1KemaroK 6/2010

NovinyKemarokslo: 6 Ronk: XVIII. 17. marec 2010 dvojtdennk Cena 0,16

Pred 420 rokmi vydalo mesto zkonnk, urujci povinnosti meanom a ostatnm

+ Climatic - poloautomatick klimatizcia

+ airbag vodia a spolujazdca+ bon airbagy+ vkovo nastaviten sedadlo

vodia+ delen zadn sedadlo (60/40)+ elektricky ovldan predn okn+ el. nastaviten a vyhrievan

vonkajie sptn zrkadl+ centrlne zamykanie

s diakovm ovldanm+ rdio Blues s CD a MP3 + DAY LIGHT systm+ Doivotn zruka Mobility

Premium

ZAMESTNANCI MESIACA

Vaa fi rma si zasli zamestnanca s tm najlepm odporanm. Odporame vm zamestna kodu Octavia Family, ktor teraz zskate u od 10 218 eur bez DPH spolu so skvelou vbavou. Jazdite bezstarostne s doivotnou zrukou mobility PREMIUM, ktor pokrva nklady na pomoc asistennou slubou v situcich, ktor vznikn vam vlastnm zavinenm, naprklad pri zmene alebo nedostatku paliva, defekte pneumatiky, zamknutch alebo stratench koch a vybitej batrii.

koda OctaviaAprl

kkodda OctaviaAprl

Frantiek (pekr) Janur

FraFrantintiekek (p (pekekr)r)Janur

koda Octavia Family Dofi rmy na cel rok

kkodda Octavia Familly fiDofi rmyna cel rok

SIMPLY CLEVER

V predajca vozidiel koda

Kom

bino

van

spo

treb

a a

emis

ie C

O2 a

utom

obilu

Oct

avia

5,1

0-8,

30 l/

100

km, 1

30-1

98 g

/km

. Ilu

stra

n

foto

. Kon

verz

n k

urz:

1 2

= 3

0,12

60 S

k.

www.skoda-auto.sk

kodaOctavia Family od 10 218 / 307 827,46 Sk bez DPH

kodaOctavia Family

AUTONOVA, s. r. o., kontaktn miesto Kemarok, Huncovsk 308, tel.: 052/452 36 67

Km jedna partia rbe a sek vek triesky, al stoja ako hliadky na cestch, po ktorch sa mu pribli policajti. Akonhle sa v dia-ke zjav auto mestskej ale-

bo ttnej polcie, po drevo-rubaoch sa zahne zem. Asi tak vyzeraj sasn prakti-ky tch, ktor v poslednch doch narobili v kemar-skch lesoch poriadnu pase-

Rbu vysoko a naiernoNa niektorch drevorubaov s aj mui zkona krtki.

Zvl na tch, ktor sa v poslednom obdob pustili do v-rubu stromov v lokalite, kde m Kemarok najkvalitnej porast. o tam po tom, e rbu v TANAPe, aj uom v osa-dch je zima!

Mestsk kultrne stredisko KEMAROK

uvdza koncert svetoznmeho klaviristu

RICHARDA RIKKONA22. 3. 2010 (pondelok) o 18.30 hod.v Mestskom kultrnom stredisku

Kemarok, Star trh 46Vstupn: 4

Predpredaj a informcie: MsKS Kemarok, Star trh 47,

tel: 052/425 21 65 v pracovn dni 7.00 12.00 a 13.00 15.30 hod.

ku. Na muku si vzali tie naj-kvalitnejie stromy a rbu ich pekne vo vke, ako je to najpohodlnejie. Najnovie pou ruch z lesa u aj v no-ci, kedy je najvia pravde-podobnos, e sa zah poda-r. Tak s sksenosti a in-formcie tch, ktor u dlh-ie eviduj neleglny vrub stromov v lokalite pri ob-ci Mlyneky. Stopy po aha-n stromov prezrdzaj, e drevo sa presva tradin-mi trasami smerom do oko-litch osd. V osadch maj toko dreva, akoby mali vlast-

n plu a les. Lene kto to tam pjde zisova a preverova. Ak nikoho nechytia, tak smola hovor jeden z tch, ktorch ako sa vrav, srdce bol pri pohade na znien stromy v tunajch lesoch. Od zaiat-ku roka bola koda na spo-mnanom novom rbanis-ku vyslen na tvr mili-na starej meny. To je vak hodnota vyrbanho dreva. Ekologick kodu odhaduj odbornci u teraz na mini-mlne 166 tis. eur.

A.Saturyov, foto N. Scholtz

2 KemaroK 6/2010spravodajstvo

Njomnci sa obracaj na mesto s otzkou tkajcou sa oprv bytovch domov, ide hlavne o systmov poruchy tkajce sa balknov a in.

A o sme zistili? Nako-ko odpredaj bol spusten, do-my a byty sa bud odpred-va v stave v akom s, iadne opravy sa vykonva nebud, o je v podstate zohadnen v cene, za ak bud njomn-ci byty kupova cca do 1 000

EUR. Zrove je nutn pri-pomen, e njomn za by-ty bolo do doby odpredaja po-nen na cca 25 EUR/mesiac, teda mesto nemalo finan-n prostriedky na vykonva-nie oprv vieho rozsahu. Okrem revzi, ktor sa vyko-nvali v pravidelnch inter-valoch, boli vykonvan len drobn opravy a havarijn sta-vy, ak sa vyskytli.

Pavol Humenk

V obdob sucha je vemi dleit dba na dodriava-nie predpisov o ochrane pred poiarmi a to predovetkm nevypaova such porasty a nezaklada ohe na miestach, kde by sa mohol rozri. Ka-d spaovanie horavch l-tok na vonom priestranstve mus fyzick osoba nahl-si (miesto a as) na Okres-n riaditestvo HaZZ. V s-lade s vlastnou bezpenosou je potrebn dodriava usta-novenia platnch prvnych predpisov. V prpade porue-nia povinnosti vyplvajcej z predpisov o ochrane pred po-iarmi me prslun sprv-ny orgn uloi pokutu fyzic-kej osobe teda obanovi do vky 331 .

Obec pri ochrane lesov pred poiarmi m taktie svoju dleit lohu a to, e vykonva preventvne proti-poiarne kontroly. Tieto kon-

troly sa vykonvaj prostred-nctvom kontrolnch skupn, ktor ur obec.

Prslunci okresnho ria-ditestva HaZZ bud vykon-va hliadkovaciu innos a to najm v ase zvenho ne-bezpeenstva vzniku poiaru. Tento as vyhlasuje Okresn riaditestvo Hasiskho a z-chrannho zboru v Kemar-ku v sinnosti s Lesnm ra-dom a oznamuje ho v regio-nlnych masmdiach.

Tak ako maj povinnos prvnick osoby a fyzick osoby, podnikatelia pri za-bezpeovan plnenia loh v svislosti s ochranou lesov pred poiarmi, tak ju po no-velizovan zkona . 314/2002 o ochrane pred poiarmi ma-j aj fyzick osoby. Nezabud-nite, ak sa bude dodriava zkon, nebud postihy. pplk. Ing. Jana Kolodzejov,

OR HaZZ Kemarok

Vykuklo slnko, zpalky lkaj!Znova prichdza obdobie, kedy je potrebn zven

ochrana lesov pred poiarmi. Jarn obdobie je tu o nevi-die, preto je potrebn nasmerova zven pozornos pr-ve k ochrane lesov.

Byty sa bud odpredva v takom stave, v akom s

Prve obliky nm filtru-j krv, istia ju od vetkch kodlivn, ktor sa sem-tam zhromauj v tele.

Seminr bol veden pria-mo pod ztitou rektora ko-ickej lekrskej univerzity UPJ profesora MUDr. Ladi-slava Mirossaya, profesora MUDr. Miroslava Mydlka, Spolku lekrov Koc a Ke-marku. Seminr sa uskuto-nil v Mestskom kultrnom stredisku v Kemarku.

Okrem seminra zriadi-la firma DIALCORP v mes-te es stanov, kde si mohli obania nielen zmera tlak,

ale aj dozvedie sa osi viac o oblikch, resp. o sprvnej prevencii.

To, e tto akcia mala vznam, nm povedali zdra-votn pracovnky na stano-vitiach, ktor nm potvr-dili, e obania sa cel as pri stnku zastavovali, in-formovali sa o prevencii vo-i rznym neduhom a v-ina z nich si dala i zmera tlak. Na druhej strane i sa-motn Kemarania tto ak-ciu privtali a boli by aj za takto podobne otvoren akcie v budcnosti.

Pavol Humenk

Zdravotncka akcia v Kemarku mala spech u obanov

UiteomKomukovek me pomc, pom rd. Ve dvno sa hovor, e

sli a pomha s vlastnosti vzneench ud.J. A. Komensk

Kad rok si pripomname 28. marec De uiteov.Nezabdame i na tch, ktor u aktvne nepracuj a s na

zaslenom odpoinku.Spomname i na tch, ktor u nie s medzi nami a spia

svoj ven sen.Prca pedagga bola, je a vdy bude vemi nron a nie

vdy uznvan a docenen tak, ako jej prinle.Uite je ten, kto nm vtepuje zklady poznania a otvra

cestu do sveta nepoznanho.Dovoujeme si preto popria vetkm pedagogickm pra-

covnkom, ktor psobia na rznych stupoch vzdelvania a vchovy v naom meste, vea zdravia, pracovnch i osob-nch spechov a tie vea radosti z vsledkov svojich iakov.

kolsk rad, Kemarok

28. MAREC DE UITEOV

Mestsk kninica v Ke-marku oznamuje svojim po-uvateom, e v rmci skva-litnenia a rozrenia sluieb sprstupuje ON-LINE kata-lg Clavius na strnke www.kezmarok.sk. ON-LINE kata-lg umouje rezervovanie dokumentov, sledovanie kon-ta svojich vpoiiek a samo-obslun predlovanie vpo-

inej lehoty v akomkovek asovom okamihu. Po otvo-ren ON-LINE katalgu sa vstupuje cez Vae itatesk konto po zadan sla preu-kazu a PIN (RRMMDD). Ak-kovek alie informcie radi poskytneme na telefnnom sle 452 25 45.

Kolektv Mestskej kninice

Skvalitovanie sluieb v mestskej kninici

Presne na Svetov de obliiek (11. marec) zorgani-zovalo vedenie mesta Kemarok v spoluprci s firmou DIALCORP odborn seminr pre irok medicnsku i laic-k verejnos s tmou tohto provho orgnu, jednho z naj-dleitejch v naom tele.

3KemaroK 6/2010 spravodajstvo

Budem rd, ke budem mc mojej mame ukza, o vetko sme tu vtedy za ten v-kend stihli porobi, reagoval jeden zo iakov Strednej od-bornej koly v Kemarku po tom, o spolu so svojimi spo-luiakmi, pod vedenm maj-strov, vymaovali a opravi-li akre a toalety ambu-lanci polikliniky na 2. po-schod.

V zujme pacientov, aby sa lepie ctili, sme sa na tom dohod-li s pani Sabolovou, riaditekou Strednej odbornej koly na Gar-biarskej ulici v Kemarku. Vede-la zabezpei ikovnch remesel-nkov chlapcov, ktor sa podu-jali na tieto prce. plne nezit-ne robili cel vkend, o by inak stlo vea peaz. Som rd, e sa to podarilo vaka ochote iakov, majstrov a pani riaditeky. Mesto

Minul tde, vo tvr-tok da 4. marca 2010 sa ko-nal De otvorench dve-r na Hotelovej akadmii Otta Brucknera v Kemar-ku. Bol organizovan hlav-ne pre iakov deviateho ro-nka a ich rodiov, ktor zs-kali informcie o forme t-dia, monostiach zahraninej praxe a o podmienkach pri-jatia do koly. Nvtevnci mohli vidie ukky praktic-kch zrunost iakov ko-ly na rznych stanovitiach - mieanie npojov, skladanie obrskov, zdobenie medov-nkov, carving (dekoratvne vyrezvanie ovocia a zeleni-ny), prprava slvnostnej ta-bule a barmansk ou.

V rmci Da otvorench dver sa konala aj akcia pri prleitosti Medzinrodnho da turistickch sprievodcov. Poas nej sa predstavili iaci druhho a tretieho ronka so svojimi prezentciami nielen pre uchdzaov o tdium na kole, ale aj pre iakov koly. V prezentcich iaci vyui-li poznatky o danom regine, ako aj histriu a kultrne de-distvo mesta, v ktorom tu-duj. Po prezentcich v bu-dove koly nasledovalo spre-vdzanie iakov po kultr-nych objektoch Kemarku.

kola bola tie pocten nvtevou Mgr. Marina Bi-laia, predsedu Slovenskej spolonosti sprievodcov ces-

tovnho ruchu (SSSCR) a nvtevou Michae-ly Rafajovej, BSBA, kto-r zastupuje Slovensk agentru pre cestovn ruch (SACR) pre regin Preov. Obidvaja hostia mali pripraven prezen-tcie, spojen s beseda-mi, pn Bilai na tmu Povolanie sprievodcu cestovnho ruchu a pa-ni Rafajov innos-ti Slovenskej agentry pre cestovn ruch pri prezentcii a propag-cii Slovenska ako cieo-vho miesta cestovnho ruchu. Cieom akcie bolo zvi-diteni povolanie sprievodcu cestovnho ruchu a pozdvih-

Netradin de na hotelovke

Babka k babce...Km si niektor ich rovesnci uvali vkend, oni spolu so

svojimi majstrami, vo vonom ase a bez nroku na odmenu pracovali na tom, aby sprjemnili kemarskm pacientom as strven v akrni.

Opraven diery a po-praskan omietka, vy-maovan steny, osaden televzor na stene a kom-pletne zrekontruovan toalety. Aj takto me vyzera dobr skutok, na ktor sa podujali poas nedvneho vkendu iaci 2. a 3. ronka uebnho odboru murr: Ondrej Galik, Rudolf Gbor, Jo-zef Halin, Vladimr Ja-nouek, tefan Girga, Peter Gallik, Miroslav Pompa, Ladislav Pom-pa, Ondrej Grich, Mar-tin Paluba a Peter Ko-valk pod vedenm maj-stov Jna Kellnera, Jna Rusnka a Bc. Andreja Bieaka.

Prostriedky na farbu poskytlo mesto Kemarok, obkladaky a sa-nitu do WC venovali sponzori a firma STAV-MONTE Poprad, televzia pre pacientov v akrni je darekom od lekra MUDr. Sma-tanu, ktor aj takou formou chcel pacientom v tamojej akrni spr-jemni chvle pred vyetrenm. Ruku k dielu priloili aj prostrednc-tvom Mgr. Zuzany Kiskovej iaci ZU Dr. D. Fischera, ktor veno-vali svoje prce. V prpade, e sa njde sponzor aj na ich zasklenie, bude akre op o nieo krajia.

n Slovensko medzi krajiny s bohatm kultrnym a pr-rodnm dedistvom. (haob)

prispelo na farby, sponzori doda-li obklady a sanitu ako umva-dlo, wecko a podobne. Dfam, e sa bud pacienti cti dobre. Ra-di by sme ete esteticky doplni-li akre. Keby sa nali spon-zori na zasklenie a zarmovanie, boli by sme radi. Od Zkladnej umeleckej koly D. Fischera sme toti dostali pekn iacke prce, ktor by sme radi asom zavesi-li na chodbu, hovor o plnoch

MUDr. Mrio Smatana, ktor v Kemarku prevzal tafetu v uno-nosnokrnej ambu-lancii po MUDr. Raffajovi.

Na chodbe polikliniky, kde sa na prvom poschod nachdzaj tyri ambulan-cie, maj teda pacienti aj va-ka pozitvne a nezitne nala-denm uom o sprjemnenie asu pred vyetrenm posta-ran. T/F Adriana Saturyov

4 KemaroK 6/2010spravodajstvo

Kemarsk informan

agentra (Kia)

Hlavn nmestie 46

060 01 Kemarok 052/449 21 35

info@kezmarok.sk www.kezmarok.sk

Les

sept

mer

vei

LLes

de

La r

gio

n d

e pr

eo

v

sev

en W

on

der

s o

f tH

e pr

eo

v r

egio

n

sied

em C

Ud

W

Kra

JU p

resZ

oW

sKie

go

2010

V sai o najkraj ka-lendr Slovenska 2010 zskal Preovsk samosprvny kraj (PSK) v kategrii reginy pr-v miesto za nstenn kalen-dr 7 divov Preovskho kra-ja.

PSK prvenstvo v tejto sa-i u zskal v roku 2008 s ka-lendrom Pamiatky hornho aria v skanzene ariskho mzea. Minul rok PSK obsa-

Kraj m op najkraj kalendr dil druh miesto za nstenn kalendr Renesann katie v Humennom.

Kalendr 7 divov Preov-skho kraja na rok 2010 ko-reponduje s verejnou anke-tou, v ktorej si priamo oby-vatelia reginu zvolili sedem najatraktvnejch lokalt kra-ja. U teraz intenzvne pracu-jeme na budcoronom kalend-ri nvrh je prakticky hotov.

ci. Sasou vernise bude vyhodnotenie sae. Vaz-n kolekcie kalendrov bud poas roka vystaven vo via-cerch slovenskch mestch Bardejov, Levice, Pieany, Roava, St. ubova, Vek Krt, Zvolen a ilina. PSK

eleznin spolonos Slo-vensko pripravila pre cestu-jcu verejnos monos zak-penia traovch cestovnch poriadkov vo forme sklada-ky do vrecka. K dispozcii na predaj s v Zkaznckom cen-tre v Poprade tieto dva druhy traovch cestovnch poriad-kov (CP):

traov CP pre tra 180 (Bratislava ilina Koice a sp), kde s uveden iba rchliky, IC a EC vlaky,

traov CP pre trate 180, 182, 183, 184 a 185, kde s uve-den okrem vlakov O a TE aj osobn vlaky v sekoch Koice trba a sp a Po-prad-Tatry Plave a sp.

Cena 1 ks traovho CP je vo vke 0,20 EUR.

eleznin spolonos Slo-vensko zrove upozoruje cestujcu verejnos, e v Z-

Ponuka pre cestujcich na eleznici

Mem prezradi, e to bude op nieo plne in. Verm, e v sai op uspejeme, aj ke to nie je to najdleitejie. Podstatn je, e nae or-ganizcie mu prezen-tova krsy nho re-ginu, prpadne svoje zbierky. Dokazuj svo-ju tvorivos a kreativi-tu, zdraznil pred-seda PSK Peter Chu-dk. Ako vak potvr-dil, nezanedbaten je aj finann spora.

Sa najkraj ka-lendr Slovenska m dlhoron tradciu, v tomto roku sa kon u 18. ronk. Vyhlasuje a organizuje ju Klub fotopublicistov Sloven-skho syndiktu novinrov.

Vazn exponty tvoria vstavu, ktor bude otvore-n 23. marca v ttnej vedec-kej kninici v Banskej Bystri-

kaznckom centre v Poprade prebieha na zklade predlo-enia kupnu . 1 bezplatn vmena kninch CP so za-pracovanou zmenou . 1 plat-nou od 7. 3. 2010.

ST Poprad-Tatry

Rovnako bud ma nv-tevnci op monos pose-die si s legendou tatranskch nosiov, chatrom Lacom Ku-langom. V rmci projektu Tatransk vkendy s rodinou je pri tejto prleitosti priprave-n autobusov zjazd z Ke-marku.

Autobus vetkch ast-nkov vyvezie do Starho Smokovca, odkia povedie trasa vletu cez Rainerovu a Zamkovskho na Skalna-t chatu. Pre astnkov z-jazdu je na chate pripraven pohostenie a mu sa ho z-astni i deti bez sprievodu rodiov, kee bude zabez-

peen pedagogicky dozor. Cestou sp povedie trasa

autobusu z Tatranskej Lom-nice do Kemarku. Odchod je naplnovan na 9.00 hod. (parkovisko pri novom futba-lovom tadine).

Vetky potrebn inform-cie a registrcia astnkov na: www.agentura.skalna-ta.sk, agentura@skalnata.sk a 0904/89 02 98. Cena zjaz-du: 4 EUR.

Orgamiztormi tohto pod-ujatia s Agentra Skalnat chata, folklrny sbor Magu-ra z Kemarku a Kemarsk televzia.

Pavol Humenk

Vekonon zvyky na Skalnatej chateV atraktvnom prostred Skalnatej doliny je pre vetkch

host v sobotu 27. marca 2010 pripraven akcia, spojen s pre-zentciou vekononch tradci, o ktor sa postar folklr-ny sbor Magura.

5KemaroK 6/2010 mozaiKa

Za autobusovou stanicou, hne za firmou Oktan sa st-a doava cesta, ktor vedie k tamojm firmm i k naj-vyej budove, v ktorej sdli spomnan kola. Na jej ele dnes stoj Ing. Marta Perig-nthov, s ktorou sme sa po-zhovrali o tudentoch, tu-dijnch odboroch i o plnoch koly do budcnosti.

Najv zujem zo strany iakov je o propagan vtvar-nctvo. Kad rok sa dostan z naej koly jeden a dvaja ia-ci na vysok kolu vtvarnch umen do Bratislavy, o je vek spech, kee tam prijmaj na jeden odbor pribline es ud. Mme ikovnch absolventov, ktor sa uchytili a psobia v rz-nych ktoch Slovenska, hovor na vod riaditeka koly Ing. M. Perignthov. O tom, e prce iakov s naozaj hodn uznania, svedila aj nedv-na vstava prc iakov ko-ly v Mzeu Kemarok. Prve to spolupracuje so kolou u dlh as aj vaka tudijn-mu odboru Konzervtorsk a retaurtorsk prce. A nie-len to tudenti vyhotovili pre kemarsk hrad acho-v figrky v nadivotnej ve-

kosti, ktor bud mc vidie nvtevnci hradu u oskoro na ndvor. O tom, e na ko-lu sa hlsia iaci, ktorch na-ozaj umenie a prca s ume-nm zaujma a bav, svedia nielen drobn mravie pr-ce, ktorm sa tudenti ve-nuj naprklad pri tvorbe i-piek s nslednm vyuitm v odbore runho vtvarn-ho spracvania textli, ale aj v scnickej kostmovej tvor-be. Mnoh z kostmov, kto-r nai iaci vyhotovili, zapoi-iavame verejnosti, aj naprklad divadlu ex-Theatro, povie M. Perignthov a ns zaujma, i svoje vlastn prce vyu-vaj aj samotn tudenti v ne-jakej zujmovej, i krkovej innosti. no, mme mnoho krkov a tudenti ich radi na-vtevuj. Nae zujmov kr-ky pracuj hne po vyuovan alebo v priebehu da, kedy ma-j tudenti von hodinu. Ns u len zaujme fakt, e na tej-to strednej kole funguje de-vtns zujmovch krkov. Mono aj vaka tejto nente-nej podpore iackej tvorby s prce kemarskch tuden-tov spen aj na mnohch saiach: Nedvno sme zs-

Mladch ud tdium umenia bavTridsa osem uiteov, 212 iakov, dev tried a mnoho

spechov. Tak sa d na vod charakterizova Stredn ume-leck kola v Kemarku, ktor sdli na Slavkovskej ulici. Od jej vzniku v roku 1997 prelo brnami koly mnoho absol-ventov, ktor sa chopili ance a v praxi sa dnes spene ivia tm, omu sa venovali poas tdia v Kemarku.

kali tri prv miesta, jedno tretie miesto a estn uznanie v texti-lckej sai School design. I-lo o odevn doplnky krava-ty, taky, perky a in dopln-ky, ktor aj nai tudenti za-slali do sae. Momentlne s vetky vazn prce predmetom putovnej vstavy, hovor ria-diteka koly a dodva, e aj v tchto doch ak kola na vsledky sae Etudy z dre-va vo Zvolene, Mal grafick formy vo Vrtkach, Mlad l-nia v Preove, ako aj regio-nlneho kola Stredokolskej odbornej innosti, olympi-dy a alch sa, do kto-rch sa takisto prihlsili.

Vemi sa tem, e sa nm podarili v tomto kolskom ro-ku u tyri vstavy aj mimo Kemarku, najbliie by sme ra-di urobili vstavu maturitnch prc. Podarila sa nm aj zauj-mav vstava prc naich pe-daggov a teilo ns, e sa do nej zapojili aj uitelia ne-vtvarnci, hovor o mimo-kolskch aktivitch M. Pe-rignthov. kola plnuje vo svojich priestoroch aj vsta-vu prc bvalch absolven-tov koly.

V rmci kolskho vzdel-vacieho programu sa tuden-ti zastuj aj lyiarskych a plaveckch kurzov, i plen-rov doma i v Chorvtsku. Na jednom z nich vznikla my-lienka uitea Milana Chomu venova sa Kukunovi, o vystilo do projektu Po sto-pch Martina Kukuna, ke-e kolsk plenr v Chorvt-sku sa konal nealeko ostro-va Bra, ktor je spojen so ivotom a dielom tohto spi-sovatea.

V sasnosti kola iada o zaradenie novho tudijn-ho odboru do siete pod n-zvom reklamn tvorba. S-asne pracuje tm pedaggov na nvrhu uebnch osnov novho tudijnho odboru obrazov a zvukov tvorba.

Zaiatkom letnch przd-nin kola plnuje robi tvori-v dielne pre irok verejnos v priestoroch kemarskho hradu. Bliie informcie bu-d zverejnen na strnke ko-ly www.suskk.sk.

T/F -cenas-

Ke sa dar, tak sa dar. Najprv spadli obkladaky zo steny na wec-ku (tmto pozdravujem chlapov, kto-r ich v roku 2000 dokzali nalepi bez lepidla a sieky), kde tu odpad-vaj aj ksky omietky a s rachotom sa k nim pridala predverom aj gar-nia v obvake. Aby nebol jeden de menej nudn ako druh, stihla som vyfasova aj pokutu pred popradskou nemocnicou. Vetky ostatn menie i vie zleitosti sa strcaj v cha-ose nabitch dn a mm dojem, e as medzi mesiacmi, ke chytm do rk oblku so vetkmi ekmi, ktor tre-ba zaplati je stle krat a krat. Ale-bo sa stle v priebehu mesiaca vyskyt-ne nieo neplnovan, o treba zapla-ti alebo kpi.

Jeden koloto vplata, eky, v-plata, eky, nepredvdan nkup ale-bo investcia, prevanie, vplata, e-ky, al neakan vdavok a tak st-le dookola. A potom to ide ako ho-dinky. lovek si zvykne. A tak ke mu spadn kachliky takpovediac na hlavu, mvne rukou aj na to prde rad, ke bude as a peniaze.

Dnes sa vetko to okolo a-su a peaz. Mte peniaze, nem-te as. Ke mte as, nemte pe-niaze. Jednoduch zkony dneka. A tak ktosi vymyslel stredn ces-tu veci na spltky. Nemte penia-ze ani as? Vyberte si kedy chcete na internete, v katalgu alebo v pre-dajni my dovezieme, vy budete splca. Tu nbytok, tam kameru, tu prku, chladniku, umvaku, nejak veci do dielne i do zhra-dy, auto, dokonca aj strechu na do-me o len chcete. Spltka ku splt-ke, ek ku eku. Mte vetko a hne, u len sledova, aby ste neprevihli termn splatnosti a mali vdy vas uhraden spltky. A ke pekne spl-cate, zanete dostva domov kade-jak verov kartiky. Lkadl pre vernch a poctivch zkaznkov. Na jednej kartike si mete vybra to-ko, na inej ete viac, s alou na-kpite o len chcete bez dokladova-nia prjmu... Trochu labilnejia po-vaha v slabej chvli a u sa zamot do pavuiny dlhov. Tieto mal plas-tov provokatrky je najlepie ho-di ihne do koa. Pokoden, aby ich niekto nezneuil. Dnes je ivot o to ah, e si mete dopria na-raz okovek a splca to postupne. Je to ahie ako spori a potom kpi. Len ke sa nad tm lovek zamys-l, najprehadnejie zmluvy boli s hlinenm prasiatkom. -Adri-

Riaditeka Ing. Marta Perignthov so iakou Strednej umelec-kej koly na Slavkovskej ulici, v ktorej vznikali a stle vznikaj jedi-nen prce z dreva, textilu i in vtvarn diela, ktor sprjemuj a skrluj aj mnoh interiry v Kemarku. Najobbenejm odbo-rom v kole je propagan vtvarnctvo, ktor prina tudentom i pedaggom nejeden spech naceloslovenskch saiach.

6 KemaroK 6/2010mozaiKa

Voda je zklad ivota, ale-bo bez vody niet ivota, je mylienka, ktor sa kado-rone nesie 22. marcom, kto-r je u od roku 1922 vyhla-sovan Organizciou spoje-nch nrodov za Svetov de vody. Jeho hlavnm cie-om je podpori lepie zabez-peenie vody pre o najirie vrstvy ud na svete.

Vznam vody v naich podmienkach, kde sta oto-i vodovodn kohtik a do pohra, umvadla i vane nateie ra, nezvadn vo-da si nevieme ani uvedomi. Nepoznme silie tch, kto-r nm takto vodu zabezpe-uj a tm prispievaj nielen

k zlepeniu naej pohody, ale ochrauj aj nae zdravie.

Voda, pokia sa jej nevenu-je pozornos, me by asto zdrojom vnych alimentr-nych ochoren ako je infekn hnaka, vrusov hepatitda typu A (ltaka), cholera a al-ie. Pri pouit vody s vym obsahom duskatch ltok na prpravu umelej mlienej v-ivy dojiat hroz riziko vzni-ku tzv. dusinanovej methe-moglobinmie modranie de-t, o me skoni smrou.

Nezabdajme, e telo do-spelho loveka obsahuje 50 60% vody, jej mnostvo sa s pribdajcim vekom zni-uje a strata vyia ako 20%

Napriek mrazivmu po-asiu nie s u v tch doch ojedinel medvedie stopy v snehu ani v Tatranskom n-rodnom parku. Lesnci tt-nych lesov TANAPu odhadu-j, e brlohy na junej strane Tatier u opustila pribline tretina medveov. Prv med-vedie stopy objavili lesnci na Podbanskom, trbskom Plese, v okol Vynch Hgov a Dol-nho Smokovca.

S to zva mladie med-vede do piatich a iestich rokov. Tohtoronou zaujmavosou je spen prezimovanie dvojro-nho osirelho medvea v blz-kosti Vynch Hgov, hovo-r Jozef Hybler, zoolg tt-nych lesov TANAPu. Napriek tomu, e zaiatkom marca sa medvede u zanaj preb-dza, na Podspdoch medve-die stopy v snehu lesnci e-te nenali. V Tatranskej Javo-rine ...sa zatia prebudil len jeden medve. Nali sme jeho stopy i leovisko s vhadom na kmne zariadenie. Potom sa sto-py prestali objavova, pravdepo-dobne op zaahol, kontatuje

Svetov de vody s heslom Kvalita vody, vzvy a monosti

Tretina medveov u vyliezla z brlohov

Jn Slivinsk, vedci ochran-nho obvodu Tatransk Javo-rina ttnych lesov TANAPu.

Svisl snehov pokrvka a teploty pod bodom mrazu s dvodom, preo medvede v Zpadnch Tatrch na Zve-rovke, Habovke a v Oravi-ciach z brlohov ete nevyliez-li. U posledn februrov so-botu sme natrafili na prv sto-py medvea. Ale ani tie sa viac neopakovali. Zobuden medve v takomto ase je v tchto lokali-

tch skr vnimka, hovor Jn Krupn, vedci ochrannho obvodu Oravice ttnych le-sov TANAPu. Kedy sa med-vede v Tatranskom nrod-nom parku zobudia a opustia svoje brlohy, bude zvisie od poasia. Ak sa v najblich doch neotepl, lesnci oak-vaj, e vina tatranskch medveov bude spa a do konca tohto mesiaca.

TANAPFoto: Milan Ballo

hmotnosti tela znamen u smr. Preto je dleit zavod-ovanie organizmu zvl pri hnakovch ochoreniach, ale i pri horkach, ktor s klasickm prznakom napr. chrpkovch ochoren u det a starch osb.

Pre zabezpeenie sprv-nej funkcie orgnov udsk-ho tela a tm aj pocitu poho-dy a dobrho zdravia je po-trebn, aby dospel lovek prijal denne 2 2,5 litra teku-tn, v lete i viac. Sta kvalit-n pitn voda, minerlne vo-dy, ovocn avy, aje. Z ha-diska prevencie obezity je po-trebn sa vyhba sladenm vodm pre vy obsah cuk-ru. Nedostaton prjem te-kutn u det zhoruje koncen-tran schopnos a pozornos iakov, narast agresivita, o vetko vedie k zneniu stup-a efektivity vyuovacieho procesu.

Celkov zsoby vody na ze-mi s vyerpaten a ako ho-vor jeden z bodov Eurpskej vodnej charty prijatej v tras-

burgu 6. 5. 1968 voda je spo-lonm majetkom a povinnos-ou kadho je pouva vodu elne a ekonomicky. Upozor-uje na to aj cie . 10 Politiky Zdravie pre vetkch v 21. storo pri zabezpeovan zdravho a bezpenho fyzic-kho prostredia.

Preto si zvl v tento Sve-tov de vody pripime na zdravie pohrom plnm kva-litnej nezvadnej pitnej vody.

Regionlny rad verejn-ho zdravotnctva v Poprade, Zdravotncka 3 v rmci pre-vencie dusinanovej methe-moglobinmie dojiat pon-ka v priebehu celho roka bezplatn vyetrenie vzorky vody z individulneho zdroja v prpade, ak sa v rodine oa-kva narodenie dieaa. Bli-ie vs o problematike vody oboznmia na oddelen hy-gieny ivotnho prostredia RVZ (. dver 221), prp. na . t. 052/7125451.

Oddelenie Podpory zdravia, RVZ so sdlom

v Poprade

Tatransk nrodn park (TPN) so svojm partnerom ttnymi lesmi Tatranskho nrodnho parku (L TANA-Pu) si dovouje Vs pozva na internetov sa vedomost o Tatrch.

Kad, kto m zujem vy-ska svoje vedomosti a chce sa zastni stae je povin-n oboznmi sa s pravidla-mi sae a registrova svoju as na strnkach: www.tat-rybezgranic.eu (posk ver-zia), alebo www.tatrybezhra-nic.eu (slovensk verzia). Ka-d de sa bude zverejova jedna otzka. Sa sa kon od 1. marca 2010 do 31. mja 2010. Vazi jednotlivch etp a vaz sae zskaj ceny.

Projekt je spolufinancovan Eurpskou niou zo zdrojov Eurpskeho fondu regionlne-

Internetov sa vedomost o Tatrch

ho rozvoja a zo ttneho roz-potu prostrednictvom Eurore-ginu Tatry v rmci Progra-mu cezhraninej spoluprce Posk republika Slovensk republika 2007 2013. TANAP

Touto cestou sa chcem poako-va posdke RZP za vemi humn-ne e rchle prevezenie na trauma-tologick oddelenie do Popradu da 13. 2. 2010.

udsk prstup troch mladch ud z RZP si vysoko cenm a v-im. Ich nezitn ochota a postoj k neastiu druhho na ma pso-bili ako balzam na duu. Bodaj by v zdravotnctve pracovali len tak fundovan udia. Srden vaka.

Angela Hutkov, Kemarok

7KemaroK 6/2010 mozaiKa, inzercia

Nov udia,udsk prstup

sdl_Noviny Kez marok 12,2 x 18.indd 1 3/11/10 2:12 PM

Po vzniku mimoriadnej situcie, po ktorej v zmysle zkona bude prostred-nctvom hromadnch informanch prostriedkov vyhlsen evakucia je potrebn vykona nasledovn:

uhaste otvoren ohe, uzatvorte prvod plynu, vody

a elektriny, pripravte a vezmite so sebou naj-

nutnejie veci (doklady, cenn veci ma-lch rozmerov, lieky a pod.). Evakuan batoina neme presiahnu u dospe-lch osb 50 kg na jednu osobu, u det 25 kg na jednu osobu,

Prprava obyvatestva na sebaochranu a vzjomn pomoc domce zvierat (milikov) si

vezmite so sebou v prenosnch schrn-kach,

ostatn domce zvierat, ktor pre-ij samostatne urit dobu, nechaj-te doma ale predzsobte ich krmivom a vodou,

uzamknite byt, uistite sa, i vai susedia vedia

o vzniknutej situcii, v prpade, ak sa vo vaom okol na-

chdzaj nevldni udia, alebo deti bez dozoru pomte im,

dodrujte pokyny osb a prslu-nch orgnov, ktor bud zabezpeova evakuciu,

o nem chba v batoine? osobn doklady, dleit doklady,

peniaze, cennosti,

osobn lieky, vitamny a nevyhnut-n zdravotncke potreby (mal lekrni-ka),

zkladn trvanliv potraviny, n-poje v nepriepustnch obaloch na 2 3 dni,

predmety osobnej hygieny a den-nej potreby,

nhradn bielize, odev, obuv, ne-premokav pl,

tepl prikrvka, spac vak, vreckov lampa (baterka), svieky,

a zpalky, in nevyhnutn osobn veci poda

potreby a uvenia (mobil), pre deti nezabudnite pribali hra-

ku.Ing. Jozef Knapp,

Ref. CO a PO

MUDr. Peter Ondo-Etok

Detsk ambulancia na Severke

prijma novch pacientovPonkame:

Individulny prstup24-hodinov telefonick

kontaktPrehliadky det do 1 roka

v domcom prostredV akrni neakte

Sta prs s preukazom poistenca.

Poradenstvo: prte sa poradi, ak mte problm.

Tel.: 0903/69 11 88

8 KemaroK 6/2010mozaiKa

V tomto roku si mesto Kemarok pri-pomna rzne dleit jubile. Jednm z nich je aj 130. vroie zaloenia Ke-marskho rybrskeho spolku. Samotn rybrstvo m v naom meste dlh tra-dciu. Zaoberali sa nm obyvatelia osa-dy sv. Michala, v roku 1411 udelil cisr igmund mestu prvo slobodnho ry-bolovu , v rokoch 1453 1667 existoval aj cech rybrov. Kemarok vdy oplval tokmi bohatmi na ryby rieka Poprad, Kemarsk Biela voda ...

Po celouhorskom zruen cechov v 1872 vznikol u v roku 1880 Kemar-sk rybrsky spolok. Zo skromnch ar-chvnych prameov sa podarilo zisti pr osobnost, ktor sa zaslili o fun-govanie tejto intitcie. Predsedom spol-ku v roku 1924 bol Alexander Belczy. Poet lenov predstavoval 60 rybrov. V roku 1928 bol predsedom tefan Pal-cso. Jednatesk funkciu zastval Julius Szkely.

Hlavnm elom spolku bol chov a lov rb, rakov v popradskej doline. Spolok sa staral o prevdzku podtat-ranskch potokov Popradskej kotliny. Dochovval ryby vznamnho druhu a zaryboval vody malmi rybkami (pldikmi). Na prslunch miestach tie oznaoval plochy zkazu rybolo-vu, kde sa prirodzene vytierali ryby. Z ekologickho hadiska sa lenovia snaili o odstrnenie pre ryby kodli-vch ltok. Nutn bola ale u i v tomto ase ochrana pred pytliakmi. Financie na existenciu a plnenie cieov erpal

spolok z lenskch prspevkov a pod-pory ttu. lenom spolku sa mohol sta kad dospel, samostatn a inteli-gentn lovek, pre ktorho je rybrstvo portovou aktivitou a nie obchodnm z-ujmom. Zo spolku vylili kadho, kto sa previnil proti stanovm a da-nm pravidlm.

Lovenie rb a rakov prebiehalo v medziach platnch zkonov. Rybo-lov sa nesmel prevdza v dobe od de-siatej hodiny veernej do tretej hodiny rannej. Zakzan bol lov sieou, troj-zubom a jedom. Nastraenie non-ho hku i dnovej nite patrilo taktie medzi nepovolen spsoby. Do psob-nosti valnho zhromadenia patrilo postavenie rybnkov a rybnch scho-dov, k omu mali zabezpei aj potreb-n financie. lenovia vboru sa stara-li o vydvanie rybrskych legitimci akmi boli ron a seznne lstky. Tie schvaovali odmeny pre tie osoby, kto-r sa starali o kontrolu praktizovania rybolovu a kvality vody. V ich kom-petencii bolo u spomnan oznaova-nie plochy pre trenie rb. Spolok pri-jmal ete osoby dozerajce na vvin rb a rybnky. Rokovacou reou spol-ku bola nemina (kee v minulosti i-lo v Kemarku vea Nemcov), v prpa-de dohody aj in.

Rybrsky spolok vykonval aj osveto-v funkciu. Potvrdzuje to obenk Kra-jinskho radu v Bratislave z roku 1932. Spolok mal spolu s Okresnm radom chrni ryb poter, raky, kabky a aby.

Potoky a rieky boli v dobe przdnin as-tm miestom kpania sa det a mlde-e. T sa asto zabvala chytanm tch-to vodnch ivochov. Tie konili v rz-nych ndobch a faiach, kde nakoniec uhynuli. Zaznamenan vak boli i pr-pady muenia i usmrcovania, o malo za nsledok kody v oblasti hospodr-stva. Vplvalo to tie na mlde (zo-surovenie a otupenie citu mladch k pr-rode), preto sa mali mestsk intitcie stara o sluobn obchdzky, poas kto-rch sa mala pouova mlde, aby zby-tone nechytala a neusmrcovala vodn ivostvo.

Ako vidie z poslednch riadkov, vdy bolo potrebn chrni prrodu pred pokodzovanm. Smutn vak je, e aj v dnenej modernej a vyspelej spo-lonosti, ako ju asto oznaujeme, sa njde mnostvo takch indivdu, ktor niia to, o si vili a zveaovali gene-rcie pred nami. Od pytliactva cez zne-isovanie vd odpadkami, kanaliz-ciou, umvanm ut, pranm kobercov a po regulcie. Vme si prrodu a pr-cu predkov. Km je as...!

Vladimr evcZdroje: ttny archv Levoa, poboka

Poprad, Okresn rad Kemarok, Kataster spolkov IV., inv. . 6.

ttny archv Levoa, poboka Poprad, Obecn notrsky rad Kemarok, kart. 1, 3584/1925 adm.

ttny archv Levoa, poboka Poprad, Obecn notrsky rad Kemarok, kart. 4, 7030/1932 adm.

130 rokov od zaloenia Kemarskho rybrskeho spolku

V uplynulych doch si okrhle 40. vroie od svojho zaloenia pripomenu-la kemarsk matersk kola na Cinto-rnskej ulici. Pri tejto prleitosti sa na

pde klky stretli jej niektor bval i sasn pracovnky a vedenie spolu so zstupcami mesta. Jubilantke klke prajeme aj my vea spechov, spokoj-

nch det, pracovnkov i rodiov a v ne-poslednom rade aj dostatok finannch prostriedkov na alie aktivity a plny.

Rada rodiov M, Foto: archv M. M.

klka na Cintornskej ulici oslavovala

Deti M Cintornska pred 40 rokmi a dnes. Vpravo na fotografii Bc. elmra Haniskov, sasn riaditeka materskej koly s kolegy-ou Albetou Dufalovou v spolonosti det. V sasnosti matersk kola zabezbeuje vubu v piatich triedach, spolupracuje so Zkladnou umeleckou kolou A. Cgera a mnohmi krkami a zujmovou innosou motivuje u i deti v predkolskom veku k aktivitm v portovch, vtvarnch i hudobnch oblastiach. Vekm pozitvom klky, najm z pohadu rodiov, je jej umiestnenie v kudnom, tichom prostred. kola vyuva na innos aj vek zhradu a k spokonosti rodiov prispieva aj obbenos kolektvu uiteliek medzi najmenmi.

9KemaroK 6/2010 mozaiKa

Vzdelvanie, regionlny rozvoj a socilna integrcia s tri hlavn oblasti, na podpo-ru ktorch sa Nadcia Oran-ge zameria v tomto roku. Jej cieom je podporova inova-tvne formy vzdelvania, roz-vja reginy a zmierova so-cilne rozdiely. V rmci soci-lnej integrcie otvra gran-tov programy Zelen pre seniorov a Prekrome spolu bariry, ktor sa stretli s ob-rovskm zujmom zo strany iadateov.

Zelen pre seniorov Grantov program Ze-

len pre seniorov sa ako je-den z prvch na Slovensku zameriava na ud v post-produktvnom veku, m sa sna flexibilne reagova na sasn situciu, kedy sa v dsledku demografickch zmien zvyuje percento se-

niorov v spolonosti. Cieom je podpori zaujmav a ino-vatvne projekty, ktor rie-ia integrciu a sebarealiz-ciu ud v dchodkovom ve-ku a prispievaj k zvyova-niu kvality ich ivota. Vtan s projekty, ktor s zame-ran na vzdelvacie aktivity i nachdzaj vyuitie ivot-nch sksenost starch ud naprklad formou dobrovo-nckych i umeleckch akti-vt.

Svoj projekt mu predlo-i mimovldne organizcie, samosprvy, zariadenia po-skytujce socilnu starostli-vos a rozpotov organiz-cie ako naprklad kninice, mze a podobne do 7. aprla 2010. Nadcia Orange vyle-nila na program Zelen pre seniorov 50 000 EUR. Maxi-mlna vka grantu na jeden projekt je 2 500 EUR.

Prekrome spolu bariryProgram Prekrome spo-

lu bariry je zameran na podporu ud so zdravot-nm i socilnym znevhod-nenm. Jeho cieom je zvyo-vanie ance na zaradenie sa do spolonosti a odstraova-nie socilnej izolcie v rz-nych oblastiach spoloensk-ho ivota, i u ide o zdravot-n postihnutie, socilne i in znevhodnenie. Mimovldne organizcie, obce a mest, za-riadenia poskytujce socil-nu starostlivos alebo vysok koly a univerzity mu po-iada o grant na projekt za-meriavajci sa na vzdelvacie aktivity, aktvnu ternnu pr-cu, zvyovanie informova-nosti, odstraovanie komu-nikanch barir i rzne vo-noasov aktivity.

Do programu Prekrome spolu bariry sa so svojm

TRI OBLASTI PODPORY: VZDELVANIE, REGIONLNY ROZVOJ A SOCILNA INTEGRCIA

NadCIa ORaNge v ROku 2010projektom na pomoc uom so zdravotnm postihnutm, rodinm s demi, prslun-kom nrodnostnch meni-ny a inm zranitenm sku-pinm obyvatestva ako s drogovo zvisl, obete dom-ceho nsilia, udia bez domo-va a in mu predkladatelia prihlsi do 25. marca 2010. Nadcia Orange vylenila na tento el celkov sumu 100 000 EUR, priom na jeden projekt je mon zska grant do vky 3 000 EUR.

Kad, kto by sa rd uch-dzal o grantov prspevok z niektorho z otvorench programov Nadcie Orange a prispie tak k lepm ivot-nm podmienkam ud okolo seba, me posla svoj projekt na adresu Centra pre filan-tropiu na Kozej ulici 11 v Bra-tislave. Prve tu alebo aj na strnke www.nadaciaorange.sk je mon zska aj bliie informcie a pomoc pri vy-pracvan projektu. KO

V minulom roku podpo-rila ZSE Energia, a.s., v spo-luprci s Nadciou Ekopolis prostrednctvom Nadanho fondu iv energia osem pro-jektov po celom Slovensku, v celkovej vke 56 771 eur. V tomto roku plnuje op podpori projekty prispieva-jce k rozvoju energetickej efektvnosti, ako aj k osvete a vzdelvaniu v tejto oblasti. V roku 2010 Nadan fond iv energia poskytne do granto-vho kola finann podporu vo vke 63 000 . Uzvierka prijmania iadost je 30. apr-la 2010.

Oprvnenmi iadatemi na pridelenie prostriedkov z Nadanho fondu iv ener-gia s mimovldne neziskov organizcie, mest, obce, ko-ly a in vzdelvacie intit-cie, stavy socilnej starostli-vosti, domovy dchodcov, ve-decko-vskumn pracovisk, centr vonho asu a komu-nitn centr v zvislosti od jednotlivch oblast podpory. Prostriedky Nadanho fon-

du iv energia nemu by pouit na komern ely.

Aj v roku 2010 bud pro-jekty vybran v otvorenej ve-rejnej sai. Zkladnou pod-mienkou poskytnutia podpo-ry je verejnoprospen cha-rakter projektu. Fond podpor projekty celkovou sumou 63 000 eur, o predstavuje 11% navenie v porovnan s ro-kom 2009. Podporen projek-ty maj by zrealizovan do konca novembra 2011.

V roku 2010 fond podpor projekty v dvoch oblastiach: 1. Investin podpora pro-jektov - vstavba a intalcia novch zdrojov vyuvaj-cich obnoviten zdroje ener-gie, ich rekontrukcia a zv-enie vkonu, rekontrukcia zariaden vyuvajcich fo-slne paliv na obnoviten zdroje a zavdzanie opatren pre spory energie. Investi-n podpora me by poskyt-nut na projekty na kolch a inch budovch, zariade-niach vyuvanch na verej-noprospen ely.

2. Vzdelvanie a zvyova-nie povedomia o sporch a obnovitench zdrojoch ener-gie osvetov programy pre koly a verejnos, aktivity ekocentier, odborn kurzy a seminre.

Kritri pre vber projek-tov: preukzaten verejno-prospen charakter projektu a jeho prnos pre komunitu; slad so zameranm v rmci jednotlivch oblast podpory; intelektulna, materilna a finann as rznych part-nerov neziskov; organiz-cie, koly, miestna samospr-va a podnikatelia a pod.

Vysliten dopad projek-tu na spory energie: efekti-vita navrhovanch opatren vzhadom na nklady; miera zapojenia dobrovonkov; za-istenie nslednej dlhodobej starostlivosti o vsledky po ukonen projektu, vhodnos navrhovanch aktivt z od-bornho hadiska a hadiska ochrany ivotnho prostre-dia; slad zmeru s legisla-tvou, technickmi norma-

mi a regulatvami a prpad-ne s rozvojovmi dokument-mi obce, mesta, reginu.

Viac informci o podpo-rench iadateoch njde-te na www.ekopolis.sk alebo na www.zivaenergia.sk. Kon-takt: Peter Medve, Nadcia Ekopolis, tel.: 048 414 52 59, e-mail: medved@ekopolis.sk.

Ekopolis

Nadan fond iv energia podpor npady zameran na energetick efektvnos

PripravujemeV alom sle novn

KEMAROK prinesieme lnok o otvoren nov-ho ronka detskej sae Detsk in roka.

Deti u teraz mu za-a psa o svojich dobrch skutkoch, za ktor s po-vaovan nielen vek i-ny ako zchrana ivota, ale i kadodenn drobn skut-ky vykonan s dobrm myslom pomc, potei, prekvapi, podpori... P-sa mu i o inoch svojich kamartov, ktor si vimli a myslia si, e by mali by ocenen. Pavol Humenk

10 KemaroK 6/2010Kultra

MESTSK KULTRNE STREDISKO PRIPRAVUJE

VSTAVY

Podtatransk osvetov stre-disko v Poprade, v psobnos-ti Preovskho samosprvne-ho kraja aj tento rok organizu-je v spoluprci s obcou erven Kltor, mestom Spisk Sta-r Ves a Cyprinom n.o. erve-n Kltor 34. ronk Zamagur-skch folklrnych slvnost v amfitetri a priestoroch histo-rickho ervenho Kltora.

Tento rok nastva asov po-sun. ZMENA termnu ZFS: 21. 23. mj 2010.

V predbenom programe 34. ronka ZFS, okrem tandard-nch remeselnch prezentci a sprievodnch programov poas troch dn, s ahkmi:

Piatok 21. 5. 2010 veer-

n koncert hudobnej skupiny Desmod.

Sobota 22. 5. 2010 program zahraninch folklrnych sbo-rov v rmci Vyehrdskej tvor-ky, podveern program coun-try skupina Longhors, non program spevky Anny Hule-jovej s udovou hudbou FS Lip-tov Ruomberok. Poas celej so-boty sa na ZFS bude tematicky prezentova a predstavova regi-n Liptov.

Nedea 23. 5. 2010 program detskch FS, program menino-vej kultry RFS Deti Kesaj Ke-marok, program zahraninch FS v rmci V4.

Ladislav Havlk,riadite festivalu

Zamagursk folklrne slvnosti

TVRT DRUH - 18. (t), 19.00, MN-15, 2 .

Americk sci-fi thriller. Existuj tyri druhy stretnu-tia s mimozemskou civiliz-ciou, tm tvrtm druhom je nos.

MILUJEM A VIAC - 19. - 21. (pia ne), 19.00, MN-12, 2,20 .

esk romantick kom-dia z golfovho prostredia. Prbeh o lske, slve a penia-zoch.

ROLLERKY 23. - 24. (ut, st), 19.00, MN-12, 2 .

Americk komdia. Pridaj sa k rebelkm.

KAWASAKIHO RE 25. - 26. (t, pia), 19.00, MN-12, 2 .

esk drma. Stretnutie obyajnch ud s neobyaj-nmi osudmi. Prbeh lsky a zrady z minulosti, ktor pre-vrti naruby sasnos...

PROBLMY V RAJI - 27. - 28. (so, ne), 19.00, MN-12, 2,30 .

Americk komdia. Po-byt na ndhernom exotickom ostrove ako liek na manel-sk krzu? Preo nie. Lene ke je v vzah pred zrte-nm, me sa aj raj premeni v peklo na Zemi.

LSKA NA DRUH PO-HAD - 30. - 31. (ut, st), 19.00, MN-12, 2 .

Americk romantick dr-ma. Lska je niekedy vemi zloit.

19. 3. 2010 (piatok) o 19.00 hLOVEK, KTOR

VIDEL SMRPremira divadelnej

komdie, ktor vykresuje ivot loveka v meste,

v obdob 60. rokov minulho storoia, ktor je tak

prznan aj pre sasnos.Komdiu uvdza Divadlo VITRIOL

pri MsKS KemarokV MsKS Kemarok

22. 3. 2010 (pondelok) o 18.30 h

TRI ORIEKY pre Richarda Rikkona Koncert vynikajceho klavrneho virtuza s hudobne nadanmi demi ZU Kemarok

a Spisk Bel V MsKS Kemarok

27. 3. 2010 (sobota) o 10.00 h Krajsk sa

VANSOVEJ LOMNIKAKrajsk kolo sae

v prednese pozie a przy dievat a ien.

Vber ukok a prednes bude posudzova odborn porota. Vazi postupuj do celoslovenskho kola

sae Vansovej Lomnika. V MsKS Kemarok

28. 3. 2010 (nedea) o 16.00 hKOCR V IMCH

Rozprvka patr k najznmejm

rozprvkam pre deti, hovor o tom, e vtip

a odvaha asto zavia viac ako bohatstvo. Tie o tom,

e netreba nikoho podceova ani kocra.

V MsKS Kemarok

29. 3. 2010 (pondelok) o 8.30 a 10.00 hKOLA HROU

Projekt KOLA HROU je zhudobnen uivo iakov zkladnch kl. Uenie sa

stva prjemnm a zbavnm. kola hrou dva deom chu

ui sa a vedie viac.V MsKS Kemarok

Vstavn sie BARNKA Hlavn nm. 46

POHYB = IVOTFotografie paralympionika

Vladimra Majerka.18. 3. - 9. 4. 2010

Galria u sediaceho anjelaStar trh 24

Gerrhard SchmidbauerZA FASDOU

Vstava potrv do 29. 4. 2010.

Vstavn sie mzea, Dr. Alexandra 11

Vstava prc tudentov Strednej umeleckej koly

v KemarkuDo 31. 3. 2010

Pri prleitosti nedvnych 60-tych narodenn spenho a aktvneho Kemarana, lu-kostrelca Vladimra Majer-ka, sa kon v tchto doch v galrii Barnka na Hlavnom nmest 46 vstava POHYB = IVOT venovan ivotu a skromnm a portovm

aktivitm tohto nositea Ce-ny mesta Kemarok, na kto-r srdene pozvame cel verejnos. Jej autorovi k je-ho krsnemu sviatku zo srd-ca prajeme najm vea dobr-ho zdravia, rodinnej pohody a spechy v skrom i jeho portovch aktivitch. (red.)

Majstrovstv Eurpy v Taliansku v roku 1997.

Paralympijsk hry v Sydney v roku 2000.

Pozvnka na netradin vstavu

11KemaroK 6/2010 Kultra

Minuloron spech di-vadelnkov zo ZU A. Cge-ra v Kemarku povzbudil. Vo februri na XVIII. ron-ku okresnej prehliadky ama-trskych divadiel dokzali, e i mal mesto me robi vek divadlo.

Na okresnej prehliadke di-vadiel, ktor sa konala 12. 14. 2. sa iaci ZU A. Cge-ra so svojm divadelnm s-borom Tote-tam predvied-li v dvoch predstaveniach. Prehliadka sa konala tri dni a tak mali inkujci a div-ci skvel monos kultrne sa vyi.

V piatok vystpili na ja-visko najmlad lenovia s-boru s detskm predstave-nm O TTOKOVI. Vbor-n atmosfra predstavenia strhla divkov u v prvch mintach vaka skvelej hud-be, o ktor sa postarala Ta-tiana Pirnkov, pani uite-ky a iaci hudobnho odbo-ru ZU.

Prbeh troch synov, kto-rch vyslali otcovia do sve-

ta hada si nevesty uptal nielen porotu, ale i divkov. Mlad herci pod vedenm pa-ni uiteky Emlie avelovej zoali spech a domov si pri-niesli ceny a dve. Predsta-venie O Ttokovi zskalo 1. miesto v kategrii detskch divadiel a cenu primtora obce uava. Divadeln s-bor Tote-tam si tak vybojoval as na krajskej prehliadke detskch divadiel, ktor sa uskuton v aprli v Stropko-ve.

V sobotu sa ZU predsta-vila s miniatrou MUCHA. Etuda o otravnej muche, kto-r ned pokoj ani pri span ro-zosmiala cel publikum. Vla-dimr Mikolajk si tak vybo-joval 1. miesto v kategrii mi-niatr dospel deom a s tm spojen postup na krajsk prehliadku, ktor sa uskuto-n 14. 15. 4. v Levoi.

Budeme mladm divadel-nkom dra palce, pretoe na dosky, ktor znamenaj svet, vystpia u v aprli!

Zuzana Glatzov

Sbor TOTE-TAM al spech

Ete pred rokom som neve-del ni o Jnovi Balovi, du-chovnom buditeovi slovenskch kalvnov. Jeho ivot a dielo je dkazom, e aj zo Zemplna vy-rastali bohat duchovn vhon-ky pre cel Slovensko. A neve-del som, e jeho ivot je navy-e zko spt aj s Kemarkom a Huncovcami, zana svoje rozprvanie o Jnovi Balo-vi uite, spisovate a publi-cista Milan Choma a v ruke dr modr viazan publik-ciu, ktor vzhadom pripo-mna tie predol, venovan osobnostiam ako dr. Vojtech Alexander, i J. M. Petzval.

Tentoraz z nejakho vn-tornho vnuknutia venoval Milan Choma svoju pozor-nos Jnovi Balovi, o kto-rom sa postupne dozvedal sprostredkovane od ud, kto-rch mu osud poslal do cesty.

U to bolo znamenie, ke mojej mamke v nemocnici ne-dvno nezitne a s lskou po-mhala spolupacientka na izbe p. Kovov. Prve jej rodi-ne pomhal Jn Bal, ke bo-la malm dievatkom. A ke mi z nioho ni po prchode mo-ja kolegya sloveninrka Kat-ka Chromov zaala rno reci-tova dojemn vere nrodnho umelca Pavla Horova o starom kalvnskom chrme, pochopil som, e nieo hne v ten de musm urobi pre Jna Bala. A takmi impulzmi som sa po-sval alej pri tvorbe tejto pub-likcie, hovor o vzniku ne-vekej, no duchovne bohatej kniky M. Choma. Postupne zaal rozvja kontakty s ro-dinou Jna Bala v Nemec-ku, ale aj v Revitiach a v Za-luiciach. Zskaval inform-cie, fotografie a dopal mo-

ete pred rokom som o om nevedelzaiku ivotnch prbehov Jna Bala a jeho rodiny. V-sledkom bola publikcia, kto-rej obsah je vlastne dramatic-km psmom, ktor rozho-vormi medzi osobou J. Bal-a a jeho priatemi, i demi rozprva prbeh loveka, kto-r sa zapsal do dejn svojim ivotom. Cez osoby profesora Alfrda Grosza, spisovatea Ela ndora (autor diela Sv-ko Ragan) i priamo cez jeho najblich manelky Jolany a det Jna, Gustva a Jolanku

sa itate dozvie zaujmavos-ti nielen zo ivota Jna Bal-a, ale aj z obdobia, kedy pod Tatrami il a tvoril.

Modr publikcia pod n-zvom Jn Bal je prbehom nielen o Jnovi Balovi, ale aj udskosti a lske, ktor roz-dvala alej nezitne po jeho smrti manelka Jolana aj tm najmenm bez rodiov, kto-rch zvltny vlak da 26. 9. 1944 odviezol z kemarskho nemeckho gymnzia a diev-enskej koly aleko za hrani-ce Slovenska.

Adriana Saturyov

Ke sa mu nieo podar, vidte to u v jeho tvri. smev, rados v oiach a nadenie, s ktorm zane rozprva prbeh o loveku, ktor sa vznamne zapsal do naich dejn, o lo-veku, ktor bol prnosom pre nae mesto, regin, kraj. Ta-k je Kemaran zo Zemplna, Milan Choma. A takmi boli pravdepodobne aj udia, v stopch ktorch kra po rokoch aj on a ktorch ivotn prbehy rozmotva, aby sa z nich nieo nauili aj alie genercie.

JN BALM I L A N C H OM A

12 KemaroK 6/2010mozaiKa

Vznamnm prrodnm initeom zvyovania kvali-ty ivota v kultrnej krajine je zele. Tvor iv organiz-mus s cennmi funkciami, ktor ju robia jednou z naj-vraznejch zloiek ivot-nho prostredia. Zeleou na-zvame vetky stromy, kr-ky, kvety a trvnat porast. Dojem kvantity sdelnej zele-ne je asto na kor jej kvality, kee veakrt chba cielen, pravideln a odborn dr-ba, o m za nsledok znio-vanie jej estetickej a ekostabi-lizanej funkcie.

Kad z ns zodpoved za stav svojho okolia, ivotn-ho priestoru, ktor me pre-tvori, skrli, ozdravi pod-a svojich potrieb. Zakladanie zelene jej drba a adekvtna starostlivos by mala by pri-oritou kadho mesta a ob-ce, pretoe zelen plochy s rovnako dleit ako zastava-n zemia. Zele m v urba-nizovanej krajine svoje nena-hraditen miesto a okrem jej estetickej funkcie, ktor asto povaujeme za jedin jej pozi-tvum je tu mnoho nedocene-nch a prospench funkci.

V sasnom klimatickom chaose je dleit mikrokli-matick funkcia, ktor upra-vuje miestnu mikroklmu,

m sa vyrovnvaj teplotn extrmy, zvyuje sa vlhkos vzduchu, zniuje sa celkov vpar v porovnan s vonm miestom. Hygienick a zdra-votn funkcia zelene spova v zabezpeen istoty ovzdu-ia, kde porasty drevn i trv-niky zbavuj ovzduie pra-chu, zniuj rdioaktivitu, stromy produkuj kyslk po-hlcuj oxid uhliit i in cu-dzorod ltky, tvoria tie. Ze-le tlm hlunos, ovplyvuje silu a smer vetra. Mnoho dru-hov rastln vyluuje aroma-tick ltky tzv. fytoncdy, kto-r niia mikroorganizmy vo vzduchu. alej je to psychic-k a rekrean funkcia. Zele psob na psychiku a nervo-v systm loveka, upokojuje, dodva mu duevn rovnov-hu a prjemn pocit zo zmys-lovho vnmania. Plochy ze-lene poskytuj nielen pasv-ny, ale aj aktvny odpoinok. Vchovn funkcia spova v rozvjan si vzahu k prro-de. Zele vo svojom okol be-rieme ako samozrejmos, v-mame si ivot rastln a ivo-chov, hodnotme ich krsu, vznam. Ekonomick funkcia spova v produkcii drevnej hmoty, spoloenskej hodno-te. Ekologick funkcia zabez-peuje zvyovanie biodiver-

Chrme si zele zity (rozmanitos druhov fl-ry a fauny) i funkcia ochrany prrodnch zdrojov, ktor za-bezpeuje protierznu ochra-nu pdy a.i.

Zele v poslednch rokoch ustupuje urbanizcii mesta, pri rekontrukcich nmes-t, pri tvorbe novch parkova-cch plch i pri rznych inves-tinch zmeroch. Deje sa to aj napriek jej priaznivm funkci-m na kvalitu ivota obanov. Ani vzah obanov k svojmu prrodnmu prostrediu nie je priazniv. Kadorone mno-stvo odpadkov, zvieracch ex-krementov na zemi, rast di-vokch skldok, neustle zo-apovan trva, skracovanie chodnkov, nezmyseln dvo-dy na vrub zdravch stromov kvli peovm alergim, prli-nmu tieneniu a pod., nesved-ia o ekologickej zdatnosti ob-anov. Ako si potom njdu po-zitvny vzah k prrode a k ze-leni najmladie genercie, ke u rodiov vidia opak.

Tmto vchovnm ln-kom som chcela podpo-ri svetov trend vchovy a vzdelvania k udratenmu rozvoju, pretoe iba efektvna informovanos a osveta dok-e meni konanie a myslenie ud, v tomto prpade k zlep-eniu a skvalitneniu svojho ivotnho prostredia.

Bc. Zuzana Mazurkov

Vyhodnotenie sae a-rovn skrinka za mesiac februr. Do sae sa zapo-jilo 35 detskch itateov, na otzky sprvne odpovedalo 28 det, nesprvnych odpove-d bolo 7.

Sprvne odpovede kat. A: 1/......Toma,......Gabo,......ako kola,nie je iak ako iak. 2/ b-Pelendrekov baby 3/sto-lr. Vherca: Ester orbov. Kat. B: 1/ s k nej priahova-n gravitanou silou, 2/Ban-sk Bystrica, 3/ kuchrka. V-herca: Michaela Orjabincov.

Otzky na mesiac marec: kat. A: 1/ Dopl nzvy knh: Gilliverove ..., Pinocchiove ..., Charlie a... 2/ Akmu loveku hovorme, e je barbar? a/ mi-lmu,ochotnmu b/hrubmu, nevzdelanmu 3/ Pozeraj sa na ruku chlapkovi v klob-ku. Rob tak ry-mry. Pred oami sa ti mar. Kto je to? Kat. B: 1/ Dopl nzvy knh: Har-ry ..., Hadai ..., Tigr ... 2/ Kto je despota? a/ neobmedzen vldca, tyran b/ lovek ochot-n vdy pomc. 3/ Pri lekr-ke rob pani, oetruje vetkm rany. ikovn je vetko stihne, injekciu rchlo pichne. Kto je to? msk

Sailo sa v dvoch kate-grich do 25 rokov a nad 25 rokov. Do sae sa celko-vo zapojilo 22 saiacich.

V kategrii do 25 rokov bo-li vyhodnoten: Zuzana Bar-lokov, Zuzana Glatzov, Ka-tarna Vartaov a Daa Voj-techov.

V kategrii nad 25 rokov boli vyhodnoten: Anna Be-kov, Ing. Darina Cvekov, Elena Pivovarov a Mgr. Eva Raffajov.

Do krajskho kola sae postpili z kadej kateg-rie dve saiace. Z kateg-

rie do 25 rokov Zuzana Bar-lokov a Daa Vojtechov a z kategrie nad 25 rokov Anna Bekov a Ing. Darina Cvekov.

Za finann prspevok na tto sa patr poakovanie primtorovi mesta Ing. Igoro-vi ajtlavovi.

nia ien Slovenska, kraj-sk organizcia Preov pri-pravuje v spoluprci s Ob-vodnou organizciou nie ien Slovenska Kemarok, mestom Kemarok a mest-skm kultrnym stredis-kom v Kemarku tento fes-

Prebieha u 43. ronk sae Vansovej LomnikaV stredu 10. marca 2010 sa uskutonilo okresn kolo 43.

ronka Vansovej Lomniky, sae v prednese pozie a pr-zy ien a dievat. Podujatie pripravila Obvodn organizcia nie ien Slovenska v Kemarku v spoluprci s mestskm kultrnym strediskom.

tival umeleckho prednesu pozie a przy ien Vanso-vej Lomnika, ktor sa usku-touje na poes spisovate-ky Terzie Vansovej.

Krajsk prehliadka sae Vansovej Lomnika sa usku-ton 27. marca 2010 so zaiat-kom o 10.00 hodine v Mest-

skom kultrnom stredisku v Kemarku.

Vetci milovnci pozie a bozvunej sloveniny ste na podujatie vtan.

Antnia ilonov, nia ien Slovenska, Obvodn organizcia

Kemarok

13KemaroK 6/2010 inzercia, mozaiKa

PREDAJPredm svadobn aty, biele, ve-

kos 44. K tomu bolerko+rukaviky. Cena 150EUR. 0904 938 786

Predaj vekononch obrusov, poskytujeme aj piky. Hl. nmestie 14, KK. Poschodie vavo. 0918 676 658, 0918 879 476.

Predm zabehnut novinov st-nok v KK. Tel. 0911 13 89 26. P-9/10

Predm dreven obklad, smreko-v, suen, brsen, 1. trieda 4 /m2, 2. trieda 3 /m2. alej v ponuke dl-kovica, lity, aj dovezieme. Tel. 0902 38 65 76. P-15/10

Predm tatransk profil Perod-rku, brsen, 1. trieda 4 , 2. trieda 3 , v ponuke aj dlkovica a dokon-ovacie lity. DOVEZIEM. Tel. 0915 863 227, 0911 168 982. A-4/10

Predm pre zberatea expozi-meter WEIMARLUX 1963 NDR, tel. 0908 654 400. A-6d/10

Predm opan od 100 kg do 130 kg. Monos porky. Cena za kg 1,70 Euro (50 Sk). Tel.: 0911-57 93 85. T-2/10

KPAKpim star vybran motor na

beton. 0908 989 104.Kpim obchodn regle, 10 bm.

Kontakt 0905 35 08 33. P-25/10

MOTOVezmem do prenjmu gar v

KK. 0948 111 453.Kpim gar v okol Zlatho Ba-

anta. Tel. 452 42 96. P-29/10

ZAMESTNANIEPrjmem pracovnkov na mont

plastovch okien. 0948 111 453.Hadm prcu upratovaky, prp.

pomem pri domcich prcach. Se-rizne. Tel. 0910 15 66 55. P-20/10

Prijmeme ihne lakernka s pra-xou. Jn Babi STOLRSTVO, ubi-

ca. Kontakt: 0903606866. M-1/10MEDICAL ponka prcu ob-

chodnkov na predaj zdravotnckych prstrojov. Vola po 16,00 hod. Tel. 0905711756. M-2/10

Prijmeme do zamestnania autome-chanika. Info: 0905 38 26 93. M-3/10

Jazykov kola CHANTAL Po-prad vyhlasuje vberov konanie na lektora Talianskho jazyka. Viac in-formcii na www.chantalpoprad.sk alebo na tel. 0907 525 117. T-1/10

RZNEPrenajmem priestory na prze-

m domu na Hlavnom nmest v KK, vchod z ulice, s vkladom, 52 m2 052/452 25 30.

Pi sa Vm nieo a nemte na to? Zavolajte, pomeme. 0904 548 635.

Psychologick vyetrenie vodi-ov v KK a SL. Mgr. Chomikov. 0908 988 061.

Nechtov tdio a viz, Cinto-rnska 1, KK, Vm ponka: - acry-g-lov nechty len za 16,60EUR + zdo-benie GRTIS - japonsk manik-ra 7EUR - jednorzov nechty len za 6,99EUR - pecilne masky a zbaly - lenie slvnostn a veern 5,50EUR - lenie denn 4EUR Predaj znako-vej, kvalitnej kozmetiky, produkty na nechty, pilnky, doplnky vivy a in... Srdene Vs pozvame. Objed-nvky: 0904 93 87 86.

Ponkame obvanie kobercov. Michalsk 73 - oproti Tatraanu, KK, 0949 385 057.

Poskytujeme very. 0908 922 033.

Ponkam spracovanie daovch priznan pre fyzick osoby pracuj-ce v zahrani. 0908 107 591.

tovncke sluby, koprovanie, lamnovanie, prepisovanie textov. Hl. nmestie 14, KK. Poschodie va-vo. 0918 676 658, 0918 879 476.

Prenajmem obchodn a kancelr-ske priestory v KK, blzko centra, na przem. 0903 350 697.

ELSaR el. intalcie. pln elek-trointalan prce, kompletn do-

kumentcia, materilov zabezpe-enie, el. prpojky RD. 0905 271 581, 0908 644 299.

Preklady z/do neminy. Lacno. Tel. 0908 26 93 13. P-76/09

Mladk 37 r., rozv., had enu, a to: kat., nef., bez titulov a predsud-kov zo Spia. E-mail: kezcan77@azet.sk. P-14/10

Administratva vo vekoobchode potravn. Tel. 0915 14 16 33. P-19/10

Textiln galantria, kusov a by-tov textil gen. tefnika 27, Ke-marok. Tel. 0918 676 658. A-4a/10

Ponkam zhotovenie daovch priznan pre ud zamestnanch v za-hrani. Tel. 0905 656 005. A-6b/10

KOMIS, Hradn nmestie 16, Kemarok Robte jarn upratova-nie? Neviete, o s prebytonmi ve-cami? Prte, pomeme Vm sa ich zbavi. Chladnika, prka, biela technika, televzory, vysvae, rdi, vee (vetko funkn), bicykle (det-sk aj dospel), koberce, kolieskov korule, koiare, sedaky, sklo-por-celn a in. Info v predajni. Teme sa na Vs. Tel. 052/452 28 52, 9.00 12.00, 14.00 17.00 h. A-6h/10

M+R Harier ISTIACE A UPRATOVACIE SLUBY. Tepova-nie kobercov, sedaiek, istiace a upra-tovacie sluby u zkaznka. Tel.: 0918 974 954, 0911 148 889. A-6o/10

BYTY, DOMY, NEHNUTENOSTIPredm pozemok na Kamennej

bani, KK, 778 m2 (56 EUR m2), svaho-vit, jun, IE. 0905 290 520.

Predm 3 izb. DB v KK, iastone zrekontruovan, balkn, 3/8. 0907 991 916.

Dm do prenjmu 3 izb. byt s balk-nom na sdlisku Juh, KK. 0904 645 713.

Predm men RD so zhradkou na ul. Pon, KK. 0902 625 848.

Predm stavebn pozemok v G-novciach, 1 050 m2, cena dohodou. 0944 152 125 alebo 0907 929 261.

Predm 1 izbov byt v KK na Ju-hu s balknom. 0903 350 697.

Predm rozostavan RD v Popra-de Matejovciach. Tel. 0905 76 04 87.

Predm 3-izb. byt na Petralskej ulici v Kemarku. Tel. 0905 32 33 61.

Predm zhradku s chatkou na Ka-mennej bani. Cena dohodou, 443 m2. Tel. 0908 26 01 64, 0915 40 92 82.P-26/10

Dm do prenjmu zariaden 3-iz-bov byt v rodinnom dome za 350 mesane. Tel. 052/452 29 54. A-6/1

Ponkam do prenjmu viacelo-v priestory v zrekontruovanom his-torickom dome na ulici Star trh 71 (o rozlohe 145 m2, cca 100 m od hradu) Priestory prispsobme potrebm z-ujemcu. Tel. 0908 620 942. A-6a/10

Dm do prenjmu iastone za-riaden 3-izbov byt na Junej 1. Tel. 0908 212 527. A-6/10c

Prte si vybra z naej pestrej ponuky pobytovch, poznvacch a ptnickch zjazdov, exotiky, rekondinch, rehabilitanch, kpench

pobytov, kolskch vletov, stukovch, svadobnch ciest a detskch tborov...

CESTOVA S MARCOM POLLOM sa oplat!Njdete ns na ul. Hviezdoslavova 2

nad Pizzeriou CLASSICA

U ns ste vdy vtan!kontakty: 052-452 36 62, 0903-86 32 86, 0905-86 32 86,

call centrum 0910-91 11 51mail: marcopollo@marcopollo.sk

www.marcopollo.sk

ako je bez Te-ba, smutno je nm vetkm, u ni nie je tak, ako bo-lo predtm. U niet nvratu, ani ndeje,

len cesta k hrobu ns k Tebe zave-die. V neznmy svet odiiel si spa, zaplakal kad, kto a mal rd. Od-iiel si od ns, my ostali sme v ia-li, no vdy bude v srdciach tch, o a milovali.

Da 19. 3. 2010 uplynie p rokov, ke navdy stchlo srdce mjho syna, brata, vagra a uja Jaroslava GLEVAKA z Ke-marku.

S lskou a bolesou v srdci spomnaj mama a srodenci.

as tko plynie, smutno je nm vetkm, u ni nie je tak, ako bo-lo predtm.

Da 19. 3. 2010 uplynie 10 rokov, o ns navdy opustil n otec, dedko a svokor

Emil BRUTOVSK.S lskou spomnaj deti s ro-

dinami.

Da 19. marca uplynie 22 rokov od mrtia mjho syna, nho brata

a strka Jozefa VNENKA z Kemarku.

S lskou a ctou spomnaj mama a sestry s rodinami.

S lskou a c-tou si spomna-me na nho dra-hho otca, strka a svokra Jozefa

FIOLEKA, ktor by sa bol 24. marca doil 80-tich rokov.

Kto ste ho poznali, venujte mu tich spomienku.

Jeho najbli

U len kytiku na hrob Vm me-me da a s lskou na Vs spomna.

Da 17. marca 2010 uplynie rok, odkedy ns na-vdy opustila naa mama, babi-ka, prababika a svokra Zlatica GALIKOV.

akujeme vetkm, ktor ve-nuj spomienku zosnulej. S c-tou spomna smtiaca rodina.

14 KemaroK 6/2010mozaiKa

Poas vojnovch rokov sa rodiia presahovali do Ke-marku. Tu zskal zkladn a stredn vzdelanie.

Maturoval na Pedagogic-kej kole v Kemarku, vyso-kokolsk uitesk vzdela-nie, kombinciu zemepis-te-lesn vchova, neskr i bran-n vchova zskal v Preove a Banskej Bystrici. Po absol-vovan zkladnej vojenskej sluby zana ui na zklad-nej kole v Spiskej Belej.

O rok neskr odchdza na zkladn kolu v Tatranskej Lomnici a stva sa zstup-com riaditea. Po iestich ro-koch sa s rodinou presaho-val do Ruomberka. Tu za-na ui na strednch kolch, najdlhie na SOU-papieren-skom. Tesne pred jeho od-chodom do dchodku vznik-li v Ruomberku dve stred-n koly- Gymnzium sv. An-dreja a Stredn zdravotncka kola M.T. Schererovej. Na obidvoch uil telesn vcho-vu. tudentov si vedel zska vemi rchlo nielen svojskm prstupom, ale i roky tlme-nm kresanskm presvede-nm. Jeho rchly odchod bol pre vetkch tragick.

Vzah k mldei, prro-de zskal v Kemarku. Po-chdzal z uiteskej rodiny a port i hory si obbil vaka

prostrediu, v ktorom il. Ke sa dostal ui do Tat-

ranskej Lomnice, bol vemi astn a zaal pracova s pl-nm nasadenm. Novopos-taven kola mu poskytova-la irok pole sebarealizova-nia, najm ak nemal nroky na osobitn finann ohod-notenie. Zaal svojpomocne stava ihris-k pri kole, organ izoval portov ak-cie pre iakov, stal sa dobro-vonm le-nom Horskej sluby naj-m preto, e mal vemi rd kraj pod Tatrami. V roku 1962 vznikaj najm jeho zslu-hou znme Podtatransk hry mldee. Tieto hry boli jeho srdcovou zleitosou. Odo-vzdval mldei svoje sk-senosti, schopnosti a vetok von as. Vsledky jeho pr-ce si zanaj vma rodiia i portov funkcionri. S od-stupom asu zisujeme, e to nebolo dobre. Bolo to obdo-bie, ke okrem vyvolench, nemohol nikto vynieva z davu a to mu dali rchlo po-cti neprajnci, bojac sa o svo-je postavenie. S trpkosou

Spomienka na osobnos tatranskho a kemarskho portuMgr. anton Heins (18. 7. 1933 koice 7. 3. 1995 Ruomberok)

spomnal, ako vedenie ko-ly neprejavilo vaku, ale ne-spokojnos. Ke intrigy zaa-li presahova nosn mieru ,rozhodol sa s rodinou pre-sahova do Ruomberka.

Liptov nebol jeho domo-vom, ale svojm prstupom k uom rchlo si zskal uzna-

nie i priateov. Stredokolsk tudenti bo-li bliie jeho mysleniu. Bol ich kamar-tom, dvern-kom a organi-ztorom pod-ujat, na ktor dodnes spo-mnaj. Ako lyiar, horole-

zec, nelnk HS-V. Fatry od-viedol kus dobrej prce. as-to chodil na kondin horole-zeck akcie do zahraniia ,na ktor rd spomnal. V roku 1982 prekonva Elbrus, hoci mal u 49 rokov.

V roku 1963 som sa zast-nil ako iak zkladnej koly Podtatranskch hier mlde-e v Tatranskej Lomnici. Do-dnes spomnam na vynikaj-co zorganizovan podujatie v atletike, portovch hrch i perfektne pripraven porto-visk. A nemohol som si ne-vimn mne vtedy nezn-meho telocvikra, ktor ne-navne organizoval a za-

bezpeoval vetko, o bolo potrebn. Bolo vekou chy-bou, e tieto hry neostali v krsnom prostred Vysokch Tatier a popradsk funkcio-nri ich preloili do Popradu i Svitu. U nikdy nedosiahli tak dokonalos ako za pso-benia fanaticky zanietenho uitea telesnej vchovy An-tona Heinsa. S ctou si naho spomnam aj preto, e atletic-k drha patrila k najlepm na Slovensku a tam ako 16 ron zanajci atlt som za-behol svoj prv eskosloven-sk rekord na 60 metrov. Ke dnes prechdzam okolo zane-dbanho ihriska, o atletickej drhe ani nehovoriac, vdy si spomeniem na svoje atle-tick zaiatky. Nedvno sme spolu s Frantikom Chmel-rom a Jozefom Plachm kon-tatovali, Tatranci asi akaj na osobnos Antona Heinsa. Nechpem dodnes, preo mu vtedy nikto nepomohol, a on odiiel ...

Mimochodom, na Podtat-ranskch hrch v Tatranskej Lomnici zanali mnoh ne-skr znmi portovci i funk-cionri Frantiek Chmelr, predseda Slovenskho olym-pijskho vboru, Gregor Si-nay, reprezentant v zjazdo-vom lyovan, Ladislav Ku-langa, znmy chatr a nosi, Jn Wenczel, reprezentant v cyklistike... Vlado Janek

Jarn przdniny s za na-mi a my spomname, ako sa 13 det 1. st. Z do 10 rokov v pondelok rno zilo v Cen-tre vonho asu, aby strvi-li przdninov chvle oak-vajc skvel zitky s navia-zanm novch priatestiev. A podarilo sa... Absolvova-li zoznamku a zo da na de sa teili na pestr tborov program, ako bola sa Bys-tr hlavika, zbavn dopo-ludnie i tborov olympida v priestoroch CV. Veselo nm bolo v elektrike do Starho Smokovca, pozemnou lanov-kou na Hrebienok, i cestou na Reinerovu chatu prekrs-nou tatranskou prrodou. Na Starolesnianskej poane zim-n radovnky pokraovali ob-

divovanm Betlehmu zo sne-hu, fotografovanm i kamero-vanm a neakanm vstupom redaktorky STV1, ktor vyspo-vedala naich tborkov: Ak s przdniny? Jednoznan odpove zaznela: Supr! O tom sved aj relaxan po-byt v AquaCity v Poprade, kde sme sa do stosti vyantili vo vodch popradskej plavrne, i prevanie alch przdni-novch dn spojench s pre-hliadkou historickch pamia-tok mesta Kemarok. Bodku za tborom dalo zveren vy-hodnotenie tborovej innos-ti, kedy si deti odniesli domov zskan diplomy, ceny a slad-kosti... ostva len kontatova-nie: Teme sa alie przdni-ny!? Ega

Denn tbor poas przdnin v CV

Literrna as saeUmiestnenie: 1. miesto

Jn ivk, Gymnzium P. O. Hviezdoslava, Kemarok; 2. miesto Zuzana Jurov, Peda-gogick a socilna akadmia, Preov; 3. miesto Simona Kle-banov, Stredn priemyseln odevn kola, Svidnk. estn uznanie: Luk Kritan, Gym-nzium, Vranov nad Topou; Barbora Popoviov, Stredn umeleck kola, Kemarok, Zu-zana Klusaekov, Spojen ko-la, Poprad, Soa Janovsk, Spo-jen kola, Poprad.

Vtvarn as saeUmiestnenie: 1. miesto

Simona Vojtkov, Stredn odborn kola A. Dubeka, Vranov nad Topou; 2. miesto ubica Stanovkov, Eva Jenurkov, Martin Vardk kolektvna prca, Stredn odborn kola A. Dubeka, Vranov nad Topou; 3. miesto Michaela Skorov, Stred-n umeleck kola, Kema-rok. Cena za multimedl-nu tvorbu Lucia Bakayo-v, Gymnzium, Giraltovce. cv

eurpa v koleU 57. ronk literrnej a vtvarnej sae Eurpa v ko-

le sa tohto roku uskutonil. V nemalej miere boli medzi oce-nenmi aj Kemarania, o je urite pre nich novou motiv-ciou do alej tvorivej prce.

15KemaroK 6/2010 port

Po kategriu lyiari-star iaci a v kategrich snowbo-ardisti-mladie a starie iac-tvo sa jazdilo len v jednom kole, od kategrie lyiari-ju-niorky a v kategrich sow-boardist-juniori a dospel sa jazdilo v dvoch kolch.

Vsledky, lyiari: Superbaby-chlapci a diev-

at (16 pretekrov): 1. Rasti-slav Wikarski (Kemarok) 25,47, 2. M. Kapolka (Kema-rok) 26,82, 3. L. Harabin (u-bica) 27,40 s.

Ml. prediaky (5): 1. Te-rzia Pristaov (Kemarok) 22,53, 2. E. Patov (Kema-rok) 22,59, 3. M. Burdkov (Kemarok) 22,99.

Ml. prediaci (5): 1. Mar-tin Ulin (Kemarok) 21,05, 2. A. Hrvik (Kemarok) 22,59, 3. D. Letinsk (Kema-rok) 23,14.

St. prediaky (4): 1. Lu-cia Vojtaekov (Kemarok) 20,17, 2. Z. Denick (T. Lomni-ca) 20,87, 3. D. Birov (Ke-marok) 24,09.

St. prediaci (6): 1. Samuel Pat (Kemarok) 19,44, 2. J. Sir (Sp. Hanuovce), 21,28, 3. A. Kalafut (Kemarok) 22,99.

Ml. iaky (3): 1. Laura Matejkov (Kemarok) 19,85, 2. S. Zastkov (Kemarok) 25,55, 3. M. Kapolkov (Ke-marok) 29,90.

Ml. iaci (7): 1. Dvid Pri-

Pohr primtora vyhral ChorogwickiVo svojom areli usporiadal TJ tart Kemarok 9. 3. 2010

v spoluprci s mestom Kemarok verejn lyiarske preteky O pohr primtora mesta Kemarok v obrovskom slalo-me. tartovalo 82 pretekrov z podtatranskho reginu v 15 kategrich lyiarov a v 4 kategrich snowboardistov.

Tento rok vak kemarsk tanen pry nedosiahli na re-publikovom ampionte na fi-nlov umiestnenie.Najlepie sa darilo tanenkom v kateg-rii Mlde, v ktorej za asti 25 prov skonil kemarsk pr Marek Beujsk Radka Brita-kov deviaty. Je to u druh miesto tohto pru v najlepej desiatke, lebo na februrovch majstrovstvch Slovenska v la-tine skonil siedmy.

V kategrii Mlde mal Kemarok v Koiciach i al-ie dva pry. Matej Madeja s Alenou Reznickou skonil dvansty. Je to o dve prieky niie ako skonili pred me-siacom v latine. Zd sa, e la-tinsko-americk tance viac svedia naim tanenkom ako tandartn. Tento pr pred tdom dokonca ata-koval medailov umiestne-nie v sai o pohr primto-

Z Koc tentoraz bez finlovej miestenkyV metropole vchodnho Slovenska sa uskutonili 13. mar-

ca 2010 Majstrovstv Slovenska v tandartnch tancoch. S-ae sa zastnilo aj p prov z kemarskho taneno-por-tovho centra TEMPO, ktor sa venuje tanenmu portu pod vedenm trnerky a vedcej centra Gertrdy Scholtzovej.

ra iaru nad Hronom, v kto-rej skonil tvrt, pri asti 19 prov. Tret pr Filip Zeman-k Silvia Segedyov skonil na osemnstom mieste.

Vbec sa nedarilo tane-nm prom v juniorskch ka-tegrich. V JUN I., za as-ti 15 prov, skonil pr Tade- Paluga Lucia Hmoro-v predposledn a v kategrii JUN II. pr Marek Figlr Kristna Bajusov na osem-nstom mieste pri asti 22 prov.

V kategrii dospelch Ke-marok nemal zastpenie.

Pavol Humenk

sta (Kemarok) 18,56, 2. R. Nagy (Kemarok) 19,05, 3. O. Majerk (Lendak) 21,13.

St. iaky (1): 1. Nat-lia Ondrikov (Kemarok) 19,53.

St. iaci (4): 1. Tom ik (Lendak) 19,78, 2. D. Pavliko

(Kemarok) 21,53, 3. B. Kulk (Kemarok) 22,33.

Juniorky (2): 1. Eva Traj-kov (V. Lomnica) 34,76, 2. B. Matejkov (Kemarok) 38,44.

Juniori (3): 1. Tibor Li-zk (Lendak) 34,97, 2. V. Kis-ka (Kemarok) 35,71, 3. M. Bachleda (diar) 44,89.

Mui do 35 r. (3): 1. Mar-tin Chorogwicki (Kemarok) 34,50, 2. M. Gemza (Kema-rok) 35,40, 3. A. Ferulk (Ke-marok) 41,39.

Veternky (2): 1. Andrea Nagyov (Kemarok) 40,31, 2. D. Ferulkov (Kemarok) 40,84.

Veterni do 55 r. (2): 1. Zdeno Kuzma (M. Slavkov) 39,68, 2. O. Martank (Ke-marok) 42,19.

Veterni nad 55 r. (2): 1. Otto Krajk st. (Kemarok) 47,18, 2. V. Krajk (Kema-rok) 49,34.

Snowboardisti, ml. iac-tvo (4): 1. Jn Jele ml. (Ke-marok) 33,86, 2. A. Vesel

(Kemarok) 34,69, 3. P. Sere-dov (Kemarok) 34,88.

St. iactvo (3): 1. Boris Ku-lk (Kemarok) 29,66, 2. L. Gallyov (Kemarok) 30,57, 3. A. imov (Kemarok) 31,55.

Juniori (8): 1. Mat Ku-lk (Kemarok) 1:02,61, 2. D. Michalk (diar) 1:04,06, 3. P. Krikov (Kemarok) 1:04,20.

Dospel (2): 1. Jn Jele st. (Kemarok) 1:22,96, 2. J. Jele-ov (Kemarok) 2:57,46.

Najrchlejm pretek-rom celej sae asom 34,50 s. (17,36 + 17,14) sa stal vaz kategrie lyiarov muov do 35 r. Martin Chorogwic-ki z Kemarku. Najrchlej pretekr celej sae obdr-al aj pohr primtora mesta Kemarok. Ceny odovzdva-la poslankya MsZ a pred-sednka Komisie mldee a portu udmila Rochov.

astnci tohto op vy-darenho a poslednho ly-iarskeho podujatia na ze-m mesta Kemarok v sezne 2009/2010 si dovouj poako-va mestu Kemarok a firme Videocom tancel Kema-rok za finann a materil-nu pomoc, TJ tart Kemarok za poskytnutie svojho are-lu a priestorov hotela, lenom Oddielu lyiarskeho a Oddie-lu portu pre vetkch za pr-pravu trate a rozhodovanie, iakam Hotelovej akadmie O. Brucknera Kemarok za pomoc pri prezentcii, firme Sport Timing Slovakia Ke-marok za zabezpeenie aso-miery a spracovanie vsled-kov, Mgr. Jaroslavovi tanclo-vi za moderovanie pretekov a Svetlane Birovej za vyp-sanie diplomov.

Ing. Stanislav kra

Zpasmi 17. kola sa mala za-a jarn as IV. futbalovej ligy. V vodnom kole mali cestova kemarsk futbalisti na ari, do Raslavc, ale cel kolo bolo preloen. al zpas by ma-li kemarsk futbalisti odohra na domcej pde s mustvom Ninej ebastovej.

Tabuka po jesennej asti1. Svit 16 46:12 422. Bard. N. Ves 16 46:15 353. ubotice 16 37:21 334. Medzilaborce 16 41:19 305. Fintice 16 26:14 286. Dl. Klovo 16 27:27 237. Hanuovce 16 17:24 228. Bystr 16 17:35 209. Breznica 16 23:36 1910. N. ebastov 16 18:21 1811. ubica 16 13:23 1812. Kemarok 16 19:34 1713. Kuov 16 21:19 1614. Kranovce 16 17:28 1615. Raslavice 16 17:32 1416. Stakn 16 19:44 14

16 KemaroK 6/2010port

Sailo sa vo vetkch vekovch kategrich v di-vizich OL- olympijsky luk, KL- kladkovy luk a HL- ho-l luk.

Podujatie otvorili: Ing. Durn Mat predseda Slo-venskho lukostreleckho zvzu, Ing. Igor ajtlava, pri-mtor mesta Kemarok a Vla-dimr Majerk st., riadite pretekov.

Vsledky, mui KL: 1. Durny Mat st. (LLK L. Mikul), 2. Pagak Juraj (LK Orava), 3. Durny Mat ml. (LLK L. Mikul).

Veterni KL: 1. Svetlk Pa-vol (MK Kemarok), 2. Ma-jerk Vladimr (MK Ke-marok), 3. Velc Frantiek (TP Nitra).

Mui OL: 1. Horak Mar-tin (TP Nitra), 2. Lyocsa Imrich (LK Bodva), 3. Ducho Miroslav (AC Jasov).

eny OL: 1. Balogov Mar-tina (1.SLK Petralka), 2. arnogursk Ivana (1.SLK Petralka), 3. Hararikov Lenka (LK Vinin).

Kadetky OL: 1. ikov Alexandra (MK Kemarok),, 2. Longov Ivana (LK Vini-n), 3. Hladk Jarmila (LLK L. Mikul).

Kadeti OL: 1. Ducho Ju-raj (AC Jasov), 2. tancel Filip (MK Kemarok), 3. Majersk Anton (MK Kemarok).

Star iaci OL: 1. Radva-nyiov Lea (1.SLK Petral-ka), 2. Kobza Martin (MK

Majstrovstv Slovenska v halovej s rekordnou asouV doch 12. - 14. marca 2010 sa v Tenisovom centre v Tat-

ranskej Lomnici kanali 19. Majstrovstv v halovej lukostre-be. MK Kemarok z poverenia SLZ, ako usporiadate za-znamenal rekordn as. Zo 17- tch klubov Slovenska sa majstrovstiev zastnilo 139 lukostrelcov.

Kemarok),, 3. Hurban Vladi-mr (LK Bratislava).

Mlad iaci OL: 1. Klass Maro (1.SLK Petralka), 2. Bala Boris (LLK L. Miku-l), 3. Kalina David (1.SLK Petralka).

Chrobci OL: 1. Baranko-v Denisa, 2. Kleinov Ninka (MK Kemarok), 3. Hervatov-sk Nikola (LLK L. Mikul).

Mui Hol luk: 1. Striee-nec Juraj (bez prislunosti), 2. Zajac Igor (AC Vila Diana), 3. Kollr Peter.

eny Hol luk: 1. Kissov Iveta (UVL Koice), 2. pako-

v Zdenka (Vinedi Sv. Jur), 3. Kalinov Nikol (1.SLK Petr-alka).

Drustv Hol luk: 1. Vila Diana, 2. Slvia Prvnik Bra-tislava, 3. 1.SLK Petralka.

Drustv Kladkov luk: 1. LLK L.Mikul, 2. LK Ora-va, 3. LK Bratislava.

Drustv Olympijsk luk: 1. LK TP Nitra, 2. LLK L. Mikul, 3. Slvia UVL Ko-ice.

SSSSSSSV rmci M.SR v halovej

lukostrebe, bolo vyhlsenie Slovenskho pohra v halo-vej lukostrebe pre rok 2010. Vsledky, mui Olympij-sk luk: 1. Ducho Miro-slav (AC Jasov), 2. Hanzlk Mat (Such nad Parnou),

3. Majerk Vladimr (MK Kemarok).

eny Olympijsk luk: 1. Hararkov Lenka (LK Vi-nin), 2. Kovalkov Lucia (MK Kemarok), 3. arno-gursk Ivana (1.SLK Petr-alka).

Kadetky Olympijsk luk: 1. ikov Alexandra (MK Kemarok), 2. Longov Ale-xandra (KL Vinin), 3. Hlad-k Jarmila.

Mui Kladkov luk: 1. Durn Mat ml, 2. Durn Mat st., 3. ika Jn (MK Kemarok).

Mui Hol luk: 1. Striee-nec Juraj (bez prslunosti), 2. Binder Duan (bez prslu-nosti), 3. Zajac Igor (Sv. Jur).

Pavol Humenk

V sobotu saili iaci. Naj-vm prekvapenm a zrove spechom kemarskch atltov je vazstvo v tafetovom behu na 4x200 metrov. lenovia atle-tickho klubu AK Eln Kema-rok arnogursk, Kudlk, Sed-lk, Kovalk vyhrali tieto pre-teky asom 1:43,71 min. Je to krsny a neakan spech ke-marskej atletiky.

V kategrii iakov si ke-marsk atletika na tchto maj-strovstvch zaknihovala aj alie tri umiestnenia na me-dailovch priekach. Vet-ky boli na druhom mieste. Si-mona Mlynarczykov asom

kemarsk tafeta iakov prv na majstrovstvch republiky

Poas vodnho marcovho vkendu sa uskutonili v Bratislave Majstrovstv Slovenska v atletike iakov a ju-niorov v hale.

2:31,48 v behu na 800 m, tefan arnogursk asom 2:16,62 v behu na 800 m a Miroslav Kovalk asom 40,24 v behu na 300 metrov. V tomto behu skonil tefan Sedlk siedmy a Mrio Kudlk jedensty. Mi-roslav Kovik zaznamenal pekn umiestnenie aj v be-hu na 60 m v ktorom skonil tvrt asom 7,74. V tomto be-hu skonil Mrio Kudlk asom 7,96 siedmy. Ostatnou atltkou v kateg-rii iaok bola Zu-zana Trnkov, kto-r vak v behu na 1500 m skonila a jedensta.

Bronzov me-dailu si odniesla v kategrii doraste-niek M. Staov v behu na 400 m a-som 63,09 s.

U juniorov sme o de neskr ne-zaznamenali tak prenikav spe-chy naich atl-tov, ako u iakov. Tu sme mali iba tvorlenn zast-penie.

Najlepm umiestnenm sa prezentovala v behu na 800 m Mria Staov, ktor a-som 2:29,05 skonila tvrt. Piata v behu na 1500 m a-som 5:20,52 skonila Simona Mlynarczykov a iesta v be-hu na 3000 m asom 14:01,19 Zuzana Trnkov. Jedinm ju-niorom z kemarskch atl-tov bol Taras Movan, ktor vkonom 11,52 skonil v troj-skoku dvansty.

Pavol Humenk

Majstri Slovenska starch iakov v behu na 4 x 200 m. Zava hore: M. Kovalk, . Sed-lk. Zava dole: . arnogursk, M. Kudlk. Foto: Duan Griglk

Zaiatkom jna 2010 sa uskuton v Bratislave al- ronk najvieho hokej-balovho turnaja v Eurpe MAMUT CUP. Na om pjdu kemarsk hokejbalisti obha-jova prvenstvo z minulho roka. U veru u teraz sa m-me na o tei. Organiztori toti u teraz maj prihlky nielen najlepch slovenskch tmov, ale eviduj aj klubov prihlky z Fnska, eska a prisbili as reprezentcie z eska, Rakska a momen-

tlne sa oakva aj klubov as dokonca z USA.

Obhajoba prvenstva na najvom hokejbalovom sviatku roka bude teda pre kemarskch hokejbalistov ak, ale zrove krsna, le-bo pre kadho je es, e si me zahra na najvom hokejbalovom turnaji v Eu-rpe. Aspo je vidie do akej hokejbalovej spolonosti sa svojou mravenou prcou do-stali kemarsk hokejbalisti.

Pavol Humenk

Obhajoba vazstva

17KemaroK 6/2010 port

Mui 2. liga, sk. Vchod

Kadeti VsRM

Star iaci VsRM

Da 2. 3. 2010 v are-li Bachledovej doliny - Deny usporiadala obec diar tretie - zveren preteky 8. ron-ka Tatranskej lyiarskej ligy (TLL) 2010 o pohr primtora mesta Vysok Tatry v obrov-skom slalome iakov zklad-nch kl.

tartovalo 7 drustiev, 113 pretekrov zo tyroch miest - Poprad, Kemarok, Vysok Tatry a Zakopane a z troch obc - diar, Lendak a Lipt. Teplika. Mesto Kemarok prihlsilo 16 pretekrov v 4 kategrich. Vzhadom k d-ke trate sa jazdilo len 1 sa-n kolo.

Vsledky, mladie iaky (26 pretekrok): 1. Agta Cy-kowska (Zakopane) 41,21, 2. Laura Matejkov (Kemarok) 42,23, 3. Katarna Krikov (diar) 43,40 s. Mlad iaci (35): 1. Dvid Pavlk (diar) 40,64, 2. Roman Nagy (Ke-marok) 41,43, 3. Oliver Bachle-da (diar) 42,41. Starie ia-ky (22): 1. Natlia Troppov (Poprad) 39,94, 2. Sabina Wj-cik (Zakopane) 40,07, 3. An-drea Nagyov (Kemarok) 40,42. Star iaci (30): 1. Mi-chal Pirnk (V. Tatry) 39,33, 2. A. Pirog (diar) 39,35, 3. R. Mak (diar) 39,55.

Vsledky drustiev (po-tali sa vsledky prvch troch pretekrov za mesto/obec): 1. Vysok Tatry 232 b., 2. diar 228, 3. Zakopane 221, 4. Ke-marok 219, 5. Poprad 211, 6. Lendak 89, 7. L. Teplika 61.

Celkov vsledky, jed-notlivci (set dvoch najlep-ch vsledkov z troch prete-kov), ml. iaky (30): 1. Lau-ra Matejkov (Kemarok), 57, 2. K. Krikov (diar) 51, 3. E. Tycnet (Zakopane) 50 b. Ml. iaci (32): 1. Dvid Pav-lk (diar) 60 b., 2. D. Prista (Kemarok) 57, 3. R. Nagy (Kemarok) 51. Umiestnenie ostatnch kemarskch pre-tekrov: 7. L. Vojtaekov 44, 8. S. Pat 42, 14. N. Pakov 29, 12. J. Modla 33, 16. E. Pat-ov 20, 15. M. Ulin 28. St. iaky (32): 1. Natlia Trop-pov (Poprad) 60, 2. S. Wojcik (Zakopane) 54, 3. A. Nagyo-v (Kemarok) 51. Umiest-nenie ostatnch kemar-

Zver lyiarskej ligy sa sce nepodarilo mestu Kemarok obhji prvenstvo z minulho roka, ale 2. miesto je pri vyrovnanosti prvch 5 drustiev tie vekm spe-chom. Uveden vsledky s povzbudzujce a zavzujce voi nasledujcemu ronku.

astnci pretekov si aj to-uto cestou dovouj poako-va trnerom TJ tart Ke-marok Mgr. D. Ferulkovej a Mgr. J. tanclovi za prpra-vu pretekrov, starm rodi-om a rodiom M. Legutk-mu, M. Lukasovej, E. Matejko-vej, B. Pakovi, M. Ulinmu za pomoc pri 3. pretekoch a firme Videocom tancel Ke-marok a F. Fedkovi ml. za zabezpeenie dopravy a bez-pen jazdu.

Mesto Kemarok si do-vouje poakova J. Pavlko-vi z Ms Poprad za koordi-novanie tejto peknej sae a mestu Vysok Tatry za po-skytnutie cien celkovho po-radia.

Ing.Stanislav kra

V Novinch KEMAROK . 5/2010 na strane 15 bolo v n-zve lnku Gymnazisti vyhrali kolsk majstrovstv v obrovskom slalome aj v obsahu lnku chybne uveden celkov pora-die kl. Poradie v skutonos-ti predstavovalo zoznam kl s potom ich tartujcich.

Sprvne poradie je nasle-dovn:

1. Z, Dr. D. Fischera 2, Ke-marok 155 b. 2. Z, Nin br-na 8, Kemarok 83; 3. Gymn-zium P.O.Hviezdoslava Ke-marok 80; 4. Z, Hradn n-mestie 38, Kemarok 44; 5.

Hotelov akadmia O.Bruc-knera Kemarok 40; 6. Gym-nzium Spisk Star Ves 35; 7. Z Spisk Hanuovce 32; 8. Z Lendak 26; 9. SU Kema-rok 25; 10. Z, tefnikova 19, Spisk Bel 4; 11. 13. M, K. Kuzmnyho 41, Kemarok 0; M, Moiarska 1, Kemarok 0; Skromn M, Kunierska brna 3, Kemarok 0.

Dovoujeme si touto ces-tou ospravedlni sa vetkm zastnenm kolm, hlavne vazovi Z, Dr. D. Fischera 2, Kemarok.

Mgr. Jaroslav tancel

Oprava vsledkov

skch pretekrov: 6. N. On-drikov 43, 14. P. Slodiko-v 29, 20. D. Krajcarov 21, 23. M. Filipsk 16, 28. T. Duba-sov 10. St. iaci (38): 1. R-bert Mak (diar) 60, 2. M. Pirnk (V. Tatry) 54, 3. A. Pi-rog (diar) 54. Umiestnenie ostatnch kemarskch pre-tekrov: 16. B. Kulk 24, 18. D. Pavliko 22, 20. J. Lukas 22, 23. R. ika 16, 24. J. Modla 16, 34. M. tancel 4.

Drustv (set vsledkov zo vetkch troch pretekov):

1. diar 6812. Kemarok 6703. Vysok Tatry 658 4. Poprad 6515. Zakopane 6366. Lendak 2947. Lipt. Teplika 212 Celkov vaz zskal aj pu-

tovn pohr primtora mes-ta Vysok Tatry. Celkov v-sledkov v sai jednotlivcov boli pre mesto Kemarok ve-mi pekn. V sai drustiev

Kemarsk basketbalisti odo-hrali al zpas, ktor mal vak prvlastok rozhodujci pre ich prpadn as v play-off. Ich hostiteom bolo drustvo Bar-dejova, ktor malo taktie pred tmto zpasom iba jedin cie a to vazstvo.

vod strenutia hosom vy-iel, zachytili oakvan nstup domcich Bardejovanov a pri-bline do 6 min. to bolo z oboch stran plne otvoren. Kemar-anom vak neskutone narobili problmy rchlo nachytan fau-ly... Bardejovania zskali pev-n pdu pod nohami, zrchli-li prechod do toku, zavreli svoj podkoov priestor a hostia za-ali kopi chyby v toku a aj v obrane... Posledn tyri minty prvej tvrtiny prehrali 17:2 a to dalo tn celmu zpasu... Druh tvrtina bola ako na hojdake... Kemarania dokali obrov-skou bojovnosou zrovna stav na 40:40. Bardejovania vak hrali trpezlivo svoju hru. Ke-marania op zaali robi chy-by, ktor znamenali polasov nskok 10 bodov pre domcich... Tretia tvrtina bola z pohadu host plne hrozn, katastrofl-na streba s chabou obranou bo-li vodou na mlyn domcim bas-ketbalistom, ktor svoj nskok navili na 21 bodov. V posled-nom dejstve si u hostia nedok-zali vytvori iaden tlak, domci hri v pohode dohrali zpas a na na palubovku sa dostali aj la-viky oboch tmov...

Vsledok: BK Markmont Bardejov MK BK K Kema-rok 1907 92:68 (31:18, 21:24, 22:11, 18:15). Body Kemarku: Kolea-nyi a mlik 15, Stank 12, Hu-sk a Tybor 6, Harabn a Konfal 5, Mio 4.

Kadeti odohrali alie dvoj-kolo, ke cestovali do Sabino-va. V oboch stretnutiach hostia zvazili. Vsledky: MMBK Sa-binov MK BK K Kemarok 1907 42:95 a 36:92.

iaci mali neplnovan vo-no, kee ich sper Tydam Koi-ce sa zo sae odhlsil.

(jmj)

18 KemaroK 6/2010

Kemar -sk MARCO POLLO ho-kejbalov li-

ga pokraovala almi z-pasmi. Zo sae bolo vyl-en mustvo HC Sokol Mat-rix Kemarok, pretoe trikrt jeho hri nenastpili na z-pas. Tto situciu spsobil odchod iestich hrov, kto-r odili pracova do zahrani-ia, naviac al tyria hri z tohto mustva prestpili do inch klubov, take v zostave ostalo iba torzo hrov, ktor nie je schopn chodi pravi-delne na zpasy.

Po tejto udalosti je u v s-ai prevaha mimokemar-skch mustiev. Vylenm tvornsobnho majstra zo sae sa neakane otvorila anca dosta sa do play-off aj mustvm z plnho chvos-ta tabuky. Naopak mustvo Fighters zo Spiskej Belej sa dlho na prvom mieste neo-hrialo. Po jeho okujcej pre-hre s predposlednm GTC sa na prv miesto op vyvih-li Kemarania. Jedin, ktor konkuruj atakom troch mi-mokemarskch mustiev na pozciu ldra.

Vsledky: Fighters Spi-sk Bel GTC Hoffman Kemarok 0:3 (Marcinek 2, S. Bal),

Angels Huncovce Tor-ndo Kemarok 2:4 (Vincek 2 Cvaniga 2, M. Jankura, M. Valenk),

The Reds Rats Kema-rok HBC Kubachy Spi-sk Bystr 12:3 (lachti 4, Ja-kubo 3, K. Jankura, Klein 2, Mika Kubiko, J. Juro, M. Budaj),

HBC Leopoldov Poprad Snipers Kemarok 12:2 (Ba-ran, R. olts 3, Kurovsk, Melcher 2, Kuzmik, Zeman Pe. Garstka, Kunda).

Pavol Humenk1. Rats Kemarok 12 75:33 302. Spi. Bel 12 64:26 273. Poprad 11 78:29 244. ubica 11 51:28 245. Spi. Bystr 12 41:59 156. Torndo KK 12 36:64 127. Huncovce 11 30:52 108. GTC Kemarok 12 22:52 109. Snipers KK 12 20:77 3

port

Mui, I. liga, skupina Vchod, o umiestnenie

Kemarok - Bansk tiav-nica 3:0 (14, 11, 11), 3:1 (15, 23, -20, 12).5. Sobrance 30 52:56 44 6. Kemarok 32 46:67 44 7. Hriov 30 39:63 40 8. B. tiavnica 32 8:96 30

Juniorky, I. liga, skupina Vchod

Zvolen Kemarok 3:0 (10, 18, 21), 3:0 (15, 20, 23). Kemarok - iar nad Hro-nom 0:3 (-22, -18, -17), 0:3 (-19, -22, -16).1. Vranov 30 83:26 56 2. Lipt. Hrdok 30 79:26 55 3. Krupina 30 72:37 52 4. iar n/H 30 67:39 49 5. Zvolen 30 69:44 48 6. Poltr 30 57:50 47 7. Spi. N. Ves 30 41:64 40 8. Kemarok 30 28:77 37 9. B. Bystrica 30 22:78 35 10. Poprad 30 13:90 30

Kemarsk volejbalov liga14. kolo: ubica - Schom-

burg 3:0 (16, 11, 25), Jasoni - Kadeti 3:0 (13, 16, 13), CV - Vojsko 2:3 (23, -20, 24, -23, -8), Almma - Plesnivec 3:2 (25, 22, -17, -26, 13), Twister - Chrobci 0:3 (-9, -21, -24).1. ubica 13 36:10 252. Jasoni 12 36:2 243. Tatrapoma 12 34:7 224. CV 13 30:14 225. Almma 13 24:23 206. Vojsko 13 21:25 197. Chrobci 13 19:24 188. Plesnivec 13 18:29 179. Schomburg 13 8:35 1510. Twister 13 7:37 1511. Kadeti 12 6:33 13

Ten vodn maratn v Eu-rpe sa uskutonil 6. marca 2010 v panielskej Barcelone. Zastnilo sa ho vye 13 ti-sc becov. Za chladnho po-asia zabehol Anton Vojtiko, len TJ tart Kemarok, as 3:50:07 hod., ktor mu zabez-peil 225. as v jeho kategrii nad 60 rokov a 5 515. miesto celkovo.

Maratn sa beal prevane po rovine, v meste, na okruhu, kde sme mohli pozd trate obdi-vova hdam vetky najvznam-nejie historick barcelonsk pa-mtihodnosti. Bealo sa ale za chladnho poasia. Organizcia celho podujatia bola perfektn

a som vemi rd, e som tento maratn absolvoval, povedal pre noviny KEMAROK An-ton Vojtiko.

alie maratnske trate, na ktorch by nechcel ch-ba s v Bratislave a v nemec-kom Weilburgu. Ten brati-slavsk sa kon u 28. mar-ca 2010 a ten druh, v naom partnerskom meste Weilburg sa kon 17. aprla 2010.

Verme, e k Antono-vi Vojtikovi sa na tch-to tratiach zastnia aj al- nai maratnci, aby ne-bol tak sm ako v alekej panielskej Barcelone.

Pavol Humenk

Prv maratn v tomto roku u m za sebou

Kemarania vedia, e v naom meste ij viacer atl-ti, ktor sa venuj maratnu, no mlokto u vie, e aj tch-to zimnch asoch, o sa tka poasia, m u jeden Ke-maran za sebou svoj prv maratn. no, 61-ron Anton Vojtiko u m za sebou svoj vodn maratn v tomto roku a esdesiatydruh celkovo.

Poda bratislavskho vzo-ru svojich starch kolegov, oba zpasy vyhrali na nu-lu a ostali prakticky jedinm konkurentom favorizovanm Vrtkam v boji o prvenstvo. Tieto vazstv vo Zvolene dosiahli pod vedenm trner-skej dvojice Ladislav Kalasz a Milan Mekel.

Sa sa hr turnajovm

spsobom. Najbli turnaj by sa mal hra vo Vrtkach 4. aprla 2010. Tam sa asi u s najvou pravdepodob-nosou rozhodne predasne o majstrovi, pretoe na seba narazia prv dve drustv. Zveren turnaj sa uskuto-n v Partiznskom.

Vsledky vo Zvolene: MK Worms Kemarok

dve vazstv na nuluV nedeu, 14. marca 2010 rno