istzadanie kysak kysak z a d a n i e pre vypracovanie Územného plánu obce kysak obstarávate ľ :...

Obec Kysak

Z A D A N I E pre vypracovanie Územného plánu obce

Kysak

Obstarávateľ : Obec Kysak Spracovateľ : Ing. arch. Agnesa Hoppanová Dátum : november 2009

Schvaľujúci orgán : Obecné zastupiteľstvo obce Kysak Dátum schválenia : 16.12.2009 Číslo uznesenia : 230/2009

......................................... Ing. Ľubomír Krajňák starosta obce Kysak pečiatka

KYSAK

Z a d a n i e pre vypracovanie Územného plánu obce Kysak

1

OBSAH: 1. Dôvody obstarávania ÚPN-O ............................................................................................. 2

2. Hlavné ciele riešenia ........................................................................................................... 2

3. Vymedzenie riešeného územia............................................................................................ 3

4. Požiadavky vyplývajúce z rešpektovania záväzných regulatívov ÚPD vyššieho stupňa:. 4

5. Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia............................................................... 7

6. Základné demografické údaje a prognózy .......................................................................... 8

6.1 Stav a vývoj obyvateľstva obce...................................................................................... 8

6.2 Ekonomická aktivita..................................................................................................... 10

7. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce................................................... 11

8. Požiadavky na rozvoj bývania .......................................................................................... 11

9. Požiadavky na rozvoj občianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry......................... 13

10. Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva ................................................................... 13

11. Požiadavky na rozvoj rekreácie a športu........................................................................... 14

12. Požiadavky na riešenie verejného dopravného vybavenia................................................ 14

13. Požiadavky na riešenie vodného hospodárstva ................................................................. 16

14. Požiadavky na riešenie zásobovania elektrickou energiou, plynom, teplom a zabezpečenie

telekomunikačných sietí.................................................................................................... 17

15. Požiadavky na riešenie hospodárskych aktivít.................................................................. 18

16. Požiadavky z hľadiska ochrany životného prostredia....................................................... 18

17. Požiadavky na tvorbu krajiny, ochranu prírody a ekostabilizačné opatrenia.................... 19

18. Požiadavky na ochranu poľnohospodárskej pôdy (PP) a lesných pozemkov (LP)........... 20

19. Požiadavky z hľadiska ochrany obyvateľstva.................................................................. 21

20. Požiadavky na určenie území, pre ktoré je potrebné obstarať ÚPN-Z.............................. 21

21. Požiadavky na vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby....................................... 21

22. Požiadavky na určenie regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia...... 22

23. Požiadavky na obsah, rozsah a spôsob spracovania návrhu územného plánu obce.......... 22


2

Z a d a n i e pre vypracovanie Územného plánu obce /ÚPN –O/ Kysak

1. Dôvody obstarávania ÚPN-O

Obec Kysak má spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu Územný plán zóny z r.

1989, ktorý bol v r. 1995 zmenami a doplnkami aktualizovaný. V roku 2009 sa začali v zmysle §16, odstavca 2 stavebného zákona č. 50 / 1976 Zb. v znení neskorších predpisov práce na obstarávaní novej dokumentácie Územného plánu obce (ÚPN-O/. Pre jeho obstaranie bol stanovený postup v zmysle §19a, odst. 1 a §21, odst.2 zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), podľa ktorého sa zabezpečuje vypracovanie Prieskumov a rozborov, Zadania, Konceptu a Návrhu ÚPN-O. Obstarávateľská činnosť v zmysle §2a stavebného zákona je zabezpečovaná prostredníctvom odborne spôsobilej osoby (Ing. arch. Agnesa Hoppanová). Spracovateľ dokumentácie ÚPN – O je Ing. arch. Viktor Malinovský, autorizovaný architekt.

Prípravné práce na obstaraní územného plánu obce boli začaté 17.02.2009 oznámením o začatí obstarávania. V prvej etape prác bola vypracovaná dokumentácia Prieskumov a rozborov (máj 2009). V zmysle prijatého postupu nasledujúcou etapou je spracovanie Zadania pre vypracovanie Konceptu územného plánu obce.

Dokumentácia Zadania, bola prerokovaná v súlade s §20, odst.2 stavebného zákona s verejnosťou a dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými obcami, samosprávnym krajom, s dotknutými organizáciami, právnickými a fyzickými osobami v termíne od 28.07.2009 – 31.08.2009. Uplatnené pripomienky, ktoré bolo možné akceptovať boli zapracované a premietnuté do čistopisu dokumentácie Zadania. Zároveň boli do Zadania premietnuté požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých subjektov získaných k Oznámeniu o strategickom dokumente ÚPN-O obce Kysak v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Dokumentácia Zadania, po schválení Obecným zastupiteľstvom obce Kysak, bude základným zadávacím dokumentom, v ktorom sú stanovené hlavné ciele a požiadavky na riešenie Konceptu ÚPN-O obce Kysak.

2. Hlavné ciele riešenia

Ciele riešenia územného plánu obce vyplývajú z účelu a zamerania využitia územnoplánovacej dokumentácie. Z potrieb obce v oblasti územného rozvoja vyplýva, že je potrebné v územnom pláne obce sa zamerať na riešenie súčasných územnotechnických a environmentálnych problémov a navrhnúť územný rozvoj obce zodpovedajúci potenciálu územia a potrebám obyvateľov obce pri rešpektovaní princípov trvaloudržateľného rozvoja. V roku 2005 bol pre obec Kysak vypracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v ktorom sú definované ciele rozvoja obce a navrhnutá koncepcia rozvoja územia. Pri spracovaní Konceptu Územného plánu obce Kysak budú tieto ciele rozvoja obce zohľadnené a premietnuté do návrhu rozvoja územia obce. V tomto zmysle sú hlavné ciele riešenia územného plánu obce nasledovné: • hlavným cieľom územno-plánovacej dokumentácie je návrh koncepcie dlhodobého

urbanistického rozvoja obce a jej jednotlivých funkcií, • vymedziť funkčné usporiadanie sídelnej a krajinnej štruktúry, určiť základné zásady

organizácie územia, spôsobu jeho využitia a podmienok výstavby,


3

• územným plánom vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie trvalého súladu všetkých činností na území obce s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt,

• vytvoriť územnú ponuku pre dlhodobejšie uspokojovanie základných potrieb obce, jeho obyvateľov a návštevníkov v bývaní, občianskej a sociálnej vybavenosti, výrobe a v ponuke uspokojovania voľnočasových potrieb,

• podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového usporiadania obce, územno-technické podmienky umiestňovania stavieb, zariadení verejného dopravného a technického vybavenia a základných prvkov územného systému ekologickej stability,

• prioritne riešiť súčasné územnotechnické a environmentálne problémy v území identifikované v dokumentácii Prieskumov a rozborov,

• navrhnúť komplexný územný rozvoj obce na obdobie cca 15 – 20 rokov, • v návrhu komplexného územného rozvoja obce rešpektovať nadradenú dokumentáciu

Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja /ÚPN – VÚC/, s premietnutím jeho Zmien a doplnkov schválených KSK, uznesením č.245/2004 a záväznej časti vyhlásenej VZN č.2/2004 a Zmien a doplnkov 2009, ktoré boli schválené uznesením č. 713 zo dňa 24.08.2009 a záväzná časť vyhlásená VZN č.10/2009,

• v návrhu koncepcie územného rozvoja obce riešiť obec ako administratívne a územne samostatný celok a v rámci širších nadlokálnych väzieb zohľadniť vzťahy a väzby na susedné obce v severnej časti okresu Košice – okolie a južnej časti okresu Prešov,

• obsah a rozsah dokumentácie ÚPN - O obce spracovať v hĺbke a podrobnosti riešenia primerane Metodickému usmerneniu obstarania a spracovania územného plánu obce (rok 2001).

3. Vymedzenie riešeného územia

Administratívne územie obce Kysak sa rozprestiera v údolí rieky Hornád, severne od

mesta Košice na území okresu Košice-okolie. Na severe hraničí s obcou Obišovce, na východe s obcou Trebejov, na juhu s obcou Sokoľ a na západe s obcou Veľká Lodina. Rozloha katastrálneho územia obce je 1 092,48 ha.

Obec sa nachádza na úpätí Slovenského Rudohoria. Je obkolesená na severe a severozápade masívom Čierna hora, na východe výbežkami Slanských vrchov a z juhu sa rozprestiera Košická kotlina. Na východnej hranici katastrálneho územia obce preteká rieka Hornád, do ktorej sa neďaleko obce vlieva ľavostranný prítok Svinka. Na severozápad od obce sa vypína vrch Hrad, na ktorom sa nachádzajú zvyšky hradnej architektúry hradu Kysak. Najvyššie položené územie obce v južnej časti katastra má nadmorskú výšku 700 m. n. m. Stred obce leží v nadmorskej výške 298 m n. m.

Riešené územie pre spracovanie Konceptu Územného plánu obce Kysak sa vymedzuje tak, aby v návrhu koncepcie rozvoja obce bolo možné riešiť funkčné a priestorové usporiadanie zastavaného územia obce, riešiť rozvojové plochy vo väzbe na toto územie a premietnuť výsledky prieskumov a rozborov v oblasti krajinoekologického plánu v rámci celého administratívneho územia obce.

Vo vzťahu k uvedenému sa pre spracovanie Konceptu Územného plánu obce vymedzuje riešené územie nasledovne : a) v rozsahu celého súčasného administratívneho územia obce Kysak pre návrh

priestorového usporiadania a funkčného využitia územia obce (mierka 1:10 000),


4

b) v rozsahu zastavaného územia obce pre podrobné riešenie urbanistickej koncepcie a priestorového usporiadania (mierka 1 : 2 000),

c) v rozsahu zastavaného územia obce pre riešenie koncepcie dopravy, technickej infraštruktúry a využitia záberov PP a LP na iné účely (mierka 1:2 000),

d) pre riešenie záujmového územia a širších vzťahov (mierka 1 : 50 000).

Ak na základe výsledkov prerokovania Konceptu dôjde k zmene vymedzenia územia, musí sa súborné stanovisko, vrátane zmeny Zadania predložiť na schválenie tomu orgánu, ktorý schválil pôvodné zadanie.

4. Požiadavky vyplývajúce z rešpektovania záväzných regulatívov ÚPD vyššieho stupňa:

Vo vzťahu k územnému plánu obce je nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN – VÚC Košického kraja. V súlade s § 27, odst.6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné záväznú časť tejto územnoplánovacej dokumentácie v riešení územného plánu obce rešpektovať. Pre ÚPN – VÚC Košického kraja boli v roku 2004 obstarané Košickým samosprávnym krajom Zmeny a doplnky, ktoré boli schválené uznesením č.245/2004 a zmeny a doplnky záväznej časti boli vyhlásené VZN č.2/2004. V tomto roku bola spracovaná ďalšia aktualizácia ÚPN-VÚC Košického kraja – Zmeny a doplnky 2009, ktoré boli schválené uznesením č. 713 zo dňa 24.08.2009 a záväzná časť vyhlásená VZN č.10/2009. V riešení Konceptu Územného plánu obce Kysak je potrebné rešpektovať tie záväzné časti tejto nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, ktoré majú dopad na obec Kysak. Do riešenia územného plánu obce je potrebné primerane premietnuť aj námety na rozvoj obce vyplývajúce z výstupov Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Kysak, spracovaného v roku 2005.

Záväzné časti ÚPN – VÚC Košického kraja a schválených Zmien a doplnkov, ktoré je potrebné zohľadniť v riešení územného plánu obce Kysak :

2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry: 2.16 podporovať vznik suburbánneho pásma okolo miest Košice, .............................., 2.17 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbárnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a

vidieka, 2.18 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a

zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19 zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné,

krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20 vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu

verejného dopravného a technického vybavenia obcí. 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry: 3.2 vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť

priemer v kraji 340 bytov na 1 000 obyvateľov, 3.3. vytvárať podmienky pre výstavbu ubytovacích zariadení dôchodcov s preferovaním zariadení rodinného a

penziónového typu,


5

3.7 vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,

3.8 podporovať rozvoj existujúcich a nových kultúrnych zariadení ako neoddeliteľnú súčasť poskytovania kultúrnych

služieb obyvateľstvu a zachovania kultúrneho dedičstva, podporovať proporcionálny rozvoj kultúrnej infraštruktúry a budovanie domov tradičnej ľudovej kultúry,

4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky: 4.8 viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť

neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok,

4.10 rozvíjať a zvyšovať komplexnosť, štandard a kvalitu ponuky rekreačných a športových aktivít, služieb cestovného

ruchu a turizmu všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a stredísk cestovného ruchu, 4.11 podporovať výstavbu nových stredísk cestovného ruchu a rekreácie len v súlade so schválenou územnoplánovacou

dokumentáciu, resp. územnoplánovacím podkladom príslušného stupňa, 4.13 vytvárať podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných

stredísk a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel, 4.14 vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného

významu prepájajúce významné turistické centrá kraja. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany

pôdneho fondu: 5.1 rešpektovať ochranu poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým chránených pôd a lesných pozemkov ako faktor

usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2 zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a

usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb, prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov,

5.3 podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych

biocentrách a biokoridorov, 5.4 rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súborov s ich ochrannými

pásmami: - známe lokality archeologických nálezísk, - národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, - územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, - novodobé urbanistické a architektonické diela, - areály architektonických diel s ich dotvárajúcim prírodným prostredím, - historické technické diela, 5.8 v nadväznosti na systém náhrad pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití

prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť, z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie, zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov,

5.9 podmieniť usporiadanie územia z hľadiska aspektov ekologických, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby

krajinnej štruktúry, 5.10 rešpektovať pri organizácií, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti najmä v osobitne chránených

územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, v územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny,

5.11 zohľadňovať pri umiestňovaní činnosti na území ich predpokladaný vplyv na životné a realizáciu vhodných

opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov,


6

5.12 zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť a zvyšovať vododržnosť krajiny a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov.

5.13. zabezpečiť elimináciu stresových faktorov v chránených územiach prírody; 5.13.1. vzdušné elektrické vedenia postupne ukladať do zeme, 5.13.4. vytvárať podmienky pre prednostnú realizáciu verejného technického vybavenia v urbanizovaných priestoroch, 5.14 podporovať zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zatrávnením ornej pôdy ohrozovanej

vodnou a veternou eróziou. 5.15 rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky,

ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ich ochranné pásma. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.1. rešpektovať prioritné postavenie intermodálnej infraštruktúry sietí TEN-T, 6.2. rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť TEN-T); - multimodálny koridor č. V.a. Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou – Ukrajina, lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, - terminály kombinovanej dopravy a tovarové centrum nákladnej dopravy v Košiciach – Bočiar a v Dobrej, 6.3. rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov TEN-T; železničné prepojenia: - multimodálneho koridoru č. IX s Poľskom v línii Poľsko – Plaveč Prešov – Košice – Milhosť – Maďarsko, 6.18. v oblasti rozvoja železničnej dopravy chrániť priestory pre: 6.18.1. železničný dopravný koridor hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na modernizáciu železničnej trate na rýchlosť 120 - 160 km/hod, 6.18..2. železničný dopravný koridor severojužného magistrálneho ťahu v úseku hranica s Poľskou republikou – Plaveč - Prešov - Kysak - Košice – hranica s MR na zdvojkoľajnenie a modernizáciu trate na rýchlosť 120 km/hod, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: 7.1 zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom dosiahnuť do roku 2010

úroveň celoslovenského priemeru, 7.4 na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou využívať prednostne zdroje podzemných vôd, 7.9. znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou

vodou, 7.10 zvyšovať úroveň v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd miest a obcí s cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň

celoslovenského priemeru, 7.11. prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach: 7.11.1 ležiacich v ochranných pásmach zdrojov vody, 7.11.2 s vybudovaným vodovodom, 7.11.3 nachádzajúcich sa v ochranných pásmach zdrojov podzemnej vody Košického kraja a v alúviách vodných

tokov …… Hornád, ……, 7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako

lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU,

7.14. podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa,

geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb, 8. V oblasti hospodárstva: 8.2 zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním územia regiónov

výkonnou verejnou dopravnou a technickou infraštruktúrou,


7

8.4 stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárstvo diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funkčný územný systém ekologickej stability,

8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany

vodných zdrojov, 8.6. na základe súhlasu príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny zalesniť poľnohospodársky nevyužiteľné

pozemky a realizovať ich prevod do lesného pôdneho fondu, 8.7. zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov, 8.8. zabezpečiť zachovanie genofondu lesných drevín a udržanie priaznivej druhovej a vekovej štruktúry, 8.10. podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby a nevýrobných činností súvisiacich s lesnou činnosťou ako

integrovanú súčasť lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka, 8.11. vychádzať v územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov, 8.12. vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia so zohľadnením špecifík jednotlivých regiónov kraja, Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 2. Železničná doprava 2.1. modernizácia železničnej trate hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice -Čierna nad Tisou na rýchlosť 120 - 160 km/hod, 2.2 zdvojkoľajnenie a modernizácia trate severojužného magistrálneho ťahu na rýchlosť 120 km/hod v úseku (hranica s Poľskou republikou - Plaveč - Prešov) - Kysak,

5. Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia

História obce Kysak sa datuje od 13.storočia a je spojená s dejinami kysackého hradu, ktorý bol postavený rodom šľachticov z Drienova. Kysak mal v tom čase charakter podhradia, neskôr sa stal poľnohospodárskym sídlom. V 18. a 19. storočí sa tu ťažil dolomit a pieskovec. Za 1. republiky väčšina obyvateľov pracovala na železnici. Počas II. svetovej vojny bol Kysak značne zničený bombardovaním.

Z hľadiska štruktúry osídlenia patrí obec Kysak do tretej veľkostnej skupiny (1000 -1999 obyv.) obcí v Košickom kraji. Leží v prímestskom pásme košického ťažiska osídlenia prvej úrovne, v jeho severnej časti. Je typickým vidieckym sídlom v zázemí miest Košice a Prešov, ktoré pre osídlenie vo svojom okolí saturujú potreby vyššieho občianskeho vybavenia a poskytujú pracovné príležitosti. Na území obce sa nachádza významný železničný uzol – križovatka elektrifikovanej dvojkoľajovej železničnej trate Košice – Žilina – Bratislava a elektrifikovanej jednokoľajovej železničnej trate Kysak – Prešov. Väzby obce na mestá Košice a Prešov sú podporené komunikačným prepojeniami po cestách III.tr. č. 5472 Kysak - Družstevná pri Hornáde, č. 5478 Kysak – Obišovce a cestou č. 5479 Kysak – Malá a Veľká Lodina na Ružín.

V súlade so záväznými výstupmi ÚPN – VÚC Košického kraja je potrebné posilňovať väzby medzi mestom a jeho vidieckym zázemím a vytvárať rovnocenné kultúrne a sociálne prostredie, pričom treba zachovať vidiecky charakter osídlenia a ráz krajiny s prírodnými a urbanistickými špecifikami. V týchto intenciách je potrebné v územnom pláne riešiť ďalší rozvoj obce.


8

6. Základné demografické údaje a prognózy

6.1 Stav a vývoj obyvateľstva obce

Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR – Krajská správa Košice.

Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva (prírastok, úbytok) sú obce zaradené do štyroch kategórií: Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva rýchlo rastúca nad + 5 % pomaly rastúca +2 – + 5 % stagnujúca - 2 – +2 % regresívna pod -2 %

Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových

skupinách: predproduktívny vek 0 – 14 rokov produktívny vek muži 15 – 59 rokov, ženy 15 - 54 rokov poproduktívny vek muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov. Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín

obyvateľstva (zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade.

Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca ) 201 – 300 progresívna ( rastúca ) 151 – 200 stabilizovaná rastúca 121 – 150 stabilizovaná 101 – 120 stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca )

• Vývoj a charakteristika demografického potenciálu

K 31.12.2007 žilo v obci Kysak 1 386 obyvateľov, čo predstavuje 1,23 % z celkového počtu obyvateľov okresu Košice - okolie.

Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 092,48 ha, priemerná hustota osídlenia 127 obyvateľov na 1 km2. Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1970 – 2006 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 2007 Počet obyvateľov 1 230 1 334 1 257 1 363 1 386 Prírastok obyvateľov + 104 - 77 + 106 + 23 Index rastu 108,46 94,23 108,43 101,69

∅ ročný prírastok + 0,84 % - 0,53 % + 0,84 % + 0,28 %


9

Podľa dynamiky pohybu obyvateľstva v rokoch 1970 až 2007 v obci Kysak dochádza k nárastu počtu obyvateľov s výnimkou rokov 1980 – 1991, kedy došlo k úbytku – 77 obyvateľov. Priemerný ročný prírastok dosiahol hodnotu + 0,84 % - 0,5%, čím sa obec zaradila do kategórie stagnujúceho sídla.

Podľa štatistického zisťovania v roku 2007 na demografickom pohybe v obci sa výraznou mierou podieľa tak prirodzený úbytok ako aj úbytok migračný. Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 – 2007

Počet obyvateľov Vekové skupiny

Rok

Spolu predproduktívny produktívny poproduktívny

Index vitality

1991 abs. 1 257 279 726 252

% 100,00 22,20 57,76 20,00 110,71

2001 abs. 1 363 289 807 267

% 100,00 21,20 59,21 19,59 108,24

2007 abs. 1 386 223 879 284 % 100,00 16,09 63,42 20,49 78,52

Z uvedeného prehľadu (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo)

môžeme konštatovať, že v obci Kysak došlo po roku 2001 k výraznému zhoršeniu vekovej štruktúry obyvateľstva. Kým v roku 2001 predproduktívne obyvateľstvo tvorilo 21,20%, v roku 2007 to bolo 16,09 %, čím došlo k zníženiu mladej populácie o - 5,11 %. Zároveň v tomto roku predproduktívne obyvateľstvo dosahuje nižšie hodnoty ako obyvateľstvo v poproduktívnom veku (- 4,40 %), čo signalizuje starnutie obyvateľstva. Index vitality dosahoval hodnotu 78,52 charakterizujúci regresívny (ubúdajúci) typ populácie. Priemerný vek obyvateľstva v roku 2001 dosiahol 36 rokov, pričom v roku 1991 to bolo 35,2 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2007 v obci tvoria ženy 49,42 % z celkového počtu obyvateľov.

Podľa vzdelanostnej štruktúry základné vzdelanie má ukončených 17,83 % obyvateľov, učňovské bez maturity 19,67 %, úplné stredné odborné s maturitou 19,51 % a vysokoškolské 4,18 % obyvateľstva.

V zmysle aktualizovanej prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava 2008) a doterajšieho vývoja obyvateľstva možno očakávať nasledovný demografický vývoj obce: Návrh pre obec Kysak :

Pri prognóze obyvateľov do roku 2025 v obci Kysak sa vychádza z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 10 ‰ za rok.

Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2025 Rok 2001 2007 2010 2015 2020 2025 2030 Kysak 1 363 1 386 1 428 1 499 1 574 1 653 1 736

Pre porovnanie uvádzame prognózu demografického vývoja za okres Košice - okolie

a za Košický kraj:


10

Okres Košice - okolie: 2005 - 2010 prírastok .................................................... + 4 958 obyvateľov 2010 - 2015 prírastok .................................................... + 4 861 obyvateľov 2015 – 2020 prírastok ................................................... + 4 240 obyvateľov 2020 – 2025 prírastok..................................................... + 3 213 obyvateľov 2005 - 2025 prírastok celkom (+ 7,78 ‰ rok) .............. + 17 272 obyvateľov

Košický kraj (NUTS 2):

2005 - 2010 prírastok ................................................... + 2 803 obyvateľov 2010 - 2015 prírastok ................................................... + 4 633 obyvateľov 2015 – 2020 prírastok ................................................... + 3 148 obyvateľov 2020 - 2025 prírastok .................................................... + 165 obyvateľov

2005 - 2025 prírastok spolu (+ 0,69 ‰/rok)....................+ 10 749 obyvateľov

6.2 Ekonomická aktivita Podľa SODB 2001 z celkového počtu 1 363 obyvateľov obce tvorilo 687 ekonomicky

aktívnych osôb, čo predstavuje 50,40 % (okres Košice - okolie 48,7 %). Z toho ženy tvorili 44,10 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 95 osôb, pracujúcich 538 obyvateľov obce.

Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v odvetví doprava, skladovanie a spoje (152) a priemyselnej výrobe (96). Za prácou mimo obce odchádzalo 402 osôb.

Ekonomická aktivita a zamestnanosť v roku 2001 (SODB 2001)

Počet ekonomicky aktívnych osôb Počet nezamestnaných Obec

Počet obyvateľov

celkom celkom % z celkového

počtu obyv. celkom

% z ekonomicky aktívnych obyv.

Kysak 1 363 687 50,40 95 13,82

Podľa štatistických sledovaní ÚPSVaR okres Košice - okolie vykazoval v mesiaci február

2009 20,10 %-nú mieru nezamestnanosti, ktorá patrí k relatívne najvyšším na Slovensku. V samotnej obci Kysak bolo evidovaných v tomto období 38 nezamestnaných, ak použijeme údaj EAO zo SODB 2001, miera nezamestnanosti pre obec by sa mala pohybovať na hranici 5,5 %. Údaje sú za mesiac február 2009 uvedené podľa ÚPSVaR.

Na základe aktualizovanej „Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025“ (INFOSTAT Bratislava, 2008) môžeme očakávať pre navrhované obdobie územného plánu - rok 2025 nárast poproduktívnej zložky populácie. Podľa už spomenutej prognózy za okres Košice - okolie v roku 2005 bol index starnutia 53,10, v roku 2025 sa predpokladá jeho zvýšenie na 87,2. Priemerný vek sa zvýši na 39,42 rokov. S týmto ukazovateľom súvisí aj vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kedy bude dochádzať k jeho postupnému znižovaniu.

Pre obyvateľov obce možno naďalej predpokladať priaznivý vývoj zamestnanosti, nakoľko blízkosť krajských miest Košice a Prešov a ich výraznejšie investičné aktivity ponúkajú viac pracovných príležitosti.


11

7. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce

V centrálnej časti katastrálneho územia obce je situovaná samotná zástavba obce, ktorú dopĺňajú rozsiahle bloky ornej pôdy a trvalo trávnaté pozemky. V severovýchodnej, východnej a západnej časti sú rozsiahle územia lesného porastu.

Obec Kysak je založená ako hromadná cestná zástavba v údolí, ktoré sa tiahne vo východo – západnom smere od hranice lesa po koľajisko železničnej stanice. Priestorovou a výškovou dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Kataríny z 13.storočia a evanjelický kostol. Z hľadiska stavebno-technického stavu rodinných domov prevládajú objekty dobré a vyhovujúce. Občianska vybavenosť je sústredená v centre obce (kultúrny dom, obecný úrad) a v severovýchodnej časti, kde sa nachádza škola, materská škola, zdravotné stredisko, obchod. Športový areál s futbalovým ihriskom, tenisovými kurtmi je východne od obce, za železničnou traťou pri Hornáde. Východná časť obce, oddelená železnicou, je výrobnou a skladovacou zónou s dominujúcim areálom Inžinierskych stavieb. Bývalý poľnohospodársky dvor je v nevyhovujúcom stave a v súčasnosti nie je využívaný pre živočíšnu výrobu. Objekty sú v súkromnom vlastníctve a sú využívané ako sklady.

Pre priestorovú štruktúru je charakteristická jednopodlažná, miestami dvojpodlažná zástavba rodinných domov vidieckeho typu s doplnkovým hospodárstvom a úžitkovou záhradou (pôvodná centrálna časť obce), zástavba rodinných domov mestského typu s okrasnou záhradou (v severnej a južnej časti) a v malej miere zástavba polyfunkčných rodinných domov s doplnkovou vybavenosťou obchodu a služieb. V obci sa nachádzajú aj málopodlažné bytové domy – v severnej a západnej časti a pri železnici.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné:

• rešpektovať založenú urbanistickú štruktúru obce a návrh zástavby mimo súčasne zastavané územie obce riešiť tak, aby boli vytvorené priestorové a funkčné väzby na súčasnú urbanistickú štruktúru sídla,

• ďalší územný rozvoj obce orientovať na zlepšenie kvality sociálneho a životného prostredia, na rozvoj obytnej funkcie, dopravnej a verejnej technickej infraštruktúry a ekonomickej základne,

• zamerať sa na skvalitnenie existujúcej stavebnej a funkčnej štruktúry, • dotvoriť kompozíciu zástavby obce, vylepšiť nevhodne sa uplatňujúce funkčné a

priestorové závady, • priestorovo a funkčne vymedziť centrálny priestor sídla a dokompletizovať ho zeleňou

a verejnými pešími priestormi, • navrhnúť priestorové zásady a regulatívy pôdorysného a výškového usporiadania

zástavby tak, aby boli rešpektované kompozične významné urbanistické a architektonické celky,

• navrhnúť územia určené na prestavbu a rekonštrukciu, príp. na asanáciu. 8. Požiadavky na rozvoj bývania

Ku dňu Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001 bolo v obci spolu 407 bytov v 366 domoch, z toho: - trvale obývaných 355 bytov (317 domov), - z toho v rodinných domoch 309 bytov, 38 bytov v bytových domoch a 8 bytov

v ostatných budovách, - v obci je 49 neobývaných rodinných domov, z toho 14 má funkciu rekreačnú.


12

Vývoj počtu trvale obývaných bytov v rokoch 1970 – 2001 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001

Počet trvale obývaných bytov 263 334 342 355 Prírastok bytov + 71 + 8 + 13 Počet bytov/1 000 obyv. 213,82 250,37 272,08 260,45 Okres Košice - okolie 220,60 243,30 261,00 251,80 Košický kraj 247,60 273,60 297,90 296,80

Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby

Obec 1899 a

nezistené 1900-1919

1920-1945

1946-1970

1971-1980

1981-1990

1991-2001 spolu

Kysak 8 9 25 164 75 47 27 355 % 2,25 2,54 7,04 46,20 21,13 13,24 7,61 100

Priemerný vek rodinných domov je 35 rokov, bytových domov 28 rokov. Ako materiál

nosných múrov boli u rodinných domoch v prevažnej miere použité tehly a tvárnice. Priemerný počet obytných miestnosti na jeden byt je 3,9.

Z uvedeného prehľadu o dobe výstavby možno konštatovať, že veková štruktúra trvale obývaných bytov je priaznivá, keď 88,18 % bytov bolo postavených po roku 1946. Obdobie výstavby bolo sústredené najmä na roky 1946 - 1980, kedy bolo postavených 67,33 % všetkých rodinných domov.

Výstavba bytov resp. rodinných domov sa v súčasnosti vo všeobecnosti nevyznačuje dynamickým rastom, ale skôr naopak, stagnuje. Obec Kysak svojou polohou v blízkosti centier Košice a Prešov vytvára priaznivé podmienky pre prímestské bývanie.

Vo vzťahu k prognóze vývoja obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci je

v územnom pláne potrebné zamerať sa na obnovu jestvujúceho bytového fondu, zvýšenie jeho kvality a modernizáciu a rozvoj bývania navrhnúť tak, aby v roku 2025 pri predpokladanom zvýšení počtu obyvateľov na 1 653 pri predpokladanom zvýšení počtu obyvateľov na 1 653 boli dosiahnuté ukazovatele:

- počet obyvateľov na jeden byt 3,50 - počet bytov na 1000 obyvateľov 285,70

čo je odporúčaná hodnota pre okres Košice - okolie v roku 2025 (Zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Košický kraj, 2004). To znamená pre predpokladaný nárast obyvateľov o 267 do roku 2025 (od roku 2007) je potrebných cca. 77 nových bytov. Ak by sme chceli dosiahnuť ukazovateľ obložnosti 3,50 pre celkový počet obyvateľov 1 653 v roku 2025 je potrebných 473 bytových jednotiek. Z toho vyplýva potreba pripravenosti územia pre výstavbu cca 118 bytov. V Koncepte Územného plánu obce je potrebné: • riešiť rozvojové plochy vhodné pre bytovú výstavbu v kapacitách zodpovedajúcich

prirodzenému prírastku obyvateľov obce a potrebám súvisiacim so znižovaním obložnosti a vytvoriť rezervu pozemkov pre bytovú výstavbu v podobe ponukových plôch pre príp. záujemcov z okolia na lokalitách:

- lokalita „ Močiare“ - lokalita „Sady“( pri zachovaní územia bývalého židovského cintorína),

• vymedziť plochy pre obytnú funkciu v rámci zastavaného územia na jestvujúcich prielukách a plochách nadmerných záhrad, s možným obojstranným obstavaním uličného priestoru v lokalitách:

- lokalita „Staré močiare“,


13

• navrhnúť plochy pre výstavbu nájomných bytov v málopodlažných bytových domoch (cca 30bytov),

• navrhnúť funkčné a priestorové regulatívy pre existujúce a navrhované obytné plochy. 9. Požiadavky na rozvoj občianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry

V obci sa nachádzajú zariadenia základnej občianskej vybavenosti. V rámci sociálnej infraštruktúry (školstvo, zdravotníctvo, kultúra,) sú v obci zastúpené zaradenia školstva a kultúry. V obci je základná škola (1. až 9. ročník) s 12 učebňami a materská škola s kapacitou 36 miest. Základnú školu v súčasnosti navštevuje 227 žiakov.

Obec má vybudovaný kultúrny dom, ktorý sa nachádza v centre obce a je v ňom situovaná knižnica a spoločenské priestory.

Základné zdravotnícke služby v obci sú poskytované v zdravotnom stredisku, ktoré slúži aj pre obce Trebejov, Obišovce, Malá a Veľká Lodina. V súčasnosti sú tam ambulancie všeobecného lekára, detského lekára a stomatológa.

Z verejných služieb má obec úradovňu obecného úradu – v centre obce a budovu polície v severnej časti obce. Pri železničnej stanici sa nachádza objekt pošty a Poštovej banky. V blízkosti obecného úradu je budova bývalej požiarnej zbrojnice. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv.Kataríny Alexandrijskej, nový kostol sv. Kataríny a evanjelický kostol. V severnej časti obce sa nachádzajú dva cintoríny, starý židovský cintorín a cintorín zemianskej rodiny Váczyovcov v lese na úpätí hradného kopca. Jestvujúci dom smútku sa nachádza na novšom cintoríne.

Obchodná vybavenosť je zastúpená dvomi predajňami potravín v severnej časti, predajňou potravín a rozličného tovaru v rodinnom dome, predajňou stavebnín pri železničnej stanici a predajňou rozličného tovaru v bývalom zdravotnom stredisku. Stravovacie a občerstvovacie služby poskytuje reštaurácia pri stanici s kapacitou 120 stoličiek a bowlingom, pohostinstvo „U Flinstona“ a denný bar „Bistro“.

Služby výrobné a nevýrobné sú zastúpené prevádzkami opravovne, holičstva, kaderníctva a krajčírstva.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné :

• v súvislosti s rozvojom bytovej výstavby a s potrebou zvýšenia kvality sociálneho prostredia, navrhnúť dobudovanie adekvátnych kapacít občianskeho vybavenia a verejných a komerčných služieb,

• navrhnúť prestavbu objektu zdravotného strediska na dom sociálnych služieb a doplniť kapacitu priestorov pre domov dôchodcov, denný stacionár, fyzioterapiu, rehabilitáciu a jedáleň,

• navrhnúť vybudovanie informačného centra a strediska cestovného ruchu v priestoroch terajšej knižnice,

• lokalizovať priestory pre klub mladých, posilňovňu. 10. Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva

Na území obce sú evidované tieto národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom

zozname pamiatkového fondu: - hrad – stredoveký hrad z 13.st., do konca 14. st. vedený pod názvom Drienov. - pomník padlých v 1. sv. vojne na cintoríne, p.č. 352, č.ÚZPF 1472/0


14

- kostol r.k. sv. Kataríny na parc.č. 337, č.ÚZPF 313/0 – neskororománsky až ranogotický z konca 13. storočia, s úpravami a prístavbou z 19. st..

Na katastri obce sú evidované archeologické lokality s nálezmi úžitkovej keramiky zo 16. – 17- storočia a boli odkryté metalurgické pece z doby laténskej a rímskej.

V Koncepte Územného plánu je potrebné :

• rešpektovať pamiatkovo chránené objekty a archeologické lokality, • preveriť možnosť zaradenia lokálne významných pamiatok do evidencie miestnych

pamätihodnosti v zmysle § 11 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. 11. Požiadavky na rozvoj rekreácie a športu

Prírodné prostredie obce vytvára dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie. Hornádska dolina je lákadlom najmä pre obyvateľov Košíc. V okolí Kysaku sú rekreačné priestory oblastného významu – Brezie, kde sa nachádzajú zariadenia viazaného cestovného ruchu a dva tábory detí a mládeže. V katastrálnom území obce sa nachádza 5 záhradkárskych osád a 9 lokalít individuálnej chatovej rekreácie. Časť staršieho bytového fondu v obci je už v súčasnosti využívaná na rekreačné účely ako chalupy.

V obci sú vybudované športové zariadenia – vo východnej časti obce športový areál s veľkoplošným futbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi a v lokalite Horáreň je areál zimných športov s lyžiarskymi bežeckými traťami a dvoma klziskami.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné vyhodnotiť rekreačný potenciál obce a

riešiť: • navrhnúť dobudovanie športových plôch s cieľom vytvoriť plnohodnotný športovo-

rekreačný areál (športoviská pre minigolf, tenis, volejbal, bazén 25m a samotné futbalové ihrisko),

• navrhnúť dobudovanie športového areálu v lokalite Horáráreň, • navrhnúť vybudovanie detského ihriska v areáli prastarého cintorína a pri ZŠ, • vymedziť cyklotrasu (poznávací turistický chodník) s dôrazom na vzájomnú koordináciu

medzi už existujúcimi alebo plánovanými cyklotrasami v regióne Košíc, zapojiť do tejto trasy prírodné a kultúrnohistorické hodnoty nachádzajúce sa na katastrálnom území obce,

• vyhodnotiť ďalšie možnosti rekreačného potenciálu obce, najmä z hľadiska zimných športov a turistiky.

12. Požiadavky na riešenie verejného dopravného vybavenia

Obec Kysak je koncovým sídlom a cestou III/5478 je napojená systémom siete ciest III.

triedy na nadradenú komunikačnú sieť: - cestou III/5478 so smerom Kysak – Obišovce a III/5467 so smerom Obišovce

s napojením na cestu I/68. Cesta I/68 je sprievodnou cestou k diaľnici D1 Prešov – Budimír.

- cestou III/5472 so smerom križovatka III/5478 Kysak – obec Trebejov – mesto Košice Zastavané územie obce je dopravne sprístupnené slepo ukončenou cestou III. triedy

č.5478 s ukončením pri kultúrnom dome v centrálnej polohe obce. Na ceste je vybudovaný mostný objekt nad železničnou traťou so šírkou vozovky cca 8,0m. Pozdĺž komunikácie je čiastočne vybudovaný jednostranný peší chodník pri kultúrnom dome a obojstranne na mostnom objekte nad železničnú trať.


15

Na cestu III. sa vo východnej polohe obce napájajú rozsiahlymi stykovými križovatkami cesty III. tried:

- cesta III/54711, ktorá sprístupňuje železničnú stanicu Kysak, ktorá je slepo ukončená pri pešom nástupe do odbavovacej haly stanice. Pozdĺž komunikácie nie sú vybudované samostatné pešie chodníky ani odvodňovacie rigoly v obojstrannej zeleni

- cesta III/5479 do smeru Malá Lodina-Ružín, bez možnosti prejazdu na cestu II/547 so smerom Jaklovce – Košická Belá-Košice. Cesta má rekreačný charakter.

Miestnymi obslužnými komunikáciami je zabezpečená ďalšia dopravná obsluha v obci. Pozdĺž ciest nie sú vybudované samostatné pešie chodníky. Uličný priestor všetkých obslužných komunikácií je však dostatočne široký na prestavbu komunikácií v zmysle STN 73 6110.

Na východnej strane obce Kysak vedie koridor hlavnej dvojkoľajnej rýchlikovej elektrifikovanej železničnej trate č. 180 Bratislava – Žilina – Košice- Čierna nad Tisou-štátna hranica s UA. Trať patrí medzi trate medzinárodného a celoštátneho významu a je súčasťou európskeho koridoru č.V (západo-východný tranzitný koridor), zaradená do dohody AGTC a AGC ako trasa CE40. V súčasnosti je projekčne spracovávaná modernizácia železničnej trate Žilina – Košice. V tomto koridore vedie aj trať č. 188 Košice – Plaveč – štátna hranica s PR Muszyna. Trať je súčasťou európskeho železničného koridoru č. IX (severo-južný tranzitný koridor) je zaradená do dohody AGTC ako trasa C 30/1.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné:

• v rámci riešenia nadradených dopravných systémov premietnuť rozvoj železničnej dopravy v zmysle spracovanej projektovej dokumentácie (DÚR) „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Kysak (mimo) – Košice“ a „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Krompachy (mimo) – Kysak“ pre v=160km/h“ a súvisiace vyvolané investície v zmysle vydaného územného rozhodnutia, vrátane návrhu opatrení na ochranu proti nadmernému hluku,

• vytvoriť územnú rezervu pre železničný dopravný koridor severojužného magistrálneho ťahu št.hr. (PKP) - Plaveč – Prešov – Kysak – Košice – Čaňa – št.hr. (MAV) na zvojkoľajnenie (v súbehu terajšej trate),

• riešiť skvalitnenie systému miestnych obslužných komunikácií, navrhnúť rekonštrukciu a kategorizovať miestnu komunikačnú sieť v zmysle STN 736 110, organizáciu dopravy podriadiť jej funkčnému triedeniu,

• navrhnúť mimoúrovňový peší podchod z obce na železničnú stanicu, • navrhnúť odstránenie dopravných závad, ktoré boli identifikované v rámci dokumentácie

Prieskumov a rozborov: - v križovatke cesty III/5478 s miestnou komunikáciou pri nadjazde cesty III/5478 nad

železničnou traťou je nedostatočný rozhľad pri výjazde z miestnej komunikácie zľava z dôvodu vysokého bezpečnostného oplotenia mostného objektu

- napojenie vjazdu na plochu železnice zo západnej strany je miestnou komunikáciou, ktorá je nedostatočnej šírky s tesným oplotením, križovatkou bez polomerov zakružovacích oblúkov a premostením vodného toku mostným objektom bez zábradlia či akýchkoľvek mechanických zábran

- v križovatke miestnych komunikácií pri výjazde z novej lokality IBV nachádzajúcej sa v južnej polohe obce je nedostatočný rozhľad. V rozhľadovom trojuholníku križovatky sú nepriehľadné oplotenia pozemkov

- v novej lokalite IBV je slepo ukončená ulica, ktorá končí nad skalným útesom a nie je zabezpečená mechanickými zábranami


16

- autobusové zastávky nemajú vybudované samostatné pruhy pre zastavovanie spojov SAD, zastávky nie sú vybavené obojstranne prístreškami pre cestujúcich a nie sú zrealizované čakacie priestory

- pozdĺž zbernej komunikácie III/5478 nie je vybudovaný chodník pre peších prepájajúci železničnú stanicu s chodníkmi na moste a centrálnou polohou obce. Pred kultúrnym domom je čiastočne jednostranne chodník vybudovaný nedostatočných šírkových parametrov a nevyhovuje STN 73 6110

- pozdĺž cesty III/54711 na železničnú stanicu Kysak nie je vybudovaný chodník pre peších

- v tesnej blízkosti miestnej cesty je vybudovaný nebezpečný hlboký otvorený odvodňovací rigol bez mechanickej zábrany oddeľujúcej rigol od vozovky cesty

- úzka vozovka (cca 4,0m) miestnej cesty, ktorá je nevhodná pre funkčnú triedu C1 - úzka vozovka cca 2,5 až 3,0m v nebezpečnom stúpaní, ktorá je tesne oplotená

pozemkami záhrad - zúžený úsek miestnej cesty sprístupňujúcej poľnohospodársky dvor má nepostačujúcu

šírku vozovky cca 4,0m bez peších chodníkov s vysokými svahmi v priečnom reze uličného priestoru

- preveriť šírkové parametre komunikácie od areálu Inžinierskych stavieb smerom na Obišovce a Trebejov z pohľadu prepravy nadrozmerných nákladov (30m dĺžka) z areálu,

• je potrebné navrhnúť systém peších chodníkov spájajúcich zastávky SAD s objektmi občianskej vybavenosti a bývania.

• navrhnúť dopravné sprístupnenie navrhovaných rozvojových funkčných plôch vo väzbe na komunikačný systém regionálnych ciest a miestnych komunikácií, pričom dodržať STN 73 6110 a ďalšie súvisiace normy a vyhlášky,

• v zastavanom území rešpektovať výhľadové šírkové usporiadanie ciest III. triedy v kategórii MZ 8,5 (8,0)/50, resp. MOK 7,5/40 a vo funkčnej triede B3 v zmysle STN 73 6110,

• mimo zastavané územie rešpektovať výhľadové šírkové usporiadanie cesty III. triedy v kategórií C 7,5/60 v zmysle STN 73 6101

• mimo zastavané územie označiť a rešpektovať ochranné pásma vyššie uvedených ciest v zmysle zákona 135/1961 Zb. a vyhlášky č. 35/1984 Zb.

• navrhnúť úpravu zastávok autobusovej dopravy a vyznačiť ich pešiu dostupnosť, • vypracovať návrh statickej dopravy v zmysle STN 73 6110 • navrhnúť dobudovanie systému pešej a cyklistickej dopravy v zastavanom území i mimo

neho a vyznačiť' i v širších súvislostiach k priľahlému územiu, ich šírkové usporiadanie je potrebné navrhnúť v zmysle STN 736110;

• pri riešení dopravných závad, parkovacích plôch, rekonštrukcie chodníkov a autobusových zastávok postupovať v súlade s platnými ustanoveniami cestného a stavebného zákona,

• pri výpočte výhľadových intenzít dopravy je potrebné vychádzať' z výsledkov celoštátneho sčítania dopravy v roku 2005 a MP 01/2006 - Metodický pokyn a návod progn6zovania výhľadových intenzít na cestnej sieti do roku 2040 uverejnený na internetovej stránke SSC (www.ssc.sk).

13. Požiadavky na riešenie vodného hospodárstva

Obec má vybudovaný verejný vodovod na celom území obce. Verejný vodovod je zásobovaný z existujúceho vodojemu, ktorý je napájaný z dvoch prameňov v lokalite Široká


17

dolina a z vrtu HH 37 v riečnych náplavoch rieky Hornád. Z týchto zdrojov vody je zásobovaná aj časť priemyselného areálu, pričom prevádzka Inžinierskych stavieb a poľnohospodársky dvor majú samostatné zdroje vody.

Kanalizácia v obci je vybudovaná v severnej časti obce s čistením odpadových vôd v ČOV a vyústením prečistených vôd do Paldzínského potoka. Splaškové vody v ostatnej časti obce sú odvádzané do žúmp. Areál Inžinierskych stavieb má samostatnú ČOV.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné: • navrhnúť rekonštrukciu existujúcej vodovodnej siete a riešiť zásobovanie pitnou vodou

pre navrhované funkčné plochy, • zbilancovať potrebu vody pre navrhovaný rozvoj obce a navrhnúť doplnenie zdrojov vody

v zmysle výhľadového zámeru zásobovania obcí Trebejov a Obišovce s doplnením vodných zdrojov pre Kysak, vrátane zvýšenia akumulácie vody na požadovaný objem 60-100% z Qdmax. potreby vody,

• navrhnúť riešenie odkanalizovania celého zastavaného územia obce a navrhnúť adekvátne dobudovanie kapacít čistenia odpadových vôd produkovaných na území obce komunálnou sférou a výrobnými prevádzkami,

• navrhnúť funkčný systém odvádzania dažďových vôd z povrchových odtokov a zo spevnených plôch v zastavanom území obcí, vrátane odstránenia existujúcich závad, pričom riešiť zaradenie sedimentačných nádrží a lapačov olejov na likvidovanie znečistenia zaolejovaných splachov z komunikácií a parkovísk,

• rešpektovať ochranné pásma vodných zdrojov zasahujúce do k.ú. obce. 14. Požiadavky na riešenie zásobovania elektrickou energiou, plynom, teplom a zabezpečenie telekomunikačných sietí.

Obec je zásobovaná elektrickou energiou z hlavného rozvodného VN vedenia V218 (ES

Lemešany). Vonkajšie vedenie V218 je možné v prípade potreby náhradného riešenia dodávky elektriny do tejto oblasti napojiť z ES 110/22 kV Východ resp. HC Ružín. Na území obce sa nachádza 10 transformačných staníc v správe VD, a.s. a 4 transformačné stanice vo vlastníctve ŽSR a výrobných prevádzok. Sekundárne rozvody NN sú realizované vzdušným rozvodmi a časť sieti tvorí podzemné káblové vedenie. Cez k.ú. obce prechádza 110 kV vedenie č. 6301.

Obec má vybudovaný rozvod plynu. Je napojená na VTL cez regulačnú stanicu RS 1200 2/1 440, ktorá je umiestnená v areáli poľnohospodárskeho dvora.

Rozvody telefónnej siete vyhovujú súčasným potrebám. MTO Kysak patrí do UTO Košice. V súčasnosti zabezpečuje telefonickú prevádzku digitálna telefónna ústredňa, telekomunikačná sieť je kombinovaná – sčasti podzemná káblová, sčasti vonkajšia.

V k.ú. obce sa nachádza ZS a RR body spoločností T Mobile, Orange a O2. V horizonte najbližších 5 rokov sa neplánuje výstavba ďalších zariadení.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné :

• rešpektovať existujúce 110 kV elektrické vedenie vedené cez k.ú. obce, • riešiť zásobovanie elektrickou energiou a plynom pre navrhovaný rozvoj obce, v zmysle

platných zákonov, • do textovej správy uviesť, že pri rekonštrukcii alebo návrhu nových 22 kV elektrických

vedení bude ich realizácia podmienená osadením zábran proti dosadaniu vtáctva na stĺpy vedenia,


18

• vytvoriť podmienky pre rozvoj telekomunikačnej a informačnej siete a navrhnúť trasu telefónnych rozvodov s uložením telefónnych káblov v zemi aj v existujúcej zástavbe obce,

• preveriť možnosti využívania alternatívnych zdrojov energie, • zdokumentovať a rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma existujúcich energetických,

plynárenských a telekomunikačných sietí a pri ich návrhu premietnuť príslušné, zákonom, resp. normou stanovené ochranné pásma.

15. Požiadavky na riešenie hospodárskych aktivít

Východná časť obce, oddelená železnicou, je výrobnou a skladovacou zónou s dominujúcim areálom Inžinierskych stavieb. Bývalý poľnohospodársky dvor je v nevyhovujúcom stave a v súčasnosti nie je využívaný pre živočíšnu výrobu. Objekty sú v súkromnom vlastníctve a sú využívané ako sklady.

Poľnohospodársku pôdu v katastri obhospodaruje poľnohospodárske družstvo MKM Stred Stupava, stredisko Družstevná pri Hornáde. Pôdu si prenajímajú od súkromných vlastníkov.

Lesný pôdny fond v katastrálnom území Kysak obhospodarujú súkromní vlastníci, Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov Kysak a Lesné spoločenstvo Brezie Veľká Lodina.

V Koncepte Územného plánu obce je potrebné : • riešiť rozvoj výrobných a nevýrobných aktivít a služieb vytvorením ponuky nevyužitých

objektov a priestorov na území obce, • navrhnúť zintenzívnie využitia územia výrobného areálu a poľnohospodárskeho dvora na

menšie podnikateľské prevádzky, 16. Požiadavky z hľadiska ochrany životného prostredia

Kvalita životného prostredia obce je ovplyvnená zdrojmi znehodnotenia, ktoré sa nachádzajú na území obce. Na znehodnocovaní životného prostredia sa podieľa predovšetkým:

- znečistenie ovzdušia - znečistenie povrchových a podzemných vôd - zaťaženie prostredia hlukom - poškodenie pôdy (predovšetkým vodnou eróziou na plochách ornej pôdy

s väčším sklonom ako 12 o) - čierne skládky komunálneho odpadu

Na znečistení ovzdušia a zaťažení hlukom sa v najväčšej miere podieľa železničná doprava.

Na území obce vzniká predovšetkým komunálny odpad (KO), ktorý je produkovaný obyvateľmi obce a výrobnými prevádzkami. V roku 2007 bolo v obci vyprodukovaných 68,4t priemyselného odpadu a 298 t komunálneho odpadu. Zber a zvoz komunálneho odpadu zabezpečuje Fura Košice. Je zavedený separovaný zber odpadov, triedi sa sklo, plasty, papier, PET obaly, pneumatiky a elektroodpad. Kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu je zabezpečené v blízkosti areálu poľnohospodárskeho dvora.


19

Pre zvýšenie kvality životného prostredia a elimináciu environmentálnych problémov je v Koncepte Územného plánu obce potrebné : • riešiť environmentálnu infraštruktúru v obci, • riešiť odstránenie estetických závad a environmentálnych problémov v zastavanom území

obce, • navrhnúť revitalizáciu verejnej zelene a jej rozšírenie, • doriešiť problematiku odpadového hospodárstva, v súvislosti s navrhovaným rozvojom

obce vypracovať prognózu vývoja odpadového hospodárstva v produkcii komunálneho odpadu, vrátane riešenia starých záťaží (nepovolených skládok) na k.ú. obce,

• navrhnúť umiestnenie zberného dvora, • v prípade návrhu výrobných plôch, na ktorých bude možné umiestňovať prevádzky

znečisťujúce ovzdušie (stredné a veľké zdroje znečistenia), počítať s adekvátnou ochranou obytného prostredia (ochranné pásmo, izolačná zeleň .....).

• rešpektovať a v grafickej časti vyznačiť ochranné pásmo cintorína a líniových zariadení (koridor cesty III. tr., elektrické vedenia a rozvody plynu) zasahujúcich do územia obce,

• rešpektovať ochranné pásma telekomunikačných zariadení v zmysle STN 73 6005 a ustanovení zákona č. 610/2003 Z.z.,

• rešpektovať ochranné pásma vodných zdrojov na území obce, • zohľadniť pripomienky a požiadavky uvedené v rozsahu hodnotenia vydaného OÚŽP

Košice – okolie v rámci posudzovania ÚPN-O obce Kysak v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

17. Požiadavky na tvorbu krajiny, ochranu prírody a ekostabilizačné opatrenia

Na území obce sú najrozšírenejšie biotopy lesov a pasienkov. V katastrálnom území obce sa nachádzajú lesy s celkovou výmerou 760 ha, z toho 648 ha je lesov hospodárskych, 86 ha lesov ochranných.

Východnú hranicu katastrálneho územia tvorí rieka Hornád s pravostranným prítokom Paldzínskeho potoka. Koryto rieky Hornád je v prirodzenom stave. Paldzínsky potok v časti intravilánu má spevnené koryto. Na rieke Hornád dochádza k vybrežovaniu vody v priestore pri ceste do Obišoviec. Na Paldzínskom potoku dochádza k vybrežovaniu vody v intraviláne na západnej strane obce.

V katastrálnom území obce sa nachádza navrhované chránené vtáčie územie Volovské vrchy (SKCHVÚ 036) a vyskytuje sa tu viacero biotopov európskeho alebo národného významu.

V zmysle aktualizovaného R- ÚSES okresu Košice-okolie na území obce sú vymedzené: - biocentrum nadregionálneho významu (BNV) - Sivec, Vozárska, Vysoký vrch

(len minimálne zasahuje do západnej časti katastrálneho územia obce) - nadregionálny biokoridor Hornádu

V rámci krajinnoekologického plánu obce sú navrhované krajinnoekologické opatrenia, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ekologickej stability územia.

S cieľom zvýšiť ekologickú stabilitu územia a zabezpečiť zvýšenie biodiverzity je

v územnom pláne obce potrebné : • premietnuť všetky kategórie nadradených prvkov ÚSES, • do prvkov R-ÚSES navrhovať žiadne zásahy, ktoré by ich mohli zničiť, alebo znížiť ich

biologicko-ekologickú hodnotu,


20

• navrhnúť prvky miestneho územného systému ekologickej stability, prepájajúce územie obce s okolitou krajinou, najmä s prvkami R-ÚSES,

• navrhnúť plochy určené pre potenciálnu náhradnú výsadbu podľa zákona o ochrane prírody,

• do textovej a grafickej časti okrem návrhu kostry MÚSES premietnuť navrhované opatrenia a riešenia z textovej časti krajinnoekologického plánu,

• rešpektovať všetky územia ochrany prírody a prvky ÚSES a nenavrhovať ich využívanie v rozpore s legislatívne stanovenými zásadami ich využívania ,

• zachovať prírodnú brehovú vegetáciu pozdĺž vodných tokov pretekajúcich katastrálnym územím obce,

• zamedziť výrub rozptýlenej zelene, • navrhnúť zalesnenie málo úrodných poľnohospodárskych plôch, • vhodným spôsobom usmerňovať rekreačné aktivity na významných lesných lokalitách,

zabraňovať neusmernenej výstavbe chát a rozširovania chatových oblastí na úkor biologicky významných lokalít,

• navrhnúť protierózne úpravy v atakovanom území, • rešpektovať inundačné územie Hornádu, navrhnúť protipovodňové opatrenia toku

Hornádu a Paldzínskeho potoka na protipovodňovú ochranu pred prietokom Q100 ročných veľkých vôd, úpravy vodných tokov v zastavanom území na Q100 riešiť ekologicky vhodným spôsobom,

• pozdĺž brehov toku Hornádu je potrebné ponechať pre potreby opráv a údržby územnú rezervu šírky min. 10 m, pozdĺž ostatných vodných tokov 5 m.

18. Požiadavky na ochranu poľnohospodárskej pôdy (PP) a lesných pozemkov (LP).

Pri navrhovanej novej výstavbe rešpektovať požiadavky na ochranu PP a LP: • považovať PP ako limitujúci faktor územného rozvoja riešeného územia, využiť

predovšetkým nezastavané plochy v rámci zastavaného územia obce a plochy priamo nadväzujúce na zástavbu obce,

• chrániť poľnohospodárske pôdy najlepších bonitných jednotiek 1. – 4. kvalitatívnej skupiny,

• lokality navrhovať tak, aby nedošlo k narušeniu ucelených honov, vytváraniu častí nevhodných pre poľnohospodárske obrábanie, prípadne obmedzeniu prístupu poľnohospodárskym mechanizmom,

• riešiť alternatívne umiestnenie stavby - riešenie na poľ. pôde za hranicou zastavaného územia so zreteľom na ochranu najkvalitnejších pol'. pôd zaradených do 1. - 4. skupiny a vyhodnotiť dôsledky dopadu na pol'. pôdu pre každú alternatívu (tab., graf. a text. časť),

• do záberu navrhovať kvalitatívne menej hodnotnú poľnohospodársku pôdu v odôvodnenom rozsahu, podľa aktuálnej potreby, v súvislosti s predpokladaným demografickým rozvojom,

• rešpektovať opodstatnené požiadavky poľnohospodárskej výroby, • vo väzbe na navrhovanú koncepciu územného rozvoja obce vyhodnotiť perspektívne

využitie PP pre nepoľnohospodárske účely a vypracovať v súlade s platnou metodikou samostatnú prílohu záberu PP a pri vyhodnocovaní záberu PP vyhodnocovať v textovej, tabuľkovej a grafickej časti požiadavky na zmenu funkčného využitia len v rámci platnosti návrhu ÚPN,


21

• lokality navrhované ako územné rezervy nezahŕňať do tabuľkovej a grafickej časti vyhodnotenia záberov poľnohospodárskej pôdy, v grafickej časti ich farebne rozlíšiť od plôch navrhovaných na záber pre navrhované obdobie platnosti UPN,

• zapracovať do návrhu informáciu o novele zákona č. 220/2004 Z.z. a nariadenie vlády č. 376/2008, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť zaplatiť odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu BPEJ do 1. až 4. skupiny,

• v návrhu vyhodnotiť potenciál riešeného územia, plochy meliorované (závlahy a odvodnenia), kontaminované, postihnuté degradáciou, chránené územie a jeho ochranné pásma, chránené ložiskové územia, dobývacie priestory,

• druhy pozemkov podľa registra "C" katastra nehnuteľností, BPEJ - 7 miestnym kódom, plochy PP osobitne chránenej zaradené do 1. - 4. skupiny BPEJ, hranice k. ú., hranice zastavaného územia vytýčeného lomovými bodmi, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990,

• zachovať súčasnú rozlohu lesných porastov na LP, • opodstatnený záber LP vyhodnotiť v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z platnej

legislatívy. 19. Požiadavky z hľadiska ochrany obyvateľstva

V územnom pláne obce je potrebné : • rešpektovať požiadavky orgánov civilnej ochrany obyvateľstva, požiarnej ochrany a

orgánov hygienickej služby zodpovedajúce platnej legislatíve, • navrhnúť opatrenia na ochranu pred povodňami. 20. Požiadavky na určenie území, pre ktoré je potrebné obstarať ÚPN-Z

V riešení Konceptu ÚPN-O obce je potrebné určiť a vymedziť územia, pre ktoré je potrebné obstarať ÚPN-Z, vzhľadom na špecifické podmienky riešenia, potrebu určenia podrobných zastavovacích podmienok na umiestňovanie jednotlivých stavieb a určenie únosnosnosti využívania územia. Pre tento účel je v Koncepte ÚPN-O potrebné: • v textovej časti uviesť a v grafickej časti vymedziť územia, pre ktoré je potrebné obstarať

ÚPN-Z, • premietnuť vymedzenie týchto území do záväznej časti ÚPN-O. 21. Požiadavky na vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby V zmysle ustanovení §12, odst. 6, písm.i) vyhlášky č.55/2001 Z.z. záväzná časť ÚPN-O obsahuje aj určenie plôch pre verejnoprospešné stavby. Pre tento účel je v Koncepte ÚPN-O potrebné: • v textovej časti uviesť a v grafickej časti vymedziť plochy pre verejnoprospešné stavby, • premietnuť vymedzenie týchto území do záväznej časti ÚPN-O, • premietnuť plochy pre verejnoprospešné stavby do samostatnej schémy záväzných častí

riešenia a verejnoprospešných stavieb.


22

22. Požiadavky na určenie regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia

V návrhu územného plánu obce je potrebné vypracovať záväznú časť, ktorá bude obsahovať zásady a regulatívy funkčného a priestorového usporiadania riešeného územia obce. Do záväznej časti územného plánu obce je potrebné zahrnúť zásady a regulatívy v zmysle štruktúry danej metodikou spracovania ÚPN – O : • navrhnúť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

(napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky,

• regulatívy priestorového usporiadania navrhovanej zástavby formulovať s dôrazom na vidiecky charakter sídla,

• určiť prípustné, obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

• navrhnúť zásady a regulatívy umiestnenia občianskeho vybavenia územia, • navrhnúť zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia

územia, • navrhnúť zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a

tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene, • navrhnúť zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, • navrhnúť zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, • navrhnúť vymedzenie zastavaného územia obce, • navrhnúť vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných

predpisov, • navrhnúť plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania

pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny, • určiť, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, • navrhnúť zoznam verejnoprospešných stavieb, • spracovať schému záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb. 23. Požiadavky na obsah, rozsah a spôsob spracovania návrhu územného plánu obce

Pri spracovaní dokumentácie Konceptu Územného plánu obce rešpektovať platnú legislatívu a pridržiavať sa Metodického usmernenia pre obstarávanie a spracovanie územného plánu obce vydaného MŽP SR v roku 2001. Dokumentáciu spracovať v členení na textovú a grafickú časť. Textová časť bude obsahovať : a) sprievodnú správu (text, tabuľky , schémy) b) záväznú časť (návrh regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia, návrh

vymedzenia pozemkov pre verejnoprospešné stavby) vrátane schémy verejnoprospešných stavieb a záväzných častí riešenia,

c) samostatnú prílohu vyhodnotenia perspektívneho použitia PP pre nepoľnohospodárske účely, resp. záberu LP,

d) dokladovú časť Grafická časť bude obsahovať:

1. Výkres širších vzťahov (vrátane záujmového územia) , mierka 1 : 50 000


23

2. Komplexný výkres funkčného využitia územia katastrálneho územia obce a krajinoekologických opatrení , mierka 1 : 10 000

3. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia zastavaného územia obce a navrhovaných rozvojových plôch, s vyznačením verejnoprospešných stavieb a záväzných častí riešenia, mierka 1 : 2 000

4. Výkres verejného dopravného vybavenia územia , mierka 1 : 2 000. 5. Výkres verejného technického vybavenia územia , mierka 1 : 2 000. 6. Výkres perspektívneho využitia PP na nepoľnohospodárske účely a záberu LP,

mierka 1 : 2 000, príp. doplňujúci výkres záberu PP pre lokality mimo zastavané územie, mierka 1:10 000

Textovú a grafickú dokumentáciu vypracovať v 3-och kompletných vyhotoveniach

vrátane samostatnej prílohy vyhodnotenia perspektívneho použitia PP na nepoľnohospodárske účely a záberu LP. Kompletnú dokumentáciu predložiť v analógovej forme spracovania a na CD obstarávateľovi v zmluvne dohodnutom termíne.

istzadanie kysak kysak z a d a n i e pre vypracovanie Územného plánu obce kysak obstarávate ľ :...

Documents