korice brosura osta#26d65d · 2016-11-18 · vis cetina cetina cetina ©estanovac blato na cetini...

VydavatelÕ: Turistické zdru¾enieSplitsko - dalmatínskej ¾upyZa vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ

Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. MarcelMeler, dr. Sc. Fedja Vukiæ

Text: Ru¾ica MikaèiæFotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan,Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, ZlatkoSunko, Krešimir Žanetiæ

Preklad: SPES s.r.o.Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ovaLektúra: Miroslava ©palj

Úprava a príprava: Normainternational s.r.o.Tlaè: Tipomat

Turistické zdru¾enieSplitsko - dalmatínskej ¾upyPrilaz braæe Kaliterna 10/121 000 Split, Croatia, p.b. 430tel/fax: +385 (0)21 490 032;490 033; 490 [email protected]

www.dalmatia.hr

VIS

Cetina

Cetina

Cetina

©estanovac

Blato na Cetini

Dugopolje

Bisko

Ravèa

VrpoljeRijeka�ZAgreb

Zagvozd

Peruèko j.

Sv. Jure

1762

1011

1251

B I O K O V O

Svilaja

1508D I N A R A

BRAÈ

©ÆEDROLUKAVCI

Palmi¾ana

BI©EVO

DRVENIK VELI

DRVENIK MALI

SVETAC

Vi¹ki kanal

H v a r s k i k a n a l

B r a è k i k a n a l

J A D R A N S K O M O R E

Boraja

675

M O S O R

©OLTA

HVAR

B i ¹ e v s k i k ana l

ÈIOVO

Split

ska

vrat

a

K A M E © N I C A

Sv. Jure

1319

S p l i t s k i k a n a l

779

K O Z J A K

Split

Neèujam

Vrlika

Otok

Grab

Èaporice

Cista ProvoLoveræ

Donji Prolo¾ac

ImotskiV. Drvenik

Zmijavci

TrogirD. Seget

Marina D. OkrugG.Okrug

Slatine

Podstrana

Ka¹tela SolinKlis

Stobreè

Dugi Rat

Omi¹

Mimice Pisak

Ba¹ka Voda

Vrgorac

Gradac

Drvenik®ivogo¹æe

Igrane

Podgora

Tuèepi

Suæuraj

Brela

Zagvozd

Leæevica

D. Muæ Sinj

Dicmo

Hrvace

Nere¾i¹æa

Postira

Sutivan

Milna

Stomorska

Rogaè

GrohoteMaslinica

SelcaMakarska

Sumartin

Puèi¹æa

Bol

HvarStari Grad

VrboskaJelsa

VisKomi¾a

Bisko

KamenmostKrivodol

TriljGardun

Povlja

Supetar

Petrinja

Vis

Hvar

©oltaBraè

Korèula

Lastovo Mljet

Dugi Otok

Pag

Cres

Krk

Pelje¹ac

Mali Lo¹inj

Rab

Bari

� Dub

rovn

ik

Ancona � Split

Ancona � Zadar

Pescara � S

plit

A1

Kornati

Brijuni

Mljet

Plitvièkajezera

Risnjak

SjeverniVelebit

Krka

Paklenica

Krèki mostTunel Uèka

Vrbovsko

Zapre¹iæ

Benkovac

Zadar 1Posedarje

Maslenica

Zadar 2

Sv. Rok

G. Ploèa

Gospiæ

Peru¹iæ

Otoèac

Brinje

Matulji

©kur

inje

Ore

hovi

caÈa

vle

Kika

vica

O¹t

rovi

caVr

ata

Deln

ice Ravna

Gora

Ogulin

Karlovac

Jastrebarsko

Sveta Nedelja

Luèk

o

Jankomir

Samobor

Buzi

n

Popovec

Ivaniæ � gradIvanja Reka

Popovaèa

Kutina

Sveta Helena

KominSv. Kri¾ ZaèretjeBreznièki HumKrapina

Zabok

GorièanÈakovecLudbreg

Vara¾dinVara¾dinske Toplice

Novi Marof

Novska

Okuèani

Nova Gradi¹ka Lu¾ani

Sl.Brod� zapad

Sl.Brod � istok

VelikaKopanica

Babina Greda®upanja

Vrpolje

Prgomet

Pirovac

Dugopolje

©etanovac

Bisko

Ravèa

Blato na Cetini

Zagvozd

Bosiljevo

Razvor

Trnovec

Mursko Sredi¹æeDubrava

Kri¾ovljanska

Macelj

Lupinjak

Erdut

Batina

Dubo¹evica

DonjiMiholjac

Dvor

HrvatskaKostajnica Hrvatska Dubica

JasenovacStara Gradi¹ka Slavonski Brod

Slavonski©amac

®upanja

Gunja

Bajakovo

U¾ljebiæ

LièkoPetrovo Selo

Maljevac

Strmica

Zaton DoliKlek

MetkoviæGabela Polje

Prud

Ar¾anoKamensko

Gornji Vinjani

Donji Vinjani

Orah

Mali Prolog

Brgat

Karasoviæi

Konfin

Brod na Kupi

Prezid

RupaPasjak

Po¾aneKa¹telPlovanija

Pribanjci

Jurovski Brod

Bregana

Gorièan

Gola

Terezino polje

BaranjskoPetrovo Selo

Ilok

Medvednica

Papuk

Kopaèki rit

Tela¹èicaVranskojezero

LonjskoPolje

Biokovo

Uèka

Velebit

®umberak -Samoborsko gorje

Opatija

Vrbovec

Sinj

Bol

KorèulaVela Luka

Hvar

Vis

Senj

TrogirSplit

Supetar

PloèeMetkoviæ

DubrovnikCavtat

Karlovac

Drni¹Vodice

Primo¹ten

Knin

Graèac

Benkovac

Biograd

Zadar

UdbinaGospiæ

Karlobag

Korenica

Otoèac

Slunj

Novalja

Pag

Lo¹inj

Rab

Krk

Cres

Crikvenica

Labin

Rijeka

Delnice

Ogulin

Umag

Novigrad

Poreè

Vrsar

Rovinj

Buje

Pazin

Pula

Glina

Velika Gorica

Zagreb

Sisak

Krapina

Vara¾din

Èakovec

Koprivnica

Kri¾evci

Bjelovar

Ðurðevac

Virovitica

Daruvar

Grubi¹no PoljeSlatina

Pakrac

Kutina

Nova Gradi¹kaSlavonski Brod

Na¹ice

®upanja

Vinkovci

VukovarÐakovo

Osijek

Beli Manastir

Ilok

Po¾ega

Imotski

Makarska

Donji Miholjac

©ibenik

Omi¹

Sarajevo 4h

Sarajevo 3h 30Mostar 1h

Sarajevo 3h 30Mostar 1h

Sarajevo 4h 30

Sarajevo 4h 30Mosar 4h 30 Sarajevo 3h 30

Mosar 5h 30

Podgorica 2h 30Tirana 5h 30

Beograd 1hSofija 6hAthinai 14h

Beograd 1h 30

Krakow 10hBudapest 3h

Krakow 10h 30Budapest 3h 30

Bratislava 4h 30Budapest 3h 30

Bratislava 4h 30Budapest 3h

Praha 7h 30Bratislava 4h 30

Praha 8h 30Wien 4hGraz 2h 30

München 6hSalzburg 4h 30Ljubljana 1h 30

München 6hSalzburg 4h 30Ljubljana 1h 30

Milano 5h 30Venezia 3 h

Trieste 30min

Milano 5h 30Venezia 3 hTrieste 30min A1

A1

A1

A1

A1

A1

2 3

BROSURA slovacki.indd 2-3BROSURA slovacki.indd 2-3 11/30/09 2:14:10 PM11/30/09 2:14:10 PM

4 5Stredná Dalmácia - srdce JadranuČi už sa za spoznávaním Dalmácie vydáte po ceste objavovania nevšedných prírodných krás pobrežia, ostrovov a vnútrozemia, alebo po ceste zoznamovania sa s kultúrnymi pamiatkami a bohatými dejinami vrytými do každého kamen a na uliciach a námestiach - každá z týchto ciest vás privedie až do srdca Jadranu. Práve tu sa totiž nachádza stredná Dalmácia, srdce pobrežia, miesto chorvátskych dejín, pamiatok a kultúry, napísaných lepšie ako v ktorejkol'vek knihe. Už od predhistorických a antických čias tu na ostrovoch a na pobreží vznikali prvé sídla. Bolo tu dejisko korunovácií chorvátskych král'ov, o tento kúsok pobrežia rôzni panovníci dlhé storočia viedli vojny, podman ovali si ho a znovu ho vracali tým, ktorým patrí. Konflikty a obete sa stali námetmi pre legendy a hrdinov, obrancov a svätcov. Dôvodom bola obrovská láska obyvatel'ov k svojej zemi. Chránili si ju, starali sa o n u a položili za n u aj svoj život. A nebola to len náhoda, dejiny tejto oblasti totiž od nepamäti písalo srdce. Rímsky cisár Gaius Aurelius Valerius Dioklecián sa dn a 1.mája 305 vybral z Ríma do svojho nového domova, nádherného cisárskeho paláca v dnešnom Splite, aby svoj cisársky dôchodok mohol strávit' v pokojnom zálive svojho detstva posiatom nádhernými kvetmi. Mohol sa vydat' kamkol'vek, pri nohách mu ležal celý svet. Zvít'azilo však srdce. O pár storočí neskôr, v roku 1700, to bolo tiež jeho srdce, ktoré sa zaslúžilo o to, že sa cisársky palác stal jadrom najväčšieho urbanistického celku na Jadrane. Storočia pred Diokleciánom a po n om tvorili rôzni panovníci, šl'achtici a vel'moži dejiny na ostrovoch Vis, Hvar, Brač a tiež v mestách Trogir, Omiš, Makarska, Solin, Sinj, Kaštele... To je tiež dôvod, prečo v strednej Dalmácii môžeme iba na vzdialenosti 30 kilometrov nájst' dve pamiatky pod ochranou UNESCO, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva: Diokleciánov palác v Splite


6 7a historické jadro mesta Trogir. Medzi týmito dvomi pamiatkami sa nachádza Salona, v súčasnosti najväčšie archeologické nálezisko na chorvátskom Jadrane a niekdajšie hlavné mesto rímskej provincie Dalmácia. Dnešné mesto Solin vyrástlo na zrúcaninách antickej Salony a zohralo dôležitú úlohu v dejinách Chorvátska ako korunovačné mesto chorvátskych panovníkov.Na Hvare, najslnečnejšom ostrove, sa nachádza najzachovalejšia ukážka antického parcelovania pozemku - Starigradsko polje - ‚ager‘ pod ochranou UNESCO. V centre historického jadra mesta Hvar sa nachádza jedno z najstarších európskych divadiel postavené ešte v roku 1612. Je to tretie najstaršie divadlo v Európe a už 400 rokov je srdcom kultúrneho a spoločenského života mesta. Kultúrne dedičstvo v strednej Dalmácii vytvárali nadchnutí umelci, ktorí svoje umenie zaznamenávali do kamen a, mramoru a dreva múrov a palácov dnešných miest. A preto po sebe nezanechali iba neprekonatel'né majstrovské diela svojich šikovných rúk, ale aj kúsok svojho srdca. Vložili ho do svojich prác a prenechali ho dejinám v kráse domov a ich priečelí, kostolov a múzeí stavaných starostlivo a s vel'kou láskou. O tom, ako umelci žili, pracovali, vážili si a milovali prostredie, v ktorom tvorili, najlepšie svedčí Portál katedrály v Trogire, ktorý vytesal Majster Radovan v roku 1240, a tiež kamenné čipky a sochy majstra Bonina da Milana, Jurja Dalmatinca, Andriju Alešija a Nikolu Firentinca, ako aj mnohých iných, ktorí tu pre antológie umenia zanechali práve tieto diela svojich zručných rúk. Zárubn a dverí na splitskej katedrále, ktorú z orechového dreva vyrezal majster Andrija Buvina v roku 1214, sa zapísala do dejín európskeho románskeho dreveného sochárstva. Na bohatých umeleckých úspechoch svojich predchodcov, ktorých stredná Dalmácia podnecovala k najkrajším umeleckým dielam, tento kraj vychoval aj celý rad vel'kých maliarskych umelcov, medzi ktorými je aj Emanuel Vidović, najznámejší chorvátsky maliar na začiatku 20. storočia. Najčastejšie mal'oval svoj kraj, kde do akvarelu a oleja vkladal lásku k moru, nebu, oblakom, k súmraku

a pobrežiu svojej Dalmácie. Najväčší úspech v sochárstve dosiahol Ivan Meštrović, súčasný sochár svetového mena, ktorého umelecké diela z kamen a, dreva a bronzu sa nachádzajú v splitskej Galérii Meštrović, a tiež pri severnom vstupe do Diokleciánovho paláca - známa socha Grgura Ninského.Práve do priestoru strednej Dalmácie siahajú začiatky chorvátskej štátnosti, ale aj krest'anstva Chorvátov, ktorí ako veriaci ešte v 7. storočí darovali svoje srdce Matke Božej. Na tomto území sa nachádzajú mnohé kaplnky, kostoly a svätyne, zasvätené najvernejšej ochrankyni Chorvátska. Patrí sem aj svätyn a Matky Božej Gospe od Otoka v Soline, najstaršia Máriina svätyn a v Chorvátsku. Najväčšou je svätyn a Matky Božej Sinjskej, ktorá podl'a legendy v roku 1715 zachránila svoj národ pred omnoho silnejším tureckým vojskom. Vd'ační ochrancovia zlatou korunou korunovali jej obraz, pod ktorým je v latinčine napísané: ,, Navždy korunovaná oslavuje vít'azstvo. V roku 1715“. Od tých čias sa Matka Božia volá Zázračná a na pamiatku vít'azstva nad Turkami sa každý rok v auguste hráva rytierska hra Sinjska alka.O splitskej katedrále svätého Dujma, niekdajšom mauzóleu cisára Diokleciána, možno povedat', že je najstaršou katedrálou na svete, ked'že sa už od tých čias v nej konajú bohoslužby. Obyvatelia Splitu pri cisárskom mauzóleu, v ktorom sú uložené kosti splitského patróna svätého Dujma, postavili majestátnu zvonicu, ktorá je dodnes symbolom Splitu. To, čo strednú Dalmáciu robí výnimočnou, je aj tradícia zachovávania starých národných a náboženských zvykov počas procesií, vigílií, pútí a pri slávnostných sl'uboch, najčastejšie spojených s katolíckymi sviatkami a patrónmi miest. Nezabudnutel'ný a autentický zážitok je l'udová pút' Za krížom, ktorá sa už po stáročia koná v noci zo Zeleného štvrtka na Vel'ký piatok a počas ktorej pútnici prechádzajú rôznymi kaplnkami a kostolíkmi na ostrove Hvar.Na pobreží, ostrovoch alebo v Zagore, na všetkých týchto miestach takmer neexistuje miesto, ktoré by vo svojich truhliciach

neskrývalo nejaký jedinečný kúsok dejín a kultúry tohto kraja, nejakú zaujímavost', ktorá vyzdvihuje dôležitost' tohto priestoru v dejinách. Vo františkánskom kláštore v Zaostrogu, ned'aleko mesta Makarska, sa nachádza obraz „Posledná večera“ od neznámeho autora z 18. storočia. Na obraze je pri Ježišovi a apoštoloch namal'ovaný aj pes dalmatínec, plemeno, ktoré bolo pomenované po Dalmácii a ilýrskom kmeni Dalmatov. Rovnako zaujímavý je aj „Dom št'astného človeka“ pri kostole v meste Omiš. Dom bol pomenovaný po majitel'ovi, ktorý si v 15. storočí dal na vchodové dvere vytesat' nápis: „Bože, vd'aka Ti, že som žil na tomto svete“.Stačí jedno stretnutie s nevídaným spojením blankytu pobrežia a zelene borovíc na najkrajších kilometroch pieskových a kamienkových pláží na Jadrane, a Vaše srdce zaplesá. K oddychu tela a duše však neláka iba pobrežie, ale aj scenérie, ktoré nasýtia dušu a srdce naplnia blahom. Storočné ihličnany na plážach sklán ajú konáre až k zemi, ako keby aj oni chceli host'om poskytnút' ochranu pred slnkom a spríjemnit' im tak pobyt v tieni na bielych kamienkoch, pri mori vo vánku osviežujúceho mistrálu. Pohl'ad hore sa zastaví na skalných útesoch pohorí Biokovo, Kozjak a Mosor, na Vidovej gore na ostrove Brač, najvyššom vrchu na jadranskom ostrove, a potom sa rozptýli na trblietavý zástup slnečných ostrovov Hvar, Šolta a Vis. Tieto si zachovali svoje malé kamenné námestíčka d'aleko od hluku, náhlivosti a uponáhl'anosti každodenného života na pobreží. Na okamih sa zdá, akoby sa tu život zastavil, ale on iba pulzuje v inom rytme, v rytme kamenných uličiek, olivovníkov, vinohradov a levandul'ových polí.Avšak tam, kde sa končí more, čaro srdca Jadranu nekončí. Silnejšie bije aj vtedy, ked' sa za pobrežnými pohoriami, vzdialenými približne dvadsat' kilometrov od mora, pred návštevníkom otvorí čarovný svet v objatí rieky a pohoria. Srdce Zagory je zelené a plné čarovnej nádhery, legiend, autentických poviedok, storočných pevností a malebnej prírody. Ak vám niekto Dalmáciu opíše len ako miesto dejín, kultúry

a krásnych poviedok, neverte mu, lebo zelené srdce Zagory je aj miestom nezabudnutel'ných športových aktivít. Práve táto oblast' je známa jazdeckými školami a domácnost'ami, ktoré sa venujú agroturistike. Upravené cyklistické trasy vo vnútrozemí, pri pobreží a na ostrovoch strednej Dalmácie, sa vinú pokojnou krajinou obrobených polí a v bystrinách rieky Cetina medzi jej roklinami sa schádzajú milovníci kanoistiky, kanoe - safari, splavovania a vol'ného horolezectva. Makarská riviéra je ideálnym miestom pre rodinný oddych, ale aj aktívny oddych v ned'alekom Prírodnom parku Biokovo. Ked' sa srdce naplní celodennými príjemnými zážitkami a dojmami, hostitelia Vás pozvú k stolu, na najlepšie miesto pre uvítanie hostí. Ponúknu vám ryby a mušle, alebo jahn acinu špecifickej chuti, ale aj špeciality, akými sú ‚vitalac‘ z Braču a ovčí syr naložený v oleji. Cetinská oblast' je známa svojimi ‚arambašami‘ (zelené listy plnené mäsom a ryžou), riečnymi rakmi a žabími špecialitami. Na pobreží a na ostrovoch nezabudnite pohostit' svoje chut'ové bunky a ochutnajte ‚soparnik‘, dalmatínsky ‚brudet‘, všetky druhy čerstvých rýb, mušlí a zeleniny, múčniky, akými sú rafioly, kaštelské torty a torty Makarane, višský ‚hib‘, ‚kroštule‘, dalmatínske ‚fritule‘ či hvarské ‚paprenjake‘, ale aj hrozno vypestované na strmých svahoch, ktoré pracovité ruky vinárov premien ajú na miestne najchýrnejšie vína Plavac, Vugava a iné.Ked' vás unavia všetky tie vône a chute, ked' si nasýtite dušu aj telo, podelíte sa s hostitel'mi o privilégium súčasnosti, ktorým je pobyt v oblasti, kde sa môže pit' z riek a vodných tokov, ktoré sú čisté a bezpečné, a voda v domácnostiach a z vodovodných kohútikov má príjemnú chut' a nefalšovanú sviežost'. A to je iba jeden z dôkazov toho, že sa tu človek nezahrával s prírodou, ktorou ho obdaroval boh, ale že ju už dve tisícročia rozumne využíva a zachováva pre budúce generácie, ktoré sa aj zajtra budú kochat' strednou Dalmáciou ako srdcom Jadranu.


8 9


10 11

Split T'ažko povedat', čo na dnešných host'och zanecháva väčší dojem: historické jadro, alebo spôsob života jeho obyvatel'ov. l'udia v Splite totiž žijú v pôžitku zo života pod holým nebom, popíjajú kávu na ‚Rive‘ (nábrežie), vo svojej obývačke alebo v tieni kamenných múrov Diokleciánovho paláca, ktoré ponúkajú osvieženie a oddych počas horúcich letných dní. Split svojim host'om s radost'ou ponúka všetky svoje krásy. Môžu kráčat' po uliciach a prechádzat' cez stáročia dejín a umenia, nazriet' do bohatých truhlíc a vitrín múzeí, galérií a kostolov, aby pochopili aspon úlomok rozvetvených dejín, alebo sa v tôni ihličnanov kochat' v pohl'ade na horu Marjan a kúpat' sa na splitských plážach. Nič z ponúknutého neol'utujete, lebo v tomto meste, ktorého historické jadro s Diokleciánovým palácom je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, návštevníkov na uliciach vítajú hluční a veselí domáci a v tichých výstavných sien ach nahromadené dejiny tohto večne mladého mesta.


12 13

Atraktívne pobrežné pásmo a bohatá vnútrozemská čast' mesta Split sú jeho neoddelitel'nou súčast'ou. Šest' kilometrov kamienkových pláží Podstrany pri južnom vstupe do mesta tvorí zriedkavú urbanistickú oblast',

kde pláže siahajú k domom, apartmánom, malým rodinným hotelom, ako aj k pät'hviezdičkovým hotelom. V oblasti severného príjazdu k Splitu sa nachádza známa jaskyn a Vranjača a krajine dominuje stredoveká pevnost' Klis vypínajúca

sa na bralách neprístupného priesmyku medzi horami Mosor a Kozjak. Z nej sa naskytá pohl'ad na Solin, antickú Salonu, a rieku Jadro, ktorá už v 17. storočí zásobovala mesto a celý kraj pitnou vodou.

Okolie mesta Split


14 15TrogirHistorické jadro tohto harmonického mesta, zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, je jedným z najkrajších mestských celkov na Jadrane. Prehliadka Trogiru, ktorý na tomto mieste stojí už od 3. storočia, predstavuje výnimočný zážitok, aj ked' je jeho centrum dlhé iba 750 krokov, ako to už raz zmeral aj historik Pavao Andreis.V kláštore svätého Nikolu sa dodnes zachoval reliéf gréckeho boha Kairosa, boha št'astného okamihu, ktorý sa raz v živote zjaví a dá človeku možnost', aby ho„chytil za pačesy“.V úzkych kamenných uličkách mesta, ktoré mnohí volajú aj mesto múzeum, sa aj dnes nachádzajú paláce starých šl'achtických rodov. V kostoloch a na námestiach je viditel'ná nádhera talentu, ktorým umelci celé stáročia u historikov a návštevníkov vyvolávali radost' a u domácich pýchu. Dnešný Trogir žije v rytme súčasného turistického mesta a je obl'úbeným miestom oddychu pre turistov a námorníkov, ktorých toto mesto nadchýna svojou storočnou kamennou nádherou v srdci Jadranu.


16 17Okolie mesta TrogirMalé, lesom lemované štrkové zátoky v jednej z najrozkošnejších pobrežných krajiniek, tvoria riviéru, na ktorej už v antických časoch pri mori vyrastali prepychové vily. Kamenisté a štrkové pláže a dokonale čisté more sú hlavnými prednost'ami tohto turistického priestoru. Okrem iného tu stojí za to pozriet' si mlyn zo 16. storočia na Pantane a vežu z 15. storočia v Marine. Ned'aleký ostrov Čiovo spája s Trogirom most. Krátka prechádzka z Čiova Vás privedie na skryté pláže obrastené borovicovým lesíkom.


18 19KaštelaHlboký a prísne chránený záliv, rozprestierajúci sa medzi Splitom a Trogirom, sa ako prírodný úkryt a útek do bezpečia už v ranom období dejín stal miestom výstavby letných sídel boháčov z okolitých väčších miest. Zo strachu pred tureckými vpádmi sa na pobreží mora koncom 15. storočia postavilo 16 pevností, palácov, v renesančnom architektonickom štýle s prepychovými vnútornými priestormi. Okolo siedmich pevností sa vytvorili osady, ktoré vytvárajú dnešný mestský celok Kaštela.


20 21Okolie OmišuNezvyčajný ráz malebnosti dávajú mestu Omiš pevnosti Mirabela a Starigrad, a tiež kan on rieky Cetina, ktorá sa práve tu po stovkách kilometroch krasového toku vlieva do mora. Z tohto kan onu plného strmých skál omišskí piráti prepadávali lode na Jadrane. Táto čast' pobrežia je známa nádhernými piesočnými plážami. Najväčšia je mestská pláž v Omiši, dlhá takmer jeden kilometer s plytčinou dlhou sedemsto metrov. Celá oblast' Omišskej riviéry je známa svojimi sladkovodnými pramen mi. Pri mieste Vrulje je na hladine mora viditel'ný jeden z najväčších pramen ov.


22 2323MakarskaStredisko turistickej riviéry, podl'a ktorého bola celá riviéra pomenovaná, je atraktívnym letoviskom s bohatou ponukou, v ktorom si každý môže nájst' oddych, o akom sníva.Nad Makarskou sa vypína pohorie Biokovo, v ktorého hlbokých prielomoch zamr’ za voda aj v strede leta. A pod jeho vrcholkami, v prírodnom prístave medzi dvomi polostrovmi so zalesnenými štrkovými plážami, leží učupené mesto široké iba jeden kilometer, ktoré oddel'uje blankytné more od horských výšin. S dejinami mesta sa najlepšie zoznámite vo františkánskom kláštore starom viac ako 500 rokov, v ktorom sa nachádza pinakotéka, knižnica a jedinečné Malakologické múzeum.


24 25Makarská riviéraAsi šest'desiat kilometrov kamienkových a štrkových pláží s najbelšími okruhliakmi, s radom turistických miest, ktoré sú ako perly roztrúsené pod pohorím Biokovo s „hlavou v bleskoch a nohami v mori“, z Makarskej riviéry robí riviéru s dlhou a bohatou turistickou tradíciou prijímania hostí, aktívneho odpočinku, vyberaných jedál a letných večerov plných zábavy a piesní. Je to jedinečná oblast' s najkrajšími jadranskými plážami schovanými medzi kamen mi a borovicami, kde je cestovný ruch súčast'ou všedného dn a, tradície a želania, aby bol stále lepší, inakší, krajší.


26 27Ostrov BračJe ostrovom najslávnejšej kamenárskej tradície bieleho kamen a, z ktorého je postavený Biely dom vo Washingtone, budovy parlamentov vo Viedni a v Budapešti, a tiež Diokleciánov palác v Splite a katedrály v Trogire a v Šibeniku. Kláštor Pustinja Blaca z roku 1550 aj dnes svedčí o stredovekom živote na ostrove, rovnako ako aj osamelé ranostredoveké kostolíky vo vnútrozemskej časti ostrova. Turistické mestečko Bol s plážou Zlatni rat, ktorej vzhl'ad sa mení v závislosti od zmeny smeru vetra a vl’ n, Vidova gora, mesto Supetar, Vlastivedné múzeum v Škripe, sú iba čast'ou toho, čo návštevníkov na tomto najväčšom ostrove strednej Dalmácie uchvacuje.


28 29


30 31Ostrov HvarOstrov slnka a levandule, storočných, nasucho stavaných kamenných múrikov a pastierskych kolíb, je jedným z tých miest, ktoré napl’ n ajú dušu krásou. Nie je isté, či na ostrove väčšiu pozornost' prit'ahujú dejiny a umenie alebo krásna príroda. Prechádzka kamennými, krokmi vyleštenými ulicami, alebo najväčším námestím na ostrove po oboch stranách Jadranu v centre mesta Hvar, ako aj prechádzka po poli, ktoré je na zozname svetového kultúrneho dedičstva - ‚ager‘ Starého mesta, je neopakovatel'ným zážitkom, ktorý otvára knihu dejín.V omamnej vôni a fialovom odraze levandul'ových polí, v hroznových strapcoch, ktoré vstrebané slnečné lúče premien ajú na najlepšie víno, Hvar zostáva symbolom organizovaného cestovného ruchu.


32 33Ostrov ŠoltaŠolta si získa vaše srdce bez ohl'adu na to, čo l'udia na tomto malom ostrove pri Splite uzreli ako prvé - pol'ný domček z kamen a zastretý húšt'avou, alebo prepychový zámok rodiny Marchi z roku 1706. Málokde inde hlboké a bezpečné morské zátoky poskytujú aj v súčasnosti pokoj, oddych a dokonalé odpútanie sa od všetkého, čo je v cestovnom ruchu už známe. Ostrov medu, svätojánskeho chleba (rogača), olivovníkov a oleja, ostrov aromatických bylín svojou krásou a harmóniou prírody nadchýnal umelcov a literátov, ktorí tu vytvárali niektoré zo svojich najkrajších diel.


34 35Ostrov VisNa hladine otvoreného mora sa nachádza najhodnotnejšie helenistické nálezisko v Chorvátsku so zvyškami gréckej kolónie Issa. Nálezy z Issy sú uložené v Archeologickom múzeu na Vise a najznámejším vystaveným exponátom, ktorý je zároven i symbolom Visu, je bronzová hlava gréckej bohyne Artemis. Ostrov Vis skrášl'ujú staré kostoly a harmonické kamenné domy a dnešnú panorámu skrytých zálivov dopl’ n ajú jachty a lodičky, námorníci a potápači. Autentickost' jeho miest sa zachovala predovšetkým v Komiži, kde nad mestom pohl'ad blúdi po otvorenom mori a po najvzdialenejších jadranských ostrovoch Biševo, Sveti Andrija a Palagruža.


36 37ZagoraMálokde sa blankyt pobrežia tak priblížil k vánku vejúcemu z kontinentu, ako je to v Zagore. Po jej zelených svahoch stekajú krotké rieky plné pitnej vody a od mora ju oddel'ujú iba pohoria Kozjak, Mosor a Biokovo. Z tej vody sa treba napit'. Chvíl'u krotko žblnká a potom odrazu hrozivo hučí a pení sa, spolu s n ou do seba vdýchnete silu horalského a nezničitel'ného ducha jej l'udí. Neopakovatel'ný pocit dotyku panenskej prírody so sebou prináša návšteva bystrých, zelených riek, jaskyne Vranjača so skameneným vodopádom a s podzemnými sien ami, jedinečným krasovým fenoménom Modrého a Červeného jazera, Sinjské a Vrgoracké pole, ktoré svojimi bohatými plodmi živí celý kraj.Čas, l'udia a legendy na tomto území, na ktorom ústne podanie žije dodnes, vytvorili jedinečnú oázu zhustnutých dejín vtkaných do kamenných domov a storočných pevností.Po aktivitách v prírode vás novými chut'ami obohatí tradícia spoločného stretávania sa pri stole s domácimi jedlami pripravenými v zmesi ostrého horského vzduchu a výdatne zavlažených dolín, čo vám prinavráti stratenú silu.


38 39


40 41Gastronomické pôžitkyZdá sa, akoby dalmatínska kuchyn a už dlhé storočia pred nami išla po stopách súčasných stravovacích noriem: jednoducho pripravovaná a l'ahko strávitel'ná strava s množstvom rýb, olivového oleja, zeleniny a aromatických bylín je základom každého tunajšieho jedla. No v tomto dalmatínskom gastronomickom odkaze dôležitú úlohu nehrajú len hlavná zložka a spôsob, akým sa jedlo pripravuje, ale aj každá zo špeciálnych bylinkových prísad, ktoré s pridaným petržlenom a cesnakom vytvárajú malé kuchárske tajomstvo s vôn ou bobkového listu, rozmarínu alebo bazalky, zatial' čo olivy a kapary na stole nemôžu chýbat'.Ked' sa hovorí o mäsových špecialitách, ktorými sa hostitelia radi vychval'ujú, nič sa nevyrovná dalmatínskemu ‚pršutu‘, ktorý sa pripravuje údením a sušením na severnom vetre, tzv. bure a najčastejšie sa podáva s ovčím syrom, a samozrejme jahn acina.


42 43

Oddych pre dušu a teloPobyt v strednej Dalmácii môže znamenat' ovel'a viac, než len pokojný oddych na slnku pri najčistejšom mori v Stredozemí, bez ohl'adu na to, či ste v hoteli, v súkromnom apartmáne, v kempe alebo na lodi, či plachetnici. Vzrušenie, ktoré vám ponúkajú športové aktivity prispôsobené priemernej telesnej kondícii, ale aj tie, ktorými preverujete hranice svojej vytrvalosti a dobrodružného ducha, vo vás okrem jedinečného pocitu slobody zanechá aj prekrásne spomienky. Ponorte sa do belasého mora, kráčajte upravenými chodníčkami po pobreží a ostrovoch, pomôžte vašim hostitel'om pri zbere hrozna a kvetov levandule, spoznajte, čo je to také omamné na vôni liečivých bylín rastúcich na dalmatínskych skalách, prijímajte výzvy výstupov po horských chodníkov a lezenia po skalách, spúšt'ania sa po riečnych bystrinách, chyt'te vietor do plachiet... a všetkými zmyslami vychutnávajte historické bohatstvo, kultúrne pamiatky a všetko, čo umožn uje belasé more a stredná Dalmácia - srdce Jadranu.


44 45


VydavatelÕ: Turistické zdru¾enieSplitsko - dalmatínskej ¾upyZa vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ

Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. MarcelMeler, dr. Sc. Fedja Vukiæ

Text: Ru¾ica MikaèiæFotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan,Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, ZlatkoSunko, Krešimir Žanetiæ

Preklad: SPES s.r.o.Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ovaLektúra: Miroslava ©palj

Úprava a príprava: Normainternational s.r.o.Tlaè: Tipomat

Turistické zdru¾enieSplitsko - dalmatínskej ¾upyPrilaz braæe Kaliterna 10/121 000 Split, Croatia, p.b. 430tel/fax: +385 (0)21 490 032;490 033; 490 [email protected]

www.dalmatia.hr

korice brosura osta#26d65d · 2016-11-18 · vis cetina cetina cetina ©estanovac blato na cetini...

Documents