neverejné letisko kvetoslavov

8/19/2019 Neverejné letisko Kvetoslavov

1/75

Máj 2015

Navrhovateľ:

Flóra Centrum, s.r.o.

903 41 Kvetoslavov 516

Spracovateľ:

IGES s.r.o.

Komenského 29

902 01 Pezinok

Vnútroštátne neverejné

letisko Kvetoslavov


2/75

Navrhovateľ: 2/75 Flóra Centrum, s.r.o. 930 41 Kvetoslavov 516

IGES s.r.o. máj 2015Komenského 29 Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z .z. o posudzovaní902 01 Pezinok vplyvov na životné prostredie

I. Základné údaje o navrhovateľovi .................................................................................................... 4

1. Názov (meno) ............................................................................................................................ 4

2. Identifikačné číslo ..................................................................................................................... 4

3.

Sídlo ............................................................................................................................................ 4

4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaj oprávneného zástupcuobstarávateľa .................................................................................................................................... 4

5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, odktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie 4

II. Základné údaje o navrhovanej činnosti ........................................................................................ 4

1. Názov ......................................................................................................................................... 4

2. Účel ............................................................................................................................................. 4

3. Užívateľ ...................................................................................................................................... 5

4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne)................... 5

5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelnéčíslo) ................................................................................................................................................... 5

6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti ........................................................ 6

7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti ....................... 7

8. Stručný opis technického a technologického riešenia ........................................................ 7

9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a negatíva) .. 14

10. Celkové náklady (orientačné) ........................................................................................... 14

11.

Dotknutá obec ..................................................................................................................... 14

12. Dotknutý samosprávny kraj ............................................................................................... 14

13. Dotknuté orgány ................................................................................................................. 14

14. Povoľujúci orgán ................................................................................................................. 15

15. Rezortný orgán ................................................................................................................... 15

16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov .. 15

17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátnehranice .............................................................................................................................................. 15

III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia ............ 15

1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr. navrhovanéchránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránenévodohospodárske oblasti].............................................................................................................. 16

2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria .......................................................... 37

3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia ............ 40

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prost redievrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie ..................................................... 52

1. Požiadavky na vstupy (napr. záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové aenergetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) ... 52


3/75



2. Údaje o výstupoch (napr. zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady,zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, napríklad vyvolanéinvestície) ......................................................................................................................................... 54

3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie..... 58

4. Hodnotenie zdravotných rizík ............................................................................................... 63

5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia [napr.navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústavachránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránenévodohospodárske oblasti].............................................................................................................. 63

6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehupôsobenia ........................................................................................................................................ 64

7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice ........................................................... 65

8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stavživotného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej

ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok) ..................................................... 65

9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti .................................... 65

10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanejčinnosti na životné prostredie ....................................................................................................... 65

11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala 68

12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacoudokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi ....................................... 68

13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 69

V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátaneporovnania s nulovým variantom) .................................................................................................... 69

1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ............ 69

2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovanévarianty ............................................................................................................................................. 69

3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ........................................................................ 70

VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia ..................................................................................... 71

VII. Doplňujúce informácie k zámeru ............................................................................................... 71

1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam

hlavných použitých materiálov...................................................................................................... 71

2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovanímzámeru ............................................................................................................................................. 71

3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti aposudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ........................................... 71

VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru .................................................................................... 73

IX. Potvrdenie správnosti údajov...................................................................................................... 74

1. Spracovatelia zámeru ............................................................................................................ 74

2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom(pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa ..................................................................... 74


4/75



I. Základné údaje o navrhovateľovi

1. Názov (meno)

FLÓRA CENTRUM s. r. o.

2. Identifikačné číslo

44 197 598

3. Sídlo

930 41 Kvetoslavov 516

4. Meno, priezvisko, adresa, telef ónne číslo a iné kontaktné údaj opr ávneného zástupcu obstarávateľa

Ján Kováč Kvetoslavov 96, 930 41 Kvetoslavovtel.č.: [email protected]

5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnejosoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanejčinnosti a miesto na konzultácie

Ján Kováč Kvetoslavov 96, 930 41 Kvetoslavov

tel.č.: [email protected]

II. Základné údaje o navrhovanej činnosti

1. Názov

„VNÚTROŠTÁTNE NEVERJNÉ LETISKO KVETOSLAVOV“

2. Účel

Predmetom činnosti je vybudovanie „VNÚTROŠTÁTNEHO NEVERJNÉHO LETISKAKVETOSLAVOV“. Navrhovaná činnosť bude lokalizovaná mimo zastavaného územia obceKvetoslavov, okres Dunajská Streda.

Na letisku bude možné vykonáva len lety VFR (pravidlá letu za viditeľnosti zeme) vodne (neprístrojová RWY) za priaznivých meteorologických podmienok. Na letisku budevybudovaná len trávnatá RWY.

Letisko je zaradené do kategórie 1 A, t.j. letisko s menovitou dĺžkou dráhy menej ako800 m a pre lietadlá s rozpätím krídla menej ako 15 m.

Vybudovaním letiska sa zvýši príťažlivosť tohto územia pre turistický ruch. Bude topozitívum aj pre okolité mestá.


5/75



3. Užívateľ

Flóra Centrum s.r.o., 930 41 Kvetoslavov 516

4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne)

V zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. činnosť „VNÚTROŠTÁTNE NEVEREJNÉ LETISKO“ je novou činnosťou v danom území. V súčasnosti je v tejto lokalite vybudovaná a schválenávzletovo pristávacia plocha pre potreby prevádzky LŠZ (lietajúcich športových zariadení)v súlade s Uznesením č.105 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Kvetoslavov zodňa 3.7.2012, nakoľko platný Územný plán obce Kvetoslavov nerieši dané územie.

Obecné zastupiteľstvo dňa 19.5.2015 prejednalo žiadosť a odsúhlasilo zámerspoločnosti Flóra Centrum, s.r.o. umiestniť a prevádzkovať „Vnútroštátne neverejné letiskoKvetoslvov“ na predmetných parcelách.

Zámer realizácie areálu je potrebné pre navrhovanú činnosť vypracovať podľa zákona

pre zisťovacie konanie. Podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov naživotné prostredie, v zmysle § 22 ods. 3, musí zámer obsahovať najmenej dve variantnériešenia činnosti (variant zámeru), ako aj variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa zámerneuskutočnil (nulový variant). Na základe konzultácií s navrhovateľom, ako aj na základevyjadrenia Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie podč. OU-DS-OSZP-2015/005461-004 zo dňa 15.5.2015 je zámer vypracovaný v jednomvariante. Neuvažuje sa s alternatívnymi riešeniami predovšetkým z dôvodu obmedzenýchpriestorových možností umiestnenia navrhovanej činnosti v súvislosti s vlastníckymi vzťahmi,vhodnosti územia na navrhovanú činnosť ako aj s ohľadom na lokálne a prekážkové rovinyuvažovanej vzletovej a pristávacej dr áhy.

Letisko bude vybudované na ploche pozemkov s rozlohou 134 744 m2. Samotné teleso

letiska bude tvoriť vzletová a pristávacia dráha trávnatá (nespevnená RWY) s rozmermi:- dĺžka RWY 620 m - šírka RWY 30 m- dĺžka pásu RWY 680 m - šírka pásu RWY 60 m (30 m na každú stranu)

5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie,parcelné číslo)

Kraj: Trnavský Okres: Dunajská Streda Katastrálne územie: KvetoslavovParcelné čísla.: 307/6, 307/7, 307/8, 307/9

Uvažovaná lokalita navrhovaného umiestnenia letiska sa nachádza na južnom okrajiobce Kvetoslavov, mimo zastavaného územia obce, v blízkosti hlavnej cesty č.503 vedúcejdo Šamorína. Vzdialenosť od vzťažného bodu Letiska M.R.Štefánika Bratislava je cca 17,07km južným smerom. Nadmorská výška navrhovanej lokal ity je 125 m n.m.

Zo severovýchodnej strany sa dotýka začiatku obytnej zóny Kvetoslavov časť Fakov.Z ostatných svetových strán je obkolesená ornou pôdou s ojedinelými stromovými porastmi.

V okolí sa nenachádzajú žiadne význačné objekty, ktoré by zasahovali donavrhovaných prekážkových rovín letiska.

Výstavba areálu bude prebiehať na pozemkoch investora.


6/75



6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti

http://www.freemap.sk/

umiestnenie navrhovanej činnosti

https://maps.google.sk

umiestnenie navrhovanej činnosti


7/75



7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Zahájenie výstavby: 06/2015Termín dokončenia: 08/2015Zahájenie činnosti: 08/2015

8. Stručný opis technického a technologického riešenia Základom pre spracovanie tejto kapitoly sú podklady: „Stavebno-technické posúdenie letiska Kvetoslavov“, vypracovaný

spoločnosťou JHM-consult, s.r.o., 919 42 Pavlice č.8, vo februári 2014 „Letovo-prevádzkové posúdenie Letiska Kvetoslavov“, vypracovaný Ing.

Martinom Mandalíkom, 27.1.2014

ÚDAJE O LETISKU Súčasný stav

Vzletovo pristávacia plocha Kvetoslavov je vybudovaná v katastri obce Kvetoslavov abola schválená pre potreby prevádzky LŠZ. Táto plocha bola základom pre navrhnutieletiska Kvetoslavov v zmysle predpisu L-14 I. zväzok.

Druh letiska a kódové značenie letiskaLetisko Kvetoslavov bude vnútroštátne neverejné letisko. Na letisku bude možné

vykonávať len lety VFR vo dne (neprístrojová RWY).Kódové značenie letiska je v zmysle Tabuľky 1-1 Kódové značenie letísk, predpisu L

14, I. zväzok – Navrhovanie a prevádzka letísk sa navrhuje nasledovné :Kódové číslo : 1 (RWY pre vzlet < 800 m)Kódové písmeno: A rozpätie krídla A/C < 15 m, vonkajší rozchod kolies < 4,5 m)Na letisku Kvetoslavov bude vybudovaná jedna trávnatá RWY.

Vzťažný bod letiska - ARPVzťažný bod letiska slúži ako východzí podklad pre navigačné výpočty. Poloha ARP je

stanovená v strede trávnatého pásu RWY 03-21. Zemepisné súradnice ARP budú: N48°02´42.74´´ E17°20´57.76´´

APRWGS 84 Požadovaná

presnosť (m)

Presnosť (m)

Požadovanáintegrita

Integritaφ λ

Poloha

48 ° 02 ́ 42.74´´N 17°20´57.76´´E 30 0,05 Bežné 1x10 Dôležité 1x10 -

S-JTSK

X Y

1293552.5177 556910.2536

Poznámka: Transformácia do súradnicového systému WGS84 bola vykonaná transformačným softvérom Gábor&Timár

APRVýška Požadovaná

presnosť(m)

Presnosť(m)

Požadovanáintegrita

Integrita

Výška H (AMSL)

125 m n.m. - 0,5 - Dôležité 1x10 -5

H (AMSL) – výška (n.m.) nadmorská výška B.P.V.

Nadmorská výška letiska a vzletovej a pristávacej dráhyNadmorská výška letiska je stanovená ako výška najvyššieho bodu RWY 03 – 21

s presnosťou 0,5 m alebo 1 ft, a bude 125 m n.m. / 410 ft (Balt po vyrovnaní). Zvlneniegeoidu v danej lokalite nebolo merané.


8/75



Vzťažná teplota letiskaVzťažná teplota letiska Kvetoslavov bola stanovená, ako priemer maximálnych teplôt

najteplejšieho mesiaca v roku - údaj z pozorovania z najbližšej sekulárnej referenčnejklimatickej stanice v Bratislave - letisko je +28,1°C (júl).

Rozmery letiska a súvisiace informácie

Pre nasledovné časti letiska sú stanovené tieto informácie : Nespevnená RWY :

Zemepisný smer RWY 031° - 210°Poznávacia značka RWY 03 - 21Dĺžka RWY 620 mŠírka RWY 30 mDruh povrchu RWY trávnatýDĺžka pásu RWY 680 mŠírka pásu RWY 60 m (30 m na každú stranu)

Druh povrchu pásu RWY trávaNadmorská výška prahu RWY 03 124,5 m n.m. (B.p.v.)Nadmorská výška prahu RWY 21 124,95 m n.m. (B.p.v.)Pozd žny sklon RWY 0,15 %Kritický typ lietadla DA 42 Twinstar

THR RWY 03 THR RWY 21

φ03 λ03 φ21 λ2148 °02 ́ 34.28 ́Ń 0 17°20´ 49.72 ́É 48 ° 02 ́ 51.20 ́Ń 0 17°2 1´ 05.78 ́É

Únosnosť RWY a VPP je navrhnutá na 5700kg/0,6 MPa

Rolovacie dráhy - TWY

Na letisku Kvetoslavov sa pre rolovanie lietadiel bude využívať časť VPP snespevneným – trávnatým povrchom. Únosnosť (navrhovaná): 5500 kg / 0,6 MPa

Odstavná – technická plochaOdstavnú (technickú plochu) plánuje investor pred budúcim hangárom v

severovýchodnej časti letiska.Rozmery hangáru: 20 x 10 mRozmery odst. plochy: 20 x 10 mDruh povrchu: trávaÚnosnosť: 5700 kg / 0,7 MPa

Vyhlásené dĺžkyRWY TORA TODA LDA ASDA

(m) (m) (m) (m)

03 620 650 620 650

21 620 650 620 650

FYZIKÁLNE CHARAKTERISTIKY LETISKA Počet a smer RWY

Na Letisku Kvetoslavov bude vybudovaná jedna RWY s nespevneným trávnatýmpovrchom. Umiestnenie RWY je navrhované čo najviac v smere prevládajúcich smerovvetrov.


9/75



Poloha a smer RWY 03 – 21 je zvolená tak, aby bol podľa možnosti v čo najväčšejmiere minimalizovaný škodlivý vplyv hluku z leteckej prevádzky na obytné priestory v obciKvetoslavov, ako aj okolité obce.

Bočná zložka vetra počas vzletu a pristátia na uvedených RWY za normálnychpodmienok neprekročí limitnú hodnotu 19 km.h-1.

Šírka nespevnenej RWY 03 – 21 bude 30 m, čo vyhovuje požiadavkám predpisu L 14/Ina minimálnu šírku pre kódové číslo a kódové písmeno 1 A.

Pozdĺžny sklon RWY nebude presahovať limitnú hodnotu 2 % pre kódové číslo 1. Pozdĺžny sklon v ktorejkoľvek časti RWY nebude presahovať limitnú hodnotu 2 % pre

kódové číslo 1.Zmena pozdĺžneho sklonu medzi dvoma nasledujúcimi sklonmi nebude presahovať

limitnú hodnotu 2 % pre kódové číslo 1 a je 0,15 %. Z ktoréhokoľvek bodu vo výške 1,5 m nad RWY bude vidieť na všetky iné body vo

výške 1,5 m nad RWY do vzdialenosti rovnajúcej sa polovici dĺžky RWY. Súčasne budezaručená viditeľnosť z akéhokoľvek bodu RWY vo výške 1,5 m na akýkoľvek bod vo výške1,5 m na druhej RWY.

Priečny sklon RWY nebude presahovať limitnú hodnotu 2 % pre kódové písmeno A.Priečny sklon RWY bude jednosmerný smerom na juhovýchod a mal by mať hodnotu max.0,33 %.

Pás RWY RWY bude vybavená pásom RWY, ktorý bude spĺňa požiadavku pre kódové číslo 1 a

bude presahovať pred prah a za koniec RWY do vzdialenosti 30 m. Pás RWY bude zasahovať do vzdialenosti 30 m na každú stranu od osi RWY po celej

dĺžke pásu. Na páse RWY nebude umiestnený žiadny pevný objekt a počas používania lietadlami

ani žiadne vozidlo (mobilný prostriedok), okrem rolujúcich lietadiel. Pás RWY do vzdialenosti 30 m na každú stranu od osi RWY, bude upravený pre

lietadlá, pre ktoré je RWY určená pre prípad ich vybehnutia z RWY. Pozdĺžny sklon upravenej časti pásu RWY nebude presahovať limitnú hodnotu 2 % prekódové číslo 1.

Priečny sklon upravenej časti pásu RWY nebude presahovať limitnú hodnotu 3 % (vovzdialenosti 3 m od okraja RWY negatívny sklon do 5 %) pre kódové číslo 1.

Únosnosť upravenej časti pásu RWY bude do vzdialenosti 30 m na každú stranu od osiRWY upravená tak, aby minimalizovala nebezpečenstvo v dôsledku rozdielov v únosnostipre lietadlá, pre ktoré je RWY určená, v prípade ich vybehnutia z RWY.

Koncové bezpečnostné plochy nie sú zriadené.

Predpolia nie sú zriadené predpolia RWY.

Dojazdové dráhy nie sú zriadené.

Rolovacie dráhy nebudú realizované. Rolovanie lietadiel od technickej plochy predbudúcim hangárom k RWY sa bude vykonávať v zmysle podmienok zadefinovaných vprevádzkovej príručke letiska. Pásy rolovacej dráhy nie sú realizované.

Vyčkávacie miesto nebudú zriadené. Pred vstupom lietadla na RWY budú musieť lietadlázastaviť na pozíciách v zmysle prevádzkovej príručky letiska.


10/75



Odstavná – technická plocha Na letisku Kvetoslavov je plánovaná nespevnená odstavná – technická plocha o

rozmeroch 20 x 10 m pred plánovaným hangárom. Povrch bude trávnatý. Únosnosť odstavnej – technickej plochy bude vyhovovať pre typy lietadiel ktoré budú

používať letisko Kvetoslavov. Sklon odstavnej – technickej plochy nebude presahovať 1 %.

Odnámrazovacia a protinámrazová plocha Na letisku Kvetoslavov sa budú vykonávať lety VFR vo dne a za priaznivých

meteorologických podmienok. Vzhľadom na túto skutočnosť sa postupy a tým pádom sa aniodnámrazovania a protinámrazové plochy pre lietadlá neplánujú.

PREKÁŽKOVÉ ROVINY - OBMEDZENIA A ODSTRÁNENIE PREKÁŽOK

Prekážkové roviny a plochyNa letisku Kvetoslavov sa budú vykonávať lety lietadiel za podmienok VFR vo dne.

Letisko bude vybavené neprístrojovou RWY. Pre neprístrojovú RWY sú stanovenénasledujúce prekážkové roviny a plochy- kužeľová plocha,- vnútorná vodorovná rovina,- približovacia rovina a- prechodové plochy.

Výstavba nových alebo rozšírenie existujúcich objektov nad približovaciu aleboprechodovú plochu nie je povolená s výnimkou prípadu, keď bude podľa posúdeniaDopravného úradu nový alebo rozšírený objekt tienený existujúcim neodstrániteľnýmobjektom.

Výstavba nových alebo rozšírenie existujúcich objektov nad kužeľovú plochu alebovnútornú vodorovnú rovinu nie je povolená s výnimkou prípadu, keď bude podľa posúdeniaDopravného úradu nový alebo rozšírený objekt tienený existujúcim neodstrániteľnýmobjektom alebo ak bude letecko – prevádzkovým posúdením preukázané, že objekt nebudenepriaznivo ovplyvňovať bezpečnosť alebo významne ovplyvňovať plynulosť leteckejprevádzky.

Kužeľová plochaKužeľová plocha je plocha stúpajúca von od okraja vnú tornej vodorovnej roviny.Kužeľová plocha je vymedzená tak, že nižší okraj je zhodný s okrajom vnútornej

vodorovnej roviny a vyšší okraj leží vo výške 35 m nad vnútornou vodorovnou rovinou.Sklon kužeľovej plochy je meraný vo zvislej rovine kolmej na okraj vnútornej

vodorovnej roviny a je 5 % (1:20).

Vnútorná vodorovná rovinaVnútorná vodorovná rovina je horizontálna rovina nad letiskom a jeho okolím. Polomer

alebo vonkajší okraj vnútornej vodorovnej roviny je meraný od vzťažného bodu letiska a je 2000 m. Výška vnútornej vodorovnej roviny je meraná od základnej nadmorskej výškyvzťažného bodu letiska a je 45 m.

Približovacia rovinaPribližovacia rovina je šikmá rovina pred prahom RWY. Približovacia rovina je

vymedzená tak, že vnútorný okraj dĺžky 60 m je vodorovný a kolmý na predĺženú os RWY a

je umiestnený vo vzdialenosti 30 m pred prahom RWY. Dva bočné okraje nadväzujú nakonce vnútorného okraja a roztvárajú sa rovnako v pomere 10 % (1:10) od predĺženej osi


11/75



RWY. Vonkajší okraj je rovnobežný s vnútorným okrajom a je vo vzdialenosti 1 600 m odvnútorného okraja. Nadmorská výška vnútorného okraja je zhodná s nadmorskou výškoustredu prahu RWY. Sklon približovacej roviny 5 % (1:20) je meraný vo zvislej rovineprechádzajúcej osou RWY a pokračuje tak, aby rovina zahŕňala os bočného odsadenia napovrchu zeme.

Prechodová plochaPrechodová plocha je zložená plocha pozdĺž pásu RWY a časti okrajov približovacej

roviny stúpajúca von až k vnútornej vodorovnej rovine. Prechodová plocha je vymedzenátak, že nižší okraj začína v priesečníku bočného okraja približovacej roviny s vnútornouvodorovnou rovinou, klesá pozdĺž bočného okraja približovacej roviny k vnútornému okrajupribližovacej roviny a odtiaľ pokračuje pozdĺž pásu RWY rovnobežne s osou RWY. Hornýokraj je umiestnený v rovine vnútornej vodorovnej roviny.

Nadmorská výška určitého bodu nižšieho okraja sa zhoduje pozdĺž bočného okrajapribližovacej roviny s nadmorskou výškou približovacej roviny v danom bode a pozdĺž pásuRWY s nadmorskou výškou najbližšieho bodu osi alebo predĺženej osi RWY. Sklon

prechodovej plochy 20 % (1:5) je meraný vo zvislej rovine kolmej na os RWY.Nasledovná tabuľka uvádza prehľad o rozmeroch a sklonoch prekážkových rovín aplôch - RWY na priblíženie na pristátie na letisku Kvetoslavov.

Roviny, plochy a rozmeryNeprístrojová RWY kódového čísla a písmena 1A

RWY 03 RWY 21

Kužeľová plocha Sklon 5%

Výška 35 mNadmorská výška vyššieho

okraja205 m n.m.

Vnútorná vodorovná rovina Výška 45 m

Polomer 2000 m

Nadmorská výška vodorovnejroviny

170 m n.m.

Približovacia rovina Dĺžka vnútorného okraja 60 m

Vzdialenosť od prahu RWY 30 mRoztvorenie na každú stranu 10% (1:10)

Dĺžka 1600 mSklon 5% (1.20)

Nadmorské výšky vnútornéhookraja

125 - 205 m n.m. 124,5 – 204,5 m n.m.

Prechodová plocha

Sklon 20 % (1:5)

Rovina stúpania po vzleteRovina stúpania po vzlete (vzletová rovina) je stúpajúca rovina alebo inak stanovená

rovina za koncom RWY alebo predpolia.Rovina stúpania po vzlete je vymedzená tak, že vnútorný okraj je vodorovný a kolmý

na os RWY a je umiestnený vo vzdialenosti 30 m za prahom RWY a jeho dĺžka je 60 m. Dvabočné okraje nadväzujúce na konce vnútorného okraja sa roztvárajú rovnomerne v pomere10 % (1:10) od trajektórie vzletu až do konečnej šírky 380 m, a odtiaľ pokračujú v tejto šírke vzostávajúcej dĺžke roviny stúpania po vzlete. Vonkajší okraj je vodorovný a kolmý nastanovenú trajektóriu vzletu.


12/75



Nadmorská výška vnútorného okraja sa zhoduje s nadmorskou výškou najvyššiehobodu predĺženej osi RWY medzi koncom RWY a vnútorným okrajom.

Sklon roviny je meraný vo zvislej rovine prechádzajúcej osou RWY a je 5 % (1:20).Nasledovná tabuľka uvádza prehľad o rozmeroch a sklonoch prekážkových rovín

stúpania po vzlete.

Roviny a rozmery

Neprístrojová RWY kódového čísla a písmena 1 A na vzlety

RWY03 RWY21

Rovina stúpania po vzlete Dĺžka vnútorného okraja 60 mVzdialenosť od konca RWY 30 mRoztvorenie na každú stranu 10% (1:10)Konečná šírka 380 mDĺžka 1600 mSklon 5% (1:20)

Nadmorská výška vnútorného

okraja125 – 205 m n.m. 124,5 – 204,5 m n.m.

VIZUÁLE NAVIGAČNÉ PROSTRIEDKYUkazovateľ smeru vetra

Letisko Kvetoslavov bude vybavené jedným ukazovateľom smeru vetra, ktorý budeumiestnený severovýchodne od RWY na budove budúceho hangáru. Umiestnenie budevyhovovať požiadavke na jeho viditeľnosť z lietadla vo vzduchu alebo na pohybovej ploche asúčasne nie je ovplyvňovaný vzdušnými vírmi, vyvolanými okolitými budovami.

Ukazovateľ smeru vetra bude vyrobený z látky a bude mať tvar zrezaného kužeľa odĺžke 2 m s priemerom širšieho konca 0,6 m. Bude konštruovaný tak, aby udával zreteľneindikáciu smeru prízemného vetra a orientačnú informáciu o jeho rýchlosti.

Ukazovateľ smeru vetra bude dvojfarebný – zložený z 5-tich pruhov striedavo červeneja bielej farby (krajné konce majú tmavšiu farbu, ktorá kontrastuje dobre s premenlivýmpozadím).

Značenie nespevnenej RWYNakoľko predpis L 14, I. zväzok nestanovuje požiadavky na denné značenie

nespevnených RWY, bolo denné značenie nespevnenej RWY navrhnuté v zmysle predpisuL 14 S „Sportovní letiště“. Denné značenie nespevnenej RWY pozostáva z :

- postranných značiek- prahových značiek.

Postranné značkyPostranné denné značky nespevnenej RWY budú mať tvar obdĺžnika, a budú

umiestnené na zemi na okraji nespevnenej RWY tak, aby jednoznačne vymedzovali okrajeRWY.

Obdĺžnikové značky budú mať rozmer 0,8 x 3 m a ich dlhšia strana bude rovnobežná sosou RWY. Značky budú rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach max. 200 m. Značkynesmú vystupovať nad úroveň okolitého povrchu.

Prahové značkyPrahové značky nespevnenej RWY budú mať tvar písmena L a budú umiestnené v

rohoch prahu RWY so základňou smerujúcou von. Značky budú doplnené práporkami alebo

kužeľmi umiestnenými pozdĺž vnútornej hrany základne.


13/75



Značky tvaru písmena L budú mať dĺžku pozdĺžnych strán 6 m a dĺžku základnepísmena L 4,5 m. Šírka značky bude 0,8 m.

Práporky so šírkou základne 0,8 m a výškou 0,5 m oranžovej farby budú pripevnené naľahkých konštrukciách (krehkých) so spodnou základňou 0,3 m nad zemou. Práporky budúumiestnené plochou kolmo na os RWY.

Kužeľové značky budú vysoké 0,3 - 0,6 m, budú vyrobené z ľahkého a krehkéhomateriálu. Kužeľové značky budú umiestnené tak, že spojnica kužeľov bude kolmá na osRWY.

Postranné značky RWY budú mať tvar obdĺžnika s dĺžkou pozdĺžnej strany 3,0 m ašírkou značky 0,8 m.

Značenie stojísk lietadiel na odstavnej – technickej ploche letiskaVzhľadom na hustotu prevádzky, druh a kategóriu letiska ako aj plánované typy

lietadiel, ktoré budú letisko využívať, nie je značenie stojísk lietadiel na odstavnej – technickej ploche letiska Kvetoslavov realizované.

Svetlá a svetelné návestidláLetisko Kvetoslavov nebude vybavené svetelnými návestidlami na prevádzku v noci.

VIZUÁLNE PROSTRIEDKY NA ZNAČENIE PREKÁŽOK

Objekty, ktoré musia byť označenéÚčelom označenia prekážok je znížiť nebezpečenstvo pre lietadlá vyznačením

existencie týchto prekážok.

Prekážky v rovinách stúpania po vzleteV priestore roviny stúpania po vzlete RWY 21 sa nenachádzajú žiadne prekážky.

V priestore roviny stúpania po vzlete z RWY 03 sa nachádza objekt – komín o výške160 m n.m., t.j. 35 m nad okolitým terénom, ktorý však nezasahuje do prekážkovej roviny povzlete ani do vnútornej približovacej roviny (limitná výška v najnepriaznivejšom mieste je 165m n.m. nad výškou vnútorného okraja roviny stúpania po vzlete a vnútornej približovacejroviny).

Prekážky v prechodovej ploche RWY 03 – 21 nie sú. Významnou prekážkou, ktorávšak nebudú zasahovať do prechodovej plochy bude budúci objekt hangáru s plánovanouvýškou max. 8 m nad terénom v severovýchodnej časti letiska.

Prekážky vo vodorovnej a kužeľovej prekážkovej rovine RWY 03 – 21 nie sú.

VIZUÁLNE PROSTRIEDKY NA ZNAČENIE OBMEDZENE POUŽITEĽNÝCHPLÔCH

Letisko Kvetoslavov bude mať štatút neverejného letiska, v zmysle toho sa aj budúpoužívať štandardné prostriedky na značenie obmedzene použiteľných plôch.

Uzatvorené RWY, TWY alebo ich častiNa trávnatej RWY alebo jej častiach, ktoré sú trvalo uzatvorené pre prevádzku

všetkých typov lietadiel, sa umiestňujú značky nepoužiteľnosti.Značky nepoužiteľnosti sa umiestňujú na každom konci trávnatej RWY. Značky

umiestnené na každom konci RWY majú tvar kríža bielej farby o rozmeroch 9 x 9 m a šírkepásu brvna kríža 1,5 m (pre trávnaté RWY danej kategórie sa odporúča rovnaká veľkosťznačky, aká je stanovená pre uzatvorenú TWY).


14/75



Plochy neschopné prevádzkyMarkéry plochy neschopnej prevádzky sa umiestňujú ako výstraha pilotom pred

dierami na nespevnenej RWY alebo odbavovacej ploche. Markéry sa umiestňujú dostatočneblízko od seba, aby vyznačovali rozsah plochy neschopnej prevádzky. Markéry plochyneschopnej prevádzky pozostávajú z vlajočiek na drevených držiakoch, prípadne z kužeľov.Vlajočky majú plochu 0,5 m2 a majú červenú alebo oranžovú farbu. Kužele sú vysoké 0,5 ma majú červeno biele pruhy.

9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva anegatíva)

Dôvodom pre umiestnenie navrhovanej činnosti v dotknutom území je zámernavrhovateľov. Navrhovaná činnosť a možnosti jej využitia budú poskytovať športovévyužitie, oddych a rozptýlenie obyvateľov blízkych obcí, aj v rámci regiónu, čo navrhovanévyužitie, aj prístup a relax v menej frekventovanej lokalite optimálne zaručuje. Letisko budeslúžiť aj pre potreby leteckých modelárov. Tieto aktivity zatraktívnia a spropagujú obecKvetoslavov.

Podľa stanoviska obce zo dňa 22.5.2015 č. S 2015/287-01 Obecné zastupiteľstvov Kvetoslavove prejednalo a odsúhlasilo zámer investora umiestniť a prevádzkovaťVnútroštátne neverejné letisko v tejto lokalite, a je v súlade s rozvojovými zámermi obce.

Umiestnenie letiska v danom mieste bolo uvažované najmä s ohľadom naminimalizovanie rušivých vplyvov vyplývajúcich z leteckej prevádzky na okolie a prúdenievzdušných hmôt. Pre preukázanie skutočného vplyvu hluku z prevádzky lietadiel na okoliebola spracovaná spoločnosťou EUROAKUSTIK s.r.o. štúdia vplyvu prevádzky lietadiel naživotné prostredie „Hluková záťaž spôsobovaná prevádzkou na Letisku Kvetoslavov“ štúdia,ktorá tvorí samostatný dokument.

10. Celkové náklady (orientačné) Predpokladaný náklad stavby 95 000,- €

11. Dotknutá obec Obec KvetoslavovObecný úrad Kvetoslavov 258 930 41 Kvetoslavov+421(0) 31 562 50 [email protected]

12.Dotknutý samosprávny kraj Trnavský samosprávny krajP.O. Box 128, Starohájska 10917 01 Trnava+421(0) 33 555 91 [email protected]

13. Dotknuté orgány Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, príslušné odbory Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave , Limbová 6, 917 09 Trnava OR Hasičského a záchranného zboru Trnava, Rybníková 9, 917 00 Trnava

Dopravný úrad, Letisko M.R.Štefánika, 823 05 Bratislava Obvodný banský úrad v Bratislave, Mierová 19, 821 05 Bratislava


15/75



14. Povoľujúci orgán Dopravný úrad, Letisko M.R.Štefánika, 823 05 Bratislava

15. Rezortný orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody č.6, 810

05 Bratislava

16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľaosobitných predpisov Rozhodnutia (územné rozhodnutie a stavebné povolenie) príslušného stavebného

úradu potrebné v zmysle zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku(stavebný zákon) a potrebné záväzné posudky, súhlasy, stanoviská alebo vyjadreniavydávané podľa osobitných predpisov.

17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnostipresahujúcich štátne hranice Z hľadiska vplyvov na životné prostredie je možné konštatovať, že významné

nepriaznivé vplyvy sa neočakávajú, tzn. že ani na presah štátnych hraníc Slovenskejrepubliky nie je predpokladaný.

III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostrediadotknutého územia

Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia sa vzťahujú na záujmové(užšie okolie) územie vymedzené obcou Kvetoslavov a dotknutým územím (širšie okolie)okresu Dunajská Streda. Vplyv činnosti sa hodnotí aj na ploche širšieho dotknutého územiaa aj na ploche užšieho záujmového územia.

Záujmové územie sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova, dotýka sa západnejhranici okresu Dunajská Streda. Plocha Vnútroštátneho never ejného letiska Kvetoslavov ležívo východnej časti katastrálneho územia obce Kvetoslavov.

Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a nakrátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj saod Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastneobrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa riekaprerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.

Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších

poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplýmpodnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.

Mesto Dunajská Streda je významným strediskom osídlenia. Je administratívnymcentrom okresu Dunajská Streda, ktorý patri od r. 1996 do Trnavského kraja. OkresDunajská Streda nezaznamenal v r. 1996 (kedy sa zmenilo územné členenie SR) žiadne zmeny a jeho územné vymedzenie je totožne s územným vymedzením z r.1991.

Žitný ostrov sa nachádza medzi 47° 44’ 18'', a 48°10’ 43'' stupňami severnejzemepisnej šírky, respektíve 17° 08’ 56'' a 18° 08’ 43'' východnej zemepisnej dĺžky, klesajúc pritom zo severozápadu smerom na juhovýchod.


16/75



1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr.navrhované chránené vtáčie územia, územia európskehovýznamu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národnéparky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]

Geologické a geomorfologické pomeryZáujmové územie možno z geologického hľadiska zaradiť k oblasti holocénnej nivy

Veľkého Žitného ostrova. Geologická stavba je charakterizovaná vystupovaním fluviálnychsedimentov. V ich nadloží leží súvrstvie fluviálnych usadenín kvartéru, ktorých najhlbšiepolohy dosahujú mocnosť 200 až 500 metrov.

Geologická stavba rozhrania v oblasti Žitného ostrova sa vyznačuje veľkouheterogenitou. Štrky, resp. štrkopiesky sú pokryté mladšími aluviálnymi hlinitými ažhlinitopiesočnatými kalovými sedimentmi, menej piesočnatými ílmi a ílovitými sedimentmi. Vpodloží 8 – 20 m kvartéru sa vyskytujú prevažne íly, prípadne piesky. Hydrogeologicképomery sú ovplyvnené veľký- mi mocnosťami zvodnených štrkopiesčitých sedimentovkvartéru. V závislosti od zrnitostného zloženia a podielu piesčitej frakcie sa hodnoty

nasýtenej hydraulickej vodivosti pohybujú v rozpätí rádovo od 10-2

do 10-6

m.s-1.

Podľa J. Maglaya ide o najmladšie a plošne najrozšírenejšie fluviálne sedimenty,vystupujúce v podobe dolinných nív (nivných terás) riek a potokov. Postglaciálne náplavynivných sedimentov tvoria podstatnú časť jemnozrnného sedimentačného povrchového krytupiesčito-štrkového súvrstvia dnovej akumulácie riek, alebo len samostatnú výplň dien dolín vcelom priečnom profile u všetkých potokov tak, ako sú zobrazené v mape. V suchýchúvalinovitých dolinách prechádzajú často kontinuálne do deluviálno-fluviálnych splachov(16). Nivné sedimenty väčších riek tvoria litofaciálne najpestrejšie laterálne i horizontálne sameniace súvrstvie, čo sa prejavuje rýchlo sa meniacim mikroreliéfom nív a komplikovanoustavbou i litofaciálnym zložením sedimentov. Na báze je súvrstvie tvorené zväčša sivými ílovitými hlinami (lokélne nahradenými sivozeleným ílovitým glejovým horizontom), ílovitýmipieskami a smerom k aktívnemu toku aj resedimentovanými štrkmi a pieskami vrchných

polôh dnovej akumulácie (2). V hornej časti hlín sa občas môžu vyskytovať nesúdržnédrobné konkrécie CaCO3, prípadne nesúvislé tenké vápnité polohy. Na ílovitých hlinách aostatných sedimentoch je v mnohých nivách sformovaný tmavosivý až čierny, humózny,horizont pochovanej nivnej pôdy. V nadloží tejto pôdy sú rozšírené litologicky pestrejšie,hlinité, prachovité a ílovité, humózne sedimenty nivnej fácie, ktoré sa vyznačujú najväčšímplošným rozšírením a dominujú už aj v povrchovej stavbe nív menších tokov, kde všakpribúda jemnopiesčitá zložka (4). Typickým znakom pre nivné sedimenty väčších tokov jevýskyt karbonátov, ktoré sa nachádzajú hlavne vo forme mikrokonkrécií, nodúl a úlomkov.Sfarbenie sedimentov vrchného horizontu je najčastejšie sivé, tmavosivé a hnedosivé. Umenších tokov sú sedimenty tvorené vrstvenými, ílovitými sivohnedými nevápnitmi nivnýmihlínami, alebo piesčitými hlinami i pieskami, v spodnej časati s obsahom valúnov, aleboúlomkov hornín. U potokov vytekajúcich z pohorí a u ostatných horských potokov, kdeabsentuje dnová akumulácia, sú tieto sedimenty tvorené hrubšími hlinito - štrkovými ažbalvanovito - štrkovitými, alebo len piesčito - kamenitými málo vytriedenými a slabšieopracovanými akumuláciami v celom profile. V záveroch dolín sú už balvanovito-štrkovito-hlinité sedimenty prívalových vôd. Celková hrúbka nivných sedimentov hlavných tokov nie jerovnaká a pohybuje sa od 1,5 – 3 m, max. 4,5 m.

Podľa inžiniersko-geologickej rajonizácie patrí do rajónu kvartérnych sedimentovúdolných riečnych náplavov. Celková hrúbka panvy je najväčšia v oblasti gabčíkovskejdepresie, kde dosahuje až 3 500 m.

Kvartérny pokryv tvoria fluviálne sedimenty prevažne nivné humózne hliny alebohlinito-piesčité až štrkovito-piesčité hliny dolinných nív. Panva, ktorá je súčasťou panónskehopanvového systému, vznikla aktívnou zaoblúkovou extenziou a následnou značnou

termálnou subsidenciou v postriftovom štádiu vývoja.


17/75



Podľa geomorfologického členenia SR patrí územie Žitného ostrova do Podunajskejnížiny. Hodnotené územie a širšie okolie predstavuje súčasť rovinatého morfologickéhostupňa Podunajskej roviny s akumulačným málo členitým typom reliéfu, s depresiamimŕtvych ramien a eleváciami agradačných valov. Základnou morfoštruktúrnou črtou Podunajskej nížiny je nepravidelná kryhová depresná štruktúra.

Reliéf je rovinný až nepatrne zvlnený. Sklon územia je < 1°. Pre územie Podunajskej nížiny je charakteristická pozdĺžna tektonika. Nížiny nezostali

v pokoji ani v kvartéri. Neustále poklesávala, čo umožnilo sedimentáciu mohutnéhosúvrstvia, prevažne štrkov. Dnešný reliéf nížiny je výsledkom mladej tektonickej aktivity,eróznej a hlavne akumulačnej činnosti Dunaja.

Na formovaní reliéfu širšieho územia tak, ako aj záujmového územia sa v hlavnej mierepodieľali fluviálno-akumulačné procesy , najmä agradácia, súvisiaca so stratou transportnejschopnosti Dunaja po jeho vyústení z Devínskej brány.

Oblasť Dunajskej Stredy patrí strednej časti Podunajskej roviny, ktorá predstavujemladú štruktúrnu poriečnu rovinu, ktorej vývoj v dôsledku tektonickej lability a ďalšíchfaktorov prebieha i v súčasnosti. Celkovo je územie charakterizované rovinným, fluviálnymakumulačným reliéfom agradovaných rovín a poriečnych nív.

Územie Žitného ostrova je morfologicky veľmi málo diferencované. Rovinatý povrch jemiestami narušený plytkými terénnymi vlnami, alebo korytami meandrov vodných tokov asieťou vodných kanálov. V niektorých častiach územia dochádza pri vyšších vodnýchstavoch ku vzniku zamokrením.

Hydrologické a hydrogeologické pomeryHoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm

ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m 3 kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. KeďžeDunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv.aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody

závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť10-15 metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom200 m a vo východnej časti Žitného Ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomernérozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemnávoda je väčšinou 200 – 700 metrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunajaiba v hĺbke 100 – 150 metrov.

Hydrogeologické pomery v skúmanej oblasti sú podmienené geologickou stavbou aDunajom. Silno priepustné dunajské náplavy sú vyplnené vodou a tvoria jeden mohutný zvodnený horizont. Úroveň hladiny podzemnej vody je ovplyvnená kolísanímvody v Dunaji a rozdiel medzi najnižším a najvyšším pozorovaným stavom je 250 – 600 cm.Úroveň hladiny podzemnej vody je závislá od hladiny vody v kanáli, ktorá kolíše podľa

celkového odtokového stavu v odvodňovacom systéme naviazanom na Malý Dunaj. V jadreostrova sa nachádzajú piesočnaté sedimenty, ktoré v strednej tektonicky poklesávajúcejčasti ostrova dosahujú hrúbku až okolo 300 m. Štrkové sedimenty sa nachádzajú od 50,resp. 70 cm pod povrchom terénu (v strednej a najmä hornej časti ostrova) až do 6, resp. 8m (prevažne v dolnej časti ostrova). Žitný ostrov je vďaka svojmu prevažne štrkovémupodložiu dôležitým kolektorom podzemných vôd, ktoré sa využívajú vo veľkej miere ako pitnávoda. Prietočnosť zvodnených kolektorov je veľmi vysoká (T > 1.10-2 m2.s-1). Rieka Dunaj jezdrojom neustáleho dopĺňania zásob podzemnej vody, voda infiltruje do horninovéhoprostredia celoročne.

Vodné toky Hlavným prirodzeným tokom, ktorý dotuje a súčasne ohraničuje územie Žitného

ostrova z južnej strany je Dunaj. Územie zo severnej strany ohraničuje Malý Dunaj.


18/75



K prirodzeným tokom na území Žitného ostrova patrí Klátovské rameno Malého Dunaja,ktoré sústavou pravostranných prítokov odvádza časť podzemného odtoku zo štruktúryŽitného ostrova. Do tejto sústavy sa dostáva aj časť vody zo závlahového kanála HŽO II,ktorý je napájaný z Malého Dunaja pod Malinovom.

Voda Dunaja, ktorá má rozhodujúci význam pre chemizmus podzemných vôd je

charakterizovaná nízkou mineralizáciou s cyklickými zmenami cca od 280 (leto) do cca 400mg/l (zima). Od osemdesiatych rokov sa kvalita vody Dunaja začala zlepšovať. Voda v Malom Dunaji si zachováva rovnaký typ mineralizácie ako voda Dunaja.Vývoj kvalitatívnych parametrov v Malom Dunaji prekonal za dve posledné desaťročia veľkézmeny v dôsledku eliminácie zdrojov znečistenia. Došlo k výraznému poklesu obsahuropných, organických a iných látok.

Vodné plochy Územie Žitného ostrova oplýva početným vodnými plochami. Časť týchto plôch má

prirodzený pôvod v ramenných sústavách Dunaja a Malého Dunaja, časť je viazaná na jamypo ťažbe štrkov, pieskov, prípadne rašeliny.

Minerálne a termálne vody Na podložné neogénne sedimenty v oblasti Podunajskej panvy sú viazané početné

minerálne a termálne vody. V oblasti Žitného ostrova sú to predovšetkým panónske, dáckea pontské pieskovce, v ktorých sú akumulované značné zdroje minerálnych a termálnychvôd. V širšom záujmovom území bolo vyhĺbených niekoľko geotermálnych vrtov, ktoré savyužívajú na rôzne účely (zdravotníctvo, energetika, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.) Vokrese je vybudovaných 10 geotermálnych vrtov, ktorých energetický potenciál je využitý navykurovanie skleníkov v poľnohospodárstve, na termálnych kúpaliskách na rekreáciu, vrehabilitačných zariadeniach pre zdravotné účely. Problém tvorí vypúšťanie využitýchtermálnych vôd bez úpravy do recipientov.

Geotermálne vrty sú využívané na lokalite Dunajská Streda, Topoľníky, Šamorín aVeľký Meder. Výdatnosti sú dosahované v rozmedzí 10 až 15 l.s -1. Na prvých dvochlokalitách sú typu HCO3-Cl-Na, s výrazným obsahom dusíka a metánu. CO2 je vkoncentráciách 250 až 500 mg.l-1. Minerálne vody vo Veľkom Mederi sú viac marinogénne,typu Cl-Na. Dusík je v prevahe nad metánom. V Dunajskej Strede sa nachádzajú dvageotermálne vrty a to na okraji mesta za železničnou traťou pri ceste smerom na Gabčíkovo.V meste Šamorín v katastri Čilistov sa nachádza jeden geotermálny vrt. Jedná sa o prírodnúhorúcu liečivu vodu, stredne mineralizovanú, hydrogénuhličitanovo - chloridovú, sodnú. Vzmysle Vyhlášky c.552/2005 Z.z., možno štruktúru prírodného liečivého zdroja v Čilistovezaradiť medzi polootvorené štruktúry s prirodzenou infiltračnou a akumulačnou oblasťou a umelou výverovou oblasťou.

Keďže sa tu uplatňuje najmä medzivrstevné pretekanie, akumulačná oblasť je totožnás infiltračnou oblasťou. Voda z kvartérnych štrkov preto infiltruje priamo cez podložné vrstvy

do nádrže geotermálnych vôd, ktorá je exploatovaná prostredníctvom geotermálneho vrtuFGC-1.Záujmové územie spadá do ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov

v Čilistove. Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú a infiltračnú oblasť. Obe tietooblasti sú pri uplatňovaní medzivrstevného pretekania totožné.


19/75



Mapa hydrogeologických vrtov

http://mapserver.geology.sk/hgvrty/

Monitorovací vrt

Vrt s termálnou, minerálnou vodou (do 200 m)

Zavlažovací vtr

Širokoprofilový vrt (priemer vŕtania nad 600 mm) s obyčajnou pitnou a úžitkovou vodou, kopanástudňa

Vodohospodársky chránené územia Prevažná časť okresu Dunajská Streda (vrátane dotknutého územia) patrí do

chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Žitného ostrova. Táto oblasť bola vyhlásenáNariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. ako prvá chránená vodohospodárska oblasť naSlovensku. Tvorí ju územie ohraničené riekou Dunaj, Chotárnym kanálom, Malým Dunajom,

Suchým potokom a Čiernou vodou. Prioritnou úlohou v tejto oblasti je vytvárať a udržiavať


20/75



priaznivé podmienky pre tvorbu a zachovanie zdrojov podzemných a povrchových vôd azabezpečovať ich všestrannú ochranu.

Všetky činnosti v tomto území sú limitované citovaným nariadením a riadené orgánmi scieľom ochrany tejto unikátnej akumulácie podzemných vôd.

Zákon č. 364/2004 o vodách neskorších predpisov (vodný zákon) v §33, ods. 1)

uvádza, že citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd. Vláda SRsvojim nariadením č. 617/2004 podľa §81 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách ustanovila citlivéoblasti a zraniteľné oblasti.

Za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú naúzemí Slovenskej republiky, alebo týmto územím pretekajú.

Za zraniteľné oblasti sa ustanovujú pozemky poľnohospodársky využívané vkatastrálnych územiach obcí, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia vlády. Vtomto zmysle za zraniteľnú oblasť možno označiť takmer celú oblasť juhozápadnéhoSlovenska.

CHVO z južnej strany je ohraničená kanálom Palkovičovo - Aszód, zo západu tokomDunaja a z východu tokom Malého Dunaja resp. Čiernou vodou. Na území okresu jevybudovaných 19 veľkozdrojov pitnej vody na zásobovanie 41 obcí pitnou vodou z verejnéhovodovodu.

V Gabčíkove je aj veľkokapacitný zdroj s nadregionálnym významom s diaľkovodomGabčíkovo - Nové Zámky, na ktoré sú napojené obce Okoč a Veľký Meder. Uvažuje sa aj snapojením ďalších obcí, kde sú problémy s kvalitou pitnej vody ako Trhová Hradská, HornéMýto, Topoľníky, Jahodná a Dunajský Klátov.

Ďalší veľkokapacitný zdroj pitnej vody sa nachádza v k.ú. mesta Šamorín, ktorý dodávavodu cez Bratislavu na Záhorie.

Z celkového počtu obcí v okrese, je v Gabčíkove, v Dolnom Štáli a v mestách Šamorín,Dunajská Streda a Veľký Meder vybudovaná kanalizácia.

ČOV je vybudovaná v Dunajskej Strede, v Šamoríne, vo Veľkom Mederi, v Zlatých

Klasoch, v Dolnom Štáli, v Jahodnej, v Okoči, vo Vojke nad Dunajom, v Gabčíkove, vOrechovej Potôni. Vzhľadom na špecifickú geologickú, hydrogeologickú štruktúru tohto územia je zvýšené

nebezpečenstvo úniku znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

Klimatické pomery Podľa klimatickej rajonizácie Slovenska patrí územie obce Kvetoslavov do teplej

klimatickej oblasti s viac ako 50 letnými dňami v roku (maximálna teplota 25 ºC a vyššia),okrsok T2 – teplý, suchý, s miernou zimou a s teplým letom.

Podľa klimaticko-geografických typov (Atlas SSR, 1980) patrí širšie okolie dotknutéhoúzemia do typu nížinnej klímy, s miernou inverziou teplôt, so suchou až mierne suchou

klímou. V dlhodobom priemere sa vyskytujú zrážky 133 dní roku, z toho priemerný počet dní súhrnom zrážok vyšším ako 10 mm predstavuje 18 – 19 dní. V máji až auguste sa v každommesiaci vyskytnú priemerne 2 dni s úhrnom zrážok viac ako 10 mm, v zime 1 deň. Za rok jepriemerne 30 dní, v ktorých sa vyskytujú búrkové javy, najviac v máji až auguste.

Priemerný ročný úhrn zrážok je podľa dlhodobých meraní 555 mm. Ročný úhrn zrážoksa v období rokov 1994 – 2004 pohyboval od 325,5 do 738,3 mm.

Snehové zrážky sú veľmi premenlivé a málo stabilné. Stabilita snehovej pokrývky vdlhodobom priemere je asi 40 %, to znamená, že 60 dní celkového zimného obdobia bývabez snehovej pokrývky. Maximálna výška snehovej pokrývky môže dosahovať až 55 cm. Oblasť sa zaraďuje k najteplejším v rámci SR. Priemerná ročná teplota dosahuje podľadlhodobých meraní 9,9 °C. Podľa údajov z rokov 1994 – 2004 bol však desaťročný priemer

teploty vzduchu 10,75 ºC. Najchladnejší je mesiac január, kedy priemerná mesačná teplotavzduchu dosahuje hodnoty – 2,1 °C, v rokoch 1994 –2004 bola priemerná januárová teplota


21/75



– 0,33 ºC. Najteplejší je mesiac júl s priemernou mesačnou teplotou 20,5 °C. V desaťročnomráde 1994 – 2004 bol najteplejším mesiacom august s priemernou teplotou 21,27 ºC.

Priemerný mesačný úhrn zrážok (mm) Bratislava Letisko Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

2010 60,8 16,9 9,9 78,6 139,9 62,3 93,1 139,1 83,5 25,4 48,2 38,1

2011 25 11,3 36,1 51 36,1 127,8 83 42,5 13,4 30,6 0 19,1

2012 77,1 34,5 8,8 18,2 92,5 36,6 85,9 30,9 25,2 79,6 28,4 49,5

2013 73,9 77,4 67,7 13,7 62,8 85,4 19,9 125,3 74,4 18 54,4 19,7

2014 12,3 34,3 13,1 58 67,7 39,7 125,1 118,2 154,8 37 36 49,4

Priemerná mesačná teplota vzduchu (°C) Bratislava Letisko Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

2010 -2,6 0,5 6 11,1 15,3 19,7 23,2 19,9 14,5 8,1 7,4 -2,4

2011 0,1 -0,2 6,7 13,4 16,3 20,4 19,9 21,4 18,5 10,5 2,9 3,1

2012 2,1 -1,9 8,6 11,6 17,3 21,3 22,8 22,6 17,2 10,6 7 -0,72013 -0,1 1,5 3,1 12,2 15,5 19,3 23,6 22,1 15,2 11,5 6,6 2,8

2014 2,5 4 9,6 12,7 15,3 20,3 22,1 19,1 16,5 12,2 7,7 3,4

Ročenky SHMÚ 2010 -2014

Veternosť V oblasti Podunajskej roviny má, vzhľadom na rovinatý charakter terénu, vietor

relatívne veľkú silu. Svedčí o tom nielen priemerná rýchlosť vetra, ale aj počet bezveternýchdní( 20%). Územie má relatívne vhodné vetranie, iba počas slabého severozápadnéhoprúdenia zvykne prenikať do záujmovej oblasti znečistený vzduch od Bratis lavy.

Podľa údajov päťročného rádu (2000 – 2004) prevláda v území sever - severozápadnéa severozápadné prúdenie vzduchu. V zimnom období sú veterné pomery ovplyvňované

cirkulačnými pomermi ázijskej anticyklóny, islandskej a stredomorskej níže, ako ajcharakterom reliéfu. Prevláda severozápadný vietor.

Pre jarné obdobie sú charakteristické časté zmeny poveternostných situáciísprevádzané rýchlymi zmenami teploty vzduchu. V tomto období je najmenšia početnosťvýskytu bezvetria zo všetkých ročných období, a to v dôsledku častého, nestabilnéhozvrstvenia atmosféry. V lete prevládajú východné a juhovýchodné smery, podobne aj počaszimných mesiacov. Jesenné obdobie je prechodné, podobné jarnému.

Maximálna priemerná rýchlosť vetra za obdobie 2000 – 2004 dosiahla 2,6 m.s-1,minimálna 2,0 m.s-1 a priemer pre celé obdobie bol 2,3 m.s-1. V poslednom meranom roku2004 bola priemerná rýchlosť vetra 2,3 m.s-1, maximálna hodnota bola v mesiaci november2,8 m.s-1 a minimálna v mesiaci október 1,6 m.s-1 .

Maximálnu rýchlosť päťročného rádu dosiahol vietor v smere severozápadnomo rýchlosti 3,7 m.s-1. (Ročenky klimatických pozorovaní SHMÚ 2000 – 2004, SHMÚ,Bratislava)

Na Žitnom ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný ažseverozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú vpolovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehovápokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je okolo 100.

Geodynamické javy Podľa STN 73 0036 patrí záujmové územie do oblasti so seizmickými otrasmi

o intenzite 70 M.C.S. S ohľadom na rovinatý charakter posudzovaného územia saz geodynamických javov na území môžu uplatňovať len seizmické pohyby a erózia.


22/75



Podľa práce SAV a autora Ing. Molnára z r. 1971 je maximá lna seizmicita v danomúzemí iba 4 M.C.S. Pravdepodobnosť zemetrasenia je raz za 80 rokov. Podľa listu Geofyzikálneho ústavu zo dňa 28.1.1976 treba pri výstavbe uvažovať s touto seizmicitou.

Erózna činnosť tokov v blízkom okolí je v súčasnosti stabilizovaná, veterná erózia sa môže uplatniť len v minimálnej miere, a to lokálne a v mimo vegetačnom období. Zosuvy a

iné geodynamické javy sa v danej lokalite nepredpokladajú.

Ložiská nerastných surovín V širšom okolí sa nachádza v súčasnosti viacero otvorených výhradných ložísk

štrkopieskov, ktoré patria medzi ložiská nevyhradených nerastov. Celková ťažba evidovaná v Bilanciách zásob nerastných surovín Slovenskej republiky predstavovala v tejtooblasti v minulom roku asi 1 300 tis. m3 štrkopieskov (ťažba pieskov je minimálna asamostatne nie je bilancovaná). Všetky tieto otvorené ložiská majú určený dobývací priestor,resp. u ložísk nevyhradených nerastov majú vydané územné rozhodnutie.

Ložiská štrkopieskov bez overenia priemyselných zásob, nachádzajúcich sa na Žitnomostrove – prevažne JV od Bratislavy v okrese Dunajská Streda. Sú to ložiská v minulostiotvorené a ťažené v malom rozsahu iba pre miestnu spotrebu – t.j. niekoľko tis. m3 ročne,ale surovina sa využívala i pre najnáročnejšie účely. Podľa vizuálneho zhodnotenia sú tokvalitné dunajské štrky odpovedajúce overeným zásobám na preskúmaných a ťaženýchložiskách. Hrúbka štrkopieskov je na jednotlivých ložiskách známa z prieskumných dielrealizovaných pre účely základného geologického výskumu a hydrogeologického prieskumua dosahuje niekoľko desiatok metrov. Tieto ložiská nie sú evidované v Bilancii zásobnerastných surovín Slovenskej republiky“. Dnes sú tieto bývalé miestne ťažobne zveľkej časti opustené a nevyužívané.

Časť záujmového územia spadá pod Chránené ložiskové Územie Šamorín I. prevýhradné ložisko ropy sa zemného plynu. V prípade zemného plynu sa jedná o neťaženéložiská, s ktorými sa ale uvažuje v budúcnosti o ťažbe. Pri neparafinickej rope sa jednáo ložisko v prieskume. Obe chránené územia spravuje Slovenský plynárenský podnik

Bratislava, a.s. a sú evidované Obvodným banským úradom v Bratislave.

Mapa ložísk nerastných surovín


23/75



http://mapserver.geology.sk/loziska/

hranica vyhradeného chráneného ložiskového územia Šamorín I

hranica ložiska nevyhradeného nerastu

Detailná mapa ložísk nerastných surovín

http://mapserver.geology.sk/loziska/

Charakteristika ložísk ID ložiska 4606 773Názov ložiska Kvetoslavov Šamorín Vyhradený/nevyhradenýnerast

štrkopiesky a piesky zemný plyn

Organizácia FLÓRA BRATISLAVA, s.r.o. SPP, a.s.Sídlo organizácie Bratislava BratislavaZnak využiteľnosti Ložiská so zastavenou

ťažbou

Neťažené ložiská –

uvažuje sa o ťažbe

Radónové riziko V sledovanom území bolo zistené nízke radónové riziko. Objemová aktivita 222Rn v

pôdnom vzduchu sa pohybuje v hodnotách 10 - 30 Bq.m-3. V širšom okolí bola zistenástredná kategória radónového rizika v hodnotách od 30 do 100 Bq.m -3 v okolí obce ZlatéKlasy a v severnej časti Dunajskej Stredy.

Pôda V záujmovom území výrazne prevládajú černozeme rôznych subtypov na starších

riečnych nivách, zväčša s blízko ležiacim štrkovým podložím ako aj na viatych pieskoch, z

ktorých černozem čiernicová karbonátová je pravažujúcim typom a čiernice rôznychsubtypov na aluviálnych uloženinách a na podmáčaných sprašových horninách ako aj


24/75



čiernice v zaniknutých mŕtvych ramenách a vodných plochách najmä sa jedná o čiernicečernozemné karbonátové až čiernice glejové karbonátové.

Humusový horizont majú pomerne hrubý, od 040 do 0,60 m , obsah humusu je vysoký.Pôdy sú hlboké, bez skeletu. Zrnitostne sú stredne ťažké ( piesočnato-hlinité, hlinité) ažťažké ( ílovito-hlinité). Pôdna reakcia je neutrálna až alkalická. Pôdy sú odolné voči

mechanickej degradácii, ich náchylnosť na chemickú degradáciu je nízka. Z hľadiska potenciálnej erózie pôdy patrí okres Dunajská Streda do kategórie s

nepatrnou až slabou eróziou. Ide najmä o pôdy na fluviálnych rovinách s miernou, miernesilnou až s intenzívnou defláciou.

Z hľadiska kvality pôdneho fondu je riešené územie až na menšie lokalityreprezentované našimi najúrodnejšími genetickými pôdnymi typmi. Ich agronomická hodnota je znížená nedostatkom vlahy vo vegetačnom období, preto bolo nutné vo väčšom rozsahubudovať doplnkové závlahy, ktorých dopad nie je z hľadiska ochrany životného prostredia jednoznačný.

V katastrálnom území obce Kvetoslavov sa nachádza 74,75 % pôd 1.triedy, ktoré súosobitne chránené, 10,71 % patria do 2. triedy a ostatné plochy (zastavané územia, lesy,

vodné plochy)tvoria 14,53 % katastrálneho územia.Na pozemku sa nachádzajú dve BPEJ:

- 0017002 tá zaberá najväčšiu časť pozemkov, na ktorých sa bude nachádzať letiskoa je chránenou BPEJ

- 0032062 nachádza sa v juho-západnej časti územia

Charakteristika BPEJ 0017002:

klimatický

región

veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný, s priemernou teplotou v januári -1-2°C a vo

vegetačnom období 16-17 °C hlavná pôdna jednotka

černozem čiernicová, prevažne karbonátová, stredne ťažká

svahovitosť rovina bez alebo so slabou možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie sosklonom 0-3°

skeletovosť pôda bez skeletu alebo s obsahom skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10% h bka hlboká pôda 60 cm a viacskupina kvality 1 – 1. trieda osobitne chránených pôd Táto pôdna jednotka patrí do 1. stupňa kvality, to znamená najkvalitnejšiu pôdu a preto jechránenou pôdnou jednotkou.

Charakteristika BPEJ 0032062:

klimatický

región veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný, s priemernou teplotou v januári -1-2°C a vo

vegetačnom období 16-17 °C hlavná pôdna jednotka

černozem plytká na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, väčšinoukarbonátové

svahovitosť rovina bez alebo so slabou možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie sosklonom 0-3°

skeletovosť stredne skeletovité (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25-50%,v podpovrchovom 25-50%) až silne skeletovité pôdy (obsah skeletuv povrchovom horizonte 25-50%, v podpovrchovom nad 50%)

hĺbka plytká pôda do 30 cmskupina kvality 6 – 2. trieda pôd


25/75



Mapa BPEJ

záujmové územie

Fytogeografické vegetačné členenie Z hľadiska fytogeografického členenia (Futák, 1980) záujmové územie spadá celou rozlohou do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry(Eupannonicum), okresu Podunajská nížina.

Z hľadiska výskytu živočíšnych druhov (Čepelák, 1980) záujmové územie patrí kprovincii Vnútrokarpatské zníženiny, do Panónskej oblasti (Panonikum), juhoslovenskéhoobvodu s dunajským okrskom lužným (Podunajská rovina).

Prirodzená potenciálna vegetácia Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné najväčšie plochy boli premenené na

polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V

krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana viničlesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienkamodropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja a kanály, ktoré popretkávajú ŽitnýOstrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytujelekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.

Užšie okolie záujmové územie patrí do dubových lesov s javorom tatárskym a dubomplstnatým s druhovým zastúpením: Quercus pubescens Willd. – dub plstnatý , Quercusvirgiliana Ten. – dub jadranský, Acer tataricum L. – javor tatársky, Festuca rupicola Heuff. – kostrava žliabkatá, Phlomis tuberosa L. – sápa hľuznatá, Dictamnus albus L. – jasenec biely,Iris variegata L. - kosatec dvojfarebný, Poa nemoralis L. – lipnica hájna)


26/75



Limitujúce podmienky prostredia (nedostatok vlahy, extrémne teplé lokality)podmieňujú prechod dubových porastov k lesostepným spoločenstvám, kde je základnoudrevinou dub plstnatý s dubom cerovým. Najcharakteristickejšou drevinou medzi krami je tudrieň, ojedinele sa vyskytuje aj mechúrnik stromovitý. Spojením duba v stromovej vrstve adrieňa vo vrstve krovitej vzniká drieňová dúbrava.

Význam skupiny druhov duba plstnatého (dub jadranský, dub balkánsky, dub plstnatý)nie je v produkcii drevnej hmoty , ale v pôdoochrannej a vodohospodárskej funkcii.

Súčasná vegetácia, flóra a fauna Lesy. Priamo v sledovanom území sa lesné ekosystémy nevyskytujú. Lesy sú

sústredené mimo územia v blízkosti veľkých vodných tokov Dunaj a Malý Dunaj. Ide ozvyšky pôvodných lužných lesov.

Krajinná vegetácia má charakter rozptýlenej vegetácie v rámci poľnohospodárskejkrajiny – remízky, vetrolamy, sprievodná vegetácia pozdĺž komunikácií a pod.

Trvalé trávne porasty vznikli zarastením bývalej ornej pôdy vysiatím niektorýchkultivarov hospodársky významných druhov tráv, alebo sa vyskytujú na miestach, ktoré

neboli vhodné na obrábanie a v minulosti bola na nich odstránená stromová a krovitávegetácia.

Vodná a močiarna vegetácia. Rastliny viazané na vodné prostredie sú dôležitýmkomponentom ekosystému riek ako aj ekosystému vodou zaplavených štrkových jám.Predstavujú bohatý genofond druhov, často zákonom chránených, zvyšujú druhovúdiverzitu , stabilizujú vodný režim. Sem patria vodná vegetácia, litorálna vegetácia amočiarna vegetácia.

Nelesná stromová a k rovinná vegetácia sídiel. Je významným, nevyhnutnýmsprírodňujúcim a výtvarným prvkom ľudských sídiel, kde uplatňuje svoje funkcie najmäekologického, sociálneho a sčasti aj hospodárskeho charakteru. Pôsobí na zlepšovanieklímy, produkuje kyslík a iné biologicky účinné látky, ktoré majú hlavne regeneratívnyvýznam, absorbuje škodlivé cudzorodé látky z ovzdušia, znižujú hladiny hluku,prašných a plynných emisií, ionizovaním ovzdušia pozitívne ovplyvňuje jeho fyzikálnystav.

Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhykačíc, labutí (najmä labuť spevavá), čajok, kormoránov a dropov atď. Vody Dunaja a jehoramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, hrča obyčajná, karasobyčajný, blatniak, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.

Fauna územia sa formovala v rámci vodných spoločenstiev šíriacich sa vodnýmicestami a terestricky viazanými na suchozemské podmienky.

Z hľadiska výskytu jednotlivých skupín možno konštatovať, že pre dotknuté územie je charakteristická fauna polí, okrajov, ciest, skládok s výskytom drobných cicavcov, hmyzu,pôdnych organizmov a vtákov, ďalej sa tu vyskytuje charakteristická fauna urbanizovanéhoúzemia a mozaiky prídomových záhrad záhumienkov.

Charakteristika biotopovNa dotknutom území sa v dôsledku jeho intenzívneho poľnohospodárskeho využívania

ako aj urbanizačného tlaku nezachovali pôvodné biotopy. V širšom zázemí dotknutého územia sú za najvýznamnejšie považované biotopy lužných lesov na ľavom brehu Dunaja alužné lesy v okolí Malého Dunaja.

V záujmovom území sa nachádzajú väčšinou málo významné typy biotopov – biotopyveľkoblokových polí, sadov a viníc, trávnatých plôch, odkryvov a depónií substrátu a

komunikácií. V záujmovom území sa nachádzajú nasledujúce biotopy:


27/75



biotopy veľkoblokových polí, viníc a sadov: sú najviac zastúpeným biotopom, preživočíchov majú minimálny význam,

biotopy trávnatých plôch: sú významné ako potravný biotop, biotopy priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, dopravné línie a plochy:

vegetáciu tvorí väčšinou zruderalizovaná trávobylinná vegetácia, v lepšom prípade

udržiavané trávniky s výsadbami drevín, biotop lužných lesov a brehových porastov: porasty okolo mŕtvych ramien a v

inundačnej zóne Dunaja. biotopy riek: sú charakteristické pre širšie zázemie dotknutého územia. Rieka Dunaj a

Malý Dunaj je významným migračným koridorom živočíchov. biotopy vodných plôch: významné predovšetkým z hľadiska výskytu rizikových a

chránených druhov obojživelníkov. Ohrozenosť voľne žijúcich rastlín a rastlinných spoločenstiev má mnoho príčin,

najdôležitejším faktorom však je ničenie prirodzeného prostredia. V posledných rokoch ktakýmto faktorom pristupuje aj výskyt a šírenie inváznych druhov, t. j. nepôvodných druhovrastlín, ktoré hromadne prenikajú do prostredia, kde pôvodne nežili, pričom ohrozujú,vytláčajú pôvodné druhy rastlín.

Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry. Čím väčšia je druhová rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie podmienky pre ďalší rozvoj územia.

Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochraneprírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle iných právnych noriem SR dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek ratifikovaných medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar). Rozšírenie živočíchov v krajine je podmienené ich nárokmi napotravu a vhodné životné prostredie.

Migračnými koridormi v širšom okolí navrhovaného zámeru sú líniové drevinné porasty, ktoré môžu zabezpečiť šírenie najmä mobilných živočíchov, ktorými sú predovšetkým vtáky.Týmito cestami sa môžu šíriť z väčších zdrojov mnohé druhy na vhodné, aj keď plošnemenšie biotopy. Okrem vtákov môžu tieto koridory využívať aj obojživelníky, plazy, cicavce,

ale aj niektoré druhy hmyzu.

Chránené územia Na území okresu sa nachádzajú rôzne typy chránených území vyhlásených podľa

zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov:

1. veľkoplošné chránené územie: Chránená krajinná oblasť CHKO Dunajské Luhy 2. maloplošné chránené územia:

a) národné prírodné rezervácie: NPR - Číčovské mŕtve rameno, Klátovské rameno,Ostrov orliaka morského,

b) prírodné rezervácie: PR – Hetméň, Jurovský les, Opatovské jazierkoc) chránených areálov: CHA – Hubický park, Rohovský park, Tonkovský park

Kráľovičovokračiansky park, Čiližské močiare, Gabčíkovský park, Konopiská,d) prírodná pamiatka: PP – Kráľovská lúka

3. chránené stromy : CHS – Topoľ čierny v Šamoríne, Koelreuterie v Hubiciach (19ks), Novolipnický platan, Dub letný v Dunajskej Lužnej, Dub letný v Lehniciach, Stromy vo Vojke (2 ks), Platany v Blatnej na Ostrove (2 ks), Dub v Kostolnej Gale,Dub v Michale na Ostrove, Topoľ čierny v Topoľníkoch, Lipy vo Vrakúni (2 ks),Platany v Okoči (2 ks), Platany v Nekyje na Ostrove (3 ks), Dub v Hornom Mýte, Dubletný v Mliečanoch, Dub letný v Štrkovci, Lipa v Pustých Úľanoch, Pagaštan konský vGáni, Platany v Sládkovičove, Platan východný v Jelke, Topoľ čierny v Kajale.


28/75



Názov CHÚ Kód Rozloha Stupeňochrany

Rokvyhlásenia

Predmet ochrany

CHKO Dunajskéluhy

12284,46

ha

2 1998

Oblasť tvoria záplavové územia, mokrade a rôzne vodné telesá (napr. jazerá, rybníkya toky). CHKO Dunajské luhy obsahuje rôznu flóru a faunu, vrátane endemickýchdruhov.

PR Hetméň 803 14,71ha

4 1993

Ochranársky veľmi hodnotný prvok v poľnohospodársky intenzívne využívanejkrajine - pozostatok pôvodného lužného jaseňovo-topoľového lesa. Lokalita sanachádza na Podunajskej nížine na geologickom podklade viatych pieskov.CHA Hubickýpark

937 39,00ha

4 1982

Ochrana historického parku v obci Hubice.

CHA Rohovskýpark 968 12,81ha 4 1982

Historický park v obci Rohovce. CHA Tonkovskýpark

980 6,72 ha 4 1982

Ochrana historického parku v Tonkovciach.

Ma pa veľkoplošných a maloplošných chránených území

záujmové územie


29/75



Názov CHÚ Kód Rozloha Stupeňochrany

Rok vyhlásenia

Predmet ochrany

CHKO Dunajské luhy 12 284,46 ha 2 1998

Oblasť tvoria záplavové územia, mokrade a rôzne vodné telesá (napr. jazerá,rybníky a toky). CHKO Dunajské luhy obsahuje rôznu flóru a faunu, vrátaneendemických druhov. PR Hetméň 803 14,71 ha 4 1993Ochranársky veľmi hodnotný prvok v poľnohospodársky intenzívne využívanejkrajine - pozostatok pôvodného lužného jaseňovo-topoľového lesa. Lokalita sanachádza na Podunajskej nížine na geologickom podklade viatych pieskov. CHA Hubický park 937 39,00 ha 4 1982Ochrana historického parku v obci Hubice. CHA Rohovský park 968 12,81 ha 4 1982Historický park v obci Rohovce. CHA Tonkovský park 980 6,72 ha 4 1982

Ochrana historického parku v Tonkovciach.

Chránené stromy v okolí záujmového územia:č. Kód Názov stromu

a rodu

Obvodkmeňa(cm)

Výškastromu/Priemer

koruny (m)

Vek

stromu

Stupeňochrany

Rokvyhlásenia

1 S243

Topoľ čierny vŠamoríne

650 25/29 200 3 1996

2 S240

Koelreutériev Hubiciach 19 ks

90 - 200 6-12/4-12 100 3 1996

3 S233

Novolipnickýplatan

395 20/15 150 2 1996

4 S481

Dub letný vDunajskej Lužnej

489 nezistená/28 nezistený 2 2002

5 S250

Dub letný vLehniciach

340 20/28 150 3 1996

6 S247

Platany v Blatnejna Ostrove 2ks

374, 325 25,24/31,27 150 3 1996

7 S245

Stromy vo Vojke3ks

254-343 19-23/18-22 150 3 1996

8 S239

Dub v KostolnejGale

446 23/27 200 3 1996

9 S249

Dub v Michale naOstrove

471 23/28 200 3 1996

Dôvod a význam ochrany týchto stromov, ktoré sa nachádzajú v širšom záujmovomúzemí (cca do 13 km od záujmového územia) spočíva v kultúrnom, vedeckom, ekologickom,krajinotvornom a estetickom význame.

CHKO Dunajské luhy Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, s rozlohou 12 284 ha, sa rozprestiera na

Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského aslovensko - maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okreseKomárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza

na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných


30/75



depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol eštepred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramennásústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohroš

neverejné letisko kvetoslavov

Documents