o existenČnom rozmere a ontologickom statuse … · 2013. 6. 5. · u huma: popperovu myšlienku o...
TRANSCRIPT
OHLASYPOLEMIKY F ILOZOF IA
Ro č . 5 6 , 2 0 0 1 , č. I
O EXISTENČNOM ROZMERE A ONTOLOGICKOM STATUSE PRÍRODNÝCH ENTÍT
S ILV IA GÁL IKOVÁ , F i l o zo f i cký ú s t a v S AV , Bra t i s l ava
D U ŠAN GÁL IK , F i l o zo f i cký ú s t a v S AV , Bra t i s l ava
"A konečně bych chtěl vyzvat všechny lidi k tomu, aby měli n a pamět i pravé cíle vědy,
aby o ni neusilovali ani kvůli svému duchu , ani p ro ně jaké vědecké spory , ani proto , aby
mohli opovrhova t ostatními, ani p r o zisk a slávu, ani proto, aby dosáhl i moc i ani p r o
ně jaké j i n é nízké úmysly, nýbrž proto, aby z ní měl prospěch a užitek s ám život ."
F. Bacon: Veliké obnovení věd
"Člověk, s lužebník př í rody a j e j í vykladač, vytváří a chápe j e n tolik, kolik vypozoroval
o př í rodním řádu z faktů n ebo svým rozumem, více neví a ani nemůže vědět" .
F. Bacon: Nové Organon, Prvá knihu aforismu
* * *
r
Uvod . Súčasťou práce v každe j vedecke j disciplíne j e kritika výsledkov vedeckého
skúmania z o strany ostatných č lenov vedecke j obce . Zmys lom a c ieľom te j to krit iky j e
udržanie urči tého š tandardu vedeckého poznania , ktorý j e zárukou overi teľnosti poznat
kov a teórií, ako a j ochranou pred nezmyslom, pseudopoznaním a j a l ovou špekuláciou.
Taká to krit ika j e v o svete bežnou súčasťou kultúry vedecke j p ráce a j v o f i lozofi i , stačí si
prel istovať k torýkoľvek f i lozof ický Časopis. Len fi lozofi i na Slovensku sa v kritike
výsledkov f i lozof ického skúmania akosi stále nedarí . Fi lozofi na Slovensku sú z r e jme
príliš uzavret í d o svoj ich p rob lémov a n ema jú čas čí tať a zamýšľať s a nad tým, č o píšu 0
ich kolegovia. Vecná kritika j e pri tom nielen cestou, a ko prehĺbiť a rgumentác iu
a zdôvodnenie f i lozof ických tvrdení, a tým zvýšiť úroveň f i lozofických textov, a le a j
ako odlíšiť f i lozof ické texty od takých, ktoré sa za f i lozof ické vydávajú , a le nimi nie sú
Preto v í tame diskusiu o tom, a ko písať f i lozofiu, ktorá sa objavi la v piatom tohtoročnom
čísle časopisu FILOZOFIA, a dú fame , ž e sa s tane impulzom ku kri t ickej diskusi i ,
o s tave a spôsoboch f i lozofovania n a Slovensku. K te j to diskusii však nechceme pr ispieť
ďalšou abstraktnou úvahou o tom, a ko b y sa mali a lebo nemal i p ísať f i lozof ické texty,
ale konkré tnou kri t ikou konkré tne j práce , v t omto pr ípade monogra f i e Evy Smo lkove j
Ekologický problém ako šanca. P ráca vyšla v t omto roku o vydavateľstve IRIS; vydanie /
umožni l F iU SAV ; vedeckými recenzentmi p ráce boli doc . PhDr. A. Remišová , CSc .
a doc. PhDr . L . Hohoš , CSc .
Vymedzen i e problému. J edným z o znakov vedeckého skúmania , f i lozof iu ne vynímajúc , j e schopnosť ident i f ikovať a zmysluplne s fo rmulovať problém, ktorý t reba
riešiť. V pr ípade "ekologického p rob lému" však máme problém akoby p r i amo pred o č a
m i a ne t reba h o hlbšie špecif ikovať. Azd a pre to sa autorka uspoko ju j e s j ed inou vetou,
46
ktorá j e urči tým vymedzen ím či def iníc iou toho, č o označu je a ko "ekologický p rob lém" :
problém pos tupne j degradácie ž ivotného prostredia , deštrukcie podmienok ž ivota n a
planéte a otázky zhoršu júceho s a s tavu a kvali ty ž ivotného prostredia n a Z em i (s. 11).
Ak odhl iadneme od skutočnosti , ž e autorka v d ruhe j časti def iníc ie zbytočne opaku j e to ,
č o hovor í v p rve j časti (zhoršovanie s tavu a kvali ty ž ivotného pros t redia j e t o isté a ko
degradácia ž ivotného prostredia) , z vymedzenia p rob lému vyplýva v iacero ťažkost í .
Hlavná z nich j e dôs ledkom toho, ž e autorka na jp rv vymedzu je ekologický p rob lém a a ž
následne, o n iekoľko strán ďale j , k eď u ž načr táva vinníkov a dokonca možné r iešenia
problému, sa dos táva k vymedzeniu ekológie ako vedy. Taký to pos tup j u však núti
pr ispôsobiť def iníciu ekológie tak, aby zodpoveda la vymedzeniu eko log ického
problému. Preto s a o d š tandardnej def iníc ie ekológie a ko vedy skúma júce j vzťah medz i
organizmami a pros t redím dos táva k definícii , podľa ktorej j e ekológia vedou
o ž ivotnom prostredí (s . 23) . To t o z jednodušen ie a v podsta te oklieštenie p redmetu
ekológie j e však nesprávne a j e skôr daňou všeobecne vžitej preds tave o ekológi i a ko
ochrane ž ivotného prostredia. Ved a o ž ivotnom prostredí , nech j u už nazveme "ochrana
ž ivotného prost redia" či "environmental is t ika" atď., j e s íce odvodená z ekológie , ale
dnes tvorí samostatnú disciplínu (čo s a okrem iného p re j avu je a j v budovan í s amo
statných katedier, sekci í a lebo ústavov s prís lušným názvom) , k torá j e za ložená n a š i ro
kom interdisciplinárnom výskume, súčasťou k torého j e a j ekológia .
Tú to námietku možno ľahko zmiesť z o stola poukázan ím na j e j "scientist ické" p o
zadie. Sama autorka však nechtiac ukazuje , d o akých p rob lémov sa možno dostať , ak
používame označenie ekológia súčasne v obidvoch významoch ( ako "veda, k torá s kúma
vzťahy organ izmov a prostredia" , a j ako "veda o ž ivo tnom prostredí") , č o sa p r e j avu j e
napr. pri vymedzení toho, k to j e ekológ, a k to ním nie j e ( čo s ekológmi , ktorí sa
správajú "neekologicky"; pozri kapitoly Ekológia je len slovo, Ekológia nie je len slo
vo), v neustálom balansovaní medzi adjekt ívami "ekologický" a "environmentálny" ( j e
otázne, prečo p o vymedzen í ekológie ako vedy o prostredí autorka tento p o j em
používa), pri p rob léme ako zaradiť d o ekológie ako pr í rodovednej discipl íny spo
ločenské vedy, ktoré skúma jú človeka, pri stretávaní f i lozofie a ekológie atď.
Ak však ekológia nie j e vedou o prostredí, môžeme problém degradácie ž ivo tného
prostredia označiť za "ekologický" p rob lém? Napr iek tomu, ž e to to označenie j e veľmi
populárne a možno sa s n í m stretnúť nielen medzi laickou vere jnosťou, a le a j
u odborníkov z rozl ičných disciplín vrátane f i lozof ie (E . Šmolková j e len j e d n o u
z mnohých autoriek či autorov, ktorí si t ieto nesprávne označenia osvojil i) , domn i evame
sa, ž e to to označenie j e nesprávne. Minimálne n a úrovni odborne j diskusie vrá tane
analýzy f i lozof ických aspektov daného prob lému by sme mali dodrž iavať adekvátnu od
bornú terminológiu, č o v t omto pr ípade znamená nahradiť s lovo "ekologický" s lovom
"environmentálny". Tá t o pož iadavka nie j e samoúčelná . "Vyčistenie" p o jmového
aparátu zabráni vzniku zbytočných pseudoproblémov, po jmového balastu a chaosu, č ím
sa uvoľní cesta k hľadaniu zmysluplného r iešenia daného problému.
Novoveká f i lozofia a "ekologický" problém. Mot ívom, ktorý sa t iahne ce lou publikáciu, j e útok n a novovekú f i lozofiu a novovekú racionalist ickú vedu
1, k toré
' D r u h o u s t ranou te j to m ince j e r ovnako jednos t ranná ideal izácia g récke j an t icke j f i l ozo f i e
F i lozof ia 56 , 1 47
autorka spá j a s odcudzen ím č loveka prírode. Novovekého č loveka (k to t o j e ? ) vyme
dzu j e ako nepr í rodnú bytosť p redznamenáva júcu odcudzovanie sa č loveka pr í rode.
Vzhľadom n a to, ž e publ ikácia obsahu je min imum citátov prác novovekých f i lozofov
(v zozname literatúry sú zas túpené veľmi skromne) , a ko a j m in imum odvo lávok n a se
kundárnu literatúru, nie j e j a sné , o ktoré diela svo j názor opiera. Z tónu, akým kri t izuje
novovekú vedu, s a d á usúdiť, ž e sa E . Šmolková zaradi la d o dnes módneho a veľmi pop
ulárneho p rúdu uvažovania , ktorý korene vše tkého z la v súčasnej spoločnost i nachádza
v novoveke j f i lozofi i a vede , p r i čom sa jednot l iv í kritici príliš nezaťažu jú analýzou diel
novovekých mysl i teľov, nehovor iac o značne z jednodušene j predstave o sile vplyvu fi
lozofických myšl ienok n a život spoločnost i od novoveku p o súčasnosť. Tvrdenie , podľa
ktorého j e novoveká f i lozof ia a veda h lavným vinníkom súčasnej "ekologickej" krízy,
k toré by ma lo byť zdôvodnené analýzou novoveke j f i lozof ie a vedy, sa mení na úče lový
apriórny predpoklad, k torému sa po tom pr i spôsobuje interpretácia diel, op ie ra júca sa
neraz o nekorektné citáty a lebo o citáty vytrhnuté z kontextu.2 Presne takýto pos tup
ná jdeme v práci Ekologický problém ako šanca pri pokuse E. Smol kove j opr ieť s vo j
názor o dva ( !?) citáty z práce D. Huma Zkoumání o zásadách mravnosti. Humovu
myšl ienku o "schopnost i rodu rozšír iť svo j dobrot ivý vplyv" autorka neodôvodnene
spá ja s neexistenciou ontologického statusu pr írodných entít a lebo s tým, ž e sa "axioló
gia neviazala n a štruktúru byt ia" (s. 36) . Druhý citát, týkajúci sa "práva č loveka užívať
neobmedzene pr í rodné zdro je , k eďže tieto sú nevyčerpateľné", sa v práci D. Huma
v takej to podobe j e dnoducho nenachádza . Hume síce na pr ís lušnej s t rane p íše
o nevyčerpateľnost i užívania mor í na plavbu z o strany rozumovačov , d o autork inho
kontextu "hodnotove j t ransformácie spoločnost i" však absolútne nezapadá . Práca I).
Huma Zkoumání o zásadách mravnosti, ako a j celé j e h o d ie lo j e presiaknuté zvýznam
nením statusu pr í rody, pr í rodných krás, ich poznávania a potreby striedmosti pri konšti
tuovaní spravodl ivej občianskej spoločnosti . Ku každému tvrdeniu o navádzaní
novoveke j f i lozof ie n a bezuzdné využívanie prírody možno uviesť ľubovoľné množs tvo
citátov p r iamo z diel dotyčných autorov, ktoré svedčia o pr iamom opaku o úcte
k pr í rode a o pot rebe r ozumného využívania j e j zdrojov . Pre to odpo rúčame autorke, aby namies to lacných tvrdení , opiera júcich sa o názor takých "znalcov" novoveke j fi lo
zofie , ako j e F. Capra , siahla p o originálnych prácach novovekých mysli teľov, ľ . Baco
na, G . W . Leibniza, R. Descarta , J. Locka, D. Huma a ďalších, pr ipadne p o ser ióznych
analýzach ich diel. Urč i te v nich ná jde množs tvo podnetných názorov na problém, k torý
j u zauj íma.
Veda , poznanie , hodnoty . Druhým te rčom kritiky E. Smolkove j , ktorý j e u kritikov s podobným zameran ím veľmi obľúbený, j e súčasná "racionalist ická" veda .
N i e j e však j a sné , č o m á vlastne autorka na mysli p od vedou . Z ce lého textu vyznieva
predstava o existencii akejs i z lej , nebezpečnej , neangažovanej VEDY . Ktorú vedu a lebo
vedy m á ale n a mysl i? Pr í rodné vedy, matemat iku, kognit ivně vedy, počí tačové vedy,
a ant ickej spoločnost i .
2 J e zaráža júce , ž e n ik to z týchto kr i t ikov novoveke j f i lozof ie a vedy sa nezamysle l n a d ab
su rdnosťou tvrdenia , p od ľ a k to rého j e tá to h lavným v inn íkom súčasne j krízy. Podľa te j to logiky
j e napr . ob jav i teľ rádioakt ivi ty p ôvodcom havári í v j ad rových elektrárnách.
48
spoločenské vedy? V texte nebadať ani náznak analýzy nedostatočnost i vedecke j me t o
dológie a lebo statusu vedeckých teórií . Nes tač í donekonečna omieľať obľúbené f r á zy
pseudokri t ikov vedy o j e j "narábaní s pr í rodou a ko s ob jek tom, s vecou" . J e po t rebné
doložiť, č o nevn íma jú vedy , k eď nevn íma jú ex is tenčný rozmer. Publ ikácia nielen d e monš t ru je fakt , ž e autorka neodl i šu je vedu od technológie , vedecké poznan ie o d j e h o
mocenského, ideologického a pol i t ického zneužívania, a le zároveň ukazuje , ž e vonkon
com nepozná zák ladné ciele, me tódy a funkcie vedy! Útok n a rac iona l izmus
a racionalist ickú f i lozof iu či vedu s a pre to stal p resne tým, čím s a pod ľ a au torky čas to
s táva "naháňaním stránok publikácií , pos t ihovaním večného prot ivníka" (s. 80) . J e
paradoxné, ž e sa svo ju kritiku vedecke j racionali ty pokúša opr ieť o myšl ienky K . R .
Poppera , ktorý sám svo ju koncepciu označi l z a krit ický racional izmus a značnú časť
svo je j energie venoval kritike p ráve takých iracionálnych výpadov proti vede, z k torých
E. Šmolková vychádza . A j v p r ípade Poppera použ íva taktiku, s k torou sme sa stretli
u Huma : Popperovu myšl ienku o tom, ž e veda j e hľadan ím pravdy, ž e niektoré teór ie
môžu byť pravdivé, ale nikdy t o nebudeme s istotou vedieť, au torka vytrhá z kontextu
a dezinterpretuje n a tvrdenie, ž e "vedecké závery by mali byť absolútne pravdivé v o
svete, kde absolútnej pravdivost i niet" (s. 27) . O tom, ž e autorka nepozná Poppe rovu
koncepciu vedy, svedčia a j tvrdenia o existencii viacerých navzá jom si konkuru júc ich
teórií3, o výpovedne j hodnote vedecke j teórie a o osci lovaní teórie medzi p ravdou
a lžou. N i e j e tot iž pravda, ž e výpovedná hodnota vedecke j teórie sa posudzu j e j e j p rav
divosťou, a nie j e p rob lém spochybniť j u (s. 28 ) . Výpovedná hodno ta teórie sa posud
zu j e j e j explanačnou a predikčnou silou, t.j. poč tom výrokov, k toré možno z dane j teór ie
odvodiť a ktoré vysvetľujú a p redpoveda jú určité j a vy . Každý z týchto výrokov preds ta
vu j e potenciálny falzif ikátor dane j teórie ak sa ukáže, ž e daný výrok j e nepravdivý,
môže to znamenať , ž e teória j e nepravdivá a t reba j u nahradiť inou teóriou. T o však ne
znamená, ž e j e ľahké spochybniť teóriu. Naopak , spochybnenie teórie j e výs ledkom
dlhoročnej vedecke j práce, súčasťou ktorej j e neustála kritika dosahovaných výsledkov.
Pokiaľ ide o osci lovanie teórie medzi p ravdou a lžou, autorka si mýli posudzovan ie
a akceptovanie teórie v rámci vedeckého spoločenstva, ktoré sa pohybu j e v kategór iách
pravdy a omylu, a v rámci spoločnost i , d o k torého môž e vs tupovať lož. Skutočný účel
tvrdenia o oscilácii teórie .medzi pravdou a lžou však vystúpi n a povrch o pá r r i adkov
ďale j , ked' sa autorka sugest ívne pýta, či c ieľom vedcov, ktorí kri t izujú určitú hypo tézu
o príčinách zväčšovania ozónove j diery, j e ukázať slabiny a omyly te j to hypotéz}', a l ebo
oslabiť vplyv te j to hypotézy v "širšom spoločenskom rámci" . Autorka tu, bohužiaľ , p o d
lieha veľmi populárne j a h lúpe j tendencii , ktorá každú vedeckú kritiku pr ís tupu hlás iace
h o sa k "hodnotám ž ivotného prostredia", podozr ieva min imálne z úmyslu úče lového
'P r ík l ad da rv in i zmus ve rzus l amarck izmus n ie je v te j to súvislost i p r áve na jšťas tne jš í .
Poče t zás tancov oboch teórií , k torý, m imochodom, n emôže by ť kr i tér iom pravdivost i v edecke j
teórie, s a dramat icky zmeni l v neprospech lamarck izmu. Navy š e to, č o sa bežne pok l adá z a la
marck izmus , t.j. evo lúc i a p ros t redn íc tvom deden ia z ískaných vlastnost í , s a d o pro t ik ladu
s da rv in izmom dos ta lo a ž po tom, ako sa súčasťou da rv in izmu stali pozna tky moleku lá rne j
biológie, t eda a ž v päťdes ia tych rokoch 20 . s toročia . A ž d o te j to doby sa l amarck izmus stal
n iekoľkokrát súčasťou n iek torých darvinis t ických koncepci í v rá tane koncepc ie s amo tn ého Da rwi
F i lozo f í a 5 6 , 1 49
ovplyvňovania ve re jne j mienky. T reba však opäť upozorniť na to, ž e ex is tu je veľký roz
diel medzi posudzovan ím a akceptáciou vedeckých poznatkov a teórií v o vedeckom
spoločenstve a v š i ršom "spoločenskom rámci" . Akceptovanie urč i tého pozna tku a l ebo
teórie vedeckým spoločens tvom, č o j e niekedy zložitý proces , neznamená j e h o ( j e j ) a u
tomatické akceptovanie v spoločnost i . N a d ruhe j s t rane však nemožno viesť vedeckú
diskusiu o sporných pozna tkoch a teóriách prostredníctvom "spoločenského r ámca"
a vyhýbaním sa kri t ike v o vedeckom spoločenstve. T o j e demagógia , k tore j vyústením
sú rozličné pseudoteór ie o nekalých úmysloch vedcov, o ich spiknutí proti z á u jmom
"ľudstva", o tom, ž e sú t o platení agenti "privi legovaných", sve tového kapitálu a td \ Pre
to by bolo ž iaduce nahradiť p l amenné výzvy a sugest ívne otázky, za ložené na bezob
sažnej general izáci i a p r ipomína júce skôr vulgárny žurnal izmus, dôkladnou ana lýzou
procesu vedeckého poznania , p roblému získavania a akceptovania vedeckých poznat
kov, ako a j možnos t í vedy (a f i lozof ie) pri ovplyvňovaní života spoločnost i , v t omto
pr ípade pri r iešení envi ronmentá lne j krízy.
Osobi tnou kapi tolou j e problém hodnôt , vzťahu poznania a hodnotenia . Autorka sa,
opäť b e z ake jkoľvek analýzy, pr ikláňa k názoru, podľa k torého j e novoveká , a k o a j
súčasná veda zbavená hodnôt , v z áu jme objek t ívneho poznania rez ignuje n a subjekt , Čo
vedie k zanedbávaniu toho. Čo nazýva hodnotovým a ontologickým statusom pr í rodných
entít. Keďže p rob lém hodnôt by si vyžadoval dôkladnejš iu analýzu, obmedz íme sa tu len
na n iekoľko poznámok . Prvá sa týka vymedzenia po jmu hodnoty . V ce le j práci sa ne
nachádza ž iadne vymedzen ie tohto po jmu . Autorka h o použ íva v akomsi intuit ívnom
význame, pr ičom nikde nešpeci f ikuje , aké hodnoty m á vlastne na mysli. Ekonomické?
Estetické? Morá lne? Spoločenské? Hodnoty ako také? Uvažovanie o hodnotách prírodv
a ich reflexii v rozl ičných etapách myslenia, k toré tvorí j a d r o práce, j e zaťažené
neuveri teľným s lovným balas tom, ktorým sa zakrýva obsahová prázdnota . V ce le j práci
j e vysoká f rekvenc ia takých nič nehovoriacich výrazov a ko "hodnotový s tatus
prírodných entít", "hodnotový rozmer" , "hodnotová štruktúra", "axiologický pr í rodný
rámec" a td \ Pokiaľ ide o vzťah vedeckého poznania a hodnotenia , natíska sa otázka, a k o
môžu ma ť vedecké teórie výpovednú hodnotu, ak hodnoty a hodnotenie nie sú súčasťou vedeckého poznania . Autorka z r e jme tuší, že a j vedecké teórie podl ieha jú hodnoteniu ,
k torým sa posudzu je ich pravdivosť a nepravdivosť . Toto hodnotenie však musi b \ ť
zbavené subjekt ívnych hodnôt , preferenci í a z áu jmov vedcov. Vedecké teórie sa v o vedeckom spoločenstve nehodnot ia na základe súladu so z áu jmami a hodnotami vedcov ,
ktorí ich vytvorili resp. ktorí ich hodnotia , a le len na základe súladu s faktami .
Problémom, ktorý si vyžadu je zásadnú analýzu, nie j e absencia hodnôt v o vedeckom
poznaní , ale spôsob hodnotenia možných dôs ledkov uplatňovania vedeckých pozna tkov
a teórií v prakt ickom živote vrátane dopadu n a stav ž ivotného prostredia. T o j e proces ,
v k torom sa akt ívne angažu jú a j mnoh í vedci , o č om svedčí napríklad vyhlásenie Svetoví
vedci varujú ľudstvo.4
Poznámky o štýle. Napokon sa krá tko zas tavíme pri štýle, akým j e práca napísaná. Prvým znakom j e nesystematickosť, ktorá sa p re javu je intuitívnym používaním po jmov ,
umelým naťahovaním viet tým, ž e autorka v d ruhe j časti vety inými s lovami op aku j e to,
4T o t o vyhlásenie si mo ž n o prečí tať n a in ternetovej ad rese ht tp: / /www.ucsusa .org / .
50
č o poveda la u ž v j e j p rve j časti , mies tami a ž za ráža júcou nesúvis losťou nielen medz i p o
s ebe idúcimi ods tavcami , a le a j medz i ve tami v rámci j e d n é ho ods tavca ( text j e sp leťou
úvah o zn ižovaní eko log ického dlhu n a Slovensku, o ekonomike , poli t ike, v edeckom
výskume, t r hovom hospodárs tve , tvorbe z isku, p r i ame j demokraci i , po t rebe ce lop la
netárnych pravidiel správania) , p rázdnymi a neadresnými general izáciami ("ľuds tvo" ,
"občania Zeme" , "novoveký č lovek" , "nezodpovední , ktorých podp i s chýba" , "ce lopla
netárne správanie") , a le p redovše tkým úsilím zakryť nedos ta točnosť f i lozof icke j ana lýzy
používaním kváz i f i lozof ického po jmového apará tu ( "odpr í rodnené bytie", "súcno" ,
"ontologická š truktúra bytia", "ontologický status pr í rodných entí t" , "entita
s exis tenčným významom" , "pr í rodné bytie", "gnozeológia" , "humánna ontológia" , " f i
lozofické uchopovan ie skutočnost i" , "ľudia sa nemúdro , akoby fenomenolog icky uza
vreli", "nehumánne hodnoty" , "humánna a envi ronmentá lna racional i ta" , "podpo rné
planetárne mechan izmy" , " rob íme t o ( ignorovanie ekologického p rob lému) ako j e dno t
livci a j a k o ľudstvo", " f i lozof ická ontológia u ž na zmeny hodnotových štruktúr za reago
vala" a tď . ) a s lovnou ekvi 1 ibristikou ("na planéte sa de j e obyča jne to, č o j e z á u jmom
pr ivi legovaných" (s. 11), "ľuds tvo si vytvori lo nielen ci tový, ale a j ax io logický a e t ický
vzťah k pr í rode" (s. 15), "exis tenčná závis losť č loveka od pr í rody, po t reba rešpek tovať
pr í rodné entity, t o sú len p rázdne tézy b e z po t rebného envi ronmentá lneho uvedomenia ,
dos ta točného kvanta vedomos t í a znalost í o pr í rode" (s. 15), "štát n ám nahrádza kru tého
boha" , "ak sme dopos iaľ boli deťmi Zeme , po tom dozrel ča s dospelost i" , " s taňme sa o b
čanmi Z eme " (s. 20 ) , "každá def iníc ia m á f i lozof ický obsah" (s. 22) , "ľuds tvo j e p r ed
me tom skúmania spoločenských vied" (s. 24) , "ekológia j e vedou, k tore j hor izont j e
ohraničený minulosťou" (s. 24) , "ako ref lektovať pôsobenie človeka (kurz íva S .G. ) n a
pôde biologickej vedy?" (s. 24) , "novoveký č lovek sa uvedomelo (kurz íva S .G. ) usiloval
deklarovať s amého s eba a k o "nepr í rodnú" bytosť" (s. 26) , "vedecké závery by mali b y ť
absolútne pravdivé v o svete, kde absolútnej p ravdy niet" (s. 27) , "možný pohyb vedec
kej teórie medzi p ravdou a lžou j e z racional is t ického hľadiska nezmyse lný" (s. 28) ,
"ekologický p rob lém j e spo jen ie dvoch slov, k toré fo rmálnou a logickou sk ladbou
vy jadru jú p rob lémovú si tuáciu" (s. 34), "otázku hodno tove j t ransformácie spoločnost i
t radične riešila gnozeológia , p re tože pr í roda nemala exis tenčný rozmer a s tatus" (s. 36) ,
"základným zámerom j e priblížiť (kurzíva S.G.) gnozeolog ické východiská
k onto logickým" (s. 37) , "uvažovať o problemat ike pr í rody a vzťahu č loveka
z exis tenčného pohľadu" (s. 46 ) , "ontologické tézy sa vytvára jú vzhľadom n a d an é kon
cepcie hodnô t" (s. 51), "pr í roda ma la exis tenčný význam a rozmer a t eda a j ontologický
status" (s. 57) , "náš s pô sob myslenia reprezentu je rac ional izmus" (s. 79) , "podmienky
života sa stali p re racional is t ické skúmanie sekundárnou bázou" (s. 80 ) atd'.).
Napr i ek tomu, ž e autorka opakovane konšta tu je vzá jomnú a zmysluplnú interakciu
medz i f i lozof iou a ekológiou (s. 25) , n edozvedáme sa, v č om domne lá interakcia spočíva. Ob jasnen ie povahy filozofického uchopovan ia problemat iky ž ivo tného pros t re
dia (s. 4 3 ) sa rozplýva v bezobsažných proklamáciách typu "spolupodieľanie sa
( f i lozof ie) n a problemat ike r iešenia eko log ického p rob lému j e funkčné , j e zmys lup lné
a pot rebné" (s. 46 ) , "bo lo po t rebné znovu uvažovať o problemat ike pr í rody a vzťahu
č loveka k ne j tentoraz z exis tenčného pohľadu" (s. 4 6 ) a tď.
F i lozof ia 56 , 1 5 1
Pos ledným závažným nedos ta tkom práce, ktorý zvyšu je ce lkovú nekonzistentnost '
t e x t u j e veľký poče t prot i rečení v texte. U ž poslucháči p rvého ročníka odboru f i lozof ia
sa učia, ž e j e d n ým z o základných pravidiel zmysluplnost i textov, či u ž hovorených , a le
b o písaných, j e dodrž iavanie zákona noncontradict io. Práca E. Smolkove j j e ukážkou
permanentného porušovania toh to zákona. N a 13. s t rane pr ip isu je autorka ignoráciu v o
vzťahu k ekologickému prob lému tak jednot l ivcom, a ko a j ce lému ľudstvu, a le na 15.
s trane u ž tvrdí, ž e "u väčš iny populác ie sa zásadne zmeni l pos to j k pr í rode v zmys le
toho, ž e vzrást lo uvedomen ie i posudzovanie prírody". Ako možno tvrdenie , ž e "pred
stava o nevyčerpateľnost i pr í rodných zdro jov sprevádzala ľudstvo prakt icky o d j e j vzni
ku" (s. 19), zosúladiť s myšl ienkou, podľa k tore j v p rve j f áze vzťahu č loveka k p r í rode
(v g récke j f i lozofi i ) ľudia koexistovali s pr í rodou, "keďže existoval hodnotový status
pr í rodných entí t" (s . 5 7 ) ? N a 20 . s trane autorka konšta tuje , ž e f i lozof ia nikdy nebola
vzdialenejš ia p r í rodným ent i tám než v čase etablovania ekológie a ko vedy, o n i ekoľko
r iadkov ďa le j a le tvrdí, ž e k p r vým vzá jomným kontaktom f i lozof ie s ekológiou doš lo
v čase, k eď sa ekológia etablovala ako veda, a v ďa l šom odstavci konšta tuje , ž e život
bol prakt icky o d vzn iku f i lozof ie p redmetom j e j intenzívneho záu jmu (s. 21) .
Záver . Stav ž ivotného prostredia preds tavuje p re f i lozofiu skutočnú výzvu. J e však na f i lozofoch, či k t omuto p rob lému budú pr is tupovať zodpovedne , a ko k p rob lému,
ktorý si vyžadu je ser ióznu vecnú analýzu, a lebo či sa budú viezť na vlne módnost i , po
pularity a z t oho vyplýva júce j povrchnost i . Rozdiel medzi týmito dvoma prís tupmi j e
rozdie lom medzi skutočnou f i lozof iou, ktorá m á k problému č o povedať , a textom, ktorý
sa ako f i lozof ický len tvári , medzi hľadaním východísk p re riešenie p rob lému
a "nudným moral izovaním".
L I TERATÚRA
[1] ŠMOLKOVÁ , E. : Eko log ický p rob l ém a ko šanca . Bratislava, Iris 2000 .
PhDr . Si lvia Gál iková . CSc .
PhDr . Dušan Gálik, CSc .
F i lozof ický ús tav SAV
Klemensova 19
813 6 4 Brat is lava
SR
52