K NIEKTORÝM UMELECKÝM A MIMOUMELECKÝM DÔVODOM PREJAVOV FENOMÉNU GENERAČNOSTI V SLOVENSKOM DIVADLE 2. POLOVICE 20. STOROČIA

ANDREJMAŤAŠÍKÚstavdivadelnejafilmovejvedySAV

Problematikuvýskumuslovenskéhodivadlavdruhejpolovici20.storočiazásad­neovplyvňujúspoločenskérámceumeleckejtvorbyvtomtoobdobí,predovšetkýmdvekľúčovéudalosti,ktorémalizanásledokzmenuvýchodiskovejparadigmyume­leckýchaktivít.PrvouboloprevzatiemocivpovojnovomČeskoslovenskuKomunis­tickoustranouvofebruári1948atoudruhouokupáciarepublikyvojskamiVaršav­skejzmluvyvauguste1968.Dôsledkomprvejhistorickejudalosti,ktorúhistoricistriedavooznačujúako„ví­

ťazstvopracujúceho ľudu“a„komunistickýpuč“,bolookremmnohých inýchde­joviprijatiezákonač.32/48odivadle(„divadelnýzákon“),vôbecprvejlegislatívnejnormy, ktoráNárodnýmzhromaždenímČSRprešlapoprevzatímociKlementomGottwaldom.Tentozákonbolvšakpripravovanýužodčias2.svetovejvojnysku­pinouľavicovýchintelektuálovadivadelnýchtvorcov,ktorísazhodlinanevyhnut­nosti zoštátniť divadelnícvo akonanevyhnutnomvýchodiskovomkroku, ktoréhocieľovou ambíciou bolo dosiahnuť, aby spoločnosť vnímala divadelnú tvorbu akoumeleckúčinnosť,nieakojednuzforiemkomerčnéhopodnikania.20.3.1948tedazákonzrušilvšetkydovtedyzriadenésúkromné,mestskéasmalýmčasovýodstu­pomajdružstevnédivadláa jedineštátneinštitúcieakrajskénárodnévýborybolioprávnenézriaďovaťaprevádzkovaťdivadelné inštitúcie.Okrem tohonazákladezákonavzniklaDivadelnáadramaturgickárada(jednapreČechyaMoravu,druhápreSlovenskoakoporadnýorgánpovereníkaškolstvaaosvety)akocentrálnyorgán,kompetentnýposudzovaťdivadelnéotázkyapriamovstupovaťdoorganizácie,ria­deniaausmerňovaniadivadelnejčinnosti.18členovslovenskejDDRpodvedenímpredseduMikulášaHubupotomuskutočňovalokoncepciu,ktorúnačrtol,rámcovopripravilačiastočneipresadilAndrejBagarešteakopovojnovýintendantdivadielnaSlovenskuaktorápredpokladalavytvoriťpoprivroku1945užexistujúcichpro­fesionálnychdivadlách vBratislave, Prešove aMartineďalšie divadelné inštitúciepocelomúzemíSlovenska.Jednotnýzväzroľníkovzriadil–nazákladeskúsenostísVesnickýmdivadlomvČechách,doktoréhozväzkukrátkopatrilajprvýslovenskýsúbor–vo svojejpôsobnostiDedinskédivadlo,ktorémaloneskôražpäť súborov(jedenhralpredstaveniavmaďarskomjazykuapôsobilnanárodnostnezmiešanýchúzemiachjužnéhoSlovenskaajedensašpecializovalnatvorbupredetiamládež),pričomjasnouspoločenskouobjednávkoubolapropagácianovejspoločnosti–apre­dovšetkýmjejagrárnejpolitiky–nacelomteritóriuSlovenska.ZosúborovDedin­skéhodivadlaneskôrpriamovznikliMaďarskéoblastnédivadlovKomárne,SpišskédivadlovSpišskejNovejVsiaKrajskédivadlovTrnave,aleherciarežisériskratšoučidlhšouskúsenosťouvsúborochDedinskéhodivadlapôsobilivčase,keďsatento

Štú

die

16 ANDREJMAŤAŠÍK

zájazdovýmodelprofesionálnehodivadlamorálneopotreboval(nazačiatku60.ro­kov)praktickyvovšetkýchdivadlách.ČeskoslovenskáľudováarmádazasaprevzaladosvojhozväzkuSlovenskékomornédivadlovMartineapremenilahonaArmádnedivadlo,spovinnosťouhraťpredstaveniatam,kdesakoncentrovalivyššiepočtyslo­venskýchvojakov,tedaajvčeskýchposádkach.Na jednej strane veľkorysé dobudovanie divadelnej siete znamenalo obrovský

nárastmožnostípretalentovanýchdivadelnýchumelcovanávštevaprofesionálne­hopredstaveniasastalaaspoňzavšedostupnoumožnosťoupraktickyprekaždéhoslovenskéhoobčana,nonastranedruhejslovenskákultúrnaspoločnosťnedispono­valapotrebnýmiodbornepripravenýmiľudskýmizdrojmi.Vysokáškolamúzickýchumeníeštelenvznikala,Štátnekonzervatórium(transformovanáHudobnáadrama­tickáakadémiapreSlovensko)nestačiloabsolventmidotovaťanitridivadlájestvujú­ceužvroku1945,pretozákladyprofesionálnychdivadelnýchinštitúciíkládlipredo­všetkýmvyspelíochotníci,ktorísvojecivilnépovolanienačasčinatrvalozamenilizazamestnanecképôsobenievnovýchdivadelnýchinštitúciách.Mnohíabsolvova­liOdbornýdivadelnýkurz,ktorývrokoch1950–54z iniciatívy JozefaBudskéhovtrochcentrách(priNovejscénevBratislave,priŠtátnomdivadlevKošiciachapriUkrajinskomnárodnomdivadlevPrešove)umožnilzískaťvpriebehudvochrokov

Činohra Slovenského národného divadla – skupina SoNDa, Mark Rozovskij: Neviete náhodou, koľko dostal Gagarin za ten let? Preklad Emília Štercová. Scéna a kostýmy Ivan Štěpán. Réžia Peter Mikulík. Premiéra 29. 9. 1965 (uvádzala sa s jednoaktovou hrou Alexandra Se-rafimoviča Meniny v devätnástom namiesto frašky Iona Lucu Caragia-leho Pán Leonida a reakcia, premié-ra 14. 3. 1965). Na fotografii Emília Vášáryová. Snímka archív Divadel-ného ústavu.

17KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

poprizamestnanízákladnúdivadelnúkvalifikáciunaúrovnidiplomuŠtátnehokon­zervatória.Rokypäťdesiatezhľadiskaprofiláciedivadelnýchgeneráciívšakzohraliúlohu

skôrnegatívnu.Všeobecnýavšadeprítomnýduch„kolektivizácie“,tedapresundô­razu z individuality namasu a ideologizácia priestoru umenia, ktorá sa prejavilanajmäplnýmakceptovanímždanovovskejestetikyavdivadelníctvedôslednoumo­nopolizáciouveľmizredukovanýchodkazovnaStanislavskéhoprincípy, tovšetkonedávalo veľkúmožnosťprejaviť sa talentovanýmosobnostiam.Avšadeprítomnákontrola,podozrievaniezmožnej„protištátnejčinnosti“vsituácii,keďkomunistickástranaorganizovalamonsterprocesyshrdelnýmirozsudkamiajsdonedávnavlast­nýmipoprednýmipredstaviteľmi (R. Slánsky,G.Husákaďalší), injektáž súborovkonfidentmiŠtátnejbezpečnostiadirektívnestraníckeriadeniespoločnostinomen­klatúrnymikádramivovšetkýchsféracharezortoch,vrátanekultúryaumenia, tovšetkozasaajvtvorcoch,ktorípredrokom1948nasvojtalentopakovaneupozorni­li,vyvolávaloobavyazjavneažnechuťpúšťaťsadovýraznejšíchavýznamnejšíchumeleckýchprojektov.AjBudský,Zachar,Gregor,Huba,Záborskýaďalšievýraznéosobnosti, ktorédodivadlaprišli v časekeď činohraNárodnéhodivadla zažívalahviezdnuéruinscenáciíJamnickéhoaHoffmanna,poslušnesklonilihlavyainvesto­valisvojčasatalentdoanimácieevidentnýchpropagandistickýchnepodarkovtypuMňačkovychMostov na východ či SkalkovhoKozieho mlieka, čo sú síce symboly,nozďalekanieojedineléaúrovňoueštenietieúplnenajextrémnejšiepríkladydobovéhorepertoáru.AjrozhľadenýavzdelanýPeterKarvaš,ktoréhoautorskéhviezdastrmovystúpalavpovojnovomdemokratickomintermezze,sabezakýchkoľveknáznakovvzdorupridalktrenduadielamiakoĽudia z našej ulice,Srdce plné radosti ai.plneak­ceptovalapropagovaldobovéideologickéaleiumeleckédogmy.Hovoriťvtomtokontexteogeneračnomprofilovanídivadelnýchsúborovnieje

jednoduchomožné,pretoženatonebolielementárnepodmienky.Tiesazačalipostupnevytváraťvšesťdesiatychrokoch.Hocimedzinárodnápo­

litická situácia ešte zavše eskalovala (Berlínska kríza, Kubánska kríza), predsa vovnútri socialistického tábora a teda aj vo vtedajšejČeskoslovenskej (od roku 1960už aj socialistickej) republike dochádzalo k postupnémunormalizovaniu vzťahov.Skultomstalinizmusa síce–na rozdielod sôchaportrétovveľkéhovodcu–ne­stratilimechanizmy,umožňujúcestraneovládaťakontrolovaťživot,prácuatvorbudivadiel,alepostupnýrastživotnejúrovne,obnoveniekontaktovsinýmikultúrami,vydávanieprekladovhieriteoretickýchpublikáciíužnielensovietskejasocialistickejproveniencieavneposlednomradepostupnásaturáciapotriebdivadielabsolventmiVysokejškolymúzickýchumení,tovšetko,spolusinšpirujúcimpríkladomzčeskejkultúry1vytváralopodmienkyprezačiatokumeleckejageneračnejdiferenciácie.Takýtovývojzískalneobyčajnevýznamnúpropagačnúpodporuvrýchlorastúcej

produkcii slovenských televíznych štúdií,predovšetkýmsamozrejmebratislavské­hopracoviskaČeskoslovenskejtelevízie.Šesťdesiateroky,najmäichdruhápolovica,boliobdobímmasovéhovybavovaniadomácnostítelevíznymiprijímačmi,čovko­

1VPrahesaužvrokoch1957-58vReduteapotomodr.1958vDivadlenazábradlí,Činohernomklu­beadivadleSemaforkoncentrovalipokusyinšpirovanéčeskoumedzivojnovouavantgardouasmerujúcekdiverzifikáciiajasnémužánrovému,umeleckémuiosobnostnémuvyhraneniujednotlivýchdivadelnýchsúborov.

18 ANDREJMAŤAŠÍK

nečnomdôsledkuumožňovalohercom,účinkujúcimvpravidelneuvádzanýchdra­matickýchreláciách, teda televíznych inscenáciáchpôvodných iprenovémédiumadaptovaných hier, získať za jediný večer mnohonásobne vyššiu popularitu, akoumožňovaloniekoľkoročnésystematickévystupovanievdivadle.Akosignály,žejestvujevnútornávôľazačaťsanadivadelnútvorbudívaťinak,

akoboloobvyklévexistujúcichprofesionálnychsúboroch, trebavnímaťajviaceroudalostí,naznačujúcich,žemladídivadelnícisipodtýmtopojmompredstavujúvý­razneširšíokruhaktivítavýstupov,nežponúkalvtedajšídivadelnýplagát.Odroku1959patrilikvyhľadávanýmpríležitostiamvidieťinýtypdivadlavystúpeniamla­dýchkomikov,MilanaLasicuaJúliusaSatinského,ktorírozvíjalitradíciukabaretu.VystupovalipríležitostnevDivadielkuDomuČeskoslovensko-sovietskehopriateľ­stva2,namládežníckychpopoludňajších„čajoch“vhoteliTatraainde.Keďzazačiat­ku6o.rokov3vybudovalinaZáhradníckejulicivBratislavevareálipodnikuZdrojkomornýdivadelnýpriestor,obsadilihoviaceréochotníckedivadelnésúbory. Jed­nýmznichbolajDivadelnýsúborpriOsvetovejbesedeBratislava–Nivy,vktorompôsobilipredovšetkýmbratislavskívysokoškoláci.Najmäodroku1965,keďvňomzačalakorežisérzískavaťdivadelnéskúsenostiĽubomírVajdička,predstavovaliin­scenácieuvádzanévA-divadlepriamupolemikusponukouprofesionálnychsúbo­rov. Hamlet IV.,Samopašné hryčiMandragorarozvíjaliinšpiráciekabaretnéhodivadlaavýraznouštylizáciousapolarizovalivočidominantnémurealistickémuherectvu.Trebavšakzdôrazniť,žetentosúborzdružovalajviacerýchtvorcov,ktorísavtedynaVŠMUpripravovalinasvojubudúcudivadelnúprofesionálnudráhu,okremspome­nutéhorežisératupôsobilajbudúcidramaturgŠtefanHavlík,scénografJozefCiller,herciJozefBednárikaDušanJamrichainí.DivadelnýkritikJánJaborníkupozornil,že„úsvitnovosaformujúcichvývino­

výchobdobínášhodivadelnéhoumenianerazohlasovaliprávesignályzoškoly,kdeje generačný pocit, pochopiteľne, najčerstvejší, najintenzívnejší. /.../Aj pramienkyk postupnému a cieľavedomému formovaniu generácie šesťdesiatych rokov vyra­zilinabývalejDivadelnejfakulteVŠMU.Stačíspomenúťinscenáciezprvejpolovicešesťdesiatychrokov–priammanifestačnúSpišákovuinscenáciuŠvarcovhoŠarkana,Krausovu inscenáciu známej Planchonovej dramatizácie Dumasových Troch muš-ketierov,Sládkovuskvostnú inscenáciuKyrmezerovejKomédie o bohatcovi a Lazarovi a opusy, ktoré vznikali bez dosahu pedagógov –Mroźkove jednoaktovkyVeselica a Strip-tease sprotagonistami inscenácieMariánomLabudom, StanomDančiakomaPavlomMikulíkomzavedeniadivadelnovednýchštudentovVladimíraStrniska,MilanaLasicuaMartinaPorubjaka,akoajbratovČapkovcovLásky hru osudnúvréžiiPetraMikulíka,kdeštudentidivadelnejvedyMilanLasicaaJúliusSatinskýhraliveľ­kédramatickéakomediálnecharaktery.“4

VčinohreSlovenskéhonárodnéhodivadla5,ktoráodmarca1962uždisponovalaajkomornýmdivadelnýmpriestorom–MalouscénounaDostojevskéhoulici,kmladé­

2KedysikaviareňBerlínka,dnesSlovenskánárodnágalérianaŠtúrovomnámestí.3Samotnédivadielkopostavilivroku1961aorokneskôrdostalovprístavbešatneazázemie.4 JABORNÍK, Ján.Naúvod. In. JABORNÍK, Ján,MISTRÍK,Miloš (ed).Divadlo na korze 1968 – 1971.

Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateatrologickejliteratúry,1994,s.12.ISBN80-85718-20-0.

5 TentonázovsapreinštitúciuNárodnéhodivadlazačalznovapoužívaťod1.10.1958.

19KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

murežiséroviPavloviHasprovi,ktorýdoSNDprišielponitrianskychzačiatkochakopredstaviteľmodernéhoponímaniadivadelnostiaevidentnebolschopnýzohrávaťfunkciuintegrujúcehoaprofilujúcehotvorcu,pribudlidoroku1964postupneJozefAdamovič,MichalDočolomanský,OldrichHlaváček,ŠtefanKvietik,PeterMikulík,EvaPoláková,HanaSarvašová,JurajSlezáček,VieraTopinková,BožidaraTurzono­vováaEmíliaVášáryová,baajpantomimickáskupinaEduardaŽlábkaaMilanaSlád­ka,dramaturgičkyEvaMalinováaMargitaMayerováisHaspromvnútornespriaz­nenýscénografVladimírSuchánek.Vrepertoárisavtomtočaseobjavujúinscenácieopárrokovprveštenepredstaviteľné,počnúchrouArthuraAdamova Jar 71. roku vprekladevpäťdesiatych rokoch (tedazčasovéhoaspektu„lenprednedávnom“)odsúdeného„buržoáznehonacionalistu“LadislavaHoldoša (aMichalaChorváta),DürrenmattoviFyzici i Herkules a Augiášov chliev,MrožkovMoriak,BrechtovaľudováhraPán Puntila a jeho sluha Matti,TopolovKoniec maškár,HavlovaZáhradná slávnosť,MillerovadrámaPo páde,AlbeehoKto sa bojí Virginie Woolfovej? iKarvašovehryJaz-va a Veľká parochňa.6Keďsapotomvpolovici60.rokov,vsezóne1965/66vsúbore

6 Lenpreporovnanie,odesaťrokovprv,vsezóne1953/54napríkladuviedlačinohraNárodnéhodivadla8premiér–KrálikovuSvätú Barboru,PalárikovoDobrodružstvo pri obžinkoch,MoliéroveUčené ženy,Karva­šovuhruSrdce plné radosti,komédiuVáclavaJelínkaŠkandál v obrazárni,hruAlexandraKornijčukaChirurg Platon Krečet,ShakespearoveVeselé panie z WindsoruaČechovovhoUja Váňu.

Divadelné štúdio Bratislava – Divadlo na korze. Alexej Nikolajevič Arbuzov: Úbohý môj Marat. Preklad Vladimír Strnisko. Scéna a kostýmy Milan Čorba. Réžia Vladimír Strnisko. Premiéra 6. 12. 1970. Na foto-grafii Milan Kňažko (Marat) a Magda Vášáryová (Lika). Snímka Pavol Blažo, archív Divadelného ústavu.

20 ANDREJMAŤAŠÍK

objaviliajVladimírStrniskoakodramaturgMalejscény,SoňaŠimkováakolektorkadramaturgie,StanislavDančiak,MariánLabuda,IvanMistríkaPavolMikulíkakoherci(PeterMikulíkvtomčaseužnahradilIvanaLichardanaposterežiséra),objavilasapriniektorýchinscenáciáchSNDajpoznámka,žeideoprojektSoNDa7.Akokoľvekbysabádateľovizodstupučasuzdalo,žetakýtovývojatakátozhoda

šťastnýchokolností(personálnepodmienky,politickáliberalizácia,diváckyzáujempodporovanýtelevíznoupropagáciouumelcov)musívygenerovaťajmasívnygene­račnýnástupa jasnéodlíšeniesaodgenerácie,ktorádivadloformovalaodštyrid­siatych rokov,predsak tomunedošlo.Dôvody sú s vysokoupravdepodobnosťoupredovšetkýmtieto:– Generácia,ktorúbysmemohlipracovneoznačiťakodivadelnúgeneráciurežisé­rovJánaJamnickéhoaJozefaBudského,ktorejjadrosasformovalovNárodnomdivadlevštyridsiatychrokoch(MartinGuttmann–Gregor,ViliamZáborský,Mi­kulášHubaaďalší) anásledne savpovojnových rokoch sústavneposilňovalaoďalšíchumelcov(napr.LadislavChudík,GustávValach,KarolMachata,MáriaKráľovičová,ZdenaGruberová,JozefKroneramnohíiní)poumeleckejhybernáciivpäťdesiatychrokochvstúpiladošesťdesiatychrokovsnovýmelánomavôľoudokázaťsvojtvorivýpotenciál.NajtransparentnejšietomožnovidieťnapríkladepráverežiséraJozefaBudského,ktorýsapoSmrti Jánošíkovej,Maríne aLaholovomAtentáte8podpísalpodKrálikoveBuky podpolianske,PopovovuRodinu,TreňovovuĽubov Jarovú,triednuamarxistickyrevolučnúinterpretáciuhryLopedeVeguFu-ente OvejunaiKarvašovzeitstuckSrdce plné radosti,noodPiesne našej jari (1956)savrátilnatrajektóriudivadlaveľkýchhumanistickýchideí(áno,boltoľavicovocítiaciumelecapresvedčenýkomunista,takžeBudskéhoinscenácielogickyboliblízkeajnázoromvtedajšíchideológov)aobjavnéhoformálnehotvaru,rozvíja­júceho dedičstvo expresionistického divadla9. V polovici 60. rokov Budský do

7 PoprvýrazpriinscenáciiCaragialehohryPán Leonida a reakcia,ktorásauvádzalaspolusjednoaktov­kouAlexandraSerafimovičaMeniny v devätnástom,premiéra14.3.1965obevréžiiPetraMikulíka.SkupinuSoNDatvoriliStanislavDančiak,MariánLabudaaPavolMikulík,vtomčaseešteposlucháčiVŠMU(vroku1965absolvovali štúdiumherectva).Následnesaakoprojekt skupinySoNDauvádzanaštudovaniegro­tesknejkomédieMarkaRozovskéhoNeviete náhodou, koľko dostal Gagarin za ten let? (r.PeterMikulík,uvádza­névjeseni1965sMeninami v devätnástom namiestoCaragialehoPána Leonida asatirickákomédiaHeinaraKipphardtaStoličky(4.12.1965,réžiaKarolSpišáka.h.).

8TietoinscenácieuviedloSNDvrokoch1948a1949.9 EštenasklonkupäťdesiatychrokovtakBudskýuviedolTylovKrvavý súd,VyšnevskéhoOptimistic-

kú tragédiu,ČapkovuBielu nemoc,ArbuzovovuPríhodu na brehu riekyavroku1961ČechovovhoIvanova,sktorýmiSNDabsolvovalotriumfálnyzájazddoSovietskehozväzuvroku1961.NaBudskéhoKrvavý súd napríkladAlenaUrbanováspomínala:„Včeskomdivadlesavtomčasetiežužvšeličopohlo,nezmyselnéždanovovskénormy socrealizmuužvia facti vychádzalinavnivoč.Tentoproces zatiaľvšaknedošiel ažknárodnejklasike.Posledná inscenáciapražskéhoNárodnéhodivadlanámpredložilaKutnohorských ha-viarovakodieloskoromarxistu,akonázornúpomôckupreškolenieotriednomboji.Svedomitárealistickádrobnokresba,starostlivéprekresľovanie„typických“vlastnostíbaníkov-proletárovapodléhovykorisťova­teľa.Skrátkanuda.Aodrazusmesúžasompozeralinatúistúhru,inscenovanúsosmelýmrozmachomro­mantickejtragédie.Žiadnailustráciaznámehohistorickéhokonfliktu,ničvopreddané,ničpovrchné.Každáspostávbolajedinečnou,neopakovateľnouindividualitou,ktoráišlazasvojimcieľomsvášnivýmúsilím.Zichzrážoklietaliiskry.Nenávisť,zúfalstvomárnejrebélieapošpinenejlásky,opitosťmocou,šialenstvokrutosti.Tovšetkozovretédocelistvého,štýlovočistéhotvaru.Divadloveľkéhogestabezteatrálnosti,sil­nýchemóciíbezhystérie,zvučnéhotónubezpátosu.“URBANOVÁ,Alena.Správnymužvsprávnomčase.In.PODMAKOVÁ,Dagmar(ed.).Jozef Budský.Bratislava:KabinetdivadlaafilmuSAV,2001,s.119–120.ISBN80-967283-5-0.

21KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

svojichinscenácií (TopolovKoniec maškár,SofoklovVládca Oidipus,HochhuthovZástupca,Suchovo–KobylinovaTarelkinova smrť,KarvašovExperiment Damokles,ČechovovVišňový sad) sústavneobsadzovalajmladýchčlenovsúboru,vstupo­valdotvorivéhoprocesuinšpirovanéhoajdielamisúčasnýchdomácichautorov(Karvaš),hľadaltvorivéinšpirácievdielachmodernýcheurópskychdramatikov(Brecht,Hochhuth,Topol),aleajklasikovsvetovejdrámy(Čechov,Shakespeare,Sofokles).

– Podobne najvýznamnejší predstavitelia tejto divadelnej generácie možno prá­ve v dôsledku ruptúry spôsobenej socialistickou popisnorealistickou epizódouvpäťdesiatychrokoch,vstúpilidodivadelnéhodianianazačiatkušesťdesiatychrokovsmimoriadnouchuťoudokázaťsvojeumeleckékvalityavýzvypredklada­nénovýmiautormiapredstaviteľminovejrežisérskejadramaturgickejgenerácievnímali ako šancudokázať svoj talent a schopnosti.Ak sinavyšeuvedomíme,ževherectve je rozdielmedzi tvorbouvobdobíschematizmuavrokochšesť­desiatychnajzreteľnejší,pretožeodpopisnejdetailnej realistickejdrobnokresbyačastoažabsurdnéhohľadaniamotiváciíjednotlivýchkonaníaprejavov,nosú­časneiveľkéhojednoznačnéhogestaadeklamatívnostismerujeherectvokcivil­nejšiemuazovnútornenémuprejavu,ktorýzdôrazňujeindividuálnujedinečnosťpostavyaautenticituhercovhoprejavu(tedavkonečnomdôsledku–paradoxne

Divadelné štúdio Bratislava – Divadlo na korze. Alexej Nikolajevič Arbuzov: Úbohý môj Marat. Preklad Vladimír Strnisko. Scéna a kostýmy Milan Čorba. Réžia Vladimír Strnisko. Premiéra 6. 12. 1970. Na fo-tografii Zuzana Kocúriková (Lika), Martin Huba (Leonidik) a Juraj Kukura (Marat). Snímka Pavol Blažo, archív Divadelného ústavu.

22 ANDREJMAŤAŠÍK

–naplnenieStanislavskéhoambícieajehovolaniapo„zžitísa“hercaspostavou,dôslednejpremenehercanadramatickúpostavu),pričomrozširujúcasamožnosťtelevíznehouplatneniaodhercovvyžadovalaprávecivilnejší,vnútornepresved­čivýprejavbezpátosuateatrálnosti,výsledkombolo,žesapočetneitalentovoneobyčajnesilnámladšiačasťsúboruSNDnemalamožnosťvyhraniťvoči„staré­mu“umeniusvojichpredchodcov,aleženaopakmladítvorcoviaskôrčineskôrvplynulidopriebežne samodernizujúcej generácie adošlo k ich organickémuprepojeniu.

– Slovenskédivadelníctvovšesťdesiatychrokochuž tvorilo logickyvybudovanýsystém,ktorýumožňovaltalentovanejšímindividualitámpresadiťsa.Tototvrde­niemožnodemonštrovaťnadesiatkachpríkladovhercov,režisérov,scénografovčidramaturgov,ktorípozískaníprofesionálnychskúsenostívmenšíchsúborochpokračovalivkošickomŠtátnomdivadlečimartinskomDivadleSNP10aodtiaľzasa cesty najtalentovanejších smerovali do bratislavských divadiel, SND a na

10Odroku1960sapôvodneSlovenskékomornédivadlo,potomArmádnedivadlovrátilopodcivilnúsprávupodnázvomDivadloSlovenskéhonárodnéhopovstaniavMartine.

Divadelné štúdio Bratislava – Di-vadlo na korze. Alexej Nikolaje-vič Arbuzov: Úbohý môj Marat. Preklad Vladimír Strnisko. Scéna a kostýmy Milan Čorba. Réžia Vla-dimír Strnisko. Premiéra 6. 12. 1970. Na fotografii Milan Kňažko (Marat) a Magda Vášáryová (Lika). Snímka Pavol Blažo, archív Divadelného ústavu.

23KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

Novúscénu.Solídnedivadelnokritickézázemie11zabezpečovalo informovanosťopozoruhodnýchdivadelnýchaktivitáchkdekoľveknaúzemíštátuaštátnymo­nopolnadivadelnú činnosť vytváralmožnosti aj nakomerčneneefektívnevý­meny predstavení a hosťovania súborov, takže prakticky všetky zaujímavejšieinscenáciemimobratislavskýchdivadielbolomožnévidieťajnabratislavskýchjaviskách.Atrebadodať,žeprečlenovbratislavskýchsúborovzasahosťovaniačastodonedávnaeštekolegovzMartina,Zvolena,Košíc,PrešovačiNitrybývaliajvítanouspoločenskouudalosťouabolinaichtvorbuzvedaví.Arecipročnezá­jazdovépredstaveniaSlovenskéhonárodnéhodivadlavnašichmestáchamesteč­káchvyvolávalipriamhysterickýzáujem,pretožekaždýsachcel„dotknúť“umel­cov,ktorýchceztelevíznuobrazovkuvnímalskoroakočlenovsvojejdomácnosti.Nadruhejstranetakýtosystémdefactoblokovalmožnosť,abysavmimobrati­slavskýchsúborochvytvorilistabilnejšiegeneračnevyhranenéskupinytvorcov,ktorébybolischopnépresadiťosobitýumeleckýnázor.

– Fenomén televízie spôsobil neobyčajnú popularitu predovšetkým najčastejšieúčinkujúcichumelcov,alespoločenskýstatusdivadelnéhoumelca,garantovanýužDivadelnýmzákonomzroku1948saprudkozvýšiladivadelníumelcisasta­lijednouznajprestížnejšíchspoločenskýchelít.Pôsobenievdivadelnomsúborenebolosíce také lukratívne,akoúčinkovaniev televízii,filmea rozhlase,aleajvzhľadomna to, žev týchtomédiách sauplatňovali častoajdivadelní režisériadramaturgovia,bolopraktickéabysaajnatvorbetelevíznycharozhlasovýchinscenáciíafilmovstretávalitímy,ktorévedeličoodkohomožnoočakávať.Vdô­sledku všeobecne platných legislatívnych pravidiel navyše nebolo jednoduchézostaťmimopracovnývzťahavyhľadávaťpríležitosticezsystémkastingov,čobolobežnýmjavomvzápadnejEurópeaasijedinýmslovenskýmhercom,ktorýtodlhodobejšiedokázalbolIvanPalúch.Nováslovenskádivadelnágeneráciasavšaknedokázalasformovaťapresadiťani

vpriaznivejspoločenskejklímeuvoľnenýcharelatívneslobodnýchšesťdesiatychro­kovvbezprostrednomkontaktesgeneráciousvojichpredchodcovaučiteľov.Podari­losatoažpovznikuštátnehoDivadelnéhoštúdia12,ktoréjepodľapriestoruvktorompôsobilo,známejšieakoDivadlonakorze.Divadlonakorze (budememaťnamyslipredovšetkýmčinoherný súbor)bolo

prvýmslovenskýmprofesionálnymdivadlom,ktorésaprogramovoformovaloakoopozitumprotisúdobémudivadelnémumainstreamu.IniciátoromjehovznikubolpredovšetkýmabsolventdramaturgieVladimírStrnisko13,ktorývšakjasnesmerovalkďalšiemupôsobeniuvofunkciirežiséra.DramaturgomčinohrysastalMartinPo­

11 RecenzieakritikydivadelnýchpremiérpravidelneuverejňovaliceloštátnedenníkyPravda,Rudéprá­vo(doroku1969vychádzalajehoslovenskámutácia),Smena,Práca,Ľud,regionálnedenníkaHlasľudu,Smer a Slovenský východ a časopisyKultúrny život,Mladá tvorba, Slovenské divadlo, Film a divadlo,Slovensképohľady,menejpravidelneajvPrahevydávanýčasopisZväzučeskoslovenskýchdivadelnýchumelcovDivadlo.

12Vzniklonazákladeinšpiráciepodobnýmpražskýmzariadenímvroku1967aodroku1968v jehozväzkupôsobiloDivadlopoézie,DivadloLasicuaSatinského,ČinohernýsúborahudobnáskupinaPrúdy.PozánikuDivadlapoézie(1968)aemigráciiMilanaSládka(1968)vznikolPoetickýsúbor(1970),ktorýpo­tompozrušeníDivadelnéhoštúdiaarozpusteníČinohernéhosúboruaDivadlaLasicuaSatinského(1971)podnázvomPoetickáscénapôsobilsamostatneaždofúziesNovouscénou(1976).

13Vsezóne1965/66boldramaturgomMalejscénySND,kdevtedyvznikliinscenácievymedzenévočiostatnémurepertoáruznačkouSoNDa.

24 ANDREJMAŤAŠÍK

rubjak.ZčinohrySlovenskéhonárodnéhodivadladonovovznikajúcehodivadielkaodišli herci StanislavDančiak,MariánLabudaaPavolMikulík,pripojil saMartinHuba,ktorýbolpoabsolvovaníštúdiavangažmánvŠtátnomdivadlevKošiciachavsezóne1967/68vDivadlepoézie,ZitaFurková,ktorámalazaseboupôsobenievoZvolene,Nitre,TrnaveavDivadlepoézie,PeterDebnár,pôvodnerežisérvDivadleP. Jilemnického, ktorý sa všakuplatnil najmä ako výraznýfilmovýherec. Spome­dzihercov,ktoríúčinkovalivinscenáciáchDivadlapoéziesapridaliajĽuboGregoraZoraKolínska.ČlenkousúborusastalaajfilmováherečkaMartaRašlová,HelenaHúskováznitrianskehodivadlaascénickýakostýmovývýtvarníkMilanČorba.Ne­skôrdosúborupribudliJurajKukura,MilanKňažkoaMagdalénaVášáryová.PeterMikulík,ktorýsanaprípravevznikunovéhosúborupodieľal,sanapokonrozhodolzostaťvSND.HocipodľapôvodnýchplánovmalčinohernýsúborvzniknúťažpodokončenírekonštrukciepriestoruvbudoveAstorky,čosamalostaťvroku1969,rozhodnutímMilanaSládkaaEduardaŽlábkaodísťpookupáciizČeskoslovenskasavznikčinohernéhosúboruurýchlil.PrvoupremiéroubolouvedenieBeckettovhoČakania na Godota14,nasledovalijednoaktovkySlawomiraMrožkavréžiihosťujúce­hoPetraMikulíka,ŽenbaN.V.Gogoľa,ktorou savDivadlenakorzeprezentovalMilošPietor(neskôrnaštudovalajČechovovejednoaktovkyJubileum a Svadba)ašty­riStrniskoveinscenácie–KopitovatragifraškaAch ocko, chudák ocko...,ArbuzovovahraMôj úbohý Marat,BüchnerovWoyzeckaOstrovskéhoLes.Vjúni1971DivadelnéštúdioMinisterstvokultúrySlovenskejsocialistickejrepubliky15zrušilo,oficiálnepreporušovanie hospodárskychpredpisov a „pre ideovo-umelecké nedostatky v jehočinnosti“16.PodstatnáčasťčinohernéhosúboruprešladoangažmánnaNovúscénu.PríbehDivadlanakorzetedatrvaltrisezónyatvoríhosériaôsmichinscenácií17,

predsasavšakvmodernejslovenskejteatrológiičastooperuje„generáciouDivadlanakorze“,natútotradíciusaodvolávajúnovímladítvorcovia–slovomjetoprede­jinyslovenskéhodivadlapojem.Dôvodtejintenzívnejahlbokejstopy,ktorúDivadlonakorzevdejináchnašejdivadelnejkultúryzanechaloaktorádodnesovplyvňujejejpodobuceznasledovníkovažiakov,ktorísaktradíciitohtodivadlahlásiaiktoríjupopierajú,trebahľadaťprioritnevtom,žepoprvýraznevznikoldivadelnýsúbor„podľapravidiel“,tedanevytvorilhoprincipálči intendantanezostavovalhoakokolektívpotenciálnespôsobilýobsadiťistýtypplánovanýchprodukcií,aležesúborvznikol ako tím spriaznených ľudí.Ľudí, ktorívedeli, že z istotydivadiel s tradí­ciouidúdoneistotynovéhoprojektu,ľudí,ktorímožnonevedeli jasneartikulovaťakédivadlobyrobiťchceliapoakejpoetiketúžia,alevedelipomernepresne,kdesvojubudúcnosťnevidia.CitujmeopäťdramaturgaM.Porubjaka: „Poetika, ktorúreprezentovalKarolZachar,veľminásneoslovovala,nezdalasanámveľmikomická,smiešna,bolaprenásvzdialená. /.../Nijakýmspôsobomsmevšaknechceli s touto

14PrekladDušanSlobodník.RéžiaMilanLasicaaVladimírStrnisko.Premiéra21.12.1968.15 NazákladezákonaofederatívnomusporiadaníČeskoslovenskavzniklik1. januáru1969národné

ministerstvákultúry.16Citovanépodľa:PORUBJAK,Martin.Diskusianakonferencii.In.JABORNÍK,Ján,MISTRÍK,Miloš

(ed).Divadlo na korze 1968 – 1971.Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateatrolo­gickejliteratúry,1994,s.81.ISBN80-85718-20-0.

17 M.Porubjakvcitovanomdiskusnomvstupepripomenul,žeKohoutovAugust, august, augustvréžiiPetraMikulíkazakázalivgenerálkovomtýždniaHanákovainscenáciaPinterovhoNemého čašníka a Iones­covejLekciebolatiežzastavenákrátkopreddokončením.

25KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

poetikou, s týmtonázoromnavecpriamopolemizovať a sompresvedčený a bolismevšetcipresvedčení,žejednoduchotumajústáťvedľaseba–SNDsoZacharomaKorzo–akozrejmedvadruhygeneračnéhodivadla,ktoréobidvamajúrovnaképrávonaživot.“18

Druhýmneobyčajnedôležitýmfaktorombolasústredenosťakontinuitatvorbydivadla.Asipoprvýraznevznikali jednotlivé inscenácieakosamostatnésolitéry,ktorésazistýchdôvodovvurčitomčasestretlinajednomdivadelnomplagáte,aleprivšetkejžánrovejodlišnostiameniacichsaumeleckýchtímochsapodarilovytvo­riťčosiakokontinuálnyprúddivadelnýchudalostí, integrujúcidokoncaajspora­dicképohostinskévystúpeniainýchdivadiel(Činohernýklub,Kladivadlo),pričomfunkciustmeľujúcehoelementuzohrávalopopri„tímovomduchu“najmäosobitéherectvo.Aby sme pochopili spoločnú názorovú pozíciu členov divadla, je nevyhnutné

pripomenúť, že išlonapospolo tvorcov,ktorídospievaliv relatívnej slobode šesť­desiatychrokov,zažilipokusohľadanieautentickejčeskoslovenskejcesty,spojený

18 Ref.16,s.80.

Divadelné štúdio Bratislava – Di-vadlo na korze. Alexander Nikola-jevič Ostrovskij: Les. Preklad Mar-tin Porubjak a Vladimír Strnisko. Scéna Tomáš Berka. Kostýmy Mi-lan Čorba. Réžia Vladimír Strnicko. Premiéra 14. 6. 1971. Peter Debnár ako Gennadij Nešťastlivcev. Sním-ka archív Divadelného ústavu.

26 ANDREJMAŤAŠÍK

smenomAlexandraDubčekaitraumuzokupácieštátuvstredeEurópyvojskamiúdajnespriatelenýchštátovbezvýznamnejšiehoprotestutohoslobodnéhoademo­kratickéhosveta,ktorý–akosaukázalo–jednoduchorešpektovalpovojnovérozde­leniesférvplyvuaosudČechovaSlovákovnepociťovalakočosi,kvôličomubybolohodnoriskovaťskomplikovanieobchodnýchvzťahovsoSovietskymzväzomajehosatelitmi.Asi naivný československý sen o reformovaní socializmu a jeho ľudskejtváriprekazilitankyalietadlá–avčasekeďešteokupačnéjednotkybolovidieťnapredmestiach,vznikolčinohernýsúborDivadlanakorze.Mladíľudia,ktorísavňomstretli,asianinemohlipredstierať,žesanasvetokolosebaaživotpredseboudívajúsveľkýminádejami!Traumatizujúcaspoločenskárealitazúfaléhozápasuozáchranuaspoňtorzazprogramovýchcieľovroku1968,alesúčasneizúfalstvozosériekrokov,ktoréznamenalikoniecilúziám(zmluvao„dočasnom“umiestnenívojsknaúzemíČSSR,znovuzavedeniecenzúryapod.)malanepochybnebezprostrednývplyvnato,žeDivadlonakorzezvoliloarozvíjalopoetiku,prektorúsavžilooznačenie„grotesk­nýrealizmus“.„ČlenoviaDivadlanakorzevidelisvetakogrotesknýaaknechceliza­mlčať,čovidia,muselihotakýmajzobraziť.Grotesknévinscenáciáchtohtosúborunebolornament,alehlbokýživotnýpocit.“19 ŠtvrťstoročiaposkončeníDruhejsvetovejvojnysavšakvtompociteskepsy,roz­

čarovaniazvýsledkov,kuktorýmspoločnosťdoviedlipolitické,ekonomickéakul­túrne elity a bezvýchodiskovosť vyplývajúca z existencie zbraňových potenciálovschopnýchniekoľkonásobnezlikvidovaťcelúplanétu,šírilipocelomsvete.Drámaadivadloabsurdityasinajpresnejšiezrkadlilopocity,ktoré–na rozdielodpovoj­novýchnadšeníabudovateľskýchprogramov–ovplyvňovalirovnakotvorcovakoichdivákov.Pregeneráciu, ktorá siuvedomovala, že žijevo svetedeformovanomtlakomglobálnehomocenskéhoboja,kdesastratilihistorické,zdanlivovečnémrav­néhodnotyaistoty–atýmviacpregeneráciu,ktorásamuselavyrovnaťsfaktom,ženapriekverbalizovanýmvyhláseniamopriateľstve,družbeaspoluprácisiahapriohrozenísvojhovlastnéhozáujmupozbraniasileajnajbližšípartner–bolavýrazomživotnéhopocitu čierna groteska absurdnéhodivadla, strata viery v komunikáciua sústredenie sana bizarnosť ľudského snaženia. Toplatí predivadlona sklonkušesťdesiatychrokovnapriečEurópouavýraznetozasiahloiSevernúAmeriku.Niejepretonáhoda,žeDivadlonakorzezačínalosvojučinnosťuvedenímklasikaabsurd­nejdrámy,SamuelaBeckettaČakanie na Godotaajepríznačné,žeprecelýrepertoárdivadlajeurčujúcigrotesknýpohľadnasvetbezohľadunato,čihrajúruskéhorea­listualeboamerickéhoabsurdnéhodramatika.Nietnajmenšíchpochýb,žepodobnéľudsképocity,poznatkyapostoje,akésme

uviedlivsúvislostisDivadlomnakorze,malimnohíinítvorcoviapôsobiacivtedyvinýchslovenskýchdivadlách.Cezsvedectvádobovejdivadelnejkritikysúdokon­caniektorétakétočrtyajvichtvorbeidentifikovateľné–spomeňmeakopríkladzavšetkyPietrovuinscenáciuGorkéhodrámyNa dnevDivadleSNPvMartine20,ktoráichartikulovaladvarokypredvznikomčinohryDivadlanakorzeadoistejmieryjumôžemevnímaťajako„prológ“toho,čosapotomkontinuálnerozvíjalovpivnicina

19 MISTRÍK,Miloš.IdeyaideályDivadlanakorze.In.JABORNÍK,Ján,MISTRÍK,Ján(ed).Divadlo na korze 1968 – 1971.Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateatrologickejliteratúry,1994,s.21.ISBN80-85718-20-0.

20Premiéra 16. 11. 1967.

27KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

Sedlárskejulici.Pocitymladejdivadelnejgeneráciesavšakpremenilinaaktgenerač­néhodivadlaažvpodmienkachmalého,vnútornespriaznenéhoensámblu.Spomenulisme,žezákladnýmtmelivominscenáciíDivadlanakorzeboloherec­

tvo.Inýtyphereckejpráce,nežnaakýbolopublikumvtomčaseprivyknuté.Bolotoherectvo,ktoréčerpaloztradíciepsychologickéhorealizmuapoznaniaStanislavské­hosystému21,alevnímaloichzvládnutielenakoprostriedokkďalšejtvorivejpráci.VpriestorovejdispozíciiDivadlanakorze,kdeprvídivácisedelipraktickynasamomokrajijaviska,nepripadalidoúvahyveľkégestá,predstieranieapátos–ničnemohlobyť„akože“,pretoževšetkobolopoddetailnoukontrolouavtesnomkontakte.He­rectvotedamuselovtýchtopodmienkachpôsobiťmaximálneautentickyabyťvýra­zomosobnostnýchpostojovaindividuálnychreakcií.Dochádzatedanajednejstranektakmerúplnémuzžitiuhercaspostavou,nastranedruhejpostavanepoužívalenhercovpsychofyzickýaparátanevznikáakoproduktdefactoneodvislýodosobnost­nýchpocitovherca,aledramaturgiaaréžiacielenevytvárajúreorganizácioupôvod­

21 Teraz už autentického, v šesťdesiatych rokoch boli k dispozícii kľúčové Stanislavského teoreticképráceodivadle,nielen„maďarskébrožúry“,zktorýchčerpalsvojupredstavuoK.S.StanislavskomJánBorodáčaždanovovskézjednodušujúcepríručky,ktorévyšlivpäťdesiatychrokoch.

Nová scéna, Bratislava. Anton Pavlovič Čechov: Tri sestry. Preklad Vladimír Strnisko (v čase premiéry uvádzaný ako „dramaturgia Novej scény“). Scéna Oto Šujan. Kostýmy Stanislava Vaníčková. Réžia Mi-loš Pietor. Premiéry 24. a 25. 3. 1972. Na fotografii zľava Ida Rapaičová (Máša), Eva Rysová (Oľga) a Mag-da Vášáryová (Irina). Snímka archív Divadelného ústavu.

28 ANDREJMAŤAŠÍK

ného slovesnéhomateriálu a jeho interpretáciou situácie, ktoré hercovi umožňujús postavou sa stotožniť aj vnútorne a tak hľadať optimálne gesto, intonáciu, non­verbálnureakciu,pohľad...PreherectvovDivadleakorzebolmimoriadnedôležitýdetailajehojedinečnosťasugestívnosť.Nemožnositovšakzamieňaťspopisnýmde­tailizmompäťdesiatychrokov,anisimprovizáciou–detailyboliprísneselektovanéafixované,bolivýsledkomdlhéhoaintenzívnehohľadaniaaskúšania.ArovnakojepreherectvovDivadlenakorzepríznačnépermanentnéhľadanievnútornýchzdro­jovhumoruajvtýchnajvypätejšíchsituáciách,schopnosťpointovaťzdanlivosilnúdramatickúsituáciunečakanegrotesknou„bodkou“.NapredstaveniachDivadlanakorzeprepukávaličastosalvysmiechu,tensmiechvšakinšpirovalipodnetyinéhotypu,akovZacharovychveselýchkomédiách,čiakovyužívaliFrantišekDibarbora,aleboJozefKronervoveselohernýchaestrádnychbestsellerochsvojejdoby.Anekdo­tunahradilgag,presnevystavanýaprecíznepointovaný.Navyšepracujúcipredo­všetkýmskontrastomsémantickyvyprázdnenéhoslovaanonverbálnehokonania.Tobolanapokončrta,ktorásaprerežisérov,spolupracujúcichsčinohernýmsúboromDivadlanakorzestalapríznačnou–dramatickásituáciavznikánerazvovyslovenomprotikladektomu,čopostavyverbálnedeklarujú,čoaočomhovoria.Akciaslovorelativizuje,obraciajehozmysel,menípátosnafrašku.PodľaPietrovhovyjadreniajeho ideálnombolo,„aby fyzickékonaniehercabolovkontrapunktek textu, je to

Nová scéna, Bratislava. Anton Pav-lovič Čechov: Tri sestry. Preklad Vladimír Strnisko (v čase premiéry uvádzaný ako „dramaturgia Novej scény“). Scéna Oto Šujan. Kostýmy Stanislava Vaníčková. Réžia Miloš Pietor. Premiéry 24. a 25. 3. 1972. Na fotografii Jarmila Koleničová (Irina) a Eliška Müllerová (Oľga). Snímka archív Divadelného ústa-vu.

29KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

oveľapôsobivejšie,nežakpodtextjekontrapunktickýktextu.Fyzickékonaniehercakontrapunktickékobsahu, jevizuálnea tedadivadelnejšieapôsobivejšie,než lenpúhakontrapunktickáintonácia.“22NapríkladjednýmznajsilnejšíchokamihovPie­trovhoHamleta naNovej scéne, sa staloPoloniusovovyprevádzanieLaertesa späťdoNemeckanaštúdiá,keďOféliaaLaertesvpredstihuparodujúponaučenia,skto­rýmisaPoloniussosynomlúči, sa takzobvyklejmiernenudnej scénypremenilonaobrovskúzábavuaneuveriteľnepresnecharakterizovaloPoloniusaakospupné­hoanadutého,dosebazahľadenéhoabeznádejnekonvenciamispútanéhočloveka/funkcionára,ktorýibatára.Niektorí teatrológovia vyslovili názor, že výrazné exponovanie nonverbálnych

prostriedkovvDivadlenakorzesúvisíajskoexistencioužánrovorozmanitýchsúbo­rovvDivadelnomštúdiu(SládkovpantomimickýsúboraLasicasoSatinským)amákorenepredchádzajúcejintenzívnejspolupráci(SládekrežírovalvŠtúdiuVŠMUKo-médiu o boháčovi a Lazarovi, vktorejniektoríneskorší členovia činohernéhosúboruhrali,bolituspoločnéúčinkovaniavofilmeapod.).„MilanLasicaaJúliusSatinskýbolipodvedomýmivedomýmintelektuálnymnábojomprirodzenesformovanejhe­reckejgenerácie,ktorápostupnevychovávalaužajnasledovníkovsvojhospôsobuartikulovaniasveta.“–napísalaZuzanaBakošová–Hlavenková.23Nepochybneprá­ve„dotyková“blízkosťtvorcov,ktorízpovahypestovanéhožánrudokázaliintenzív­nejšieaobjavnejšievyužívaťhereckévýrazovéprostriedky,ktoréčinohrazväčšatakdôkladneneexploatuje,boliprehercovinšpiráciou,nazdávamesavšak,žepodstat­nejšieakľúčovéboliuvedenédramaturgickéaréžijnékonceptytvorby.TonapokonumožniločiastočnéudržiavaniekontinuityduchatvorbyDivadlana

korzeponiekoľkosezónajpozánikuinštitúcieapresunejadrajejumeleckýchpra­covníkovdočinohryNovejscény.Tuvšakužpostupnenastalajefektrozptylu,ktorý–akosmeuviedlivyššie–neumožnilsilnejšiepresadeniesamladýchdivadelníkovvrepertoárovýchprofesionálnychsúboroch.ČinohraNovejscény„vyrábala“insce­nácierozličnéhotypu,odklasickýchoperiet,cezvtedyrešpektovanémodernémuzi­kálovéprodukcie24,bulvárnekomédie,alei„ideový“repertoár,ktorýsapozačiatkunormalizácievrátilnadivadelnýplagát.KvčleneniubývalejčinohryDivadlanakorzedoNovejscénydošlok1.septembru1971aužvoktóbriúčinkovalStanislavDančiakakoPredavačbalónikov,MilanKňažkoakoProspero,PavolMikulíkakoTuttiaPeterDebnár akoVeľžrecCapitouvKatušovej inscenáciiOlešovej rozprávkyKlauniáda, alebo O troch nenažrancoch25,MartinHubaakoBohorodnýa StanislavDančiak akoDodovSzakonyihoPoruche vo vysielaní26.AžpotomsavČechovovychTroch sestrách

22Citovanépodľa:BAKOŠOVÁ–HLAVENKOVÁ,Zuzana.HerectvostaréanovépodľaPietra.In:MIS­TRÍK,Miloš(ed.)Režisér Miloš Pietor.Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateat­rologickejliteratúry,1992,s.112–113.ISBN80-9000513-5-9.

23BAKOŠOVÁ–HLAVENKOVÁ,Zuzana.SlobodahravostiahravosťsmiechualeboHerciaklauninakorze.In.JABORNÍK,Ján,MISTRÍK,Miloš(ed).Divadlo na korze 1968 – 1971.Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateatrologickejliteratúry,1994,s.25–26.ISBN80-85718-20-0.

24NaNovejscénenaprelome60.a70.rokovuviedliMy Fair Lady,West Sde Story,Gréka Zorbu,Fidlikanta na strechečiLoď komediantovvnaštudovaní tímuDaliborHeger (dramaturg),ZdeněkMacháčekaBohušSlezák(dirigenti),BorisSlovák(choreografia),BedrichKramosil(réžia)asúdobákritikavysokohodnotilatietodiváckymimoriadneúspešnéinscenácie.

25Premiéra3.10.1971.26Premiéra20.12.1971.

30 ANDREJMAŤAŠÍK

vPietrovejréžiistretávamesvýraznejšímzastúpenímpredtýmhomogénnehoatr­valespolupracujúcehosúboru27.„ŠtúdioNovejscény28poskytlovhodnýpriestornaprimeranúadaptáciuanovérozvinutiebezprostrednéhodedičstvaDivadlanakorzeajehoinšpirácií“,napísalneskôrJánJaborník.29Adodáva,že„...súbor„korzistov“saakobypootvoril,miernerozostúpil,abyumožniltvorivýspôsobkoexistencie.SúborNovejscény,čiistéspektrumtohtosúboru,museloprejaviťvnútornúochotuktejtospolupráci,ktorásavšak–akosaukázaloasústavnepotvrdzovalo–vždyvyplácala./.../Umeleckyaestetickyurčujúcimaexpanzívnejšímvtomtosymbiotickomstretnu­tísastalprúdDivadlanakorze.“30FúziousNovouscénousavšaknaštartovalaajsériaudalostí,ktoréjasnedoku­

mentujúzánik fenoménu„generácieDivadlanakorze“ajnapriek tomu, žeMilošPietorapotomajVladimírStrniskovinscenáciáchuvádzanýchvŠtúdiuNovejscénynatvorbu„korza“nadväzovaliarozvíjalijejinšpirácie.Prvouztýchtoudalostíboloužsamotnéakceptovanie fúzie.M.Porubjakspomínana rokovaniasD.Hegeromako riaditeľomNovej scény,kde sanajsamprvhovoriloo istej autonómii,Divadloakorzedokoncanavrhovalo,žedodokončeniarekonštrukcieAstorkybudehraťnazájazdoch–napokonvšaksúborkapitulovalapodpísalponúknutézmluvy,dokon­caajsvedomím,ženiektorýmjednotlivcomneboloumožnenéprejsťknovémuza­mestnávateľovi.Tonepochybneznamenaloiochromenieazrelativizovaniedovtedysystematickybudovanéhopocituensámblu,vnútornejjednotyanázorovejspolupat­ričnosti.Prácavinomtyperepertoáru,sinýmipartnermiarežisérmi,veľkémožnostiuplatniťsavtelevízii(nielenv„serióznej“produkciiLiterárno-dramatickejredakcie,aleajvreláciáchzábavnýchčidetských),aleajrezignované(alebokonjunkturálne?)prijatiečlenstvavKomunistickejstrane(vDivadlenakorzeakozjavnejedinejorga­nizáciivrezortekultúrynebolomožnévytvoriťzákladnúorganizáciuKomunistickejstranySlovenska,pretoženikzumeleckýchpracovníkovneboljejčlenom)niektorý­mibývalýmihercamiDivadlanakorze,tovšetkoznamenalo,žeDivadlonakorzeužvsedemdesiatychrokochboloibaspomienkoualegendou.Ato,čo(aj)jehoniekdajšíčlenoviadosiahlinaNovejscéneaneskôrvčinohreSlovenskéhonárodnéhodivadlajeužinákapitoladejínslovenskéhodivadla,ktoránemápovahuvnútornenázorovokompatibilnejgeneračnejvýpovede.Vsedemdesiatychrokochsasituácia,popísanávsúvislostispomernevysokým

počtommladýchtvorcov,akosmekonštatovalivsúvislostisostavomčinohrySNDv šesťdesiatych rokoch, zopakovala vo viacerých mimobratislavských divadlách.V Košiciach, Martine, Nitre, Trnave i v prešovskom Divadle J. Záborského všakksformovaniuskutočneadôslednegeneračnéhodivadlanedošlo,pretožeskupinytvorcov,ktorésaotousilovali,vždybolivmenšinovompostavenívočitvorcom(roz­

27 Mášu hrala Zora Kolínska (v alternácii s Idou Rapičovou), IrinuMagda Vášáryová (v alternáciis JarmilouKoleničovou),TuzenbachaMartinHuba (valternácii sPavlomMikulíkom)aFerapontaPeterDebnár(valternáciisVladomKostovičom),premiéra24.a25.marca1972.

28IšloodokončenúrekonštrukciudivadelnéhopriestoruvbudoveAstorky,ktorásazačalarenovovaťpreSládkovupantomímuačinohernýsúborDivadelnéhoštúdiaapolikvidáciiboljehomajetok,vrátanenedokončenejsály,prevedenýnaNovúscénu.

29JABORNÍK,Ján.Divadlonakorzepozrušení.In.JABORNÍK,Ján,MISTRÍK,Miloš(ed).Divadlo na korze 1968 – 1971.Bratislava:Koordinačnáradaprevydávaniedivadelnýchhierateatrologickejliteratúry,1994,s.63.ISBN80-85718-20-0.

30Ref.28,s.62.

31KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

ličnejgeneračnejpríslušnosti,vrátanesvojejvlastnej!),ktorí tendovalikmainstrea­movémutypudivadelnejtvorby.Vždyabsentovalapredovšetkýmzákladnávýcho­diskováplatformageneračnéhodivadelnéhoprejavu – názorová zhodanapostojik spoločenskémuvývoju, artikulovaná vôľa vysloviť cezdivadelné inscenácie istémyšlienkovéposolstvá, smerovanékpodobneuvažujúcimskupinámdivákov.Niejenáhoda,ževoviacerýchprofesionálnychdivadláchdostaliaktivitysmerujúcekugeneračnýmdivadelnýmprejavomorganizačnúpodobu„štúdií“či–akovNitre–„poddivadiel“.Tvorcoviaintuitívnecítili,žeakchcúsosvojimnázoromnadivadlouspieť,musiasvojedielavyčleniťzkontexturutinnejdivadelnejprácevorganizácii.Vnútornévýchodiská,tedanázorováorientáciaaživotnýpocit,znechuteniemla­

dýchumelcovzospoločenskýchpomerovvktorýchsaocitli,pritombolirelatívneblízkepostojompopísanýmvsúvislostisgeneráciouDivadlanakorze.Vsedemdesiatychrokoch,vdobespoločenskejnormalizácie,bolasituáciasvojim

spôsobomešte jasnejšiaakoodesaťročieprv–niksiužnemoholrobiťanilenilú­zie,žetvoríslobodne,ideálomopakovanedeklarovanýmkomunistickýmizjazdamineveril už nik a všetci ich vnímali ako jasné „vykolíkovanie“ priestoru absurdnejmetahry–umelcisarešpektovanímurčenejmieryslobodytvárili,žetvoriaslobodnea„vedúcasilaspoločnosti“,tedapolitickéorgánysiuvedomovali,žeobčaniapotre­

Nová scéna, Bratislava. William Shakespeare: Hamlet. Preklad Jo-zef Kot. Scéna Oto Šujan. Kostýmy Stanislava Vaníčková. Réžia Miloš Pietor. Premiéra 15. 2. 1974. Martin Huba v titulnej úlohe. Snímka ar-chív Divadelného ústavu.

32 ANDREJMAŤAŠÍK

bujúaspoňurčitúilúziuslobody,akužnadichnázormiaprejavmivkaždodennomživotevdobe„gulášovéhosocializmu“mástranakontrolu.PrízraklikvidácieDivad­lanakorzečiTatrarevueboljasnýmmementomavarovaním,žesúhranice,ktoréniejemožnébeznásledkovprekračovať.Stranavšakdisponovalaviacerými„miernejší­mi“spôsobmi,akotým,ktorísapriveľmipokúšaliovymaneniezosivéhoprieme­ru,daťnajavosvojumoc.Medzinajvyužívanejšiespôsoby„disciplinovania“patrilaobsadzovaciapolitikaSlovenskej televízie,Slovenskéhorozhlasuafilmovej tvorby.Vsedemdesiatychrokochsa totižvýrazneroztvorilinožnicemedzi spoločenskýmpostavenímdivadelníkov,ktorípôsobili ibavosvojematerskej inštitúciia tvorcov,ktorídostávalimožnosťúčinkovaťvtelevízii,filmearozhlase.Okremtohosofistiko­vanýsystémspoločenskýchocenení,najmäudeľovanietitulovzaslúžilýanárodnýumelecsktorýmibolospojenépodstatnezvýhodnenéhonorovanievýkonov,vniesolmedzidivadelníkovajpodstatneviacrivality.Akdivadelnýumelecbeztituluamož­nostísústavnejprácenajmäpretelevíziužilnavtedyštandardnejúrovnivysokoškol­skyvzdelanýchobčanov,tedazvládalzosvojhopríjmutrojizbovýbytatrabantalebo„embéčku“čižigulák,herecocenenýtitulomzaslúžilýanárodnýumelecaobsadzo­vanýtelevíziousmerovalskôrčineskôrdovilovejštvrtemedzispoločenskúsmotán­kuaautoz tuzexovejponukypatrilokvonkajškovýmprejavomumelcovhoúspe­

Nová scéna, Bratislava. William Shakespeare: Hamlet. Preklad Jo-zef Kot. Scéna Oto Šujan. Kostýmy Stanislava Vaníčková. Réžia Miloš Pietor. Premiéra 15. 2. 1974. Vľavo Dušan Blaškovič (Polonius), v po-predí Vlado Müller (Claudius). Snímka archív Divadelného ústa-vu.

33KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

chu.Totolákadlomateriálnehozvýhodnenia„vyvolených“,režimuneodporujúcichumelcov–avmnohýchprípadochišlooosobnosti,ktoréboliskutočnevýnimočnýmitvorivýmiindividualitami!–boloklasickouukážkoucynickypragmatickéhopostojakomunistickýchelítvdobenormalizácie:ktosadržalvovyhradenompriestore,ob­časposlúžilprepropagandistickéciele(nevyholsaúčinkovaniuvangažovanýchdie­lach,typuseriálu30 prípadov majora Zemanaokomunistickejbezpečnosti,alebo„ide­ových“dielachsovietskejčidomácejproveniencie,typuhrdinskýchepopejíoSNP,protifašistickomodbojičizápases„emigrantskýmizradcami“)asprávalsalojálne(bolčlenomaspoňRevolučnéhoodborovéhohnutiaaSocialistickéhozväzumládeže,keďužnieKomunistickejstrany),malpodstatnevýhodnejšiepodmienkypreživotsvojasvojichblízkychnežten,ktosaniektorejzpodmienokpriečil.Niektorými významnými súbormi umeleckých aktivít generačného typu v se­

demdesiatychaosemdesiatychrokochsmesazaoberalivinýchtextoch,prezovše­obecňujúcivýstuptrebazdôrazniť to,čoboloprevývojuvažovaniaogeneračnomdivadelnomprejavepretietodesaťročiapríznačné:– Došlokistémuprekrývaniupojmugeneračnédivadlospokusmioalternatívnydivadelnýprejav.Vdivadelnýchsúborochsazväčšaokolojednej-dvochurčujú­cichosobností,vdrvivejväčšinerežisérov(ŠtátnedivadloKošice–PeterOpálený,DSNPMartin–ĽubomírVajdička,OndrejŠulaj,Banskobystrickébábkovédivadlo–JozefMokoš,Krajovédivadlo,resp.DivadloA.BagaravNitre–JozefBednárik,Divadlopredeti amládežvTrnave–BlahoslavUhlár, JurajNvota,Divadlo J.ZáborskéhoPrešov–EduardGürtler,PoetickýsúborNovejscény–StanislavPár­nický,JozefMokoš)nakratšíčidlhšíčasvytvoril„súborvsúbore“,tedaspomedziumeleckýchpracovníkovsavyčlenili tí,ktorípreuskutočnenieambicióznejšíchprojektovboliochotníajobetovaťpohodliečivoľnýčas.Tietoinscenácievznikaliprevažnev rámci schválenéhodramaturgickéhoplánuaboli riadnousúčasťouvýstupovdivadla,priichprípravevšaktvorcoviavrozličnejmierevyužívaliinétvorivépostupy,akobývalovtýchtodivadláchobvyklé.Výnimočnosťtýchtopro­dukciíječastozvýraznenáužvoľbouinéhodivadelnéhopriestoru,prípadnevý­raznouadaptácioudisponibilnejsály31

– Vžiadnomzregistrovanýchpokusovosformovanieskupinytvorcov,ktorímalivôľuaambíciuoslovovaťdivákainýmitémamiainouformálnouorganizáciouvýpovede sanepodarilodosiahnuť stav, aby sa tento typkomunikácie stalpredivadloaspoňnanejakýčaspríznačnýa typický, tedaprofilujúci.NajbližšiesaktomupriblížilotrnavskéDivadlopredetiamládež,ktorépoodchodeL.FarkašaformovalidominantneBlahoslavUhláraJurajNvota,tuvšakzasakontraproduk­tívnepôsobilanevyhnutnosťrešpektovať jasnúprofiláciudivadlaakoinštitúciesnezanedbateľnýmipovinnosťamivýchovnovzdelávaciehocharakteruapresnedefinovanýmiokruhmiadresátov.Vovšetkýchostatnýchprípadochbolipokusy„mladých“či„mladších“divadelníkovlendoplnkomkprevažujúcemurepertoá­ru,hocivmnohýchprípadochvýrazneovplyvňovalicelkovýobrazdivadlavpo­vedomíkultúrnejverejnosti(napr.BednárikoveinscenácievNitre).

– Lenveľmizriedkavonašliumeleckílídri–akosmeuviedli,išlozväčšaorežisérov

31Kproblematikepozrinapríkladajštúdie:MAŤAŠÍK,Andrej.Generačnépreskupovanievslovenskomdivadelníctve.InSlovenskédivadlo,aMAŤAŠÍK,Andrej.Hľadanienovéhodramatika(sedemdesiateroky20.storočiavslovenskomdivadelnomkontexte).InSlovenskédivadlo,r.59(2011),č.4,s.349-365.

34 ANDREJMAŤAŠÍK

–stabilnejšieapočetnejšieokruhyumeleckýchspolupracovníkov,predovšetkýmspomedzigeneračneblízkychčlenovhereckýchsúborov.Atraktívnosťvidinybra­tislavskéhoangažmánalukratívneponukytelevíznejprodukcievtomzohrávaliveľmivýraznúúlohu.

– Slovenskéčinohernédivadlovosemdesiatychrokochmuselonaliehavoriešiťvoväčšom rozmere generačnú obmenu, keďže tú prirodzenú čiastočne zabrzdilapetrifikácia stavu v dobe nástupu normalizácie. Postupne však jej predstavite­liadosiahlidôchodkovývekaodchádzalisčastidobrovoľneasčastipodtlakommladšíchkolegovzaktívnejdivadelnejčinnosti.PrechodMilošaPietra,Ľubomí­raVajdičku(aneskôrihosťovanieVladimíraStrniska)dočinohrySND,pričomkaždýznichpresadiliprijatieniekoľkýchhercov,sktorýmispolupracovali(zaM.Pietromdo SNDprešliMartinHuba, JurajKukura,MagdaVášáryová,Mi­lanKňažkočiDušanBlaškovič,Ľ.VajdičkasidoSNDpriviedolĽ.PaulovičaaP.Bzdúcha)vyvolalináslednepočetnépresuny(R.PolákzKošícdoMartina,L.Pod­makazTrnavyaO.ŠulajzMartinanaNovúscénuatď.)aobmenyumeleckýchsúborovvceloslovenskýchreláciách.

– V dôsledku zmenymocenských pomerov v Zväze sovietskych socialistickýchrepublíkposmrtiL.BrežnevaanajmäpozačiatkuGorbačovovej„perestrojky“sanaprieksnahámdogmatikovvČeskoslovenskuuchovaťstatusquopostupneideologickýtlaknaumelcovuvoľňovalataksaviaceroambicióznychdivadel­nýchapelov logickydostalodohlavnéhoprogramuamalikdispozíciivšetkykapacitysúboru,nemuselihľadaťalternatívnemožnosti.Taksavosemdesiatychrokoch stalpriestor ŠtúdiaNovej scényvšeobecne známyakodivadlo s jasnevyhranenoupoetikou,určovanouVladimíromStrniskom(ktorzubývalýchčle­novčinohryDivadlanakorzeakorovnocenníčlenoviatímupribudlinapríkladMilanLasica, JúliusSatinský, IdaRapaičová,EduardBindas,MariánZedniko­vič),hociformálnedominanciuV.Strniskavedeniedivadla„riedilo“inscenácia­miktorépripravovaliO.Katuša,P.OpálenýčiO.Šulaj.Podstatnévšakbolo,žediváknachádzalostrékritickévýpovedeostavespoločnostiužnielenvizolova­nom segmente štúdiových, alternatívnych či inakvýnimočných inscenácií, alestretávalsasnimičorazčastejšieajvbežnýchrepertoárovýchprodukciách(lenveľmivýberovo–napríkladzFormanovhofilmusvetoznámyLet nad kukučkinym hniezdompodnázvomEniki, beniki... aAndrejevovŽivot človekavDSNPMartin,Ibsenov Nepriateľ ľuduaFeldekovaSkúškavSND,BrechtovMuž ako mužčiHlava XXIIvPoetickomsúboreNovejscényainé).Mladítvorcoviatakstratilivýznam­nýdôvodzomknúťsaapokúšaťsaospoločnévystúpenienabázeartikuláciesvojejgeneračnejodlišnosti.Tútosituáciuvýraznezmenilspoločenskýzvratvjeseni1989,keďobčaniavyšli

nanámestiaavynútilisizmenuvovedeníštátu.Divadelníumelcibolivtomtopro­ceseveľmiiniciatívniaviditeľní,častotobolipráveoni,ktonaštartovaltýchmenejodvážnychľudík jasnejartikuláciisvojichpredstáv.Paradoxneprebudenýzáujemoveciverejnéspôsobildivadlámveľképroblémysnávštevníckymzáujmom,aleob­nažilajmnohéinéproblémy,sktorýminašedivadloadivadelnítvorcoviadodneszápasia.TýmtovývojomsazaoberáD.Podmakovávsamostatnejštúdii.32Zhľadiska

32PODMAKOVÁ,Dagmar.Slovenskédivadlovprostredíspoločnosti–od80. rokov20. storočiapodnešok.InSlovenské divadlo,r.59,č.3(2011),s.208-217.

35KNIEKTORÝMUMELECKÝMAMIMOUMELECKÝMDÔVODOMPREJAVOVFENOMÉNU...

skúmaniageneračnejproblematiky jezaujímavé,žerehabilitácia inštitúcieDivadlanakorzeasatisfakciajehočlenommalavpodstaterovnakédôsledkyakosmevideliodvedesaťročiaprv–generáciatvorcov,ktorívtomčasemaliokolopäťdesiatrokov,obsadilakľúčovéstrategicképozícieaaksamladítvorcoviachcelipresadiťsosvoj­imodlišnýmpohľadomnasvetatvoriťinédivadlo,akoponúkalterazdominantnýmainstreamodvodenýodtradícieDivadlanakorze,čiaspoňodvolávajúcisanaňu,začalivzáveredeväťdesiatychrokovdávaťosebevedieťopäťsúborysformovanéakoopozíciavočitomutosamokonštituovanémumainstreamu.Moholbytobyťnáznak,žeslovenskédivadločasombudefungovaťakoperma­

nentnesaobrodzujúcisúborrozličnedefinovanýchsúborovazoskupeníadojehovývojanebudúvstupovaťneprirodzenéruptúrymimomeleckejpovahyčimotivácie.

CERTAIN ARTISTIC AND NON-ARTISTIC REASONS FOR THE GENERATIONALMANIFESTS PHENOMENON IN THE SLOVAK THEATRE IN THE SECOND HALF OF THE 20TH CENTURY

Andrej MAŤAŠÍK

TheauthoranalyzesdevelopmentofSlovakprofessionaltheatreafterWorldWarIIfromtheperspectiveofemerginggenerationallyrelatedartteamsoftheatrema­kers.Henotesthatgenerationalmanifestationshavealwaysbeenconditionedbyso­cialsituationbecausethebasicattributesofthisconceptaretheuniformityofopinionandtheabilitytostronglyarticulatecivicandartisticviewsincontroversyandcon­frontationwiththeprevailingsocialatmosphere.Thesixtiesbroughtalongareleaseofsocialtensionandatthisperiodquiteanumberofuniversity-trainedyoungthe­atreartistsactiveintheatersweresteppingupagainstastronggroupofolderartists,whoafteryearsofschematismshowedremarkablevitalityandwereabletoabsorbmanyelementsofmoderntheatre.Thus,thefirstundepreciatedgenerationaltheaterwasthetheatercompanyDivadlonakorze.Intheseventies,atendencytowardsage­nerationaltheaterwastobefoundespeciallyintheatersinTrnava,NitraandMartin,butinallcasesthesewererepertorytheatreswithstagingproductionvaryingfromgenerationalproclamationsof„otherness“tomainstreampieces.Theatregeneratio­nallyclearlydefinedwasgiventheopportunitytodeveloponlyaftersocialupheavalin 1989.

Táto štúdia je výstupom grantového projektu VEGA č. 2/0164/09 – Fenomén generačnosti v slovenskom divadle 2. polovice 20. storočia.