Metodicko – pedagogické centrum

Národný projekt

INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI

ŠKOLSKEJ SÚSTAVY

Katarína Fedorová

Jeseň a jej tajomstvá

Námety na rozvíjanie komunikatívnych kompetencií a matematickej

gramotnosti

2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum,

Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor UZ:

Katarína Fedorová

Kontakt na autora UZ: ZŠ s MŠ Lesná, 086 33 Zborov

Názov:

Jeseň a jej tajomstvá

Námety na rozvíjanie komunikatívnych kompetencií

a matematickej gramotnosti

Rok vytvorenia: 2015

Oponentský posudok vypracoval:

Mgr. Dana Gašparová

ISBN 978-80-565-1395-8

Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na

predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej

únie.

Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

Obsah

Úvod 4

1 Rozvoj komunikatívnych kompetencií 5

1. 1 Námety aktivít na rozvoj komunikatívnych kompetencií 6

2 Rozvoj matematickej gramotnosti 9

2. 1 Námety aktivít na rozvoj matematickej gramotnosti 11

Záver 17

Zoznam bibliografických odkazov 18

4

Úvod

Hranie a hry patria k najdôležitejším prvkov vývoja dieťaťa, pretože sú

prirodzeným vyjadrením detských vnútorných potrieb.

F. W. A. Fröbel, (1826)

V publikácii Jeseň a jej tajomstvá Námety na rozvíjanie komunikatívnych kompetencií

a matematickej gramotnosti ponúkame prehlaď aktivít, ktorými si spestríme pochmúrne

a upršané obdobie, akým je jeseň. V edukácii detí predškolského veku môžeme zaradiť tieto

aktivity do každej z organizačných foriem denného režimu.

V nasledujúcich kapitolách vám priblížime námety hier v oblasti rozvoja komunikatívnych

kompetencií a matematickej gramotnosti, ktoré spája tematika jesene. Preto sú vhodné

k zaraďovaniu do výchovno-vzdelávacej činnosti práve v tomto období. No sú ľahko

modifikovateľné aj v kontexte inej tematiky.

5

1 Rozvoj komunikatívnych kompetencií

Základom žitia dieťaťa v kultúre, v ľudskom spoločenstve je komunikácia prostredníctvom

určitého jazykového kódu. Schopnosť narábať s konvenčným a pre iných zrozumiteľným

dorozumievacím prostriedkom dieťaťu poskytuje rozmanité možnosti ako ovplyvňovať

okolité dianie. Znamená to, že základom nadobúdania kultúrnej gramotnosti je rozvíjanie

komunikatívnych kompetencií dieťaťa v jazyku. Dieťa poznáva jazyk postupne ako systém

zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy a vzťahy

v prostredí, kde žije. Získavá jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť,

komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórií, poznávať väzby, súčasti života atď.

V predškolskom období sa osvojuje reč, utvárajú sa základy jazykovej správnosti a kultúry

reči. V tomto období sú aj najpriaznivejšie predpoklady zvládnuť jazyk v jeho spisovnej

podobe a to môže dieťaťu poskytnúť prirodzené jazykové a rečové prostredie materskej

školy. Dieťa prostredníctvom reči vyjadruje nielen svoje predstavy, poznatky a skúsenosti,

ale aj pocity, nálady, dojmy, zážitky, potreby, prosby, želania a túžby, ba dokonca aj obavy a

nádeje. Rečový prejav dieťaťa výrazne sprevádza reč tváre, tela, pohybov. Tento jav

zapríčiňuje emocionalita osobnosti dieťaťa predškolského veku. Reč sa postupne stáva

nástrojom myslenia, prostriedkom sociálnej, citovej komunikácie, ako aj autoregulátorom

správania sa dieťaťa. Obsah reči naznačuje všeobecnú alebo konkrétnu informáciu, postoje a

city a do istej miery vypovedá aj o vôľových vlastnostiach hovoriaceho. Rečový prejav sa vo

všeobecnosti považuje za jedno z významných kritérií úspešnosti človeka, v ktorom odhaľuje

svoju kultúru jazyka, reči a správania, úroveň a spôsob myslenia, citový stav, názory a postoje

k ľuďom, prírode a k určitej skutočnosti. V pedagogickom pôsobení učiteľa modeluje

jazykovú správnosť a kultúru reči spolu s kultúrou správania sa dieťaťa. Vytvára dostatok

príležitostí na napodobňovanie zreteľnej výslovnosti hlások a hláskových skupín, gramaticky

správneho a spisovného používania slov, slovných spojení a rôznych vetných vzorov reči.

Zohľadňuje individuálne tempo osvojovania reči dieťaťa. Zachováva postupnosť osvojovania

pasívnej a aktívnej slovnej zásoby. Umožňuje dieťaťu najprv porozumieť obsahovému

významu slov, napríklad zmyslovým vnímaním a rôznymi neslovnými reakciami na podnety.

Postupne podnecuje dieťa k aktívnemu a samostatnému pomenúvaniu predmetov, javov.

Vytvára priaznivú socioemocionálnu atmosféru, ktorá stimuluje tvorivosť, aktivitu a

samostatnosť v rečovom prejave dieťaťa. Jazykový a rečový rozvoj osobnosti dieťaťa

6

pozitívne ovplyvňuje celková podnetnosť prostredia. Sem možno zaradiť okrem iného aj

podnety bohaté na vecné prostredie (hračky, didaktické pomôcky...). Z dôvodu neustáleho

prínosu v tejto oblasti je vhodné inovovať v triedach „čitateľské“ detské kútiky. Čo by mal

„čitateľský“ detský kútik obsahovať:

vhodný a pohodlný detský nábytok, stoly a stoličky,

stoly, ktoré budú mať uprostred zásobníky na rôznorodý výtvarný materiál,

knižné detské vybavenie, ktoré obmieňame a dopĺňame spoločenskými hrami a

pomôckami,

samostatná nástenku na prezentáciu „výtvorov“ detí,

detské zrkadlá, ktoré zjednodušia a skvalitnia vykonávanie individuálnych

artikulačných cvičení s deťmi,

pomôcky na vykonávanie dychových cvičení (napr. nahrávky rôznych zvukov, hlasov

zvierat, ktoré si dieťa môže individuálne vypočuť – „prehrať“ a následne vyskúšať),

pomôcky na vykonávanie rytmických cvičení,

pomôcky na rozvíjanie sluchovej diferenciácie, t. j. sluchového a fonematického

vnímania, napr. rôzne sluchové hry,

počítač s vhodným detským softvérovým prostredím (napr. Alík: „Môj prvý šlabikár“),

priestor na humorné výpovede detí, vymyslené rozprávky, príbehy, „múdre odpovede“,

riekanky, básničky, ktoré sa s deťmi precvičujú.

(Krok za Krokom, Metodická príručka, str. 73-75)

1. 1 Námety na rozvoj komunikatívnych kompetencií

Čo ti napadne, keď poviem...?

Rozhovor s deťmi začíname vyčítankou: „V našej triede bola vrana, na okienku sedela,

povedzte mi, milé deti, čo tam všetko videla?“ Na koho padne posledné slovo, má povedať

niekoľko predmetov podľa dohodnutej témy (záhrada, les, jeseň, zvieratká atď.). Dieťa povie

správny predmet, ostatné mu odpovedia: „Áno, áno, je to tak, môžeme ti zatlieskať.“ Deti

môžu „vytlieskavať“ pomenovaný predmet. Môžu pomenovávať aj osoby, v tom prípade

vyčítanku pozmeníme: „V našej triede bola vranka, na okienku sedela, povedzte mi, milé deti,

kohože tam videla?“

Dialóg s deťmi: U: „Čo ti napadne, keď poviem (ovocie, zelenina, stromy...).

Deti bez pomôcok odpovedajú a vymýšľajú jednotlivé druhy ovocia, zeleniny...

7

Obmena: U:„Ako sa spolu volajú jablko, hruška, slivka, čerešňa...?“ Vedieme dialóg, aby deti

mohli vyjadriť a komunikovať svoje myšlienky, poznatky a názory o danej téme (k hľadaným

výrazom podľa dohodnutého pravidla).

Zvieratká na dvore

Hru môžeme motivovať pesničkou „Na dvore býva sliepočka naša“ a krátkym rozhovorom

o tom, čo všetko môžeme na dvore u babky a dedka vidieť. Pripravíme obrázky zvierat. Keď

si dieťa vyberie obrázok zvieraťa, učiteľka sa opýta:

„Kto je na obrázku?“ D: „Na obrázku je psík.

“ U: „Ako robí psík?“ D: „Šteká, havká, stojí, sedí, spí, vyplazuje jazyk...

Dieťa napodobní, ako šteká pes: „Hav, hav (krava-dáva mlieko, mučí, ... sliepka- kotkodáka,

znáša vajcia, ...).“

Nájdi správny obrázok

„Uhádneš, na ktorý obrázok sa pozerám?“

Na stolíku sú rozložené rôzne obrázky (prípadne ilustrácie z kníh). Pri mladších deťoch

učiteľka opisuje obrázok a deti majú uhádnuť, nájsť a určiť, ktorý obrázok učiteľka opisuje.

Napr. U: „Vidím vtáčika, ako letí s húsenicou. Uhádneš, na ktorý obrázok sa pozerám?“. Deti

hľadajú správny obrázok podľa krátkej inštrukcie.

Pri starších deťoch môžeme indície hľadania sťažiť a pri najstarších deťoch učiteľka v hre

vystupuje len ako pozorovateľ. Jedno dieťa obrázok opisuje, druhé dieťa obrázok vyhľadáva.

Deti si roly postupne menia.

Obmena – „Čo sa deje na obrázku?“

U: „Vidím dievčatko s dáždnikom a list padajúci zo stromu“

Deti hľadajú obrázok a môžu k nemu vymyslieť príbeh. Opisujú čo sa mohlo stať, čo môže

byť ďalej...

Ťuká ďateľ do stromu

Pripravíme obrázky súviasiace s daným ročným obdobím (jeseň). Rozmiestnime ich po triede.

Deti „lietajú“ po triede ako ďatle, postupne sa zastavia pri každom obrázku (sadnu si na

strom). Predmet najprv pomenujú a neskôr ho vyťukajú, vytlieskajú, rytmizujú na detských

hudobných nástrojoch...

Vyberáme slová rôznej dĺžky, s rôznym počtom slabík- jednoslabičné, dvojslabičné,

trojslabičné ... ( list, strom, šar-kan, je-leň, hruš-ka, gaš-ta-ny, vet-rí-ček, ...)

8

Obmena: Prostredníctvom rozkladu slov môžeme deťom zadať aj jednoduché otázky, na ktoré

odpovedajú jednoduchou alebo len jednoslovnou odpoveďou.

U: Čo je v le-se?

D Zvie-rat-ká.

U: Čo je na stro-me?

D: Hruš-ky, gaš-ta-ny, lis-ty, čer-ve-né lis-ty

Jeseň

Vyvesíme obrázky jesennej krajiny. Nabádame deti na to, aby vymýšľali príbeh pomocou

pozorovania obrázkov a ich následnosti. Motivujeme každé dieťa, snažíme sa, aby každý

opísal jeden obrázok.

Medvedík chce ísť na prechádzku

Pomôcky: šatky, prírodné materiály, plyšový medvedík

Touto hrou rozvíjame u detí prirodzený rozhovor. Najprv si s deťmi vymyslíme príbeh, potom

ho sptvárnime na podlahe. Položíme si otázky: Kam chce ísť medvedík na prechádzku? Chce

sa mu ísť do lesa? Čo by si mal do takého lesa vziaž so sebou? ...Pomocou šatiek a prírodných

materiálov spoločnými silami vytvoríme na zemi „les“. A premýšľame ďalej: Koho môže

medvedík v lese stretnúť? Čo môže v lese počuť? ( napodobňujeme zvuky lesa) Čo môže

v lese robiť?....

Učiteľka je medvedík a súčasne s vymýšľaním príbehu napdobňuje a rozpráava.

Obmeny: medvedík ide na lúku, navštívi lekára, školu atd.

9

2 Rozvoj matematickej gramotnosti

Základné prvky matematiky sa objavujú v každodennom živote a deti predškolského veku sa

s nimi oboznamujú úplne prirodzene. Počítajú, koľko majú súrodencov, na prstoch ukazujú

koľko majú rokov, vyjadrujú či dali ruku hore alebo dole, aký priestorový vzťah má ich telo

k predmetom v ich okoliu... Toto sú rozhodne úplné začiatky matematiky, s ktorými sa

stretáva. Matematické schopnosti detí sa najlepšie rozvíjajú pri hre. Hra patrí medzi

prirodzené a pre deti najobľúbenejšie činnosti. V nej začínajú deti postupne chápať ďalšie

zložitejšie vzťahy a súvislosti, začínajú uplatňovať predstavivosť a názorné myslenie.

Odporúča sa mať po ruke veľké množstvo didaktických hračiek a rôzne stavebnice.Činnosti

majú deťom prinášať poznatky, ktoré sú pre ne zmysluplné a zrozumiteľné, umožňujú im

lepšie chápať svet okolo seba a rozumieť jeho dianiu, poznatky prakticky užitočné

a využiteľné v bežnom živote, v ďalšom učení a poznávaní. Poznatky, ktoré zodpovedajú

vzdelávacím a životným potrebám detí predškolského veku. Úlohou pedagóga je iniciovať

vhodné činnosti, pripravovať prostredie a ponúkať deťom príležitosti ako spoznávať,

premýšľať, chápať a porozumieť tým najúčinnejším spôsobom sebe a všetkému okolo. PISA

(OECD, 2003) matematickú gramoznosť definuje ako schopnosť jedinca poznať a pochopiť

úlohu, ktorú matematika zohráva vo svete, robiť dobre podložené úsudky a preniknúť do

matematiky tak, aby spĺňala jeho životné potreby ako tvorivého, zainteresovaného

a premýšľajúceho občana. Matematickú gramotnosť detí predškolského veku môžeme

v uvedenom kontexte s ohľadom na stupeň vzdelávania chápať ako schopnosť dieťaťa

uplatniť matematické predstavy a myslenie v komunikácii a aktívne ich využívať pri zvládaní

životných situácií. Na špecifiká predškolského veku v súvislosti s rozvíjaním základov

matematických predstáv poukázali Uherčíková a Haverlík (2000/2001), keď uviedli

modifikáciu základných princípov učenia matematiky v predškolskom veku (Kolektív

autorov, Metodika predprimárneho vzdelávania, 2011, str. 80)

Princíp aktívnej činnosti - dieťa sa samostatne zaoberá takou rozsiahlou časťou matematiky,

akú je schopné zvládnuť.

Princíp najlepšej motivácie - dieťa musí prejavovať o činnosti záujem a nachádzať v nich

radosť.

Princíp následnosti - najprv dieťa prechádza vlastnými postupmi riešenia, následne zvláda

situáciu na úrovni pojmov, samostatne/s pomocou nachádza súvislosti v prepojení

10

predchádzajúcej a novej skúsenosti a nakoniec si vytvára určitý myšlienkový návyk, ktorý je

ďalej schopné samostatne v činnosti použiť.

Na rozvíjanie základov matematických predstáv v materskej škole môže učiteľka využívať:

1. didaktickú hru – prostredníctvom ktorej môžu deti riešiť jednoduchšie i zložitejšie úlohy.

Príprava hry si zo strany učiteľky vyžaduje kvalitné, funkčné, obsahové a organizačné

premyslenie a spracovanie, dostatok pomôcok na realizáciu. Jej výhodou je silný motivačný a

stimulačný moment, ovplyvňujúci kognitívny potenciál dieťaťa.

2. metódu riešenia problémov – vhodnú na nachádzanie reálnych a tvorivých odpovedí na

učebný problém alebo na problémy, s ktorými sa deti stretávajú v bežnom živote; Zelina

(1996) uvádza niekoľko efektívnych spôsobov učenia sa detí, podporujúcich myslenie a

súčasne umožňujúcich problém vyriešiť ( Kolektív autorov, Metodika predprimárneho

vzdelávania, 2011, str. 85 ) :

- pokus a omyl – najjednoduchší a najprirodzenejší spôsob, akým deti problémy riešia.

Opakovanými, náhodnými pokusmi sa snažia nájsť správny spôsob riešenia a po jeho

objavení ho následne ďalej overujú a využívajú v ďalšej činnosti. Uvedený spôsob je

využiteľný pri riešení problémov s jedným (konvergentný spôsob) alebo viacerými

(divergentný spôsob) možnými spôsobmi riešenia (napr. riešenie labyrintov, zostavovanie

tangramu atď.),

- algoritmus – využiteľný na riešenie konvergentných problémov, ktorých podstatou je

použitie jedného ustáleného spôsobu pre daný charakter problému. Dieťa na vyriešenie

problému opakovane využíva rovnaký postup, ktorý mu umožní problém zvládnuť (napr.

uvedomovanie si, reprodukovanie a nachádzanie pravidelnosti vzorov (biela/modrá/červená,

biela/modrá/červená atď.),

- heuristika – vhodná na hľadanie, nachádzanie a použitie divergentných prístupov k

vyriešeniu tvorivých úloh a problémov. Dieťa aktívne využíva vlastné nápady, spôsoby a

postupy, ktorými by bolo možné problém vyriešiť.

- pozorovanie – ponúka bohatú zásobáreň na rozvoj kognitívnych kompetencií –- dopravné

situácie – počet áut, farba áut, výška stromov, tvary, pravdepodobnosť – aké auto pôjde

ďalšie, pravda – nepravda a pod. Počas pozorovania alebo po skončení pozorovania

nezabúdame na pomenovávanie, triedenie, zovšeobecňovanie toho, čo vidíme, t. j. na slovné

doplnenie situácie.

- metóda konceptuálneho mapovania – je založená na vytváraní pojmových máp. Výsledok

spočíva v súčinnosti medzi detskými predstavami a vedeckým konceptom o probléme. U detí

11

sa rozvíjajú myšlienkové procesy – analýza, syntéza, porovnávanie, zovšeobecňovanie, ktoré

dieťaťu umožňujú logicky organizovať poznatky.

2. 1 Námety na rozvoj matematickej gramotnosti

Hladné zvieratká

Cieľ: Precvičovanie matematických pojmov priraďovaním prvkov: viac, menej, rovnako.

Úloha: Podľa slovnej inštrukcie priraďovať predmety (potravu zvierat) k zvieratám.

Postup: Deti sedia v kruhu na koberci. Učiteľka ich motivuje krátkym príbehom o zvieratkách

v lese.

Zvieratká v lese

V jedno lese si nažívali zvieratká ako veľká rodina. Žila tam líščička Kmotrička, zajko

Hopko, medvedík Brum, veverička Anička a ježko Jožko. Veverička Anička bola veľmi

múdra. Keď prišla jeseň, zvolala lesnú radu, aby zvieratká upozornila na to, že prichádza dlhá

a studená zima. Prečo ich upozornila? No preto, aby si nazbierali potravu a opravili svoje

domčeky v lese. Veverička celé leto usilovne pracovala, ale ostatné zvieratká si povedali, že

radšej budú vyvádzať, hrať sa, spievať a tancovať. Prišla treskúca zima a zvieratká sa začali

báť. Ich domčeky boli mokré a nebola v nich žiadna potrava. Pomôžeme im? Poďme ich

spoločne nakŕmiť do lesa.

Po prečítaní príbehu deti kŕmia zvieratká. Podľa slovnej inštrukcie priraďujú počet predmetov

k zvieratkám.

Inštrukcie:

- veverička Anička má toľko orieškov, koľko zvieratiek je v lese (5)

- Zajko Hopko má menej mrkvičiek ako veverička Anička orieškov (4,3,2,1)

- Medvedík Brum má najmenej pohárov medu (1)

- líščička Kmotrička má viac vajíčok ako zajko Hopko mrkvičiek (5,6,7,8,9,10)

- ježko Jožko má rovnako jabĺčok ako veverička orieškov (5)

Inštrukcie možno obmieňať. Pri ukončení aktivity netreba zabudnúť na mravné ponaučenie

vyplývajúce z textu príbehu.

12

Farby jesene

Cieľ: usporiadať predmety podľa určitých kritérií, podľa farby

Rozprávanie príbehu o Rumburákovi. Učiteľka je rozprávač, Rumburák, mám klobúk,

paličku. Učiteľka- Prechádzala som sa raz po krajinke a obzerala som sa aká je farebná.

Chodila som šťastná cez hory a doliny .Pozerala som sa aký je strom zelený, obloha žiarivo

modrá a aké sú na lúčke farebné kvietky. Zrazu sa mi do cesty priplietol čarodejník

Rumburák.

Rumburák: Ja som čarodejník Rumburák. Prišiel som, pretože som si všimol, že ľudia si

prestali vážiť našu prírodu. Celá vybledla. Jej farby sa pomaly strácajú pod horami odpadkov

a ja sa už na to nemôžem pozerať. Preto som sa rozhodol, že zo sveta zmyjem všetky farby.

Keď som to zbadala, hneď som vykríkla: „niéééé Rumburák, to nemôžeš urobiť!“ takú krásu

nám zobrať! Všetci ľudia nie sú takí zlí. My obránime našu prírodu. Aj deti v MŠ sú poriadne

a nevyhadzujú odpadky.

Rumburák: Dobre, ak farby správne poukladáte na svoje miesto a krajinku vyfarbíte vrátim

vám farbu.

Učiteľka: Čo poviete deti, pomôžeme farbám vrátiť sa späť?

Na magnetickej tabuli mám pripnuté krajinky (najprv farebnú, keď Rumburak, zmyje farby

pripnem čiernobielu krajinku). Deti majú v klobúčiku rôzne obrázky napr. (koruna stromu-

zelená, slniečko- žlté, obláčik- modrý, jabĺčko- červené, strieška domu- červená....). Deti sa

snažia vyberať si obrázky a snažia sa pomenovať a rozlišovať farby na obrázkoch, odlíšiť ju

či je slniečková, trávičková....magnetkami postupne pripínajú správne časti do bezfarebného

obrázka.

Zdroj: Katalóg edukačných aktivít v MŠ

Traja kamaráti – kruh, štvorec a trojuholník

Autorka Martina Šimková, In: http://predskolskyatlas.sk/rozvoj-matematickej-gramotnosti

Cieľ- poznať, priradiť a určiť niektoré rovinné geometrické tvary.

Cieľom aktivity je rozvíjať pozorovacie schopnosti detí, tvorivé myslenie a fantáziu detí pri

vyhľadávaní, porovnávaní a kreslení geometrických tvarov. Deti si upevnili doterajšie

vedomosti o rovinných geometrických útvaroch pri manipulácii s predmetmi. Aktivitou deti

nadobudli nové vedomosti aj skúsenosti v skupinovej činnosti.

Pani učiteľka povie deťom básničku o geometrických tvaroch a ukáže im ich modely. Potom

sa deti rozdelia do troch skupín, podľa toho aký geometrický tvar si vyžrebovali. Úlohou detí

je vyhľadať v prostredí predmety či objekty, ktoré majú podobný tvar ako ich geometrické

13

tvary, prípadne nakresliť na pripravený papier veci tvarovo zhodné. Skupina detí sa usiluje

vyhľadať, priradiť a nakresliť čo najviac tvarovo zhodných predmetov a vecí. Svoj výber

musia aj zdôvodniť.

Zemiakové „razítka“

Cieľ: Nachádzať podobnosť rovinných geometrických tvarov v okolí.

Učiteľka s deťmi rozkrája zemiaky na polovičky. Na baliaci papier budú deti otláčať zemiaky

namaľované vodovou farbou. Každý bude mať 5-6 zemiakov rôznej veľkosti.

Odporúčania: Zemiaky budú deti otláčať podľa pokynov učiteľky. Učiteľka dá pokyn a deti

vykonajú úlohu: napr.: usporiadajte zemiaky podľa veľkosti. Otlačte zemiaky nasledovne:

vedľa malého daj vpravo, veľký a pod malý otlač veľký zelený...a pod.

Hodnotenie: učiteľka priebežne sleduje správne vykonávanie činnosti detí. Za snahu deti

pochváli a nechá ich výtvarne dotvoriť baliaci papier.

Líška, vlk a stratený gombík

Pripravíme si škatuľu s gombíkmi. Rozpovieme deťom príbeh o líške, vlkovi a stratenom

gombíku.

Úlohou je charakterizovať gombík (má štyri dierky, tenký, veľký okrúhly, biely).

Líška a vlk šli na dlhú vychádzku. Išli cez dlhú lúku, hlboký les, a ešte prešli popri rieke.

Vracali sa nazad do domu líšky, keď tu zrazu líška a namrzená vraví: „Nielenže ma bolia

nohy, ale stratila som gombík z kabátu. Vlk jej na to odpovedá: Žiadne strachy, vrátime sa

pohľadáme ho.“ A tak na spiatočnej ceste hľadajú stratený gombík. Vlk skríkne: „aha tu je,

našiel som ho v tráve!“ Líška ale vraví: „To nie je on. Tento je s dvoma dierkami a môj mal

štyri dierky.“ Ale odložila ho do vrecka. Šli teda ďalej. Hľadajú v lese. Vlk nájde gombík a

kričí: „Tu je!“ Líška mu na to: „To nie je on. Môj bol veľký a toto je malý.“ Spoza stromu sa

ozve medvedík: „Počul som, že hľadáte gombík. Tu je jeden.“ Líška ale kričí: „To nie je on.

Je štvorcový a ten môj bol okrúhly.“ Odložila ho do vrecka ako aj ostatné nájdené gombíky.

Hľadajú gombíky všade, dokonca aj v blate. Vlk kričí: „a mám ho!“ Líška ale na to zvolá:

To nie je on. Ten je tenký a môj bol hrubý.“ Odloží ho do vrecka. Líška nešťastne kričí a

reve: celý svet je pokrytý gombíkmi ale ani jeden nie je môj! A buchla dverami na dome. A

tu zrazu zbadá na zemi svoj gombík bielej farby. „Bol tu celý čas, ale aké problémy som

narobila skokanovi.“ Vzala všetky gombíky a našila ich na kabát. Darovala ho potom vlkovi,

ktorý si to veľmi vážil a ocenil. Obliekol si kabát a skákal od radosti. Pri tom pochválil líšku

ako dobre prišila gombíky, lebo ani jeden nespadol.

14

Ježko a jabĺčka

Cieľ: vykonávať jednoduché matematické operácie v číselnom rade s manipuláciou

s predmetmi

V lese žili traja ježkovia. Rozhodli sa, že si pôjdu nazbierať jabĺčka do zásoby. Prvý ježko

nazbieral najviac jabĺčok, druhý ich mal menej a tretí ježko zaspal v lístí a nenazbieral ani

jedno jabĺčko.

a) Koľko jabĺčok nazbieral prvý ježko?

b) Dokresli druhému ježkovi menej jabĺčok ako má prvý ježko.

c) Koľko jabĺčok dokreslíme tretiemu ježkovi?

Hrušky na tanieri

Cieľ: Určiť počet prvkov v skupine viac/menej/rovnako

Fúkaj, fúkaj vetríček,

15

Zhoď mi zopár hruštičiek.

Zhoď mi jednu alebo dve,

Budú sladké obidve.

a) Vieš akú farbu majú hrušky?

b) Spočítaj hrušky na tanieroch.

c) Na ktorom tanieri je viac/ menej hrušiek?

d) Dokresli na tanier, kde je menej hrušiek, toľko, aby ich bolo na tanieroch rovnako.

Pohnevané huby v lese

Cieľ: Zoskupovať predmety podľa ich počtu

V lese sa pohádali huby. Pohádali sa preto, ktoré si vezme hubár do košíčka. Našou úlohou

bude pomôcť hubkám, aby sa nehnevali a uzmieriť ich. Uzmierime ich tak, že čiarou

pospájame skupinky rovnakých húb s rovnakým počtom.

Šošovička, hrášok, fazuľka...

Pomôcky: nádobky rôznych veľkostí, šošovica, hrášok, fazuľka

16

Presýpacie hry patria v pedagogike montessori k veľmi obľúbeným. Deti pri nich spoznávajú

vzťahy medzi množstvom a jeho premenami. Robíme pokusy s množstvom: hrnček šošovice

nasypeme do jednej vysokej nádoby a druhý hrnček nasypeme do nízkej širokej nádoby,

pozorujeme ako opticky na nás pôsobí vysoká nádoba plnším dojmom.

Doprava, doľava, dopredu a dozadu

Zdroj: http://www.aitec.sk/assetsd/files/didakticke-hry-skd-2014_527_sk.pdf

1.časť: Učiteľka začne hrať na tamburínu a ukáže smer doprava, doľava, dopredu alebo

dozadu. Deti sa rozbehnú príslušným smerom. Keď učiteľka prestane hrať, deti stoja.

2.časť: pri tamburíne idú deti vpred, ale keď zaznie triangel idú vzad.

3.časť: pri tamburíne idú deti vpred, pri triangli vzad, pri paličkách doľava a pri bubienku

doprava.

17

Záver

Obsahom učebného zdroja bolo spracovať návrh jednoduchých námetov k rozvíjaniu

komunikatívnych kompetencií a matematickej gramotnosti detí predškolského veku

v prostredí materských škôl. Všetky námety spájala téma jesene, ktorá ponúka z hľadiska

svojej rozmanitosti množstvo podnetov k stimulácii uvedených kompetencií a prierezovej

témy.

18

Zoznam bibliografických odkazov

Kolektív autorov. 2011. Metodika predprimárneho vzdelávania. Bratislava: ŠPÚ, 2011. ISBN

978-80-968777-3-7

Metodika Krok za krokom, 1999. ISBN 80-968292-0-3