7

Matúš Dula – neoblomný národovec a bojovníkInšpiratívnaosobnosťMatúšaDulu(28.6.1846Blatnica–6.1926Ružomberok)je,žiaľ,podobneakoiníslovenskídejatelia,neprávomveľakrátzabúdaná.PredsedaSlovenskejnárodnejrady1918,iniciátorMartinskejdeklarácie,spolupredsedaMaticeslovenskej,poslanec,senátor,právnik,advokátacirkevnýčinovník–tosúzákladnézáchytnébodyživotačloveka.Muža,prektoréhobolonárodnéakresťansképresvedčenieneoddeliteľnoučasťoujehopozemskéhobytia.

Text: Marián Gešper | Foto: redakcia a archívy

z blATNicE cEz ViEDEň DO turcAV živote tohto neoblomného náro-dovcasaodrážakronikapohnutýchudalostí slovenských dejín 2. polo-vice 19. storočia a prvých desaťro-čí20.storočia.Narodilsadvarokypred vypuknutím revolúcie 1848,ktorá zachvátila Európu. ObecnúškolunavštevovalvBlatniciavMo-šovciach, neskôr gymnáziá v Kež-marku a Rožňave. Ako mladý štu-dentsaosobnezúčastnilnapamät-nomMemorandovomzhromaždení6.a7.júna1861vTurč.Sv.Martine.Netrvalo dlho a dal o sebe prvýkrát politickyvedieťpočas slávnostnéhozhromaždeniavauguste1863,kto-rýmbolazaloženáMaticaslovenská.Iba 17-ročný gymnazista nadšene,s jemupríslovečným„fanatizmom“rečnínanámestíavyzývaSlovákovkodhodlanostiavytrvalostivbojizanárodnépráva.Vtomčasesavrodi-neočakávalo,žesivyberiekňazskúcestu.Dokoncazačalkázaťpoddo-hľadomevanjelickýchfarárovvBet- liari, Polome a vNižnej Slanej. Poistom váhaní sa mladý Dula rozho-dol nestať kňazom, ale začať štu-dovať právo voViedni (1864).Voľ-ba hlavného mesta ríše nebola ná-hodná,ajvtommožnocítiťdlhodo-bý zámer starších národovcov, ktorí viedli tuhý zápas za memorandové požiadavky z roku1861.Slovenskápolitická reprezentácia verila vlád-nymprísľubomzViedneoosobitejslovenskej samospráve. Na predpo-kladané nové pozície v štátnom apa-rátebolonevyhnutnépripraviťslo-venský dorast predovšetkým z práv-nickej oblasti – najlepšie s pozna-Matúš Dula. Ako prvý predseda SNS a prvej SNR

slovensko_4_2018.indd 7 24. 11. 2018 14:12:00

8

ním rakúskych politických pome-rov. Vo ViedniMatúš Dula iniciujeso spolužiakmi akademický spolokSlovenské okolie,pomenovanýpodľazákladnejmemorandovejpožiadav-kyvyčleneniatakéhotoúzemia.Vie-denské pôsobenie bolo poznačenéajDulovou činorodou spoluprácous bratmi Moravanmi i Poliakmi, rov-nakopôsobilajvčerstvozaloženomčeskomspolkuSokol a v známej Slo-vanskej besede.Vroku1867,po tre-ťom ročníku štúdia, bolo už jasné,že rakúsko-uhorsképolitickévyrov-nanie sa bude realizovať na úrokpredovšetkým slovanských národov monarchie. Zmena politickej situ-ácie spôsobila prestup celého raduslovenských študentov zViednenaprávnickú fakultudoPešti – ame-dzinimiajDulu.Poukončeníprá-va si ho berie k sebe ako koncipien-ta jeho patrón, advokát Pavol Mud-roň.OniekoľkorokovsiajsámDulaotvoril advokátsku prax priamo vTurč.Sv.Martine.

NEOHrOzENE prOti MAďARizáciiPotomužzrelýmužMatúšDulasto-jí neohrozene v prvom rade, brá-niac národ pred agresívnou maďa-rizáciou. Riskuje vlastnú právnickúkariéru advokáta, keď obhajuje slo-venských národovcov vo vykonštru-ovaných procesoch, organizovanýchuhorskou štátnou mocou. Najzná-

mejšie sú proti Vavrovi Šrobárovi,AndrejoviHlinkovi,akoajtzv.Kluž-ský, kde obhajoval rumunských vlas-tencov.V80.rokoch19.storočiaza-stupuje prenasledovaných Gustáva KellneraifaráraMošteňana.Vroku1899vmemorandovomproceseob-hajujemartinskýchnárodovcov, abyo rokneskôr sám zasadolna lavicuobžalovaných v banskobystrickomprocesespoločnesAndrejomHala-šomaSvetozáromHurbanom-Vajan-ským. Súdne konania pocítil teda aj zo strany obžalovaného.Odsedel siešte ako mladík niekoľko mesiacovobyčajnéhoväzeniavBanskejBystri-ci.Zato,žespoluspriateľmizorga-nizovalprivítanienaželezničnejsta-niciAmbraPietora. (Tentoodvážnyslovenský redaktor bol odsúdený sú-dom na deväť mesiacov väzenia zanapísaniečlánkupranierujúcehoná-rodnostnú politiku Uhorska.)

Dula po svojom otcovi zdedil aj všeslovanskú myšlienku, ktorá tvo-rilapevnúčasť jehoosobnosti.Ne-treba zabudnúť na dlhoročné pria- teľstvoMatúšaDulusAdolfomDob- rianskym,najvýznamnejšímpredsta- viteľomkarpatskýchRusínov a tiežspoluzakladateľomMatice.Dulabolzároveň známy tým, že jeho domnemoholobísťžiadnyzhostízoslo-vanskýchkrajín,ktorízavítalinaSlo- vensko.

Známybolajmárny,aleobdivu-hodný boj Matúša Dulu za obnovu

slovenského evanjelického patronát-nehogymnáziavTurč.Sv.Martine,zrušeného spolu s Maticou a sloven-skýmigymnáziami (1874až1875).Martinskí evanjelici sa rozhodli, žena svoje náklady založia nové cir-kevnégymnáziumsvyučovacím ja-zykom slovenským. Vec bola napo-kon schválená uznesením Preddu-najskéhodištriktuvPrešporkuačle-nomkomisieprezriadeniegymná-ziasastalajDula.Rozhodnutiepre-šporského konventu však bolo pre-kvapivo zrušené generálnym kon-ventom v Pešti aj napriek zakotvenej vnútornej samospráve. Dula v Pešti tak vehementne obhajoval založe-nie gymnázia a otázku autonómiekonventu, že ho protivníci nazva-li „divokým“.Hodný svojejprezýv-kysanevzdalainterpelovalpriamoministra vyučovania Csákyho. Tensa síce vyjadril, že udelí povolenienazriadeniegymnázia,aleibasvy-učovacímjazykommaďarským,roz-hodne nie slovenským.

S rovnakou urputnosťou bojo-val za zriadenie Národného domu vTurč.Sv.Martinevroku1887,kto-rýsaajvďakajehosnaženiupodari-lopostaviťaaspoňčiastočnenahra-diťzrušenúMaticuslovenskú.Dulamuselzviesťďalšízápassneuveriteľ-nýmiprekážkamivynaliezavejuhor-skej štátnej moci. Nielenže úradynariadiliodstrániťzjehonázvuná-zov „národný“, ale bránili využitiu

Gymnázium dnes. O jeho znovuotvorenie v Turč. Svätom Martine Dula tiež zápalisto bojoval

slovensko_4_2018.indd 8 24. 11. 2018 14:12:01

9

divadelnejsálypodzámienkoupre-padu stropu. Nechceli povoliť anihostinskú koncesiu. Bolo príznač-né,žeDulanakoniecvšetko,vďakazdravejagresivite,presadil.

MUDROňOV NASlEDOVNíK A prEDSEDA SNrVpolitickej činnosti patril k nasle-dovníkom svojho niekdajšieho ad-vokátskeho šéfa Pavla Mudroňa –historickyprvéhopredseduSloven-skej národnej strany.Od70. rokov19.storočiastálprivšetkýchdôleži-tých činoch strany a neskôr sa staljej najdlhšie pôsobiacim podpred-sedom. Vedenie preberá v predve-čer svetovej vojny na jar 1914, užako 68-ročný. Treba zdôrazniť, žepredsedníctvo najstaršej sloven-skej politickej strany mu bolo zve-renéspontánnesjednoznačnoudô-verouvjehoskúsenosti.Prežívalin-tenzívneperipetie1.svetovejvojny,abynakonci apokalyptickéhokon-fliktu významne prispel k oslobo-deniu Slovenska. Práve on inicio-valvroku1914vytvoreniekľúčové-horeprezentatívnehoorgánu–Slo-venskejnárodnejrady(SNR),ktorámalaspojiťrôznorodéslovensképo-

liticképrúdy.Vypuknutievojnyaat-mosféra strachu, ktorá sa prehna-la Rakúsko-Uhorskom, to znemož-nili,čoviedloajkpolitickejpasivi-teSlovenskejnárodnejstrany.Uda-losti nabrali dramatický spád od po-lovice roka1918.SNRsanapred-chádzajúcich poradách zišla takmer dobrodružným spôsobom a pod

drobnohľadom uhorských bezpeč-nostnýchorgánov30.októbra1918.StarýpolitikMatúšDulapreľstildl-horočných protivníkov, keď oficiál-ne nahlásil do Budapešti zvolanievýkonného výboru Slovenskej ná-rodnej strany, no v skutočnosti or-ganizovalzasadnutieSlovenskejná-rodnejrady.Vtedajšínovýpredsedavlády Mihál Károlyi, neuvedomu-júcsiskutočnýcieľ,povolilzasadnu-tie.Dňa30.októbra 1918vMartine

bola prijatá Martinská deklarácia, ktorousaSlováciprihlásilikČesko- -slovenskémuštátuapotisícrokochsa definitívne rozišli s Uhorskom.Matúš Dula bol zvolený za predse-duSNR.

zHASlA POcHODEň – SpOMiENKA OStAlAO tom, že do poslednej chvílemubolapotrebná veľká osobná statoč-nosť,svedčíajDulovozatknutiema-ďarskouvojenskoujednotkoupôso-biacouvmeste.Maďarskýdôstojníkmu dokonca hrozil vojenským sú-dom za vlastizradu. Prepustený bol naosobnýzákrokMihálaKarolyiho,ktorýsasnažilinalákaťslovenskúre-prezentáciu na autonómiu v rámci Maďarska.Basľúbilmufunkciuslo-venskéhobána.Vtýchchvíľachišlonaozajoživot,veďvinýchnepoko-joch bol budapeštianskym davomzlynčovaný zaprisahaný nepriateľslovenskej veci, vojnový ministerský

predseda Istvan Tisza. Prepustenievšak 72-ročný Matúš Dula využijeiba na jedinú cestu, ktorá na sklama-nie M. Karolyiho ideovo nevied- la do Budapešti, ale k potvrdeniuMartinskejdeklarácieavznikuČes-ko-slovenskejrepubliky.ŽivotMatú-šaDulu,jehoúspechyaprehryako-by pomyselne smerovali k závereč-némuvyvrcholeniu–atokoslobo-deniu Slovenska v posledných kŕ-čoch1.svetovejvojny.

Ktovie, aké boli jeho myšlienky,keď po polstoročnej ceste partici-poval na obnove Matice slovenskej vroku1919,ktorejzaloženieinten-zívneprežívalakomladýgymnazis-ta. Spolu s Hviezdoslavom, Fran-tiškomRichardomOsvaldomaVav-romŠrobárom sa stal zaslúžene jejspolupredsedom.MatúšDulaďalejpôsobilakoposlanecaneskôrsená-torNárodnéhozhromaždeniavPra-he. Slovenskú národnú radu však onedlhonovávládazrušila,čobolaneblahápredzvesťosudnýchrozpo-rov v novej republike.

Postupne sa zhoršujúci zdravotný stavhovyraďujezpolitickéhoživo-ta.Zomierapokojne13. júna1926opoldesiatejvečervružomberskejnemocnici a je pochovaný na Ná-rodnom cintoríne v Martine. Akopísali jeho súčasníci: „Zhasla pocho-deň, ktorá vytrvalo osvetľovala cestu aj v tých pre Slovákov najtemnejších ča-soch.“ n

Advokát Pavol Mudroň. Starší priateľ aj učiteľ

Radnica vo Viedni. Veľakrát národovec asi dumal o budúcej práci pri pohľade na ňu

slovensko_4_2018.indd 9 24. 11. 2018 14:12:02