parlamentný kuriér - 2012 / ccv. - ccvi

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCV. – CCVI. ČÍSLO 2012

CCV. – CCVI. ãíslo 2012

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: [email protected]

[email protected] (‰éfredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákHelena Mezenská

Bibiána ObrimãákováPeter Osusk˘Ivan ·tefanec

Jana ÎitÀanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

[email protected]álny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Rudolf Bihary:Pavol Pa‰ka, predseda NR SR

OBSAH

EditoriálAby bolo v SR radosÈou ÏiÈ (F. Nagy) 2Národná rada SRNárodnú radu SR chcem viesÈ v duchu konsenzu, spolupráce 2a re‰pektu... (Rozhovor s P. Pa‰kom)Cieº by mal byÈ jasn˘... 40(Rozhovor s ãlenmi V̆ boru pre zdravotníctvo NR SR)Podpredsedovia NR SRPodporme vedu, v˘skum a znalostnú ekonomiku (mt) 4Vláda SRSlovenské istoty a neistoty (pk) 9Európska úniaEurópska obãianska iniciatíva 20V˘bory NR SRPredsedovia v˘borov NR SR (mt) 21Îivotné prostredieDôsledne uplatÀujeme princíp roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov 29Nová vláda má ‰ancu zosúladiÈ odpadovú legislatívu SR s európskou 30(Rozhovor s P. Valentom, O. âelkom, A. Kováãom, R. Blahom a ·. StraÀákom)Roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov – cesta k recyklaãnej spoloãnosti 33(M. SebíÀ)Nov˘ zákon o odpadoch (Rozhovor s M. Minaroviãom) 34Súãasn˘ stav odpadového hospodárstva na Slovensku (P. Krasnec) 35Európsky parlamentPoslanci EP schválili nové pravidlá narábania s elektronick˘m odpadom 36Zákon o odpadoch v NR SROdpady kontra „zl˘“ lobing 37(Rozhovor s ãlenmi V̆ boru pre pôdohospodárstvo NR SR)Slovenské zdravotníctvoDr. Max chce byÈ pre pacientov lekárÀou prvej voºby! 45(Rozhovor so S. Niku)LieãiÈ a vychovávaÈ (Rozhovor so S. Porubskou) 46Hovorme koneãne o farmácii! (O. Sukeº) 48Zdravotníctvo musí chytiÈ druh˘ dych (Rozhovor s I. Novákom) 50eHealth = budúcnosÈ zdravotníctva (Rozhovor s J. KmeÈom) 52eHealth a bezpeãnosÈ zdravotn˘ch údajov obãana (F. Sovi‰) 54Ministerstvo financií SRElektronizácia administratívnych procesov a nov˘ zákon 56o eGovernmente (Rozhovor s J. Hochmannom)Informaãné technológieOpen source (M. Minarovsk˘) 58Informatizácia samosprávy musí prejsÈ zo slov do ãinov 59(Rozhovor s M. Mu‰kom)Slovenské stavebníctvo V̆ zva vláde SR: konsolidácia slovenského stavebníctva 61Stavebníctvo bojuje o preÏitie (Rozhovor s D. ·amudovsk˘m) 62Aká „Ïivá voda“ pomôÏe kolabujúcemu slovenskému stavebníctvu? 68(Rozhovor s A. Barcíkom)Doprava na SlovenskuVráÈme Ïelezniciam na Slovensku váÏnosÈ a podporme 64ich európsky rozvoj (Rozhovor so S. Podmanick˘m)Svetlo na konci tunela (Rozhovor s G. Koczká‰om) 70ArchitektúraArchitektúra a projektovanie budov pre Európsku komisiu (P. BeÀu‰ka) 66Podnikateºské prostredieVládne priority podºa podnikateºov (R. Kiãina) 72Baníctvo na SlovenskuËaÏba zlata vãera a dnes (P. ÎitÀan) 73SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 74(A. Weidlerová, E. Weidler)

www.parlamentnykurier.sk

Na ústavnoprávnej schôdzi NR SR získal Pavol PA·KA –

Smer-SD, podporu 130 poslancov.To znamená Ïe hlasy v tajnej

voºbe získal aj od viacer˘chopoziãn˘ch poslancov.

A tak si prácu v kresle predsedu NR SR zopakuje. O postojoch

a politickom presvedãení sarozpráva s redaktorkou

Annou Komovou.

E D I T O R I Á L

2

Ak ãasopis tak ‰pecificky zameran˘, ako jeParlamentn˘ kuriér, vychádza uÏ 20 rokov, po-ãas ktor˘ch sa v samotnom parlamente vystrie-dali desiatky politick˘ch subjektov, je to jav, kto-r˘ si zaslúÏi uznanie slovensk˘ch podnikateºov,kultúrnych ãiniteºov a, pochopiteºne, najmä po-litikov – a moÏno aj ‰irokú pozornosÈ verejnos-ti. Odkiaº sa berie táto stabilita? Domnievam sa,Ïe je to v prvom rade odzrkadlením trendu, kto-rého sa od zaãiatku prid⁄Ïame a ktor˘ sme do-teraz ani na chvíºu neopustili, hoci poku‰eníbolo neúrekom. Redakcii sa podarilo poãas ce-lého dlhého obdobia vychádzania ãasopisu a vprostredí, ktoré je priam nasiaknuté stranícky-mi záujmami, nepodºahnúÈ Ïiadnemu partaj-níctvu. Vo vedení NR SR sa, pochopiteºne, strie-dali predstavitelia rôznych politick˘ch strán,ãasto aj tak˘ch, ktoré jasne dominovali nielenv zákonodarnom zbore, ale aj v desiatkach in˘chdôleÏit˘ch in‰titúcií a ktoré jasne urãovali po-litické i spoloãenské smerovanie SR. Ale redak-cii sa dosiaº vÏdy podarilo aj najmocnej‰íchmocn˘ch mladého ‰tátu presvedãiÈ, Ïe ak je ne-jaká in‰titúcia vo svojej podstate nadstraníckaalebo, e‰te presnej‰ie, v‰eobãianska ãi v‰enárod-ná, je to práve parlament – a Ïe je teda v záuj-me slovenskej spoloãnosti, aby ani jej ãasopisnebol jednostrann˘. Aby pri jeho ãítaní malidobr˘ pocit z objektívnych postrehov a pohºa-dov na udalosti v‰etci slovenskí politici, podni-katelia, finanãníci, kultúrni ãinitelia a ostatní po-zornosti hodní verejní ãinitelia.

Nebolo by zmysluplné skúmaÈ, ak˘ podiel mána tejto „bezpartajnej“ alebo nezávislej tenden-cii redakcia – tá môÏe len deklarovaÈ svoj pocittvorivej slobody, ktor˘ jej poskytuje väã‰inastraníckych elít v NR SR svojím zmyslom preautonómnosÈ publicistov, pripravujúcich jed-notlivé materiály do desiatok ãísiel politického

ãasopisu. Redakãn˘ tím môÏe maÈ dobr˘ pocit,Ïe ani jedno vedenie NR SR si nenárokovalo ria-diÈ alebo priamo dirigovaÈ názorové zacielenieperiodika, ktoré musí patriÈ v‰etk˘m obãanoma ich reprezentantom. Zdá sa, Ïe aj podstatnáväã‰ina straníckych funkcionárov si uvedomi-la jednoduch˘ a rozumn˘ princíp: politické stra-ny sa vo vedení ‰tátu a v parlamente dosÈ ãastostriedajú a preto je pre kaÏdého veºmi uÏitoãné,ak je tento Ïurnalistick˘ priestor trvalo a rovna-ko otvoren˘ pre kaÏdého, kto ho môÏe potrebo-vaÈ a kto si ho zaslúÏi. Preto pre nás bolo úplneprirodzené, Ïe aj v ãase, keì bol Smer-SD v opo-zícii, vcelku pravidelne dostával moÏnosÈ publi-kovaÈ svoje názory, pohºady a postoje jeho po-predn˘ predstaviteº, podpredseda strany Du‰anâaploviã. Nie v‰ak preto, Ïe bol z opozície, alepreto, Ïe mal základn˘ predpoklad pre Ïurnalis-tickú tvorbu: skúsenosti, talent a chuÈ. Podob-n˘m spôsobom sme zaraìovali do jednotliv˘chãísiel PK aj autorov, ktorí patrili zasa do in˘chposlaneck˘ch klubov. Je mimoriadne dobre, Ïetak˘to pluralizmus re‰pektovali v‰etky politic-ké kruhy v SR.

Keì si do poslaneck˘ch lavíc sadajú teraz no-vozvolení zástupcovia ºudu – „starí“, ale ajúplne „noví“ –, mali by si uvedomiÈ, Ïe azda naj-väã‰ím umením dobrého zástupcu ºudu je schop-nosÈ prepojiÈ v sebe zmysel pre stranícku discip-línu (re‰pektovaÈ základné poÏiadavky progra-mu svojej strany a presadzovaÈ ich v reálnychpolitick˘ch situáciách) so zmyslom pre plnenieúloh politického ãiniteºa na tom poste, kam hoobãania zvolili: aby v˘sledkom poãetného po-slaneckého zboru boli také zákony, ktoré v˘raz-ne zlep‰ia beÏn˘ Ïivot kaÏdého obyvateºa SR,ba ktoré spríjemnia v‰estranné, komplexné fun-govanie Slovenska, aby bolo radosÈou ÏiÈ v tej-to podtatranskej krajine. Jej obãania storoãia Ïiliv nepriazniv˘ch okolnostiach, boli viac „dolu“neÏ „hore“, viac museli poslúchaÈ, neÏ rozhodo-vaÈ. Dnes je takmer neuveriteºné, Ïe malá a ke-dysi zanedbaná Slovenská republika patrí me-dzi re‰pektované krajiny – a Ïe celá Európa jejdáva ‰ancu, aby sa podieºala na dobrom v˘vo-ji v popredí „starého“ kontinentu.

Aby sa v‰ak príleÏitosÈ a nádej premenili natrvalú veliãinu, o ktorej nikto – ani doma, ani vzahraniãí – nepochybuje, ‰tátnici tejto krajinymusia prekonávaÈ sami seba a musia pre obãa-nov vytváraÈ optimálne podmienky (veì si lenuvedomme, koºkí slovenskí politici si získalipriazeÀ najvy‰‰ích ãiniteºov EÚ, NATO, ale ajOSN a stali sa ich spolupracovníkmi ãi poveren-cami na rôznych postoch na celom svete, (tedanielen v Európe, ale aj v Ázii alebo Afrike). âa-sopis Parlamentn˘ kuriér sa nechce tváriÈ, ÏemôÏe nejako nad‰tandardne toto poslanieovplyvniÈ. Ale rozhodne chce k nemu prispieÈ –a doteraj‰ích 20 roãníkov jeho vychádzania do-kumentuje, Ïe takáto úloha mu je prirodzená apríjemná.

Franti‰ek Nagy, ‰éfredaktor

Aby bolo v SRradosÈou ÏiÈ

Sme na zaãiatku nového volebného obdo-bia spomínate si na va‰e úspechy, ktoré v˘-razne pomohli pri skvalitÀovaní Ïivotaobyvateºom Slovenska?

Ak mám hovoriÈ o úspechoch, nemôÏemvynechaÈ to, ão si najviac cením, a ão jeesenciou demokracie – dôvera ºudí v spravo-vanie vecí verejn˘ch, konkrétne dôvera vparlament. Ako predseda parlamentu somsa snaÏil a budem sa snaÏiÈ aj v tomto voleb-nom období vystupovaÈ v záujme posilneniaslovenskej demokracie a zv˘‰enia dôvery-hodnosti slovenského parlamentu. Bude zá-leÏaÈ na ºuìoch, ako budú vnímaÈ svoj národ-n˘ parlament. Parlament to je 150 poslancova kaÏd˘ jeden svojím správaním vytvára dô-veryhodnosÈ a atmosféru, ktorá je pre ÏivotdôleÏitá. Ak sa to podarí, to bude úspech nie-len pre mÀa, ale pre celú slovenskú demokra-ciu. Na zv˘‰ení dôveryhodnosti parlamentusa pochopiteºne podieºajú aj zákony, aké pri-jímame. Mohol by som spomenúÈ viacero so-ciálnych zákonov, ktoré prijala na‰a b˘valávládna koalícia a na ktor˘ch som sa spolu-podieºal. Mohol by som hovoriÈ o Zákonní-ku práce, ktor˘ by mal myslieÈ viac na za-mestnancov, A je toho omnoho viac, ão par-lament, ktor˘ som v minulosti viedol , schvá-lil a pomohol tak obãanom na Slovensku. Abudem v tom pokraãovaÈ aj v tomto voleb-nom období .KeìÏe v‰ak rezonuje vo verej-nosti téma konsolidácie verejn˘ch financiíverím, Ïe zvládneme aj túto nároãnú úlohu.

S prácou v NR SR máte uÏ dostatoãnéskúsenosti, netreba prehliadaÈ ani záme-ry do budúcnosti. âo máte pred sebou?

Predov‰etk˘m nároãné obdobie. TrebadosiahnuÈ vy‰‰iu mieru kooperácie a Slo-vensko vrátiÈ k modelu, ktorému sa hovorísociálny ‰tát. Myslím, Ïe euro môÏe stále v˘-razne pomôcÈ slovenskej ekonomike a slo-vensk˘m obãanom. Ale keì hovoríme o par-lamente, rád by som zdôraznil i to, Ïe by smesa mali zameraÈ aj na posilnenie národnéhopovedomia Slovákov. Dnes sa Európa borís obrovsk˘mi problémami, Slovensko nemáinú moÏnosÈ len byÈ plnoprávnym a akcep-tovan˘m ãlenom a nemal by sa zastaviÈ dia-lóg na úrovni národn˘ch parlamentov.

Politika, to je aj presadzovanie hodnôt, nonie v‰etky ciele sa dajú realizovaÈ v krát-kom ãasovom období, dokonca ani posla-necká imunita...

Som napríklad presvedãen˘ o tom, Ïe po-slanci parlamentu by nemali maÈ poslaneckú

3

N Á R O D N Á R A D A S R

imunitu. Ak sa bavíme o demokracii, nemôÏe-me po‰liapavaÈ jej základn˘ princíp, ktor˘m jerovnosÈ v‰etk˘ch obãanov pred zákonom. Pretosom sa zasadzoval za zru‰enie poslaneckej imu-nity. Aby som v‰ak nebojoval ako don Quijoteproti vetern˘m mlynom, snaÏil som sa aspoÀ ozúÏenie poslaneckej imunity, keìÏe jej celkovézru‰enie nemalo podporu napriek politick˘mspektrom a ako vieme, ide tu o zmenu ústavy. Narokovaniach Stálej komisie pre ústavu sme hºa-dali rie‰enia, no ako viete, nepodarilo sa rie‰e-nie nájsÈ. Zostávam v‰ak optimistom a verím, Ïeposlanecká imunita, tak ako v ìal‰ích krajináchEÚ, bude obmedzená a ãasom aj zru‰ená.

Práca politika má, rovnako ako kaÏdá iná,nielen pozitívne, ale aj negatívne stránky. âopovaÏujete zo svojho pôsobenia v minulomobdobí v politike za problém, s ktor˘m ste sadlho vyrovnávali?

V tejto súvislosti sa musím vrátiÈ k problémuratifikácie Lisabonskej zmluvy. Nielen ºudia naSlovensku, ale aj v celej Európskej únii veºmipozorne sledovali situáciu, ktorá nastala na po-ãiatku januárovej schôdze. Preto v kontextetoho, ão sa udialo okolo Lisabonskej zmluvy, ur-ãite nebudete prekvapená, keì vám poviem, Ïeje to pre mÀa nepochopiteºné správanie sa opo-zície. Len niekoºko hodín pred zaãiatkom schô-dze opozícia zablokovala ratifikáciu Lisabonskejzmluvy a podmienila svoje hlasovanie stiahnu-tím vládneho návrhu tlaãového zákona. To sidobre pamätám. Som presvedãen˘ demokrat,vÏdy som sa ako predseda parlamentu snaÏilviesÈ túto in‰titúciu tak, aby som plnohodnotnere‰pektoval práva a povinnosti v‰etk˘ch parla-mentn˘ch strán. Dovoºte mi v‰ak uviesÈ, Ïe ten-to krok bol nieãím, ão je v demokracii minimál-

ne nezvyãajné. A preto to povaÏujem za úder podpás, ktor˘ ma mrzí nielen politicky, ale aj osob-ne. PretoÏe odkedy som v politike, veºmi úprim-ne sa angaÏujem za ìal‰iu európsku integráciu.Ako predseda parlamentu som sa aktívne zasa-dzoval za schválenie Lisabonskej zmluvy domaaj v zahraniãí. Myslím, Ïe by sme nemali s t˘m-to dokumentom hazardovaÈ. Bol som preto z toh-to postoja opozície veºmi sklaman˘. Bol by somrád keby sa v tomto volebnom období neopako-vali podobné situácie.

To v‰ak nebola jediná nároãná situácia a istevás ãaká rovnako, ak nie viac nároãné obdo-bie, pretoÏe vláda väã‰iny je síce na jednejstrane v˘hodou, no na druhej veºkou zodpo-vednosÈou. Ste pripraven˘ aj na moÏné konf-likty, ktoré sa dajú oãakávaÈ?

Základná ãrta kaÏdého parlamentu je konflikt.To je celkom prirodzené a nedá sa s t˘m niã uro-biÈ. Od toho predsa parlament existuje a je to jed-no z jeho kºúãov˘ch poslaní, aby celkom priro-dzen˘ ideov˘ konflikt neprebiehal v uliciach, aleaby prebiehal kultivovane na pôde parlamentu.Nemali by sme podliehaÈ poku‰eniu kritizovaÈniekoho za to, Ïe v parlamente dochádza kukonfliktn˘m situáciám. To je, akoby sme kriti-zovali armádu za to, Ïe pouÏíva zbrane. Parla-ment a ideov˘ konflikt k sebe nerozluãne pat-ria a platí to v kaÏdej demokracii. Podstatné jeaby sa dosiahol dobr˘ v˘sledok a skvalitnil Ïi-vot na Slovensku.

Povedali ste, Ïe sa drÏíte biblického „kto doteba kameÀom, ty doÀho chlebom“. Nezme-nili ste svoj názor?

Nezmenil som názor, ale opakujem, k demo-kracii patrí hodnotov˘ konflikt, nebojme sa

toho. âaro demokracie je práve v tom, Ïe st˘mto konfliktom dokáÏe kon‰truktívne praco-vaÈ. V tom, Ïe hoci nesúhlasíme so svojím po-litick˘m súperom, dokáÏeme ho re‰pektovaÈ ahlavne, Ïe dokáÏeme re‰pektovaÈ základné de-mokratické hodnoty.

Ako vnímate dnes spoluprácu s opozíciou,oãakávate väã‰iu ústretovosÈ napríklad aj vrámci zákona o poslancoch?

Tu by som odpovedal, Ïe ako kedy. Ak ide ozákon o poslancoch z roku 1989, ktor˘ naprík-lad hovorí o odvolávaní poslancov obãanmi,tak mám ambície ho zmeniÈ. Bolo by dôstojnétakmer po dvadsiatich rokoch existencie samo-statného Slovenska vyrie‰iÈ aj túto oblasÈ nov˘mzákonom. Ale nemôÏe to byÈ ad hoc mechaniz-mus. Bolo by dobré keby sa to stalo súãasÈouvládnej legislatívy, pretoÏe sú tam odkazy namnoÏstvo in˘ch zákonov.

Ako sa pozeráte na dokonalosÈ rokovaciehoporiadku, je ão meniÈ?

Ak sa majú udiaÈ zmeny, tak sa tak môÏe staÈlen na základe dohody v‰etk˘ch parlamentn˘chstrán. Aj keì na to nepotrebujete ústavnú väã‰i-nu, ale bolo by to tak lep‰ie. Treba upraviÈ niek-toré procedúry, ktoré nepoãítali s t˘m, Ïe budevláda jednej strany. KaÏdá zmena bola vÏdy v˘-sledkom ‰irokej dohody. Tieto zmeny by sa malikonzultovaÈ na ‰ir‰om fóre. Existujú aj naprík-lad rámcové dohody s opozíciou, napríklad uÏspomínané zru‰enie poslaneckej imunity a niek-toré následné akty, ktoré sa z pohºadu r˘chlej no-vely ukázali neraz ako nedokonale navrhované.

A ão zmeny súvisiace s ústavou?Tak, toto nikdy nebola moja ambícia Ani v ro-

koch 2006 – 2010, keì Vladimír Meãiar hovo-ril o novej ústave, a nepodporujem ani PavlaHru‰ovského ako predstaviteºa KDH, ktoré tieÏhovorí o potrebe novej ústavy. Ja nepociÈujemtakú potrebu, ani si to nemyslím, Ïe by sa malaústava meniÈ, no pripú‰Èam, Ïe sú oblasti, v kto-r˘ch treba urobiÈ zásah. Myslím, Ïe k dohodedôjde.

Súhlasím, Ïe opozícia by mala vedieÈ nasta-viÈ koalícii zrkadlo a mala by vedieÈ byÈ kon-‰truktívna. PretoÏe, ako som hovoril aj v pléne,demokraciu moÏno prirovnaÈ ku kartovej hre.Raz má lep‰ie karty jeden, inokedy zasa druh˘hráã. Ale podstata je v tom, Ïe obaja re‰pektu-jú pravidlá hry a neprestanú hraÈ podºa pravidiellen preto, Ïe sa im nedarí. NemoÏno iba preto,Ïe sa niekomu nedarí, zaãaÈ napádaÈ samotnépravidlá hry zvanej demokracia. NemoÏno spo-chybÀovaÈ princíp väã‰iny. NemoÏno spochyb-ÀovaÈ základn˘ konsenzus na slovenskej politic-kej scéne o podpore európskej integrácie. Taká-to cesta nie je správna. Hrajme ìalej podºa pra-vidiel demokracie.

Národnú radu SR chcem viesÈ v duchu konsenzu,

spolupráce a re‰pektu...

P O D P R E D S E D O V I A N R S R

4

Patríte k politikom, ktorí v najbliÏ‰ích ‰ty-roch rokoch svojimi postojmi a vyjadrenia-mi budú v˘razne ovplyvÀovaÈ politick˘ Ïivotna Slovensku. S ak˘mi predsavzatiami a cieº-mi ste prijali nomináciu do funkcie podpred-sedu NR SR ako ná‰ho najvy‰‰ieho zákono-darného zboru?

VáÏim si, Ïe ma strana Smer-SD navrhla napost podpredsedníãky Národnej rady Slovenskejrepubliky a Ïe mi poslanci hlasovaním vyjadri-li jasnú dôveru. Vnímam to ako veºkú ãesÈ a zá-väzok, teda ako veºké ocenenie a zároveÀ aj po-vzbudenie pre moje odhodlanie k ìal‰ej zodpo-vednej práci.

Tak ako moji kolegovia, aj ja si uvedomujemobrovskú dôveru, ktorú obãania Slovenskej re-publiky prejavili strane Smer-SD v parlament-n˘ch voºbách a z toho plynúcu mieru zodpoved-nosti. Mojím osobn˘m cieºom, ako podpredsed-níãky Národnej rady je prispieÈ k jej profesio-nálnemu riadeniu na báze odbornosti a väã‰ejkultúrnosti a t˘m dosiahnuÈ aj skvalitnenie le-gislatívneho procesu. Chcem prispieÈ aj k zv˘-‰eniu dôvery na‰ich obãanov v Národnú raduSlovenskej republiky, k zv˘‰eniu ich dôvery kposlancovi, ktor˘ v tomto orgáne zastupuje ichpoÏiadavky, záujmy a oãakávania. Chcem tieÏprispieÈ k dôstojnej reprezentácii NR SR navo-nok, veì 1. septembra tohto roku si pripomína-me 20. v˘roãie od prijatia zákona zákonov kaÏ-dého ‰tátu – Ústavy Slovenskej republiky.

Politika sa ãasto vníma ako panské huncút-

stvo. Napokon aj v˘sledky niektor˘ch roz-hodnutí, resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdyposunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, kto-r˘m sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?

Z profesijnej, ale aj politickej práce mámoverené, Ïe získaÈ dôveru ºudí je moÏné len jas-ne formulovan˘mi cieºmi a ich efektívnym do-sahovaním. Takto chcem pokraãovaÈ ìalej ajpri v˘kone svojej funkcie. Aj v tejto pre Slovens-ko zloÏitej situácii je dôleÏité hovoriÈ ºudomjasne a zrozumiteºne, oboznámiÈ ich s návrhmipotrebn˘ch rie‰ení a efektívnych opatrení, kto-ré budú maÈ pozitívny vplyv na rozvoj Sloven-ska. Budem podporovaÈ, aby sa tieto rie‰enia aopatrenia generovali v korektnej odbornej disku-sii. Zodpovedne môÏem potvrdiÈ, Ïe vláda Slo-venskej republiky a aj poslanci za stranu Smer-SD chcú predkladaÈ do Národnej rady návrhy zá-konov, ktoré pôjdu v prospech väã‰iny obãanovSlovenskej republiky. V‰etci vieme, Ïe na Slo-vensku Ïijú státisíce ºudí, ktorí sa pohybujú nahranici, prípadne pod hranicou minima, ktorí bynapr. zv˘‰enie DPH aj o 1% pociÈovali denneveºmi ÈaÏko. Myslím si, Ïe pomoc právnick˘cha fyzick˘ch osôb s nad‰tandardn˘mi príjmami,teda realizácia praktickej formy posilnenéhoprincípu solidarity, prinesie benefit nielen spo-loãnosti, ale aj t˘mto osobám.

V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnohodáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘chvzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zostrany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘chskupín, odborníkov na jednej strane a celos-poloãensk˘mi záujmami na druhej strane. Vktorej oblasti ste pripravená zaujaÈ vlastnéstanoviská?

PoslankyÀou Národnej rady Slovenskej repu-bliky som uÏ desaÈ rokov a zvykla som si, Ïe akoverejne ãinná osoba musím strpieÈ zásah do sú-kromia. Za tie roky som sa stretla s mnoÏstvomºudí a rie‰ili sme rôzne témy. Neobávam sa ni-jak˘ch tlakov lobistov ãi záujmov˘ch skupín.Hlásim sa k programovému vyhláseniu vlády

SR a sústredím sa na jeho realizáciu v legisla-tívnej oblasti. Som právniãka, tri volebné obdo-bia som pôsobila v ústavnoprávnom v˘bore,ktor˘ bol gestorom pre Ministerstvo spravodli-vosti SR, Generálnu prokuratúru SR, Ústavn˘súd SR, Najvy‰‰í súd SR a ìal‰ie úrady. Poznámdôverne túto vysoko odbornú problematiku.Som ìalej pripravená zaujaÈ odborné stanovis-ka na rie‰enie problémov v justícii, v posune vovymoÏiteºnosti práva, v odstraÀovaní prieÈahovv súdnych konaniach a pod. Nová funkcia pod-predsedníãky NR SR mi tieto moje zámery ne-berie, ale dáva mi moÏno väã‰iu príleÏitosÈ naich presadzovanie. A ão mi moja nová funkciaberie, ão s Àou strácam? StotoÏÀujem sa so v‰et-k˘mi úlohami a povinnosÈami podpredsedníãkyNR SR, budem jej venovaÈ v‰etok potrebn˘ ãasa schopnosti. V tomto kontexte nepociÈujem, Ïeby som nieão strácala.

Ak sa obzriete za doteraj‰ím pôsobením v po-litike, ktoré momenty zanechali vo vás naj-hlb‰iu stopu v pozitívnom a ktoré v negatív-nom zmysle?

Do strany Smer som vstúpila v roku 1999, do-vtedy som nebola v Ïiadnej politickej strane.Hlbokú pozitívnu stopu vo mne zanechala voº-ba za poslankyÀu NR SR v roku 2002. Na zá-klade tejto skutoãnosti som bola pri v˘znamn˘chudalostiach, ktoré posunuli Slovensko do Európ-skej únie – 1. mája 2004, do eurozóny, do Schen-genu.

Mojich 10 rokov v parlamente sú aj rokmi rôz-nych poznaní. Jedno poznanie vnímam obzvlá‰Ènegatívne a priznám sa, toto poznanie ma veºmitrápi. Veºmi negatívne vnímam, Ïe my Slovácimáme tak˘ zvlá‰tny vzÈah k zvykom, obyãajom,tradíciám, symbolom, ãi hodnotám, ako kebysme sa za ne hanbili. NeÈaháme, obrazne pove-dané, za jeden povraz a preto mrháme svoje sily,vykonanú prácu míÀame na zbytoãné, protichod-né ciele. MoÏno aj preto obãania Slovenskej re-publiky ani po 19 rokoch od svojej samostatnos-ti nemajú takú Ïivotnú úroveÀ, aká je napr. v Ne-mecku, Rakúsku. Ako povedal predseda NR SRna ustanovujúcej schôdzi, dnes máme neuveri-teºnú ‰ancu poupratovaÈ a zmodernizovaÈ Slo-vensko, aby uÏ koneãne to, ão nás identifikuje,prestalo byÈ predmetom ideologického sváru.

PovaÏujete politick˘ systém na Slovensku zastabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali ply-nul˘ v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení po-litick˘ch subjektov do koalície a opozície?

Myslím si Ïe je ‰Èastím, Ïe na ãele NR SR jeskúsen˘ politik s v˘razn˘m filozofick˘m zm˘-‰ºaním. Slovensko sa e‰te stále vyvíja a postup-ne sa vyvíja aj jeho politick˘ systém. V̆ voj a sta-bilizácia politického systému musí prejsÈ cezparlament a preto je dobre, keì je v parlamen-tu takáto personálna garancia. Boli sme, a Ïiaº,e‰te aj teraz sme ãasto v‰etci svedkami doslo-va aÏ naivn˘ch návrhov usporiadania moci v ‰tá-te. Myslím si, Ïe je dosÈ nízka úroveÀ právne-ho vedomia u obãanov a ‰koda Ïe aj u niekto-r˘ch politikov o atribútoch demokracie, o uspo-riadaní ‰tátnych orgánov, ‰tátnej správe a riade-ní spoloãnosti. Slovenská republika má zrovna-teºnú ústavu s vyspel˘mi demokraciami, máv‰etky úrady a in‰titúcie modernej, demokratic-kej spoloãnosti. DôleÏité v‰ak je, aby sme sav‰etci dôsledne správali v jej duchu a nevyhºa-dávali „svoje“ vysvetlenia jej ustanovení.

Podporme vedu, v˘skum a znalostnú ekonomiku

Podpredsedníãka NR SR JUDr. Jana La‰‰ákováNarodila sa 22.mája 1952 v Plavnici.

·túdium ukonãila na Právnickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.

1976 – 1984 zastávala funkcie ako vedúca právneho útvaru,Slovenské luãobné závody, ‰. p., Hnú‰Èa,

1984 – 1987 vedúca právneho útvaru, Generálne riaditeºstvo SLOVCEPA, Banská Bystrica,

1987 – 1993 Biotika, ‰. p., Slovenská ªupãa, 1993 – 2002 komerãná právniãka.

Od r. 2002 aÏ dodnes pôsobí ako poslankyÀa Národnej rady SR za stranu Smer-SD. Po predãasn˘chvoºbách 2012 bola zvolená za podpredsedníãku NR SR.

5

V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusiek smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zo-stávajú otázky hospodárskeho v˘voja, kon-kurencieschopnosti krajiny v globalizova-nom svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Euró-py. Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancuvpl˘vaÈ na v˘voj EÚ ako plnohodnotn˘ ãlen?Patríte k europesimistom alebo optimistom?

Nemám rada delenie politikov na europesi-mistov a optimistov, pretoÏe niã nie je iba ãier-ne alebo biele. KaÏd˘ z nás si uvedomuje v˘ho-dy, ktoré nám plynú z ãlenstva v EÚ a najmä Eu-rópskej menovej únie. Som presvedãená, Ïe beztohto ãlenstva by sa nám následky hospodárskejkrízy darilo prekonávaÈ oveºa hor‰ie. Netreba za-búdaÈ na európske fondy, prostredníctvom kto-r˘ch sa nám darí realizovaÈ mnohé projekty, naktoré by sa moÏno v ‰tátnom rozpoãte prostried-ky nena‰li. Mnohí z nás zabúdajú aj na predvstu-pové fondy, z ktor˘ch sme ãerpali e‰te pred ro-kom 2004. Slovensko nie je veºká krajina. V Eu-rópskom parlamente nás zastupuje 13 zo 754 po-slancov. Treba si v‰ak uvedomiÈ moÏnosti spo-lupráce v rámci politick˘ch frakcií, alebo regio-nálnej spolupráce zoskupení ako sú V4. Myslímsi preto, Ïe Slovensko má ‰ancu pôsobiÈ v Eu-rópskej únii ako plnohodnotn˘ ãlen, ktor˘ ne-ãerpá len v˘hody, ale takisto si svedomite plnísvoje záväzky a v ãasoch, keì je potrebn˘ jed-notn˘ hlas Európy, neobracia sa chrbtom svo-jim partnerom.

Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska po

vstupe do EÚ a eurozóny, najmä pod tlakomprebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozeniastability eura?

Ako som uÏ spomenula, zaãlenenie Sloven-ska do EÚ povaÏujem za jednoznaãné pozití-vum, ktoré nám priná‰a mnoÏstvo v˘hod. Na-‰ím vstupom do schengenského priestoru a me-novej únie sme sa stali ãlenmi exkluzívnehoklubu. Roz‰írili sa nám príleÏitosti voºného po-hybu ãi obchodovania v európskom priestore,moÏnosti vplyvu na v˘vin medzinárodn˘chvzÈahov, ale tieÏ spoluzodpovednosÈ za medzi-národnú stabilitu. Napriek turbulenciám Eu-rópska únia zostáva prostredím urãujúcim kaÏ-dodenné fungovanie Slovenska a jeho obãanov.Z hºadiska menovej stability som presvedãená,Ïe len spoloãn˘m postupom dokáÏeme ãeliÈ ná-strahám hospodárskej a finanãnej krízy. TrebamaÈ vÏdy na pamäti, Ïe euro je aj na‰a mena aÏe pád jedného ãlena európskej rodiny negatív-nym spôsobom ovplyvní aj ostatn˘ch ãlenov.Som presvedãená, Ïe Slovensko má predpokla-dy na to, aby posilÀovalo svoje medzinárodnépostavenie a aby sa stalo v˘znamn˘m prispie-vateºom k medzinárodnej stabilite.

Z vá‰ho pohºadu, kam má smerovaÈ v˘vojSlovenska, ktoré priority by mali vo v˘vojidominovaÈ?

Túto otázku povaÏujem za obzvlá‰È dôleÏitú.Na Slovensku absentuje dlhodobej‰ia stratégianá‰ho v˘voja, stanovenie cieºov, kam sa má v˘-voj na Slovensku uberaÈ. Práve preto si na‰a vlá-da dala za cieº, okrem programového vyhláse-

nia vlády, prijaÈ dokument, ktor˘ by stanovil ta-kúto víziu na strednodobé obdobie. Takejtokomplexnej vízii v‰ak musí predchádzaÈ dô-sledná anal˘za a celospoloãenská diskusia. Jepotrebné definovaÈ úlohu ‰tátu a verejného sek-tora, nájsÈ spôsob ak˘m posilniÈ demokraticképrincípy na Slovensku ãi zefektívniÈ fungovaniesúdnictva. Musíme sa zamyslieÈ nad hospodár-skym smerovaním na‰ej krajiny, nad t˘m, akozvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ na‰ej ekono-miky pri zachovaní trvalo udrÏateºného rozvo-ja, ako prilákaÈ nov˘ch investorov, av‰ak nie naúkor domácich producentov. To pravdepodob-ne nebude moÏné bez posilnenia oblasti vedy av˘skumu, podpory znalostnej ekonomiky, ãizameraní sa na produkciu s vysokou pridanouhodnotou. Je to cel˘ komplex opatrení, ktoré tre-ba na dosiahnutie dan˘ch cieºov prijaÈ. Je potreb-né vychovávaÈ odborníkov, ‰pecialistov v da-n˘ch oblastiach, ale takisto ºudí manuálne zruã-n˘ch. Vysoké ‰koly nemôÏu naìalej produkovaÈnezamestnanosÈ, ale ponúkaÈ odbory, ktoré budúpruÏnej‰ie reagovaÈ na poÏiadavky trhu práce.Vízia v sebe musí bezpodmieneãne zah⁄ÀaÈ ajpostupné stieranie dnes uÏ priepastn˘ch roz-dielov medzi regiónmi v rámci Slovenska, kãomu nám môÏe dopomôcÈ aj efektívne ãerpa-nie prostriedkov z európskych fondov. Pripájamsa k nádeji, ktorú vyslovil predseda NR SR vosvojom vystúpení, Ïe Slovensko bude krajinou,kde sa ºuìom oplatí ÏiÈ a Ïe Slovensko bude mo-dern˘m ‰tátom, ktor˘ bude schopn˘ svojim ob-ãanom zabezpeãiÈ v‰etky sluÏby tak, ako odneho oãakávajú.


Jedn˘m z cieºov, k naplneniu ktorého by somveºmi rada prispela aj ja vo funkcii podpredsed-níãky NR SR, je návrat „kultúrnosti“ na pôduparlamentu. To, ãoho sme totiÏ boli svedkami zaminulej vlády ako napríklad nedôstojné a aro-

Podpredsedníãka NR SR JUDr. Renáta ZmajkoviãováNarodila sa 9. mája 1962 v Trnave.

Roku 2007 ukonãila Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jej profesionálne zrenie

utvárali pracovné príleÏitosti a aktivity:1991 – 1992 v Investiãnej a rozvojovej banke v Senci,

1992 – 1995 Meridien, a. s., Bratislava,1995 – 2001 ako majiteºka FÉE – WOMAN FASHION,

Trnava a majiteºka a konateºka reklamnej agentúryADVANCED ADVERTISING, spol. s r. o., Bratislava.

V rokoch 2001 – 2005 zastávala post riaditeºky Úradu Trnavského samosprávneho kraja.

Od r. 2002 aÏ dodnes je poslankyÀou NR SR za stranu Smer-SD, priãom pôsobila vo v˘boroch pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ako ãlenka, neskôr ako predsedníãkav˘boru pre nezluãiteºnosÈ funkcií ‰tátnych funkcionárov,

ako predsedníãka Mandátového a imunitného v˘boru, vo v˘bore pre ºudské práva a národnostné men‰iny.

Po predãasn˘ch voºbách bola v r. 2012 zvolená do funkciepodpredsedníãky NR SR. Jej súãasné postoje sme mapovali

v rozhovore, ktor˘ pripravila Marta Toma‰oviãová.


gantné správanie niektor˘ch pánov poslancovpoãas schôdzi NR SR ãi poru‰ovanie rokovacie-ho poriadku zo strany vedenia parlamentu by sauÏ opakovaÈ nemalo. Rovnako by som bola veº-mi rada, keby Národná rada SR nadobudla voãiach obãanov vy‰‰iu dôveryhodnosÈ, ako tomubolo za minulej vlády. K jej zníÏeniu totiÏ opäÈnapomohlo nedôstojné správanie niektor˘ch ve-rejn˘ch ãiniteºov.

Politika sa ãasto vníma ako panské huncút-stvo. Napokon aj v˘sledky niektor˘ch roz-hodnutí, resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdyposunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, kto-r˘m sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?

Vo svojom Ïivote sa riadim viacer˘mi hesla-mi, napríklad „Nerob inému to, ão nechce‰, abyrobil tebe“ alebo „V‰etko v Ïivote sa pre nieãoudeje a je len na nás, ãi si z toho zoberieme tosprávne ponauãenie“. Pri v˘kone svojej funkcieposlankyne ale aj podpredsedníãky NR SR sabudem vÏdy riadiÈ krédom odbornosti.

V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnohodáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘chvzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ zo stra-ny rôznych lobistick˘ch a záujmov˘ch sku-pín, odborníkov na jednej strane a celospo-loãensk˘mi záujmami na druhej strane. Vktorej oblasti sa cítite pripravená zaujaÈvlastné stanoviská?

V minulosti som sa venovala agendám Imunit-ného a mandátového v˘boru, V̆ boru pre nezlu-ãiteºnosÈ funkcií, V̆ boru pre ºudské práva a ná-rodnostné men‰iny, ako aj V̆ boru pre verejnúsprávu a regionálny rozvoj. Témy spomínan˘chv˘borov sú mi naozaj blízke a rada by som sa im

DokáÏme svetu, Ïe smeschopní a ‰ikovní

6


Osobne sa cítim viac ãlovekom exekutívy,teda v˘konu. Voºby priniesli jednoznaãn˘ v˘sle-dok, z ktorého vypl˘va jednofarebná vláda is-tôt Smeru. KDH bude pôsobiÈ ako dôsledná akon‰truktívna opozícia. Je prirodzené, Ïe najsil-nej‰ia opoziãná strana má ãloveka vo vedení par-lamentu. PovaÏujem to za dôleÏit˘ post pre v˘-kon parlamentnej politiky, pre vplyv na legisla-tívne procesy a riadenie NR SR a reprezentáciuSlovenska. Ako na in˘ch miestach, aj tu vnímampolitiku ako sluÏbu verejnému záujmu.

Politika sa ãasto vníma ako panské huncút-stvo. Napokon aj v˘sledky niektor˘ch roz-hodnutí, resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdyposunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, kto-r˘m sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?

Moje Ïivotné krédo vypl˘va z môjho presved-ãenia. Toto vychádza z viery mojich predkov akultúry slovenského národa, ktorá bola pod-

venovala aj naìalej. V budúcnosti sa v‰ak chcemzameraÈ napríklad aj na oblasÈ sociálnych vecí. Astrata súkromia? S t˘m kaÏd˘ politik musí rátaÈ.


Ako krajskú predsedníãku strany Smer-SD vTrnavskom kraji ma veºmi te‰ia pozitívne ohla-sy obãanov z môjho rodného regiónu, ktorí veº-mi pozitívne hodnotia ‰tvorroãné obdobie prvejvlády Roberta Fica. Som rada, Ïe obãania vidia,kto sa snaÏí pracovaÈ a prijímaÈ zákony v ich pro-spech. Samozrejme, na mojich stretnutiach sanevyhnem ani negatívnym reakciám. Ale i kri-tika nás posúva dopredu. Pozitívne je to, Ïe ºu-dia sa uÏ na politiku prestávajú pozeraÈ ãierno-bielymi okuliarmi.

PovaÏuje politick˘ systém na Slovensku zastabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali ply-nul˘ v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení po-litick˘ch subjektov do koalície a opozície?

Sme v roku dvadsiateho v˘roãia prijatia Ústa-vy Slovenskej republiky a z môjho pohºadu by

zrejme bolo vhodné pristúpiÈ k jej novelizácii, pre-toÏe to priniesol politick˘ a spoloãensk˘ Ïivot vna‰ej krajine. Myslím, Ïe ão sa t˘ka in‰titúcií po-trebn˘ch na zabezpeãenie riadneho chodu ‰tátuv demokratick˘ch podmienkach, tak Slovenskárepublika má podºa mÀa v‰etko, ão potrebuje. Sa-mozrejme, môÏeme sa rozprávaÈ o efektívnostifungovania tej ktorej in‰titúcie a o ich racionali-zácii, ale táto debata tu bude asi vÏdy.

V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusiek smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorenézostávajú otázky hospodárskeho v˘voja, kon-kurencieschopnosti krajiny v globalizovanomsvete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza, ktoráovplyvÀuje finanãné trhy krajín Európy. Pod-ºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancu vpl˘vaÈna v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘ ãlen? Pat-ríte k europesimistom alebo optimistom?

Ja sa povaÏujem za eurooptimistku a sompresvedãená, Ïe Slovensko vstupom do EÚ lenzískalo. Nemusím opakovaÈ, Ïe sme veºmi maláa otvorená ekonomika a preto sa nemôÏemeizolovaÈ. Rovnako som ale zástancom toho, Ïev kaÏdom spoloãenstve platia pravidlá, ktoré samusia dodrÏiavaÈ, ak chce spoloãenstvo riadnea dobre fungovaÈ a napredovaÈ.

Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska povstupe do EÚ a eurozóny, najmä pod tlakomprebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozeniastability eura?

Ako som uÏ spomenula, myslím si, Ïe Slo-vensko vstupom do EÚ a eurozóny získalo. Akhovoríme o kríze, nemyslím si, Ïe Slovensko akoizolovan˘ ostrov uprostred EÚ ãi eurozóny bydokázalo kríze ãeliÈ lep‰ie ako vo zväzku s in˘-mi krajinami.


Slovensko by si malo aj v budúcnosti upev-ÀovaÈ svoje postavenie v medzinárodn˘ch spo-loãenstvách ako EÚ, NATO, eurozóna, OSN ãiOECD a ìal‰ie. Svetu sme uÏ dokázali, ão vie-me a Ïe máme mnoÏstvo schopn˘ch a ‰ikovn˘chhláv a rúk a mali by sme v tom pokraãovaÈ aj na-ìalej. Slovensko bez dostatoãne vybudovanejinfra‰truktúry nemá ‰ancu na vyrovnávanie re-gionálnych rozdielov. Prioritou musí byÈ oÏive-nie ekonomiky, budovanie infra‰truktúry, previa-zanosÈ ‰kolstva na hospodársku politiku ‰tátu, ãoide ruka v ruke s aktívnou politikou trhu práce.


Prioritou novej vlády, musí byt rast zamestnanosti

Podpredseda NR SR Dr. h. c., Ing. Ján Figeº, PhD.Narodil sa 20. januára 1960 vo Vranove nad Topºou.

Vysoko‰kolské ‰túdium absolvoval v rokoch 1978 – 1983 na Technickej univerzite v Ko‰iciach, pokraãoval v nasledujúcom roku univerzitn˘mi semestrálnymi kurzami na Georgetown University, Washington D. C. USA –

medzinárodné vzÈahy a na UFSIA Antwerpy, Belgicko, Európska ekonomická integrácia. Roku 2007 obhájil titul Philosophiae doctor, na V· sv. AlÏbety v Bratislave.

Prvé zamestnanie v r. 1983 – 1992 mal v Závodoch priemyselnej automatizácie v Pre‰ove ako v˘skumn˘ a v˘vojov˘ pracovník.Od r. 1992 bol zvolen˘ za poslanca NR SR za KDH.

V r. 1998 – 2002 vykonával funkciu ‰tátneho tajomníka Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR. ZároveÀ bol v r. 1998 – 2003 hlavn˘m vyjednávaãom SR pri rokovaniach o vstupe SR do EÚ.

V r. 2002 – 2004 bol opätovne zvolen˘ za poslanca NR SR a od 22. 11. 2004 – 31. 12. 2006 ako eurokomisár komisie bol zodpovedn˘ za vzdelávanie,

odbornú prípravu, kultúru a viacjazyãnosÈ. Neskôr od v r. 2007 – 2009 bol na tomto poste zodpovedn˘ za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládeÏ.

Od r. 2010 zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. Od r. 1990 je ãlenom KDH, kde zastával posty podpredsedu KDH pre zahraniãnú politiku, ako ãlen Predsedníctva SDK,

v r. 2003 – 2004 ãlen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP a v r. 2009 bol zvolen˘ za predsedu KDH. Poãas pôsobenia na európskej politickej scéne bol ocenen˘ radom ãestn˘ch titulov a uznaní.

Akademická ãinnosÈ: 1995 – 2000 Trnavská univerzita /

predná‰a o medzinárodn˘ch vzÈahoch 2006 – Doctor honoris causa, Technická univerzita Ko‰ice

2007 – Doctor honoris causa, Univerzita Dimitri Cantemira v Bukure‰ti

2009 – Doctor honoris causa, Trnavská univerzita Trnava2010 – Doctor honoris causa, V· sv. AlÏbety v Bratislave

âlenstvo v medzinárodn˘ch mimovládnych organizáciách ãlen Medzinárodného v˘boru na podporu demokracie na Kube

âlenstvo v mimovládnych organizáciách v SR ãlen predstavenstva Slovenskej spoloãnosti

pre zahraniãnú politiku ãestn˘ predseda Centra pre európsku politiku

ãestn˘ predseda Kolpingovho diela na Slovensku ãlen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu

Po voºbách v roku 2012, keì sa KDH umiestnilo na druhom mieste spomedzi kandidujúcich strán,

bol zvolen˘ parlamentom za podpredsedu Národnej Rady SR.

statne in‰pirovaná kresÈanstvom. „Îi a pomáhajÏiÈ!“ je pozvaním k plnohodnotnému osobnémuÏivotu a k solidarite s druh˘mi, so slab‰ími.

V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnohodáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘chvzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zostrany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘chskupín, odborníkov na jednej strane a celos-poloãensk˘mi záujmami na druhej strane. Vktorej oblasti sa cítite pripraven˘ zaujaÈvlastné stanoviská?

V politike pôsobím uÏ dlh‰iu dobu. V minu-losti som sa hlavne venoval zahraniãnej politi-ke, pôsobil som ako predseda Zahraniãného v˘-boru NR SR, hlavn˘ vyjednávaã pre vstup Slo-venska do EÚ, prv˘ slovensk˘ eurokomisár. Ponávrate z Bruselu, keì som sa stal predsedomKDH, som sa samozrejme musel zaujímaÈ ov‰etky oblasti politiky. Pôsobenie poãas poldru-ha roka v rezorte dopravy, v˘stavby, regionál-neho rozvoja a cestovného ruchu urãite pozna-ãili aj moju odbornú skúsenosÈ v hospodárskejoblasti. Ako predseda najsilnej‰ej opoziãnejstrany chcem ponúkaÈ alternatívne rie‰enia avidenie sveta voãi vláde jednej strany – Smeru.


Negatívne boli roky tretej vlády V. Meãiara,ktoré zaãali známou tzv. parlamentnou nocoudlh˘ch noÏov v novembri 1994. Vtedy do‰lo kzavleãeniu prezidentovho syna do zahraniãia, kvraÏde R. Remiá‰a, k zmareniu referenda a na-rú‰aniu ústavnosti a demokracie.

Za pozitívne povaÏujem mnohé momenty,kedy Slovensko ukázalo svoju schopnosÈ napre-dovaÈ, nachádzaÈ vnútorn˘ konsenzus a rie‰iÈkon‰truktívne svoje problémy alebo medziná-rodné vzÈahy. Osobne som bol pri realizácii ví-

zie slovenskej hviezdiãky a stoliãky v zjedno-cujúcej sa Európe – ako hlavn˘ vyjednávaã prevstup do EÚ a následne ako prv˘ slovensk˘ eu-rokomisár. Boli to historické roky a procesy, ãasdozrievania Slovenska pre Európske spoloãen-stvo.


Slovensku sa za uplynul˘ch takmer dvadsaÈrokov svojej existencie podarilo prekonaÈ moÏ-no niekedy strastiplnú, ale úspe‰nú cestu. De-väÈdesiate roky neboli najºah‰ím obdobím premladú slovenskú demokraciu, ale vìaka na‰imobãanom a odhodlaniu sa nám ich podariloúspe‰ne prekonaÈ a dosiahnuÈ ‰tandardné posta-venie v demokratickom svete, ãi uÏ v Európskejúnii alebo transatlantick˘ch ‰truktúrach. Myslímsi a som o tom presvedãen˘, Ïe Slovensko sadnes radí medzi ‰tandardné demokratické kra-jiny.

V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusiek smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zo-stávajú otázky hospodárskeho v˘voja, kon-kurencieschopnosti krajiny v globalizova-nom svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Euró-py. Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancuvpl˘vaÈ na v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘ãlen? Patríte k europesimistom alebo optimis-tom?

Nemám rád takéto zjednodu‰ujúce termíny,ale ak by som to mal vyjadriÈ v rovnakom slov-níku, tak by som sa oznaãil za eurorealistu. Slo-vensko sa aktívne podieºa na tvorbe politikyEÚ ãi eurozóny. VeºkosÈ nie je vÏdy t˘m rozho-dujúcim prvkom, ktorá ovplyvÀuje zásadne po-stoje ãi rozhodnutia. V únii nepatríme ani me-dzi t˘ch veºk˘ch, ale ani medzi t˘ch mal˘ch. Je

len na nás samotn˘ch, ako sa ujmeme tejto po-zície a ako ju dokáÏeme vyuÏiÈ na prospechnás, ale i celého spoloãenstva. Viac neÏ pocityãi nálepky potrebujeme rozvíjaÈ odhodlanie preangaÏované a zodpovedné postoje.

Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska povstupe do EÚ a eurozóny , najmä pod tlakomprebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozeniastability eura?

Slovensko po vstupe do EÚ v roku 2004 a doeurozóny v roku 2009 zav⁄‰ilo istú etapu inte-graãného úsilia. Podarilo sa nám ako prvej kra-jine z postsovietskeho priestoru vstúpiÈ do elit-ného klubu eurozóny. Sme ãlenom OECD. Totoãlenstvo nám zásadn˘m spôsobom umoÏÀujeovplyvÀovaÈ rozhodnutia na najvy‰‰ej úrovni. Jelen na nás, ako sa dokáÏeme zhostiÈ tejto úlohya vyuÏiÈ ju na rozvoj ná‰ho potenciálu, ktor˘ akokrajina máme. Slovensko by si malo daÈ za cieºv najbliÏ‰ích rokoch dosiahnuÈ vyrovnané hos-podárenie. Len tak sa nám podarí byÈ konkuren-cieschopn˘mi a atraktívnymi nielen pre blízkeokolie, ale aj ìaleké zahraniãie.


Základnou prioritou novej vlády musí byÈrast zamestnanosti. S t˘m úzko súvisí konsoli-dácia verejn˘ch financií, stabilizácia dôchodko-vého systému, dostatok financií vo verejnomsektore. Lebo len pri dostatku pracovn˘ch prí-leÏitosti môÏe nastaÈ v˘raznej‰í hospodárskyrast, vy‰‰í príjem ‰tátneho rozpoãtu, ãi rozvoj re-giónov. Bez zamestnanosti sa nám nepodarízlep‰iÈ úroveÀ verejn˘ch sluÏieb, skvalitniÈ ‰kol-stvo alebo zdravotnícke sluÏby. Slovensko samusí vydaÈ cestou modern˘ch európskych kra-jín, podporovaÈ tvoriv˘ rast a udrÏateºn˘ rozvoj.Ale zostaÈ pritom verné osvedãen˘m hodno-tám a koreÀom, z ktor˘ch vyrastá na‰a kultúra.

7


Urãite by som chcela napomôcÈ tomu, aby sadôvera ºudí voãi Národnej rade, ale aj politikomvôbec, zv˘‰ila. Chcem, aby ºudia videli, Ïe svo-ju prácu berieme váÏne, zaujímame sa o to, ãotrápi ºudí, hºadáme a ponúkame rie‰enia ichproblémov.

Myslím si, Ïe na‰e rokovania, ktoré sa odo-hrávajú pred celou verejnosÈou, ale nielen pre-


Slovensko – krajina kde saoplatí ÏiÈ, pracovaÈ a podnikaÈ

Podpredsedníãka NR SR Ing. Erika JurinováNarodila sa 31. augusta 1971.

·tudovala na Vysokej ‰kole strojní a textilní v Liberci (âR) a absolvovala aj doplnkové pedagogické ‰túdium.

Po absolvovaní pracovala ako uãiteºka odborn˘ch predmetov na Spojenej ‰kole v Námestove,

neskôr bola vedúcou regionálnej redakcie a obchodnou zástupkyÀou firmy regionPRESS, s. r. o. Po voºbách v roku 2010 sa stala poslankyÀou NR SR

za Obyãajn˘ch ºudí na kandidátke SaS. Je spoluzakladateºkou a ãlenkou politického hnutia

OBYâAJNÍ ªUDIA a nezávislé osobnosti, za ktoré kandidovala v parlamentn˘ch voºbách 2012

na 149. mieste a s poãtom 52 800 hlasov skonãila ako druhá v poradí. Je vydatá, matka troch dcér,

b˘va v NiÏnej nad Oravou.

8


to, by mali byÈ kultivované, slu‰né a hlavnepracovné. Nemali by sa niesÈ v duchu kto zkoho, ale skôr ão a pre koho (chceme dosiahnuÈ).A malo by sa to t˘kaÈ nielen rokovaní, ale na-‰ich verejn˘ch i neverejn˘ch vystúpení a sprá-vania i konania vôbec. Takto som sa snaÏila vy-stupovaÈ ako poslankyÀa – ãi uÏ vo v˘bore presociálne veci alebo v pléne – a rovnako chcempostupovaÈ aj ako podpredsedníãka parlament-ného zboru.

Politika sa ãasto vníma ako panské huncút-stvo. Napokon aj v˘sledky niektor˘ch roz-hodnutí, resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdyposunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, kto-r˘m sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funk-cie?

Politika je taká, akí sú jej aktéri. Ak sa poli-tike nebudú venovaÈ slu‰ní a zodpovední obãa-nia, uvoºnia priestor t˘m druh˘m. Aj medzi po-litikmi máme pozitívne vzory. Napokon politi-kom a dokonca poslancom uhorského snemu bolªudovít ·túr. A hoci neposlanec, ale politik parexcellence bol aj Milan Rastislav ·tefánik. A premÀa osobne je vzorom slu‰ného politika VáclavHavel, ktor˘ napriek svojej naozaj svetovej slá-ve nikdy nevystupoval nadradene alebo aro-gantne ani voãi svojim oãividn˘m neprajníkomalebo nepriateºom.

Ale ako povedal v rozprave k programovémuvyhláseniu vlády pán poslanec ·kripek, nadnami je najvy‰‰ia autorita, ktorej sa v‰etci zod-povedáme.

A moje krédo a cieº? Ponúkam spoloãnosti seba. Som presvedãe-

ná, Ïe aj keì po maliãk˘ch krôãikoch, vÏdy sadá napredovaÈ a to ão zaãneme, musíme chcieÈdokonãiÈ. V dne‰nej spoloãnosti ch˘bajú morál-ne princípy a hodnoty. Myslím si, Ïe nie je moÏ-né usporiadaÈ spoloãnosÈ bez usporiadan˘ch ro-dín. Pred voºbami som zvykla hovoriÈ: aby saÏeny nebáli rodiÈ deti a aby muÏi dokázali uÏi-viÈ svoje rodiny. Chcem, aby sa na Slovenskumatky cítili bezpeãne a mohli dobre vychová-vaÈ svoje deti, najlep‰ie v tradiãn˘ch rodinách.Buìme k sebe citliví a pomáhajme si vzájom-ne, tradiãné kresÈanské hodnoty majú u nás stá-le svoje miesto. Uãiteºom treba vrátiÈ dôstojnosÈa postavenie a ich prácou nech je nie len uãe-nie, ale i vytváranie charakterov. Je nevyhnut-né uÏ ‰tudentov uãiÈ ekonomickej gramotnosti– pomôÏe to na‰tartovaÈ drobné sluÏby a remes-lá. KaÏd˘ obãan musí pochopiÈ paralelu medzihospodárením rodiny a ‰tátu.

V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnohodáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘chvzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zostrany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘chskupín, odborníkov na jednej strane a celos-poloãensk˘mi záujmami na druhej strane. Vktorej oblasti sa cítite pripraven˘ zaujaÈvlastné stanoviská?

Verím, Ïe ak ãlovek Ïije podºa mravn˘ch pri-ncípov, je schopn˘ vyrovnaÈ sa so stratou súkro-mia a na vzÈahy to nemôÏe maÈ vplyv. Ostatnédva roky som bola ãlenkou v˘boru, ktor˘ sa ve-noval sociálnej agende. Mám isté skúsenostiso ‰kolstvom ale aj s obchodovaním. V posled-nom ãase som sa viac zaãala zaoberaÈ problema-tikou ºudsk˘ch a sociálnych práv osobitne zra-niteºn˘ch skupín, kam patria ºudia so zdravot-n˘m postihnutím, obete násilia a trestn˘ch ãinov,ºudia v ohrození a tí, ktor˘m sa deje krivda a kto-rí sa z rôznych dôvodov nevedia brániÈ. Chcem,aby sme pri tvorbe zákonov mysleli na nichako na ºudské bytosti, nie ako kategórie, ãi ne-bodaj iba ãísla. A okrem prípravy a presadzova-nia kvalitn˘ch legislatívnych návrhov zameraÈsa aj na vytváranie podmienok ich dôkladnej im-plementácie. Z toho vychádzam aj pri tvorbesvojho pracovného tímu a som otvorená v‰et-k˘m moÏn˘m námetom a spolupráci s existujú-cimi in‰titúciami vrátane mimovládnych, odbor-níkmi a aktivistami obãianskych iniciatív. To po-vaÏujem za dôleÏité, nezatvoriÈ sa v kancelárii,ale poãúvaÈ hlasy t˘ch, ktorí problémy pozna-jú takpovediac naÏivo a zblízka.


âasto ma prekvapia ºudia, ktorí boli v mojichoãiach autoritami a keì ich stretávam „naÏivo“som sklamaná ich zameraním na seba a ak˘m-si odtrhnutím od reality a ºudsk˘ch (ãloveãích)problémov. Na druhej strane tí, ktorí u ãasti ve-rejnosti bodujú skôr negatívne, sa ukazujú akoprem˘‰ºajúci, úprimní a ãestní. Ale menovaÈnebudem, sú to ºudia, tí dobrí aj ....


Formálne je politick˘ systém na Slovensku ob-dobn˘ ako v in˘ch demokratick˘ch ‰tátoch. Nie

je ale dostatoãne vykry‰talizovaná politická scé-na, vznikajú rôzne nové a nov‰ie politické stra-ny a to má ìaleko do stabilizovaného stavu. Viacako formálne zábezpeky by sme potrebovalizmenu atmosféry, správania k sebe navzájom ajako ºudia, nielen politici. Znepokojuje ma, keìmédiá (nielen bulvárne) nemajú záujem o kon-krétne rie‰enia problémov, ale skôr o ‰kandálypolitikov, zdôrazÀujú a zveliãujú ich pre‰ºapy atak vytvárajú vo verejnosti obraz, Ïe to je tohlavné, ãomu sa venujú, ãím Ïijú. Na druhejstrane rozumiem, preão to robia. PretoÏe verej-nosÈ si to Ïiada a takéto informácie vìaãne ku-puje. To je zaãarovan˘ kruh. Mali by sme sa v‰et-ci snaÏiÈ, aby sme ho preÈali. Aj prostredníctvoãast˘ch stretnutí s obyãajn˘mi ºuìmi, obãanmi.

V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusiek smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zo-stávajú otázky hospodárskeho v˘voja, kon-kurencieschopnosti krajiny v globalizova-nom svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Euró-py. Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancuvpl˘vaÈ na v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘ãlen? Patríte k europesimistom alebo optimis-tom?

Aj Slovenská republika ako men‰í ‰tát môÏeovplyvniÈ v˘voj v Európskej únii. Napokon, ajÍrsko ukázalo, Ïe jeden mal˘ ãlen môÏe zásad-ne meniÈ niektoré návrhy. Treba v‰ak maÈ dob-ré argumenty, nájsÈ si spojencov a vytrvalo pra-covaÈ.

Ja som realistka a to znamená aj eurorealist-ka. Cítim potrebu spolupráce v rámci Európy, alenie za cenu straty suverenity a kompetenciíãlensk˘ch ‰tátov. âas ukáÏe, ãi sa s nov˘miproblémami únia popasuje správne. Sme mal˘‰tát a som presvedãená, Ïe nemôÏeme ÏiÈ izolo-vane, ale práve v integrite.

Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska povstupe do EÚ a eurozóny , najmä pod tlakomprebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozeniastability eura?

Spoloãná mena bol dobr˘ projekt. Do euro-zóny sme vstúpili vãas a v prv˘ch rokoch námto pomohlo. Ak v‰etci ãlenovia tohto ekonomic-kého zoskupenia budú robiÈ zodpovednú poli-tiku a dodrÏiavaÈ pravidlá, projekt môÏe byÈúspe‰n˘. Sme v‰ak vo veºmi turbulentnom ob-dobí, na ktorú sa Európa nepripravila. Niekto-ré kroky v rámci únie sú upriamené na centra-lizáciu a toho sa obávam (toho sme si uÏ uÏili).


Slovensko by malo byÈ dobr˘m domovom prejeho obyvateºov. Slu‰nou krajinou, kde platia de-mokratické hodnoty a pravidlá, kde sa oplatí pra-covaÈ a podnikaÈ. Asi nebudeme t˘m ·vajãiar-skom, ako nám kedysi niekto sºuboval, ale pri-blíÏiÈ sa ku krajinám ako je napríklad Rakúskoby sme mohli a mali chcieÈ. Nemyslím t˘m ibaÏivotnú úroveÀ, ale aj vzájomnú úctu a správa-nie. Cesty, ktor˘mi sa tam dostaneme môÏu byÈviaceré, ale urãite vedú cez ÈaÏké obdobie, kto-ré práve preÏívame. Sme na zaãiatku vládnutiajednej strany, ão sme tu uÏ dávno nemali. Soãakávaním budem sledovaÈ v‰etky kroky a dú-faÈ, Ïe nezíde z cesty, ktorá je popísaná v úvo-de tejto odpovede. Obãania Slovenska si to za-slúÏia.

9

V L Á D A S R

Slovenské istoty a neistoty

V ãase, keì vzniká tento text, NR SR e‰te stále neprebrala a neschválila Robertom Ficom navrhnut˘program novej vlády. Neznamená to v‰ak, Ïe sa nemôÏeme venovaÈ v˘chodiskám a perspektívam vlády,ktorú ustanovil prezident Ga‰paroviã po marcov˘ch voºbách 2012. KeìÏe ju tvoria len nominanti jednej

strany (Smer-SD), postaãí, ak sa oprieme o jej predvolebn˘ program, uverejnen˘ pod titulkom „ªudia sizaslúÏia istoty (Volebné posolstvo snemu strany Smer-SD)“. NajdôleÏitej‰ie sú dve idey, ktorétvoria v podstate jeden celok: Sociálna demokracia odmieta filozofiu „Trh v‰etko vyrie‰i“, na ktorú

nadväzuje tvrdenie o potrebe posilnenia rozsahu, obsahu a intenzity ãinnosti ‰tátu. Smer-SD nástojãivoodmieta základnú ideu pravice, ako ju presadzoval poãas 18 mesiacov svojho vládnutia kabinet Ivety

Radiãovej. Podºa Smeru-SD ºuìom sa vrátia istoty len vtedy, keì sa zintenzívni ochranná funkcia ‰tátu.

Pochopiteºne, najhor‰ie je, keì sa oba cito-vané postuláty postavia diametrálne protisebe a propagujú sa ako doslova nepriateºské,teda protipólové náhºady. HºadaÈ medzi niminejak˘ kompromis je zdanlivo nemoÏné, alenie je to tak. AÏ v tej chvíli sa ukáÏe, Ïe jeniekto profesionálnym, ba priamo perfekt-n˘m manaÏérom, ak dokáÏe skæbiÈ aj pôsobe-nie trhu, aj právomoci ‰tátu. Vládna moc ni-jako priamo neriadi – prinajmen‰om nemápriamo riadiÈ – nákup a predaj v˘robkov, ãiÏetovaru v súkromnom sektore, ale zákonmi arôznymi pravidlami fungovanie trhu chráni adáva mu pozitívne impulzy. A v tomto zmys-

le obe – aj vláda, aj trh – tvoria úãinn˘ a uÏi-toãn˘ celok. Najhor‰ie sa dokáÏe uplatniÈ ten,kto pôsobí vo svojom prostredí stereotypne.Tak, ako v ‰porte, aj v spoloãenskom Ïivotesa ºudia s re‰pektom skláÀajú pred tvoriv˘miindividualitami.

Nová vláda Roberta Fica má pozitívny cieº:chce pomáhaÈ Slovensku v ‰irokom slovazmysle a dávaÈ ºuìom vieru vo vlastné sily avieru, Ïe spoloãnosÈ im v kaÏdej kríze pomô-Ïe: „ªudia si zaslúÏia istoty!“ Aj preto vyvi-nie maximálne úsilie, aby nepodliehala úzko-prsému odporu k tomu ãi onomu politickémusmerovaniu, ale aby podporovala v‰etko, ão

sa v spoloãnosti objaví so súhlasn˘m zna-mienkom, bez ohºadu na to, ku ktorej politic-kej tendencii sa tento plusov˘ zámer hlási,teda ku ktorej politickej strane deklaruje svojpríklon. Samozrejme, svoj sociálnodemokra-tick˘ charakter si chce Smer zachovaÈ v kaÏ-dom prípade, ale súãasne pritom deklarujesvoju snahu nepodºahnúÈ zaslepenej nenávis-ti k in˘m ‰truktúram a ideológiám.

Ak majú maÈ demokratick˘ ‰tát a jeho ob-ãania pocit istoty, vyÏaduje si to – podºa Sme-ru a vlády SR – niekoºko dôleÏit˘ch spoloãen-sk˘ch faktorov:

10

a) stabiln˘ politick˘ systém,b)vládne ‰truktúry jednoznaãne orientované

na európske hodnoty,c) ‰tát, ktor˘ zasahuje, reguluje a chráni,d)ozdravovanie verejn˘ch financií, nové prí-

jmy a podporu hospodárskeho rastu,e) skutoãn˘ sociálny dialóg a solidaritu.

Smer-SD má vo svojej koncepcii vládnu-tia z ãoho vychádzaÈ, veì bol vedúcou poli-tickou silou uÏ vo vláde z rokov 2006 – 2010.Teraz je jeho situácia e‰te priaznivej‰ia, pre-toÏe má skúsenosti zo spomínaného obdobia,priãom môÏe sám urãovaÈ, ão bude a ako rie-‰iÈ – bez toho, aby ho vykoºajovali niektorénápady koaliãn˘ch partnerov.

STABILN¯ POLITICK¯ SYSTÉM

Bez stability politick˘ch ‰truktúr nie jemoÏné zvládnuÈ ani turbulentné vonkaj‰ieprostredie, ani odstraÀovaÈ negatívne dôsled-ky vládnutia predo‰l˘ch najvy‰‰ích orgánov

‰tátnej moci. Politická stabilita je elementár-nym predpokladom realizácie vládneho pro-gramu.

VLÁDNE ·TRUKTÚRY ORIENTOVANÉNA EURÓPSKE HODNOTY

Smer-SD je presvedãen˘, Ïe EÚ a ãlenstvov Eurozóne zostávajú základn˘m prostredímurãujúcim kaÏdodennú realitu SR a jej obãa-nov. ByÈ v EÚ znamená pre nás cítiÈ sa bez-peãne z kaÏdého dôleÏitého aspektu: politic-kého, ekonomického a sociálneho. ByÈ pro-tieurópsky ohrozuje samotnú existenciu SR.Smer-SD upozorÀuje na nebezpeãenstvá, kto-ré so sebou priná‰ajú politickí dobrodruhoviaa avanturisti neváhajúci prijaÈ akékoºvek roz-hodnutie proti záujmom SR a celej EÚ s je-din˘m cieºom – politicky sa zviditeºniÈ.

Smer-SD je pripraven˘ zúãastniÈ sa nasprísÀovaní finanãnej disciplíny v‰etk˘chãlensk˘ch ‰tátov EÚ a Eurozóny. Ficov tím

deklaruje: „Chceme zachovanie na‰ej spoloã-nej meny – eura. V novej vláde budeme priprijímaní váÏnych protikrízov˘ch rozhodnutína európskej úrovni vyÏadovaÈ zachovanievyváÏeného stavu medzi spoloãn˘mi záujma-mi EÚ, jej dominantn˘ch ãlensk˘ch ‰tátov aobhajobou národn˘ch a ‰tátnych záujmovSR.“

OZDRAVOVANIE VEREJN¯CH FINANCIÍ

SR potrebuje zv˘‰iÈ príjmy, aby mohla priozdravovaní verejn˘ch financií plniÈ úlohuefektívneho sociálneho ‰tátu. SR v‰ak nemô-Ïe ísÈ pri ozdravovaní financií len cestou zdra-Ïovania, ‰krtov vo verejn˘ch v˘davkoch aobmedzenia verejn˘ch financií. V̆ sledkom byboli síce dobré ‰tatistické ukazovatele, alesprevádzané narastajúcou chudobou, neza-mestnanosÈou a zastaven˘m hospodárskymrastom. Smer-SD mal preto uÏ pred voºbamiv marci 2012 odvahu vyhlásiÈ, Ïe je priprave-n˘ vy‰‰ie zdaniÈ príjmy a zisky bohat˘ch a sil-n˘ch. Nemáme záujem získavaÈ príjmy zvy‰o-vaním dane z pridanej hodnoty. Voãi ºuìom snízkymi a stredn˘mi príjmami, ktorí v‰etky pe-niaze míÀajú na základné Ïivotné potreby aktorí predstavujú absolútnu väã‰inu obãanovSR, by to bolo nespravodlivé.

·tát sa osobitne zameria na finanãn˘ a ban-

kov˘ sektor dosahujúci nemorálne vysokézisky aj v krízovom období. Smer-SD plnepodporuje zavedenie dane z finanãn˘ch tran-sakcií v legislatívne EÚ. Je preÀ neprijateºnépoÏadovaÈ úãasÈ na odstraÀovaní dôsledkovpravicového vládnutia a krízy len od slab˘ch– a bohat˘ch chrániÈ. Opätovne budeme hºa-daÈ ústavnú cestu na zákaz zisku zdravot-n˘ch poisÈovní, ktor˘ tvoria z verejn˘ch zdro-jov urãen˘ch na krytie v˘davkov zdravotnejstarostlivosti.

Smer-SD nemieni akceptovaÈ hazard s ãer-paním zdrojov z fondov EÚ, ktor˘ – ako jepresvedãen˘ – za predo‰l˘ch 18 mesiacovpredvádzala predo‰lá pravicová vláda. VládaSmeru-SD je pripravená prijaÈ krízové opat-renia a krízov˘ reÏim, aby zabránila hrozia-cemu nevyãerpaniu miliárd eur z fondov EÚna projekty na území SR. Odmieta robiÈ hos-podársku, finanãnú a sociálnu politiku, ktorávedie k zastaveniu hospodárskeho rastu s ka-tastrofálnymi dôsledkami na príjmy ‰tátu.Bude re‰pektovaÈ existenciu krízov˘ch javovv európskom priestore, ktoré v˘razne ovplyv-Àujú slovensk˘ hospodársky priestor. Preto poskúsenostiach z rokov 2008 – 2010 bude sti-mulovaÈ ekonomiku kombináciou verejn˘cha privátnych investícií do v˘stavby diaºnic,atómov˘ch elektrární, ‰irokorozchodnej Ïelez-nice a nájomného b˘vania. Smer-SD nemá zá-

ujem, ako v rokoch 2006 – 2010, privatizo-vaÈ cenn˘ ‰tátny majetok. Je pripraven˘ pod-porovaÈ projekty veºk˘ch spoloãn˘ch podni-kov.

SKUTOâN¯ SOCIÁLNY DIALÓG,SOLIDARITA A KRÍZOVÉROZHODOVANIE

Stredoºavá alternatíva stabilného v˘vojaSR a istôt pre jej obãanov si vyÏaduje okremdôsledného sociálneho dialógu aj komuniká-ciu so v‰etk˘mi zloÏkami spoloãnosti. Smer-SD pripomína formy a obsah krízového ria-denia krajiny v rokoch 2009 – 2010 za úãas-ti ‰irokého spektra subjektov od zamestnáva-teºov cez odbory, územnú samosprávu, pro-fesiové zdruÏenia, finanãn˘ sektor aÏ po opo-zíciu. Krízová rada prijímala rozhodnutiav‰eobecne akceptovateºné, ão umoÏÀovalovláde ich r˘chlu realizáciu. Smer-SD je pri-praven˘ aj v novej vláde okamÏite iniciovaÈvznik podobnej krízovej ‰truktúry riadenia.·tandardn˘ sociálny dialóg je pripraven˘ roz-‰íriÈ o intelektuálne vrstvy a predstaviteºovnajv˘znamnej‰ích cirkví. Komunikácia vlá-dy na tejto úrovni vytvára predpoklady pre sú-drÏnosÈ spoloãnosti a optimálne rozhodova-nie v zloÏit˘ch krízov˘ch podmienkach. Tov‰etko bude v‰ak moÏné len vtedy, ak saideovou bázou v‰etk˘ch t˘chto aktivít stanepresadzovanie hodnôt spoloãenského záuj-mu, solidarity a súdrÏnosti spoloãnosti, kto-ré budú nadradené sebeckému materiálnemuprospechu jednotlivca alebo úzkych skupín naúkor v‰etk˘ch ostatn˘ch.

KOMPLETNÁ NOVÁ VLÁDA: Predseda vlády Robert Fico (47)Podpredseda vlády pre veºké investiãnéprojekty ªubomír VáÏny (54)Ministerstvo financií Peter KaÏimír (43),podpredseda vládyMinisterstvo vnútra Robert KaliÀák (40),podpredseda vládyMinisterstvo zahraniãn˘ch vecí MiroslavLajãák (49), podpredseda vládyMinisterstvo kultúry Marek Maìariã (46)Ministerstvo ‰kolstva Du‰an âaploviã (65)Ministerstvo obrany Martin Glváã (44)Ministerstvo spravodlivosti Tomá‰ Borec (45)Ministerstvo zdravotníctva Zuzana Zvolenská (40)Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionál-neho rozvoja Ján Poãiatek (41)Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (55)Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvojavidieka ªubomír Jahnátek (57)Ministerstvo Ïivotného prostredia Peter Îiga (39)Ministerstvo hospodárstva Tomá‰ Malatinsk˘ (53)

V rodovo nevyrovnanej vláde Roberta Ficadominujú muÏi v strednom veku.

V ãíslach to znamená, Ïe sú v nej 2/3 ‰ty-ridsiatnikov (z pätnástich sú to presne desia-ti) – a medzi 14 muÏmi je jedna jediná Ïena(Zuzana Zvolenská). Najstar‰í je minister‰kolstva Du‰an âaploviã – má 65 rokov. Súpríslu‰níkmi strany Smer-SD – alebo sú ne-straníci.

V L Á D A S R

11

NR SR rozhodla v decembri 2011: „Chce-me urobiÈ audit kompetencií miest a obcí aich financovania, ãi je alebo nie je v tejtooblasti rovnováha,“ povedal Robert Fico.Tieto opatrenia sa budú t˘kaÈ aj kompeten-cií a financovania vy‰‰ích územn˘ch cel-kov. Premiér pripomenul obrovsk˘ projektintegrácie miestnej ‰tátnej správy, ktor˘ najednej strane prinesie finanãné úspory a nadruhej priblíÏi miestnu ‰tátnu správu obãa-nom. „Pôjde o celkovú modernizáciu a ze-fektívnenie ‰tátnej správy, na ktorej chce-me pracovaÈ v spolupráci so ZMOS.“

NESKOMPLIKOVAË, ALE UR¯CHLIË...

V prvej Ficovej vláde mal ªubomírVáÏny(54) jeden zo strategicky najdôleÏitej‰ích re-zortov – ministerstvo dopravy –, ão mnohí po-zorovatelia slovenského verejného Ïivota hod-notili ako viac ãi menej privilegované posta-venie medzi slovensk˘mi politikmi. Ale ne-bolo to niã prekvapujúce, pretoÏe VáÏny bolvlastne jedn˘m z profesionálov vo Ficovomkabinete, keìÏe absolvoval stavebnú fakultu,odbor pozemné staviteºstvo.

Po tom, ako v marci 2012 prezident pove-ril Roberta Fica zostavením druhého kabine-tu, prekvapení pozorovatelia slovenskej poli-tiky zrazu zistili, Ïe VáÏny bol bez nejakéhopoverenia: medzi ãlenmi novej vlády sa totiÏvôbec neuvádzal. AÏ náhle, po krátkom ãase,ktor˘ v‰ak staãil na to, aby sa rutinovan˘ ve-rejn˘ ãiniteº VáÏny nielen porozhliadol, alemoÏno aj porozprával s niektor˘mi vplyvn˘-mi osobnosÈami, a nemuseli to byÈ len politi-ci, ale snáì – ão mohlo byÈ e‰te pravdepodob-nej‰ie a závaÏnej‰ie – s niektor˘mi lobistami,sa v menoslove novej vlády napokon objavi-lo aj jeho meno, a to pri novej a nie veºmi jas-nej funkcii podpredsedu vlády pre veºkéinvestiãné projekty.

Z tohto postu vypl˘vajú dôleÏité úlohykrátkodobého a dlhodobého charakteru. Krát-kodobé úlohy sú najmä komplexná pomoc naur˘chlené spustenie veºk˘ch projektov, medziktoré patrí ‰irokorozchodná traÈ, ale aj in˘chprojektov energetického a dopravného cha-rakteru z eurofondov a verejno-súkromn˘chPPP projektov. Z dlhodob˘ch úloh je to naj-mä definovanie stratégie a smerovania, kto-r˘m sa má Slovensko uberaÈ v hospodárskej

PREDSEDA VLÁDY ROBERT FICO

„Narodil sa 15. 9. 1964. V roku 1986 vy-‰tudoval právo na UK v Bratislave. V rokoch1987 – 1988 absolvoval justiãnú prax a jus-tiãné skú‰ky, odbornú kvalifikáciu pre v˘konfunkcie sudcu. Profesionálne sa orientovalhlavne na oblasÈ trestného práva a problema-tiku ºudsk˘ch práv. Absolvoval postgraduál-ne ‰túdium na Ústave ‰tátu a práva SAV a zí-skal titul CSc. V roku 2002 sa habilitoval nadocenta. Pracoval na Právnickom in‰titúteministerstva spravodlivosti a v rokoch 1992– 1995 ako jeho zástupca. V rokoch 1994 –2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SRpred Európskym súdom pre ºudské práva a EKpre ºudské práva. B˘val˘ ãlen KSâ zaãal poroku 1989 pôsobiÈ v SDª, ktorej bol v rokoch1996 – 1999 podpredsedom. DÀa 29. 10.1999 predstavil nov˘ politick˘ subjekt s ná-zvom Smer. Bol zvolen˘ za jeho predsedu atúto funkciu zastáva dodnes. V roku 1992 za-sadol do NR SR. Po predãasn˘ch voºbách vjúni 2006 ho prezident vymenoval za predse-du vlády. V rokoch 2010 – 2012 bol podpred-sedom NR SR. Hovorí po anglicky a po rusky.Je Ïenat˘, má jedného syna.“ (Denník Prav-da)

„Éru zlepenca strieda doba monolitu. Atoto historické obdobie môÏe trvaÈ oveºadlh‰ie. V prospech Roberta Fica dnes totiÏzdanlivo hrá úplne v‰etko. Ovládne cel˘ ‰táta pri v˘kone moci sa bude kontrolovaÈ lensám. Má proti sebe rozbitú opozíciu. Voºba mi-nistrov a umiernen˘ tón ukazujú, Ïe ide úto-ãiÈ na politick˘ stred, ãiÏe preferencie Smerue‰te môÏu rásÈ. Je síce kríza, ale opatrenia,ktoré navrhujú aj nezávislí odborníci, nie súzasa také bolestivé, aby sa na ne do ìal‰íchvolieb nezabudlo. Ficovi sa splnil sen kaÏdé-ho politika – môÏe veci meniÈ podºa svojichpredstáv. Azda príde s nieãím lep‰ím neÏ na-posledy. Ak nie, tak v tom prípade by krajinuãakalo len obdobie postupného zvetrávania.“(Denník Sme)

Robert Fico a reformyPremiér Robert Fico: Ja nemám rád slovo

reforma. Pri reforme mám husiu koÏu, lebo re-forma vÏdy bola spájaná so zdraÏovaním azniÏovaním Ïivotnej úrovne. Hovorme o mo-dernizácii, efektivite, o rozhodnutiach, ktorésú lep‰ie. Ak v‰ak hovoríme o obsahu, táto vlá-

da bude robiÈ rozhodnutia, ktoré obsahovoznamenajú to, ão niekto naz˘val slovom refor-ma. PonúkaÈ teraz sºuby, ktoré sú nereálne,nemá v˘znam. Táto vláda bude veºmi kontro-lovaná. Budem rád, ak na konci roku 2016 –ak vláda vydrÏí, a ja verím, Ïe vydrÏí, má nato v‰etky podmienky – budeme môcÈ kon‰ta-tovaÈ, Ïe prestala klesaÈ Ïivotná úroveÀ a za-ãali rásÈ reálne mzdy. Staviame si normálneciele. Táto druhá vláda je úplne iná, ako bolaprvá, pretoÏe nielenÏe je postavená na jednejpolitickej strane, ale za úplne in˘ch okolnos-tí. Druhá okolnosÈ je, Ïe program Smeru, kto-r˘ je sociálno-demokratick˘, bude konfronto-van˘ s poÏiadavkami EÚ a EK konsolidovaÈverejné financie a stlaãiÈ deficit na 3 % HDP.Budeme konfrontovaní aj s nemil˘m dediã-stvom, ktoré tu máme, ão je obrovsk˘ deficit,ako aj nefunkãnosÈ daÀového systému ãi situá-cia v zdravotníctve. Poslednou okolnosÈou je,Ïe je iná doba ako v roku 2006. Akékoºvek zly-hanie vlády v akomkoºvek rozsahu bude veº-mi tvrdo atakované verejnosÈou, médiami aopozíciou. KeìÏe sme sami vo vláde, rozhodo-vanie bude trochu jednoduch‰ie, ako v prípa-de koalícií. Sme pripravení robiÈ rozhodnutia,na ktoré koalície nikdy nemali vnútornú silu.Ide napríklad o modernizáciu miestnej ‰tát-nej správy, chceme zru‰iÈ ‰pecializovanúkrajskú správu, zaviesÈ centrálne verejné ob-starávanie. Skôr to budú rozhodnutia väã‰ie-ho charakteru a ja nemám chuÈ v mojom vekua po tom, ão som v politike zaÏil, ísÈ do neja-kej vlády udrÏiavacej. MoÏno bola chyba, Ïepoãas môjho politického pôsobenia bolo málopríleÏitostí ukazovaÈ skutoãnú tvár RobertaFica. Ja som tak˘, ako ma vidíte teraz. To, Ïesme boli tvrdí vo vláde, nuÏ, nám médiá ne-dali v roku 2006 ani hodinu. âasto to boli ne-vyberané útoky, a tak sme sa bránili. Teraz mí-ÀaÈ energiu na súboje nemá Ïiaden v˘znam.Rozhodol som sa podaÈ profesionálny v˘kona energiu chcem venovaÈ len veºk˘m veciama veciam, ktoré majú v˘znam. Ale uÏ nemá v˘-znam míÀaÈ energiu na spory a ‰arvátky.

Premiér Robert Fico a ZMOSNa Úrade vlády SR premiér Robert Fico

prijal medzi prv˘mi predstaviteºov ZdruÏeniamiest a obcí Slovenska (ZMOS). Pritom uvie-dol: „Bol by som rád, keby sme nadviazali nakvalitu vzÈahov z rokov 2006 aÏ 2010, preto-Ïe ZMOS povaÏujeme za jedného z najdôle-Ïitej‰ích sociálnych partnerov.“

Hlavn˘mi témami jeho rokovania s predsta-viteºmi ZMOS, ktor˘ch viedol predseda zdru-Ïenia Jozef Dvonã, boli niektoré dôleÏitébody:– príprava nového zákona o verejnom ob-

starávaní; ako povedal premiér, „samotnémestá a obce pripomínajú, Ïe súãasn˘ le-gislatívny stav je skôr brzdou ako pomocouaj pre spoluprácu ZMOS s vládou, aj prefungovanie samotného zdruÏenia miest aobcí“;

– ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov z fon-dov Európskej únie; ZMOS predloÏil vlast-né návrhy na zloÏenie jednotliv˘ch operaã-n˘ch programov v rozpoãtovom období2014 – 2020;

– zástupcovia ZMOS by mali maÈ prístup narokovanie vlády a jej poradn˘ch orgánov(ão by bola iste oceneniahodná novinka);

– vykonanie auditu verejnej správy, o ktorom

V L Á D A S R

12

a ekonomickej oblasti. (ªubomír VáÏny, Prav-da)

·peciálneho podpredsedu vlády – pre men-‰iny – mala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012vláda Ivety Radiãovej, a bol ním literárnyvedec a poslanec za Most-Híd Rudolf Chmel.Robert Fico v‰ak hneì po schválení nominá-cií na ãlenov jeho vlády informoval, Ïe nov˘kabinet nebude maÈ takéhoto podpredsedu.VáÏny Ficovu informáciu doplnil:„Agendamen‰ín a ºudsk˘ch práv sa rozdelí medzi nie-koºko ministerstiev.“ ZároveÀ pridal aj defi-níciu svojho cieºa a povedal, kam bude na no-vom poste smerovaÈ, keìÏe sa r˘chlo roz-niesla správa, Ïe t˘m podpredsedom pre veº-ké investiãné projekty bude práve on: „Mo-jím cieºom je, aby bola stratégia veºk˘ch pro-jektov schválená konsenzom naprieã politic-k˘m spektrom a spektrom slovensk˘ch odbor-n˘ch autorít, a následne aby tak˘to materiáldostal i zákonnú podporu. Stratégiu so základ-n˘mi cieºmi by mal podºa mÀa schváliÈ aj par-lament s ãasov˘mi a vecn˘mi väzbami.“ Pod-ºa VáÏneho pôjde o projekt verejno-súkrom-ného partnerstva (PPP), priãom ‰tát sa naÀom nebude priamo finanãne podieºaÈ: „·tátmá úlohu zabezpeãiÈ len povoºovacie konaniaa daÈ k dispozícií pozemky.“ „Nemyslím si, Ïeje to funkcia pre funkciu. Veºké investiãnéprojekty potrebujú koordináciu viacer˘ch re-zortov,“ tvrdí VáÏny. Na otázku, ãi vznik no-vej funkcie neskomplikuje prípravu t˘chtoprojektov, odvetil, Ïe to e‰te treba do‰tylizo-vaÈ v kompetenãnom zákone. „Mám nejakúpredstavu, ale treba to dorie‰iÈ. Zmyslom ta-kéhoto postu nie je skomplikovanie, ale ur˘-chlenie.“

BUDE PRE VLÁDU ROBERTA FICAPRIORITOU ·KOLSTVO?

MoÏno prekvapíme ãitateºov Parlamentné-ho kuriéra, keì ná‰ informatívno-analytick˘riport o vláde SR, ktorá vznikla na základemarcov˘ch volieb, zaãneme rezortom, ktor˘sa z akejsi hlúpej a neodôvodnenej tradíciedáva pri analogick˘ch príleÏitostiach skôr dodruhej polovice alebo dokonca aÏ na záver po-dobn˘ch zoznamov. Mnohé ukazovatele po-tvrdzujú, Ïe aj mnohí doteraj‰í premiéri, alei ponovembroví novinári venujú tomuto rezor-tu pozornosÈ aÏ na samom konci svojich pri-orít, hoci na to nie je nijak˘ dostatoãn˘ dôvod.V̆ chova a vzdelávanie mladej generácie je,naopak, mimoriadne dôleÏitá spoloãenská ãi-norodosÈ, veì – napokon – z 19. storoãia sazachovala vo vedomí slovenského spoloãen-stva na prvom mieste nie nejaká obchodná,technická alebo objaviteºská plejáda expertov,ale skupina ·túrovcov. Tá síce nebola domi-nantne pedagogická, ale skôr duchovná a li-terárna, no práve pedagogick˘ aspekt hral vjej aktivitách dôleÏitú úlohu. Dá sa povedaÈ,Ïe boli „uãiteºmi“ slovenského národa. Avplyv takejto druÏiny by dne‰né Slovenskopotrebovalo ako soº, veì napríklad aj kaÏd˘boj proti korupcii alebo kaÏdé cieºavedomévlastenectvo ãi národovectvo sa zaãína prisebakontrole a pri nadobúdaní ‰irokej ‰kályznalostí.

V podstate v‰etky ponovembrové vládysamostatnej SR v‰ak starostlivosÈ o ‰kolstvoodsúvali kamsi do kúta a zanedbávali ho. Jepriam ‰kandalózne, Ïe popri mnoh˘ch frázach

o sluÏbe spoluobãanom si nena‰li priestor aãas na vyváÏen˘ a sústreden˘ záujem o po-vznesenie ducha a kultúry ‰irokého kolektí-vu obãanov, priãom je nemysliteºné, aby tátozásluÏná ãinnosÈ nemala svoje korene medzideÈmi a mládeÏou. KorektnosÈ, taktnosÈ a se-rióznosÈ nepadnú z neba samy od seba, potre-bujú dlhodobé impulzy a musia byÈ niek˘malebo nieãím nainfikované chuÈou k osobnejvyspelosti. Predov‰etk˘m v ‰kole, ale aj v cir-kevn˘ch dorastoch a kvalitn˘ch mládeÏníc-kych kluboch musí nájsÈ dospievajúci ãlovekzdroj pre radosÈ zo Ïivota. Uãiteº nemôÏe do-zeraÈ iba na to, koºko sa Ïiak a ‰tudent nauãil,ale aj na to, aká osobnosÈ z neho vyrastá.Tvrdí sa, Ïe kedysi zaÏilo viac mlad˘ch ºudítak˘to vplyv na sebe, neÏ je to dnes. NiektomôÏe povedaÈ, Ïe vzhºadom na teraj‰iu situá-ciu musia uãitelia veºa svojich síl utratiÈ na to,aby získali aspoÀ pár tisíc eur na svoj dôstoj-n˘ Ïivot. MoÏno. Ak v‰ak hovoríme o ‰kol-stve, musíme hlavnú pozornosÈ venovaÈ otáz-ke, ak˘m Ïriedlom duchovnosti je pre svoj ‰tu-dentsk˘ kruh jeho pedagóg.

Minister Du‰an âaploviã sa bude musieÈrozhodnúÈ medzi humanistom v sebe – ako saãasto prezentoval napríklad vo svojej publi-cistike (aj v ãasopise Parlamentn˘ kuriér) – amedzi ‰kolsk˘mi byrokratmi okolo seba, kto-rí sa pokúsia uzurpovaÈ si ho svojimi veãn˘-mi chladn˘mi predpismi a iste ho obklopili aovplyvÀujú od prvého dÀa, ako sa dozvede-li, Ïe bude ‰éfom tohto veºkého rezortu. Ovo-cím takéhoto vplyvu sú napríklad prvé âaplo-viãove nahlas proponované poÏiadavky, Ïebude pú‰ÈaÈ na gymnáziá len Ïiakov, ktorí ne-budú maÈ hor‰í priemer ako 1,5. Alebo Ïe sastanovia limity, koºko nov˘ch ‰tudentov budúmôcÈ prijaÈ právnické, lekárske alebo aj niek-toré spoloãensko-vedné vysoké ‰koly. Pri-tom je v‰ak chválitebné, ak minister uznáva,Ïe o v‰etk˘ch zmenách, nad ktor˘mi uvaÏu-je, treba e‰te diskutovaÈ.

Niektoré âaploviãove v˘roky: Uvedomu-jem si, Ïe existujúci vzdelávací systém veºmislabo reaguje na potreby hospodárskeho aspoloãenského v˘voja. Je to daÀ za nedotiah-nuté a zle nastavené reformy, napríklad zlerealizovanú decentralizáciu ‰kolstva na samo-správu alebo na neúspe‰né experimenty, kto-ré spôsobili viac chaosu a nervozity v uãiteº-skej obci. Zabúda sa, Ïe ‰kolstvo, spoloãne s

V L Á D A S R

vedou, je najdôleÏitej‰ím akcelerátorom eko-nomiky.

Teóriu má budúcich odborníkov uãiÈ ‰tát,prax im majú poskytovaÈ firmy. Chcem tedaintenzívnej‰ie prepojiÈ odborné vzdelávanie spracovn˘m trhom. Verím, Ïe ak sa ‰koly pri-spôsobia potrebám zamestnávateºov, klesnevysoká nezamestnanosÈ absolventov, ktorúnám vyãíta Brusel. Viaceré odborné ‰koly bysa tak mali zmeniÈ na firemné. ·tát uÏ máskúsenosti z pilotn˘ch projektov napríklad zPodbrezovej, kde funguje ‰kola pod patroná-tom Îeleziarní Podbrezová, ãi z Ko‰íc – ·ace,kde stredná odborná ‰kola vychováva odbor-níkov pre U. S. Steel Ko‰ice. Tento t˘ÏdeÀ sana firemnú ‰kolu zmení aj priemyslovka vNovom Meste nad Váhom, patronát by nadÀou mala prevziaÈ firma UMC Nové Mestonad Váhom. Pripravuje sa aj nov˘ projekt, uÏsom sa stretol so zástupcami Volkswagenu scieºom vytvoriÈ takúto firemnú ‰kolu v Brati-slave. Hovorí sa o tom, Ïe by mali záujem oobdobnú ‰kolu aj v Samsungu.

Du‰an âaploviã nepatrí do kategórie ºudí,ktorí sa ministrami stali bez znalosti rezortu.Niektoré jeho návrhy si vyslúÏili kritiku, aleâaploviã by v rámci moÏností mohol byÈ toulep‰ou voºbou. Ale len vtedy, keì sa prioritounestane jeho obºúbená téma – v˘uãba sloven-ãiny v maìarsk˘ch ‰kolách. (Sme)

âaploviã prejavoval záujem o tento post uÏdlh‰ie, v problematike sa teda vyzná. Pôvod-n˘m povolaním je historik a archeológ. Bolãlenom predsedníctva SAV, externe predná‰alna FF UK. Je podpredsedom Smeru, v tejtostrane bol dlhé roky aj tieÀov˘m ministrom‰kolstva. V prvej Ficovej vláde (2006 – 2010)bol vicepremiérom pre vedomostnú spoloã-nosÈ, európske záleÏitosti, ºudské práva a men-‰iny. Je ãlenom viacer˘ch medzinárodn˘chvedeck˘ch organizácií. (Pravda)

RE·PEKTOVAN¯ NESTRANÍK –PODNIKATEª

Smeru-SD trvalo hádam najdlh‰ie, k˘m sarozhodol, koho vyberie na post vo vláde po-merne neutrálny – na post ministra hospo-dárstva. AÏ k˘m pomyseln˘ Ïreb nepadolna meno Tomá‰ Malatinsk˘ (53). Ten po‰túdiu na SV·T nastúpil na pozíciu zodpoved-ného projektanta do Stavoprojekty, v rokoch1986 – 1998 pre‰iel rôznymi funkciami v

13

misia komory, ktorej bol ãlenom, Ïiadala zozoznamu advokátov vy‰krtnúÈ Máriu Me‰en-covú, pretoÏe ohlásila polícii korupãné sprá-vanie svojho kolegu. (Pravda)

Podºa premiéra Fica prvoradou úlohou jus-tície v jeho vláde je upokojiÈ ju a odpolitizo-vaÈ. Ministra poÏiadal, aby bol v prípadoch od-halenia korupcie nekompromisn˘ a prijímalokamÏité personálne rozhodnutia. PodstatnúãasÈ práce by mala urobiÈ Legislatívna radavlády, aby sa v pléne NR SR zákony netvo-rili, ale aby sa o nich len diskutovalo, a buìsa prijímali, alebo odmietali. Borec chce vy-tvoriÈ kvalitnú legislatívnu radu, a to prizva-ním ºudí z rôznych oblastí, ktorí sú ‰piãkov˘-mi odborníkmi v oblasti práva. „Kvalita práv-neho prostredia spoãíva aj v tom, Ïe sa ãas-to nemení. Keì budeme robiÈ zmeny, budemedvakrát meraÈ a raz rezaÈ,“ zdôraznil Borec.„NadviazaÈ by som chcel na niektoré projek-ty Lucie ÎitÀanskej, ale súãasne aj posunúÈ ichìalej – napríklad elektronizáciu súdnictva.Pozitívom boli aj jej opatrenia, ktoré zvy‰ujútransparentnosÈ justície.“

Podºa osnovy svojho Programového vy-hlásenia vláda vypracuje novú koncepciu sta-bilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá budezákladom pre novú právnu úpravu. ZároveÀprehodnotí zásahy do justiãného systémuuskutoãnené v posledn˘ch rokoch tak, abyv‰etky zákony t˘kajúce sa justície plne kore‰-pondovali s Ústavou SR a odporúãaniamimedzinárodn˘ch in‰titúcií. Pri tvorbe zásad-n˘ch zmien v súdnictve bude organizovaÈ od-borné diskusie a konzultácie so zainteresova-n˘mi subjektmi, stavovsk˘mi organizáciamisudcov a so zástupcami vedeckej a akade-mickej obce. Vytvorí právne, organizaãné,personálne a materiálno-technické predpo-klady na• obnovenie dôvery v súdnictvo a zabezpe-

ãenie informovania verejnosti o celkovejãinnosti súdov,

• zabezpeãenie práva pre kaÏdého na nezávis-l˘ a nestrann˘ súd,

• zv˘‰enie vymoÏiteºnosti práva,• stabilizáciu súdnictva – in‰titucionálnu i

personálnu,• zabezpeãenie riadnej funkãnosti súdnict-

va,• zabezpeãenie plynulosti a dôstojnosti súd-

neho konania a na eliminovanie prieÈahovv súdnych konaniach.

V záujme efektívneho súdnictva vládabude prijímaÈ systémové opatrenia na posil-Àovanie práva obãanov na vãasné súdne roz-hodnutia, a to najmä v podobe podstatnej re-vízie Obãianskeho súdneho poriadku.

FINANâNÉ PILIERESAMOSTATNÉHO ·TÁTU

Ministerstvo financií SR zabezpeãuje1. tvorbu a realizáciu finanãnej, colnej a ce-

novej politiky vrátane rozpoãtovania súhrn-ného schodku verejného rozpoãtu, tvorbya realizácie ‰tátneho rozpoãtu, správy ‰tát-nych finanãn˘ch aktív a pasív SR, kapitá-lového trhu, poisÈovníctva, politiky daní apoplatkov a finanãno-ekonomick˘ch ná-strojov v oblasti podnikania,

2. v˘kon ‰tátnej správy vo veciach bankov-níctva, stavebného sporenia, doplnkovéhodôchodkového poistenia, devízového hos-

Elektrovode a od roku 1998 do 1999 ‰éfovalpoboãke firmy ELCON Praha. Prv˘ skok na-stal v marci 2000, keì sa stal generálnymriaditeºom spoloãnosti Elektrovod Holding.Ale uÏ o dva mesiace neskôr prevzal funkciuviceprezidenta Zväzu zamestnávateºov ener-getiky a od apríla 2003 je ‰éfom Asociácie za-mestnávateºsk˘ch zväzov a zdruÏení SR. Dása teda povedaÈ, Ïe je plnokrvn˘m kapitalis-tom v sociálnodemokratickom Smere.

Malatinsk˘ je jedn˘m z najkladnej‰ích hrdi-nov, pretoÏe je re‰pektovan˘m nestraníkom, anie je bábkou ovládanou mecená‰mi Smeru.Jeho úlohy sú síce skôr v energetike ãi regu-lácii firiem, ale potvrdenie jeho dobrého menabude závisieÈ aj od toho, ako sa zmení Zákon-ník práce. V rokovaniach o Àom stál doterazna strane zamestnávateºov a zdravého rozu-mu. (Sme)

Ak by v podstate v‰etci ãlenovia novej vlá-dy Zákonník práce menili, prinajmen‰om je-den nie – práve Malatinsk˘. Ten v‰ak chápe,Ïe je v sociálnodemokratickej vláde RobertaFica, preto ak by pri‰lo na zmeny, zdrÏal bysa hlasovania. Za svoj postoj si zaslúÏil uzna-nie aj od prísediacich zástupcov podnikateºov.

B˘valá vláda Radiãovej urobila v Zákonní-ku práce niekoºko zmien, ktoré sa nepozdáva-jú ani odborárom. Pôvodne totiÏ prepusten˘ãlovek dostal aj odstupné, aj v˘povednú leho-tu. Po novom si môÏe vybraÈ iba jeden z t˘chtozdrojov príjmov. To ‰etrí náklady zamestná-vateºom. Zv˘‰ili sa tieÏ poãty hodín, poãas kto-r˘ch môÏu zamestnanci nadãasovaÈ. Od na-dobudnutia úãinnosti novely ich v‰ak môÏu za-stupovaÈ len také odbory, ktoré zastre‰ujú as-poÀ 30 % zamestnancov podniku. (MariannaOnuferová a Daniela Krajanová, Sme)

Premiér Robert Fico: „Nestarám sa dotoho, Ïe nov˘ minister hospodárstva Malatin-sk˘ dlhodobo prenajíma Jaroslavovi Ha‰ãá-kovi z finanãnej skupiny Penta svoj dom v uza-vretom areáli v Záhorskej Bystrici na okrajiBratislavy. PovaÏujem to za súkromnú vecMalatinského, pokiaº bude postupovaÈ v sú-lade so zákonom. Keì má niekto nehnuteºnosÈa prenajíma ju, a prenajal ju uÏ pred siedmi-mi rokmi, tak nech ju prenajme aj FideloviCastrovi, to je úplne jedno. Pre mÀa je dôle-Ïité, Ïe Aliancia Fair-play a TransparencyInternational povedali, Ïe prenájom je v po-riadku. Malatinsk˘ pri‰iel z podnikateºskéhoprostredia ako nominant zamestnávateºov akeìÏe je podnikateº, tak pravdepodobne má ajnejak˘ majetok, ktor˘ buì prenajíma, aleboneprenajíma. V prípade ministra ma budúzaujímaÈ len jeho v˘sledky.

K nominácii Malatinského na post minist-ra do‰lo tak, Ïe sme najprv diskutovali so za-mestnávateºsk˘mi zväzmi, priãom vznikol zoz-nam 3 – 4 kandidátov, na ktor˘ch bola zho-da – a ja som sa potom pre jedného rozhodol.V‰etky zamestnávateºské zväzy vyslovili pod-poru pánovi Malatinskému, ãi je to Klub 500,ãi je to RÚZ, ãi je to Aliancia zamestnávateº-sk˘ch zväzov, alebo Slovenská obchodná apriemyselná komora. Nominovanie nestraní-kov z odborného prostredia, ako je Malatin-sk˘ alebo Tomá‰ Borec, je experiment. Verímv‰ak, Ïe bude fungovaÈ. Pán Malatinsk˘ si uve-domuje, Ïe na jednej strane bude viazan˘programov˘m vyhlásením vlády, ale na dru-hej strane bude akousi odbornou oponentú-rou a garantom, Ïe najmä keì sa budú prijí-

maÈ opatrenia na ozdravenie verejn˘ch fi-nancií, nezájde vláda ìaleko. Zákonník prá-ce musíme vrátiÈ do normálnej európskej po-doby, lebo je tam veºa neoliberálnych prvkov.(Robert Fico v diskusnej relácii TV MarkízaNa telo.)

NAJROZPRÁVKOVEJ·Í PRÍBEHNOVEJ VLÁDY

V USA sa kedysi vo fantastick˘ch romá-noch stávali z bedárov milionári, v SR sa povoºbách stal v novej vláde Roberta Fica predverejnosÈou utiahnut˘ a v podstate málo zná-my predseda Slovenskej advokátskej komo-ry Tomá‰ Borec ministrom spravodlivosti.

„Doteraz som nad politikou nikdy neuva-Ïoval. Dostal som v‰ak ponuku od pána pre-miéra , ktorá ma veºmi prekvapila. Urãit˘ ãassom bol z toho dosÈ rozru‰en˘. Takéto veci sanestávajú beÏne. Povedal, Ïe chce, aby minis-terstvo viedol ãlovek, ktor˘ nemá Ïiadnu po-litickú minulosÈ, ani nie je nijako spojen˘ st˘mto rezortom. Ak som napokon súhlasil,zaváÏilo to, Ïe z hºadiska profesionálneho ras-tu a naplnenia mojich ambícií je to neopako-vateºná ponuka.“ (Tomá‰ Borec, T˘ÏdeÀ 23.4.)

Ficovo posolstvo adresované k veºmi solíd-ne pôsobiacemu a uznávanému advokátovimôÏeme chápaÈ aj ako základné premiérovovymedzenie svojich predstáv smerom ku v‰et-k˘m ãlenom svojho len nedávno zriadenéhokabinetu. Borecova hodnovernosÈ je najlep‰ímvysvetlením, preão svoju predstavu a svojepoÏiadavky Fico vyslovil práve smerom kministrovi spravodlivosti.

Jedno z najväã‰ích prekvapení novej vlády– Borec, ktor˘ je nestraníkom –, prichádza zpostu ‰éfa Slovenskej advokátskej komory.Vy‰tudoval Právnickú fakultu UK v Bratisla-ve. Neskôr absolvoval ‰tudijné pobyty v Lon-d˘ne a Belgicku. V roku 2000 si zaloÏil vlast-nú advokátsku kanceláriu. Pracoval tieÏ akovedúci právneho oddelenia v slovenskej po-boãke americkej banky Citybank. Pôsobil ajv Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodneja priemyselnej komory ãi Centre alternatív-neho rie‰enia sporov t˘kajúcich sa názvovdomén.eu, bol aj rozhodca Hospodárskej ko-mory âR a Agrárnej komory âR. Mediálne sazviditeºnil v roku 2007, keì disciplinárna ko-

V L Á D A S R

14

podárstva a devízovej kontroly, jednotné-ho úãtovníctva a úãtovného v˘kazníctva,lotérií a in˘ch obdobn˘ch hier, vo veciachsprávy majetku ‰tátu vo verejnoprospe‰neja nepodnikateºskej sfére,

3. v˘kon ‰tátneho dozoru nad zabezpeãova-ním politiky trhu práce, vykonávaním ne-mocenského poistenia a dôchodkového za-bezpeãenia, zdravotn˘m poistením, ãin-nosÈou doplnkov˘ch dôchodkov˘ch pois-Èovní, dodrÏiavaním podmienok poskytova-nia ‰tátnej prémie v stavebnom sporení,dodrÏiavaním podmienok poskytovania‰tátneho príspevku k hypotekárnym úveroma nad hospodárením Sociálnej poisÈovne.

Minister Peter KaÏimír pracoval na minis-terstve uÏ poãas 1. Ficovej vlády na poste ‰tát-neho tajomníka (2006 – 2010). Od roku 2010bol poslancom NR SR. Vy‰tudoval Ekono-mickú univerzitu v Bratislave. V rokoch 1993– 1995 bol asistentom daÀového poradcu vkomerãno-právnej kancelárii Schubert part-ners, neskôr bol ãlenom predstavenstva a ria-diteºom spoloãnosti Parta-Gas. Od roku 2001bol ãlenom správnej rady DDP Credit Suis-se Life Pensions. (Pravda)

Hovorí sa o Àom, Ïe si dá poradiÈ. Dobrérady bude potrebovaÈ, keìÏe jeho poslaním jestrhnúÈ ºuìom a firmám viac daní. Ak bude po-ãúvaÈ aj in˘ch, má ‰ancu vyjsÈ z toho dobre,pretoÏe o rozumn˘ch moÏnostiach, ako zv˘‰iÈdane aj bez zdevastovania daÀového systému,sa tu uÏ nejak˘ ãas hovorilo dosÈ nahlas a pod-robne. (Sme)

Dofinancovanie zdravotníctva z pohºaduzáväzkov, ktoré máme voãi lekárom a zdravot-n˘m sestrám na základe platn˘ch zákonov,predstavuje ãíslo medzi 150 – 200 mil. €.Me‰kalo refinancovanie liekov, me‰kajú zme-ny s ohºadom prerozdelenia financií pre zdra-votné poisÈovne. Niektoré nemocnice sa dostá-vajú do katastrofálnych dlhov, priãom ichmzdové náklady sú vy‰e 100%. (Peter KaÏi-mír, O 5 minút 12, STV, 15. 4.)

Ukazuje sa, Ïe problematick˘ zdravotn˘stav obãanov nebude maÈ ani tak na krku mi-nisterka zdravotníctva, ako skôr správca ‰tát-nej kasy. A súãasne sa zdá, Ïe napriek v‰etké-mu je najpokojnej‰ím politikom i v tejto si-tuácii exminister a dnes uÏ zasa poslanecKDH Ivan Uhliarik. Ako by sa ho problémyzdravotníctva uÏ príli‰ net˘kali.

Nová vláda musí nájsÈ minimálne 1,3 mi-liardy eur, aby za necelé dva roky dostala de-ficit pod 3 % HDP. âasÈ z tejto sumy chce zís-kaÈ tak, Ïe zru‰í rovnú 19 % daÀ a viac zda-ní banky. KaÏimír zároveÀ tvrdí, Ïe DPH ne-zv˘‰ia, zostanú dve sadzby – 10 a 20 %.„Rovná daÀ umrela v noci z 10. na 11. mar-ca. Pred voºbami sme otvorene hovorili, Ïe toje ná‰ pohºad na svet.“ (Sobotné dialógy,SRo 14. 4.) Podºa ministra je dôvodom súãas-ná morálna povinnosÈ bohat‰ích a silnej‰íchprispievaÈ viac. „Pri rovnej dani nejde o Ïiad-nu posvätnú kravu, ktorú nemoÏno zarezaÈ,“vyjadril sa KaÏimír. Rovnú daÀ presadila dru-há Dzurindova vláda. Jej princíp je v tom, Ïezamestnanci, Ïivnostníci aj firmy odvádzajú‰tátu zo svojho daÀového základu daÀ z prí-jmov vo v˘‰ke 19 %. „Po prv˘ch 3 mesiacochtohto roku bol deficit o 500 mil. € vy‰‰í akominul˘ rok. Naplnil sa vlastne celkov˘ pláno-van˘ deficit na úroveÀ okolo 30 % a musím sveºk˘m znepokojením povedaÈ, Ïe naìalej aj vt˘chto dÀoch sa prehlbuje a blíÏi sa k polovi-ci plánovaného deficitu.“ (O 5 minút 12,STV, 15. 4.)

Pripravujú sa aj ìal‰ie zásadné zmeny. ªu-dia so zárobkom nad 33-tisíc eur roãne bymali platiÈ ‰tátu na daniach viac. Strana Smerpre nich navrhuje sadzbu dane vo v˘‰ke 25 %.Firmy s daÀov˘m základom nad 30 mil. eur,ão platí aj pre banky, chce Smer zdaniÈ sa-dzbou 22 %. Okrem vy‰‰ieho zdanenia ziskovbánk chce strana zv˘‰iÈ bankovú daÀ ãi zaviesÈdaÀ z dividend. (SITA)

(Publicistka SoÀa Pacherová, Pravda 19.4.): Zatiaº nevedno, ãi Peter KaÏimír za mla-di písal básne. Ani ãi jeho jazykov˘ prejav ne-jako zásadne ovplyvnil Shakespeare, Heming-way alebo in˘ svetov˘ literát. UÏ teraz jev‰ak isté, Ïe „financminister" a‰piruje vo vlá-de Roberta Fica na titul majstra bonmotov.Nov˘ stráÏca ‰tátnej kasy to preukazuje prak-ticky v kaÏdej televíznej debate i v nejednomrozhovore pre noviny. Zúfalstvo nad aktuál-nym stavom verejn˘ch financií napríkladvzletne prekr˘va povzdychom: „Hm, neÏije-me v Slneãnom ‰táte.“ âasto si ÈaÏká, Ïe mupredchodcovia zanechali „zúfalo prázdnu‰pajzu“. Ak mu politickí partneri z opozície,naopak, odkazujú, Ïe sa o peniaze daÀovní-kov starali lep‰ie ako ºaviãiari pred nimi, ele-gantne ich odbije, Ïe nemieni hraÈ „súÈaÏ omiss krásy verejn˘ch financií“. A uÏ sa ajpriznal, Ïe si vìaka nim „bol v Bruseli po párfaciek“. Podºa neho Slovensku vládne „takáprebujnelá byrokracia, aká tu nebola ani zac. k. monarchie“.

Podºa politológa Rastislava Tótha majúbonmoty v politike neoceniteºn˘ v˘znam.Vìaka nim sú vyjadrenia politika nezriedkazrozumiteºnej‰ie, dokáÏu pritiahnuÈ pozor-nosÈ a autor je ãastej‰ie citovan˘ v médiách.

POLITIKA NIE SÚ LEN EKONOMICKÉÚSPECHY, ALE AJ KULTÚRNOSË

Medzi ponovembrov˘mi ministrami kultú-ry SR bolo aj niekoºko individualít, ktoré mô-Ïeme oznaãiÈ ako úctyhodné fenomény (ªuboRoman, Milan KÀaÏko, Rudolf Chmel). Jev‰ak takmer neuveriteºné, Ïe oblasÈ slovenskejkultúry sa od vzniku SR (1. 1. 1993) dostá-vala stále viac do kúta. Ani jednému politiko-vi sa nepodarilo zaujaÈ obãanov SR a ani svo-

jich kolegov-politikov nijakou aktivitou, kto-rá by ich jedineãne vzru‰ila kultúrno-umelec-k˘mi záÏitkami. Je pravda, Ïe moderné Slo-vensko veºa v˘nimoãn˘ch umeleck˘ch osob-ností nemá, ale nejaké sa rozhodne predsa lennájdu napríklad vo v˘tvarnej tvorbe, ak do nej– oprávnene – rátame popri maliarstve a so-chárstve povedzme aj fotografiu. Niektorí fo-tografovia strhli pozornosÈ ‰ir‰ej verejnostinielen v strednej Európe, ale aj na oboch bre-hoch Atlantického oceánu (európskom i ame-rickom). Slovenskí obãania v‰ak ako by bolizadriemaní a nenájde sa nikto, kto by ichotriasol a prebral z hlbokého spánku.

Ak sa nám zdá, Ïe na vedºaj‰iu koºaj je od-stavené slovenské ‰kolstvo, e‰te viac nás musíznepokojovaÈ stiesnen˘ pocit z nezáujmu okultúru. Z ãoho vypl˘va takáto um⁄tvenosÈ?Veì umelecká kreativita od nepamäti dávaºudstvu neopakovateºné impulzy, ãi vo formeeposov, ãi duchovn˘ch piesní, ãi originál-nych dÏbánov a váz. Komentátor Marián Repav Pravde dokonca zhrozene hovorí, Ïe „neje-den technokrat by rezort kultúry najrad‰ejúplne zru‰il“. KeìÏe má zrejme pravdu, tak jeto dôkaz o stra‰idelnom úpadku slovenskejkultivovanosti, ãi priamo civilizovanosti, alevlastne aj vzdelanosti. Je to v‰ak pochopiteº-né, keì si v‰imneme, ako mnohí – aÏ príli‰mnohí – stredo‰kolskí profesori slovenãinyuãia a skú‰ajú svojich ‰tudentov literatúru.

Vie to aj staronov˘ minister kultúry MarekMaìariã (46), ktor˘ tvrdí, Ïe „‰tát má voãikultúre dlh, ktor˘ treba ão najskôr vyrovnaÈa splatiÈ“. MoÏno mnoh˘ch – pozitívne – pre-kvapí, Ïe sa k Maìariãovi pridáva aj premiérFico, ktor˘ vyhlásil, Ïe napriek kríze podpo-ruje prípravu zákona o modernom financova-ní kultúry, ãím by sa otvorila cesta pre viaczdrojov, urãen˘ch kultúre. Chvályhodne po-vaÏuje za potrebné, aby jeho vláda nadviaza-la na v‰etko pozitívne, ão sa poãas predo‰l˘chvlád vymyslelo na podporu kultúry. Za roz-hodujúci krok vlády pre zlep‰ené postaveniekultúry povaÏuje aj s ìal‰ími politikmi Sme-ru-SD zriadenie Rady vlády pre kultúru, kto-rá by mala byÈ stabilnou platformou na pra-videlné rokovania zástupcov kultúrnej obce sministrom. A podºa premiéra by bola aj vhod-nou pôdou na prípravu návrhov zákonov. Na-posledy Robert Fico ponúkol verejnosti návrhna novelizáciu zákona, „podºa ktorého ten, kto

V L Á D A S R

15

terku zdravotníctva. Pritom rie‰enie t˘chtováÏnych pracovn˘ch rébusov nijako nemôÏeroz‰ifrovaÈ samotná rezortná ministerka, pre-toÏe nevyhnutne potrebuje milióny eur, akmá umoÏniÈ zdravotníckym zariadeniam splniÈãerstvo prijat˘ zákon o zv˘‰ení platov leká-rom a najmä zdravotn˘m sestrám.

Summa summarum, je vcelku logické, akZvolenská nástojãivo kon‰tatuje: „V zdra-votníctve máme veºké napätie a ja mám poli-tickú zodpovednosÈ aj osobnú, takÏa musímmaÈ moÏnosÈ osobne zasiahnuÈ.“

V tejto súvislosti sa ukáÏe, akí statoãní sú,ãi majú byÈ politici v kaÏdej fáze svojho ve-rejného úãinkovania, teda aj vtedy, keì im sa-motn˘m uÏ o niã nejde, pretoÏe zo svojho po-stu odchádzajú. Máme na mysli exministrazdravotníctva Uhliarika a jeho spôsob zabez-peãenia spomínaného zákona o zvy‰ovaníplatov. Proste nov˘ minister financií musízohnaÈ peniaze pre ºudí pracujúcich v mimo-riadne citlivom rezorte, lebo lieãiÈ bez peÀa-zí, ktoré sú nevyhnutné pre odborn˘ personál,na lieky, na ‰peciálne zariadené budovy s ex-kluzívnymi prístrojmi, ale aj na zdravotnúpohotovosÈ alebo na lieãenie v zahraniãí, ne-moÏno. Zatiaº skutoãne po‰kodené zdravotnésestry sºúbila Zvolenská dotovaÈ aspoÀ dokonca tohto roka z ministerskej rezervy sumou50 miliónov eur.

Podºa exministra Uhliarika má byÈ jedn˘mzo zdrojov na zvy‰ovanie platov, odhlasova-n˘ch poslancami NR SR, zníÏenie nákladovzdravotníckych zariadení pri nákupe potreb-n˘ch liekov. Ale Zvolenská má o tom prehºada pre tento zdroj má svoju interpretáciu:„ÚÏasné úspory na liekoch uÏ nebudú. Musí-me sa baviÈ o sieti, o poskytovateºoch. Ale ajo pacientoch, teda o tom, ão potrebujú...“Potom v‰ak s potrebn˘m pochopením prezodpovednosÈ túto tému uzatvára: „Urobímv‰etko pre to, aby v‰etci zamestnávatelia (‰é-fovia nemocníc v celej SR) mali objektívnumoÏnosÈ neporu‰iÈ zákon.“

Takúto konkrétnu záÈaÏ nemal e‰te asi anijeden slovensk˘ minister, keì nastupoval doniektorej ponovembrovej vlády.

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVAA ROZVOJA VIDIEKA

Rôzne dodatkové oznaãenia rezortov – akov tomto prípade „rozvoj vidieka“ – sa v SRpouÏívajú dlhé roky. Ale rovnaké dlhé roky sav praxi nepremieÀajú na nijaké konkrétneãinnosti. Sú len akousi formálnou ozdobou,ktorá má obãanom skôr naznaãiÈ, ão v‰etko bysa malo vykonaÈ, neÏ by sa to premenilo nanejaké skrá‰lenie alebo skvalitnenie alebozracionalizovanie prírodného priestoru. Roz-voj vidieka by bol veºmi u‰ºachtil˘ a potreb-n˘, keby sa oÀ niekto aj cieºavedome staral.Îe by bol minister ªubomír Jahnátek (57)prv˘, kto by vniesol viac poriadku do zu‰ºa-chtenia a zmodernizovania stároãnej základ-ne slovenskej existencie, ktorá t˘m „vidie-kom“ skutoãne je? StarostlivosÈ o oblastimimo veºkomestsk˘ch centier je osoÏná pri-najmen‰om z dvoch aspektov: jeden je este-tick˘ a druh˘ úÏitkov˘, potravinársky. TakÏepôdohospodárstvo a starostlivosÈ o krajinumôÏe maÈ niekoºko vynikajúcich a du‰u po-te‰ujúcich dôsledkov.

bude stavaÈ, bude maÈ povinnosÈ v rámci roz-poãtu stavby vyãleniÈ nejakú sumu, povedzme1 %, na nejaké kultúrne stvárnenie, ktoré bybolo súãasÈou tejto budovy“, ãím by sa vytvo-ril priestor pre slovensk˘ch umelcov, aby svo-je diela mali moÏnosÈ umiestÀovaÈ vo verej-n˘ch budovách. A podºa ministra Maìariãa bydo rokovaní Rady pre kultúru mala patriÈ ajproblematika zriadenia bratislavskej Kun-sthalle (o problémoch pri jej kon‰tituovanísme nedávno písali aj v PK). Ak premiérovea ministrove slová nebudú len propagandou,ale i prv˘m krokom k realizácii ich návrhov,bude to nádej, Ïe sa kultúra v SR predsa lenudrÏí.

Marek Maìariã teda patrí medzi ministrov,ktorí môÏu daÈ druhej vláde Roberta Ficatvár. Pravda, za prvej Ficovej vlády bol nie-len jedn˘m z lídrov národnobuditeºskej kam-pane Smeru, ale zároveÀ stelesÀoval aj voj-nu s médiami. Nová vojna predbeÏne nehro-zí. (Sme ). âo neznamená, Ïe takáto vojna jednes úplne vylúãená. Verejní ãinitelia by siv‰ak mali uvedomiÈ, Ïe slobodn˘ v˘ber ‰éfovverejnoprávnych médií ich Radami v pod-state nijako nepo‰kodí politické elity, zato, na-opak, môÏe vytvoriÈ v˘borné v˘chodisko preúspe‰n˘ kontakt Slovenského rozhlasu a STVso ‰irokou verejnosÈou, ão je dnes veºmi ak-tuálne a potrebné.

Maìariã je absolventom TV dramaturgie ascenáristiky na filmovej a televíznej fakulte.Pracoval v STV ako dramaturg v redakcii li-terárno-dramatického vysielania, neskôr boljej ‰éfredaktorom. Dva roky bol tieÏ podpred-sedom Rady STV. Je autorom viac ako 20 fil-mov˘ch ãi televíznych scenárov a rozhlaso-v˘ch hier. (Pravda)

Neodôvodnene málo sa písalo o situácii,ktorú osud zorganizoval uÏ poãas prvej Fico-vej vlády, teda keì bol prv˘ raz ministrom kul-túry aj Marek Maìariã. Pod kanceláriami Ma-ìariãovho úradu ‰tát prenajal priestory di-vadlu Astorka – a takéto prepojenie kancelá-rií ‰peciálne ministerstva kultúry s divadel-n˘m javiskom i hºadiskom je asi dosÈ unikát-ne na celom svete. A tam, rovno pod kreslomministra, sa 5. júna 2009 odohrala aj premié-ra hry „Túlavé srdce“, ktorú z literárnej pred-lohy v˘nimoãného románopisca Jozefa Cíge-ra Hronského preniesol do dramatického tva-ru literát a minister Maìariã.

Marek Maìariã: „ReÏisér Nvota dosiahol,Ïe kaÏd˘ z hercov si v hre na‰iel svoju pravúpolohu a mal ão hraÈ. Mne sa zdali vynikajú-ci v‰etci. Samozrejme, Ïe ma to neprekvapilou tak˘ch v˘born˘ch hercov, ak˘mi sú ZuzanaKronerová a Ady Hajdu, ale dostali ma mla-dí. Som rád, Ïe nám v Astorke rastie v˘bornámladá herecká generácia. Inak tento text hry– dovolím si tvrdiÈ – by som v súãasnom ob-dobí uÏ asi nedokázal napísaÈ. To si naozaj vy-Ïaduje totálne preladenie sa nielen z minister-ského ‰t˘lu do umeleckého, ale aj z byrokra-tickej du‰e do literárno-dramatickej. Obá-vam sa v‰ak, Ïe hektické prostredie slovenskejpolitiky nie je najprajnej‰ie pre naplnenieumeleck˘ch zámerov. Neurazila ma v‰ak animalá ‰kodoradosÈ pôvabnej mladej hereãkyPetry Vajdovej, ktorá nezabudla pred v‰etk˘-mi niekoºkokrát pripomenúÈ, ako ma – „pánaministra“ – videla e‰te aj v deÀ premiéryznaãne nervózneho. Najkraj‰ia v‰ak bola bod-ka, ktorú so smiechom vyslovila úplne na zá-

ver: „A Ïe je minister? âo uÏ s t˘m môÏemespraviÈ?“

ZADLÎENÁ MINISTERKAZDRAVOTNÍCTVA

V minulosti bola Zuzana Zvolenská (40)(rodená Pacúchová) riaditeºkou Spoloãnejzdravotnej poisÈovne, ktorá sa neskôr zlúãilaso V‰eobecnou zdravotnou poisÈovÀou. Naãele ‰tátnej poisÈovne stála do roku 2010, keìju po nástupe novej vlády vystriedal MarianFaktor. Po vnútorn˘ch auditoch obvinilo novévedenie Zvolenskú, Ïe zanechala najväã‰iuzdravotnú poisÈovÀu v strate 120 miliónoveur. (Pravda)

Nech venujeme v slovenskej politike a vslovenskom verejnom Ïivote pozornosÈ aké-mukoºvek problému, takmer nikdy to nevyús-ti do oãividného a nespochybniteºného záve-ru. VÏdy zostanú visieÈ vo vzduchu neprí-jemné kontradikcie. K predo‰lej kon‰tatáciiministerka rezolútne poznamenáva: „âo sat˘ka dlhu, za minulej vlády bolo politicky po-trebné podporiÈ túto fámu. Trvám na tom, Ïenijak˘ 120-miliónov˘ dlh nebol.“

Po odchode zo V‰eobecnej zdravotnej na-stúpila na post riaditeºky úseku zdravotn˘chãinností v súkromnej poisÈovni Dôvera. Mimo-chodom, Zvolenská nevy‰tudovala – ako siväã‰ina obãanov myslí – lekársku vysokú ‰ko-lu, ale Právnickú fakultu UK v Bratislave, kto-rú ukonãila s titulom JUDr. K˘m bol donedáv-na Smer opoziãnou stranou, vystupovala predobãanmi ako tieÀová ministerka práce, sociál-nych vecí a rodiny. (Pravda)

Zvolenská sa dostala do ministerského kres-la – ako sa nahlas ‰u‰ká – vìaka Jurajovi ·i-rokému, ktor˘ sa s Pentou delí o vplyv v po-isÈovni Dôvera. A ako sa ‰u‰ká e‰te hlasnej-‰ie, uÏitoãná mu bude, aj keì sa jej podarí pre-tlaãiÈ ‰etrenie vo veºk˘ch ‰tátnych nemocni-ciach, ão pomôÏe nielen súkromn˘m zdravot-n˘m poisÈovniam, ale aj ‰tátu, ktor˘ kryjestraty sektora. Odborne na to nová minister-ka má. No ak dostane politick˘ príkaz vrátiÈdo nemocníc vplyv Pavla Pa‰ku alebo ho na-hradia firmy zo skupiny Váhostav, dopadnerovnako, ako poãas pôsobenia vo V‰eobecnejzdravotnej. (Sme)

Îiadneho ãlena novej vlády neãakali taképálãivé, aktuálne a doslova rozpracované – ãipresnej‰ie rozbabrané – problémy, ako minis-

V L Á D A S R

16

Jahnátek má pre to niekoºko evidentn˘chpredpokladov: je vysoko‰kolsk˘ pedagóg(profesor), má za sebou aj pov‰imnutiahod-nú manaÏérsku prax: úãinkoval od najniÏ-‰ích po najvy‰‰ie pozície vo V˘skumnomústave spracovania a aplikácie plastick˘chlátok, od roku 1992 do mája 2005 pôsobil narôznych postoch vo vedení Plastiky Nitra apotom ako riaditeº pre stratégiu v spoloãnos-ti Duslo ·aºa – aby sme vybrali aspoÀ niekoº-ko podnikov. NemoÏno mu uprieÈ potrebn˘postreh a schopnosÈ vyhodnotiÈ aktuálnu situá-ciu povedzme v potravinárstve. Kon‰tatuje:

„Slováci kupujú pridrahé potraviny.“ Mát˘m na mysli, Ïe najmä niektorí veºkoprodu-centi a veºkoobchodníci urãujú predajné cenypodºa vlastnej ºubovôle a nie v súlade s trho-vou cenou jednotliv˘ch tovarov. Navrhujepreto oÏiviÈ zru‰enú Cenovú radu, ktorá vãase prechodu na euro monitorovala v˘vojcien v obchodoch a sluÏbách. Chce opäÈ za-viesÈ aj zru‰en˘ „biã na reÈazce“, teda zákon,ktor˘ upravoval obchodné vzÈahy s odberateº-mi. „Vzhºadom na priemern˘ zárobok slo-venského obãana sú ceny potravín nadnor-málne. Ceny potravín by v‰ak mali kopírovaÈobãanov príjem a nie byÈ na najvy‰‰ej úrov-ni v rámci EÚ,“ povedal Jahnátek pre HN (apodobne aj pre Pravdu).

A keì uÏ Jahnátka citujeme, vráÈme sa doroku 2007 (obdobie 1. Ficovej vlády). VtedyuváÏene povedal: „Slovensko sa v posled-nom období vybralo cestou hlbok˘ch ekono-mick˘ch reforiem. V̆ sledkom je, Ïe v rámciEurópskej únie sa stalo ‰tátom s jedn˘m z naj-vy‰‰ích ekonomick˘ch rastov.“ (2007)

Tento 5 rokov star˘ v˘rok sa stále ãíta s veº-k˘m pote‰ením. Nevyvoláva v‰ak len optimiz-mus, ale aj nástojãivú otázku: Ak aj popred-n˘ politik Smeru-SD – hoci pred ist˘m ãasom– oceÀuje pozitívny rozvoj SR v rámci EÚ, ao ten rozmach i prosperitu sa nepochybne za-slúÏili politici z rôznych subjektov a smero-vaní od roku 1993, preão aj on, aj jeho poli-tickí kolegovia tak razantne a nemilosrdne po-sudzujú v‰etk˘ch minul˘ch popredn˘ch ãini-teºov pravice ako neschopn˘ch deformáto-rov, ktorí chcú Slovensku len u‰kodiÈ? Pove-dzme Ivan Miklo‰ pri Dzurindovi zrealizovalniekoºko dôleÏit˘ch reforiem, ktoré uznáva-jú aj rozhºadení politici po celej Európe. Pre-ão neodmietneme a neskritizujeme len to, ãoMiklo‰ urobil nekvalitne a pom˘lene, a pre-

ão nevyzdvihneme to, ão dalo Slovenskuskvelé impulzy a ão zmenilo zaostalú kraji-nu na ‰tát s uznaniahodn˘mi trendmi? Prav-dou je, Ïe Jahnátek sa aj v mediálnych poli-tick˘ch diskusiách dosÈ vyh˘bal slovnémukrvaveniu protivníkov, ale takáto kultivova-nosÈ by sa mala presadiÈ u väã‰iny verejn˘chãiniteºov v ‰irokom spektre vzájomn˘ch v˘-men názorov.

Namiesto posudkov jednotlivcov, ãastoúzkoprs˘ch a v spoloãenskom zmysle krátko-zrak˘ch, pouÏime e‰te Stanovisko vlády SRz roku 2007: „Vláda SR oceÀuje doteraj‰iuprácu Ministerstva hospodárstva SR pod ve-dením ministra ªubomíra Jahnátka, a najmäjeho osobnú odvahu nazvaÈ prav˘mi slovamiskutoãnosti, ktoré sú neraz súãasÈou obchod-ného prostredia. Vláda si je plne vedomá, Ïeúspe‰nosÈ na trhu ‰peciálnej techniky je v˘-sledkom vysokej odbornosti a politickej zre-losti súãasnej vládnej koalície a doteraj‰ie ak-tivity Ministerstva hospodárstva SR sú zrkad-lom kvalitnej riadiacej práce ministra, jehopolitickej zrelosti, odborn˘ch a Ïivotn˘ch skú-seností, ako aj jeho morálnych a charaktero-v˘ch kvalít.“

ARMÁDA MUSÍ POMÁHAË SLOVENSKUAJ V MIEROVOM âASE

Nejeden európsky národ vyslovuje – nahlasalebo úplne potichuãky – pochybnosti, ãi natomto stabilnom kontinente ‰táty e‰te potre-bujú maÈ armády. Ale súãasne sa nenájde anijeden popredn˘ politik, ktor˘ by takúto po-chybnosÈ verejne deklaroval. Takmer kaÏd˘obyvateº Európy má kdesi v sebe za‰ifrova-n˘ príkaz: Armádu potrebujeme! âo keì...? Atak má aj Slovenská republika od prvého dÀa,ako vznikla po rozdelení spoloãného ‰tátu sâechmi, svoje Ministerstvo obrany. Pravda,jeho dne‰né kon‰tituovanie v rámci vládyRoberta Fica nebolo úplne priamoãiare a aniMartin Glváã (44) sa nestal ‰éfom rezortutakpovediac na prv˘ raz, ale aÏ po ist˘ch úva-hách – a ani nie tak v súvislosti s otázkou, ãisa Glváã na tento post hodí, ako skôr opaãne– ãi sa hodí hodiÈ Glváãovi na krk práve re-zort, ktor˘ bol v závere Radiãovej vlády skôrrozvráten˘, neÏ stabilizovan˘. Pôvodného mi-nistra Galka (SaS) Radiãová vtedy odvolalaa aby nenastali komplikácie, uÏ nového neme-novali, takÏe s podporou prezidenta Ivana

Ga‰paroviãa na ãele slovenskej obrany niekoº-ko mesiacov fungovala samotná premiérka.

Bratislavsk˘ krajsk˘ predseda Smeru Glváã,o ktorom sa najprv hovorilo ako o moÏnom ‰é-fovi rezortu spravodlivosti, sa napokon ujal re-zortu obrany, hoci dosiaº sa v tejto problema-tike neangaÏoval. Absolvoval právnickú fakul-tu a po jej skonãení sa pôvodne uplatnil aj akopodnikov˘ manaÏér vo Fla‰íkovom Donare ãiako generálny riaditeº niekoºk˘ch súkrom-n˘ch spoloãností. Podºa medializovan˘ch in-formácií podnikal okrem iného aj s FicovoumanÏelkou Svetlanou, ale tieÏ s b˘val˘m ‰é-fom SIS Vladimírom Mitrom. Je autorom via-cer˘ch monografií a prispieva aj do odbor-n˘ch ãasopisov. (Pravda)

Glváã: „Do vojenského rezortu prichá-dzam z civilného prostredia s pokorou. Voja-kov ubezpeãujem, Ïe v tomto volebnom obdo-bí neprídu o svoje sociálne istoty.“

„Zato vojenské spravodajské sluÏby (roz-viedku VSS a kontrarozviedku VOS) ãaká zrej-me veºmi r˘chle zlúãenie. Urãite to treba vy-konaÈ v krátkom ãase, domnievam sa, Ïe by sato dalo stihnúÈ aj k 1. januáru budúcehoroka.“

„Ministri obrany 28 ãlensk˘ch ‰tátovNATO na svojom rokovaní vysoko ocenili ini-ciatívu krajín Vy‰ehradskej ‰tvorky na uÏ‰iuspoluprácu v oblasti obrany a bezpeãnosti.Nie preto, aby sa vytvárali nové ‰truktúry, alenaopak, aby niektoré procesy zlacneli a boliprostriedky na iné veci, napríklad aby sa viaccviãilo v rámci tejto spolupráce,“ povedalGlváã. Regionálna spolupráca je teraz téma,ktorá h˘be Alianciou.

Vzhºadom na mnohé situácie, ktoré sa natomto ministerstve za minulé roky udiali, mi-nister Glváã vyhlásil: „Poãas môjho pôsobe-nia vo funkcii garantujem v rezorte obrany ab-solútnu transparentnosÈ. V prvom rade zaãne-me ‰etriÈ od seba, to znamená na civilnejzloÏke. Rezervy v‰ak musí nájsÈ aj vojenskázloÏka. U‰etrené peniaze by sa mali pouÏiÈ as-poÀ na ãiastoãnú modernizáciu armády.

K˘m si poriadok neurobíme my a nezefek-tívnime urãité procesy, tak nemôÏeme maÈ aniambíciu uchádzaÈ sa v tejto ekonomickej si-tuácii, ãi uÏ v Európe, alebo na samotnom Slo-vensku, ani o jedno euro navy‰e. Mám tieÏ zá-ujem o stretnutie so zástupcami Transparen-cy International a ìal‰ími organizáciami tre-tieho sektora. Urãite nie je mojím cieºom za-miesÈ akékoºvek podozrivé veci pod koberec.Naopak, je pre mÀa a pre nás cÈou, ak nás dnespredseda vlády Robert Fico poÏiadal, abyslovenská armáda naìalej poÏívala takú vy-sokú mieru dôveryhodnosti, akú mala v po-sledn˘ch rokoch. Vojaci sa zúãastÀujú rôznychzáchrann˘ch prác, zasahujú do rôznych krí-zov˘ch situácií a v tej súvislosti ma poÏiadalpán premiér o pripravenosÈ, ãi uÏ pôjde opovodne, alebo ãokoºvek iné.“

Premiér Robert Fico potvrdil, Ïe Slovens-ko bude aj naìalej pokraãovaÈ v tradícii zahra-niãn˘ch operácií, kde slovenskí vojaci robiana‰ej krajine dobré meno: „Tieto misie sav‰ak musia opieraÈ o medzinárodn˘ mandát.·éfa rezortu obrany Ïiadam o stabilizáciu ar-mády v tom zmysle, aby bola vnímaná ako in-‰titúcia, v ktorej je elementárny poriadok a mádobré meno v oãiach slovenskej verejnosti.Nesmieme a nechceme zabudnúÈ, Ïe na zásad-nú modernizáciu ozbrojen˘ch síl momentál-

V L Á D A S R

17

Podºa ministra sa plo‰né zniÏovanie v˘davkov– uskutoãÀované v nedávnej minulosti – ne-osvedãilo a takéto rie‰enia nie sú dlhodoboudrÏateºné. Primárnym cieºom reformy nie jezníÏiÈ poãet ‰tátnych úradníkov, ale zníÏiÈ po-ãet obsluÏn˘ch ãinností na fungovanie ‰tátu.Mal by vzniknúÈ aj vzorec, ako má vyzeraÈslovensk˘ ‰tátny úradník. Nielen ak˘ budejeho plat, ale napríklad aj to, aká veºká budejeho kancelária a ak˘ objemn˘ a intenzívnyjeho v˘kon. A samotn˘ nábeh úspor by sa malzaãaÈ v priebehu roku 2013. ëalej KaliÀák in-formoval, Ïe do konca tohto roka zaniknúdruhostupÀové úrady ‰pecializovanej ‰tátnejsprávy: Do konca roku 2013 zaniknú aj ostat-né úrady ‰pecializovanej ‰tátnej správy, kto-ré na konci budú fungovaÈ v jednotnom cent-re verejnej správy v príslu‰nom okrese. To bymalo ºuìom zjednodu‰iÈ vybavovanie záleÏi-tostí spojen˘ch so ‰tátom.

Predseda vlády Robert Fico na tlaãovejkonferencii 12. apríla informoval o hlavn˘chprioritách rezortu vnútra: „Toto ministerstvomusí byÈ ak˘msi lídrom protikorupãn˘ch opat-rení“. Minister má preto za úlohu predloÏiÈ‰peciálny balíãek opatrení, zákonov a roz-hodnutí, ktoré by mali zintenzívniÈ a zefektív-niÈ boj ‰tátu s korupãn˘mi praktikami, preto-Ïe tie dlhodobo ‰kodia Slovensku a aj verej-nosÈ ich vníma veºmi negatívne. Minister Ka-liÀák potom priblíÏil, Ïe pôjde o nové opat-renia v oblasti obstarávania, o zákony zaru-ãujúce väã‰iu transparentnosÈ pri financova-ní politick˘ch strán a o opatrenia v oblasti prí-stupu podnikateºov k verejn˘m obstaráva-niam, resp. zákazkám od ‰tátu.

OblasÈ verejnej správy bola na Slovenskudlhodobo zanedbávaná, vzÈahy neboli jasnezadefinované a dostupnosÈ verejnej správynebola pre obãana ãasto postaãujúca. „Musí-me urobiÈ elementárny poriadok – pokiaº ideo orgány ‰tátnej správy na miestnej a ústred-nej úrovni a musíme daÈ jasn˘ obsah a náplÀpráce pre súãasné obvodné úrady,“ povedalRobert Fico. Dodal, Ïe nie je vylúãené ani spá-janie ústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy z dô-vodu ‰tandardnej racionalizácie. „Vnímame toako rozhodnutie, ktoré nielen zlep‰í fungova-nie ‰tátu, ale zlep‰í aj prístup ºudí k rozhod-nutiam ‰tátu a ‰tátnej správy ako takej.“ Pro-jekt racionalizácie verejnej správy bude ob-rovsk˘ a viac ako inokedy sa do poprediadostane civilná ãasÈ ministerstva vnútra.

ne nie sú peniaze. Verím v‰ak, Ïe schopnostivojakov sa prejavia aj pri súãasnej technikea Ïe vojaci budú viac cviãiÈ ako reálne zasa-hovaÈ.“

POLITIK, KTOR¯ MÁ RÁD UMENIE

Aj keì sa ako pokles hodnotí kaÏd˘ odchodz postu ministra financií – a tento post, ktor˘sa vo väã‰ine vlád Európy svojím v˘znamomposudzuje ako druhá funkcia po premiérovi,patril v 1. vláde Roberta Fica Jánovi Poãiat-kovi – ministerstvo dopravy svojím záberom(Ïeleznice, autobusová, letecká, lodná dopra-va, po‰ty atì.) nijak˘m úpadkom nie je.

Poãiatek vy‰tudoval Ekonomickú univerzi-tu a Slovenskú technickú univerzitu. Britsk˘mesaãník The Banker ho ocenil titulom „Mi-nister financií roku 2008“. V minulosti pod-nikal spolu s Robertom KaliÀákom. (Pravda)

Podºa premiéra Roberta Fica (16. 4.) prá-ve rezort dopravy je centrálnou koordinaãnoujednotkou pre ãerpanie eurofondov. Preto sana stretnutí s ministrom dopravy zaoberalcelkovou schopnosÈou SR vyãerpaÈ v‰etkyeurofondy. SR pritom dostala od EÚ na roky2007 aÏ 2013 spolu pribliÏne 11,5 miliardy eurformou eurofondov s t˘m, Ïe ich môÏe ãer-paÈ aÏ do roku 2015. A zvlá‰È dôleÏité je to, oãom informoval Fico aj celú vládu: „Bude topráve ministerstvo dopravy, ktoré definitívneuvedie objem peÀazí, kde je reálna moÏnosÈ,Ïe nebudú vyãerpané v tomto rozpoãtovom ob-dobí a preto sú vhodné na realokáciu do ope-raãn˘ch programov, v rámci ktor˘ch sa budúrealizovaÈ projekty na podporu zamestnáva-nia mlad˘ch ºudí, ktorí sú dnes nezamestna-ní.“ V súãasnosti v‰ak presná ãiastka e‰teznáma nie je. AspoÀ nie v tejto chvíli, keì Ficouzavrel dôleÏit˘ rozhovor s Poãiatkom. Suma2,3 miliardy, ktorá sa objavila v médiách, tov‰ak podºa Poãiatka nebude: „O tak˘ch su-mách sa urãite nebavíme. Stav je Ïalostn˘, alenie je to aÏ taká katastrofa, Ïe by sme nebolischopní doãerpaÈ 2,3 miliardy,“ priblíÏil ve-rejnosti Poãiatek. Najhorúcej‰ím kandidátomna presun peÀazí bude podºa Fica pravdepo-dobne Operaãn˘ program Informatizácia, kdepatrí ãerpanie eurofondov medzi najslab‰ie.Konkrétny návrh ìal‰ieho postupu v prípadepresunu eurofondov predloÏí minister dopra-vy. (Aktuality.sk)

Aj keì Ján Poãiatek upozornil, Ïe v rezor-te ãistky robiÈ nebude, predsa len odvolal bezudania dôvodu generálneho riaditeºa Sloven-skej správy ciest Pavla Pavláska. Vedením‰tátnej rozpoãtovej organizácie, zodpoveda-júcej za cesty prvej triedy, zároveÀ doãasnepoveril Janu Janotovú. „Nie je v mojom zá-ujme robiÈ ãistky v rámci spoloãností. Je v‰aknevyhnutné, aby tieto organizácie plnohodnot-ne fungovali a viedli ich odborníci, ão v mi-nulosti nebolo vÏdy tak. Firmy v rezorte do-pravy musia medzi sebou spolupracovaÈ akomunikovaÈ s ministerstvom,“ povedal.(Webnoviny.sk 30. 4.) Podºa informácií agen-túry SITA Pavlásek (nominant KDH) pri‰ielo post po tom, ão nepri‰iel na prvé stretnutienového ministra dopravy s generálnymi ria-diteºmi spoloãností, pôsobiacimi v rámci re-zortu.

âitateºov bude moÏno zaujímaÈ, Ïe medzipolitikmi má asi najväã‰iu zbierku umelec-k˘ch diel práve minister Ján Poãiatek. Bezväã‰ieho zaváhania upresnil, Ïe ich vlastnívy‰e päÈdesiat. A dodal: „Som veºk˘ milovníkumenia. Aj keì nie som Ïiadny odborník naumelecké diela. Nezaujíma ma, ãi je nieãov‰eobecne uznávané alebo glorifikované. Zá-leÏí len na tom, ãi sa to páãi mne,“ povedalvá‰niv˘ zberateº Poãiatek. (Pluska)

SMERÁK S ªUDSKOU TVÁROU

Medzi najvyspelej‰ích slovensk˘ch politi-kov posledn˘ch rokov patrí komunikatívny arôznymi smermi rozhºaden˘ verejn˘ ãiniteºRobert KaliÀák (40), minister vnútra.

Staronov˘ ãlen vlády sa na tento post vra-cia po necel˘ch dvoch rokoch. Patrí k zakla-dajúcim ãlenom Smeru a v súãasnosti sedí ajv bratislavskom mestskom zastupiteºstve. Za-ãínal ako asistent v komerãnoprávnej kance-lárii, z ktorej po skonãení ‰túdia práva odi‰iela venoval sa ìal‰ej praxi, neskôr aj vo vlast-nej kancelárii Majeríková – KaliÀák – Ko‰-tial – Turãan. Od roku 2002, keì bol prv˘krátzvolen˘ do parlamentu, sa zameriava najmäna oblasÈ bezpeãnosti a obrany, o ãom sved-ãí aj jeho práca v príslu‰n˘ch v˘boroch NRSR. Na svojej alma mater – Právnickej fakul-te UK – má dosiaº pracovn˘ úväzok a pred-ná‰a tam o pôsobení a kompetenciách bezpeã-nostn˘ch zloÏiek. V minulosti podnikal spoluso svojím straníckym kolegom Jánom Poãiat-kom. (Pravda).

Ak prijmeme módnu tézu, Ïe silu politika ur-ãujú krúÏky voliãov na kandidaãn˘ch lístkochv priebehu volieb, Robert KaliÀák je nespo-chybniteºnou dvojkou Smeru. Na jeho 486-ti-síc prednostn˘ch hlasov sa tretí Pavol Pa‰kavôbec nechytá, má o dvestotisíc menej. Nie jeto náhoda. Hlavn˘m KaliÀákov˘m cieºom vÏdybolo byÈ za dobrého a v tom bude aj pokra-ãovaÈ. Excesy na ministerstve vnútra sú ma-ximálne nepravdepodobné. ëalej sa bude‰u‰kaÈ o rôznych k‰eftoch, ale KaliÀák uÏ razukázal, Ïe sa nenechá ºahko nachytaÈ. Naìa-lej tak bude stelesÀovaÈ Smer s ºudskou tvá-rou. (Sme).

KaliÀák predstavil aj svoju víziu zásadnejreformy verejnej správy. Zo 745 orgánovmiestnej ‰tátnej správy by do zaãiatku roka2014 malo vzniknúÈ 79 a z 916 rozpoãtov˘chorganizácií len 58. UÏ na prv˘ pohºad je jas-né, Ïe to prinesie zlacnenie prevádzky ‰tátu.

V L Á D A S R

18

.Mimovládna organizácia Aliancia Fair-play túto iniciatívu, ktorú v RTVS rozprúdilpremiér, víta. Podºa jej ‰éfky Zuzany WienkvidieÈ rozdiel vo vnímaní korupcie prvou a sú-ãasnou Ficovou vládou. PovaÏuje to za v˘sle-dok kauzy Gorila a toho, ako na Àu spoloãnosÈzareagovala. „Minister vnútra nás uÏ tieÏoslovil a mali by sme sa stretnúÈ na ‰ir‰iu di-skusiu. Poslali sme komplexn˘ a rozsiahlyzoznam rôznych návrhov, ako napr. sfunkãne-nie verejného obstarávania, aby sa na inter-nete zverejÀovali nielen podpísané zmluvy,ale aj prehºad dotácií a finanãn˘ch tokov,“ ho-vorí obãianska aktivistka.

Veºa rôznych aktivít, jasne zacielen˘ch napotreby v‰etk˘ch moÏn˘ch skupín obyvateº-stva a ústretovo kreovan˘ch, potvrdzujeoprávnenosÈ ná‰ho uznanlivého klasifikova-nia KaliÀákov˘ch politick˘ch v˘konov. Lenaj preÀho platí nieão podobné, ão sme vyslo-vili pri posudzovaní âaploviãovej minister-skej misie: obaja majú veºa toho, ão naznaãu-je, Ïe nie sú len zdatn˘mi straníckymi a úrad-níckymi dejateºmi, ale aj osobnosÈami verej-ného Ïivota, pokiaº sa nedajú príli‰ strhnúÈ par-tajn˘mi diskusn˘mi ‰arvátkami.

Smer-SD zatiaº ustúpil od pôvodn˘ch úvaho zlúãení ministerstiev vnútra a obrany.„Ostáva to v tejto chvíli v teoretickej rovine.Zameriame sa na veºkú reformu odspodu a bu-deme spolupracovaÈ aj s t˘mi ideami, ktorésme navrhli. Tie veºké zluãovania by boli asiveºmi nar˘chlo,“ povedal minister vnútra Ro-bert KaliÀák. Rezorty napriek tomu budú hºa-daÈ spoloãné cesty, ktoré by im pomohli efek-tívnej‰ie hospodáriÈ. PodmieÀuje to v‰ak t˘m,aby boli zámery dôsledne pripravené.

V·ETKY PROBLEMATICKÉSOCIÁLNE TÉMY PREDEBATOVAË

Miliónov obãanov sa najrukolapnej‰ie aãasto rovno na telo dot˘kajú rozhodnutia Mi-nisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny.Práve preto sú obãania zvlá‰È zvedaví na to,ão ich rodinám rôznymi dávkami prinesie, aleaj povinn˘mi odvodmi vezme doteraj‰í pre-vaÏne stranícky ãiniteº Ján Richter (55). Vy-‰tudoval Právnickú fakultu Univerzity Mate-ja Bela a absolvoval viacero ‰kolení na zahra-niãn˘ch in‰titútoch. Ako technicko-hospodár-sky pracovník pracoval v niekoºk˘ch podni-koch. Od roku 1993 bol manaÏérom ZdruÏe-

nia podnikateºov, päÈ rokov nato sa stal ústred-n˘m tajomníkom strany SDª. Pomáhal prizlúãení SDª so Smerom a v súãasnosti patrído najuÏ‰ieho vedenia Ficovej strany. Bolpodpredsedom parlamentného v˘boru pre ob-ranu a bezpeãnosÈ. Po voºbách v roku 2010 sastal poslancom Národnej rady za stranu Smer.Na poste ministra práce vystrieda Jozefa Mi-hála (SaS). (Pravda)

Len máloktor˘ súãasn˘ slovensk˘ ºavico-v˘ politik, ktor˘ bol v predo‰lom reÏime ãle-nom KSâ, nezaprel svoj nos medzi oãami anezasadil seba samého do udalostí prelomo-vého obdobia, teda toho, ktoré niektorí ozna-ãujú ako revolúciu, a iní zasa trochu hanlivoako puã. Richter ho v‰ak zo svojho Ïivotopi-su nevynechal: „Ako reformne orientovan˘komunista som rok 1989 neprijal ako svojuosobnú poráÏku, ale ako zaãiatok pre budo-vanie novej ºavicovej politiky v ºavicovej stra-ne európskeho typu. Od jej vzniku som pôso-bil v Strane demokratickej ºavice, pre‰iel somfunkciami okresného predsedu a krajskéhopodpredsedu v Nitre. V roku 1998 som viedolvolebnú kampaÀ SDª a prijal funkciu ústred-ného tajomníka. Aktívne som sa zapojil do in-tegrácie stredo-ºavicov˘ch strán, ktorú usku-toãnila strana SMER – sociálna demokraciana konci roka 2004. V rokoch 2005 – 2006som zastával funkciu politického tajomníka vSMERe a od roku 2006 som jej generálnymmanaÏérom. Absolvoval som viaceré ‰koleniaa stáÏe, z ktor˘ch medzi najdôleÏitej‰ie patri-li tie, na ktor˘ch som sa zúãastnil pri ·védskejsociálnodemokratickej strane a ktoré boli ve-nované vnútornému Ïivotu sociálnodemokra-tickej strany európskeho typu, a pri In‰titúteOlofa Palmeho s hlavnou témou Voºby a po-litick˘ systém. ëal‰ie uÏitoãné a aj kvalitnéboli ‰kolenia Republikánskeho in‰titútu USAv Sofii k systému pôsobenia politick˘ch strána volebnej kampane a ‰kolenie v Labour Par-ty Anglicko k pluralitnej spoloãnosti.“

Ako nedávno vyhlásil nov˘ minister v di-skusnej relácii STV O päÈ minút dvanásÈ, máambíciu do konca roka novelizovaÈ zákonníkpráce, pretoÏe – podºa neho – ostatná, tzv. Mi-hálova novela (Jozef Mihál bol predchádza-júci minister práce), naklonila misky váh me-dzi zamestnávateºmi a zamestnancami v ne-prospech zamestnancov. Teraz ich Smer-SDchce dostaÈ znova do rovnováhy. Pritom po-vedal dôleÏité kon‰tatovanie: „Zákonník prá-ce nemôÏe byÈ víÈazstvo ani poráÏka niekoho,ale zákonník práce je ochrann˘ kódex v prvomrade zamestnancov a chceme dosiahnuÈ, abyplnil túto úlohu.“ Dodal, Ïe nemajú ani zá-ujem ísÈ absolútne do polohy obsahu zákon-níka práce b˘valej ministerky Viery Tomano-vej (Smer-SD). „Máme záujem jasne pome-novaÈ, Ïe to, ão sa osvedãilo, chceme ponechaÈa chceme hºadaÈ v˘chodiská, ktoré budú vzá-jomnou dohodou aj zamestnávateºov, aj za-mestnancov.“ So snahou dosiahnuÈ rovnová-hu vzÈahov súhlasí dokonca aj opoziãn˘ po-slanec a niekdaj‰í minister práce ªudovít Ka-ník (SDKÚ-DS). „Ale treba si uvedomiÈ, Ïeani jeden zamestnanec neexistuje bez svojhozamestnávateºa. Keì nebudeme maÈ zamest-návateºov, nebudeme maÈ ani nov˘ch investo-rov, ani nové firmy a ani nebudeme maÈ prá-cu,“ povedal Kaník.

Ani nov˘ minister by nemal obísÈ Kaníkovpoznatok, Ïe ak by sa v zákonníku opäÈ obja-

vili také zásahy, ktoré by zv˘‰ili náklady natvorbu pracovn˘ch miest, tak budeme v ìal-‰om roku konfrontovaní s nárastom neza-mestnanosti. Trvalé pracovné miesta sa pod-ºa neho nedajú kúpiÈ, treba pre ne pripraviÈpodmienky. Richter je natoºko rozhºaden˘politik, Ïe si aj z protivníkov˘ch názorov a po-znatkov vyberie to, ão bude preÀho uÏitoãné.Napríklad Kaníkovo upozornenie, aby vládasvojou snahou splniÈ sºuby smerom k zamest-nancom nepo‰kodila ekonomiku SR. A pretodáva návrh, aby vláda v zákonníku zmenilapravidlá zamestnávania na dohodu, ktorémusa podºa neho otvorili dvere dokorán e‰te zaTomanovej éry. Dnes na dohodu pracuje 800-tisíc ºudí: „A tí nemajú Ïiadnu sociálnu ochra-nu, nemajú Ïiadne sociálne zabezpeãenie.“Zdá sa, Ïe si tento problematick˘ bod o moÏ-nosti realizovaÈ vzÈah zamestnávateºov a za-mestnancov dohodou uvedomujú aj mnohíuváÏliví politici Smeru-SD.

Richter e‰te správne pripomenul, Ïe v re-giónoch s najhor‰ou zamestnanosÈou ãaká najedno miesto 100, moÏno aÏ 200 ºudí. Pretopodºa ministra existuje riziko, Ïe majiteº fir-my na základe tohto stavu môÏe doslova vy-dieraÈ svojho pracovníka v prístupe k mnoh˘mpracovn˘m záleÏitostiam. Podºa Richtera budeteda potrebné v súvislosti s novelou zákonní-ka prerokovaÈ napríklad otázku pracovnéhoãasu. Ako v‰ak uviedol, „ani Tomanovej zá-konník nebol zl˘“. Súãasne potvrdil, Ïe sa o„dohodároch“ budú baviÈ. Upozornil, Ïe To-manovej zákonník práce obsahoval v‰etkyeurópske ‰tandardy. Polemiku o tom, Ïe bolzl˘, nepripú‰Èa. „Áno, dohody sú jedn˘m zproblémov, ktor˘m sa musíme venovaÈ. Mno-hí zamestnávatelia nútia svojich zamestnan-cov, aby pre‰li z formy klasického pracovno-právneho vzÈahu do pozície Ïivnostníka. Ten-to proces treba v maximálnej miere elimino-vaÈ,“ povedal Richter.

Pri vyjednávaní bude zamestnávanie nadohodu a vyuÏívanie agentúr pre zamestnáva-nie v mnoh˘ch firmách váÏnou témou. Kaníkby povaÏoval za neférové a cynické voãi ob-ãanom, keby sa vláda chcela „zahojiÈ“ pri‰etrení a hºadaní peÀazí t˘m, Ïe ich zoberie ºu-ìom. Pritom máme zl˘ sociálny systém – roz-dávajú sa peniaze t˘m, ktorí Ïijú na sociálnychdávkach. „Platíme im za to, Ïe deti rodiadeti.“ povedal poslanec. Podºa neho trebaprejsÈ na systém, ktor˘ by podporil aj konso-lidáciu verejn˘ch peÀazí a aj by odstránil pro-blémy. Nádejné je to, ãím minister Richter de-baty na tieto témy uzavrel: V‰etky tieto otáz-ky sa stanú predmetom budúcich rokovaní.

V AKOM PROSTREDÍ ÎIJEMEA CHCEME ÎIË

Ak sme hovorili so zdvihnut˘m prstom orezorte kultúry a zdravotníctva z obavy nadich spoloãensk˘m pôsobením na základedlhoroãn˘ch skúseností, ktoré doºahli na ve-rejnosÈ od v‰etk˘ch moÏn˘ch vlád v samostat-nej SR, bolo by správne doplniÈ ich na troji-cu aj s rezortom Ïivotného prostredia. Keì-Ïe sa veºa tzv. beÏn˘ch obãanov – teda nielenv˘znamn˘ch ãiniteºov – venuje vo svojichblogoch tejto tematike, dokazuje to, Ïe je tooblasÈ, ktorá má vo verejnosti svoju príÈaÏli-vosÈ, ale – na druhej strane – sa tisícom ºudíÈaÏí priloÏiÈ ruku k dielu a bez toho sa nejaké

V L Á D A S R

19

Na svojej prvej oficiálnej zahraniãnej ces-te ako premiér súãasnej vlády bol Robert Fico20. apríla v âeskej republike.

Sny Roberta Fica o slobode:Jeden veºk˘ sen, získaÈ aspoÀ milión voli-

ãov, sa mi splnil. ëal‰í sen na zozname je veº-mi jednoduch˘. Spoãíva v tom, Ïe chcem, aksa skonãí funkãné obdobie tejto vlády, abysom mohol ísÈ pokojne do Auparku bez toho,Ïe tam po mne bude niekto pokrikovaÈ a Ïe mibude nadávaÈ. Sen je chodiÈ normálne vonkubez ochranky, aby som normálne existoval aÏil. Hoci v mojom prípade uÏ Ïiadne súkro-mie neexistuje, aj tak v rámci t˘chto moÏnos-tí by som privítal, aby som sa aspoÀ trochu cí-til slobodne.

Predseda Konferencie biskupov Sloven-ska, bratislavsk˘ arcibiskup Stanislav Zvolen-sk˘ zaslal novému predsedovi vlády Rober-tovi Ficovi blahoprajn˘ list. V Àom okrem iné-ho uvádza, Ïe SR sa nachádza v neºahkej mo-rálnej, ekonomickej a kultúrnej situácii.

„V‰etci si veºmi Ïeláme, aby kaÏd˘ kroknovej vlády napomáhal k tomu, ão sociálnanáuka Katolíckej cirkvi v˘stiÏne naz˘va inte-grálny ºudsk˘ rozvoj. Jeho súãasÈou je starost-livosÈ o ãloveka vo v‰etk˘ch jeho rozmeroch,vrátane toho duchovného. Úctivo Vás prosí-me, aby ste pri starostlivosti o hospodárskyrozvoj a rast pracovn˘ch miest pamätali, Ïenajväã‰ím pokladom tejto krajiny sú jej oby-vatelia. Budeme vìaãní, ak medzi prioritamiVa‰ej vlády bude starostlivosÈ o rodinu, kto-rá je základn˘m pilierom na‰ej spoloãnosti.“

Arcibiskup Zvolensk˘ vyjadruje presved-ãenie, Ïe starostlivosÈ o rodinu, o ochranu Ïi-vota od narodenia po prirodzenú smrÈ, ochra-na nedele ãi ochrana práva na v˘hradu vo sve-domí prinesie z dlhodobého hºadiska osohcelej spoloãnosti, ktorá sa stane kultúrnej‰oua ºudskej‰ou. V závere listu v mene Konferen-cie biskupov Slovenska praje novému premié-rovi a vláde SR dostatok síl, múdrosti a od-vahy v celom funkãnom období. Ubezpeãu-je Roberta Fica, Ïe biskupi sú pripravení par-ticipovaÈ na kaÏdom dobrom diele v prospechv‰etk˘ch ºudí dobrej vôle.

viditeºné pozitívne v˘sledky dosiahnuÈ neda-jú. Aj nov˘ ‰éf tohto rezortu Peter Îiga (39)pôsobí zatiaº dosÈ utiahnuto.

Peter Îiga, minister Ïivotného prostredia,sa v minulosti skôr venoval ekonomike, pre-to jeho nominácia mnoh˘ch zaskoãila. V ro-koch 2006 aÏ 2010 bol ‰tátnym tajomníkomna ministerstve hospodárstva. Podnikal vofirme Taper s drevom. „A drevári obhajujú inézáujmy, ako ekológovia. Na to, ako bude Îigaministerstvo viesÈ, s napätím ãakajú najmäochranári. Hlavne preto, Ïe vláda RobertaFica tento rezort pred 2 rokmi uÏ raz zru‰ila.Îiga je vy‰tudovan˘ ekonóm, dlh‰í ãas pôso-bil aj v zahraniãí. Pracoval aj pre VÚB a Slo-venskú agentúru pre rozvoj investícií a obcho-du. Je predsedom Krajskej rady Smeru-SD vKo‰iciach.“ (Pravda)

Prioritami rezortu Ïivotného prostrediapre budúce obdobie budú: ochrana obyvate-ºov pred povodÀami, úspe‰né dotiahnutie zo-nácie Tatranského národného parku, zákonyvypl˘vajúce z európskej legislatívy a urgent-né rie‰enie problematiky operaãného progra-mu. „Chcem zachovaÈ Zelenú tripartitu, aleaj protikorupãnú linku – Enviro‰pión. Chcem,aby obãan cítil neustálu oporu ‰tátu aj v ob-lasti protipovodÀov˘ch opatrení, pri odstra-Àovaní následkov búrok, ako aj ìal‰ích ne-priazniv˘ch prejavov kaÏdej zmeny klímy. Akosom uÏ naznaãil, poãas svojho pôsobenia naãele rezortu chcem dotiahnuÈ proces zonácieTatier. Som pritom otvoren˘ rokovaniam apri rozhodovaní budem braÈ do úvahy názo-ry kaÏdej dotknutej strany.“ (19. 4. 2012)

„Z hºadiska krátkodob˘ch plánov uÏ terazavizujem urgentné rie‰enie problematiky za-staven˘ch financií z Bruselu pre Operaãn˘program Ïivotné prostredie a moÏné vyuÏitiefinanãn˘ch prostriedkov, ktoré máme k dispo-zícii na zabezpeãenie povodÀovej ochrany podelimitácii vládneho programu revitalizáciekrajiny a integrovaného manaÏmentu povodíSR pod rezort ÎP.“

Treba ãervenou ceruzkou podãiarknuÈ to,ão sa objavilo v tvrdeniach viacer˘ch tu cito-van˘ch ãlenov vlády: nechcú sa sebavedomoa nemeniteºne povzná‰aÈ nad v‰etk˘mi oko-lo seba ako jediní múdri, ale chcú s kaÏd˘mo problémoch diskutovaÈ a aÏ podºa t˘chto di-skusií prijímaÈ závery a rie‰enia.

MÁME ELITN¯CH MINISTROVZAHRANIâIA?

Medzi profesionálne najzdatnej‰ích politi-kov, ktor˘ch Fico doteraz angaÏoval vo svo-jich vládach (ale predt˘m a medzi t˘m ajDzurinda a Meãiar ako premiéri), patrili mi-nistri zahraniãn˘ch vecí (Milan KÀaÏko,Ján âarnogursk˘, Pavol Deme‰, Eduard Ku-kan, Ján Kubi‰, ale aj ìal‰í). Viacer˘ch pove-rili nároãn˘mi diplomatick˘mi úlohami naj-vy‰‰í ãinitelia OSN a ìal‰ích in‰titúcií. A tak˘bol a je aj osud teraj‰ieho nominanta Miro-slava Lajãáka (49). Len tak apropo uveìme,Ïe nie je ãlenom strany Smer-SD. A Ïe jehomanÏelkou je známa slovenská moderátorkaJarmila Harga‰ová-Lajãáková, s ktorou má 2deti.

Lajãák si získal po svojom ministerskomdebute v prvej Ficovej vláde (26. 1. 2009 – 8. 7. 2010), ale aj za jeho predo‰lé aktivity ‰i-roké medzinárodné uznanie a v˘znamné po-sty. A nikomu neprekáÏalo ani to, Ïe svoju ka-riéru od‰tartoval na zastupiteºskom úrade SRv Moskve. Neskôr dva roky pôsobil ako vy-sok˘ predstaviteº medzinárodného spoloãen-stva pre Bosnu a Hercegovinu, za ão mu naj-väã‰í bosniansko-srbsk˘ denník Nezavisnenovine udelil ocenenie OsobnosÈ roka. Vyso-ká predstaviteºka EÚ pre zahraniãnú politikuCatherine Ashtonová vyzdvihla LajãákovemanaÏérske schopnosti a oznaãila ho za bri-lantného diplomata. Je absolventom Európ-skeho centra pre bezpeãnostné ‰túdie G. Mars-halla v Garmisch-Partenkirchene v Nemecku.

Premiér Robert Fico: „V prípade minis-terstva zahraniãn˘ch vecí sme vsadili na ab-solútnu profesionalitu, SR budú reprezentovaÈdiplomati, ktorí na vnútropolitickej aj medzi-národnej scéne preukázali veºkú mieru erudo-vanosti a pripravenosti. Hlavné trendy za-hraniãnej politiky SR sú jasne stanovené, pre-toÏe sme ãlenskou krajinou EÚ aj NATO. Pa-tríme v‰ak medzi politikov, ktorí nemajú ideo-logické klapky na oãiach a uvedomujeme si,Ïe okrem európskych a transatlantick˘ch pri-orít budeme maÈ záujem na dobr˘ch a pria-teºsk˘ch vzÈahoch aj s ìal‰ími krajinami, kto-ré o takéto vzÈahy prejavia záujem a zároveÀto budú vzÈahy aj ekonomicky v˘hodné pre SR.V˘znam ekonomickej dimenzie zahraniãnejpolitiky chcem niekoºkokrát podãiarknuÈ.“

Minister Miroslav Lajãák: „Zahraniãnápolitika SR bude predvídateºná a SR budespoºahliv˘ partner. Svoje povinnosti budemerobiÈ maximálne zodpovedne a v záujme slo-vensk˘ch obãanov. Práca ministerstva sa sú-stredí aj na profesionálnu prípravu historic-ky prvého predsedníctva SR v EÚ v 2. polro-ku 2016. Máme záujem o dobré a priateºskévzÈahy so svojimi susedmi, teda aj s Maìar-skom. SR má v súãasnosti toºko vnútorn˘chekonomick˘ch a sociálnych problémov, Ïe bybolo veºmi kontraproduktívne vytváraÈ inétémy, ktoré by odoberali energiu na ich rie-‰enie.“ Tento postulát s pln˘m dôrazom uzat-vára premiér Robert Fico: „Slovensko chcepokoj a dobré vzÈahy a na‰ím správaním bu-deme k tomu aj prispievaÈ. Sme partneri, su-sedia a spojenci. Sú veci, na ktoré máme od-li‰né názory, no o t˘chto veciach budeme di-skutovaÈ vecne, odborne a na základe argu-mentov, európskych pravidiel a ‰tandardov.“13. 4. 2012

V L Á D A S R

E U R Ó P S K A Ú N I A

20

V̆ bor zloÏen˘ z najmenej 7 obãanov z naj-menej 7 ãlensk˘ch ‰tátov, ktor˘ zhromaÏdíviac ako jeden milión podpisov, sa môÏe ob-rátiÈ na Európsku komisiu a poÏiadaÈ ju, abypredloÏila legislatívnu iniciatívu v oblasti,ktorá spadá do jej pôsobnosti a zároveÀ re‰-pektuje základné hodnoty Únie.

Georgios Papastamkos, podpredseda Eu-rópskeho parlamentu zodpovedn˘ za obãians-ku iniciatívu, povedal: „Zavedenie Európ-skej obãianskej iniciatívy je inovatívnym ná-strojom participatívnej demokracie v EÚ. Tourãite vyvoláva oãakávania európskej verej-nosti. Vplyv obãianskej iniciatívy na formo-vanie legislatívy Únie je zatiaº nepredvídateº-n˘. Európska obãianska iniciatíva prispeje kvytvoreniu „európskej verejnej sféry“, na kto-rej bude moÏné budovaÈ Úniu „zdola nahor“.

V procese prijímania legislatívy sa Európ-sky parlament zasadil za to, aby podanie ob-ãianskej iniciatívy bolo jednoduch‰ie a menejbyrokratické. „Skutoãn˘m víÈazom tohto po-stupu je obyãajn˘ obãan, ktorého hlas v sú-ãasnosti nemôÏe byÈ v Európe vypoãut˘, akonapríklad úãastník programu Erasmus, ktor˘zistí, Ïe vzájomné uznávanie diplomov nefun-guje, alebo cezhraniãní pracovníci, ktorí súobeÈami dvojitého zdanenia, ãi európski ob-ãania, ktorí b˘vajú, sobá‰ia sa, pracujú v su-sedn˘ch ‰tátoch a sú byrokraticky zaÈaÏova-ní. Táto iniciatíva otvára dvere obrovskémumnoÏstvu my‰lienok,“ povedal Alain Lamas-soure (EPP, FR), spoluautor správy pre ob-ãiansku iniciatívu.

Zita Gurmai (S&D, HU), spoluautorkasprávy pre obãianske iniciatívy, uviedla: "Cie-ºom Európskej obãianskej iniciatívy je zmen-‰iÈ zväã‰ujúcu sa priepasÈ medzi in‰titúciamiEÚ a európskymi obãanmi a to prostredníc-tvom poskytnutia moÏnosti podieºaÈ sa na le-gislatívnom procese a povzbudenia na celo-európsku verejnú diskusiu. Tento postup je je-dineãnou príleÏitosÈou pre obyãajn˘ch obãa-nov, aby vyjadrili svoje obavy. Na‰ím cieºombolo, aby bol tento nástroj ão najdostupnej‰ía zároveÀ, aby sa venovala dostatoãná pozor-nosÈ kaÏdej iniciatíve, ktorá spæÀa náleÏitépodmienky.“

Prostredníctvom Európskej obãianskej ini-

ciatívy budú maÈ obãania moÏnosÈ formálnepoÏiadaÈ in‰titúcie EÚ o právne predpisy prekonkrétne témy. MôÏe ísÈ o akúkoºvek zále-ÏitosÈ, ktorú povaÏujú za dôleÏitú. Podmien-kou je, aby iniciatívu podporil dostatok ºudía t˘kala sa témy, v ktorej môÏe Európskaúnia právne konaÈ.

POSTUPNa to, aby sa iniciatíva povaÏovala za plat-

nú a mohla byÈ preskúmaná Komisiou musíspæÀaÈ tieto podmienky: • Jej predmet sa musí t˘kaÈ témy, ku ktorej má

Komisia právo navrhnúÈ legislatívu (napr.roz‰írenie, Ïivotné prostredie, poºnohospo-dárstvo, doprava ãi zdravotníctvo)

• Podpisom ju musí podporiÈ 1 milión obãa-nov EÚ vo veku oprávÀujúcom hlasovaÈ znajmenej 7 ãlensk˘ch ‰tátov.

• Podpisy musia byÈ zhromaÏdené poãas jed-ného roka v˘borom zloÏen˘m z najmenej 7obãanov z najmenej 7 ãlensk˘ch ‰tátov.

• Zber podpisov môÏe byÈ elektronick˘ pro-stredníctvom softvéru poskytovaného EÚ.

• Podpisy overia ãlenské ‰táty podºa vlastn˘chpravidiel a postupov.

PRÍSPEVOK PARLAMENTUEurópsky parlament sa podºa Lamassoura

snaÏil pôvodn˘ návrh Komisie zjednodu‰iÈ,aby tak zmiernil prekáÏky pre vytváranie ini-ciatív. Zdôraznil, Ïe Európsky parlament za-bezpeãil, Ïe musia byÈ zapojení obãania len7 a nie aÏ 9 ãlensk˘ch ‰tátov. TaktieÏ kontro-la prípustnosti sa vìaka EP vykoná e‰te predt˘m ako sú podpisy zhromaÏìované, takÏe saobãania nezapoja do iniciatív, ktoré nemoÏ-no akceptovaÈ.

Na popud europoslancov Európska komi-sia poskytne slobodn˘ softvér pre elektro-nick˘ zber podpisov, rovnako ako jednoduchúa jasnú uÏívateºskú príruãku. „Organizátoriobãianskych iniciatív budú maÈ iniciatívnuprávomoc, ão je nové právo, ale aj nevídanámoc. Je teda normálne, Ïe je toto právo spo-jené aj s niektor˘mi povinnosÈami, teda abyobãianske iniciatívy boli myslené váÏne aboli naozaj celoeurópske,“ vysvetlil.

MOST MEDZI OBâANMI A EÚLen ão sa akákoºvek iniciatíva prijme a

Komisia ju vyhlási za platnú ãi „prípustnú“,stretnú sa jej organizátori s Komisiou, aby jejju podrobne vysvetlili. Následne ju predsta-via na verejnom vypoãutí v Európskom par-lamente. Komisia musí do troch mesiacovoficiálne oznámiÈ, ãi a aké kroky podnikne avysvetliÈ svoje dôvody.

Podºa Gurmai tento participatívny prvokpridá nov˘, potrebn˘ rozmer politickému roz-hodovaniu. „Európska iniciatíva obãanov jevynikajúca a v˘nimoãná moÏnosÈ preklenúÈstále sa zväã‰ujúcu priepasÈ medzi európsky-mi obãanmi a in‰titúciami,“ zdôraznila. Upo-zornila v‰ak, Ïe vstupujeme do neprebáda-n˘ch vôd, a preto musíme v blízkej budúcnos-ti veºmi pozorne sledovaÈ ako EOI funguje av prípade potreby pristúpiÈ k dodatoãn˘mzmenám pravidiel.

EURÓPSKA INICIATÍVA OBâANOV JEPODªA PREDSEDU EP „ÚÎASNÁ VEC“

„Je to veºk˘ deÀ pre skutoãnú participatív-nu demokraciu,“ vyhlásil predseda EP Mar-tin Schulz na tlaãovej konferencii v Európ-skom parlamente. Konala sa v súvislosti sospustením Európskej iniciatívy obãanov od 1.apríla 2012, za úãasti podpredsedu KomisieMaro‰a ·efãoviãa a dánskeho ministra pre eu-rópske záleÏitosti Nicolaïa Wammena. Vìa-ka iniciatíve bude môcÈ jeden milión obãanovpoÏiadaÈ o právne predpisy EÚ v konkrétnychoblastiach.

„Poznám prípady, keì podpisy a iniciatívyzmenili celé politické smerovanie,“ povedalpoãas rozhovoru s novinármi predseda EPMartin Schulz. „Je to úÏasná vec, obãaniamôÏu vloÏiÈ priamo do legislatívneho proce-su body, o ktor˘ch si myslia, Ïe stoja za to.“

Varoval v‰ak tieÏ, Ïe by sa do nej nemali„vkladaÈ nerealistické nádeje, ktor˘ by sa na-fúkli do nerealistick˘ch rozmerov.“ V reak-cii na otázku t˘kajúcu sa moÏn˘ch lobistic-k˘ch zásahov do procesu predseda EP zdôraz-nil, Ïe „o tom nemáme Ïiadne ilúzie,“ a „mu-síme sa uistiÈ, Ïe sa v‰etko bude diaÈ transpa-rentne.“ Podºa jeho názoru sa v‰ak bude daÈcelkom jednoducho zistiÈ, ãi sú za iniciatívouekonomické záujmy.

Európska obãianska iniciatíva Nariadenie o Európskej obãianskej iniciatíve (EOI), ktoré vstúpilo do platnosti 1. apríla 2012, je pre

obãanov EÚ nov˘m nástrojom participatívnej demokracie – svetov˘m unikátom na nadnárodnej úrovni.

21

V ¯ B O R Y N R S R

Predseda doc. Ing. Miroslav Beblav˘, PhD.sa narodil 6. 1. 1977. Magisterské a doktorand-ské ‰túdium ekonómie absolvoval na Univer-sity of St. Andrews v ·kótsku. Je autorom nie-koºk˘ch desiatok odborn˘ch ãlánkov a kníh,patrí medzi najcitovanej‰ích slovensk˘ch spo-loãensk˘ch vedcov v zahraniãí. V rokoch 2002– 2006 bol ‰tátnym tajomníkom na Minister-stve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskejrepubliky. V rokoch 2006 – 2010 viedol In‰ti-tút pre dobre spravovanú spoloãnosÈ, praco-val ako konzultant pre viaceré medzinárodnéorganizácie (Európska komisia, OECD, Sve-

tová banka). Od júla 2010 je poslancom NR SRza SDKÚ-DS, prioritne sa venuje témam za-mestnanosti, vzdelanosti a transparentnosti.

Ad 1. Funkciu predsedu V̆ boru pre nezlu-ãiteºnosÈ funkcii som prevzal s predsavzatímpokraãovaÈ v jednej z hlavn˘ch programov˘choblastí, ktor˘m som sa venoval poãas celéhomôjho profesionálneho a politického pôsobe-nia – presadzovaniu vy‰‰ej transparentnosti vrôznych sférach verejného sektora. Predsed-nícku funkciu vnímam ako ‰ancu vytváraÈpriestor pre spoluprácu celého politickéhospektra, fórum na ‰ir‰iu odbornú diskusiu a sa-

mozrejme príleÏitosÈ dohliadaÈ na kvalituplnenia v˘konu verejn˘ch funkcionárov.

Ad 2. Moje skúsenosti z minulého voleb-ného obdobia mi pomohli získaÈ prehºad otom, ão je potrebné zmeniÈ v problematikekonfliktu záujmov a zvy‰ovania kontroly ve-rejn˘ch funkcionárov. Îivotné skúsenosti bysa dali zhrnúÈ do jednoduchej, ale v praxioverenej vety: je potrebné pracovaÈ a v˘sled-ky sa dostavia. Práce na ãinnosti v˘boru sanám uÏ podarilo rozbehnúÈ. V apríli sme zor-ganizovali okrúhly stôl na tému konfliktu zá-ujmov so zástupcami tretieho sektora. Rie‰i-li sme otázky ako zlep‰iÈ fungovanie ústavné-ho zákona o ochrane verejného záujmu a zv˘-‰iÈ dôveru obãanov v integritu politikov. Aj nazáklade t˘chto podnetov zaãneme vo v˘borepripravovaÈ návrh, ako ìalej a ão by sa poãastohto volebného obdobia malo zmeniÈ.

Ad 3. Kºúãovou vo V̆ boru pre nezluãiteº-nosÈ funkcií je problematika konfliktu záuj-mov verejn˘ch funkcionárov. Tá je regulova-ná najmä ústavn˘m zákonom o ochrane ve-rejného záujmu pri v˘kone funkcií verejn˘chfunkcionárov. Zákon v‰ak obsahuje podºa od-borníkov diery, a tie chcem pomôcÈ zaplátaÈ.

Napríklad niã v Àom nebráni, aby v˘borzverejÀoval majetkové priznania poslancov nainternete pri ich mene ãi ich zverejnenie vplnom znení – dnes sa z nich verejnosÈ môÏedozvedieÈ len veºmi v‰eobecné veci a verej-ná kontrola je tak v˘razne sÈaÏená. Otázky vy-voláva tieÏ uÏívanie majetku namiesto jehoformálneho vlastnenia, nejasn˘ v˘klad osob-ného záujmu alebo dary – vyskytnú sa totiÏ

Predsedovia v˘borov NR SR

V˘bor NR SR pre nezluãiteºnosÈ funkcií

V̆ bory NR SR sú iniciatívne a kontrolné orgány. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovaÈ návrhzákona, ktor˘ im národná rada pridelila. O stanoviskách v˘borov k návrhu zákona a o návrhoch na

jeho zmenu a doplnenie, ak bol pridelen˘ viacer˘m v˘borom, informuje plénum NR SR spoloãn˘spravodajca. V̆ bory majú právo zákonodarnej iniciatívy, teda oprávnenie predkladaÈ návrhy zákonov,

aj keì v doteraj‰ej parlamentnej praxi ide skôr o ojedinel˘ poãin, Ïe by bol nejak˘ návrh zákonapredloÏen˘ v˘borom NR SR. Nov˘m predsedom v˘borov sme poloÏili 7 otázok, aby sme vám priblíÏili ich

názory a pohºady na súãasnosÈ i budúcnosÈ. Anketu pripravila Marta Toma‰oviãová.

1. V tomto volebnom období zastávate v˘znamn˘ post ako predseda v˘boru NR SR. S ak˘mi predstavami ste prevzali túto funkciu?

2. Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracovné a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní tohto postu? 3. Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãinnosÈ v˘boru povaÏujete za dominantné?

4. Ako predseda v˘boru pri predkladaní stanovísk potrebujete hºadaÈ kompromisy medzi postojmi koalície a opozície. PovaÏujete za vyváÏené stranícke a odborné postoje?

5. Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãenského v˘voja by mali byÈ prioritne rie‰ené v tomto volebnom období, nielen z pohºadu akútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä z pohºadu perspektívy?

6. V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰ho videnia patrí v˘voj na na‰ej politickej scéne k obvykl˘malebo podlieha detsk˘m chorobám nevyzretosti a absencie v˘razn˘ch osobností s víziou?

7. PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku za dôstojn ,̆ zmyslupln˘ a napæÀajúci ich potreby?

22

aj situácie v rámci diplomatického protoko-lu, keì verejn˘ funkcionár musí dar prijaÈ, zá-kon to nerie‰i a v realite sa dar odovzdá do de-pozitára. Naopak, ak ãloveku postaví finanã-ná skupina dom a tvári sa, Ïe to nesúvisí sfunkciou, tak je to právne v poriadku.

Ad 4. Kompromisy sa tvoria tam, kde je nato vôºa. Rád by som zdôraznil, Ïe e‰te done-dávna existovalo nepísané pravidlo, podºaktorého nemohla koalícia zahlasovaÈ za niã zdielne opozície, nech by to bolo akokoºvekprospe‰né. Zmena nastala v minulom voleb-nom období, keì za zmysluplné návrhy opo-ziãn˘ch poslancov zdvihli ruky aj tí koaliãní.Verím, Ïe sa v tom bude pokraãovaÈ aj naìa-lej, pretoÏe energiu a ãas by parlament mal ve-novaÈ problémom obãanov, nie vlastn˘m pro-blémom.

Ad 5. Tento t˘ÏdeÀ som bol na v˘chodnomSlovensku a v‰ade som poãul to isté – ºudí naj-viac zaujíma zamestnanosÈ a konkrétne opat-renia na jej zvy‰ovanie, predov‰etk˘m vovzÈahu k absolventom a mlad˘m ºuìom. Fi-nancie a opatrenia by mali smerovaÈ právet˘mto smerom – do regiónov s vysokou ne-zamestnanosÈou.

ëal‰ou dlhodobou v˘zvou pred ktorou Slo-vensko stojí, je efektivita ‰tátu. Obãan musíza svoje peniaze dostávaÈ kvalitn˘ produkt,ktor˘ si zaslúÏi. ·tát by mal obãanom posky-tovaÈ lep‰ie a modernej‰ie produkty ako do-teraz. Efektívne súdnictvo, moderné ‰kol-stvo, profesionalizácia a depolitizácia ‰tát-nej správy sú veºké témy pre súãasné a budú-ce Slovensko.

Ad 6. V̆ voj na na‰ej politickej scéne po-

vaÏujem za ‰tandardn˘ v regióne, v ktorom sanachádzame. Pravdou je, Ïe nám nástup na„‰tandard“ trval moÏno trochu dlh‰ie, no nanevyzretosÈ a detské choroby sa nedá vyho-váraÈ donekoneãna. Aj Slovensko je uÏ v ob-dobí, kedy takéto ospravedlnenia nepostaãu-jú a musíme si sami na seba klásÈ vy‰‰ie kri-tériá – také, ktoré by sme e‰te pred pár rok-mi obi‰li mávnutím rukou.

Ad 7. Slovensko nepatrí v medzinárodnommeradle medzi chudobné krajiny sveta. Na-priek tomu faktom ostáva, Ïe sa mnoh˘m sku-pinám obyvateºstva neÏije tak, ako by si zaslú-Ïili. Myslím, Ïe aj táto otázka veºmi úzko sú-visí s otázkou efektivity ‰tátu. Dobre fungu-júci ‰tát dokáÏe pomôcÈ vytváraÈ v‰etk˘m ob-ãanom podmienky na dôstojnej‰í Ïivot.

Predseda PhDr. ªubo‰ Blaha, PhD. (naro-den˘ roku 1979 v Bratislave) je filozof a po-litológ, pôsobil ako vedeck˘ pracovník naÚstave politick˘ch vied Slovenskej akadémievied. Popri vedeckej ãinnosti v minulosti spo-lupracoval na odbornej báze s rôznymi ºavi-cov˘mi politick˘mi stranami a ‰tátnymi in‰ti-túciami, v rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako po-radca predsedu NR SR. Absolvoval magisters-ké a rigorózne ‰túdium politológie na Univer-zite Mateja Bela v Banskej Bystrici a magis-terské ‰túdium filozofie na Univerzite Ko-menského v Bratislave. Doktorát z politoló-gie obhájil na Ústave politick˘ch vied SAV. Ve-nuje sa v˘skumu politick˘ch teórií, predo-v‰etk˘m liberalizmu, komunitarizmu a marxiz-mu. V centre jeho pozornosti sú filozofickékoncepcie Johna Rawlsa, Roberta Nozicka aMichaela Walzera. Je autorom piatich ve-deck˘ch kníh, za knihu SpäÈ k Marxovi? získalviacero prestíÏnych ocenení, napr. Cenu Li-terárneho fondu v roku 2010, ãi Cenu prezi-denta Slovenskej republiky 2011 za prínos krozvoju filozofick˘ch vied. Po voºbách v roku2012 sa stal poslancom NR SR za stranuSmer SD.

Ad 1. Mojím základn˘m predsavzatím jepodpora európskeho sociálneho modelu, so-

ciálnej súdrÏnosti a väã‰ej aktivity sloven-sk˘ch politikov na európskych fórach smeromk posilneniu silnej, jednotnej a sociálnej Eu-rópy. Tieto témy by som chcel tlmoãiÈ domai v zahraniãí. Rád by som otvoril aj témy, kto-ré sú na Slovensku málo pertraktované, hociv Európe sa o nich ãasto hovorí, napríklad par-ticipáciu zamestnancov na riadení a ziskochpodniku, resp. ekonomickú demokraciu.

Ad 2. Doposiaº som sa profiloval skôr vovedeckej oblasti, som autorom viacer˘ch fi-lozofick˘ch kníh a ‰túdií. Je paradox, Ïe po-litológom sa málokedy podarí dostaÈ priamodo politiky. O to viac si váÏim túto skúsenosÈ.Moje odborné zázemie mi urãite pomôÏe vpolitike, ale platí to aj naopak – reflexia po-litiky zvnútra bude pre moju ìal‰iu vedeckúãinnosÈ takisto prínosom. Z hºadiska mojejfunkcie vo v˘bore je dôleÏité, Ïe som sa aj do-teraz zúãastÀoval mnoh˘ch európskych fór vpozícii ºavicového aktivistu a filozofa, ãiÏemôÏem zuÏitkovaÈ svoje relatívne bohaté skú-senosti. Ako poradca predsedu parlamentuPavla Pa‰ku v rokoch 2006 – 2010 som takis-to spoznal viacer˘ch európskych a svetov˘chpolitikov, takÏe mám na ão nadväzovaÈ.

Ad 3. Sú to predov‰etk˘m oblasti, ktoré de-finujú aj na‰e ‰tátne záujmy vo vzÈahu k EÚ,


V˘bor NR SR pre európske záleÏitostia teda ekonomická stabilita, menová stabili-ta, sociálna kohézia a väã‰ia redistribúcia v EÚsmerom k ‰tátom s niÏ‰ou Ïivotnou úrovÀou,medzi ktoré patrí aj Slovensko. Medzi dôle-Ïité témy patrí urãite aj daÀ z finanãn˘ch tran-sakcií, ktorú silne podporujem, ale vo v‰eobec-nosti aj otázka hospodárskeho rastu, energe-tika, zelená ekonomika, boj proti chudobe,harmonizácia daní, sociálne podnikanie atì.Skrátka témy, ktoré definuje aj strategick˘ do-kument Európa 2020, prípadne ìal‰ie v˘znam-né iniciatívy, o ktor˘ch sa dnes hovorí v EÚ.

Ad 4. Na‰Èastie, v˘bor pre európske zále-Ïitosti patrí k t˘m najkonsenzuálnej‰ím v˘bo-rom, keìÏe z hºadiska ná‰ho ãlenstva v EÚexistuje podpora naprieã politick˘m spek-trom. Preto som presvedãen˘, Ïe v práci v˘-boru bude odbornosÈ prevaÏovaÈ nad politikár-ãením. Rád by som sa drÏal kréda, ktoré vy-hlásil vo svojom inauguraãnom príhovore ajpredseda parlamentu Pavol Pa‰ka a chcel bysom vo v˘bore podporovaÈ ão najviac koope-rácie, rovnováhy a solidarity. NezáleÏí to lenodo mÀa, ale aj od opozície, ale myslím si, Ïeãlenovia v˘boru pre európske záleÏitosti súveºmi erudovaní a skúsení politici, ktorí budúmaÈ záujem na korektnej spolupráci.

Ad 5. V̆ bor pre európske záleÏitosti máformálne veºmi silné postavenie, ale dôleÏi-tej‰ia neÏ forma je obsah. Mali by sme sa kon-centrovaÈ na niekoºko jasn˘ch politick˘chpriorít a nerozptyºovaÈ sa stovkami admini-stratívnych aktov, ktoré z hºadiska záujmovSlovenskej republiky nemajú kºúãov˘ v˘-znam. Preto by som rád sústredil ãinnosÈ v˘-boru na sociálne a ekonomické iniciatívy,ktoré napomáhajú väã‰ej solidarite a kohéziiv Európe. Slovensko sa môÏe do budúcnostipresadiÈ len ako súãasÈ silnej Európy, lenÏetáto Európa nemôÏe byÈ len o voºnom trhu, alemusí byÈ aj o regulácii, solidarite a väã‰ej fé-rovosti v rozdeºovaní bohatstva. To je preSlovensko jediná perspektíva, ktorú si doká-Ïem v tejto súvislosti predstaviÈ.

Ad 6. Slovensko, ako aj celá Európa, jednes zmietaná krízou, ktorá do veºkej mierysúvisí s povahou ekonomickej globalizácie akrízou legitimity. Sociálne kompromisy z mi-nulosti boli v mnoh˘ch oblastiach vypoveda-né a ºudia sa oprávnene obávajú o svoju bu-

23


dúcnosÈ. Podºa môjho názoru potrebujeme

celkom nové alternatívy, pretoÏe súãasn˘ ne-

oliberálny v˘voj vedie do slepej uliãky. Prá-

ve v tak˘chto krízov˘ch obdobiach je v‰ak

oveºa väã‰í priestor pre v˘razné osobnosti,

ktoré môÏu pomenovaÈ nové vízie. Jednou z

tak˘chto vízií je napríklad ekonomická demo-

kracia, o ktorej pí‰em aj vo svojich filozofic-

k˘ch knihách. Ja osobne som presvedãen˘, Ïe

in˘ svet je moÏn˘.

Ad 7. NemôÏem hodnotiÈ zmysluplnosÈ Ïi-

vota na‰ich obãanov, to závisí od subjektív-

neho preÏívania. Mojou úlohou je hodnotiÈ

materiálnu a sociálnu úroveÀ, v akej sa nachá-

dzajú a tá je podºa mÀa v mnoh˘ch prípadoch

priam katastrofálna. Príãinou sú aj neoliberál-

ne experimenty z minulosti, ktoré viedli k de-

montáÏi sociálneho ‰tátu na Slovensku. To tre-

ba zmeniÈ. Treba daÈ ºuìom viac sociálnych

práv. T˘ch práv, ktoré definuje aj Charta zá-

kladn˘ch práv EÚ. PretoÏe bez sociálneho za-

bezpeãenia nemôÏe dlhodobo preÏiÈ ani slo-

boda a demokracia. Slovensko potrebuje so-

ciálny, nie minimálny ‰tát. Ale na to potrebu-

je rásÈ. Ak sa bude dariÈ Európe, bude sa da-

riÈ aj nám. Aj preto sa domnievam, Ïe v˘bor

pre európske záleÏitosti patrí v národnej rade

momentálne k t˘m najdôleÏitej‰ím.

Predseda Ing. Jaroslav Ba‰ka sa narodilroku 1975 v PovaÏskej Bystrici. ·tudoval naÎilinskej univerzite, elektrotechnickej fakul-te, ktorú roku 1998 ukonãil s ãerven˘m diplo-mom. Svoju pracovnú kariéru zaãal ako pro-jektov˘ manaÏér pre informatiku, neskôr akoasistent riaditeºa pre ekonomiku v Matadora.s. Púchov. V rokoch 2002 – 2006 bol poslan-com NR SR za Smer-SD a starostom obceDohÀany. Roku 2006 – 2010 pôsobil na Mi-nisterstve obrany SR najskôr 2 roky na poste‰tátneho tajomníka a neskôr ako minister ob-rany. V r. 2010 – 2012 bol ako poslanec par-lamentu ãlenom v˘boru pre obranu a bez-peãnosÈ.

Ad 1. V rámci Národnej rady je to pre mÀadoposiaº najvy‰‰ia zastávaná funkcia. Preto sak nej aj staviam s urãit˘m re‰pektom. Vo v˘-bore okrem skúsen˘ch „harcovníkov“, ktoríokrem toho, Ïe sú dlhé roky v politike a bolizároveÀ v exekutívnych funkciách, máme ajveºa nov˘ch ãlenov, ktorí sa v takej hæbkee‰te nestretli s problematikou bezpeãnosti aobrany ‰tátu. V prvom rade chcem prispieÈ ktomu, aby tu existovala vynikajúca komuni-kácia medzi v˘borom a silov˘mi rezortmivnútra a obrany, resp. ‰tátnych hmotn˘ch re-zerv a kontroly odpoãúvania zloÏiek, ktoré nato zo zákona právo majú. Ak táto komuniká-cia viazne, potom nie je dostatoãne moÏnéchápaÈ poÏiadavky a návrhy jednotliv˘ch re-zortov, ão niekedy môÏe viesÈ aj k schvaºova-niu zl˘ch zákonov. Oãakávam a pevne verím,Ïe jednotlivé zloÏky ‰tátu spadajúce pod ges-ciu v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ vytvoriadostatoãné podmienky na oboznámenie sa s

ich fungovaním a potrebami, hlavne nov˘mãlenom v˘boru.

Ad 2. V politike som uÏ takmer desaÈ ro-kov, ãiÏe Ïiaden nováãik. Poãas tejto dobysom mal moÏnosÈ do detailov sa oboznámiÈ sproblematikou obrany a bezpeãnosti krajiny.Najskôr ako ‰tátny tajomník, neskôr ako mi-nister obrany. Posledn˘ rok a pol som bol ãle-nom v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ. Pres-ne viem ako funguje komunikácia medzi vlá-dou a parlamentom a uvedomujem si dôleÏi-tosÈ takejto komunikácie.

Ad 3. Niektoré krajiny majú zvlá‰È v˘borpre obranu a zvlá‰È v˘bor pre bezpeãnosÈ. Unás je to jeden v˘bor, teda problematika je na-ozaj rozsiahla. V oblasti bezpeãnosti a vnútor-ného poriadku je to zniÏovanie v‰etk˘ch dru-hov kriminality, boj proti korupcii a závaÏnejekonomickej kriminalite, najmä daÀov˘mpodvodom. Do popredia sa v súãasnosti dostá-vajú aj otázky kybernetickej bezpeãnosti. Bu-deme oãakávaÈ návrhy ministerstva vnútra,ktoré napomôÏu pokraãujúcemu trendu zniÏo-vania dopravnej nehodovosti na cestách.

Nemenej dôleÏit˘m pre ochranu Ïivota,zdravia a majetku obãanov zostáva dobudo-vanie funkãného Integrovaného záchrannéhosystému na úroveÀ zodpovedajúcu súãasn˘meurópskym ‰tandardom.

Ministerstvo vnútra bude aj gestorom mo-dernizácie a zefektívnenia verejnej správy,preto verím, Ïe aj ná‰ v˘bor bude maÈ dotohto procesu ão povedaÈ. Veºká diskusia saoãakáva aj pri prijímaní jedného spoloãnéhovolebného zákona.

Pri ozbrojen˘ch silách sa chceme zameraÈ

V˘bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈna plnenie medzinárodn˘ch záväzkov voãi na-‰im partnerom a spojencom, hlavne na úãasÈSR v medzinárodnom krízovom manaÏmen-te. Ozbrojené sily v praxi neustále ukazujú apotvrdzujú ich nezastupiteºnú úlohu pri rôz-nych Ïiveln˘ch pohromách. Aj tu budú maÈna‰u podporu.

âo asi najviac zaujíma v‰etky uniformova-né zloÏky je ich sociálny systém. Tu budemepodporovaÈ jeho stabilizáciu.

Nesmieme zabudnúÈ ani na fungovaniespravodajsk˘ch sluÏieb. Po ‰kandáloch s od-poãúvaniami, ktoré boli minul˘ rok na vojen-skom obrannom spravodajstve budeme oãa-kávaÈ také zmeny, ktoré vrátia dôveryhod-nosÈ vojenskému spravodajstvu v oãiach na-‰ich zahraniãn˘ch partnerov a spojencov. V̆ -bor bude poÏadovaÈ väã‰ie kompetencie voblasti kontroly a moÏnosti nasadzovania in-formaãno-technick˘ch prostriedkov vo v‰et-k˘ch zloÏkách, ktor˘m to je zo zákona umoÏ-nené.

Ad 4. Nechceme priná‰aÈ na‰e návrhy aschvaºovaÈ ich direktívne, resp. odmietaÈ opo-ziãné len preto, Ïe máme ako strana pohodl-nú väã‰inu aj v tomto v˘bore. Ku kaÏdejzmene budem uprednostÀovaÈ odborné návrhys odbornou diskusiou pred straníckymi postoj-mi.

Ad 5. Ako predseda v˘boru pre obranu abezpeãnosÈ by som mal asi hovoriÈ o prioritáchobrany a bezpeãnosti. Av‰ak ako najväã‰iuv˘zvu pre túto vládu v súãasnosti vidím to, akosa dokáÏe popasovaÈ s hospodárskou krízou,vysokou nezamestnanosÈou a stlaãením roz-poãtového deficitu na úroveÀ 3% HDP dokonca roku 2013. Potom bude aj viac peÀazína obranu a bezpeãnosÈ tejto krajiny.

Ad 6. Nehovoril by som o detsk˘ch choro-bách na na‰ej politickej scéne, skôr o tom, Ïeniektorí obãania – voliãi sú nepouãiteºní. Vminulosti vzniklo viac politick˘ch strán lenpreto, aby poslúÏili na jedno volebné obdo-bie a dosÈ. Obãania by mali viac dôverovaÈetablovan˘m politick˘m stranám, ktoré uÏnieão pre obãanov a túto krajinu urobili, akoniektor˘m „novotvarom“ na jedno pouÏitie.

Ad 7. âasto nav‰tevujem rôzne kúty Slo-venska a aj napriek tomu, Ïe sme rozlohoumalá krajina, vidím veºké rozdiely v Ïivotnejúrovni obãanov. Veºké percento Ïije na hra-nici chudoby. Mnoho ºudí pri‰lo o zamestna-nie. Takíto ºudia môÏu len ÈaÏko hovoriÈ o tom,Ïe vedú dôstojn˘ a zmyslupln˘ Ïivot napæÀa-júci ich potreby. Ako som uÏ spomenul, totobude najÈaÏ‰ia úloha pre novú vládu – podpo-rovaÈ vytváranie nov˘ch pracovn˘ch miest at˘m zabezpeãiÈ obãanom stabiln˘ príjem.

24


Predseda MUDr. Richard Ra‰i MPH, po-slanec NR SR za Stranu Smer-SD, b˘val˘ mi-nister zdravotníctva SR, Smer-SD a v súãas-nosti od r. 2010 aj primátor mesta Ko‰ice sanarodil 2. apríla 1971 v Ko‰iciach. B˘val˘ ria-diteº Fakultnej nemocnice s poliklinikou vBratislave je absolventom Lekárskej fakultyUniverzity Pavla Jozefa ·afárika v Ko‰iciach,kde sa ‰pecializoval v odbore chirurgia. Odroku 1995 pracoval na klinike úrazovej chi-rurgie v ko‰ickej fakultnej nemocnici L. Pas-teura. Ako ‰pecialista na úrazovú chirurgiu tupôsobil deväÈ rokov. Neskôr pôsobil tri rokyako námestník riaditeºa pre lieãebno-preven-tívnu starostlivosÈ pre chirurgické odbory. Zariaditeºa Fakultnej nemocnice s poliklinikouv Bratislave bol vymenovan˘ v marci 2007, zfunkcie odstúpil po vymenovaní za ministrazdravotníctva SR. Roku 2000 – 2003 pôsobilako lekár Ïenského hokejového reprezentaã-

ného tímu. V roku 2004 získal titul Master ofPublic Health na Slovenskej zdravotníckejuniverzite. Zúãastnil sa na viacer˘ch odbor-n˘ch stáÏach vo Francúzsku, ·vajãiarsku, vSpojen˘ch ‰tátoch americk˘ch a vo ·védsku.Naìalej externe ‰tuduje biomedicínu a pôso-bí ako ãlen vedeckej rady Slovenskej zdravot-níckej univerzity.

Ad 1. Mojím cieºom je, aby aj V̆ bor NRSRpre zdravotníctvo slúÏil koneãne zdravotní-kom a pacientom a nie finanãn˘m skupinám.Medzi zdravotníkmi sa hovorí, Ïe v minulomvolebnom období boli legislatívne opatreniarobené len v prospech zdravotnej poisÈovnealebo v prospech jej majiteºov. V tomto ob-dobí sa práca v˘boru v˘razne zmení.

Ad 2. Moje doteraj‰ie pracovné a Ïivotnéskúsenosti budú zohrávaÈ v˘raznú úlohu, pre-toÏe zdravotníctvo poznám od piky. Pre‰ielsom cel˘m systémom: od pozície radového le-

V˘bor NR SR pre zdravotníctvokára cez námestníka riaditeºa v Ko‰iciach,riaditeºa Bratislavskej univerzitnej nemocni-ce aÏ po ãlena v˘boru NR SR pre zdravotníc-tvo a ministra zdravotníctva.

Ad 3. Ide o veºmi citlivú legislatívu, kde saakékoºvek opatrenie dot˘ka priamo pacienta,preto si myslím, Ïe dominujúcou ãinnosÈoubude presadzovaÈ vládne návrhy, ktoré ze-fektívÀujú systém, priná‰ajú v˘hody nie lenpre poskytovateºov, ale najmä pre pacientov.

Ad 4. Zdravotnícky v˘bor povaÏujem zaãisto odborn˘ v˘bor. Myslím si, Ïe straníckepostoje zo strany súãasnej opozície nebudú ni-jako negatívne ovplyvÀovaÈ jeho prácu.

Ad 5. Pre vládu bude úplne akútne stabili-zovaÈ systém, ktor˘ bol poãas pôsobenia mi-nistra Uhliarika úplne finanãne zdeformova-n˘. Vytvoril legislatívne nároky pre zdravot-níkov, ktoré nie sú absolútne finanãne po-kryté, ãiÏe tento rok bude urãite aj z hºadis-ka zdravotného v˘boru rokom o preÏití a o sta-bilizácii systému a naprávaní deformít z pô-sobenia minulej vlády.

Ad 6. Vystihli ste to veºmi presne. V̆ voj vna‰ej politike stále podlieha detsk˘m choro-bám nevyzretosti, pretoÏe príchodom mno-h˘ch nov˘ch ºudí do parlamentu prichádza nielen pozitívna energia a nové my‰lienky, ale vniektor˘ch prípadoch aj extrémne prejavy se-baprezentácie a bezhlavé pretláãanie absolút-ne nezmyslen˘ch návrhov.

E‰te bude trvaÈ niekoºko rokov, k˘m sastaneme ‰tandardnou parlamentnou demo-kraciou aj so ‰tandardn˘m správaním, ktorédo vyspelého parlamentu patrí.

Ad 7. Îivot obyãajn˘ch ºudí je to kºúãové,ão by malo v‰etk˘ch politikov zaujímaÈ.

Z hºadiska napæÀania ich potrieb máme ur-ãite v‰etci e‰te veºké rezervy a musíme sa sú-strediÈ predov‰etk˘m na sociálne slabé sku-piny. Títo ºudia na‰u pomoc potrebujú najviac.

V˘bor NR SR pre financie a rozpoãetPredseda Ing. Daniel DuchoÀ sa narodil29. marca 1970. Roku 1993 ukonãil ‰túdiumna Ekonomickej univerzite v Bratislave, naNárodohospodárskej fakulte, odbor makroe-konomické regulovanie. V rokoch 1995 –1998 pôsobil ako depozitár investiãn˘ch fon-dov a spoloãností v âSOB, roku 2000 v RMSystem Slovakia ako podpredseda predsta-venstva a námestník GR, v r. 2000 – 2002 Di-rect 21 ako predseda predstavenstva a riadi-teº, v r. 2003 – 2005 zastával post generál-neho riaditeºa AB Kozmetika v Bratislave. Vr. 2006 – 2008 pôsobil v Nemocnici Minister-stva obrany ako predseda predstavenstva agenerálny riaditeº, v r. 2008 – 2010 bol ‰tát-nym tajomníkom na Ministerstve obrany SR.Roku 2012 sa stal poslancom NR SR za stra-nu Smer-SD.

Ad 1. V prvom rade si uvedomujem, Ïe ideo nároãnú a zodpovednú funkciu, ktorej vy-konávanie si vyÏaduje rovnako zodpovedn˘prístup. Verím, Ïe napriek jednoznaãne zlo-

25


Ïitej ekonomickej situácii v ktorej sa v súãas-nosti Slovenská republika nachádza bude vov˘bore vládnuÈ solídna atmosféra zaloÏená nare‰pektovaní názorov jednotliv˘ch ãlenovv˘boru.

Ad 2. Posledn˘ch niekoºko rokov som pô-sobil v topmanaÏmente viacer˘ch spoloãnos-tí, resp. vo vysokej ‰tátnej funkcii. PraktickykaÏdodenne som rozhodoval o procesoch aãinnostiach, ktoré mali zásadn˘ vplyv na chodspoloãnosti. V tomto kontexte práve rozhodo-vanie o finanãn˘ch aspektoch riadenia spoloã-nosti patrilo medzi moje najdôleÏitej‰ie zod-povednosti.

Ad 3. V‰etky oblasti a ãinnosti v˘boru prefinancie a rozpoãet povaÏujem za rovnako dô-leÏité. âi ide o prerokovanie vládnych ná-vrhov zákonov, poslaneck˘ch návrhov záko-nov, ale aj prerokovanie rôznych medzinárod-n˘ch zmlúv a informácií zameran˘ch na roz-poãtovú politiku. Rovnako dôleÏitá je aj kon-trolnú ãinnosÈ zameranú na tvorbu ‰tátnehorozpoãtu, resp. kontrolu bankového sektora afinanãného trhu. Práve v súvislosti s kontrol-nou a monitorovacou ãinnosÈou bude najdô-leÏitej‰ie zistiÈ celkové dôsledky a dopadyabsolútneho zlyhania pri zavádzaní daÀové-

ho informaãného systému, ktorého sme bolisvedkami uplynulé mesiace.

Ad 4. Z môjho pohºadu je dôleÏité, aby sastranícky postoj a politické rozhodnutia utvá-rali na základe odborn˘ch názorov a vyjadre-ní. Tak˘to postoj budem preferovaÈ, pri re‰-pektovaní hodnôt a postojov strany Smer-SD.

Ad 5. Je urãite viacero oblastí a tém, kto-ré moÏno jednoznaãne oznaãiÈ za prioritné. Akhovoríme o ekonomickom v˘voji krajiny ten-to odráÏa jednak v˘sledok obrovského tem-pa zadlÏovania Slovenskej republiky poãaspôsobenia predchádzajúcej vlády, najmä vprvom ‰tvrÈroku 2012, ako aj súãasnú zloÏi-tú situáciu krajín európskej únie, resp. euro-zóny. Ekonomiky vykazujú minimálne tem-po rastu pri prehlbaujúcom sa zadlÏovaní. Ajpreto je dôleÏité, aby Slovenská republikazaãala ihneì s úsporn˘mi opatreniami verej-n˘ch v˘davkov. Cieº stlaãiÈ deficit verejn˘chfinancií pod 3 % HDP do konca r. 2013 je jed-noznaãn˘. Na druhej strane je dôleÏitou úlo-hou hospodárskej politiky ‰tátu vytváraÈ priaz-nivé investiãné a podnikateºské prostredie,ão v koneãnom dôsledku prinesie zv˘‰enépríjmy do ‰tátneho rozpoãtu cez daÀové za-

ÈaÏenie. Za rovnako dôleÏité, najmä z pohºa-du perspektívy, pokladám dôraznej‰iu orien-táciu Slovenska do oblastí priemyslu s vy‰‰oupridanou hodnotou ako napr. inovatívne tech-nológie, informatika, ale aj technológie zvy-‰ujúce kvalitu Ïivotného prostredia.

Ad 6. Osobne sa nepovaÏujem za ãlovekas veºk˘mi politick˘mi skúsenosÈami. Napriektomu si myslím, Ïe politická scéna na Slo-vensku sa vyvíja rovnako ako sa vyvíja celáspoloãnosÈ v krajine. Je dôleÏité, aby do po-litiky vstupovali vyzreté osobnosti s vysok˘-mi morálnymi hodnotami, ktor˘ch základn˘cieº bude v prvom rade zastupovaÈ záujmy ob-ãanov.

Ad 7. Îivot kaÏdého jednotlivca ovplyvÀu-je mnoÏstvo faktorov, materiálne zabezpeãe-nie nevynímajúc. Je prirodzené, Ïe ºudia kto-rí musia neustále rie‰iÈ problémy uspokojeniazákladn˘ch Ïivotn˘ch potrieb sa môÏu ãa-som dostaÈ do istej frustrácie a Ïivotného pe-simizmu. To ale neznamená, Ïe ºudia Ïijúci vmateriálnom dostatku Ïijú zmyslupln˘ Ïivot.Je na kaÏdom z nás, aby si urãil, ktoré sú tiepravé hodnoty v Ïivote a ão dáva Ïivotu sku-toãn˘ zmysel.

Predseda Prof. RNDr. Mikulá‰ Huba, CSc.(1954), civiln˘m povolaním vedeck˘ pracov-ník a vysoko‰kolsk˘ pedagóg, obãiansky ak-tivista, komentátor a kritik verejného Ïivota,autor, publicista a editor. PríleÏitostn˘ poli-tik, alebo skôr verejn˘ ãiniteº. Notorick˘ ne-straník. Îenat˘. Otec troch detí.

Ad 1. Na jednej strane s pokorou, leboproblematika pôdohospodárstva a Ïivotnéhoprostredia je nesmierne ‰iroká a nároãná (ajkeì si to väã‰ina ºudí vrátane politikov, neuve-domuje). Navy‰e, obrovská je aj európskaagenda v tejto oblasti, ão najlep‰ie vedia ko-legovia pôsobiaci vo V̆ bore NR SR pre eu-rópske záleÏitosti. Na druhej strane som rád,

Ïe budem môcÈ pôsobiÈ práve v tejto oblasti,lebo mi je odborne najbliÏ‰ia, keìÏe proble-matikou Ïivotného prostredia a krajiny saprofesionálne zaoberám 30 rokov a dobrovoº-ne e‰te o nejak˘ch pár rokov dlh‰ie. Navy‰e,parlamentn˘ v˘bor s takmer identickou ná-plÀou som viedol v rokoch 1990 – 1992. Vtom istom ãase som bol aj ãlenom Federálne-ho v˘boru pre Ïivotné prostredie, v rokoch1991 – 1993 som bol prv˘m predsedom Rady·tátneho fondu kultúry Pro Slovakia a v ro-koch 1989 – 1993 aj predsedom Slovenské-ho zväzu ochrancov prírody a krajiny.

Ad 2. âiastoãne na túto otázku odpovedámuÏ v predchádzajúcej odpovedi. Od r. 1978

V˘bor NR SR pre pôdohospodárstvoa Ïivotné prostredie

som zamestnan˘ na akademickom pracovis-ku, kde sa zaoberám problematikou Ïivotné-ho prostredia a krajiny (vrátane krajiny poº-nohospodárskej a lesnej). Od polovice se-demdesiatych rokov minulého storoãia pôso-bím v rôznych funkciách vo sfére dobrovoº-nej ochrany prírody, krajiny a Ïivotného pro-stredia doma i v medzinárodnom kontexte. Odr. 1990 sa aktívne zúãastÀujem na kºúãov˘cheurópskych a svetov˘ch summitoch, venova-n˘ch Ïivotnému prostrediu a trvalo udrÏateº-nému rozvoju. Predná‰al som takto zamera-né predmety na na‰ich i zahraniãn˘ch univer-zitách Predpokladám, Ïe sa budem venovaÈpodobnej odbornej i obãianskej problemati-ke ako doteraz, len in˘mi prostriedkami, s in˘-mi moÏnosÈami a s inou zodpovednosÈou.Nemenej, ako na vlastné vzdelanie a skúse-nosti, sa spolieham na okruh poradcov z aka-demickej, mimovládnej i praktickej sféry,ktor˘mi sa plánujem obklopiÈ a s ktor˘miplánujem systematicky spolupracovaÈ. A na-pokon, ale nie na posednom mieste, budemmaÈ vo v˘bore dvoch kolegov, z toho jedné-ho vo funkcii podpredsedu.

Ad 3. T˘ch problémov sú desiatky, ale nadv‰etk˘mi sú hodnoty, ktor˘mi sa riadime avzorce ná‰ho správania a rozhodovania, kto-ré od svojich hodnotov˘ch orientácií a prefe-rencií odvodzujeme.

·írenie t˘chto hodnôt – zhmotnen˘ch napr.v princípoch udrÏateºného spôsobu Ïivota,ktoré prijala slovenská vláda i parlament prá-ve pred 10 rokmi – povaÏujem za svoju pri-oritnú úlohu. KeìÏe budeme ãeliÈ stále väã-‰ej kríze, problémom a v˘zvam, bude stále dô-leÏitej‰ie správaÈ sa v súlade s prírodou, a niebojovaÈ proti nej (príkladom za v‰etky sú po-

26


vodne). Budem sa snaÏiÈ svojich kolegov a ko-legyne v parlamente i vo vláde presvedãiÈ otom, Ïe stále rastúcemu zadlÏovaniu ãelímenielen vo sfére ekonomickej, sociálnej a kul-túrnej, ale aj environmentálnej a etickej a Ïeje na‰ou prvoradou povinnosÈou to zadlÏova-nie na úkor budúcich generácií zastaviÈ. Nedása to zo dÀa na deÀ, ale je to treba prijaÈ akocelospoloãenskú prioritu a urobiÈ v‰etko, ãoje v na‰ich silách, aby sme i‰li správnym, anie opaãn˘m smerom. Ale konkrétnej‰ie: mu-síme v prvom rade zastaviÈ barbarstvo, ktorésa u nás rozmohlo vo vzÈahu k prírode, kra-jine, kultúrnemu dediãstvu, verejn˘m priesto-rom a ìal‰ím celospoloãensk˘m hodnotám. Jeto nesmierne nebezpeãn˘ a krátkozrak˘ trend,ktorému sa musíme vzoprieÈ. StotoÏÀujem sas v˘rokom Václava Havla, Ïe zachovanie tvá-re a du‰e na‰ej krajiny je ná‰ najvy‰‰í strate-gick˘ záujem, e‰te dôleÏitej‰í ako na‰e ãlen-stvo v EÚ a NATO. Zákony vo sfére Ïivotné-ho prostredia nie sú aÏ také zlé, len sa ãastobeztrestne obchádzajú a devalvujú sa praxouv˘nimiek a nekompetentn˘ch rozhodnutí vrozpore s literou, ãi duchom zákona. DôleÏi-té posty obsadzujeme na základe straníckehoa kamarátskeho kºúãa a nemilosrdne sa zba-vujeme zásadov˘ch odborníkov, akoby smeich mali nazvy‰. Potom sa ãudujeme, Ïe nemákto robiÈ dobré zákony, koncepcie a rozhod-nutia. A e‰te konkrétnej‰ie k t˘m prioritn˘mproblémom (v poradí, ktoré nemusí zodpove-daÈ ich dôleÏitosti): zanedbávaná environ-mentálna v˘chova a vzdelávanie, zmena klí-my, devastácia prírody, redukcia biodiverzi-ty, bezcitné zaobchádzanie so zeleÀou, frag-mentácia a pustnutie krajiny, povodne, v˘vozna‰ich lesov do zahraniãia, erózia pôdy, zá-ber kvalitn˘ch poºnohospodárskych pôd nav˘stavbu, hromadiace sa odpady v‰etkéhodruhu: od komunálnych aÏ po jadrové, envi-ronmentálny dlh z minulosti, povrchová ÈaÏ-ba surovín nebezpeãn˘mi metódami, maláenergetická efektívnosÈ, absentujúca zelenáekonomika, zniÏovanie kvality Ïivota v mes-

tách, kríza poºnohospodárstva a potravinár-stva, problematická dotaãná politika. Medziv˘zvy patrí aj medzinárodná spolupráca, nová·tátna environmentálna politika, Spoloãnápoºnohospodárska politika, dodrÏiavanie me-dzinárodn˘ch dohovorov a niekoºko desiatokìal‰ích akútnych problémov˘ch okruhov.

Ad 4. Neviem, ãi dobre rozumiem tejtootázke, ale ako celoÏivotn˘ nestraník ani pres-ne neviem, ako sa majú presadzovaÈ straníc-ke záujmy. To, samozrejme, neznamená, Ïenemám svoje presvedãenie, filozofiu, hodno-ty a zásady, ktoré sú niekedy oveºa striktnej-‰ie, neÏ akékoºvek stranícke príkazy. TakÏe,neraz budem musieÈ polemizovaÈ a hºadaÈkompromisy sám so sebou. Samozrejme, ajmy, nezávislé osobnosti, sme i‰li do volieb sospoloãn˘m struãn˘m programom. V oblasti,ktorej sa prioritne venujem a chcem venovaÈaj v NR SR, som mal navy‰e aj oveºa podrob-nej‰í individuálny volebn˘ program, ktor˘oslovil neãakane veºa voliãov. Verím, Ïe ‰ta-tút nestraníka mi pomôÏe lep‰ie presadzovaÈodborné názory vo veciach, ktoré sa t˘kajú ce-lej spoloãnosti, a nie len ãlenov a prívrÏencovniektorej strany – hoci aj víÈaznej.

Ad 5. OpäÈ, uÏ veºa na túto tému odznelo.Zmena, ktorej ãelíme, má fatálnu, globálnu aparadigmatickú povahu. Dá sa prijaÈ aj pasív-na rola, Ïe malé Slovensko toho veºa nezme-ní, a preto sa bude riadiÈ t˘m, ão povedia vBruseli, Moskve, Washingtone ãi Pekingu –hlavne aby sme sa mali dobre tu a teraz a „ponás potopa“. Ja to vnímam úplne inak: na‰apovinnosÈ, ako ãlena elitn˘ch klubov s ná-zvom EÚ ãi OECD, je prichádzaÈ na medzi-národnú scénu s pozitívnymi iniciatívami,správaÈ sa proaktívne a myslieÈ aj na dru-h˘ch, ktorí sú na tom oveºa hor‰ie, ako my.Robia to Dáni, Fíni i Nóri, ktorí sú poãtomobyvateºov rovnako „malí“, ako my, ale zá-roveÀ sú svetoví.

Ad 6. Súhlasím s oboma diagnózami, hocipodºa vás sa zrejme vzájomne vyluãujú. Zjav-né sú slabiny, ktoré spomínate i niektoré ìal-

‰ie – napríklad pasca, do ktorej sa politici do-stávajú nesplniteºn˘mi sºubmi a voliãi t˘m, Ïet˘mto sºubom nielen veria, ale ich od politi-kov dokonca vyÏadujú, z ãoho vzniká zaãa-rovan˘ kruh, gordick˘ uzol, ktor˘ môÏe roz-ÈaÈ len nová revolúcia – systémová zmenazdola, alebo líder typu Winstona Churchilla,ktorého budeme voliÈ práve preto, Ïe námsºúbi len pot a slzy. Samozrejme, nie ako cieº,ale ako cestu z krízy. Skrátka, k˘m sa budúpolitici a voliãi toãiÈ v tomto zaãarovanomkruhu, kríza okolo nás i v nás sa bude neus-tál prehlbovaÈ. ALE: je pravda aj to, Ïe to nieje len slovenské ‰pecifikum.

Ad 7. Nechcem generalizovaÈ. Na‰Èastieokolo nás Ïije stále dosÈ ºudí, ktorí Ïijú dôstoj-n˘ a zmyslupln˘ Ïivot. Myslia nielen na seba,ale aj na druh˘ch. Správajú sa ‰etrne voãi prí-rode i blíÏnym. Bez ohºadu na to, Ïe majú ne-raz podpriemerné príjmy a nároãné Ïivotnépodmienky. Ale celkov˘ trend je, obávam sa,skôr opaãn˘: rastie v nás pocit, Ïe Ïijeme ne-dôstojne, uponáhºane, zo dÀa na deÀ, stádo-vito, bez hlb‰ieho zmyslu, pocitu kontinuitya viery v nieão, ão nás presahuje. Presne tak-to nás formuje väã‰ia médií, reklamy, inves-torov, úradníkov i politikov. Akoby t˘m, kto-rí majú v rukách páky moci a masovej mani-pulácie, nezáleÏalo na niãom viac, ako natom, ako urobiÈ z nás nesvojprávne bytosti,bezduch˘ch konzumentov, infantiln˘ch voli-ãov a rezignovan˘ch, pasívnych „pseudoob-ãanov“. SnaÏíme sa tomu ãeliÈ rastúcim indi-vidualizmom, egoizmom a únikom do virtu-álneho sveta, ão je tieÏ cesta do slepej uliã-ky.

Ak je toto moje videnie ná‰ho sveta správ-ne, ako z toho von? To keby som vedel, taksi rovno môÏem ísÈ pre Nobelovu cenu! Alez vlastnej skúsenosti viem, Ïe jedna z vecí,ktorá pôsobí ako ãarovn˘ prútik, je pozitív-ny, dôveryhodn˘ kultúrny vzor vo va‰ej blíz-kosti. Ak budeme my, politici, tak˘mito vzor-mi, potom si svoje platy zaslúÏime.

Ústavnoprávny v˘bor NR SR Predseda JUDr. Róbert Madej sa narodil 3. januára 1981 vo Zvolene. Po vy‰tudovanína Gymnáziu ª. ·túra vo Zvolene bol v roku1999 prijat˘ na Právnickú fakultu UK v Bra-tislave. Vysoko‰kolské magisterské ‰túdiumukonãil v roku 2004. V roku 2006 absolvovalrigoróznu skú‰ku a bol mu udelen˘ titul JUDr.Od roku 2006 je extern˘m doktorandom naPrávnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa·afárika v Ko‰iciach.

Poslancom Národnej rady Slovenskej repu-bliky je od roku 2002 keì vyhral súÈaÏ stranySmer-SD o poslanca, ktorú vyhlásila táto po-litická strana pre ‰tudentov vysok˘ch ‰kôl. Do-stal sa tak na kandidátku tejto politickej stra-ny vo voºbách v roku 2002.

V rokoch 2002 – 2006 bol ãlenom Ústav-noprávneho v˘boru NR SR. V rokoch 2006 –2010 bol ãlenom V̆ boru pre sociálne veci ab˘vanie, Mandátového a imunitného v˘boruNR SR a V̆ boru na preskúmavanie rozhodnu-tí NBÚ. V rokoch 2010 – 2012 bol ãlenom

27


Predseda JUDr. Daniel Lip‰ic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave. Právnickú fakultuUniverzity Komenského v Bratislave absolvo-val v roku 1996. V roku 1994 sa zúãastnil na‰tudijn˘ch pobytoch na Georgetown Univer-sity Law Center vo Washingtone a na Univer-sity of Minnesota Law School v americkom Mi-neapolise. V rokoch 1997 a 1998 absolvovalpostgraduálne ‰túdium postupne na Právnic-kej fakulte UK v Bratislave, kde sa zdokona-ºoval v odbore ústavného práva a na HarvardLaw School v Cambridge (USA). V rokoch1996 – 1997 pracoval v Poradenskom stredis-ku pre slovenské podniky a banky. Po základ-

nej vojenskej sluÏbe pracoval v roku 1998 v ad-vokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka vBratislave. V rokoch 1998 – 2002 pôsobil vofunkcii vedúceho úradu Ministerstva spra-vodlivosti SR. V r. 2002 – 2006 zastával postpodpredsedu vlády a ministra spravodlivostiSR, V r. 2006 – 2010 bol poslancom NR SR, vr. 2010 – 2012 zastával post ministra vnútraSR. Po predãasn˘ch voºbách 2012 bol opätov-ne zvolen˘ za poslanca NR SR za KDH.

Ad 1. V tomto období bude jednou z kºú-ãov˘ch tém otázka reorganizácie, ale aj zv˘-‰enia kontroly spravodajsk˘ch sluÏieb, uÏ vminulom období boli pripravené viaceré va-

Ústavnoprávneho v˘boru. V súãasnosti jepredsedom Ústavnoprávneho v˘boru a ãle-nom V˘boru na preskúmavanie rozhodnutíNBÚ.

Pôsobí aj ako advokát zapísan˘ v zoznameadvokátov Slovenskej advokátskej komory(od 1. januára 2008).

Ad 1. Ústavnoprávny v˘bor má v parla-mente veºmi v˘znamnú úlohu, pretoÏe prero-kúva kaÏd˘ návrh zákona. MoÏno povedaÈ, Ïeide o jeden z najdôleÏitej‰ích v˘borov. Pretoto bola pre mÀa veºká v˘zva participovaÈ nariadení tohto v˘boru. Bol by som rád, kebyÚstavnoprávny v˘bor bol úspe‰n˘ pri skva-litÀovaní legislatívy na Slovensku.

Ad 2. Bol som ãlenom Ústavnoprávnehov˘boru NR SR v rokoch 2002 aÏ 2006. Pomen‰ej prestávke, pôsobení vo V̆ bore pre so-ciálne veci, som bol od roku 2010 opäÈ zara-den˘ do Ústavnoprávneho v˘boru. Pri svojejpráci vyuÏívam aj poznatky z právnej praxea z mojej úãasti na mnoh˘ch pojednávaniachna súdoch. Myslím si, Ïe je dobré poznaÈ jus-tíciu aj z pohºadu kaÏdodennej rozhodovacejãinnosti a to sa mi, verím, podarilo.

Ad 3. Ústavnoprávny v˘bor prerokúva kaÏ-d˘ návrh zákona v parlamente. Má neodmy-sliteºnú funkciu pri preventívnej kontroly

ústavnosti. Dbá teda o to, aby zákony prero-kúvané v NR SR boli v súlade s ÚstavouSlovenskej republiky. V̆ bor v neposlednomrade prispieva aj k tomu, aby schválené záko-ny boli na vysokej legislatívnej úrovni.

Ad 4. Za doteraj‰ích desaÈ rokov môjho pô-sobenia v Národnej rade Slovenskej republi-ky som sa v rámci svojej legislatívnej ãinnos-ti snaÏil presadzovaÈ odborné postoje. Pri par-lamentnej demokracii je legitímne zastávaÈ sú-ãasne aj politické názory, s ktor˘mi sa posla-nec uchádzal o dôveru obãanov vo voºbách.Myslím si, Ïe vÏdy je moÏné nájsÈ správnurovnováhu a prezentovaÈ vyváÏen˘ postojre‰pektujúci záväzok svojim voliãom, ktor˘bude súãasne na vysokej odbornej úrovni.Vzájomn˘m vzÈahom medzi vládnucim Sme-rom-SD a opozíciou, budeme hºadaÈ vÏdy nazáklade vzájomného re‰pektu.

Ad 5. Prioritou bude zmierniÈ dopady krí-zy na ºudí. Súãasne je potrebné konsolidovaÈverejné financie a pre rok 2013 pripraviÈ roz-poãet tak, aby deficit neprekroãil 3 % HDP.Potrebujeme zníÏiÈ mimoriadne vysokú neza-mestnanosÈ mlad˘ch ºudí. âo sa t˘ka justície,je nevyhnutné zv˘‰iÈ vymoÏiteºnosÈ práva, ato zr˘chlením súdnych konaní, zmenou pro-cesn˘ch predpisov a zavedením elektronizá-

cie súdnictva. Sú to nároãné úlohy, ale verím,Ïe ich nová vláda dokáÏe splniÈ.

Ad 6. Po desiatich rokoch v parlamente mô-Ïem skutoãne porovnávaÈ. V̆ voj v ºavej ãas-ti politického spektra viedol k ‰tandardizácii,zluãovaniu strán, resp. k pristúpeniu men-‰ích strán k Smeru-SD. Smer-SD sa tak stal‰tandardn˘m a stabiln˘m politick˘m subjek-tom, ako ktorákoºvek re‰pektovaná sociál-nodemokratická strana v Európe. V pravejãasti spektra sme svedkami roztrie‰tenosti,rozdrobenosti a mnoh˘ch vzájomn˘ch svárov.E‰te dlho potrvá, k˘m budeme maÈ v pravejãasti spektra pokojnej‰ie prostredie.

Ad 7. Prajem ºuìom na Slovensku, aby saim darilo, aby boli zdraví a aby ich vÏdy na-pæÀala práca, ktorú robia. Úlohou politickej re-prezentácie je vytvoriÈ podmienky preto, abymohla rásÈ Ïivotná úroveÀ, a aby sa pomoh-lo t˘m slab‰ím, ktorí pomoc od ‰tátu prirodze-ne oãakávajú. Budeme musieÈ vyviesÈ Slo-vensko z krízy, ktorá môÏe trvaÈ e‰te veºmidlho. Popri tom v‰ak musíme hºadaÈ v‰etkyspôsoby na to, aby sa ºudom Ïilo lep‰ie, abybolo viac práce, aby sa cítili bezpeãnej‰ie a vneposlednom rade, aby ‰tát rie‰il ich problé-my a spory spravodlivo a r˘chlo.

Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR pre kontrolu ãinnosti SIS

rianty, ktoré mali zdôrazniÈ kontrolnú úlohuparlamentu, vo vzÈahu k spravodajsk˘m sluÏ-bám. Mojou predstavou bolo, aby boli urãe-ní dvaja poslanci, jeden za vládu druh˘ zaopozíciu, ktorí by mali moÏnosÈ reálnej‰iekontrolovaÈ spravodajské sluÏby eventuálneísÈ aj do väã‰iny Ïiv˘ch spisov, pokiaº by títoposlanci mali bezpeãnostnú previerku na stu-peÀ prísne tajné alebo by mali povinnosÈ pra-videlne prechádzaÈ polygrafick˘m vy‰etre-ním aby nebolo podozrenie z úniku informá-cií. TakÏe to bude kºúãová úloha v˘boru, abybol vytvoren˘ priestor na diskusiu jednak oreorganizácii spravodajsk˘ch sluÏieb, ale aj ozv˘‰enej kontrole parlamentn˘ch kontrol-n˘ch v˘borov.

Ad 2. Veºkú ãasÈ svojho profesijného Ïivo-ta som venoval práve oblasti bezpeãnosti aspravodlivosti s ãím samozrejme súvisí ajpôsobenie spravodajsk˘ch sluÏieb, takÏe simyslím, Ïe moje skúsenosti v exekutíve naministerstve spravodlivosti a ministerstvevnútra môÏu byÈ pre mÀa veºk˘m prínosom ajpri formulovaní hlavn˘ch v˘ziev, ktoré ãaka-jú v˘bor na kontrolu SIS.

Ad 3. Problém, ktor˘ povaÏujem za domi-nantn˘, je práve stanoviÈ kºúãové mechaniz-my jednak preto, Ïe riziko vyuÏívania a zneu-Ïívania spravodajsk˘ch sluÏieb rezonuje naSlovensku 20 rokov, ale aj preto, aby to rie-‰enie bolo vyváÏené. Samozrejme, Ïe nie jeprípustné, aby dohºad nad utajovan˘mi sku-toãnosÈami, nad tajnou sluÏbou mal cel˘ par-lament, cel˘ v˘bor, lebo tam je to riziko stra-ty a úniku informácií, by bolo mimoriadneveºké. Treba nájsÈ rie‰enie, ktoré bude vyba-lancované, ktoré umoÏní, aby spravodajská

28


ãinnosÈ bez problémov pokraãovala ìalej bezúniku informácií, ale na druhej strane umoÏ-ní aj reálnu efektívnu kontrolu, pokiaº budepodozrenie z moÏného zneuÏitia.

Ad 4. Myslím si, Ïe vo vzÈahu ku kontrol-nej funkcii v˘boru a k moÏnosti jeho iného na-stavenia to nebude vecou koaliãno-opoziã-n˘ch sporov, myslím Ïe to bude skôr platfor-ma na hºadanie spoloãného rie‰enia, takÏe toby som nevidel ako problém, ktor˘ by mal vy-slovene nejaké stranícke konotácie.

Ad 5. Je to pomerne ‰iroká otázka, samo-zrejme, Ïe dominantnou témou bude otázkakrízy, rie‰enie ekonomick˘ch, sociálnych pro-blémov, finanãnej stabilizácie celej krajiny, ale

aj toho, ão sa opakuje uÏ niekoºko rokov, Ïeºudia na Slovensku majú pocit, Ïe ch˘ba takáelementárna slu‰nosÈ a spravodlivosÈ, Ïe nieºudia, ktorí re‰pektujú zákony, slu‰ne Ïijú avychovávajú svoje deti, ale skôr tí, ktorí tiezákony nere‰pektujú, podvádzajú, kradnú,klamú, majú navrch, a to je problém nielenãisto spravodlivosti vo forme justície, ale ajv oblasti sociálnej ekonomickej, a to je téma,ktorá je na Slovensku viditeºná niekoºko ro-kov a myslím, Ïe v ãase krízy je vhodná dobatú tému rie‰iÈ, ale nie slovami ako to doposiaºmnohí predstierali, ale hlavne skutkami.

Ad 6. Myslím si, Ïe ch˘ba vízia. Svet sazmenil od krízy v roku 2008 a myslím si, Ïe

relevantné politické strany nemajú víziu prena‰u spoloãnosÈ, pre zmenu situácie vo sve-te a v Európe, a to je aj v˘zva pre mÀa a mo-jich kolegov, sformulovaÈ takúto víziu, ktorábude pre Slovensko a jeho obãanov.

Ad 7. Za najväã‰í problém Slovenska po-vaÏujem skutoãnosÈ, Ïe tu ch˘ba elementár-na spravodlivosÈ aj vo vzÈahu k ºuìom, ktorívedú beÏn˘ Ïivot a snaÏia sa ho viesÈ dôstoj-n˘m spôsobom a ãasto sú predmetom ‰ikanyzo strany ‰tátu, zamestnávateºov ãi monopo-lov, a to si myslím, Ïe bude najväã‰ia v˘zva,ak˘m spôsobom ºuìom zabezpeãiÈ slu‰n˘ Ïi-vot, kde budú maÈ navrch oni, a nie poloma-fiáni, gauneri a podobné existencie.

Predseda Ing. Martin Fecko sa narodil 8. októbra 1962. ·túdium na Vysokej ‰kolepoºnohospodárskej v Nitre, Agronomická fa-kulta ukonãil ako inÏinier – meliorátor roku1985. Postgraduálnym ‰túdiom v rokoch 1988– 1990 pokraãoval na Slovenskej vysokej ‰ko-le technickej Bratislava, deta‰ované pracovis-ko Banská Bystrica, v odbore Ekologizáciahospodárenia. V r. 1987 – 1991 pôsobil akoprojektant, Pôdohospodársky projektov˘ ústavBratislava, poboãka Pre‰ov, v r. 1991 – 1996ako vedúci odborn˘ referent – ‰pecialista prepozemkové úpravy, Ministerstvo poºnohos-podárstva a v˘Ïivy SR, Pozemkov˘ úrad Pre-‰ov, do r. 2004 bol na Krajskom úrade Pre-‰ov. Od r. 2004 pôsobil ako odborn˘ radca naKrajskom pozemkovom úrade v Pre‰ove. Popredãasn˘ch voºbách 2012 bol zvolen˘ za po-slanca NR SR za Hnutie OªaNO.

Ad 1. S Osobitn˘m kontroln˘m v˘boromna kontrolu ãinnosti Národného bezpeãnost-ného úradu som doteraz/zatiaº prichádzal dokontaktu ako poslanec v rámci vykonávaniasvojej parlamentnej práce. Predmetná agen-da bola takisto súãasÈou programu schôdzí Ná-rodnej rady. Preto v rámci prípravy na prero-kovanie t˘chto bodov programu som získal

urãité/minimálne základné predstavy o pro-blematike Národného bezpeãnostného úra-du. Pozícia predsedu v˘boru si vyÏaduje roz-‰íriÈ a doplniÈ tie doteraj‰ie podrobn˘m na‰tu-dovaním problematiky.

Ad 2. Tak, ako vo v‰etkom, ão robím, vy-uÏijem ich aj na tomto poste. Budem sa sna-ÏiÈ, aby som prostredníctvom nich pozitívneovplyvnil fungovanie a profesionálnu ãin-nosÈ samotného v˘boru.

Ad 3. Predov‰etk˘m sa potrebujem e‰tepodrobnej‰ie a detailnej‰ie oboznámiÈ s danouproblematikou, agendou v˘boru a jeho dote-raj‰ou ãinnosÈou. Vzhºadom na skutoãnosÈ, ÏeNárodn˘ bezpeãnostn˘ úrad bude maÈ nové-ho riaditeºa, chcem iniciovaÈ pracovné stret-nutie a prerokovaÈ s ním práve aj túto otázku.K vyprofilovaniu dominantnej problematikyv parlamentnej práci by mohla prispieÈ ajvzájomná spolupráca s V̆ borom na preskú-mavanie rozhodnutí NBÚ.

Ad 4. Myslím si, Ïe agenda Osobitnéhokontrolného v˘boru na kontrolu ãinnosti NBÚsvojím charakterom bude skôr predmetomzhody koalície a opozície ako priestorom nahºadanie kompromisov alebo nebodaj „trecouplochou“ koaliãn˘ch a opoziãn˘ch poslancov.

Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR pre kontrolu ãinnosti NBÚ

Mám záujem o kon‰truktívny prístup na ro-kovaniach v˘boru, hºadanie názorovej zhodyobidvoch strán.

Ad 5. V odpovedi na túto otázku by somvychádzal a stotoÏnil sa s volebn˘m progra-mom hnutia OBYâAJNÍ ªUDIA a nezávis-lé osobnosti. PovaÏujeme za nevyhnuté pokra-ãovaÈ v úsilí o zv˘‰enie transparentnosti prinakladaní s verejn˘mi prostriedkami, ozdra-venie verejn˘ch financií, zvy‰ovanie efekti-vity verejnej správy, vymáhateºnosti práva,spravodlivosti, bezpeãnosti, v podpore pod-nikateºského prostredia, zamestnanosti, bojaproti korupcii.

Budeme podporovaÈ v‰etky kroky smeru-júce k zastaveniu korupcie, k transparentné-mu a efektívnemu v˘konu verejnej moci, vy-máhateºnosti práva a zniÏovaniu administra-tívnej záÈaÏe, zodpovednému nakladaniu sverejn˘mi zdrojmi a nezadlÏovaniu budúcichgenerácií, budovaniu vzdelanostnej spoloã-nosti a efektívneho ‰kolstva, zlep‰ovaniu pod-nikateºského prostredia s cieºom zabezpeãiÈhospodársky rast a zníÏenie nezamestnanos-ti, efektívnemu a spravodlivému daÀovému aodvodovému systému, ktor˘ netrestá úspe‰-n˘ch, ale je zároveÀ solidárny s nízko príjmo-v˘mi skupinami obyvateºstva, roz‰irovaniupriestoru pre súkromné aktivity a iniciatívyjednotlivcov a organizácií, rozvoju obãianskejspoloãnosti a tretieho sektora, ochrane tradiã-n˘ch hodnôt, rodiny, kultúrneho a prírodné-ho dediãstva.

Ad 6. Povedal by som, Ïe z kaÏdého nieãoa vzhºadom na predãasné voºby k obvykl˘mnie. Urãite by kaÏd˘ privítal stabilnú politic-kú scénu sústredenie sa predov‰etk˘m na rie-‰enie váÏnych celospoloãensk˘ch problémov.

Ad 7. Ako obyãajn˘ ãlovek, za ktorého sastále povaÏujem, navy‰e zastupujúci hnutie st˘mto slovom vo svojom názve, skôr nie akoáno. Aj preto som sa rozhodol uÏ po druh˘-krát uchádzaÈ sa o dôveru ºudí a pokúsiÈ sa akoposlanec pokiaº moÏno ão najviac posunúÈ Ïi-vot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku k hodno-tám, na ktoré sa p˘tate. Nerád odchádzam odnedokonãenej roboty, preto verím, Ïe teraz nato budem maÈ celé volebné obdobie.

30

OpäÈ sa tak nezdravo a na úkor jednéhoodvetvia priemyslu – v˘robcov, posilÀuje po-stavenie iného odvetvia priemyslu – spraco-vateºov. V̆ robcovia v‰ak Ïijú v Európe bezhraníc. Majú nielen slovenskú konkurenciu,ale konkurujú im aj v˘robcovia a predajcoviaokolit˘ch krajín. Je nutné si uvedomiÈ, Ïe od-vetvie elektropriemyslu v SR zamestnáva de-saÈtisíce zamestnancov, ktor˘ch práca v kon-kurenãnom boji v rámci EÚ môÏe byÈ aj tak˘-mito opatreniami ohrozená.

Ak˘ má podºa vá‰ho názoru uveden˘ para-dox dosah na slovenskú ekonomiku?

Oliver âelko, EKOLAMP SLOVAKIA:Jednoznaãne negatívny. Ak musia v˘robcoviana Slovensku spracovávaÈ za vy‰‰ie ceny, mu-sia to zohºadniÈ vo v˘‰ke recyklaãn˘ch poplat-kov a teda v cene spotrebiãov, ktoré predáva-jú. Slováci v‰ak majú veºa moÏností pre ná-kup lacnej‰ích elektrospotrebiãov neìalekoza hranicami v susedn˘ch krajinách. ·tátnakasa Slovenska tak prichádza o DPH, ako ajo dane z príjmu slovensk˘ch v˘robcov a pre-dajcov.

Pri tvorbe spravodlivého zákona o odpa-doch by preto mala vláda myslieÈ na to, Ïe v˘-robcovia a dovozcovia elektrozariadení sú je-diné povinné osoby, ktoré nesú celú zodpoved-nosÈ za v˘robky aj za odpad z nich len na svo-jich pleciach. V rámci svojej ãinnosti musiadodrÏiavaÈ mnoÏstvo noriem a zákonov t˘ka-júcich sa povinností k ‰tátnemu rozpoãtu (pla-tenie daní), k Ïivotnému prostrediu (zodpoved-nosÈ za zber a zhodnotenie elektroodpadu),voãi spotrebiteºom (zákony t˘kajúce sa bez-peãnosti v˘robkov a ochrany spotrebiteºa) amnohé ìal‰ie. Musia stanoviÈ takú cenu v˘rob-kov, aby ich boli ºudia ochotní kupovaÈ a zá-

roveÀ, aby im pokryla v‰etky náklady a gene-rovala zisk. Do nákladov na v˘robky, a tedaaj do ich cien sú samozrejme zahrnuté aj re-cyklaãné poplatky. V̆ robcovia sa preto sna-Ïia optimalizovaÈ aj tieto náklady tak, aby sisplnili v‰etky svoje povinnosti a zároveÀ, abypríli‰ nezv˘‰ili cenu spotrebiãov, za ktorúbudú spotrebitelia tieto v˘robky kupovaÈ. âímsú totiÏ vy‰‰ie ceny v˘robkov, t˘m ÈaÏ‰ie sapredávajú. A len prosperujúce firmy môÏudávaÈ prácu tisíckam zamestnancov na Slo-vensku a platiÈ dane do ‰tátneho rozpoãtu.

Podºa niektor˘ch spracovateºov v SR, jev‰ak vraj zhodnocovanie elektroodpadustratové a v˘robcovia by mali z recyklaã-n˘ch poplatkov, ktoré obãania uhradia v ce-nách ich v˘robkov, podporovaÈ aj zhodno-tenie...

Alexander Kováã, ETALUX: Vláda bynemala zabúdaÈ, Ïe spracovatelia sú tieÏ sú-kromné firmy, ktoré pracujú na princípe tvor-by zisku. Spracovanie elektroodpadu je vov‰etk˘ch krajinách normálna podnikateºskáãinnosÈ. V̆ robcovia dodávajú spracovateºovielektroodpad a riadne mu zaplatia za jehospracovanie. Spracovateº zhodnotí tento tovar,získa z neho druhotnú surovinu a tú ìalej pre-dá. Treba braÈ samozrejme vÏdy do úvahy, oak˘ druh elektrozariadenia ide. Niektoré dru-hy sú na spracovanie nároãnej‰ie a teda drah-‰ie, spracovanie in˘ch je naopak v˘nosné. Vovyspel˘ch ekonomikách je dokonca normál-ne, Ïe za mnohé, nielen veºké domáce spotre-biãe (práãky, sporáky a pod.), spracovateº pla-tí v˘robcovi za to, Ïe mu dodal tento „tovar“.Spracovateº z neho totiÏ získava vysoké mnoÏ-stvo kovov, ktoré ìalej predá. Aj spracovateºmusí samozrejme dodrÏiavaÈ mnoÏstvo tech-

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

âo by mala podºa vás nová vláda v oblastiodpadového hospodárstva v prvom radeurobiÈ?

Peter Valent, ENVIDOM: Nová vláda mámoÏnosÈ koneãne zosúladiÈ národnú legislatí-vu v oblasti Ïivotného prostredia s platn˘mismernicami a základn˘mi princípmi EÚ.

Ako prv˘ sa musí zru‰iÈ zákaz v˘vozu ne-bezpeãného odpadu, ktor˘ poru‰uje pravidlovoºného pohybu odpadu v rámci EÚ a aj Bru-sel nám ho uÏ dlh‰í ãas vyt˘ka. PosilÀuje ex-kluzívne postavenie slovensk˘ch spracovate-ºov, ktoré ich nenúti správaÈ sa trhovo v rám-ci EÚ, ãím logicky strácajú krok so zahraniã-n˘mi spracovateºmi v rozvoji a zefektívÀova-ní recyklácie. Îiaº, ani nov˘ POH SR ne-vzniesol viac nádeje do problematiky a opat-renia, ktoré by mali pozitívny vplyv na rozvojodpadového hospodárstva v oblasti elektrood-padu sú rozpracované nedostatoãne alebo ne-jednoznaãne.

Nová vláda má ‰ancuzosúladiÈ odpadovú

legislatívu SR s európskouAj v záujme zlep‰enia ekonomiky Slovenska

V̆ znamná skupina povinn˘ch osôb z radu v˘robcov, dovozcov a distribútorov elektrozariadení sa uÏ dlhodobo snaÏío vytvorenie legislatívy spravodlivej pre v‰etky subjekty odpadového hospodárstva vrátane nich samotn˘ch. Povinné

osoby sú totiÏ subjektmi, ktoré sú v celej EÚ jediné zodpovedné za svoje v˘robky od ich v˘voja, v˘roby cez predaj,servis aÏ po nakladanie s odpadom z nich. Nov˘ zákon o odpadoch mal byÈ hotov˘ do konca roka 2011 s ambíciou

odstrániÈ v‰etky nedostatky, ktoré nám dosiaº Európska komisia vyt˘kala z dôvodu nedostatoãn˘ch ãi nesprávnychtranspozícií európskej legislatívy. Finálny návrh nie je stále k dispozícii. Termín pre transpozíciu európskej

rámcovej smernice o odpadoch do národnej legislatívy bol pritom uÏ v decembri 2010. Slovensku dnes preto hroziaod EÚ sankcie. Zástupcov v˘znamn˘ch kolektívnych organizácií zastupujúcich v˘robcov a dovozcov

mnoh˘ch národn˘ch a nadnárodn˘ch znaãiek sme sa preto op˘tali...

Nová vláda ma ‰ancu dokázaÈ to, ão sa nepodarilo predchádzajúcim vládam – nastaviÈ odpadovúlegislatívu tak, aby motivovala v˘robcov aj spotrebiteºov ku korektnému nakladaniu s odpadom.

31

cii. Vytvorenie akéhokoºvek (polo)‰tátnehofondu tento problém neodstráni. Skôr naopak,príjmy z recyklaãn˘ch poplatkov pôjdu dovreciek súkromn˘ch podnikateºov z radu spra-covateºov, tak ako to bolo v minulosti, keì v˘-robcovia odvádzali do Recyklaãného fondu atento ich následne bez akejkoºvek kontrolyt˘ch, ão do neho platili, prerozdeºoval a vybu-doval za ne ãasto nadbytoãné a teda predraÏe-né spracovateºské kapacity.

Kolektívne organizácie v˘robcov uÏ viac-krát upozorÀovali na problém tzv. „freeri-ders“ firiem, ktoré sa vyh˘bajú povinnos-tiam voãi Ïivotnému prostredie. âo by ste zav˘robcov novej vláde odporúãali urobiÈ vtejto problematike? Sú to predsa va‰e v˘-robky, ktoré takéto spoloãnosti predávajú.

Oliver âelko, EKOLAMP SLOVAKIA:Tento problém je t⁄Àom v päte v‰etk˘ch seri-óznych dovozcov a v˘robcov na Slovensku aleaj v ostatn˘ch krajinách EÚ.

Súãasná legislatíva umoÏÀuje niektor˘mv˘robcom a najmä dovozcom vyh˘baÈ sa svo-jim povinnostiam vypl˘vajúcim zo zákona oodpadoch. Najmä v sektore internetového pre-daja je rastúci poãet firiem, ktoré sa nezare-gistrujú do Registra v˘robcov vedeného MÎPSR, nepodávajú hlásenia o mnoÏstve predané-ho tovaru, neplatia recyklaãné poplatky, nevy-konávajú zber. Sú to najmä internetové obcho-dy, ktoré sídlia v zahraniãí, ale predávajú v˘-robky na slovenskom trhu. Poru‰ujú aleboobchádzajú zákony, pretoÏe slovenské kontrol-né orgány nemajú moÏnosÈ ich skontrolovaÈ apokutovaÈ za neplnenie si povinností. Kontrol-né orgány môÏu totiÏ skontrolovaÈ iba firmy,ktoré sídlia na území Slovenska. Ak má firmana Slovensku len nejak˘ P. O. BOX alebo anito, kontrola je nemoÏná. Slovensko vlastne nieje schopné prinútiÈ ich, aby dodrÏiavali zákon

Seriózni v˘robcovia a dovozcovia sú tak di-skriminovaní a plnia na vlastné náklady povin-nosti aj za takéto nezodpovedné subjekty.Roãná ‰koda na recyklaãn˘ch poplatkoch a ne-odvedenej DPH, spôsobená najmä zahraniã-n˘mi internetov˘mi obchodmi, sa odhaduje vrádovo desiatkach miliónov eur.

Ako zástupcovia v˘robcov uÏ dlh‰ie na-vrhujeme o‰etriÈ tento problém in‰titútomsplnomocneného zástupcu, ktor˘ schválila ajnová európska smernica v januári tohto roka.Tento zástupca by sídlil na Slovensku a zahra-niãn˘ v˘robca by ho písomne poveril a zavia-zal konaÈ v jeho mene pri konkrétnych úloháchvrátane plnenia povinností voãi Ïivotnémuprostrediu. Bez ustanovenia splnomocnenéhozástupcu by mal zahraniãn˘ v˘robca zákazuvádzaÈ elektrozariadenia na trh. Ak tento zá-kaz poru‰í alebo si zástupca nebude plniÈ po-vinnosti zahraniãného v˘robcu, budú ho môcÈkontrolné orgány postihovaÈ a pokutovaÈ.

Existuje ‰túdia, podºa ktorej by malo vznik-núÈ ‰tátne tzv. Environmentálne clearin-gové centrum (ECC), ktoré by praktickyprevzalo cel˘ systém zberu a recyklácie ajelektroodpadu pod kontrolu. Nemyslíte si,Ïe by to mohlo byÈ rie‰ením tejto problema-tiky?

Peter Valent, ENVIDOM: V prípade elek-trozariadení je absolútne vylúãené, aby ktokoº-vek in˘, ako samotn˘ v˘robca, zodpovedal zadané v˘robky. Pri roz‰írenej zodpovednosti

v˘robcu sa zohºadÀuje cel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘-robku od jeho návrhu, v˘robu, obsah materiá-lov aÏ po recykláciu. Túto nadväznosÈ jedno-ducho nie je moÏné bez negatívnych dopadovoddeliÈ. Zru‰enie zodpovednosti v˘robcu ne-vyrie‰i ani problematiku freeriders. Je skôrnevyhnutné posilniÈ kontrolné orgány ako súSlovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia, Slo-venská obchodná in‰pekcia ako aj daÀové úra-dy. V‰etky tieto in‰titúcie by mali kontrolovaÈtakéto firmy spoloãne, nakoºko problematikaje komplexná. SIÎP nemôÏe skontrolovaÈ od-vod daní, to môÏe len daÀov˘ úrad. Neodvá-dzanie recyklaãn˘ch poplatkov v‰ak môÏe byÈspojené aj s vyh˘baním sa plateniu DPH. Pre-to je potrebná kompetentná, odborná a kom-plexná kontrola s dostatoãnou frekvenciou a r˘-chlou reakciou na oprávnené podnety. Ak fir-my nebudú poriadne kontrolované a sankcio-nované, nebudú nútené zákon dodrÏiavaÈ. Aksa len vytvorí ak˘koºvek fond na v˘ber poplat-kov a neposilní sa kontrola, predraÏí sa len zbera recyklácia, ako tomu bolo v minulosti. Abudesa ìalej vytváraÈ priestor pre ‰pekulantov, kto-rí budú zákony obchádzaÈ, pretoÏe ich aj taknikto neskontroluje.

V̆ robcovia a dovozcovia aj napriek mno-h˘m bariéram presvedãili, aby sa budoval sú-ãasn˘ systém, ktor˘ majú pod kontrolou, ãímho zároveÀ vedia urobiÈ lacn˘m a efektív-nym. Îiadny fond nedokáÏe efektívnej‰ie na-hradiÈ roz‰írenú zodpovednosÈ v˘robcov, kto-rá je hlavn˘m princípom celej EÚ.

Elektrozariadenia sú zloÏité v˘robky. PrikaÏdej kategórií v˘robkov – od Ïiariviek ceztelevízory, chladniãky, mobily aÏ po v⁄taãky– sú ‰pecifiká v predaji, poÏiadavkách spot-rebiteºov ako aj v nároãnosti spracovania rôz-nych druhov v˘robkov, ktor˘m treba rozu-mieÈ.

Napríklad, v súãasnosti postupne rastie po-diel nov‰ieho elektroodpadu na zhodnoteniea Európska únia v rámci roz‰írenej zodpoved-nosti tlaãí firmy do toho, aby investovali doekodizajnu svojich v˘robkov. To znamená i to,Ïe odpad z elektrozariadení od niektor˘ch v˘-robcov bude moÏné spracovaÈ lacnej‰ie a odin˘ch drah‰ie. Ako bude potom nov˘ „envi-rofond“ prerozdeºovaÈ tieto prostriedky? âiÏeako bude vracaÈ peniaze t˘m, ktorí predávajúv˘robky vyvinuté tak, aby ich zhodnoteniebolo vysoko efektívne? A naopak, ako zabez-peãí, aby tí v˘robcovia, ktorí z pohºadu eko-

nick˘ch, ekologick˘ch a in˘ch noriem a záko-nov a platiÈ dane. V ãase súãasného útlmuekonomiky síce spracovatelia môÏu pociÈovaÈpokles cien na trhu druhotn˘ch surovín, na-priek tomu by to mal byÈ stále v˘nosn˘ biz-nis. Svedãí o tom aj fakt, Ïe v zbern˘ch suro-vinách konãí aj dnes mnoÏstvo star˘ch práãokãi sporákov, ktoré tam speÀaÏia samotní ob-ãania, aj keì za menej peÀazí ako tomu bolopred krízou.

Ronald Blaho, ASEKOL SK: Za normál-nych podmienok by spracovatelia a v˘robco-via mali byÈ rovnocenní obchodní partneri,ktorí sa navzájom re‰pektujú. Jedni potrebu-jú na svoju existenciu t˘ch druh˘ch. Ak nebu-dú v˘robcovia pre vysoké ceny predávaÈ svo-je v˘robky, spracovatelia nebudú maÈ ão spra-covávaÈ. V̆ robcovia nemajú prioritn˘ záujemvyváÏaÈ elektroodpad zo Slovenska. Odstrá-nením regulácie v˘vozu chcú len dosiahnuÈ,aby aj slovenskí spracovatelia fungovali vkonkurenãnom prostredí a museli sa správaÈtrhovo. ASEKOL pôsobí aj v âeskej republi-ke a aj preto vieme porovnaÈ, Ïe situácia naSlovensku formou ãasto nelogickej podporyspracovateºov nie je dlhodobo efektívna a ne-priná‰a takmer niã v skvalitÀovaní a rozvojizberu.

O ão viac musia v˘robcovia zbytoãne pla-tiÈ spracovateºom, o to menej peÀazí majú naosvetu, podporu zberu a obcí. E‰te raz pripo-meniem, ão uÏ spomenuli moji kolegovia zin˘ch kolektívnych organizácií – spracovate-lia sú takisto súkromní podnikatelia a ‰tát bypreto nemal vytváraním nespravodlivej legi-slatívy podporovaÈ jeden súkromn˘ sektorspracovateºov na úkor iného, oveºa väã‰iehosúkromného sektora v˘robcov a dovozcovelektrozariadení. A nemal by tieÏ túto nespra-vodlivú legislatívu odôvodÀovaÈ t˘m, Ïe tre-ba podporovaÈ slovensk˘ch spracovateºov,lebo vytvárajú na Slovensku pracovné mies-ta. Sektor elektrotechniky v rámci svojich v˘-robn˘ch podnikov, veºkoobchodu, maloob-chodu, servisov a v sluÏbách spojen˘ch s ichãinnosÈou (napr. preprava a skladovanie) vy-tvárajú na Slovensku desaÈtisíce pracovn˘chmiest. A z predaja elektrov˘robkov odvádza-jú ‰tátu milióny eur DPH.

·tefan StraÀák, ELEKOS: ·tát by malpreto vytvoriÈ legislatívu, ktorá bude motivo-vaÈ serióznych v˘robcov a dovozcov a nese-rióznych pokutovaÈ, resp. zabrániÈ ich existen-


32

lógie nemajú také kvalitné v˘robky, platiliviacej?

V Maìarsku sa v‰ak cestou koncentrácie t˘-chto peÀazí pod kontrolu vlády vydali...

Ronald Blaho, ASEKOL SK: Îiaº, áno. Jeto v‰ak vôbec ten najhor‰í príklad, ak˘ v Eu-rópe existuje, ão im vyt˘ka aj EÚ. A podºamnoh˘ch nadnárodn˘ch v˘robcov a dovozcov,ktor˘ch zastupujeme, je situácia v predajielektrospotrebiãov v Maìarsku aj preto veºmizlá. Náklady zberu a recyklácie pre v˘robcova dovozcov v Maìarsku vzrástli aÏ päÈnásob-ne, ão sa samozrejme premietlo do cien ich v˘-robkov. Táto „ekodaÀ“ tak na‰im susedomniã nepriniesla. Práve naopak, na jednej stra-ne s poklesom predaja sa im zniÏuje v˘ber danía klesá zamestnanosÈ vo v˘robnom aj predaj-nom reÈazci a súãasne na druhej strane sa tamelektroodpad len hromadí, nemá ho kto odo-braÈ, a tak sa spracováva len neodborne.

Od roku 2009 je platná legislatíva, podºaktorej v˘robcovia zabezpeãujú zber elektro-odpadu nielen do v˘‰ky stanoven˘ch limi-tov, ako to bolo predt˘m ale musia zbieraÈv‰etko, ão vznikne. Ako to funguje v praxi?

Alexander Kováã, ETALUX: V roku 2009sa po na‰ej dlhoroãnej snahe ãiastoãne uvied-la do zákona tzv. kvalitatívna koncepcia zbe-ru, ktorá je spravodlivá pre v‰etky kolektív-ne organizácie pôsobiace na trhu a súãasne ga-rantuje funkãnosÈ a rozvoj systému zberu elek-troodpadu do budúcnosti. V obdobnej podo-be existuje v mnoh˘ch krajinách EÚ a veºmiúspe‰ne napæÀa roz‰írenú zodpovednosÈ v˘rob-cov. V praxi to pre kolektívne organizácieznamená zbieraÈ a financovaÈ elektroodpadnielen do v˘‰ky stanoven˘ch limitov zberu(ako tomu bolo v minulosti), ale v‰etok elek-troodpad, ktor˘ preukázateºne vznikne, a topodºa v˘‰ky svojich trhov˘ch podielov. Kolek-tívne organizácie majú podºa tejto koncepcieokrem spoloãného cieºa SR – vyzbieraÈ mini-málne 4 kg elektroodpadu na jedného obyva-teºa za rok – povinnosÈ zhodnotiÈ v‰etok elek-troodpad, ktor˘ reálne vznikne na území Slo-venska.

Z tohto dôvodu sme v roku 2010 vytvorili

tzv. koordinaãné centrum elektroodpadu, kto-rého úlohou je zabezpeãiÈ obciam a mestámodber v‰etkého elektroodpadu. Koordinaãnécentrum je zaloÏené na dobrovoºnej dohodesubjektov, priãom koordinovan˘ postup spo-ãíva iba v troch oblastiach, ktoré nemajú vplyvna konkurenãné prostredie a svojprávnosÈ ko-lektívnych organizácií alebo v˘robcov. Na-opak, na jednej strane v podobe garancie prí-stupu k svojmu podielu odpadu umoÏÀuje sa-mostatné plnenie povinnosti aj individuálnymv˘robcom alebo mal˘m kolektívnym organi-záciám, na druhej strane garantuje obciamalebo zberov˘m spoloãnostiam odber v‰et-kého vzniknutého elektroodpadu, ako to dik-tuje zákon. Keì sme s koordinaãn˘m cen-trom pred tromi rokmi zaãínali, tak nás kon-taktovalo viacero obcí, ktoré nemali dovtedyvyrie‰en˘ zber elektroodpadu. Po troch rokochsa v‰ak zdá, Ïe zrejme uÏ nie je obce, ktorá bynevedela, ão robiÈ s elektroodpadom. Myslím,Ïe sme t˘m dokázali, Ïe systém zberu pod do-hºadom povinn˘ch osôb pracuje oveºa efektív-nej‰ie a s niÏ‰ími poplatkami pre spotrebite-ºa, ako by to bolo pod garanciou ‰tátu.

Kritici súãasného systému zabezpeãovaniazhodnotenia elektroodpadu tvrdia, Ïe je vÀom veºa priestoru pre obchodovanie s po-tvrdenkami, alebo ich dvojnásobné vykazo-vanie.

·tefan StraÀák, ELEKOS: Chceme tomuzabrániÈ a práve preto podávame návrhy kzákonu o odpadoch. Stále tvrdíme, Ïe tieto ri-ziká sa odstránia, iba ak sa zabezpeãí dôsled-ná kontrola materiálového toku elektroodpa-du – od miesta jeho vzniku aÏ po v˘stupy zjeho spracovania. To sa dá urobiÈ iba vtedy, akkaÏd˘ elektroodpad pôjde priamo k v˘robco-vi a dovozcovi, resp. ku kolektívnej organizá-cii. Chceme zamedziÈ, aby elektroodpad kon-ãil vo v˘kupniach surovín bez jeho presunu-tia autorizovan˘m spracovateºom elektroodpa-du a zabezpeãiÈ jeho odborné spracovanie poddohºadom v˘robcov.

Ronald Blaho, ASEKOL SK: Práve tomu-to sa v‰ak bránia niektorí slovenskí spracova-telia. Títo samozrejme nechcú, aby v˘robco-via mali kontrolu nad elektroodpadom, tedakoºko ho je, v akom je stave, odkiaº pochádzaa ãi sa spracoval v‰etok. V̆ robcovia v‰ak mu-sia kontrolovaÈ tok elektroodpadu, pretoÏe zajeho spracovanie spracovateºovi riadne platia.Chcú a musia teda vedieÈ, ãi sa recyklaãné po-platky vyuÏívajú efektívne. Musia kontrolo-vaÈ materiálov˘ tok elektroodpadu, aby sa na-príklad nestávalo, ão nie je v˘nimoãné, Ïejednu kopu elektroodpadu vyfakturujú spraco-vatelia kolektívnej organizácii – teda v˘rob-com dvakrát.

KeìÏe spracovatelia majú povolen˘ dovozelektroodpadu, ako môÏe slovenská kolektív-na organizácia bez kontroly materiálovéhotoku vedieÈ, ãi elektroodpad, ktor˘ mu spra-covateº fakturuje pochádza naozaj zo Sloven-ska? PretoÏe toto je základn˘ princíp financo-

vania zberu – recyklaãné poplatky za tovarypredané na Slovensku sa majú pouÏiÈ na finan-covanie zberu a recyklácie elektroodpadu,ktor˘ vznikol na Slovensku.

V̆ robcovia v rámci kontroly materiálové-ho toku elektroodpadu tieÏ zisÈujú, ãi pri spra-covaní boli dodrÏané v‰etky environmentálnea technické normy. PretoÏe len v˘robcoviasú z podstaty aktuálnej slovenskej legislatívyzodpovední za mnoÏstvo vyzbieraného elek-troodpadu ako aj za kvalitu jeho spracovania.A túto zodpovednosÈ im ‰tát nemôÏe zobraÈ,pretoÏe by to bolo v rozpore aj s európskymprávom.

Na záver skúste zhrnúÈ, ão sú teda najväã-‰ie priority v˘robcov elektrozariadení vrámci tvorby zákona o odpadoch?

Peter Valent, ENVIDOM: V prvom radedôsledne uplatÀovaÈ princípy roz‰írenej zod-povednosti v˘robcu. NeexperimentovaÈ s vy-tváraním ‰tátnych fondov a najmä nie teraz,keì sú za nami v˘sledky. Spomeniem niekto-ré – zaviedli sme spätn˘ odber z predajní, ajv ãase, keì predajne e‰te neboli zo zákonaspätn˘ odber povinné realizovaÈ, Slovenskovìaka kolektívnym organizáciám plní cielezberu stanovené európskymi smernicami,zlep‰il sa zber v obciach a mestách a dnes sanám uÏ obce nesÈaÏujú, Ïe sa u nich nachádzaelektroodpad, ktor˘ im nikto neprevezme.

Treba vytvoriÈ legislatívu, ktoré budú v˘rob-cov a ich kolektívne organizácie motivovaÈ kìal‰iemu rozvoju zberu a osvety. Je potrebnéadministratívne zjednodu‰iÈ vykonávanie zbe-ru cez predajne, ako aj zberu vykonávanéhoin˘mi prijateºn˘mi spôsobmi.

Ak sú v˘robcovia zodpovední, musia maÈaj právomoci. Napríklad uÏ spomínanú právo-moc kontrolovaÈ materiálov˘ tok elektroodpa-du, za ktor˘ sú zodpovední. Treba nastaviÈ fé-rové pravidlá pre fungovanie kolektívnychorganizácii. Sme za to, aby sa nastavila legi-slatíva, ktorá zaruãí ich neziskovosÈ, transpa-rentnosÈ a garanciu ich dlhodobej stability.Treba odstrániÈ regulácie na v˘voz elektrood-padu, posilniÈ kontrolu a stanoviÈ pravidlá,ktoré eliminujú v˘skyt freeriderov.

Vodidlom pri tvorbe odpadovej legislatívyv SR by mala byÈ predov‰etk˘m nová európs-ka smernica o elektroodpade. Nová vláda bymala pri tvorbe legislatívy spolupracovaÈ sv˘robcami, pretoÏe sú to jediné zodpovednéosoby za nakladanie s elektroodpadom a tútozodpovednosÈ im nikto nemôÏe zobraÈ. Navy-‰e, stoja za nami medzinárodné skúsenosti areprezentujeme v˘znamn˘ sektor hospodár-stva a priemyslu SR. V súãasnosti je zaregis-trovan˘ch v Registri v˘robcov a dovozcovelektrozariadení SR takmer 1 500 subjektov– povinn˘ch osôb. Tieto firmy odvádzajú Slo-venskej republike DPH, platia recyklaãné po-platky a zamestnávajú ºudí. Sektor elektroprie-myslu a subdodávateºov zamestnáva na Slo-vensku viac ako 80 000 ºudí. Preto by sa malipripomienky v˘robcov z tohto sektora braÈváÏne.


33

INZERÁTNATUR-PACK


34

Príprava a schvaºovanie nového zákona oodpadoch je jedineãnou príleÏitosÈou, akoreformovaÈ fungovanie odpadového hospo-dárstva smerom k podpore separovanéhozberu a energetického zhodnocovania odpa-dov pri plnohodnotnom transfere finanãn˘chprostriedkov od povinn˘ch osôb na obce amestá. Ak˘ je súãasn˘ stav?

Skládkovanie odpadov je na Slovensku naj-roz‰írenej‰ím spôsobom nakladania s odpadom.V roku 2009 skonãilo na skládke viac ako 82%komunálnych odpadu (Zdroj: ·U SR, POH SRna roky 2011 – 2015). Skládkovanie v takomrozsahu nie je dlhodobo udrÏateºné, preto je po-trebné, aby na Slovensku efektívne fungovalsystém separovaného zberu odpadov a ich ná-sledného zhodnocovania, ktor˘ bude vyváÏen˘a jeho rovnocennou súãasÈou budú v˘robcovia,zberové spoloãnosti, zhodnocovatelia a nezastu-piteºne obce a mestá. Je potrebné, aby vznikolsystém odpadového hospodárstva udrÏateºn˘nielen environmentálne, ale aj ekonomicky.

Pre obce a mestá je azda najpálãivej‰ím pro-blémom súãasnosti financovanie separované-ho zberu odpadov v obciach...

Ideálny, ale reálne dosiahnuteºn˘ stav je tak˘,keì financovanie separovaného zberu odpadovbude zabezpeãené cez v˘robcov a dovozcovv˘robkov a obalov, ktoré sa stávajú odpadom.V zásade nezáleÏí na tom, ak˘ mechanizmusbude pokrytie nákladov zabezpeãovaÈ. Podstat-

né je, aby financie od v˘robcov a dovozcov po-kryli celé náklady na separovan˘ zber na úze-mí obcí a miest. Návrh zákona o odpadoch sauberá t˘mto smerom, preto veríme, Ïe aj posvojej ceste cez parlament tento smer zostane za-chovan˘.

Logickou otázkou je, ako zabrániÈ tomu, abyv˘robcovia a dovozcovia platili aj zbytoãnedrahé a neefektívne systémy nakladania sodpadmi...

Na toto bude treba vypracovaÈ modely efek-tívneho nakladania s odpadmi pre rôzne veºkost-né skupiny obcí a miest. ZároveÀ v‰ak systémmusí byÈ nastaven˘ tak, aby objednávateº obecalebo mesto mali motiváciu objednaÈ ão najväã-‰í rozsah sluÏieb, t. j. aby separovan˘ zber fun-goval efektívne a na primeranej technologickejúrovni.

Ale bude dostatok financií?Povinné osoby – v˘robcovia a dovozcovia sa

musia na financovaní separovaného zberu podie-ºaÈ v takej miere, aby samospráva na reálny se-parovan˘ zber a dotriedenie nedoplácala. ·tát sav‰ak musí postaraÈ i o to, aby sa povinné osobynemohli svojej zákonnej povinnosti vyh˘baÈ.Pravidlá musia byÈ pre v‰etk˘ch rovnaké – po-tom bude aj dosÈ potrebn˘ch finanãn˘ch zdrojov.

To je financovanie separovaného zberu odpa-dov. Ale ão so zmesov˘m komunálnym odpa-dom?

Tu je návrh nového zákona o odpadoch jed-

noznaãn˘ a predpokladá financovanie zmesové-ho komunálneho odpadu v‰etk˘mi pôvodcamiodpadu formou platenia miestneho poplatku zakomunálne odpady. Financovanie cez miestnepoplatky priná‰a moÏnosÈ pre samosprávy vy-tváraÈ systémy poplatkov, v ktor˘ch budú pôvod-covia platiÈ za mnoÏstvo vyhodeného odpadu;a tieÏ vytváraÈ také systémy, ktoré budú pôvod-cov odpadov motivovaÈ k zniÏovaniu mnoÏstvazmesov˘ch odpadov formou predchádzaniavzniku odpadov a realizáciou separovanéhozberu odpadov.

Nov˘ zákon o odpadoch chystá aj zv˘‰enieskládkovacieho poplatku. Je to potrebn˘krok?

V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe skládkyodpadov sú veºk˘m environmentálnym problé-mom súãasnosti. Preto európska ale aj slovens-ká legislatíva vytvára tlak na rie‰enie tohto pro-blému. Jedn˘m z nástrojov je i zvy‰ovanieskládkovacieho poplatku. Jeho súãasná v˘‰kaneodráÏa environmentálnu ‰kodlivosÈ skládok,preto separovanie niektor˘ch zloÏiek komunál-neho odpadu je drah‰ie ako ich uloÏenie naskládku odpadov. Je potrebné zv˘hodniÈ sepa-rovan˘ zber a zároveÀ zreálniÈ náklady na rie-‰enie environmentálnej ‰kodlivosti skládok.âasÈ tohto poplatku by mohla ísÈ napríklad aj nazavedenie zberu biologick˘ch odpadov v ob-ciach a mestách.

Spomínate dlhodob˘ problém v slovensk˘chobciach a mestách – nakladanie s biologicky

Nov˘ zákon o odpadoch z hºadiska Únie miest Slovenska

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR uÏ pribliÏne rok pripravuje nov˘ zákon o odpadoch. Hlavnou motivácioubolo vyrie‰iÈ jeden a pol roka trvajúci transpoziãn˘ deficit voãi Smernici Európskeho Parlamentu a Rady

2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zru‰ení urãit˘ch smerníc (ìalej len „Smernica“). Av‰ak veºmir˘chlo sa tento zámer zmenil na prípravu nového komplexného zákona o odpadoch aj obaloch, ktor˘ by mal

priniesÈ v˘razné kvalitatívne zmeny do slovenského odpadového hospodárstva. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejtosúvislosti Mariána MINAROVIâA, generálneho sekretára Únie miest Slovenska.

35

rozloÏiteºn˘m odpadom. Aké sú tu vhodnérie‰enia?

Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad akcentuje ajEurópska únia. Zaväzuje nás k tomu, aby smezníÏili mnoÏstvo biologicky rozloÏiteºného ko-munálneho odpadu ukladaného na skládky od-padov do roku 2013 o 50 % a do roku 2017 o75 % v porovnaní s rokom 1995. Jedno z opat-rení, ktoré bolo na dosiahnutie t˘chto cieºovzavedené, je zákaz zne‰kodÀovaÈ biologickyrozloÏiteºn˘ odpad zo zelene od 1. januára 2006.Musí v‰ak byÈ zavedená povinnosÈ zaviesÈ se-parovan˘ zber biologick˘ch odpadov na celomúzemí Slovenska. Z rôznych hºadísk v‰ak má v˘-znam v obciach alebo v ãastiach miest so zástav-bou rodinn˘ch domov podporovaÈ aj domácekompostovanie, návrh zákona s t˘m poãíta.

Viete si predstaviÈ aj energetické zhodnoco-vanie biologicky rozloÏiteºného odpadu azmesového komunálneho odpadu?

Tu je dôleÏité uvedomiÈ si znenie takzvanej od-padovej hierarchie, teda stanovenie environmen-tálnych aj ekonomick˘ch priorít v nakladaní s od-padom. Podºa uÏ spomínanej Smernice je znenienasledovné: a) predchádzanie vzniku; b) prípra-va na opätovné pouÏitie; c) recyklácia; d) inézhodnocovanie, napr. energetické zhodnocova-nie; a e) zne‰kodÀovanie. Z hierarchie vypl˘va,

Ïe energetické zhodnocovanie má svoje miestomedzi rie‰eniami problému odpadov. VÏdy v‰aktreba zohºadÀovaÈ miestne podmienky. Energe-tické zhodnocovanie zmesového odpadu tieÏ nieje v‰eliek, má aj svoje nev˘hody. Ide napríklado trvalú stratu recyklovateºn˘ch surovín.

Európska Smernica o odpade dáva dôraz ajna prevenciu vzniku a ‰kodlivosti odpadu ajeho opätovné pouÏívanie. Je toto cesta preSlovensko?

Diskusia o t˘chto dvoch stupÀoch odpadovejhierarchie je na Slovensku e‰te len v plienkach.Pritom tieto stupne poskytujú efektívne spôso-by ako zniÏovaÈ náklady na odpadové hospodá-renie v obciach. ZároveÀ Slovensko musí doroku 2013 pripraviÈ Program prevencie vznikuodpadu. TakÏe tlak t˘mto smerom sa bude stup-ÀovaÈ. Súãasne v‰ak treba kon‰tatovaÈ, Ïe ide opomerne lacné a efektívne rie‰enia, napríkladpodpora domáceho kompostovania, podporabezobalovej distribúcie, podpora opakovane po-uÏiteºn˘ch obalov a podobne.

âoraz viac v spoloãnosti rezonuje aj nele-gálne nakladanie s odpadmi, ãi uÏ tzv. ãier-ne skládky odpadov alebo nelegálne spaºova-nie odpadu. Je potrebné tento problém rie-‰iÈ v novom zákone o odpadoch?

Toto je naozaj váÏny problém. Aj keì uÏ v sú-ãasnom zákone o odpadoch sú moÏnosti, akotento problém rie‰iÈ, máme na Slovensku pribliÏ-ne 20 000 tzv. ãiernych skládok odpadov. Ten-to stav vypl˘va hlavne z ºahostajnosti verej-nosti, neãinnosti kompetentn˘ch, ale aj z nedo-statoãného krytia systémov nakladania s od-padmi v obciach a mestách. Preto nemôÏemeoãakávaÈ, Ïe tento problém dokáÏe jednoduchovyrie‰iÈ nov˘ zákon. V‰etci musíme byÈ súãasÈrie‰enia, a preto tu treba systematicky pracovaÈna zmene myslenia celej spoloãnosti.


MnoÏstvo vyprodukovan˘ch odpadov vdlhodobom horizonte v Slovenskej republikenarastá, hoci sa v ostatn˘ch rokoch produk-cia napríklad komunálneho odpadu v pre-poãte na obyvateºa zmiernila. Zv˘‰enú tvor-bu odpadov nie je vzhºadom na Ïivotn˘ ‰t˘lobyvateºov moÏné zastaviÈ, integrovanou po-litikou v odpadovom hospodárstve (so zapo-jením v‰etk˘ch jej zloÏiek) je v‰ak moÏné do-siahnuÈ ão najvy‰‰í podiel zhodnotenia odpa-dov (materiálového alebo energetického).

Medzi základné normy, ktoré sú v SR preodpadové hospodárstvo jedny z najdôleÏitej-‰ích, zaraìujeme Program odpadového hos-podárstva SR (POH SR) a zákon o odpadochs jeho vykonávacími vyhlá‰kami. V poradíposledn˘ POH SR na roky 2011 – 2015 pri-pravovalo Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR niekoºko rokov, a aj napriek tomu, Ïe je

urãen˘ pre roky 2011 – 2015, bol schválen˘aÏ v roku 2012 so spätnou úãinnosÈou odroku 2011. Je to urãit˘ paradox, ktor˘ asiinde v Európe nenájdeme. Aj preto by bolovhodné, keby kaÏd˘ dokument, ktor˘ saschvaºuje, bol prijat˘ s úãinnosÈou do budúc-nosti a nie „do minulosti“. Preto doporuãuje-me, aby aj posledn˘ POH SR bol znova otvo-ren˘, dopracovan˘ a prispôsoben˘ súãasnémustavu odpadového hospodárstva na Sloven-sku.

Obdobn˘ stav je aj v príprave nového zá-kona o odpadoch, ktor˘ sa rovnako pripravu-je uÏ niekoºko rokov. Súãasn˘ zákon o odpa-doch, ktor˘ bol viac ako 20-krát novelizova-n˘, b˘valé vedenie Ministerstva Ïivotnéhoprostredia SR uÏ nestihlo pripraviÈ do formy,ktorá by bola akceptovaná ‰irokou verejnos-Èou. Oãakávame preto, Ïe súãasné vedenie

MÎP SR nadviaÏe na pozitívne skúsenosti zminulosti a eliminuje tie negatívne. Pevneveríme, Ïe v spolupráci s odbornou verejnos-Èou spoloãne pripraví tak˘ zákon o odpadoch,ktor˘ bude modern˘, zlep‰í samotné podnika-nie v oblasti odpadového hospodárstva, v˘raz-ne legislatívne podporí zhodnocovanie odpa-dov, postupne legislatívne obmedzí zne‰kod-Àovanie odpadov na skládkach odpadov azabezpeãení podporu environmentálnej v˘-chovy a vzdelávania v tejto oblasti. Ak sa topodarí, sme presvedãení, Ïe nasmeruje v naj-bliÏ‰ích rokoch odpadové hospodárstvo na túcestu, ktorou sa vybrala vyspelá Európa azabezpeãí, aby Slovensko pri nakladaní s od-padmi nebolo na chvoste Európy.

RNDr. Peter KRASNEC, PhD.prezident APOH

Súãasn˘ stav odpadového hospodárstva na Slovensku

OblasÈ odpadového hospodárstva zasahuje do kaÏdodenného Ïivotajednotlivca, Ïivnostníka, ãi spoloãnosti. Je to asi jedna z najprierezovej‰ích

oblastí, aké kedy existovali. Aj keì odpadové hospodárstvo na Slovenskupre‰lo od roku 1991, kedy bol schválen˘ prv˘ zákon o odpadoch v˘raznou

zmenou, nie je ho moÏné v mnoh˘ch ukazovateºoch porovnávaÈ s vyspel˘mikrajinami Európy, ako sú napríklad Rakúsko alebo Nemecko.

Asociácia podnikateºov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prv˘m dobrovoºn˘m profesijn˘m zdruÏením subjektov podnikajúcichv odpadovom hospodárstve zaloÏen˘m v Slovenskej republike. Jej ãlenmi sú subjekty zaoberajúce sa zberom, zhromaÏìovaním odpadov, ich prepravou, úpra-vou, energetick˘m a materiálov˘m vyuÏívaním, recykláciou aÏ po ekologické skládkovanie nevyuÏiteºn˘ch ãastí, ale aj oprávnenú organizáciu a poradenskéspoloãnosti zaoberajúce sa odpadov˘m hospodárstvom. APOH je od roku 1999 ãlenom FEAD – European Federation of Waste Management and Environ-mental Services so sídlom v Bruseli.

36

ZBER A RECYKLÁCIAV‰etky ãlenské ‰táty budú musieÈ zv˘‰iÈ

zber svojho elektronického a elektrickéhoodpadu bez ohºadu na to, ãi v súãasnosti do-sahujú aktuálny cieº ‰tyroch kilogramov naosobu a rok.

Do roku 2016 musí väã‰ina z nich vyzbie-raÈ 45 ton elektronického odpadu na kaÏd˘ch100 ton elektrick˘ch a elektronick˘ch v˘rob-kov, ktoré boli uvedené na dan˘ trh poãastroch predchádzajúcich rokov. Do roku 2019tento objem vzrastie na 65 % priemernejhmotnosti predanej elektroniky alebo na 85 %v‰etkého elektronického odpadu, ktor˘ vzni-ká na ich území. Desiatim krajinám vrátaneSlovenska bude v dôsledku nedostatku potreb-nej infra‰truktúry doãasne umoÏnené zníÏe-nie 65 % cieºa na 40 % – do roku 2016 – smoÏnosÈou poÏiadaÈ o predæÏenie lehoty na do-siahnutie 65 % cieºa aÏ do roku 2021.

S cieºom uºahãiÈ zber odpadu sa Parlamen-tu podarilo presadiÈ, aby mohli spotrebiteliavrátiÈ veºmi malé v˘robky (s vonkaj‰ími roz-mermi maximálne 25 cm – napríklad mobil-né telefóny) v kaÏdej aspoÀ väã‰ej predajnielektrospotrebiãov (minimálne 400 m2 predaj-nej plochy) bez toho, aby si v nej museli za-kúpiÈ nov˘ produkt.

Vìaka lep‰iemu spracovaniu bude moÏnéz odpadu získaÈ na opätovné pouÏitie viaccenn˘ch surovín a zabrániÈ, aby sa nebez-

peãné látky, ktoré sú jeho súãasÈou, hromadi-li na skládkach. Objem recyklovan˘ch spot-rebiãov vzrastie pri urãit˘ch kategóriách v˘-robkov na 80 %. Pri recyklácii by sa mali vy-uÏívaÈ najlep‰ie dostupné techniky spraco-vania a v˘robn˘ proces by mal byÈ upraven˘tak, aby uºahãoval budúcu recykláciu.

EXPORT VYRADENEJ ELEKTRONIKYPoslancom sa tieÏ podarilo dosiahnuÈ sprís-

nenie kontrol v oblasti exportu s cieºom za-brániÈ nelegálnemu v˘vozu do krajín, v kto-r˘ch prebieha jeho spracovanie v podmien-kach ohrozujúcich zdravie pracovníkov a Ïi-votné prostredie. Bremeno dokazovania sapresunie z colníkov na exportérov, ktorí budúmusieÈ preukázaÈ, Ïe dané spotrebiãe sa vy-váÏajú za úãelom opravy alebo opätovnéhovyuÏitia.

MENEJ BYROKRACIENa svoje by si mali prísÈ aj v˘robcovia, kto-

r˘m sa uºahãí povinnosÈ vykazovania, zjedno-du‰í sa proces registrácie v˘robku a zavedúsa opatrenia zabraÀujúce dvojitému v˘beru re-gistraãn˘ch poplatkov v ãlensk˘ch ‰tátoch.V̆ robcovia budú aj naìalej finanãne podpo-rovaÈ zber odpadu, zanikne im v‰ak povinnosÈzriaìovaÈ oficiálne sídlo v kaÏdej krajine, kdepodnikajú, ãinnosÈ ktorého bude môcÈ nahra-diÈ oficiálny zástupca danej znaãky.

„Po nároãn˘ch rokovaniach môÏem vyja-driÈ veºkú spokojnosÈ s t˘m, Ïe sa nám poda-rilo dosiahnuÈ dohodu ohºadom ambicióz-nych ale dosiahnuteºn˘ch cieºov zberu odpa-du s Radou. Európa tak bude schopná opätov-ne získaÈ viac surovín, ão je skvelá správa akopre ekonomiku, tak pre Ïivotné prostredie,“uviedol spravodajca Karl-Heinz Florenz (EPP,DE) potom, ako bola dohoda s ãlensk˘mi‰tátmi schválená Európskym parlamentom.

Po formálnom schválení novelizácie smer-nice a jej publikovaní v Úradnom vestníku,budú maÈ ãlenské ‰táty 18 mesiacov na pre-nos nov˘ch predpisov do ich vnútro‰tátnehopráva.

Poslanci EP schválili nové pravidlá narábania

s elektronick˘m odpadom

Objem recyklovan˘ch chladniãiek, mobiln˘ch telefónov a ìal‰ích prístrojov sa uÏ ãoskoro zv˘‰i.Európsky parlament 18. januára schválil nové ciele zberu a recyklácie elektroniky, na ktor˘ch sa

poslanci vopred dohodli s ãlensk˘mi ‰tátmi. Novelizácia smernice z roku 2003 o odpadez elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení umoÏní spotrebiteºom vrátiÈ drobn˘ odpad vo viacer˘ch

predajniach a zníÏi mieru byrokracie pre podnikateºov.

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

Podporou na‰ej práce bude nov˘ zákon o odpadoch, ktor˘ vytvorí podmienky na spravodlivé a transparentné uplat-Àovanie roz‰írenej zodpovednosti nielen pre v˘robcov, ale aj pre zberové spoloãnosti, prepravcov a spracovateºovelektroodpadu, v súlade so smernicami EÚ. Nová legislatíva musí presne vymedziÈ postavenie vrátane kontroly kolektívnych organizácií, v˘robcov a dovozcov elektrozariadení tak, aby svoju ãinnosÈ vykonávali prostredníctvomoprávnen˘ch spoloãností na zber, prepravu a spracovanie, ako je to beÏné vo vyspel˘ch ‰tátoch Európy.

Spoloãne podporme lep‰ie Ïivotné prostredie, vy‰‰iu zamestnanosÈ a v˘konnej‰í spracovateºsk˘ priemysel na Slovensku!

AAssoocciiáácciiaa sspprraaccoovvaatteeººoovv eelleekkttrrooooddppaadduu,, ZZááhhrraaddnníícckkaa 2277,, 881111 0077 BBrraattiissllaavvaa,, aasseeoo@@aasseeoo..sskk,, rriiaaddiitteell@@aasseeoo..sskk,, wwwwww..aasseeoo..sskk

My elektroodpad zbierame a recyklujeme. Chránime t˘m Ïivotné prostredie, dávame prácu na‰im ºuìom

a ná‰mu hospodárstvu cenné druhotné suroviny!

37

Z Á K O N O O D P A D O C H V N R S R

dia dochádza k príli‰ ãastému striedaniu „strá-Ïí,“ a t˘m aj k zmenám vo funkciách odbor-níkov, ktorí za tento úsek zodpovedajú, ão sav koneãnom dôsledku odráÏa na v˘kone re-zortu.

Peter ·uca – b˘val˘ ãlen v˘boru, v súãasnos-ti uÏ vo v˘bore nepôsobí

Príprava nového zákona o odpadoch prebie-ha uÏ dlh‰ie obdobie a jeho ur˘chlené prija-tie je podºa môjho názoru prepotrebné. Je na‰kodu, Ïe vydanie zákona sa odìaºuje. Súvi-sí to aj s t˘m, Ïe v súãasnosti sú uÏ neplatnéspracované programy odpadového hospodár-stva. To má súvislosÈ na obmedzené moÏ-nosti vykonávaÈ opatrenia v oblasti odpadov.Teraz platn˘ zákon ã. 223/2001 Z. z., ktor˘platí od 1. júla 2001, bol uÏ 24-krát novelizo-van˘. Niektoré základné pojmy v odpado-vom hospodárstve, ako aj predpísané spôso-by nakladania so sledovan˘mi komoditamitreba aktualizovaÈ a prispôsobiÈ európskej le-gislatíve o nakladaní s odpadmi. Zákon tvo-ren˘ v atmosfére plnej oãakávaní je príli‰rozsiahly. Oãakával by som zjednodu‰enie,sprehºadnenie a skvalitnenie legislatívy v tej-to oblasti. V̆ konnosÈ rezortu je potrebné zlep-‰iÈ – konsolidáciou medzirezortov a transpa-rentnosÈou prepojenia zákonov medzi rezort-mi ministerstva. Medzirezortná koordinácia

je slabá, zjednotenie pojmov a v˘kladu záko-na je medzirezortne nejednotné.

Podºa smernice EÚ o odpadoch finanãnápodpora na prevádzku separovaného zbe-ru má pochádzaÈ od v˘robcov a dovozcov,v duchu princípu „zneãisÈovateº platí“. Jepodºa vá‰ho názoru dostatoãne pripraven˘legislatívny priestor na prenos tejto zodpo-vednosti a bude reálne fungovaÈ aj v pra-xi?Marián Záhumensk˘

Citovan˘ princíp má háãik v tom, Ïe kon-cov˘m zneãisÈovateºom je vlastne spotrebiteº,ktor˘ si konkrétne produkty zakúpi. PretoÏesystém masovej spotreby tento fakt nevie po-vedaÈ nahlas, aby si neodradil spotrebiteºov,zastierajú sa náklady spojene s prevádzkouzberu a následné separácie cez úhrady vymá-hané od v˘robcov s t˘m, Ïe sa v˘robcom po-necháva voºná ruka v cenotovorbe tovaru (vofalo‰nej predstave, Ïe ruka TRHU v‰etko ure-guluje). Mal˘m, ale markantn˘m príkladomsú obaly na cukrovinky – len si overte napr.rôzne bonboniéry Figaro. Na zabalenie 10bonbónov pouÏívajú honosné ‰katule z kar-tónu s plastovou vloÏkou, aby t˘ch 10 kúskov„rozloÏili“ po ploche a vylúãili ich zosypaniedo jedného rohu pri manipulácii, potom je tamkryt, pruÏná vloÏka a nakoniec celofán na

Od svojho nového vzniku v minulom voleb-nom období ministerstvo Ïivotného pro-stredia transponovalo do národnej legisla-tívy celkovo 8 európskych smerníc. Podºavyjadrení vtedaj‰ieho ministra sa pripra-voval nov˘ zákon o odpadoch, zákon oochrane prírody a krajiny, ale aj dlho oãa-kávaná zonácia Tatranského národnéhoparku. Zákon o odpadoch do predãasn˘chvolieb v‰ak nebude, vyhlásil ‰éf rezortu, aleSR sa t˘m dostala do ohrozenia správne-ho konania s EK. Ako vnímate celkovú at-mosféru a v˘konnosÈ rezortu?Marián Záhumensk˘ – b˘val˘ podpredsedav˘boru, v súãasnosti ãlen

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR mákomplikovanú pozíciu, pretoÏe sa snaÏí do-behnúÈ veci zanedbané v minulosti nielenpreto, Ïe by pracovníci ministerstva nekona-li, ale najmä pre nesmierne silné pôsobenie lo-bistick˘ch skupín, ktor˘m koniec koncov ne-mohlo vo v‰etkom ustúpiÈ. T˘m sa veci nechá-vali „ustáÈ“ v oãakávaní, Ïe sa snáì dosiahnekonsenzus medzi racionálnou potrebou a po-litick˘mi cieºmi. a) To sa v‰ak dodnes nepodarilo a dosvedãu-

je to aj diskutovan˘/neschválen˘ zákon oodpadoch. Je to aj t˘m, Ïe vznikli rôzne‰pecializované subjekty, ktoré zabezpeãu-jú likvidáciu, ãi recykláciu (mnohé bolivybudované za peniaze „recyklaãného fon-du“) a tie si dosÈ úzkostlivo stráÏia svojezáujmy (ãasto aj na úkor celospoloãen-sk˘ch), o ãom svedãí ãast˘ konflikt s ko-munálnou sférou.

b) Problematika „zonácie“ TANAP-u je ìal-‰ím dôkazom o pretrvávajúcom „lobingu“záujmov˘ch skupín voãi celospoloãenské-mu záujmu udrÏania prírodného bohat-stva. LenÏe za v‰etk˘m sú ako vÏdy penia-ze, ktoré ‰tát nemá ( nevie vyãleniÈ) naudrÏovanie ochrann˘ch zón. TakÏe aj vtomto prípade sa rad‰ej (alibisticky) vyãká-va, kto bude dosÈ siln˘ na to, aby rozhodol,pretoÏe v‰etk˘m zúãastnen˘m na procese„zonácie“ nevyhovie Ïiadny minister, aniÏiadna vláda. Je to v‰ak otázka priorít, aleskr˘va sa to za ‰túdie o environmentálnejochrane a dokazovaní, kto má „pravdu“.

Magda Ko‰útová – b˘valá ãlenka, v súãas-nosti podpredsedníãka v˘boru

Je na ‰kodu Ïivotného prostredia na Slo-vensku, Ïe na ministerstve Ïivotného prostre-

Odpady kontra „zl˘“ lobingUÏ dlh‰í ãas rezonujú diskusie o novom stvárnení zákona o odpadoch. Odsúva sa v‰ak jeho prijatie

a napriek naliehavosti aj legislatívne rie‰enie otázky ochrany Ïivotného prostredia súvisiace s odpadmia odpadov˘m hospodárstvom najprogresívnej‰ími formami. Celá história ãi hystéria jeho prijatia

pripomína Kjótsky protokol, ktor˘ sa rozhodli prijaÈ aÏ takmer pred uplynutím jeho úãinnosti ajnajväã‰í zneãisÈovatelia planéty – USA, âína a India. V súãasnosti v‰ak Slovenskej republike hrozísprávne konanie s EK kvôli netransponovaniu smerníc do legislatívy. Na konci minulého volebného

obdobia sme sa p˘tali vtedaj‰ích ãlenov, ako vidia túto oblasÈ a jej rie‰enie. Priná‰ame vám tieto názory– vytiahnuté zo „‰uplíka“ ako in‰piráciu a veríme, Ïe ãlenovia V̆ boru NR SR pre pôdohospodárstvo

a Ïivotné prostredie nájdu správne rie‰enia, na ktoré sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.

Magda Ko‰útová – b˘valá ãlenka, v súãasnosti podpredsedníãka v˘boru

38

na zefektívnenie systému zberu. ZároveÀ bymal nútiÈ v˘robcov a dovozcov uprednostniÈv˘robu a dovoz v˘robkov z materiálov ‰etria-cich Ïivotné prostredie a materiálov recyklo-van˘ch.

Legislatívny proces je nedostatoãne nekon-cepãne pripraven˘, nie je zjednoten˘, nemájasnú stratégiu smerom k najväã‰ím zneãis-Èovateºom. No a samozrejme netreba hlavnevynechaÈ aj pripravenosÈ ºudí.

Nárast produkcie odpadov za ostatn˘ch25 rokov je viac ako 50% a na skládkachkonãí 70 – 90% t˘chto odpadov, ão je alar-mujúce. Treba prijaÈ také opatrenia, kto-ré predchádzajú vzniku odpadu, zaviesÈprístup, ktor˘ zohºadní cel˘ Ïivotn˘ cyklusv˘robkov a materiálov, a nie len odpado-vú fázu, aby sa sústredila pozornosÈ nazníÏenie vplyvov vzniku odpadu a naklada-nia s ním na Ïivotné prostredie, ãím sa zv˘-‰i hospodárska hodnota odpadu, hovorínová smernica EÚ z roku 2008. Okremtoho by sa malo podporovaÈ zhodnocova-nie odpadu a pouÏívanie zhodnoten˘chmateriálov s cieºom ‰etriÈ prírodné zdroje.Zodpovedá podºa vá‰ho názoru nové zne-nie návrhu zákona o odpadoch t˘mto kri-tériám? Marián Záhumensk˘

Problém skládok odpadov (legálnych, aleaj t˘ch nelegálnych) je zase ‰pecifick˘m do-kladom slovenskej rozpoltenosti v hospodár-skej i politickej sfére. V̆ sledkom je, Ïe nik-to nechce skládky, ale nikto nechce ani spa-ºovne odpadu (môÏu byÈ spojené s kompostár-Àami). Tento rozpor musí byÈ prekonan˘ di-rektívne, pretoÏe Slovensko nemá more, doktorého prímorské ‰táty odpad vyváÏajú.Uznávam odpor voãi skládkovaniu (okremskládok stavebn˘ch odpady, ktoré sú konieckoncov nerecyklovateºné), ale neuznávamodpor voãi spaºovniam, najmä ak sú vhodnekombinované s vyuÏitím tepla na v˘robu ob-noviteºnej/ recyklaãnej energie. Objem odpa-dov, napriek recyklácii, kaÏdoroãne stúpa aSlovensko naozaj nemá dosÈ plôch na vytvá-ranie skládok.

Nov˘ zákon je v tomto smere opäÈ bezzu-b˘, pretoÏe zaloÏenie skládky sa (falo‰ne)javí lacnej‰ie a jednoduch‰ie ako v˘stavbaspaºovne a ‰tát sa od rie‰enia problému trva-lo di‰tancuje.

Magda Ko‰útováAko som uÏ povedala, podstatn˘ je prí-

stup k veci, resp. uhol pohºadu. Keì obãanvidí v odpade len odpad, je to zlé, ale pohodl-né. Obãanov treba presvedãiÈ, Ïe ide o druhot-nú surovinu vyuÏiteºnú v procese ìal‰ej v˘-roby – recyklácii. Treba zabezpeãiÈ také pod-mienky, aby triedenie odpadu bolo nielen po-hodlné, ale aby aj mali z tejto ãinnosti neja-ké pozitíva. âi uÏ v zníÏen˘ch poplatkoch zav˘voz odpadu v prípade jeho separácie, ale-bo iné v˘hody – investície do zelene v bez-prostrednej blízkosti ich obydlia a pod.

Peter ·ucaNárast produkcie odpadov je zrejm˘ a ne-

popierateºn˘, najmä stavebného odpadu, ãohovoria ãísla. Na jednej strane je to dobré, Ïeºudia vozia tento odpad na zbern˘ dvor a niedo prírody, na druhej strane to zvy‰uje nákla-

zabalenie ‰katule. A za tak˘to obalov˘ „ho-nor“ treba zaplatiÈ a e‰te rie‰iÈ aj „príspevok“na zber a recykláciu, pretoÏe spotrebiteº hokrátkou cestou vhodí do kontajnera. To isté jepri obaloch na elektroniku (viem, Ïe sa elek-tronika nedá prená‰aÈ v ta‰ke ako zemiaky),ale rie‰ením namiesto vyhadzovania veºk˘ch‰katúº a polystyrénov˘ch tvaroviek by boliobaly vratné, dokonca zálohované.

Zálohovanie je ‰peciálna kapitola v slo-venskej legislatíve. Mnohí múdri uznali, Ïe jeto najlep‰í v˘chovn˘ prostriedok s priamouzainteresovanosÈou spotrebiteºa, ale lobistic-ké skupiny dokázali tento trend natoºko para-lyzovaÈ, Ïe v zákone je síce zálohovanie skle-n˘ch obalov a obalov z PET zakomponova-né, ale s NULOVOU sadzbou zálohy; takÏezálohovanie sa u nás nekoná. Je to komické,pretoÏe v‰etky ‰kandinávske krajiny záloho-vanie majú dokonca vratné obaly, ale na tomnemusíme trvaÈ ak bude zaistená recykláciaobalov pomocou zálohovania. Prínos naochranu Ïivotného prostredia netreba osobit-ne zdôvodÀovaÈ a mechanizmus zálohovaniaje predsa technicky ºahko vykonateºn˘, keìÏeaspoÀ niektoré fºa‰e od piva sú zálohované.

Magda Ko‰útováMyslím si, Ïe na podporovaní zberu a lik-

vidácie odpadu by mali participovaÈ v˘robco-via aj dovozcovia. Mali by byÈ nútení upred-nostÀovaÈ také v˘robky, ktoré sú zhotovova-né z materiálov ‰etrn˘ch k Ïivotnému prostre-diu a vhodn˘ch na recykláciu. Neustále sa naobce a obyvateºov prená‰a príli‰ veºa povin-ností bez akéhokoºvek finanãného krytia. Veº-k˘ priestor tu vidím hlavne vo v˘chove ob-ãanom a ich prístupe k separovaniu odpadu.Je jednoznaãne dokázané, Ïe s touto aktivitoutreba zaãaÈ uÏ u mal˘ch detí, ktoré svojimi mi-l˘mi otázkami dokáÏu ovplyvniÈ nielen svo-jich rodiãov, ale aj ‰iroké okolie.

Peter ·ucaZabezpeãiÈ systém zberu komunálneho od-

padu a zberu separovan˘ch zloÏiek z komu-nálneho odpadu je v zmysle zákona o odpa-doch povinnosÈou obcí ako drÏiteºov komu-nálneho odpadu. Tie na uvedenú ãinnosÈ ne-majú dostatok finanãn˘ch prostriedkov. Pre-to podporovanie systému zberu komunálne-ho odpadu finanãn˘m príspevkom od v˘rob-cov a dovozcov je vhodn˘m prostriedkom


Marián Záhumensk˘ – b˘val˘ podpredseda v˘boru, v súãasnosti ãlen

Peter ·uca – b˘val˘ ãlen v˘boru, v súãasnosti uÏ vo v˘bore nepôsobí

39

dy obce na ich likvidáciu, ale aj náklady ob-ãanov, ktorí ich vyprodukovali. Je badaÈ ajsnahu obchádzaÈ zákon hlavne od podnikate-ºov, vyh˘baÈ sa poplatku za likvidáciu také-hoto odpadu. Samotné znenie zákona by malorie‰iÈ integrovan˘ systém likvidácie odpadovod zniÏovania ich produkcie, samotného zbe-ru, zhromaÏìovania, triedenia, zhodnoteniadruhotn˘ch surovín, aj energetického, po mi-nimalizáciu uloÏenia na skládku uÏ nespraco-vateºného a nevyuÏiteºného odpadu. Ch˘ba-jú novospracované programy odpadovéhohospodárstva, ktoré sú toho ãasu zastarané aneaktuálne. Tie by mali vyplynúÈ z nového zá-kona. Mali by na novom pohºade rie‰iÈ kom-plexnú situáciu nakladania s odpadmi akého-koºvek druhu, zaoberaÈ sa – zberom, zhromaÏ-ìovaním, nakladaním, zhodnocovaním a spra-covaním. Hlavn˘m v˘sledkom by malo byÈ‰etrenie prírodn˘ch zdrojov a zniÏovanieumiestnenia na skládkach odpadov – to je vkoneãnom dôsledku ochrana Ïivotného pro-stredia. Samotná novelizácia zákona by malabyÈ zosúladená s podmienkami a právom EÚs podporou separovaného zberu. Zmena legi-slatívy by mala umoÏniÈ v˘voz vyzbieran˘chkomodít povinn˘m osobám na zhodnotenie ajdo krajín EÚ, ak je tento v˘voz ekonomick˘v˘hodnej‰í, ão by mohlo zlep‰iÈ obciam eko-nomiku separovaného zberu. Obmedzeniapovoleného bezplatného v˘vozu stavebnéhoodpadu na jednu osobu za rok, na obydlie naktorom je vykonávaná men‰ia stavebná úpra-va resp. rekon‰trukcia. Legislatívu je potreb-né upraviÈ tak, aby bola zabezpeãená kontro-la príslu‰n˘m stavebn˘m úradom kontroloudokladu stavebníka ako so stavebn˘m odpa-dom nakladal. Vytvorenie podmienok na ma-ximálne zhodnotenie odpadov vrátane ener-getického. Energetické zhodnotenie je ob-medzované a legislatívne sÈaÏené oproti EÚ.Pri biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadoch trebajasne stanoviÈ nakladanie s nimi a ich finanã-nú podporu pre obce. Pri zavádzaní tohto zá-kona do praxe je nutné citlivo pristupovaÈ vjednotliv˘ch mal˘ch obciach. Novelizácia bysa mala hlavne zaoberaÈ príãinou vzniku od-padov, ich zniÏovaniu a produkcii, pretoÏe uÏich samotné rie‰enie je nároãné a nákladné.

Separácia, nakladanie, zhodnocovanie avyuÏitie odpadov na Slovensku súvisí aj sexistenciou Recyklaãného fondu, ktor˘ jesíce iba doplnkov˘m financovaním zhod-nocovania odpadov, ale vyvoláva aj rôznepnutia, ãi uÏ zo strany v˘robcov, dovozcovalebo samospráv. Ak˘ je vá‰ pohºad nafunkãnosÈ takto nastaveného systému?Marián Záhumensk˘

Ako som uÏ v predchádzajúcich komentá-roch naznaãil, Recyklaãn˘ fond je prostred-níkom (vôbec nie zdrojom doplnkového fi-nancovania), iba prostriedok na prerozdeºova-nie vyinkasovan˘ch poplatkov. Îiaº, v‰etkysystémy prerozdeºovania sú náchylné upred-nostÀovaÈ vybrané smery ãi vybrané firmy, aletoto umoÏÀuje fakt, Ïe neexistuje jasná kon-cepcia a zodpovednosÈ za jej naplÀovanie.

Magda Ko‰útováZriadenie Recyklaãného fondu bolo dobré

rozhodnutie v ãase jeho vzniku. Myslím siv‰ak, Ïe uÏ nastal ãas, aby sa prehodnotilojeho nastavenie.

Peter ·ucaRecyklaãn˘ fond /RF/ bol ustanoven˘ zá-

konom ã.223/2001 Z. z. o odpadoch. Pomo-hol pri zavádzaní separovaného zberu a jehointenzifikácii mnoh˘m mestám a obciam. Bezfinanãnej podpory z príspevkov RF by mno-hé obce v minulosti neboli schopné separova-n˘ zber zaviesÈ. Na to akoby sa uÏ pozabud-lo. RF t˘m splnil svoju úlohu danú pri jehovzniku a jednoznaãne podporil budovanie re-cyklaãn˘ch kapacít na Slovensku vytvára-ním zdrojov pre samosprávy. ËaÏko si pred-staviÈ vytvorenie zodpovednej organizácie napodporu separovaného zberu z v˘robkov resp.dodávateºov, ich odvody na podporu separo-vaného zberu kde, kedy a komu. Tak ãi tak byto musel maÈ pod kontrolou ‰tát. Kto? BolpredloÏen˘ nejak˘ návrh nového systému?Treba povedaÈ aj to, Ïe systém je uÏ skostna-ten˘, zastaran˘, nefunkãn˘ a zdæhav˘. Pri plá-novaní na takto nastaven˘ systém nie je moÏ-né sa oprieÈ. Financovanie za vyseparovanékomodity by malo byÈ prehºadné a transpa-rentné. Îiada si previesÈ legislatívne zmeny najeho oÏivenie, kvalitu, kontrolu finanãn˘ch ãimateriálnych tokov.

V súãasnosti, pri zniÏovaní republikov˘chdaní obciam zo strany ‰tátu, je kaÏdá pomoc– aj zo strany RF – dobrá.

Podºa posledného hodnotenia OECD Slo-vensko stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏ-stvo emisií aj napriek silnému hospodár-skemu rastu, ale mali by sme viac prepo-jiÈ politiky zamerané na zmenu klímy, ener-getiku a dopravu, ãi posilniÈ podporu en-vironmentálnych inovácií. Aj toto vypl˘vaz hodnotenia environmentálnej v˘konnos-ti Slovenska v oblastiach, kde dochádza kvzájomnej interakcii a prepojeniu Ïivotné-ho prostredia s ostatn˘mi sférami, najmäekonomickou a sociálnou. Je Slovenskopripravené prijaÈ odporúãania na úpravu– reformu daní tak, aby prispievali k na-pæÀaniu cieºov v ochrane Ïivotného pro-stredia na‰ej krajiny?Marián Záhumensk˘

Problematika plynn˘ch emisií je téma jed-noduchá a zloÏitá súãasne. Treba povedaÈ, Ïenielen v Slovenskej legislatíve, z ãoho vypl˘-va obava, Ïe cesta zdaÀovania bude pre vlá-dy schodnej‰ia (snáì transparentnej‰ia), alepokiaº bude systém sprostredkovateºsk˘ (pria-me ãi nepriame prerozdeºovanie inkasova-n˘ch daní) bude trpieÈ rovnak˘mi „bolesÈami“ako Recyklaãn˘ fond v tuh˘ch odpadoch. 1) Problematika bude jednoduchá ak by i‰lo

o transparentné konanie a záujem rie‰iÈemisie skleníkov˘ch plynov v súlade s en-vironmentálnymi cieºmi za pomoci ne-sporn˘ch/overiteºn˘ch materiálov˘ch bi-lancií, ktoré vie vyãísliÈ kaÏd˘ zneãisÈova-teº a ktoré (na rozdiel od povoleniek vysta-ven˘ch na fiktívne objemy emisií) umoÏ-nia transparentn˘ obchod na podnikovejúrovni.

2) Problematika bude zloÏitá, ak sa do proce-su rie‰enia emisií a ich obchodovania vlo-Ïia záujmy monopolov a ‰pekulatívnychentít s cieºom zarábaÈ na vãasnom ãi pred-nostnom alebo dokonca vyhradenomovládnutí manipulácie s limitmi a povolen-kami na trhu s emisiami, teda ovládnutísystému úradného sankcionovania za nad-

produkovanie emisií, ale aj bonifikácie,odmeÀovania za zniÏovanie vlastn˘ch emi-sií a zne‰kodÀovanie cudzích emisií.Obchodovanie s emisiami CO2 uÏ zavied-

li viaceré nadnárodné konzorciá zameranéna zniÏovanie emisií vyuÏívaním fotosynté-zy, ktorá v kaÏdom zemepisnom pásme vytvá-ra fytomasu/biomasu zuÏitkovateºnú na v˘Ïi-vu, k⁄menie, alebo na biozloÏky pre motoro-vé palivá, ale musí byÈ bilanãne evidovaná. Ajdne‰ná správa z Durbanu hovorí, Ïe durbans-ká konferencia o boji proti klimatick˘m zme-nám sa zapí‰e do histórie v pozitívnom zmys-le. Po prv˘ raz v histórii sa dosiahol konsen-zus aj s najväã‰ími zneãisÈovateºmi, ako jeUSA, âína a India. Bol schválen˘ aj zelen˘klimaticky fond vo v˘‰ke 100 miliárd USDroãne.

Magda Ko‰útováNávrh rozpoãtu, ktor˘ sme dostali aj na ro-

kovanie v˘boru, je pre Ïivotné prostredie veº-mi tenká perina na prikrytie. Keì si spome-niem, s ak˘mi problémami bojuje v prípadezáplav a povodní, ako sa nám po celej kraji-ne nekontrolovane roz‰irujú karanténne bu-riny, choroby a ‰kodcovia, mám z tohto ná-vrhu veºmi zlé pocity. Pri daÀovej reforme tre-ba hºadaÈ rezervy napr. pri dani z motoro-v˘ch vozidiel – zohºadnenie a dodrÏanie ná-pravov˘ch tlakov, emisn˘ch limitov atì. Tre-ba si v‰ak uvedomiÈ aj to, aby sme pri ochra-ne Ïivotného prostredia nerobili obmedze-nia, ktoré by zniÏovali ekonomick˘ rast kra-jiny.

Peter ·ucaÚprava – reforma daní v tejto oblasti je po-

trebná a vyÏaduje osobitn˘ prístup. Îivotnéprostredie je vo veºmi zlej situácii. DôleÏitéje, aby uÏ aj tak vysoké dane nezaÈaÏili samot-n˘ch obãanov, pretoÏe na‰a ekonomika nie jev súãasnosti v˘konná. To môÏe viesÈ k ìal‰ie-mu zhor‰ovaniu Ïivota obãanov. Je potrebnévytvoriÈ predpoklady na lep‰ie a transparent-né prerozdeºovanie finanãn˘ch prostriedkovv rámci lokalít, miestnych daní, zmeniÈ ‰truk-túru prerozdeºovania daní a spôsoby ich po-uÏitia.



40

RICHARD RA·I SMER-SD –PREDSEDA V¯BORU NR SR PRE ZDRAVOTNÍCTVO

Ako by ste hodnotili kvalitu nového záko-na o liekoch. Proti predpisovaniu úãinnejlátky na recept bola dosÈ ‰iroká vlna v˘-hrad, ako to vnímate dnes?

Zákon o lieku nehovorí iba o generickejpreskripcii, ktorá môÏe maÈ, ak je správne pri-pravená, ekonomicky pozitívny dopad na fi-nancie v systéme. Ale keì sa pozrieme na fi-nanãné benefity, ktoré nám z jej zavedenia sºu-boval exminister Uhliarik, uÏ dnes je jasné, Ïeúspora pre ‰tát nielen Ïe nebude sºubovan˘ch46 miliónov, ale úspora moÏno nebude Ïiad-na....

A ak pacienti tento rok budú vedieÈ na svo-jich doplatkoch u‰etriÈ aspoÀ tretinu toho, ãonám nasºuboval exminister Uhliarik, bude tonaozaj veºk˘ úspech.

Zákon o lieku je v‰ak oveºa ‰ir‰ia proble-matika a je tu veºk˘ nesúlad s praktick˘m Ïi-votom, ktor˘ bude treba rie‰iÈ. Ja verím, Ïetentoraz to bude na základe pripomienok od-borníkov. Tí neboli doteraz ani vypoãutí, anire‰pektovaní. Dúfam, Ïe sa nám podarí mno-hé deformity, ktoré boli zavedené, odstrániÈ.

Predpokladali sa aj úspory pre pacienta,podºa zákona, aká je skutoãnosÈ?

BohuÏiaº, jedin˘, kto môÏe teoreticky uspo-riÈ, sú zdravotné poisÈovne. Ale ão sa t˘ka do-platkov pacientov, tie neustále stúpajú. Staãí

ísÈ do prvej lekárne a sp˘taÈ sa prvého ãlove-ka s receptom v ruke. Odpoveì bude stále táistá.

V predchádzajúcom období ste kritizova-li aj ãasti zákona o zavedení vernostnéhosystému, nezmenili ste názor?

Vernostné systémy boli zákonom zakáza-né poãas prvej vlády Roberta Fica a taktopostupovali aj mnohé iné krajiny EÚ. Minis-ter Uhliarik sa v‰ak rozhodol isÈ vlastnou ces-tou v prospech vlastníkov sietí lekární. Na‰alegislatíva sa podporou vernostn˘ch systé-mov vydala zl˘m smerom, následkom ktoré-ho hrozí nielen zánik mnoh˘ch mal˘ch lekár-ní, ale aj neúmerná nadspotreba liekov kvôlifinanãn˘m benefitom za ich vybratie si v le-kárni. MotivovaÈ pacienta na väã‰iu spotrebuliekov, len na tom fakte, Ïe mu za to nieãodám, je nemiestne a nemorálne. Najmä, ak ‰tátrazí politiku, Ïe treba zniÏovaÈ spotrebu lie-kov.

Do akej miery sa zákonom o liekoch upra-vujú vzÈahy vo farmácii?

VzÈahy vo farmácii sa t˘mto zákonom v˘-razne po‰kodili. A to e‰te nehovorím o likvi-dácii klinického skú‰ania liekov na Sloven-sku, ãi o ne‰tandardn˘ch a netransparentn˘chprocesoch pri kategorizácii liekov, ktoré boliza minulej vlády legislatívne ukotvené.

Dá sa povedaÈ, Ïe niekomu zákon o lie-koch priná‰a v˘hodnej‰ie podmienky?

Nechcem nikoho obviÀovaÈ, ale staãí sipreãítaÈ zopár ãlánkov o biznise s liekmi, ãihºadaÈ odpovede na otázky, preão onkologic-kí pacienti mali problémy s liekmi, preão naj-nov‰ie lieky nemôÏu prísÈ k na‰im pacientomtak r˘chlo ako doteraz. Alebo sa staãí pozrieÈna to, ktoré a koho distribuãné firmy sú od pri-jatia tohto zákona skokanmi roka v obrate akto ich vlastní.

âo by sa malo prepracovaÈ?Zákon treba prepracovaÈ ako celok, ale za

úãasti odborníkov a tieÏ s ohºadom na pacien-ta, aby dopad na neho nebol tak˘ v˘razn˘ akoteraz.

IVAN UHLIARIK– KDH

Zavedenie spravodlivého systému finan-covania v zdravotníctve narazilo na pro-blém. Zákon o platoch lekárov a sestiernarobil asi viac starostí v‰etk˘m zúãastne-n˘m, kde nastala chyba?

...aby pacienti dostávali najvy‰‰iu kvalitu aká je moÏná, aby nech˘bali moderné diagnosticképrístroje, aby bol dostatok nov˘ch úãinn˘ch liekov, aby nech˘bali nové operaãné sály, ale ani nové

zrekon‰truované oddelenia a budovy zdravotníckych zariadení. Je toho dosÈ a práve preto trebao moÏn˘ch rie‰eniach diskutovaÈ, písaÈ a publikovaÈ v˘sledky. Vedia to aj poslanci z V̆ boru NR

SR pre zdravotníctvo na ãele s predsedom Richardom RA·IM. Niektor˘ch sme poÏiadalio vyjadrenie svojich názorov aj pre Parlamentn˘ kuriér. Pripravila redaktorka Anna Komová.

Cieº by mal byÈ jasn .̆..

41

Zákon o platoch lekárov je nesystémovérie‰enie, ktoré schválili v decembri minuléhoroka poslanci Smeru a strany Most-Híd. Jasom v memorande s Lekárskym odborov˘mzdruÏením navrhoval zv˘‰enie platov lekárovbez zmeny zákona tak, ako sa to dialo vÏdydoteraz. Lekári si urãite zaslúÏia vy‰‰ie pla-tové ohodnotenie, ale to musí byÈ primeranéekonomick˘m moÏnostiam slovenského zdra-votníctva. Napriek tomu sa nám podarilo v sú-lade so zákonom zv˘‰iÈ platy lekárov k 1 .ja-nuáru 2012 bez dodatoãn˘ch zdrojov len zúspor v systéme zdravotníctva. V‰ZP zv˘‰i-la platby pre poskytovateºov zdravotnej sta-rostlivosti v decembri minulého roka aj vo fe-bruári tohto roka a lekári dostali mzdy tak, akoto vyÏaduje zákon. Vláda a parlament za-viazli ministra zdravotníctva a ministra prá-ce, aby vypracovali zákon o platoch sestier nazáklade petície 243-tisíc obãanov. Zákon sompredloÏil poslancom, kde som vyãíslil aj po-trebu finanãn˘ch prostriedkov na nav˘‰enieplatov. V ãase, keì poslanci schvaºovali zá-kon uÏ platil ‰tátny rozpoãet a nebolo moÏnéÏiadaÈ dodatoãné nav˘‰enie zdrojov. Poslan-cov som preto upozorÀoval, Ïe v prípade akzákon schvália, na vy‰‰ie platy sestier sa mu-sia pouÏiÈ peniaze z úspor v liekovej reforme,peniaze z lep‰ieho v˘beru poistného a rezer-vy v ‰tátnom rozpoãte. Za prvé dva mesiacetohto roka sa nám tieÏ podarilo dosiahnuÈzisk 31,5 milióna eur vo V‰ZP, aj tieto penia-ze je moÏné, po malej zmene legislatívy po-uÏiÈ na platy sestier. PeÀazí je tak v systéme,v zdravotn˘ch poisÈovniach, aj t˘ch súkrom-n˘ch dosÈ. Chce to len dobre manaÏovaÈ ichvyuÏitie, resp. rozprávaÈ aj so súkromn˘mi po-isÈovÀami, aby ich uvoºnili. Pani ministerkav jednej z nich pracovala na vysokej pozícii,urãite bude vedieÈ, ako so súkromn˘mi pois-ÈovÀami hovoriÈ.

Hovorilo sa o systémov˘ch zmenách a okvalite, ktorá sa t˘ka celého zdravotníctva,ako a z ak˘ch prostriedkov ste plánovaliuspokojiÈ a dofinancovaÈ napr. laboran-tov, rentgenologov a ostatn˘ch zdravotníc-kych pracovníkov?

Treba si uvedomiÈ, Ïe vláda Ivety Radião-vej padla po 15 mesiacoch. Ako ministerzdravotníctva som od nástupu do funkcie stál

pred blíÏiacim sa kolapsom V‰ZP. Hoci vlá-da Smeru prebrala poisÈovÀu s plusom 9 mi-liónov eur v roku 2006, v roku 2010 ju odo-vzdala so stratou 120 miliónov eur a hrozilajej nútená správa. V‰etko úsilie sme tak od za-ãiatku venovali najmä stabilizácii systému.Nemocnice sme v minulom roku oddlÏili su-mou 300 miliónov eur. Do zdravotníctva taki‰lo reálne viac peÀazí, ako kedykoºvek v mi-nulosti. V priebehu stabilizácie sa nám poda-rilo pripraviÈ a presadiÈ liekovú reformu, na-stavili sme ceny liekov na 2. najniÏ‰ie v Eu-rópskej únii, ktorá na roãnej báze prinesieúsporu niekoºko desiatok miliónov eur. ëal-‰ie úspory prinesie zavedenie generickej pre-skripcie, hoci na základe kompromisu v pred-pisovaní liekov s lekárskou obcou nie aÏ toº-ko, ako sme predpokladali. Podarilo sa námv spolupráci s poisÈovÀami racionalizovaÈ po-ãet lôÏok a oddelení, 3000 lôÏok prázdnychlôÏok zaniklo. V‰ZP v˘znamne zlep‰ila v˘berpoistného. Mali sme pripravené aj ìal‰ie kro-ky, ako napríklad centrálne obstarávanie ne-mocníc, spustenie eHealthu, DRG, PCG amnohé ìal‰ie, ktoré by zefektívnili cel˘ chodzdravotníctva. V‰etky tieto úspory sme plá-novali vyuÏiÈ na zlep‰enie kvality zdravotnejstarostlivosti pre pacientov a samozrejme naplaty v‰etk˘ch profesií v zdravotníctve.

V ãom vidíte moÏnú v˘raznej‰iu spoluprá-cu so zdravotn˘mi poisÈovÀami?

Zdravotné poisÈovne aktívne spolupracujúna viacer˘ch projektoch, ktoré zefektívniazdravotníctvo. Ide napríklad o projekt DRG,teda spravodlivej platby za diagnózu. Spolu-pracovali sme aj na projekte PCG, teda pre-rozdeºovaní peÀazí na základe chorobnosti. In-tenzívne prebiehala aj komunikácia na projek-te eHealth, elektronick˘ch zdravotn˘ch kni-Ïiek a podobne. Ministerstvo zdravotníctvapod mojím vedením, tieÏ obmedzilo ziskzdravotn˘ch poisÈovní a stanovilo percento,ktoré môÏu vyuÏiÈ na svoju správu. Zdravot-né poisÈovne by mali podºa môjho názoru in-tenzívnej‰ie manaÏovaÈ a komunikovaÈ sosvojimi poistencami tak, aby boli ão najr˘-chlej‰ie, najlep‰ie a najefektívnej‰ie vylieãe-ní. SprísniÈ by tieÏ mali svoju revíznu ãinnosÈ,aby sa nestávalo, Ïe na meno pacienta si niek-toré zdravotnícke zariadenia úãtujú duplicit-

né v˘kony, ãi v˘kony, ktoré sa nikdy neusku-toãnili.

Podºa údajov správy Health systems in-transition 2011 (Szalay, PaÏitn˘ a spol.)pomer nákladov na zdravotnú starostli-vosÈ z verejn˘ch zdrojov na Slovensku jenajmen‰í spomedzi krajín EÚ. Nedalo sa torie‰iÈ poãas vá‰ho pôsobenia v kresle mi-nistra zdravotníctva?

Vláda Ivety Radiãovej sa rozhodla postu-povaÈ systémovo. Najskôr chcela systém zdra-votníctva nastaviÈ tak, aby bol efektívny.Nemá totiÏ zmysel nalievaÈ peniaze do systé-mu, ktor˘ nefunguje a postupovaÈ tak, ako sato dialo v minulosti. V prvom kroku vláda pri-stúpila k oddlÏeniu nemocníc, na ão pouÏila300 miliónov eur. Cieºom bolo zmeniÈ fungo-vanie nemocníc, aby podliehali prísnej‰ímpravidlám hospodárenia. Popritom sa realizo-vali ìal‰ie úsporné opatrenia, najmä v lieko-vej politike. Na lieky ide asi tretina peÀazí zverejného zdravotného poistenia a bol tu veº-k˘ priestor na ‰etrenie. Zvy‰ovanie peÀazí zverejného zdravotného poistenia je urãite po-trebn˘ krok, ale musia mu predchádzaÈ sys-témové zmeny. Verím, Ïe aj nová vláda budek zdravotníctvu pristupovaÈ zodpovedne anebude iba nalievaÈ peniaze do systému, bezak˘chkoºvek reformn˘ch zmien.

VILIAM NOVOTN¯ – SDKÚ-DS

Boli ste predsedom V˘boru pre zdravotníc-tvo a podrobne ste vnímali a vnímate zme-ny v Àom. Pozrime sa na pozitívne v˘sled-ky, ktoré sa dosiahli v predchádzajúcomvolebnom období, ão by ste hodnotili akonajzávaÏnej‰ie, ão sa rie‰ilo?

Vyzdvihol by som päÈ pozitívnych v˘sled-kov:

TransparentnosÈPovinné zverejÀovanie zmlúv, ktoré sa

vzÈahuje aj na zdravotníctvo, povaÏujem zanajväã‰í prínos vlády Ivety Radiãovej k zv˘-‰eniu transparentnosti finanãn˘ch tokov vsektore. Rovnako prispeli k transparentnostielektronické aukcie, ktoré umoÏnili u‰etriÈna objednan˘ch tovaroch a sluÏbách neraz aj40 %.

Záchrana V‰ZPKeì sme po voºbách v roku 2010 prebera-

li V‰ZP, bola zrelá na bankrot. NielenÏe sa za-dlÏovala tempom 7 miliónov eur mesaãne(to je 10-tisíc eur za hodinu), ale vìaka bene-volentnému dohºadu zo strany ÚDZS sa v nejkamuflovalo úãtovníctvo a zdanlivá sekerabola v skutoãnosti dvojnásobná. Vìaka dob-rému krízovému riadeniu sa podarilo V‰ZPstabilizovaÈ a ozdraviÈ. V takomto stave juodovzdávame novej vládnej garnitúre.

Modern˘ zákon o liekuNajv˘znamnej‰ia prijatá zdravotnícka legi-

slatíva uplynulého obdobia sa t˘ka liekovejpolitiky. Máme modern˘ zákon o lieku, mámeprísne regulovanú cenotvorbu, umoÏÀujemepacientom ãerpaÈ vernostné zºavy v lekár-Àach, obmedzili sme marketingové aktivityfarmaceutick˘ch firiem.

OddlÏenie a (ne)transformáciaZadlÏujúce sa nemocnice sa zakaÏd˘m spo-

liehajú, Ïe ‰tát ich oddlÏí. AÏ transformácia naakciovú spoloãnosÈ ich donúti braÈ na zreteº


42

kopríjmov˘ch obãanov sme teda vytvoriliakúsi záchrannú sieÈ.

Od ãoho je závislá dostupnosÈ nov˘ch mo-dern˘ch liekov na konkrétne diagnózy, idelen o peniaze?

Na Slovensku je dostupná najmodernej‰ialieãba. Lieky, ktoré vstupujú na trh v Európe,prichádzajú na slovensk˘ trh medzi prv˘mikrajinami. Nová lieková legislatíva stanovu-je podmienky úhrady pre inovatívnu lieãbu vprv˘ch rokoch po uvedení na trh. Ak je liekpreukázateºne lep‰í neÏ doteraj‰ie alternatívylieãby – teda dosahuje lep‰ie v˘sledky zaniÏ‰iu cenu – dostáva sa do úhradového sys-tému rovnako ako ostatné kategorizované lie-ky. Ak teda odpovedám na otázku, ãi ide leno peniaze – áno, ide o peniaze. O na‰e penia-ze, za ktoré chceme dostaÈ kvalitu – lep‰iuzdravotnú starostlivosÈ. KeìÏe finanãné zdro-je sú vÏdy a v‰ade obmedzené, peniaze mámev zdravotníctve musíme investovaÈ najmätam, kde priná‰ajú najväã‰í zdravotn˘ bene-fit.

·TEFAN KUFFA – OªANO

Cieº by mal byÈ jasn˘... a zabezpeãenieoptimálnej organizácie ãinností v zdravot-níctve tieÏ, aká je realita? Aj vlastné nedáv-ne skúsenosti poslanca ·tefana KUFFU vedúk ‰ir‰iemu zamysleniu.

·tefan Kuffa OªaNO: Zaãnem moÏno ne-tradiãne. Práve tou úvodnou vetou pani redak-torky Anny Komovej. „Cieº by mal byÈ jas-n˘...“ Mal. A naozaj aj je? A v ãom? Myslí-me v zdravotníctve? A v ãom spoãíva? V mo-dern˘ch diagnostick˘ch prístrojoch? (Ktorénevieme efektívne vyuÏívaÈ? Napr. CT...) No-v˘ch úãinn˘ch liekoch? (âím si väã‰ím a dô-slednej‰ím konzumentom, t˘m si lep‰í a za-ujímavej‰í pre farmaceutick˘ priemysel?...)Nov˘ch operaãn˘ch sálach? (S chladn˘m acynick˘m prístupom personálu? Personálom,ktorému niã, alebo len málo, hovorí ºudská dô-stojnosÈ, a e‰te menej práva pacienta?) Zre-kon‰truovan˘ch oddeleniach? (Myslíme re-kon‰trukciu ºudsk˘ch s⁄dc? Rekon‰trukciuºudského myslenia? Rekon‰trukciu ºudské-ho prístupu? Rekon‰trukciu odmeraného prí-stupu? Rekon‰trukciu personálu na oddele-niach?...) Rekon‰trukcia budov zdravotníc-kych zariadení? (Myslíme azda rekon‰trukciucelej chorej spoloãnosti?)

Áno, to je len niekoºko otáznikov. Akézdanlivo jednoduché. Nájdeme na ne odpove-de a problémy sú preã, a to nielen tie v zdra-votníctve, ale aj v spoloãnosti. Naozaj bytomu tak bolo? E‰te raz sa vrátime k základ-nej otázke: Je naozaj jasn˘ cieº v zdravotníct-ve? âo je vlastne t˘m cieºom? Naplníme hocez odpovede na otázky, ktoré sme poloÏili,alebo aj ìal‰ie, ktoré by vyvstali?

âasto sme v dosahovaní cieºa veºmi kom-plikovaní. Myslíme si, Ïe ho dosiahneme pro-stredníctvom techniky, komplikovan˘ch tech-nológii, materiálno-technickom vybavení azabezpeãení, perfektn˘m personálnym obsa-dením, perfektn˘m a dômyseln˘m manaÏova-ním, získavaním certifikátov kvality, vykoná-vaním auditov, zvy‰ovaním objemu v˘ko-nov, stále väã‰om objeme financií, elektroni-zácií..., a predsa, ãastokrát ten cieº nevieme

ekonomickú realitu a uskutoãniÈ nevyhnutnére‰trukturalizaãné opatrenia. K˘m (údajne)posledné oddlÏenie nemocníc sme zvládli,transformácia sa na poslednú chvíºu zastavi-la kvôli protestu odborárov. Problém sa tedanevyrie‰il. Peniaze z oddlÏenia sú uÏ na úã-toch veriteºov a dlh nemocníc rastie rovnakoako predt˘m. Táto vláda asi transformáciunebude presadzovaÈ – bude musieÈ nájsÈ in˘spôsob, ako zaviesÈ poriadok do ‰tátnych ne-mocníc.

Mzdy lekárov a sestierNa záver volebného obdobia asi najviac re-

zonovali otázky okolo miezd sestier a lekárov.K˘m sestry trpezlivo o svojich poÏiadavkáchrokovali, lekári situáciu vyhrotili aÏ do ruko-jemníckej drámy. Parlament lekárom ustúpil– a v tej by bolo b˘valo mimoriadne neféro-vé „potrestaÈ“ sestry za to, Ïe uprednostnilidialóg pred nátlakom. Minister Uhliarik násopakovane ubezpeãoval, Ïe zv˘‰ené mzdovénároky sa vykryjú z úspor v liekovej politikea z rezervy v ‰tátnom rozpoãte. Ako sa v‰akukazuje, nemal celkom presné informácie.Rie‰iÈ tento akútny problém bude absolútnouprioritou pre novú ministerku zdravotníctva.

Ak˘ spôsob odmeÀovania v zdravotníctveby bol v˘hodnej‰í na udrÏanie a zlep‰eniekvality, asi nie ste spokojn˘ so súãasn˘mstavom protestov v zdravotníctve?

Prv˘m krokom k spravodlivej‰iemu od-meÀovaniu nemocníc by malo byÈ DRG, tedaplatba za diagnózu. Najlep‰í spôsob odmeÀo-vania zdravotníkov je odmeÀovanie dosiah-nut˘ch v˘sledkov. MeraÈ kvalitu nie je jedno-duché, ale tu sa môÏeme in‰pirovaÈ skúsenos-Èami in˘ch krajín. Spomenuté DRG preberá-me z Nemecka.

Pok˘m budeme lekárov odmeÀovaÈ za po-ãet vykonan˘ch vy‰etrení, budú sa sústreìo-vaÈ na poãet vykázan˘ch bodov, nie na dosiah-nut˘ v˘sledok aplikovanej lieãby. Ale pa-cienta – a zdravotníctvo financované z verej-n˘ch zdrojov – v prvom rade zaujíma, ãi muv‰etka tá poskytnutá starostlivosÈ naozaj po-mohla.

OdmeÀovanie za v˘sledok bude motivovaÈposkytovateºov hºadaÈ nákladovo efektívnespôsoby lieãby a aplikovaÈ ‰tandardy, tedaprotokoly pre diagnostiku a terapiu. Zdra-

votná starostlivosÈ bude poskytovaná efektív-nej‰ie – lacnej‰ie i kvalitnej‰ie („za menej pe-Àazí viac muziky“). BezpeãnosÈ pacienta bysa vìaka ‰tandardom mala zv˘‰iÈ.

Podpora kvality a nákladovej efektivityvytvorí atraktívne prostredie pre inovácie. Ato nehovorím len o inováciách v technoló-giách ãi farmaceutickom priemysle, ale aj vinovatívnych postupoch pri organizácii zdra-votnej starostlivosti, manaÏmente pacienta ãimanaÏmente chronick˘ch chorôb. PretoÏepráve v tejto oblasti má slovenské zdravotníc-tvo najväã‰ie nedostatky. Hoci máme hustúsieÈ poskytovateºov vykazujúcich kaÏdoroã-ne milióny v˘konov, pacient je v tej spleti de-zorientovan˘, ponechan˘ vlastnému osudu.Lep‰ia organizácia starostlivosti rozhodnedokáÏe zníÏiÈ náklady na zbytoãné alebo du-plicitné vy‰etrenia, lep‰í manaÏment chro-nick˘ch chorôb dokáÏe predísÈ nákladom zkomplikácií. ZdôrazÀujem, Ïe na to v‰etko ne-treba ãakaÈ na eHealth. Treba sa len koneãnerozhodnúÈ, Ïe zaãíname meraÈ kvalitu a pod-porovaÈ odmeÀovanie na základe dosiahnu-t˘ch v˘sledkov.

Prejdime na ceny liekov a generiká, súúnosné pre dôchodcov, ktorí ich vo väã‰ejmiere potrebujú?

Chronicky chorí pacienti v prieskumochvyjadrujú názor, Ïe doplatky na lieky sú preich domácnosÈ najväã‰ím nákladom. Pritomvo väã‰ine in˘ch postkomunistick˘ch krajíndoplácajú pacienti za lieky viac (a oveºa viac).

Vysoké doplatky sú spôsobené neraz t˘m,Ïe lekári predpisujú drah‰ie originálne liekynamiesto lacnej‰ích generík. Rozdiel v ceneplatí pacient v plnej v˘‰ke, a pritom úplnezbytoãne. Originál i generikum sú tá istá úãin-ná látka, v tom istom mnoÏstve, koncentráciia forme. Preto sme od‰tartovali generickúpreskripciu, preto sme obmedzili marketingo-vé aktivity farmaceutick˘ch firiem a pretosme zasiahli aj do regulácie cien liekov.

Vláda Ivety Radiãovej presadila ochrann˘limit spoluúãasti na liekoch pre dôchodcov snízkymi dôchodkami a pre zdravotne ÈaÏkopostihnut˘ch. Ak by ich doplatky za najlac-nej‰ie generiká mali prekroãiÈ za ‰tvrÈrok 45 €, ìal‰ie doplatky im preplatí zdravotnápoisÈovÀa. Pre najohrozenej‰iu skupinu níz-


43

píte veºmi r˘chle, preão s tak hrozn˘mi deku-bitmi odchádzajú pacienti , paradoxne zozdravotníckych zariadení, ak majú to ‰Èastie,domov, ale veºmi ãasto sa toho odchodu ne-doÏijú. (Tento problém sa dot˘ka väã‰inoustar˘ch ºudí, dlhodobo chor˘ch, nevylieãiteº-ne chor˘ch, s celou ‰kálou moÏn˘ch diagnóz).Je to veºmi bolestné, nedôstojné a poniÏujú-ce. Cez takéto „obyãajné“ veci, ktoré e‰testále nedokáÏeme zabezpeãiÈ, zomierajú pa-cienti ãasto na sekundárne príãiny, a to aj sozraneniami na du‰i. (O zomieraní v podmien-kach na‰ej spoloãnosti a ná‰ho zdravotníctvainokedy...)

„Komfortne“ vybavená JIS s kapacitoupiatich lôÏok, ktoré sú od seba pooddeºova-né horizontálnou bielou plachtou za ktoroustenajú, alebo vykrikujú pacienti, bez roz-dielu ãi sú to muÏi, alebo Ïeny, nie je ani vhod-n˘m ani dôstojn˘m miestom nielen pre cho-rého, ale ani len zdravého ãloveka. Pri napæÀa-ní va‰ich základn˘ch biologick˘ch potriebvám ochotne asistuje zdravotnícky personál,a to v‰etko na va‰om biednom lôÏku. Akslu‰ne vznesiete námietku, Ïe radi by ste ‰lina toaletu, hneì dostanete odpoveì, Ïe to nieje moÏné, je to proti predpisom, a navy‰epodpísali ste informovan˘ súhlas. Ak sa brá-nite a Ïiadate, aby vás pustili, nepustia, lebonemôÏu. Îiadate ich tlaãivo, v ktorom podpi-som potvrdíte prevzatie zodpovednosti a ri-zika za konanie, povedia vám, Ïe také nema-jú. Ak poÏiadate o misu na toaletu, ochotnevám ju dajú, ale vy ju nedokáÏete pouÏiÈ vo„vlastnej“ posteli, poleÏiaãky, v strese, a v prí-tomnosti spolupacientov od ktor˘ch vás „in-tímne“ delí akási plachta.

A to sú sluÏby, ako aj priestory a starost-livosÈ, ktorá je zdravotn˘mi poisÈovÀami ak-ceptovaná a financovaná s pridanou hodno-tou. OpísaÈ v‰etko, ão zaÏijete za jeden deÀ ta-kejto starostlivosti, keì pozeráte von oknom,ako sa zmráka, aká hlboká je noc, koºko ºudísa touto miestnosÈou premelie len za jednuzmenu, koho ão bolí, aké má problémy, akéma potreby, ãoho sa bojí, za ãím smúti a na-koniec, ako zasa svitá, a vyãerpan˘ na lôÏkunezaÏmúrite oka, tak ste ten naj‰Èastnej‰í ãlo-vek, ak vás odtiaº koneãne dajú preã. (Je toosobná skúsenosÈ s na‰ím zdravotníctvom zpolovice apríla 2012, av‰ak pre rozsah ani nieje moÏné o v‰etkom písaÈ, a o niektor˘ch zá-Ïitkoch by sa aj veºmi ÈaÏko písalo. V kaÏdomprípade tak˘to pobyt v na‰om zdravotníctveje veºmi in‰piratívny a podnetn˘ na prácu vzdravotníckom parlamentnom v˘bore.)

Ak povieme, Ïe dne‰né zdravotníctvo je vzlom stave, asi rovnako koalícia, aj opozíciasa na tom zhodne. Len ão si v‰ak poloÏímeotázku preão, odpovede budú rôzne, a to aj po-slancov z jednej a tej istej politickej strany.Preão? Lebo kaÏd˘ máme in˘ pohºad, infor-mácie a inak vnímame problém. Ak budemehºadaÈ vinníka, tak v‰etci budú ukazovaÈ pr-stom smerom od seba.

Ak v závere máme odpovedaÈ na otázku,ãi fungujúca elektronizácia optimálne zabez-peãí organizáciu v zdravotníctve, je potrebnéhºadaÈ odpoveì v texte vy‰‰ie spomínanom.V‰etko je v ºuìoch, ich charaktere, zodpoved-nosti, ochoty pomôcÈ, ochoty podeliÈ sa, ocho-ty nieão zo seba obetovaÈ nezi‰tne pre tohodruhého, ochoty slúÏiÈ a nie byÈ len zamest-nan˘. Len samotná elektronizácia nestaãí,

a nedokáÏeme dosiahnuÈ. Preão? Veºakrát jeto preto, lebo ho nesprávne definujeme. Ne-poznáme ho, a azda nám najväã‰mi bije dooãí. Tak teda ão je t˘m cieºom v zdravotníct-ve, ktor˘ by mal byÈ tak˘ jasn˘?

Osobne si myslíme, Ïe zdrav˘ pacient,ãlovek, obãan, a ak je chor˘, tak potom jehouzdravenie. Ale ako ho dosiahnuÈ? Najlep‰iaje urãite prevencia, t.j. udrÏaÈ ãloveka podºamoÏnosti pri plnom zdraví a sile, ako psychic-kej, tak fyzickej. K prevencii patrí aj osveta,ktorá hovorí, Ïe kaÏd˘ ãlovek sa má sám sta-raÈ a dbaÈ o svoje zdravie. Teda zameraÈ sa napredchádzanie klinick˘ch problémov a nierie‰enie uÏ vzniknut˘ch problémov.

Iste, bez financií a dobrého zdravého sys-tému to nejde. Av‰ak nemôÏeme sa tváriÈ, Ïeje stále málo financií, a pritom sa podºa od-hadov 40 % z celkového objemu financií prezdravotníctvo paradoxne dostáva mimo neho.NemôÏeme klásÈ prehnan˘ dôraz len na kva-litné zdravotnícke diagnostické zariadenia,ktoré personál nedokáÏe plnohodnotne pouÏí-vaÈ. (Poãuli sme o novom CT prístroji, ktor˘doposiaº nie je ani len vybalen˘, ale hlavne,Ïe bol zakúpen˘).

Vy‰‰ia kvalita, respektíve najvy‰‰ia kvali-ta nemôÏe byÈ dosahovaná cez vy‰etrenie le-kára prvého kontaktu, potom opätovného vy-‰etrenia na poliklinike, ìalej regionálnej ne-mocnici, a nakoniec konãiaceho vo fakultnejnemocnici, a v‰etky v˘kony uhradené, a pri-tom sa tváriÈ, Ïe zdravotníctvo je zadarmo.Kvalita a efektivita práce nemôÏe byÈ premie-taná cez prizmu 71 CT prístrojov, ktoré t˘Ï-denne e‰te v roku 2009 pracovali len 28 – 30hodín, priãom nám staãí 28 t˘chto prístrojov,a ich vyuÏiteºnosÈ zv˘‰iÈ na 100 i viac hodín.(porov. P. Stanek, Konzílium, 6/2009. Spo-trebné ‰ialenstvo vydláÏdilo cestu kríze, s. 7.)

Kvalita, ktorá má byÈ adresovaná pacien-tovi nemôÏe sa premietaÈ cez prevoz pacien-ta, z jedného zdravotníckeho zariadenia dodruhého, ktorého naloÏíme do sanitky s ìal-‰ími troma pacientmi, (nie kvôli efektivite, aleväã‰iemu zisku prepravnej sluÏby), ktor˘chpreváÏame 120 km spoloãne a e‰te rozváÏa-me boãn˘mi cestami ìal‰ích 60 – 80 km, a po3 hodinách vyãerpávajúceho prevozu od kaÏ-dého vyúãtujeme najmenej za 120 km za pre-

voz. (Reálne od niektor˘ch i viac.) Rovnak˘úãet na úhradu sa predloÏí príslu‰nej zdravot-nej poisÈovni, potom sa Ïiada zaplatiÈ od zdra-votníckeho zariadenia, kde bol pacient dopra-ven˘, od pacienta, alebo príbuzn˘ch pacien-ta, a pritom sa tváriÈ, Ïe v‰etko je realizova-né v duchu najvy‰‰ej kvality a komfortu pa-cienta, a navy‰e zadarmo.

Najvy‰‰ia kvalita nemôÏe byÈ realizovanácez tvrdú realitu, ktorú preÏívame cez vlast-nú skúsenosÈ, keì k akútnemu stavu, krváca-júcemu pacientovi nepríde lekárom privola-ná RZP, s triviálnym odôvodnením, Ïe nie jek dispozícii, keì pacient musí odísÈ na vlast-n˘ch nohách a vlastn˘m autom sa dopraviÈ do20 km vzdialenej nemocnice, napriek tomu,Ïe o‰etrujúci lekár indikoval zdravotn˘ stavpacienta, ako Ïivot ohrozujúci. Centrálny prí-jem, ktor˘ ho centrálne a systémovo odmiet-ne, a to len preto, lebo nakoniec nepri‰iel touRZP, ale vlastn˘m autom a na vlastn˘ch no-hách. Keì ten systém vás potom dobre popre-háÀa po jednotliv˘ch poschodiach, medziktor˘mi sa zaãnete presúvaÈ po schodoch,lebo ÈaÏko je sa dostaÈ k jednému zo ‰tyrochv˘Èahov, a ak máte ‰Èastie povozí vás najprvpo jednotliv˘ch poschodiach, na ktoré ste ne-plánovali ísÈ. Po komplikovanom hºadaní vakútnom stave, koneãne sa stretnete s leká-rom, ktor˘ je kompetentn˘ pozrieÈ ten vá‰ „pa-pier“, napí‰e pár viet (moÏno dve) a po‰le vásspäÈ hore na poschodie, z ktorého ste ledvapred chvíºou pri‰li. Keì si myslíte, Ïe ste do-siahli cieº, teda poschodie, oddelenie, koneã-ne aj izbu, dokonca aj lôÏko, m˘lite sa, leboo chvíºu dorazí sestriãka s rozhegan˘m a ÈaÏ-kopádne fungujúcim vozíkom, ktor˘m sa mu-síte, presunúÈ na JIS, aby sa vám náhodou od-razu nieão nestalo, hoci je to uÏ len vedºaj‰iachodba.

Kovové, asi 40-roãné lôÏko, s cca 8 cen-timetrovou hrúbkou holého molitanu, cezktor˘ cítite kaÏd˘ zvar poctivej strojárskejpráce robotníka, zakryté mikroténov˘m ige-litom, a prestieradlom – plachtou, ktorá stá-le spod vás uteká, a po chvíli je ako plisova-ná sukÀa, ktorá vám má zvy‰ovaÈ komfort aspoluparticipovaÈ na ozdravnom procese, pod-ºa moÏnosti najlep‰ie bez pohnutia, aby ste ná-hodou pri zmene polohy nespadli na zem,alebo nenarazili na Ïelezné boãnice. Pocho-


44

aby sa kvalita zdravotníckych sluÏieb zlep‰i-la, aj keì v‰etk˘m zainteresovan˘m v systé-me môÏe pomôcÈ. DôleÏité je, aby pacient ne-zostal len nejakou elektronickou zdravotnoukniÏkou, alebo národn˘m zdravotn˘m portá-lom, softvérom, alebo len ãíslom v nejakejmegadatabáze.

Kde sa uÏ eHealth v rámci zdravotníctvavyuÏíva, ão bude najväã‰ím prínosom prezdravotníctvo, ak sa elektronizácia dokon-ãí?

Ak sa elektronizácia dokonãí, dúfam, Ïe ne-bude slúÏiÈ na obohacovanie sa jednotlivcov,ãi skryt˘ch obchodn˘ch reklám farmaceutic-k˘ch firiem, dílerov, obchodn˘ch skupín, ãizneuÏívanie informácií a dát. Doposiaº Slo-vensko sprevádzajú Ïiaº práve tieto praktiky.Bezpodmieneãne je potrebné s t˘m skonãiÈ,a preventívne nedovoliÈ, aby tieto praktiky tuboli. NemôÏeme zo spoloãného kradnúÈ, azároveÀ oãakávaÈ, kedy sa veci pohnú ìalej.V reálnej testovacej fáze uvidíme ãi systémzefektívni prácu, u‰etrí ãas lekárom, sestráma pacientom, ako sa oãakáva. âo v prípadedlh‰ieho v˘padku elektrickej energie, ako tobolo niekoºkokrát uÏ v tomto roku? Aj obvod-ní lekári budú maÈ záloÏne zdroje? ...

Slovensko zaostáva vo vyuÏívaní progra-mu vo vecnom, finanãnom aj ãasovom rám-ci, ak to porovnáme s vyspel˘mi krajinamiEurópy, ako vidíte ìal‰ie obdobie ão sa buderealizovaÈ, aké sú plány?

Preão Slovensko zaostáva vo vyuÏívaníprogramu vo vecnom, finanãnom aj ãasovomrámci treba sa p˘taÈ doteraj‰ích ministrov aºudí zodpovedn˘ch za túto problematiku. Akãosi nefunguje, alebo naopak aj dobre fungu-je, hºadaj za t˘m ºudsk˘ faktor, ãiÏe ãloveka,inak, ministrov a jemu podriaden˘ch ºudí, ãiºudí zaangaÏovan˘ch do projektu elektronizá-cie. Na plány do budúcna je potrebné sa p˘-taÈ na ministerstve zdravotníctva. Na na‰omv˘bore doposiaº sme nemali moÏnosÈ dotknúÈsa t˘chto tém. Ná‰ osobn˘ názor v‰ak je ten,Ïe veºmi ãasto rie‰ime najprv „B“, a potom„A“, a navy‰e ako obyãajne zistíme, Ïe potomna to nemáme. Ak sa na Slovensku stretnemso zdravotníckym zariadením (‰tátnym, niek-toré ne‰tátne sú na úrovni), kde hneì pri vstu-

pe sa budem cítiÈ dobre, bude tam ãisto abude tam vládnuÈ pokoj a pokojná pracovnáatmosféra, kde ma privíta a zorientuje v sys-téme a priestore príjemn˘ zamestnanec toh-to zariadenia, nie poãítaã, kde sa na mÀa ne-osopí upratovaãka, zdravotná sestra, ãi dokon-ca lekár, Ïe ako to Ïe nemám návleky (veºa-krát e‰te ‰pinav‰ie a dotrhanej‰ie ako sú to-pánky), hneì pri vstupe na nohách, kde mô-Ïem imobilného pacienta posadiÈ na ãist˘ ahlavne funkãn˘ vozík, o ktor˘ nemusím niko-ho ÏobroniÈ, ktor˘ si môÏem sám zobraÈ hneìpri vstupe vrátiÈ sa k svojmu autu a posadiÈdoÀ svojho imobilného otca ãi mamiãku. (Vpolovici apríla sme to naozaj zaÏili, bol somv takejto nemocnici v Marburgu.) Ak lôÏkabudú ‰tandardne polohovateºné na hydrauli-ku, ak komfortné matrace nebudú napchatélen za v˘kladmi na‰ich prepchat˘ch hyper-marketov a domácností, ak chorí budú maÈ as-poÀ takú posteº, ako majú zdraví (O ão viacchor˘ ãlovek potrebuje komfortné lôÏko. Za-vri oãi a premietni si aké lôÏko má‰ doma, sak˘m matracom, koºk˘ raz uÏ vymenen˘, akúmá‰ bielizeÀ, akú perinu, ak˘ vankú‰, ak˘komfort, a porovnaj to s ak˘mkoºvek zdravot-níckym zariadením (‰tátnym) na Slovensku,a potom si uÏívaj zdravotníctva zadarmo. Do-stane‰ starú vojenskú deku navleãenú do zo-dratej, neraz roztrhanej oblieãky, vankú‰ ako-by napchat˘ purpenou, alebo nejakou neiden-tifikovateºnou hmotou...), ak preventívne bu-deme starostlivosÈou, ale aj materiálno-tech-nick˘m vybavením predchádzaÈ na nemocniã-n˘ch lôÏkach dekubitom, namiesto kupova-nia a aplikovania drah˘ch sprejov a toaletnejpeny, ak sociálne zariadenia – toalety, budúaspoÀ také, aké sú okolo diaºnic v Nemecku,Rakúsku, ·vajãiarsku, ãi Francúzsku. (To po-rovnanie je zámerné nie so zdravotníckymizariadeniami, ale so sociálnymi zariadeniami– toaletami slúÏiacimi ‰irokej anonymnej ve-rejnosti a sú na oveºa komfortnej‰ej, ãistej‰eja vy‰‰ej úrovni, ako tie na‰e sociálne zaria-denia – toalety v nemocniciach.) Ak sestriã-ka v nemocnici nebude musieÈ zápasiÈ s pa-cientom, ktorého ledva dostane do vane, a ‰ty-ri kone vrané ho Èahajú z vane, lebo zaplatildane, ale má to „zadarmo“, ak pacienti dosta-nú ten liek, ktor˘ potrebujú, ak sa poskytnelieãba tá ktorá im je prospe‰ná, ktorá im zlep-‰í kvalitu Ïivota, ak nebudú v t˘chto eticko-farmaceutick˘ch otázkach rozhodovaÈ len pe-niaze, ak pacientovi nebudeme vnucovaÈ liek,ktor˘ práve pri‰iel ponúknuÈ díler z farmaceu-tickej firmy ako v‰eliek na v‰etko, ak jedno-ducho táto spoloãnosÈ bude ochotná podeliÈ sao vlastn˘ komfort s chor˘mi a zomierajúcimipacientmi, ak Ïivotná úroveÀ tejto spoloã-nosti bude merateºná schopnosÈou postaraÈsa o star˘ch, chor˘ch, du‰evne chor˘ch, opus-ten˘ch, závisl˘ch, odmietan˘ch, vytláãan˘chna perifériu spoloãnosti, zomierajúcich, ale ajt˘ch, e‰te nenaroden˘ch, ak pacient preveze-n˘ z interného, chirurgie, ARA, traumatoló-gie, neurológie, kardiológie, nefrológie, on-kológie bude preváÏan˘ v na‰om zdravotníc-kom systéme na na‰e takzvané „dolieãováky“LDCH na dolieãenie, kde nakoniec v nedô-stojn˘ch podmienkach zomrie. (O tom neskôr.Je to na samostatnú tému. Je to veºmi drama-tické, nedôstojné a neúctivé.) Ak na „dolieão-váku“ LDCH vás skutoãne budú dolieãovaÈ,a dolieãen˘ pôjdete z toho oddelenia domov,

nie do márnice, ak na tomto oddelení (a nie-len tam) budú pravdivo, a zároveÀ s citom in-formovaÈ pacienta a jeho príbuzn˘ch o zdra-votnom stave pacienta, ak sa pacient nebudestávaÈ rukojemníkom v rukách zdravotníkov,lekárov, niekedy aj príbuzn˘ch, ak si naLDCH nebudú vynucovaÈ dæÏku pobytu pod-ºa potreby, ako im to pasuje podºa v˘hodné-ho zaplatenia za pobyt pacienta, ak nebude sapacientov a príbuzn˘ch na t˘chto oddele-niach dezinformovaÈ, Ïe na LDCH musia byÈ21 dní lebo..., a to bez ohºadu na to, ãi pacient,alebo príbuzní si Ïelajú iné, hoci aj ne‰tátnezdravotnícke zariadenie, kde sa o pacientapostarajú lep‰ie, ak pacienti nebudú napcha-t˘ v izbách po ‰tyroch piatich, dokonca aj via-cer˘ch, a to len preto lebo zdravotná poisÈov-Àa im za kaÏdého zaplatí pau‰álnu platbu, aktoto oddelenie bude maÈ aspoÀ jeden „zvon-ãek“ signalizáciu, na kaÏdej izbe. (Poznámetaké oddelenie, kde nefunguje na privolaniepomoci – zdravotníckeho personálu ani jeden„zvonãek“.) Ak ‰tandardom bude dostupnásignalizácia pre kaÏdého pacienta, (Malo byto byÈ dnes v‰ade ‰tandardné, ale nie je.) Ako 82-roãnú pacientku bude väã‰í záujem, akoo bezcenn˘ – cenn˘ papier za vedenie ktoré-ho v stredisku cenn˘ch papierov vám prídeúãet na 10 eur a ‰tát si dá tú námahu, aby tohoobãana na‰iel, tie peniaze dostal..., ak o pa-cienta bude väã‰í záujem, ako o bezcenn˘ –cenn˘ papier, ak pacient bude naozaj na pa-triãnom lôÏku podºa indikácie a skutoãne jehopotrieb, nie podºa toho, ako zapasuje do sys-tému platieb za pobyt, ak zdravotné poisÈov-ne budú platiÈ za skutoãne poskytnutú lieãbua zdravotnícku starostlivosÈ a nie za prehadzo-vanie pacienta z jedného oddelenia na druhé,kde v‰ade si nemocnica vytiahne finanãnéprostriedky od poisÈovne, a ak sa v‰etky moÏ-nosti platieb vyãerpali, tak keì aj nedolieãe-ného, prepustia domov, lebo uÏ nikto nechceplatiÈ, ak úroveÀ pobytu chor˘ch ºudí – pacien-tov sa aspoÀ priblíÏi, pobytu úrovni zdrav˘chºudí, rekreujúcich sa v rekreaãn˘ch ãi hotelo-v˘ch zariadeniach. (Ktor˘ ãlovek potrebujeväã‰ie pohodlie a komfort, zdrav˘, alebo cho-r˘? E‰te stále sú miesta na Slovensku, kde pa-cienti sú v star˘ch zatuchnut˘ch budovách aizbách, a my máme naivné oãakávania, Ïe sav nich vylieãia a uzdravia.) Ak jednoducho naSlovensku, ãlovek bude stále ãlovekom zakaÏd˘ch okolností, potom s plnou váÏnosÈoua zodpovednosÈou, ão najr˘chlej‰ie a najefek-tívnej‰ie dorie‰me elektronizáciu v na‰omzdravotníctve.

ªudsk˘ prístup, alebo elektronick˘ systémzdravotníctva? Predov‰etk˘m proporcionál-ne vyváÏenie oboch, aby t˘m dobrom bol na-pæÀan˘ predov‰etk˘m pacient – ãlovek. Cel˘zdravotnícky systém, aj ten elektronick˘ mábyÈ pre pacienta, a nie naopak, aby sa odha-dovan˘ch 130 miliónov eur neminulo úãin-kom, av‰ak najprv rie‰me „A“, a potom sa-mozrejme „B“. Na záver chcem v‰etk˘m ob-ãanom Slovenska, ale aj zvlá‰È kolegom v par-lamente a ãlenom vlády, zaÏelaÈ aby hodno-tu zdravia dokázali doceniÈ skôr, neÏ ho stra-tia. MilovaÈ môÏeme v‰etk˘ch, av‰ak ak svo-ju lásku k núdznym a chor˘m budeme napæÀaÈskutkami, vtedy zaãne aj skutoãn˘ ozdravn˘proces spoloãnosti.

Kto rozumie ºudskému srdcu, rozumie ajºudskej du‰i.


45

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

Ako hodnotíte uplynul˘ rok z pohºadu v˘-voja na slovenskom lekárenskom trhu?

Rok 2011 bol v znamení viacer˘ch zásad-n˘ch legislatívnych zmien, ktor˘ch efekt sazaãína prejavovaÈ v tomto roku. KeìÏe tietozmeny sú skutoãne rozsiahle, poãnúc zmenouspôsobu urãovania maximálnej ceny lieku,cez mesaãnú kategorizáciu aÏ po generickúpreskipciu, budem komentovaÈ len tie, ktorésú pre nás najv˘znamnej‰ie. Z pohºadu ãin-nosti lekárne je zásadnou zmenou zavedeniegenerickej preskripcie.

âo táto zmena, zavedenie generickej pre-skripcie, znamená v praxi?

Generickú substitúciu umoÏÀoval zákon ajpredt˘m, ale jeho súãasná podoba ju mení napovinnosÈ. Zákon o lieku ã. 362/2011 zavie-dol od 1. decembra 2011 povinnosÈ generic-kej preskripcie u 380 úãinn˘ch látok, ão sat˘ka pribliÏne 2 700 liekov. V t˘chto prípa-doch je lekár povinn˘ uviesÈ na recept úãin-nú látku a obchodn˘ názov môÏe uviesÈ lenako odporúãan˘. Lekárnik musí ponúknuÈpacientovi liek s najniÏ‰ím doplatkom alebobez doplatku, priãom sa pacient môÏe rozhod-núÈ inak. Napríklad, Ïe bude poÏadovaÈ leká-rom odporúãan˘ liek. Z pohºadu lekárnika mátáto situácia dva nové rozmery. Po prvé, le-kárnik je t˘m, kto vyberá konkrétny liek a podruhé, do komunikácie o konkrétnom liekuvstupuje pacient. Samozrejme zákon pozná ajprípady, keì lekár môÏe substitúciu obmedziÈ,alebo úplne vylúãiÈ.

Lekári a lekárnici sú odborníci, u ktor˘chsa automaticky predpokladá, Ïe si novéodborné zmeny r˘chlo osvoja. Ako v‰ak natieto zmeny reagujú va‰i pacienti?

Keì mám hovoriÈ za seba a za sieÈ Dr.Max,nepochyboval som o tom, Ïe na‰i lekárnici po odbornej stránke generickú preskripciuzvládnu. Skôr som si nebol ist˘ reakciami pa-cientov, ak nedostanú liek, na ktor˘ boli daj-me tomu vizuálne ãi názvom zvyknutí. Keìto trochu preÏeniem, tak v minulosti bol re-cept nieão ako rozkaz, nieão, o ãom sa nedi-skutuje. Situácia, Ïe by sa k predpísan˘m lie-kom pacient aktívne vyjadroval, bola skôrraritou.

Prvé skúsenosti nám potvrdzujú, Ïe na‰ifarmaceuti zvládli komunikáciu s pacientmi,dokázali im profesionálne pomôcÈ a zorien-tovaÈ ich v novej situácii.

Nová legislatíva zavádza aj vernostn˘ pro-gram do lekární. Ako vnímate tento prvok,patria zºavy do lekárne?

Predov‰etk˘m systém zliav, naz˘van˘ ajako vernostn˘ program, do lekární nezavied-la novela zákona o lieku, ale klasick˘ konku-renãn˘ boj o zákazníka. Novela zákona z de-cembra 2004 zliberalizovala moÏnosti navznik nov˘ch lekární a v˘sledkom bol nárastich poãtu. Samozrejme, poãet pacientov ne-kopíroval tento rast a tak samotné lekárnezaãali bojovaÈ o priazeÀ klientov rôznymizºavami, Ïiaº, aj za hranou vtedy platnej legi-slatívy. Súãasná novela zákona o lieku posky-tovanie zliav detailne upravuje a zavádza po-trebné pravidlá.

Ale, aby som odpovedal priamo na va‰uotázku. V situácii, keì pacient ãoraz ãastej-‰ie v lekárni okrem zdravotného preukazuvyÈahuje z vrecka aj peÀaÏenku, zºava, ktorámu jeho nákup zlacÀuje, tu má svoje opodstat-nenie.

Napriek tomu, Ïe pacient v lekárni platí zalieky ãasto nemalé ãiastky, existuje názor,Ïe vernostn˘ systém by sa nemal uplatÀo-vaÈ na lieky hradené zo zdravotného pois-tenia. Ak˘ je vá‰ názor?

Súãasná legislatíva upravuje poskytovaniezliav na lieky tak, Ïe sme povinní poskytnúÈzºavu súãasne aj zdravotnej poisÈovni a to vov˘‰ke najmenej 50 % zo zºavy poskytnutej pa-cientovi, jej poistencovi. V praxi to znamená,Ïe ak poskytneme pacientovi zºavu jednoeuro, jeho zdravotnej poisÈovni vrátime ìal-‰ích 50 centov. Je to v˘hodné pre pacienta aje to v˘hodné aj pre verejné zdroje. Rád bysom poznal racionálny argument, preão by‰tátu, ako regulátorovi prostredia, mala taká-

to úprava prekáÏaÈ. Súãasne, podºa oficiálnychúdajov, spotreba liekov vo finanãnom vyjadre-ní medziroãne klesla o 1,5 %. âo potvrdzu-je, Ïe polemiky o vplyve vernostn˘ch systé-mov na spotrebu liekov sú ãisto úãelové a zby-toãné.

Argumentom môÏe byÈ, Ïe ak si lekárnicimôÏu dovoliÈ tak˘to systém zliav, potom bybolo pre ‰tát v˘hodnej‰ie zakázaÈ vernost-n˘ systém na lieky a plo‰ne im zníÏiÈ regu-lované marÏe...

To by bol argument rovnakej kvality akotvrdenie, Ïe zvy‰ovaním daní sa lineárne zv˘-‰i aj ich v˘ber. Jednak tieto vernostné systé-my sú v rámci zákona rôznorodé a nie kaÏdálekáreÀ ich chce uplatniÈ. Dnes nájdete lekár-ne v zastrãenej dedinke, ako aj v nákupn˘chcentrách. V̆ sledkom takéhoto plo‰ného zása-hu by bola likvidácia t˘ch lekární, ktoré z ob-jektívnych príãin nie sú schopné ìal‰ie zníÏe-nie marÏí ekonomicky preÏiÈ. Pre pacientovby to znamenalo hor‰iu dostupnosÈ a Ïiadnezºavy. V koneãnom ‰tádiu by na tom ‰tát niãnezískal a pacient v˘znamne stratil. TakÏetento argument musím odmietnuÈ.

VyuÏíva sieÈ lekární Dr.Max moÏnosÈ ver-nostného systému pre svojich klientov?

Lekárne na‰ej siete sa nenachádzajú v ná-kupn˘ch centrách s luxusn˘m tovarom a na-‰im typick˘m klientom je pacient citliv˘ nacenu. Preto moÏnosÈ získaÈ zºavu je pre ná‰hopacienta v˘znamn˘m benefitom. Vìaka ná‰-mu systému si môÏe zníÏiÈ doplatok za lieky,respektíve vyuÏiÈ túto zºavu na nákup voºno-predajného sortimentu, ktor˘ by inak museloÏelieÈ. Preto ná‰ vernostn˘ systém neberiein˘m lekárÀam ich solventnú klientelu, aleskôr umoÏÀuje na‰im dôchodcom a nízkopríj-mov˘m obãanom dopriaÈ si nieão viac.

Zdravotníctvo ako také sa v˘znamne mení,priãom niektoré jeho odvetvia sa meniaveºmi dynamicky. K nim patrí lekárenstvoa lekárne. Aká bude lekáreÀ v budúcnos-ti, nezanikne definitívne jej tradiãná podo-ba?

Neviem ako bude vyzeraÈ lekáreÀ budúc-nosti, ale to, Ïe sa jej súãasn˘ obraz bude me-niÈ je nezvratné. Mení sa totiÏ jej zákazník.Vìaka informaãnému pretlaku, ale aj celko-vému rozvoju spoloãnosti, je ná‰ zákazník ne-porovnateºn˘ so zákazníkom spred desiatichrokov. O podobe lekárne, ale aj jej smerova-ní v koneãnom dôsledku rozhoduje a buderozhodovaÈ jej klient. A v jeho rukách je aj od-poveì na va‰u otázku.

Dr.Max chce byÈ pre pacientovlekárÀou prvej voºby!

SieÈ lekární Dr.Max pôsobí okrem Slovenska aj v âesku a Poºsku. Dr.Max na Slovensku prevádzkuje skoro 140 lekární a je najväã‰ou sieÈou verejn˘ch lekární.

Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá jej riaditeº pre obchodn˘ rozvoj Sína NIKU.


46

Zaãiatkom decembra minulého roka ste bolivymenovaná na pozíciu country manaÏérkyspoloãnosti Sanofi a generálnej riaditeºkyspoloãnosti Zentiva na Slovensku. S ak˘mipocitmi ste prijímali túto funkciu?

Spojenie funkcie country manaÏérky Sanofia generálnej riaditeºky Zentiva na Slovensku premÀa znamená splnenie poslania, ktoré by spo-loãnosÈ Sanofi mala podºa môjho názoru maÈ:poskytovaÈ kvalitnú inovatívnu lieãbu, investo-vaÈ do v˘skumu nov˘ch liekov, ale maÈ aj sociál-nu zodpovednosÈ za ekonomiku zdravotníctvapriná‰aním kvalitn˘ch generick˘ch liekov, kto-ré umoÏnia lieãbu veºkému mnoÏstvu pacientov.Mojou víziou je upevniÈ postavenie spoloãnos-ti Sanofi/Zentiva na Slovensku, nadviazaÈ naúspe‰nú históriu Zentivy, ãerpaÈ z nej a ìalej jurozvíjaÈ. Chceme vyuÏiÈ v‰etky synergie medziSanofi a Zentivou, ale aj medzi na‰imi ostatn˘-mi spoloãnosÈami, ako je Genzyme a SanofiPasteur tak, aby sme boli kºúãov˘m partnerompre slovenské zdravotníctvo.

Ak˘ bol rok 2011 pre spoloãnosÈ Sanofi kon-krétne na Slovensku?

Rok 2011 bol jedn˘m z najÈaÏ‰ích v históriiná‰ho pôsobenia na Slovensku. Situácia v slo-venskom zdravotníctve bola komplikovaná, pri-pravovala sa nová legislatíva a priestor na pred-iskutovanie odborn˘ch argumentov zo stranyfarmaceutického priemyslu bol minimálny. Na-priek tomu som rada, Ïe pacient nepocítil nedo-statok liekov a boli sme schopní aj napriek níz-kym cenám udrÏaÈ v‰etky lieky dostupné.

Aká je súãasná pozícia spoloãnosti na sloven-skom farmaceutickom trhu a jej ìal‰ie am-bície?

SpoloãnosÈ Sanofi/Zentiva je lídrom na slo-venskom trhu a je na‰ou povinnosÈou si toto po-stavenie udrÏaÈ. Chceme, aby sme boli prefero-van˘m dodávateºom pre lekárov, lekárnikov asamozrejme pacientov. Chceme, aby kaÏd˘ pa-cient, ktor˘ dostane na‰u ‰katuºku bol spokoj-n˘ a bol si ist˘, Ïe dostal ten najlep‰í liek na svo-je trápenie.

SpoloãnosÈ Sanofi uviedla nedávno na trhnov˘ liek na lieãbu rakoviny prostaty. Je tentoliek dostupn˘ uÏ aj pre slovensk˘ch pacientov?

V poslednom roku sa vo viacer˘ch krajináchv EÚ a vo svete stal dostupn˘m nov˘ liek na po-kroãilé ‰tádia rakoviny prostaty s úãinnou látkoukabazitaxel. Pre slovensk˘ch pacientov tentoliek, napriek registrácii v EÚ, stále nie je dostup-n˘. Kritériá na nákladovosÈ novovstupujúcich lie-kov sú postavené tak, Ïe prínos a cena novéholieku sa porovnávajú s prínosom a cenou existu-júceho ‰tandardu. Pre ochorenia, pri ktor˘ch súuÏ ‰tandardom moderné a drah‰ie lieky, je porov-nanie prijateºné aj pre ìal‰ie nové lieky. Pri ocho-reniach, kde sa porovnáva nová drah‰ia lieãba s

extrémne lacn˘mi liekmi star˘mi 20 – 30 rokov,je provnanie pre nové lieky nepriaznivé napriekich zjavn˘m zdravotn˘m prínosom. V̆ sledkomje, Ïe pri diagnózach, kde viac rokov nedo‰lo kv˘znamnej‰iemu pokroku, nové a t˘m aj úãin-nej‰ie a drah‰ie lieky nemôÏu vstúpiÈ do systé-mu – napriek tomu, Ïe pacientom predæÏia Ïivot.

Ak˘ je podºa vás správny pomer na jednejstrane medzi zniÏovaním ceny liekov a nadruhej strane zvy‰ovaním nákladovej efek-tivity? Kde je ten bod, keì úsporné opatre-nia uÏ môÏu zniÏovaÈ kvalitu lieãby?

Zvy‰ovanie nákladovej efektivity znamená,Ïe za urãitú sumu peÀazí získavame pre pa-cienta – obrazne povedané – ão moÏno najvy‰-‰í prírastok zdravia. Nové lieky priná‰ajú kva-litatívne vy‰‰í lieãebn˘ efekt, ale treba zaÀ za-platiÈ. Ak nastavíme hranicu poÏadovanej nákla-dovej efektivity tak, Ïe za nov˘ kvalitatívnyprínos v lieãbe nie je vôºa zaplatiÈ, v˘sledkomje, Ïe pacienti sa k novej lieãbe nedostanú. V ur-ãit˘ch oblastiach – hlavne pri niektor˘ch dru-hoch nádorov˘ch ochorení – bol uÏ tento bodprekroãen˘. U tak˘chto pacientov sa kvalitafarmakoterapie zvy‰ovaÈ nebude.

Aké pozitívne kroky oãakávate od novej vlá-dy a nového ministerstva zdravotníctva v ob-lasti zdravotnej politiky, konkrétne ão sat˘ka trhu s liekmi?

V prvom rade je potrebné stabilizovaÈ situá-ciu v zdravotníctve tak, aby uÏ na regulaãné kro-ky pacient viac nedoplácal a aby pacienti moh-li dostávaÈ skutoãne kvalitnú starostlivosÈ. Voblasti trhu s liekmi to znamená rozumné roz-delenie zdrojov v záujme dostupnosti kvalit-n˘ch liekov. UÏ roky sme v situácii, Ïe na ‰a-novanie rozpoãtov v zdravotníctve sa vyuÏíva-jú lieky ako jedin˘ zdroj ‰krtov a úspor. V situá-cii s druhou najniÏ‰ou cenou a jedn˘m z najvy‰-‰ích podielov pacienta na platbe za lieky v EÚ– ìal‰ie ‰krty skutoãne znamenajú zniÏovaniekvality a dostupnosti.

Minul˘ rok oznámila Skupina Sanofi akvizí-ciu v˘znamnej biotechnologickej spoloãnos-ti Genzyme. MôÏe nám struãne priblíÏiÈ jej

LieãiÈ i vychovávaÈ

Sanofi, vedúca svetová farmaceutická spoloãnosÈ, skúma, vyvíja a priná‰a terapeutické rie‰enia so zameraním na potreby pacientov. SpoloãnosÈ patrí medzi najväã‰ie farmaceutické spoloãnosti

na svete s viac ako 110 000 zamestnancami v pribliÏne 100 krajinách. Parlamentn˘ kuriér oslovilcountry manaÏérku Sanofi a generálnu riaditeºku Zentiva na Slovensku SoÀu PORUBSKÚ.

SoÀa PORUBSKÁ, country manaÏérka spoloãnosti Sanofi

a generálna riaditeºka spoloãnosti Zentiva na SlovenskuMá za sebou bohaté skúsenosti v oblasti farmaceutického

priemyslu. Svoju kariéru zaãala v spoloãnosti Shering-Plougha následne pôsobila v spoloãnosti Ratiopharm na pozícii

generálnej riaditeºky pre Slovensko, Belgicko a ako area manaÏérka pre v˘chodnú Európu.

Pred nástupom do spoloãnosti Sanofi pôsobila ako Country manaÏérka a Market Access manaÏérka

pre strednú a v˘chodnú Európu v spoloãnosti Sandoz. SoÀa Porubská je doktorkou prírodn˘ch vied v odbore

biológia, získala titul PhD. v odbore imunológia.

47

portfólio? âím je spoloãnosÈ Genzyme v˘ni-moãná?

Veºmi sme sa pote‰ili, keì sme sa dozvedeli,Ïe na‰a materská spoloãnosÈ sa rozhodla inves-tovaÈ práve do biotechnologickej spoloãnostiGenzyme. Ja ju vnímam ako najv˘znamnej‰ie-ho hráãa na poli zriedkav˘ch chorôb, v podsta-te priekopníka. Odvaha pustiÈ sa do vyvíjania pr-vého lieku pre extrémne zriedkavú metabolic-kú Gaucherovu chorobu (pozn.: celosvetovo jediagnostikovan˘ch niekoºko tisíc pacientov) saukázala ako správna cesta. Vìaka tomu dnesmôÏe medicína pomáhaÈ pacientom so zriedka-v˘mi diagnózami, ako napr. Fabryho choroba,Pompeho choroba atì., ktor˘m sa v minulostimusela oznámiÈ len smutná diagnóza, bez moÏ-nosti lieãby. Pacient je vo vnímaní na‰ich no-v˘ch kolegov na prvom mieste, o tom svedãíveºké mnoÏstvo charitatívnych programov pocelom svete a spoloãnosÈ dlhodobo lieãi zadar-mo pacientov aj v krajinách, kde sa nepredpo-kladá moÏnosÈ úhrady – ãiÏe nezi‰tná charita.

Divízia vakcín Sanofi Pasteur je jednou zpopredn˘ch v˘robcov vakcín na svete. MôÏe-te nám priblíÏiÈ, na aké ochorenia máte vak-cíny vo svojom portfóliu a ão nové priná‰a-te pacientom na Slovensku?

Sanofi Pasteur je jedn˘m z najväã‰ích v˘rob-cov oãkovacích látok na svete. Tradícia v˘sku-mu, v˘voja a v˘roby vakcín Sanofi Pasteur jeviac ako 100-roãná a v súãasnosti na‰a spoloã-nosÈ vyrába viac ako 1 miliardu dávok vakcínroãne. Portfólio spoloãnosti tvoria vakcíny, kto-ré poskytujú ochranu proti 20 bakteriálnym a ví-rusov˘m ochoreniam vo viac ako 60 rôznychkombináciách. Na‰e vakcíny chránia nielen pro-ti detsk˘m ochoreniam, ako je diftéria, ãierny ka-‰eº, hemofilové infekcie, detská obrna, ale sú ur-ãené i pre ochranu pred ochoreniami dospel˘cha star‰ích ºudí: pneumokokové a meningokoko-vé infekcie, Ïltaãky, ale i t˘fus, Ïltá zimnica apod. SpoloãnosÈ Sanofi Pasteur kaÏdodenne in-vestuje do v˘voja nov˘ch vakcín viac ako 1 mi-lión eur a v súãasnosti pracuje na v˘skume a v˘-voji vakcín proti 24 ochoreniam ako napríkladproti AIDS, kolorektálnemu karcinómu, mela-nómu, dengue. Sanofi Pasteur je najväã‰ím sve-tov˘m v˘robcom vakcín proti chrípke s roãnouprodukciou viac ako 150 miliónov dávok a sú-ãasne je i lídrom vo v˘voji prepandemickej apandemickej vakcíny.

Oãkovacie látky sa v posledn˘ch rokoch stá-vajú v˘znamn˘m strategick˘m tovarom. Obme-dzen˘ poãet v˘robcov vakcín a limitovan˘ po-tenciál v˘roby, vysoko ‰pecifická a nároãnátechnológia v˘roby vakcín na jednej strane a ra-stúca potreba krajín na strane druhej, kladie ob-rovskú zodpovednosÈ nielen na v˘robcov, alenajmä na kompetentn˘ch organizátorov zdravot-nej starostlivosti vo v‰etk˘ch krajinách na sve-te. V najbliÏ‰om období plánujeme uviesÈ na trhvakcínu proti horúãke Dengue, nové kombino-vané vakcíny proti detsk˘m ochoreniam, novétechnológie pre podanie oãkovacích látok – in-tradermálne, perorálne slizniãne a pod.

Ak˘ je vá‰ názor na generickú preskripciu ana generiká v‰eobecne? Naozaj tieto liekymajú len odli‰né názvy ãi farbu, ale lieãia rov-nako dobre?

ÚãinnosÈ, bezpeãnosÈ a kvalitu aj generic-k˘ch liekov posudzujú odborníci liekov˘ch in-‰titúcií / agentúr. Na Slovensku je to ·tátny

ústav pre kontrolu lieãiv (·ÚKL) a v EÚ Európ-ska lieková agentúra (EMA). Oni svojím schvá-lením registrácie potvrdzujú, Ïe liek spæÀa kri-tériá úãinnosti, bezpeãnosti a kvality. Urãite sanájdu individuálne odch˘lky, ãi uÏ pri jednotli-v˘ch liekoch, alebo u jednotliv˘ch pacientov. Tiev‰ak musia byÈ v prípustnom rozpätí pre schvá-lenie registrácie. TakÏe streptokokovú infekciuby mal v zásade rovnako dobre lieãiÈ registro-van˘ penicilín od ktoréhokoºvek v˘robcu.

Je predpisovanie úãinnej látky jediná správ-na cesta ako ‰etriÈ na doplatkoch za lieky?Podºa v‰eobecného názoru doplatky za gene-rické lieky sú v˘razne niÏ‰ie, ão môÏe spôso-bovaÈ tlak na originálne lieky, vìaka ktoré-mu aj ich ceny klesajú… Je to naozaj tak?

Generické lieky, ktoré vstupujú na trh pouplynutí patentovej ochrany originálu, vytvára-jú konkurenãn˘ trh svojou niÏ‰ou cenou, v kto-rej nie je obsiahnut˘ náklad na v˘skum a v˘voj.Navzájom si konkurujúce generické lieky majúcenu veºmi podobnú a rozdiely v doplatkoch súveºmi malé. Vy‰‰ie doplatky oproti nim v‰akmajú originálne lieky, ku ktor˘m na trhu neexi-stujú generiká. V̆ ‰ka doplatku je daná rozhod-nutím regulátora – ministerstva zdravotníctva.Podiel pacientov na nákladoch na lieky cez do-platky za posledné roky v˘razne stúpol, napriekv˘znamn˘m poklesom v cenách liekov. Predpi-sovanie úãinnej látky na tomto niã nezmení.

Minulá vláda zaviedla druhú najniÏ‰iu cenuliekov v rámci EÚ. Aké sú doteraj‰ie skúse-nosti? Neovplyvnilo to negatívne príchod no-v˘ch liekov na slovensk˘ trh?

Druhá najniÏ‰ia cena podporila rozvoj para-leln˘ch exportov liekov. Tieto sú nakúpené odv˘robcov do distribuãnej siete na Slovensku zadruhú najniÏ‰iu cenu v EÚ a následne sú vyve-zené do krajiny s vy‰‰ou cenou. Realizuje sa takvy‰‰í a bezprácny zisk reexportéra. Navy‰e satak zhor‰uje dostupnosÈ liekov pre slovensk˘chpacientov, vzniká nedostatok v lekárÀach.

V̆ robca sa môÏe dostaÈ do situácie, Ïe v sna-he doviesÈ na Slovensko nov˘ liek zaregistrujejeho cenu na druhej najniÏ‰ej úrovni v EÚ. Vy-tvorí tak predpoklad pre reexport a navy‰e priurãení v˘‰ky úhrady bude liek posúden˘ ako prí-li‰ nákladn˘ a pre slovenského pacienta bude ajtak nedostupn˘. Ak˘ dôvod bude maÈ v˘robcauvádzaÈ tak˘to liek na slovensk˘ trh? KaÏd˘ v˘-robca si to bude musieÈ zváÏiÈ.

SpoloãnosÈ Sanofi, to nie je len v˘skum a v˘-

voj nov˘ch liekov, ale aj osveta, charitatívneaktivity a vzdelávanie. MôÏete na záver spo-menúÈ najv˘znamnej‰ie aktivity va‰ej spoloã-nosti v tomto smere?

Zo skúsenosti vieme, Ïe prevencie nikdy nieje dosÈ. Verejná informovanosÈ o preventívnomzdravotníctve síce rastie, nie v‰ak dostatoãner˘chlo. Nielen laici, ale ãasto aj odborníci ne-venujú prevencii dostatoãnú pozornosÈ, hocimnohé epidemiologické a ‰tatistické ukazova-tele poukazujú na nepriazniv˘ zdravotn˘ stavslovenského obyvateºstva v porovnaní s európ-skym priemerom. Práve preto si aj my kladie-me za povinnosÈ venovaÈ pozornosÈ prevencii aedukácii v oblasti zdravia a apelovaÈ na verej-nosÈ s cieºom prijatia individuálnej zodpoved-nosti obãanov za svoje zdravie.

Túto na‰u ambíciu sa snaÏíme naplniÈ pro-stredníctvom jednotliv˘ch projektov. Minul˘rok sme od‰tartovali pilotn˘ projekt primárnejprevencie pod názvom GO FIT, ktor˘ vychádzaz potreby kontinuálneho vzdelávania a preven-cie civilizaãn˘ch ochorení uÏ od útleho veku. Jeznáme, Ïe práve nedostatok pohybu a nezdraváv˘Ïiva sú najv˘znamnej‰ie rizikové faktoryvzniku chronick˘ch kardiovaskulárnych, onko-logick˘ch, metabolick˘ch a respiraãn˘ch ocho-rení. Cieºom projektu je zv˘‰iÈ povedomie ozdravom Ïivotnom ‰t˘le a motivovaÈ k zdravé-mu stravovanou a pravidelnej pohybovej akti-vite prostredníctvom zapojenia nielen detí, aleaj ich rodiãov a pedagógov. V ‰kolskom roku2012/2013 plánujeme zrealizovaÈ ìal‰í roãníktohto interaktívneho projektu.

Nielen starostlivosÈ o zdravie, ale aj pomocchor˘m, aby sa poãas lieãby cítili lep‰ie, je ne-oddeliteºnou súãasÈou na‰ej spoloãenskej zod-povednosti. Nedávno sme zrealizovali akciu,poãas ktorej sme z kaÏdej predanej ‰katuºkyCelaskonu venovali finanãn˘ príspevok pre on-kologické centrá na Slovensku aj v âechách. UÏdlhé roky máme tú ãesÈ spolupracovaÈ s Det-sk˘m kardiocentrom na bratislavsk˘ch Kramá-roch a podieºaÈ sa tak na zlep‰ovaní zdravotnejstarostlivosti na‰ich najmen‰ích pacientov.

Od roku 1997 na Slovensku pôsobí NadáciaZentiva, ktorá svoju pomoc smeruje predov‰et-k˘m na oblasÈ vzdelávania a podpory ‰tudentovako aj rozvoja ochrany zdravia sociálne slab‰ích.Zaujímavá bola minul˘ rok spolupráca Nadáciea Strednej zdravotníckej ‰koly v Trnave, kdesme pre ‰tudentov pripravili odborno-vzdeláva-cí seminár. V rámci tohto projektu desaÈ najlep-‰ích ‰tudentov získalo od Nadácie Zentiva edu-kaãn˘ grant vo v˘‰ke 1 000 eur.

Svoje aktivity zameriavame na oblasÈ vzdelávania a podpory ‰tudentov. 10 najlep‰ích ‰tudentov Strednej zdravotníckej ‰koly v Trnave získalo od nadácie Zentiva edukaãn˘ grant v hodnote 1 000 eur.


48

Filozofia nového, nedávno prijatého záko-na o liekoch sa zásadne odkláÀa od svetov˘chtrendov modernej farmácie. Ako jeden príkladza v‰etky moÏno poukázaÈ na definíciu leká-renskej starostlivosti a teda na reálny praktic-k˘ obsah ãinnosti farmaceuta. Zákon ã.362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych po-môckach definuje lekárenskú starostlivosÈako zabezpeãovanie, uchovávanie, prípravu,kontrolu a v˘daj liekov, zdravotníckych po-môcok a dietetick˘ch potravín a doplnkové-ho sortimentu, poskytovanie odborn˘ch infor-mácií a rád, dohºad nad liekmi a zdravotníc-kymi pomôckami, vykonávanie fyzikálnycha biochemick˘ch vy‰etrení zameran˘ch naprimárnu prevenciu a sledovanie úãinnosti abezpeãnosti farmakoterapie, v˘menu, predaja spätn˘ predaj liekov a racionalizáciu skla-dového hospodárstva.

Takáto definícia stavia lekárenstvo do úlo-hy iba akéhosi logistického nástroja presunulieku od v˘robcu k pacientovi, bez nejak˘chzásadn˘ch odborn˘ch kompetencií a úloh.UÏ v roku 2003 pritom kolektív autorov1

Americkej spoloãnosti klinickej farmácie(ACCP) publikoval pohºad na úlohu farma-ceuta, ako dôleÏitého úãastníka v procesespolupráce zdravotníckych profesií v manaÏ-mente farmakoterapie. Podºa ACCP má eru-dovan˘ farmaceut nasledujúce úlohy:• zabezpeãenie bezpeãného, správneho, ra-

cionálneho a efektívneho uÏívania liekov,• spolupráca s ìal‰ími zdravotníckymi pro-

fesionálmi s cieºom zlep‰iÈ starostlivosÈ aochranu zdrojov

• uistenie pacienta o správnosti lieãby a re‰-pektovaní jeho záujmov

• integrácia najhlb‰ích vedomostí o liekochs pochopením biomedicínskych, klinic-k˘ch ale aj sociálnych vied

• v˘znamná pomoc pri dosahovaní terapeu-tick˘ch cieºov aplikáciou najnov‰ích po-znatkov a postupov a prispievanie k zlep-‰eniu kvality Ïivota pacientov

• prevzatie zodpovednosti za manaÏmentfarmakoterapie v primárnej sfére

• rutinné hodnotenie terapie a odporúãaniapre pacientov a zdravotníckych pracovní-kovPlnenie t˘chto úloh vedie v‰ade vo svete k

v˘znamn˘m medicínskym dôsledkom a záro-veÀ k v˘znamnej úspore verejn˘ch zdrojov.

Je preto nepochopiteºné, ak spoloãnosÈposkytuje nároãné vzdelanie, vychováva kva-lifikovan˘ch odborníkov a následne ichschopnosti nevyuÏíva v prospech pacienta.

Ak vezmeme do úvahy publikované práce,v˘voj vo vyspel˘ch krajinách, ako aj rozhod-nutia súdov okolit˘ch krajín ãi Európskehosúdneho dvora, musíme kon‰tatovaÈ, Ïe súãas-n˘ stav lekárenstva v Slovenskej republike jezúfal˘ a akákoºvek snaha priblíÏiÈ ho ‰tandar-dom modernej farmácie automaticky stro-skotáva na komerãn˘ch záujmoch konkrét-nych subjektov.

Cieºom tzv. liberalizácie zdravotníctva vroku 2004 bolo prostredníctvom nástrojovvoºného trhu zabezpeãiÈ efektivitu, kvalitu adostupnosÈ. Osem rokov aplikácie reformnejlegislatívy oprávÀuje p˘taÈ sa na v˘sledky avysloviÈ isté kon‰tatovania. Máme pocit, Ïe jezdravotníctvo kvalitnej‰ie? Zdravotníci od-bornej‰í a viac odmenení? Máme pocit, Ïe súdostupnej‰ie lieky? Îe nás zdravie stojí me-nej peÀazí?

V̆ sledok je ten, Ïe sa ru‰ia mnohé oddele-nia, Ïe zo dÀa na deÀ na Slovensku ubudla po-lovica sestier a ich prácu vykonávajú „admi-nistratívne pracovníãky“, ãi asistenti, Ïe ºudiadoplácajú stále viac a viac na lieky a Ïe dlhynemocníc rastú kaÏd˘m dÀom. Pritom mámena kaÏdej ulici aj dve lekárne, ktoré v záuj-me preÏitia odsúvajú odbornosÈ a stavajú nakomercii. Väã‰inu sortimentu t˘chto lekárnídnes tvorí balast v˘Ïivov˘ch doplnkov a koz-metiky. NepretrÏitá sluÏba lekární dnes neexi-stuje. Farmaceuti sú odmeÀovaní na základeobjemu „predaja“, v˘robcovia a distribútoris manaÏérmi sieti lekární kontrahujú preferen-ciu konkrétnych produktov a pacienti sú mo-tivovaní k ão najväã‰ím „nákupom“. Pacientsa tak stáva bezv˘znamnou súãasÈou komple-xu obchodn˘ch dohôd smerujúcich k rastuspotreby liekov.

UpraviÈ súãasn˘ stav nebude jednoduchéa ak˘koºvek pokus normalizovaÈ vzÈahy si vy-Ïaduje zásadné zmeny v základn˘ch pilierochzdravotníctva.

DÔRAZ NA ODBORNOSË

V procese lekárenskej starostlivosti dochá-dza v dôsledku prehustenej siete lekární kpotláãaniu prirodzen˘ch úloh verejnej lekár-ne a presadzovaniu marketingov˘ch, maloob-chodn˘ch metód. Úloha farmaceuta sa redu-kuje na vykonávanie laick˘ch zámerov sledu-júcich stimuláciu spotreby konkrétnych liekovna základe obchodn˘ch tlakov prevádzkova-teºov lekární. V prostredí informaãnej asymet-rie je úlohou regulátora stimulovaÈ vyuÏitiemetód odbornej konkurencie a v záujme

Hovorme koneãne o farmácii!

Tak ako s kaÏdou zmenou vlády prichádzajú nové oãakávania a nové v˘zvy, prichádzajú aj mnohéotázniky o ìal‰om smerovaní a o dôsledkoch realizovan˘ch zámerov. Predchádzajúce vedenie rezortu

zdravotníctva sa v reálnej legislatíve zásadne odklonilo od zámerov deklarovan˘ch jednakv programovom vyhlásení vlády, ako aj v poãiatoãn˘ch vyjadreniach ministra. Ignorancia odbornej

verejnosti dosiahla absurdné rozmery, keì v procese prijímania zákona o liekoch minister nepovaÏovalza potrebné ani raz rokovaÈ s lekárnickou komorou a hlavn˘ odborník pre lekárenstvo videl návrh

zákona aÏ v MPK. Veríme, Ïe nové vedenie bude vo svojich zámeroch a krokoch úprimnej‰ie a Ïe konkrétne rozhodnutia budú konsenzom v‰etk˘ch zúãastnen˘ch aktérov.

49

udrÏateºnosti vzácnych zdrojov potláãaÈ retai-lové metódy pouÏívajúce jednoduch˘ marke-ting. Tak˘to postup, zv˘razÀujúci zdravot-nícky charakter lekárne, má zásadné benefi-ty pre cel˘ zdravotn˘ systém.

V októbri 2010 bola publikovaná rozsiah-la práca potvrdzujúca v˘znam aktívnej úãas-ti farmaceuta v procese lieãby2. Bol dokáza-n˘ priazniv˘ vplyv v konkrétnych terapeutic-k˘ch v˘sledkoch, v compliance pacienta asprávnom uÏívaní liekov u pacientov vyuÏí-vajúcich priamu starostlivosÈ farmaceuta.

V záujme aktívneho zapojenia farmaceutado procesu farmakoterapie je potrebné neus-tále zvy‰ovanie a prehlbovanie odbornej kva-lifikácie. Je paradoxné, Ïe napriek rastu ob-jemu odborn˘ch poznatkov a roz‰irovaniuterapeutického repertoáru o nové lieãivá do-chádza ku kontinuálnemu zniÏovaniu odbor-n˘ch kritérií.

Preto navrhujeme opätovné zavedenie ‰pe-cializácie z lekárenstva ako podmienky prevedenie lekárne.

OSOBNÁ ZODPOVEDNOSË

Oãakávania spájané s liberalizáciou po-skytovania lekárenskej starostlivosti sa ne-splnili; potvrdzujú to viaceré publikácie3. Ne-do‰lo k zníÏeniu cien, zhor‰ila sa dostupnosÈ,prakticky neexistuje pohotovostná sluÏba, le-kárne v snahe o efektivitu obmedzili nezisko-vé sluÏby ako sú individuálna príprava liekov,konzultácie, meranie základn˘ch biochemic-k˘ch parametrov, pohotovostné sluÏby. Nov˘zákon o liekoch nedáva zodpovednému farma-ceutovi Ïiadne kompetencie, správny orgánnemá moÏnosÈ posúdiÈ v˘menu odbornéhozástupcu, neexistuje dohºad nad personálnymvybavením lekárne, farmaceut nemá kompe-tencie zasahovaÈ do cenotvorby a sortimentulekárne.

V decembri 2008 vydal Yves Bot, generál-ny ‰tátny zástupca EÚ koneãné stanovisko vkonaní pred Euróspkym súdnym dvorom voveci vnútro‰tátnej právnej úpravy, ktorá brá-ni osobám, ktoré nie sú farmaceutmi, vlastniÈa prevádzkovaÈ lekárne v Nemecku. Kon‰ta-toval, Ïe konanie lekárnika, ktor˘ vo svojejãinnosti zohºadÀuje záujem tretej strany ne-môÏe zaistiÈ primerané zabezpeãenie obãanovliekmi s potrebnou kvalitou a neutralitou.Tento názor sa stal súãasÈou rozsudku ESD zmája 20094, ktor˘ kon‰tatoval, Ïe „na rozdielod farmaceutov nemajú osoby, ktoré nie súfarmaceutmi, uÏ zo samotnej povahy vecivzdelanie, skúsenosti a zodpovednosÈ, ktoréby boli rovnocenné vzdelaniu, skúsenostiama zodpovednosti farmaceutov. Za t˘chto pod-mienok treba kon‰tatovaÈ, Ïe neposkytujú rov-naké záruky ako farmaceuti.“

Je hlbok˘m omylom myslieÈ si, Ïe legisla-tívnym experimentovaním dokáÏeme vyvrá-tiÈ názor najvy‰‰ej súdnej autority Európskejúnie. Rovnako ako ESD nevidíme Ïiadny v˘-znam a kvalitatívny prínos v tom, ak ‰tát zve-ruje odborné ãinnosti do rúk laikom.

Navrhujeme preto novelou zákona ã.362/2011 Z. z.:• zákonné obmedzenie tvorby sietí verej-

n˘ch lekární,• umoÏnenie otvárania nov˘ch lekární iba

farmaceutom (postup väã‰iny ‰tátov EÚ),• v lekárÀach prevádzkovan˘ch laikmi po-

silniÈ zodpovednosÈ odborného zástupcu,tak aby nebol v postavení závislom od laic-k˘ch rozhodnutí.

·TANDARDNÁ CENOVÁ REGULÁCIA

Slovenská lekárnická komora uÏ v proce-se prijímania súãasného zákona o liekochupozorÀovala na ne‰tandardné a bezprece-dentné zavedenie uplatÀovania zliav a bonu-sov pri v˘daji liekov na lekársky predpis.

MnoÏstvo farmakoekonomick˘ch ‰túdiíkon‰tatuje, Ïe vzhºadom k rastúcemu trenduzniÏovania úhrad z verejn˘ch zdrojov a zv˘-‰enej spoluúãasti pacienta, sa v budúcnostibude vyÏadovaÈ viac seriózneho v˘skumu,ktor˘ by kvantifikoval spotrebiteºské a zdra-votné dôsledky iniciatív motivujúcich pacien-ta k spotrebe e‰te pred ich zavedením.5 Snáìnajkomplexnej‰í pohºad na túto problemati-ku ponúka práca vyhodnocujúca 173 ‰túdiírealizovan˘ch v pätnástich krajinách OECD6.·túdia kon‰tatuje, Ïe niet poch˘b o tom, Ïe fi-nanãná spoluúãasÈ pacienta redukuje spotre-bu preskripãn˘ch liekov a ako taká podporu-je v systéme zdravotníctva alokaãnú efektív-nosÈ. Cenová regulácia má aj podºa názoruVy‰‰ieho zemského súdu v Mníchove v soli-dárnom systéme zaruãiÈ v˘daj liekov za jed-notné ceny. Len nedávno rovnako rozhodolsúd v Stuttgarte.

OdhadnúÈ dôsledky finanãnej spoluúãasti vrámci zdravotnej politiky je pre regulátorakomplikované – a urãite komplikovanej‰ie vsystéme, v ktorom objektívne nedokáÏe pred-vídaÈ správanie koncového subjektu (leká-reÀ), ktor˘ de facto získava kompetenciu ne-govaÈ v‰etky predchádzajúce regulaãné roz-hodnutia. Mechanizmus tzv. „vernostnéhosystému“ priamo ru‰í regulaãné mechanizmydefinované zákonom o rozsahu. Konkrétneustanovením „v takomto prípade nemusí zo-staÈ zachovan˘ pomer úhrady zdravotnej po-isÈovne a úhrady poistenca ustanoven˘ oso-bitn˘m predpisom

Navrhujeme preto opätovn˘ legislatívnyzákaz bonifikácie v˘daja liekov na lekárskypredpis a povinné dodrÏiavanie jednotn˘chcenov˘ch pravidiel novelou zákona ã.362/2011 Z. z.

ODBORNÁ SAMOSPRÁVA

Zákon ã. 578/2004 Z. z. zavedením in‰ti-tútu povinnej tzv. registrácie a nepovinnéhotzv. ãlenstva v stavovsk˘ch organizáciách vy-tvára dve kategórie zdravotníckych pracovní-kov a z hºadiska správneho práva zavádza ne-‰tandardn˘ stav, keì kompetencie konaÈ arozhodovaÈ podºa správneho poriadku dostá-va nejasne definovan˘ orgán.

·tandardom Európskej únie je povinnéãlenstvo v samosprávnych organizáciách arovnaké kompetencie voãi v‰etk˘m osobámvykonávajúcim dané povolanie. Nález Ústav-ného súdu âeskej republiky7 potvrdzuje, Ïepovinné ãlenstvo v komore je jeden z charak-teristick˘ch znakov verejnoprávnych korporá-cií, ktoré s ohºadom na svoj verejnoprávnycharakter nie je moÏné hodnotiÈ ako úpravuv rozpore so zmluvou o ochrane základn˘chºudsk˘ch práv a slobôd. Povinné ãlenstvo ne-moÏno povaÏovaÈ za ãlenstvo v zmysle zdru-Ïovacieho práva, ale za udelenie práva, nie po-vinnosti, podieºaÈ sa na odbornej samosprá-ve8.

Navrhujeme preto v záujme kvalitnéhov˘konu odbornej samosprávy novelizáciuzákona ã. 578/2004 Z. z. a obnovenie povin-ného ãlenstva v stavovsk˘ch organizáciách.

PharmDr. Ondrej SUKEª, 1. viceprezident SLeK

1 Hammond, R. W. et al.: Collaborative drug therapy ma-nagement by pharmacists, Pharmacotherapy, 2003, 23(9),1210 – 1225

2 Chisholm-Burns, M. A.: US Pharmacists' Effect as TeamMembers on Patient Care: Systematic Review and Meta-Analyses, Medical Care, 2010, 48(10), 923 – 933

3 Almarsdóttirr, A. B., Traulsen, J. M.: The argument forpharmaceutical policy, Pharm. World. Sci., 2005, 27, 7-12

4 Rozsudok ESD v spojen˘ch veciach C 171/07 a C 172/075 Grootendorst, P. V. et al.: On Becoming 65 in Ontario:

Effects of Drug Plan Eligibility on Use of PrescriptionMedicines, Medical Care, 1997, 35(4), 386 – 398

6 Gemmill M. C. et al.: What impact do prescription drugcharges have on efficiency and equity? Evidence fromhigh-income countries, Int. J. Equity. Health, 2008,7, 12

7 Nález Ústavního soudu sp. zn. Pl.ÚS 40/06 k návrhu sku-piny senátorÛ na zru‰ení § 3 odst. 1 zákona ã. 220/1991Sb,

8 ·efl, V.: Právní a ekonomické aspekty povinného ãlen-ství v profesních komorách, Dny práva – 2010 – Daysof Law, 1. ed. Brno : Masaryk University, 2010


50

Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníc-kych pomôcok v uplynulom období verejnekritizovala zmeny v liekovej politike, ale aj re-export liekov. S ãím konkrétne je ADL naj-viac nespokojná?

Ako asociácia sme skutoãne od zaãiatku ak-tívne pripomienkovali v‰etky legislatívne záme-ry a kroky vtedaj‰ieho vedenia ministerstvazdravotníctva. S postupom ãasu sa v praxi po-tvrdzuje, Ïe na‰a kritika nebola subjektívnymv˘strelom do tmy. Od zaãiatku nastavenia cenyliekov na druhú najniÏ‰iu cenu v rámci EÚ,sme upozorÀovali na to, Ïe sa t˘mto spôsobomotvoria dvere pre biznis subjektov, orientujúcichsa na reexport liekov. Dnes sa na jednej stranestal z liekov absolútne nekontrolovateºn˘ at-raktívny v˘vozn˘ artikel, keì nikto nikomu ne-musí hlásiÈ, kde a v akom mnoÏstve lieky vyvá-Ïa, na strane druhej, ako sa uÏ aj medializova-lo, niektoré lieky v dôsledku reexportu zaãína-jú doma ch˘baÈ a stávajú sa nedostatkov˘m to-varom pre beÏn˘ch ºudí. Paradoxne, tento stavje v zákone o‰etren˘ len sankãne. V prípade, aknastane situácia, Ïe liek nebude 60 dní na trhu,MZ ho vyradí zo zoznamu a môÏe udeliÈ v˘rob-covi pokutu. Dochádza tak k situácii, keì v˘rob-ca má byÈ potrestan˘ za to, Ïe síce dodávku lie-ku na slovensk˘ trh zabezpeãí v dostatoãnommnoÏstve, ale in˘ subjekt, ktor˘ má povoleniena distribúciu, tento liek vyvezie a bude ho u násnedostatok.

Spomínan˘ proces kategorizácie liekov pre-‰iel tieÏ ist˘mi zmenami. Ako ich po niekoº-k˘ch mesiacoch v praxi vnímate?

Povedzme si rovno, kto dnes môÏe rozhodo-vaÈ o cenách liekov, úhradách a teda o doplat-koch liekov? Práve doplatok za liek je tá hod-nota, ktorú pacienti vnímajú ako cenu lieku.Úãastníkmi konania sú uÏ niekoºko mesiacov lenzdravotné poisÈovne a farmaceutické spoloã-nosti. Myslíme si, Ïe je potrebné zamyslieÈ sanad t˘m, Ïe tak˘ dôleÏit˘ proces majú v rukáchtí, ktorí nakladajú s povinn˘mi zdravotn˘miodvodmi a tí, ktorí ich poctivo platia, nemajúmoÏnosÈ vyjadriÈ sa k t˘mto dôleÏit˘m veciam.KaÏd˘, kto dnes poctivo uhrádza povinné zdra-votné odvody musí toto „prerozdelenie moci“vnímaÈ ako diskriminaãné. Nehovoriac o tom,Ïe ministerstvo zdravotníctva na základe Záko-na o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,zdravotníckych pomôcok a dietetick˘ch potra-vín, na základe verejného zdravotného poiste-nia, v koneãnom dôsledku nemusí braÈ do úva-hy pri rozhodovaní ani odporúãania Kategori-zaãnej komisie, ãím sa moc koncentruje do je-din˘ch rúk.

Druhá najniÏ‰ia cena liekov v‰ak mala pri-niesÈ v prvom rade úsporu pre pacientov. Vytvrdíte, Ïe lieky zaãínajú naopak ch˘baÈ a pa-cienti z tohto zníÏenia nemajú také prínosy,ako bolo deklarované?

Pacientom táto zmena urãite nepomohla. Jeto jednoduché dokázaÈ, ak sa pozrieme na fak-ty o reálnych doplatkoch pacientov na lieky.Áno, ministerstvo poãas úradovania IvanaUhliarika síce argumentovalo, Ïe doplatky prepacienta sa budú zniÏovaÈ, svojimi opatreniamiv‰ak docielilo prav˘ opak. Podºa údajov z IMSHealth a NCZI za 3 roky (2008 – 2011) kleslapriemerná cena v˘robcu lieku za deÀ terapie o6 %, napriek tomu celkové doplatky pacientovza toto 3-roãné obdobie vzrástli o 14 %. Nákla-dy zdravotn˘ch poisÈovní na lieky sa pritom vroku 2011 oproti roku 2008 v˘razne nezmeni-li. Je to zaráÏajúce najmä ak vezmeme do úva-hy, Ïe slovenské domácnosti hotovostne finan-cujú zdravotníctvo aÏ vo v˘‰ke 25 %. V ostat-n˘ch krajinách EÚ je to pritom priemerne lenokolo 18 %. Vlani slovenskí pacienti doplácalina lieky okolo 170 mil. eur, v tomto roku by tátosuma mohla dosiahnuÈ takmer 200 mil. eur. Vy-hlá‰ka MZ platiaca od novembra 2011, ktoráupravuje spôsob stanovenia úhrady zdravotnejpoisÈovne za konkrétne lieãivo, bude maÈ pod-ºa odhadov na‰ich expertov, z tejto sumy nasvedomí asi 23 mil. eur. Dopad vyhlá‰ky o pod-porenej a doplnkovej lieãbe predstavuje nav˘-‰enie doplatkov pacientov vo v˘‰ke 12 mil. eurroãne. Keì si to v‰etko zosumarizujeme je jas-né, Ïe pacient Èahá za krat‰í koniec a zmeny mupriniesli len to, Ïe si bude musieÈ naãrieÈ hlb‰iedo peÀaÏenky. Ak sa na to pozrieme globálne,v rámci Európy platia viac neÏ my uÏ len Portu-galci.

Zdravotníctvo musí chytiÈ druh˘ dych

„Zmena vlády, jej nové programové vyhlásenie v oblasti zdravotníctva a denná realita, s ktorou bojujúzdravotníci, farmaceutické, ãi distribuãné spoloãnosti, ale aj lekárnici. Zdravotníctvo prechádza jedn˘m

z najÈaÏ‰ích období a vzhºadom na opatrenia prijaté v posledn˘ch mesiacoch sa doslova rozsypávav kºúãov˘ch oblastiach. Náprava tohto stavu nebude ani jednoduchá ani r˘chla a nová ministerka

zdravotníctva bude musieÈ maÈ pevné nervy,“ hovorí pre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Igor NOVÁK, MPH,prezident Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL).

ASO

CIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍC

KYCH

PO

MÔ

CO

KA

SOC

IÁCI

A DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH

POM

ÔC

OK

51

O ak˘ch ìal‰ích citliv˘ch problémoch by steradi komunikovali s novou ministerkou zdra-votníctva?

Ako problémové vnímame napríklad aj zme-ny, ktoré v uplynul˘ch mesiacoch v˘razne za-siahli do kontinuálneho vzdelávania zdravotníc-kych pracovníkov. Podºa vyhlá‰ky MZ ã.366/2005 sa musia poskytovatelia zdravotnejstarostlivosti kontinuálne vzdelávaÈ, a to do-konca pod hrozbou odobratia registrácie v rám-ci komôr. ZároveÀ po novom musia lekári zda-ÀovaÈ v‰etky náklady, ktoré im v súvislosti sovzdelávaním vzniknú, ak sa na nich podieºa tre-tia strana. Povedzme si úprimne, v súãasnosti,vzhºadom na aktuálny stav v zdravotníctve vtomto konkrétnom prípade na seba chtiac-ne-chtiac prevzali úlohu ‰tátu farmaceutické spo-loãnosti.

âlenovia ADL len v roku 2010 podporili cez200 tak˘chto podujatí. Spolu so zdravotníkmisme v‰ak za plnenia zákona v‰etci trestaní ne-pochopiteºn˘m trojit˘m zdanením! Podºa nove-ly, ktoré b˘valé vedenie ministerstva v‰ak uÏ ne-stihlo prijaÈ, by mali byÈ od tohto zdaÀovaniaoslobodení lekári, ktorí budú maÈ aktívnu úãasÈna vzdelávacích podujatiach. Tento návrh pova-Ïujeme za diskriminaãn˘, s cieºom daÀovo zv˘-hodniÈ len veºmi úzku a ‰pecifickú skupinuúãastníkov odborného podujatia. Nehovoriac otom, Ïe nevyhnutné kredity získavajú zdravot-

níci ãasto na kongresoch a seminároch so stov-kami, ãi tisíckami poãtov úãastníkov. Farmaceu-tické spoloãnosti okrem podpory vzdelávania in-vestujú aj do podpory publikaãnej ãinnosti jed-notliv˘ch odborníkov, ktorá súvisí s ich ìal‰ímvzdelávaním, napríklad pri získavaní titulovdocent, profesor a pod. Táto vzájomná spoluprá-ca sa Slovensku v koneãnom dôsledku pozitív-ne vracia, a to vo forme zvy‰ovania prestíÏe namedzinárodnej odbornej pôde.

Existujú e‰te nejaké iné oblasti, kde podºa vásfarmaceutické spoloãnosti, ako ste povedali,„suplujú“ ‰tát?

Farmaceutické spoloãnosti sú ãasto kritizova-né za svoje zisky, veºmi málo sa v‰ak hovorí otom, kde znaãná ãasÈ t˘chto ziskov putuje.Okrem vy‰‰ie uveden˘ch oblastí je to tieÏ ob-lasÈ realizácie a financovania klinického v˘-skumu. Od decembra 2011, keì vstúpil do plat-nosti nov˘ zákon o liekoch a zdravotníckych po-môckach je práve oblasÈ klinického v˘skumu naSlovensku ohrozená. A pritom odhady vo v‰eo-becnosti hovoria o tom, Ïe farmaceutické spo-loãnosti roãne investujú aÏ 20 % svojho roãné-ho obratu, nie zisku podot˘kam, obratu, do v˘-skumu a v˘voja nov˘ch liekov. Na Slovensku

sú to milióny eur, ktoré ‰tát nemusí vkladaÈ dosystému.

Spomenuli ste novelu Zákona o liekoch. Vakom stave ju zanechalo predchádzajúce ve-denie ministerstva a ste pripravení túto no-velu podporiÈ, ak by sa ju rozhodlo súãasnévedenie posunúÈ ìalej v rámci legislatívnehoprocesu?

Za na‰u Asociáciu môÏem povedaÈ, Ïe budemrád, ak by sa túto novelu podarilo v diskusii sministerstvom zdravotníctva opätovne otvoriÈ.B˘valé vedenie ministerstva zdravotníctva snami o novele rokovalo na oficiálnej pôde lenraz, krátko pred voºbami, kedy uÏ bolo jasné, Ïenovela nemá ‰ancu prejsÈ kompletn˘m schvaºo-vacím konaním. Svojím spôsobom to vnímamako ‰Èastie, pretoÏe ak sa nám podarí otvoriÈ ko-rektnú diskusiu s ministerstvom zdravotníctva,ìal‰ia novela by uÏ mohla byÈ k spokojnosti v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch strán. Je dôleÏité, abyboli zdravotnícke zákony pripravované po pred-chádzajúcej komunikácií so v‰etk˘mi subjekt-mi, ktor˘ch sa to t˘ka. Jedine tak budú v praxiprínosom pre pacienta a zároveÀ nebudú likvi-daãné pre hlavn˘ch aktérov liekovej politiky.

Ako teda vidíte ìalej situáciu v slovenskomzdravotníctve?

Slovenské zdravotníctvo musí chytiÈ druh˘dych, inak sa dostane do kolapsu, z ktorého hobude veºmi ÈaÏké zresuscitovaÈ. Zdravotnícke zá-kony a opatrenia prijaté v minulom roku uÏ pri-ná‰ajú nepriaznivé následky, ktoré dnes musínové vedenie ministerstva sanovaÈ doslova v krí-zovom reÏime. Ide nielen o mzdy zdravotníc-kych zamestnancov, ale aj „‰etriace“ opatreniav rámci liekovej politiky, ktoré sa dnes ukazu-jú z pohºadu ich reálneho dopadu na pacientaako absolútne neprijateºné, z pohºadu nav˘‰eniapríjmov v zdravotníctve ako absolútne neefek-tívne a zároveÀ sú pre mnohé farmaceutické i di-stribuãné spoloãnosti aÏ likvidaãné. Ako vnímate v tejto súvislosti aktuálne pro-gramové vyhlásenie vlády v oblasti zdravot-níctva? Myslíte si, Ïe zah⁄Àa zmeny, ktoré jevzhºadom na vy‰‰ie uvedené problémy po-trebné zaviesÈ do praxe?

Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníc-

kych pomôcok vníma aktuálne Programovévyhlásenie vlády SR ako dokument, ktor˘ na-priek istej v‰eobecnosti naãrtáva moÏné sme-rovanie komunikácie ministerstva zdravotníct-va so zástupcami odbornej verejnosti. V uply-nulom období ADL verejne kritizovala absen-ciu systematickej a otvorenej komunikácie.Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravot-níctva hovorí o tom, Ïe by sa táto diskusiamohla opätovne na‰tartovaÈ k prospechu v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch strán. A v tomto prípa-de, ak hovorím v‰etk˘ch, tak nehovorím v pro-spech niekoºk˘ch úradníkov, ale v‰etk˘ch ob-ãanov Slovenska, ktor˘ch sa kaÏdé jedno roz-hodnutie v oblasti zdravotníctva bezprostrednedot˘ka. Uvedomujeme si, Ïe problémy, ktorémuselo nové vedenie ministerstva zaãaÈ rie‰iÈbez obligátnych 100 dní sú doslova existenãn˘-mi problémami slovenského zdravotníctva. Vãase, keì dodávatelia liekov a zdravotníckychpomôcok úverujú nemocnice aj 400 dní posplatnosti faktúr, oceÀujeme deklarovanie sna-hy sprísniÈ kontrolu hospodárenia nemocníc atieÏ iniciatívu hºadaÈ zdroje dofinancovania v˘-padkov vypl˘vajúcich zo zníÏenia platieb za po-istencov ‰tátu.

Za najdôleÏitej‰ie v tejto chvíli povaÏujemezmenu pravidiel v kategorizácii liekov a prehod-notenie systému tzv. clustrovania. Dúfame, Ïesa ministerstvu zdravotníctva podarí prijaÈ takéopatrenia, ktoré odvrátia hrozbu vysok˘ch do-platkov pre pacientov. Samozrejme existujemnoÏstvo ìal‰ích oblastí, o ktor˘ch je potrebnédiskutovaÈ a hºadaÈ rie‰enia, ktoré sprehºadnia si-tuáciu medzi v˘robcami, distribuãn˘mi spoloã-nosÈami, zdravotníckymi pracovníkmi, ale ajsamotn˘m ministerstvom. Z obsahu programo-vého vyhlásenia vlády vypl˘va, Ïe minister-stvo zdravotníctva chce diskutovaÈ. ADL je zasana druhej strane pripravená okamÏite podporiÈa napomôcÈ pri realizácii v‰etk˘ch zmyslupln˘chopatrení ministerstva, ktoré prinesú upokojenieaktuálnej situácie v slovenskom zdravotníctve.

Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok,

Heydukova 1, 811 02 Bratislavatel.: 02/52 63 11 87, 89

www.adl.sk


SpoloãnosÈ CSC je jedn˘m z najväã‰ích anajuznávanej‰ích svetov˘ch poskytovateºovsluÏieb v oblasti informaãn˘ch technológií.Má sídlo vo Falls Church v ‰táte Virgínia vUSA.

SpoloãnosÈ CSC má pribliÏne 95 000 za-mestnancov na celom svete a zastúpenie voviac ako 80 krajinách.

SpoloãnosÈ CSC Slovensko je súãasÈouregiónu CSC V˘chodná Európa, ktor˘ samôÏe pochváliÈ viac ako 15-roãnou úspe‰nouhistóriou.

SpoloãnosÈ CSC na Slovensku konzistent-ne a úspe‰ne poskytuje obchodné a techno-logické rie‰enia prispôsobené ‰irokej ‰káleodvetví. Zákazníci profitujú najmä z know

how, kultúry spolupráce a schopnosti zvlá-daÈ vysoko komplexné projekty s vedúcimiposkytovateºmi rie‰ení na celom svete. Cie-ºom spoloãnosti CSC na Slovensku je ãonajefektívnej‰ie dodávanie integrovan˘ch„end-to-end“ obchodn˘ch rie‰ení z hºadiskanákladov. Viac informácií nájdete na www.csc.com/eastern_europe.


52

Aké má va‰a nadnárodná spoloãnosÈ reál-ne skúsenosti so zdravotníctvom?

Obdobie ekonomickej a finanãnej krízynúti vlády a obãanov zameriavaÈ pozornosÈ napodstatné veci. Na tie, ktoré sa ich priamo do-t˘kajú nielen dnes, ale budú pre nich dôleÏi-té aj v budúcnosti. Samozrejme, jednou znich je zdravie. SpoloãnosÈ CSC sa v zdravot-níctve koncentruje najmä na oblasti, na kto-

r˘ch skutoãne obãanom záleÏí. SnaÏí sa o totak˘m spôsobom, aby kaÏdé investované euroalebo dolár mali ão najväã‰í prínos. Spome-niem v tejto súvislosti aktivity CSC len vkrajinách Európskej únie – vo Veºkej Britá-nii implementujeme a manaÏujeme najväã‰íe-Health projekt na svete, v Holandsku smeimplementovali elektronickú zdravotnú kniÏ-ku, v Belgicku Národn˘ zdravotn˘ portál, v‰kandinávskych krajinách nemocniãné systé-my, v Rakúsku sme tento rok úspe‰ne ukon-ãili projekt Základn˘ register pacientov a po-dobne.

âo by ste chceli ponúknuÈ slovenskémuzdravotníctvu?

Aj keì sa doteraz na‰a spoloãnosÈ v národ-nom projekte na zavedenie elektronick˘chsluÏieb zdravotníctva (eSO1), financovanéhozo ‰trukturálnych fondov Európskej únie,

priamo neangaÏovala, pozícia svetového líd-ra pre oblasÈ eHealth nás zaväzuje, aby smesa so svojimi skúsenosÈami uchádzali aj odôveru slovenskej odbornej verejnosti a ob-ãanov. Ponúkame svoje kapacity a odbornúspôsobilosÈ v rôznych oblastiach, keìÏe po-rtfólio sluÏieb máme pomerne ‰iroké – odrie‰ení pre elektronickú preskripciu, cez tele-medicínu, elektronické objednávanie, zdravot-nícky portál aÏ po elektronickú zdravotnúkniÏku. Viac moÏno nájsÈ na webovej strán-ke www.csc.com/health_services

Kde je pre CSC priestor na trhu popri fir-mách, s ktor˘mi uÏ ministerstvo zdravot-níctva na eHealthe spolupracuje?

NezáleÏí od veºkosti poskytnutého prie-storu, dôleÏit˘ bude v˘sledok. T˘m je najmävy‰‰ia kvalita zdravotnej starostlivosti – zv˘-‰ená efektivita systému, u‰etrené finanãnézdroje, ktoré bude moÏné spätne investovaÈtam, kde sú najviac potrebné a vy‰‰ia kvali-ta poskytovateºov venujúcich viac ãasu pa-cientom. Na konci reÈazca musia byÈ spokoj-ní obãania.

Pre nich bude zrejme zaujímavou tzv. te-lemedicína. O ão vlastne ide?

Na prv˘ pohºad je to jednoduchá vec po-dobná komunikácii cez Skype s kamerou – ideo interview medzi pacientom a lekárom, ale-bo lekárom a odborn˘m lekárskym tímom,ktor˘ dokáÏe lep‰ie posúdiÈ indikácie. SystémuÏ nie je Ïiadnou novinkou, veì vy‰etrenie akonzultácie cez internetové pripojenie úspe‰-ne vyuÏívajú pacienti v ‰kandinávskych kra-jinách, Holandsku a Veºkej Británii. SystémumoÏÀuje pacientom sledovaÈ svoj zdravot-n˘ stav priamo z domu a poskytuje bezpeã-nej‰iu a nákladovo efektívnej‰iu podporulieãby dlhodob˘ch ochorení. Integrácia zázna-mov dát v reálnom ãase a vzdialeného moni-torovania umoÏÀuje zdravotníkom vyhodno-

eHealth = budúcnosÈ zdravotníctva

Dynamika v˘voja, ktorej sme svedkami, priná‰a neustále zmeny. E‰te pred dvadsiatimi rokmi malimobilné telefóny kufríkové rozmery, dnes moÏno smartfónom riadiÈ korporáciu ãi komplexne

sledovaÈ dianie vo svete. Sú v‰ak zloÏky verejnej správy, ktoré na nové technické moÏnosti reagujúoneskorene, respektíve vôbec. V zdravotníctve v‰ak predsa len svitá na lep‰ie ãasy. eHealth, ãiÏe

elektronické zdravotníctvo, je cel˘ systém opatrení smerujúci k modernizácii zdravotníctva.O novinkách v tejto oblasti sa zhovárame s Ing. Jaroslavom KMEËOM,

riaditeºom spoloãnosti Computer Sciences Corporation na Slovensku.

Jaroslav KMEËje v˘konn˘m riaditeºom CSC na Slovensku.

Poãas svojej profesionálnej kariéry zastával mnohomanaÏérskych pozícii v rôznych odvetviach vrátane

telekomunikácii, finanãn˘ch sluÏieb, informaãn˘ch technológií.Pred svojím nástupom do CSC pracoval 5 rokov

v spoloãnosti Hewlet Packard ako regionálny manaÏér pre verejn˘ sektor a zdravotníctvo kde pokr˘val alianãn˘

business v regióne strednej a v˘chodnej Európy.Jaroslav KmeÈ je absolventom Slovenskej poºnohospodárskej

univerzity v Nitre. Hovorí plynulo po anglicky a po rusky.

53

KME≈OV¯ REGISTER PACIENTOVV RAKÚSKU

SpoloãnosÈ CSC úspe‰ne vybudovala kme-Àov˘ register pacientov (Master Patient Index– MPI), ktor˘ je neoddeliteºnou súãasÈou ra-kúskych elektronick˘ch zdravotn˘ch registrov(Electronic Health Record – EHR). RegisterMPI umoÏní pracovníkom rakúskeho zdravot-níctva celonárodne vyhºadávaÈ informácie opacientoch. Staãí na to len ãíslo sociálneho po-istenia, alebo elektronická karta eCard. Sys-tém zaãne byÈ produktívne vyuÏívan˘ poschválení zákona o elektronick˘ch registrocha po tom, ão bude plne integrovan˘ so stra-tegick˘m programom ELGA (ElektronischeGesundheitsakte).

Systém je navrhnut˘ tak, aby vyhºadávalelektronické záznamy, ktoré sú v súãasnostizadávané a ukladané na lokálnej úrovni. Ra-kúske registre EHR ich sprístupnia príslu‰n˘mzdravotníckym zamestnancom z rôznych od-delení a nemocníc v celej krajine. Záznamybudú dostupné zamestnancom zdravotníctvavo forme detailn˘ch informácií uchováva-n˘ch v centrálnom úloÏisku a tak bude zais-ten˘ prístup pracovníka k najaktuálnej‰ím in-formáciám o o‰etrovanom pacientovi.

Zodpovedné za súhrnn˘ program ELGA,zameran˘ na elektronické zdravotnícke zá-znamy, je rakúske spolkové ministerstvozdravotníctva (kontrakt so spoloãnosÈou CSCna vybudovanie registra MPI a jeho násled-nej integrácie do programu ELGA podpísa-lo ministerstvo v januári 2010). Len ão budeelektronick˘ zdravotn˘ register kompletn˘,klinickí lekári budú maÈ k dispozícii v‰etkyrelevantné dáta. Doteraz boli známe len lo-kálne, no v prípade náhlej hospitalizácie,kvôli úrazom, nehodám ãi in˘m dôvodombolo nutné vykonávaÈ opakované testy. Infor-mácie budú dostupné odkiaºkoºvek a proce-sy starostlivosti o pacienta sa tak zefektívniaa zr˘chlia.

V ãase dokonãenia projektu budú v systé-me uloÏené demografické dáta v‰etk˘ch 8miliónov obyvateºov Rakúska. Projekt budeobsahovaÈ dáta z existujúcej národnej apliká-cie Central Partner Management (ZPV), kto-rú rovnako vyvinula spoloãnosÈ CSC. Regis-ter MPI predstavuje jeden z mnoh˘ch kom-ponentov, ktoré budu spoloãne pokr˘vaÈ kom-pletné zdravotné záznamy o pacientoch. Me-dzi ìal‰ie komponenty patrí register poskyto-vateºov zdravotn˘ch sluÏieb, register doku-mentov, autorizaãn˘ koncept, systém uÏíva-teºsk˘ch prístupov a zdravotnícky portál. Tie-to komponenty umoÏnia zamestnancom vzdravotníctve prístup k informáciám v kºúão-v˘ch aplikáciách, vrátane prepú‰Èacích správa dokumentácie, laboratórnych v˘sledkov,röntgenov˘ch vy‰etrení a telemedicíny.

Pomocou systému, ktor˘ bude prezentovaÈdetailné informácie o pacientovi automatickyna mieste o‰etrenia, sa budú lekári venovaÈviac uzdravovaniu svojich pacientov a posky-tovaniu tej najlep‰ej a najbezpeãnej‰ej moÏ-nej starostlivosti.

VIRTUÁLNY DOMÁCI LEKÁR

Viete si predstaviÈ, Ïe nemusíte sedieÈ v ãa-kárni u lekára? Preão by uÏ dnes lekár nemo-hol virtuálne nav‰tíviÈ svojho pacienta? Veìdne‰ná technológia umoÏÀuje sprostredko-vanie informácií v takej miere, akú lekár a pa-cient potrebujú. âo teda tomu bráni? Pocit le-kára, Ïe nemá v‰etky informácie? Neistota po-isÈovne, Ïe lekár neodvádza v˘kon v súlade spoÏiadavkami na kvalitu, za ktorú dostávakompenzácie?

Virtuálna náv‰teva je pritom lacnej‰ia neÏklasická náv‰teva, kontinuita opatery je vy‰-‰ia, evidencia je presnej‰ia a lekár sa vÏdymôÏe rozhodnúÈ pre klasickú náv‰tevu. KomumôÏe virtuálna starostlivosÈ byÈ na úÏitok? Súto najmä pacienti s chronick˘m ochorením,ktor˘mi trpí stále väã‰ia ãasÈ populácie alebopacienti, kde lieãebn˘ proces vyÏaduje dohºad,ale pacient môÏe tráviÈ lieãebn˘ ãas doma vkruhu svojej rodiny.

Zrejme najjednoduch‰ou formou sú tele-fonické konzultácie. Vy‰‰ou formou je vyuÏi-tie komunikaãn˘ch technológií a sprostredko-vanie nielen zvukovej, ale aj obrazovej infor-mácie. Napríklad CSC eMEDlink umoÏÀujepacientom byÈ v domácom o‰etrení prostred-níctvom audio-video konzultácií tak, ako byboli v nemocnici alebo na náv‰teve v ordiná-cii svojho praktického lekára. E‰te vy‰‰ouformou je vyuÏitie informaãn˘ch technológiíposkytujúcich lekárovi potrebné údaje o sta-ve pacienta bez toho, aby bola nutná interak-cia. Pacient môÏe vyuÏiÈ prepojenie ‰peciali-zovan˘ch monitorovacích nástrojov – naprík-lad so sondou na meranie tlaku, teplomerom,meraãom hladiny krvného cukru, EKG sondoua podobne – s osobn˘m poãítaãom a interne-tom. Tento systém uÏ funguje napríklad vDánsku, kde zdravotné poisÈovne stanovilicenník pre lekárov za takéto sluÏby. Príjem-n˘m prekvapením bol pritom aj fakt, ako sistar‰í ºudia r˘chlo zvykli na v˘hody tejto „vir-tuálnej ordinácie“. âasom môÏu byÈ na tele-medicíne postavené ìal‰ie úkony – napríkladautomatické pouÏitie záchranky v prípade dra-matickej zmeny meran˘ch údajov u pacienta.

Telemedicína sa stane beÏnou praxou, otáz-ne uÏ len zostáva v akom ãasovom horizon-te. U nás jej zatiaº vo v˘voji bráni aj skostna-tenosÈ ná‰ho zdravotníckeho systému a samo-zrejme neochota preplácania takého v˘konulekárovi zo strany poisÈovní. Pritom je to lac-nej‰ie neÏ klasická náv‰teva lekára a tento sys-tém moÏno nasadiÈ do najrôznej‰ích prostre-dí medicíny vrátane oblasti chronick˘ch ocho-rení, ktor˘mi trpí stále väã‰ia ãasÈ starnúcejpopulácie. Veríme preto, Ïe telemedicína sastane beÏnou praxou aj u nás.


tiÈ postup lieãby alebo stav pacienta a ná-sledne r˘chlej‰ie a efektívnej‰ie poskytnúÈprimeranú starostlivosÈ. Navy‰e sa vytvárainteraktívny vzÈah medzi pacientom a lekáromformou videokonzultácie, ão je lep‰í a pohodl-nej‰í nástroj na komunikáciu neÏ beÏn˘ tele-fonick˘ rozhovor.

Zdravotníctvo spotrebuje veºké percentoverejn˘ch zdrojov. Existujú aj ekonomic-ké v˘hody zavedenia telemedicíny?

Samozrejme, najvypuklej‰ie je to pri lieã-be dlhodob˘ch ochorení (DO). Ich lieãba jestále rastúcim problémom, ktorému musia ãe-liÈ v‰etky zdravotnícke organizácie. Ako samení demografické zloÏenie pacientov, prud-ko rastú v˘davky na zdravotníctvo a súãas-ne sa zvy‰ujú oãakávania pacientov. Podºasprávy britského ministerstva zdravotníctvaza rok 2008 DO sú dôvodom viac neÏ 50 %náv‰tev praktick˘ch lekárov, 65 % ambu-lantn˘ch o‰etrení a viac neÏ 70 % dní stráve-n˘ch v nemocnici. To je naozaj obrovsk˘priestor na úspory pomocou vy‰etrenia nadiaºku. Efektívne riadenie DO znamená za-vedenie takej formy starostlivosti, poãas kto-rej sú pacienti lieãení v domácom prostredía nevyÈaÏujú tak lôÏka nemocniciam. Pa-cienti v‰ak majú k dispozícii najvhodnej‰íchzdravotníckych odborníkov, pretoÏe naprík-lad pacienta zo Sniny môÏe vy‰etriÈ odbor-ník z Banskej Bystrice. Pacienti si svoj zdra-votn˘ stav sami sledujú s pouÏitím zdravot-níckych prístrojov, ktoré zaznamenávajú na-príklad pulz, teplotu, krvn˘ tlak alebo hladi-nu cukru – to v‰etko s „asistenciou“ na diaº-ku. Hodnoty hlásené pacientom z lekárskychprístrojov umoÏÀujú jeho stav vzdialene sle-dovaÈ.

Bráni zavedeniu tohto systému v na‰ichpodmienkach kompatibilita?

Urãite nie. Systém vyvinut˘ firmou CSCeMEDlink podporuje veºké mnoÏstvo rôz-nych zdravotníckych prístrojov a umoÏÀujetak pacientom komfortnej‰ie zvládnuÈ ocho-renie. Zozbierané dáta moÏno zaznamenaÈ vsystémoch pre Elektronickú zdravotnú do-kumentáciu alebo ich zdravotníkom poskyto-vaÈ rôznymi spôsobmi – dokonca aj prostred-níctvom mobiln˘ch zariadení, ako je naprík-lad iPad, iPhone alebo smartphone Black-Berry®, ãím získavajú okamÏit˘ prístup kúdajom o svojich pacientoch. Skôr si my-slím, Ïe cel˘ systém od‰tartuje legislatíva aochota zdravotn˘ch poisÈovní preplácaÈ le-károm tak˘to úkon.


54

Dnes je moÏné dostupnosÈ zdravotnej do-kumentácie efektívne rie‰iÈ pomocou infor-maãno-komunikaãn˘ch technológií (IKT).Vláda SR v roku 2008 schválila dokument„Strategické ciele eHealth – kºúãov˘ nástrojinformatizácie verejnej správy v oblasti zdra-votníctva na Slovensku“ a o rok neskôr pri-jala „Program implementácie elektronizáciezdravotníctva“ (PieH) s cieºom prispieÈ kuskvalitneniu zdravotnej starostlivosti o obãa-na pomocou modern˘ch IKT. Aby v projek-te eHealth bolo moÏné vyhºadaÈ správne úda-je a zaistiÈ ich ochranu, treba jednoznaãneidentifikovaÈ pacienta i zdravotníckeho pra-covníka. Pre bezpeãnosÈ zdravotníckych úda-jov je to základ.

IDENTIFIKÁCIA PACIENTA

Doteraz sa to u nás robí na základe papie-rového preukazu zdravotného poistenia vydá-vaného jednotliv˘mi zdravotn˘mi poisÈov-Àami. Preukaz obsahuje len administratívneúdaje, ktoré treba manuálne prepisovaÈ (moÏ-ná chybovosÈ) a aj jeho bezpeãnostné prvkysú slabé.

V roku 2003 európske zdravotné poisÈov-ne inicializovali projekt NETC@RDS, ktor˘viedol k zavedeniu jednotného Európskehopreukazu zdravotného poistenia – tzv. EHICkarty (European Health Insurance Card) sjednotn˘m a jedineãn˘m poisteneck˘m celo-európskym identifikátorom. Preukaz EHICslúÏi na základnú identifikáciu pacienta a tieÏna overenie poistného vzÈahu (t. j. ãi zdravot-nú starostlivosÈ pacientovi hradí poisÈovÀa,alebo si ju platí sám). Dnes je v Európe vy-dan˘ch uÏ vy‰e 200 miliónov t˘chto preuka-zov a v niektor˘ch ‰tátoch má EHIC kaÏd˘obyvateº (Rakúsko, Slovinsko, Nemecko,Francúzsko). Aj na Slovensku vydávajú EHICpreukazy jednotlivé zdravotné poisÈovne, pa-radoxne v‰ak slovensk˘ EHIC je platn˘ v‰a-de v Európe – okrem Slovenska.

V rámci národného projektu PieH sa uva-Ïuje o kombinovanom variante preukazova-nia identity pacienta: deti do 15 rokov pomo-cou eEHIC (elektronická ãipová verzia EHIC)a obãania nad 15 rokov sa pravdepodobnebudú identifikovaÈ pomocou „elektronického“ãipového obãianskeho preukazu (eID).

PROJEKT HPRO CARDA IDENTIFIKÁCIA ZDRAVOTNÍCKEHOPRACOVNÍKA

Zdravotnícky profesionál (lekár, sestra, la-borant, farmaceut a pod.) poskytuje pacien-tovi zdravotnú starostlivosÈ a má prístup kjeho zdravotn˘m údajom. Z právneho a bez-peãnostného hºadiska je nevyhnutné, aby bolomoÏné zdravotníckeho profesionála zodpo-vedného za nejak˘ úkon alebo rozhodnutiejednoznaãne urãiÈ. Spôsob identifikácie (aautentizácie) zdravotníckeho profesionála naSlovensku je v‰ak neuspokojiv˘: pacient iden-tifikuje zdravotníckeho pracovníka len na zá-klade visaãky alebo vizitky na dverách ambu-lancie. Do zdravotníckych informaãn˘ch sys-témov sa zdravotnícky pracovník zvyãajneprihlasuje menom a autentifikuje heslom, ãoz hºadiska bezpeãnosti nepostaãuje a aj dôve-ryhodnosÈ záznamov elektronickej dokumen-tácie je ºahko spochybniteºná.

Jednotnú a jednoznaãnú elektronickú iden-

eHealth a bezpeãnosÈzdravotn˘ch údajov obãana

Zdravotné údaje obãanov patria k najcitlivej‰ím osobn˘m údajom a vyÏadujú si vysokú mierubezpeãnosti. Pri ich ochrane v‰ak treba zohºadniÈ nielen záujem obãana/pacienta, ochranu jeho Ïivota

a zdravia, ale aj potreby zdravotníckeho pracovníka poskytujúceho pacientovi zdravotníckustarostlivosÈ. To niekedy kladie na ochranu zdravotn˘ch údajov protichodné poÏiadavky, ktoré sa pritom

môÏu dynamicky meniÈ. Navy‰e, kvôli zv˘‰enej mobilite obãanov bezpeãnosÈ zdravotn˘ch údajov uÏnestaãí rie‰iÈ len na lokálnej úrovni, ale aj na celonárodnej a vzhºadom na „otvorenie sa svetu“

i na medzinárodnej úrovni. Podºa ‰tatistick˘ch údajov sú obdobia, keì aÏ 10 % na‰ich spoluobãanov jeza hranicami Slovenska a môÏu v zahraniãí potrebovaÈ rôznu zdravotnícku starostlivosÈ. A jej kvalita

môÏe veºmi závisieÈ od niektor˘ch r˘chlo a bezpeãne poskytnut˘ch zdravotn˘ch údajov.

55

tifikáciu a autentizáciu zdravotníckych profe-sionálov v celoeurópskom zdravotníckompriestore rie‰i európsky projekt HPRO Card(Health PROfessional Card = karta zdravot-níckeho profesionála). HPRO karta je ãipovákontaktná karta, ktorá okrem identifikaãn˘chúdajov zdravotníckeho profesionála obsahu-je aj údaje umoÏÀujúce jej drÏiteºovi vytvá-ranie elektronick˘ch podpisov (zaistenie au-tentickosti a celistvosti) a ‰ifrovanie (zaiste-nie dôvernosti) elektronick˘ch dokumentov.HPRO kartu by mal maÈ v blízkej budúcnos-ti kaÏd˘ z pribliÏne 7 miliónov európskychzdravotníckych profesionálov (vrátane asi90-tisíc slovensk˘ch).

ELEKTRONICKÁ ZDRAVOTNÁ KNIÎKA

Zdravotné údaje pacienta tvoria jeho zdra-votnú dokumentáciu (ZD). Jej vlastníkom jesamotn˘ obãan/pacient. Správcom ZD pa-cienta je v‰eobecn˘ lekár (obvodn˘, rodinn˘,kapitujúci), ktor˘ je zároveÀ aj jej autoromalebo spoluautorom spolu s ìal‰ími zdravot-níckymi profesionálmi, ktorí danému pacien-tovi poskytujú zdravotnícke sluÏby a robia otom záznamy v jeho ZD. Pacient nemôÏetvoriÈ alebo meniÈ svoju ZD, ale dáva súhlasna jej tvorbu, spracovanie, príp. na sprístup-nenie inému HPRO. Dodnes sa ZD vedieprevaÏne v tradiãnej papierovej podobe. Akje aj pacientova ZD vedená v elektronickej po-dobe a posiela sa elektronicky inému profe-sionálovi, tak o zaistení potrebn˘ch bezpeã-nostn˘ch poÏiadaviek na jej ochranu sa dáváÏne pochybovaÈ a pacient o tom ani nemu-sí vedieÈ.

Podºa projektu PieH bude maÈ ZD podobutzv. Elektronickej Zdravotnej KniÏky (EZK),ão bude „poãítaãová“ verzia dne‰nej papiero-vej ZD. Táto bude obsahovaÈ identifikaãnéúdaje pacienta vrátane jeho súhlasov, klinic-ké dáta o pacientovi (tzv. pacientsk˘ sumár),dataset o predpísan˘ch a uÏívan˘ch liekoch(tzv. preskripcia/medikácia) a nakoniec vlast-nú elektronickú ZD. Tieto ãasti EZK budú zbezpeãnostn˘ch dôvodov uchovávané v od-delen˘ch databázach a prepojiÈ ich bude moÏ-né len pri presne definovan˘ch bezpeãnost-n˘ch podmienkach, iba na základe súhlasu pa-cienta a len pre urãit˘ch zdravotníckych pro-fesionálov.

Ako vlastník EZK, pacient musí maÈ moÏ-nosÈ rozhodnúÈ o prístupe k svojim zdravot-n˘m údajom e‰te pred t˘m, ako nejak˘ zdra-votník o ne poÏiada. Jeho rozhodnutie máformu Súhlasu pacienta. Pri poÏiadavke oprístup k pacientov˘m údajom (z cudziny,ale aj z domovskej krajiny, napr. z inej nemoc-nice) prv˘m krokom je overenie tohto súhla-su. V prípade, ak pacient neudelil súhlas (tedaide o nesúhlas), prístup k jeho údajom je za-blokovan˘. Register súhlasov pacienta vedieprimárne pacientov v‰eobecn˘ lekár a budeich môcÈ modifikovaÈ len za prítomnosti pa-cienta (za pouÏitia jeho identifikaãnej karty).Rie‰i sa aj moÏnosÈ modifikovaÈ predchádza-júci Súhlas/Nesúhlas pacienta z ambulanciealebo nemocnice (aj v cudzej krajine EÚ) vprípade urgentného zásahu, napr. poãas dovo-lenky.

PROJEKT EPSOS

Zdravotnícki experti odhadujú, Ïe len vEurópe roãne zomrie zbytoãne asi 200 000ºudí pre neexistenciu, nedostupnosÈ alebo ne-úplnosÈ základn˘ch zdravotn˘ch informácií vprípade neodkladnej zdravotnej starostlivos-ti. Ak by mal záchranársky personál veºmir˘chlo (do 10 sekúnd) k dispozícii relevant-né a spoºahlivé zdravotné informácie o oso-be potrebujúcej neodkladnú zdravotnícku sta-rostlivosÈ (napr. pri nehode alebo inom ohro-zení Ïivota), bolo by moÏné zachrániÈ oveºaviac ºudí. Takisto môÏe nastaÈ pre pacientaváÏny problém pri potrebe zadováÏiÈ si v za-hraniãí liek ‰tandardne doma uÏívan˘. Bezkvalifikovanej informácie o tzv. eMedikáciipacienta ho zahraniãn˘ lekár nepredpí‰e aani zahraniãná lekáreÀ ho nevydá (navy‰eten ist˘ liek má v rôznych krajinách in˘ ob-chodn˘ názov).

Toto boli aj hlavné motívy spustenia asi na-jambicióznej‰ieho a najrozsiahlej‰ieho zdra-votníckeho projektu financovaného Európs-kou komisiou – Projektu epSOS (Smart OpenServices for European Pacients) v roku 2008.V prvej fáze sa rie‰enia projektu zúãastnilo300 expertov z 12 ãlensk˘ch krajín EÚ – vrá-tane Slovenska, ktoré z poverenia ministerstvazdravotníctva zastupuje Národné centrumzdravotníckych informácií (NCZI). V druhejfáze sa na rie‰ení zúãastÀuje uÏ 700 odborní-kov z 23 ãlensk˘ch krajín a o spoluúãasÈ pre-javili záujem aj mimoeurópske krajiny.

Primárnym cieºom projektu epSOS je zlep-‰iÈ zdravotnú starostlivosÈ o pacienta mimodomovskej krajiny t˘m, Ïe o‰etrujúci lekárzíska v elektronickej podobe základné medi-cínske údaje o pacientovi v podobe spomína-ného Pacientskeho sumáru alebo eMedikácie.Projekt musel rie‰iÈ mnoÏstvo zloÏit˘ch otá-zok ako je zjednotenie legislatívy, terminoló-gie (v EÚ je 23 jazykov), zaistenie interope-rability, súlad bezpeãnostn˘ch politík, spoºah-livú identifikáciu a autentizáciu pacienta izdravotníckeho profesionála, súhlasu pacien-ta, auditného záznamu, procesov predpisova-nia liekov atì. Z celkového poãtu 23 podpro-jektov boli dva zamerané len na rie‰enie bez-peãnosti zdravotn˘ch údajov pacienta.

UPLATNENIE EPSOS A PIEH

Informaãné systémy poskytovateºov zdra-votnej starostlivosti v danom ‰táte (národnázdravotnícka informaãná infra‰truktúra) súpre zahraniãné zdravotnícke IS prístupné pro-stredníctvom tzv. Národného kontaktnéhobodu (National Contact Point alebo tieÏ NCP).Zdravotnícke IS národnej infra‰truktúry mu-sia spæÀaÈ stanovené funkcionálne a bezpeã-nostné poÏiadavky, aby mohli byÈ pripojenédo systému epSOS. NCP jednotliv˘ch ‰tátovsú prepojené spoºahlivou komunikaãnou sie-Èou, cez ktorú si navzájom odovzdávajú po-Ïiadavky na poskytnutie zdravotn˘ch údajova zabezpeãujú ich bezpeãn˘ prenos medziãlensk˘mi krajinami. BezpeãnosÈ vyhºadá-vania poÏadovan˘ch informácií, ich transfor-máciu do poÏadovanej podoby (aj jazyko-vej), komunikáciu s tretími stranami v národ-nej infra‰truktúre a pod. si jednotlivé NCP na-vzájom prísne kontrolujú a pravidelne preve-rujú podºa spoloãne dohodnut˘ch ‰tandar-

dov. V rámci Slovenska úlohu NCP plníNCZI.

KONKRÉTNE POSTUPY

Pacient udeºuje súhlas pre konkrétnehozdravotníckeho profesionála na prístup k ur-ãit˘m svojim zdravotn˘m údajom aj zasunu-tím svojej ãipovej karty do dvoj‰trbinovej ãí-taãky na mieste poskytovania zdravotnej sta-rostlivosti. Napr. v ambulancii pri vypisova-ní eReceptu danému pacientovi (jeho karta jev ãítaãke) lekár zasunie svoju HPRO kartu dodruhej ‰trbiny ãítaãky a pomocou nej eReceptpodpí‰e elektronick˘m podpisom; eReceptsa potom automaticky prenesie do centrálnejdatabázy predpísan˘ch liekov (ePreskripcia).Bez toho, aby mal papierov˘ recept, pacientsi môÏe predpísan˘ liek vybraÈ v ktorejkoºveklekárni – aj v inom ‰táte. Pacient vloÏenímsvojej karty do ‰trbiny ãítaãky udelí súhlas naprístup k svojim súborom ePreskripcie lekár-nikovi, ktorého HPRO karta je v druhej ‰trbi-ne ãítaãky). Na monitore sa zobrazia v‰etkylieky predpísané danému pacientovi. V‰etkyvydané lieky lekárnik oznaãí a elektronickypodpí‰e pomocou certifikátu na svojej HPROkarte. Vydané lieky sa zapí‰u do pacientovejãasti databázy vyzdvihnut˘ch liekov eMedi-kácia (ão je dôleÏité pre lekárov predpisujú-cich lieky následne – aby sa zamedzilo pred-pisu/pouÏitiu nevhodn˘ch liekov) a táto infor-mácia sa súãasne posiela príslu‰nej zdravot-nej poisÈovni kvôli úhrade. Po vytiahnutí pa-cientovej karty z ãítaãky lekárnik automatic-ky vystúpi z databázy ePreskripcie daného pa-cienta a je pripraven˘ obslúÏiÈ ìal‰ieho pa-cienta.

Na zv˘‰enie ochrany zdravotn˘ch údajov(a zv˘‰enia dôveryhodnosti celého systému)sa pouÏíva auditn˘ záznam prístupu. KaÏdápoÏiadavka o prístup k pacientskym údajom(oprávnená alebo neoprávnená) automatickyo tejto skutoãnosti vytvára auditn˘ záznam, ato na strane Ïiadateºa aj príjemcu. Obojstran-né zaznamenávanie udalostí je nevyhnutnénielen kvôli ochrane pacienta a zainteresova-ného lekára, ale aj z právneho hºadiska a kvô-li rie‰eniu eventuálnych bezpeãnostn˘ch in-cidentov. Pacienti na poÏiadanie budú maÈmoÏnosÈ zistiÈ, kto a kedy mal záujem pristu-povaÈ k ich zdravotn˘m údajom, resp. ak˘ zá-sah do ich dokumentácie vykonal.

V medzinárodnom projekte epSOS i v ná-rodnom PieH je informaãnej bezpeãnosti ve-novaná mimoriadna pozornosÈ. Ide o rozsiah-lu problematiku, tu sme sa dotkli len identi-fikácie, autentizácie, dôvernosti, ãiastoãneautorizácie a dosledovateºnosti. Existuje radìal‰ích bezpeãnostn˘ch problémov, ktoré jee‰te potrebné dorie‰iÈ. Ministerstvo zdravot-níctva SR dlhodobo a dôsledne dozoruje tútooblasÈ a dbá na jej zakomponovanie do no-v˘ch ‰tandardov, legislatívnych noriem a naprípravu vzdelávania obãanov i odbornej ko-munity v danej problematike.

Ing. Franti‰ek SOVI·, CSc.Národné centrum zdravotníckych informácií


M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

56

V ãom je z vá‰ho pohºadu informatizáciaspoloãnosti zloÏitá?

ZloÏitosÈ informatizácie spoloãnosti vychá-dza z jej podstaty. Je to vlastne spoloãensk˘ in-formaãn˘ proces orientovan˘ na vytváranie,prenos, spracúvanie, uchovávanie a vyuÏívanieodborn˘ch informácií v celej spoloãnosti chá-panej v medzinárodnom kontexte. Tento proceszabezpeãuje optimálnu organizáciu informaã-nej ãinnosti, priãom za odborné informácie sapovaÏujú tie, ktoré sa vytvárajú ãinnosÈou ºudív procese rozvoja spoloãnosti, a vyjadrujú a oz-namujú sa prostredníctvom IKT systémov. Zlo-ÏitosÈ tohto spoloãenského procesu vychádza zteoretickej, aplikovanej a praktickej roviny prí-stupu rie‰enia problému, priãom v‰etky tri ãas-ti musia byÈ vyváÏené.

Z uvedeného je zrejmé, Ïe vytváranie a za-vádzanie IKT systémov si vyÏaduje bezpodmie-neãnú prípravu nielen pouÏívateºov, ale aj tvor-cov, ktorí sa musia s nov˘mi spôsobmi a pri-ncípmi oboznámiÈ a na nov˘ prísun informáciísi privyknúÈ. Vo v‰eobecnosti nie sú pouÏíva-telia zatiaº dostatoãne na tieto nové spôsoby pri-pravení, z ãoho vypl˘va aj urãitá nedôvera k no-v˘m postupom.

V tomto zloÏitom procese zohráva v˘znam-nú úlohu veda, priãom len jej nástroje na vyrie-

‰enie tohto spoloãenského problému nestaãia.Spojovacím ãlánkom medzi Àou a praktickourealizáciou je vzdelávanie príslu‰n˘ch odborní-kov na ‰kolách a v sústave mimo‰kolskéhovzdelávania a zvy‰ovanie celkového povedomiav oblasti IKT. Jedn˘m z dokumentov, ktor˘popisuje a navrhuje postup rie‰enia je „Návrhsystému vzdelávania v oblasti IB v SR“ schvá-len˘ uznesením vlády ã. 391/2009, ktor˘ sazameriava na identifikáciu skupín pouÏívateºovdigitálneho priestoru od laikov aÏ po ‰pecialis-tov, na odhad ich kvalifikaãn˘ch potrieb v roz-sahu SR a na návrh obsahu vzdelávania v IB prejednotlivé kategórie. Ako vidieÈ, táto ãasÈ spo-loãenského problému by rie‰iteºná bola, keby satu nevyskytol sekundárny problém, ktor˘m jeneimplementovanie postupov navrhnut˘ch vcitovanom dokumente. Ponúka sa tu otázka, súnavrhnuté postupy nerealizovateºné, alebo po-vaÏujeme za nepotrebné zúãastnené subjektyvzdelávaÈ?

Rie‰enie druhej ãasti spoloãenského problé-mu je podstatne zloÏitej‰ie. MoÏno sa budúmnohí ãitatelia ãudovaÈ, ale tento problém anizìaleka nespoãíva v progresivite rozvoja IKT,ani v nedostatku finanãn˘ch prostriedkov, ãi ne-dostatoãnej legislatíve, ako sa to ãasto deklaru-je, ale v „nezvládnutí procesov a samotnej ko-

ordinácie“. Toto je podmienené, ako som uÏspomenul, odbornosÈou, v‰eobecn˘m povedo-mím, ale aj úrovÀou morálnych hodnôt v‰etk˘chzúãastnen˘ch aktérov. âi sa nám to páãi, ãinie, súãasÈou procesu sú aj rôzne záujmovéskupiny presadzujúce si svoje obchodné záuj-my, ne/úmyselné vytváranie vzájomne nepre-pojiteºn˘ch systémov, brzdenie procesov1, resp.úmyselné znefunkãÀovanie uÏ jestvujúcich sys-témov.

Dôsledkom toho je skutoãnosÈ, Ïe na IKT savynakladajú nemalé finanãné prostriedky, pri-ãom plánované ciele nie sú adekvátne plnené.Na neefektivitu poukázal aj materiál: „Straté-gia informatizácie verejnej správy SR“, Zdroj:MF SR, február 2008, str. 9, („V̆ davky sloven-sk˘ch vlád na informatizáciu ‰tátnej správy“,Graf ã. 1).

Graf ã. 1 – V˘davky Slovenska do IKT v období 2004 – 20062

Zaujímavé by bolo zdokumentovaÈ aj to, naaké úlohy/projekty boli tieto prostriedky pouÏi-té, kto ich rie‰il a ak˘ poãet sluÏieb eGovern-mentu sme za to ako ‰tát/obãania dostali. Ak siponiektorí myslia, Ïe nás spasia finanãné pod-pory zo zahraniãia a ospravedlní ãasto deklaro-vaná nedostatoãná legislatíva, ktorá vo veºaprípadoch nie je dôsledne uplatÀovaná, tak sahlboko m˘lia. Pokiaº sa nad t˘mito probléma-mi váÏne nezamyslíme a nebudeme ich triezvoa úãinne rie‰iÈ, informatizácia spoloãnosti, akospoloãensk˘ informaãn˘ proces/problém zosta-ne u nás „zloÏit˘“ aj naìalej.

Konkrétnym krokom k vytvoreniu priesto-ru pre zabezpeãeniu plnenia vyt˘ãen˘ch cie-ºov je príprava zákona o „Elektronizácii ad-ministratívnych procesov“ (tzv. zákon o eGo-

Elektronizáciaadministratívnych procesov

a nov˘ zákon o eGovernmente

âinnosÈ riaditeºa Odboru legislatívy ‰tandardov a bezpeãnosti informaãn˘ch systémovna Ministerstve financií Slovenskej republiky Jána HOCHMANNA je spojená s informatikouuÏ viac rokov. Stále sa venuje vytváraniu podmienok na zabezpeãenie informaãn˘ch systémov

verejnej správy, ako aj poÏiadavkám, ktoré vypl˘vajú z povinn˘ch ustanovení pre ostatnéinformaãné a komunikaãné technológie. Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová.

10 000

9 000

8 000

7 000

6 000

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

2004 2005 2006

8 759

7 362

3 493

0

mil.

Sk

57

vernmente). Návrh zákona si zrejme vyÏado-val viac odborn˘ch diskusií. Kto sa zúãast-Àoval na jeho príprave?

Na príprave návrhu zákona sa vzhºadom najeho vecn˘ rozsah zúãastÀovalo viacero subjek-tov. Na zaãiatku to bol predov‰etk˘m akademic-k˘ sektor, v úzkej spolupráci s MS SR bola for-mulovaná ãasÈ elektronického doruãovania,ktoré obsahuje urãité ‰pecifiká oproti beÏnémudoruãovaniu zásielok. Ide predov‰etk˘m o po-danie a doruãovanie súdnych zásielok pre úãe-ly súdnych konaní, rozhodnutia, rozsudky apod. SamozrejmosÈou boli pracovné stretnutiaso zástupcami ministerstiev a ostatn˘ch orgá-nov ‰tátnej správy v rámci predbeÏného pripo-mienkového konania a medzirezortného pri-pomienkového konania.

Prebehli aj poãetné odborné diskusie s via-cer˘mi zástupcami komerãného sektora, ktor˘v urãit˘ch ãastiach návrhu prezentoval svoju ná-zorovú nejednotnosÈ. ZosúladiÈ rôznorodosÈ po-Ïiadaviek z celého priestoru je preto veºmi zlo-Ïit˘ proces, a to najmä keì pohºady a poÏiadav-ky sú dosÈ ãasto protichodné. Problematické sajaví aj presadzovanie záujmov niektor˘ch zá-ujmov˘ch skupín, ktoré tu vidia svoje potenciál-ne komerãné príleÏitosti, samozrejme niekedyna úkor obãanov. Úlohou ‰tátu v‰ak je chrániÈv prvom rade záujmy obãanov a eliminovaÈtieto snahy, pri zachovaní rozumnej miery prevytváranie podmienok podnikateºského prie-storu.

Návrh zákona rie‰i jednoznaãnú identifiká-ciu subjektov v elektronickom priestore SRprostredníctvom ‰pecifick˘ch identifikáto-rov. Od ãoho bude závisieÈ ich mnoÏstvo arozsah?

Zákon uvaÏuje s trojvrstvovou ‰truktúrouidentifikátorov z dôvodu presnej‰ej identifiká-cie subjektu v priestore pri zaistení vysokejmiery bezpeãnosti IS a ochrany jeho osobn˘cha citliv˘ch údajov v tomto priestore. V podsta-te sa jedná o zdrojov˘ bezv˘znamov˘ identifi-kátor tvoriaci prvú úroveÀ, sektorov˘ identifi-kátor tvoriaci druhú úroveÀ a ‰pecifické sekto-rové identifikátory in‰titúcií tretej úrovne. Sek-torov˘ identifikátor druhej úrovne je v podsta-te identifikátor sektora, priãom tento je jed-nosmerne odvoden˘ zo zdrojového identifiká-tora tak, aby z jeho obsahu nebolo moÏné spät-ne odvodiÈ zdrojov˘ identifikátor. Uveden˘model vytvára lep‰ie podmienky pre ochranuosobn˘ch a citliv˘ch údajov subjektov/obãanovpred zneuÏitím tretími stranami a je úspe‰ne po-uÏit˘ vo viacer˘ch krajinách umiestnen˘ch navrchole pyramídy elektronizácie (napr. Rakús-ko, Nemecko a ìal‰ích). Model ãlenenia prie-storu na sektory je plne kompatibiln˘ so záko-nom ã. 45/2011 Z. z. o kritickej infra‰truktúre,priãom sektory kritickej infra‰truktúry by malilogicky tvoriÈ podmnoÏinu v‰etk˘ch sektorov v‰táte. Tak˘mto spôsobom je potom moÏné za-bezpeãiÈ aj interoperabilitu pri prepájaní sekto-rov v rámci krajín EÚ. Z toho logicky vypl˘-va, Ïe poãet sektorov˘ch identifikátorov budepriamo úmern˘ poãtu sektorov v ‰táte. Pokiaºide o ‰pecifické sektorové identifikátory tretejúrovne, ich rozsah bude závisl˘ od aplikaã-n˘ch potrieb príslu‰n˘ch in‰titúcií. Aj tu sastretávame s rozporuplnosÈou niektor˘ch akté-rov napriek tomu, Ïe e‰te pred nedávnom tútotrojvrstvovú ‰truktúru prezentovali.

Ako je zabezpeãená informovanosÈ nielenpre odbornú verejnosÈ?

Základn˘m komunikaãn˘m prostriedkom jewebové sídlo ministerstva financií na adresewww.informatizácia.sk s aktuálnymi informá-ciami a priama e-mailová komunikácia [email protected] . Webové sídlo poskytuje aktu-álne informácie krátkodobého aj dlhodobéhocharakteru. K dispozícii sú tieÏ alternatívnekomunikaãné kanály, a to telefonick˘ a faxov˘kontakt. MF SR v˘znamn˘m spôsobom roz‰í-rilo komunikaãné kanály o „verejné diskusie“poriadané buì priamo na MF SR, alebo v prí-pade väã‰ieho záujmu úãastníkov v extern˘chzariadeniach. T˘mto spôsobom sme sa snaÏilivytvoriÈ priestor pre informovanosÈ aj ‰ir‰ejverejnosti.

Kto rozhodne o koneãnom rie‰ení?Suãasn˘ návrh zákona vypracovan˘ MF SR

je poznaãen˘ nestabilitou na politickej scéne anesie v sebe niekoºko otáznikov spôsoben˘chzmenou v riadiacich ‰truktúrach zúãastnûn˘chaktérov v pomerne krátk˘ch ãasov˘ch interva-loch. Ide o dôleÏit˘ legislatívny dokument, kto-rého dokonãenie si vyÏaduje zadanie presn˘chparametrov a podmienok. Na ilustráciu uvediemmatematick˘ príklad: „Pri zmene vstupn˘chparametrov rie‰enej rovnice sú v˘sledeky vÏdyrôzne“. T˘m chcem naznaãiÈ, Ïe poÏiadavky navstupy sa poãas tvorby návrhu zákona niekoº-ko krát zmenili, nakoºko nedo‰lo k vzájomné-mu konsenzu zúãastnen˘ch strán. V tomto sme-re je moÏné oãakávaÈ zlep‰enie a o koneãnomnávrhu rozhodne súãasná vláda, ktorá po vyspo-riadaní pripomienok a rozporov na úrovni re-zortov schvaºuje návrh zákona a ho predkladádo Národnej rady. Vo v˘nimoãnom prípademôÏe byÈ návrh zákona predloÏen˘ do vlády ajs rozporom. V koneãnom ‰tádiu legislatívnehoprocesu v‰ak rozhoduje parlament, ako zákono-darn˘ orgán, v ktorom môÏe byÈ návrh zákonadosÈ podstatne upraven˘.

âo moÏno oãakávaÈ od zjednodu‰enia admi-nistratívy napríklad medzi úradmi, alebovo vzÈahu úrad a obãan?

Zrejme nepoviem niã nové, keì uvediem,Ïe o deklarovan˘ch prínosoch elektronizácie ad-ministratívnych postupov existuje viacero zdro-jov, ktor˘mi sú najmä: Informaãné správy ·ÚSR, viaceré dokumenty MDPT SR (teraj‰ieMDVRR SR) a MF SR a pod.. Ide o pomernerozsiahle dokumenty, ktoré majú v podstatespoloãn˘ neustále opakujúci sa obsah, ktor˘ jeznámy prakticky uÏ niekoºko rokov. Predov‰et-k˘m ide o zníÏenie administratívnej záÈaÏe,

ktoré prinesie ãasovú úsporu pri vybavovaní snáslednou úsporou finanãn˘ch nákladov, resp.aj úsporu spotrebného materiálu. Vyãíslenieúspor, konkrétne ãísla, ktoré sú v niektor˘ch do-kumentoch uvádzané, sú viac menej v rovine ví-zií. SkutoãnosÈou v‰ak je, Ïe naplnením dekla-rovan˘ch cieºov by mali byÈ obãania odbreme-není pri komunikácii s in‰titúciami verejnejsprávy. Malo by sa naplniÈ oãakávanie vy‰‰ejkvality sluÏieb, ich trasparentnosÈ a dostup-nosÈ. S identifikáciou osôb v priestore je potreb-né zaistiÈ aj ich bezpeãnosÈ, resp. ochranu ichosobn˘ch a citliv˘ch informácií pred zneuÏitím.Tu je vhodné poznamenaÈ aj to, Ïe z hºadiska ãa-sového, poãnúc rokom 2006, bolo dosiahnutievyt˘ãen˘ch cieºov podºa niektor˘ch oficiál-nych zdrojov publikovamn˘ch v minulosti aÏpríli‰ optimistické. Nedá sa pritom povedaÈ, Ïeby sme niektoré z definovan˘ch rizík3 nepoz-nali. Podºa mojho názoru sme v súãasnostimohli figurovaÈ na popredn˘ch miestach lídrovEÚ.

Nebude komplikované prevzatie zaslanejpo‰ty?

Elektronické doruãovanie a preberanie po‰tybude rie‰ené prostredníctvom elektronick˘chosobn˘ch schránok, priãom orgány verejnejsprávy budú povinne komunikovaÈ s fyzick˘-mi a právnick˘mi osobami prostredníctvomnej, ak fyzická osoba túto schránku má zriade-nú. Pre právnickú osobu v‰ak bude zriadenie tej-to schránky povinné. Preberanie po‰ty má dveroviny a to technickú a právnu. Pokiaº ide oprávnu rovinu preberania elektronickej po‰ty,ide o proces vyzdvihnutia z elektronickejschránky na základe oznámenia prostredníc-tvom ‰tandardnej správy „SMS“ a potvrdeniajej prevzatia. V podstate ide o kópiu procesuklasického doruãovania s úpravami na pod-mienky elektronického procesu. Z hºadiskatechnickej roviny môÏe vzniknúÈ komplikáciaspôsobená poruchou technick˘ch zariadení zrôznych príãin. Návrh zákona v‰ak v odôvod-nen˘ch prípadoch o‰etruje moÏné komplikáciepri preberaní po‰ty v prípadoch nedostupnosti,pobytu subjektu v zdravotníckom zariadení apod.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

100

75

50

25

0

Austri

a

Estonia

Malt

a

Sweden

Norway

Oct 2004Unit

ed K

ingdo

m

Franc

e

Sloven

ia

Denm

ark

Finlan

d

Portu

gal

Italy

Spain

Nethe

rland

s

Irelan

d

Hunga

ry

Icelan

d

Germ

any

Belgium

Lithu

ania

Cypru

s

Greec

e

Czech

Rep

ublic

Luxe

mbu

rg

Poland

Slovak

ia

Switzer

land

Latvi

a

Apr 2006 EU (18) EU (28) EU (10)

Graf ã. 2 – V˘sledky krajín – Plná dostupnosÈ sluÏieb on-line4

1 „Správa o plnení úloh Akãného plánu na roky 2009 aÏ2013 k dokumentu Národná stratégia pre informaãnú bez-peãnosÈ v SR“, âíslo materiálu: UV-11564/2012.

2 Zdroj: MF SR3 Návrh Akãného plánu na roky 2009 aÏ 2013 k dokumen-

tu Národná stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v Slo-venskej republike, (zoznam potencionálnych rizík), uzne-senie vlády SR ã. 46/2010.

4 Online Availability of Public Services: How Is EuropeProgressing? – Capgemini for European Commission,2006, 1 Zdroj: MF SR.

58

Islandská verejná správa spustila migraã-n˘ program prechodu v‰etk˘ch jej zloÏiek naopen source softvér v priebehu jedného roka.Ako prvé sa naÀ nastavia tri najväã‰ie in‰ti-túcie verejnej správy: v‰etky ministerstvá,‰tátna nemocnica a mesto Rejkjavík. Island-ská vláda odsúhlasila politiku, podºa ktorej sapri rozhodovaní o kúpe nov˘ch softvérovmusia rovnocenne zohºadÀovaÈ ponuky pro-prietárnych predajcov, open source a slobod-ného softvéru.

âO JE OPEN SOURCE?

Open source je poãítaãov˘ softvér, ktor˘ má„sprístupnen˘ zdrojov˘ kód“. To znamená, Ïeje dostupn˘ pre v‰etk˘ch a nie je vlastníctvomnejakej znaãky alebo konkrétnej firmy. Najeho vylep‰ovaní sa teda nepodieºajú iba za-mestnanci v˘vojového oddelenia konkrétnejIT spoloãnosti, ale kaÏd˘, kto má prístup kuzdrojovému kódu (ten sa vydáva na základeurãitej licencie), si môÏe zdrojov˘ kód upra-vovaÈ podºa svojich konkrétnych potrieb. V̆ -hodou open source je, Ïe ak niekto vytvorí ur-ãitú modifikáciu zdrojového kódu, ktorá by sazi‰la aj in˘m uÏívateºom, v rámci danej ko-munity sa takto modifikovan˘ kód môÏe ‰í-riÈ a teda netreba stále zaãínaÈ od zaãiatku. Li-cencie zdrojov˘ch kódov sú zadarmo a uÏí-vatelia platia iba za podporu.

Open source je teda plnohodnotn˘m soft-vérom, ktor˘ spæÀa najvy‰‰ie nároky na bez-peãnosÈ a v niãom nezaostáva za proprietár-nymi, komerãn˘mi rie‰eniam. Je moÏné hoúspe‰ne pouÏívaÈ v informaãn˘ch systémochv ‰tátnej správe a samospráve, ‰kolstve ãi vsektore malého a stredného podnikania. Napozitíva rie‰ení open source poukazujú mno-

hí odborníci a viaceré organizácie, ktoré sa prepouÏívanie open source rozhodli.

IN·TITÚCIE, KTORÉ SA NEBÁLI

Analytická agentúra Gartner umiestnila vrámci svojej krivky vyspelosti technológiípouÏívan˘ch vo vládnom sektore aplikácie ka-tegórie open source medzi vysoko prínosné apriná‰ajúce úspory v nákladoch. Medzi veº-ké in‰titúcie vyuÏívajúce open source patrianapríklad: Belgické ministerstvo spravodli-vosti, ktoré s pomocou spoloãnosti Novellúspe‰ne premigrovalo viac ako 10 000 deskto-pov˘ch staníc, Nemecká spolková pracovnáagentúra (Bundesagentur für Arbeit) uÏ nie-koºko rokov prevádzkuje svojich 13-tisíc in-formaãn˘ch terminálov na linuxovom operaã-nom systéme (SUSE Linux); francúzske mi-nisterstvo ‰kolstva previedlo celú svoju ser-verovú infra‰truktúru na linuxové operaãnésystémy; podobn˘ krok uÏ pred rokmi reali-zovala celá ‰vajãiarska vláda (opäÈ NovellSUSE Linux); nemecké hlavné mesto Berlínprevádzkuje zhruba 60-tisíc osobn˘ch poãí-taãov svojich úradníkov na Linuxe; rovnak˘msmerom sa vydala aj mestská samospráva vMníchove; na zdrojovo otvorené softvérovésystémy previedla svoju v˘poãtovú infra-‰truktúru i ‰védska polícia. Projekt trval bezpilotnej fázy dva roky a úspory na licenãn˘chpoplatkoch dosiahli 50 % predchádzajúcehostavu.

Prv˘mi lastoviãkami v pouÏívaní opensource na Slovensku sú napríklad mestá Ska-lica a Banská Bystrica.

AKO U·ETRIË MILIÓNY EUR

Verejná správa na Slovensku je organizo-vaná na troch úrovniach ‰tát – kraj – obec ajej orgány sú zodpovedné aj za poskytovaniesluÏieb obyvateºstvu. Ak majú sluÏby verej-nej správy fungovaÈ bez problémov, musí byÈzabezpeãená správna funkãnosÈ IT prostrediapre v‰etk˘ch jeho uÏívateºov na v‰etk˘chúrovniach. To je najlep‰ie moÏné dosiahnuÈtak, Ïe v‰etky tieto zloÏky budú pracovaÈ v ITprostrediach, ktoré sú navzájom kompatibil-né a zároveÀ finanãne dostupné pre v‰etky triúrovne verejnej správy.

Pod správnou funkãnosÈou sa rozumie ajvytvorenie a publikovanie súborov v súlades prijat˘mi pravidlami pre v˘menu súborovpri kontakte s úradmi verejnej správy, ktorésú spomínané v zákone ã.275/2006 Z.z. Dô-leÏit˘m bodom je v‰ak snaha o zníÏenie na-dobúdacích a prevádzkov˘ch nákladov v pro-stredí verejnej správy a zabezpeãenie mana-Ïovania ich pracovn˘ch staníc v open source

prostredí. ·tát by si mal spraviÈ dôkladn˘ au-dit, ão a ako v rámci svojej IT infra‰truktúryvlastní a vyuÏíva, a následne svoj systémzoptimalizovaÈ.

V prípade prechodu na open source by prí-padné ‰kolenia mohli realizovaÈ ºudia zo slo-vensk˘ch ‰koliacich firiem a ãasÈ peÀazí in-vestovan˘ch do migrácie by sa teda mohla vpodobe daní vrátiÈ naspäÈ do ‰tátneho rozpoã-tu. Nehovoriac o tom, Ïe pri prechode naopen source by na‰li uplatnenie ìal‰í odbor-níci z oblasti IT, ão zase vytvára predpokladpracovn˘ch miest pre absolventov vysok˘ch‰kôl a v koneãnom dôsledku pomáha rie‰iÈ sú-ãasn˘ problém nezamestnanosti mlad˘ch ºudí.Pri masovej‰om nasadení rie‰ení open sour-ce by vznikli také markantné úspory s tak˘-mi dôleÏit˘mi pozitívnymi sekundárnymi dô-sledkami pre celú spoloãnosÈ, Ïe jeho pouÏi-tie by v takomto meradle v˘razn˘m spôsobomur˘chlilo celkov˘ proces informatizácie spo-loãnosti.

S rie‰ením na báze open source Novell aSUSE je moÏné nielen udrÏaÈ náklady nasoftvérové vybavenie pod kontrolou, ale ichdokonca zníÏiÈ na polovicu.

Mario MINAROVSK¯v˘konn˘ riaditeº

Open source Rie‰enie ako zníÏiÈ ‰tátne v˘davky na softvér

V hospodársky rozvinut˘ch krajinách sa vo v‰eobecnosti in‰titúcie z verejnej správy, ako aj zo súkromnéhosektora snaÏia u‰etriÈ finanãné prostriedky v oblastiach, v ktor˘ch je to moÏné, a prípadne ich efektívne vyuÏiÈ

v in˘ch odvetviach. Informaãné technológie ponúkajú viacero moÏností ako u‰etriÈ. Jednou z alternatívje úspora na softvérovom vybavení prechodom z existujúcich rie‰ení na open source.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

V̆ nos Ministerstva financií Slovenskejrepubliky ã. 312 z 9. júna 2010 definuje‰tandardy pre informaãné systémy verejnejsprávy. Ide o ‰tandardizované textové, gra-fické, audio- a videosúbory, ako aj súborypre audio- a videostreaming, ãi súbory ob-sahujúce tabuºky a formáty pre kompresiusúborov. Tento v˘nos je vykonávacím pred-pisom k Zákonu ã. 275/2006 Z.z. o infor-maãn˘ch systémoch verejnej správy. V rám-ci tohto zákona je potrebné dodrÏiavaÈ za-bezpeãenie platformovej nezávislosti ve-rejnej správy deklarovanej v §6 uvedenéhoZákona pouÏitím ‰tandardn˘ch (otvoren˘cha technologicky neutrálnych) formátov pridokumentoch, ktoré sú generované v pro-stredí verejnej správy.

59


Informatizácia samosprávy… O nej sa uÏnapísalo stra‰ne veºa. Nezostala väã‰ina ztoho iba na papieri? Veì aj do jej procesunepochybne zasiahla finanãná a hospodár-ska kríza. A jej konca zatiaº nedovidieÈ…Ako sa voãi nej brániÈ na úrovni obcí amiest? Existujú aj na lokálnej báze e‰tereálne zdroje financovania?

Finanãná a hospodárska kríza je najmä krí-zou verejn˘ch financií tak v Európe, ako aj naSlovensku a pretoÏe samosprávy sú súãasÈouverejného okruhu financií, kríza sa dot˘kabezprostredne aj ich. Samosprávy pritom ne-môÏu iba ‰etriÈ, pretoÏe niektoré kompeten-cie jednoducho nemoÏno prestaÈ vykonávaÈ.Na zabezpeãovanie ìal‰ích úloh je potom fi-nancií samozrejme málo. Ak k tomu priráta-me potrebu zdrojov, ktoré musia samosprávyalokovaÈ vo svojich rozpoãtoch na spolufinan-covanie projektov miest a obcí z eurofon-dov, voºn˘ch zdrojov niet. Negatívne sa takúsporné opatrenia dotkli mnoh˘ch ìal‰íchaktivít v oblasti ‰portu, kultúry, materiálne-ho vybavenia samospráv a logicky aj infor-matizácie.

Reálnych zdrojov je naozaj málo a sú limi-tované aj zákonmi a niektor˘mi európskymizáväzkami Slovenskej republiky. Zákonom orozpoãtov˘ch pravidlách sú pre mestá a obcestanovené hranice pre ãerpanie úverov, predajmajetku sa nie vÏdy vypláca a navy‰e z pre-daja je potrebné odviesÈ daÀ ‰tátu, a je potreb-né dodrÏaÈ aj ná‰ podiel na bilancii verejn˘chfinancií tak, aby sme negatívne neovplyvnilicelkov˘ schodok ‰tátneho rozpoãtu.

„Vlajkovou loìou“ ZMOS v oblasti infor-matizácie samosprávy je projekt DCOM –Datacentrum obcí a miest. MôÏete nám po-vedaÈ o Àom nieão viac?

Zámerom projektu Datacentra obcí a miest(DCOM) je zlep‰iÈ súãasn˘ stav poskytovaniaelektronick˘ch sluÏieb samospráv na úroveÀv˘razne zniÏujúcu administratívnu záÈaÏ obãa-na, podnikateºa a samospráv vrátane pracov-níkov vykonávajúcich jednotlivé úkony. Ten-to zámer vyÏaduje okrem optimalizácie sú-ãasn˘ch procesov poskytovania sluÏieb ne-vyhnutne aj prepojenie a zosúladenie súãas-n˘ch informaãn˘ch systémov (IS) samospráv

s ostatn˘mi informaãn˘mi systémami verejnejsprávy (ISVS) v ‰tátnej správe.

Hlavn˘m poslaním Datacentra obcí a miestje vytvorenie predpokladov pre poskytovanieelektronick˘ch sluÏieb samospráv obãanom. Vrámci projektu budú pre to vytvorené potreb-né aplikácie a infra‰truktúra, tak aby zodpove-dali zámerom Národnej koncepcie informati-zácie verejnej správy (NKIVS), re‰pektovalinové prístupy predstavené v Revízii budova-nia eGovernmentu a novú architektúru pred-stavenú v novej Stratégii implementácie pro-jektov eGovernmentu.

Datacentrum bude poskytovaÈ mestsk˘m aobecn˘m úradom poÏadované aplikácie prespracovanie vnútornej agendy (Informaãn˘systém obce – ISO) ako sluÏbu (Software, a.s. a Service – SaaS). Bude vytvorené otvore-né rozhranie medzi elektronick˘mi sluÏbamisamosprávy a ISO. Infra‰truktúra Datacentrabude tieÏ slúÏiÈ ako centrálne rozhranie k zá-kladn˘m národn˘m registrom aj pre väã‰iemestá a ìal‰ích uÏívateºov z verejného sekto-ra.

Realizáciou projektu DCOM sa teda vytvo-rí IT platforma pre samosprávu, kde sa aj maléa stredné obce a v‰etky mestá môÏu jednodu-cho a efektívne pripájaÈ do eGovernmentu, pri-ãom sa zachová aj priestor voºnej súÈaÏe pre exi-stujúcich dodávateºov SW. Bude zabezpeãenádostupnosÈ rie‰enia pre poskytovanie elektro-nick˘ch sluÏieb pre verejnosÈ aj pre obce, kto-ré na vybudovanie tak rozsiahlych aplikáciínemajú dostatoãné zdroje. Súãasne DCOMpodchytí rozvoj v tejto oblasti a usmerní ho tak,aby v˘voj rie‰ení prispel k zjednodu‰ovaniu ko-munikácie a k zniÏovaniu nákladov. DCOM po-môÏe zníÏiÈ aj zaostávanie v elektronizácii slu-Ïieb samosprávy voãi ‰tátnej správe.

Pripravuje ZMOS aj nejaké legislatívnenávrhy, ktoré by pomohli zlep‰iÈ hospodá-renie obcí a miest a finanãnú stabilitu samo-správy?

ZMOS permanentne monitoruje stav legisla-tívy najmä z pohºadu jej vykonateºnosti v pra-xi a schopnosti samospráv finanãne zabezpe-ãiÈ zákonom zverené kompetencie. V minulos-ti bolo pomerne ãast˘m javom presúvanie zod-povednosti za realizáciu kompetencií na samo-

Informatizácia samosprávymusí prejsÈ zo slov do ãinov

„Uplynulé dvojroãné obdobie nemôÏem nazvaÈ inak ako obdobím premárnen˘ch príleÏitostí. Aj napriektomu, Ïe sme napríklad projekt Datacentra obcí a miest – DCOM obhájili, stále je iba na papieri.

Museli sme revidovaÈ ‰túdiu realizovateºnosti pre tento projekt a dostali sme sa aÏ k tomu, Ïe bolavyhlásená v˘zva na podanie národného projektu pre zdruÏenie DEUS (Datacentrum elektronizácie

územnej samosprávy Slovenska), ktoré sme medzit˘m vytvorili spoloãne ZMOS a Ministerstvo financií SR. Bola pripravená ÏiadosÈ o poskytnutie nenávratného finanãného príspevku, s jej podaním

sme v‰ak uÏ rad‰ej poãkali na novú vládu,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Milan MU·KA, v˘konn˘ podpredseda ZdruÏenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

60

jom jeho rozvoja, a t˘m aj nástrojom na pod-poru miestneho rozvoja. Je v‰ak potrebné vy-pracovaÈ a realizovaÈ mechanizmus podporydomáceho cestovného ruchu, zv˘‰enia jehokvality a konkurencieschopnosti a zabezpeãiÈtak lep‰ie vyuÏitie turistického potenciálu Slo-venska s dôrazom na podporu domáceho ces-tovného ruchu.

Toto sú len najdôleÏitej‰ie z na‰ich návrhov,ktor˘ch je e‰te oveºa viac.

VráÈme sa e‰te k informatizácii samosprá-vy. V rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vnovembri 2009 ste povedali, Ïe povaÏujeteOPIS „za jeden z hlavn˘ch nástrojov na fi-nancovanie zásadnej zmeny, ktorú musímedosiahnuÈ, ak má samospráva odstrániÈ za-ostávanie z minulosti“. Nástroj v‰ak musífungovaÈ, musí byÈ v ãinnosti… Aká je situá-cia dnes?

OPIS aj naìalej povaÏujem za v˘znamn˘ ná-stroj zásadnej technologickej zmeny, ktorú sa-mospráva nevyhnutne potrebuje. Nová vládasíce projekt Datacentra miest a obcí nespo-chybnila, naopak, podporila ho, ale do jeho po-dania e‰te ubehne urãit˘ ãas. Potom nasledu-je hodnotiaca fáza a schválenie projektu. OPIS,to nie je iba projekt Datacentra. Opatrenie 1.2v prvej prioritnej osi tohto operaãného progra-mu podºa môjho názoru je potrebné vyuÏiÈ ajna dopytovo orientované projekty pre mestá aobce, ktoré by mali inovatívny charakter. Opä-tovne je potrebné spustiÈ projekty pre krajskéa väã‰ie mestá, pre ktoré bola vypracovaná aj‰túdia realizovateºnosti, v˘zva v‰ak bola pred-chádzajúcim vedením ROP zru‰ená.

Boli podºa vás pôvodné princípy finanã-n˘ch mechanizmov nastavené správne? Ale-bo je potrebné ich prehodnotiÈ, aby samo-správa opäÈ neÈahala za krat‰í koniec?

Urãite treba mnohé prehodnotiÈ, ale nielento. V̆ sledky hodnotenia treba ão najskôr uviesÈdo praxe v podobe potrebn˘ch a moÏn˘chzmien. Aj pre túto oblasÈ sme pripravili vlast-n˘ dokument, so strategick˘m zameraním aj naprípravu nového programového obdobia 2014– 2020. Vychádza z na‰ich poznatkov, ale aj známetov ‰ir‰ieho spektra odborníkov na euro-fondy.

Aká je podºa vás najbliÏ‰ia budúcnosÈ –prídu svetlé zajtraj‰ky, alebo sa zaãína e‰teviac potemnievaÈ? A hlavne: ão je potrebnékonkrétne urobiÈ na úrovni novej vlády ãiparlamentu, aby informatizácia samosprá-vy naozaj pre‰la zo slov do ãinov?

Na‰e návrhy smerujú k tomu ako predo-v‰etk˘m zníÏiÈ administratívnu nároãnosÈ vprocese implementácie eurofondov, vyhodno-tiÈ aktuálny stav a dofinancovaÈ v‰etky záväz-ky voãi Ïiadateºom o NFP. ZabezpeãiÈ dofinan-covanie DPH pre samosprávu vo v‰etk˘choperaãn˘ch programoch vrátane Programurozvoja vidieka. V novom programovom ob-dobí 2014 – 2020 v nastavení operaãn˘ch pro-gramov odporúãame zohºadniÈ praktické potre-by a implementaãné skúsenosti miestnej samo-správy vrátane potreby zniÏovania regionál-nych rozdielov. Bude potrebné, ba nevyhnut-né vykonaÈ aj audit v‰etk˘ch záväzkov SR kEÚ vo vzÈahu k obciam, kvantifikovaÈ zdrojeich krytia a spôsob ich financovania zo ‰tátne-ho rozpoãtu alebo z eurofondov.

správy aj bez náleÏitého finanãného krytia.T˘m do‰lo k znaãnej deformácii princípovsubsidiarity hlavne z pohºadu dostatoãnostifinancovania samosprávy a ovplyvnilo to aj fi-nanãnú stabilitu miest a obcí. Na základe ná-vrhov ZMOS sa touto problematikou zaobera-la vláda SR v apríli 2011 a svojím uznesenímzaviazala príslu‰né rezorty podniknúÈ krokysmerujúce k zosúladeniu rozsahu vykonáva-n˘ch kompetencií a ich financovania. KeìÏe sav tomto smere dlh‰iu dobu niã neudialo, nasle-dovala poslanecká iniciatíva V̆ boru NR SRpre verejnú správu a neskôr v decembri 2011aj prijatie uznesenia parlamentu, ktor˘m schvá-lil návrh poslancov Národnej rady Slovenskejrepubliky Roberta Fica a Vladimíra Faiãa naprijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej re-publiky k finanãn˘m vzÈahom ‰tátu k rozpoã-tom územnej samosprávy. V dôvodovej sprá-ve pritom predkladatelia citovali Európskuchartu miestnej samosprávy. Podºa ãlánku 9Európskej charty miestnej samosprávy totiÏ:• miestne orgány majú v rámci hospodárskej

politiky ‰tátu právo na primerané vlastné fi-nanãné zdroje, s ktor˘mi môÏu voºne dispo-novaÈ v rámci svojich právomocí,

• finanãné zdroje miestnych orgánov sú úmer-né kompetenciám, ktoré im ukladá ústavaalebo zákon,

• ochrana finanãne slab‰ích miestnych orgá-nov vyÏaduje zavedenie postupov finanãné-ho vyrovnávania alebo zodpovedajúcichopatrení zameran˘ch na korekciu dôsledkovnerovnomerného rozdelenia potenciálnychfinanãn˘ch zdrojov a finanãn˘ch záväzkov,ktoré musia hradiÈ,

• spôsob prideºovania prerozdelen˘ch zdrojovsa vhodn˘m spôsobom prekonzultuje smiestnymi orgánmi.Okrem toho predkladatelia podloÏili svoj ná-

vrh aj argumentom, Ïe v˘kon urãen˘ch úlohmiestnej ‰tátnej správy síce moÏno podºa ãlán-ku 71 odseku 1 Ústavy Slovenskej republikyzákonom preniesÈ na obec a vy‰‰í územn˘ ce-lok, ale náklady takto preneseného v˘konu‰tátnej správy uhrádza ‰tát. ZároveÀ zdôrazni-li, Ïe: „Dotácie na prenesen˘ v˘kon ‰tátnejsprávy dôsledne nevyjadrujú reálne náklady sa-mosprávy. Záväzné limity dotácií samosprávesú poddimenzované predov‰etk˘m v sociálnej

oblasti. T˘m sa nenapæÀa citovaná ústavná po-vinnosÈ ‰tátu nahrádzaÈ obciam a vy‰‰ím územ-n˘m celkom náklady preneseného v˘konu‰tátnej správy.“

Na decembrovom zasadnutí NR SR bol na-vy‰e prijat˘ aj ústavn˘ zákon o rozpoãtovejzodpovednosti, ktor˘ v tejto oblasti opätovnepodporuje práva samospráv na primerané fi-nancovanie preneseného v˘konu ‰tátnej sprá-vy aj originálnych samosprávnych kompeten-cií.

Otázka kompetencií a ich financovania, ajs t˘m súvisiaca legislatíva, boli potom nosnoutémou 17. a 18. januára 2012 na stretnutí Pred-sedníctva ZMOS s predstaviteºmi vtedaj‰íchparlamentn˘ch politick˘ch strán. Závery a po-znatky z t˘chto rokovaní vyústili do prípravynávrhu téz do programového vyhlásenia novejvlády. Ich nosnou ãasÈou sú legislatívne a fi-nanãné opatrenia smerujúce k podpore finanã-nej stability miest a obcí. Za najdôleÏitej‰ie po-vaÏujeme najmä vykonaÈ komplexn˘ audit v˘-konu kompetencií podºa jednotliv˘ch úrovníverejnej správy a zosúladiÈ ich financovanie srozsahom vykonávan˘ch pôsobností mestamia obcami. Na základe toho je potrebné vypra-covaÈ návrh zákona o v˘kone a financovanípreneseného v˘konu ‰tátnej správy. Navrhuje-me aj zabezpeãiÈ roz‰írenie predmetu dane znehnuteºností, posilniÈ postavenie miestnychdaní v daÀovom systéme SR. PrehodnotiÈ po-slednú novelu zákona o miestnych daniach azru‰iÈ zdaÀovanie predaja majetku miest aobcí. Ak chceme udrÏaÈ fungujúci systém so-ciálnych sluÏieb, je nevyhnutné prijaÈ komplex-nú a systémovú novelu zákona o sociálnychsluÏbách s dôrazom na tak˘ spôsob rozdeleniav˘konu kompetencií, ktor˘ je v podmienkachmiest a obcí finanãne vykonateºn˘. Rie‰iÈ tre-ba problematiku sociálne odkázan˘ch v oblas-tiach minimálneho zabezpeãenia, proaktív-nych politík a vymoÏiteºnosti práva.

PoÏadujeme aj posilniÈ postavenie zriaìova-teºov v ‰kolsk˘ch zákonoch, pri súãasnej ob-jektivizácii v˘‰ky normatívu na Ïiaka, zabez-peãiÈ vecné a transparentné financovanie záuj-mového vzdelávania, kapitálov˘ch v˘davkov‰kôl, telov˘chovn˘ch a ‰portov˘ch aktivít.

Domnievame sa, Ïe aj nov˘ zákon o podpo-re cestovného ruchu môÏe byÈ dobr˘m nástro-


Rokovanie predsedníctva ZMOS s parlamentn˘mi politick˘mi stranami.

61

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A ZMLUVNÉPODMIENKY

ÚãasÈ vo verejnom obstarávaníNovelou Zákona o verejnom obstarávaní ã.

550/2011 Z. z. bola s úãinnosÈou od 1. februá-ra 2012 síce formalizovaná prostredníctvompísomnej zmluvy moÏnosÈ vyuÏitia na preuka-zovanie finanãného a ekonomického postave-nia príp. technickej alebo odbornej spôsobi-losti prostredníctvom zdrojov inej (tretej)osoby, ale pretrvávajú problémy pri praktic-kej aplikácii tohto ustanovenia (100 % preuka-zovan˘ch zdrojov môÏe byÈ od inej osoby, ne-jasná je potom kontrola v priebehu realizácie,nepouÏitie Ïiadnych vlastn˘ch kapacít a pod.).

Kritériá na vyhodnotenie ponúk, neobvyk-le nízka cena

V procese zadávania veºk˘ch infra‰truktúr-nych projektov je uplatÀované jediné krité-rium „najniÏ‰ej ceny“, ktoré bude sprevádza-né nutne zníÏením kvality práce, estetickejúrovne stavieb, zastavením inovácií a podpo-rov ‰pekulatívnych prístupov. Neobvykle níz-ke ponuky (ceny), ktoré sú pre súãasnosÈ cha-rakteristické, deformujú trhové prostredie,narú‰ajú konkurencieschopnosÈ a môÏu spô-sobiÈ zánik firiem. Obstarávatelia musia za-bezpeãiÈ kontrolu neobvykle nízkych cien av prípade oprávnen˘ch zistení príslu‰nú po-nuku vylúãiÈ.

ZSPS vÏdy navrhoval a aj naìalej navrhu-je vyhodnocovaÈ ponuky na základe ekono-micky najv˘hodnej‰ej ponuky s pouÏitím via-cer˘ch kritérií tak, aby bola vyhodnotená po-nuka s primerane nízkou cenou plne kvalifi-kovaného uchádzaãa.

NevyváÏené zmluvné podmienky, pevnéceny

Súãasné zmluvné podmienky obstarávate-ºov predov‰etk˘m infra‰truktúrnych projek-tov sú charakterizované nerovnomern˘m roz-delením rizík medzi objednávateºom a zhoto-viteºom. Treba nastaviÈ zmluvné podmienkytak, aby zhotoviteº preberal len tie riziká, kto-ré vie rozumne oceniÈ.

Ako príklad uvádzame problematiku pev-n˘ch cien – bolo síce zru‰ené uznesenie Vlá-dy SR o povinnom pouÏívaní pevn˘ch jednot-kov˘ch sadzieb a cien na stavbách diaºnic, r˘-chlostn˘ch komunikácií a ciest 1. triedy, alenov˘ Metodick˘ pokyn MDSRR SR o úpra-vách cien nezohºadÀuje podºa ZSPS ekono-mickú realitu a naìalej prená‰a podstatnú ãasÈ

rizika v dôsledku úpravy cien vstupov v prie-behu realizácie stavby na zhotoviteºa. ZSPSpreto vyjadril svoj nesúhlas najmä s ustano-vením o povinnom pouÏívaní pokynu len prestavby s dlh‰ou lehotou ako 3 roky a navrholzmenu na 18 mesiacov.

BYTOVÁ V¯STAVBA A V¯STAVBANÁJOMN¯CH BYTOV

VerejnosÈ sa sÈaÏuje, Ïe na Slovensku ch˘-bajú cenovo dostupné – najmä nájomné –byty. Je to t˘m, Ïe súãasn˘ systém financo-vania nájomn˘ch bytov je nestabiln˘. Kon-krétny príklad – zistili sme, Ïe v návrhu roz-poãtu verejnej správy na roky 2012, ktorúpredloÏilo MF SR na rokovanie Hospodárskeja sociálnej rady SR 5. septembra 2011 sa vô-bec neuvaÏovalo s realizáciou programu V̆ -stavba a obnova bytového fondu. Pritom, e‰tev roku 2010 bolo na tento úãel vyãlenen˘chcca 50 mil. a v roku 2011 cca 33 mil. eur). AÏpo intervencii na príslu‰n˘ch rezortoch sapredstaviteºom ZSPS podarilo dosiahnu È zv˘-‰enie z nuly na 25 mil. eur na rok 2012.

Budeme sa usilovaÈ o to, aby legislatívneznenie nového zákona o ·tátnom fonde roz-voja b˘vania umoÏnilo nové formy financo-vania nájomného b˘vania – napríklad sto-percentné prefinancovanie z prostriedkov·FRB bez dotácie – s moÏnosÈou odkúpiÈ bytdo osobného vlastníctva (napr. po 30 rokoch).

V súvislosti s bytovou v˘stavbou chcemezdôrazniÈ potrebu zniÏovania energetickej ná-roãnosti budov, a t˘m aj potrebu obnovy a za-tepºovania. T˘mito investíciami verejné roz-poãty, ale aj rozpoãty domácností majú ‰an-cu na zmiernenie ich napätého stavu.

MOÎNOSTI VYUÎITIA·TRUKTURÁLNYCH FONDOV

Na‰ou snahou bude v budúcom programo-vom období navrhovaÈ na financovanie zo‰trukturálnych fondov programy zaãleÀujúceb˘vanie – jednak formou rekon‰trukcie bu-dov, rekon‰trukcie okolia sídliskov˘ch celkovvrátane rie‰enia problémov parkovania nov˘-mi formami, ale tieÏ na dobudovanie obãian-skej vybavenosti, najmä ‰portovísk a zariade-ní pre deti a mládeÏ.

Podºa vzoru âR treba vytváraÈ a financo-vaÈ koncepãné Integrované plány rozvojamiest – aby financovanie nebolo nákupn˘mzoznamom toho, ão obce a mestá momentál-ne potrebujú, ale súborom systémov˘ch opat-rení zameran˘ch na reálne zlep‰enie kvalita

Ïivota miest, ako aj na‰tartovaním vlastn˘chinvestiãn˘ch programov.

VyuÏiÈ treba ‰trukturálne fondy v oblasti zá-väzkov Slovenskej republiky oblasÈ Ïivotné-ho prostredia (vodohospodárskych opatrení)a dopravn˘ch stavieb v súlade s národnoustratégiou.

POÎIADAVKY NA NOV¯ STAVEBN¯ZÁKON

1. RacionalizovaÈ proces obstarávaniaúzemnoplánovacej dokumentácie tak,aby poskytoval jasné a kvalitné v˘stupy prenásledné územné rozhodovanie a povoºo-vanie stavieb. T˘m zr˘chliÈ a súãasne od-borne podmieniÈ a skvalitniÈ územné roz-hodovanie, resp. stavebné povoºovanie.

2. ZaviesÈ kategorizáciu stavieb a pomocounej podstatn˘m spôsobom zjednodu‰iÈ askrátiÈ administratívnu a ãasovú nároã-nosÈ povoºovania stavieb. Zjednodu‰enieadministratívnej nároãnosti povoºovaniastavieb je základnou podmienkou zefektív-nenia ãinnosti stavebn˘ch úradov.

3. UstanoviÈ optimálne (nevyhnutne krát-ke) lehoty stanovísk a vyjadrení dotknu-t˘ch orgánov ‰tátnej správy a úkonovstavebn˘ch úradov v územnom a sta-vebnom konaní. ZamedziÈ tak svojvoºné-mu predlÏovaniu rozhodnutí stavebn˘chúradov a ‰ikanovaniu stavebníkov.

4. NavrátiÈ uskutoãÀovanie stavieb do zoz-namu viazan˘ch Ïivností podºa Ïivnos-tenského zákona a ich v˘kon podmieniÈdosiahnutím príslu‰ného vzdelania apraxou. BezpeãnosÈ stavby poãas celej Ïi-votnosti je vo verejnom záujme, je tieÏ pr-voradou právnou a spoloãenskou poÏia-davkou na stavbu. MôÏu ju spoºahlivouskutoãniÈ len oprávnené, príslu‰ne vzde-lané a skúsené fyzické alebo právnickéosoby práve tak, ako je ich nemôÏe napro-jektovaÈ ktokoºvek, ale len osoby podºaosobitného predpisu.

V‰etko ão chceme, je uvoºniÈ prirodzen˘potenciál stavebníctva, jeho schopnosÈ pruÏ-ne reagovaÈ na vyvíjajúce sa podmienky vdopyte po stavebn˘ch prácach, novej v˘stav-be, rekon‰trukciách, modernizácii a opra-vách. Pravda je totiÏ taká, Ïe ekonomike kra-jiny sa investície do v˘stavby v˘hodne vraca-jú v podobe zv˘‰enia hospodárskych aktivít,zamestnanosti a spätne pozitívne ovplyvÀujúaj bilanciu verejn˘ch rozpoãtov.

Napriek ‰íriacim sa správam, Ïe finanãná a hospodárska kríza je vo v‰eobecnostiúdajne na ústupe, pokiaº ide o stavebníctvo je situácia Ïiaº iná. Na rozdiel od

niektor˘ch in˘ch odvetví krízov˘ v˘voj v slovenskom stavebníctve naìalej prebieha,a to so v‰etk˘mi negatívnymi dopadmi na zamestnanosÈ. Napriek tomu, alebo práve

preto si stavebníctvo zaslúÏi osobitnú pozornosÈ vlády najmä v oblasti:

V˘zva vláde SR: konsolidáciaslovenského stavebníctva

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

62

tva niÏ‰iemu dopytu. A t˘ka sa to aj Sloven-ska.

Ak˘ ìal‰í v˘voj na slovenskom stavebnomtrhu oãakávate? Budú kapacity sloven-sk˘ch firiem teda menej vyuÏívané, alebonaopak?

Je isté, Ïe fyzické vyuÏitie v˘robn˘ch ka-pacít na Slovensku bude uÏ v tomto roku rásÈ.To v‰ak neznamená, Ïe proporcionálne buderásÈ aj produkcia vyjadrená v peniazoch. Dô-vodom sú ceny, za ktoré sa od r. 2010 staveb-né práce kontrahujú. V ostatn˘ch dvoch ro-koch ÈaÏko nájsÈ v˘znamnej‰í „víÈazn˘ pro-jekt“, kde by mal zhotoviteº pokryté v‰etkynáklady, nehovoriac o rizikách, vrátane inf-lácie na niekoºko rokov. Preto hlavná otázkaznie inak, a to: „Budú kapacity firiem vyuÏí-vané aspoÀ na úrovni prostej reprodukcie“?Myslím si, Ïe v rámci celého v˘robného re-Èazenia urãite nie.

V ãlánku, ktor˘ ste publikovali minul˘ rokv na‰om ãasopise, ste sa dotkli aj chúlosti-vej otázky otvorenosti slovenského staveb-ného trhu pre zahraniãné firmy, ktoré ex-pandujú tam, kde cítia „vôÀu eurofondov“.Ako túto otázku rie‰iÈ? Veì nemoÏno po-uÏívaÈ dvojak˘ meter – na‰i – cudzí ...

Súhlasím. V otázke je obsiahnutá uÏ aj od-poveì. V prvom rade si treba zvykaÈ na to, Ïev rámci EÚ 27 sa zmen‰uje v˘znam deleniana domáce a zahraniãné firmy. Menej to pla-tí pre „staré ãlenské krajiny“, ktoré si uÏ skôrvybudovali mäkk˘, ale úãinn˘ systém ochra-ny trhu, a viac pre niektoré niã netu‰iace„nové ãlenské krajiny“, od ktor˘ch, ako ad-resátov finanãnej pomoci, sa oãakáva vzornésprávanie z hºadiska rovnakého zaobchádza-nia, nediskriminácie a transparentnosti.

Ak si uvedomíme mieru poklesu staveb-n˘ch v˘konov v Európe, máme vysvetlenie,preão európska konkurencia expanduje aj naná‰ trh. A pritom je to stále len zlomok kon-kurencie, ak˘ vidíme napr. na susednom poº-skom, rádovo väã‰om trhu. Preto akékoºvekúvahy o privieraní dvier zahraniãn˘m fir-mám z EÚ sú detinské. Veì ak˘ je dnes prob-lém pre hocikoho si na Slovensku zaloÏiÈ fir-mu?

Nová vláda prichádza opäÈ s ideou PPPprojektov. Ako vnímate túto zmenu orien-tácie? Bude maÈ poÏadovan˘ efekt?

Participácia súkromného sektoru na finan-covaní a poskytovaní verejn˘ch sluÏieb –lebo o tom je skratka PPP projekt – je záslu-hou politikov a médií na Slovensku príli‰sprofanovaná téma. A pretoÏe z popola ju

opäÈ s veºkou ºahkosÈou dvíhajú politici a mé-diá, som veºmi zdrÏanliv˘. Vo svojom vnútor-nom obsahu ide o veºmi komplikovanú sché-mu a ako taká sa do nepripraveného a prepo-litizovaného vonkaj‰ieho prostredia ÈaÏko ko-munikuje. Preto, ale aj pre mnohé iné aktu-álne okolnosti si nemyslím, Ïe by sme samohli v krátkom ãase „doÏiÈ“ tohto typu pro-jektu vo väã‰om rozsahu.

Zo strany osvieten˘ch manaÏérov veºk˘chstavebn˘ch firiem sa neustále zdôrazÀuje,Ïe podnikaÈ v prostredí, kde sa neustále„prehadzujú v˘hybky“ je ãoraz ÈaÏ‰ie. âos t˘m?

Veºk˘ stavebn˘ priemysel je aj nie je akoiné veºké priemyselné odvetvia. Je v tom, ÏevyÏaduje dlhodobé investície do vybudova-nia, obnovy a modernizácie svojej v˘robnejzákladne. Nie je, lebo svoje produkty nevyt-vára podºa vlastnej produktovej stratégie, aleindividuálne na Ïelanie zákazníka. Zákazníkurãuje v‰etky podmienky zmlúv, technické av˘robné parametre diela, termíny realizácie,spôsob a podmienky financovania, záruãné le-hoty, spôsoby dozorovania a preberania stav-by a v‰etky podstatné náleÏitosti do najmen-‰ích podrobností. Ide teda vÏdy o individuál-ne dielo ‰ité na mieru poÏiadaviek zákazníkaa vÏdy na inom mieste.

Ak v tomto kontexte verejn˘ sektor, akonajv˘znamnej‰í zákazník pre mnohé veºkéstavebné firmy, ãasto mení nielen programya priority v˘stavby, ale úãelovo aj typy zmlúva kvalifikaãné poÏiadavky v súÈaÏiach, tak ne-vyhnutne vytvára, najmä na takom malomtrhu ako je slovensk˘, fatálne diskontinuitypre v˘robné programy firiem. To spôsobujenevyuÏívanie vytvoren˘ch v˘robn˘ch kapa-cít firiem, a s t˘m súvisiace straty. Väã‰ina v˘-robn˘ch kapacít stavebn˘ch firiem je totiÏbeznádejne viazaná na danú lokalitu a ne-moÏno ich hocikedy vyviezÈ na in˘ trh.

Pomohol by dialóg v˘konnej exekutívy sodborníkmi a profesionálmi?

Teoreticky áno. Prakticky je to zloÏitej‰ie.VÏdy je poruke mnoÏstvo odborníkov s rôz-nymi predstavami, odvoden˘mi od veºmi roz-dielnych znalostí a skúseností, a hlavne po-platn˘ch rôznym záujmom. A navy‰e kaÏdápolitická moc rad‰ej naãúva t˘m, ktorí sú no-siteºmi konformn˘ch názorov. Sme príli‰ malákrajina, kde sa v‰etci „odborníci“ aÏ pridob-re poznajú, a takmer v‰etci sa navzájom po-trebujú, alebo môÏu potrebovaÈ. Odborn˘ dia-lóg teda áno, ale bez partikulárnych záujmov.A hlavne za úãasti t˘ch, ktorí o téme vediaviac neÏ to, ão sa ráno doãítali v Novom ãase.

Zaãnime pohºadom na súãasnú situáciu voblasti stavebného trhu. Situácia je zlá,stále hor‰ia, alebo uÏ najhor‰ia?

Situácia v stavebníctve môÏe byÈ onedlhoveºkou témou ekonomiky nielen na Sloven-sku, ale aj v EÚ. Slovenské stavebníctvo pria-mo zamestnáva asi 170 tis. ºudí a v rámci EÚ27 je to pribliÏne 14 miliónov. Nehovoriac onadväzujúcich odvetviach. Objem slovenskejstavebnej v˘roby na mape jednotného trhu EÚ27 je zanedbateºná veliãina. Pri celkovomobjeme produkcie EÚ 27 v r. 2010 1186 mld.eur, tvorila slovenská produkcia len 0,42 %.Medzi rokmi 2008 a 2010 sa celková staveb-ná produkcia v EÚ 27 prepadla o cca 16 % adodnes sa jej nedarí pozviechaÈ. Pre predsta-vu ide o v˘padok, ktor˘ je cca 2,5-násob-kom stavebnej produkcie v‰etk˘ch krajín Vy-‰ehradskej ‰tvorky.

Situácia na slovenskom stavebnom trhu jeobdobná, lebo je len ãasÈou obrazu celéhoeurópskeho stavebníctva, aj keì so sebe vlast-n˘mi osobitosÈami, ktoré sú dané jedineãn˘-mi dotaãn˘mi zdrojmi z fondov EÚ. Bezt˘chto zdrojov by situácia bola neporovnateº-ne hor‰ia. V rámci nevyhnutnosti konsolido-vaÈ verejné zdroje naprieã cel˘m kontinentomje jasné, Ïe stavebníctvo bude pod trval˘m tla-kom. Stavebníctvo ako celok, i jednotlivé spo-loãnosti zvlá‰È sa budú bolestivo prispôsobo-vaÈ poÏiadavkám na nastolenie novej rovno-váhy medzi trvalo zníÏen˘m dopytom a pre-dimenzovanou ponukou kapacít. Tento stav uÏ nastal a jeho v˘sledkom je dramatickézv˘‰enie konkurencie a súãasn˘ boj o preÏi-tie. Zlep‰enie situácie v globále nemôÏe na-staÈ bez prispôsobenia sa kapacít stavebníc-

Stavebníctvo bojuje o preÏitie

„Stavebn˘ priemysel u nás zamestnáva viac neÏ 170 000 ºudí, priãom jeho vplyvové pole je e‰te väã‰ie.Preto je aÏ na poãudovanie, ako málo a slabo je poãuÈ hlas jeho reprezentácie. A e‰te hor‰ie je tos v˘sledkami. Za ostatné roky stavebné firmy prepustili viac ako 15 000 ºudí. Ak˘ to malo ohlas

na politickej scéne alebo v médiách? Takmer Ïiadny. Ale nedajboÏe, ak jeden montáÏny závod pohrozíprepustením niekoºk˘ch stovák zamestnancov, ide tam rokovaÈ vláda,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér

Ing. Du‰an ·AMUDOVSK ,̄ CSc., generálny riaditeº Doprastavu, a. s.

63

INZERÁTZIPP

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

64

Ak˘ bol dôvod zaloÏiÈ SpoloãnosÈ PSKD a ãopredstavuje táto in‰titúcia?

Na Slovensku v oblasti Ïelezniãnej doprav-nej infra‰truktúry aÏ do r. 2000 ch˘bala kvalit-ná komunikácia a spolupráca na rie‰enie tech-nick˘ch, technologick˘ch, prevádzkov˘ch, le-gislatívnych i ekonomick˘ch problémov rozvo-ja Îelezníc Slovenskej republiky. Absentovalikvalitné anal˘zy a ‰túdie, a ak nejaké boli, takboli viac iba formálne. Väã‰ina z nich bola ne-aktuálna a nepouÏiteºná (napr. ‰túdia vysokor˘-chlostn˘ch tratí, kombinovanej dopravy, ale imodernizácie koridorov na Slovensku).

TakÏe z t˘chto dôvodov bola v septembri2001 vytvorená nová odborná platforma, bolazaloÏená SpoloãnosÈ PSKD – prevádzka a stav-by koºajovej dopravy, ktorej zakladajúcimi ãlen-mi boli Îeleznice Slovenskej republiky Bratisla-va (vtedy e‰te ako jeden spoloãn˘ podnik), Îi-linská univerzita v Îiline, Slovenská technickáuniverzita v Bratislave a jej Stavebná fakulta aFakulta architektúry, Technická univerzitaBraunschweig a hlavn˘ iniciátor – projektová akonzultaãná firma REMING Consult, a. s., Bra-tislava. SpoloãnosÈ PSKD sa riadi svojím ‰tatú-tom, je nezisková, bez právnej subjektivity, máklubovú formu a dobrovoºné ãlenstvo. V̆ kon-n˘m orgánom je osemãlenn˘ Sekretariát.

Aká je momentálne ãlenská základÀa spoloã-nosti?

Po desiatich úspe‰n˘ch rokoch má spoloãnosÈ14 ãlenov. Okrem uÏ spomenut˘ch organizáciísú to novovzniknuté Ïelezniãné spoloãnostíZSSK a ZS Cargo Dopravn˘ podnik Bratislava,a. s. a Dopravn˘ podnik mesta Ko‰ice, a. s., or-ganizácie integrovanej dopravy v t˘chto mestáchBratislavská integrovaná doprava, a. s. a ORID,s. r. o., Ko‰ice. âlenom je ìalej Stavebná fakul-ta Technickej univerzity v Ko‰iciach a V̆ skum-n˘ ústav dopravn˘, a. s., Îilina.

Predmetom záujmu PSKD je aj mestská a re-gionálna doprava?

UÏ z ãlenskej základne je zrejm˘ ná‰ záujemaj o mestskú koºajovú dopravu a prímestskú a

regionálnu Ïelezniãnú dopravu a jej vãleneniedo urbanistického rie‰enia miest a obcí SR . My-‰lienka vyuÏiÈ Ïelezniãnú dopravu v Bratislaveako nosn˘ systém mestskej hromadnej dopravy,dnes známu ako stavba „Prepojenie koridorovna území Bratislavy TEN-T“ je vlastne z diel-ne Spoloãnosti PSKD.

Aké sú ciele Spoloãnosti PSKD a ak˘mi for-mami pracuje?

Medzi základné ciele a ambície SpoloãnostiPSKD patria predov‰etk˘m :• byÈ kvalitnou platformou na prepojenie teó-

rie s praxou, • podporovaÈ v˘skum a v˘voj v oblasti koºajo-

vej dopravy a dopravy vôbec a jeho apliká-ciu do praxe,

• byÈ kvalitn˘m a mienkotvorn˘m poradcom pritvorbe stratégie dopravy na Slovensku a prijej integrácii,

• zúãastÀovaÈ sa na rozvoji a skvalitÀovaní uni-verzitného ‰kolstva formou spolupráce s vy-bran˘mi univerzitami,

• vytváraÈ pozitívnu osvetu Ïelezniãnej a mest-skej koºajovej doprave, ktorá je na Slovenskustále nedocenená.Najobºúbenej‰ou a najefektívnej‰ou formou

ãinnosti Spoloãnosti PSKD sú diskusné kluby.ëal‰ou formou sú workshopy, exkurzie, ‰tu-dentské súÈaÏe a publikaãná ãinnosÈ. KaÏdo-roãn˘m vyvrcholením ãinnosti spoloãnosti je

VráÈme Ïelezniciam na Slovensku váÏnosÈ

a podporme ich európsky rozvojSpoloãnosÈ PSKD – prevádzka a stavby koºajovej dopravy

Európsky parlament a Rada na základe predchádzajúcich európskych dohôd o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘chmagistrálach (AGC) a o najdôleÏitej‰ích trasách kombinovanej dopravy (AGTC) rozhodli o programe budovania

a modernizácie európskej dopravnej infra‰truktúry, v ktorom bola jasne definovaná sieÈ európskychmultimodálnych koridorov a ich technicko-prevádzkové parametre. Na realizáciu tohto cieºa boli vyãlenené zdroje

v rámci európskych fondov, alebo zdroje európskych bánk. V tomto období na Slovensku v oblasti Ïelezniãnejdopravnej infra‰truktúry ch˘bala odborná platforma, kde by prebiehala odborná diskusia,

kde by sa tvorili nové koncepcie a stratégie modernizácie Ïelezniãnej infra‰truktúry na Slovensku. Parlamentn˘ kuriér oslovil zakladateºa Spoloãnosti PSKD Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO.

Prevádzka a stavby kolajovej dopravy

65

Je Ïeleznica drah‰ia ako cesta? Ak˘ osudãaká veºké Ïelezniãné projekty na Slovens-ku? Stane sa systém mestskej koºajovej do-pravy reálnou alternatívou k individuálnejautomobilovej doprave v meste? Na tieto ana mnoÏstvo ìal‰ích zaujímav˘ch a aktuál-nych otázok sa pokúsili odpovedaÈ úãastní-ci 8. roãníka Fóra koºajovej dopravy, kona-ného v kongresov˘ch priestoroch HotelaDouble Tree by Hilton v Bratislave v dÀoch13. aÏ 14. marca 2012.

Viac ako dve stovky ‰piãkov˘ch odborní-kov zo súkromného aj verejného sektora dvadni diskutovali o stratégii a rozvoji Ïelezniã-nej a mestskej koºajovej dopravy na Slo-vensku a ich mieste a úlohe v rámci priesto-ru Európskej únie a ìal‰ích okolit˘ch krajín.

Konferenciu otvorili úvodné príspevky t˘chnajpovolanej‰ích. Vystúpil primátor Hl. mes-ta SR Bratislavy, riadiaci pracovníci európ-skych in‰titúcií DG MOVE, JASPERS, Mi-nisterstva dopravy, v˘stavby a regionálnehorozvoja SR, najvy‰‰í predstavitelia technic-k˘ch univerzít na Slovensku a zástupcoviaÏelezniãn˘ch spoloãností.

Celé Fórum sa nieslo v atmosfére pretrvá-vajúcej ekonomickej krízy v eurozóne, kto-rá v˘razne ovplyvÀuje rozvoj koºajovej dopra-vy, ale zároveÀ bolo z väã‰iny príspevkov cí-tiÈ nádej, Ïe pokiaº sa kompetentní odborní-ci k tejto situácii postavia ako k príleÏitosti nazefektívnenie systému, konkurencieschop-nosÈ a ekonomická v˘hodnosÈ tohto druhu do-pravy, ktorá je preferovaná najmä z pohºaduekológie a komfortu, porastie veºmi r˘chlo.

V rámci spoloãenského veãera 8. Fórakoºajovej dopravy bol vyhodnoten˘ uÏ dru-h˘ roãník prestíÏneho ocenenia „OsobnosÈÏelezniãnej a mestskej koºajovej dopravyna Slovensku pre rok 2012“. Laureátomtohtoroãného ocenenia sa stal Ing. Igor Rei-prich, CSc. dlhoroãn˘ pracovník Dopravné-ho podniku mesta Ko‰ice a predseda Zdru-Ïenia prevádzkovateºov hromadnej dopravyosôb v mestsk˘ch aglomeráciách SR.

Hlavn˘ organizátor konferencie Spoloã-nosÈ PSKD – Prevádzka a stavby koºajo-vej dopravy, ako aj jej odborní garanti ve-ria, Ïe 9. roãník, ktor˘ sa uskutoãní 19. aÏ 20.marca 2013 nadviaÏe na doteraj‰iu vysokúúroveÀ a spolu s nov˘mi témami ju posuniee‰te o nieão vy‰‰ie.

medzinárodná konferencia Fórum koºajovej do-pravy, ktoré sa koná pravidelne v polovici mar-ca a ktoré sa v posledn˘ch rokoch stáva mien-kotvornou platformou pre oblasÈ Ïelezniãnej amestskej koºajovej dopravy na Slovensku. Dob-ré meno a silnú podporu má uÏ aj v zahraniãí.Na poslednom 8. roãníku FKD odzneli mimoodborn˘ch príspevkov aj v˘znamné informácieo zmenách a o novej stratégii EÚ, o koncepciirie‰enia verejnej osobnej dopravy a nosnéhosystému v Bratislave a pod.

MôÏete spomenúÈ niektoré úspechy Spoloã-nosti PSKD?

Medzi tie v˘znamnej‰ie patrí napríklad spo-lupôsobenie a podpora strategického rozhodnu-tia Îelezníc Slovenskej republiky zjednotiÈ sys-tém trakãného vedenia v celej sieti na 25 kV, 50Hz. To znaãí, Ïe v rámci modernizácie Ïelezniã-ného koridoru ãíslo: Va z Bratislavy do âiernejnad Tisou sa v úseku Púchov – Îilina – Ko‰ice– âierna n/T nahrádza teraj‰í trakãn˘ systém sjednosmern˘m napätím 3 kV za nov˘ systém 25kV 50 Hz. V̆ razné zníÏenie investiãn˘ch nákla-dov (o viac ako 30 %), ale aj prevádzkov˘ch ná-kladov, zníÏenie ekologickej záÈaÏe a r˘chlaekonomická návratnosÈ v‰ak musí byÈ zvládnu-tá koncepãne. A to je opäÈ úloha pre PSKD, pri-praviÈ anal˘zu a rie‰enie tak, aby u‰etrené finan-cie ‰tát postupne a múdro investoval do náku-pu nov˘ch dvojsystémov˘ch hnacích vozidiel asúprav, keìÏe drvivá väã‰ina jestvujúcich jed-nosmern˘ch vozidiel je uÏ dávno po plánovanejÏivotnosti a nevyhovuje aktuálnym poÏiadav-kám na interoperabilitu.

Z veºkého mnoÏstva aktivít a úspechov spo-meniem snáì e‰te spoluprácu pri tvorbe nove-ly Zákona o dráhach, Zákona o doprave na drá-hach a s t˘m súvisiacich vykonávacích predpi-sov, ìalej podiel na integrácii verejnej osobnejdopravy v Bratislave, iniciatíva revitalizácie amodernizácie v˘chodoslovenského prekládko-vého priestoru âierna n/T, zavádzanie nov˘chtechnick˘ch kon‰trukcií do modernizovanej inf-ra‰truktúry, akou je napríklad pevná jazdná drá-ha atì.

Tou vari najv˘znamnej‰ou zásluÏnou ãinnos-Èou Spoloãnosti PSKD v prospech Ïelezniãneja mestskej koºajovej dopravy, je osveta predodbornou i laickou verejnosÈou, zdôrazÀovaniejej v˘nimoãn˘ch kapacitn˘ch moÏností, r˘-chlosti, bezpeãnosti, ekonomiky a v neposled-nom rade ekologickosti.

Predpokladám, Ïe va‰u odbornú platformuvyuÏívajú pre svoje rozhodnutia ‰tátne orgá-ny a organizácie?

Urãite o nás a o na‰ej ãinnosti vedia. Zúãast-Àujú sa viacer˘ch na‰ich aktivít, samozrejmemedzinárodnej konferencie Fórum koºajovejdopravy, workshopov a diskúznych klubov aveºa na‰ich názorov, odporuãení a technicko-pre-vádzkov˘ch rie‰ení sa uÏ vyuÏilo. Av‰ak oficiál-ne spoloãnosÈ PSKD nebola doposiaº oslovená,a ani nebola zatiaº poÏiadaná o odborné stano-visko, anal˘zu, alebo o spoluprácu.

Keby sa vás teda sp˘tali, aké sú podºa vás pri-ority v rozvoji koºajovej dopravy na Slovens-ku, keìÏe nová stratégia EÚ v podpore do-pravnej infra‰truktúry preferuje najmä Ïe-leznice, ão by ste odpovedali?

ModernizovaÈ v celej dæÏke naprieã Sloven-skom na r˘chlosÈ 160 aÏ 200 km/hod. Ïelezniã-n˘ koridor ã. V.a z Bratislavy cez Îilinu a Ko-‰ice aÏ do âiernej n/T a koridor ã. VI Îilina –âadca – ‰t.hranica s âeskom a Poºskom.

Ako druh˘ modernizovaÈ Ïelezniãn˘ koridorã. IV ‰t.hranica s âeskom – Kúty – Bratislava– ·túrovo – ‰t.hranica s Maìarskom a lobovaÈv Európskych in‰titúciách za túto jeho pôvod-nú trasu, nie odklon z Bratislavy na Hegyesha-lom.

Rie‰iÈ integráciu verejnej osobnej dopravy vBratislave a v Ko‰iciach s vyuÏitím koºajovej do-pravy ako nosného systému.

BudovaÈ a modernizovaÈ v˘chodoslovensk˘prekládkov˘ priestor âierna n/T, na‰e zlaté vaj-

ce pri tranzitnej nákladnej doprave v˘chod – zá-pad, resp. Ázia – Európa.

Na základe anal˘z a technick˘ch ‰túdií aktua-lizovaÈ projekt kombinovanej dopravy na Slo-vensku, vrátane tranzitnej dopravy a súbeÏne knemu upraviÈ legislatívu (podobne aká je vo·vajãiarsku).

NeprehliadaÈ v˘znamné európske projekty(napríklad SETA a pod.) a silne sa v nich anga-ÏovaÈ, ão Slovensku zabezpeãí integritu v rám-ci dopravnej infra‰truktúry EÚ a ekonomicképrofity.

Na záver: ak˘ je vá‰ názor na predæÏenie ‰i-rokorozchodnej trate od na‰ich hraníc sUkrajinou ìalej naprieã Slovenskom?

PredæÏenie ‰irokorozchodnej trate naprieãSlovenskom na západ je nadãasov˘ projekt,ktor˘ v‰ak dodnes nemá reálne ekonomickézdôvodnenie, a teda ani zdroje financovania.Technicky, prevádzkovo, územne a po stránkeekológie zatiaº nebol seriózne skúman˘. Dote-raj‰ie ‰túdie nepresvedãili, moÏno aj preto, Ïesa robili mimo Slovenska a bez prispenia aúãasti na‰ich expertov.

Je to v‰ak impozantn˘ projekt a pokiaº sa vy-tvoria podmienky pre jeho ekonomickú priec-hodnosÈ, Slovensko by jeho realizáciou urãite zí-skalo. Av‰ak hlavne vtedy, ak by ·RT konãilana slovenskom území a nie vo Viedni. O tomtobode by sa mali viesÈ zásadné diskusie a konco-v˘ terminál – prekladisko by nám nemalo utiecÈdo Rakúska. Pre Slovensko by potom tento pro-jekt stratil zmysel.

Zastávka PovaÏany.


A R C H I T E K T Ú R A

66

Projektové oddelenie, ktoré vediem, je sú-ãasÈou „Office for Infrastructure and Logis-tics – Brussels“ (OIB). Pravdupovediac, predpár rokmi som netu‰il, ão v‰etko môÏe zna-menaÈ skratka „OIB“ a ani to, Ïe v rámci EKbol v Bruseli v roku 2003 vytvoren˘ samostat-n˘ Úrad pre infra‰truktúru a logistiku. OIBvytvára a zabezpeãuje pracovné prostrediepre v‰etky riaditeºstvá a agentúry zriadené EKvo svojom sídle. Je to temer 25-tisíc pracov-n˘ch miest rozmiestnen˘ch vo vy‰e 70 budo-vách najmä v „európskej ‰tvrti“ v˘chodneod historického centra Bruselu. Celková pod-laÏná plocha vrátane priestorov technickéhovybavenia budov predstavuje zhruba jedenmilión metrov ‰tvorcov˘ch.

Okrem tohto základného poslania, na kto-rom sa vo veºkej miere podieºa na‰e oddele-nie projektov nehnuteºností, OIB zabezpeãu-je aj správu a údrÏbu budov, dopravu a po‰to-vé sluÏby, stravovacie sluÏby, starostlivosÈ odeti zamestnancov a tlaã niektor˘ch publiká-cií EK.

Práca v európskych in‰titúciách je charak-terizovaná multikultúrnym prostredím so v‰et-k˘mi nuansami ão tento pojem predstavuje.ViesÈ projektov˘ tím zloÏen˘ z architektov, in-Ïinierov, kresliãov a z odborníkov na verej-né obstarávanie neznamená len pouÏívaÈ spo-loãné legislatívne predpisy, technické normya pracovn˘ jazyk (v prípade ná‰ho riaditeºstvaide viac o francúz‰tinu neÏ o angliãtinu), aleznamená to aj nájsÈ spoloãné pracovné postu-py a spôsoby komunikácie.

Kolegovia v mojom oddelení majú roz-dielne kultúrne zázemie, zvyky, spoloãenskénormy ãi reã tela. Ná‰ tím je zloÏen˘ z devia-tich národností, ale napriek rozdielom (alebopráve vìaka nim?) sa nám podarilo vytvoriÈdobrú pracovnú atmosféru prispievajúcu kplneniu aj naozaj nároãn˘ch, niekedy na prv˘pohºad temer neuskutoãniteºn˘ch zadaní apoÏiadaviek. Ako príklad môÏem uviesÈ sta-vebné úpravy a interiéry administratívnychpriestorov novej budovy Európskej sluÏbypre vonkaj‰iu ãinnosÈ („ministerstvo zahraniã-n˘ch vecí EÚ“). Projekt predstavuje asi 45-tisíc metrov ‰tvorcov˘ch, ktoré boli realizo-vané v rekordnom ãase poãas uplynul˘ch me-siacov, a to naãas a v poÏadovanej kvalite.

RadosÈ som mal aj z vydarenej realizácieúsporne a pekne rie‰enej novostavby – cent-ra pre deti zamestnancov in‰titúcií EÚ (jasle,‰kôlka, druÏina plus administratíva). Niekto-ré ãasti komplexu s celkovou plochou nad-zemn˘ch podlaÏí vy‰e dvanásÈtisíc metrov‰tvorcov˘ch sú modern˘mi kon‰trukciami

vstavan˘mi do typickej historickej stavby zobdobia secesie. Toto historické obdobie zná-me aj pod názvom „art nouveau“ priniesloBruselu niekoºko architektonick˘ch skvos-tov, najznámej‰ie sú z dielne architekta Vik-tora Hortu. Vysokú kvalitu jeho konceptov ivypracovan˘ch stavebn˘ch detailov sa, Ïiaº,nepodarilo udrÏaÈ pri realizáciách poãas ce-lého dvadsiateho storoãia, v ktorom mestoBrusel podºahlo nedostatoãne regulovanémurozvoju a svojvôli developerov. Teda okremhistorického jadra a krásnych rozsiahlychkrajinn˘ch parkov z konca 19. a zo zaãiatku20. storoãia.

Som rád, Ïe sme zaãiatkom tohto rokaukonãili a vydali normatívny manuál – inter-né technické predpisy platné pre nové admi-nistratívne budovy EK v Bruseli. Oproti pre-do‰lej verzii sme kládli väã‰í dôraz na eko-logické aspekty, prísnej‰ie energetické para-metre stavieb, ako aj na rie‰enie prístupnos-ti budov pre zdravotne postihnut˘ch obãanov.Nové interné predpisy aplikujeme nielen prenehnuteºnosti v Bruseli, ale v primeranej mie-re ich pouÏívame aj v in˘ch mestách EÚ.Obãas totiÏ poskytujeme poradenské sluÏby

Ing. arch. Peter BE≈U·KA,od novembra 2008 vedúci oddelenia projektov nehnuteºnostíEurópskej komisie v Bruseli, absolvent Fakulty architektúry

Slovenskej vysokej ‰koly technickej v Bratislave:– po ‰túdiách pracoval v bratislavskom URBIONe,

– autor viacer˘ch obytn˘ch zón (celkom pre 200-tisícobyvateºov), ako aj územn˘ch plánov miest,

– v rokoch 1977 – 1980 a 1983 – 1987 práca v zahraniãí –vedenie tímu európskych expertov, ktorí spolu s miestnymi

odborníkmi spracovali územn˘ plán rozvoja hlavného mesta AlÏír,

– v rokoch 1990 – 1994 ho Bratislavãania poznajú najmä ako hlavného architekta Bratislavy

a viceprimátora hlavného mesta SR, – neskôr sa venoval nielen architektúre, ale aj európskym

témam v rámci Európskeho demokratického fórav ·trasburgu, ãi ako predseda Domu Európy Bratislava,

– v spoloãnom ateliéri s architektom Petrom Topinkomspracovali od roku 2003 mnoÏstvo projektov a ‰túdií,

podºa ktor˘ch boli postavené, napríklad, obytn˘ súbor Senec Gardens, kondomínium v Bojniciach,

sídlo firmy Technoklíma v bratislavskej Karlovej Vsi ãi obytn˘ dom na nároÏí ulíc Cintorínska

a Lazaretská v Bratislave,– bol aj viceprezidentom Spolku architektov Slovenska,

podpredsedom Slovenskej komory architektov a ãlenom v˘konného v˘boru Architektonickej Rady Európy, – doplnené vzdelania postgraduálnymi ‰koleniami v USA

na Graduate School of Design Harvardskej univerzity (1993)a na Harvard Business School (2012).

Architektúra a projektovaniebudov pre Európsku komisiu

Rád by som vyuÏil ponúknutú príleÏitosÈ podeliÈ sa s ãitateºmi ãasopisu Parlamentn˘ kuriéro svoje skúsenosti „euroúradníka“, ktor˘ pracuje v ‰truktúrach Európskej komisie (EK)

vo veºmi ‰pecifickej a konkrétnej oblasti – v projektovej príprave a v dohºade nad realizáciou administratívnych budov pre zamestnancov EK.

Interiér budovy BERL, kde sídlia ãlenovia EK – priehºad do komunikaãného priestoru – vnútornej „ulice“.

Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka

67

pri v˘stavbe sídla niektorej z nov˘ch agentúrEK, ãi pri v˘bere a stavebn˘ch úpravách exi-stujúcej stavby. Architektonické, stavebno-technické a realitno-právne konzultácie ohºad-ne budov rôznych agentúr EK sme poskytli vmnoh˘ch lokalitách, od Tallinnu na severe aÏpo Valettu na juhu Európy.

Te‰il som sa, keì nám vedenie EK v sep-tembri 2009 schválilo text Sprievodcu k ar-chitektonickej politike stanovujúci princípypre vypisovanie povinn˘ch architektonick˘chsúÈaÏí na nové budovy Európskej komisie(pozri http://ec.europa.eu/oib/doc/architectu-ral-policy-guide_en.pdf).

Tento dokument je prejavom politickej vôleEK podporovaÈ kvalitu architektúry vlast-n˘ch budov pri zohºadnení desiatich prvkov,ako sú integrácia do prostredia, energetickáúspornosÈ, environmentálna a stavebná kva-lita, funkãnosÈ a krása, stavebné a prevádzko-vé náklady, flexibilita a inovácia. Prostried-kom na dosiahnutie t˘chto kvalít je zodpoved-né stanovenie lokalitného programu a pre

väã‰ie projekty vypísanie architektonickejsúÈaÏe. Tieto zásady a povinnosÈ EK vypiso-vaÈ ideové ãi iné architektonické súÈaÏe nanové budovy môÏu byÈ príkladom mnoh˘mnárodn˘m vládam a ìal‰ím zloÏkám verejnejsprávy na regionálnej ãi miestnej úrovni. Na-pokon aj u nás na Slovensku.

Nenaplnené v‰ak zostávajú moje pôvodnépredstavy o veºk˘ch projektoch. Ekonomic-ká kríza sa plne prejavila aj v tejto oblasti. Re-gión Brusel v spolupráci s EK vypísal e‰te vroku 2008 veºkú medzinárodnú súÈaÏ na ur-banistické rie‰enie novej zástavby na mieste,kde sú lokalizované dne‰né budovy európskejadministratívy. Cieºom bola vy‰‰ia intenzitavyuÏitia územia pozdæÏ ulice „Loi“, vytvore-nie mestského bulváru a európskej ‰tvrte sozmie‰an˘mi funkciami. Teda takej, kde byboli nielen úrady, ale aj b˘vanie, zeleÀ, obcho-dy a ìal‰ia obãianska vybavenosÈ. VíÈazn˘projekt pod vedením paríÏskeho ateliéru Po-rtzamparc bol síce spracovan˘ do formy ur-banistick˘ch regulatívov, tie v‰ak dodnes ãa-kajú na schválenie poslaneck˘m zborom re-giónu Brusel. V‰etky podklady, ktoré smepripravili pre vypísanie v˘znamnej architek-tonickej súÈaÏe na jednotlivé stavebné objek-ty, zatiaº ãakajú uloÏené hlboko v regálochOIB. Komplikovaná ekonomická situáciuEÚ, bohuÏiaº, tieÏ posúva realizáciu tohtoveºkého projektu do ìalekej budúcnosti (pred-beÏne do roku 2025).

Medzit˘m realizujeme prestavby a moder-nizácie technického vybavenia existujúcichbudov, ako aj men‰ie nové projekty podºaaktuálnych potrieb EK. Pri niektor˘ch projek-toch spolupracujeme s belgick˘mi in‰titúcia-mi a stavebn˘mi organizáciami. Typick˘mpríkladom je v˘stavba nového koºajovéhoprepojenia popod hlavné sídlo EK, budovuBerlaymont. Stavbu realizuje belgická strana.Úlohou môjho oddelenia je pripomienkova-nie vykonávacích projektov tak, aby boli zo-hºadnené aj záujmy EK. Stavebno-technickázloÏitosÈ v˘stavby podzemného multimodál-neho dopravného uzla „Schuman“ (stanicametra a Ïeleznice realizovaná v existujúcej zá-

stavbe) si vyÏaduje dôslednú a systematickúkoordináciu v‰etk˘ch zúãastnen˘ch.

Cením si prístup belgickej strany, ktorá narie‰enie nadzemnej ãasti – úprava budúcehonámestia „Schuman“ – vypísala v spoluprá-ci s Medzinárodnou úniou architektov UIA ar-chitektonickú súÈaÏ. VíÈazn˘ návrh by malbyÈ realizovan˘ do roku 2015. S v˘sledkamisúÈaÏe som ako ãlen medzinárodnej poroty, vktorej som reprezentoval Európsku komisiu,veºmi spokojn˘. Uprostred okrúhleho námes-tia bude umiestnená stavba v tvare amfiteát-ra. Pod jeho tribúnami sú plánované vstupydo podzemnej haly stanice „Schuman“. Stav-ba by sa mala vyuÏívaÈ na organizovanie roz-manit˘ch akcií pre verejnosÈ od koncertovaÏ po ‰tarty tradiãného bruselského 20 kmbehu, na manifestácie a na verejné debatydemokratického fóra obãanov EÚ.

Ing. arch. Peter BE≈U·KAvedúci oddelenia projektov nehnuteºností

Európskej komisie, Brusel

Pohºad na budovu EK „Charlemagne“.Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka

Zrkadlenie okolit˘ch budov vo fasáde budovy EK „Madou“.Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka


68

tuáciu na trhu vybudované finanãne nároãn˘-mi investíciami, ktor˘ch ÏivotnosÈ je 30 aj viacrokov, núti v˘robcov pri predaji produkcie pri-jaÈ viac-menej akékoºvek podmienky ão sat˘ka ceny a platobn˘ch podmienok. Pri pokle-se spotreby stavebn˘ch materiálov sa vysokéfixné náklady na men‰iu v˘robu nedajú efek-tívne rozloÏiÈ. Pri stavebn˘ch materiálochakoby prestalo dokonca fungovaÈ v‰eobecneuznávané pravidlo „Kvalita si zákazníka vÏdynájde“.

Pri nepriehºadnosti a skresºujúcich trho-v˘ch vzÈahoch sa nemôÏeme ubrániÈ dojmu,ako by nás o v˘sledky na‰ej práce niektookrádal.

Aké to má dôsledky?Stratégia dominancie najniÏ‰ej ceny vy-

tvára Ïivnú pôdu pre firmy (povedzme schrán-kové ãi nasadené), ktoré prichádzajú pre in-vestora s vysnen˘mi nízkymi cenov˘mi po-nukami. Vysok˘ rozptyl cenov˘ch ponúk po-tvrdzuje, Ïe niekde je zrada. Na kritériu naj-niÏ‰ej ceny paradoxne profitujú ãasto iba tí,ktorí ju ponúkli. Skutoãní realizátori dielapri nedostatku práce na neslobodnom trhu súnútení prijaÈ akékoºvek podmienky, len aby

prácu dostali. TakÏe tí, ão investovali vlast-né prostriedky do poÏadovanej techniky amajú zvládnuté technológie, teda tí, ktorí za-mestnávajú ºudí, tí, ktorí ãestne platia ‰tátudane a odvody, sú nútení prijaÈ hlavné riziko,aby pri úãasti na stavbách „nestratili vlastnústrechu nad hlavou“. K tomuto dochádza nie-len pre nereálne nízke ceny, pri ktor˘ch im ne-zostáva ãasto ani na montérky (na rozvoj fi-riem musia zabudnúÈ), ale aj preto, Ïe prvéplatby za v˘kony dostanú aÏ za niekoºko me-siacov, alebo za vykonanú prácu nedostanúvôbec zaplatené. Pre viaceré men‰ie a stred-né stavebné spoloãnosti je za tejto situácie ko-laps uÏ neodvratn˘. „Îivou vodou“ na ichvzkriesenie by bola iba zásadná zmena v prí-stupe, v ktorom by nemala víÈaziÈ najniÏ‰iacena, ale najvy‰‰ia efektívnosÈ a ãestnosÈ vpodnikaní.

Nepomohlo by, keby vláda nie Ïe zv˘hod-Àovala, ale predsa len trochu viac podpo-rovala domáce slovenské firmy, a to najmä– paradoxne – na slovenskom trhu...?

Ja by som va‰u otázku spresnil: staãilo by,keby ‰tát neznev˘hodÀoval slovenské podni-kateºské subjekty. To je to, ão by sme si Ïe-lali. O ochrane domácich podnikateºov, takako sme toho svedkami napr. aj v susedn˘ch‰tátoch a to ãasto veºmi skryt˘mi opatrenia-mi, nemôÏeme na Slovensku ani snívaÈ.

Malo by v‰ak platiÈ, Ïe slovensk˘ podnika-teº, ktor˘ zainvestoval do potrebnej technikya technológie, ktor˘ zamestnáva ºudí, ktor˘riadne platí dane a odvody a preberá v‰etkypodnikateºské riziká, nemôÏe byÈ zlou regu-láciou ‰tátu znev˘hodÀovan˘ oproti zahraniã-nej konkurencii.

Rôzne formy ‰tátnej intervencie v prospechzahraniãn˘ch firiem sú napæÀaním likvidaã-nej funkcie ‰tátu voãi domácim podnikateºom.Viacerí domáci podnikatelia sa tak stávajúobeÈou m˘tu zv˘hodÀovania zahraniãn˘chfiriem, ktor˘ preÏíva napriek celému radu ar-gumentov o jeho nezmyselnosti. ·tát by malurobiÈ v‰etko, aby nechránil iba zahraniã-n˘ch podnikateºov a nenaru‰oval úlohu trhu,ale aby prijal spravodlivé a prehºadné pravid-lá pre v‰etky podnikateºské subjekty.

Rozbehnutie v˘stavby diaºnic, navráteniePPP „do hry“, to sa zdá byÈ v oãiach mno-

Aká je podºa vás situácia v slovenskomstavebníctve v tejto chvíli a detailnej‰ie voblasti stavebn˘ch hmôt? Kde ich produ-centov najviac „tlaãí topánka“?

V slovenskom stavebníctve sa logicky od-ráÏa globálna hospodárska kríza, ktorá zrej-me najtvrd‰ie dopadá práve na tento sektor.Slovenskí stavbári sú v‰ak obeÈou absurdné-ho nezmyslu, ktor˘m sa stalo stotoÏnenie po-jmov, Ïe najlacnej‰í je najefektívnej‰í a naj-v˘hodnej‰í.

Iste nemoÏno namietaÈ voãi úlohe stavaÈ ãonajekonomickej‰ie. Pri dominancii kritérianajniÏ‰ej ceny stavebn˘ch diel, ktoré stavia-me pre generácie, t. j. bez adekvátneho pri-hliadnutia na kvalitu, spoºahlivosÈ, garancie ãiestetiku, v‰ak nie je moÏné vyprofilovaÈ takéceny, ktoré sú objektívne a reálne.

V̆ sledkom tejto situácie v sektore v˘robystavebn˘ch materiálov je, Ïe na Slovensku ne-existuje slobodn˘ trh, na ktorom by boli spo-kojní jeho obaja úãastníci a to tak v˘robca akoaj odberateº. Nízke vyuÏívanie in‰talovan˘chv˘robn˘ch kapacít, ktoré boli vzhºadom na si-

Aká „Ïivá voda“ pomôÏekolabujúcemu

slovenskému stavebníctvu?

Ku konkrétnym otázkam Parlamentného kuriéra, a to k stavebnej problematike „na telo“, ako je kritériumnajniÏ‰ej ceny stavebn˘ch diel, neplatenie vykonan˘ch prác, zv˘hodÀovanie zahraniãn˘ch podnikateºov

a efektívnosti v˘stavby cementovo-betónov˘ch vozoviek, sa vyjadril Ing. Anton BARCÍK, dlhoroãn˘ generálnyriaditeº a predseda predstavenstva PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce. Jeho názory na deformácie stavebného

trhu sú uÏ v‰eobecne známe, a preto by nemali byÈ, v záujme nás v‰etk˘ch, kompetentn˘mi ignorované.

69

h˘ch takmer vyslobodením. Naozaj staãítakéto „‰vihnutie ãarovného prútika“, abysa slovenské stavebníctvo postavilo nanohy?

Takmer skolabovanému stavebníctvu po-môÏe kaÏd˘ väã‰í projekt dopravnej infra-‰truktúry, ktor˘ umoÏní vyuÏitie in‰talova-n˘ch v˘robn˘ch kapacít a zabezpeãí nárast za-mestnanosti na‰ich ºudí.

V súvislosti s uvádzan˘mi infra‰trukturál-nymi projektmi, konkrétne v˘stavbou diaºnicby som sa pristavil pri tom, Ïe pre takéto vy-soko frekventované a zaÈaÏované cestné ko-munikácie sú najlep‰ím rie‰ením cementovo-betónové povrchy. Îiaº, zatiaº nie na Slo-vensku. Naìalej sa u nás preferuje pouÏíva-nie asfaltov˘ch povrchov, a to napriek tomu,Ïe pri cestovaní po zahraniãn˘ch vozovkáchsme v‰etci svedkami toho, Ïe tam uÏ dávnopristúpili k ekonomicky, environmentálne acelospoloãensky v˘hodnej‰ej alternatíve ce-mentovo-betónov˘ch povrchov. Myslím si, Ïestaãí vymenovaÈ aspoÀ Nemecko, Rakúsko,Francúzsko Belgicko atì., dokonca aj sused-nú âeskú republiku a Slovinsko.

A preão nie Slovensko? Veì pre realizáciuv SR hovoria aj reálne príklady prepoãtovekonomickej v˘hodnosti, keì náklady nav˘stavbu, opravy a údrÏbu vozoviek s ce-mentovo-betónov˘m povrchom sú v súãas-nosti niÏ‰ie ako pri porovnateºn˘ch ces-tách s asfaltov˘m povrchom…

Na jednej strane sa prezentujeme ako hrdíãlenovia EÚ, to je absolútne v poriadku. Ale

potom adekvátne by sme mali reagovaÈ aj vna‰ich domácich podmienkach, teda nemaliby sme ignorovaÈ technológiu v˘stavby diaº-nic, ktorá má v EÚ absolútnu dominanciu. Preich realizáciu na Slovensku nehovorí iba po-hºad dlhodobej hospodárnosti, vplyvu na Ïi-votné prostredie, bezpeãnosti a pohodlia preuÏívateºov, ale aj to, Ïe ropa – asfalt z dovo-zu sú drahé a domáce suroviny lacné. FaktormoÏnosti vyuÏitia vlastn˘ch surovín by nemal

byÈ prehliadan˘ hlavne preto, Ïe umoÏÀujedramaticky a ihneì zv˘‰iÈ zamestnanosÈ na-‰ich ºudí.

V tejto chvíli si v‰ak neviem predstaviÈsilu, ktorá by rozhodla o takejto zmysluplneja vysoko efektívnej zmene modernej techno-lógie v˘stavby cementovo-betónov˘ch vo-zoviek v SR. Obãania Slovenska by sa tohourãite radi doÏili uÏ v aktuálnom programe v˘-stavby diaºnic súãasnej vlády.



70

Útlm v stavebníctve, nedostatok financií vsektore, domáca a zahraniãná konkurenciaa brzdiace pravidlá verejného obstaráva-nia nepriaznivo ovplyvÀujú stavebn˘ trhna Slovensku niekoºko posledn˘ch rokov.Ako sa vám darí preÏiÈ a dokonca vytváraÈzisk?

ZískaÈ finanãne zaujímavé zákazky, do-siahnuÈ pozitívny hospodársky v˘sledok anemusieÈ pristúpiÈ k nepopulárnym represív-nym opatreniam, napríklad zniÏovaním poã-tu zamestnancov, miezd, ‰krty v benefitnomsystéme a pod., je naozaj stále nároãnej‰ie. To,Ïe aj v minulom roku sme vytvorili zisk pri-pisujem vysokému pracovnému nasadeniuzamestnancov, kvalitnému know-how na‰ejfirmy, dobr˘m odborn˘m referenciám, aletieÏ roz‰íreniu na‰ich ãinností o oblasÈ koºa-jovej dopravy a vykonávanie komplexn˘chinÏiniersko-konzultaãn˘ch ãinností vrátanemajetkového vyrovnania, územn˘ch rozhod-nutí, stavebn˘ch povolení ãi v˘konu staveb-ného dozoru.

Ktoré projekty roku 2011 povaÏujete zanajv˘znamnej‰ie?

V prvom rade je to vypracovanie projekto-vej dokumentácie a autorsk˘ a technick˘ do-zor na stavbe dvoch dnes uÏ dokonãen˘ch

úsekov r˘chlostnej cesty R1 Nitra, západ – Se-lenec a Selenec – Beladice a na stavbe sever-ného obchvatu Banskej Bystrice, ktorá budedokonãená v lete tohto roka. V‰etky tri ãastistavby obsahujú viac ako 30 km r˘chlost-n˘ch ciest, 36 mostn˘ch objektov a 8 mi-moúrovÀov˘ch kriÏovatiek. Celospoloãen-sky v˘znamn˘ projekt bol realizovan˘ v rám-ci verejno-súkromného partnerstva (PPP) aokrem úspory ãasu znamená pre cestujúcichvy‰‰í komfort a plynulosÈ premávky. Je ne-sporn˘m dôkazom toho, Ïe projekt PPP môÏebyÈ úspe‰n˘.

V posledn˘ch t˘ÏdÀoch bol viackrát v mé-diách spomínan˘ projekt TEN-T v súvislos-ti s jeho ìal‰ím v˘vojom. MôÏu obyvateliaBratislavy oãakávaÈ tento rok zaãiatok v˘-stavby a t˘m rie‰enie dlhodobého problé-mu s neúnosnou individuálnou automobi-lovou dopravou v hlavnom meste?

Îelezniãn˘ projekt TEN-T (Trans Euro-peans Network for Transport, pozn. red.) je vsúãasnosti najväã‰ím pripravovan˘m projek-tom dopravnej infra‰truktúry v hlavnom mes-te, na ktorom DOPRAVOPROJEKT pracujeod roku 2006. Jeho v˘stavbou sa Bratislavastane súãasÈou medzinárodnej Ïelezniãnejmagistrály ParíÏ – ·trasburg – ·tutgart – Vie-deÀ – Bratislava. Okrem toho má nepopiera-teºn˘ v˘znam pre samotnú Bratislavu z hºa-diska dobudovania mestskej dopravnej infra-‰truktúry, ktorá bude v budúcnosti zabezpe-

ãovaÈ hromadnú prepravu osôb v severojuÏ-nej mestskej osi. Stavby projektu budú záro-veÀ súãasÈou integrovaného dopravného sys-tému Bratislavy, a t˘m sa podãiarkne jeho sil-n˘ regionálny v˘znam. Projektová a inÏi-nierska príprava tohto v˘znamného projektupokraãovala v roku 2011 optimalizáciou pro-jektov˘ch rie‰ení, konzultáciami a vypraco-vávaním podporn˘ch dokumentácií pri posu-dzovaní projektu pred jeho definitívnymschválením na úrovni Európskej komisie. Do-pracovaná bola dokumentácia pre v˘ber zho-toviteºa stavby v zmysle schvaºovacieho roz-hodnutia k dokumentácii na stavebné povo-lenie a inÏinierske ãinnosti súvisiace s majet-kovoprávnym usporiadaním a zabezpeãova-ním stavebn˘ch povolení pre prvú ãasovúetapu projektu od Ïelezniãnej stanice Bratisla-va - predmestie po budúcu Ïelezniãnú stani-cu Bratislava-filiálka ako aj pre ìal‰ie stavbyprojektu. V roku 2011 boli obnovené práce ajna dokumentácii pre územné rozhodnutie 3.stavby projektu – elektrifikácie trate v úsekuDevínska Nová Ves – Marchegg. Veríme, Ïe1. etapa stavby zaãne podºa pôvodného pred-pokladu v lete tohto roka a bude pokraãovaÈv rozsahu a termínoch podºa projektu schvá-leného Európskou komisiou. Obrazne pove-dané, realizácia projektu TEN-T znamená preBratislavu v oblasti rie‰enia dopravnej situá-cie svetlo na konci tunela.

Oãakávate nástupom novej vlády prebude-

Svetlo na konci tunela

SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT je najväã‰ou projektovou spoloãnosÈou na Slovensku s bohat˘mi skúsenosÈamia kvalifikovan˘m, vysoko odborn˘m potenciálom zamestnancov. Projektovej, inÏinierskej a konzultaãnej ãinnosti

sa venuje viac ako 60 rokov. Zameriava sa predov‰etk˘m na dopravnú infra‰truktúru, pozemné, ekologickéa vodohospodárske stavby. O ãinnosti, úspechoch a plánoch sa zhovárame s predsedom predstavenstvaa generálnym riaditeºom spoloãnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Ing. arch. Gabrielom KOCZKÁ·OM.

71

nie stavebného trhu a zlep‰enie podmienokpre podnikanie?

Pevne v to verím. Hospodársky rozvoj kaÏ-dej krajiny je spät˘ s kvalitnou infra‰truktú-rou a v tejto oblasti máme na Slovensku ão do-háÀaÈ. Vláda deklaruje vyuÏitie finanãn˘chprostriedkov z európskych fondov, ale aj z ve-rejno-súkromn˘ch partnerstiev, takÏe, ak sapodarí lep‰ie nastaviÈ pravidlá verejného ob-starávania, mohol by sa stavebn˘ trh postup-ne odlepiÈ odo dna.

Ako si chcete udrÏaÈ vedúce postavenie voblasti projektov˘ch prác, keìÏe domáca ajzahraniãná konkurencia stále rastie?

V prvom rade kvalitou na‰ej práce, samo-zrejme, za primeranú cenu. Zákazník je stá-le nároãnej‰í a jeho poÏiadavky sa neustálezvy‰ujú. Aby sme na trhu obstáli, musíme byÈnie len schopní odovzdaÈ prácu vãas, ale klásÈdôraz na vysokú odbornosÈ na‰ich projektan-tov a dôsledne kontrolovaÈ proces projekto-vania na kaÏdej úrovni. KaÏd˘ ná‰ zamestna-nec je povinn˘ sa riadiÈ normami Integrova-ného manaÏérskeho systému v oblasti kvali-ty, environmentu a bezpeãnosti a naplÀovaÈ ví-ziu a poslanie spoloãnosti. Dnes investori po-vaÏujú za rozhodujúce predov‰etk˘m kvali-tu projektovej prípravy, ale Ïiaº o v‰etkom sarozhoduje vo verejnej súÈaÏi, kde je jedin˘mkritériom najniÏ‰ia cena. A teda neostáva námniã iné ako súperiÈ s garáÏov˘mi firmami i na-priek tomu, Ïe na‰a ‰truktúra zamestnancovposkytuje neporovnateºne vy‰‰iu profesio-nálnu úroveÀ projektov.


Situácia Ïelezniãného projektu TEN-T v Bratislave.

72

Nasleduje boj proti nekalému podnikaniua podvodom, ráznej‰ie potláãanie korupciena úradoch a zabezpeãenie férovosti voverejnom obstarávaní. Naopak, podnikate-lia vôbec nepodporujú veºké verejné in-vestície, ktoré by ‰tát financoval na úrokvy‰‰ieho dlhu. Minimálnu podporu majúposkytovanie investiãn˘ch stimulov pre in-vestorov ãi prípadné zv˘hodÀovanie vy-bran˘ch tovarov a sluÏieb vo forme niÏ‰ejdane z pridanej hodnoty. V rebríãku 12priorít sa poÏiadavka na zníÏenie odvodo-v˘ch sadzieb prekvapivo umiestnila aÏ naôsmej prieãke, ão môÏe byÈ dôsledkom

rozporuplne vnímanej odvodovej reformy,ktorú pripravovala predchádzajúca vláda.

Komentáre podnikateºov sa t˘kali predo-v‰etk˘m ‰tyroch priorít s najvy‰‰ím poãtombodov. Podnikatelia sa sÈaÏovali na rastú-ci problém neplatiãstva a mimoriadne zlefungujúci systém vymáhania nezaplate-n˘ch pohºadávok, z ktor˘ch – napriek ne-uhradeniu – musia veritelia odviesÈ DPH azaplatiÈ daÀ z príjmu. Niektorí repondentipodporujú radikálnej‰ie rie‰enie v podobepreklasifikovania neplatiãstva za tovar ale-bo sluÏbu na trestn˘ ãin krádeÏe. Podnika-telia ìalej oãakávajú kvalitnej‰iu legislatí-

vu s riadne vypracovan˘mi dopadov˘mianal˘zami a stabilizáciu legislatívy tak,aby sa urãité zákony nemenili vÏdy po ná-stupe novej vlády. Uvítali by zákaz nepria-mych novelizácií zákonov cez nesúvisiacepredpisy. V oblasti boja proti nadmernej by-rokracii majú zo strany podnikateºov pod-poru opatrenia, definované v projekte Sin-gapur. Viacerí respondenti zdôraznili potre-bu zachovania rovnej dane a flexibilnéhozákonníku práce ako základn˘ch predpo-kladov na intenzívnej‰í rozvoj podnikaniaa zamestnanosti.

PODNIKATEªSKÉ PROSTREDIEMUSÍ BYË PRIORITOU

Podnikateºská aliancia Slovenska (PAS)víta v programovom vyhlásení záväzokvlády SR zlep‰ovaÈ podnikateºské prostre-die, no zároveÀ vyjadruje obavu, Ïe viace-ré zámery, ako napr. progresívne zdaÀova-nie, sprísnenie pracovného práva, opätov-né roz‰irovanie kolektívnych zmlúv vy‰‰ie-ho stupÀa, ãi roz‰irovanie rôznych dotaã-n˘ch mechanizmov a schém, môÏu podni-kateºské prostredie po‰kodiÈ.

PAS preto vyz˘va vládu, aby pri vyko-návaní hospodárskej politiky vychádzalapredov‰etk˘m zo svojho záväzku vytváraÈ„priaznivé a stabilné podnikateºské pro-stredie, ktoré vytvára podmienky pre hos-podársky rast“ a aby pri príprave zákonovkomunikovala so zainteresovan˘mi skupi-nami a zohºadÀovala kon‰truktívne pripo-mienky podnikateºského sektora.

PAS zdruÏuje predstaviteºov podnikateº-skej sféry na Slovensku, ktorí uprednostÀu-jú celoplo‰né skvalitÀovanie podnikateº-ského prostredia pred subjektívnymi indi-viduálnymi a rezortn˘mi záujmami. Podni-kateºské subjekty zdruÏené v PAS sa snaÏiapresadzovaÈ princípy zákonnosti, etickos-ti, solidárnosti a transparentnosti v podni-kaní. Podniky zdruÏené v PAS dosahujúroãné trÏby na úrovni 16,93 mld. eur (510mld. Sk) a zamestnávajú pribliÏne 64-tisícpracovníkov.

Róbert KIâINA, v˘konn˘ riaditeº PAS

Vládne priority podºa podnikateºov

0 20 120100806040

Zlepšenie vymáhateľnosti práva

Zníženie administratívnej náročnosti podnikania

Stabilizácia zákonov ovplyvňujúcich podnikanie

Boj proti nekalému podnikaniu a podvodom

Ráznejšie potláčanie korupcie na úradoch

Zabezpečenie férovosti vo verejnom obstarávaní

Sústredenie eurofondov na dostavbu infraštruktúry

Zníženie odvodových sadzieb

Príspevky na novovytvorené pracovné miesta

Zavedenie nižšej DPH na vybrané tovary a služby

Poskytovanie investičných stimulov pre investorov

Veľké verejné investície financované pôžičkami

P O D N I K A T E ª S K É P R O S T R E D I E

Tab.: NajdôleÏitej‰ie priority pre novú vládu podºa podnikateºov

Opatrenie Poãet bodov*

Zlep‰enie vymáhateºnosti práva 114

ZníÏenie administratívnej nároãnosti podnikania 108

Stabilizácia zákonov ovplyvÀujúcich podnikanie 86

Boj proti nekalému podnikaniu a podvodom 64

Ráznej‰ie potláãanie korupcie na úradoch 46

Zabezpeãenie férovosti vo verejnom obstarávaní 44

Sústredenie eurofondov na dostavbu infra‰truktúry 33

ZníÏenie odvodov˘ch sadzieb 31

Príspevky na novovytvorené pracovné miesta 22

Zavedenie niÏ‰ej DPH na vybrané tovary a sluÏby 14

Poskytovanie investiãn˘ch stimulov pre investorov 1

Veºké verejné investície financované pôÏiãkami 0

* pozn. k metodológii: Z uvedeného zoznamu opatrení mali podnikatelia vybraÈ tri najdôleÏitej‰ie, ktor˘m by sa mala vláda prioritne venovaÈ.

Opatrenie, ktoré respondent oznaãil ako najdôleÏitej‰ie, získalo do celkového hodnotenia 3 body; opatrenie oznaãené ako druhénajdôleÏitej‰ie získalo 2 body a opatrenie oznaãené ako tretie najdôleÏitej‰ie získalo 1 bod. V tabuºke uvádzame celkov˘ poãet

bodov, ktoré jednotlivé opatrenia dosiahli v prieskume. Do prieskumu za zapojilo 97 podnikateºov.

Zlep‰enie vymoÏiteºnosti práva, zníÏenie administratívneho zaÈaÏenia a stabilizácia legislatívysú tri najdôleÏitej‰ie priority, ktor˘m by sa mala nová vláda podºa podnikateºov venovaÈ

v nasledujúcom období. Vypl˘va to z aktuálneho prieskumu Podnikateºskej aliancie Slovenska.

73

B A N Í C T V O N A S L O V E N S K U

ËaÏba zlata vãera a dnes

ËaÏba nerastn˘ch surovín je jedn˘m zo zá-kladn˘ch priemyseln˘ch odvetví zabezpeãu-júcich suroviny pre rozvoj a naplnenie potriebºudstva. Ako kaÏdé priemyselné odvetvie, ajÈaÏba prechádzala v˘vojom, ktor˘ odzrkadºo-val pokrok vo v˘voji nov˘ch ÈaÏobn˘ch aúpravárensk˘ch technológií. V posledn˘chrokoch celosvetová potreba nerastn˘ch suro-vín prudko vzrástla, hlavne kvôli rastúcemudopytu z ázijsk˘ch krajín, ão sa odzrkadliloaj v ich cenách. Tradiãné zdroje nestaãia po-kr˘vaÈ rastúci dopyt a bansk˘ priemysel je ãímìalej t˘m viac núten˘ vyuÏívaÈ zdroje nachá-dzajúce sa aj v husto ob˘van˘ch oblastiach.

Bansk˘ priemysel bol v minulosti svojoupovahou na jednej strane de‰truktívnym prie-myslom najmä vo vzÈahu k Ïivotnému prostre-diu, na druhej strane zabezpeãoval Ïivotne dô-leÏité suroviny pre strojársky, hutnícky, che-mick˘ a stavebn˘ priemysel alebo energeti-ku. DôleÏitosÈ nerastn˘ch surovín a potrebusurovinovej nezávislosti si ‰tát v minulostiuvedomoval natoºko, Ïe ÈaÏba nerastn˘ch su-rovín b˘vala spravidla dotovaná zo ‰tátnehorozpoãtu. Z dôvodu dotovanej ÈaÏby sa pro-blematika Ïivotného prostredia zanedbávalaa v‰etko úsilie smerovalo najmä do v˘roby.

Dnes je situácia podstatne iná. Pri dne‰n˘chcenách nerastn˘ch surovín dotácie nie sú po-trebné a spoloãenská a environmentálna zod-povednosÈ bansk˘ch firiem sa v˘razne zme-nila. Aj v dôsledku silnejúcich tlakov mimo-vládnych organizácií boli prijaté mnohé legi-slatívne opatrenia a bansk˘ priemysel v˘raz-ne zlep‰il prístup k Ïivotnému prostrediu atrvalo udrÏateºnému rozvoju. Bol prijat˘ zá-kon o posudzovaní vplyvov na Ïivotné pro-stredie (ã. 24/2006 Z.z.), zákon o nakladanís odpadom z ÈaÏobného priemyslu (ã.514/2008 Z.z.), niekoºkokrát sa novelizovalzákon o ochrane a vyuÏití nerastného bohat-stva tzv. bansk˘ zákon (ã. 44/1998 Z.z.), ãovytvára legislatívny rámec na zodpovednévyuÏívanie nerastn˘ch surovín s ohºadom natrvalo udrÏateºn˘ rozvoj.

Dnes je beÏnou praxou vykonávanie pro-gresívnej rekultivácie uÏ poãas ÈaÏby, reduk-cia emisií, eliminácia pra‰nosti zavlaÏova-ním transportn˘ch ciest a ìal‰ích potenciál-nych zdrojov pra‰nosti. Zmenila sa technikaodstrelov a pouÏitím ãasovan˘ch rozbu‰iek saminimalizujú otrasy a iné negatívne efektyrozpojovania horniny. Finanãné prostriedkyna rekultiváciu musia byÈ uÏ poãas ÈaÏby úãe-lovo viazané tak, aby v prípade platobnej ne-schopnosti ÈaÏiara bolo za ne moÏné rekulti-váciu vykonaÈ in˘mi subjektmi a nevznikalienvironmentálne záÈaÏe sanované z peÀazídaÀov˘ch poplatníkov.

Zavedenie kyanidu do procesu úpravy zla-t˘ch rúd, ktor˘ vystriedal extrémne toxickúortuÈ, v˘razne zv˘‰ilo v˘ÈaÏnosÈ zlata z rudy(z 50 – 60 % na 90 %) a najmä bezpeãnosÈprevádzky pre zamestnancov, obyvateºov ãi

Ïivotné prostredie. Kyanidy sú jednoduché or-ganické zlúãeniny, ktoré sú ºahko manaÏova-teºné a r˘chlo sa rozkladajú, takÏe nevytvára-jú dlhodobé environmentálne záÈaÏe. V súãas-nosti sa pribliÏne 90 % zlata získava pomo-cou kyanidu a v Európskej únii má kyanizá-cia status najlep‰ej dostupnej technológie(BAT) na spracovanie rúd zlata a intenzívnesa vyuÏíva vo Fínsku, ·védsku a ·panielsku.Jeho v˘hodou oproti ostatn˘m chemick˘mlátkam, ktoré by mohli byÈ vyuÏívané na ex-trakciu zlata, je jeho r˘chla rozloÏiteºnosÈ nane‰kodné látky. Koncentrácie kyanidov vroztokoch, ktoré sa pri extrakcii zlata pouÏí-vajú, nemajú Ïiadny dopad na zdravie pracov-níkov a obyvateºov v okolí bane. Dnes jebeÏn˘m javom, Ïe bane na zlato sú situova-né v blízkosti miest alebo priamo v mestách(napr. Waihi, Nov˘ Zéland; Kalgoorlie, Au-strália).

Havária v Baia Mare v roku 2000 podnie-tila bansk˘ priemysel na vytvorenie tzv. Me-dzinárodného kódexu zaobchádzania s kya-nidmi, ktor˘ urãuje prísne pravidlá ãasto nadrámec legislatívnych poÏiadaviek pre v˘rob-cov, prepravcov a prevádzky pouÏívajúcekyanidy v súvislosti s ÈaÏbou zlata. Kódex bolprijat˘ v roku 2003 a doposiaº sa jeho signa-tárom stalo 77 bansk˘ch prevádzok z 20 kra-jín sveta. Od jeho prijatia nebola zaznamena-ná v certifikovan˘ch prevádzkach Ïiadna ne-hoda v súvislosti s pouÏívaním kyanidov. Ajna Slovensku máme zodpovedné firmy, kto-ré sa hlásia k tomuto kódexu, napr. EMEDSlovakia sa dobrovoºne stala signatárom kya-nidového kódexu v januári 2011, ãím na sebadobrovoºne prevzala záväzok dodrÏiavaÈ naj-prísnej‰ie moderné pravidlá zaobchádzania skyanidmi pri ÈaÏbe zlata.

Spoloãenská zodpovednosÈ ÈaÏiarskych fi-riem tieÏ v poslednom období nadobudla ìa-leko väã‰í v˘znam. Banská prevádzka po-skytuje zamestnanosÈ a prílev investícií do re-giónu poãas ÈaÏby, av‰ak modernou v˘zvoupre bansk˘ priemysel je zabezpeãiÈ trvaloudrÏateºn˘ rozvoj regiónu a diverzifikáciupriemyseln˘ch aktivít tak, aby pri uzatvore-ní banskej prevádzky boli minimalizovanésociálne dopady na región.

Slovensko má historicky overen˘ potenciálna ÈaÏbu nerastn˘ch surovín. Podporou ban-ského priemyslu a vytvorením vhodn˘ch le-gislatívnych podmienok by iba známe a ne-ÈaÏené loÏiská zlata mohli priniesÈ ‰tátu a re-giónom príjmy rádovo v stovkách miliónoveur a to najmä vo forme daní, odvodov a in-vestiãn˘ch a operaãn˘ch nákladov a vytvori-li by tisíce pracovn˘ch miest ãi uÏ priamo priÈaÏbe alebo v dodávateºskom sektore.

Mgr. Peter ÎitÀanEMED Slovakia

74

S U P E R M O N I T O R

Slovensko je dÏungºa, v ktorej vedia ÏiÈ go-rily, ale nie slu‰ní ºudia.

Komentátor Matú‰ Kostoln˘. Sme 29. 2.

(A sú dnes na Slovensku okrem goríl e‰teaj slu‰ní ºudia?)

***

V Senáte sme prijali osobitn˘ zákon napoãesÈ zosnulého Václava Havla. Má len je-dinú vetu, ktorá v‰ak úplne staãí: „VáclavHavel sa zaslúÏil o slobodu a demokraciu.“

Podpredseda Senátu âR Petr Pithart.iDNES.cz. 29. 2.

(Akú jedinú vetu by sme v SR napísali kmenu Vladimír Meãiar, Ján âarnogursk˘,Mikulá‰ Dzurinda alebo Robert Fico? Akomu z nich na nejakej vete od národa zá-leÏí?)

***

Îensk˘ akt je téma, ktorá priÈahovala ma-liarov odjakÏiva. Umenie by v‰ak ani dnes ne-malo slúÏiÈ len ako budíãek ãi posol siln˘chmorálnych správ, ale malo by vná‰aÈ do sve-ta krásno.

V̆ tvarníãka Xénia Bergerová.Pravda 1. 3.

(Umenie by skutoãne malo vná‰aÈ do sve-ta najmä krásno. Veì napokon práve krá-sa bola prapôvodnou my‰lienkou umeniaa nie iluzórna nemravnosÈ Ïenského tela.)

***

Nemohol som si nev‰imnúÈ klerikalizmusa p˘chu ãlenov vatikánskej kúrie. Klerici poldÀa venovali spytovaniu svedomia, ale pritomnemali ãas a chuÈ budovaÈ medziºudské vzÈa-hy. Schválen˘ spôsob preÏívania viery zname-nal chlad a smrÈ tvorivosti.

Teológ Hans Küng. Sme 2. 3.

(Tak vraví jeden z najotvorenej‰ích kato-líckych bohoslovcov, ktorého jedni povaÏu-jú za rozbíjaãa cirkevnej jednoty a druhíza zriedkavého predstaviteºa nádeje na kri-tické myslenie v 21, storoãí.)

***

Naão by som sa chodil pozeraÈ na kolegovdo divadla, keì mojou úlohou je, aby som todivadlo hral?! ReÏisér Milo‰ Pietor na podob-nú otázku povedal: „Predstavte si, Ïe by sa v˘-pravca vlakov chodil vo voºnom ãase dívaÈ nastanicu, ako vypravuje vlaky jeho kolega!“

Herec Milan Lasica. Tele plus 3. 3.

(Je pozoruhodné, Ïe najinteligentnej‰ímislovensk˘mi umelcami dne‰ka sú komici.)

***

Za komunizmu som musela zaãínaÈ akolesná robotníãka, pretoÏe moji rodiãia boli vy-lúãení zo strany a nemohla som ísÈ ‰tudovaÈ.AÏ po rokoch sa mi otvorili dvere na lesníc-kej fakulte. NeumoÏnili mi v‰ak spraviÈ sikandidatúru, napriek tomu, Ïe som mala veº-mi dobré v˘sledky. MuÏskí kolegovia boliradi, keì mali medzi sebou Ïenu, len sa im ne-páãilo, Ïe som im robila ‰éfku. Hoci sommala najlep‰í projekt, vzali mi ho. Dali ho mu-Ïovi s niÏ‰ou kvalifikáciou.

Docentka na poºnohospodárskejuniverzite v Nitre Viera Petrá‰ová.

Îena.sme.sk 3. 3.(Ak povieme, Ïe tak˘to postoj je predsu-dok, tak je to len fráza, ktorou chceme za-kryÈ e‰te nieão o‰klivej‰ie: Ïe chceme ÏenupripraviÈ o peniaze. TakÏe je to obyãajnákrádeÏ.)

***

Slovensko veºmi potrebuje liberálnu stra-nu, ktorá stojí nad jednotliv˘mi etnikami.Bugárov Most-Híd v‰ak len predstiera, Ïe ta-kou stranou je. Îije skoro v˘luãne z popula-rity svojho predsedu Bélu Bugára, sympatic-kého Maìara prijateºného aj pre Slovákov.

Komentátor Peter Morvay. Sme 3. 3.

(KieÏ by bolo ão najviac Maìarov príjem-n˘ch pre Slovákov a Slovákov príjemn˘chpre Maìarov.)

***

KDH je stále programovo a hodnotovo pri-úzke pre voliãov odchádzajúcich od SDKÚ.

Politológ Michal Horsk˘. Pravda 3. 3.

(Ak má ãlovek rád voºnosÈ, neznamená to,Ïe odmieta principiálnosÈ, a ak má niektorád zásadovosÈ, neznaãí to, Ïe mu ide na ne-rvy sloboda.)

***

Obdivujem Rúfusovu poéziu. Bol jedn˘mz najväã‰ích hlasov 20. storoãia, a ak by ºu-dia naãúvali jemu namiesto skorumpovan˘chpolitikov, svet by bol lep‰ím miestom pre Ïi-vot.

Iránsky básnik Mohsen Emadi.Sme 3. 3.

(Hoci Rúfus zomrel celkom nedávno, uÏsme pomaly naÀho zabudli. Sme krajinou,

ktorá si pokorne kºaká pred skorumpova-n˘mi politikmi, ale unikátne ºudské hlasyignoruje. Rúfus bol mesiá‰. Nie div, Ïe hoSlováci zo svojich du‰í vygumovali.)

***

Ak budeme vo vláde, nebudeme zvy‰ovaÈDPH, pretoÏe to by znamenalo zdraÏovanie.Viem, Ïe ‰tát peniaze potrebuje, ale chcemeich získaÈ tak, Ïe zv˘‰ime dane pre bohat˘ch.

Predseda Smeru-SD Robert Fico.Sobotné dialógy (SRo) 3. 3.

(Darmo by niekto Fica vinil z populizmu –toto je ºudová politika par excellence.)

***

Úsek cesty II/593 DraÏovce – Solãany (28km) je rukolapn˘m príklad toho, ão dokáÏespôsobiÈ nadmern˘ tranzit vozidiel nad 12ton po cestách 2. a 3. triedy. Úmysel zabrá-niÈ kamiónom vchádzaÈ na cesty, ktoré pre nenie sú stavané, je oprávnen˘.

Îupan Nitrianskeho kraja Milan Belica. Sme 3. 3.

(ªudia na prelome 2. a 3. tisícroãia nalie-havo potrebujú aj sluÏby ÈaÏk˘ch náklad-n˘ch vozidiel, ale aj ochranu pred ich zhub-n˘mi dôsledkami, aby sa im nerozpadáva-li domy pri preÈaÏen˘ch cestách, aby saim neniãilo Ïivotné prostredie a pokojnáexistencia. Je v‰ak moÏné dosiahnuÈ v tom-to rozumné kompromisy?)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 3. 3.(V‰eliãoho zbojníckeho máme viac, neÏpoãestného.)

***

Spotrebitelia si neuvedomujú, Ïe ich osob-né údaje sa na sociálnej sieti pouÏívajú spô-sobom, ktor˘ oni sami povaÏujú za neprija-teºn˘. Jednotlivci sa stávajú stále otvorenej-‰ími a poz˘vajú in˘ch ºudí na akcie, kam byich pred érou sociálnych sietí nepozvali. UÏ

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre29. februára – 30. apríla 2012

75

dnes zdieºajú na sociálnych sieÈach ohromnémnoÏstvo informácií o svojej osobe.

Profesor Joseph Turow z Annenbergovej univerzity. Pravda 5. 3.

(Ak sa sprvu zdalo, Ïe sociálne siete uzav-rú ºudí viac do seba a zabránia im, aby ho-vorili ostatn˘m o sebe to, ão by predt˘m ni-komu nepovedali, dnes sa ukazuje, Ïe súotvorenej‰í a neboja sa alebo nehanbia saprezrádzaÈ o sebe i rôzne intímnosti.)

***

K˘m z dlhov sa môÏeme vyhrabaÈ omno-ho skôr ako Taliani ãi Íri, v oblasti zmien v‰kolstve a budovaní poznatkovej ekonomikynás ãaká omnoho viac práce.

Ekonóm Vladimír BaláÏ(Prognostick˘ ústav SAV). Sme 5. 3.

(Koneãne by si mal nielen prognostik, aleaj nejak˘ ‰tátotvorn˘ politik v‰imnúÈ to, ãováÏne brzdí trval˘ rozmach SR: slovenské‰kolstvo veºmi zaostáva za potrebami na-‰ej verejnosti – a to na kaÏdom stupni.Uãitelia chcú ‰trajkovaÈ – moÏno oprávne-ne. Ale v prvom rade by mali ‰trajkovaÈÏiaci a rodiãia proti v˘konom niektor˘chuãiteºov.

***

Na ná‰ animovan˘ film „Alois Nebel“ smedostali od Ministerstva kultúry SR podporu 80-tisíc eur, ão bol jedin˘ vklad zo Slovenska; odâR pri‰iel grant 15 miliónov ãesk˘ch korún.

Jedin˘ Slovák, ktor˘ získal ocenenie âesk˘ lev – animátor Noro DrÏiak.

HN 5. 3.(Slovenskí úradníci nad podporou tvori-vosti nielen Ïe driemu, ale doslova hlbokospia.)

***

KDH chce vo svojej mystickej príruãke oceste „posilÀovaÈ pramene kultúry a vzdela-nosti na základoch dediãstva sv. Cyrila a Me-toda". Programov˘ jazyk KDH je v‰ak príkla-dom toho, ako sa steriln˘ politick˘ katoliciz-mus mení na moralizujúce kli‰é.

Geológ Michal Havran. Pravda 6. 3.

(Slovenskej politike ch˘ba to najkraj‰ie:ºudskosÈ, emotívny ãloveãensk˘ jazyk.)

***

Dne‰né Ïeny nad 50 rokov veria, Ïe súpríli‰ mladé na to, aby boli staré. My sa tieÏsnaÏíme prístup k starnutiu zmeniÈ – od ne-gatívneho pocitu a strachu k pozitívnemu aslávnostnému.

Marketingov˘ riaditeº Unilever SlovenskoJifií Neãásek, HN 6. 3.

(Nejde v‰ak v prvom rade o kozmetické askrá‰ºujúce zmeny. Ide o oÏivenie vnútor-nej rovnováhy, priãom sa nesmieme tváriÈpov˘‰enecky, hoci ide len o pouÏívanie kré-mov.)

***

Sloboda médií, sloboda slova a nezávislé-ho orgánu na dohºad nad médiami je zákla-

dom európskej demokracie. Demokracia nieje samozrejmá, musíme ju v Európe brániÈ.

Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová. Sme 8. 3.

(ªudstvo má komunizmus a fa‰izmus vry-té hlboko pod koÏou. VzdaÈ sa despotické-ho vládnutia nie je ºahké.)

***

Z kandidaãnej listiny do volieb sme stiah-li exministra ‰kolstva Jána Mikolaja. Predsed-níctvo SNS sa tak rozhodlo preto, Ïe ºudia,ktorí pracovali v ‰kolstve, sa na predvoleb-n˘ch mítingoch sÈaÏovali na jeho pôsobeniev rezorte a na jeho reformy.

Predseda SNS Ján Slota. Pravda 8. 3.

(Mikolaj len preto, aby sa blysol „reforma-mi“, ignoroval skutoãné potreby ‰kolstvaa váÏne po‰kodil mlad˘ch ºudí. Nov˘ minis-ter by si mal dobre v‰imnúÈ jeho osud.)

***

Dne‰ní svetoví top v˘tvarníci, ako je Da-mien Hirst ãi Richard Serra, sú multimilioná-ri s veºk˘m tímom ºudí, stoja za nimi obrovs-ké firmy a ich tvorba je veºmi kvalitná a ori-ginálna. KeìÏe trh nemáme skoro Ïiadny, maliby umeniu pomôcÈ silní sponzori a médiá.

Svetoznámy slovensk˘ maliarJaro ·ulek. HN 9. 3.

(Nejde ani tak o zarobené milióny za obra-zy a sochy, ako skôr o to, Ïe v˘tvarná tvor-ba stále v˘raznej‰ie dáva novú podobufungovaniu vyspelej modernej spoloãnos-ti.)

***

UrobiÈ presné merania atómov antihmotyje hlavn˘m cieºom projektu ALPHA. Vedcidúfajú, Ïe práve to pomôÏe zistiÈ, preão ves-mír z podstatnej ãasti tvorí hmota a nie jejidentick˘ náprotivok antihmota. DokáÏemeskúmaÈ vnútornú ‰truktúru antivodíka a smez toho nad‰ení. PretoÏe práve skúmanie an-tihmoty môÏe prispieÈ k pochopeniu podsta-ty celého vesmíru.

Predstaviteº projektu ALPHAJeffrey Hangst. Nature 9. 3.

(Ak sa ãlovek prepracuje aÏ k podstatevesmíru, nebude uÏ ìaleko ani od Boha.)

***

Reãi budúcich lídrov tejto krajiny o boji skorupciou sú rovnako vyprázdnené a ne-úprimné, ako heslá na bilbordoch. Zásadnérie‰enie si vyÏaduje, aby poslanci opravilidne‰n˘ systém tak, aby vzniklo aspoÀ 8 vo-lebn˘ch obvodov. Vìaka tomu by volení po-slanci mali legitimitu z t˘chto obvodov a nie-len z politick˘ch centrál, ktoré dnes vyberúanonymnú masu ºudí.

·éfredaktor Kritiky & KontextuSamuel Abrahám. Sme 9. 3.

(Ak strany obãanom vnútia na kandidát-kach svoje typy, ºudia môÏu vybraÈ lent˘ch, ktor˘ch im lídri strán vnútili. Voliasíce demokraticky, ale zo zúÏenej a straníc-ky limitovanej skupiny kandidátov, z kto-r˘ch voliãom nemusí vyhovovaÈ ani jeden.)

***

Veºa Ïien má komplexy z toho, keì vidímodelky ãi hereãky perfektne obleãené, upra-vené a nalíãené. Väã‰inou je to v‰ak len správ-ne osvetlenie a photoshop. Ani tá najdokona-lej‰ia modelka nie je taká dokonalá, ako vy-zerá na fotkách. Niekedy je deÀ, keì v‰etkovyzerá dobre, a niekedy zas v‰etko vyzerá zle.Keì je tak˘ zl˘ deÀ, treba iba mávnuÈ rukou.

Modelka Daniela Pe‰tová,manÏelka Paºa Haberu.

Plus 7 dní 9. 3.(A navy‰e: harmónia fyzickej krásy s du-‰ou jedno i druhé znásobuje.)

***

To, Ïe Smer porazil svojich politick˘chsúperov, neznamená, Ïe porazil ich voliãov.S touto novinkou oproti spupn˘m rokomvládnutia 2006 aÏ 2010 sa budú musieÈ nauãiÈÏiÈ v‰etci ãlenovia Ficovej vlády. Ak sa to ne-nauãia, nezadrÏateºne sa zaãne ich zostup dopekiel.

Analytik Peter JavÛrek. Pravda 12. 3.

(NajÈaÏ‰ou úlohou pre funkcionárov dne‰-ného Smeru je váÏiÈ si obãanov.)

***

Vladimír Meãiar padal z v˘‰ky 37 voleb-n˘ch percent pod úroveÀ Nory Mojsejovejdlh˘ch dvadsaÈ rokov. Aj Robert Fico bude zv˘‰ky 1 134 280 hlasov padaÈ dlho a aj mäk-ko, ak sa v druhom politickom tábore neob-javí sila, ktorú v roku 2012 voliãi hºadali, alenena‰li.

Komentátor Marián Le‰ko. Sme 12. 3.

(·tát naliehavo potrebuje, aby sa medzijeho obãanmi na‰la a uplatnila skutoãná in-dividualita, teda v˘razná osobnosÈ.)

***

V novom parlamente nebude opozícia. Po-litické Ïivnosti Dzurindu, Bugára a Figeºa súna kolenách. A mimo hry. V novom parlamen-te bude len bezmocn˘ opoziãn˘ komparz.Hlavn˘m rizikom volebn˘ch v˘sledkov jeto, Ïe Fico ostal v najvy‰‰ej politike sám.Opozícia bude maÈ prv˘krát od roku 1989 tak-mer nulovú autoritu. A nulov˘ vplyv.

Komentátor Dag Dani‰. HN 12. 3.

(Pohodlní Dzurinda, Bugár a Figeº si ne-uvedomili dôsledky svojej ºahtikárskej po-litiky. Vyspelí obãania si len ÈaÏko zvyknúna návrat SR k vláde jednej strany.)

***

Debatu o nepríjemnej otázke – o téme smrti– sme odstrãili a prestali sme ju vnímaÈ akoprirodzenú súãasÈ Ïivota. KaÏd˘ v‰ak aj takraz bude konfrontovan˘ s t˘m, Ïe Ïivot je ko-neãn˘ a Ïe koneãn˘ je aj Ïivot na‰ich blíz-kych. Ak niekomu zomrie blízky ãlovek, sktor˘m si nestihol vyãistiÈ vzÈahy, budú sa sním v˘ãitky ÈahaÈ do konca Ïivota.

âesk˘ reÏisér Bohdan Sláma(„·tyri slnká“). Sme 13. 3.


76

roky budoval – kvôli jedinej Ïene s prsiamiako bohyÀa. A kvôli nej si vraví, Ïe teplo ro-dinného krbu nikdy nie je také horúce, akoláska z inej postele.

Psychológ Loran Nordgren. OÎene.sk 17. 3.

(Zdalo by sa, Ïe pre ãloveka má mimo-riadnu dôleÏitosÈ to, ão nemá Ïiaden in˘Ïiv˘ tvor – teda jeho boÏsk˘ rozum. Alepráve ten hravo premôÏe zvieracia náru-ÏivosÈ.)

***

„Naposledy sa mi snívalo, Ïe sa mi v‰et-ko mení na peniaze. A tie, predstavte si, v‰et-ky idú na vedu a v˘skum!“ „To je stra‰n˘ sen!Azda z nich v tom sne ne‰lo nieão do ‰kol-stva alebo na umenie?!“ „Nie, nie!“ upoko-jil ma. „Zase aÏ také zlé sny nik u nás nemá!“

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 17. 3.

(UÏ roky takmer v‰etky rozumné a osoÏnénápady prichádzajú k nám len ako sny.)

***

Nostalgia za ãasmi, keì sme spolu „robilidejiny“, dostala veºa faciek. Ukázalo sa, Ïeprozápadn˘ kurz skúsen˘ch reformátorov saspojil s banálnou chamtivosÈou a degeneráci-ou protestantskej pravicovej etiky do rúk fi-nanãn˘ch skupín v˘chodného strihu.

âesk˘ sociológ Ivan Gabal. Sme 17. 3.

(Z v˘rokov mnoh˘ch ãesk˘ch intelektuá-lov cítiÈ Ïiãlivú závisÈ Slovákom, ale ajúprimné poh⁄danie na‰ou nízkosÈou, kto-rou znehodnocujeme na‰e skvelé krokydopredu.)

***

Hoci potrebu zdvihnúÈ najniÏ‰ie dôchodkychápem, valorizáciu „kaÏdému rovnako" v‰akodmietam. Ak by takéto zvy‰ovanie penziímalo byÈ na úkor seniorov s vy‰‰ími dôchod-kami, tak t˘ch by potom ‰tát vlastne okradol.A tí by ho mohli za to aj zaÏalovaÈ. Rad‰ej od-porúãam zru‰iÈ vianoãn˘ príspevok a u‰etre-né peniaze proporãne rozdeliÈ do nízkych dô-chodkov.

Analytik Pavol Kárász. Pravda 21. 3.

(Aj dôchodcovia s vy‰‰ími dôchodkami súv pomere k rakúskym penzistom Ïobrák-mi. Ak ‰tátni ãinitelia nie sú schopní vy-myslieÈ pozitívny systém pri narábaní so‰tátnymi peniazmi, nech idú rad‰ej zberaÈsmeti, ale nech neukracujú ºudí s nízkymipríjmami.)

***

Ak si chcú Spojené ‰táty udrÏaÈ svoju v˘-nimoãnú svetovú rolu aj v 21. storoãí, musiavyrie‰iÈ váÏne domáce ÈaÏkosti. V opaãnomprípade svet vstúpi do éry neistoty, pretoÏe ve-dúcu úlohu USA by nebola Ïiadna iná kraji-na schopná zodpovedne prevziaÈ.

Politológ Zbigniew Brzezinski.Ihned.cz 21. 3.

(USA v priebehu desaÈroãí získali postave-nie, ktoré nepripú‰Èa nijaké pochybnosti o


(âo v koneãnom dôsledku znamená preãloveka smrÈ? Je to len prirodzená súãasÈÏivota, alebo je to hraniãn˘ predel, za kto-r˘m je nieão, ão nevieme rozlú‰tiÈ?)

***

KeìÏe je pravica k. o., Smeru budú musieÈrobiÈ opozíciu najmä médiá, mimovládne or-ganizácie a obãania. Nemajú síce imunituani peniaze na asistentov, no ukázali, Ïe imide o to, aby sme Ïili v ‰táte, kde je korupcianie iba zloãinom, ale aj verejnou hanbou.Pravicov˘ voliã je talentovan˘, tvoriv˘, avolí vÏdy tak, aby myslel na v‰etky budúcegenerácie.

Teológ Michal Havran. Pravda 13. 3.

(Nepríjemné je, Ïe práve najsolídnej‰í ob-ãania si najÈaÏ‰ie hºadajú politickú stranu,ktorá by ich dôstojne reprezentovala.SDKÚ a KDH to nerobia ani spolovice.)

***

ªudia si vo voºbách vyÏiadali vládu, ktoránebude zaÈaÏovaÈ ºudí svojimi vnútorn˘miproblémami, ale bude konaÈ, vládu, ktorá upo-kojí a stabilizuje situáciu v krajine, a najmä,ktorá ozdravenie slovenskej ekonomiky a fi-nancií nebude uÏ ìalej prená‰aÈ najmä na ple-cia ºudí s nízkymi a stredn˘mi príjmami, ale,naopak, bude ich v ÈaÏk˘ch ãasoch chrániÈ.

Nov˘ premiér SR Robert Fico.HN 13. 3.

(Fico presne de‰ifroval predstavy ºudí. Akoto, Ïe si ich takmer vôbec nev‰imli intelek-tuálni lídri pravice a liberálov? Ako to, Ïedo obãanov vniesli len hlúpy nepokoj?)

***

Nesmierne by som chcel ísÈ voliÈ, ale ne-môÏem. Pozriem sa na zoznamy kandidátova uÏ to málo, ão o nich viem, mi staãí. Nemô-Ïem daÈ hlas nikomu, kto pácha finanãné a inézloãiny.

Spevák Richard Müller. HN 13. 3.

(Spevák zov‰eobecnil pocity mnoh˘ch ob-ãanov: NemoÏno len tak spraviÈ zo zi‰tné-ho ãloveka politika, ktor˘ dostane právospolurozhodovaÈ o osude ‰tátu a tisícovrodín.)

***

Súdruh Lenin mal aspoÀ v ãomsi pravdu:novú spoloãnosÈ nemôÏeme budovaÈ s ideál-nymi ºuìmi, ktor˘ch si vymyslíme, ale len spodfukármi a chmatákmi, ktor˘ch máme kdispozícii.

Literát Kornel Földvári. Sme 14. 3.

(Dajú sa v‰ak podfukári a chmatáci as-poÀ trochu obmedziÈ?)

***

M⁄tvy parlament môÏe vyzeraÈ ako slu‰n˘parlament, ale je to obmedzenie demokra-cie.

Politológ Michal Horsk˘. Pravda 14. 3.

(A v praxi to znamená, Ïe práva obãanovklesajú na nulu.)

***

Za roky pôsobenia v brandÏi som sa nauãi-la váÏiÈ si telo. Chcem, aby fungovalo, aj keìbudem maÈ 70 alebo 80, aby som bola schop-ná a zdravá. A uÏila si starobu.

âeská modelka Daniela Pe‰tová.Pravda magazín 14. 3.

(Celá spoloãnosÈ naliehavo potrebuje, abyv nej prevládal pocit mladistvosti.)

***

Na Slovensku sa v noci ãasto a rád poze-rám na hviezdnu oblohu a vravím si: Táto kra-jina, kde teraz Ïijem, vyzerá celkom inak, akomoja rodná, Ïeny sú iné, architektúra úplneiná. Ale ão máme spoloãné, to sú hviezdy naoblohe. Sú rovnaké na Slovensku aj v Ja-ponsku.

Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki. TV oko 15. 3.

(Úzkoprsí národovci sú príli‰ obmedzenína to, aby pochopili, aké emócie môÏe vy-volaÈ v ãloveku pohºad ão len na kúsokvesmíru. Hviezdy pozdvihujú ºudstvo kNekoneãnu.)

***

Podmienky, v ktor˘ch vyrastajú deti, súalarmujúce. Vzhºadom na nedostatok pro-striedkov na kvalitnú verejnoprávnu televíziudeti vo väã‰ine krajín sledujú kanály platenéz reklamy vrátane reklamy zadávanej potra-vinárskym priemyslom a podporujúcej obe-zitu.

Profesor ekonómie na Harvardovej univerzite Kenneth Rogoff. HN 16. 3.

(Skutoãne si len zriedkavo uvedomujeme,Ïe televízia prispieva k tuãnote detí nielent˘m, Ïe hodiny vysedávajú pred obrazov-kou, ale aj t˘m, ãím ich ohlupuje.)

***

Bol to ‰ok. Na ten pohºad sa nedá zvyknúÈani po niekoºk˘ch dÀoch. OheÀ na starodáv-nom krásnom hrade s jedineãn˘mi historic-k˘mi pamiatkami vyvolal ‰ok. Bude ÈaÏké od-pustiÈ nezodpovednosÈ rodiãom mal˘ch ne-spratníkov, ktorí zaloÏili oheÀ.

Obãianka spod Krásnej HôrkyAlÏbeta Szakó. HN 16. 3.

(V‰etk˘ch – aj Evu Bernáthovú, ktorá nahrade pracovala 26 rokov – zalievali slzy:„Hrad má v sebe nieão v˘nimoãné a na ºu-ìoch, ktorí sem chodili, to bolo vidno. Kto-vie, ãi sa ho podarí opraviÈ.“ Zvlá‰È neprí-jemné je to na Slovensku, veì táto krajina,okrem hradov, nemá veºa in˘ch zázraã-n˘ch veci, ktoré by oblaÏovali du‰u domá-cich i hostí.)

***

Ukázalo sa, Ïe história je plná zloãinov akonaní, ktoré z pozadia riadila vá‰eÀ – a ra-cio ju len odkleplo. A tu je i dôvod, preão muÏdokáÏe zahnúÈ svojej milovanej, príjemnejmanÏelke, zradiÈ rodinu a opustiÈ v‰etko, ão

77

sile a príÈaÏlivosti tohto ‰tátu. Vidno, Ïe hoformovali bezkonkurenãní ‰tátnici.)

***

Presun z politického suterénu, do ktoréhonás v 90. rokoch doviedol Meãiar, uÏ sícemáme za sebou, ale ìalej ako na prízemie smeto zatiaº nedotiahli. Preto kaÏd˘ návrh, kto-r˘ SR posúva smerom k zaveden˘m európ-skym ‰tandardom, treba len privítaÈ. A akchce nov˘ kabinet získaÈ pozitívne body,musí ich hºadaÈ napríklad v politickej kultú-re.

Komentátor Marián Repa. Pravda 21. 3.

(A Robert Fico skutoãne v posledn˘cht˘ÏdÀoch zaskoãil tisíce svojich priazniv-cov a desaÈtisíce odporcov. Otvoril priestorpre novú, v SR nevídanú politickú kultú-ru.)

***

VyuÏívam krízu vo svoj prospech. Mám sil-n˘ pocit, Ïe najlep‰í ãas, kedy s nieãím zaãaÈ,je vo chvíli, keì je trh najslab‰í. Lebo keì sav‰etk˘m darí, je ÈaÏké nájsÈ spolupracovníkovãi investovaÈ – v‰etko je vtedy drahé. Pretozaãínam rad‰ej teraz.

Úspe‰n˘ americk˘ investor Paul Jozefak, rodák zo Slovenska.

HN 22. 3.(Jozefak je jeden z najväã‰ích odborníkovna rizikov˘ kapitál. Keì mal 5 rokov, jehootec u‰iel zo Slovenska do Ameriky, lebo –ako vraví – „nechcel stráviÈ Ïivot pod ko-munistickou nadvládou“. Dnes Ïije v SRveºa Slovákov, ktorí ani netu‰ia, ak˘ Ïalost-n˘ Ïivot ãakal t˘ch, ktorí neu‰li na Západa zostali „pod Husákom“.)

***

âasto si neuvedomujeme, Ïe sme jednou zopern˘ch veºmocí. Slovensko dalo svetu Pet-ra Dvorského, Luciu Poppovú, Editu Grúbe-rovú, manÏelov Jenisovcov, Pavla Br‰líka.Viete si predstaviÈ väã‰iu konkurenciu? MoÏ-no to len nevieme dobre predaÈ. Ale to patrík na‰ej náture: bijeme sa do p⁄s, keì netre-ba, a aj skromní sme, keì netreba. Pán Dvor-sk˘ mal nedávno Ïivotné jubileum. âakalasom, Ïe sa bude usmievaÈ z obálok v‰etk˘chãasopisov…

Mladá sopranistka Linda Ballová. TV oko 22. 3.

(Je priam neuveriteºné, ako ka‰leme nasvoje osobnosti, ktoré dokáÏu nieão ne-v‰edné.)

***

Bolesti hlavy u detí b˘vajú ãasto v˘sled-kom emocionálnych problémov – najmä akodôsledok rôznych stresov. Najãastej‰ie ichvyvolávajú problémy v ‰kole. Ale nadmernénapätie zapríãiÀuje aj rozchod rodiãov. Pro-ste, ak má Ïivot in˘ priebeh, neÏ je zvykom,zanecháva to viditeºné stopy na du‰i dieÈaÈa,ktorá potrebuje stabilitu oveºa viac, neÏ si do-spelí pripú‰Èajú.

Lond˘nska lekárka Anne MacGregorová. OÏene.sk 22. 3.

(Ak chcú rodiãia prekryÈ svoje zlé svedo-mie, vyhlasujú, Ïe dieÈa je v poriadku a Ïeodlúãenie otca od matky zná‰a pokojne aÏe si vcelku ºahko na my‰lienku rozvoduzvyklo – a dokonca, ak otec alebo mama sina‰li nov˘ch partnerov, Ïe sa im títo novíotcovia alebo mamy uÏ celkom páãia. NievÏdy je to v‰ak pravda. Naopak.)

***

Keì som nakrúcala film Horiaci ker, v kto-rom sa koneãne nejak˘ umelec – poºská re-Ïisérka Agnieszka Holland – vrátil k úctyhod-nej postave z ãias zaãínajúcej sa normalizá-cie u nás, k ‰tudentovi histórie Janovi Pala-chovi, ktor˘ sa 16. januára 1969 na protestproti sovietskej okupácii u nás verejne upá-lil v Prahe na Václavskom námestí, s hrôzousom si uvedomila, Ïe moja generácia vôbecnevie, aké hrdinstvo musela a vedela preja-viÈ predo‰lá generácia.

Hereãka Tatiana Pauhofová.Pravda 23. 3.

(Koºkí mladí ºudia by sa dnes dokázali naSlovensku ãi v âesku obetovaÈ – a len pre-to, aby zburcovali spoluobãanov, ktorí pa-sívne prijímajú kaÏdé svinstvo okolo seba.)

***

VÏdy ma aÏ zmrazí, keì vidím fotku diev-ãaÈa, ktoré zahubil v˘buch na letisku Domo-dedovo. To, Ïe mÀa granát v Moskve nezabil,vyvoláva vo mne pocit viny. Ak nie ste veria-ci, musíte si vymyslieÈ pre seba nejak˘ oãist-n˘ rituál. NedokáÏem veriÈ tomu, Ïe by Bohtoto chcel.

Hereãka Zuzana Fialová. Sme 23. 3.

(Boh ãloveku neustále komplikuje vieru vNeho. Niã sa nedeje ako z uãebnice, kde jev‰etko jasne napísané. BoÏie cesty – ak ne-jaké sú – sú neobyãajne kºukaté.)

***

Keì Google zistí, Ïe pouÏívateº je na hu-dobnom koncerte, ponúkne mu moÏnosÈ za-kúpenia nahrávok z jeho repertoáru. V mra-ze navrhne moÏnosÈ posedenia v re‰tauráciis otvoren˘m ohniskom. V horúãavách zo-brazí reklamy na klimatizácie, pri silnomochladení kabáty.

Publicista Milan Gigel. Server The Telegraph 23. 3.

(UÏ v blízkej budúcnosti zrejme hravo pri-teãie k vlastníkovi mobilu prúd uÏitoãn˘chinformácií. A ten sa v priebehu minúty do-zvie v‰etko, ão potrebuje. Aj viac.)

***

Îena, ktorá dostane dôveru, aby sa stalaprofesionálnou vojaãkou, príde aÏ v nebez-peãn˘ch situáciách ìaleko od domova na to,ão je pre Àu naozaj dôleÏité. Je mi vÏdy ºúto,i keì idem na cviãenie len na dva t˘Ïdne, apo návrate vidím, Ïe moji synovia sú uÏ iní.Aj teraj‰í odchod do Afganistanu sme preÏí-vali dosÈ citlivo. Zrazu mi povedali: Mami,choì! Je to tvoja práca, uznávame to, podpo-rujeme Èa. Matke dodá neuveriteºnú silu, keìjej dieÈa povie nieão také.

·tábna nadrotmajsterka mechanizovanéhopráporu ªubica Vojtová (39).

Sme 24. 3.(Hoci vykonáva „muÏskú“ sluÏbu, muÏisa sotva dokáÏu vÏiÈ do jej du‰e.)

***

·vajãiarska banka Credit Suisse zníÏilaplat svojho v˘konného riaditeºa Bradyho Do-ugana za rok 2011 o 55 %. Dôvodom sú sla-bé v˘sledky banky za minul˘ rok, keì jejãist˘ zisk klesol oproti roku 2010 o 62 % aprepadla sa aj hodnota akcií. Napriek tomuDougan nezarobil málo, jeho plat dosiahol5,82 milióna ‰vajãiarskych frankov (4,83 mi-lióna eur).

Agentúra Bloomberg. Server BBC 24. 3.

(Medzi nároky, ktoré sa v slu‰nom svete ne-smú spochybniÈ, patrí právo ‰ikovn˘chmanaÏérov a in˘ch riadiacich pracovní-kov na ºubovoºne vysoké zárobky. A tak vãase, keì obrovské mnoÏstvo ºudí aj vo vy-spel˘ch krajinách zarába horko-ÈaÏko naÏivobytie pre svoje rodiny, pár jednotlivcovberie kaÏd˘ mesiac milióny eur. Je to v‰aknaozaj spravodlivé rie‰enie ºudskej existen-cie? Nie je to pom˘len˘ a nehumánny pri-ncíp?)

***

Ak chcú byÈ pravicové strany alternatívouk vláde jednej strany, musia sa pouãiÈ z v˘-sledku volieb a prejsÈ sebareflexiou. Predvo-lebn˘mi spormi sa v‰ak podpísali pod víÈaz-stvo Smeru.

Podpredsedníãka SDKÚ Lucia ÎitÀanská,exministerka spravodlivosti.

Na telo 25. 3.(ÎitÀanská, Figeº, Sulík a ìal‰í pravicovílídri si musia koneãne uvedomiÈ to, na ãoroky zabúdajú. V˘sledky volieb nie sú to-tiÏ len zaslúÏen˘m trestom pre nich osob-ne za ich neúspe‰nú, naniãhodnú kampaÀ,ale aj neoprávnenou sankciou pre ich vo-liãov za dobromyseºnosÈ, s ktorou Sulíka,Figeºa a ìal‰ích volili.)

***

Mikulá‰ Dzurinda bol roky vykresºovan˘ako v˘born˘ stratég, ktor˘ dokázal zmierovaÈprotichodné záujmy a konal pritom v pro-spech krajiny. Osud Ivety Radiãovej, osudSDKÚ, ale tieÏ osud potrebn˘ch zmien poroku 2010 v‰ak ukázal, Ïe ‰éf SDKÚ nebolÏiadny skvel˘ stratég, ale len nereálne uvaÏu-júci intrigán.

Komentátor ·tefan Hríb. T˘ÏdeÀ 26. 3.

(Takmer na kaÏdom kroku si overujeme,Ïe niã nie je jednoznaãne pozitívne alebonegatívne, a ani Ïe nikto nie je len ideálnyãlovek alebo primitívny zloduch. To sat˘ka aj Dzurindu. A na Hríba sa vzÈahujeotázka, ãi neposudzuje ºudí príli‰ jedno-stranne.)

***

„Silu prítomného okamihu“ som nepísal súmyslom nadchnúÈ davy, ale podeliÈ sa s ºuì-


78

***

Odmietame petíciu ‰tudentov s tvrdeniamio nespravodlivej maturite a s obvineniami re-zortu, Ïe ich skú‰ajú z uãiva, ktoré v ‰kole ne-preberajú. ·tudenti to povaÏujú za ‰ikanu achcú od nás, aby sme to zmenili. A je uÏúplnou demagógiou, ak Ïiadajú, aby maturit-né otázky zostavovali len pedagógovia z pra-xe a nie úradníci od stola. Nesúhlasíme s ta-k˘mito obvineniami, lebo nezodpovedajúpravde.

Kompetentní ãiniteliaMinisterstva ‰kolstva SR. Sme 29. 3.

(Ak majú niektorí ãinitelia M· tak˘to po-stoj, vidno, Ïe ani len oko nehodili po tom,ako na mnoh˘ch stredn˘ch ‰kolách pripra-vujú ‰tudentov na maturitu niektorí slo-venãinári.)

***

Pri hºadaní zamestnania nepomôÏe vysokéIQ, zamestnávatelia totiÏ potrebujú hlavneºudí, ktorí ich budú poslúchaÈ a nie nad nie-ãím uvaÏovaÈ. Nie v‰etci vysoko inteligent-ní majú v ‰kole dobré v˘sledky, najmä na zá-kladnej a strednej. MôÏe za t˘m byÈ netvori-vé aÏ nudné vyuãovanie, zaloÏené na memo-rovaní bez logiky. NajdôleÏitej‰í je prístupuãiteºa k Ïiakovi.

Publicistka Katarína Sedláková.OÎene.sk 29. 3.

(Najjednoduch‰ím príkladom, ako ‰kolaãasto pôsobí odpudivo na Ïiakov, ako smepred chvíºou naznaãili, je vyuãovanie slo-venãiny, najmä literatúry. NutnosÈ uãiÈ safrázy zabíja v‰etko elegantné a v˘nimoã-né, ão najlep‰í spisovatelia ºuìom storoãiaponúkajú, a preto Ïiaci zásluhou defor-movania v‰etkého pekného vyuãovanie li-teratúry nenávidia.)

***

Zóna Ïivota, kde je teplota vhodná na exis-tenciu tekutej vody na povrchu planéty, sa uãerveného trpaslíka nachádza oveºa bliÏ‰iehviezdy, ako v prípade Zeme a Slnka. âerve-né trpaslíky sú v‰ak známe svojimi hviezd-nymi erupciami, ktoré môÏu planétu oÏaro-vaÈ röntgenov˘m Ïiarením, ão môÏe zníÏiÈpravdepodobnosÈ existencie miestneho Ïivo-ta.

âlen skúmateºského tímu Stéphane Udry. Pravda 30. 3.

(Ak uvaÏujeme o existencii hviezdnych te-lies, kde by mohol byÈ Ïivot podobn˘ ºud-skému, stále skúmame pár kon‰tant – akopovedzme prítomnosÈ vody. Zriedka siv‰ak uvedomujeme, Ïe vesmír je nekoneã-ne komplikovan˘ a Ïe zabrániÈ tomu, abykdesi v hlbokom vesmíre mohli len tak ÏiÈbytosti podobné ºuìom, môÏe milión pre-káÏok.)

***

Na veºkosÈ ºudskej populácie by sme malimyslieÈ nielen ão sa t˘ka poãtu, ale aj hmo-ty. Ak si váÏime blahobyt a tieÏ Ïivotné pro-stredie na planéte, tak je na‰a hmotnosÈ ve-cou v‰etk˘ch.

Profesor bioetiky

mi o svoje poznanie. NezáleÏí mi na tom, ãije to svetov˘ bestseller, ale ãi bude maÈ mocradikálne zmeniÈ Ïivot ãitateºa k lep‰iemu, akprijme môj jednoduch˘ a cieºavedom˘ odkaz:Najpriamej‰ia cesta ku ‰Èastiu a spokojnostije schopnosÈ naplno ÏiÈ v prítomnosti.

Spisovateº Eckhart Tolle. Pravda 27. 3.

(Slovenskí spisovatelia ãasto priam demon-‰trujú opaãn˘ zámer: nepísaÈ tak, aby po-vedali ºuìom nieão múdre a ctiÏiadostivé,ale skôr banálne.)

***

Nápad na zníÏenie poãtu poslancov NR narovn˘ch sto, o ktorom chce Smer rokovaÈ sopoziãn˘mi stranami, si nepochybne získaveºa priaznivcov. Pravda, ilúzia, Ïe by po no-vom zasadla v NR nejaká fantastická stovka,z ktorej by kaÏd˘ mal senzaãné schopnosti, ne-platí. Skôr sa môÏe staÈ, Ïe e‰te aj t˘ch niekoº-ko v˘nimoãn˘ch poslancov nahradí priemer.

Publicista Tomá‰ Gális. Sme 27. 3.

(âakaÈ od slovenského parlamentu nejakéviditeºné zlep‰enie kvality je smie‰ne. Kru-to by sa dalo povedaÈ: v NR SR môÏe byÈktokoºvek, ak má potrebné politické kry-tie.)

***

Ak Brusel a ãlenské ‰táty EÚ vrátane SRnechcú riskovaÈ radikalizáciu v stredoeuróp-skom priestore a prípadné vystúpenie Maìars-ka z únie, musia oveºa váÏnej‰ie a systema-tickej‰ie sledovaÈ, ão sa v tejto krajine deje azároveÀ hºadaÈ nové formy dialógu s Buda-pe‰Èou.

Zahraniãnopolitick˘ analytik Pavol Deme‰. Pravda 27. 3.

(Nedá sa presne vysvetliÈ dlhodobé posta-venie Maìarska v Európe vôbec a strednejzvlá‰È. Maìari nie sú na tom ekonomickydobre, a predsa sa stále drÏia nad vodou.)

***

ZniÏovanie úväzkov sestier na tretinu vÏiarskej nemocnici a dohoda siedmich ne-mocníc z banskobystrickej Ïupy, Ïe neprijmúprepustené sestry, je novodobé otrokárstvo, apreto sa chceme obrátiÈ na súd. Zrejme to bu-deme rie‰iÈ hromadnou Ïalobou, priãom bu-deme ÏiadaÈ o zru‰enie tak˘chto pracovn˘chzmlúv.

Prezidentka komory sestier Mária Lévyová. Sme 28. 3.

(Je to nepochopiteºná necitlivosÈ ãasti po-slancov NR, ak odhlasujú zákon, ktor˘prikáÏe zv˘‰iÈ zdravotn˘m sestrám platy,keì pritom niãím nezabezpeãia, aby zdra-votné poisÈovne nav˘‰ili mesaãné platbypre príslu‰né zdravotné zariadenia. Na-koniec na túto nehoráznosÈ doplatia, samo-zrejme, tí najslab‰í, a to aj tak, Ïe nemoc-nice neposlu‰né sestry trápne z práce vy-hodia. A Ïiaden kompetentn˘ politik sa anineozve.)

***

âo je pre Slovenku v˘hodnej‰ie: byÈ krás-

na a hlúpa, alebo maÈ rad‰ej sexi mozog? Zá-leÏí na tom, ãi chcete, aby o vás písal bulvár,alebo aby si vás ºudia váÏili pre to, ão robíte.Neverím, Ïe by Slovenky uvaÏovali o v˘me-ne IQ za krásu, väã‰inou rie‰ia úplne iné pro-blémy – rodinné, pracovné, ale, bohuÏiaº,ãasto aj existenãné. Aj keì kaÏdá Ïena túÏi byÈpekná, krása je v˘sledkom harmónie vonkaj-‰ích a vnútorn˘ch ã⁄t a táto harmónia sa nedádosiahnuÈ plastikou. Intelekt sa nedá naka‰í-rovaÈ tak, ako tvár mejkapom ãi plastikami.

Virologiãka Silvia Pastoreková. OÎene.sk 28. 3.

(Vyspelé ºudské komunity rozhodne nepo-sudzujú hodnotu a krásu ãloveka jedno-stranne a jednosmerne. V ich úvahách atúÏbach dominuje pestrosÈ a rôznorodosÈ.)

***

Z vlastnej skúsenosti by som âaploviãoviporadil, aby si uÏ teraz zmapoval otvorenéproblémy v ‰kolstve a stanovil ãasovo priorit-né otázky. Za kºúã k úspechu povaÏujem ajsprávny v˘ber kvalitn˘ch odborníkov do svoj-ho tímu.

Minister ‰kolstva Radiãovej vládyEugen Jurzyca novému ministrovi.

Sme 28. 3.(Ak máme veriÈ, Ïe Jurzycovo odporúãa-nie je úprimné a kvalifikované, nevieme sivysvetliÈ, ako ho mohol vysloviÈ politik,ktor˘ na celej ãiare zlyhal svojimi vlastn˘-mi postupmi pri riadení citlivého odboru‰kolstva. UÏ len otázka, ãi si sám vybralkvalitn˘ch odborníkov, je právom zádrap-ãivá.)

***

Pre Opel som síce navrhol veºmi tvrd˘plán, ale neodporuãil som, aby zavreli ão lenjeden závod. Pravdepodobne zv˘‰ime v˘rob-nú kapacitu v regiónoch s niÏ‰ími nákladmia zatvoríme závod v Bochume a v meste El-lesmere Port vo Veºkej Británii.

·éf firmy Opel Karl-Friedrich Stracke.Handelsblatt 29. 3.

(Moderní manaÏéri nelikvidujú bezhlavoani ohrozené podniky, hoci tie môÏu spô-sobiÈ firme aj straty. Vyh˘bajú sa v‰etké-mu, ão spôsobuje sociálnu neistotu, lebo ve-dia, Ïe nezamestnanosÈ a nedostatok peÀa-zí v rodinách ochromuje Ïivot v celom ‰tá-te.)

***

âesi sú ãasto neznabohovia a veria na pe-niaze tak, Ïe vlastne zabúdajú na Boha. A ver-te mi, Ïe mnohí tak milujú peniaze, Ïe zabú-dajú aj na smrÈ. Preto sa za peniazmi tak na-háÀajú. Akoby im niekedy ch˘balo pokornévedomie smrti, pretoÏe práve vedomie smrtivás ãasto v Ïivote mierni. Îe tie peniaze vlast-ne aÏ toºko nepotrebujete, pretoÏe raz prídeaj tak koniec. A veºa vecí je predsa dobré sie‰te uÏiÈ.

Moderátor Jan Kraus.Pravda 29. 3.

(Pritom je unikátne, Ïe práve tento nega-tívny a ãasto krut˘ jav ºudského Ïivota –smrÈ – oslobodzuje ãloveka a dáva mu slo-bodu a rozko‰ z ºudskej existencie.)


79

na Princetonskej univerzite Peter Singer.Sme 31. 3.

(Náklady na let lietadla, ktor˘m cestuje 70cestujúcich, sú oveºa rôznorodej‰ie, neÏ siºudia uvedomujú. Ak sa vezú z Afriky väã-‰inou chudí pasaÏieri, tak sú v˘davky le-teckej spoloãnosti podstatne niÏ‰ie, neÏkeì na linke v USA vezú v prvom rade svo-jich dobre Ïiven˘ch obãanov, ktorí v˘raz-nej‰ie zaÈaÏia lietadlo svojimi obéznymitelami.)

***

Víno je jeden z najcivilizovanej‰ích pro-duktov ºudstva. Vypestujete hrozno a urobí-te víno, ktoré si pokojne niekto môÏe vy-chutnaÈ aj o 25 rokov. Je v tom kus mágie.

·piãkov˘ novozélandsk˘ kameramanMichael Seresin. Pravda 31.3.

(Pivo je niekedy dosÈ vulgárny, hoci úãin-n˘ nápoj na uhasenie smädu, ale víno môÏebyÈ dokonca symbolom u‰ºachtilosti – akto ho pije, môÏe maÈ priam boÏsk˘ pocit.)

***

Moje oãarenie z roztopa‰ného dievãaÈa sakonãí rokom 1949. Nasleduje príbeh podob-n˘ mnoh˘m ìal‰ím. Odviezli ma na ·pitáls-ku ulicu k „dvom levom“... Obvinili ma, Ïesom Rajkova ‰piónka... Pocit opustenosti vsamotke bol stra‰n˘. Na samotu treba do-zrieÈ. Pre 22-roãné Ïivé dievãa bola neznesi-teºná.

Historiãka umenia ªudmila Peterajová. Sme 31. 3.

(Keì Peterajová v 60. rokoch písala svojeeseje o v˘tvarnom umení, málokto tu‰il,preão je taká socialisticky angaÏovaná. Alefalo‰nosti boº‰evická propagandistická ma-‰inéria vnucovala ºuìom aj hnus: kaÏd˘ samusel poníÏiÈ aÏ na svoje dno, keì chcel,aby mu socialistickí ideológovia dovoliliaspoÀ trochu vyslovovaÈ svoje názory.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec2012.(Sulík si teraz tak r˘chlo po moc do Ïiad-nych volieb nepôjde.)

***

Terézia Vansová je síce v‰eobecne známaako autorka dievãensk˘ch románov, ale jejtexty závaÏnej‰ie v povedomí nie sú. Hoci jejmeno v‰etci dôverne poznáme zo ‰kolsk˘chlavíc, ãíta sa najmä najkonvenãnej‰ia ãasÈ jejtvorby.

Literátka-feministka Jana Cviková.OÎene.sk 31. 3.

(Nik tak neznechucuje ‰tudentom slovens-kú literatúru, ako dogmatickí literárni teo-retici a uãitelia. Vansová patrí medzi povin-né autorky, ale Ïiaci ju nenávidia, lebo mu-sia ãítaÈ a „uãiÈ sa“ jej najnudnej‰ie prózy.)

***

Nakrúcanie filmu „V tme“ bolo nároãné,bola ‰ialená zima, aÏ 20 % scén sme nakrú-cali v skutoãn˘ch kanáloch, mali sme málopeÀazí a nemeckí koproducenti mali iné pred-stavy o v‰etkom. Ale keì nakrúcam, nepla-ãem, nepreÏívam to a nemyslím si, boÏemôj,aké je to stra‰né. Myslím len na to, ãi je zá-ber v poriadku. Áno, na záver som bola psy-chicky vyãerpaná, ale dostala som za to sa-tisfakciu: ºudia mali z filmu hlbok˘ záÏitok.

Poºská reÏisérka Agnieszka Holland. Sme 2. 4.

(Väã‰ina slovensk˘ch reÏisérov nariekanad podmienkami, v ktor˘ch musia tvoriÈ,zato väã‰ina reÏisérskych osobností z in˘chkrajín nakrúca pozoruhodné filmy.)

***

Zistili sme, Ïe uÏívatelia internetu, ktorímuseli preÏiÈ jeden deÀ bez poãítaãov a mo-biln˘ch telefónov, trpia podobn˘mi absti-nenãn˘mi príznakmi ako narkomani. Cítilinervozitu a neustále siahali po mobiloch, ajkeì vedeli, Ïe ich pri sebe nemajú. Pre násbolo fascinujúce, akí sú ºudia závislí od tech-nológií. KeìÏe si v‰ak vyvinuli obranné me-chanizmy, ‰li nav‰tíviÈ priateºov alebo sa po-prechádzaÈ namiesto sedenia pred poãítaãom.

Analytik z MarylandskejuniverzityRoman Gerodimios.

OÎene.sk 2. 4.(Aj nepríjemné patálie môÏu maÈ niekedydobré následky.)

***

Budovanie socializmu vyvolalo dopyt potakej miere centrálneho plánovania a sociál-neho inÏinierstva, ktorá napokon viedla kekonomickému zaostávaniu a k strate me-dzinárodnej konkurencieschopnosti. LenÏezatiaº ão socializmus sme preÏili a ako tak roz-chodili, ìal‰í pokus o vybudovanie novej utó-pie, tentoraz environmentálnej, uÏ rozchodiÈnemusíme.

Prezident ZdruÏenia podnikateºovSlovenska Ján Oravec. HN 5. 4.

(Keì sú v ‰táte pri moci ºudia alebo celé zo-skupenia, ktoré pod krásnymi reãami skr˘-vajú osobnú ziskuchtivosÈ – ako to bolo zakomunizmu a ako sa o to pokú‰ajú aj dnespekne uãesaní populisti –, obãanom a kra-jine hrozí absolútny úpadok.)

***

Vône naozaj intenzívne pôsobia na ºudsk˘

organizmus. OvplyvÀujú náladu, evokujúemócie, pôsobia proti stresu a sú schopnéspú‰ÈaÈ aj urãité lieãebné procesy v tele.OvplyvÀujú v˘razne to, ako sa celkovo cíti-me. Modern˘ ãlovek hojne vyuÏíva tú funk-ciu ãuchu, ktorú si zväã‰a ani neuvedomuje-me – máme na mysli aspekt estetick˘: jeho zá-sluhou sme schopní získaÈ viacrozmerné po-te‰enie.

PhDr. Daniela Mináãová.OÎene.sk 5. 4.

(Aj moderní a vyspelí ºudia sa ãoraz viaczriekajú mnoh˘ch priazniv˘ch podnetov,ktoré im príroda a ich vlastné telo posky-tuje a ktoré im pomáhajú obnoviÈ radosÈzo Ïivota.)

***

Nav‰tívil som uÏ viaceré slovenské hrady.NedokáÏem posúdiÈ ich historickú alebo ar-chitektonickú hodnotu, ale Oravsk˘ a Tren-ãiansky hrad ma fascinovali najviac. Hradmusí byÈ spojen˘ s nejakou záhadou, musímaÈ príbeh, ktor˘ naháÀa strach pri predsta-ve, Ïe by ste v Àom boli zatvorení v noci.

Japonsk˘ publicista Masahiko Shiraki. TV oko 5. 4.

(Hrady skutoãne patria k najväã‰ím bohat-stvám Slovenska. Nezískali by sme pre-kvapujúco veºa – aj finanãne, aj v cestov-nom ruchu –, keby sme im venovali väã‰iupozornosÈ a keby sme inteligentne spraco-vali udalosti, ktoré sa s nimi spájajú?)

***

Zdravotné sestry majú od apríla zákonn˘nárok na vy‰‰ie platy. Nemocnice v‰ak na tonemajú peniaze. My budeme pri zvy‰ovaníplatov re‰pektovaÈ literu zákona, ale ak neprí-de k dohode so zdravotn˘mi poisÈovÀami,nemocnica sa bude zadlÏovaÈ. Jedinou cestoubude potom redukcia rozsahu poskytovanejzdravotnej starostlivosti.

Riaditeº nitrianskej nemocniceKamil Koleják. Sme 7. 4.

(Zdravotníctvo sa v SR vracia o 100 alebo200 rokov späÈ do ‰kandalóznych pomerov.ZodpovednosÈ za deprimujúcu situáciunesú v prvom rade poslanci NR a potomzdravotné poisÈovne, ktorí proti rozhodnu-tiu parlamentu, nepodloÏenému dostat-kom verejn˘ch financií, neprotestovali dosÈdôrazne.)

***

Európa si zvykla na Rusko, aké je: korupã-né, autoritárske, nespoºahlivé a neustále skla-mávajúce. Jeho stelesnením je Vladimir Pu-tin a súãasÈou jeho znovuzvolenia za preziden-ta bolo aj to, Ïe oficiálne médiá opakovali Sta-linovu loÏ, v ktorej sa tvrdilo, Ïe dvadsaÈtisícpoºsk˘ch dôstojníkov zabili Nemci a nie Rusi.

Britsk˘ novinár Edward Lucas.Sme 7. 4.

(Vyzerá to tak, Ïe demokratická Európavytrvalo znevaÏuje Rusko e‰te od ãias, keìtam dominoval boº‰evick˘ reÏim. Zdá sav‰ak, Ïe Rusi robia v‰etko pre to, aby sa anijeden vyspel˘ politik nemohol ão len pokú-siÈ vnímaÈ túto veºkokrajinu ako sídlo po-kroku.)


80

***

Odvolávka na budúcnosÈ a perspektíva veã-nosti sa stali obºúbenou v˘hovorkou na to, abysme sa nemuseli zaoberaÈ na‰ou prítomnos-Èou.

Teológ Michal Havran. Pravda 11. 4.

(Moment, ktor˘ práve Ïijeme, je skutoãnenajo‰emetnej‰ím ãasov˘m úsekom ná‰hoÏivota. Ak je nám zvlá‰È ÈaÏko – aj z toho,Ïe nevieme, ako máme ÏiÈ, aj z toho, Ïe násprenasledujú nemilé okamihy, ale aj z toho,Ïe nevieme, ako sa vytrhnúÈ z hnusn˘ch zá-Ïitkov –, preklíname sa a unikáme preddne‰kom do nejasného zajtraj‰ka.)

***

Na hre „Bod nula“ od Agathy Christie sami páãi, Ïe nie je len detektívkou, ale aj hrouo problematickom ºudskom spolunaÏívaní. Ztrojuholníka ºudsk˘ch vzÈahov, z napätia me-dzi ºuìmi vzniká podhubie pre zloãin. PremÀa bolo zaujímavé, ãi divák tu‰í, kto vraÏ-dil, a ãi sa to tu‰enie prená‰a z jedného moÏ-ného vraha na druhého, pretoÏe v takej spo-loãnosti, o akej pí‰e Christie, potenciálnymvrahom mohol byÈ vlastne kaÏd˘.

Jedineãná osobnosÈ slovenského divadla,reÏisér Roman Polák. HN 11. 4.

(BohuÏiaº, Ïijeme v takom ºudskom kruhu,kde môÏe byÈ kaÏd˘ zlosynom. MoÏno nievrahom, ale ãlovekom, ktor˘ vo vzÈahu kin˘m ºuìom nijakú humánnosÈ nepotre-buje. Nie je to nieão, ão sa dá naz˘vaÈ veº-k˘m umením, ale nie je to ani niã vyslove-ne komerãné. KaÏd˘ herec si vytvára svojvlastn˘ imidÏ. A preto by mal kaÏd˘ sosvojou tvárou zaobchádzaÈ tak flexibilne,ako len je schopn˘. Mám pocit, Ïe mnohína to nemyslia a potom je problematickédo ich tvárí vsunúÈ zloÏitej‰ie psychicképroblémy)

***

Len zmena Ïivotosprávy a Ïivotného ‰t˘-lu priná‰a dlhodob˘ efekt a v˘hradne pozitív-ne vedºaj‰ie úãinky. Je veºmi dôleÏité zosta-viÈ jedálny lístok vhodn˘ z kalorického ajnutriãného pohºadu. Na zozname „neÏiadu-cich" potravín sa urãite ocitnú vypráÏané jed-lá (rezeÀ, karfiol, syr, hranolãeky), konzervy,biely cukor a údeniny (najmä salámy, párkya klobásy).

Nutriãná poradkyÀa Monika Divi‰ová.OÎene.sk 11. 4.

(Rady aj najlep‰ích expertov majú ãasto je-dinú chybu: nemáme k dispozícii dostatokpotrebn˘ch materiálov alebo financií, abysme ich mohli zrealizovaÈ.)

***

Istá zatrpknutosÈ je znakom staroby. Neho-vorím, Ïe sa to t˘ka v‰etk˘ch star˘ch ºudí.Niektorí sú aktívni, nevzdávajú to, ale obávamsa, Ïe zahorknut˘ch a znechuten˘ch je väã‰i-na.

Humorista Milan Lasica. Sme 11.4.

(ªuìom kaÏd˘ deÀ pribúdajú nepríjemnéskúsenosti. Nevedia sa z niãoho te‰iÈ, niã v

ich du‰i nepriná‰a bezstarostnosÈ a v‰etkosa im zdá zbytoãné a hlúpe. ËaÏko nájsÈ ão-koºvek, ão by ich povzbudilo a ão by nahra-dilo zúfalstvo zmyslupln˘mi aktivitami.)

***

PieseÀ Klid, mír a pokora je o nieãom viac,ako len o láske. Je jedna z najkraj‰ích, akéspievam... Preto má pre mÀa v˘nimoãn˘ v˘-znam. âeská speváãka Tereza Kerndlová pri-cestovala na nakrúcanie z Prahy. Na‰a spoloã-ná skladba je veºmi emotívna. Jej text aj me-lódia sú podºa mÀa dokonalé. Je to videoklip,ktor˘ ma nadchol.

Spevák Richard Müller. Pravda 11. 4.

(Na prv˘ pohºad spevák a jeho partnerkanaãisto podºahli o‰iaºu a úplne sa oddali ne-patriãnej samochvále. Ale niekedy môÏebyÈ oprávnen˘ dôvod vyzdvihnúÈ tvoriv˘v˘kon, z ktorého majú radosÈ i posluchá-ãi, i autori a interpreti. I te‰iÈ sa treba ve-dieÈ.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 11. 4.(âo môÏe byÈ rozko‰nej‰ie, ako keì sa nadetské problémy pouÏije dospeláãtina.)

***

Medzi poslancami NR okrem viacer˘chprimátorov nájdeme i podÏupana z TrnavyAugustína Hambálka ãi priamo ‰éfa krajskejsamosprávy v Îiline Juraja Blanára. A JánPodmanick˘? Tento starosta v takmer trojti-sícovej Starej Bystrici je súãasne krajsk˘mposlancom a predsedom dôleÏitého v˘boruNR pre sociálne veci. Keby vo v‰etk˘ch funk-ciách (zväã‰a majú aj stranícke v Smere) pra-covali na pln˘ plyn, tak ãlovek mávne rukou:nech sa poriadne najedia, len nech nemºaska-jú. Pravda, to by musel maÈ deÀ aspoÀ 48 ho-dín.

Komentátor Martin Krno. Pravda 12. 4.

(PretoÏe deÀ nemá viac ako 24 hodín, jeveºmi podozrivé, ão vlastne v‰etci tí po-slanci v NR robia, a najmä, preão za treti-nov˘ ãi ‰tvrtinov˘ úväzok berú tak˘ mast-n˘ plat.)

***

NajoblaÏujúcej‰ie je komunikovaÈ s pekn˘-mi vecami. Aj preto je stretnutie s tvorbou so-chára, maliara a spisovateºa Vladimíra Havril-lu príjemné a in‰piratívne. V Bratislave malv˘stavu naposledy v roku 2007 a volala saMedzi sci-fi, slasÈou a zenom. Rozko‰n˘ jejeho príbeh Ïenského aktu, ktor˘ ujde z pa-

piera a bol pôvodne drobn˘m emailov˘m po-zdravom, ktor˘ posielal priateºom.

Kurátorka Katarína Müllerová.Pravda 12. 4.

(Budhizmus hºadá blaÏenosÈ ãloveka pojeho smrti. Umelci hºadajú nirvánu – tedablaÏenosÈ vypl˘vajúcu z krásy – v kaÏdomokamihu ºudského Ïivota.)

***

Ministerka zdravotníctva Zvolenská lenbezradne krãí plecami: iste, sestry by podºanového zákona mali dostávaÈ vy‰‰iu mzdu, alezamestnávatelia na Àu nemajú peniaze. Radi-ãovej vláda im prosto priznala zákonn˘ nárokna nieão, ão im Ficova vláda nedokáÏe daÈ.

Komentátor Arpád Soltész. HN 12. 4.

(Exminister Uhliarik úplne deformoval po-mery v zdravotníctve a tento dôleÏit˘ re-zort takmer poloÏil na lopatky. Veì bezzdravotn˘ch sestier nemôÏe fungovaÈ a ãosa s t˘mi – aj zásluhou niektor˘ch riadite-ºov nemocníc – deje, je neuveriteºné, Ïe sato odohráva vo vyspelom sociálnom ‰táte.Kto dá túto oblasÈ do náleÏitého stavu, abyaj pacienti boli v plnej miere zabezpeãení,aj lekári, ale i rodiny samotn˘ch sestier?)

***

K˘m lekára ãi liek môÏe nespokojn˘ pa-cient relatívne ºahko vymeniÈ, ísÈ do inej zdra-votnej poisÈovne sa dá len raz za rok. Minis-terke Zvolenskej sa preto ponúka jednoduch˘nápad, ako takmer bez nákladov ukázaÈ, Ïestojí aj na strane pacientov. Staãí, ak presadízákon, aby poistenci, ktorí prejavia vôºu vy-meniÈ poisÈovÀu, tak mohli urobiÈ praktickyokamÏite.

Komentátor Kon‰tantín âikovsk˘. Sme 12. 4.

(Je obdivuhodné, ako slovenskí politici averejní ãinitelia nekoneãne dlho váhajú,k˘m vykonajú nejak˘ ‰tátnick˘ ãin, ktor˘obãanom veºmi r˘chlo pomôÏe.)

***

Rómovia prichádzajú do ·vajãiarska nalúpeÏné v˘pravy. Prídu, kradnú a idú ìalej. SútieÏ za narastajúcou pouliãnou prostitúciou vo·vajãiarsku. Pravda, presné ãísla v súvislos-ti s rómskou kriminalitou neexistujú, preto-Ïe polícia rozli‰uje len ‰tátnu a nie etnickú prí-slu‰nosÈ.

·vajãiarsky magazín Die Weltwoche. 12. 4.

(Pritom dlhé roky sa musela slovenská tlaãúzkostlivo vyh˘baÈ ãomukoºvek, ão bymohlo Rómov nejako uraziÈ. Ako je moÏ-né, Ïe dnes sa zrazu tento trend prudkomení?)

***

Odborníci, ktorí majú blízko k súãasnejvládnej garnitúre, by sa mali pozrieÈ na tzv.rómsky problém aj z bliÏ‰ieho pohºadu. Há-dam by pochopili, Ïe za chudobu ºudí ne-moÏno trestaÈ. Beztak sú dosÈ potrestaní.

Romista Rastislav PivoÀ, Pravda 12. 4.


81

(Otázka, na ktorú asi sotvakto bude vedieÈodpovedaÈ: Viac sú potrestaní Rómovia,ktorí Ïijú medzi Nerómami – alebo domá-ci Slováci, ktorí Ïijú v susedstve Rómov?)

***

Kresba: Danglár. Pravda 12. 4.(Na‰a najsilnej‰ia skupina nepracujúcich:Nie sú na Úrade práce, ale v NR SR)

***

Niekedy sa zdá, akoby vrahovia nemalivôbec Ïiadnu zámienku, ako napríklad v prí-pade Erika a Dylana, ktorí na strednej ‰kolev Columbine v roku 1999 zastrelili 12 spolu-Ïiakov. V takom prípade zvaºujú vinu na sa-distické videohry a filmy, ktoré vrahovia sle-dovali. Väã‰ina nad‰en˘ch konzumentov ta-kej zábavy v‰ak v skutoãnosti nezdvihne rukua nejde zabíjaÈ ºudí. Dôvody, preão vraÏdili,leÏia v ich vnútri a nie je moÏné ich prisudzo-vaÈ ich zábave.

Profesor demokracie na Bard College v New Yorku Ian Buruma.

Sme 12. 4.(Pokrok ºudstva veºmi obmedzuje to, Ïe ci-vilizácia nedokáÏe potlaãiÈ mnohé oblud-nosti, ktoré zdanlivo bezdôvodne znehod-nocujú kultivované spoluÏitie ºudí.)

***

Európa moÏno nikdy nebude optimálnoumenovou oblasÈou. Ale bez ìal‰ej hlbokejpolitickej a ekonomickej integrácie euro ne-musí vydrÏaÈ ani do konca súãasnej dekády.

Profesor ekonómie na Harvardovej univerzite Kenneth Rogoff. HN 13. 4.

(K˘m väã‰ina slovensk˘ch médií venujepozornosÈ smie‰ne zanedbateºn˘m problé-mom, ktoré sa len chvíºami tvária, Ïe súproblémami celého kontinentu, v Európeprebiehajú procesy, ktoré stále viac zaÈaÏu-jú jej obãanov bez toho, aby tí o tom ão lentu‰ili.)

***

Problematickú situáciu, ktorú spôsobilonedomyslené zvy‰ovanie platov zdravotn˘chsestier, by som rie‰il tak – keby bol stredovek–, Ïe by som pána Uhliarika hodil zdravotn˘msestrám. Ony by uÏ vedeli, ão by si pán b˘-val˘ minister zaslúÏil.)

Premiér Robert Fico. Sme 13. 4.

(A vieme to aj my, ale nemôÏeme urobiÈ niãz toho, ão by si b˘val˘ minister zaslúÏil.)

***

Seriály sú dobrá práca, ale vyÏadujú si odtvorcov ist˘ stereotyp. Tí nemôÏu úplne igno-rovaÈ poÏiadavky televízie. Filmy sa predsalen dajú tvoriÈ oveºa voºnej‰ie. VÏdy somchcel robiÈ film, ale od roku 1993 filmov˘priemysel u nás zakapal a aÏ teraz sa postup-ne pokú‰a dostaÈ kamsi na vrchol. Vo veºkejmiere aj vìaka komerãn˘m televíziám. Do-konca ich zásluhou znova zaãíname maÈ radislovensk˘ch hercov.

ReÏisér Peter Bebjak. HN 13. 4.

(Kedysi v 60. rokoch 20. storoãia sme bolina svojich hercov py‰ní – a vysoko si ich vá-Ïili aj âesi. Teraz uÏ dlh˘ ãas záujem onich aj pri Dunaji, aj pri Vltave v˘razneupadol. Inscenaãná úroveÀ ‰tátu veºmi zá-visí od celého prostredia divadelno-tele-vízno-filmového, ale aj rozhlasového. Predpár desiatkami rokov to bolo prostredie ob-divuhodné, hoci sme si to ani neuvedomo-vali. âo keby sme sa k nemu vrátili?)

***

Prísne úsporné opatrenia v Európe namies-to podpory rastu sú zlou politikou, ktorú dik-tuje Nemecko. Dusí totiÏ ekonomick˘ rastnajmä na oslabenom juhu kontinentu. Tomuby skôr pomohli investície do reforiem a ras-tu..

The New York Times 13. 4.(Americk˘ liberálny denník kladie na Mer-kelovej hlavu v˘ãitky, ktoré znamenajú,Ïe Nemecko nie je momentálne schopnévnímaÈ potreby Európy komplexne a soschopnosÈou perspektívne posúdiÈ dlhodo-b˘ úãinok opatrení, ktoré sa zdajú byÈ je-din˘m moÏn˘m v˘chodiskom.)

***

Nejeden poslanec dokáÏe naraz vykonávaÈaÏ 4 funkcie: je starostom obce, zástupcom Ïu-pana, poslancom samosprávneho kraja a po-slancom parlamentu. V slovenskom politic-kom Ïivote je to dnes ãlovek, ktor˘ je buìschopn˘ v‰etkého, alebo ãohokoºvek.

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 14. 4.

(NemoÏno prejsÈ nev‰ímavo okolo tohtospoloãenského javu. Je totiÏ nezmyseln˘. Amy nevieme, ãi ho máme obdivovaÈ alebovymazaÈ z povrchu zemského.)

***

Keì sa niekto zaãne v⁄taÈ v tragédii Titani-cu, zakrátko zistí, Ïe proti py‰nej lodi bolo na-mierené v‰etko, ão je medzi nebom a zemou.Podºa najnov‰ích tvrdení sa totiÏ aj Slnko sMesiacom spolãili a boli to práve ony, ãopresne pred sto rokmi postavili Titanicu docesty mohutn˘ ºadovec. Zem sa spolu s Me-siacom a Slnkom dostali v osudn˘ deÀ najednu os a boli k sebe veºmi blízko. Mesiacbol k Zemi najbliÏ‰ie za posledn˘ch 1 400 ro-kov a Zem sa nachádzala v perihéliu – vo fáze,keì je tieÏ k Slnku najbliÏ‰ie.

Astronóm Donald Olson. âasopis Sky and Telescope 14. 4.

(Silná gravitácia spôsobila v moriach ne-

zvyãajne vysok˘ príliv, vìaka ãomu sa ºa-dovce z Grónska pohli tak ìaleko. Doplá-vali aÏ za cíp Newfoundlandu, do vôd, kto-ré kriÏovali zaoceánske parníky. Normál-ny príliv ºadov˘mi horami nepohne a tie sastihnú roztopiÈ e‰te pri Labradore. Tátoteória je moÏno trochu divoká, ale nemô-Ïeme vylúãiÈ ani ju.)

***

SDKÚ nemá dostatoãn˘ vnútorn˘ tmel,aby bola perspektívnou stranou. Spájala ich8 rokov reálna vidina úãasti na moci, na vlá-de. Dzurindovi sa stalo to, ão sa dalo predpo-kladaÈ. Musel som sa v duchu sarkastickyzasmiaÈ, Ïe to bolo na Gorile. To, ako sa dalinachytaÈ politici SDKÚ, bolo také primitív-ne. Do cudzieho bytu predsa nepôjdem a ne-budem hovoriÈ o veciach, ktoré povaÏujem zatajné – a oni to urobili. Vnútornú slabosÈSDKÚ som videl od zaãiatku, pretoÏe to bolpodnik zaloÏen˘ na úspech. Ale v politikeúspech nikdy nie je trval˘.

Prv˘ predseda KDH Ján âarnogursk˘. Sme 14. 4.

(âarnogursk˘ je jeden z nemnoh˘ch slo-vensk˘ch politikov, ktor˘ netára len saméfrázy, ale s rozmyslom analyzuje aj najzlo-Ïitej‰ie situácie spoloãenského Ïivota.)

***

BudúcnosÈ politiky sa rozhodne v Ázii. Zá-väzky voãi Ázii nie sú v‰ak na úkor Európy.

Americká ministerka zahraniãiaHillary Clinton. Foreign Policy 14. 4.

(Ako v‰ak poznamenáva komentátor den-níka Financial Times Gideon Rachman,nemoÏno nevidieÈ, Ïe USA sú stále viacúsluÏné ku krajinám najväã‰ieho dielu sve-ta.)

***

Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 14. 4.(A nemal by Ústavn˘ súd SR potrestaÈ t˘chriaditeºov nemocníc, ktorí poru‰ujú ústa-vu, keìÏe nevenujú povinnú zdravotnú sta-rostlivosÈ pacientom, keì ich nedávajú o‰e-trovaÈ patriãne vzdelan˘mi sestrami, ale –podºa nov˘ch pracovn˘ch zmlúv – ak˘mi-si úradníãkami?)

***

Podnikatelia majú radi stabilné podnikateºs-ké prostredie. Ak im niekto mení podmienkyza pochodu, snaÏia sa svoje investície a zisky


82

ochrániÈ aj na súdoch. Ak vyhrajú, odskáãe-me si to v‰etci. Z na‰ich daní. A na hºadanietakmer 100 miliónov eur pre elektrárne budepotrebná uÏ poriadne veºká baterka.

Ivan Szabó. HN 16. 4.

(Absolútne nie sme schopní vytvoriÈ pome-ry, ktoré by nielen biznismenom, ale v‰et-k˘m obãanom zabezpeãili pokojnú atmos-féru a ústretovú situáciu pre v˘robu i beÏ-n˘ Ïivot.)

***

Vá‰ ‰éf nemá oblasÈ, ktorej by skutoãnedobre rozumel, a vy máte trpieÈ jeho amate-rizmus, plodiaci nezmyselné poÏiadavky nazamestnanca? Skúste s t˘m zabojovaÈ a pre-skoãiÈ ho. Potrebujete k tomu nepriestrelnú ar-gumentáciu, odvahu a odhodlanie dotiahnuÈsvoj boj do konca. R˘chlokvasní manaÏérimajú medzery práve v tomto – narobia roz-ruch a chaos, a niã nevedia bez tímu odbor-níkov na‰tartovaÈ, zrealizovaÈ a vypustiÈ dosveta ako hodnotné dielo.

Publicistka Monika Schönová. OÏene.sk 16. 4.

(Má vôbec zamestnanec moÏnosÈ sa neja-ko vzoprieÈ tuposti, ktorá ho ubíja a ãastodoslova poniÏuje? Pri reálnom pohºade nasituáciu nijaké v˘chodisko vlastne nemá,len sa bezmocne podriadiÈ. Ale kto má v˘-raznú odolnosÈ, nájde si predsa len spôsob,ako zostaÈ sám sebou a nedaÈ sa zhodiÈ nakolená. VyÏaduje si to naozaj psychologic-ké majstrovstvo a aj keì nie kaÏd˘, neje-den ‰ikovn˘ ãlovek sa ho nauãí.)

***

Vysoké Tatry sú na‰ím pokladom. Sú v‰akv dosÈ úbohom stave i z hºadiska ochranyprírody, i z hºadiska vyuÏitia ich potenciálu narozvoj cestovného ruchu. Napríklad rekreaã-n˘ch skialpinistov v Európe a na svete pribú-da veºmi r˘chlo a Vysoké Tatry sú na tento‰port omnoho vhodnej‰ím pohorím ako Alpy.Museli by sa v‰ak zru‰iÈ nezmyselné zákazy:napr. od 15. 4. sú skialpinistické túry zakáza-né, pritom podmienky sú vtedy zvyãajne naj-lep‰ie

Poslanec Ivan Miklo‰. HN 16. 4.

(Miklo‰ uÏ nie je ministrom. Za jeho refor-mami bude mnoh˘m oprávnene ºúto. Pre-ão sa ich v‰ak hlúpou politikou vzdal, keìdlh˘ ãas patril k najlep‰ím európskym ãi-niteºom?)

***

âím sme star‰í, t˘m sme morálnej‰í. Mo-rálka ºudí stúpa po tridsiatke, ºudia sú morál-ne na vrchole v 60 rokoch. Najmä Ïeny ko-najú na základe toho, ak˘ majú vplyv na dru-h˘ch.

Britsk˘ profesor filozofie Roger Steare. Daily Mail 16. 4.

(Z toho vypl˘va, Ïe Ïenská ãasÈ populáciesa viac riadi morálkou, neÏ muÏská.)

***

KaÏdá ìal‰ia vláda u nás, vedená t˘m ist˘m

premiérom, bola doteraz hor‰ia, ako pred-chádzajúca. T˘ka sa to tak vlád Vladimíra Me-ãiara, ako aj Mikulá‰a Dzurindu a naozaj ne-vedno, preão by sa to nemalo t˘kaÈ aj druhejvlády Roberta Fica.

Publicista Juraj Hrabko.Sme 16. 4.

(MoÏno je to len povrchn˘ pohºad na slo-venskú politiku. MoÏno druhé vlády Me-ãiarove a Dzurindove neboli hor‰ie, akopredo‰lé, ale moÏno sme si len vsugerova-li, Ïe politici sú stále hor‰í, hoci skôr ãaká-me, Ïe sa automaticky zlep‰í aj to, ão je ne-polep‰iteºné.)

***

Moje útoky z minulého júla, pri ktor˘chsom zabil 77 ºudí, boli premyslené a spáchalby som ich znova. Hovorím ako veliteº hnu-tia odporu a protiislamskej skupiny „Tem-plárski rytieri".

Nórsky masov˘ vrah Anders Behring Breivik na súdnom procese.

HN 17. 4.(Ako sa asi cítili príbuzní a blízki t˘ch za-vraÏden˘ch, keì poãúvali tieto cynické slo-vá? Kde sa vôbec naberú medzi civilizova-n˘mi Európanmi bezcitní zabijaci?)

***

SledovaÈ súd s Breivikom je pre mÀa nároã-né. Atentátnik môÏe voºne na súde vyjadriÈsvoje názory. Na‰a dcéra v‰ak takúto moÏnosÈnemá. Je totiÏ m⁄tva. Breivik ju zabil.

Vanessa Svebakková, matka 14-roãnej Sharidyn, najmlad‰ej obete.

Pravda 17. 4. (Tragédiu, ktorú spôsobil Breivik, nemoÏ-no z du‰e vymazaÈ. Je tam naveky zapísa-ná. Sú to vraÏdy bez idey, ºahkováÏne, kto-ré prezentujú len ºudskú úbohosÈ a prázd-notu.)

***

Som Kalamár a preto viem, ak˘ je atramentvzácny, veì je to moja krv. Aforizmy sú akomolekuly vzduchu, staãí ich len správne d˘-chaÈ. Sú to vlastne akési f⁄kance my‰lienok,ktoré môÏu niekedy pokropiÈ viac ako riekypísmen. A tak f⁄kam a dúfam, Ïe vás pokro-pím.

Aforista Ondrej Kalamár. HN 18. 4.

(AspoÀ trochu ‰tylistickej rozko‰e preÏíva-jú tí, ktorí denne nepreÏúvajú len hlu‰inupozliepanú z tisícov nudn˘ch stereotyp-n˘ch slov, ale dokáÏu si nájsÈ aj vety, kto-ré rozptyºujú ºudskú du‰u pestrou zmesouvtipn˘ch a originálnych textov.)

***

Prv, neÏ si strelím pi‰toºou do hlavy, lebonedokáÏem prehltnúÈ, Ïe moja rodinná firmasa topí v dlhoch a poãas Vianoc som muselhromadne prepú‰ÈaÈ, musím vám e‰te napí-saÈ pár slov o sebe a o svojej samovraÏde: Cí-tim zodpovednosÈ za to, Ïe som nedokázal fir-mu, ktorá úspe‰ne existovala dve generácie,zdarne riadiÈ. Prepáãte, ale nemôÏem touniesÈ.

Podnikateº Giovanni Schiavon.The New York Times 18. 4.

(Aj popredné kapitalistické noviny pred-kladajú svojim milionárskym ãitateºomtragické udalosti, ak˘mi sú „samovraÏdypre hospodársku krízu“, a to i na trhu,kde roky nebolo problémom nájsÈ si prá-cu, a dnes zahltili Ïivot i v tak˘ch krajinách,ako je Taliansko.)

***

Prieãili sa mi vyh˘bavé slová i akákoºvekneprávosÈ. Ak nám vedenie sºúbilo odmeny aslovo nedodrÏalo, ozval som sa. Nie za seba– za muÏstvo. Z du‰e som nemal rád, keì sachcel na ná‰ úkor niekto obohacovaÈ. Ale stá-valo sa. Keby som si bol niekedy rad‰ej za-hryzol do jazyka, mohol som sa vyhnúÈ pro-blémom, ktoré som si otvorenosÈou spôsobil.A urãite by som mal aj viac ‰tartov v repre-zentácii i medailí. Musel som byÈ aspoÀ o 20 % lep‰í ako hráãi, ktorí boli v strane a ces-tu do reprezentácie mali ºah‰iu

Skvel˘ obranca hokejistovbratislavského Slovana Milan KuÏela.

Pravda 18. 4.(Dnes uÏ málokto uverí, Ïe pred 30 – 40rokmi by sa niekto bol stal hokejov˘m re-prezentantom predov‰etk˘m alebo aÏ vte-dy, keì bol ãlenom komunistickej strany.)

***

Internet uÏ nie je t˘m slobodn˘m priesto-rom bez hraníc, ktor˘m bol doteraz. Komu-nikácia na Àom a prístupy k nemu zaãínajú byÈãím ìalej, t˘m viac kontrolované. Základnéprincípy otvorenosti a slobodného prístupu,ktoré sprevádzali internet od jeho vzniku, súdnes ohrozené viac ako kedykoºvek v minu-losti.

Spoluzakladateº vyhºadávacieho gigantuGoogle Sergey Brin. HN 18. 4.

(A tak sa môÏeme len pridaÈ k Brinovmuzhrnutiu situácie s desivou hrozbou, v kto-rej sa kombinujú snahy vlád ãím ìalej,t˘m viac kontrolovaÈ prístup a komuniká-ciu obãanov s pokusmi zábavného prie-myslu bojovaÈ proti pirátskemu ‰íreniumateriálov a rozmachu uzavret˘ch enklávako Facebook alebo Apple.)

***

Cítim priam rozko‰, keì si môÏem zahraÈpotvoru. Práve to, ão my herci nechceme ÏiÈako ºudia, radi stvárÀujeme na javisku. Ak mápostava rôzne Ïivotné peripetie a kompliko-vané vzÈahy, ak je rozporuplná, tak je ão hraÈ,a to je to najlep‰ie, ão nám osud môÏe doÏi-ãiÈ.

Hereãka Zuzana Kronerová.Pravda 18. 4.

(Herec si nemôÏe „ºahnúÈ“ na text, ale musís ním nieão jedineãné robiÈ, musí ho ume-lecky formovaÈ, aby pôsobil jedineãne.)

***

Sme jedin˘ lieãebn˘ ústav u nás, ktor˘ lie-ãi atopick˘ ekzém u mal˘ch detí. Sme strato-ví a najnov‰ie potrebujeme peniaze na zákon-né zvy‰ovanie platov sestier vy‰e 52 000 eur


83

roãne. Od zdravotn˘ch poisÈovní máme na tolen 10 000 eur. Ch˘ba nám 6 000 eur. A mat-ka, ktorá dieÈa sprevádza, potrebuje najmenejsto eur. Jej náklady by sa tak zv˘‰ili na 530eur. Ako to vyzerá, nám opísala jedna matka:Jej dieÈa má tento ekzém od druhého dÀa Ïi-vota. Stále v noci plakalo. Musela mu drÏaÈruky, aby mohlo zaspaÈ, inak by sa ‰kriabaloaÏ do krvi.

Riaditeº polikliniky Du‰an Foltín.Sme 18. 4.

(MoÏno s ãist˘m svedomím zostaÈ na posteministerky zdravotníctva, ak sa ukáÏe, Ïenie je moÏné získaÈ pár tisíc eur pre zdra-votnícke zariadenie, ktoré je pre stovkunepríjemne chor˘ch detí jedinou záchra-nou? Netreba protestovaÈ aspoÀ odcho-dom?)

***

Môj kamarát na Slovensku je proti trestusmrti. Podºa neho ãlovek nemôÏe rozhodnúÈo smrti iného ãloveka. Mám pocit, Ïe sa u vásberie ohºad na ºudské práva zloãincov, ale uÏmenej na pocity smútiacich rodín, ktoré kru-t˘m spôsobom stratili svojich blízkych.

Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki.TV oko 19. 4.

(Naozaj: Kto si v dramatick˘ch situáciáchzaslúÏi viac ohºaduplnosti? Vrah – alebopríbuzní jeho obetí?)

***

Väã‰inou sa o obmedzovanie va‰ej slobo-dy usiluje práve obmedzenec, tup˘ od príro-dy. Nech je to aj vzdelan˘ ãlovek, ale ak mátendencie ovládaÈ vás, strkaÈ nos. kam nemá,v‰etka jeho "dokonalosÈ" je zatienená a takú-to brzdu treba obísÈ alebo ukázaÈ, kde sú jejhranice a kde va‰e moÏnosti. Inak sa vámmôÏe staÈ, Ïe premrháte svoje ‰ance, svoj Ïi-vot.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 19. 4.

(ByÈ slobodn˘ je asi to najÈaÏ‰ie v ºudskomÏivote. T˘m viac, Ïe o slobodu vás chcúpripraviÈ aj rôzni super‰éfovia, ale aj ºudia,ktorí sú vám zdanlivo veºmi blízki.)

***

Dobrého lezca nerobí jeho v˘‰ka. Urãite jepodstatnej‰ie, ãi má ohybné telo, silné prstya ãi vie byÈ v dokonalom súlade s vlastn˘mtelom. Lezectvo je totiÏ akási hra s gravitáci-ou.

Legendárna americká lezkyÀaLynn Hill. TV oko 19. 4.

(Denne musíme skladaÈ úctu pred t˘m, ãodokáÏe vykonaÈ ãlovek so svojím telom.)

***

Hovorí sa, Ïe dobrá filmová hudba je taká,ktorej prítomnosÈ si poãas filmu vôbec neuve-domujeme. Umocní dojem z filmu, pracuje sna‰imi emóciami, stra‰í nás, rozosmieva apotom odletí do vetra spolu so závereãn˘mititulkami.

Moderátor Roman Bombo‰. HN 19. 4.

(A predsa i toto tvrdenie patrí medzi ‰abló-

novité v˘povede. Niekedy sa nadlho ucho-vá vo vedomí diváka práve sugestívna hud-ba a aj roky sa oz˘va na rôznych miestach.)

***

Kresba: Danglár. Pravda 19. 4.(Na Slovensku je to dnes tak: To, ãi si v˘-znamn˘ politik, dokazuje najmä to, ak „tídruhí“ nasadzujú na teba odpoãúvaciuplo‰ticu.)

***

Euro nám ãiastoãne pomohlo dobehnúÈ za-ostávanie za âechmi, keìÏe sme sa ukázaliako krajina, ktorá dokázala splniÈ nároãnéMaastrichtské kritériá a má silnú motiváciupokraãovaÈ v európskej integrácii. Ale, bohu-Ïiaº, to nestaãí, aby sme sa zrazu stali jednot-kou regiónu.

Riaditeº odboru v˘skumu NBSMartin ·uster. Plus 7 dní 20, 4.

(UÏ to je úctyhodné – oproti ná‰mu posta-veniu pred desiatkami rokov –, Ïe sme v si-tuácii, ktorá nás zaraìuje medzi kandidá-tov na európsku jednotku.)

***

Práve pred 80 rokmi dokonãili v Bratisla-ve modern˘ obytn˘ dom Palác Avion. Stal sahneì orientaãn˘m bodom a symbolom mes-ta. Ocitol sa na pohºadniciach rovnako akoManderlák. Obe tieto stavby dlho dávali mes-tu ‰mrnc. Dnes Manderlák doslova zhasol,okná kaviarne na prvom poschodí potemne-li a Palác Avion sa zasa doãkal inej potupy -rovnako nazvali obchodné centrum na okra-ji mesta. Je to absurdné, ak uváÏime, Ïe pô-vodn˘ Palác Avion je slovenskou kultúrnoupamiatkou funkcionalistickej architektúry aStavbou 20. storoãia.

Július Matis, autor kniÏky Avionãan.OÎene.sk 21. 4.

(„Avion bol pre Bratislavu mocn˘m záva-nom novej doby,” kon‰tatuje Matis. Alenám je dnes úplne jedno, Ïe vtedy vznikliv Bratislave prvé funkcionalistické stavby,ktoré mali vyslovene priekopnícky cha-rakter. Z nich Manderlák – prv˘ „mrako-drap" v âSR a Avion, bytov˘ a obchodn˘blok – sa v˘razne zapísali do tváre moder-nej Bratislavy. )

***

Pre nás je dnes banálna Marivauxova hralásky a náhody hrou o prezliekaní kabátov. Otom, Ïe ambíciou dne‰n˘ch mlad˘ch ºudí,ktorí chcú byÈ úspe‰ní, sú predov‰etk˘m pe-niaze, moc, majetky. Nie veºmi sa zaujímajúo city a du‰evné rozpoloÏenie svoje aj svojich

blízkych. Honba za majetkov˘m ãi finanãn˘múspechom je pre nich dôleÏitej‰ia ako v‰etkoostatné.

Dramaturgiãka Sa‰a Sarva‰ová.Pravda 21. 4.

(V slovenskom divadelníctve je dnes tak-mer kaÏdá inscenácia zháÀaãkou za slávoua peniazmi. A nie za dramatick˘mi konflik-tami a jedineãnou atmosférou.)

***

Väã‰ina svetov˘ch politikov stále povaÏu-je eurozónu za najväã‰ie riziko pre budúcnosÈ.

Analytik TRIM Broker Ronald IÏip. HN 23. 4.

(Väã‰ina svetov˘ch politikov a svetobeÏní-kov vie o eurozóne takmer v‰etko. Najme-nej o nej vedia, ako sa zdá, tí, ktorí v nejÏijú – teda my.)

***

Toto sú veºmi intímne veci, ktoré nemalnikto vidieÈ. Koloman Sokol, zakladateº slo-venskej modernej grafiky, schovával v zá-suvke akty, ktoré nikdy neplánoval vystavo-vaÈ. Nedávno, ani nie 10 rokov po jeho smrti,sa v‰ak objavili aj mnohé z nich.

Publicistka Zuzana Uliãianska.Sme 23. 4.

(Nám Slovákom sa ãasto stáva, Ïe vníma-me aj dôleÏité a zaujímavé veci veºmi po-vrchne. A musíme maÈ ‰Èastie, aby sme jed-ného dÀa objavili ich pravú podstatu ateda aj hodnotu. Svojho génia Sokola mno-hí Slováci desaÈroãia hodnotia ako ãierno-bieleho, a trochu i nudného v˘tvarníka.AÏ zrazu sa dostaneme do jeho zásuviek azistíme, Ïe sa tam skr˘vajú divy, pred kto-r˘mi padneme na zadok nielen my, ale ajcel˘ svet.)

***

Kvalita dobr˘ch univerzít ide dole, ich pra-covníci nemajú ãas robiÈ vedu. Mladí ºudia,ktorí sa chcú vedou ÏiviÈ, odchádzajú ‰tudo-vaÈ do zahraniãia a uÏ sa viac nevracajú. Ne-zabudnime, Ïe títo ºudia predstavujú budúc-nosÈ ná‰ho národa. Zaãína preto ch˘baÈ vedec-k˘ dorast.

Karol Miãieta, rektor UK, Jozef Masarik, dekan,

Ivan Hubaã, akademik. Pravda 23. 4.

(Koneãne by si mali vyspelí ºudia – politi-ci, umelci, vedci – s plnou zodpovednosÈouv‰imnúÈ, ako kvalita slovenskej spoloãnos-ti – a najmä jej vzdelancov – chradne, akosa múdri ºudia utápajú v duchovnej prázd-note a ako sa nerysuje nijaká perspektíva.)

***

Po voºbách som prestal ãítaÈ noviny, hlav-ne preto, Ïe uÏ nechcem niã vedieÈ o politi-ke, lebo som z nej unaven˘. Som zvedav˘, ãourobí Fico s moÏnosÈami, ktoré sa ponúkli no-vej vláde. Sú jedinou stranou a majú v rukáchobrovskú moc. Uvidíme, ako ju vyuÏijú ale-bo zneuÏijú.

Scenárista Maro‰ Heãko. HN 23. 4.


84

(Politici v‰ak kaÏdú chvíºu nútia obãanov,aby vedeli, Ïe ich politika drÏí v hrsti. VÏdyvymyslia nejak˘ zákon alebo predpis, kto-r˘m donútia ºudí nejako reagovaÈ.)

***

Literát Pavel Hrúz si nikdy nevym˘‰ºal,zdalo sa mu to úbohé oproti tomu, ão videla poãul. Je to, ako keì niekto vyzerá sochyv dreve stromov a nachádza ich. Aj básnikOleg Pastier sa len p˘ta a zaznamenáva. A ãi-tateºa preskakujú smrtky: ak˘ je ten Ïivotkrátky!

âesk˘ spisovateº Ludvík Vaculík.Pravda 23. 4.

(Áno, práve básnici ukr˘vajú vo svojejdu‰i najsmutnej‰ie tajomstvá.)

***

Cervantesov Don Quijote je prv˘m mo-dern˘m románom v‰etk˘ch ãias. UÏ ‰tyristorokov sa nenáhlivo uberá na svojej vychud-nutej kobyle na‰imi dejinami. Bez neho si ne-vieme predstaviÈ kultúru tohto ºudstva. Prejedn˘ch je vy‰inut˘m rojkom, pre in˘ch obe-Èou doby.

Básnik Daniel Hevier. HN 24. 4.

(Nespoãítateºné ºudské masy si uÏ storoãiavychutnávajú alebo pretrpievajú svoj beÏ-n˘ Ïivot – a tak plynú dejiny. A je len párdesiatok ãloveãensk˘ch bytostí, ktoré sauberajú na vychudnut˘ch kobylách kam-si k neznámemu cieºu, aby doniesli do bu-dúcnosti správu o rojkoch, ktorí sa doká-Ïu vy‰inúÈ z tohto únavného a nudnéhoprúdu.)

***

ªudová architektúra na Slovensku je predúplnou likvidáciou. Pamiatkari nie sú úspe‰-ní a majitelia o pamiatkové objekty, ktoré súchránené, väã‰inou nemajú záujem. Súvisíto aj s v˘vojom hodnôt u nás. ªudové stavi-teºstvo sa na vidieku niãilo uÏ za socializmu,po roku 1989 uÏ naãisto nastúpil konzum. Te-raz k chátraniu niekdaj‰ích roºníckych a reme-selníckych domov prispieva fakt, Ïe na vidie-ku Ïijú sociálne slabé vrstvy. Pritom by prá-ve zachovaná ºudová architektúra mohla po-môcÈ i v rozvoji cestovného ruchu.

Etnológ Juraj Podoba (SAV). Pravda 25. 4.

(Mnohé smutné informácie nás pripravu-jú o nádej, Ïe SR rozumne vyuÏije hodno-ty, ktoré tu zanechala bohatá minulosÈ.Vieme, Ïe sme malá krajina, ale niã nero-bíme proti tomu, aby nás tento fakt nezni-ãil, leÏ naopak, aby sme naplno vyuÏili si-tuáciu neveºkého ‰tátika, ako ·vajãiarsko.Sme zav⁄taní do svojej malosti, ako by smeboli na Àu py‰ní.)

***

Základom je samotné fotenie. Obãas fotímpol dÀa a jednu fotku potom upravujem cel˘veãer. Sú to hodiny sedenia. VyváÏiÈ farby jer˘chlovka, ale aby bola fotka dobrá, to je nadlh‰ie. Málokto má predstavu o tom, koºkopráce sa skr˘va za finálnou fotkou.

Fotograf Igor Frimmel. OÎene.sk 25. 4.

(V nijakej umeleckej tvorbe nie je ºahké po-súdiÈ, ktorá ãasÈ tvorivého procesu si od au-tora vyÏaduje najviac námahy, ale najmäfantázie. A nie je ºahké povedaÈ, v ãom jeautor najviac kreatívnou bytosÈou.)

***

Predstavte si planétu, z ktorej zo dÀa na deÀzmiznú Ïivoãíchy aj ãlovek. PreÏijú rastli-ny? Myslím, Ïe väã‰ina áno. Je zaujímavé, Ïenaopak to nefunguje. Civilizácia aj Ïivoãíchybez rastlín vyhynú. Bez nás sa teda rastliny za-obídu, k˘m my bez nich nie.

Biológ Franti‰ek Balu‰ka. TV oko 26. 4.

(Rastliny sme podcenili. A tie sú pritom veº-mi aktívne a vnímavé, ba v mnohom schop-nej‰ie aj odolnej‰ie, ako ãlovek. Mnohívedci sú proti my‰lienke, Ïe rastlina môÏecítiÈ bolesÈ alebo maÈ vedomie. VerejnosÈ st˘m v‰ak nemá problém – v Nemecku asipolovica ºudí verí, Ïe rastliny cítia bolesÈ avnímajú.)

***

Keì sa zrútil meãiarizmus, museli sme ‰et-riÈ, pretoÏe po Meãiarovi a spol. zostala prázd-na kasa. Keì skonãil v roku 2010 prv˘krát Ro-bert Fico, museli sme ‰etriÈ, pretoÏe sme bolizadlÏení. A keì sa teraz Fico vracia druh˘krát,údajne budeme musieÈ ‰etriÈ zase...

·éfredaktor Peter Vavro. HN lifestyle magazín 26. 4.

(Neustála povinnosÈ ‰etriÈ je zaujímav˘ javslovenského verejného Ïivota. Ale to, ÏedesaÈroãia musíme ÏiÈ v nieãom, ão sa námvÏdy zrúti, je úplne trápny úkaz nielen na-‰ej politiky a ekonomiky, ale aj morálnejbázy ná‰ho národného organizmu.)

***

Japonskí Ïiaci neoãakávajú v ‰kole obslu-hu, o veci okolo seba sa starajú sami. Skupi-na, na ktorú pripadne upratovanie triedy, zod-vihne po vyuãovaní v‰etky stoliãky a poutie-ra dláÏku v triede. Poum˘va tabuºu a vy-prázdni odpadkové ko‰e. Deti obedujú aj sosvojím uãiteºom v triede. Îiaci, ktorí majú vpríslu‰n˘ t˘ÏdeÀ túto sluÏbu, si v ãase obedaobleãú biele zástery, nasadia ãapice, na tvárrú‰ka a z pojazdného vozíka servírujú stravuostatn˘m spoluÏiakom.

Japonsk˘ publicista Ïijúci v SRMasahiko Shiraki. TV oko 26. 4.

(Shiraki, ktor˘ sa oÏenil v SR a tu i Ïije, sasnaÏí korektne a objektívne posúdiÈ situá-ciu vo svojej ìalekej domovine a tu, v SR.Ale nemôÏe skryÈ svoje sklamanie z toho,ako málo sa slovenské deti starajú o svoju‰kolu a o celé svoje okolie.)

***

âím menej sme schopní byÈ sami, t˘m jepravdepodobnej‰ie, Ïe budeme osamelí. Aknebudeme uãiÈ na‰e deti, ako byÈ samy, budúpoznaÈ len to, ako byÈ osamel˘mi. Som za roz-hovory. Tie v‰ak potrebujú miesto. Doma bysme si mali vytváraÈ posvätné miesta. Naprík-

lad kuchyÀa, jedáleÀ ãi auto sa môÏu staÈmiestami, kde nebudeme pouÏívaÈ elektro-nické prístroje. T˘m môÏeme na‰im deÈomukázaÈ hodnotu priamej konverzácie.

Americká psychologiãka Sherry Turkle. The New York Times 27. 4.

(Samozrejme, experti vulgarizujú realitu.A preto je také ÈaÏké vystihnúÈ 3-4 slova-mi pravdu v jej komplexnosti. Ak totiÏ za-voláme mobilom niekoho blízkeho, môÏe sastaÈ oboje: keì ho zaãujeme, nadobudne-me pocit, Ïe je nám naporúdzi a Ïe mumôÏeme povedaÈ nieão, ão by sme inémunepovedali. Ale súãasne zaregistrujemeakúsi moÏno doteraz nepoznanú prekáÏku,ktorá nám bráni s telefonujúcim sa skon-taktovaÈ.)

***

Stále mi volajú nejakí hviezdni muzikantialebo speváci, ãi by som s nimi nieão nena-hral. Ja v‰ak nemôÏem, mám váÏne prekáÏ-ky: uÏ nemám toºko ãasu, ako kedysi, mámstále viac vlastn˘ch projektov – a najmä mámrodinu.

Multiin‰trumentalista Marcus Miller. Sme 27. 4.

(NahraÈ niekoºko albumov dÏezu a podob-nej muziky je poriadna záÈaÏ. Ale dnes uÏmnohí aj veºmi slávni hudobníci majú pre-káÏku e‰te váÏnej‰iu, ale príjemnú: uÏ ne-podliehajú o‰iaºu z desiatok svojich skla-dieb. Ich voºn˘ ãas obsadzuje rodina.)

***

Je vám nonstop v pätách a zaobaºuje to doveºkej lásky a pozornosti voãi vám. Dokázalvás presvedãiÈ, Ïe je ten najlep‰í na svete a Ïe‰peciálne pre vás nie je nik vhodnej‰í, neÏ on.Robí to aj pre to, aby si vynútil va‰u oddanosÈa mal doÏivotnú istotu, Ïe ste navÏdy jeho abudete poslúchaÈ. Nechce vás stratiÈ a byÈ od-halen˘. Vyhliadne si vás ako obeÈ a prisaje sana vás.

Publicistka Monika Schönová.OÏene.sk 27. 4.

(Îena musí rozváÏne posudzovaÈ svoj vzÈahs partnerom a jeho v˘voj, aby nestratilaºahkomyseºne peknú budúcnosÈ.)

***

Odchod Vladimíra Meãiara z ãela HZDS jesprávne rozhodnutie, aj keì trochu neskoré.Vzhºadom na úlohu, ktorú zohral na politic-kej scéne, by som privítal dôstojnej‰í odchod.

B˘val˘ premiér Ján âarnogursk˘.Sme 28. 4.

(V podstate jedin˘m fenoménom na úrov-ni, ktor˘ sa dnes na verejnosti pohybuje, jeâarnogursk˘. Ostatní vyjadrujú pov˘‰e-nectvo alebo ºahostajnosÈ, ktorá sa hodído krãmy, ale nie je dôstojná medzi ºuìmivo verejnom Ïivote.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler


parlamentný kuriér - 2012 / ccv. - ccvi

Documents