Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v BratislaveSocietas pedologica slovaca

MORFOGENETICKÝKLASIFIKAÈNÝ SYSTÉM PÔD

SLOVENSKABazálna referenèná taxonómia

Bratislava, 2000

Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska. Bazálna referenèná taxonómia

© Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000

Obsah

Predslov ......................................................................................................... 5

1. Princípy klasifikaèného systému ................................................................ 71.1 Pôdne jednotky, ich nomenklatúra a kategorizácia .............................. 7

1.1.1 Objekt klasifikácie pôd ................................................................ 71.1.2 Nomenklatúra .............................................................................. 81.1.3 Kategorizácia ............................................................................... 8

2. Horizonty a znaky pôd ............................................................................ 112.1 Nadlo�né diagnostické horizonty ...................................................... 112.2 Povrchové diagnostické horizonty ..................................................... 122.3 Podpovrchové diagnostické horizonty ............................................... 162.4 Diagnostické znaky ........................................................................... 22

3. Pôdne druhy, zrnitos� ............................................................................... 25

4. Klasifikácia pôdotvorných substrátov ....................................................... 27

5. Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska ................................. 315.1 K¾úè na urèovanie skupín pôd ........................................................... 315.2 Systematický súpis pôd ...................................................................... 335.3 K¾úè na urèovanie pôdnych typov a subtypov ................................... 39

6. Porovnanie pôdnych jednotiek MKSP s taxonómiou WRB ....................... 63

7. Morphogenetic Soil Classification System of Slovakia (Summary) ............ 69

8. Literatúra ................................................................................................. 73

5

PREDSLOV

Na 6. Èeskoslovenskej pôdoznaleckej konferencii v Nitre v roku 1985 bol schvá-lený jednotný Morfogenetický klasifikaèný systém pôd bývalej republiky. Vy�iel tlaèouv septembri 1987. O �tyri roky neskôr vy�lo jeho druhé, prepracované vydanie.Poèet autorov systému sa zvý�il z pôvodných �tyroch na �es�. Tento fakt treba poklada�za úspech v na�om pôdoznalectve. Hoci sa �iadali a realizovali kompromisy medzipo¾nohospodárskymi a lesníckymi, medzi èeskými a slovenskými pôdoznalcami,dosiahlo sa nielen ujednotenie, ale aj pokrok vo viacerých smeroch na�ej pedológiea väè�í súlad s jej rozvojom v medzinárodnom kontexte.

Nové triedenie i nomenklatúra pôd sa postupom èasu ujali, prebudovával sanový informaèný systém o po¾nohospodárskych pôdach. Lesné pôdy Slovenskasa sumárne spracovali e�te inou, star�ou klasifikáciou, i�lo v�ak o akciu, ktorátrvala skoro 20 rokov a dokonèila sa v roku 1993 v pôvodnom poòatí a postupe.Pre mapovanie a oznaèovanie lesných pôd v Èechách sa prevzal a upravil mor-fogenetický klasifikaèný systém v plnom rozsahu v roku 1992.

Vzh¾adom na vznik samostatného Slovenska i v dôsledku ïal�ieho vývoja vpôdoznalectve sa v roku 1996 v rámci Pedologickej sekcie Slovenskej spoloènostipre po¾nohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV zriadilakomisia pre úpravu a zdokonalenie existujúcej klasifikácie. Bezprostredným pod-netom bola závereèná výskumná správa Prof. Ing. J. Hra�ku, DrSc. "Morfogene-tický klasifikaèný systém pôd". Pôvodným zámerom bolo III. vydanie MKSP.Zriadilo sa 7 pracovných skupín: pre koncepciu klasifikácie pôd, pre hodnoteniepôdnych horizontov, pre klasifikáciu pôdotvorných substrátov, pre hodnoteniepôdnych analýz, pre klasifikáciu pôdnej textúry, pre komparáciu so svetovýmiklasifikaènými systémami a závereèná klasifikaèná komisia.

Skupiny pracovali skoro dva roky a svoje návrhy postúpili klasifikaènej komisii.Táto na mnohých pracovných stretnutiach v rokoch 1998 - 1999 posúdila mate-riály skupín, navrhla systém pôd, prebrala a dohodla sa na celkovom znení ofi-ciálnej klasifikácie pôd. V lete 1999 sme návrh klasifikácie spolu s delením pôd-nych typov na podtypy a sekvenciou ich horizontov zaslali èlenom Pedologickejsekcie SSPLPVV pri SAV. V septembri sme prejednali pripomienky èlenov a tie,ktoré nevyboèovali z na�ej koncepcie klasifikácie pôd, sme vzali do úvahy.

Námety pracovných skupín prejednal kolektív a ako závereèná klasifikaèná ko-misia pôsobili: Prof. Ing. R. �ály, DrSc. ako predseda, ïalej Doc. Ing. Z. Bedrna, DrSc.,Prof. Ing. E. Bublinec, CSc., Doc. RNDr. J. Èurlík, CSc., RNDr. E. Fulajtár, Ing. J. Gre-gor, CSc., Prof. Ing. J. Hanes, CSc., Doc. Ing. B. Juráni, CSc., Ing. J. Kukla, CSc.,Mgr. J. Raèko, RNDr. J. Sobocká, CSc., RNDr. B. �urina ako èlenovia. Komisia mámienku, �e:a) klasifikácia pôd by nemala by� len dielom u��ieho èi �ir�ieho autorského

kolektívu, ale celej pôdoznaleckej spoloènosti. Mala by by� oficiálnou. V úvod-nom slove mo�no uvies�, kto sa na príslu�ných úpravách najviac podie¾al.

6

b) ïal�ie vydanie systému musí vychádza� z nových, teraj�ích �tátno-politickýchdaností. Hoci sa klasifikácia viac formou ako obsahom pridà�a II. vydaniaMKSP, ide len o klasifikáciu pôd Slovenska. Je to jej prvé vydanie. Keï�eka�dá klasifikácia je otvorený a doèasný systém, v ïal�ích vydaniach sa mô�eodrazi� pokrok i názory budúcich zostavovate¾ov.

c) návrh novej klasifikácie má predov�etkým na zreteli produkènú a environ-mentálnu funkciu pôdy z h¾adiska hlavných u�ívate¾ov po¾nohospodárskehoa lesného pôdneho fondu. Boli aj návrhy, aby systematika pôd bola v�eobecneprírodovedná.

d) predlo�ený systém pôd nepojednáva o pôdach fosílnych, ani o pôdach sub-hydrických.

e) v porovnaní s doteraj�ím systémom pôd bolo treba roz�íri�, prípadne i nanovodefinova� ponímanie horizontov, zrnitos� pôd vrátane skeletu, pojem a výpoèetpôdotvorných substrátov (odli�ova� termín "na" hornine od termínu "z" horniny).

f) novo zaradené, èi zásadne prepracované kapitoly nie sú len výsledkom do-siahnutých kompromisov a predchádzajúcich úporných diskusií, ale aj novýchpoh¾adov na triedenie pôd.Mo�no poveda�, �e predkladaná klasifikácia je kolektívnym dielom, na jej

formulácii sa zhodla väè�ina v pracovných komisiách zúèastnených po¾nohos-podárskych, lesníckych i univerzitných pôdoznalcov. Spoèiatku sa zdali rozporyneprekonate¾né, u� názory na objekt klasifikácie - pôdu - boli rozdielne, neho-voriac o váhe princípov, na ktoré by sa pri triedení pôd prihliadalo. Nakoniec sapodarilo nájs� spoloèné, väè�ine odborníkov prijate¾né znenie.

�iada sa osobitne poïakova� najmä tým, ktorí èi u� pri vedení pracovnýchskupín, èi aktivitou na klasifikaènej komisii, èi konkrétnou èinnos�ou pri vydanísystému a jeho komparácii so svetovou klasifikáciou (World Reference Base forSoil Resources, Wageningen - Rome, FAO, 1994) boli nepostrádate¾ní. Boli toRNDr. J. Sobocká, CSc., Doc. Ing. Z. Bedrna, DrSc., Doc. RNDr. J. Èurlík, CSc.,Doc. Ing. B. Juráni, CSc., RNDr. B. �urina. Závereèné redakèné práce vykonalatrojica �ály - Sobocká - �urina.

Vïaka patrí riadite¾ovi Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdyv Bratislave Doc. RNDr. P. Bielekovi, DrSc. a predsedovi Pedologickej sekcieSSPLPVV pri SAV Ing. P. Jamborovi, CSc., pod egidou ktorých bolo mo�né zor-ganizova� nielen mnohé pracovné stretnutia, ale i vlastné vydanie MKSP.

Chceme dúfa�, �e predlo�ená publikácia sa stretne s priaznivým ohlasoma bude u�itoèná pre u�ívate¾ov pôdneho fondu i v�etkých ïal�ích, ktorí prídus pôdami do styku, èi pri �túdiu, výskume, èi len èíry záujem a láska k prírodeich k pôdam dovedie.

Prof. Ing. Rudolf �ály, DrSc.predseda komisie

Zvolen, december 1999.

7

1. PRINCÍPY KLASIFIKAÈNÉHO SYSTÉMU

Genetické koncepcie sme nepou�ili ako základné kritérium klasifikácie, aleako teoretický základ kategorizácie a výberu diagnostických znakov pôd. Preklasifikáciu pôd nám poslú�il morfogenetický prístup. Je to klasifikácia vnútornýchvlastností pedonov urèených súborom genetických horizontov a ich morfolo-gickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnos�ami. Tým, �e sa pou-�ilo triedenie pôd na najvy��ej úrovni pod¾a pôdotvorných procesov, dosiahlo sazoskupenie pôdnych jednotiek pod¾a genetickej príbuznosti aj v ni��ích kategó-riách, ale s taxonómiou na úrovni diagnostických horizontov, ktoré sú definovanésúborom hranièných diagnostických znakov.

Z klasifikácie sme vynechali tzv. subhydrické pôdy a formy hromadenia or-ganických látok (pôdy typu gyttja, sapropel, atï.), hoci si uvedomujeme, �e i onyexistujú v látkovom kolobehu a majú svoj ekologický význam v prírode.

1.1 Pôdne jednotky, ich nomenklatúra a kategorizácia

1.1.1 Objekt klasifikácie pôd

Pôda je najvrchnej�ia èas� zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za pôsobeniabiosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry a s ktorými má sústavnú látkovú a ener-getickú výmenu. Umo�òuje rast rastlín a rozklad ich produktov, má teda pro-dukènú funkciu a ïal�ie funkcie. Ostatné èasti zemského povrchu pôdou v tomtoponímaní nie sú.

Klasifikácia, resp. taxonómia pôd je triedenie objektov, v tomto prípade pri-rodzených trojrozmerných pôdnych jednotiek (polypedonov) do hierarchického(viacúrovòového) klasifikaèného systému.

Vnútorné morfologické a fyzikálno-chemické vlastnosti prirodzených troj-rozmerných pôdnych jednotiek nie je mo�né skúma�, mera� a vyhodnocova�iným spôsobom ako v pedologických sondách. Pedologické sondy vo vzorkovejstene odkrývajú vertikálny pôdny profil celého sledu (sekvencie) pôdnych hori-zontov a pôdotvorného substrátu, prípadne aj podlo�nej horniny. Údaje získanéz vizuálneho skúmania a z analýz vzoriek odobratých zo steny urèitého pôdnehoprofilu pova�ujeme za konkrétne hodnoty náhodných premenných, ktoré nemajúvariabilitu (resp. sa u nich s variabilitou neuva�uje). V tomto zmysle je pôdnyprofil dvojrozmerným objektom (primárne údaje vo vertikále). Prirodzené pôdnejednotky sú v�ak trojrozmernými objektmi, preto je logické, �e aj ich základnéprvky reprezentujúce ich v celom profile, musia by� trojrozmerné.

Takouto jednotkou je pedon, ktorý predstavuje trojrozmerný výrez z priro-dzenej pôdnej jednotky a jej vlastností. Znaky sú reprezentované údajmi získa-nými z pôdneho profilu, to znamená, �e pôdny profil je centrálnou koncepcioupedonu. Mno�ina pedonov tej istej taxonomickej úrovne na urèitom mieste tvoríprirodzenú pôdnu jednotku pôdneho pokryvu, tzv. polypedon. Polypedony súindivíduami pôdnej klasifikácie (ako napr. v botanike jednotlivé rastliny)

8

a mno�ina rovnakých polypedonov v abstraktnom zmysle tvorí konkrétnu jed-notku klasifikácie pôd (konkrétny typ, subtyp, atï.).

Ako sme u� uviedli, polypedony nie je mo�né skúma� inak ako pomocoupedonov v klasifikácii, resp. v taxonómii pôd, ktorá je v podstate logickou ope-ráciou. Sondami preskúmané pedony v tejto operácii "zastupujú" prirodzenépôdne jednotky. To je zvlá�tnos� klasifikácie pôd v porovnaní s klasifikáciamiiných objektov. Plocha pedonu býva 1 � 10 m2.

V klasifikácii pôd sa èasto pou�íva termín pôdne solum. Je to vrchná èas�pedonu zahròujúca v�etky horizonty, na vzniku ktorých sa podie¾ajú pedogene-tické procesy a� po pôdotvorný substrát1.

1.1.2 Nomenklatúra

Zjednotenie nomenklatúry doteraj�ích na�ich systémov ako aj po�iadavkya potreby pou�íva� v základnej a v ni��ích kategóriách jednoslovnú nomenklatúru,vy�iadali si u niektorých kategórií úpravy aj v zau�ívaných názvoch. V niektorýchprípadoch, ak nebol k dispozícii jednoslovný termín, nový názov sa vytvorilkombináciou známych a danú pôdnu jednotku charakterizujúcich morfém (me-dzinárodný slovný koreò) a prípony - "zem", napr. luvizem, andozem, ai. V sys-téme FAO sa pou�íva pre názov pôd koncovka "sol" alebo "zem". Uprednostnilisme u nás v�eobecne zau�ívanú morfému "zem".

Takto zostavená nomenklatúra je v systéme ¾ah�ie pou�ite¾ná, umo�òuje jed-noduch�iu a preh¾adnej�iu spájate¾nos� názvov jednotlivých kategórií pre tvorbunázvu pôdnej jednotky (1 slovo = 1 kategória). Je logickej�ia a ¾ah�ie zapamäta-te¾ná, preto�e napr. nomenklatúra subtypov (ako medzitypov) mô�e dôslednej�ieako doteraz vychádza� z nomenklatúry typov (luvizem - luvizemný). Pou�itieneutrálnej nomenklatúry bolo èasto nutnos�ou napr. vtedy, ak pôdne jednotkys rôznou morfogenézou a vlastnos�ami mali v rôznych systémoch rovnaký názov(rendzina hnedá a pod. ).

Úplný názov ka�dej pôdnej jednotky pozostáva z jednotiek základných ka-tegórií klasifikácie od urèenia pôdneho typu a� po substrát.

1.1.3 Kategorizácia

Táto taxonómia umo�òuje identifikova�, triedi�, opisova� a zaèleòova� pôdnejednotky vo viacúrovòovom systéme na základe logických a stabilných kritériís èlenením diagnostických znakov pod¾a ich genetického významu a dominant-nosti. Kategorizácia vyjadruje intenzitu a charakter pôsobenia pôdotvorných pro-

1 Pôdne profily, resp. pedony, sú v niektorých prípadoch ve¾mi hlboké (aj cez 10 m) a pri normálnejpôdoznaleckej sondá�i (cca s 2 m håbkou) sa neodkryje celý profil. MKSP v�ak umo�òujeklasifikova� aj takéto ve¾mi hlboké pôdy, preto�e v rozpätí håbky pedologických sond sa odkryjúdiagnostické povrchové horizonty a v�dy aspoò èas� spodných horizontov. Informácie o sub-strátoch sa v takýchto hlb�ích pôdach získavajú z geologických sond, alebo �túdiom hlbokýchodkryvov (steny tehe¾ní, kameòolomov, atï.).

9

cesov, prièom sme vzali do úvahy aj vplyv substrátov (ak sú významné) i u zrelýchpôd, s viacerými horizontmi na úrovni morfogenetických znakov, ktoré sú súèasneaj znakmi diagnostickými. Pôvodný návrh predpokladal klasifikáciu pôdnychjednotiek v kategóriách Typ a Subtyp len pod¾a diagnostických horizontov, resp.ich náznakov. Uplatnenie ojedinelých výnimiek (pridanie ïal�ích vizuálnychznakov) predov�etkým u mladých pôd, v�ak zvy�uje informaènú hodnotu taxo-nómie a následne tie� hodnotu pôdneho prieskumu, mapovania a ïal�ích prác,ktoré taxonómiu vyu�ívajú. Takto rie�ená taxonómia je pou�ite¾ná navy�e pre�ir�í okruh u�ívate¾ov.

Viacúrovòový systém sme kon�truovali tak, �e jeho kompletné kategórie, resp.skupiny kategórií sa mô�u pou�i� na rôznej úrovni generalizácie prieskumu ajmapovania priamo v legende.

V klasifikaènom systéme rozli�ujeme hierarchické jednotky: skupina, typ, sub-typ, varieta, forma, druh, substrát. Princípy kategorizácie sú:Skupina: Zatriedenie pod¾a typu hlavného pôdotvorného procesu, identifikácia

pod¾a dominantného diagnostického horizontu.Typ: Kategorizácia a identifikácia pod¾a sledu diagnostických horizontov, prí-

padne variet horizontov (dominantné vizuálne morfogenetické znaky).U niektorých pôd aj pod¾a kombinácie: diagnostický horizont - pô-dotvorný substrát (napr. rendzina, pararendzina).

Subtyp: Kategorizácia a identifikácia pod¾a náznakov diagnostických horizontova tých variet diagnostických horizontov, ktoré majú medzitypový cha-rakter (znaky). U niektorých pôd do�lo k rozèleneniu pod¾a iných, výz-namnej�ích vizuálnych znakov - napr. antropických.

Varieta: Kategorizácia a identifikácia pod¾a chemických vlastností diagnostic-kých a ïal�ích horizontov, ktoré sa spravidla zis�ujú analyticky, zriedkamorfologicky. Pre v�etky pôdy sa vyèleòujú kontaminované varietypod¾a kritérií �peciálnych prieskumov.

Forma: Kategorizácia a identifikácia pod¾a erózno-akumulaèných znakov,pod¾a charakteru antropických zásahov, pod¾a formy nadlo�nej orga-nickej hmoty, pod¾a humusovej formy (u lesných pôd).

Druh: Kategorizácia a identifikácia pôdneho druhu jemnozeme (pod¾a zrni-tostného trojuholníka), organických látok a skeletu.

Substrát: Kategorizácia a identifikácia pod¾a zoznamu pôdotvorných substrátovvrátane antropogénnych substrátov.

Základnou kategóriou pre identifikáciu pôdnej jednotky je pôdny typ. Ïal�iakategorizácia je pod¾a ostatných �pecifických kritérií, èo v�ak neznamená ichvýznamovú subdominantnos� voèi typu.

Najvy��ia kategória - skupina bola vyèlenená s pou�itím modifikovanej klasi-fikácie hlavných pôdotvorných procesov (Bedrna, 1977). Nie je iba pomocnoukategóriou umo�òujúcou lep�iu orientáciu pri identifikácii pôdnych jednotiekv rámci územia Slovenska, ale je tie� jedným z prostriedkov, pomocou ktorých

10

bolo mo�né v systéme zachova� prednosti u nás tradièných genetických koncepciía súèasne pou�i� objektívne morfometrické kritériá. Tým sa odstránili najväè�ienevýhody morfometrických klasifikácií pôd, v ktorých pôdy s podobnou genézou,ale odli�nými charakteristikami sú èasto zatriedené do odli�ných taxónov aj vovy��ích kategóriách a naopak, kritériá vy��ích kategórií sú èasto menej významnéne� kritériá ni��ích kategórií.

Klasifikácia umo�òuje pôdnu jednotku ka�dej kategórie s výnimkou variety(identifikácia pomocou analytických rozborov) urèi� aj priamo v teréne pod¾amerate¾ných vizuálnych znakov, prípadne s pou�itím jednoduchých terénnychtestov. Tým sa odstraòuje ïal�ia z nevýhod morfometrických klasifikácií, keïve¾ké mno�stvo vlastností pre jednotlivé kritériá sa musí urèova� v laboratóriách,príp. dlhodobými meraniami, tak�e klasifikácia aj vy��ích kategórií priamo v te-réne býva niekedy nemo�ná.

Kvantifikáciu vlastností pôd systém umo�òuje (1) diagnostickými horizontmi- predov�etkým hraniènými charakteristikami horizontov (diferenciaèné kritériá)a tie� (2) pedonmi - charakterizovanými jednotlivými kategóriami klasifikaènéhosystému. Tým sa odstraòuje najväè�ia nevýhoda klasifikácií zalo�ených na ge-netických princípoch, ktorou je nebezpeèie subjektivizmu, �pekulatívnosti a ne-dostatoènej exaktnosti pri hodnotení pôdnej jednotky, t.j. urèenie centrálnoukoncepciou a nie hraniènými diferenciaènými kritériami.

Ob�a�nos� objektívneho hodnotenia pedogenézy je daná aj tým, �e mnohézau�ívané predstavy pôdoznalectva o genéze sa rúcajú v dôsledku nových poz-natkov o polygenetickom vývoji pôd, o vrstevnatosti pôdnych profilov, o starýchgeologicko-geomorfologických a pedologických procesoch a ich dôsledkochpre dne�né pôdy. Potom je �a�ké a niekedy nemo�né rozlí�i� jednotlivé pôdnedeje a ich vonkaj�ie prejavy, napr. èi ide o znaky reliktné alebo recentné, pod-mienené pedogénne alebo geogénne, èi nové procesy zotierajú znaky starýchalebo na ne nadväzujú, niekedy býva �a�ké urèi� podiel vplyvu èloveka a pod.Uvedené komplikácie navrhovaný systém prekonáva do znaènej miery právedôsledným uplatnením diagnostických horizontov, hodnotiacich vnútorné vlast-nosti a znaky pôd pod¾a stanovených rozpätí a tým napomáha k väè�ej exaktnostia objektívnosti klasifikácie.

11

2. HORIZONTY A ZNAKY PÔD

Genetický pôdny horizont je èas� pedonu spravidla paralelná s povrchom pôdy,so �pecifickými morfologickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými znakmia vlastnos�ami, ktoré sú výsledkom pôdotvorných procesov (vrátane antropizácie).

Pôdna vrstva (negenetický pôdny horizont) je èas� profilu pedonu spravidlaparalelná s povrchom pôdy a so �pecifickými morfologickými, fyzikálnymi a che-mickými znakmi a vlastnos�ami, ktorá vznikla geologickými procesmi. Vrstva jemálo ovplyvnená pedogenetickými procesmi a je súèas�ou pedonu. Patrí k nejnajmä kyprý pôdotvorný substrát.

Diagnostický pôdny horizont je dobre rozoznate¾ný genetický pôdny horizont,alebo pôdna vrstva so stanovenými diferenciaènými kritériami, ktorý slú�i kuklasifikácii pôd.

Náznak diagnostického pôdneho horizontu vyjadruje zmenu, výraznos�, aleboneúplný súbor znakov (parametrov) urèitého diagnostického horizontu.

Subhorizont diagnostického pôdneho horizontu je èas� pôdneho horizontu spra-vidla paralelná s povrchom pôdy zrete¾ne odli�ná svojimi morfologickými znakmi.

Varieta diagnostického pôdneho horizontu charakterizuje odli�nosti diag-nostického pôdneho horizontu vyjadrené �pecifickými fyzikálnymi, chemickýmia biologickými znakmi.

Subvarieta diagnostického pôdneho horizontu charakterizuje ni��í hierar-chický stupeò variety.

Diagnostický znak slú�i ku klasifikácii pôd ako osobitná charakteristika pôdnejhmoty v profile, vytvorená �pecifickými pedogenetickými procesmi (brunifiká-ciou, rubifikáciou, andozemnos�ou, atï.), ktorej znaky sa mô�u prejavova� sú-be�ne v rôznych diagnostických pôdnych horizontoch.

2.1 Nadlo�né diagnostické horizonty

Opadankový (preva�ne lesný) horizont Oo � nadlo�ný terestrický organo-génny horizont z lesnej opadanky a produktov jej premeny, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) > 30 % objemových (alebo 25 % hmotnostných) spalite¾nej organickej hmoty;c) aspoò jeden z uvedeného súboru subhorizontov:

� subhorizont opadu Ool, t.j. z ihlièia, lístia, ra�dia, kôry a zvy�kov lesnýchbylín bez intenzívnej�ieho rozkladu, s < 10 % amorfnej organickej hmoty;

� subhorizont drviny Oof, t.j. fermentaèný subhorizont s èiastoèným roz-kladom rastlinných zvy�kov, ale s rozpoznate¾nou pôvodnou �truktúrou(10 - 70 % amorfnej organickej hmoty);

� subhorizont meliny Ooh, t.j. subhorizont tmavosfarbených organickýchlátok s vy��ím obsahom uhlíka, v ktorom humifikaèné procesy pokroèilinato¾ko, �e pôvodná �truktúra organických zvy�kov nie je rozpoznate¾ná(> 70 % amorfnej organickej hmoty, s podielom minerálnych èastíc < 30 %).

12

Maèinový horizont Om � nadlo�ný organogénny horizont polorozlo�enýchzvy�kov hlavne bylinnej rastlinnej hmoty, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) > 30 % objemových (alebo 25 % hmotnostných) spalite¾nej organickej hmoty;c) jednoznaène prevláda odumretý rastlinný materiál.Variety horizontu:Maèinový terestrický Omm � zo zvy�kov lúènej terestrickej a semiterestrickej

vegetácie.Maèinový hydromorfný Omh � zo zvy�kov moèiarnej bylinnej vegetácie, bez jej

ra�elinenia.

Ra�elinový horizont Ot � nadlo�ný hydromorfný organogénny horizont, vzni-kajúci ra�elinením organických zvy�kov rastlín bez ich výrazného premie�ania sminerálnou èas�ou, ktorý má:a) hrúbku > 30 cm;b) > 50 % hmoty organických spalite¾ných zra�elinelých látok.Variety horizontu:Ra�elinový folický Otl � obsahuje > 70 % nerozlo�ených bylín, z toho najviac ostríc.Ra�elinový fibrický Otf � obsahuje > 70 % nerozlo�ených bylín, z toho najviac machov.Ra�elinový mezický Otm � obsahuje 30 - 70 % nerozlo�ených bylín.Ra�elinový saprický Ots � obsahuje < 30 % nerozlo�ených bylín.

Humolitový horizont Oh 1 � hydromorfný organicko-minerálny horizont, vzni-kajúci ra�elinením organických zvy�kov rastlín s výrazným premie�aním mine-rálnych èastíc, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) 30 - 50 % hmotnostných organických spalite¾ných zra�elinelých látok.

2.2 Povrchové diagnostické horizonty

Ochrický horizont Ao � spravidla plytký povrchový humusový horizont (s ob-sahom organického C > 0,3 %), vyvinutý na silikátových a� karbonátových sub-strátoch, ktorý má:� hrúbku 1 - 10 cm, bez limitácie obsahu humusu alebo hodnôt farby, alebo� hrúbku > 10 cm a obsah humusu < 1 %, alebo� hrúbku > 10 cm a obsah humusu > 1 % a farby:

a) za vlhka s hodnotami Value > 3,5, Chroma > 3,5 2;b) za sucha s hodnotami Value > 5,5, resp.c) Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne

ni��ie ako u C-horizontu.1 Mô�e sa vyskytova� aj ako povrchový organický diagnostický horizont.2 Farby v Munsellových tabu¾kách sú indikované troma atribútmi: Hue zodpovedá odtieòu (sfarbe-

niu); Value zodpovedá jasu (tmavos� - svetlos�) a Chroma zodpovedá sýtosti farieb. Pozri: Èurlík,�urina, 1998.

13

Variety horizontu:Ochrický silikátový Aoq � má < 0,3 % uhlièitanov a pH v H2O < 6,5.Ochrický karbonátový Aoc � má ≥ 0,3 % uhlièitanov a pH v H2O v rozsahu 6,5 - 8,4.Ochrický slancový Aon � má pH v H2O > 8,4 a obsah Na+ v sorpènom komplexe

5 - 15 %.Ochrický slaniskový Aos � má obsah vodorozpustných solí 0,3 - 1 %, ak pH

v H2O < 8,4, resp. elektrickú vodivos� 4 - 15 mS.cm-1.Ochrický podzolový Aop � má vybielené zrná po translokovaných Fe2O3.Ochrický eluviálny Aoe � le�iaci nad Bn-horizontom.

Umbrický horizont Au � tmavosfarbený povrchový humusový, sorpène ne-nasýtený horizont, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah humusu v rozsahu 1 - 30 %;c) farbu:

� za vlhka s hodnotami Value < 3,5, Chroma < 3,5;� za sucha s hodnotami Value < 5,5, resp.� Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne

ni��ie ako u C-horizontu;d) nasýtenos� sorpèného komplexu < 50 %;e) minimálne 3 z nasledujúcich znakov:

� podiel viazaných humínových kyselín s Ca (Mg, Al, Fe) z celkovej sumyhumínových kyselín < 40 %;

� pomer CHK : CFK ≤ 1;� pomer obsahu viazaných a vo¾ných humínových kyselín < 3;� podiel vo¾ných humínových kyselín z celkovej sumy humínových kyse-

lín > 20 %;� farebný kvocient Q4/6 humínových kyselín > 3, pre humusové látky > 4;� pomer celkového Ct : Nt > 12.

Variety horizontu:Umbrický podzolový Aup � má vybielené zrná po translokovaných Fe2O3.Umbrický rubifikovaný Aur � je vyvinutý z rubifikovaných substrátov.

Molický horizont Am � tmavosfarbený �truktúrny povrchový humusový hori-zont, sorpène nasýtený, s prevahou humínových kyselín, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah humusu 1 - 30 %;c) farbu:

� za vlhka s hodnotami Value < 3,5 Chroma < 3,5;� za sucha s hodnotami Value < 5,5;� Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne

ni��ie ako u C-horizontu;d) nasýtenos� sorpèného komplexu bázickými katiónmi > 50 %;

14

e) minimálne 3 z nasledujúcich znakov:� podiel viazaných humínových kyselín s Ca (Mg, Al, Fe) z celkovej sumy

humínových kyselín > 40 %;� pomer CHK : CFK > 1;� pomer obsahu viazaných a vo¾ných humínových kyselín ≥ 3;� podiel vo¾ných humínových kyselín z celkovej sumy humínových kyse-

lín < 20 %;� farebný kvocient Q4/6 humínových kyselín ≤ 3, pre humusové látky ≤ 4;� pomer celkového Ct : Nt ≤ 12.

Variety horizontu:Molický silikátový Amq � má < 0,3 % uhlièitanov.Molický karbonátový Amc � má ≥ 0,3 % uhlièitanov.Molický èiernicový Amè � so znakmi nadbytoèného zvla�enia podzemnou vodou

- Fe3+, Mn4+ povlaky, zhluky (ferrany, mangany), menej èasto noduly.Molický slaniskový Ams � má obsah vodorozpustných solí 0,3 - 1 %, ak pH

v H2O < 8,4, resp. elektrickú vodivos� 4 - 15 mS.cm-1.Molický smonicový Amn � s vysokým obsahom montmorillonitických ílov, v kto-

rom v podmienkach periodických zmien vlhkostného re�imu je domi-nantným procesom zmr��ovanie a napuèiavanie, spôsobujúce tlakové us-poriadanie ílu. Horizont má:

a) obsah ílu nad 30 % do håbky 60 cm od povrchu;b) trhliny v suchom období roka minimálne v celom A-horizonte, so �írkou

nad 1 cm v jeho spodnej èasti;c) vertické znaky (slickensides), t.j. �ikmé, hladké a za vlhka lesklé klzné

povrchy agregátov s povlakmi ílu;d) romboedrickú �truktúru, t.j. ostrohranné, resp. rovnobe�nostenné �truktúrne

agregáty, so sklonom ich dlhej osi 10 - 60 cm oproti horizontálnej osi aspoòv èasti horizontu pod 20 cm, alebo tesne pod A-horizontom.

Melanický horizont Aa � tmavosfarbený povrchový humusový horizont zozvetralín sopeèných hornín, s prevahou fulvokyselinových frakcií, extrémne kyprý,s vysokým obsahom organických látok, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) ≥ 6 % organického C ako vá�ený priemer a ≥ 4 % organického C vo v�etkých

vrstvách;c) niektoré andické znaky 1;d) farbu za vlhka s hodnotami: Value ≤ 2, Chroma ≤ 2 a melanický index je ≤ 1,7.

Slaniskový horizont S � horizont so¾ných pôd bohatých na chloridy a sulfátyNa, Ca a Mg. Je preva�ne povrchovým horizontom s výkvetmi solí na suchýchpovrchových �truktúrnych elementoch, hoci sa mô�e vyskytnú� v rôznej håbkesola, ktorý má:

1 Pozri "Andické diagnostické znaky", str. 22.

15

a) hrúbku > 15 cm;b) pH nasýtenej pôdnej pasty ≤ 8,4;c) elektrickú vodivos� aspoò v èasti horizontu > 15 mS.cm-1;d) obsah vodorozpustných solí > 1 %.Variety horizontu:Slaniskový s Ca-komplexom Sc � (Ca-slanisko), horizont sorpèného komplexu

nasýteného Ca a Mg, nasýtenie sorpèného komplexu sodíkom < 15 %.Slaniskový s Na-komplexom Sn � (Na-slanisko), nasýtenie sorpèného komplexu

sodíkom > 15 % (15 - 30 %).Slaniskový sulfidický Ss � vzniká v podmienkach so zmie�anou akumuláciou

organických a ílovitých komponentov. Výrazné redukèné pôsobenie or-ganických látok spôsobuje zní�enie Eh, èo v podmienkach s neutrálnympH umo�òuje redukciu síranov a tvorbu èiernych Fe-sulfidov (redukènýsulfidický horizont).

Kultizemný horizont Ak 1 � povrchový humusový horizont pretvorený obrá-baním, hnojením alebo inými kultivaènými zásahmi èloveka s rôznymi vlast-nos�ami, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah organického C > 0,3 %;c) mo�nú prímes podpovrchových horizontov a/alebo artefaktov;d) aspoò jednu z nasledujúcich vlastností:

1. znaky kultivácie (homogenizácia vrstvy, zrete¾ný a� ostrý prechod, svetlej�iafarba horizontu ako podlo�ný horizont, zhutnenie na jeho spodnej hranici);

2. prímes agrochemikálií, vápenca, ma�ta¾ného hnoja a iných organo-mine-rálnych zúrodòovacích komponentov.

Variety horizontu:Kultizemný ornicový Akp � má aspoò jednu z vlastností d) v håbke 10 - 35 cm.Kultizemný melioraèný Akm � má aspoò jednu z vlastností d) v håbke >35 cm.

Antrozemný horizont Ad � povrchový horizont vytvorený èlovekom z rôz-norodých premiestnených materiálov a zemín prírodného, prírodno-technogén-neho i technogénneho pôvodu s rôznymi vlastnos�ami, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) obsah organického C > 0,3 %;c) mo�nú prítomnos� artefaktov (úlomky tehál, skla, plastových materiálov,

�eleza, trosky, uhlia, ai.).

1 Kultizemný, antrozemný a kontaminovaný horizont mo�no ïalej èleni� na subvariety:- ochrický - o- umbrický - u- molický - m- melanický - a

16

Variety horizontu:Antrozemný iniciálny Adi � primitívne �tádium tvorby pôd z antropogénnych

materiálov, prièom hrúbka úlo�ného materiálu je > 35 cm.Antrozemný rekultivaèný Adr � v povrchovej vrstve bada� známky rekultivaèných

zásahov zlep�ujúcich predpoklady pre rast vegetácie. Ide o biologickúrekultiváciu (humifikácia antropogénnych materiálov) na technicky zre-kultivovaných plochách.

Kontaminovaný horizont Ax � povrchový horizont so zmenou (aberáciou)chemických vlastností pôdnej hmoty zapríèinenej antropicky, alebo geogénne,ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) nadlimitný obsah rizikových toxických a imisných látok (v súèasnosti nad limit B) 1.Variety horizontu:Kontaminovaný intoxikovaný Axt � vyèleòuje sa na základe �peciálnych analýz,

ak obsah cudzorodých rizikových látok (�a�ké kovy, rezíduá pesticídov,olejov a pod.) aspoò v èasti horizontu prekroèil stanovenú normu. Súèasnesa uvádza názov kontaminujúcej látky.

Kontaminovaný imisný Axi � horizont je kontaminovaný preva�ne pevnými imi-siami s ich akumuláciou vidite¾nou na povrchu, a/alebo výrazne vplývajú-cou na chemizmus pôdy. Súèasne sa uvádza názov kontaminujúcej látky.

2.3 Podpovrchové diagnostické horizonty

Eluviálny luvický horizont El � podpovrchový horizont, ktorý vznikol ochu-dobnením o ílovité èastice, v men�ej miere o seskvioxidy, translokované do pod-lo�ného iluviálneho horizontu a ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o stupeò svetlej�ie a menej

farebne sýte v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �lt�iu v porovnaní s vybieleným �edým eluviálnym hydromorf-

ným alebo podzolovým horizontom (10YR 7/2 a 10YR 8/2 - 3);d) postupný, v chladných oblastiach a� zrete¾ný (jazykovitý) prechod do ni��ie

le�iaceho horizontu;e) zní�enie obsahu ílovitých èastíc o 3 - 20 % v porovnaní s podlo�ným luvickým

(iluviálnym) horizontom (pozri charakteristiku luvického horizontu);f) obsah humusu < 1 %;g) zní�enú sorpènú kapacitu oproti nadlo�nému a podlo�nému horizontu.Sprievodné znaky:� preva�ne elementárna zliata �truktúra;� slabo kyslá pôdna reakcia.

1 Vestník MP SR, roè. XXVI, èiastka I., rozh. 3, èíslo 531/1991, január 1994.

17

Eluviálny hydromorfný horizont En � podpovrchový horizont, ktorý vznikollaterálnym pohybom pôdnej vody a jej pôsobením na pôdnu hmotu nad mra-morovaným horizontom nepriepustným pre vodu, ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o stupeò svetlej�ie a menej

farebne sýte v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �ed�iu v porovnaní s bé�ovou farbou eluviálneho luvického

horizontu (2,5Y, 5Y, 7,5Y, 10Y 7/1 - 2 a� 2,5GY 7/1);d) výrazne rovný, menej jazykovitý prechod do podlo�ného horizontu;e) ni��í obsah ílovitých èastíc v porovnaní s podlo�ným horizontom;f) obsah humusu < 1 %;g) zní�enú sorpènú kapacitu oproti nadlo�nému a podlo�nému horizontu.Sprievodné znaky:� preva�uje elementárna zliata �truktúra.

Eluviálny podzolový horizont Ep � podpovrchový horizont, ktorý vznikol ochu-dobnením pôdnej hmoty o seskvioxidy, prípadne aj o nízkomolekulárne organickélátky translokované do podlo�ného iluviálneho horizontu, ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o dva stupne svetlej�ie a farebne

sýtej�ie v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �ed�iu v porovnaní s bé�ovou farbou eluviálneho luvického

horizontu (2,5Y, 5Y, 7,5Y, 10Y 7/1 - 2 a� 2,5GY 7/1);d) hrubozrnej�iu textúru ako podlo�ný horizont;e) výskyt vybielených zàn bez obalov Fe2O3.Sprievodné znaky:� zrete¾ný prechod do podlo�ného horizontu,� elementárna �truktúra.

Iluviálny luvický horizont Bt � podpovrchový horizont iluviálnej akumulácietranslokovaných zlo�iek (najmä ílových minerálov), ktorý má:a) hrúbku >15 cm (v ¾ahkých pôdach, kde má charakter vrstvièiek, ide o ich sumu);b) zvý�enie obsahu èastíc < 0,002 mm oproti horizontu ochudobnenému o íl vo ver-

tikálnom rozsahu do 30 cm (v prípade, ak nejde o eróznu formu) nasledovne:

Obsah ílu v horizonteZvý�enie v luvickom Bt

ochudobnenom o íl (A, E)horizonte oproti

Poznámka(%)

ochudobnenému horizontu (A, E)v relatívnych %

< 15 3kritérium pre zrnitostne

¾ahké pôdy

15 - 40 20koeficient textúrnejdiferenciácie >1,2

> 40 8

18

c) výplne pórov a povlaky orientovaných koloidov na povrchu pôdnych agre-gátov s pokryvnos�ou > 10 %;

d) obsah Na v sorpènom komplexe < 5 %, obsah vo¾ného Fe pod¾a Tamma < 2,5 %,obsah humusu < 1 % a zároveò maximálne 50 % z obsahu humusu v A-horizonte.

Sprievodné znaky:� v zrnitostne stredných a �a��ích pôdach polyedrická a� prizmatická �truktúra;� slabo kyslá pôdna reakcia (pH v H2O 5,5 - 6,5).Variety horizontu:Luvický mramorovaný Btg � s náznakmi mramorovaného pseudoglejového ho-

rizontu (sivá a hrdzavá farba v matrici 10 - 80 %).

Iluviálny podzolový horizont Bs � podpovrchový horizont, ktorý vznikol aku-muláciou translokovaných nízkomolekulárnych organických látok, hliníka a �ele-za, ako výsledok procesu podzolizácie z nadlo�ných horizontov, v podmienkachsilne kyslej pôdnej reakcie a premyvného typu vodného re�imu. Horizont má:a) hrúbku > 15 cm;b) farbu Hue 10YR, alebo èerven�iu, Chroma vy��ie a/alebo Hue èerven�ie ako

v podlo�nom horizonte;c) zvý�enie obsahu vo¾ného Fe oproti eluviálnemu horizontu i substrátu v absolút-

nych hodnotách i v pomere k obsahu ílových èastíc, s maximom v jeho vrchnejèasti a zvý�enie obsahu vo¾ného Al s maximom v spodnej èasti horizontu;

d) aspoò jednu z nasledujúcich vlastností:1. v hornej èasti horizontu akumulácia translokovaných nízkomolekulárnych

organických látok so seskvioxidmi;2. pH v H2O < 5, alebo V < 30 % aspoò v èasti horizontu;3. tvorba pevných �elezitých kôr - placikový diagnostický horizont v jeho nadlo�í;4. bez koloidných povlakov na povrchu �truktúrnych agregátov, alebo v póroch.

Variety horizontu:Podzolový seskvioxidový Bsv � akumulácia Al + Fe bez tmavých organických

látok s vlastnos�ami d) 2., 3. alebo 4.Podzolový humusovo-seskvioxidový Bsh � akumulácia tmavých organických

látok a Fe + Al, s povinnou vlastnos�ou d) 1.

Mramorovaný horizont Bg � podpovrchový horizont, ktorý sa tvorí pri výraz-nom periodickom nasýtení pôdnej hmoty povrchovou vodou, vo vrstvách so zní-�enou, resp. nízkou hydraulickou vodivos�ou. Striedaním stagnácie a pohybu vo-dy, redukèných a oxidaèných procesov vzniká farebne pestrý horizont, ktorý má:a) hrúbku > 15 cm;b) sie�ovitú, jazykovitú, alebo mozaikovitú farebnos�, striedanie hrdzavej, okrovej

a sivej farby v matrici, s vysokou kontrastnos�ou sivej farby voèi akumuláciámFe-Mn, oxidaèné �kvrny za vlhka v�dy s Chroma > 5, redukèné �kvrny za vlhkas Hue Y, alebo G. Zastúpenie sivej a hrdzavej farby oglejenia v matrici > 80 %;

19

c) prítomnos� Fe a Mn novotvarov;d) obsah Na v sorpènom komplexe < 5 %, obsah vo¾ného Fe pod¾a Tamma < 2,5 %,

obsah humusu < 1 % a zároveò maximálne 50 % z obsahu humusu v A-horizonte;e) bez prítomnosti orientovaného ílu v póroch a na pôdnych agregátoch.Sprievodné znaky:� po preferenèných cestách gravitaènej vody výskyt vybieleného ílu, ochudob-

neného o Fe.Variety horizontu:Mramorovaný luvický Bgt � s náznakmi luvického horizontu.Mramorovaný kambický Bgv � s náznakmi kambického horizontu.

Kambický horizont Bv � metamorfický podpovrchový horizont, ktorý vzni-kol procesom brunifikácie (hnednutia) a má:a) hrúbku > 15 cm;b) alteraèné znaky (staèí jedna z nasledujúcich):

� Chroma vy��ie, alebo Hue èerven�ie ako v C-horizonte (najmenej o 1 stupeò);� obsah vo¾ného �eleza (ditionièitanového pod¾a Coffina) je v Bv-horizonte

o 20 % vy��í ako v C-horizonte;� výraznej�ia �truktúra ako v C-horizonte;� zvý�enie obsahu ílu oproti podlo�nému horizontu;

c) nekarbonátovú jemnozem;d) nenachádza sa pod eluviálnym horizontom;e) Bv-horizont nespåòa kritéria pre luvický, mramorovaný, podzolový a slancový

horizont, i keï mô�e ma� prejavy týchto procesov;f) < 75 % objemových skeletu.Variety horizontu:Kambický luvický Bvt � má náznaky translokácie koloidov, ale nespåòa kritéria

pre Bt-horizont.Kambický mramorovaný Bvg � má náznaky hydromorfizmu, ale nespåòa kritéria

pre Bg-horizont.Kambický podzolový Bvs � má náznaky translokácie sekvioxidov a humusu, ale

nespåòa kritéria pre Bs-horizont.Kambický andický Bvn � má náznaky andických vlastností (objemovú hmotnos�

≤ 0,9 g.cm-3 a obsah amorfných Fe, Al), ale nespåòa kritéria pre andickédiagnostické znaky.

Kambický rankrový Bvu � má 50 - 75 % objemových skeletu.

Glejový horizont G � tvoriaci sa v depresiách alebo v aluviálnych niváchv podmienkach, kde sa nachádzajú na kyslík chudobné podzemné vody (glejovévody). Jeho tvorba je ovplyvòovaná prítomnos�ou vysoko le�iacej hladiny pod-zemných vôd s nízkym laterálnym pohybom, s nevýraznou fluktuáciou hladínpodzemných vôd (do 1 m), silným zní�ením Eh (oxidaèno-redukèného potenciálu)

20

v dôsledku redukèného pôsobenia organických látok. V dôsledku lokálnych zmientýchto podmienok glejový horizont má rôznu intenzitu prejavov glejových zna-kov (glejovatenia):

Glejový redukèný horizont Gr � uniformne sivý, sivozelený a� sivomodrý (HueGY, G, BG), s malou sýtos�ou sfarbenia (Chroma < 1) v rozsahu > 90 % a s hr-dzavými novotvarmi < 10 %. Nachádza sa v podmienkach s permanentným hy-dromorfným ovplyvnením. �truktúra horizontu je obvykle zliata.

Glejový redukèno-oxidaèný horizont Gro � heterogénny �kvrnitý horizont,v ktorom sa striedajú redukované alebo oxidované domény. Sú charakteristickézastúpením sivej farby v matrici (Chroma < 2) v rozsahu 10 - 90 % s vysokoukontrastnos�ou oproti hydratovaným oxidom Fe, ktoré tvoria difúzne zhluky, povlakyalebo výplne v medziagregátovom priestore v rozsahu ≥ 10 %. Hnedá farba chýba.�truktúra je polyedrická, niekedy nevýrazne vyvinutá. (Variabilný horizont: re-dukèno-oxidaèný a oxidaèno-redukèný, v závislosti od obsahu hrdzavých �kvàn).

Glejový oxidaèný horizont Go � horizont je charakteristický prítomnos�ouhrdzavých oxidov a hydrooxidov Fe (�kvrny, zhluky a niekedy aj noduly Fe)v rozsahu ≥ 10 %, ktorý vznikol nad hladinou podzemnej vody alebo po vylúèenílaterálne prená�aného Fe. �truktúra je polyedrická a� prizmatická. Zastúpeniesivej farby v matrici < 10 %. Fe-oxidy pokrývajú povrchy agregátov na rozdielod pseudoglejových horizontov, kde sú povrchy sivé.Variety horizontu:Glejový modálny Grq � podpovrchový horizont ovplyvnený podzemnými vodami

bez vysokého obsahu Ca-iónov, alebo aktívnych karbonátov, ktorý má:� pH v H2O < 6;� obsah karbonátov je < 0,3 %;� vyznievanie k povrchu prechodom cez Gro alebo A-horizont s hydro-

morfným mullom.Glejový karbonátový Grc � podpovrchový horizont ovplyvnený podzemnými

vodami bohatými na kalcium alebo aktívne karbonáty. Nie je uniformnesivý, lebo obsahuje novotvary karbonátov, ale aj vy��í podiel �elezitýchnovotvarov (difúzne zhluky, noduly, konkrécie) v matrici a na povrchuagregátov, vzh¾adom na men�iu pohyblivos� �eleza v alkalickom prostredí.Horizont má:

� obsah karbonátov je ≥ 0,3 %;� pH v H2O neutrálne a� slabo alkalické;� vyznievanie k povrchu, prechodom cez Groc alebo A-horizont s mullovým

typom humusu.Glejový tiónový Grt � zriedkavý horizont charakteristický pre potenciálne sulfa-

tické pôdy, ktorý má:� hrúbku > 30 cm;� sivé sfarbenie s hrdzavými (od Fe-oxidov) a �ltými �kvrnami (od jarozitu);� hodnoty pH < 4.

21

Slancový horizont Bn � alkalický podpovrchový horizont charakteristický presalsodické pôdy, ktorý je typický za mokra zliatou, za sucha ståpcovitou aleboprizmatickou �truktúrou. �truktúra má tendenciu za sucha sa rozpadáva� naangulárne polyedrickú. Horizont je za sucha extrémne tvrdej konzistencie a má:a) hrúbku > 15 cm;b) obsah nasýtenia sorpèného komplexu sodíkom VNa > 15 %, s obsahom Na-kar-

bonátov;c) pH v H2O aspoò v niektorej èasti horizontu > 8,4;d) Na : Cl pomer > 1 (ako indikátor obsahu karbonátov).Variety horizontu:Slancový zliaty Bnz � so zliatym B-horizontom bez textúrnej diferenciácie.Slancový �truktúrny Bnt � so �truktúrnym B-horizontom, podobným ako u

luvického horizontu.Slancový soloïový Bnd � má:a) znaky slancového horizontu;b) maximum výmenného Na+ pod 45 cm od povrchu;c) v nadlo�í odlí�ite¾né znaky E-horizontu, alebo E+B horizontu;d) v pedone, ktorý má vo vr�ku okyslený Ae-horizont s prevahou znakov:

� prítomnos� výmenného H+ (spravidla nad 20 mmol.kg-1 zeminy);� prítomnos� a� vyrovnanos� pomeru s Na+;� nasýtenos� sorpèného komplexu obyèajne < 85 %;� pH v H2O < 7,0;� obsah humusu > 2 %.

Kalcikový horizont Ca � horizont obohatenia sekundárnou akumuláciou CaCO3,av�ak bez súvislého scementovania, ktorý má:a) hrúbku ≥ 15 cm, prièom obsah CaCO3 ≥ 15 % a má minimálne o 5 % CaCO3

viac, ako horizont pod ním le�iaci, alebob) hrúbku ≥ 15 cm, prièom obsah CaCO3 ≥ 5 % a má minimálne o 5 % CaCO3

viac, ako horizont pod ním le�iaci, ak je vytvorený vo vrstve, spåòajúcej kritériapre ¾ahký (frakcia 0,05 - 2 mm nad 70 %, frakcia < 0,002 mm pod 15 %),alebo psefitický horizont (frakcia > 2 mm nad 50 %).

Petrokalcikový horizont Xc � horizont spravidla vyvinutý procesom súvislejcementácie karbonátovým materiálom do takého stupòa, �e suché fragmentyhorizontu sú tvrdé, nie sú rozpadavé vo vode a pre korene rastlín sú nepriechodné,s výnimkou priestoru trhlín. Horizont má nízku priepustnos�, je masívny, èastos charakterom doskovitej �truktúry.

Placikový horizont Pl � horizont ireverzibilnej cementácie akumulovanýmFe, Fe+Mn, alebo Fe a organickým materiálom, èerveno-hnedej a� èerveno-èiernej farby, s hrúbkou nad 5 mm, v håbke do 100 cm od povrchu. Tvar panu jehorizontálny, zvlnený. Je preká�kou pre prienik vody a koreòov.

22

Substrátový horizont C � pôdotvorením slabo postihnutý, alebo nepostihnutýminerálny materiál, biologickou èinnos�ou menej ovplyvnený, s men�ou mierouzvetrávania a premien ako je pri hmote nadlo�ných horizontov. Ide o horninovýmateriál, z ktorého vznikla minerálna èas� pôdy.Variety horizontu:Substrátový silikátový C � rovnomerne sfarbený, s obsahom karbonátov < 0,3%.

Ako symboly pou�ívame oznaèenia C1, C2, �Substrátový karbonátový Cc � s obsahom karbonátov ≥ 0,3 %, predov�etkým CaCO3

vo forme prvkov, �íl, výplní pórov, konkrécií, èi popra�kov.Substrátový mramorovaný Cg � oglejením poznamenaný horizont so zastúpením

hrdzavej a sivej farby v matrici 10 - 80 %.

Horizont podlo�nej horniny D � vyli�uje sa vtedy, keï sa vo väè�ej håbke(obyèajne pod 40 cm) nachádza hornina, zvetralina alebo zemina, ktorá nepos-kytla materiál pre vytvorenie vlastnej pôdy a má iné vlastnosti ako substrát, z kto-rého sa vytvorilo solum. Ako symboly pou�ívame oznaèenia D1, D2, �

Horizont pevnej podlo�nej horniny R � vyli�uje sa vtedy, keï sa bezprostrednepod solom nachádza pevná materská hornina vo forme nezvetraných vrstiev,lavíc a pod.

2.4 Diagnostické znaky

Znaky rubifikácie (r) � znak pre horizont, pôdotvorný substrát, alebo fosílnesolum, ktoré boli vytvorené procesmi rubifikácie. Tieto procesy prebiehali v pod-mienkach so striedaním suchých a vlhkých periód poèas roka, prièom vo vlhkýchobdobiach uvo¾nené hydratované oxidy �eleza rekry�talizovali poèas suchýchobdobí preva�ne na hematit, alebo goetit. Tieto farebné pigmenty dávajú preva�neèervené sfarbenie (pôdam, substrátom, horizontom). V na�ich podmienkach sútieto procesy reliktné a vznikali v iných zvetrávacích re�imoch (v predholocén-nych). Dnes tvoria reliktné alebo fosílne pôdy a pôdotvorné substráty recentnýchpôd. Vlastnosti:a) sfarbenie Hue10R a� 5YR, alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4;b) v typickom vývoji prevláda v ílovej frakcii kaolinit.

Andické znaky (a):a) obsah oxalátového �eleza + 1/2 obsahu oxalátového hliníka ≥ 2 %, alebo

hodnota fosfátovej retencie > 85 %;b) objemová hmotnos� jemnozeme ≤ 0,9 g.cm-3;c) výmenná alkalita pH ≥ 9,4 v NaF.Sprievodné znaky:� podiel alofánov v pedone spravidla narastajúci s håbkou;� tixotropia.

23

Stagnoglejové znaky (x):a) zamokrenie povrchových horizontov vrátane A-horizontu je takmer trvalé

v dôsledku stagnujúcej vody na nepriepustnom podlo�í;b) v horizontoch dominuje �edohrdzavá �kvrnitos� nad obsahom nodulov;c) A-horizont je slabý, nadlo�ný humus je tvorený aspoò sèasti surovým mode-

rom a� morom, príp. aj s prechodmi do ra�elinového horizontu.

25

3. PÔDNE DRUHY, ZRNITOS�

Pôdne druhy sa urèujú pod¾a pôdnej zrnitosti, prièom sa berie do úvahy v pôd-nej hmote sa vyskytujúci podiel:� jemnozeme (piesku: frakcia 0,05 - 2 mm, prachu: frakcia 0,002 - 0,05 mm

a ílu: frakcia < 0,002 mm);� skeletu (�trku: frakcia 2 - 50 mm, kameòa: frakcia 50 - 250 mm a balvana:

frakcia > 250 mm);� organických látok (hrub�ie, jemnej�ie).

Pôdy sa podrobnej�ie zatrieïujú pod¾a charakteru a ve¾kosti zrnitostných èastíc,zastúpenia jednotlivých frakcii jemnozeme a na základe obsahu organickýcha minerálnych látok takto:Organické zeminy:h - histická hf - fibrická: > 70 % z organického podielu tvoria nerozlo�ené

organické látky;hm - mezická: 30 - 70 % objemu organického podielu tvoria

nerozlo�ené organické látky;hs - saprická: < 30 % organického podielu tvoria nerozlo�ené

organické látky.Minerálne, resp. organo-minerálne zeminy:p - psefitická ps - �trkovitá

pk - kamenitápb - balvanitá

l - ¾ahká lp - piesèitálh - hlinito-piesèitá

s - stredná sp - piesèito-hlinitásh - hlinitássh - prachovito-hlinitáss - prachovitáspi - piesèito-ílovito-hlinitási - ílovito-hlinitássi - prachovito-ílovito-hlinitá

t - �a�ká tp - piesèito-ílovitáts - prachovito-ílovitáti - ílovitá.

Percentuálny podiel piesku, prachu a ílu vyjadruje textúrny trojuholník (Obr. 1).Hrubou èiarou sú vyèlenené zrnitostné skupiny pôd (krátená klasifikácia):

¾ahké, stredné a �a�ké. Tenkou èiarou sú vyèlenené zrnitostné triedy pôd.Zrnitos� pôdy vo vertikálnom smere sa urèuje pod¾a bazálnej klasifikácie pre-

vládajúcim druhom do 40 cm a 40 - 100 cm, ale len v prípade, �e ide o solum,t.j. pôdne horizonty vytvorené pôdotvornými procesmi. Ak je pôda zrnitostne

26

homogénna do 100 cm, oznaèuje sa jedným druhom, napr. stredná (hlinitá, pra-chovitá). V prípade heterogenity sa oznaèuje napr.: stredná (hlinitá, prachovitá)do 40 cm, v spodine (od 40 do 100 m) �a�ká (ílovitá, prachovito-ílovitá).

Obr. 1 Textúrny trojuholník

27

4. KLASIFIKÁCIA PÔDOTVORNÝCH SUBSTRÁTOV

Klasifikaèný systém pôdotvorných substrátov a materských hornín je rozpra-covaný skôr na princípe kombinácie litologických a zrnitostných znakov ako nastratigrafických a genetických princípoch. Okrem antropogénnych (premiestne-ných) substrátov, ktoré sú v tomto systéme klasifikované osobitne, rozoznávamedve základné skupiny:1. eluviálne a eluviálno-deluviálne produkty zvetrávania (pre eluviálne pôdy);2. sedimenty, alebo nespevnené horniny (pre sedentárne pôdy).

Pre potreby mapovania, klasifikácie a opisu pôd predkladáme klasifikaènýsystém, ktorý do urèitej miery re�pektuje tradície, ale súèasne odrá�a potrebuprispôsobi� sa niektorým súèasným trendom. Rozli�ujeme nasledovné kategórie:� materské horniny - zdrojové horniny pre tvorbu pôdotvorných substrátov a to

priamo, alebo cez �tádium premien (regolit, saprolit, alterit).� pôdotvorné substráty - pojem sa pou�íva pre nespevnené materiály, z ktorých

vzniklo solum, alebo aspoò èas� sola. Zahròuje predov�etkým C-horizonty.� podlo�né horniny - pojem pre nespevnené alebo spevnené horniny o ktorých

sa vie, �e netvoria pôdotvorné substráty a materské horniny, alebo sú o tomvá�ne pochybnosti (napr. diskordantné ulo�enie, ostrá hranica a pod.).Èlenenie do urèitej miery re�pektuje koncepty "materská hornina" a "pôdo-

tvorný substrát". Tieto dve kategórie sú èasto chápané ako synonymá. Je to po-chopite¾né, lebo v geologickom chápaní aj nespevnené sedimenty sú horniny.Pre v�etky pôdy, ktoré vznikli priamo zo sedimentov (napr. spra�e) sa pojmymaterská hornina a pôdotvorný substrát obyèajne stoto�òujú. Ich rozèlenenie sarobí najmä z praktických dôvodov.

Ak zoberieme napríklad deluviálne sedimenty pôvodom zo zvetralín granitov,tieto sú substrátom pre tvorbu recentných pôd. Materskou horninou je v�ak granit.

Eluviálne produkty zvetrávania (alterity) sa delia na orto-eluviálne, ak sú z vyvre-tých a metamorfovaných hornín a para-eluviálne, ak sú na zvetralinách sedimen-tárnych hornín. Pod¾a toho pôdy vyvinuté na zvetralinách sú eluviálne. Túto ka-tegóriu mo�no chápa� skôr ako výsledný produkt eluviálnych procesov a nie akoprodukty zvetrávania "in situ". Predstava o existencii elúvií "in situ" je èasto iba fikciou.

Druhou skupinou sú sedimenty (syn.: pedolity), t.j. nespevnené produkty, naktorých sa priamo vyvinuli sedentárne (neo-eluviálne) pôdy.

Táto klasifikácia je otvorená, to znamená, �e umo�òuje:a) pre potreby podrobného mapovania vytvori� detailnej�iu charakteristiku sub-

strátov a doplni� tie� o substráty, ktoré geneticky spadajú do �ir�ej skupiny.Napr. ak v skupine fluviálnych sedimentov nájdeme ve¾ké plochy piesèitýchílov, potom mô�eme doplni� túto kategóriu do systému (napr. piesèité íly - nf6).

b) zluèova� jednotlivé substráty do �ir�ej genetickej skupiny, pre men�ie mierkypôdnych máp. Napríklad niekedy staèí uvies� vulkanoklastiká, eolické sedi-menty, proluviálne sedimenty a pod.

28

c) substrátové kombinácie umo�òujú vytvori� kategórie, ktoré vznikli zmie�anímsubstrátov.

d) upú��a sa od snahy zoradi� substráty pod¾a ich minerálnej zásobenosti. Dote-raj�ie pokusy o takú klasifikáciu zlyhali, lebo obsahy �ivín v horninách a schop-nos� ich uvo¾nenia do pôdneho prostredia nie sú priamo úmerné a to v súvislostis ich rozdielnymi väzbami v �truktúre minerálov.

Klasifikácia pôdotvorných substrátov a materských hornínSEDIMENTY (n)Fluviálne:

aluviálne sedimenty (nf):�trky (nf1)piesky (nf2)hliny (nf3)íly (nf4)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (nf5)terasové sedimenty (nt):�trky (nt1)piesky (nt2)hliny (nt3)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (nt4)proluviálne (a glacio-fluviálne) (np):hlinité a� piesèito-hlinité (np1)hlinito-ílovité a� ílovité (np2)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (np3)

Deluviálno-proluviálne (nd):hlinité a� piesèito-hlinité (nd1)hlinité a� ílovito-hlinité (nd2)ílovité (íl) (nd3)s prevahou skeletnatého materiálu > 50 % (nd4)

Eolické (ne):piesky (ne1)spra�e (ne2)piesèité spra�e (ne3)

Glaciálne a fluvio-glaciálne (tilly a morény) (ng):triedený materiál (ng1)netriedený materiál (ng2)redeponovaný materiál (ng3)

Limnické a� brakické (nl):�trky (nl1)piesky (nl2)íly (nl3)

29

zmie�ané (napr. zahlinené �trky, zahlinené piesky, apod. ) (nl4)Morské (nm):

piesky (nm1)íly, piesèité íly (nm2)slienité íly (nm3)

Polygenetické a spra�ové sedimenty (ns):hliny (spra�ové a polygenetické) (ns1)zmie�ané sedimenty (hlinito-ílovité, atï.) (ns2)

Organogénne sedimenty (no):slatinné ra�eliny (no1)vrchoviskové ra�eliny (no2)humolity (no3)

ELUVIÁLNE (ELUVIÁLNO-DELUVIÁLNE) PRODUKTY ZVETRÁVANIAA TRANSPORTU PEVNÝCH HORNÍN (i, m, s, t, ks)Vyvreté horniny (i):

kyslé (granitoidy, ryolity) (ia)intermediárne (diority, andezity) (ii)bázické (bazalty a paleobazalty) (ib)ultrabázické (peridotity, pyroxenity, serpentinity) (iu)

Metamorfované horniny (m):fylity (rôzne typy + porfyroidy) (mf)svory, diaftority (ms)ruly a migmatity (mm)ambfibolity (ma)

Sedimentárne horniny (s, t):klastické:

kremence, kvarcity, kremité pieskovce (sq)zlepence a brekcie (nekarbonátové) (sk)pieskovce (droby, arkózy) (sp)prachovce, ílovce, ílovité bridlice (si)striedanie pieskovcov a bridlíc (napr. fly�) (sm)

chemické a biochemické:vápence, dolomity, travertíny, karbonátové zlepence a brekcie (sv)sliene a slienité vápence (sb)evapority (sadrovce, anhydrit) (se)

vulkanogénne (vulkanoklastiká)1:aglomeráty a epiklastické horniny (ta)tufy a tufity z kyslého materiálu (ryolity) (tk)tufy a tufity z intermediárnych hornín (ti)

1 Vulkanogénne horniny (vulkanoklastiká) sú zaradené medzi sedimentárne horniny pod¾a via-cerých autorov (napr. Kukal, 1986), hoci existujú názory, �e tieto by mali by� zaradené medzivulkanické horniny.

30

tufy a tufity z bázických a ultrabázických hornín (tb)Kamenné moria a sutiny: (ks)

ANTROPOGÉNNE (PREMIESTNENÉ) SUBSTRÁTY (a)Substráty prírodného pôvodu (ap):

piesky (ap1)hliny (ap2)íly (ap3)�trky (ap4)zahlinené �trkopiesky (ap5)kamenitý a� balvanitý materiál (ap6)zmie�aný hlinito-�trko-piesèitý a kamenitý materiál (ap7)ra�elinový a humolitový materiál (ap8)

Substráty prírodno-technogénneho pôvodu (az):hlu�inový odpad banského priemyslu (az1)hlu�inový odpad metalurgického priemyslu (az2)zmie�ané technologicko-rekultivaèné materiály (az3)

Substráty technogénneho pôvodu (at):stavebný odpadový materiál (s komponentmi tehla, betón,izolaèný materiál, malta, cement, kovy, sklo, smola, atï.) (at1)popolèeky (produkt spracovania èierneho a hnedého uhlia,hor¾avý odpad) (at2)troska a �kvara (odpad spracovania �eleza a farebných kovov) (at3)smetiskový odpad (s komponentmi domovéhoa komunálneho odpadu) (at4)odkaliskové bahná (kalový odpad) (at5)industriálny odpad (odpadové produkty chemického,metalurgického, plastikového, drevospracujúceho,farbiarskeho, plynárenského priemyslu) (at6)biotechnologický odpad (kompostovaný organický odpad) (at7)

Vo v�etkých prípadoch, keï sú horniny karbonátové (okrem samotných vá-pencov, dolomitov, slieòov a pod.), uvedie sa za symbolom horniny index "c",napr. nl3c, at6c, �

Vo v�etkých prípadoch, kde sú horniny rubifikované, uvedie sa za symbolomhorniny index "r", napr. nd2r, ns1r, �Substrátové kombinácie:� sv-sb - kombinácia dominantnej (sv) a sprievodnej (sb) jednotky;� ne2-3c - kombinácia dominantnej (ne2) a sprievodnej jednotky (ne3c);� sv[sb] - kombinácia dominantnej (sv) a sporadickej jednotky (sb), prièom

zastúpenie sporadickej jednotky < 20 %;� ne2/nt1 - vyjadrenie dvojsubstrátu - kombinácia dvoch hornín, prièom nad-

lo�ná vrstva je hrubá 20 - 80 cm.

31

5. MORFOGENETICKÝ KLASIFIKAÈNÝ SYSTÉMPÔD SLOVENSKA

5.1 K¾úè na urèovanie skupín pôd

1. Skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným èi narú�anýmrôznymi faktormi a podmienkami.

Pôdy preva�ne s ochrickým Ao-horizontom, silikátovým a� karbonátovýmbez ïal�ích diagnostických horizontov, s výnimkou glejového horizontu, obèass umbrickým horizontom a náznakmi ïal�ích horizontov:

A. Skupina pôd iniciálnych: (1) Litozem(2) Regozem(3) Fluvizem(4) Ranker

2. Skupina pôd s maèinovým pôdotvorným procesom a� po procesy akumuláciea stabilizácie humusu; s výnimkou pôd recentných alúvií.

Pôdy s molickým Am-horizontom, niekedy a� ochrickým horizontombez ïal�ích diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:

B. Skupina pôd rendzinových: (5) Rendzina(6) Pararendzina

3. Skupina pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organickýchlátok - humifikácie zvy�kov hlavne stepnej a lu�nej vegetácie, podmieòujúcimvznik molického A-horizontu, v podmienkach nepriesakového a� periodickypriesakového vodného re�imu.

Pôdy s dominantným molickým Am-horizontom, ktoré okrem mo�nej prí-tomnosti glejového horizontu sú bez ïal�ích diagnostických horizontov, alebolen s ich náznakmi:

C. Skupina pôd molických: (7) Smonica(8) Èernozem(9) Èiernica

4. Skupina pôd s procesom ilimerizácie (lessivácie), t.j. translokácie a akumu-lácie koloidných ílovitých èastíc, niektorých vo¾ných seskvioxidov a rôznehopodielu organických látok, v podmienkach priesakového, alebo sezónnepriesakového typu vodného re�imu.

Pôdy translokaèné s dominantným luvickým Bt-horizontom:D. Skupina pôd ilimerických: (10) Hnedozem

(11) Luvizem5. Skupina pôd s procesom brunifikácie: alterácie, oxidického zvetrávania (fy-

zikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov �eleza a ílovýchminerálov).

Pôdy alteraèné s dominantným kambickým Bv-horizontom:E. Skupina pôd hnedých: (12) Kambizem

32

6. Skupina pôd s andozemným pôdotvorným procesom, zo sopeèných horníns výskytom alofánu a tým nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovejhmotnosti.

Pôdy alteraèné s dominantným melanickým Aa-horizontom:F. Skupina pôd andozemných: (13) Andozem

7. Skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, trans-lokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok.

Pôdy alteraèno-translokaèné, s dominantným podzolovým Bs-horizontom:G. Skupina pôd podzolových: (14) Podzol

8. Skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlho-dobým vplyvom zvý�enia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote.

Pôdy s dominantným mramorovaným Bg-horizontom, èi glejovým alebotie� ra�elinovým horizontom:

H. Skupina pôd hydromorfných: (15) Pseudoglej(16) Glej(17) Organozem

9. Skupina pôd so salinickými pôdotvornými procesmi (zasolenie, slancovanie,solodizácia).

Pôdy s dominantným slaniskovým S-horizontom, alebo (alebo tie�) slan-covým Bn-horizontom:

I. Skupina pôd salinických: (18) Slanisko(19) Slanec

10. Skupina pôd s výrazným antropickým (kultivaèným èi degradaèným) pôdo-tvorným procesom.

Pôdy s dominantným kultivaèným Ak-horizontom, alebo antrozemnýmAd-horizontom bez ïal�ích diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:

J. Skupina pôd antropických: (20) Kultizem(21) Antrozem

33

5.2

Syst

emat

ický

súp

is p

ôd

Skup

ina

pôd

Pôdn

y ty

pSu

btyp

Vari

eta

Form

aVy

svet

livky

A.

inic

iáln

ych

(1)

litoz

emLI

mod

álna

mor

gano

génn

ao

silik

átov

áq

karb

onát

ová

cko

ntam

inov

aná

x

hu

mu

sová

fo

rma

sop

adan

kový

m O

o-ho

rizo

ntom

, al

ebo

maè

inov

ým O

m-h

o-ri

zont

om

q -

abse

ncia

kar

boná

tov

v je

mno

zem

i ce-

lého

sol

a, s

obs

ahom

< 0

,3 %

CaC

O3.

c -

príto

mno

s� k

arbo

náto

v v

jem

noze

mi

aspo

ò v

èast

i A-h

oriz

ontu

s o

bsah

om≥

0,3

% C

aCO

3.

(2)

rego

zem

RM

mod

álna

mku

ltize

mná

apo

dzol

ová

pps

eudo

glej

ová

ggl

ejov

áG

silik

átov

áq

karb

onát

ová

cko

ntam

inov

aná

x

x -

s pov

rcho

vým

kon

tam

inov

aným

Ax-

ho-

rizon

tom

, príp

adne

�pe

cifik

ácia

na

in-

toxi

kova

nú a

lebo

imis

nú k

onta

min

áciu

.

(3)

fluvi

zem

FMm

odál

nam

kulti

zem

náa

glej

ová

Gsl

anis

ková

ssl

anco

vác

(nas

ýten

á)ky

slá

aka

rbon

átov

ác

kont

amin

ovan

áx

akum

ulov

aná

hpr

ekry

táy

y -

s pr

ekry

vom

neh

umóz

neho

mat

eriá

lus

hrúb

kou

do 6

0 cm

, v k

toro

m (s

vý-

nim

kou

Ao-

hori

zont

u) n

ie je

vyt

vore

-ný

kla

sifik

ovat

e¾ný

ped

on. P

ri p

rekr

y-ve

> 6

0 cm

sa

podl

o�ná

pôd

na j

ed-

notk

a ho

dnot

í ako

poc

hova

ná.

(4)

rank

erR

Nm

odál

nym

kulti

zem

nýa

orga

nogé

nny

oka

mbi

zem

nýk

ando

zem

nýn

podz

olov

ýp

kysl

ýa

nasý

tený

nko

ntam

inov

aný

x

a -

hodn

ota

V <

50

% (s

tano

veni

e po

d¾a

Meh

licha

).n

-ho

dnot

a V

> 5

0 %

(sta

nove

nie

pod¾

aM

ehlic

ha).

34

B.

rend

zino

vých

(5)

rend

zina

RA

mod

álna

mku

ltize

mná

aor

gano

génn

ao

litoz

emná

qka

mbi

zem

nák

sutin

ová

jru

bifik

ovan

ár

vylú

hova

náv

kont

amin

ovan

áx

erod

ovan

áe

akum

ulov

aná

hh

-zv

ý�en

ie h

rúbk

y A

-hor

izon

tu g

ravi

taè-

nou

akum

ulác

iou

hum

ózne

ho m

ate-

riálu

(spr

avid

la v

kon

kávn

ych

form

ách

relié

fu),

ktor

é sa

pre

javu

je:

hrúb

kou

pres

ahuj

úcou

lim

itnú

hodn

otu

A-h

o-riz

ontu

(pok

ia¾ j

e st

anov

ená)

, odl

i�no

s-�o

u vo

farb

e (tm

av�i

a ak

o pô

vodn

ý ho

-ri

zont

), pr

ípad

ne v

�tr

uktú

re,

text

úre,

konz

iste

ncii,

resp

. vrs

tevn

atos

ti od

pô-

vodn

ého

podl

o�né

ho A

-hor

izon

tu.

Skup

ina

pôd

Pôdn

y ty

pSu

btyp

Vari

eta

Form

aV

ysve

tlivk

y

(6)

para

rend

zina

PRm

odál

nam

kulti

zem

náa

kam

bize

mná

kps

eudo

glej

ová

gru

bifik

ovan

ár

vylú

hova

náv

kont

amin

ovan

áx

erod

ovan

áe

akum

ulov

aná

hv

-vy

lúho

vano

s� k

arbo

náto

v v

jem

noze

-m

i A-h

oriz

ontu

.

C.

mol

ický

ch(7

)sm

onic

aSA

mod

álna

mku

ltize

mná

aps

eudo

glej

ová

g

karb

onát

ová

cko

ntam

inov

aná

xer

odov

aná

eak

umul

ovan

áh

(8)

èern

ozem

ÈM

mod

álna

mku

ltize

mná

ahn

edoz

emná

hlu

vize

mná

lka

mbi

zem

nák

èier

nico

váè

slan

isko

vás

karb

onát

ová

cko

ntam

inov

aná

xer

odov

aná

eak

umul

ovan

áh

Ak

je j

edno

znaè

ne t

ypic

kou

vlas

tnos

�ou

nasý

teno

s� so

rpèn

ého

kom

plex

u, p

ríp. k

ar-

boná

tovo

s�,

aleb

o ky

slos

�, vo

var

iete

sa

neuv

ádza

. Ak

je tá

to v

last

nos�

dom

inan

t-ná

, uv

ádza

sa

v ka

tegó

rii

"Var

ieta

" v

zá-

tvor

ke, b

ez v

yjad

reni

a in

dexo

m.

(9)

èier

nica

ÈA

mod

álna

mku

ltize

mná

aèe

rnoz

emná

bgl

ejov

áG

orga

noze

mná

tsl

anco

vác

slan

isko

vás

karb

onát

ová

cko

ntam

inov

aná

xpr

ekry

táy

35

D.

ilim

eric

kých

(10)

hned

ozem

HM

mod

álna

mku

ltize

mná

alu

vize

mná

lps

eudo

glej

ová

gru

bifik

ovan

ár

(nas

ýten

á)ky

slá

ako

ntam

inov

aná

x

erod

ovan

áe

akum

ulov

aná

he

-fo

rma,

pri

ktor

ej e

rózi

a ne

post

ihla

cel

éso

lum

a è

as� d

omin

antn

ého

diag

nos-

tické

ho h

oriz

ontu

zos

tala

zac

hova

ná.

Skup

ina

pôd

Pôdn

y ty

pSu

btyp

Vari

eta

Form

aVy

svet

livky

(11)

luvi

zem

LMm

odál

nam

kulti

zem

náa

podz

olov

áp

pseu

dogl

ejov

ág

rubi

fikov

aná

r

(nas

ýten

á)ky

slá

ako

ntam

inov

aná

x

erod

ovan

áe

akum

ulov

aná

hpr

ekry

táy

E. hned

ých

(12)

kam

bize

mK

Mm

odál

nam

kulti

zem

náa

rend

zino

váv

para

rend

zino

vái

podz

olov

áp

ando

zem

nán

luvi

zem

nál

pseu

dogl

ejov

ág

glej

ová

Gru

bifik

ovan

ár

nasý

tená

nky

slá

ako

ntam

inov

aná

x

erod

ovan

áe

akum

ulov

aná

h

F. ando

zem

ných

(13)

ando

zem

AM

mod

álna

mku

ltize

mná

ara

nkro

váu

nasý

tená

nky

slá

ako

ntam

inov

aná

xG

.po

dzol

ovýc

h(1

4)po

dzol

PZm

odál

nym

kulti

zem

nýa

kam

bize

mný

kgl

ejov

ýG

orga

noze

mný

thu

mus

ovo-

�ele

zitý

z

kont

amin

ovan

ýx

36

mod

álny

mku

ltize

mný

alu

vize

mný

lst

agno

glej

ový

xgl

ejov

ýG

orga

noze

mný

tru

bifik

ovan

ýr

(kys

lý)

nasý

tený

nko

ntam

inov

aný

x

erod

ovan

ýe

akum

ulov

aný

h

Skup

ina

pôd

Pôdn

y ty

pSu

btyp

Vari

eta

Form

aV

ysve

tlivk

y

mod

álny

mku

ltize

mný

am

oèia

rový

yor

gano

zem

nýt

(nas

ýten

ý)ky

slý

aka

rbon

átov

ýc

tióno

výt

kont

amin

ovan

ýx

t -de

finov

aný

ako

vari

eta

glej

ovéh

o ho

-ri

zont

u. P

ozri

: "P

odpo

vrch

ové

diag

-no

stic

ké h

oriz

onty

".

mod

álna

msl

atin

náe

kulti

zem

náa

litoz

emná

qgl

ejov

áG

nasý

tená

nky

slá

aka

rbon

átov

ác

kont

amin

ovan

áx

fibri

cká

fm

ezic

kám

sapr

ická

sfo

lická

l

V�e

tky

form

y or

gano

zem

í sú

def

inov

ané

pod¾

a va

riet

y ra

�eli

nové

ho h

oriz

ontu

.Po

zri:

"Nad

lo�n

é di

agno

stic

ké h

oriz

onty

".

mod

álne

mku

ltize

mné

asl

anco

véc

glej

ové

Gèi

erni

cové

è

vylú

hova

név

karb

onát

ové

csu

lfidi

cké

sko

ntam

inov

ané

x

s -

obsa

huje

pyr

it ak

o po

tenc

iáln

y zd

roj

rozk

ladu

a s

ulfa

tické

ho z

vetr

ávan

ia.

mod

álny

mku

ltize

mný

aso

loïo

výd

fluvi

zem

nýf

èier

nico

výè

H.

hydr

omor

fnýc

h(1

5)ps

eudo

glej

PG

(16)

glej

GL

(17)

orga

noze

mO

M

I. salin

ický

ch(1

8)sl

anis

koSK

(19)

slan

ecSC

37

mod

álna

mèe

rnoz

emná

bèi

erni

cová

èhn

edoz

emná

hlu

vize

mná

lka

mbi

zem

nák

pseu

dogl

ejov

ág

glej

ová

Gsl

anis

ková

ssl

anco

vác

(nas

ýten

á)ky

slá

aka

rbon

átov

ác

alka

lická

zko

ntam

inov

aná

x

záhr

adná

gri

golo

vaná

rte

raso

vaná

t

g -

záhr

adná

kul

tivác

ia p

ôdne

j jed

notk

y.r

-ku

ltivá

cia

pôdn

ej j

edno

tky

hlbo

kým

rigol

ovan

ím. U

plat

òuje

sa v

o vi

nohr

a-do

ch, s

adoc

h a

chm

e¾ni

ciac

h.t -

kulti

váci

a pô

dnej

jed

notk

y te

raso

va-

ním

na

svah

och,

s n

erov

nom

erno

uhr

úbko

u ku

ltize

mné

ho A

k-ho

rizo

ntu.

z -

pH v

H2O

> 8

,4,

obsa

h ro

zpus

tnýc

hso

lí <

0,3

%, N

a <

5 %

.

J. antr

opic

kých

(20)

kulti

zem

KT

Skup

ina

pôd

Pôdn

y ty

pSu

btyp

Vari

eta

Form

aVy

svet

livky

mod

álna

min

iciá

lna

äre

kulti

vaèn

áô

prek

ryvn

áw

(nas

ýten

á)ky

slá

aka

rbon

átov

ác

alka

lická

zko

ntam

inov

aná

x

urbi

cká

ude

póni

ová

dha

ldov

áb

u -

nave

zeni

e or

gano

-min

erál

neho

mat

e-ri

álu

na

um

elo

vyr

ovn

ané,

ale

bo

spus

tnut

é pl

ochy

pre

va�n

e v

síde

l-ný

ch a

prie

mys

elný

ch o

blas

tiach

, poz

-då

� do

prav

ných

kom

unik

ácií

a po

d.d

-na

veze

nie

orga

no-m

iner

álne

ho m

ate-

riál

u na

skl

ádky

odp

adov

pre

va�n

ech

emic

ky a

ktív

neho

mat

eriá

lu (d

epó-

nie

kom

unál

nych

a p

riem

ysel

ných

od-

pado

v s

mo�

nos�

ou m

etag

enéz

y).

b -

vývo

j pô

d z

prem

iest

nený

ch s

prav

idla

príro

dno-

tech

nogé

nnyc

h a

tech

nogé

n-ny

ch su

bstrá

toch

(ako

�a�o

bné

a pr

iem

y-se

lné

hald

y, v

ýsyp

ky, v

ýpln

e a

pod.

).

(21)

antr

ozem

AN

38

Pozn

ámky

:

1.Su

btyp

ové

jedn

otky

vyè

lene

né v

rám

ci je

dnéh

o ty

pu m

o�no

v p

rípa

de p

otre

by v

zájo

mne

kom

bino

va�,

ak je

pot

rebn

évy

jadr

i� ko

mbi

náci

u m

edzi

typo

vej j

edno

tky

s rub

ifiko

vaný

m, k

ultiz

emný

m, r

esp.

iným

subt

ypom

(kom

bino

vané

subt

ypy,

napr

. HM

mr)

. Kom

biná

cia

sa u

vádz

a v

pora

dí p

od¾a

sys

tem

atic

kého

súp

isu

pôd.

2.St

anov

ené

vari

ety

a fo

rmy

mo�

no p

rira

ïova

� ku

v�et

kým

sub

typo

m p

od¾a

pot

reby

.

3.Si

gnat

úra

pôdn

ych

jedn

otie

k:

4.Ú

plný

náz

ov p

ôdne

j jed

notk

y po

zost

áva

z je

dnot

iek

zákl

adný

ch k

ateg

órií

klas

ifiká

cie

typ

a� s

ubst

rát.

5.N

a úr

ovni

sub

typu

je m

o�né

spr

esni

� ide

ntifi

káci

u re

liktn

ých

pôd

(in s

itu, n

ie re

liktn

é pô

dne

sedi

men

ty) n

a po

vrch

u, m

a-jú

cich

tak

výra

zné

relik

tné

znak

y, �

e pr

ekrý

vajú

zna

ky s

úèas

nej p

edog

enéz

y -

pou�

itím

sym

bolu

gré

ckeh

o pí

smen

a "λ

"a

ozna

èení

m "r

elik

tná"

(ÈM

λ, È

Aλ,

a p

od.).

Pou

�íva

sa

len

vted

y, a

k sa

vy�

aduj

e ob

jasn

enie

prít

omno

sti �

peci

fický

ch z

na-

kov

(nap

r. u

pôvo

dne

poch

ovan

ých

pôd)

, geo

graf

ické

ho ro

z�íre

nia

(nap

r. re

liktn

ých

èier

nic

seve

rnéh

o Sl

oven

ska)

apo

d.

6.V

kat

egór

ii "fo

rma"

mo�

no ï

alej

rozl

í�i�

pôdy

(naj

mä

v le

soch

) pod

¾a ic

h hu

mus

ovej

form

y: m

orov

á - r

, mod

erov

á - d

, mul

lová

-l;

(krit

ériá

poz

ri: �

ály,

199

9, s

tým

, �e

pri f

orm

e m

oder

je O

of +

Ooh

ten�

ie a

ko A

-hor

izon

t, pr

i for

me

mor

hru

b�ie

).

ÈM

mce

� s

/ne2

resp

. ÈM

m/c

e �

s/ne

2ty

ppô

dotv

orný

sub

strá

t

subt

ypzr

nito

stná

sku

pina

varie

tafo

rma

39

5.3 K¾úè na urèovanie pôdnych typov a subtypov

(1) Pôdy s håbkou do 10 cm na alebo z pevných silikátových a� karbonátovýchhornín, bez ïal�ích diagnostických horizontov, s výnimkou ochrického A-ho-rizontu, alebo organogénneho O-horizontu:

LITOZEM (LI)

(1.1) s ochrickým Ao-horizontom, bez ïal�ích diagnostických znakov� modálna (LIm)

(1.2) s opadankovým Oo-horizontom, alebo maèinovým Om-horizontom,bez A-horizontu � organogénna (LIo)

VARIETY: silikátová - qkarbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: pod¾a humusovej formyTYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:LI: Ao-R, Oo-R, Om - R 1

LIm: Ao-RLIo: Oo-R, Om-R

1 V sekvenciách pôdnych horizontov sú podèiarknuté dominantné diagnostické horizonty.

40

(2) Pôdy s ochrickým A-horizontom, bez ïal�ích diagnostických horizontov,z nespevnených silikátových a� karbonátových sedimentov, s výnimkou re-centných alúvií:

REGOZEM (RM)

(2.1) bez ïal�ích diagnostických znakov � modálna (RMm)

(2.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (RMa)

(2.3) s náznakmi podzolového Bs-horizontu bez prítomnosti E-horizontu� podzolová (RMp)

(2.4) s náznakmi mramorovaného Bg-horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (RMg)

(2. 5) s nástupom glejového redukèného Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm� glejová (RMG)

VARIETY: silikátová - qkarbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:RM: Ao-CRMm: Ao-CRMa: Akp-CRMp: Ao-(Bs)-CRMg: Ao-(Bg)-C, Ao-(Bg)-Cg-C

(symboly v zátvorkách = náznaky horizontu)RMG: Ao-C-Gr

41

(3) Pôdy s ochrickým A-horizontom z holocénnych fluviálnych sedimentov:

FLUVIZEM (FM)

(3.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, s výnim-kou mo�ných náznakov G-horizontu do 100 cm (Go, Gro-horizonty)

� modálna (FMm)

(3.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (FMa)

(3.3) s nástupom Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm � glejová (FMG)

(3.4) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (FMs)

(3.5) s náznakmi slancového Bn-horizontu (�truktúrne znaky - minimálnepeptizácia koloidov) a s obsahom výmenného Na+ 5 - 15 %

� slancová (FMc)

VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: akumulovaná - hprekrytá - y

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:FM: Ao-CFMm: Ao-A/C-C-Go (prípadne a� Gro)FMa: Akp-C-Go (ïalej ako FMm)FMG: AoGo-A/CGo-Go-Gro-GrFMs: Ao(S)- (ïalej ako iné FM)FMc: Aoe-A(Bn)-A(Bn)/C-CGo

1 Prítomnos� Gr-horizontu v håbke do 50 cm od povrchu odli�uje GL od FMG.

42

(4) Pôdy s rôznym silikátovým A-horizontom zo skeletnatých zvetralín pevnýcha spevnených silikátových hornín:

RANKER (RN)

(4.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálny (RNm)

(4.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (RNa)

(4.3) s maèinovým Om-horizontom � organogénny (RNo)

(4.4) s náznakmi kambického Bv-horizontu � kambizemný (RNk)

(4.5) s náznakmi melanického Aa-horizontu bez ïal�ích diagnostickýchhorizontov alebo len s ich náznakmi � andozemný (RNn)

(4.6) s náznakmi podzolového Bs-horizontu (znaky èiastoèného obohate-nia �elezom), alebo náznakmi eluviácie v A-horizonte (vybielené pies-kové zrná v jemnozemi, zbavené povlakov �eleza)

� podzolový (RNp)

VARIETY: kyslý - anasýtený - nkontaminovaný - x

FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:RN: A-C-RRNm: Au-C-R (obvykle s umbrickým Au-horizontom)RNo: Om(Au)-C-RRNa: Akp-C-RRNk: Au-(Bvu)-C-RRNn: A(a)-C-RRNp: Au(Ep)-(Bs)-C-R, Au(Ep)-(Bsv)-C-R, Au(Ep)-C-R

43

(5) Pôdy s molickým A-horizontom zo zvetralín pevných karbonátových hornín1,so skeletnatos�ou obvykle nad 30 %:

RENDZINA (RA)

(5.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, so zrete¾-ným prechodom do C-horizontu � modálna (RAm)

(5.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (RAa)

(5.3) s maèinovým terestrickým Omm-horizontom kyslého nadlo�ného hu-musu hrúbky > 10 cm nad zvyèajne vylúhovaným A-horizontom

� organogénna (RAo)

(5.4) s nástupom súvislej pevnej karbonátovej horniny 10 - 30 cm od povrchu� litozemná (RAq)

(5.5) s náznakmi kambického Bv-horizontu2 za prítomnosti uhlièitanov� kambizemná (RAk)

(5.6) so silne skeletnatým (> 50 %) molickým Am-horizontom hrúbky nad30 cm, s difúznym prechodom do C-horizontu, na sutinách a im po-dobných substrátoch3 � sutinová (RAj)

(5.7) s molickým Am-horizontom na rubifikovaných substrátoch typu ter-rae calcis, kde aspoò C1-horizont má Hue 10R a� 5YR, alebo Hue7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4 � rubifikovaná (RAr)

VARIETY: vylúhovaná - vkontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

1 T.j. hornín bohatých na bázické katióny (Ca, Mg) s obsahom CaCO3 alebo MgCO3 nad 75 %v zvetraline C-horizontu. Typickými horninami sú vápence, dolomity, serpentíny, sadrovce a ichneèisté variety, charakteristické jednostrannou minerálnou bohatos�ou s nadbytkom Ca, Mga nedostatkom ïal�ích �ivín, s malým rozpustným zvy�kom (plytkos� pôdy). Preva�ne nízkapórovitos� a vysoká tvrdos� hornín sú príèinou skeletnatosti nad 30 % v profile do 50 cm.Pararendziny majú pestrej�ie zastúpenie �ivín, hlb�ie pôdy, skelet < 30 %.

2 Znaky B-horizontu sa prejavujú na vrstevnatých svahovinách aj s cudzou eolickou prímesou.Oxidy Fe sa farebne uplatòujú napriek prítomnosti CaCO3, èasto s charakterom a� kalcikovéhohorizontu. Výraznej�ie znaky kambického horizontu sú u RAk vylúhovanej, kde vo vr�ku Bvc-ho-rizontu je mierne zvý�ený obsah �eleza. Ak je tento horizont dekarbonatizovaný, hodnotí saako kambický diagnostický Bv-horizont a pôda ako kambizem rendzinová.

3 Infiltráciou humusu do skeletnatého substrátu sa tvorí a� 80 cm hlboký A-horizont, s celkovemalým, v jemnozemi v�ak èasto s vy�e 30 % podielom humusu, s difúznym vyznievaním.

44

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:RA: Amc-Cc-RcRAm: Amc-Cc- Rc, Amc-A/Cc-Cc-RcRAa: Akp-Cc-RcRAo: Omm-Amc-Cc-RcRAq: Amc-RcRAk: Amc-(Bv)c-Cc-Rc, Am-(Bv)Ca-Cc-RcRAj: Amc-A/Cc-Cc, Amc-A/Cc-C1c-C2cRAr: Am-Cr-Dc (sekvencia s minimálnymi znakmi rubifikácie)

45

(6) Pôdy s molickým, niekedy a� ochrickým A-horizontom zo zvetralín spevne-ných karbonátovo-silikátových hornín, so skeletnatos�ou obvykle pod 30 %:

PARARENDZINA (PR)

(6.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (PRm)

(6.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (PRa)

(6.3) s náznakmi kambického Bv-horizontu1 za prítomnosti karbonátov� kambizemná (PRk)

(6.4) s náznakmi mramorovaného Bg-horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (PRg)

(6. 5) s molickým a� ochrickým A-horizontom z rubifikovaných zvetralínkarbonátovo-silikátových hornín, kde aspoò C1-horizont má Hue 10Ra� 5YR, alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4

� rubifikovaná (PRr)

VARIETY: vylúhovaná - vkontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PR: Amc-Cc (niekedy a�: Aoc-Cc)PRm: Amc-Cc, Amc-A/Cc-CcPRa: Akp-CcPRk: Amc-(Bv)c-Cc, Am-(Bv)Ca-CcPRg: Amc-(Bg)-Cgc-CcPRr: Am-Cr-Dc (sekvencia s minimálnymi znakmi rubifikácie)

1 Pozri 2. poznámku u RA.

46

(7) Pôdy s molickým smonicovým A-horizontom z textúrne �a�kých napuèia-vacích substrátov (> 30 % èastíc < 0,002 mm v håbke aspoò do 60 cm odpovrchu):

SMONICA (SA)

(7.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (SAm)

(7.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (SAa)

(7.3) s náznakmi mramorovaného horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (SAg)

VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SA: Amn-A+C-CSAm: Amn-A+C-C,SAa: Akp-Amn-A+C-CSAg: Amn-A+Cg-Cg-C

47

(8) Pôdy s molickým karbonátovým alebo silikátovým A-horizontom z nespev-nených hornín:

ÈERNOZEM (ÈM)

(8.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (ÈMm)

(8.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (ÈMa)

(8.3) s náznakmi luvického Bt-horizontu pod molickým Am-horizontom(minimálne prítomnos� koloidných povlakov v celom prechodnomdekarbonatizovanom A/C horizonte) � hnedozemná (ÈMh)

(8.4) s luvickým Bt-horizontom pod molickým Am-horizontom� luvizemná (ÈMl)

(8.5) s náznakmi kambického Bv-horizontu pod molickým Am-horizontom(minimálne vylúhovanie karbonátov v celom prechodnom dekarbo-natizovanom A/C-horizonte) � kambizemná (ÈMk)

(8.6) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu do 100 cm v C-horizonte� èiernicová (ÈMè)

(8. 7) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (ÈMs)

VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:ÈM: Am-CÈMm: Am-A/C-CÈMa: Akp-Am-A/C-CÈMh: Amq-A(Bt)/C-Cc, Amq-A(Bt)/CCa-CcÈMl: Amq-Bt-B/C-CcÈMk: Amq-A(Bv)/C-Cc, Amq-A(Bv)/CCa-CcÈMè: Amc-A/Cc-C(Go)c-CGocÈMs: Am(S)-- (ïalej ako ÈMm, ÈMè)

48

(9) Pôdy s molickým èiernicovým A-horizontom a glejovým G-horizontom:

ÈIERNICA (ÈA)

(9.1) s oxidaènými znakmi (�kvrny, zhluky a noduly Fe alebo Mn) v molic-kom èiernicovom Amè-horizonte; bez glejového redukèného Gr-ho-rizontu do 100 cm � modálna (ÈAm)

(9.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (ÈAa)

(9.3) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu v prechodnom A/C hori-zonte; bez glejového redukèného Gr-horizontu do 100 cm od povrchu

� èernozemná (ÈAb)

(9.4) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu v molickom èiernicovomAm-horizonte a s glejovým redukèným Gr-horizontom do 100 cm odpovrchu1 � glejová (ÈAG)

(9.5) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky do 50 cm, s prechodomdo molického èiernicového Amè-horizontu � organozemná (ÈAt)

(9.6) s náznakmi slancového Bn-horizontu (minimálne peptizácia koloidov)a s obsahom výmenného Na+ 5 - 15 % � slancová (ÈAc)

(9.7) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (ÈAs)

VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: prekrytá - yTYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:ÈA: Amè-CGÈAm: Amè-A/CGo-CGo-GroÈAa: Akp-Amè-A/CGo-CGo-GroÈAb: Am-A/CGo-CGoÈAG: Amè-A/Go-A/CGo-Go-Gro-GrÈAt: (Ot)-Am-- (ïalej spravidla ako ÈAG),

Oh-Amè� (ïalej spravidla ako ÈAG)ÈAc: Amè-A(Bn)-A(Bn)/Cc-Cc (tie� znaky S a G v sole)ÈAs: Amsc-A(S)/Cc-CGo

1 Prítomnos� molického èiernicového A-horizontu odli�uje ÈAG od GL.

49

(10) Pôdy s luvickým B-horizontom pod ochrickým alebo umbrickým A-hori-zontom:

HNEDOZEM (HM)

(10.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ichnáznakov s koeficientom textúrnej diferenciácie B-horizontu 1,2 - 1,6

� modálna (HMm)

(10.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (HMa)

(10.3) s náznakmi eluviálneho luvického El-horizontu a s výrazným luvickýmBt-horizontom (koeficient textúrnej diferenciácie 1,6 - 2,2)

� luvizemná (HMl)

(10.4) s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (HMg)

(10.5) s luvickým Bt-horizontom na rubifikovaných viacèlenných substrá-toch, kde aspoò èas� B-horizontu má farbu Hue 10R a� 5YR aleboHue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 41 � rubifikovaná (HMr)

VARIETY: (nasýtená)kyslá - akontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:HM: A-Bt-CHMm: Aoq-Bt-B/C-C, Au-Bt- B/C-CHMa: Akp-Bt-B/C-CHMl: Aoq-(El)-Bt-B/C-CHMg: Aoq-Btg-B/Cg-Cg, Ao-Btg-B/Cg-CHMr: Aoq-Btr-B/C-Dc (minimálne znaky rubifikácie),

Aoqr-Btr-B/Cr-Cr-Dc

1 Íly z terrae calcis, rubifikované zvetraliny karbonátovo-silikátových hornín, a pod.

50

(11) Pôdy s eluviálnym luvickým E-horizontom a luvickým B-horizontom, podochrickým A-horizontom:

LUVIZEM (LM)

(11.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov s výnimkou rozptýlených znakov oglejenia a s koeficientomtextúrnej diferenciácie B-horizontu > 2,2 � modálna (LMm)

(11.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (LMa)

(11.3) s náznakmi podzolizácie v eluviálnom horizonte (popri íle aj výraz-nej�ie ochudobnenie o seskvioxidy - vybielené zrná zbavené povlakov�eleza, s hodnotou V < 30 %)1 � podzolová (LMp)

(11.4) s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (LMg)

(11.5) s eluviálnym luvickým El-horizontom a luvickým Bt-horizontom narubifikovaných viacèlenných substrátoch, kde aspoò èas� B-horizontumá farbu za vlhka Hue 10R a� 5YR a Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhkaje > 42 � rubifikovaná (LMr)

VARIETY: (nasýtená)kyslá - akontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - hprekrytá - y

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:LM: Ao-El-Bt-CLMm: Aoq-El-Bt-B/C-CLMa: Akp-El-Bt-B/C-C, Akp-(El)-Bt-B/C-CLMp: Aoq-El(s)-Bt-B/C-CLMg: Aoq-El-Btg-B/C-CLMr: Aoq-El-Btr-B/C-Dc (minimálne znaky rubifikácie),

Aoqr-Elr-Btr-B/Cr-Cr-Dc

1 Stanovenie pod¾a Mehlicha.2 Íly z terrae calcis, rubifikované zvetraliny karbonátovo-silikátových hornín, a pod.

51

(12) Pôdy s kambickým B-horizontom, pod ochrickým alebo umbrickým A-hori-zontom:

KAMBIZEM (KM)

(12.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálna (KMm)

(12.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (KMa)

(12.3) s alteraènými znakmi v Bv-horizonte, podmienenými preva�ne vylú-hovaním karbonátov v èasti pedonu pod A-horizontom a s karboná-tovým C-horizontom � rendzinová (KMv)

(12.4) s alteraènými znakmi v Bv-horizonte, podmienenými preva�ne vylú-hovaním karbonátov v èasti pedonu pod A-horizontom a s karboná-tovo-silikátovým C-horizontom � pararendzinová1 (KMi)

(12.5) s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, bez prítomnosti eluviál-neho E-horizontu � podzolová (KMp)

(12.6) s kambickým andickým Bvn-horizontom aspoò v èasti B-horizontu2

� andozemná (KMn)

(12.7) s kambickým luvickým Bvt-horizontom aspoò v èasti B-horizontu� luvizemná (KMl)

(12.8) s kambickým mramorovaným Bvg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (KMg)

(12.9) s nástupom glejového redukèného Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm� glejová (KMG)

(12.10) s kambickým Bv-horizontom na rubifikovaných substrátoch, kde aspoòèas� B-horizontu má Hue 10R a� 5YR alebo Hue 7,5YR, ak Chroma zavlhka je > 43 � rubifikovaná (KMr)

1 Vo vy��ích polohách geneticky nadväzuje najmä na pararendzinu vylúhovanú na podobnýchkarbonátovo-silikátových horninách. Hranica dekarbonatizácie mô�e by� tie� geologicky pod-mienená (hlavné a bazálne súvrstvie).

2 Hrúbka a farebná kontrastnos� B-horizontu v porovnaní s A-horizontom sú najcharakteristic-kej�ími vizuálnymi diferenciaènými kritériami pre odlí�enie KMm od AM (resp. kambickéhoandického od kambického B-horizontu).

3 Rubifikované znaky silikátových hornín (braunlém, rotlém) a pod.

52

VARIETY: nasýtená - nkyslá - akontaminovaná - x

FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:KM: Ao-Bv-C, Au-Bv-CKMm: Aoq-A/Bv-Bv-B/C-C, Au-A/Bv-Bv-B/C-CKMa: Akp-Bv-B/C-CKMv: Au-Bv-Cc,KMi: Au-Bv-CcKMp: Aup-Bvs-B/C-CKMn: Aua-Bvn-B/C-CKMl: Aoq-Bvt-B/C-CKMg: Aoq-Bvg-B/C-CgKMG: Aoq-Bv-B/C-C a� GrKMr: Aoq-Bvr-B/C-D (minimálne znaky rubifikácie),

Aur-Bvr-B/Cr-Cr-D

53

(13) Pôdy s melanickým A-horizontom1 a s kambickým andickým B-horizontom,zo zvetralín vulkanických hornín s prevahou vitrických substancií:

ANDOZEM (AM)

(13.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (AMm)

(13.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (AMa)

(13.3) so silne skeletnatým Bvn-horizontom (obsah skeletu > 50 %)� rankrová (AMu)

VARIETY: nasýtená - nkyslá - akontaminovaná - x

FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:AM: Aa-Bvn-CAMm: Aa-A/Bvn-Bvn-B/C-CAMa: Akp-Aa-Bvn-B/C-CAMu: Aa-Bvn-B/C-C

1 Hrubý tmavý humusový A-horizont výrazne dominuje a potláèa vizuálne znaky B-horizontu.Ten vzh¾adom na difúzny prechod s A-horizontom, vysoký obsah humusu a tmavú farbu, mámorfologický charakter a� prechodného A/C horizontu.

54

(14) Pôdy s eluviálnym podzolovým E-horizontom a s podzolovým seskvioxido-vým B-horizontom, pod ochrickým alebo umbrickým humusovo-eluviálnymhorizontom:

PODZOL (PZ)

(14.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálny (PZm)

(14.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (PZa)

(14.3) s podzolovým Bs-horizontom a s náznakmi podzolového eluviálnehoEp-horizontu1 � kambizemný (PZk)

(14.4) s náznakmi glejového G-horizontu v podzolovom Bs-horizonte a v C-ho-rizonte do 100 cm od povrchu2 � glejový (PZG)

(14.5) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu s hrúbkou za vlhka do 30 cm� organozemný (PZt)

(14.6) s podzolovým humusovo-seskvioxidovým Bsh-horizontom�humusovo-�elezitý (PZz)

VARIETY: kontaminovaný - xFORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PZ: Aop-Ep-Bs-CPZm: Aop-Ep-Bsv-B/C-CPZa: Akp-(Ep)-Bsv-B/C-CPZk: Aup-(Ep)-Bsh-B/C-CPZG: Aup-Ep-Bsv-BsvGo-B/CGro-CGroPZt: (Ot)-Aup-Ep-Bsh-B/C-CPZz: Aup-Ep-Bsh-Bsv-B/C-C

1 Diagnostické znaky: (a) vybielené zrná v Ae-horizonte, ochudobnené o �elezo a koloidy, alebo(b) E-horizont, ale hnedej farby (nie popolavo-sivej).

2 Tvorba znakov vplyvom podzemnej, alebo boènej podpovrchovej vrstevnej vody. U PZG ideèasto o reliktné znaky.

55

(15) Pôdy s mramorovaným B-horizontom, bez vyvinutého luvického B-horizontu,pod ochrickým A-horizontom bez/alebo s eluviálnym hydromorfným E-ho-rizontom:

PSEUDOGLEJ (PG)

(15.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálny (PGm)

(15.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (PGa)

(15.3) s mramorovaným luvickým Bgt-horizontom v èasti B-horizontu� luvizemný (PGl)

(15.4) s eluviálnym hydromorfným En-horizontom a s výskytom stagnogle-jových znakov1 � stagnoglejový (PGx)

(15.5) s glejovým Gr-horizontom pod mramorovaným Bg-horizontom do100 cm od povrchu � glejový (PGG)

(15.6) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,resp. s humolitovým Oh-horizontom hrúbky za vlhka do 50 cm nadmramorovaným Bg-horizontom � organozemný (PGt)

(15.7) s mramorovaným Bg-horizontom z rubifikovaných substrátov, s farbouHue 10R a� 5YR alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4

� rubifikovaný (PGr)

VARIETY: (kyslý)nasýtený - nkontaminovaný - x

FORMY: erodovaný - eakumulovaný - h

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PG: Ao-Bg-Cg, Ao-En-Bg-CgPGm: Aoq-Bgv-Cg, Aoq-En-Bgv-CgPGa: Akp-Bg-CgPGl: Aoq-En-Bgt-CgPGx: Ao(Ot)-En-Bgv-Cg (príp. Gr, R, a pod. )PGG: Aoq-En-Bg-Cg-GrPGt: (Ot)-Bg-Cg, Oh-Bg-CgPGr: Aoq-Bgr-Cr, Aoq-En-Bgr-Cr

1 Pozri "Stagnoglejové diagnostické znaky" str. 23.

56

(16) Pôdy s glejovým redukèným G-horizontom do 50 cm od povrchu1 :

GLEJ (GL)

(16.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov pod och-rickým A-horizontom � modálny (GLm)

(16.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (GLa)

(16.3) s glejovým redukèným Gr-horizontom pod maèinovým hydromorf-ným Omh-horizontom alebo humolitovým Oh-horizontom priamoalebo cez jeho red-ox zónu, bez humusového A-horizontu

� moèiarový (GLy)

(16.4) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky za vlhka do 50 cm odpovrchu na glejovom G-horizonte � organozemný (GLt)

VARIETY: (nasýtený)kyslý - akarbonátový - ctiónový - tkontaminovaný - x

FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:GL: Ao-GrGLm: AoGro-Gro-GrGLa: Akp-Gro-GrGLy: Omh-Gro-GrGLt: (Ot)-AoG-Gro-Gr, Oh-AoG-Gro-Gr

1 Na textúrne ¾ahkých substrátoch mô�u by� morfologické znaky Gr-horizontu nevýrazné, pretona identifikáciu pou�ijeme priemernú hladinu podzemnej vody do 50 cm od povrchu.

57

(17) Pôdy s ra�elinovým alebo s humolitovým O-horizontom nad glejovým G-ho-rizontom alebo nad kompaktnou horninou zamedzujúcou odtok vody:

ORGANOZEM (OM)

(17.1) s ra�elinovým fibrickým (vrchoviskovým) Otf-horizontom (nad 50 cm),alebo s humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm)

� modálna (OMm)

(17.2) s ra�elinovým folickým (slatinným) Otl-horizontom (nad 50 cm), alebos humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm) � slatinná (OMe)

(17.3) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom � kultizemná (OMa)

(17.4) s ra�elinovým Ot-horizontom hrúbky za vlhka 10 - 50 cm, alebo hu-molitovým Oh-horizontom hrúbky 50 - 100 cm nad pevnou horninou

� litozemná (OMq)

(17.5) s ra�elinovým Ot-horizontom hrúbky 30 - 50 cm alebo humolitovýmOh-horizontom hrúbky 50 - 100 cm na glejovom Gr-horizonte

� glejová (OMG)

VARIETY: nasýtená - nkyslá - akarbonátová - ckontaminovaná - x

FORMY: fibrická - fmezická - msaprická - sfolická - l

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:OM: Ot-G, Oh-GOMm: Otf-Gro-Gr, Oh-Gro-GrOMe: Otl-Gro-Gr, Oh-Gro-GrOMa: Akp-Oh-Gro-GrOMq: Ot-R, Oh-ROMG: Ot-Gr, Oh-Gr

58

(18) Pôdy so slaniskovým S-horizontom:

SLANISKO (SK)

(18.1) s ochrickým Ao-horizontom bez ïal�ích diagnostických horizontovalebo ich náznakov s výnimkou glejových (glejový redukèný Gr-ho-rizont > 100 cm) � modálne (SKm)

(18.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemné (SKa)

(18.3) so slancovým Bn-horizontom, alebo jeho náznakmi (s obsahom vý-menného Na+ > 5 %) � slancové (SKc)

(18.4) s glejovým redukèným Gr-horizontom do 100 cm od povrchu� glejové (SKG)

(18.5) s molickým èiernicovým Amè-horizontom � èiernicové (SKè)

VARIETY: vylúhované - vkarbonátové - csulfidické - skontaminované - x

FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SK: SA-C-GSKm: SAoc-SA/Cc-CGo(S)cSKa: Akp-(S)C-- (ïalej ako iné SK)SKc: SAe-Bnt(S)C--, SAe-(Bnt)SC-CGo(S)cSKG: SAoc-Go(S)c-a� GrcSKè: SAm-- (ïalej ako SKm)

59

(19) Pôdy so slancovým B-horizontom pod humusovo-eluviálnym horizontom:

SLANEC (SC)

(19.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov s výnimkou glejových � modálny (SCm)

(19.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (SCa)

(19.3) so slancovým soloïovým Bnd-horizontom, znakmi E alebo (E+B)horizontu a okysleným Ae-horizontom � soloïový (SCd)

(19.4) so slancovým Bn-horizontom pod 50 cm a s ochrickým Ao-horizon-tom � fluvizemný (SCf)

(19.5) so slancovým Bn-horizontom pod 50 cm a s molickým èiernicovýmAmè-horizontom � èiernicový (SCè)

VARIETY: �FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SC: Aoe-Bn-CSCm: Aoe-Bn-B/C-Go a� GrSCa: Akp-Bn-B/C-Go a� GrSCd: Aoe-(E)-Bnd-B/C-Go a� GrSCf: Aoe-Bn-B/C-C-Go a� GrSCè: Ame-Bn-Go a� Gr

60

(20) Pôdy s kultizemným melioraèným A-horizontom > 35 cm, alebo aj so zvy�-kom pôvodného diagnostického horizontu hrúbky > 10 cm:

KULTIZEM (KT)

(20.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo aj s náznakmi diagnos-tických horizontov hrúbky < 10 cm � modálna (KTm)

(20.2) so zvy�kom molického Am-horizontu � èernozemná (KTb)

(20.3) so zvy�kom molického èiernicového Amè-horizontu� èiernicová (KTè)

(20.4) so zvy�kom luvického Bt-horizontu � hnedozemná (KTh)

(20.5) so zvy�kom eluviálneho luvického El-horizontu nad luvickým Bt-ho-rizontom � luvizemná (KTl)

(20.6) so zvy�kom kambického Bv-horizontu � kambizemná (KTk)

(20.7) so zvy�kom mramorovaného Bg-horizontu � pseudoglejová (KTg)

(20.8) so zvy�kom glejového G-horizontu � glejová (KTG)

(20.9) so zvy�kom slaniskového S-horizontu � slanisková (KTs)

(20.10) so zvy�kom slancového Bn-horizontu � slancová (KTc)

VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - calkalická - zkontaminovaná - x

FORMY: záhradná - grigolovaná - rterasovaná - t

TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:KT: Akm-CKTm: Akm-CKTb: Akm-(Am)-A/C-C, Akm-Am-A/C-CKTè: Akm-(Amè)-A/C-C, Akm-Amè-A/C-CKTh: Akm-(Bt)-Bt-CKTl: Akm-(El)-Bt-B/C-CKTk: Akm-(Bv)-C, Akm-Bv-CKTg: Akm-(Bg)-CgKTG: Akm-(Gro)-GrKTs: Akm-(S)-CgKTc: Akm-(Bn)-Cg

61

(21) Pôdy s antrozemným A-horizontom vzniknutým z premiestnených antropo-génnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke > 35 cm:

ANTROZEM (AN)

(21.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, s hrúbkouAd-horizontu > 10 cm � modálna (ANm)

(21.2) s antrozemným iniciálnym Adi-horizontom o hrúbke 1 - 10 cm s ob-sahom organického C > 0,3 % � iniciálna (ANä)

(21.3) s antrozemným rekultivaèným Adr-horizontom� rekultivaèná (ANô)

(21.4) s umelým prekryvom prirodzených pôd výrazne odli�ným antropogén-nym materiálom (ra�elina, humolit, kompost, humózna zemina a pod.)charakteru Ad-horizontu o hrúbke > 35 cm

� prekryvná (ANw)

VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - calkalická - zkontaminovaná - x

FORMY: urbická - udepóniová - dhaldová - b

TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:AN: Ad-C-DANm: Ad-C-D, Ad-CANä: Adi-C-DANô: Adr-C-D, Adr-DANw: Ad-A-C, Ad-B-C, Ad-C

63

6.PO

ROV

NA

NIE

PÔ

DN

YCH

JED

NO

TIEK

MKS

P S

TAXO

NÓ

MIO

U W

RB

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KYLi

toze

mm

odál

na, v

. sili

káto

vám

odál

na, v

. kar

boná

tová

orga

nogé

nna

LIm

q

LIm

c

LIo

Lith

ic L

epto

sols

Ren

dzi-

Lith

ic L

epto

sols

*1.

His

ti-Li

thic

Lep

toso

ls*

2. F

oli-

Lith

ic L

epto

sols

*

* =

názo

v pr

eva�

ne tv

oren

ý ko

mbi

náci

ou o

ficiá

l-ny

ch su

bjed

notie

k pô

dnej

kat

egór

ie, r

esp.

pod

-¾a

náv

rhu

jedn

otie

k tre

tej ú

rovn

e (k

ateg

órie

)

Rego

zem

mod

álna

, v. s

iliká

tová

mod

álna

, v. k

arbo

náto

váku

ltize

mná

podz

olov

áps

eudo

glej

ová

glej

ová

RM

mq

RM

mc

RM

aR

Mp

RM

gRM

G

1. E

utri

c R

egos

ols,

2. D

ystr

ic R

egos

ols

Cal

cari

c R

egos

ols

(¾ahk

á: C

alca

ric

Are

noso

ls)

ako

iné

RM

spod

ic*

�st

agni

c* �

gley

ic*

�

=

text

úrna

skup

ina

pôd

¾ahk

ých:

Hap

lic (P

rotic

,Le

ptic

) A

reno

sols

. (P

rotic

= b

ez z

rete

¾néh

oA

-hor

izon

tu z

rec

entn

ých

viat

ych

pies

kov)

* =

ïale

j ako

iné

subt

ypy

(nap

r.: s

podi

c H

aplic

Are

noso

ls)

Fluv

izem

mod

álna

(na

sýte

ná)

mod

álna

, v. k

yslá

mod

álna

, v. k

arbo

náto

váku

ltize

mná

glej

ová

slan

isko

vásl

anco

vá

FMm

FMm

a

FMm

c

FMa

FMG

FMs

FMc

Eutr

ic F

luvi

sols

Dys

tric

Flu

viso

lsC

alca

ric

Fluv

isol

sak

o in

é FM

gley

ic*

�st

agni

c* �

sodi

c* �

Vyj

adre

nie

text

úrne

j sk

upin

y pô

d v�

eobe

c-ne

: ¾ah

ká -

are

nic*

�, �

a�ká

- v

ertic

* �

Rank

erm

odál

ny, v

. kys

lý

mod

álny

, v. n

asýt

ený

kulti

zem

nýor

gano

génn

y

kam

bize

mný

, v. k

yslý

kam

bize

mný

, v. n

asýt

ený

ando

zem

nýpo

dzol

ový

RN

ma

RN

mn

RN

aR

No

Rnk

a

RN

kn

RN

nR

Np

1. S

kele

tic (S

keli-

Dys

tric

) Lep

toso

ls2.

Um

bric

Lep

toso

ls, 3

. Dys

tric

Lep

toso

ls1.

Ske

letic

(Ske

li-Eu

tric

) Lep

toso

ls2.

Mol

lic L

epto

sols

, 3. E

utri

c Le

ptos

ols

ako

iné

RN

1. F

oli-

Skel

etic

Lep

toso

ls2.

His

ti-Sk

elet

ic L

epto

sols

1. a

ko R

Nm

a , 2.

Cam

bi-D

ystr

ic L

epto

sols

1. a

ko R

Nm

n , 2

. Cam

bi-E

utri

c Le

ptos

ols

Teph

ri-S

kele

tic L

epto

sols

*ak

o R

Nm

a

64

Rend

zina

mod

álna

kulti

zem

náor

gano

génn

a

litoz

emná

kam

bize

mná

sutin

ová

rubi

fikov

aná

var

.: vy

lúho

vaná

RA

mR

Aa

RA

o

RA

qR

Ak

RA

jR

Ar

RAv

Ren

dzic

Lep

toso

lsak

o in

é R

Am

1. F

oli-

Ren

dzic

Lep

toso

ls*

2. H

isti-

Ren

dzic

Lep

toso

ls*

Ren

dzic

Lep

toso

lsR

endz

ic L

epto

sols

Skel

i-R

endz

ic L

epto

sols

*C

hrom

i-R

endz

ic L

epto

sols

*ak

o in

é R

A

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KY

Para

rend

zina

mod

álna

kulti

zem

náka

mbi

zem

náps

eudo

glej

ová

rubi

fikov

aná

var

.: vy

lúho

vaná

PRm

PRa

PRk

PRg

PRr

PRv

Cal

cari

c C

ambi

sols

ako

iné

PRC

alca

ric

Cam

biso

lsSt

agni

-Cal

cari

c C

ambi

sols

Chr

omi-

Cal

cari

c C

ambi

sols

ako

iné

RA

Smon

ica

mod

álna

kulti

zem

náps

eudo

glej

ová

var

.: ka

rbon

átov

á

SAm

SAa

SAg

SAc

1. H

aplic

Ver

tisol

s, 2

. Cal

cic

Ver

tisol

sak

o in

é SA

1. S

tagn

i-H

aplic

Ver

tisol

s*2.

Sta

gni-

Cal

cic

Ver

tisol

s*C

alca

ric

Ver

tisol

s*

Èer

noze

mm

odál

naku

ltize

mná

hned

ozem

nálu

vize

mná

kam

bize

mná

èier

nico

vásl

anis

ková

var

.: ka

rbon

átov

á

ÈM

mÈ

Ma

ÈM

hÈ

Ml

ÈM

kÈ

Mè

ÈM

sÈ

Mc

Hap

lic C

hern

ozem

sak

o in

é È

MLu

vi-H

aplic

Che

rnoz

ems

Luvi

c Ph

aeoz

ems

Cam

bi-H

aplic

Che

rnoz

ems*

Hap

lic C

hern

ozem

ssa

lic*

�ca

lcar

ic*

�

Vyj

adre

nie

text

úrne

j sk

upin

y pô

d v�

eobe

c-ne

: ¾ah

ká -

are

nic*

�, �

a�ká

- v

ertic

* �

65

Èie

rnic

am

odál

na

kulti

zem

náèe

rnoz

emná

glej

ová

orga

noze

mná

slan

cová

slan

isko

vá v

ar.:

karb

onát

ová

ÈA

m

ÈA

aÈ

Ab

ÈA

GÈ

At

ÈA

cÈ

As

ÈA

c

1. M

ollic

Flu

viso

ls2.

Hap

li-G

leyi

c C

hern

ozem

s*ak

o in

é È

A1.

Mol

lic F

luvi

sols

2. G

leyi

-Hap

lic C

hern

ozem

s*M

ollic

Gle

ysol

sH

isti-

Mol

lic G

leys

ols

sodi

c* �

salic

* �

calc

aric

* �

= z

alu

viál

nych

sed

imen

tov

= z

nea

luvi

álny

ch s

edim

ento

v

= z

alu

viál

nych

sed

imen

tov

= z

nea

luvi

álny

ch s

edim

ento

v

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KY

Hne

doze

mm

odál

na

var

.: ky

slá

kulti

zem

nálu

vize

mná

pseu

dogl

ejov

áru

bifik

ovan

á

HM

m

HM

ma

HM

aH

Ml

HM

gH

Mr

1. H

aplic

Luv

isol

s2.

Cal

cic

Luvi

sols

Hap

li-D

ystr

ic L

uvis

ols

ako

iné

HM

Alb

i-H

aplic

Luv

isol

s*St

agni

-Hap

lic L

uvis

ols*

Chr

omic

Luv

isol

s

=¾a

hká:

Luv

ic A

reno

sols

=s

kalc

ikov

ým C

a-ho

rizo

ntom

, ale

bo s

aku

mu-

láci

ou m

äkký

ch z

hluk

ov C

aCO

3 do

125

cm

Luvi

zem

mod

álna

var

.: ky

slá

kulti

zem

nápo

dzol

ová

pseu

dogl

ejov

áru

bifik

ovan

á

LMm

LMm

a

LMa

LMp

LMg

LMr

Alb

ic L

uvis

ols

Alb

i-D

ystr

ic L

uvis

ols*

ako

iné

LMH

aplic

Glo

ssis

ols

Stag

nic

Glo

ssis

ols

Alb

i-C

hrom

ic L

uvis

ols

= ¾a

hká:

Alb

i-Lu

vic

Are

noso

ls*

Kam

bize

mm

odál

na, v

. nas

ýten

ám

odál

na, v

. kys

lá

kulti

zem

náre

ndzi

nová

para

rend

zino

vápo

dzol

ová

KM

mn

KM

ma

KM

aK

Mv

KM

iK

Mp

Eutr

ic C

ambi

sols

1. D

ystr

ic C

ambi

sols

2. C

ambi

c U

mbr

isol

s3.

Hap

lic U

mbr

isol

sak

o in

é K

MEu

tric

Cam

biso

lsEu

tric

Cam

biso

lsC

ambi

c Po

dzol

s

=¾a

hká:

Cam

bic

Are

noso

lsps

efiti

cká:

1. S

keli-

� (E

utric

, Dys

tric)

Cam

biso

ls2.

Ske

letic

Um

bris

ols

=le

n m

alá

èas�

66

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KY

ando

zem

ná

luvi

zem

náps

eudo

glej

ová

glej

ová

rubi

fikov

aná

KM

n

KM

lK

Mg

KMG

KM

r

1. C

ambi

-� A

ndos

ols

2. T

ephr

i-�

Cam

biso

ls*

Luvi

-� C

ambi

sols

*St

agni

-� C

ambi

sols

*G

leyi

c C

ambi

sols

(Eut

ri-,

Dys

tri-

) Chr

omic

Cam

biso

ls

= s

trik

tne

pod¾

a W

RB

And

ozem

mod

álna

, v. n

asýt

ená

mod

álna

, v. k

yslá

kulti

zem

nára

nkro

vá

AM

mn

AM

ma

AM

aA

Mu

Eutr

ic A

ndos

ols

1. P

achi

c A

ndos

ols

2. V

itric

And

osol

s3.

Pac

halic

And

osol

s4.

Sili

c (U

mbr

i-Si

lic) A

ndos

ols

ako

iné

AM

skel

etic

* �

= A

-hor

: um

bric

farb

a, >

50

cm a

> 6

% o

rg. C

.=

vitr

-and

ic h

or.,

al. t

extú

rne

¾ah�

í ako

hlin

itý=

alu-

andi

c ho

r. a

vlas

tnos

ti ak

o Pa

chic

And

osol

s=

iné

dyst

rick

é an

doze

me

Podz

olm

odál

ny

kulti

zem

nýka

mbi

zem

ný

glej

ový

orga

noze

mný

hum

usov

o-�e

lezi

tý

PZm

PZa

PZk

PZG

PZo

PZz

1. H

aplic

Pod

zols

2. (D

uric

Pod

zols

)ak

o in

é PZ

1. U

mbr

ic P

odzo

ls2.

Cam

bic

Podz

ols

Gle

yic

Podz

ols

1. F

oli-

Hap

lic P

odzo

ls*

2. H

isti-

Hap

lic P

odzo

ls*

1. H

aplic

Pod

zols

2. H

umic

Pod

zols

= lo

káln

e

Pseu

dogl

ejm

odál

ny

var

.: na

sýte

ný

kulti

zem

nýlu

vize

mný

stag

nogl

ejov

ý

PGm

PGm

n

PGa

PGl

PGx

1. D

ystr

ic P

lano

sols

2. H

aplic

Sta

gnos

ols

1. E

utri

c Pl

anos

ols

2. H

aplic

Sta

gnos

ols

ako

iné

PG1.

Luv

ic S

tagn

osol

s2.

Alb

ic S

tagn

osol

sH

aplic

Sta

gnos

ols

= lo

káln

e

67

Pseu

dogl

ejgl

ejov

ýor

gano

zem

nýru

bifik

ovan

ý

PGG

PGt

PGr

Gle

yic

Stag

noso

lsH

isti-

Hap

lic S

tagn

osol

sC

hrom

i- �

Gle

jm

odál

ny

kulti

zem

ným

oèia

rový

orga

noze

mný

var

.: ky

slý

karb

onát

ový

GLm

GLa

GLy

GLt

GLa

GLc

1. H

aplic

Gle

ysol

s2.

Flu

vic

Gle

ysol

sak

o in

é G

L1.

His

ti-M

ollic

Gle

ysol

s2.

His

ti-U

mbr

ic G

leys

ols

1. H

isti-

Mol

lic G

leys

ols

2. H

isti-

Um

bric

Gle

ysol

sdy

stri

c* �

calc

aric

* �

= z

rôzn

ych

sedi

men

tov,

okr

em re

cent

ných

alú

vií

= z

rec

entn

ých

aluv

iáln

ych

sedi

men

tov

Org

anoz

emm

odál

nasl

atin

náku

ltize

mná

litoz

emná

glej

ová

var

.:na

sýte

náky

slá

karb

onát

ová

OM

mO

Me

OM

aO

Mq

OM

G

OM

n

OM

a

OM

c

Hap

lic (F

olic

, Fib

ric)

His

toso

lsH

aplic

(Fib

ric,

Fol

ic) H

isto

sols

ako

iné

OM

Lept

ic H

isto

sols

1. H

aplic

(Fib

ric)

His

toso

ls2.

His

tic G

leys

ols*

eutr

ic*

�dy

stri

c* �

calc

aric

* �

=ch

arak

teri

stik

y "f

olic

" a "f

ibri

c" v

MK

SP a

WR

Bni

e sú

pln

e zh

odné

Slan

isko

mod

álne

kulti

zem

nésl

anco

végl

ejov

éèi

erni

cové

var

.:ka

rbon

átov

ésu

lfidi

cké

SKm

SKa

SKc

SKG

SKè

SKc

SKs

1. H

aplic

Sol

onch

aks

2. S

alic

Flu

viso

lsak

o in

é SK

1. S

odic

Sol

onch

aks,

2. S

alic

Sol

onet

zG

leyi

c So

lonc

haks

Mol

lic S

olon

chak

sca

lcar

ic*

�1.

Thi

onic

Flu

viso

ls, 2

. Thi

onic

* �

= S

K n

a al

úviá

ch

(2) =

s ná

stup

om s

lani

skov

ého

S-ho

rizo

ntu

od 2

0 -

50 c

m

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KY

68

MKS

P -

2000

WRB

1 - 1

994

POZN

ÁM

KY

Slan

ecm

odál

nyku

ltize

mný

solo

ïový

fluvi

zem

nýèi

erni

cový

SCm

SCa

SCd

SCf

SCè

1. H

aplic

Sol

onet

z, 2

. Gle

yic

Solo

netz

ako

iné

SCA

lbi-

Hap

lic S

olon

etz*

1. H

aplic

Sol

onet

z, 2

. Gle

yic

Solo

netz

Mol

lic S

olon

etz

(2) =

s G

r-ho

rizo

ntom

do

100

cm o

d po

vrch

u

= A

lbic

Sol

onet

z (S

oloï

mod

álny

) - v

SR

nezi

sten

ý

= v

�etk

y SC

s m

olic

kým

A-h

oriz

onto

m

Kulti

zem

pôdn

a fo

rma:

záhr

adná

rigo

lova

náte

raso

vaná

KTg

KTr

KTt

Hor

tic A

nthr

osol

sA

ri-A

nthr

opic

Reg

osol

sA

ri-A

nthr

opic

Reg

osol

s

Taxo

nóm

iou

WR

B m

o�no

vyj

adri

� ku

ltize

me

aan

troz

eme

MK

SP le

n na

úro

vni k

ateg

órií

"for

-m

a", r

esp.

"va

riet

a" (e

utri

c* �

, dys

tric

* �

, cal

-ca

ric*

�, a

lkal

ic*

�)

Ant

roze

mpô

dna

form

a:ur

bick

áde

póni

ová

hald

ová

AN

u

AN

d

AN

b

Urb

i-A

nthr

opic

Reg

osol

sU

rbi-

Ant

hrop

ic R

egos

ols

Ant

hrop

o-Sk

elet

ic L

epto

sols

1W

orld

Ref

eren

ce B

ase

for

Soil

Res

ourc

es. D

raft,

ISSS

-ISR

IC-F

AO

. Wag

enin

gen/

Rom

e, 1

994.

69

7. MORPHOGENETIC SOIL CLASSIFICATION SYSTEM OFSLOVAKIA (Summary)

Introduction

The Slovak Republic was until the end of 1992 a component of the Czechoslo-vak federal state. In this frame also the problems of Czechoslovak soil sciencewere solved together. In the 50-ties agricultural and forest soils were classifiedseparately. Even four different soil classifications existed. Only at the end of70-thies the efforts to unify the soil classification have obtained a concrete shape.During the 6th Czechoslovak Soil Science Conference in Nitra (1985) an unifiedMorphogenetic Soil Classification System (M.S.C.S.) of ÈSSR was approved. Thiswas published in September of 1987.

After the first version (the authors: Hra�ko, Nìmeèek, �ály, �urina, 1987:Morphogenetic Soil Classification System of ÈSFR) has been published a largenumber of suggestions from home specialists, positive responses and commentsfrom abroad were obtained.

Extraordinary valuable comments came from W. Sombroek (former SecretaryGeneral of the ISSS), I. Sabolcs (former Deputy Secretary General of the ISSS),R. Dudal (former Director of the Soil and Water Division of the FAO, Professor ofthe Catholic University at Leuven, Belgium), E. Mückenhausen (Professor Emeritusat the University Bonn, Germany), D. H. Yaalon (Professor at the Hebrew Univer-sity, Jerusalem), scientific review of B. G. Rozanov (Professor at the Moscow StateUniversity) published in Pochvovedenyje Journ. (No. 9, 1988), and many others.

This system was reported abroad during many scientific occasions, too. Theexperience obtained from the field survey after this system was applied, com-ments, ideas, as well as proposals of the Working Group for the Soil Classifica-tion (ISSS), with the new FAO proposals (Soil Map of the World, revised Legend,FAO, Rome, 1988) have served as a basis for the new revised version of thissystem, which has been published four years later, in 1991.

With lapsing the time the new categorization and soil nomenclature came intobeing. Gradually a new soil information system has been created. Meanwhile, inDecember of 1992, former state was divided and the independent Slovak Repub-lic was established. Within the Slovak National Agency of the IUSS, new workinggroups for soil classification were established. Long-run debates within these groupshave emerged into this presented publication as a new approximation of the M.S.C.S.It can be treated as an official soil classification system of the Slovak NationalAgency of the IUSS. It is based on the second edition of the Morphogenetic SoilClassification System, but to which the quantification and materialization of newprogress was incorporated, reached within the last decade.

Comparing to the second approximation the main differences lay in thefollowing:a) the group of anthropic soils is treated in more details;b) Fluvisols are differently placed into the system;

70

c) texture is the criterion for all soil types detailed division;d) some soil horizons were newly defined, quantified and signed;e) new classification of parent material (parent rocks) was adopted;f) textural classes are distinguished closely to the world systems;g) soil types which occurrence is problematic in Slovakia were omitted;h) the comparisons with older classification systems were omitted, too.

Soil units, their nomenclature and categorization

The traditional nomenclature of some soil units has been adopted regardingto requirements and needs, to operate with one-word nomenclature and its combi-nation. To introduce "neutral" terminology has been even inevitable in somecases, e.g. when the soil units of different morphogenesis and properties havethe same name in various taxonomies.

This system enables to describe, identify, categorize and classify the soil unitsinto multi-level system based on the logical and stabile criteria, with the distin-guishing of diagnostic features, according to their genetic meaning and domi-nance. Categorization expresses intensity and manner of soil-forming processesinfluence, but taking into account the effect of parent material, by means ofmorphogenetic features, that are simultaneously diagnostic features.

The multi-level system was constructed in such a way that its full categories,group of categories, could be used in the different scale of mapping (survey),also in map legend.

Soil categories:Group: Categorization to a type of the main soil-forming process, the identifi-

cation according to a dominant diagnostic horizon.Type: Categorization and identification according to diagnostic horizons or

according to their varieties (dominant visual morphogenetic features).For some soils also according to the combination of diagnostic hori-zon - parent material (rendzina, pararendzina).

Subtype: Categorization and identification according to the diagnostic horizonindications and those varieties of diagnostic horizons which have tran-sition character (features). For some soils with lack of these features, orin places where features are less important, classification is made ac-cording to other, more important visual features.

Variety: Categorization and identification according to chemical properties ofdiagnostic and other horizons which, as a rule, determined analyti-cally, seldom morphologically. For special surveys, contaminated va-rieties are defined according to the criteria for anthropic soils.

Form: Categorization and identification according to erosion-accumulationand anthropic features, the form of surface organic layers or also ac-cording to humus forms, especially for forest soils.

Texture: Textural classes based on the triangle system.

71

Parent material: Categories according to the list of parent material classes.Soil type is the main identification category. Further categorization is according

to the specific criteria, but this does not mean also sub-domination related to thetype. The highest category - group is modification according to the Main Soil-forming Process Classification (Bedrna, 1977). This is one of the tools by means ofwhich is possible in the M.S.C.S. to retain quality of our traditional genetic con-cepts, but simultaneously apply the exact and objective morphometric concepts,removing their greatest disadvantages.

The unit of each category - but with exception of "variety", can be, besidesanalytical identification also fully identified visually. Quantification of the pro-perties is given by means of (1) diagnostic horizons first of all by the boundaryranges of the differential characteristics of the horizons and by means of (2)pedon, characterized by classification system categories.

Soil horizons, layers and features definitions

Individual horizons and layers, their varieties or diagnostic features are defined.The following horizons are distinguished: organic diagnostic horizons (Oo - litterhorizon, Om - sod horizon, Ot - peat horizon, Oh - humolic horizon), surface diag-nostic horizons (Ao - ochric horizon, Au - umbric horizon, Am - mollic horizon,Aa - melanic horizon, Ak - cultisol horizon, Ax - contaminated horizon, Ad - antrosolhorizon, S - solonchak horizon), subsurface diagnostic horizons (El - eluvial luvichorizon, En - eluvial hydromorphic horizon, Ep - eluvial spodic horizon, Bt - illuvialluvic horizon, Bs - illuvial spodic horizon, Bm - mottled horizon, Bv - cambic hori-zon, Gr - gleyic horizon, Gro - gleyic oxic-reducing horizon, Go - gleyic oxic hori-zon, Bn - solonetz horizon, Ca - calcic horizon, Xc - petrocalcic horizon, Pl - placichorizon, C - silicate parent material, Cc - calcareous parent material, Cg - mottledparent material, D - underlying material horizon, R - solid rock horizon), diagnosticfeatures (r - rubified feature, a - andic feature, x - stagnic feature).

Key to soil units determination

A detailed but well-arranged key helps to quantify and identify a soil unit intothe system by diagnostic horizons. Just applying the diagnostic horizons enabledthe creation of simple key, which consists of two parts:- Key to Soil Group determination - with soil categorization and identification

according to a main soil-forming process - with reference to Soil Type.- Key to Soil Type and Subtype determination - with soil categorization and

identification according to the diagnostic horizons and morphogenetic fea-tures - with reference to soil Variety and Form.

Comparison with world classification

The comparison of this system with World Reference Base for Soil resources(1994) is presented in the Chapter 6.

73

8. LITERATÚRA

1. ARBEITSKREIS FÜR BODENSYSTEMATIK DER DBG., 1998: Systematik der Bödenund der bodenbildenden Substrate Deutschlands. Mitteilungen der DBG,Band 86, 180 s.

2. BEDRNA, Z., 1995: Príspevok ku klasifikácii a mapovaniu pôd pozmenenýchantropogénnou èinnos�ou. Geografický èas. , 47/2, Bratislava, s. 119 - 129.

3. BEDRNA, Z., 1977: Pôdotvorné procesy a pôdne re�imy. Veda, vydavate¾stvo SAV,Bratislava, 138 s.

4. BLAKEMORE, L. C., P. L. SEARLE and B. K. DALY, 1987: Methods for chemical analy-sis of soil. NZ. Soil Bureau, Scientific Report, 80, s. 44 - 45.

5. ÈURLÍK, J., �URINA, B., 1998: Príruèka terénneho prieskumu a mapovania pôd.VÚPÚ, Bratislava, 134 s.

6. FAO-UNESCO, 1970: Key to Soil Units for the Soil Map of the World. ECA WorkingParty on Soil Classification and Survey. FAO, Rome, 72 s.

7. FAO-UNESCO, 1997: Soil Map of the World. Revised Legend with Corrections andUpdates. Technical Paper, 20. ISRIC, Wageningen, 140 s.

8. FAO-UNESCO-ISRIC, 1988: Soil Map of the World. Revised Legend. World SoilResources Report, No. 60. FAO, Rome, 118 s.

9. GRANEC, M., �URINA, B. a kol., 2000: Atlas pôd SR. CD-ROM. VÚPOP, Bratislava.10. HONNA, T., S. JAMAMOTO and K. MATSUI, 1998: A simple procedure to deter-

mine Melanic Index. ICOMAND Circular Letter, No. 10, s. 76 - 77.11. HRA�KO, J., LINKE�, V., NÌMEÈEK, J., �ÁLY, R., �URINA, B., 1973: Pôdna mapa

ÈSSR 1: 500 000. VÚPVR, Bratislava.12. HRA�KO, J. , LINKE�, V. , NÌMEÈEK, J. , NOVÁK, P. , �ÁLY, R. , �URINA, B., 1991:

Morfogenetický klasifikaèný systém pôd ÈSFR. 2. doplnené vydanie. VÚPÚ,Bratislava, 106 s.

13. HRA�KO, J., LINKE�, V., �ÁLY, R., �URINA, B., 1993: Pôdna mapa Slovenska (Soil Mapof Slovakia) 1 : 400 000. VÚPÚ, Bratislava.

14. HRA�KO, J., NÌMEÈEK, J., �ÁLY, R., �URINA, B., 1987: Morfogenetický klasifikaènýsystém pôd ÈSSR. VCPÚ, Bratislava, 107 s.

15. ISSS-ISRIC-FAO, 1994: World Reference Base for Soil Resources. Draft. Wageningen/Rome, 161 s.

16. ISSS-ISRIC-FAO, 1998: World Reference Base for Soil Resources. World Soil Re-sources Reports, 84. FAO, Rome, 88 s.

17. KUKAL, Z., 1986: Základy sedimentológie. Academia, Praha, 466 s.18. NÌMEÈEK, J., SMOLÍKOVÁ, L., KUTÍLEK, M., 1990: Pedologie a paleopedologie.

Academia, Praha, 552 s.19. OYAMA, M., TEKEHARA, H., 1967: Revised Standard Soil Colour Charts. Tokyo.20. SOBOCKÁ, J. (ed.), 1999: Antropizácia pôd IV. Zborník ref. z ved. seminára "Antro-

pizácia pôd IV." dòa 19. 4. 1999 v Bratislave. VÚPOP, Bratislava, 114 s.21. SOBOCKÁ, J., 1999: Anthropogenic Soils and Problems of their Classification in Slo-

vakia. In: Kimble, J. M. , R. J. Ahrens and R. B. Bryant: Classification, Correlation,and Management of Anthropogenic Soils, Proceedings - Nevada, California, Sep-tember 21-October 2, 1998. USDA-NRCS, NSSC, Lincoln, NE, s. 173 - 185.

74

22. SOIL SURVEY STAFF, 1960: Soil Classification, a Comprehensive System. 7th Appro-ximation. Soil Conservation Service, U.S.D.A., U.S. Govt. Pr. Off�, Washing-ton, D.C., 229 s.

23. SOIL SURVEY STAFF, 1975: Soil Taxonomy. A basic system of soil classification formaking and interpreting soil surveys. Soil Conservation Service, U.S.D.A., U.S.Govt. Pr. Off�, Washington, D.C. , 754 s.

24. SOIL SURVEY STAFF, 1998: Keys to Soil Taxonomy, Eight Edition. USDA/NRCS,Washington, D.C. , 326 s.

25. �ÁLY, R., 1996: Pedológia. Vydavate¾stvo TU, Zvolen, 177 s.26. �ÁLY, R., 1999: Lesnícke pôdoznalectvo. Vydavate¾stvo TU, Zvolen, 378 s.27. �I�OV, L. L., DOBROVO¼SKIJ, G. V., 1997: Klasifikacija poèv Rosii. Poèvennyj institut

V. V. Dokuèajeva, 236 s.28. �URINA, B., 1997: World Reference Base for Soil Resources - Its Evaluation from

the Point of View of Slovak MSCS Soil Units Comparison. Vedecké práce VÚPÚ,20/I, Bratislava, s. 133 - 142.

29. VESTNÍK MP SR, roè. XXVI, èiastka I., rozh. 3, èíslo 531/1991, január 1994.

© Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave

Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska. Bazálna referenèná taxonómia.

Zodpovedný redaktor: RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc.Technický redaktor: Ing. Alexander �úbert, CSc.Grafická úprava: Ing. Martin GranecNávrh obálky: �tefan Moro

Vydal: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdyGagarinova 10, Bratislava

Tlaè: Edièné strediskoVýskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdyGagarinova 10, Bratislava

Poèet strán: 76Náklad: 700 ks

ISBN 80-85361-70-1