nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/.../s/fe63d875a25f44c596761dee7d66d4b1.docx · web viewphoma...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV2118497
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
HODNOTENIE ÚRODOVÉHO POTENCIÁLU VYBRANÝCH ODRÔD KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ V
PODMIENKACH ÚKSÚP BELUŠA
2010 Andrea Stanová, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
HODNOTENIE ÚRODOVÉHO POTENCIÁLU VYBRANÝCH ODRÔD KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ V
PODMIENKACH ÚKSÚP BELUŠA
Diplomová práca
Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo
Študijný odbor:6.1.1 Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj
vidieka
Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby
Školiteľ: Ing. Ladislav Illéš, PhD.
2010 Andrea Stanová, Bc.
Čestné vyhlásenie
Čestne prehlasujem, že diplomovú prácu na tému: „Hodnotenie úrodového potenciálu vybraných odrôd kapusty repkovej pravej v podmienkach ÚKSÚP Beluša“ som vypracovala samostatne s použitím uvádzanej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov pre prípad, že v práci uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre, 16. apríla 2010
Andrea Stanová
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcela poďakovať Ing. Ladislavovi Illéšovi, PhD. a pani Ing. Janke Majdanovej z ÚKSÚP v Beluši za odbornú pomoc a rady pri vypracovaní mojej diplomovej práce, ako aj za metodické usmerňovanie pri jej vypracovaní.
Abstrakt
Skúšobná stanica Beluša je od roku 2000 hlavnou odrodovou skúšobňou pre olejniny
(kapusta repková pravá, mak siaty a ľan siaty, rasca lúčna) a kapustu letnú a jesennú. Okrem
týchto plodín sú vykonávajú ešte štátne odrodové skúšky s pšenicou letnou formou ozimnou,
jačmeňom jarným, zemiakmi, cukrovou repou, kukuricou na siláž a zrno, lucernou a trávami.
Stanica sa nachádza v repnej výrobnej oblasti.
Metodika zakladania skúšok bola štandardná pre celé sledované obdobie, kde bolo
použité konvenčné obrábanie pôdy s optimálnymi dávkami živín a taktiež bola použitá
primeraná ochrana proti škodlivým činiteľom.
Tieto odrodové skúšky boli vykonávané v roku 2007 s 24 pokusnými členmi, v roku
2008 s 18 a v roku 2009 s 14 odrodami a hybridmi.
Najvyššiu úrodu v tomto období dosiahol hybrid Baldur (6,55 t. ha-1) a z pestovaných
odrôd odroda Siska (5,86 ha-1), ktoré boli pestované v roku 2007/2008.
V sledovaných rokoch bola najvyššia úroda v roku 2007/2008, kde sa dosiahlo 5,6
t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1. V štátnych
odrodových skúškach sa v tomto roku dosiahla úroveň 168 % oproti úrode v praxi.
V priemere za trojročné obdobie na skúšobnej stanici dosiahli odrody úrody 4,81 t.ha-1
a hybridy 5,80 t.ha-1, čo znamená prírastok úrody pri pestovaní hybridu v porovnaní s
odrodami sledovaného obdobia 0,99 t.ha-1, čo predstavuje zvýšenie úrody o 20,1%.
Na základe týchto odrodových skúšok do podobných pôdno – klimatických
podmienok odporúčame pestovať hybridy Baldur H, PR46W31 H, PR46W10 H, Vectra H,
Artus H. Z odrôd doporučujeme pestovať odrodu Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger,
Siska, Tatra, Oksana, Labrador, Ladoga, Asgard.
Kľúčové slová: kapusta repková pravá, úroda, registrované odrody, hybridy
Abstract
Test station Beluša is since 2000 the main varietal laboratory for oilseeds (rape
cabbage right, opium poppy and flax seed, cumin grass) and cabbage rape summer and
autumn. In addition to these crops are carried the national variety trials with winter wheat in
the form of summer, spring barley, potatoes, sugar beet, corn and silage corn, alfalfa and
grasses. The station is located in beet production area.
The methology of setting for test was standard during whole observed period where it
was used for conventional tillage with optimal doses of nutrients and also was used
reasonable protection against harmful agents.
The variety trials were performed in 2007 with the experimental 24 members of the
experimental in 2008 with to 18 in 2009 with 14 varieties and hybrids
The highest yield in this period reached hybrid Baldur ( 6,55 t.ha-1) and from
cultivated varieties the variety Siska ( 5,86 t.ha-1), which were grown in 2007/2008.
In the years studied, the highest yield in 2007/2008, where it reached 5,6 t.ha-1, while
the average yield in the Slovak Republic was 2,09 t.ha-1. The national variety trials reached
this year 168 % compared with yields in practice.
In average over three years reached on the test station varieties yield 4,81 t.ha-1 and
hybrids, and 5,80 t.ha-1, which means an increase in crop yield hybrid varieties, compared
with the observed period 0,99 t.ha-1, an increase of 20,1 % yield.
Based on this examination, similar to the soil – climatic conditions to grow hybrids
recommend Baldur H, PR46W31 H, Sitro H, Vectra H, ES Saphir H. Artus The
recommended cultivated variety Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger, Siska, Tatra, Oksana,
Labrador, Ladoga, Asgard.
Key words: cabbage rape right, crops, varieties, hybrids
Obsah
Obsah................................................................................................................................6
Úvod..................................................................................................................................8
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY................................................9
1.1 Význam a charakter pestovania olejnín a kapusty repkovej pravej na
Slovensku....................................................................................................................9
1.2 Agronomický význam..........................................................................................11
1.3 Ekonomicko-organizačný význam.......................................................................12
1.4 Využitie kapusty repkovej pravej pri výrobe bionafty.........................................13
1.4.1 Výhody využívania biopalív.........................................................................13
1.5 Botanická a biologická charakteristika kapusty repkovej pravej.........................13
1.6 Nároky na agroekologické podmienky prostredia...............................................16
1.6.1 Vlaha.............................................................................................................16
1.6.2 Teplo.............................................................................................................16
1.6.3 Svetlo............................................................................................................16
1.6.4 Pôda..............................................................................................................17
2 PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ.....18
2.1 Zaradenie v osevnom postupe..............................................................................18
2.2 Príprava pôdy.......................................................................................................21
2.2.1 Tradičná príprava pôdy.................................................................................21
2.2.2 Sejba do podmietky......................................................................................22
2.2.3 Priama sejba do neobrobenej pôdy...............................................................22
2.3 Parametre sejby....................................................................................................23
2.3.1 Termín sejby.................................................................................................23
2.3.2 Výsevok........................................................................................................24
2.3.3 Hĺbka sejby...................................................................................................24
2.3.4 Medziriadková vzdialenosť..........................................................................24
2.4 Výživa a hnojenie.................................................................................................25
2.4.1 Požiadavky kapusty repkovej pravej na agronomické vlastnosti pôdy........25
3 CIELE PRÁCE........................................................................................................29
4 METODIKA PRÁCE..............................................................................................30
4.1 Charakteristika vybraného poľnohospodárskeho podniku...................................30
4.1.1 Charakteristika ÚKSÚP v Beluši.................................................................30
4.1.2 Charakteristika prírodných podmienok........................................................31
4.2 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných
v ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007..............................................................................32
4.3 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných
v ÚKSÚP Beluša v r. 2007/2008..............................................................................35
4.4 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných
v ÚKSÚP Beluša v r. 2008/2009..............................................................................38
4.5 Metodika ÚKSÚP pre skúšky hospodárskej hodnoty odrôd kapustovitých
olejnín.......................................................................................................................40
5 VÝSLEDKY.............................................................................................................41
5.1 Dosiahnuté výsledky v roku 2006/2007..............................................................41
5.2 Dosiahnuté výsledky v roku 2007/2008...............................................................46
5.3 Dosiahnuté výsledky v roku 2008/2009...............................................................51
6 DISKUSIA................................................................................................................56
7 ZÁVER.....................................................................................................................59
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.................................................................61
Úvod
Jednou zo skupín poľnohospodárskych plodín, ktoré svojim významom a
dôležitosťou predstavujú nezastupiteľné miesto v rastlinnej výrobe sú olejniny. Olejniny
sú poľnohospodárske plodiny, ktoré obsahom tuku v semenách sú vhodné
k rentabilnému spracovaniu v tukovom priemysle a spolu s bielkovinami predstavujú
najkoncentrovanejšie zásobné látky uložené v malom objeme. Spotreba rastlinných
olejov každoročne vzrastá na úkor živočíšnych. V našich podmienkach je ich hlavným
zdrojom pestovania kapusta repková pravá, ktorá v súčasnosti na Slovensku pokrýva
hlavnú časť domácej spotreby, ale taktiež je výhodnou komoditou pre export.
Vo vyspelých krajinách je zvyšovanie spotreby rastlinných tukov spôsobené
predovšetkým postupnou zmenou stravovacích návykov. V rozvojových krajinách je
zvýšenie spotreby spôsobené kombináciou zdravotného hľadiska a priaznivejšej ceny.
Popri zabezpečovaní rastlinných olejov a tukov pre ľudskú výživu má pestovanie
olejnín veľký význam pre využitie v živočíšnej výrobe a viacerých priemyselných
odvetviach. Vedľajšie produkty výlisky a šroty sa používajú ako významná
bielkovinová súčasť kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Význam má aj glycerol,
ktorý po rafinácii nachádza svoje uplatnenie v chemickom a kozmetickom priemysle.
V posledných rokoch veľký význam nadobúda aj spracovanie kapusty repkovej pravej
na výrobu bionafty. Okrem priameho významu ma kapusta repková pravá dôležité
postavenie v celom komplexe rastlinnej výroby, kde v osevnom postupe pôsobí ako
zlepšujúca plodina. Prispieva k zlepšeniu pôdnej štruktúry pozberovými zvučkami,
obohacuje pôdu o organickú hmotu.
Kapusta repková pravá patrí v štruktúre súčasného poľnohospodárstva
k perspektívnym a ekonomicky zaujímavým plodinám. Čo sa týka zahraničného trhu
s olejnatými semenami možno povedať, že tendencia zvyšovanie vývozu nad dovozom
v posledných rokoch najďalej pretrváva. Práve preto sa v poslednom období
zaznamenal významný nárast pestovateľských plôch olejnín. V roku 1998 dosiahla
zberová plocha olejnín 143 tis. hektárov. V roku 2007 to bolo 228 tis. hektárov.
Uvedené údaje potvrdzujú, že pestovanie olejnín má u pestovateľov stúpajúcu
tendenciu.
Kapusta repková pravá je plodina intenzívneho pestovania a preto je veľmi
dôležité uplatňovať pri jej výrobe všetky intenzifikačné faktory.
9
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
1.1 Význam a charakter pestovania olejnín a kapusty repkovej pravej
na Slovensku
Pre Slovenských poľnohospodárov sú olejniny (najmä repka a slnečnica) po
obilninách druhou najdôležitejšou komoditou. Kapusta repková pravá v uplynulých
rokoch jednoznačne potvrdila svoje výsadné postavenie z hľadiska tržnej plodiny
s rýchlou návratnosťou financií a po jej predaji. Aj keď celosvetovo stúpa výroba
olejnín, ešte rýchlejšie stúpa ich spotreba, takže po rastlinných tukoch bude naďalej
veľmi silný dopyt. Z toho dôvodu by speňaženie kapusty repkovej pravej malo byť aj
v ďalších rokoch bezproblémové.
Na konečnom výsledku úsilia pestovateľov sa však vo veľkej miere podieľa
okrem iného aj počasie. Fungovanie celého „systému“ pestovania výrazne prispieva
systém zmluvných vzťahov medzi naším najväčším spracovateľom a pestovania olejnín.
Jeho realizácia v praxi výrazne prispieva k zabezpečeniu kvalitného osiva, odbytu
produkcie a tým aj finančných prostriedkov pre pestovateľov (Tóth, Hudec, 2007).
Žiadna iná plodina nezaznamenala v slovenskom poľnohospodárstve tak prudký
rozvoj a nárast pestovateľských plôch, ako repka. V rokoch 1945 až 1950 predstavovali
jej plochy stovky hektárov (s minimom v roku 1948 – 430 ha). Ak v prvých
povojnových rokoch priemerné hektárové úrody boli okolo 1 t.ha-1, tak v súčasnej dobe
sú minimálne dvojnásobné, avšak stále nedokážeme konkurovať európskym štátom
s vysokou intenzitou poľnohospodárskej výroby. Najintenzívnejší nárast plôch prebehol
od roku 1990 od kedy sa z 32 tis. ha plochy repky viac ako strojnásobili (Fábry, 2007).
Venujme bližšiu pozornosť vývoju zberových plôch olejnín. Od r. 1990 sa
plochy olejnín zvýšili o 330 %, resp. ich zastúpenie na ornej pôde. Na Slovensku
vzrástli zo 4 na 13,8 %, takýto nárast plôch skupiny plodín nemá v novodobej histórii
poľnohospodárstva Slovensku obdobu a podieľal sa na ňom tak nárast plôch kapusty
repkovej pravej formy ozimnej (o 351 %), ako aj nárast plôch slnečnice (o 331%).
Plocha ostatných olejnín buď stagnovala (mak), alebo sa tiež zvýšila (horčica). Iba pri
sóji došlo k poklesu plôch, čo však z hľadiska ich celkovej veľkosti nemá pre skupinu
olejnín podstatný význam.
10
Tab.č.1 Výsledky dosiahnutých úrod pre kapustu repkovú pravú
Ukazovateľ Mj.
Skutočnosť Odhad Prognóza
2006/0
72007/08 2008/09
2009/1
02010/11
Osevná plocha ha 123 869 155 220 163 000 167 645 166 000
Zberová plocha ha 122 511 155 008 159 740 167 586 166 000
Hektárová úroda t/ha 2,12 2,17 2,15 2,44 2,50
Produkcia t 259 650 336 367 343 441 409 041 415 000
Počiatočné zásoby t 0 0 0 0 0
Dovoz spolu t 5 723 3 000 2 500 5 000 4 580
Celková ponuka t 265 373 339 367 345 941 414 041 419 580
Domáca spotreba t 142 159 189 906 214 000 196 037 191 000
V tom: potravinárska t 46 443 53 000 54 000 80 000 70 000
MERO t 95 716 133 906 160 000 116 037 121 000
Vývoz spolu t 123 214 152 461 131 941 218 004 228 580
Celkové použitie t 265 373 339 367 345 941 414 041 419 580
Konečné zásoby t 0 0 0 0 0
V súčasnej dobe sa pri kapuste repkovej pravej osevné plochy stabilizovali
a pohybujú sa okolo 100 tisíc na ha ( v roku 2001-105,4 tisíc ha z toho jarná forma 1,1
tisíc ha) a bola dosiahnutá úroda 2,29 t.ha-1 (Zubal, 2004).
Z vývoja zberových plôch a produkcie kapusty repkovej pravej na Slovensku za
posledných 12 rokov je vidieť kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu v zberových plochách
a dosiahnutej produkcii. Výrazná zmena je od roku 1995. V roku 1999 sa prvýkrát na
Slovensku dosiahla produkcia, ktorá prekročila 200 tisíc ton. Z hľadiska
spotrebiteľských zvyklostí na Slovensku je ďalšia perspektíva spotreby repkového oleja
v porovnaní so slnečnicovým. V časovom vývoji do roku 2005 je reálny predpoklad
rozšírenia plôch pre pestovanie kapusty repkovej pravej na technické účely ( na výrobu
bionafty) ( Buzikai, 1998).
11
Ak považujeme úrodu dosiahnutú v uplynulom desaťročí na staniciach ÚKSÚP
v štátnych odrodových skúškach (SOS) za 100%-né využitie produkčného potenciálu
jednotlivých druhov olejnín, úrody dosahované v praxi v tomto období predstavujú jeho
využívanie pri kapuste repkovej pravej iba na 46,0% zatiaľ čo v sledovanom období sa
produkčný potenciál odrôd kapusty repkovej pravej v SOS lineárne zvyšoval, úrody
v praxi stagnovali.
Pri porovnaní hektárových úrod olejnín v SR s úrodami v okolitých štátoch
nižšie hektárové úrody kapusty repkovej pravej dosiahli iba v Maďarsku, resp. Poľsku.
Česká republika, Rakúsko a Nemecko dosahujú pravidelne vyššie hektárové úrody, na
čom sa však podieľa pre kapustu repkovú pravú priaznivejší priebeh klimatických
podmienok. Pri slnečnici sú od r. 1994 na úrody na Slovensku s Českou republikou
takmer vyrovnané a sú vyššie ako v Maďarsku a nižšie ako v Rakúsku a Nemecku
(Baranyk, 2001).
Olejniny ako skupina plodín sa pri enormnom náraste plôch, snáď okrem
slnečnice, vyhli podstatnému zníženiu hektárových úrod. Udržanie úrovne hektárových
úrod bolo zapríčinené aj tým, že k najväčšiemu nárastu plôch došlo v regiónoch
súčasného Nitrianskeho a Trnavského kraja, čiže v podmienkach, kde sa dosahujú
hektárové úrody približne o 0,5 t.ha-1 vyššie, ako napr. v Prešovskom a Košickom kraji,
kde sa plochy kapusty repkovej pravej takmer nezvýšili. Na relatívne dobrej intenzite
pestovania olejnín sa okrem iného podieľajú pozitívna obchodné politika takmer
monopolného spracovania PALMA – TUMYS a.s., spolu s dostatočnou politikou
Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Môžeme konštatovať, že kapusta repková pravá sa stala skutočne tržnou
plodinou aj na Slovensku, o ktorú je veľký záujem aj v zahraničí, a dokonca je
v mnohých prípadoch aj samotným „platidlom“. Súvisí to s tým, že zber kapusty pravej
z pohľadu ostatných plodín je medzi prvými.
1.2 Agronomický význam
je vynikajúcou predplodinou pre obilniny a je žiadaným prerušovačom obilných
osevných sledov,
zvyšuje úrodnosť pôdy, odburiňuje, znižuje spotrebu priemyselných hnojív,
pestovanie je úspešné i v emisne zaťažených oblastiach, kde môže byť
asanačnou plodinou,
12
je alternatívnym zdrojom za organické hnojivá,
je významným zdrojom obživy pre voľne žijúcu faunu, je včelomilná
a transparentná žltosť kvetov je významným krajinotvorným prvkom,
bráni erózii pôdy, splavovaniu dusíkatých látok do podzemných vôd, znižuje
znečistenie pôdy a vodných zdrojov,
lacné osivo, rýchle klíčenie, rast i pri nižších teplotách umožňuje využitie ako
zelené hnojenie,
do pôdy sa vracia všetka vyprodukovaná biomasa a to priamo (slama, chlopne
šešúľ korene) alebo sprostredkovane (extrahované šroty) živočíšnou výrobou,
(Alpmann, 2003).
1.3 Ekonomicko-organizačný význam
zlepšenie organizácie práce s lepším využitím mechanizačných prostriedkov a
času, pretože pracovné operácie kapusty repkovej pravej spravidla nie sú zhodné
s obilninami, okopaninami, strukovinami a pod.,
mechanizačné vybavenie pre kapustu repkovú pravú sa zhoduje s vybavením pre
obilniny,
je náročná na technologickú úroveň a tak zvyšuje úroveň agronomickej práce na
podniku,
je typickou plodinou pre veľkovýrobné spôsoby pestovania,
najlepšie výsledky dosahuje vo vyšších a menej úrodných oblastiach,
je časove prvou plodinou, ktorá prinesie podniku finančný príjem,
nákladnosť pestovania a intenzita výroby kapusty repkovej pravej na Slovensku
je pomerne priaznivá, to umožňuje produkovať kapustu repkovú pravú pod
úrovňou svetových cien s možnosťou exportu a to i v konkurencii svetových
producentov,
kapusta repková pravá je výskumným a šľachtiteľským objektom intenzívne
práce poľnohospodársky a priemyselne najvyspelejších krajín, to umožnilo
zásadne zmeniť jej kvalitu (bezerukové, dvojnulové, hybridné, transgénne).
13
1.4 Využitie kapusty repkovej pravej pri výrobe bionafty
Európska únia presadzuje využívanie biopalív ako energetického zdroja pre
dopravu. Stanovila si cieľ zvýšiť využívanie biopalív v spotrebe energie na 5,75 % do
roku 2011, viacero technologických a iných bariér však môže zabrániť jeho dosiahnutiu.
Na biopalivá pre dopravu môžu byť premenené široké spektrum látok
rastlinného a živočíšneho pôvodu – cukrová trstina, cukrová repa, kukurica, kapusta
repková pravá , slama, drevo a zvyšky rastlinnej a živočíšnej výroby. Najdôležitejšími
biopalivami sú bioetanol a biodiesel. Bioetanol sa využíva hlavne v Brazílii a v USA.
Európska únia je najväčším producentom biodieselu. V EÚ sa najviac využívajú
biopalivá v Nemecku, Francúzku, Švédsku a v Španielsku.
1.4.1 Výhody využívania biopalív
nižšie emisie skleníkových plynov
sú to obnoviteľné a lokálne dostupné zdroje
pomoc farmárom
sú netoxické a úplne biologicky odbúrateľné
Biopalivá sú v princípe „uhlíkovo neutrálne“ – pri ich použití sa uvoľní len
toľko oxidu uhličitého, koľko sa absorbovalo počas rastu rastlín, z ktorých sa biopalivá
vyrábajú. Nahradenie fosilných palív biopalivami preto veľmi pomôže v boji proti
klimatickým zmenám.
V posledných rokoch vzrastajú pestovateľské plochy aj u repky olejky jarnej.
Jarná repka je vhodná najmä do oblasti, kde je pestovanie ozimnej repky rizikové a vo
vyšších polohách, kde je dlho snehová prikrývka.
1.5 Botanická a biologická charakteristika kapusty repkovej pravej
Kapusta repková pravá (Brassica napus L. var. napus) patrí do čeľade
kapustovitých – Brssicaceae. Je náročná. Má ozimnú formu.
Repka vytvára mohutný kolovitý koreň, ktorý je asi na 87% rozložený v ornici.
Dĺžka koreňov dosahuje až tri metre, začínajú rásť už pri teplote 1,9˚C. Nadzemná
fytomasa rastliny, ktorá rastie už pri tepote 5˚C, sa objavuje v dvoch fázach:
- v jesennej fáze listovej ružice (fáza vegetatívna) a
- jarnej fáze predlžovacieho alebo rýchleho rastu.
14
Koreň kapusty repkovej pravej má vretenovitý tvar, skladá sa z veľkého
množstva krátkych bočných koreňov s hustou sieťou koreňových vláskov. Hĺbka
zakoreňovania je 1,1 – 3,0 m.
Nadzemná časť rastliny sa začína tvoriť klíčením, kedy sa objavia klíčne listy
tvarom charakteristické pre kapustovité. Po zakorení sa objavia prízemné listy, ktoré po
niekoľkých týždňoch vytvoria ružicu, v tomto tvare kapusta repková pravá zimuje.
Stonka dorastá najčastejšie do výšky 1,4 – 1,6 m. Vytvára 6 -8 konárov prvého rádu,
ktoré sa ďalej rozkonárujú. Rast stonky sa končí s obdobím plného kvetu. Typickým
znakom na listoch a stonke je jemný voskový sivozelený až sivo-fialový povlak.
Sýtožlté kvietky sú usporiadané do redšieho strapca. Začínajú kvitnúť koncom
apríla. Súkvetie kvitne najskôr odspodu a kvitnutie postupuje smerom zdola nahor.
Kvitne postupne a pomerne dlho. Je dobrou medonosnou rastlinou.
Plody sú podlhovasté šešule. Rozdelené chlopňou na dve časti, kde každá časť
obsahuje spravidla 7 – 10 semien. Semená sú lesklé, fialovo hnedé až sivočierne (Tóth,
Hudec, 2007).
Repka je z 2/3 samoopelivá, ale cudzoopelenie má pozitívny vplyv na úrodu
semien. Repka je rastlinou dlhého dňa. Dĺžka vegetačnej doby je 11až 12 mesiacov. Na
jeseň prechádza vegetatívnou fázou a na jar generatívnou. Jesenná vegetácia má končiť
vytvorením až 10 listov, s hrúbkou koreňového krčka 8 – 10 mm a mohutným
kolovitým koreňom o dĺžke 0,15 – 0,20 m. Na jar koreňový systém regeneruje pri
teplote +2,9˚C a nadzemná časť pri teplote +5˚C. Hybridné odrody sa vyznačujú
rýchlejším a mohutnejším rastom v priebehu jesennej vegetácie a sú náchylnejšie na
prerastanie.
Kvalitu semena, či celej rastliny hodnotíme podľa spôsobu použitia. Pri
semenách zisťujeme množstvo a zloženie oleja, bielkovín, antinutričných a
nestráviteľných látok, sprievodných látok a množstvo rezíduí z pesticídov. Hospodárska
hodnota odrody je charakterizovaná predovšetkým obsahom oleja a bielkovín, ktorých
súčet kolíše v rozpätí 65 – 45 % hmotnosti semena, z toho olej tvorí 40 – 48 %
(Frančáková a i., 1999).
Kvalita repkového oleja pre potravinárske a priemyselné účely je
charakterizovaná predovšetkým obsahom a zložením mastných kyselín. Olej s nízkym
obsahom kyseliny erukovej sa používa na potravinárske účely, olej s vysokým obsahom
15
tejto kyseliny sa používa na priemyselné účely (mazadlá, výroba kaučuku, pohonné
hmoty) (Kovář, 2006).
Kapusta repková pravá je výskumným a šľachtiteľským objektom intenzívnej
práce poľnohospodársky a priemyselne najvyspelejších krajín, to umožnilo zásadne
zmeniť jej kvalitu (bezerukové, dvojnulové, hybridné, transgénne) (Kovářová,
Abraham, 2002).
Tab.č.2: Klasifikácia typov kapusty repkovej pravej podľa Vašáka
Označenie Vlastnosti Odrody História a súčasnosť
EG
Klasická repka s vysokým obs.kys. erukovej-cca 50% a glukosinolátov (GLS)-90-
150 Kmol.g semena
Napr. Třebíčská Už sa nepestuje
O Do 2% KE, 90-150 Kmol.g semena GLS
Napr. Jet Neuf
Pestovaná od r. 1980 na celej výmere ČR,SR teraz sa už nepestuje
OODvojnulová repka (do 2% KE, GLS do 25 Kmol.g.
semena
Jesper Navajo
Na celej výmere ČR, SR od r. 1993
OOO Repka s minimálnom obsahom kyseliny linolovej Splendor Skúšané od r. 2005
OOOO Repka žltosemenná vláknina z 12% na 6% Šľachtí sa
Tieto odrody ozimnej repky nie sú doposiaľ
k dispozícií
EO KE cca 50% a do 25 Kmol.g semena GLS Oáza Vzahraničí obmedzené,
v ČR nie je záujem
Hybridná repka
CHL,RHÚroda vyššia o 5 – 20%
CHL: BettyRH:
Artus, Executive
V ČR pestované od r. 1994/95, v súčasnosti
25% plôch
Transgénna repka
Geneticky pozmenená repka (Roundup Ready)
Laurate v USA
V Kanade, USA, Číne, JAR apod. v Európe nie
je pestovanej v prevádzke povolené
Dwarf (trpaslíčka)
Repka s veľmi nízkym vzrastom
Šľachtí sa (Belcanto)
Nižší podiel semeno/slama, v praxi
zatiaľ výnimočne
ApetálneRepka bez korunných
lupienkov, nižšie riziko chorôb
Šľachtí sa
Perspektívne vyššie úrody a nižšie
napadnutia chorobami, nepestuje sa
16
1.6 Nároky na agroekologické podmienky prostredia
1.6.1 Vlaha
Kapusta repková pravá potrebuje prvé zrážky a vlahu v období zasiatia
v septembri. Pri vzchádzaní je rizikové periodické vysúšanie pôdy, ktoré vedie
k zasychaniu korienkov a úhynu rastlín. Naopak veľmi silné zrážky spôsobujú
nedostatok kyslíka v pôde a zvyšuje sa aj zaburinenosť. Nedostatok kyslíka priamo
ovplyvňuje vitalitu rastlín. V jemnom osivovom lôžku, ktoré sa zabahní rastliny hynú
( Alpmann, 2003).
Odporúča sa pestovanie kapusty repkovej pravej oblasti s celkovými ročnými
zrážkami 500 – 700 mm a priemernou ročnou teplotou 8˚C.
Vyžaduje rovnomerne rozdelenie zrážok počas vegetačného obdoba. V príliš
vlhkej jeseni sa však vytvárajú krehké vodnaté pletivá, ktoré sa ľahko poškodia
mrazom. Nadmerné zrážky v čase kvitnutia bránia úspešnému opeleniu rastlín a znižujú
úrody semena, Ak nastanú dlhotrvajúce suchá v období tvorby semena, nastáva
zasychanie šešúľ, semená sa scvrkávajú a sú drobné.
1.6.2 Teplo
Minimálna teplota ku klíčeniu je 1˚C, korene rastú už pri 1,9˚C a nadzemná
biomasa pri 5˚C. Vo vhodných podmienkach klíči repka na poli už za 3 dni, vzchádza
za 5 – 6 dní. Optimálne priemerné teploty pre jesennú vegetáciu repky sa pohybujú od 9
– 12˚C. Rastliny s koreňovým krčkom hrubým nad 8 mm dobre odolávajú
i opakovaným holomrazom do – 20˚C.
Pre jarovizáciu, ktorá prebieha vo fáze 6 – 7 pravých listov postačujú teplota 2 –
8˚C počas 30 – 60 dní (Krausko a kol., 1995).
Vyhovujú jej vlhšie a teplejšie klimatické podmienky bez extrémneho kolísania
teplôt v zimnom období, v období kvitnutia a dozrievania. Priemerná snehová pokrývka
chráni porasty kapusty repkovej pravej pred vymrznutím (Borecký, Stiffel, 1995).
V prípade ak je hrúbka snehovej prikrývky 0,10 m, vydrží kapusta repková
pravá teploty aj -20˚C až -25˚C.
1.6.3 Svetlo
Kapusta repková pravá je rastlinou dlhého dňa. Kritická dĺžka dňa pre kvet je 11
– 13 hodín. Pri nedostatku svetla sú rastliny pretiahnuté (Fábry, Baranyk 2007).
17
Kapusta repková pravá je typickou dlhodennou rastlinou, ale pre jej jarovizáciu
je vhodnejší krátky deň. Skracovanie dňa oneskoruje vývoj a predlžuje vegetačné
obdobie.
1.6.4 Pôda
Kapusta repková pravá vyžaduje pôdy hlboké, štruktúrne, dobre zásobené
humusom a živinami s neutrálnou až slabo zásaditou pôdnou reakciou. Najvhodnejšie
sú pôdy stredne ťažké, hlinité až piesočnato hlinité (Koprna, 2006).
Najlepšie výsledky dosahuje repka na pozemkoch s hlbokými pôdami s dobrými
zásobami takých prvkov ako Ca a Mg, dostatočne zásobenými humusom s optimálnou
hodnotou pôdnej reakcie pH 6,0 – 6,5.
18
2 PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ
2.1 Zaradenie v osevnom postupe
V systéme striedania plodín mimoriadne dôležité postavenie patrí plodinám,
ktoré svojou biológiou zabezpečujú tieto zúrodňovacie opatrenia:
svojím biologickým krytom vytvára veľmi priaznivú mikroklímu potrebnú pre
regeneráciu a odburinenie pôdy. Podporuje tvorbu a rozmnoženie ušľachtilej
mikroflóry a mikrofauny,
mohutným kožovitým koreňom zabezpečuje biologickú melioráciu pôdy
a mobilizáciu živín, vytvára drobnohrudkovitú štruktúru,
prenikaním do hlbších vrstiev vynáša na povrch pôdy živiny, ktoré sú pre bežné
plodiny nedostupné. Úrodou 3 t semien vracia do pôdy 270 kg K2O, 33 kg P2O5,
105 kg N,
pri dozrievaní opadom listovej plochy, slamou a koreňmi obohacuje pôdu
o veľké množstvo organickej hmoty,
tým, že skoro opúšťa pôdu, vytvára priaznivé časovo dostatočne dlhé obdobie
potrebné pre regeneráciu pôdy,
chráni pôdu pred vodnou a veternou eróziou.
z výdrolu repky vzídené rastliny vyprodukujú 10 – 20 t.ha-1 zelenej hmoty, pri
obsahu 10 – 15 % sušiny s výbornými fytosanitárnymi účinkami pre následné
obilniny.
Na voľbu predplodiny a zaradenia do osevného postupu je náročná a splnenie
jej nárokov je organizačne náročné. Vhodná predplodina musí zaistiť tieto základné
požiadavky:
1. Umožniť sejbu v agrotechnickom termíne.
2. Zanechať pôdu v dobrej „starej sile“ s dostatočnou zásobou vlahy.
Preto kapustu repkovú pravú zaraďujeme po takej predplodine, ktorá sa včas
zberá, takže do termínu sejby je možné pôdu dobre pripraviť. Kapusta repková pravá sa
neznáša po sebe pre veľké množstvo škodcov a hubových chorôb (Zubal, Gabčová,
2003).
Na tom istom pozemku by sa kapusta repková pravá nemala pestovať skôr ako
po 4 -6 rokoch (Borecký, Stiffel 1995).
19
Mnohý zaraďujú kapustu repkovú pravú z hľadiska funkcie v osevnom postupe
a vplyvu na bioenergetický potenciál pôdy za spotrebiteľa uhlikatých hmôt v osevnom
postupe a ďalej uvádzajú, že v zemiakovej a krmovinárskej výrobnej oblasti je
zaraďovaná po jarných miešankách alebo ovse siatom na silážovanie (Pospišil, Líška,
Kováč, 1999).
Predplodiny pre kapustu repkovú pravú:
1. Najlepšie predplodiny sú :
skoré zemiaky a zelenina so zberom do polovice júla
miešanky, obilniny na GPS, krmoviny pozberané do júla vrátane kukurice na
zrno
rasca s hrachom
2. Prijateľné predplodiny sú:
ozimný jačmeň, ozimná pšenica, triticale
ďatelina po 1. kosbe alebo lucerna po 2. kosbe
3. Problematické predplodiny sú:
jačmeň jarný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú vodnou
a veternou eróziou a chudobnú na živiny, zanecháva po sebe mimoriadne
agresívny výdrol
ovos siaty, pretože pri pestovaní na zrno sa zberá veľmi neskoro, Pri zbere na
GPS je zrno už klíčivé a z neho vyrastený výdrol je najagresívnejším výdrolom
obilia v poraste kapusty repkovej pravej kapusta repková pravá, pretože pri
pestovaní po sebe sa šíria choroby (Zubal a i. 1998).
Krausko a i. (1995) považujú za veľmi dobré predplodiny strukoviny najmä tie,
ktoré včas opúšťajú pole. Za výborné predplodiny pokladá pre kapustu repkovú pravú
skoré a poloskoré zemiaky pohnojené maštaľným hnojom, ktoré zanechávajú pole
v dobrom nezaburinenom stave a umožňujú dobrú prípravu pôdy. Dobrými
predplodinami sú aj ďatelina lúčna, vičenec a ostatné druhy ďatelinovín.
Borecky, Stiffel (1995) uvádzajú, že vhodná predplodina musí zabezpečiť
požiadavky pre kvalitnú sejbu kapusty repkovej pravej v agrotechnickom termíne. Preto
sa zaraďuje po takej predplodine, ktorá sa včas zberá a umožní vykonať základnú
prípravu pôdy minimálne 2 – 3 týždne pred sejbou.
Za najvhodnejšie predplodiny považujú:
strukoviny
20
ďatelinu lúčnu
skoré zemiaky
strukovino – obilné miešanky
Najvhodnejšími predplodinami sú skoré zemiaky, krmoviny, jarné a ozimné
miešanky. Medzi nevhodné predplodiny zaraďuje horčicu, slnečnicu a mak.
Gajarská, Vašák (1998) považujú za mimoriadne problematickú predplodinu
jačmeň jarný, ktorý zanecháva pôdu neštruktúrnu a chudobnú na živiny. Veľké škody
spôsobuje jeho výdrol na jeseň.
Kapusta repková pravá je veľmi vhodnou plodinou v obilninárskych osevných
postupoch, alebo je hodnotená ako prerušovač a zlepšujúca plodina, ktorá zmierňuje
negatívny biologický vplyv vysokého podielu obilnín na ornej pôde.
Vašák, Fábry, Zukalová a i. ( 1997) hodnotia osevné postupy s kapustou
repkovou pravou z hľadiska:
- organizačného a biologického využitia vegetačnej doby, bez zbytočných časových
posunov a pritom zachovanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti
- ekonomického tzn. tvorba maximálneho zisku pri minimálnych nákladoch.
Osvedčil sa napr. postup:
pšenica letná ozimná
hrach siaty
kapusta repková siata
pšenica letná ozimná
Oproti postupu:
jačmeň ozimný
kapusta repková pravá
pšenica letná ozimná
- fytosanitárneho tzn. z hľadiska ochrany kapusty repkovej pravej pred
chorobami a škodcami
Kolník (1998) uvádza pri pestovaní kapusty repkovej pravej pre jednotlivé
výrobné oblasti nasledovné osevné postupy
1. Kukuričná výrobná oblasť
- pšenica letná ozimná
- kapusta repková pravá
21
- pšenica letná ozimná
2. Zemiaková výrobná oblasť
- pšenica letná ozimná
- jačmeň ozimný
- kapusta repková pravá
- pšenica letná ozimná
3. Horská výrobná oblasť
- ďatelina
- kapusta repková pravá
- jačmeň jarný
2.2 Príprava pôdy
Základnou podmienkou dosiahnutia vysokých úrod kapusty repkovej pravej je
kvalitné založenie porastov. Prípravou pôdy sa musí v prvom rade zabezpečiť
prekyprenie celej hĺbky ornice, dosiahnuť jemná drobnohrudkovitá štruktúra a dobrá
uľahnutosť osivového lôžka. To je základný predpoklad pre rýchle klíčenie,
rovnomerné vzchádzanie a počiatočný optimálny vývoj ( Gajarská, 1998).
Na základe hĺbky a intenzity spracovania orničnej vrstvy sa systémy
spracovania pôdy delia nasledovne:
- tradičná príprava pôdy
- sejba do podmietky
- priama sejba do nespracovanej pôdy
2.2.1 Tradičná príprava pôdy
Tradičná príprava pôdy ku kapuste repkovej pravej pozostáva so stredne hlbokej
orby spojenej s úpravou povrchu oráčiny, aby boli vznikajúce hrudy hneď rozdrobené
(Demo, Kollár, Hraško, 1995).
Odporúča sa podmietka, orba, predsejbová príprava, ale poukazuje sa zároveň aj
na to, že táto príprava pôdy by sa mala využívať tam, kde je odstup od zberu
predplodiny do sejby viac ako 14 dní (Gajarská, 1998).
Tradičný spôsob spracovania pôdy vyžaduje dĺžku medziporastového obdobia 2
až 3 týždne s ohľadom na pôdny druh. Tento spôsob je náročný na počet operácií
a energiu. Úspešne však rieši rozvoj rastlín, istotu prezimovania a stabilizuje úrody pri
minimálnej aplikácií herbicídov.
22
Tradičným spôsobom spracovania pôdy sa pozemok udržuje v bezburinnom
stave až do termínu sejby. Podmienkou je, aby medzi podmietkou a orbou bolo 7 – 10
dní a medzi orbou a sejbou aspoň 3 – 4 týždne (Líška, Nozdrovický, Rataj, 2000).
2.2.2 Sejba do podmietky
Odporúča sa iba vtedy, ak je veľmi krátke medziporastové obdobie medzi
zberom predplodiny a sejbou kapusty repkovej pravej a tradičné spracovanie pôdy by
nezabezpečovalo dobrú kvalitu osivového lôžka a dodržanie agrotechnického termínu
sejby. Čím viac sa skracuje obdobie medzi spracovaním pôdy a sejbou, tým viac sa
znižuje hĺbka spracovania.
Na pozemkoch, kde sa robí pravidelne podmietka, je menej burín ako na
pozemkoch nepodmietnutých. Na pozemkoch zaburinených jednoročnými burinami sa
odporúča plytšia podmietka (0,06 – 0,08 m). Na pozemkoch s trvácimi burinami sa
odporúča podmietať hlbšie ( 0,08 – 0,12 m) ( Líška, Nozdrovický, Rataj, 2000).
V prípade, že predplodinou je obilnina, tak sa podmietka neuskutoční, ale sa
pristúpi priamo ku strednej orbe, prípadne k plytkému spracovaniu pôdy 0,10 – 0,12 m.
2.2.3 Priama sejba do neobrobenej pôdy
Pri tomto spôsobe sejby treba upozorniť na možnosť extrémneho výdrolu
obilnín a burín, medzerovitosť porastu a nízku úrodovú istotu (Mikulka, Kniefelová,
2003).
Sejba do neobrobenej pôdy je doteraz málo využívaným systémom. Prekážkou
je drobné semeno kapusty repkovej pravej a malá hĺbka výsevu, rovnomernosť výsevu
je v podmienkach nerovnomerného a utuženého pozemku po zbere obilnín veľmi ťažké
dosiahnuť.
Sejba kapusty repkovej pravej sa odporúča uskutočniť po jarných miešankách
na zelené kŕmenie a po poloskorých zemiakoch.
Môžu sa vyskytnúť aj nepriaznivé dôsledky pri tomto spôsobe sejby,
predovšetkým na nebezpečenstvo zvýšeného zaburinenia trvácimi burinami a výdrolom
predplodiny, na vyšší výskyt hrabošov a slizniakov (Soukup, Vasilievič 1998).
23
2.3 Parametre sejby
Základným agrotechnickým opatrením pri pestovaní kapusty repkovej pravej je
dodržanie termínu sejby, použitie kvalitného certifikovaného osiva a dodržanie výsevku
(Gajarská, 1998).
2.3.1 Termín sejby
Dodržanie termínu výsevu je v technológií pestovania kapusty repkovej pravej
nezastupiteľné. Vytvára podmienky pre dobré prezimovanie, uspokojivý zdravotný stav
a uplatnenie úrodotvorných schopností kapusty repkovej pravej.
Termín výsevu zaistí vytvorenie nasledujúcich ukazovateľov do nástupu zimy:
- vytvorenie mohutného koreňového systému s hrúbkou koreňového kŕčka 8
až 10mm
- vytvorenie listových ružíc pritlačených k zemi s minimálne 8 až 10 pravými
listami
- dosiahnutie pokryvnosti listovej plochy medzi 1,5 – 2,5 m2 – m2
- vytvorenie 2,0 – 2,5 t sušiny fytomasy na 1 ha, t.j. 14 -18 t nadzemnej
fytomasy na 1 ha
- dosiahnutie IV. – VI. etapy organogenézy diferenciácie reprodukčných
orgánov (Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).
Rastliny uvedenú veľkosť dosiahnu pri dodržaní agrotechnického termínu sejby,
ktorý je pre „00“ typy kapusty repkovej pravej nasledovný: (Gajarská, 1998)
- Kukuričný a repný výrobný typ: 25. – 31. VIII.
- Zemiakový výrobný typ: 20. – 25. VIII.
- Zemiakovo – ovsený výrobný typ: 15. – 20. VIII.
Predčasná i neskorá sejba kapusty repkovej pravej spôsobuje zvýšené
vymŕzanie rastlín a zníženie úrod semena. S prihliadnutím na miestne klimatické
podmienky najvhodnejšie obdobie na sejbu kapusty repkovej pravej je august. Vo
vyšších drsnejších polohách sejeme skôr, v nižších s priaznivými teplotnými
podmienkami až v poslednej dekáde augusta. Vo väčšine našich oblastí je vhodné
obdobie sejby od 15. do 25. augusta (Fábry, Baranyk 2007).
24
2.3.2 Výsevok
Výsevok je s termínom výsevu významným faktorom, ovplyvňujúcim stav
porastu pred zimou, v priebehu zimy i prezimovania a tým aj hektárovú úrodu.
Gajarská (1998) odporúča výsevok 5 – 6 kg osiva ha-1. Pri výsevoch pred,
alebo po agrotechnickom termíne, výsevok znižujeme alebo zvyšujeme, podľa
výrobného typu o 1 kg za každý týždeň až na hranicu 4 až 7 kg.
Špaldon a kol. uvádzajú, že výsevok by mal byť vyšší než 7 kg.ha-1. Pri
odrodách, ktoré sa veľmi rozkonárujú by nemal byť vyšší než 7 kg.ha -1. Horná hranica
tejto veľkosti výsevku platí pre sejbu pri menej vhodných podmienkach, pri neskorej
sejbe, za sucha a pri hrudkovitom pozemku.
Ako uvádza Čeleš (1999), výsevok kapusty repkovej pravej sa v kukuričnej
a repnej výrobnej oblasti pohybuje od 4 do 6 kg.ha-1.
Výsevok má zaistiť počet rastlín na jar v rozmedzí 30 – 80 ks.m-2. Na jeseň sa
vysieva približne dvojnásobný počet klíčivých semien t.j. 80 – 110 ks.m-2, čo
predstavuje 4,4 – 6,1 kg.ha-1 osiva.
2.3.3 Hĺbka sejby
Hĺbka sejby sa prispôsobuje vlhkosti a štruktúre pôdy. Hĺbka sejby kapusty
repkovej pravej by mala byť 15 – 20 mm. Hlbší výsev (25 mm) zvolíme na suchších
a ľahších pôdach za použitia fytotoxických herbicídov ( Vašák, Fábry, Zukalová a i.
1997).
Hĺbka výsevu pod 10 – 20 mm škodí.
Odporúča sa siať kapustu repkovú pravú do dobre pripravenej pôdy do hĺbky 10
– 20 mm.
Jech, Židek ( 2006 ) uvádzajú hĺbku sejby 20 – 30 mm.
2.3.4 Medziriadková vzdialenosť
Kapusta repková pravá sa najčastejšie vysieva do riadkov vzdialených 105 –
150 mm, pričom je možné vysievať aj na medziriadkovú vzdialenosť 210 – 250 mm.
Zubal a i. ( 1998 ) uvádzajú ako najpoužívanejšiu medziriadkovú vzdialenosť
v súčasnosti 105 – 115 mm a 210 – 250 mm. Vo vhodných podmienkach sa uplatňujú
riedky 375 mm alebo 450 mm. V tomto prípade treba počítať s plečkovaním kapusty
repkovej pravej na jeseň a na jar.
25
Gajarská ( 1998 ) odporúča šírku riadkov 250 mm a ponechanie koľajových
riadkov, ktoré umožňujú lepšiu aplikáciu hnojív a chemických prípravkov.
2.4 Výživa a hnojenie
Jedným zo základných predpokladov úspešného pestovania kapusty repkovej
pravej je dôležité poznať potrebu živín, ale i priebeh príjmu živín počas vegetácie.
V spotrebe živín patrí kapusta repková pravá k najnáročnejším plodinám osevného
postupu. Má približne dva až tri krát vyššie požiadavky ako obilniny. Má podobné
nároky ako okopaniny (Tóth, Hudec 2007).
Kapusta repková pravá patrí v spotrebe živín k náročnejším plodinám osevného
postupu. Má približne 2 – 3 krát vyššie požiadavky ako obilniny. Na 1 tonu semena
a príslušnej biomasy odčerpá z pôdy nasledovné množstvo živín (Vašák, Fábry,
Zukalová, 1997):
50 – 60 kg N4 – 7 kg Mg
11 – 15 kg P 0, 25 – 0, 35 kg B
50 – 58 kg K 0, 17 kg Mn
28 – 50 kg Ca 6 – 10 kg S
2.4.1 Požiadavky kapusty repkovej pravej na agronomické vlastnosti pôdy
Výživa dusíkom (N)
Vzhľadom na dynamiku odberu a relatívne dlhšie vegetačné obdobie pri
kapuste repkovej pravej sa využíva delená dusíkatá výživa a to 3 až 4 krát počas
vegetácie (základné, regeneračné, produkčné a neskoré hnojenie). Na základné hnojenie
sa aplikuje dusík v rozpätí 0 – 40 kg.ha-1 v závislosti na obsahu Nan v pôde. Horná
hranica sa volí pri veľmi malom obsahu Nan tj. 10 mg.kg-1 pôdy, pri oneskorenom
výsevku, pri zlej štruktúre pôdy, po zaoraní slamy a suchším klimatických podmienkach
( Fecenko, Ložek 2000).
Fábry, Baranyk (2007) pre zaistenie dobrého prezimovania a úrodnej stability
až na výnimky vylučujú predsejbovú dávku N. Platí to:
pri skorých výsevoch
pri výsevku vyššom ako 6 kg.ha-1
po miešankách a ďatelinovinách
pri aplikácii organických hnojív
26
Dávku N do 20 – 30 kg.ha-1 doporučujú použiť:
v zemiakársko – ovsenom a horskom výrobnom type
pri výsevku nižšom ako 4 kg.ha-1
ak sú predplodinou 2 obilniny
na plytkých chudobných skeletovitých pôdach
Tab.č.3: vlastnosti pôdy podľa Boreckého, Stiffela (1995)
Hladina zásoby živín Ph Trať organického
hnojeniaZásoba živín (mg.kg-1 pôdy)
P K MgMinimum 5,8 3-4 30 – 45 145 70Optimum 6,0-6,5 2 55 –65 180 –240 70 – 90Maximum 7,2 1 - 240 -
Výživa fosforom (P) a draslíkom (K)
Hnojenie fosforom a draslíkom musí jednoznačne vychádzať z obsahu živín
v pôde. Pri vysokých zásobách P a K nemusíte tieto živiny dodávať (Pastorek, 2004).
Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov .
Tab.č.4: Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov podľa Vašáka (1991)
Počiatočná zásoba P v pôde (mg.kg-1) Dávka P2O5 na rok a ha (kg)
do 45 110
45 – 65 90
nad 65 4 – 72
Tab.č.5: Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov
Počiatočná zásoba P v pôde (mg.kg-1) Dávka K2O na rok a ha (kg)
do 90 160
90 – 180 100 – 120
180 – 240 80
nad 240 40 - 60
Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú vápnenie priamo ku kapuste repkovej
pravej alebo k predplodine. Vápnenie sa vykonáva na základe agrotechnického skúšania
pôdy. Odporúčaná dávka vápenca je 2,0 – 2,5 t.ha-1, pričom veľmi vhodný je
dolomitický vápenec
27
Tab.č.6: Kritéria pre vápnenie (Zubal, 1998)
.
Výživa horčíkom ( Mg)
Podľa Richtera a Hřivnu (1998) je kapusta repková pravá plodinou so
zvýšenými nárokmi na síru. Jej semená obsahujú veľké množstvo sírnych zlúčenín,
aminokyselín a glukosinolátov. U rastlín s nízkym obsahom síry sa znižuje hladina
chlorofylu a na rastline sa môže objaviť antikyánové sfarbenie. Listy sú deformované,
výrazne sa mení i morfológia kvetov ( farba, veľkosť, tvar).
Najvyššie nároky na výživu má kapusta repková pravá v prvom mesiaci
intenzívneho rastu. V tomto období potrebuje prijať 30 – 40 kg S.ha-1 (Matula, 1999).
Tab.č.7: Požiadavky kapusty repkovej pravej na obsah stopových prvkov v pôde
PrvokZásoba v pôde (mg.kg-1 pôdy)
Minimálna Maximálna
B 1,2 2 – 3
Cl 3 9 – 14
Zn 7 14 – 20
Mo 0,04 0,05 – 0,06
Mn - 200 - 350
Výživa bórom a ďalšími stopovými prvkami
Z mikroelementov sa na výžive kapusty repkovej pravej najvýraznejšie
uplatňuje bór. Jeho nedostatok sa prejavuje nižším nasadením šešúľ a menším počtom
semien. Zvýšenie úrod úzko súvisí s obsahom bóru v pôde. Obsah nad 2 mg B.kg-1 sa
začína prejavovať toxicky, preto hnojeniu treba venovať patričnú pozornosť. Pri jeho
nedostatku je možné aplikovať bór do pôdy vo forme bóraxu ( 10 – 20 kg.ha -1) alebo
foliárne od 0,1 – 1,6 kg B.ha-1 (Sýkora, 2006).
28
Počiatočné PH Dávka CaO v t.ha-1 Obdobie aplikácie
do 5,5 1,12 – 1,4 2 – krát za 4 roky
5,5 – 6,5 1,12 – 1,4 1 – krát z 4 roky
6,5 – 7,0 1,12 1 – krát za 4 roky
nad 7,0 nevápniť po jeden cyklus
Organické hnojenie
Najčastejšou formou organického hnojenia je hnojenie maštaľným hnojom. Na
ľahkých a stredných polohách, na ktorých sa kapusta repková pravá väčšinou pestuje,
používame 2 – 3 ročný cyklus hnojenia maštaľným hnojom pri priemernej dávke 20 –
40 t.ha-1. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu kapusty
repkovej pravej uprednostňujeme jej zaradenie do druhej trate (Vašák, Fábry,
Zukalová, 1997).
Vyzretý maštaľný hnoj zaorieme aspoň 3 – 4 týždne pred sejbou. Neskoré
hnojenie maštaľným hnojom môže pôsobiť na porast depresívne.
Ku kapuste repkovej pravej je účelné aplikovať organické hnojivá najmä na
pôdach menej úrodných a po zlých predplodinách v dávke 25 – 30 t.ha-1. Na pôdach
bohatých na humus a po dobrých predplodinách sa môže maštaľný hnoj vynechať.
V jarnom období sa odporúča realizovať močovkovanie v dávke 40 – 50 t.ha-1
(Fecenko, Ložek, 2000).
29
3 CIELE PRÁCE
Cieľom diplomovej práce bolo na základe podkladových materiálov zhodnotiť
pestovanie kapusty repkovej pravej.
Charakteristika jednotlivých odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej v roku,
ktoré sa pestovali na podniku ÚKSÚP v Beluši.
Sledovanie dosiahnuých úrod pestovaných odrôd a hybridov kapusty repkovej
pravej v rokoch 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009.
V práci budú využité podklady získané na vybranom poľnohospodárskom
podniku ÚKSÚP Beluša.
30
4 METODIKA PRÁCE
Na vypracovanie diplomovej práce bol vybraný Ústredný kontrolný a skúšobný
ústav poľnohospodársky v Beluši. Nachádza sa na strednom Slovensku v Trenčianskom
kraji v okrese Púchov.
4.1 Charakteristika vybraného poľnohospodárskeho podniku
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Beluša bude
charakterizovaná nasledovnými charakteristikami:
pomery klimatické
pôdne podmienky (jednotlivé pôdne druhy a typy)
hydrologické pomery v záujmovom území
Údaje o hore uvedených podmienkach poskytlo ÚKSÚP Beluša
4.1.1 Charakteristika ÚKSÚP v Beluši
Skúšobná stanica Beluša je od roku 2000 hlavnou odrodovou skúšobňou pre
olejniny (repka ozimná, repka jarná, mak siaty a ľan siaty, rasca lúčna) a kapustu letnú
a jesennú. Okrem týchto plodín sú tu ešte štátne odrodové skúšky s pšenicou ozimnou,
jačmeňom jarným, zemiakmi, cukrovou repou, kukuricou na siláž a zrno, lucernou
a trávami. Má tu pracovisko aj pracovníčka odboru ochrany rastlín pre okresy Púchov,
Považská Bystrica a Ilava.
Na jar 1954, aj keď s nemalými ťažkosťami začali s prevádzkou a pokusnícku
činnosť na skúšobných staniciach okrem Beluše aj v Pohronskom Ruskove a Báhoni.
Súčasný ÚKSÚP je štátnou rozpočtovou organizáciou. Jeho zriaďovateľom je
Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Organizačná štruktúra sa člení na ústredné
pracovisko v Bratislave a vo Zvolene a v Košiciach. Odborné činnosti ústavu sú riadené
a realizované týmito pracoviskami: Odbor agrochémie a výživy rastlín, Odbor
životného prostredia, Štátna skúšobná SKTC 107, Odbor odrôd, Odbor osív a sadív,
Odbor skúšobníctva a kontroly, Odbor ochrany rastlín a Odbor živočíšnej výroby.
Štruktúru dotvára sieť skúšobných staníc s hlavou orientáciou na skúšanie odrôd
a čiastočným zameraním na skúšanie osív a sadív a chemických prípravkov.
31
4.1.2 Charakteristika prírodných podmienok
Reliéf územia –na nive a terasách pozdĺž Váhu je reliéf rovinatý
a pahorkatinový. Nachádza sa na Strednom Považí. Mierne vrchovitý a hornatinový.
Reliéf územia dosahuje 248 m.n.m.
Klimatické pomery
Poznanie klimatických podmienok územia a požiadaviek kultúr na klímu je
naliehavou otázkou dneška, keď sa kladú vysoké nároky na poľnohospodársku
veľkovýrobu. Jej racionálne rozmiestnenie a špecializácia vyžaduje brať v zreteľ
agroklimatické podmienky krajiny, resp. zvláštnosti jednotlivých oblasti, keďže
z prírodných zdrojov dôležitých pre poľnohospodárstvo patrí klíme popredné miesto.
Klimatické podmienky sú najväčším pôdotvorným činiteľom, z podnebných prvkov
teplota a vlhkosť sa najviac uplatnili v pôdotvornom procese.
Pôdne podmienky – genetický pôdny typ sa zaraďuje na nivnú karbonátovú
pôdu na vápenatých uloženinách . Pozdĺž Váhu sa vyskytujú štrkopieskové a hlinité
usadeniny Váhu. V stavbe prevládajú druhohorné dolomity, vápence, ale aj paleogénne
zlepence, pieskovce a ílovce.
Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Prevládajú nivné pôdy fluvizeme,
vyvýšené podhoria ilimerizované pôdy luvizeme a hnedé lesné pôdy kambizeme.
Fluvizem – mladé, dvojhorizontové pôdy. Sú to pôdy v iniciálnom štádiu
vývoja s pôdotvorným procesom slabej tvorby a akumulácie humusu. Pre fluvizeme je
typická textúrna rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina
podzemnej vody. Hlavné subtypy: fluvizem modálna, kultizemná, glejová, slanisková,
slancová.
Luvizem – Sú to štvorhorizontové pôdy vyvinuté z rôznych, prevažne
nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného
režimu. Na povrchu majú tzv. ochrický (svetlý humusový) horizont. Pod ním sa
nachádza dobre vyvinutý eluviálny horizont svetlejší ako nad a pod ním ležiace
horizonty.
Kambizem – Kambizeme sú trojhorizontové pôdy, vyvinuté zo zvetralín
vyvretých, metamorfovaných a vulkanických hornín, prevažne nekarbonátových
sedimentov paleogénu a neogénu, lokálne tiež z nespevnených sedimentov, napr.
z viatych pieskov. Hlavné subtypy: Kambizem modálna, kultizemná, rendzinová,
32
pararendzinová, podzolová, andozemná, luvizemná, pseudoglejová, glejová,
rusifikovaná.
4.2 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných v ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007
Manitoba (2007)
Odroda Manitoba bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v
rokoch 2004 - 2006 pod označením LBN 240/68.Pôvodom je z Francúzska od
šľachtiteľskej firmy Nickerson International research geie, Chappes.
Manitoba je neskorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 203 dní, Rasmus
201, Jesper 202, Navajo 200 dní), stredne vysokého typu (Manitoba 1,59 m, Rasmus
1,63 m, Jesper 1,63 m, Navajo 1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu.
Odolnost proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje
100% úrovne kontrolných odrôd. Rovnoměrnost dozrievania je dobrá. Zdravotný stav
odrody Manitoba je vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou
hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, dobre odolná proti napadnutiu
bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno
má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,46 g.
Odroda Manitoba má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky
skúšok má obsah glukozinolátov 6,2 ěmol na gram semena, obsah kyseliny erukovej
<0,1%, kyseliny linolovej 19,0%, kyseliny linolénovej 7,5% a kyseliny olejovej 65,4%.
Obsah oleja v sušine semena 44,2%, čo je o 1,2% viac ako kontrolná odroda
Rasmus za 3 roky skúšok.
Odroda Manitoba v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri
roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 105,5%, v KVO 104,0%, v RVO
114,1% a ZVO 104,5% na priemer kontrolných odrôd.
Montego (2007)
Odroda Montego bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2004 - 2006 pod označením NSL 99/59. Pôvodom je z Francúzska od šľachtiteľskej
firmy Nickerson International research geie, Chappes.
Montego je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 201 dní ako u
odrody Rasmus), nízkeho typu (Montego 1,55 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m,
Navajo 1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu
33
je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 98% úrovne kontrolných
odrôd. Rovnomernosť dozrievania je stredne dobrá. Zdravotný stav odrody Montego je
vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, stredne
odolná proti napadnutiu čerňami, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou
(sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno má stredne veľké,
hmotnosť tisíc semien 4,33 g.
Odroda Montego má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky
skúšok má obsah glukozinolátov 4,0 ěmol nagram semena, obsah kyseliny erukovej
<0,1%, kyseliny linolovej 20,5%, kyseliny linolénovej 8,0% a kyseliny olejovej 63,2%.
Obsah oleja v sušine semena 44,2%, čo je o 1,2% viac ako kontrolná odroda
Rasmus za 3 roky skúšok.
Odroda Montego v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri
roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 104,3%, v KVO 99,4%, v RVO
113,3% a ZVO 107,5% na priemer kontrolných odrôd.
Rodeo (2007)
Odroda Rodeo bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2004 - 2006 pod označením 1085-1A. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
KWS SAAT AG, Einbeck.
Rodeo je stredne skorá až neskorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 202
dní ako u odrody Jesper), stredne vysokého typu(Rodeo 1,62 m, Rasmus 1,63 m, Jesper
1,63 m, Navajo 1,60 m) s veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti
vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100% úrovne
kontrolných odrôd. Rovnomernosť dozrievania je stredne dobrá.
Zdravotný stav odrody Rodeo je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti
napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, dobre odolná
proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou
sivou. Semeno má veľké, hmotnosť tisíc semien 5,12 g.
Odroda Rodeo má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky
skúšok má obsah glukozinolátov 6,2 ěmol na gram semena, obsah kyseliny erukovej
<0,1%, kyseliny linolovej 18,1%, kyseliny linolénovej 7,5% a kyseliny olejovej 65,9%.
Obsah oleja v sušine semena 44,4%, čo je o 1,4% viac ako kontrolná odroda Rasmus za
3 roky skúšok.
34
Odroda Rodeo v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri
roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 105,5%, v KVO 103,7%, v RVO
113,5% a ZVO 105,0% na priemer kontrolných odrôd.
Slogan (2007)
Odroda Slogan bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2004 - 2006 pod označením RG 2012. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
Raps GbR Saatzucht Lunsgaard, Grundhof.
Slogan je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 200 dní ako u
odrody Navajo), nízkeho typu (Slogan 1,52 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m, Navajo
1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je
vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 98% úrovne kontrolných odrôd.
Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody Slogan je vyhovujúci.
Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti
napadnutiu čerňami, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou),
dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno má malé, hmotnosť tisíc semien
3,95 g.
Odroda Slogan má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky
skúšok má obsah glukozinolátov 10,5 ěmol na gram semena, obsah kyseliny erukovej
<0,1%, kyseliny linolovej 17,7%, kyseliny linolénovej 8,3% a kyseliny olejovej 64,6%.
Obsah oleja v sušine semena 43,6%, čo je o 0,6% viac ako kontrolná odroda
Rasmus za 3 roky skúšok.
Odroda Slogan v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri
roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 102,9%, v KVO 101,7%, v RVO
104,9% a ZVO 103,7% na priemer kontrolných odrôd.
Siska (2007)
Odroda Siska bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2004 - 2006 pod označením RG 2201. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
Raps GbR Saatzucht Lunsgaard, Grundhof.
Siska je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 200 dní ako u
odrody Navajo), stredne vysokého typu (Siska 1,62 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m,
Navajo 1,60 m) stredne odolná proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je
35
vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101% úrovne kontrolných odrôd.
Rovnomernosť dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Siska je vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti
napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, stredne odolná
proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou
sivou. Semeno má malé,hmotnosť tisíc semien 4,02 g.
Odroda Siska má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky
skúšok má obsah glukozinolátov 9,8 ěmol na gram semena, obsah kyseliny erukovej
<0,1%, kyseliny linolovej 16,3%, kyseliny linolénovej 7,3% a kyseliny olejovej 67,5%.
Obsah oleja v sušine semena 44,6%, čo je o 1,6% viac ako kontrolná odroda
Rasmus za 3 roky skúšok.
Odroda Siska v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri
roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 103,6%, v KVO 104,4%, v RVO
111,8% a ZVO 100,0% na priemer kontrolných odrôd.
4.3 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných v ÚKSÚP Beluša v r. 2007/2008
Asgard (2008)
Odroda Asgard bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2005 - 2007 pod označením SLM 0414. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
Norddeutsche Pflanzenzucht Hans-Georg Lembke KG.
Asgard je skoršia odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 190 dní (Viking
190 dní, Californium 192 dní), nízkeho typu 1,55 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54
m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je vyhovujúca,
percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd.
Rovnomernosť dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Asgard je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti
napadnutiu plesňou sivou, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou
(sclerotíniou), čerňami a fómovou hnilobou. Semeno má menšie, hmotnosť tisíc semien
4,10 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má
obsah glukozinolátov 7,8 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1
%, kyseliny linolovej 20,8 %, kyseliny linolénovej 8,3 % a kyseliny olejovej 63,1 %.
Obsah oleja sušine semena 41,5 % (0,3 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda
36
Asgard dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s
priemerom pokusu 5,63 t.ha- - 101,8 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,23 t.ha-1
- 106,3 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.
V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 104,1 %, v repnej výrobnej oblasti
100,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 115,4 %.
Ladoga (2008)
Odroda Ladoga bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2005 - 2007 pod označením NSL 02/95. Pôvodom je z Francúzska od šľachtiteľskej
firmy Nickerson International research Geie.
Ladoga je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 191 dní
(Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého až nižšieho typu 1,58 m
(Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť
proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 102 %
úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody
Ladoga je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou a bielou
hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a čerňami.
Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,43 g. Odroda má
vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah
glukozinolátov 12,9 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %,
kyseliny linolovej 19,8 %, kyseliny linolénovej 7,3 % a kyseliny olejovej 64,2 %.
Obsah oleja v sušine semena 42,5 % (1,7 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda
Ladoga dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní
s priemerom pokusu 5,51 t.ha-1 -99,6 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 4,97 t.ha-
1 - 101,0 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.
V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 97,5 %, v repnej výrobnej
oblasti 97,9 % a zemiakovej výrobnej oblasti 108,5 %.
Rohan (2008)
Hybrid Rohan bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005 -
2007 pod označením SLM 0401. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
Saatzucht Hans Lembke.
Rohan je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegetačnou dobou 192 dní (Artus
194 dní, Baldur 192 dní), stredne vysokého typu 1,61 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m)
s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je vyhovujúca,
37
percento prezimovaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných hybridov.
Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav hybridu Rohan je vyhovujúci.
Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu plesňou sivou, stredne odolný proti napadnutiu
bielou hnilobou (sclerotíniou), čerňami a fómovou hnilobou.
Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,55 g. Hybrid má vyhovujúcu
technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,9
mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej 0,1 %, kyseliny linolovej 20,2
%, kyseliny linolénovej 8,1 % a kyseliny olejovej 63,6 %. Obsah oleja sušine semena
42,9 % (2,3 % viac ako kontrolný hybrid Artus). Hybrid Rohan dosiahol priemernú
úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 6,07
t.ha-1 -104,8 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,51 t.ha-1 - 106,2 % na priemer
kontrolných hybridov Artus a Baldur.
V kukuričnej výrobnej oblasti bola jeho úroda 104,3 %, v repnej výrobnej oblasti
109,7 % a zemiakovej výrobnej oblasti 104,1 %.
Sitro (2008)
Hybrid Sitro bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005
- 2007 pod označením WRH 271. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy DSV
breeding station.
Sitro je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegetačnou dobou 193 dní (Artus
194 dní, Baldur 192 dní), vysokého typu 1,67 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m) so
stredne dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je
vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100 % úrovne kontrolných
hybridov. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav hybridu Sitro je
vyhovujúci. Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu plesňou sivou a bielou hnilobou
(sclerotíniou), stredne odolný proti napadnutiu čerňami a fómovou hnilobou.
Semeno má stredne veľké až veľké, hmotnosť tisíc semien 4,86 g. Hybrid má
vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah
glukozinolátov 16,2 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %,
kyseliny linolovej 21,5 %, kyseliny linolénovej 9,5 % a kyseliny olejovej 60,8 %.
Obsah oleja sušine semena 40,8 % (0,2 % viac ako kontrolný hybrid Artus). Hybrid
Sitro dosiahol priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s
priemerom pokusu 6,28 t.ha-1 -114,2 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,49 t.ha-1
- 105,8 % na priemer kontrolných hybridov Artus a Baldur. V kukuričnej výrobnej
38
oblasti bola jeho úroda 107,1 %, v repnej výrobnej oblasti 112,0 % a zemiakovej
výrobnej oblasti 96,4 %.
Tatra (2008)
Odroda Tatra bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch
2005 - 2007 pod označením WRG 270. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy
DSV breeding station.
Tatra je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 191 dní
(Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,64 m (Viking 1,60 m,
Californium 1,54 m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu
je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných
odrôd. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody Tatra je vyhovujúci.
Odroda je dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou),
stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a čerňami.
Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,35 g. Odroda má
vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah
glukozinolátov 8,6 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %,
kyseliny linolovej 19,5 %, kyseliny linolénovej 7,1 % a kyseliny olejovej 64,8 %.
Obsah oleja sušine semena 42,4 % (1,1 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda
Tatra dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s
priemerom pokusu 5,57 t.ha-1 -100,7 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,29 t.ha-1
- 107,5 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.
V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 101,0 %, v repnej výrobnej
oblasti 110,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 113,5 %.
4.4 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných v ÚKSÚP Beluša v r. 2008/2009
Komando (2009)
Odroda Komando bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2006-
2008 pod pracovným označením MH-EA 081. Odroda bola vyšľachtená vo Francúzsku
a jej slovenským zástupcom je firma KWS Semena s.r.o., Záhorská Ves.
Komando je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 189 dní,
stredne vysokého typu - 1,66m so stredne dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odroda
nie je náchylná na vyzimovanie, rovnomernosť dozrievania má dobrú. Zdravotný stav
39
má vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou
hnilobou a čerňami, dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou.
Rastlina je v plnom kvitnutí stredne vysoká až vysoká a v zrelosti je jej celková
dĺžka vrátane bočných vetiev stredne dlhá až dlhá. Listy sú osrienené, stredne zelenej
farby a majú stredne zubatý okraj. Na úplne vyvinutých listoch je málo až stredne veľa
lalokov. Odroda kvitne neskoro, kvety sú žltej farby. Semeno je stredne veľké,
hmotnosť tisíc semien dosiahla v priemere 4,54g. Odroda má dobrú technologickú
kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 11,9 mikromolov na
gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1%, kyseliny linolovej 18,5%, kyseliny
linolénovej 7,1% a kyseliny olejovej 66,2%. Obsah oleja v sušine semena 44,1%, čo je
o 2,0% viac ako kontrolná odroda Manitoba.
Odroda Komando dosiahla v Slovenskej republike v 1. roku skúšok priemernú
úrodu 5,84 t.ha-1, čo bolo 106,0% v porovnaní s priemerom pokusu. V 2.a 3.roku
skúšok mala priemernú úrodu 5,24 t.ha-1, čo bolo 105,6% na priemer kontrolných
odrôd Viking, Californium a Manitoba.
Ronaldo (2009)
Odroda Ronaldo bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2006-
2008 pod pracovným označením KW 350. Odroda bola vyšľachtená v Nemecku a jej
slovenským zástupcom je firma KWS Semena s.r.o., Záhorská Ves.
Ronaldo je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 190 dní,
stredne vysokého typu - 1,68m s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odroda nie je
náchylná na vyzimovanie, rovnomernosť dozrievania má dobrú. Zdravotný stav má
vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou
hnilobou a čerňami, dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou.
Rastlina je v plnom kvitnutí veľmi vysoká a v zrelosti je jej celková dĺžka
vrátane bočných vetiev dlhá až veľmi dlhá. Listy sú osrienené, stredne zelenej farby a
majú slabo až stredne zubatý okraj. Na úplne vyvinutých listoch je málo až stredne veľa
lalokov. Odroda kvitne skoro až stredne skoro, kvety sú žltej farby. Semeno je stredne
veľké, hmotnosť tisíc semien dosiahla v priemere 4,55g. Odroda má dobrú
technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 12,2
mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1%, kyseliny linolovej
20,44%, kyseliny linolénovej 8,1% a kyseliny olejovej 62,9%. Obsah oleja v sušine
semena 41,8%, čo je o 0,3% menej ako kontrolná odroda Manitoba.
40
Odroda Ronaldo dosiahla v Slovenskej republike v 1. roku skúšok priemernú
úrodu 5,94 t.ha-1, čo bolo 107,8% v porovnaní s priemerom pokusu. V 2. a 3. roku
skúšok mala priemernú úrodu 5,37 t.ha-1, čo bolo 108,3% na priemer kontrolných
odrôd Viking, Californium a Manitoba.
4.5 Metodika ÚKSÚP pre skúšky hospodárskej hodnoty odrôd kapustovitých olejnín
Štátne odrodové skúšky sa zakladajú vo všetkých výrobných oblastiach.
Pokusy sú založené metódou náhodného usporiadania a úrody semena sú hodnotené
analýzou rozptylu. Jedná sa o maloparcelkové pokusy. Čistá zberová plocha jednej
parcelky je 10 m2, čiže každá testovaná odroda sa vysieva v 4 opakovaniach, to
znamená, že sa hodnotí 4 krát 10 m2.
Termín sejby kapusty repkovej pravej sa riadi platnou metodikou, ktorá
ustanovuje, že v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti sa musí zasiať do 30. 8.
a v zemiakarskej a horskej výrobnej oblasti je termín do 20.8. Sejba aj zber sa vykonáva
maloparcelkovou technikou.
Dávky hnojenia fosforom a draslíkom sú určené plánom hnojenia skúšobnej
stanice. Pri hnojení dusíkom sa jesenná dávka spravidla neaplikuje. Výnimky sú
uvedené v pokyne pre založenie pokusu. Na jar je dávka rozdelená na dva krát.
Okamžite po začatí jarnej vegetácie sa aplikuje 80 kg.ha-1N, približne za 20 dní (podľa
priebehu počasia) aplikujeme dusík v dávke 70 kg.ha-1 N.
V súlade s bežnou praxou sa pokusy s ozimnými kapustovitými olejninami
zaraďujú prednostne po skorej obilnine (napr. jačmeň ozimný, skoré odrody ozimnej
pšenice), ktorá nasledovala po dobrej predplodine (ďatelinovina, strukovinoobilná
miešanka). Výnimočne je možné zaradiť i po včas zberaných ďatelinovinách, alebo
miešanke.
Predsejbová orba pre ozimné kapustovité olejniny sa vykonáva 2-3 týždne pred
sejbou.
Predsejbová príprava sa robí maximálne do hĺbky 2 - 3 cm a dostatočne jemne.
Je potrebné zabrániť nadmernému rozdrobeniu pôdnej štruktúry, aby nedošlo k vzniku
pôdneho prísušku.
Výmera ornej pôdy na skúšobnej stanici v Beluši je 34 hektárov. Stanica má 9
honový osevný postup.
41
5 VÝSLEDKY
5.1 Dosiahnuté výsledky v roku 2006/2007
Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou - registrované odrody boli
založené s 24 pokusnými členmi v Beluši v repárskej výrobnej oblasti.
V skúškach sa overovala úrodnosť odrôd.
Do skúšok bolo zaradených 18 odrôd a 6 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej
republike zaregistrované: Lesia, Digger, Rodeo, Libomir, Rasmus, Viking, Siska,
Slogan, Jesper, Manitoba, z hybridov Artus, Baldur a Vectra. Ostatné skúšané odrody a
hybridy sú registrované v niektorom členskom štáte Európskej únie. Tretí krát po sejbe
sa overujú hybridy Baldur, Artus a odrody Rasmus, Libomir, Viking, Baros, Jesper a
Ontario. Prvý krát v pokusoch s registrovanými odrodami sa skúšal polotrpasličí hybrid
(semidwarf) PR45D01.
Pokusy sa siali v závere agrotechnických termínov z dôvodu daždivého
priebehu počasia v auguste.
Pôda bola pre sejbu pripravená v závislosti od vlhkostných pomerov. V Beluši
boli pomerne priaznivé podmienky na prípravu pôdy. Vzchádzanie porastov bolo dobré
tam, kde prišli po sejbe zrážky, kde bolo suchšie, porasty vzchádzali dlhšie a menej
vyrovnane. Mesiace september a október boli suché, výdatnejšie začalo pršať v
posledných októbrových dňoch. Predĺžená jesenná vegetácia umožnila zlepšenie
celkového stavu porastov.
Porasty prežili miernu zimu veľmi dobre, prezimovanie bolo v priemere 99 %,
v teplých oblastiach 100 %. Na jar porasty intenzívne rástli, kvitnúť začali už v 1.
dekáde apríla. Kvitnutie trvalo v priemere 107 dní, v roku 2006 to bolo 126 dní. Úplne
prvá začala kvitnúť 7.4.2007 hybridná repka Vectra. Na prelome 2. a 3. dekády apríla a
v 1. dekáde mája prišli mrazy, ktoré poškodili kvitnúce porasty, čo sa neskôr prejavilo
nevyvinutými šešuľami v rôznych častiach vetiev, alebo boli šešule krátke s nízkym
počtom semien.
Poškodenie bolo do značnej miery výrazné. Vo väčšej miere boli zasiahnuté
odrody Digger, Viking, Baros, hybrid PR45D01, tiež Libomir, hybrid Vectra, Ontario a
Satori. Po extrémne suchom apríli sa v máji a júni znížil vlahový deficit, repky narástli
a rozvetvili sa. Rastliny dosiahli výšku v priemere 1,62 m, čo bolo o 62 cm viac ako
minulý rok – 2,24 m.
42
Porasty dozrievali zo začiatku rýchlo, po zrážkach začiatkom júla pomalšie a
menej rovnomerne. Vegetačná doba bola kratšia oproti minulému roku o 19 dní.
Zdravotný stav jednotlivých odrôd bol uspokojivý. Peronospóra repná
(Plasmopara viticola) sa vyskytovala len ojedinele a veľmi slabo, sclerotínie
(Sclerotinia sclerotiorum) sa vyskytovali vo veľkej miere a taktiež sa vo veľkej miere
vyskytovali fómy (Phoma) a černí (Alternaria spp.). V tomto roku sa vo veľkom
rozsahu šírila múčnatka (Podosphaera) na všetkých odrodách na stonkách, listoch a
šešuliach. Napadnutie stonkovými krytonosmi (Ceutorhynchus) na jar bolo veľmi slabé,
blyskáčikom repným (Meligethes) a šešuľovými škodcami stredné.
Tab. č. 8 Výsledky odrôd kapusty repkovej pravej pre rok 2006/2007
Por.č.Názov
odrodyÚroda t/ha-1 Por. č. Názov odrody Úroda t/ha-1
1. PR45D01 H 3,65 13. Rasmus 4,33
2. PR46W10 H 6,13 14. Libomir 4,93
3. PR46W31 H 6,45 15. Viking 4,07
4. Lesia 5,10 16. Baros 4,65
5. Grizzly 3,86 17. Siska 5,00
6. Digger 5,07 18. Slogan 4,35
7. Robust 5,59 19. Jesper 4,56
8. Rodeo 5,40 20. Manitoba 4,91
9. Remy 5,46 21. Ontario 3,92
10. Baldur H 4,87 22. Satori 3,92
11. Artus H 4,49 23. Quatro 4,15
12. Vectra H 5,47 24. Bojan 3,64
Po zasiatí kapusty repkovej pravej bol v danej oblasti veľký úhrn zrážok a to sa
prejavilo na skorom a pomerne pravidelnom vzchádzaní pokusu. Avšak nasledujúce
zrážky spôsobili, že pokus nemohol byť po sejbe vhodne ošetrený. Dva respektíve tri
týždne po sejbe bolo vykonané herbicídne ošetrenie. Buriny, ktoré neboli týmto
ošetrením zachytené boli odstránené mechanickým okopavaním. Pred zimou mali
43
rastliny 9 až 12 dobre vyvinutých listov. Počasie v zimných mesiacoch priaznivo
vplývalo na prezimovanie porastov a nespôsobilo v pokuse žiadne škody.
Pomerne skorý nástup jarnej vegetácie mal kladný vplyv na fyziologický vývoj
rastlín. Rastliny boli silné, husto rozkonárené. Pokles nočných teplôt pod bod mrazu
v apríli a začiatkom mája poškodili kvety tak, že sa nevytvorili plody a semená, alebo
boli značne deformované. Poškodenie bolo vyhodnotené vo fáze „zelenej zrelosti“, kedy
bolo najlepšie rozoznateľné.
Zber pokusu bol oddialený krátkym zrážkovým obdobím. Zber sa vykonal
maloparcelkovým kombajnom.
Oblasť spadá do mierne vlhkejšieho klimatického okrsku. V auguste
v sledovanom roku sa teploty pohybovali mierne pod dlhodobým priemerom, zrážky –
116,5 mm čo je vysoko nad dlhodobý priemer. Jeseň môžeme označiť ako suchú.
Klimatologickú zimu 2006/2007 hodnotíme ako extrémne teplú. Zrážkovo i teplotne
bola nadpriemerná až mimoriadne nadpriemerná. December, sucho (zrážkový úhrn 19,7
mm, dlhodobý priemer 42,0 mm) a teplo (priemerná teplota 2,9˚C, dlhodobý priemer -
0,2˚C). Január, zrážky silne nadpriemerné viac vo forme dažďa a dažďa so snehom ako
snehové ( zrážky úhrn 105,5 mm, dlhodobý priemer 35,0 mm), teplota nadpriemerná
( priemerná teplota 3,0˚C, dlhodobý priemer -3,0˚C). Február, zrážky 51,6 mm oproti
dlhodobému priemeru 41,0 mm, teplota 3,8˚C oproti dlhodobému priemeru -1,1˚C.
Marec zrážkovo nadpriemerný 76,6 mm (dlhodobý priemer 36,0 mm), teplota o 3,5˚C
vyššia ako je dlhodobý priemer.
V každom z jarných mesiacov v pozorovanom roku boli zaznamenané vyššie
priemerné teploty ako je dlhodobý priemer. Avšak je zaznamenaných niekoľko dní kedy
boli namerané minimálne teploty pod bodom mrazu. Zrážky, apríl bol suchý, spadlo len
1,5 mm zrážok (dlhodobý priemer 40,0 mm), máj – zrážkovo viac menej vyrovnaný.
V mesiaci jún teploty boli o 1,6˚C vyššie ako je dlhodobý priemer, zrážok spadlo 93,6
mm (dlhodobý priemer 77,0mm). Prezimovalo 100% rastlín repky olejnej v sledovanom
pokuse.
Pre repku ozimnú sa aplikovali základné živiny P a K pri predsejbovej príprave
vo forme jednozložkových hnojív. Boli použité superfosfát a draselná soľ. Dávky
zohľadňovali potreby jednotlivých plodín v rámci osevného postupu.
44
Tab.č. 9 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007
Ako predplodina v roku 2006 sa použila pšenica letná forma ozimná. Pre
hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej, pre bežný hospodársky rok, sa použila dávka
čistých živín N : P : K ktorá bola 130 : 90 : 70 kg.ha-1. Boli použité hnojivá ako:
Superfosfát, Draselná soľ, Síran amónny, Liadok amónny.
Tab.č. 10.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2007
Hybrid Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd
PR46W31
H6,45 100 1
PR46W10
H6,13 95,04 2
Vectra H 5,47 84,81 3
Baldur H 4,87 75,50 4
Artus H 4,49 69,61 5
PR45D01 H 3,65 54,59 6
Pôda sa pred sejbou pripravuje v závislosti od vlhkostných. V Beluši boli
pomerne priaznivé podmienky na prípravu pôdy, orba sa vykonala 3.8., následne po
uľahnutí oráčiny sa urovnala smykom a bránami. Pôda nebola príliš presušená. Samotná
predsejbová príprava pôdy pozostávala s bránenia rotačnými bránami tak, aby sa
45
vytvorilo dobré osivové lôžko. V poslednej dekáde augusta boli dostatočné zrážky na
to, aby pôda nepreschla a nevytvárali sa hrudy, ktoré by sa potom museli rozbíjať
hrudorezmi, alebo iným náradím. Preto stačila aj jednoduchšia príprava pôdy.
Tab. č. 11. Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2007
Odroda Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd
Robust 5,59 100 1
Remy 5,46 97,67 2
Rodeo 5,40 96,60 3
Lesia 5,10 91,23 4
Digger 5,07 90,70 5
Siska 5,00 89,45 6
Libomir 4,93 88,19 7
Manitob
a4,91 87,84 8
Baros 4,65 83,18 9
Jesper 4,56 81,57 10
Slogan 4,35 77,82 11
Rasmus 4,33 77,46 12
Quatro 4,15 74,24 13
Viking 4,07 72,81 14
Ontario 3,92 70,13 15
Satori 3,92 70,13 16
Grizzly 3,86 69,05 17
Bojan 3,64 65,12 18
Pri odrodových skúškach kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené
nasledovné úrody:
V skúškach sa dosiahla priemerná úroda 4,73 t. ha-1.
Pri porovnaní troch najvyšších odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa
zistilo, že najvyššie úrody 6,45 dosiahol hybrid PR46W31 H, zatiaľ čo pri odrodách
46
dosiahla najvyššiu úrodu 5,59 t.ha-1 odroda Robus. Pri porovnaní týchto troch
najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody hybridov sú vyššie o 0,86 t.ha-1
čo predstavuje 15%.
Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej v Beluši v roku 2007 bola
4,61 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,17 t.ha-1.
Porovnaním týchto dvoch hodnôt možno konštatovať, že v štátnych odrodových
skúškach sa dosiahla o 112,4 % úroda ako v praxi. To znamená, že v praxi sa
nedostatočne využije genetický potenciál odorôd a hybridu kapusty repkovej pravej.
Tieto výsledky svedčia o veľkom význame výberu odrôd a hybridov pre dané
pestovateľské podmienky.
5.2 Dosiahnuté výsledky v roku 2007/2008
Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou - registrované odrody boli
založené v roku 2007/2008 s 18 pokusnými členmi v rokoch 2007/2008. V skúškach
sa overovala úrodnosť odrôd.
Do skúšok bolo zaradených 13 odrôd a 5 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej
republike registrované Lesia, Libomir, Tatra, Asgard, Siska, Verona, Talisman,
Manitoba, Ladoga, z hybridov Baldur, Vectra, Sitro a Rohan. Ostatné skúšané odrody
sú registrované v niektorom členskom štáte Európskej únie. Štvrtý krát po sejbe sú
zaradené v skúškach odrody Libomir, Ontario a hybrid Baldur, druhý krát odrody Lesia,
Siska, Manitoba a hybrid Vectra.
Výsev bol 23.8, kde sme ako predplodinu použili pšenicu letnú formu ozimnú.
Po sejbe nastal dážď, vďaka čomu pokusy vzišli pomerne rýchlo a kompletne. Jeseň sa
prejavila ako priaznivá, porasty išli do zimy dobre pripravené, zakorenené a
neprerastené. Prezimovanie bolo v priemere 95% vďaka priaznivej zime. Jar nastúpila
pozvoľne, po regeneračnom prihnojení porasty intenzívne rástli, kvitnúť začali koncom
apríla, čo bolo o 2 týždne neskôr ako v roku 2007. Priebeh počasia priaznivo vplýval na
rast a vývoj porastov. Porasty dosiahli v priemere 1,73 m , čo bolo o 11 cm viac ako
v minulom roku. Dozrievanie bolo rovnomerné, po výdatných zrážkach v júli sa
dozrievanie predĺžilo a zber bol oneskorený.Vegetačná doba bola oproti minulému roku
o 9 dní dlhšia. Napadnutie chorobami v tomto roku bolo pomerne veľké, hlavne bielou
hnilobou (sclerotíniou). Viac ako minulý rok bolo fómovej hniloby (Phoma lingam),
černí ((Alternaria spp.) a peronospóry ((Plasmopara viticola). V porastoch sa rozšírilo
47
verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), ojedinele cylindrosporióza
(Cylindrosporium concentricum) na listoch i šešuliach. Múčnatka (Podosphaera) sa
v tomto roku vyskytovala v slabšej intenzite. Napadnutie stonkovými krytonosmi
(Ceutorhynchus) bolo pomerne slabé, blyskáčikmi (Meligethes) a šešuľovými
škodcami stredné.
Tab. č. 12 Úrody odrôd a hybridov v roku 2007/2008
Por.č.Názov
odrodyÚroda t/ha-1 Por. č. Názov odrody Úroda t/ha-1
1. Lesia 5,29 10. ES Saphir H 6,37
2. Libomir 5,19 11. Labrador 5,57
3. Tatra 5,64 12. Verona 5,07
4. Asgard 5,01 13. Talisman 5,40
5. Siska 5,46 14. Opus 4,85
6. Baldur H 6,55 15. Oksana 5,58
7. Vectra H 6,29 16. Manitoba 5,17
8. Sitro H 6,38 17. Ladoga 5,48
9. Rohan H 5,93 18. Ontario 5,24
Skúšky s registrovanými odrodami kapusty repkovej pravej ozimnej boli na
skúšobnej stanici Beluša zasiate 23.8. Mesiac august sa prejavil teplotne a zrážkovo
vyrovnaný. V prvej dekáde septembra spadla viac ako jedna šestina celoročného úhrnu
zrážok. Tieto zrážky priaznivo ovplyvnili vzchádzanie a počet rastlín na všetkých
odrodách pokusu. Poveternostné podmienky, s dostatočným až nadpriemerným
množstvom zrážok a pomerne vyrovnanými teplotami, celej jesene priaznivo vplývali
na fyziologický vývoj rastlín. Rastliny boli pred zimou v dobrom stave. Zima bola
teplotne nadpriemerná, bez snehovej pokrývky. Kryptovegetácia trvala približne 85 dní,
do 21. februára. Rastliny zima nepoškodila, čo sa ukázalo aj na 100 % prezimovaní
rastlín. Skorý nástup jarnej vegetácie, viac menej vyrovnané teploty s nevýraznými
jarnými mrazíkmi, do druhej dekády apríla, úhrny zrážok vyššie ako dlhodobé
priemery, podporili na jeseň nastúpený štandardný fyziologický vývoj rastlín.
Vzchádzanie trvalo 5 ( hybrid Rohan ) až 11 (odroda Ladoga) dní od výsevu.
V ostatných pokusoch bolo vzchádzanie rovnomerné, bez zjavných odchýlok. Priaznivé
48
meteorologické podmienky, ktoré sa prejavili pri vzchádzaní, pokračovali kladne
ovplyvnili i ďalší fyziologický vývoj rastlín. Rastliny boli pred zimou dobre
zakorenené, dostatočne olistené so silným koreňovým krčkom. Na jeseň bola z chorôb
na rastlinách zaznamenaná Phoma lingam Alternária spp. a Peronospora parasitica.
Na odrode Labrador bol zaznamenaný výskyt fytoplazmy – Aster yellows
phytoplasma.
Ako druhotná infekcia sa prvej dekáde júna objavila na listoch Pleseň sivá
(Botryotinia fuckeliana) a v druhej dekáde júna sa na všetkých odrodách vyskytla
Múčnatka (Podosphaera).
Výskyt škodcov i jarných mesiacoch bol eliminovaný chemickými postrekmi.
Opakovane bol zaznamenaný len silnejší výskyt Blyskáčika repkového (Meligethes
aeneus). Výskyt ostaných škodcov bol slabý, eventuálne bol porast ošetrený
preventívne na základe signalizácie.
Priebeh počasia v mesiaci september sa prejavil s úhrnom zrážok 111,5 mm, čo
je výrazne nad dlhodobým priemerom 46,0 mm. November značne pod dlhodobým
priemerom 29,9 mm. V tomto mesiaci sa od 12. do 18. 11. objavila snehová pokrývka.
V tretej dekáde niekoľko dní so snehovým popraškom sa vytvorila nesúvislá snehová
pokrývka a zámrz pôdy. December s úhrnom zrážok 26,8 mm, dlhodobý priemer 42,0
mm. Snehová pokrývka do 2 mm. V januári pretrvávala snehová pokrývka so zámrzom
pôdy. Priemerná denná teplota 1,6ºC, keď dlhodobý priemer je – 3,0ºC. Február –
priemerná teplota 2,4ºC (dlhodobý priemer – 1,0ºC) , úhrn zrážok 25.5 mm (dlhodobý
priemer 41,0 mm). Zámrz pôdy 3.2., a od 9.3. do 21.2 (najhlbšie 18. a 19.2. – 8 cm).
Snehová pokrývka 16.2., od 17.2. do 19.2. len snehový poprašok. Úhrn zrážok
v mesiaci marec bol nad priemerom 68,7 mm. Snehová pokrývka bola nesúvislá
v podobe snehového poprašku. Zámrz pôdy 6. a 7.3. V máji sa pohyboval úhrn zrážok
pod dlhodobým priemerom (61,0 mm) – 43,4 mm. V júni bol úhrn zrážok 94,1 mm, čo
nad hranicou dlhodobého priemeru 77,0mm.
Dávky živín vypracoval odbor agrochémie a výživy rastlín vo Zvolene na
základe odobratých vzoriek pôdy po zbere predplodiny, dávky zohľadňovali potreby
jednotlivých plodín v rámci osevného postupu.
Ako predplodina sa v roku 2008 použila pšenica letná forma ozimná. Na
hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej sa použila dávka čistých živín N : P : K, ktorá
bola 105 : 105 : 130 kg.ha-1. Pri pokuse s kapustou repkovou pravou boli použité
49
hnojivá ako: Superfosfát, Draselná soľ a Liadok amónny. Na jar sme aplikovali dusík
v podobe liadku amónneho 80 + 70 kg na ha. V auguste sme dodali do pôdy fosfor
v podobe superfosfátu v dávke 76 kg na ha a v tom istom mesiaci sme aplikovali aj
draslík v podobe draselnej soli v dávke 66 kg na ha.
Tab.č.13 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2008
Pôdu pripravili v závislosti od vlhkostných pomerov. Prvá pracovná operácia
bola použitá podmietka, čím sme dosiahli zvýšenú kvalitu následných operácií. Ako
ďalšiu pracovnú operáciu sme použili bránenie po podmietke. Orba bola vykonaná 14.8,
následne sa na urovnanie použilo bránenie a rotačné brány, čím sme chceli vytvoriť
vhodné osivové lôžko. Na pozemku sa nevytvárali makroagregáty, takže pre tento rok
nám stačila jednoduchšia príprava pôdy.
Pri odrodových pokusoch kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené
nasledovné úrody:
Odrody dosiahli priemernú úrodu 4,92 t.ha-1 , hybridné repky 6,30 t.ha-1 , čo
predstavuje zvýšenie úrody o 28 % v prospech hybridov.
Pri porovnaní odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa zistilo, že najvyššie
úrody dosiahla hybridná kapusta repková pravá 6,55 t.ha-1 Baldur H, zatiaľ čo pri
odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,64 t.ha-1 odroda Tatra.
Porovnaním týchto troch najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody
hybridov sú vyššie o 0,91 t.ha-1 .
Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej všetkých odrôd a hybridov
v Beluši (repárskej výrobnej oblasti) bola 5,58 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda
50
v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1, tj. dosiahli v stanici o 168 % vyššiu úrodu ako
v pestovateľskej praxi.
Tab.č. 14.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2008
Hybrid Úroda v t.ha-1Úroda v
%Poradie odrôd
Baldur H 6,55 100 1
Sitro H 6,38 97,40 2
ES Saphir H 6,37 97,25 3
Vectra H 6,29 96,02 4
Rohan 5,93 90,52 5
Tab. č. 15 Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2008
51
Odroda Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd
Tatra 5,64 100 1
Oksana 5,58 98,94 2
Labrador 5,57 98,76 3
Ladoga 5,48 97,16 4
Siska 5,46 96,81 5
Talisman 5,40 95,75 6
Lesia 5,29 93,80 7
Ontario 5,24 92,91 8
Libomir 5,19 92,02 9
Manitob
a5,17 91,67 10
Verona 5,07 89,90 11
Asgard 5,01 88,84 12
Opus 4,85 86,00 13
5.3 Dosiahnuté výsledky v roku 2008/2009
Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou ozimnou - registrované
odrody boli založené so 14 pokusnými členmi. V skúškach sa overovala úrodnosť
odrôd.
Do pokusu bolo zaradených 9 odrôd a 5 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej
republike zaregistrované: Lesia, Komando, Rodeo, Robust, Ronaldo, Tatra, Asgard,
Siska, Ladoga. Hybridy: Rohan, Vectra, Sitro, Baldur, Exagone. Všetky zaradené
odrody a hybridy sú registrované v Slovenskej republike okrem hybridu Exagone.
Pokusy sa siali v termíne 27.8. Predplodinou bola pšenica letná forma ozimná.
Stav porastov ozimných repiek po vzídení bol odrazom kombinácie prípravy pôdy
a sucha po sejbe. Príprava k sejbe bola komplikovaná hlavne daždivým počasím v čase
žatvy, neskorými zbermi predplodiny, utlačením pôdy a suchom v poslednej dekáde
augusta. Po jarných miešankách zaoraných na zeleno sa dala pôda spracovať skôr
a kvalitnejšie. Sialo sa do suchej pôdy s hrudovitou štruktúrou. Sucho a chladnejší ráz
počasia pretrvával do polovice septembra, potom výdatnejšie napršalo a porasty sa
zahustili. Teplý október a začiatok novembra prispeli k zlepšeniu kondičného stavu vo
všetkých pokusoch.
Odrodové pokusy s kapustou repkovou pravou prezimovali veľmi dobre. Jar
nastúpila netradične rýchlo, porasty začali intenzívne rásť a veľmi skoro kvitnúť. Teplé
a suché počasie v apríli a v prvých dvoch dekádach mája urýchlili vývoj porastov,
kvitnutie bolo skoršie oproti roku 2008 o týždeň až 10 dní, oproti roku 2007 neskoršie
o 6 dní. Vplyvom priebehu počasia sa vyskytla fyziologická sterilita šešúľ na všetkých
odrodách. Porasty v suchých podmienkach menej vetvili a boli nižšie oproti minulému
roku o 27 cm. Porast nepoľahol. Prvé poľahnutie začalo po búrkach v 2. dekáde júna,
bolo však menšie ako minulý rok. Výška rastlín bola pri odrodách v priemere 1,44 m, u
hybridov 1,50 m.Zdravotné stavy boli tento rok pomerne dobré, viac ako v minulom
roku sa vyskytla múčnatka.
Zdravotný stav bol na jeseň dobrý, vyskytovala sa peronospóra, černe
(Alternaria spp.) a fóma (Phoma). Výskyt živočíšnych škodcov bol pravidelne
kontrolovaný, ošetrovalo sa proti skočkám (Psylliodes) a voškám (Aphidoidea), menej
52
sa vyskytla piliarka (Athalia rosae), slizniačiky (Deroceras), v malom rozsahu hraboše
(Microtus).
Tab. č. 16 Úrody odrôd kapusty repkovej pravej v roku 2008/2009
Por.č.Názov
odrodyÚroda t/ha-1 Por. č. Názov odrody Úroda t/ha-1
1. Lesia 5,25 8. Siska 5,86
2. Komando 5,32 9. Ladoga 5,67
3. Rodeo 4,80 10. Rohan H 5,90
4. Robust 5,51 11. Vectra H 6,26
5. Ronaldo 5,59 12. Sitro H 5,82
6. Tatra 5,33 13. Baldur H 5,77
7. Asgard 5,52 14. Exagone H 5,87
V tretej dekáde augusta skomplikoval deficit zrážok predsejbovú prípravu pôdy.
Aby bolo predsejbové lôžko vhodné na sejbu kapusty repkovej pravej bolo nutné
niektoré pracovné operácie opakovať (rotačné brány). Pretrvávajúce sucho
spôsobilo nerovnomerné vzchádzanie rastlín, čo sa prejavilo na neskoršom raste a na
pokryvnosti porastu.
Počet rastlín na m2 podľa jednotlivých odrôd bol v priemere od 52 (odroda
Komando) do 64 (odroda Lesia). Choroby – fómová hniloba, pleseň kapustová, čerň
repková – zaznamenali len slabý výskyt. Výskyt skočiek a vošiek bol minimálny, pokus
bol pravidelne kontrolovaný a škodcovia boli včas a účinne chemicky eliminovaný.
V porovnaní s fyziologickým vývojom jari 2008 boli rastové fázy jednotlivých
odrôd kratšie. Začiatok kvitnutia v tomto vegetačnom období bol v druhej dekáde
apríla. Koniec kvitnutia v druhej dekáde mája.
Z chorôb sa v pokuse vyskytlo ojedinele fuzárium a to na odrodách : Tatra,
Rohan, Exagone. Na všetkých odrodách bol zaznamenaný silný výskyt múčnatky.
Krytonos repkový mal ojedinelý výskyt na odrodách Ladoga, Rohan, Vectra, Baldur.
Celkovo bol výskyt škodcov slabý, rovnako ako na jeseň bol pokus včas a účinne
ošetrený vhodne zvolený insekticídmi.
53
Dozrievanie pokusu bolo pomerne rovnomerné. Zber bol komplikovaný,
ovplyvnený častými a pomerne vysokými zrážkami v čase dozrievania a zberovej
zrelosti jednotlivých odrôd pokusu. Dôsledkom uvedeného priebehu počasia sa niektoré
odrody zberali pri vysokej vlhkosti semena.
Suchá perióda nepriaznivo vplývala na vzchádzanie jednotlivých odrôd.
Rastliny vzchádzali od 2. do 20. septembra, ojedinele aj neskôr. Na každej parcelke boli
rastliny s 2 a 4 pravými listami a zároveň rastliny s klíčnymi listami.
Sucho v jarných mesiacoch ovplyvnilo nárast hmoty, keď stonky sú vizuálne
menej mohutné, menej rozvetvené, nižšie, s menším počtom šešúľ. Prvé poliehanie bolo
po búrkach na konci tretej dekády mája a v prvej dekáde júna.
Pred sejbou pokusov s repkou ozimnou boli posledné merateľné zrážky – 15.
( 22,7 mm) a 16. ( 6,4 mm) augusta. Po sejbe zrážky s malou výdatnosťou od 4. do 15.
septembra ( spolu 8,3 mm). Intenzívnejšie zrážky sa zaznamenali 15. septembra – 15,7
mm. Teploty v sledovanom období . sa pohybovali bez výraznejších odchyliek.
Mesiac apríl – celkovo veľmi suchý – 10,1 mm zrážok, prvá dekáda bez zrážok
– dlhodobý priemer 40,0 mm. Teplota vyššia ako dlhodobý priemer – 13,5ºC (dlhodobý
priemer 8,9ºC). Máj – zrážky nerovnomerne rozdelené – prvé dve dekády spolu 12,8
mm, tretia dekáda 53,9 mm, čo je o 5,7 mm viac ako je dlhodobý priemer.
Teploty : 14,9ºC. Dlhodobý priemer: 14,0ºC. Jún – zrážkovo vysoko
nadpriemerný 109,2 mm, dlhodobý priemer 77,0 mm. Teplota o 0,8ºC nižšia oproti
dlhodobému priemeru.
Kryptovegetácia od 30. 12. 2008 do 31. 1. 2009. Zima je v tomto roku
hodnotená ako mierna.
Základná príprava pôdy na danom pozemku pozostávala s pracovných operácií
čo bola podmietka, valcovanie, stredná orba, bránenie strednými a rotačnými bránami.
Rozrušil, prevzdušnil a urovnal sa povrch pôdy. Po sejbe bolo vykonané valcovanie za
účelom rozrušenia pôdneho prísušku.
Na jar aplikovali dusík v dvoch formách a to vo forme liadku amónneho 80 +
70 kg, čo tvorí spolu 150 kg1N na ha-1. V lete dodali dusík do pôdy vo forme síranu
amónneho v dávke 10 kg N na ha-1. V tom istom období sme dodali dávku draslíka
a fosforu. Fosfor sme aplikovali vo forme superfosfátu v dávke čistých hnojív 76 kg P
na ha-1. Draslík sme dodali do pôdy v podobe draselnej soli v dávke 106 kg K na ha-1.
54
Tab.č.17 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2008/2009
Ako predplodina v roku 2008 sa použila pšenica letná forma ozimná. Na
hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej sa použila dávka čistých živín N : P : K ktorá
bola 105 : 77 : 105 kg.ha-1.
Pri odrodových pokusoch kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené
nasledovné úrody:
Odrody dosiahli priemernú úrodu 4,83 t.ha-1 , hybridy 5,36 t.ha-1 , čo je o 11 %
vyššia úroda hybridov v porovnaní s úrodou odrôd. Tohtoročné priemerné úrody sú na
úrovni roku 2008.
Tab.č. 18.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2008/2009
Hybrid Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd
Vectra H 6,26 100 1
Rohan H 5,90 94,25 2
Exagone
H5,87 93,77 3
Sitro H 5,82 92,97 4
Baldur H 5,77 92,17 5
Pri porovnaní odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa zistilo, že najvyššie
úrody 6,26 t.ha-1 dosiahla hybridná kapusta repková pravá Vectra H, zatiaľ čo pri
55
odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,86 t.ha-1 odroda Siska. Pri porovnaní týchto troch
najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody hybridov sú vyššie o 0,91 t.ha-1.
Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej v Beluši (repárskej výrobnej
oblasti) bola 5,30 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,61 t.ha-
1.
Tab. č. 19 Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2008/2009
Odroda Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd
Siska 5,86 100 1
Ladoga 5,67 96,76 2
Ronaldo 5,59 95,39 3
Asgard 5,52 94,20 4
Robust 5,51 94,03 5
Tatra 5,33 90,96 6
Komando 5,32 90,79 7
Lesia 5,25 89,60 8
Rodeo 4,80 81,92 9
56
6 DISKUSIA
Na základe vyhodnotenia výsledkov pestovania kapusty repkovej pravej na
ÚKSÚP v Beluši sme dospeli k názoru, že na dosiahnutie dobrého pestovateľského
výsledku majú významný vplyv nielen faktory pestovateľského prostredia, ale aj
pestovateľská technológia. Dodržiavaním zásad pestovateľskej technológie môžeme
dosiahnuť veľmi dobré výsledky a môžeme čiastočne eliminovať aj negatívny vplyv
menej priaznivých poveternostných podmienok na výšku úrody zrna.
Podľa Gajarskej (1998) sú najvhodnejšie pôdy hlboké, hlinito piesočnaté,
štruktúrne, dobre zásobené humusom a živinami, s neutrálnou až slabo zásaditou
pôdnou reakciou. V našich podmienkach prevládajú fluvizeme, kambizeme
a luvizeme. V lokalite ÚKSÚP bola zistená v prevažnej miere neutrálna pôdna reakcia
s dobrou zásobou živín.
Alpmann (2003) uvádza, že pre pestovanie kapusty repkovej pravej sú
najvhodnejšie oblasti s ročným úhrnom zrážok 500 – 700 mm, priemernou ročnou
teplotou 8˚C a nadmorskou výškou 200 – 600 m. K takýmto oblastiam patria hlavne
repársky a zemiakarský výrobný typ.
V záujmovom území v pestovateľskom ročníku 2006/2007 bol úhrn zrážok
priemerný, kedy bolo nameraných 642 mm zrážok, v roku 2007/2008 spadlo 663 mm
a v ročníku 2008/2009 sa prejavil nadpriemerným množstvom zrážok 739 mm zrážok.
Vývoj zrážok za celé obdobie má stúpajúcu tendenciu. Čo sa týka teplôt vo všetkých
ročníkoch bola priemerná ročná teplota 8,6 ºC, ktorá spĺňa odporúčané teploty pre
pestovanie repky. Nadmorská výška na sledovaných honoch sa pohybuje okolo 248
m.n.m, čím lokalita na základe uvedených údajov a pri dodržaní všetkých
agrotechnických zásad pestovania vytvára vhodné pestovateľské podmienky pre repku.
Borecký, Stiffel (1995) uvádzajú, že repke najviac vyhovujú vlhšie a teplejšie
klimatické podmienky bez extrémneho kolísania teplôt v zimnom období a priemerná
snehová pokrývka chráni porasty kapusty repkovej pravej pred vymrznutím.
V ročníku 2006/2007 a 2007/2008 bolo dlhé priaznivé jesenné vegetačné
obdobie, až do 3 dekády, kedy prišli mrazy. Zima bola s dostatkom snehu, zrážkovo
a teplotne v normále, čo umožnilo dobré prezimovanie porastov. Rok 2008/2009 sa
prejavil ako extrémne daždivý. Daždivé počasie skomplikovalo sejbu a neskorý zber
predplodiny.
57
Pospišil, Líška, Kováč (1999) okrem pôdnych a klimatických faktorov
významnú úlohu pri pestovaní zohráva správny výber predplodiny. Najlepšími
predplodinami sú skoré zemiaky a skorá zelenina, ozimné a jarné miešanky, hrach na
zeleno, lucerna a ďatelina vo vlhších oblastiach. Najčastejšie repku sejeme po
obilninách, kde najvyššie zastúpenie má pšenica letná forma ozimná.
Na ÚKSÚP v Beluši je najvhodnejšou a najčastejšie využívanou predplodinou
pšenica letná forma ozimná, s čím sa stotožňujú viacerí autori, napr. Baranyk, Fábry
(2007). Táto predplodina zabezpečuje relatívne vysoké a stabilné úrody.
Agrotechnický termín sejby v podmienkach skúšobnej stanice bol dodržaný.
Termín sejby významnou mierou ovplyvňuje výšku úrody aj kvalitu semena. Predčasná
i neskorá sejba kapusty repky pravej spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín a zníženie
úrod semena. Predčasná i neskorá sejba repky spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín
a zníženie úrod semena. Najvhodnejší termín sejby je august. (Lacko – Bartošová,
2005).
Kapusta repková pravá sa najčastejšie na skúšobnej stanici pestuje po
predplodine pšenici letnej forme ozimnej, ktorá sa zberá v júli a je ešte dostatok času na
prípravu pôdy.
Sejba kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP v Beluši sa vykonáva v poslednej augustovej
dekáde.
Podľa Krauska (1995) a Baranyka (2004) je tradičným spôsobom spracovania
pôdy sa pozemok udržuje v bezburinnom stave až do termínu sejby. Podmienkou je, aby
medzi podmietkou a orbou bolo 7 – 10 dní a medzi orbou a sejbou aspoň 3 – 4 týždne.
Skúšobná stanica dodržala 3 – 4 týždňový rozdiel medzi základnou prípravou pôdy a
sejbou.
Demo, Kollár, Hraško, (1995) uvádzajú, že tradičná príprava pôdy ku kapuste
repkovej pravej pozostáva so stredne hlbokej orby spojenej s úpravou povrchu oráčiny,
aby boli vznikajúce hrudy hneď rozdrobené. Na skúšobnej stanici bola použitá
podmietka po zbere predplodiny, stredná orba a neskôr ošetrenie strednej orby. Čiže
konvenčná príprava pôdy.
Krausko (1995) odporúča valcovať iba v prípade zvýšenej hrudkovitosti a to 2
dni po sejbe, aby porast rovnomerne vzišiel.
58
Na ÚKSUP sa vykonávalo ošetrenie podmietky valcovaním taktiež z dôvodu
sucha, aby porasty lepšie vzišli.
Vašák, Fábry, Zukalová (1997) nevhodnosť bránenia na jeseň a na jar
odôvodňujú tým, že sa zvyšuje riziko výskytu hubových chorôb v dôsledku
mechanického poškodenia.
Bránenie v analyzovanom podniku sa vykonávalo v prípade vlhka na ošetrenie
podmietky, ale po sejbe sa nikdy nebránilo.
Pri posudzovaní šírky medziriadkov vychádzame z odporúčaní Boreckého,
Stiffela (1995), ktorí odporúčajú šírku medziriadkov 105 – 150 mm.
Čeleš (1999) uvádza, že výsevok sa volí v závislosti od termínu sejby a prípravy
pôdy pred sejbou. Základný výsev je 4 – 6 kg. Za každý týždeň pred agrotechnickým
termínom odporúča výsevok znížiť o 1 kg po agrotechnickom termíne zvýšiť výsevok
o 1 kg. Naše výsledky sú v zhodné s tvrdeniami autorov, pretože v našich podmienkach
bol výsev 4,5 – 5 kg, čo je v súlade s doporučeným výsevkom. Medziriadková
vzdialenosť 125 mm, hĺbka sejby 1,5 – 2,0 cm, čo zodpovedá tvrdeniam väčšiny
autorov.
Veľmi dôležité je hnojenie a správna výživa porastov kapusty repkovej pravej.
Baranyk, Fábry (2007) uvádzaj, že dávka maštaľného hnoja sa má pohybovať
20 – 40 t.ha-1. Odporúčajú zaorať maštaľný hnoj 2 – 3 týždne pred sejbou kapusty
repkovej pravej, aby sa ponechal dostatok času na prirodzené poľahnutie pôdy.
Na ÚKSÚP nebol maštaľný hnoj aplikovaný, z toho vyplýva, že nemôžeme
posúdiť či má alebo nemá vplyv na úrodu.
Fecenko, Ložek (2000) uvádzajú, že predsejbová dávka N nesmie prekročiť 30
– 40 kg.ha-1, pretože pri nadbytku N hrozí prerastanie porastov, ktoré oslabuje odolnosť
proti prezimovaniu. Dávka N bola dodržaná.
Pri ošetrovaní porastov sa snažia akceptovať metodiky na používanie prípravkov
ako aj odporúčaný termín ich aplikácie. Ošetrovaniu porastov proti chorobám
a škodcom sa v ÚKSÚP venovala primeraná pozornosť.
Na základe uvedenej technológie pestovania kapusty repkovej pravej na
ÚKSÚP v Beluši sa dá konštatovať, že pri optimálnych klimatických podmienkach je
pestovanie veľmi výhodné a stáva sa významným pestovateľským artiklom v úseku
rastlinnej výroby.
59
7 ZÁVER
Na skúšobnej stanici sa venujeme odrodovým skúškam kapusty repkovej pravej.
Stanica sa nachádza v repnej výrobnej oblasti.
Z agronomickej analýzy pestovania kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP v Beluši
vyplývajú nasledovné závery:
1. V osevnom postupe sa v každom roku pestovala kapusta repková pravá po
pšenici letnej forme ozimnej. S dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že je táto
predplodina vhodná pre daný región.
Na skúšobnej stanici sa pri pestovaní uplatnila konvenčná príprava pôdy. Na urovnanie
povrch pôdy po orbe sa použili smykobrány. Predsejbová príprava bola vykonaná
aktívnymi bránami, ktorá sledovala dva krát kolmo na seba. Po sejbe bolo vykonané
valcovanie.
Sejba kapusty repkovej pravej na skúšobnej stanici Beluša sa vykonala v sledovanom
období v poslednej dekáde augusta, t.j bol dodržaný agrotechnický termín sejby.
Aplikácia hnojív pozostávala z dávky dusíka 130 kg.ha-1 , fosforu 90 kg.ha-1 a draslíka
70 kg.ha-1. Z hnojív bol použitý LAV, síran amónny, superfosfát a draselná soľ.
Ochrane porastov proti burinám, chorobám a škodcom venovali primeranú pozornosť.
Na chemickú ochranu boli použité prípravky Mesurol Alimax, Karate Zeon 5 SC,
Galant Super, Galera a ďalšie.
2. Na skúšobnej stanici sa v roku 2007 dosiahli odrody priemernú úrodu 4,61
t.ha1 a hybridy 5,18 t.ha-1, tj. hybridy dosiahli o 12 % lepšie úrody ako odrody.
Najvyššie úrody dosiahla hybridná kapusta repková pravá PR46W31 H 6,45 t.ha-1,
zatiaľ čo pri odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,59 t.ha-1 odroda Robus. Vplyv
pestovania hybridu v porovnaní s odrodou tvoril 0,86 t.ha-1 čo predstavuje 15 %.
Priemerná úroda dosiahnutá na stanici za rok 2006/2007 bola 4,61 t.ha-1, zatiaľ čo
priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,17 t.ha-1, z toho vyplýva, že v štátnych
odrodových skúškach sa dosiahla priemerná úroda kapusty repkovej pravej o 112 %
viac ako úroda v pestovateľskej praxi.
3. V roku 2008 boli priemerné úrody odrôd 4,92 t.ha-1, hybridy dosiahli úrody 6,30
t.ha-1 ,čo predstavuje zvýšenie úrody o 28 % v prospech hybridov. V tomto roku
najvyššie úrody dosiahol hybrid Baldur 6,55 t.ha-1 a odroda Tatra 5,64 t.ha-1. Vplyv
hybridu tvoril 0,91 t.ha-1, čo predstavuje 16 %.
60
V roku 2007/2008 priemerná úroda dosiahnutá na ÚKSÚP v Beluši bola 5,61 t. ha-1,
zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1. V štátnych
odrodových skúškach sa v tomto roku dosiahla úroveň 168 % oproti úrodám v praxi.
4. V roku 2009 v Beluši dosiahli odrody priemer úrod 4,89 t.ha-1 a hybridy 5,92
t.ha-1, kde hybridy dosiahli o 9 % vyššie úrody ako odrody. Najvyššiu úrodu v tomto
roku dosiahol hybrid Vectra 6,26 t.ha-1 a z odrôd Siska 5,86 t.ha-1. Vplyv hybridu tvoril
0,4 t.ha-1, čo predstavuje 14,5 %.
Priemerná úroda dosiahnutá na ÚKSÚP v Beluši za rok 2008/2009 bola 5,41 t. ha-1,
zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,61 t.ha-1. Na základe
porovnania týchto hodnôt, sme zistili, že v praxi sa dosiahla úroveň 107,2 % úrody
oproti výsledkom dosiahnutých úrod.
5. Tieto výsledky svedčia o veľkom význame výberu odrôd a hybridov pre dané
pestovateľské podmienky.
Na základe odrodových pokusov do podobných pôdno–klimatických podmienok
odporúčame pestovať hybridy Baldur H, PR46W31 H, PR46W10 H, Vectra H, Artus H.
Z odrôd Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger, Siska, Tatra, Libomir, Manitoba, Oksana,
Labrador, Ladoga, Asgard.
6. V priemere za trojročné obdobie na skúšobnej stanici dosiahli odrody úrody 4,81
t.ha-1 a hybridy 5,80 t.ha-1, čo znamená prírastok úrody pri pestovaní hybridu
v porovnaní s odrodami sledovaného obdobia 0,99 t.ha-1, čo predstavuje zvýšenie úrody
o 20,1%.
S výsledkov vyplýva, že by sme mali venovať zvýšenú pozornosť pri pestovaní
hybridov. V sledovanej stanici dosahujú vyššie úrody hybridy ako odrody. Ale v praxi
je nižší podiel hybridných materiálov z čoho vyplýva, že sa treba viac orientovať na
pestovanie hybridov.
61
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1.] AMMAN, H.: Maschinenkosten 2001. Kostenansatze Gebaudeteile und
mechanische Einrichtung. FAT Berichte Nr. 554/2000.
[2.] ALPMANN, L.,: Úloha vody při pestováni ozimné řepky. Sborník hluk, 18. –
20. 11. 2003, s. 108 – 112, ISBN 80-239-1889-3.
[3.] BARANYK, P. – FABRY, A. 2001. Intenzita při pestovaní ozimné řepky
a rezervy v rentabilitě. In: Úroda, roč. 49, 2001, č. 10, s. 23.
[4.] BARANYK, P., - FÁBRY, A. 2007. Řepka, Profi Press, s. r. o., Praha 2007,
ISBN 978-80-86726-26-7.
[5.] BORECKÝ, V – STIFFEL, R. 1995. Repka olejná. In: Olejniny. Nitra: ÚVTIP,
1995 s. 5 – 47.
[6.] BUZINKAI, Š.: Perspektíva nákupu semena repky olejky do roku 2000. In:
Roľnícke novinky 30. 1. 1998. s. 10.
[7.] BUZINKAI, Š. 2000. Perspektíva pestovania repky olejky v SR a výhľad jej
odbytových možností. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej.
Bratislava: Palma – Tumys a. s., 2000, s. 2 – 5.
[8.] ČELEŠ, M.: Ekonomické riešenie zaburinenosti v porastoch repky ozimnej. In:
Naše pole, roč. 3, 1999, č. s. 6 – 7, ISSN 1335 – 2466.
[9.] DEMO, M.- KOLLÁR, B. – HRAŠKO, J.: Obrábanie pôdy. Nitra: VŠP, 1995,
315 s., ISBN 80 – 7137 – 255 – 2.
[10.] FÁBRY, A. a i: Řepka, horčice, mák a slunečnice. Praha: SZN, 1975, 347 s.
[11.] FÁBRY, A.: 2000 Řepka je hodotná prědplodina. In: Úroda, roč. 49, 2000, č. 11,
s. 30 – 31.
[12.] FRANČÁKOVÁ, H. a i. 1999. Spracovanie olejnín a špeciálnych plodín. 1999,
87 s., ISBN 80 – 7137 – 388 – 5.
[13.] GAJARSKÁ, M.: Zásady kvalitného založenia porastov repky olejky ozimnej,
In: Naše pole, roč. 2, 1998, č. 8, s. 7 – 9, ISSN 1335 – 2466.
[14.] JAMBOR, P. – ZRUBEC, F. – MIKLOVIĆ, D.: 1996. Pestovanie olejnín na
pôdach Slovenska . In: Zborník z odbornej konferencie. Olejniny – Strategické,
62
agronomické a ekonomické trendy pestovanie olejnín na Slovenku Piešťany
VÚRV,1996, str 85 – 86.
[15.] JAMBOROVÁ, M.: Situácia a výhľad v produkcii olejnín na Slovensku. In:
Naše pole, roč. 3, 1999, 29 s., ISSN 1335-2466.
[16.] JAMRIŠKA P. – SUROVČÍK J. 2006 Rastlinná výroba zdroj obnoviteľnej
energie.
[17.] JECH, J - ŽIDEK, B. 2006. Mechanizovaný zber repky olejky. In Naše pole,
2006. Dostupné na internete:...................................................................................
http://www.nasepole.sk/pole06/clanok. asp?ArticleID=21
[18.] JEVIČ, P.,: Ekonomická rozvaha o energetickém vyžití řepkových
extrahovaných šrotu pro výrobu „zelené energie“ ( 1.návrh). VÚZT Praha 2005.
[19.] KOLNÍK, B.: Agronomické zásady pestovania ozimnej repky. In: Olejniny,
strategické, agronomické a ekonomické pestovanie olejnín na Slovensku.
Piešťany: PROXIMA, 1998, s. 66 – 74, ISBN 80-967492-1-4.
[20.] KOLNÍK, B.: Agronomické zásady pestovania ozimnej repky. In: Olejniny,
strategické, agronomické a ekonomické pestovanie olejnín na Slovensku.
Piešťany: PROXIMA, 1998, s. 66 – 74, ISBN 80-967492-1-4.
[21.] KOPRNA, R.,: Budoucnost šlechtění a kvalita řepky. Sborník referátu z 23.
vyhodnocovacího semináře SPZO, Hluk, 22. – 23. 11. 2006, s.63 – 68. ISBN 80-
87065-00-X.
[22.] KOVÁŘ, J.,: Alternatívní paliva a jejich problematika: Příjmé využití RME
a FAME. Sborník referátu z 23. vyhodnocovacího semináře SPZO, Hluk 22. –
23. 11. 2006. ISBN 80-87065-00-X.
[23.] KOVÁŘOVÁ, M., - ABRAHAM, Z., - JEVIČ, P., a kol.: Pěstovaní a využití
energetických a prumyslových plodín, Praha, publikace dostupná na
http://czbiom.ecn.cz/,2002.
[24.] KRAUSKO, A. a.i. 1995 Špeciálna rastlinná výroba. Strukoviny, olejniny,
špeciálne plodiny. Nitra: VŠP, 1995. 160 s. ISBN 80 – 967492 – 1 – 4.
[25.] LACKO – BARTOŠOVÁ, M. et. Al: Udržateľné a ekologické
poľnohospodárstvo. Nitra: SPU, 2005, 575 s., ISBN 80 – 8069 – 556 -3.
63
[26.] LÍŠKA, E. – NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V.: 2000. Spôsoby agrotechniky
pred sejbou repky. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej.
DowAgroScience, Bratislava, 2000, str. 6 – 12.
[27.] MIKŠÍK, V. – VAŠÁK, J: Vplyv predsejbového hnojenia dusíkom a obsah N
min. v Pôde na akumuláciu biomasy na jeseň. In: Zamýšlení nad rostlinou
výrobou. Praha: Česká zemědělská společnosť a katedra rostlinné výroby na
ČZU v Praze, 1999, 78 s., ISBN 80-213-0567-3.
[28.] MIKULKA, J., KNIEFELOVÁ M.2003.Výskumný ústav rostlinné výroby. In.:
Naše pole, roč.7,2003, č.5, s.28-29. ISSN 1335-2466.
[29.] PASTOREK, Z., - KÁRA, J., - JEVIČ, P.,: Biomasa, obnovitelný zdroj energie.
FCC Public, Praha 2004, ISBN 80-86534-06-5.
[30.] POSPIŠIL, R. – LÍŠKA, E. – KOVÁČ, K.: Osevné postupy, Nitra: ÚVTIP, NOI,
1999, 78s., ISBN 80-85330-61-X.
[31.] SOUKUP, J. – VASILJEVIČ, A.: Spracovaní půdy pro řepku ozimnou –
praktické skúsenosti. In: Systém výroby řepky. Praha: Svaz pestitelu
a spracovatelu olejnín, 1998, s. 134 – 138.
[32.] SVATOŇ, F.: Intenzívní agrotechnika ozimné řepky. Praha: Ústav
vedeckotechnických informácií pro zemědelství, 55 s.
[33.] SÝKORA. K.,: Utilizace dusíku a síry rostlinami ozimné řepky a kvalita
produkce po aplikaci N-S hnojív. [Doktorská dizertačná práca], ČZU v Prahe,
2006.
[34.] ŠAREC, O. – DOBEK, T.: 2001. Winter rape yelding and produktion costs as
affected by different cultivation Technologies. In: Intyniera Rolnicza č.(21)
Warszawa 2001 s. 81- 85.
[35.] ŠPALDON a kol.: Rastlinná výroba, Bratislava, Príroda, 1982, 614 s.
[36.] TIBENSKÁ, H. – CSERGE, Z. 2006. Olejniny: situačná a výhľadová správa.
Bratislava: VÚEPP, 2006, s.87.ISBN 80-8058-423-0.
[37.] TÓTH, P.: Symptómy a regulácia šešulovitých škodcov repky v systéme
integrovanej ochrany. IN: Naše pole, roč,6, 2007.
64
[38.] TÓTH, P., - HUDEC, K.,: Škodcovia a choroby repky olejky, Naše pole s.r.o,
2007.
[39.] VAŠÁK. J a i.: Nové pěstitelské technologie řepky ozimné. In: Zamyšlení nad
Rostlinou výrobou. Praha: Česká zemědělská společnosť a katedra rostlinné
výroby Na ČZU v Praze, 1998, s. 75 – 78, ISBN 80213-0460-X.
[40.] VAŠÁK, J. – FÁBRY, P. 1991. Systém výroby řepky – prehledná technologie.
Praha, 1991, s. 71.
[41.] VAŠÁK, J. – FÁBRY, A. – ZUKALOVÁ, H. a i. Česká a slovenská pěstitelská
technológie ozimné řepky pro roky 1997 – 1999. In: Systém výroby řepky.
Praha: Desibel Production, 1997, s. 116.
[42.] VOŠKERUŠA, J. a i.: Systém pestovania olejnín, Bratislava, Príroda, 1983, 41s.
[43.] ZUBAL, P. 2004. Vplyv prostredia na istotu zakladania a úrody ozimnej repky.
In: Naše pole, roč. 8, 2004, č. 7, s. 40 – 41.
[44.] ZUBAL, P., GABČOVÁ, 1.2003. Návrh odporúčaných osevov jednotlivých
plodín pre rok 2003/2004, In.: Roľnícke noviny, 2003, č. 35, s. 5.
[45.] http://www.vuepp.sk/Komodity/r2009/II.polrok/olejniny2.pdf.
65