E D Í C I A V I E R A D O V R E C K A 6

Praktická príručka pre každého kresťanacena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteľov: 1,00 EUR

LEN MODLIACI SA ČLOVEK MÔŽE NAUČIŤMODLIŤ SA. AKO PREŽÍVAŤ DEŇ V RYTMEMODLITBY? ČO S ŤAŽKOSŤAMI PRI MODLE �NÍ? PRAKTICKÉ RADY A ODPO RÚČANIA NACESTE K PEVNÉMU POSTOJU MODLITBY.

db

Pane, nauč násmodliť sa

M a r i á n G a v e n d a

Pane, nauč násmodliť sa

PANE, NAUČ NÁS MODLIŤ SA

Keď na miesto nešťastia dorazí prvá pomoc, prvé, čolekár zisťuje, sú základné životné funkcie: pulz, dych, pre-krvenie mozgu… Zlomeniny, odreniny, pomliaždeninypočkajú. Neraz sa nám stáva, že venujeme veľkú pozor-nosť aj najmenším kozmetickým úpravám na svojom zov-ňajšku, bytovom zariadení i v duchovnom snažení, a pod-statné nám pritom uniká. Sú totiž zastavené alebo veľmihatené základné životné funkcie. A ešte sa čudujeme, žetoľko nášho úsilia prináša taký malý efekt. Modlitba jedýchanie duše. Najzákladnejšia životná funkcia. Starosťo dobrú, pravidelnú modlitbu by preto mala patriť naprvé miesto. Sme totiž náchylní práve o ňu sa nechaťnajľahšie okradnúť. Niekoľko podnetov na tému modlit-by, ktoré ponúkajú nasledujúce riadky, môže byť tedaveľmi osožných. Samotný problém však nevyriešia. Domodlitby sa totiž vstupuje len modlitbou. Preto ňou aj začneme: „Pane, nauč nás modliť sa…!“

Pokúsiť sa definovať modlitbu, pýtať sa, čo je to mod-litba, je asi také ťažké, ako pýtať sa, čo je to život alebočo je to láska. Koľko piesní a výrokov o láske sa pokúšaponúknuť odpoveď. Každý je iný, každý je svojím spôso-bom pekný. Ale kto lásku sám nezakúša, veľa mu nepo-vedia ani tie najkrajšie slová o nej. Aj definície modlitbyväčšinou vyjadrujú len nejaký jej aspekt alebo sú po-vzbudením pre tých, čo sa už modlia.

Isté je, že človek sa modlil odjakživa, patrí to k jehopodstate. Najstaršie kresby zachytávajú dva veľmi časté vý-

�

javy: ľudí pri love a pri modlitbe. Vyjadrujú, čo bolo prenich životne dôležité – pre život tela i život duše. KultúryOrientu sú príznačné poetickosťou a poézia má veľmi čas-to formu modlitby. Poetické sú aj začiatky kresťanskej tra-dície, plné krásnych metafor. Duchovní autori modlitbu ne-vysvetľovali, ale ju ospevovali ako svoju skúsenosť, do ktorejchceli povzbudiť aj iných. Len modliaci sa človek môže na-učiť modlitbe. „Modlitba,“ píše Ján Zlatoústy, „je prístavv búrke, kotva stroskotancov, poklad chudobných… útočiskov nešťastí, zdroj horlivosti, príčina radosti, matka filozofie.“Inokedy ju nazýva svetlom duše, prameňom spásy, ochran-ným múrom Cirkvi, zbraňou proti zlým duchom. Už Jánz Kronštadtu hovorí, že modlitba je „dýchanie duše, našaduchovná potrava i nápoj“, a Teofán Zatvornik ide ešte hlb -šie, keď vyznáva, že „modlitba je dýchanie Ducha Svätého“.

Základná životná funkcia

Medzi ľuďmi prevláda všeobecné presvedčenie, že mod-litba je niečo, čomu veriaci venujú zopár minút ráno, zopárvečer a trochu viac v nedeľu a na veľké sviatky. Potom sazdá, že modlitba je len nejaká „nadstavba“ pre tých, čo bo-li vychovaní vo viere. Veď aj samotní veriaci ju často vní-majú len ako určitú povinnosť, na ktorú by nemali zabú-dať. Tvrdenie cirkevných otcov, že modlitba je taká dôležitáako dýchanie a strava, nie je však len vzletná metafora.

Jedna z definícií, ktorá sa snaží vystihnúť podstatučloveka a odlíšiť ho od zvierat, o ňom hovorí, že je ho-mo sapiens. Na rozdiel od zvierat, z ktorých mnohé ma-jú oveľa dokonalejší čuch, zrak, inštinkty či pružnosť,človek dokáže uvažovať, analyzovať, slobodne sa rozho-dovať. Ani to však nie je všetko. Človek, každý človek, po-

2

dobne ako zvieratá, má žalúdok a ten si vyžaduje potra-vu. Má pľúca, ktoré potrebujú kyslík. Má hlavu a srdce,túži po poznaní a po láske. Každý človek. A každý člo-vek má aj dušu. A tá svojou prirodzenosťou túži po Bo-hu! Vzťah k Bohu sa vyjadruje a prežíva v modlitbe.Modlitba je teda takou základnou potrebou pre každéhočloveka, ako je pre neho potrebný pokrm a kyslík, po-znanie a láska. A toto je to najdôležitejšie, čo si treba pritéme modlitby uvedomiť. Tak ako horlivý kresťan ne-

môže povedať: „Ja mám Sväté písmo, ja sa modlím, pretonemusím jesť ani dýchať“, tak nemôže neveriaci alebo ľa-hostajný veriaci povedať, že nepotrebuje modlitbu.

Zaiste, dá sa žiť aj obmedzene. Ale stačí prejsť odde-lením ústavu pre telesne alebo duševne postihnutých,aby sme videli, aká je to tragédia, keď je niektorá zo zá-kladných funkcií narušená, ako veľmi je tým život ochu-dobnený. Hoc len chýbajúci prst, ruka, noha nás zbavu-jú toľkých možností. Pri psychických poruchách je toešte výraznejšie. Nie homo sapiens, ale homo orans –modliaci sa človek – je skutočný a plnohodnotne rozvi-nutý človek. Preto ani nemôžeme pochopiť človeka, aknepochopíme modlitbu.

Potreba človeka a dar Boha

Tak ako neznamená, že človek prirodzene túžiaci poláske lásku aj prežíva, ešte viac to platí o modlitbe. Bohvložil do ľudského srdca túžbu po sebe, ale jej naplnenie

3

Len modliaci sa človekmôže naučiť modliť sa.

presahuje všetky naše možnosti. Preto sa Boh ako prvýujíma iniciatívy a približuje sa k nám ľudským spôso-bom. Ale vnímať to môžeme len vo viere. Dejiny spásy sazačínajú vo chvíli, keď je človek schopný prijať Božie zja-venie a odpovedať naň v modlitbe. Možno nazvať mod-litbou aj uvažovanie človeka o tajomstve jeho bytia? Jemodlitbou obdiv vesmíru či snaha porozumieť vlastnejexistencii? Sú to síce okamihy, keď sa prejavuje dôstoj-nosť a veľkosť človeka, nemožno ich však ešte nazvaťv pravom zmysle modlitbou. Aby bola modlitba modlit-bou, mala by spĺňať niekoľko základných podmienok:

a) Viera v osobného, živého Boha. Nie v nejakú ne-osobnú myšlienku alebo vec, či silu. Kto sa modlí, vie, žemá pred sebou najvyššiu múdrosť, ktorá ho osobne po-zná. Nestačí len viera v akýsi zmysel života. Modlitba jedialóg s osobným Bohom, s Láskou.

b) Viera v skutočnú Božiu prítomnosť. Kto sa modlí,verí, že Boh je živo, aktívne prítomný. On sa nám zjavu-je a pozýva nás dať mu odpoveď. Viera žije modlitbou.Viera vo svojej podstate nie je totiž ničím iným ako mod-litbou. Keď opravdivo veríme, vyjadrujeme sa modlitbou.A tam, kde prestáva modlitba, prestáva aj živá viera.

c) Dôvera, že Boh, ktorý k nám hovoril a naďalej sa zja-vuje, počuje aj našu modlitbu. Modlitba predpokladá vzťah„ty a ja, ja a ty“. Vieru, ktorá dáva modlitbe silu, možnozhrnúť slovami: „Ty si, ja som vďaka tebe a ty ma pozývaš,aby som žil s tebou.“

Tieto tri základné podmienky modlitby nachádzamevšade tam, kde ide o skutočné náboženstvo. Keď sa za-myslíme nad ich dosahom, vidíme, ako ďaleko sú ešteod modlitby tí, čo síce hovoria, že veria v niečo „tam ho-re“, a preto nie sú ateisti, no modlitbu, sviatosti a Cirkevodmietajú. Dôležitejšie je však položiť si otázku, či si my

4

sami uvedomujeme tieto základné pravdy pri našichmodlitbách. Či si uvedomujeme, kto je to Boh, aké pri-vilégium je môcť s ním osobne hovoriť, čo znamená maťprostredníctvom modlitby účasť na živote Boha. Modlit-ba má vplyv na celý ľudský život. Ako keď sa slepémuvráti zrak alebo človek pri jeho zhoršení začne nosiť oku-liare. Všetko je zrazu iné, krajšie, bohatšie! Na to všaknestačí mechanicky odrecitovať Otče náš, Zdravas‘, Má-ria a Sláva Otcu ráno a večer. Stojí za to zamyslieť sa nadtým, čo všetko nám modlitba ponúka.

Spolupráca s Bohom

Iste si každý spomína na fascinujúce chvíle, keď mo-hol počas exkurzie obdivovať chod automobilky, byť prinakrúcaní filmu, pri nácviku filharmónie či divadelnéhopredstavenia, pozorovať prácu v zaujímavom laboratóriu,navštíviť parlament, skrátka, byť na miestach, kde sa nie-čo tvorí, vidieť zákulisie, nielen hotový výrobok. Boh náscez modlitbu pozýva vstúpiť do svojej tvorivej dielne. Ontotiž stále tvorí, pôsobí, udržiava vesmír, bdie nad deji-nami ľudstva, osudmi národov i každého jednotlivcaa aktívne do nich vstupuje. „Môj Otec stále pracuje, aj japracujem,“ povedal Pán Ježiš. Väčšinou si to neuvedo-mujeme. Vnímame len hotové výrobky.

Modlitba otvára oči vnútra pre Božiu prítomnosť ajpôsobenie, a tým pomáha preniknúť do úplne novéhoa úžasne zaujímavého sveta. „Nebesia rozprávajú o sláveBoha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19, 2). Pohľad natvar oblakov a prúdenie vetra povie oveľa viac meteoro-lógovi než nám, čo sa nevyznáme v zákonitostiach príro-dy. Tomu, kto sa zasa vyzná v politických a ekonomic-

5

6

kých súvislostiach, aj malá udalosť napovie veľmi veľa.Modliaci sa človek sa postupne učí spoznávať Božie sú-vislosti. Ba modlitbou priamo vstupuje do Božieho diania.Božia prítomnosť je prameňom života a svetla. V modlit-be si to uvedomujeme a otvárame sa životu a svetlu. V nejintenzívne prežívame každý prítomný okamih, lebo sav ňom stretáme s Pánom dejín, cítime a vyjadrujeme muvďaku za všetko, čo nám dal a dáva, doňho vkladáme ajsvoju nádej a istotu, čo sa týka budúcnosti.

Praktická odpoveď

Keď sa učíme cudzí jazyk, hrať na husliach či maľo-vať, teóriu je potrebné „dostať do krvi“ vytrvalým cviče-ním, aby sa stala naším trvalým vlastníctvom. V tomtozmysle na záver každej kapitoly ponúkame niekoľkopraktických návrhov, ako sa „modlitbou učiť modlitbe“.

◗ Občas sa stíšim a položím si otázku, kto vlastne som,čo ma robí tým, čím som: žalúdok, mozog, city a vedomos-ti? Alebo niečo hlbšie? Ktorej dimenzii svojho bytia venujempočas dňa najviac času a síl? A koľko modlitbe?

◗ Uvedomím si, že práve teraz je tu Boh! Najlepšiev úplnom tichu, potme, prípadne pri svetle sviece. Takétostíšenie nie je nevyhnutné pre každú modlitbu. Aby sme savšak vedeli dobre modliť aj uprostred ruchu dňa, občas súpotrebné aj takéto hlboké stíšenia.

◗ Budem si pripomínať, že keď sa modlím, nerobím týmniečo „navyše“. Je to jedna z mojich najzákladnejších po-trieb a len o toľko budem rozvinutejším a harmonickejšímčlovekom, o koľko rozviniem aj život modlitby. Človek, kto-rý sa nemodlí alebo sa modlí len povrchne, ochudobňuje svojživot o niečo podstatné.

V MENE OTCA I SYNA, I DUCHA SVÄTÉHO

Tieto slová vyslovujeme, keď robíme znak kríža, pre-žehnávame sa, a to obyčajne práve na začiatku a na koncimodlitby. Vyjadrujú však aj samotnú podstatu modlitby,vnútorný postoj, naladenie duše, ktoré je pri modlitbepotrebné.

Stačí vedieť sa prežehnať

„Viere moc nedám, ale aspoň ráno a večer sa vždy pre-žehnám,“ hovorievajú pri výročnej spovedi tí, čo viere ozajveľa nedajú. Občas zvyknem nábožné publikum prebraťzo zbožnej ospalosti a vyhlásiť, že by sme boli veľmi dob-rí kresťania, keby sme sa vedeli aspoň dobre prežehnať.

V prežehnaní ide totiž o niečo oveľa dôležitejšie nežo zvykové, automatické gesto, neraz pripomínajúce väč -šmi odháňanie múch než spájanie neba so zemou. Ktobol na východnej liturgii aspoň ako návštevník, určite sivšimol, že je v nej oveľa viac žehnania. V západnom prag-matizme prežehnaním obyčajne len začíname a končímemodlitbu, liturgiu, jedlo, prácu alebo celý deň. Cieľommodlitby je stretnutie s Bohom, zmyslom práce je plne-nie jeho vôle. Prežehnanie je vstupom. Je teda veľmi dô-ležité, či a ako vstupujeme.

Tento rozdiel dobre poznáme aj z každodenného ži-vota: idem ja bežný človek napríklad na úrad, k riadite-ľovi, k notárovi, aby som si vybavil vec, na ktorej mi zá-

7

�

8

leží. Keď klopem na dvere, rozbúcha sa mi srdce, zvlhnúruky, bojím sa, ako to dopadne, a neraz veru už o chví-ľu idem tými istými dverami a s prázdnymi rukami ajvon. A je rozdiel, keď ma sem pošle môj šéf, riaditeľ, mi-nister. Čím vyššie postavenému človeku vec vybavujem,tým ochotnejšie sa mi otvárajú dvere, podávajú ruky, vy-bavujú veci… Čím vplyvnejšieho človeka mám za sebou,tým pokojnejšie a istejšie sa cítim, tým vážnejšie berú ajmňa. Nekonám sám, ale v mene niekoho! Boh síce narozdiel od ľudí berie všetkých rovnako, ale čo je ešte dô-ležitejšie, stavia sa na ich stranu.

Ak začínam deň modlitbou, podujatie prežehnaním,teda „v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“, znamená to,že doň nejdem sám, ale v mene trojjediného Boha. A toje podstatný rozdiel. Mám Boha na svojej strane, vyba-vujem jeho vec, plním jeho vôľu. Môžem byť pokojný –urobím, čo mám, a o ostatné sa postará on sám. Všetkoto však funguje pod dvoma podmienkami: ak si pri sa-motnom prežehnávaní uvedomím, čo týmto úkonomvlastne robím; a ak nielen volám Boha na svoju stranu,ale aj ja sa usilujem postaviť na jeho stranu, inými slo-vami – ak po prežehnaní robím to, čo chce Boh.

V mene Najsvätejšej Trojice

Väčšinu z nás priniesli na krst niekoľko dní po na-rodení. I keď nám možno aj predtým mama alebo otecurobili na čele krížik, najdôležitejší zo všetkých bol oka-mih, keď nám kňaz lial na čelo krstnú vodu a vyslovo-val tie isté slová, ktoré vyslovujeme pri každom prežeh-naní: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i DuchaSvätého.“ Tak ako sa spojením zárodočných buniek udial

zázrak prirodzeného života, v okamihu krstu sme bolinapojení – svätý Pavol hovorí naštepení – na život sa-mého Boha, na Kristovo tajomné telo, stali sme sa účast-ní na jeho božskej prirodzenosti. To má nedozerný du-chovný, ale i veľmi praktický dosah. Všetci asi túžimečím lepšie využiť čas, čím viac toho zažiť, urobiť. A pred-sa, paradoxne, o čo lepšie využívanie času sa usilujeme,o to rýchlejšie nám beží, stráca sa. Takto teda život za-chrániť nemožno.

Práve v krste sa nám ponúka iné riešenie. Boh je več-ný a nekonečný. Ak som krstom s ním spojený celým svo-jím bytím, čokoľvek robím a prežívam je súčasťou životavečného Boha. To sám Boh sa vo mne teší, čaká, pracu-je, odpočíva… a v Bohu sú už teraz všetky moje snahy sú-časťou večnosti, on im dáva trvalú hodnotu. Každýmsprávnym prežehnaním vedome a dobrovoľne potvrdzu-jem, čo sa stalo v krste, rozmieňam krst na drobné. Celýmôj dnešný deň, ranná práca, cestovanie, zamestnanie,obed, odpočinok, spánok – ak ich začínam prežehnaníma konám správne, podľa Božej vôle – sa už teraz stávajúsúčasťou večnosti a v spojení s Bohom majú nekonečnúhodnotu. Ako veľa závisí od tohto niekoľkosekundovéhoúkonu! Len sa naučiť správne a často ho konať.

Znamenie kríža

Slová „V mene Otca…“ sprevádzame znamením kríža,ktoré robíme na svojom tele. Aj toto gesto vypovedá úžas-

9

Ak začínam deň modlitbou, nejdem doňsám, ale v mene trojjediného Boha.

ne veľa, samozrejme, ak ho nerobíme povrchne. Oživmesi aspoň niektoré jeho významy:

Pripomína nám kríž, na ktorom zomrel Kristus, nášPán, aby nám daroval spásu. Týmto gestom sa aj navo-nok a verejne hlásime ku Kristovi. Povrchne, nenápadne,alebo jasne? Pripomína nám aj to, že každé dobré dielosprevádza námaha, sebazaprenie, nepochopenie, skrátkakríž v najrozmanitejších podobách. A my ho berieme slo-bodne aj na seba.

Keď robíme znamenie kríža, dotýkame sa prstaminajskôr čela, potom hrude a napokon pliec. Dávame satým Bohu celí: hlavu s jej myšlienkami, poznatkami,plánmi; hruď s jej srdcom, citmi, láskami i sklamaniami;plecia a ramená s celou našou praktickou činnosťou. Dá-vame Bohu rozum, city, vôľu, to, čím sme a čo konáme,dávame mu seba.

Kríž, ktorý na sebe robíme, sa skladá z dvoch ramien.Vertikálne, ktoré spája nebo so zemou, a horizontálne,ktorým objímame bratov. Pri vertikálnom si uvedomuje-me, že sa spájame s Bohom, ktorý prichádza k nám –cez sviatosti, Sväté písmo –, a že my vystupujeme k Bo-hu – modlitbou, meditáciou. Z kríža by však zostal lenpahýľ, keby mu chýbalo vodorovné rameno, rozopäté ru-ky, ochotná služba, lebo „viera bez skutkov je mŕtva“. Aleaj veľká apoštolská a charitatívna činnosť by bez spoje-nia s Bohom bola len obrovským smrťou sa končiacim„mínusom“, neodovzdávala by to podstatné, spojenies Bohom. Preto je dôležité, aby i náš životný kríž bolúplný, aby mal aj zvislé rameno, spájajúce s Bohom, ajvodorovné rameno služby bratom. Keď ho pri prežehná-vaní robíme na sebe, mala by nasledovať modlitba ale-bo práca, služba.

10

11

Praktická odpoveď

Vonkajšia stránka vecí a rýchle životné tempo nás usta-vične odvádzajú od duchovného pohľadu na svet. Vedieť siho udržať, to si vyžaduje určitý cvik, a ten predpokladáopakované úsilie. Čím väčšia vytrvalosť, tým bohatšie ovo-cie. Výhoda je, že nemusíme dosiahnuť všetko naraz. Keďsa dokážeme zadívať pohľadom modlitby hoci len raz zadeň, už je to obohatenie. Aj tu totiž platí, že „s jedlom ras-tie chuť“. Môže nám pritom poslúžiť niekoľko pravidiel:

◗ Do modlitby sa vstupuje modlitbou, a to krok za kro-kom. Roztržitosť nás nemá odradiť, do modlitby treba vstu-povať stále znova. „Keď ma pri modlitbe vôbec nič ne-vyrušuje, znamená to, že som buď zaspal, alebo upadoldo vytrženia,“ hovorieval skúsený duchovný.

◗ Využívať krátke voľné chvíle: čakanie na autobus, navýťah, na košík v obchode. A namiesto nervozity si položiťotázku: Pane, čo chceš, aby som vniesol do rodiny, ku kto-rej idem? Pane, prečo sú ľudia na tejto zastávke takí umo-rení, čo môžem pre nich spraviť? Prečo mi ušiel autobus tes-ne pred nosom, keď sa najviac ponáhľam? Keď sa naučímeklásť otázky, naučíme sa aj zachytávať odpovede.

◗ Využívať takéto chvíle aj na obdiv, chválu a prosbu.Napríklad „litánie chvály cestou po ulici“: za matku, ktorása s láskou venuje dieťaťu – chvála ti, Pane; za kvety – chvá-la ti, Pane; za slnko, za dážď – chvála ti, Pane; za biednehobezdomovca – pomôž mu, Pane. Skúsme ísť vedome s ta-kýmto postojom po ulici čo len päť minút a uvidíme, koľkonových vecí si všimneme, a zistíme, že dokonca i všetko to,čo nás rozptyľovalo a vyrušovalo, sa môže stať zdrojommodlitby.

Aj prežehnať sa treba stále učiť. Kratučké gesto prežeh-nania skrýva naozaj veľa. Nemožno vždy pamätať na všet-ky jeho významy. Najlepšie je v jednotlivých okolnostiachsa osobitne zamerať na niektorý aspekt prežehnania. Ajv jednotlivých životných obdobiach vystupujú do popre-dia iné rozpoloženia: raz povznášanie srdca k Bohu, ino-kedy ochota niesť svoj kríž, odovzdanosť a dôvera.

◗ Ráno po prebudení je dobré veľmi živo si uvedomiť:Do všetkého, čo ma dnes čaká, vykračujem v mene Najsvä-tejšej Trojice. Všetko, čo budem dnes robiť v spojení s Bo-hom, môže mať večnú hodnotu.

◗ Pri prežehnaní pred modlitbou si treba uvedomiť: My-seľ, srdce, ruky, celý sa vkladám do modlitby. Pred prácoumyslieť na zvislé a vodorovné rameno, na moje plecia a ra-mená, pravú a ľavú ruku, na to, že prácou, ktorú idem ro-biť, chcem prejaviť lásku Bohu a ľuďom…

◗ Je isté, že od toho, či sa naučíme správne prežehnať,podstatne závisí rýdzosť a kvalita nášho kresťanstva. Skús-me to: „V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“

12

OBSAH

PANE, NAUČ NÁS MODLIŤ SA ........................ 1Základná životná funkcia .................................... 2Potreba človeka a dar Boha ................................ 3Spolupráca s Bohom ........................................... 5V MENE OTCA I SYNA, I DUCHA SVÄTÉHO ... 7Stačí vedieť sa prežehnať ....................................7V mene Najsvätejšej Trojice ................................ 8Znamenie kríža .................................................... 9DEŇ V RYTME MODLITBY ...............................13Správny prvý tón ................................................. 13Jednotka pred nulami celého dňa ...................... 15Nemodlím sa, lebo nemám čas,alebo nemám čas, lebo sa nemodlím?!............... 17UDRŽIAVANIE SPOJENIA ................................. 19Šípy vystrelené k Bohu ........................................19Posila uprostred dňa ........................................... 21Spojené nádoby ....................................................23Dopravné značky modlitby ..................................24KONIEC DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ .................. 26Večerná hygiena svedomia .................................. 26Aká bude tretina nášho života? ..........................27Deň sa nezačína ráno, ale večer ......................... 28MODLITBA NA STO SPÔSOBOV ..................... 30Prosebná, ďakovná, oslavná… .............................30Recitovaná, vlastnými slovami, vnútorná… ........31V chráme, doma, na ulici… .................................33

ÚSKALIA MODLITBY .........................................35Nevypočuté prosby .............................................. 35V Ježišovom mene ............................................... 36Existuje len roztržitá modlitba ........................... 37Čo s ospalosťou a únavou? ................................. 39Čím menej sa modlím,tým menej sa mi chce modliť ............................. 40OTVOR MI OČI, PANE! ......................................42