oo bezpeČnosti bezpeČnosti aa ochrane ochrane …img.dashofer.sk/cif/download/ongbop.pdf ·...

KOMENTÁR K ZÁKONU č. 124/2006 Z. z.

ÚČINNOSŤ

OD 1. JÚLA

2006

O BEZPEČNOSTI O BEZPEČNOSTI A OCHRANE A OCHRANE

ZDRAVIA ZDRAVIA PRI PRÁCIPRI PRÁCI

Ing. Dušan Adamček

KOMENTÁR K ZÁKONU č. 124/2006 Z. z.

O BEZPEČNOSTI A OCHRANE

ZDRAVIA PRI PRÁCI4ÚČINNOSŤ OD 1. JÚLA 2006

Copyright © 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o.

Všetky práva, predovšetkým autorské právo, licenčné právo a priemyselné ochranné práva sú vo výhradnom

vlastníctve Dashöfer Holding, Ltd. a sú chránené autorským zákonom. Všetky práva sú vyhradené, najmä právo na

kopírovanie, distribúciu a preklad. Žiadna časť nesmie byť akoukoľvek formou (tlačou, fotokópiou, elektronickým

alebo iným spôsobom) bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľstva reprodukovaná alebo s použitím

elektronických off -line systémov ukladaná do pamäti, spracovaná či šírená.

Informácie obsiahnuté v tomto diele boli spracované na základe najlepších poznatkov v okamihu zverejnenia,

z dôvodu nejednotných právnych výkladov a neucelených výsledkov vo výskume a jurisdikcii dielo nezaručuje

absolútnu bezchybnosť.

Vydáva Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o.

Železničiarska 13, P.O.BOX 323, 814 99 Bratislava 1

tel.: 02/33 00 55 55, fax: 02/33 00 55 50

Autor: Ing. Dušan Adamček

Zodpovedný redaktor: Ing. Renáta Matějková

Odborná redaktorka: Ing. Miriam Smandrová

Vydalo: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o.

Sadzba: JIM 78. s. r. o., Bratislava

Komentár k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

REGISTER PARAGRAFOV

Komentár Strana K § 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

K § 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

K § 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

K § 4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

K § 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

K § 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

K § 7 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

K § 8 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

K § 9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

K § 10 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

K § 11 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

K § 12 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

K § 13 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70

K § 14 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

K § 15 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80

K § 16 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

K § 17 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83

K § 18 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96

K § 19 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99

K § 20 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106

K § 21 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107

K § 22 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113


K § 23 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119

K § 24 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 121

K § 25 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124

K § 26 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124

K § 27 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127

K § 28 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132

K § 29 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134

K § 30 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134

K § 31 až 37 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137

K § 38 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138

K § 39 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

K § 40 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

K § 41 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

K Článku II . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143

K Článku III . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144

K Článku IV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145

K Článku V . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147

K prílohe č. 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147

K prílohe č. 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149

K prílohe č. 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149

www.dashofer.sk Copyright © 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 1


Autor komentára: Ing. Dušan Adamček

Dňa 9. marca 2006 nadobudol platnosť zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový zákon od 1. júla 2006, kedy nadobudne účinnosť, nahradí doterajšiu právnu úpravu - zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prípravou a schválením novej právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pokračuje na Slovensku his-tória legislatívneho stvárňovania predpokladov na zabezpečenie realizácie základného ľudského práva – práva na život a zdravie – na tak špecifi ckom, rozsiahlom a kompliko-vanom úseku ľudských vzťahov, akou práca nepochybne je.

Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a dopl-není niektorých zákonov (ďalej “tento zákon”) vyjadruje poslanie a význam BOZP a upra-vuje vzájomné vzťahy jednotlivých subjektov, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú úro-veň starostlivosti o BOZP. Reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti v ostatných 15 rokoch. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou vytvára komplexnejší základný systém cieľov, povinností, úloh a oprávnení (systém obsiahnutý v minimálnej – základ-nej – štruktúre pracovnoprávnych vzťahov) v oblasti BOZP na úrovni zamestnávateľov a zamestnancov. Ustanovuje základné ciele, ako aj preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schop-nosti. Vytvára právny základ pre budovanie, resp. posilnenie systémovej komplexnos-ti právnej úpravy BOZP v zmysle ústavne zakotvených práv zamestnancov, čím kreuje predpoklady na dôslednejšie praktické zabezpečovanie BOZP, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Precizuje tiež ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady 89/391/EHS, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Prijatie tohto zákona je taktiež príspevkom k plneniu povinností Slovenska vyplývajúcich z Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, podľa ktorého je každý členský štát, ktorý ratifi koval tento do-hovor, povinný ustanoviť, vykonávať a pravidelne prehodnocovať celkovú vnútroštátnu politiku týkajúcu sa bezpečnosti a zdravia pracovníkov a pracovného prostredia.Nová právna úprava zvýrazňuje úlohu prevencie, stáleho zlepšovania pracovných pod-mienok, komunikovania a spolupráce v oblasti BOZP, inštitucionalizuje výkon preventív-nych a odborných služieb v tejto oblasti. Na Slovensku sa tak upevnila právna základňa



na budovanie a rozvíjanie BOZP v súlade s európskymi princípmi. Nová právna úprava je koncipovaná ako úprava obsahujúca základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese. Nenahrádza osobitné právne úpravy v jednotli-vých oblastiach starostlivosti o BOZP, ale vytvára pre ne záväzný východiskový rámec. So zreteľom na fi lozofi u rámcovej smernice Rady 89/391/EHS a na ňu nadväzujúcich ďalších smerníc EÚ, sa zameriava na ustanovenie cieľov, ktoré je v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia nevyhnutné dosiahnuť a menej sa sústreďuje na konkretizáciu vhodných nástrojov v tejto oblasti. Spôsob dosiahnutia týchto cieľov a vhodné prostried-ky si vyberá sám zamestnávateľ podľa vlastných podmienok, najlepšie v spolupráci so zamestnancami a na základe vyjadrení odborníkov v tejto oblasti. Premietli sa do neho doterajšie poznatky aplikačnej praxe i potreba zjednodušenia podmienok zamestnáva-nia, vrátane zníženia nadmerného administratívneho zaťaženia zamestnávateľov.

Nová právna úprava harmonizuje s medzinárodnými dokumentmi, najmä s dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a s príslušnými smernicami Európskej únie, pričom sa úplne zosúladila s rámcovou Smernicou Rady 89/391/EHS, podľa ktorej ”sú členské štáty zod-povedné za podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov na ich území”, zlepše-nie bezpečnosti, hygieny a zdravia ”pracovníkov by nemalo podliehať len ekonomickým úvahám”.

Tento zákon vymedzuje rozsiahle, všeobecné a špecializované povinnosti zamestnáva-teľa v oblasti BOZP, ktoré sú pracovnoprávne i trestnoprávne vynútiteľné. Je zrejmé, že štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne ani časovo ani odborne vykonávať tie-to povinnosti sám. Je potrebné realizovať ich príslušnými odborníkmi identifi kovanými v ustanoveniach tohto zákona. Preto má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť vykoná-vanie preventívnych a ochranných služieb – teda zabezpečiť vykonávanie a manažova-nie odborných úloh v oblasti ochrany práce odborníkmi na záležitosti BOZP (vlastnými alebo v nevyhnutnom prípade externými). Právna úprava vytvára predpoklady na uplat-ňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP na Slovensku, vytvára predpoklady, aby sa na pracoviskách Slovenskej republiky zvýšila dosiahnutá úroveň starostlivosti o ochranu života a zdravia zamestnancov. Predstavuje nástroj na zníženie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania a s nimi spojených ne-produktívnych fi nančných nákladov.



Článok I

K § 1

Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné pod-mienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracov-ných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Význam takto široko ustanoveného predmetu zákona je zvýraznený najmä v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.), ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanove-nom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR).

Uvedená ústavná zásada plne rešpektuje všetky významné medzinárodné právne doku-menty, ako sú Charta OSN, Listina ľudských práv a slobôd, Medzinárodný pakt o hospo-dárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Európska sociálna charta, Dohovor MOP č. 155 z roku 1981, smernica Rady 89/391/EHS a pod. Tieto dokumenty požadujú, aby zásady a úlohy starostlivosti o BOZP boli včlenené do vnútroštátneho zákonodarstva.

V súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odpo-rúčaním MOP č. 164 z roku 1981 zákonodarca vymedzil účel zákona, ktorým je komplex-ne chápaná ochrana zamestnancov pri práci. V zmysle čl. 4 Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, každý členský štát má povinnosť realizovať celkovú vnútroštátnu politiku týkajúcu sa BOZP a pracovného prostredia. Cieľom tejto politiky je predchádzať úrazom a ujmám na zdraví, ktoré vznikajú v dôsledku alebo v súvislosti s prácou alebo počas nej tak, že prí-činy nebezpečenstiev súvisiacich s pracovným prostredím sa znížia na prakticky najnižšiu možnú mieru.

Aj so zreteľom na tieto fakty je nevyhnutné predmet záujmu tohto zákona hodnotiť v kon-texte Zákonníka práce, najmä v spojitosti s jeho ustanoveniami v šiestej časti - § 146 až 150 – (ale nielen výlučne s ním), pretože spolu ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. Tento zákon ustanovuje1) všeobecne platné základné zásady prevencie a2) základné podmienky

a) na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci,b) na vylúčenie rizika,c) na vylúčenie faktorov, ktoré podmieňujú vznik pracovného úrazu, choroby z povola-

nia alebo iného poškodenia vyplývajúceho z práce.



Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa v súlade s fi lozofi ou v tejto oblasti ľudskej činnosti rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú pre všetkých zamestnávateľov rovnako platné. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní, podľa potrieb organizácie alebo pracoviska, okrem opatrení na splnenie základných podmienok, vyberú a vykonajú aj ďalšie potrebné zákroky tak, aby bolo úplne realizované základné ľudské právo – právo na ochranu života a zdravia – aby bola bezozvyšku naplnená základná zásada Zákonníka práce vyjadrená v jeho čl. 3, podľa ktorej majú zamestnanci právo na zaistenie BOZP.

Tento zákon používa v Slovenskej republike zaužívaný pojem bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ktorým podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Zákon vymedzil svoj účel tak, že ide o dosiahnutie takého stavu, ktorý vylučuje možnosť vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce. Slovné spojenie ”z práce” plne vystihuje širokú škálu možností poškodenia zdravia, ku ktorému nemusí dôjsť len bezprostredne pri práci. Môže ísť o iné “občianske” choroby, ako sú choroby z povolania, napríklad vznikajúce v dôsledku stresu, u ktorých sa poškode-nie zdravia, na rozdiel od pracovných úrazov, prejaví až neskôr (napríklad rakovinné zmeny v dôsledku expozície azbestom).

Predmet zákona sa vykonáva usporiadaným súborom opatrení, ktoré sú založené na via-cerých princípoch uplatňovaných v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce, ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizač-ných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich

ß bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

ß zachovanie zdravia zamestnanca a

ß zachovanie pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

K týmto princípom patrí predovšetkým všeobecná, neustála a systematická ochrana a zlep-šovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlep-šovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach.



Účelom ochrany práce je, nástrojmi jej vlastnými, zabezpečiť

ß optimálne pracovné podmienky pre BOZP

ß vyváženosť ekonomických a sociálnych záujmov oboch subjektov práce - zamestnávate-ľov a zamestnancov, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie podmienok na

- dlhodobú kvalitu pracovného a následne aj občianskeho života zamestnanca – člena spoločnosti, čo mu okrem iného predlžuje dĺžku života a umožňuje realizovať ekono-mické aktivity a osobné záujmy do neskorého veku a na

- realizovanie hospodárskych cieľov organizácie.

Tieto princípy musí realizovať v zmysle § 3 písm. a) tohto zákona každý zamestnávateľ (fi r-ma, organizácia, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, obchodná spoloč-nosť, družstvo, rozpočtová alebo príspevková organizácia, spolok, združenie a pod.).

V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé nielen na správnom konaní zamestnanca, ale predovšetkým na adekvátnych materiálnych, technických a or-ganizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod). Tieto otázky tvoria obsah inštitútu BOZP v najširšom ponímaní. Tento zákon v uvedenom zmys-le ustanovuje, rovnako ako Zákonník práce a zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravot-níctve, iba základné podmienky a zásady. Podrobnejšia právna úprava BOZP je aj naďalej ponechaná na vykonávacie predpisy.

Aj so zreteľom na význam chráneného záujmu, ktorým je zdravie, v zmysle tohto zákona a v zmysle čl. 3 písm. e) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 fenomén zdravia nie je chápaný len ako stav bez choroby alebo inej ujmy. Je ním aj súbor telesných, duševných a sociálnych prvkov, ktoré ovplyvňujú zdravie a priamo či nepriamo súvisia s BOZP.

Termínom zaistenie sa rozumie jednoznačné a skutočné vykonanie, alebo zabezpečenie vy-konania, požadovanej právnej skutočnosti (povinnosti).Výrazom vylúčenie sa chápe vykonanie takých opatrení, aby sa prednostne odstránili fak-tory, ktoré v negatívnom zmysle pôsobia alebo môžu pôsobiť na zdravie zamestnanca

ß na konkrétnom pracovnom mieste,

ß pri vykonávaní špecifi ckej pracovnej činnosti,

ß so zreteľom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky.

Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného pro-stredia a činiteľ z nich vyplývajúci, vrátane človeka. Ak eliminovanie negatívnych faktorov nie je možné, napríklad ich existencia je nevyhnutným predpokladom pre technologický proces (ostrú hranu nožníc nemožno odstrániť, pretože je nevyhnutným predpokladom strihania - ale technológiu strihania možno nahradiť inou technológiou, pri ktorej ostrá



hrana nie je, a pod.), je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eli-minovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organi-začnej a personálnej sféry (ich základný, hierarchicky usporiadaný rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona), ktoré sú zaužívané v oblasti BOZP, a ktoré sa neustále a systematicky roz-víjajú a vyvíjajú.

Je potrebné zvýrazniť, že Zákonník práce ani tento zákon v žiadnom prípade nepredpo-kladajú ľubovoľnú voľbu zamestnávateľa, či sa nebezpečenstvo odstráni alebo sa minima-lizuje, a to napríklad na základe aktuálneho nedostatku fi nančných prostriedkov, či z iných možných subjektívnych dôvodov. Zamestnávateľ je vo svojom rozhodovaní vždy povinný komplexne zohľadňovať

ß určité a konkrétne pracovné podmienky určitého pracoviska a na ňom vykonávanú čin-nosť a

ß reálne vykonateľné preventívne alebo nápravné opatrenia.

So zreteľom na skutočný stav uvedených dvoch okruhov, je zamestnávateľ povinný pred-nostne vykonať zodpovedajúce opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko; a len, ak to neumožňujú technické a vedecké prak-ticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na čo naj-nižšiu možnú mieru (§ 6 ods. 1 písm. f) tohto zákona).

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu akékoľvek skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpeč-nosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho profesionálnych povinností, a to priamo ale-bo sprostredkovane, v reálnom čase (ihneď, okamžite) alebo kedykoľvek neskôr. Všeobecné zásady prevencie sú bližšie upravené v ustanovení § 5 tohto zákona. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté (špecifi kované) v jeho jednotlivých usta-noveniach, napr. povinnosť oboznamovania, informovania, návrhu stroja tak, že nepoško-dzuje zdravie a pod. Rozsiahly súbor konkretizovaných opatrení je obsiahnutý aj v ďalších, všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad nariadení vlády SR č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jed-notkami, vyhláške Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb., alebo v súčasnosti pripravovaných právnych predpisoch, napríklad podľa splnomocnení § 30 tohto zákona alebo v súvislosti so zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, taktiež aj v Slovenských technických normách.V súčasnosti prebiehajú rozsiahle legislatívne práce v oblasti BOZP, ktorých výsledky nado-budnú účinnosť už 1. júna 2006, resp. 1. júla 2006 a iné neskôr.



K § 2

Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracov-noprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný) v záujme

ß vylúčenia alebo zníženia pravdepodobnosti vzniku pracovných úrazov, chorôb z povola-nia a iných poškodení zdravia z práce a ich následkov na zdraví zamestnancov a

ß vylúčenia alebo odstránenia s tým spojené neproduktívne náklady zamestnávateľa a spoločnosti.

Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP, v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti, rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevy-kazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Právna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb, ktorí vykonávajú činnosť (prácu), aby v oblasti BOZP mali rovnaké postavenie, zabezpečujúce ich ústavné právo na ochranu života a zdravia.

Znenie § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona v spojitosti s § 3 písm. a) a b) tohto zákona umožňuje, aby sa tento zákon vzťahoval aj na v budúcnosti prijatú právnu úpravu iných foriem práv-neho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo všetkých sektoroch a odvetviach činností, pravdaže, ak tento vzťah budúca právna úprava explicitne nevylúči alebo neobme-dzí z pôsobnosti tohto zákona.

Také vymedzenie je v súlade s tradičným rozsahom pôsobnosti právnej úpravy BOZP na Slovensku. Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS mierne presahuje nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsob-nosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k

ß pracovníkovi (čl. 3 písm. a) citovanej smernice), ktorým je akákoľvek osoba zamestnaná zamestnávateľom vrátane praktikantov a učňov a

ß zamestnávateľovi (čl. 3 písm. b) citovanej smernice), ktorým je akákoľvek fyzická ale-bo právnická osoba, ktorá má zamestnávateľský vzťah k pracovníkovi a zodpovedá za podnik.

Pôsobnosť tohto zákona je v súlade aj s dohovorom MOP č. 155 z roku 1981, ktorý upravu-je problematiku BOZP pre pracovníkov, pričom výraz pracovníci (čl. 3 písm. b) citovaného dohovoru) zahŕňa všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov.



ods. 1Ustanovenie vymedzilo okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. a) a b) tohto zákona zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti.

Ide o zamestnávateľov z oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, dopravy, kul-túry, školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, vedy, výskumu, štátnej a verejnej správy, advokácie a pod. Zamestnávateľom je široké spektrum právnických osôb v rôznych práv-nych formách, napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá, občianske združenia, odborové organizácie, politické strany, politické hnutia a pod.

Zamestnávateľmi sú tie osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch.Základnými pracovnoprávnymi vzťahmi sú pracovný pomer a právne vzťahy založené do-hodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú nimi všetky vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone nesamostatnej závislej práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Z hľa-diska pôsobnosti tohto zákona k nim patria aj pracovnoprávne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi, pracovnoprávne vzťahy príslušníkov obecnej polície, učiteľov vysokých škôl. K nim patria aj iné vzťahy, pokiaľ sa spravujú Zákonníkom práce a inými právnymi predpis-mi, ktoré upravujú pracovné vzťahy.

Pôsobnosť tohto zákona sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pome-ry, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ide o pracovné vzťahy prokurátorov, profesi-onálnych vojakov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, zamestnancov štátnej správy a ďalších. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. a) a b) tohto zákona zahrnulo teda do pôsobnosti zákona všetky okruhy zamestnancov zamestná-vaných v súlade s právnymi predpismi uvedenými ako príklady v poznámkach pod čiarou k odkazu 4 a 5, z čoho vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje 1) v pracovnoprávnych vzťahoch na

a) zamestnancov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, b) zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003

Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,2) v obdobných pracovných vzťahoch na

a) príslušníkov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

b) colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a dopl-není niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,



c) štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

d) príslušníkov Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Ha-sičskom a záchrannom zbore,

e) vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zamestnancom je osoba s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je nevyhnutným predpok-ladom, aby bola účastníkom pracovnoprávnych vzťahov.

Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné pros-triedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnáva-teľa. Zákon sa vzťahuje na tieto prvky v pôsobnosti zamestnávateľa, aj keď sa nachádza-jú mimo jeho vlastných priestorov, napríklad aj ak sa nachádzajú pri výstavbe rodinného domu v súkromných priestoroch stavebníka.

V súlade s čl. 3 písm. a) smernice 89/391/EHS sa pôsobnosť zákona uplatňuje aj na práv-nické osoby a fyzické osoby, u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilíšť a odborných učilíšť, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Povinnosti ustano-vené týmto zákonom teda rovnako platia aj pre subjekty pri praktickom výcviku žiakov a študentov.

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí sústavne vykonávať

ß každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca a

ß každý zamestnanec.Povinní sú vykonávať ich pri všetkých nimi zabezpečovaných činnostiach, na všetkých ria-diacich stupňoch a súčasne zásadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca.

ods. 2Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vy-medzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činnosti, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy, ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s dote-rajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifi cké povinnosti v starostlivosti o BOZP sa podľa tohto zákona vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, napríklad podľa § 18 ods. 4 a 5, § 13 ods. 7, 14 ods. 8 a 16 ods. 8 tohto zákona.



ods. 2 písm. a)Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce, medzi

ß ústavom na výkon trestu odňatia slobody (pre dospelých i mladistvých) alebo inou právnic-kou osobou, u ktorých odsúdený vo výkone trestu je zaradený do práce (pracuje) a medzi

ß odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriade-ných a prevádzkovaných uvádzanými ústavmi alebo inou právnickou osobou.

Podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov, zaradenie do práce nie je klasickým výkonom práce. Podľa jeho § 42 je zaradenie do práce osobitným druhom vzťahu medzi ústavom a odsúdeným, ktorým ne-vzniká pracovný pomer ani obdobný pracovný vzťah. Na zaradenie do práce sa primerane použijú, okrem iných, § 147 a 148 Zákonníka práce.

ods. 2 písm. b)Jedným z cieľov tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia širšej skupine osôb vy-konávajúcich “pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu vrátane zaistenia bezpečnosti technických zariadení, ktoré sa používajú pri tejto “pracovnej činnosti” aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov, či používané technické zariadenia, ktoré nie sú užívané zamestnáva-teľom, ale inými osobami - podnikateľmi. Nedostatočný stav ochrany bezpečnosti a zdravia uvedených osôb pri vykonávaní týchto činností môže mať a často aj má priamy (aj závažný) negatívny vplyv na ich zdravie a následný dopad na verejné zdroje (napríklad na zdravotné a sociálne poistenie) v prípade poškodeného zdravia.

So zreteľom na nedostatočné povedomie o BOZP u fyzických osôb - podnikateľov, ktoré nie sú zamestnávateľmi (tzn. u samostatne zárobkovo činných osôb) je preto žiaduce zvýraz-niť, že požiadavky ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na fyzické osoby - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné osoby (pracujú samostatne, nap-ríklad krajčír, maliar bytov, obuvník, prevádzkovateľ zariadení ľudovej technickej zábavy - kolotočov, púťových atrakcií a pod). Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní, taxatívne vymenovaní v tomto ustanovení, tak sa zákon vzťahuje aj na týchto príbuzných (sú v pozícii zamestnancov). Úlohou je teda zabezpečiť ochranu bezpečnosti a zdravia

ß fyzickej osobe - podnikateľovi, aj

ß uvedenému vymedzenému okruhu osôb, najčastejšie sa podieľajúcich na plnení profe-sionálnych úloh podnikajúcich fyzických osôb, napríklad na poľnohospodárskych far-mách a v iných tzv. rodinných podnikoch.

Ustanovenie vymedzilo okruh spolupracujúcich najbližších príbuzných fyzickej osoby - podnikateľa, ktorí spravidla nie sú s ním v pracovnom vzťahu, aj keď mu napomáhajú pri



plnení jeho podnikateľských úloh. Príbuznými v priamom rade sú rodičia a deti fyzickej osoby - podnikateľa. Tu je potrebné mať na zreteli, že výraz deti je v zmysle tohto záko-na používaný vo význame členov rodiny podnikateľa, bez bližšieho vymedzenia veku detí. Tento zákon žiadnym ustanovením nevstupuje do osobitných predpisov upravujúcich zá-kaz detskej práce, ani ich neobmedzuje, bezozvyšku ich akceptuje. Z uvedených dôvodov je ustanovenie v súlade aj s dohovorom MOP č. 182 z roku 1999 (účinný v Slovenskej repub-like od 20. 12. 2000), ktorý upravuje zákaz a okamžité opatrenia na odstránenie najhorších foriem detskej práce a nie je v rozpore ani so smernicou Rady 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci.

ods. 2 písm. c)Objektom pôsobnosti zákona je aj zaistenie BOZP v nevyhnutnom rozsahu pri vykonávaní dobrovoľníckych, všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je práca realizovaná formou dobrovoľnej účasti fyzickej osoby (občana) na aktivi-tách vo verejnom záujme.

Subjektmi týchto verejných dobrovoľných aktivít sú

ß organizátor aktivity, ktorý realizuje úlohy zamestnávateľa v oblasti BOZP podľa tohto zákona a

ß fyzická osoba vykonávajúca prácu úplne alebo čiastočne podľa pokynov organizátora.

Dobrovoľníckymi, všeobecne prospešnými aktivitami, je napríklad vykonávanie menších obecných služieb organizovaných obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vyko-návané v záujme obce, ktoré je povinný vykonávať obyvateľ obce podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Ide tiež o aktivačnú činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe dobrovoľníckej práce podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona, ktorá je formou aktivačnej činnosti uchádzača o zamestnanie, vykonávaním všeobecne prospešných činností u vymedzenej právnickej osoby alebo u fyzickej osoby.

Takou aktivitou je aj čistenie, údržba, úprava alebo rekonštrukcia a pod. nehnuteľností spolkov, združení, cirkví a pod. Patria sem práce vykonávané pri humanitárnej pomoci, napríklad zber prostriedkov na pomoc osobám postihnutým živelnou pohromou, vojen-ským konfl iktom, či iným násilím, ako aj priama účasť na činnosti zameranej na zmier-ňovanie alebo odstraňovanie následkov uvedených situácií, alebo inej obdobnej udalosti, v ktorej dôsledku sú ohrozené životy a zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie.



Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobné a nepracovné aktivity, napríklad súkromné práce na záhrade, chalupe, rodinnom dome, ani záujmová činnosť. Nepatrí sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon) v najužšom význame slova, napríklad hudobná (spevácky vý-kon), divadelné vystúpenie a pod., ani vlastný športový výkon. Do tohto okruhu však patrí príprava uvedených podujatí, ak sú zabezpečované dobrovoľníkmi, napríklad zabezpečenie prípravy (napríklad stavba pódia) a priebehu benefi čného koncertu alebo futbalového zá-pasu (napríklad usporiadateľská služba) a následné aktivity zabezpečujúce jeho ukončenie (napríklad rozobratie scény).

ods. 2 písm. d)Už tradične sa právna úprava BOZP v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch.

ods. 3V spojitosti s odsekom 4 zákon umožňuje, aby bolo možné za rovnakých podmienok čias-točne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere. Zákon upra-vil možnosť (ale nie povinnosť) iným zákonom vylúčiť pôsobnosť tohto zákona v prípade, ak jednoznačne vymedzí činnosti, u ktorých v súlade s cieľom tohto zákona nie je možné zabezpečiť bezpečnosť a zdravie zamestnanca, ak sú vykonávané v služobnom pomere (napríklad zákon č. 346/2005 Z. z. o službe profesionálnych vojakov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov).

Tento zákon nevymedzil také činnosti ani ich povahu. Pôjde o činnosti, pri ktorých sa reál-ne predpokladá, že zdravie zamestnanca môže byť poškodené. Sú nimi napríklad aktivity policajta pri udržiavaní verejného poriadku, požiarnika pri požiarnom zásahu, vojaka pri nácviku reálnych bojových aktivít, pri zabezpečovaní strážnej služby. Činnosti musia byť určené v osobitných zákonoch, ktoré upravujú služobný pomer. V súčasnosti takto vyme-dzené výnimočné činnosti nie sú obsiahnuté v príslušných osobitných predpisoch, preto sa ustanovenia tohto zákona v plnom rozsahu vzťahujú aj na služobný pomer vojakov (okrem negatívneho vymedzenia v odseku 4), policajtov, colníkov a ďalších. Aj v takých prípadoch je však zamestnávateľ (príslušný služobný úrad) povinný zabezpečiť najväčší dosiahnuteľ-ný stupeň BOZP, aký v daných podmienkach je možné vôbec dosiahnuť, a to hlavne pri nácviku zvládania týchto činností.

Takto ustanovený rozsah možného vylúčenia alebo obmedzenia pôsobnosti tohto zákona je v súlade s čl. 2 ods. 2 smernice Rady 89/391/EHS, ktorý explicitne uvádza, že ”smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.”.



ods. 4Zákon negatívne vymedzil pôsobnosť vo vzťahu k taxatívne vymedzeným činnostiam vy-konávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby

ß po vypovedaní vojnového stavu a v čase vojny podľa čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov,

ß po vypovedaní výnimočného alebo núdzového stavu podľa čl. 4 a 5 citovaného ústavné-ho zákona,

ß na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií podľa § 12 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Aj pri týchto činnostiach sú však zamestnávateľ a iná povinná osoba povinní zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň BOZP.

K § 3

Zákon na svoje účely vymedzil základné ďalej používané pojmy. Ich potreba vyplynula z ap-likačnej praxe, najmä ako nevyhnutného predpokladu jednoznačnej praktickej realizácie ustanovení tohto zákona. Defi nície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európ-ske reálie v oblasti BOZP.

Jediným objektom záujmu právnej úpravy BOZP je ochrana života a zdravia zamestnanca. Objektom jej záujmu naopak nie je ochrana majetku, životného prostredia, aj keď vyhovu-júci stav BOZP je nevyhnutným predpokladom aj pre uvedené a ďalšie spoločensky chrá-nené záujmy, napríklad v oblasti environmentu alebo ochrany spotrebiteľa. Preto je táto orientácia slúžiaca účelom zákona o BOZP jednoznačne upravená aj v pojmoch. Termíny podľa tohto zákona nemožno vzťahovať na iné ujmy ako na zdravotné, tzn. týkajú sa iba poškodenia zdravia. Týkajú sa všetkých aktivít súvisiacich s pôsobnosťou zamestnávateľov vo vzťahu k ich zamestnancom. Na iné účely možno vymedzené pojmy samozrejme vyme-dziť v iných, širších, či užších súvislostiach.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou, z ktorej tento zákon prebral väčšinu vymedze-ných pojmov, novo vymedzil pojmy zamestnanec, nebezpečná udalosť a bezpečnosť tech-nického zariadenia.

písm. a)Široká personálna pôsobnosť tohto zákona na všetky subjekty pracovného práva (zamest-návateľov a zamestnancov) je vyjadrená už v pojme zamestnávateľ, ktorý je defi novaný ako akákoľvek fyzická osoba alebo ľubovoľná právnická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťa-



hu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva inú fyzickú osobu. Je ním tiež osoba, ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov stredných škôl (podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) (ďalej „zákon č. 29/1984 Zb. škol-ský zákon“) a študentov vysokých škôl podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých ško-lách“).

Pracovnoprávne vzťahy upravuje Zákonník práce (§ 1 a nasledujúce). Pracovnoprávne vzťa-hy pri výkone verejnej služby (prác vo verejnom záujme) sa spravujú Zákonníkom práce (§ 3 ods. 1). Pracovnoprávne vzťahy ďalších zamestnancov a kategórií osôb (napríklad za-mestnancov cirkví, družstva) sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neusta-novuje inak (§ 3 až 5).

Právne vzťahy pri výkone štátnej služby upravujú osobitné predpisy, napríklad uvedené v poznámke pod čiarou k odkazu 5 – zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a ďalšie.

písm. a) 2. bod písm. b) 2. bod

Kľúčové miesto vo výchove a vzdelávaní k BOZP zastáva škola, ktorá má spolu s ostatnými zložkami systému celoživotného vzdelávania pripravovať ľudí pre život a prácu. Účelom za-radenia praktického vyučovania žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl pri tejto forme výučby do pôsobnosti tohto zákona je preto

ß zabezpečiť vykonanie bezpečných a zdravých pracovných podmienok pre túto formu výučby,

ß poskytnúť základnú teoretickú a v potrebnom rozsahu aj praktickú prípravu k BOZP už v rámci prípravy na povolanie.

V žiadnom prípade nie je účelom tohto zákona riešiť iné aspekty, ako už boli uvedené, nap-ríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú žiakovi pri praktickom vyučovaní, ktorá je už upravená osobitnými predpismi (napríklad § 214 Zákonníka práce). Objektom záujmu nie je ani úrazové poistenie žiakov a študentov (§ 17 a ďalšie zákona č. 461/2003 Z. z. o so-ciálnom poistení), ani odškodňovanie ich prípadnej ujmy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na zdraví spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania pri praktic-kom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Praktickým vyučovaním podľa tohto zákona je, v súlade s § 22 zákona č. 29/1984 Zb. o školskom vyučovaní, taká forma vyučovania, ktorou sa v rámci výchovy a vzdelávania prepája výchova a vzdelávanie s praxou, osvojujú sa príslušné zručnosti a získavajú sa schopností využívať vedomosti v praxi.



Praktické vyučovanie sa v súlade s § 9a, 10a a 22 zákona č. 29/1984 Zb. o školskom vyučo-vaní vykonáva podľa ustanovených učebných plánov a učebných osnov v školách, v škol-ských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania alebo na pracovisku praktického vyučovania zriadenom so súhlasom Ministerstva školstva SR občanom, pre ktorého sa žiaci pripravujú.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. o školskom vyučovaní sa na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú pracov-ný čas a čas odpočinku, BOZP, starostlivosť o zamestnancov a o pracovné podmienky žien a mladistvých. Podľa jeho § 65 ods. 3 za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie (tzn. aj za zaistenie BOZP) žiakov stredných škôl zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva.

Praktickú výučbu študentov vysokých škôl možno podľa § 35 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách vykonávať na vysokých školách a v špecializovaných výučbových zaria-deniach vysokých škôl.

písm. b)Na účely zákona je pojem zamestnanec defi novaný širšie ako v § 11 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej “Zákonník práce”), v ktorom je vymedzený ako “fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu”. Podľa tohto zákona je zamestnancom vždy aj osoba vykonávajúca závislú prácu v obdobných pracovnoprávnych vzťahoch. Toto vymedzenie pojmu zamestnanec korešponduje s pojmom zamestnávateľ podľa čl. 3 písm. b) smernice Rady 89/391/EHS vymedzeným ako “akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zamestnávateľský vzťah k pracovníkovi a zodpovedá za podnik a/alebo prevádzku”.

písm. c)Pojmom vymedzené špecifi cké skupiny zamestnancov možno rozšíriť (v praktických pod-mienkach zamestnávateľa je to nevyhnutné) aj o iné citlivé skupiny. Za osobitné skupiny zamestnancov možno, so zreteľom na ich vyššiu vnímavosť na problémy v oblasti BOZP a na vyššiu pravdepodobnosť poškodenia ich zdravia v dôsledku týchto problémov, pova-žovať aj ďalších, napríklad

ß cudzincov (u ktorých je určitá jazyková bariéra, iné pracovné návyky a pod.),

ß zamestnancov novo zaradených do pracovného procesu (absolventi škôl, zamestnanci po dlhodobej nezamestnanosti),

ß zamestnanci nastupujúci prvýkrát do podniku (nepoznajú miestne pomery),

ß zamestnancov prvýkrát zaradených na výkon špecifi ckej práce a pod.



písm. d)Pojem “prevencia” sa všeobecne chápe ako aktivita (činnosť, akcia), ktorej cieľom je pre-dísť, minimalizovať, vyhnúť sa problémom rôzneho charakteru, predísť nežiaducim javom. Vo všetkých prípadoch sa jedná o zabraňovanie vzniku a šírenia javov a ich negatívnych dôsledkov, pričom používané nástroje a metódy sú rôzne. Preto na účely tohto zákona je prevencia ucelený systém opatrení, foriem a činností na

ß predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku poškodenia zdravia zamestnanca,

ß zabraňovanie prehlbovania, opakovania a šírenia sa porúch psychického, fyzického ale-bo sociálneho zdravia zamestnanca.

Pojem prevencia zásadne v sebe obsahuje

ß plánovanie a vykonávanie aktivít zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika a či-niteľov podmieňujúcich alebo spôsobujúcich zdravotné ujmy,

ß určenie postupu uplatňovaného po vzniku mimoriadnej situácie.

Z praktických i teoretických poznatkov a pragmatického prístupu k problematike BOZP vyplýva, že nie vždy - skôr zriedkavo - je možné úplne a dokonale odstrániť všetky činitele alebo ich účinky, ktoré nepriaznivo pôsobia alebo nepriaznivo môžu pôsobiť na zamest-nanca. Cieľom snáh však je a musí byť skutočná eliminácia negatívnych činiteľov alebo ich negatívnych účinkov. Účelom prevencie je zaručenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov a zaistenie vyššieho stupňa ich ochrany, tzn. humanizácia práce.

písm. e)Nebezpečenstvom sa rozumie akýkoľvek činiteľ, ktorý môže narušiť zdravie zamestnan-ca, ak sa vyskytuje v pracovnom procese alebo v pracovnom prostredí alebo s nimi súvisí. Nebezpečenstvom je nielen niektorý z faktorov, ktoré majú svoj pôvod v technológii, v za-riadení alebo v stroji, takisto ním môže byť aj človek, zviera, ich nesprávne konanie a ich vzájomná interakcia. Nebezpečenstvo je nevyhnutným predpokladom (zdrojom, pôvod-com) ohrozenia a následne (po splnení ďalších podmienok) aj poškodenia zdravia vrátane smrti.

písm. f)Ohrozením sa rozumie prienik (výslednica) existencie nebezpečných alebo škodlivých pra-covných podmienok na pracovisku a prítomnosti zamestnanca na tom istom mieste a v tom istom čase. Je ním aktuálny stav okolností, pri ktorom vzniká ujma na zdraví zamestnanca alebo taká ujma môže vzniknúť. Ohrozenie je potenciálom na vznik poškodenia zdravia, je bezpodmienečnou podmienkou pre vznik pracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia súvisiaceho s prácou.



písm. g)Rizikom sa vyjadruje možnosť vzniku poškodenia zdravia z hľadiska pravdepodobnosti (tzn. pravdepodobnosti, ako matematický fenomén, ktorý vyjadruje, že nastane nejaký jav) a rozsahu možných zdravotných následkov z hľadiska ich závažnosti. Pojmom rizikom ne-možno rozumieť faktor, ktorý poškodzuje zdravie, ale len a len vyjadrenie miery možnosti vzniku ujmy na zdraví zamestnanca v kombinácii s dôsledkami poškodenia na zdraví. Také vymedzenie je v súlade s teoretickými poznatkami, z ktorých vyplýva, že riziko je funkciou pravdepodobnosti vzniku udalosti a jej dôsledku.

písm. h) a i)Termín ”neodstrániteľný” zákonodarca vyjadruje, že nebezpečenstvo alebo ohrozenie pri danom, aktuálne dosiahnutom stave vedeckých a technických poznatkov, ktoré možno prakticky realizovať, nie je možné úplne (absolútne) odstrániť. Ide o nebezpečenstvo alebo ohrozenie, ktoré existuje aj po vykonaní ochranných opatrení. Ak nebezpečenstvo alebo ohrozenie nemožno pri takom stave poznania nijako odstrániť (naďalej teda pretrváva-jú, v praxi sú zaužívané aj termíny zostatkové nebezpečenstvo, zostatkové ohrozenie), je pravdepodobné, že pri určitých okolnostiach dôjde k ujme na zdraví, pričom poškodenie bude mať rôzne následky (od ľahkej úhony až po fatálny, tragický koniec života). Charakter a rozsah škody spravidla zodpovedá ”kvalite” nebezpečenstva.

písm. j)Defi nícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnan-ca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola upravená na základe Protokolu z roku 2002. Podľa neho musia členské štáty MOP vymedziť požiadavky a postupy na registrovanie pracov-ných úrazov, chorôb z povolania, a ak je to vhodné aj nebezpečných udalostí a podozrení na choroby z povolania (do zákona nebola včlenená fakultatívna možnosť registrovať a ozna-movať aj úrazy pri dochádzke do práce).

Účelom včlenenia nebezpečnej udalosti do tohto zákona je, aby zamestnávateľ v súvislosti s ňou vykonal preventívne opatrenia podľa § 17 tohto zákona. Tým zabezpečí ochranu živo-ta a zdravia zamestnancov pre budúcnosť. V záujme toho musí vytvoriť a podporovať chod vnútorného systému v organizácii, v ktorom budú zamestnanci zisťovať a oznamovať vznik nebezpečných udalostí určeným zodpovedným zamestnancom organizácie. Potom určení vedúci zamestnanci alebo iní, napríklad bezpečnostnotechnická služba, či pracovná zdra-votná služba, budú vyšetrovať príčiny ich vzniku a vyhodnotia tieto príčiny. V organizácii sa na ich základe navrhnú, prijmú a tiež vykonajú opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti.



písm. k)Bezpečnosť technického zariadenia vo vymedzenom obsahu pojmu je neoddeliteľnou sú-časťou BOZP. Tento pojem nebol doteraz defi novaný v právnych predpisoch na zaistenie BOZP.

K § 4

Predvýrobné etapy majú rozhodujúci význam pre bezpečnosť objektov, strojov, zariade-ní, pracovných postupov. Ich bezpečný stav je nevyhnutným predpokladom na efektívnu ochranu života a zdravia zamestnancov. To je základná axióma, ktorá sa následne prejaví v

ß početnosti a závažnosti pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdra-via z práce,

ß kvalite a produktivite práce a poskytovaných služieb.

Z hľadiska efektívneho a najlacnejšieho odstránenia príčin vzniku pracovných úrazov a iných poškodení zdravia existujú najväčšie možnosti, ktoré ešte stále nie sú primerane docenené a teda ani dôsledne využívané - v tzv. predvýrobných etapách, najmä pri tvorbe projektov a technológií, konštruovaní strojov, zariadení, tvorbe pracovných postupov a pod., včleniť do nich čo najväčšiu mieru bezpečnostných opatrení (integrovať do nich bezpečnosť).

V súlade s doterajšou právnou úpravou a so zreteľom na uvedené dôvody, zákon upravil základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technic-kých zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť ich budúcim vlastníkom – zamestnávateľom, aby lepšie a jednoduchšie vykonávali potrebné ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnancov pri ich používaní.

Tieto otázky zákon vymedzil aj s ohľadom na čl. 12 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, podľa ktorého vnútroštátna legislatíva má prijať opatrenia, aby subjekty, ktoré navrhujú, vyrábajú, dovážajú, uvádzajú do obehu alebo prevádzkujú a používajú z akéhokoľvek dôvo-du stroje, zariadenia alebo látky na pracovné účely1) presvedčili sa, pokiaľ je to prakticky možné, že predmetné stroje, zariadenia alebo látky

nepredstavujú nebezpečenstvo pre bezpečnosť a zdravie osôb, ak ich správne používajú,2) podávali informácie o riadnom umiestnení a používaní strojov a zariadení, ako aj o riad-

nom používaní látok, o ohrozeniach, ktoré sú spojené so strojmi a zariadením a o ne-bezpečných vlastnostiach chemických látok, fyzikálnych a biologických činiteľov alebo výrobkov, a poučenie, ako sa chrániť proti známym ohrozeniam,

3) uskutočňovali výskum a zisťovanie alebo sa inak informovali o vývoji vedeckých a tech-nických poznatkov, aby tak splnili svoje povinnosti podľa ustanovení písmen a) a b) tohto článku.



Pôvodné ustanovenia doterajšej právnej úpravy (§ 7 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o BOZP) sa harmonizovali s opatreniami vo výrobe a pri uvádzaní výrobkov na trh uprave-nými v zákone č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a v príslušných na-riadeniach vlády SR upravujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky na určené výrobky napríklad nariadenie vlády SR č. 310/2004 Z. z. o technických požiadavkách na strojové za-riadenia. Zákonodarca touto úpravou reagoval na ostatný legislatívny vývoj právnej úpravy technických (bezpečnostných a zdravotných) požiadaviek na výrobky z hľadiska vplyvu na bezpečnosť a zdravie ich užívateľov a predovšetkým so zreteľom na zásadnú požiadavku platnú v priestore Európskeho spoločenstva - na vytváranie podmienok pre voľný pohyb tovaru.

ods. 1 a 2Konštruktéri, projektanti a tvorcovia technologických a pracovných postupov musia z uve-dených dôvodov vyhodnocovať a zohľadňovať predpokladané podmienky v navrhovaných riešeniach a v rámci nich všetky nebezpečenstvá, ohrozenia, v ktorých sa vyskytnú alebo sa môžu vyskytnúť ich užívatelia a z nich vyplývajúce riziká. Na základe takej analýzy vyho-tovia svoje diela.

Podľa tohto ustanovenia ide o široký okruh stavebných a konštrukčných diel, výrobných a pracovných prostriedkov, ako napríklad budovy, oceľové konštrukcie, stroje, zariadenia, materiály a pod., ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ohroziť nielen bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ale aj iných osôb počas ich inštalovania, používania, opráv a pod.

V princípe musia projektanti, konštruktéri a tvorcovia technologických a pracovných po-stupov podľa tohto ustanovenia vykonať v čase návrhu, projektovania, konštruovania ale-bo tvorby šesť zásadných krokov:1) Identifi kovať všetky možné i predvídateľné nebezpečenstvá a ohrozenia

a) tie zdroje a situácie, v ktorých k poškodeniu zdravia môže dôjsť v určených (defi no-vaných a vymedzených podmienkach, ktoré sú napríklad uvedené v návode na pou-žívanie alebo v inej dokumentácii) prevádzkových a užívateľských podmienkach (pri preprave, obsluhe, opravách, čistení, kontrole a pod.),

b) ohrozenia napríklad mechanické, elektrické, hlukom, vibráciami, požiarom, výbu-chom, chemické, biologické, žiarením, a pod. Sú identifi kované v niektorých právnych predpisoch a ostatných predpisoch na zaistenie BOZP, napríklad v nariadení vlády SR č. 493/2001 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a och-rany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí, nariadení vlády SR č. 504/2001 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, STN 05 0600 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie kovov. Projektovanie a príprava pracovísk.



Určené prevádzkové a užívateľské podmienky, ktoré vždy vymedzujú tvorcovia návrhu, ohraničujú možný rozsah užívania predmetu návrhu z rôznych hľadísk, jedným z nich je aj zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb, prípadne aj zvierat.2) Eliminovať zistené nebezpečenstvá a ohrozenia

Vhodným spôsobom integrovať čo najväčšiu mieru bezpečnosti už do projektu, návrhu stroja, iného technického zariadenia a do návrhu pracovného postupu.Tu sa odporúča aplikovať všeobecné zásady prevencie podľa § 5 tohto zákona a iných, v ňom uvádzaných opatrení na ochranu života a zdravia. Musia sa realizovať opatre-nia podľa osobitných predpisov upravujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky na výrobky a osobitné právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP vrátane Slovenských technických noriem.

3) Vyhodnotiť návrhy a identifi kovať všetky možné i predvídateľné neodstráni-teľné nebezpečenstvá a neodstrániteľné ohrozeniaIde o tie nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré nie je možné v návrhu odstrániť. Nie vždy a nie všetky nebezpečenstvá a ohrozenia možno eliminovať pri aktuálnom stave pozna-nia a technických realizačných možností a ktoré budú, či môžu existovať v rámci nimi predpokladaných prevádzkových a užívateľských podmienkach po zhotovení diel a pri ich užívaní, a teda je predpoklad poškodenia zdravia.

4) Posúdiť riziko pre zdravie zamestnanca pri práciIde o riziko (pojem v § 3 písm. g) tohto zákona) vyplývajúce z existencie týchto neod-strániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození pri užívaní diel – pri práci s nimi, pri údržbe, servise, atď.

5) Navrhnúť doplňujúce, resp. náhradné ochranné opatreniaPripraviť ich tak, aby sa už v predprevádzkovej etape zabezpečovalo zvýšenie úrovne ochrany života a zdravia zamestnancov. Táto povinnosť je v súlade s cieľmi tohto záko-na. Tieto ochranné opatrenia (môžu byť napríklad technického, organizačného a per-sonálneho rázu, zamerané na podmienky inštalovania, používania, na postup práce, školenie, kontrolu práce, vybavenie osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a pod.) bude realizovať budúci vlastník diela - zamestnávateľ pred a/alebo počas pre-vádzky a užívania predmetu návrhu.

6) Poskytnúť informácie Sústrediť sa na neodstrániteľné nebezpečenstvá a neodstrániteľné ohrozenia, na prí-slušné výstražné informácie o nebezpečnom konaní a zákazoch, na informácie o bez-pečnom spôsobe používania, čistení a údržbe, o kontrole diela počas prevádzky a pod. Informácie by mali byť súčasťou technickej dokumentácie, ktorá sprevádza dielo až k jeho užívateľovi, a ktorá by mala obsahovať, okrem iného, aj problematiku BOZP, nap-ríklad podľa STN 01 3187 Technické výkresy. Prevádzková dokumentácia. Informácie zamestnávateľ využije pri príprave opatrení na zaistenie prevádzkovej BOZP, napríklad pri príprave prevádzkového poriadku podľa osobitných predpisov, napríklad podľa § 10 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 271/2004 Z. z. o ochrane



zdravia pred neionizujúcim žiarením, podľa § 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochra-nu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku a pod.

K § 5

Organizácia nemôže robiť kompromisy, ak ide o bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Tento zásadný postoj vyplýva aj zo všeobecných etických princípov zodpovednosti spoločnosti pri podnikaní. Podľa všeobecného názoru je etický kódex podnikania dobrovoľný a pre kaž-dú organizáciu rôzny. Jeho obsah však musí zreteľne charakterizovať, aké hodnoty spoloč-nosť zastáva v tom zmysle, aby sa tieto hodnoty zhodovali s pravidlami, ktoré zástupcovia organizácie a jej vedúce osobnosti v skutočnosti uplatňujú. Kľúčovým je včlenenie etických a morálnych princípov do osobných a profesionálnych vzťahov a pritom predovšetkým ne-zabudnúť, okrem iného na to, že

ß bezpečnosť a zdravie zamestnancov sú prvoradé,

ß vnútorné predpisy organizácie spolu so zákonmi a inými právnymi predpismi Slovenskej republiky sa uplatňujú s cieľom ochrániť bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

ß nebezpečné alebo nechránené pracovné podmienky sú ihneď nahlásené zodpovednému manažérovi,

ß zamestnávateľ zabezpečuje, aby zamestnanci boli informovaní o predpisoch a absolvo-vali školenia týkajúce sa požiadaviek ochrany bezpečnosti a zdravia,

ß každý zamestnanec je zodpovedný - vo svoj vlastný prospech i v prospech ostatných zamestnancov - za znalosť a dodržiavanie všetkých platných bezpečnostných predpisov a predpisov týkajúcich sa ochrany zdravia,

ß je potrebné zabezpečovať efektívne systémy konzultácií so zamestnancami ohľadne podmienok zamestnávania, najmä prevencie a ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci a iných záležitostí, ktoré sa týkajú zamestnancov.

V súlade s doterajšou právnou úpravou tento zákon prebral základné všeobecné zásady prevencie, ktoré korešpondujú s uvedenými princípmi etického kódexu podnikania v časti upravujúcej vzťahy k bezpečnosti a zdraviu zamestnancov.

ods. 1Dobrovoľné princípy etického kódexu podnikania sú harmonicky dopĺňané normatívnym pravidlom odseku 1, ktorým zákon zaviazal zamestnávateľa, aby realizoval preventívne opatrenia širokého rozsahu v záujme ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci. Navrhovaným znením sa prevencia upravila v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice 89/391/EHS. Tieto zásady zamestnávateľ, podľa odseku 2, uplatňuje pri realizovaní svojich povinností aj v súlade s jednotlivými oblasťami ďalej upravenými v tomto zákone, napríklad v § 6 až 11, 13, 18 až 26 tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu BOZP vyznávajúcu fi lozofi u prevencie.



Je potrebné upozorniť, že opatrenia uvedené v odseku 1 nie sú nijako limitované hranicou, nie sú fi nančné, materiálne ani personálne prostriedky. Jediným kritériom je ich potreba v konkrétnych pracovných podmienkach. Je samozrejmé, že praktická realizácia prevencie bude rôzna na rôznych pracoviskách, pretože sa vždy prispôsobuje ich špecifi kám. Základný (ale nie úplný) rozsah preventívnych opatrení tvoria právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP.

Termín ”informácia” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahovom i formálnom význa-me. Poskytovaním informácií z oblasti BOZP sa rozumie, že zamestnávateľ dá zamestnan-com k dispozícii všetky potrebné údaje a návody, poučí a oboznámi zainteresované osoby nachádzajúce sa na pracovisku o akýchkoľvek skutočnostiach (poznatkoch) dôležitých na zaistenie BOZP. To vykonáva akoukoľvek vhodnou formou a spôsobom (vyberanými podľa potreby), napríklad ústne, písomne, praktickým predvedením, výcvikom, kvalifi kovaným zaškolením, tabuľkami, signálmi, farebným označením, pokynom a pod.

Zásadný význam v prevencii nežiaducich udalostí má predovšetkým pozitívna informácia, ktorá vymedzuje, ako má zamestnanec bezpečne pracovať, tzn. nevyhnutné je, aby zamest-návateľ určil bezpečný spôsob práce. Až následne musí byť zamestnancovi prezentovaná aj záporná stránka veci – dopady na zdravie, zákazy nevyhnutných činností a pod.

Poskytovanie informácií je v ďalších ustanoveniach tohto zákona bližšie špecifi kované, napríklad určovanie bezpečných pracovných postupov v § 6 ods. 1 písm. i), vydávanie po-kynov na zaistenie BOZP v § 6 ods. 1 písm. l), oboznamovanie v § 7 ods.1 až 5, poskytova-nie špecifi ckých informácií v § 7 ods. 6 a 7, označovanie pracovísk a zariadení, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie v § 13 ods. 6, atď.

ods. 2Zákon všeobecne upravil hierarchiu konania a aktivít zameraných1) proti nebezpečenstvám

Ich vylúčenie sa dosiahne a) pri zaobstarávaní (nákupe) bezpečného zariadenia, technológie alebo pracovného

postupu,b) dodatočnými opatreniami (počas užívania v prevádzke),

2) proti ohrozeniamIde o ich odstránenie alebo obmedzenie a) pri zdroji ab) vylúčením prístupu zamestnancov alebo znížením počtu exponovaných zamestnancov,

3) proti rizikámIch odstránenie alebo zmenšenie sa dosiahne pomocou ďalších doplňujúcich opatrení, prostredníctvom ktorých sa znižuje



a) pravdepodobnosť ich vzniku,b) rozsah a závažnosť následkov na zdraví zamestnancov.

Hierarchia preventívnych opatrení je uplatnená v radení jednotlivých opatrení od písme-na a) po písmeno i). Pri výbere opatrení sa zásadne začínajú používať opatrenia zhora, od písmena a), postupne b), c) atď., a tieto sa dopĺňajú opatreniami zaradenými vo výpočte na nižšom mieste.

Cieľom zákonodarcu je zvýrazniť vykonávanie politiky prevencie, ako základnej aktivity pri ochrane bezpečnosti a zdravia zamestnancov, čo je v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 2 písm. g) smernice 89/391/EHS, ktoré požaduje od zamestnávateľa ”rozvíjanie celkovej súvislej preven-tívnej politiky...”, ktorá okrem iných zahŕňa aj ”...sociálne vzťahy...”. Politika prevencie sa musí prejaviť v celkovej koncepcii politiky BOZP organizácie (§ 6 ods. 1 písm. k) tohto zákona).

Prioritné opatrenia v záujme zlepšenia úrovne ochrany bezpečnosti a zdravia sú defi nova-né nasledovne

ß odstraňovanie alebo minimalizovanie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, čo najbližšie pri ich zdroji; ak nie je možné odstrániť nebezpečenstvá úplne, tak

ß technickými a organizačnými opatreniami zmenšiť ohrozenie len na nevyhnutný a obme-dzený počet osôb (napríklad uzatvorením priestorov, v ktorých sú nebezpečenstvá) a

ß prednostne používať kolektívne ochranné opatrenia (napríklad odsávacie zariadenie, protihlukový kryt zariadenia,) pred individuálnymi ochrannými opatreniami (napríklad zátky proti hluku do uší, poučenie a pod.). Výhody kolektívnych ochranných opatrení spočívajú aj v celkovom znížení potrebných fi nančných nákladov a najmä v tom, že ich efektívne používanie nezávisí od vôle zamestnanca, či ich použije, alebo nie. Bližšie pod-mienky ustanovujú aj osobitné predpisy, napríklad zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, vyhláška č. 59/1982 Zb., STN (napríklad STN 05 0600 a pod.).

Nástrojom na elimináciu rizika, ktoré vyplýva z existencie neodstrániteľných nebezpečens-tiev a neodstrániteľných ohrození, je posudzovanie rizika, ktorým sa rozumie systém kro-kov zahŕňajúcich

ß defi novanie rozsahu posudzovanej činnosti, zariadenia a pod. (hraníc so zreteľom na vzťahy s nadväzujúcimi aktivitami, zariadeniami, spolupracovníkmi a pod.),

ß charakterizovanie podmienok činnosti, používania zariadenia, pracovného postupu a pod. vrátane predvídateľnej nekorektnej činnosti, resp. použitia,

ß identifi kovanie reálnych a možných nebezpečenstiev a ohrození (ktoré možno predpo-kladať vrátane havarijných stavov),

ß ich analyzovanie a následné vyhodnotenie so zreteľom na možné vykonanie preventív-nych a ochranných opatrení (v spojitosti s ich vylúčením alebo obmedzením) vrátane vyhodnotenia súladu s platným predpisovým stavom,



ß určenie rizika (kvalitatívne, kvantitatívne) a jeho hodnotenie.

Nasleduje proces tzv. riadenia rizika - výber korigujúcich a preventívnych opatrení, ktorých úplná realizácia musí zabezpečiť zlepšenie stavu. Posudzovanie rizika a následné riadenie rizika (jeho znižovanie prostredníctvom adekvátnych opatrení) predstavujú zásadné ele-mentárne podmienky pozitívneho ovládania reálnych pracovných podmienok.

Prispôsobovanie práce potrebám zamestnanca (harmonizovanie ich vzájomnej interakcie na rozhraní zariadenie - človek) je východiskovým predpokladom rešpektovania individuál-nych schopností a možností konkrétneho ľudského jedinca. Je tiež preventívnym prvkom nielen v záujme zabezpečenia jeho fyzickej a psychickej integrity, ale aj zvyšovania pracov-ného výkonu a kvality jeho práce. Všeobecný, paušálny prístup (rovnostársky ku všetkým, resp. k veľkej skupine jedincov) k napĺňaniu elementárnej potreby, akou je zaistenie bez-pečnosti a zdravia, nezaručuje jej skutočné uplatnenie. Potrebami zamestnanca sa rozume-jú fyzické a psychické danosti jedinca v spojitosti s uspokojivými pracovnými podmienka-mi, ktoré zabezpečujú zdravý a bezpečný výkon pracovných povinností.

Bezpečné a zdravie nepoškodzujúce pracovné podmienky možno dosiahnuť nielen technic-kými a organizačnými opatreniami, ale aj sociálnymi opatreniami, ktoré sú zamerané na rešpektovanie, zosúlaďovanie a zlepšovanie sociálnych vzťahov existujúcich v prvom rade v rámci organizácie a smerujúcich navonok, či dovnútra organizácie. V žiadnom prípade sociálne opatrenia nemožno stotožniť len so zariadeniami podľa siedmej časti Zákonníka práce. Predovšetkým ide o opatrenia zamedzujúce obťažovaniu, násiliu, znevažovaniu vrá-tane preťažovania zamestnancov pracovnými úlohami nad ich sily a v časovo nezvládnuteľ-ných termínoch a pod.

Prehľad všeobecných zásad prevencie uvedený v ustanovení odseku 2 nie je samozrejme úplný. Pre názornosť možno uviesť aj ďalšie, ktoré sú uvedené, či neuvedené v iných usta-noveniach právnej úpravy, napríklad

ß starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh (§ 146 ods. 2 Zákonníka práce),

ß akceptovateľná úroveň ochrany práce vrátane prijateľnej úrovne BOZP sa musí zabezpe-čovať vo všetkých činnostiach organizácie a musí sa prispôsobovať aktuálnym okolnos-tiam (§ 147 Zákonníka práce),

ß opatrenia na zaistenie BOZP sa musia priebežne vykonávať s ohľadom na všetky súvis-losti súvisiace s prácou (§ 7 ods. 1 písm. a) tohto zákona),

ß efektívne zlepšovanie pracovných podmienok nevyhnutne vyžaduje systematické skú-manie príčin i možných nedostatkov v pracovnom procese a vykonávanie preventív-nych opatrení,



ß účinnú prevenciu nemožno dosiahnuť len plnením povinností ustanovených predpismi, ale výlučne len a len dôsledným a kvalifi kovaným posudzovaním pracovných podmie-nok, odhaľovaním nebezpečenstiev, ich odstraňovaním, zmierňovaním ich účinkov, za-bránením prístupu k nim a inými opatreniami, ktorými sa zmenšuje riziko poškodenia zdravia.

Povinnosti a iné úlohy pri zaisťovaní BOZP musia vykonávať zamestnávatelia, keďže aj v súlade s fi lozofi ou MOP a Európskeho spoločenstva formulovanej napríklad v smernici 89/391/EHS oni ”majú povinnosť byť stále informovaní o najnovšom pokroku v techno-lógii a vedeckých objavoch týkajúcich sa projektovania pracoviska, majú brať do úvahy vlastné/prirodzené nebezpečenstvá v ich podnikoch, aby boli schopní zaručiť lepšiu úroveň ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov”.

Použitie prevencie nie je ohraničené časovo, keďže ani stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je časovo statická kategória – mení sa počas pracovnej zmeny, mení sa počas “pracovného života”. Preto sa celý systém posudzovania rizika a riadenia rizika opakuje a kontinuálne nadväzuje na jednotlivé fázy “pracovného života” – aplikuje sa pri

ß plánovaní nových stavieb, výbere nových strojov, zavádzaní nových pracovných postu-pov, nákupe nových materiálov a polotovarov,

ß používaní jednotlivých prvkov – strojov, zariadení, chemikálií a pod.,

ß údržbe a rekonštrukciách objektov a zariadení,

ß distribúcii polotovarov a výrobkov do/z organizácie.

V záujme dosiahnutia naznačených zámerov je nevyhnutné v organizáciách starostlivo plá-novať jednotlivé opatrenia a tiež fi nančné prostriedky potrebné na založenie a zlepšenie preventívnych opatrení na ich pracoviskách, na realizovanie premyslených systémových krokov technického, organizačného a personálneho rázu. Takto dôsledne plánovito a účelo-vo použité fi nančné prostriedky, spolu s inovačnými nástrojmi z oblasti technológií a tech-niky, znásobia bezpečnostný i fi nančný prínos pre organizáciu.

K § 6

Ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov na úseku prevencie i ochran-ných opatrení v oblasti BOZP. Povaha, množstvo a kvalita opatrení, ako aj spôsob ich za-bezpečovania sú determinované charakterom práce a z nej vyplývajúcich nebezpečenstiev a ohrození, ďalej veľkosťou podniku, počtom zamestnancov a inými jeho charakteristikami. Aj vo vzťahu k nim má pre právnu reguláciu starostlivosti o BOZP, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ochrany práce, zásadný význam základný pracovnoprávny predpis – Zákonník práce, ktorý v šiestej časti obsahuje základné ustanovenia v tejto oblasti.



Ustanovenie § 146 ods. 1 Zákonníka práce obsahuje zhutnenú podobu modernej fi lozofi e prístupu k ochrane zamestnancov. Z vymedzenia pojmu ochrana práce vyplýva, že syste-matická starostlivosť zamestnávateľa o zamestnancov by nemala byť orientovaná výlučne len na bezprostredné zabezpečenie BOZP. V širších dimenziách sa jeho pozornosť musí sú-streďovať na vytvorenie a udržiavanie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia aj cel-kové a dlhodobé zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Cieľom takého úsilia je zabezpečenie vyhovujúceho a plného života jedinca nielen v produktívnom veku, ale aj v postproduktívnom období.

Vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie uspokojivých pracovných podmienok, zvlášť opatrení na zaistenie BOZP a zlepšovanie pracovných podmienok, zvyčajne vyža-duje dlhodobejšie a cieľavedomé aktivity. Preto Zákonník práce v § 146 ods. 2 ustanovuje, že určovanie rozsahu, kvality, povahy, postupnosti použitia potrebných krokov a vzťahov medzi nimi (napríklad organizačných, technických, personálnych, výchovných, fi nančných) v tejto oblasti je súčasťou celkového plánovania zamestnávateľa. Ustanovuje, že starostli-vosť o BOZP a stále zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. To má zásadný právny význam a dopad aj v tom smere, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch, sankcií orgánmi inšpekcie práce a pod. Subjektívne je aj jeho po-ukazovanie na rôzne ”objektívne” ťažkosti (nedostatok fi nančných a iných prostriedkov, odborných zamestnancov, plnenie výrobných úloh) pri zabezpečovaní rôznych činností po-trebných na zaistenie BOZP, ako je napríklad vykonávanie školení, odborných prehliadok a odborných skúšok technických zariadení, pravidelných kontrol dodržiavania predpisov BOZP, meraní škodlivín na pracoviskách a pod. Ak teda zamestnávatelia, či už z nevedo-mosti alebo z nedbalosti umožnia, aby svoje prevádzkové, pracovné a iné úlohy plnili na úkor BOZP, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné dôsledky.

Súlad svojich hospodárskych a bezpečnostných požiadaviek môže zamestnávateľ dosiah-nuť systémovým a plánovitým prístupom. To znamená, že pri zostavovaní a určovaní hospodárskych, prevádzkových a pracovných ukazovateľov musí rátať napríklad s vyčle-nením dostatočných fi nančných a iných prostriedkov na revíznu činnosť, na nákup a údrž-bu OOPP, z hľadiska časového fondu musí rátať s tým, že zamestnanci musia absolvovať predpísané školenia, lekárske prehliadky, rekondičné pobyty a pod. Zamestnávateľ musí pri zabezpečovaní týchto základných úloh tiež zabezpečiť ich premietnutie do vnútorných predpisov a noriem, ako sú organizačné a pracovné poriadky, štatúty, až po pracovné zmlu-vy a pracovné náplne jednotlivých zamestnancov. V súlade s predpismi a normami o BOZP a s ohľadom na konkrétne prevádzkové podmienky si zamestnávateľ vytvára svoj vlastný systém kontroly, školení, harmonogram kontrol, odborných skúšok, meraní, lekárskych prehliadok a pod.



Z dikcie § 146 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý upravuje spoluprácu citovaných subjektov (zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia) vyplýva, že práve spolupráca je základom efektívnej činnosti v zlepšovaní ochrany života a zdravia zamestnancov.

Nevyhnutným a už osvedčeným (aj keď doteraz často nedoceneným) predpokladom bez-pečnej a zdravie neohrozujúcej práce je, podľa § 146 ods. 4 Zákonníka práce, znalosť pred-pisov na zaistenie BOZP a princíp hodnotenia súladu hospodárskych a iných výsledkov zamestnávateľa v kontexte s dodržiavaním predpisov BOZP.

Dôslednej realizácii predpisov o BOZP v súčasných praktických podmienkach často pred-chádzajú viac či menej konfl iktné situácie, ktorých dôsledky postihujú najmä zamestnan-cov. Z toho dôvodu sa v § 146 ods. 5 Zákonníka práce ustanovila ich zvýšená úroveň och-rany tak, že za plnenie úloh pri zaisťovaní BOZP nesmie vzniknúť ujma zamestnancom, zástupcom zamestnancov pre BOZP ani odborným zamestnancom, ktorých zamestnávateľ poveril plnením úloh pri zaisťovaní BOZP (napríklad bezpečnostným technikom).

Ustanovením § 147 ods. 1 Zákonníka práce sa upravuje najzákladnejšia povinnosť zamest-návateľa - sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. V rám-ci nej je povinný vykonávať všetky nevyhnutné opatrenia vrátane opatrení na

ß prevenciu rizík,

ß zabezpečovanie vhodného systému na riadenie ochrany práce a

ß zabezpečovanie potrebných prostriedkov, a to fi nančných, materiálnych, personálnych a iných.

V súlade s týmto ustanovením musí potrebné opatrenia sústavne vykonávať každý zamest-návateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca, a to pri všetkých, ním zabezpečo-vaných činnostiach a súčasne zásadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca. Tieto opatrenia je povinný aktualizovať a udržiavať v súlade so skutočným stavom vecí na pracoviskách v jeho pôsobnosti.

V spojitosti s ďalšími právami a povinnosťami v tejto oblasti Zákonník práce odkazuje na osobitné predpisy, patrí k nim napríklad tento zákon a zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve.

Nový zákon o BOZP upravuje celý rad povinností a opatrení, pri plnení ktorých má roz-hodujúce postavenie zamestnávateľ, ktorý bezprostredne organizuje a zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s výrobou, s prevádzkou a inými aktivitami, ktoré súvisia so vzťahom zamestnávateľ - zamestnanec. Ďalšie požiadavky BOZP sú ustanovené v príslušných práv-nych predpisoch a normách, a preto je, aj so zreteľom na požiadavky medzinárodných



dokumentov, ktorými je Slovensko viazané, odôvodnená požiadavka, aby zamestnávateľ v prvom rade dodržiaval všetky povinnosti ustanovené týmito osobitnými predpismi na zaistenie BOZP, ktorými sú v zmysle § 39 ods. 1 Zákonníka práce predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o po-žiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktív-nymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

ods. 1 písm. a)Zákon uložil zamestnávateľovi v najširšom ponímaní problematiky BOZP vykonávať všet-ky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. S ohľadom na rozmanitosť prevádzkových podmienok a situ-ácií, ktoré nemôže zákon bližšie špecifi kovať, ide o širokú škálu najmä technických, organi-začných, personálnych a výchovných opatrení.

Technické opatrenia spočívajú v udržiavaní objektov, pracovísk, strojov a zariadení v takom technickom stave (podľa predpisov a noriem BOZP, pokynov a návodov výrobcu), ktorý zaručuje ich bezpečnú prevádzku. Taký stav sa dosahuje najmä pravidelnými odbornými prehliadkami a skúškami, pravidelnou údržbou, odstraňovaním nedostatkov, prispôsobo-vaním strojov, zariadení a technológií novým poznatkom vedy a techniky a pod.

Organizačné opatrenia spočívajú vo vhodnej úprave celého pracovného režimu a organi-zácie práce tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo pôsobenie škodlivých alebo nepriaznivých vplyvov práce a pracovného prostredia. Tieto opatrenia sa realizujú napríklad optimálnym rozvrhnutím pracovnej doby a prestávok v práci, poskytnutím dostatočného oddychu medzi pracovnými zmenami, poskytnutím bezpečnostných prestávok, skracovaním doby pobytu v zdraviu škodlivom prostredí, vytvorením systému účinnej kontroly. Vhodnú or-ganizáciu práce treba využiť najmä v tých prípadoch, kde požiadavky BOZP nemožno splniť technickými prostriedkami.

Personálne opatrenia spočívajú napríklad vo výbere vhodných zamestnancov na vykonáva-nie konkrétnych, špecifi cky náročných, pracovných činností s ohľadom na ich fyzické a psy-chické schopnosti, zahrňujú aj opatrenia na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov a pod.

Výchovnovzdelávacie opatrenia spočívajú v cieľavedomom a systematickom ovplyvňovania vedomia zamestnancov s cieľom vytvárať ich schopnosť rozoznávať alebo uvedomovať si riziká a pracovať tak, aby neohrozovali život a zdravie svoje alebo iných osôb. Súčasťou vý-chovných opatrení je predovšetkým celkový systém riadenia a stimulácie k bezpečnej práci, systém pravidelných školení (vstupných, periodických) a overovania vedomostí.



ods. 1 písm. b)Ustanovenie upravilo zásadnú povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky a zharmonizo-vať ich s fyzickými a psychickými danosťami zamestnanca. Všetky aspekty práce je potreb-né navrhovať, vyhotovovať a udržiavať s ohľadom na požadované zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca tak, aby sa predchádzalo nepriaznivým vplyvom práce, napríklad vyplývajúcich z monotónnej práce, práce s vnúteným tempom a pod. Pritom sa musia zohľadňovať nielen skutočné, aktuálne pracovné podmienky, ale aj tie, ktoré sa dajú pred-vídať, napríklad možné neobvyklé stavy – výpadky energie, havarijné stavy, výsledky chyb-ného rozhodnutia personálu a pod.

Termín “pracovné podmienky” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahu a podobe, pra-covné podmienky vymedzuje široký okruh predpisov, napríklad tento zákon, Zákonník práce, zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, zákon o ochrane pred požiar-mi, ale i právne predpisy nižšej právnej sily. Vhodné je zvýrazniť, že adekvátne pracovné podmienky, rámcovo – ako ciele – môže organizácia obsiahnuť vo svojej koncepcii poli-tiky BOZP a konkretizuje ich spolu s opatrenia na ich dosiahnutie v programe jej realizá-cie (§ 6 ods. 1 písm. k) tohto zákona). V kolektívnych zmluvách ich možno vymedziť i nad rozsah zákona.

Stav pracoviska, pracovných prostriedkov i konania zamestnanca z hľadiska BOZP nie sú statické, ale meniace a vyvíjajúce sa aj v rámci jednej pracovnej zmeny, či ešte v kratšom časovom úseku. Aj túto skutočnosť musí zamestnávateľ zohľadňovať pri vykonávaní opat-rení na zaistenie BOZP. Na ten účel je povinný tiež sledovať nové vedecké a spoločenské poznatky z oblasti BOZP a podľa potreby ich uplatňovať vo svojej pôsobnosti.

ods. 1 písm. c)Základným predpokladom efektívnej prevencie je zisťovanie výskytu nebezpečenstiev a ohrození, identifi kovanie ich kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík, následné určenie a hodnotenie rizika. Celý tento proces, nazvaný posudzovanie rizika, spolu s ná-sledným určením a vykonaním ochranných opatrení (nazvaným riadenie rizika) smeruje k znižovaniu rizika na najmenšiu možnú mieru. Zákonom preto konkretizoval povinnosť zamestnávateľa posudzovať riziko (poškodenia zdravia - § 3 písm. g) tohto zákona) pri všetkých činnostiach zamestnancov, pri každej nimi vykonávanej práci.

Posudzovaním rizika z hľadiska pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia a možných následkov na zdravie sa nehodnotí zdravotný stav zamestnanca, čo prináleží výlučne le-károm, ale stav jednotlivých zložiek práce – spôsob práce zamestnanca, stav pracovného prostriedku a pracovného prostredia vrátane pracoviska - v spojitosti s ich vplyvom na zamestnancov. Posudzovanie rizika zabezpečuje zamestnávateľ spravidla prostredníctvom



príslušných špecialistov a pri zložitých pracovných činnostiach, mnohonásobných väzbách s okolím a pri zložitých pracovných podmienkach výlučne prostredníctvom špecialistov. Špecialistami sú bezpečnostní technici, lekári špecializovaní na pracovné lekárstvo, ergo-nómovia, revízni technici pre vyhradené technické zariadenia a pod. V rámci posudzovania rizika zamestnávateľ1) zisťuje činnosti a situácie, v ktorých sa nebezpečenstvo vyskytuje alebo môže vyskyto-

vať – identifi kuje nebezpečenstvo a ohrozenie,2) hodnotí, či ohrozenie v dôsledku nebezpečenstva je alebo nie je nevyhnuté pre zabezpe-

čovanú činnosť (či sa bez neho práca dá vykonať), aká je jeho úroveň,3) hodnotí, či daná situácia a daný stav je v súlade s predpismi na zaistenie BOZP,4) ak nie je, tak určuje a vykonáva potrebné ochranné opatrenia,5) odstraňuje príčiny vzniku nebezpečenstva,6) vykonáva potrebné preventívne opatrenia,7) problematiku, podľa závažnosti a rozsahu v kontexte s inými potrebami v oblasti BOZP

zaraďuje do svojej koncepcie politiky BOZP a do programu jej realizácie,8) vykonáva opatrenia a optimalizuje pracovné podmienky, 9) prípadne normuje prácu (§ 133 ods. 1 Zákonníka práce),10) zabezpečuje posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a výsledky zohľadňuje pri za-

raďovaní na prácu,11) oboznamuje a informuje zamestnancov a iných, prerokúva s nimi problematiku, zabez-

pečuje výcvik a pod.

Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko, okrem iného, aj v súvislosti s fyzickým a psy-chickým zaťažením zamestnanca, určiť a posúdiť povahu, stupeň a trvanie vystavenia za-mestnancov zaťaženiu. Pozornosť sa musí venovať najmä

ß usporiadaniu a vybaveniu pracoviska,

ß charakteru, stupňu a dobe vystavenia fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom a látkam a ich vplyvu (najmä, ak ide o súbeh viacerých faktorov alebo ak niektoré z nich majú synergický efekt),

ß charakteru a rozsahu používaných pracovných prostriedkov – zariadení, strojov, prís-trojov, látok – a spôsobu práce s nimi,

ß charakteru pracovného procesu, pracovného postupu a organizácii práce,

ß znalostiam a úrovni odbornej prípravy zamestnanca, jeho fyzickým a psychickým schop-nostiam, zdravotnému stavu.

Na základe posúdenia rizika, ak je to potrebné, zamestnávateľ určuje a vykonáva ochranné opatrenia (§ 6 ods. 1 písm. j) tohto zákona), napríklad

ß nahrádza nebezpečné zariadenia, pracovné postupy alebo látky bezpečnými alebo me-nej nebezpečnými,



ß organizuje prácu zamestnanca a tak znižuje expozíciu zamestnancov na najnižšiu mož-nú mieru pomocou prestávok zaradených do práce v pravidelných intervaloch alebo zmenou činnosti,

ß zabezpečuje vykonávanie lekárskych prehliadok,

ß poskytuje zamestnancom potrebné informácie (§ 7 ods. 2 tohto zákona), zrozumiteľ-ným spôsobom ich oboznamuje s nebezpečenstvami a ich účinkami na zamestnanca, s príslušnými predpismi ako aj zásadami bezpečného a zdravie nepoškodzujúceho spô-sobu výkonu práce (§ 7 ods. 1 tohto zákona).

ods. 1 písm. d) a e)Zamestnávateľ musí v prvom rade vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdra-via zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. Nevyhnutne sa tak musí vyrovnať s nadväznosťou pracovných úkonov, účinkami susediacich pracovísk, možnými chybami obsluhujúceho personálu, stresu vyplývajúceho z termínovaných úloh, spôsobu odmeňovania pri danej práci, potrebou prestávok na rege-neráciu fyzických a psychických schopností i na fyziologické potreby, so senzorickým zaťa-žením a pod. Zásadne vždy zamestnávateľ musí realizovať požiadavky upravené predpismi na zaistenie BOZP.

Jednotlivé elementy práce uvedené v tomto ustanovení musia byť v takom stave, aby jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bez-pečnosť a zdravie. Táto formulácia vyjadruje, že nestačí, aby stroje, zriadenia, organizácia práce, atď. len spĺňali požiadavky BOZP. Tak rezolútne postavená požiadavka zákona vyplý-va z absolútnej priority, akou je zdravie človeka, bezpodmienečné zaručenie jeho telesnej a duševnej integrity.

Aj s ohľadom na ustanovenia tohto zákona a iných predpisov na zaistenie BOZP, naj-mä § 6 ods. 1 písm. a) tohto zákona, je potrebné realizovať všeobecné zásady prevencie (§ 5 ods. 2 tohto zákona), napríklad v primeranom rozsahu vykonávať nasledujúce opatre-nia, jedno, prípadne viaceré v ich účelnej kombinácii

ß nahradiť zariadenia, stroje, pracovné postupy a látky inými, menej nebezpečnými, či škodlivými,

ß používať uzatvorené pracovné systémy a cykly, a to od vstupu suroviny alebo polotova-ru do organizácie až po výstup hotového výrobku vrátane odpadu (pevného, tekutého, plynného),

ß obmedzovať množstvo používaných nebezpečných alebo škodlivých látok,

ß zachytávať škodliviny na mieste, na ktorom vznikajú a z ktorého by sa mohli uvoľňovať; odvádzať ich, čistiť, izolovať, osobitne ukladať,



ß zabezpečiť monitorovanie – meranie a signalizovanie – pracovných procesov a prekroče-nia určených limitov, a to pri bežnom prevádzkovom stave a najmä signalizovanie vzni-ku abnormálneho stavu,

ß upravovať pracovné postupy a vykonaním technických opatrení zabezpečiť, aby sa škod-liviny nešírili v pracovnom prostredí,

ß použiť vhodné pracovné postupy a metódy práce, ktoré nespôsobujú nadmerné fyzické a psychické zaťaženie,

ß zabezpečiť opatrenia na skladovanie, prepravu a údržbu, napríklad zabezpečiť hermetic-kosť skladovacích zariadení, objektov a dopravných prostriedkov, využívať mechanizá-ciu, zabezpečiť jalové výpuste, vykonávať pravidelnú preventívnu údržbu,

ß používať kolektívne ochranné prostriedky a opatrenia, ktoré nie sú závislé na vôli a ko-naní zamestnanca,

ß limitovať počet zamestnancov vystavených expozícii škodlivinami na najnižší možný počet,

ß používať individuálne ochranné opatrenia, napríklad osobné ochranné pracovné pros-triedky, pracovné pomôcky, pokyny, oboznámenie, poučenie,

ß označovať nebezpečné a škodlivé priestory, pracoviská a zariadenia viditeľne a zrozumi-teľne bezpečnostným označením - značkami (výstražnými, zákazovými, informatívny-mi), farbou, akusticky, svetelne,

ß vykonávať primerané hygienické opatrenia – pravidelne čistiť priestory a zariadenia, umývať sa, nejesť, nepiť, nefajčiť v priestoroch so škodlivinami, oddelene ukladať pra-covný a občiansky odev,

ß zabezpečiť odborné monitorovanie a hodnotenie pracovísk z hľadiska BOZP bezpeč-nostnotechnickou službou, pracovnou zdravotnou službou,

ß zabezpečiť dôkladné oboznamovanie a informovanie zamestnancov o bezpečných pra-covných postupoch, o možných a skutočných nebezpečenstvách, o vplyve práce na ich zdravie, o nebezpečných zariadeniach, o správaní sa a konaní v núdzových situáciách,

ß vykonať opatrenia pre núdzové stavy – zabezpečiť prístup len osobám vykonávajúcim záchranné a opravné práce, zabezpečiť dostatok záchranných a sanačných prostriedkov, pripraviť osobitne vyškolených zamestnancov na zásahy v núdzových situáciách,

ß monitorovať zdravotný stav zamestnancov a preventívne ich preraďovať z činností, pri ktorých už je indikované možné poškodenie zdravia, na plnenie iných pracovných úloh,

ß viesť a aktualizovať príslušnú dokumentáciu, napríklad havarijný a traumatologický plán, technická dokumentácia zariadení, atesty a bezpečnostné karty chemických látok, záznamy z kontrol,

ß informovať kompetentné inštitúcie, napríklad inšpektoráty práce, regionálne úrady ve-rejného zdravotníctva o skutočnostiach, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov.

V súlade s fi lozofi ou komplexnej a integrovanej starostlivosti o bezpečnosť a zdravie za-mestnancov zamestnávateľ je povinný zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Aj pri nich



majú prioritné postavenie preventívne aktivity, ktoré majú zabezpečiť sústavný vyhovu-júci stav technických zariadení. Špecifi cké požiadavky sú obsiahnuté vo viacerých pred-pisoch, napríklad vo vyhláške č. 43/1985 Zb., vyhláške č. 718/2002 Z. z., STN 21 0700. Zabezpečuje sa nimi, aby pracovné priestory, stroje a zariadenia, technológia a pracovné prostredie chránili zamestnancov pred škodlivými vplyvmi a pred nadmerným a nepriro-dzeným zaťažením ľudského organizmu.

Tam, kde nemožno vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najnižšiu možnú mieru. V žiadnom prípade však nesmú prekročiť ustanovené hodnoty napríklad v nariade-ní vlády SR č. 45/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi. Na praco-viskách, kde tieto požiadavky dočasne nemožno plniť, možno pokračovať v práci len vtedy, ak je BOZP zamestnancom dostatočne zabezpečená inak, napríklad

ß ochrannými zariadeniami, ochrannými odevmi alebo inými OOPP,

ß organizáciou práce a vymedzením doby, po ktorú zamestnanec smie byť vystavený pô-sobeniu škodlivých činiteľov alebo nadmernej záťaže, určením podmienok pre jeho prá-cu mimo tejto doby a určením spôsobov, ktorými možno odstrániť následky pôsobenia škodlivých vplyvov,

ß osobitnými podmienkami na zotavenie v pracovnom čase i po ňom, napríklad cvičením, inhaláciou, vhodnou stravou, pitným režimom.

Pri plnení požiadaviek na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok a spôsobu práce zamestnávatelia

ß kontrolujú stav týchto podmienok a vykonávajú všetky potrebné merania, hodnotenia a vyšetrenia,

ß zabezpečujú, aby zamestnanci boli poučení o povahe a rozsahu pôsobenia svojej práce a pracovného prostredia na zdravie.

ods. 1 písm. f)Ustanovenie upravilo principiálnu povinnosť odstraňovať možné zdroje poškodenia zdra-via. Charakter činnosti alebo prevádzky niektorých odvetví, charakter niektorých profesií a pod. je taký, že za aktuálneho stavu techniky a organizácie práce nie je zamestnávateľ schopný absolútne vylúčiť určité nebezpečenstvá, ohrozenia a z nich vyplývajúce riziká. Na to, aby mohli byť v maximálnej miere odstraňované alebo aspoň znižované na minimum, je potrebné spoznávať ich a zisťovať. U tzv. neodstrániteľných, tzn. za daného stavu a vše-obecne dostupných technických a iných prostriedkov neodstrániteľných nebezpečenstiev a ohrození, musí zamestnávateľ v rámci posúdenia rizika vypracovať aj ich vyhodnotenie a plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie. Zákon neurčuje formu ani obsah týchto “vyhodnotení”. Toto je ponechané na zamestnávateľov s ohľadom na ich konkrétne prevádzkové a iné podmienky.



Ustanovenie korešponduje s povinnosťou vypracovať posúdenie rizika v písomnej podobe (§ 6 ods. 1 písm. c) tohto zákona) a predpokladá sa, že spravidla bude jednou časťou posú-denia rizika alebo bude naň nadväzovať.

ods. 1 písm. g)Ustanovenie obsahuje povinnosť, aby zamestnávateľ v súlade s fi lozofi ou komplexného zlepšovania pracovných podmienok

ß nahrádzal namáhavé a jednotvárne práce, nebezpečné zariadenia, nebezpečné pracovné postupy alebo nebezpečné látky bezpečnými alebo menej nebezpečnými a škodlivými,

ß zlepšoval organizáciu práce,

ß znižoval expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú mieru pomocou prestávok zara-dených v pravidelných intervaloch do pracovnej činnosti alebo zmenou činnosti a pod.

V súvislosti so zavádzaním nových technológií a pracovných postupov sa musí venovať po-zornosť nielen fyzickému, ale i psychickému a senzorickému zaťaženiu, ktoré z hľadiska zaťaženia zamestnanca nadobúdajú na význame.

ods. 1 písm. h)Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia tam, kde sa

ß používajú alebo skladujú nebezpečné látky,

ß nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov.

Ustanovenie konkretizuje preventívne opatrenia osobitne pre práce, pri ktorých existuje možnosť ohrozenia života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných osôb a ohrozenia bližšieho či vzdialenejšieho okolia podniku alebo osobitným nebezpečenstvom. Skúsenosti z veľkých priemyslových havárií u nás i v zahraničí vyžadujú, aby zamestnávatelia vykonali účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti nielen svojich zamestnancov, ale aj iných osôb a okolia. Tieto opatrenia by mali byť obsiahnuté v príslušných vnútorných predpisoch (nap-ríklad bezpečnostné a prevádzkové predpisy, evakuačné a požiarne plány). Niektoré otázky riešia osobitné predpisy, napríklad nariadenie vlády SR č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí (ktoré bude nahradené novým nariadením vlády SR s obdobným obsahom).

Nebezpečnou látkou sa rozumie najmä látka výbušná, podporujúca horenie, ľahko zápalná, horľavá, jedovatá, žieravá alebo dráždivá. Osobitné požiadavky uvedené v bode 3 ustanove-nia reprezentujú nielen požiadavky upravené v právnych predpisoch, ale napr. aj v Sloven-ských technických normách (§ 39 Zákonníka práce).



Ustanovenie sa nevzťahuje len na prípady priemyslových havárií, ale napríklad aj na ekolo-gické havárie a živelné udalosti.

ods. 1 písm. i) a j)Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je poznanie možných ohrození, na základe čoho môže potom zamestnávateľ určiť bezpečné pracovné postupy. Z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnanca je kľúčovým a efektívnym opatrením práve určenie bezpečného pracovného postupu, tzn. takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôj-de k ujme na zdraví. Povinnosť určiť bezpečné pracovné postupy v niektorých prípadoch vyplýva priamo z príslušných predpisov (napríklad povinnosť vypracovať technologický postup pre práce s reťazovými pílami v zmysle vyhlášky č. 43/1985 Zb., povinnosť určiť pracovný postup pri potápačských prácach v zmysle vyhlášky č. 59/1982 Zb.) alebo z kon-krétnych prevádzkových a iných podmienok.

Obsahom bezpečného pracovného postupu je nadväznosť jednotlivých vykonávaných úko-nov, a to na konkrétnych výrobných strojoch, zariadeniach, v rámci konkrétne špecifi kova-ných pracovných procesov tak, aby zhotovenie výrobku, poskytnutie služby alebo vykona-nie inej práce neviedlo k poškodeniu zdravia (ihneď alebo až po dlhodobejšom pôsobení).

Ustanovením sa transformuje aj požiadavka čl. 9 ods. 1 písm. b) smernice Rady 89/391/EHS. Povinnosťou zamestnávateľa určovať ochranné opatrenia a ochranné prostriedky sa vyme-dzuje jedna časť preventívnych opatrení z celého komplexu adresných alebo univerzálnych opatrení. Predpokladá sa, že táto povinnosť bude zabezpečovaná prostredníctvom špecia-lizovaných zamestnancov – bezpečnostných technikov/autorizovaných bezpečnostných technikov - alebo externých odborníkov, ktorí na základe výsledkov posúdenia rizika pri-pravia návrh primeraných preventívnych a ochranných opatrení.

ods. 1 písm. k)Písomný dokument – koncepcia politiky BOZP je základným programovým dokumentom každej organizácie v tejto oblasti. Ustanovujú sa v ňom principiálne ciele a vôľa (záväzok) organizácie tieto zámery realizovať v určenom období. Zákon neustanovil jej formálnu stránku a okrem vymedzenia, že koncepcia politiky obsahuje zásadné zámery, bližšie ne-upravuje ani jej obsah. Je určite účelné, v prípade veľkých organizácií alebo teritoriálne roz-ložených organizačných zložiek, vypracovať tento dokument aj na nižších ucelených orga-nizačných článkoch. V tejto súvislosti môžu byť ciele organizácie rôzne, napríklad zníženie pracovnej úrazovosti o 20% v období troch rokov v celej organizácii alebo v niektorej jej časti, zníženie koncentrácie chemickej škodliviny v pracovnom ovzduší prevádzky v naj-bližších dvoch rokoch, zníženie fyzickej namáhavosti o presne určenú hodnotu v presne vymedzenom časovom horizonte. V každom prípade sa ciele musia určiť tak, aby v danom časovom období boli reálne vykonateľné.



Na koncepciu politiky BOZP nadväzuje ďalší písomný dokument upravujúci podrobnosti (vecné a časové) na zabezpečenie plnenia koncepcie politiky BOZP v organizácii. Program realizácie koncepcie podľa tohto zákona už musí obsahovať postup, prostriedky a spôsob vykonania koncepcie politiky BOZP vrátane termínov realizácie a gestorov za ich plnenie.

Z hľadiska praktickej realizácie prípravy a vykonávania oboch dokumentov tak, aby boli aktuálne a primerané špecifi ckým potrebám zamestnávateľa je rozhodujúce využiť poten-ciál a invenciu všetkých zamestnancov. Najdôležitejším a nevyhnutným predpokladom ich užitočnosti je dôsledné mapovanie všetkých problémov v jednotlivých organizačných člán-koch podniku, identifi kovanie ich príčin a navrhnutie možných preventívnych a ochranných opatrení. Následne sa vymedzia aktuálne priority, ich materiálne, organizačné a fi nančné zabezpečenie a to aj so zreteľom na rozvoj iných aktivít podniku. Program realizácie musí podrobne v pevne určenom časovom období formulovať všetky uvedené skutočnosti tak, aby ich bolo možné v každej etape kontrolovať a vyhodnocovať z hľadiska ich plnenia.

Podľa zahraničných a už aj domácich skúseností i odporúčaní expertov sa koncepcia poli-tiky BOZP tvorí na obdobie spravidla troch až piatich rokov a program realizácie politiky BOZP na jeden, najviac tri roky. Oba dokumenty sa musia pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, čo platí predovšetkým pre program realizácie politiky BOZP. Zákon neustanovuje periodicitu ich revidovania. Odporúča sa hodnotiť každé opatrenie, a to jed-nak na konci individuálnych etáp (po dosiahnutí čiastkových cieľov) jeho realizácie a jed-nak v závere jeho celkového splnenia, a všetky opatrenia (celý dokument) vo vzájomných vzťahoch pravidelne viackrát do roka (podľa potreby aj mesačne alebo častejšie). Hlavným kritériom je dosiahnutá efektívnosť zaistenia bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

ods. 1 písm. l)Zákon ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o BOZP, vy-dávať pokyny na zaistenie BOZP. Aj ich prostredníctvom kladie dôraz na vytvorenie funkč-ného systému starostlivosti o BOZP založeného na premyslených organizačných opatre-niach, vychádzajúcich z existujúcich právnych úprav, ktoré sa osvedčili. Tie otázky, ktoré zákon, prípadne aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy nemôže detailne riešiť, upraví zamestnávateľ svojimi pravidlami a pokynmi.

Pravidlá BOZP vydávajú v zmysle § 39 ods. 2 Zákonníka práce a na rozdiel od minulosti už len samotní zamestnávatelia. Účelom pravidiel BOZP je podrobnejšie upraviť otázky BOZP obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch s ohľadom na špecifi ká organizá-cie. Pravidlá BOZP sa považujú za predpisy na zaistenie BOZP.

Od predpisov BOZP treba odlišovať pokyny na zaistenie BOZP, ktoré sú konkrétnymi po-kynmi (vrátane príkazov a zákazov) danými zamestnancovi jeho nadriadeným. Tieto poky-



ny majú individuálny charakter, preto sú záväzné len pre určitého zamestnanca, ktorému sú adresované.

Zákon síce hovorí o vydávaní pravidiel a pokynov na zaistenie BOZP, popri nich však zamest-návatelia môžu vydávať rôzne iné interné normy BOZP, ktorých formálne a iné náležitosti môžu, ale nemusia byť bližšie špecifi kované. Môže ísť o rôzne bezpečnostno-prevádzkové predpisy, ako je napríklad písomný dokument o ochrane pred výbuchom podľa nariadenia vlády SR č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí, pracovný postup a kontrolné opatrenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi, prevádzkový poriadok podľa vyhlášky č. 25/1984 Zb. pre prevádzku nízkotlakových ko-tolní, prevádzkový poriadok v zmysle vyhlášky č. 93/1985 Zb. pre prevádzku stabilných zásobníkov na sypké materiály a pod.

Za určitý druh ”pokynu” možno považovať aj rôzne povolenia na začatie niektorých druhov prác s vymedzením podmienok na zaistenie BOZP. Môže ísť napríklad o písomný príkaz na výkon zváračských prác, tzv. B-príkaz pre prácu na elektrických zariadeniach, písomný prí-kaz pre vstreľovača pri použití vstreľovacieho prístroja, písomné povolenie na práce v pro-stredí s nebezpečenstvom výbuchu podľa nariadenia vlády SR č. 493/2002 Z. z. a pod.

Pravidlá a pokyny na zaistenie BOZP sú potrebné nielen vtedy, ak všeobecne záväzné práv-ne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP nedostatočne upravujú bezpečnostné a zdravotné požiadavky, tzn. ak miestne podmienky vyžadujú bližšiu špecifi káciu všeobec-ných podmienok ustanovených predpisom, ale predovšetkým, ak žiaden predpis neexistu-je. Pre také prípady má ustanovenie najväčší význam.

V spojitosti s doterajším schvaľovacím procesom pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na základe zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce už nová právna úprava inšpekcie práce vykonaná zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce neobsahuje povinnosť zamest-návateľa “predložiť na posúdenie ním vypracované” predpisy BOZP príslušnému inšpektorá-tu práce. Rovnako tak už pravidlá o BOZP nemusia byť vydané so súhlasom iných inštitúcií. Ich odborné vypracovanie a súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi a aby neus-tanovovali opatrenia, ktoré by boli v rozpore so základnou požiadavkou zaručiť bezpečnosť a zdravie zamestnanca, majú v podmienkach tohto zákona garantovať bezpečnostnotechnic-ká služba (§ 22 tohto zákona) a pracovná zdravotná služba (§ 26 tohto zákona).

Potrebné je pripomenúť, že v súvislosti so zodpovednosťou za pracovný úraz alebo chorobu z povolania podľa § 196 ods. 4 Zákonník práce sa nemožno dovolávať porušenia predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru.



ods. 1 písm. m)Zákon upravil novú požiadavku, ktorú zamestnávateľ splní za pomoci

ß nariadenia vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifi ckým rizikom pre te-hotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien,

ß nariadenia vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povin-nosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov,

tak, že ich konkretizujú na vlastné pracoviská, prípadne tieto zoznamy podľa vlastných pracovných podmienok prípadne aj doplnia, rozšíria.

ods. 1 písm. n)Ustanovuje sa požiadavka, aby zamestnávateľ viedol príslušné dokumenty, ktoré spravidla vyžadujú osobitné predpisy. Ich stav musí zodpovedať skutočnosti, napríklad skutočnému stavu zariadenia, objektu a pod. Osobitným predpisom je vyhláška č. 59/1982 Zb., vyhláš-ka č. 208/1991 Zb., vyhláška č. 718/2002 Z. z., vykonávacia vyhláška MPSVR SR, ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze a pod. Požiadavky na uscho-vávanie (archiváciu) dokumentov upravuje zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registra-túrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

ods. 1 písm. o)Zákon uložil zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich

ß zdravotný stav,

ß schopnosti,

ß vek, kvalifi kačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostat-ných predpisov na zaistenie BOZP.

Každá práca, profesia alebo pracovisko vyžaduje splnenie určitých bezpečnostných a zdra-votných predpokladov na výkon danej práce. Zdravotný stav zamestnancov sa musí sústav-ne sledovať vo vzťahu k podmienkam práce a na jeho základe musí zamestnávateľ prijímať potrebné opatrenia na úpravu týchto podmienok, napríklad pri rizikových prácach.

Ďalším nemenej dôležitým predpokladom sú odborné predpoklady, kvalifi kácia i potrebná miera zručnosti. Pri rôznych špeciálnych profesiách sa vyžaduje osobitná kvalifi kácia, ktorá sa preukazuje príslušným oprávnením (preukazom, osvedčením). Ide napríklad o vodičov, zváračov, žeriavnikov, obsluhy stavebných strojov, elektrikárov a pod. U týchto profesií za-mestnávateľ overuje platnosť preukazov a osvedčení, samotné overovanie odbornej spôso-



bilosti (vydávanie dokladov) prislúcha povereným, resp. oprávneným inštitúciám, ako sú oprávnené právnické osoby podľa § 14 tohto zákona, osoby oprávnené na výchovu a vzdelá-vanie podľa § 27 tohto zákona, dopravné inšpektoráty, zváračské školy, inštruktori vodičov motorových vozíkov. Pri ostatných profesiách, pri ktorých predpisy a Slovenské technické normy nestanovujú z hľadiska BOZP osobitné požiadavky, kvalifi kačné a iné požiadavky určuje sám zamestnávateľ. Zákon na rozdiel od doterajšej právnej úpravy ustanovuje ako kritérium na zaradenie na výkon práce aj vek. Toto kritérium sa použije výlučne vtedy, ak ho ustanovuje osobitný predpis.

Uvedené zásady týkajúce sa zdravotných a odborných predpokladov na prácu treba plne rešpektovať aj pri preraďovaní (§ 55 Zákonníka práce) zamestnancov na iné práce alebo pracoviská.

V záujme zaistenia bezpečnosti a zdravia zamestnanca sa zdravotný stav hodnotí nielen z hľadiska dlhodobého, ale aj okamžitého stavu, keď vedúci zamestnanec pri prideľovaní konkrétnej práce zohľadňuje aj aktuálny zdravotný stav zamestnanca, napríklad v spojitos-ti s jeho momentálnymi fyzickými schopnosťami. Pri tomto hodnotení však nejde o odbor-né posúdenie zdravotného stavu.

Osobitnými predpismi upravujúcimi požiadavky v spojitosti s osobitnými oprávneniami na výkon niektorých činností je napríklad nariadenie vlády SR č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom, vyhláška č. 43/1985 Zb. a pod.

ods. 1 písm. p)Posudzovanie primeranosti fyzickej záťaže zamestnanca pri ručnej manipulácii s breme-nami a následné zaradenie zamestnanca na vykonávanie takej práce je možné len pri po-sudzovaní individuálnych fyzických možností určitého zamestnanca. Konkretizované mi-nimálne požiadavky, ktoré sa pritom musia brať do úvahy, sú uvedené v nariadení vlády SR č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami, ktoré vymedzuje pojem ručnej manipulácie a obsahuje aj limity bremien. Požiadavky na prácu s bremenami sú uvedené aj v osobitných právnych predpisoch, naprík-lad v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z. a v nariadení vlády SR č. 286/2004 Z. z.

ods. 1 písm. q)Požiadavka je v súlade s čl. 14 ods. 2 smernice Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 161 z roku 1985 a odporúčaním MOP č. 171 z roku 1985. Tento zákon zvýraznil aj právo za-mestnanca, na vykonávanie pravidelného zdravotného dohľadu za predpokladu, že o to požiada.



Rozsah úloh zdravotného dohľadu orientovaného na prevenciu v oblasti pracovných pod-mienok vyplýva z § 26 tohto zákona. Zákon jednotne neurčuje periodicitu zdravotného dohľadu, pretože tá závisí od konkrétnych pracovných podmienok a charakteru pracovných činností. Zdravotná spôsobilosť v súvislosti s výkonom práce sa posudzuje podľa osobitných predpisov, napríklad v súvislosti s vykonávaním nočnej práce (§ 98 ods. 3 Zákonníka práce), mladistvého zamestnanca (§ 176 ods. 1 Zákonníka práce) a podľa všeobecnej právnej úpra-vy lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci; v § 19 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve sa posudzuje pri preventívnych lekárskych prehliadkach

ß pred nástupom do práce,

ß v súvislosti s výkonom práce,

ß pred zmenou pracovného zaradenia,

ß pri skončení pracovného pomeru.

Vstupné lekárske prehliadky musí zamestnávateľ zabezpečiť ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy (§ 41 ods. 2 Zákonníka práce). Podrobnosti upraví najmä nariadenie vlády SR o le-kárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci a o náležitostiach posudku o zdra-votnej spôsobilosti na prácu.

Pri zaraďovaní zamestnanca na prácu, musí zamestnávateľ rešpektovať lekársky posudok a prípadné obmedzenia z neho vyplývajúce. Osobitnú pozornosť v tomto smere treba veno-vať najmä zamestnávaniu mladistvých, tehotných žien a osôb so zdravotným postihnutím.

ods. 1 písm. r)Realizácia opatrení BOZP a kontrola ich dodržiavania je obtiažnejšia v podmienkach od-lúčených, vysunutých alebo inak odľahlých pracovísk, resp. tam, kde technológia alebo organizácia práce nevyžaduje prítomnosť, príp. spoluprácu a súčinnosť viacerých zamest-nancov. Preto aj zákon ustanovil požiadavku, aby takým prácam a pracoviskám zamestná-vateľ venoval zvýšenú pozornosť. Predovšetkým treba upozorniť na to, že sú určité práce a pracoviská, kde nemožno pripustiť, aby zamestnanec pracoval sám bez akéhokoľvek zais-tenia alebo bez možnosti poskytnutia pomoci v prípade potreby. Takéto prípady upravujú niektoré osobitné predpisy. Napr. § 8 vyhlášky č. 374/1990 Zb. ustanovuje, že zamestnanec nesmie pracovať osamotene, ak nie je v dohľade ďalší zamestnanec alebo nie je možnosť dovolania ďalšieho zamestnanca, ktorý v prípade nehody poskytne alebo privolá pomoc, alebo ak nie je zabezpečená možnosť inej kontroly alebo spojenia, v miestach s nebezpečen-stvom výbuchu, zasypania, otrávenia, utopenia, pádu z výšky a v ďalších prípadoch, ktoré určí zodpovedný zamestnanec. Obdobnú požiadavku ustanovuje aj vyhláška č. 93/1985 Zb. v prípade potreby vstupu do zásobníkov na sypké materiály. Prítomnosť ďalších zamest-nancov nesúvisí len s potrebou prípadného poskytnutia alebo privolania pomoci, ale môže ísť tiež o rôzne práce, pri ktorých zamestnanec nie je schopný súčasne pracovať a vnímať aj možné zdroje ohrozenia. Ide napríklad o práce v koľajisku a pod.



Okrem uvedených prípadov môže ísť aj o práce, kde síce bezprostredné ohrozenie nehrozí (napríklad vrátnici, kuriči), ale kde tiež treba dbať o bezpečnosť týchto zamestnancov. Pod zvýšenou pozornosťou zamestnávateľa týmto pracoviskám možno rozumieť rôzne tech-nické a organizačné opatrenia v oblasti kontroly, ako napríklad osobné kontroly vedúcimi zamestnancami podľa konkrétnych podmienok, zavedenie systému spojenia a hlásenia medzi takýmito pracoviskami a riadiacim strediskom, vytvorenie možnosti kontroly tele-fonickým spojením, signalizačným zariadením a pod.

Dané otázky by mal zamestnávateľ riešiť s ohľadom na konkrétne prevádzkové podmienky vo svojich vnútorných predpisoch.

Ustanovenie ukladá zamestnávateľovi povinnosť, aby pri zaisťovaní BOZP dbal o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov (§ 3 písm. c) tohto zákona), ktorými sú naj-mä tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství zamestnanci a iní, a to osobitne vo vzťahu k špecifi ckým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie.

Pravdepodobnosť poškodenia zdravia (nie úplne) vymenovaných skupín zamestnancov je v praxi (na základe výsledkov štatistických údajov) zvyčajne vyššia, ako u iných skupín za-mestnancov. Z toho dôvodu je nevyhnutné zabezpečovať aj osobitý prístup k výberu opat-rení nevyhnutných na zaistenie ich bezpečnosti a zdravia, a to aj nad rámec ich zvyčajného rozsahu. Opatrenia musia obsahovať celý komplex krokov, nielen kontrolné (napríklad častejšia kontrola alebo dohľad vedúceho zamestnanca), ale aj výchovné (napríklad dô-kladná odborná príprava), organizačné (napríklad pravidelné striedanie zamestnancov na takých pracoviskách) a samozrejme primerané technické vybavenie. Tieto opatrenia majú byť spravidla kvalitnejšie, ako v obvyklých pracovných situáciách. Dôležité je nielen celkové kritickejšie posudzovanie takých aktivít a výber zamestnancov vhodných na ich vykonáva-nie, ale aj iné skutočnosti, napríklad vhodná forma odmeňovania.

ods. 1 písm. s)Okrem prestávok v práci, ktoré musí zamestnávateľ poskytovať zamestnancom na jedlo a od-dych v zmysle § 91 Zákonníka práce (30 minút pri pracovnej zmene dlhšej ako šesť hodín), musí poskytovať aj ďalšie osobitné tzv. bezpečnostné prestávky. Ide napríklad o bezpečnost-né prestávky vodičov v zmysle zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa vyhlášky č. 208/1991 Zb.

Za bezpečnostné prestávky je potrebné považovať aj prestávky, ktoré slúžia na to, aby po-čas pracovnej zmeny nebola prekročená expozícia rôznych škodlivých vplyvov pracovného prostredia v zmysle príslušných zdravotných predpisov na zamestnanca (napríklad hluk, prašnosť, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ožiarenie elektromagnetickým poľom a pod.).



ods. 1 písm. t)V záujme komplexnosti opatrení ochrany práce, vymedzených na zaistenie BOZP, sa už tra-dične upravuje aj povinnosť zamestnávateľa nepoužívať taký spôsob odmeňovania, ktorý by pri zvyšovaní pracovného úsilia zamestnanca mohol následne vo zvýšenej miere ohro-zovať jeho bezpečnosť alebo zdravie úrazmi alebo chorobami z povolania. Toto ustanovenie zahŕňa všetky formy odmeňovania.

Zvýšená miera vzniku pracovného úrazu vyplýva z praktických skúseností a celoštát-nych výsledkov hodnotenia pracovnej úrazovosti, z hodnotenia príčin vzniku smrteľných a ťažkých pracovných úrazov, výskytu chorôb z povolania a všeobecne z posúdenia rizika poškodenia zdravia pri konkrétnej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. c) v spojitosti s § 3 písm. g) tohto zákona). Ide predovšetkým o práce, ktoré sú typické vyšším pracovným tempom a nebezpečnosťou, napríklad práca profesionálneho vodiča, pilota a pod. Ide tiež o práce v sťaženom a zdraviu nebezpečnom alebo škodlivom pracovnom prostredí, ktoré nebezpe-čenstvami, ako je fi brogénny prach, dráždivé výpary chemikálií a pod., nadmerným spôso-bom opotrebúvajú a poškodzujú zdravie zamestnanca. Z toho dôvodu je potrebné zamedziť zvýšenej expozícii zamestnanca týmito činiteľmi. To sa dosiahne aj korektným určovaním pracovnej záťaže (normovaním práce) v súlade s § 133 Zákonníka práce, podľa ktorého pri určovaní množstva práce a pracovného tempa sa musia, okrem iného, vziať do úvahy fyzi-ologické a neuropsychické možnosti zamestnanca a právne a ostatné predpisy na zaistenie BOZP.

Je potrebné zohľadňovať, že za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa poskytuje už mzdové zvýhodnenie, napríklad podľa § 124 Zákonníka práce, a nie je ne-vyhnutné v takom prípade zvyšovať ani umožňovať zvyšovať pracovné výkony.

Eliminácia vplyvu sťaženého a zdraviu nebezpečného alebo škodlivého pracovného pro-stredia sa dosiahne aj tak, že v danom nebezpečnom alebo škodlivom prostredí sa nebu-de vykonávať práca nad rámec rozsahu určeného týždenného pracovného času (napr. § 85 Zákonníka práce), pretože každé predlžovanie pobytu v škodlivom prostredí, hlavne pri sú-časnej fyzickej záťaži predstavuje zvýšené a vedomé poškodzovanie zdravia zamestnanca.

ods. 2Osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedky určené na to, aby chránili zamest-nancov pred rizikom poškodenia života a zdravia pri práci. Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi potrebné OOPP vtedy, ak nemožno nebezpečenstvá vylúčiť alebo dostatoč-ne obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany alebo organi-začnými opatreniami.



Poskytované OOPP musia zodpovedať daným podmienkam pracoviska a ergonomickým požiadavkám vrátane osobných (fyzických a zdravotných) dispozícií zamestnanca. Tam, kde prítomnosť viacerých nebezpečenstiev vyžaduje použitie viacerých OOPP súčasne, musia byť tieto OOPP navzájom kombinovateľné. Používať možno iba OOPP, ktoré majú vyhlásenie o zhode, aby bola posúdená ich zhoda s predpismi (spravidla príslušnou auto-rizovanou osobou). OOPP musia byť po celú dobu používania účinné z hľadiska nebezpe-čenstiev, pred ktorými majú chrániť, ich používanie však nesmie predstavovať ďalšie riziko. Zamestnávateľ je povinný nielen poskytnúť zamestnancovi OOPP, ale aj kontrolovať, či sú funkčné a či ich zamestnanec používa.

Zamestnávateľ je povinný vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pra-covných procesov a na jeho základe vypracovať vlastný zoznam poskytovaných OOPP. Poskytnutie OOPP upravujú aj ďalšie osobitné predpisy upravujúce niektoré spoločenské vzťahy, ide napríklad o povinnosť poskytovať refl exný odev zamestnancom pracujúcim na ceste, a to na základe § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 225/2004 Z. z., ktorou sa vy-konávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách.

Rozsah a bližšie podmienky poskytovania OOPP ustanovuje nariadenie vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných pros-triedkov (v súčasnosti sa pripravuje nová právna úprava s takmer rovnakým obsahom). Pri poskytovaní OOPP musia zamestnávatelia rešpektovať popri uvedených zásadách jednu rozhodujúcu, a to, že OOPP sa musia poskytovať vždy vtedy, ak to vyžaduje ochrana života a zdravia zamestnanca. Preto sú zamestnávatelia povinní pravidelne prehodnocovať a ak-tualizovať svoje zoznamy pre poskytovanie OOPP.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať údržbu, čistenie a výmenu OOPP tak, aby boli funkčné a zdravotne nezávadné.

Termín “osobné ochranné pracovné prostriedky” už tradične zahrňuje aj špecifi cký odev a obuv, ktoré zabezpečujú ochranu života a zdravia zamestnanca pred pôsobením nebez-pečných a škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Zamestnanec je povinný používať osobné ochranné pracovné prostriedky (§ 12 ods. 2 písm. f) tohto zákona vo vymedzenom čase počas pracovnej zmeny, resp. počas vymedzeného výko-nu práce; tento čas je povinný vymedziť zamestnávateľ.

ods. 3Zamestnancom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia ako OOPP tiež aj pracovný odev



a obuv. Bližšie túto povinnosť v súčasnosti upravuje nariadenie vlády SR č. 504/2002 Z. z., ktoré vymedzuje, že mimoriadnym opotrebením alebo mimoriadnym znečistením sa ro-zumie také znečistenie alebo opotrebenie, v dôsledku ktorého sa odev a obuv stanú nepou-žívateľnými za čas kratší ako šesť mesiacov.

V otázke zabezpečovania pitného režimu, tzn. dostatku nápojov vrátane pitnej vody, ktoré sú zamestnancom k dispozícii počas pracovnej zmeny bude rozhodujúce zapracovať pod-mienky poskytovania do vnútorného predpisu zamestnávateľa. Poskytovanie prostriedkov na osobnú hygienu a očistu, umývacích a čistiacich a dezinfekčných prostriedkov taktiež nie je upravené osobitným právnym predpisom. Tieto otázky musia riešiť vnútorné predpi-sy organizácie, resp. kolektívne zmluvy.

ods. 4Ustanovenie upravilo povinnosť zamestnávateľa, v ktorého priestoroch budú vykonávať prácu zamestnanci iného zamestnávateľa. K takým zamestnancom patria vodiči, ktorí do organizácie vozia polotovary alebo suroviny alebo odvážajú výrobky, patria k nim zamest-nanci servisných služieb, zmluvnej údržby a iní. Ide o poskytovanie takých informácií, kto-ré majú priamy vzťah k práci dodávateľa, ktorú bude vykonávať u zamestnávateľa. Účelom ustanovenia je reálne zabezpečovanie plnenia taxatívne vymenovaných úloh. Z ustanovenia vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť1) presvedčiť sa o tom, či zamestnanci iného zamestnávateľa dostali príslušné informácie, 2) upozorniť iného zamestnávateľa, ak nie sú splnené ustanovené predpoklady a 3) vykonať opatrenia, ktoré volí podľa svojich potrieb; môžu nimi byť

a) pozitívne, napríklad sám zabezpečí oboznámenie cudzích zamestnancov a poskytne im potrebné informácie a pokyny alebo

b) reštriktívne, napríklad zruší zmluvu s dodávateľom a vyberie si takého, ktorý nemá podlžnosti v oblasti ochrany života a zdravia svojich zamestnancov.

Úlohy a povinnosti jednotlivých zamestnávateľov v oblasti BOZP, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku musia byť vymedzené zmluvami (§ 18 ods. 1 tohto zákona).

ods. 5Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby sa zdravie zamestnancov neohrozovalo fajče-ním na pracoviskách. Na ten účel sú povinní zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách, stanoveného osobitnými predpismi a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari.

Uvedenú povinnosť treba chápať ako určenie takého režimu na pracoviskách zamestnáva-teľa z hľadiska fajčenia, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti samotnej prevádzky,



najmä z hľadiska možného vzniku požiaru, výbuchu a pod. Požiadavky v tomto smere usta-novujú predovšetkým protipožiarne predpisy, ktoré treba jednoznačne rešpektovať a dodr-žiavať bez ohľadu na prípadné záujmy a požiadavky fajčiarov alebo nefajčiarov.

Okrem požiadaviek prevádzkovej a požiarnej bezpečnosti musí zamestnávateľ rešpekto-vať aj právo zamestnancov - nefajčiarov. Povinný je preto prijať potrebné technické alebo organizačné opatrenia, napríklad vymedzenie vhodných priestorov pre fajčiarov, vhodné usporiadanie pracovísk alebo umiestnenie zamestnancov a pod. Aj ak by také opatrenia nebolo možné z prevádzkových alebo iných dôvodov uskutočniť, zamestnávateľ má povin-nosť situáciu riešiť zákazom fajčenia.

ods. 6Úlohy zamestnávateľa v starostlivosti o BOZP sa netýkajú len vlastných zamestnancov, ale sa vzťahujú na všetky osoby, ktoré sa s jeho vedomím zdržiavajú na jeho pracoviskách. Aj voči týmto osobám je zamestnávateľ povinný v rozsahu činnosti, ktorú oni vykonávajú, splniť povinnosti podľa tohto zákona.

Uvedená požiadavka je opodstatnená vzhľadom na fakt, že na pracoviská zamestnávateľov alebo do ich prevádzkových priestorov sa často dostávajú z rôznych dôvodov aj iné osoby ako vlastní zamestnanci. Môže ísť o zamestnancov dodávateľských fi riem (dodávka tovaru, prác, servisných služieb) alebo o občanov - stránky, klientov, návštevy a pod. Potrebné je mať na zre-teli, že v každej organizácii môžu byť miesta, činnosti alebo zariadenia, ktoré sú zdrojom ohro-zenia vo vzťahu k cudzím osobám o to viac, že o týchto nebezpečenstvách spravidla nevedia ale-bo ich nemôžu predvídať. Je pochopiteľné, že aj bezpečnosť a ochrana zdravia týchto osôb musí byť zabezpečená. Podmienkou je, aby tieto osoby vstupovali do priestorov zamestnávateľov a na pracoviská legálnym, obvyklým spôsobom, napríklad prechodom cez vrátnicu, ohlásením sa poverenému zamestnancovi. Zamestnávateľ nemôže niesť zodpovednosť v takom prípade, ak nemal alebo nemohol mať vedomosť o vstupe a pohybe iných osôb na jeho pracoviskách.

Z hľadiska prevencie možno odporučiť zamestnávateľom zaviesť taký režim, ktorý vstup a pohyb cudzích osôb čo najviac obmedzí. Pokiaľ to nie je možné z prevádzkových alebo iných dôvodov, musí zamestnávateľ prijať s ohľadom na konkrétne podmienky potrebné opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie možných nebezpečenstiev. Môže ísť napríklad o upozornenie pri vstupe, na zásady bezpečného správania sa a pohybu v priestoroch organizácie alebo o zabezpečenie sprievodu (návštevy, exkurzie), označenie zdrojov nebez-pečenstva v miestach predpokladaného pohybu osôb, upozornenie na zákaz vstupu alebo na iné zákazy a obmedzenia.

Vo vzťahu k cudzím osobám, ktoré prichádzajú ako zamestnanci (nie ako stránky, návšte-vy), treba vychádzať zo zásady, že prvoradú zodpovednosť voči každému zamestnancovi



má predovšetkým jeho zamestnávateľ, ale popri ňom aj každý iný, kto svojou činnosťou alebo prevádzkou môže týchto ”cudzích” zamestnancov ohroziť. V záujme predchádzania úrazom i prípadným následným sporom je preto žiaduce, aby si zainteresovaní zamestná-vatelia tieto otázky jednoznačne upravili v rámci zmluvných vzťahov.

Podmienkou toho, aby sa zamestnávateľ mohol postarať o bezpečnosť iných osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho priestoroch je, aby tieto osoby rešpektovali a dodržiavali v primeranom rozsahu a primeraným spôsobom všetky tie základné povinnosti, ktoré sa inak vzťahujú na zamestnancov organizácie.

ods. 7Zákonodarca ustanovil, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o BOZP sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplýva-júcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Ich úlohy a pôsobnosť v oblasti BOZP musí byť vymedzená v pracovnej zmluve, pracovnej náplni, organizačnom poriadku, resp. v inom vnútornom predpise.

Za BOZP nezodpovedá teda len štatutárny orgán zamestnávateľa alebo len priamy nadria-dený zamestnanca. Vyššie riadiace stupne zodpovedajú za BOZP najmä z hľadiska systé-mového, z hľadiska celkovej organizácie a zabezpečenia starostlivosti o BOZP, vytvárania materiálnych, organizačných a iných predpokladov. Ide napríklad o vytvorenie vnútorného systému kontroly BOZP, premietnutie úloh BOZP do vnútorných organizačných a prevádz-kových predpisov a noriem, vymedzenie náplne a zodpovednosti jednotlivých stupňov ria-denia, organizačných útvarov až po pracovné náplne konkrétnych zamestnancov. Nižšie riadiace stupne potom zodpovedajú za realizáciu plnenia uvedených opatrení na konkrét-nych pracoviskách a zverených úsekoch.

Vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa sa rozumejú v zmysle § 9 Zákonníka práce jej orgány (štatutárny orgán), ako aj ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednot-livých stupňoch riadenia zamestnávateľa a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny.

ods. 8Zákon upravil novú povinnosť fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom a štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, aby na svojej úrovni

ß riešili nedostatky v oblasti BOZP, ktoré im oznámili vedúci zamestnanci podľa § 12 ods. 5,

ß rozhodli ihneď o opatreniach v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, na ktoré ich upozornil bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpeč-nostný technik podľa § 22 ods. 8 tohto zákona.



Účelom opatrenia je urýchliť riešenie problémov v oblasti BOZP.

ods. 9V súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 smernice Rady 89/391/EHS, podľa ktorého ”povinnosti pracovní-kov v oblasti bezpečnosti a zdravia neovplyvňujú princíp zodpovednosti zamestnávateľa” sa zabezpečil ich prenos do tohto zákona. S touto zásadou korešponduje aj zásada objektív-nej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (§ 195 Zákonníka práce).

V súlade s uvedenou zásadou má zamestnávateľ v tejto oblasti zásadné a výsadné povin-nosti, napriek možnému delegovaniu niektorých úloh na podriadených zamestnancov, napriek úlohám, ktoré vedúcim zamestnancom, zamestnancom, odborným zamestnancom a iným (vrátane zabezpečovania takých úloh externými odborníkmi) ustanovujú osobitné predpisy, napriek spolupráci všetkých zainteresovaných v oblasti BOZP.

ods. 10Zákon prebral z doterajšej právnej úpravy zásadu obsiahnutú tiež v čl. 21 Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, v zmysle ktorej opatrenia BOZP nesmú byť spojené so žiadnymi výdav-kami pre zamestnancov. Všetky náklady týkajúce sa opatrení, ktoré musí zamestnávateľ vy-konať na zaistenie BOZP, či už ide o technické, organizačné, výchovné a iné opatrenia, musí hradiť zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Ide napríklad o náklady súvisiace s udržia-vaním objektov, strojov a zariadení (revízie, prehliadky, kontroly a skúšky zariadení, vyba-venie ochrannými a zabezpečovacími zariadeniami), ďalej náklady spojené s poskytovaním OOPP, so zabezpečovaním overovania odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov (napríklad účasť na školeniach BOZP alebo predpísaných lekárskych prehliadkach nemôže ísť na úkor mzdy zamestnanca), náklady spojené s rekondičnými pobytmi zamestnancov a pod.

K § 7

Oboznamovanie zamestnancov patrí do usporiadaného systému mnohých prvkov a prin-cípov, ktoré sa uplatňujú v oblasti ochrany práce. Podieľa sa na uplatňovaní všeobecnej, neustálej a systematickej ochrany a zlepšovania stavu bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj ochrany a rozvoja jej zdravia. Účelom ochrany práce (§ 146 ods. 1 Zákonníka práce) je pomocou vhodného súboru opatrení (”šitého” podľa podmienok konkrétneho pracoviska, na ktorom konkrétny zamestnanec vykonáva konkrétnu pracovnú činnosť) vytvárať a udržiavať také pracovné podmienky, ktorými sa zamestnancovi (§ 146 ods. 2 Zákonníka práce)

ß zaistí BOZP,

ß zachová zdravie,



ß zachová pracovná schopnosť,čo zamestnancovi zabezpečí dlhodobú kvalitu života, predĺži dĺžku života a umožní realizo-vať ekonomické aktivity a osobné záujmy do neskorého veku života.

V záujme naplnenia uvedeného princípu ustanovuje predovšetkým Zákonník práce, tento zákon i zákon č.126/2006 Z. z. o verejnom zdraví (i rad ďalších predpisov) komplex úloh, ktoré musí realizovať každý zamestnávateľ vo svojej činnosti. Popri technických a orga-nizačných úlohách patrí k predpokladom na bezpečné vykonávanie profesionálnych úloh požiadavka, aby zamestnanec

ß mal dostatočné vedomosti, znalosti a informácie,

ß poznal predpisy a zásady platné v oblasti BOZP a

ß vedieť tieto predpisy a zásady prakticky uplatňovať.

Len v takom prípade môže zamestnávateľ úspešne a kvalitne realizovať pracovné povin-nosti bez ujmy na zdraví.

Zákon preto ustanovil základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnan-cov z hľadiska BOZP. Oboznamovacia a informačná povinnosť zamestnávateľa korešponduje s právom zamestnanca na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného pro-cesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce). Táto povinnosť súvisí aj s možným vyvinením sa zamestnávateľa zo zod-povednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania (§ 196 Zákonníka práce), ak, okrem iného, zamestnanca riadne a preukázateľne oboznámil s príslušnými predpismi.

Oboznamovaním zamestnávateľ poskytuje zamestnancom bližšie poučenie o požiadav-kách na zaistenie BOZP (napríklad o predpisoch, zákazoch), o ich právach a povinnostiach, bližšie ich zoznamuje predovšetkým so zásadami bezpečného pracovného postupu a s iný-mi záležitosťami týkajúcimi sa ich konkrétnej pracovnej činnosti. Oboznamovanie musí zohľadňovať predpisový i aktuálny stav pracovných podmienok, bezpečnostnú úroveň strojov, zariadení, technológií a pracovných postupov vrátane vyskytujúcich sa nebezpe-čenstiev a ohrození.

Problematika oboznamovania je v súlade s čl. 12 smernice Rady 89/391/EHS o školení pracovníkov i s čl. 19 písm. d) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 o poúčaní pracovníkov v oblasti BOZP.

ods. 1Zákonodarca ustanovil povinnosť oboznamovať alebo zabezpečiť oboznamovanie zamest-nancov.



Potrebné je zvýrazniť, že ustanovenie určuje podmienky pre oboznámenie (školenie), ktoré musí byť 1) vykonávané pravidelne

Podľa špecifi ckých podmienok organizácie ako celku alebo jej organizačnej časti, ako trvalý a systematický spôsob poskytovania poznatkov; periodicita oboznamovania musí zodpovedať špecifi ckým podmienkam vykonávania práce,

2) podané zrozumiteľným spôsobomIde o prezentáciu primeranú zamestnancovi, jeho inteligencii, kvalifi kácii, odborným skúsenostiam, veku, jazykovým schopnostiam, a pod.,

3) preukázateľnéAby zamestnávateľ mohol doložiť, že oboznámenie bolo riadne vykonané, napríklad pí-somným záznamom, projektom výchovy a vzdelávania pripraveným podľa § 27 ods. 13 písm. c) tohto zákona.

Zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie každý zamestnanec, či pracuje na poli, v bani, vo výrobnej hale, v obchode, administratíve, zdravotníctve, advokácii, škole, vo vý-konnej i riadiacej pozícii a pod. Je ním okrem radového zamestnanca a vedúceho zamest-nanca aj štatutárny orgán a iný predstaviteľ vrcholového manažmentu. Aj oni musia byť v súlade s týmto ustanovením školení z príslušnej problematiky.

Osobitnú pozornosť musí zamestnávateľ venovať práve oboznamovaniu vedúcich zamest-nancov. Táto forma školení je obsahovo i z hľadiska požiadaviek na lektorov náročnejšia, pretože má vedúcich zamestnancov vybaviť poznatkami a požiadavkami BOZP, ktoré oni ďalej musia

ß uplatňovať vo svojej práci a

ß prenášať na pracoviská a zamestnancov, ktorých riadia.

Oboznamovanie podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ v princípe zabezpečovať najmenej dvoma spôsobmi

ß svojimi vedúcimi zamestnancami, svojimi odbornými zamestnancami, ktorí pre neho vykonávajú preventívne a ochranné služby alebo externými službami poskytujúcimi mu poradenstvo, alebo

ß špecializovanými právnickými osobami alebo fyzickými osobami oprávnenými na vý-chovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce (§ 27 ods. 3 a nasledujúce tohto zákona pre skupinu 01.1 prílohy č. 2 k tomuto zákonu).

Oboznamovanie (školenie) možno podľa potreby realizovať prednáškami, ukážkami, rie-šením modelových situácií, samoštúdiom, pomocou počítačových programov, zácvikom, výcvikom a pod. Podľa potreby, zvyklostí a predovšetkým náročnosti vykonávanej práce je oboznamovanie teoretické a/alebo praktické. Uvedené požiadavky sa napĺňajú systémom



školení (inštruktáží), či už vstupných, periodických alebo osobitných pre špecifi cké profesie alebo skupiny zamestnancov.

Proces oboznamovania zamestnanca začína vstupnými školeniami BOZP, kedy je zamest-návateľ povinný už pri nástupe do zamestnania (§ 47 ods. 2 Zákonníka práce) oboznámiť zamestnanca s predpismi BOZP, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Vstupné školenie sa spravidla člení na

ß všeobecnú časť, pri ktorej je nový zamestnanec oboznámený so skutočnosťami z oblasti BOZP platnými pre všetky pracoviská a všetkých zamestnancov v organizácii, a na

ß oboznámenie na konkrétnom pracovisku a pri konkrétnej činnosti, ktorú bude zamestna-nec vykonávať a ktoré sa sústreďuje na špecifi ká daného pracoviska a práce a s ním súvisia-ce záležitosti (napríklad v spojitosti s prísunom polotovarov, pohybom iných osôb a pod.).

Na vstupné oboznámenie nadväzujú pravidelné periodické školenia, ktorých termíny vy-konania sú rôzne. Pri niektorých profesiách ich jednoznačne určuje predpis (napríklad vy-hláška, Slovenská technická norma). Ide napríklad o rôzne špeciálne profesie - elektrikári, žeriavnici, práce vo výškach, obsluhovanie vyhradených technických zariadení, obsluhova-nie stavebných strojov a iných špeciálnych mechanizmov, o vodičov motorových vozíkov, zamestnancov manipulujúcich s nebezpečnými látkami a i.

Povinnosťou zamestnávateľa je nielen oboznamovať zamestnancov s predpismi BOZP, ale sústavne aj vyžadovať a kontrolovať ich plnenie (§ 9 ods. 1 tohto zákona).

ods. 1 písm. a)Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP je základným pred-pokladom úspešnosti realizovania iných aktivít v oblasti BOZP. Zákonodarca vychádza z predpokladu, že tieto predpisy, ako aj zásady bezpečného správania sa na pracovisku, zá-sady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a bezpečný pracovný postup môžu zamestnanci dodržiavať iba vtedy, ak boli s nimi riadne oboznámení. Zamestnanci preto musia byť oboznámení s uvedenými predpismi a s ďalšími skutočnosťami.

Ide predovšetkým o oboznámenie sa s predpismi a zásadami BOZP, ktoré

ß sa vzťahujú na práce, ktoré zamestnanec vykonáva alebo pracoviská, na ktorých pracuje, i s tými, ktoré

ß potrebuje v rámci širšej informovanosti, napríklad, postup hlásenia vzniku pracovného úrazu, havarijný plán organizácie a pod.

Právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP sú všeobecne záväzné práv-ne predpisy (napríklad zákony, nariadenia vlády, vyhlášky) a iné predpisy vrátane podniko-vých predpisov a pravidiel o BOZP podľa § 39 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.



ods. 1 písm. b)Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je, aby zamestnanec poznal sku-točné a možné (vyskytujúce sa a predvídateľné) nebezpečenstvá a ich negatívne vplyvy na zdravie. Informácie o nebezpečenstvách získava zamestnávateľ napríklad z predpisov, z návodov výrobcov, z vypracovaných technologických postupov, zo všeobecných poznat-kov a skúseností na úseku BOZP, z vlastných rozborov zdrojov a príčin pracovných úrazov alebo havárií, ku ktorým došlo u zamestnávateľa na konkrétnych pracoviskách alebo pri činnostiach a predovšetkým z vlastného posudzovania rizík.

V rámci oboznamovania je nevyhnutné poskytnúť zamestnancom aj špecifi cké poznatky podľa osobitných predpisov, napríklad § 7 nariadenia vlády SR č. 115/2006 Z. z. o požia-davkách na ochranu pred hlukom.

ods. 1 písm. c)Ide o novú povinnosť oboznamovať zamestnanca so zákazmi, ktoré súvisia alebo môžu sú-visieť s jeho pracovnou činnosťou. Niektoré zakázané činnosti a zákazy všeobecne obsahujú osobitné predpisy, napríklad vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 43/1985 Zb. o zaistení bezpečnosti práce s ručnými reťazovými pílami.

ods. 2Oboznamovacia povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje aj na oboznámenie príslušných (ve-dúcich i radových) zamestnancov s vlastným zoznamom, ktorý v podmienkach organizácie konkretizuje práce a pracoviská

ß zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,

ß spojené so špecifi ckým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,

ß zakázané mladistvým zamestnancom.

Vlastné zoznamy si organizácia vytvorí na základe osobitných predpisov, napríklad naria-denia vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifi ckým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

ods. 3Zákon ustanovil dôvody pre opakované oboznamovanie zamestnanca, ide o základné orga-nizačné a technologické dôvody, ktoré vyvolávajú potrebu nového oboznámenia.



Môžu nimi byť aj iné, napríklad

ß pri nástupe zamestnanca do práce po dlhodobej pracovnej neschopnosti,

ß pri opakovanom porušovaní predpisov a zásad na zaistenie BOZP,

ß pri začatí používania novej chemickej látky.

ods. 4Pri určovaní rozsahu a obsahu oboznamovania (školenia, výcviku) sa musia zohľadňovať všetky potrebné všeobecné i špecializované aspekty práce a s ňou súvisiace vzťahy, a to so zreteľom na špecifi cké podmienky a potreby organizácie v starostlivosti o BOZP, ak nie sú ustanovené osobitným predpisom. Zamestnanec musí byť oboznamovaný so všeobecnými poznatkami, ktoré sa týkajú celkovej BOZP i so špecifi ckými povinnosťami a úlohami, kto-ré sa týkajú výslovne ním zabezpečovaných pracovných úloh na určených pracoviskách.

Pri pracovných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis alebo Slovenská technická norma, musí periodicitu oboznamovania určiť zamestnávateľ, nesmie však presiahnuť dva roky.

Oboznamovanie zamestnancov sa musí vykonávať v prípadoch určených v ustanovení od-sekoch 1 a 2. Zákon jednoznačne určil, že pravidelné oboznamovanie zamestnancov (všet-kých zamestnancov vrátane vedúcich) podľa odseku 1 sa musí uskutočniť najneskôr do dvoch rokov od ostatného, ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, pričom jeho frekvenciu upraví každý zamestnávateľ sám vo svojom vnútornom predpise, a to podľa konkrétnych prevádzkových a iných podmienok.

ods. 5Zákon zhrnul do inštitútu “iné vzdelávanie vrátane praktického výcviku” v oblasti BOZP rôzne nazvané formy školení, kurzov, poúčaní a pod. zamestnancov, zástupcov zamestnan-cov pre bezpečnosť. Podmienky pre toto iné vzdelávanie sú z hľadiska tohto zákona rovno-cenné s oboznamovaním podľa tohto ustanovenia. Pri zaisťovaní BOZP má nezastupiteľné miesto aj výcvik, ktorým sa spravidla rozumie získavanie praktických zručností a zdokona-ľovanie konania zamestnanca v určitých špecifi ckých činnostiach.

Zákon upravil aj požiadavku, aby aktivity zamerané na výchovu zamestnancov k BOZP boli zabezpečované v rámci pracovného času, keďže sú v záujme zamestnávateľa.

ods. 6Zákon ustanovil povinnosť zamestnávateľa sústavne dávať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť informácie v taxatívne vymedzenom okruhu otázok z ob-lasti BOZP. Rozsah, obsah i forma potrebných informácií sú rôzne, závisia od konkrétnych podmienok organizácie alebo konkrétneho pracoviska a prác na ňom vykonávaných, mini-málne však musí byť z rámca piatich daných okruhov.



Zamestnávateľ poskytuje potrebné informácie príslušným zamestnancom. Sú to tie infor-mácie, ktoré sú pre nich náležité a ktoré potrebujú vo svojej práci alebo im umožňujú bez-pečnú interakciu s okolím. Účelom informovania je teda dať k dispozícii také informácie, ktoré pre daného zamestnanca majú zmysel a vypovedaciu hodnotu. Je nedobrým (zlým) príkladom, keď mzdovú účtovníčku z administratívnej budovy v rámci školenia upozorňu-jú na ochranné opatrenia platné pre prácu v kovoobrábacej dielni (samozrejme okrem prí-padu, že mzdová účtovníčka chodí do danej kovoobrábacej dielne, aby tam plnila niektoré svoje povinnosti, napríklad získavala podklady o odpracovaných hodinách na určenie výšky mzdy).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom aj informácie osobitného rázu, ktoré sa ich dotýkajú, resp. umožniť im prístup k týmto informáciám, a to podľa špecifi ckých predpisov, napríklad podľa nariadenia vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi.

Dané informácie a poučenia sa spravidla poskytujú predovšetkým v rámci oboznamovania, školení a inštruktáží zamestnancov podľa odsekov 1 až 5. Možno ich samozrejme poskyt-núť verbálnym spôsobom aj pri iných vhodných príležitostiach, napríklad na poradách. Vylúčená nie je ani forma písomná na výveske alebo elektronickými prostriedkami, ak sú také možnosti.

Zrozumiteľnosť informácie sa samozrejme viaže k jej relatívnej obsahovej jednoduchosti, ako aj k spôsobu podania a jazyka, ktorému adresát rozumie.

Okruh vymedzených informácií tvorí základnú bázu

ß určenú (pozitívne vyznačenú) pre bezpečný výkon práce (písmeno a) a b),

ß pre postup v mimoriadnej situácii (písmeno c),

ß identifi kujúcu nedostatky zistené príslušnými inšpekčnými a dozornými orgánmi (pís-meno d),

ß určenú negatívnymi výsledkami nebezpečnej práce – poškodeným zdravím (písmeno e).

Zákon v tejto časti požaduje dať zamestnancom najmä informácie o ochranných a preventív-nych opatreniach, ktoré zahŕňajú navrhované, ale aj nariadené opatrenia, či priamo zákazy, ktoré príslušné inšpekčné a dozorné orgány v súlade so svojimi kompetenciami využívajú vo svojej činnosti. Účelom je pozitívne motivovať na plnení týchto opatrení. Popri termíne ”orgán inšpekcie práce”, sa v zákone používa aj označenie ”orgán dozoru.” Zákonodarca má na mysli štátne orgány a nie iné, napríklad odborové. Z taxatívneho vymedzenia predpisov uvedených v poznámke pod čiarou k odkazu č. 12 vyplýva, že v súvislosti s informačnou povinnosťou ide len o dozor nad realizáciou požiadaviek ustanovených týmto zákonom, ktorý sa vykonáva len na základe citovaných zákonov.



Je žiaduce poskytovať zamestnancom aj opatrenia získané od iných orgánov, ktorými môžu byť napríklad krajské alebo okresné úrady v súvislosti s prevenciou a represiou veľkých priemyselných havárií, odborové orgány, ktoré vykonávajú kontrolu podľa § 149 Zákonníka práce. Tieto opatrenia nemusia nevyhnutne vychádzať len zo stavu zisteného priamo u zamestnávateľa, ale aj zo zistení príčin väziacich mimo zamestnávateľa, ktorých dôsledky vplývajú aj na zamestnávateľa, napríklad pri mimoriadnych stavoch v regióne (ži-velné alebo priemyselné pohromy, rozsiahle požiare, rozšírenie infekčnej choroby a pod.).

V spojitosti s poskytovaním informácií o ostatných poškodeniach zdravia z práce sa nimi rozumejú tie poškodenia, ktoré nevznikli v priestoroch zamestnávateľa, tam majú len nie-ktoré príčiny vzniku. Sú to poškodenia (všeobecné ochorenia), ktoré sú čiastočne dôsled-kom nevhodných pracovných podmienok.

ods. 7Zamestnávateľovi zákon priamo ukladá, aby všetky potrebné informácie na zaistenie BOZP poskytol predovšetkým svojim odborným zamestnancom, ktorí u neho vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu, ako aj tým, ktorí úlohy týchto služieb vykonávajú na základe zmluvy – externým odborníkom alebo externým službám. Výsledky analýz týchto informácií budú uvedeným službám pomáhať pri kreovaní preven-tívnych a ochranných opatrení. Ide napríklad o informácie o chorobách zamestnancov, o ich práceneschopnosti a pod., aby odborní zamestnanci vykonávajúci pracovnú zdravot-nú službu mohli hľadať odbornú súvislosť medzi pracovnou neschopnosťou a chorobou zamestnanca a pracovnými podmienkami.

K § 8

Z doterajšej právnej úpravy BOZP sa do tohto ustanovenia prevzali opatrenia zamerané na prípad vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca pri práci, ktorými sú mimoriadne prírodné, technologické a iné situácie, napríklad požiar, havária, úraz. Tieto opatrenia samozrejme môžu prísť vhod aj pri okamžitom závažnom zdravotnom probléme zamestnanca alebo inej osoby nachádzajúcej sa na pracoviskách zamestnávateľa (napríklad náhla srdcová príhoda). Ustanovenie v súlade s čl. 8 smernice Rady 89/391/EHS upravuje základné opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov nachádzajúcich sa v situácii, keď je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie. Pri výbere opatrení zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, charakter práce a nebezpečenstiev a veľkosť rizík z nich vyplývajúcich.

Takmer každá pracovná (i iná) činnosť je viac, či menej spojená s určitými neodstrániteľný-mi nebezpečenstvami a ohrozeniami. Ani vykonané preventívne alebo ochranné opatrenia



nemôžu celkom vylúčiť možnosť vplyvu prírodnej udalosti, vzniku havárie, úniku chemic-kej látky, výronu nebezpečného plynu, požiaru, nebezpečného konania ani vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia spôsobeného okamžitou situáciou. Aj takéto prípady musí zamestnávateľ predpokladať a pre prípad zabezpečiť vhodné opatrenia, ktoré sa začnú uplatňovať v aktuálnom čase vzniku takej krízovej situácie a po nej.

Bezprostredným a vážnym ohrozením života alebo zdravia je veľmi vážna núdzová (ties-ňová) situácia, v ktorej sa zamestnanec nachádza a ktorú sám zamestnanec hodnotí ako hraničnú z hľadiska nasledujúceho poškodenia zdravia, či straty života.

Povinnosť zamestnanca vykonať opatrenia na zabránenie škody (na zdraví i na majetku) alebo na jej obmedzenie je upravené v ustanovení § 178 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak ”hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamest-nanca” a povinný je tiež zakročiť v záujme odvrátenia škody hroziacej zamestnávateľovi. Zamestnanec nemusí zakročiť, ak ”mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vy-stavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby”.

ods. 1 písm. a)Vykonať akékoľvek potrebné opatrenia a zabezpečiť potrebné fi nančné a materiálne pros-triedky a ľudí je zamestnávateľ povinný urobiť vopred. Rozsah opatrení by mal zodpovedať riziku vyplývajúceho z posúdenia rizika, ktoré je povinný zamestnávateľ vykonať pri kaž-dej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. c). Osobitnú pozornosť musí venovať prácam v priestoroch a s materiálmi a činnostiam podľa § 6 ods. 1 písm. h). Zákon na príkladoch vymedzuje príslušné opatrenia.

ods. 1 písm. a) prvý bodRýchly a koordinovaný postup všetkých zainteresovaných v organizácii po vzniku krízovej situácie v záujme účinného zvládnutia jej následkov závisí od vopred uváženého, vyhodno-teného a stanoveného vymedzenia konkrétnych úloh a postupu pre konkrétne pracovné funkcie v organizácii i pre vonkajšie záchranné zložky na

ß vykonanie bezprostredných a následných záchranných prác,

ß evakuáciu z exponovaného miesta do bezpečia,

ß riešenie prípadov poškodeného zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, zabezpeče-nie odvozu do nemocnice atď.

Problematika organizovania systému prvej pomoci je tiež súčasťou pracovnej náplne per-sonálu vykonávajúceho pracovnú zdravotnú službu (§ 26 ods. 1 písm. e) štvrtý bod). Tento písomne vypracovaný postup - krízový manuál (nazvaný napr. havarijný plán, krízový plán alebo inak) musí byť v primeraných časových odstupoch revidovaný a aktualizovaný.



O organizácii postupu po vzniku nežiaducej udalosti treba zamestnancov

ß vhodným spôsobom informovať (§ 7 ods. 6 písm. c), napríklad v rámci vstupného a opa-kovaného oboznamovania (§ 7 ods. 3),

ß zabezpečiť im podľa potreby aj osobitné inštruktáže, prípadne praktický zácvik, napríklad ukázať príslušné uzávery na potrubiach nebezpečných látok a ako ich uzatvoriť, kde a ako vypnúť elektrinu, vykonať nácvik úniku z ohrozeného priestoru do bezpečia a pod.

Písomné vymedzenie povinností a postupov pre mimoriadne situácie vyžadujú aj osobitné predpisy, napr. pripraviť plány ochrany zamestnancov pre prípad nepredvídateľných uda-lostí alebo havárií vyžaduje nariadenie vlády SR č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, nariadenie vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi, atď.

ods. 1 písm. a) druhý bodZákon nevymedzuje rozsah prostriedkov potrebných na zvládnutie (eliminovanie a saná-ciu) nežiaducich udalostí. Ich identifi kácia a množstvo závisí od povahy nebezpečenstiev a ich závažnosti v konkrétnych podmienkach a súvislostiach, množstva a nebezpečnosti nebezpečných látok, povahy a množstva exponovaných objektov a zariadení, počtu a kva-lifi kácie ohrozených osôb a pod. Aj tu rozsah a kvalita opatrení zodpovedá riziku vyplý-vajúcemu z posúdenia rizika pri konkrétnych reálnych a pravdepodobných, spontánnych a vynútených situáciách a činnostiach.

ods. 1 písm. a) tretí bodPočet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a poskytovanie prvej po-moci, ako aj náplň a rozsah školenia (vrátane praktického zácviku) je rozdielna. Závisí naj-mä od charakteru pracovnej činnosti, pri ktorej je možnosť vzniku krízovej situácie, povahy existujúcich alebo vyvolaných nebezpečenstiev a iných podmienok v organizácii, napríklad stavu a lokalizácie objektov a priestorov, v ktorých sa práca vykonáva. Podľa toho sa na plnenie týchto úloh ustanovujú profesionálne útvary (napr. závodné hasičské útvary) alebo zamestnanci zvyčajne plniaci iné pracovné úlohy.

Problematika školení zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci je tiež súčasťou pra-covnej náplne personálu vykonávajúceho pracovnú zdravotnú službu (§ 26 ods. 1 písm. f). Možno tu využiť aj odborné znalosti špecialistov, napríklad záchranárov z Hasičského a záchranného zboru, Banskej záchrannej služby, traumatológov, lekárov a záchranárov poskytujúcich urgentnú zdravotnú pomoc, špecialistov z oblasti civilnej ochrany, lekárov alebo odborníkov vyškolených Červeným krížom na zvládanie takých situácií.



ods. 1 písm. a) štvrtý bodZákon ani iné osobitné predpisy bližšie neriešia problematiku organizácie prvej pomoci v organizáciách. Tá je v kompetencii samotnej organizácie.

V prípade tiesňovej situácie, požiaru, záchranných prác, núdzovej evakuácie a poskytnutie pr-vej pomoci je potrebné kontaktovať zložky integrovaného záchranného systému podľa zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme na linke tiesňového telefonického vola-nia 112. Zložky integrovaného záchranného systému sú určené na poskytovanie odbornej, zdra-votnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni, pri ktorej je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.

ods. 1 písm. b)V prípade povinnosti vopred vykonať opatrenia, aby sami zamestnanci dokázali aktívne a účinne pôsobiť v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, ide v záujme zvládania uvedených situácií najmä o zabezpečenie

ß všeobecnej a podľa potreby aj špecializovanej prípravy všetkých dotknutých zamestnancov,

ß ostatku a dostupnosti potrebných technických prostriedkov.

Účelom je tak pripraviť zamestnancov a prostriedky, aby dokázali aj v stresovej situácii realizovať nimi vykonateľné záchranné aktivity. Tieto aktivity majú zamestnanci vykonať so zreteľom na svoje okamžité možnosti, ktoré sú ohraničené ich fyzickými i duševnými danosťami, podmienkami na pracovisku, opatreniami použiteľnými v danom časovom oka-mihu vrátane vybavenosti a pripravenosti technického vybavenia a pod.

ods. 1 písm. c)Zamestnávateľovi sa ďalej ustanovila povinnosť, aby v čase skutočnej mimoriadnej situácie primerane, vopred a čo najskôr, so zreteľom na vývoj situácie, informoval o

ß ohrození a

ß vykonaných a pripravovaných ochranných opatreniach (technického, organizačného a personálneho rázu)

všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, aby oni sami mohli reagovať na núdzový stav.

ods. 1 písm. d)Ustanovením sa zamestnávateľovi výslovne určila povinnosť bezodkladne (tzn. ihneď ako je to možné so zreteľom na danú situáciu a jej vývoj) po vzniku tiesňovej situácie

ß vydať pokyny na zastavenie práce,

ß zabezpečiť odchod ohrozených osôb (zamestnancov a iných) z ohrozených priestorov do bezpečia.



ods. 1 písm. e)Zákon výslovne vymedzil, že zamestnávateľ nesmie od zamestnancov bežne a neodô-vodnene požadovať, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia. Zamestnávateľ môže tak konať len v odôvodnených a výnimočných (osobitných) prípadoch. Rozumejú sa nimi

ß núdzové situácie, v ktorých zasahujú špecifi cké skupiny (profesie) osobitne pripravo-vaných zamestnancov, ktorých pracovné úlohy zahŕňajú činnosti na zabránenie vzniku mimoriadnych udalostí, na odstránenie alebo zmiernenie ich následkov, alebo

ß povolania, pri ktorých sa priamo predpokladá, že pri plnení profesionálnych povinností môže reálne nastať situácia, v ktorej môže byť nielen ohrozené, ale aj poškodené ich zdravie, či môže dôjsť k úmrtiu.

V prvom prípade ide o činnosť príslušníkov záchranných služieb, hasičských útvarov a zbo-rov, jednotiek pri záchranných akciách, požiaroch, priemyslových a prírodných udalostiach a zamestnancov vyškolených na poskytovanie prvej pomoci.

Do druhej skupiny patria príslušníci ozbrojených síl a bezpečnostných zborov, príslušníci bezpečnostných služieb pri ochrane života alebo zdravia fyzických osôb.

ods. 2 Na predchádzajúce aktivity v čase po vzniku mimoriadnych udalostí nadväzuje právo za-mestnanca odobrať sa do bezpečia, ktoré je v súlade s čl. 13 Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981. V súlade s uvedeným článkom dohovoru nesmie zamestnávateľ posudzovať konanie zamestnanca vymedzené týmto ustanovením ani ako porušenie pracovnej disciplíny a sa-mozrejme nesmie také konanie ani sankcionovať.

K § 9

Zákon upravil základné povinnosti zamestnávateľa

ß v kontrolnej činnosti zameranej na oblasť BOZP a

ß vo vyžadovaní dodržiavania uložených povinností od povinných osôb (zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v priestoroch zamestnávateľa.

Tieto povinnosti zahŕňajú sústavnú (tzn. pravidelnú a dostatočne často vykonávanú) kon-trolu na všetkých pracoviskách a pri všetkých činnostiach, ktoré zamestnanci vykonávajú u zamestnávateľa. Ide nielen o kontrolné aktivity vlastných zamestnancov, ale aj iné kon-trolné aktivity vykonávané u zamestnávateľa na základe právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP (napr. kontrolná činnosť v rámci vykonávania bezpečnostnotechnickej služby a to aj dodávateľským spôsobom), o skúšky a prehliadky vykonávané oprávnenou právnickou osobou podľa § 14 tohto zákona a pod.



ods. 1Ide predovšetkým o povinnosť zamestnávateľa kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie

ß právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP (podľa § 39 Zákonníka práce),

ß zásad bezpečnej a zdravie nepoškodzujúcej práce,

ß zásad bezpečného pracovného postupu a bezpečného správania sa na pracovisku.

V záujme korektného plnenia uvedenej povinnosti, zákon zamestnávateľovi nevyčerpáva-júcim spôsobom, na príkladoch, vymedzil okruhy, ktoré je povinný kontrolovať predovšet-kým, a to1) stav BOZP vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení. Na ten účel podľa lehôt

upravených osobitnými predpismi, napríklad nariadením vlády SR č. 45/2002 Z. z., vyh-láškou MPSVR SR č. 718/2002 Z. z., vyhláškou SÚBP č. 43/1985 Zb. a pod. vykonáva a) kontroly,b) merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, najmä škodlivín na pracovis-

kách, ako sú hluk, prašnosť, chemické a iné škodliviny,c) odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení

2) či zamestnanci a) nie sú pod vplyvom návykových látok (zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov),b) dodržiavajú zákaz fajčenia (§ 6 ods. 5 tohto zákona, zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane

nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.)3) aktivity zamestnancov

a) na odlúčenom pracovisku,b) pracujúcich na pracovisku osamotene

4) používaniea) osobných ochranných pracovných prostriedkov, b) ochranných zariadení ac) iných ochranných opatrení.

Zamestnávateľovi je uložená všeobecná povinnosť sústavnej kontroly v oblasti BOZP. Rozsah, obsah ani periodicita kontrol nie je všeobecne ustanovená. Pre niektoré činnos-ti alebo technické zariadenia sú vymedzené osobitnými predpismi, napríklad vyhláškou MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. S výnimkou týchto prípadov kontroly v jednotlivých podni-koch a na ich jednotlivých pracoviskách špecifi kujú sami zamestnávatelia, so zreteľom na osobitosti a komplikovanosť vykonávaných prác, zložitosť zariadení a technológií, štruktú-ru a kvalifi kovanosť zamestnancov, predchádzajúce skúsenosti s dodržiavaním predpisov, výskyt pracovných úrazov a nebezpečných udalostí a pod. Zákonodarca nevyžaduje (okrem prípadov, ak to vyžadujú osobitné predpisy), aby výsledky kontrol mali písomnú podobu, táto forma preukazovania vykonávania kontroly, napr. po vzniku pracovného úrazu, je však žiaduca a z praktického hľadiska najpresvedčivejšia.



V daných podmienkach je teda vecou zamestnávateľa, aby si formou vlastných vnútorných predpisov tieto otázky upravil, najmä vymedzil spôsob a rozsah kontroly, kompetencie, náplň a zodpovednosť jednotlivých vedúcich zamestnancov, ak ich neupravuje osobitný predpis. Kontrolný systém organizácie v oblasti BOZP musí vychádzať z požiadaviek prí-slušných predpisov a Slovenských technických noriem s ohľadom na konkrétne prevádz-kové podmienky u zamestnávateľa. Zákon rešpektuje skutočnosť, že vytvorenie systému kontroly BOZP je predovšetkým vecou zamestnávateľa, ktorý je povinný poznať podmien-ky svojej prevádzky, činnosti a s tým súvisiace požiadavky BOZP.

Kontrolné úlohy v oblasti BOZP vykonáva

ß štatutárny orgán zamestnávateľa,

ß vedúci zamestnanci v rozsahu svojej pôsobnosti,

ß bezpečnostní technici/autorizovaní bezpečnostní technici,

ß príslušní iní špecializovaní odborníci,

ß zamestnanci.

Povinnosť kontroly sa napĺňa predovšetkým v každodennej manažérskej (riadiacej a kon-trolnej) činnosti vedúcich zamestnancov. Oni musia (§ 82 písm. a) Zákonníka práce) riadiť a sledovať aj stav BOZP na im zverených úsekoch, dodržiavanie predpisov a zásad BOZP vrátane pracovnej a technologickej disciplíny, vyžadovať ich dodržiavanie a zabezpečovať odstraňovanie zistených nedostatkov.

Osobitné miesto v kontrolnom systéme zamestnávateľa majú bezpečnostní technici/au-torizovaní bezpečnostní technici, ktorí v rozsahu svojich kompetencií popri vedúcich za-mestnancoch

ß kontrolujú stav BOZP na pracoviskách,

ß upozorňujú ich na zistené nedostatky,

ß navrhujú opatrenia na ich odstránenie,

ß ukladajú opatrenia v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia (§ 22 ods. 8 tohto zákona).

Špecializovaní odborníci vykonávajú osobitné činnosti hraničiace s kontrolnou činnosťou, na ktoré sú oprávnení príslušnými osvedčeniami. Ide napríklad o špecialistov na

ß odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení podľa § 15 ods.1 tohto zákona,

ß kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného pro-stredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie podľa § 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve.



Kontrolná funkcia zamestnancov je predovšetkým motivovaná ich povinnosťou oznamo-vať (§ 12 ods. 2 písm. j) tohto zákona) tie nedostatky, ktoré môžu ohroziť život a zdravie človeka.

Oprávnenie kontrolovať u zamestnávateľa stav BOZP majú aj

ß zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť (§ 18 ods. 3 písm. a) tohto zákona),

ß odborové orgány, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia (§ 149 Zákonníka práce),

ß zamestnanecká rada (§ 229 ods. 7 Zákonníka práce),

ß štátne orgány inšpekcie práce (zákon č. 125/2006 Z. z.), verejného zdravotníctva (zá-kon č. 126/2006 Z. z.) a prípadne ďalšie dozorné orgány (zákon č. 51/1988 Zb., zákon č. 73/1998 Zb. a pod.).

Na riadne splnenie kontrolnej povinnosti a vyžadovania plnenia povinností a pokynov na zaistenie BOZP od zamestnancov sa viaže možná liberácia zamestnávateľa v spojitosti so zodpovednosťou za pracovný úraz (§ 196 Zákonníka práce).

Zásadné výsledky a závery kontrolnej činnosti majú byť tiež, ako spätná väzba, jedným z podnetov na aktualizovanie podnikového programu realizácie koncepcie politiky BOZP, na zlepšenie technickej prevencie, na prehĺbenie oboznamovania v oblasti BOZP, na zlepše-nie riadiaceho systému ochrany práce a pod.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon neobsahuje inštitút pravidelnej previer-ky BOZP a pracovného prostredia na pracoviskách v jeho pôsobnosti, a to v súčinnosti so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. Napriek tomu je v záujme zlepšenia praktického plnenia úloh v starostlivosti o BOZP vhodné túto previerku pripraviť a vykonať. Previerka je jednou z foriem spolupráce zameranej na zlepšovanie pracovných podmienok, je zna-kom obojstranného záujmu o spoluprácu v oblasti BOZP. Ide o špeciálny typ kontroly, ktorý však v žiadnom prípade nenahrádza kontroly ustanovené zamestnávateľovi v odseku 1, ale sa zabezpečuje paralelne s nimi.

ods. 2Zákon jednoznačne vymedzil účel kontrolnej činnosti zamestnávateľa – odstránenie ne-dostatkov a tým zlepšenie pracovných podmienok.

K § 10

Prvoradá povinnosť v starostlivosti o BOZP prislúcha zamestnávateľovi. Pracovné úlohy v konkrétnych podmienkach však priamo plnia samotní zamestnanci alebo na ich realizácii spolupracujú. Preto je dôležité, aby sa aj oni mohli vyjadriť k zásadným otázkam BOZP



v organizácii. Účasť na riešení problematiky BOZP je v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia a s potrebou presa-dzovať skutočné vykonávanie prevencie v tejto oblasti.

Zákon uvádzanú skutočnosť vyjadril účasťou zamestnanca alebo zástupcu zamestnanca pre bezpečnosť na konzultáciách k

ß návrhom rôznych dokumentov týkajúcich sa BOZP, napríklad podľa písm. a) až c) tohto ustanovenia,

ß hodnoteniu plnenia vybraných úloh, napríklad podľa písm. d) až g) tohto ustanovenia,

ß obom predchádzajúcim typom podľa písm. h) tohto ustanovenia.

Je samozrejmé, že so zreteľom na klímu v organizácii a dohody uzatvorené kolektívnym vyjednávaním, je výhodné, aby sa alebo zamestnanci alebo ich zástupcovia pre bezpečnosť zúčastňovali na tvorbe i vyhodnocovaní plnenia čo najširšej palete úloh.

Zákon modifi koval doterajšiu právnu úpravu v tom, že spoluúčasť môže zamestnávateľ zabezpečovať prostredníctvom zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpeč-nosť, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej bolo treba tieto úlohy plniť voči obom uvedeným subjektom.

V minulosti zamestnanci uplatňovali svoje požiadavky a návrhy v oblasti BOZP najmä prostredníctvom odborových orgánov. V súčasnosti majú túto možnosť sami alebo pros-tredníctvom inštitútu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť (§ 19 tohto zákona), a naj-mä inštitútu komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 20 tohto zákona), ktorý vytvára priestor na vyjadrovanie sa k problematike BOZP.

Zákon preto upravil participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpeč-nosť v oblasti BOZP. V súlade s čl. 10 citovanej smernice upravuje možnosť, aby uvedené subjekty mohli vopred vyjadriť; dať zreteľne najavo svoj odborný (ale aj sociálny) názor ku všetkým zamýšľaným i vykonávaným preventívnym a ochranným opatreniam zamest-návateľa v oblasti BOZP a ku skutočnostiam ovplyvňujúcim BOZP, napríklad k systému a kvalite informovania zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, k výberu pracovných prostriedkov a technológií, k celkovej organizácii práce, k zabezpečeniu pracov-ného prostredia a pracoviska, k organizovaniu systému riadenia ochrany práce a pod.

Za veľmi účelné je potrebné považovať právo zamestnancov vyjadrovať sa k základnému podnikovému dokumentu v tejto oblasti; ku koncepcii politiky BOZP a k programu jej re-alizácie. Tu je potrebné mať na zreteli praktickú stránku realizácie úlohy; organizačne za-bezpečiť ich prípravu tak, aby zamestnanci mali možnosť zúčastňovať sa na ich príprave, aby mohli dávať námety na zaradenie úloh do týchto dokumentov i námety na ich riešenie,



čo umožní ich nepodmienenú účasť na realizácii uvedených úloh a s odstupom času na ich vyhodnocovaní a aktualizácii.

Taká spoluúčasť na riešení otázok BOZP nijako neobmedzuje výhradnú pracovnoprávnu ani inú zodpovednosť zamestnávateľa, a teda ani jedinečnosť jeho rozhodovania o skutoč-nostiach ovplyvňujúcich BOZP, napríklad o obsadzovaní miesta bezpečnostného technika. Naopak, umožňuje sa zamestnávateľovi využiť potenciál myšlienok a odporúčaní zamest-nancov v prospech organizácie, keď názor zamestnancov na kvalitu práce bezpečnostného technika umožní zamestnávateľovi vykonať potrebné opatrenia na zlepšenie jeho činnos-ti, napríklad vyžadovať od bezpečnostného technika, aby si zvýšil kvalifi káciu. V širšom ponímaní veci, v tejto spolupráci ide o permanentný audit problematiky BOZP zo strany zamestnancov.

Termínom “vopred” sa spravidla chápe dostatočná doba na preskúmanie predmetnej zále-žitosti a na jej prerokovanie. V prípade zložitejších investičných celkov a technických rieše-niach môže byť táto primeraná doba v rozsahu až niekoľkých týždňov. Systém spolupráce by mal byť však fl exibilný a zákon predpokladá, že jeho efektívnym základom je inštitút komisie pre BOZP. Požiadavka vopred prerokúvať problematiku BOZP ešte pred realizáciou určitého zámeru neznamená, že v dôsledku zdĺhavosti prerokúvania by sa mal paralyzovať úplne alebo čiastočne chod organizácie a jeho rozhodovací proces. Aj na to je určený efek-tívne riadený spôsob rokovania komisie.

K § 11

Zákon z doterajšej právnej úpravy prebral osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov (vzniku chorôb z povola-nia) prostredníctvom účelového, zdravotne riadeného (prevažne pobytového) programu. Zákon obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu rekondičných pobytov zamestnancov vymedzujúcu podmienky na absolvovanie rekondičného pobytu i opakovaného rekondič-ného pobytu, upravil aj zodpovednosť za prípadnú škodu vzniknutú na rekondičnom po-byte.

ods. 1Zákon upravil povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať rekondičné pobyty určenému okru-hu zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Za zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, sa považujú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kri-tériá sťažených pracovných podmienok (napr. pri jednostrannom a nadmernom zaťažení niektorej časti tela) a súčasne spĺňajúce podmienku, že účasťou na rekondičnom pobyte sa docieli reverzibilita nepriaznivého zaťaženia organizmu (že dôjde k jeho regenerácii). Pri výbere profesií potrebných na rekondičné pobyty sa vychádza z konkrétnych pracovných



podmienok a podieľajú sa na ňom príslušný lekár zabezpečujúci preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov a príslušní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

Príslušným lekárom sa rozumie lekár (napríklad lekár certifi kovaný pre odbor klinického pracovného lekárstva), v ktorého pôsobnosti je preventívna zdravotná starostlivosť o za-mestnancov.

ods. 2Návrh na vybrané povolania má pripraviť zamestnávateľ v spolupráci s príslušným leká-rom, ktorý pre jeho zamestnancov vykonáva preventívnu zdravotnú starostlivosť.

Návrh zamestnávateľ predloží orgánu verejného zdravotníctva, ktorým je miestne prísluš-ný regionálny úrad verejného zdravotníctva. (príloha č. 1 k zákonu č. 126/2006 Z. z. o ve-rejnom zdravotníctve uvádza ich miestnu príslušnosť). Tento po zvážení splnenia určených kritérií rozhodne o vybraných povolaniach u zamestnávateľa, a to po vyjadrení zamestná-vateľa a príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (v ktorého pôsobnosti sa dané vybrané povolania vyskytujú).

ods. 3 až 5Po splnení vymedzených podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi rekondičný pobyt a opakovaný rekondičný pobyt v určenej periodicite. Zamestnanec je po-vinný pobyt absolvovať.

Za mimoriadne sťažené pracovné podmienky sa považujú tie, ktoré majú ešte významnejší negatívny alebo špecifi cky negatívnejší vplyv a účinky na zdravie zamestnancov, ako pri prá-ci v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (napríklad podľa § 124 Zákonníka práce, § 11 a prílohy č. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Kontrolovaným pásmom sa rozumie kontrolované pásmo pracovísk so zdrojmi ionizujú-ceho žiarenia, ktorým sú priestory pracoviska s kontrolovaným vstupom, podliehajúce osobitným požiadavkám s cieľom zabezpečiť radiačnú ochranu a zamedziť šíreniu rádioak-tívnej kontaminácie. Termín je použitý v súlade so zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a jeho príslušnými vykonávacími predpismi. Termín chemický karcinogén sa použil v súlade s nariadením vlády SR č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karci-nogénnymi a mutagénnymi faktormi.

ods. 6 a 7Zákon vymedzil, že za odpracovanú pracovnú zmenu sa považuje prevažne odpracovaná zmena (ide o viac ako polovicu zmeny) vo vybranom povolaní.



Nástup na rekondičný pobyt a jeho dĺžku určuje zamestnávateľ. Zákonom vymedzenú mi-nimálnu dĺžku rekondičného pobytu možno predĺžiť, podobne ako aj špecifi kovať ďalšie podrobností takého programu, napríklad fi nančného zabezpečenia na základe vzájomnej dohody dosiahnutej pri kolektívnom vyjednávaní (zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vy-jednávaní v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fon-de a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov).

ods. 8 a 9Účasťou na rekondičnom pobyte je prítomnosť zamestnanca na aktivitách (ich plne-nie), ktoré sú zaradené do režimu zdravotne riadeného programu rekondičného pobytu. Zamestnávateľ je povinný uhrádzať náklady na rekondičný pobyt vrátane nákladov na stra-vovanie a ubytovanie, čo je v súlade aj s § 6 ods. 10 tohto zákona.

ods. 10Škodu, ktorá vznikne zamestnancovi na rekondičnom pobyte vrátane škody pri stravovaní a v rámci osobného voľna v rekondičnom objekte, znáša zamestnávateľ. Zákon tak vyjadril princíp, že zamestnanec je na rekondičnom pobyte v záujme zamestnávateľa (predchádza sa prípadnej škode v dôsledku choroby z povolania, ktorú by znášal zamestnávateľ). Preto on je zodpovedný i za prípadnú škodu, napriek tomu, že v niektorých momentoch, pri kto-rých došlo ku škode, zamestnanec neplní žiadne úlohy priamo súvisiace s rekondičným pobytom.

K § 12

Zákon ustanovil systém konkrétnych základných práv a povinností pre zamestnancov v oblasti BOZP. V tomto vymedzení vychádza z Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, najmä z čl. 5 písm. e) a čl. 13, a zo smernice Rady EÚ č. 89/391/EHS, najmä jej čl. 13. Nadväzuje na úpravu obsiahnutú v § 146 a 148 Zákonníka práce, ktoré ustanovili všeobecné základné práva a povinnosti zamestnanca v oblasti ochrany práce. V súlade s ich vymedzením v cito-vaných ustanoveniach Zákonníka práce má zamestnanec právo1) na zaistenie BOZP v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky,2) na informácie o

a) nebezpečenstvách (reálnych i potenciálnych), ktoré vyplývajú z práce, ním vykonáva-nej, vrátane ich účinkov na zdravie,

b) opatreniach pred týmito nebezpečenstvami a ich účinkami na zdravie,3) aby mu nevznikla akákoľvek ujma za plnenie úloh na zaistenie BOZP.



Na druhej strane, uvedená právna úprava v Zákonníku práce ustanovuje zamestnancovi súbor všeobecných základných povinností

ß pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce má spolupracovať so zamest-návateľom, zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a s odborovou organizáciou,

ß musí tiež poznať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, ktoré súvisia s ním vykonávanými pracovnými úlohami, nakoľko ich znalosť je neoddeliteľnou súčas-ťou jeho kvalifi kačných predpokladov,

ß pri práci je povinný dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie iných osôb, ktoré sú (alebo môžu byť) jeho aktivitami dotknuté.

V spojitosti s ďalšími právami a povinnosťami v tejto oblasti § 148 ods. 2 Zákonníka práce odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ich ustanovujú a ktorými sú najmä tento zákon, zá-kon č. 126/2006 Z. z o verejnom zdravotníctve a ďalšie.

Zákonník práce, okrem týchto povinností priamo upravujúcich konanie zamestnanca pri ochrane jeho života a zdravia, obsahuje celý rad ďalších súvisiacich noriem správania sa v práci, napríklad § 81, 82, 161, 174, 178, atď.

ods. 1Upravilo sa právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky BOZP. Ide o základné neodňateľné právo, ktoré on môže, ale nemusí uplatňovať. Ak je na týchto ro-kovaniach potrebná účasť odborníkov príslušných pre danú problematiku, náklady s tým spojené v súlade s § 6 ods. 10 tohto zákona uhrádza zamestnávateľ. Zákon upravil aj právo zamestnanca v tiesňovej situácii postarať sa o bezpečnosť a zdravie, ak sa on (na základe svojich vedomostí, skúseností, informácií a pod.) dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

ods. 2Dodržiavanie povinností uvedených v ustanovení je v záujme zamestnancov, ale tiež v zá-ujme zamestnávateľa. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný tiež ”plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi”. Preto sú tieto povin-nosti súčasťou pracovnej disciplíny; aj hrozbou sankcie je zamestnanec motivovaný rešpek-tovaním BOZP. Ich prípadné porušenie zo strany zamestnanca môže podľa závažnosti viesť k rôznym sankciám, napríklad k náhrade škody, pokute, rozviazaniu pracovného pomeru a podľa závažnosti a okolností až k trestnej zodpovednosti.

ods. 2 písm. a)V súlade s § 81 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého medzi základné povinnosti za-mestnancov patrí povinnosť dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy, ktoré s výko-



nom práce súvisia, ak boli s nimi riadne oboznámení, tento zákon upravil povinnosť za-mestnancov rešpektovať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP.

Právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP sa podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce rozumejú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hy-gienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné pred-pisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upra-vujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpismi na zaistenie BOZP sú podľa § 39 ods. 2 aj “pravidlá” o BOZP vydané zamestnávateľmi.

Povinnosť dodržiavať právne predpisy (všeobecne záväzné právne predpisy - zákony, na-riadenia vlády, vyhlášky a pod.) vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi a ním vyko-návanej konkrétnej práci, je nevyhnutnou podmienkou riadneho výkonu práce, a preto je zamestnanec povinný dodržiavať tiež právne predpisy na zaistenie BOZP bez ohľadu na to, či s nimi bol riadne oboznámený. Povinnosť dodržiavať ostatné predpisy, pokyny na zaistenie BOZP (§ 6 ods. 1 písm. l) tohto zákona), zásady a určené pracovné postupy majú zamestnanci, ak s nimi boli oboznámení tak, že ich ovládajú, rozumejú ich obsahu a význa-mu, aby boli schopní ich uplatňovať v práci.

ods. 2 písm. b)Ustanovila sa povinnosť zamestnanca aktívne spolupracovať so zamestnávateľom a zá-stupcami zamestnancov pre bezpečnosť v záujme splnenia ich úloh a dosiahnutia cieľov pri zaisťovaní BOZP, a to dovtedy, kým to bude potrebné. Povinnosť nie je časovo, vecne ani inak limitovaná. Táto povinnosť korešponduje tiež s ustanovením § 146 ods. 3 Zákonníka práce a s čl. 13 ods. 2 písm. e) a f) smernice Rady 89/391/EHS. Túto povinnosť má za-mestnanec popri plnení svojich pracovných povinností, aby v každej situácii (pri obvyklej pracovnej činnosti i v mimoriadnych okolnostiach) mohol

ß jeho zamestnávateľ (a to i prostredníctvom ďalších zamestnancov, vedúcich zamestnan-cov, bezpečnostného technika a pod.) i

ß zástupca zamestnancov pre bezpečnosť vykonať tie úlohy, povinnosti a oprávnenia, ktoré im v oblasti BOZP patria, ak vyplývajú z vnútorných predpisov organizácie, pokynov na zaistenie BOZP, právnych predpisov a os-tatných predpisov na zaistenie BOZP alebo z rozhodnutí orgánov inšpekcie práce a ďalších štátnych dozorných orgánov – štátnej banskej správy, orgánov štátneho zdravotného do-zoru.



ods. 2 písm. c)Ustanovila sa základná podmienka na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon práce, aby ju vykonával v súlade

ß so všeobecnými i odbornými vedomosťami a zručnosťami nadobudnutými pri príprave na povolanie a

ß s návodom na používanie (tu sa predpokladá riadne oboznámenie s návodom).

ods. 2 písm. d)V súlade s doterajšou praxou i právnou úpravou sa na obsluhovanie niektorých strojov, za-riadení a na vykonávanie niektorých činností, ak sú spojené s vyšším rizikom pre zdravie, vyžaduje, aby zamestnanec

ß mal na ich obsluhu alebo výkon príslušné osobitné osvedčenie alebo preukaz,

ß bol na ich obsluhu alebo výkon poverený zamestnávateľom.

Požiadavka, aby obsluhovanie niektorých zariadení a vykonávanie niektorých činností bolo podmienené osobitnou odbornou spôsobilosťou, je oprávnená so zreteľom na skutočnosť, že v minulosti i v súčasnosti nekvalifi kovaná obsluha strojov a zariadení a neodborné vy-konávanie niektorých činností spôsobujú škody na zdraví a na majetku. Účelom uvedených zmien je zlepšenie tohto stavu. Mnohé práce a činnosti, okrem toho, vyžadujú tiež určitý vyšší stupeň odbornosti vyplývajúci z ich zložitosti.

Ide tu o celý rad najmä špeciálnych činností (profesií), ako je obsluha rôznych špeciálnych stro-jov, mechanizmov a zariadení a vykonávanie činnosti (kuriči, žeriavnici, viazači, zvárači, vodiči motorových vozíkov, lešenári, osoby pracujúce s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a s je-dovatými látkami a prípravkami), kde osobitné predpisy a Slovenské technické normy ustano-vujú osobitný režim získania odbornej spôsobilosti. Preto zamestnanec musí absolvovať oso-bitnú prípravu a musí sa v jej závere podrobiť overeniu odbornej spôsobilosti, na základe ktoré-ho mu bude vydané príslušné osvedčenie alebo preukaz. Tieto osobitné osvedčenia a preukazy vydávajú príslušné štátne orgány, právnické osoby alebo fyzické osoby ustanovené v § 27 ods. 3 tohto zákona, či v inom zákone alebo právnom predpise, napríklad v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havá-rií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Formu ani obsah poverenia na obsluhu alebo vykonávanie činností tento zákon neustano-vil. Základné poverenie spravidla vyplýva z pracovnej zmluvy, z priloženej pracovnej náplne alebo z vnútorného predpisu organizácie (organizačný poriadok). Môže byť napríklad vy-jadrené aj osobitným dokladom vydaným zamestnávateľom pre konkrétneho zamestnanca alebo tiež uvedením mena zamestnanca, na výveske umiestnenej pri ovládacom stanovišti daného zariadenia, ktorý je oprávnený zariadenie obsluhovať.



ods. 2 písm. e) až g)Zákon upravil základné spôsoby bezpečnej práce a bezpečného správania sa, ktoré vyplý-vajú aj z ďalších podmienok ustanovených týmto zákonom. Žiaľ, tieto požiadavky nie sú v praxi často rešpektované, čím dochádza k priamemu a vážnemu ohrozeniu života a zdra-via, ktoré končí pracovným úrazom, chorobou z povolania, smrťou. Nie sú rešpektované zo strany zamestnancov a sú trpené zo strany ich vedúcich zamestnancov (tzn. zo strany zamestnávateľa).

ods. 2 písm. h) a i)Realizácia tu uvedených povinností nadväzuje na obdobné povinnosti zamestnávateľa ustanovených v § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 tohto zákona. Splnenie povinnosti priamo vytvá-ra priestor na korektné zaraďovanie zamestnancov na prácu podľa ich zdravotného stavu a odborných predpokladov (§ 6 ods. 1 písm. o) tohto zákona). Je samozrejme dôvodom aj na prípadnú liberáciu zamestnávateľa zo zodpovednosti za škodu v prípade poškodenia zdravia (§ 196 Zákonníka práce).

ods. 2 písm. j)Praktická realizácia pracovných úloh v rôznych podmienkach (najmä v prípade výrobných činností) so sebou prináša aj aktuálne zmeny na pracovisku, ktoré nie sú priaznivé pre BOZP, niekedy dokonca bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie zamestnancov. Ich náprava je založená na poskytnutí informácie o ich existencii príslušným zodpovedným zamestnancom. Ustanovenie preto upravilo jeden zo základných nástrojov spolupráce za-mestnanca s uvedenými subjektmi v BOZP v záujme vytvorenia korektných pracovných podmienok, ktorým je oznamovacia povinnosť.

Ustanovenie korešponduje aj so všeobecnou povinnosťou zamestnanca (§ 178 ods. 2 Zákonníka práce), podľa ktorej “ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca a ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné pod-mienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi”.

Zákonodarca upravil túto povinnosť zamestnanca aj smerom k príslušnému inšpekčnému ale-bo dozornému úradu, aby bola zachovaná možnosť prístupu zamestnancov k týmto orgánom bez možnosti spätného postihu za také oznámenie zo strany zamestnávateľa. Keďže zamest-nanec si oznámením nedostatku plní svoju povinnosť na zaistenie BOZP, za plnenie úloh v ob-lasti BOZP nemôže byť zamestnávateľom sankcionovaný (§ 146 ods. 5 Zákonníka práce).

ods. 2 písm. k) až m)Ustanovenia obsahujú podmienky smerujúce k zamedzeniu požívania návykových látok, ktoré nepriaznivo vplývajú nielen na zdravie zamestnancov pri práci, ale aj všeobecne.



ods. 2 písm. n)Zákonodarca jednoznačne vymedzil účasť na rekondičnom pobyte (§ 11 tohto zákona) ako povinnosť, z čoho napríklad pri nerešpektovaní podmienok zdravotného pobytu a prog-ramu môžu pre zamestnanca vyplynúť (porušenie pracovnej disciplíny) pracovnoprávne sankcie.

ods. 3Výnimka zo zákazu požívania alkoholických nápojov sa vzťahuje iba na mimoriadne úzky okruh zamestnancov; spravidla špecializovaných profesií, alebo profesií reprezentujúcich zamestnávateľa. Sú nimi tí, ktorí alkoholické nápoje primerane požívajú v rámci výko-nu svojho povolania, napríklad pri zisťovaní kvality výrobku alebo služby, zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrolnej činnosti, ďalej príslušní zamestnanci za-bezpečujúci technologický proces výroby alkoholických nápojov, degustátori. Sú nimi aj predstavitelia organizácií pri spoločenských podujatiach, na ktorých je výnimočné požitie malého množstva alkoholických nápojov obvyklé.

ods. 4V aplikačnej praxi dochádzalo aj k spochybňovaniu, či sa na vrcholových predstaviteľov organizácií (prezidenta spoločnosti alebo generálneho riaditeľa a pod.) vzťahujú požiadav-ky na zaistenie BOZP, napríklad povinnosť zúčastňovať sa oboznamovania (aj keď, ak sú v pozícii zamestnanca, tak bezpochyby áno aj podľa doterajšej právnej úpravy). V záujme odstránenia týchto pochybností zákonodarca taxatívne vymedzil tie povinnosti zamest-nanca, ktoré sa vzťahujú na

ß štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou a

ß podnikajúcu fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom,ak oni osobne vykonávajú prácu.

ods. 5Zákon upravil novú povinnosť vedúcich zamestnancov, účelom ktorej je urýchliť nápravu zistených nedostatkov v oblasti BOZP, ktoré presahujú kompetencie príslušného (spravid-la stredného a nižšieho) riadiaceho manažmentu. Nástrojom je poskytnutie informácie o nich, čím sa problém dostane na riešenie k líniovo nadriadenému zamestnancovi; v prí-pade potreby až k štatutárnemu orgánu zamestnávateľa.

K § 13

Pri ochrane života a zdravia zamestnancov má významnú úlohu bezpečný stav a bezpeč-ný spôsob používania stavieb, pracovných priestorov, komunikácií, technických zariadení, strojov, pracovných pomôcok a iných technických prvkov a tiež používané postupy práce.



V súvislosti s predmetom tejto právnej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné po-vinnosti počas užívania v ustanovení uvádzaných súčastí pracovného procesu.

ods. 1Zákon upravil rámcový rozsah podmienok BOZP pre pracovné priestory, technické zariade-nia, pracovné prostriedky a pracovné postupy tak, že ich príslušná technická dokumentácia musí obsahovať podmienky na zaistenie BOZP, platné pre všetky fázy ich ”života” – od návrhu až po likvidáciu. Zákon tiež ustanovil špecifi cký minimálny obsah technickej doku-mentácie stavieb, ktorá musí integrovať požiadavky na zaistenie BOZP už v etape prípravy, ale aj pre výstavbu a budúcu prevádzku stavby vrátane podmienok na jej údržbu, čistenie, opravy, rekonštrukcie, a to predovšetkým z hľadiska možných osobitných nebezpečenstiev (napríklad spôsob zabezpečenia čistenia svetlíkov vo výške).

Súčasťou technickej dokumentácie musí vždy byť návod na bezpečné používanie a údrž-bu stavby, zariadenia, stroja vrátane podmienok vykonávania kontrol, prehliadok, skúšok a pod., a to z hľadiska ich periodicity, rozsahu, zamerania sa na určité problémové aspekty i z hľadiska prípadných požiadaviek na kvalifi káciu kontrolnej osoby a pod. Návod musí zo-hľadňovať požiadavky právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy, napr. v tejto čas-ti už uvedené právne predpisy i viaceré Slovenské technické normy (napr. STN 07 0623 Technická dokumentácia kotlov, STN 18 0092 Automatizácia. Sprievodná technická doku-mentácia technických prostriedkov, STN 34 3321 - Smernice na vypracovanie návodov na obsluhu a údržbu elektrických prístrojov vn a vvn).

Požiadavka na vypracovanie a obsah technickej dokumentácie korešponduje s podmien-kami upravenými v § 4, ktorých nositeľmi sú návrhári, projektanti, konštruktéri a ďalšie osoby tvoriace projekty, návrhy strojov a pracovných postupov. Technická dokumentácia je súčasťou dodávky daného projektu, zariadenia, či pracovného postupu. Jej obsahová náplň z hľadiska BOZP je v krajnom prípade predmetom požiadavky a posúdenia zo strany odbe-rateľa pri preberaní diela.

ods. 2Technickú dokumentáciu má zamestnávateľ povinnosť udržiavať tak, aby zodpovedala ak-tuálnemu stavu stavebného objektu, konštrukcie, pracovného prostriedku a pod. Musí byť v nej zachytená zmena parametrov, zmeny trasy vedenia plynového média, náhrada jed-notlivých konštrukčných celkov a súčastí a pod. Aktualizovaná dokumentácia je dôležitá, okrem iného, aj z hľadiska zaisťovania BOZP pri opravách, úpravách, rekonštrukcii týchto prvkov pracovného procesu.



ods. 3Zákon upravil jednoznačnú podmienku platnú pre uvedenie strojov, zariadení, stavieb, pra-covných postupov do prevádzky a ich prevádzkovanie, ktorou je 1) ich súlad s

a) predpismi na zaistenie BOZP, b) podmienkami určenými ich návrhárom alebo výrobcom,

2) vykonanie kontrol, skúšok a údržby predpísaných a) právnymi predpismi, napríklad predpismi upravujúcimi bezpečnostné a zdravotné

požiadavky na výrobok, predpismi na zaistenie BOZP, alebo b) technickou dokumentáciou.

ods. 4Podmienky na zaistenie BOZP s technickými zariadeniami na pracoviskách, komuniká-ciách a pod. upravuje tento zákon; osobitné právne predpisy, napr. nariadenie vlády SR č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri použí-vaní pracovných prostriedkov v znení nariadenia vlády SR č. 470/2003 Z. z.; nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko; nariadenie vlády SR č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaiste-nie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí (všetky tieto nariadenia vlády SR budú nahradené pripravovanými nariadeniami vlády SR s analogickým obsahom), vyhláška SÚBP č. 59/1982 Zb. a ďalšie právne predpisy. Osobitnú úpravu požiadaviek na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci obsahujú príslušné Slovenské technické normy, napr. STN 20 0700 Obrábacie stroje na kovy. Bezpečnostné požiadavky na obrábacie stroje na kovy. Spoločné ustanovenia, STN EN 12415 Bezpečnosť obrábacích strojov. Malé čísli-covo riadené sústruhy a obrábacie centrá.

Podmienky na zaistenie BOZP na stavenisku, pri stavebných a obdobných prácach upra-vujú osobitné právne predpisy, napr. nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z. (ktoré bude nahradené pripravovaným nariadením vlády SR s analogic-kým obsahom), vyhláška SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb., vy-hláška č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach a ďalšie. Nemožno opomenúť ani systém požiadaviek majúcich priamy, či sprostredkovaný vzťah k BOZP, ktorý je upravený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a staveb-nom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k ochrane zdra-via pri práci je osobitne významným aj zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



ods. 5Niektoré osobitné pracovné procesy, zariadenia a činnosti, ako aj užívanie stavieb vyža-dujú z hľadiska zaistenia BOZP špecifi cký prístup upravený osobitnými predpismi v tom, že vyžadujú určenie zamestnanca zodpovedného za dozor pri práci, za vykonanie určitých úkonov počas pracovného procesu a pod., napr. pri vstupe do zásobníka na sypké hmoty, pri ručnej signalizácii medzi viazačom bremien a žeriavnikom.

ods. 6Zákonodarca upravil aj požiadavku na zreteľné a jednoznačné označovanie priestorov a za-riadení, pri/v ktorých hrozí ujma na zdraví. Súčasne uložil zamestnávateľovi povinnosť používať bezpečnostné a zdravotné označenie a signály, ktoré v súlade s čl. 120 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom č. 19/2001 Z. z. ustanoví príslušné nariadenie vlády SR (v súčasnosti je toto nariadenie pripravované a nahradí nariadenie vlády SR č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci).

ods. 7V záujme zaistenia bezpečnosti osôb pri užívaní spoločných častí domov i zariadení v spo-ločných častiach domov, napr. schodísk, energetických rozvodov, výťahov a pod. v obyt-ných domoch, ktoré spravujú spoločenstvá vlastníkov bytov, zákonodarca rozšíril pôsob-nosť ustanovení § 13, 14 a 16 zákona aj na tieto spoločné priestory domov a spoločné zariadenia v bytových domoch.

Z pôsobnosti týchto ustanovení sú vylúčené byty v osobnom vlastníctve a rodinné domy v osobnom vlastníctve, na ktoré možno aplikovať tieto ustanovenia (a ďalšie upravujú-ce požiadavky na zaistenie ochrany života a zdravia osôb) dobrovoľne. Dobrovoľnosť ich uplatnenia je diktovaná záujmom týchto vlastníkov, aby predišli aplikácii občianskopráv-nej a trestnoprávnej zodpovednosti vlastníka bytu a rodinného domu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov v prípade škody, ktorá môže vzniknúť ich užívaním. Typickým príkladom takej zodpovednosti je únik plynu z plynového sporáku v dôsledku netesnosti spojov, následný výbuch vytvorenej výbušnej atmosféry a s tým spojená vecná škoda u susedov, prípadne až výbuchom spôsobené poranenie, či smrť .

Spoločnými časťami domu sa podľa § 2 ods. 4 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, rozumejú časti domu nevy-hnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, pod-krovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.



Spoločnými zariadeniami domu sa podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie, najmä výťahy, práčovne, kotolne, sušiarne, kočikár-ne, spoločné televízne antény, hromozvody, komíny, vodovodné, teplo nosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu, ale slúžia výlučne tomuto domu.

Bytovým domom sa podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona rozumie dom, v ktorom byty a ne-bytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spo-luvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priesto-rov.

Nebytovým priestorom sa podľa § 2 ods. 3 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. rozumie miest-nosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Príslušenstvom bytu sa podľa § 121 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, rozumejú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Bytom sa podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Vo veci spoločných častí domu a spoločných zariadení domu v bytovom dome a nebytových priestorov podľa tohto zákona (NR SR č. 182/1993 Z. z.) plnia príslušné úlohy zamestnáva-teľa vyplývajúce z § 13, 14 a 16 nasledujúce subjekty:

ß spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo

ß správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 6 a 7 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z.) je právnická osoba zriadená na správu domu, ktorá je zapísaná v registri združení vedenom príslušným obvodným úradom.

Správca (§ 6 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z.) je právnickou osobou alebo fyzickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy domu, najmä bytové družstvo alebo iné špecializované podnikateľské subjekty.



K § 14

Tento zákon vo viacerých ustanoveniach upravil základné podmienky na zaistenie bezpeč-nosti technických zariadení vrátane vyhradených technických zariadení, ktoré sa používajú v pracovnom procese u zamestnávateľov. Účelom je zabezpečiť ochranu bezpečnosti a zdra-via zamestnancov pri ich používaní, keďže nebezpečný stav technických zariadení pria-mo ohrozuje zdravie zamestnancov. Potrebné je zohľadňovať aj ustanovenie § 3 písm. k) tohto zákona, podľa ktorého bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčas-ťou BOZP a je ním taký

ß stav technického zariadenia a

ß spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca.

Jedným zo spôsobov zaistenia bezpečnosti technického zariadenia v uvedenom zmysle je dôsledná kontrola jeho stavu a obsluhy nezávislou treťou stranou (inou, ako je výrobca, servisná organizácia a užívateľ). Zákon preto upravil pôsobnosť oprávnenej právnickej oso-by pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a vymedzil rozsah jej činnosti.

V záujme zníženia nadbytočného administratívneho zaťaženia (byrokracie) neboli do zá-kona zo súčasnej právnej úpravy prevzaté niektoré oprávnenia, ktoré sú ešte v súčasnosti potrebné na vykonávanie vybraných činností, napríklad na konštruovanie, výrobu a mon-táž iných technických zariadení používaných u zamestnávateľov, ako sú technické zariade-nia už regulované príslušnými smernicami EÚ z hľadiska bezpečnosti a zdravia, a ktoré sú už transponované do právnych predpisov Slovenskej republiky. Ich uvedenie na trh, resp. do prevádzky je upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o zákon NR SR č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o jeho vykonávacie nariade-nia vlády SR i o aproximačné nariadenia vlády SR, ktoré upravujú bezpečnostné a zdravot-né požiadavky na jednotlivé typy výrobkov.

Popri znižovaní administratívnej záťaže zákonodarca posilnil systém starostlivosti o pre-vádzkovanie technických zariadení viacerými opatreniami, napríklad včlenením problema-tiky do zákona, prostredníctvom diverzifi kácie úloh oprávnenej právnickej osoby medzi viac subjektov alebo prostredníctvom preventívnych a ochranných služieb, kam systémovo patrí aj odborná starostlivosť o technické zariadenia prostredníctvom odborných zamest-nancov, napríklad revíznych technikov.

Tento zákon aj v oblasti bezpečnosti technických zariadení pokračuje s prenosom práva na vydávanie príslušných oprávnení a osvedčení zo štátnych orgánov inšpekcie práce na opráv-



nené osoby. Ide o spôsob zaužívaný v členských štátoch EÚ i MOP. Smeruje k odštátneniu vykonávania tých aktivít v oblasti BOZP, pre ktoré sú vhodné a štandardne používané ne-štátne inštitúcie a aj preto nemožno tento proces hodnotiť ako dereguláciu bezpečnosti technických zariadení.

Z uvedených dôvodov zákonodarca v tomto zákone umožnil vykonávať kontrolnú činnosť spojenú s prevádzkou technických zariadení aj iným oprávneným osobám. Zákon upravil podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie.

Už v roku 1994 právna úprava vyčlenila Technickú inšpekciu zo sústavy štátnych orgánov, oddelila sa činnosť, ktorá môže byť v záujme zamestnávateľov vykonávaná na komerčnom princípe od činností, ktoré sú vo všeobecnom záujme vykonávané štátnymi orgánmi inš-pekcie práce. Aj novo upravený inštitút oprávnenej právnickej osoby sa koncentruje na komerčné poskytovanie služieb a poradenstva zamestnávateľom za úhradu. Toto riešenie, zabezpečuje podmienky nielen pre zachovanie, ale aj zvýšenie požadovanej miery bezpeč-nosti technických zariadení a následne teda celkovej úrovne ochrany práce.

Nielen z uvedených skutočností vyplýva záver, že oprávnená právnická osoba nemá nadria-dený vzťah k zamestnávateľovi, ale mu na základe obchodného vzťahu poskytuje platené poradenstvo v danej oblasti, na ktorú má oprávnenie. Konanie oprávnenej právnickej oso-by a doklady, ktoré sú výsledkom jej činnosti, slúžia zamestnávateľovi, fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a tiež spoločenstvu vlastníkov alebo správcovi podľa odseku 8, ako odporúčania vo veci bezpečnosti technických zariadení.

V súlade s doplnením § 3 ods. 2 písm. z) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnika-ní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (čl. II bod 2 tohto zákona) je z režimu živnostenského podnikania vyňatá činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa § 14, tzn. jej odborná činnosť je regulovaná len týmto zákonom. Iné aspekty jej činnosti ako právnickej osoby samozrejme podliehajú obchodnému právu a iným právnym predpisom.

ods. 1Úlohy oprávnenej právnickej osoby zákon orientuje prevažne na vybrané prevádzkové aspekty technických zariadení určených na profesionálne použitie, čím sa pozitívne ovplyvňuje ich bez-pečnosť. Taxatívnym spôsobom vymedzil úkony, ktoré ako celok tvoria činnosť – overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, na ktorú sa vydáva oprávnenie podľa odseku 2. V zásade ide o jednotlivé činnosti, ktoré posudzuje oprávnená právnická osoba, a to

ß posúdenie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na vykonávanie určených činností,

ß posúdenie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na vykonávanie určených činností,

ß stavu dokumentácie a reálneho stavu vymedzeného technického zariadenia, technoló-gie a materiálu.



Toto posudzovanie prevažne súvisí s prevádzkou vyhradených technických zariadení (vy-konávanie odborných prehliadok a odborných skúšok, opravy, opakovaných úradných skúšok, obsluha, ...). Je v súlade s požiadavkami dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, ktoré vyžadujú tam, kde je to potrebné podľa povahy a stupňa ohrozenia, aby členské štáty, ok-rem iných, vymedzili podmienky pre bezpečnosť technických zariadení a uskutočňovanie príslušných konaní (povoľovanie, ...).

Všetky štyri úkony uvedené v písmenách a) až d) tohto ustanovenia tvoria nedeliteľný ob-sah overovania plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, na ktoré sa podľa odseku 2 vydáva jedno oprávnenie. Ide tu o komplexnú činnosť (ktorú nemožno deliť na jednotlivé časti) oprávnenej právnickej osoby, ktorá má za cieľ celkovo i v jednotlivých de-tailoch i vzťahoch posúdiť bezpečnosť prevádzky daného zariadenia, dokumentácie, čin-nosti.

Zákon všeobecne uvádza, že výsledným formálnym produktom procesu overovania, ktorý vydáva oprávnená právnická osoba, je príslušný doklad. Jeho špecifi kácia, ako aj rozsah úkonov podľa tohto ustanovenia budú podrobnejšie uvedené vo vyhláške MPSVR SR vy-danej podľa § 30 ods. 1 písm. a) a c) tohto zákona, ktorá nahradí súčasnú vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z.

ods. 2Zákon ustanovil, že činnosť, ktorou je overovanie plnenia bezpečnosti technických za-riadení podľa odseku 1, možno vykonávať výlučne len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce podľa § 6 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Činnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia bezpečnosti technických za-riadení a pri súvisiacich úkonoch sa, tým že nie je negatívne vylúčená v tomto ustanovení, vzťahuje aj na zariadenia, dokumentáciu a technológie v tzv. “silových rezortoch”. Dôvodom je skutočnosť, že právne predpisy SR iným spôsobom kontrolu ich bezpečnosti neupravujú, a teda by ani nemohla byť inak prakticky zabezpečovaná. Rovnako, ako iné právnické oso-by, môžu aj príslušné organizácie týchto rezortov (obrany, vnútra, colnej správy, ...) získať oprávnenie spôsobom upraveným v § 14.

Toto riešenie nerozdeľuje platnosť jednotlivých oprávnení, osvedčení alebo preukazov podľa tohto zákona na ”civilnú sféru” a na ”silové rezorty”, čím sa zabezpečuje systém všeobecnej platnosti osvedčení a preukazov vydaných oprávnenými právnickými osobami. To bude mať pozitívny dopad na ich široké uplatnenie v prípade prechodu ich majiteľov - príslušných od-borníkov - z týchto rezortov do civilu a naopak a tiež pri uznávaní príslušnej odbornej spôso-bilosti vo vzťahu k iným členským štátom EÚ. Výnimku z tohto systému tvoria osvedčenia a



preukazy platné pre technické zariadenia, ktoré podliehajú dozoru taxatívne uvedených špeci-fi ckých dozorných orgánov a na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby.

Pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje výlučne na vyhradené technické zariadenia a technické zariadenia, ktoré však podliehajú dozoru oso-bitných orgánov (štátnej banskej správy a dozoru nad špecifi ckými technickými dopravný-mi zariadeniami) podľa

ß zákona SNR č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,

ß zákona NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnos-tenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

ß § 49 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ß § 39 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.,

ß § 3 a § 5 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

Z dikcie tohto ustanovenia v spojitosti s ustanovením § 39 ods. 2 tohto zákona zreteľne vyplýva záver, že na ďalšie fungovanie v oblasti činnosti podľa § 14 tohto zákona od 1. januára 2007 bude musieť Technická inšpekcia, a. s. získať toto oprávnenie rovnako, ako iné právnické osoby.

ods. 3V záujme kvalitného vykonávania činnosti oprávnenej právnickej osoby zákonodarca upra-vil zásadné podmienky na udelenie tohto oprávnenia tak, aby ich mohol vykonávať len subjekt, ktorý

ß má vytvorené predpoklady a podmienky na ich vykonávanie a

ß počas činnosti udržiava podmienky z hľadiska technického vybavenia, personálneho a organizačného zabezpečenia činnosti.

Ide o také požiadavky, po splnení ktorých a pri priebežnom plnení ktorých je zabezpečená korektnosť odborného vykonávania ich úloh, čo garantuje fakt, že ide o oprávnenie vyda-né príslušným štátnym orgánom. Ide o to, že objednávateľ (napr. zamestnávateľ, ktorého činnosť je diametrálne odlišná od bezpečnosti technických zariadení, malý a stredne veľký zamestnávateľ) ich služieb a prác vykonávaných výlučne na objednávku, nemôže (a nie je na to ani odborne spôsobilý) vopred overiť ich celkovú spôsobilosť na výkon uvedených činností. Vonkajším znakom odbornej spôsobilosti oprávnenej právnickej osoby na činnosť podľa odseku 1 je práve oprávnenie.

Z dikcie písmena a) vyplýva, že ide o poskytovanie takých služieb treťou stranou, ktorej iná činnosť (výroba, montáž, prevádzkovanie, skúšanie, údržba a pod.) po udelení oprávne-



nia nijako nesúvisí s overovaním plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. V opačnom prípade by mohla byť namietaná nezávislosť (niekedy až nekorektnosť) posu-dzovania bezpečnosti technických zariadení.

Oprávnenie vydáva Národný inšpektorát práce na základe doručenej žiadosti s taxatívne vymenovanými náležitosťami a priloženými dokladmi. Splnenie týchto podmienok

ß preveruje Národný inšpektorát práce pred vydaním oprávnenia,

ß preveruje inšpektorát práce počas platnosti oprávnenia podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

ods. 4 Zákonodarca upravil rozsah údajov uvedených v oprávnení. Ďalším údajom, ktorý môže byť uvedený v oprávnení je napríklad dátum skončenia platnosti oprávnenia. Zásadne zá-kon vymedzuje, že platnosť oprávnenia je limitovaná piatimi rokmi. Keďže zákon nepozná inštitút predĺženia platnosti oprávnenia, po uplynutí piatich rokov možno túto činnosť vy-konávať len na základe novo vydaného oprávnenia.

ods. 5 Zákon jednoznačne upravil, že na činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Cena za poskytnutú službu je predmetom dohody oprávnenej právnickej osoby a objedná-vateľa služby (zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov).

Zákonným opravným prostriedkom voči namietanému odbornému konaniu oprávnenej právnickej osobe, ak nevydá oprávnenie na činnosť podľa § 15 a osvedčenie alebo preukaz podľa § 16, je písomný podnet na akreditačnú komisiu podľa § 28 ods. 1 písm. b) tohto zákona a následné záväzné odborné stanovisko Národného inšpektorátu práce.

ods. 6 a 7Zákonodarca uložil oprávnenej právnickej osobe, aby po celý čas jej odbornej činnosti re-špektovala podmienky, ktoré platia na vydanie oprávnenia. V prípade zistenia ich nedo-držiavania alebo porušovanie predpisov na zaistenie BOZP jej musí Národný inšpektorát práce odobrať oprávnenie.

Ustanovila sa povinnosť Národného inšpektorátu práce zverejňovať a aktualizovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti a využiteľnosti zo strany zamestnávateľov. Povinnosť bude splnená vyvesením zoznamu napríklad na internetovej



stránke Národného inšpektorátu práce (http://www.safework.gov.sk/) alebo možnosťou nahliadnutia do zoznamu, a to nielen v jeho sídle, ale aj na krajských inšpektorátoch prá-ce.

ods. 8Rozšírenie platnosti právnej úpravy na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome je odôvodnené zlým technickým stavom, aj častejšími nehodami a havá-riami, napríklad na výťahoch (pozri tiež komentár k § 13 ods. 7 tohto zákona).

K § 15

Zákon vymedzil podmienky, až po splnení ktorých môže zamestnávateľ vykonávať niekto-ré činnosti ustanovené v odseku 1. Môže ich vykonávať po preverení jeho

ß odbornej spôsobilosti a

ß predpokladov na ich vykonávanie z hľadiska technického vybavenia, personálneho a organizačného zabezpečenia a po udele-ní oprávnenia. Tým sa sleduje zabezpečenie kvality výkonu tých činností, ktoré sú dôležité z hľadiska zaistenia BOZP pri prevádzke vyhradených technických zariadení.

ods. 1Zákon vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil činnosti, ktoré sú predmetom regulácie. Ide o štyri činnosti

ß odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení v prevádzke,

ß oprava vyhradených technických zariadení v prevádzke,

ß plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov,

ß plnenie nádrží motorových vozidiel plynom (LPG).

Prvé dve činnosti sa samozrejme vnútorne členia. Je nevyhnutné zvýrazniť, že výkon od-borných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení je spojený s činnosťou vnútornej a externej bezpečnostnotechnickej služby (§ 22 ods. 2 tohto záko-na), pre ktoré čl. 7 ods. 8 smernice Rady 89/391/EHS vyžaduje vymedzenie potrebných schopností a spôsobilostí.

ods. 2 až 4Ustanovenie upravilo obsah žiadosti a podmienky na vydanie oprávnenia na výkon činnos-tí podľa odseku 1, ktoré vydáva oprávnená právnická osoba, ktorej žiadateľ doručí písomnú žiadosť. Žiadateľ o oprávnenie musí v žiadosti úplne uviesť všetky vymedzené údaje a do-ložiť príslušné doklady.



Za základný odborný predpoklad na kvalitné plnenie činností, na ktoré sa vydáva oprávne-nie, možno považovať povinnosť zamestnávateľa

ß mať uzatvorenú pracovnú zmluvu s najmenej jednou odborne spôsobilou osobou, ktorá bude danú činnosť vykonávať, tzn. nepostačuje mať s takým odborným zamestnancom uzatvorenú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, resp. inú doho-du podľa obchodného práva,

ß preukázať zabezpečenie vykonávania činnosti z hľadiska uvádzaných okruhov.

Ak budú tieto predpoklady preukázané a budú splnené aj ďalšie požiadavky, vyplývajúce pre danú činnosť z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, opráv-nená právnická osoba oprávnenie vydá. V opačnom prípade nie je oprávnená oprávnenie vydať.

ods. 5 a 6 Ustanovenia upravili lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva - na päť rokov, obsahujú tiež formálne náležitosti oprávnenia a vymedzili povinnosti držiteľa oprávnenia počas jeho platnosti voči oprávnenej právnickej osobe i všeobecnú povinnosť rešpektovať vo svojej odbornej činnosti predpisy na zaistenie BOZP.

ods. 7 až 9Zákon upravil podmienky odobratia oprávnenia inšpektorátom práce a zániku oprávnenia z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení.

Ustanovil, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom (samostat-ne zárobkovo činná osoba), môže osobne (nie inými osobami) vykonávať činnosti uvede-né v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti, napríklad osvedčenia revízneho technika pre zdvíhacie zariadenia (dtto pre elektrické, tlakové a ply-nové vyhradené technické zariadenia). Znížila sa tak administratívna náročnosť na výkon odborných prehliadok a odborných skúšok pre fyzickú osobu – podnikateľa, ktorý nie je zamestnávateľom.

K § 16

Zákon vymedzil podmienky, po ktorých splnení môže fyzická osoba (zamestnanec, podni-kajúca fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom) obsluhovať niektoré pracovné pros-triedky alebo vykonávať niektoré činnosti. Ide o obsluhu a činnosti, s ktorými je spravidla spojený vyšší stupeň rizika pre zdravie. Ide tiež o vykonávanie niektorých činnosti, na kto-rých výkon sa z hľadiska BOZP vyžadujú doplňujúce vedomosti v porovnaní so všeobecný-mi (bežnými) vedomosťami. Ustanovil preukazovanie odbornej spôsobilosti týchto fyzic-kých osôb, a to platným osvedčením na činnosť alebo preukazom na činnosť.



ods. 1Tieto zariadenia a činnosti, na obsluhu alebo vykonávanie ktorých sa vyžaduje osvedčenie na činnosť alebo preukaz na činnosť, ustanovujú osobitné právne predpisy na zaistenie BOZP. Napríklad ide o obsluhu vyhradených technických zariadení, reťazovej motorovej píly, o zváranie, vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok a pod. Osvedčenie na činnosť alebo preukaz na činnosť na základe písomnej žiadosti vydáva, po absolvovaní predpísaného odborného vzdelávania a overenia vedomostí, vymedzená osoba, a to

ß oprávnená právnická osoba (§ 14 tohto zákona) alebo

ß fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie (§ 27 tohto zákona).

ods. 2 a 3Zákon ustanovil podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť a na formál-nu stránku.

ods. 4 a 5Zákon uplatnil povinnosť fyzickej osoby (zamestnanca), ktorá má osvedčenie alebo pre-ukaz, aby absolvovala cyklicky, každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie podľa § 27. Splnenie tejto povinnosti, potvrdenej v osvedčení alebo v preukaze, je podmienkou ďalšej platnosti osvedčenia alebo preukazu po uvedených piatich rokoch.

Ustanovenie vymedzilo základnú povinnosť fyzickej osoby – majiteľa osvedčenia alebo oprávnenia, aby vo svojej odbornej činnosti (pre ktorú má osvedčenie alebo oprávnenie) rešpektoval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP.

ods. 6 a 7Zákon novo upravil podmienky na odobratie osvedčenia alebo preukazu (napríklad závaž-né porušenie predpisov na zaistenie BOZP) i na stratu platnosti (dôvodom pre to je neab-solvovanie aktualizačnej odbornej prípravy).

Osvedčenie alebo oprávnenie môže odobrať len inšpektorát práce. Na odobratie týchto do-kumentov sa podľa § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vzťahuje režim správneho konania s jeho nástrojmi platnými pri vydávaní a korekcii vydaného rozhodnu-tia. Požiadať o nové osvedčenia alebo nový preukaz možno najskôr pol roka od odobratia osvedčenia alebo preukazu, táto doba by mala byť postačujúcou na doplnenie rozsahu a ob-sahu vedomostí z príslušnej oblasti činnosti, ak je záujem dotyčnej fyzickej osoby aj naďa-lej vykonávať uvedené činnosti. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie (§ 27 tohto zákona) môže prijať prihlášku na novú prípravu na získanie osvedčenia alebo oprávnenia



najskôr v deň uvedenej lehoty – z uvedeného vyplýva úloha tejto oprávnenej osoby, aby sle-dovala zoznamy odobratých osvedčení a oprávnení, ktoré zverejňuje Národný inšpektorát práce.

ods. 8Ustanovenie sa týka aj spoločných priestorov bytových domov a ich spoločných zariadení, rovnako ako ustanovenia § 13 až 15 (bližšie v komentári k § 13).

K § 17

Pri plnení pracovných alebo služobných povinností môže nerealizovanie potrebných požia-daviek na zaistenie bezpečných a zdravých pracovných podmienok spôsobiť vznik nežiadu-cich situácií, ktorých výsledkom môže byť poškodené zdravie zamestnanca, či už

ß ľahšie (reverzibilné poškodenie zdravia - zdravotný stav sa zlepšuje v relatívne krátkom čase),

ß s trvalými následkami (strata končatiny, znefunkčnenie orgánu, nepohyblivosť a odká-zanosť na poskytovanie pomoci pri základných úkonoch – pri kŕmení, obliekaní, pohybe alebo až úplná a trvalá nepohyblivosť), ktoré spôsobia čiastočnú alebo úplnú stratu pra-covnej schopnosti, alebo

ß až s fatálnym dopadom - smrťou.

Od roku 1993 do roku 2003 (vrátane) vzniklo na území Slovenskej republiky každý rok od 17 000 do 35 000 nových pracovných úrazov a od 400 do 800 nových chorôb z povolania. Z týchto pracovných úrazov je každý rok viac ako 90 smrteľných.

Tento rozsah bolesti a fi nančných strát je nevyhnutné eliminovať. Rozhodujúcim pred-pokladom úspešnej prevencie v oblasti pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných po-škodení zdravia z práce je predovšetkým poznanie okolností, ktoré viedli k vzniku týchto udalostí, zistiť najmä ich príčiny a zdroje, ktoré ich spôsobili. Pomocou nich môže zamest-návateľ u seba, príslušné štátne i mimovládne inštitúcie na celoštátnej a príslušné orgány a inštitúcie aj na nadnárodnej úrovni (napríklad Európska komisia)

ß vykonávať potrebné rozbory stavu BOZP a pracovného prostredia,

ß navrhovať a prijímať konkrétne opatrenia na odstránenie príčin vzniku ďalších udalostí s podobnými príčinami, a tým

ß vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu.

Po zovšeobecnení týchto konkrétnych poznatkov je možné širšie ich aplikovať aj do iných činností a priestorov a na iné skupiny zamestnancov, čím sa všeobecne zabezpečuje lepší stav BOZP. Preto je nevyhnutné analyzovať nežiaduce udalosti.



Požiadavka na vedenie zoznamov pracovných úrazov, ktoré majú za následok práceneschop-nosť dlhšiu ako tri pracovné dni a vyhotovovanie a zasielanie správ o pracovných úrazoch zamestnancov je obsiahnutá v čl. 9 ods. 1 písm. c) a d) smernice 89/391/EHS. Požiadavky MOP podľa čl. 11 písm. c) a d) Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 ustanovujú, že sa má ”c) zaviesť a uskutočňovať konanie na oznamovanie pracovných úrazov a chorôb z povo-

lania zamestnávateľmi a prípadne poisťovacími a inými priamo zúčastnenými ústavmi alebo osobami a vypracúvať každoročne štatistiky o pracovných úrazoch a chorobách z povolania,

d) vykonávať vyšetrovanie v prípadoch, keď pracovný úraz, choroba z povolania alebo iné postihnutie zdravia, ku ktorému došlo pri práci alebo v súvislosti s ňou, ukazuje vážnosť situácie”.

Tento zákon predstavuje komplexnú úpravu uvedenej problematiky. Vyhovuje aj požiadav-kám Protokolu z roku 2002 k Dohovoru MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pra-covnom prostredí č. 155 z roku 1981. Podľa tohto protokolu ustanovia členské štáty MOP požiadavky a postupy pri ”registrovaní a oznamovaní pracovných úrazov, chorôb z povola-nia, a ak je to vhodné aj nebezpečných udalostí, úrazov pri dochádzke do práce a prípadov s podozrením na choroby z povolania”. Podľa tohto protokolu je potrebné vymedziť zodpo-vednosť zamestnávateľov za registrovanie uvedených udalostí, za poskytovanie informácií zamestnancom a ich zástupcom, za udržiavanie príslušných záznamov a ich využitie pri vykonávaní preventívnych opatrení, lehotu uchovávania záznamov i opatrenia na ochranu dôverných osobných a zdravotných údajov, ktoré má k dispozícii o zamestnancovi, ako aj obsah oznámenia adresovaného príslušnému úradu. Tieto požiadavky sú upravené v tomto ustanovení a iných ustanoveniach tohto zákona (napríklad v jeho § 7 ods. 1 písm. a) a ods. 6 písm. e)) i v iných zákonoch a predpisoch (napríklad v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, vo vykonávacej vyhláške MPSVR SR, ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bude tiež obsahovať klasifi kačné prvky podľa osobitného predpisu).

Ustanovenie reaguje na uvádzané nežiaduce udalosti, ku ktorým môže za určitých okolnos-tí dôjsť, z pohľadu konania zainteresovaného zamestnávateľa a zamestnanca, prípadne aj inej osoby a inštitúcie po vzniku nežiaducej udalosti. Toto konanie je prísne účelovo zame-rané výlučne na zabránenie opakovaniu podobných udalostí. Ide o tieto udalosti:

ß pracovný úraz,

ß služobný úraz,

ß iný úraz, ako je pracovný alebo služobný, ak vznikol na pracovisku zamestnávateľa alebo v jeho priestoroch,

ß smrť, ktorá nenastala následkom pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ale vznikla (nastala) na pracovisku zamestnávateľa alebo v jeho priestoroch,

ß nebezpečná udalosť,



ß bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie,

ß závažná priemyselná havária,

ß ohrozenie chorobou z povolania,

ß choroba z povolania.

Zákon čiastočne prevzal vybrané ustanovenia z doterajšej právnej úpravy evidencie a re-gistrácie pracovných úrazov vykonanej vyhláškou Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb., kto-rá sa podľa § 41 tohto zákona zrušila. Zamestnávateľovi a zamestnancovi zákon ustanovil povinnosti pri vzniku uvádzaných nežiaducich udalostí a zamestnávateľovi pri ich ohlaso-vaní, vyšetrovaní, a pri vykonávaní opatrení proti opakovaniu sa podobných.

Zákon sa vzťahuje aj na praktické vyučovanie žiakov a študentov stredných a vysokých škôl (§ 2 ods. 1 vo väzbe na § 3 písm. a) a b) tohto zákona), pričom sa vychádza zo skutočnosti, že praktické vyučovanie “má povahu práce”, resp. prípravy na prácu. Pri úraze vzniknutom pri praktickom vyučovaní sa na účely tohto zákona tento úraz považuje za pracovný úraz. Z toho vyplýva, že škola alebo fyzická osoba, či právnická osoba, u ktorých vznikol taký úraz je povinná vykonať povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.

Iná je situácia, ak ide o úraz, ktorý vznikol žiakovi a študentovi počas vyučovania a pri iných školských aktivitách, ako je praktické vyučovanie, ktoré majú úplne inú povahu ako klasická práca - vtedy ide o tzv. školský úraz. Nahlasovanie a vyšetrovanie školských úrazov by malo byť predmetom komplexnejšieho riešenia uvedených udalostí, čo je v pôsobnosti Ministerstva školstva SR.

ods. 1Ustanovenie upravilo povinnosť toho zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, aby tento pracovný úraz oznámil zamestnávateľovi ihneď, ako mu to okolnosti dovoľujú, a tiež za predpokladu, že mu to umožňuje jeho zdravotný stav. Rovnako tak je zamestnanec povinný oznámiť aj vznik

ß iného úrazu, ako pracovného alebo služobného, ak vznikol na pracoviskách zamestnáva-teľa a v jeho priestoroch,

ß smrti, ktorá nenastala následkom pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ale nastala na pracovisku zamestnávateľa alebo v jeho priestoroch,

ß nebezpečnej udalosti,

ß bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a

ß závažnej priemyselnej havárie.



O ohrození chorobou z povolania a o chorobe z povolania sa zamestnávateľ dozvie od prí-slušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (pracovného lekára, iného lekára alebo zariadenia pracovného lekárstva a toxikológie), ktorý priznal chorobu z povolania alebo má podozrenie na ohrozenie chorobou z povolania. Spôsob hlásenia, registrácie a evidencie chorôb z povolania a ohrozenia chorobou z povolania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje hlásenie, registráciu a evidenciu cho-roby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania pripravovaná podľa § 30 ods. 3 písm. b) tohto zákona.

Tento zákon neustanovuje pojem pracovného úrazu ani pojem služobného úrazu. Na úče-ly tohto zákona sa pri pracovnom úraze a služobnom úraze odkazuje na ich vymedzenie v Zákonníku práce a v osobitných predpisoch. Toto ustanovenie zavádza ďalej v texte pou-žívanú legislatívnu skratku pracovný úraz, ktorá v sebe obsahuje pracovný úraz i služobný úraz.

Pracovným úrazom podľa § 195 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamest-nancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávis-le od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (odsek 2). Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracov-nom pomere (odsek 1). Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť (odsek 3).

Pojem služobný úraz je upravený pre jednotlivé kategórie zamestnancov vo viacerých práv-nych predpisoch, napríklad v

ß § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

ß § 165 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niekto-rých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

ß § 164 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Na účely pracovného, resp. služobného úrazu sa tiež použije

ß § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na štátnozamestnanecký pomer štát-nych zamestnancov sa, okrem iných ustanovení, použijú primerané ustanovenia § 177 až 210 Zákonníka práce, v ktorých je obsiahnutá aj právna úprava pracovného úrazu,



ß § 204 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na zodpovednosť za škodu pri služobnom úraze a chorobe z povolania vzťahuje osobitný predpis (napríklad Zákonník práce).

Termínom “iný úraz” sa rozumie akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale ktorý

ß utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plne-ním pracovných úloh, alebo ktorý

ß utrpela na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa akákoľvek fyzická osoba, iná ako zamestnanec.

Pojem “nebezpečná udalosť” je vymedzený v § 3 písm. j) tohto zákona.

Choroby z povolania podľa § 195 Zákonníka práce sú choroby uvedené v právnych pred-pisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý (odsek 4). Obdobne je choroba z povolania vymedzená vo vyššie uvedených osobitných právnych predpisoch upravujúcich služobno-právny vzťah štátnych zamestnancov.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpi-sov je zoznam chorôb z povolania uvedený v jeho prílohe č. 1 (zoznam obsahuje celkom 47 chorôb z povolania, z toho 46 špecifi ckých chorôb a jedno iné poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je pracovným úrazom ani inou chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname, ale je uznané za chorobu z povolania).

Pojem “bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie” a pojem “závažná priemyselná havária” sa v tomto zákone používajú v súlade s ich vymedzením v zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri oboch uvedených mimoriadnych udalostiach môžu byť ohrozené a poškodené životy a zdravie zamestnancov. Z toho dôvodu sú tieto udalosti na účely BOZP predmetom záujmu, a teda je potrebné, aby sa zamestnávateľ i orgány inšpek-cie práce zaoberali príčinami ich vzniku a nápravnými opatreniami proti ich opakovaniu sa. Preto je uložená povinnosť posúvať informáciu o ich vzniku od zamestnanca, cez zamest-návateľa až k príslušnému inšpektorátu práce.

Povinnosť oznámiť vznik bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a vznik závaž-nej priemyselnej havárie doteraz vyplývala z § 9 ods. 3 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a po-



rúch technických zariadení v znení vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 484/1990 Zb., ktorá upravovala oznámenie prevádzkovej nehody (havárie) a poruchy technického zariadenia. Táto vyhláška sa však ruší v zmysle § 41 tohto zákona. Orgánom inšpekcie práce sú zákonom č. 261/2002 Z. z. uložené osobitné povinnosti, a preto je v záujme ich vykonania a podľa § 24 ods. 1 zákona č. 261/2002 Z. z. zamestnávateľ povinný oznámiť vznik uvedených mimoriadnych situácií miestne príslušnému inšpektorátu práce.

ods. 2Ohlasovacia povinnosť podľa odseku 1 je uložená aj

ß inému zamestnancovi, ako je poškodený, ak bol priamym účastníkom alebo svedkom danej udalosti a tiež

ß akejkoľvek fyzickej osobe, ktorá bola účastníkom alebo svedkom danej udalosti.

Účelom tohto opatrenia je zabezpečenie skutočného nahlásenia uvedených udalostí, najmä, ak zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť vznik udalosti alebo ju nechce ohlásiť zo subjektívnych (zištných) dôvodov. Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, aby zamestnávateľ získal kontakt k osobe, ktorá môže poskytnúť relevantné a bezprostredné informácie o danej udalosti, ktoré rovnakým spôsobom môžu využiť aj štátne vyšetrovacie orgány, ak ide o závažný pracovný úraz alebo o úraz s kriminálnym pozadím.

Zákon ustanovil zamestnávateľovi novú povinnosť, aby vnútorným predpisom organizácie upravil systém ohlasovania udalostí podľa odseku 1 – ide o určenie komu a ako zamestna-nec, či iná osoba udalosť ohlási. Týmto predpisom samozrejme možno vymedziť aj ďalšie organizačné aspekty – kto je zodpovedný za zabezpečenie miesta úrazu, kto oznamuje vznik udalostí inštitúciám mimo organizácie, kto vyšetruje ktorú udalosť, aké sú povinnosti ve-dúceho zamestnanca, v pôsobnosti ktorého sa udalosť vyskytla, aký je pohyb informácií o úraze v organizácii a pod.

ods. 3Prvoradou povinnosťou zamestnávateľa (štatutárneho orgánu, vedúcich zamestnancov i zamestnancov) po ohlásení vzniku udalosti je zamedziť ďalšej škode, či už na zdraví alebo na majetku. Pri tejto činnosti je nevyhnutné zohľadňovať požiadavku udržať miesto vzni-ku udalosti v pôvodnom stave, ktorý bude základom pri vyšetrovaní príčin vzniku danej udalosti a ďalších súvisiacich okolností. Zmeniť miesto vzniku samozrejme možno, a to v rozsahu, ktorý je primeraný vzhľadom na 1) vykonanie bezprostredných ochranných opatrení na ochranu života alebo zdravia, ktoré

je nevyhnutne potrebné urobiť bezprostredne po vzniku udalosti. Možno nimi rozumieť aktivity smerujúce ka) záchrane poškodenej osoby, napríklad vypnutie energetických médií, sprístupnenie

komunikácie k poškodenému zamestnancovi a jeho vyslobodenie,



b) prevencii so zreteľom na iné osoby, napríklad na zabránenie rozširovania sa škodli-vých chemických faktorov (plynných, kvapalných, tuhých) nachádzajúcich sa v pra-covnom prostredí, zabránenie šírenia sa požiaru, stabilizácii narušenej stavebnej konštrukcie alebo inej konštrukcie a pod.,

2) zabránenie veľkej hospodárskej škode.

Zákon nevymedzil veľkú hospodársku škodu, analogicky ňou môže byť škoda veľkého roz-sahu podľa § 125 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, ktorou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 4 mil. Sk.

V prípade zmeny stavu na danom pracovisku zákon uložil zamestnávateľovi povinnosť zabez-pečiť spracovanie dokumentácie (popis, náčrtok, fotografi e, videozáznam a pod.) miesta vzniku udalosti, ktorá bude použitá pri jej vyšetrovaní, a ktorá môže (spravidla aj bude) tvoriť súčasť dokumentácie z vyšetrovania udalosti. Táto dokumentácia má obzvlášť význam pre príslušné štátne orgány a prípadne aj na dokazovanie napríklad pri súdnom konaní. Preto by uvedené zmeny mali byť zaznamenané správne, korektne a vierohodne (dať ich potvrdiť svedkom).

ods. 4Na účely tohto ustanovenia zákon vymedzil pojem “registrovaný pracovný úraz”. Rozumie sa ním úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri kalendárne dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Jedna z najdôležitejších úloh, ktoré musí zamestnávateľ v súvislosti so vznikom registro-vaného pracovného úrazu vykonať, je jeho registrácia.

ods. 4 písm. a)Registráciou pracovného úrazu treba rozumieť vykonanie troch základných úkonov, a to

ß zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, ktoré umožni ďalšie efektívne konanie,

ß prijatie a vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie podobným pracovným úra-zom,

ß spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze podľa výsledkov šetrenia.

Tento zákon vyžaduje, aby zamestnávateľ na vyšetrovaní príčin vzniku registrovaného pra-covného úrazu zainteresoval

ß poškodeného zamestnanca, ak je toho zamestnanec zdravotne schopný, nakoľko on môže poskytnúť informácie o udalosti i o súvisiacich okolnostiach a tiež je tou priamou stranou udalosti, ktorá je poškodená, a teda musí mať možnosť vyjadrovať sa k vyšetrovaniu,

ß zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť príslušného pre dané pracovisko, na ktorom úraz vznikol, ktorý by okrem iného mal predstavovať záruku nestranného a korektného vyšetrovania udalosti,



ß autorizovaného bezpečnostného technika, ak ide o závažný pracovný úraz, ktorého účasť by mala byť zárukou nielen kvalitného zistenia príčin a okolností vzniku úrazu, ale najmä identifi kovania a prijatia potrebných primeraných nápravných opatrení proti opakovaniu sa podobných udalostí.

Pri zisťovaní príčin vzniku úrazu je nevyhnutné objektívne zistiť všetky relevantné i menej dôležité súvislosti a skutočnosti. Potrebný je istý nadhľad a nezainteresovanosť a pri ich identifi kovaní je žiaduce byť veľmi – veľmi kritický; nevyhnutné je odhaliť aj záležitosti nepríjemné pre zamestnávateľa, pre vedúceho zamestnanca, na ktorého pracovisku sa uda-losť stala, pre poškodeného zamestnanca alebo inú osobu – priameho účastníka (aktéra) udalosti alebo pre inú právnickú osobu. Ešte významnejšie je hodnotenie zistených sku-točností vo vzájomnej súvislosti i jednotlivo a urobenie záverov, z ktorých budú následne prameniť navrhované opatrenia tak, aby nový stav na pracovisku alebo vykonávaní práce zodpovedal ustanovenia predpisov na zaistenie BOZP.

Tu je vhodné pripomenúť fakt, nesvedčiaci o objektívnosti vyšetrovania pracovných úra-zov samotnými zamestnávateľmi, ktorý vychádza z porovnania dlhodobejších výsledkov šetrenia pracovných úrazov zamestnávateľmi a inšpektorátmi práce. Na rozdiel od záverov šetrenia organizáciami, ktoré prevažnú časť udalostí pripisujú na vrub bežného pracovného rizika a nebezpečného spôsobu práce alebo správania sa zamestnancov, výsledky šetrení orgánov inšpekcie práce oveľa častejšie poukazujú na chyby na zdroji úrazu, na technické a organizačné nedostatky na strane zamestnávateľa.

Závažný pracovný úraz, ktorý nahrádza inštitút ťažkého pracovného úrazu podľa doterajšej právnej úpravy, je vymedzený nasledujúcimi kritériami, ktoré ho charakterizujú ako váž-nejšie porušenie zdravia, a preto je nevyhnutné venovať mu zvýšenú pozornosť. Ide o

ß smrť, ktorá nastala pracovným úrazom alebo služobným úrazom,

ß ťažkú ujmu na zdraví,

ß predpokladanú dĺžku liečenia postihnutého zamestnanca najmenej 42 kalendárnych dní.

Ťažkou ujmou na zdraví sa analogicky podľa § 123 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je1) zmrzačenie,2) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,3) ochromenie údu,4) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,5) poškodenie dôležitého orgánu,6) zohyzdenie,7) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,



8) mučivé útrapy, alebo9) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Limit pracovnej neschopnosti v minimálnej dĺžke 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 Trestného zákona, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžaduje liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní naj-menej 42 kalendárnych dní. Dôvodom pre takto stanovené kritérium je aj celoslovenská hodnota ukazovateľa závažnosti pracovného úrazu, ktorou je priemerná dĺžka pracovnej neschopnosti pripadajúca na jeden pracovný úraz - v aktuálnej hodnote za rok 2004 podľa štatistického zisťovania predstavuje 44,25 dňa. Táto hodnota a predovšetkým jej dlhodobo stúpajúci trend je dôkazom nedobrého stavu v oblasti BOZP a argumentom pre kritickejší náhľad na okolnosti vzniku úrazu.

ods. 4 písm. b)Záznam o registrovanom pracovnom úraze je vyjadrením formálnej stránky registrovania pra-covného úrazu. Je to dokument, ktorého obsah vyplynie z vykonávacej vyhlášky MPSVR, ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Záznam obsahuje nevyhnutné identifi kátory zamestnávateľa a poškodeného zamestnanca, opis priebehu deja udalosti, iden-tifi kovanie porušených predpisov, štatistické kódy zdroja a príčiny vzniku úrazu podľa zau-žívaných schém príčin a zdrojov, navrhované technické, organizačné a personálne opatrenia, vyjadrenia poškodeného zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a príslušného vedúceho zamestnanca a štatistické údaje slúžiace pre Európsku štatistiku pracovných úrazov.

Vyplnenie tohto záznamu v súlade s príslušnými metodickými usmerneniami, ktoré budú súčasťou tejto vyhlášky alebo osobitného predpisu, zabezpečí zamestnávateľ najneskôr do štyroch dní od ohlásenia vzniku registrovaného pracovného úrazu.

Tu je nevyhnutné mať na zreteli, že záznam o registrovanom pracovnom úraze obsahuje osobné údaje o zamestnancovi, a preto z tohto faktu pre zamestnávateľa i orgány inšpekcie práce a príslušné dozorné orgány vyplýva rad povinností podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov pri nakladaní s týmto dokladom.

ods. 4 písm. c)Ide o najdôležitejší krok v uskutočňovaní súboru preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie podobných pracovných úrazov. Keďže najúčinnejšie sú technické riešenia, je potrebné hľadať a nachádzať prednostne tieto, a to zásadne a prioritne pred organizačnými alebo personálnymi (výchovnými) opatreniami, ktorými sa tie technické samozrejme podľa potreby dopĺňajú. Vhodné, a podľa tohto zákona dokonca povinné, je postupovať v súlade so všeobecnými zásadami prevencie ustanovenými v § 5 tohto zákona.



Vznik udalosti je tiež významným výstražným signálom a príležitosťou na preverenie aj iných podobných činností, objektov, zariadení, aktivít z hľadiska zabezpečovania BOZP v organizácii. Na zabezpečenie širšie orientovanej prevencie je nevyhnutné nedostatky zistené pri danom pracovnom úraze a z nich vyplývajúce závery zovšeobecniť a použiť na vykonanie opatrení nielen na predmetnom pracovisku alebo predmetnej práci, pri ktorej pracovný úraz nastal, ale aj na obdobných pracoviskách a pri obdobných činnostiach v celej organizácii.

ods. 5Zákon upravil bezodkladnú (tzn. bezprostredne, ako sú na to vytvorené podmienky; ihneď ako je to možné) ohlasovaciu povinnosť zamestnávateľa smerom k vonkajším inštitúciám, a to1) miestne príslušnému (podľa miesta vzniku úrazu) inšpektorátu práce je ohlasovaný

vznika) závažného pracovného úrazu,b) ohrozenia chorobou z povolania,c) choroby z povolania,d) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, e) závažnej priemyselnej havárie,

2) príslušnému orgánu dozoru je ohlasovaný vznika) závažného pracovného úrazu,

3) príslušnému útvaru Policajného zboru podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policaj-nom zbore v znení neskorších predpisov je ohlasovanýa) vznik registrovaného pracovného úrazu, ak je podozrenie, že vznikol v spojitosti

s trestným činom.

Bezodkladnú ohlasovaciu povinnosť má zamestnávateľ aj voči príslušnému zástupcovi za-mestnancov pre bezpečnosť, ak ide o vznik registrovaného pracovného úrazu, aby sa tento zástupca mohol podieľať na zisťovaní príčin jeho vzniku a určovaní korektívnych opatrení.

Zákon nevymedzil formu ohlásenia, môže byť použité overené telefonické hlásenie, e-mai-lová alebo faxová správa, ktoré sa následne potvrdia klasickou písomnou podobou alebo sa udalosť ohlási osobne, vždy však tak, aby nedošlo k časovej strate.

Príslušným orgánom dozoru je ten štátny orgán, ktorého dozornej činnosti v oblasti BOZP zamestnávateľ podlieha, ide o

ß orgán štátnej banskej správy podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpi-sov. Hlavný dozor vykonáva podľa § 40 a 41 Slovenský banský úrad a obvodné banské úrady.



ß orgán dozoru podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Služobným úra-dom sa podľa § 1 ods. 4 písm. b) rozumie ministerstvo vnútra, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu a útvar Železničnej polície,

ß orgán dozoru colného riaditeľstva podľa 130 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpi-sov.

ods. 6Ustanovenie upravilo povinnosti zamestnávateľov (zamestnávateľa, s ktorým je poško-dený zamestnanec v pracovnom pomere a zamestnávateľa, v ktorého priestoroch došlo k vzniku pracovného úrazu) pri vzniku registrovaného pracovného úrazu zamestnanca na pracoviskách iného zamestnávateľa. Tieto aktivity rovnako, ako v prípade úrazu vznik-nutého vlastnému zamestnancovi smerujú k zisteniu príčin vzniku a prijatiu a vykonaniu nápravných opatrení.

Zamestnanec, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnáva-teľa, je povinný nahlásiť jeho vznik svojmu zamestnávateľovi podľa § 17 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Túto povinnosť majú aj iní účastníci udalosti podľa § 17 ods. 2 tohto zákona, napríklad štatutárny orgán zamestnávateľa, v priestoroch ktorého udalosť vznikla.

Zamestnávateľ, v priestoroch ktorého vznikol registrovaný pracovný úraz, je povinný

ß bezodkladne ohlásiť vznik úrazu miestne príslušnému inšpektorátu práce,

ß zodpovedne a spoľahlivo zistiť príčiny a okolnosti vzniku pracovného úrazu, pričom re-špektuje ustanovené podmienky, aby sa na zisťovaní zúčastňoval poškodený zamestna-nec, zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, v pôsobnosti ktorého k úrazu došlo a v prí-pade závažného pracovného úrazu aj autorizovaný bezpečnostný technik,

ß spísať podklad obsahujúci príslušné údaje – ide o tie údaje, ktoré doň na základe vyšet-rovania udalosti zistí tento zamestnávateľ, a ktoré sú potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze (v praxi sa odporúča spísať priamo tento záznam),

ß zaslať (doručiť) tento podklad zamestnávateľovi, s ktorým je poškodený zamestnanec v pracovnom pomere alebo služobnom vzťahu,

ß navrhnúť a vykonať v priestoroch vo svojej pôsobnosti opatrenia na zamedzenie vzniku podobného úrazu.



Zamestnávateľ, s ktorým je poškodený zamestnanec v pracovnom pomere, je po prijatí in-formácie o vzniku registrovaného pracovného úrazu povinný

ß prijať a vykonať vo svojej pôsobnosti tie potrebné opatrenia na predchádzanie podob-ným pracovným úrazom, ktoré možno vykonať na základe vykonaného vyšetrovania príčin vzniku udalosti,

ß spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa doručeného podkladu, ktorý spí-sal podľa výsledkov šetrenia zamestnávateľ, u ktorého sa úraz stal,

ß informovať svojho príslušného zástupcu zamestnancov, svoj príslušný inšpektorát prá-ce alebo orgán dozoru i príslušný policajný útvar podľa odseku 5,

ß zašle a doručí záznam o registrovanom pracovnom úraze na príslušné miesta podľa odseku 7,

ß vedie evidenciu podľa odseku 8,

ß uchováva záznam o registrovanom úraze v lehote podľa odseku 12.

ods. 7Zamestnávateľ, ktorého zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz, je povinný do ôs-mich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze vymedzeným subjektom (príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu do-zoru, poškodenému zamestnancovi alebo pozostalým v prípade jeho smrti), písmeno a).

Rovnako do ôsmich dní, ale odo dňa, kedy malo byť nápravné opatrenie vykonané podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze, zašle subjektom (príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru) vymenovaným v písmene b) podrobnejšiu správu o prijatých a vykonaných opatreniach. Táto povinnosť platí aj pri chorobách z povolania a pri ohrození chorobou z povolania.

Účelom je, aby inšpekčný alebo dozorný orgán mohli “dosledovať” plnenie opatrení prija-tých v organizácii alebo nariadených týmito orgánmi a podľa potreby vykonať aj následnú inšpekciu, či dozor.

ods. 8Zamestnávateľovi je uložená povinnosť viesť evidenciu o taxatívne vymedzených udalos-tiach (pracovný úraz, iný úraz ako pracovný, nebezpečná udalosť, priznaná choroba z po-volania, ohrozenie chorobou z povolania), ktorá môže byť využitá na vykonávanie analýz a rozborov a v prípade pracovného úrazu aj na vykonanie príslušných opatrení, ak sa z neho neskôr vyvinie registrovaný pracovný úraz.

ods. 9Zásadné povinnosti upravené v odsekoch 4 až 7 tohto paragrafu sa v podstate vzťahovali na registrovaný pracovný úraz. Je však nevyhnutné, aby zamestnávateľ primerane, v zmysle



prijatia a vykonania nápravných opatrení, reagoval aj na ďalšie mimoriadne udalosti. Preto zákonodarca uložil zamestnávateľovi povinnosť

ß zisťovať príčiny a okolnosti vzniku a

ß vykonať opatrenia na zabránenie ich opakovania sa aj v prípade ďalších udalostí, a to tých, ktoré sú v ustanovení vymenované: nebezpečná udalosť, pracovný úraz, iný úraz ako pracovný, choroba z povolania a ohrozenie chorobou z povolania.

Zamestnávateľ má aj povinnosť vznik týchto udalostí bezodkladne oznámiť príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, aby on mohol realizovať jeho oprávnenia podľa § 19 tohto zákona.

ods. 10Keďže rozhodnúť o vážnosti pracovného úrazu z hľadiska rozsahu poškodeného zdravia a možných následkov, či je úraz “obyčajný” alebo “závažný” podľa odseku 4 písm. a), môže len ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie; zákonodarca uložil týmto subjektom oznámiť túto skutočnosť za predpokladu, že ich zamestnávateľ alebo inšpektorát práce ale-bo príslušný dozorný orgán v oblasti BOZP o také vyjadrenie požiadal.

ods. 11V poslednom období (10 až 15 rokov) sa u niektorých zamestnávateľov rozmohli v oblasti BOZP nežiaduce praktiky, v dôsledku ktorých sa určité pracovné úrazy neevidujú, nehlá-sia sa, a čo je najhoršie, ani sa nevykonávajú žiadne nápravné opatrenia. Až s odstupom času a v prípade komplikácií na zdraví alebo ťažkostiach pri ukončení pracovného pomeru a pod., sa tieto informácie dostanú navonok, napríklad formou sťažností na inšpektorát práce.

V záujme zamedzenia takým praktikám zákonodarca uložil povinnosť pomerne rozsiahle-mu okruhu subjektov, ktoré majú možnosť dozvedieť sa o týchto udalostiach aby, ak majú odôvodnené podozrenie o nehlásení v ustanovení uvedených mimoriadnych udalostí (pra-covný úraz, choroba z povolania a pod.), tak urobili oni. Oznámenie má obsahovať dosta-točne identifi kujúce údaje o príslušnom poškodenom zamestnancovi i zamestnávateľovi, u ktorého k udalosti došlo.

ods. 12Ustanovenie upravilo formálnu dĺžku obdobia päť rokov, po ktorú musí zamestnávateľ uchovávať (archivovať) záznam o registrovanom pracovnom úraze a evidenciu udalostí podľa odseku 8.



K § 18

Zákon bližšie upravil povinnosti viacerých (najmenej dvoch)

ß podnikajúcich fyzických osôb alebo

ß zamestnávateľov, ak oni alebo ich zamestnanci plnia pracovné úlohy na jednom spoločnom pracovisku alebo vzájomne tak blízko, že výkon prác môže byť spojený s ohrozením bezpečnosti a zdravia zamestnancov alebo fyzických osôb - podnikateľov. Mnohé činnosti, napríklad stavebné, montážne, rekonštrukčné a iné vyžadujú pri ich vykonávaní spoluprácu a súčinnosť viace-rých subjektov (dodávateľov, subdodávateľov). Chýbajúca alebo nedostatočná koordinova-nosť ich činností, zlá nadväznosť pracovných úkonov a úloh, nevykonanie preventívnych a ochranných opatrení môže viesť (a v mnohých prípadoch už viedla) k vzniku úrazov (aj smrteľných).

Všeobecne platí zásada, že za bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci i za prípadnú škodu na ich zdraví (i vecnú škodu s tým spojenú) zodpovedá ich zamestnávateľ. Aj nap-riek tomu v záujme zvýšenia starostlivosti o tieto aspekty práce tento zákon rámcovo rieši otázky spolupráce pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení, primeranej koordinácie a informovanosti medzi zamestnávateľmi a fyzickými osobami - podnikateľmi navzájom. V súlade s týmto ustanovením úloha koordinátora patrí každému zamestnávateľovi takto pracujúcemu i každej fyzickej osobe - podnikateľovi.

Takto vymedzený okruh povinností viacerých zamestnávateľov pracujúcich na jednom pra-covisku korešponduje s ustanovením čl. 17 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981.

ods. 1Zákon ustanovil, že otázky

ß spolupráce,

ß koordinácie a

ß informovanosti zamestnávateľov v oblasti BOZP, pri práci na spoločných pracoviskách, pri vytváraní a vy-konávaní preventívnych a ochranných opatrení, budú predmetom uzatvorených zmlúv. Zmluvy musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmenej vymedzenie zodpovednos-ti jednotlivých zamestnávateľov a fyzických osôb - podnikateľov a jej rozsah za vykonanie potrebných pracovných podmienok a za prípravu a vykonanie preventívnych a ochranných opatrení. Uzavreté zmluvy majú obsahovať otázky týkajúce sa napríklad zabezpečenia pra-covísk alebo nebezpečných pracovných priestorov, užívania strojov a mechanizmov, ozna-čenia a zabezpečenia zdrojov ohrozenia, otázky vstupu a pohybu zamestnancov a cudzích osôb na spoločných pracoviskách, udržiavania poriadku a pod.



Ak zúčastnené subjekty nie sú ochotné uzavrieť takéto zmluvy, môže ich uzatvorenie v sú-lade s týmto ustanovením nariadiť orgán inšpekcie práce alebo orgán dozoru podľa osobit-ného predpisu. Za nesplnenie tejto povinnosti možno uplatniť sankčné opatrenia, naprík-lad podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Úprava koordinácie v oblasti BOZP vychádza z čl. 17 Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 a z požiadavky čl. 6 ods. 4 smernice Rady 89/391/EHS. Tieto úlohy sú v podmienkach Slovenskej republiky pomerne dobre bližšie upravené pri stavebných a obdobných činnos-tiach podľa § 5 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadeniach pri stavebných prácach a ešte viac rozvinuté (zavedením inštitútu koordiná-tora pri tvorbe dokumentácie projektu a inštitútu koordinátora pri realizačných prácach na stavenisku) v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.

ods. 2Elementárnym predpokladom výkonu bezpečnej a zdravie nepoškodzujúcej práce je vzá-jomná informovanosť zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú práce na spoloč-ných pracoviskách, o všetkých aspektoch BOZP, najmä tých, ktoré sú v ustanovení taxatív-ne vymenované, tzn. o1) možných ohrozeniach (tzn. o situáciách, v ktorých môže dôjsť za určitých podmienok

k poškodeniu zdravia),2) preventívnych opatreniach (tzn. akýchkoľvek technických, organizačných a personál-

nych opatreniach na zabránenie vzniku ohrozenia ),3) opatreniach na

a) poskytnutie prvej pomoci, b) zvládanie požiarov, c) vykonávanie záchranných prác, d) realizáciu evakuácie.

Informovanie zamestnancov o týchto otázkach a predovšetkým o opatreniach prijatých na poskytnutie prvej pomoci, záchranných prác a evakuácie v prípade vážneho nebezpečen-stva, ktoré musia vykonať zamestnávatelia, zlepšuje možnosti a šance zamestnancov na predchádzanie prípadným mimoriadnym udalostiam a eliminovanie ich následkov (ľud-ských i materiálnych).

ods. 3Ustanovenie upravilo povinnosť zamestnávateľa (i fyzickej osobe - podnikateľovi podľa § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona), ktorý poskytuje iným fyzickým a právnickým osobám odborné opravárenské, montážne, stavebné a iné obdobné práce, aby s objednávateľom



práce dohodol vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Táto povinnosť sa ukladá, ak ide o pracovisko v pôsobnosti fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorom sa budú ”dodá-vateľským” spôsobom vykonávať práce citované v ustanovení. Dikcia ustanovenia je veľmi široká, zahŕňa neurčitý rozsah bližšie nešpecifi kovaných činností, ktoré sú predmetom do-dávky.

Významnou je aj požiadavka, aby sa práce začali až vtedy, keď pracovisko zodpovedá požia-davkám na zaistenie BOZP. Táto požiadavka sa vzťahuje tak na objednávateľa prác, ako aj na dodávateľa prác, implicitne z nej vyplýva tiež úloha (povinnosť) pracovisko zhodnotiť z hľadiska akceptovania predpisov na zaistenie BOZP, odovzdať a prebrať.

ods. 4V súlade so smernicou Rady 92/57/EHS o minimálnych predpisoch na ochranu bezpeč-nosti a zdravia pri práci na časovo a lokalitne meniacich sa staveniskách zákon ustanovil všeobecnú povinnosť stavebníka, zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby, aby rešpektovali podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustano-vené aj osobitným právnym predpisom , ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z. Toto nariadenie vlády SR upravuje požiadavky, ktoré sa týkajú zaistenia BOZP v prípravnej i vykonávacej etape stav-by, a to od prípravy dokumentácie projektu až po ukončenie prác na stavenisku vrátane prác, ktoré bude potrebné vykonať na stavbe počas jej užívania, napríklad na prípravu pod-kladov, na koordináciu činnosti na stavenisku, na vybavenie staveniska.

ods. 5Na účely posúdenia, či je dostatočne zaistená BOZP vo vzťahu k stavbe určenej na profesionál-ne aktivity, vrátane jej technického a technologického vybavenia už v projektovej dokumen-tácii stavby, tento zákon aj v súlade s novelou stavebného zákona (zákon č. 479/2005 Z. z.) uložil povinnosť stavebníkovi predložiť takú projektovú dokumentáciu na posúdenie oprávnenej právnickej osobe podľa § 14. Táto oprávnená osoba po preskúmaní dokumentá-cie vo svojom odbornom stanovisku uvedie najmä tie skutočnosti, ktoré sú v rozpore s po-žiadavkami na zaistenie BOZP. Odborné stanovisko odovzdá stavebníkovi, ktorý by mal zistené nedostatky odstrániť (ak má byť preňho stavebné konanie pozitívne) a predložiť projektovú dokumentáciu stavby príslušnému stavebnému úradu.

Kópiu odborného stanoviska doručí oprávnená právnická osoba aj miestne príslušnému in-špektorátu práce, ktorý podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rámci povoľovacieho a kolaudačného konania. Bez splnenia jeho podmienok ne-môže byť ukončené povoľovacie konanie a po dohotovení stavby ani kolaudačné konanie.



Takto zákonom upravená organizácia starostlivosti o BOZP pri návrhu stavby, po-čas jej výstavby (inšpekčné aktivity inšpektorátu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce), zabezpečuje predpoklady na zníženie škôd spôsobo-vaných poškodeniami zdravia zamestnancov (avšak nielen ich – i ekonomických škôd) pri výstavbe a prevádzke (užívaní) stavby.

K § 19

Keďže v prípade nekorektných pracovných podmienok môže byť ohrozený život a zdravie zamestnancov, oni sami musia mať záujem na pracovisku chrániť svoje životy a zdravie. V zmysle čl. 20 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 je spolupráca zamestnávateľov a za-mestnancov, resp. ich zástupcov, základným prvkom organizačných a iných opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v organizácii. Čl. 12 odporúčania MOP č. 164 z roku 1981 bližšie vymedzuje opatrenia na uľahčenie tejto spolupráce. Základnou fi lozofi ou EÚ i MOP v oblasti bezpečnosti a zdravia pracovníkov

ß je zapájať všetkých zainteresovaných (predovšetkým zamestnancov) do aktivít v oblasti BOZP a

ß mať partnerský prístup pri riešení otázok v tejto oblasti vo vnútri organizácie i navonok, pri spolupráci s inými zamestnávateľmi, pri spoločných prácach a prácach na spoločných pracoviskách.

Táto požiadavka je vyjadrená tiež v zásade smernice 89/391/EHS, podľa ktorej na zabez-pečovaní vyššej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia musia pracovníci a/alebo ich zá-stupcovia v podniku prispievať prostredníctvom vyváženej účasti k tomu, aby sa prijímali potrebné preventívne a ochranné opatrenia. Na ten účel sa má prostredníctvom vhodných postupov a nástrojov rozvíjať zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo ich zástupcami in-formovanie, dialóg a vyvážená účasť na BOZP. Úlohou je tiež zvyšovanie citlivosti vnímania (zvyšovania stupňa spoločenskej pozornosti) problémov ochrany života a zdravia pri práci tak u zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov i u zamestnancov samotných.

Komunikácia medzi zamestnávateľom a zamestnancami v organizácii v oblasti BOZP nie je vždy dosť možná a efektívna, ak ide o väčší počet zamestnancov (rádovo stovky až tisícky). Tu je vhodnejšie aplikovať systém predstaviteľov (zástupcov) zamestnancov, ktorí sa v pr-vom rade podieľajú na kontaktoch so zamestnávateľom v danej oblasti a na strane druhej s jednotlivými zamestnancami.

V reálnych podmienkach Slovenskej republiky v súčasnosti, nie vo všetkých zamestnáva-teľských subjektoch pôsobia odborové organizácie, aby mohli zabezpečovať kontrolu v ob-lasti BOZP (§ 149 Zákonníka práce). Na účely BOZP bol preto už v roku 1996 ustanovený inštitút zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (§ 10 zákona



NR SR č. 330/1996 Z. z.), ktorý zákon prevzal do tohto ustanovenia (v § 7 ods. 5 tohto zákona je zavedená legislatívna skratka ”zástupca zamestnancov pre bezpečnosť” a tá sa používa v nasledujúcom texte tohto zákona). Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je jedným z nástrojov na zabezpečenie účasti zamestnancov na riešení problémov v oblasti BOZP u zamestnávateľa. Zákon prebral doteraz uplatňovaný systém organizovania vzniku a fungovania zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť v oblasti BOZP, ako aj podmienky na ich činnosť.

Podľa § 146 ods. 5 Zákonníka práce, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní BOZP. Táto ujma však rovnako nesmie vznik-núť ani odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní BOZP (naprík-lad bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom, revíznym tech-nikom, ergonómom, fyziológom a pod.) a ani jednotlivým zamestnancom. Výraz ”ujma” vyjadruje široký obsah, ale nevyjadruje rozsah ujmy. Tento výraz zahŕňa a obsahovo vyjad-ruje ”znevýhodnenie, obmedzenie, diskriminovanie, postihnutie, škoda, šikanovanie, na úkor”, tzn. zahŕňa tie skutočnosti, ktoré vyjadrujú akúkoľvek formu účinkov, ktoré majú charakter straty (zdravotnú, fi nančnú, spoločenskú, kariérnu a pod.).

Je nevyhnutné pripomenúť, že aj podmienky činnosti zástupcov zamestnancov (ktorými sú podľa § 11a Zákonníka práce aj zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť) a ich ochranu upravuje tiež § 240 Zákonníka práce. Ide o riešenie otázok súvisiacich s činnosťou zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, napríklad poskytovania mzdy a pracovného voľna, ochrana pred skončením pracovného pomeru.

ods. 1Zamestnanca, výlučne a len s jeho písomným súhlasom s jeho navrhnutím alebo so zvo-lením na výkon úloh zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, možno za zástupcu zamest-nancov pre bezpečnosť 1) navrhnúť prostredníctvom

a) príslušného odborového orgánu (§ 230 Zákonníka práce) pôsobiaceho u zamestnáva-teľa, alebo

b) zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce) pôsobiacej u zamestnávateľa, alebo2) zvoliť zo zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia alebo za-

mestnanecká rada.

Návrh sa doručí zamestnávateľovi, ktorý je povinný navrhnutého zamestnanca alebo na-vrhnutých viacerých zamestnancov vymenovať za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Akt menovania teda nepredstavuje jednostrannú vôľu zamestnávateľa, ale vyjadruje, že ak je vôľou zamestnanca pôsobiť ako zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v prípade, ak je navrhnutý alebo zvolený, tak zamestnávateľ je povinný ho vymenovať. Samotný inštitút



menovania zabezpečuje formálnu stránku činnosti zástupcu zamestnancov pre bezpeč-nosť, ktorá je založená na obojstrannej spolupráci medzi zamestnávateľom a ním.

Je nevyhnutné zvýrazniť význam odseku 1 tohto zákona 1) ak nie je vôľou zamestnanca vykonávať úlohy zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,

tak u zamestnávateľa nemusí byť zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, nakoľko do tejto pozície nemožno nikoho ustanoviť (menovať, navrhnúť, zvoliť) proti jeho vôli,

2) na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nie je inštitút zástupcu zamestnancov limitova-ný minimálnym počtom zamestnancov, od ktorého sa tento inštitút môže uplatňovať - to znamená, že už pri jednom zamestnancovi pracujúcom u zamestnávateľa môže byť ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť.

Každý zamestnanec má podľa § 12 ods. 1 tohto zákona všeobecné právo (ale nie povinnosť využiť toto oprávnenie) so zamestnávateľom prerokúvať všetky otázky BOZP súvisiace s jeho prácou. Tam, kde je zriadený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, tieto otázky možno uplatňovať prostredníctvom tohto zástupcu, ktorý má na hodnotenie a riešenie problematiky aj určité odborné poznatky (získané spôsobom podľa odseku 5).

Je potrebné aj v spojitosti s inštitútom zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť si uvedo-miť, že pôsobnosť tohto zákona je podľa § 2 ods.1 tohto zákona vztiahnutá nielen na za-mestnávateľa a zamestnanca (pojem zamestnávateľa a zamestnanca vymedzuje § 3 písm. b) tohto zákona), ale aj na iné právnické osoby a fyzické osoby podľa jeho § 2 ods. 2, napríklad na žiakov stredných škôl, na odsúdených na výkon trestu odňatia slobody pri zaradení do práce a pod. Aj u týchto kategórií osôb (aj keď nie sú zamestnancami) je potrebné uplatniť inštitút zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zákon neupravuje možnosť odvolania zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, a teda ani procedúru odvolania. Na základe analógie s volenými funkciami, či menovaniami do fun-kcie prichádza do úvahy len odvolanie na základe návrhu toho, kto zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť do tejto pozície navrhol alebo zvolil. Je samozrejmé, že zástupcu zamest-nancov pre bezpečnosť možno odvolať na jeho vlastné prianie, ktoré by malo byť písomné, keďže aj súhlas s návrhom alebo zvolením bol vyjadrený písomnou formou.

ods. 2V záujme zníženia administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a riešenia problémov na základe dohody, bola po preskúmaní súčasného stavu

ß odstránená dolná hranica počtu zamestnancov, od ktorej môže byť u zamestnávateľa pozícia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; táto požiadavka vyplýva aj zo smernice Rady 89/391/EHS,

ß zvýšená horná hranica počtu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.



Zákon upravil hornú hranicu počtu zamestnancov, ktorých má zastupovať jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, spodnú hranicu zákon neurčil – závisí od vôle zamestnan-cov koľko si zvolia svojich predstaviteľov na zastupovanie vo veciach BOZP.

Počet zástupcov zamestnancov sa riadi OKEČom, do ktorého je zaradený zamestnávateľ. Ak sa OKEČ pridelený zamestnávateľovi nachádza v prílohe č. 1 (ide o rizikovejšie činnosti vykonávané u zamestnávateľa z hľadiska vzniku poškodenia zdravia zamestnanca) tohto zákona, tak na jedného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť môže pripadnúť najviac 50 zamestnancov, v ostatných prípadoch až 100 zamestnancov. Ide v podstate o členenie zodpovedajúce dosiahnutým výsledkom v starostlivosti o BOZP vyjadrené ukazovateľmi pracovnej úrazovosti. Táto liberálna a súčasne racionálna úprava hornej hranice počtu zá-stupcov zamestnancov pre bezpečnosť umožňuje potenciálne efektívne plnenie úloh v ob-lasti BOZP.

Pri určovaní počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť sa u zamestnávateľa musia riadiť vlastnými potrebami. Potrebné je pamätať na skutočnosť, že zamestnanci, ktorí sú do tejto funkcie ustanovení, plnia zákonom vymedze-né špecifi cké oprávnenia popri plnení svojich normálnych pracovných povinností vyplýva-júcich z pracovných zmlúv. Čím viac zamestnancov bude jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať, tým viac času bude potrebovať na realizáciu príslušných úloh podľa odseku 3 a tento čas pôjde na úkor jeho riadnych pracovných povinností. Ak bude môcť úlohy zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť vykonávať takpovediac zo svojho pracovné-ho miesta (pri jednoduchom obhliadnutí bezprostredne vidí stav vecí u spolupracovníkov, pri akomkoľvek probléme je v ich blízkosti, a to znamená jednoduchú komunikáciu, jed-noduchú identifi káciu problému a možnosť rýchlejšie konať), nezaťažuje to natoľko jeho pracovný čas.

Ani v členských štátoch EÚ pri tejto otázke neexistuje jednota. Počet zamestnancov, kto-rých zastupuje jeden zástupca zamestnancov pre oblasť BOZP, sa v praxi jednotlivých štá-tov pohybuje od päť do 25 zamestnancov, ale zreteľne badať, že sa skôr volí nižší počet zamestnancov, ako vyšší.

ods. 3Zákon priamo nevymedzuje podrobnosti o činnosti zástupcu zamestnancov pre bezpeč-nosť, ktoré mu zveril podľa odseku 3, a to ani z hľadiska ich pôsobnosti pre dielňu, pre-vádzku, či celú organizáciu, ani z hľadiska vecného obsahu. To nie je ani potrebné, nakoľko všeobecná pôsobnosť zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť by mala byť v súlade s jeho účelom, tzn. mala by byť vymedzená okruhom i obsahom pracovných činností zamestnan-cov, ktorých zastupuje a z toho vyplývajúcich pracovných záujmov. Ide teda o pracoviská, na ktorých títo zamestnanci pracujú, spolu so všetkým zariadením, technológiami, pracov-



nými postupmi a zamestnancami na týchto pracoviskách. Z takého ohraničenia vyplýva aj rozsah vzdelávania, ktorému by sa mal tento zástupca zamestnancov (odsek 5) podrobiť, rozsah a kvalitu informácií, ktoré môže požadovať (písmeno b), návrhov na opatrenia, kto-ré môže podávať (písmeno c) a pod. Samozrejme nič nebráni tomu, aby si túto problemati-ku upravili v u každého zamestnávateľa podľa vlastných potrieb.

Z doterajšej právnej úpravy zákon prebral oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bez-pečnosť s tým, že niektoré oprávnenia precizoval. Umožnil zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť uplatniť pri výkone svojej funkcie celý rad oprávnení, ktoré on môže (ale ne-musí) využívať. Je potrebné zvýrazniť, že ak zástupca zamestnancov využije svoje zákonné oprávnenie, je zamestnávateľovou povinnosťou požiadavku naplniť.

Tieto oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť sú v súlade so všeobecným prá-vom zamestnancov, aby sa prostredníctvom svojich zástupcov zúčastňovali na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok (§ 229 ods. 4 a 5 Zákonníka práce).

ods. 3 písm. a)Ide o vykonávanie kontroly na pracovisku z hľadiska dodržiavania požiadaviek vyplývajú-cich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, Zákonníka práce a ďal-ších, ktoré súvisia s problematikou ochrany života a zdravia zamestnancov.

Zákon neupravil formu kontroly, postup pri zistení nedostatkov, ani formu odovzdania zistení z kontroly. Z podstaty účelu inštitútu zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a jeho iných oprávnení vyplýva, že v prípade zistenia nedostatkov by ich mal oznámiť vedúcemu zamestnancovi zodpovednému za dané pracovisko a podľa potreby bezpečnostnému tech-nikovi, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru (§ 12 ods. písm. j) tohto zákona) alebo inému predstaviteľovi zamestnávateľa podľa vnútorných zvyklostí or-ganizácie.

ods. 3 písm. b)Zákon dáva zástupcovi zamestnancov právo vyžadovať od zamestnávateľa všetky informá-cie ovplyvňujúce problematiku BOZP (napr. o strojoch, zariadeniach, technológiách, orga-nizácii práce a pod.). Zamestnávateľ je povinný poskytnúť im aj ďalšie informácie, napríklad upravené v § 7 ods. 6 tohto zákona i v osobitných predpisoch, napríklad v nariadení vlády SR č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami, v nariadenie vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologic-kými faktormi a pod. Forma požiadavky o informáciu ani forma poskytnutia informácie nie je zákonom vymedzená (verbálna, písomná) - mala by byť čo najoperatívnejšia a mala by zodpovedať zaužívaným zvyklostiam v organizácii.



Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť môžu tieto informácie prerokúvať s odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou (§ 237 až 239 Zákonníka práce), na odborné posú-denie týchto otázok prizvať po súhlase zamestnávateľa aj expertov, ktorí nie sú zamest-nancami dotknutého zamestnávateľa (tu vyvstáva prípadná otázka, kto uhradí expertovi príslušné náklady, napr. náhradu mzdy). Pri tomto prerokúvaní však nesmie dôjsť k pre-zradeniu utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka.

ods. 3 písm. c) a d)Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť majú

ß spolupracovať so zamestnávateľom,

ß predkladať mu návrhy na zlepšenie stavu BOZP,

ß a môžu žiadať odstrániť zistené nedostatky, ak nebudú odstránené alebo budú odstrá-nené len nedostatočne, môžu sa obrátiť na miestny príslušný inšpektorát práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. alebo na príslušný orgán, ktorý u zamestnávateľa vykonáva dozor nad BOZP podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej čin-nosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 73/1998 Z. z. alebo zákona č. 200/1998 Z. z.

ods. 3 písm. e) a f)Významné je oprávnenie zúčastňovať sa na vymedzených aktivitách u zamestnávateľa – na nich majú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť možnosť významne ovplyvniť dianie v oblasti BOZP v organizácii. Ide o účasť na1) rokovaniach usporadúvaných zamestnávateľom a týkajúcich sa BOZP, 2) vyšetrovaní príčin vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí pod-

ľa § 17, ktoré vznikli u zamestnávateľa, a prijímaní nápravných opatrení,3) meraní a hodnotení faktorov pracovného prostredia, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ

vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky oprávnenými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (§ 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníc-tvea) a od zamestnávateľa požadovať informácie o meraní a hodnotení,

4) kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru aa) predkladať pripomienky a návrhy týmto orgánom pri výkone inšpekcie práce ale-

bo dozoru u zamestnávateľa, čím môžu naplniť svoje poslanie aj prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, ktoré majú možnosť nariadiť splniť tieto návrhy, ak zodpovedajú predpisom na zaistenie BOZP,

b) od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení.



Právo zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť predkladať svoje pripomienky inšpekč-nému orgánu počas výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa je v súlade s čl. 11 ods. 6 smernice Rady 89/391/EHS. Toto oprávnenie korešponduje s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce je povinný informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa, v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri prá-ci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

ods. 4V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon navyše upravil postup zamestnávate-ľa, ak v organizácii nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť. V takom prípade činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov pre bezpečnosť na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS všet-ci zamestnanci. Zamestnávateľ svoje povinnosti smerom k zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v takom prípade realizuje voči všetkým zamestnancom.

Je na úvahe štatutárneho orgánu zamestnávateľa, aby vyhodnotil klady a zápory takého riešenia a pozitívne motivoval zamestnancov, aby boli ochotní formou zástupcov zamest-nancov pre bezpečnosť zapájať sa do diania vo fi rme. Taká účasť zamestnancov na živote organizácie môže byť navyše prejavom ich spätosti so záujmami organizácie, z ktorej ok-rem iného, vyplýva snaha presadiť svoju fi rmu v konkurenčnom prostredí, skvalitniť svoju prácu v prospech organizácie.

ods. 5Na plnenie špecifi ckých úloh je podľa zákonodarcu nevyhnutné pre zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť vytvoriť aj vhodné podmienky, ktorých rámcový rozsah tento zákon nazna-čuje. Ide najmä o ich vyškolenie, či už priamo u zamestnávateľa, alebo u oprávnených osôb na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 tohto zákona. Rozsah a obsah odborného školenia zákon nevymedzil, ale musí byť primeraný úlohám zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a podmienkam práce, ktorú ním zastupovaní zamestnanci vykonávajú.

Zákon ustanovil zamestnávateľom povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov pre bez-pečnosť podmienky na plnenie ich úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Ide najmä, okrem podmienok podľa ods. 5, o poskytnutie nevyhnutných komunikačných prostriedkov (prí-stup k telefónu, k internetu), k odbornej literatúre a predpisom, o umožnenie diskutovať so zamestnancami, ktorých zastupuje, o zabezpečenie prístupu k štatutárnemu orgánu alebo inému manažérovi pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a pod.

Zákon jednoznačne vymedzil, že zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť na plnenie úloh vyplývajúcich z § 10 ods. 3 tohto zákona pracovné



voľno v primeranom rozsahu a súčasne určuje, že za čas strávený pri plnení týchto úloh v záujme BOZP patrí takému špecifi ckému zamestnancovi náhrada mzdy.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje. Účelom je, aby všetci zamestnanci vedeli, kde v prípade potreby nájdu svojho zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, aby sa s ním mohli kontak-tovať vo veciach BOZP. Toto sprístupnenie má zodpovedať zvyklostiam v organizácii, naj-lepším spôsobom je písomná forma – výveska, fi remný časopis a pod.

K § 20

Zákon z doterajšej právnej úpravy prebral inštitút poradného orgánu zamestnávateľa ur-čeného najmä na celkové hodnotenie dosiahnutého stavu BOZP a na navrhovanie potreb-ných opatrení na jeho zlepšenie. Tým, že komisiu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, mala by byť schopná identifi kovať potreby a ob-jektivizovať názory a požiadavky oboch zainteresovaných strán. Komisia tak predstavuje nástroj na

ß efektívne využitie vnútorného potenciálu organizácie na vybudovanie a udržiavanie uspokojivého štandardu BOZP,

ß na jeho ďalší rozvoj, a to využívaním vnútropodnikových informácií, existujúcich poznatkov a hodnotením možností organizácie absorbovať a implementovať technické, organizačné a personál-ne vedecko-technické poznatky. Komisia je tak mechanizmom na zlepšenie a uľahčenie konzultácií a uplatňovanie rozvoja v oblasti ochrany práce medzi vrcholovým vedením, strednolíniovým manažmentom a výkonnými zamestnancami, dopĺňaným odborným názorom odborných zamestnancov. Komisia BOZP nie je v podmienkach Slovenskej re-publiky novým inštitútom. V rôznych obmenách funguje už desiatky rokov. Zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. však zásadne a vo väzbe na príslušné dohovory MOP a smernice EÚ usta-novil, že komisia je výlučne odborným a poradným orgánom zamestnávateľa.

Tento spôsob konzultovania a riešenia otázok BOZP je v súlade s čl. 20 Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 i čl. 11 smernice Rady 89/391/EHS, ktoré spoluprácu a konzultácie me-dzi zamestnávateľmi a zamestnancov, resp. ich zástupcami pokladajú za základný prvok organizačných a iných opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov.

ods. 1Komisia, ktorú je povinný vytvoriť zamestnávateľ, ak zamestnáva viac ako sto zamestnan-cov, nemá rozhodovacie právomoci. Komisiu možno vytvoriť aj pri nižšom počte zamest-nancov. Nadpolovičné zastúpenie zo strany zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť vy-



tvára možnosti na zabezpečenie presadenia odporúčaní, ktoré sú v záujme zamestnancov a o ktorých v ďalšom (pozitívne, či zamietavo) rozhoduje zamestnávateľ.

Zo strany zamestnávateľa budú členmi komisie, okrem manažérov, najmä odborníci v ob-lasti prevencie a ochrany bezpečnosti a zdravia, napr. zamestnanci bezpečnostnotechnic-kej služby (bezpečnostný technik, revízny technik a pod.), pracovnej zdravotnej služby, zamestnanci personálnych útvarov alebo iných útvarov, ktoré plnia úlohy na úseku starost-livosti o zamestnancov a pod. a tiež aj experti zvonka organizácie, ak je taká potreba, najmä pri špecifi ckých problémoch.

Podrobnosti týkajúce sa zloženia a počtu členov, postavenia a fungovania komisie v súlade so zákonom určuje zamestnávateľ. Predpokladá sa, že zohľadní stanoviská a názory za-mestnancov, pričom sa odporúča, aby predsedom komisie bol štatutárny orgán, alebo ním poverený a jemu najbližší nižší manažér, prípadne by ním mal byť vybraný zástupca za-mestnancov pre bezpečnosť. Počet členov komisie má zodpovedať konkrétnym potrebám a podmienkam organizácie vo väzbe na charakter prevádzky, druh práce, strojné vybavenie, riziká a pod.; nesmie však byť veľký (nemal by presahovať počet 12 až 15 členov), pretože jeho akcieschopnosť by klesala. Ak existuje potreba riešiť viacero vecí, čo vyvoláva tlak na nárast počtu členov komisie, výhodnejším riešením je ustanovovať fl exibilnejšie pracovné skupiny s časovo obmedzeným mandátom.

ods. 2 až 4Zákon prevzal z doterajšej právnej úpravy už zaužívané oprávnenia komisie. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou a v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS novo upravil po-žiadavky, aby pôsobnosť komisie nemala vplyv na úlohy a oprávnenia zástupcov zamest-nancov pre bezpečnosť. Zákon tiež novo upravil vykonávanie oprávnení komisie, ak u za-mestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť tak, že oprávne-nia komisie môžu vykonávať všetci zamestnanci, čo je povinná harmonizácia s čl. 11 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS.

K § 21

Na účely tohto zákona sa zriadil inštitút preventívnych a ochranných služieb. Tým sa v sú-lade s článkom 7 smernice Rady 89/391/EHS do riadenia systému BOZP v organizáciách Slovenskej republiky začlenili preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi

ß poradenstvo a

ß odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní BOZP.



Ide predovšetkým o komplexné a interdisciplinárne úlohy vyplývajúce z jedinečných pod-mienok každého pracoviska v pôsobnosti zamestnávateľa pri

ß prevencii rizika poškodenia zdravia zamestnanca a

ß ochrane pred rizikom, jeho odstraňovaním alebo znižovaním.

Cieľom je zabezpečiť podmienky na holistický prístup k vnímaniu, hodnoteniu a riešeniu problémov v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Uvedené služby (bezpečnostnotechnická služba a závodná zdravotná služba) pozná aj do-terajšia právna úprava. Tento zákon však komplexne upravil problematiku ich zriadenia, vecnú pôsobnosť i súvisiace vzťahy. Pojem “preventívne a ochranné služby” možno (v spojitosti s kontextom) vnímať

ß v užšom význame ako inštitucionalizovanú formu (útvar) poskytujúcu odborné pora-denstvo,

ß a v širšom význame (a extenzívnom prístupe k pojmu) aj kompetencie (úlohy a pôsob-nosť), ktoré sú obsahom činnosti tejto inštitucionalizovanej formy, útvaru.

ods. 1 a 2Zákon opisom vymedzil preventívne a ochranné služby a ich účel. Ustanovil povinnosť za-mestnávateľa vykonávať preventívne a ochranné služby tak, že zamestnávateľovi uložil po-vinnosť určiť dostatočný počet (jedného alebo viacerých) odborných zamestnancov, s kto-rými má uzatvorenú pracovnú zmluvu (tzn. musí určiť na túto pracovnú pozíciu vlastných zamestnancov), aby títo vykonávali preventívne a ochranné služby.

Toto riešenie je v súlade s čl. 7 ods. 1 vo väzbe na odsek 3 smernice Rady 89/391/EHS. V sú-vislosti s týmto ustanovením smernice už Európsky súdny dvor rozhodol vo veci C-441/01, že článok 7 ods. 1 tejto smernice zavádza pre zamestnávateľov základnú povinnosť určiť jedného alebo viacerých pracovníkov na výkon činností súvisiacich s ochranou pred rizika-mi v práci a prevenciou proti nim. Podľa Európskeho súdneho dvora povinnosť vyplývajúca z článku 7 ods. 3 citovanej smernice (tzn. do výkonu preventívnych a ochranných služieb zainteresovať kompetentných externých dodávateľov alebo služby) len dopĺňa povinnosť ustanovenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice, keďže vzniká len vtedy, “ak uvedené ochranné a preventívne opatrenia nemožno zabezpečiť kvôli nedostatku príslušných zamestnancov v podniku a/alebo prevádzke”. Článok 7 citovanej smernice preto priraďuje povinnostiam, ktoré ustanovuje pre zamestnávateľov, význam podľa ich poradia.

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že zabezpečenie výkonu preventívnych a ochranných služieb vnútropodnikovými (internými) zamestnancami má prioritu pred dodávateľským výkonom týchto služieb podľa ods. 3. Ustanovenie ukladá zamestnávateľovi zabezpečiť



dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, avšak, ak to podľa odseku 3 nie je možné, tak možno určitú pracovnú kapacitu vlastných odborných zamestnancov doplniť o určitú ďalšiu potrebnú (v prípade potreby aj celú) pracovnú kapacitu externými odbor-níkmi, či službami.

V prípade zamestnávateľa, u ktorého ide o výkon štátnej služby, úlohy preventívnych a ochranných služieb primárne vykonávajú štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátno-zamestnanecký (služobný) pomer v tomto služobnom úrade. V prípade iného obdobného pracovnoprávneho vzťahu sa postupuje obdobne.

Výraz ”dostatočný počet” zákon bližšie nešpecifi kuje, pretože počet odborných zamestnan-cov súvisí s viacerými činiteľmi, ktoré sú podmienené jedinečným charakterom konkrétne-ho podniku. Predstavuje taký počet odborne spôsobilých osôb, ktorý je potrebný na plnenie všetkých úloh zamestnávateľa v oblasti BOZP so zreteľom najmä na veľkosť podniku, cha-rakter zabezpečovaných činností, počet zamestnancov, rozsah a zložitosť technologických zariadení a pracovných procesov, stav pracovného prostredia, nebezpečenstvá a ohrozenia a pod. Rovnakými kritériami je podmienená aj profesionálna orientácia uvedených odbor-ných zamestnancov, keďže budú riešiť úlohy zo širokého spektra spoločenských, prírodo-vedných a technických disciplín.

Tieto aspekty priamo súvisia s plnením povinnosti podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci ukladá za-mestnávateľovi ”vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania vhodného systému na riadenie ochrany práce”. Zákon systém riadenia ochrany práce priamo neustanovuje ani nešpecifi kuje, ale primárna je požiadavka, aby konkrétny systém riadenia u konkrétneho zamestnávateľa reálne zabezpečoval plnenie všetkých predpokladov, požiadaviek a pod-mienok na zaistenie BOZP zamestnancov pri všetkých pracovných činnostiach.

Široko vymedzené podmienky ustanovenia zákon upravil v súlade s požiadavkou čl. 7 ods. 5 smernice Rady 89/391/EHS, podľa ktorého počet pracovníkov určených na vykonávanie ochranných a preventívnych úloh v podniku ”musí byť dostatočný na zabezpečenie organi-zácie ochranných a preventívnych opatrení, s ohľadom na veľkosť podniku a/alebo závodu a/alebo nebezpečenstvá, ktorým sú pracovníci vystavení a na ich rozloženie v celom pod-niku a/alebo závode”.

Dôležitým článkom v systéme organizovanej starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci u zamestnávateľa je už dlhodobo využívaný inštitút bezpečnostnotechnickej služby (ktorý teraz zahŕňa aj iných odborníkov na plnenie rozsiahlych úloh podľa § 22 ods. 1 tohto zákona). Zákon do praktického života uviedol tiež pracovnú zdravotnú službu, ktorá tvorí ďalší prvok preventívnych a ochranných služieb podľa čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS.



ods. 3Preventívne a ochranné služby je teda zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svoji-mi odborne spôsobilými zamestnancami, s ktorými má uzatvorenú pracovnú zmluvu. Len v prípade, ak so zreteľom na podmienky citované v ustanovení nemá dostatok svojich od-borných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodáva-teľským spôsobom s jednou alebo s viacerými

ß právnickými osobami, ktoré sú na výkon tejto činnosti oprávnené,

ß fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, ak sú na výkon tejto činnosti oprávnené.

Potrebnú kapacitu odborných zamestnancov na výkon preventívnych a ochranných služieb možno takto zabezpečiť úplne (ak zamestnávateľ nemá žiadneho vlastného odborného za-mestnanca) alebo čiastočne, ak tak len doplňuje nedostatočný počet vlastných odborných zamestnancov alebo ak vlastné kapacity doplňuje o špecifi ckú odbornosť, ktorej odborné rady potrebuje len ojedinele vzhľadom na obmedzený rozsah problémov v danom odbore.

Aj tu je potrebné zohľadňovať, či ide o časovo ohraničený nedostatok kvalifi kovaných za-mestnancov, ktorý možno dočasne preklenúť službami z vonka organizácie, alebo či ide o nevytvorené pracovné pozície na výkon takých služieb u zamestnávateľa – v takom prí-pade je nevyhnutné bezodkladne zabezpečiť ich zriadenie podľa odseku 2.

ods. 4V záujme zabezpečenia primeraného plnenia úloh preventívnej a ochrannej služby zákon ustanovil zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť dostatok časového priestoru (vyčlenené-ho pre vlastných zamestnancov alebo v zmluve dohodnutého pracovného času pre exter-ných odborníkov, či služby), a to tak vlastným odborným zamestnancom (ods. 2), ako i ex-terným, s ktorými na výkon preventívnych a ochranných služieb uzatvoril zmluvu (ods.3). Dostatok času je potrebné vymedziť so zreteľom na konkrétne podmienky organizácie.

ods. 5Odbornú spôsobilosť preukazuje odborný zamestnanec príslušným dokladom, napríklad osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika, diplomom v prípade pracovného lekára, oprávnením na meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia a pod.

ods. 6Zákon predpokladá, že preventívne a ochranné služby budú na pracoviskách zamestnávateľa svoje úlohy plniť v úzkej vzájomnej spolupráci a budú navzájom koordinovať svoju činnosť.

Skutočnosť, že problematika ochrany bezpečnosti pri práci a problematika ochrany zdravia pri práci sú veľmi úzko spojené a prekrývajúce sa, vyjadril zákonodarca aj v povinnosti, aby



bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa aspoň raz za rok vykonala spoločnú previerku pracovísk a takto spoločne

ß identifi kovali problémy v BOZP a

ß navrhli ich eliminovanie.

Účelom spoločnej previerky je zabezpečiť holistický pohľad a spôsob riešenia problémov v tejto oblasti u zamestnávateľa, a to aj u toho najmenšieho, napr. v predajni, v advokátskej kancelárii, v projekčnom ateliéri (u ktorého taká spoločná previerka môže trvať cca 0,5 až 1 hod.).

Požiadavka na spoluprácu, koordináciu a spoločnú previerku rovnako platí pre odborných zamestnancov a vnútorné služby zamestnávateľa, ako aj pre externú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá dodávateľským spôsobom plní úlohy pri zaisťovaní BOZP u zamest-návateľa.

ods. 7Zákon predpokladá, že preventívne a ochranné služby, či už sú vykonávané odbornými za-mestnancami, vnútornými službami zamestnávateľa alebo externými službami, či externý-mi odbornými zamestnancami, budú u zamestnávateľa svoje úlohy plniť v úzkej spolupráci s komisiou BOZP, so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a v neposlednom rade aj s príslušnými odbornými útvarmi zamestnávateľa. Na druhej strane aj zamestnávateľ (§ 7 ods. 7 tohto zákona) a zamestnanci (§ 12 ods. 1 písm. j) majú informovať bezpečnostného technika i odborné a preventívne služby a zamestnancov, ktorí plnia ich úlohy, o všetkých známych skutočnostiach aj možných okolnostiach týkajúcich sa práce, pracovného prostre-dia, BOZP (a v širšom význame ochrany práce všeobecne), ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov.

V súlade s princípom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa a v súlade so smer-nicou Rady 89/391/EHS zákon ustanovil, že plnenie povinností zamestnávateľa v oblas-ti BOZP a zodpovednosť zamestnávateľa za BOZP nie sú dotknuté zabezpečovaním úloh v tejto oblasti bezpečnostnotechnickou službou a pracovnou zdravotnou službou, a to ani v prípade, ak sú vykonávané vlastnými odbornými zamestnancami, ani v prípade ich výko-nu dodávateľským spôsobom.

ods. 8Zákon upravil základný predpoklad na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ak sa vykonávajú externými službami dodávateľskou formou (na základe obchodnej zmluvy) – ide o oprávnenie na vykonávanie takej služby.



Právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ak je zamestnávateľom, oprávnenie na dodávateľský spôsob výkonu

ß bezpečnostnotechnickej služby (§ 22 tohto zákona) vydá Národný inšpektorát práce,

ß pracovnej zdravotnej služby (§ 26 tohto zákona) vydá Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

V záujme zníženia nadmerného administratívneho zaťaženia zákon ustanovil zjednodu-šený spôsob vykonávania bezpečnostnotechnickej služby. Bezpečnostný technik a autori-zovaný bezpečnostný technik (ktorých odborná spôsobilosť bola overená už pri vydávaní osvedčenia bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika) môžu osobne (nie zamestnancami) vykonávať bezpečnostnotechnickú službu aj bez oprávnenia podľa tohto ustanovenia.

Na dokreslenie situácie je potrebné zvýrazniť, že oprávnenie na výkon bezpečnostnotech-nickej služby nie je podľa tohto zákona nevyhnutné ani pre vnútornú bezpečnostnotech-nickú službu, ktorá vykonáva činnosť len pre vlastného zamestnávateľa.

ods. 9 až 11Ustanovenie upravuje základné podmienky. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestná-vateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce.

Vydanie oprávnenia na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom je podmienené

ß doručením písomnej žiadosti,

ß vydokladovaním splnenia ustanovených podmienok a

ß overením splnenia týchto podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce (v prí-pade bezpečnostnotechnickej služby) a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (v prípade pracovnej zdravotnej služby).

Oprávnenie sa vydáva len na dodávateľský spôsob výkonu bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ale dikcia zákona nevylučuje ani možnosť, aby o vydanie oprávnenia požiadal aj zamestnávateľ pre vlastné služby – objektivizuje tak ich odbornú spôsobilosť a kvalitu práce.

Ustanovenia špecifi kujú údaje uvedené v oprávnení vydávanom na päť rokov a upravujú povinnosti súvisiace s evidenciou a zverejňovaním zoznamov vydaných oprávnení zo stra-ny štátnych orgánov. Vymedzujú tiež podmienky, ktoré musí vo svojej odbornej činnosti permanentne dodržiavať oprávnená osoba vykonávajúca preventívne a ochranné služby pod sankciou odňatia oprávnenia. V prípade odobratia oprávnenia bude musieť táto osoba



nanovo absolvovať celý proces vydania oprávnenia a rovnako ho bude musieť prekonávať každých päť rokov, aby mohla vykonávať tieto služby.

K § 22

Zákonník práce, tento zákon, zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujú komplex úloh, ktoré musí vo svojej činnosti realizovať každý zamestnávateľ v záujme zaistenia základného ľudského práva svojich za-mestnancov – práva na ochranu života a zdravia, ktoré ustanovuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podľa § 3 písm. a) tohto zákona zamestnáva čo i len jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je povinná realizovať opatrenia uvedené v týchto predpisoch a ďalšie požiadavky na zaistenie BOZP prostredníctvom vhodného systému na riadenie ochrany práce (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce). Do tohto systému riadenia, okrem manažérov a vedúcich zamestnancov, nevyhnutne patria aj odborníci na BOZP viac orientovaní na technickú stránku – na bezpečnosť práce.

Zriadenie a fungovanie bezpečnostnotechnickej služby (povinnosť ustanovená v § 21 ods. 2 tohto zákona) sleduje nielen záujmy ochrany zamestnancov, ale svojou činnosťou bezpro-stredne a výrazne prispieva k bezporuchovej prevádzke, k minimalizovaniu strát spôsobených pracovnými úrazmi a pod., teda v konečnom dôsledku chráni predovšetkým záujmy zamest-návateľa. Preto by malo byť v záujme zamestnávateľa, aby pre bezpečnostnotechnickú službu vytvoril optimálne podmienky z hľadiska materiálno-technického vybavenia, časového prie-storu na plnenie úloh i fi nančného ohodnotenia práce zamestnancov plniacich jej úlohy a sa-mozrejme umožnil ich odborný rast. Táto služba je bežná v ekonomicky vyspelých krajinách.

Bezpečnostnotechnická služba má zabezpečovať najmä holistický prístup k otázkam BOZP, ktorý je vo svojich princípoch výrazne preventívnym prístupom k problematike a ktorý zdô-razňuje nutnosť pohľadu na celý problém, tzn. na človeka, pracovný prostriedok i pracovné prostredie vo vzájomných súvislostiach. Viac než na izolovaný prvok a funkciu jednotlivých prvkov zúčastňujúcich sa na práci preferuje nadhľad na všetky hmotné a nehmotné prvky podieľajúce sa na práci a priamo či nepriamo súvisiace s prácou.

Holistický pohľad na problematiku BOZP a riešenie jej konkrétnej (viac, či menej špecifi ckej) otázky prenesene znamená, že celok je viac, ako len súčet jeho jednotlivých častí. Synergický efekt, ktorý sa tak dosiahne, veľmi dobre matematicky vyjadruje, že jedna a jedna sú dve a ešte niečo navyše (táto významná pridaná hodnota sa nezíska pri parciálnom riešení problé-mu po častiach). Z princípu holistickej fi lozofi e aplikovanej v BOZP teda vyplýva, že

ß celok má vždy prednosť pred jednotlivými jeho prvkami,



ß celostný pohľad a prístup je potrebné uprednostňovať pred špecializovaným a parciál-nym pohľadom a prístupom riešenia problémov v oblasti BOZP,

ß sa preferuje používanie širokej palety predovšetkým preventívnych, ale aj ochranných mechanizmov a nástrojov, ale vždy vykonávaných vopred, vrátane (alebo predovšet-kým) starostlivosti samého zamestnanca o seba.

Viacero princípov holizmu možno formulovať pre BOZP v záujme eliminovania úrazu alebo inej ujmy na zdraví, napríklad1) každá práca je jedinečná,2) každá práca je jednotou

a) zamestnanca (jeho fyzického, emocionálneho a psychického stavu) ab) pracovného prostriedku, s ktorým zamestnanec pracuje (technológia, stroj, zariade-

nie, nástroj, pomôcka alebo iný pracovný prostriedok vrátane spôsobu práce - pra-covného postupu a pod.) a

c) pracovného prostredia, v ktorom zamestnanec pracuje (ovzdušie, priestor, susediaci zamestnanci, susediace pracovné prostriedky, atď.),

3) každá ujma na zdraví má určitý vývoj – je procesom, do ktorého v každej jeho fáze mož-no vstupovať korektívnymi opatreniami alebo systémovo upravovať proces ako celok,

4) je potrebné optimalizovať (naprávať, liečiť) predovšetkým prácu (pracovné prostredie, pracovný prostriedok a pracovný postup) a nie človeka,

5) je nevyhnutné rešpektovať princíp rovnováhy (vo všetkých súvislostiach),6) povinnosťou je hľadať, nachádzať a skúmať príčiny ujmy na zdraví a ich vzťahy,7) pri rozhodovaní je na prvom mieste bezpečnosť a zdravie zamestnanca.

Podmienkou úspešného holistického riešenia problémov v BOZP je široká aktívna účasť zamestnancov v jednotlivých fázach pracovného procesu – TOP manažmentu, stredného riadiaceho personálu i jednotlivých výkonných zamestnancov.

Aby mohli byť tieto úlohy naznačeným spôsobom realizované je potrebné zvážiť organizač-né začlenenie bezpečnostnotechnickej služby, resp. jednotlivých odborných zamestnancov do organizačnej štruktúry organizácie. Zákon tieto vzťahy neupravuje. Za nevhodné mož-no považovať začlenenie tohto útvaru napríklad do úsekov, ktoré zodpovedajú za výrobné a prevádzkové otázky a pod. Tu je potrebné zohľadňovať aj povinnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov podľa tohto zákona vrátane nových (§ 6 ods. 8 a 9, § 12 ods. 5).

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou orgán inšpekcie práce alebo orgán dozoru nemá možnosť nariadiť zamestnávateľovi zriadiť túto službu, čo by bolo aj nadbytočné vzhľadom na povinnosť zamestnávateľa zriadiť ju podľa § 21 ods. 2 tohto zákona. So zreteľom najmä na povahu nebezpečenstiev a z nich vyplývajúce riziko, počet zamestnancov a ďalšie kri-



téria podľa odseku 4, ak bezpečnostnotechnická služba nebude zabezpečovaná vlastnými odbornými zamestnancami, však môže (a musí) napadnúť taký stav a nariadiť potrebné zlepšenie.

Spôsob kreovania bezpečnostnotechnickej služby podľa tohto zákona nie je v rozpore s požiadavkami kladenými na preventívne a ochranné služby podľa čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS.

ods. 1Bezpečnostnotechnická služba nie je novým inštitútom v systéme starostlivosti o BOZP na Slovensku, jej základ, prevzatý z doterajšej právnej úpravy, bol výrazne upravený, a to v tom, že jej úlohy neplní len a výlučne bezpečnostný technik. Jej úlohou podľa tohto zá-kona je napomáhať zamestnávateľovi pri realizácii opatrení v oblasti BOZP, pri zisťovaní nedostatkov na tomto úseku a pri ich odstraňovaní.

Zákon spresnil postavenie bezpečnostnotechnickej služby tak, že “poskytuje zamestnáva-teľovi poradenské služby” a vymedzil úlohy, ktoré plní.

Činnosť bezpečnostnotechnickej služby je potrebné vidieť v celom komplexe starostlivosti o BOZP v organizácii, a to aj v rozsahu úloh podľa § 26 tohto zákona, ktoré sú vymedzené pracovnej zdravotnej službe. Bezpečnostnotechnická služba ich plní so zreteľom na svo-ju technickú orientáciu predovšetkým zameranú na zabránenie vzniku pracovného úrazu a iného poškodenia zdravia. Zisťuje nebezpečenstvá a posudzuje riziko pre zdravie zamest-nanca (§ 26 ods. 1 písm. a), dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracov-ných podmienok (§ 26 ods. 1 písm. b), zúčastňuje sa na rozboroch pracovnej neschopnosti (§ 26 ods. 1 písm. e) tretí bod) a plní aj ďalšie uvedené úlohy. Pri negatívnom vymedzení úloh podľa § 26 ods. 1, ktoré bezpečnostnotechnická služba neplní, ide o úlohy zapísané v § 26 ods. 1 písm. e) štvrtý bod, písm. f), h) a čiastočne v § 26 ods. 1 písm. d) tretí bod a písm. g).

ods. 2Bezpečnostnotechnická služba zabezpečuje u zamestnávateľa realizáciu príslušných od-borných, preventívnych a ochranných úloh, v rámci zaisťovania BOZP. Plnenie týchto úloh má zamestnávateľ v zásade zabezpečiť vlastnými zamestnancami, a to so zreteľom na § 21 ods. 2 tohto zákona i na § 7 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje ”prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.” Vlastných odborných zamestnancov pred externý-mi odborníkmi z prostredia mimo organizácie rovnako uprednostňuje čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS.



Na rozdiel od súčasnej situácie, založenej doterajšou právnou úpravou, vykonávanie bez-pečnostnotechnickej služby osobne bezpečnostným technikom, resp. autorizovaným bez-pečnostným technikom nemožno zabezpečovať na základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce, ktorá sa dojednáva mimo pracovného pomeru, nakoľko § 21 ods. 2 tohto zákona výslovne ustanovuje, že odborní zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosť pre-ventívnych a ochranných služieb (tzn. bezpečnostnotechnickej služby i pracovnej zdravot-nej služby) u zamestnávateľa sú s ním v pracovnom pomere (alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad pri služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu).

Činnosť bezpečnostnotechnickej služby v princípe alebo do značnej miery vykonávajú bez-pečnostní technici alebo autorizovaní bezpečnostní technici. Podľa rozsahu a rôznorodosti činností vykonávaných v organizácii a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich sa primerane v potrebnom rozsahu na činnosti bezpečnostnotechnickej služby podieľajú aj iní odborníci. Jednotliví členovia tímu by mali mať odbornosť zodpovedajúcu povahe ekonomických činností a pracovných podmienok u jednotlivých zamestnávateľov a úlo-hám odseku 1 tohto ustanovenia, ktoré bude tento tím plniť. Mali by v ňom teda pôso-biť bezpečnostní technici/autorizovaní bezpečnostní technici, revízni technici, odborníci na osvetlenie, na hluk, na vibrácie, na chemické škodliviny a pod. Taká zostava vytvára podmienky na kreovanie špecializovaných organizácií na poskytovanie komplexných slu-žieb pre zamestnávateľa na úseku bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení, prípadne aj v celej oblasti BOZP po získaní oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby a zároveň aj pracovnej zdravotnej služby.

ods. 3Zákon ustanovil bezpečnostného technika na vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorý podľa OKEČ nie je zaradený do prílohy č. 1 tohto zákona. U tohto zamestnávateľa môže úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonávať aj autorizo-vaný bezpečnostný technik.

U zamestnávateľa, ktorý je podľa OKEČ zaradený do prílohy č. 1 tohto zákona (tzn. vyko-náva rizikovejšie činnosti, pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu zdravia) môže sa-mostatne vykonávať úlohy bezpečnostnotechnickej služby len autorizovaný bezpečnostný technik. Výraz “samostatne” v tomto kontexte vyjadruje, že autorizovaný bezpečnostný technik koná a rozhoduje v odborných záležitostiach ochrany práce samostatne, nezávisle od iných odborníkov a odborné úlohy vykonáva bez cudzej pomoci. Výstupy jeho práce sú plnohodnotné. Opakom je konanie bezpečnostného technika, ktorý u tohto zamestnávateľa môže vyko-návať odborné úlohy, len ak získava odbornú prax v príprave na vykonanie skúšky autori-zovaného bezpečnostného technika podľa § 24 ods. 1 tohto zákona. Bezpečnostný technik



v takom prípade nevykonáva odborné úlohy samostatne, ale pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika a pracovné výstupy jeho odbornej činnosti “odobruje” (preberá za ne zodpovednosť) autorizovaný bezpečnostný technik.

ods. 4Zákon na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej bolo ustanovenie odborných zamestnancov na výkon BOZP ponechané na úvahe vedúceho organizácie, ustanovil za-mestnávateľovi povinnosť vytvoriť bezpečnostnotechnickú službu. Podľa § 21 ods. 2 toh-to zákona je zamestnávateľ povinný, určiť dostatočný počet odborne spôsobilých osôb na vykonávanie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Dostatočný počet bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov súvisí s viacerými činiteľmi, ktoré sú tvorené jedinečným charakterom konkrétnej organizácie. Dostatočný počet predstavuje podľa prvej vety tohto odseku taký počet odborne spôso-bilých osôb, ktorý zaručí plnenie rozsiahlych úloh v oblasti BOZP, najmä so zreteľom na veľkosť a situovanie organizácie, charakter vykonávaných činností, počet zamestnancov, rozsah a zložitosť technologických zariadení a pracovných procesov, stav pracovného pro-stredia, nebezpečenstvá a ohrozenia a pod.

Tento aspekt priamo súvisí s plnením povinností podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci ukladá zamest-návateľovi ”vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania vhodného systému na riadenie ochrany práce”. Zákon systém riadenia ochrany práce priamo neustanovuje ani nešpecifi kuje, ale systém zásadne musí plniť rozsiahle požiadavky a podmienky na zaiste-nie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Pozícia bezpečnostného techni-ka je priamou súčasťou tohto systému, je pozíciou odborného manažéra v oblasti ochrany práce.

Uvedené znenie a jeho zmysel sú úplne v súlade s požiadavkou čl. 7 ods. 5 smernice 89/391/EHS, podľa ktorého počet pracovníkov určených na vykonávanie ochranných a preventívnych úloh v podniku ”musí byť dostatočný na zabezpečenie organizácie ochran-ných a preventívnych opatrení, s ohľadom na veľkosť podniku a/alebo závodu a/alebo ne-bezpečenstvá, ktorým sú pracovníci vystavení a na ich rozloženie v celom podniku a/alebo závode”.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len istú hranicu počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňujú aj ďalšie pre BOZP významné kritériá.



Na určovanie minimálneho počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnos-tných technikov má významný vplyv aj

ß charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa OKEČ – či OKEČ zamestnávateľa je, alebo nie je uvedený v prílohe č. 1 a

ß počet zamestnancov v organizácii, ktoré ohraničujú maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostné-ho technika pracujúceho u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (600 zamestnancov) a autorizovaného bezpečnostného technika pracujúceho u zamestnávateľa na plný pracov-ný úväzok (400 zamestnancov). Tento počet podľa zákona umožňuje plnohodnotné vyko-návanie preventívnych a ochranných opatrení.

V rovnakej minimálnej kapacite bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpeč-nostného technika zodpovedajúcej plnému pracovnému úväzku možno zmluvne (§ 21 ods. 3 tohto zákona) dohodnúť výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby s vonkajšími službami, ktoré odborné úlohy ponúkajú dodávateľským spôsobom za dohodnutú cenu.

ods. 5Dobré fungovanie bezpečnostnotechnickej služby vlastnými zamestnancami môže narušiť ne-vhodná alebo neúnosná (ale často zaužívaná) kumulácia funkcií u jedného odborného zamest-nanca (bezpečnostného technika). Úlohou je posúdiť, či pri danom rozsahu nahromadených pracovných úloh je možné zabezpečiť kvalitné plnenie úloh v oblasti BOZP. Preto zákon okrem určenia minimálneho počtu bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov upravil aj rámcové kritéria na ich kumuláciu s inými pracovnými pozíciami.

Zákon ustanovil možné kumulovanie funkcie bezpečnostného technika s obdobnými pra-covnými pozíciami, napríklad z oblasti životného prostredia, ochrany pred požiarmi, civil-nej ochrany a pod. U autorizovaného bezpečnostného technika prichádzajú do úvahy len dve vymedzené funkcie – koordinátor bezpečnosti na stavenisku alebo technik požiarnej ochrany.

ods. 6 a 7Zákon na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravil aj podmienky, po splnení ktorých môže zamestnávateľ

ß výlučne vo svojej organizácii a

ß výlučne osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika vyplývajúce z bezpečnostnotechnickej služby.

Pri menšom počte zamestnancov, ktorý je vymedzený ustanovením odseku 6, ak spĺňa po-žiadavku odbornej kvalifi kácie podľa odseku 7, má zamestnávateľ, popri výkone vlastných



odborných zamestnancoch alebo dodávateľským spôsobom, ďalšiu možnosť, ako zabez-pečiť výkon bezpečnostnotechnickej služby - a to ním samým. Spôsob zabezpečovania vý-konu preventívnych a ochranných úloh osobne zamestnávateľom je v súlade s čl. 7 ods. 7 smernice Rady 89/391/EHS.

Napriek tejto možnosti prax potvrdzuje, že aj v menších organizáciách je vhodné vytvárať funkcie špecializovaného odborného zamestnanca - bezpečnostného technika alebo auto-rizovaného bezpečnostného technika (aj v pracovnom pomere na kratší pracovný čas - § 49 Zákonníka práce) , pretože ide o problematiku, ktorú predstaviteľ organizácie spravidla nie je schopný obsiahnuť popri zabezpečovaní rozsiahlych hospodárskych, prevádzkových a iných úloh, a to aj so zreteľom na niektoré špecifi ká úloh v oblasti ochrany práce (§ 146 Zákonníka práce).

ods. 8V záujme urýchleného odstraňovania zistených nedostatkov, zvlášť pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, zákon upravil oprávnenie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika uložiť vykonať nevyhnutné opatrenia prísluš-nému vedúcemu zamestnancovi, na ktorého pracovisku k takej situácii došlo, aby odstránil taký stav, ktorý už – už skončí porušením zdravia, napríklad prerušiť prácu, okamžite vyba-viť stroj príslušným krytom, uzatvoriť prístup do škodlivého priestoru, vybaviť zamestnan-ca príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a pod.

O tomto opatrení je bezpečnostný technik, či autorizovaný bezpečnostný technik povin-ný okamžite informovať štatutárny orgán, ktorý rozhodne vo veci ďalej. Formu ani obsah opatrenia zákon nevymedzil, predpokladá sa, že tak urobia organizácie podľa vlastných zvyklostí.

Toto oprávnenie sleduje tiež to, aby štatutárny orgán mal rýchlo k dispozícii informácie o “krízových” situáciách, o kvalite práce vedúcich zamestnancov v oblasti BOZP a nepria-mo aj o efektivite práce bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika. Toto oprávnenie majú oba typy bezpečnostných technikov vykonávajúcich úlohy bezpečnostnotechnickej služby dodávateľsky.

K § 23

Doterajšia právna úprava len nedostatočne ustanovovala podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika.

Základné požiadavky na odbornú spôsobilosť bezpečnostných technikov, ktorí vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu, zákon upravil v tomto ustanovení. Podrobnosti sú upra-



vené vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa odseku 2 – vyhláškou MPSVR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti požiadaviek o rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie, overovaní znalos-tí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti. Konkrétne požiadavky na rozsah a obsah odbornej spôsobilosti bezpečnostných technikov sa vymedzia vo vzorových projektoch na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov pripravené osobami oprávnenými na vý-chovu a vzdelávanie, ktoré Národný inšpektorát práce schvaľuje v súlade s § 27 tohto záko-na a § 6 ods. 1 písm. d) druhý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

ods. 1Najmä doterajšia podniková prax silno pociťovala absenciu legislatívne vyjadrených kva-lifi kačných a odborných predpokladov na vykonávanie funkcie bezpečnostného technika, ktorý podľa § 22 ods. 2 tohto zákona vykonáva odborné úlohy pri zaisťovaní BOZP.

Z doterajšej právnej úpravy zákon prevzal úpravu základných podmienok odbornej spô-sobilosti bezpečnostného technika (tzn. schopnosti a spôsobilosti) a novo upravil spôsob získania osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon jeho úloh. Sleduje sa tým harmo-nizácia tejto oblasti so smernicou Rady 89/391/EHS a predovšetkým zvýšenie kvality činnosti bezpečnostného technika a tým aj zlepšenie celkového stavu v oblasti ochrany práce u zamestnávateľa, najmä s prihliadnutím na rozsiahle zmeny právnych predpisov Slovenskej republiky v oblasti BOZP súvisiace s ich harmonizáciou s právom Európskej únie. Odbornosť bezpečnostného technika sa sleduje aj preto, lebo čl. 7 ods. 8 smernice Rady 89/391/EHS ukladá, že ”členské štáty defi nujú potrebné schopnosti a spôsobilosti” ktoré musia mať ”určení pracovníci”.

Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva

ß právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 tohto zákona absolven-tom krátkodobého kurzu a

ß príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Ná-rodným inšpektorátom práce a tak získal oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpeč-nostných technikov v rámci stredoškolskej alebo vysokoškolskej prípravy svojich žiakov a študentov na povolanie.

ods. 2Minimálny rozsah a obsah vzdelávania bezpečnostného technika i zamestnávateľa, ktorý bude vykonávať jeho úlohy osobne vo svojej fi rme, sú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý podľa § 30 ods. 2 tohto zákona vydá Ministerstvo práce, sociál-nych vecí a rodiny Slovenskej republiky.



ods. 3 až 5Zákon rámcovo vymedzil podmienky (preukázanie vedomostí a zručností), po splnení kto-rých možno vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika. Zákon tiež špecifi koval základné podmienky na zloženie skúšobnej komisie a ustanovil lehotu, po ktorej možno opakovať predmetnú skúšku, ak predchádzajúca bola neúspešná.

Ustanovenie vymedzuje dobu, do ktorej musí byť osvedčenie vydané a povinnosť školy a oprávnenej osoby na výchovu a vzdelávanie viesť evidenciu vydaných osvedčení. Tá pod-lieha dozoru orgánov inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Ustanovené sú tiež formálne náležitosti osvedčenia – údaje, ktoré v ňom musia byť uvedené.

ods. 6 a 7Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas. Jeho majiteľ však podlieha cyklickému päťročnému aktualizačnému odbornému vzdelávaniu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Bez potvrdenia o jeho absolvovaní sa osvedčenie stáva neplatným v deň, keď uplynulo päť rokov od vydania osvedčenia alebo vykonania posledného aktualizačného odborného vzde-lávania.

Osvedčenie je platné, len ak sú pravdivé údaje na ňom uvedené. V prípade zmeny mena, priezviska a adresy trvalého pobytu, tá škola alebo oprávnená osoba na výchovu a vzdelá-vanie, ktorá vydala pôvodné osvedčenie, vydá bezplatne nové. Nositeľ osvedčenia je povin-ný týmto subjektom oznámiť aj zmeny iných určených údajov.

ods. 8Ak pôvodné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika bolo odobraté inšpektorátom práce (§ 25 tohto zákona), vykonať novú skúšku na získanie osvedčenia možno najskôr pol roka od odobratia osvedčenia. Táto doba by mala byť postačujúcou na doplnenie rozsahu a obsahu vedomostí z príslušnej oblasti činnosti, ak je záujem dotyčnej fyzickej osoby aj naďalej vykonávať činnosti bezpečnostného technika.

Je zrejmé, že náklady na vykonanie novej skúšky, vo výške dohodnutej medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a žiadateľom, hradí žiadateľ.

K § 24

Zákon uplatnil inštitút autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý plní úlohy bezpeč-nostnotechnickej služby u zamestnávateľov vykonávajúcich rizikovejšie činnosti, ktorých OKEČ je uvedený v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktoré je v súlade



s praktickými skúsenosťami členských štátov Európskej únie je zabezpečiť, aby zamestná-vateľom, ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy v rizikovejších podmienkach v oblasti BOZP, radili a napomáhali dostatočne skúsení odborníci.

ods. 1 a 2Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť1) bezpečnostný technik, ktorý

a) absolvoval najmenej dva roky odbornej praxe po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a

b) vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným in-špektorátom práce,

2) osoba vykonávajúca odborné činnosti v štátnej správe na úseku BOZP najmenej päť ro-kov, ktorá najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností požiadala o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

Autorizovaný bezpečnostný technik sa preukazuje osvedčením autorizovaného bezpeč-nostného technika.

ods. 3 až 6Ustanovenie upravilo obsah žiadosti o vykonanie skúšky a o vydanie osvedčenia autorizo-vaného bezpečnostného technika, špecifi kovalo tiež doklady, ktoré je potrebné k žiadosti doložiť, vrátane správneho poplatku vo výške 1000 Sk podľa položky 202 písm. e) zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vymedzilo spôsob preukázania požadovanej dĺžky odbornej praxe.

Upravilo zloženie skúšobnej komisie, spôsob vykonania skúšky (písomne a ústne), ako aj minimálnu lehotu na oznámenie dátumu skúšky ešte pred dňom skúšky. Skúška sa nemusí konať výlučne v priestoroch Národného inšpektorátu práce, ustanovenie umožňuje jej vy-konávanie na ľubovoľnom mieste, spravidla bude usporadúvaná v mieste sídla krajských inšpektorátov práce.

Na úspešné vykonanie skúšky zákon požaduje preukázať

ß poznanie predpisov na zaistenie BOZP a požiadaviek BOZP a

ß schopnosť prakticky uplatňovať a vykonávať tieto poznatky a požiadavky.

Okruh požiadaviek Národný inšpektorát práce zverejní – formu zákon nevymedzil, na tento účel Národný inšpektorát práce použije najmä svoju internetovú stránku (http://www.safework.gov.sk/).



ods. 7 a 9Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika bude vydávané do 15. dňa po úspeš-nom vykonaní skúšky a má obsahovať taxatívne vymedzený okruh údajov. Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas, ale jeho majiteľ je povinný najmenej každých päť rokov absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu. Bez potvrdenia o jej absolvovaní, ktoré vydáva oprávnená právnická osoba na výchovu a vzdelávanie, stratí osvedčenie platnosť uplynutím päť rokov od vydania osvedčenia alebo od posledného aktualizačného odborného vzdelávania (odsek 12 tretia veta).

ods. 8 a 10Ustanovenie upravilo možnosť opakovať odbornú skúšku po predchádzajúcej neúspešne vykonanej odbornej skúške, a to najskôr tri mesiaci po konaní neúspešnej skúšky.

Zákon upravil tiež postup vykonania novej odbornej skúšky na získanie osvedčenia auto-rizovaného bezpečnostného osvedčenia po odobratí osvedčenia príslušným orgánom inš-pekcie práce podľa § 25 tohto zákona. Požiadať o vykonanie novej skúšky možno najskôr po šiestich mesiacoch od odobratia oprávnenia. Táto doba je postačujúcou na doplnenie vedomostí z príslušnej oblasti činnosti, ak je záujem dotyčnej fyzickej osoby aj naďalej vy-konávať činnosti autorizovaného bezpečnostného technika.

Aj v týchto oboch prípadoch je potrebné k žiadosti priložiť správny poplatok vo výške 1000 Sk podľa položky 202 písm. e) zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplat-koch.

ods. 11 a 12Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika je platné v rozsahu údajov na ňom uvedených. V prípade zmeny mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu bezplatne vydá Národný inšpektorát práce nové osvedčenie s novými údajmi, a to po doložení staré-ho neplatného osvedčenia.

Národný inšpektorát práce vedie zoznam vydaných osvedčení, aktualizuje ho vyčiarknutím odobratého osvedčenia a zverejňuje tento zoznam, napríklad na svojej internetovej strán-ke. Touto povinnosťou štátneho orgánu sa uľahčuje prístup verejnosti – zamestnávateľov k informáciám podľa tohto ustanovenia.

Osvedčenie stratí platnosť, ak autorizovaný bezpečnostný technik neabsolvuje aktualizač-né odborné vzdelávanie.



K § 25

Zákon rámcovo upravil dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika ale-bo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý v odbornej činnosti neak-ceptoval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP.

V prípade zistenia takého konania, napríklad pri rutinnej inšpekčnej činnosti, je inšpektor práce oprávnený (§ 12 ods. 2 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) navrhnúť príslušnému inšpektorátu práce (ak ide o bezpečnostného technika) alebo Národnému in-špektorátu práce (ak ide o autorizovaného bezpečnostného technika) odobrať osvedčenie. Tieto orgány sú tak povinné vykonať.

Aj touto formou zákon motivuje korektný výkon odborných činností zo strany uvedených špecialistov v oblasti ochrany práce.

K § 26

Dôležitým článkom v systéme riadenia ochrany práce podľa § 147 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 Zákonníka práce a v rámci neho aj BOZP u zamestnávateľa je aj efektívny a odborný výkon zdravotných služieb špecifi cky zameraných na pracovné podmienky u za-mestnávateľa.

Základná povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je upravená v § 21 ods. 2 tohto zákona, ktorý na rozdiel od doterajšej právnej úpravy vyža-duje jej vykonávanie aj v prípade, že nebude vydaný vykonávací predpis Ministerstva zdra-votníctva Slovenskej republiky, ktorý predpokladá § 30 ods. 3 písm. a). tohto zákona.

Podmienky na výkon pracovnej zdravotnej služby, vrátane podmienok na vydanie oprávne-nia na jej dodávateľský výkon i podmienok na jeho odobratie, upravuje § 21 tohto zákona.

Rozsah úloh i spôsob ich vykonávania odborným personálom je založený medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky 1) V súlade s čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS ustanovenie § 26 tohto zákona z doterajšej

právnej úpravy preberá inštitút pracovnej zdravotnej služby (doteraz závodnej zdravot-nej služby). Zákon upravil obsahovú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby a rám-covo vymedzil odbornú spôsobilosť osôb na jej vykonávanie.

2) Existencia a fungovanie pracovnej zdravotnej služby vychádza z Dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 o zdravotníckych službách pri práci, ktorý bol ratifi kovaný bývalou ČSFR (vyhláška č. 145/1988 Zb.) a Odporúčania MOP o zdravotníckych službách pri prá-ci č. 171 z roku 1985. Tento dohovor bol ešte v roku 1996 premietnutý do § 13 zákona



NR SR č. 330/1996 Z. z., avšak vzhľadom na dikciu jeho odseku 1 a na fakt, že nebola vydaná vykonávacia vyhláška MZ SR podľa § 16 ods. 2 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z., bola vlastne zmarená povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať túto odbornú službu v rozsahu osobitného predpisu (nevydanej vyhlášky) v prospech zdravia zamestnancov.

Dohovor MOP č. 161 z roku 1985 umožňuje, aby pracovné zdravotné služby boli organi-zované podľa konkrétnych podmienok, a to ako služby pre jedného alebo aj pre viacerých zamestnávateľov.

Z hľadiska extenzívneho výkladu obsahovej náplne pracovnej zdravotnej služby ide o vý-kon služieb pre profesionálne zdravie, tzn. ide o ochranu a podporu zdravia zamestnan-cov pri plnení ich pracovných povinností. Pri zúženom vnímaní problematiky ide o výkon pracovného lekárstva. V zmysle čl. 1 dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 možno pracovnú zdravotnú službu predovšetkým vnímať ako inštitút poverený plniť preventívne úlohy a poskytovať poradenstvo pre zamestnávateľov, zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť v organizácii vo veciach 1) vytvárania a udržiavanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je na

prospech telesnému a duševnému zdraviu zamestnancov vo vzťahu k práci,2) prispôsobenia práce schopnostiam (fyzickým, psychickým, mentálnym) zamestnancov

s prihliadnutím na ich telesné a duševné zdravie.

Pri výkone pracovnej zdravotnej služby ide o realizáciu dvoch hlavných úloh, ktorými sú 1) sledovanie (monitorovanie) podmienok pracovného prostredia, tzn.

a) sledovanie pracovných podmienok - najmä škodlivých faktorov, b) hodnotenie expozície a posúdenie rizika pre zdravie,c) poskytovanie upozornení o ich dopadoch na zdravie a poskytovanie rád na zlepše-

nie pracovného prostredia, zdravia a bezpečnosti zamestnancov 2) sledovanie zdravia zamestnancov vo vzťahu k pracovným podmienkam, tzn.

a) vykonávanie zdravotného dohľadu pred zaradením na prácu, pravidelne (i podľa potreby), počas jej výkonu i po skončení zaradenia na pracovnom mieste a ak to vyžadujú výsledky predchádzajúceho zdravotného dohľadu,

b) vykonávať aj prehliadky a vyšetrenia na zistenie stupňa expozície, na zistenie biolo-gických účinkov a reakcie organizmu zamestnancov.

ods. 1Ustanovenie rámcovo vymedzilo úlohy pracovnej zdravotnej služby.

Nebezpečenstvom je

ß podľa § 3 písm. e) tohto zákona, zdravotné riziko, ktoré pri práci ohrozuje zdravie za-mestnanca,



ß riziko poškodenia zdravia vymedzené v § 3 písm. g) tohto zákona.

Faktormi pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické, biologické, a iné faktory, ktoré vymedzujú pracovné prostredie a majú vzťah k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v zmysle defi nície tohto pojmu podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce.

Prácou na účely prispôsobovania práce zamestnancom sa rozumejú všetky súčasti zúčast-ňujúce sa na práci, tzn. hmotné i nehmotné, technické, ľudské, organizačné, vzdelávacie, odmeňovanie a pod.

Organizáciou práce a odpočinku sa rozumie režim práce a odpočinku vhodný na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca z hľadiska fyzického, mentálneho i psychického zaťa-ženia.

ods. 2Pracovnú zdravotnú službu nemožno stotožňovať s činnosťou všeobecných lekárov pôso-biacich u/pre zamestnávateľov. Pracovnú zdravotnú službu môžu vykonávať odborní zdra-votnícki pracovníci, ktorí sú kvalifi kovaní na výkon tejto služby v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných odborov a sústave certifi kovaných pracovných čin-ností. Najznámejším predstaviteľom pracovnej zdravotnej služby bude špecialista z odboru pracovného lekárstva alebo príbuzného odboru. Tím odborníkov v pracovnej zdravotnej službe by mal mať multidisciplinárny charakter, a to so zreteľom na interdisciplinárnu po-vahu pracovných podmienok u jednotlivých zamestnávateľov a z nich vyplývajúcich úloh podľa odseku 1 tohto ustanovenia, ktoré bude tento tím plniť. Mali by v ňom teda pôsobiť odborníci medicínsky vzdelaní, ale podľa potreby aj odborníci z nelekárskych odborov.

Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odbor-níkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť upraví všeobecne záväzný právny predpis Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V návrhu tohto predpisu sa uvažuje, že minimálne zloženie tímu pracovnej zdravotnej služby bude tvoriť príslušný lekár (napr. so špecializáciou v pracovnom lekárstve), sestra (napr. so špecializá-ciou na ošetrovateľstvo v zdraví pri práci) a asistent (so špecializáciou v odbore zdravie pri práci). Do tímu budú podľa potreby zaradení aj iní zdravotnícki pracovníci (napr. špecialis-ta na vyšetrovacie metódy v pracovnom lekárstve a toxikológii). Súčasťou vyhlášky bude aj vymedzenie minimálneho rozsahu pracovného úväzku lekára a zdravotnej sestry.

Zákon v súlade s uvádzanými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky predpokla-dá, že pracovná zdravotná služba, či už vnútorná alebo dodávateľská, bude svoje úlohy plniť (§ 21 tohto zákona) v úzkej spolupráci s bezpečnostnotechnickou službou (§ 22), so zá-



stupcami zamestnancov pre bezpečnosť (§ 19) a samozrejme aj s príslušnými odbornými útvarmi zamestnávateľa. Bude sa tiež podieľať na činnosti komisie bezpečnosti a zdravia pri práci (§ 20). Na druhej strane zamestnávateľ má povinnosť (§ 6 ods. 7) informovať pracovnú zdravotnú službu o všetkých známych a predpokladaných skutočnostiach týka-júcich sa práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, tzn. napríklad o chorobách zamestnancov, o ich práceneschopnosti a pod., aby zamestnanci pracovnej zdravotnej služby mohli hľadať odbornú súvislosť medzi pracovnými podmien-kami a chorobou zamestnanca.

K § 27

Ovplyvňovanie postojov a formovanie vzťahu ľudského jedinca k otázkam ochrany a roz-voja bezpečnosti a zdravia je jedným zo základných problémov spoločnosti, a to aj v rámci takej špecifi ckej súčasti spoločenských vzťahov, akou je problematika ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri plnení ich pracovných úloh. Aj preto musí byť súčasťou kva-lifi kácie získanej pri príprave na povolanie znalosť základných a spoločných všeobecných zásad ochrany bezpečnosti a zdravia súčasťou vedomostí, či už všeobecných alebo v podobe špecifi ckých vedomostí a návykov potrebných na výkon povolania.

Výchova a vzdelávanie k BOZP je spravidla dlhodobý proces, ktorý nadväzuje na už získa-né vedomosti a skúsenosti a primeraným spôsobom a rozsahom vo vzťahu k veku žiaka a študenta

ß začína v základnej škole,

ß pokračuje v rámci prípravy na povolanie na stredných a vysokých školách,

ß uplatňuje sa v rekvalifi kačnom vzdelávaní,

ß realizuje sa špecifi ckými formami aj u zamestnávateľov.

Takto sa buduje ucelený okruh vedomostí, zručností a správania sa (osobných kompeten-cií), ktoré prispievajú k pracovnému i občianskemu konaniu nespôsobujúceho ujmu vlas-tnému zdraviu ani zdraviu iných osôb a to ani v práci, ani mimo nej.

V odsekoch 3 až 16 zákon v zásade upravil podmienky výchovy a vzdelávania v oblasti och-rany práce pre dva okruhy, a to na

ß dodávateľský spôsob výchovy a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov (činnosť 01.1 prílohy č. 2 k tomuto zákonu) - ide o oboznamovanie podľa § 7 ods. 1 až 5 tohto zákona, ktorý je alternatívou k preferovanému spôsobu oboznamovania vlastný-mi odborníkmi, príslušnými vedúcimi zamestnancami na jednotlivých stupňoch riade-nia,

ß odbornú prípravu zamestnancov na výkon určitých osobitných činností, napríklad ob-sluhu vyhradených technických zariadení, prácu s ručnou motorovou reťazovou pílou



a pod., pre ktoré vzhľadom na ich rizikovosť je potrebná osobitná odborná spôsobilosť; túto odbornú prípravu zabezpečujú len osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie pod-ľa § 27 tohto zákona špecializované vo svojej podnikateľskej činnosti na tento okruh poskytovaných vedomostí.

ods. 1Všeobecný princíp potreby vzdelávania a výchovy k BOZP je zákonom akceptovaný aj tým, že bol včlenený do tohto zákona. Problematika BOZP musí byť preto, aj v súlade s medziná-rodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z čl. 14 Dohovoru MOP č. 155 z ro-ku 1981, predmetom výučby a výchovy na školách, aby ich absolvent mohol takto získané vedomosti primerane uplatňovať pri výkone svojho budúceho povolania.

Odborné formovanie žiakov a študentov k bezpečnému správaniu, konaniu a následne aj k BOZP musí byť v primeranom rozsahu a obsahu súčasťou všeobecnovzdelávacích pred-metov, odborných predmetov a praktickej výučby na stredných a vysokých školách. Tento preferovaný spôsob prípravy budúcich vedúcich zamestnancov a zamestnancov v rámci riadneho školského systému je uplatňovaný nielen v členských štátoch EÚ.

Rovnako v rámci rekvalifi kácií je nevyhnutné oboznamovať ich účastníkov o problematike BOZP, ktorá prislúcha predmetu preškoľovania tak, aby absolvent, či už ako zamestnanec, fyzická osoba - podnikateľ alebo manažér poznal bezpečný a zdravý spôsob práce v novo získanej kvalifi kácii.

ods. 2Systém výchovy a vzdelávania v organizácii, aj so zreteľom na vzdelávanie zamestnancov podľa § 153 a nasledujúcich Zákonníka práce, musí akceptovať potrebu výchovy a vzdelá-vania zamestnancov k BOZP a v sebe ju obsiahnuť.

Účelom programovo riadenej výchovy a vzdelávania u zamestnávateľa je v tomto zmysle zabezpečiť

ß nielen utváranie pozitívneho vzťahu zamestnancov k ochrane svojho zdravia,

ß aj predpokladov na ich aktívny prístup k problematike ochrany zdravia a cieľavedomé konanie v záujme zlepšovania pracovných podmienok.

Jej minimálnym cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanec získal potrebný súbor informácií, vedomostí a zručností, ktoré nevyhnutne potrebuje na bezpečný výkon ním vykonávaných pracovných činností, ktoré je povinný vykonávať podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo iného obdobného dokumentu (napríklad dohody o vykonaní práce). V rámci vzdelávania a odbornej výchovy v organizácii musia byť tiež poskytnuté informácie podľa § 7 ods. 6 tohto zákona.



Odborná výchova a vzdelávanie vo vzťahu k BOZP sa v organizácii realizuje rôznymi forma-mi, najmä oboznamovaním a informovaním podľa § 7 tohto zákona, tematicky orientova-nými školeniami, praktickým výcvikom, špecializovanými kurzami a pod.

V zmysle povinnosti podľa § 6 ods. 4 tohto zákona sa výchova a vzdelávanie primerane týka aj zamestnancov iných zamestnávateľov, ktorí budú vykonávať pracovné aktivity na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch.

ods. 3Systémom výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce založeným na oprávnení sa sle-duje dosiahnutie vysokej odbornej úrovne zabezpečovania daných činností. Aj podľa toh-to zákona, rovnako ako doteraz, za kvalitu a primeranosť oboznamovania zamestnancov podľa § 7 (aj pri dodávateľskom výkone vzdelávania) zodpovedá zamestnávateľ. Inak sa však problematika dodávateľského organizovania a výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v tomto zákone podstatne mení v porovnaní s doterajšou právnou úpravou.

Zákonodarca zohľadnil potrebu znižovania administratívneho zaťaženia zamestnávateľov aj v tom, že nová právna úprava neobsahuje niektoré činnosti, na ktorých výučbu je v súčasnosti ešte potrebné oprávnenie. Táto požiadavka sa premietla do zákona aj v tom, že obsahuje po-vinnosť oprávnenej školiacej organizácie, aby zamestnávateľovi dala kópiu projektu, na základe ktorého oboznamuje zamestnávateľových zamestnancov a vedúcich zamestnancov (§ 7 ods. 1 až 5 tohto zákona). Zamestnávateľ projekt ďalej použije na svoje účely, napríklad na preukáza-nie splnenia povinnosti oboznamovať svojich zamestnancov o predpisoch na zaistenie BOZP.

Celkové zaťaženie (žiadateľa o oprávnenie i príslušných štátnych orgánov) spojené s vy-dávaním oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti sa oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie Národného inšpektorátu práce a územne príslušného inšpektorátu práce, znížilo a značne zjednodušilo. Zabezpečilo sa to tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti podľa tohto zákona je, okrem Národného inšpektorátu práce, zainteresovaný len jeho poradný orgán - akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob bude znamenať zrýchlenie vydávania oprávnení a súčasne do značnej miery eliminuje sub-jektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Na rozdiel od doterajšej praxe už nie akreditujúci orgán, ale tento zákon ustanovil určité základné podmienky dôležité na tento spôsob výchovy a vzdelávania, napríklad na vypra-covanie študijnej dokumentácie, na vybavenie didaktickou a inou technikou, na odbornú a lektorskú spôsobilosť školiteľov a pod. Zákon na ten účel rámcovo upravil podmienky na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, čím sa eliminuje doterajšia nedostatočná právna úprava tiež vo vzťahu k technike vydávania a odoberania príslušných oprávnení.



Zákon ustanovil, že nielen samotná výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k tomuto zákonu sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia, ale aj organizácia tejto výchovno-vzdelávacej aktivity, ak sa vykonáva dodáva-teľským spôsobom, prináleží tej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je oprávnená na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti.

V rozsahu príslušného oprávnenia môže oprávnená osoba na výchovu a vzdelávanie zabez-pečovať jednak základné školenia a tiež aj aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 7, 23 ods. 6, 24 ods. 9 tohto zákona.

Významnou skutočnosťou pre stredné a vysoké školy pripravujúce svojich študentov je fakt, že na túto činnosť nepotrebujú príslušné oprávnenie, inak podľa tohto ustanovenia vyžadované. Ide o preferovaný spôsob výučby, keď žiak popri všeobecných a odborných ve-domostiach a zručnostiach získava aj vedomosti a návyky potrebné na ochranu vlastného zdravia, ktoré využije pri výkone jeho budúcej profesie, povolania. Preto oprávnenie podľa tohto ustanovenia nebude potrebovať napríklad stredné odborné učilište, ktoré podľa učeb-ných osnov poskytuje svojim žiakom výučbu z hľadiska BOZP aj v oblasti prác vo výške, resp. nad voľnou hĺbkou, učí ich obsluhovať stavebné mechanizmy a pracovať s nimi alebo bezpečne používať ručnú motorovú reťazovú pílu pri stavbe krovu budovy. Na záver tejto výučby a po overení vedomostí žiakov im škola (po splnení ďalších ustanovených predpok-ladov) vydá príslušné doklady o absolvovaní takého vzdelávania, napríklad preukaz.

Zákon jednoznačne upravil podmienku, že výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov a zamestnávateľov, ktorí budú po splnení ďalších podmienok môcť vykonávať úlohy bezpeč-nostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov, môže vykonávať len

ß oprávnená škola (ktorá podľa § 23 ods. 1 písm. b) tohto zákona získala oprávnenie), alebo

ß právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie.

ods. 4Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podmienkou na podnikateľskú činnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v záuj-me kvalitného a kvalifi kovaného poskytovania služieb ich odberateľovi musia spĺňať defi -nované požiadavky na ich vykonávanie.

Zákon ustanovil základnú štruktúru podmienok na získanie oprávnenia na výchovu a vzde-lávanie. Ide o1) odbornú spôsobilosť na činnosť, ktorá bude predmetom vzdelávania a bude využitá

v záujme odborného a korektného vykonávania výchovnovzdelávacích aktivít v rozsahu udeleného oprávnenia, či už pri jej riadení alebo priamo pri školení,



2) odbornú prax najmenej tri roky v činnosti, ktorá bude predmetom vzdelávania a ktorá zabezpečuje minimálne praktické skúsenosti s danou problematikou, ak ide o školiteľa,

3) lektorskú spôsobilosť, ktorá bude využitá pri efektívnom odovzdávaní informácií a ve-domostí danej problematiky účastníkom vzdelávania, ak ide o školiteľa.

Všetky podmienky musí spĺňať každý školiteľ - tá osoba, ktorá bude osobne školiť alebo iným spôsobom priamo vykonávať vzdelávanie (tzn. lektor, inštruktor a pod.). Školiť môže teda len osoba spĺňajúca tieto podmienky, nikto iný.

Ak výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať fyzická osoba, musí táto fyzická osoba spĺňať všetky tieto podmienky.

Ak výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, tak 1) všetky tieto podmienky musí spĺňať táto fyzická osoba, alebo 2) musí mať

a) najmenej jedného odborného zástupcu spĺňajúceho podmienku odbornej spôsobi-losti,

b) najmenej jedného školiteľa, ktorý spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, dĺžky od-bornej praxe a lektorskej spôsobilosti.

Ak výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať právnická osoba, tak musí mať 1) najmenej jedného odborného zástupcu spĺňajúceho podmienku odbornej spôsobilosti,2) najmenej jedného školiteľa, ktorý spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, dĺžky odbor-

nej praxe a lektorskej spôsobilosti.

ods. 5 a 6Zákon ustanovil spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti.

Ak zákonom vymedzenú odbornú spôsobilosť nemá žiadateľ o oprávnenie, zákon mu umožnil použiť inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie vý-chovnej a vzdelávacej aktivity. Odborný zástupca musí byť

ß konateľ alebo spoločník právnickej osoby, alebo

ß v pracovnom pomere k žiadateľovi o oprávnenie.

Zákon výslovne ustanovil podmienku, že činnosť odborného zástupcu možno vykonávať len v prospech jedného držiteľa oprávnenia.



ods. 7 až 9Ustanovenia bližšie špecifi kujú základnú požiadavku na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, ktorou je podanie písomnej žiadosti podľa odseku 3 tým, že zákonodarca určuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré musia byť k žiadosti priložené.

ods. 10Zákon ustanovil základné náležitosti vzorového projektu výchovy a vzdelávania vypra-covaného pre každú činnosť samostatne, ktoré žiadateľ podľa zamerania svojho pôsobe-nia môže rozšíriť podľa potreby. Z hľadiska ďalších aktivít oprávnenej osoby na výchovu a vzdelávanie je potrebné dbať najmä o aktualizáciu uvedených náležitostí a to najmä tých, ktoré sú uvedené v odseku 13 písm. a) druhý bod.

ods. 11 až 16Národný inšpektorát má vymedzenú hraničnú lehotu 60 dní na vydanie oprávnenia. Ustanovila sa tiež formálna stránka oprávnenia vydávaného na päť rokov.

Ustanovenia upravili niektoré povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba rešpektovať počas svojej profesionálnej činnosti pri výchove a vzdelávaní v rozsahu vymedzenom oprávne-ním. Vhodné je zvýrazniť povinnosť vypracovať projekt výchovy a vzdelávania “šitý na mieru” konkrétneho zamestnávateľa, konkrétnej profesnej skupiny vzdelávaných osôb a konkrétnej vzdelávacej aktivity – tu sa prejavia viac, či menej kvalitné odborné schop-nosti a poznatky či už nositeľa oprávnenia alebo jeho odborného zástupcu, ktorí projekt pripravia. Budú sa prejavovať rozdiely v kvalite jednotlivých oprávnených subjektov.

V prípade nedodržiavania ustanovených podmienok a ich zistenia je Národný inšpektorát práce povinný oprávnenie odobrať. Podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o in-špekcii práce inšpektorát práce preveruje dodržiavanie podmienok oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa zákona č. 125/2006 Z. z. a podľa osobitných predpisov na zaistenie BOZP. Inšpektor práce môže na základe výsledkov inšpekcie práce dať návrh na odobratie týchto dokladov. Zákon upravil tiež povinnosť Národného inšpektorátu prá-ce viesť evidenciu vydaných oprávnení na výchovu a vzdelávanie a zverejniť ich zoznam. Tým sa napomáha zamestnávateľom k relatívne ľahkému prístupu k týmto informáciám. Upravil tiež dôvody zániku platnosti oprávnenia.

K § 28

Ustanovenie upravilo úlohy akreditačnej komisie, ktorú ako odborný poradný orgán (§ 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) zriaďuje Národný inšpektorát práce. Ide o jej dve úlo-hy.



Prvou je posúdenie žiadostí o vydanie

ß oprávnenia bezpečnostnotechnickej služby (§ 21 ods. 9) a na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce (§ 27 ods. 7 a ďalšie),

ß osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika (§ 24 ods. 3).

Komisia spravidla realizuje túto úlohu po vyhodnotení splnenia podmienok kladených týmto zákonom na žiadateľa, ktoré vykoná personál Národného inšpektorátu práce. Záver komisie (vyjadrený uznesením na základe hlasovania o výsledku), ktorý môže, ale nemusí byť rovnaký, ako je uvedený záver z vyhodnotenia žiadosti Národným inšpektorátom prá-ce, sa predkladá Národnému inšpektorátu práce na účely vydania/nevydania oprávnenia, či osvedčenia. Vyhodnotenie splnenia podmienok a závery komisie sú podkladom na vyda-nie/nevydanie požadovaného dokladu.

Druhou úlohou komisie je odborné preverenie podnetu žiadateľa o vydanie oprávnenia na činnosť podľa § 15 a osvedčenia alebo preukazu podľa § 16 tohto zákona, ak oprávnená právnická osoba (podľa § 14) a oprávnená právnická osoba alebo fyzická osoba na výchovu a vzdelávanie (podľa § 27 ods. 11 a nasled.) zamietla z určitých dôvodov vydať žiadateľovi príslušný doklad – oprávnenie, osvedčenie alebo preukaz.

Aj tu komisia posudzuje podnet rovnako ako pri posudzovaní žiadosti o vydanie opráv-nenia, či osvedčenia po vyhodnotení podnetu odbornými zamestnancami Národného inšpektorátu práce. Aj v tomto prípade je návrh komisie podkladom - odporúčaním pre odborné stanovisko Národného inšpektorátu práce. Toto odborné stanovisko je záväzným pre dotknutú oprávnenú právnickú osobu alebo osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie v danej záležitosti. To znamená, že v prípade akceptovania námietok žiadateľa v podnete odborné stanovisko Národného inšpektorátu práce zaviaže dotknutú oprávnenú právnickú osobu alebo osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie na vydanie požadovaného dokladu. V prípade neakceptovania námietok žiadateľa sa odborným stanoviskom potvrdí nevyda-nie príslušného dokladu.

Napriek tomu, že komisia má podľa § 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. postavenie odbor-ného konzultanta, pri posudzovaní žiadostí a podnetov plní aj určitú úlohu supervízora nad činnosťou Národného inšpektorátu práce a je zárukou objektívnosti a nestrannosti jeho zamestnancov pri vydávaní oprávnení, osvedčení alebo odborných stanovísk. Zloženie komisie i spôsob jej rokovania bude predmetom štatútu schvaľovaného Ministerstvom prá-ce, sociálnych vecí a rodiny SR. Jej zloženie i činnosť by určite mali vyjadrovať a zohľadňo-vať širšie odborné zázemie a praktické i teoretické skúsenosti v oblasti ochrany práce, ako aj perspektívy ďalšieho rozvoja starostlivosti o zamestnanca z hľadiska korektných pracov-ných podmienok.



K § 29

Z doterajšej právnej úpravy zákon prebral s menšou modifi káciou týkajúcou sa nahradenia pojmu “iné organizácie” pojmom “iné orgány” ustanovenie upravujúce možnosť vytvorenia kontrolného systému v oblasti BOZP zo strany odborových orgánov a iných orgánov za-stupujúcich zamestnancov. Zákon umožnil, aby príslušné orgány organizácií zastupujúcich záujmy zamestnancov (odbory, zamestnanecké rady alebo iné organizácie tam, kde uvede-né organizácie neexistujú, napríklad v družstvách) kontrolovali zamestnávateľov pri plnení ich úloh v oblasti BOZP.

Kontrola, ktorú vykonáva odborový orgán nad stavom BOZP podľa § 149 Zákonníka práce u zamestnávateľa, u ktorého je založená odborová organizácia, je súčasťou organizovaného systému kontroly v tejto oblasti. Tento typ kontrolnej osoby nemá také zázemie, z hľadiska postavenia a oprávnení, ako orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Tieto opráv-nenia však umožňujú odborovým orgánom významne vplývať na vytváranie a udržiavanie bezpečnejších a zdravších pracovných podmienok. Náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa odborovým orgánom uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

Významný nástroj na kontrolu v oblasti BOZP (nielen v nej, ale aj v iných oblastiach) majú zástupcovia zamestnancov podľa § 239 Zákonníka práce v oprávnení kontrolovať dodržia-vanie celého spektra pracovnoprávnych predpisov u zamestnávateľov.

K § 30

Zákonodarca upravil aj splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré okruhy problémov a špecifi cké otázky BOZP zákon upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšia právna úpra-va bude realizovaná vykonávacími právnymi úpravami. Preto je tiež potrebné splnomocniť príslušné orgány na vydanie týchto predpisov v rámci ich kompetencií daných zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia, ale v súlade s čl. 120 Ústavy Slovenskej re-publiky bude nevyhnutné pripraviť aj ďalšie právne predpisy. Zákon v § 41 v 1. bode zrušil zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. Tým súčasne stratia zákonnú oporu aj príslušné nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky vydané na základe jeho splnomocňovacieho ustano-venia (§ 16 ods. 1 a 3). Preto bolo potrebné pripraviť nové právne úpravy, ktoré budú vyko-návať zákon (čl. 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a budú tiež formou aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky (čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných na-



riadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, transformovať príslušné smernice EÚ a Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia zamest-nancov pri práci. Príprava týchto nariadení vlády Slovenskej republiky súvisí najmä s potre-bou mať právne predpisy Slovenskej republiky harmonizované s právom EÚ.

Nové nariadenia vlády SR, obsahovo podobné, ako predchádzajúce nariadenia vlády SR upravujúce rovnako vymedzený vecný okruh otázok, budú podľa poznatkov z aplikačnej praxe prípadne doplnené o niektoré ďalšie podrobnosti, čím sa sleduje zámer zvýšiť dosia-hnutú kvalitu a úroveň starostlivosti o ochranu života a zdravia zamestnancov. Ide o prob-lematiku minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri/na

ß pracovisko,

ß používanie pracovných prostriedkov,

ß stavenisko,

ß práci vo výbušnom prostredí,

ß poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,

ß používaní označenia a signálov na zaistenie BOZP,

ß ručnej manipulácii s bremenami,

ß práci so zobrazovacími jednotkami,

ß ochrane pred rizikami spojenými s expozíciou biologickým faktorom,

ß ochrane pred hlukom,

ß ochrane pred vibráciami,

ß práci s azbestom,

ß ochrane pred rizikami spojenými s expozíciou chemickým faktorom,

ß ochrane pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom.

Nadväzne na tento zákon a v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami odseku 1 písm. a) a c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo vyhlášku ustanovujúcu požiadavky na zaistenie BOZP pri používaní vyhradených technických zariadení, ktorá nahradí súčasnú vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z.

Širší okruh podrobností týkajúcich sa zdravých pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov pred rôznymi škodlivými faktormi rieši nový zákon č. 126/2006 Z. z. o ve-rejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do nadobudnutia jeho účinnosti aj širší okruh právnych úprav v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Ustanovenie umožňuje revíziu a aktualizáciu celého radu právnych predpisov na zaistenie BOZP (vrátane technických zariadení) vydaných na základe predchádzajúcich právnych predpisov bývalým Slovenským úradom bezpečnosti práce a Úradom bezpečnosti práce Slovenskej republiky.



ods. 1Široko koncipované ustanovenie odseku 1 písm. a) umožňuje Ministerstvu práce, sociál-nych vecí a rodiny SR v blízkej budúcnosti vydať vyhlášky upravujúce požiadavky z hľa-diska ochrany života a zdravia v širokom okruhu tém, napríklad na lesné práce, na pou-žívanie motorových vozidiel, na prevádzku kotolní, na pracoviská, na používanie vyhra-dených technických zariadení a pod. Ide o prehodnotenie 14 úprav a vyhlášok bývalého Slovenského úradu bezpečnosti práce a Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky, ktoré neboli doteraz zrušené a ich prípadnú náhradu. Dôvodom na prípravu vyhlášok je potreba prekonania vážnych nedostatkov v stave určitých zariadení a chybného konania zamestnancov obsluhujúcich určité stroje, zariadenia alebo vykonávajúcich určité činnos-ti, ktoré bývajú častejšou príčinou vzniku pracovných úrazov. Stav zariadení a vedomosti takých zamestnancov nie vždy sú na požadovanej úrovni. Uvedenými vyhláškami sa preto ustanovia bližšie špecifi kované požiadavky na bezpečný stav a obsluhovanie týchto strojov, zariadení alebo vykonávanie činnosti. Sprísnenie kritérií v tejto oblasti je v súlade s čl. 11 písm. a) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981.

ods. 2Zákon budú vykonávať aj niektoré novo pripravované právne predpisy, ktoré nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2006. Ide o vyhlášku ustanovujúcu

ß vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bude obsahovať aj klasifi kačné prvky na účely Európskej štatistiky pracovných úrazov v rámci Európskej únie a bude slúžiť na spísanie základných údajov o zamestnávateľovi, poškodenom zamestnancovi, o príčinách a zdrojoch vzniku registrovaného pracovného úrazu i o prijatí a vykonaní nápravných opatrení (§ 17),

ß číselníky na štatistiku pracovných úrazov potrebné zamestnávateľovi na klasifi káciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o registrovanom pracovnom úraze (§ 17),

ß podrobnosti požiadaviek o rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie, overovaní znalostí účastníkov výchov-nej a vzdelávacej činnosti, slúžiacich na vykonanie ustanovenia § 17 a prílohy č. 2. Tým sa vytvoria doplňujúce právne predpoklady na zvýšenie odbornej úrovne týchto činnos-tí vykonávaných oprávnenými subjektmi a dosiahne sa aj jednotnosť postupu štátnych orgánov pri vydávaní oprávnení.

ods. 3Zákon tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie vyhlášky, ktorá v in-tenciách Dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 a Odporúčania MOP č. 171 z roku 1985 ustano-vuje požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby, na zloženie tímu odborníkov, ktorí ju budú vykonávať a tiež podrobnosti požiadaviek na ich odbornú spôsobilosť (komentár k § 26). To sa týka aj otázok hlásenia, registrácie a evidencie chorôb z povolania a ohro-



zenia chorobou z povolania, kde ešte stále platí Úprava MZd SSR č. Z - 10 949/1973 - B/1 o hlásení a evidencii chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia pri práci (registrovaná v čiastke 18/1974 Zb.), ktorá bude k 1. júlu 2006 nahradená novou právnou úpravou.

K § 31 až 37

Zákon upravil základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej organizácie na ak-ciovú spoločnosť. Transformácia právnej formy Technickej inšpekcie vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý upravuje kritériá pre existenciu príspevkových organizácií z hľadiska získavania fi nančných prostriedkov na krytie nákladov príspevkových organizácií. U Technickej inšpekcie je tržbami pokrytá pre-važujúca časť nákladov a preto je potrebná jej transformácia na iný typ organizácie.

Vlastná transformácia prebehne v súlade s podmienkami a krokmi transformácie vyme-dzenými v materiáli Návrh na transformáciu Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť, ktorý na rokovaní dňa 28. septembra 2005 schválila vláda Slovenskej republiky uznese-ním č. 749. Keďže legislatívny proces, schválenie tohto zákona bol dlhší, ako predpokladal vládou Slovenskej republiky schválený materiál o transformácii Technickej inšpekcii, bolo nevyhnutné so súhlasom predsedu vlády posunúť dátum vykonania transformácie ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorým je 1. júl 2006. Celý majetok novej organizá-cie Technická inšpekcia, akciová spoločnosť, bude vo vlastníctve štátu. Slovenskú republiku bude vo veciach Technickej inšpekcie, a. s. zastupovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Dňom vzniku akciovej spoločnosti (1. júl 2006) na ňu prechádzajú práva a povinnosti vrátane neukončených prípadov výkonu činnosti a neuhradených pohľadávok voči tretím stranám vyplývajúce z právnych vzťahov organizácie Technická inšpekcia, príspevková or-ganizácia, ako aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom.

Technická inšpekcia, a. s. je podľa § 35 založená na overovanie plnenia požiadaviek bez-pečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona. Za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom môže však v súlade s predmetom podnikania podľa § 35 ods. 2 zákona a zakladateľskej listiny vykonávať aj iné činnosti za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom.



K § 38

Zákonodarca tu upravil niektoré spoločné opatrenia, vo vzťahu k určitým špecifi ckým otáz-kam.

ods. 1Výlučná zodpovednosť zamestnávateľa za ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci i fi lo-zofi a práva Európskych spoločenstiev a EÚ v tejto oblasti vyžadujú, aby zamestnávateľovi bol vytvorený právny priestor, ktorý mu zabezpečí dostatočnú voľnosť pri výbere prime-raných a účinných konkrétnych opatrení v oblasti BOZP, a to samozrejme takých, aby boli naplnené základné (minimálne) povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon preto prevzal z doterajšej právnej úpravy zaužívané a osvedčené spôso-by vykonávania povinností v oblasti BOZP, ktoré sú upravené zákonom a inými právnymi predpismi na zaistenie BOZP. Zákon zamestnávateľom umožnil ich realizáciu zabezpečiť

ß spôsobom alebo postupom uvedeným v Slovenskej technickej norme, ak tam sú obsia-hnuté, alebo

ß iným primeraným spôsobom podľa povahy konkrétnych pracovných podmienok a pot-rieb konkrétneho zamestnávateľa.

Takto vymedzený priestor zodpovedá aj reálnemu stavu úpravy BOZP v Slovenskej repub-like, keď rozsiahly komplex opatrení, mechanizmov a nástrojov v tejto oblasti je ešte stále upravený aj Slovenskými technickými normami, ktorých používanie je v zmysle § 7 záko-na č. 264/1999 Z. z. dobrovoľné. Primeranosť opatrení sa vníma prostredníctvom úrovne BOZP, ktorá sa daným opatrením dosiahne v porovnaní s opatreniami upravenými v Slo-venských technických normách.

ods. 2V spojitosti so zabezpečovaním rôznych úloh v oblasti BOZP u zamestnávateľa väčším okruhom osôb (napríklad pri výkone bezpečnostnotechnickej služby, pri odborných pre-hliadkach, pri kontrole zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť) aj z externého prostre-dia, je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnávateľovho obchodného tajomstva. Zákon preto ustanovil povinnosť mlčanlivosti pre všetkých tých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami tvoriacimi predmet ob-chodného tajomstva a so skutočnosťami s ním súvisiacimi, ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno šíriť.

Obchodné tajomstvo podľa § 17 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník tvoria všet-ky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, kto-ré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie



sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Podnikateľ má výlučné právo (§ 18 Obchodného zákonníka) s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

ods. 3Ustanovenie premietlo zmeny vyplývajúce z nového vecného riešenia subjektov na overo-vanie plnenia bezpečnosti technických zariadení v tomto zákone do príslušných právnych predpisov. Prakticky ide len o vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpeč-nosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Táto zmena súvisí s diverzifi káciou činností podľa § 14 tohto zákona medzi viac subjektov, ktorí budú vlastniť oprávnenie na jej vykonávanie, a to aj v spojitosti s jeho § 39 ods. 1.

K § 39

Zákonodarca v prechodnom ustanovení upravil dva okruhy problémov, a to

ß overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona Technickou inšpekciou, a. s.,

ß prechodné obdobie na získanie oprávnení, osvedčení a preukazov na výkon aktivít pod-ľa tohto zákona.

Zákon tým časovo ohraničil platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa do-terajších predpisov tak, že budú postupne - v určených časových horizontoch - nahradené novými podľa tohto zákona.

ods. 1Zákonom sa upravilo prechodné obdobie do konca roka 2006, v ktorom bude úlohy oprávne-nej právnickej osoby podľa § 14 tohto zákona, vykonávať výlučne Technická inšpekcia, a. s. Toto riešenie je aj v záujme zabezpečenia dostatočne dlhého časového obdobia potrebného na prípravu právnických osôb na získanie oprávnenia na vykonávanie overovania plnenia bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona a samozrejme aj Národného inšpektorátu práce, ktorý bude toto oprávnenie vydávať.

ods. 2Zákon ustanovil predpoklad, že podmienky, ktoré ustanovuje § 14 ods. 3 na získanie opráv-nenia na overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení, Technická inšpekcia, a. s. spĺňa do konca roka 2006. Tento fakt zodpovedá súčasnej reálnej situácii, v ktorej (ešte) príspevková organizácia Technická inšpekcia svojimi odbornými kapacitami efektívne rea-lizuje úlohy podľa § 7a zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 95/2000 Z. z.



ods. 3Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplývajú dva závery, a to1) bezpečnostný technik, ktorému bolo najneskôr do 30. júna 2006 vydané osvedčenie

bezpečnostného technika podľa doterajších predpisov, môže vykonávať funkciu bezpeč-nostného technika najneskôr do 31. decembra 2007,

2) bezpečnostný technik podľa bodu 1 môže svoju funkciu vykonávať od 1. januára 2008 len po splnení podmienky absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.

Zákon vymedzil časový horizont do 31. decembra 2007, od ktorého bude platiť osvedčenie bezpečnostného technika vydané do 30. júna 2006 len vtedy, ak jeho nositeľ absolvuje od 1. júla 2006 (najneskôr však do 31. decembra 2007) aktualizačnú odbornú prípravu upra-venú v súlade s § 23 ods. 6 vo vykonávacej vyhláške podľa § 30 ods. 1 písm. b) tohto záko-na. Vykonaním tejto aktualizačnej prípravy začne plynúť cyklus päťročných intervalov, ku koncu ktorých budú bezpečnostní technici (i ďalší odborníci podľa príslušných ustanovení tohto zákona, keďže zákonodarca prijal všeobecný princíp cyklickej odbornej prípravy) mu-sieť opäť a opäť absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu, samozrejme za predpokladu, že chcú naďalej vykonávať činnosť bezpečnostných technikov podľa tohto zákona.

Ak bezpečnostný technik neabsolvuje uvedenú odbornú prípravu, od 1. januára 2008 jeho osvedčenie nebude platné, a po tomto termíne (v prípade obnoveného záujmu o túto čin-nosť) bude musieť získať osvedčenie bezpečnostného technika spôsobom upraveným v § 23 tohto zákona. Tento princíp samozrejme platí aj pre ďalšie obdobia päťročného cyklu.

Tento zákon neupravuje vzor osvedčenia, jeho obsah upravuje § 23 ods. 5 tohto zákona. V intenciách § 23 ods. 6 tohto zákona však možno opodstatnene predpokladať, že opráv-nené osoby na výchovu a vzdelávanie navrhnú veľkosť a formálnu stránku osvedčenia tak, aby na osvedčení bolo vyhradené miesto na potvrdenie účasti na aktualizačnej odbornej príprave, čo by bolo praktické napríklad aj z hľadiska jednoduchšieho preukazovania vlast-níctva tohto dokladu orgánom inšpekcie práce.

ods. 4Ustanovenie § 22 ods. 2 a § 24 tohto zákona novo upravili nový právny inštitút autorizo-vaného bezpečnostného technika, ktorý samostatne vykonáva odborné úlohy u zamestná-vateľov s OKEČom uvedeným v prílohe č. 1 tohto zákona. Úlohy bezpečnostného technika podľa doterajších predpisov v organizácii často plnia zamestnanci s mnohoročnou praxou, ktorí absolvovali rôznu odbornú prípravu. Keďže ide o nový právny inštitút, zákonodarca upravil možnosť, aby tí bezpečnostní technici, ktorí

ß majú oprávnenie bezpečnostného technika získané do 30. júna 2006, a

ß pred 30. júnom 2006 najmenej päť rokov sústavne vykonávali činnosť bezpečnostného technika u zamestnávateľa s OKEČom uvedeným v prílohe č. 1, a



ß najneskôr do 31. decembra 2007 absolvovali odbornú aktualizačnú prípravu podľa § 24 ods. 9

mohli aj bez vykonania skúšky podľa § 24 ods. 1 získať po podaní žiadosti na Národnom inšpektoráte práce osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika a tak mohli vyko-návať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika.

Podmienka cyklickej odbornej prípravy pre bezpečnostného technika a úvaha o formálnej stránke jeho osvedčenia je platná aj u autorizovaného bezpečnostného technika.

ods. 5Zákon rovnakým spôsobom vymedzil platnosť osvedčenia a preukazu (ktoré boli vydané do 30. júna 2006) najneskôr do 30. apríla 2008, keď ustanovil, že na účely § 16 tohto zákona (osvedčenia a preukazy na činnosť) budú také osvedčenia a preukazy platné aj od 1. mája 2008, ak ich majiteľ absolvuje aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 4 tohto zá-kona najneskôr do 30. apríla 2008. Cyklus päťročne aktualizačnej odbornej prípravy platí aj tu, a to aj s podmienkou straty platnosti osvedčenia alebo preukazu v prípade jej neab-solvovania.

ods. 6Oprávnenia právnických osôb na odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhrade-ných technických zariadení a na plnenie tlakovej nádoby na plnenie plynom vrátane plne-nia nádrže motorového vozidla plynom, vydané podľa doterajších predpisov stratia plat-nosť najneskôr 31. decembra 2007.

Tento zákon neupravil požiadavku, že ten, kto chce vyrábať, montovať, rekonštruovať a vy-konávať údržbu vyhradených technických zariadení, môže robiť tieto činnosti len na zákla-de oprávnenia, tak ako to bolo podľa doterajšej právnej úpravy. Preto aj tieto oprávnenia vydané podľa doterajších predpisov sa stávajú od 1. júla 2006 bezpredmetné.

ods. 7Všetky ďalšie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vydané podľa doterajších predpisov – zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona č. 256/1994 Z. z., § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v spojitosti s § 15 ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. – stratia platnosť v termínoch uvedených v tomto ustanovení. Účelom časového rozvrstvenia dátumu straty ich platnosti je zabezpečiť časový priestor a personálne kapacity na vydanie nových oprávnení podľa tohto zákona.



ods. 8Zákon zrušil platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov na vykonávanie po-radenstva v oblasti BOZP, nakoľko toto poradenstvo budú podľa zákona vykonávať opráv-nené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služ-by, resp. bezpečnostní technici a autorizovaní bezpečnostní technici.

K § 40

V súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa v ustanovení označila do tohto zákona transformovaná smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Táto smernica je uvedená v prílohe č. 3. K slovenskej jazykovej mutácii tejto smernice sa možno dostať napríklad na internetových stránkach Európskej únie, napríklad na adrese http://europa.eu.int.

K § 41

Vo väzbe na prijatie tohto zákona zákonodarca zrušil doterajšiu právnu úpravu - zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z.

V spojitosti s právnou úpravou povinností pri vzniku pracovného úrazu, choroby z povolania a podobných udalostí v § 17 tohto zákona sa zrušuje vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úra-zov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhláš-ky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z.

Vo väzbe na ukončenie špecifi ckej inšpekčnej činnosti Národného inšpektorátu práce nad vyhra-denými technickými zariadeniami v jadrových zariadeniach, ktorá bola vykonávaná podľa doteraj-ších predpisov (§ 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) tento zákon bez náhrady zrušuje vyhlášku Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 66/1989 Zb. na zaistenie bezpečnosti technických zaria-dení v jadrovej energetike v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 31/1991 Zb.

Ďalšia činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, konkrétne miestne prísluš-ných inšpektorátov práce, v organizáciách prevádzkujúcich jadrové zariadenia a pod. bude vykonávaná v zmysle právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších predpisov, ktoré sú v pôsobnosti týchto orgánov podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a podľa ich kompetencií vy-medzených citovaným zákonom. Dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, rovnako ako doteraz, bude vykonávať Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.



K článku II

Týmto zákonom sa zmenil a doplnil aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnika-ní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, nakoľko sa v ňom upravené právne inštitúty, najmä uvedené ako viazané činnosti v prílohe č. 2) výrazným spôsobom zmenili v pôvodnej právnej úprave, ktorou je tento zákon.

bod 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa doplnilo ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o zdravotníckych pracovní-kov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu. Týmto doplnením sa umožnilo zdravot-níckym pracovníkom, napr. lekárovi špecializovanému na pracovné lekárstvo, zdravotnej sestre so špecializáciou na ošetrovateľstvo v zdraví pri práci a asistentovi špecializovanému v odbore zdravie pri práci vykonávať viazanú živnosť uvedenú v prílohe č. 2 živnostenského zákona pod poradovým číslom 54c. Pracovná zdravotná služba.

bod 2Doplnením ustanovenia § 3 ods. 2 živnostenského zákona sa spod režimu tohto zákona vyňala činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa § 14 tohto zákona pri overovaní plnenia bezpečnosti technických zariadení. Z uvedeného vyplýva, že na činnosť oprávnenej práv-nickej osoby podľa citovaného § 14 tohto zákona nie je potrebný živnostenský list, ale len oprávnenie Národného inšpektorátu práce.

body 3 až 5 Týmto zákonom sa v skupine viazaných živností (príloha č. 2 živnostenského zákona) vec-ne i so zreteľom na legislatívne zmeny precizujú živnosti, poradové číslo 2 a 4, so zreteľom na zmeny ustanovené v tomto zákone a na vyhlášku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpeč-nosti technických zariadení.

bod 6Týmto zákonom sa do prílohy č. 2 živnostenského zákona doplnila viazaná živnosť porado-vé číslo 18b. Vykonávanie činnosti koordinátora bezpečnosti podľa platnej právnej úpravy minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisku (v súčasnosti na-riadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.).



body 7 až 10Týmto zákonom sa v skupine viazaných živností (príloha č. 2 živnostenského zákona)

ß oddelila živnosť poradové číslo 22, ktorá bude vykonávaná len v organizáciách v pôsob-nosti štátnej banskej správy, a to so zreteľom na legislatívne zmeny ustanovené v tomto zákone,

ß upravila obdobná živnosť 22a. Výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, ktorá bude vykonávaná v ostatných sektoroch mimo pôsobnosti štátnej banskej správy, a to so zreteľom na zmeny ustanovené v tomto zákone,

ß precizuje živnosť poradové číslo 54. vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 8 tohto zákona, a

ß novo upravili živnosti poradové čísla 54a. Bezpečnostný technik, 54b. Autorizovaný bezpečnostný technik a 54c. Pracovná zdravotná služba, ktoré vyplývajú z ich právnej úpravy v ustanoveniach § 23, 24 a 26 tohto zákona.

Pri jednotlivých živnostiach sa vymedzili doklady podľa ustanovení tohto zákona, ktoré sú nevyhnutné na vydanie živnostenského oprávnenia.

K článku III

Týmto zákonom sa zmenil a doplnil zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v zne-ní neskorších predpisov, a to v prílohe v sadzobníku správnych poplatkov.

Zmenila sa položka 202 Bezpečnosť práce a technické zariadenia, v rámci ktorej sa rozširu-jú spoplatnené úkony podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktoré vykonáva Národný inšpektorát práce podľa § 6 ods. 1 v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť pri vydávaní oprávnení a osvedčenia podľa § 21 ods. 9, 24 ods. 7 a 27 ods. 3 tohto zákona.

Do tejto položky pribudol aj nový spoplatnený úkon – vydávanie povolenia na ľahké práce deťmi mladšími ako 15 rokov. Tento úkon vykonáva inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v spojitosti s § 11 ods. 5 Zákonníka práce.

Zvýšili sa tiež sumy jednotlivých správnych poplatkov a so zreteľom na ostatné aktuálne legislatívne zmeny sa príslušne zmenila aj citácia poznámky pod čiarou.



K článku IV

Tento zákon novelizoval vybrané ustanovenia Zákonníka práce so zreteľom na právnu úp-ravu vykonanú týmto zákonom, zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákonom č. 126/2002 Z. z. o verejnom zdravotníctve, aj so zreteľom na ďalšie právne úpravy majúce spojitosť so Zákonníkom práce.

bod 1 Zákonodarca v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce doplnil znenie § 11 ods. 4 Zákonníka práce tak, že ustanovil možnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku 1) za podmienok určených v odseku 4 (povaha a rozsah práce neohrozí zdravie a bezpeč-

nosť dieťaťa, jeho ďalší vývoj ani školskú dochádzku),2) výlučne len pri činnostiach taxatívne vymenovaných v odseku 4, tzn. pri

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych a umeleckých predstaveniach,b) športových podujatiach,c) reklamných činnostiach.

bod 2Súčasným doplnením § 11 ods. 5 Zákonníka práce zákonodarca reagoval na zmeny v sys-téme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia. Reagoval tiež na poznatky z doterajšej praktickej aplikácie ustanovenia v tom zmysle, že pri nerešpektovaní podmienok ustano-vených týmto zákonom a uložených v povolení, je potrebné upraviť kompetenciu inšpekto-rátu práce odobrať povolenie – ide tu o nástroj, ktorý by mal preventívne pôsobiť v záujme uplatňovania vymedzených podmienok pri ľahkej práci osôb s vekom nižším ako 15 rokov. V spojitosti s položkou 202 písm. f) prílohy k zákonu č. 145/1995 Z. z. o povolenie žiada príslušný zamestnávateľ, u ktorého sa tento typ práce bude vykonávať.

bod 3Zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušil proces vydávanie pravidiel o BOZP zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel dohodou s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v ko-nečnom dôsledku znamenalo značné časové straty pri zavádzaní týchto pravidiel do praxe. Táto zmena by nemala vyvolať zníženie kvality pravidiel, nakoľko účastníkom ich vypra-covania za zamestnávateľa, prípadne odborný dohľad nad ich prípravou prislúcha bezpeč-nostnotechnickej službe a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať (§ 21 ods. 2 tohto zákona), resp. dodávateľským spôsobom zabezpečovať (§ 21 ods. 3 tohto zákona) každý zamestnávateľ.



Takisto má zamestnávateľ (dobrovoľnú) možnosť, aby konzultoval špecifi cké podmien-ky niektorých pracovných činností upravovaných pravidlami u špecializovaných osôb, napr. s výskumnými pracoviskami, právnymi kanceláriami a inými odborníkmi. Rovnako tu naďalej existuje možnosť poskytnutia základného poradenstva na inšpektoráte práce (§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce). Zamestnávateľ je povin-ný v spojitosti s tvorbou pravidiel mať na zreteli svoju povinnosť podľa § 10 tohto zákona – umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky BOZP. Rovnako treba vnímať oprávnenie komisie BOZP u zamest-návateľa podľa § 20 ods. 2 písm. c) tohto zákona, a to aj v spojitosti s písmenom b) tohto ustanovenia. Obdobne je potrebné mať na zreteli aj oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť pôsobiacich u zamestnávateľa.

bod 4V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi bola formulačne precíznejšie upravená povinnosť týkajúca sa splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti na prácu, psychickej spôsobilos-ti na prácu alebo iného predpokladu, ak ich vyžaduje osobitný predpis. Ide tu napríklad o nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci a o náležitostiach posudku o zdravotnej spô-sobilosti na výkon práce, s účinnosťou od 1. júnu 2006.

bod 5Ide o vyznačenie poskytnutého peňažného nároku - odchodného - do potvrdenia o zamest-naní, čim by sa malo zamedziť nekalým praktikám v spojitosti so skončením pracovného pomeru.

bod 6Ustanovenie sa harmonizuje so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zne-ní neskorších predpisov. Tento zákon precizoval doterajšie znenie ustanovenia vo vzťahu k miere poklesu pracovnej schopnosti a vo vzťahu k vymedzeniu časového obdobia, kedy sa požiada o dôchodok v spojitosti s ukončením pracovného pomeru, čím sa uľahčuje jeho praktická realizácia a predchádza sa možným sporom. Zákon tiež rozšíril dôvody na po-skytnutie odchodného, aj na prípad odchodu do predčasného starobného dôchodku, čím sa odstraňuje nerovnovážny stav so zreteľom na poskytovanie tohto nároku v iných prípa-doch podľa doterajšieho ustanovenia.

bod 7Týmto zákonom sa bližšie vymedzil štátny orgán príslušný na vybavovanie sťažností za-mestnancov na porušenie povinností v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnávateľa. Ide o miestne príslušný inšpektorát práce podľa § 7 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.



V prípade podania sťažnosti podľa tohto ustanovenia musí sťažovateľ dbať, aby neuplynuli subjektívne a objektívne lehoty podľa Zákonníka práce a z toho dôvodu na prípadné zne-možnenie domôcť sa svojho pracovnoprávneho nároku spôsobom upraveným v Zákonníku práce, napr. na súde podľa jeho § 14.

bod 8Úpravou dvoch pojmov používaných v Zákonníku práce zákonodarca reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa

ß pojmu “orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva” upravený zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktorým nahradil pojem “orgány na ochranu zdravia” podľa doterajšieho zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. a

ß pojmu “zamestnanec so zdravotným postihnutím” podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o služ-bách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred-pisov, ktorým nahradil doterajší pojem “zamestnanec so zmenenou pracovnou schop-nosťou”.

K článku V

Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2006. Od jeho zverejnenia v Zbierke zákonov do nadobudnutia účinnosti sa tak vytvoril určitý časový priestor takmer štyroch mesiacov na prípravu, jeho realizáciu a aplikáciu.

K prílohe č. 1

Príloha tohto zákona obsahuje kódy odvetvovej klasifi kácie ekonomických činností (OKEČ), v kto-rých sa v takto označených činnostiach podľa štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, za dlhšie časové obdobie kumulujú horšie výsledky pracovnej úrazovosti a chorôb z po-volania, ako je celoslovenský priemer, čo potvrdzuje nie dobré pracovné podmienky.

Pri zaraďovaní jednotlivých kódov OKEČ do prílohy sa zvažovalo šesť absolútnych i relatív-nych ukazovateľov z oblasti pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania, a to počet pracovných úrazov na 100 zamestnancov, počet dní pracovnej neschopnosti pripadajúcich na jeden pra-covný úraz, priemerné percento pracovnej úrazovosti pre pracovné úrazy, počet smrteľných pracovných úrazov pripadajúcich na 1 000 zamestnancov, podiel zamestnancov vykonávajú-cich rizikové práce a počet chorôb z povolania pripadajúci na 1 000 zamestnancov.

U zamestnávateľov, ktorí sú zaradení do kódov OKEČ uvedených v prílohe č. 1, sa uplat-ňujú opatrenia podľa tohto zákona upravené napríklad podľa § 19 ods. 2, § 22 ods. 3 a 4.



Realizáciou v nich uvedených opatrení sa u zamestnávateľov sleduje skvalitnenie preven-tívnych a ochranných aktivít, zlepšenie pracovných podmienok, pozitívnejší vývoj pracov-nej úrazovosti a chorôb z povolania, z čoho vyplýva aj zlepšenie celkového hospodárenia organizácií.

Odvetvová klasifi kácia ekonomických činností je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. č. 552/2002 Z. z. Slúži na štatistické účely a na účely medziná-rodného porovnávania štatistických ukazovateľov. Predmetom klasifi kácie je triedenie ekonomických činností vykonávaných právnickými osobami a fyzickými osobami. Príloha vyhlášky obsahuje kódy OKEČ v jednotlivých kategóriách a názov činnosti, napríklad

Kód OKEČ NázovKód

ISIC

KATEGÓRIA APOĽNOHOSPODÁRSTVO, POĽOVNÍCTVO

A LES-NÍCTVO

01POĹNOHOSPODÁRSTVO, POĽOVNÍCTVO A SÚ-VISIACE SLUŽBY

01.1 Pestovanie plodín; zeleninárstvo; záhradníctvo 011

01.11 Pestovanie obilnín a iných kultúrnych plodín i. n. 0111

01.12Pestovanie zeleniny, záhradníckych špecialít a produktov pestovateľských škôlok

0112

01.12.1 Pestovanie zeleniny

01.12.2 Pestovanie a zber húb

... ... ....

KATEGÓRIA D PRIEMYSELNÁ VÝROBA

SUBKATEGÓRIA

DA

VÝROBA POTRAVÍN, NÁPOJOV A TABAKOVÝCH

VÝROBKOV

15 VÝROBA POTRAVÍN A NÁPOJOV

15.1Výroba, spracúvanie a konzervovanie mäsa a mäsových výrobkov

151x

15.11 Výroba a konzervovanie mäsa 1511x

... .... ...

15.2Spracúvanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výrobkov

151x

15.20Spracúvanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výrobkov

1512

... ... ...



K prílohe č. 2

Príloha obsahuje desať skupín činností, v ktorých môžu osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 poskytovať dodávateľským spôsobom výchovu a vzdelávanie v ob-lasti ochrany práce.

Oprávnená osoba poskytuje zamestnávateľovi svoje výchovnovzdelávacie služby v rozsahu 1) oboznamovania zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa § 7 ods. 4 tohto zákona

najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu periodicitu, 2) odbornej prípravy fyzických osôb vykonávajúcich špecifi cké činnosti podľa § 16, 22 ods.

7, 23, 24 tohto zákona, a toa) základného školenia zameraného na získanie osvedčenia alebo preukazu,b) opakujúcej sa aktualizačnej odbornej prípravy.

K prílohe č. 3

V prílohe je uvedená smernica Rady 89/391/EHS, ktorá je transformovaná do tohto zákona.

oo bezpeČnosti bezpeČnosti aa ochrane ochrane …img.dashofer.sk/cif/download/ongbop.pdf ·...

Documents