Z O B S A H U

�� Karol 3D Horváth . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 4

�� RECENZUJEME:Ján CÍGER: VýbuchMiro MALIŠ: Budeme si musieť zvyknúť...G.HOLČÍKOVÁ – P. JANÍK: Špión z BratislavyRoman OLEKŠÁK: SmajlíciKarin LÁSZLOVÁ: Aj duša volá SOS . . . . . s. 5

�� Sto lámp pre dušu . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 6

�� Rozhovor s poľským spisovateľom Andrzejom SAPKOWSKYM . . . . . . . . . . . s. 7

�� Ted HUGHES: Krá . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 7

�� Päťdesiatka publikácií o stave našej civilizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 8

�� Vydavateľstvo Slnce . . . . . . . . . . . . . . . . s. 8

�� Najpredávanejšie knihy v Nemecku . . . . s. 11

�� Bibliotéka 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 12

NÁŠ TIP � NÁŠ TIP � NÁŠ TIP � NÁŠ TIP � NÁŠ TIP

V kultúrnom kontexte nášho svetamajú mýty, povesti a legendy azda ešteväčší význam ako v časoch svojho vzni-ku, keď vytvárali, formovali a udržiavalicivilizácie, ľudské spoločenstvá a náro-dy. Náš svet rozkrútený agresiou racio-nality síce na ne nezabudol, ale zostalipreň prinajlepšom ušľachtilým zdrojompoézie, ktorá nám v reálnom živote chý-ba a ktorej silu sme schopní obdivovať,no už menej vnímať ako stále aktívnyzdroj kultúrnej kreativity. Lebo je to sku-točne tak: zabúdať na mýty, legendya povesti je to isté ako zabúdať si klásťveľké otázky, zabúdať myslieť a preciťo-vať svoj vlastný život a prebúdzať sa ibado každodennej prítomnosti bez začiat-ku a konca. Mýty a legendy sa tvorili ti-sícročia a ich rozprávači do nich vkladalinielen staré predstavy o najzásadnej-ších otázkach bytia, ale i svoje sny a túž-by. Koexistencia starého, nového a eš-te neexistujúceho vytvárala podivuhod-ne presvedčivé príbehy, ktoré majú v zá-sade rovnakú podstatu, ale líšia sa dotakej miery, že sa na seba ani nepodo-bajú. Mytologické príbehy rozličných ci-vilizácií sú dôkazom, že rôznosť bola od-jakživa najbytostnejším spôsobom živo-ta a ani tisícročia na tom nič nezmenili.Preto aj nové tisícročie vykazuje zvýšenýzáujem o staré mytologické poklady, čiuž v slovnej, výtvarnej alebo hudobnejforme, ktorých život sa neskončil zapísa-ním do kameňa, dreva alebo na papier,ale pokračuje v ďalších rozprávaniacha prerozprávaniach. Aj nové tisícročie samusí raz spýtať, o čo človeka ochudob-nila materiálna bohatosť, a odpoveď bu-de možno hľadať práve v týchto sve-dectvách o dávnych kultúrach.

V poslednom desaťročí vyšlo na Slo-vensku nie práve málo kníh s mytologic-

kou tematikou. Kniha Mytológia prelo-žená z anglického originálu z roku 2003bude isto unikátom v knižnici odborníkov,milovníkov mytologických príbehov i vy-znávačov dobrého čítania. Má nielen naj-väčší rozsah z doteraz vydaných titulovo mytológii (528 veľkoformátových strán),ale je i najkomplexnejším opisom zná-mych i menej známych mytológií. Okremcelkom zvláštneho prerozprávania, ktoréakoby chcelo v spravodlivej proporčnos-ti a v chronologickej (ak tu je vôbec mož-ná nejaká chronológia) postupnosti od-kryť krásu i poučnosť mýtov a mytologic-kých príbehov z celej zemegule, je tu naprvý pohľad badateľná i vedecká erudo-vanosť tvorcov prejavujúca sa napríkladv komparatistickom prístupe k jednotlivýmpríbehom i takým istým prístupom k jed-notlivým civilizačným či kultúrnym my-tologickým fenoménom. Výsledkom jekrásnym nepatetickým jazykom vyrozprá-vaná genealógia mýtov zakladajúca sa nadlhoročných výskumoch a porovnáva-niach. Ďalší znamenitý rozmer dávajú kni-he naozaj kvalitné reprodukcie mytolo-gických výjavov zachytených starýmii novšími umelcami: táto symbióza na-svedčuje, že mýty boli cez stáročia živýmprameňom estetického i filozofického po-znania a že človek po nich siahal vždy,keď mu bolo najhoršie. Takú istú funkciumajú i citáty z antických i novších literár-nych diel (medzi nimi je napr. i citát z Hu-golína Gavloviča).

Kniha je rozčlenená do šiestich čas-tí, z ktorých, prirodzene, najviac pries-toru zaberá grécka a rímska mytológia.Osobitné časti sa venujú európskymmytológiám, mytológii egyptskej a afric-kej, mytológiám Blízkeho východua Ázie či Oceánie. Osobitnú časť majúi americké mytológie. V kapitolách za-

meraných na jednotlivé kultúry sa rozo-berajú mytologické fenomény v kraji-nách či regiónoch. Osobitne treba vy-zdvihnúť, že medzi európskymi mytoló-giami tu vlastne po prvý raz korelačnea v relatívnej celistvosti funguje slovan-ská mytológia (čo akiste nie je ani tak zá-sluha pôvodných tvorcov, ale zásluhaprekladateľky či prepracovateľky Tatia-ny Podolinskej a editorskej iniciatívy vy-davateľstva Fortuna Print).

Takže kniha nie je len pozoruhodnýmedičným aktom, ale aj nanovo polože-nou otázkou súčasnému svetu. Veď ajautori sa v súvislosti s vytlačenou kultú-rou pôvodných obyvateľov SevernejAmeriky zamýšľajú práve v tomto duchu:„Človek sa môže s údivom pýtať, akýodlišný by bol svet, ak by dôkladnejšiespoznal hlavné motívy mytologickýchpríbehov pôvodných Severoameriča-nov?“ To je mytológia: pýta sa na jed-notlivosti, ale smeruje k celistvosti de-jín človeka i jeho priestoru.

Alexander Halvoník

Zdá sa, že slovenskej knižnej kultúre sa blýska na lepšie časy. Vo štvrtok 9. novembra otvoril minister kultúry SR Marek Maďarič 14. ročník medziná-rodného knižného veľtrhu Bibliotéka 2006 a v otváracom prejave prisľúbilzníženie DPH na učebnice a vedeckú literatúru v roku 2008. V ten istý deňvečer v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave udelili prvý raz ce-nu Anasoft litera. Najviac hlasov čitateľov denníka SME získala Jaroslava Blaž-ková a jej knižka Happyendy z vydavateľstva Aspekt. Autorka neskrývala ra-dosť a ocenenie okomentovala slovami: „Kedysi bol trend podporovať mla-dých, zdá sa, že teraz je trend podporovať starých“. Tieto slová pri tejto ce-ne platia. Michal Hrabovec, prezident spoločnosti ANASOFT APR, ktorá savenuje tvorbe softvéru, odovzdal cenu za jedno z najstarších ľudských ume-ní, za literárnu tvorbu. Doteraz u nás najvyššiu finančnú odmenu ako literár-nu cenu, 200 tisíc korún, na základe rozhodnutia poroty dostal Pavel Vili-kovský za zbierku poviedok Čarovný papagáj a iné gýče (Slovenský spiso-vateľ 2005), ktorú ocenili aj naši čitatelia v ankete Kniha roka 2005. O ma-tematikoch a počítačových odborníkoch sa zvykne hovoriť ako o „kockatýchhlavách“, kockáči z Anasoftu majú navyše aj srdce nadštandardnej veľkosti.

Dvojtýždenník o nových knihách CENA 10 Sk

★ 24. ČÍSLO ★ ★ XVI. ročník ★ ISSN 1210-1982 ★ ISSN 1336-247X ★ ★ 22. NOVEMBER 2006 ★

MYTOLÓGIAMýty, povesti a legendy

Z anglického originálu preložil kolektív prekladateľovFortuna Print Praha, o. z. Bratislava 2006

Prezident spoločnosti Anasoft APR Michal Hrabovec, marketingová manažérka Jana Ohrablová, laureát Anasoft litery Pavel Vilikov-ský a výkonný riaditeľ Anasoft APR Stanislav Čekovský. Foto Peter Procházka

NNAAJJ pprreeddáávvaanneejjššiieekknniihhyy nnaa BBiibblliioottéékkee 22000066

Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá

1. M. Hollingsworthová: Umenie v dejinách sveta – SPN – Mladé letá2. V. Segeš: Kniha kráľov – SPN – Mladé letá3. Pamäť – SPN – Mladé letá

Vydavateľstvo Slovart

1. O. Pamuk: Nový život – Vydavateľstvo Slovart2. P. Weiss: Traja priatelia – Vydavateľstvo Slovart3. D. Dušek: Zima na ruky – Vydavateľstvo Slovart

Vydavateľstvo Fragment

1. S. Calmanová: Spoveď zlej matky – Fragment2. J. Cita: Ako Maťo s Klinčekom hľadali rybník – Fragment3. Ch. Paolini: Eldest – Fragment

Vydavateľstvo Veda

1. J. Krempaský: Veda verzus viera – Veda2. Slovník slovenských nárečí II. – Veda3. V. Rušin: Slnko naša najbližšia hviezda – Veda

Artforum

1. P. Salner: Bratislavské kaviarne a viechy – Albert Marenčin PT2. Ľ. Paľo: Haló, haló, pani Mačka! – Artforum3. J. H. Krchovský: Básně – Host

K N I Ž N Á R E V U E 22. november 2006strana2

NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY ... z nudy sa možno s celým svetom pohádať.Peter Repka: Relikvie anjelov, Modrý Peter 2006

Košické prezentácieV sobotu 4. novembra v Cinefile na Do-

minikánskom námestí v Košiciach pred-stavili tri básnické zbierky a zborník vý-chodoslovenských autorov Dlh. Novú kni-hu poézie Dalimíra STANA Edo je deväťpokrstil žilinský básnik Pavel URBAN, kto-rý ako hosť zároveň predstavil svoju bás-nickú zbierku Vínny duet. Knižku básníObnovovanie kvetu od autora MartinaVLADA uviedol do života spisovateľ Rado-van BRENKUS, redaktor literárneho ča-sopisu Dotyky. „Prajem knihe, aby si na-šla cestu nielen k čitateľom, ktorí autorauž poznajú,“ povedal pred početnýmpublikom. „I tento jednoduchý civilný typpoézie určite patrí na slovenskú literár-nu scénu, kde sa Martin Vlado etabloval,a ukazuje ďalšie možnosti súčasnej po-etickej tvorby.“ Zborník východosloven-ských autorov Dlh pokrstil Roman Mi-chelko, riaditeľ Vydavateľstva Spolku slo-venských spisovateľov. Zhodnotil literárnypotenciál na východe Slovenska, pouká-zal na dôležitosť zmapovania tvorby jehoautorov a zaželal knihe veľa úspechov. Za-každým sa krstilo symbolickým perní-kovým korením. Program moderovala Klá-ra Sadová z Krajského osvetového stre-diska v Košiciach. Ukážky z kníh pod tak-tovkou Evy Grohovej recitovali študentitriedy dospelých zo Základnej umeleckejškoly na Bernolákovej 26 a literárno-dra-matického krúžku pri Gymnáziu M. R. Šte-fánika. Na záver vystúpila hudobná skupi-na Aliby.

-r-

Hatala vo FeldkirchuV divadle Theater am Saumarkt v ra-

kúskom Feldkirchu, ktoré je v meste naj-väčším organizátorom najrôznejších kul-túrnych podujatí, sa začiatkom novembrauskutočnil ďalší ročník literárnej súťažeFeldkircher Lyrikpreis 2006. Tentoraz hozavŕšilo nielen tradičné udelenie cien, aleaj literárno-hudobný večer. Čierne di-vadlo v podzemí, zaplnené do posledné-ho miestečka, si nenechalo ujsť literár-no–hudobný program Lyrik der Zeit, či-že vystúpenie troch básnikov: aj u násmedzičasom známeho, no v Rakúskuveľmi populárneho Gerharda RUISSA,Nemca Knuta SCHAFLINGERA (z Ham-burgu) a Mariána HATALU. Slovenský zá-stupca sa predstavil poéziou a aforiz-mami – v prekladoch Eriky ANNUS-SOVEJ, Gerlinde TESCHE a ReineraKUNZEHO.

-hu-

� Klub Lúč v Trenčíne – večer LCA venova-ný tvorbe Václava PANKOVČÍNA – 7. no-vembra

� Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – au-torské čítanie českej spisovateľky LenkyPROCHÁZKOVEJ – 8. novembra

� Kino Mier v Považskej Bystrici – prezen-tácia monografie Považská Bystrica –Z dejín mesta – 12. novembra

� Klub slovenských spisovateľov v Brati-slave – čítanie spisovateľa Severína ZRUB-CA z kníh Kytka jesienok a Jasným žez-lom vládne – 14. novembra

� Kníhkupectvo Panta rhei v bratislav-skom Auparku – prezentácia nového ro-mánu Pavla WEISSA Traja priatelia – 15.novembra

�Mirbachov palác v Bratislave – prezen-tácia kníh Jána ČOMAJA Architekt Svet-ko a Fenomén Zamarovský – 16. no-vembra

�Mirbachov palác v Bratislave – prezentá-cia knihy Tomáša ŠTRAUSSA Toto posra-né 20. storočie. Umenie kontra ideo-lógia? – 21. novembra o 17.00

� Ruské centrum vedy a kultúry na ul. Fra-ňa Kráľa 2 v Bratislave – prezentácia rus-kej antológie slovenskej poézie Zo storo-čia do storočia – 21. novembra

Kde bolo

� Bábkové divadlo na rázcestí v BanskejBystrici – scénické čítanie knihy PavlaHRÚZA Memoáre medeného mesta –22. novembra o 18.00

� Klub Trezor divadla Astorka na Nám.SNP v Bratislave – večer v rámci cyklu stret-nutí s autormi LCA venovaný spisovateľovi Du-šanovi MITANOVI, ktorý oslávi svoju šesťde-siatku – 23. novembra o 19.19

� Univerzitná knižnica v Bratislave – ver-nisáž výstavy Slovenskí vzdelanci – 22.novembra (výstava je pre verejnosť otvo-rená od 23. do 30. novembra)

� Klub slovenských spisovateľov v Brati-slave – spoločné čítanie Ivana FONTANUa Jána MAJERNÍKA – 23. novembrao 17.00

� Klub slovenských spisovateľov v Brati-slave – čítanie z knihy Viery ŠVENKOVEJListy vo vetre a Anity TEŠOVIČOVEJ Bo-la Mica u holiča? a Spod pokrievky,alebo čo sa doma navarilo – 28. no-vembra o 15.00

� Divadlo a.ha v Bratislave – slávnosť no-vej knihy Rota pomalého nasadenia au-torskej dvojice Dado NAGY & Peter KRIŠ-TÚFEK, krstnými rodičmi sa stanú Danie-la KAPITÁŇOVÁ a Kornel FÖLDVÁRI – 29.novembra o 18.00

�Mirbachov palác v Bratislave – čítaniez tvorby významnej švajčiarskej poetky Sa-biny NAEFOVEJ – 5. decembra o 17.00

� Klub Trezor divadla Astorka na Nám.SNP v Bratislave – otvárací program Festi-valu Poviedka, defilé finalistov a predsedovporôt desiatich ročníkov literárnej súťaže.Diskusia o zmysle a význame Poviedkyv slovenskom literárnom kontexte – 7. de-cembra o 19.19.

�Mirbachov palác v Bratislave čítaniez tvorby Terezy BRDEČKOVEJ a počúva-nie poézie a piesní Jiřího DĚDEČKA, pre-zidenta čekého PEN klubu – 12. decem-bra o 17.00

� Klub slovenských spisovateľov v Brati-slave – čítanie z básnickej zbierky Dalimí-ra STANA Edo je deväť a RadovanaBRENKUSA z knihy Návraty pekla – 12.decembra o 15.00

Kde bude

10. jubilejný knižný veľtrhv Krakove

Na októbrovom Krakovskom knižnomveľtrhu bola zastúpená aj slovenská lite-ratúra, hoci na veľtrhu v Krakove vysta-vujú len poľskí vystavovatelia. Slovenskákniha bola okrem stánku Spolku Slová-kov v Poľsku aj v stánku vydavateľstvaCzarne, ktoré prezentovalo román Vác-lava Pankovčína Marakéš v prekladeJacka Bukowského, distribúcia Espacevystavovala román Pavla Vilikovského Po-sledný kôň Pompejí v preklade PiotraGodlewského. Vydavateľskou novinkouSpolku Slovákov v Poľsku bola divadelnáhra Petra Bukovčana Slučka pre dvochalebo domáca zakáľačka v prekladeBogusława S. Kundu.

Prezentované boli aj ďalšie slovensképreklady, ktoré vyšli pričinením vydavateľ-ských aktivít poľských krajanov, ako dvoj-jazyčná zbierka poézie Jozefa Leikerta Ro-sa na duši vo výbere a preklade RafałaMajerka, román Pavla Vilikovského Večneje zelený... v preklade Józefa Waczkowa(2004), román Antona Hykischa Milujtekráľovnú (2003), Antológia súčasnejslovenskej poézie (2003) a antológia sú-časnej slovenskej prózy Miesto v príbehu(1998) a publikácie tykajúce sa dejín, poľ-sko-slovenských vzťahov a slovenskéhovýtvarného umenia. -r-

Modrý dom je o VianociachUž pätnástu knihu vydala populárna

Táňa Keleová-Vasilková. Popri novom ro-máne Modrý dom o spoločných Viano-ciach jednej veľkej rodiny mali hostiaslávnostného uvedenia knihy medzi čita-teľov v komornej galérii BCPB na Vysokejulici v Bratislave možnosť prezrieť si vý-stavku fotografií a kresieb autorky, a takbližšie spoznať jej vnímanie sveta. TáňaKeleová-Vasilková sa môže pochváliťtým, že doteraz sa predalo vyše štyristo-päťdesiat tisíc výtlačkov jej kníh.

-r-

Komédia ako pranierchamtivosti

Solovičov príbeh Maharadža z Royaluna historickom pozadí kúpeľných Piešťanroku 1934 nastavuje kritické zrkadlo tým,ktorí v snahe zbohatnúť za akúkoľvek ce-nu, neváhajú využiť aj podvodnícke prak-tiky. Postava bohatého maharadžu, ktorýchce investovať v meste, je veľmi blízka ajsúčasnosti. Veď neskôr sa ukáže, že nietmaharadžu ani bohatstva. Všetky osoby,ktoré v komédii vystupujú, predstavil ilus-trátor Milan Stano hneď na začiatku kniž-ky a tieto potom čitateľa sprevádzajú ce-lým dejom. Komediálny príbeh s vtipnýmidialógmi je osviežujúcim čítaním.

Knižnú novinku Jána SOLOVIČA Vy-davateľstvo Štúdio humoru a satiry pred-stavilo verejnosti v bratislavskom Zichyhopaláci 9. novembra a venovalo ju aj donašej čitateľskej súťaže. Kupón vydava-teľstva zo strany 11 treba poslať do 6. de-cembra, aby sme mohli na Mikuláša vyž-rebovať toho, komu knižku pošleme.

zrkadlíme„Keď si za socializmu firmy zaúčtová-

vali do nákladov pracovné odevy svo-jich zamestnancov, volala sa táto po-ložka „ošatné“. Dnes sa už pravdepo-dobne volá inakšie (Slovenská úniaúčtovníkov mi snáď odpustí, ak sa mý-lim), ale princíp ostal. Ak pri svojej prá-ci potrebujete rovnošatu, uniformu ale-bo oblek s vyšitým logom, firma vám hozakúpi a účet spokojne uvedie ako ná-kladovú položku. Čo však s povolania-mi, ktoré vyžadujú znalosť písma alebo,nedajbože, priamo čítanie literatúry?Nemala by naša jasnozrivá vláda po-vinne zaviesť povinnú nákladovú po-ložku „oknižné“...?“

Ján Ničík, Týždeň 44/2006

II. medzinárodná konferenciaPreklad z/do málorozšírených jazykovBudmerice 2006

V Domove slovenských spisovateľovv Budmericiach sa od 3. do 5. novembrakonala už II. medzinárodná konferenciaPreklad z/do málo rozšírených jazy-kov. Pripravili ju Asociácia prekladateľ-ských a tlmočníckych organizácií Slo-venska (APTOS), Slovenská spoločnosťprekladateľov odbornej literatúry (SSPOL)a Slovenská spoločnosť prekladateľovumeleckej literatúry (SSPUL).

Na rokovaní konferencie sa zúčastnilaj predseda FITu (Federation internatio-nale des traducteurs) Dr. René Haese-ryn, ktorý vystúpil s úvodným príspev-kom. Zhodnotil pôsobenie FITu, v ktoromje zastúpené aj Slovensko, a pripomenulúčastníkom konferencie naše vynikajúceosobnosti prekladu a ich význam v kon-texte európskej prekladateľskej históriez pohľadu zahraničného znalca tejto pro-blematiky.

Poprední prekladatelia z oblasti odbor-ného prekladu a tlmočenia predniesli prís-pevky k tematickým okruhom, ako globali-zácia a preklad odbornej literatúry z/domálo rozšírených jazykov, postavenie pre-kladateľov a tlmočníkov z/do málo rozší-rených jazykov v dnešnej Európe a v bu-dúcnosti, výchova a vzdelávanie preklada-teľov a tlmočníkov, a venovali sa aj problé-mom tvorby výkladových, prekladovýcha terminologických slovníkov, modernýmtechnológiám aj ich využitiu v preklade.

Umeleckí prekladatelia sa zamerali napreklad a problematiku „malých jazykov“najmä z hľadiska obohatenia národnýchkultúr. Venovali sa aj mapovaniu gene-račných prekladov významných diel, rôz-nym prekladateľským metódam a postu-pom a podobe preloženého diela v kon-texte cieľového jazyka.

Na konferencii sa zúčastnili mnohí slo-venskí aj viacerí zahraniční účastníci.Z ich príspevkov zaujal poslucháčov na-príklad pohľad Mónicy Sánchez na pre-klad reálií, prednáška prof. Ludwiga Rich-tera o recepcii slovenskej disidentskeja exilovej literatúry v nemecky hovoria-cich krajinách, ako aj vystúpenie JohnaMinehana na tému Prekladanie Novo-meského.

Konferencia potvrdila stále miesto Slo-venska a jeho prekladateľských organizáciív európskej rodine prekladateľských zdru-žení, ako aj vysokú úroveň a kvality sloven-ských prekladateľov a teoretikov odborné-ho aj umeleckého prekladu. Jej vydarenýpriebeh zatienila, žiaľ, nečakaná a smutnáokolnosť, že tajomníčka SSPOL a SSPULMgr. Johana Hasonová, ktorá sa veľkoumierou podieľala na príprave konferencie,nás navždy opustila 2. 11. a pripomenulisme si ju už len tichou spomienkou.

Daniela Humajová

Erik Ondrejička debutoval roku 2004básnickou zbierkou Na vnútornejstrane viečok. Dnes o 19.00 sa v bra-tislavskom A4 – Nultom priestore naNámesti SNP 12 uskutoční prezentáciajeho novej knihy Tanec večernýchvločiek.

V desaťtisícoch vecí ktoré sa neustále tvoria

pozorujem jav prinavracania sa.Lao c‘

Tanec večerných vločiek

Tie stopy chlapca čo ho iba vedúprekryjú stopy detí po školea po nich skoky bežca ponad výmolea na nich kratšiena starosť a biedu

A vietor znova všetko upracea do tmy znova bežia mesiaceprázdnymi chodníkmičo sa už nikdy neotočiaaby nemuseli rátať desaťročia

A iba tenký večný potôčiksa tu sám do seba otočía sám v sebe v prítmí pritekánech je z pramienka života veľriekačo sama v sebe bežía sama v sebe počkákým na ňu nesadne aj posledná vločkaa všetky krásne hluchonemé notytancujú bez hudby cestou do jednotyod prvej bodky po poslednú čiarkuv hustnúcom prítmí osamelého parku

Zázrak plný vecí

Každé ráno nosí poštár veľký balíknechce ani podpis či sme si už vzalimačku v ďalšom vreci – zázrak plný vecíčo hreje a páli...

v radosti a žiali...

A keď príde láska ktorá príliš bolía jej srdce bije proti našej vôlivrátime jej zvyšky do nebeskej výškyv malých kvapkách soli...

že sme tu tiež boli...

Chryzan(téma)

Iba z pier ťa čítamako hluchonemýochutnám a si tamv smútku chryzantémy

Krehká ako v zimez hibernačnej kómypovieš Iba spimea stonka sa zlomí

Kto dostane knižku?Knižku Thomasa Brezinu Kto rozlúšti

Leonardov kód posielame Jánovi Bru-ňovi do Michaloviec.

Pavol Weiss po knihách Žime, potom uvidíme (2003) a Pomsta (2004) vydal vo Vyda-vateľstve Slovart román Traja priatelia. Sériu prezentácií svojej najnovšej knihy začalv Bratislave na Bibliotéke. Oficiálne uvedenie bolo v pondelok 13. novembra v Bratislavea medzi čitateľov ju vyslali herci Vlado Černý a Marta Sládečková. Herečka sa priznala, žepokiaľ ide o krstné rodičovstvo knihy, je debutantka. Skúsenosti má len ako krstná mamakaviarne. Tá však už z mapy takýchto zariadení zmizla. Verí, že aj Weissovi Traja priateliazakrátko zmiznú z pultov kníhkupectiev. Verí v to aj riaditeľ vydavateľstva Juraj Heger. Život-né osudy troch hlavných protagonistov sú nielen zaujímavým čítaním, ale aj reflexiou našejnovodobej histórie. Foto Peter Procházka

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľmá nové telefónne čísla:

odbyt 02/4445 3041,sekretariát 02/4445 3020.

Slovart v ArtforeKníhkupectvo Artforum je od 20.novembra do 3. decembra hosti-teľom Vydavateľstva Slovart vovšetkých svojich kníhkupectvách.V tomto čase bude v sieti Artforumzľava na všetky knihy Slovartu 20percent.

-r-

Tanec večerných vločiek Erika Ondrejičku

K N I Ž N Á R E V U E22. november 2006 strana 3

ANKETOVÝ LÍSTOK 20061. Na KNIHU ROKA navrhujem:

.....................................................................................................................................(autor, názov, vydavateľstvo)

2. Za DEBUT ROKA navrhujem:

.....................................................................................................................................(autor, názov, vydavateľstvo)

3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:

.....................................................................................................................................

Meno a adresa odosielateľa: ..............................................................................................

.....................................................................................................................................

.................................................................................(podpis)

Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2006 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NAXEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednuanketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hla-sy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2006. UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára 2007.

KNIHA ROKA 2006Stav k 16. novembru

KNIHA ROKA Počet hlasov

1. D. Dragulová-Faktorová: Maxík a kamaráti – Daxe 172. P. Guterman – J. Colohnatt: Vražda ako spoločenská udalosť –

K. K. Bagala (LCA Publishers group) 143. R. Lichnerová: Anna Regina – Q 111 124. M. Monošová: Anglické prebúdzania – Petrus 115. D. Dušek: Zima na ruky – Vydavateľstvo Slovart 10

DEBUT ROKA1. P. Moskaľ: Cestopis – Slovenský spisovateľ 232. E. Hidvéghyová-Yung: Prasestre – VSSS 193. J. Cíger: Výbuch – Knižné centrum 134. K. Kállay: Potulky životom – Ikar 105. Knižka pre radosť – SPN – Mladé letá 9

VYDAVATEĽSTVO ROKA1. Ikar 262. Aspekt 163. Knižné centrum 133. Slovenský spisovateľ 135. K. K. Bagala (LCA Publishers group) 8

Obj

edná

vam

si d

vojt

˘Ïde

nník

KN

IŽN

Á R

EV

UE

na r

ok 2

006

od ã

ísla

....

......

......

......

......

......

......

......

Cen

a je

dnéh

o ãí

sla

je 1

0 Sk

, dvo

jãís

la 2

0 Sk

. Pre

dpla

tné

260

Sk.

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

...M

eno,

pri

ezvi

sko

(org

aniz

ácia

)

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

...U

lica

M

iest

oP

Sâ

Vyp

lnen

˘ ob

jedn

ávko

v˘ lí

stok

po‰

lite

na a

dres

u: K

niÏn

á re

vue,

Nám

estie

SN

P 1

2, 8

12 2

4 B

ratis

lava

, e-

mai

l: kr

evue

@lit

cent

rum

.sk

„Literatúra je čosi ako rešpektovaná,od etiky oslobodená, spoločensky ak-ceptovaná a obdivovaná lož. Myslím si,že práve preto ma vždy priťahovalo pí-sanie. Existuje azda ešte niečo iné, čoby poskytovalo také možnosti vymýšľať,klamať rôznymi spôsobmi, vylepšovaťskutočnosť, tvoriť jej alternatívy?“ Napí-sala poľská prozaička Olga Tokarczuka aj túto jej úvahu vložila do svojho pás-ma literárna kritička Marta Součková.Ak si 23. novembra o 9.30 naladíte Rá-dio Devín, vypočujete si reláciu Nájde-ný text, nájdený dom.

Fresky – výber z domáceho a sveto-vého humoru – 23. novembra o 22.10na Rádiu Devín – vyplní Humor madein USA – z tvorby Kurta Vonneguta,Richarda Brautigana, Charlesa Bu-kowského, Woodyho Allena, DonaldaBarthelma a Josepha Hellera.

V cykle Detská abeceda vám zaseponúkneme príbehy na tému Vianoc, kto-ré svetoví autori určili deťom. Autor pás-ma Peter Karpinský za názov O diev-čatku, ktoré už nikdy nebolo smutnéukryl rozprávky Josefa Ladu, JosefaČapka a Gianniho Rodariho a spojil ichznámou andersenovskou líniou. Počú-vajte 29. novembra o 17.00 na RádiuDevín.

O 17.30 pokračujeme Svetovou pró-zou pre mládež, v ktorej tentoraz náj-dete čítanie z Kúzelníkovho detstvaHermanna Hesseho; preložila HanaFerková. Je to rozprávanie o veľkolepejdetskej schopnosti vidieť obyčajné veciako zázračné, aj o postupnom zabúdanímagických formuliek na premenu sveta,ktoré prichádza s dospievaním.

30. novembra o 17.00 na Rádiu De-vín pomyselne otvoríme Malú knihu ír-skych mýtov. Prekladatelia Miroslavaa Ján Gavurovci vybrali tri z veľkých mý-tických rozprávaní írskeho folklóru, ktoréupútajú svojou vášnivosťou, lyrickosťoua romantickosťou, ale aj tragickosťou. Súto príbehy, ktoré univerzálne vystihujúčloveka, predovšetkým v jeho archety-pálnom vzorci, ale sú aj osobito sfarbenétým, čo odráža írsky pôvod.

Z Bratstva Lászlóa Mártona, v pre-klade Evy Andrejčákovej, budeme čítaťna Rádiu Devín 1. decembra po 19.30.Dej sa odohráva na sklonku 17. storočiav Uhorsku – vo svete všadeprítomnejsmrti. Prelínajú sa v ňom kresťanstvo a is-lam, cisárstvo a sultanát, Európa a Ázia,poctivosť a klamstvo... Človek je naozajakoby medzi dvoma mlynskými kameň-mi, ktoré ho drvia, zasahujú na najzrani-teľnejších miestach – láske a živote.

A v hrudi ti prebýva láska – taký ná-zov dal Ľudovít Petraško pásmu, ktorébudeme vysielať 2. decembra od12.05 na Rádiu Devín. Venované jerozprávkam nemeckého romantizmu,téme, ktorá sa nám môže javiť ako vzdi-alená a odťažitá – pokým aj v týchto tex-toch neobjavíme mysliaceho a cítiacehočloveka.

Pekné chvíle s literatúrou zo Sloven-ského rozhlasu.

BIBLIOGLOSÁRJán Lacika: Tatry

Bratislava, Dajama 2006Turistický sprievodca Tatry (edícia

Poznávame Slovensko) je spraco-vaný v šiestich jazykových mutá-ciách: slovenskej, anglickej, ne-meckej, ruskej, poľskej a maďar-skej. Obsahuje základné informácieo prírodných pomeroch oblasti, his-tórii, obyvateľstve a sídlach, o kul-túrno–historických pamiatkach a prí-rodných zaujímavostiach, tipy na vý-lety, najkrajšie pešie a cykloturistic-ké trasy, tipy na lyžovanie i praktickéinformácie o chatách, jaskyniach...Tatry sú klenotom Slovenska a presvoju koncentráciu prírodných krás namalej ploche sa hrdia aj názvom „mi-niatúrne Alpy“. Najkrajším tatranskýmmiestam sa v tomto sprievodcovi ve-nuje väčšia pozornosť, sú opísané po-drobnejšie, sprostredkúvajú ich mno-hé fotografie a viaceré ilustrácie.

-mgb-

Richard Walker: Svet pod mikroskopom

Bratislava, VydavateľstvoFragment 2006

Preklad Miriam GhaniováPosledné dve publikácie fragmen-

táckej edície Čítaním za poznanímpredstavujú vedecké poznatky javov,ktoré sú za hranicami bežného vní-mania. Kým prvé tri tituly Zvieratá za-bijaci, Zvieratá giganti a Svet špió-nov prezentovali vcelku ľudskými si-lami postihnuteľné témy, tituly Obja-vujeme vesmír a Svet pod mikro-skopom prenikajú do tajov makro-a mikrosveta. Tri kapitoly o malom,no pestrom svete sprostredkovanomcez optiku mikroskopov všeobecneoboznamujú so základnými údajmi,venujú sa jednotlivým druhom (víru-sy, baktérie atď.) a nakoniec pribli-žujú pôsobenie mikroorganizmovv prírode a na človeka. Kniha je predeti v starších ročníkoch základnýchškôl vynikajúcim úvodom do vedec-kého bádania a, samozrejme, tiež in-špiruje k radosti z nových poznatkov.

-rm-

Elmore Leonard: Buď v pohodeBratislava, Kalligram 2006Preklad Pavel Vilikovský

Majster americkej kriminálnej pró-zy vykreslil zákulisie šoubiznisu.Hlavný hrdina Chili Palmer, ktorý savypracoval z bývalého gangstra nahollywoodského režiséra, hľadá ná-met na nový filmový trhák. Práve vte-dy jeho spoločníka zastrelia pri stolí-ku v reštaurácii. Táto smrť vtiahneChiliho do nezvyčajného sveta slávy,zrady, úspechov a žiarlivosti.

-lč-

Sergej Jesenin: Neodovzdaná lýraBratislava, Columbus 2005

Sergej Jesenin: ChuligánBratislava, Vydavateľstvo Slovart2005Preklad Ľubomír Feldek

J e s e n i n o v everše môžemečítať na viacerospôsobov: sa-mozrejme, akovynikajúcu poé-ziu, ako holdrodnej krajine,krotkosti jej de-diny i zvodom jejmesta a predov-šetkým ako jeho

citlivý i clivý intímny denník, do ktoré-ho si zaznamenával svoje nočné moryi denné radosti, opojenia i zrady.

Jesenina na Slovensku brali do rúkprekladatelia, ktorí mali buď blízkok spevnému, zľahka plávajúcemu ver-šu (Jesenský, 1936, Feldek, 2005),alebo typ s hlbokou a symbolistickyzarámovanou obraznosťou ako Ján Ši-monovič, 1979. (V roku 1995 ešte vy-šiel útly preklad Jesenina z pera Mila-na Rúfusa, obsahoval poému AnnaSneginová a básne z Perzských motí-

vov.) Všetky tieto preklady majú vo vý-voji slovenského básnického prekladu,ako aj – a to najmä – v približovaní poé-zie Sergeja Jesenina svoje miesto,hoci práve posledný z nich, Feldekovpreklad v knihe Neodovzdaná lýra,pretlmočil tohto ruského básnika aj nanajväčšej ploche (cca 2000 veršov),aj prierezovo celým dielom, takže súv ňom zastúpené všetky etapy Jeseni-novej poézie. Feldek, sám predovšet-kým mestský básnik, s obdivuhodnoubravúrou vykreslil všetky farby a svetlátypickej ruskej dediny, do ktorej sabásnik s istým nadhľadom a často sosebaironickým postojom vracal. Tma-vá dedina s prísnym pohľadom ikonho neprestala sprevádzať a vždy zno-va akoby sa pristihoval pri synovskejoddanosti a nehe, ktorú v ňom vzbud-zuje („Kašlal som ja na tie ikony, / fi-čúr, čo mal radšej hurhaj besný – /a zrazu sa zmôžem na tóny naj-nežnejších, najkrotkejších piesní“;Prostá si ty, prostá rovnako, s. 54).

Jeseninov básnický pohľad sa ni-kdy nevzdal radosti z čistej reality, kto-rá ho obklopovala v detstve a akobynavždy naplnila nostalgickými túžba-mi; zapisuje ich horúčkovito i vášnivo,sklamane i utýrane, vracia sa k nim,oživuje ich i sprítomňuje, vyzýva inýchi seba („Uži si, môj život, ešte činov!“;Ach, vy sane! Ach, vy kone, kone!, s. 92).Jeho mestské verše sú na druhej stra-

ne plné akoby večného vytriezvievania,dávnej porážky, pesimizmu, túžby nebyť,keď skladá akúsi bilanciu svojho pre-hýreného, strateného života („Vyhasliuž dávno moje oči / pri flirtoch a kar-tách, pri víne“; Ó, úbohý autor! Ne-vedno, či, s. 99). Jeho pocit sklama-nia a zhnusenia vrcholí v poéme Čier-ny človek, kde i sneh je čistý, „akobyho bielil satan“, všetko je preniknuténihilizmom a osudnou predtuchou.

Obe jeseninovské knihy, no najmäveľký výber Neodovzdaná lýra, súopäť Feldekovým majstrovským pre-kladateľským dielom, poézia ruskéhobásnika v nich nerušene plynie, spie-va i skučí, hrá sa i láme, ako to určilautor. (Malý výber Chuligán umožňujeaj porovnať preklad s originálom a do-kazuje, že Feldek si nikde svoju úlohunezjednodušoval, nezľahčoval a Jese-nina prebásňoval nielen s pomocoumateriálov rusistu Milana Tokára, alenajmä s obrovským nasadením a chu-ťou.) Kniha Neodovzdaná lýra obsa-huje aj poznámky k jednotlivým básňama doslov; konzervatívneho čitateľa akis-te trochu ruší, že básne sú zaradené zasebou, akoby sa im nedostávalo dosťvzduchu, no pri čítaní tento dojem zmiz-ne. Feldekov preklad duchovne roz-širuje svoje územie, a tak sa v čitateľovirozoznie, že si vytvorí dosť a dosť pries-toru na prijímanie, odozvu, rezonanciu.

Viera Prokešová

Antonín Kratochvíl: PersonaBratislava, Vydavateľstvo Slovart2006

Antonín Kratochvíl, český fotografsvetového formátu žijúci v USA je drži-teľom niekoľkých významných sveto-vých ocenení. Časopis American Pho-to ho zaradil medzi sto najvýznamnej-ších fotografov USA. Pre jedinečný štýlfotografovania, podfarbený osobnouskúsenosťou a podmienený jeho vlast-nou dušou, patrí k najvyhľadávanejšíma najuznávanejším fotografom na sve-te.

Persona je kniha o ľuďoch. Lepšiepovedané o ich príbehoch, pretožeKratochvílove portréty sú vizuálnymipríbehmi ľudí. A takýto svoj príbeh mákaždý z nás. Či už sú to celebrity, ale-bo „obyčajní“ ľudia. Kratochvíl ako „vi-zuálny historik“ hľadá podstatu – prav-du skrytú za našou maskou, snaží sazviditeľniť rozdiel medzi predstavoua skutočnosťou. Persona je súborommajstrovských portrétov zachytenýchna čiernobielom materiáli.

Kratochvíl nefotí celé tváre, pracuje

najmä s ich jednotlivými časťami, po-mocou svetla izoluje ich črty. Prostre-die, v ktorom svoje modely fotí, mázväčša ponurú, tiesnivú atmosféru. Ne-vieme, či má odkrývať a odzrkadľovaťzároveň dušu autora alebo modelu.Väčšinou sú to domové chodby, ho-telové haly, stiesnené uličky a priecho-dy, kam svetlo preniká z jediného zdro-ja. Vonkajšie prejavy šťastia a nacviče-né úsmevy od ucha k uchu tu ne-nájdeme.

V Persone sa stretáva to, čo radšejod seba oddeľujeme, lebo sa toho bo-jíme, alebo je nám to prinajmenšomnepríjemné. Držiteľ Oscara vedľa obe-ti AIDS, riaditeľ miliardovej spoločnos-ti v tvárou v tvár venezuelskému väzňo-vi. Kratochvíl nechce škatuľkovať, anisa držať dogmatického triedenia hod-nôt. Kniha predstavuje aj nevšedný po-hľad na vplyv celebrít v hodnotovomrebríčku súčasného človeka. Je o hľa-daní skutočných hodnôt pod maskouúžasnosti. Za portrét Williama Defoazískal Kratochvíl prvú cenu WorldPress Photo v roku 1998. Okrem nehotu odhaľuje persony slávnych ľudí, akosú Deborah Harry, David Bowie, Jean

Reno, John le Carré, Harvey Keitel,Billy Bob Thornton, Tim Burton, BillGates, Liv Tyler, Priscilla Presley, John-ny Depp, George Clooney a iných.

Persona ukazuje, aké čaro a vzru-šenie môžeme nájsť v sebaodhaľova-ní – čím sme naozaj, čím sme samipred sebou v protiklade k tomu, čímsme pred ostatnými. Pri názve Perso-na si mnohí spomenú na rovnomennýfilm Ingmara Bergmana z roku 1966,v ktorom sa režisér taktiež pokúsil od-haliť večnú nestálosť povahy jednotliv-ca, túžbu po uznaní a zviditeľnení sa.„Práve v obyčajných príbehoch všakožíva naša skutočná povaha. V prí-behoch obyčajných ľudí, bez ohľaduna to, kým alebo čím sme. Tu na-chádzame surovú, obnaženú prirod-zenosť každého z nás. Tu nachádza-me personu.“ Tieto slová MichaelaPerssona z úvodu najlepšie vystihujúspoločný tón fotografií v knihe Antoní-na Kratochvíla.

Popri Persone vychádza aj Krato-chvílovo Portfolio, kniha s dvanástimiveľkoformátovými listmi jeho najzná-mejších diel.

Michaela Geisbacherová

Krásne dobrodružstvow w w. l i t c e n t r u m . s k

Čaro sebaodhaľovania

Peter ValčekSlovník literárnej teórieBratislava, Literárne informačné centrum2006, 2. rozšírené a upravené vydanie

Nedostatok profesionálov, malá konku-rencia a slabé rozvinutie dialógu vedie v na-šich humanitných vedách k nedostatkusyntetizujúcich diel, manuálov, príručiek,učebníc a skrípt pre vysoké školy. Sloven-sko je často v humanitných a sociálnychvedách odkázané na epigónstvo, inter-pretáciu a aplikáciu cudzích, zahranič-ných zdrojov poznania. V literárnej vedeje situácia podobná. Silným prvkom v nejsíce bola slovenská štrukturalistická lite-rárna veda, tú však dnes odsúvame doúzadia ako príliš prepracovanú a odľud-štenú pre súčasný postmoderný (pomer-ne vágny a široký) prístup k literárnym die-lam. Druhé, jednozväzkové vydanie Val-čekovho (v 1. vydaní dvojzväzkové) slovní-ka uspokojuje aspoň jednu potrebu lite-rárno-vednej obce: slovníkové dielo.

Ak sa naň pozrieme bližšie, je potešiteľ-né, že autor do neho zahrnul pomerne ve-ľa hesiel o súčasných trendoch v literár-nej vede. Narazíme v ňom teda na termí-ny, ktoré literárnu vedu prepájajú s inýmihumanitnými disciplínami, ako psycholó-gia, sociológia, teória komunikácia, kog-nitívne vedy... V porovnaní so starším čes-kým slovníkom i príručným Žilkovým poe-tickým slovníkom Valček zostručňuje hes-lá klasickej poetológie, ktoré by podľanázvu, pravda, mohol aj vynechať. Ob-medzuje sa na strohé konštatovanie a vy-svetlenie faktov, ako tvary veršov, strof, ty-py rýmov, metriky... Vyplýva z toho horšiapoužiteľnosť slovníka pre záujemcov, kto-rí sa venujú klasickým dielam alebo kla-sickým metódam.

Valček profituje zo slovenských zdrojovliterárno-vedného a teoretického mysle-nia, v jeho slovníku je pomerne bohatozastúpená napríklad teória komunikácierozpracovaná nitrianskou školou, pome-nej zastúpená, respektíve vôbec, je teóriamedziliterárnosti a medziliterárnych spolo-čenstiev vypracovaná školou okolo D. Ďu-rišina. Autor často pracuje s heslami médium,mediálny. Vyplýva to zrejme z jeho orientá-cie na žurnalistiku a spätne i na vysvetľova-nie literatúry teóriou komunikácie.

Pri heslách je vyložená jednak etymo-lógia daného termínu, jeho vývinové sé-mantické posuny, ale i použitie a chápa-nie jednotlivými autormi teoretickýchprác. Valček pracuje so širokým spekt-rom poznatkov, ktoré do hesiel stavia akotézy, nie ako holé konštatovania či pouč-ky. Pod jednotlivými heslami je niekoľkoodkazov na knihy, kde možno hlbšie danúproblematiku naštudovať. Autor však čas-to uvádza preklady kníh do vzdialenejšíchjazykov, pričom dané dielo bolo prelože-né do slovenčiny, prípadne češtiny.

Poznámkový aparát slovníka spočívav skromnom vymenovaní z výberu citova-nej literatúry. Je to škoda, pretože autorzhromaždil veľké množstvo užitočných in-formácií, ktoré sa neposkytnutím registraa väčšieho množstva rozširujúcej literatú-ry sčasti zneprehľadňujú.

Slovník literárnej teórie sa určite sta-ne vynikajúcim pomocným materiálompre študentov a záujemcov o literatúru.Ponúka im nielen veľa študijného materiá-lu, ale i možnosť zorientovať sa v proble-matike a ďalej ju rozvinúť. A ešte otázka:čo hľadá v slovníku literárnej teórie heslo„stridžie dni“?

Eva Ťapajnová

K N I Ž N Á R E V U E 22. november 2006strana4w w w. l i t c e n t r u m . s k

Generálka(úryvok z poviedky)

V hľadisku sa ozýva osamelý po-tlesk. Danica zvrieskne, Eugen sa otá-ča tvárou k horizontu a chvatne sipchá úd nazad do nohavíc. V piatomrade sa dvíha útla žena. Ešte stáletlieska. Je oblečená do splývavého rú-cha. Na hlave má veniec, pod pazu-chou drží palicu. Usmieva sa, tlieskaa kráča k javisku. Danica sa beží ukryťza bočné sufity.

„Ježišmária, Justín ma zabije! Naj-prv zabije mňa a potom teba! Ja somto tušila, že niečo tuší!“ vykrikuje zozákulisia a hľadá dvere.

Žena sa zastavuje pod javiskom.Hľadí na Eugena.

„Dobrý deň,“ hovorí zvučným melo-dickým hlasom.

Eugen si práve dozapínal rázporok.Otáča sa k žene.

„Dobrý. Ééé... Máme skúšku divad-la. Tu nemáte čo robiť. Ako ste sa semdostali?“ hovorí.

Žena stúpa po schodíkoch na ľavejstrane javiska.

„Dverami. Prišla som na divadlo.Bolo odomknuté,“ hovorí.

Už netlieska, palicu drží v pravej ruke.„Divadlo bude až zajtra. Dnes je ge-

nerálka,“ mekoce Eugen.„Ktorý idiot zase nezamkol sálu?!“

vykrikuje Danica spoza sufít.„Zaujímajú ma všetky fázy divadel-

ného procesu,“ hovorí žena a s prirod-zenou eleganciou kráča k stolu.

Sadá si na stoličku, palicu opierao stôl.

„Vy ste u niekoho na návšteve?“ pý-ta sa Eugen.

Žena sa usmieva.„Áno. U vás. Prečo sa pýtate?“ od-

povedá.„Lebo som vás ešte nevidel. Takže

vy nie ste u niekoho na návšteve?“ uis-ťuje sa Eugen.

„Veď vám hovorím, že u vás,“ hovorížena a napráva si veniec na hlave.

„Ježišikriste! Vy ste Jolanina kama-rátka?“

Eugenovi sa na čele perlí pot. Začí-na sťažka dýchať.

„Ja som vedela, že to praskne! Jasom to vedela! Justín nás pozabíja!Vymysli niečo! Rýchle niečo vymysli!“vykrikuje Danica a opatrne vykúkaspoza sufity.

„Kto je Jolana? A Justín? Aj onihrajú v tomto kuse?“ pýta sa žena.

Eugen sa trocha upokojuje a začínasi ženu pozorne obzerať.

„Takže... Vy nie ste z dediny.“„Nie.“„Ani nikoho z dediny nepoznáte?“„Až doteraz nie,“ žena udivene hľadí

na Eugena.Krížom cez javisko sa blíži Danica.

Otvára ústa, ale Eugen ju pohybomruky zastavuje.

„A prišli ste na divadlo?“ pýta sa.V hlase sa mu opatrne objavuje ná-

dej.„Áno. Na generálku. Váš spôsob

uchopenia dramatického textu je namôj vkus príliš expresívne naturálny, aleemócie prenesené cez portály mi tentodrobný nedostatok bohato vynahradili,“odpovedá s vážnou tvárou žena.

Eugen sa škriabe vo vlasoch. Robíto vždy, keď niečomu nerozumie.

„Hm... Vy... Vy ste herečka?“ hovo-rí.

„Nie. Prečo sa pýtate?“ nechápežena.

„Ste tak čudne oblečená,“ hovoríDanica a sadá si na druhú stoličku.

„Čudne? Čo je na mne čudné?“ ho-vorí žena a popráva si záhyby na rú-chu.

„No... Máte ten... Ten, no... vavrínna hlave,“ hovorí Eugen a sadá si nazvyšnú stoličku.

„To nie je vavrín,“ hovorí Danica. Eu-gen sa k nej prudko obracia:

„A to zase odkiaľ vieš?“„Čítala som. Vavrín vyzerá ako bob-

kový list. A toto nie je bobkový list. Toviem celkom presne. A hulákaj si do-ma,“ odpovedá Danica a zlostne hľadína Eugena.

Žena sa jemne usmeje.„Máte pravdu, nie je to vavrín. Je to

brečtan,“ hovorí.Danica tlesne otvorenou dlaňou

o stôl.„Tušila som to!“ skríkne.Eugen na ňu pohoršene pozrie.„Tak ty si to vedela. Zase si raz všet-

ko vedela. Zaujímavé, že vždy všetkovieš, až keď to za teba povie niektoiný,“ hovorí.

Danici sa robí na čele, nad kore-ňom nosa, červený fľak.

„Na mňa sa robíš múdry! Doma sitaký maličký, že ťa ráno Jolana vymetá

zmetáčikom spod postele! A tu sa bu-deš rozdrapovať?! Na mňa?!“ hulákapo Eugenovi.

Hlas má nepríjemne vysoký. Nakoncoch viet sa jej zvyšuje do fistuly.

„Prosím ťa, zatvor si hubu,“ snaží saju zastaviť Eugen.

Danica však už stojí. Je opretá obo-mi rukami o stôl, nakláňa sa k Euge-novi a kričí mu do tváre:

„Zavri si hubu! Nič iné nevieš?! Zav-ri hubu a roztiahni nohy, čo?! Tak totomám aj doma! Kvôli tomu som sa ne-musela s tebou zahadzovať, ty...! Tyčuráčik!“

Eugenovi od zlosti zabehla slina.Rozkašľal sa.

„Čuráčik? Tak ja som ti čuráčik? Po-čul som dobre?“ vyráža zo seba po-medzi kašeľ.

Danica sa týči nad ním. Prsia sa jejprelievajú v mäkkých vlnách.

„A čo iné by si mal akože byť?! Sta-vím sa o čo chceš, že aj tých desaťcentimetrov, ktorými sa chváliš, si sivymyslel!“

Kašeľ okamžite ustal. Eugen neve-riacky hľadí na Danicu:

„Prosím?“Ale Danica už nevníma. Hlasno sa

rozosmeje.

„Stavím sa, že si si pridal! Ty si vždyvo všetkom pridávaš!“ hovorí rázneDanica.

Cez na ryšavo prefarbené vlasy jejpresvitá svetlo. Je majestátna a v hne-ve krásna.

„To si preberieme neskôr. Upokojsa, áno? Danica, brzdi,“ hovorí Eugenopatrne.

„Nemusíš zo mňa robiť sprostú!Dobre viem, čo to je poctivých a čodesať fingovaných centimetrov!“ po-vie a víťazoslávne si sadá.

Žena to všetko bez slova sleduje.Keď si Danica sadá, opäť sa roztlieska.

„Zaujímavé. Skutočne zaujímavé,akurát nie presne usadené v žánri,“hovorí a ešte stále tlieska.

Danica aj Eugen na ňu užasnutohľadia.

„Prečítala som si to na plagáte predvchodom do budovy – Tri vrecia ze-miakov, ľudová veselohra v jednomdejstve. Je to špecifikum vašej scény,že sa konflikty opakujú vo výstavbei v motivácii a zvyšuje sa akurát ichemočná zaťaženosť?“ hovorí žena.

Eugen si ju pozorne prezerá, alenedarí sa mu v jej mimike, ani v ener-gickej gestikulácii vybadať čo len ná-znak irónie.

„Ééé... nerozumel som vám. Roz-právajte pomalšie,“ hovorí po chvíli.

Danica sa rozosmeje: „Teraz buďmúdry, ty génius!“

Žena sa stále usmieva.„Pýtala som sa, aké sú hlavné znaky

ľudovej veselohry vo vašom ponímaní.Podľa čoho ju môžem rozoznať odiných, podobných, dramatických útva-rov,“ hovorí pomaly a zreteľne.

Eugen premýšľa.„Nóó... Ľudová veselohra, aby som

to akosi... ,“ hovorí po chvíli, potomstíchne. „Kde sme to...?“ pokračujepo pauze.

„Ľudová veselohra v jednom dej-stve,“ trpezlivo opakuje žena.

Eugen vyťahuje z vrecka kockovanúpokrčenú vreckovku. Utiera si čelo.

„Aha. Tak teda ľudová veselohrav jednom dejstve... To je ako pre ľudí.Taká sranda. Akože netreba rozmý-šľať. Veľmi. A je to také staromódne.Viete, niekedy človek potrebuje poľa-viť z tých... Z tých umeleckých ambíciía potrebuje sa priblížiť k svojmu divá-kovi.“

Z Eugena vypadávajú slová počasusilovnej práce s vreckovkou. Danicasa uvoľňuje. Obdivne hľadí na Euge-na.

„...priblížiť sa k svojmu divákovi...Kde ty na to chodíš?“ hovorí a posielaEugenovi letmý bozk.

„Danica ako zvyčajne preháňa. Toviete, herečka. Má to v popise práce,že... Hahaha. Ale, aby som otvorenepriznal, niečo som snáď za tie rokypoštudoval,“ snaží sa byť Eugenskromný.

„Na ktorej akadémii ste študovali?“zdá sa, že ženu to skutočne zaujíma.

Eugen sa rozkašle: „Nóó... Tak naakadémii zrovna nie...“

„Boli ste žiakom nejakého majstra?“Eugen premýšľa. Upiera pohľad do

hĺbky javiska.„Aj tak sa to dá povedať...,“ hovorí

po chvíli.Danica kladie lakte na stôl. Ukazo-

vákom pravej ruky švihá do vzduchu.„Eugen bol na školení! Na okrese!

Tri dni!“ hovorí.„Drž hubu!“ hovorí jej Eugen.„Čo sa ti nepáči, Eugenko?“„A nevolaj ma Eugenko!“„Ale Eugenko...“„Danička!“„Nehovor mi Danička, lebo začnem

jačať!“„Danička!“„Aaaaa!“ rozvrieskala sa Danica.Žena ich bez mihnutia oka sústre-

dene sleduje. Čaká, kým Danica do-vrieska.

„Zaujímavé. Trocha slaboduché, ales rýchlou gradáciou,“ hovorí do chvíľ-ky ticha.

„Čo?!“ pýtajú sa takmer odrazu Eu-gen aj Danica.

„Ľudová veselohra v jednom dej-stve,“ odpovedá žena a tvári sa milo,ale vážne.

„Aká veselohra?“ nechápe Eugen.„Predsa Tri vrecia zemiakov, ľudová

veselohra v jednom dejstve,“ hovorížena.

„Vy ten kus poznáte?“ pýta sa Eu-gen.

„Ešte nie celkom, ale snažím sa.“Danica krúti hlavou.„Ja som totálne vedľa,“ hovorí.Žena si jemným pohybom napráva

veniec na hlave.„Pýtala som sa, kde ste zveľaďovali

a cibrili svoj talent. Zástancom akejškoly ste?“ hovorí.

Eugen sa dvíha zo stoličky. Začínasa prechádzať po javisku. Dosky hlas-no vŕzgajú.

„Tak... Neviem to ako komplet z hla-vy. Človek si všetko nepamätá... Toako z okresu objednali ubytovanie naihrisku. Tuná to všetci poznajú. Vovedľajšej dedine, tam sú takí špeku-lanti podnikaví, prerobili tribúnu na fut-balovom ihrisku a majú ju aj ako tu-ristickú ubytovňu. No a tam to bolo.My, akože najlepší režiséri a herciz okresu sme tam boli na školení.Prednášali nám dvaja z kraja. Veľa mito ako dalo,“ hovorí Eugen, prechá-dza sa a jeho kroky oťažievajú spoluso spomienkami na tie nezabudnu-teľné chvíle.

Danica ho počúva aj sleduje s čorazväčším nadšením.

„Povedz to o kulisách!“ kričí.Eugen sa zastavuje a kýve rukou.„To nestojí za reč. To som vedel aj

bez školenia,“ hovorí.Danicin ukazovák opäť poletuje nad

stolom.„Eugen je veľmi šikovný. U nich

v rodine všetci hrávali divadlo. Aj domesta ho volajú režírovať,“ hovorí Da-nica s pýchou v hlase a obdivne poze-rá na Eugena.

Eugen stojí priamo vo svetle dvesto-wattovej výbojky pracáku. Dvíha hlavua hľadí do diaľky javiska. Je tam tma.

Karol D. Horváth (1961) debutoval 20. augusta 2005 zbierkou jede-nástich poviedok v červenej knižke s názvom totožným s jeho menom.Debut zaujal čitateľov aj kritiku, umiestnil sa na 3. mieste v našej čitateľ-skej ankete Debut roka 2005 a dostal sa do finálovej desiatky literárnejceny Anasoft litera, ktorá sa udeľovala 9. novembra. Ešte v tom istomroku vydal zelenú knižku Karol D2 Horváth a o pár dní poteší svojich či-tateľov modrou knižkou Karol 3D Horváth, z ktorej je aj naša ukážka.

Foto Peter Procházka

KAROL 3D HORVÁTH

K N I Ž N Á R E V U E22. november 2006 strana 5

„V televízii som videl scény, ako kdesi v Malajzii podomový obchodník pri-chádza do rodín, láme 5- až 7-ročným deťom ruky a nohy, vykĺbuje ich, aby –ako budúci žobráci – vyvolávali súcit u turistov a prinášali prekliaty peniaz.A toto všetko robí, toleruje, dokonca ospravedlňuje človek. Človek stvorenýna obraz Boží, človek ako absolútna hodnota.“

Andrej Červeňák in: Rozjímanie o Veľkom inkvizítoroviBratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005

Citujeme...

Básnický debut Mira Mališa (nar. 1963)nepatrí do skupiny spontánnych mladíc-kych debutov, ale skôr do skupiny vyzre-tých a oneskorených, podložený život-nou, ale aj básnickou skúsenosťou. Bás-ne z pomerne rozsiahleho rukopisu prav-depodobne pochádzajú z dlhšieho časo-vého obdobia, ťažko im vyčítať začiatoč-nícke rozpaky a formálnu nedokonalosť.Mališ prichádza ako rozhľadený a vníma-vý autor s dotvorenou ľudskou filozofioua s vlastným poznaním.

Zbierka je rozčlenená do piatich oddie-lov so samostatnými názvami, ktoré naseba voľne nadväzujú a vzájomne sa pre-línajú. Mališovmu básnickému natureluvyhovuje poetika viazaného verša, najmäsonetová forma, tam je najpresvedčivejšía najvernejší. V centre jeho pozornostistojí žena, vzťah k nej, často komplikova-ný, ale zachraňujúci a očisťujúci. Mališo-vo videnie nie je idealizujúce a zjednodu-šujúce, len primerané k dnešným kontro-verzným pomerom. Vyplývajú z nehopevné a nemenné úsudky, bez slaboš-skej či siláckej pózy. Bez zbytočného za-hmlievania dokáže definovať svoj vyhra-

nený postoj k skutočnosti, jeho poéziasa takto stáva transparentnou, ľahkoua hravou – týmto získava punc čítavosti.Básne takmer vôbec nešuštia papierom,pulzuje v nich atraktívna „príbehovosť“a účinná atmosféra. V čitateľovi nezostá-va pocit neutrality, chladného a zabúdajú-ceho odstupu, ale pocit hmatateľnéhoa vracajúceho sa zážitku. Jeho verše evo-kujú dojem spomaleného, ale aj zrých-leného plynutia času, zázrak, ktorý samôže udiať len v umení. V básni Chlapecsledujeme chlapcovu cestu od zbieraniagaštanov až po odvodové konanie predvojenskou komisiou. Tieto motívy vytvá-rajú vďačnú a blízku pôdu z hľadiskadnešných štyridsiatnikov a môžeme ichzľahka označiť ako generačnú výpoveď.

Významnou zložkou Mališovej poézieje kritika spoločenských premien a de-formácií, ich nezdravý dopad na partner-ské a medziľudské vzťahy. Jeho lyrickýhrdina má stále svoje ilúzie, aj keď ich ve-ľa prirodzeným vývojom stratil, nerezig-nuje. Na niektorých miestach môže pre-kážať heslovitosť a banálnosť, dôsled-kom čoho sa vytráca napätie a otupujeostrie vysloveného. Takisto sa nemôžemubrániť dojmu, že jeho texty nápadne pri-pomínajú tvorbu Jozefa Urbana, najmäz čias jeho Malého zúrivého Robin-sona. Na rozdiel od Urbana nie je až taký

rebelantský a kŕčovito predpojatý, jeholyrický hrdina plynie v časoch a neča-soch a podáva nám o tom priebežnésprávy.

Aj keď si myslím, že básnická zbierkaMira Mališa mala prísť oveľa skôr, jej ne-vyprchávajúci vánok určite osvieži ajdnes slovenské básnické lúky a háje.Netreba zabúdať na vynikajúcu úroveňknižky, čo sa týka jej grafického a poly-grafického spracovania, na fundovanýdoslov Ľubomíra Feldeka a predovšet-kým na jemné perokresby Fera Guldana.

Miroslav Brück

Ján Cíger: VýbuchŽilina, Knižné centrum 2006

Situácia pred pohromou, aj strastipl-né okamihy po nej. Výbuch ako obraz-ný míľnik ľudského života je témou krát-kych, briskných poviedok debutujúce-ho autora Jána Cígera. Autor v nichs realistickou precíznosťou zachytávanašu každodennosť. Protagonisti Cíge-rových próz sa nachádzajú v hranič-ných situáciách. Sú to často spoločen-skí vydedenci, po tragickom životnomzvrate, zotrvávajúci v bezmocnej pozíciimŕtveho chrobáka. A takisto aj bežní ľu-dia v krízovom období svojho života,zrazu konfrontovaní s jeho neobyčaj-nosťou, nič netušiaci smrteľníci preddramatickým zlomom. Osudy týchto ľu-dí, ktoré sa v dôsledku dynamickéhoprocesu sociálnoekonomických pre-mien vyvíjajú neželaným smerom, odzr-kadľujú hodnotové aspekty spoločen-skej reality.

V centre Cígerovej pozornosti stojanapríklad osoby na periférii spoločnosti,bezdomovci a notorickí alkoholici, kon-krétne v poviedkach Ajhľa človek, Ru-do. Autor sa ich pokúša z pohľadu majo-ritnej spoločnosti dokumentárne citli-vým zvýrazňovaním ich denného progra-mu a zľahka komickým prienikom do ichživotnej tragiky, poľudštiť. Stratégiouzbavenou sociálnokritických ostňov saautor snaží dospieť až k pochopeniu ichbezvýchodiskovej situácie.

Kým stav protagonistov z vyššie uve-dených poviedok bol trvalý a ich osudnezvratný, nasledujúca poviedka Zele-né Vianoce zachytáva len dočasné vy-delenie z „normálnej“ spoločnosti z dô-vodu plnenia si brannej povinnosti. Ideo nostalgický návrat autora do čias exis-tencie vojenskej prezenčnej službyv bývalom Československu, trpkú a zá-roveň hrejivú spomienku na dlhé chvílepríkoria aj okamihy solidarity. PoviedkaMuž z kríža spracováva posledné dniv minulosti trestaného, krčmového po-vaľača vidieckeho typu. Jeho ranné ne-deľné vytriezvenie sprevádza komuni-kácia s Ježišom, zaveseným na steneizby: počas nej si bolestne uvedomujenedávnu vraždu spáchanú v opilosti.

Trudomyseľné námety strieda humo-ristické uvoľnenie v poviedke Recep-cia. Autor tu využíva situačnú komiku,hyperbolizáciu a karikatúru osobnosti.Jej protagonistom je dedinský elektri-kár Ondrej Babka, ktorého šéf vyšlenamiesto seba na recepciu do brati-slavského hotela Savoy. Manželka muv outlete kúpi na túto príležitosť červe-né sako, žltú košeľu a čierne nohavice.Cestou vlakom, potužený pivom a bo-rovičkami, neskôr bezradný pri prvejjazde električkou a stratený v hotelimedzi švédskymi stolmi a inteligen-ciou, prechádza Ondrej striedavo pek-lom a očistcom a zažíva množstvoúsmevných aj nešťastných dobrodruž-stiev. Inou katarziou prechádza drsnývyhadzovač z nemenovanej diskotékya hrdina poviedky Ľuba. Po rokochstrávených v Prahe sa vracia do rodnejobce a pri koláčoch obľúbenej tety na-raz mäkne a odkrýva desivé tajomstvosvojej minulosti, takmer ako z pilche-rovského sentimentálneho príbehu,ale bez šťastnej pointy.

Poviedka Tabakoví bojovníci rozprá-va v podstate banálny príbeh rodičov,oboch v druhom manželstve, ktorí rie-šia fajčenie vlastných aj osvojených de-tí. V tomto prípade námet sľuboval roz-hodne viac. Podobne ako v povied-kach/v trojpoviedke: Výbuch – obeť,Výbuch – hrdina, Výbuch – korupcia– autor sa v nich postmoderným spô-sobom pokúša zložiť mozaiku tej istejudalosti a sledovať jej dopad na rôzneosoby. Prerozprávať príbehy cez krátkyokamih si žiada excelentnejšieho roz-právača. Avšak aj v tomto kontextepôsobí poviedka Nasrdená nedeľa akozačiatočnícky pokus. Krátky časovýúsek autor kvetnatými prívlastkami lenrozťahuje do šírky a výsledkom je na-miesto mnohoznačnosti a hĺbky výpo-vede jej vágna plytčina.

Debutujúci autori typu Jána Cígera,ostatne, ako aj iní autori zrelého veku,majú len dve možnosti: buď sa ich za-čiatok stane výbuchom a spojí sa rovnoso zenitom, alebo skončia v sivej sto-dole kníh. V Cígerovej knihe niekedyvlhne, inokedy nádejne prská pušnýprach.

Jaroslav Vlnka

Nášľapné míny v životných míľnikoch

Jazda, ktorá sa neodmietaMiro Mališ: Budeme si musieť zvyknúťjazdiť na kolotočiBratislava, Juga 2006

Na nožiKarin Lászlová: Aj duša volá SOS

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006

Sú naozaj výnimočné diela, na ktoré by „nestíhal“ ani literárnokritický hrdlo-rez so svojím surovým nožíkom. Tak vedia otupiť! A čo potom úbohý radovýrecenzent, čo má robiť, aby mu to rezalo, aj keď mu to dielo nereže? KarinLászlová sa zasa raz sprítomnila. Svojimi deviatimi akože poviedkami predsta-vuje akože príbehy akože súčasných ľudí. Ide o texty písané so značnou dáv-kou naivného realizmu a emocionálneho gýču o tom, ako sa ženy a muži v ži-vote sklamú a ako sa niekedy aj nesklamú. Všetko je to akože zo života, veďsúďte, rozvedená psychoterapeutka Ester s morálnymi zásadami zažívaolympijský sex na dovolenkovej pláži s lodným konštruktérom Atilom, ktorý sautopí a ona otehotnie. Alebo: pán Dobrota zakomplexovaný zo svojho rázšte-pu sa ujme týranej susedy s dieťaťom, k čomu mu výdatne dopomôže veľkápotreba jeho psa Alfa. A to sú len tak od boku spomenuté dva texty! Keby toautorka nemyslela vážne, možno by sme mohli povedať, že Karin Lászlová jeprvou dámou našej literárnej frašky, lenže aj na to treba svojím spôsobomrozprávačskú zručnosť. Navyše, autorka to fakt myslí vážne! A tu už končíkaždá sranda, tu už aj duša radového recenzenta volá SOS.

Radoslav Matejov

Napísať životný príbeh človeka s ne-zvyčajným osudom a najmä netradičnou„profesiou“, nebýva naozaj ľahké. O čosiťažšie je to v prípade, ak hlavný hrdina ješpión. A túto úlohu mal pred sebou autor-ský tandem Holčíková – Janík, ktorí sarozhodli spracovať dostupný materiál o ži-vote Karla Františka Köchera, rodákaz Bratislavy a jeho manželky Hany. Tátonevšedná postava, ktorá sa zapísala dodejín svetovej špionáže, bola a ešte čias-točne je zahalená rúškom tajomstva. Týmpúta pozornosť publicistov a je vhodnoutémou úvah i rôznych kombinácií.

Autori vychádzali z doteraz zverejne-ných materiálov (českých a slovenskýchkníh), zahraničných periodík, informáciíz internetu aj dokumentárneho filmu(SRN) a predstavili Karla Františka Kö-chera ako úspešného agenta, ktorýprenikol do rozviedky iného štátu a záro-veň vzdelaného človeka s viacerými vy-sokými školami. Navyše, po návrate doČeskoslovenska pracoval na rôznych

postoch a bol spoluzakladateľom Ob-čianskeho fóra.

Príbeh o špiónovi z Bratislavy sa začínanezvykle – prezradením jeho identity zá-stupcom náčelníka amerického odboručs. rozviedky. Až potom nasleduje prie-rez jeho biografiou: presťahovanie z Bra-tislavy do Prahy, štúdium na Karlovejuniverzite, neskôr na Akadémii múzic-kých umení až po prvé zamestnania,stretnutie s budúcou manželkou – tlmoč-níčkou Hanou Pardamcovou a počiatkykontaktov s čs. kontrarozviedkou i ná-sledne emigráciou. Prirodzene, najviacpozornosti venovali autori pobytu Köche-rovcov v USA, v ktorom sa prelínajú ob-razy z emigrácie, občianskeho životav USA, ďalšieho študijného a pracovné-ho postupu, žiadosťou a úsilím o získa-nie amerického občianstva s pôsobe-ním v CIA a snahou o dvojitého agenta(FBI). Autori priblížili čitateľom rušný živothlavného hrdinu a jeho ženy v rôznychmestách USA, načrtli niektoré formy zís-kavania a odovzdávania dokumentov(Köcher mal vynikajúcu fotografickú pa-mäť), spoluprácu s čs. kontrarozvied-kou až po zlom, keď ich začala sledovaťFBI. Po dvojročnej snahe sa FBI podari-

lo získať dôkaz, ktorý mohli použiť priobvinení zo špionáže. V tom čase sa užzačali Köcherovci chystať na návrat doEurópy – do Rakúska, čo však prekazi-lo ich zatknutie. Autori načrtli okolnostizatknutia, metódy vypočúvania, sľubov,ústupkov i podrazov. Nechýbala tu anipráca právneho zástupcu KöcherovcovR. G. Fierera a snaha o medzištátnu vý-menu špiónov. Takmer nemožné sa sta-lo skutočnosťou a Köcherovcov sa po-darilo vymeniť za Anatolija Ščaranského(1986). Krátko po tejto výmene sa s ni-mi už v Československu rozprával ame-rický novinár R. Kessler, a práve v tejtočasti knižky sa opakujú určité fakty, výro-ky, názory a úvahy K. F. Köchera na roz-manité skutočnosti z predošlých častíknižky. Napriek tomu, že sa tým sčastivytratila dynamika špionážnej témy, au-tori predstavili úsek z našej veľmi máloznámej histórie.

Časom iste stratia mnohé fakty a činyKöcherovcov svoje tajomstvá a budú samôcť sprístupniť ďalšie neznáme doku-menty. Zaujímavá postava špióna na-šich dejín druhej polovice 20. storočiasi pozornosť iste zaslúži.

Zuzana Galovičová

Gabriela Holčíková – Pavol Janík: Špión z BratislavyBratislava, CCW 2006

Köcherove tajomstvá

Roman Olekšák: SmajlíciLevice, KK Bagala (LCA PublisherGroup) 2006

Knižné podoby súčasných divadel-ných hier môžu pretrieť zraky tým nepraj-níkom a ignorantom, ktorí hlásajú stálynedostatok kultúry a kultúrnosti na Slo-vensku. Nepopierame, že momentálnasituácia kultúrneho trhu so skutočný-mi(?!) hodnotami nie je práve prajná, na-pokon, aj predkladaný text divadelnej hryRomana Olekšáka na túto tému naráža.Autor tvrdí, že je o manipulácii a výbornesa hodí do prostredia kultúrneho priemys-lu a marketingu rýchlokvasného formátu.Možno aj preto autorovi vyniesla čes-ko–slovenskú cenu Alfréda Radoka zanajlepšiu drámu roka 2005, ujalo sa jejdivadlo Astorka –Korzo’90 a vytvorilo di-vácky úspešnú a podarenú hru. Derniérahry v Astorke – Korzo’90 bola 31. októbra.

Hra je o mladom „rádoby-výtvarníko-vi“. V kolotoči výtvarného biznisu sa neviepohybovať a psychicky to nezvláda. Veďhneď na siedmej strane hry vraví: „ne-chcem to počúvať chcem sa opiť a za-spať na slnku a keď sa zobudím bu-

dem mať úpal a všetko to tu ovraciam“.Mieni „maľovať srdcom“, hoci sám dobrevie, že na to nemá. Otec tlačí na predaj-nosť všetkými možnými fígľami – šou v te-levízii, dokonca finguje pohreb syna, pre-tože obrazy treba predať, či v nich je ne-jaké srdce, alebo nie je... Napokon saz žijúceho maliara artefaktov stane maliarnatierač na sídlisku a jeho srdce je nasprávnom mieste.

Olekšákova téma o mechanizmochmasovej kultúry, bulváru, reality show jeznáma a v predlohe rukolapná. Autor ne-použil metaforickejší prístup – v hre sapoihral s hyperbolou, lenže čo už môžebyť v dnešnej situácii zveličené do takýchdimenzií, aby nám to prišlo čudné, šoku-júce? Matka chce pre syna aj prostitútku,len nech je postarané o jeho správnuorientáciu a vývoj, chce mať pod kontro-lou aj tie veci, ktoré boli donedávna ta-jomstvom chlapčenských/dievčenskýchizieb, bagatelizuje, ba vulgarizuje to, načo sme donedávna hľadeli ako na krehkéa zahanbujúce. Lenže mechanizmy ma-sovej kultúry a kultúrneho priemyslu sútaké, v dnešnej postmodernej dobe –ako ju honosne voláme – si nikto ani ne-dáva a nechce dávať pozor na opony,

dobre ukryté pozadia, či neviditeľný vý-robný proces. Odhaľujú sa útroby vzťa-hov, mašinérií a tovarov a stávajú sa sú-časťou produktu, ktorý musí byť predanýza každú, (hoci najradšej čo najvyššiu)cenu. Olekšák stavil na toto pozadiea pomerne jednoducho, priehľadne a vý-stižne ho opísal. Aby bola zjavná povrch-nosť, alebo mnohoznačnosť interpretácie(ktorej je však pomenej), autor v predkla-danej knihe nepoužil interpunkčné zna-mienka. Znamienko doby? Pre tých, ktorímasovú kultúru a bulvár len nekriticky sle-dujú a možno im ešte neprevŕtal dieruv hlave, vďačne prijmú takto naservírova-ný návod na použitie: mecenáš s nadhľa-dom a peniazmi, neschopný umelec, pip-ka a matka pred nervovým zrútením. Ibasa mi to zdá, alebo o takom niečom bolareč už dávnejšie a západnejšie od nás?Možno, veď každá doba si žiada svojeikony i svoje obete. Tú horúco súčasnúpre slovenské prostredie teda servíruje ajRoman Olekšák svojimi trpko-humornýmiSmajlíkmi. Sleduje tak líniu súčasnej li-teratúry po Hvoreckom a Klimáčkovi.A darí sa mu to vcelku úspešne najmä nadivadelných doskám, kam hra patrí.

Eva Ťapajnová

Hra s duchom doby

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Posvätnosť zeme v spiritualiteamerických Indiánov

Pre nás je popol našich predkovsvätý a miesto ich odpočinku je posvät-ná zem. Vy opúšťate hroby svojich pred-kov a zdá sa, že vás to netrápi. Vaše ná-boženstvo vpísal váš Boh železnýmprstom do kamenných dosiek, aby stenezabudli. Červený muž ho nikdy nepo-chopí a nezapamätá si ho. Naším nábo-ženstvom sú tradície našich predkov –sny našich starcov, ktoré im Veľký duchzjavil vo velebných nočných hodináchi vízie našich náčelníkov – tie sú vpísanév srdciach nášho ľudu.

Vaši mŕtvi prestávajú milovať vási zem, v ktorej sa narodili, hneď akoprejdú bránami hrobu a stratia sa kdesiza hviezdami. Čoskoro upadnú do za-budnutia, a už sa nikdy nevrátia. Našimŕtvi nikdy nezabudnú na tento prekrás-ny svet, ktorý im dal bytie. Neprestávajúmilovať jeho zelené doliny, šumiace rie-ky, velebné hory, roztratené údolia, ze-leňou lemované jazerá a zákutia. Plní ci-tu dohliadajú na živých a osamelýchsrdcom, a často sa vracajú z večnýchlovíšť aby ich navštívili, viedli, utešilia povzbudili.

Nemôže byť naraz deň i noc. Červe-ný muž od začiatku uniká pred Bielym,tak ako sa ranná hmla vytráca s prícho-dom slnka. Váš návrh sa však zdá spra-vodlivý a myslím si, že môj ľud ho príjmea utiahne sa do rezervácie, ktorú muponúkate. Potom budeme žiť oddelene,teda v pokoji, lebo slová Veľkého Biele-ho náčelníka sú podobné hlasu prírody,ktorý sa môjmu ľudu prihovára z hustejtmy.

Zvážime vašu ponuku a keď sa roz-hodneme, dáme vám vedieť. Ale ak juprijmeme, tu a teraz kladiem svoju pod-mienku, že nám nik nebude upierať prá-vo kedykoľvek navštíviť hroby našichpredkov, priateľov a detí. Každý kúsoktejto pôdy je posvätný v očiach môjhoľudu. Každé úbočie, každú dolinu, kaž-dú pláň a každú roklinu posvätila smut-ná či šťastná udalosť v dobách dávnominulých. Dokonca i skaly, čo sa javiatupé a mŕtve v slnečnej páľave pozdĺžtichých brehov, sú naplnené spomien-kami na vzrušujúce udalosti zo životamôjho ľudu, a samotný prach na ktoromstojíte, odpovedá na ich kroky s väčšouláskou než na vaše, pretože je nasiak-nutý krvou našich predkov a naše bosénohy vnímajú jeho láskavý dotyk. Našizosnulí bojovníci, milujúce matky, šťast-né devy s plesajúcim srdcom, ba i drob-né deti, čo sa tu tešili zo života len kra-tučkú chvíľu, neprestanú milovať tútovelebnú samotu a v podvečer pozdra-vujú tiene vracajúcich sa duchov. A keďsa pominie posledný Červený muža spomienka na môj kmeň sa medziBielymi mužmi premení na mýtus, tietobrehy sa budú hemžiť neviditeľnýmimŕtvymi z môjho kmeňa. A keď si vašedetné deti budú myslieť, že sú samy napoli, v sklade, v obchode, na ceste, čiv tichu panenského lesa, nebudú sa-my.

Z reči náčelníka Seathla adresovanej komisárovi

pre záležitosti Indiánov, 1854

Modlitba krajčíraBože, som Mustafa, krajčír, čo pracu-

je v skliepku Muhammada Aliho. Celýdeň sedím a ťahám cez látku ihlu s na-vlečenou niťou. Bože, ty si tá ihla a jasom tá niť. Som k tebe pripútaný a na-sledujem ťa. Keď sa niť vyvlečie z ihly,zamotá sa, rozstrapká a treba ju zastrih-núť, aby sa dala správne navliecť. Bože,pomôž mi nasledovať ťa, kamkoľvek mapovedieš. Lebo ja som len Mustafa,

krajčír, čo pracuje v skliepku Muham-mada Aliho na hlavnom námestí.

Neznámy autor

* * *Hľaď na dnešný deň! Lebo to je život,

samotný život života. V jeho kratučkomtrvaní sa skrýva celá rozmanitosť a sku-točnosť tvojho jestvovania: blaženosťrastu, sláva činu, prýštenie krásy. Veďvčerajšok je už len sen a zajtrajšok lenvidina, no dobre prežitý dnešok vidív každom včerajšku šťastný sen a v kaž-dom zajtrajšku nádej. Nuž dobre hľaďna dnešný deň! Takto ťa zdraví úsvit.

Zo sanskritu

* * *Tvoja radosť zo sveta vôbec nie je

pravá, ak si ho nevážiš tak, že všetkov ňom je pre teba cennejšie než kráľov-ská pokladnica plná zlata a striebra.A tento poklad je tvoj a je ti stále k služ-bám. Vari môže byť radosť z diel tvojhoOtca prílišná? On sám je vo všetkom.Niektoré veci sa navonok javia malými,drsnými či všednými. Pamätám si načas, keď prach ciest tešil moje detskéoči viac než zlato, dnes je však vzácnej-ší duchovnému zraku...

Nebudeš sa opravdivo radovať zosveta, kým nepochopíš, že ešte aj pie-sok odhaľuje Božiu múdrosť a silu, kýmneoceníš vo všetkých veciach – väčšminež viditeľnú krásu ich povrchu či prak-tickú službu telu – že svojím jestvovanímukazujú duši Jeho slávu a dobrotu. Vla-ha vína hasí smäd, či si to uvedomujemalebo nie, no vedomie, že všetko máprameň v Jeho láske k ľuďom, hasíi smäd svätých anjelov. Uvedomiť si toznamená piť víno duchovným spôso-bom. Radovať sa z rozmnoženia vínaznamená podporovať dobro ľudskéhospoločenstva. A tešiť sa z úžitku, ktorývšetkým prináša, je nebeské, lebo takto robia v nebi. Ak konáš tak, si božskýa dobrý, a napodobňuješ nášho neko-nečného a večného Otca.

Thomas Traherne: Storočia meditácií, 17. storočie

* * *Šetrnosť je dobrá, ak je spojená

s veľkodušnosťou. Prvá sa vzdáva zby-točných výdavkov, druhá ich poskytu-je núdznym. Prvá bez druhej vediek chamtivosti, druhá bez prvej k már-notratnosti. Spolu sa však výborne vy-rovnávajú. Šťastné je miesto, kde je totak.

Neusporadúvaj ani nenavštevuj osla-vy, ale nech ťa radšej pracovití chudob-ní žehnajú v samote svojich biednychdomov.

Je častou chybou prevracať poradievecí tak, že robíme účel z toho, čo jeprostriedok a prostriedok z toho, čo jeúčel.

Táto neplecha nešetrí ani nábožen-stvo a vládu: prvé sa často používa akoprostriedok namiesto účelu, druhé akoúčel namiesto prostriedku.

Keď sme si istí, že účel je správny,máme sklon hneď sa hnať ponad všetkyprekážky, aby sme ho dosiahli. Zabúda-me, že zákonný cieľ možno dosiahnuťnezákonným spôsobom.

Dajme si pozor, aby sme používalispravodlivé spôsoby na dosahovaniesprávnych vecí – aby nám ich výhodydlho vydržali.

Majme čisté ruky – dajme ľuďom do-statočné platy a všetko, čo vezmú na-vyše, bude na ich vlastnú zodpoved-nosť.

William Penn: Ovocie samoty, 17. storočie

* * *Zachovávaj pokoj uprostred hluku

a zhonu, a maj na pamäti, koľký pokoj jev tichu. S každým udržuj čo najlepšievzťahy bez toho, aby si sa musel čoho-koľvek vzdávať. Svoju pravdu vyslovujpokojne a jasne. Počúvaj druhých a toaj vtedy, keď sú nudní a hlúpi: aj onimajú svoj príbeh.

Vyhýbaj sa hlučným a agresívnym ľu-ďom, títo pôsobia na ducha znepokoju-júco. Ak sa budeš porovnávať s druhý-mi, môžeš zatrpknúť alebo spyšnieť,pretože vždy sa nájdu takí, čo sú lepšíalebo horší ako ty. Raduj sa z toho, čo sidosiahol, ako aj zo svojich plánov.

Nestrať záujem o svoju životnú dráhu,hoci by bola skromná, lebo ona je sku-točným majetkom v časoch premenlivé-ho šťastia. V obchodných záležitostiachbuď opatrný, lebo svet je plný podvo-dov. Ale nech ti to nezabráni vidieťcnosti, ktoré sú skutočné: mnohí sasnažia dosiahnuť veľké ideály a všade ježivot plný hrdinstva.

Buď sám sebou. A najmä nepredstie-raj náklonnosť. V láske však nebuď cy-nický, lebo navzdory vyprahnutostia sklamaniam, je večná ako tráva.

Max Ehrmann: Desiderata, 20. storočie

* * *Hlboký pokoj bežiacej vlny nech je s te-

bou.Hlboký pokoj prúdiaceho vzduchu nech

je s tebou.Hlboký pokoj tichej zeme nech je s te-

bou.Hlboký pokoj žiariacich hviezd nech je

s tebou.Hlboký pokoj Syna Pokoja nech je s te-

bou.Keltské požehnanie

* * *Duša, ktorá si privykla na zbytočné

veci, získava návyk túžiť po ďalších, kto-ré nie sú nevyhnutné ani na zachovaniejednotlivca, ani na zachovanie druhu.Táto túžba nemá hranice napriek tomu,že vecí, ktoré sú potrebné, je málo,a ich množstvo je obmedzené. Ulož sitoto hlboko do srdca a premýšľaj o tomznova a znova: že množstvo zbytočnostíje bez konca, a preto aj túžba po nich jebez hraníc. Túžiš po nádobách zo strieb-ra, ale zlaté nádoby sú lepšie; a niektomá dokonca nádoby vykladané zafírmi,smaragdami či rubínmi. Tí, čo nechápu,že túžba po zbytočnostiach je bez hra-níc, sa neustále trápia a sužujú. A keďmajú znášať dôsledky svojho spôsobuživota, sťažujú sa na Božie rozhodnutia;dokonca idú tak ďaleko, že považujúBožiu moc za nedostatočnú preto, žedal vesmíru vlastnosti, ktoré podľa nichspôsobujú toto zlo.

Moses Maimonides, 12. storočie

Budhova kázeň o oplácaní zladobrom

Požehnaný pozoroval ľudské správa-nie a všimol si, koľko nešťastia spôso-buje zloba a hlúpe urážky, ktoré uspo-kojujú len márnomyseľnosť a sebeckúpýchu.

A Budha povedal: „Ak mi človek vosvojej hlúposti ubližuje, na oplátku ho bu-dem chrániť svojou veľkorysou láskou.Čím viac zla príde od neho, tým viac dob-ra vyjde zo mňa – vôňa dobra vždy pri-chádza ku mne a zápach zla ide k nemu.

Hlupák, ktorý sa dozvedel, že Budhasa riadi princípom veľkej lásky, ktorá na-riaďuje oplácať zlo dobrom, prišiel k ne-mu a urážal ho. Budha bol ticho a ľuto-val ho pre jeho hlúposť.

Keď ten človek skončil s urážkami,Budha sa k nemu obrátil s otázkou: „Sy-nu, ak človek neprijme dar, ktorý mu dá-vajú, komu bude patriť?“ On odpovedal:„Bude patriť tomu, kto mu ho ponúkol.“

„Synu môj,“ povedal Budha, „ty si minadával, no ja odmietam prijať tvojeurážky, a žiadam ťa, aby si si ich pone-chal. Či nebudú pre teba zdrojom utrpe-nia? Ako ozvena patrí zvuku a tieň kaž-dému predmetu, tak si bez pochyby trá-penie podrobí toho, čo pácha zlo.“

Ten, čo ho urážal, neodpovedal,a Budha pokračoval:

„Zlý človek, ktorý pohŕda cnostným,je ako ten, čo pozerá nahor a pľuje nanebo – pľuvanec nepoškvrní nebo, alespadne späť a pošpiní jeho samého.“

Ohovárač je ako ten, čo sype prachna iného, keď duje náprotivný vietor –prach sa vracia na toho, čo ho hodil.Cnostnému človeku sa nič nestanea trápenie, ktoré chcel zlý spôsobiť, saobráti naspäť proti nemu.“

Urážajúci odišiel zahanbený, ale ne-skôr sa vrátil a našiel útočisko v Budho-vi, Dharme – jeho ceste a Sanghe –spoločenstve.

Štyridsaťdvadielna sútra, okolo r. 67

O okamžitom odpúšťaníNijaký zákon nášho Vykupiteľa nie je

otvorenejšie prestupovaný, ani usilov-nejšie obchádzaný, ako ten, ktorým na-riaďuje svojim nasledovateľom, aby od-púšťali previnenia a zakazuje pod hroz-bou večného trápenia uspokojovanietúžby, ktorú cíti v sebe každý človek –vrátiť bolesť tomu, kto mu ju spôsobil.Mnohí ľudia, ktorí by mohli zvíťaziť nadsvojím hnevom, nedokážu poraziť pý-chu a za každú cenu sa musia pomstiť,lebo by ich pokoroval triumf nepriateľa.

Múdry človek sa bude ponáhľať s od-pustením, lebo ten, čo pozná pravúhodnotu času, ho neobetuje zbytočnejbolesti. O takom, čo sa dobrovoľne ne-chá rozožierať zarytou nenávisťou,a svoje dni a noci obetuje temnote zlobya plánovaniu úskokov, nemožno pove-dať, že sa snaží dosiahnuť pokoj. Nená-visť je spojením zármutku a zlovoľnosti –je to kombinácia vášne, ktorej sa každýsnaží vyhnúť, s vášňou, ktorú všetci svor-ne neznášajú. Človeka, ktorý ustavičnepremýšľa o krivde, podnecuje vlastnýhnev a v myšlienkach sa zamestnáva lenscénami nešťastia, vynálezmi skazy –a ktorého myseľ prestane spomínať navlastné utrpenie iba vtedy, keď sa oddá-va nádeji, že si vychutná trápenie druhé-ho – toho možno právom zaradiť medzinajbiednejšie ľudské bytosti, medzitých, ktorí sú vinní bez úžitku, čo nemajúradosť z úspechov ani pokoj nevinnosti.

Nič nemôže byť veľké, ak to nie jesprávne. Nič, čo odporuje rozumu, ne-môže prispieť k dôstojnosti ľudskej mys-le. Dovoliť, aby nás vonkajšie podnetyodvádzali z cesty, ktorú považuje zasprávnu naše srdce, riadiť sa hocičíminým, než vlastným presvedčením, do-voliť, aby cudzie názory prevalcovali na-šu voľbu a premohli naše rozhodnutia –znamená krotko sa podriadiť tomu naj-nižšiemu a najpotupnejšiemu otroctvu,a vzdať sa práva riadiť svoj život...

Ten, kto dúfa, že mu bude odpuste-né, musí bezpodmienečne sám odpus-tiť, a preto je vlastne zbytočné odvolávaťsa na akékoľvek iné dôvody. Od tejtoveľkej povinnosti závisí tvoja večnosť –ten, kto ju odmietne plniť, nedosiahnetrón milosrdenstva a Spasiteľ sveta sapreňho narodil zbytočne.

Samuel Johnson, 18. storočie

Z antológie Sto lámp pre dušu,ktorú zostavila Celia Haddonová, a vyj-de vo vydavateľstve Ikar v prekladeMUDr. Evy Grey.

Thich Nhat Hanh: Odvaha prinášať mierBratislava, Ikar 2006Preklad Tatiana Bužeková

Násilie v čoraz väčšej miere a rozmani-tosti zasahuje do nášho života. Celým svo-jím životom a dielom proti nemu bojuje ze-nový budhistický mních Thich Nhat Hanh,známy spisovateľ (autor vyše stovky kniž-ných publikácií) a učenec, stúpenec tzv.angažovaného budhizmu. Jeho postupspája tradičné meditatívne prvky s aktívnymnenásilným občianskym prístupom. Roku1967 ho Martin Luther King ml. navrhol naNobelovu cenu mieru.

Knihou Odvaha prinášať mier nás učípozrieť sa hlbšie a pozornejšie do vlastné-ho vnútra, aby sme menili svoje myšlienkya život, ale aj okolie k lepšiemu. Tvrdí, žepravý mier máme vždy na dosah. Pomáhaľuďom uvedomiť si, že násiliu sa možno vy-hnúť, a záleží len na nás, ako konáme. Mierje medzi nami neprestajne, tvrdí Thich NhatHanh, aby sme si ho však udržali, musímebyť vytrvalí a usilovní predovšetkým v ťaž-kých chvíľach. Uvedomuje si, že niektorí ľu-dia stotožňujú mier a nenásilie s pasivitoua slabosťou, je však presvedčený, že v sku-točnosti praktizovanie mieru a nenásilia ne-má s pasivitou nič spoločné. Uskutočňovaťmier, živiť ho v sebe, znamená šíriť pocho-penie, lásku a súcit aj vtedy, keď vládnu ne-pochopenie a konflikty. Prinášať mier, naj-mä v čase vojny, si vyžaduje odvahu. Vášni-vý mierotvorca Thich Nhat Hanh vie, čo ho-vorí, veď prežil dve vojny vo svojom rodnomVietname a 30 rokov exilu. Teraz žije v de-dine Plum v juhozápadnom Francúzsku,kde v roku 1982 založil mníšsku komunitu,ktorá pomáha ľuďom v núdzi.

Thich Nhat Hanh je stúpencom umeniapozorného života. Pozornosť je metóda za-stavenia sa a postupného uvedomovania sitoho, čo si práve myslíme a robíme. Čímviac pozornosti venujeme svojim myšlien-kam, slovám a činom, tým viac rozvíjamekoncentráciu. Rozoznáva dve hlavné metó-dy pestovania energie pozornosti: pozornédýchanie a pozorná chôdza, sú to konkrét-ne spôsoby, ako vniesť mier do svojho živo-ta. Pomáhajú stíšiť škodlivé emócie, upo-kojiť a koncentrovať myseľ. Ak sme v kaž-dodennom živote pozorní a pestujeme sú-cit, zmenšujeme tým násilie, priaznivo vplý-vame na rodinu, priateľov i spoločnosť.Praktizovať pozornosť znamená uvedomo-vať si každý okamih života a skutočnosť, žemier je už tu, teraz, v tomto momente, už jenašou súčasťou. Ako môžeme prispieťk mieru? Tým, že si uvedomíme korene ná-silia v nás, a zastavíme vojnu tam, kde sapodľa autora začína – v našich mysliach.Ak zastavíme vojnu v našich mysliach a srd-ciach, určite prídeme aj na to, ako zastaviťvojnu vonku, vo svete. Skutočný mier vytvá-rame vtedy, keď do tejto činnosti zahrnie-me aj druhých, napr. umením počúvaťa láskyplnou komunikáciou. Teda spoluvy-tvárať mier znamená nájsť mier v sebe sa-mom a prenášať ho na svoje okolie. Aktransformujeme naše individuálne vedo-mie, začíname proces premeny kolektívne-ho vedomia. Thich Nhat Hanhov odkaz jeprostý: otvorenosť, ochota spoznávať a pri-jímať rozmanitosť ľudskej skúsenosti, akoaj duchovné hodnoty iných tradícií a kultúrje základom praktizovania nenásilia a pod-pory mieru.

-mgb-

Od mystických výrokov Lao’C z 4. storočia pred Kristom, po múdrosť neznámeho autora 20. storočia – knižka Sto lámp pre dušu zahŕňa témy, ako stvo-renie, mystická cesta, rady do života, vzťahy s ostatnými ľuďmi, práca, modlitba, útecha v nešťastí a smrť. Nie všetky texty majú veľkú literárnu hodnotu, alevšetky prešli skúškou času a dokázali svoju schopnosť liečiť a inšpirovať. Je to nádherná zbierka na rozjímanie i potešenie.

K N I Ž N Á R E V U E 22. november 2006strana6w w w. l i t c e n t r u m . s k

Sto lámp pre dušu Proti násiliu v nás

K N I Ž N Á R E V U E22. november 2006 strana 7

� Je fantasy móda, alebo jej tra-dícia prežije dlhodobo?

– Sci-fi a fantasy boli módne vždy.Pochádzajú zo Spojených štátov, kdesa v tridsiatych a štyridsiatych rokochpredával tento žáner v malých bukle-toch za päť centov. Boli naozaj do-stupné pre každého. To bol pravýboom sci-fi a fantasy.� Na trh sa dostáva množstvo

detských „fantasy“ kníh, ktoré ne-majú nič spoločné so skutočnoufantastikou, len ich dej je zasadenýdo kvázi čarovného prostredia, abyzaujal čitateľa. Fantastické pro-stredie má urobiť knihu atraktívnej-šou. Pociťujete tento tlak trhu aj nasvoju tvorbu?

– Musíte posudzovať každý prípadosobitne. Fantasy má veľmi široký zá-ber, počínajúc historickou fantastikoucez náboženské legendy, horor, kla-sické fantasy tolkienovského svetaa končiac Neverlandom. Takisto pre-rozprávania rozprávok a legiend sú veľ-mi populárne žánre fantastiky. Mnoholiterárnych vedcov sa pokúšalo defi-novať fantasy. Podľa mňa nikdy ne-uspeli. Keď vydavateľstvo napíše naknihu pod logo „science-fiction“, je toscience-fiction. Ak tam napíše „fanta-sy“, je to fantasy. Sú aj takí autori, kto-rí chcú vyťažiť z momentálneho zá-ujmu o fantasy. Hoci ich doménou nieje fantasy, pridajú do diela nejakéhočarodejníka alebo trochu mágie. To jevšak patologický jav, tak o tom neho-vorme.� Aký je podľa vás rozdiel medzi

fantastikou a rozprávkami?– Rozprávka je aj pre deti čímsi, čo

nemôže byť skutočné. Aj deti vnímajúrozprávkový príbeh s tým, že sa nemo-hol stať. Snehulienku nemôžu zachrá-niť trpaslíci a Popoluška by nikdy ne-šla na bál a nestratila črievičku. Anipodľa detí to nie je pravda, je to lenpríbeh. Fantasy ten istý príbeh urobíveľmi skutočným, pravdivým, verným.Uveríte mu, lebo dáma je v ňom dá-mou, čarodejnica je naozajstná mr-

cha. Postavy rozprávajú, žijú, cítia, tr-pia, milujú. Povedzte mi príklad lásky,či utrpenia v rozprávke. Nič. Vlk jed-noducho zje Červenú čiapočku. A ho-tovo. Vo fantasy môžete príbeh cítiť.Čiapočku zjedli. Do frasa, je mŕtva!Musela predsa zomrieť, keď ju zjedolvlk, nemohla ostať nažive. V tom jerozdiel medzi rozprávkou a fantasy.Pre mňa sú čoraz menej realistickénapríklad postavy Emily Brönteovej.Dokonca Oliver Twist pre mňa nie jetaký skutočný ako Frodo.� Príbehy vo vašej prvej knihe po-

viedok Zaklínač pôsobia trochaako zmutované rozprávky, ktoré stepretransformovali do novej podoby.

– Celú moju aféru so science-fic-tion a fantasy som začal jedinou po-viedkou a nikdy som si nemyslel, anisom nedúfal, že to niekedy bude viac.Chcel som iba vyhrať súťaž – ktorúsom mimochodom nevyhral – želalsom si, aby si ma všimli porotcovia.Tak som skúsil písať netypickú fanta-sy, čosi úplne iné, ako som dovtedyčítal. Mojím tajným receptom na tútonovelu bola skutočná udalosť, z ktorejsa zrodila rozprávke. Moja prvá po-viedka Zaklínač bola založená na ty-pickej rozprávke. Zámok a mestečkosužuje čosi strašidelné, preto kráľ sľúbipolovicu kráľovstva a ruku svojej dcérytomu, kto ho tej strašnej veci zbaví.Chudobný obuvník alebo pastier prídedo mesta, príšeru zabije a stane sa krá-ľom. Povedal som si, že to nie je roz-právka a v takýchto prípadoch ľudiapredsa volajú profesionálov. V zámkuje strašná príšera, tak zavolajme zabi-jaka príšer! „Haló, je tam zabijak prí-šer? Máme tu príšeru na zabitie. Akésú vaše podmienky?“ Ten človek prí-de, narobí z príšery kúsočky, vezmepeniaze a odíde. Žiadna princezná,žiadne kráľovstvo. Peniaze.� Zaklínač predsa len nebol

chladnokrvný zabijak. Nebola toplošná postava.

– Nie, to by bolo veľmi jednoduché.Ale to prišlo až neskôr.

� Po prečítaní poviedok a romá-nu som neverila, že ich písal tenistý autor.

– Samozrejme, nebol som profesio-nál. Prečítal som veľa kníh, poznal somkánon science-fiction a fantasy, po-vedzme, teoreticky som bol pripravený.Písanie sa však musí precvičovať. Niktonie je talentovaný od narodenia. Takžemusíte cvičiť a cvičiť. A ešte aj po dvad-siatich alebo tridsiatich rokoch budeterobiť stále hlúpe chyby.� V jednom rozhovore ste pove-

dali, že čitateľ si pri čítaní príbehdotvorí vo vlastnej hlave, preto satreba spoliehať na jeho predstavi-vosť. Ak teda režisér sfilmuje kni-hu, výsledok zodpovedá jeho pred-stave. Niektorí fanúšikovia ostali poJacksonovom sfilmovaní Pána Prs-teňov zarazení. Aký je váš názor nasfilmovanie vašich literárnych diel?

– Musíme súhlasiť, že režisér jeumelec. Umelec má úplnú slobodu vosvojej tvorbe. Robí, čo chce. Dokon-ca musí byť odlišný od ostatných, pre-tože je to jeho umenie. Vtedy je dob-rým umelcom, keď sa od všetkých líši.Na druhej strane, ak režisér použijeako predlohu filmu iné umenie, spiso-vateľovo, podľa môjho názoru je po-vinný ponechať všetky kľúčové otázkya problémy príbehu. Musia tam zostať.Jackson to urobil dobre. Film „posta-vený“ na mojich knihách a príbehochvšak nie je založený na ničom z nich.Absolútne na ničom.� Poznáte nejakých autorov slo-

venskej fantastiky? Páčia sa vámich diela?

– Páčia sa mi knihy Sašky Pavelkovej.� Ako k vám prichádzajú príbehy?– Každý príbeh je odpracovaný. Nikdy

sa nezjaví ako blesk z jasného neba.

Takáto inšpirácia prichádza veľmi zried-ka. Píšete a píšete a potom vyberietenajlepšiu verziu.� Inšpirovali ste sa pri povied-

kach Tolkienom? Polovičníci veľmipripomínajú hobbitov...

– Nerobím z toho tajomstvo. Nikdysom nevytvoril svet, ktorý by bol kom-pletne môj. Nebol to ani svet, ani ves-mír, ale prostredie. A toto prostrediebolo prevzaté od Tolkiena, lebo to jeklasika z démonologického, mytologic-kého aj literárneho uhla pohľadu. Jeveľmi jednoduché pomenovať trpaslí-kov „podzemníci“, hobbitov „maličkí“a elfov „obyvatelia lesov“ a povedať,som originálny. Ja nie som. Pretoženikde nemôžete nájsť „obyvateľov le-sov“, ale elfovia sú všade. Vkladáte sado rámca klasiky histórie a literatúry.Na tomto pozadí ste v bezpečí. Zjavísa tam niekto z Eddy, ďalší je typickýkráľ Artuš, iný Percival. Pretože sú ar-chetypmi hlboko zakorenenými v zá-klade literatúry. Statoční, veľkí, múdri.� Chceli by ste žiť vo svete fantasy?– Nie. Ten svet neexistuje, čo som

blázon, aby som skúšal žiť v niečom,čo nie je?� Vy nesnívate?– Možno niekto áno, ale nie my, pro-

fesionáli. To je dobré pre dievčatká,adolescentov, ale nie pre mužov a ženy.� Takže dospelí ľudia by nemali

mať sny? Nemáte žiadny sen?– Nie, nie som dieťa, nie som už

chlapec. Som muž.Zhovárala sa Edita Treščáková

Foto Peter Procházka

Ani Oliver Twist pre mÀa nie je tak˘ skutoãn˘ ako FrodoH o v o r í p o ľs k ý s p i s o v a t e ľ A n d r z e j S A P K O W S K I

Franc, oise SaganováTrochu slnka v studenej vode, Zázračné oblakyBratislava, Ikar 2006, edícia Knižnica bestsellerov Nového časuPreklad Mária Kutláková, Jozef Brandobur

Saganovej román Trochu slnkav studenej vode patril v roku 1969medzi najúspešnejšie knihy vo Fran-cúzsku a o rok neskôr sa dostal nazoznam bestsellerov aj v iných kraji-nách. Hlavný hrdina, tridsaťpäťročnýparížsky novinár Gilles, pôžitkár a zá-letník, prežíva depresiu. Jeho „chorľa-vá, smiešna a podráždená osob-nosť“ sa utápa v alkohole, v chorob-nej nečinnosti, žije v strachu zo života,alebo lepšie povedané v úzkosti z na-stávajúceho dňa. Jeho stav sa zo dňana deň zhoršuje a svoju depresiu si„vybíja“ na svojom okolí. Preto sa jed-ného dňa rozhodne odísť k svojej ses-tre na vidiek do Limousinu. Tu stretneNatáliu Sylvenerovú, manželku limo-geského veľkopodnikateľa, ktorá mupomôže vyliečiť sa z depresie a nájsťstratenú radosť do života. Zaľúbia sado seba a Natália opúšťa kvôli nemunielen svojho muža, ale aj svoj doteraj-ší pohodlný, bezstarostný život na vi-dieku. Prichádza za Gillesom do Paríža,do nového, cudzieho sveta. Gillesovabezbrehá nezodpovednosť, jeho staré,väčšinou nedobré návyky a svojrázneznámosti sa odzrkadľujú v zdanlivo do-

konalom vzťahu, ba začínajú ho naštr-bovať. Do Saganovej literárneho svetaprináša tento román nový prvok – vi-diek. Rozdielnosť života na vidieku,z neho vyplývajúce hodnoty a morálnezásady sú v protiklade k veľkomest-skému parížskemu životu, ktorý sa ria-di úplne inými pravidlami.

V druhom románe zaradenom do tej-to knihy – Zázračné oblaky – sústre-ďuje Saganová svoju pozornosť na vnú-torné pocity svojho súčasníka, a toprostredníctvom mladej manželskejdvojice Joseé a Alana. Joseé je nezá-vislá, zdanlivo samostatná Francúzska;Alan je bohatý Američan. Ich manželstvosa však „topí“ v Alanovej chorobnej žiarli-vosti a v jeho bytostnej závislosti od Jo-seé. Autorka tu ukázala, že práve ony –žiarlivosť a závislosť, sú mnohokrát hna-cou silou ľudských vzťahov, ktoré nazý-vame láska. Joseé sa pokúša uniknúťpred touto silou, znovu nadobudnúť stra-tený pocit slobody, ale zároveň môcť mi-lovať svojho muža, ktorý patrí celý len jej.Nevie sa však zmieriť s myšlienkou, žepre Alana predstavuje celý vesmír; totovedomie je pre ňu neúnosnou ťarchou,zabraňuje aj jej duševnému rozletu.

Dramatické pravdy o vzťahoch medzimužom a ženou podané pôvabnýma podmanivým štýlom, originálne vy-kreslené charaktery a prekvapujúcedialógy, také sú romány z pera Franc,oi-se Saganovej.

Michaela Geisbacherová

Novinky z Mladých lietZnámy anglický autor románov a filmo-

vých scenárov Anthony Horowitz vytvoril akč-ného hrdinu – 14-ročného školáka Alexa Ri-dera. Už prvá kniha Stormbreaker vzbudilaveľký záujem nielen u čitateľov, ale aj u hol-lywoodskych filmových tvorcov.

Alex bol siro-ta. Jeho rodičiazahynuli pri letec-kom nešťastí a strý-ko Ian Rider, ne-nápadný bankovýúradník, sa po-dujal vychovať sy-novca na svojobraz. Život v je-ho dome plynulpokojne až dochvíle, keď polí-cia oznámila Ale-

xovi strýkovu smrť. V tejto chvíli sa začínavzrušujúci a napínavý dej. Alex sa čím ďalejtým viac zamotáva do nebezpečných situá-cií, a keď sa dozvie, že strýko bol tajnýagent MI6, nadobudne pocit, že všetko jevyriešené. Omyl. Tajná služba ho nepriamodonúti dokončiť strýkovu tajnú misiu, v kto-rej ide o život, o tisíce životov anglickýchškolákov.

Premiéra filmu Stormbreaker režiséraGeoffa Saxa nakrúteného podľa tejto knihybola 16. novembra.

Napínavý príbeh pokračuje v druhej kni-he Point Blanc. Po zneškodnení vraždia-ceho počítača Stormbreakera vyšle tajnáslužba MI6 Alexa s novou identitou do sú-kromnej exkluzívnej akadémie Point Blanc.Na vrchole alpského štítu sa odohráva ďalší

strhujúci akčnýpríbeh. Alex stojísám proti moc-ným a odhaľujeprísne utajovanéskutočnosti, kto-ré ohrozujú svet.Aj druhý Horowit-zov príbeh o tí-nedžerovi AlexoviRiderovi, rovna-ko strhujúci akopredošlý, sa rýchlostal bestsellerom.

Saganovej stále svieÏi ‰t˘lTed HughesKráBratislava, Ars Poetika 2006Preklad Martin Solotruk

Ted Hughes patrí k najvýznamnej-ším britským básnikom 20. storočia.Narodil sa v roku 1930 v rodine far-márov. Vyštudoval antropológiu a ar-cheológiu na Pembroke Collegev Cambridge. Zomrel roku 1988 poosemnásťmesačnom boji s rakovi-nou. Ešte viac ako svojou poéziou sapreslávil nevydareným manželstvoms americkou spisovateľkou SylviouPlath, ktorá v roku 1963 po šiestichrokoch manželstva spáchala samo-vraždu. Druhá Hughsova žena, AssiaWewill, spáchala samovraždu rovna-ko po šiestich rokoch manželstva.Smrť, temná strana života a okultiz-mus k Hughsovi odvtedy už neod-mysliteľne patria. Nie náhodou. Hug-hes sa celý život zaujímal o kabalua alchýmiu, poéziu považoval za ná-stroj mágie, cez ktorý sa prebúdzajúskryté sily a pôsobia na realitu. Vosvojich raných básňach experimen-toval s magickými formulkami a sché-mami prevzatými z okultných rituálova spisov. V cykle básní Zo života a pies-ní Krá Hughes vytvoril svojskú myto-lógiu, prebudil k životu temný, meta-fyzický subjekt Krá, ktorý stelesňuje

ambiguitu ľudskej psychiky. Môže tobyť aj stvorenie, ktoré by chcelo, alenemôže sa stať človekom. V jednomz množstva interview Hughes tvrdí,že pôvodne Krá začal písať ako roz-právku pre deti, neskôr ju však pre-transformoval na mýtický cyklus bás-ní vychádzajúci z bardickej tradíciestarej Británie a ľudových mytológií.Zostup do podzemia a hľadanie ces-ty Krá k sebe a svetu je preto egois-tické, nemorálne, deštrukčné, plnéšpinavostí, krvi a schválností. Má tiežkozmogonické zafarbenie: Krá vznik-lo z nočnej mory Boha, navyše je au-tochtónnym totemovým zvieraťompredkresťanskej Británie, je nezniči-teľné a samoobnovujúce sa. Hugh-sov záujem o mytológiu a archeoló-giu sa prejavuje v neustálom lavírova-ní medzi naráciami typickými prefolklór, odkrývaním iných, predovšet-kým symbolických, významov zahra-baných hlboko pod nánosmi kon-venčných znení, problematizácioupsychických svetov a etických no-riem. Kniha sa dá čiastočne čítať akofilozofia a čiastočne ako poézia. Ten,kto očakáva bravúrnu slovnú ekvilib-ristiku a silné vizuálne či iné vnemy,bude sklamaný. Pri Hughsovej poéziitreba v prvom rade premýšľať, klásťsi zásadné otázky, a až potom hľadaťto, čo poéziu robí poéziou.

Patrik Oriešek

Básnick˘ vstup do podsvetia Krá

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Na vlaňajšej Bibliotéke predstavil poľský autor literárnej fantastiky Andrzej Sap-kowski (1948) druhé pokračovanie svojho historicko-fantastického románu Božíbojovníci, ktorý vyšiel v preklade Karola Chmela vo Vydavateľstve Slovart. Prvoučasťou Veža bláznov toto vydavateľstvo prvýkrát uviedlo jeho tvorbu v slovenčineroku 2003 (preklad K. Chmel). Do povedomia našich čitateľov sa A. Sapkowskidostal už predtým knihami poviedok a neskoršou pentalógiou o Geraltovi a Ciriv českých prekladoch: Zaklínač – Posledné prianie a Meč osudu, Krv elfov,Čas opovrhnutia, Krst ohňom, Veža lastovičky a Pani jazera.

K N I Ž N Á R E V U E 22. november 2006strana8

Adresa: Svätoplukova 28903 01 Senec

tel.: 02/4592 4907Riaditeľ: Jozef ZrnekVznik: 1994Zameranie, profilové edície: litera-túra pre deti a dospelých, próza i poé-zia (predovšetkým vlastná tvorba)

� Koľko titulov ste vydali od za-loženia vydavateľstva, koľko z nichpredstavujú publikácie sloven-ských autorov?

– Doteraz som vydal 14 titulova všetky boli slovenské. Spomeniemaspoň niektoré knižky pre deti –Smiešnôstky a veselôstky s bás-ničkami a úsmevnými príbehmi premladých čitateľov, päť Kníh háda-niek s kreslenými rébusmi pre detiod 5 – 8 rokov a Akože ti chutí,Ninka, ovocie a zeleninka? s moti-vujúcim podnázvom – Vysoká školapre malé deti o ovocí a zelenine.� Akým počtom titulov ste pris-

peli na knižný trh tento rok?– Celkove to budú štyri tituly.� S akými edičnými zámermi

sa chystáte vstúpiť do ďalšiehoroku?

– Opäť plánujem štyri knižky, jed-na z nich bude pre dospelých.� Ktorý zo svojich titulov pokla-

dáte za najlepší?– Komerčne najúspešnejšiu knihu

neprezradím. Osobne si však cenímknihu pre dospelých, ktorá vyšla ne-dávno pod názvom Čierne povied-ky. Je to 21 poviedok a esejí vy-chádzajúcich zo skutočnosti. Všetkosom to len usporiadal do „definitívnejpodoby“.� A naopak, ktorý zo svojich ti-

tulov pokladáte za vydavateľskýomyl?

– Aj taký titul sa nájde. Je to zošitna hranie na princípe „človeče, ne-hnevaj sa!“. No teraz, v čase počíta-čových hier, som „prestrelil“ náklad.� Čo vás najviac trápi na kniž-

nom trhu?– Vysoká DPH a nepružnosť rôz-

nych podporných fondov, ako bolaPro Slovakia, či grantový systém Mi-nisterstva kultúry SR. Fondy nepod-porujú vždy to najlepšie. Bolo bydobré, keby na knižnom trhu obstáloa prežilo to, čo je naozaj dobréa odumrelo to, čo je neužitočné, ne-životaschopné..., aj keď by išloo práce „žijúcich klasikov“.� Prezradíte svoj nesplnený vy-

davateľský sen?– Chcel by som ako spisovateľ

preniknúť za hranice, písať a vydávaťbestsellery.� Aký máte názor na rebríčky

bestsellerov?– Poznám ich, ale pre mňa sú ire-

levantné.� Akú knižku práve čítate?– Mám už 58 rokov a stále si ve-

diem čitateľský denník. Viem tak

zdokumentovať, že mesačne prečí-tam od dvoch do päť kníh. Práve čí-tam filozofujúci spis Francisa Fuku-yamu Koniec dejín a začítal som saaj do knihy Arthura Conana DoylaBiela kompánia. Nie je to nijakýSherlock, ale historický román zoXIV. storočia.

S riaditeľom vydavateľstva sarozprávala Lýdia Čelková

Ak sa chcete potešiť veselýmia úsmevnými príbehmi pre deti, takzašlite do redakcie kupón Slnce 1 naknižku Smiešnôstky a veselôstky,ktorú venovalo vydavateľstvo SLNCEdo našej súťaže. Pre tých, ktorí radihádajú, pripravilo vydavateľstvo SLN-CE aj ďalšie prekvapenie – Knihuhádaniek, môžete ju získať v čita-teľskej súťaži, ak pošlete kupón Sln-ce 2 do 6. decembra.

VydavateľstvoSLNCEÚstav literárnej a umeleckej komuniká-

cie ako samostatné umenovedné praco-visko Filozofickej fakulty Univerzity Kon-štantína Filozofa v Nitre vyvíja tímovú ve-deckú aktivitu zameranú na interpretáciuliteratúry a umenia. Prof. PhDr. ĽubomírPlesník, CSc., bol v rokoch 2003 – 2005zodpovedným riešiteľom úlohy Civilizač-no-kultúrne procesy v transformujúcejsa slovenskej spoločnosti prierezovéhoštátneho programu Účasť spoločen-ských vied na rozvoji spoločnosti. Pre-zentácia výsledkov tejto úlohy, 50 kniž-ných publikácií, sa uskutoční vo štvrtok23. novembra o 8.30 v Sieni KonštantínaFilozofa UKF na Triede A. Hlinku 1 v Nitre.Pri tejto príležitosti sme požiadali profeso-ra Ľubomíra PLESNÍKA, aby nám projektpriblížil.

� Nedávno ste obhájili výskumnýprojekt, ktorý zmapoval veľmi širokékultúrno-estetické súvislosti človekav našej súčasnej spoločnosti. Čo bolojeho cieľom a kto sa na ňom podieľal?

– Výskum mal objasniť súčasnú civili-začno-kultúrnu situáciu na Slovenskuz rôznych hľadísk. Pracovníci Ústavu lite-rárnej a umeleckej komunikácie z UKFtvorili najpočetnejší tím a sústredili sa naestetický zreteľ problematiky. Zmapovalisituáciu v súdobej literatúre, dramatic-kých umeniach, hudbe, výtvarnom ume-ní, populárnej, teenagerskej a mediálnejkultúre. Bádaniam sa venovali aj tímyz Ústavu filozofie SAV, Etnologickéhoústavu SAV, Kabinetu biologickej a sociál-nej komunikácie SAV, viacerých katedierUKF v Nitre a UK v Bratislave, tie skúmalistav Slovenska z hľadiska filozofie, kultu-rológie, etnológie, jazykovedy a psycho-lógie. Mnohé problémy sa riešili, ako tosformuloval jeden z posudzovateľov vý-skumného projektu, prof. Michalovič,„v stave zrodu“.� Aké sú konkrétne výsledky báda-

nia?– O výsledkoch výskumu podáva sve-

dectvo 50 knižných publikácií a niekoľkostoviek ďalších textov. Získané poznatkysa predstavili odbornej verejnosti na stov-ke sympózií, konferencií či odborných se-minárov. Okrem Slovenska sa prezento-vali napríklad aj v USA, Francúzsku, Ta-liansku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku,Poľsku či Česku. Našou ambíciou bolo,aby čo najviac z týchto výstupov poslúžilovedeckým špecialistom, ale aj učiteľom,študentom, pracovníkom z najrozmanitej-ších kultúrnych a umeleckých ustanovizníči médií, ako aj „zainteresovaným laikom“.� Čím sa zaoberajú jednotlivé ve-

decké monografie?– Zmienim sa len o knižných publiká-

ciách zameraných na umenie a kultúruv užšom slova zmysle. Vademecum po-pulárnej kultúry od Juraja Malíčka, do-plnené zborníkom Populárna kultúraencyklopedickým spôsobom zachytávasituáciu populárnej kultúry v slovenskýchpomeroch – vysvetľuje jej základné pojmya javy od počítačových hier a komiksovcez tzv. poklesnuté filmové žánre až poúkazy typu potterománie a pod. KnihyMarty Žilkovej Globalizačné trendyv mediálnej tvorbe, Výhry a prehrymediálnej drámy vedno so zborníkomVplyv globalizácie na mediálnu kultú-ru, ktorý z vlastnej iniciatívy v anglickompreklade vydáva Cambridge UniversityPress, vyhodnocujú na konkrétnych prí-padoch dnešnú situáciu v mediálnej ob-lasti, zohľadňujúc predovšetkým pôsobe-nie televízie a rozhlasu na vedomie nášhosúčasníka, osobitne mladého. Monogra-fie kolektívu vedeného Dagmarou Inštito-risovou Interpretačné sondy do súčas-ného slovenského divadla a Tváre sú-časného slovenského divadla, dopl-nené prácou Miroslava Ballaya Tichov divadelnom diele v panoramatickomzábere spracúvajú vývinové peripetie slo-venského divadla po r. 1989 a výberovoi dramatickej tvorby. Zoltán Rédey v mo-nografiách Súčasná slovenská prózav kontexte civilizačno-kultúrnych pro-

cesov, Súčasná slovenská poéziav kontexte civilizačno-kultúrnych pro-cesov a Rukoväť slovenskej poéziea prózy po r. 1989, ku ktorým by malipribudnúť zborník Priemet súčasnýchcivilizačno-kultúrnych trendov do slo-venskej literatúry a kniha Márie Valento-vej Hypermarket podávajú dôkladnýa pritom ucelený pohľad na vývin sloven-skej slovesnej tvorby za posledných 15rokov. Slovesnej tvorbe je venované aj Va-demecum poetiky od Tibora Žilku, kto-ré popri základných literárnych pojmochslovníkovým spôsobom objasňuje vyjad-rovacie postupy, prostriedky, tendenciea žánre súčasnej literatúry, ktoré v tradič-ných učebniciach poetiky či v literárnote-oretických príručkách neboli spracované.Vo vzťahu ku všetkým druhom umeniaa estetickým oblastiam kultúry si obdobnýcieľ kladie aj kolektívny Tezaurus este-tických výrazových kvalít. PublikáciaJúliusa Fujáka a jeho spolupracovníkovSlovenské hudobné alternatívy, vydá-vaná súbežne s monografiou MusicalCorella(c)tivit od toho istého autora, jehistoricky prvým pokusom o sústavné za-znamenanie domáceho diania v oblasti al-ternatívnej, nekonvenčnej hudby. „Anató-miu“ hudby z hľadiska jej pôsobnosti naposlucháča sprostredkúva Recepčnáhudobná estetika – pojmoslovie odRenáty Beličovej. Súdobú slovenskú vý-tvarnú tvorbu v regionálnom výreze pribli-žuje Eva Kapsová v publikácii N ’89.Z ďalších knižných výstupov projektu vý-berovo uvediem iba tituly, ktoré vyme-dzujú svoje tematické zameranie prvoplá-novo. Ide, napríklad, o práce Petra LibuKultúra a literatúra, Ericha Mistríka Slo-venská kultúra v multikulturalizme,Dalimíra Hajka Globalizácia a kultúrnaidentita, Evy Krekovičovej Folklór akokomunikácia v procesoch globalizá-cie, Juraja Vaňka, Ábela Kráľa a ĽubomíraKralčáka Jazyk a štýl súčasnej sloven-skej publicistiky a ďalšie.

–di–

Päťdesiatka publikácií o stave našej civilizácieVýsledky vedeckovýskumnej úlohy Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre predstavuje prof. Ľubomír PLESNÍK

I.dievčatko večnéhoci dospelépo smrti matky brat si s ním nevie radyaj keď rozprávky mu rozpráva

II.Plavidlo, ktoré pilo alkohol,na vlnách nemá chôdzu istú.Búrkam však čelí silou ako vôl...Hľadajte báseň symbolistu.

Vašou úlohou je uhádnuť názvy literár-nych diel a mená (krstné aj priezviská)ich autorov a s hádankovými kupónmiich zaslať do redakcie do 6. decembra.Ak sa v tejto chvíli niekomu ešte riešeniazdajú priťažké, môže si pomôcť nasle-dujúcimi indíciami.

V texte prvej hádanky nie je priamo za-šifrovaný názov novely, ale odkazuje na jejtematicko-obsahový plán. Jej vylúštenieteda predpokladá, že poznáte jej obsah

z vlastnej čitateľskej skúsenosti. O autoro-vi prezradíme, že pochádzal z okolia Mod-ry a tento kraj sa do jeho prozaických dielčasto premieta. Mal hudobné vzdelanie,a tak sa v jeho poviedkach a románochobjavujú aj muzikantské motívy. Radí sa ajk našim významným tvorcom pre detia mládež.

Vo veršoch druhej hádanky je názovbásne – ktorú máme preloženú do slo-venčiny, dokonca vo viacerých verziách– naznačený v podobe parafrázy (opis-ného vyjadrenia). Jej autor žil životomburiča, bohéma a cestovateľa, ktorý saani veľmi nestaral o publikovanie svojichtextov, časť z nich sa stratila. Celé svoje,nie veľmi rozsiahle básnické dielo napí-sal v útlej mladosti. Tvoriť prestal, keďmal devätnásť rokov.

Vymýšľa Igor Hochel

Na vaše správne odpovede aj s prilo-ženými kupónmi čakáme do 6. decem-

bra. Pre vyžrebovaných lúštiteľov tento-raz venovali knižné ceny vydavateľstvoSPN – Mladé letá Knihu kráľov od Vla-dimíra Segeša a kol. a vydavateľstvo Slo-venský spisovateľ kultový román JackaKerouaca Na ceste.

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Veršované hádanky Igora Hochela majú čoraz viac lúštiteľov. A čo je potešujúce, ajtentoraz všetci (okrem jediného omylu) odpovedali správne: I. Victor Hugo: ChrámMatky Božej v Paríži a II. Martin Kukučín: Neprebudený. Z hádankárov, ktorí námposlali kupóny z KR č. 22 aj s odpoveďami, sme vyžrebovali Petra GIRA z Prešovaa posielame mu román Emila a Ľuboša Svetoňovcov ...a predsa uhorský kráľ žije!a Jána MATOŠA z Michaloviec, tomu pribudne do knižnice Noc v Lisabone od E. M.Remarqua.

V dnešnej prvej literárnej hádanke sa ukrýva dielo slovenského autora a v druhej ná-zov diela inonárodného tvorcu. Slovenský spisovateľ už, žiaľ, nie je medzi nami, nedávnosme si pripomenuli 70. výročie jeho narodenia. Vo svojej bohatej tvorbe vytvoril vlastný,neopakovateľný autorský rukopis a významnou mierou sa zapísal do dejín slovenskejprózy od 60. rokov minulého storočia po súčasnosť. V druhej hádanke je zasa zašifrova-ný názov slávnej básnickej skladby predstaviteľa tzv. „prekliatych básnikov“. Meno tohtobásnika je zaradené do učebníc literatúry po celom svete, pretože svojou tvorbou v 19.storočí skutočne ovplyvnil vývin modernej poézie prinajmenšom v Európe.

Historický román Milana Ferka Jáno-šík, ktorý vyšiel v slovenčine v dvoch vy-daniach vo vydavateľstve Slovenský spi-sovateľ (1978, 1987) dovedna v nákla-de 29 tisíc výtlačkov, má už aj maďarskúpodobu. Pod názvom Jánosik Rákóczizászlaja alatt ho vydal a aj preložilRudolf Franyó. Pôvodným povolaním jeR. Franyó staviteľ a napísal knihy o tradí-ciách ľudovej architektúry a dejináchslovensko-maďarskej obce Senváclav(Pilisszentlászló). V románe Jánošík hozaujalo preklenutie osudov vodcu po-sledného protihabsburského, kurucké-ho povstania kniežaťa Františka Rákoci-

ho II. a Jánošíka, ktorý bojoval na stranekurucov ako radový povstalec. Románvychádza zo skutočných historickýchudalostí a jeho maďarský preklad je na-časovaný na 100. výročie prevezeniapozostatkov F. Rákociho II. od Marmar-ského mora do hrobky v dóme sv. Alžbe-ty v Košiciach. Prezentácia maďarskéhoprekladu Jánošíka Milana Ferka sauskutočnila 24. októbra v Klube sloven-ských spisovateľov v Bratislave. Počasdiskusie sa zrodila myšlienka projektuPorozumenie-Megértés, teda častejšíchstretnutí slovenských a maďarských kul-túrnych pracovníkov v Pilisszentlászló.

Jánošík pod Rákociho zástavou v maďarčine

0 VŠEOBECNOSTI09 Diela pozoruhodné ilustráciami. Repro-dukčná technika

BERNARDINI, EnzoKniha tajomných miest. Z tal. orig. prel.Ľ. JanevaBratislava, Príroda 2006. 1. vyd. 223 s. Viaz.Kniha prináša 40 posvätných či symbolic-kých miest a zmiznutých miest s bohatýmiilustráciami.

ISBN 80-07-01487-X

1 FILOZOFIA10 Filozofia

ARISTOTELESPolitika. Z gréc. orig. prel. J. ŠpaňárBratislava, Kalligram 2006. 1. vyd. 302 s. Brož.Filozofické úvahy.

ISBN 80-7149-840-8SAFRANSKI, RüdigerKoľko globalizácie unesie človek? Z nem.orig. prel. J. LaukováBratislava, Kalligram 2006. 1. vyd. 94 s. Brož.Filozofický pohľad na globalizáciu.

ISBN 80-7149-858-8ŠMAJS, JosefOhrozená kultúra. Od evolučnej ontoló-gie k ekologickej politike. Z čes. orig. prel.Eva KohutiarováBanská Bystrica, PRO 2006. 1. vyd. 224 s.Brož.Ontologická a posthumanistická koncepciasúčasného českého ekofilozofa (nar. 1938)o vzťahu prírody a kultúry, o globálnej kríze,so základným východiskom v tvrdení: čo jeprotiprírodné, je aj protiľudské. Eseje sú do-plnené básňami Milana Rúfusa.

ISBN 80-89057-12-8XENOFÓNHostina. Sokratova obhajoba. Z gréc.orig. prel. A. KalašBratislava, Kalligram 2006. 1. vyd. 2005 s.Brož.Obraz Sokrata a obhajoba jeho názorov.

ISBN 80-7149-890-4

19 Učebnice

Etická výchova 1Bratislava, Slovenské pedagogické nakla-dateľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 32 s.Voľné listyPracovné listy pre 1. ročník ZŠ.

ISBN 80-10-01124-XEtikai nevelés az alapiskola 1. osztályaszámára. Zo slov. orig. prel. L. BolemantBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 51 s. Brož.Metodická príručka k etickej výchove pre 1.ročník ZŠ.

ISBN 80-10-01044-8

2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ20 Kresťanské náboženstvá

AUGUSTYN, JózefO láske, manželstve a rodine. Z poľ. orig.prel. Jana DomsováTrnava, Dobrá kniha 2006. 1. vyd. 130 s.Edícia Jubilejná knižnica. Brož.Otázky a odpovede na tému vzťahov medzinajbližšími.

ISBN 80-7141-540-5BORZA, PeterDejiny gréckokatolíckej cirkvi na Sloven-sku v období II. svetovej vojny (1939 –1945)Prešov, PETRA 2006. 1. vyd. 222 s. Brož.Dejiny gréckokatolíckej cirkvi u nás.

ISBN 80-89007-80-5BRANTSCHEN, Johannes B.Prečo nás dobrý Boh necháva trpieť?Z nem. orig. prel. Michal ChabadaTrnava, Dobrá kniha 2006. 1. vyd. 109 s.Edícia Jubilejná knižnica. Brož.Kniha o hľadaní zmyslu života a kresťanstvazoči-voči bolesti a absurdite.

ISBN 80-7141-542-1JUDÁK, ViliamNitrianske biskupstvo od čias Metodo-výchNitra, Gorazd n. f. 2006. 2. uprav. vyd. 75 s.Viaz.História biskupstva a chronológia biskupov.

ISBN 80-88741-64-5Katedrála sv. Emeráma v Nitre. Zost. P. LibaNitra, Gorazd n. f. 2006. 1. vyd. 95 s. Viaz.

Dejiny a súčasnosť katedrály.ISBN 80-88741-65-3

LEWIS, C. S.Veľký rozvod. Z angl. orig. prel. L. TužinskáBratislava, Porta libri 2006. 1. vyd. 79 s. Viaz.Alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorýpremáva medzi nebom a peklom.

ISBN 80-89067-38-7Múdroslovné knihy Starého zákona s ko-mentármi Jeruzalemskej Biblie. Z hebr.orig. prel. a z franc. orig. prel. Mons. ThDr.Anton BotekTrnava, Dobrá kniha 2006. 1. vyd. 506 s.Edícia Biblia dnes. Viaz.Tretí zväzok nového prekladu Svätého pís-ma. Múdroslovné knihy tvoria: Kniha Jób,Kniha Žalmov, Kniha Prísloví, Kniha Mú-drosti, Kniha Kazateľ, Pieseň piesní a KnihaSirachovcova.

ISBN 80-7141-527-8ŽALOUDEK, PeterĀina Hemolele – Svätá zem MolokaiBratislava, Karmelitánske nakladateľstvo2006. 1. vyd. Nestr. Brož.Po stopách pátra Damiána de Veuster, misio-nára malomocných.

ISBN 80-89231-10-1

3 SPOLOČENSKÉ VEDY32 Politika

DÁNYI, Ondrej – BAŤALA, MariánRecidívy klerikalizmu. Slovenská repub-lika a Vatikánske zmluvyB. m., Vl. nákl. 2006. 1. vyd. 139 s. Viaz.Autori kriticky analyzujú pozíciu cirkvi a ná-boženstva v spoločnosti a politike.

ISBN 80-969542-3-7

33 Ekonomika

MATLÁK, Ján a kol.Mzdová učtáreň (Aktualizácia: október2006)Bratislava, Verlag Dashöfer 2006. 1. vyd.Nestr. Voľné listyAktuálne informácie o mzdách, poistenía daniach. Balenie voľných, do karisblokuvkladateľných, strán obsahuje CD.

ISBN nemá

34 Právo. Legislatíva

Zbierka nálezov a uznesení Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky 2005Košice, Ústavný súd SR 2006. 1. vyd.1086 s. Viaz.Súbor nálezov a uznesení.

ISBN 80-968708-7-4

37 Pedagogika. Školstvo. Veda

Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU.Zost. P. Bielik a J. RepiskýNitra, Slovenská poľnohospodárska univer-zita 2006. 1. vyd. 98 s. Brož.Študijná príručka 2006 – 2007.

ISBN 80-8069-733-7Fakulta európskych štúdií a regionálne-ho rozvojaNitra, Slovenská poľnohospodárska univer-zita 2006. 1. vyd. 99 s. Brož.Študijná príručka 2006 – 2007.

ISBN 80-8069-739-6Fakulta humanitných vied UMB – dennéa externé štúdium ECTS. Zost. I. ČillíkBanská Bystrica, Univerzita Mateja Bela2006. 1. vyd. 214 s. Brož.Sprievodca štúdiom 2006/2007.

ISBN 80-8083-236-6Fakulta humanitných vied UMB – dennéštúdium 3. – 5. ročník ECTS. Zost. I. ČillíkBanská Bystrica, Univerzita Mateja Bela2006. 1. vyd. 214 s. Brož.Sprievodca štúdiom 2006/2007.

ISBN 80-8083-238-2Fakulta humanitných vied UMB – exter-né štúdium 3. – 5. ročník. Zost. I. ČillíkBanská Bystrica, Univerzita Mateja Bela2006. 1. vyd. 82 s. Brož.Sprievodca štúdiom 2006/2007.

ISBN 80-8083-237-4Univerzita Komenského v Bratislave –Rímskokatolícka cyrilometodská boho-slovecká fakulta . Zost. J. HajnovičováBratislava, Univerzita Komenského, vydava-teľstvo 2006. 1. vyd. 80 s. Brož.Študijný program 2006/2007.

ISBN 80-223-2223-750 rokov Gymnázia M. R. Štefánika v Ša-moríne. Zost. E. Lysinová

Šamorín, WANTED design 2006. 1. vyd.92 s. Brož.Polstoročie gymnázia.

ISBN 80-969351-6-X

371 Výchova. Povolania. Odborný život

KROŠLÁKOVÁ, Janka – PALKOVIČOVÁ,MartaÚvod do sveta práce pre stredné školyBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 136 s.Brož.Praktická príručka pre stredoškolákov, ktorísa chcú uplatniť na trhu práce.

ISBN 80-10-00730-7

38 Komunikácia. Doprava

OLEXA, Ladislav – REIPICH, IgorDetská železnica KošiceKošice, Mestský úrad 2006. 2. vyd. 88 s.Brož.Polstoročie Detskej železnice v Košiciach.

ISBN 80-969548-6-5

391 Učebnice

Analýza finančných trhovBratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a rek-lamná agentúra 2006. 1. vyd. 561 s. Viaz.Vysokoškolská monografia.

ISBN 80-89085-59-8Integrácia žiakov v podmienkach základ-ných a špeciálnych základných škôl. Zost.A. PetrasováPrešov, Vydavateľstvo Rokus 2006. 1. vyd.109 s. Brož.Príručka pre ďalšie vzdelávanie učiteľov.

ISBN 80-89055-64-8KOPRLOVÁ, JanaFormy zahraničnej trhovej angažovanostiBratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a rek-lamná agentúra 2006. 1. vyd. 251 s. Brož.Učebnica pre vysokoškolákov.

ISBN 80-89085-75-XKUBANČOKOVÁ, JanaEkonomika pre 4. ročník SPŠ staveb-ných. Oceňovanie stavebných prácBratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS2006. 2. vyd. 55 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-89248-04-7MAJDÚCHOVÁ, Helena – NEUMANNOVÁ,AnnaPodnik a podnikanieBratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a rek-lamná agentúra 2006. 1. vyd. 227 s. Brož.Vysokoškolská učebnica.

ISBN 80-89085-69-5MÁZIKOVÁ, KatarínaÚčtovníctvo. Nadobúdanie zručnostív podvojnom účtovníctveBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd.271 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica.

ISBN 80-8078-088-9

MESIAROVÁ, MiroslavaVšetkými desiatimi na písacom strojia počítačiBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 5. vyd. 157 s.Brož.Učebnica písania na mechanickom a elek-trickom písacom stroji a na počítači.

ISBN 80-10-01095-2ORBÁNOVÁ, Darina – VELICHOVÁ, Ľudmi-laMaturujem z ekonomikyBratislava, Slovenské pedagogické nakla-dateľstvo – Mladé letá 2006. 3. preprac.vyd. 196 s. Brož.Učebnica ekonomiky pre maturantov.

ISBN 80-10-01096-0Pracovný materiál pre nultý ročník ZŠ.Sociálny a emociálny rozvoj. 3. časťPrešov, Vydavateľstvo Rokus 2006. 1. vyd.84 s. Brož.Učebný text pre ďalšie vzdelávanie.

ISBN 80-8045-383-7Sociálna politikaBratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a rek-lamná agentúra 2006. 1. vyd. 391 s. Viaz.Vysokoškolská monografia.

ISBN 80-89085-66-0ŠLOSÁR, Rudolf – SPITZOVÁ, Amália –ĎURICOVÁ, OľgaÚčtovníctvo pre 3. ročník OA (pracovnáčasť)Bratislava, IURA EDITION 2006. 6. pre-prac. vyd. 116 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-8078-105-2ŠLOSÁR, Rudolf – ŠLOSÁROVÁ, AnnaÚčtovníctvo pre 2. ročník OABratislava, IURA EDITION 2006. 7. pre-prac. vyd. 59 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-8078-103-6Účtovníctvo pre 4. ročník OA (pracovnáčasť)Bratislava, IURA EDITION 2006. 3. pre-prac. vyd. 90 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-89047-86-6

4 JAZYK. JAZYKOVEDA41 Cudzie jazyky

MARCHETEAU, Michel – AUTRET, Jean –BERMAN, Jean-Pierre – SAVIO, MichelPo anglicky za 3 týždne. Z angl. orig.prel. Lívia SlavkovskáBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 159 s.Edícia Jazyky pre všetkých. Brož.Praktická učebnica angličtiny v 20 lekciáchspolu s CD.

ISBN 80-10-00839-7ONDRČKOVÁ, Eva – GROSMANNOVÁ,MartaObchodné rokovania v nemčine a ang-ličtineBratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a rek-

lamná agentúra 2006. 1. vyd. 355 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica.

ISBN 80-89085-67-9

42 Slovníky

MIKULÁŠ, RomanŠkolský slovník cudzích slovBratislava, Príroda 2006. 1. vyd. 581 s. Viaz.Slovník obsahuje 24 tisíc hesiel zo sto od-borov.

ISBN 80-07-01379-2

49 Učebnice

RÝZKOVÁ, Anna – BENKOVÁ, JozefínaUčíme sa pravopis 2. ročník základnýchškôlBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 6. vyd. 56 s. Brož.Zbierka diktátov.

ISBN 80-10-01104-5RÝZKOVÁ, Anna – BENKOVÁ, Jozefína –MATÚŠOVÁ, AnežkaPrecvičme si pravopis 6. ročník základ-ných škôlBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 7. vyd. 80 s. Brož.Zbierka diktátov.

ISBN 80-10-01103-7

5 EXAKTNÉ VEDY57 Botanika. Zoológia

ARNOLD, NickŠokujúca príroda. Z angl. orig. prel. BeátaMihalkovičová. Ilust. Tony de SaullesBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. voVyd. Slovart 1. vyd. 159 s. Edícia Príšernáveda. Brož.Publikácia popularizujúca vedecké poznat-ky pre mládež o živočíšnej ríši s vtipnými tex-tami a ilustráciami.

ISBN 80-8085-204-9DURUTTYA, MichaelVeľká etologie koníKošice – Praha, HIPO-DUR 2005. 2. pre-prac. a rozšír. vyd. 583 s. Viaz.Komplexná monografia z oblasti hipológieurčená odbornej verejnosti.

ISBN 80-239-5088-6

59 Učebnice

DIENEROVÁ, EvaPočítajme hravo 3Bratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 3. vyd. 79 s. Brož.Doplnková učebnica pre 3. ročník ZŠ.

ISBN 80-10-01071-5

6 APLIKOVANÉ VEDY60 Teória a dejiny aplikovaných vied. Vše-obecnosti

OWEN, DavidPolicajné laboratórium. Z angl. orig. prel.Katarína Szabová

K N I Ž N Á R E V U E22. november 2006 strana 9

KNIHYV PREDAJI

Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1,tel. 02/5262 3751, fax 02/5262 3751, e-mail: marencin@nextra.skAtletický klub AŠK Slávia Trnava, Jána Hajdóczyho č. 9, 917 01 TrnavaBonus C. C. S., Oravská 7, 821 09 Bratislava, tel. 02/5556 5622, fax02/5556 5622DALI – BB, Krátka 17, 974 05 Banská Bystrica, tel. 048/ 4163 072, fax048/4163 072Danubiana, Meulensteen Art Museum, Bratislava – Čunovo – Vodnédielo, P.O. BOX 9, 810 00 Bratislava 1, tel. 02/6252 8501, fax02/6252 8502, e-mail: danubiana@danubiana.skDobrá kniha, P. O. Box 26, Štefánikova 44, 917 01 Trnava, tel. 033/5934 211, fax 033/5934 226, e-mail: redakcia@dobrakniha.skGorazd n. f., Kňazský seminár, Samova 14, 950 50 NitraHIPO-DUR, Stará baštová 5, 040 01 Košice, tel. 095/6225 680, fax095/6233 434Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax02/ 49 104 350, e-mail: ikar@ikar.skIURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89 –92, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: office@iura.skKalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax02/5441 1801, e-mail: szig@kalligram.skKancelária prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. 1, P.O.Box 128, 810 00 Bratislava 1, tel. 02/ 5788 8173, fax 02/ 5788 8105,e-mail: informacie@prezident.skKarmelitánske nakladateľstvo, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava, tel.02/5296 5217, e-mail: holecek@kna.czMetodicko-pedagogické centrum, Ul. Tarasa Ševčenka 11, 080 40Prešov, tel. 051/7723 451, fax 051/7725 110Náboženské vydavateľstvo Petra, Hlavná ulia 1, 080 01 Prešov, tel.051/7562 667Národné osvetové centrum, Nám. SNP 12, 812 34 Bratislava, tel.02/5249 4123, 5249 4135Obecný úrad (Belá), 038 11 Belá-Dulice, tel. 043/4297 138Porta libri, Liptovská 10, 821 09 Bratislava, tel. 02/5341 6861, fax02/5341 6288, e-mail: porta@citygate.skPríroda, Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2, tel. 02/5556 6176, 0908757 160, fax 02/5542 5160, e-mail: priroda@priroda.sk

PRO, Augustín Rosa, Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, tel.048/4141 331, fax 048/4141 357, e-mail: mail@pro.skSlovenská národná galéria, Riečna 1, 815 13 Bratislava, tel. 02/5443 1793, e-mail: info@sng.skSlovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.037/6508 111Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5,815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/ 5542 5714, e-mail: mar-ket@mlade-leta.skSlovenský spisovateľ, Andreja Plávku 12, 813 67 Bratislava, tel.02/5249 9790, fax 02/5249 9736, e-mail: slovspis@slovspis.skSprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, Schillerova 19,811 04 Bratislava, tel. 02/5477 17 43Štúdio humoru a satiry, Martinská 48, 821 05 BratislavaTechnická univerzita – Slovenská lesnícka a drevárska knižnica, T. G. Ma-saryka 2117/24, 960 53 Zvolen, tel. 045/ 5206 111, fax 045/5330 027Trenčianska univerzita, Študentská 2, 911 50 Trenčín, tel. 032/7400 111Univerzita Komenského, vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, 818 06Bratislava, tel. 02/5924 4111, 5293 1830Univerzita Mateja Bela, Národná 12, 974 00 Banská Bystrica, tel.048/4123 295, fax 048/4153 180Ústavný súd SR, Hlavná 72, P. O. Box E – 35, 042 65 Košice, tel.055/6233 331, fax 055/6227 639Verlag Dashöfer, Baštová 4, P. O. Box 323, 814 99 Bratislava 1, tel.02/5443 4555, fax 02/5443 3485, e-mail: info@dashofer.skVydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel.02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail: fragment@fragment.skVydavateľstvo PROXIMA PRESS, Kolískova 4, 841 05 Bratislava, tel.02/6531 1544Vydavateľstvo Rokus, Sabinovská 55, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7710411, 7712 669, fax 051/ 7710 411, e-mail: rokus@rokus.skVydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail:pobox@slovart.skVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99Bratislava, tel. 02/5443 2671, fax 02/5443 2671, e-mail: vsss@ston-line.sk

Adresár vydavateºstiev uvádzan˘ch v rubrike Knihy v predaji

w w w. l i t c e n t r u m . s k

K N I Ž N Á R E V U E 22. novemer 2006strana10

Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľ-stvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 128 s. Brož.Publikácia prezentuje využitie metód súd-nych vied pri dokazovaní rôznych zločinovv dejinách, obsahuje množstvo fotografiía nákresov.

ISBN 80-10-00939-3

61 Medicína

ARNOLD, NickKrv, kosti a vnútornosti. Z angl. orig. prel.Mária Huttová. Ilust. Tony de SaullesBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. voVyd. Slovart 1. vyd. 158 s. Edícia Príšernáveda. Brož.Publikácia popularizujúca vedecké poznat-ky pre mládež o anatómii a fyziológii človekas vtipnými textami a ilustráciami.

ISBN 80-8085-203-3NOVÁKOVÁ, Elena a kol.Lekárska parazitológiaBanská Bystrica, PRO 2006. 1. vyd. 96 s.FlexiKomplexná publikácia o výskyte vybranýchmedicínsky závažných parazitózach so zrete-ľom na parazitárne infekcie tropických a sub-tropických oblastí sveta, o možnosti importá-cie niektorých tropických parazitárnych ná-kaz na územie SR. Publikácia môže slúžiťako učebná pomôcka pre študentov medicí-ny, frekventantov bakalárskeho štúdia, pra-covníkov v parazitologických laboratóriách.

ISBN 80-89057-13-6Probiotiká, ich miesto a využitie v medi-cíne. Zost. M. Kuchta a P. PružinecBratislava, Bonus C. C. S. 2006. 1. vyd.163 s. Brož.Odborný pohľad špecialistov na probiotiká.

ISBN 80-968491-7-4

611 Populárna medicína

ZACHAR, DušanVýživa človeka I. Všeobecná časťZvolen, Technická univerzita 2006. 1. vyd.265 s. Viaz.Publikácia o zdravom životnom štýle.

ISBN 80-228-1580-2

62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalý-za. Sexualita

FROMM, ErichUmenie milovať. Z angl. orig. prel. Alexan-dra ProkopčákováBratislava, Ikar 2006. V Ikare 1. vyd. 148 s.Edícia Pegas. Viaz.Eseje o rôznych druhoch lásky od svetozná-meho psychológa.

ISBN 80-551-1234-7VERBOVSKÁ, JarmilaVybrané problémy aplikovanej sociálnejpsychológiePrešov, Metodicko-pedagogické centrum2006. 1. vyd. 32 s. Brož.Praktická príručka.

ISBN 80-8045-427-2

64 Praktický život

BRIDGES, John – CURTIS, BryanAko sa oblieka džentlmen. Z angl. orig.prel. Michal StaszBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 1. vyd. 107 s. Viaz.Príručka o vhodných odevoch džentlmenapre rôzne príležitosti.

ISBN 80-220-1378-1Norbiho tajomstvo. Z maď. orig. prel. L. BolemantBratislava, Noxi 2006. 1. vyd. 262 s. Viaz.Program zdravého životného štýlu.

ISBN 80-89179-32-0SEIWERT, LotharMedvedia stratégia. Z nem. orig. prel. J. ZaťkoBratislava, Noxi 2006. 1. vyd. 119 s. Viaz.Úspešný program nemeckého experta naproblematiku organizácie času.

ISBN 80-89179-36-3

69 Technológia. Priemysel. Stavebníctvo

Ransfer 2006. 1. dielTrenčín, Trenčianska univerzita 2006. 1. vyd.319 s. Brož.Zborník z konferencie o využívaní novýchpoznatkov v strojárskej praxi.

ISBN 80-8075-154-4Ransfer 2006. 2. dielTrenčín, Trenčianska univerzita 2006. 1. vyd.320-623 s. Brož.Využívanie nových poznatkov v strojárskejpraxi. Zborník z konferencie.

ISBN 80-8075-154-4

7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti

Galéria 2004 – 2005

Bratislava, Slovenská národná galéria 2006.1. vyd. 419 s. Brož.Ročenka.

ISBN 80-8059-111-3MILLEROVÁ, JuditArt deco. Z angl. orig. prel. M. SchubertováBratislava, Noxi 2006. 1. vyd. 240 s. Viaz.Sprievodca pre zberateľov.

ISBN 80-89179-37-1

73 Maliarstvo. Grafika

MEULENSTEEN, Gerard H. – POLAKO-VIČ, Vincent – PODUŠEL, ĽubomírHromec. Zo slov. orig. prel. Beáta HavelskáBratislava, Danubiana, Meulensteen ArtMuseum 2006. 1. vyd. 46 s. Viaz.Monografia o súčasnom slovenskom výtvar-níkovi Robertovi Hromecovi (nar. 1970)s dvojjazyčnými textami (slovenčina, anglič-tina) a s reprodukciou jeho diel.

ISBN 80-89025-20-XRUSINOVÁ, ZoraAutopoesisBratislava, Slovenská národná galéria 2006.1. vyd. 214 s. Brož.Katalóg k výstave.

ISBN 80-8059-116-4Stanislav BalkoBanská Bystrica, DALI – BB 2006. 1. vyd.319 s. Viaz.Dielo maliara, kresliara a grafika S. Balku.

ISBN 80-89090-10-2

79 Šport. Voľný čas

GREGORIČKA, ŠtefanSedemdesiatpäť rokov futbalu v Trebati-ciach 1931 – 2006Trebatice, Obecný futbalový klub Trebatice2006. 1. vyd. 127 s. Brož.Jubilejná publikácia k 75. výročiu vznikuklubu.

ISBN 80-969536-3-XHAZUCHA, Miroslav50 rokov atletiky v Slávii TrnavaTrnava, Atletický klub AŠK Slávia Trnava2006. 1. vyd. 132 s. Brož.História atletiky v Trnave, zoznam výsledkova medailóny významných športovcov.

ISBN 80-969524-2-0Sudoku pre deti od 10 rokovBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006.1. vyd. 152 s. Brož.Zbierka číselných hlavolamov.

ISBN 80-8089-028-5

791 Učebnice

Hudobná výchova pre 9. ročník ZŠBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 3. vyd. 79 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-10-01106-1KOPINOVÁ, Ľubica – RUŽIČKOVÁ, Terézia– DAMBORÁKOVÁ, VieraHudobná výchova pre 1. ročník ZŠBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 77 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-10-00719-XLANGSTEINOVÁ, Eva – FELIX, BeloHudobná výchova pre 5. ročník ZŠBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 2. vyd. 72 s. Brož.Učebnica.

ISBN 80-10-01105-3LANSTEINOVÁ, Eva – FELIX, BeloHudobná výchova 7Bratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 80 s. Brož.Učebnica pre 7. ročník ZŠ a osemročnégymnáziá.

ISBN 80-1é-00716-1SLUJKOVÁ, Viera – FISLA, Roland – KOR-COVÁ, EvaHudobná náuka pre 1. ročník ZUŠBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 2. vyd. 87 s.Brož.Učebnica.

ISBN 80-10-01081-2

8 LITERATÚRA. BELETRIA81 Poézia

STANO, DalimírEdo je deväťBratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenskýchspisovateľov 2006. 1. vyd. 63 s. EdíciaDielňa Autorov Literatúry. Viaz.Šiesta básnická zbierka autora strednej ge-nerácie (nar. 1955).

ISBN 80-8061-243-9

82 Divadelné hry. Scenáre. Dramatické texty

SOLOVIČ, JánMaharadža z RoyjaluBratislava, Štúdio humoru a satiry 2006. 1. vyd. 96 s. Viaz.

Komédia, ktorá sa odohráva v interiérochhotela v Piešťanoch.

ISBN 80-85451-27-1

83 Román. Novely. Poviedky

BALOGHOVÁ, MarySladké pokušenie. Z angl. orig. prel. Ta-mara ChovanováBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 1. vyd.256 s. Viaz.Romantický príbeh lásky medzi mladouMorgan a pomstychtivým grófom.

ISBN 80-220-1377-3BASS, JeffersonSvedectvo kostí. Z angl. orig. prel. JánDullaBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 1. vyd.261 s. Edícia Zelená knižnica. Viaz.Kriminálny príbeh o súdnom antropológovi,ktorý výskumom mŕtvol dochádza k prekva-pujúcim objavom vedúcim k objasneniutrestných činov.

ISBN 80-220-1368-4BOURNE, SamSpravodliví. Z angl. orig. prel. Otakar Koří-nekBratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 335 s. Viaz.Mysteriózna detektívka, v ktorej hlavný pro-tagonista zachraňuje svoju ženu unesenúneznámou sektou.

ISBN 80-551-1336-XDEVERAUXOVÁ, JudeOhnivé dvojča. Z angl. orig. prel. MiriamGhaniováBratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 288 s. Viaz.Ľúbostný román z lekárskeho prostredia.

ISBN 80-551-1249-5JOYCE, JamesPortrét mladého umelca. Z angl. orig.prel. Jozef KotBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 2. vyd. 232 s. Viaz.Druhé vydanie románu svetoznámeho spi-sovateľa.

ISBN 80-220-1388-9MACDONALDOVÁ, PatriciaRodinné tajomstvo. Z angl. orig. prel. Ad-riana OravcováBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 1. vyd. 240 s. Edícia Zelená knižnica. Viaz.Detektívka, v ktorej rodinný život dvochmanželov naštrbí nález mŕtvoly mladéhodievčaťa.

ISBN 80-220-1367-6MURAKAMI, HarukiTancuj, tancuj, tancuj. Z jap. orig. prel.Lucia PreussBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 431 s. Edícia MM. Viaz.Voľné pokračovanie románu Hon na ovcu(Vydavateľstvo Slovart 2004) – hlavný pro-tagonista sa vracia na Hokkaido do hotelaDelfín, z ktorého záhadne zmizla jeho pria-teľka.

ISBN 80-8085-169-7PÉREZ-REVERTE, ArturoKráľovná juhu. Zo špan. orig. prel. MartinaSlezáková, preklad básní Jana Kantorová-BálikováBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 413 s. Viaz.Štvrtý román preložený do slovenčiny odsúčasného významného španielskeho ro-mánopisca (nar. 1951) o narkomafii.

ISBN 80-8085—161-1PILCHEROVÁ, RosamundeKvety v daždi. Z angl. orig. prel. TamaraChovanováBratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 2. vyd. 215 s. Viaz.Zbierka poviedok o ľúbostných vzťahochv prostredí škótskeho vidieka.

ISBN 80-220-1376-5PORTEROVÁ, Margaret EvansováSladká levanduľa. Z angl. orig. prel. LuciaNižníková-KollárováBratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 214 s. Viaz.Ľúbostný príbeh o láske medzi lady Beryla markízom Damonom.

ISBN 80-551-1255-XSCHLINK, BernhardPredčítač. Z nem. orig. prel. Ladislav Ši-monBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 174 s. Edícia MM. Viaz.Svetoznámy román preložený do 35 jazykovo vzťahu tridsaťročnej ženy k pätnásťročné-mu gymnazistovi a o jej zločinoch v kon-centračnom tábore.

ISBN 80-8085-159-XZRUBEC, LacoGýmešský háremBratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 205 s. Viaz.Historicko-dobrodružný román o rodineForgáčovcov, ktorá mala sídlo v dnešnomJelenci.

ISBN 80-551-1320-3

84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy

BŽOCH, JozefLiterárne štvrtky (2001 – 2005)Bratislava, Kalligram 2006. 1. vyd. 339 s.Brož.Výber z tvorby, kritiky, recenzie z r. 2001 –2005.

ISBN 80-7149-836-XMICHNIK, AdamZlosť a hanba, smútok a hrdosť. Z poľ.orig. prel. I. Hanková, K. Chmel, J. MarušiakBratislava, Kalligram 2006. 1. vyd. 365 s.Brož.Výber z úvah a esejistiky z r. 1996 – 2006.

ISBN 80-7149-891-2

841 Literatúra faktu

KOŘÍNEK, OtakarPozývací list 1968Bratislava, Albert Marenčin – VydavateľstvoPT 2006. 1. vyd. 109 s. Edícia Gradiva.Brož.Publikácia známeho slovenského novinára,prekladateľa a spisovateľa o zákulisí inter-vencie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska roku 1968.

ISBN 80-89218-22-9

86 Literatúra pre deti a mládež

BESSON, LucArtur a zakázané mesto. Z franc. orig.prel. Zuzana SzabóováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 159 s. Viaz.Fantasy príbeh o Arturovi, Selénii a Betamé-šovi, ktorí putujú do zakázaného mesta.

ISBN 80-10-00884-2BREZINA, ThomasSedem labiek za Penny. Ranené jahňa.Z nem. orig. prel. Marta LičkováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 159 s. Viaz.Ďalšia epizóda zo série príbehov o vzťahuškoláčky Penny k zvieratám od známeho ra-kúskeho autora

ISBN 80-10-00954-7COWELL, CressidaAko si vycvičiť draka – napísal ŠtikútStrašný Šťukovec III. Z angl. orig. prel.Otakar Kořínek. Ilust. Cressida CowellBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 221 s. Viaz.Vtipná rozprávková fantázia o Vikingoch.

ISBN 80-8085-148-4ČEPČEKOVÁ, ElenaSlniečko na motúze. Ilust. Jarmila Dicová-OndrejkováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 3. vyd. 71 s. Viaz.Zbierka rozprávok pre čitateľov od 6 rokovzo sveta prírody.

ISBN 80-10-01093-6DALE, JennnyNikto ma nechce. Psia hliadka. Z angl.orig. prel. Tamara ChovanováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 128 s. Viaz.Ďalší zo série príbehov o psoch a rodineParkerovcov: tentoraz hľadajú majiteľa vyni-kajúco vycvičeného psa a ocitnú sa v ne-bezpečnej situácii.

ISBN 80-10-01052-9Do každého rožka rozprávočky troška.Z poľ. orig. prel. Sibyla MislovičováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006.1. vyd. Nestr. Viaz.Súbor štyroch farebne ilustrovaných rozprá-vok (Škaredé káčatko, Malá morská víla,Palculienka, Snehová kráľovná), v ktorýchsú vybrané základné slová uvedené ajv angličtine. Určené pre deti od 4 rokov.

ISBN 80-8089-031-5NIENACKI, ZbigniewPán Tragáčik a Strašidelný kaštieľ.Z poľ. orig. prel. Peter ČačkoBratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 231 s. Viaz.Ďalší z príbehov o umenovedcovi Tragáči-kovi a dedinskom kaštieli, v ktorom strašía neznámi ľudia v ňom niečo hľadajú.

ISBN 80-551-1253-3REESOVÁ, GwynethO čom snívajú víly. Z angl. orig. prel. JanaKantorová-BálikováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 206 s. Brož.Príbeh o malej Terezke, ktorej sa začnú zja-vovať víly a ona ich poprosí, aby zachránilijej starú mamu.

ISBN 80-10-01020-0ŠIRONINOVÁ, Jelena VladimirovnaMýty a hviezdy. Z rus. orig. prel. ĽuborKrálikBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006.1. vyd. 127 s. Viaz.Populárno-náučná publikácia s farebnýmiilustráciami o mytologickej histórii súhvezdí

spolu s astronomickými informáciami. Vhod-né pre čitateľov od 9 rokov.

ISBN 80-8089-017-XUčím sa kresliť. Z angl. orig. prel. Eva Zá-horcová, Martina PisárováBratislava, Slovenské pedagogické naklada-teľstvo – Mladé letá 2006. 2. vyd. 287 s. Viaz.Náučná publikácia, ktorá oboznamuje naj-menších čitateľov s technikami kresbya s množstvom návodov na kreslenie rôz-nych objektov.

ISBN 80-10-01115-0WILSONOVÁ, JacquelineDarebáčky. Z angl. orig. prel. Nina Mrázo-vá. Ilust. Nick SharrattBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 185 s. Viaz.Príbeh pre mladé čitateľky o kamarátstvacha hádkach medzi spolužiačkami od popu-lárnej autorky literatúry pre mládež.

ISBNA 80-8085-172-7

9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY91 Zemepis. Turistika. Cestovanie

EKKERT, RasťoBláznivá cesta okolo sveta za 80 dníBratislava, Slovenské pedagogické nakla-dateľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 184 s.Brož.Cestovateľské zápisky z rôznych kútov sve-ta od redaktora televízie JOJ.

ISBN 80-10-01130-4Považská Bystrica SlovakiaPovažská Bystrica, PX centrum 2006. 1. vyd. 51 s. Brož.Turistický sprievodca po okolí mesta.

ISBN 80-969528-0-3

93 Dejiny civilizácií

DEARY, TerryKrutí Vikingovia. Z angl. orig. prel. JanaNagyová. Ilust. Martin BrownBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. voVyd. Slovart 1. vyd. 128 s. Edícia Hrôzo-strašná história. Brož.Vedecky popularizujúca publikácia pre mlá-dež o Vikingoch s vtipnými textami a ilustrá-ciami.

ISBN 80-8085-201-4DEARY, Terry – HEPPLEWHITE, PeterÚctyhodní Egypťania. Z angl. orig. prel.Jana Nagyová. Ilust. Martin BrownBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. voVyd. Slovart 1. vyd. 128 s. Edícia Hrôzo-strašná história. Brož.Publikácia popularizujúca vedecké poznat-ky pre mládež o vyspelej civilizácii spred5000 rokov s vtipnými textami a ilustrácia-mi.

ISBN 80-8085-202-2

94 Dejiny sveta. Dejiny Európy

Obrazové dejiny sveta. Z angl. orig. prel.kolektívBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 656 s. Viaz.Encyklopédia histórie sveta od praveku posúčasnosť.

ISBN 80-8085-101-8Sedemdesiat veľkých bitiek v dejináchľudstva. Z angl. orig. prel. Ema Draškabo-vá, Peter Draškaba. Zost. Jeremy BlackBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006. 1. vyd. 304 s. Viaz.Encyklopedický sprievodca sedemdesiati-mi bitkami v histórii ľudstva od staroveku ažpo vojny v 21. storočí.

ISBN 80-8085-126-3

97 Dejiny slovenských regiónov a miest

Belá-Dulice. Zost. I. SedlákBelá, Obecný úrad (Belá) 2006. 1. vyd.565 s. Viaz.Vlastivedná monografia obce.

ISBN 80-969527-9-XPRESINSZKY-ÁGHOVÁ, MagdalénaČo nám zanechali stáročia? Kapitolyz dejín obce BodíkyŠamorín, WANTED design 2006. 1. vyd.131 s. Brož.Dejiny a súčasnosť obce.

ISBN 80-969351-4-3

993 Rozličné fakty. Aktuality

Ivan Gašparovič, prezident SlovenskejrepublikyBratislava, Kancelária prezidenta Sloven-skej republiky 2006. 1. vyd. 110 s. Brož.Ročenka o činnosti prezidenta v r. 2005.

ISBN nemáNOVOTNÝ, OskarVerejné výdavky na kultúruBratislava, Národné osvetové centrum2006. 1. vyd. 160 s. Brož.Komparatívna štúdia.

ISBN 80-7121-262-8

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Robert ZimmerPríbeh filozofie.Kľúč ku klasickým dielamPreklad Ladislav KiczkoBratislava, Vydavateľstvo Slovart2005

Popredný slovenský filozof Milan Zi-go v jednej zo svojich štúdií napísal, žedejiny filozofie sú najlepšou školoumyslenia. Každý, kto chce aspoň sčas-ti porozumieť filozofii, nemôže obísťcestu jej historického vývinu. Základnýprehľad o filozofických smeroch posky-tuje Príbeh filozofie nemeckého auto-ra, filozofa a publicistu Roberta Zimme-ra (1953) vo fundovanom slovenskompreklade Ladislava Kiczka. Tieto dejinysi nekladú za úlohu podať vyčerpávajú-ci obraz dejín filozofie, naopak, autorsa zameriava na niekoľko filozofickýchosobností, ktoré zásadne prispeli k vý-voju filozofie a svojimi myšlienkami zá-roveň inšpirovali jej ďalších predstavite-ľov. Ani ich portréty nie sú vyčerpávajú-ce, Zimmer sa rozhodol pre esejistickúformu, ktorou približuje životné osudydaných filozofov, stručne načrtáva vý-znam ich diela a následne sa sústreďu-je na hlbší rozbor ich kľúčového diela.Knihu možno vnímať ako „bránu“ dosveta filozofovania, pričom autor tútobránu pootvára tak, aby do nej mohlivstupovať aj odborne nedostatočne pri-pravení čitatelia. V šestnástich esejachsa v priereze dejín čitateľ zoznámi s Pla-tónom, Machiavellim, Montaignom,Descartom, Pascalom, Lockom, Kan-tom, Schopenhauerom, Kierkegaar-dom, Nietzschem, Wittgensteinom,Heideggerom, Popperom a Rawlsom.Pomerne podrobne analyzuje len vy-brané diela – Platónov Štát, Vyznaniasv. Augustína, Machiavelliho Vladára,Descartovu Rozpravu o metóde, Loc-kove Dve rozpravy o vláde, KantovuKritiku čistého rozumu, HeideggerovoBytie a čas, Popperovu Otvorenú spo-ločnosť a jej nepriateľov a napokonRawlsovu Teória spravodlivosti… Tietoanalýzy nepresahujú úroveň populari-začného textu. S tým súvisí aj odľahče-ný štýl a slovník. Autor dokonca občaspoužíva prirovnania, ktoré majú aktuali-zovať, modernizovať a zrejme aj zatrak-tívňovať filozofickú problematiku (v sú-vislosti s Montaignom naznačuje prí-buznosť s „free jazzom“, jeho dielocharakterizuje ako „work in progress“).Zimmer sa usiluje priblížiť jednotlivéosobnosti v širšom sociálno-kultúrnomkontexte a zachytiť istú vývinovú líniu,naznačiť logiku dejín filozofie, identifi-kovať hlavnú niť, ktorá sa nimi vinie. Ro-bí tak síce so zjednodušením, no za tú-to cenu sa mu darí priblížiť aj takého ná-ročného filozofa, ako bol Kant, zrozu-miteľne.

Takto koncipovaná kniha môže sprí-stupniť niektoré myšlienky z dejín filo-zofie, rozptýliť strach z tejto disciplíny,a dokonca vzbudiť záujem o jej po-drobnejšie štúdium.

Etela Farkašová

Robert LöhrŠachový automatBratislava, Ikar 2006 Preklad Dana Kurčáková

Šachový automat Turek sa stal jed-nou z európskych a neskôr aj sveto-

vých senzácií osemnásteho storočia.Jeho stvoriteľom bol vynálezca, konšt-ruktér, technik a priekopník v oblasti fo-netiky Wolfgang von Kempelen, po-predný vzdelanec svojej doby. Narodilsa 23. januára 1734 v Bratislave, kdežil až do roku 1786. Zomrel 26. marca1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný.Zastával viaceré významné úradníckeposty v Rakúsko-Uhorsku, stal sa ta-jomníkom a neskôr aj radcom Kráľov-skej uhorskej komory v Bratislave.

Wolfgang von Kempelen zostrojilsvoj šachový automat roku 1770. Prá-ve tomuto vynálezu sa venuje debut ne-meckého spisovateľa Roberta Löhra.Jeho román v podstate kopíruje sku-točnosť a na jej pozadí rozvíja napínavúzápletku okolo tajomstva šachovéhoautomatu. Mal podobu figuríny Turkav životnej veľkosti, sediaceho za stolí-kom so šachovnicou. Málokto z uzná-vaných protihráčov automat porazil.Predpokladá sa, že šlo o trik a v jehodômyselne maskovaných útrobách bolukrytý živý šachista malej postavy. Prá-ve tohto možného faktu sa chopil Ro-bert Löhr. Vo figuríne šachového auto-matu Turka sa skrýval malý ľudský „tr-paslík“ Tibor, vynikajúci šachista. Maláencyklopédia šachu z roku 1989 uvá-dza viaceré mená týchto utajených ša-chistov, z ktorých najznámejší bol ra-kúsky šachový majster Johann Allgaier,v knihe spomínaný ako neskorší Tibo-rov náhradník. Po Kempelenovej smrtipredal jeho syn Karl šachový automatvynálezcovi metronomu J. N. Mälzero-vi. Nakoniec skončil v Múzeu kuriozítvo Filadelfii, kde v noci 5. júla 1854 vy-pukol požiar a zničil ho.

Wolfgang von Kempelen bol prie-kopníkom nových myšlienok. Krátkopo skončení štúdií sa stal tajomníkomuhorskej dvorskej komory a ako trid-saťročného ho Mária Terézia vymeno-vala za riaditeľa soľných baní v celomUhorsku, kde zmodernizoval banskézariadenie a zlepšil produktivitu baní.Dozeral na kolonizáciu Banátu, kde za-viedol pestovanie ľanu a postavil manu-faktúru na súkno. Riadil aj presťahova-nie univerzity z Trnavy do Budína. PreBratislavský hrad vytvoril systém na čer-panie vody – čerpadlo, ktoré ťahalo vo-du z Dunaja, vo viedenskom Schön-brunne skonštruoval vodomet, v Brati-slave vybudoval pontónový most a naŽitnom ostrove zavlažovacie zariade-nie. Taktiež vydal priekopnícke vedec-ké dielo o mechanizme ľudskej reči. Pí-sal dokonca aj verše a drámy, hociv týchto oblastiach sa príliš nepresadil.Bol i uznávaným maliarom a rytcom. Sovšetkými týmito skutočnosťami pracujevo svojej knihe aj autor.

K dvestému výročiu úmrtia Wolfgan-ga von Kempelena bola na Slovenskuvydaná pamätná strieborná minca. Nalíci mince je uprostred mincového po-ľa Kempelenov najznámejší vynález –šachový automat, doplnený ilustrácia-mi z jeho vedeckých prác. V roku1994 vyšla dokonca známka s jehopodobizňou. Šachový automat Turekzaujal aj slávneho Edgara AllanaPoea, ktorý mu venoval spis VonKempelen a jeho objav (Von Kempe-len and His Discovery) a esej Mälze-rov šachista.

–mgb–

Viera Obuchová, Štefan HolčíkCintorín pri Kozej bráneBratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2006

Jednou z čŕt, ktorými sa nejaká komu-nita upevňuje a identifikuje, je aj spoloč-né miesto odpočinku. Výsledky mapova-nia jednej z komunít prináša aj knihao bratislavskom evanjelickom cintoríneod V. Obuchovej (autorky podobnejpublikácie Ondrejský cintorín, 2004)a historika Š. Holčíka. Ako píše ŠtefanHolčík v cirkevnohistorickom úvode, naprelome 16. a 17. storočia sa k protes-tantizmu (vierovyznaniu podľa M. Luthe-ra) hlásilo vyše 95 % percent obyvateľovPrešporka. Počet evanjelikov ubúda(približne 7% obyvateľstva v porovnaníso 70% katolíkov), no stopy po nich zo-stali nielen všeobecne v histórii, ale ajv histórii cintorína. Obrady pochováva-nia, ešte donedávna také osobité v dvoj-religióznych mestách, a dodržiavaniacintorínskych rituálov, rovnako donedáv-na také osobité, sa postupne stierajúa je dobré, že sa nám ich autori usilovaliarchívne zrekonštruovať a zachytiť v pô-vodnej podobe. Dvojica autorov pred-kladá v publikácii približne tristo hrobovosobností a náhrobkov na cintoríne naPalisádach.

Po publikáciách, ktoré boli pri jej tvor-be nápomocné (Lexikón slovenskýchžien, Encyklopédia slovenských evan-jelikov), je aj táto knižka dôstojnýma fundovaným príspevkom k dejinámmesta, k dejinám evanjelického brati-slavského zboru, ale aj k slovenskýmdejinám vo všeobecnosti. Pochováva-nie a kultúrny spôsob ľudského zvečne-nia na pamiatku budúcim generáciám jei svojským odkazom. Rovnako svojskýmodkazom je i prítomná práca historičky.Pre vnímavých čitateľov je to však i pri-pomenutie veleby fenoménu smrti a jejustavičnej blízkosti.

Anna Blahová

Ak bránou do sveta filozofie, vynálezova histórie budete musieť prejsť pri nejakejskúške v škole, iste vám dobre poslúžiknižka českej autorky Olgy Elmanovej Ro-zum pod lavicou alebo Čo nenájdešv učebnici, ktorú v slovenskom prekladevydalo vydavateľstvo IKAR. Nájdete v nejúslovia, krátku charakteristiku významnýchosobností a niektoré cudzie slová. Ak po-trebujete ťahák pod lavicu, pošlite nám doredakcie kupón vydavateľstva Ikar do 6. decembra.

K N I Ž N Á R E V U E22. november 2006 strana 11

Brána do sveta filozofie, vynálezov a histórie

SLNCE 1

VYDAVATEĽSTVOŠTÚDIO HUMORU

A SATIRY stra

na 2

KUPÓ

NKU

PÓN

stra

na 8

SLNCE 2

SPN – MLADÉ LETÁ(Literárna hádanka)

SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ(Literárna hádanka)

KUPÓ

N

KUPÓ

NKU

PÓN

stra

na 8

stra

na 8

stra

na 8

IKARKUPÓ

N

stra

na 1

1

© Martin Kellenberger

Najpredávanejšie knihy v Nemecku (október 2006)Beletria1. Katharina HACKER: Die Habenichtse (Úbo-

žiačka)2. Charlotte LINK: Das Echo der Schuld (Oz-

vena viny)3. Daniel KEHLMANN: Vermessung der

Welt (Premeriavanie sveta)4. Jacques BERNDORF: Eifel – Kreuz (Eifel – kríž)5. Tommy JAUD: Resturlaub (Dovolenka na

zotavenie)6. Kathy REICHS: Hals über Kopf (Bezhlavo)7. Franc,ois LELORD: Hector und die Entdec-

kung der Zeit (Hektor a objavenie času)8. Volker KLÜPFEL/ Michael KOBR: Seeg-

rund (Morské dno)9. Susanne FRÖHLICH: Treuepunkte (Ver-

nostné body)10. Philip ROTH: Jedermann (Každý)

Literatúra faktu1. Hape KERKELING: Ich bin dann mal weg

(Potom som zase preč)

2. Bernhard BUEB: Lob der Disziplin (Chváladisciplíny)

3. Joachim FEST: Ich nicht (Ja nie)4. Dietrich GRÖNEMEYER: Lebe mit Herz

und Seele – Sieben Haltungen zur Le-benskunst (Ži srdcom a dušou – sedempostojov k umeniu žiť)

5. Henryk M. BRODER: Hurra, wir kapitulie-ren! (Hurá, kapitulujeme)

6. Frank McCOURT: Tag und Nacht und auchim Sommer (Dňom a nocou a aj v lete)

7. Sabine KUEGLER: Ruf des Dschungels(Volanie džungle)

8. Paul KIRCHHOF: Das Gesetz der Hydra.Gebt den Bürgern ihren Staat zurück! (Zá-kon hydry. Vráťte obyvateľom ich štát)

9. Marion KÜSTENMACHER/ Werner KÜS-TENMACHER: Simplify your love (Zjedno-duš si svoju lásku)

10. Bernd – Lutz LANGE: Ratloser Über-gang (Bezradný prechod)

ZO SVETA KNÍHHrdinovia z fotografie

Pri príležitosti 50. výročia krvavého povstania proti komunistickej diktatúrev Budapešti vydalo francúzske vydavateľstvo Les Arenes knihu Les Héros deBudapest (Hrdinovia z Budapešti) autorov Eszter Balázsovej a Phila Casoa-ra. Obaja autori šesť rokov pátrali po hrdinoch z fotografie z týchto udalostí,ktorú použili aj na obálku knihy. Zachytáva mladíka držiaceho v náručí usmie-vajúce sa dievča s obväzom na líci a za nimi niekto mieri pištoľou. Fotografiuuverejnil časopis Paris Match v novembri 1956 a pripisuje sa Jean-PierroviPedrazzinimu, ktorý bol smrteľne zranený počas budapeštianskych nepoko-jov. Phil Casoar chcel pôvodne napísať román o tragédii a nenaplnených ide-áloch týchto mladých ľudí. Počas pátrania po ich osudoch si viedol denník,do ktorého si podrobne zaznamenával detaily o súčasnom živote v tejto du-najskej metropole. Napokon z týchto poznámok, z nečakaných objavova prekvapení vznikla kniha.

Toni Morrisonová v LouvriBývalý kráľovský palác Louvre prijal v novembri kráľovnú pera, americkú spi-

sovateľku Toni Morrisonovú. Nositeľku Pulitzerovej ceny za rok 1988 a laure-átku Nobelovej ceny za literatúru z roku 1993 pozvalo francúzske múzeum nakonferenciu na tému Byť doma cudzincom. Počas svojho bohatého paríž-skeho pobytu Toni Morrisonová čítala 17. novembra zo svojho nového romá-nu Mercy.

Pranierovaný turecký vydavateľ Chomského V čase, keď turecká literatúra oslavuje Nobelovu cenu a Ankara sľúbila, že

bude rešpektovať ľudské práva podľa dohovoru EÚ, tureckých intelektuálovneprestávajú znepokojovať mocenské rozhodnutia. Majiteľ vydavateľstva,prekladateľ a dvaja redaktori sú stíhaní za podnecovanie nenávisti. Ich vinaspočíva v tom, že vydali dielo Noama Chomského, v ktorom sa zmieňuje o ha-nebnom položení kurdskej menšiny v Turecku v 90. rokoch. Tieto názory an-gažovaného intelektuála označil ako urážlivé turecký minister pre verejné zá-ležitosti.

Životopis ClaudelovcovFrancúzska autorka Dominique Bona už pri písaní životopisnej eseje Ca-

mille et Paul. La passion Claudel (C. a P. Vášeň Claudelovcov), rovnakoako jej vydavateľ Grasset pri jej vydaní stavili na popularitu súrodencov — vý-znamnej sochárky a obľúbeného básnika a dramatika. Knihu vydali v náklade40 tisíc výtlačkov, kníhkupectvá si z neho rozobrali už vyše polovicu. Nie je toprvý úspech Dominique Bona. Už knihou o pomerne neznámej francúzskejimpresionistickej maliarke Berthe Morisotovej (1841 – 1895) zaujala mno-hých čitateľov. —báb—

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Cyrilika – nové písmo v Európskej únii

Bulharsko ako nový člen EÚ od ja-nuára 2007 prinesie do kultúrnej rôz-norodosti tohto zväzku ďalšie písmo –cyriliku. Práve na túto kultúrnu odliš-nosť upozorňuje výstava Cyrilská abe-ceda, ktorá od apríla do decembraputuje po viacerých európskychmestách. Na Slovensku si graficképráce študentov Katedry knihy a tla-čenej grafiky z Národnej umeleckejakadémie zo Sofie s témou cyrilikymohli pozrieť návštevníci Bibliotéky.Mladí umelci využitím grafických prv-kov tejto abecedy, ktorú vytvoril svätýCyril, teda zakladateľ aj nášho písom-níctva Konštantín, vzdali svojimi die-lami hold nielen veľkému vzdelancovia vierozvestovi, ale celej kultúrnejtradícii. Oslava písma a písomníctvabola akýmsi leitmotívom celej Biblio-téky.

Literárne informačné centrumpripravilo v ústrednej výstavnej vitríneveľtrhu expozíciu kníh Ladislava Hanu-sa. Na podnet LIC sa osobnosť tohtobásnika dostala do kalendára výročíUNESCO na roky 2006/2007. Slov-ník slovenských spisovateľov predeti a mládež od prof. OndrejaSliackeho a kolektívu, ktorý vyšielv LIC vlani, si mohli návštevníci pozrieťv samostatnej expozícii ocenenýchkníh – získal Cenu Literárneho fonduza vedeckú a odbornú literatúru za rok2005 v kategórii slovníkovej a encyk-lopedickej literatúry. Do sprievodnýchprogramov prispelo LIC umeleckýmpásmom o živote a diele Ľudovíta Štú-ra pri príležitosti 150. výročia jeho tra-gickej smrti. Pod názvom Neodložiťsvoje nádeje (autor scenára T. Win-kler) priblížili život a myšlienky tejtoosobnosti slovenskej kultúry herciJozef Šimonovič, Mária Schlosserováa Gregor Hološka. Úvodné slovopredniesol riaditeľ LIC Alexander Hal-voník. LIC zo svojej knižnej produkcieprvýkrát verejnosti predstavilo Slov-ník literárnej teórie Petra Valčeka zaprítomnosti autora. Recenziu slovníkaprinášame na 4. s.

Gitara, Londýn a slobodaPredstaviteľov knižného veľkoob-

chodu LB-Story zaujal spomedzi sto-viek titulov prozaicko-úvahový debutPetra Moskaľa a spolu s moderátoromDadom Nagyom ho uviedli v rámcisprievodného programu. Svieža at-mosféra, úsmev mladého autora, vy-študovaného právnika s imidžom citli-vého individualistu, ktorý nerád číta,zato rád vychutnáva každú chvíľočkusvojho života, jeho zážitky zo Sloven-ska a Londýna, rozprávanie o nespo-četných láskach a ideále absolútnejslobody, gitara a spev akosi prilákaliokoloidúcich, aby si prisadli. TextyCestopisu (Slovenský spisovateľ)vznikali pôvodne v rámci Blogu naportále známeho slovenského denní-ka – autor bol príjemne prekvapenýpozitívnymi ohlasmi, zaklopal „na brá-nu“ Slovenského spisovateľa a knihaautobiografických zápiskov zabale-ných v originálnej lyrickej reči bola nasvete. Do budúcnosti Peter Moskaľnehodlá meniť svoj slobodný životnýštýl a pre čitateľov sa chystá opísaťniekoľko príhod z Londýna. Takžemožno už na ďalšej Bibliotéke...

Za bariérou istotyJúlius Krempaský, autor pozoru-

hodnej publikácie Veda verzus vierav pásme vydavateľstva Veda, ktoréuvádzal jeho šéfredaktor Emil Borčin,konštatoval, že od čias vzniku vedec-kého poznania nemali obe predstavysveta, teda vedecká a náboženská,k sebe tak blízko ako dnes. Je to tým,že obe si uvedomujú vlastné úlohya obe zároveň dokážu v tých naj-podstatnejších odpovediach nekon-fliktne koexistovať. Nemusíme pripo-mínať, že práve tieto odpovede na na-šu podstatu a podstatu vesmíru zapl-nili publikum – v šume vystavovateľ-ských stánkov a hovorov prechádzajú-cich návštevníkov vytvorili Krempaské-ho slová zaujímavú bariéru filozofickejistoty a nepominuteľnosti. VojtechRušin v súvislosti so svojou monogra-fiou Slnko – naša najbližšia hviez-da voľne nadväzoval na Krempaské-ho, odkryl niektoré princípy fungo-vania Slnka, definoval škálu jeho vyža-rovania a dôsledky jeho činnosti nanašu Zem. Z produkcie vydavateľstvaVeda sa nakoniec prezentovali jazyko-vedné publikácie: Slovník sloven-ských nárečí II. a Slovník súčasné-ho slovenského jazyka I., ktoré sasnažia komplexne zachytiť súčasnýstav nášho jazyka.

Bezpečná kniha o cestovaní Rasťo Ekkert je dnes asi najznámej-

ším slovenským cestovateľom. Zázna-my jeho ciest vysielaných pred neja-kým časom v súkromnej komerčnejtelevízii zaujali tisícky divákov. Veľkýzáujem o túto tematiku vyústil do vyda-nia titulu Bláznivá cesta okolo sve-ta za 80 dní (SPN – Mladé letá). Au-

tor, reportér ju v rámci sprievodnéhoprogramu v spoločnosti Dada Nagyaprezentoval vlastným komentárom ajzábermi z odvysielaných reportážnychšotov. Knihu sprevádzajú okrem pria-mych zážitkov, turistické zaujímavostio zemepise, zvykoch, náboženstve,kultúre, kuchyni atď. a, samozrejme,fotografie. Rasťo Ekkert, ako je zná-me, nakoniec stávku s riaditeľom spo-menutej televízie vyhral a svet stiholobcestovať za 80 dní presne ako jehorománový predchodca Phileas Foggv jednej z verneoviek. Neraz mu hro-zilo nebezpečenstvo a dokonca ajhrozba smrti, čitatelia sa však o jehosmutných a radostných okamihochmôžu dozvedieť z bezpečnej a sympa-tickej knihy.

–rm–

Doma dobre, za Moravou ľahšieV rámci sprievodných akcií knižné-

ho veľtrhu Bibliotéka má už niekoľkorokov dôležité miesto literárna fantas-tika. Programy s ňou späté si na podu-jatí našli miesto aj na 14. ročníku Bib-liotéky. Podľa ankety sa návštevníkomveľtrhu tento rok najviac páčila expozí-cia Brlohu, kde boli sústredené knižkypráve tohto žánru. Priaznivci fantastikysi mohli posedieť s vydavateľom Fan-tázie Ivanom Aľakšom a viacerými re-daktormi tohto časopisu, ktorý sa za-oberá špeciálne fantastikou. Publi-kum sa dozvedelo perličky zo zákuli-sia i počiatkov periodika, ktoré v na-sledujúcom roku oslávi desiate výro-čie svojho vzniku.

„Fantastické“ akcie vyvrcholili v so-botu vyhlasovaním výsledkov CenyFantázie a Istronu. Cena Fantázie2006 je štvrtým ročníkom súťaže po-viedok s fantastickým ozvláštnením.Súťaž má dve kolá, v prvom hodnotísúťažné poviedky odborná porota. Jejčlenmi bývajú skúsenejší autori čipublicisti v oblasti žánra, tento rok toboli Marek Eliáš, Juraj Malíček, čer-stvý šéfredaktor časopisu a DagmarMehešová, ale i ľudia „zvonka“, ktorísa fantastikou špeciálne nezaoberajú.

Medzi porotcov sa dostali Dado Nagya Zuzana Kamenská, redaktorka inter-netového časopisu Let.

V druhom kole vyberajú čitateliaz piatich finálových poviedok uverej-nených v časopise Fantázia a na inter-nete. Po Jurajovi Červenákovi, Ale-xandre Pavelkovej a minuloročnejvíťazke spoza rieky Moravy ScarlettRauschgoldovej si tentoraz prvé mies-to a finančnú odmenu 3000 Sk vyslú-žila Monika Michalovová s poviedkouDarca spomienok.

K súťaži Cena Fantázie tento rokprvýkrát vyšiel aj zborník, v ktoromokrem piatich finálových poviedok či-tatelia nájdu päť ďalších poviedokz čela pelotónu súťaže a odbornú štú-diu z dejín slovenskej fantastiky. Mi-mochodom, z piatich finalistov súťažeboli štyri ženy.

Súťaž Istron má tematicky trochaširší literárny záber. Súťaží sa v šies-tich kategóriách, víťaz dostáva soškuIstrona. Pre knihomilov boli dôležitéocenenia za najlepší prekladový titul(Harry Potter. Polovičný princ), zanajlepšie vydavateľstvo vyhlásili Ikar,za najlepšiu slovenskú knižku druhýzväzok cyklu o Dievčatku z krajinyMezzarthys od manželov Molitorov-cov a najlepšou slovenskou povied-kou sa stal Predvečer prvého májaod Dušana Fabiana. Predstavil sanielen ako úspešný autor, ale aj zdat-ný teoretik, na Bibliotéke prednášalo slovanskej démonológii. Téma súvisís Fabianovým románom Invocatioelementalium, v jeho magickom prí-behu je mágia hrou fantázie, nie hypo-tézou v danbrownovskom štýle. Ko-šickému rodákovi vyšiel tento románknižne v českom vydavateľstve Wales.Otázka, prečo román nevyšiel v slo-venskom vydavateľstve, rozpútala cie-lenú diskusiu v stánku (román vychád-za na pokračovanie v časopise Fantá-zia). Predstaviteľ vydavateľstva Wales,Robert Pilch, porovnával situáciu fan-tastiky na slovenskom a českom kniž-nom trhu.

–mf–

Ako popreháňať mozogVydavateľstvo SPN – Mladé letá pa-

mätalo nielen na detských čitateľovdobrodružstvami Artura a Seléniez presláveného animovaného filmufrancúzskeho režiséra Luca BessonaArtur. Obľúbený „Majster N“ na záverzábavného programu pokrstil spolus deťmi „žabím slizom“ hneď dve po-kračovania bestselleru o Arturovi. Pub-likum, ktoré už občas zrádza vlastnápamäť, s očakávaním prišlo na work-shop Mozgový jogging alebo ako sichrániť pamäť. Vydavateľstvo SPN –ML ho pripravilo s Nadáciou Memory.Škoda, že si účastníci prakticky nevy-skúšali nijaký jogging, ale zato saoboznámili s mnohými záhadami pa-mäti. Nemusíte ľutovať, že vám work-shop unikol, všetky zaujímavosti o pa-mäti, ako ju spoznať, chrániť a účin-nejšie využívať vám poskytne knižkaPamäť z vydavateľstva SPN – ML.

Narodeninová torta BuvikuZ Buvika je už

pubertiak, to zna-mená, že prerástolmnohých svojich či-tateľov. Stal sa z ne-ho dobrý starší ka-marát, ktorý vie po-tešiť peknou kniž-kou aj najmenšíchzo svojho okolia.

V tomto duchu oslavoval aj na Biblioté-ke pätnáste narodeniny, rozdával ra-dosť knižkami. Tentoraz aj novinkoupre prvákov Daj ma, mamička, doškoly s ilustráciami Oľgy Bajusovej.Prvákom sa otvárajú nové obzory, do-zvedajú sa samé nové veci, učia sačítať a písať. V tejto knihe im Buvik ne-vtieravo sprostredkuje naše kultúrnededičstvo. Koľko detí ešte dnes po-zná piesne, ako Sedemdesiat sukienmala či Jedna druhej riekla, rozpráv-ky Tri prasiatka, Hrnček var aleboO veľkej repe. A nezabúda na klasic-ké ľudové hádanky. Ani na to, ako sakedysi školáci prekárali, ani na klasic-ké vyčítanky. Buvik dáva aj ťažké há-danky. Knižka je plná slovných hračiek,ktoré treba povedať správne, pomo-cou nej sa prváci naučia číslice, ale ajčítať, pretože písmenká sú velikánskeaj úplne malé, podporí ich obrazotvor-nosť a fantáziu, lebo je bohato ilustro-vaná. A keď to všetko spolu s Buvikomzvládnu, tak hurá aj zajtra do školy.

-mgb-

Na úvod aj na koniecPrezentácia knižky Spoveď zlej

matky z vydavateľstva Fragment bolaprvou v prvý deň Bibliotéky. Uviedla juherečka Zuzana Fialová, ktorá sa vy-znala zo svojich materských skú-seností. Vtipné rozprávanie anglickejautorky o jej výchovných radostiacha starostiach, pocitoch zlyhávaniaa tej najväčšej a najsilnejšej z lások –materinskej, najviac oslovila účastní-kov ankety o najlepšiu knihu Biblioté-ky. Cena sa vyhlasovala v poslednýchminútach veľtrhu, a tak prevzatie Cenyza najlepšiu knihu Bibliotéky – Spo-veď zlej matky bolo aj záverečnoubodkou za Bibliotékou 2006.

K N I Ž N Á R E V U E 22. november 2006strana12

Bibliotéka 2006

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR.Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24Bratislava, Tel. 02/52 920 272, e-mail: krevue@litcentrum.sk. www.litcentrum.sk. SadzbaSAPAC, spol. s r. o., Bratislava. Tlač DOLIS, s. r. o., Bratislava.Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a. s. Objednávky na predplatné prijíma ARES,Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 4665 a L. K. PERMANENT, spol. s r. o., Poštovýpriečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel. 02/4445 3711. Neobjednané rukopisy sa nevracajú.Registračné čís. 243/90, MIČ 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba–Pošta12 dňa 21. 10. 93, č. j. 129/93.

14. ročník medzinárodného knižného veľtrhu BIBLIOTÉKA sa uskutočnil 9. – 12. novembra v priestoroch bratislav-ského Výstavného a kongresového centra Incheba C= XPO. Záštitu prevzalo Ministerstvo kultúry SR, odbornú garanciuZdruženie vydavateľov a kníhkupcov SR. Po niekoľkých predchádzajúcich ročníkoch, keď o Bibliotéku neprejavili záujemnajvyšší predstavitelia našej kultúry, tento ročník otvoril minister kultúry SR Marek Maďarič.

V príjemnej atmosfére, ktorú ešte nepoznačil predvianočný zhon, mohli si milovníci či zberači kníh (dovedna ich brá-nami výstaviska prešlo vyše 21 tisíc) vybrať z ponuky 129 vystavovateľov. Okrem domácich vydavateľov ponúkali svojunajnovšiu knižnú produkciu vydavatelia z Českej republiky, Poľska, Belgicka, Ruskej federácie, Španielska a Švajčiar-ska.

K vyše dvom desiatkam sprievodných programov, na ktorých autori umožnili čitateľom nazrieť do zákulisia tvorby aleboim venovali podpis do knižky, vydavatelia predstavili nápaditými formami nové tituly, tento rok sa podstatne rozšírilo ajLiterárne kino. Prvýkrát sa na Bibliotéke hralo aj divadlo. Skupina AnimeCrew uviedla divadelnú inscenáciu s názvomRozprávka, dobrodružný príbeh o veľkej láske, o strete dobra a zla, ocele a čarov.

15. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka sa uskutoční 8. – 11. novembra 2007.Ak ste Bibliotéku tento rok premeškali, priblížime vám aspoň niektoré z programov, ktoré sme navštívili.

w w w. l i t c e n t r u m . s k

Minister kultúry Marek Maďarič (v strede) si v sprievode prezidenta Združenia vy-davateľov a kníhkupcov Slovenska Alexiusa Austa (vľavo) a ďalších hostí prezeráknižnú expozíciu. Foto Peter Procházka