ŠTIAVNICKÉ TO I TOČASOPIS OBCE LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICAtoito.liptovskastiavnica.sk

ROČNÍK XVI, ČÍSLO 1 MAREC 2014 NEPREDAJNÉ

Takmer všetko okolo seba vytvára-me my sami. Svojimi myšlienkami, slo-vami, činmi. Ukazujeme tým sebe, ale aj všetkým okolo, kto sme, akí sme.

Všetci máme šancu byť lepšími. Lepším človekom - dieťaťom, rodi-čom, majstrom, učiteľom, starostom, kňazom...

Každý deň má každý z nás šancu byť ešte lepším. Nie je to však ľahké. Čo všetko sa dá zlepšiť v ži-vote človeka. Neustále sa zdokonaľovať napriek tomu, že sa dokonalosti ani len nedotkneme. Možno je to niečo, čo nás má neustále posúvať dopredu.

Ja sám chcem byť lepším učiteľom, a preto stále na sebe pracujem. Vzdelávam sa, snažím sa o lepší kontakt s mojimi žiakmi, kolegami, rodičmi. Nie všetci v mojom okolí sú takí istí. Sami rodičia často kritizujú učiteľov a ich postoj k žia-kom. Aj ja som rodič a vidím to podobne. Veci okolo nás ne-fungujú vždy tak, ako by mali. Iba my sami môžeme a máme meniť veci v našom živote, rozhodovať o zmenách v našom okolí. Musíte však tomu veriť.

Uvediem niekoľko útržkov z knihy Nikto nepríde, ktorú venoval bývalý učiteľ Peter Bero učiteľom: učiteľ musí byť osobnosť; ak v čokoľvek veríte, tak to dokážete; žiak sa nemá učiteľa báť; dôležitosť pozitívnej spätnej väzby; dávať si ciele, hoci aj nereálne, udržujú motiváciu ...

A tak chápem, že stále mám čo zlepšovať a chcieť. Pozrieť sa na svoj spôsob života, zamyslieť sa nad vecami, ktoré by sme radi zmenili. Možno preto, aby sme potešili niekoho, ku komu sme sa nesprávali najlepšie, alebo možno iba pre svoj dobrý pocit.

V uplynulých týždňoch sme boli svedkami pekného prí-kladu pomoci a súdržnosti, ktorý prejavili Štiavničania. Po-moci človeku v núdzi, keď prišiel o strechu nad hlavou. Keď bolo treba podať pomocnú ruku – kde byť, kde spať, čo ďalej. To je tiež veľký krok k tomu byť lepším.

Ďakujem vám ľudia, že viete byť dobrí, a snažíte sa byť ešte lepší.

Dušan Dírer

Bude mať obec Materskú školu?

Editoriál - Byť lepší

Škola

strana 7

Dieťa si nevie oddeliť realitu od rozprávky a preto vníma príbeh ako niečo, čo sa skutočne deje...

Publicistika

strana 5

Keď sa niekomu dnes poškodí ne-jaký hrniec, tak ho bez nejakého rozmýšľania zahodíte...

Zasadnutie obecného zastupiteľstva ob-ce Liptovská Štiavnica sa konalo dňa 19. 2. 2014. Výstavba MŠ v obciIng. arch. Ján Potoma a Ing. arch. Po-tomová predložili dva varianty s cenou do výšky 936 708 €. Pri rozprave navr-hol Ing. Hlaváč návrh prerobiť a ísť do nižšieho štandardu. Dispozične je do-hodnuté, čo treba robiť, poslanci OZ

nový návrh následne prehodnotia.Požiar v obciStarosta obce informoval poslancov OZ o ponuke umiestnenia Viktórie Tkáči-kovej do zariadení sociálnych služieb, ktoré dotyčná odmietla.Vo verejnej zbierke v obci sa k 19.2.2014 vyzbieralo 4500 €, peniaze spravuje sta-rosta obce. Všetky výdavky sú riadne evidované.

RôzneZáverom bolo prejednané:- úprava rozpočtu na nákup auta pre

DHZ zo 6000,-€ na 6900,-€, na zákla-de najnižšej predloženej cenovej po-nuky - poslanci OZ úpravu schválili,

- OZ súhlasí s vybudovaním ochrannej siete na pozemku p. Veghovej suse-diaci s obecným multifunkčným ih-

Pokračovanie na str. 2

ISSN 1338-9343

Zo zasadnutí OZ

Spomienky

Aktuality

strana 3

Je polnoc z 28. na 29. januára 2014. Približne o 00:20 hod mi na nočnom stolíku zazvoní telefón...

ŠTIAVNICKÉ TO I TO2 4/2014

riskom, úprava rozpočtu podľa skutočných výdavkov,

- poslanci OZ zobrali na vedomie žiadosť Aurélie Jankovej, bytom Pod dubami 207/1, ktorá žiada realizáciu a vytýčenie obecnej komunikácie pred jej nehnuteľ-nosťou. Poslanci OZ odsúhlasili alternatívu spočívajúcu vo vytý-čení hranice medzi obecným a jej vlastníctvom. Vytýčenie by pred-stavovalo zabetónovanie 5-tich oceľových rúr, ktoré by zabránili prechádzajúcim autám zasahovať do vlastníctva Aurélie Jankovej,

- na ulici Poza drevenice bude ulo-žený silový kábel na elektrickú energiu, vlastníci si zaplatia cca 220 €,

- žiadosť Ev. cirkvi v Rbk. o finan-čné prostriedky na opravu stre-chy na ev. kostole v Ružomberku. Poslanci ponúkli a následne od-súhlasili sumu 1250 €,

- bola schválené žiadosť na osade-nie dopravnej značky „Slepá uli-ca“ na ulici Hore bránou k súpis-nému číslu 146.

- Oto Ondrejka navrhol obnoviť rybník ako zásobu vody pre obec pre prípad požiaru.

Obnoviť rybník v obci bude mať zmyselPokračovanie zo str. 1

AKTUALITY

Výsledky volieb prezidenta SR kona-ných dňa 15. 3. 2014 za obec Liptov-ská Štiavnica podľa počtu získaných hlasov

Počet oprávnených voličov 855Počet zúčastnených voličov 484 (56,6%)Počet platných hlasov 480

Výsledok prvého kola volieb:Ing. Andrej Kiska 134 hlasovdoc. JUDr. Robert Fico, CSc. 122 hlasovdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. 114 hlasovMilan Kňažko 54 hlasovJUDr. Pavol Hrušovský 28 hlasovMgr. Helena Mezenská 13 hlasovPhDr. Ján Jurišta 5 hlasovJUDr. Ján Čarnogurský 4 hlasovGyula Bárdos 2 hlasovMgr. Jozef Behýl 1 hlasovprof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. 1 hlasovStanislav Martinčko 1 hlasovJUDr. Jozef Šimko 1 hlasovprof. RNDr. Milan Melník, DrSc. 0 hlasov

Pozvánka na brigáduTak ako po iné roky tak aj tohto roku chceme zorganizovať brigádu na miestnom

cintoríne. Brigáda sa uskutoční dňa 29.3.2014 so začiatkom o 9,00 hod. Počas bri-gády vyčistíme a skrášlime spoločné priestranstvá. Na túto brigádu bude potrebný väčší počet spoluobčanov, preto chceme pozvať mužov, ženy ale aj mládež, aby sa brigády zúčastnili v čo najväčšom počte. Prosíme brigádnikov, ktorí sú ochotní prísť pomôcť, aby si so sebou priniesli hrabličky, sekeru poprípade metlu a lopatu. O občerstvenie a dobrú náladu sa postará starosta obce.

Z matriky obceV roku 2013 sa narodili

Beňová Eliška, Hore bránou 130/4Belko Daniel, Okružná 94/8Zajac Adrián, Hlavná 26/52Belko Martin, Okružná 93/6Šupej Dávid, Pod dubami 212/15Kolláriková Simona, Stará 167/45Čábelka Samuel, Na ohrady 52/1Ondrejková Simona, Hore bránou 149/1Ondrejka Tomáš, Hlavná 18/29Obert Samuel, Stará 373/91Palovič Jakub, Hlavná 611/25Macurová Lucia, Stará 161/6Muríňová Zara, Pod dubami 223/8Močáryová Dominika, Hlavná 30/60

V roku 2013 zomreli: Kubovčík Mojmír, Stará 156/33, 45r.Hrabušová Oľga, Na ohrady 70/37, 85r.Ondrejka Július, Stará 228/46, 83r.Muríňová Anna, Kutiny 218/10, 83r.Ondrejka Jozef, Hlavná 28/56, 86r.Kačalková Valéria, Nová 325/87, 80r.Ondrašíková Zdenka, Nová 272/34, 65r.Maslová Edita, Nová 243/8, 80r.

Voľby sa konali v priestoroch Základnej školy foto: D. Dírer

ŠTIAVNICKÉ TO I TO 4/2014 3AKTUALITY

Vážení spoluobčania. Je polnoc z 28 na 29. januára 2014. Približne o 00:20 hod. mi na nočnom stolíku zazvo-nil telefón. Po jeho zdvihnutí mi občianka obce Nadežda Jacková nahlásila, že v obci horí. Lokalitu však presnejšie určiť nevedela. Napriek tomu som okamžite volal Hasičský záchranársky zbor Ružom-berok, ktorý však už tento požiar evidoval. Trojminú-tové prebudenie, opláchnutie očí, oblečenie do teplákov a už som sadal do auta a sme-roval do starej časti obce, kde už z diaľky bolo vidieť veľkú žiaru. Keď som prišiel na

miesto požiaru bolo približ-ne 00:30 hod., ružomberskí hasiči na tvare miesta ešte stále neboli. Z hrôzou som pozeral a rozmýšľal, ako to-to nešťastie zastaviť. Mám 54 rokov a za svoj život som videl snáď 5 - 6 požiarov, ale takúto intenzitu ohňa som za svoj život ešte nevidel. Po chvíli beznádejného pozera-nia na nešťastie som znova volal ružomberských hasičov a ešte aj našich hasičov. Po 2-3 minútach sa v diaľke ozvali sirény hasičských áut a ná-sledne začali rozkladať tech-niku aj naši hasiči. V danej

chvíli horeli dve drevenice, drevenica Ľubomíra Kopču a drevenica Vladimíra Macku. Hasiči lokalizovali požiar, ale aj napriek tomu bolo eviden-tne vidieť, že oheň sa dostá-va aj na drevenicu Viktórie Tkáčikovej. Následne zaznel povel od veliteľa zásahu: „Starosta potrebujeme do-plniť cisternu vodou.“ Naši hasiči natiahli vedenie k pr-vému možnému hydrantu t. j. k súp. číslu 187 avšak s hrôzou zistili, že na hydrante je odlomené ucho a tiež špin-dľa na ventil bola nefunkčná. Miestni hasiči rozhodli, že trasu natiahnu ešte z vyššieho bodu napojenia t. j. pri súp. čísle 219. Bohužiaľ ani tento

hydrant nebol funkčný. Toto bolo jediné zlyhanie a mož-no aj zodpovednosť obce, že miestni hasiči resp. vodári o tomto probléme nevedeli. Iróniou osudu však bolo, že další hydrant sa nachádzal priamo pred drevenicou Vik-tórie Tkáčikovej, o ktorom sa však v trme - vrme nikto nezmienil a zostal nepoužitý. Po možno 20 minútovej stra-te, čo sa týka naplnenia cis-terny vodou, však naši hasiči napli dva prúdy, ktorými pl-nili cisternu. Jeden smeroval z rybníka (kalové čerpadlo) a druhý z hydrantu od súp.

čísla 129. Po dvoch hodinách zásahu profesionálni hasiči konštatovali, že požiar svo-jou intenzitou nezvládnu, preto veliteľ zásahu požiadal o posily z Liptovského Mi-kuláša. Okolo požiaroviska sa tvorili hlúčiky obyvateľov, ktorí chceli určitým spôso-bom radiť resp. pomáhať. Avšak skôr ústne ako fyzic-ky. Musím dať ale za prav-du aj občanom, ktorí krútili hlavou nad neprítomnosťou hasičov z MONDI SCP Ru-žomberok. Telefonicky som hovoril s dispečerom, ktorý potvrdil skutočnosť, že na výjazd závodných zložiek hasičov musí dať žiadosť šéf profesionálnych hasičov SR. V tomto prípade ide o finan-

čné prostriedky a k dohode nedošlo. Či je táto metodika a konanie správne to si už každý z nás musí odpovedať sám. Okolo 4:00 hodiny ráno sa požiar podarilo lokalizo-vať, aj keď bolo potrebné stále polievanie obhorených driev, lebo každú chvíľu hrozilo, že požiar sa znovu vznieti. Profesionálni hasiči odchá-dzajú o 4:30 s pokynom, že miestni hasiči budú kontro-lovať zhorenisko aj v ďalších hodinách. Počas celej noci som bol na mieste a snažil som sa, ako tak koordinovať pomocné práce pri likvidá-cii požiaru. Táto noc bola na túto teplú zimu mimoriadne

Dielo skazy ohňom dokonané (drevenica Ľ. Kopču a V. Macku) foto: D. Dírer

29.1.2014, 00:40, tesne pred príchodom hasičov foto: D. Lauko

Pokračovanie na str. 4

Postrehy starostu obce

Našu obec opäť navštívil Červený kohútDušan Lauko

Čiastočne zhorená drevenica V. Tkáčikovej foto: D. Dírer

ŠTIAVNICKÉ TO I TO4 4/2014 UDIALO SA

chladná. Odhadujem, že bolo -5 až -7 °C. Tu na tomto mieste chcem vyzdvihnúť prácu a jednoznačné odhod-lanie pomáhať a zachraňovať troch miestnych hasičov a to konkrétne Michal Ondrej-ka, Ivan Ondrejka a Michal O n d r e j k a . Chcem spo-menúť aj Bo-huša Kačal-jaka, Pavla O n d re j ku , Branislava Dvorského, ml. a rodinu Kol lári ko-vú. Títo ľu-dia bojovali s požiarom až do 9:00 hodiny ráno. Keď prišiel biely deň, naplno sa prejavil výsledok červeného kohúta. Dve drevenice zhorené do tla a tretia bez strechy celá zatečená. Drevenice patria-ce chalupárom neboli trvale obývané. Tretia drevenica však slúžila ako denno-den-né skromné bývanie Viktórii Tkáčikovej. Viktóriu Tkáči-kovú ešte v noc požiaru pri-chýlili manželia Jackovci, u ktorých je dodnes. Patrí im za to srdečná vďaka. Od ran-ných hodín panoval v obci čulý ruch ohľadom otázok, čo so zhoreným domom a je-ho obyvateľkou. Ako starosta obce som sa snažil zabezpe-čiť slušné bývanie pre Viktó-riu Tkáčikovú prostredníc-tvom sociálneho zariadenia resp. katolíckej charity. Do 3.2.2014 rána mala na ro-zmyslenie vybrať si z dvoch možných ponúk. Bohužiaľ ju neoslovila ani jedna a tvrdila, že chce žiť naďalej v Liptov-

skej Štiavnici. Následne sa rozbehla aktivita občanov na čele s Ľubošom Uhrinom, ktorí v priebehu pár dní dokázali pripraviť drevo na krov vrátane jeho napílenia pre potreby novej strechy. Ešte v tom istom týždni som ako starosta obce rozhodol

zorganizovať finančnú zbier-ku, ktorá by mala poslúžiť na opravu zhoreného domu. Ako vždy pri takejto situácii v obci vzniklo mnoho téz, odborných rád a špekulácií. Ba našli sa aj takí, ktorí sa k n e š ť a s -tiu druhé-ho otočili c h r bt om . Tu chcem p o v e d a ť , že Viktória Tkáčiková je svojská žena, žijú-ca svoj ži-vot tak ako ho žila??? Avšak po-žiar ani len najmenšou chybičkou nezapríčinila. Verejná zbierka priniesla po dvoch týždňoch zbierania finančnú čiastku viac ako 4000,- €, za čo patrí miest-

nym občanom vďaka. Do celého tohto nešťastia sa za-pojila aj TV Markíza a pros-tredníctvom nej sa do pomo-ci zapojili aj ľudia z celého Slovenska. Občania svojou aktivitou sami rozhodli, že dom opravia do podoby, aby sa v ňom dalo bývať. V ob-

ci panovali aj názory, že za vyzbierané pe-niaze sa mal kúpiť mobilný dom. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí do-spelo k názo-ru, že mobilný dom v takej hodnote je vhodný len na letné bývanie. V d n e š n ý c h

dňoch končia opravy strechy, výstavby komína a začína sa oprava interiéru. Tento dre-vený dom patrí k najstarším v obci. Dátum 1831 vyrezaný v tráme je dátumom výstav-by drevenice. Preto interiér

vyzerá tak ako vyzerá. Inte-riér by sa obil drevotrieskou, urobí sa nová skromná elek-troinštalácia a práce budú ukončené položením novej

drevenej podlahy. Drevenú podlahu venoval podnikateľ od Žiliny. Všetky spomína-né práce urobili spoluobča-nia samozrejme bez nároku na odmenu, za čo im patrí vďaka. Na záver chcem, ale spomenúť aj pár negatívnych skúseností, ktoré prinies-lo toto nešťastie. K požiaru prišlo možno 100 občanov, prišli, pozreli, skonštatovali a v tichosti sa vytratili. Ďal-šie negatívum, ktoré som pociťoval boli klebety. Pri-pravenosť hydrantovej siete by mala byť aj predmetom záujmu občanov. V prípade poruchy tlačte na starostu, aby dbal na odstránení po-ruchy. Aj napriek týmto ne-gatívnym skúsenostiam však treba povedať, že pri tomto nešťastí prevažujú pozitívne skúsenosti a dedina sa doká-zala zomknúť a pomôcť po-škodenej. Keď stretávam ľudí z iných regiónov Slovenska v kútiku srdca ma poteší ich konštatovanie, že naša de-dina je skutočne súdržná a dobrá v mnohých dedinách

by tomu tak ne-bolo. Úplne na záver chcem ve-riť, že našu obec budú požiare dlhé roky obchá-dzať.Blíži sa veľko-nočné obdobie preto mi dovoľte popriať vám prí-jemné prežitie Veľkonočných sviatkov v kruhu svojich blízkych. Devám a ženám

prajem hodne príjemných kúpačov a trocha dobrej vody na tváričku. Chlapom veľa maľovaných vajíčok aj troška dobrej pálenôčky.

Našu obec opäť navštívil Červený kohút Pokračovanie zo str. 3

18.2. 2014 - práce na oprave strechy foto: D. Dírer

21.3. 2014 Strecha je nová, opravuje sa dnu foto: D. Dírer

ŠTIAVNICKÉ TO I TO 4/2014 5

Minule sme písali o rodákoch, ktorí odišli z našej obce. Bol aj opačný proces. Do obce prišlo mnoho nových obyvateľov, z kto-rých sa stávajú Štiavničania a po-dieľajú sa na rozvoji obce. To je nová história obce. Tú poznám málo. Ako malý chlapec som ale poznal nepravidelné návštevy našej obce, ktoré boli typické pre tridsiate roky minulého storočia a o nich chcem písať.

Obľúbených zmrzlinárov s ich dvojkolesovými kárami a zvon-čekom som už spomínal. Okrem nich však v období prvej ČSR do obce prichádzali aj ďalší drobní živnostníci, drotári a sklenári a občas aj reklamné skupiny.

Keď sa niekomu dnes poškodí nejaký hrniec, či kastról, alebo pukne nejaká hlinená, či porce-lánová nádoba tak ju bez nejaké-ho rozmýšľania zahodíte. No nie vždy to tak bolo. Niekoľko krát do roka od jari do jesene sa celou dedinou od dolného až po vy-šný koniec ozývalo: Dróóótovať, hŕŕŕnce misy plátať. Tak dával na vedomie drotár, že prišiel do dediny a že je k dispozícii obyva-teľom. Dnes, keď sú k dispozícii nielen bežné ale aj veľmi kvalit-né a drahé nádoby typu Zepter a pod., takýto remeselníci nie sú potrební. Za môjho detstva sa v kuchyni používali poväčšine glazované kastróliky a hrnce. Ak sa z nich, spravidla na dne, odlú-pila glazúra, nádoba na tom mies-te prehrdzavela alebo sa prepálila a tiekla. Takéto dierky práve títo remeselníci plátali, či flekovali. Celú svoju výbavu nosili v dreve-nej krošni, ktorú nosili na chrbte. V nej mali všetko potrebné pre plátanie alebo drôtovanie dera-vých alebo krehkých nádob. Nie raz sme ako deti so zaujatím po-zorovali drotára pri práci. Plech a drôt bol základný materiál, ktorí drotári používali. Do ich výbavy patrilo náčinie ako šidlo, štikač-ky, kladivo, nožnice na plech, menšia nákova, priebojník, brko, spájkovačka a kyselina.

Keď mama zavolala k nám

drotára, zložil krošňu pri scho-doch, prezrel kastról, či hrniec ktorý mal opraviť a vybral náči-nie na opravu. Svoju prácu vyko-nával sediac na schodoch alebo stolčeku ktorý mu mama po-núkla. Diery na hrncoch flekoval plechovými záplatami, ktoré si vystrihoval nožnicami na plech z plechu, ktorý nosil zrolovaný v krošni. Vystrihol si vždy dva okrúhle pliešky také veľké, aby postačujúco prekrývali plátanú dieru. Do plieškov potom urobil priebojníkom v ich strede dier-

ky a priložil ich z oboch strán na deravé miesto plátanej nádo-by. Ako tesniaci materiál užíval múku zmiešanú s trochou vody. Cez dierky pretlačil kovový nit a na nákove ho z vonkajšej strany nádoby kladivom rozklepal tak, aby pliešky dobre tesnili poško-dené miesto.

Prasknuté rajnice alebo iné hlinené nádoby drotár podľa tvaru a rozsahu praskliny buď opletal alebo ovíjal cez jednotlivé trhliny alebo šidlom jemne uro-bené dierky prevliekol drôt, kto-rého konce pevne uviazal. Pred drôtovaním úlomky poškodenej nádoby zvyčajne zlepil škrobo-vým lepidlom alebo jednoducho odrobinkami chleba namočený-mi v slinách. Drotár urobil dobre svoju robotu ak z opravených ná-dob nevytekala voda cez opravo-vané miesta.

Ďalší návštevníci našej dediny

boli sklenári. Aj tí nosili neveľké tabule skla v drevenej krošne na chrbte. Okná v našich dreveni-ciach neboli veľké a preto na ich opravu stačili i malé tabuľky skla. Nás chlapcov zaujímali dve veci: git, ktorým sklenári utesňovali okná a úlomky skla, pretože to bola tvárna hmota, ktorá sa dala rôzne tvarovať a kúsky skla sa používali na brúsenie, či hlade-nie dreva, napríklad rôznych pa-líc, násad, rúčok ale aj habariek z vianočných stromkov. Sklenár robil svoju robotu na rovnej plo-

che, obyčajne na stole, na ktorý položil tabuľku skla, vymeral rozmery a diamantom podľa predznačenia narezal a odlomil sklo. Potom vložil tabuľku do očisteného rámu a sklo zagitoval. Ak sa nám chlapcom ušiel nejaký kúsok gitu, potešili sme sa, lebo to bol tvárny prostriedok na naše „sochárske“ práce. Dnes na to majú deti plastelínu.

Okrem remeselníkov chodi-li do dediny aj reklamné a pre-dajné jednotky dvoch veľkých firiem. Medzi občasných, ale pravidelných návštevníkov patril reklamný autobus firmy Franck a synovia zo Seredi, ktorý pro-pagoval bezkofeínové náhrady praženej zrnkovej kávy. Vždy zastal v strede dediny približne v mieste kde je dnes zastávka autobusu pri vchode do kaštieľa a tam pracovníci firmy ponúkali svoje výrobky. Kupovali sme tam

najmä žitnú kávu Perola v polki-lovom balení v papieri béžovej farby s modrými pruhmi, ktorá sa pred prípravou kávy mlela na ručných mlynčekoch. Možno poniektorí ešte takýto drevený mlynček s mosadznou polguľovi-tou nádržkou a cizelovanou kľuč-kou majú. A druhý kupovaný produkt bola cigória Franck. Ci-gória bola náhradkou kávy a vy-rábali ju z čakanky jej drvením, sušením, pražením a mletím. Na toto propagačné auto sme sa vždy tešili, pretože oba tieto produkty v malých baleniach ponúkali aj zadarmo okolostojacim. Samoz-rejme prednosť mali tí, ktorí si ich výrobky kúpili. Až začiatkom štyridsiatich rokov sa začala vy-rábať Melta.

K sporadickým návštevní-kom patrila aj reklama prvej slovenskej výroby odevov Rolný z Trenčína. Ich reklama „Odev dobrý šije Rolný“ znela dedinou. Do ručnej hlásnej trúby ju hlásal človek za ktorým sme hlúčik detí pobehovali. Bol zaujímavý tým, že bol vysoký, pretože chodil po dedine na vysokých, možno aj dvojmetrových chodúľoch. Jeho „chodúľové nohy“ boli odeté v širokých modrých nohaviciach, ktoré boli po dĺžke ozdobené ná-pisom Rolný. Nohavice mu pri chôdzi plantali a my sme obdi-vovali tohto vysokého človeka. Chodúle, po našom „štule“, sme si robili z drúčikov aj my. Boli to drúčiky dlhé okolo 1,5 m, na kto-ré sme cca 40 – 50 cm od spodu pribili drevené hranolky na kto-rých sa stálo.

Teraz, v dobe novinových, te-levíznych a počítačových reklám, už takéto reklamy nezažijeme i keď takých chodúľových mužov sme mohli vidieť pri záverečnom ceremoniáli OH v Soči.

Chodili k nám aj iní predava-či, napr. ovocia, vápna, alebo ma-lých prasiatok na chov, no na to si už pamätám menej.

Alfonz Balko

Hŕŕŕnce plátať, dróóótovať...Rodák Alfonz Balko pokračuje vo svojom spomínaní na históriu obce a život v nej pred mnohými rokmi, keď chodili remeselníci čo-to opraviť priamo domov. V obci bolo možné stretnúť aj rôzne re-klamné a predajné jednotky veľkých firiem...  (Redakcia časopisu)

SPOMIENKY

Hlavná ulica kedysi foto: archív obce

ŠTIAVNICKÉ TO I TO� 4/2014 ŠKOLA

Rôzne fantastické bytosti sa hmýrili v rytme tanca

Aj tohto roku sme pre vaše ratolesti pripravili karneval plný prekvapení. Posledný ja-nuárový deň sa telocvičňa našej školy premenila na rozprávko-vú krajinu. More víl, prince-zien, čarodejníc, pirátov, spi-dermanov, batmanov a iných fantastických bytostí sa hmýrilo v rytme tanca. Aj pani učiteľky s radosťou využili možnosť byť na chvíľu niekým iným. V kos-týmoch kúzelníčky, Japonky a Číňanky vyspovedali všetky masky a zatancovali si s nimi. Počas zábavy k nám na chvíľu zavítal aj pán starosta so slad-kým prekvapením. V programe nechýbali ani obľúbené súťaže, ktoré sa striedali s losovaním

tomboly. Tá bola skutočne bo-hatá, za čo veľmi ďakujeme rodičom našich detí. Detská radosť z každej výhry, tomboly

či z vybláznenia bola na neza-platenie. Po vybití posledných zvyškov energie sme sa s chu-ťou pustili do palaciniek našej

tety kuchárky. Počas jedenia deti nadšene debatovali, akú masku si vyberú o rok.

Jana Kohútová

Víly, princezny, čarodejnice, piráti a iné bytosti... foto: archív školy

“Ó, mojej matky reč je krásota,je milota, je rozkoš, láska svätá...!

Tak znejú úvodné verše jednej z básní nášho veľké-ho básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Na jeho počesť sa každoročne koná súťaž v prednese poézie a prózy. Tento rok je to jubilejný 60. ročník.

Všetci žiaci našej školy do-stali domácu úlohu, vybrať a naučiť sa vhodnú báseň, či prózu a predniesť ju na tried-nom kole. Najlepší z každej triedy postúpili do školského kola, ktoré sa uskutočnilo 24. februára vo vyzdobenej 1. A.

I. kategóriu tvorili žiaci 1. až 3. ročníka. Na stoličky po-rotcov zasadli: pani riaditeľ-ka Renáta Cagalincová, pani učiteľka Katka Pastuchová a pani učiteľka Jana Kamhalo-vá, ktorá mala aj sprievod-né slovo. Porota však nebola nadšená výkonmi recitátorov. Tam, kde bola vhodná ukáž-

ka, tam sa ťažko dalo hovoriť o umeleckom prednese, tam, kde bol pekný prednes, ne-bola vhodná ukážka. Z toho dôvodu sme neudelili 1. mies-to, 2. miesto obsadila Nina

Rybáková (3. A) a 3. miesto Ivanka Vrašťáková z (1. A. )

V prednese prózy zvíťazila Viktorka Kohútová z 3. A, ktorá nás bude reprezento-vať na obvodnom kole, ktoré

sa uskutoční 26. apríla 2014 v KD v Likavke. 2. miesto ne-bolo udelené a 3. miesto získal Milan Mrva (3. A).

V II. kategórii porotu zau-jala žiačka. Leonóra Matová

(4. A), ktorá obsadila 2. mies-to, 1. a 3. miesto nebolo ude-lené.

Na tomto mieste však mu-sím skonštatovať, že úroveň prednesu u žiakov každoroč-

ne klesá. Možno je to moder-nou dobou, kde na básne nie je čas, možno počítačmi, deti doma málo čítajú a venujú sa pasívnej zábave a starosť o vhodný výber ukážky sa im zdá zbytočná. Naučia sa prvú, ktorá im príde pod ruku. Je to určite na škodu, lebo poézia obohacuje náš život, žiaci sa učia prednesom vystupovať na verejnosti, rozprávajú pred spolužiakmi, pedagógmi, obohacujú svoj vnútorný cito-vý život. Poézia vnáša do živo-ta pekné, ľúbozvučné slová a myšlienky. Mojím želaním je, aby sa čítanie poézie neobme-dzilo len na „verklíkovanie“ povinných čítankových tex-tov, ale dobré by bolo naučiť naše deti vnímať, prežívať a precítiť význam krásnych slov na ktoré je bohatá naša rodná reč – slovenčina. Aby sa stala „krásotou a milotou“ v každo-dennom živote, tak, ako o tom kedysi napísal Pavol Országh Hviezdoslav.

Jana Kamhalová

Ako naučiť deti vnímať a precítiť význam krásnych slov

Ocenení žiaci z našej školy foto: archív školy

ŠTIAVNICKÉ TO I TO 4/2014 7ŠKOLA

Rozprávka v každom z nás prebúdza mnohé spo-mienky. I my dospelí si čas-to pripomíname svoje detské časy práve vďaka nim. Majú akúsi zvlášt-nu silnú moc, ktorá má svoj význam v živote každého z nás. Či už je to v období detstva alebo dospelosti. Dieťa totiž nevie oddeliť rea-litu od rozprávky a pre-to vníma rozprávkový príbeh ako niečo, čo sa skutočne deje. Preto my dospelí pomocou roz-právok deti aj vychová-vame. Dávame im vzory a idoly do ich budúce-ho života. Poukazujeme na dobro a naopak zatracujeme zlo, aby rozlišovali základné

hodnoty už od samotného detstva.

V jedno dopoludnie aj k nám do školy zavítali roz-

právkové bytosti a spríjem-nili nám čas strávený v ško-le. Hlavným cieľom hercov z projektu Stopka bolo po-

silniť u detí hodnoty dobra, lásky a zdravia, ako základ pre zvýšenie ich pozitívneho prístupu k sebe i okoliu. Pri-

pravili si pre deti improvi-začné divadielko s poučným a tvorivým programom. Herci sa zmenili na tri pra-

siatka a zlého vlka, ktorý ich chcel zjesť. Určite je každé-mu z nás rozprávka „O troch prasiatkach“ známa, no aj

keď deti už jej obsah po-znali, herci svojimi vý-konmi zaujali a deti boli divadlom nadšené. Po predstavení ich aj pat-rične odmenili svojim veľkým potleskom, čo ich určite potešilo.

V závere už len pri-pomeniem, že aj keď je dnešná doba veľmi rýchla, netreba zabúdať na význam rozprávok. Snažme sa sprostred-kovať deťom ten ich čarovný svet, pretože rozprávka dieťa vycho-

váva k ľudskosti a zároveň pomáha posilňovať vzájom-nú lásku.

Vladimíra Chlepková

Žiakov v škole navštívili rozprávkové bytosti

Do Základnej školy zapísali nových prváčikov

Podľa pedagogicko-organi-začných pokynov od polovice januára už tradične sa organi-zujú na všetkých základných školách zápisy prvákov.

Na našej škole sa zápis usku-točnil 17. januára 2014, kedy budúci prváci mali možnosť prezentovať svoje vedomosti a zručnosti v pripravených úlo-hách, aby dokázali, že sú zrelí na vstup do školy. O „bezstresový“ zápisný akt sa určite postarali aj predchádzajúce stretnutia, ktoré organizuje Základná ško-la už vopred. Jedná sa o Deň otvorených dverí, kedy môžu rodičia a ich ratolesti navštíviť a prezrieť si školu individuálne a taktiež v tomto roku bola pani riaditeľka Mgr. Renáta Cagalin-cová s vyučujúcou budúcoroč-ných prvákov Mgr. Vladimírou Chlepkovou priamo v Mater-skej škole v Štiavničke, kde

oboznámili rodičov s povinnou náplňou výchovno-vzdelávacie-ho procesu, ale aj so záujmovou činnosťou na škole.

Vyvrcholením spolupráce s MŠ bola návšteva predškolá-kov spolu so svojimi učiteľkami dňa 15. 1. 2014 na vyučovaní v škole. Budúcoroční prváci mali tak možnosť priamo sa

zúčastniť vyučovania, vidieť ako vo vedomostiach postúpi-li ich starší spolužiaci, ba mali možnosť niektoré aktivity si

odskúšať už v predstihu pred zaškolením na vlastnej koži. A tak v tento deň sme počuli z prváckej triedy veľký džavot, kedy takmer každé dieťa chcelo ukázať, ktoré písmenká už po-

zná, ktoré vie prečítať a ktoré aj napísať. Pani učiteľka ich pre-viedla tajomstvami matemati-ky a ukázala, že aj matematika môže byť ich kamarátka a ne-musia sa jej báť. K vzájomnému poznávaniu detí a vyučujúcich taktiež prispievajú spoločne or-ganizované akcie ako divadel-né predstavenia v Kultúrnom dome a v nedávnej minulosti aj tzv. Vtáčí deň, kedy si deťúren-ce mohli prezrieť dravé vtáky zblízka i v akcii pri koristi.

Výsledkom Zápisu bolo 11 prihlásených prvákov a u dvoch žiakov požiadali rodičia o odklad povinnej školskej do-chádzky. Títo budú pokračovať v zaškolení v MŠ a zúčastnia sa potrebných vyšetrení v Centre pedagogicko-psychologickeho poradenstva a prevencie v Ru-žomberku.

Katarína Pastuchová

Zo zápisu budúcich prvákov foto: archív školy

Herci z projektu Stopka medzi našimi žiakmi foto: archív školy

ŠTIAVNICKÉ TO I TO� 4/2014 PUBLICISTIKA

8. marec opäť nesklamal, prišiel! Veď – ešte že je! Mať taký medzinárodný deň, to je niečo! A zmestia sa doň všetky – skutočné ženy aj „tiež ženy“...

Rozmýšľam tak, do akej kategórie zaradiť hľadané farmárky, veď ony majú byť ochotné žiť s farmárom, majú byť do voza i do koča, práca im nemá smrdieť, jed-noducho všetko super. Do akej kategórie zaradiť zame-nené manželky, veď zameniť na nejaký čas rodinu a vlast-ne zistiť, že tá druhá je hor-šia než moja, a teda ja som na tom lepšie – to tiež nie je skúsenosť na zahodenie. Do akej kategórie zaradiť tele-vízne ponúkačky mamám, ktoré chcú stoj čo stoj oženiť svojich synov?

Tak sa mi zdá, že tých ka-tegórií dnes akosi priveľmi pribúda... ale ...všetky si ho-voria ženy! Čo na tom, že na nich nič ženské nie je?

Doba pôžitkárstva, faloš-nej rovnosti a zvrátených hodnôt mi nedáva veľa in-

špirácií definovať ženu, jej prednosti, jej neopakovateľ-nosť a jedinečnosť. Ale pred-sa som sa na tú úlohu podu-jala – hľadala som a hľadala, ako dnešná doba chápe ženu, kde je definovaný ideál, ku ktorému by sa bolo hodno približovať? Aj som nejaké názory našla – vraj skús „ce-lebrity“ ako vzory! No dob-re, pokúsim sa. Otvorím ž i v o t o p i s jednej z nich – je krásna, mladá, ladné krivky, ale čo je toto? – dvakrát na klinike pre predávkovanie drogami! Nie, musím hľadať ďalej. Iná svetoznáma – tiež mladá, krásna, tiež ladné krivky, aj charitu robí, zatiaľ žiadne drogy – žeby? Ale čo má byť toto? Hrôza ma obišla, keď som videla tie zverejnené fotky, kde odhaľovala snáď aj nemožné! Idem ďalej. Čo táto? – znovu mladá, krás-na, znovu ladné krivky – až

ťažko uveriť! Jááj - desať pro-cedúr botula a silikónu! Nie, tadiaľto cesta nevedie.

Skúsim biznis. Pekná, in-teligentná, vzdelaná, hŕba ti-tulov, vlastná firma (zisková ) – to by mohlo byť ono, ale predsa len dočítam aj po-sledný odstavec – trpí depre-siami, žiadny čas na rodinu! Ani to sa mi akosi nezdá

ideál... Či naozaj niet ž i a d n e j d e f i n í c i e i d e á l n e j ženy, takej n a d č a s o -vej, nepod-l iehajúcej trendom a

„in“ zmenám???Poznáte to – kto hľadá,

nájde. Ja som nakoniec tú svoju definíciu našla, v kni-he Prísloví. Prečítajte si ju, nie je krásna?

„Kto nájde ženu statočnú? Má väčšiu cenu nad per-ly. Srdce jej muža má v nej oporu a nemá núdzu o zisk... Vlnu a ľan zháňa a pracuje s chuťou vlastnými rukami. Je

ako kupecká loď, čo zďaleka dováža svoj chlieb. Vstáva za noci, dáva pokrm svojim do-mácim a svojim služobníč-kam, čo im patrí... Svojimi rukami siaha po praslici, jej prsty sa chápu vretena. Be-dárovi svoje dlane otvára a k chudobnému ruky vystiera... Jej odevom je statočnosť a krása, s úsmevom čaká bu-dúci deň. Ujíma sa slova s múdrosťou a na jej jazyku je zákon dobroty. Sleduje, čo sa robí v jej dome a neje z chleba lenivosti... Takej žene dajte z ovocia jej rúk a nech ju chvália v bránach mesta jej diela.“

Onemela som! Tak takéto si zaslúžia menovať sa že-nami, požívať úctu a... mať svoj vlastný deň, svoj vlastný sviatok!

Emócie opadli, vraciam sa do reality. V správach samé MDŽ, jeho história, odkiaľ sa ten sviatok vzal, ako si treba ženu vážiť, aká je prepotreb-ná rola ženy v spoločnosti. Večer však zapnem televíziu a... V akom Kocúrkove to ži-jeme?

8. marec – sviatok žien aj „žien“Katarína Kačalková

Február je mesiacom plesov, zábav a fašiangových posedení. Ľudia sa stre-távajú na spoločenských podujatiach, tešia sa na rôzne plesy a zábavy. Ani členovia JDS nie sú výnimkou a pokiaľ im zdravie a nohy slúžia, radi sa stretá-vajú na svojom tradičnom fašiangovom posedení.

Toho roku sa konalo v Kultúrnom dome v L. Štiavničke dňa 19. februára. Zúčastnilo sa ho približne 150 členov a pozvaní hostia – starostovia okolitých obcí. O kultúrnu vložku sa postaral sú-bor Salatín z Lipt. Sliačov. Okrem dobrej

zábavy sa vďaka sponzorom ľudia tešili aj na bohatú tombolu, ktorú si spokojní výhercovia odniesli domov.

Na svojich členov nezabúdajú ani členovia výboru ZO SZŤP. Tí sa stretli 22. februára v Dennom centre na Ma-jeroch v Ružomberku. Pri typických fašiangových šiškách si posedeli aj naši členovia z Lipt. Štiavnice. Na základe pozitívnych ohlasov môžeme s pote-šením konštatovať, že akcia sa naozaj podarila a všetci prítomní si odniesli príjemné spomienky a zážitky.

O týždeň neskôr, 1. marca sa stretli členovia ZO SZŤP na výročnej člen-skej schôdzi, ktorá sa aj tentokrát ko-

nala v DC na Majeroch. Na stretnutie prišli ako hostia aj viceprimátor mesta Ružomberok Stanislav Bella a riaditeľ sociálnych vecí a rodiny p. Martinka. Predseda ZO SZŤP p. Binder prednie-sol správu o činnosti za uplynulý rok. Skonštatoval, že hoci akcií pre členov bolo pripravených dosť, ich záujem o ne bol malý. V diskusii sa prihovorili členom pozvaní hostia. Samotní čle-novia diskutovali najmä o plánoch na rok 2014 a vyslovili dôveru a spokoj-nosť s činnosťou výboru ZO. Zároveň si pohovorili o oblastiach zaujímavých pre zdravotne postihnutých. Najviac sa

Zo života Jednoty dôchodcov Slovenska a Základnej organizá-cie Slovenského zväzu telesne postihnutých v RužomberkuEdita Haluzová

Pokračovanie na str. 9

ŠTIAVNICKÉ TO I TO 4/2014 �

Poznáme to. Nepríjemný ba až mrazivý zvuk hasičskej sirény, ktorá nič dobrého neoznamu-je. Horí! Horia hodnoty, horí materiál a nebodaj ide aj o ži-voty. S podobnými prípadmi sme sa stretávali v živote už neraz. Niekedy občas, potom zriedkavejšie. V časoch minu-lých sa tieto udalosti stávali častejšie, hlavne na dedinách, ktoré v tých časoch boli posta-vené z dostupných materiálov predovšetkým z dreva, a tak sa stalo, že tu i tam niečo zbĺk-lo. Príčiny požiarov mali vždy jedného a toho istého meno-vateľa. Drevené stavby a v nich manipulácia s otvoreným oh-ňom. Či už to bol petrolejový lampáš alebo sviečka, pridala sa ku nim aj ľudská ľahostaj-nosť a nešťastie bolo hotové. A zase, ako už mnohokrát, mi v tejto súvislosti prichodí v spomienkach vrátiť sa do čias, keď aj u nás v Liptovskej Štiavnici nebol požiar „vzác-nosťou“, ako v posledných rokoch. Nerád by som to, ako sa hovorí, zakríkol! Štiavni-ca, ako dedina tých rokov, bola tiež postavená z dreva. Kúrenie drevom bolo samoz-rejmosťou, kúrilo sa len v ku-chyni, lebo tam sa aj varilo a s teplom sa šetrilo aj takým spôsobom, že sa doslova ne-vetralo. Keď sa otvorili dvere

bolo ich treba čo najskôr za-vrieť, aby teplo neuniklo, aby sa, ako sa tomu hovorilo „ne-vyvrázdilo“. Komín z kuchy-ne, prípadne z kozubu končil obyčajne v pôjde. Len v málo prípadoch nad strechou. To

preto, že tento priestor bol aj údiarňou a patril neoddeliteľ-ne k potrebám občanov. Veru tak bolo! „Červený kohút“ nebol ni-komu vítaný a tak sa za tejto situácie zakladali na obciach dobrovoľné hasičské zbory. V tých časoch mali tieto or-ganizácie celkom iný význam ako dnes. Ich členmi boli len denne dostupní občania, kto-rí sa v obci zdržiavali od ve-čera do večera. Vo väčšine to boli mladší hospodári – gaz-dovia. Nepotrebovali žiadnu požiarnu zbrojnicu. Mali síce

uniformy, ale tie obliekali len na oslavy, majálesy alebo vý-znamné občianske ako aj cir-kevné udalosti. Dodnes vidím ale aj spomínam ako si vte-dajší „majetok“, tú striekačku na ručný pohon udržiavali,

ako sa o ňu starali. Jedna tá staršia, vekove i technicky, mala prístrešok na vyšnom konci v drevenej búdke a tá novšia modernizovaná, ktorá už nasávala sama, garážovala vo zvonici. Keď sa v Štiavnici v súvislosti s hasičským zbo-rom spomína, nie je mož-né vynechať meno Salvátor. V tých časoch nebývalé meno Salvátor Drobný. Keď sa v spo-mienkach vraciam do tých čias, keď žil medzi nami, vidím ho ako človeka oddaného zá-ujmom a potrebám Liptovskej Štiavnice. V dedine bol známy

hlavne ako trubač hasičského zboru. Ovládal trubku a ňou zvolával členov vtedajšieho hasičského zboru, či už na zá-sah, alebo len cvičenie. DHZ mal v tých časoch len tech-niku tých čias, do ktorých sa v spomienkach vraciame. Do nádrže starej striekačky bolo treba nosiť vodu vo vedrách a zariadenie ju na vtedajšie časy techniky dokázalo dopraviť o niekoľko desiatok metrov ďalej. Aj také boli začiatky. A keď sa dnes ponúka vrátiť sa k tomu Salvátorovi, natíska sa aj potreba k tomu povedať, kto to bol?! Nič! Len robotník, jeden z nás Štiavničanov. Spo-mínam naňho ako na človeka, ktorý v živote ako Štiavničan zapojil svoje schopnosti pre dobro a prospech dediny. Nič zato nemal a ani nečakal! Na prelome rokov i názorových ideológií sa vytratil v Prahe pred spartakiádou z nášho ko-lektívu. Pamätám sa ako dnes, keď mi kdesi pred „Wilsoňá-kom“ povedal, že sa už teraz dlho neuvidíme. Emigroval a pokojnosť našiel v USA a tam si založil aj rodinu. Aj také boli začiatky dobrovoľného hasičského zboru v našej Lip-tovskej Štiavnici, aj takí boli ich členovia – funkcionári, na ktorých tak radi spomíname.

Horí! Horí! Ladislav Slanicay

PUBLICISTIKA

preberali rekondičné pobyty v kúpeľnom zariadení a per-manentky na kúpanie v kú-peľoch Lúčky. Aj keď sú naši členovia s telesným posti-hnutím, nebráni im to v tom, aby sa spolu stretávali, zaují-mali sa o dianie okolo seba a

občas si zašli aj na kultúrne podujatie. Samozrejme ak majú k dispozícii bezbarie-rový prístup. Bohužiaľ, v na-šom meste sa to stále javí ako neriešiteľný problém.

Izolácia je nepriateľom duševného zdravia. Pre člo-veka s chronickými boles-

ťami a problémami je obo-hatenie a zvýšenie kvality života už len samotný fakt, že má možnosť stretnúť sa a pozhovárať s inými ľuďmi. Preto je bezbarierový prí-stup do verejných zariadení alfou a omegou spoločen-ského života pre telesne pos-

tihnutých. A nad tým by sa mali vážne zamyslieť nami volení zástupcovia vo verej-ných funkciách a trochu viac prejaviť ochotu pomôcť aj ľuďom s hendikepom. Všetci sme obyvateľmi tohto regió-nu, len podmienky pre život nemáme rovnaké...

Zo života Jednoty dôchodcov Slovenska a Základnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých v Ružomberku

Prázdne miesto ako následok požiaru... foto: D. Dírer

Pokračovanie zo str. 8

ŠTIAVNICKÉ TO I TO10 4/2014

Evidované na MK SR pod ev č. EV 3111/09 (ISSN 1338-9343)Šéfredaktor a DTP: RNDr. Dušan Dírer. Redakčná rada: Mgr. Katarína Kačalková, Dušan Lauko.

Vydáva obec Liptovská Štiavnica jeden krát štvrťročne. Adresa: Obecný úrad Liptovská Štiavnica, Hlavná 39/53, IČO 00 315 427, web: http://toito.liptovskastiavnica.sk Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií, grafiky vrátane údajov v elektronickej podobe len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a uverejnenie článkov. Uzávierka príspevkov nasledujúceho čísla: 11. 6. 2014.

ŠTIAVNICKÉ TO I TO

AKTUALITY, PUBLICISTIKA

Riešenia osemsmerovky z čísla 4/2013:Osemsmerovka: Vianoce nie sú tak o otvorení našich darčekov, skôr o otvorenie našich sŕdc. (Janice Maeditere).Výhercovia: 5 € získavajú: Marcela Žmijáková - Liptovská Štiavnica, Júlia Guráňová - Liptovská Štiavnica. Výhru si môžu vyzdvihnúť na Obecnom úrade.

Hospodárenie Obce Liptovská Štiavnica za rok 2013 (v €)

Výsledok hospodárenia: 17 103,83 €(rozpočtový)Obec Liptovská Štiavnica mala k 31.12.2013 na svojich účtoch spolu 143 575,64 €, z toho rezerv-ný fond tvorí 120 395,77 €.

Účet Školskej jedálne pri ZŠ Liptovská Štiavnica 384,27 €.Obec Liptovská Štiavnica k 7. 3. 2014 vo-či fyzickým osobám eviduje pohľadávky

Rozpočet schválený Rozpočet upravený Skutočnosťk 31. 12. 2013

Bežné príjmy: 330 123,00 362 314,17 358 378,27Kapitálové príjmy: 0,00 140,00 140,00Príjmové finančné operácie: 0,00 0,00 0,00Príjmy spolu: 330 123 3�2 454,17 35� 51�,27Bežné výdavky: 305 087,00 324 398,22 322 920,91Kapitálové výdavky: 7 200,00 18 495,00 18 493,53Výdavkové finančné operácie: 0,00 0,00 0,00Výdavky spolu: 312 2�7,00 342 ��3,22 341 414,44

vo výške 50,32 € a 3 , 6 0 € ( n e d o p l a t o k TKO). Doplatok za TKO rok 2013 obec vyberá od 1. 1. 2014.Obec Liptovská Štiav-nica má k 7. 3. 2014 na bežnom účte obce 13 436,00 €, na bežnom účte ZŠ 13 198,97 € a na účte rezervného fondu 120 404,06 €.

Nenáboženské veľkonočné tradície

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzni-ku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôle-žitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých usku-točnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Pre-dávajú sa napríklad veľko-nočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľ-konočných vajíčok, baranče-kov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodo-vanie, polievanie a korbáč. Od rána muži a chlapci cho-dia po domácnostiach svo-jich známych a polievajú ale-bo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom

z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanás-tich alebo až dvadsiatichšty-roch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou ru-koväťou a farebnými stužkami. Podľa tra-dície muži pri hodo-vaní pred-nesú ko-ledy. Či sa najprv korbáčuje alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď korbáčovanie môže byť bolestivé a polievanie neprí-jemné, nie je ich cieľom spô-sobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o

ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť uraze-né. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spome-

núť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väč-šinou korbá-čovanie a na východe polie-vanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nená-boženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľ-konočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu

ráno. Podľa detských rozprá-vok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným za-jačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dô-vod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zried-kavo.

V Nórsku je, okrem lyžo-vania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publi-kujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrej-me tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené prí-behmi s vraždami.

Katarína Pastuchová