OBSAH

1. Ucel Aliancie a jej zakladne bezpecnostne ulohy 2

2. Jadro transatlantickeho partnertva 6

3. Posilnovanie obrannych sposobilostı 9

4. Meniaca sa uloha sıl NATO 12

5. Rozsirovanie bezpecnosti prostrednıctvom partnerstva 16

6. Otvaranie Aliancie novym clenom 20

7. Budovanie novych vzt’ahov s Ruskom 22

8. Osobitne partnerstvo s Ukrajinou 26

9. Dialog so stredomorskymi krajinami 28

10. Udrziavanie mieru a krızovy manazment 30

11. Odpovede na civilne nudzove situacie 34

12. Spolupraca v oblasti vedy a zivotneho prostredia 36

13. Ako NATO pracuje 40

14. Zmena a kontinuita 44

1

Uu cel Aliancie a jej zakladne bezpecnostneulohy

> 1

Zakladnym ucelom Severoatlantickej aliancie jechranit’ slobodu a bezpecnost’ vsetkych jejclenov v Europe a Severnej Amerike v sulade sozasadami Charty Organizacie spojenychnarodov. Aliancia na dosiahnutie tohto ciel’avyuzıva svoj politicky vplyv a vojenske kapacityv zavislosti od charakteru bezpecnostnychvyziev, pred ktorymi stoja clenske staty. Ako samenı strategicke prostredie, tak sa menı ajsposob, akym NATO reaguje na bezpecnostnevyzvy. Aliancia nad’alej zachovava stabilituv euroatlantickom priestore, a zaroven sa vyvıjatak, aby mohla uspesne celit’ novym hrozbamako terorizmus a ine bezpecnostne vyzvy ajmimo jej tradicnej oblasti zodpovednosti.

Organizacia Severoatlantickej zmluvy (NATO)je jednou z kl’ucovych struktur, prostrednıctvomktorej jej clenovia realizuju svoje bezpecnostneciele. Je medzivladnou organizaciou, v ktorej siclenske krajiny zachovavaju svoju uplnuzvrchovanost’ a nezavislost’. Sluzi ako forum prekonzultacie a prijımanie rozhodnutı o otazkach,ktore ovplyvnuju bezpecnost’ clenskych statov.Struktury NATO umoznuju uskutocnovat’ nepre-trzite konzultacie, koordinaciu a spolupracumedzi clenmi v politickych, vojenskych, ekono-mickych a ostatnych aspektoch bezpecnostiako aj spolupracu v nevojenskych oblastiach,ako su veda, informacie, zivotne prostredieci pomoc pri odstranovanı nasledkov katastrof.

V styroch kolach rozsirovania pribudli k 12 zakla-dajucim clenom NATO – Belgicku, Kanade,Dansku, Francuzsku, Islandu, Taliansku,Luxembursku, Holandsku, Norsku, Portugalsku,Spojenemu kral’ovstvu Vel’kej Britaniea Severneho Irska a Spojenym statomamerickym – d’alsı spojenci: Grecko a Turecko(1952), Nemecko (1955), Spanielsko (1982) aCeska republika, Mad’arsko a Pol’sko (1999).V roku 2004 sa clenmi Aliancie stalo d’alsıchsedem krajın: Bulharsko, Estonsko, Lotyssko,Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Kolektıvna obrana

Aliancia je zalozena na zasade, ze bezpecnost’kazdej clenskej krajiny zavisı na bezpecnostivsetkych ostatnych. Ak je ohrozena bezpecnost’ktorejkol’vek z nich, tyka sa to vsetkych.Podpısanım Washingtonskej zmluvy, zakla-dajucej listiny NATO, sa kazdy stat zavazujerespektovat’ tuto zasadu a zdiel’at’ rizika, zodpo-vednost’ ako aj vyhody kolektıvnej obrany. Tiezto znamena, ze mnohe aspekty obrannehoplanovania a prıpravy, ktore vykonavala predtymkazda krajina sama, su uskutocnovanespolocne. Naklady na zabezpecenie zariadenı,potrebnych na spolocny efektıvny vycvika posobenie ich ozbrojenych sıl, clenske statytaktiez znasaju spolocne.

Kazda krajina si zachovava nezavislost’a slobodu rozhodovania, avsak spolocnymplanovanım a zdiel’anım zdrojov mozu clenskestaty kolektıvne pozıvat’ omnoho vyssiu urovenbezpecnosti, nez aku by dokazali dosiahnut’individualne. Toto zostava zakladnou zasadoubezpecnostnej spoluprace v ramci NATO.

Transatlanticke prepojenie

Washingtonska zmluva z roku 1949 nemav modernych dejinach obdobu. Nielenze sa jejpodpısanım znızilo riziko vonkajsej agresie, alenasledne sa postupne zblızili hlavne europskekrajiny, ktore v minulosti casto proti sebe viedlivojny, riziko ktorych sa zalozenım NATOprakticky vylucilo. Clenske staty Aliancie savlastne stali vzajomne zavislymi a zdiel’anımbezpecnosti dokazali efektıvne spolupracovat’v mnohych oblastiach, aby tak zvysili svojuprosperitu. Washingtonska zmluva ma vsakeste sirsı vyznam. Vytvorenım bezpec-nostneho partnerstva medzi europskymiclenmi Aliancie a Spojenymi statmi americkymia Kanadou Zmluva stelesnila trvale transat-lanticke prepojenie medzi Europou a SevernouAmerikou.

2

Transformacia NATO

Ked’ bola v roku 1949 zalozena Aliancia,Sovietsky zvaz bol povazovany za hlavnu hrozbuslobody a nezavislosti Zapadnej Europy.Komunisticka ideologia, politicke ciele a metodyi vojenske kapacity Sovietskeho zvazuznamenali, ze nech boli jeho skutocne umyslyakekol’vek, ziadna zapadna vlada si nemohladovolit’ ignorovat’ moznost’ konfliktu. Vysledkombolo, ze od roku 1949 do konca 80. rokovminuleho storocia – obdobia znameho akoStudena vojna – bolo hlavnou ulohou Alianciezachovat’ dostatocne vojenske sposobilosti naobranu svojich clenov proti akejkol’vek formeagresie zo strany Sovietskeho zvazua Varsavskej zmluvy. Stabilita, ktoru NATOv tomto obdobı poskytovalo, pomohla zapadnejEurope ako celku po 2. svetovej vojne znovuvybudovat’ svoju prosperitu, vytvorit’ doverua predvıdatel’nost’, ktore su predpokladomhospodarskeho rastu.

Za uplynulych vyse pat’desiat rokov sa politika astrategie Aliancie nepretrzite vyvıjala v zavislostiod meniaceho sa strategickeho prostredia. Od

konca Studenej vojny sa transformovalizasadnym sposobom, aby odrazali rozhodujucezmeny v politickom a vojenskom prostredıEuropy a reagovali na vynarajuce sa bezpec-nostne hrozby. Okrem toho sa chapanie pojmuobrana rozsırilo tak, ze dnes zahrna aj dialoga prakticku spolupracu s krajinami mimo Aliancieako najlepsı prostriedok na posilnenie euroatlan-tickej bezpecnosti.

NATO dnes predstavuje ovel’a viac nez lenobrannu alianciu. NATO sa otvorilo byvalymprotivnıkom a teraz pracuje na budovanı azachovanı mieru a bezpecnosti v celej euroatlan-tickej oblasti. Aby to Aliancia mohla dosiahnut’,pribera stale vacsı pocet uloh a zavadzapruznejsie, inovatıvnejsie a pragmatickejsieprıstupy riesenia otazok, ktore su nevyhnutnezlozite. V tomto procese bola ustredna ulohaNATO pre bezpecnost’ v euroatlantickej oblastiposilnena a mnohe partnerske krajiny sa usilujuo zıskanie clenstva v Aliancii. Tri krajiny stredneja vychodnej Europy – Ceska republika,Mad’arsko a Pol’sko – tento ciel’ dosiahli uzv roku 1999. Dalsıch sedem - Bulharsko,Estonsko, Lotyssko, Litva, Rumunsko,Slovensko a Slovinsko - sa stalo clenmi v roku2004.

Transformaciu NATO pocas uplynulehodesat’rocia charakterizuje rad vizionarskychiniciatıv, ktore predstavuju konkretne, vysokoprakticke reakcie na nove bezpecnostne vyzvya prılezitosti bezpecnostneho prostredia poStudenej vojne. Patria medzi ne Partnerstvo zamier, osobitne vzt’ahy s Ruskom a Ukrajinou,dialog so stredomorskymi krajinami, Akcny planclenstva na pomoc aspirujucim krajinam splnit’standardy NATO a efektıvna spolupracas Europskou uniou, Organizaciou prebezpecnost’ a spolupracu v Europe (OBSE)a OSN. NATO sa aktıvne vyrovnava s vyvıja-jucimi sa bezpecnostnymi vyzvami prostred-nıctvom svojich operaciı krızoveho manazmentuna Balkane a prostrednıctvom svojho zavazku

3

posobit’ vtedy a tam, kde to bude potrebnev zaujme boja proti terorizmu a d’alsım novymhrozbam aj mimo euroatlantickej oblasti.

Okrem toho Aliancia prisposobuje a posilnuje ajsvoje vojenske sposobilosti, aby zlepsila svojuschopnost’ plnit’ nove misie. Preto boli naPrazskom samite v novembri 2003 prijate trikl’ucove iniciatıvy: vytvorenie Sıl rychlej reakcieNATO (NATO Response Force - NRF); reformaveliacej struktury a Prazsky zavazok sposobilosti(Prague Capabilities Committment - PCC),v ramci ktoreho su nedostatky vo vojenskychsposobilostiach riesene individualnymizavazkami a spolocnymi iniciatıvami spolupraceclenskych krajın.

Zakladne bezpecnostne ulohy

Strategicka koncepcia Aliancie, ktora explicitnevymenovava ciele a zakladne bezpecnostneulohy NATO, poskytuje usmernenie pre pouzı-vanie politickych a vojenskych prostriedkov ichrealizacie. Prve zverejnenie tohto dokumentuv roku 1991 predstavovalo jasny rozchod sminulost’ou. Porovnatel’ne citlive a vyznamnestrategicko-planovacie materialy boli pocasStudenej vojny pochopitel’ne utajovane.

Sucasna strategicka koncepcia NATOzverejnena v roku 1999 charakterizuje bezpec-nostne rizika, pred ktorymi stojı Aliancia, ako„mnohosmerne a t’azko predvıdatel’ne“.Zakladnymi bezpecnostnymi ulohami Alianciesu:+ posobit’ ako zaklad stability v euroatlantickej

oblasti;+ sluzit’ ako forum pre konzultacie o bezpec-

nostnych otazkach;+ odstrasovat’ a branit’ pred akoukol’vek

hrozbou agresie voci ktoremukol’vekclenskemu statu NATO;

+ prispievat’ k efektıvnej prevencii konfliktova aktıvne sa zapajat’ do krızoveho manaz-mentu;

+ podporovat’ rozsiahle partnerstvo, spolupracua dialog s ostatnymi krajinami v euroatlan-tickom priestore.

Strategicka koncepcia z roku 1999 pri hodnotenıpredvıdatel’nych bezpecnostnych vyziev a rizıkusudzuje, ze strategicke prostredie sa budei nad’alej menit’ pozitıvnym sposobom a zeAliancia spolu s inymi organizaciami zohravazakladnu ulohu v posilnovanı euroatlantickejbezpecnosti od konca Studenej vojny.

Hoci hrozba vseobecneho vojenskeho konfliktuv Europe prakticky zmizla, clenovia Alianciea ostatne krajiny v euroatlantickom regione stojapred inymi rizikami a neistotami vratane etnickychkonfliktov, porusovania l’udskych prav, politickejnestability a ekonomickej neistoty. Okrem tohosırenie jadrovych, biologickych a chemickychzbranı a ich nosicov vyvolava vazne obavya rozsirovanie technologiı by mohlo viest’k l’ahkemu prıstupu potencialnych protivnıkov kvysoko rozvinutym vojenskym sposobilostiam.

Aliancia musı zohl’adnovat’ aj globalny kontext,pretoze jej bezpecnost’ by mohli ovplyvnit’ ajsirsie rizika, vratane teroristickych utokov,sabotazı, organizovaneho zlocinu a preruseniatokov zivotne dolezitych zdrojov. Od zverejneniaStrategickej koncepcie z roku 1999 a zvlast’ poutokoch na Spojene staty americke 11.septembra 2001 sa zasadne prehodnocujehrozba terorizmu a riziko, ktore predstavujuneuspesne staty.

4

Prve uplatnenie clanku 5

Clanok 5 je ustrednym ustanovenım Washing-tonskej zmluvy, zakladajuceho zmluvnehodokumentu NATO, ktory hovorı, ze ozbrojenyutok na jedneho spojenca je povazovany zautok proti vsetkym. Po aktivovanı clanku 5 sakazdy spojenec v konzultacii s ostatnymirozhodne, ako by mohol najlepsie prispiet’ kakcii ,potrebnej pre obnovenie a zachovaniebezpecnosti severoatlantickeho priestoru.

Clanok 5 bol prvy raz uplatneny 12. septembra2001 hned’ po teroristickych utokoch protiSpojenym statom, ku ktorym doslo 11.septembra. Uplatnenie tohto clanku bolonajprv predbezne a spojenci cakali na potvr-denie, ze utoky prisli zo zahranicia. To bolopreukazane 2. oktobra 2001, kedy americkıpredstavitelia predlozili Severoatlantickej radezistenia vysetrovania utokov, v ktorychusudzovali, ze zodpovednost’ za utoky nieslateroristicka siet’ al-Kajda.

Spojenci 4. oktobra 2004 rozhodli o seriiopatrenı na pomoc protiteroristickemusnazeniu pod vedenım USA. Opatreniazahrnali posilnenie zdiel’ania spravodajskychinformaciı, vseobecne povolenia preletov,prıstupu k prıstavom a letiskam pre americkea ine spojenecke lietadla v ramci operaciı protiterorizmu, rozmiestnenie casti stalej namornejflotily NATO vo vychodnom Stredomorıa lietadiel Aliancie so vzdusnym systemomvcasnej vystrahy a navedenia (AWACS) vUSA. Okrem toho jednotlivı spojenciprispievaju v reakcii na ziadost’ USA podl’asvojich zdrojov a sposobilostı. Pomoc zahrnavojensku podporu ako aj pravne a financneopatrenia na prerusenie toku prıjmov terori-stickym organizaciam.

5

Jadro transatlantickeho partnerstva > 2

Ulohy NATO pri zaist’ovanı bezpecnosti svojichclenov a preberanı novych uloh zameranych narozsırenie bezpecnosti a stability do blızkehookolia vychadzaju z dlhodobeho partnerstvamedzi europskymi a severoamerickymiclenskymi krajinami. Spustoseny stav europ-skych krajın po 2. svetovej vojne mal za nasledokich vysoku bezpecnostnu zavislost’ naSpojenych statoch a Kanade. Severoamerickıspojenci rozmiestnili vel’ky pocet ozbrojenych sılna europskej pode. Od prvych dnı Aliancie tietosily zohravaju zivotne dolezitu ulohu v bezpec-nosti Europy – ulohu, ktora stojı v centrekoncepcie transatlantickej bezpecnosti a ktora jenepostradatel’nym pilierom Aliancie.

V priebehu rokov sa pocet severoamerickych sılv Europe postupne znizoval. Vacsinu sıl, ktore maAliancia k dispozıcii na obranu Europy, uz pomnoho rokov poskytuju europski spojenci. Okremtoho vacsinu sıl pre operacie na udrziavaniemieru pod vedenım NATO na Balkane, ktorepodporuje aj vyznamny kontingent jednotiekz partnerskych krajın a ostatnych neclenskychkrajın NATO, poskytuju europski spojenci.

Napriek tomu Spojene staty i nad’alej preberajuneumerny podiel nakladov bezpecnosti Alianciea nerovny podiel zodpovednosti za akcieAliancie, ktory je vysledkom nerovnovahy medzivojenskymi sposobilost’ami Spojenych statov

a ostatnych spojencov. Vyuzıvajuc tzv. mierovedividendy plynuce z ukoncenia Studenej vojnyzaciatkom 90. rokov minuleho storocia, europskispojenci a Kanada nerealizovali investıciepotrebne na prisposobenie svojich vojenskychsposobilostı novym bezpecnostnym vyzvam.Zostavaju zavislı na Spojenych statochv mnohych kl’ucovych oblastiach, ako su napr.sposobilosti leteckej prepravy potrebne prerychle rozmiestnenie vojenskych sıl, satelitnekomunikacie a ostatne oblasti vyspelychtechnickych sposobilostı.

Deficity v europskych obrannych sposobilostiachsa po prvy raz dostali do centra pozornosti pocasbalkanskych konfliktov v 90. rokoch, ktore ukazali,ze europske krajiny nedokazu zabranit’ sıreniukonfliktu bez podpory Spojenych statov. Koncom90. rokov NATO a Europska unia (EU) rozbehliosobitne iniciatıvy na posilnenie obrannychsposobilostı. V roku 1999 sa obe organizaciedohodli na vytvorenı strategickeho partnerstva.

Poucenie z Balkanu

Ked’ zaciatkom 90. rokov prepukla v Bosnea Hercegovine obcianska vojna, Europska uniavyslala pozorovatel’ov na monitorovanie dodrzia-vania rezoluciı OSN, ale nemala politicky mandatani vojenske sily, aby urobila viac. OrganizaciaSpojenych narodov rozmiestnila jednotky, ale tieto6

boli viac prisposobene potrebam operaciı naudrziavanie mieru nez na jeho presadzovanie.Coskoro bolo jasne, ze nic ine len sila moze bojeukoncit’. Aliancia sa spociatku zdrahala zapojit’ sa,ked’ze dosledky pouzitia sıl NATO mimovlastneho uzemia clenskych krajın NATO esteneboli v Aliancii dokladne prediskutovane. Avsakako sa situacia zhorsovala, NATO sa v obdobırokov 1992 a 1995 stale viac angazovaloa poskytovalo vojensku podporu na monitorovaniea vykonavanie rezoluciı a sankciı OSN. Nakoniec,ked’ bola na konci roku 1995 podpısana mierovadohoda sprostredkovana USA, jej realizaciuzabezpecovali jednotky pod vedenım NATO o sile60.000 prıslusnıkov, z coho 20.000 bolo z USA.

O styri roky neskor, ked’ eskalovalo nasiliev Kosove a humanitarna krıza sa zhorsila, boloto opat’ NATO, kto po zlyhanı vsetkych pokusovo mierove riesenie realizoval vojensku operaciu.Tato krıza opat’ potvrdila nedostatky, ktore uzboli identifikovane v europskych obrannychsposobilostiach predtym. Pocas leteckejoperacie vacsinu bojovych uloh uskutocnovaliamericke lietadla. Ked’ nasledne doslo narozmiestnenie sıl na udrziavanie mieruv Kosove, trvalo niekol’ko mesiacov, kympozadovane sily dosiahli plny pocet.

V sucasnosti Europe chybaju potrebne sposobi-losti na iniciovanie a udrzanie vojenskej operacietakeho druhu, aky nakoniec ukoncil obabalkanske konflikty - bosniansky i kosovsky.Preto Europska unia uskutocnuje vazne krokysmerujuce k posilneniu jej sposobilostıa Aliancia s Uniou pracuju na zlepsenı vzajomnejspoluprace (pozri d’alsiu kapitolu). Dohodnutyramec pre ich spolupracu umoznil NATOodovzdat’ Europskej unii misiu v byvalej Juhosl-

ovanskej republike Macedonsko*, kde boli naprekonanie krızy v krajine a na ziadost’ jej prezi-denta rozmiestnene sily NATO od roku 2001(pozri kapitolu 10). V marci 2003 Europska uniaod Aliancie prevzala a s vyuzitım prostriedkovNATO rozbehla operaciu Concordia. NATOposkytovalo dolezitu planovaciu a logistickupodporu jednotkam pod vedenım EU. Okremtoho sa v juli 2003 NATO a Europska uniadohodli na spolocnom strategickom prıstupe vocioblasti Zapadneho Balkanu a v sucasnostidiskutuju o moznosti, ako Europska unia moze,za podpory NATO, prevziat’ ku koncu roka 2004zodpovednost’ za bezpecnost’ v Bosne a Herce-govine.

Posilnenie europskych sposobilostı

Povodne to boli balkanske skusenosti, ktorepodnietili europske krajiny konat’. Europska uniazvysila svoje usilie rozvinut’ Europsku bezpec-nostnu a obrannu politiku, ktorej by zodpovedalipotrebne sposobilosti pre riesenie krız.Spociatku plnila obranne a bezpecnostne ulohyv mene EU Zapadoeuropska unia (ZEU) 1. Nasamite EU v Helsinkach v decembri 1999 vsakUnia rozhodla, ze v buducnosti bude rozvıjat’svoju vlastnu ulohu v bezpecnosti a obranea zacala pracovat’ na tvorbe potrebnych struktur.Taktiez si stanovila tzv. Hlavny ciel’ (HeadlineGoal) vybudovat’ do roku 2003 sposobilost’rozmiestnit’ a udrzat’ po dobu najmenej jednehoroka sily rychleho nasadenia v pocte az 60.000vojakov.

Samotna Aliancia sa zaviazala posilnit’ svojeuropsky pilier budovanım ucinnej Europskejbezpecnostnej a obrannej identity. Ciel’om tejtoiniciatıvy je podporit’ Europsku uniu v jej usilı

1 Zapadoeuropska unia: zalozena na zaklade Bruselskej zmluvy o hospodarskej, socialnej a kulturnej spolupraci a o kolek-tıvnej sebaobrane z roku 1948, podpısanej Belgickom, Francuzskom, Luxemburskom, Holandskom a Spojenym kral’ovstvom.Postupne k zmluve pristupili Nemecko, Grecko, Taliansko, Portugalsko a Spanielsko.Funkcie suvisiace s krızovym manaz-mentom a humanitarnymi ulohami prevzala po rozhodnutiach prijatych na samite EU v Helsinkach v roku 1999 Europska unia.Zavazky vyplyvajuce z Bruselskej zmluvy suvisiace s kolektıvnou obranou zostavaju nezmenene a strazi ich zostıhleny sekre-tariat ZEU. 7

rozvinut’ doveryhodnu bezpecnostnu ulohua sucasne napomoct’ vytvorit’ silnejsı a vyvaze-nejsı transatlanticky vzt’ah tym, ze europskymspojencom sa umoznı efektıvnejsie prispievat’ domisiı a cinnostı Aliancie. S tymto ciel’om NATOv 90. rokoch zacalo proces, ktory by zaistilskutocnu europsku sposobilost’ krızovehomanazmentu bez zbytocnej duplikacievojenskych prostriedkov a sposobilostı, ktore suuz k dispozıcii v NATO. Jadrom tohto procesubola koncepcia „oddelitel’nych ale nieoddelenych sıl“, ktora by umoznila vyuzıvat’prostriedky a sposobilosti NATO v moznychoperaciach na riesenie krız pod vedenım EU.

Vrcholnı predstavitelia krajın NATO na samite voWashingtone v aprıli 1999 podporili usilieEuropskej unie stat’ sa akterom v otazkachbezpecnosti vlastnym pricinenım a vyjadrili svojupripravenost’ definovat’ a prijat’ potrebne dohodyo sprıstupnenı nevyhnutnych castı vojenskychprostriedkov a sposobilostı NATO pre operaciepod vedenım EU pre prıpady reakcie na krızovesituacie, v ktorych NATO ako celok nebudevojensky angazovane. Po Helsinskom samiteEU v decembri toho isteho roku zacala Alianciadiskusiu a konzultacie s EU o spolupraci.

Odvtedy boli definovane nove formy spolupraceNATO a Europskej unie. Obe organizacie vydaliv decembri 2002 spolocne vyhlasenie o strate-gickom partnerstve a v marci 2003 odsuhlasilisadu dokumentov o spolupraci v krızovommanazmente vratane dohod znamych ako„Berlın Plus“, ktore upravuju vyuzıvanieprostriedkov a sposobilosti NATO pre operaciepod vedenım EU. Tym dostalo strategickepartnerstvo vecny obsah a otvorila sa cesta kukoordinovanym aktivitam. Stale stycne zastu-penia medzi NATO a EU umoznia vacsiuspolupracu a konzultacie na operacnej urovni.Bola dosiahnuta dohoda o vytvorenı Bunky EUvo Vrchnom velitel’stve spojeneckych sıl vEurope (SHAPE) so sıdlom v belgickom Mons ao zastupenı NATO vo Vojenskom stabe EU.

NATO a Europska unia tiez uzavreli dohodu,ktora ma zarucit’ konzistentnost’, transpa-rentnost’ a vzajomne posilnovanie v rozvıjanısposobilostı vyuzitel’nych pre obe organizacie.V maji 2003 sa uskutocnilo prve zasadnutieSpolocnej skupiny NATO a EU pre vojenskesposobilosti. Iniciatıvy na posilnenie obrannychsposobilostı Aliancie (pozri kapitolu 3) by malibyt’ v sulade s Akcnym planom EU pre europskevojenske sposobilosti (ECAP) a realizaciouHlavneho ciel’a EU. Zaroven pomozu dosiahnut’vel’mi potrebne zlepsenie v sposobilostiacheuropskych spojencov v kl’ucovych oblastiach.

Aliancia ostava i nad’alej zakladnym nastrojom,prostrednıctvom ktoreho si jej clenovia spolocnezaist’uju svoju kolektıvnu obranu. Je zakladnymkamenom euroatlantickej bezpecnostia zachovava si svoj mandat a kapacitu vykonavat’ulohy krızoveho manazmentu, presadzovaniaa udrziavania mieru. Ciel’om bezpecnostnejspoluprace medzi NATO a EU je zvysit’ moznostiriesenia krız a konfliktov, a to bez zbytocnychduplikaciı. Spolupraca posilnı europske vojenskesposobilosti, aby EU mohla v buducnosti viest’operacie v prıpade krız, v ktorych Aliancia akocelok nebude zaangazovana.

8

Posilnovanie obrannych sposobilostı> 3

Spojenci vyvıjaju spolocne usilie na posilneniesvojich obrannych sposobilostı, aby NATO boloschopne nasadit’ sily, ktore sa mozu rychlopresuvat’ kamkol’vek, kde su potrebne, udrzat’operacie v priestore i case a splnit’ ciele conajrychlejsie a najefektıvnejsie s minimalizo-vanım neumyselnych skod. Zachovanie prime-ranych vojenskych sposobilostı a jasnejpripravenosti kolektıvne konat’ ma i nad’alejkl’ucovy vyznam v dnesnom bezpecnostnomprostredı. V prıpade krız, ktore by mohli ohrozit’bezpecnost’ clenov Aliancie, musia byt’ silyNATO schopne dopInat’ a posilnovat’ politickekroky, prispievat’ k zvladaniu krız a ichmierovemu rieseniu.

Usilie zlepsit’ sposobilosti siaha k zaveromsamitu Aliancie vo Washingtone v aprıli 1999,ked’ vrcholnı predstavitelia clenskych krajınpredostreli svoju vıziu Aliancie pre 21. storocie,Aliancie, ktora bude clenstvom sirsia, schop-nejsia a pruznejsia, stale oddana kolektıvnejobrane, ale zaroven schopna vykonavat’ novemisie, vratane prevencie konfliktov a aktıvnehozapojenia do krızoveho manazmentu a krizovychoperaciı. S ciel’om zlepsit’ obranne sposobilostiNATO v kl’ucovych oblastiach lıdri prijaliIniciatıvu obrannych sposobilostı (DCI).

Iniciatıva DCI v nasledujucich troch rokochdosiahla pokrok v niektorych oblastiach, najmav tych, ktore si vyzadovali menej zdrojov.Nedostatky vsak pretrvavali v kritickych sposobi-lostiach, kde bola jej implementacia len pomala.Medzitym sa naliehavost’ nutnosti adaptaciea modernizacie este zvysila v dosledku novych aasymetrickych hrozieb, to znamena hroziebpochadzajucich od protivnıkov, ktorı sa usilujuvyuzit’ zranitel’ne miesta modernych spolocnostıa vojensky silnejsıch vel’mocı, pricom castobezohl’adne vyuzıvaju nekonvencne prostriedky,najma terorizmus. Teroristicke utoky na Spojenestaty v septembri 2001 zamerali pozornost’ nahrozbu, ktoru predstavuje prave terorizmus.Nasledny zasah v Afganistane pod vedenım USAzvyraznil pokracujuce nedostatky vo vojenskychsposobilostiach americkych spojencov.

Preto sa na Prazskom samite v novembri 2002spojenci zaviazali k adresnejsiemu postupuposilnenia svojich vojenskych sposobilostı, ktoryje sucast’ou sirsieho balıka opatrenı na zvysenieefektıvnosti buducich operaciı v celom spektremisiı Aliancie, vratane protiteroristickych. Nazlepsenie obrannych sposobilostı Aliancie bolprijaty trojzlozkovy prıstup: nova iniciatıvasposobilostı - Prazsky zavazok sposobilostı(PCC); Sily rychlej reakcie NATO (NRF); racio-nalizovana struktura velenia. Naviac bola prijataseria konkretnych obrannych iniciatıv,zameranych specificky na nove hrozby.

Zlepsenie spojeneckej interoperability a europs-kych kriticky dolezitych obrannych sposobilostıumoznı europskym spojencom silnejsie a koherent-nejsie prispievat’ do misiı NATO. Taketo zlepseniaby sa mali tiez vzajomne posilnovat’ s usilım Europ-skej unie vybudovat’ vojenske sposobilostia dosiahnut’ jej Hlavny ciel’, teda vytvorit’ rozmiest-nitel’ne sıly rychlej reakcie vo vel’kosti zboru.

Prazsky zavazok sposobilostı

Vo Washingtone prijata iniciatıva DCI sazameriavala na sposobilosti, na ktore aspirovalaAliancia ako celok, avsak nebola schopnazapojit’ do spolocneho usilia konkretne narodnezavazky. V ramci Prazskeho zavazku sposobi-losti jednotlivı spojenci pevne a verejne prisl’ubiliuskutocnit’ konkretne zlepsenia vo svojichkl’ucovych vojenskych sposobilostiach s konkret-nymi termınmi plnenia a monitorovanımrealizacie na vysokej urovni.

Medzi kl’ucove oblasti patrı strategicka leteckaa namorna preprava; cerpanie paliva za letu,rozmiestnitel’ne jednotky bojovej podporya jednotky tyloveho zabezpecenia; velenie,riadenie a komunikacia; sledovanie vzduch-zem;spravodajstvo, sledovanie a zameranie ciel’a;bojova ucinnost’ vratane presne navadzanejmunıcie a potlacania nepriatel’skej protivzdusnejobrany; a chemicke, biologicke, radiologickea jadrove obranne sposobilosti.

9

Posilnenie obrannych sposobilostı si budevyzadovat’ zmenu priorıt v obrannych rozpoctochmnohych spojencov, naprıklad znızenım poctovsıl a presunutım zdrojov pre modernizaciuvybavenia. V mnohych prıpadoch vsak lepsieplanovanie nebude stacit’, a bude pravdepodobnepotrebne vyclenit’ d’alsie financne zdroje. V sucas-nosti sa skumaju nakladovo efektıvne riesenianedostatkov v obrannych sposobilostiach, ako sunaprıklad spolocne vyuzıvanie vojenskych sposo-bilostı, zvysenie ulohy specializacie, spolocnaakvizıcia a mnohonarodne financovanie.

Implementaciou Prazskeho zavazku sposo-bilostı sa zvysi pocet vel’kych dopravnychlietadiel v Europe najmenej styrikrata spolocnym vyuzıvanım zdrojov posilniaeuropski spojenci svoju schopnost’ cerpaniapohonnych latok za letu. Do roku 2007 sa mazvysit’ objem neamerickej presne navadzanejmunıcie leteckych sıl az o 40%.

Sily rychlej reakcie NATO

Sily rychlej reakcie NATO (NRF) poskytnu „high-tech“, pruzne, rychlo rozmiestnitel’ne, interoper-abilne a udrzatel’ne sily, vratane pozemnych,namornych a leteckych prvkov, schopne reali-zovat’ cely rozsah misiı Aliancie. Vybudovanietejto sily vysokej pripravenosti bude tiez sluzit’ako katalyzator zlepsenı vojenskych sposobilostiAliancie a ich interoperability, aby mohla byt’zarucena ich plynula transformacia s ciel’omucinne celit’ novym bezpecnostnym vyzvam.

Po prvej konferencii o tvorbe sıl v juli 2003 bola voktobri 2003 vytvorena prva prototypova silaNRF. Ocakava sa, ze v oktobri 2004 budedosiahnuta pociatocna operatıvna sposobilost’a sily budu plne operacne schopne v oktobri 2006.

Vtedy bude mat’ NRF k dispozıcii priblizne 21.000vojakov a spickove bojove lietadla, lode, obrnenevozidla, bojove tylove zabezpecenie, logistiku,komunikacie a spravodajsku podporu. NRF budeschopna rozmiestnenia v krızovej oblasti dopiatich dnı a udrzat’ sa v nej po dobu 30 dnı.

Nova struktura velenia

Clenske krajiny na samite v Prahe odsuhlasilinacrt stıhlejsej, hospodarnejsej, ucinnejsej arozmiestnitel’nejsej veliacej struktury pod dvomistrategickymi velitel’stvami - jednym operacnyma druhym funkcnym. Podrobnosti novej strukturyvelenia boli specifikovane v juni 2003 a odrazajupotrebu mensıch, pruznejsıch a rychlorozmiestnitel’nych sıl vhodnejsıch pre nove misieNATO. Pocet spojeneckych velitel’stiev sa znızilz 20 na 11 a ich kompetencie boli redefinovane.

Vsetky operacne velitel’stva su teraz podriadeneSpojeneckemu velitel’stvu pre operacie (ACO)vo Vrchnom velitel’stve spojeneckych sıl vEurope (SHAPE) so sıdlom v belgickom Mons.Podporuju ich dve velitel’stva spojeneckych sıl,ktore su schopne vytvorit’ pozemne velitel’stvapre vsevojskove mnohonarodne sily zvlastnehourcenia (Combined Joint Task Force - CJTF) astale spolocne velitel’stva, z ktorych sa dajuvytvorit’ namorne velitel’stva vsevojskovychmnohonarodnych sıl zvlastneho urcenia. CJTFsu pruzne velitel’ske struktury, ktore umoznujuvelitel’om cerpat’ sily z roznych krajın tak, ze suv sulade so specifickymi poziadavkamikonkretnej vojenskej operacie.

Nove Spojenecke velitel’stvo pre transformaciu(ACT) dozera na pokracujucu transformaciusposobilostı Aliancie a podporuje interoperabilitujej sıl. ACT nahradil byvale Atlanticke velitel’stvoNATO a sıdlo ma v Norfolku, USA. ACT ma vsak

10

svoje zastupenie aj v Europe. Skutocnost’, zeVrchny velitel’ spojeneckych sıl pre transformaciuje zaroven aj nacelnıkom Spojeneho velitel’stva sılUSA, motora pohanajuceho interne zmenyv ozbrojenych silach USA, prinasa samozrejmevyhody. ACT bude zohravat’ kl’ucovu ulohuv prisposobovanı sposobilostı a tvorbe doktrın prenove Sily rychlej reakcie NATO (NRF).

Boj proti novym hrozbam

Na Prazskom samite boli prijate viacere iniciativyna posilnenie sposobilostı Aliancie pre bojs terorizmom a d’alsımi novymi bezpecnostnymihrozbami. Odsuhlasena bola taktiez vojenskakoncepcia obrany pred terorizmom. Spolupracas partnerskymi krajinami v tejto oblasti bolaodstartovana v podobe Akcneho planu protiterorizmu, ktory je zamerany na vymenu spravo-dajskych informaciı a na zlepsenie pripravenosticivilneho sektoru na mozne chemicke, biologickea radiologicke utoky proti civilnemu obyvatel’stvua na pomoc pri odstranovanı ich dosledkov.

Na posilnenie sposobilostı Aliancie protijadrovym, biologickym a chemickym zbraniam

bolo odsuhlasenych pat’ iniciatıv: vytvorenieprototypu rozvinutel’neho analytickeho labora-toria; tım reakcie na udalosti; virtualne centrumdokonalosti pre obranu pred takymi zbranami;zasoby NATO latok pre biologicku a chemickuobranu; a system sledovania chorob. Okremtychto iniciatıv studia realizovatel’nosti protira-ketovej obrany NATO skuma moznosti ochranyuzemia, sıl a obyvatel’stva clenskych statovAliancie pred plnou skalou raketovychohrozenı. Taktiez su posilnovane sposobilostiobrany pred utokmi vedenymi vypoctovoutechnikou.

Novy mnohonarodny Prapor chemickej, biolo-gickej, radiologickej a jadrovej obrany (CBRN)dosiahol pociatocnu operacnu sposobilost’ 1.decembra 2003. Prapor, ktory ma zakladnuv ceskom Liberci, ma dosiahnut’ konecnuoperacnu sposobilost’ pre operacie NATO v juli2004. V case jeho vytvorenia sa formaciavel’kosti praporu skladala z jednotiek 13 krajın:Belgicka, Kanady, Ceskej republiky, Mad’arska,Talianska, Norska, Pol’ska, Portugalska,Rumunska, Spanielska, Turecka, Spojenehokral’ovstva a USA.

11

Meniaca sa uloha sıl NATO > 4

Zakladnou ulohou spojeneckych sıl od zalozeniaNATO bolo zarucenie bezpecnosti a uzemnejcelistvosti clenskych statov. Uloha zaist’ovaniabezpecnosti prostrednıctvom odstrasovaniaa kolektıvnej obrany zostava nad’alej jejzakladnou zodpovednost’ou. Od konca Studenejvojny vsak uloha a organizacia sıl NATO preslavel’kymi zmenami s ciel’om prisposobit’ sa vyvıja-jucemu sa bezpecnostnemu prostrediu apodporovat’ vojensku spolupracu s partnerskymikrajinami.

Pocas Studenej vojny sa obranne planovanieNATO zaoberalo v prvom rade zachovanımsposobilostı potrebnych na obranu proti moznejagresii zo strany Sovietskeho zvazu a Varsavskejzmluvy. Ked’ padol Berlınsky mur, niektorı tvrdili,ze NATO uz nie je potrebne. Avsak euroatlantickabezpecnost’ sa stala zlozitejsou a objavili samnohe nove hrozby prichadzajuce z geogra-fickych oblastı mimo Europy, vratane niektorychneuspesnych statov, sırenia zbranı hromadnehonicenia a ich nosicov a terorizmu. Nova bezpec-nostna agenda Aliancie nadobudla jasne konturyzaciatkom 90. rokov, ked’ doslo k etnickymkonfliktom na Balkane a ked’ boli napokon silyNATO povolane, aby zohravali ulohu v udrziavanımieru a krızovom manazmente.

Nedavne teroristicke utoky zo septembra 2001proti USA a nasledne operacie v Afganistanezamerane na vykorenenie al-Kaidy, teroristickejskupiny zodpovednej za utoky, viedli k rastucimobavam z hrozby predstavovanej terorizmom,neuspesnymi statmi a sırenım zbranıhromadneho nicenia. V sucasnosti jednotkyNATO prispievaju k obrane pred terorizmoma zohravaju sirsiu ulohu v medzinarodnychmisiach na podporu mieru, ktore po prvy razv celej jeho historii privadzaju NATO mimo euroat-lantickeho priestoru. A tak hrozby, pred ktorymistojı Aliancia dnes, i ked’ potencialne menejapokalypticke nez pocas Studenej vojny, supredsa vel’mi realne, naliehave a castonepredvıdatel’ne.

Konvencne sily NATO

Od konca Studenej vojny sa celkova vel’kost’konvencnych sıl vyznamne zmensila. Od zaciatku90. rokov boli pozemne sily, vyclenene clenskymistatmi pre Alianciu, znızene o 35%; pocet vel’kychnamornych lodı znızeny o vyse 30% a leteckebojove roje o priblizne 40%. Vacsina sıl uz nie jeudrziavana v stave vysokej urovne pohotovostia restrukturalizovala sa tak, aby kladla vacsıdoraz na flexibilitu a mobilitu a umoznila Alianciiprevziat’ nove ulohy podpory mieru a krızovehomanazmentu, ako aj efektıvne pracovat’ so silamiz neclenskych krajın NATO.

Jednym prıkladom sposobu, akym nove okolnostiviedli k zmenam v sposobe organizacie spoje-neckych sıl, je zavedenie koncepcie vsevojs-kovych mnohonarodnych sıl zvlastneho urcenia(Combined Joint Task Force - CJTF). Tatokoncepcia poskytuje pruznu strukturu, ktoraumoznuje velitel’om vyuzıvat’ sluzby z roznychkrajın tak, aby zodpovedali specifickym pozia-davkam konkretnej vojenskej operacie.Koncepcia CJTF taktiez napomaha integraciineclenskych krajın NATO do operaciı na podporumieru pod vedenım NATO a umoznuje vojenskeoperacie pod vedenım EU s vyuzitım prostriedkova sposobilostı NATO.

Nove ulohy NATO v krızovom manazmentea udrziavanı mieru (podrobnejsie popısane vkapitole 10) nadobudali od polovice 90. rokovrastuci vyznam. V obdobı rokov 1992 az 1995 sajednotky NATO zapojili do vojenskych aktivıt vBosne a Hercegovine na podporenie operacies mandatom OSN, pomahali monitorovat’a presadzovat’ sankcie OSN v Jadranskom mori,ako aj dodrziavanie bezletovej zony nad Bosnoua Hercegovinou a poskytovali letecku podporuOchrannym jednotkam OSN (UNPROFOR) nazemi. Letecke operacie, ktore sa zacali v augustea septembri 1995 s ciel’om ukoncit’ obliehanieSarajeva, pomohli presunut’ pomer sıl bojujucichstran a zabezpecit’ mierove riesenie konfliktu.NATO nasledne s mandatom OSN rozmiestnilov decembri 1995 v Bosne a Hercegovine mnoho-narodne implementacne sily (IFOR) na realizaciuvojenskych aspektov mierovej dohody.

12

Na jar roku 1999 bola posilnena uloha krızovehomanazmentu NATO, ked’ spojenci zacali leteckuoperaciu proti juhoslovanskemu rezimu s ciel’omprinutit’ ho splnit’ medzinarodne poziadavkyukoncit’ politicke a etnicke represie v Kosove.Nasledne Aliancia vyslala pocetne mnoho-narodne sily na pomoc obnove stability v krajine.

O dva roky neskor, teda zaciatkom roka 2001,NATO spolupracovalo s novou demokratickoujuhoslovanskou vladou na prevencii krızyv juznom Srbsku, obyvanom pocetnou albanskoukomunitou. Neskor v tom istom roku sa NATOspolu s Europskou uniou zapojilo do preventıvnejdiplomacie v byvalej Juhoslovanskej republikeMacedonsko* s ciel’om zabranit’ prepuknutiuobcianskej vojny v krajine a podnietit’ rokovania omierovom plane. V lete 2001 bola v krajinerozmiestnena mala jednotka NATO, ktorejucelom bolo mierove odzbrojenie rebelova zaistenie bezpecnosti medzinarodnychpozorovatel’ov. Stabilita v krajine tak bola coskoroobnovena.

Balkanske operacie umoznili jednotkam NATOnadobudnut’ mnozstvo skusenostı v operaciachna podporu mieru a krızoveho manazmentua vo vedenı mnohonarodnych koalıciı aj za ucastineclenskych krajın NATO. To robı z NATOneocenitel’ny nastroj zaist’ovania bezpecnostiv sucasnom nevyspytatel’nom prostredı. Odteroristickych utokov 11. septembra 2001 sa odAliancie stale viac ocakava, ze bude prispievat’k upevnovaniu bezpecnosti aj v tych nestabilnychoblastiach, ktore lezia mimo jej tradicneho,euroatlantickeho priestoru posobenia.

V auguste 2003 suhlasila Aliancia s prevzatımvelenia Medzinarodnych stabilizacnych a asisten-

cnych sıl (International Stabilisation andAssistance Forces - ISAF) v Afganistane, abypomohla priniest’ stabilitu neuspesnemu statu,ktory dlho suzovala obcianska vojna a ktoryposkytoval utocisko teroristom. NATO uz predtymzohravalo vyznamnu podpornu ulohu prostred-nıctvom poskytnutia kolektıvnych planovacıchkapacıt spojencom, ktorı na seba prevzalivedenie sıl ISAF. Nova, posilnena uloha NATOzarucuje kontinuitu operacie a prekonavaproblem hl’adania novych statov na vedenie misiekazdych sest’ mesiacov. Personal NATO operujepod vlajkou ISAF a nad’alej pracuje v ramcimandatu OSN, ktory bol v oktobri 2003 rozsırenytak, aby umoznil operacie aj mimo hlavnehomesta Kabul.

Posobenie NATO v Afganistane je prvou misiouAliancie mimo euroatlantickeho priestoru. Tatooperacia je praktickym odrazom rozhodnutiaprijateho ministrami zahranicnych vecı NATOpocas ich stretnutia v Reykjaviku v maji 2002,kedy sa clenske krajiny zhodli, ze „NATO musıdokazat’ nasadit’ jednotky schopne rychlehopresunu kamkol’vek, kde su potrebne a udrzat’svoju operaciu v case i priestore“. Okrem toho, pozasahu pod vedenım USA proti rezimu SaddamaHussaina NATO suhlasilo s poskytnutım podporymnohonarodnej divızii pod vedenım Pol’skav strednom Iraku, konkretne s tvorbou sıl,logistickym zabezpecenım, spojenım a spravodaj-stvom. Aliancia je pripravena poskytnut’ podobnupomoc aj d’alsım spojencom, ktorı o to poziadaju.

Bezpecnostne prostredie po 11. septembri 2001bolo tiez svedkom klasickeho vyuzitia namornejsily v boji proti novym hrozbam. Od oktobra 2001hliadkuju lode NATO v ramci operacie Aktıvneusilie vo vychodnom Stredomorı, kde monitoruju

13

lodnu dopravu s ciel’om odhalit’ a odstrasit’ terori-sticke aktivity. Nasledne bola operacia rozsırena,aby na poziadanie mohla vykonavat’ aj spreva-dzanie nevojenskej lodnej dopravy cez Gibral-tarsku uzinu ako aj kontrolu na palubachpodozrivych lodı. Okrem odstrasovania terorizmupriniesli namorne operacie aj niektoreneocakavane prınosy a mali viditel’ny ucinok nabezpecnost’ a stabilitu v priestore Stredozemnehomora, ktory ma osoh pre obchod a ekonomickucinnost’.

Jadrove sily NATO

Politika NATO voci jadrovym zbraniam je jednouz tych oblastı vojenskej politiky, kde doslov uplynulom desat’rocı k najradikalnejsımzmenam. Pocas Studenej vojny zohravali jadrovesily NATO ustrednu ulohu v strategii Aliancie.Existencia vyznamneho poctu tychto sıl, dekla-rovana ochota vlad clenskych krajın udrziavat’ icha uvazovat’ o ich pouzitı mala za ciel’ posobit’ akoprostriedok odstrasenia, a to nielen proti pouzitiujadrovych zbranı inymi krajinami, ale aj akokonecny odstrasujuci prostriedok proti akejkol’vekforme agresie.

V polovici 50. rokov bola strategia „masıvnejodvety“ postavena na odstrasovanı hrozbou, zeNATO by na agresiu proti svojim clenomreagovalo vsetkymi prostriedkami, ktore ma

k dispozıciı, teda vratane jadrovych zbranı.V roku 1967 bola prijata strategia „pruznejodpovede“, ktorej ciel’om bolo odstrasit’ agresiuvytvaranım neistoty v mysli potencialnychutocnıkov o charaktere reakcie NATO - ci budekonvencna alebo jadrova. NATO si zachovalotuto strategiu az do konca Studenej vojny.

V sucasnosti zohravaju jadrove zbrane v strategiiAliancie ovel’a mensiu ulohu. Kazda z trochjadrovych vel’mocı NATO – USA, Vel’ka Britania aFrancuzsko – vyrazne znızila pocet svojichjadrovych zbranı, v niektorych prıpadoch az o 80%.Vseobecne sa totiz uznava, ze okolnosti, za ktorychby sa mohlo uvazovat’ o pouzitı tychto zbranı, sumimoriadne vzdialene a zbrane nie su zamiereneproti ziadnej konkretnej krajine alebo hrozbe.

Zakladny zmysel ostavajucich jadrovych sıl jepoliticky: zachovat’ mier a zabranit’ donucovaniutym, ze riziko plynuce z agresie proti NATO jenevypocitatel’ne a neprijatel’ne. Spolu s konven-cnymi, nejadrovymi sposobilost’ami vytvarajutieto sily neistotu pre kazdu krajinu, ktora bymohla uvazovat’ o zıskanı politickej alebovojenskej vyhody prostrednıctvom hrozby siloualebo pouzitım jadrovych, biologickych cichemickych zbranı proti Aliancii.

Zaroven maju clenovia NATO dlhodoby zavazokv oblasti kontroly jadrovych zbranı, jadroveho

14

odzbrojenia a zabranenia sıreniu jadrovychzbranı. NATO tiez podporuje usilie o rozumnea progresıvne znizovanie poctu jadrovych zbranı,ako aj usilie o obmedzenie sırenia zbranı

hromadneho nicenia (ZHN). V NATO bolovytvorene Centrum pre zbrane hromadnehonicenia, ktoreho ucelom je identifikovanie potrieba vymena informaciı v tejto oblasti.

Sily NATO

Termın sily NATO moze byt’ zavadzajuci.NATO nema stalu armadu. Namiesto toho sajednotlive clenske krajiny zavazuju kukonkretnym typom a poctom sıl, ktore dajuAliancii k dispozıcii pre prıpad realizovaniaspolocne schvalenych uloh alebo operaciı.Tieto sily zostavaju pod narodnym velenım azdo ich povolania, a potom su prevedene podzodpovednost’ velitel’ov NATO.

V skutocnosti ma Aliancia maly pocet stalychvojenskych sıl. Integrovanu vojensku strukturuAliancie vytvaraju male integrovane stabyvo viacerych mnohonarodnych velitel’stvach.Niektore operacne sily, ako je Leteckajednotka vcasnej vystrahy NATO, poskytujutrvale komunikacne zariadenia alebo proti-vzdusnu obranu a prieskum. Aj stale namorne

sily pozostavajuce z maleho poctu lodıa personalu z niektorych spojeneckychnamornych jednotiek su rozmiestnovane nazaklade rotacie.

I ked’ NATO nema stalu armadu, dokazezmobilizovat’ sily 26 spojencov. Jehointegrovana mnohonarodna struktura viedlak historicky nevıdanej urovni interoperabilitymedzi vojenskymi silami vybavenymia vycvicenymi na spolupracu podl’aspolocnych noriem a postupov. Tento fakt aroky skusenostı z vedenia mnohonarodnychoperaciı krızoveho manazmentu a udrziavaniamieru robia z NATO neocenitel’ny prıspevokv dnesnom bezpecnostnom prostredı,v ktorom si riesenie novych ohrozenı vyzadujekoordinovany medzinarodny postup.

15

Rozsirovanie bezpecnosti prostrednıctvompartnerstva

> 5

Aliancia sa prisposobila strategickemu kontextuobdobia po Studenej vojne prijatım sirsejdefinıcie bezpecnosti a zavedenım siroko konci-povanej strategie partnerstva a spolupracev celej euroatlantickej oblasti, co sa dnespovazuje za jednu zo zakladnych bezpec-nostnych uloh NATO. Tento proces sa zacalv roku 1990, ked’ vrcholnı predstaviteliaclenskych krajın podali ruku priatel’stva a navrhlinovy kooperatıvny vzt’ah s krajinami stredneja vychodnej Europy a byvalymi krajinamiSovietskeho zvazu.

Tymto rozhodnutım bol v decembri 1991vytvoreny priestor pre zalozenie Severoatlan-tickej rady pre spolupracu (North Atlantic Coope-ration Council - NACC) ako konzultacneho foras ciel’om budovania vzajomnej dovery.O niekol’ko rokov neskor, v roku 1994, pokrocilpartnersky proces o vyznamny krok vpredvytvorenım Partnerstva za mier (Partnership forPeace - PfP), doleziteho programu praktickejdvojstrannej spoluprace medzi NATO a jednot-livymi partnermi.

NATO a partnerske krajiny dnes pravidelnediskutuju otazky suvisiace s bezpecnost’oua obranou na pode Euroatlantickej partnerskejrady (Euro-Atlantic Partnership Council - EAPC),ktora v roku 1997 nahradila NACC. Sily clenovNATO a partnerskych krajın su casto vovzajomnej interakcii a vykonavaju spolocnecvicenia. Ich vojaci su rozmiestnenı bok po bokuv operaciach na udrziavanie mieru pod vedenımNATO na Balkane. Na samite v Prahe vnovembri 2002 boli prijate kroky pre posilneniespoluprace medzi NATO a partnermi a lepsiezacielenie partnerskych aktivıt na rieseniebezpecnostnych vyziev 21. storocia.

Partnerstvo za mier

Jednym z najpozoruhodnejsıch medzinarodnychuspechov v oblasti bezpecnosti za ostatnychdesat’ rokov mozno povazovat’ program

Partnerstvo za mier (PfP). Od jeho zaciatkuv roku 1994 prijalo pozvanku na vstup dopartnerstva 30 krajın: Albansko, Armensko,Rakusko, Azerbajdzan, Bielorusko, Bulharsko,Chorvatsko, Ceska republika, Estonsko, Fınsko,Gruzınsko, Mad’arsko, Irsko, Kazachstan,Kirgizsko, Lotyssko, Litva, Moldavsko, Pol’sko,Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko,Svedsko, Svajciarsko, byvala Juhoslovanskarepublika Macedonsko*, Tadzikistan,Turkmensko, Ukrajina a Uzbekistan. Spomedzitychto krajın sa tri stali spojencami v roku 1999a d’alsıch sedem v roku 2004.

Bosna a Hercegovina a Srbsko a Cierna Horatiez vyjadrili svoje zelanie pripojit’ sak Partnerstvu za mier a Euroatlantickejpartnerskej rade. Aliancia rada privıtav partnerstve obe tieto krajiny, ked’ splniastanovene podmienky, vratane plnej spolupraces Medzinarodnym trestnym tribunalom prebyvalu Juhoslaviu (ICTY), najma zaistenıma odovzdanım osob podozrivych zo spachaniavojnovych zlocinov tribunalu.

Na zaklade praktickej spoluprace a oddanostidemokratickym zasadam, na ktorych stojısamotna Aliancia, je ucelom Partnerstva za mierzvysit’ stabilitu, eliminovat’ hrozby mierua budovat’ posilnene bezpecnostne vzt’ahymedzi jednotlivymi partnerskymi krajinami aNATO. Podstatou programu PfP je individualneformovane partnerstvo medzi kazdoupartnerskou krajinou a NATO presne prispo-sobene individualnym potrebam a spolocnerealizovane na takej urovni a takym tempom,ktore si zvolı kazda zucastnena vlada.

Formalnym zakladom Partnerstva za mier jeRamcovy dokument, ktory uvadza konkretnezavazky kazdej partnerskej krajiny a zakotvujezavazok spojencov konzultovat’ s kazdoupartnerskou krajinou, ktora pocit’uje priameohrozenie svojej uzemnej celistvosti, politickejnezavislosti alebo bezpecnosti. Kazdy partner

16

na druhej strane na seba prebera siroke politickezavazky chranit’ demokraciu; dodrziavat’ zasadymedzinarodneho prava; plnit’ zavazkyvyplyvajuce z Charty OSN, Vseobecnejdeklaracie l’udskych prav, Helsinskeho zave-recneho aktu 2 a medzinarodnych dohodo odzbrojenı a kontrole zbrojenia; zdrzat’ sahrozby silou alebo pouzitia sily proti druhymstatom; respektovat’ existujuce hranice a riesit’spory mierovou cestou. Tiez sa davaju konkretnesl’uby podpory transparentnosti v narodnomobrannom planovanı a rozpoctovanı, ustano-venia demokratickej kontroly ozbrojenych sıla vybudovania kapacıt pre spolocne aktivitys NATO v operaciach na udrziavanie mierua humanitarnych operaciach.

NATO a kazda partnerska krajina spolocnevypracovavaju a schval’uju Individualnypartnersky program. Tieto dvojrocne programysu vypracovane na zaklade sirokej ponuky aktivitpre vsetkych partnerov – Pracovneho programupartnerstva - podl’a konkretnych zaujmova potrieb kazdej krajiny. Spolupraca, ktora sazameriava najma na cinnosti suvisiaces obranou, zahrna prakticku spolupracudotykajucu sa doslova kazdej oblasti cinnostıNATO. Pracovny program ponuka aktivity vovyse dvadsiatich oblastiach od obrannej politikya planovania, civilno- vojenskych vzt’ahov,vzdelavania a odbornej prıpravy az po proti-vzdusnu obranu, komunikacne a informacnesystemy, krızovy manazment a civilne nudzoveplanovanie.

S ciel’om zabezpecit’ lepsiu spolupracupartnerskych ozbrojenych sıl so silami clenskychkrajın NATO v operaciach na udrziavanie mieruposkytuje Aliancia v ramci Procesu planovaniaa hodnotenia sıl usmernenie v poziadavkach nainteroperabilitu alebo sposobilosti. Tento mecha-

nizmus je modelovany na princıpoch aliancnehosystemu planovania sıl a je ponukany partneromako moznost’ vyssej vol’by. Ciele planovaniaalebo Partnerske ciele su vyrokovane indivi-dualne s kazdou zucastnenou krajinou a pokroksa meria pomocou rozsiahlych spolocnychhodnotenı. Tento proces vyznamne prispelk tesnej spolupraci medzi partnerskymi krajinamiv ramci mierovych operaciı na Balkane.

V priebehu rokov doslo k zvyseniu operacnehozamerania Partnerstva za mier a k zapojeniupartnerskych krajın do rozhodovania a plano-vania v PfP. Na vybudovanie uzsej a cielenejsejvojenskej spoluprace zameranej na zvysenievojenskej efektıvnosti mnohonarodnych sıl bolavytvorena a zavedena Koncepcia operacnychsposobilostı. Okrem toho, s ciel’om posilnit’konzultacie s partnerskymi krajinami pocaseskalujucej krızy, ktora by si mohla vyziadat’rozmiestnenie jednotiek na udrziavanie mieru,a na ich vcasnejsie zapojenie do diskusiıo konkretnom operacnom plane a procesetvorby sıl, bol vypracovany Politicko-vojenskyramec.

Aby sa partnerske krajiny mohli lepsie integrovat’do kazdodennej prace partnerstva, boli naviacerych velitel’stvach NATO vytvorene tzv.Stabne elementy PfP, v ktorych pracujuprıslusnıci ozbrojenych sıl z partnerskych krajın.Okrem toho na Hlavnom velitel’stve spojenych silv Europe (SHAPE) v belgickom Mons pomahaBunka pre koordinaciu partnerstva (PartnershipCoordination Cell – PCC) koordinovat’ vycvika cvicenia v ramci PfP. Na druhej strane Medzi-narodne koordinacne stredisko poskytujeinstruktazne a planovacie zariadenia pre vsetkyneclenske krajiny NATO, ktore prispievajujednotkami do operaciı na udrzanie mieru podvedenım NATO na Balkane a v Afganistane.

2 Helsinsky zaverecny akt: prijaty v roku 1975 Konferenciou o bezpecnosti a spolupraci v Europe urcil normy medzinarodnehospravania, zaviedol opatrenia na budovanie dovery medzi Vychodom a Zapadom, podporoval respektovanie l’udskych prava povzbudzoval ekonomicku, kulturnu, vedecku a technicku spolupracu oboch blokov. 17

Euroatlanticka partnerska rada

Euroatlanticka partnerska rada (Euro-AtlanticPartnership Council - EAPC) v sucasnosti spaja46 krajın do mnohostranneho fora pre pravidelnydialog a konzultacie o politickych a bezpecnost-nych otazkach. Sluzi aj ako politicky ramec preindividualne bilateralne vzt’ahy vybudovanemedzi NATO a krajinami zucastnenymiv Partnerstve za mier.

Rozhodnutie z roku 1997 vytvorit’ Euroatlantickupartnersku radu bolo vyjadrenım zelania ıst’d’alej - za vysledky NACC a vytvorit’ bezpec-nostne forum, ktore zodpovedalo stale zlozi-tejsım vzt’ahom rozvıjanym s partnermi v ramciPartnerstva za mier a v kontexte mierovychoperaciı v Bosne a Hercegovine, kde boli v roku1996 po boku clenov Aliancie rozmiestnenı ajvojaci zo 14 partnerskych krajın.

Vytvorenie EAPC tiez doplnilo paralelne kroky naposilnenie ulohy Partnerstva za mier zvysenymzapojenım partnerskych krajın do rozhodo-vacieho a planovacieho mechanizmu v celomspektre aktivıt partnerstva.

Popri kratkodobych konzultaciach o sucasnychpolitickych a bezpecnostnych otazkach EAPCzabezpecuje v ramci dvojrocneho akcneho planuaj dlhodobe konzultacie a spolupracu v sirokejskale oblastı. Patria sem okrem ineho: krızovymanazment a operacie na podporu mieru;regionalne otazky; kontrola zbrojenia a otazkysuvisiace so sırenım zbranı hromadnehonicenia; medzinarodny terorizmus; obranneotazky ako planovanie, rozpoctovanie, politika astrategia; civilne nudzove planovanie a pripra-venost’ na katastrofy; spolupraca vo vyzbro-jovanı; jadrova bezpecnost’; civilno-vojenskakoordinacia riadenia leteckej dopravy a vedeckaspolupraca.

Zasadnutia EAPC sa konaju mesacne na urovnivel’vyslancov, raz rocne na urovni ministrov

18

zahranicnych vecı a obrany a nacelnıkovgeneralneho stabu a prılezitostne na urovninajvyssıch predstavitel’ov statov a vlad. Od roku2005 sa planuje kazdorocne samostatne stret-nutie na vysokej urovni, venovane dolezitympolitickym otazkam euroatlantickehospolocenstva. Vacsina partnerskych krajınzriadila diplomaticke misie v centrale NATOv Bruseli, ktore napomahaju pravidelnejkomunikacii a umoznuju konzultovat’ vzdy, ked’to je potrebne. NATO a vel’vyslanci partnerskychkrajın sa dokazali naprıklad stretnut’ vo vel’mikratkom case hned’ po teroristickych utokoch naUSA (12. septembra 2001). Solidarita vyjadrenav ten den clenmi EAPC od Severnej Ameriky cezEuropu po Strednu Aziu a spolupraca, ktorapotom nasledovala v zapase pod vedenım USAproti medzinarodnemu terorizmu, ukazuje, akopartnerske iniciatıvy NATO zasiali zrnkaskutocnej euroatlantickej bezpecnostnej kultury.

Partnerstvo po Prahe

Spolocne odhodlanie spojit’ sily proti hrozbeterorizmu nadobudlo na Prazskom samitekonkretne vyjadrenie prijatım Akcneho planupartnerstva proti terorizmu. Zaroven boli nazlepsenie spoluprace medzi NATO a partner-skymi krajinami uskutocnene konkretne kroky.Komplexne vyhodnotenie EAPC a Partnerstvaza mier odporucilo posilnenie politickeho dialogus partnermi a d’alsie posilnenie ich zapojenia doplanovania aktivıt, na ktorych sa zucastnuju, ichvykonu a dohl’adu nad nimi. Okrem toho bol

zavedeny novy mechanizmus spoluprace, Indivi-dualny partnersky akcny plan, ktory umoznujeAliancii prisposobit’ jej pomoc tym partnerskymkrajinam, ktore poziadali o strukturovanejsiupodporu domacich reforiem, ich specifickympotrebam a okolnostiam. V nadvaznosti napokrok dosiahnuty v Prahe su priebezne pripra-vovane navrhy pre d’alsı samit NATO v Istanbulev roku 2004, ktorych ciel’om je d’alej upravit’Partnerstvo za mier pre konkretne potreby, preriesenie kl’ucovych tematickych otazok, pozia-daviek a kapacıt individualnych partnerov, abybola podporovana reforma obrany, ktoraprispieva k vojenskej transformacii a interoper-abilite a aby bola posilnena regionalnaspolupraca a vzajomna podpora.

19

Otvorenie Aliancie novym clenom > 6

Clenstvo v NATO je otvorene pre ktorukol’vekeuropsku krajinu. Clanok 10 Washingtonskejzmluvy umoznuje existujucim clenskym statomvyzvat’ „ktorykol’vek d’alsı europsky stat, ktory jeschopny napomahat’ rozvoju zasad tejto Zmluvya prispiet’ k bezpecnosti severoatlantickej oblasti“na pristupenie. Po piatich kolach rozsırenia sapocet clenov NATO rozrastol z 12 zakladajucichna dnesnych 26.

Dvere NATO zostavaju otvorene. Po ostatnomkole rozsırenia, v ktorom sa v roku 2004 clenmistali Bulharsko, Estonsko, Litva, Lotyssko,Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, d’alsı trajaaspiranti, Albansko, Chorvatsko a byvala Juhoslo-vanska republika Macedonsko,* dufaju, zedostanu pozvanku v blızkej buducnosti.

Ciel’om kazdeho kola rozsırenia bolo rozsırit’euroatlanticku bezpecnost’ a zvysit’ pevnost’,sudrznost’ a zivotaschopnost’ NATO. Rozsırenienebolo nikdy namierene proti bezpecnostnymzaujmom akejkol’vek tretej krajiny. Kazde kolorozsırenia pomohlo rozsırit’ bezpecnost’ a stabilituv Europe a hojit’ rany kontinentu, ktory v prvejpolovici 20. storocia zazil dve vojny a potom bolstyridsat’ rokov rozdeleny zeleznou oponou.Grecko a Turecko vstupili do NATO v roku 1952. Vroku 1955, len desat’ rokov po skoncenı 2. svetovejvojny, vstupila do Aliancie Nemecka spolkovarepublika, ktora sa tak pevne integrovala doZapadu a polozila zaklady pre konecne nemeckeznovuzjednotenie. Spanielsko vstupilo do NATOpo vel’mi burlivej debate v politickych kruhochv roku 1982, hoci az do roku 1998 stalo mimointegrovanej vojenskej struktury Aliancie. Rozhod-nutie pozvat’ Cesku republiku, Mad’arsko a Pol’skok zacatiu prıstupovych rokovanı o vstupe doNATO, prijate na Madridskom samite v roku 1997,vydlazdilo cestu vstupu byvalych protivnıkovz Varsavskej zmluvy, a tym predstavovalo rozho-dujuci krok k prekonaniu deliacich ciar vytvorenychStudenou vojnou.

Rozsirovanie po Studenej vojne

Prve kolo rozsırenia po Studenej vojne nebolovopred rozhodnutou vecou. Rozhodnutievyzadovalo jednomysel’nost’ medzi vsetkymi

existujucimi clenskymi statmi. Pritom bolopotrebne vziat’ do uvahy potrebu zachovaniaschopnosti Aliancie rozhodovat’ na zakladekonsenzu a zarucit’, ze rozsırenie posilnıeuropsku bezpecnost’. Studia o rozsırenı NATO,ktorej vypracovanie bolo zadane v roku 1994a ktora bola zverejnena o rok neskor, konsta-tovala, ze vstup novych clenov a politicke,vojenske a ekonomicke dosledky rozsıreniapodporia zakladny ciel’ Aliancie posilnit’bezpecnost’ a rozsırit’ stabilitu do celej euroatlan-tickej oblasti. Subezne s budovanım vzt’ahovAliancie s Ruskom, Ukrajinou a ostatnymipartnerskymi krajinami tento proces sluzizaujmom celej Europy.

Kl’ucovou otazkou v uvahach o tomto prvomrozsırenı po Studenej vojne bolo akymsposobom zmenit’ ruske vnımanie Aliancie akovojenskeho bloku nepriatel’skeho voci zaujmomRuska. Spojenci sa zhodli, ze Rusko ma cımprispiet’ k europskej stabilite a bezpecnosti a zeruskymi obavami prameniacimi z rozsirovaniaAliancie je potrebne sa zaoberat’. Zaroven jevsak potrebne respektovat’ aj pravo kazdehonezavisleho europskeho statu usilovat’ sa ozaistenie svojej bezpecnosti sposobom, aky statuzna za vhodny, a o clenstvo v medzinarodnychorganizaciach, ako aj respektovat’ pravoclenskych statov Aliancie prijımat’ svoje vlastnerozhodnutia. Pred prijatım rozhodnutiao pozvanı novych clenov na Madridskom samitesa NATO usilovalo konsolidovat’ a institucionali-zovat’ svoj dialog s Ruskom prostrednıctvomZakladajuceho aktu z roku 1997 (pozri kapitolu7) a zopakovalo svoj zavazok nerozmiestnit’jadrove zbrane a neumiestnit’ jednotky na uzemınovych clenskych statov.

Na zaklade odporucanı v Studii o rozsırenı NATOa po zintenzıvnenom individualnom dialoguso zainteresovanymi partnerskymi krajinami a porozsiahlych konzultaciach medzi spojencami boli vroku 1997 Ceska republika, Mad’arsko a Pol’skopozvane na zacatie prıstupovych rozhovorov a 12.marca 1999 sa formalne stali clenmi Aliancie.

Viacero krajın bolo sklamanych, ze sa nestalisucast’ou prveho kola postudenovojnoveho rozsı-

20

renia, avsak clenovia NATO zdoraznovali, zeAliancia zostane otvorena ostatnym krajinam,ktore si budu zelat’ do nej vstupit’. S ciel’ompomoct’ kandidatskym krajinam v prıprave nabuduce clenstvo Aliancia na Washingtonskomsamite v aprıli 1999 prijala Akcny plan preclenstvo (Membership Action Plan – MAP, pozriramcek). Sedem krajın spomedzi povodnychucastnıkov MAP, a to Bulharsko, Estonsko, Litva,Lotyssko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko,bolo pozvanych zacat’ prıstupove rozhovory naPrazskom samite v novembri 2002.

Po rozsiahlej serii konzultacii so siedmimikrajinami podpısali spojenci prıstupove protokolyv marci 2003. Po ratifikovanı tychto protokolovvsetkymi clenskymi statmi podl’a ich prıslusnych

narodnych a parlamentnych procedur boli pozvanekrajiny vyzvane pristupit’ k zakladajucej zmluveNATO. Tento krok bol zavrseny 29. marca 2004.Od novych clenov sa pred vstupom i po nomocakava, ze d’alej budu pokracovat’ v dolezitychreformnych zavazkoch, najma v oblasti obrany.

NATO zachovava svoju politiku otvorenych dverıaj po tomto druhom kole rozsırenia po Studenejvojne. Podporuje tri d’alsie krajiny zucastnujucesa na MAP – Albansko, Chorvatsko a byvaluJuhoslovansku republiku Macedonsko* – v tom,aby pokracovali vo svojom reformnom usilı,najma v oblastiach obrany a bezpecnosti.V prıpade Chorvatska bude mat’ kl’ucovy vyznamaj plna spolupraca s Medzinarodnym trestnymtribunalom pre byvalu Juhoslaviu.

Akcny plan pre clenstvo

Akcny plan pre clenstvo, ktory bol vytvoreny vroku 1999, vychadzal zo skusenostı prveho kolarozsırenia po Studenej vojne a pomahakrajinam usilujucim sa o vstup do Aliancie v ichprıpravach na clenstvo. Od jeho pociatku sa najeho plnenı zucastnovalo devat’ krajın –Albansko, Bulharsko, Estonsko, Lotyssko,Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinskoa byvala juhoslovanska republikaMacedonsko.* V maji 2002 sa k nim pridaloChorvatsko.

Aby sa kandidatske krajiny stali clenmi NATO,musia preukazat’: existenciu fungujucehodemokratickeho politickeho systemua trhoveho hospodarstva; respektovanie pravnarodnostnych mensın v sulade s normamiOBSE; vyriesenie vsetkych otvorenych sporovso susedmi a zavazok riesit’ spory mierovymsposobom; schopnost’ a vol’u vojenskyprispievat’ Aliancii a dosiahnut’ interoperabilituso silami ostatnych clenov; riadne fungovaniecivilno-vojenskych vzt’ahov v sulade s demokra-tickymi normami.

Ucast’ v MAP nezarucuje buduce clenstvo.Umoznuje vsak vsetkym aspirantskym krajinam

zamerat’ svoju prıpravu na ciele a priorityuvedene v plane a dostat’ odbornu pomoca hodnotenia od NATO. Tieto pokryvaju vsetkyaspekty clenstva, vratane politickych, ekono-mickych a obrannych otazok, otazok zdrojovako aj ochrany utajovanych skutocnostıa pravnych poziadaviek.

Kazda zucastnena krajina si vybera tie prvkyMAP, ktore najlepsie vyhovuju jej potrebama stanovuje si svoje vlastne ciele a casoverozvrhy. Ucast’ v samotnom Partnerstve za miera najma v Procese planovania a hodnotenia sılv ramci PfP je neoddelitel’nou sucast’ouprıpravy, ked’ze umoznuje kandidatskymkrajinam budovat’ take sily a strukturu sıl, ktoredokazu lepsie operovat’ so silami Aliancie.Uskutocnuju sa pravidelne hodnotiace poradyso spojencami zamerane na monitorovaniepokroku a na poskytnutie poradenstvaa spatnej vazby. Implementacia MAP je podstalym dohl’adom Severoatlantickej rady.

21

Budovanie novych vzt’ahov s Ruskom > 7

NATO budovalo mosty a rozvıjalo spolupracus Ruskom od zaciatku 90. rokov. Zdovodneniespoluprace medzi krajinami NATO a Ruskom jejasne: spolocne bezpecnostne vyzvy sanajlepsie riesia prostrednıctvom spoluprace azapojenie Ruska je kl’ucove pre akykol’vekkomplexny europsky bezpecnostny systemv obdobı po Studenej vojne.

Ihned’ po teroristickych utokoch v septembri2001, ktore zvyraznili potrebu koordinovanehoprıstupu k rieseniu spolocnych hrozieb, dostalopartnerstvo medzi NATO a Ruskom novy impulza vecnu napln na samite v Rıme v maji 2002.Vznikla nova Rada NATO-Rusko (NATO-RussiaCouncil – NRC), ktora spaja spojencov NATOa Rusko ako rovnocennych partnerov pri identi-fikacii a presadzovanı prılezitostı pre spolocneaktivity. Spolupraca sa zintenzıvnuje v kl’uco-vych oblastiach spolocneho zaujmu.

Rozhodnutie prehIbit’ partnerstvo demonstrujezdiel’ane odhodlanie clenov NATO a Ruskatesnejsie spolupracovat’ na dosahovanıspolocneho ciel’a, ktorym je budovanie trvalehoa inkluzıvneho mieru v euroatlantickej oblastia ktory bol po prvy raz vyjadreny v Zakladajucomakte o vzajomnych vzt’ahoch, spolupracia bezpecnosti medzi NATO a Ruskom v roku1997. Tento dokument poskytuje zaklad prepartnerstvo NATO-Rusko.

Rozvıjanie vzt’ahov

Rusko bolo zakladajucim clenom Severoatlan-tickej rady pre spolupracu (NACC) v roku 1991a do Partnerstva za mier (PfP) vstupilo v roku1994. Ruske mierove jednotky pracovali po bokupartnerov z NATO na Balkane od roku 1996 azdo ich stiahnutia v lete 2003 (pozri ramcek nastrane 25). Avsak skutocny zaklad silnehoa trvaleho partnerstva medzi NATO a Ruskomposkytol az Zakladajuci akt podpısany v Parızi27. maja 1997. Tento dokument viedolk vytvoreniu Stalej spolocnej rady (PermanentJoint Council - PJC) ako fora pre pravidelnekonzultacie o spolocnych bezpecnostnych

otazkach a pre vypracovanie programu konzu-ltaciı a spoluprace.

V priebehu nasledujucich piatich rokov sa prost-rednıctvom dialogu dosiahol vel’ky pokrokv budovanı vzajomnej dovery a v prekonavanımylnej percepcie. Napriek rozporom v suvislostis leteckym zasahom v Kosove, ktore v roku 1999vyustili do rocneho prerusenia stretnutı PJC,mnohe aktivity, vratane udrziavania mieru v Bosnea Hercegovine, pokracovali bez prerusenia.

Predsa vsak ambıcie vyjadrene v Zakladajucomakte neboli v ramci PJC nikdy plne realizovane.Format PJC, teda „NATO plus 1“, znamenal, zeNATO prislo k rokovaciemu stolu s dohodnutymipozıciami Aliancie, a nasledne si NATO a Ruskovymienali nazory a konzultovali viac ci menej„bilateralnym“ sposobom, co sa ukazalo akot’azkopadne v prıpadoch, ked’ bolo potrebnepokrocit’ od konzultaciı ku skutocnej spolupraci.Preto ked’ sa po utokoch z 11. septembra 2001stala potreba sustredenych aktivıt na rieseniemedzinarodneho terorizmu a d’alsıch novychbezpecnostnych hrozieb nevyhnutnou, spojencia Rusko vyuzili prılezitost’ posunut’ svojepartnerstvo na vyssiu uroven a vytvorili RaduNATO- Rusko (NATO-Russia Council – NRC) napodporu ich spoluprace ako rovnocennychpartnerov (pozri ramcek).

Pre ul’ahcenie tejto spoluprace zriadilo Ruskov roku 1998 pri NATO svoju misiu. S ciel’omvysvetl’ovania noveho NATO ako aj vyhodplynucich z partnerstva medzi Alianciou aRuskom bola v Moskve zriadena Informacnakancelaria NATO. Taktiez bola v Moskvezriadena Vojenska stycna misia NATO, ktorapomaha prehlbovat’ transparentnost’ a rozvıjat’prakticku vojensku spolupracu.

Prehlbovanie spoluprace

NRC sa rozvıja do produktıvneho mechanizmupre konzultacie, budovanie konsenzu, prespolupracu, spolocne rozhodovanie a spolocneposobenie. Uz za prvych 18 mesiacov existencie

22

Rady sa na jej pode viedli politicke konzultacieo situacii v Afganistane, Srbsku a Ciernej Horea Bosne a Hercegovine, a prakticka spolupracaviedla v mnohych prıpadoch ku konkretnymprınosom.

NRC zriadila niekol’ko pracovnych skupına vyborov pre otazky terorizmu, sırenia zbranı,udrziavania mieru, raketovej obrany bojiska, preotazky riadenia vzdusneho priestoru, civilnenudzove situacie, reformu obrany, vedeckuspolupracu a vyzvy modernej spolocnosti.Experti dostali za ulohu pokracovat’ na jednot-livych projektoch v mnohych d’alsıch oblastiach.Sotva sa najde taky den, kedy by sa nekonalonejake stretnutie NRC na tej ci onej urovni, covedie k predtym nevıdanej intenzite kontaktova neformalnych konzultaciı.

Boj proti terorizmu a nove bezpecnostne vyzvysu kl’ucove oblasti spoluprace, z ktorychprichadzaju prve hmatatel’ne vysledky posil-neneho vzt’ahu medzi NATO a Ruskom. Vytvarasa spolocne vyhodnocovanie konkretnych terori-stickych hrozieb v euroatlantickom priestorea skuma sa uloha ozbrojenych sıl v boji sterorizmom. Spolupraca v oblasti nesıreniajadrovych, biologickych a chemickych zbranıa balistickej raketovej technologie sa zintenzıv-nila: pripravuje sa spolocne hodnotenieglobalnych trendov v sırenı zbranı hromadnehonicenia a spolupraca pri raketovej obrane bojiskariesi bezprecedentnu hrozbu v podobe rastucejdostupnosti stale presnejsıch balistickych rakiet.Iniciatıva spoluprace vo vzdusnom priestore jezamerana na posilnenie spoluprace v riadenıleteckej dopravy a prieskumu vzdusnehopriestoru, co posilnı bezpecnost’ a transpa-rentnost’ vzdusneho priestoru a tiez pomoze celit’hrozbe potencialneho pouzitia civilneho lietadlana teroristicke ucely.

Rada NATO-Rusko

Rımska deklaracia z roku 2002, ktoranadvazuje na ciele a zasady Zakladajucehoaktu z roku 1997, zriadila Radu NATO-Rusko(NRC) ako mechanizmus pre konzultacie,budovanie konsenzu, spolupracu, spolocnerozhodovanie a spolocny postup, kdejednotlivı spojenci a Rusko pracuju akorovnocennı partneri na sirokom spektreeuroatlantickych bezpecnostnych otazokspolocneho zaujmu. Nepretrzity politickydialog o bezpecnostnych otazkach umoznujevcasnu identifikaciu vynarajucich saproblemov, stanovenie spolocnych prıstupova realizaciu spolocnych akciı.

Nova Rada - NRC, ktora nahradila PJC,funguje na zasade konsenzu a predseda jejgeneralny tajomnık NATO. Zasadnutia sakonaju najmenej raz mesacne na urovnivel’vyslancov a vojenskych predstavitel’ov,dva razy rocne na urovni ministrov zahra-nicnych vecı, ministrov obrany a nacelnıkovgeneralnych stabov a prılezitostne na urovnisamitu. Dolezitou inovaciou je Prıpravnyvybor NRC, ktory sa pod zastitou NRCschadza najmenej dva razy do mesiaca, abypripravil diskusie vel’vyslancov a dohliadal nacinnost’ expertnych skupın.

Praca v ramci Rady NATO-Rusko jezameriavana na vsetky oblasti vzajomnehozaujmu identifikovane v Zakladajucom akte.Spolupraca sa zintenzıvnuje v rade kl’ucovychoblastı, medzi ktore patrı boj proti terorizmu,krızovy manazment, nesırenie zbranı,kontrola zbrojenia a opatrenia na posilneniedovery, raketova obrana bojiska,vyhl’adavanie a zachrana na mori, vojenskaspolupraca, reforma obrany a civilne nudzovesituacie. Do programu NRC sa mozu nazaklade vzajomneho konsenzu jej clenovzaradit’ aj nove oblasti.

23

Kl’ucovym ciel’om vojenskej spoluprace jezlepsenie interoperability, ked’ze modernearmady musia byt’ schopne operovat’ v ramcimnohonarodnych velitel’skych a vojenskychstruktur, ked’ su povolane pracovat’ spolu voperaciach na podporu mieru alebo krızovehomanazmentu. V ramci NRC je realizovanyvyznamny program cvicenı a vycviku. Logistika,vratane testov interoperability pre vybaveniea postupy v oblastiach ako letecka dopravaa cerpanie paliva za letu, su d’alsou vyznamnouoblast’ou cinnosti. Zintenzıvnena spolupraca vovyhl’adavanı a zachrane na mori sa zacala popotopenı ruskej jadrovej ponorky Kursk v auguste2000, kedy prislo o zivot 118 clenov jej posadky.Vo februari 2003 bola podpısana ramcovadohoda medzi NATO a Ruskom o vyslobod-zovanı a zachrane posadok ponoriek.

Obranna reforma je d’alsou oblast’ou spolocnehozaujmu. Rusko a krajiny NATO potrebujuozbrojene sily, ktore maju primeranu vel’kost’, supotrebne vycvicene, vyzbrojene a schopnezvladnut’ cele spektrum hrozieb 21. storocia.I ked’ neexistuje ziaden podrobny navod navojensku reformu, Rusko by mohlo mat’ osoh zoskusenostı krajın NATO, z ktorych mnohe reali-zovali v uplynulej dekade zasadne reformy naprisposobenie svojich ozbrojenych sıl sucasnympotrebam. Po pociatocnej neformalnej vymenenazorov v oktobri 2002 sa zacala spolupraca naroznych aspektoch reformy obrany, ako sumanazment l’udskych a financnych zdrojov,makroekonomicke, financne a socialne otazkya planovanie sıl. Rozsiruju sa cinnosti uspesnehospolocneho projektu preskol’ovania penziono-vaneho ruskeho vojenske personalu, ktory sazacal v Moskve v juli 2002. Okrem toho Obrannaakademia NATO v Rıme vytvorila v roku 2003 dvestipendia pre ruskych vedeckych pracovnıkov napodporu vyskumu reformy obrany.

Rusko a NATO spolupracuju od roku 1996 nabudovanı schopnosti spolocneho postupu

v oblasti civilnych nudzovych situaciı, ako suzemetrasenia, zaplavy, koordinacia detekciea prevencia katastrof pred ich vznikom. Bol tonavrh Ruska, ktory viedol k zriadeniu Euroatlan-tickeho strediska pre koordinaciu odstranovanianasledkov katastrof (Euro-Atlantic DisasterResponse Coordination Centre – EADRCC)v roku 1998 (pozri ramcek na strane 35). Roznecvicenia pomoci pri odstranovanı nasledkovkatastrof, seminare, na ktorych sa castozucastnuju aj ostatne krajiny Partnerstva,pomahaju rozvıjat’ civilno-vojensku spolupracu.V ramci NRC sa pociatky prace v tejto oblastikoncentruju na zlepsenie interoperability,postupov a vymenu informaciı a skusenostı.

Vedecka a technicka spolupraca s Ruskom, ktorasa zacala v roku 1998, sa zameriava na trikonkretne oblasti mimoriadneho zaujmu preRusko, a to plazmovu fyziku, fytobiotechnologiua predvıdanie a prevenciu prırodnych a priemy-selnych katastrof. V ramci Vedeckeho vyboruNRC novu oblast’ spoluprace predstavuje apliko-vanie nevojenskej vedy na obranu predterorizmom a novymi ohrozeniami, ako sudetekcia vybusnın alebo skumaniespolocenskeho a psychologickeho dopaduterorizmu. Problemy ochrany zivotneho prost-redia plynuce z civilnych a vojenskych cinnostı sud’alsou novou oblast’ou spoluprace pod novymVyborom pre vyzvy modernej spolocnosti, ktoryvznikol v ramci NRC v roku 2003.

24

Udrziavanie mieru

Pocas vyse siedmich rokov (az do stiahnutia zSFOR a KFOR v lete 2003) prispievalo Ruskospomedzi neclenskych krajın najvacsımkontingentom do sıl na udrzanie mierus mandatom OSN a pod vedenım Aliancie naBalkane. Ruskı vojaci pracovali po bokusvojich kolegov z NATO a partnerskych krajın,aby podporili usilie medzinarodnehospolocenstva vybudovat’ trvalu bezpecnost’a stabilitu v regione.

Ruske mierove sily boli prvy raz rozmiestnenev Bosne a Hercegovine v januari 1996, kdetvorili cast’ mnohonarodnej brigadyv severnom sektore, zodpovednej za rozsiahluoblast’ a vykonavali kazdodenne hliadky,bezpecnostne kontroly a pomahali s rekon-strukciou a vykonavanım humanitarnych uloh,ako je pomoc utecencom a vyhnancom pri ichnavrate domov.

Napriek politickym rozdielom v nazeranı naletecky zasah NATO v roku 1999 Ruskozohralo dolezitu diplomaticku ulohuv dosiahnutı ukoncenia kosovskeho konfliktu.Ruske jednotky, povodne rozmiestnene v juni1999, tvorili az do ich stiahnutia neoddelitel’nusucast’ KFOR. Pracovali na zachovanı bezpec-nosti v mnohonarodnych brigadachv sektoroch na vychode, severe a juhu

provincie, vykonavali spolocne povinnostivyplyvajuce z prevadzkovania letiska v Pristinespolu s kontingentom NATO zodpovednym zaletecke presuny a poskytovali lekarske zaria-denia a sluzby v meste Kosovo Polje.

Uzka spolupraca medzi NATO a Ruskom naBalkane bola kriticky dolezita pre zlepsenievzt’ahov a budovanie dovery medzi ruskymia spojeneckymi vojakmi. Zıskana vzajomnadovera by mala poskytnut’ pevny zaklad pred’alsie rozsirovanie vojenskej spoluprace.Okrem toho bola v ramci NRC odsuhlasenavseobecna koncepcia spolocnych operaciı naudrziavanie mieru, ktora rozvıja spolocneprıstupy, vytvara ramec pre konzultacie, plano-vanie a rozhodovanie pocas vynarajucej sakrızy a definuje otazky suvisiace so spolocnymiskoleniami a cviceniami.

25

Osobitne partnerstvo s Ukrajinou > 8

Vzt’ah NATO s Ukrajinou uznava dolezitost’nezavislej, stabilnej a demokratickej Ukrajiny,ako aj deklarovany umysel tejto krajiny zvysit’stupen svojej integracie do europskych a euroat-lantickych struktur. Tieto skutocnosti bolivyjadrene v roku 1997 v Charte o osobitnompartnerstve, ktora poskytuje formalny zaklad prekonzultacie otazok euroatlantickej bezpecnosti sNATO a ktorou bola zriadena Komisia NATO-Ukrajina (NATO-Ukraine Commission - NUC),urcujuca smer aktivıt spoluprace.

Vzt’ahy medzi NATO a Ukrajinou sa datuju odroku 1991, ked’ Ukrajina vstupila do Severoat-lantickej rady pre spolupracu ihned’ po zıskanınezavislosti po rozpade Sovietskeho zvazu.Aspiracie krajiny smerom k euroatlantickejintegracii sa tiez odzrkadlili neskor v roku 1994,ked’ sa stala prvym statom Spolocenstvanezavislych statov, ktory vstupil do Partnerstvaza mier. Svoje odhodlanie prispievat’ k euroat-lantickej bezpecnosti Ukrajina odvtedypreukazala svojou podporou Aliancie a jejspojencov v operaciach na udrziavanie mierua operaciach krızoveho manazmentu.

S ciel’om ul’ahcit’ spolupracu Ukrajina v roku1997 zriadila svoju misiu pri NATO. Informacnea dokumentacne stredisko NATO bolo otvorenev tom istom roku v Kyjeve, aby pomahalovysvetl’ovat’ nove NATO a podporovat’ rozvıjaniepartnerstva medzi NATO a Ukrajinou. V roku1999 bol v Kyjeve tiez zriadeny Stycny uradNATO s ciel’om podporovat’ ukrajinske usiliev obrannych reformach ako aj ucast’ Ukrajinyv Partnerstve za mier.

Na samite v Prahe v novembri 2002 sa prijatımAkcneho planu NATO-Ukrajina uskutocnili krokypre vyznamne prehIbenie a rozsırenie vzt’ahovmedzi NATO a Ukrajinou (pozri ramcek).

Spolupraca v oblasti bezpecnosti

NATO a Ukrajina aktıvne spolupracuju nazachovanı bezpecnosti a stability v euro-atlan-tickej oblasti. Na Balkane v priebehu rokov

Ukrajina prispela do mierovych sıl pod vedenımNATO v Bosne a Hercegovine pechotnympraporom, mechanizovanym pechotnympraporom a vrtul’nıkovym rojom, v Kosoveukrajinsky prıspevok zahrnal vrtul’nıkovy roj akoaj vyznamny prıspevok do spolocneho pol’sko-ukrajinskeho praporu. Za d’alsı dokaz odhodlaniaUkrajiny prispiet’ k medzinarodnej stabilite jemozne povazovat’ povolenie preletov pre koalicnesily rozmiestnene ako sucast’ Medzinarodnychstabilizacnych a asistencnych sıl (ISAF) v Afgani-stane, v ktorych hraju veducu ulohu jednotlivıspojenci a nad ktorymi NATO prevzalo velenie vauguste 2003. Ukrajina tiez rozmiestnila 1800vojakov ako sucast’ mnohonarodnych sıl podvedenım Pol’ska v jednom zo sektorov medzina-rodnych stabilizacnych sıl v Iraku.

Podpora reformy

NATO a jednotlivı spojenci podporujuporadenstvom a praktickou pomocou usilieUkrajiny splnit’ ambiciozny reformny programstanoveny v Akcnom plane NATO-Ukrajina a vRocnych planoch ciel’ov, ktore z nehovychadzaju. I ked’ je potrebne este vel’a vykonat’,Ukrajina dosahuje pokrok. Legislatıvne iniciatıvypomahaju polozit’ zaklady politickej, ekono-mickej a obrannej reformy a na dohl’ad nad reali-zaciou a koordinaciou reformneho usilia savytvorilo viacero vladnych struktur.

Kl’ucovou prioritou je reforma obrany, ktora jeoblast’ou, kde Ukrajina moze cerpat’ zoskusenostı a odbornych znalostı krajın NATO.Sucasnymi ukrajinskymi prioritami su vypraco-vanie novej bezpecnostnej koncepcie a vojenskejdoktrıny a dokoncenie komplexneho hodnoteniaobrany. Spolupraca medzi NATO a Ukrajinou sazameriava na posilnenie demokratickej a civilnejkontroly ozbrojenych sıl, zlepsenie interoper-ability so silami NATO a na pomoc Ukrajine trans-formovat’ jej postsovietske dedicstvo vel’kej,t’azkej, zle vybavenej struktury sıl na mensie,moderne a efektıvnejsie sily schopne plnit’ jejbezpecnostne potreby ako aj aktıvne prispiet’k europskej stabilite a bezpecnosti.

26

Spolocna pracovna skupina pre reformu obranynapomaha konzultaciam a praktickej spolupraciv otazkach ako su obranne rozpoctovaniea planovanie, znizovanie stavu vojakova konverzia, prechod od brannej povinnosti kdobrovol’nym silam a civilno-vojenske vzt’ahy.NATO tiez podporuje vycvik sluzobne starsıchdostojnıkov s ciel’om podporit’ transformacnyproces obrany a pomaha organizovat’ presko-lovacie programy na ul’ahcenie prechodu prepu-steneho vojenskeho personalu do civilnehozivota. Spolocny Vojensky vybor NATOs Ukrajinou dopIna cinnost’ pracovnej skupinytym, ze poskytuje odborne znalosti v roznychvojenskych oblastiach, ktore podporuju vojenskuspolupracu v ramci Vojenskeho pracovnehoplanu. Pomoc jednotlivych spojencovposkytovana na demilitarizacne projektybezpecnej likvidacie ukrajinskych zasobnadbytocnych a zastaralych pozemnych mınbola poskytovana prostrednıctvom spolocnychfondov PfP (Trust Fund).

Motivaciu Ukrajiny zlepsit’ interoperabilitu tiezposilnuje ucast’ v Partnerstve za mier. Procesplanovania a hodnotenia sıl v ramci PfP identi-fikuje kl’ucove poziadavky pre ucely obrannehoplanovania a siroky rozsah PfP aktivıta vojenskych cvicenı umoznuje ukrajinskemuvojenskemu personalu zıskat’ prakticke skuse-nosti z prace so silami NATO.

Sirsia spolupraca

Spolupraca v civilnom nudzovom planovanıa pripravenosti na katastrofy prinasa Ukrajinepriamy prakticky osoh. Kl’ucova pozornost’ sazameriavala na pomoc Ukrajine, ktorej zapadnecasti su nachylne k silnym zaplavam, lepsie sapripravit’ na taketo nudzove situacie a efektıvnezvladat’ ich dosledky. Cvicenia PfP, vratane toho,ktore sa uskutocnilo v zakarpatskom regionev septembri 2000, pomohli preverit’ postupypomoci pri odstranovanı nasledkov katastrof.Okrem toho krajiny NATO a ostatnı partneripomahali Ukrajine po zaplavach v roku 1995,1998 a 2001.

Vedecka spolupraca s Ukrajinou zacala v roku1991. Odvtedy sa ucast’ Ukrajiny na vedeckychprogramoch NATO svojım rozsahom blızirozsahu spoluprace s Ruskom. Spolupracadostala novy impulz pod vedenım Spolocnejpracovnej skupiny pre vedu a zivotne prostredie.Popri uplatnovanı vedy v obrane proti terorizmua novym bezpecnostnym hrozbam patria,v sulade s novym smerovanım vedeckehoprogramu NATO, medzi sucasne priorityUkrajiny v oblasti vedy a techniky predovsetkyminformacne technologie, molekularna biologia,nove materialy a racionalne vyuzıvanieprırodnych zdrojov.

Akcny plan NATO-Ukrajina

Akcny plan NATO-Ukrajina nadvazuje naChartu z roku 1997, ktora zostava zasadnymzakladom vzt’ahov. Poskytuje strategickyramec na zintenzıvnene konzultacieo politickych, ekonomickych a obrannychotazkach a uvadza strategicke ciele a priorityUkrajiny na ceste k plnej integracii do euroat-lantickych struktur. Stanovuje spolocne prijatezasady a ciele pokryvajuce politicke a ekono-micke otazky; informacne otazky; bezpec-nostne, obranne a vojenske otazky; ochranua bezpecnost’ informaciı a pravne otazky.

Krajiny NATO podporuju reformy prostred-nıctvom pomoci a poradenstva. Bremenorealizacie vsak spocıva v prvom rade naUkrajine, ktora je nabadana, aby raznepokrocila v reformnom procese posilnovaniademokracie, pravneho statu, l’udskych prava trhoveho hospodarstva. Zvlastny doraz jepotrebny na dosiahnutie d’alekosiahlej trans-formacie sektorov obrany a bezpecnosti.

Rocne ciel’ove plany, vratane specifickychukrajinskych opatrenı ako aj spolocnychkrokov, podporuju realizaciu ciel’ovuvedenych v akcnom plane. Dva razy do rokasa konaju hodnotiace stretnutia a raz do rokaje vypracovana sprava o dosiahnutompokroku.

27

Dialog so stredomorskymi krajinami > 9

Viacero juhoeuropskych clenov NATO hranicı soblast’ou Stredozemneho mora, a preto jebezpecnost’ a stabilita v stredomorskej oblastipre Alianciu zvlast’ dolezita. Bezpecnost’ celejEuropy je skutocne tesne spojena s bezpec-nost’ou a stabilitou v tomto regione.

Z tychto dovodov NATO zacalo v roku 1995 novydialog so siestimi krajinami v juznej casti Stredo-moria, konkretne s Egyptom, Izraelom,Jordanskom, Mauretaniou, Marokom aTuniskom. Alzırsko sa stalo ucastnıkom Dialoguvo februari 2000. Stredomorsky dialog, ktory jeneoddelitel’nou sucast’ou kooperatıvnehoprıstupu Aliancie k bezpecnosti, si kladie za ciel’prispiet’ k bezpecnosti a stabilite v regione,k dosiahnutiu lepsieho vzajomneho porozu-menia a naprave skresleneho vnımania NATOmedzi krajinami Dialogu. Dialog dopIna ine,suvisiace ale osobitne, medzinarodne iniciatıvyrealizovane v tomto regione Europskou unioua Organizaciou pre bezpecnost’ a spolupracu vEurope.

Politicky dialog a praktickaspolupraca

Dialog zabezpecuje politicky dialog a praktickuspolupracu so zucastnenymi krajinami. Vsetkymstredomorskym partnerom ponuka rovnakyzaklad pre diskusiu a spolocne aktivity, aleuroven ucasti sa lısi od krajiny ku krajine podl’aich zelania.

Politicky dialog pozostava z pravidelnych bilate-ralnych politickych diskusiı na urovni

vel’vyslancov. Tieto poskytuju prılezitost’ navymenu nazorov na rad otazok relevantnych prebezpecnost’ v Stredomorı ako aj na buduci vyvojDialogu. Konaju sa aj viacstranne zasadnutiaSeveroatlantickej rady so siedmimi krajinamiDialogu, kde Aliancia informuje o svojichaktivitach a kde si vsetky strany vzajomnevymienaju nazory na aktualne udalosti. Taketostretnutia sa zvycajne konaju po kazdomministerskom alebo vrcholnom zasadnutıNATO, alebo ked’ dojde k mimoriadnym okolno-stiam. 23. oktobra 2001 sa naprıklad konalostretnutie so stredomorskymi partnermio reakcii NATO na teroristicky utok proti USA11. septembra 2001.

Prakticka spolupraca je organizovana prostred-nıctvom rocneho pracovneho programu. Tentozahrna ucast’ zastupcov krajın Dialogu nakurzoch Skoly NATO v Oberammergau(Nemecko) a Obrannej akademie NATO v Rıme(Taliansko). Kurzy sa venuju otazkam udrzia-vania mieru, kontroly zbrojenia, sırenia zbranıhromadneho nicenia, ochrany zivotneho prost-redia, civilno-vojenskej spoluprace v prıpadecivilnych nudzovych udalostı a europskejbezpecnostnej spolupraci.

Medzi d’alsie cinnosti patria navstevy mienkot-vornych predstavitel’ov, akademikov, novinarova poslancov parlamentov z krajın Dialogu vNATO. Okrem toho Dialog podporuje vedeckuspolupracu prostrednıctvom Vedeckehoprogramu NATO. Od roku 2000 sa na vedeckychaktivitach sponzorovanych NATO zucastniloviac ako 800 vedcov z krajın Dialogu.

28

Operacne aspekty vojenskeho rozmeruprogramu poskytuju prılezitost’ pre zastupcovkrajın Dialogu pozorovat’ cvicenia NATO/PfP,navstevovat’ seminare a workshopy organi-zovane strategickymi velitel’stvami a navste-vovat’ vojenske velitel’stva NATO. Okrem tohoStale namorne sily NATO v Stredomorınavstevuju prıstavy v krajinach Dialogu. V roku2002 sa 300 pracovnıkov zo siedmich krajınDialogu zucastnilo na viac ako pat’desiatichroznych aktivitach organizovanych v ramcivojenskeho programu ponukaneho NATO.

Traja spomedzi stredomorskych partnerov -Egypt, Jordansko a Maroko – prispeli aj do misiına udrziavanie mieru pod vedenım NATO naBalkane. V maji 2002 Maroko este staleprispievalo do sıl SFOR a KFOR na Balkane.

Vyvıjajuci sa proces

Z hl’adiska ucasti a vecneho obsahu sa Dialogstale vyvıja. Tato pruznost’ umoznuje, aby sajeho obsah upravoval a aby sa casom zvysovalpocet partnerov v Dialogu. V priebehu rokov sadiskusie stali castejsımi a intenzıvnejsımi. Odzaciatku Dialogu sa vyznamne rozsırila praktickadimenzia a teraz pokryva vacsinu aktivıt, naktorych sa zucastnuju ine partnerske krajiny.

Zriadenie Skupiny pre stredomorsku spolupracuv roku 1997 dodalo Dialogu nove a dynamickejsiesmerovanie. Poskytuje forum, v ramci ktoreho siclenske staty NATO a krajiny Dialogu vymienajunazory na bezpecnostnu situaciu v Stredomorıa na d’alsı vyvoj a smerovanie Dialogu. Na

Washingtonskom samite v roku 1999 boli prijated’alsie kroky pre posilnenie politickehoa praktickeho rozmeru Dialogu, na zvysenie prıle-zitostı posilnenia spoluprace v oblastiach, kdeNATO moze pridat’ hodnotu najma vo vojenskejoblasti a v d’alsıch oblastiach, o ktore krajinyDialogu vyjadrili svoj zaujem.

Po 11. septembri 2001 sa NATO a krajiny Dialoguzacali castejsie schadzat’ na konzultacie soSeveroatlantickou radou, a to ako individualne takaj ako skupina. Na Prazskom samite v novembri2002 bola ohlasena aktualizacia tejto iniciatıvy.Vrcholnı predstavitelia Aliancie odsuhlasili saduopatrenı na zlepsenie politickej i praktickejdimenzie Dialogu. Posilnenie a prehIbenie tohtovzt’ahu sa stalo prioritou Aliancie.

Medzi spomenute opatrenia patril pravidelnejsıa efektıvnejsı konzultacny proces, identifikacialepsie cielenych aktivıt a idividualizovany prıstupk spolupraci. Aliancia navrhla prehIbenieexistujucich oblasti spoluprace a identifikovalad’alsie nove. Patria medzi ne aktivity osobitnevyberane na zlepsenie schopnosti krajın Dialoguprispiet’ do krızovych operaciı pod vedenımNATO, ktore nespadaju pod clanok 5 Washing-tonskej zmluvy, reforma obrany a ekonomikaobrany, konzultacie o terorizme a bezpecnostihranıc ako aj manazment katastrof. Zavedenietychto opatrenı pomoze transformovat’ charaktervzt’ahu medzi NATO a krajinami Stredo-morskeho dialogu. Okrem toho su pre samitNATO v Istanbule v roku 2004 pripravovanealternatıvy ambicioznejsieho a rozsırenehoramca pre Stredomorsky dialog.

29

Udrziavanie mieru a krızovy manazment > 10

Jednym z najvyznamnejsıch aspektov trans-formacie NATO bolo rozhodnutie uskutocnit’operacie na podporu mieru a operaciekrızoveho manazmentu ako v euroatlantickejoblasti tak i mimo nej. Na Balkane, kde NATOzasiahlo vobec po prvy raz, a to v roku 1995,predstavovali nestabilita a konflikt priamuvyzvu bezpecnostnym zaujmom jeho clenovako aj sirsiemu europskemu mieru a stabilite.A potom nedavno v Afganistane Alianciasvojim zavazkom udrziavat’ mier v tejto krajineukazala, ze je pripravena riesit’ bezpecnostnevyzvy aj mimo tradicnej oblasti svojej zodpo-vednosti.

Okrem toho zapojenie NATO do takychtooperaciı si vyziadalo zvysene kontaktya spolupracu aj s neclenskymi krajinami NATO,ktore do operaciı prispievali, ako aj s inymimedzinarodnymi organizaciami. To je prıklad,aky druh bezpecnostnej spoluprace je dnespotrebny: tesne pracovne vzt’ahy s medzinarod-nymi a mimovladnymi organizaciami, s partner-skymi a inymi neclenskymi krajinami NATO sukl’ucovo dolezite.

Bosna a Hercegovina

Po tom, ako Aliancia v rokoch 1992 az 1995podporovala usilie OSN ukoncit’ bosnianskuvojnu (pozri tiez kapitolu 4), rozmiestnila dna14. decembra 1995 v Bosne a Hercegovine lensest’ dnı po podpise Daytonskej mierovejdohody na zaklade mandatu OSN mnoho-narodne Implementacne sily (IFOR) s ciel’omzabezpecit’ implementaciu vojenskychaspektov dohody. Ich poslanım bolo zaistit’ukoncenie nasilnostı; oddelit’ ozbrojene silydvoch entıt, ktore vznikli na uzemı vojnourozdelenej krajiny, teda Federacie Bosny aHercegoviny a Republiky srbskej; a dohliadat’na prerozdelenie uzemia medzi tymito dvomientitami. Sily IFOR dokoncili svoju pracu doroka a v decembri 1996 ich nahradili mensieStabilizacne sily (SFOR).

Okrem odstrasovania pred opakovanımvypuknutia nasilnostı a vytvarania prostredia,v ktorom by mohol mierovy proces napredovat’,funkcie misie SFOR sa rozsırili aj na podporucivilnym organizaciam zapojenym do usiliamedzinarodneho spolocenstva budovat’v krajine trvaly mier. Mierove jednotky pomahajuutecencom a vyhnancom vratit’ sa do svojichdomovov a prispievaju k reforme bosnianskychvojenskych sıl. Okrem toho sily SFOR su aktıvnepri zaist’ovanı osob obvinenych zo spachaniavojnovych zlocinov a ich odovzdavanı Medzina-rodnemu trestnemu tribunalu pre byvaluJuhoslaviu v Haagu.

So zlepsovanım bezpecnostnej situacie sapostupne znizovali pocty jednotiek. Na jar 2004SFOR tvorilo priblizne 7000 vojakov, co jevyrazne znızenie v porovnanı so 60 000vojakmi rozmiestnenymi v ramci IFOR.Znızenie poctu odraza pokrok, ktory Bosna aHercegovina dosiahla na cestek udrzatel’nemu mieru. V sucasnosti sa vyhod-nocuju moznosti buducej vel’kosti a strukturySFOR, vratane moznosti ukoncenia operaciedo konca roka 2004 a odovzdania uloh silampod vedenım EU. NATO vsak aj potom ostanev krajine prıtomne.

Kosovo

Otvoreny konflikt v juhoslovanskej provinciiKosovo, obyvanej prevazne etnickymiAlbancami, prinutil v roku 1998 viac ako300 000 l’udı opustit’ ich domovy. Belehradignoroval opakovane medzinarodne pozia-davky na stiahnutie srbskych sıl a naspolupracu na ukoncenı nasilia a umoznenienavratu utecencov. Ked’ NATO v oktobri 1998pohrozilo pouzitım leteckej sily, juhoslovanskyprezident Slobodan Milosevic suhlasils dodrziavanım poziadaviek, a utoky boliodvolane. Organizacia pre bezpecnost’a spolupracu v Europe (OBSE) vyslala dooblasti svojich pozorovatel’ov, zatial’ co NATO

30

vykonavalo letecke sledovanie a rozmiestnilovojenske sily v byvalej Juhoslovanskejrepublike Macedonsko,* pripravene evakuovat’pozorovatel’ov OBSE v prıpade, ze by ichohrozoval obnoveny konflikt.

Nasilie znovu vzbIklo zaciatkom roka 1999.Srbske sily zintenzıvnili svoje operacie.Intenzıvne a sustredene medzinarodne diplo-maticke usilie na vyriesenie konfliktu zlyhalo;pozorovatel’ska misia OBSE sa stiahla v marci.Niekol’ko dnı po stiahnutı OBSE spojenci siahlipo poslednej moznosti a zacali letecky zasah naciele v Juhoslovanskej zvazovej republike.Letecke utoky trvali 78 dnı, kym bol Milosevicovrezim prinuteny ukoncit’ represiu a suhlasit’s poziadavkami medzinarodneho spolocenstva.NATO drzalo spolu, snaziac sa iba o utoky navojenske ciele a ciele spojene s rezimom a ominimalizaciu civilnych strat. Spojenecke silyzaroven pomahali zmiernit’ utecenecku krızuv susednom Albansku a byvalej Juhoslovanskejrepublike Macedonsko*, kde sa v case vrcho-lenia krızy nachadzalo 445.000 (v Albansku)a 330.000 (v byvalej Juhoslovanskej republikeMacedonsko)* utecencov z radov etnickychAlbancov. A naviac, vo vnutri samotneho Kosovasa pocet utecencov pohyboval okolo 400.000osob.

Po uzavretı Vojenskej technickej dohody medziNATO a juhoslovanskymi velitel’mi sa v provinciirozmiestnili Kosovske sily pod vedenım NATO(KFOR) na zaklade mandatu OSN. Ich poslanımbolo odstrasit’ obnovenie nasilnostı, vytvorit’bezpecne prostredie a demilitarizovat’ Kosovskuoslobodzovaciu armadu ako aj podporit’ medzin-arodne humanitarne usilie a pracu Misiedocasnej spravy OSN v Kosove (UNMIK).

Plny stav pociatocneho rozmiestnenia sıl KFORpredstavoval okolo 43.000 vojakov. Postupnymznizovanım poctov sa dospelo na takmerpolovicu. V juni 2003 KFOR tvorili sily z vacsinyclenskych statov NATO, z 15 partnerskycha troch d’alsıch krajın, konkretne Argentıny,Maroka a Noveho Zelandu.

Po rozpustenı Kosovskej oslobodzovacejarmady sily KFOR zozbierali a znicili vyznamnypocet rucnych zbranı a pomahali budovat’Kosovske ochranne zbory, miestne civilnenudzove sily, ktore operuju pod vedenım UNMIKa kazdodennym dohl’adom KFOR. JednotkyKFOR tiez hliadkuju na kosovskych hraniciacha prechodoch a strazia kl’ucove miesta. Znacnypocet sıl ma za ulohu chranit’ srbskychobyvatel’ov, ktorı sa vratili do provincie.

KFOR v uzkej spolupraci s UNMIK pomahavytvarat’ bezpecne prostredie, v ktorom vsetciobcania bez ohl’adu na svoj etnicky povod mozuzit’ v mieri a v ktorom moze medzinarodna pomocpodporit’ rast demokracie. Bude to t’azkaa dlhodoba uloha. Avsak prebieha rekonstrukciaa podarilo sa obnovit’ urcity stupen bezpecnostia normalneho zivota pre miestnych obyvatel’ov.

Juzne Srbsko

Zaciatkom roka 2001 NATO, Europska unia aOBSE realizovali koordinovanu strategiukrızoveho manazmentu s ciel’om pomoct’dosiahnut’ mierove riesenie ozbrojenehokonfliktu v juznom Srbsku, ktory ohrozovalstabilitu regionu. Problemy zacali koncom roka2000 v okolı Preseva, kde pod priamou srbskouvladou zostala pocetna skupina etnickychAlbancov bez primeranych politickych

31

a socialnych prav. L’ahko ozbrojenı albanskibojovnıci zacali seriu utokov na srbske bezpec-nostne sily v bezpecnostnej zone – pat’kilometrov sirokej naraznıkovej zone pozdIzvnutornej hranice Kosova so Srbskom, do ktorejnemala prıstup juhoslovanska armada a kdev sulade s ustanoveniami Vojenskej technickejdohody medzi Alianciou a juhoslovanskouarmadou dohl’ad vykonavali sily KFOR.

Rychlo eskalujuci konflikt predstavoval vaznebezpecnostne riziko s okamzitymi dosledkamipre Kosovo. Potrebne bolo politicke riesenie, abymohli byt’ zarucene prava etnickych Albancovv juznom Srbsku ako aj zachovanie uzemnejcelistvosti a zvrchovanosti Juhoslovanskejzvazovej republiky.

V priebehu jari 2001 sa uskutocnil rad kontaktovna vysokej urovni medzi NATO a novou juhosl-ovanskou vladou v Belehrade, ktore viedli NATOk suhlasu s postupnym a progresıvnymzmensovanım bezpecnostnej zony, aby mohlajuhoslovanska armada znovu zıskat’ kontrolunad oblast’ou. Za to sa od vlady v Belehradeziadalo zavedenie viacerych opatrenı nabudovanie dovery, ktore napokon v majipresvedcili albanskych bojovnıkov, aby zlozilizbrane. Tım NATO sprevadzany predstavitel’om

EU pomahal rokovat’ o prımerı a o vytvorenıpriamych komunikacnych kanalov medzisrbskymi uradmi a ozbrojenymi skupinamietnickych Albancov.

Bola prijata sada opatrenı na umoznenie rychlejintegracie etnickych Albancov do politickycha administratıvnych struktur v regione a navratutecencov. Medzinarodne spolocenstvo ichmonitorovalo a pomahalo realizovat’. OBSEvypracovala program na vyskolenie multiet-nickych policajnych sıl na nasadenie v prevaznealbanskych dedinach, ktorych sa predtymzmocnili rebeli, a pomohla zorganizovat’ miestnevol’by, ktore prebehli v auguste 2002 a zarucilispravodlivejsie a rovne zastupenie etnickychskupın.

Byvala Juhoslovanska republikaMacedonsko*

Sily NATO vykonavali na poziadaniemacedonskej vlady od roku 2001 v tejto krajinejasne definovane misie krızoveho manazmentu.Ozbrojene skupiny etnickych Albancov vyprovo-kovali vnutorne nepokoje na jar roku 2001.NATO odsudilo ozbrojene utoky a sprısnilokontroly pozdIz hranice s Kosovom. Aliancia,a predovsetkym jej generalny tajomnık, zaroven32

vyzyvala macedonsku vladu, aby pokracovalav ustavnych reformach, ktore by riesili nespoko-jnost’ etnickych Albancov.

V juni NATO vyjadrilo suhlas s formalnouziadost’ou vlady o vojensku pomoc pri demilitari-zovanı takzvanej Narodnej oslobodzovacejarmady etnickych Albancov s podmienkou, zestrany zastavia pal’bu a dohodnu sa namierovom plane. V auguste uz existovalaramcova dohoda, ktora otvorila cestu prevyslanie 3.500 vojakov na tridsat’dnovu misius ciel’om odzbrojit’ skupiny etickych Albancov.

Na konci septembra, ako pokracovanie tejtomisie, bolo NATO poziadane, aby ponechalov krajine male sily, ktore by prispievali k ochranepozorovatel’ov EU a OBSE, monitorujucichimplementaciu ramcovej dohody. V ramci tejtooperacie bolo rozmiestnenych okolo 700vojakov, ktorı sa pridali k malemu kontingentuAliancie, v krajine uz umiestnenemu, ktorehoulohou bolo zabezpecovat’ komunikacnespojenia a logistiku KFOR. Tato operacia NATOsa skoncila v marci 2003, ked’ bola zodpo-vednost’ za misiu odovzdana Europskej uniivd’aka dohodam medzi EU a NATO, ktoreumoznovali pouzitie vojenskych prostriedkova sposobilostı NATO na operacie pod vedenımEU (pozri kapitolu 2). Po dosiahnutı stabilizo-vania situacie bola vojenska operacia podvedenım EU ukoncena 15. decembra 2003a nasledne nahradena civilnou policajnouoperaciou Unie.

Afganistan

V auguste 2003 prevzalo NATO zodpovednost’za Medzinarodne sily na podporu bezpecnosti(ISAF) IV v Afganistane. Ulohou tychto sıl jepomahat’ afganskej docasnej vlade v zaistenıbezpecneho prostredia pre obyvatel’ov Kabulu aokolia. Krajina sa pokusa zotavit’ z obcianskejvojny trvajucej dve desat’rocia a z nedavnejdestruktıvnej vlady Talibanu, ktory poskytovalutocisko teroristom.

ISAF su medzinarodne sily s mandatom OSN,ktore boli vytvorene na konci roku 2001. Prvumisiu viedlo Spojene kral’ovstvo a pozostavalazo sıl z mnohych krajın, z ktorych vacsina bolaclenskymi statmi NATO. Misiu ISAF II potomviedlo Turecko a ISAF III spolocne Nemecko aHolandsko. Povodny mandat obmedzovaloperacie ISAF na Kabul a okolie, avsak v oktobri2003 rezolucia Bezpecnostnej rady OSNopravnila Alianciu k rozsıreniu operaciı i mimoKabulu.

NATO suhlasilo s rozsırenım svojej misie navacsiu cast’ Afganistanu, a to predovsetkymprostrednıctvom docasnych nasadenı mimoKabulu a prevzalo vojenske velenie nadznacnym poctom Provincnych rekonstrukcnychtımov (PRT), ktore pomahaju stabilizovat’regiony. ISAF zacal podporou PRT, ktory viedlov Kunduze Nemecko, a postupne bude rozsi-rovat’ svoju podporu aj na d’alsie PRT. Usiliemedzinarodneho spolocenstva pomoct’Afgancom pri obnove ich krajiny celı v krajinemnohym vaznym vyzvam. Aliancia sa zaviazala,ze v Afganistane zostane dovtedy, kym tam budepotrebna. Na nasledujuci samit NATO vIstanbule v roku 2004 Aliancia, v uzkej spolupracis ostatnymi medzinarodnymi organizaciamia afganskou docasnou vladou, pripravujekomplexnu strategiu svojho posobenia v Afgani-stane.

33

Odpoved’ na civilne nudzove situacie > 11

Kazda krajina je zodpovedna za to, aby mala nacelostatnej urovni pripravene plany pre rieseniecivilnych nudzovych situaciı, ako su nehodysposobene unikom chemickych alebo toxickychlatok, lavınami, zaplavami, zemetraseniami,alebo pre manazment dosledkov teroristickychutokov. Ale katastrofy, ci uz sposobeneclovekom alebo prırodou, neuznavaju medzin-arodne hranice, a preto je nevyhnutne aj plano-vanie na medzinarodnej urovni.

Spolupraca medzi krajinami NATO v oblasticivilneho nudzoveho planovania existovalamnoho rokov. Nedavno sa tato spolupracarozsırila aj na partnerske krajiny. Hlavny pokrokbol dosiahnuty v sposobe organizovania zdrojovpre potreby riesenia civilnych nudzovych situaciıv euroatlantickej oblasti.

Koordinacia v ramci NATO

Efektıvna reakcia na katastrofy si vyzadujekoordinaciu dopravnych zariadenı, zdravot-nıckych zdrojov, komunikaciı, sposobilostı naodstranovanie dosledkov katastrof a d’alsıchcivilnych zdrojov. NATO zohrava vyznamnuulohu pri harmonizovanı planovania medzisvojimi clenskymi krajinami, co zarucuje fungo-vanie planov vtedy, ked’ to bude potrebne,a disponibilitu zdrojov, na ktorych zavisia.

Mechanizmus vyuzıvany na koordinovanieplanovania v tejto oblasti sa sklada z radutechnickych planovacıch komisiı a vyborov, ktorepracuju pod celkovym vedenım Vyssieho vyborupre civilne nudzove planovanie. Na zasadnu-tiach tychto organov sa pravidelne stretavajuexperti narodnych vlad, priemyslu a obrany, abykoordinovali planovanie v oblasti europskejvnutrozemskej pozemnej dopravy, namornejprepravy, civilneho letectva, potravinarstvaa pol’nohospodarstva, priemyselnej vyrobya zasob, d’alej v oblasti post a telekomunikaciı,zdravotnıctva, civilnej ochrany a produkciea zasobovania ropou.

Sirsia spolupraca

Dnes su skusenosti a odborne znalosti NATOv oblasti civilneho nudzoveho planovania sirokoprıstupne clenskym krajinam Euroatlantickejpartnerskej rady a zaroven naopak cerpaju zoznalostı a sposobilostı tychto krajın. Partnerskekrajiny NATO sa stale aktıvnejsie zapajaju dokonkretnych foriem spoluprace v praci plano-vacıch komisiı a vyborov. V roku 1998 boloustanovene Euroatlanticke centrum prekoordinaciu prac pri odstranovanı nasledkovkatastrof (pozri ramcek na strane 35). Civilnenudzove planovanie je tiez dolezitym aspektomcelkovych programov spoluprace s partnerskymikrajinami a dnes predstavuje najvacsiunevojensku zlozku cinnostı v ramci Partnerstvaza mier. Medzi taketo aktivity patria seminare,workshopy, cvicenia a skolenia, ktore spajajucivilnych a vojenskych pracovnıkov z roznychurovnı vlady a samospravy - miestnej, regio-nalnej a celostatnej. Dalsie medzinarodneorganizacie ako Urad OSN pre koordinaciuhumanitarnych zalezitostı a Vysoky komisarOSN pre utecencov, Medzinarodna agentura preatomovu energiu a Europska unia su tiezdolezitymi partnermi, rovnako ako mimovladnehumanitarne organizacie.

Udalosti z 11. septembra 2001 znovu potvrdilinutnost’ spoluprace v prıprave na mozne terori-sticke utoky proti civilnemu obyvatel’stvu

34

s pouzitım chemickych, biologickych, radiolo-gickych alebo jadrovych (CBRN) zbranı. Akcnyplan partnerstva proti terorizmu prijaty naPrazskom samite v novembri 2002 vyzyvak zdiel’aniu potrebnych informaciı a k ucasti nacivilnom nudzovom planovanı s ciel’om vyhodno-covania rizık a znizovania zranitel’nosti civilnehoobyvatel’stva zo strany terorizmu a zbranıhromadneho nicenia. NATO a jeho partnerskekrajiny pracuju na zostavenı zoznamu

narodnych sposobilostı, ktore by boli v prıpadetakehoto utoku k dispozıcii. Okrem toho bol napomoc narodnym organom pri zlepsovanı ichcivilnej pripravenosti na mozne teroristicke utokyCBRN zbranami prijaty Akcny plan civilnehonudzoveho planovania. Taktiez sa zacalidiskusie o ulohach a sposobilostiach NATOa Europskej unie v oblasti civilneho nudzovehoplanovania.

Euroatlanticka sposobilost’ reakciena katastrofy

Potreba koordinovanejsej euroatlantickejsposobilosti reakcie na katastrofy viedla v juni1999 na zaklade navrhu prelozeneho Ruskomk vytvoreniu Euroatlantickeho centra prekoordinaciu prac pri odstranovanı nasledkovkatastrof (EADRCC) v centrale NATO.Centrum funguje ako ustredne miesto prezdiel’anie informaciı a koordinuje reakcie medziclenskymi a partnerskymi krajinami NATO nakatastrofy v euroatlantickom priestore. Taktiezorganizuje hlavne cvicenia civilnychnudzovych situaciı, v ramci ktorych saprecvicuju reakcie na simulovane prırodnei clovekom sposobene katastrofy.

EADRCC prispelo k humanitarnym operaciampri odstranovanı nasledkov katastrof pocaskosovskej uteceneckej krızy a odviedlo cennupracu pri vel’kych povodniach na Ukrajine,v Rumunsku, Mad’arsku, Albansku a Ceskejrepublike, po zemetrasenı v Turecku v roku1999, pocas lesnych poziarov v byvalej Juhosl-

ovanskej republike Macedonsko* a v Portu-galsku a extremneho pocasia na Ukrajine a vMoldavsku.

Centrum uzko spolupracuje s agenturamiOSN, ktore zohravaju veducu ulohu pri odstra-novanı nasledkov medzinarodnych katastrof -Uradom OSN pre koordinaciu humanitarnychzalezitostı a Uradom vysokeho komisara OSNpre utecencov - a s d’alsımi organizaciami.

Krajiny su nabadane k tomu, aby vytvaralidvojstranne a viacstranne mechanizmy nariesenie otazok, ako su vızove predpisy, ramceupravujuce prekracovanie hranıc, dohodyo tranzite, colne vybavenie a statut personalu.Taketo opatrenia odstranuju byrokratickepriet’ahy v nasadenı zachrannej a inej technikya pracovnıkov na mieste katastrofy.

Taktiez bolo dohodnute vytvorenie Euroatlan-tickej jednotky reakcie na katastrofy, ktorabude zlozena z roznych narodnych prvkov aktora bude zostavena a vyslana na miestanudze, ked’ to bude potrebne.

35

Spolupraca v oblasti vedy a zivotnehoprostredia

> 12

Dva osobitne programy NATO zdruzuju vedcova expertov, ktorı sa pravidelne schadzaju, abyriesili problemy spolocneho zaujmu: civilnyvedecky program Vedeckeho vyboru NATO aprogram zivotneho prostredia a spolocnostiVyboru NATO pre vyzvy modernej spolocnosti.Siete vytvorene prostrednıctvom spoluprace -tradıcia medzi vedcami a podmienka vedeckehopokroku - taktiez plnia politicky ciel’ upevnovaniaporozumenia a dovery medzi komunitami zroznych kultur a tradıciı.

Zameranie vedeckeho programu, ktory existujeuz viac ako 45 rokov, sa nedavno preorientovalovyhradne na prioritne vyskumne temy v ramciobrany proti terorizmu a inym bezpecnostnymhrozbam. V sulade s iniciatıvami Aliancie nacelenie novym hrozbam zameriava civilnyvedecky program NATO svoju pozornost’ napodporu spoluprace prave v tychto oblastiach.Tuto zasadnu zmenu odraza aj novy nazovprogramu, ktory je teraz znamy ako program„Bezpecnost’ prostrednıctvom vedy“.

Vybor pre vyzvy modernej spolocnosti sazaobera problemami zivotneho prostrediaa spolocnosti. Spaja narodne instituciek spolupraci na pilotnych studiach v tychtooblastiach. Vybor nedavno definoval radkl’ucovych ciel’ov suvisiacich s bezpecnost’ou,

ktore budu usmernovat’ jeho buducu pracu.Program posilnuje spolupracu medzi NATOa partnerskymi krajinami v riesenı problemovvyvolavajucich spolocne obavy.

Tak ako su podporovane hlavne kooperatıvneaktivity medzi vedcami a expertami z clenskycha partnerskych krajın, osobitne iniciatıvy obochvyborov podporuju zvysenuspolupracus vedeckymi a environmentalnymi obcamiv Rusku, na Ukrajine a v krajinach Stredo-morskeho dialogu.

Veda pre bezpecnost’, stabilitu asolidaritu

Korene vedeckeho programu NATO siahaju do50. rokov minuleho storocia, ked’ sa pokrok vovede a technike povazoval za vel’mi dolezity prebuducnost’ atlantickeho spolocenstva. Preto bolustanoveny program na podporu vedeckejspoluprace a pocas nasledujucich 40 rokov bolapodporovana spolupraca medzi vedcamiv krajinach NATO, ktora stanovila vysoke normyvedeckej narocnosti.

Po skoncenı Studenej vojny sa od zaciatku 90.rokov program postupne otvaral aj ucasti vedcova expertov z neclenskych krajın NATO a v roku1999 sa uplne premenil na program podpory

36

spoluprace medzi vedcami z krajın NATOa partnerskych krajın alebo statov Stredo-morskeho dialogu. Pozornost’ sa jasnezameriava na podporovanie pokroku a mieruvytvorenım vazieb medzi vedcami v tychtopredtym oddelenych komunitach.

Od roku 2004 bola do programu zavedena d’alsiazasadna zmena v reakcii na nove hrozbyterorizmu a ine hrozby moderneho sveta.Program bude v buducnosti poskytovat’ podporuspolupraci len v prioritnych temach vyskumuv dvoch oblastiach: „obrana pred terorizmom“ a„celenie ostatnym ohrozeniam bezpecnosti“.

Ciel’om noveho programu „Bezpecnost’ prost-rednıctvom vedy“ je prispiet’ k bezpecnosti,stabilite a solidarite medzi narodmi prostred-nıctvom aplikovania vedy na riesenie problemov.Spolupraca, vytvaranie sietı kontaktova budovanie kapacıt su nastrojmi na dosiahnutietohto ciel’a. Rozne druhy grantov su ponukanevedcom v krajinach NATO, partnerom a krajinamStredomorskeho dialogu, aby mohli spolupra-covat’ na prioritnych vyskumnych ulohach.Granty su taktiez udel’ovane na podporupartnerskym krajinam pri vytvaranı zakladnejinfrastruktury pocıtacovej siete.

Virtualna hodvabna dial’nica

Najvacsı a najambicioznejsı projekt, ktorysponzoroval vedecky program NATO, bolodstartovany v oktobri 2001. Nazyva saVirtualna hodvabna dial’nica – ako narazkana Hodvabnu cestu, ktora vol’akedy spajalaEuropu s Dalekym vychodom a podporovalavymenu tovaru, znalostı a myslienok. Projektposkytuje pocıtacove prepojenia a prıstup nainternet pre akademicku a vedecku obecosmich krajın juzneho Kaukazu a strednejAzie.

Armensko, Azerbajdzan, Gruzınsko,Kazachstan, Kirgizsko, Tadzikistan,Turkmensko a Uzbekistan lezia na okrajieuropskej internetovej areny a ich urovenrozvoja im v blızkej buducnosti nedovolıprepojenie pomocou optickych vlakien.

Pomocou tohto projektu Aliancie su terazvedecke a akademicke obce zucastnenychkrajın pripojene na internet prostrednıctvomnakladovo efektıvnej najmodernejsejsatelitnej technologie a cez spolocnesatelitne pasmo. Grant NATO financovalsatelitne pasmo a instalaciu deviatichsatelitnych tanierov – osmich malych, ktoresu umiestnene v tychto krajinach a sunapojene na vel’ke satelitne zariadeniev Hamburgu v Nemecku, ktore sluzi akoeuropske centrum. Ostatnı spolusponzoriposkytuju materialne prıspevky.

V roku 2003 bolo prijate rozhodnutie rozsırit’Virtualnu hodvabnu dial’nicu aj do Afgani-stanu instalovanım satelitnej pozemnejstanice v Kabule.

37

Civilna veda sa pre svoju univerzalnost’ a svojuschopnost’ vytvarat’ nove a mimoriadne efektivnemedzinarodne siete ukazala ako vysokoefektıvny prostriedok pre medzinarodny dialog.Talent sustredeny v tychto vedeckych siet’achmoze byt’ vyuzity v riesenı vynarajucich sahrozieb. Veda predstavuje nastroj pre nachad-zanie odpovedı na kriticky dolezite otazky, ako ajprostriedok spajania narodov.

Vyrovnavanie sa s vyzvami modernejspolocnosti

Vybor pre vyzvy modernej spolocnosti vznikolv roku 1969, aby reagoval na obavy suvisiace sozivotnym prostredım. Vybor poskytuje expertomz roznych narodnych instituciı forum prezdiel’anie znalostı o technickych, vedeckycha inych aspektoch socialnych a environ-mentalnych otazok v civilnom a vojenskomsektore a skusenostı s nimi.

Projekty realizovane pod zastitou vyborupodporuju spolupracu pri riesenı problemovovplyvnujucich zivotne prostredie a kvalituzivota, ako su znecist’ovanie zivotneho prost-redia, hluk, problemy miest, energie, zdravie l’udia environmentalne problemy suvisiace sobranou. V tejto poslednej oblasti su typickymivyskumnymi okruhmi otazky ako moznostiopatovneho vyuzıvania pody predtym pouzı-

vanej na vojenske ucely, sanacne metodya environmentalna bezpecnost’, naprıklad vsuvislosti s ropovodmi.

Vybor pracuje decentralizovanym sposoboma zahrna aktivity ako pilotne studie, workshopya seminare, vsetky financovane na narodnejurovni. Jedna alebo viac krajın prebera veducuulohu a zodpovednost’ za planovanie a koordino-vanie prace. V ostatnych rokoch sa praca vyborurozsırila a zahrna workshopy a nove studie natemy mimoriadneho zaujmu pre partnerskekrajiny.

Vybor taktiez definoval rad kl’ucovych ciel’ovusmernujucich jeho buducu pracu, ktorymi su:znizovanie environmentalneho dopaduvojenskych aktivıt; vykonavanie regionalnychstudiı vratane cezhranicnych aktivıt; prevenciakonfliktov v suvislosti s nedostatkom zdrojov;riesenie vynarajucich sa rizık pre zivotne prost-redie a spolocnost’, ktore by mohli sposobit’hospodarsku, kulturnu a politicku nestabilitua riesenie netradicnych ohrozenı bezpecnosti.

38

Zranitel’nost’ prepojenej spolocnosti

Spolocnost’ je dnes v dosledku narastajucehoprepojenia na vsetkych urovniachzranitel’nejsia nez kedykol’vek predtym.Otvorenejsia globalna spolocnost’, zlozitejsietechnicke systemy, zvysena zavislost’ naelektronickych informaciach a komunikacnychsystemoch, previazane systemy produkciea dodavky potravın, prepojene a stale hustejsiedopravne systemy – toto vsetko vyvolava vzniknovych a meniacich sa prejavov zranitel’nosti.Naprıklad dlhodobejsı vypadok telekomuni-kacneho spojenia a dodavok energie mozesposobit’ zavazny problem. Nasledkomudalostı z 11. septembra sa zacali vynarat’obavy z netradicnych teroristickych hroziebako biologicke utoky alebo pocıtacova vojna.

Zachovanie bezpecnosti a ochrana spoloc-nosti pred sirokym spektrom vyziev si vyzadujespolupracu a koordinaciu medzi roznymi insti-tuciami v mnohych oblastiach na narodnej akoaj medzinarodnej urovni. To sa ukazalov kampani pod vedenım USA proti terorizmu,ktora zahrnala nielen vojensku spolupracu aleaj spolupracu diplomaticku, financnu, ekono-micku, spravodajsku, colnu a policajnu.

V marci 2001 sa zacal kratkodoby projekt podzastitou Vyboru pre vyzvy modernej spoloc-nosti, ktoreho ciel’om je vyhodnotit’ spolocnevyzvy a identifikovat’ oblasti pre vacsiu medzi-narodnu spolupracu, aby sa znızilazranitel’nost’ komplexnych, vzajomne zavislychsystemov, vitalnych pre fungovanie modernejspolocnosti. Vedenia projektu sa ujalo Norskoa zucastnuju sa ho Dansko, Gruzınsko,Mad’arsko, Litva, Moldavsko, Pol’sko,Rumunsko, Svedsko, Svajciarsko, Turecko,Ukrajina, Spojene kral’ovstvo a Spojene statyamericke.

39

Ako NATO pracuje > 13

NATO nie je nadnarodna ale medzivladnaorganizacia. Je alianciou nezavislych zvrcho-vanych statov, ktore sa spojili v zaujme spolocnejbezpecnosti a obrany spolocnych hodnot.Rozhodnutia sa prijımaju konsenzom.

Na ul’ahcenie konzultaciı ma kazda clenskakrajina pri politickom sıdle NATO v Bruselizriadenu svoju stalu delegaciu, ktora pozostavazo staleho predstavitel’a, ktory je veducimdelegacie, a vojenskeho predstavitel’a. Obochv ich praci podporuju civilnı pracovnıci a vojenskıporadcovia, ktorı zastupuju svoje krajinyv roznych vyboroch NATO.

Oddelene struktury – civilna a vojenska – boliv NATO postupne vytvorene pre pracu vpolitickej a vojenskej oblasti cinnosti Aliancie.Obe struktury podporuju v praci Severoatlantickuradu, ktora je najvyssım rozhodovacım organomNATO.

Konsenzus a spolocny suhlas

Aliancia stojı na zdiel’anom zavazku spolocnejpraktickej spoluprace v oblasti obrany a bezpec-nosti. V NATO neexistuju hlasovacie postupya rozhodnutia sa prijımaju na zaklade konsenzualebo spolocneho suhlasu. To znamena, zepoliticke konzultacie su rozhodujucou sucast’ourozhodovacieho procesu. Vsetky organy NATOsu zlozene z predstavitel’ov clenskych krajın,ktorych ulohou je predstavovat’ nazor ich krajinyspojencom a spatne informovat’ svoje vlastnevlady o stanoviskach ostatnych spojencov.

I ked’ politicke konzultacie su podstatnymkomponentom krızoveho manazmentu NATO,a preto sa casto spajaju s obdobiami napatiaa t’azkostı, su prave tak aj normalnou kazdo-dennou cinnost’ou, ktora umoznuje clenskymkrajinam presondovat’ priestor na dosiahnutiedohody a formulovanie dlhodobych politık.Konzultacie maju mnoho foriem: jednoduchezdiel’anie alebo vymena informaciı a stanovısk;informovanie o akciach alebo rozhodnutiach,ktore vlady prijali, alebo sa prave chystaju prijat’

a ktore by mohli mat’ dopad na zaujmy ichspojencov; poskytnutie vcasnej vystrahyo vladnych akciach alebo rozhodnutiacha poskytnutie prılezitosti pre ostatnych vyjadrit’sa k nim alebo s nimi vyjadrit’ suhlas; diskusias ciel’om dosiahnut’ konsenzus o politikach, ktoremaju byt’ prijate alebo o paralelne uskutocno-vanych akciach; alebo konzultacie s ciel’omumoznit’ clenskym statom prijat’ kolektıvnerozhodnutia ci odsuhlasit’ spolocny postup.

Konzultacny proces je nepretrzity. Ked’zezastupcovia vsetkych clenskych statov suumiestnenı v centrale NATO v Bruseli, konzu-ltacie medzi spojencami sa mozu uskutocnit’ napoziadanie kohokol’vek z nich alebo z iniciatıvygeneralneho tajomnıka NATO rychlymoznamenım. Mechanizmus konzultaciı zarucujeexistenciu staleho dialogu a mnozstvo prilezitostina prediskutovanie a vysvetlenie obav.

Niekedy su clenske krajiny v uplnej vzajomnejzhode a rozhodovanie nepredstavuje ziadenproblem. Niekedy prevlada jeden vacsinovynazor, ale jedna alebo viac krajın maju ine stano-visko. V takomto prıpade sa vyvıja usilie nazmensenie rozdielnostı a dosiahnutiekompromisu. Je samozrejme mozne, ze rozdielysa nedaju odstranit’. V takomto prıpadejednotlive clenske krajiny postupuju slobodnev sulade s ich preferenciou. ziadna clenskakrajina nie je nutena konat’ alebo rozhodovat’proti svojej voli. Zvycajne vsak duch kompromisua pocit zdiel’anych zaujmov a ciel’ov zarucuju, zenapriek rozdielom v nazore sa da najst’ dostatokspolocnej pody na dosiahnutie dohody. Po jejprijatı predstavuju rozhodnutia Aliancie spolocneodhodlanie vsetkych zucastnenych krajın.

Civilna struktura NATO

Najdolezitejsım organom, ktory prijıma rozhod-nutia, je Severoatlanticka rada. Zodpoveda zavsetky rozhodnutia NATO a je jedinym organomzriadenym Severoatlantickou zmluvou. Rada jeprvym a najdolezitejsım politickym forom, kde saschadzaju zastupcovia vsetkych clenskych

40

krajın, aby prerokovali politiky alebo operatıvneotazky. Moze sa schadzat’ na roznych urovniach,zvycajne tak robı najmenej raz do tyzdna naurovni vel’vyslancov, najmenej dva razy do rokana urovni ministrov zahranicnych vecı aleboobrany a kazdych niekol’ko rokov sa urovni hlavstatov alebo vlad. Bez ohl’adu na uroven stret-nutia maju jej rozhodnutia rovnaku autoritu aodrazaju nazory vsetkych vlad. Zvycajne saschadza, aby prerokovala otazky, ktorepredstavuju spolocne obavy alebo otazky, ktorevyzaduju kolektıvne rozhodnutia, ale neexistujuziadne obmedzenia vzt’ahujuce sa na predmetrokovania Rady.

Vybor pre obranne planovanie sa zaoberavacsinou otazkami obrany a temami tykajucimisa kolektıvneho obranneho planovania.Poskytuje usmernenie vojenskym organomNATO a v otazkach svojej kompetencie marovnaku autoritu ako Rada. Rovnako ako Radaaj Vybor pre obranne planovanie sa zvycajneschadza na urovni vel’vyslancov, ale najmenejdva razy do roka na urovni ministrov obrany.Ministri obrany sa tiez pravidelne schadzaju vSkupine pre jadrove planovanie, ktora vyhod-nocuje jadrovu politiku Aliancie a diskutuje osirokom rade specifickych politickych otazokspojenych s jadrovymi silami a ich sirsımiaspektmi ako kontrola a sırenie jadrovych zbrani.Francuzsko, ktore nie je sucast’ou integrovanejvojenskej struktury NATO, sa nezucastnuje anivo Vybore pre obranne planovanie ani v Skupinepre jadrove planovanie.

Rade a Vyboru pre obranne planovanie podliehamnoho podriadenych vyborov, ktore sazaoberaju specializovanymi aspektmi politiky apripravuju odporucania pre konecne rozhod-nutia. Kazda clenska krajina je zastupena vkazdom z tychto vyborov. Prıkladom moze byt’Politicky vybor, ktory sa schadza pravidelne naroznych urovniach, aby radil Rade v hlavnychaktualnych politickych otazkach, ktore majudopad na politiku Aliancie. Dalsım je Vybor prehodnotenie obrany, ktory dohliada na konzu-ltacny proces veduci k rozhodnutiam o urovni

vojenskych sıl, poskytovanych clenskymikrajinami do integrovanej vojenskej strukturyNATO pocas nasledujuceho planovaciehoobdobia. Vybor NATO pre infrastrukturu skumanavrhy na spolocne financovanie zariadenı,vyuzıvanych silami NATO. Ekonomicky vybor sazameriava na hospodarsky rozvoj, ktory mapriamy dopad na bezpecnostnu politiku.Rozpoctove vybory predkladaju Rade navrhy nahospodarenie s civilnym a vojenskymrozpoctom, do ktorych prispieva kazda clenskakrajina.

Konzultacie prebiehaju v celom spektre aktivıtAliancie. Pravidelne sa schadza Konferencianarodnych riaditel’ov pre vyzbrojovanie, abyposudila politicke, ekonomicke a technickeaspekty rozvoja a obstaravania vybavenia presily NATO. V oblasti informaciı sa Vybor preverejnu diplomaciu zameriava na cinnosti,ktorych ciel’om je zlepsenie vedomostı o NATOa porozumenia jeho politikam vo verejnosti vkrajinach NATO a partnerskych krajinach.Otazky tykajuce sa vedeckych cinnostı aenvironmentalnych programov Aliancie sapreberaju vo Vedeckom vybore a Vybore prevyzvy modernej spolocnosti. Dalsie vybory askupiny, ako su Politicko-vojensky riadiaci vyborPartnerstva za mier, pomahaju rozvıjat’spolupracu s partnerskymi krajinami a dohliadat’na nu.

Aktivity Aliancie, do ktorych su zapojene ajpartnerske krajiny, ako su udrziavanie mierualebo program PfP, sa prerokovavaju s prıslus-nymi vladami. Konzultacie sa uskutocnuju naprimeranych forach, ako su Euroatlantickapartnerska rada, Rada NATO-Rusko a KomisiaNATO-Ukrajina. Podobne sa aktivity Stredo-morskeho dialogu diskutuju so zucastnenymikrajinami v Skupine pre stredomorsku

41

spolupracu. NATO pripisuje pokracovaniu pracetychto organov zasadny vyznam. Poskytujuuzitocne fora pre prediskutovanie rozdielnostıa pre vymenu nazorov najma v casoch krızy.

Vojenska struktura NATO

Vojensku strukturu NATO riadi Vojensky vybor,ktory je najvyssım vojenskym organom Aliancie,avsak vzdy zostava podriadeny politickej autoriteSeveroatlantickej rady. Vybor poskytuje Alianciivojenske poradenstvo. Na najvyssej urovni saschadzaju nacelnıci generalnych stabov, ale vkazdodennej praci su v nom clenske krajinyzastupene svojımi vojenskymi predstavitel’mi.

Vojensky vybor tiez usmernuje Strategickychvelitel’ov NATO. Existuju dvaja takıto velitelia,a to Vrchny velitel’ spojeneckych sıl v Europe(SACEUR), ktoreho sıdlo - Vrchne velitel’stvospojeneckych sıl v Europe (SHAPE) – sanachadza v Mons v Belgicku, a Vrchny velitel’spojeneckych sıl pre transformaciu (SACT),ktory ma zakladnu v Norfolku v state Virginiav Spojenych statoch americkych.

SACEUR stojı v cele Spojeneckeho velitel’stvapre operacie, ktore velı vojenskym silam,poskytnutym clenskymi statmi pre potrebyNATO. Preto je zodpovedny za vsetky operacieNATO bez ohl’adu na ich miesto a zaroven akovrchny velitel’ sıl USA v Europe sedı akoby na„dvoch stolickach“.

SACT ma funkcnu ulohu. Ako veduci Spoje-neckeho velitel’stva pre transformaciuzodpoveda za presadzovanie nepretrzitej trans-formacie sıl a sposobilostı Aliancie a dohl’ad nadnou. Ma taktiez dvojake poslanie - je zaroven ajnacelnıkom spojeneho velenia sıl USA.

Del’ba zodpovednosti medzi tymito dvomivelitel’mi bola povodne geograficka: SACEURviedol operacie NATO v Europe a Vrchny velitel’spojeneckych sıl v Atlantiku (SACLANT) zodpo-vedal za operacie nad Atlantikom. Navrh naracionalizaciu vojenskej veliacej struktury bol

predlozeny a odsuhlaseny na samite NATOv Prahe v novembri 2002. Odraza zavazokNATO rozvıjat’ sposobilosti a zachovavat’ pripra-venost’ sıl potrebnu pre krızovy manazment,podporu mieru a humanitarne ulohy v ramci aleaj mimo tradicnej oblasti zodpovednosti. Tentonavrh dopInal vytvorenie Sıl rychlej reakcieNATO (NRF) a Prazsky zavazok sposobilostı(pozri kapitolu 3).

Parlamentne zhromazdenie NATO

Aliancia je medzivladna organizacia a vladakazdej clenskej krajiny ma zodpovednost’ vocisvojmu vlastnemu parlamentu. Podporademokraticky volenych parlamentnychzastupcov je preto pre ciele Aliancie dolezita.Parlamentne zhromazdenie NATO je medzipar-lamentne forum clenskych krajın NATO, kde sastretavaju europski a severoamerickı zakono-darcovia, aby prediskutovali otazky spolocnehozaujmu.

Zhromazdenie je uplne nezavisle od NATO, alepredstavuje spojenie medzi narodnymi parla-mentmi a Alianciou, ktore povzbudzuje vlady,aby pri tvorbe vnutrostatnej legislatıvyzohl’adnovali aspekty suvisiace s Alianciou. Je ajtrvalou pripomienkou toho, ze medzivladnerozhodnutia dosiahnute v NATO su v konecnomdosledku zavisle na politickom odsuhlasenıvnutrostatnymi demokratickymi procesmi. Parla-mentne zhromazdenie NATO ma bohatekontakty aj s parlamentmi v partnerskychkrajinach, ktore vysielaju svojich predstavitel’ov,aby sa zucastnili na jeho diskusiach a debatach.

42

Uloha generalneho tajomnıka NATO

Generalny tajomnık riadi a podporuje procesykonzultaciı a rozhodovania v Aliancii. Predseda

zasadnutiam Severoatlantickej rady a vyborovna vyssej urovni a ma znacny vplyv na rozho-dovacı proces. Moze navrhovat’ temy diskusiea moze vyuzit’ svoje postavenie nezavislehoa nestranneho predsedu na jej usmernovaniesmerom ku konsenzu v zaujme Aliancie akocelku. Generalny tajomnık vsak nema pravomocprijımat’ politicke rozhodnutia sam a moze konat’v mene NATO len v rozsahu, ktory mu clenskestaty odsuhlasili.

Je tiez hlavnym hovorcom Aliancie a stojı v celeMedzinarodneho sekretariatu, ktory plnı funkciuservisu pre pracu clenskych krajın v jednotlivychvyboroch na roznych urovniach.

Kto za NATO platı?

Prıspevky do rozpoctov NATO su vypocıtanepodl’a odsuhlaseneho vzorca podielu nanakladoch a predstavuju len maly podielcelkoveho rozpoctu krajın NATO na obranu.

Spolocne financovane rozpocty su riadeneprostrednıctvom separatneho civilnehorozpoctu, vojenskeho rozpoctu a programubezpecnostnych investıciı.

• Civilny rozpocet pokryva prevadzkovenaklady Medzinarodneho sekretariatuv sıdle NATO; civilne programy a aktivity;a vystavbu, prevadzkovanie a udrzbuzariadenı ako naprıklad konferencne sluzbypre zasadnutia vyborov a pracovnychskupın.

• Vojensky rozpocet pokryva naklady naprevadzkovanie a udrzbu integrovanejvojenskej struktury vratane Vojenskehovyboru, Medzinarodneho vojenskeho sekre-tariatu a suvisiacich instituciı, oboch Strate-gickych velitel’stiev a suvisiacich veliacich,

riadiacich a informacnych systemov, navyskum, vyvoj a obstaravacie a logistickeagentury a na letecke sily vcasnej vystrahyNATO (AWACS).

• Program bezpecnostnych investıciı financujeinstalacie a zariadenia potrebne pre NATO,ktore dopInaju tie, postavene jednotlivymiclenskymi krajinami pre vlastne narodnebezpecnostne ucely, naprıklad komunikacnea informacne systemy, radary, vojenskevelitel’stva, letiska, potrubia, skladovaciezariadenia, prıstavy a navigacne pomocky.

Dohl’ad nad tymito rozpoctami vykonavajuybory pre civilny a vojensky rozpocet a Vyborpre infrastrukturu, ktory je zodpovedny zafinancovanie spolocne financovanychzariadenı na podporu sıl NATO. Na politikuspolocneho vojenskeho financovaniadohliada Vyssia rada pre zdroje. Kazdaclenska krajina je v tychto organochzastupena. Vsetky rozpocty NATO podliehajuaj externej kontrole.

43

Zmena a kontinuita > 14

Dnesne NATO sa vel’mi lısi od tej institucie, ktoravznikla v roku 1949. V priebehu viac akopolstorocia svojej existencie sa Aliancia i svetvyvıjali smerom, ktory si zakladatelia jej dokazalilen t’azko predstavit’. Dnesne NATO je inainstitucia nez ta, co branila zapadnu Europu postyri desat’rocia Studenej vojny, ba dokonca inanez ta, co dohliadala na transformaciu Europy poStudenej vojne v 90. rokoch minuleho storocia.V priebehu niekol’kych nadchadzajucich rokov sabezpochyby opat’ pretransformuje v dosledkuhl’adania koordinovanych odpovedı na bezpec-nostne vyzvy, pred ktorymi stoja clenske statyzaciatkom 21. storocia. NATO sa pravdepodobnebude musiet’ vyvıjat’ stale rychlejsie v odpovedi nazmeny strategickeho prostredia, aby sa dokazalovysporiadat’ s novymi ohrozeniami clenskychstatov. Ale zaklady spoluprace v ramci Aliancie,menovite zdiel’ane hodnoty a zaujmy, zostavajuverne zasadam jeho zakladajucej zmluvy.

V obdobı po utokoch na Spojene staty 11.septembra 2001 a po historicky prvom uplatnenıclanku 5 sa NATO zaobera zasadnym prehod-notenım sposobu svojho fungovania, aby mohlocelit’ hrozbe terorizmu. Dokonca aj pred terori-stickymi utokmi sa Aliancia zaviazalak mimoriadne intenzıvnemu programu aktivıt.Vykonavala tri operacie krazoveho manazmentuna uzemı byvalej Juhoslavie, pripravovala podupre rozsırenie radov svojich clenov, presad-zovala prehlbovanie partnerstiev s krajinamia organizaciami ako v euroatlantickej oblasti tak

aj v sirsom priestore. Dnes, ked’ sa ulohazaist’ovania bezpecnosti stava stale viackomplexnou, je Aliancia zapojena do takehomnozstva oblastı cinnosti, ze nie je mozne juzredukovat’ na jedno heslo alebo slogan.

NATO zajtra

Ako Aliancia pokracuje vo svojom rozsirovanı,bude musiet’ zladit’ zaujmy rastuceho poctukrajın, ktore sa usiluju o jednohlasne konanie.Zaroven sa zona stability v Europe pravde-podobne rozsıri, a s nou aj vyhliadky na hospo-darsku prosperitu. Ako Aliancia buduje uzsievzt’ahy s Ruskom, Ukrajinou a inymi europskymikrajinami, Europa zanechava za sebou svojurozdelenu minulost’ a stava sa stale stabilnejsımkontinentom. Tieto pozitıvne trendy budepotrebne starostlivo rozvıjat’.

I ked’ dochadza k zmenam v charaktere hrozieb,ktorym celia clenske staty a v sposobe, akym saNATO s nimi vyrovnava, predsa zasadnepodlozie Aliancie zostava nezmenene. NATOposkytuje transatlanticky politicko-vojenskyramec na zvladanie bezpecnostnych vyziev.Aliancia spaja Europu a Severnu Amerikua vyvazuje mnozstvo narodnych zaujmov. Okremtoho sa NATO vyvıja z kolektıvneho obrannehostıtu na manazera bezpecnosti v tom najsirsomzmysle slova, ked’ze predstavuje spolocenstvohodnot, ako su demokracia a l’udske prava,rovnako ako aj spolocenstvo zaujmov.44

NATO / OTAN

Public Diplomacy Division / Division Diplomatie publique

1110 Brussels / Bruxelles

Belgium / Belgique

Web site : www.nato.int

Site Web : www.otan.nato.int

E-mail / Courriel : natodoc@hq.nato.int

NATO

TR

AS

LO0604