7

PEDAGOGICKÉ ČÍTANIE

GLOBÁLNE ROZVOJOVÉ VZDELÁVANIE NA 1. STUPNI ZÁKLADNEJ ŠKOLY

EVA HOLEČKOVÁ

METODICKO - PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV

2009

8

GLOBÁLNE ROZVOJOVÉ VZDELÁVANIE NA 1. STUPNI ZÁKLADNEJ ŠKOLY

PEDAGOGICKÉ ČÍTANIE

PaedDr. EVA HOLEČKOVÁ

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV

Pracovisko autora: Základná škola, Bruselská 18, Košice

PREŠOV 2009

9

Predhovor

Základný princíp nie je vtom, že ak sa zmení prostredie, zmeníte sa aj vy, ale opačne. Prostredie sa zmení, ak sa vy

zmeníte.

(Masami Saionji)

Súčasný rýchlo sa meniaci svet je poznačený a ovplyvnený množstvom faktorov,

ktoré súvisia so vzájomnou prepojenosťou všetkých oblastí sveta. Tieto problémy menia podmienky existencie na našej planéte. Aktuálny stav životného prostredia na našej planéte a najmä jeho budúci stav je podmienený aktivitami, ktoré vyvíjajú všetci obyvatelia Zeme. Prístup každého jednotlivca k svojmu prostrediu, k ostatným ľuďom je veľmi dôležitý. Čím skôr si uvedomíme, že naše rozhodnutia a skutky môžu našej Zemi a jej obyvateľom pomôcť alebo uškodiť, tým skôr môžeme prebrať zodpovednosť za svoje činy a viesť k tomu aj deti od najmladšieho školského veku.

Otvorenosť voči novým poznatkom, aktívny prístup k riešeniu problémov, orientácia v súčasnom globalizovanom svete, samostatné rozhodovanie na základe správne vyhodnotených informácií, porozumenie pre problémy iných ľudí sú cestou, ktorá vedie k zlepšeniu a skvalitneniu života všetkých ľudí. Snahou rozvojového globálneho vzdelávania je výchova a formovanie aktívneho občana, ktorý si uvedomuje svoju úlohu pri riešení javov na globálnej úrovni.

10

OBSAH Predhovor Obsah Úvod 1 GLOBÁLNE PROBLÉMY ĽUDSTVA

1.1 Vymedzenie pojmu globalizácia 1.2 Postavenie Slovenska v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci 1.3 Organizácie zamerané na poskytovanie rozvojovej pomoci 1.4 Obsah a postavenie globálneho rozvojového vzdelávania v súčasnej spoločnosti 1.5 Ciele globálneho rozvojového vzdelávania 1.6 Začlenenie globálneho rozvojového vzdelávania do slovenského školského systému

2 VYHODNOTENIE PRIESKUMU

2.1 Cieľ a úlohy prieskumu 2.2 Metodika a organizácia prieskumu, charakteristika prieskumnej vzorky 2.3 Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

3 GLOBÁLNE ROZVOJOVÉ VZDELÁVANIE NA 1. STUPNI ZÁKLADNEJ ŠKOLY

3.1 Príprava hodiny s využitím prvkov globálneho rozvojového vzdelávania 3.2 Témy a aktivity globálneho rozvojového vzdelávania

3.2.1 Vzdelanie a zdravie pre všetkých Aktivity: Moja škola, Uhádnite, čo už viem, Zdravie

3.2.2 Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj

Aktivity: Zelená stopa, Tvoríme v prírode, Prechádzka pre päť zmyslov, Triedime odpadky

3.2.3 Ľudské práva, práva detí

Aktivity: Môžem – nemôžem, Farebné pexeso

3.2.4 Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc Aktivity: Postav si dom, 3P (Poďme pomôcť postihnutým)

3.2.5 Rodová rovnosť a nerovnosť Aktivita: Chlapci a dievčatá

3.2.6 Riešenie vojnových konfliktov a svetový mier, terorizmus

Aktivita: Morálne poučenie

3.2.7 Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete Aktivita: Vreckové alebo život za 1 euro

3.2.8 Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr

Aktivita: Cesta okolo sveta, Indiánsky kalendár

11

3.2.9 Globalizácia a jej dôsledky Aktivity: Svet v našej škole, Veľký nákup

3.2.10 Fair Trade /Spravodlivý obchod/ Aktivity: Spravodlivá nákupná taška

3.3 Využitie prvkov GRV v škole v prírode 3.4 Závery a odporúčania pre pedagogickú prax

Záver Zoznam bibliografických odkazov Prílohy Príloha A Dotazník Príloha B Fotografie – aktivita Zelená stopa Príloha C Fotografie – aktivita Tvoríme v prírode Príloha D Fotografie – aktivita Môžem - nemôžem Príloha E Fotografie – aktivita Indiánsky kalendár Príloha F Tajnička - Európa Príloha G Tajnička - Afrika Príloha H Tajnička - Ázia Príloha I Tajnička - Austrália Príloha J Tajnička - Amerika

12

ÚVOD

Všetci na jednom javisku veľkého sveta stojíme a čokoľvek sa tu deje,

všetkých sa dotýka.

J.A.Komenský

Život každého jedinca je ovplyvňovaný pozitívne, ale aj negatívne množstvom faktorov, ktoré prináša dnešný globalizovaný svet. Obsahuje stále nové problémy a výzvy, ktoré človek musí riešiť. Zhoršujúce sa životné prostredie, vojnové konflikty, utečenci, ekologické katastrofy, chudoba, hlad, rôzne formy diskriminácie, otázka základných ľudských práv sú témy, ktoré sa dotýkajú všetkých ľudí.

Všetky tieto aspekty čoraz viac pôsobia na našu existenciu. Preto je veľmi dôležité, aby ľudia boli informovaní a čo najlepšie pripravení na riešenie problémov, ktoré súčasný život prináša.

Cieľom globálneho rozvojového vzdelávania je pripraviť mladých ľudí na život v súčasnom svete a rozvíjať u nich kompetencie, ktoré im umožnia stať sa informovanými a aktívnymi občanmi prijímajúcimi zodpovednosť za seba, za svoje konanie i za svoje široké okolie. (Nádvorník, Volfová, 2004, s.15)

Žiaci v mladšom školskom veku sú veľmi vnímaví a so záujmom sledujú dianie okolo seba. Sledujú masmédiá, ktoré vo veľkej miere vplývajú na vytváranie ich názoru. Získavajú údaje z internetu, majú prístup k rôznym druhom informácií, ktoré pre nich ešte nie sú vhodné. Mnohé pojmy sú pre žiakov menej zrozumiteľné, ale zjednodušené, veku primerané podanie umožňuje pochopiť často i zložité veci a udalosti okolo nás.

Väčšina odbornej literatúry zameranej na globálne rozvojové vzdelávanie sa sústreďuje na žiakov druhého stupňa základnej školy, na žiakov stredných škôl a gymnázií. Globalizácia sa však týka nielen starších žiakov a dospelých ľudí, ale všetkých obyvateľov planéty. V rozhodujúcej miere bude pôsobiť na kvalitu života najmä mladej generácie. Preto záleží na formovaní správneho postoja každého človeka a aktívneho prístupu k problémom, ktoré sprevádzajú náš súčasný život a ovplyvnia aj našu budúcnosť.

13

Cieľom našej práce je priblížiť učiteľskej verejnosti pojem globálne rozvojové vzdelávanie a zároveň poskytnúť pedagógom na 1. stupni základnej školy námety na rôzne činnosti a aktivity z oblasti globálneho rozvojového vzdelávania, ktoré by mohli využívať vo svojej každodennej edukačnej praxi.

Prvá kapitola sa venuje problematike globálneho rozvojového vzdelávania, a mimovládnym organizáciám, ktorých úlohou je prispieť k zlepšeniu životných podmienok ľudí žijúcich v rozvojových krajinách.

Náplňou druhej kapitoly je prieskum uskutočnený medzi učiteľmi na 1. stupni základných škôl v Košiciach formou dotazníka a jeho vyhodnotenie. V tretej kapitole sú uvedené prioritné témy zaoberajúce sa globálnymi problémami sveta a ukážky aktivít vhodných pre žiakov 1. stupňa ZŠ, ktoré môžu učitelia využiť na vyučovaní v rôznych predmetoch i v mimoškolských aktivitách.

14

1 GLOBÁLNE PROBLÉMY ĽUDSTVA Vývoj našej civilizácie v uplynulých desaťročiach prináša so sebou okrem

pozitívnych výsledkov aj množstvo ťažkostí, z ktorých sa mnohé neriešia, nepripisuje sa im patričný význam a ich kumulovaním dochádza k vážnym celosvetovým problémom.

Za najvýznamnejšie oblasti globálnych problémov ľudstva považuje Mederly (2001) nasledujúce: súbor environmentálnych problémov, problémy politického vývoja, problémy sociálneho rozvoja obyvateľov rozvojových krajín, demografické problémy, ekonomické problémy.

Globálne problémy ako trvalo udržateľný rozvoj, zdravé životné prostredie, migrácia obyvateľstva, prisťahovalectvo, rozdiely medzi ľuďmi, chudoba, rasizmus, vojnové konflikty, nerešpektovanie ľudských práv, nerovnomerný prístup k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti sa nedajú nevšímať – sú reálne a sú pre všetkých ľudí výzvou, aby podľa svojich možností a schopností sa pokúsili o najlepšie riešenie situácií, pred ktorými sa postupne ocitá celé ľudstvo.

Globalizácia ako fenomén dnešnej doby sa v súčasnosti čoraz viac dostáva do popredia. Vyznačuje sa vzájomnou prepojenosťou všetkých oblastí sveta. Vzdialenosti, ktoré sa v minulosti len ťažko prekonávali, dnešné dopravné prostriedky umožnili skrátiť a „zmenšiť“ tým našu planétu. Zjednodušil sa aj svetový obchod a turistický ruch. Obklopujú nás veci dennej spotreby, ktoré boli vyrobené v rozličných vzdialených krajinách. Kupujeme zahraničné výrobky, jeme rôzne exotické jedlá, cudzokrajnú zeleninu a ovocie. Udalosti, ktoré sa odohrávajú na druhom konci zemegule, môžeme sledovať za krátky čas prostredníctvom televízie, rozhlasu či internetu. Ekologické katastrofy, ku ktorým dochádza stále častejšie, ovplyvňujú životné prostredie celej Zeme. Vo vyspelejších krajinách pribúdajú migranti a utečenci, ktorí hľadajú lepšie životné podmienky pre seba či pre celé rodiny. Stretávajú sa rôzne kultúry a zároveň dochádza k intolerancii a nerešpektovaniu ľudských práv. Prehlbujú sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými krajinami, rozdiely sú v prístupe k vzdelaniu či v dostupnosti lekárskej pomoci. Prispieť k riešeniu jednotlivých problémov ľudstva podľa Zajaca, Návojského (2006) môže každý človek nasledovne:

- zapojiť sa do zbierky mimovládnych organizácií, ktorých výťažok je určený na konkrétnu pomoc,

- stať sa členom rôznych mimovládnych organizácií a zapojiť sa do ich činnosti, - realizovať projekty podporované firmami alebo organizáciami, - zapojiť sa do petícií a iniciatív, ktoré ovplyvňujú myslenie ľudí a vlád. Všetci ľudia majú príležitosť začať rozmýšľať nad svojimi možnosťami

a schopnosťami. Často malý dobrý skutok môže dosiahnuť obrovský kladný výsledok.

15

1.1 Vymedzenie pojmu globalizácia

Globalizácia je termín, s ktorým sa stretávame v každodennom živote veľmi často, nie vždy však si uvedomujeme jeho význam. Samotný pojem sa objavil na začiatku 60-tych rokov dvadsiateho storočia, keď sa začali vnímať nové kvantitatívne i kvalitatívne zmeny vo vývoji sveta. Je súborom mnohých rôznorodých procesov, ktoré obsahujú ekonomické, technologické, sociálne, kultúrne i politické aspekty. Tieto procesy sú vzájomne prepojené a navzájom sa podmieňujú.

Ekonomická globalizácia spočíva v prepájaní svetových trhov a zapájaní národných ekonomík do celosvetových ekonomických väzieb. Vytvárajú sa nadnárodné spoločnosti, ktoré sú schopné pôsobiť nad rámec štátu. Patrí sem aj pohyb kapitálu na svetových burzách, ktorý ovplyvňuje správanie sa trhu a svetových mien.

Dôležitým znakom sociálnej globalizácie je nárast prepojenosti medzi spoločnosťami a ľuďmi navzájom. Rozvojom médií, dopravy, komunikačných technológií dochádza k okamžitej výmene informácií. Nie všetci ľudia však majú rovnaký prístup k nim. Nerovnomernou dostupnosťou k informovanosti, zdrojom a technológiám narastá sociálna a informačná priepasť medzi bohatou menšinou ľudstva koncentrovanou v rozvinutých štátoch a chudobnou väčšinou v ostatných krajinách.

Kultúrna globalizácia vedie k zintenzívneniu kontaktov medzi kultúrami, šíreniu a výmene kultúrnych javov. Vzájomné ovplyvňovanie pôsobí na zmeny vo všetkých kultúrach a vedie tiež k vytváraniu nových foriem. Často dochádza k radikálnym a nezriedka i k násilným formám odmietania globalizácie po celom svete, k utváraniu a posilňovaniu národných a etnických identít či príklonu k rôznym komunitám a životnému štýlu či fanatickému presadzovaniu rôznych predstáv o jedinom správnom prirodzenom poriadku. Vznikajú rôzne extrémistické a rasistické organizácie.

Významnou mierou prispieva k procesu prepájania politická globalizácia, ktorá je charakterizovaná vzájomnou integráciou a prepojovaním jednotlivých štátov, pôsobením medzinárodných subjektov ako je OSN, EÚ či NATO a pôsobením politicky vplyvných finančných inštitúcií ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. K politickej globalizácii patrí aj celosvetové pôsobenie mimovládnych organizácií.

Ekologická globalizácia vyplýva z poznania, že planéta Zem predstavuje ucelený ekosystém, na ktorom sú všetci ľudia závislí. Akékoľvek negatívne dopady či porušenie základných životných funkcií globálneho ekosystému sa obracajú proti všetkým obyvateľom Zeme. Prírodné zdroje sú pritom predmetom vnútroštátnych a medzinárodných konfliktov a prebiehajúca demografická explózia nároky na ne stále zvyšuje (Exnerová /Ed./, 2005).

16

1.2 Postavenie Slovenska v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci

Globálna problematika sa v uplynulých rokoch zdôrazňuje oveľa viac než predtým. Zaoberajú sa ňou viaceré významné medzinárodné inštitúcie: Rozvojový program OSN, Univerzita OSN, Svetová banka (World Bank – WB), OECD, Millennium Institute, World Resources Institute, Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund – IMF), Svetová obchodná organizácia (World Trade Organisation – WTO).

Slovensko sa pripojilo v roku 2000 k výzve OSN napĺňať Miléniové rozvojové ciele (Milenium Development Goals – MDGs). V súlade s ich napĺňaním sa na úrovni EÚ prijalo niekoľko záväzkov pre členské krajiny.

Miléniové rozvojové ciele do roku 2015 vychádzajú z Miléniovej deklarácie podpísanej 189 krajinami. Ciele a zámery sú prepojené a mali by byť vnímané ako celok. Predstavujú partnerstvo medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré má vytvoriť prostredie nápomocné k rozvoju a odstráneniu chudoby na národnej i medzinárodnej úrovni.

Miléniové ciele boli stanovené nasledovne: Cieľ 1 – Odstrániť extrémnu chudobu a hlad (znížiť na polovicu počet ľudí žijúcich z menej ako jedného dolára na deň, znížiť na polovicu počet hladujúcich ľudí) Cieľ 2 – Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých (zaistiť, aby mohli deti kdekoľvek na svete, dievčatá aj chlapci, dokončiť základnú školu) Cieľ 3 – Presadzovať rovnosť mužov a žien a posilniť rolu žien v spoločnosti (odstrániť nerovnosť pohlaví v základnom a strednom školstve do roku 2005 a na všetkých úrovniach vzdelávania do roku 2015) Cieľ 4 – Znížiť detskú úmrtnosť (znížiť o dve tretiny úmrtnosť detí do päť rokov) Cieľ 5 – Zlepšiť zdravie matiek (znížiť o tri štvrtiny mieru materskej úmrtnosti) Cieľ 6 – Bojovať s HIV/AIDS, maláriou a ďalšími chorobami (zastaviť a zvrátiť šírenie HIV/AIDS, malárie a ďalších závažných chorôb) Cieľ 7 – Zaistiť udržateľný stav životného prostredia (integrovať princípy udržateľného života do politiky a programov jednotlivých štátov a zabrániť stratám prírodných zdrojov, znížiť na polovicu počet ľudí bez dlhodobo udržateľného prístupu k pitnej vode a základnej hygiene, dosiahnuť výrazné zvýšenie kvality života minimálne pre 100 miliónov obyvateľov prímestských chudobných štvrtí – slumov) Cieľ 8 – Budovať svetové partnerstvo pre rozvoj (ďalej rozvíjať otvorený obchodný a finančný systém založený na jasných pravidlách, riešiť špecifické potreby najmenej rozvinutých krajín, vnútrozemských štátov a malých ostrovných rozvojových štátov, komplexne riešiť problém zadĺženia rozvojových krajín,

17

vytvoriť a realizovať stratégie smerujúce k zaisteniu slušnej a produktívnej práce pre mladých ľudí, v spolupráci s farmaceutickými firmami poskytnúť prístup k dostupným základným liekom v rozvojových krajinách, v spolupráci so súkromným sektorom sprístupniť rozvojovým krajinám výhody nových technológií najmä v informačnej a komunikačnej oblasti) (Hipš, Ďurišová, 2006).

Slovenská republika sa dlhoročne aktívne zapája do poskytovania humanitárnej

pomoci (poskytuje sa krátkodobo, reaguje na mimoriadne udalosti, nie je dlhodobo plánovaná ani podmienená plnením zvláštnych kritérií, dôležitým momentom je rýchlosť rozhodnutia pomôcť a čas realizácie) a rozvojovej pomoci (má systematický a dlhodobý charakter, zohľadňuje politické, ekonomické a sociálne ciele darujúcej i prijímacej krajiny, jej poskytovanie je dohodnuté za určitých podmienok, princípov a kritérií a pôsobí dlhší časový úsek) (Suchožová, 2007).

Slovenská oficiálna rozvojová pomoc (Slovak Aid) má päť hlavných cieľov: • transfer slovenských skúseností

a know-how, • zapojenie slovenských expertov do

medzinárodných rozvojových mechanizmov,

• zapojenie slovenských subjektov do medzinárodných rozvojových projektov,

• rozšírenie ekonomickej spolupráce s rozvojovými krajinami.

• pomoc slovenskej krajanskej komunite (Globálne rozvojové vzdelávanie, 2005).

1.3 Organizácie zamerané na poskytovanie rozvojovej pomoci

Poskytovanie rozvojovej pomoci je súčasťou oficiálnej zahraničnej politiky

a postoja každej rozvinutej krajiny vrátane Slovenska. Vznik rozvojovej pomoci ovplyvnila ničivá 2. svetová vojna, ktorá zanechala negatívny dopad na ľudskú civilizáciu. Po jej skončení nastal rozpad koloniálneho systému, koloniálne veľmoci strácali svoj vplyv nad kolóniami a rozvojová pomoc mala nahradiť udržanie politického a ekonomického vplyvu.

Vstupom Slovenska do OECD a do Európskej únie sa výrazne posilnilo naše medzinárodné postavenie. Prispieva k tomu aj posilňovanie rozvojovej spolupráce a plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva našej krajiny v medzinárodných organizáciách.

18

Rozvojovou pomocou sa zaoberajú nasledovné mimovládne organizácie (MVRO), členovia Platformy MVRO na Slovensku: Academia Istropolitana Nova-AINova, ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, Človek v ohrození, Ekumenická rada cirkví v SR, eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, Evanjelická Diakonia Ecav, FAIRTRADE, Inštitút medzinárodnej spolupráce – Sila rozvoja, Kolpingovo dielo na Slovensku, Liga aktivistov pre ľudské práva, Ľudia a voda, Magna Children at risk, Nadácia EKOPOLUS, Nadácia Integra, Nadácia PONTIS, Nadácia Škola dokorán, Nadácia na podporu občianskych aktivít – NPOA, Nadácia otvorenej spoločnosti, Občianske oko, Partners for Democratic Change Slovakia – PDCS, PLOP – Portugalsky hovoriace krajiny, SAVIO, Slovensko-Juhoafrická spoločnosť, Slovenská humanitná rada, Slovenská katolícka charita, Slovenský Červený kríž, Slovenský výbor pre UNICEF, Tabita,n.o., The German Marshall Fund of US, Translantic Center for CEE, VOKA – Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity, Združenie pre chudobných v Afrike (Suchožová, 2007).

Internetové stránky venujúce sa problematike globálneho rozvojového vzdelávania:

www.rozvojovevzdelavanie.sk/ http://www.slovakaid.sk/ www.clovekvohrozeni.sk/index.php http://www.mvro.sk/ http://www.fairtrade.sk/ http://www.fairtrade.net/ http://www.deeep.org/ www.zivica.sk/publikacie.php http://www.plop.sk/projekty1.htm http://www.2tvare1sveta.sk/sk/rozvojove-vzdelavanie/ http://www.unicef.sk/sk/

19

1.4 Obsah a postavenie globálneho rozvojového vzdelávania v súčasnej spoločnosti

Je len prirodzené, že globálne výzvy 21. storočia, kde ešte stále prevláda chudoba,

hlad, nedostatok pitnej vody, no kde zároveň existujú alternatívy udržateľného rozvoja, mieru a harmónie, potrebujú globálne riešenia.

Globálne rozvojové vzdelávanie je proces, ktorý hľadá odpovede na zložitú realitu dnešného života v globalizovanom svete. Je to spôsob takého vzdelávania a učenia, ktorý skutočne zodpovedá aktuálnym životným potrebám a nabáda k zodpovednosti, nielen za jednotlivca, ale i za náš spoločný svet formou delenia sa o svoje skúsenosti, ponaučenia a stratégie pre kvalitnejší a hodnotnejší život. (Lysý a kol., 2007)

Špecifickým znakom rozvojového vzdelávania je to, že impulzom k jeho vzniku neboli akademické kruhy, či školské programy. Túto formu vzdelávania uviedli do života mimovládne organizácie, venujúce sa rozvojovej pomoci, už v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Vyvolalo to nedostatočné informovanie o rozvojovej problematike pre širokú verejnosť a školy. Mimovládne organizácie v západnej Európe pochopili súvislosť medzi rozvojovou spoluprácou, resp. pomocou a informovaním a vzdelávaním o rozvojovej tematike.

V anglosaskej literatúre sa stretneme s oboma pojmami - globálne (global education) aj rozvojové (development education) vzdelávanie, väčšinou sa používajú ako synonymá a nerozlišuje sa medzi nimi. Podobne je to aj v nemeckej literatúre, kde sa používajú termíny Globales Lernen (globálna výchova) a Entwicklungspolitische Bildungsarbeit (rozvojové vzdelávanie).

Najväčšia poľská humanitárna organizácia Polska akcja humanitarna používa termín humanitárne vzdelávanie, je to však pojem priveľmi úzky, pretože nezahŕňa všetky aspekty rozvojového vzdelávania.

V Českej republike sa popri termíne rozvojové vzdelávanie používa termín globálne rozvojové vzdelávanie, pričom globálne vzdelávanie sa chápe ako vzdelávanie k posilneniu zodpovednosti za prírodné, hospodárske, sociálne, kultúrne prostredie sveta v lokálnom i globálnom meradle, pričom dôraz je kladený na pochopenie previazanosti sveta a potrebu systémovosti pri riešení globálnych problémov. ( www.rozvojovevzdelavanie.sk/)

Rozvojové vzdelávanie sa chápe ako prierezová disciplína zahŕňajúca témy z

oblasti udržateľného rozvoja, ľudských práv, ekologického, multikultúrneho, globálneho vzdelávania. Jeho cieľom je pochopenie vzťahov medzi životmi ľudí z tzv. vyspelých a tzv. rozvojových krajín a na tomto základe tiež podpora medzinárodnej rozvojovej spolupráce. Rozvojové vzdelávanie charakterizuje Návojský ako dynamický, interaktívny proces, ktorého cieľom je dosiahnutie komplexných vedomostí o rozvojovej problematike a vzájomnej súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami,

20

podpora interkultúrneho porozumenia, podpora sociálnych zmien, ktoré by viedli k rovnosti, spravodlivosti a solidarite, k podpore práv a povinností pre každého jednotlivca, ktorý by mal prispieť k trvale udržateľnému rozvoju (www.rozvojovevzdelavanie.sk ).

Globálne rozvojové vzdelávanie je podľa Nádvorníka, Volfovej (2004)

celoživotný vzdelávací proces, ktorý: - informuje o živote ľudí žijúcich v rozvojových a rozvinutých krajinách a umožňuje ľuďom pochopiť súvislosti medzi ich vlastnými životmi a životmi ľudí na celom svete - uľahčuje pochopenie ekonomických, sociálnych, environmentálnych, politických a kultúrnych procesov, ktoré ovplyvňujú životy všetkých ľudí - rozvíja schopnosti, ktoré umožňujú ľuďom aktívne sa podieľať na riešení problémov - podporuje hodnoty a postoje, ktoré umožňujú ľuďom aktívne sa podieľať na riešení problémov na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni - smeruje k prijatiu zodpovednosti za vytváranie sveta, kde majú všetci ľudia možnosť žiť dôstojný život podľa svojich predstáv.

Oblasti, ktoré majú byť rozvíjané u každého zainteresovaného jednotlivca v systéme globálneho vzdelávania, sú nasledovné (Pike, Selby, 1994): a) vedomosti

• o sebe (sebauvedomenie, vlastný uhol pohľadu, ako nás vidia iní), • o systémoch (teória systémov, svetové systémov, vzájomné súvislosti, spoločné

črty), • o rozvoji (typy rozvoja, obchodné vzťahy, pomoc, kolonializmus, rola žien,

populácia, zdravie a výživa, výchova a vzdelávanie), • o životnom prostredí (ničenie ekosystémov, prírodné zdroje, ochrana prírody,

znečistenie, využívanie pôdy, technosféra), • o mieri a konfliktoch (negatívny a pozitívny mier, mier v medziľudských

vzťahoch, mier medzi skupinami ľudí, medzinárodný mier, zbrojenie, terorizmus, boj za slobodu, nenásilný protest),

• o právach a zodpovednosti (ľudské práva a zodpovednosť, morálne a zákonné práva a zodpovednosť, sloboda a bezpečie, sloboda „od“ a sloboda „k“, predsudky a diskriminácia, útlak, sebaurčenie),

• o alternatívnych víziách (budúcnosť, udržateľný rozvoj, ľudské zdravie a zdravie planéty),

b) spôsobilosti a schopnosti

• práca s informáciami (získavanie a podávanie informácií, organizácia a spracovanie informácií, hodnotenie informácií, uchovávanie a opätovné využitie informácií, systémová analýza),

• rast osobnosti (koncentrácia, dobrá fyzická kondícia, manuálne zručnosti, tvorivý potenciál, hodnoty, ideály, uhol pohľadu, pripravenosť na šok, hospodárenie s časom ),

21

• medziľudské vzťahy (asertivita, efektívna komunikácia, budovanie dôvery, spolupráca, vyjednávanie, riešenie konfliktov),

• spätná väzba (rozhodovací proces, etické súdy, ocenenie estetiky), • tvorivosť (tvorivé myslenie, riešenie problémov, pochopenie vzťahov,

holistické vnímanie, vcítenie, vizualizácia, predvídanie),

c) postoje • pozitívne sebavnímanie (viera vo svoje schopnosti, jedinečnosť, priamy a

poctivý prístup), • rešpekt k právu a právam (obrana práv, zmysel pre právo, rovnosť), • vzťah k nejednoznačnosti (viacznačnosť, neistota, konflikty a zmeny), • schopnosť tvoriť (prijímanie rizika, pružná reakcia, predstavivosť a intuícia), • postoj k svetu (úcta k životu, altruizmus).

1.5 Ciele globálneho rozvojového vzdelávania

Globálne rozvojové vzdelávanie pripravuje na život v súčasnom prepojenom, rýchlo sa meniacom svete. Jeho snahou je viesť ľudí k porozumeniu základných problémov súčasného sveta, k vytváraniu vlastných názorov na svet a k rozvoju schopností podieľať sa na ich riešení. Inštitút Globálneho vzdelávania (The Institute of Global Education, UN) definuje svoj cieľ ako snahu pomôcť spoluvytvárať svet, kde je mier a dostatok jedla súčasťou života všetkých ľudí, kde existuje environmentálna zodpovednosť, kde panuje sociálna spravodlivosť a kde jedinec dosahuje najvyššie méty sebarealizácie v rámci komunitnej spolupráce. (www.rozvojovevzdelavanie.sk/ )

Globálne rozvojové vzdelávanie by malo podporovať toleranciu, solidaritu a pochopenie problémov medzinárodného rozvoja, vo svojej metodike je zamerané na podporu aktívneho učenia a reflexie, kladie dôraz na rôznosť a rešpekt k druhým a prispieva tiež k ujasneniu vlastných priorít študentov v globálnom kontexte.

Hlavným zámerom globálneho vzdelávania je zlepšovanie informovanosti a vedomostí celej európskej verejnosti vo veciach globálnej vzájomnej závislosti a solidarity prostredníctvom vytvorenia lepších podmienok pre tieto účely. Podľa definície North-South centra do globálneho vzdelávania patrí vzdelávanie rozvojové, o udržateľnom rozvoji, o ľudských právach, o mieri, o predchádzaní konfliktom a o medzikultúrnom dialógu. (Globálne rozvojové vzdelávanie, 2005)

Ciele globálneho rozvojového vzdelávania možno formulovať v oblastiach špecifických kompetenciou účastníkov vzdelávacieho procesu, teda v oblastiach poznatkov, zručností a postojov. (www.varianty.cz/static/grv.php)

Prepojenosť jednotlivých oblastí globálneho rozvojového vzdelávania prináša pre rozvoj osobnosti jedinca, na zmeny v jeho správaní, prístupu k svojmu okoliu a celému svetu veľké množstvo pozitívnych podnetov.

22

Podľa zamerania edukácie na určitú oblasť osobnosti rozdeľujeme sústavu cieľov do troch odlišných, vzájomne súvisiacich cieľov na:

a) kognitívne ciele

o vedieť pomenovať príčiny a dôsledky najdôležitejších globálnych problémov, vedieť, čo pomáha a čo bráni udržateľnému ľudskému rozvoju

o vedieť porovnať rôzne chápania konceptov – rozvoj, ľudské práva, globalizácia

o vedieť vysvetliť situácie ľudí žijúcich v ťažkých životných podmienkach, vedieť vysvetliť rôzne príčiny a dôsledky týchto situácií

o vedieť rozlíšiť situáciu ľudí na svete v ekonomickej a sociálnej, mať vedomosť o rôznych pohľadoch na príčiny a dôsledky tohto stavu

o vedieť zdôvodniť vzájomnú závislosť a prepojenosť rôznych oblastí sveta a rôznych dimenzií rozvoja

o mať vedomosť o hlavných aktéroch rozvojovej spolupráce a vedieť o svojich možnostiach spolupodieľať sa aktívne na rozvoji na lokálnej i globálnej úrovni

o vedieť zdôvodniť, prečo a akým spôsobom je uskutočňovaná rozvojová spolupráca

b) psychomotorické ciele: o vedieť využívať nástroje demokracie pri spolupodieľaní sa na verejnom

živote o dokázať vymedziť problém, analyzovať, hľadať možnosti, ako ich využiť

pri riešení problémov o dokázať efektívne spolupracovať s ostatnými ľuďmi o dokázať si na základe informácií vytvoriť vlastný názor a uviesť pre neho

argumenty o vedieť prijať názor ostatných a korigovať svoj pôvodný názor o dokázať využívať empatiu pri poznávaní situácie ostatných o vedieť myslieť systémovo a hľadať súvislosti

c) afektívne ciele:

o prijímať zodpovednosť za seba a za svet, v ktorom žijeme o byť motivovaný k aktívnej spolupráci na riešení miestnych problémov

a prispievať k riešeniu problémov na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni i bez priamych výhod

o byť si vedomý výhod spolupráce s ostatnými ľuďmi o vedieť rešpektovať odlišné názory a pohľady na svet o byť solidárny s ľuďmi žijúcimi v ťažkých podmienkach

(zdroj: www.varianty.cz/statistic/grv.php)

Samotná realizácia globálneho rozvojového vzdelávania v školskej praxi kladie dôraz na vzťahy medzi jednotlivými vzdelávacími oblasťami a ich vzájomným

23

prepojením. Preto čo najširšia možná integrácia v celom zábere vyučovacích predmetov i v bežnom živote školy s využitím takých metód výchovy, ktoré presahujú tradičný rámec edukačnej praxe by mohla byť správnou cestou k dosiahnutiu cieľov globálneho rozvojového vzdelávania (Suchožová, 2007). 1.6 Začlenenie globálneho rozvojového vzdelávania do slovenského školského systému

Globálne rozvojové vzdelávanie je doménou hlavne mimovládnych organizácií

združených v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií (PMVRO). Platforma je členom asociácie CONCORD, ktorá združuje národné platformy mimovládnych rozvojových organizácií členských štátov Európskej únie.

Rozvojové vzdelávanie a informovanie verejnosti o otázkach rozvojovej pomoci a spolupráce koordinuje skupina Development Education Forum s aktívnou slovenskou účasťou. Členské štáty Rady Európy na seba dobrovoľne preberajú záväzky, ktoré vyplývajú z uznesení a záverov podujatí organizovaných touto politickou inštitúciou. Maastrichtská deklarácia, prijatá na záver Európskeho kongresu o globálnom vzdelávaní v novembri 2002, obsahuje výzvy a požiadavky na posilnenie a skvalitnenie globálneho vzdelávania v členských štátoch Rady Európy (Globálne rozvojové vzdelávanie, 2005).

Na Slovensku je rozvojové vzdelávanie súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci – Official Development Assistance (ODA). Venujú sa jej rôzne mimovládne organizácie, občianske združenia, ktoré sa orientujú na spoluprácu s učiteľmi materských, základných a stredných škôl, na žiakov a mladých ľudí.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006 zdôrazňuje potrebu systémového riešenia otázok rozvojového vzdelávania najmä vo vzájomnej spolupráci medzi MZV SR a MŠ SR i mimovládnymi organizáciami. Vďaka rôznym projektom vznikli metodické materiály o utečeneckej problematike, o globálnom rozvojovom vzdelávaní vhodné pre učiteľov ZŠ a SŠ. Pre pedagógov boli organizované semináre na tému rozvojovej pomoci s cieľom získať kompetencie pre školskú prax i prácu s deťmi z iného kultúrneho prostredia.

Celospoločenským zámerom v budúcnosti je vypracovať a aplikovať systém rozvojového vzdelávania na všetkých stupňoch slovenského vzdelávacieho systému, postupný prechod od pilotných projektov k systémovému prístupu (Suchožová, 2007).

Strednodobú stratégiu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009-2013 schválila vláda na 141. zasadaní dňa 4.3.2009 uznesením č.170/2009. Rozvojové vzdelávanie a verejná informovanosť o rozvojovej pomoci SR sú integrálnou súčasťou rozvojovej pomoci SR v súlade so strednodobou stratégiou a informačnou politikou MZV SR. Zahŕňajú aktivity zamerané na vzdelávanie širšej verejnosti, ako aj konkrétnych cieľových skupín. Okrem iných skupín sa pozornosť sústreďuje aj na politikov, poslancov, novinárov, učiteľov, pracovníkov štátnej správy a mimovládnych organizácií. Vzdelávanie sa uskutočňuje prostredníctvom projektov rozvojového

24

vzdelávania podporených MZV SR. MZV SR považuje za dôležité zaviesť tému rozvojovej pomoci do vzdelávacieho procesu, zahrnúť rozvojové vzdelávanie do učebných osnov jednotlivých stupňov vzdelávacích inštitúcií za spolupráce s MŠ SR.

(http://www.mcpo.edu.sk/modules/titulka/)

25

2 VYHODNOTENIE PRIESKUMU

Problematika globálneho rozvojového vzdelávania je pomerne novou a nie všetkými pedagógmi poznanou oblasťou. Prelína sa cez rôzne oblasti nášho života, poskytuje informácie o globálnych procesoch, ich príčinách a dôsledkoch, podporuje zodpovednosť za seba i za svet a zároveň prináša možnosti, ako problémy riešiť. 2.1 Cieľ a úlohy prieskumu

Hlavným cieľom uskutočneného prieskumu bolo zmapovať stav a úroveň

poznania pojmu globálne rozvojové vzdelávanie a jeho využívanie vo výchovno-vzdelávacom procese na 1. stupni základných škôl na vybratých základných školách v Košiciach.

Úlohy prieskumu: • zistiť, či učitelia na 1. stupni základnej školy poznajú pojem globálne rozvojové

vzdelávanie (GRV) a či považujú za potrebné venovať sa tejto problematike na vyučovaní,

• sledovať, v ktorých predmetoch učitelia uplatňujú prvky GRV alebo v ktorých ich navrhujú využívať,

• uviesť témy z oblasti GRV, ktoré považujú učitelia za prioritné a aktivity zamerané na GRV,

• zistiť, ktoré kompetencie by malo GRV u žiakov rozvíjať a sledovať spoluprácu škôl s mimovládnymi organizáciami zameranými na riešenie globálnych problémov,

• zistiť záujem učiteľov o získavanie nových poznatkov z oblasti globálneho rozvojového vzdelávania a uviesť ďalšie možnosti vzdelávania, ktoré by pomohli skvalitniť prácu pedagógov v tejto oblasti.

2.2 Metodika a organizácia prieskumu, charakteristika prieskumnej vzorky

Pri riešení problémov a pre získavanie údajov sme v našej práci zvolili metódu dotazníkovú a metódu rozhovoru.

Pre účely prieskumu autorka práce zostavila kombinovaný dotazník s rôznymi typmi otázok – boli v ňom otázky otvorené, polootvorené i uzavreté. Kombinovaný dotazník sa javil ako najvhodnejší prostriedok, pretože táto metóda umožňuje za krátky časový úsek získať veľké množstvo informácií o danej problematike. Dotazník

26

obsahoval 10 otázok zameraných na zistenie úrovne informovanosti učiteľskej verejnosti v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania (pozri Prílohu A).

Prieskum sa uskutočnil v školskom roku 2008/2009 v priebehu mesiacov máj a jún v niekoľkých košických základných školách. Je to obdobie, keď učitelia bilancujú a hodnotia výsledky svojej celoročnej práce, vyhodnocujú rôzne aktivity uskutočnené počas školského roka.

Uplatnili sme spôsob osobného rozdania dotazníkov. Bolo rozdaných 60 kusov dotazníkov, ich návratnosť bola nižšia – predstavovala 75 %. Väčšina respondentov spolupracovala pri vyplňovaní dotazníka ochotne. Niektorých učiteľov problematika nezaujala, prípadne nemali dostatok času na jeho vyplnenie. Potešila však skutočnosť, že takmer všetci účastníci prieskumu prejavili záujem o získavanie nových poznatkov z oblasti globálneho rozvojového vzdelávania.

Výberový súbor v našom prieskume tvorili učitelia 1. stupňa základnej školy. Celková vzorka mala 45 členov. Keďže cieľom dotazníka bolo získať údaje týkajúce sa globálneho rozvojového vzdelávania, nepovažovali sme za potrebné zisťovať vek a pohlavie respondentov. Kvôli objektivite spracovaných výsledkov sme sa snažili o zastúpenie učiteľov zo všetkých ročníkov 1. stupňa základnej školy.

Vzorka respondentov nepokrýva väčšinu učiteľov 1. stupňa ZŠ v Košiciach, je to len malý súbor, preto výsledky prieskumu nemusia byť úplne smerodajné.

Dotazníkovú metódu sme doplnili individuálnymi neštandardizovanými rozhovormi s učiteľkami na 1. stupni ZŠ, aby sme si mohli vytvoriť ucelenejší obraz o skúmanej problematike.

Výsledky dotazníka sme spracovali jednoduchou štatistickou metódou – percentuálnou. Pri otázkach, kde sa všetky odpovede nedajú jednoznačne zatriediť a percentuálne vyhodnotiť, neuvádzame kvantitatívnu analýzu. Niektoré údaje štatistického spracovania sme kvôli väčšej prehľadnosti spracovali do tabuliek a grafov.

2.3 Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Prieskum umožnil sledovať názory zúčastnených učiteľov prvého stupňa

základnej školy. Na základe získaných odpovedí v dotazníkoch sme vyhodnotili aktuálny stav problematiky globálneho rozvojového vzdelávania na niekoľkých základných školách v Košiciach.

Zisťovali sme, či učitelia poznajú samotný pojem globálne rozvojové vzdelávanie. Pre ujasnenie pojmu bola zároveň uvedená aj stručná definícia globálneho rozvojového vzdelávania zverejnená v Maastrichtskej deklarácii o globálnom vzdelávaní z roku 2002 podľa autorov Hipš, Ďurišová (2006).

Otázka č. 1: Stretli ste sa s pojmom globálne rozvojové vzdelávanie (ďalej GRV) počas Vašej praxe ? (GRV je celoživotný vzdelávací proces, ktorý otvára ľuďom oči a mysle voči realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby uviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých. Zahŕňa vzdelávanie o ľudských právach,

27

o trvalej udržateľnosti, vzdelávanie pre mier a predchádzanie vojnovým konfliktom, multikultúrne vzdelávanie a je globálnou dimenziou vzdelávania pre občianske práva a povinnosti.)

Na túto otázku odpovedali respondenti nasledovne: 15 z nich (33,3%) sa s týmto pojmom už stretlo, 3 (6,7%) nevedeli s istotou odpovedať a 27 učiteľov (60%) zatiaľ nepoznalo daný pojem. ( pozri tabuľku 1) Tabuľka 1 Poznanie pojmu globálne rozvojové vzdelávania

Poznanie pojmu GRV na 1. st. ZŠ áno neviem nie počet 15 3 27 % 33,3 6,7 60

Zo získaných údajov je vidieť, že väčšina učiteľov nemá takmer žiadne informácie o globálnom rozvojovom vzdelávaní. Táto problematika je pomerne nová a do škôl sa dostáva zatiaľ iba vďaka úsiliu metodikov z metodických centier a aktivitám mimovládnych organizácií. Existuje však množstvo dostupnej literatúry, ktorá sa venuje globálnemu rozvojovému vzdelávaniu, globálnym problémom a rozvojovej spolupráci.

Otázka č. 2: Považujete za potrebné venovať sa globálnemu rozvojovému vzdelávaniu vo vyučovaní na 1. stupni ZŠ ?

Odpovede boli nasledovné – za potrebné to považovalo 29 respondentov (63,8%), 14 (30,8%) nevedeli, či je to potrebné a 2 účastníci (4,4%) nepovažovali za potrebné dať priestor globálnemu rozvojovému vzdelávaniu na 1. stupni. (pozri tabuľku 2)

Tabuľka 2 Potreba GRV na 1. stupni ZŠ

Potreba GRV na 1. stupni ZŠ áno neviem nie počet 29 14 2 % 63,8 30,8 4,4

Nedostatok informácií o možnostiach využitia GRV na 1. stupni ZŠ neovplyvnil

negatívne odpovede respondentov. Väčšina z nich považuje za potrebné realizovať GRV aj na tomto stupni školského vzdelávania, o čom svedčí vyše 63 % kladných odpovedí, zatiaľ čo zápornú odpoveď poskytlo iba 4,4% respondentov. V tejto oblasti vidíme priestor, ktorý by bol vhodný na využitie pre komplexnejšiu informovanosť poskytovaním metodického materiálu a zabezpečovaním rôznych podujatí pre učiteľov zameraných na GRV.

28

Otázka č. 3: Označte poradie podľa dôležitosti (od 1 do 10), ktorým témam by bolo vhodné v rámci globálneho rozvojového vzdelávania venovať najviac priestoru (môžete aj vyjadriť svoj názor, prečo).

- Ľudské práva, práva detí

- Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc

- Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete

- Riešenie svetových konfliktov a svetový mier, terorizmus

- Vzdelanie a zdravie pre všetkých

- Fair trade /Spravodlivý obchod/

- Rodová rovnosť a nerovnosť

- Životné prostredie a udržateľný rozvoj

- Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr

- Globalizácia a jej dôsledky

Na základe získaných údajov z dotazníkov sme zistili, že respondenti určili za prioritné prvé tri témy:

1. Vzdelanie a zdravie pre všetkých 2. Životné prostredie a udržateľný rozvoj 3. Ľudské práva, práva detí

Za nimi nasledujú ďalšie témy v tomto poradí: 4. Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc 5. Rodová rovnosť a nerovnosť 6. Riešenie vojnových konfliktov a svetový mier, terorizmus 7. Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete 8. Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr 9. Globalizácia a jej dôsledky 10. Fair Trade (Spravodlivý obchod)

Najväčší dôraz kládli respondenti na vzdelanie a zdravie pre všetkých, čo v dnešnej spoločnosti začína nadobúdať čoraz hlbší význam. Vzdelaný človek má viac možností získať prácu nielen v rozvinutých, ale aj rozvojových krajinách, má lepšie predpoklady chrániť si svoje zdravie a starať sa o prevenciu a tým je jeho život kvalitnejší a plnohodnotnejší. Životné prostredie a udržateľný rozvoj je v súčasnosti veľmi frekventovaná téma. Mnoho prírodných katastrof súvisiacich s globálnym otepľovaním je priamym dôsledkom činnosti ľudskej spoločnosti a čoraz väčšej spotreby prírodných zdrojov. Súčasťou vzdelania by mali byť aj primerané poznatky o možnostiach ochrany

29

prírodného prostredia na našej Zemi. Táto problematika je súčasťou environmentálnej výchovy na každej škole. Dôležitou oblasťou je otázka ľudských práv a práv dieťaťa. Ich dodržiavanie je sledované viacerými mimovládnymi organizáciami s celosvetovou pôsobnosťou a učivo o právach dieťaťa je zahrnuté aj do učebných osnov ZŠ. Ostatné témy dostali menej hlasov aj kvôli tomu, že pojmy ako Fair Trade, rodová rovnosť sú menej známe. Myslíme si, že by bolo vhodné rozširovať poznatky učiteľov z týchto oblastí.

V ďalšej časti práce sa preto budeme venovať jednotlivým témam a k nim priradeným aktivitám v takom poradí, v akom sú uvedené na základe výsledkov prieskumu, teda podľa toho, akú dôležitosť im pripísali respondenti. Otázka č.4: V ktorých predmetoch uplatňujete prvky GRV vo Vašej škole ? Zo získaných odpovedí vyplýva, že pedagógovia na 1. stupni ZŠ najčastejšie uplatňujú prvky GRV v nasledovných predmetoch:

• prírodoveda (34 odpovedí – 75,6%), • vlastiveda (18 odpovedí – 40%), • slovenský jazyk a literatúra (17 odpovedí - 37,8%) • etická výchova (14 odpovedí – 33,3%).

Okrem uvedených predmetov učitelia začleňujú prvky GRV aj do matematiky (17,8%), výtvarnej výchovy (13,3%), hudobnej výchovy (11,1%), telesnej výchovy (8,9%) a náboženskej výchovy (2,2%) (pozri graf 1).

Z celkového počtu 45 respondentov 5 učitelia (11,1%) uviedli, že prvky GRV nevyužívajú na vyučovaní v žiadnom predmete.

Uplatnenie prvkov GRV vo všetkých predmetoch na 1. stupni ZŠ (okrem náboženskej výchovy) uviedlo 7 respondentov (15,54%).

Graf 1 Využitie prvkov GRV v jednotlivých predmetoch

30

Otázka č. 5: Aké aktivity realizujete v oblasti GRV ? (môžete uviesť aj aktivity v rámci záujmovej činnosti) Uvedené odpovede svedčia o tom, že pedagógovia sú tvoriví a majú mnohé dobré nápady. 31 respondentov (68,9%) uviedlo viacero zaujímavých činností pre žiakov, napr.: hry Stratení na Mesiaci, Stratení na mori, rôzne rolové hry, športové dni a súťaže, prírodovedné súťaže, zberové aktivity (papier, plasty, tetrapakové obaly, liečivé rastliny, gaštany), zhotovovanie výrobkov zo zaujímavého odpadového a prírodného materiálu, besedy o ochrane životného prostredia, o právach detí, organizovanie škôl v prírode so zameraním na niektoré oblasti GRV, rôzne didaktické hry a aktivity na vyučovaní.

Žiadne aktivity zamerané na oblasť GRV uvádzalo 14 respondentov (31,1%). Myslíme si, že vhodný metodický materiál s návrhmi aktivít a činností pre žiakov by určite motivoval túto skupinu učiteľov k aktívnejšiemu prístupu k danej problematike.

Otázka č.6: Ktoré kľúčové kompetencie by podľa Vás malo rozvíjať GRV u žiakov na 1. stupni ZŠ ? (vhodné odpovede zakrúžkujte)

- pozitívne sebahodnotenie - oceňovanie druhých - asertivita - práca s informáciami (získavanie, spracovanie, analýza a syntéza

informácií) - vytváranie vlastného systému hodnôt, rešpektovanie práv a slobôd

iných ľudí - rozhodovanie v rôznych situáciách - riešenie konfliktov - využívanie tvorivého myslenia pri riešení problémov - prijímanie iných uhlov pohľadu na svet - úcta k všetkým živým tvorom, k prírode - uvedomelá starostlivosť o vlastné zdravie - iné (uveďte, aké)

Učitelia si mohli vybrať viacero z hore uvedených možností, prípadne mohli uviesť aj ďalšie kompetencie. Najčastejšie uvádzanou kompetenciou bola úcta k všetkým živým tvorom, k prírode (35 odpovedí – 77,8%). Veľkú dôležitosť pripisovali respondenti pozitívnemu sebahodnoteniu žiaka (31 odpovedí – 68,9%), riešeniu konfliktov (27 odpovedí – 60%) a asertivite (26 odpovedí – 57,8%). Podľa účastníkov prieskumu je potrebné rozvíjať i ďalšie kompetencie ako je starostlivosť o zdravie (21 odpovedí – 46,7%) a tvorivé myslenie pri riešení problémov (19 odpovedí – 42,2%). Ďalšie kompetencie (oceňovanie druhých, vlastný systém hodnôt, iný uhol pohľadu na svet, práca s informáciami a rozhodovanie v rôznych situáciách) získali menej hlasov - údaje je možné sledovať na grafe 2.

31

Rozhodovanie v rôznych situáciách bolo uvedené najmenej často, čo môže súvisieť s nízkym vekom spomínaných žiakov. Iné kompetencie ako boli spomenuté v dotazníku neuviedol žiaden respondent. Graf 2 Kľúčové kompetencie žiakov 1. stupňa ZŠ

Otázka č. 7: S ktorými organizáciami spolupracujete v rámci GRV ? Odpovede boli nasledovné: 24 respondentov (52,8%) neuviedlo žiadnu organizáciu, s ktorou by rámci GRV spolupracovali, 21 respondentov (47,2%) uviedlo spoluprácu s jednou alebo i viacerými organizáciami. Najčastejšie spomínanými organizáciami boli tieto: SČK – 18 odpovedí, KOSIT (košická spoločnosť zameraná na zber a spracovanie komunálneho odpadu) - 15 odpovedí, SOSNA – 11 odpovedí, ZOO Kavečany pri Košiciach – 7 odpovedí. Zistené údaje poukazujú na to, že školy spolupracujú iba s minimálnym počtom organizácií. Myslíme si, že väčšiu aktivitu by mohli vyvíjať rôzne mimovládne organizácie na zabezpečenie lepšej prepojenosti škôl s aktuálnym dianím v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania. Otázka č.8: V ktorých predmetoch by podľa Vás bolo vhodné využívať prvky GRV ? Učitelia uviedli predmety v tomto poradí:

• prírodoveda - 29 respondentov (63,8%),

32

• vlastiveda - 18 respondentov (40%), • etická výchova – 17 odpovedí (37,8%), • slovenský jazyk a literatúra – 15 respondentov (33,3%). Ďalšie predmety - matematika a výtvarná výchova dostali rovnako po 9 odpovedí (20%), hudobná výchova – 8 odpovedí (17,8%), a náboženskú výchovu uviedli 5 respondenti (11,1%) (pozri graf 3).

Graf 3 Návrh na využitie prvkov GRV v jednotlivých predmetoch

0,00%10,00%20,00%30,00%40,00%50,00%60,00%70,00%

prírodove

da (prv

ouka)

vlas

tiveda

etic

ká vý

chova

slove

nský j

azyk

a lit

.

mat

emat

ika

výtv

arná v

ýchova

hudobná výc

hova

nábože

nská v

ýchova

%

%

Prvky GRV odporúča zaradiť do každého predmetu pri vhodnej príležitosti 16 respondentov (35,6%). Zo získaných údajov je zrejmé, že najvhodnejšími predmetmi, v ktorých učitelia odporúčajú uplatniť prvky GRV sú prírodoveda, vlastiveda, etická výchova a slovenský jazyk a literatúra. Odpovede sa takmer zhodujú s údajmi uvedenými pri štvrtej otázke, ktorá zisťovala, v akých predmetoch učitelia využívajú prvky GRV . Otázka č. 9: Máte záujem o získavanie nových informácií z jednotlivých oblastí GRV ? Deviata otázka nedostala žiadnu negatívnu odpoveď. Kladne na ňu reagovalo 40 respondentov (88,9%). Len piati učitelia (11,1%) nevedeli s istotou odpovedať, či majú záujem o nové informácie (pozri tabuľku 3). Odpovede na túto otázku svedčia o skutočnom záujme učiteľov o problematiku GRV a o snahe získať nové poznatky z danej oblasti. Pedagógom by pomohli informácie o možnostiach ďalšieho vzdelávania učiteľov nielen zo strany metodických centier, ale aj zo strany rôznych mimovládnych organizácií zameraných na problematiku GRV.

33

Tabuľka 3 Záujem o informácie o GRV Informácie o GRV áno neviem nie

počet 40 5 0 % 88,9 11,1 0

Otázka č. 10: Uveďte, aké aktivity by ste z tejto oblasti uvítali (školenie, metodický materiál, seminár,...) . Nasledovné odpovede poukazujú na to, že všetci učitelia by sa radi vzdelávali a privítali niektorú možnosť vzdelávania. Každý respondent si vybral aspoň jednu z uvedených možností. Najväčší počet -37 respondentov - by prijalo najmä metodický materiál (81,4%), ďalším 29 učiteľom by vyhovovalo školenie (63,8%), seminár by uvítalo 21 učiteľov (46,2%) (pozri tabuľku 4). Tabuľka 4 Aktivity GRV pre učiteľov

Aktivity školenie metodický materiál

seminár

Počet 29 37 21 % 63,8 81,4 46,2

Učitelia navrhli i ďalšie možnosti, ktoré by prispeli k rozšíreniu ich poznatkov z jednotlivých oblastí GRV. Pre lepšiu informovanosť by privítali:

• priebežné vzdelávanie v metodických centrách, • ukážky praktických cvičení a aktivít s deťmi, • informácie prostredníctvom internetu, • pracovné listy pre žiakov.

Z uvedených odpovedí vyplýva, že problematike globálneho rozvojového vzdelávania by bolo vhodné venovať väčšiu pozornosť aj na 1. stupni základnej školy. Učiteľská verejnosť je kreatívna a prístupná inováciám, preto by sa im mohlo poskytnúť viac podnetov pre zavádzanie prvkov GRV do ich pedagogickej činnosti. V nasledujúcej časti práce by sme sa chceli zamerať na spracovanie a vytvorenie viacerých aktivít zameraných na jednotlivé oblasti globálneho rozvojového vzdelávania pre žiakov na 1. stupni základnej školy, ktoré budú vhodné na využitie v rôznych vyučovacích predmetoch či mimoškolských aktivitách.

34

3 GLOBÁLNE ROZVOJOVÉ VZDELÁVANIE NA 1. STUPNI ZÁKLADNEJ ŠKOLY

V živote máme dve úlohy. Byť nápomocní iným a zdokonaľovať svoje vnútro, aby naplno žiarilo.

(Masami Saionji)

Na celkový vývoj dieťaťa mladšieho školského veku pôsobí škola, ktorá výrazne

ovplyvňuje formovanie jeho záujmov a postojov. Výchovno-vzdelávacím pôsobením sa systematicky rozširuje psychická činnosť dieťaťa. V tomto období sa vytvárajú dôležité črty charakteru osobnosti. Prevažujú kladné emócie - Končeková (2005) nazýva toto obdobie štádiom „dobrého dieťaťa“.

Rodina a škola si od dieťaťa vyžaduje prevažne myšlienkové postupy smerujúce k jedinému cieľu (konvergentné myslenie) a zanedbáva tvorivé (divergentné) myslenie.

Globálne rozvojové vzdelávanie má za cieľ poskytnúť a systematizovať informácie o globálnych procesoch, ich príčinách a dôsledkoch pre ľudskú spoločnosť, učí žiakov ako myslieť a konať, nie čo si majú myslieť. Súčasťou globálneho rozvojového vzdelávania je zároveň podpora postoja zodpovednosti za seba a za svet a hľadanie aktívneho prístupu k riešeniu problémov, ktoré nás obklopujú.

3.1 Príprava hodiny s využitím prvkov globálneho rozvojového vzdelávania Dôležitou úlohou pre učiteľov pri aplikácii prvkov GRV do výchovno-vzdelávacieho procesu je premyslená príprava hodiny, výber vhodných metód a zásad práce. Témy GRV sú spojené s reálnym životom a udalosťami, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú, preto Suchožová (2007) navrhuje zvoliť interaktívne, zážitkové a kreatívne metódy. Žiaci ich prostredníctvom pochopia problém lepšie ako pri štandardnom hromadnom vyučovaní. Jednotlivé metódy sa zameriavajú na rozvíjanie kľúčových zručností žiakov a môžu byť vhodným spestrením vyučovacej hodiny. O ich výbere, využití vo vyučovaní a úprave podľa potrieb a schopností žiakov rôznych vekových skupín sa rozhoduje samotný učiteľ.

35

Na dosiahnutie cieľov je potrebné vopred si premyslieť štruktúru hodiny. Podľa Nádvorníka, Volfovej (2004) je vhodné vybrať si tému hodiny a hľadať odpovede na tieto otázky:

1. Prečo? - nájsť argumenty, ktoré učiteľa i žiakov presvedčia o nutnosti témy. 2. Čo? - vybrať si najpodstatnejší obsah hodiny, čo sa majú žiaci naučiť. 3. Komu? - každá trieda predstavuje iné spoločenstvo, je potrebné vziať do

úvahy, čo už žiaci vedia a nájsť situácie, v ktorých môžu aplikovať to, čo sa na hodine naučili.

4. Ako? - dosiahnutie plánovaného výsledku pri globálnom rozvojovom vzdelávaní pomôže využitie vhodného modelu aktívneho trojfázového učenia E-U-R:

• evokácia (žiaci si samostatne vybavujú, čo už vedia o danej téme), • uvedomenie si významu (udržanie záujmu žiaka, ktorý bol vyvolaný vo

fáze evokácie, podnietenie záujmu o nové poznatky, hľadanie súvislostí medzi starým a novým a budovanie zázemia pre hlbšie pochopenie témy),

• reflexia (triedenie, zjednocovanie, systematizácia a upevňovanie nových poznatkov, pričom sa od žiakov očakáva, že začnú vyjadrovať myšlienky a informácie vlastnými slovami a budú si medzi sebou vymieňať svoje názory a rozširovať tým svoju slovnú zásobu).

5. Ako overiť cieľ? - zistiť posun, ktorý žiaci spravili počas hodiny, spoločne hľadať odpovede na otázky.

Metódy, ktoré sa opierajú o súčasné trendy vo vzdelávaní a ich využitie je vhodné nielen v rámci spoločenskovedných predmetov, ale aj pri globálnom rozvojovom vzdelávaní (Suchožová, 2007):

• Skupinovo – kooperatívne vyučovanie (žiaci sa rozdelia do menších

skupín a kooperáciou riešia istý problém). • Názorová škála (používa sa pri riešení kontroverznej témy, riešenie nemá

jednoznačný výsledok, žiaci zdôvodňujú stanoviská súhlasné i nesúhlasné). • Modelovanie konkrétnej situácie (slúži na pochopenie situácií z bežného

života, možno ju skombinovať s rolovými hrami či skupinovou metódou). • Rolové hry (sú základnou metódou učenia, žiaci konajú a premýšľajú vo

vopred určených rolách, hrajú konkrétne situácie). • Riadená diskusia (žiaci sa učia rozhodovať, zaujímať stanoviská, obhajovať

svoje názory, osvojujú si komunikačné a sociálne zručnosti). • Projektové vyučovanie (dlhodobá metóda, pri ktorej žiak, skupina alebo

trieda riešia určitý problém, na záver prezentujú výsledky svojej práce). • Burza nápadov - Brainstorming (evokačná metóda vhodná na začiatok

hodiny, zapisujú sa všetky, i kontroverzné asociácie k danému problému). • Myšlienková mapa (učí žiakov hľadať súvislosti, príčiny aj možné riešenia

problému – navzájom súvisiace problémy sa spoja a vytvoria mapu).

36

• Stromový diagram (hľadanie súvislostí a riešení, kmeň predstavuje globálny problém, korene príčiny, konáre následky a plody možné riešenia).

• Reťazec príčin (pomáha pri uvažovaní nad problémom, hľadaní príčin a dôsledkov otázkami Prečo?, prípadne Ako?).

• Práca s fotografiou (fotografie pomôžu pri vizualizácii situácií v rozvojových krajinách, pri predstave života ľudí v rôznych situáciách).

• Práca s komiksom (zaujímavý a tvorivý spôsob rozvíjania zručností v GRV – doplniť text, vytvoriť vlastný komiks, dramatizovať príbeh).

Zásady, ktoré učiteľovi pomôžu dosiahnuť úspech pri interaktívnom spôsobe vyučovania:

• podporujte tvorivú atmosféru v triede • podnecujte vytvorenie atmosféry dôvery a spolupráce • začínajte tým, čo je všetkým dôverne známe, s čím majú žiaci skúsenosť • formulujte aktuálne a príťažlivé témy, uvádzajte príklady z bezprostredného

okolia • zadávajte stručne, jasne a konkrétne formulované úlohy • venujte pozornosť a priestor k sebavyjadreniu každému žiakovi • pracujte s konfliktom, nabádajte účastníkov vyjadriť svoje stanovisko • zdôrazňujte styčné body odlišných názorov, podnecujte hľadanie všeobecne

prijateľného konsenzu • stanovte dôležité pravidlá diskusie platné pre všetkých účastníkov • oceňujte žiakov za úspechy a pokrok, chváľte ich počas činnosti • venujte dostatok času hodnoteniu aktivít

(Nádvorník, Volfová, 2004).

Premyslená a systematická výučba smerujúca k všeobecne formulovaným cieľom GRV i deklarovaným cieľom MŠ SR sa môže stať každodennou súčasťou výchovno- vzdelávacieho procesu. Dôležitým krokom je príprava dobre premyslenej interaktívnej hodiny s jasne overiteľným cieľom, ktorá bude pre žiakov zaujímavá a prínosná (Suchožová, 2007).

3.2 Témy a aktivity globálneho rozvojového vzdelávania Významnou súčasťou globálneho rozvojového vzdelania sú aktivity pre žiakov, ktoré im pomôžu sprostredkovať a prijať mnohé informácie. Žiaci mladšieho školského veku sú veľmi vnímaví, empatickí a otvorení voči novým poznatkom. Prostredníctvom zážitkového učenia, hier a rôznych tvorivých aktivít zameraných na jednotlivé oblasti GRV sa rozvíjajú také kompetencie žiakov, ktoré im umožnia poznať a pochopiť problémy súčasného sveta a ktoré budú môcť využívať vo svojom ďalšom živote.

37

Nasledujúce témy a aktivity GRV nemajú za cieľ obsiahnuť všetky globálne problémy súčasného sveta, ale snažia sa zachytiť najdôležitejšie oblasti, ktoré sa priamo dotýkajú nášho života. Budeme ich uvádzať v takom poradí, v akom ich uviedli účastníci prieskumu vo svojich odpovediach:

• Vzdelanie a zdravie pre všetkých • Životné prostredie a udržateľný rozvoj • Ľudské práva, práva detí • Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc • Rodová rovnosť a nerovnosť • Riešenie vojnových konfliktov a svetový mier, terorizmus • Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete • Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr • Globalizácia a jej dôsledky • Fair Trade (Spravodlivý obchod)

3.2.1 Vzdelanie a zdravie pre všetkých

Vzdelanie je základným predpokladom rozvoja každého jednotlivca i celej

spoločnosti. V rozvinutých krajinách dosahuje vysokoškolské vzdelanie čoraz väčší počet ľudí, v rozvojových krajinách je i základné vzdelanie často nedostupné pre všetkých obyvateľov. Výsledkom je prehlbujúci sa rozdiel v ekonomickom zaostávaní postihnutej krajiny, kde negramotnosť obyvateľov je bariérou pri získavaní pracovných príležitostí.

Najdôležitejším krokom k prekonaniu zaostalosti je zaistenie gramotnosti a úplného základného vzdelania pre všetkých obyvateľov. Podľa Nádvorníka, Volfovej (2004, s.153) túto možnosť nemá 115 miliónov detí, z nich 94% žije v rozvojových krajinách a 56% celkového počtu tvoria dievčatá.

Cieľom programu OSN nazvaného Vzdelanie pre všetkých (Education For All) a jedným z Miléniových rozvojových cieľov je dostupnosť základnej školskej dochádzky pre všetky deti bez rozdielu veku, národnosti, pohlavia a náboženstva.

S nedostatočnou vzdelanosťou obyvateľstva veľmi úzko súvisí aj problematika jeho neutešeného zdravotného stavu, ktorý je dôsledkom a zároveň príčinou chudoby. Obeťami chorôb ako malária, HIV/AIDS, tuberkulóza sú najčastejšie ženy a deti, pričom riešenie je veľmi jednoduché – očkovanie a zdravotnícka osveta pre obyvateľstvo. Problémom je však chýbajúca vôľa spoločenstva štátov poskytnúť finančné zdroje na tieto účely (Suchožová, 2007).

Podľa Deklarácie zdravia sveta z roku 1998 tešiť sa dobrému zdraviu je jedným zo základných práv každej ľudskej bytosti. Zdravie je predpokladom pohody a kvality života. Je kritériom pre meranie pokroku na ceste k postupnému zmenšovaniu chudoby,

38

k sociálnej súdržnosti a k odstráneniu diskriminácie. Úspech politiky krajiny sa preto môže merať jej dopadom na zdravie jeho obyvateľstva.

Politika ZDRAVIE 21 pre európsky región SZO má trvalý zámer – dosiahnuť úplný potenciál zdravia pre všetkých. Jeho hlavnými smermi je podpora a ochrana zdravia ľudí po celý ich život, znižovanie výskytu nových prípadov závažných chorôb a poškodení a snaha vyhnúť sa utrpeniu, ktoré ľuďom spôsobujú. Základné hodnoty tvoriace etickú bázu ZDRAVIA 21 sú nasledovné:

• zdravie je najzákladnejšie ľudské právo, • rovnosť v zdraví a solidarita všetkých krajín pri realizácii opatrení na zlepšenie

zdravia, • účasť a zodpovednosť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný

rozvoj zdravia. ZDRAVIE 21 by malo byť začlenené do politiky rozvoja zdravia občanov

každého členského štátu v regióne. Jeho zásady by mali využiť všetky významné organizácie a inštitúcie v Európe (Zdravie 21, 1999).

Problematika vzdelania a zdravia by mala byť jednou z najdôležitejších tém, s ktorou by sa mali oboznámiť žiaci prostredníctvom vhodných aktivít globálneho rozvojového vzdelávania.

Aktivita: Moja škola

Ciele: Uvedomiť si možnosti, ktoré škola dáva deťom - nové vedomosti, zručnosti, skúsenosti, priateľstvá. Porovnať podmienky pre život detí v našej krajine so životom detí v rozvojových krajinách, hľadať a navrhovať možnosti, ako zmeniť súčasný nepriaznivý stav. Vek: 7+ Trvanie: 10 -15 minút Pomôcky: hárky papiera, farbičky, písacie potreby Postup: Po krátkom rozhovore so žiakmi na tému škola, ich školský život a nové skúsenosti, vedomosti, zručnosti a priateľstvá získané počas školskej dochádzky každý napíše, prípadne nakreslí to, čo sa mu v škole najviac páči, čo v nej najradšej robí, z čoho má radosť a dobrý pocit. Možnosti výchovného využitia: Po skončení práce prediskutovať so žiakmi ich názory, spoločne prezrieť výsledky výtvarného prejavu žiakov v triede. Porovnať život detí a ich možnosti v našej krajine a v rozvojových krajinách (deti namiesto do školy chodia do práce, nemajú pomôcky, čas na učenie,...).

39

Aktivita: Uhádnite, čo už viem

Ciele: Prostredníctvom pohybu vyjadriť činnosti na jednotlivých vyučovacích hodinách. Učiť sa pracovať vo dvojici, rešpektovať názor spolužiakov. Vek: 6+ Trvanie: 5 -7 minút Pomôcky: žiadne Postup: Žiaci po vzájomnej dohode vo dvojiciach predstupujú pred celú triedu alebo skupinu žiakov a prostredníctvom pohybu a mimiky naznačujú určitú činnosť (písanie, cvičenie, kreslenie, čítanie, spievanie,...). Úlohou ostatných žiakov je uhádnuť, čo im spolužiaci pred tabuľou naznačujú. Zároveň majú priradiť k pohybu predmet, na ktorom sa činnosť vykonáva. Kto prvý uhádne, dáva ďalšiu hádanku spoločne s vybratým kamarátom. Snažíme sa, aby sa vystriedalo čo najviac dvojíc. Aktivitu je vhodné použiť, keď klesá pozornosť žiakov na hodine, prípadne ako krátku pohybovú rozcvičku na začiatku ďalšej činnosti, pred písaním.

Aktivita: Zdravie

Ciele: Uvedomiť si dôležitosť zdravia. Porovnať naše možnosti pri prevencii a liečení chorôb s možnosťami detí z rozvojových krajín. Osvojovať si praktické návyky na udržanie svojho zdravia. Vek: 7+ Trvanie: 25 – 35 minút Pomôcky: niekoľko veľkých kusov baliaceho papiera podľa počtu skupín, farbičky, fixky, písacie potreby Postup: Učiteľ rozdelí žiakov do 3 (prípadne 6) skupín. Každá dostane jeden kus veľkého papiera, ktorý pod vedením učiteľa preloží na tri rovnaké časti. Jednotlivé skupiny spoločne kreslia na 1/3 papiera všetko, čo im napadne v súvislosti s danou témou. Vždy kreslí celá skupina niektorú z nasledujúcich tém: 1. téma (prvá tretina papiera):

• Čo potrebujú deti na Slovensku, aby predišli chorobám ? 2. téma (druhá tretina papiera):

• Čo potrebujú deti na Slovensku, aby sa vyliečili, keď sú choré ? 3. téma: (tretia tretina papiera):

• Čo spôsobuje choroby detí v rozvojových krajinách ? Žiaci v každej skupine kreslia na určenú tému 5 – 10 minút, potom sa vymenia s inou skupinou, teda pokračujú vždy na inom papieri, až kým postupne všetky skupiny

40

nakreslia svoje kresby na všetky témy. Výsledkom aktivity bude 3 – 6 hárkov papiera so všetkými témami. Je to spoločná práca celej triedy vhodná na výstavu a rozhovor, nie je to súťaž o najkrajšiu kresbu. Možnosti výchovného využitia: Aktivita pokračuje diskusiou o zdraví a prevencii. Vhodné sú otázky: Čo ovplyvňuje zdravie ľudí? Čo ho môže zhoršiť? Ako sa máme starať o svoje zdravie? Čo robíte pre to, aby ste neochoreli? Prečo je dobré mať kvalitnú lekársku starostlivosť? Majú podľa vás ľudia v rozvojových krajinách podobné možnosti zdravotnej starostlivosti? Ak nie, prečo? Ako sa im dá pomôcť? Čo by ste robili na ich mieste, keby ste ochoreli? Prečo sa ľudia v rozvojových krajinách dožívajú nižšieho veku ako ľudia v bohatých krajinách? (Zdroj: Zajac, Návojský, 2006) 3.2.2 Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj

Celý svet je v dnešnej dobe prepojený závislosťou od mnohých prírodných

zdrojov, zodpovednosťou za ekologický rozvoj a nutnosťou zachovať životné prostredie v takom stave, aby tu mohla naďalej žiť a rozvíjať sa ľudská civilizácia. Kvalitu prostredia ovplyvňuje vysoká spotreba energie a materiálu spojená s konzumným spôsobom života (Kvasničková, Mikulová a kol., 2002).

Pojem životné prostredie je veľmi široký, zahrňuje štyri vzájomne vnútorne prepojené súčasti:

1. prírodné prostredie – lokálne i globálne ekosystémy, regulačné mechanizmy biosféry poskytujúce organizmom podmienky potrebné pre život, rôzne rastlinné a živočíšne druhy,

2. človekom vytvorené prostredie – ľudské sídla a infraštruktúra, 3. sociálne prostredie – tvorené vzťahmi medzi ľuďmi, kultúrami,

náboženstvami a sociálnymi skupinami, 4. vnútorné prostredie – vzájomná vnútorná prepojenosť pohľadu na seba

a svoje prostredie, vnímanie zdravia jednotlivca a zdravia planéty ako celku. Komplexná ekologická výchova zahŕňa najdôležitejšie vedomosti o životnom prostredí. Pozostáva z nasledovných, vzájomne prepojených rovín:

• učenie o životnom prostredí – žiaci poznávajú jednotlivé zložky životného prostredia a ich problémy na rôznych úrovniach od lokálnych po globálne,

• učenie pre životné prostredie – zoznamujú sa s rôznymi postupmi a postojmi, ktoré ľudskej spoločnosti umožnia fungovať spravodlivo a podľa zákonitostí trvalo udržateľného rozvoja, osobne si môžu vyskúšať rôzne prístupy k životnému prostrediu,

• učenie prostredníctvom životného prostredia – využívajú miestne prostredie prírodné i človekom vytvorené (Pike, Selby, 2000).

Pojem trvalo udržateľný rozvoj obsahuje hľadanie a uplatňovanie optimálneho vzťahu medzi ekonomickou, sociálnou a environmentálnou dimenziou rozvoja

41

spoločnosti, optimálneho vzťahu medzi produktivitou a únosným zaťažením prírody, medzi uspokojovaním potrieb a nadprodukciou (Lysý, /Ed./2007).

Žiakom je potrebné ukázať prostredníctvom vhodných aktivít životne dôležitú vzájomnú závislosť všetkých organizmov, vzťah k životnému prostrediu aj v iných kultúrach, nutnosť šetrenia neobnoviteľných zdrojov pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a viesť ich k ekologicky zodpovednému konaniu.

Aktivita: Zelená stopa

Ciele: Oboznámiť žiakov s pojmom „ekologická stopa“. Vedieť pomenovať dôsledky nadmernej spotreby ľudí. Hľadať možnosti, ako môže každý jedinec pomôcť pri ochrane životného prostredia. Vytvoriť vlastnú zelenú stopu ako protiklad konzumného spôsobu života. Vek: 9+ Trvanie: 45 minút Pomôcky: obrázky o Zemi – rastliny, živočíchy, vodné plochy, lesy, pralesy, továrne, autá, pohľady na zničené alebo poškodené životné prostredie, výstrižky z novín, časopisov, fotografie, výkresy, pastelky, ceruzky, nožnice Postup: Žiaci sa oboznámia s pojmom „ekologická stopa“. (Ekologická stopa predstavuje plochu Zeme potrebnej na vyprodukovanie všetkých vecí nutných pre uspokojenie životných nárokov každého obyvateľa našej planéty. V rôznych krajinách je spotreba ľudí rôzna – v rozvinutých krajinách každý človek spotrebuje niekoľkonásobne viac plochy oproti ľuďom v rozvojových krajinách). V rozhovore poukážeme na negatívne vplyvy nadmernej spotreby ľudí žijúcich v rozvinutých krajinách (veľké množstvo áut, prepychové bývanie a zariadenie, plytvanie potravinami, množstvo rôznych elektrospotrebičov, oblečenia, hračiek, výroba zbraní) a na životný štandard ľudí v rozvojových krajinách (jednoduchý život, skromné bývanie a oblečenie, málo áut alebo žiadne dopravné prostriedky, zdroj potravy z okolitej prírody). Spoločne so žiakmi hľadáme možnosti, ako by každý mohol znížiť svoju spotrebu a zmenšiť tým svoju „ekologickú stopu“. Žiaci majú za úlohu nakresliť vlastnú zelenú stopu, ktorá zostane po nás viditeľná a navrhnúť, čo by chceli na našej Zemi chrániť.

Po rozhovore o danej problematike si každý žiak obkreslí na výkres obrysy svojich chodidiel (pozri Prílohu B). Do obidvoch stôp nakreslí alebo napíše vlastný návrh, čo by chcel na našej Zemi najviac chrániť a zachovať aj pre ďalších ľudí (lesy, rastliny, kvety, rôzne živočíchy, čisté zdroje vody a pod.).

Táto aktivita je vhodná na zdôraznenie potreby chrániť našu Zem, môže sa začleniť do rôznych predmetov (prírodoveda, čítanie, výtvarná výchova) alebo mimoškolských aktivít (záujmový útvar zameraný na spoznávanie a ochranu prírody), pri oslavách Dňa Zeme (22. 4.)

42

Aktivita: Tvoríme v prírode

Ciele: Všímať si a vnímať prírodu a jej súčasti. Využiť prírodný materiál na zhotovenie trojrozmerného výtvoru. Viesť žiakov k ochrane prírody. Vek: 6+ Trvanie: 15 – 20 minút Pomôcky: rôzne druhy prírodnín Postup: Pred vychádzkou do prírody upozorníme žiakov na rozmanitosť živej i neživej prírody, farebnosť a pestrosť, ktorú môžu využiť pri svojej tvorivej práci. Vysvetlíme, že na svoj výtvor majú použiť tie súčasti prírody, ktoré nájdu na zemi (rôzne kamienky, farebné listy, drevené odrezky, suché plody, konáriky, prázdne ulity...), nemali by trhať kvety či zbytočne olamovať konáriky. Po príchode na bezpečné miesto (lúka, čistina, lesná cesta,...) sa žiaci rozdelia do skupín. Úlohou každej skupiny bude za určený čas vytvoriť čo najzaujímavejší výtvor z prírodnín. Práce môžu byť plošné i trojrozmerné podľa výberu žiakov. Po skončení aktivity spoločne pozrieť všetky výtvory, vyhodnotiť nápaditosť a originalitu hotových prác (pozri Prílohu C). Aktivita je vhodná pri vychádzkach do prírody, pri pobyte v škole v prírode, alebo môže byť zaradená do činnosti záujmového útvaru.

Aktivita: Prechádzka pre päť zmyslov

Ciele: Precvičiť schopnosť vnímať prírodné prostredie všetkými zmyslami. Rozvíjať tvorivosť a obrazotvornosť detí. Dbať na ochranu prírody. Vytvoriť vlastný obrázok pomocou prírodného materiálu. Vek: 6 -10 rokov Trvanie: 45 minút Pomôcky: pastelky, papier, ceruzky, škatuľa od vajec, obruč, vzorkovnica farieb Postup: Vybrať si a vopred preskúmať vhodné stanovište v prírode (les, lúka, pole, park, breh potoka). Jednotlivé skupiny žiakov môžu dostať rovnaké alebo rozdielne úlohy. Dbať na bezpečnosť žiakov najmä pri väčšej skupine. Návrhy úloh:

1. Nájsť prírodniny s niektorou farbou dúhy. Pastelkou rovnakej farby prírodninu nakresliť na papier.

43

2. Zavrieť oči a pozorne sa započúvať do zvukov okolo seba. Zapísať čo najviac druhov zvukov.

3. Položiť na zem obruč. Preskúmať a zakresliť rôzne tvary listov, kvetov a tráv (živočíchov, časti neživej prírody), ktoré sú na ploche ohraničenou obručou.

4. Nájsť a zoradiť rôzne odtiene jednej farby, ktoré sú na prírodninách. Použiť k tomu vzorkovnicu farieb.

5. Zbierať prírodniny s kontrastnými vlastnosťami (hrubé – jemné, matné – lesklé, tvrdé – mäkké, suché – vlhké). Každý predmet sa musí zmestiť do jednej jamky obalu na vajce.

6. Zistiť, ktoré prírodniny môžu príjemne alebo nepríjemne voňať. Zapísať alebo zakresliť, čo skupina objavila.

7. Preskúmať, čo by mohli ľudia zjesť z prírodnín vyskytujúcich sa na danom stanovišti. Pozor na jedovaté rastliny!

Po návrate z prírody porovnať svoje záznamy a výsledky pozorovaní, prediskutovať získané poznatky a zážitky.

Táto aktivita sa môže veľmi dobre využiť pri dlhodobejšom pobyte v prírode – výlet, celodenná vychádzka, škola v prírode. (Zdroj: Pike, Selby, 2000)

Aktivita: Triedime odpadky

Ciele: Uvedomiť si, ako znečisťovanie životného prostredia škodí ľuďom. Všímať si prostredie, v ktorom žijeme a mieru jeho znečistenia. Naučiť sa triediť, recyklovať, využiť a minimalizovať odpad a chrániť svoje životné prostredie. Vek: 6+ Trvanie: 45 minút Pomôcky: rôzne druhy odpadu (škatule od mlieka, džúsov, PET fľaše, vrchnáky, novinový papier, igelitové tašky, kartón, drôty,...), farebné škatule Postup: Učiteľ rozdelí žiakov podľa počtu na dve, prípadne i viac skupín. Každej skupine dá škatule plné rôzneho odpadu. Úlohou skupín je v čo najkratšom čase roztriediť odpad do pripravených farebných škatúľ podľa určeného kľúča. Po splnení úlohy pod vedením učiteľa skontrolujú výsledok. Spoločne prediskutujú príklady znečisťovania životného prostredia, ktoré poznajú z reálneho života a možnosti jeho ochrany. Pokúsia sa určiť negatívny (pozitívny) vplyv na životy ľudí. Triedenie odpadu podľa farebného kľúča (podľa farby jednotlivých kontajnerov určených na separovaný zber):

44

Modrá škatuľa (papier) – noviny, časopisy, kancelársky papier, reklamné letáky, knihy, zošity, papierové a kartónové škatule, lepenka, papierové obaly,...) Nepatria sem: použité plienky alebo hygienické potreby, mokrý, mastný alebo inak znečistený papier, uhľový a voskový papier Zelená škatuľa (sklo) – fľaše od nápojov, sklenené nádoby, sklenené črepiny Nepatrí sem: keramika, porcelán, autosklo, drôtené sklo, zrkadlá Žltá škatuľa (plasty) – PET fľaše od nápojov (stlačené), tégliky, fólie, výrobky a obaly z plastov, polystyrén Nepatria sem: obaly od nebezpečných látok (motorové oleje, chemikálie, farby,...) Neutrálna škatuľa (zberný odpad) – starý nábytok, koberce, linoleum, umývadlá, tehly, ...) Nepatrí sem: všetok odpad, ktorý sa dá recyklovať Čierna škatuľa (nebezpečné odpady) – lieky, žiarovky, výbojky, baterky, farby, lepidlá, oleje, obaly od nebezpečných látok Možnosti výchovného využitia: Učiteľ môže prostredníctvom tejto aktivity názorne vysvetliť podstatu triedenia a recyklovania rôznych druhov odpadu, správne využívanie odpadových kontajnerov príslušnej farby a označenia (papier, plasty, sklo, kovy,...) umiestnené v blízkosti ich obydlí na separovaný zber. Poukázať na možnosti využitia organického odpadu (tráva, lístie, zvyšky jedla, čajové vrecká, papierové vreckovky, zvyšky ovocia a zeleniny,...) a správneho uskladnenia v špeciálnych kompostéroch. Po dvoch rokoch ich obsah zhnije a zmení sa na kvalitné hnojivo. (Zdroj: Zajac, Návojský, 2006) 3.2.3 Ľudské práva, práva detí Ľudské práva a rozvoj sú úzko prepojené kategórie. Oba koncepty sa snažia presadzovať a ochraňovať ľudskú slobodu, ktorá umožňuje žiť ľuďom život podľa ich predstáv. OSN v decembri roku 1948 prijalo a vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, v roku 1986 ustanovuje právo na rozvoj ako jedno zo základných ľudských práv. Boj proti porušovaniu ľudských práv je základnou podmienkou ľudského rozvoja. Myšlienka ľudských práv však nie je vo všetkých krajinách prijímaná ako samozrejmosť a tak dochádza k ich častému porušovaniu a popieraniu. Dnes žijú na svete podľa hrubého odhadu asi 2 miliardy detí, 79 miliónov v súčasnej Európskej únii. V roku 1989 prijalo OSN Dohovor o právach dieťaťa (Convention on the Rights of the Child - CRC), ktorý bol ratifikovaný všetkými krajinami okrem USA a Somálska. Tento dohovor je medzníkom v histórii práv dieťaťa a je prvým

45

nevyhnutným medzinárodným nástrojom, ktorý ich má zabezpečovať a chrániť. Skutočnosť však napriek tomu ukazuje, že práva detí sú výrazne porušované vo väčšine krajín sveta (www.unicef.sk). Mládež má byť od najútlejšieho veku pripravovaná na zodpovedné uplatňovanie svojej slobody a práv, pričom demokracia a sloboda neznamená to, že všetko je dovolené (Hoffmanová, 2005). Rozvojové vzdelávanie sa venuje témam ako sú detská práca, detskí vojaci, školská dochádzka v rôznych krajinách. Deti a mládež sú zároveň prioritnou cieľovou skupinou rozvojového vzdelávania.

Aktivita: Môžem – nemôžem

Ciele: Určiť, ktoré veci ľudia môžu robiť a čo nemôžu, prípadne nesmú robiť. Nájsť vhodné a nevhodné prejavy správania, spoločne diskutovať, učiť sa argumentovať a hľadať najvyhovujúcejšie riešenie pre celú skupinu. Rešpektovať odlišné názory. Porovnať svoj život a možnosti s možnosťami a životom detí v iných (rozvojových) krajinách. Vek: 8+ Trvanie: 25 – 30 minút Pomôcky: hárky papiera (A3) - po 2 ks pre každú skupinu, písacie potreby, kartičky s rôznymi aktivitami (obrázok 1) pre všetky skupiny Postup: Žiaci sa rozdelia na niekoľko menších skupín (po 4-5 detí). Lepšie je pracovať s menším počtom žiakov. Každá skupina dostane 2 hárky papiera. Na jeden papier nakreslia deti usmiatu tvár, na druhý hárok zamračenú tváričku. Určia, pre ktorú tvár je vhodnejší nadpis Smiem (usmiata tvár) a pre ktorú nadpis Nesmiem (zamračená tvár) a dopíšu ich. Po spoločnej porade skupiny rozdelia lístočky s rôznymi aktivitami na veľké hárky – priradia jednotlivé činnosti, ktoré smú/nesmú robiť k usmiatej alebo zamračenej tvári (pozri Prílohu D). Obmena pre starších žiakov (3.-4. ročník): namiesto napísaných aktivít na lístočkoch žiaci uvádzajú vlastné možnosti. Na konci spoločne vyhodnotia uvedené činnosti – ktoré z nich sa opakovali v skupinách najčastejšie, s ktorými väčšina žiakov súhlasí. Možnosti výchovného využitia: Porovnať možnosti detí u nás a v iných (rozvojových) krajinách. Vhodné otázky: Kde sa cítia deti slobodnejšie? Kde majú viac povinností / viac práv? Je život detí v rôznych krajinách rovnaký?

Aktivita je vhodná na hodiny etickej výchovy, môže sa použiť aj na čítaní, na hodinách prírodovedy. Žiaci veľmi citlivo reagujú a rozlišujú jednotlivé možnosti, diskusie skupín sú poučné pre všetkých.

46

Obrázok 1 Môžem – nemôžem Chodiť do školy Chodiť do práce zarábať peniaze

Čítať knihy Fajčiť

Navštíviť lekára, ak som chorý Ubližovať zvieratkám

Hrať sa vo voľnom čase Strieľať z ozajstných zbraní

Umyť sa každý deň Bicyklovať sa sám na ceste

Napiť sa čistej vody Kradnúť v obchode

Pomáhať rodičom Uvariť obed pre rodinu

Požičať kamarátovi pero Byť vonku večer po zotmení

Rozdeliť sa s desiatou Sledovať večerné filmy v televízii

Pozerať rozprávky v televízii Pobiť sa so spolužiakom

Pripravovať sa na vyučovanie Brať veci, ktoré mi nepatria

Jesť ovocie každý deň Trhať kvety, lámať konáre stromov

Aktivita: Farebné pexeso

Ciele: Vysvetliť, definovať pojmy (bezdomovec, šikanovanie, rasizmus, sloboda, utečenec, trest, skín, sloboda,...). Rozvíjať komunikáciu a slovnú zásobu žiakov. Poukázať na problémové javy, na práva a povinnosti ľudí v každej spoločnosti. Vek: 9+ Trvanie: 20 minút aj s následnou diskusiou Pomôcky: kartičky s pojmami (obrázok 2), obrazový materiál Postup: Pripravíme 4x rovnakú sadu kartičiek dvoch farieb. Na kartičkách jednej farby sú pojmy, ktorých význam potrebujeme žiakom vysvetliť, na kartičkách odlišnej farby je pojem už vysvetlený. Žiakov rozdelíme do 4 skupín, každá z nich dostane 1 sadu kartičiek. Skupina spoločne po vzájomnej dohode jej členov hľadá ku každému lístku jednej farby vhodné vysvetlenie na lístku inej farby. Súťažíme, ktorá skupina vytvorí ako prvá správne dvojice.

47

Obrázok 2 Kartičky s pojmami a vysvetleniami (príklad) bezdomovec človek bez vlastného obydlia šikanovanie ubližovanie iným ľuďom rasizmus neznášanie ľudí s inou farbou pleti alebo

inej národnosti sloboda možnosť konať podľa svojej vôle, bez

nútenia utečenec cudzinec žijúci mimo svojej vlasti trest potrestanie za zlý skutok skín človek ubližujúci ľuďom s inou pleťou

alebo inej národnosti

Možnosti výchovného využitia: Po skončení aktivity vedieme so žiakmi diskusiu o utvorených dvojiciach, spoločne vysvetlíme pojmy, ktorým nerozumeli. Ako pomôcka môžu slúžiť vhodné obrázky a fotografie. Zisťujeme, s ktorými slovami sa bežne stretávajú vo svojom živote, ktorým pojmom rozumeli a ktoré slová nevedeli zaradiť. Vysvetlíme im nevhodnosť používania neznámych slov (posmievanie, prezývky). Žiaci často narábajú s pojmami, ktorým celkom nerozumejú a niekedy aj nechtiac môžu niekomu ublížiť alebo niekoho uraziť. Touto aktivitou poukážeme na nevhodné prejavy správania, keď sloboda jednotlivca neznamená potláčanie práv druhého človeka.

3.2.4 Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc Na svete žije množstvo ľudí, ktorí potrebujú akútnu pomoc v rôznych oblastiach

života, počnúc zdravím, stravou, bývaním, ošatením a základným vzdelaním. Do ťažkej životnej situácie sa dostávajú nie vlastným pričinením, ale dôsledkom vojnových konfliktov, politických nepokojov, prírodných katastrof.

Základom rozvojovej pomoci a spolupráce zo strany rozvinutých krajín je podpora ekonomického a spoločenského rozvoja v zaostalejších krajinách. Rozvojová pomoc patrí medzi nástroje zahraničnej politiky vyspelých krajín (Globálne rozvojové vzdelávanie, 2005).

Postihnutým krajinám významnou mierou pomáha Európska únia. Poskytuje humanitárnu pomoc tretím krajinám, obetiam prírodných nešťastí (zemetrasenia, záplavy, suchá), obetiam vojnových konfliktov alebo vážnych ekonomických problémov. Pomoc je určená najmä najviac trpiacim skupinám obyvateľstva krajiny.

48

Európska únia je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete (Gállová, Holáková, 2004).

Globálne vzdelávanie vedie žiakov k empatii s postihnutými krajinami, k solidarite s trpiacimi ľuďmi a pomáha primeranými informáciami k pochopeniu potreby rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Aktivita: Postav si dom

Ciele: Uvedomiť si nerovnomernosť rozdelenia zdrojov a prístupu ľudí k nim. Hľadať riešenia pre vzniknuté problémy. Učiť žiakov spolupracovať.. Vek: 9+ Trvanie: 45 minút Pomôcky: lepenka, ceruzky, výkresy, fixky, nožnice, pravítka, lepiaca páska, pripináčiky, lepidlo, zošívačka, farebné papiere,... Postup: Rozdelíme žiakov do 4 – 5 členných skupín. Každá skupina dostane rovnakú úlohu – postaviť miniatúru domu z prideleného materiálu. Materiál sa skupinám rozdelí nerovnomerne. Žiaci s ním môžu ľubovoľne narábať – ohýbať, lepiť, strihať, trhať, ale smú použiť len ten materiál, ktorý mali pridelený. Návrh na rozdelenie materiálu pre jednotlivé skupiny:

1. skupina: dva malé kusy lepenky, 3 ceruzky 2. skupina: dva malé kusy lepenky, 3 ceruzky 3. skupina: 4 malé kusy lepenky, 2 veľké výkresy, 4 ceruzky, 1 fixka 4. skupina: 4 malé kusy lepenky, 2 veľké výkresy, 4 ceruzky, 1 fixka 5. skupina: 4malé kusy lepenky, 3 veľké výkresy, 4 ceruzky, nožnice, pravítko, 4

fixky 6. skupina: 6 malých kusov lepenky, 4 veľké výkresy, 4 ceruzky, 2 nožnice, 2

pravítka, 8 fixiek, lepidlo,, zošívačka, farebné papiere, pripináčiky Po 10 – 15 minútach práce upozorníme žiakov na časový limit 10 minút, po ktorom sa bude vyhlasovať najkrajší dom. Prípadné sťažnosti skupín na neférové a nerovnomerné rozdelenie pomôcok odložíme na neskôr. Na konci činnosti zhotovené domčeky vystavíme tak, aby ich všetci videli a zástupcovia skupín ich mohli prezentovať. Nasleduje diskusia o otázkach:

• Aká bola práca v skupine, ktorá mala málo/veľa materiálu? • Bolo ešte niečo, čo ovplyvnilo schopnosť skupiny postaviť dom? • Ovplyvnilo množstvo materiálu veľkosť (pohodlie) domu? • Skúsila niektorá skupina urobiť niečo s nerovnosťou? Ak áno, čo? • Aká by bola spravodlivá cesta na rozdelenie materiálu? • Bolo by fér súťažiť, prípadne dávať ceny, ak nemajú všetci rovnaké

podmienky?

49

• Privítali by ste pomoc spolužiaka alebo učiteľa, ak by poskytli dodatočne materiál na vyrovnanie šancí?

• Toto bola iba predstieraná nerovnosť. Kde môžeme vidieť v našej spoločnosti alebo vo svete nerovnomerné rozdelenie prostriedkov?

• Čo môžu žiaci (celá spoločnosť) urobiť, aby pomohli zmeniť túto situáciu?

Možnosti výchovného využitia: Aktivita prezentuje, že rozdiely v zdrojoch nie sú charakteristické ako disproporcie iba medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ale sú prítomné aj v našej krajine či komunite. Nedostatok zdrojov nemusí byť spôsobený iba geografickou polohou a klímou, ale nesprávnou distribúciou bohatstva a moci. (Zdroj: Hipš, Ďurišová, In Suchožová, 2007)

Aktivita: 3P (Poďme pomôcť postihnutým)

Ciele: Vedieť pomenovať a poznať niektoré príčiny problémov, ktoré postihujú ľudí vo všetkých krajinách (rozvojových i rozvinutých). Hľadať spoločne spôsob účinnej pomoci. Vek: 8+ Trvanie: 25 – 30 minút Pomôcky: hárky papiera pre každú skupinu, písacie potreby, obrázky s rozličnou tematikou (suchá, záplavy, požiare, zemetrasenia, nedostatok vody, jedla, ...) Postup: Žiakov rozdelíme do skupín a ukážeme im fotografie alebo obrázky, na ktorých je vidieť určitý problém, prípadne poukážeme na aktuálny problém známy z médií. Spoločne skúsime pomenovať príčiny problému a nachádzame možnosti, ako sa dá situácia vyriešiť.

Každá skupina zapisuje do reťazca príčin (pozri obrázok 3) dôvody, prečo mohol problém vzniknúť a hľadá ku každej príčine odpoveď, ako by sa mohol problém riešiť (napr. naučiť ľudí lepšie obrábať pôdu, neznečisťovať Zem, rozdeliť sa s potravinami, dodať techniku na obrábanie zeme, prestať s vojnami, sledovať a lepšie využívať predpovede počasia,...). Na záver aktivity všetky skupiny prečítajú svoje príčiny a riešenia problému. Hodnotíme vhodné riešenia (návrhy na reálne a efektívne riešenia daného problému), vzniknuté návrhy vystavíme v triede na viditeľnom mieste. Možnosti výchovného využitia: Zisťujeme, že klimatické zmeny sa prejavujú aj v našej krajine. Diskutujeme so žiakmi o problémoch, ktoré môžu nastať v hociktorej krajine sveta (zemetrasenie, požiare,...) Poukážeme na častý negatívny jav v našej spoločnosti – plytvanie potravinami, prejedanie sa, nedojedanie jedál, vyhadzovanie desiat a vysvetlíme situáciu ľudí, ktorí trpia nedostatkom potravy.

50

Obrázok 3 Reťazec príčin (možné riešenie problému)

3.2.5 Rodová rovnosť a nerovnosť

Práva mužov a žien sa v jednotlivých spoločnostiach a kultúrach líšia. Nie všade

majú ženy rovnaké príležitosti na vzdelávanie, vlastný rozvoj, pracovné možnosti a odmeňovanie za vykonanú prácu ako muži. Zraniteľnosť žien spočíva spravidla v ich rodovej role, schopnosti rodiť, sexualite a v neplatenej práci žien v rodine. Ženy majú vo väčšine najmä rozvojových krajín menšiu možnosť podieľať sa na rozhodovaní o veciach verejných.

Práva žien a dievčat sú chápané ako integrálna a neoddeliteľná súčasť univerzálnych ľudských práv. Vďaka neustálemu tlaku ženských organizácií bola v roku 1993 na Všeobecnej konferencii o ľudských právach OSN vo Viedni po prvý raz deklarovaná zásada „ľudské práva sú aj ženské práva“ a práva žien boli vyhlásené za oblasť so zvláštnou prioritou. (www.unicef.sk )

Rod (gender) je súbor sociálne a kultúrne daných rozdielov medzi ženami a mužmi, spoločensky utvárané postoje a modely správania, obvykle dichotomicky delené na mužské a ženské.

Rodová rovnosť znamená rovnakú viditeľnosť, rovnaké postavenie a rovnakú účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach verejného a súkromného života. Jej cieľom je presadzovať plnohodnotnú účasť žien a mužov v spoločnosti.

Napriek mnohým zmenám v poslednom období a zlepšeniam v postavení žien v spoločnosti vo vyspelých krajinách existuje veľa nerovností (väčšinu negramotných ľudí vo svete tvoria ženy, prevažne ženy patria medzi najchudobnejších ľudí, ženy

Nedostatok potravy

Prečo?

Zlá úroda, nedostatočne

obrobená pôda

Prečo?

Klimatické zmeny –sucho, záplavy

Prečo?

Vojnové konflikty, nedostatok peňazí

51

a deti predstavujú asi 80 % utečencov a vysťahovalcov, stávajú sa často obeťami sexuálneho násilia, práca žien je finančne podhodnotená, mnoho z nich zažilo fyzické násilie, nízke je percento zastúpenia žien vo vláde).

Diskrimináciou žien sa zaoberala i vláda SR, ktorá schválila koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov v roku 2001. Definuje hlavné oblasti, kde sa prejavuje nerovnosť medzi ženami a mužmi: trh práce, verejný a politický život, rodina. Kladie dôraz na vytvorenie podmienok na zosúladenie rodinného a pracovného života. (Minarovičová, In Lysý /Ed./, 2007).

Aktivity vhodné k tejto téme sa využívajú aj na hodinách etickej výchovy. Žiaci diskutujú o postavení žien (dievčat) a mužov (chlapcov) v našej krajine i v cudzích štátoch. Porovnávajú a vyjadrujú svoj názor na danú problematiku.

Aktivita: Chlapci a dievčatá

Ciele: Uvedomiť si odlišnosť každej osobnosti, učiť sa ju prijímať a tolerovať. Porovnať postavenie žien a mužov v našej krajine a v iných krajinách. Ujasniť si predstavy o chlapcoch a dievčatách, utvárať priateľské vzťahy. Vyjadriť svoj názor na uvedenú problematiku. Vek: 7+ Trvanie: 20 minút Pomôcky: žiadne Postup: Po vhodnej senzibilizácii (otázky typu Správajú sa chlapci a dievčatá rovnako? Poznáte ženu, ktorá riadi vlak, pilotuje lietadlo, vie sama opraviť auto? Pracujú muži v materských školách ako učitelia? Vedú muži domácnosť? Vedia muži viac ako ženy?) položí učiteľ žiakom niekoľko otázok, na ktoré každý odpovedá podľa vlastného uváženia. Kto chce povedať ÁNO, postaví sa. Po každej otázke nasleduje spoločná diskusia, žiaci sa snažia vyjadriť svoj názor na danú problematiku, prípadne opíšu svoje skúsenosti, kde sa už stretli so zaujímavými povolaniami u žien (mužov). Návrhy na možné otázky:

1. Majú byť chlapci veľkí a silní? 2. Majú byť dievčatá veľké a silné? 3. Majú dievčatá pracovať doma a chlapci vonku? 4. Majú sa dievčatá hrať na kovbojov? 5. Majú dievčatá a chlapci spolu športovať? 6. Majú chlapci nosiť dlhé vlasy? 7. Majú sa dievčatá hrať s autami? 8. Majú chlapci pomáhať pri varení? 9. Majú ženy pracovať ako hasiči (baníci, rušňovodiči,...)? 10. Majú otcovia kŕmiť a prebaľovať malé deti?

52

Na záver aktivity nasleduje reflexia – Čo ťa na otázkach pobavilo? Čo ťa prekvapilo? O čom teraz rozmýšľaš? Obdivuješ nejakú ženu alebo muža? Je dobré, že nie sme všetci, chlapci i dievčatá, rovnakí? Ako sa máme k sebe navzájom správať? Prečo je dôležité, aby sme sa navzájom rešpektovali a pomáhali si? Majú u nás rovnaké práva chlapci a dievčatá? Čo chceš ešte povedať? (Zdroj: Ivanová, Kopinová, Ottová, 2007) 3.2.6 Riešenie vojnových konfliktov a svetový mier, terorizmus Vojnové hrôzy mladí ľudia našťastie v našej krajine nezažili, ale stretávajú sa s vojnovými konfliktami sveta prostredníctvom médií. Na udalosti z obdobia 2. svetovej vojny si spomínajú už len možno ich starí rodičia, ktorí boli mnohokrát aj priamymi účastníkmi bojov. Súčasné vojnové konflikty sú často lokálneho charakteru, sú neprehľadné, skryté očiam verejnosti a majú dlhodobé trvanie. Sú zapríčinené kombináciou viacerých faktorov, akými sú boj o politickú moc, zosilnenie náboženského a etnického napätia, ekologické záujmy a túžba po ovládnutí zdrojov bohatstva, najčastejšie nerastných surovín (Nádvorník, Volfová, 2004). V posledných desaťročiach sa objavuje nielen na národnej, medzinárodnej, ale dokonca i na globálnej úrovni terorizmus. Následky vojen i teroristických akcií nesú obyvatelia zúčastnených krajín. Konflikty často ovplyvňujú život, životné prostredie a ekonomiku celých regiónov, čo poukazuje na potrebu riešenia ich príčin a následkov v rámci jednotného sveta. Rozvojové vzdelávanie má za cieľ výchovu k tolerantnej, empatickej spoločnosti túžiacej po živote v mieri.

Aktivita: Morálne poučenie

Ciele: Prostredníctvom príbehu podať a pochopiť myšlienku, že správanie jednotlivca môže aj pri riešení sporov ovplyvniť spôsob, akým na neho ľudia reagujú. Všímať si správanie ľudí okolo seba i svoje vlastné správanie. Dbať na vhodné správanie a sebaovládanie aj v náročnejších situáciách. Vek: 9+ Trvanie:10 – 15 minút Pomôcky: príbeh o meste a ženách (pozri obr. 4) Postup: Učiteľ žiakom prečíta príbeh a podľa jeho pokynov žiaci ďalej diskutujú v malých skupinách o význame textu. Vhodné otázky do diskusie: Prečo prvú ženu nevpustili do mesta? Prečo mohla druhá žena do mesta vstúpiť? Čo si myslíte, aké boli pokyny pre strážcu brány? Aké

53

spoločenstvo chceli mať ľudia v tomto meste? Mohli by ste uviesť podobné príklady zo svojho okolia? Obrázok 4 Príbeh o meste a ženách Voľakedy boli mestá chránené hradbami a do mesta sa dalo dostať iba cez mestskú bránu, pri ktorej stála stráž. Istá žena sa rozhodla prisťahovať do nového mesta. Keď prišla k mestskej bráne, strážca sa jej opýtal: Akí ľudia žijú v meste, z ktorého pochádzaš? Žena odpovedala: „Majú zlú náladu, sú hašteriví, klebetní a celkovo nepríjemní.“ Strážca jej povedal: „V tomto meste nájdeš úplne rovnakých ľudí, takže ti radím, aby si išla niekam inam.“ K bráne prišla druhá žena. Strážca jej položil rovnakú otázku, na ktorú žena odpovedala nasledovne: „Ľudia v meste, odkiaľ prichádzam, sú dobrí a láskaví. V ťažkých časoch vedia byť statoční, vždy sa podelia s tým, čo majú, k cudzincom bývajú prívetiví.“ Strážca reagoval: „Vstúp, uvidíš, že aj naši ľudia sú rovnako ochotní a srdeční.“

Možnosti výchovného využitia: Aktivita približuje spôsoby reakcií ľudí na rôzne druhy správania, umožňuje pochopiť rôznorodosť ľudského správania a jeho súvislosť s reakciami iných. (Zdroj: Slovenský výbor pre UNICEF, In Suchožová, 2007)

3.2.7 Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete

Nerovnosti, sociálne rozdiely medzi ľuďmi a chudoba sa vyskytovali odpradávna. Pojem chudoby je relatívny, odvíja sa od životnej úrovne každej spoločnosti a prechádza zmenou. Chudoba, o ktorej sa hovorí v medzinárodnom kontexte, je považovaná za problém predovšetkým ľudí z tzv. tretieho sveta, ktorá je vymedzená minimálnym alebo žiadnym príjmom, nedostatkom pitnej vody a životom v obmedzených, pre ľudí z európskych krajín často nepredstaviteľných podmienkach. Východisko z tejto situácie sa hľadá veľmi ťažko (obrázok 5). Za hranice chudoby označila Svetová banka v roku 1990 príjem dosahujúci iba jeden americký dolár. Týchto ľudí je v dnešnom svete viac ako jedna miliarda (Nádvorník, Volfová, 2004). Problematika chudoby sa však týka nielen rozvojových krajín, ale celého sveta. V každej spoločnosti existujú skupiny veľmi bohatých, ako aj extrémne chudobných ľudí. Dôležité je poukázať na najhlavnejšie príčiny chudoby v každej krajine. Chudobou sú najviac ohrozené ženy, nezamestnaní, zdravotne postihnutí či chronicky chorí, neúplné rodiny s deťmi a vidiecke obyvateľstvo. Globálne rozvojové vzdelávanie má usmerniť žiakov, aby pochopili príčiny skutočnej chudoby, boli nápomocní pri odstraňovaní jej príčin i dôsledkov a boli empatickí s ľuďmi žijúcimi v núdzi.

54

Obrázok 5 Začarovaný kruh chudoby

Aktivita: Vreckové alebo Život za 1 euro

Ciele: Poukázať na nerovnomerné rozdelenie príjmov medzi ľuďmi. Všímať si rôzne potreby ľudí. Hľadať možnosti, ako sa dá chudobným ľuďom pomôcť. Vek: 7+ Trvanie: 10 – 15 minút Pomôcky: magnetická tabuľa, obrázky rôznych výrobkov s ich cenami, písacie potreby, papier Postup: Po krátkom motivačnom rozhovore so žiakmi (o nákupoch s rodičmi alebo samostatne, o vreckovom, ktoré dostávajú a na čo ho môžu použiť) dáme všetkým žiakom rovnakú úlohu – nakúpiť si podľa vlastného výberu tovar vyložený na magnetickej tabuli. Hodnota nakúpeného tovaru nesmie byť vyššia ako 1 euro = 100 centov. (Príklady na nákup: čokoláda – 40 centov, banán – 20 centov, časopis – 80 centov, zošit – 25 centov, pečivo – 15 centov, balík žuvačiek – 50 centov, jablko – 25 centov, jogurt – 35 centov, keks – 30 centov, lízanka – 10 centov, loptička – 90 centov, minerálna voda – 60 centov,...) Svoj nákup si každý poznačí na papier, vypočíta celkovú sumu i peniaze, čo mu zostali. Po skončení aktivity spoločne skontrolujeme nákup jednotlivých žiakov a všímame si, na čo míňali peniaze. Možnosti výchovného využitia: Táto aktivita má viacero variácií pri hodnotení. Môžeme poukázať na rozdielny spôsob míňania vreckového u nás (sladkosti, ovocie, školské potreby, hračky) a porovnať to so životnou úrovňou obyvateľov tých krajín, kde celkový príjem jedného človeka za jeden deň má hodnotu nášho vreckového (jedno euro). Zistiť, čo by sa dalo za jedno euro kúpiť, aby sa človek z toho uživil. Stačí to na pokrytie všetkých životných potrieb? Čo považujete za najdôležitejšie zabezpečiť pre

Zlý zdravotný

stav

Nedostatok vzdelania

Neza-

mestnanosť

55

rodinu? Vedeli by ste sa uspokojiť s rovnakým množstvom peňazí? Ako môžeme pomôcť chudobným ľuďom? Vedel by si niečo poskytnúť ľuďom v núdzi (oblečenie, hračky, potraviny,...)? Ďalšie možnosti: Sú v tvojom nákupe zdravé alebo nezdravé potraviny? Ktoré veci si kupuješ (nosíš) na desiatu? Ktoré veci si môžeš kupovať sám? Pomáhaš pri nákupe rodičom?

Aktivita sa dá vhodne využiť na úvod hodiny ako motivácia, ako rozcvička na hodinách matematiky po prebratí učiva Sčítanie a odčítanie do 100 od 2. ročníka.

3.2.8 Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr

Migračné vlny vznikajú vo všetkých krajinách sveta. Spôsobujú ich vojny, etnické

konflikty, útlak, ekonomické podmienky (chudoba, nedostatok pracovných príležitostí). Okrem živelnej migrácie prebieha i riadená migrácia, ktorá oberá ekonomicky

menej vyspelé krajiny o vzdelanú elitu. Tento vývoj prináša spolužitie ľudí z rozličných kultúr, čo má za dôsledok intenzívnu výmenu kultúrnych tradícií, vedomostí a zvykov, čo spoločnosť obohacuje, zároveň však spôsobuje kultúrne problémy, spoločenské napätie, fragmentáciu, nestabilitu a stratu pocitu bezpečnosti (Lysý, /Ed./, 2007).

Kultúra je vymedzená ako sociálne odovzdávané poznanie, ktoré v sebe obsahuje poznatky, hodnotové orientácie, normy, znaky, vzorce správania. V multikultúrnej výchove je potrebné zamerať sa na podnecovanie porozumenia pre odlišnosť. Cieľom multikultúrnej výchovy je rozvoj schopnosti tolerovať iné kultúry, rešpektovať existenciu iných kultúr (Mistrík, 1999).

Problematika spolužitia rôznych kultúr je jednou z hlavných tém globálneho rozvojového vzdelávania. Jeho snahou je žiakom primeraným spôsobom vysvetliť rozdielnosť jednotlivých kultúr, možnosti ich spolužitia a vzájomne prospešnej kooperácie.

Aktivita: Cesta okolo sveta

Ciele: Spoznávať nové krajiny, ľudí, zvyky, prírodu, život v rôznych podmienkach. Rešpektovať a vážiť si rôznorodosť ľudí, ich zvyky a kultúru. Osvojiť si nové vedomosti o jednotlivých krajinách, kultúrach. Vek: 9+ Trvanie: 30 - 40 minút Pomôcky: prázdne kartičky, obrázky z rôznych krajín, knihy, atlas sveta, pohľadnice Postup: Žiakov rozdelíme do niekoľkých skupín (po 3-4), každej skupine dáme niekoľko prázdnych kartičiek. Na kartičky si žiaci napíšu názvy krajín, ktoré už navštívili, prípadne tie, o ktorých vedia niečo zaujímavé (býva tam niekto z ich

56

príbuzných, narodil sa tam niekto, koho poznajú, udialo sa tam niečo zaujímavé, má zaujímavú históriu). Postupne každá skupina predstaví svoje vybraté krajiny zapísané na kartičkách. Ak vie z ďalšej skupiny doplniť informácie iný žiak, môže to spraviť. Krajinu spoločne vyhľadajú v atlase, ukážu obrázky, pohľadnice. V diskusii sa vyjadria, kde by sa im páčilo (nepáčilo) a kde by chceli (nechceli) žiť. Možnosti výchovného využitia: Pri rozhovore so žiakmi poukážeme na rôznorodosť životných podmienok v jednotlivých krajinách, na pozitívne i negatívne stránky života v rozličných spoločnostiach a kultúrach.

Aktivita: Indiánsky kalendár

Ciele: Skúmanie svojho vnímania bezprostredného okolia, vzájomná prepojenosť udalostí v priebehu kalendárneho roka, zmeny počas jednotlivých ročných období. Dokázať spolupracovať s inými deťmi. Vedieť prijať názor ostatných a korigovať svoj pôvodný názor. Vek: 8+ Trvanie: 45 minút Pomôcky: kópia mesačného indiánskeho kalendára pre každého žiaka (obrázok 6), výkresy, ceruzky, farbičky Postup: Žiaci dostanú kópiu indiánskeho kalendára. V krátkom rozhovore s učiteľom si vysvetlia, ako vznikali kalendáre pôvodných indiánskych obyvateľov Ameriky alebo austrálskych domorodcov – ich konkrétna podoba závisela od prostredia, v ktorom žili jeho tvorcovia. V kalendári sa mohol objaviť napr. „Mesiac veľrýb“, ak žili blízko brehov oceánu alebo „Mesiac horských kôz, ak žili v horách. Žiaci sa snažia vyčítať z obsahu kalendára, aké bolo životné prostredie jeho tvorcov. Vhodné je žiakov upozorniť, že do istej miery je kalendár umelý, lebo pôvodní indiánski obyvatelia rozdelenie roka na 12 mesiacov nepoznali. Úlohou žiakov je zostaviť podobný kalendár s názvami mesiacov odrážajúcich ich vlastnú skúsenosť a vnímanie prostredia, v ktorom žijú. Môžu pracovať samostatne alebo vo dvojiciach, prípadne malých skupinách. Žiaci mladšieho školského veku už majú dostatok vedomostí o striedaní ročných období a s nimi spojenými zmenami v prírode. Ich návrhy sa však nemusia týkať iba týchto zmien, ale môžu sledovať aj iné dôležité udalosti v priebehu roka. Svoje návrhy môžu vyjadriť aj prostredníctvom kresieb (pozri Prílohu E ).

Obrázok 6 Mesačný indiánsky kalendár (kalendár kmeňa Saulteaux – prérijných Indiánov kmeňa Ojibwa)

Január Mesiac polovice zimy

57

Február Veľký mesiac Marec Mesiac husí Apríl Mesiac žiab Máj Mesiac vytvárania kvetných pukov Jún Mesiac kvetov Júl Mesiac neotrhaných bobúľ August Mesiac zberu bobúľ September Mesiac ručiacich sobov Október Mesiac tiahnutia zveri November Mesiac prvého mrazu December Mesiac začínajúcej zimy

Názvy jednotlivých mesiacov, ako ich navrhli žiaci druhého ročníka: Január – Mesiac snehu, Začiatok roka, Stavanie snehuliaka, Mesiac snov Február – Koniec snehu, Mesiac konca zimy, Odkladanie saní Marec – Začiatok kvitnutia kvetov, Mesiac čítania kníh, Mesiac púpavovej lúky Apríl – Mesiac dažďa, Mesiac kvitnúcich stromov, Mesiac bláznov, Žartovný mesiac, Klamlivý mesiac, Mesiac vtipov Máj – Mesiac lásky, Leto pred dverami, Mesiac spievajúcich vtáčikov, Mesiac voňavej lúky Jún – Mesiac dovoleniek, Mesiac konca školy, Mesiac nedozretých plodov, Mesiac slnka Júl – Mesiac vody, Prázdninový mesiac, Mesiac pri mori, Mesiac prác v záhrade August – Mesiac kúpania sa, Mesiac oddychu, Lenivý mesiac, Mesiac horúčav September – Školský mesiac, Mesiac začínajúcej jesene, Mesiac odletu bocianov a lastovičiek Október – Mesiac farebných listov, Mesiac padajúceho lístia, Pani jeseň maľuje, Vietor tróni, Mesiac meniacich sa listov November – Mesiac púšťania šarkanov, Ahoj, jeseň, Mesiac hmly, Víťazstvo vetra, Mesiac mojich narodenín December – Mesiac príchodu zimy, Zasnežený mesiac, Mesiac darčekov, Mesiac konca roka, Vianočný čas

Na záver sa všetky práce vystavia na viditeľné miesto v triede a žiaci spoločne

diskutujú nad navrhnutými názvami, ako ich príprava kalendára obohatila, čo im pripomenula, ktoré udalosti v roku prežívajú s radosťou, na ktoré sa najviac tešia, ktoré názvy vystihujú jednotlivé mesiace najvýstižnejšie.

Aktivita sa môže použiť pri rôznych príležitostiach, umožňuje lepšie vnímať a vytvoriť si názornejšiu predstavu o striedaní jednotlivých mesiacov a ročných období. Na začiatku aktivity je vhodné pripomenúť žiakom znaky ročných období, dôležité udalosti v priebehu roka. (Zdroj: Pike, Selby In Suchožová, 2007)

58

3.2.9 Globalizácia a jej dôsledky Globalizácia je pojem, ktorý odráža vzťahy vzájomnej previazanosti

v ekonomickej, kultúrnej a politickej oblasti. Skracovanie vzdialeností, pohyb ľudí vytvorili základné podmienky pre dnešný systém pohybu tovaru a peňazí. Dobývanie a kolonizácia znamenali začiatok obchodných vzťahov, zároveň aj začiatok nerovnomerného delenia bohatstva dnešnej svetovej ekonomiky (Pike, Selby, 1994).

Globalizačný proces je charakterizovaný rozmachom dopravy, informačných technológií, nárastom cestovného ruchu, zvýšenou výmenou tovarov a služieb, vzájomnou prepojenosťou a závislosťou finančných trhov. Okrem ľudí a informácií sa pohybuje aj tovar – v rôznych krajinách sveta môžeme objaviť v nákupných strediskách rovnaký tovar. Migrácia ľudí spôsobuje zintenzívnenie kontaktov medzi kultúrami.

V súvislosti s týmito javmi sa hovorí o časopriestorovom zmenšení sveta a o vzniku tzv. globálnej dediny (Nádvorník, Volfová, 2004).

Aktivity pre žiakov umožňujú získať pohľad na vonkajšie prejavy globalizácie (pohyb tovaru, ľudí) a prezentovať vlastný názor na vplyv globalizačného procesu na život obyvateľov celého sveta.

Aktivita: Svet v našej škole

Ciele: Hľadať a nachádzať prepojenie medzi svojím najbližším okolím a svetom. Zbierať a triediť informácie, vedieť myslieť systémovo a hľadať súvislosti. Byť si vedomý výhod spolupráce s ostatnými ľuďmi. Vek: 10+ Trvanie: niekoľko hodín Pomôcky: papier, písacie potreby, tabuľka možností prepojenia Postup: Žiaci sa rozdelia na skupiny a každá si vyberie jeden aspekt prepojenia školy so svetom (obrázok 7). Pred začatím „prieskumu“ sa skupina dohodne na pláne – čo a ako budú členovia skupiny pozorovať, ako budú informácie získavať a zaznamenávať. Nasleduje fáza zberu informácií. Aktivita končí ústnou prezentáciou získaných poznatkov pred celou triedou. Ak je to vhodné, skupina si môže pripraviť názorný doplnok prezentácie (graf, tabuľku, nástenku či inú pomôcku). Možnosti výchovného využitia: Aktivita poukazuje na skutočnú prepojenosť školy so svetom a jej začlenenie do celosvetového spoločenstva. Rozvíja škálu zručností spojených s prieskumnou činnosťou a prezentáciou výsledkov. V záverečnej diskusii je vhodné poukázať, do akej miery sú naše školy „národné“ a do akej „globálne“.

59

Alternatíva: Podobný prieskum si môžu žiaci urobiť aj na tému Svet u nás doma (v kuchyni, v kúpeľni, v obývačke, detskej izbe - zistiť, čo všetko v jednotlivých domácnostiach pochádza z iných krajín – koreniny, ovocie, zelenina, rôzne suroviny, čistiace prostriedky, kozmetika, oblečenie, obuv, nábytok, technika, hračky,...). Obrázok 7 Možnosti prepojenia Časť školy NA CO SA ZAMERAŤ Jedáleň - pôvod receptov podávaných jedál

- pôvod používaných surovín a prísad - krajina výroby riadu a vybavenia kuchyne

Knižnica - knihy a iné zdroje informácií o krajinách, cudzích kultúrach, náboženstvách

- cudzojazyčné knihy a učebnice - fotografie a ilustrácie o živote iných kultúr

Školník - pôvod materiálov použitých v škole (drevo, kovy, plasty,...) - krajiny technického vybavenia školy (PC,...) - nadnárodné spoločnosti dodávajúce školám tovar a služby

Učiteľský zbor

- členovia zboru, ktorí žili, študovali alebo vyučovali v cudzine - učitelia, ktorí navštívili zaujímavú cudziu krajinu - učitelia, ktorí hovoria cudzím jazykom

Žiaci - žiaci alebo rodičia, ktorí sa narodili (žili) v cudzej krajine - žiaci hovoriaci cudzím jazykom - žiaci, ktorí navštívili zaujímavú cudziu krajinu

Vedenie školy

- kontakty školy s ľuďmi a školami v zahraničí - obyvatelia obce (mesta) pochádzajúci zo zahraničia - oblasti kurikula, ktoré sa týkajú iných zemí, kultúr, náboženstiev

Reflexia – na záver je vhodné v krátkom rozhovore zhrnúť získané poznatky: Vedeli ste, koľko vecí pochádza z inej než z našej krajiny ? Prekvapili vás niektoré nové zistenia ? Je dobré, keď môžeme používať cudzie výrobky ? Aktivitu je vhodné použiť na hodinách etickej výchovy, vlastivedy, prírodovedy, cudzieho jazyka. (Zdroj: Pike, Selby, In Suchožová, 2007)

Aktivita: Veľký nákup

60

Ciele: Zistiť prepojenosť každej domácnosti so svetom. Všímať si pôvod výrobkov každodennej spotreby. Vážiť si prácu všetkých ľudí. Vek: 8+ Trvanie: 25 – 30 minút Pomôcky: hárky papiera, písacie potreby, tabuľka pre každú skupinu Postup: Žiaci sa rozdelia do skupín po 4 – 5. Každá skupina si pripraví zoznam vecí, ktoré by potrebovali nakúpiť pre svoju rodinu. Po vyhotovení zoznamu spoločne s učiteľom vyznačia do tabuľky (pozri obrázok 8), ktoré výrobky z nákupu by mohli byť vyrobené u nás a ktoré pochádzajú z iných krajín. Skontrolovať správnosť rozhodnutia môžu spraviť podľa etikety na výrobkoch, ktoré sú práve dostupné. Obrázok 8 Veľký nákup (možné odpovede) Domáce výrobky Zahraničné výrobky chlieb čaj mlieko kakao zošity banány kniha rifle zubná pasta šampón

Farebne vyznačia tie výrobky, ktoré pochádzajú z našej krajiny, ale iná skupina zistila, že môžu mať aj zahraničný pôvod.

V diskusii zisťujeme, či žiaci predpokladali, že množstvo bežne používaných výrobkov každodennej spotreby pochádza zo zahraničia. Poukážeme na skutočnú prepojenosť každej domácnosti (školy, pracoviska) so svetom. 3.2.10 Fair Trade /Spravodlivý obchod/

Fair trade alebo spravodlivý obchod je rastúce medzinárodné hnutie, ktoré

zaisťuje, aby producenti v chudobných krajinách dostávali svoj spravodlivý podiel z obchodu. Znamená to férové ceny za ich tovar, ktoré pokrývajú náklady na produkciu a zabezpečujú dostatočný príjem a dlhodobé kontrakty, ktoré sú pre mnohých podporou na získanie vedomostí a zručností potrebných na rozvoj ich obchodu a zvýšenie predaja (Ďurišová, 2007).

Spravodlivý obchod sa snaží zlepšiť životné podmienky výrobcov z rozvojových krajín v rámci konceptu udržateľného rozvoja. Pri nákupe a vývoze dbá na to, aby výrobca, vývozca a konečný predajca boli v rovnocennom postavení a o zisk sa delili spravodlivo. Ľudia z bohatších krajín môžu pomáhať vlastnou uvedomelou spotrebou

61

výrobkov označených logom Fair Trade. Fungovanie spravodlivého obchodu predstavuje zatiaľ iba malú, ale stále rastúcu položku celosvetového obchodu a vedie i veľké firmy k väčšej pozornosti k etike svojho podnikania.

Pod označením Fair Trade (logo sa získa, ak výrobky splnia prísne kritériá stanovené medzinárodnou certifikačnou organizáciou Fairtrade Labelling Organization International – FLO – ako sú rovnosť podmienok medzi mužmi a ženami, zákaz nútenej a detskej práce, spravodlivá mzda, ekologicky neškodná výroba,...) sa v súčasnosti predáva napr. káva, čaj, čokoláda, kakao, banány, trstinový cukor, ryža a ďalšie potraviny, ale aj umelecké a remeselné výrobky, keramika, sklo, textil, hudobné nástroje (Suchožová, 2007).

LOGO FAIR TRADE

Aktivita: Spravodlivá nákupná taška

Ciele: Pochopiť princíp spravodlivého obchodu. Spoznať logo Fair Trade a vedieť vyhľadať výrobky s týmto logom. Vek: 9+ Trvanie: 20 minút Pomôcky: pracovný list „Čo je v nákupnej taške“ (obrázok 9) pre každú skupinu, nákupná taška pre každú skupinu obsahujúca obaly od Fair Trade výrobkov (obaly z Fair Trade produktov si môžete vyžiadať v Ekoobchode Živica alebo u iných Fair Trade predajcov) – čaj, káva, čokoláda, kakao + akékoľvek iné obaly so značkami, o ktorých by ste chceli hovoriť (rôzne environmentálne označenia)

62

Postup: Na začiatku aktivity predstavíme žiakom značku Fair Trade (Spravodlivý obchod) a vysvetlíme, čo znamená spravodlivý obchod. Žiakov rozdelíme do skupín. Každá skupina dostane jednu tašku a pracovný list „Čo je v nákupnej taške“. Po určitom čase, keď si skupiny prezreli obsah tašky, vyplnia pracovný list. Nasleduje záverečná diskusia so žiakmi o obsahu nákupnej tašky a o pravidlách Fair Trade obchodu. Možnosti výchovného využitia: Prehodnotiť so žiakmi, koľko produktov s logom Fair Trade by sme asi našli v domácnostiach. Poukázať na život a potreby ľudí vyrábajúcich rôzny tovar a na spravodlivé ohodnotenie ich práce. (Zdroj: Svet je len jeden, Hipš, Ďurišová, 2007) Obrázok 9 Čo je v nákupnej taške (pracovný list)

3.3. Využitie prvkov GRV v škole v prírode Vhodným miestom pre realizáciu rôznych aktivít zameraných na globálne

rozvojové vzdelávanie je z časových i priestorových možností škola v prírode. Pobyt žiakov spestrí vopred premyslený a pripravený plán zameraný na lepšie oboznámenie sa detí s globálnou problematikou.

Nasledujúci opis činností je ukážkou už zrealizovaného šesťdňového pobytu žiakov 2. ročníka v škole v prírode (ŠvP) pod názvom Cesta okolo sveta.

Na začiatku cesty boli deti upozornené, že sa vydávajú na cestu okolo sveta a počas pobytu v ŠvP precestujú cez všetky kontinenty. Ich úlohou bolo každý deň zistiť, na ktorý svetadiel sa v daný deň mali dostať. Zistili to po vylúštení pripravenej tajničky. Po správnej odpovedi plnili celý deň rozmanité úlohy, za ktoré získavali body. Žiaci boli rozdelení do skupín (veľkosť skupín je vhodné určiť podľa počtu detí v škole

Čo je to? Ktorá spoločnosť to vyrába?

Kde sa to vyrába? Je to výrobok Fair Trade?

63

v prírode). Na konci dňa sa všetky aktivity vyhodnotili a skupinám sa udelili zaslúžené body.

.

1.deň EURÓPA Tajnička: Príloha F Úlohy:

1. Objednať si jedlo v reštaurácii v niektorom európskom jazyku, ktorý žiaci ovládajú (v tom cudzom jazyku, ktorý sa učia v škole) – v angličtine, nemčine, ruštine, francúzštine,...) Skupiny dostanú za úlohu za určený časový úsek napísať názvy čo najväčšieho počtu jedál v danom jazyku. Hodnotí sa gramatická správnosť napísaných slov aj ich počet.

2. Nakresliť čo najviac zvierat, ktoré žijú u nás voľne v prírode Žiaci majú nakresliť a pomenovať zvieratá, ktoré žijú u nás voľne v prírode

3. Hra Kompót Hráči sú pomenovaní podľa rôzneho ovocia (jeden druh patrí viacerým žiakom). Sedia v kruhu na stoličkách. Stoličiek je o jednu menej než hráčov. Učiteľ hovorí povely: „Vymenia si miesto jablká (hrušky, slivky, čerešne,...)“. Žiaci, ktorí patria k jablkám (hruškám, slivkám, ...) sa postavia a vymenia si miesto s iným žiakom. Posledný, kto nestihne výmenu miesta, zostáva v kruhu a velí žiakom. Na povel „Kompót“ si menia miesta všetci hráči.

4. Aktivita: Tvoríme v prírode ( pozri s. 35)

2.deň AFRIKA Tajnička: Príloha G Úlohy: 1. Zhotoviť si oblečenie, ktoré nosia obyvatelia Afriky.

Každá skupina pripraví jeden model (žiaci dostanú rôzne farby krepového papiera, nožnice, pásovú gumu, lepidlo, spínací strojček, fixky, stužky, koráliky). Po skončení úlohy sa urobí prehliadka zhotovených modelov.

2. Postaviť domček z rôzneho dostupného prírodného materiálu Pri pobyte na lúke či vychádzke do lesa si nájdeme bezpečné miesto, kde bude dostatok vhodného materiálu - každá skupina si ho zabezpečí samostatne, podľa vlastnej potreby. Na záver skupiny opíšu zhotovené domčeky, účel ich využitia, použitý materiál, spoločne sa vyhodnotí práca skupín.

64

3. Vyhotoviť si ozdobu na ruky, na hrdlo, do vlasov Jednotlivé skupiny dostanú rovnaké množstvo materiálu – koráliky, nite, klobúkové gumy,... a ďalšie potrebné veci si nájdu sami počas vychádzok v prírode (rôzne plody, listy, konáriky, ...). Ich úlohou je pripraviť z nich čo najatraktívnejšie ozdoby. Prehliadka prác na záver je spojená s vyhodnotením tvorivosti skupiny.

4. Hra Ovocníčkovia Účastníkmi hry sú okrem žiakov aj všetci dospelí – každý z nich má pridelený názov určitého ovocia, ktoré sa pestuje v tejto krajine. Hra sa hrá najlepšie na otvorenom priestranstve, kde je prehľad o pohybe skupín. Každá skupina dostane lístok s názvami ovocia (obrázok 10) – je ich toľko, koľko je v hre dospelých (v prípade potreby dospelého môže nahradiť žiak, ktorý sa nemôže veľmi namáhať a behať). Názvy ovocia na lístkoch sú pre každú skupinu v inom poradí. Žiaci musia získať na lístky podpisy od dospelých v takom poradí, v akom sú uvedené na lístočku. Celá skupina pribehne k dospelému (každý z nich má svoje určené miesto na priestranstve vzdialené od ďalšieho dospelého, ich stanovištia žiaci musia vidieť) a spýta sa ho na názov ovocia z lístka: „Ste pomaranč ?“ Opýtaný môže odpovedať iba „Áno“ alebo „Nie“. Dospelý sa podpíše na lístok iba vtedy, ak žiaci uhádli jeho názov a nasleduje v poradí na lístku. Vyhráva skupina, ktorá má hotový celý lístok s podpismi ako prvá.

Obrázok 10 Lístky pre skupiny Lístok pre 1. skupinu Lístok pre 2. skupinu Názov ovocia Podpis dospelého 1. pomaranč 2. citrón 3. banán 4. mango

Lístok pre 3. skupinu Lístok pre 4. skupinu

Názov ovocia Podpis dospelého 1. citrón 2. banán 3. mango 4. pomaranč

Názov ovocia Podpis dospelého 1. banán 2. mango 3. pomaranč 4. citrón

Názov ovocia Podpis dospelého 1. mango 2. pomaranč 3. citrón 4. banán

65

3.deň ÁZIA

Tajnička: Príloha H

Úlohy:

1. Olympijské hry (podľa posledných LOH v Pekingu) – plnenie rôznych športových disciplín podľa možností terénu po skupinách (beh, prekážkový beh, loptové súťaže, skoky, hody na cieľ, ...)

2. Zaspievať známu slovenskú pesničku v čínštine (japončine) Určí sa pieseň (napr. Pec nám spadla), žiaci si majú vymyslieť nový text v danom (vymyslenom) jazyku. Celá skupina sa jednu vymyslenú slohu naučí a pieseň zaspieva. Hodnotí sa úroveň spoločne predvedenej ukážky, nápaditosť skupiny pri plnení úlohy.

3. Pripraviť si typickú ázijskú prikrývku hlavy Z papiera si zhotovia žiaci ázijský klobúk. Hodnotí sa estetická stránka výrobkov.

4. Hra Popoluška Skupiny triedia rôzne druhy zmiešaných suchých plodov – ryža, hrach, fazuľa. Vyhráva skupina, ktorá všetko vytriedi zvlášť ako prvá.

5. Aktivita: Postav si dom ( pozri s.41)

4.deň AUSTRÁLIA

Tajnička: Príloha I

Úlohy: 2. Prečítať tajný odkaz ( odkaz je napísaný znakovým písmom pôvodných

obyvateľov Austrálie – každé písmeno abecedy dostane určitý znak, napr. A bude +, B ˇ, C :, D -, E ), slovo ABECEDA vyzerá nasledovne: + ˇ ) : ) - + Kartičky s písmenami a ich novými znakmi sa rozmiestnia na vymedzenom priestore (každé písmeno zvlášť), žiaci majú odkaz zapísaný pomocou nových znakov na lístočku (pozri obr. 11) a hľadajú, ktorý znak patrí ktorému písmenu. Odkaz môže byť menej známe slovo – cylinder, trapéza,... Vyhráva skupina, ktorá odkaz vylúšti ako prvá.

Obrázok 11 Tajný odkaz (slovo ABECEDA)

+ ˇ ) : ) - +

66

3. Nakresliť (vyrobiť) dopravný prostriedok vhodný na cestu do Austrálie Žiaci si vyberú dopravný prostriedok, ktorým by mohli cestovať (lietadlo, loď, raketa,...) a nakreslia si ho, prípadne zhotovia z rôzneho materiálu.

4. Napísať tajným písmom určený text – opačná úloha ako prvá – žiaci dostanú na lístočku výraz zapísaný pomocou abecedy, majú ho zapísať pomocou znakov.

5.deň AMERIKA

Tajnička: Príloha J

Úlohy: 1. Aktivita: Indiánsky mesačný kalendár Zhotoviť indiánsky kalendár po skupinách. Žiaci postupujú podľa aktivity Indiánsky mesačný kalendár (pozri obr.6, s.49) 2. Vyrobiť si indiánsku čelenku

Z rôzneho dodaného i nájdeného materiálu vyrobiť čelenku podobnú tým, aké nosili pôvodní obyvatelia Ameriky - Indiáni

3. Nakresliť obydlie Indiánov – kde a ako žijú (préria, vigvamy a ich obyvatelia) 4. Aktivita: Cesta okolo sveta (pozri s.48)

3.4 Závery a odporúčania pre pedagogickú prax

Globálne rozvojové vzdelávanie sa dostáva do povedomia v jednotlivých štátoch Európy a postupne sa integruje do vzdelávacích systémov vo formálnom vzdelávaní alebo do vzdelávacích aktivít neziskových mimovládnych organizácií. Každý tvorivý učiteľ môže prvky GRV uplatniť vo svojej praxi. Na základe výsledkov získaných počas prieskumu a z vlastnej pedagogickej praxe odporúčame učiteľom:

• kontinuálne sa vzdelávať v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania, • vyberať pre žiakov vhodné, aktuálne témy, • uplatňovať medzipredmetové vzťahy pri jednotlivých témach GRV, • zapájať sa do rôznych projektov vyhlásených mimovládnymi organizáciami, • využívať vhodné, i vopred nepripravené situácie počas práce so žiakmi na

zaradenie prvkov GRV, • hľadať nové možnosti a spôsoby na zavedenie prvkov GRV do praxe, • pri práci so žiakmi uplatňovať rôzne spôsoby zážitkového učenia.

67

ZÁVER

Všetko nech plynie voľne, nech je veciam

vzdialené násilie.

J. A. Komenský Globalizácia je jav, s ktorým sa stretávame v súčasnosti a ktorý nás bude sprevádzať aj v budúcnosti. Vyrovnať sa s úlohami, ktoré vyplývajú z nových podmienok na svete (v súčasnosti prebiehajúca celosvetová ekonomická kríza, nárast nezamestnanosti, prehlbujúca sa chudoba v mnohých krajinách, klimatické zmeny, konflikty a nepokoje vo svete, hroziaca pandémia nového druhu chrípky) nie je jednoduché pre žiadneho človeka. Byť pripravený na nové výzvy znamená vedieť viac o problémoch, diskutovať o nich, hľadať nové riešenia, zaujať stanovisko, vyjadriť názor a zapojiť sa aktívne do poskytovania pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Úlohou globálneho rozvojového vzdelávania je prostredníctvom hier, rôznych aktivít a zážitkového učenia postupne nenásilnou formou oboznamovať deti už od najmladšieho školského veku s globálnymi problémami ľudstva a vychovávať z nich aktívnych, uvedomelých občanov svojej krajiny, ktorí budú pripravení riešiť úlohy, pred ktoré ich život postaví. Naša práca by mala prispieť k sprístupneniu problematiky globálneho rozvojového vzdelávania učiteľskej verejnosti na 1. stupni základnej školy a poskytnúť im námety a materiál pre ich edukačnú činnosť.

68

Zoznam bibliografických odkazov

Ďurišová, P., 2007. Svet naruby. Bratislava: MPC Bratislava, Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA, 2007 Exnerová, Viera. /Ed./: Globální problémy a rozvojová spolupráce. Praha: Člověk v tísni, 2005. ISBN 80-86961-00-1 Gállová, Ľ.- Holáková, D., 2004. Cestujeme po Európe. Bratislava: PLUTO, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-968820-3-1 Hipš, J.- Ďurišová, P., 2006. Svet je len jeden. Príručka globálneho rozvojového vzdelávania. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum Bratislavského kraja v Bratislave v spolupráci s Centrom environmentálnej a etickej výchovy Živica, 2006. ISBN 80-968-989-5-7 Ivanová, E.- Kopinová, Ľ.- Otottová, M., 2007. Etická výchova pre 2. ročník základných škôl. Bratislava: SPN – Mladé letá, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-10-01240-4 Končeková, Ľ., 2005. Vývinová psychológia. Prešov: Lana, 2005. ISBN 80-969053-6-8 Lysý, J. /Ed./, 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie (učebné texty). Bratislava: Album, 2007. ISBN 978-80-968667-7-9 Mederly, P. /Ed./, 2001. Trvalo udržateľný rozvoj – výzva pre Slovensko. Bratislava: REC Slovensko, 2001 ISBN 80-968591-7-X Mistrík, E. a kol., 1999. Kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: Iris, 1999. ISBN 80-88778-81-6 Pike, G. - Selby, D., 1994. Globální výchova. Praha: Grada 1994 ISBN 80-85623-98-6 Pike, G. - Selby, D., 2000. Cvičení a hry pro globální výchovu 1. Praha: Portál,2000 ISBN80-7178-369-2 Suchožová, E., 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie v edukačnej praxi ZŠ, Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8045-505-7 Zajac, L. – Návojský, A., 2006. Jeden svet na školách, metodická príručka pre učiteľov základných a stredných škôl. Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, Rokus, 2006. ISBN 80-8045-441-8

69

Kvasničková, D. –Mikulová, V. a kol., 2002. Životné prostredie. Bratislava: MEDIA TRADE, spol.s.r.o.- Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 2002.ISBN 80-08-03341-X Zdravie 21 zdravie pre všetkých v 21. storočí. 1999.Bratislava: Národné centrum podpory zdravia, Bratislava, 1999. ISBN 80-7159-119-X Hoffmanová, V., 2005. Predchádzajme intolerancii výchovou k dodržiavaniu ľudských práv. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2005. Nádvorník, O. –Volfová, A., /Ed./., 2004. Společný svět. Praha: Člověk v tísni, 2004. ISBN 80-903510-0-X

Internetové odkazy:

www.rozvojovevzdelavanie.sk

www.varianty.cz/static/grv.php www.unicef.sk

www.jedensvet.org

www.rozvojovka.cz http://www.mcpo.edu.sk/modules/titulka/

70

Príloha A

Dotazník

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

obraciam sa na Vás s prosbou o vyplnenie anonymného dotazníka, ktorého cieľom je zistiť úroveň poznania pojmu globálne rozvojové vzdelávanie, jeho využívanie vo výchovno-vzdelávacom procese na I. stupni ZŠ a Vaše názory na potrebu globálneho rozvojového vzdelávania žiakov. Získané výsledky budú použité pre účely našej práce.

Za Vaše odpovede Vám ďakujem.

1. Stretli ste sa s pojmom globálne rozvojové vzdelávanie /ďalej GRV/ počas Vašej praxe ?

(GRV je celoživotný vzdelávací proces, ktorý otvára ľuďom oči a mysle voči realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby uviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých. Zahŕňa vzdelávanie o ľudských právach, o trvalej udržateľnosti, vzdelávanie pre mier a predchádzanie vojnovým konfliktom, multikultúrne vzdelávanie a je globálnou dimenziou vzdelávania pre občianske práva a povinnosti. /Maastrichtská deklarácia o globálnom vzdelávaní, 2002, In Hipš, Ďurišová, 2006/)

áno – nie – neviem

2. Považujete za potrebné venovať sa GRV vo vyučovaní na 1. stupni ZŠ ?

áno – nie - neviem

3. Označte poradie podľa dôležitosti /od 1do 11/, ktorým témam by bolo vhodné v rámci GRV venovať najviac priestoru /môžete vyjadriť aj svoj názor, prečo/

- Ľudské práva, práva detí

- Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc

- Svetová ekonomika a chudoba v globalizovanom svete

- Riešenie svetových konfliktov a svetový mier, terorizmus

- Vzdelanie a zdravie pre všetkých

- Fair trade /Spravodlivý obchod/

- Rodová rovnosť a nerovnosť

- Životné prostredie a udržateľný rozvoj

71

- Migrácia, prisťahovalectvo, utečenci a spolužitie kultúr

- Globalizácia a jej dôsledky

4. V ktorých predmetoch uplatňujete prvky GRV na Vašej škole ?

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

5. Aké aktivity realizujete v oblasti GRV ? /môžete uviesť činnosti aj v rámci krúžkovej alebo inej voľnočasovej aktivity/

______________________________________________________________________

6. Aké kľúčové kompetencie by podľa Vás malo rozvíjať GRV u žiakov na I. stupni ZŠ ? /vhodné odpovede zakrúžkujte/

- pozitívne sebahodnotenie - oceňovanie druhých - asertivita - práca s informáciami / získavanie, spracovanie, analýza a syntéza informácií/ - vytváranie vlastného systému hodnôt , rešpektovanie práv a slobôd iných ľudí - rozhodovanie v rôznych situáciách - riešenie konfliktov - využívanie tvorivého myslenia pri riešení problémov - prijímanie iných uhlov pohľadu na svet - úcta k všetkým živým tvorom, k prírode - uvedomelá starostlivosť o vlastné zdravie - iné /uveďte,

aké/_______________________________________________________

7. S ktorými organizáciami spolupracujete v rámci GRV ? /Živica, Sosna, SČK..., iné/

____________________________________________________________________________________________________________________________________________

8. V ktorých predmetoch by podľa Vás bolo vhodné využívať prvky GRV ?

72

9. Máte záujem o získavanie nových informácií z jednotlivých oblastí GRV ?

áno – nie – neviem

10. Uveďte, aké aktivity by ste uvítali /školenie, metodický materiál, seminár, .../

____________________________________________________________________________________________________________________________________________

73

Príloha B Fotografie – aktivita Zelená stopa

74

Príloha C Fotografie – aktivita Tvoríme v prírode

75

Príloha D Fotografie – aktivita Môžem - nemôžem

76

Príloha E Fotografie – aktivita Indiánsky kalendár

77

Príloha F Tajnička - Európa

1. Tretí deň v týždni (streda) 2. Deň pred tretím dňom (utorok) 3. Deň za tretím dňom (štvrtok) 4. Prvý voľný deň (sobota) 5. Posledný pracovný deň (piatok) 6. Posledný deň v týždni (nedeľa)

78

Príloha G Tajnička - Afrika

1. Žlté, voňavé ovocie, používa sa na kompót (ananás) 2. Zelené plody, po vysušení hnedé, plné semiačok (figa) 3. Oranžové, sladké ovocie (pomaranč) 4. Žltý, kyslý plod (citrón) 5. Pod hnedou šupkou zelená, sladká dužina (kivi) 6. Žlté, sladké ovocie (banán)

79

Príloha H Tajnička - Ázia

1. Padá v lete zo zamračenej oblohy (dážď) 2. Ročné obdobie, ktoré nasleduje po jeseni (zima) 3. Na jeseň unáša šarkany (vietor) 4. Ročné obdobie, ktoré nasleduje po zime (jar)

80

Príloha I Tajnička - Austrália

1. Dopravný prostriedok, ktorý má takmer každá rodina (auto) 2. Lieta vo vzduchu, balón to nie je, prenáša ľudí (vzducholoď) 3. Riadi dopravu na križovatke pomocou farieb (semafor) 4. Jazdí pod zemou po koľajniciach (metro) 5. Má dve kolesá a motor (motorka) 6. Vznáša sa tesne nad zemou (vznášadlo) 7. Jazdí po zemi po koľajniciach (vlak) 8. Má dve kolesá, používajú ho aj deti (bicykel) 9. Plaví sa po vode pomocou pary (parník)

81

Príloha J Tajnička - Amerika

Anglické výrazy:

1. mačka (cat)

2. mama (mother)

3. chlieb (bread)

4. zelená farba (green)

5. ružová farba (pink)

6. čierna farba (black)

7. auto (car)

82