D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K YC H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X V I I I 2 0 1 0

MAR

ECAP

RÍL

Pred veľkonočnými sviatkami sa udialo čosi zvláštne.

Vo svete prebiehala akcia na ochranu prírody pod

názvom Hodina Zeme. Jej cieľom bolo „zhasnúť“

svetlo a ponoriť mestá a pamiatky do tmy. Podujatie, ktoré

upozorňuje na potrebu šetrenia energiou a hrozbu klima-

tických zmien, sa po prvý raz konalo v roku 2007 v Syd-

ney. Nadobudlo celosvetový význam a približne 4 000

miest vo vyše 120 krajinách sveta sa pridávalo postupne

zhasnutím svetiel na symbolickú jednu hodinu.

On je „svetlo sveta“„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebudechodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Ježiš)

nie je stadiaľto, zato kráľovstvo temnoty tu má svoj do-

mov. To si musíme všetci uvedomovať. Pán Ježiš naozaj

premohol hriech, skutočne porazil večnú smrť človeka.

A to platí pre všetkých. Zomrel za hriechy padlých, žalob-

cov i obetí, za hriechy veriacich i neveriacich, za hriechy

kňazov, biskupov, pápežov, za tvoje hriechy. Tento fakt

nám dodá silu i odvahu uniesť besnenie zla, ktoré bez

zmyslu rozvracia všetko.

A preto ožiarme svet Kristovým svetlom. Nie na minútu,

ani hodinu. Žime životom, ku ktorému nás Boh povolal,

a ku ktorému nás vedie v našom svedomí. Nechajme sa

stále osvecovať Jeho slovom a svetlom v bratskom spolo-

čenstve vykúpených hriešnikov – v Cirkvi. Častejšie uva-

žujme nad tým, či by niektoré veci robil Ježiš tak, ako ich

robíme my, alebo s oveľa väčšou láskou a s oveľa väčšou

dávkou Svetla... To je cesta k oživeniu a záchrane celého

stvorenia.

Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy (1 Jn 1,5).

Cyril Hamrák, kaplán

Snímka: Ladislav PagáčikLen o pár dní sme slávili Veľkonočnú vigíliu, ktorú sme

taktiež začali v prítmí svetla. Ale nie nadlho. Víťazné zvo-

lanie „Kristus, svetlo sveta“ nám žiarilo plameňom sviece

až do duše. A toto Svetlo nám i svetu svieti už navždy –

bez obavy o život na planéte.

Zrkadlí sa tu hĺbka symboliky našich dní. Zatiaľ čo svet

postupne zhasína svetlo, aby obnovil život Zeme, Kristus

neustále žiari celému svetu a ponúka cestu, pravdu i život.

Kresťan nesmie zhasnúť svetlo svojej viery ani na minútu

svojho života. Mohlo by to mať neblahé následky. Tem-

nota bude bojovať. Vždy sa usilovala, aby si ju človek zaľú-

bil viac ako svetlo. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho ne-

prijali. (Jn 1, 5)

Aj dnes, viac ako inokedy, zápasíme o toto Svetlo. Medi-

álna kampaň štve proti Cirkvi s jediným cieľom. Nie, ne-

jde o spravodlivosť, ani o šľachetnú snahu zdokonaliť

Kristovo tajomné telo. Vieme predsa, že východiskom je

predsa len skutočné pokánie a návrat k Otcovi hriešnikov

i obetí. To si hierarchia Cirkvi plne uvedomuje. Ani všetky

peniaze sveta nevyliečia zranené srdcia. Svet len vyniesol

súd a udrel pastiera. Ste vinní! Všetci ste za hriechy vinní,

pretože ste Cirkvou hriešnikov. Nech zhasne vaše Svetlo!

Aj tak vás premáha hriech a nikdy sa vám nepodarí, o čo

sa toľko snažíte. Svet vás nachytal na vlastných chybách.

Svet vás nepotrebuje, ste na obtiaž!

Nezdá sa vám, že nám niekto chce zhasnúť Svetlo? Svetlo

našej nádeje, viery a lásky k Pánu Bohu? Božie kráľovstvo

2 FARSKÝ LIST 02/2010

Viete, že...V dolnokubínskej farnosti pôsobia štyri spevácke zbory,

ktoré pravidelne spievajú každý mesiac v nedeľu na svätej

omši o 11. hodine vo farskom kostole sv. Kataríny Alexan-

drijskej v nasledujúcom poradí:

1. nedeľa: Spevokol sv. Kataríny Alexandrijskej (zbor

dospelých)

2. nedeľa: detský zbor

3. nedeľa: mládežnícky zbor

4. nedeľa: Tintinnábulum (zbor strednej generácie)

Ak radi spievate alebo hráte na nejakom hudobnom ná-

stroji a hľadáte spôsob ako prispieť svojou aktívnou účas-

ťou k speváckej (príp. hudobníckej) službe počas svätých

omší, rôznych slávností a sviatkov, ste vítaní v každom

spoločenstve speváckych zborov.

Pravidelné skúšky spevokolov sú v Pastoračnom centre

(priestory vedľa Rímskokatolíckeho farského úradu)

v tieto dni:

Utorok: Spevokol sv. Kataríny = 18.45 h.

Streda: Tintinnábulum = 18.00 h.

Sobota: mládežnícky zbor = 17.30 h.

Detský zbor má svoju skúšku každý štvrtok o 16.00 pred

svätou omšou za účasti detí v kostole Povýšenia sv. Kríža

na Brezovci v priestoroch vedľa Charity.

-redakcia-

Pozývame...V našich hlavách skrsla myšlienka pripraviť slávnostnú akadémiu ako spomienku na Jána Pavla II. Chceme

mu ňou vyjadriť vďačnosť za lásku, ktorú prejavoval milovanému slovenskému národu.

Preto prosíme a pozývame terajších i bývalých členov Spevokolu sv. Kataríny i ostatných ochotných spevákov

venovať ochotu i čas nácvikom na túto akadémiu. Nacvičili a zaspievali by sme piesne, ktoré sme pred 15 rokmi

spievali Jánovi Pavlovi II. na Levočskej hore.

Milan Šimko

3FARSKÝ LIST 02/2010

Úmysly

Apoštolátu modlitby

na apríl a máj

• Aby slávenie veľkonočného ta-

jomstva posilnilo v srdciach kňa-

zov radosť a nádej v službe, najmä

zo slávenia sv. omše.

• Aby kňazi s dôverou hľadali

útechu a posilu v Nepoškvrne-

nom Srdci Panny Márie a spo-

ločnou modlitbou s veriacimi

prehlbovali mariánsku úctu.

Bohoslužobný poriadokv týždni:

Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.00 a 18.00 hod.

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

(piatok – 18.00 hod.

sv. omša za účasti mládeže)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec

18.30 hod.

(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša

za účasti detí)

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

Piatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod. (utorok, štvrtok)

Adoračná miestnosť je otvorená

každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec

7.45, 10.00, 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

24. apríla 2010 a 29. mája 2010

po ranných sv. omšiach

Farský kostol sv. Kataríny

Alexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšenia

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.

V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.

V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

Sviatosť manželstva prijali:

Jozef Válek a Veronika BielováBranislav Dudáš a Katarína MäsiarováRoman Úradníček a Denisa Šimúnová

Pán si z našich radov povolal:

Tomáš SerdelJakub LizákRomana PoliačikováErika JurákováBibiana NajdekováHelena CelecováAndrea GálováLenka BeľováBarbora BartošováJakub MachajAndrej Turčina

Samuel KováčDiana KostrošováMatej Šeff erAlex Július RusnákRastislav LuptákRudolf KadučákSamuel DaudaJakub LauraŠimon JaňákViktória Majzelová

Sviatosťou krstu sme v spolo-čenstve Cirkvi v mesiacochfebruár a marec privítali:

Elemír BuznaJohana TroupováMatilda AdamcováŠtefan KrížoJán PiklaSeverín Kubinec

Pavol LašticJán BudišJaroslav GornálIgnác KolčákEmília PisoňováBohuslav Kudla

OBSAH

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Úmysly apoštolátu modlitby . . . . . . . . 3

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3

Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4

Chápete, čo som vám urobil? . . . . 4

Trikrát padol – a predsa vstal! . . . 4

Boží hrob . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

V pokore prijmime plány,ktoré má s našimi deťmi Boh . . . . 4

Duchovná obnovafrantiškánskeho spoločenstva . . . . 5

Božia láska je rozliatav našich srdciach . . . . . . . . . . . . . . 5

Mladí objavilivo fotografi i život . . . . . . . . . . . . . 6

Čo mám robiť, Pane? . . . . . . . . . . . 6

Naši paralympionici ukázalicelému svetu, kde leží Slovensko. . . . . 7

Rok kňazov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Napísali nám – Viliam Maretta . . . . . . 9

Jubilant . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

Saleziánske okienko

70-te výročie príchoduna Slovensko. . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Skvelá oblievačka . . . . . . . . . . . . . 12

Kama v Poprade. . . . . . . . . . . . . . 12

Predstavujeme súťaž Boss . . . . . . 13

Zelený štvrtok po židovsky . . . . . 13

Našli si nových priateľov . . . . . . . 13

Stretnutie strediskových rád . . . . 13

2010 – Rok kresťanskej kultúry. . . . . 14

Žili medzi nami –Bl. Pavol Peter Gojdič. . . . . . . . . . . . . 15

Cirkevná spojená škola

Žatva CSŠ bola veľká,aj keď ešte snežilo. . . . . . . . . . . . . 16

Kríž je znakom spásy. . . . . . . . . . 16

Deň učiteľov . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Sväté písmo a súčasnosť – súťaž . . . . 17

Recenzie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

Na aktuálnu tému

Ako dobre že ich máme . . . . . . . . . . . 19

Kristus vstal zmŕtvych, aleluja! . . . . . 19

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad

sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre

vnútornú potrebu. Cenzor: Prof. Ľubomír Pekarčík,

PhD. Šéfredaktor: Ing. Eva Murínová. Redakčná

rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. Marek Ondra,

Ľudovít Oravec, Mgr. Katarína Ileninová,

PhDr. Zuzana Machajová, Oľga Nemčeková,

Monika Kočalková, Simona Kšenzuláková,

Ing. Pavol Strežo. Imprimatur: Mons. Prof. Th Dr.

František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské

Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné

číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad:

800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 23. mája

2010. Svoje príspevky nám môžete dávať do

schránky Farského úradu s označením „Pre Farský

list“ alebo e-mailom na adresu farskylist.dk@

gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo

úpravy a krátenia textov.

Príspevky, námety do FL zasielajte

na e-mail: farskylist.dk@gmail.com

4 FARSKÝ LIST 02/2010

UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Chápete,čo som vám urobil?(Posledná večera)

Ježišovi učeníci sú zídení pri poslednej

večeri. Počúvajú svojho Učiteľa. Ten

naraz vstane, opáše si zásteru a umýva

apoštolom nohy. Celé tri roky svojho

účinkovania pomáhal, uzdravoval , vy-

háňal zlých duchov. A predsa i v tento

pamätný deň, deň ustanovenia Eucha-

ristie, nezabudol zdôrazniť dôležitosť

služby blížnemu. On, ktorý o deň ne-

skôr vykoná najväčšiu službu – obetuje

svoj život za celé ľudstvo. A prečo?

„...pretože miloval svojich, čo boli na

svete, a miloval ich do krajnosti.“ (Jn

13,1) Chce, aby sme aj my milovali

svojho blížneho z celého srdca, do kraj-

nosti. Aby sme slúžili blížnemu, ktorý

to potrebuje. A ak si nahovárame, že

nemáme k tomu príležitosť, nie je to

pravda. Každý deň sa stretávame so si-

tuáciami, kde môžeme pomôcť. Ježiš

nám hovorí:

„Dal som vám príklad, aby ste aj vy ro-

bili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15).

Chápete, čo nám Ježiš urobil?

Trikrát padol –a predsa vstal !(Krížová cesta)

Pašie. Každý rok ich počúvame na

Kvetnú nedeľu a vo Veľký piatok. Je to

smutný príbeh Ježišovho ukrižovania.

Snáď niekto povie, že sa to stalo pred

2000 rokmi, čo nám to môže povedať.

vavenú tvár Ježiša a tak urobila, čo bolo

v tej chvíli potrebné – utrela Ježišovi

tvár. Poslúžila a dostala za to oveľa

vzácnejší dar. Vždy, keď sa rozhodneme

pomôcť blížnemu, Boh to vidí a od-

mení nás „...mierou vrchovatou“.

Alebo keď Ježiš napomína plačúce

ženy. Koľkokrát nás Ježiš napomína

v nedeľnom Božom slove a koľkokrát

ho nepočúvame. Potom musíme na-

pravovať to, čo sa vôbec nemuselo stať,

keby sme jeho slová brali vážne.

Ježiša vyzliekli zo šiat. Odovzdal všetko,

neostalo mu nič. Ako ťažko sa my vzdá-

vame pozemských vecí.

No najviac ma oslovila tá skutočnosť,

že Ježiš hoci trikrát padol, predsa doká-

zal vstať. Ako často aj my padáme do

hriechu a aké ťažké je priznať to v svia-

tosti zmierenia. A pritom vieme, že

„Boh tak miloval svet, že poslal svojho

jediného Syna, aby nezahynul nik, kto

v neho verí, ale aby mal život večný“. On

nám odpúšťa naše hriechy. Čoho sa

teda bojíme?

Boží hrob(Biela sobota)

Aké potrebné a vzácne sú pre nás chvíle,

strávené v tichu modlitby pri hrobe Je-

žiša Krista. Ako ľahko sa nám premietnu

všetky tie situácie, ktoré sme prežili za

uplynulý rok. Čo všetko sme pokazili,

na čo by sme radšej zabudli. Tu máme

možnosť odovzdať ich Ježišovi. Popro-

siť ho o odpustenie a silu, aby sme sa

chýb vyvarovali. On dokázal poraziť aj

smrť a s jeho pomocou aj my dokážeme

dôstojne bojovať s nedokonalosťami,

ktoré nás trápia. Máme sa úprimne

a pravdivo pozrieť do nášho vnútra.

Všetko pôstne snaženie má však sme-

rovať k jedinému cieľu – k radostnému

stretnutiu so zmŕtvychvstalým Ježišom.

Len v Ježišovi je naše víťazstvo.

Ľudovít Oravec

Snímky: autor

V pokore prijmime plány, ktoré má s našimi deťmi BohPomocnú ruku pri výchove ponúka

a povoláva modliť sa za svoje deti v sú-

časnej dobe hnutie Modlitieb matiek,

ktoré je rozšírené na všetkých konti-

nentoch sveta a je zaradené do komu-

nity Útecha. Aj v našej farnosti sa do

týchto modlitieb zapojili mnohé matky.

V malých skupinkách pri modlitbe sa

stretávajú pravidelne raz do týždňa,

potom sa štvrťročne všetky skupinky

stretávajú na modlitbovom trojdní

v kostole a raz do roka sa koná celoná-

rodné stretnutie matiek zapojených do

tohto hnutia. Toto celoslovenské stret-

nutie sa už niekoľko rokov koná v kos-

tole sv. Jozefa vo Svite. V tomto roku

v marci sa ho zúčastnilo veľa mladších

či starších mám z našej farnosti.

„V modlitbe prosme Pána, aby sme po-

chopili, aké plány má s našimi deťmi

On.“ Táto myšlienka bola ústrednou

témou stretnutia. Úžasnú prednášku

na túto tému predniesla česká spisova-

teľka, psychologička, vyučujúca na Ka-

tolíckej teologickej fakulte v Prahe, Ph-

Lic. Katarína Lachmanová, Th D.

Podelila sa s nami o svoje bohaté skú-

senosti, ktoré nadobudla ako psycho-

lóg pri práci s mládežou a s ľuďmi, ktorí

boli duchovne zranení tými najbližšími

v rodine a to najmä rodičmi. Rodičmi,

ktorí svoje deti neprijali také, aké ich

utvoril Boh, rodičmi, ktorí ich chceli

pretvoriť na svoj obraz, rodičmi, ktorí

mali so svojimi deťmi iné plány, aké ich

mal Boh, rodičmi, ktorí si na svojich

deťoch liečili komplexy a chceli od detí,

aby im naplnili ich životné sny. Pre

mnohé matky boli jej slová ako me-

mento, že takto sa nesmie pristupovať

k svojim deťom a mnohé si uvedomili,

akých vážnych chýb sa dopustili vo

vzťahu k svojim deťom a že deti im

majú čo odpúšťať. Zároveň doplnila

motto tohto stretnutia, a to tým, že

matky vyzvala, aby sa modlili nielen

o pochopenie, aké plány má s ich deťmi

Boh, ale aby dali svojim deťom slobodu

v rozhodovaní sa pre to dobré i pre to

nie celkom najlepšie a v pokore prijali

plány, ktoré má Boh s ich deťmi.

Nie je to pravda. Príbeh Ježišovho utr-

penia je veľmi aktuálny aj v dnešnej

dobe. Veď sa len prenesme do minu-

losti a chvíľu prežívajme tento príbeh.

Napríklad Veronika sa nepripravovala

doma na to, že keď pôjde Ježiš okolo,

utrie mu tvár. Jej konanie bolo spon-

tánne. V danej chvíli pomohla tým, čo

mala. Videla ubolenú, spotenú a zakr-

5FARSKÝ LIST 02/2010

UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

V časti stretnutia, ktorá nesie názov

zdieľanie, sa mnohé matky podelili

s osudmi a problémami v rodinách pri

spolužití i výchove s jednou veľkou

skúsenosťou: problémy sa im nepoda-

rilo vyriešiť vlastnými silami, ale iba

vtedy, keď si kľakli na kolená a odo-

vzdali tie problémy v modlitbe Bohu.

Mnohé matky vyzdvihli spoločenstvo

Modlitieb matiek, lebo cítia, že v ňom

si ľahšie nesú vzájomné bremená

a mnohé matky sa podelili s tým, že

toto spoločenstvo zachránilo v tých

najhorších chvíľach nielen ich, ale ná-

sledne aj ich rodiny.

S mnohými skupinami matiek prišli na

toto stretnutie aj kňazi z ich farností

a tak celý deň bolo možné prijať svia-

tosť zmierenia alebo rady, ako riešiť ro-

dinné ťažkosti. Celým týmto stretnu-

tím sa niesli modlitby vďaky aj za

našich kňazov a prosby o ich stálu

ochranu. Na záver stretnutia bola svätá

omša, ktorú celebroval p. biskup Stolá-

rik s viacerými kňazmi. V homílii po-

vzbudil matky v ich povolaní a ubez-

pečil ich, že modlitba je to najcennejšie,

čo môže matka dávať svojim deťom. Po

sv. omši nečakane medzi nás zavítal

otec kardinál Jozef Tomko. Svoj prí-

chod odôvodnil tým, že informácia, že

vo Svite je zhromaždených 1 000 mod-

liacich sa mám z celého Slovenska ho

pri prechádzaní okolo nenechala ľaho-

stajným. Za tým množstvom matiek si

predstavil 1 000 slovenských rodín

s množstvom detí, a preto nemohol ne-

prísť toto zhromaždenie pozdraviť.

Toto stretnutie sa naozaj nieslo v ra-

dostnom duchu, lebo pán kardinál sa

tešil, že Slovensko má modliace sa

mamy a matky sa zase tešili, že jedna

z najväčších osobností súčasného Slo-

venska vie oceniť modlitbu jednodu-

chých mám. Jeho povzbudivé slová,

aby sa matky naďalej stretávali pri

modlitbách za svoje deti, za svoje ro-

diny a za svojich kňazov, nás ubezpečili

v tom, že konáme dobrú vec. A to si do

svojich domovov a farností odniesli

nielen matky, ale všetci účastníci stret-

nutia, muži, ženy, deti a iste aj mnohí

kňazi.

Vďaka Ti Pane za tento požehnaný čas.

M. Drozdová

(redakčne krátené)

Duchovná obnova františkánskeho spoločenstvaV marci sme si pripravili srdcia i duše

na tri krásne dni pre našu duchovnú

obnovu s pomocou Ducha Svätého.

Celé tri dni sa neúnavne, láskavo a ra-

dostne o nás staral duchovný otec –

páter Schmidt, ktorý vkladal do našich

duchovne zaostalých duší vedomosti

duchovného života.

Každý deň sme začínali sv. omšou

a naše prednášky pokračovali v pasto-

račnom centre. Hlavnou témou bol sv.

Pavol – list Rimanom.

Jeho listy sú listami pre vieru, pre vše-

tok ľud a prinášajú úľavu všetkým,

ktorí veria. Sv. Pavol prichádza ako po-

sol a zvestuje správu Rimanom: Milo-

vaní ste Bohom a ponúka vám svoju

milosť. Božia láska je vyliata do našich

sŕdc a nik vás neodlúči od lásky Kris-

tovej. On nás miloval a za nás sa obe-

toval.

Rozjímali sme o hriechu a spôsobe

ospravedlnenia. Boh určil čas, koná

a podáva ruku hriešnemu človeku.

Človek býva ospravedlnený vierou.

Boh prvý ospravedlňuje v krste, po-

kání... Boh je spravodlivý a spravodlivý

je ten, ktorý je čnostný, dobrotivý

a spravodlivo koná.

Rozjímali sme aj o utrpení Pána (kríž

je Božou mocou, pre veriacich spase-

ním), o utrpení Kristovej duše (pozná

ho len Duch Svätý, ktorý v ňom prebý-

val), o Getsemanskej záhrade (agónia

Ježiša), o Pilátovom paláci (odvedený

Ježiš s tŕňovou korunou v purpurovom

plášti, zviazané ruky (bezmocnosť člo-

veka), o Ježišovi na kríži (Božie mlča-

nie, peklo, utrpenie nevinných),

o vzkriesení (je aktom nehy, ktorým

Boh budí svojho Syna zo smrti po jeho

utrpení a ustanovuje ho Pánom živých

a mŕtvych) i o tom, ako zápasiť s hrieš-

nosťou (defi nitívne skoncovať s hrie-

chom).

Ďakujeme Bohu za všetky dary a za

všetky dobrodenia, ktoré sme obdržali.

Nech náš život odráža vládu nášho mi-

lovaného Boha, aby sme sa zbavili

mnohých povrchných vecí, aby sme sa

otvorili novému príkazu lásky a aby

sme sa stali zdrojom svetla a milosr-

denstva.

Pokoj a dobro!

Mária Vojteková, OFS

Božia láska je rozliata v našich srdciachJarné prázdniny a čas voľna využili

mladí a lektori na vnútorné stíšenie sa.

Spoločne sa 25.–28. februára zúčastnili

duchovných cvičení (DC) v Zázrivej

s pánom kaplánom Marekom.

Témou tohtoročných DC bolo vnú-

torné uzdravenie a oslobodenie. Táto

téma hlboko zasiahla každého z nás,

pretože každý človek má v sebe určité

zranenia či už z detstva, z výchovy, z lá-

sky, domova či prostredia, v ktorom

žije, ale aj obyčajný strach z vecí či ľudí.

Ak chceme byť svätí, musíme sa dať zo

všetkých týchto zranení uzdraviť Ježi-

šovi. Jedine obrátenie k Bohu a silná

viera spolu s našou snahou nám prina-

vráti pokoj a šťastie.

Cez hlboké prednášky, adorácie, medi-

tácie, sväté omše, modlitby či sviatosť

zmierenia sme pocítili Božiu neko-

nečnú Lásku, ktorou nás objíma a na-

pĺňa celé naše vnútro. Ďakujeme, pán

kaplán!

Moneka

Snímky: Andy, Verča

6 FARSKÝ LIST 02/2010

UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Mladí objavili vo fotografi i životDruhé školenie česko-slovenských kur-

zov Mediálna škola sa v Žiline nieslo

v hesle Žijem. Víkend, v ktorom sme sa

tešili z prvého jarného dňa, priniesol

účastníkom Mediálnej školy nové skú-

senosti a poznatky v oblasti fotografo-

vania, etiky v médiách a v rozvojových

krajinách.

Počas víkendu sme čerpali teoretické

vedomosti z oblasti fotenia od našich

lektorov Michala Fuliera a Andreja Lo-

jana. Motiváciou nám boli ukážky fo-

tografi í svetových fotografov. Prakticky

a tiež blok súvisiaci s rozvojovými kra-

jinami pod vedením Jany Adamcovej.

O pravdivých informáciách bez poni-

žovania, ale aj o fotografi i, sme disku-

tovali v besede s Alanom Hyžom, foto-

grafom roka 2009, a jeho spolupracov-

níčkou, novinárkou Luciou Laczkó.

Alan Hyža spolu s reportérom Petrom

Kubínyim vydal knihu Misia (o pôso-

bení slovenských saleziánov – misio-

nárov vo svete). S Luciou Laczkó

prostredníctvom občianskeho združe-

nia »Medzi nami« pomáha ľuďom pre-

konávať ťažké skúšky života. Uverejňo-

vaním skutočných osudov a fotografi í

v časopise NOTA-BENE a AHA! sa

snažia poukázať na nedostatky v záko-

noch a zmobilizovať dobrodincov.

Projekt sa realizuje s podporou agen-

túry SAMRS.

Za účastníkov Moneka

Snímky: archív MeŠ

Čo mám robiť, Pane?Tento verš z Matúšovho evanjelia (Mt

19,16) bol heslom diecézneho stretnu-

tia mládeže z Oravy, Liptova a Spiša

s otcom biskupom. Pod Tatrami cez

Kvetný víkend ožila Popradská Aréna

tisíckou mladých ľudí.

Piatok večer sme začali v Aréne s Ježi-

šom pri stole (sv. omšou). Active-free

style nám pomohol v malých skupin-

kách sa viac povzbudiť vo viere, po-

zdieľať sa a vďaka akčným a veselým

hrám sa spoznať. Večer príjemne za-

končilo tanečné divadlo ATak so svo-

jou novou hrou Záh(r)ada pod vede-

ním Paľa Danka.

Sobotné dopoludnie bolo bez nudy,

pretože si každý mohol vybrať z množ-

stva kvalitných workshopov a predná-

šok na najrozličnejšie témy. Presne na-

poludnie sme sa stretli s Ježišom pri

stole a načerpali z povzbudivých slov

v homílií Janka Buca. Po obede k nám

prehovoril hosť Marián Lipovský (líder

skupiny Timothy z Prešova), ktorý vy-

dal svoje svedectvo života. Pokračovali

sme opäť v skupinkách, kde sme si spo-

ločne mohli uvedomiť, ako často sa ne-

chávame my, mladí ľudia dnešnej doby,

strhnúť davom. Podvečerná beseda

s otcom biskupom Františkom Ton-

drom, ktorý odpovedal na naše otázky,

nám dala pocítiť, že otec biskup ne-

sme to využili v sobotu poobede, kedy

sme sa vybrali do „terénu“ a snažili sa

objektívmi zachytiť ekológiu mesta Ži-

lina. Naši lektori sa nám veľmi odborne

a ochotne venovali celý čas. Postrehy,

vylepšenia kompozície, návrhy na zlep-

šenie či kritika nás posúvali ďalej.

„Niektorým sa viac podarilo preniknúť

do témy, niektorým menej, ale to vôbec

nie je podstatné. Dôležité je to, čo som

videl na začiatku, s čím ste prišli a ako

ste za veľmi krátky čas dokázali prejsť

konverziou v sebe. Je vidieť, že ste nás

počúvali,“ hodnotí výsledky účastní-

kov fotograf na voľnej nohe Michal Fu-

lier.

Manipulácii a etike v médiách boli ve-

nované rôzne aktivity spolu s fi lmom,

ktorý nám priblížil mediálny kódex

ustále na nás mladých myslí a má nás

veľmi rád. Zmierených s Pánom nás

večerná, animovaná adorácia priviedla

„face to face“ k eucharistickému Kris-

tovi. „Bol to prekrásny duchovný záži-

tok, ktorý sa nedá opísať slovami. Byť

tak blízko Ježiša, ktorý sedí v parku na

lavičke a čaká, kedy si prisadnem“, ho-

vorí účastníčka. Finalistka Česko-Slo-

venskej SuperStar Dominika Stará svo-

jím koncertom a autogramiádou

potešila mnohých fanúšikov. Večer sme

ukončili piesňami s kapelou Timothy.

Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema

sme si symbolicky pripomenuli v ne-

deľu, keď sme spoločne putovali s pal-

movými výhonkami v rukách do kon-

katedrály Sedembolestnej Panny Márie.

Slávnostný vstup otca biskupa Štefana

Sečku v sprievode mladých s palmo-

vými výhonkami v rukách nás vtiahol

do atmosféry prežívania Kvetnej ne-

dele. V homílii nás povzbudil slovami:

„Buďte pravdivými svedkami, a to

najmä svojim osobným svedectvom!“

Slová hymny Kvetného víkendu nám

sú povzbudením do ďalších dní a pre-

žívania Veľkonočných sviatkov. „Ty dá-

vaš živú vodu a zmysel dní. Si nádej,

ktorá ma posilní.“

Moneka

Snímky: Štefan Koreň a autorka

7FARSKÝ LIST 02/2010

niekedy aj neúspechy, rozobratie de-

tailov príčin neúspechu a zakompo-

novanie nových trendov do športovej

prípravy.

Mali účastníci paralympiády mož-

nosť duchovného života, napr. účasť

na sv. omši?

Individuálne bolo možné si to zorgani-

zovať. Slovenský paralympijský výbor

ponúkol na záver paralympiády mož-

nosť zúčastniť sa na bohoslužbe vo

Vancouveri, pri ktorej bolo možné dať

si posvätiť medaily.

Naši paralympionici ukázali celému svetu,kde leží Slovensko

Možno si poviete, prečo dávame

priestor tejto udalosti. Odpoveď je

veľmi jednoduchá. Klasická olympiáda

je udalosť, ktorá je medializovaná a ne-

prehliadnuteľná, či už vďaka našim

biatlonistom, ktorí tohto roku ukázali

svoje možnosti, alebo vďaka nášmu re-

prezentačnému hokejovému tímu a je

akousi národnou samozrejmosťou, že

tieto udalosti všetci s nadšením sledu-

jeme. Paralympionici sa dostávajú do

úzadia. Už len fakt, že aj priame pre-

nosy z jednotlivých disciplín nie sú

v našich médiách vždy dostupné.

Paradoxne práve naši paralympionici

získali oveľa viac medailových umiest-

není i napriek tomu, že musia vynaložiť

často až nadľudské úsilie, aby sa dostali

do takej formy, aby mohli konkurovať

svojim súperom na celosvetovej

úrovni.

Dolnokubínčan Vladimír Gogolák,

ktorého poznajú najmä naši študenti

dolnokubínskeho gymnázia, sa na pa-

ralympiáde zúčastnil už po piaty krát.

Začínal v Nórskom Lillehammeri ako

navádzač, v japonskom Nagane pokra-

čoval v tejto pozícii. V Salt Lake City

a v talianskom Turíne fi guroval ako re-

prezentačný tréner. Vo Vancouvri bol

asistentom a osobným trénerom Vladi-

míra Gajdičiara.

Ako vyzerá príprava na paralympi-

ádu?

Na paralympiádu som pripravoval te-

lesne postihnutého športovca Vladi-

míra Gajdičiara, ktorý súťaží v bežec-

kom lyžovaní a biatlone. Naplánované

sme mali prípravné obdobia v štvor-

ročnom cykle s dvoma vrcholmi, a to

na majstrovstvách sveta v roku 2009 vo

Fínsku, kde sme dosiahli štvrté miesto

v biatlone a na tohtoročnej zimnej pa-

ralympiáde, kde najlepšie umiestnenie

v biatlone bolo siedme miesto.

Čo ti pomáha v tejto práci? Prečo to

robíš, čo ťa motivuje?

Dôvera, ktorú mám od pretekárov

a ich športové napredovanie, úspechy,

Aký je tvoj najsilnejší zážitok z Van-

couvru?

Radosť na tvári našich zjazdárov, ktorí

získali spolu jedenásť medailí a na záve-

rečnom ceremoniáli to bola prezentácia

ďalšej zimnej paralympiády, ktorá sa

bude konať v roku 2014 v Soči v Rusku.

Úžasným zážitkom bolo aj sledovanie

zápasu NHL naživo a osobné stretnutie

s Pavlom Demitrom, ktorý nás pozval

do priestorov pre hráčov.

Ďakujeme za rozhovor a našim úspeš-

ným športovcom a ich trénerom želáme,

aby investovaná energia a úsilie vynalo-

žené pri tréningu boli odmenené ďalšími

vynikajúcimi úspechmi.

Zuzana Machajová

Snímky: archív VG

Tak ako pred štyrmi rokmi, aj teraz, niekoľko dní po ukončení paralym-

piády vo Vancouvri v Kanade sme poprosili Dolnokubínčana Vladimíra

Gogoláka, aby nám priblížil v krátkosti atmosféru tohto prestížneho

podu jatia.

8 FARSKÝ LIST 02/2010

O kňazstve s Jánom Pavlom II. 2. apríla 2005 sa smrťou Jána Pavla II. skončil jeden z mi-

moriadnych pontifi kátov v histórii Cirkvi. Pri tomto piatom výročí smrti Karola Wojtylu, ktoré

pripadlo na Veľký piatok 2. apríla 2010, sa v nasledujúcej rubrike venovanej Roku kňazov

vrátime k jeho myšlienkam a kňazskému životu.

Povolanie je tajomstvo

História môjho kňazského povola-

nia? Každé kňazské povolanie je vo

svojej najhlbšej podstate veľkým ta-

jomstvom, je darom, ktorý neko-

nečne prevyšuje človeka. Každý kňaz

to zažíva v priebehu svojho života

veľmi intenzívne. Zoči-voči tomuto

daru cítime, akí sme na to nevhodní.

Čo znamená byť kňazom

V tomto svojom svedectve chcel by

som hlbšie vniknúť do tajomstva

kňazstva, ktoré ma sprevádza a ob-

klopuje už päťdesiat rokov. Čo zna-

mená byť kňazom? Podľa sv. Pavla

znamená byť správcom Božích ta-

jomstiev: „Nech nás takto každý po-

kladá za Kristových služobníkov

a správcov Božích tajomstiev. A od

správcov sa už vyžaduje, aby bol

každý verný“ (1 Kor 4, 1-2). Výraz

správca sa nedá nahradiť nijakým

iným. Je hlboko zakorenený v evan-

jeliu. Preto kňaz je človekom Božieho

slova, človekom sviatostí, človekom

„tajomstva viery“.

Človek Božieho slova

Na to, aby bol kňaz autentickým vod-

com spoločenstva, naozajstným

správcom Božích tajomstiev, musí

byť človekom Božieho slova, veľkory-

sým a neúnavným evanjelizátorom.

Je to náročná úvaha, pretože dnešní

ľudia pred „hlásaným“ slovom očaká-

vajú od kňaza slovo „žité“. Kňaz musí

„žiť slovo“. Zároveň však musí byť aj

intelektuálne pripravený, aby to slovo

dôkladne poznal a účinne hlásal.

V našich časoch charakteristických

vysokým stupňom špecializácie

v takmer všetkých oblastiach života

je intelektuálna formácia dôležitá ako

nikdy predtým. Ona umožňuje púš-

ťať sa do intenzívneho a tvorivého

dialógu so súčasným myslením.

Človek sviatostí

Kňazstvo je od samých koreňov Kris-

tovým kňazstvom. Je to on, Kristus,

ktorý Bohu obetuje seba samého,

svoje telo a krv, a tou svojou obetou

ospravodlivuje v Otcových očiach

celé ľudstvo a nepriamo celé stvoren-

stvo. Kňaz keď slúži celý deň Eucha-

ristiu, zostupuje do hĺbky tohto mys-

téria. Preto slávenie Eucharistie musí

byť pre neho najdôležitejším okami-

hom dňa, stredobodom celého jeho

života.

Povolaný k svätosti

Keďže kňaz je v ustavičnom kontakte

s Božou svätosťou, aj on sám sa musí

stať svätým. Už sama jeho služba má

ho zaväzovať na to, aby sa rozhodol

pre život inšpirovaný radikalizmom

evanjelia. Z toho je jasné, prečo kňaz

tak veľmi potrebuje modlitbu: mod-

litba sa rodí z Božej svätosti a záro-

veň je odpoveďou na túto svätosť.

Modlitba tvorí kňaza a kňaz sa tvorí

skrze modlitbu.

Ján Pavol II. akoby symbolicky zo-

mrel v predvečer Nedele Božieho mi-

losrdenstva a jeho posledné slová

zneli: „Nechajte ma ísť do domu

Otca.“ Proces jeho blahorečenia sa

začal krátko po jeho smrti a v de-

cembri 2009 mu boli promulgáciou

dekrétu Kongregácie pre kauzy svä-

tých, ktorú schválil pápež Benedikt

XVI., priznané hrdinské cnosti. Pá-

pež chce 16. októbra 2010 vyhlásiť

svojho predchodcu Jána Pavla II. za

blahoslaveného. Malo by sa tak stať

presne 32 rokov od začiatku jeho po-

ntifi kátu.

Podľa knihy Dar a tajomstvo od Jána

Pavla II. a internetu spracoval

Cyril Hamrák, kaplán

Snímky: internet

9FARSKÝ LIST 02/2010

Myslím si, že u nás ešte vinice fungujú

a ako som vyššie uviedol, je to už 16 ro-

kov, čo tam pracujem.

Bolo to 18. 6. 1994 na sviatok Božského

Srdca Ježišovho v Spišskej Kapitule, keď

som ležal na zemi spolu s jedenástimi

spolužiakmi. A následne potom som

bol vysvätený na kňaza a člena presby-

téria v Spišskej diecéze. V ten deň akoby,

obrazne povedané, hríbik vyskočil na

povrch, ale podhubie pracovalo už

dávno predtým. Bola to predovšetkým

rodina a kresťanské hodnoty, ktoré boli

nekompromisne žité aj v čase totality.

Príklad rodičov aj starých rodičov bol

svetlom, ktoré priťahovalo a formovalo

môj názor na vieru a všetko čo s tým

súvisí. Starí rodičia vychovali kňaza

Viktora a potom sa modlili, aby aj z ich

vnukov bol niekto kňazom. Boh ich vy-

počul a majú troch vnukov kňazov. Tým

chcem povedať, že Boh dáva dar kňaz-

stva tam, kde si kňazov vážia a dokonca

sa za nich obetujú.

Moji rodičia si vypočuli viaceré pred-

nášky o tom, ako hazardujú s budúc-

nosťou svojich detí, že sa nedostaneme

ani na učňovky. To všetko preto, lebo

ma prihlasovali na vyučovanie nábo-

ženstva v časoch totality. Nič z týchto

predpovedí sa nestalo, a napriek tomu

mám diplomy z dvoch univerzít.

Podhubie, z ktorého vyrastalo moje

kňazské povolanie, vyživoval ďalej život

v spoločenstve mladých kresťanov, ktorí

mali podobné názory na život ako ja.

Spomínam si na pekné chvíle v spevác-

kom zbore, na výlety do hôr, cyklotúry.

V časoch totality bol náboženský život

potláčaný, ale „zakázané ovocie“ lepšie

chutí. A nám naozaj chutilo modliť sa,

chodiť spolu na púte, chodiť na stretká,

čítať Sväté písmo. Jednoducho chutilo

nám všetko, čo súviselo s vierou.

Ako 19-ročný 1. októbra som narukoval

na základnú vojenskú službu do Karvi-

nej v Českej republike. Na poddôstoj-

nícku školu, lebo som bol maturant

a vyučený elektrikár. Dva roky v zele-

nom boli časom skúšky viery a morál-

nych hodnôt. Nadriadený mi zhabal

počas strážnej služby na strážnici Sväté

písmo a vrátili mi ho až po dvoch ro-

Viliam Maretta: „16 rokov vo vinici Pánovej...“Vzhľadom na tento titul mi prišiel na um dialóg s jedným kňazom,

ktorý pôsobil v Čechách, ktorý mi na otázku: „Ako sa vám darí vo vinici

Pánovej?“ s úsmevom odpovedal: „To není vinice, to je kameňolom!“

koch. Domov som sa dostal tri krát za

dva roky. A najbližší kostol bol mimo

okruh posádky, takže to, čo bolo pre

mňa samozrejmé, sa stalo nedostup-

ným. Napr. sv. spoveď, sv. omša, sv. prijí-

manie. Bolo to ťažké obdobie. Ostala len

modlitba a dobrí priatelia.

Po návrate z vojny som pracoval v ZŤS

Martin v zlievárni. Vtedy som zakúsil,

ako rozmýšľa bežný chlap elektrikár na

sa upevnili moje základy viery a dostal

som odvahu uvažovať o kňazskom po-

volaní.

V 1988 som sa hlásil do kňazského se-

minára v Bratislave. Neprijali ma pre zlý

kádrový profi l. Po roku som si opäť po-

dal prihlášku na štúdium teológie. Bohu

som vtedy dal podmienku: Ak ma chceš

mať kňazom, tak to zariaď, ak nie, tak sa

ožením. Prijali ma.

Po vysviacke môj prvý dekrét ma na-

smeroval ku goralom do Rabče. Prvá

farnosť – prvá láska. Tu som sa stretol

s dobrým kňazom, šéfom, principálom

Blažejom Dibdiakom. Blažeja som prvý

krát videl práve na duchovných cviče-

niach v Malatinej, kde bol ešte boho-

slovcom. Veľmi ma potešilo, že Boh ma

poslal práve k nemu. Tu som dostal zá-

klady dobrého fungovania kňaza v bež-

nej pastorácii. Zlaté kaplánske časy mi

trvali iba 1 rok.

Po roku som sa stal správcom farnosti

Rabčice. Tu vo vinici Pánovej som pre-

žil celých 10 rokov, ktoré boli poznačené

pestrými a zaujímavými momentkami

v práci s mládežou, deťmi v škole, pri

stavaní novej farskej budovy. Zistil som,

že môj predchodca Janko Kajan, ktorý

tu pôsobil 25 rokov, zanechal po sebe

hlbokú a rovnú brázdu. Mal som čo ro-

biť, aby som ju dokázal ťahať tak ako on.

Ľudia boli naučení, že pán farár pol ho-

dinu pred každou sv. omšou spovedá.

Tak som v tom pokračoval a pokraču-

jem dodnes.

Po 10 rokoch ma otec biskup prevelil ku

goralom z druhej strany Tatier, do Slo-

venskej Vsi. Pamätám si, bolo 1. augusta

2005 a bol prvopiatkový týždeň. Ľudia

v tejto farnosti čakajú od kňaza, tak ako

všade, že bude mať čas a srdce len pre

nich. Tu na východe som sa stretol pr-

výkrát s pastoráciou Rómov. Mám ich

tu vo farnosti 1 050. Je to výzva pre Cir-

kev, ale aj pre mňa a celú spoločnosť.

V tejto farnosti pôsobím dodnes.

Vždy sa rád vraciam do farnosti, v kto-

rej som vyrástol, a ktorá ma formovala.

Preto je dôležité aj dnes vytvárať v na-

šich farnostiach ovzdušie viery a dôvery

v Boha a aj v ľudí. Na záver chcem po-

prosiť o modlitbu za nás kňazov, aby

sme vydržali až do konca.

Vdp. Viliam Maretta

správca farnosti, Slovenská Ves

Snímka: rodinný archív

elektroúdržbe. Boli tam aj katolíci, aj lu-

teráni, aj liberáli.

Ďalším medzníkom v mojom živote

bola služba rozdávateľa sv. prijímania

na podnet p. kaplána Mikluščáka. Podo-

týkam, že som miništroval od druhej

triedy ZŠ. Toto pokračovalo aj po ná-

vrate z vojenskej služby, počas bežného

pracovného života. Ten istý pán kaplán

navrhol viacerým mladým účasť na

evanjelizácii, ktorá sa konala na Kubín-

skej holi v chate. Okolo bola krásna

biela príroda. Tu som zistil, že Ježiš je

živý a niečo odo mňa očakáva. To prvé

bolo otvoriť mu srdce a odovzdať mu

celý život. Zdalo sa mi to ťažké a mal

som z toho zrazu strach. No nakoniec

som to spravil aj vďaka príkladu a sve-

dectvu mladých, ktorí tam boli. Písal sa

rok 1987. V lete toho istého roku som

bol na duchovných cvičeniach pokon-

cilového hnutia Oáza Nového Života

v Malatinej. Tu som spoznal, čo obnáša

život s Kristom. Naučil som sa používať

Sväté písmo ako modlitebnú knižku. Tu

N A P Í S A L I N Á M

10 FARSKÝ LIST 02/2010

� Odborníci tvrdia, že detstvo i ob-

dobie ešte pred narodením vplývajú

na celý náš život. Vnímate aj Vy, že

Vás detstvo ovplyvnilo na celý život?

Samozrejme, detstvo poznačí každého

človeka, poznačilo aj mňa. Som vďačný

Pánu Bohu, že mi dal dobrých rodičov,

ktorí mi sprostredkovali dar viery

a vtlačili mi do srdca dar prítulnosti

k Bohu. Naozaj môžem konštatovať, že

za všetko dobré čo je vo mne, môžem

ďakovať popri Bohu najmä mojej

mame a otcovi. Silný zážitok a spo-

mienky z detstva mám na nášho du-

chovného otca Michala Marka, ktorý

usmernil moje kroky na cestu nábož-

nosti a lásky k Cirkvi.

Obdobie, ktoré by ešte mohlo vo Vás

rezonovať, je puberta. „Cítili“ ju vaši

rodičia, alebo ste ňou preplávali bez

väčších problémov?

Aj ja som prežíval búrlivé obdobie vy-

zliekania sa z detského veku a oblieka-

nia sa do dospelosti. Môžem povedať,

že som ho prežil bez väčších problé-

mov, najmä vďaka rodinnému prostre-

diu i zázemiu, ktoré mi vtedy poskyto-

vala farnosť a iní mládežníci okolo

mňa, s ktorými som trávieval svoj

voľný čas.

Ako ste trávili svoj voľný čas v mla-

dosti? Mali ste aj také koníčky, zá-

Náš pán dekan Prof. Ľubomír Pekarčík sa koncom mája dožíva významného životného jubilea – 50. rokov

a zároveň si v júni pripomenie 25. rokov odvtedy, ako sa stal Kristovým kňazom. Preto sme ho oslovili a po-

žiadali o rozhovor. Možno sa v odpovediach dozviete niečo nové, niečim Vás obohatia, prekvapia alebo po-

vzbudia... Prvá časť predstaví viac osobný život, druhá nás vovedie do jeho kňazského života...

Jubilant

ujmy, ktoré Vás sprevádzali aj dlhšie

obdobie?

Na osobitné záľuby v období dospieva-

nia ani veľmi nebolo času. Spôsob ro-

dinného života v tej dobe zamestnával

všetkých členov rodiny, bolo treba po-

máhať rodičom na hospodárstve. Me-

dzi zvláštne moje záľuby však patrila

trúbka a hra v dychovej hudbe. Naj-

hlavnejšia angažovanosť v mladosti

patrila každodennej účasti na sv. omši

a miništrantská služba.

Čím ste chceli byť?

Od raného detstva mojou túžbou bolo

stať sa kňazom, alebo aspoň učiteľom.

Moji rodičia si príliš nelámali hlavu,

čím sa mám stať, ale jedno určite chceli,

aby zo mňa vyrástol dobrý človek.

Sú vo Vašom živote, spomienkach

prítomní ľudia, ktorí Vám boli nápo-

mocní na životnej ceste, ktorí Vám

prípadne boli a sú vzormi?

Zrniečko kňazského povolania zasial

do mňa môj ujko Martin Hrbča, kato-

lícky kňaz. Ovplyvnil ani nie tak slo-

vami, ako svojim príkladným kňaz-

ským životom. Bol pre mňa vtedy

vzorom a inšpirátorom. Vždy som sa

tešil na jeho návštevy u nás doma.

V spomienkach nosím aj iné osobnosti,

ktoré ma ovplyvnili a boli mi oporou.

Je to najmä náš vtedajší pán kaplán

Alojz Kostelanský, dlhoročný kňazský

sused a priateľ Pavol Janáč a otec bis-

kup Andrej Imrich, s ktorým som sa

zblížil už vtedy, keď bol duchovným ot-

com našej farnosti.

Kedy prežívate radosť v osobnom ži-

vote?

Je mnoho zdrojov mojej osobnej ra-

dosti. Radosť prežívam pri stretnutí

s mojimi súrodencami, ale najviac ma

poteší stretnutie s dobrými ľuďmi.

Čo v osobnom živote bolo doteraz

najťažšie?

V mojom živote som prežil doteraz ra-

dostné i bolestné chvíle. Najväčšiu bo-

lesť som prežil pri odchode môjho otca

do večnosti. Strata otca i môjho brata

Pavla sa dotkli s veľkou intenzitou

zármutku, ale zároveň mi pomohli hlb-

šie sa ponoriť do kresťanskej nádeje

a viac myslievať na vlastnú večnosť.

Čo Vám dáva a berie vzdelanie, vý-

znamná úloha pedagóga, profesora?

Vzdelanie mi dalo veľmi veľa, voviedlo

ma hlbšie do Božích tajomstiev. Za

dobrodenie vzdelania sa však musí za-

platiť, najmä časom venovanému štú-

diu. Veľké dobrodenie vzdelania je aj

v tom, že mi umožnilo stretnúť v živote

veľa významných ľudí, ako napríklad

kardinála Macharského, kardinála Er-

deho, spoznal som množstvo aj iných

osobností z verejného, kultúrneho

i spoločenského života. Doma i v za-

hraničí.

Máte ešte nejaký nesplnený sen?

Samozrejme mám, ale ho neprezradím.

Potom by to už nebol sen.

11FARSKÝ LIST 02/2010

� Ste kňazom, prostredníkom medzi

Bohom a človekom. Ako prežívate

túto veľkú a zodpovednú úlohu?

Svoje kňazstvo prežívam ako veľký Boží

dar, čím skutočne aj je. Napĺňa ma vďač-

nosťou i radosťou, že smiem slúžiť Kris-

tovi, ale zároveň cítim na pleciach bre-

meno zodpovednosti a najmä obavu, či

robím dosť preto, aby som poslúžil čím

väčšiemu počtu ľudí k spáse.

Cesta za povolaním – bola bez preká-

žok?

Môžem povedať, že v celku som pre-

šiel cestou ku kňazskému povolaniu

bez väčších prekážok. Vďačím za to

Bohu i Panne Márii, ktorej som sa od-

dal pod ochranu. Počas štúdia v kňaz-

skom seminári sa nad nami ustavične

vznášal čierny mrak totalitného re-

žimu, ktorý nielen mne, ale aj mojim

spolužiakom naháňal strach, či nás

z politických dôvodov nepošlú zo se-

minára domov.

Je Rok kňazov, patrónom je Ján Má-

ria Vianney – svätý kňaz. Aké vlast-

nosti by mal mať podľa Vás svätý

kňaz v dnešnej dobe?

Podľa môjho názoru by mal každý kňaz

byť ozdobený aspoň týmito dvoma

vlastnosťami. Prvá je horlivosť za Božie

veci, nadšenie v službe pre Krista.

A druhá, pre našu dobu osobitne po-

trebná, je pokora.

Aké je Vaše kňazské motto?

Moje kňazské motto vyjadrovala myš-

lienka, ktorú som uviedol na primič-

nom obrázku: Dobrý Pastier život dá

za svoje ovce (Jn 10,11).

Ktorá evanjeliová stať, príbeh, Vás

najviac oslovuje? Mení sa v rôznych

životných obdobiach?

Za najkrajší text evanjelia považujem

Kristovo podobenstvo o milosrdnom

otcovi a márnotratnom synovi. Nachá-

dzam v ňom vždy novú inšpiráciu pre

môj kňazský život, tak v úlohe kajúc-

nika, ako aj v úlohe spovedníka.

dopraje a koľko ho pre služby lásky ľu-

ďom potrebujem.

Ako sa Vám tu v Kubíne žije s nami,

Vašimi farníkmi? Ako Vás prijímame,

vnímame ako kňaza? Cítite našu

podporu (osobnú alebo modlitbovú)

pri pastorácii?

Na tieto otázky by ste mali odpovedať

Vy, moji farníci. Čo sa týka mňa, mô-

žem povedať, že sa v Dolnom Kubíne

cítim ako doma, lebo ma tu poslal

Kristus prostredníctvom otca biskupa.

Kde nás všeobecne najviac „tlačí to-

pánka“ a kde robíme najčastejšie naj-

viac chýb? Čo by ste nám ako du-

chovný otec odporučili?

Pri takejto príležitosti by z mojej strany

bolo netaktné vyčítať chyby veriacim.

Ste takí, akí ste i dobrí i s chybami, ale

moji. Ako duchovný otec farnosti sebe

i Vám všetkým odporúčam, aby sme

milovali Boha s väčšou horlivosťou

a ochotou obetovať sa pre dobro iných.

25 rokov kňazstva – keď sa obzriete

späť a mali by ste možnosť niečo zme-

niť, robili by ste niečo ináč?

Odpoviem vám slovami svätého apoš-

tola Pavla: „Jedno robím: zabúdam na

to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo

je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaz-

nou cenou Božieho povolania zhora

v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 3, 13 – 14)

Pán dekan, veľmi pekne Vám ďakujem za

Vaše odpovede a pri príležitosti Vašich ju-

bileí sa chcem aj ja s celou redakčnou ra-

dou za všetko poďakovať a pripojiť k mod-

litbám a prosbám za Vás a popriať hojnosť

Božích milostí, darov Ducha Svätého

a ochranu Márie, Matky Božej.

Eva Murínová

Kedy prežívate radosť ako kňaz?

Radostí v kňazskom živote je veľa, to

hovorím na adresu tých, čo si myslia, že

kňazský život je smutný. A čo mi spô-

sobuje najväčšiu radosť? Keď vidím zá-

stupy veriacich pristupovať k svätému

prijímaniu. Vtedy si uvedomujem, že sa

títo ľudia vrhajú do náručia Ježiša, ve-

ria jeho láske, a že ja môžem byť pri-

tom a pomáhať im.

Čo v kňazskom živote bolo doteraz

najťažšie?

Priznám sa, že to bolo sťahovanie na

moje nové kňazské pôsobiská.

Dnes nám všetkým chýba čas. Nestí-

hame, naháňame sa. Vám stačí tých

24 hodín denne v osobnom i kňaz-

skom živote?

Čas považujem za Boží dar, mám ho

toľko, koľko mi ho Božia prozreteľnosť

12 FARSKÝ LIST 02/2010

a p r í l 2 0 1 0� 16.–18.4.

GO ON! – chata

� 23.–25.4.

BOSS celoslovenské kolo

� 23.–25.4.

Valné zhromaždenie LAURY

m á j 2 0 1 0� 7.–9.5.

KubCup – volejbalový turnaj

� 13. 5.

Sviatok sv. Márie Dominiky

Mazarellovej

� 23. 5.

1. sväté prijímanie

� 23. 5.

GO ON!

� 24. 5.

Sviatok Panny Márie Pomocnice

� 29. 5.

Oslava 70. výročia príchodu FMA

na Slovensko

70-te výročie príchoduna SlovenskoOslava 70-teho výročia príchodu sestier

na Slovensko sa pripravuje v poslednú

májovú sobotu v Trnave. Táto oslava

bude spojená s návštevou našej generál-

nej matky sr. Yvonne Rengoat, ktorá

strávi niekoľko dní na Slovensku. Preto

vám chceme cez tieto stránky priblížiť

históriu našich sestier na Slovensku, pre-

dovšetkým tu v Dolnom Kubíne.

V roku 1939 patrilo do Inštitútu Dcér Má-

rie Pomocnice (FMA) 30 slovenských

sestier, ktoré boli roztrúsené po celom

svete. Prvé dievčatá odchádzali zo Slo-

venka za saleziánskym povolaním od roku

1922 do Talianska. Ako sestry pôsobili

v saleziánskych výchovných dielach v rôz-

nych častiach sveta. Svoje poslanie plnili

úspešne. Boli teda predpoklady k tomu,

aby sa saleziánske dielo pre dievčenskú

mládež uviedlo aj na Slovensku. Začínala

II. svetová vojna, ale aj nová kapitola v slo-

venských dejinách Inštitútu FMA.

V čase, keď sa slovenské saleziánky chys-

tali na návrat do svojej domoviny, salezi-

áni pripravovali pôdu na ich prijatie. In-

formovali verejnosť o ich zakladateľke

Márii Dominike Mazzarellovej, ktorá bola

v roku 1938 vyhlásená za blahoslavenú.

Uvedomovali si, že keby sa na Slovensko

vrátili i všetky slovenské FMA, nebudú

stačiť pokryť všetky výchovné potreby,

ktoré sa ukazovali stále naliehavejšie so

zhoršujúcou sa spoločensko-politickou si-

tuáciou vo svete. Články, ktoré uverejnili

v časopise Saleziánske zvesti, boli nielen

informatívneho charakteru, ale zároveň

orientovali budúce povolania smerom

k pravým hodnotám, ktoré M. Mazzarel-

lová prežívala tak radikálne.

Napokon sa v júni r. 1940 založila prvá

komunita v Trnave, o štyri roky v Nitre

a 12. 5. 1947 prichádzajú sestry do Dol-

ného Kubína. Dolnokubínska komunita

bola ako jediná (na Slovensku), ktorá pô-

sobila bez prítomnosti saleziánov v služ-

bách mladým vo farnosti.

O krátkej činnosti našich sestier a zložení

ich komunity sa dočítate viac v ďalšom

čísle Farského listu.

Spracovala sr. Martina Škvareninová

Podľa knihy Dejiny Inštitútu Dcér Márie

Pomocnice na Slovensku

PhDr. Kamila Novosedlíková, FMA

Skvelá oblievačkaTradičný výlet do „Emauz“ na Veľko-

nočný pondelok bol tentokrát nasmero-

vaný na Choč. Počasie nám prialo a tak

sa chlapci z Námestova ani nemuseli sna-

žiť polievať dievčatá prinesenou vodou.

Nuž, kto „umí, ten umí“ a tak si vybavili

dážď priamo od toho Najvyššieho.

Väčšina z nás (a to nie len Námestovča-

nia, ale i odvážne Kubínčanky) sa nebáli

aj napriek zľadovatelej ploche vystúpiť až

na samý vrch a užiť si tam krásne sne-

hové vločky. Niektorí sme zakotvili na

Poľane a tam sme si medzi stromami

urobili príjemný piknik.

Nuž chránili nás všetci anjeli a tak v Nebi

mali opäť čo robiť. ☺ Po vyčerpávajúcej,

ale na zážitky plnej túre sme zakončili

slávnostnou sv. omšou a rozutekali sme

sa usušiť do našich domovov.

Sr. Martina Škvareninová

Snímka: mo

Kama v PopradeV jeden obyčajný a všedný deň zišlo na

um niektorým ľuďom od sestier saleziá-

nok, žeby sa chlapci zo strediska mohli

zúčastniť halového futbalového turnaja

KAMA vo Svite. A tak sa aj stalo. V ne-

deľu, 14. februára, vyrazilo družstvo

chlapcov do Svitu pod dozorom salezi-

ánskeho spolupracovníka Milana Urba-

nika a Tomáša Kočalku.

Po príchode a ubytovaní vo Svite sa všetci

stretli v spoločenskej miestnosti. Tento

rok o víťazstvo prišlo bojovať 9 tímov. Po

oboznámení s pravidlami a zlosovaním

do skupín sa začalo hrať. Na prvý zápas

dostali naši chlapci hneď favorizovaný

Sabinov, ale po perfektnom výkone to

uhrali na remízu 2:2. V nedeľu to bol

prvý, ale aj posledný zápas. Po večernej

modlitbe chlapci šli spať a tak načerpať

síl na ďalšie zápasy.

Svätá omša v nasledujúce ráno naštarto-

vala celý deň a začali sa zápasy. Náš tím

najprv hral proti Michalovciam (výhra

5:0). Proti Humennému najskúsenejší

hráč dostal červenú kartu a prehrali 4:2,

potrápilo ich aj družstvo z Bardejova

(5:1). Po týchto zápasoch skončili v zá-

kladnej skupine na štvrtom mieste a hrali

s Košicami, ktoré nakoniec zdolali po pe-

naltách 2:1.

„Na tomto turnaji sme sa zúčastnili po

prvý krát a s konečným siedmym mies-

tom sme boli spokojní. Pred odchodom

sme sľúbili organizátorom, že o rok sa

uvidíme zas“, prezradil tréner tímu.

TK

Snímka: archív autora

13FARSKÝ LIST 02/2010

Predstavujeme súťaž BossSúťaž BOSS je jedinečná aktivita, ktorá spája

prvky biblickej olympiády a radostné prežívanie

hodnôt don Boscovej charizmy pre mladých. Boss

umožňuje mladým vstúpiť do Svätého písma

a prijať aktuálne posolstvo, ktoré im Boh ponúka.

Nie je to teda len o tom, kto má lepšie vedomosti,

ale je to aj radosť pripravovať sa, rozmýšľať, učiť sa,

a nechať sa inšpirovať vzormi, ktorých sa osobne

dotýkajú. Súťažné kolá sa organizujú na miestnej,

regionálnej a celoslovenskej úrovni v rámci sale-

ziánskych stredísk aj mimo nich. Môžu sa ho zú-

častniť žiaci základných škôl a stredoškoláci

v dvoch samostatných kategóriách.

Zelený štvrtok po židovskyV mládežníckom stredisku Dominika

sme už po druhýkrát mali výnimočnú

príležitosť prežiť tradičnú židovskú ve-

čeru – stolovanie na zemi, s originálnymi

židovskými piesňami, so spevom žalmov,

s vínom, nekvasenými chlebami, hor-

kými bylinami, macesom a baránkom.

Židia si takto pripomínali otroctvo

v Egypte a vyslobodenie z neho.

Udalosti Zeleného štvrtka sme si pripo-

menuli nielen sprítomnením večere, ale

aj fi lmom Umučenie Krista a celonoč-

ným bdením s Ježišom. Kaplnka u sestier

saleziánok sa na nasledujúcich pár hodín

zmenila na Getsemanskú záhradu. Rast-

liny a zeleň, ktorými bola zaplnená, nao-

zaj pripomínali skôr záhradu ako muro-

vanú miestnosť.

Mladí sa v hodinových intervaloch pri

bdení striedali až do ranných chvál. Aj

táto celonočná adorácia bola prípravou

na skutočné prežitie veľkonočného ta-

jomstva. Celý sprievodný program sa

snažil človeka trošku vykoľajiť z pasív-

neho prežívania Veľkonočných sviatkov

a poukázať na tradície a vieru, ktorú mali

kresťania niekoľko tisícročí pred nami.

Účastníčka Marcela Kršková si akciu veľmi

pochvaľovala: „Prežiť na vlastnej koži ži-

dovskú večeru tak, ako ju pravdepodobne

slávil Ježiš so svojimi učeníkmi tesne pred

svojím umučením, má veľkú silu, ktorú

umocnil ešte aj fi lm a následná adorácia

s Ježišom v Getsemanskej záhrade.“

Hoci Ježiš teraz nežije na zemi fyzicky

v ľudskom tele ako pred 2 000 rokmi, jeho

obeta na kríži sa neustále sprítomňuje

a je aktuálna a živá aj pre dnešnú dobu.

A my sme to pochopili.

Julja (redakčne krátené)

Našli si nových priateľov Raz, dva, tri, začíname. Vraveli si začína-

júci animátori, keď sa dozvedeli, že sa ide

chystať Minitábor. Nemali to ľahké. Bola

to ich premiéra...

Tridsať detí z Dolného Kubína i okolia sa

počas jarných prázdnin zúčastnili prí-

mestského tábora u sestier saleziánok na

Banisku. Každý deň bol fascinujúci a za-

ujímavý. Nádejní animátori spolu so ses-

trami chceli naučiť deti byť zodpovednej-

šími, všímavejšími, no hlavne ich chceli

Aj v našom stredisku sa mladí rozhodli opäť za-

pojiť do tejto súťaže. Miestne kolo sa uskutočnilo

5. marca, na ktorom sa zúčastnilo 7 družstiev

v kategórii mladší. Okrem vedomostných otázok,

rôznych doplňovačiek citátov zo Sv. písma, bola

zaujímavá úloha vytvoriť báseň alebo nakresliť

kňaza, akého si predstavujú dnešní mladí. Na pr-

vom mieste sa umiestnilo družstvo v zložení:

Alicka Vraniaková, Betka Gogoláková, Dominika

Teluchová a na druhom mieste Betka Virdzeková,

Ninka Mancová a Veronika Pšenáková.

Tieto dve družstvá postúpili do regionálneho kola

do Dubnice nad Váhom, ktoré sa konalo 19.

marca. Pri úvodnej sv. omši don Pavol všetkých

zúčastnených vyzval k vytvoreniu rodinnej atmo-

sféry, keďže nejde v tejto súťaži v prvom rade

o výhru, ale o radosť zo stretnutia sa navzájom

a tiež s našim Pánom aj cez Sv. Písmo a život Jána

M. Viannea. Myslím si, že tieto jeho slová sa napl-

nili, pretože medzi mladými skutočne prúdila ve-

selá, spontánna atmosféra a vzájomné fandenie.

Z tohto kola sme už neodchádzali víťazne, ale

dievčatá sa povzbudili a „nažhavili“ pre ďalšie čí-

tanie Sv. Písma. V samostatne hodnotenej úlohe:

čin Bossa – natočený videoklip: Don Bosco dnes –

obidve naše družstvá získali 2. miesto.

„Bol to veľmi pekný zážitok a už sa tešíme na

budúci rok, chceme sa opäť zapojiť a možno po-

stúpiť ešte vyššie ako teraz“, povedala jedna

z účastníčok.

Sr. Martina Škvareninová

Snímka: mo

naučiť vážiť si priateľov. Každý deň sa po-

zerala časť rozprávky „Hľadá sa Nemo“.

Prečo práve táto rozprávka? O tom nám

niečo prezradila sestra Maťa: „Upútal nás

príbeh o Nemovi, pretože deťom nenásil-

nou formou ponúka hodnoty priateľstva.

Chceli sme, aby deti pochopili, že nemajú

čakať na priateľov, ale oni sa majú stávať

priateľmi druhých.“

naučiť vážiť si priateľov. Každý deň sa po-

Pán predáva záhradu a nádejnému kupcovi radí:

„Tu môžete dať mrkvu, tu zemiaky, sem jahody

a tamto sliepky.“

Po nejakom čase sa zastaví pozrieť sa, ako sa novému

majiteľovi záhradky darí.

„Mrkva mi vyrástla, zemiaky a jahody tiež, len tie

sliepky som asi príliš hlboko zasadil...“

Dni boli spestrené výletmi a súťažami. Zá-

verom každého dňa bola modlitba a vzá-

jomné poďakovanie sa jeden druhému za

prejavenú ochotu. Deti sa rozišli oboha-

tené o nové priateľstvá, s túžbou opäť sa

stretnúť na ďalšom tábore.

ruža

Snímka: ms

Stretnutiestrediskových rádFebruárový víkend (12.–13.) sa niesol

v duchu združenia Laury a stretnutia

strediskových rád stredného Slovenska.

V Dominike sa zišli strediskové rady

z Dolného Kubína, Banskej Bystrice,

Dubnice nad Váhom a Námestova. Ich

cieľom je aktívnejšie sa podieľať na živote

v stredisku, plánovať akcie a spolu so ses-

trami FMA priniesť mladým a deťom

priestor i príležitosť, kde môžu využiť

svoj čas. Okrem vzájomného zoznámenia

tímov nechýbalo predstavenie členov

ústredia a predstavenstva. Spoločne sme

si pripomenuli ciele jednotlivých orgá-

nov a tímov, aby sme vedeli, v ktorej situ-

ácii sa máme na koho obrátiť.

Okrem „pracovných záležitostí“ nechý-

bali počas víkendu ani hry, zaujímavé ak-

tivity či fi lm. Na záver sme sa oboznámili

s blížiacimi akciami – Laurasong, Kub-

Cup a 72 AA hodín...

Veríme, že toto stretnutie pomôže stre-

diskovým radám a ich komunikácii spolu

s ústredím.

Za zúčastnené Moneka

14 FARSKÝ LIST 02/2010

2010 – Rok kresťanskej kultúry

Postrehli ste na Mestskom úrade

v Dolnom Kubíne, že rok 2010 bol

Ekumenickou radou cirkvi Sloven-

skej republiky a Konferenciou bis-

kupov Slovenska vyhlásený za Rok

kresťanskej kultúry?

Áno, vyhlásenie roku 2010 za Rok

kresťanskej kultúry som zaregistroval

a bol som tomu rád – nakoľko šírenie

kultúry medzi ľuďmi považujem za

dobrú a zmysluplnú myšlienku, kto-

rou sa treba dôkladne zaoberať, ak

spoločnosť nechce ostať v priemer-

nosti.

Ako vnímate pojem kresťanská kul-

túra?

Kultúru a celé jej široké spektrum ne-

mám nijako extra rozškatuľkované.

Osobne vnímam predovšetkým kul-

túru hodnotnú a potom tzv. kultúru

úsmevnú (ktorá nijako výrazne nepo-

vznesie môjho ducha, ktorá skôr po-

skytuje rozptýlenie v zmysle jednodu-

chej zábavy – s hudbou alebo bez

nej) – tým som samozrejme nechcel

povedať, že tá druhá nie je hodnotnou,

resp. že je zlá. Pritom vnímam kultúru

ako veľmi široké spektrum spôsobov

a prístupov, prostredníctvom ktorých

možno ovplyvňovať a pozitívne napĺ-

ňať vyššie city každého z nás.

Slovné spojenie kresťanská kultúra

môže predovšetkým u neveriacich

ľudí evokovať, že sa jedná o nejaký

typ kultúry šitej špeciálne pre požia-

davky veriacich. Myslíte, že bude

tento výraz dobre pochopený v spo-

ločnosti?

Odpoviem príkladom. Byť na dobrom

koncerte je obyčajne veľký zážitok.

Taký koncert (povedzme vážnej

hudby) však automaticky nenadchne

každého v našom meste. Hovoríme tu

o vratkom mechanizme, ktorý funguje

v každom z nás, ale u každého trochu

inak. Bezduchosti, gýču a nevkusu

v oblasti kultúry sa v zásade v našom

meste nedarí, čo ma teší. Taká kultúra

by mohla byť (skôr veriacimi) označo-

vaná za nekresťanskú. Takže to je

v Dolnom Kubíne vyriešené bez väč-

ších názorových konfrontácií, za čo

vďačíme predovšetkým zapáleným ľu-

ďom, ktorí sú nositeľmi a garantmi

kultúry v našom meste, a ktorí cítia, čo

je správne a čo je v pozlátenom papie-

riku zabalené nič. Na druhej strane

však vnímam stále veľký a stále nie

pritom na neho vplýva. Čisté ulice, ra-

zantne odmietavá reakcia komunity

na šíriaci sa nevkus, úsmev na tvári

človeka, ktorého stretneme cestou

z práce, šantiace deti na pieskovisku,

veľa stromov a kvetov všade naokolo –

to všetko vytvára kultúrne prostredie,

ktoré je obrazom vyspelosti danej spo-

ločnosti. Kultúrne prostredie dáva

možnosti na ďalší rozvoj človeka.

Mesto Dolný Kubín ponúka kultúru

pre občanov mesta a jeho návštevní-

kov najmä prostredníctvom svojej

príspevkovej organizácie Mestského

kultúrneho strediska, ktoré bolo na

tento účel zriadené. Ako som už uvie-

dol, ponuka kultúry v našom meste je

pre všetkých občanov – a teda samo-

zrejme aj pre kresťanov. Som naplnený

radosťou, že v mojej práci nemusím

riešiť závažnejšie problémy vhodnosti

či nevhodnosti určitého kultúrno-

spoločenského podujatia v našom

meste. Drobné prešľapy z minulosti sú

skôr dôkazom, že na ceste hľadania

a ponuky hodnôt človeka človeku sa

stávajú aj chyby, ale na tieto Kubínča-

nia reagujú veľmi citlivo a rýchlo.

Záverom...

Prajem všetkým čitateľom Farského

listu, aby prežívali život kresťanskej

kultúry nie iba v roku 2010, ale aj

v rokoch ďalších. A aby, keď navštívia

hodnotné podujatie, ktoré si vybrali,

ostali zasiahnutí a naplnení radosťou

a bázňou nad tým, čo všetko človek

dokáže. Takto prežitá kultúra azda

každému praktizujúcemu kresťanovi

položí prostú otázku: Čo dokáže Boh,

ak takéto nádherné diela dokázal vy-

tvoriť človek? Aj to je jeden z rozme-

rov kultúry.

Ďakujem za rozhovor.

Katarína Ileninová

Snímka: Eva Murínová

Na ceste hľadania prienikov kultúry ponúkanej širokej verejnosti prostred-

níctvom dolnokubínskej farnosti a prostredníctvom ofi ciálnej inštitúcie –

Mesta Dolný Kubín sme navštívili vedúceho oddelenia kultúry na Mest-

skom úrade v Dolnom Kubíne Ing. Patrika Bartošku, PhD., ktorému sme

položili nasledovné otázky.

dostatočne využitý potenciál a neutí-

chajúcu chuť mladých ľudí, túžiacich

v oblasti prezentácie kultúry stále veľa

vykonať. Nevnímam svetskú a kres-

ťanskú kultúru ako nejaké protipóly.

A nevnímam ich ani ako dva druhy

kultúry. Ako som už spomenul, rozli-

šujem hodnotnú a úsmevnú kultúru

a som presvedčený, že šírením kultúry

sa človek pozitívne formuje a stáva sa

vnútorne bohatším, jemnejším, ale zá-

roveň silnejším.

Kde možno nájsť najzreteľnejšie

prieniky v prezentácii kultúry mes-

tom Dolný Kubín v roku 2010 a pre-

zentácii kresťanskej kultúry počas

Roka kresťanskej kultúry v našom

dekanáte?

Kultúra ľudí spája a napája. V kultúr-

nom prostredí sa obyčajne človek cíti

lepšie a možno ani netuší, čo všetko

15FARSKÝ LIST 02/2010

Biskup Pavol Gojdič bol ako mladý muž hlboko oslovený slovami „Na-rodil som sa pre vyššie veci“, preto celý svoj život staval na láske k Bohu, ktorá sa odzrkadľovala v láske k blížnemu. Na Slovensku nemáme veľa známych svätých, biskup Pavol takým je. Radí sa k najvýznamnejším postavám slovenského kresťanského sveta. Jeho životným heslom, podľa ktorého žil aj zomrel, bolo: „Boh je láska, milujme ho!“

Ž I L I M E D Z I N A M IBl. Pavol Peter Gojdič: „Boh je láska, milujme ho!“

Prišiel na svet v rodine gréckokatolíc-

keho kňaza. Otec ho pokrstil menom

Peter. Vyrastal v rodinnej atmosfére,

tvorenej hlbokou nábožnosťou a ver-

nosťou kresťanským tradíciám. Jeho

mladosť bola naplnená čistou radosťou

Božieho dieťaťa. Jeden z jeho spolužia-

kov, otec Irenej Mankovič o ňom napí-

sal: „Môžem smelo povedať, že jemu

môžeme byť vďační za to, že celá naša

trieda až do maturity žila v pokoji a nád-

hernej zhode. Všetci z tejto triedy boli

v živote pracovití, čestní a morálni ľu-

dia.“ Po maturite poslúchol túžbu po

vyšších veciach a rozhodol sa stať sa

kňazom. Teologické štúdiá absolvoval

na Prešovskej bohosloveckej akadémii

a v Budapešti. Už v tomto čase bola

u neho výrazná úcta k Najsvätejšej Svia-

tosti Oltárnej. Tento hlboký a vrúcny

vzťah možno v jeho živote sledovať stále.

27. augusta 1911, ako neženatý, bol vy-

svätený za kňaza. Prvý rok slúžil ako

kaplán na fare pri svojom otcovi. Ten

mu neustále kládol na srdce, aby nepre-

stával milovať svoj síce jednoduchý, ale

hlboko veriaci a pobožný ľud. Často mu

hovorieval: „Keď si skutočne zamiluješ

ľudí, budú ťa nosiť na rukách.“ Všetko,

čo mu hovoril, súčasne aj potvrdzoval

svojím príkladom. Na veľké prekvapenie

všetkých vstúpil 20. júla 1922 do Rádu

sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri

Mukačeve a následne po obliečke prijal

meno Pavol. Stalo sa tak pre jeho skrom-

nosť, pokoru, túžbu žiť v askéze, a tak

slúžiť Pánu Bohu. Božia vôľa však bola

iná a tá ho predurčila na vysokú

dušpastiersku úlohu v službe biskupa.

S takouto láskou v srdci viedol viac ako

štvrťstoročie v neľahkých dobách gréc-

kokatolícku cirkev na Slovensku, ktorá

sa stala tŕňom v oku komunistickej ideo-

lógii. O biskupovi Pavlovi sa rozprávalo

ako o otcovi sirôt a chudobných. Bol na-

zývaný „človek zlatého srdca, najlepší

pastier svojich veriacich“. Právom mu

patrili aj tieto „tituly“, lebo všade, kde

bola bieda, núdza a nedostatok, ochotne

pomáhal. Zriaďoval rôzne fondy, aby

čím menej ľudí v jeho biskupstve bolo

v núdzi. Staral sa o mládež. Vytváral in-

ternáty pre študentov, ale aj sirotinec pre

siroty a chudobné deti. Všetko konal

s veľkou láskou ako pokorný a láskavý

Boží služobník. Pavol svoju askézu za-

kladal na láske k Bohu, ktorá sa má od-

zrkadľovať v láske k ľuďom. Bol si plne

vedomý toho, že byť biskupom znamená

nielen iných viesť, ale predovšetkým im

slúžiť a pomáhať ako dobrý pastier.

V roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev

ofi ciálne zakázaná, dňa 28. apríla 1950

bol biskup Pavol Gojdič zatknutý a in-

ternovaný. Začala sa tak jeho krížová

cesta mnohými väznicami bývalého

Československa, z ktorých ho oslobodila

až smrť. V dňoch 11.–15. januára 1951

vo vykonštruovanom procese s tzv. vlas-

tizradnými biskupmi (Vojtaššákom, Bu-

zalkom a Gojdičom) bol odsúdený na

doživotné odňatie slobody. Biskup Goj-

dič bol vystavovaný fyzickému a psy-

chickému nátlaku, bol ponižovaný, mu-

sel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie

práce. Nikdy sa však nežaloval, nežiadal

výhody. Každú chvíľu využíval k mod-

litbe a tajne slúžil sv. liturgie. Otec bis-

kup Pavol Gojdič sa mohol dostať z ťaž-

kého väzenia na slobodu len vtedy, ak by

zaprel svoju vernosť Cirkvi a Sv. Otcovi.

Pri príležitosti jeho 70-tín mu do väze-

nia poslal telegram aj Sv. Otec Pius XII.

Ubezpečil ho v ňom, že nezabúda na

svojho hrdinského syna. Bol to pre otca

biskupa skutočne jeden z najkrajších dní

vo väzení. 17. 7. 1960 biskup Pavol Goj-

dič zomiera v Leopoldovskej väznici

v deň svojich narodenín. Na väzenskom

cintoríne bol aj pochovaný. Za blahosla-

veného bol vyhlásený pápežom Jánom

Pavlom II. 4. novembra 2001 v Ríme.

Martin Farbák

(spracované podľa www. upc.uniba.sk)

Snímky: internet

B l a h o s l ave ný

4. novembra 2001 pápežom Jánom Pavlom II

Ú m r t i e

17. júla 1960 vo väznici v Leopoldove

N a r o d e n i e

17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch

16 FARSKÝ LIST 02/2010

Žatva Cirkevnej spojenej školybola veľká,aj keď ešte snežiloSedemčlenné „družstvo“ detí z Cirkevnej

spojenej školy (CSŠ) v Dolnom Kubíne

„putovalo“ 17. 3. 2010 do ZUŠ I. Ballu

v Dolnom Kubíne, aby ukázali svoje

schopnosti v prednese poézie a prózy

v okresnom kole Hviezdoslavovho Ku-

bína (HK).

Nemalý počet zúčastnených recitátorov

zo všetkých ZŠ a reálnych gymnázií

v okrese Dolný Kubín dokazuje, že láska

k hovorenému slovu v nás ešte nevy-

mrela. Mať doma dieťa, ktoré si rado pre-

číta peknú knihu či báseň nie je v dnešnej

dobe veľmi obvyklé. Aj učiteľ rád ocení

ochotu a vyzdvihne talent u tých, ktorým

„to rozpráva“ , ktorí dokážu svojím po-

daním pretlmočiť slová spisovateľa, vedia

slovom potešiť, rozosmiať či rozplakať. Aj

malé semienko, o ktoré sa dobre staráme,

vie priniesť veľkú úrodu, tak je to aj s ta-

lentami našich detí, ktoré nás po správ-

nom usmernení dokážu presvedčiť o svo-

jich veľkých schopnostiach.

Hoci ešte zima neskončila a my už tú-

žobne očakávame príchod jari, predsa

nás v zamračený a snehom poletujúci

deň zahrial dobrý pocit z výsledkov reci-

tátorov HK. Príjemná atmosféra v ZUŠ,

srdečné privítanie a úvodné slovo po-

mohli prekonať trému, či dokonca strach

u detí. Ani práca poroty nebola vôbec

ľahká. Oceniť a vybrať spomedzi toľkých

talentov to najlepšie nebolo jednoduché.

Veľkú radosť bolo vidieť najmä u detí,

ktoré sa s ocenením stretli po prvýkrát.

Ale aj tým ostrieľanejším žiarili očká od

šťastia, ktoré ho priniesli do škôl a ku

svojim najbližším.

Radosť z úspechu mohla právom zakú-

siť aj CSŠ, ktorej žiaci získali ocenenia:

I. kategória poézia:

Jana Kajanová – 2. miesto

I. kategória próza:

Sára Machajová – 1. miesto

II. kategória próza:

Eva Diešková – 1. miesto

III. kategória próza:

Ivana Diešková – 2. miesto

Lucia Podstrelená – 3. miesto

Všetkým úspešným, ale aj zúčastneným

recitátorom, patrí veľká pochvala za ich

výbornú prípravu a reprezentáciu škôl.

Poďakovanie si právom zaslúžia aj rodi-

čia a pedagógovia, ktorí všetkých pripra-

vovali. K úspechu spomínaných žiakov

prispeli p. učiteľky z CSŠ: Mgr. Agáta

Sivčáková, Mgr. Zlatica Opartyová,

Mgr. Eva Diešková, Mgr. Jana Mešková,

Mgr. Marcela Machajová.

Milým našim víťazom gratulujeme a pra-

jeme veľa úspechov pri reprezentácii

nášho okresu v krajskom kole Hviezdo-

slavovho Kubína.

Marcela Machajová

Snímka: mm

Kríž je znakom spásyTo je niekedy ťažké pochopiť aj dospe-

lému, nieto dieťaťu. Ale keď sa niektoré

skutočnosti Ježišovho života priblížia

priam „na dotyk“, ide to hneď ľahšie. Po-

kúsila sa o to netradičným spôsobom

pani učiteľka Milotka Orošová.

Keď predškoláci kladivom pribíjali pa-

pierové odtlačky svojich dlaní klincom

na drevený kríž, mali veru v očiach slzy

pri vyznaní: „...aj ja, Pane Ježišu..“ Od-

tlačky malých dlaní ako symboly previ-

není voči svojim kamarátom, či najbliž-

ším doma. (A čo potom tie naše, veľké?)

Aká ale úprimná radosť svietila deťom

v očiach, keď sa im po každom dobrom

skutku, či prejave lásky blížnemu, umož-

nilo jeden takto pribitý klinec vytiahnuť!

Po obšírnej predpríprave sme sa vybrali

v piatok 26. 3. 2010 do kostola sv. Kataríny

Alexandrijskej. Tu sme si sústredene

a zblízka, s komentárom pani učiteľky

Helky Ďaďovej, pozreli a precítili detailne

plasticky zobrazenú krížovú cestu Pána

Ježiša, ktorá už dlhé roky zdobí steny

nášho farského kostola. Celým chrámom

sa niesli piesne detí: „Vďaka, Ježiš..., Kríž je

znakom spásy..., a na záver V mene Otca...“

Zdá sa vám to byť celé na malé hlávky

„prisilná káva“?

No len keď zblízka, ľudským spôsobom

a úprimne vnímame bolesť, ktorú spôso-

bujeme, alebo môžeme svojím správaním

spôsobiť, dokáže sa v nás vyryť hlboká

stopa a rozvinúť schopnosť prijať pred-

savzatie zlo nekonať a vcítiť sa do druhého

človeka... alebo rovno Boha.

Otília Jurigová

Snímky: Milota Orošová

Toto čaká všetkých, ktorí......získajú významné úspechy pod hlavič-

kou našej školy! – Stretnutie biatlonistov

„na koberci“ u riaditeľa...

17FARSKÝ LIST 02/2010

S V Ä T É P Í S M O A S Ú Č A S N O S Ť

Deň učiteľovDňa 7. apríla 2010, práve v deň, kedy si

pripomíname narodenie sv. Jána de la

Salle, patróna cirkevného školstva, sa

stretli učitelia Cirkevnej spojenej školy,

aby oslávili svoj sviatok - Deň učiteľov

cirkevných škôl. Srdečné privítanie

p. riaditeľmi (súčasným Ľ. Mačorom, ale

aj predošlým G. Turčinom) vystriedali

zástupkyne rodičov (p. Juhásová a p. Kor-

maňáková) s poďakovaním učiteľom za

ich prácu a poblahoželali im k sviatku.

Všetkých prítomných potešil program

našich najmenších – škôlkarov i piesne

pre učiteľov v podaní našich terajších

žiakov. Svoju vďačnosť učiteľom prišli

vyjadriť aj naši bývalí žiaci (M. Matisová

a J. Škvarka) hrou na husliach a klavír-

nymi skladbičkami.

Dňa 29. marca 2010 pri príležitosti dňa

učiteľov sa v divadelnej sále MsKs v Dol-

nom Kubíne uskutočnilo vyhlásenie no-

minácií učiteľov – Pedagóg roka 2009. Na

toto podujatie pozvalo učiteľov a aj ši-

rokú verejnosť Mesto Dolný Kubín pod

záštitou primátora Ing. Ivana Budiaka.

Predstavitelia samosprávy ocenili učite-

ľov odovzdaním ďakovných listov za prí-

nos a prácu v prospech rozvoja školstva

v meste Dolný Kubín. Oceňovaní boli

v piatich kategóriách. Aj za našu Cir-

kevnú spojenú školu boli ocenení traja

učitelia: v kategórii učitelia základných

škôl to bola Mgr. Jana Mešková, v kategó-

rii učitelia stredných škôl Mgr. Zlatica

Opartyová a v kategórii učitelia na dô-

chodku Mgr. Gustáv Turčina.

Podľa internetu spracoval – em-

Snímky: www.radlinskeho.sk

Biblické hádankyDnes načrieme do evanjelia podľa

Jána a to príbehom o neveriacom To-

mášovi. (Jn 20, 24-29)

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný

....................., nebol s nimi, keď prišiel

Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Vi-

deli sme Pána.“ Ale on im povedal:

„Ak neuvidím na jeho rukách stopy

po klincoch a nevložím svoj prst do

rán po klincoch a nevložím svoju ruku

do jeho boku, neuverím.“

O osem dní boli jeho učeníci zase

vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš,

hoci dvere boli zatvorené, stal si do-

prostred a povedal: „ Pokoj vám!“ Po-

tom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst

a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož

ju do môjho boku! A nebuď neveriaci,

ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal:

„Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu pove-

dal: „Uveril si, pretože si ma videl. Bla-

hoslavení tí, čo nevideli a uverili.“

1. otázka:Aké meno mal ešte apoštol Tomáš?

2. otázka:Čo posilňuje vieru kresťana kato-

líka? Napíšte nám Váš názor.

A ešte pre povzbudenie. Biblické há-

danky sú určené pre všetky vekové ka-

tegórie, nielen pre mladých. Určite

i Vy, starší, čítate Sväté písmo. Skúste

sa aj Vy zapojiť do našich hádaniek.

A ak Vám robí problém odpovedať cez

internet, môžete svoju odpoveď napí-

sať na kúsok papiera a vložiť do kra-

bičky „Farský list“, ktorá je v obidvoch

kostoloch. My sa len potešíme!

Správne odpovede

z minulého čísla FL:1.otázka – Žena mala ducha neduži-

vosti.

2.otázka – Čo môžeme robiť v ne-

deľu?

Odpoveď Miriam Novákovej: Nedeľa

je sviatkom veľkej duchovnej rodiny

veriacich, ale aj našich rodín. Je vždy

znamením kresťanskej rodiny spo-

ločná účasť na nedeľnej svätej omši,

účasť pri eucharistickom stole. Deti

čakajú na toto týždňové stretnutie,

pretože celý týždeň sú členovia rodiny

rozdelení školou a zamestnaním. Spo-

ločný nedeľný obed utužuje rodinné

zväzky, vzájomnú lásku, vytvára har-

monickú jednotu. Kresťanská rodina

aj v tomto spoločenstve prežíva ta-

jomnú prítomnosť Ježiša Krista: „Ja

som s vami, vy ste moji priatelia“

(Jn 15). V nedeľu, v deň Boha Stvori-

teľa, sa má zastaviť každý človek i celé

ľudstvo, oddýchnuť si od každodennej

práce, obdivovať krásu stvorenia, ďa-

kovať Bohu za celý vesmír. Osobitne

máme ďakovať za každodenný chlieb

a za všetky dobrá od nebeského Otca,

ktorý sa stará o každého z nás.

Vyjadrenie k 2. otázke – kaplán Ma-

rek Ondra:

Nedeľa je „deň zasvätený Pánovi“,

podľa Svätého písma je to deň odpo-

činku. Zasvätený Pánovi znamená, že

v tento deň by sme sa mali zvláštnym

spôsobom venovať Bohu, viac než po

iné dni týždňa. Teda venovať sa Bo-

žiemu kultu. Ísť v nedeľu na sv. omšu

je samozrejme povinnosťou každého

katolíka. A super je nájsť si čas pre

Pána aj mimo omše, otvoriť Bibliu

a niečo si prečítať, spoločne sa v ro-

dine pomodliť, atď. No a „deň odpo-

činku“ znamená, že si má človek od-

počinúť od každej služobnej práce.

Teda po celom pracovnom týždni ko-

nečne nejdem do práce a ostanem

doma s rodinou, odpočinkom regene-

rujem svoje sily, relaxujem a venujem

sa najbližším. Alebo idem na výlet či

návštevu.

Neznamená to však, že v nedeľu ne-

smieme robiť nič! Niekedy musí otec

či mamka ísť do práce aj v nedeľu, lebo

zamestnávateľ to vyžaduje. Inak by

o tú prácu mohli prísť. Sú aj zamestna-

nia, ktoré sa musia vykonávať aj v ne-

deľu, napr. strážnici, vojaci, hasiči, po-

hotovostní lekári atď.

Vo všeobecnosti ale platí, že v nedeľu

sa nepracuje a dokonca ani zbytočne

nenakupuje.

NÁVRH: Knihou odmeníme Miriam

Novákovú. Musíme však konštatovať,

že to bola jediná odpoveď, ktorá na

otázku uplynulého kola prišla. Ak aj

v tomto kole bude o hádanky taký

malý záujem, súťaž zrušíme.

Ľudovít Oravec

SÚŤAŽ

18 FARSKÝ LIST 02/2010

R E C E N Z I E

�K zásielke účtujeme poštovné • Konverzný kurz 1 EUR = 30,1260 SKK

Vydavateľstvo DON BOSCO • Miletičova 7 • 821 08 Bratislava 2Tel. 02/555 722 26 • e-mail: objednavky@donbosco.sk • www.donbosco.sk

Meno a priezvisko

Ulica a číslo

Obec PSČ

OB

JED

NÁ

VK

A

Moia LucianoBlahoslavení rodičia

Moja misia III Brooke láme rekordy

Kniha je krátkou životopisnou črtou man-

želov Luigiho a Mariu Quattrocchiovcov,

ktorých 21. októbra 2001 vyhlásil pápež

Ján Pavol II. za blahoslavených. Je to prvý

kresťanský manželský pár moderného

veku vyzdvihnutý na oltár. Nezaložili re-

hoľný rád, neprežívali mystické zážitky...

S odvahou a dôslednosťou žili svoje povo-

lanie manželov a rodičov. Nežne sa milo-

vali a podporovali navzájom. Vychovávali

deti podľa kritérií, ktoré považovali za naj-

primeranejšie. Nezabúdali ani na spoloč-

nosť, prácu, priateľstvá... Žili skrátka na-

plno v tomto svete, znášali únavu

i stereotyp každodenného života, prijímali

hodnoty a protirečenia vtedajšej ťažkej

doby. Luigi bol advokát a vysoký úradník

Ministerstva fi nancií, ale predovšetkým

manžel a otec. Mária písala knihy s vý-

chovnou tematikou, bola dobrovoľníčkou

a aktivistkou v rôznych spolkoch, a pre-

dovšetkým manželkou a matkou. Mali

štyri deti, z ktorých traja si zvolili zasvä-

tený život.

Nedá sa porovnávať ich rodinná atmo-

sféra zo začiatku 20. storočia so súčasnou

situáciou v našich „postmoderných“ rodi-

nách. Svojim životom nám však ukázali

manželov, ktorí sa vedeli milovať a ctiť vo

všetkých ťažkých chvíľach manželského

a rodinného života. Manželov, ktorí v láske

k Bohu dokázali nájsť silu začať zakaždým

odznova. Dokázali prijať i bremeno smut-

ných situácií a premieňali krízy na príleži-

tosť rásť.

Eva Murínová

Snímka: internet

Tretia séria šiestich dokumentárnych fi l-

mov, ktorá približuje život slovenských

misionárov v rôznych krajinách sveta,

kde žijú s domácimi a svojim príkladným

životom im otvárajú srdcia pre evanje-

lium, z ktorého prúdi pravý Kristus –

pravá láska.

Každý dokument sa zameriava na jednu

krajinu a jedného slovenského misionára

tam pôsobiaceho. Tvorcom sa podarilo

vytvoriť nádhernú mozaiku, zloženú

z rôznorodých príbehov, ktoré niečo

spája, snaha pomôcť žiť dôstojný a dobrý

život, kdekoľvek na tejto Zemi. Ukazuje

reálnu situáciu a život bez predsudkov

a ružových okuliarov.

Projekt vychádza z iniciatívy vydavateľ-

stva Lux communication, ktoré sa snaží

zmapovať misionársku prácu Slovákov

nielen v zahraničí, ale aj tu na Slovensku.

Osemnásť dokumentov zahŕňajú tri série

Moja Misia I, II, III.

Hoci sa jedná o dokumentárnu tvorbu,

diváka pohltí každý jeden príbeh oso-

bitne až tak, že nechce, aby sa jeden skon-

čil a zároveň sa už teší na druhý. Je to

hodnotné pozeranie pre celú rodinu a nie

je mu čo vytknúť.

S úctihodnou dĺžkou 180 minút získate

za nízku cenu veľa kvalitného, ducha

obohacujúceho materiálu, ktorý v nás

vzbudí solidárnosť a pomôže nám spo-

znať mnohých Slovákov, ktorí obetovali

svoj život pre druhých.

Martin Farbák

Snímka: internet

V siedmich rokoch sa začala učiť hrať na

klavíri, v dvanástich už skladala piesne,

v pätnástich si osvojila aj gitaru... Písala

pre časopis, účinkovala v televíznej show,

zúčastnila sa niekoľkých hudobných fes-

tivalov. To bola cesta speváčky z Nového

Zélandu – Brooke Fraserovej.

V roku 2003 nahrala svoj prvý album

What to Do With Daylight. Debut sa ihneď

umiestnil v hitparádach na prvých prieč-

kach, získal 7 platinových platní a 66 týž-

dňov sa držal v rebríčku najlepších albu-

mov. What to Do With Daylight sa stal

druhým najpredávanejším albumom roku

2004. Rovnaký úspech zaznamenal jej

druhý nosič s názvom Albertine. Inšpirá-

ciou jej bola cesta do Afriky, kde spoznala

osudy afrických detí a najmä malej Alber-

tine, podľa ktorej pomenovala toto CD.

Nový Zéland na chvíľu zamenila za Los

Angeles a výsledkom bolo 12 skvelých

piesní, ktoré si razili priamu cestu aj v reb-

ríčkoch amerických hitparád.

No v čom sa výrazne odlišuje tento no-

vozélandský talent od ostatných „kolegov

zo šoubiznisu“? Po mnohých úspechoch

sa Brook namiesto naháňania slávy usa-

dila v Sydney, kde sa stala súčasťou zná-

mej cirkvi Hillsong United. A rovnako

ako vo svete svetskej hudby aj tu obleteli

jej piesne všetky kontinenty. Dôkazom je

napríklad pieseň Hosanna, ktorú ste

mohli počuť minulý rok na festivale Lu-

men, kde ju počas svojho vystúpenia

spievali dvaja rôzni interpreti.

Zuzana Schaleková

Snímka: internet

Názov Počet Cena

Cena spolu:Cena spolu:

DVD – Moja misia 6,47 €

Kniha – Bruno Ferrero: Niekedy stačí jeden slnečný lúč 3,50 €

Kniha – Moia Luciano: Blahoslavení rodičia 2,70 €

19FARSKÝ LIST 02/2010

Na aktuálnu tému • Ako dobre že ich máme

Veľkonočné sviatky sú za nami, ale v nás ešte rezonuje radosť z Kristovho zmŕtvychvstania,

ktoré nám dáva nádej. Pre pragmatikov to boli najmä dlhé hodiny strávené v našich kostoloch, ktoré boli možno viac než inokedy naplnené veriacimi. Tí viacej citovo založení zase naplno prežívali bolesti Kristovho utrpenia, možno aj so slzami na kraji oka a na-pokon aj radosť zo vzkriesenia a zmŕt-vychvstania. Tí s malými deťmi mali zase jedinečnú možnosť otestovať, čo ich potomkovia vydržia a napokon, čo vydržia aj oni sami. Pre mladých to bola príležitosť, aby sa vrátili z interná-tov či cudzích krajín a stretli sa so svo-jimi blízkymi a priateľmi. Pre starších je spravidla samozrejmosťou, že venujú svoj čas Bohu a tak aj tieto sviatky boli pre nich azda silným duchovným zá-žitkom a posilou na tele i na duchu. Možno to znie ako klišé, ale je to tak, že práve tí starší sa častejšie utiekajú k modlitbám. Keď sa počas týždňa roz-hliadneme po kostoloch, tak v laviciach väčšinou vidíme modliace sa staršie ženy. Možno je to tým, že naši rodičia a starí rodičia zažívali počas detstva vo svojich rodinách každodennú modlitbu, kedy sa celá rodina stretávala a spolu sa modlila. Dnes to v našich rodinách už

nie je samozrejmosťou. Hoci si myslím, že nemusíme byť až takí skeptickí. Aj v tejto hektickej dobe si dokážeme ukrojiť trošku z denného kolobehu a ve-novať svoj čas Bohu. Ak to tak nie je, tak stojí za zamyslenie, čo by sme s tým mohli urobiť, aby sa to zmenilo. Na dru-hej strane, keďže tu máme k dispozícii taký silný potenciál v našich starších, bolo by nemúdre tento dar nevyužiť. A tak by stálo možno za to poprosiť svojich rodičov či starých rodičov, aby vo svojich modlitbách mysleli aj na nás. Aby sa tí starší modlili za tých mladších

Toto zvolanie by v nás malo pô-sobiť veľkú radosť. Viete prečo? Pretože „veríme v toho, ktorý

vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána,25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie. (Rim 4, 24-25)Po udalostiach ukrižovania z Veľkého Piatku nasleduje radosť Veľkonočnej Sobotnej noci, kedy Kristus vstal zmŕt-vych. On bol z lásky Boha vydaný za naše hriechy na smrť, no tým to ne-skončilo! Ježiš bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie. Už od prvého storočia bola viera vo vzkriesenie základom kresťanskej vie-ry. Keď sa sv. Pavol rozhorľuje v 1 liste Korinťanom ohľadne toho, že niektorí neveria vo vzkriesenie, píše: 17A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hrie-choch.18Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. 19Ak len v tomto živote máme

nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.32...Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. (1 Kor 15,17–19.32)Veľkonočná radosť je teda radosťou z toho, že Boh nás ospravedlnil z našich hriechov. Je nádejou na to, že raz uvi-díme Boha z tváre do tváre a už teraz sa môžeme na to tešiť. A tiež potechou, že naša námaha na tomto svete, keď umierame sebe, aby sme žili pre iných, dosiahne raz svoju odplatu!A tí, ktorí sa aj naďalej snažia si čo najviac „ujesť z koláča“, ktorý im tento svet ponúka a nazývajú to „užiť si ži-vot“, nikdy nepochopili v srdci význam zmŕtvychvstania. Žijú len pre tento svet a chcú si dopriať všetky pôžitky, lebo zajtra možno zomrú!My však máme inú nádej: 9 Lebo ak svo-jimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil

a my mladší, aby sme mali v úcte tých,

čo myslia na nás. Je však dôležité, aby sa

aj mladí ľudia a mladé rodiny učili mod-

litbe, aby aj oni na staré kolená boli pre

svoje deti a vnúčatá príkladom.

A tak keď najbližšie zavítame v nedeľu

či všedný deň do kostola a budeme po-

čuť tichý klepot zrniečok ruženca, ktorý

skrývajú vráskavé dlane, pomyslime si

s vďakou na všetkých, ktorí vo svojich

modlitbách myslia na nás.

Zuzana Machajová

Snímka: internet

Kristus vstal zmŕtvych, aleluja!z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srd-com veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.(Rim 10, 9–10) Táto nádej spočíva v tom, že Ježiš nás ospravedlnil od našich hriechov a my prežívame pokornú radosť z toho, že budeme spasení. Tento zmiešaný pocit vnútornej bo-lesti nad naším odporným hriechom a radosti nad ospravedlnením, ktoré sme si nezaslúžili, geniálne zahŕňa spev sobotnej veľkonočnej liturgie: „Skutoč-ne potrebný bol hriech Adamov, ktorý Kristus zahladil svojou smrťou. Ó šťast-ná to vina, pre ktorú prišiel vykupiteľ tak vznešený a veľký.“ Veľkosť našej radosti, ktorú na Veľkú noc prežívame, je teda priamoúmerná tomu, nakoľko sme prežili Jeho lásku a odpustenie. Pretože komu sa veľa od-pustilo, ten veľa miluje! Preskúmajme svoje srdce!

Pavol Strežo

20 FARSKÝ LIST 02/2010

Milí kamaráti!„Ježiš žije! Ježiš žije! Všetci

ľudia nech to vedia – Ježiš

žije!“ Takto sa to spieva v mnohých

veľkonočných piesňach a všetky majú

pravdu – on naozaj žije! ☺ On to doká-

zal! Dokázal sa za nás obetovať a zo-

mrieť potupnou a bolestivou smrťou

na kríži preto, aby sme raz mohli vstú-

piť do nebeského kráľovstva a byť tam

spolu s ním. ☺ Nie je to úžasné? ☺Tak teda, pusťte sa do úloh, čo som si

pre vás nachystala, ktoré priamo či ne-

priamo súvisia s Veľkou Nocou...

Predstavte si, aký by to bol pre vás šok, keby ste videli, ako vášho najlep-

šieho kamaráta alebo kamarátku zrazí auto. Odvezú ho/ju do nemocnice vo

veľmi vážnom stave a o tri dni, keď by ste prišli na návštevu, by vám doktori

povedali, že váš kamarát/kamarátka už behá a skáče po vonku. ☺ Tak ta-

kýto a ešte väčší šok zažili ženy, ktoré kráčali k Ježišovmu hrobu, aby ho

pomazali a tam im anjel povedal, že Ježiš žije! ☺Z celého srdca vám želám, aby bolo posolstvo zmŕtvychvstalého Krista

usídlené vo vašich srdiečkach čo najdlhšie, aby vám pomohlo byť lepšími

ľuďmi a aby ste veľkonočnú radosť rozsievali ďalej. Veď predsa – JEŽIŠ

ŽIJE!! ☺Svoje odpovede hádžte do našej populárnej krabičky do 29. apríla 2010, kedy vy-

žrebujem z vašich odpovedí zopár šťastlivcov. ☺ Tak šup, nech mám z čoho vyberať.

Vaša SIM-ka • kresby: autorka

Na Zelený štvrtok Pán vzal chlieb, lámal ho a dával svojim učeníkom hovo-riac: „Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“. Potom vzal kalich s vínom a podal im ho hovoriac: „Vezmite a pite z neho všetci,to je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Toto jeho stolovanie voláme aj....

Keď Pán Ježiš prvý raz padol pod krížom, vojaci sa zľakli, že by Ježiš mohol zomrieť už na ceste a že ani ne-dôjde na Golgotu, preto prinútili istého muža, ktorý sa práve vracal z poľa, aby mu pomohol niesť kríž. Jeho meno zistíte, keď správne usporiadate písmenká z kríža v poradí červené, zelené a modré.

Na Golgote boli s Ježišom ukrižovaní aj dvaja lotri, každý z jednej strany, Ježiš uprostred. Jeden z nich sa mu vysmieval spolu s ostatnými, ale ten druhý ho zahriakol a potom povedal Pánovi jednu vetu. Ktorá z nich to bola?

Vo veľkonočné ráno sa ponáhľali k Ježišovmu hrobu tri ženy, ktoré ho chceli pomazať. Ako sa volali? (poradím vám, že o nich hovorí evanjelista Lukáš v kapitole 24)

Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.Koho pobozkám, ten je Učiteľ.Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.Prisahám, žiadneho Ježiša Nazaretského nepoznám!Ak si Boží Syn, zostúp z kríža! Zachráň seba aj nás!To je rúhanie! Ukrižuj ho!!Hosanna Synovi Dávidovmu!!

JuditaVeronika

Mária MagdalénaEsterMáriaMARTAJANAZuzanaMÁRIA KLEOPASOVA

Na Bielu sobotu sa na začiatku obradov svätí veľko-nočná svieca – Paškál. Na nej sa nachádza kríž, okolo neho štyri číslice vyjadrujúce príslušný rok a nakoniec písmená gréckej abecedy Α (alfa) a Ω (omega), ktoré sú symbolom, že náš Pán je začiatok a koniec všetkého. Čo sa však ne-stalo! Tieto dve písmená sa akosi zabudli a teraz už ne-môžu nájsť správnu cestu k Paškálu. Pomôžete im?

Pán Ježiš, tesne predtým, ako zomrel, zveril svoju matku do rúk jednému zo svojich učeníkov so slovami: „Hľa, tvoja matka.“ Ktorému?Hľa, tvoja mamm tka.“ Ktorému?

k d