Abstrakt: Využiteľnosť mobilu ako internetového rozhrania je zmena paradigmatická:

človek sa postupne zžíva s myšlienkou, že dostupnosť informácii nie je limitovaná

miestom, ako tomu bolo doposiaľ. Jedným z odvetví, ktorého sa mobilný web týka

najvýraznejšie sú médiá, čo priamo vyplýva z ich funkcií. Ako každé nové médium, aj

mobilný web vyžaduje adaptáciu. Špecifickým znakom mobilného webu je minimalistický

charakter, čo sa zákonite odráža aj v žurnalistike. Zobrazovaných informácií je menej,

dôraz sa kladie na relevantnosť. Mobil sa tak stáva filtrom informácií. Okrem toho však

prináša do žurnalistiky ďalšie zmeny. Najdôležitejšími sú zbúranie dlho vžitej predstavy o

priestore nad prehybom, a poskytovanie ešte väčšej pridanej hodnoty (oproti klasickým

mediálnym výstupom), než je možné na bežnom webe.

Kľúčové slová: mobilný web, žurnalistiky, médiá, tablet, mobilné zariadenie,

multimédiá, audio, video, spravodajstvo

Úvod

Koncom 90. rokov mal internet pionierske roky už dávno za sebou. Jednako bol Brian

McNair, profesor na škótskej univerzite Stirling v roku 1998 voči presunu médií na internet

skeptický: „Nateraz (aj keď to nemusí byť navždy) nepredstavuje elektronické

vydavateľské podnikanie pre vážnu hrozbu pre klasické odvetvia tlače. Elektronické

publikovanie je v súčasnej dobe len okrajovým rozšírením hlavného odboru podnikania

novina a periodickej tlače. Vyžaduje prístup k drahému počítačovému vybaveniu, a istú

mieru počítačovej gramotnosti, ktorá rozhodne nie je všeobecná.“1 Dnes vidíme, ako veľmi

sa mýlil. Akokoľvek to znie ako fráza, za posledné roky prešli médiá takým prudkým

technologickým vývojom, ako nikdy predtým. Stali sa neodmysliteľnou súčasťou internetu

a zmenili spôsob sledovania spravodajstva. Kým donedávna bola hlavným spravodajským

kanálom televízia, za posledných desať rokov prevzal túto úlohu internet, definitívne

zbúral bariéru času. Predpovedali sme video-on-demand, audio-on-demand, ale vôbec nám

nenapadlo uvažovať o tom v širších súvislostiach ako o media-on-demand. Mobilné

technológie posúvajú tento trend ešte ďalej – búrajú aj bariéru miesta. Po štyroch rokoch

expanzie mobilného webu je načase položiť si otázku, čo sa v (internetovej) žurnalistike

zmenilo.

1 Nástup mobilného webu

Medzi popredné udalosti roku 2010 patrilo uvedenie iPadu na trh. Záujem verejnosti bol

enormný. Za prvé dve hodiny sa predalo viac než 50 000 kusov nového zariadenia. Skeptik

by mohol namietať, že ide len o ďalšiu skvelú marketingovú kampaň. Niečo na tom bude,

pretože uvedenie konkurenčného tabletu Galaxy Tab síce odborná verejnosť privítala, ale

podobné šialenstvo ho ani zďaleka nesprevádzalo. Jednako sa Stevovi Jobsovi nedá uprieť,

že má cit pre inovatívne riešenia a vie ich správne načasovať. Dôležité je však niečo iné –

rapídny nástup mobilného webu. Vďaka inovatívnym produktom firmy Apple (iPhone, iPad),

veľmi agilnej konkurencii (najmä Samsung a HTC) dosiahol mobilný internet kritickú

hranicu masovosti a jeho podiel začal výrazne rásť. Markantné je to najmä od roku 2009.

Spoločnosť Cisco vo svojej správe uvádza, že objem prenesených dát z mobilných zariadení

za rok 2010 je tri krát väčší, než celkový objem prenesených dát v roku 20002. Inými

slovami, majitelia mobilných zariadení využívali internet v roku 2010 tri krát viac, než

desať rokov pred nimi všetci užívatelia dokopy. Tento obrovský technologický posun sa

odzrkadľuje nielen ziskoch, ale aj v spôsobe používania webu a dokonca v spôsobe myslenia

súčasnej generácie.

1 McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN 978-034070-

615-2.

2 Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 2010–2015.

[online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.cisco.com/en/

US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns827/white_paper_c11-520862.html>

2 Separácia obsahu a formy

Web pôvodne vznikol ako dorozumievacie médium pre vedcov postavené na jednoduchom

značkovacom jazyku HTML. Úlohou tohto jazyka bolo dať dokumentu takú podobu, aby ho

bol schopný zobraziť špeciálny softvér. Časom sa preňho vžilo označenie browser (v

slovenčine prehliadač). Prvé HTML dokumenty v sebe kombinovali sémantické a vizuálne

informácie. Sémantické značky, tzv. tagy, označovali význam vyznačovanej časti

dokumentu voči celému dokumentu (napr. nadpis, odsek) zatiaľ čo vizuálne značky slúžili

na grafickú úpravu vyznačovanej časti dokumentu (napr. zobrazenie textu tučným

písmom). Aj keď sa pomerne skoro (už v r. 1993) začalo riešiť efektívnejšie vizuálne

upravovanie pomocou špeciálneho jazyka CSS, jeho implementácia do prehliadačov vo

využiteľnej podobe bola zdĺhavá a miešanie sémantickej a vizuálnej vrstvy pretrvávalo

takmer až do konca 90. rokov. Reálne používanie CSS spojené s oddelením vizuálnej vrstvy

je spojené s nástupom jazyka XHTML v roku 2000. XHTML postupne vystriedalo pôvodné

HTML (medzičasom už vo verzii 4.0).

Najzásadnejšou zmenou oproti HTML bola vymedzenie priestoru pôsobnosti. XTHML bol

navrhnutý pre potreby značenia sémantickej vrstvy webu, nie pre vizuálne formátovanie.

Napr. tag <b> určený pôvodne na značenie tučného textu bol nahradený tagom <strong>,

ktorý implicitne nehovorí o tom, že text má byť tučný (<b> → bold), ale že má byť silne

zvýraznený – a je na už na dizajnérovi, či na to použije hrúbku písma, jeho farbu, alebo iné

vlastnosti textu. Jedným z najvýraznejších prínosov presadzovania sa XHTML bolo

vymiznutie tzv. tabuľkových layoutov.3 Avšak aj napriek všetkej snahe sa časom objavili

rezervy, na ktoré sa pri tvorbe XHTML nemyslelo. Išlo hlavne o používanie „pomocných“

tagov <div> a <span> na tvorbu layoutov. Od roku 2010 začala intenzívnejšia

implementácia novej generácie jazyka nazvaného HTML5. Ten úplne odstraňuje

nesémantické tagy a nahrádza ich novými s cieľom maximalizovať ich sémantickú hodnotu.

Všeobecný <div> nahrádzajú <article>, <header>, <footer>, <video> atď. Aj keď sa plné

nasadenie HTML5 predpokladá až po roku 2022, veľa webov naňho prechádza už dnes,

podobne ako na novú generáciu CSS – CSS3.

3 Požiadavky na mobilný web

Medzi klasickým web dizajnom a „mobilným“ web dizajnom existuje niekoľko dôležitých

rozdielov. Vyplývajú z technologickej špecifík mobilných zariadení a zo spôsobu ich

používania. Základným kritériom je jednoduchosť.

Požiadavka jednoduchosť týka viacerých úrovní – vizuálnej, navigačnej i obsahovej (viď. →

Mikrožurnalistika). Vizuálnu jednoduchosť determinuje najmä veľkosť displeja, ktorá je

niekoľkonásobne menšia, než veľkosť displeja stolových počítačov a notebookov. Na

bežnom mobilnom telefóne alebo smart-phone nie fyzicky je možné zobraziť v web

3 Pri tomto spôsobe sa prvky grafického návrhu vkladali do veľkej tabuľky, ktorá slúžila ako vizuálna

matrica. Takéto použitie tabuliek nie je však sémanticky korektné, keďže účelom tabuľky je

prezentovať špecifický typ údajov, a nie vytvárať dizajn. Na tento účel sa vžilo pre jeho ľahkú

pochopiteľnosť ešte v časoch HTML, ktoré problematiku sémantiky dokumentu neriešilo.

navrhnutý pre oveľa väčšie rozlíšenie. Dôležitú rolu zohráva aj jeho pomer strán – displej

mobilného zariadenia je orientovaný na výšku. Aj keď tento faktor vplyvom smart-phoneov

a tabletov stráca na významnosti, orientácia na výšku bude ešte nejaký čas aktuálna.

S veľkosťou a orientáciou displejov mobilných zariadení úzko súvisí aj požiadavka na

jednoduchosť navigácie. Na týchto typoch mobilných zariadení nie je možné používať

konvenčnú počítačovú navigáciu založenú na polohovacom zariadení typu myš. Mobilná

verzia webov sa preto diametrálne líši od jej klasickej podoby. Adaptácia webu pre

mobilné zariadenia sa deje na úrovni sémantickej i vizuálnej. Na úrovni sémantickej ide

o maximalizáciu sémantickej vrstvy webu. Na úrovni vizuálnej zase, naopak, o redukciu (či

dokonca minimalizáciu) vizuálnej vrstvy webu.

Maximalizácia sémantickej vrstvy sa uskutočňuje najmä kvalitným štruktúrovaním

dokumentu a poctivým vypĺňaním meta-informácií.

Čistý kódu

Čistota kódu nespočíva len v dodržaní syntaxe zvoleného jazyka, ale aj v dôslednom

oddelení vizuálnej vrstvy od sémantickej. To je možné dosiahnuť použitím jazykov XHTML

a HTML5 a v správnom použití ich tagov.4 Zastaraná verzia HTML 4.0 nie je pre potreby

mobilného webu použiteľná.

Zreteľná hierarchia dokumentu

Predpokladom sémanticky korektného dokumentu je správna štruktúra. Samotné označenie

odsekov ako odsekov (<p>) a nadpisov ako nadpisov (h1-h6) nestačí. Ide aj o správne

usporiadanie týchto prvkov, kedy napr. nadpisu tretej úrovne predchádza nadpis druhej

úrovne a jemu nadpis prvej úrovne. Používanie tagov nadpisov na dosiahnutie

požadovaného vzhľadu textu je neprípustné.5

Alternatívne popisy pre grafiku

Parameter ALT slúži na pochopenie jej významu v prípade, že sa súbor s obrázkom

nepodarilo načítať. Dôvodom môže byť pomalé pripojenie na internet, alebo úmyselné

vypnutie vizuálnej vrstvy webu užívateľom s cieľom urýchliť získanie informácie.

Značenie formulárových prvkov

Z pohľadu stroja sú názvy formulárových prvkov (napr. Meno:) iba obyčajným textom. Aby

stroj dokázal pochopiť ich význam, je nevyhnutné označiť všetky menovky formulárových

prvkom príslušným tagom. Len tak je možné zabezpečiť plnú funkcionalitu webu.

Redukcia vizuálnej vrstvy sa uskutočňuje na úrovni minimalizácie nevyužitého priestoru,

ale aj zvyšovaní farebného kontrastu. Cieľom je aby informácia bola hutná a dobre

čitateľná.

4 Samotný značkovací jazyk nie je samospasiteľný. Nesprávne použitie napr. tabuľkových tagov

dovoľuje aj v HTML5 vytvoriť tabuľkový layout, čo je z hľadiska sémantiky dokumentu neprípustné

(tabuľky sú a priori určené na formátovanie „tabuľkových“ informácií, nie dizajnu)

5 Nie je napr. možné použiť tag <h3> na zvolenom mieste, ktorému nepredchádza <h2> len preto, že

má „tú správnu veľkosť“.

Redukcia odsadení a okrajov

Dizajnéri bežne využívajú napr. len 70 % plochy tým, že web vycentrujú a okolo ponechajú

prázdny priestor. Je to vec estetiky i použiteľnosti. Pri nadmernom zaplnení priestoru

informáciami by sa užívateľ na webe strácal. Mobilný web má však k dispozícii omnoho

menšiu plochu. Treba využiť doslova každý pixel. O to viac, že návštevník mobilného webu

uprednostňuje vecný prístup: získať čo najskôr informáciu a ísť preč. S cieľom maximálnej

možnej jednoduchosti redukuje mobilný webdizajn okraje a odsadenia na úplné minimum.

Minimalizácia grafiky

Zjednodušovanie prostredia sa týka aj grafiky. Mobilné verzie web stránok sa bežne

obmedzujú iba na logo a obrázky k článkom. Grafika ako súčasť dizajnu býva veľmi často

úplne vypustená, alebo zredukovaná na minimum.

Farebný kontrast

Požiadavka dostatočného farebného kontrastu vyplýva z rôznorodosti mobilných zariadení i

zo spôsobu ich použitia. Zďaleka nie všetky mobilné zariadenia dokážu zobraziť taký počet

farieb ako bežný kancelársky displej. Navyše, mobilné zariadenia sa bežne používajú v

exteriéri, kde je viditeľnosť znižovaná vplyvom slnečného žiarenia.

Súhrnne možno povedať, že požiadavky na mobilný web sa z veľkej časti prekrývajú s

požiadavkami na prístupný web. Rozchádzajú sa len v redukcii grafiky. Web podľa pravidiel

prístupnosti je síce vytvorený tak, aby bol pre stroj čo najzrozumiteľnejší, no nijako to

neobmedzuje jeho vizuálnu stránku (až na farebný kontrast).

4 Mobilný web a žurnalistika

Rozvoj internetových technológií sa masmédií dotkol veľmi výrazne. Nejde len nový

priestor, ale aj o celkom nový druh myslenia. Jednou z kľúčových zmien bolo kontinuálne

spravodajstvo. Pojem vydanie, resp. číslo stratilo vo svete nepretržitej dostupnosti svoj

význam. Kontinuálnosť spravodajstva výrazne ovplyvnila spôsob sledovania aktuálneho

diania. K ďalším významným zmenám patria rozširovanie tradičných žánrov o multimédiá ,

vznik nových žánrov postavených na internetových technológiách (napr. blog) či intenzívny

kontakt s užívateľmi. V momente, keď sme si mysleli, že sme s internetovým

spravodajstvom ako-tak zžitý, objavil sa mobilný web a definoval vlastný priestor.

Ešte donedávna bolo úlohou internetu zabezpečiť informácie pred realizáciou činnosti

(napr. pred cestovaním – vyhľadať spojenie). Mobilné technológie však dovoľujú

zabezpečovať informácie priamo počas jej realizácie (napr. hľadať informácie o spojení

priamo počas cestovania). Využívanie internetu na takéto čiastkové úlohy spravidla

nepresahuje niekoľko minút. Tým sa mobilný web diametrálne líši od klasického webu,

ktorý využívame na plnenie komplexných úloh, čo môže trvať celé hodiny. Krátkodobosť

využívania mobilného kladie základnú požiadavku pre celý mobilný web – jednoduchosť.

4.1 Zrušenie prehybu

Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré mobilný web priniesol je zrušenie prehybu (angl.

fold). Tento pojem pochádza z tradičnej žurnalistickej brandže, v ktorej sa denná tlač

kvôli svojej veľkosti prekladá na polovicu. Priestor nad prehybom patril vždy

najdôležitejším správam. To bolo to, čo tradičné noviny predávalo. Termín sa rýchlo

udomácnil aj v internetovej žurnalistike a prenikol aj do webdizajnérskej obce. V tomto

ponímaní predstavoval prehyb spodný okraj internetového prehliadača. Nad-prehybom bolo

vymedzenie priestoru, ktorý užívateľ videl bez toho, aby bol nútený posúvať sa myšou

nižšie („scrollovať“). Rovnako ako v novinách, aj vo web dizajne bol tento priestor

vyčlenený najdôležitejším prvkom na webe. Mobilné technológie nás však nútia

opodstatnenosť tohto termínu prehodnotiť.

Obrázok 1: Zľava hore doprava dole: Veľký monitor (1028 × 1024), iPhone s mobilnou verziou webu,

iPhone s klasickou verziou webu prezeranou cez Operu Mini, iPad pri pohľade na šírku, iPad pri

pohľade na výšku. Definovanie priestoru „nad prehybom“ je pri takejto variabilite zobrazení

bezpredmetné.

Celá koncepcia akceptovania prehybu je postavená na určitej nemennosti priestoru.

Samotný pojem prehyb priestor nijak striktne nedefinuje. Reálne limity definuje veľkosť

obrazovky a prehliadač. Obe tieto premenné sú v posledných rokoch enormne nestále.

V začiatkoch masového využívania internetu (1992 – 1999; u nás 1996 – 1999) medzi

užívateľmi dominovali rozlíšenia 640 × 480 px a 800 × 600 px, ktoré si významnejší podiel

na trhu udržalo až do roku 2003. Približne od roku 2000 zároveň evidujeme nárast

rozlíšenia 1024 × 768 px, ktorý vyvrcholil v roku 2005. Ešte v roku 2004 bola Lynda

Weinmann vo svojej Veľkej knihe webdesignu s odporúčaním navrhovať stránky nielen pre

1024 × 768 px ale aj pre dožívajúce rozlíšenie 800 × 600 px stále aktuálna.6 Tieto dve

veľkosti pretrvali medzi užívateľmi dlhé roky (v prípade 800 × 600 px dokonca viac než

desaťročie) a za ten čas sa stihli etablovať ako nepísané štandardy. V tomto kontexte

treba chápať aj význam prehybu: Celých cca dvanásť rokov existoval presne vymedzený

priestor, čo dovoľovalo navrhovať dizajn webu s ohľadom na jeho veľkosť. Vplyvom

technologického vývoja zoznam rozlíšení v posledných rokoch rastie takmer geometricky.

Za posledných osem rokov ich pribudlo takmer tridsať. Významnejší podiel na trhu má cca

dvanásť z nich; v 90. rokoch to boli dve.

Graf 1: Za posledných jedenásť rokov prudko stúplo rozšírenie displejov väčších než 1024 × 768 px.

Ešte donedávna populárne rozlíšenie 1024 × 768 px je odrazu úplne okrajovým

Po roku 2003 sa začali výraznejšie presadzovať vysoké rozlíšenia, v posledných rokoch

najmä v so širokouhlým pomerom strán. Po roku 2005 začalo byť používanie pojmu nad

prehybom diskutabilné. Jedna z prvých, ktorá si o tom trúfla polemizovať bola americká

UX dizajnérka Milissa Tarquini.7 Definitívne ju zodpovedal až prudký rozmach mobilného

webu po príchode iPhonu (2007) a neskôr iPadu (2010). V súčasnosti už nie sme schopní

jednoznačne vyčleniť „prioritný“ obsah webu, pretože nevieme, či si ho užívateľ

pozerá na klasickom počítači, notebooku, mobile, alebo tablete, ani to, akú orientáciu

dokumentu (na výšku / na šírku) užívateľ preferuje.

6 WEINMANN, L.: Velká kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 80-86815-10-2.

7 TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na

internete: <http://www.boxesandarrows.com/view/blasting-the-myth-of>.

Graf 2: Počet rozlíšení za posledných niekoľko rokov prudko stúpol, čím sa plocha nad prehybom

stala priveľmi variabilnou premennou

4.2 Mikrožurnalistika

Požiadavka na jednoduchosť a okamžitú dostupnosť vytvára predpoklady pre vznik

ďalšieho fenoménu – mikrožurnalistiky. Allyson Parks ju definuje ako žurnalistiku

v prostredí mikroblogovacích služieb, obmedzenú rozsahom 140 znakov.8 Mikroblogovanie

a mobilný web spája ich rýchlosť i minimalistický charakter. Ide o odnož blogovania vo

forme krátkych textových správ. Tie možno posielať nielen prostredníctvom webu

Twitter.com, ale aj prostredníctvom instant-messaging klientov, e-mailu, klasických

mobilných telefónov, PDA, RSS, alebo špeciálnych mikroblogovacích programov.9

Mikroblogovanie sa teší čoraz väčšej popularite, predovšetkým v USA a v západnej Európe.

Najpopulárnejšia mikroblogovacia služba Twitter sa už dávnejšie stala masovou, čo je

dobrý dôvod na to, aby ju médiá vnímali ako relevantné prostredie a naučili sa ju využívať.

8 PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na

internete: <http://www.journalismcrossing.com/article/680005/Online-Journalism-Terminology>.

9 MURÁR, P.: Slovenské médiá na Twitteri v roku 2010. In: K problémom mediálnej komunikácie II. :

mediálne kompetencie v ére nových médií : marketing a vzťahy s médiami / Slavomír Magál, Jozef

Matúš, Martin Solík (eds.). - Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2010. - 508

s. - ISBN 978-80-8105-188-3. - S. 455-474.

Obrázok 2: Twitter – jedna z podôb mikrožurnalistiky

Na rozdiel od Parksovej vidíme mikrožurnalistiku širšie – najmä v kontexte mobilného

webu. Domnievame sa, že by nemala byť definovaná konkrétnym médiom, ktoré možno

pre potreby žurnalistiky využívať viacerými spôsobmi (viď. napr. Javůrek, 2009 alebo

Murár, 2010), ale skôr formálnou charakteristikou produkovaných obsahov. Týmto

spôsobom by bolo možné formálne vymedziť fenomén, ktorý je badateľný už od roku 2008.

Máme na mysli produkciu mediálnych obsahov, ktoré spĺňajú požiadavku extrémnej

hutnosti informácie. Najčastejšie to bývajú titulky, flashové správy, niekedy obrázky

a samozrejme infografika. Význam mikroobsahu v žurnalistike rastie priamo úmerne

s rastúcim tlakom na selektovanie čoraz väčšej koncentrácie informácií. Jednoducho

povedané, čím väčšiemu množstvu informácií sme vystavení, tým dôležitejšiu rolu pre nás

mikrožurnalistika má. Dobrým príkladom sú napr. magazín National Geographic

a spravodajská stanica BBC, ktoré v mobilnej verzii svojho webu nezrkadlí titulku

„normálneho“ webu, ale ponúkajú výber najdôležitejších mediálnych obsahov

z jednotlivých sekcií. To že niektoré správy dosiahnu stupeň dôležitosti pre titulku totiž

neznamená, že ho dosiahnu aj pri užšom výbere do mobilnej verzie webu. Mobilná verzia

tak preberá úlohy titulky ako najprestížnejšieho pozície média.

Obrázok 3: Porovnanie titulky mobilnej a klasickej verzie webu. Hoci obe boli zosnímané v ten istý

čas, ich obsah je veľmi rozdielny

4.3 Aplikácie a pridaná hodnota

Typickou črtou mobilného webu je používanie aplikácií. Zatiaľ čo na bežnom počítači slúži

ako univerzálne rozhranie internetový prehliadač, veľká časť médií využíva na šírenie

obsahu v prostredí mobilného webu samostatné jednoúčelové aplikácie. Na rozdiel

mobilnej verzie webu totiž vo väčšej miere umožňujú vnášať do internetovej žurnalistiky

pridanú hodnotu.

Britská spravodajská stanica BBC pre svojich užívateľov pripravila hneď niekoľko aplikácií,

ktoré sprístupňujú informácie z vybraných zdrojov: vysielania hlavných správ, vysielania

hlavného rozhlasového kanálu, informácie o počasí, futbalové spravodajstvo či upútavky

na pripravované obsahy. Inovácia v tomto prípade nespočíva ani tak v samotnej

multimedializácii a personalizácii obsahu – tá je dostupná aj v bežnej internetovej

žurnalistike. Hlavným benefitom mobilnej internetovej žurnalistiky je kombinácia

mobilnosti a prístupu nepretržitého prístupu k informáciám.

Obrázok 4: Po spustení živého vysielania môže užívateľ ostať na webe sledovať odohrané playlisty,

hitparády, alebo program na nasledujúce dni. Vedľa: Aktuálne futbalové spravodajstvo

Ďalším dobrým príkladom je americký magazín National Geographic. Mobilný web veľmi

aktívne. Svojich pätnásť (!) aplikácií zameriava na nenásilné rozširovanie geografického

povedomia a povedomia o dôležitých environmentálnych otázkach súčasnosti. Medzi

aplikáciami nájdeme napr. atlas národných parkov USA, vedomostné kvízy, ale aj real-

timeovú stratégiu Plant it Green podobnú hre SimCity. Cieľom hry je úspešne vybudovať zo

zabudnutého mestečka prosperujúcu komunitu a brať pri tom do úvahy životné prostredie

a kvalitu života občanov.

Obrázok 5: Užívatelia aplikácie National Park Maps HD majú k dispozícii

všetko potrebné, aby sa mohli vydať na výlet

BBC veľmi dobre ukazuje, že sledovanie výsledkov obľúbeného futbalového klubu, alebo

počúvanie rádia s prístupom k informáciám na internete je možné kdekoľvek a kedykoľvek –

nie je nutné sedieť za počítačom. V prípade National Geographic-u zas vidíme, že pridaná

hodnota nemusí mať nutne žurnalistický charakter a môže vstupovať aj do iných sfér –

napr. zábavy a vzdelávania.

4.4 Tabletizácia médií

Významný vplyv na pridanú hodnotu mal nástup tabletov. Vychádza z mobilných aplikácií,

no vnáša do nich rozmer, ktorý bežné mobilné telefóny ani smart-phony nemôžu

dosiahnuť: veľkosť.

Do roku 2010 existovali dva typy zariadení označované ako tablet. Prvé bolo polohovacie

zariadenie – podložka s elektronickým perom. Druhé notebook vybavený dotykovým

displejom, ktorý sa dal sa používať klasickým spôsobom, alebo prepnúť na ovládanie

elektronickým perom. Od roku 2010 pod týmto termínom oveľa častejšie chápeme koncept

firmy Apple: tenké, ľahké zariadenie bez fyzickej klávesnice ovládané prevažne holými

rukami (prstami). Veľkosťou sa ponáša na netbook, ovládaním na smart-phone. Napriek

svojej veľkosti a kvôli spôsobu využívania býva zaraďovaný medzi mobilné zariadenia.

Niekoľko mesiacov po iPade (prvý tablet, uvedený v januári 2010) začali viacerí svetoví

výrobcovia (Samsung, Huawei, HP...) s výrobou podobných tabletov tohto typu, čím trh

neformálne potvrdil vedúcu pozíciu Apple a tento typ zariadenia akceptoval. Médiá na

novinku zareagovali dosť pružne. Mnohé pripravili špeciálne aplikácie navrhnuté špeciálne

pre tablety. Tabletizácia médií vyústila do vzniku samostatného denníka The Daily

určeného výhradne pre tablety. The Daily vyšiel po prvýkrát 2. februára 2011. Za

projektom stojí mediálny magnát Ruppert Murdoch.

Obrázok 6 - 7: Svojou grafikou pripomína The Daily bežný magazín, vo vnútri kombinuje text,

fotografie, video a animácie do jedného multimediálneho celku

Tabletizované verzie médií kombinujú vlastnosti printov a internetu a stierajú hranice

medzi médiami ešte výraznejšie než pripravované CSS3.10 Časť grafickej úpravy netvoria

fotografie, ale videá, infografika je animovaná, text dopĺňajú hypertextové odkazy na

súvisiace dokumenty a celý obsah dopĺňajú aplikácie ako ich poznáme zo smart-phoneov.

Niečo ako multimediálny časopis. Možnosti tabletov v oblasti masmédií najlepšie

demonštrujú tabletizované verzie denníka The Daily a spravodajskej stanice CNN.

10 Jeden z trendov tradičného webdizajnu posledných rokov je tzv. printová typografia. Webová

typografia mala cca do r. 2009 oproti klasickej typografii veľké obmedzenie dané predovšetkým

úzkou paletou univerzálnych typov písma. CSS3 (ale aj niektoré ďalšie riešenia) tento hendikep

eliminuje. Webdizajnérom to dovoľuje dizajnovať web tak, že svojou grafikou čoraz viac pripomína

printy.

5 Mobilný web v novinárskej praxi

Mobilné zariadenia dali novinárom voľnosť a rýchlosť. Vo svojej súčasnej podobe im však

prinášajú omnoho viac. V prvom rade výrazne upravujú spôsob zachytávania informácií.

Napríklad aj tie najobyčajnejšie telefóny disponujú fotoaparátmi. Môžeme viesť diskusie

o kvalite takýchto snímok, no je nesporné, že mobilný telefón dovoľuje zachytiť obraz aj

vtedy, keď práve nemáme pri sebe fotoaparát. Mobilný telefón je dnes totiž rovnako

samozrejmý ako peňaženka či kľúče. Kvalitnejšie prístroje tiež umožňujú zaznamenávať

video. Samotné zaznamenávanie skutočnosti však nespadá do oblasti mobilného webu. Tam

sa dostaneme až vtedy, keď začneme uvažovať nad úpravou a doručiteľnosťou takýchto

informácií. Alebo – ešte pred tým – nad ich získavaním. Základom pre oboje je široká

ponuka aplikácií.

5.1 Mobilný web v publikačnom procese

Mobilné aplikácie plnia aj iné úlohy než zabezpečiť prístup i obsahu. V publikačnom

procese spočíva ich úloha predovšetkým v rozširovaní funkcionality mobilného zariadenia.

V súčasnosti je ponuka aplikácií dostatočne široká, takže dokážu z telefónu alebo tabletu

dokážu urobiť napr. zariadenie na úpravu fotografií či videa.

Príprava a spracovanie obsahu

Kultový grafický editor Adobe Photoshop, ktorý sa stal synonymom programu na úpravu

bitmapovej grafiky je aktuálne dostupný aj pre operačné systémy iOS a Android.

Pochopiteľne, jeho možnosti sú omnoho menšie. Cieľom však nie je nahradiť plnohodnotný

Photoshop, ale skôr dať k dispozícií nástroj na rýchle a jednoduché základné úpravy

(úprava jasu, kontrastu, orezanie...). Podobne je to aj s úpravou videa a audia. Programy

ako iMovie či Video Edit umožňujú strihanie videa. Okrem toho vzniká celý rad

jednoúčelových utilít zameraných napr. na stabilizovanie roztrasených záberov či

doplnenie obrazu o vizuálne efekty. Zvuk zas možno editovať pomocou Monle, alebo

Hindenburg Mobile. Prínos takéhoto rozširovania funkcionality ocenia najmä reportéri

priamo v teréne. Významným spôsobom tiež môže ovplyvniť oblasť → Občianskej

žurnalistiky.

Obrázok 8: Aplikácie dokážu z telefónu urobiť napríklad editor na program na úpravu zvuku

Šírenie obsahu

Okrem zaznamenávania a produkcie mediálnych obsahov mobilné zariadenia významne

ovplyvňujú aj ich doručiteľnosť. V tejto oblasti vstupujú do hry predovšetkým e-mail

a sociálne médiá. S mobilným webom prestal byť internet viazaný na konkrétne miesto

a zariadenie. Mobilný telefón (tablet) dokáže v plnej miere zastať úlohu e-mailového

klienta alebo klienta sociálnych médií. Vďaka tomu môže novinár poslať článok e-mailom

do redakcie, publikovať ho na svojom osobnom blogu, alebo ho zdieľať prostredníctvom

Twitteru, Facebooku či iných podobných služieb. Využiteľnosť týchto funkcií je limitovaná

len dostupnosťou mobilného signálu, resp. jeho dostatočnou kvalitou – zvlášť pri súboroch

s tzv. médiami.11

5.2 Mobilná občianska žurnalistika

Po cca desiatich rokoch od počiatkov mobilného webu je technológia aj počítačová

a mobilná gramotnosť tak ďaleko, že aj bežný človek dokáže prevziať úlohu reportéra,

zachytiť dianie okolo a publikovať to na webe. S trochou nadhľadu môžeme povedať, že

ktokoľvek, kto má smart-phone dokáže zachytiť čokoľvek, upraviť to, a prostredníctvom

internetových služieb (e-mail, YouTube, Flickr...) doručiť kamkoľvek, kde je signál. Vzniká

tým priestor rozvoj tzv. občianskej žurnalistiky (citizen j., street j., guerilla j.). Idea

angažovania verejnosti v spravodajstve nie je nová. Médiá sa o angažovanie verejnosti

snažia v rôznych podobách už viac než dvadsať rokov, ale až donedávna zastávala

11 Termín médiá v posledných rokoch nahradil termín multimédiá, ktorým sa predtým označovalo

video, zvukové nahrávky, ale aj obrázky

verejnosť v týchto aktivitách iba rolu informátorov12, nie samotných reportérov. Rozmach

mobilných zariadení, predovšetkým integrácia relatívne kvalitnej optiky spôsobilo, že

zábery nasnímané mobilnými zariadeniami boli publikovateľné aj v tlači a v televízii.

Hlavný prínos mobilného webu však na poli doručiteľnosti. Svedok autonehody je schopný

nielen zachytiť obraz, zvuk či video, ale ho aj okamžite odoslať do redakcie, alebo

publikovať cez sociálne médiá, kým čaká v kolóne na uvoľnenie premávky.

5.3 Mobilný web a kompetencie internetového žurnalistu

S ohľadom na zmeny, ktoré nastali po príchode mobilného webu je namieste položiť si aj

otázku prehodnotenia kompetencií novinárov a publicistov. Mediálne prostredie sa zmenilo

a nemožno očakávať, že novinárov táto zmena netýka. Túto otázku si na začiatku nového

storočia položili aj Mark Deuze a Jo Bardoel v štúdii Network Journalism: Converging

Competences of Media Professionals and Professionalism. Celosvetová internetizácia

a prienik médií na internet je podľa nich zmena technologická, nie paradigmatická. „Mali

by profesionáli (online žurnalisti – pozn. aut.) polovicu svojho úväzku plniť úlohu

anketárov? Mali by všetci vedieť veci okolo HTML, upravovať grafiku a editovať fonty? Mali

by sa stať sprievodcami po svete informácií, namiesto toho aby boli strážnymi psami statu

quo? Odpoveď na všetky otázky je nie. Kľúčové kompetencie novinárov sa nemenia podľa

rozvoja spoločnosti, podobne ako sa nemenia ani kľúčové kompetencie lekárov s príchodom

nových medicínskych technológií.“13 Zároveň nepriamo upozorňujú na potrebu rozlišovania

termínov kľúčové kompetencie a zručnosti: „Ale ako sa rastie počet nástrojov, s ktorými

chirurg pracuje a množstvo informácií, ktoré potrebuje, musia rásť aj nároky na

požiadavky na vykonávanie jeho práce.“14 Čiže aj keď samotné kľúčové kompetencie

žurnalistu nepodliehajú vplyvom vývoja tak, ako by sa mohlo zdať, rozvoj žurnalistiky –

napr. aj využívaním nových technológií – vyžaduje neustálu aktualizáciu jednotlivých

zručností potrebných na kvalifikované vykonávanie profesie žurnalistu. V tomto smere

priniesol mobilný web, ale aj web ako taký mnoho zmien. Novinár už nie je len autor, ale

čoraz častejšie preberá aj úlohu fotografa, zvukára či blogera. Požiadavka všestrannej

multimediálnej gramotnosti je markantná najmä v internetovom spravodajstve

a internetovej publicistike.

V hľadaní odpovedí na otázku aktualizácie novinárskych kompetencií vyznieva veľmi

zaujímavo článok Roberta Hernandeza z februára 2010. Hernandez v ňom nepriamo

poukazuje na to, že Bardoelov a Deuzeov pohľad na kompetencie je aj po deviatich rokoch

stále aktuálny: „Najpotrebnejšie zručnosti webového žurnalistu sú solídne posudzovanie

správ, dodržiavanie etických zásad, a dokonalé zvládnutie AP Stylebook-u (žurnalistická

„biblia“ – pozn. aut.). Medzi ďalšie zručnosti patria znalosť HTML, skúsenosti s CMS,

porozumenie optimalizácii pre vyhľadávače, byť sociálny v sociálnych médiách a ochota

12 Napr. TV Markíza zriadila špeciálnu e-mailovú adresu na zasielanie tipov a reportážnych

materiálov somreporter@markiza.sk

13 BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals

and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.

14 BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals

and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.

učiť sa nové technológie. Plus schopnosť vyrozprávať príbeh vo všetkých typoch médií

a kombinovanie textu, fotografií a videa. A v neposlednom rade poznať a rešpektovať

každý z týchto remesiel a vedieť ako ich použiť na webe.“15 S ohľadom na Hernandeza by

sme mohli súhrn preferovaných zručností v súčasnej mediálnej sfére definovať asi takto:

všeobecný prehľad v oblasti IT a mobilných technológií

vynikajúca orientácia v oblasti vyhľadávania informácií na internete

vynikajúca znalosť sociálnych médií

pokročilá znalosť SEO a SEM

pokročilé skúsenosti s web-copywritingom

základy XHTML + CSS

skúsenosti s CMS

skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou zvuku

skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou grafiky

skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou videa

Tento zoznam je len aktualizáciou – dopĺňa existujúce nároky na žurnalistov, neobsahuje

základné zručnosti, ktoré naďalej ostávajú v platnosti. Je samozrejmé, že sa bude oblasť

od oblasti líšiť: požiadavky na redaktora televízie budú mierne odlišné ako požiadavky na

redaktora online spravodajstva či redaktora rozhlasovej stanice. Trend rozširovania

základnej technologickej gramotnosti do šírky, pričom jednotlivé zručnosti sa rozvíjajú

podľa potrieb tej-ktorej pozície je však neprehliadnuteľný.

Je evidentné, že web a mobilný web významne ovplyvnili mediálny nielen online

žurnalistiku, ale aj mediálny priestor ako celok. Napriek tomu sa to podstatné nemení.

Novinári by mali byť aj v digitálnom veku hľadači pravdy. Mali by vedieť objektívne

posudzovať prítomnú realitu a selektovať dôležité od nedôležitého. Hoci nové médiá

vyžadujú osvojenie niektorých nových zručností, ich úloha je výhradne formálna – dať

obsahu novú, hodnotnejšiu podobu.

6 Výzvy mobilného webu

Okrem nových možností musia dnes média čeliť výzvam, ktoré im mobilný web prináša.

Pozrime sa na Fun rádio. Druhé najpočúvanejšie rádio na Slovensku pripravilo pre svojich

fanúšikov jednu z prvých aplikácií pre iPad na Slovensku. K dispozícii na iTunes je od

decembra 2010. Aplikácia je primárne určená ako prehrávač živého vysielania cez internet,

doplnený o fotografie a hru Labyrint. Takýto koncept jasne hovorí o tom, že zo strany Fun

rádia ide skôr o experiment alebo marketingový ťah, než o zmysluplný projekt. Používanie

iPadu na počúvanie rádia je imidžovou záležitosťou, nie efektívnym riešením túžby

vypočuť si svoju obľúbenú rozhlasovú stanicu. Fotografie a hra sú len chabým pokusom

zastrieť fakt, že Fun rádio nemá nápad, ako obrazovku iPadu využiť naozaj efektívne.

Omnoho lepšie je na tom ich aplikácia pre iPhone, ktorá sprístupňuje databázu podcastov,

15 HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10].

Dostupné na internete: <http://www.ojr.org/ojr/people/webjournalist/201002/1821>.

novinky či vizuálny dopravný servis na Google mapách. Pri pohľade na pokusy Fun rádia je

dobre čiatetľná prvá výzva mobilného webu: pochopenie mobilného webu ako média

a adaptácia.

Pochopenie však samo o sebe nestačí. Aby bolo možné meniť idei na skutočnosť, je

nevyhnutné pri vytváraní a publikovaní obsahu striktne dodržiavať pravidlá sémantického

webu. Veľa webov – nielen mediálnych – v otázke dôsledného značenia obsahu zlyháva.

Dôvodom je neznalosť a pohodlnosť. Pre bežných užívateľov, blogerov, content

manažérov, a povedzme na rovinu, že aj web dizajnérov je veľmi ťažké prinútiť sa vypĺňať

niečo, čo nie je vidno (napr. alternatívny text k obrázkom) – najmä ak v tom nevidia

zmysel. Je oveľa pohodlnejšie venovať vkladaniu jedného obsahu „päť“ minút, namiesto

„desiatich“, keď výsledok v oboch prípadoch vyzerá (na obrazovke počítača) rovnako.

Podobne vytvorenie layoutu webu pomocou veľkej tabuľky zaberie menej času, než jeho

vytváranie pomocou CSS. Takýto layout je však v prostredí mobilného webu absolútne

nepoužiteľný. Druhou veľkou výzvou je preto osveta a zvládnutie vlastnej pohodlnosti.

Obrázok 9: Jedna z hlavných výziev médií je pochopiť mobilné zariadenia ako médium a priniesť

užívateľovi viac, než naskenované strany

Na pochopenie tretej výzvy opäť nahliadnime na slovenský mediálny trh. Vydavateľstvo

Ringier vydáva od februára 2011 tabletizovanú verziu denníka Nový čas. Podľa vyjadrení

vydavateľstva ho majú nasledovať aj ostatné periodiká vydavateľského domu (Eva, Život,

Nový čas bývanie atď.).16 Prvý slovenský denník pre iPad však ničím nepripomína The Daily,

ani tabletizované CNN. Je to len PDF verzia bežného čísla doplnená o navigáciu v podobe

16 VOZÁROVÁ, E.: Nový Čas má iPad aplikáciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na

internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-ma-ipad-aplikaciu.html>

náhľadov strán, podobne ako ďalšia lastovička na poli tabletizovaných médií, časopis

Týždeň. Na jednej strane si jasne vidíme, že vydavatelia takýmto výstupom silne mrhajú

potenciálom tabletov, na druhej strane si musíme uvedomiť, že všetko je otázka pomeru

vynaloženého úsilia, peňazí a dosiahnutého efektu. Tabletizácia obsahu zvyšuje nielen

personálne a finančné nároky, ale môže vyžadovať aj hlbší zásah do koncepcie práce

v médiu. Za tretiu – najväčšiu – výzvu považujeme hľadanie takého spôsobu fungovania

médií, ktorý dokáže dlhodobo pri primerane vyšších nákladoch produkovať primerane

atraktívny obsah a následne aj primeraný zisk.

Záver

Jacob Nielesen, jeden z guru použiteľnosti webu, v závere svojej knihy Web Design

predpovedá zánik tradičných médií: „Väčšina súčasných formátov bude nahradená

integrovaným webovým médiom – a to v horizonte piatich až desiatich rokov. (2005 – 2010;

pozn. aut.) Klasické média nemôžu prežiť, pretože ich súčasná podoba je limitovaná

pozostatkom hardvérovej technológie, na ktorej sú postavené. Čokoľvek, čo užívateľ

vyskúša je obmedzené hardvérom; skoro by som sa stavil, že ako náhle tieto obmedzenia

padnú, objaví sa nová podoba médií.“17 S odstupom jedenástich rokov vyznievajú

Nielsenove slová trochu nadnesene, no hlavné posolstvo jeho prognózy je jasné: nástup

integrovaných médií. Všimnime si, že Nielsen nepomenováva konkrétnu technológiu;

nehovorí o internete, o webe, ani o mobiloch či sociálnych médiách. Hovorí o princípe

fungovania médií budúcnosti – o stieraní rozdielov medzi platformami, ktoré posunie médiá

no novú úroveň. A ono sa to už deje. Pri pohľade na všetky tie iPhony, iPady a ich klony je

evidentné, že integrácia médií je už tu. Otázka zániku tradičných médií nie je dôležitá. To

podstatné je, že médiá sú zas o čosi bližšie k užívateľovi.

17 NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27-5.

Použitá literatúra

[1] McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN

978-034070-615-2.

[2] Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 2010–

2015. [online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete:

<http://www.cisco.com/en/US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns

827/white_paper_c11-520862.html>

[3] TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10].

Dostupné na internete: <http://www.boxesandarrows.com/

view/blasting-the-myth-of>.

[4] WEINMANN, L.: Velká kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 80-

86815-10-2

[5] PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10].

Dostupné na internete: <http://www.journalismcrossing.com/

article/680005/Online-Journalism-Terminology>.

[6] MURÁR, P.: Slovenské médiá na Twitteri v roku 2010. In: K problémom mediálnej

komunikácie II. : mediálne kompetencie v ére nových médií : marketing a vzťahy s

médiami / Slavomír Magál, Jozef Matúš, Martin Solík (eds.). - Trnava : Fakulta

masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2010. - 508 s. - ISBN 978-80-8105-188-3.

- S. 455-474.

[7] VOZÁROVÁ, E.: Nový Čas má iPad aplikáciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10].

Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-ma-

ipad-aplikaciu.html>

[8] NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27

[9] BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media

Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001)

s. 91-103

[10] HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit.

2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.ojr.org/ojr/

people/webjournalist/201002/1821>

Mobilný web a žurnalistika

© Peter Murár, 2011 – Všetky práva vyhradené

Neprešlo jazykovou úpravou

Pôvodný text vyšiel v zborníku z konferencie Megatrendy a médiá. Pre potreby citovania

použite prosím túto referenciu:

MURÁR, P. Vplyv mobilného webu na internetovú žurnalistiku. In Výzvy a problémy on-line

marketingu – Megatrendy a médiá. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2011. s. 160. ISBN

978-80-8105-252-1

O autorovi

Pôsobí ako odborný asistent na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a

Metoda v Trnave, kde sa zaoberá novými médiami. Niekoľko rokov sa venoval problematike

web assessmentu a optimalizácii pre vyhľadávače, v súčasnosti sa orientuje hlavne na

sociálne média. Na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a vedeckých štúdií.

Ako spoluriešiteľ vedeckého projektu FMK UCM skúma aktivitu slovenských firiem na

Twitteri. Je autorom Mapy slovenských firiem na Twitteri a Mapy slovenských médií na

Twitteri.

Kontakt

Peter Murár

Fakulta masmediálnej komunikácie

Univerzita sv. Cyrila a Metoda

Námestie J. Herdu 2

917 01 Trnava

peter.murar@ucm.sk

www.muro.sk