ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväzu protikomunistickéhoodboja

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

9roãník 23september 2013cena 0,60 EUR

SVED_09 s.16_1 1.4.04 18:00 Stránka 3

V Bratislave sa 5. júna tohtoroku uskutoãnil XI. snemPolitick˘ch väzÀov Zväzuprotikomunistického odbo-ja. V minulom ãísle sme uÏinformovali ãitateºov o jehopriebehu. S Arpádom Tarnóc-zym sme sa zhovárali, ão zna-menal snem pre neho, staro-nového predsedu.

� Ako by ste charakterizovaliostatn˘ snem PV ZPKO?

Vnímam ho v dvoch rovinách. Po-zitívnou bola úãasÈ a aktivita delegátov.Hor‰ie to bolo z pohºadu obsahu pro-gramov˘ch bodov. Nosn˘m malo byÈrokovanie o volebnom programe nanové volebné obdobie, ibaÏe nemalisme veºmi o ãom diskutovaÈ, keìÏe aniv ãase konania snemu sme nemalischválenú dotáciu od Ministerstva

vnútra. Preto na‰e plány zostali na hy-potetickej úrovni. Pochopiteºne, Ïe topoznaãilo priebeh celého snemu. Ne-môÏem tieÏ obísÈ prejav podpredseduorganizácie Antona Malackého, ktor˘delegáti prijali rozpaãito. Otázka bytiaãi nebytia na‰ej organizácie je takáváÏna, Ïe by mala byÈ, a dúfam, Ïe ajbude, predmetom celospoloãenskejdiskusie. Vyzvali sme na‰u ãlenskú zá-kladÀu, aby sa k téme vyjadrila a verím,Ïe sa tak stane. Ru‰iv˘m momentomsnemu bolo vystúpenie delegáta z Lip-tovského Mikulá‰a, ktoré delegátideklaratívne odmietli. Následne zneuÏilmoÏnosÈ prístupu k na‰ej internetovejstránke, na ktorej hrubo urazil vedenieorganizácie i jeho voliãov. Bol ãlenomredakãnej rady, takÏe niet pochyb o je-ho úmyselnom útoku voãi na‰ejorganizácii, ão nemôÏe zostaÈ beznásledkov.

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov

Zväzu protikomunistického odboja

Šéfredaktorka: Eva Zelenayová

Redakčná rada:Peter Bielik, Ján Košiar (predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Jozef Rydlo a Eva Zelenayová

Adresa redakcie:811 06 Bratislava, Obchodná 52

Telefón: 02-5363 8156Fax: 02-5296 4610

e-mail: info@pv-zpko.skwww.pv-zpko.sk

IČO: 00679879

Cena jedného výtlačku: 0,60 EURCeloročné predplatné: 7 EURPredplatné pre zahraničných

abonentov: 45 USDvrátane poštovného.

Číslo účtu v Ľudovej banke: 4000128109/3100

EV: 3851/09Tlač: ART&PRESS, s.r.o.

Nevyžiadané rukopisy nevraciameISSN: 1338-404X

MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“

vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné

so stanoviskom redakcie.

V čísleEva ZelenayováSkvelá účasť i aktivita delegátov 2Eva ZelenayováDá sa hlbšie klesnúť? 3Neničme rodinu 4Ignorantstvo nestrpíme 5Ján KošiarSpomíname na Janka Košúta 6Anton MalackýPríspevok zo snemu 8Ján Litecký-ŠvedaTancujúca identita 9Náš rozhovorFridrich Fritz 10-11Mikuláš TóthNechali nás svojmu osudu 13Peter MulíkCyril a Metod – Apoštoli Slovanov 14Výzva 15

Na titulnej strane: Od roku 1999 sa na múre leopoldovskej väznicevyníma pamätná tabuºa venovaná nespravodlivo a protiprávne väznen˘mkomunistick˘m reÏimom. Viac na 4. strane. Foto Ján Ko‰iar

Ostatn˘ snem PV ZPKO otvoril predseda organizácie Arpád Tarnóczy, nasnímke druh˘ sprava. Foto Vlastimil Morávek

Arpád Tarnóczy o XI. sneme PV ZPKO

Skvelá účasť i aktivita delegátov

SVED_09 s.2_3 1.4.04 7:35 Stránka 2

� Viaceré osobnosti organizá-cie politick˘ch väzÀov skonãiliv tomto roku svoju pozemskú púÈ.Myslíte si, Ïe sa bude maÈ kto ìalejvenovaÈ ich mravnému odkazu?

BoÏie a prírodné zákony sú neú-prosné, preto opakovane vyz˘vameãlenov, aby v súlade so stanovami prijí-mali deti, vnukov a t˘ch, ktorí boli po-‰kodení komunistick˘m reÏimom.V nov˘ch stanovách to presne ‰pecifi-kujeme. Je to predsa súãasÈou v˘chovyná‰ho potomstva. BohuÏiaº, stretáva-me sa aj s prípadmi, Ïe keì dedko –babka uÏ dobre nevidia, tak odhlásiaSvedectvo. TakÏe deti a vnukov politic-k˘ch väzÀov uÏ nezaujímajú osudy ichstar˘ch rodiãov? Ak˘ je ich hodnotov˘rebríãek? To nám nemôÏe byÈ ºaho-stajné. Sú to rozhodujúce parametrebudúcnosti rodiny, národa, ‰tátu, ktor˘vznikol aj na základe obetí ich dedova babiãiek.

� Z ãlenskej základne zaznie-vajú kritické hlasy voãi prístupumocensk˘ch ‰truktúr k politick˘mväzÀom komunistického reÏimu.âo by ste im odkázali?

Ak si budeme váÏiÈ seba, svoj Ïivot,

my, sami, budú si nás váÏiÈ aj iní. IbaÏeoprávnene oãakávame, Ïe nበpodielna tom, Ïe máme zvrchovan˘ ‰tát,nám predstavitelia Slovenskej republikyvrátia a ocenia na‰e obete na Ïivotocha tragédiách rodín. I utrpenie väzÀova ich príbuzn˘ch ãi priateºov a zná-mych, ktor˘ch totalitn˘ reÏim pripravilo slobodu, majetok a o budúcnosÈ ichpotomkov. Ak má byÈ vyjadrenímvzÈahu ‰tátu k na‰im obetiam rozdele-nie dotácií, tak je to smutn˘ obraz. Naj-mä pri porovnaní druhého odbojas tretím. ·tát ho ocenil päÈnásobnevy‰‰ou dotáciou, ako nás. TakÏe rozu-miem rozãarovaniu ãlenov tretieho od-boja, ale odkazujem im: Ak smevydrÏali gulagy, jáchymovské lágre,vy‰etrovanie ·tB aj s poradcamiz Moskvy, musíme zostaÈ nezlomení.Aj keì v starobe je to oveºa Èaωie.

� Politickí väzni komunistické-ho reÏimu sú známi svojím ne-kompromisn˘m postojom protidiktatúre moci, nedemokratick˘mpraktikám, ohrozovaniu slobody.Nazdávate sa, Ïe je uÏ v‰etkovybojované?

Obdivujem dôslednosÈ a vytrvalosÈ

Wiesenthalovej organizácie a prizná-vam, Ïe jej závidím. Norimbersk˘proces a ãinnosÈ tejto Ïidovskej organi-zácie si vydobyli zákonnú ochranu nav‰etko, ão by zºahãovalo vinu Hitlero-vej totalitnej NSDAP. Nám sa v‰ak ne-podarilo k podobnej línii vysporiadaniasa s totalitn˘m komunistick˘m reÏi-mom ani len priblíÏiÈ. Sto miliónov obe-tí komunistickej totality vo svete nema-li a nemajú také porozumenie spoloã-nosti, moÏno aj preto, Ïe sme v rokoch1989/1990 prijali taktiku vyrovnávania,ktorú vlastne organizovali prezleãenímajitelia predchádzajúcej moci. Bolo bynaãase poloÏiÈ politologickú otázku,kto boli autori komunistického systémua jeho realizátori, priãom dodnes ne-jestvuje tribunál, ktor˘ by ich odsúdil.Dosiaº sú nepostihnuteºní!? Bojujemeza ºudské práva a ako spoloãnosÈ smeochotní ich poru‰ovateºov aj bombar-dovaÈ, ale nie sme ochotní priznaÈ totoprávo t˘m sto miliónom obetí a ìal‰ímmiliónom prekategorizovan˘ch obãa-nov, obãanov vyhnan˘ch z vlastn˘chdomovov a ich detí postihnuté kádro-vou ma‰inériou straníckych bosov.

Pokraãovanie na 14. strane

SLOVO NA ÚVOD

3

Keì som si preãíta-la v ãeskom Katolic-kom t˘denníku rozho-

vor s Vrastislavom J. Slezákom uvedo-mila som si, Ïe my, Slováci, si verunekladieme otázku, akí sme?Domnievam sa, Ïe Vrastislav Jiljí Sle-zák Slovákom trochu polichotil, keìpovedal, Ïe âechom ch˘ba slovenskázdvorilosÈ. TakÏe, ão nám ch˘ba?

Spisovateº Martin Homza v Uhor-sko-poºskej kronike uviedol o na‰ichpredkoch, Ïe nechcú maÈ pánov.A tak posledn˘m na‰im (sloven-sk˘m?) panovníkom bol Svätopluk.Potom uÏ len cudzím sme dokázalislúÏiÈ. Do konca monarchie, ale aj povzniku ãesko-slovenského ‰tátu.Zvykli sme si, no nie v‰etci. BáseÀ Morho! iste nevznikla bez citov˘ch po-hnútok. Básnikove ver‰e „voº tyrad‰ej nebyÈ, ako byÈ otrokom“, silne

rezonovali v slovenskej spoloãnosti.Ako ‰kolopovinné deti sme ichmemorovali aj v b˘valej âesko-Slo-venskej republike a netu‰ili sme, Ïenie sme slobodní. Literatúra faktuo slovensk˘ch dejinách mohlavychádzaÈ iba v zahraniãí.

Zdalo by sa, Ïe hladní po vlast-n˘ch dejinách otvoríme stavidlá infor-movanosti dokorán. Ale my nie. HociuÏ dvadsaÈ rokov máme vlastn˘ ‰tát,dozvuky nesvojprávneho konanianás neopú‰Èajú. Mlad˘ch historikov,nezaÈaÏen˘ch ideologick˘mi vplyvmi,odsudzujeme práve preto, Ïe opú‰-Èajú líniu neslobodn˘ch vedcov. Keìsa napriek tomu dostane k ãitateºomkniÏka, v minulosti úpenlivo stráÏenáPrahou pred slovensk˘m ãitateºom,nájde sa dosÈ otrock˘ch du‰í, ochot-

n˘ch vyhlásiÈ obyãajn˘ patriotizmusza nebezpeãn˘ extrémizmus. Keìvznikne organizácia slovensk˘chspisovateºov, okamÏite k nej pribud-ne protipól. Podobné je to s novinár-skou branÏou, s odbormi, ale úprim-ne, nie aj s politick˘mi väzÀami?Akoby neviditeºná ruka z pozadiabránila jednote, za ktorú sa Slovácidokonca modlia...

Na Slovensku viac ako kedykoº-vek v minulosti sú vítaní novinári –americkí vlastenci, kÀazi – kritici cirkvi,politici – obdivovatelia západnej kul-túry. A tak pomaly, ale isto, strácamepevnú pôdu pod nohami. Rozpadá-vajú sa nám rodiny, v uliciach trium-fuje inakosÈ, história je tabuizovanátéma, lúza ovládla médiá. A moc???Nech˘ba nám náhodou moc?

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Dá sa hlbšie klesnúť?

SVED_09 s.2_3 1.4.04 7:35 Stránka 3

Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR pripravuje do-kument Stratégia ochrany a podpory ºudsk˘ch právv Slovenskej republike. Podºa hovorcu MZV SRBorisa Gandela návrh na vypracovanie Celo‰tátnejstratégie ochrany a podpory ºudsk˘ch práv v SR bolschválen˘ uznesením vlády ã. 717/2011. MaticaSlovenská zareagovala na tento dokument a poslalaministrovi zahraniãn˘ch vecí Miroslavovi Lajãákoviotvoren˘ list, v ktorom vyslovuje hlboké znepokoje-nie nad nov˘mi trendmi v oblasti ºudsk˘ch práv,ktoré podºa nej nemusia vÏdy znamenaÈ pokrok.

V úvode listu sa uvádza: „...ako ãlenovia kultúrno-his-torickej in‰titúcie, ktorá si hlboko ctí tradiãné hodnoty postároãia uctievané na‰imi predkami, so znepokojením sle-dujeme nastupujúci trend dehonestácie rodiny, neetickézásahy do v˘chovy a vzdelávania detí a ìal‰ie tendencie,ktoré k nám prenikajú zo Západu, a, Ïiaº, premietli sa ajdo návrhu nového strategického programového doku-mentu pre oblasÈ ºudsk˘ch práv.“ MS ìalej pripomína mi-nistrovi, Ïe nové trendy v Nórsku spôsobili tolerovanieincestu a pedofilné zneuÏívanie detí vo vlastn˘ch rodi-

nách. ·védsky experiment v˘chovy zakazuje tradiãné roz-právky a uÏ od ‰kôlky ich nahrádza povinná gender litera-túra, kde princ hºadá princa, aby si ho vzal za muÏa.V Nemecku sexuálna v˘chova vedie detí uÏ v ‰kôlkachk tomu, by sa intímne dot˘kali a uspokojovali. Ak matkyodmietnu úãasÈ svojich detí na takejto sexuálnej v˘chove,hrozí im trest odÀatia slobody 40 dní a pokuta tisíc eur.ëalej v liste ministra upozorÀujú na „trendy z viacer˘chzápadn˘ch ‰tátov po homosexualite tolerovaÈ aj pedofiliu(súd v Holandsku dovolil pôsobenie pedofilnej organizá-cie, trend v niektor˘ch ‰tátoch uzákoniÈ manÏelstvá s deÈ-mi), zoofíliu (staÈ o zoofílii v obãianskom kódexe Fínska,verejné domy pre zoofilov v Nemecku) a ìal‰ie 'netradiã-né' správanie, ão sa premieta do faktu, Ïe uãebnicesexuálnej v˘chovy, oficiálne materiály a v˘chovnéodporúãania preberajú pedofilnú ideológiu, defi-nujú dieÈa ako sexuálnu bytosÈ s právom 'uÏívaÈ si'a 'rozvíjaÈ' fakticky od narodenia tento 'osobnostn˘rozmer' atì.“

Politickí väzni ZPKO sa stotoÏÀujú s listomMatice slovenskej ‰éfovi diplomacie a pripájajú sak jeho signatárom. redakcia

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Neničme rodinu

� Predsedníctvo PV ZPKO uloÏilo za úlohu Jánovi Ko-‰iarovi zriadiÈ vlastnú internetovú stránku.

� Predsedníctvo PV ZPKO postúpilo na rie‰enie Republiko-vej kontrolnej komisii konanie predsedu poboãky KazimíraKrivo‰a, ktor˘ uverejnil na internetovej stránke text dehonestu-júci zvolen˘ch ãlenov predsedníctva na XI. sneme PV ZPKO.Znel : „Zo snemu PV ZPKO, ktor˘ sa konal 5.6.2013 v Bratisla-ve sa stala fra‰ka, pri ktorej vo vedení organizácie ostali tí istíºudia úzko prepojení so ·tátnou bezpeãnosÈou.“

� Predsedníctvo zobralo na vedomie list Kancelárieprezidenta SR, v ktorom oznámila, Ïe minister vnútra SRdal prísºub na objektívne posúdenie poÏiadavky PVZPKO.

� Predsedníctvo poÏiadalo INTER ASSO o zníÏenieãlenského príspevku z 500 na 50 eur roãne.

� Predsedníctvo zobralo na vedomie ukonãenie pra-covného pomeru s RNDr. Petrom Bielikom.

� Predsedníctvo 17.7.2013 odsúhlasilo zmenu rozpoãto-v˘ch zmluvn˘ch záväzkov na základe dotácie, potvrdenej MVSR 17.7.2013.

� Predsedníctvo rozhodlo o konaní najbliωej repub-likovej rady. Bude sa konaÈ v Bratislave.

� Predsedníctvo 31. 7.2013 schválilo prerozdelenie finanã-n˘ch zdrojov a rozhodlo o rozdelení finanãn˘ch prostriedkovna mzdy takto: predseda A. Tarnóczy a podpredseda A. Malac-k˘ odovzdajú ãistú mzdu za obdobie január – jún 2013 (júnv hodnote 50%) do pokladne ako dar na ãinnosÈ organizácie.Po tomto termíne budú odhlásení zo sociálnej i zdravotnejpoisÈovne. Ostatní pracovníci predsedníctva budú vyplatenípodºa platn˘ch pracovn˘ch zmlúv do 31.5.2013, za mesiac jún50%. Z ãistej vyplatenej mzdy dobrovoºne prispejú na ãinnosÈorganizácie, ão bude uverejnené vo Svedectve. Od 1.6.2013

bude pracovníkom predæÏená pracovná zmluva do 30.9.2013s 50% mzdou. Po tomto termíne budú zamestnanci predsed-níctva odhlásení zo zdravotnej i sociálnej poisÈovne.

Predsedovia poboãiek v jednotliv˘ch regiónoch, ktorí majúpodpísanú dohodu o pracovnej ãinnosti, budú podºa nej vypla-tení len za druh˘ ‰tvrÈrok; následne budú odhlásení zo zdravot-nej i sociálnej poisÈovne.

Predsedníctvo upozorÀuje na skutoãnosÈ, Ïe rozpoãet narok 2013 je zostaven˘ na základe zníÏenej dotácie tak, aby bo-li zabezpeãené platby najzákladnej‰ích potrieb organizácie dokonca roku 2013. V rozpoãte na tlaã a expedíciu Svedectva primesaãnej periodicite ch˘ba 1300 eur. Predseda A. Tarnóczy sazaviazal uhradiÈ ch˘bajúcu sumu, aby Svedectvo vy‰lo kaÏd˘mesiac.

Na ãinnosÈ regionálnych organizácii PV ZPKO sa nena‰liprostriedky a preto predsedníctvo Ïiada predsedov regionál-nych organizácii, aby hºadali moÏnosÈ získaÈ prostriedky aspoÀna úhradu za telefónne poplatky.

V septembri Predsedníctvo PV ZPKO prehodnotí úspornéopatrenia a rozhodne o ìal‰ích krokoch.

� Na republikovej rade odovzdá predsedníctvofunkcionárom novelizované stanovy.

� Predsedníctvo uloÏilo A. Tarnóczymu za úlohu poÏiadaÈpredsedu NR SR o prijatie.

� Predsedníctvo uloÏilo vypracovaÈ termínovníkpietnych zhromaÏdení podºa regiónov. Na pietnespomienky pri pamätn˘ch tabuliach a pomníkoch poz˘-vaÈ mládeÏ a prostredníctvom referátov ich oboznamo-vaÈ s totalitn˘m obdobím.

� Predsedníctvo navrhuje regionálnym organizáciám, abyvytypovali politick˘ch väzÀov b˘valého reÏimu a pripravili ichna literárne spracovanie spomienok.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

SVED_09 s.4_5 1.4.04 7:42 Stránka 2

V Ko‰iciach, rovnako ako na in˘ch miestach Sloven-ska, si obãania 21. augusta pripomínajú v˘roãie vstupuspojeneck˘ch vojsk na územie vtedaj‰ieho âeskosloven-ska. Dôvodom okupácie, alebo internacionálnej pomoci,ako inváziu vojsk naz˘vala komunistická moc, bolo zasta-viÈ obrodn˘ proces. Tankami. Tohto roku v Ko‰iciach od-haºovali novú tabuºu s doplnen˘mi menami obetí tejto in-vázie. Organizátorom bolo mesto Ko‰ice, ktoré pozvalo ajorganizáciu PV ZPKO. T˘m viac prekvapil moderátor po-dujatia, keì medzi prítomn˘mi privítal KPVS, no PV ZPKOnespomenul. Navy‰e, predsedu KPVS Vincenta Samuely-ho vyzval, aby predniesol príspevok. Ko‰ickému magist-rátu zrejme robí protokol problém. Veì aj poslanca NR SRprivítali ako posledného spomedzi hostí, hoci mal z nichnajvy‰‰iu funkciu.

Vincent Samuely je predsedom regionálnej organizá-cie KPVS podobne ako je ·tefan Novák predsedom ko‰ic-kej regionálnej organizácie PV ZPKO. Mesto aj v minulostiurobilo rovnakú chybu, na ão ich ·tefan Novák upozornil.Aj napriek prísºubu, opätovne pre mesto jestvuje lenKPVS, organizácia, ktorá vznikla v roku 1999 odchodom16 percent ãlenov z pôvodnej organizácie. Oficiálny pro-test za PV ZPKO na mieste primátorovi mesta Richardovi

Ra‰imu predniesla ‰éfredaktorka ãasopisu Svedectvo EvaZelenayová. Delegácia PV ZPKO v zloÏení ·tefan Novák,Mária Dvorãáková a Jozef I‰tok poloÏila k pamätnej tabu-li kyticu kvetov. (ez)

V Ko‰iciach sa 22. septembra usku-toãní Národn˘ pochod za Ïivot. Bude vy-vrcholením deväÈdÀovej duchovnej prí-pravy in‰pirovanej akciou Mladí za rodi-nu. Do Ko‰íc bude pri tejto príleÏitostiv sobotu 21. septembra predpoludnímz Bratislavy vypraven˘ ‰peciálny vlak,v ktorom bude pripraven˘ aj sprievodn˘program pre skupiny i jednotlivcov.NaspäÈ pôjde v nedeºu, po skonãenípochodu. Hlavn˘ organizátor podujatia -

Konferencia biskupov Slovenska rátas úãasÈou niekoºko desiatok tisíc ºudí.V doteraj‰ej histórii ide o najväã‰í pocho-dov za rodinu ãi Ïivot.

V piatok 20. septembra sa uskutoãníekumenická bohosluÏba slova v evanje-lickom chráme na Mlynskej ulici za úãastiviacer˘ch biskupov a predstaviteºov mes-ta. V sobotu 21. septembra programvyvrcholí celonoãnou adoráciou predEucharistiou v Ur‰ulínskom kostole. V ne-

deºu 22. septembra budú predpoludnímnedeºné bohosluÏby vo v‰etk˘ch kosto-loch, ktoré budú celebrovaÈ biskupi. Od12.30 hod. bude na Hlavnej ulici mode-rovan˘ hudobn˘ program a o 14.30 hod.sa zaãne Národn˘ pochod za Ïivot.

Predsedníctvo PV ZPKO odporúãasvojim ãlenom zúãastniÈ sa pochodua dokázaÈ, Ïe sme národom, ktor˘ si ctídôstojnosÈ kaÏdého ºudského Ïivota.

(zl)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Regionálna organizácia PV ZPKO v Ko‰iciach si uctilapamiatku obetí 21. augusta 1968. V centre mesta pri-mátor Ko‰íc Richard Ra‰i odhalil novú pamätnú tabuºu.

Foto Mária Dvorãáková

Ignorantstvo nestrpíme

Národný pochod za život

V sobotu 31. augusta sa v Leopoldove, pri pamätnej tabuli nespravodlivo a proti-právne väznených obetí komunistického režimu, uskutočnila tradičná pietna spomienkaza účasti takmer 40 členov PV ZPKO z celého Slovenska. Predseda organizácie ArpádTarnóczy vyjadril vďaku za účasť a ocenil najmä skutočnosť, že v čase, keď sa šetrenieštátu nepriaznivo prejavilo aj na organizácii PV ZPKO, účasť prekonala vlaňajšiu. Pri-pomenul, že mnohí z politických väzňov strávili svoju mladosť za múrmi leopoldovskéhoväzenia a usilujú sa zanechať stopu prostredníctvom organizácie politických väzňov.

K prítomným sa prihovoril tiež predseda bratislavskej pobočky PV ZPKO Ján Košiar.„Je smutné, že jestvujú tri organizácie politických väzňov a nie sme tu spolu,“ povedala vyslovil názor, že to je už zrejme náš, slovenský osud. Celý príhovor Jána Košiarauverejníme v budúcom čísle Svedectva.

Položením vencov k pamätnej tabuli obetí komunistického režimu a k pamätníkupríslušníkov Ústavu ZNV, ktorí tragicky zahynuli pri výkone služby v roku 1991, satohtoročná pietna spomienka skončila. redakcia

SVED_09 s.4_5 1.4.04 18:02 Stránka 3

Pohrebné obrady zosnu-lého Janka Ko‰úta na Mar-tinskom cintoríne v Bra-tislave vykonal dp. Ján Ko-‰iar, predseda poboãky PVZPKO v Bratislave. V prího-vore pripomenul svedectvoJanka Ko‰úta, ktoré zane-chal najmä v knihe Cezãerven˘ oãistec.

„Ani zviera nedokáÏe preÏiÈ to,ão dokáÏe ãlovek. V nemeck˘chkoncentrákoch boli ºudia odsúdenína r˘chlu smrÈ: Do plynu a do pece.My sme boli odsúdení na pomalúsmrÈ. Totálnym vysílením.“ JankoKo‰út pochádzal z Vígºa‰a, poslednéroky Ïil v Bratislave. DoÏil sa poÏeh-naného veku 87 rokov, z ktor˘chv‰ak vy‰e 8 rokov preÏil v trestane-ck˘ch táboroch v systéme GULAGv odºahl˘ch oblastiach Sovietskehozväzu, teraj‰ieho Ruska.

Ján Ko‰út bol obvinen˘ za ná-stup na povinn˘ v˘cvik do Sloven-skej armády a následne v rokoch1945 -1953 Sovietmi odvleãen˘ naSibír, do Gulagu.

Ústav pamäti národa na svojejoficiálnej stránke síce uvádza iba po-ãet 7422 ºudí odvleãen˘ch do Rus-ka, ale tento zoznam je len zlomokskutoãného stavu.

Profesor Milan ëurica vo svojejknihe Dejiny Slovenska a Slovákovsa v‰ak odvoláva na fakty a údajepriamo z obdobia rokov 1944-1945,konkrétne aj na v˘poveì Dr. JozefaMikulu pred kongresov˘m v˘boromUSA, v ktorej sa uvádza, Ïe iba v pr-vom mesiaci po obsadení Sovietiodvliekli 38 000 Slovákov. NKVDspolu so sovietskym vojskom na na-‰om území robili "oãisÈovacie" ak-cie: Od októbra 1944 do júna 1945takto deportovali do ZSSR 40 000 aÏ60 000 slovensk˘ch obãanov.

JUDr. Dárius Rusnák, ktor˘ tútootázku ‰tudoval v Moskve zistil, Ïev archívoch NKVD je evidovan˘ch69 000 obãanov zo Slovenska

zajat˘ch na Slovensku a odvleãe-n˘ch do ZSSR

Dovolím si uviesÈ niekoº-ko úryvkov svedectva JankaKo‰úta:

Beriovská zásada - „MÀa súdilvojensk˘ tribunál. Bez obhajoby, bezmoÏnosti odvolania sa. Ale pred v˘-sluchom ma upozornil jeden mlad˘Bielorus, Ïe na v‰etko pritakaj a sov‰etk˘m súhlas, v‰etko podpí‰, lebotu platí zásada: Nepodpí‰e‰, to jeguºka! Podpí‰e‰, e‰te tro‰ka poÏije‰!A Beriovská zásada bola: UkáÏtenám ãloveka a my si ho sami obviní-me! Takto potom vyzeral cel˘ v˘-sluch aj súd.“

Zákon podsvetia - „Na severeGULAGU som bol spolu s kriminál-nikmi, s banditmi. Ozaj ÈaÏko bolopreÏiÈ kaÏd˘ jeden deÀ. Títo bili, tækli,okrádali nielen kuchyÀu, ale aj svo-jich spoluväzÀov. Oni Ïili podºa svo-jej zásady: Nám sa nepatrí pracovaÈ!To bol zákon podsvetia. Ty zdochnidnes, ale ja zajtra.“

Návrat domov - „Odtiaº somsa potom vrátil domov pred Viano-cami 1953. Keì som vystúpil z vla-ku, vzdychol som si: V teba Panesom dúfal! Aj sa mi viacerí známiobãania priznali, Ïe kedykoºvek spo-menuli mojej mamiãke moje meno,rozplakala sa. A to trvalo dlhé roky.A skutoãne, keì som vchádzal dodvora, bola predo mnou starenkaa to bola moja mamiãka.“

A cel˘ ìal‰í Ïivot aÏ do no-vembra 1989 to nemal ºahké, bola ostal obãanom druhej kategó-rie. Ale svedectvo o tom vydal.Kto mal a má záujem, vedel ktobol Ján Ko‰út. Vìaka Ti za to,mil˘ priateº, lebo to bolo svedec-tvo o umuãení Krista Pána v 20.storoãí. Iba sám Boh vie, koºkízahynuli v sovietskych gulagoch.Dne‰n˘ ãlovek by na to akosinajrad‰ej zabudol.

Redakãne krátené

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

6

Spomíname na Janka Košúta

Posledná rozlúãka s najbliωími. Foto ·tefan Vidliãka

Ján Ko‰út Foto ·tefan Vidliãka

SVED_09 s.6_7 1.4.04 7:53 Stránka 2

Posledná rozlúãka s ãle-nom bratislavskej poboãkyPV ZPKO Jánom Ko‰útomsa konala na Martinskomcintoríne v Bratislave 25.júla t.r. Pred pohrebn˘mobradom zádu‰nú svätúom‰u v kostole Kráºovnejrodiny na Teplickej uliciv Bratislave celebroval J. E.Jozef Haºko, bratislavsk˘pomocn˘ biskup. V homíliiokrem iného povedal:

Preãítali sme evanjeliov˘ príbeh,ktor˘ sa najãastej‰ie ãíta na pohreboch,lebo nám evanjelista predstavuje istúmodelovú situáciu, v ktorej akoby smeboli aj my prítomní. Vieme si predstaviÈ,ão preÏívala Marta, ktorá s bolesÈouprichádza k JeÏi‰ovi, aby mu povedala,to, ão preÏíva po smrti svojho brataLazára.

Po JeÏi‰ovom zm⁄tvychvstaní sav‰etky tieto situácie, okolnosti, ako ke-by vyÏiarili do budúcnosti, ako posol-stvo pre v‰etk˘ch, ktorí budú maÈ tieisté pocity bolesti nad odchodom blíz-keho ãloveka.

âiÏe JeÏi‰, tu a teraz, v tejto kon-krétnej na‰ej situácii, keì odprevádza-me ná‰ho zosnulého brata Jána, vámhovorí, nám hovorí: Tvoj brat vstane,bude ÏiÈ, áno bude ÏiÈ. O to viac, Ïenበbrat Ján, poãas svojho Ïivota, keìverejne hovoril o tom ão zaÏil v najbo-lestnej‰ích situáciách svojho Ïivota,veril, Ïe existuje zm⁄tvychvstaniea sústavné zm⁄tvychvstávanie!

To je posolstvo, drahí bratia a sest-ry, aj pre súãasnú dobu. Keì rozjíma-me nad smrÈou, nad smrÈou blízkehoãloveka, navy‰e ãloveka, ktor˘ verilv zm⁄tvychvstanie uprostred tmy a hru-bosti, je to posolstvo pre nás, aby smesa nepoddávali nikdy letargii a bezná-deji, lebo Boh je Bohom Ïiv˘ch. Bohchce, aby sme aj uprostred najÈaωíchsituácií, keì sa nám zdá, Ïe sme na

najhlb‰om dne pocítili, Ïe práve tam jeodrazov˘ mostík k tomu, aby smerástli a prehlbovali sa.

Nበzosnul˘ brat Ján vo svojej v˘-povedi hovorí ako o zázraku, o mla-dom muÏovi, ktor˘ v prostredí, kde sanijaké kresÈanské symboly nedovoºova-li, kde preÏehnaÈ sa bolo nebezpeãné,kde ak˘mkoºvek spôsobom prejavovaÈgestá a znaky viery bolo nemysliteºné,bol mlad˘ muÏ, ktor˘ nezakr˘vane no-sil na krku ruÏenec. Ako ‰tít. RuÏenec,v ktorom sa opakovane modlíme:„Pros za nás hrie‰nych, teraz i v hodinesmrti na‰ej, amen.“

Ten mariánsky ‰tít Sedembolestnej,ktorá stojí pod kríÏom a vie, Ïe ten, ktona Àom zomiera, je Synom Najvy‰‰ie-ho, ten ‰tít, ten ruÏencov˘ ‰tít je to, ãochráni, a to, ão nበzosnul˘ nazval zá-zrakom. Zázrakom, Ïe Pán aj v tejto si-tuácii bol prítomn˘.

A opäÈ je to posolstvo aj pre na‰udobu - veriÈ tej, ktorá stála pod krí-Ïom, Ïe je nielen Sedembolestná aleSedemradostná, lebo t˘ch sedem bo-lestí, ktoré preÏila do zm⁄tvychvstania,bolo naplnením t˘ch siedmich túÏob,ktoré ako matka preÏívala vo vzÈahu

k Ïivotu, k smrti a k novému Ïivotusvojho Syna.

âiÏe, preÏívame veºmi zvlá‰tneokolnosti, Ïe ten, ktorého pochováva-me, je ak˘msi slávnostn˘m kazateºomvìaka svojej v˘povedi, ktorú mohli vi-dieÈ a poãuÈ stovky, tisíce, ba desaÈtisí-ce divákov. Toto nech vás, drahí bratiaa sestry, najbliωí ná‰ho zosnulého bra-ta Jána, napæÀa hlbokou vnútornouvyrovnanosÈou. Vበblízky veril, a jemuhovorí JeÏi‰: „Ty vstane‰ z m⁄tvych!Poì, poì a zaujmi príbytok, ktor˘ somti pripravil, a v ktor˘ si veril aj v t˘ch naj-Èaωích situáciách!“

Existuje svedectvo o na‰om zosnu-lom bratovi Jánovi, ako poãas celonoã-nej adorácie dlhé hodiny spoãíval predeucharistick˘m Kristom. Preto dne‰náeucharistická slávnosÈ ako keby zmazá-vala bariéry ãasu, priestoru a my, akokeby sme sa zdvihli tam, kde hovorímepo v˘zve: Hore srdcia! Máme ichu Pána! U Pána, ktor˘ vstal z m⁄tvych,u Pána ktor˘ Ïije, u Pána, ktor˘ posilÀu-je t˘ch, ktor˘ch ateizaãné reÏimyrôzneho druhu chceli zahnaÈ do kútasmrti. Tak˘ neexistuje pre t˘ch, ktoríveria v Ïivého Krista.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

7

Zádu‰nú sv. om‰u celebroval bratislavsk˘ pomocn˘ biskup Jozef Haºko.Foto Foto ·tefan Vidliãka

Nepoddávať sa letargiia beznádeji

SVED_09 s.6_7 1.4.04 7:53 Stránka 3

V˘hºad obãianskeho zdruÏeniaPV ZPKO do budúcnosti.

Cieºom je prerokovaÈ a navrhnúÈbudúcnosÈ PV ZPKO, ich perspektívupre ìal‰ie volebné obdobie, odporuãiÈopatrenia na schválenie snemom v roku2013.

Problémom súãasnej organizaãnejsituácie PV ZPKO je vysok˘ vekov˘ prie-mer, ktor˘ silne ovplyvÀuje úbytokzákladn˘ch ãlenov PV ZPKO, teda poli-tick˘ch väzÀov komunizmu. Tento stavje nezvratn˘ a preto vyÏaduje zásadnérie‰enie, ktoré je nevyhnutne spojenés realizáciou vnútorného organizaãné-ho opatrenia, o ktorom môÏe rozhod-núÈ jedine snem, ako najvy‰‰í orgán PVZPKO. Prípadn˘ odklad prerokovaniat˘chto otázok by mohol maÈ za násle-

dok existenãné problémy PV ZPKO, kto-ré by uÏ neboli rie‰iteºné. Musím

zdôrazniÈ, Ïe tieto existenãné problémysú uÏ dnes, pretoÏe financovanie na‰ejorganizácie je na m⁄tvom bode. Dotá-cia z Ministerstva vnútra na ãinnosÈ or-ganizácie doteraz nie je Ïiadna, a podºapredpovedí pracovníkov ministerstvabude sa rie‰iÈ v „dohºadnej dobe“. Tátodohºadná doba trvá uÏ 5 mesiacov.

Tento organizaãn˘ zámer jekoncipovan˘ pre ‰irokú diskusiupolitick˘ch väzÀov PV ZPKO.

Dôvodová správa:PV ZPKO je právnym a ideov˘m ná-

stupcom Klubu b˘val˘ch politick˘chväzÀov K 231 z roku 1968. Ide o poli-tick˘ch väzÀov ‰tyridsiatych, päÈdesia-tych a ‰esÈdesiatych rokov.

Pokraãovanie na 12. strane

V bratislavskom Krematóriu smesa 25. júla t. r. rozlúãili so ZoltánomKulá‰om, ãlenom bratislavskej po-boãky PV ZPKO. Pohrebn˘ obrad vy-konal dp. Ján Ko‰iar, predseda brati-slavskej poboãky PV ZPKO. Z jehopríhovoru vyberáme:

„Kto stratil majetok, nestratilveºa. Kto stratil slobodu, stratilmnoho. Kto stratil vieru, stratilv‰etko.“ Tieto slová ãítame na prvejstrane kaÏdého ãísla ãasopisu Sve-dectvo, ktor˘ vydávajú Politickí väzni- Zväz protikomunistického odboja.A nበzosnul˘ priateº, otec a star˘otec Zoltán Kulበbol trpiteºom zavieru, politick˘m väzÀom komunistic-kého reÏimu.

Pre svoje náboÏenské presvedãe-nie, pre odmietanie komunistickéhosystému, ãi pre svoje vlastenecké po-stoje mnohí ºudia skonãili na popra-viskách a v Ïalároch. âlovek totiÏ,kaÏd˘ jeden z nás, bol stvoren˘ Bo-hom na jeho obraz a podobu. A ná‰Zoltán si bol toho plne vedom˘ vÏdy,

za kaÏd˘ch okolností. V ÈaÏk˘ch Ïalá-roch Leopoldova a Jáchymova, aj ponávrate z väzenia, keì práve pretoostal obãanom druhej kategórie.

Îivot je veºk˘ BoÏí dar. Nikto sasám na svet nep˘tal, v‰emohúci Bohnás povolal k Ïivotu a iba Pán Bohvie a pozná, kedy sa na‰a pozemskápúÈ skonãí. Akokoºvek dlh˘ je ºudsk˘Ïivot, je to iba krátky ãasov˘ úsekv porovnaní s veãnosÈou. Aj nበZol-

tán sa doÏil poÏehnaného veku, 85rokov. Prekroãil teda vek, o ktoromhovorí Ïalmista: „Vek ná‰ho Ïitia je70 rokov, 80 pre t˘ch silnej‰ích.“Nech je za to Pán Boh osláven˘.

JeÏi‰ pred dvetisíc rokmi pove-dal Marte, Lazarovej sestre: ja somVzkriesenie a Îivot, kto verí vo mÀa,bude ÏiÈ, aj keì zomrie. A sp˘tal sajej: verí‰ tomu? A robí to tak aj tua p˘ta sa to aj nás. Veríte tomu, Ïe jasom BoÏí syn, Ïe mám moc nad va-‰im Ïivotom? Veºa závisí od toho,akú mu na túto otázku dáme odpo-veì. V tom spoãíva hlavn˘ a jedin˘dôvod veriÈ, Ïe Ïivot na tejto zemismrÈou nekonãí, Ïe smrÈ nie je defini-tívnym koncom v‰etkého, ale je lenbránou do veãnosti.

Nech je nám teda aj spomienkana ná‰ho brata Zoltána, ktorá vÏdyostane v na‰ich srdciach, povzbude-ním vo viere, Ïe milostiv˘ a dobrotiv˘Boh je mocnej‰í ako smrÈ, a Ïe právenበPán JeÏi‰ Kristus je Cesta, ktoráaj cez smrÈ vedie do veãného Ïivota.

Redakãne krátené

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

8

Rozlúčka so Zoltánom Kulášom

Zoltán KulበFoto archív

Podpredseda PV ZPKO Anton Ma-lack˘ oboznamoval delegátov XI.snemu so svojím príspevkom.

Foto Vlastimil Morávek

Príspevok podpredsedu PV ZPKO Antona Malackého na XI. sneme

Organizačný zámer

SVED_09 s.8_9 1.4.04 7:54 Stránka 2

Pokiaº my sme uÏ dlhé desaÈroãia nauãeníbrániÈ svoju identitu – najsamprv proti Maìa-rom, neskôr proti âechom, väã‰ina západnejEurópy mala v tomto ohºade Ïivot oveºa jedno-duch‰í. Aj preto ºudia zo Západu veºmi ãastonerozumejú tak˘m organizáciám ako je MaticaSlovenská. Ale – v‰elião sa uÏ zaãína meniÈ.

Hlavne priãinením ºaviãiarskych intelektuálov, ktorí po roku1989 ovládli verejn˘ diskurz a svoje globalistické ciele uÏ zaãí-najú presadzovaÈ nielen chytráckou propagandou, ale uÏ ajnezakryto totalitne. V‰etky demokratické pravidlá, na ktoré sadonedávna odvolávali, uÏ sú im odrazu na Èarchu. Jednoducho– neokominterna sa cíti taká silná, Ïe sa uÏ prestala pretvaro-vaÈ. Totalitné metódy zaãali presadzovaÈ najmä odvtedy, keìãoraz viac obãanom zaãalo dochádzaÈ, Ïe napríklad ich ideamultikulturalizmu (MK) nie je niã iné, ako nenávistná snaha zni-ãiÈ Európu aj s jej tradíciami a vygumovaÈ ju z histórie. Okremtoho, Ïe majú v rukách rozhodujúce médiá, kde bez argumen-tov „chirurgicky“ operujú pomocou kyjaka, ktor˘ si sami vy-strúhali s názvom „extrémizmus“, organizujú a platia aj svojeúderky, ktoré z neznámych dôvodov nazvali „antifa“, kde má-me novodob˘ fa‰izmus ako na dlani, aj s jeho nezakryt˘miv˘zvami k brutálnemu násiliu. Nezávislí intelektuáli na toto po-ukazovali uÏ dávnej‰ie, no keìÏe masmédiá ich nepustia k slovu(ani u nás), zostalo to len v takej intelektuálnej rovine zapadnu-tej diskusie, ktorá nikdy nevyvolala nejak˘ mimoriadny dosah.No so zv˘‰en˘m tlakom globalistov zaãína postupne rásÈ aj od-por. A zaãali sa zobúdzaÈ a dokonca organizovaÈ uÏ aj mladí,o ktor˘ch si novodobí vládcovia mysleli, Ïe sú uÏ dávno spoºah-livo spacifikovaní pomocou pop music, Hollywoodu a drog.

Domy identityJedno z tak˘chto hnutí, ktorému sa zatiaº podarilo najviac

zviditeºniÈ, je francúzske identitárne hnutie „Bloc Identitaire“.Jeho zaãiatky sa kladú e‰te do roku 2003. V roku 2004 skupinamimoparlamentn˘ch aktivistov v Nizze otvorila „Dom identity“,neskôr nasledovali strediská v Lyone a v Nimes. Identitu defi-novali ako trojnásobnú príslu‰nosÈ: k regiónu, národu a Európe.V roku 2009 dokonca zorganizovali medzinárodné stretnutie„Convention identitaire“ v Orange a my‰lienky identitárnehohnutia sa zaãali postupne roz‰irovaÈ aj do ìal‰ích krajín. Identi-tárne hnutie sa struãne definuje ako celoeurópske hnutie mla-d˘ch na zachovanie etnokultúrnej identity. Poukazujú na ne-bezpeãenstvá masového prisÈahovalectva a postupné napredo-vanie islamu. ZdôrazÀujú demokratické základy a ‰peciálne sadi‰tancujú od rasizmu a nacizmu. Poukazujú na absolútnu ab-senciu demokracie pri presadzovaní MK, ktoré hraniãí s totalita-rizmom. Veºmi jednoducho argumentujú, Ïe práve identita jezákladn˘ kameÀ zachovania rôznosti. Ako znak vyhovujúci kaÏ-dému Európanovi si vybrali okrúhly ‰tít SparÈanov z filmu 300,na ktorom je ‰tylizovaná grécka lambda, prvé písmeno slova„Lakedaimon“, ão je grécke pomenovanie Sparty. Netreba há-dam veºmi pripomínaÈ, Ïe film je o hrdinskom boji Európanovproti ázijsk˘m votrelcom.

Žiaduce provokácieKeìÏe je to hnutie mlad˘ch, nielenÏe obãas cituje aj v‰ade-

prítomnú pop kultúru, ale zachováva si aj mladú myseº, takÏeich akcie a protesty sú kreatívne a provokatívne, rovnako akonenásilné a kon‰truktívne. Pre stretnutia rovnako naladen˘chmlad˘ch sa usporadúvajú letné tábory. Naposledy zaãiatkomaugusta 2013 v Attersee. Jednou z najznámej‰ích akcií bola 20.decembra minulého roku, keì skupina aktivistov obsadila stre-chu rozostavanej me‰ity v Poitiers. Medzi vystaven˘mi plagátmisa vynímal ten s ãíslom 732, ão je rok, keì Karol Martel v bitkepri Poitiers zastavil islamskú inváziu. Ich hlavná poÏiadavka bola,aby o stavbe me‰ity prebehlo ºudové hlasovanie. IbaÏe stráÏco-via demokracie ‰tyroch aktivistov hneì aj zatkli, ão vyvolalobúrku protestov a solidárne akcie v celej Európe. Pomerne veºaorganizovan˘ch buniek je uÏ v Nemecku, ale aj v susednom Ra-kúsku. A upozorÀujú na seba ‰t˘lovo – vo Viedni napríklad sku-pina mlad˘ch zorganizovala „Hardbass Mass–Attack“, keìv októbri 2012 za zvukov „bass & drums“ tancovali pred stre-diskom Caritas pod heslami ako „vybasovaÈ multikulti“, „roz-tancujme toleranciu“, ... Samozrejme, Ïe od neomarxistov saim u‰li iba nadávky a hrozby, najmiernej‰ia o „taneãnom rasiz-me“. Nedávno dokonca manifestaãne obsadili viedensk˘ kostolvìakyvzdania, kde predt˘m boli „ubytovaní“ emigranti, pod ti-tulom „Obsadenie obsadenia“. Rovné práva pre v‰etk˘ch, nie?Pekn˘ názov mala aj akcia z poslednej zimy vo Francúzsku,keì rozdávali jedlo a ‰aty chudobn˘m pod heslom: „Socialistirozdávajú ilegálom, my chudákom.“

Domy MaticeU nás zatiaº netreba zakladaÈ nijaké identitárne bunky.

Sãasti preto, Ïe islamizácia je u nás iba v plienkach no a potomi preto, lebo uÏ ich na‰Èastie dávno máme v podobe miestnychodborov Matice slovenskej, dokonca aj odbory mlad˘ch mati-ãiarov (OMM). Na druhej strane by neza‰kodilo, keby sa práveoni in‰pirovali svojimi rovesníkmi zo Západu a vniesli do svojichakcií mladícky rozmar a veselosÈ. Napríklad pri v˘roãí úmrtiaM. R. ·tefánika mimoriadne politicky korektne manifestovalipri dehonestujúcej ·tefánikovej soche pod ãesk˘m levom v bra-tislavskej Eurovei. Od mlad˘ch by som skôr ãakal, Ïe prídus nejak˘m ‰apitó, aby ukázali, kam tak˘ lev patrí, prípadne, Ïe·tefánikovi aspoÀ na slávnosÈ obleãú parádny oblek generála.A moÏno ani také mreÏe symbolizujúce ZOO by neza‰kodili.MoÏností, ako zosmie‰niÈ tento potupn˘ symbol ãeskejkolonizácie Slovenska je habadej. A v Bratislave sa podobn˘nachádza aj pred Slovensk˘m národn˘m múzeom...

K ozajstnej mladosti patrí okrem veselosti a otvorenostimysle aj nekompromisn˘ postoj, lebo ho e‰te nenahlodali Ïiad-ne popáleniny. Aj provokácia, ktorá ukazuje, Ïe sa nevzdáva-me, Ïe máme oãi stále v rovnakej v˘‰ke ako protivník. To lenstarci sú plní kompromisov a vyãkávania. K plnohodnotnémuÏivotu, aj politickému, potrebujeme obidva postoje – stareckúskepsu rovnako ako mladícke nad‰enie. A momentálne námtoho nad‰enia treba viac neÏ v‰eobecne roz‰irovanej skepsy.

Ján Liteck˘ ·veda

KULTÚRA

9

Tancujúca identita

SVED_09 s.8_9 1.4.04 7:55 Stránka 3

Keì sme sa s Fridri-chom Fritzom stretliv Martine, kde Ïije v rodi-ne svojej dcéry, netu‰ilisme, Ïe jeho zdravotn˘stav mu poriadne skompli-kuje spomienky na rokypreÏité v tieni ·tátnej bez-peãnosti. Narodil sa 4.marca 1928 v rodine daÀo-vého úradníka v Pre‰ove,ako druhé z troch detí.Obaja chlapci si zvolilikÀazskú dráhu, no iba An-tonovi sa podarilo naplniÈúmysel. Navzdory reÏimu,tajne vy‰tudoval boho-sloveckú fakultu. Fridrichpo dvoch rokoch ‰túdiana Spi‰skej Kapitule sa uÏdo kÀazského semináranevrátil.

Ako si spomínate na detstvo?Otca ãasto prekladali na nové

miesto, takÏe aj ja som menil ‰koly.Zaãal som v Pre‰ove, pokraãovalv Bardejove a znova som sa vrátil doPre‰ova. TakÏe musel som si zvykaÈna nové prostredie, ale rodiãia námvÏdy dokázali vytvoriÈ pokojnézázemie.

KeìÏe otec bol ‰tátnym za-mestnancom, iste ste netrpelinúdzu.

To nie, ale dosÈ nás vyãerpaloplatenie nájomného. Keì sme sa vrá-tili do Pre‰ova, uch˘lili sme sa do do-mu jedného Ïida, ktor˘ si vyp˘talpriam likvidaãné nájomné. V tom ãa-se sa nám dosÈ ÈaÏko Ïilo. V Pre‰ove

som chodil do ‰koly do roku 1944,k˘m nepri‰iel front. Keì nám zbom-bardovali dom, presÈahovali sme sak oteckovi do Granã Petroviec, kdesa stal správcom majetku. To boloe‰te za prvej Slovenskej republiky.

Ako si spomínate na obdobieprvej republiky?

·esÈ rokov sme Ïili v Slovenskom‰táte a bolo to ideálne prostredie.

V akom zmysle?Mal som iba desaÈ rokov, keì

vznikol, ale bol to ‰tát, ktor˘ námvyhovoval. Dokázali sme sa s nímstotoÏniÈ.

Po vojne ste ‰tudovali ìalej?V Pre‰ove som absolvoval ‰tyri

triedy gymnázia. V roku 1944 uÏNemci ustupovali, keì do‰lo k po-vstaniu. A vtedy Nemci sústrediliv Beharovciach muÏov vo veku nad‰estnásÈ rokov z okolit˘ch obcí. Ob-sadili dedinu a uÏ nás nepustili do-mov. Zobrali nás do Nemecka v tom,v ãom sme práve boli obleãení.

Ako ste sa dostali do Nemec-ka a ão ste tam robili?

I‰li sme pe‰o. Pochodovali smedva t˘Ïdne. Iba v noci. Cez deÀ násukr˘vali v domoch, ktoré predt˘m

NÁŠ ROZHOVOR

10

Za úprimnosť dvadsať rokov

Oslavy sa nezaobídu bez heligónky... Foto archív

Ako mladí seminarista. Na snímke prv˘ zºava. Foto archív

SVED_09 s.10_11 1.4.04 7:56 Stránka 2

vyprázdnili. Bolo nás okolo sto.Za‰ikovali nás na front do Sliezska.

Cestou ste mali ão jesÈ?Na raÀajky nám dali kávu, chlieb,

na obed polievku a tak.âo ste tam robili?Kopali sme zákopy, lebo front sa

vracal späÈ do Nemecka. Robili smena viacer˘ch miestach, v noci. Keìsme pri‰li na ãeské hranice, boli tamRusi. Dali nám kone a voz a poslalidomov. Domov sme sa vrátili 8. má-ja 1945. A v septembri som i‰iel do‰koly. Do gymnázia v Levoãi, kdesom aj zmaturoval v roku 1948.

Hneì ste sa prihlásili na vyso-kú ‰kolu?

Áno, e‰te v tom roku som odi‰ieldo seminára na Spi‰skú Kapitulu.

E‰te sa dalo?E‰te to ‰lo, ale v roku 1950

zatvorili biskupa Jána Vojta‰‰áka,·tefana Barná‰a a rozpustili ‰kolu.V‰etci ‰tudenti sme dostali povoláva-cí rozkaz na vojenãinu do PTP. Jasom odmietol nastúpiÈ.

Preão?Chcel som do‰tudovaÈ. Emigro-

vaÈ a v zahraniãí dokonãiÈ ‰kolu. Bolisme traja.

Asi sa nieão pokazilo?V‰elião. Bol som jedin˘ bohoslo-

vec z Levoãe. Bol som svedkom za-tvárania kÀazov. Mnohí chceli ujsÈ

z republiky. Aj levoãsk˘ farár JozefVojtas, ktorého internovali v Podo-línci. Zaniesol som mu in‰trukcie ná‰-ho plánu na opustenie republikya prázdne obãianske preukazy, alenakoniec odmietol odísÈ. Z Levoãe saza hranice dostal iba pán farár ·tefanPrecner.

Ako ste sa s ním mohlistretnúÈ?

Cez plot. A vy? âo ste robili potom?Zostali sme traja. T˘ÏdeÀ sme

ãakali na sprievodcu, ktor˘ nás malpreviesÈ cez hranicu. Cestovali smevlakom cez âechy do A‰u. Odtiaºsme mali ísÈ uÏ pe‰o. Sedeli smev jednom kupé vlaku, keì pri‰la kon-trola. Moje doklady sa im nezdali, za-drÏali ma. Tváril som sa, Ïe nepatrímk t˘m dvom a oni sa skutoãne cez tiehranice dostali. Ja som skonãil vovy‰etrovacej väzbe v âesk˘ch Bude-joviciach. Bol som tam mesiac.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Nestal sa kÀazom, ale dobr˘m manÏelom, otcom, star˘m otcom... Foto archív

Fritzovci s dcérkou Zuzkou. Foto archív

SVED_09 s.10_11 1.4.04 7:57 Stránka 3

Dokonãenie z 8. stranyPV ZPKO je teda dobrovoºn˘m zdru-

Ïením, ale nestraníckou organizáciouzdruÏujúcou politick˘ch väzÀov spæÀajú-cich podmienky zákonov ã. 119/1990Z.z., 87/1991 Z.z. 125/1996Z .z.,219/2006 Z.z. a 58/2009 Z.z.s v˘-hradn˘m právom t˘chto politick˘chväzÀov. Stanovy jednoznaãne ‰pecifikujúpolitické postavenie t˘chto osôb, pretoobmedzujú ãlenstvo v˘hradne na t˘ch,ktorí boli väznení pre odboj, alebo odporproti komunizmu. Tento lektorát nie jeteda zhodn˘ s v˘poãtom tzv. politick˘chtrestn˘ch ãinov podºa zákona o súdnejrehabilitácii. Cieºom ‰pecifikácie na od-boj (odpor) je snaha pre odlí‰eniecharakteru ãinnosti na protikomunistickúãinnosÈ a ostatnú trestnú ãinnosÈ.Tendencie mnoh˘ch politick˘ch väzÀovodsúden˘ch za obãiansku trestnúãinnosÈ vyuÏiÈ PV ZPKO pre ich ciele, bybolo moÏné takto odfiltrovaÈ. Tentopostup by bolo treba re‰pektovaÈ a niãna Àom do budúcnosti nemeniÈ. Vypl˘vato aj z dotaãnej politiky MV SR, tedafinancovaÈ len politick˘ch väzÀov, ktorísú uvedení v rehabilitaãnom zákone119/1990 Z.z.

Základný pilier PV ZPKO je vyjadren˘ poslaním PV

ZPKO, ktoré zdôrazÀuje politické stano-viská b˘val˘ch politick˘ch väzÀov komu-nistického reÏimu a ochranu ichzáujmov. V Ïiadnom prípade nerátas roz‰írením t˘chto práv a povinností nainé sociálne a spoloãenské organizácie.Posledn˘ch dvadsaÈ rokov sa potvrdzujesprávnosÈ pôvodne stanoven˘ch ideí -v˘hradného postavenia politick˘chväzÀov zúãastnen˘ch na odboji aleboodpore proti komunistickému reÏimu,pretoÏe bez neho by nebolo dosiahnuténaplnenie obãianskych, politick˘ch a so-ciálnych práv i oprávnen˘ch záujmovt˘chto obãanov.

Zmenou Stanov v predchádzajúcichobdobiach bolo umoÏnené ãlenstvo v PVZPKO tieÏ manÏelkám, manÏelom a de-Èom politick˘ch väzÀov bez ohºadu nato, Ïe tieto osoby neboli nikdy politick˘-mi väzÀami. Z tohto ãlenstva im v‰aknevypl˘vajú a ani vypl˘vaÈ nemôÏu

rovnaké práva ako z ãlenstva politick˘chväzÀov. Rozhodne nie je moÏné suplovaÈãlenstvo politick˘ch väzÀov t˘mitoosobami, alebo právomoci, ktoré sú prí-slu‰né len politick˘m väzÀom. PV ZPKOje obãianskym zdruÏením na dobuÏivota politick˘ch väzÀov – ãlenovPV ZPKO. K tomuto hºadisku je po-trebné prispôsobiÈ v‰etky ‰truktúryPV ZPKO nevynímajúc postavenie‰tatutára a funkcionárov, vrátanevysporiadania majetku.

Uvedené stanovisko vyÏadujerozpracovanie konkrétnych úloh a kom-petencií v rámci PV ZPKO, najmä zmenystanov ãi ostatn˘ch vnútorn˘chpredpisov.

Tézy 1. Organizácia a vysok˘ vekov˘

priemer politick˘ch väzÀov.❖ UpraviÈ organizáciu tak, aby bol

vo v‰etk˘ch organizaãn˘ch zloÏkách za-chovan˘ rozhodujúci vplyv politick˘chväzÀov.

❖ StanoviÈ volebn˘ poriadok tak, abynemohlo prísÈ k prehlasovaniu politic-k˘ch väzÀov ãlenmi PV ZPKO, ktorí poli-tick˘mi väzÀami nie sú.

❖ Funkcie najvy‰‰ích orgánov PVZPKO obsadzovaÈ tak, aby nemohlo prísÈk prehlasovaniu.

2. V˘hradné postavenie politic-k˘ch väzÀov.

❖ ZakotviÈ v˘hradné postavenie poli-tick˘ch väzÀov nespochybniteºn˘mspôsobom (Stanovami).

❖ Do vedúcich funkcií navrhovaÈ len

politick˘ch väzÀov, o ktor˘ch odboji - od-pore proti komunistickému reÏimu niesú pochybnosti, práve tak, ako o ich cti.

3. Obmedzená ãasová existenciaPV ZPKO.

❖ Je potrebné stanoviÈ konkrétnudobu existencie, dokedy je PV ZPKOschopná plniÈ stanovené ciele.

❖ NepripustiÈ pokraãovanie v ãinnos-ti PV ZPKO bez politick˘ch väzÀov, t.j.nástupníckou organizáciou príbuzn˘chb˘val˘ch politick˘ch väzÀov. (V Ïiadnomprípade neuplatniÈ systém súãasnej orga-nizácie „bojovníkov proti nacizmu“,dnes vedenej a riadenej osobami, ktorésa na druhej svetovej vojne nepodieºali,lebo pre svoj vek sa ani podieºaÈnemohli.)

4. Organizaãná ‰truktúra.❖ PreveriÈ funkcie schopnosÈ organi-

zaãnej ‰truktúry PV ZPKO, vyradiÈnefunkãné ãlánky, alebo tie ãlánky, kto-ré uÏ nie sú riadené politick˘mi väzÀami,prípadne na ich riadení politickí väznistratili vplyv.

❖ Rozhodujúce právomoci integro-vaÈ do väã‰ích kontrolovateºn˘ch celkov(krajské riadenie), regionálne poboãkysústrediÈ do krajov.

❖ Vo v‰etk˘ch orgánoch zabezpeãiÈsystém náhradníka, spôsob jeho voºbya rozsah právomoci.

Táto prognóza organizáciepolitick˘ch väzÀov je zhodná s vízioupolitick˘ch väzÀov âeskej republiky, keì-Ïe sme my, slovenskí politickí väznia ãeskí politickí väzni, boli súdení ãesko-slovensk˘mi zákonmi.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

12

Pohºad do sály na úãastníkov XI. snemu PV ZPKO. Foto Vlastimil Morávek

Organizačný zámer

SVED_09 s.12_13 1.4.04 8:04 Stránka 2

V bratislavskom Zichyhopaláci 27. augusta t.r. otvori-li v˘stavu a seminár pod ná-zvom Odhaºovanie zloãinovproti ºudskosti b˘val˘chdiktátorsk˘ch a totalitn˘chreÏimov v Iraku a na Sloven-sku. Organizátorom poduja-tia bol Ústav pamäti národaa za PV ZPKO sa na Àomzúãastnili predseda ArpádTarnóczy a podpredsedaorganizácie Anton Malack .̆

KaÏd˘ úãastník seminára z Irakuzaãínal svoj príspevok slovami: V me-ne Boha milostivého... Na semináriodzneli podnetné, ale aj hrôzostra‰népríspevky. V Iraku boli zo zákona zria-dené nadácie, ktoré sa venujú proble-

matike politick˘ch väzÀov, predov‰et-k˘m ich evidencii a od‰kodÀovaniu zaspôsobené krivdy. Politickí väzni ko-munistického reÏimu na SlovenskumôÏu veºkorysosÈ irackej vlády voãi je-ho politick˘m väzÀom iba závidieÈ.Ako odznelo na seminári, dosiaº bolopotvrden˘ch 52 600 osvedãení o ‰ta-túte politického väzÀa. V Iraku jest-vuje mnoÏstvo foriem od‰kodne-nia postihnut˘ch obetí a ich ro-dín. ·tát im poskytuje od‰kodnéza kaÏd˘ deÀ stráven˘ vo väzení,dôchodky, nenávratné pôÏiãky nabyty, domy, pozemky a podobne.Hradí náklady spojené so ‰túdi-om, lieãením, dokonca aj s púÈoudo Mekky. Nadácia politick˘chväzÀov vlastní vydavateºstvo,vydáva 42 novín, 32 ãasopisov

a 52 kniÏn˘ch titulov roãne. V kra-jine bol zriaden˘ trestn˘ tribunál,aby boli potrestaní v‰etci zloãinci.

Hostia z Iraku informovali o re-presáliách Saddámovho reÏimu, ktor˘hodnotili ako najhor‰í v histórii Iraku.Nezná‰al nijak˘ odpor, uvrhol ãlovekado väzenia len preto, Ïe komusi roz-prával o svojom sne, v ktorom videlHusajna m⁄tveho. Fyzické a psychickétresty nepoznali hranice. Amputácieãasti tela boli beÏnou praxou.

Predseda Správnej rady ÚPNOndrej KrajÀák kon‰tatoval, Ïe v po-slednom období sa správy z Irakubulvarizujú a je ich stále menej, pri-ãom je dôleÏité, aby medzinárodnéspoloãenstvo malo informácie o zloãi-noch totalitn˘ch reÏimov.

Eva Zelenayová

Pozorne sledujem situáciu v PV ZPKO, ktorá má teraz svo-je vyvrcholenie v podobe finanãnej likvidácie. Tomuto stavupredchádzal nezáujem ná‰ho národa, zastúpeného poslanca-mi v parlamente, ale aj skutoãnosÈ, Ïe zrejme nikto z na‰ichslovensk˘ch ekonómov, ktorí by vedeli vypracovaÈ urãit˘ pro-jekt na podporu PV ZPKO, nemal informácie o tom, v akejsituácii sa PV ZPKO nachádza.

Îiaº, sami od seba nevyvinuli iniciatívu, aby pomohli orga-nizácii politick˘ch väzÀov. Tak sa prejavil charakter slovenskéhonároda voãi t˘m, ktorí boli nositeºmi boja za demokraciu v do-be totality. Nechali neblahému osudu organizáciu, ktorá je ga-rantom zachovania dediãstva otcov a vzorom pre ìal‰ie gene-

rácie. Je to hanba pre Slovensko a jeho zákonodarstvo, prepredstaviteºov ‰tátu a vôbec pre celú spoloãnosÈ. Myslím si, Ïev in˘ch postkomunistick˘ch ‰tátoch z b˘valého v˘chodnéhobloku v Európe je situácia iná vo vzÈahu k b˘val˘m politick˘mväzÀom z obdobia socializmu.

Niet na ão ãakaÈ. Je potrebné hºadaÈ záchranné zdrojea pomoc niekde inde, aj mimo kompetentn˘ch ‰tátnych orgá-nov. UÏ dávnej‰ie som spomínal, Ïe sa treba pokúsiÈ osloviÈsúkromn˘ sektor, aspoÀ pokúsiÈ sa v Àom niekoho osloviÈ.Domnievam sa, Ïe toto môÏe urobiÈ iba vedenie organizácie.Privítal by som intenzívnej‰iu spoluprácu v tejto oblasti medzivedením PV ZPKO a regionálnymi organizáciami.

MikulበTóth,ãlen RP PV ZPKO Trebi‰ov

ZAZNAMENALI SME/ČITATEĽSKÉ FÓRUM

13

Podnetný seminár

Nechali nás osudu

Neklesať na duchuBol som priamym úãastníkom tohtoroãného XI. snemu

PV ZPKO v Bratislave. Som synom politického väzÀa KarolaVrábla, odsúdeného v roku 1950 na 15 roãné väzenie. Naj-väã‰ím prekvapením na sneme bolo pre mÀa vyslovenienázoru o budúcej vízii na‰ej organizácie. I‰lo v nej o ukonãe-nie ãinnosti PV ZPKO ako obãianskeho zdruÏenia. A ja sap˘tam preão? Veì vek nie je príãinou konca utrpení, ktorépolitickí väzni zná‰ali v komunistick˘ch lágroch. S nimi tút⁄nistú cestu Ïivota predsa prekonávali aj ich rodinní príslu‰-níci, hlavne manÏelky a deti.

Ságu utrpenia na‰ej rodiny som opísal v kniÏoãke,,VäzeÀ totality“, ktorá je uverejnená aj na internete. Je prav-dou, Ïe predov‰etk˘m politick˘m väzÀom patrí uznanie aúcta, za principiálne postoje v ãase komunistického reÏimu,

ale netreba zabúdaÈ, Ïe to v‰etko preÏili vìaka BoÏej pomo-ci a silnému charakteru. Je nám asi v‰etk˘m jasné, Ïe ukon-ãenie ãinnosti by znamenalo aj postupné odumieraniehodnôt, za ktoré politickí väzni trpeli. Ako sa na Slovenskuhovorí: ,,Zíde z oãí, zíde z mysle.“

Od skonãenia druhej svetovej vojny uplynulo uÏ viac ako68 rokov a Ïidia nestratili niã z energie pri vyhºadávaní t˘ch,ktorí sú zodpovední za holokaust. Iste, treba na to finanãnéprostriedky, ale nieão, ão je veãné, sa dá robiÈ aj bez peÀazí.Dobr˘ Boh sa postará, aby utrpenie politick˘ch väzÀov ko-munistického reÏimu sa doãkalo vzkriesenia. Netreba klesaÈna duchu. Som presvedãen˘, Ïe raz sa o nich budú písaÈzávereãné práce na ‰kolách. V na‰ej ko‰ickej organizácii súºudia, ktorí sú ochotní s ãist˘m úmyslom prevziaÈ ‰tafetunezabudnuteºného odkazu politick˘ch väzÀov – boja proti

totalite. Juraj Vrábel

SVED_09 s.12_13 1.4.04 8:12 Stránka 3

Dokonãenie z 3. strany� âo vás v súãasnosti najviac

zarmucuje?Bolí ma, Ïe strácame vôºu brániÈ

hodnoty, za ktoré sme v ãuãakoch trpeli.Prestávame byÈ muklami, ktorí sa nimistali práve preto, Ïe sa neoh˘bali podºavôle politrukov. Stratégia mocn˘ch tohtosveta systémovo a sofistikovane pracujena rozklade duchovn˘ch hodnôt, narozklade rodín a národov. Odvádza po-zornosÈ spoloãnosti pod vlajkou obãian-skych práv na problémy homosexuálova iné zástupné témy, len aby si napríkladSlovensko nezaãalo uvedomovaÈ, Ïe sisvoj ‰tát v prvom rade vybojovalo preslovensk˘ národ, ktor˘ si historické právona sebaurãenie uvedomoval uÏ pred1150 rokmi. ·koda, Ïe na‰i „historici“doteraz opisujú na‰e dejiny od susedov,ktorí si ich pochopiteºne prispôsobujúsvojim, národn˘m záujmom. MoÏno jeto aj preto, Ïe je pre nich latinãina, gréã-tina a hebrejãina m⁄tvy jazyk. Je to ‰kodapre Slovensko, lebo názov ich in‰titúcieje Slovenská akadémia vied, Slovensk˘historick˘ ústav ãi iné slovenské in‰titú-cie. Chcem veriÈ, Ïe Ústav pamäti národa(ktorého asi?) bude zabezpeãovaÈ slo-

vensk˘ pohºad na dejiny totality, Ïe budeplne re‰pektovaÈ pamäÈ svedkov a ichskúseností z tohto obdobia. Bez poplat-nosti komukoºvek.

� Máte predstavu ìal‰ieho fun-govania organizácie? âo preto trebaurobiÈ?

Morálna kríza uÏ dosahuje dno amy musíme robiÈ v‰etko preto, aby nadne nezostala. MoÏno verím aj tomu, ÏekaÏd˘ ãlovek v nieão verí. Îe tí, ktorí súna vedúcich pozíciách, pochopia, v ãomje zmysel Ïivota. Sú zabezpeãení, zostávaim teda viac ãasu na prácu v prospechnároda, ‰tátu, ºudu, ktor˘ ich do t˘chtopozícií posunul. SpoloãnosÈ príde na to,Ïe existuje svedomie ºudí, ale aj národa.Musí si zoradiÈ rebríãek hodnôt, ktor˘ hoprivedie k vyhodnocovaniu zásluh ºudína ceste k lep‰ej, slobodnej spoloãnosti.Bez totality. V tomto procese je dôleÏitébyÈ pri tom, nebyÈ neãinn˘, veì slobodaje aj na‰ím dielom a preto ju musímebrániÈ. A budovaÈ do podoby, aby sa za-chovalo posolstvo na‰ich otcov. AbykresÈanské tradície boli Ïivé, aby sme Ïiliv láske k blíÏnym, k svojmu národu, vlas-ti. Väã‰inu Ïivota sme preÏili ako druho-radí obãania, zobrali nám v‰etko, len vie-

ru nie. A to ma núti pracovaÈ pre na‰uorganizáciu.

� Je Slovensko kresÈanskoukrajinou?

Bojím sa odpovede na túto otázku.Tak veºmi som veril, Ïe po „zmene“ budúznovu plné kostoly, Ïe z nás budú veriacikresÈania, Ïe závisÈ, nenávisÈ a zlo z násodíde. KaÏdá iskierka, ktorá zapaºujeohníky lásky, viery, obety pre dobro v‰et-k˘ch, je motívom nestrácaÈ vieru, ktorúsme si ako mukli dokázali zachovaÈ. Ve-rím, Ïe obroda cirkvi a t˘m aj nás veria-cich, uÏ nastala. Svätí Otcovia uÏ viac de-saÈroãí otáãajú kormidlo na‰ej cirkvi bliÏ-‰ie k Bohu, pravde a k zmyslu ná‰hopozemského bytia. Som presvedãen˘, Ïena populizmus a samoºúbosÈ niektor˘chãlenov kléru pri‰la odpoveì: sºuby sa do-drÏujú a cirkev nie je spolok. Veì v knihekníh je napísané, Ïe cirkev nepremôÏu anibrány pekelné. Îe veriaci majú dôvod ve-riÈ, vo veãnosÈ ich du‰í. Verím aj v proroc-tvo Sv. Otca Jána Pavla II., Ïe na‰a krajinaje vo veci obrody viery predurãená na veº-ké veci. Aktívne to môÏeme prezentovaÈ,keì k pamätn˘m tabuliam obetí komu-nizmu privedieme mládeÏ a spolu sa zane pomodlíme. Eva Zelenayová

RECENZIA / V ZRADLE ČASU

14

Skvelá účasť i aktivita delegátov

V upútavkách sa film Sv. Cyrila Metod – Apo‰toli Slova-

nov predstavoval takmer ako oficiálnaãesko-slovenská koprodukcia. V sku-toãnosti bol producentom mlad˘ ãesk˘dramaturg Viktor Kri‰tof a v˘konn˘mproducentom jeho rodinná spoloãnosÈThree Brothers, s. r. o. So slovensk˘ma ãesk˘m ‰tátom to malo spoloãné asilen to, Ïe od ministerstiev kultúryoboch ‰tátov sa im podarilo získaÈ po-merne slu‰né finanãné dotácie, rezer-vované na cyrilo-metodské jubileum.Je na mieste otázka, ãi slovenské Mi-nisterstvo kultúry pri udeºovaní dotá-cie malo k dispozícii libreto filmu a ãiho aj seriózne posúdilo.

K základn˘m v˘hradám voãi filmu pat-rí nedostatoãn˘ historicko-kritick˘ prístupk prameÀom, z ktor˘ch ãerpal. V‰etky pra-mene slovanskej proveniencie pochádzajúod ãlenov a nasledovníkov byzantskej mi-sie, ktorí boli zo Svätoplukovej rí‰i vypove-

daní (ão je vo ‰tvrtom dieli dostatoãne dra-maticky stvárnené) a preto ich svedectvotreba povaÏovaÈ za neobjektívne - zaujatévoãi franskej misii aj voãi panovníkovi. TútookolnosÈ nedokáÏu rozoznaÈ ani niektoríhistorici, preto sa tvorcom filmu ani veºmi

neãudujem, Ïe padli do tejto pasce. Okremtoho Îivot Kon‰tantína a Îivot Metoda niesú klasické biografie alebo kroniky, ale ha-giografie – ãiÏe chvály na svätcov, najmäpre náboÏenské úãely, kde mali vyniknúÈich zázraãne skutky a zásluhy. Po historic-ko-kritickom posúdení treba v nich hºadaÈiba racionálne jadro. Toto bolo potrebnépri modernom spracovaní kºúãovej udalostina‰ich národn˘ch dejín. ZároveÀ zdôraz-Àujem, Ïe slovensk˘ pohºad na tieto uda-losti je odli‰n˘ od ãeského a aj súãasného„moravského“.

ÚÏasné vypätie, ktoré solúnski

bratia sv. Cyrila a Metod na na‰omúzemí vykonali, bolo jedn˘m veºk˘minkulturaãn˘m experimentom, ktor˘hoci skonãil neúspe‰ne, udial sa na na-‰om území a pre na‰ich predkov a aÏneskôr sa transformovan˘ dostal k juÏ-

n˘m a v˘chodn˘m Slovanom. Preto jetento primát pre nás tak˘ vzácny.

Odborná kritika nie je k filmu zhovie-vavá. Autorom scenára Miroslavovi Osãat-kovi a Petrovi Hudskému sa vyãíta, Ïe saim nepodarilo stvárniÈ historické postavy,reprezentujúce kresÈanskú kultúru a vzde-lanie dne‰nému divákovi. Najväã‰í pro-blém je práve v scenári. Autori nezvolilidynamick˘ Ïiv˘ spôsob predstavovaniaudalosti, ale rozhodli sa pre didaktickéa popisné vysvetºovanie stereotypn˘chfaktov, ãím odsúdili diváka do úlohy ºaho-stajného pozorovateºa. Peter Mulík

Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov

SVED_09 s.14_15 1.4.04 8:14 Stránka 2

✞ Vo veku 85 rokov, 20. júla 2013,zomrel Zoltán Kulá‰, ãlen bratislavskejpoboãky PV ZPKO. Posledná rozlúãkasa uskutoãnila v bratislavskom Krema-tóriu 25. júla t.r.

✞ Vo veku 87 rokov, 19. júla 2013,zomrel Ján Ko‰út, ãlen bratislavskejpoboãky PV ZPKO. Posledná rozlúãkasa konala 25. júla t.r. Na Martinskomcintoríne v Bratislave.

✞ Vo veku 86 rokov zomrel JozefWohland, dlhoroãn˘ ãlen organizácie

politick˘ch väzÀov v Nitre. So zosnul˘msa 28. augusta 2013 rozlúãili rodinnípríslu‰níci, priatelia a ãlenovia Regionál-nej organizácie PV ZPKO v Nitre.

✞ Vo veku 78 rokov, 29. augusta2013, zomrel Dezider Gregu‰, pred-seda Regionálnej organizácie PV ZPKOv Nitre. Posledná rozlúãka so zosnul˘msa uskutoãnila 2. septembra 2013 nacintoríne v Cabaji-âápore.

Pozostal˘m prejavujeme úprimnú sústrasÈ.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

ROZLÚČILI SME SAPRIPOMÍNAME SI

PRISPELI NA ČINNOSŤ

STALO SA

V˘znamného Ïivotného jubilea 60 ro-kov sa 30. júla 2013 doÏil Jozef HERMANzo Svätého Jura. Je dlhoroãn˘m ãlenomv˘boru Regionálnej poboãky PV ZPKOBratislava-okolie. V minulom ãísle sme jehojubileum opomenuli, za ão sa mu ospra-vedlÀujeme a do ìal‰ích rokov prajemepevné zdravie.

V septembri sa doÏívajú Ïivotn˘chjubileí títo na‰i ãlenovia a priaznivci.

50 rokovJuri‰tová Viera, âadca 28.9.1963

60 rokovâech Lubomír, Pezinok 17.9.1953·telcer Igor,Komárno 24.9.1953

65 rokovKalafutová Mária, Marku‰ovce 8.9.1948Rydlo Jozef, Bratislava 20.9.1948

70 rokovBene‰ová Valéria, Bratislava 29.9.1943Weberová Emília, Kálnica 16.9.1943

80 rokovGallová Mária, Dobrá 12.9.1933Mada Milan, DraÏovce 12.9.1933Stoklasová Helena, SmiÏany 19.9.1933

82 rokovBlaÏíãek Ervín, Malacky 28.9.1931Damová Marta, Bratislava 5.9.1931Hatala ªubomír, Prievidza 23.9.1931Labudová Mária, Hrabu‰ice 5.9.1931PisoÀ Jozef, Veºké Borové 12.9.1931Suchánková Terézia, Îiar nad Hronom

2.9.193183 rokov

Kalafut Franti‰ek, Bratislava 12.9.193085 rokov

Gavenda Miroslav, Trenãín-Opatová18.9.1928

86 rokovBohunická Sidónia, Bánovce nad Bebravou

26.9.1927Miklበ·tefan, Nitrianske Suãany

18.9.192787 rokov

·kolník Ján, Luãenec 24.9.192689 rokov

Kurtová Margita, Trnava 19.9.1924Reichbauerová Melánia, Pezinok 10.9.1924

90 rokovDobi‰ová Mária, Banská Bystrica 8.9.1923Hakelová Lídia, Bratislava 17.9.1923Mi‰út Ladislav, Veºké Rovné 28.9.1923

94 rokovJurkemiková Mária, Brvni‰te 19.9.1919

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

Hatala Pavol, Bratislava 3 EURSurov˘ Stanislav, Ing., ªubochÀa 3 EURBezáková ·tefánia, Prievidza 30 EURChorvátová Mária, Tvrdo‰ín 3 EURHomola Július, Ing., Topoºãianky 25 EURMagda Suchá, Kanada 100 USDLaucká Eva, Bratislava 195 EURHundáková Mária, MUDr., Pie‰Èany 50 EURArpád Tarnóczy, Nováky 3500 EURAnton Malack˘, ·enkvice 2200 EURAnna Fodorová, Îilina 400 EURZuzana Mathiová, Bratislava 300 EUREva Zelenayová, Ing., Bratislava 100 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovania

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sym-

patizanti, priatelia. Na‰a organizá-cia tretí rok zápasí s ne‰tandard-nou situáciou, keì pripravuje plánysvojej ãinnosti bez krytia finanãn˘-mi prostriedkami. Aj v tomto rokusme museli prijaÈ mnoÏstvo opat-rení kvôli v˘raznému zníÏeniu do-tácie, navy‰e pridelenej aÏ v polovi-ci roka. Nedostatok peÀazí násnúti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvouo pomoc. Vydávanie Svedectva nieje ìalej moÏné zabezpeãiÈ z pro-striedkov ‰tátnej dotácie, preto saobraciame na Vás s prosbou, vy-hºadaÈ vo Va‰om okolí potenciál-nych sponzorov ná‰ho ãasopisu.Ak nebude vychádzaÈ, akoby smestratili nástroj prezentácie vlastné-ho jestvovania. Azda neprajníci bysa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïesa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodlá-me aj naìalej chrániÈ a obhajovaÈ.Záujemcovia o pomoc pre na‰eSvedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu:4000128109/3100, ‰pecifick˘symbol: 1212, alebo sa kontak-tujte na tel. ãíslach 0905 737 790a 0902 199 429. Darcom úprimneìakujeme. Vedenie PV ZPKO

a ãasopisu Svedectvo.

OpravaVo Svedectve č.7-8 sme uverejnili sériu fotografií

zo snemu od autora Vlastimila Morávka. Ospravedlňuje-me sa skvelému fotoreportérovi za chybu pri jeho mene.

Redakcia

� 1. septembra 1950 Ministerstvonárodnej obrany zriadilo prvé Pomocnétechnické prápory (PTP). Do roku 1945 pre‰lot˘mito tábormi asi 60 000 obãanov.Niektor˘ch tam protiprávne drÏali aj celé ‰tyriroky.

� 1. septembra 1992 SNR schválilaÚstavu Slovenskej republiky.

� 4. septembra 1944 minister národnejobrany SR generál F. âatlo‰ u‰iel do BanskejBystrice a dal sa k dispozícii vedeniu ãesko-slovenského vojska. To ho uväznilo a odo-vzdalo veliteºovi ruskej partizánskej brigádyA. S. Jegorovovi, ktor˘ ho 14. septembraspolu s generálom J. Turancom deportovaldo ZSSR. T˘m sa otvoril prúd deportáciíSlovákov do ZSSR, ktor˘ potom postiholniekoºko desaÈtisíc obãanov SR.

� 14. september 1947Povereníctvo vnútra (MikulበFerjenãík)

oznámilo, Ïe v Îiline bolo odhalené veºkésprisahanie proti republike. Zaistili 707 osôb,napospol b˘val˘ch ãlenov HSªS. Obvinili ich,Ïe chceli obnoviÈ Slovensk˘ ‰tát a pripravova-li atentát na prezidenta Bene‰a. O niekoºkodní neskôr povereník vnútra M. Ferjenãíkv‰ak vyhlásil, Ïe nebol zhaban˘ nijak˘ ma-teriál, ktor˘ by potvrdil prípravu atentátu naprezidenta.

SVED_09 s.14_15 1.4.04 8:28 Stránka 3

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16

SVED_09 s.16_1 1.4.04 8:29 Stránka 2