plÁnovanie zdrojov na rieŠenie krÍzovÝch...

L. Novák a kolektív

PPLLÁÁNNOOVVAANNIIEE ZZDDRROOJJOOVV NNAA RRIIEEŠŠEENNIIEE KKRRÍÍZZOOVVÝÝCCHH

SSIITTUUÁÁCCII ÍÍ

L. Novák a kolektív

doc. Ing. Ladislav Novák, PhD.

Ing. Stanislav Filip, PhD. doc. Ing. Libor Gašpierik, PhD.

Ing. Peter Marchevka, PhD. Ing. Kristián Matoušek

prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD. doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD.

PLÁNOVANIE ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH

SITUÁCIÍ

Žilina 2010

Vysokoškolská učebnica Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií poskytuje základné informácie o postupoch a procesoch obranného plánovania, civilného núdzového plánovania a havarijného plánovania v podmienkach Slovenskej republiky, vo väzbe na plánovacie procesy EU a Severoatlantickej aliancie. Poskytuje teoretické poznatky o štruktúre krízového plánovania a metódach a postupoch spracovania krízových plánov, havarijných plánov, plánoch ochrany obyvateľstva ad. plánov.

Je určená študentom vysokých škôl študujúcim študijné programy zamerané na krízový manažment, študentom pripravovaným pre výkonné prvky bezpečnostného systému štátu, orgány a organizácie verejnej správy, subjekty hospodárskej mobilizácie ako aj pre účastníkov kurzov celoživotného vzdelávania na úseku krízového riadenia. V neposlednom rade môže byť vhodnou pomôckou aj pre odborníkov z praxe, krízových manažérov, ktorí pôsobia vo verejnej správe, vo výkonných prvkoch krízového riadenia, ako aj v podnikateľských subjektoch, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním požadovanej miery bezpečnosti Slovenskej republiky.

Táto vysokoškolská učebnica bola spracovaná s podporou Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva Slovenskej republiky číslo grantu 3/4055/06 a vedeckej grantovej agentúry číslo grantu 1/0797/10.

Vedecký redaktor: doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. Recenzenti: Dr. h.c. prof. mpx. h.c. prof. Ing. Vladimír GOZORA, PhD. Ing. Jozef ŠIPOŠ Vydala Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave © S. Filip – L. Gašpierik – P. Marchevka – K. Matoušek – L. Novák – P. Poledňák – L. Šimák – M. Tomek , 2010 ISBN 978-80-970272-4-7

- 3 -

OBSAH Prehľad použitých skratiek .................................................................... 5 1. Úvod ....................................................................................................... 7 2. Podstata krízových javov ..................................................................... 9

2.1. Bezpečnosť procesov a systémov .................................................... 9 2.2. Riziká a ohrozenia bezpečnosti ........................................................ 12 2.3. Vznik krízových javov v živote spoločnosti .................................... 15 2.4. Miesto a úloha krízového manažmentu pri riešení krízových javov 18

3. Krízové plánovanie ............................................................................... 36 3.1. Význam riadenia v ľudskej činnosti ................................................ 36 3.2. Všeobecné zásady plánovania ......................................................... 41 3.3. Všeobecné východiská krízového plánovania ................................. 51 3.4. Štruktúra krízového plánovania v SR .............................................. 58

4. Obranné plánovanie ............................................................................. 62 4.1. Ekonomické zabezpečenie obrany .................................................. 62 4.2. Všeobecné zásady obranného plánovania ....................................... 62 4.3. Obranné plánovanie v NATO .......................................................... 64

4.3.1. Postupy obranného plánovania v NATO ................................ 69 4.4. Obranné plánovanie v SR ................................................................ 72

4.4.1. Podpora obrany štátu .............................................................. 75 4.4.2. Subjekty obranného plánovania v SR ..................................... 77 4.4.3. Obranné plánovanie v rezorte MO SR .................................. 79 4.4.4. Dlhodobé plánovanie v rezorte MO SR ................................ 80 4.4.5. Strednodobé plánovanie v rezorte MO SR ............................ 82 4.4.6. Krátkodobé plánovanie v rezorte MO SR ............................. 83

5. Civilné núdzové plánovanie .................................................................. 86 5.1. Základné ciele civilného núdzového plánovania ............................. 86 5.2. Civilné núdzové plánovanie v NATO ............................................. 87 5.3. Civilné núdzové plánovanie v SR ................................................... 90 5.4. Štruktúra civilného núdzového plánovania v SR ............................ 92 5.5. Hospodárska mobilizácia ................................................................ 93

5.5.1. Hospodárska mobilizácia a bezpečnostný systém ................. 94 5.5.2. Organizačné prvky hospodárskej mobilizácie ....................... 94 5.5.3. Opatrenia hospodárskej mobilizácie ...................................... 95 5.5.4. Príprava a plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie ........... 99 5.5.5. Krízové plánovanie v hospodárskej mobilizácii .................... 104 5.5.6. Krízový plán subjektov hospodárskej mobilizácie ................. 106 5.5.7. Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie ......... 108

5.6. Plánovanie materiálových zdrojov na riešenie krízových situácií ... 112 5.6.1. Štátne hmotné rezervy ............................................................ 113 5.6.2. Hmotné rezervy ..................................................................... 114 5.6.3. Mobilizačné rezervy .............................................................. 115 5.6.4. Pohotovostné zásoby ............................................................. 116

- 4 -

5.6.5. Formy hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami ......... 116 5.6.6. Núdzové zásoby ropy ............................................................ 117

5.7. Plánovanie výrobných zdrojov na riešenie krízových situácií ........ 117 5.7.1. Plánovanie výroby a rozvodu energií ..................................... 121

5.8. Plánovanie vecných prostriedkov na riešenie krízových situácií .... 122 5.9. Plánovanie ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií ........... 125

5.9.1. Prerozdeľovanie ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií .................................................................................... 125

5.9.2. Pracovná povinnosť, osobné úkony, osobná pomoc ............. 127 5.9.3. Oslobodenie od mimoriadnej a alternatívnej služby ............ 129

5.10. Plánovanie finančných zdrojov na krízové riadenie ..................... 131 5.11. Zásobovanie obyvateľstva počas krízových situácií ..................... 134

5.11.1. Regulácie predaja životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR ..................................................................................... 136 5.11.2. Vyhlasovanie a organizácia mimoriadnych regulačných

opatrení ................................................................................ 138 5.11.3. Výroba životne dôležitých výrobkov v SR .......................... 141

5.12. Civilná ochrana ............................................................................. 143 5.12.1. Analýza územia obvodu ...................................................... 146 5.12.2. Plán ochrany obyvateľstva ................................................... 148 5.12.3. Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do

starostlivosti .......................................................................... 149 5.12.4. Plánovanie evakuácie ........................................................... 150

5.13. Krízové plánovanie v ochrane verejného poriadku v SR.............. 163 6. Havarijné plánovanie .......................................................................... 171

6.1. Havárie ........................................................................................... 171 6.2. Ciele a postupy havarijného plánovania ......................................... 172 6.3. Havarijné plánovanie v SR ............................................................. 177

6.3.1. Havarijné plánovanie v prevencii závažných priemyselných havárií ............................................................ 177

6.3.2. Havarijné plánovanie v prevencii jadrových havárií ........... 181 6.3.3. Plánovanie ochrany pred povodňami .................................. 183 6.3.4. Plánovanie ochrany pred požiarmi ...................................... 191

7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente .................... 199 7.1. Charakteristika medzinárodných kríz ............................................. 200

7.1.1. Kritériá medzinárodných kríz .............................................. 200 7.1.2. Životný cyklus krízy ........................................................... 201 7.1.3. Plánovanie zdrojov v medzinárodnom

krízovom manažmente .......................................................... 203 8. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní .................. 220 9. Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných

v krízovom plánovaní .......................................................................... 239 Zoznam použitej literatúry ........................................................................... 251

Prehľad použitých symbolov a skratiek

- 5 -

PREHĽAD POUŽITÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK

AMION zberový program jednotného informačného systému hospodárskej

mobilizácie ATON databázový program jednotného informačného systému

hospodárskej mobilizácie BRK bezpečnostná rada kraja BROb bezpečnostná rada obvodu BR SR Bezpečnostná rada Slovenskej republiky CNP civilné núdzové plánovanie CO civilná ochrana DDO ďalší dôležitý objekt EHK Európska hospodárska komisia EU Európska únia GŠ generálny štáb HDP havarijný dopravný poriadok HM hospodárska mobilizácia HP havarijné plánovanie HR hmotné rezervy HW hardware HZZ Hasičský a záchranný zbor JIS HM jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie IZS Integrovaný záchranný systém KKPK krajská komisia prídelového hospodárstva KM krízový manažment KR PZ krajské riaditeľstvo policajného zboru KRH SR komisia vlády SR pre radiačné havárie KS krízová situácia KŠ krízový štáb KÚ krajský úrad MDPT SR Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky MO SR Ministerstvo obrany Slovenskej republiky MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MR mobilizačné rezervy MŠS miestna štátna správa MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky MU mimoriadna udalosť NATO organizácia Severoatlantickej zmluvy NR SR Národná rada Slovenskej republiky

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií

- 6 -

OKR odbor krízového riadenia ObKPH obvodná komisia prídelového hospodárstva ObÚ Obvodný úrad OOD objekt osobitnej dôležitosti OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OP obranné plánovanie OS ozbrojené sily OSN Organizácia spojených národov PARP organizácia Partnerstvo za mier PHM pohonné hmoty a mazivá PKR pracovisko krízového riadenia PPZ prezídium policajného zboru SE-EBO Slovenské elektrárne – Elektráreň Jaslovské Bohunice SE -MO Slovenské elektráreň – Elektráreň Mochovce SEVESO Smernica Rady Európy SeVS sekcia verejnej správy SSČ stavebné a sanačné činnosti SŠHR Správa štátnych hmotných rezerv SR ŠHR štátne hmotné rezervy SW software ÚCO úrad civilnej ochrany ÚJD Úrad jadrového dozoru ÚKR Úrad krízového riadenia ÚOŠS ústredné orgány štátnej správy VOB Výbor pre obranu a bezpečnosť VVO výdajňa odberných oprávnení ZUBZ zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy ZUVS zmluva o uchovaní výrobných schopností ŽDV životne dôležité výrobky ZNP zvýšené nebezpečie požiaru

1. Úvod

- 7 -

1. ÚVOD Ľudská spoločnosť čelila v priebehu svojho

vývoja množstvu rôznorodých negatívnych situácií spôsobených najmä prírodnými vplyvmi. Prírodné katastrofy existovali, existujú a v budúcnosti budú existovať, ale vo svojich ničivých účinkoch sa stále viac spájajú s negatívnymi dopadmi havárií a krízových javov vyvolaných v dôsledku pôsobenia človeka. Krízy vyvolané vlastnou činnosťou človeka sú stále častejšie a intenzívnejšie, negatívne ovplyvňujú prírodné procesy a začínajú nad nimi prevažovať. Spoločenské krízy vyvolané nerovnomerným hospodárskym vývojom, náboženským extrémizmom, nelegálnou migráciou obyvateľstva a terorizmom vyvolávajú v ľudskom povedomí väčšie obavy ako povodne alebo snehové kalamity.

Úroveň ľudských vedomostí a následne vedecký, technický a technologický pokrok síce odhaľujú človeku nové dimenzie, ale na druhej strane vyvolávajú, prípadne priamo so sebou prinášajú rad nebezpečenstiev, rizík a ohrození jeho samotnej existencie. Krízy vyvolané priemyselnými haváriami, deštrukciou veľkých energetických stavieb alebo vojnami môžu viesť k zániku ľudskej spoločnosti alebo jej morálnej a hospodárskej degradácii. Za technický a technologický pokrok platíme stále väčším rizikom, ktoré nepozná geografické ani štátne hranice.

Napriek svojmu dominantnému postaveniu v prírode je človek jej organickou súčasťou a zároveň je od nej životne závislý. Hľadanie primeraného stupňa bezpečnosti bolo v tejto súvislosti vždy nevyhnutnou súčasťou života človeka a jeho komunity. Ohrozenie životného prostredia a snahy o jeho ochranu sa v druhej polovici dvadsiateho storočia dostalo do všeobecnej pozornosti politikov, environmentálnych odborníkov, ekologických aktivistov, ako aj bežných ľudí. Predpovedanie krízových javov, analýza rizík, prevencia vzniku krízových javov a príprava na ich riešenie sa stávajú nevyhnutnou súčasťou riadiacich procesov na úrovni štátnej správy a samosprávy, v priemyselných podnikoch, dopravnej a energetickej infraštruktúre ad. subjektoch. Postupne sa vytvára nová interdisciplinárna vedná oblasť spojená s bezpečnosťou a jej zaisťovaním.

Vo všeobecnej rovine je bezpečnosť definovaná ako stav, v ktorom je zachovaný mier a nie ohrozená zvrchovanosť územná celistvosť, hranice

Povodne sprevádzajú ľudskú spoločnosť po celú dobu jej existencie

Radiácia v okolí černobylskej elektrárne dosahuje stále vysoké hodnoty


- 8 -

a demokratický poriadok krajiny, základné práva a slobody občanov zaručené ústavou, ekonomická stabilita a sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Jej súčasné chápanie vnímanie by teda malo byť komplexné a malo by predstavovať stav bez akýchkoľvek ohrození.

Dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti krajina a jej občanov a majetku je zložitý proces, ktorého uskutočňovanie je úlohou krízového riadenia a uskutočňuje sa prostredníctvom skvalitňovania bezpečnostného systému. Prevencia vzniku krízových javov a krízové plánovanie predstavujú základné činnosti prípravného obdobia, prostredníctvom ktorých vytvára krízový manažment podmienky na minimalizovanie škôd a strát v prípade vzniku krízových situácií.

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií je osobitnou formou plánovania, ktorá sa dotýka veľkého počtu subjektov vo verejnej správe, v špecifických inštitúciách krízového manažmentu i v podnikateľských subjektoch a je súčasťou procesov krízového plánovania. Problematika krízového plánovania nebola zatiaľ z teoretického hľadiska dostatočne rozpracovaná. Napriek tomu, že krízové plánovanie a plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií vychádza zo všeobecných zásad plánovania, má rad špecifík a osobitostí, ktoré je nevyhnutné rešpektovať, aby boli spracované krízové plány a pripravené opatrenia funkčné a dostatočne účinné.

Predložená vysokoškolská učebnica sa snaží uvedené skutočnosti rešpektovať a na druhej strane tiež zohľadniť ustanovenia platných právnych noriem, ktoré vytvárajú podmienky na účinné krízové riadenie. Je určená pre študentov vysokých škôl v študijných programoch, ktoré sa zaoberajú krízovým manažmentom, študentov pripravovaných pre potreby ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, ako aj účastníkov kurzov celoživotného vzdelávania na úseku krízového riadenia.

Na písaní učebnice sa podieľal široký kolektív odborníkov z vysokých škôl, z ústredných orgánov štátnej správy, ale tiež krízových manažérov z praxe, ktorí majú z uvedenej problematiky bohaté praktické skúsenosti. Podiel autorov na spracovaní učebnice bol nasledujúci: doc. Ing. Ladislav Novák, PhD. kapitoly 1, 3.4, 5.1 - 5.11, celková zostava a technická redakcia učebnice Ing. Stanislav Filip, PhD. kapitola 7, 8, 9 doc. Ing. Libor Gašpierik, PhD. kapitola 5.13 Ing. Peter Marchevka, PhD. kapitola 4 Ing. Kristián Matoušek kapitola 4 prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. kapitola 6 prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD. kapitoly 2, 3.1 – 3.3. doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD. kapitola 5.12

2. Podstata krízových javov

- 9 -

2. PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV 2.1. BEZPEČNOSŤ PROCESOV A SYSTÉMOV

Napriek svojmu dominantnému postaveniu v prírode je človek jej organickou súčasťou a zároveň je od nej životne závislý. Úroveň ľudských vedomostí a následne vedecký, technický a technologický pokrok síce odhaľujú človeku nové dimenzie, ale na druhej strane vyvolávajú, prípadne priamo so sebou prinášajú rad nebezpečenstiev, rizík a ohrození jeho samotnej existencie. Ohrozenie životného prostredia a snahy o jeho ochranu sa v druhej polovici dvadsiateho storočia dostalo do všeobecnej pozornosti politikov, environmentálnych odborníkov, ekologických aktivistov, ako aj bežných ľudí. Prírodné katastrofy existovali, existujú a i v budúcnosti budú existovať, ale vo svojich ničivých účinkoch sa dynamicky spájajú s negatívnymi dopadmi havárií a krízových javov vyvolaných v dôsledku pôsobenia človeka. Prevencia vzniku krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené s každou ľudskou aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie na správne definovanie a komplexne popísanie krízových javov s dôrazom na príčiny ich vzniku a možnosti ich minimalizovania. Plnenie uvedených opatrení má za úlohu zvýšiť mieru bezpečnosti systémov, prípadne procesov a predchádzať vzniku udalostí spôsobujúcich škody a straty na živote a zdraví občanov, majetku i životnom prostredí.

V súčasnej spoločnosti sa pojem bezpečnosť stáva čoraz frek-ventovanejším a významnejším. Je súčasťou a jedným zo základných predpokladov ďalšieho pozitívneho vývoja ľudskej spoločnosti. Požadovaná miera bezpečnosti spoločnosti má základ v stabilných medzinárodných vzťahoch, ale aj v trvalo udržateľnom rozvoji spoločnosti, ktorý si vyžaduje komplexné a systémové chápanie a skúmanie všetkých súčastí spoločenského, politického, hospodárskeho, prírodného, technického a technologického prostredia. Bezpečnosť dnes obsahuje úsek obrany pred vonkajším ohrozením, ochrany pred prírodnými pohromami a priemyselnými haváriami, ako aj úsek dosahovania požadovanej miery vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a v jeho regiónoch.

Stanovenie všeobecnej definície pojmu bezpečnosť je prvým krokom, ktorý umožňuje komplexne popísať celý proces vzniku krízových javov a vytvoriť podmienky na ich prevenciu a rovnako aj riešenie. O všeobecnom význame bezpečnosti pre krízové riadenie svedčí aj fakt, že v období rokov 2001 až 2004 sa slovo „bezpečnosť“ nachádza viac než štyridsaťkrát v názve rôznych právnych noriem, zákonmi počnúc a oznámeniami rezortov končiac.

Najjednoduchšia definícia hovorí, že bezpečnosť je protikladom nebezpečenstva. Je to teda jeden z dvoch protikladných stavov existencie prírodných, spoločenských, ale tiež umelo vytvorených technických alebo technologických systémov (napr. v ruskom jazyku označuje slovo „opasnosť“


- 10 -

nebezpečenstvo, stav ohrozenia, naproti tomu „bezopasnosť“ označuje bezpečnosť, t. j. stav bez ohrozenia).

Bezpečnosť má charakter subjektovo-objektového vzťahu (bez človeka, ktorý je jej súčasťou v pozícii poznávajúceho a konajúceho subjektu bezpečnosť neexistuje). Bezpečnosť má teda objektívnu a subjektívnu stránku, ktorých obsahom je: − objektívna stránka stavu bezpečnosti:

− neexistencia javov, ktoré ohrozujú znaky bezpečnosti (nie sú ohrozením existencie systému a jeho funkčnosti),

− systém má dostatok prostriedkov na eliminovanie rizík a ohrození svojej existencie,

− subjektívna stránka stavu bezpečnosti: − príslušný subjekt nepociťuje ohrozenie, cíti sa bezpečný, pretože:

- nemá dostatok informácií o rizikách a ohrozeniach, - nie je schopný objektívne vnímať a posúdiť riziká a ohrozenia, - je schopný včas si vytvoriť účinnú ochranu proti rizikám a ohrozeniam.

Bezpečnosť spoločenských systémov je stav viacdimenzionálny. Najvýznamnejšie sú dimenzie politicko-vojenské (politicko-vojenská bezpečnosť), ale tiež dimenzia humanitná, ekonomická, environmentálna, informačná, technologická a ďalšie. Uvedené dimenzie predstavujú horizontálnu úroveň členenia bezpečnosti, ktorá sa prejavujú v širšej vertikálnej štruktúre bezpečnosti, kde sa uvádza globálna bezpečnosť, regionálna bezpečnosť, bezpečnosť štátu, bezpečnosť objektu a v neposlednom rade bezpečnosť občana.

Bezpečnosť má svoj vnútorný a vonkajší rozmer. Vnútorná bezpečnosť je založená na interpretácii vlastného stavu subjektu. Vonkajšia bezpečnosť je založená na pôsobení rôznych ochranných prvkov spoločenského života (vojenských, politických, ekonomických...). Nevyhnutné je ju však vnímať, posudzovať i navonok prezentovať spoločne ako komplexný široko štruktúrovaný a mnohorozmerný jav, ktorý súvisí s ochranou života, slobody a majetku občanov, spoločnosti s jej duchovnými hodnotami a štátu ako celku. Bezpečnosť sa dosahuje prostredníctvom obrany štátu voči vonkajšiemu ohrozeniu, ochrany občanov a majetku proti negatívnym dopadom krízových situácií a systémom vnútornej bezpečnosti krajiny. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že o bezpečnosti je možné hovoriť komplexne, alebo o jej parciálnych zložkách, pomocou ktorých je dosahovaná, t. j. obrane, ochrane, vnútornej bezpečnosti a poriadku. V rôznych právnych normách sa však často hovorí o „obrane a bezpečnosti štátu“, čo je vecne nesprávne.

Na základe uvedených predpokladov a súvislostí je možné definovať pojem „bezpečnosť“, ako aj pojmy bezpečnosti konkrétnych objektov (napr. bezpečnosť štátu).


- 11 -

Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, tech-nologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach (obr. č. 1.1.) umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti [29, 32].

Bezpečnosť štátu je stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj štátu, zachováva mier zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, vnútorný poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu životov a zdravia osôb, majetku a životného prostredia [32].

V procese dosahovania požadovanej miery bezpečnosti je položený dôraz na schopnosti bezpečnostného systému čeliť širokej škále nevojenských ohrození štátu, jeho občanov a materiálových zdrojov, ako aj prírody, ktoré môžu spôsobiť krízové javy. Bezpečnostným fenoménom súčasnej doby sa stal medzinárodný terorizmus vo všetkých svojich ničivých podobách. Napríklad doprava sa pre svoje špecifické vlastnosti stala terčom i nástrojom teroristov. Ohrozujú dopravný proces, dopravné objekty a zariadenia, pretože predstavujú priestor veľkého sústredenia ľudí a objekty ťažko obnoviteľné z časového, technologického i ekonomického hľadiska, ale využívajú aj dopravné prostriedky na uskutočnenie najrôznejších foriem teroristických útokov.

Prelom dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia je možné charakterizovať ako obdobie oslabovania silových konfrontačných prístupov

VN

ÚTO

RN

É

P

RO

STR

ED

IE

V O N K A J Š I E P R O S T R E D I E

OBRANA ŠTÁTU

OCHRANA OBČANOV, MAJETKU,

VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI A PORIADKU V

ŠTÁTE

BEZPEČNOSŤ ŠTÁTU

Vonkajšia bezpečnosť

Vnútorná bezpečnosť

Obr. 1.1. Štruktúra bezpečnosti štátu


- 12 -

v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupného nahradzovania kooperačnými prístupmi, no na druhej strane tiež obrovským nárastom nevojenských ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť štátu je aj preto nevyhnutné chápať komplexne, ako účelné prepojenie roviny politickej, vojenskej, hospodárskej, ako aj úseku vnútorného poriadku a ochrany obyvateľov v akejkoľvek krízovej situácií. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je základným koncepčným dokumentom bezpečnostnej politiky štátu. Musí vytvárať priestor a stanovovať zásady, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná ochrana obyvateľov pred negatívnymi dopadmi akýchkoľvek krízových javov.

Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti a štátu je možné definovať ako stav, kedy sú odstránené alebo minimalizované riziká a z nich plynúce ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do krízových javov (od mimoriadnych udalosti až po vyhlásenie krízových stavov). Na druhej strane bezpečnosť strojov a technologických procesov je stav, kedy boli zohľadnené možné riziká a ohrozenia z nich plynúce sú pod úrovňou akceptovateľných rizík (tie sú prijaté ako zaužívaná spoločenská norma, alebo sú dané zákonom, či štátnou technickou normou, alebo stanovené iným všeobecne záväzným predpisom). V neposlednom rade chápeme bezpečnosť ako stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt, prípadne je vnímaný ako objekt bez ohrozenia.

2.2. RIZIKA A OHROZENIA BEZPEČNOSTI Pojem bezpečnosť bezprostredne súvisí s pojmami nebezpečenstvo, riziko,

ohrozenie, prípadne aj s pojmom „výzva“, ktorý začína byť používaný v ostatnom období. Dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že v spoločenských systémoch na jednej strane a technických a technologických systémoch na strane druhej sa zaužívalo rozdielne chápanie týchto temínov a vzťahov medzi nimi. Kým v technických a technologických systémoch je ohrozenie dôsledkom neakceptovaného a nezohľadneného nebezpečenstva a riziko mierou ohrozenia, v spoločenských systémoch je ohrozenie aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu a zároveň to môžu byť aj konkrétne situácie, ktoré bezprostredne znemožňujú uskutočnenie plánovaných cieľov a vykonávanie konkrétnych činností a procesov. Riziko teda nie je stav ani proces, ale je to vzťah systému schopného spôsobiť závažnú zmenu v pláne, či jeho narušenie a referenčného systému, ktorého funkcia, ciele a plánované procesy sú ohrozené. Riziká a ohrozenie sú teda aj naďalej kategóriami, pomocou ktorých označujeme možné narušenie bezpečnosti. Aktuálnym termínom posledných rokov sa stala „výzva“. Výzva je termín označujúci také skutočnosti, ktoré aktuálne aktivizujú spoločenské subjekty na prijímanie opatrení zameraných na elimináciu ohrození a využitie príležitostí. V oblasti bezpečnostnej politiky štátu pojem „výzva“ spravidla prezentuje existenciu aktuálnych bezpečnostných rizík


- 13 -

a ohrození, ktoré majú nadnárodný až globálny charakter, dynamický vývoj a ktoré vyžadujú sformulovanie nových cieľov a úloh štátu a prijímanie zodpovedajúcich opatrení [32].

Každá ľudská aktivita v prírode i spoločnosti, s dôrazom na technické a technologické procesy je spojená so značnou mierou neurčitosti. Len výnimočne je možné niektoré činnosti a postupy človeka naplánovať a následne i uskutočniť bez zmien a korekcií. Prebiehajúce procesy, činnosti a konkrétne javy, ako aj vplyvy prostredia, v ktorom prebiehajú, majú väčšinou stochastický, nie deterministický charakter. Napriek tomu je nevyhnutné zdôrazniť, že i v prostredí krízových javov existuje kauzálny vzťah medzi príčinou a dôsledkom, čo umožňuje pochopenie vnútorných procesov hodnotených javov a uskutočňovanie preventívnych opatrení.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné tvrdiť, že každý dej, prípadne jav alebo proces prebieha v štandardných podmienkach spôsobom, ktorý je možné s určitou pravdepodobnosťou predvídať a popísať, prípadne ktorý je priamo plánovaný. Ak sa však zmenia vnútorné alebo vonkajšie podmienky, v ktorých prebiehajú, alebo ak sa zmení postupnosť krokov v danom procese, môže sa niektorý z prvkov systému začať chovať neštandardne a následne spôsobiť vychýlenie systému z normálnej dynamickej rovnováhy. V závislosti od druhu, štruktúry a funkcií daného systému sa toto vychýlenie môže uskutočniť z hľadiska politického, vojenského, sociálneho, humanitného, ekologického, technologického, energetického, hmotnostného, štrukturálneho, prípadne informačného.

Teoretickým základom poznania zásadných zmien stavu systému je teória katastrof, ktorá popisuje a vysvetľuje podstatu straty rovnovážneho stavu. Uvedené zmeny stavu systému môžu prebehnúť bifurkáciou (rozdvojením, rozvetvením - prejavom nestability) alebo singularitou (anomálnym chovaním). Evolučný proces je matematicky popísaný vektorovým poľom vo fázovom priestore, pričom jednotlivé body fázového priestoru určujú stav systému. Vektor poľa v danom bode predstavuje rýchlosť zmeny stavu. V niektorých bodoch sa stav systému s časom nemení a vektor sa teda rovná nule, čo určuje rovnovážny stav.

Každý rovnovážny stav je charakterizovaný radom parametrov, pričom podstatná zmena niektorého z nich môže zapríčiniť stratu stability rovnovážneho stavu. Teória katastrof [3] je teda univerzálnou metódou skúmania náhlych kvalitatívnych zmien, zlomov a skokových prechodov. Jednoznačne dokazuje, že strata stability rovnovážnych stavov je prirodzeným javom, ktorý je súčasťou evolučného vývoja sveta. Stratu stability rovnovážnych stavov je síce možné do značnej miery eliminovať rôznymi preventívnymi nástrojmi, v prevažnej väčšine prípadov jej však nie je možné úplne zabrániť.


- 14 -

Stratu stability rovnovážneho stavu je možné členiť na dva základné typy, ktorými sú : − mäkká strata stability, − tvrdá strata stability.

V prípade mäkkej straty stability sa ustáleným režimom stáva oscilujúci periodický režim, ktorý sa len veľmi málo líši od rovnovážneho stavu. Ak však náhodné zmeny parametrov a poruchy vychýlia systém natoľko, že sa úplne naruší stabilita, dochádza k jej tvrdej strate. Systém opúšťa rovnovážny stav skokom a prechádza na iný režim vývoja. Môže to byť iný stabilný stacionárny režim, oscilácie okolo rovnovážneho stavu, ale tiež aj zložitejší nerovnomerný pohyb [3].

Každá činnosť, dej alebo jav prebiehajúci v prírode i v spoločnosti sa môže teda v konkrétnych podmienkach stať nekontrolovateľný a spôsobiť škody a straty. Je nevyhnutné pochopiť, v čom je podstata týchto nežiadúcich zmien. Ak človek pochopí ich príčiny, môže hľadať cesty minimalizovania rizík, ako aj ich príznakov a odstrániť tieto negatívne javy ešte pred ich degradačným pôsobením na systém. Bez priebežného monitorovania krízových faktorov a ich podrobnej analýzy nie je možné zabrániť poškodeniu, či dokonca zničeniu systému, prípadne narušeniu prebiehajúcich procesov. V spoločenských i technologických procesoch, ale i v prírode je teda snaha dosiahnuť zodpovedajúcu úroveň bezpečnosti.

Bezpečnostné riziká sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých spoločenských procesov. Vyjadrujú možnosť narušenia prebiehajúcich procesov, dejov a činností v konkrétnych bodoch v závislosti na vnútorných a vonkajších podmienkach. Analýza bezpečnostných rizík a ich rešpektovanie v praxi umožňuje predchádzať konkrétnym ohrozeniam, ktoré narušujú stabilitu systému a vnášajú neistotu do plánovaných procesov, znemožňujú reálne prognózy budúcnosti. Bezpečnostné riziká sa prejavujú v narušení jednotlivých faktorov bezpečnosti a vyvolávajú príslušnú úroveň ohrozenia.

Snahou ľudí je neustále znižovať riziká v každej činnosti a v akomkoľvek prostredí. Tento proces sa v teórii rizík nazýva riadením rizika. Zahrňuje konkrétne postupy od identifikácie a analýzy rizika, cez jeho hodnotenie, znižovanie, až po kontrolu rizika.

Proces riadenia rizika začína komplexným posúdením hodnoteného systému, či zariadenia a pokračuje zisťovaním nebezpečenstiev, ohrození a rizík, ktoré sú spojené s jeho činnosťou. V rámci identifikácie a analýzy rizík sú zisťované a kvantifikované základné zložky rizika, pozostávajúce z pravdepodobnosti vzniku krízového javu a veľkosti jeho negatívneho dôsledku. Hodnotenie rizika zahrňuje postupy posudzovania miery rizika z hľadiska jeho negatívneho vplyvu na systém, prípadne posudzovanú činnosť. Dôraz je položený na určenie výslednej hodnoty pravdepodobnosti a dôsledku negatívneho javu, ako aj na ich vzájomnú kombináciu. Znižovanie rizika je


- 15 -

proces aplikácie účinných nástrojov znižovania pravdepodobnosti vzniku krízového javu, prípadne veľkosti jeho dôsledku. Kontrola rizika zahrňuje posúdenie bezpečnosti systému a prijatie zodpovedajúcich opatrení, ktoré sú ochranou pred pôsobením zostatkového rizika.

2.3. VZNIK KRÍZOVÝCH JAVOV V ŽIVOTE SPOLOČNOSTI Najrozličnejšie negatívne javy, ktoré sa vyskytujú v živote ľudskej

spoločnosti, vytvárajú neštandardné, mimoriadne udalosti. V spoločnosti, v prírode i v technických a technologických procesoch spôsobujú mimoriadne udalosti nežiaducu politickú nestabilitu, sociálne nepokoje, uvoľnenie kumulovaných hmôt a ich energetických prejavov, narušenie informačného toku a štrukturálneho usporiadania, ako aj rad ďalších ohrození života ľudí v danom regióne.

Mimoriadna udalosť je závažná, časovo obtiažne predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie [32, 43]. Je to teda náhla závažná udalosť, ktorá spôsobuje narušenie stability systému, alebo prebiehajúcich dejov a činností, prípadne ohrozuje ich bezpečnosť alebo existenciu. Prináša so sebou zmeny kvality prvkov systému, a tým aj zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi nimi. Systém sa teda prispôsobuje novým podmienkam, ktoré sa menia v jeho vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom sa nachádza. Uvedené zmeny majú veľmi často degradačný charakter a sú teda nežiaduce, no výnimočne sa v nich môžu objavovať aj rozvojové prvky a tendencie. Mimoriadne udalosti sú teda súčasťou krízových javov, prípadne môžu predstavovať priamo ich spúšťací mechanizmus.

Mimoriadne udalosti, ktoré negatívne pôsobia na život, zdravie, prípadne na majetok, je možné rozdeliť v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na: − živelné pohromy - nežiaduce uvoľnenie kumulovaných energií alebo hmôt

v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pričom súčasne môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo ničivé faktory majúce negatívny vplyv na človeka a na materiálne hodnoty (povodne, zemetrasenia, výbuchy sopiek),

− havárie - odchýlky od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku ktorého unikli nebezpečné látky alebo pôsobili iné ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie a majetok,

− katastrofy - nárast ničivých faktorov a ich následná kumulácia v dôsledku živelných pohrôm a havárií [32]. Ako katastrofy je teda označovaná len malá časť živelných pohrôm a havárií. Patria medzi ne veľké zemetrasenia, letecké a námorné havárie, nehody v doprave spojené s únikom


- 16 -

nebezpečných látok, havárie jadrových zariadení, deštrukcie vodohospodárskych diel a rad ďalších,

− teroristický útok - je hrubé zastrašovanie hrozbou, alebo priame použitie násilia voči jednotlivcom, skupinám osôb, prípadne voči spoločenských uskupeniam na dosiahnutie stanovených cieľov.

Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré sprevádzajú jednotlivé aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú zdrojom krízových javov, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji ľudstva.

Pojem kríza je spojený s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách od antiky až po novovek bol tento pojem známy a používal sa na popísanie negatívnych javov konkrétnej doby, konkrétneho časového úseku. Vyjadroval pociťovanie a uvedomovanie si neistoty, ohrozenie subjektu a jeho aktivít a tlak na predvídanie vývoja v budúcnosti, pomocou čoho bolo možné minimalizovať pravdepodobnosť vzniku škôd a strát. Je možné konštatovať, že: − kríza označuje javy spoločenského života, − kríza existuje nezávisle od vôle človeka, ale môže byť aj človekom

spôsobená (bez ľudí by neexistovali ani krízy), − kríza má subjektívno-objektívnu dimenziu v sfére hodnotovej (kríza jedného

subjektu môže byť prínosom a podmienkou rozvoja iného subjektu), − kríza môže byť vyvolaná umelo ako nástroj riešenia vnútorných problémov

subjektu, prípadne ako súčasť taktiky, prípadne stratégie v konkurenčnom prostredí [29].

Prostredie krízového riadenia nie je zatiaľ právnymi normami ani terminologicky jednoznačne a komplexne definované. Za najvšeobecnejšie pojmy v tomto prostredí je možné pokladať krízu, prípadne krízový jav. Môžeme nimi označiť všetky udalosti, prebiehajúce deje a činnosti, ktoré ohrozili bezpečnosť príslušného subjektu, prípadne i jeho existenciu, alebo len znemožnili uskutočnenie plánovaných procesov.

Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom v niektorých prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom, môže ich vyvolať. Krízové javy spôsobujú zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi jeho prvkami, prípadne vyvolávajú nové vzťahy a väzby. Dotknutý systém je teda nútený prispôsobovať sa novým podmienkam, ktoré sa zmenili v jeho vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom pôsobí. Prevážna väčšina uvedených zmien má degradačný charakter a poškodzuje dotknutý systém, prípadne subjekt, no výnimočne môže prinášať aj rozvojové prvky a tendencie [29].

V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné stanoviť definície termínov kríza, krízová situácia a krízový stav. Uvádzané pojmy sú uvedené aj


- 17 -

v terminologickom slovníku krízového riadenia, ktorý schválila vláda SR a odporučila ho používať v legislatívnom procese.

Kríza je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného deja, procesu alebo systému. Je to okamžitá zmena kvality systému a zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu, prípadne i existenciu. Zároveň sa tento termín používa ako všeobecné označenie všetkých krízových javov [29].

Krízová situácia je taký časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné prostredie, ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže byť narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci [32].

Je to taká situácia, ktorá svojím charakterom, negatívnymi účinkami a rozsahom vážne naruší, prípadne zmení hospodársky alebo spoločenský chod štátu, územného celku alebo konkrétneho subjektu. Je to nepredvídateľný alebo veľmi ťažko predvídateľný priebeh dejov a činnosti po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických procesov a systémov ohrozujúcich životy ľudí, životné prostredie, ekonomiku, duchovné a hmotné hodnoty štátu a jeho obyvateľov. Na podporu riešenia krízovej situácie sú uplatňované nástroje krízového riadenia vrátane vyhlásenia krízového stavu v zmysle ústavného zákona č.227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý okrem iného umožňuje obmedziť základné práva a slobody občanov v záujme efektívneho vyriešenia problému a minimalizácie škôd a strát.

Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) [32]. Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd. Je to stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na celý systém, prípadne na niektoré jeho komponenty.

Krízy narušujú zaužívaný chod dejov ľudskej pospolitosti a vyžadujú si použitie mimoriadnych prostriedkov. Ohrozujú hodnoty, záujmy a ciele zúčastnených strán. Niektoré krízy je možné relatívne presne charakterizovať a popísať na základe monitorovania a následnej analýzy vývoja konkrétnych krízových činiteľov. Spoločenské krízy však nie je možné presne definovať, sú podstatne viac závislé od individuálneho pohľadu hodnotiteľa. Konkrétna kríza


- 18 -

môže ohrozovať základné hodnoty a ciele určitého subjektu s veľkou pravdepodobnosťou, no inému nemusí spôsobiť žiadne straty, prípadne mu prinesie zisk. Z uvedeného dôvodu môže byť hodnotenie krízy obidvoma subjektmi rozdielne.

Paradoxom súčasnej doby je, že najviac krízových javov sa vyskytuje v najvyspelejších krajinách sveta (priemyselné havárie, požiare, výbuchy, teroristické útoky,…). Postavenie týchto krajín v medzinárodnej politike i hospodárstve vyvoláva na jednej strane pozitívny ohlas vo svete, ale tiež podnecuje určitú skupinu krajín, združení či jednotlivcov k nekorektnému konaniu, prípadne k vydieraniu a až k aktom hrubého násilia. Na druhej strane aj vyspelé technologické procesy a intenzita priemyselnej činnosti spojené s veľkou hustotou obyvateľstva sú zdrojom rizík, ktoré môžu prerásť do krízových javov.

Krízové javy môžu byť spôsobené : − prírodnými činiteľmi, − ľudským činiteľom (antropogénne krízy), − technologickými procesmi a zariadeniami, − sekundárnymi vplyvmi krízových javov, − kombináciou uvedených vplyvov [29].

Ľudskej kontrole sa zatiaľ najviac vymykajú prírodné činitele vzniku krízových javov. Možnosti ich eliminovania a hlavne včasného predpovedania sú zatiaľ minimálne. Preto je pripravenosť štátnej správy a záchranných systémov na tieto krízové javy nižšia, ako v prípade zlyhania ľudských, ale aj technologických procesov a zariadení.

Toto základné rozdelenie príčin krízových javov však dnes postupne stráca svoje ostré hranice. Záplavy, suchá a ďalšie prírodné katastrofy vznikajú stále častejšie vďaka ľudskému zásahu do ekologického systému, prípadne jeho nesprávnym technologickým používaním, či priamo zneužitím. Z tohto dôvodu sa mení aj pohľad na doterajšie poznatky o priebehu kríz, a teda tým i na možnosti eliminovania ich negatívnych dôsledkov. Mení sa pohľad na počiatočnú rýchlosť vznikajúcej krízy, a tým aj na dĺžku predbežného varovania. Na druhej strane však súčasné možnosti varovných systémov, vesmírne technológie a satelitná komunikácia zmenili pohľad na doteraz platné normy a v systéme varovania sa objavujú technické a technologické možnosti úplne novej generácie.


- 19 -

2.4. MIESTO A ÚLOHA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU PRI RIEŠENÍ KRÍZOVÝCH JAVOV Človek v súčasnosti dokáže objasniť zdroje, príčiny a zákonitosti priebehu

prevážnej väčšiny kríz. Postupy ich skúmania a hodnovernosť získaných výsledkov závisia v rozhodujúcej miere od stupňa zdôvodnenia základných premís a reálnosti vstupných údajov. Kým priemyselné havárie môžeme spravidla popísať do najmenších podrobností a predpokladať ich následky i stanoviť spôsoby likvidácie, ktoré sú v zhode s experimentmi i reálnymi krízami, v spoločenských vedách a tiež v prírodných vedách majú základné predpoklady aj závery skôr heuristicky význam. Ani poznanie zdrojov a zákonitostí kríz však nezabráni ich vzniku. Vykonanie preventívnych opatrení a vytvorenie účinných mechanizmov sa však môže podieľať na minimalizovaní strát a škôd. Existuje teda zdôvodnená potreba konštituovania osobitného manažmentu, ktorý by sa uvedenými problémami komplexne zaoberal a ktorý sa vo svete bežne označuje ako krízový manažment (Crisis Management) alebo tiež záchranný manažment (Emergency Management), či manažment katastrof (Disaster Management). Časť úloh spojených hlavne s predchádzaním krízam, s hľadaním vhodných ciest na minimalizáciu rizík, rieši tzv. manažment rizík (Risk Management).

Pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých súčastí spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy. Krízový manažment je teda zameraný na riešenie: − medzinárodnopolitických kríz, − sociálnych kríz, − ekonomických kríz, − kríz vyvolaných prírodnými činiteľmi, − následkov mimoriadnych udalostí najrôznejšieho charakteru.

Základným nástrojom krízového manažmentu je prevencia vzniku krízových javov. Aj keď o prevencii zvykneme hovoriť ako o základnej idei krízového manažmentu, je nevyhnutné akcentovať aj jeho úlohu pri záchrane ľudských životov, materiálnych hodnôt i životného prostredia. Na riešenie konkrétnych krízových javov využíva krízový manažment politické, diplomatické a vojenské opatrenia a nástroje, ekonomické nástroje, ako aj záchranné práce. Príprava na odstraňovanie následkov krízových javov sa uskutočňuje prostredníctvom krízového plánovania, ktoré vytvára podmienky na optimálne riešenie, stanovuje požiadavky na materiálne, technické a personálne zabezpečenie a konfrontuje ho s možnosťami mesta, regiónu, prípadne štátu ako celku.

Pri podrobnejšom skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí krízový manažment, je nutné zvýrazniť tieto skutočnosti :


- 20 -

− krízový manažment sa do značnej miery organizačne aj systémovo prelína s manažmentom verejnej správy,

− krízový manažment rieši v prevážnej väčšine úlohy správneho (organizačného), nie hospodárskeho charakteru,

− krízový manažment plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie počas krízy (t. j. prevážna väčšina jeho činnosti má prípravný, a už menej vykonávací charakter) [29].

Termín krízový manažment je nutné chápať komplexne, aj keď ho môžeme skúmať a následne aj popisovať a vysvetľovať v jeho štyroch základných významoch : − krízový manažment je teoretický problém (formuje sa ako interdisciplinárny

vedný odbor, ako nová vedná disciplína), − krízový manažment je praktická činnosť (vytvára osobitné nástroje, metódy

a postupy využívané na uskutočňovanie preventívnych opatrení a na riešenie krízových javov),

− krízový manažment je osobitná riadiaca a špecifická činnosť konkrétnej skupiny ľudí (stanovuje požiadavky na pracovnú pozíciu krízového manažéra, vymedzuje skupinu manažérov, ktorí sa špecializujú na problematiku krízového riadenia v orgánoch verejnej správy, v záchranných systémoch a vo vybraných podnikateľských subjektoch),

− krízový manažment je umenie vedieť riešiť krízové javy (riešenie krízových situácií si okrem odbornej prípravy vyžaduje veľkú dávku invencie a kreativity, čo nie je dané každému krízovému manažérovi) [29].

Krízový manažment je súhrn činností vecne príslušných inštitúcií určených na analýzu bezpečnostných rizík a ohrození, na monitorovanie rizikových činiteľov, na prevenciu vzniku krízových situácií a na plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu činností určených na vytváranie podmienok na riešenie a na samotné riešenie krízových javov [32]. Je to interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá riadením ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t. j. ochrane ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz a počas ich prekonávania. Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje a usmerňuje ľudí rôznych profesií. V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske funkcie v špecifickom prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť zodpovedajúce prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí.

Termín krízový manažment je nutné definovať z troch základných pohľadov:


- 21 -

− z funkčného pohľadu - je to špecifická činnosť manažmentu riadiaceho subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na riešenie vzniknutého krízového javu, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému,

− z inštitucionálneho pohľadu - je to sústava inštitúcií (pracovníkov) zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku krízových javov v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku,

− z teoretického pohľadu - je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni zaistenia bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, ale aj jednotlivého občana, hospodárskej činnosti a majetku, ale tiež životného prostredia, o princípoch, možných metódach, nástrojoch a opatreniach na ich riešenie [29].

Štruktúra krízového manažmentu je veľmi rozsiahla a z horizontálneho i vertikálneho pohľadu pokrýva celú štátnu správu, samosprávu, ozbrojené sily, bezpečnostné a záchranné zbory, ako aj vybrané podnikateľské subjekty vo výrobe i službách. Orgány krízového riadenia sú v štruktúre ústredných orgánov štátnej správy (v rámci Úradu vlády SR, jednotlivých ministerstiev i ostatných ústredných orgánov štátnej správy), miestnych orgánov štátnej správy (obvodné úrady v sídle kraja, obvodné úrady, úrady špecializovanej miestnej štátnej správy), v orgánoch regionálnej a miestnej samosprávy (úrady samosprávnych krajov, samosprávy miest a obcí), ako aj vo výrobných podnikoch a podnikoch služieb, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie a v ich výkonných prvkoch.

Krízový manažment má v prvom rade minimalizovať škody a straty, ktoré vznikajú vplyvom krízových javov. Jeho základnou myšlienkou je uskutočňovať preventívne opatrenia a tým znižovať pravdepodobnosť vzniku krízových javov a rovnako aj zabezpečiť adekvátnu prípravu na riešenie konkrétnych krízových javov. Hlavné úlohy a ciele krízového manažmentu je možne z všeobecného pohľadu vymedziť následovne.

Hlavné úlohy krízového manažmentu : − vykonávanie preventívnych opatrení s cieľom predchádzať vzniku krízových

javov, − vytvorenie predpokladov na riadenie vzniknutých krízových javov

prostredníctvom adekvátnej reakcie na vzniknutú krízu, − pripravenosť na okamžitý zásah na všetkých jeho úrovniach krízového

manažmentu a riešenie krízového javu (riadiace aj výkonné zložky krízového manažmentu musia okamžite reagovať na zistené krízové javy) [29].

Ciele krízového manažmentu :


- 22 -

− posudzovať možné riziká a analyzovať podmienky vzniku krízových javov, − popísať predpokladaný vývoj a priebeh krízy :

− vypracovať varianty vývoja krízy (vyhodnotiť silné a slabé stránky krízy),

− analyzovať varianty zo systémového pohľadu a z hľadiska účasti jednotlivých subjektov na priebehu a riešení krízového javu (posúdiť negatívne pôsobenie dôsledkov krízového javu na dotknuté deje, procesy a systémy),

− prijať adekvátne riešenia vrátane metód, postupov a nástrojov a ich komplexné zabezpečenie , ktoré by boli použité v prípade vzniku krízového javu,

− okamžitou reakciou dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať škody a straty [29].

Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízového javu. Tieto úlohy je možné z hľadiska času plnenia rozdeliť na tri obdobia: − prípravné obdobie na riešenie krízových javov, − vykonávacie obdobie riešenia krízových javov, − obdobie po skončení krízových javov [29].

Prípravné obdobie je obdobím prevencie vzniku krízových javov, ako aj vytvárania podmienok, zdrojov, síl a prostriedkov na riešenie v prípade ich vzniku. Jeho súčasťou je analýza rizík a ohrození, ktoré sú aktuálne pre konkrétny subjekt, priestor i čas. Spoločne s kritickým hodnotením aktuálnych vnútorných aj vonkajších podmienok na riešenie krízových javov sú podkladom na spracovanie bezpečnostnej stratégie štátu, ako celku, alebo konkrétneho subjektu. Rozhodujúcimi činnosťami tohto obdobia je vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie pravdepodobnosti vzniku krízových javov a proces krízového plánovania, pomocou ktorého sú stanovené sily, prostriedky a zdroje na riešenie konkrétnych kríz. V neposlednom rade je súčasťou tohto obdobia legislatívny proces na úseku krízového riadenia, budovanie účinného bezpečnostného systému, príprava zásad riešenia krízových javov na jednotlivých úrovniach riadenia, vytváranie zdrojov, permanentné monitorovanie a analyzovanie krízových javov, ale tiež príprava ľudí na efektívne a účinné plnenie úloh.

Vykonávacie obdobie procesu riešenia krízových javov je rozhodujúce pre záchranu ľudských životov, materiálnych i duchovných hodnôt, ako aj pre ochranu životného prostredia. Miera jeho účinnosti je závislá od schopnosti okamžite reagovať na informáciu o vzniku krízového javu a zasiahnuť s adekvátnymi silami, prostriedkami a technickým vybavením v akomkoľvek prostredí a čase. Konkrétne krízové javy, ich druh, charakter i rozsah, ovplyvňujú výber zasahujúcich síl a prostriedkov, ako aj ich počet. Samotné


- 23 -

riešenie krízového javu si vyžaduje vytvorenie osobitných podmienok v postihnutom priestore, od jeho uzatvorenia, cez evakuáciu ľudí, odsun materiálových hodnôt, až po použitie individuálnych prostriedkov na ochranu pracovníkov. Počas riešenia krízového javu môžu byť teda uplatnené niektoré osobitné ustanovenia platných krízových právnych noriem s dôrazom na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý umožňuje obmedziť niektoré práva občanov vrátane použitia inštitútu vecného plnenia a pracovnej povinnosti a zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ktorý sa zaoberá problematikou riešenia mimoriadnych udalostí.

Obdobie po skončení krízového javu má tiež významné postavenie v činnosti krízového manažmentu. Jeho úlohou je na jednej strane obnoviť činnosť dotknutého systému po ukončení záchranných prác v čo najkratšom čase, ale z pohľadu krízového manažmentu je dôležité obnoviť pohotovosť záchranných systémov na opätovné použitie. V rámci prípravy na riešenie ďalších možných krízových javov je nevyhnutné tiež analyzovať príčiny a priebeh vyriešených krízových javov a zovšeobecniť závery pre procesy prevencie i opätovného riešenia obdobných kríz v budúcnosti.

Z komplexného pohľadu je možné rozlišovať päť úrovní krízového manažmentu, ktoré sa od seba odlišujú obsahom i rozsahom plnených úloh, rozsahom právomocí a možnosťami použitia síl a prostriedkov, ako aj vzťahom k jednotlivým druhom krízových javov: − nadnárodná (medzinárodná ) úroveň krízového manažmentu, − národná (štátna) úroveň krízového manažmentu, − regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového manažmentu, − miestna (obec, organizácia, inštitúcia) úroveň krízového manažmentu, − individuálna úroveň krízového manažmentu [29].

Nadnárodná (medzinárodná) úroveň krízového manažmentu je konštituovaná na riešenie krízových javov medzinárodného charakteru, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť územia viacerých štátov. Medzinárodné inštitúcie krízového manažmentu uskutočňujú preventívne diplomatické opatrenie na riešenie rozporov medzi štátmi a v nevyhnutnej miere využívajú aj ekonomické nástroje, prípadne používajú vojenskú silu. Najvýznamnejšiu úlohu v procese riešenia medzinárodnopolitických kríz, ale tiež kríz vo vnútri štátov, ktoré ohrozujú nielen území danej krajiny, ale predstavujú aj hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť, zohráva Bezpečnostná rada OSN a tiež jej Valné zhromaždenie. Na druhej strane sa medzinárodné inštitúcie krízového manažmentu čoraz viac zameriavajú na riešenie humanitárnych kríz, ktoré by mohli vzniknúť ako sekundárne krízy v dôsledku vojnových konfliktov, prírodných katastrof, rozsiahlych priemyselných havárii (napríklad havária jadrového energetického zariadenia, či chemickej prevádzky s únikom


- 24 -

nebezpečných látok), ako aj dôsledkov epidémii, či hladomoru. Humanitárne krízy môžu byť potenciálnym ohrozením bezpečnosti okolitých štátov, prípadne celých regiónov. Na riešení takýchto krízových javov sa podieľajú medzinárodné inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tento účel vytvorené, alebo sa vytvorili ad hoc v snahe eliminovať vzniknutú krízu. Veľký význam pri riešení týchto spoločných problémov ľudstva majú aj nevládne medzinárodné organizácie, medzi ktoré patrí napríklad Medzinárodný červený kríž, Svetová zdravotnícka organizácia a rad ďalších.

Národná (štátna) úroveň krízového manažmentu je vytváraná v snahe zaistiť vnútornú, ale aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, jeho obyvateľov, materiálnych a kultúrnych hodnôt. Táto úroveň krízového manažmentu má na jednej strane charakter nadrezortnej inštitúcie, ktorá umožňuje efektívne využívanie možností štátu počas krízovej situácie, ale na druhej strane môže mať len rezortnú pôsobnosť a jej riešenie je v kompetencii konkrétneho ministerstva, či iného ústredného orgánu štátnej správy. Okrem toho však všetky súčasti verejnej správy na úrovni ústredných orgánov štátnej správy plnia zo zákona rad úloh, ktoré sú súčasťou preventívnych opatrení pri zvyšovaní miery bezpečnosti krajiny. Bezpečnostný systém štátu musí byť schopný riešiť akékoľvek krízové javy, či už sa jedná o mierové krízové javy alebo krízy vojenského charakteru. Na tento účel musí mať vytvorené dostatočné sily, prostriedky a zdroje.

Regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového manažmentu je určená na riešenie všetkých krízových situácií, ktoré môžu vzniknúť na dotknutom území a ohroziť stabilitu a ďalší rozvoj. Dôraz je položený na pripravenosť riešiť negatívne vplyvy živelných pohrôm a antropogénnych krízových javov. Prioritné postavenie v tomto systéme má krajský stupeň krízového manažmentu. Musí byť komplexný a pritom relatívne samostatný, podporený dostatočným množstvom špecializovaných síl a prostriedkov. Prebiehajúca reorganizácia verejnej správy má okrem iného za úlohu prerozdeliť kompetencie medzi štátnou správou a orgánmi samosprávy. Tieto otázky sú skutočne zásadné i z pohľadu rozdelenia kompetencií na úseku krízového manažmentu. Základnou výkonnou zložkou krízového riadenia na tejto úrovni je integrovaný záchranný systém a jeho riadiace (koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému) i výkonné zložky (základné a ostatné).

Miestna úroveň krízového manažmentu má veľmi rôznorodý charakter. Jej štruktúra, možnosti, sily a prostriedky sú priamo závislé na type inštitúcie, na jej profesionálnom zameraní a pôsobnosti, na analýze možného ohrozenia a na možnosti vyčleniť potrebné špecializované sily a prostriedky. Na miestnej úrovni musí byť krízový manažment schopný reagovať na dve základné skupiny ohrození: − vnútorné ohrozenie spojené s vlastnou činnosťou (technické a technologické

poruchy, nehody, havárie,…),


- 25 -

− vonkajšie ohrozenie spojené s umiestnením v priestore, v konkrétnych podmienkach (dôsledky živelných pohrôm, negatívne vplyvy náhodnej, ale aj úmyselnej činnosti iných subjektov, teroristické útoky,...).

Individuálna úroveň krízového manažmentu sa zdá byť na prvý pohľad nadbytočnou už aj preto, lebo nemá inštitucionálny charakter. Je však potrebné zdôrazniť, že jednotlivec je konečnou adresou pôsobenia negatívnych účinkov prakticky všetkých krízových javov. Človek sa môže v kríze ocitnúť: − z vlastnej viny (porušenie technologických predpisov, nedodržanie

dopravných predpisov, precenenie vlastných síl, zanedbanie poistenia rôznych činností,… ),

− bez vlastného zavinenia (pôsobenie prírodných činiteľov, pasívna účasť na nehodách a haváriách, pôsobenie nepredvídateľných okolností,… ).

Na prevažnú väčšinu krízových javov by však mal byť človek v potrebnej miere pripravený. Mal by mať základné teoretické vedomosti, mal by vedieť ako má v danej situácii konať, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc, mal by vedieť pomôcť sám sebe i ďalším postihnutým a v neposlednom rade by mal byť na možné krízové javy i materiálne zabezpečený. Zákon o civilnej ochrane obyvateľov zaviedol v tejto súvislosti termín sebaochrana.

Všeobecný model riadenia systému vytvoreného štátom na riešenie krízových javov je znázornené na obrázku č. 1.2. Zdôrazňuje úlohu zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci na krízovom riadení. Charakterizuje vstupy, ktoré ovplyvňujú význam, rozsah i kvalitu opatrení určených na riešenie krízových javov. Okrem medzinárodnopolitickej klímy a celkovej zahraničnopolitickej orientácie SR to je hlavne konkrétna úroveň rizík a ohrození, ktorým musí spoločnosť čeliť. Ich komplexná analýza, ale tiež priebežné monitorovanie a posudzovanie sú jedným z predpokladov optimálneho stanovenia požiadaviek na celý systém. Zákonodarnú moc predstavuje Národná rada SR. Tá prijíma stratégie a koncepcie na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti, ale hlavne schvaľuje príslušné právne normy na úseku krízového riadenia. Ak je počas krízových stavov (okrem núdzového stavu) znemožnená činnosť Národnej rady SR, vykonáva jej ústavné právomoci s obmedzeniami stanovenými v ústavnom zákone Parlamentná rada. Je zložená z predsedu a podpredsedov NR SR, z predsedov a podpredsedov výborov NR SR a z predsedov parlamentných poslaneckých klubov [49].

Výkonná moc je reprezentovaná vládou SR, jednotlivými ministerstvami a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej úlohou je implementácia prijatých cieľov a záverov na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti do praxe a riadenie výkonných prvkov krízového manažmentu. Zásady krízového riadenia uplatňuje hlavne prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy, záchranných a bezpečnostných služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, ale aj prostredníctvom ozbrojených síl a zborov.


- 26 -

NR SR

Vláda SR Ministerstvá Ostatné ÚOŠS

RIADENÉ OBJEKTY (Regionálne a miestne orgány verejnej správy, inštitúcie a výkonné prvky KM, súčasti IZS,

právnické a fyzické osoby…)

VÝSTUPY (pravdivé, včasné a komplexné informovanie obyvateľov

o úrovni bezpečnosti štátu, o rizikách a ohrozeniach)

Súdy,

kontrolné orgány a

inštitúcie

Využívanie vlastných informácií

na korekciu

Spätné väzby na korekcie činnosti

systémov

ZÁKONODARNÁ MOC

(Stratégie, koncepcie, zákony, nižšie právne normy, zásady, postupy...)

VÝKONNÁ MOC (Implementácia cieľov na úseku obrany, vnútornej bezpečnosti

a ochrany do praxe )

SÚDNA MOC (Riešenie porušení zákonných noriem a ohrození bezpečnosti,

hodnotenie úrovne a kvality plnenia úloh a cieľov KM, výkon súdnej moci počas

krízových stavov)

Obr. 1.2. Systém riadenia krízového manažmentu štátu [29].


- 27 -

Poradným orgánov vlády SR na úseku krízového riadenia je Bezpečnostná rada SR, ktorá môže počas krízových stavov (okrem núdzového stavu), ak je znemožnená činnosť vlády, vykonávať jej ústavné právomoci [49]. Predsedom Bezpečnostnej rady SR je predseda vlády SR, podpredsedom je určený podpredseda vlády a ďalej má 7 členov (MO SR, MV SR, MF SR, MZV SR a ďalší traja ministri menovaní prezidentom).

Bezpečnostná rada SR si na plnenie svojich úloh vytvára: − výbor pre zahraničnú politiku, − výbor pre obranné plánovanie, − výbor pre civilné núdzové plánovanie, − výbor pre koordináciu spravodajských služieb [49].

Na súdnej moci sa podieľajú súdy, ktoré svoju funkciu uplatňujú prostredníctvom rôznych kontrolných orgánov a inštitúcií. Zaoberajú sa riešením porušenia zákonných noriem na úseku krízového riadenia, ohrozením bezpečnosti štátu, ale tiež hodnotením dosiahnutej úrovne a kvality plnenia úloh a cieľov krízového manažmentu. Významnou úlohou je tiež výkon súdnej moci počas krízových stavov. Každá z uvedených zložiek má vlastný kontrolný mechanizmus, ktorý môže vytvárať závery vyžadujúce si vykonanie korekcií v systéme krízového riadenia. Súdna moc a kontrolné inštitúcie centrálneho charakteru (napr. NKÚ) poskytujú podklady na korekciu systému Národnej rade SR i vláde SR.

Výstupom celého systému krízového manažmentu štátu musí byť požadovaná úroveň obrany, ochrany osôb, majetku a životného prostredia a vnútornej bezpečnosti a poriadku v SR, ale tiež pravdivé, včasné a komplexné informovanie občanom o nej a o všetkých aktuálnych a dôležitých rizikách a ohrozeniach, ktoré musia orgány štátnej správy riešiť a ktoré môžu ohroziť život a majetok občanov, materiálne hodnoty a životné prostredie, ako aj narušiť vnútornú bezpečnosť a poriadok v štáte.

Riešenie úloh na úseku obrany štátu, ochrany občanov, majetku a životného prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a ich zabezpečovanie vo svojej kompetencii je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou riadiacej činnosti všetkých orgánov verejnej správy, ale tiež hospodárskych a spoločenských orgánov. Ministri, vedúci pracovníci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej správy, ako aj zástupcovia vybraných podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb zodpovedajú v plnom rozsahu za prípravy opatrení na zvyšovanie úrovne obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a za ich plnenie počas vojny a vojnového stavu, prípadne počas iného krízového javu. Sú povinní stanovovať rozsah zodpovednosti za plnenie uvedených úloh všetkým priamo podriadeným funkcionárom, orgánom a organizáciám. Zriaďujú útvary krízového riadenia (krízového manažmentu, prípadne zvláštnych úloh), ktoré potom odborne riadia, usmerňujú a kontrolujú vykonávanie príprav na obranu a ochranu ľudí a materiálnych hodnôt vo


- 28 -

vlastnej organizácii a v podriadených súčastiach. Veľký význam majú napríklad útvary krízového manažmentu v chemických, hutníckych, energetických a špeciálnych strojárskych podnikoch.

Ako poradný orgán na plnenie otázok obrany a ochrany si vedúci pracovníci uvedených orgánov vytvárajú krízové štáby, ktoré sú zložené z hlavných funkcionárov orgánu (organizácie). Sekretárom krízového štábu je vedúci útvaru krízového riadenia. Počas vojny a vojnového stavu (prípadne v priebehu inej zložitej krízovej situácie) preberajú krízové štáby funkciu kolégií a podobných poradných orgánov. Ich úlohou je z odborného pohľadu posúdiť úlohy kladené na organizáciu bezpečnostnou radou a hľadať cesty a zdroje na ich splnenie v požadovanom termíne, rozsahu a kvalite. Okrem toho môžu pripravovať materiály na rokovanie príslušného stupňa bezpečnostnej rady, prípadne spracovať odborné posúdenie takýchto materiálov.

Vláda SR, jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany, ochrany, vnútornej bezpečnosti a poriadku v krajine. Na jednotlivých ministerstvách sa vytvárajú krízové štáby, ktoré sú poradným orgánom ministra v otázkach prípravy na obdobie vojny a vojnového stavu, prípadne na iné krízové stavy a zároveň sú pripravené podieľať sa na riadení rezortov počas krízy. Z obrázku č. 1.3 je vidieť, aký je vzájomný vzťah medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, regionálnymi orgánmi štátnej správy, obcami a vytváranými orgánmi a poradnými inštitúciami na riešenie krízových javov.

Odstraňovanie negatívnych dopadov krízových javov na jednotlivcov i spoločnosť môže mať dve základné formy, ktoré sa odlišujú použitými metódami, prostriedkami, ale i časom a rozsahom riešenia. Uvedené dva varianty riešenia kríz môžu mať charakter: − riešenia vzniknutých kríz, − riadenia priebehu kríz [29].

Napriek tomu, že tieto postupy budú podrobnejšie vysvetlené v ďalšom texte, je na úvod potrebné zdôrazniť, že obidve metódy a činnosti s nimi spojené sa do značne prelínajú. Riadenie kríz je však špecifická činnosť, ktorá sa môže uskutočniť len v prípade rešpektovania radu vonkajších i vnútorných podmienok a včasného diagnostikovania symptómov vznikajúcej krízy.

Krízový manažment vystupuje v procese riešenia kríz ako sféra rozhodných preventívnych a prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za príslušný úsek a zároveň účinnej a účelnej obnovy. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne meniť „reálne“ riziko na „možné“ ohrozenie, t. j. na každom mieste zvýrazňovať a posilňovať úlohu preventívnych opatrení. Skutočne špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízový jav ako prostriedok spôsobujúci najmenej očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja.


- 29 -

VLÁDA SR BR SR

Ministerstvá a ÚOŠS Odbor krízového riadenia

Úrad vlády SR

Rezortné KŠ

Ústredný KŠ

Rezortné sily a prostriedky kríz. riadenia

ObÚ v sídle kraja Odbor krízového

riadenia a CO

KR PZ

KR HaZZ

IZS

BRK

KŠ

ObÚ Odbor krízového

riadenia a CO

OR PZ

OR HaZZ

IZS BROb

KŠ

Obec

KŠ Výkonné prvky

IZS

Kancelária BR SR

Obr. 1.3. Celková štruktúra prvkov krízového riadenia štátu

MV SR SeVS, SeCOKM,

PPZ, PHaZZ


- 30 -

Pri riešení kríz je nutné vychádzať z týchto predpokladov : − so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou, − riešenie krízových javov, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať

ešte pred vznikom krízy plánované a pripravené postupy, metódy, technológie, ale aj sily a prostriedky,

− krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti, rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov.

Samotný proces riešenia krízových javov je závislý od plnohodnotného využívania základných nástrojov krízového riadenia, medzi ktoré patrí: − krízové myslenie, − krízová komunikácia, − krízové plánovanie, − systém inštitúcií krízového manažmentu [29].

Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz, ktorý chápe na jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane druhej akceptuje nutnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale i od právnických a fyzických osôb na finančné zabezpečenie preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov kríz. Na formovaní krízového myslenia sa podieľa samotný krízový manažment reprezentovaný jeho úspešnosťou pri riešení kríz, ale aj samotná úroveň krízovej komunikácie. Krízové myslenie zdôrazňuje význam krízového manažmentu pre spoločnosť a spoločne s krízovou komunikáciou vytvára funkčné prepojenie spoločnosti a krízového manažmentu.

Krízová komunikácia má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane o vzniku krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je systém varovania a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu. Veľký význam je dávaný náhradným, prípadne záložným komunikačným a informačným systémom v snahe zachovať kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení energetickej siete.

Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho úlohou je na jednej strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie kríz, na druhej strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami. Krízové plánovanie (v niektorých prípadoch tiež havarijné plánovanie) vytvára podmienky na úspešný zásah a minimalizovanie škôd a strát, stanovuje účinné metodiky na jednotlivé prípady.

Systém inštitúcií krízového manažmentu je tvorený horizontálnou i vertikálnou štruktúrou riadiacich i výkonných orgánov, ich funkciami a pôsobnosťou, vzťahmi a vzájomnými väzbami, činnosťami, ktoré vykonávajú,


- 31 -

právnym prostredím krízového riadenia, ktorý ich podporuje a v neposlednom rade tiež nástrojmi, technickým a technologickým vybavením. Má preventívnu i realizačnú funkciu, pričom niektoré jeho prvky plnia svoje úlohy nepretržite, iné len počas riešenia krízy [29].

Riadenie zložitých systémov a procesov, medzi ktoré zaraďujeme aj systém krízového riadenia, si vyžaduje uplatňovanie všeobecných princípov vedeckého riadenia na konkrétne vnútorné i vonkajšie podmienky. Prof. dr. S. Wiliam Gunn, prezident organizácie urgentnej medicíny a medicíny katastrof (WADEM) sa podrobne zaoberal príčinami a dôsledkami katastrof a na základe výskumu štatistických údajov, poznatkov a riešenia hlavne živelných pohrôm a vlastných skúseností a záverov zostavil 10 princípov vedeckého riadenia záchranných prác počas katastrof [35]. Tieto princípy je možné aplikovať na všeobecné podmienky krízového manažmentu v nasledovnej podobe: − prípravy na riešenie krízových javov musia mať komplexný charakter, − dôraz je kladený na systém vyhodnotenia rizík v procese prevencie vzniku

kríz, − význam prevencie a jej správne pochopenie je možne len vo vzťahu ku

konkrétnemu druhu krízy, − všetky krízy je možné popísať spoločnými všeobecnými charakteristickými

znakmi, − analýza priebehu krízy a jej využitie v procese prevencie vzniku kríz

i v procese prípravy adekvátnej reakcie na krízu, − pri modelovaní priebehu krízy je nevyhnutné zdôrazňovať pravdepodobnosť

možného opakovania a následného rozšírenia krízy v budúcnosti, − plánovanie účinnej multidisciplinárnej reakcie na krízu musí byť

vykonávané na všetkých zodpovedajúcich úrovniach krízového riadenia, − systém uvedenia ľudských zdrojov rôznych profesií do pohotovosti a ich

nasadenie na riešenie krízy musí byť flexibilný a zohľadňovať špecifiká konkrétnej krízy,

− úroveň riešenia konkrétnych kríz je spojená s ekonomickými možnosťami krajiny, ale aj s jej kultúrnou úrovňou a tradíciami,

− obnova systému po kríze má aj rozvojový charakter.

Základný teoretický model krízového riadenia je uvedený na obrázku č.1.4. Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo vymedzených fázach, ktoré je možné podrobne popísať a vysvetliť väzby a nadväznosti medzi nimi. Fázy prevencie a krízového plánovania sa navzájom prelínajú. Čím komplexnejšia a účinnejšia je prevencia, tým menej rozsiahle musí byť krízové plánovanie. Absolútne účinná prevencia by zabránila vzniku krízy a krízové plánovanie by stratilo význam. Uvedené činnosti sú súčasťou prípravného obdobia na riešenie kríz.

Vykonávacie obdobie začína obdŕžaním tiesňového volania, prípadne okamžikom vzniku mimoriadnej udalosti, alebo rozsiahlejšieho krízového javu.


- 32 -

Okamžitá, účinná a adekvátna reakcia na vzniknutú krízu je základným predpokladom znižovania škôd a strát. Samotné riešenie krízového javu bezprostredne nadväzuje na reakciu na krízu a vyplýva z charakteru a rozsahu krízového javu. Obnova systému už nie je len úlohou krízového manažmentu. V rozhodujúcej miere sa na nej musí podieľať právnická osoba, ktorá bola krízou poškodená alebo ohrozená. Krízový manažment však musí priebeh krízy podrobne vyhodnotiť a prijať závery pre úpravu preventívnych opatrení i pre zmeny v procese krízového plánovania.

Jednotlivé fázy teoretického modelu krízového riadenia je možné popísať v nasledovných krokoch:

− prevencia, − krízové plánovanie, − reakcia na krízu a jej riešenie, − obnova.

Prevencia: − je dominantná idea krízového manažmentu a jeho základná úloha, − reaguje na analyzované riziká a využíva nástroje na ich

minimalizovanie, − vytvára systém monitorovania a vyhodnocovania rizikových faktorov, − zvyšuje úroveň bezpečnosti systémov, − znižuje pravdepodobnosť vzniku kríz, − redukuje náklady na odstraňovanie negatívnych následkov kríz.

Krízové plánovanie: − vytvára podmienky na spracovanie podrobných krízových plánov

určených na riešenie krízy, − pripravuje krízový manažment na všetky predvídateľné krízové javy

(otvorenou otázkou však zostáva príprava na riešenie kríz v danom čase a podmienkach nepredvídateľných),

− sumarizuje potreby a požiadavky nutné na riešenie kríz a konfrontuje ich s možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických osôb,

− rozpracováva metódy, formy a postupy riešenia kríz, − stanovuje sily, prostriedky a zdroje potrebné na riešenie kríz.

Reakcia na krízu a jej riešenie: − predpokladá zavedenie účinného systému prijímania tiesňového

volania, ako aj systému varovania a vyrozumenia, − má charakter jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu

vykonávaného na základe kvalifikovaného rozhodnutia, − vyžaduje si centralizáciu a koordináciu procesu riadenia počas krízy na

najbližšej a najvhodnejšej úrovni (štát, región, objekt), − vykonáva sa prostredníctvom záchranných, lokalizačných a

likvidačných prác,


- 33 -

− je charakterizovaná osobnou zodpovednosťou, odvahou a rozhodnosťou výkonných i riadiacich pracovníkov krízového manažmentu.

Obnova: − cieľom obnovy je návrat systému do stabilizovaného stavu, − väčšinou je vykonávaná v niekoľkých etapách, − krízový manažment sa na nej podieľa len čiastočne, − umožňuje návrat podmienok, ktoré boli pred krízou, ale zároveň i

urýchlenie vývoja. Druhým spôsobom riešenia kríz je účelné a účinné riadenie ich priebehu.

Proces riadenia priebehu krízových javov je známy z prostredia medzinárodnej politiky, ekonomiky, zo sociálneho prostredia, ale tiež v niektorých prípadoch zo životného prostredia. Vyžaduje si aktívny postoj k vznikajúcej kríze, jej včasné zistenie a podrobnú analýzu príčin, na ktoré je nutné včas, cielene a účinne reagovať.

Keďže krízové situácie nevznikajú náhodne, ale skoro na každej má človek svoj podiel, ktorý nie je možné úplne eliminovať, musí byť spoločnosť na riešenie kríz pripravená. Krízy sú teda určitou nevyhnutnosťou, pričom ich negatívne dôsledky je možné minimalizovať účinným riadením. Proces riadenia kríz by sa mal stať rutinnou činnosťou nielen krízových manažérov, ale všetkých riadiacich pracovníkov, ktorí pôsobia v prostredí, kde sa vyskytujú rôzne ohrozenia a riziká.

Riadenie krízy je proces, počas ktorého sa subjekt riadenia snaží určiť pravdepodobný priebeh pôsobenia existujúcich i očakávaných negatívnych javov a navrhnúť postupy, ktoré umožnia vyhnúť sa ich pôsobeniu a využiť pozitívne tendencie na ozdravenie celého systému [29].

Riadenú krízu je možné charakterizovať ako: − krízu s celkovo kratším priebehom, − krízu s minimálnym trvaním akútneho štádia krízy, − krízu so zrýchleným priebehom chronického štádia krízy, − krízu s postupným znižovaním miery rizikových faktorov počas chronického

štádia krízy, − krízu, ktorá bude vyriešenia za minimálny čas [29].

Každá riadená kríza je charakterizovaná logickou postupnosťou krokov (obr. č. 1.5.), ktorých cieľom je zabrániť vzniku akútneho a chronického štádia, alebo aspoň znížiť ich negatívne dopady. Odhliadnuc od cesty, ktorou sa riadenie krízy uskutočňuje, znižujú sa počas každej riadenej krízy škody a straty a na druhej strane sa znižuje pravdepodobnosť jej opakovania. Závisí to od miery pochopenia príčin krízy a prijatia optimálneho scenára na jej riešenie.


- 34 -

Príliš veľká snaha o čo najrýchlejšie vyriešenie krízy môže so sebou prinášať negatívne dopady, ak: − nie sú úplne jasné príčiny krízy, − kríza nie je úplne pod kontrolou a objavujú sa nové symptómy, − nie sú komplexne posúdené dopady aktivít zameraných na odstránenie

negatívnych prejavov krízy. Na druhej strane kríza prebiehajúca živelne alebo eliminovaná náhodnými,

nesystémovými a neprofesionálnymi krokmi, prípadne riadená intuitívne, má tendenciu prebiehať priamočiaro a rýchlo, pričom na konci tohto procesu je podľahnutie kríze.

Teória a prax krízového manažmentu nie sú vždy v jednote. I tu sa potvrdzuje stará zásada, že ľahké a jednoduché riešenia obyčajne nie sú funkčné. Na druhej strane prevažná väčšina krízových javov sa vyvíja ináč, než sa predpokladalo v nadväznosti na analýzu príslušných rizík. Okrem toho môže úsilie krízového manažmentu znehodnotiť rad konkrétnych problémov a zhôd okolností: − úzko rezortný prístup k riešeniu krízových situácií spôsobuje rad problémov, − nedokonale prepracované právne prostredie krízového riadenia znižuje

mieru bezpečnosti občanov i štátu ako celku, − absolútna orientácia na prepracované preventívne stratégie môže viesť

k strate pružnosti pri neočakávanej krízovej situácii,

Štádium

symptómov

Akútne štádium

Chronické štádium

Vyriešenie

krízy

Zníženie

pravdepodobnosti vzniku ďalšej krízy

Štádium

symptómov

Vyriešenie

krízy

Zníženie

pravdepodobnosti vzniku ďalšej krízy

Odstránenie príčin

symptómov

1. Postupnosť krokov úplne riadenej krízy

2. Postupnosť krokov krízy utlmenej v štádiu

Obr. 1.5. Varianty postupov krokov pri riadení krízy


- 35 -

− pôsobenie paradoxu zraniteľnosti (dokonalé a podrobne prepracované opatrenia môžu byť neúčinné v prípade malých ohrození),

− do detailov prepracované krízové plány sa môžu odchýliť od reality, − najkritickejšie varianty môžu byť podceňované, − pri nekritickom aplikovaní záverov z predchádzajúcich kríz sa môže

zabudnúť na pragmatické opatrenia, − rutinný prístup vyvoláva rad rizík, − plánovanie sa môže stať samoúčelné a odkloniť sa od cieľa, − formálna i neformálna decentralizácia vyvolaná prílišnou snahou riešiť

problém, − väčším problémom, ako samotné riešenie krízy, môže byť koordinácia síl a

prostriedkov podieľajúcich sa na riešení krízy, − negatívne dôsledky psychologických a fyziologických tlakov vyvolaných

krízou môžu sťažovať proces jej riešenia, − názor, že zvládnutie krízy je nad možnosti krízového manažmentu, môže

oddialiť vyriešenie krízy, − v situácii extrémneho kolektívneho stresu spôsobeného krízou sa môže

návrat do normálneho stavu podstatne oddialiť a skomplikovať [29].


- 36 -

3. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE 3.1. VÝZNAM RIADENIA V ĽUDSKEJ ČINNOSTI

Uvedomenie si skutočnosti, že krízové javy (krízy, krízové situácie, krízové stavy) sú nevyhnutnosťou a nechcenou príťažou, ktorá bude ľudstvo vždy sprevádzať a pochopenie príčin ich vzniku i možných dôsledkov, je len prvým krokom na ceste vytvárajúcej podmienky ich riešenia. Druhým krokom je vytvorenie účelnej organizácie s presne stanovenou pôsobnosťou a úlohami, ktorá bude podporená účinným právnym prostredím tvoreným zákonmi a nižšími právnymi normami.

Každá cieľavedomá činnosť človeka, ktorá je zameraná na vytváranie hodnôt alebo na plnenie úloh súvisiacich s fungovaním akéhokoľvek organizovaného spoločenstva, sa uskutočňuje prostredníctvom riadenia, prípadne spravovania vecí spoločenstva. Riadenie predstavuje mnohostrannú tvorivú činnosť, v rámci ktorej riadiaci subjekt stanovuje ciele, ovplyvňuje metódy, prostriedky a fungovanie riadených prvkov tak, aby systém optimálne plnil určené funkcie a dosahoval stanovené ciele v určenom čase a kvalite. Je to proces plnenia stanovených cieľov prostredníctvom iných v turbulentnom prostredí. Uskutočňuje sa prostredníctvom všeobecnej trinomickej funkcie: − vytýčenie cieľov, − uskutočňovanie cieľov, − hodnotenie úrovne splnenia cieľov.

V súlade s uvedenou funkciou má riadenie tieto základné funkcie: − plánovanie – zaoberá sa stanovovaním cieľov a rozhodujúcich úloh, ktoré

premieta do plánovacích dokumentov, − organizovanie – zabezpečuje implementovanie cieľov a úloh stanovených

plánmi do praxe a pomocou nich dosahuje konkrétne výsledky (výrobky, služby, činnosti...),

− kontrolovanie – hodnotenie úrovne splnenia plánovaných úloh a schválených cieľov [29].

V podmienkach rozsiahlych systémov alebo objektov, prípadne zložitých technológií sa využívajú ďalšie doplnkové funkcie riadenia, ktoré uľahčujú riadenia a zároveň môžu mať rozvojový charakter: − rozhodovanie – ciele a plány sú pripravované variantne a na základe ich

komplexného posúdenia je vyberaný optimálny variant, − regulovanie – implementovanie cieľov a plánov do praxe sa vykonáva na

základe posúdenia konkrétnej situácie a rešpektovania zmien (podmienky, čas, zdroje...),

− koordinovanie – funkcie riadenia sú zlaďované v priestore a čase tak, aby boli plnené rozhodujúce úlohy a aby bol systém čo najhospodárnejší a najvýkonnejší [29].

3. Krízové plánovanie

- 37 -

Účelnosť a efektívnosť riadiacich činností, vrátane riadenia počas krízových javov, je okrem iného závislá od úrovne usporiadania jej jednotlivých organizačných prvkov a funkčných činností. Pojem manažment, ktorý začína byť na území Slovenska intenzívnejšie používaný najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, najčastejšie a najvšeobecnejšie stotožňujeme s pojmom riadenia, a to hlavne z pohľadu riadenia veľkých výrobných celkov. Manažment je proces systematického plánovania, organizovania, vedenia ľudí a kontrolovania, ktorý smeruje k dosiahnutiu cieľov organizácie (Aldag, Stearns, 1987). Zároveň je to proces koordinácie zdrojov (materiálových, energetických, ľudských, finančných) za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa.

Medzi základné úlohy manažmentu patrí: − maximalizovanie výstupov, − minimalizovanie vstupov.

Je to teda proces hľadania optimálneho pomeru medzi vstupmi a výstupmi a snaha o dosiahnutie maximálneho efektu, t.j. zisku, prípadne pokračovania prebiehajúcich dejov a procesov. Takto chápaný manažment je spojený hlavne s hospodárskou činnosťou (výrobný proces, finančné operácie, dopravné procesy…), ale uplatňuje sa aj v správe.

Manažment je možné vnímať ako vedenie, prípadne správu určitých vecí, spravovanie objektov a javov, v snahe splniť stanovené ciele. Komplexne môže byť manažment popísaný ako: − nástroj optimalizácie využívania:

− ľudských zdrojov, − informačných zdrojov, − materiálových zdrojov, − finančných zdrojov na dosiahnutie vytýčených cieľov,

− systém zložený z inštitúcií a riadiacich pracovníkov, ktorí sa snažia dosiahnuť maximálny efekt a z väzieb, vzťahov a kompetencií stanovených legislatívnymi normami,

− mechanizmus (postupy, metodiky, nástroje,...), pomocou ktorého je možné splniť plánované úlohy.

Plánovanie, organizovanie, personálna práca, vedenie a kontrolovanie sú základné funkcie manažmentu, pomocou ktorých dosahuje stanovené ciele [26]. Manažment je aplikovaný v hospodárskom prostredí, vo verejnej správe, v sociálnom prostredí, ale tiež v špecifickom prostredí, napríklad vo vojenskom, prípadne policajnom prostredí, ako aj v prostredí záchranných organizácií a služieb.

Plánovacia funkcia manažmentu má najväčší význam. V procese plánovania sú na základe stanovených cieľov určované hlavné úlohy a činnosti, ktoré sa podieľajú na procese ich naplňovania. Reálny plán je možné zostaviť len na základe podrobnej analýzy systému a jeho komponentov, posúdenia


- 38 -

potrieb a možností ľudských, materiálových a ďalších zdrojov. V krízovom manažmente sa využíva systém špeciálneho krízového plánovania.

Organizovanie je funkciou manažmentu, prostredníctvom ktorého sa v súlade so zdrojmi, silami a prostriedkami koordinuje činnosť ľudí pri plnení vytýčených cieľov a stanovených úloh. Organizovanie, ktoré vnáša do systému rovnovážnosť a stabilitu, má kladné aj záporné stránky. Dobre organizovaný systém vytvára podmienky na plynulé plnenie úloh a dosahovanie vytýčených cieľov. Na druhej strane príliš byrokratická organizácia inklinuje ku konzervativizmu a stabilizácii, v prostredí neustálych zmien sa stáva nepružnou a ohrozuje funkčnosť systému.

Organizáciu a organizovanie je možné chápať ako proces tvorby a usporiadania prvkov určitého objektu a vzťahov medzi nimi v priestore a čase s cieľom dosiahnuť maximálny efekt pri plnení úloh. Vymedzenie právomoci a zodpovednosti ľudí zúčastnených na organizačných procesoch pomáha zaistiť poriadok, disciplínu a ekonomický spôsob uskutočňovania všetkých činností. Organizovanie je možné popísať pomocou piatich znakov a charakteristík, ktorými sú: − ciele - organizovanie je cieľavedomá činnosť, ktorá podporuje plnenie úloh,

všetky činnosti organizovania je potrebné orientovať na dosiahnutie konkrétneho cieľa,

− špecializácia - človek sa vo svojej činnosti čoraz viac špecializuje v nadväznosti na rozširovanie vedomostí a zdokonaľovanie technológií. Úlohou organizácie je dosadiť každého pracovníka na optimálne miesto v systéme, aby bolo možné dosiahnuť maximálny efekt,

− koordinácia - čím je náročnejšia vykonávaná činnosť, tým viac je potrebné vydávaním príkazov zosúlaďovať jednotlivé čiastkové aktivity do celku,

− právomoc - vyjadruje právo robiť rozhodnutia a vydávať príkazy bez nutnosti dostať na to súhlas (kompetencie, pôsobnosť),

− zodpovednosť - nadväzuje na právomoc. Existuje presne vymedzený vzťah medzi udelenou právomocou a príslušnou zodpovednosťou.

V krízových situáciách má funkčná a účelná organizácia veľký význam pri ich riadení. Predpokladom je, aby každý krízový manažér aj výkonný pracovník záchranného tímu presne vedel: − aká je jeho úloha (čo, kde a kedy má urobiť), − za čo je osobne zodpovedný, − komu je podriadený (prípadne nadriadený), − aké má práva a povinnosti.

Organizačná štruktúra krízového manažmentu musí byť založená na princípe centralizácie. To vytvára podmienky na riadenie kríz prostredníctvom jednotného a centrálne koordinovaného systému. Na základe tohto princípu je možné v otázkach krízového riadenia zaviesť jednotné pravidlá na rôznych úsekoch spoločenského života, v rôznych rezortoch a podnikoch, prípadne


- 39 -

v životnom prostredí, ale aj vykonávať kontrolnú činnosť v celom systéme. Umožňuje tiež maximálne zhospodárniť chod systému, odstrániť duplicitu (napr. v nákupe finančne nákladného technického vybavenia) a dosiahnuť maximálnu koordináciu pri nasadení síl a prostriedkov.

Personalistika sa zaoberá prípravou, výberom a obsadzovaním pracovníkov do pracovných pozícií podľa funkčnej štruktúry riadiaceho orgánu, prípadne výkonnej jednotky. Prevažná väčšina pracovníkov v systéme krízového manažmentu má charakter štátnych zamestnancov, prípadne zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme a výkon ich funkčných povinností sa riadi osobitnými právnymi normami. Na druhej strane v krízovom manažmente pracujú odborníci z celého radu navzájom veľmi odlišných profesií, ktorých schopnosti a pripravenosť na plnenie úloh musia byť priebežne preverované a musí byť vytvorený systém na ich upevňovanie a prehlbovanie.

Vedenie je jednou z rozhodujúcich spoločných činností všetkých riadiacich pracovníkov, prostredníctvom ktorej koordinujú a pozitívne motivujú podriadených v procese plnenia plánovaných hospodárskych úloh a dosahovania skupinových cieľov. Je v ňom zvýraznené interpersonálne hľadisko manažmentu, pričom sa v ňom významne uplatňujú individuálne schopnosti manažéra, ale i každého príslušníka riadenej skupiny. Veľmi dôležitou súčasťou vedenia je dosiahnutie optimálneho stupňa verbálnej i technickej komunikácie. V krízovom manažmente je úloha vedenia zvýraznená hlavne v období reakcie na vzniknutý krízový jav. Podmienky, v ktorých musia zasahovať výkonné prvky krízového manažmentu, sú vo väčšine prípadov veľmi zložité, ohrozujú život a zdravie zúčastnených a vyžadujú si značnú dávku odvahy, ale tiež iniciatívne a maximálne kreatívne konanie.

Kontrolovanie je nástroj zisťovania úrovne dosiahnutia vytýčených cieľov a stanovovania odchýlok od schválených plánov, prípadne od predpísaných štandardov. Na druhej strane však kontrolovanie umožňuje použitie korekčných mechanizmov, pomocou ktorých je možné splniť plánované úlohy. Súčasťou kontrolnej činnosti je aj zisťovanie osobnej zodpovednosti za nesplnenie úloh, prípadne nedodržanie termínov. V podmienkach krízového manažmentu je kontrolná činnosť zameraná na dve diametrálne odlišné obdobia: − obdobie prípravy na riešenie krízových javov (prevencia, krízové

plánovanie), − obdobie riešenia krízových javov (reakcia na krízový jav, obnova systému).

V prvom období je kontrolovanie zamerané na zisťovanie úrovne a stavu príprav na riešenie kríz. Kontrolná činnosť je vykonávaná formou: − kontrolovania pripravenosti a reálnosti krízových plánov, − kontrolovania pripravenosti vyčlenených síl a prostriedkov, − cvičného nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie simulovaných

(modelových) nehôd, havárií, prípadne humanitárnych akcií,


- 40 -

− nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie rozsahom malých nehôd, havárií, prípadne humanitárnych akcií.

Počas riešenia konkrétnej krízy je kontrolná činnosť zameraná na hodnotenie kvality plnenia úloh a na účinnosť krízových plánov i pripravených síl a prostriedkov, na ich schopnosť plniť úlohy včas, s plánovanou technológiou a v požadovanom rozsahu. Funkcie a činnosti krízového manažmentu sú graficky znázornené na obrázku č. 3.1. I keď sa formálne neodlišujú od funkcií


Plánovanie

Organizovanie

Personalistika

Vedenie

Kontrolovanie

Skvalitňovanie krízového manažmentu: • uplatňovanie

výsledkov analýzy kríz,

• zohľadnenie zmien prostredia,

• zvýšenie finančných vstupov

Komunikačné a informačné prostriedky KM: • mobilné

komunikácie, • monitorovanie, • varovanie a

vyrozumenie, • naplňovanie

databáz aktuálnymi údajmi,

• IS KM • KŠIS

V O N K A J Š I E P RO S T R E D I E

Výsledný výstup: - dosiahnutá úroveň komplexnej

bezpečnosti spoločnosti


Obr. 3.1. Funkcie a činnosti krízového manažmentu [29]

Manažérske vedomosti a schopnosti Stratégia, koncepcia a úlohy KM Využitie vstupov z vonkajšieho

prostredia


- 41 -

a činnosti všeobecného manažmentu, ich obsah je formovaný iným vonkajším i vnútorným prostredím a iné sú aj vytýčené ciele, ktoré chce spoločnosť pomocou krízového manažmentu dosiahnuť. Dosiahnutá úroveň bezpečnosti spoločnosti môže byť zvyšovaná prostredníctvom uplatňovania účinných komunikačných a informačných prostriedkov zavádzaných do krízového manažmentu a jeho jednotlivých funkcií, ako aj ďalšími nástrojmi a postupmi skvalitňovania krízového manažmentu. Na druhej strane musí byť komunikačný a informačný systém krízového manažmentu schopný včas a komplexne informovať obyvateľstvo a varovať pred negatívnymi účinkami krízových javov.

3.2. VŠEOBECNÉ ZÁSADY PLÁNOVANIA

Plánovanie patrilo medzi základné aktivity človeka od počiatku ľudskej civilizácie. Aj keď naši predchodcovia v dávnej minulosti nespracovávali žiadne formálne plány, už v dávnoveku zvažovali postup svojho konania v snahe dosiahnuť pre seba želateľný efekt. Môžeme teda tvrdiť, že plánovanie súvisí s našou predstavou budúcnosti a schopnosťou predvídať stav veci v dôsledku určitého vývoja. Je pre nás cestou, prostredníctvom ktorej stanovujeme ciele, ktoré chceme dosiahnuť a na druhej strane priradíme k týmto cieľom optimálne postupy ich dosahovania. Pomocou plánovania teda môžeme vytýčený cieľ rozčleniť na čiastkové ciele a k ním priradiť úlohy, ktoré musíme splniť, ale aj zdroje, sily a prostriedky, postupy a metódy, pomocou ktorých dosiahneme plánovaný cieľ.

Vo svojej najvšeobecnejšej podobe je teda plánovanie súčasťou všetkých procesov spoločenského i individuálneho života ľudí. Je nesmierne rôznorodé z pohľadu obsahu, rozsahu, formy, dĺžky platnosti a radu ďalších činiteľov. Líši sa tiež v závislosti na konkrétnom spracovateľovi plánu, t.j. na plánujúcej právnickej osobe a jej podnikovej kultúre, ako aj na jednotlivom manažérovi, jeho individuálnych schopnostiach a dosiahnutom vzdelaní.

Na základe uvedených skutočností môžeme stanoviť všeobecnú definíciu plánovania. Plánovanie je cieľavedomý proces vytyčovania cieľov a postupov, metód, zdrojov, síl a prostriedkov na ich dosiahnutie.

Samotné plánovanie má užší a širší význam: − užšie chápanie plánovania – je to proces vytvárania plánov a spracovávania

plánovacích dokumentov, − širšie chápanie plánovania – je to proces plánovitého riadenia, ktorý

obsahuje nielen spracovávanie plánov, ale aj kontrolu ich plnenia a ich priebežne prispôsobovanie meniacim sa vnútorným a vonkajším podmienkam [26].

Medzi všeobecné zásady, ktoré sú platné pre všetky druhy plánov, patrí: − stanovovanie cieľov, − výber vhodných nástrojov spracovávania plánov,


- 42 -

− rešpektovanie základných princípov plánovania. Plánovanie je jedna z najvýznamnejších funkcií riadenia. Základom

každého plánovacieho procesu a rovnako aj spracovaného plánu sú ciele, ktoré chce plánujúci subjekt dosiahnuť. Cieľ plánu je očakávaná budúcnosť stanovená v kvalitatívnej alebo kvantitatívnej forme, ktorá je podstatou plánu a príčina plánovania. V jednotlivých odvetviach ľudskej činnosti sú vytyčované rôzne ciele, ktorých charakter, forma a obsah sa podstatným spôsobom odlišujú. Základné rozdiely vyplývajú z miesta a pôsobnosti plánovacieho subjektu v hierarchii spoločenských procesov, z jeho právomoci, veľkosti, profesijného zamerania a členenia vzťahov na vertikálnej i horizontálnej úrovni. Zásadne rozdiely sú v cieľoch stanovených niektorým z orgánov verejnej správy na zvýšenie životnej úrovne obyvateľov a súkromnej osoby, ktorá chce zlepšiť svoje životné podmienky. Podobne sa jednoznačne odlišujú ciele podnikateľského subjektu a záujmového združenia, ciele v politike, podnikaní, ochrane životného prostredia, či v kultúre. Osobitnú skupinu tvoria ciele na úseku krízového riadenia.

Správne volené ciele plánu musia rešpektovať zákonitosti ich stanovovania a spĺňať rad všeobecných podmienok. Pri ich stanovovaní je nutné rešpektovať minimálne tieto zásady: − jednoznačnosť cieľa, − kvalifikovateľnosť cieľa, − terminovanosť plnenia cieľa, − kontrolovateľnosť procesu plnenia cieľa [14].

Proces stanovovania cieľov patrí medzi rozhodujúce fázy plánovacieho procesu. Jednoznačnosť cieľa je vlastnosť znemožňujúca jeho rozdielny výklad a chápanie. Väčšinou sa jednoznačnosť cieľa podvedome spája s kvantitatívnymi cieľmi, no aj kvalitatívny cieľ je možné relatívne presne vymedziť. Značná časť cieľov v krízovom riadení má kvalitatívny charakter, a preto je ich jednoznačné definovanie zložitejšie. Na strategickej úrovni sú ciele stanovované vo forme „zvyšovania úrovne bezpečnosti štátu“, „zabezpečenie obrany štátu“, „znižovania pravdepodobnosti vzniku nehôd a havárií“ a podobne. Na regionálnej úrovni sú už niektoré ciele konkrétnejšie a jednoznačnejšie, no najkonkrétnejšie sú na úrovni výkonných jednotiek v systéme krízového riadenia a podnikateľských subjektov vytvárajúcich zdroje na riešenie krízových javov v krajine, či príslušnom regióne.

Obdobné je to aj s kvantifikovateľnosťou stanovených cieľov plánu. Kvatifikovateľnosť cieľa je jeho schopnosť byť vyjadrený v objemových, prípadne finančných jednotkách. Najjednoduchšie je to v podnikateľskom prostredí, kde si plánujúci subjekt stanoví objem výroby či služieb, ktorý chce dosiahnuť, prípadne ich finančné vyjadrenie s dôrazom na veľkosť zisku. V krízovom riadení je to komplikovanejšie. Kým na vrcholovej úrovni riadenia je možné kvantifikovať rozdelenie zdrojov na splnenie cieľov, t. j. prideliť


- 43 -

finančné zdroje na plnenie jednotlivých úloh a na zabezpečenie činnosti jednotlivých organizačných prvkov v rámci delenia rozpočtu, stanovujú sa tu tiež rôzne bezpečnostno–politické ciele, ktoré majú v mnohých prípadoch len verbálnu formu a nie je možné ich jednoznačne kvantifikovať. Na druhej strane na úrovni výkonných prvkov krízového manažmentu je možné stanovovať konkrétne ciele, ktoré súvisia nielen s využívaním pridelených zdrojov, ale tiež s kvantifikáciou výkonov, úloh technického zabezpečenia, personálnej práce a s radom ďalších úloh.

Ďalším významným faktorom je terminovanosť cieľov. Terminovanosť cieľov plánu je možnosť stanoviť termín dosiahnutia cieľa a termíny ukončenia jeho čiastkových cieľov. I v tomto prípade sú v krízovom riadení niektoré špecifiká. Keďže krízový manažment plní svoje úlohy z časového i obsahového hľadiska v dvoch zásadne odlišných obdobiach, t.j. prevencia vzniku krízových javov a riešenie konkrétnych kríz, je aj možnosť stanovovania reálnych lehôt plnenia cieľov zviazaná v prevažnej miere s obdobím prevencie, ktoré má skôr administratívnosprávny charakter, než s riešením krízy. Samotné riešenie krízy nie je možné časovo jednoznačne vymedziť. V prvom rade je veľmi ťažko predpovedať vznik krízy na základe monitorovaných symptómov, ako aj následne stanoviť priebeh adekvátnej reakcie. Ešte komplikovanejšie je to v prípade vzniku neočakávaných kríz, ktoré vyvolá napr. priemyselná havária. Tieto skutočnosti je nevyhnutné zohľadniť až v operatívnych plánoch v konkrétnej situácii, keď sa plánuje reakcia na krízu.

Špecifiká zásad uvedených v predchádzajúcom texte sa jednoznačne premietajú aj do možnosti kontrolovať proces plnenia cieľov. Je možné konštatovať, že iba jednoznačne definovaný, kvantifikovaný a terminovaný cieľ je možné správne kontrolovať. Kontrolovateľnosť je možnosť porovnávať mieru plnenia cieľa s reálne dosiahnutým stavom. Prevažná väčšina cieľov na úseku krízového riadenia je veľmi ťažko kontrolovateľná, prípadne je možné kontrolovať len ich niektoré etapy, prípadne čiastkové deje a činnosti. Stav splnenia niektorých cieľov je možné vyjadriť len verbálne, iné je možné kontrolovať len podľa miery čerpania rozpočtových prostriedkov, či objemu vytvorených zdrojov. Časť stanovených cieľov je však možné kontrolovať aj formou rôznych cvičení na modelové situácie, prípadne využívaním simulačných techník.

Stanovovanie cieľov v krízovom riadení, ktoré tvorí úvodnú činnosť procesu krízového plánovania, sa teda jednoznačne líši na strategickej úrovni a na úrovni výkonných prvkov krízového riadenia. Ciele krízového manažmentu na úrovni ústredných orgánov štátnej správy majú v prevažnej väčšine charakter politicko-bezpečnostných cieľov, kým na regionálnej úrovni, prípadne v krízových plánoch výkonných prvkov sú to už kvantifikovateľné a termínované ciele, ktoré môžu byť aj jednoduchšie kontrolovateľné. Na obr. 3.2 je znázornený proces vytvárania cieľov krízového manažmentu.


- 44 -

1. Politicko-

bezpečnostné ciele

2.

Poslanie krízového

manažmentu

3. Ciele

krízového manažmentu na vrcholovej úrovni štátu

4.

Ciele krízového manažmentu na regionálnej úrovni

5.

Ciele krízového manažmentu na

miestnej úrovni

6. Ciele krízového manažmentu

na individuálnej úrovni

Národná rada SR

Vláda SR

Bezpečnostná rada SR

Ostatné ústredné orgány štátnej správy

Orgány štátnej

správy a samosprávy na regionálnej

úrovni

Orgány miestnej

samosprávy, právnické

osoby

HIERARCHIA CIEĽOV KM HIERARCHIA SUBJEKTOV KM

Občania (obyvatelia)

Obr. 3.2. Proces vytvárania cieľov krízového manažmentu

Národná rada SR, vláda SR a Bezpečnostná rada SR stanovujú politicko-bezpečnostné ciele Slovenskej republiky a v nadväznosti na ne určujú aj poslanie krízového manažmentu. Základným politicko-bezpečnostným cieľom SR hneď po jej vzniku v roku 1993 bolo dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti prostredníctvom radu strategických opatrení na medzinárodnopolitickej i vnútropolitickej úrovni. Medzi základne úlohy na


- 45 -

medzinárodnopolitickej úrovni patrilo zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti vstupom do EÚ a NATO, ale tiež akceptovanie významu Slovenska v OSN a v medzinárodných bezpečnostných a humanitárnych misiách.

Ciele v procese krízového plánovania je možné členiť podľa rôznych kritérií. Patrí medzi ne členenie cieľov podľa: − času plnenia:

− dlhodobé, − strednodobé, − krátkodobé,

− rozsahu cieľa: − strategické, − taktické,

− dosahu na prvky krízového manažmentu: − globálne, − parciálne,

− charakteru cieľa: − kvantitatívne, − kvalitatívne [14].

Okrem zásad stanovovania cieľov existujú v procese plánovania aj nástroje, pomocou ktorých sú ciele rozpracovávané v jednotlivých plánoch. Sú to rôzne postupy, pravidlá či programy, ktoré zjednodušujú a uľahčujú samotné plánovanie. Významnú úlohu medzi nástrojmi plánovania zohrávajú aj rozpočty.

Pravidlá sú dlhodobo platné zásady, podľa ktorých sú vykonávané určité rutinné činnosti. V krízovom plánovaní sú stanovené nižšími právnymi normami rezortného, odborového, prípadne inštitucionálneho charakteru. Obmedzujú voľnosť vykonávania konkrétnych činností v krízovom riadení a zjednocujú procesnú stránku plnenia úloh v rôznych subjektoch tak z horizontálneho, ako aj z vertikálneho pohľadu.

Postupy využívané v krízovom plánovaní predstavujú postupnosť administratívnych alebo technických úkonov v krízovom riadení, pomocou ktorých sú plnené konkrétne úlohy. Sú to postupy, ktoré poskytujú vykonávateľovi určitú mieru voľnosti pri zohľadňovaní vnútorných i vonkajších podmienok riešeného krízového javu, no na druhej strane sú povinne využívané v obdobných organizáciách a pri riešení obdobných situácií. Postupy sú úzko previazané s taktikami používanými v konkrétnom prostredí (napr. hasenie požiarov v špecifickom prostredí chemickej prevádzky...), no nenahradzujú ich. Môžu pre taktiky vytvárať určitú zásobu čiastkových krokov, pomocou ktorých sa môžu modifikovať a prispôsobovať konkrétnemu prostrediu.

Programy sú mechanizmom na splnenie cieľov prostredníctvom konkrétnych pravidiel a postupov, prípadne taktík. Okrem toho programy stanovujú aj zdroje a prostriedky nevyhnutné na splnenie cieľa, vrátane hrubej kalkulácie finančných zdrojov. Konkrétne stanovenie finančnej kalkulácie na


- 46 -

splnenie daného programu stanovuje rozpočet. Rozpočet však môže stanoviť aj objem síl a prostriedkov, prípadne pracovných hodín, či objemy materiálu nevyhnutného na vyriešenie danej krízy. Na druhej strane je rozpočet aj podkladom na vykonávanie kontrolnej činnosti. Zásady programovania a rozpočtovania sú dnes intenzívne zavádzané do systému obranného plánovania i civilného núdzového plánovania v SR. Jednotlivé programy sa môžu členiť na rôzne čiastkové programy (relatívne samostatne uskutočňované), alebo podprogramy (etapy uskutočňovania), ktoré sú garantované jednotlivými spracovateľmi krízových plánov. V rámci obranného plánovania tak napríklad môžu byť niektoré úlohy súvisiace s prípravou kritickej infraštruktúry štátu zabezpečované na úrovni ústredných orgánov štátnej správy rôznymi ministerstvami v súlade s ich pôsobnosťou a kompetenciami. Na druhej strane proces transformácie Bezpečnostného systému SR sa uskutočňuje po etapách, ktoré by mali dosiahnuť cieľový stav v rokoch 2007 a 2010.

Ako v prevažnej väčšine tvorivých činností, človek si postupne zovšeobecnil rad zásad, ktorých rešpektovanie je nevyhnutné na spracovanie kvalitného plánu. Takýmito zásadami sú princípy plánovania, ktorých rešpektovanie prispieva k vyššej efektívnosti procesu spracovania, ale aj kvalite a realizovateľnosti výsledného produktu. Medzi základné princípy uplatňované pri plánovaní patrí: − reálnosť a schopnosť mobilizovať zainteresovaných, − kontinuálnosť a konzistentnosť, − koordinácia a integrácia, − participácia, − flexibilita a variantnosť [14].

Reálnosť spracovaného plánu patrí medzi základné predpoklady jeho budúceho plnenia. Reálny plán musí byť založený na plánovaných zdrojoch a realizačných predpokladoch na jednej strane a na strane druhej musí byť podporený existenciou dostatočných rezerv. Nie inak je tomu aj v krízovom plánovaní. Ak krízový plán ktoréhokoľvek typu nie je zabezpečený reálnymi vstupmi (rozpočtové zdroje, adekvátne právne prostredie, pripravený personál, zabezpečené suroviny a energie, nevyhnutné technologické vybavenie, ...), nie je možné ho splniť ani zvýšeným úsilím krízových manažérov a stáva sa formálnym dokumentom. Okrem toho musí byť reálny plán podporený aj dostatočnými rezervami na riešenie neočakávaných udalostí a nepredpokladaného vývoja konkrétnych krízových javov.

Reálny plán je schopný motivovať zainteresovaných pracovníkov riadiacej a výkonnej sféry s cieľom kvalitnejšie splniť stanovené ciele. Príliš vysoké ciele môžu pôsobiť demotivujúco, môžu vyvolávať tendencie stray dôvery vo vlastné sily a schopnosti. Naopak nízke ciele môžu vyvolávať pocit uspokojenia, odkladanie úloh do budúcnosti a v konečnom dôsledku viesť k ich nesplneniu. Táto tendencia je veľmi negatívna hlavne z pohľadu preventívnych činností,


- 47 -

ktoré nie sú jednoznačne terminované a ktorých nesplnenie sa neprejaví ihneď, ale môže spôsobiť zlyhanie systému počas riešenia krízového javu.

Plánovanie je nepretržitým procesom spracovávania plánovacích dokumentov s rôznou dĺžkou realizácie a tiež s rôznou šírkou pôsobnosti a záväznosti pre jednotlivé články dotknutého systému. Je teda nevyhnutné, aby boli jednotlivé plánovacie dokumenty prepojené z hľadiska cieľov i úloh, t. j. z obsahového hľadiska, ale zároveň aj z pohľadu časovej nadväznosti.

Kontinuita v krízovom plánovaní sa však dotýka aj ďalších skutočností. V prvom rade je úlohou krízového plánovania zabezpečiť kontinuitu procesov počas akejkoľvek krízovej situácie. To je založené na predpovedaní priebehu možnej krízy a ovplyvnení jej rozhodujúcich činností a procesov takým spôsobom, že nie je ohrozená existencia systému, ale znižuje sa len jeho výkonnosť a efektívnosť. Na splnenie tohto cieľa je nevyhnutné stanoviť technologické postupy a navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré sú aplikované v období prevencie, ale aj v priebehu riešenia krízy. Na druhej strane je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu podporných činností, ktorých cieľom je vytvoriť dostatočné zdroje na podporu krízového riadenia. Patrí k nim núdzové zásobovanie, núdzové dodávky surovín a energií, ale tiež komplexná podpora uskutočňovaných procesov (napr. logistika, dopravné zabezpečenie, ubytovanie a komplexná starostlivosť o evakuovaných a ďalšie).

Konzistentnosť v krízovom plánovaní je založená na všestrannom zladení krízových plánov na vertikálnej i horizontálnej úrovni. Vertikálna úroveň predstavuje zladenie plánov jednotlivých vykonávateľov s krízovými plánmi orgánov miestnej štátnej správy a následne s krízovými plánmi ústredných orgánov štátnej správy. Tieto väzby sú vymedzené systémom riadenia a kopírujú štruktúru nadriadenosti a podriadenosti jednotlivých orgánov, inštitúcií, právnických osôb a prípadne i podnikajúcich osôb, podieľajúcich sa na krízovom plánovaní. Horizontálna úroveň je platformou na zladenie krízových plánov subjektov rovnakého druhu (totožná pôsobnosť a úlohy), ktoré pôsobia v rôznych regiónoch, prípadne subjektov, ktoré spolupracujú alebo sa navzájom podporujú (napr. subdodávky, vykonávanie špeciálnych činností, podporné služby...).

Princíp koordinácie a integrácie v krízovom plánovaní bezprostredne nadväzuje na princíp konzistentnosti a čiastočne sa s ním prelína. Základný cieľ v krízovom riadení, ako aj časť čiastkových cieľov, ktoré sa prenášajú do krízových plánov, sú v danej krajine pre všetky orgány a inštitúcie krízového riadenia a tiež pre krízové plánovanie zapojených subjektov rovnaké. Patrí medzi ne ochrana osôb, majetku, životného prostredia i štátneho zriadenia ako celku. Je to teda nástroj, pomocou ktorého je možné koordinovať činnosť všetkých spracovateľov krízových plánov. Uvedené subjekty a ich krízové plány musia takto vytvoriť funkčný celok, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní požadovanej miery bezpečnosti v celej spoločnosti. Krízové plánovanie je


- 48 -

integrálny systém z časového hľadiska, ako aj z pohľadu jednotlivých stupňov riadenia. Vytvára podmienky na účelné plnenie úloh jednotlivých rezortov, orgánov miestnej štátnej správy i samosprávy, ako aj podnikateľských subjektov na úseku krízového riadenia a zladenie činnosti pri využívaní síl a prostriedkov počas krízových stavov (núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna).

V krízovom plánovaní sa uplatňuje aj princíp participácie, v súlade s ktorým sa manažment nadriadeného orgánu podieľa na krízovom plánovaní podriadených subjektov. Formou usmerňovania postupu pri plánovaní (zladenie a objasňovanie cieľov, voľba jednotlivých metód...), kontrolou dosiahnutej úrovne plánovacích dokumentov a plnenia stanovených úloh. V podmienkach subjektov, ktoré sú v súlade so zákonom NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií povinné spracovávať havarijný plán, je situácia odlišná. Spracovávanie havarijných plánov sa pre niektoré špecializované podnikateľské subjekty stalo komerčnou záležitosťou. Ich služby využíva rad subjektov, ktoré si skalkulovali , že objednať si vypracovanie havarijného plánu je pre nich oveľa výhodnejšie, ako venovať úsilie a čas štúdiu zákonov, vytváraním spracovateľských tímov z vlastných zamestnancov, analýzou prevádzkových procesov z pohľadu rizík a ohrození a samotným spracovávaním scenárov možných havárií a samotného havarijného plánu.

Posledným princípom, ktorý musí byť rešpektovaný pri vytváraní krízových plánov, je flexibilita a variantnosť. Flexibilita krízových plánov je nevyhnutnou podmienkou ich reálnosti. Neustále sa meniace vonkajšie, ale aj vnútorné podmienky, v ktorých budú krízové plány aplikované, by bez ich flexibility boli do značnej miery neuskutočniteľné. V krízovom plánovaní má však aj flexibilita svoje hranice. Ak sa zásadným spôsobom zmení bezpečnostné prostredie, prípadne štát alebo konkrétny subjekt, prijme novú bezpečnostnú stratégiu, musia byť následne inovované aj krízové plány.

Variantnosť v krízovom plánovaní umožňuje do značnej miery eliminovať neurčitosti vo vývoji krízových javov. Len čiastočná zmena niektorého z krízových faktorov môže spôsobiť zásadný odklon od predpokladaného priebehu krízy, čo si vyžiada potrebu riešenia krízového javu inými metódami, ale tiež inými silami a prostriedkami. Počet variantov krízového plánu zvyšuje pravdepodobnosť výberu toho najvhodnejšieho na zvládnutie krízy a následne minimalizuje škody a straty.

Plány sa zo všeobecného pohľadu členia na dve základné časti: − sústava cieľov, ktoré majú byť v jednotlivých časových obdobiach

dosiahnuté a z ktorých každý má určený termín realizácie, − zoznam zdrojov (ľudských, materiálových, informačných, technických

a technologických, finančných), prostredníctvom ktorých je možné stanovené ciele dosiahnuť [26].

Proces plánovania a plánovacie dokumenty je možné klasifikovať z týchto hlavných hľadísk:


- 49 -

− časové hľadisko (obdobie, na ktoré je spracovaný plán), − hľadisko objektov riadenia v organizácii (inštitucionálne alebo funkčné

členenie) [26]. Základné členenie plánovania a plánov podľa časového hľadiska

vymedzuje tri základné skupiny: − dlhodobé plánovanie a plány, − strednodobé plánovanie a plány, − krátkodobé plánovanie a plány [26].

Dlhodobé plánovanie a plány, ktoré sa tiež nazýva strategické, sa uskutočňuje na obdobie 5 a viac rokov, avšak výnimočne môže byť dlhodobý plán spracovaný aj na kratšie obdobie. Problémom dlhodobého plánovania je objektívne vypracovanie prognózy budúcnosti. Strategický plán nebude reálny, ak plánujúci subjekt nedokáže správne predpovedať externé aj interné podmienky, v ktorých by mal subjekt v budúcnosti pôsobiť a ktorými je preto nevyhnutné zladiť plánované ciele. Tento druh plánov má málo členenú štruktúru a v krízovom riadení sú to v prevažnej väčšine len vo verbálnej forme spracované stratégie a koncepcie. Bezpečnostná stratégia štátu predstavuje základný rámec, ktorý chce na úseku obrany štátu, ochrany občanov a majetku, ako aj vo vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte dosiahnuť. Môže sa členiť na čiastkové stratégie pre jednotlivé úseky bezpečnostného systému, ktoré už môžu byť podrobnejšie rozpracované a môžu obsahovať konkrétnejšie údaje, ktoré sú ľahšie kontrolovateľné. Osobitné postavenie v procese dlhodobého plánovania majú dlhodobé výhľady a prognózy vývoja.

Strednodobé plánovanie má kratší časový horizont ako strategické plánovanie a uskutočňuje sa zvyčajne na 1 až 3 roky. Strednodobé plány nadväzujú na strategické dokumenty a predstavujú most medzi strategickým a krátkodobým plánovaním, ktoré môžeme označiť ako vykonávacie, prípadne každodenné plánovanie [26]. Úlohou strednodobého plánovania je vymedziť hlavné problémy, na ktoré je nevyhnutné sa sústrediť v procese dosahovania cieľov krízového riadenia a definovať špecifické činnosti a procesy, bez splnenia ktorých nie je možné splniť plán ako celok. Je v ňom menej premenlivých veličín a i preto je menej zložité. Zameriava sa na optimalizovanie riadiacich systémov, skvalitňovanie činnosti záchranných jednotiek a vytváranie zdrojov.

Vykonávacie plánovanie predstavuje najkratší plánovací horizont, obyčajne je to jeden rok, ale môže to byť aj kratšie obdobie, napríklad mesiac. Jeho úlohou je stanoviť základné kroky a postupy nevyhnutné na splnenie úloh strednodobého plánu. Vykonávacie plány majú najviac členenú štruktúru a odlišujú sa od seba podľa jednotlivých plánovacích subjektov (jednotlivé organizačné stupne krízového manažmentu, výkonné jednotky záchranných systémov...), ale aj podľa charakteru, napríklad taktické alebo operatívne plány.


- 50 -

Z praktického hľadiska sa v mnohých organizáciách, rovnako ako v krízovom riadení, využívajú len dva základné druhy plánovania: − strategické, t. j. dlhodobé plánovanie – stanovuje dlhodobé ciele krízového

riadenia a rovnako aj východiská, ktoré umožňujú správne posúdiť východiskové charakteristiky a navrhnúť rozhodujúce postupy, stanoviť zdroje a sily a prostriedky na splnenie dlhodobých cieľov,

− vykonávacie plánovanie – transformuje dlhodobé ciele na konkrétne úlohy, ktoré je nevyhnutné splniť, aby mohli byť dosiahnutá požadovaná miera bezpečnosti štátu a jeho občanov [26].

Dlhodobé plánovanie predstavuje rámec pre ostatné druhy plánovania. S dostatočným predstihom vytvára podmienky pre rozhodujúce zmeny, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie konečného cieľa. V krízovom riadení vytvára strategické plánovanie základnú víziu bezpečnosti, ktorú chce spoločnosť dosiahnuť. Konkrétnu podobu tejto vízii, rozpracovanú na reálne podmienky formou podrobného spresnenia a s dotvorením detailnej štruktúry, potom dávajú ostatné druhy plánov. Tento proces sa uskutočňuje formou vykonávacieho plánovania, v rámci ktorého sú spracovávané jednotlivé krízové plány, krízovými plánmi hospodárskej mobilizácie počnúc a havarijnými plánmi konkrétnych výrobných podnikov končiac.

Inštitucionálne hľadisko členenia procesu plánovania a samotných plánov je závislé od konkrétnej organizačnej štruktúry príslušného subjektu, od jeho členenia z vertikálneho i horizontálneho pohľadu, ale tiež od veľkosti a pôsobnosti danej inštitúcie. Z teoretického pohľadu je možné plánovací proces z hľadiska objektov riadenia v organizácii rozdeliť na dve úrovne: − plánovanie organizácie (rezortu štátnej správy, výrobného podniku,

výkonného prvku záchranného systému...) ako celku, − plánovanie jednotlivých organizačných útvarov organizácie (podriadené

samostatné právnické osoby, prípadne organizačné prvky danej inštitúcie). Plánovanie môžeme členiť aj podľa hľadísk, ktoré boli použité na

vymedzenie objektov riadenia v príslušnej organizácii: − funkčné hľadisko (členenie podľa procesov), − inštitucionálne hľadisko (členenie podľa organizačnej štruktúry) [26].

Plánovací proces na uvedených dvoch úrovniach sa navzájom líši z obsahového, časového i formálneho hľadiska. Plánovanie organizácie ako celku musí predchádzať plánovaniu jej podriadených súčasti, pretože pre ne stanovuje základné ciele, východiská, ohraničenia i zdroje. Plánovanie jednotlivých organizačných útvarov je podrobnejšie a rieši konkrétne problémy vrátane postupov a metód využívaných v procese dosahovania plánovaných cieľov a plnenia plánu celej organizácie. Na druhej strane má toto plánovanie aj významnú koordinačnú funkciu, pretože zlaďuje činnosti a procesy jednotlivých organizačných útvarov tak, aby vytvárali funkčný celok a podieľali sa na splnení úloh organizácie ako celku.


- 51 -

3.3. VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA Krízový manažment sa zaoberá prevenciou vzniku krízových javov, ale aj

vytváraním podmienok na riešenie konkrétnych krízových situácií. Krízový manažment sa od manažmentu v podnikateľskom prostredí odlišuje svojimi cieľmi, štruktúrou i používanými metódami a nástrojmi a i z tohto dôvodu sú jeho jednotlivé manažérske funkcie čiastočne modifikované. Krízové plánovanie je síce jednou zo základných funkcií krízového manažmentu, no aj organizovanie a vedenie ľudí má na úspešné riešenie krízových javov veľký vplyv. Všeobecne je možné tvrdiť, že krízové plánovanie stanovuje ciele, ktoré chce dosiahnuť bezpečnostný systém, no na druhej strane je tiež nástrojom na vytváranie zdrojov určených na riešenie krízových javov a posudzovanie potrieb spoločnosti v procese zvyšovania úrovne bezpečnosti v danom regióne a možností, ktoré má spoločnosť na riešenie krízových situácii vytvorené, prípadne ktoré je schopná v danom čase vytvoriť.

Jednou zo základných funkcii štátu je vytvoriť podmienky na zachovanie mieru a na ochranu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a demokratického poriadku krajiny, základných práv a slobôd občanov zaručených ústavou, ekonomickej stability, ako aj životov a zdravia osôb, majetku a životného prostredia. Každý štát musí byť pripravený na obranu proti priamym vojenským útokom, ale aj na ochranu pred teroristickými útokmi, organizovaným zločinom, sociálnymi nepokojmi ohrozujúcimi existenciu štátu, ekonomickými krízami, nelegálnym prisťahovalectvom, účinkami živelných pohrôm, priemyselných a ekologických havárií a radom ďalších negatívnych javov.

Uvedené príčiny môžu narušiť bezpečnosť krajiny z pohľadu politického, ideologického, vojenského, ekonomického, sociálneho, alebo environmentálneho. Kým v minulosti bola pozornosť vládnej administratívy v rozhodujúcej miere venovaná príprave obrany proti možnému vojenskému ohrozeniu, v súčasnosti je stále väčšia pozornosť sústredená na ochranu pred nevojenskými ohrozeniami s dôrazom na prírodné katastrofy a priemyselné havárie. Špecifickým problémom ostatných rokov sa stala aj ochrana pred teroristickými útokmi, ktoré sa v niektorej zahraničnej literatúre (hlavne americkej) nazývjú asymetrickým ohrozením. Toto označenie vyplýva zo skutočnosti, že kým na porovnanie vojenské sily jednej krajiny voči druhej existuje rad metód kvalitatívneho i kvantitatívneho charakteru, ktoré umožňujú vrcholovým orgánom ohrozenej krajiny pripraviť dostatočné sily, prostriedky a zdroje na elimináciu možného ohrozenia, terorizmus je úplne nevyspytateľný. Obdobne nevyspytateľným spôsobom sa správa aj príroda, komplikovane sa dá predpovedať aj vývoj sociálnych procesov, či porucha technologického zariadenia spôsobená zlyhaním ľudského činiteľa.

Napriek uvedeným skutočnostiam, ako vyplýva zo základného modelu krízového riadenia, musí ľudstvo uskutočňovať preventívne opatrenia na


- 52 -

odvrátenie možného vzniku kríz a zároveň vytvárať podmienky na ich účinné riešenie. Vytváranie podmienok na riešenie krízových situácií nie je možné bez využívania jednej zo základných funkcií manažmentu, ktorou je plánovanie. Plánovanie umožňuje stanoviť ciele budúcich procesov a činností a zároveň metódy, formy a postupy ich dosahovania. Vykonávanie podnikateľských aktivít, spravovanie vecí verejných, ani život jednotlivca sa bez plánovania v jeho rôznych formách nezaobíde.

Plánovanie je východisková funkcia manažérskych procesov, ktorá ovplyvňuje ostatné funkcie a vytvára pre ne ciele, základné ohraničenia, ale stanovuje aj metódy a nástroje. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obr. 3.3.

Plánovanie je veľmi úzko zviazané s rozhodovacími a informačnými procesmi. Obdobné je to aj v krízovom plánovaní, kde: − rozhodovacie procesy – sú nevyhnutné na výber optimálnych variantov

prípravy na riešenie i samotné riešenie krízových situácií, − informačné procesy – sú vstupmi do plánovacieho procesu:

− externé informácie – popisujú vonkajšie prostredie, ktoré môže ovplyvňovať proces krízového riadenia pozitívne aj negatívne a vytvárať podmienky na riešenie krízových situácií,

− interné informácie – popisujú vnútorné prostredie krízového riadenia, t. j. samotný bezpečnostný systém, jeho možnosti, kapacity a zdroje, ktoré môžu byť použité na riešenie krízovej situácie.

Krízové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov na dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti a tým aj pripravenosti na riešenie krízových situácií. Cieľom krízového plánovania je v závislosti od ekonomických možností spracovateľa zabezpečiť dostatočné zdroje, ako aj sily a prostriedky na riešenie vzniknutých krízových situácií. Na druhej strane stanovuje účinné metódy, nástroje a postupy, ktoré je možné využiť na riešenie konkrétnych krízových situácií a odstraňovanie ich negatívnych dopadov na

KRÍZOVÍ MANAŽÉRI

A VÝKONNÉ

PRVKY KRÍZOVÉHO

RIADENIA

ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA KRÍZOVÉHO

MANAŽMENTU Je potrebná na splnenie

cieľov krízového plánovania

OPTIMÁLNE METÓDY VEDENIA

PODRIADENÝCH V PROCESE KRÍZOVÉHO

RIADENIA

KRÍZOVÉ PLÁNY (ciele, nástroje, metódy, zdroje, sily, prostriedky

ŠPECIFIKÁ KONTROLNÝCH

PROCESOV V KRÍZOVOM

RIADENÍ

Obr. 3.3. Prvky a procesy krízového plánovania

Stanovuje požiadavky na splnenie cieľov

Ovplyvňujú proces vedenia ľudí

Podieľajú sa na splnení stanovených cieľov


- 53 -

spoločnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa využíva krízový manažment v procese krízového plánovania variabilný súbor postupov, metód a väzieb medzi nimi, ktoré spoluvytvárajú funkčný, usporiadaný systém s pružnými štruktúrami plánovania. Systém vychádza z využitia štandardných postupov, ktoré sú doplnené špecifickými, využívanými len v podmienkach krízového plánovania.

Ciele krízového plánovania je možné premietnuť do celého radu úloh a činností, prostredníctvom ktorých vytvára podmienky na riešenie krízových situácii. Úlohy krízového plánovania sú nasledovné: − vytvoriť banku dát základných identifikačných a komunikačných údajov o

subjektoch, ktoré sa podieľajú na riešení krízových javov, vytvárajú zdroje v prospech krízového manažmentu a tiež tých, ktoré boli postihnuté krízovým javom,

− zabezpečiť pokrytie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva počas krízových javov s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny,

− sumarizovať požiadavky orgánov štátnej správy na výrobu, dodávky a služby v priebehu krízových stavov,

− získať konkrétne informácie o pripravenosti výroby plniť úlohy v priebehu krízových stavov, o druhovej a objemovej skladbe tejto výroby, o deficitných položkách a možnostiach ich náhrady, o požiadavkách na pracovníkov, energie a suroviny,

− stanoviť druhovo a objemovo štátne hmotné rezervy, − pripraviť opatrenia na fungovanie hospodárstva počas krízových stavov, − zabezpečiť materiálové a energetické krytie opatrení uvedených v krízových

plánoch, − pripraviť organizačné opatrenia na dodávky životne dôležitých výrobkov do

priestorov vzniku krízových javov (napr. prírodných katastrof), − spracovať metodické postupy činnosti riadiacich orgánov aj výkonných

prvkov po vzniku krízového javu, − spracovať podrobné plány spojenia, vrátane náhradného, ako aj systém

varovania a vyrozumievania v priebehu krízových situácií, − pripraviť evakuačné plány, zabezpečiť ich po dopravnej stránke, a tiež

z pohľadu náhradného ubytovania, stravovania a zdravotníckej starostlivosti, − vytvoriť metodické pokyny na vykonávanie záchranných prác, − pripraviť systém podávania hlásení a informácií o priebehu krízových

situácií, − spracovať zásady vyhlasovania krízových stavov alebo iných foriem

organizácie života a vykonávania záchranných prác v priestoroch vzniku krízových javov [29].

Krízové plánovanie obsahuje: − súbor špecifických manažérskych aktivít, uskutočňovaných krízovými

manažérmi určených subjektov s cieľom pripraviť ich na vznik kríz, zabrániť narastaniu kríz a minimalizovať ich negatívne dôsledky na samotný subjekt


- 54 -

i na okolie, prípadne vytvoriť podmienky na zabezpečenie štátu a jeho občanov s dôrazom na výkonné prvky krízového riadenia zdrojmi nevyhnutnými na ich činnosť a existenciu,

− opatrenia organizačného, personálneho, ekonomického a materiálového zabezpečenia a ďalšie špecifické opatrenia, ktoré majú za cieľ: − podieľať sa na znižovaní pravdepodobnosti vzniku kríz, ktoré môžu

ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky, − riadiť priebeh krízového javu v štádiu symptómov a tak zabrániť jej

rozšíreniu do rozmerov, kedy by museli byť použité osobitné nástroje, − získať kontrolu nad krízou, ovplyvňovať jej ďalšie smerovanie

a navrhovať prijateľné riešenie, − zabezpečiť najvýhodnejšie podmienky na riešenie vzniknutej krízy

a zabrániť tomu, aby prerástli do nekontrolovateľných rozmerov (napr. do vojenských konfliktov),

− efektívne riešiť vzniknuté krízy s cieľom znížiť na najmenšiu mieru straty na ľudských životoch a zabrániť značným škodám na majetku,

− komplexne zabezpečiť výkonné prvky krízového riadenia i občanov všetkým nevyhnutným na riešenie krízy i na existenciu počas nej.

Ako vidieť na obr. 3.4 proces krízového plánovania sa začína analýzou úrovne bezpečnosti a pochopením východísk ďalšieho zvyšovania bezpečnosti SR. Na základe výsledkov týchto analýz bola spracovaná Bezpečnostná stratégia SR, ktorá sa premieta do dlhodobých cieľov krízového manažmentu. Tieto ciele

VZÁJO

MN

É OVPLYVŇO

VAN

IE STR

ATEG

ICK

ÝCH

A AKČ

NÝC

H PLÁ

NOV

(KRÍZO

VÉ PLÁNY)

ZDO

KON

AĽO

VANI

E PL

ÁNO

VACI

EHO

PRO

CES

U Analýza

úrovne bezpečnosti SR a pochopenie východísk jej zvyšovania

Spracovanie a schválenie

Bezpečnostnej stratégie SR

Stanovenie dlhodobých cieľov krízového manažmentu

Spracovanie krízových plánov a ich implementácia v praxi krízového

riadenia

Obr. 3.4. Proces krízového plánovania


- 55 -

sú podkladom krízového plánovania, ktoré vytvára podmienky na prevenciu vzniku krízových javov a zároveň aj stanovuje postupy, sily a prostriedky, ako aj zdroje na jej riešenie. Jednotlivé plány a dosiahnuté výsledky sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú.

Štruktúra procesu krízového plánovania na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa odvíja od stanovenia národných cieľov na úseku bezpečnosti štátu. Tieto ciele sú stanovené pre vonkajšiu i vnútornú bezpečnosť štátu, ovplyvňujú ich aktuálne vonkajšie i vnútorné bezpečnostné prostredie, ako aj zameranie zahraničnej politiky štátu, jeho začlenenie do medzinárodných organizácií a bezpečnostných štruktúr, ekonomické možnosti a sociálna orientácia. Proces spracovania a prijatia národnej bezpečnostnej stratégie umožňuje hodnotiť aktuálne riziká a možné ohrozenia bezpečnosti štátu a prijímať rozhodnutia, ako zvyšovať mieru bezpečnosti v daných podmienkach. Cesty, postupy a úlohy implementácie stratégie do praxe je potrebné rozpracovať variantne, aby bolo možné hľadať optimálne riešenia a minimalizovať náklady. V nadväznosti na výber optimálneho variantu môžu byť stanovené úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré ich zapracujú do krízových plánov. Kontrola plnenia úloh na úseku zvyšovania bezpečnosti štátu môže ukázať potrebu upraviť pôvodne stanovené ciele a modifikovať aj podiel jednotlivých rezortov na krízovom riadení (obr. 3.5).

Stanovenie národných

cieľov na úseku

bezpečnosti štátu

Spracovanie

a prijatie národnej

bezpečnostnej stratégie

Rozpracovanie variantov postupov aplikácie

bezpečnostnej stratégie do praxe (cesty,

postupy, ciele)

Výber optimálneho variantu

a stanovenie úloh na implementáciu

bezpečnostnej stratégie do praxe

Rozpracovanie úloh

implementácie bezpečnostnej

stratégie v jednotlivých

rezortoch a spracovanie

krízových plánov

Kontrola plnenia úloh

na úseku zvyšovania

úrovne bezpečnosti

krajiny a návrhy na zmeny

Plnenie úloh

stanovených krízovými plánmi jednotlivých rezortov

a zvyšovanie úrovne bezpečnosti krajiny

Obr. 3.5 Štruktúra procesu krízového plánovania na úrovni ústredných orgánov štátnej správy


- 56 -

Krízové plánovanie v jednotlivých subjektoch krízového riadenia (orgány miestnej štátnej správy a samosprávy, vybrané podnikateľské subjekty, výkonné prvky záchranných a bezpečnostných zložiek... ) musí rešpektovať národné ciele na úseku bezpečnosti, ale tiež aj konkrétne postavenie daného subjektu v bezpečnostnom systéme štátu (obr. 3.6). Štruktúra procesu krízového plánovania je obdobná, ako je uvedené v predchádzajúcej časti. Ciele krízového riadenia vychádzajú z národných bezpečnostných cieľov, pričom zohľadňujú konkrétne zameranie činnosti inštitúcie a jej postavenie v bezpečnostnom systéme štátu.

Proces krízového plánovania sa na väčšine organizačných stupňov krízového manažmentu uskutočňuje cyklicky s periódou jeden rok, prípadne dva roky. Časť krízových plánov spracovávaných na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa spracováva výhľadovo až na päťročné obdobie. Upresňovanie krízových plánov sa uskutočňuje väčšinou polročne, v prípade zásadných zmien okamžite. Niektoré druhy krízových plánov, ktoré sú určené na riešenie konkrétnej krízy, sú spracovávané operatívne.

Krízové plány spracovávajú plánovacie tímy krízových manažérov, ktoré sú doplnené o zástupcov jednotlivých organizačných zložiek plánujúcej inštitúcie. Ako uvádza Gozora [5], nositeľmi krízového manažmentu sú línioví a štábni pracovníci. Skupinu vedúcich líniových pracovníkov tvoria manažéri, ktorí majú rozhodovacie právomoci a kompetencie. Na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sú to ministri, generálni riaditelia sekcií a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Skupinu štábnych manažérov tvoria krízoví manažéri s obmedzenými rozhodovacími právomocami, ktorí sú organizačne začlenení do útvarov krízového manažmentu plánujúcej inštitúcie.

Stanovenie

cieľov inštitúcie na úseku krízového riadenia

Variantné

rozpracovanie postupov

dosahovania stanovených

cieľov

Posúdenie navrhovaných

postupov pomocou

hodnotiacich kritérií (cesty, postupy, úlohy nevyhnutné na splnenie cieľov)

Výber optimálneho variantu

dosahovania cieľov

na úseku krízového riadenia

Spracovanie krízových

plánov na splnenie

cieľa inštitúcie

Kontrola plnenia úloh

na úseku krízového

riadenia a návrhy na zmeny

Plnenie úloh

stanovených krízovými plánmi subjektov krízového riadenia a jeho výkonnými

prvkami

Obr. 3.6. Štruktúra procesu krízového plánovania subjektu krízového riadenia


- 57 -

Línioví krízoví manažéri majú rozhodujúcu mieru zodpovednosti za krízové plánovanie. Zodpovednosť krízových manažérov štábneho typu je adekvátna ich funkčnému postaveniu v organizačnej štruktúre plánujúcej inštitúcie. Obdobné je to aj na úrovni miestnej štátnej správy, prípadne na podnikovej úrovni. Línioví a štábni nositelia krízového manažmentu vytvárajú krízové štáby, ktoré majú trvalú alebo dočasnú pôsobnosť v príslušnej inštitúcii. Krízový štáb je výkonný prvok krízového riadenia vytvorený štatutárnym zástupcom orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby z rozhodujúcich vedúcich zamestnancov, pracovníkov krízového manažmentu a prípadne ďalších prizvaných odborníkov na analýzu rizík, prevenciu vzniku krízových situácií a na ich riešenie a administratívno-technické podmienky a prostriedky vytvorené na jeho činnosť. Krízový štáb môže byť členený na pracovné tímy, pričom jedným z nich je aj plánovací tím, ktorý zodpovedá za spracovanie krízových plánov.

Štruktúra krízového plánovania nie je jednoznačne daná žiadnou právnou normou a v nadväznosti na zásadné spoločenské zmeny po roku 1989 i 1993, ale tiež na proces vstupu do EÚ a NATO sa stále vyvíja. Ak teda vychádzame zo štandardov NATO, ale tiež zo zásad platných v EÚ a za základné porovnávacie kritérium stanovíme podporu obrany a ostatných krízových situácií, môžeme krízové plánovanie rozdeliť na dva základné druhy, ktorými je obranné plánovanie a civilné núdzové plánovanie.

Obranné plánovanie je súbor činností, prostredníctvom ktorých príslušné štátne orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany štátu a určujú povinnosti subjektom vyčleneným na plnenie týchto úloh. Na druhej strane civilné núdzové plánovanie je systém komplexného zabezpečenia zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií (v súlade s čl. 5 Washingtonskej zmluvy i mimo tohto rámca). Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu a trvalej funkčnosti štátnej správy a územnej samosprávy počas krízovej situácie.

Kým cieľom obranného plánovania je vytvoriť optimálne podmienky na zabezpečenie obrany zodpovedajúcimi opatreniami v ozbrojených silách, v štátnej správe a v jednotlivých rezortoch, v hospodárstve štátu a v kritickej infraštruktúre, základné ciele civilného núdzového plánovania (národného i v rámci NATO) je možné vyjadriť nasledovnými úlohami: − udržanie funkčnosti štátnej správy a územnej samosprávy počas krízových

situácií vrátane vojny a zabezpečenie jej obnovy po narušení, − zaistenie prijateľnej úrovne sociálneho a ekonomického života počas

krízových situácií vrátane vojny, − podpora a ochrana života, zdravia a majetku obyvateľov počas krízových

situácií vrátane vojny,


- 58 -

− spolupráca s ozbrojenými silami a ich podpora v mieri i počas krízových situácií vrátane vojny (najmä poskytovanie expertov),

− podpora opatrení NATO na prevenciu i zvládnutie krízových situácií, − vykonávanie poradenstva pre NATO na úseku civilnej podpory

humanitárnych i vojenských operácií.

3.4. ŠTRUKTÚRA KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR Krízové plánovanie v Slovenskej republike je možné zo systémového

pohľadu členiť v súlade s obrázkom č. 3.7. V súčasnej dobe sa vyprofilovali tri základné druhy krízového plánovania, ktorými je obranné plánovanie, civilné núdzové plánovanie a havarijné plánovania.

Charakteristika obranného plánovania i civilného núdzového plánovania

je uvedená v predchádzajúcich odsekoch. Havarijné plánovanie má charakter krízového plánovania, no z hľadiska svojho cieľa i obsahu nie je možné zaradiť ho do civilného núdzového plánovania, aj keď má s ním niektoré znaky spoločné a už vôbec nie do obranného plánovania. Zjednodušene ho je možné definovať ako dôležitý systémový nástroj na prevenciu vzniku závažných priemyselných havárií, na ich riešenie a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

V uvedených druhoch krízového plánovania sa uplatňujú všeobecne platné

zásady, princípy a plánovacie postupy, ktoré sú podrobne rozpracované predovšetkým v teórii riadenia a uplatňujú sa v hospodárskej sfére. V plánovacích procesoch je nevyhnutné zohľadniť celý rad obmedzení (finančných, materiálnych, personálnych, ekologických...), ktoré musia byť rešpektované aj v krízovom plánovaní. Špecifické postupy nie sú zatiaľ v krízovom plánovaní podrobne rozpracované, výnimku tvorí obranné plánovanie a čiastočne právnymi normami upravené aj havarijné plánovanie. Preto ide skôr o aplikáciu všeobecne platných plánovacích postupov na konkrétne podmienky spracovania krízového plánu.

KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE

OBRANNÉ PLÁNOVANIE

CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE

HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE

Obr. 3.7. Základné členenie krízového plánovania v SR


- 59 -

Z teoretického pohľadu je možné krízové plánovanie rozdeliť na proces spracovávania havarijných plánov, ktorých úlohou je pripraviť daný subjekt na možnú priemyselnú haváriu a jej dôsledky a na ostatné krízové plány, ktoré majú vytvoriť podmienky na podporu riešenia rôznych krízových javov vrátane podnikateľských kríz.

V rámci krízového plánovania sú v súlade s riešenou problematikou spracovávané tieto krízové plány: − havarijný plán:

− havarijný plán subjektu, ktorý je potenciálnym ohrozovateľom okolia, − havarijný plán objektu (obce, regiónu), ktorá je ohrozeným objektom na

svojom území, prípadne v okolí, − krízový plán:

− krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie, − krízový plán záchrannej jednotky, − krízový plán podnikateľského subjektu [18, 19].

Krízový plán je špecifický plánovací dokument, v ktorom sú rozpracované opatrenia na riešenie konkrétnych krízových javov, ktoré môžu v danom prostredí ohroziť plánovací subjekt, prípadne na podporu riešenia ktorých musí vykonať určité opatrenia [29]. Ak má plniť uvedené funkcie, je nevyhnutné, aby bol spracovaný na obdobia, ktoré sú jednoznačne vymedzené z časového i obsahového hľadiska a zároveň sú definované v právnych normách krízového riadenia. Komplexne by mal byť krízový plán rozpracovaný na obdobia jednotlivých krízových stavov s dôrazom na vojnový stav a vojnu, ale na ostatné krízové situácie môže byť spracovaný podľa ich dôležitosti a pravdepodobnosti vzniku v danom prostredí.

Krízové plány sú dôležitým nástrojom riadenia počas krízových situácií. Úlohy v nich rozpracované sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty, ktoré sú krízovou situáciou ohrozené, alebo sa podieľajú na jej riešení. Spracované plány umožňujú zladiť požiadavky na zabezpečenie ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných jednotiek začlenených do integrovaného záchranného systému počas bezprostrednej prípravy na riešenie krízových situácii i počas ich riešenia v závislosti na technických, energetických, materiálových, finančných a personálnych možnostiach hospodárstva príslušnej krajiny, prípadne jej regiónov alebo konkrétnych miest a obcí, ako aj právnických a podnikajúcich fyzických osôb.

Krízové plány by sa nemali zaoberať len otázkami riešenia krízových situácií, ktoré sú vymedzené v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ale mali by vytvárať podmienky aj na riešenie ďalších krízových situácií, na ktoré nepostačujú sily a prostriedky, prípadne metódy a technologické postupy integrovaného záchranného systému a pri ktorých je nutné vzhľadom na ich charakter a rozsah:


- 60 -

− aktivovať orgány krízového riadenia, − aplikovať špecifické krízové opatrenia, ktoré nie sú využívané na riešenie

bežných mimoriadnych udalostí, − nasadzovať sily, prostriedky a zdroje, ktoré nie je možné, v súlade s platným

právnym poriadkom, použiť pri riešení bežných mimoriadnych udalosti. Na základe uvedených skutočností je teda možné konštatovať, že napriek

tomu, že krízové plánovanie si väčšina odborníkov spája len so systémom hospodárskej mobilizácie, t. j. s hospodárskymi prípravami na krízové stavy, má tento pojem z pohľadu riešenia kríz oveľa širší význam: − zasahuje do celého radu ďalších činností, procesov a javov, − dotýka sa širšieho spektra právnických a fyzických osôb, − zaoberá sa nielen všestranným zabezpečením života počas kríz, krízovou

ekonomikou, ale tiež aj technológiami odstraňovania ich negatívnych dôsledkov [29].

Úlohy krízového plánovania plní celý rad inštitúcií verejnej správy, súčastí ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, výkonných prvkov záchranných systémov, podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb. Subjekty krízového plánovania je možné rozdeliť do týchto základné skupín: − subjekty, ktorým je nariadené uskutočňovať krízové plánovanie príslušnou

právnou normou (zákony, nižšie právne normy) – do tejto skupiny patrí vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány regionálnej samosprávy a ďalšie,

− subjekty, ktoré boli rozhodnutím kompetentného orgánu (napríklad niektorým ústredným orgánom štátnej správy) poverené plnením úloh hospodárskej mobilizácie,

− subjekty, ktoré plnia úlohy krízového plánovania, pretože predmet ich činnosti je potenciálnym zdrojom ohrozenia vlastnej organizácie, ako aj svojho okolia,

− subjekty, ktoré môžu byť ohrozené zvonku v dôsledku vzniku krízových situácii.

Rozhodujúcou úrovňou krízového plánovania je krízové plánovanie ústredných orgánov štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy. Jeho cieľom je zabezpečiť činnosť verejnej správy pri ochrane občanov, majetku a zaisťovaní vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a pri obrane republiky, nevyhnutné potreby na prežitie obyvateľstva a zaistenie ich komplexnej bezpečnosti. Je potrebné koordinovať krízové plánovanie tak, aby boli dotknuté subjekty schopné čeliť vzniknutým mimoriadnym udalostiam, rovnako ako zložitým krízovým situáciám a na minimálnu mieru znížiť straty na životoch, zdraví a majetku občanov.

Osobitnou formou krízového plánovania je havarijné plánovanie. Jeho úlohou je analyzovať zdroje ohrozenia občanov, majetku i životného prostredia v dôsledku vzniku závažných priemyselných havárii, rozpracovať scenáre ich


- 61 -

priebehu a navrhnúť účinné opatrenia na minimalizovanie ich negatívnych dopadov. Havarijné plány majú na jednej strane výrazne preventívny charakter, keď v nadväznosti na poznanie zdrojov stanovujú opatrenia na zníženie pravdepodobnosti vzniku havárie a na druhej strane vytvárajú podmienky na optimálne riešenie havárie a odstraňovanie jej negatívnych dôsledkov nielen na výrobu, ale tiež na ľudské, materiálové aj prírodné zdroje.


- 62 -

4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE Obranné plánovanie predstavuje špecifický proces plánovania,

prostredníctvom ktorého jednotlivé štáty alebo spoločenstvá štátov uskutočňujú svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní, udržiavaní a používaní nevyhnutných obranných kapacít na zabezpečenie obrany štátu a plnenie medzinárodných záväzkov za účelom ochrany slobody, nezávislosti, suverenity, územnej celistvosti, zásad demokratického ústavného systému a pri ochrane života a majetku občanov.

Obranné plánovanie sa začalo vyvíjať po 2. svetovej vojne v USA za pôsobenia ministra obrany Roberta McNamaru na báze transformácie plánovacieho systému, ktorý bol úspešne používaný v spoločnosti Ford motor Company. Postupné zdokonaľovanie a inštitucionalizovanie systému v štátoch NATO vyústilo do vytvorenia systému obranného plánovania. V rámci tohto systému sa postupne vyvinuli jeho plánovacie disciplíny: - plánovanie síl, - plánovanie komunikačných a informačných systémov (KIS), - plánovanie vyzbrojovania, - plánovanie logistiky, - plánovanie zdrojov.

Systém obranného plánovania sa dnes zaoberá predovšetkým plánovaním síl (výstavba ozbrojených síl) vrátane alokácie dostupných zdrojov teda ich plánovaním, programovaním a rozpočtovaním. Vo svojej podstate je nástrojom, ktorý umožňuje transformovať zámery politického vedenia štátu v oblasti výstavby obranných spôsobilosti štátu na konkrétne obranné programy, na ktoré sú rozpočtované finančné zdroje.

4.1. EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE OBRANY Jednou zo základných úloh štátu je zaistenie komplexnej bezpečnosti,

vrátane obranyschopnosti. Tá sa dosahuje najmä budovaním a udržiavaním primerane veľkých ozbrojených síl a prípravou územia štátu, infraštruktúry a obyvateľstva na obranu. Na zabezpečenie obranyschopnosti vynakladá štát časť svojich ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Tento proces priamo zasahuje do hospodárstva štátu, kladie na neho vysoké nároky a do určitej miery sa vymyká z rámca trhového mechanizmu. Nevyvážené vzťahy medzi požiadavkami na obranu a možnosťami hospodárstva štátu môžu viesť k disproporciám v rozvoji jednotlivých rezortov a prípadne až vážnym ekonomickým krízam.

Aktívny vplyv hospodárstva štátu na obranu sa prejavuje predovšetkým v týchto oblastiach:

4. Obranné plánovanie

- 63 -

− hospodárstvo štátu vytvára materiálnu základňu rozvoja ozbrojených síl a celkového zabezpečenia obrany (možnosti štátneho rozpočtu majú priamy vplyv na technickú úroveň ozbrojených síl a jej zdokonaľovanie),

− ekonomické možnosti štátu priamo ovplyvňujú kvalifikačnú a profesionálnu úroveň obyvateľstva a tým aj príslušníkov ozbrojených síl,

− hospodárstvo štátu vytvára podmienky na tvorbu zásob a rezerv, ktoré sú potrebné na riešenie možných krízových situácií, alebo počas prechodu na vojnové hospodárstvo,

− úroveň hospodárstva štátu priamo ovplyvňuje možnosti štátu vo vedecko-technickom rozvoji potrebnom na prípravu obranného systému ako celku.

V každej časti hospodárstva štátu je obsiahnutý aj ekonomický potenciál obrany, pričom obranný systém štátu sa opiera a využíva celkový potenciál obrany, realizuje ho a vytvára nutnú obrannú silu. Riešením ich vzájomného vzťahu sa zaoberá prierezová ekonomická vedecká disciplína, ktorá sa nazýva Ekonomika obrany štátu.

Objektom ekonomiky obrany štátu je ekonomická základňa obrany štátu, t. j. určitá špecifická časť národného hospodárstva zabezpečujúca potreby obrany. Jej súčasťou je aj ekonomika ozbrojených síl.

Predmetom ekonomiky obrany štátu sú vzťahy, ktoré vznikajú na styčných plochách medzi ekonómiou, politikou a komplexnou bezpečnosťou štátu. Ekonomika obrany sa v tejto súvislosti chápe ako systém zákonitostí, procesov a vzťahov vyvolaných ekonomickým a politickým rozhodovaním o rozdeľovaní a využívaní dostupných zdrojov hospodárstva štátu na zaistenie jeho vojenskej bezpečnosti počas mieru a na ekonomické zabezpečenie potrieb štátu v krízových situáciách, vojnového stavu i vojny.

Prostriedky na financovanie potrieb obrany mobilizuje štát prostredníctvom svojej finančnej sústavy, najmä daňovej politiky. Využíva ich na: − vedecký výskum, − ovplyvňovanie zbrojárskej výroby, − výstavbu a udržiavanie ozbrojených síl, − vytváranie rezerv.

Ekonomické zabezpečenie obrany sa vyznačuje veľkým rozsahom štátneho ekonomického intervencionismu. Na zabezpečenie úloh ekonomického zabezpečenia obrany sa vytvárajú rôzne štátne riadiace a organizačné štruktúry a prijímajú sa úlohy na úseku plánovania, programovania a rozpočtovania. Vyčleňovaním zdrojov na obranu, ako aj ich plánovaním, programovaním a rozpočtovaním sa zaoberá predovšetkým systém obranného plánovania, ktorý sa rozvinul v podmienkach Severoatlantickej aliancie.


- 64 -

4.2. VŠEOBECNÁ ŠTRUKTÚRA OBRANNÉHO PLÁNOVANIA Obranné plánovanie je systém, ktorý umožňuje racionálne vyvažovanie

požiadaviek zabezpečenia obrany s finančnými, vecnými a ľudskými zdrojmi, ako je uvedené na obr. 4.1. Zabezpečuje dostupnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ktoré sú na zabezpečenie obrany vyčlenené.

Zdokonaľovanie systému obranného plánovania sa vo vyspelých demokraciách považuje za prioritnú oblasť výstavby a zdokonaľovania obranných systémov. Jeho vývoj ovplyvňujú najmä manažérske teórie, rozvoj informačných technológií a neustála konfrontácia s praxou.

V obrannom plánovaní existuje: − medzinárodná úroveň, − národná (nadrezortná) úroveň, − vnútorná (rezortná) úroveň.

Medzinárodná úroveň je determinovaná medzinárodnými vládnymi organizáciami, ale tiež kolektívnou bezpečnosťou štátov reprezentovanou koaličnými zoskupeniami.

Národná úroveň predstavuje obranné plánovanie vrcholných orgánov štátu, ktorej základ tvorí vláda SR ako nositeľ výkonnej moci v štáte (NR SR je zákonodarnou zložkou štátu, ktorá robí rad rozhodnutí na úseku obrany a jej zabezpečenia).

Rezortná úroveň obranného plánovania predstavuje vnútorný plánovací mechanizmus obranného plánovania na úrovni jednotlivých rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Jadrom obranného plánovania je plánovanie, programovanie a rozpočtovanie: - Plánovanie je zamerané na vytváranie prognóz, koncepcií, stratégii

a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie cieľov a postupov na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 10 a viac rokov.

- Programovanie je zamerané na vytváranie projektov, programov a strednodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie vyváženého postupu a efektívne rozloženie zdrojov na zabezpečenie požadovaných kapacít

ZDROJE NA ZABEZPEČENIE

OBRANY

POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE

OBRANY

Obr. 4.1. Rovnováha medzi požiadavkami a zdrojmi na zabezpečenie obrany


- 65 -

a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 3-6 rokov.

- Rozpočtovanie je zamerané na vytváranie krátkodobých implementačných a finančných plánov, výsledkom ktorého je určenie záväzného postupu na dosiahnutie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov programov programového rozpočtovania a rozdelenie finančných zdrojov určených na reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 1-2 roky.

Obranné plánovanie je možné si predstaviť ako cyklický proces, ktorý zahŕňa tri relatívne samostatné, ale úzko prepojené časové fázy: dlhodobú, strednodobú a krátkodobú1. V rámci nich vytvárajú príslušné orgány jednotlivých štátov dlhodobé, strednodobé a krátkodobé plány (obr. 4.2) na zabezpečenie úloh obrany a určujú povinnosti subjektom zodpovedným za plnenie týchto úloh. Na zabezpečenie úloh obranného plánovania vytvárajú štáty špecializované orgány štátnej správy a ukladajú úlohy aj iným právnickým a fyzickým osobám. Na zabezpečenie kolektívnej obrany môžu aliančné zoskupenia (NATO, EÚ) vytvárať spoločné orgány obranného plánovania.

PLÁNOVANIE PROGRAMOVANIE ROZPOČTOVANIE

DLHODOBÉ PLÁNY

STREDNODOBÉ P LÁNY

KRÁTKODOBÉ PLÁNY

Základom riadenia systému obranného plánovania je spravidla sústava dokumentov, ktorá pojednáva alebo popisuje vonkajšie (zahraničné) záujmy a ohrozenia vojenského i nevojenského charakteru a východiská na ich riešenie; určuje zodpovednosť za odstránenie alebo zmiernenie hlavných obranných (vojenských) hrozieb; ustanovuje realizačné plány na ich elimináciu vrátane alokácie zdrojov. Prioritnou úlohou systému obranného plánovania je výstavba síl.

V prípade neočakávaného zhoršenia bezpečnostnej situácie plnia zodpovedné orgány úlohy podľa skrátených postupov obranného plánovania.

1 Poznámka: V rámci kolektívneho obranného plánovania NATO dochádza k prehodnocovaniu uvedených

lehôt smerom k ich predlžovaniu. Táto tendencia sa týka najmä obdobia strednodobého plánovania (programovania), ktoré sa posunulo na hranicu 10 rokov; uvedené súvisí najmä so životným cyklom programu(projektu).

10-15 ROKOV

3 - 6 ROKOV

1 - 2 ROKY

Obr. 4.2. Časové väzby v procese obranného plánovania


- 66 -

Využívajú v mieri spracované dokumenty, ktoré sa dopĺňajú o realizačné plány a postupy podľa konkrétnej situácie. Takými môžu byť napríklad mimoriadne iniciačné smernice, koncepty a plány operácií.

Obranné plánovanie neoddeliteľne súvisí s civilným núdzovým plánovaním (kapitola 5), ktoré sa zaoberá najmä prípravou na riešenie a riešením krízových situácií nevojenského charakteru, podporou činnosti ozbrojených síl a vytváraním spoločných civilných zdrojov aj na riešenie vojnových krízových situácií.

Vzťahy medzi obranným plánovaním a civilným núdzovým plánovaním je možné charakterizovať ako komplementárne, súvisiace s elimináciou hrozieb vojenského aj nevojenského charakteru. V súčasnom bezpečnostnom prostredí sú vzájomne mnohostranne previazané. Táto previazanosť súvisí najmä so vznikom nových - zmiešaných ohrození (napr. terorizmus).

Strategické (dlhodobé) plánovanie vyhodnocuje na základe pravdepodobného vývoja medzinárodnej a vlastnej situácie, politického, ekonomického a vojenského vývoja a vedecko-technických poznatkov bezpečnostné prostredie, definuje možné hrozby a pripravuje opatrenia na ich odvrátenie. Stanovuje prijateľnú mieru rizika a stanovujú postupy na dosiahnutie potrebného stupňa obranyschopnosti štátu. Strategické plánovanie má dlhodobý charakter s výhľadom na 10 až 15 rokov a výsledkom je Dlhodobý plán.

Programové (strednodobé) plánovanie je súhrnom strednodobých programov a plánov jednotlivých oblasti obranného plánovania. Zahrnuje ich vnútorné a vonkajšie väzby, priority a zdrojové krytie. Hlavným poslaním je optimalizácia rozdelenia dostupných zdrojov, potrebných k dosiahnutiu stanovených cieľov, na jednotlivé roky strednodobého plánu. Výsledkom je vytvorenie strednodobých plánov s prihliadnutím na dostupné zdroje na základe súčasného a budúceho stavu obranyschopnosti štátu. Súčasťou je tvorba a plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na obranu štátu. Programové

Strategické plánovanie

Operačné plánovanie

Programové plánovanie

Krízové situácie nevojenského

charakteru

Krízové situácie vojenského charakteru

Obranné plánovanie

Civilné núdzové plánovanie

Krízové plánovanie

Obr. 4.2. Vzájomné väzby v procesoch OP a CNP


- 67 -

plánovanie je dvojročný plánovací proces s výhľadom na šesť rokov a viac rokov.

Operačné (krátkodobé) plánovanie stanovuje konkrétne úlohy,

aktivity, ich finančné krytie a garantov vykonania. Je charakteristické dvojročným cyklom plánovania výstavby síl, vyzbrojovania a štandardizáciou ročného plánu výstavby infraštruktúry, komunikačných a informačných systémov, logistiky a zdravotníctva a návrhom rozpočtu na príslušný rok Perspektíva vzťahu obranného plánovania a civilného núdzového plánovania najmä ich vzájomné spolupôsobenie na základe vzniku nových hrozieb, smeruje ku spoločnému plánovaniu.

4.3. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V NATO Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla 4. apríla 1949

podpisom Severoatlantickej zmluvy (tiež Washingtonská zmluva) ako spojenectvo slobodných severoamerických a európskych demokracií. Je to obranné spoločenstvo založené podľa článku 51 Charty OSN2 na kolektívnu obranu

členských štátov, ktoré zaisťuje ich bezpečnosť prostredníctvom politickej a vojenskej spolupráce. V aliancii má každý štát rovnoprávne postavenie a rovnocenný hlas. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu, čo znamená, že so spoločným postupom musia súhlasiť všetky členské štáty.

Na dosiahnutie týchto cieľov a splnenie vytýčených úloh má NATO vytvorené rozhodovacie a konzultačné štruktúry na civilnej a vojenskej úrovni, ktoré umožňujú konzultácie, koordináciu, prípravu obranných stratégií, vojenské velenie a plánovanie, budovanie civilnej i vojenskej infraštruktúry, výcvik a vzdelávanie, ako aj logistickú podporu. Na zabezpečenie efektívnej spolupráce medzi členmi aliancie využíva NATO systém obranného plánovania.

Vrcholnými orgánmi NATO (obr. 4.3) sú: − Severoatlantická rada (NAC), − Výbor pre obranné plánovanie (DPC), − Skupina pre jadrové plánovanie.

2 Článok 51 Charty Organizácie Spojených národov dáva členským krajinám neodňateľné právo na

individuálnu či kolektívnu sebaobranu.


- 68 -

Vrcholným predstaviteľom NATO je generálny tajomník. Medzinárodný štáb pripravuje podklady na rokovanie rád, výborov a pracovných skupín, pre ktoré súčasne plní úlohu sekretariátu. Ich činnosť pripravujú podriadené výbory, skupiny a rady. Medzi rozhodujúce z hľadiska obranného plánovania patria Hlavný politický výbor, Výbor pre hodnotenie (revíziu) obrany a Hlavný výbor pre civilné núdzové plánovanie. Za oblasť obranného plánovania zodpovedá námestník generálneho tajomníka pre obranné plánovanie a operácie,

Sekcia obrannej politiky

Sekcia plánovania OS

Riaditeľstvo pre obrannú politiku a plánovanie OS

ČLENSKÉ KRAJINY NATO

Obr. 4.3. Rozhodujúce orgány obranného plánovania NATO

VÝBOR PRE


SEVERO- ATLANTICKÁ

RADA

SKUPINA PRE JADROVÉ PLÁNOVANIE VOJENSKÝ

VÝBOR Medzinárodný vojenský štáb

Sekcia pre plánovanie a

politiku

Odbor pre obranné plánovanie

a plánovanie síl

Medzinárodný štáb

(sekretariát)

NÁMESTNÍK PRE OBRANNÉ

PLÁNOVANIE A OPERÁCIE

Sekcia pre obranné plánovanie a operácie

(politiku)

Sekcia pre infraštruktúru, logistiku a civilné núdzové

plánovanie

NÁMESTNÍK PRE INFRAŠTRUKTÚRU,

LOGISTIKU A CIVILNÉ NÚDZOVÉ

PLÁNOVANIE

Veliteľstvá spojeneckých síl

EUROPA ATLANTIC

Skupina pre regionálne plánovanie

KANADA - USA

POLITICKÉ ORGÁNY VOJENSKÉ ORGÁNY

Sekcia na podporu obrany

Riaditeľstvo pre plánovanie,

programy a politiku vyzbrojovania

VÝBOR PRE HODNOTENIE

OBRANY

PODRIADENÉ VÝBORY

GENERÁLNY TAJOMNÍK

PRACOVNÁ SKUPINA


- 69 -

ktorému je v rámci medzinárodného štábu podriadená Sekcia pre obranné plánovanie a operácie.

V civilnej štruktúre NATO zohráva z hľadiska obranného plánovania rozhodujúcu úlohu Výbor pre obranné plánovanie. Je základným rozhodovacím orgánom aliancie v otázkach súvisiacich s integrovanou vojenskou štruktúrou a obranným plánovaním s dôrazom na plánovanie síl. Zaoberá sa záležitosťami vojenskej stratégie, budovaním a vyzbrojovaním ozbrojených síl a plánovaním kolektívnej obrany s výnimkou jadrových zbraní. Prijíma opatrenia, ktorými sa politické rozhodnutia NATO prenášajú do vojenskej oblasti. Toto sa uskutočňuje prostredníctvom Vojenského výboru, jeho medzinárodného vojenského štábu a odboru pre obranné plánovanie a plánovanie síl.

Výbor pre obranné plánovanie tvoria ministri obrany alebo veľvyslanci všetkých členských štátov s výnimkou Francúzska. Podriadeným orgánom Výboru pre obranné plánovanie je Výbor pre hodnotenie obrany.

Výbor pre hodnotenie obrany je vyšším poradným orgánom v otázkach plánovania síl a integrovanej vojenskej štruktúry. Zaoberá sa najmä hodnotením obrany a prípravou tzv. cieľov ozbrojených síl. Výbor si vytvára na riešenie špecifických úloh pracovné skupiny.

4.3.1. POSTUPY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA V NATO Základný rámec obranného plánovania NATO tvoria princípy

kolektívnej obrany a komplexnej bezpečnosti, ktoré obsahujú: − politickú solidaritu medzi členskými krajinami, − rozvoj spolupráce a pevné zväzky na všetkých úrovniach spoločných

i národných záujmov, − deľba úloh a zodpovednosti, − uznávanie vzájomných záväzkov, − spoločnú vôľu udržiavať adekvátne vojenské sily na podporu stratégie

a politických cieľov. Obranné plánovanie berie do úvahy celý rad vonkajších ale aj vnútorných

faktorov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria: − zmeny politickej situácie, − výsledky rôznych hodnotení, − technický rozvoj, − spravodlivé rozdelenie úloh, rizík a povinností, − hospodárske a finančné možnosti členských krajín.

Celý proces zaručuje spoločné posúdenie všetkých vplyvov, možností a cieľov tak, aby prostriedky vyčlenené členskými krajinami pre NATO boli na obranu čo najlepšie využité. Rovnako vytvára obranné plánovanie aj všeobecné


- 70 -

zásady, ktoré uplatňujú pri využívaní zdrojov na obranu jednotlivé členské štáty. Preto sa často používa aj pojem kolektívne obranné plánovanie, ktorý tento proces zvýrazňuje.

V obrannom plánovaní sa teda NATO riadi dohodnutými postupmi plánovania obrany, pričom dodržiava plnú zvrchovanosť a suverenitu jednotlivých členských krajín. V strednodobom plánovacom období sa uplatňuje metóda tzv. kĺzavého plánovania, ktorá spočíva v tom, že väčšina dokumentov NATO sa spracováva každoročne v podobe strednodobých programov na 5-6 ročné alebo aj dlhšie obdobie a v krátkodobom horizonte sa upresňuje na každý rok alebo dva.

Základné východisko dlhodobého obranného plánovania NATO predstavuje Strategická koncepcia (obr. 4.4), ktorú schválili najvyšší predstavitelia členských krajín NATO v roku 1991. Novelizovaná bola na Washingtonskom summite v apríli roku 1999. Strategická koncepcia stanovuje ciele aliancie a prostriedky na ich dosiahnutie. Môže sa spresňovať aj na samitoch NATO (medzi najvýznamnejšie patria Pražský, ktorý sa konal v roku 2004 a riešil najmä otázky spôsobilosti síl, Rižský, ktorý sa konal v roku 2007 a riešil najmä transformáciu Aliancie) v závislosti od vývoja bezpečnostného prostredia poslanie, úlohy NATO a zámery použitia ozbrojených síl členských krajín NATO. Je to neperiodický dokument, ktorý je aktualizovaný spravidla v nadväznosti na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia.

ŠPECIFICKÉ SMERNICE NA PLÁNOVANIE OZBROJENÝCH SÍL

STRATEGICKÁ KONCEPCIA NATO (DLHODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA)

VŠEOBECNÉ SMERNICE NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE

PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV

NATO

CIELE NATO

MINISTERSKÉ SMERNICE (SPRESNENIE STRATEGICKEJ KONCEPCIE na 4 roky,

s výhľadom na 10-20 rokov)

CIELE SÍL NATO (STREDNODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO

PLÁNOVANIA s výhľadom na 10 rokov)

Obr. 4.4. Dlhodobé a strednodobé dokumenty obranného plánovania NATO


- 71 -

Realizácia a spresnenie strategickej koncepcie sa uskutočňuje na základe Ministerských smerníc (obr. 4.4). Ministerské smernice sú plánovací dokument periodického charakteru, ktorý schvaľujú ministri obrany členských krajín aliancie každé dva roky. Stanovujú smery vývoja ozbrojených síl členských štátov NATO a špecifikujú požiadavky na ne. Poskytujú všeobecné smernice pre obranné plánovanie a špecifické smernice pre plánovanie ozbrojených síl.

Ciele, štruktúra a obsah ministerskej smernice: − zaoberajú sa politickými, ekonomickými, technologickými a vojenskými

faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť vývoj ozbrojených síl a obranných kapacít spojencov,

− stanovujú priority a oblasti záujmu, ktorými sa budú zaoberať vojenské úrady NATO pri stanovení cieľov pre ozbrojené sily a členské krajiny vo svojom vlastnom plánovaní,

− zaoberajú sa plánovaním síl a kapacít požadovaných na zabezpečenie kolektívnej obrany, ale aj na nepredvídané udalosti, ktoré sú mimo rámca pôsobnosti 5. článku Washingtonskej zmluvy3,

− poskytujú smernice na prípadnú spoluprácu s ďalšími organizáciami, − obsahujú zvláštne politické smernice, vypracované Západoeurópskou úniou,

kde je definovaný pravdepodobný rozsah operácií pod európskym vedením. Na základe Ministerských smerníc spracúva medzinárodný štáb

strednodobý dokument obranného plánovania nazvaný Ciele síl NATO na šesťročné (prípadne dlhšie) plánovacie obdobie. Podobne ako ministerské smernice sa aj ciele síl aktualizujú každé štyri roky.

Úzka koordinácia činnosti medzi medzinárodným civilným a vojenským štábom NATO, vojenskými orgánmi NATO a vládami členských štátov sa udržiava prostredníctvom každoročnej výmeny informácií. Výmena informácií umožňuje porovnávať zámery a možnosti každej krajiny s celkovými požiadavkami NATO a podľa potreby ich opätovne zvážiť. Všetky uvedené aspekty sa neustále prehodnocujú a skúmajú v každom stupni cyklu obranného plánovania.

Hodnotenie (obr. 4.5) sa vykonáva na základe údajov, ktoré členské krajiny uvedú v Dotazníku obranného plánovania (Defence Planning Questionnaire)4. Výsledkom ročného hodnotenia je Výročné hodnotenie obrany, ktorého súčasťou sú „národné kapitoly“ členských krajín vypracované podľa údajov z dotazníkov5. 3 5. článok Severoatlantickej zmluvy sa primárne zaoberá odstrašovaním proti použitiu sily proti členom

Aliancie a predstavuje zásadu, že útok proti komukoľvek sa považuje za útok proti všetkým. Činnosti Aliancie, ktoré sú mimo rozsahu 5. článku, sa nazývajú „kolektívne operácie mimo článku 5 Zmluvy“.

4 Prílohami dotazníka sú aj plány rozvoja ozbrojených síl a rozpočty na obranu jednotlivých krajín na päťročné obdobie.

5 Vypracované dotazníky obranného plánovania analyzuje Medzinárodný štáb a vojenské orgány. Podľa výsledkov analýzy vypracuje Medzinárodný štáb návrh tzv. národných kapitol pre každú krajinu, kde podrobne uvedie nevyriešené rozdiely medzi Cieľmi ozbrojených síl NATO a plánmi členských krajín, vrátane súladu národných plánov s požiadavkami na operácie pod vedením Európskej únie. Návrhy


- 72 -

Proces každoročného hodnotenia vrcholí predložením všeobecnej správy z hodnotenia Výboru pre obranné plánovanie, ktorý odporučí ministrom obrany schváliť Plán rozvoja ozbrojených síl NATO. Plán tvorí základ obranného plánovania NATO a členských krajín na obdobie nasledujúcich piatich rokov. Skúsenosti z obranného plánovania NATO sa efektívne uplatňujú aj v rámci Partnerstva za mier. Uskutočňuje sa v dvojročnom cykle v rámci prístupového procesu nových členov. Zmyslom je zvýšiť previazanosť plánovania a revidovania v rámci Partnerstva za mier s procesmi obranného plánovania NATO. Partneri sa zaväzujú, že budú poskytovať informácie o svojej obrannej politike, demokratickej kontrole ozbrojených síl, finančných a ekonomických plánoch a ďalšie informácie. Prvý cyklus procesu plánovania a revidovania Partnerstva za mier sa začal v december 1994. Slovenska republika pristúpila k PFP v roku 1995.

4.4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V SR Obranné plánovanie v Slovenskej republike je nástrojom na

zabezpečenie podmienok pre subjekty zabezpečujúce a podieľajúce sa na obrane štátu [69]. Vychádza zo všeobecných princípov obranného plánovania a z procesov obranného plánovania v NATO a národných potrieb členských krajín. Je charakterizované ako súhrn činností prostredníctvom, ktorých príslušné štátne orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany štátu a určujú povinnosti subjektom zabezpečujúcim

národných kapitol sa posudzujú v „multilaterálnej oponentúre“. Hodnotí sa, ako krajiny splnili záväzky, ktoré prijali na bežný rok a ako budú riešené rozdiely medzi plánom danej krajiny a cieľmi ozbrojených síl alebo plánom NATO.

Obr. 4.5 Proces hodnotenia obranného plánovania NATO

DOTAZNÍK OBRANNÉHO PLÁNOVANIA

ČLENSKÉ KRAJINY NATO PLÁN

ROZVOJA SÍL ROZPOČET

NA OBRANU

VŠEOBECNÁ SPRÁVA VÝBOR PRE OBRANNÉ

PLÁNOVANIE

HODNOTENIE OBRANY NATO

PLÁN ROZVOJA SÍL NATO

MINISTRI ČLENSKÝCH KRAJÍN


- 73 -

plnenie týchto úloh. Vytvára predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov. Právnym základom obranného plánovania v SR je zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Obranné plánovanie Slovenskej republiky riadi vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky obranné plánovanie koordinuje. Za prípravu obranného plánovania a plnenie opatrení, ktorými sa určí stupeň obranyschopnosti štátu, zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgány miestnej štátnej správy, obce a vyššie územné celky.

Základnými dlhodobými východiskami obranného plánovania sú: − Bezpečnostná stratégia SR, − Obranná stratégia SR, − Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany, − Dlhodobý plán rozvoja Podpory obrany.

Obranné plánovanie plní najmä tieto úlohy: − určenie postupu na dosiahnutie požadovaných kapacít a spôsobilostí

ozbrojených síl a podpory obrany štátu, − stanovenie požiadaviek na zabezpečenie obrany v závislosti od dostupnosti

zdrojov, − určenie limitov ľudských zdrojov, vecných zdrojov a finančných zdrojov

potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu, − plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie

požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Systém obranného plánovania Slovenskej republiky sa vytvára ako

integrálna súčasť riadenia štátu. Jeho prostredníctvom realizuje vláda SR svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní a udržiavaní nevyhnutných kapacít na zabezpečenie obrany a ich použitia. Tvorí ho dlhodobé, strednodobé a krátkodobé plánovanie (obr. 4.6) zamerané na prípravu a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu.

OBRANNÉ PLÁNOVANIE SR

DLHODOBÉ (10-15 rokov)

Ø prognózy Ø stratégie Ø koncepcie Ø dlhodobé plány

STREDNODOBÉ (3-6 rokov)

Ø projekty Ø programy Ø strednodobé plány

KRÁTKODOBÉ (1-2 roky)

Ø rozpis rozpočtu, Ø vykonávacie plány Ø implement. plány Ø finančné plány

Obr. 4.6. Časové väzby v obrannom plánovaní SR


- 74 -

Z metodického hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tri navzájom prepojené úrovne [69].

Medzinárodná úroveň obranného plánovania SR predstavuje komplexný systém politických, ekonomických, vojenských a iných cieľov a zásad, právnych noriem, kompetenčných vzťahov, nástrojov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých Slovenská republika zabezpečuje plánovanie obranných kapacít na plnenie medzinárodných bezpečnostných záväzkov štátu.

Národná úroveň obranného plánovania SR je tvorená komplexným systémom politických, ekonomických, vojenských, právnych a iných vzťahov, procesov a nástrojov, ktoré využíva vrcholový manažment štátu na presadzovanie jeho obrannej politiky s cieľom zabezpečiť efektívnosť a kontinuitu plánovania, rozdeľovania a využívania ľudských, vecných a finančných zdrojov vyčlenených na obranu. Je reprezentovaná predovšetkým plnením úloh na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, na ktorej sa podieľajú zainteresované subjekty. Rezortná úroveň obranného plánovania SR nadväzuje na obranné plánovanie na medzinárodnej a národnej úrovni. Predstavuje vnútorné plánovacie procesy a mechanizmy ústredných orgánov a ďalších orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, kompetentných právnických osôb a ďalších subjektov, ktoré sú kompatibilné a časovo a vecne vzájomne previazané na všetkých jeho úrovniach. Dotýka sa predovšetkým rezortu MO SR.

Z obsahového hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tieto plánovacie úseky, kompatibilné s NATO: − plánovanie síl, − plánovanie vyzbrojovania, − plánovanie zdrojov, − plánovanie logistiky, − plánovanie komunikačných a informačných systémov, − civilné núdzové plánovanie.

Iniciačným plánovacím dokumentom pre obranné plánovanie Slovenskej republiky sú Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie na príslušné plánovacie obdobie.

Účelom smerníc je zosúladiť a konkretizovať proces obranného plánovania, programovania a rozpočtovania na národnej úrovni a v rámci obranného plánovania zavedeného v NATO. Upravujú vecné vzťahy na úseku obrany štátu, stanovujú povinnosti štátnym orgánom, orgánom obcí a orgánom vyšších územných celkov, ako aj určeným právnickým a fyzickým osobám pri príprave a plnení úloh obrany a príprave opatrení na zapojenie Slovenskej


- 75 -

republiky do štruktúr kolektívnej obrany. Smernice spracúva MO SR každé dva roky.

Základným východiskom obranného plánovania na úrovni rezortov sú ich plány na úseku obrany, na ktoré nadväzujú rezortné programy rozvoja systému obrany SR, programové plány na úseku obrany štátu s väzbou na rozpočtové kapitoly na príslušný kalendárny rok. Prehľad základných plánovacích dokumentov obranného plánovania SR je na obr. 4.7.

4.4.1. PODPORA OBRANY ŠTÁTU Dôležitou súčasťou systému obrany SR je podpora obrany štátu.

Poslaním podpory obrany je zabezpečiť a udržiavať požadované prostriedky, služby a činnosti v prospech Ozbrojených síl SR pri obrane štátu a činnosti spojeneckých síl na území SR. Podporu obrany tvorí obranná infraštruktúra, služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu, uhrádzané zo štátneho rozpočtu6. Obranné plánovanie je limitované dostupnými ľudskými, vecnými a finančnými zdrojmi. Podpora obranného plánovania a obrany štátu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitol (podprogramov) medzirezortného programu Podpora obrany (obr. 4.8), ktorých manažérmi sú príslušní ministri alebo vedúci ústredných orgánov štátnej správy.

Rozhodujúcu riadiacu a koordinačnú úlohu pri realizácii podpory

obrany plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR). Formuluje 6 § 26 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Národná obranná stratégia SR

SMERNICA NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE

Programový plán

Program rozvoja systému obrany SR

Dlhodobé rozvojové plány rezortov na úseku obrany štátu

Programové plány rezortov

Rezortné programy rozvoja systému obrany SR

SMERNICA NA ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU v systéme obrany SR

Zákon o štátnom rozpočte 1 -2 roky

Rozpočtové kapitoly rezortov na zabezpečenie obrany

Obr. 4.7. Základné plánovacie dokumenty obranného plánovania SR


- 76 -

Obr. 4.8. Podprogramy programu „Podpora obrany“

MEDZIREZORTNÝ PROGRAM

PODPORA OBRANY

PODPROGRAM Telekomunikačné siete pre

potreby OS MDPT SR

PODPROGRAM Zdravotnícke zabezpečenie

OS MO SR a MZ SR

PODPROGRAM Dopravné siete na

rozvinovanie a tranzit OS MDPT SR

PODPROGRAM Chránené miesta riadenia a

velenia MO SR a MH SR

PODPROGRAM Zásobovanie a doplňovanie

strát a spotreby OS MO SR, MH SR, SŠHR ad.

PODPROGRAM Podporné zariadenia pre

zabezpečenie činnosti OS MO SR a MDPT SR

PODPROGRAM Výskum a vývoj na

zabezpečenie obrany štátu MO SR ad ÚOŠS

PODPROGRAM Ochrana a obrana

strategických objektov MO SR ad ÚOŠS

PODPROGRAM Podpora hostiteľskej krajiny

a program NSIP (NATO Security Investment

Programme MO SR a NATO NSIP

požiadavky ministerstva obrany voči ostatným ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy na podporu zabezpečenia obrany štátu najmä Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo vnútra SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR a pod.) a určuje výšku nákladov na ich realizáciu.

Finančné zdroje na zabezpečenie podprogramov sa vyčleňujú v rozpočtových kapitolách jednotlivých rezortov štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh obranného plánovania Gestorom medzirezortného programu Podpora obrany je minister obrany SR


- 77 -

4.4.2. SUBJEKTY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA SR Subjektmi obranného plánovania v SR sú orgány štátnej správy,

samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré vstupujú do procesu obranného plánovania vo všetkých jeho fázach a na jednotlivých úrovniach.

Za prípravu Slovenskej republiky na obranu a obranné plánovanie v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona o obrane SR a ďalších zákonov zodpovedajú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR, Bezpečnostná rada SR a jej výbor pre obranné plánovanie, MO SR, ďalšie ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, krajské a obvodné úrady, úrady vojenskej správy, samosprávne kraje a obce.

Pôsobnosť, kompetencie a hlavné úlohy orgánov a inštitúcií podieľajúcich sa na obrannom plánovaní:

Národná rada SR: − uznáša sa na zákonoch, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, − schvaľuje zásadné strategické dokumenty a základné koncepcie bezpečnosti

štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, ....), − kontroluje plnenie úloh na úseku bezpečnosti štátu, − vytvára a schvaľuje právne prostredie na obranu štátu, − schvaľuje finančné prostriedky určené na obranu štátu.

Prezident SR: − podpisuje zákony, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, − navrhuje štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy

súvisiace so zachovaním bezpečnosti štátu opatrenia na úseku obrany a vyžaduje od nich informácie o stave obrany štátu,

− vykonáva úlohy vo vzťahu k obrane SR podľa osobitných zákonov. Vláda SR:

− riadi proces obranného plánovania a zodpovedá za obranu SR, − predkladá Národnej rade SR návrhy základných strategických dokumentov

na úseku obrany štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, Programový plán systému obrany, Program rozvoja systému obrany, ad.),

− rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy štátu na obranu, − riadi orgány štátnej správy, orgány samosprávy obcí a samosprávnych krajov

pri príprave štátu na obranu. Bezpečnostná rada SR:

− podieľa sa na navrhovaní koncepcie vytvárania a financovania bezpečnostného systému Slovenskej republiky,

− hodnotí stav plnenia medzinárodných záväzkov na úseku bezpečnosti,


- 78 -

− vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, − pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti

Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám a návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie,

− na splnenie svojich úloh si zriaďuje: − výbor pre zahraničnú politiku, − výbor pre obranné plánovanie, − výbor pre civilné núdzové plánovanie, − výbor pre koordináciu spravodajských služieb.

Výbor BR SR pre obranné plánovanie: − koordinuje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy v procese obranného plánovania, − podieľa sa na koordinácii obranného plánovania vykonávaného

ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, − prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade SR, ktoré súvisia

s plnením jej úloh na úseku obranného plánovania, − vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na obranné plánovanie

a predkladá ich Bezpečnostnej rade SR, − prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa

na obranné plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR.

Ministerstvo obrany SR: − spracúva návrhy základných koncepcií, zákonov na úseku obrany štátu a

predkladá ich vláde SR, − vydáva metodické pokyny a smernice na zabezpečenie obranného

plánovania, − koordinuje činnosť ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy v procese obranného plánovania, − koordinuje činnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy obcí a orgánov

samosprávnych krajov a určených právnických osôb pri príprave na obranu. Ďalšie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy:

− pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu, kontrolujú prípravu a plnenie týchto opatrení,

− podieľajú sa na príprave podkladových materiálov potrebných na obranné plánovanie.


- 79 -

4.4.3. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Obranné plánovanie rezortu ministerstva obrany je súčasťou riadiaceho

procesu vrcholového manažmentu rezortu. Je zamerané na prípravu a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu7). Zohráva rozhodujúcu úlohu v udržiavaní a rozvoji síl a spôsobilostí potrebných na zaručenie obrany s ohľadom na dostupnosť obranných zdrojov v dlhodobom, strednodobom a krátkodobom časovom horizonte (obr. 4.7.).

7) § 25 ods.2 zákona č.319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

MODEL dosiahnuteľných

síl

Požiadavky na

spôsobilosti (databáza)

PROGRAMOVÝ

PLÁN

POKYNY na

programovanie

DLHODOBÝ

PLÁN

Požiadavky na rozpočet

POKYNY pre

zostavenie rozpočtu

ROZPOČET MO SR

Analýza bezpečnostného prostredia

Monitorovanie a hodnotenie

Realizácia rozpočtu

(pripravenosť síl)

OBRANNÁ STRATEGIE

SR

PLÁNOVANIE NATO / EÚ

CPG a MG

DRR (MMR)

Návrh síl

CIELE SÍL

DPQ / HGQ

Hodnotenie obrany

Dlhodobé plánovanie

BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA

SR

Strednodobé plánovanie

Krátkodobé plánovanie

Obr.4.7. Fázy obranného plánovania v rezorte MO SR


- 80 -

4.4.4. DLHODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Dlhodobé plánovanie v rezorte MO SR je zamerané na vytváranie

prognóz, stratégií, koncepcií a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie cieľov a postupov na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na 10 -15 rokov8). Základným vstupom dlhodobého plánovania je Obranná stratégia SR9). Obranná stratégia SR je spravidla revidovaná na základe zásadnej zmeny bezpečnostnej situácie SR alebo podľa potreby. Iniciačným dokumentom dlhodobého plánovania sú Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR.

Hlavnou disciplínou dlhodobého plánovania je plánovanie síl a ich spôsobilostí. Na základe politického usmernenia definovaného v Smerniciach pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR a v súlade minimálnymi vojenskými požiadavkami (MMR) pre naplnenie cieľov obrannej politiky štátu, je navrhnutý Model dosiahnuteľných síl, podľa ktorých sa vykonáva výstavba OS SR.

Obranná stratégia SR je kľúčovým dokumentom obrannej politiky SR.

Vychádza z Bezpečnostnej stratégie SR. Určuje základné smerovanie obrany SR. Definuje charakter obrannej politiky štátu, určuje ciele obrannej politiky, použiteľné zdroje a zároveň špecifikuje politicko-vojenské nástroje a spôsoby čelenia bezpečnostným hrozbám. V súlade so Strategickou koncepciou NATO, Komplexnou politickou smernicou NATO a Hlavnými cieľmi EÚ určuje politicko-vojenskú ambíciu SR na nasledujúce obdobie a požiadavky na 8) § 25 ods.3 zákona č.319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov. 9) Obranná stratégia SR - schválená NR SR 23. septembra 2005.

ANALÝZA bezpečnostného

prostredia

OBRANNÁ STRATÉGIA

SR

PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE

VLADY SR

SMERNICE pre obrannú

politiku a obranné

plánovanie

Ministerské smernice NATO/EÚ CIELE

SÍL NATO/EÚ

MODEL

dosiahnuteľných síl

Požiadavky

na spôsobilosti (databáza)

DLHODOBÝ

PLÁN

DLHODOBÝ

PLÁN PODPORY OBRANY

SR

Obr. 4.8. Vstupy a výstupy dlhodobého plánovania v rezorte MO SR


- 81 -

naplnenie celého spektra úloh a poslaní OS SR a rezortu obrany pri jej napĺňaní. Identifikuje spojenecký rámec, v ktorom bude zabezpečovanie obrany SR prebiehať. Spracováva sa jedenkrát za 4 roky, alebo podľa potreby, schvaľuje ju NR SR Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR sú iniciačným dokumentom, ktorý vychádza z politických cieľov definovaných v aktuálnom Programovom vyhlásení vlády SR, z Komplexnej politickej smernice NATO, z požiadaviek vyplývajúcich z úrovne ambícií aliancie definovanej v aktuálnej Ministerskej smernici NATO a z politicko-vojenských ambícií SR definovanej v Obrannej stratégii SR. Definujú hlavné ciele v oblasti obrany štátu s ohľadom na dlhodobé strategické dokumenty na základe plánovacích disciplín aliancie. Stanovujú programy, zámery, ciele, priority a plánovacie limity obranných zdrojov. Identifikujú manažérov zodpovedných za plnenie týchto programov.

Smernice obsahujú aj návrh rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov a zariadení ozbrojených síl a celkových početných stavoch vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a návrh počtov hlavných druhov vojenských zbraní a vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná10). Prehodnocujú sa jeden krát za 4 roky, alebo podľa potreby, schvaľuje ich vláda SR Model síl sa vypracúva na základe Smerníc pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR v procese plánovania síl. Ustanovuje minimálne vojenské požiadavky pre naplnenie úrovne ambícií štátu (MMR). Model dosiahnuteľných síl vrátané základných časových horizontov ich rozvoja predstavuje základný vstup pre spracovanie jednotlivých kapitol dlhodobého plánu. Prehodnocujú sa jeden krát za 4 roky a schvaľuje ich minister obrany SR. Dlhodobý plán definuje spôsob akým bude naplnený model dosiahnuteľných síl. Určuje časové horizonty dosahovania hlavných cieľov rozvoja ozbrojených síl (rezortu obrany) a taktiež systematiku alokácie zdrojov na hlavné programy. V dlhodobej perspektíve zabezpečuje prepojenie Obrannej stratégie SR so strednodobými plánmi a programami. Dlhodobý plán definuje spôsob naplňovania cieľov Obrannej stratégie SR, stanovuje ciele a priority rozvoja štruktúry síl a požadovaných spôsobilostí na zabezpečenie celého spektra poslaní a úloh ozbrojených síl SR pri zaručovaní obrany SR a naplňovaní úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov s dôrazom na záväzky vyplývajúce z členstva SR v NATO a EÚ. Prehodnocujú sa jeden krát za 4 roky, alebo podľa potreby, schvaľuje ich minister obrany SR.

10) § 6 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov.


- 82 -

Dlhodobý plán podpory obrany SR11) vychádza z požiadaviek NATO/EÚ v rozsahu cieľov síl a požiadaviek ozbrojených síl na obranu štátu resp. z požiadaviek na budúce spôsobilosti ozbrojených síl, ktoré sú definované v Dlhodobom pláne. Úlohy Dlhodobého plánu podpory obrany SR sú zamerané na udržiavanie a rozvoj spôsobilostí na podporu ozbrojených síl SR a ozbrojených síl NATO/EÚ pri obrane územia SR. Prehodnocuje sa každé štyri roky v nadväznosti na plánovanie síl NATO/EÚ (ciele síl) alebo v nadväznosti na závery komplexného hodnotenia obrany, schvaľuje ho vláda SR.

4.4.5. STREDNODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Strednodobé plánovanie je zamerané na vytváranie projektov,

programov a strednodobých plánov. Jeho výsledkom je efektívne rozloženie zdrojov na zabezpečenie požadovaných spôsobilostí a kapacít ozbrojených síl s výhľadom na obdobie 3-6 rokov12).

Iniciačným dokumentom pre programovanie v rezorte obrany SR sú Pokyny pre programovanie (obr. 4.9.), ktoré vychádzajú zo Smerníc pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR, požadovaných spôsobilostí definovaných v dlhodobom pláne, cieľov síl NATO/EÚ a záverov Hodnotenia obrany NATO.

11) Dlhodobý plán podpory obrany SR spracovať ako oddeliteľnú časť dlhodobého plánu. 12) § 25 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.

Obr.4.9. Vstupy a výstupy strednodobého plánovania v rezorte MO SR

POŽIADAVKY NGŠ OS SR

na zdroje

na zostavenie

štátneho rozpočtu -kapitoly MO

SR

CIELE SÍL NATO/EÚ

PROGRAMOVÝ PLÁN

POŽIADAVKY V SÚMO na zdroje

HODNOTENIE OBRANY NATO/EÚ

ROZPOČET

ANALÝZA Monitorovanie a

hodnotenie

PLÁN OBSTARÁVANIA

ZÁKAZIEK

Databáza požiadaviek

na zdroje

Databáza nedostatkových

spôsobilostí

Programy / projekty DLHODOBÝ

PLÁN

POKYNY na

programovanie


- 83 -

Po schválení programového plánu na obdobie (R+1)+5 rokov13) (kĺzavé plánovanie) je spracovaný návrh viacročného rozpočtu na obdobie 1+2 roky vrátane návrhu plánu obstarávania zákaziek na obdobie 1+2 roky14). Návrh viacročného rozpočtu a plán obstarávania zákaziek schvaľuje minister obrany SR.

Pokyny pre programovanie sú iniciačným dokumentom pre spracovanie programového plánu MO SR na príslušné roky. V pokynoch sú spresnené limity finančných zdrojov pre MO SR. Na základe aktualizovanej databázy požiadaviek na zdroje spresňujú plánovacie limity ľudských, vecných a finančných zdrojov na príslušné programovacie obdobie podľa priorít pre rozvoj spôsobilostí OS SR. Vypracúva sa každoročne.

Programový plán stanovuje zámery, priority, ciele a merateľné ukazovatele programov, prideľuje im disponibilné zdroje na plnenie úloh a budovanie požadovaných spôsobilostí v rezorte obrany. Je východiskom pre spracovanie realizačných dokumentov, najmä návrhu rozpočtu a plánu obstarávania zákaziek. Programový plán sa vypracúva každoročne. Plán obstarávania zákaziek je dokumentom určeným na plánovanie obstarávania zákaziek v rezorte MO SR. Spracúva sa v zmysle smerníc MO SR č. 31/2008 o verejnom obstarávaní. Požiadavky na obstaranie zákaziek sa spracúvajú na nasledujúci rok a s výhľadom na ďalšie dva roky.

4.4.6. KRÁTKODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Krátkodobé plánovanie v rezorte MO SR je zamerané na vytváranie

krátkodobých realizačných a finančných plánov. Jeho výsledkom je určenie záväzného postupu a rozdelenie finančných zdrojov určených na reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na 1 až 2 roky15).

Plánovanie finančných prostriedkov prebieha súbežne s tvorbou štátneho rozpočtu SR v nadväznosti na vládou schválený návrh východísk rozpočtu verejnej správy a Programový plán (obr. 4.10.). Rozpis štátneho rozpočtu - kapitoly MO SR na príslušný rozpočtový rok schvaľuje minister obrany SR a je predkladaný MF SR a NKÚ SR. Štátny rozpočet - kapitola MO SR je dokumentom každoročne zostavovaným správcom rozpočtovej kapitoly MO SR na obdobie minimálne troch rokov. Návrh rozpočtu kapitoly MO SR sa predkladá na schválenie ministrovi obrany SR a v stanovenom termíne MF SR prostredníctvom Rozpočtového informačného systému, ako aj v písomnej forme. V rámci návrhu

13) Plánovacie obdobie na (R+1)+5 rokov je potrebné z hľadiska kontinuity projektov a zníženia miery rizika.

Táto požiadavka nadväzuje na systém projektového riadenia a identifikáciu budúcich záväzkov z pohľadu udržania a rozvoja spôsobilostí.

14) Smernice MO SR č. 31/2008 o verejnom obstarávaní. 15) § 25 ods.5 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.


- 84 -

rozpočtu verejnej správy ho schvaľuje vláda SR. Návrh rozpočtu kapitoly MO SR zostavený v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy a vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte sa predkladá na rokovanie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a MF SR v rámci vládneho rozpisu rozpočtu prostredníctvom Rozpočtového informačného systému. V rámci schvaľovacieho zákona o štátnom rozpočte NR SR schvaľuje rozpočet kapitoly MO SR na nasledujúci rozpočtový rok. V súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a záväznými ukazovateľmi rozpisu štátneho rozpočtu pre kapitolu MO SR stanovenými z úrovne MF SR je vykonávaný rozpis rozpočtu kapitoly MO SR na príslušný rozpočtový rok a v rámci parlamentného rozpisu prostredníctvom Rozpočtového informačného systému je predkladaný MF SR.

Čerpanie rozpočtu v priebehu kalendárneho roku je po stránke vecnej monitorovaný a hodnotený. Monitorovanie sa vykonáva dvakrát ročne (jún, september) a hodnotenie na záver kalendárneho roku. V uvedených termínoch je spracúvaná správa o plnení príjmov a čerpaní výdavkov kapitoly MO SR.

Nové požiadavky predložené v priebehu kalendárneho roku sú riešené prostredníctvom rozpočtových opatrení na zmenu rozpisu rozpočtu rozpočtovej kapitoly. Riešenie nových požiadaviek vyvoláva zmenu použitia finančných prostriedkov oproti rozpisu rozpočtu rozpočtovej kapitoly a v Pláne obstarávania zákaziek.


- 85 -

NÁVRH ŠŤÁTNEHO ROZPOČTU - KAPITOLY MO SR

PARLAMENTNÝ ROZPIS ROZPOČTU KAPITOLY MO SR

ROZHODNUTIE MO SR

k rozpisu rozpočtu kapitoly

MO SR

ŠTÁTNY ROZPOČET

SR

ZÁKON o

štátnom rozpočte

Nové požiadavky

Rozpočtové opatrenia

ANALÝZA Monitorovanie a hodnotenie

čerpania výdavkov MO

SR

ROZPIS záväzných

limitov MF SR

PROGRAMOVÝ PLÁN MO SR

POKYNY na

zostavenie štátneho

rozpočtu -kapitoly MO

PRÍRUČKA na zostavenie

štátneho rozpočtu SR

VLÁDNY ROZPIS ROZPOČTU

KAPITOLY MO SR

SPRÁVA o plnení príjmov

a čerpaní výdavkov MO SR

Obr. 4.10. Vstupy a výstupy krátkodobého plánovania na MO SR

NÁVRH VÝCHODÍSK

rozpočtu verejnej správy


- 86 -

5. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO [73]

sa v praxi krízového riadenia začal často používať pojem civilné núdzové plánovanie. Výklad tohto pojmu je veľmi široký a rôznorodý. V podmienkach NATO je civilné núdzové plánovanie chápané najmä ako najrozsiahlejšia oblasť nevojenskej zložky plánovania. V právnych normách Slovenskej republiky je civilné núdzové plánovanie charakterizované ako príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie. V Českej republike sa civilné núdzové plánovanie sústreďuje najmä na vyčleňovanie civilných zdrojov na podporu ozbrojených síl a na realizáciu opatrení uskutočňovaných na podporu základných funkcií štátu, ochranu ekonomiky štátu a obyvateľstva, prevenciu vzniku kríz a ich riešenie.

5.1. ZÁKLADNÉ CIELE CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA Civilné núdzové plánovanie je systém komplexného zabezpečenia

zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií (v súlade s čl. 5 Washingtonskej zmluvy i mimo tohto rámca).

Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu, kultúrnych hodnôt a trvalej funkčnosti štátnej správy a územnej samosprávy počas krízových situácií. Zasahuje do kompetencií takmer všetkých rezortov a orgánov štátnej správy a samosprávy, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných a havarijných zborov a služieb a produkčnej schopnosti hospodárstva.

Pojem civilné núdzové plánovanie sa začal používať v procesoch plánovania operácií Severoatlantickej aliancie. Súvisí s využívaním civilných zdrojov aliancie na podporu jej operácií. Zároveň sa zameriava na ochranu spoločenského zriadenia a občanov demokratických krajín pred účinkami krízových situácií a na ich riešenie. Je súčasťou procesu vypracovania aliančných kolektívnych plánov systematického a efektívneho využitia civilných zdrojov na národnej a aliančnej úrovni.

Prehľad základných cieľov civilného núdzového plánovania je uvedený na obr. 5.1.

5. Civilné núdzové plánovanie

- 87 -

5.2. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V NATO

Pôsobnosť systému civilného núdzového plánovania, jeho štruktúra a úlohy zostávajú aj v rámci NATO v kompetencii jednotlivých členských štátov a civilné prostriedky, využívané v rámci civilného núdzového plánovania, sú v každej situácii pod národnou kontrolou.

Cieľom civilného núdzového plánovania v NATO [73] je koordinácia národných plánovacích činností členských štátov za účelom zaistenia najefektívnejšieho využitia civilných zdrojov na kolektívnu podporu strategických cieľov Aliancie. Národné kapacity sú harmonizované v záujme zabezpečenia realizácie jej plánov a jednotlivých postupov a použiteľnosti nevyhnutných prostriedkov. Medzi takéto prostriedky je možné zahrnúť dopravné prostriedky (lode, lietadlá, vlaky), zdravotnícke zariadenia, komunikácie, kapacity nevyhnutné na odstraňovanie následkov katastrof a ďalšie civilné zdroje.

Hlavné úlohy civilného núdzového plánovanie v NATO vychádzajú z cieľov Aliancie na úseku bezpečnosti v jej komplexnom chápaní a obsahujú: − civilnú podporu vojenských operácií, − operácie na podporu riešenia nevojenských krízových situácií, − podporu národných orgánov pri riešení krízových situácií nevojenského

charakteru, − ochranu civilného obyvateľstva.

V uvedených oblastiach zohráva civilné núdzové plánovanie dôležitú úlohu pri koordinácii použiteľných civilných prostriedkov a zariadení a udržovaní normálneho života počas krízových situácií. V rastúcej miere je táto činnosť zaisťovaná v úzkej spolupráci s partnerskými štátmi, ktoré majú aktívnu

Obr. 5.1. Základné ciele civilného núdzového plánovania

ZÁKLADNÉ

CIELE CIVILNÉHO

NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA

UDRŽANIE FUNKČNOSTI ŠTÁTNEJ SPRÁVY

OCHRANA VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI

OCHRANA OBYVATEĽSTVA V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH

ZAISTENIE ZÁKLADNÝCH ĽUDSKÝCH POTRIEB

V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH

UDRŽANIE FUNKČNOSTI ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

OCHRANA A OBNOVA KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

OCHRANA EKONOMIKY

ZAISTENIE CIVILNÝCH ZDROJOV PRE

OZBROJENÉ SILY

PODPORA ČINNOSTI VLASTNÝCH A KOALIČNÝCH

OZBROJENÝCH SÍĹ

ZAISTENIE POTRIEB PRE ZÁCHRANNÉ ZLOŽKY IZS


- 88 -

úlohu v civilnom núdzovom plánovaní EÚ a hlavne NATO. Civilné núdzové plánovanie v NATO sa sústreďuje na [73] krízový

manažment, civilno – vojenskú spoluprácu, ochranu obyvateľstva a aktivity uskutočňované v rámci Partnerstva za mier (obr. 5.2) s dôrazom na prevenciu vzniku krízových javov a pomoc pri riešení katastrof, humanitárnu pomoc a vytváranie právnych noriem.

Hlavné smerovanie Aliancie v civilnom núdzovom plánovaní na národnej aj aliančnej úrovni určujú jednotlivé vlády členských krajín prostredníctvom ministrov zahraničných vecí, ktorí schvaľujú každé dva roky ministerskú smernicu stanovujúcu priority zaradené do civilného núdzového plánovania na obdobie nasledujúcich dvoch rokov.

Koordináciu civilného núdzového plánovania v NATO zabezpečuje Vyšší výbor pre civilné núdzové plánovanie (Senior Civil Emergency Planning Committee), ktorý sa zodpovedá priamo Severoatlantickej rade. Jednotlivé štáty sú vo výbore zastúpené členmi národných delegácií. Činnosť výboru riadi riaditeľ pre civilné núdzové plánovanie, ktorý predsedá jeho pravidelným zasadnutiam. Výbor sa schádza dvakrát ročne na plenárnom zasadnutí, ktorému predsedá pomocník generálneho tajomníka pre bezpečnostné investície, logistiku a civilné núdzové plánovanie a mesačne na stálom zasadaní za účasti vedúcich národných organizácií pre civilné núdzové plánovanie.

Na splnenie úloh civilného núdzového plánovania bolo pod záštitou SCEPC zriadených deväť technických plánovacích rád a výborov pre civilné núdzové plánovanie, ktoré združujú expertov vládnych inštitúcií, priemyselných spoločností a vojenských zástupcov jednotlivých krajín. Jednotlivé výbory zodpovedajú za koordináciu krízového plánovania na týchto úsekoch:

− európska vnútrozemská pozemná doprava, − námorná lodná doprava, − civilné letectvo, − potravinárstvo a poľnohospodárstvo, − priemyselná výroba a zásobovanie, − pošta a telekomunikácie,

CNP v

NATO

KRÍZOVÝ MANAŽMENT

CIVILNO – VOJENSKÁ SPOLUPRÁCA

OCHRANA OBYVATEĽSTVA

AKTIVITY PARTNERSTVA ZA MIER

Obr. 5.2. Hlavné aktivity civilného núdzového plánovania v NATO


- 89 -

− zdravotníctvo, − civilná ochrana, − zásobovanie ropou a jej spracovanie.

Problematika dopravného zabezpečenia prevencie a samotného riešenia krízových javov patrí medzi rozhodujúce činnosti uskutočňované silami a prostriedkami NATO v rámci civilného núdzového plánovania. Príprava dopravy na plnenie týchto úloh a jej uskutočňovanie sú riešené Radou pre plánovanie oceánskej dopravy (PBOS – Planning Board for Ocean Shipping), Radou pre plánovanie európskej vnútrozemskej povrchovej dopravy (PBEIST – Planning Board for European Inland Surface Transport) a Výborom pre plánovanie civilného letectva (CAPC – Civil Aviation Planning Committee).

Zabezpečovanie materiálovej podpory a dodávok je riešené vo Výbore pre priemyselné plánovanie (IPC – Industrial Planning Committee), v Potravinárskom a poľnohospodárskom plánovacom výbore (FAPC – Food and Agriculture Planning Committee) a vo Výbore pre plánovanie zásobovania ropou a ropnými produktami (PPC – Petroleum Planning Committee). Posledný z výborov nie je v súčasnosti aktívny a funkčným sa stáva až za osobitných podmienok.

Otázky pôšt a telekomunikácií sú v gescii Výboru pre plánovanie civilných komunikačných systémov (CCPC – Civil Communications Planning Committee). Výbor koordinuje činnosť jednotlivých členských krajín na úseku harmonizácie štátnych komunikačných systémov a zvyšovanie ich odolnosti počas krízových situácií.

Významnú úlohu v civilnom núdzovom plánovaní zohráva aj ochrana obyvateľstva. Je prerokovávaná a zabezpečovaná v Spoločnom zdravotníckom výbore (JMC – Join Medical Committee) a vo Výbore civilnej ochrany (CPC – Civil Protection Committee).

Riešenie úloh v rámci systému civilného núdzového plánovania NATO je veľmi náročné a komplikované a nie je reálne bez účasti radu ďalších vládnych a mimovládnych medzinárodných organizácií. Do procesu prípravy využiteľných opatrení a zdrojov, ako aj do samotného riešenia vzniknutých krízových situácií sú vo významnej miere zapojené aj Rada Európy, Európska Únia, Federácia červeného kríža, Medzinárodný výbor červeného kríža, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, UNESCO, UNHCR, UNICEF, UN-OCHA, WHO a rad ďalších organizácií.


- 90 -

5.3. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V SR V rôznych právnych normách [55] a ďalších dokumentoch na úseku

krízového riadenia SR sa pojem civilné núdzové plánovanie používa veľmi frekventovane, napriek tomu, že štruktúra a úlohy civilného núdzového plánovania neboli doposiaľ nikde oficiálne stanovené. Civilné núdzové plánovanie sa v zmysle zákona5 definuje ako príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie. V tejto právnej norme sa krízová situácia mimo času vojny a vojnového stavu definuje ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Definícia uvedených pojmov nie je dostatočná a neúplne vystihuje ich obsah. Inštitucionálna štruktúra civilného núdzového plánovania a jeho úlohy neboli doposiaľ nikde stanovené a vysvetlené.

Ako garant civilného núdzového plánovania bolo v SR určené Ministerstvo vnútra SR, ktoré vytvorilo na jeho riadenie oddelenie civilného núdzového plánovania. Jeho úlohou je koordinovanie a plnenie úloh ochrany osôb a majetku v rámci civilného núdzového plánovania, organizovania poskytovania, ale aj prijímania humanitárnej pomoci na celoštátnej úrovni.

Napriek uvedenej skutočnosti sa môžeme stretnúť aj s iných chápaním a zaradením civilného núdzového plánovania, vrátane jeho obsahu. Napríklad v materiáloch Ministerstva obrany SR sa civilné núdzové plánovanie objavuje ako jeden z prvkov obranného plánovanie SR. Na úrovni obvodných úradov v sídle kraja a obvodných úradov bolo civilné núdzové plánovanie zaradené do oddelenia civilnej ochrany obyvateľstva v rámci odborov krízového riadenia. Ich úlohou je uskutočňovať a kontrolovať civilné núdzové plánovanie a s ním súvisiace procesy.

V niektorých dokumentoch sa môžeme stretnúť s užším chápaním civilného núdzového plánovania, kde sa prezentuje ako transformácia mierového hospodárstva na výrobu a služby v období krízových stavov, čo je v podstate dnešný systém hospodárskej mobilizácie.

V štatúte mesta Košíc sa môžeme zasa dočítať, že „Mesto zriaďuje krízový štáb mesta, ktorý koordinuje krízové štáby mestských častí a uskutočňuje civilné núdzové plánovanie a na riešenie ochrany pred povodňami zriaďuje povodňovú komisiu“.

5 Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.


- 91 -

Uvedené skutočnosti dokumentujú rôznorodosť chápania pojmu civilné núdzové plánovanie a jeho obsahu v SR. Napriek tomu môžeme na základe dostupných materiálov, najmä právnych noriem a predpisov SR a NATO a na základe skúseností, ktoré boli získané v rámci prístupového procesu nových členských krajín do NATO, prijať pre civilné núdzové plánovanie SR všeobecne platnú definíciu uvedenú v časti 5.1.

Takto chápaná definícia civilného núdzového plánovania a najmä jeho obsah reagujú na krízové situácie, ktoré: − majú negatívne dopady na život a zdravie občanov, − svojím rozsahom a dopadmi ohrozujú bezpečnosť štátu, − sa podieľajú na narušení funkčnosti orgánov štátnej správy, samosprávy,

ozbrojených bezpečnostných a jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému,

− obmedzujú produkčné schopnosti národného hospodárstva, − môžu vyvolať vyhlásenie niektorého z krízových stavov6.

Opatrenia civilného núdzového plánovania musia zaistiť:

− ochranu obyvateľstva a ich majetku so zaistením základných ľudských potrieb,

− ochranu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku, − základné funkcie štátu, − obnovu objektov a zariadení dôležitých pre bezpečnosť štátu počas vojny

a pre život obyvateľstva počas vojny, − funkčnosť a ochranu štátnych orgánov a orgánov samosprávy a ochranu

ústavných činiteľov, − ochranu hospodárstva štátu, − zdroje na zabezpečenie činnosti záchranných zložiek − civilné zdroje na podporu ozbrojených síl, − medzinárodnú spoluprácu a súčinnosť pri riešení krízových situácií.

6 Núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna alebo mimoriadna situácia.


- 92 -

5.4. ŠTRUKTÚRA CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR Z komplexného pohľadu môžeme do systému civilného núdzového

plánovania zaradiť najmä organizačné prvky a systémy uvedené na obr. 5.3.

Vrcholným orgánom civilného núdzového plánovania v podmienkach

SR je Výbor pre civilné núdzové plánovanie7 Bezpečnostnej rady SR. Jeho rozhodujúcimi úlohami sú najmä: − podiel na koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti civilného

núdzového plánovania, − podiel na koordinácii civilného núdzového plánovania vykonávaného

ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, − prerokovávanie návrhov predkladaných Bezpečnostnej rade SR, ktoré

súvisia s plnením jej úloh v oblasti civilného núdzového plánovania, − vypracovávanie odborných stanovísk vzťahujúcich sa na civilné núdzové

plánovanie a ich predkladanie Bezpečnostnej rade SR, − prerokúvanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov

vzťahujúcich sa na civilné núdzové plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR.

7 Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu.

CIVILNÁ OCHRANA

PRVKY A SYSTÉMY CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ

SPRÁVY

ORGÁNY MIESTNEJ

ŠTÁTNEJ SPRÁVY

ORGÁNY SAMOSPRÁVY MIEST A OBCÍ

INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ

SYSTÉM HOSPODÁRSKA

MOBILIZÁCIA

ORGÁNY REGIONÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Obr. 5.3. Prvky a systémy civilného núdzového plánovania v SR


- 93 -

Medzi civilným núdzovým plánovaním a obranným plánovaním prebieha v rámci plánovacích procesov úzka súčinnosť zameraná predovšetkým na uspokojovanie vzájomných požiadaviek uvedených na obr. 5.4.

5.5. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA

Hospodárska mobilizácia (HM) je najvýznamnejším prvkom civilného núdzového plánovania. Napriek tomu jej niektoré prvky vykazujú zároveň aj znaky obranného plánovania.

Hospodárska mobilizácia je súhrn hospodárskych a organizačných činností a opatrení, pripravovaných v stave bezpečnosti a realizovaných v čase krízového stavu v oblasti výroby, obchodu, služieb, financovania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia a vo vybraných oblastiach mimo-ekonomickej spoločenskej nadstavby. Hospodárska mobilizácia

vytvára predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek štátu počas krízových stavov [56].

Požiadavky na činnosť ozbrojených

síl pri nevojenských krízových situáciách

Požiadavky na činnosť rezortov pri zabezpečovaní obrany

KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE (BEZPEČNOSTNÁ RADA SR)


(VÝBOR BR SR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE

CIVILNÉ NÚDZOVÉ

PLÁNOVANIE

(VÝBOR BR SR PRE CIVILNÉ

NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE)

Požiadavky

na zdroje na podporu ozbrojených síl

Obr. 5.4. Vzťahy medzi obranným a civilným núdzovým plánovaním


- 94 -

5.5.1. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA A BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM Hospodárska mobilizácia má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom

systéme SR v rámci podsystému jeho zabezpečenia. Predstavuje jeden prvok z komplexu opatrení príprav štátu na obranu a riešenie krízových situácií. Súhrn podporných opatrení tohto podsystému je určený na komplexné zabezpečenie jeho ďalších podsystémov.

V oblasti ekonomických, finančných a sociálnych aspektov systému obrany štátu je úsilie hospodárskej mobilizácie zamerané predovšetkým na plné využitie všetkých dostupných zdrojov v hospodárstve SR pri riešení akejkoľvek krízovej situácie. Všetky ekonomické oblasti (výroba, služby, obchod) a oblasti mimo-ekonomickej nadstavby spoločnosti sú zabezpečované práve v systéme hospodárskej mobilizácie.

V ostatných rokoch sa ekonomická stránka zabezpečenia bezpečnostného systému orientuje najmä na vytváranie predpokladov na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru, resp. eliminovanie ich negatívnych dopadov. Taktiež opatrenia hospodárskej mobilizácie sa postupne orientujú na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru.

Základnými úlohami hospodárskej mobilizácie sú: − transformácia hospodárstva – výroby a služieb na podmienky krízovej

situácie a jeho návrat do bežných prevádzkových podmienok, − podpora ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov

z civilných zdrojov počas krízových stavov vrátane vojnového stavu a vojny (predovšetkým dodávaním výrobkov z domácich zdrojov),

− zásobovanie obyvateľstva počas krízových stavov, − vytvorenie podmienok na plánovanie a zabezpečenie požiadaviek

ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek a obyvateľstva v krízových stavoch,

− zosúladenie obsahu a prenosu dát medzi vybranými subjektmi v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, pričom s touto úlohou úzko súvisí dobudovanie vysoko kvalitnej informačnej základne na rozhodovací proces orgánov štátnej správy počas krízových stavov,

− podpora záchranných zložiek v čase krízového stavu. 5.5.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

Základnými organizačnými prvkami systému hospodárskej mobilizácie sú riadiace a výkonné prvky ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy, samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré sú ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

Subjekty hospodárskej mobilizácie na úrovni ústredných orgánov štátnej správy určuje vláda SR, pričom ich zmocňuje na ustanovovanie ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v rámci svojej rezortnej pôsobnosti. Týmito


- 95 -

môžu byť právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, vykonávajúce všeobecne prospešnú činnosť, ako aj verejné vysoké školy. Uvedené subjekty sú za subjekty hospodárskej mobilizácie určované: - rozhodnutím príslušného ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo

samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vydaným v čase bezpečnosti,

- písomným príkazom vedúceho príslušného ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo prednostu obvodného úradu vo svojom územnom obvode alebo prednostu obvodného úradu v sídle kraja v územnom obvode kraja, alebo predsedu samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vydaným v čase krízového stavu.

Ustanovovanie subjektu hospodárskej mobilizácie na základe písomného príkazu je výnimočné. Môže byť odôvodnené potrebou naliehavého hľadania ďalších zdrojov a nedostatkom času po vzniku krízovej situácie a vyhlásení príslušného krízového stavu.

Subjektmi hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona sú ďalej obvodné úrady, obce, Národná banka Slovenska, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, Štátna pokladnica a vyšší územný celok.

Nástrojmi, ktoré sú využívané v systéme hospodárskej mobilizácie sú najmä: − právomoci orgánov krízového riadenia a zodpovednosť vykonávateľov, − súhrn vzťahov upravený právnymi normami najmä v oblasti obmedzenia

vlastníckych práv (vecné plnenie) a obmedzenia ľudských práv (pracovná povinnosť ako konanie uložené zákonom na zabezpečenie bezpečnosti SR),

− metodické, plánovacie a iné dokumenty, − informačný systém, − kontroly, previerky a cvičenia.

5.5.3. OPATRENIA HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

Systém hospodárskej mobilizácie plní rad opatrení [56], ktoré sú v kompetencii jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ďalších inštitúcií. Opatreniami hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje plnenie základných funkcií štátu počas krízových stavov. Jej financovanie zabezpečuje štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme rozdeliť na všeobecné a špecifické. Všeobecné opatrenia plnia všetky subjekty hospodárskej mobilizácie. Špecifické opatrenia plnia iba tie subjekty, ktorým to vyplýva z ich postavenia v systéme krízového riadenia alebo z ich úloh stanovených v rozhodnutí kompetentného orgánu.

Medzi všeobecné opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť: − krízové plánovanie – postupy a činnosti subjektov hospodárskej

mobilizácie, ktorými sa ustanovuje spôsob vykonávania uložených opatrení


- 96 -

hospodárskej mobilizácie, vrátane spracovania krízového plánu a informácií do jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM),

− finančné zabezpečenie – súbor opatrení s dôrazom na vytvorenie zásad finančných vzťahov, získanie finančných prostriedkov a hospodárenie s nimi v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia,

− evidencia ľudských zdrojov – vedenie záznamov o ľudských zdrojoch v subjekte hospodárskej mobilizácie na účel uloženia pracovnej povinnosti alebo evidencia práceschopného obyvateľstva na obvodnom úrade na účel uloženia pracovnej povinnosti v územnom obvode obvodného úradu,

− evidencia vecných prostriedkov – vedenie evidencie o vecných prostriedkoch v subjektoch hospodárskej mobilizácie a na obvodných úradoch, ktoré môžu byť použité na vecné plnenie,

− vecné plnenie – súbor opatrení spojený s ukladaním povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoby - podnikateľa a fyzickej osoby poskytnúť vecný prostriedok na vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie, pričom vecným prostriedkom sa rozumie nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok vrátane technológií, energií, vody a dokumentácie,

− pracovná povinnosť – súbor opatrení na uplatnenie zákonnej povinnosti fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plniť úlohy nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie vykonávať v období krízovej situácie určené práce (napr. zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste alebo prácu iného druhu) alebo prijať ponúknuté pracovné miesto v rozsahu potrebnom na riešenie krízovej situácie.

− ochrana životne dôležitých zdrojov – súbor opatrení na predchádzanie, zamedzenie alebo zmiernenie pôsobenia rizikového faktora na životne dôležitý zdroj, ktorého nedostatok môže spôsobiť ohrozenie alebo narušenie politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia obyvateľstva (zdroj pitnej vody, výrobný energetický zdroj, zásoby pohonných hmôt a ropy, ..),

Medzi špecifické opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť: − organizácia výroby a organizácia služieb – súbor opatrení na zabezpečenie

výroby a služieb a výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov pre obyvateľstvo a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie,

− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu – súbor opatrení na zabezpečenie dodávok a reguláciu dodávok energetických médií pre obyvateľstvo, subjekty hospodárskej mobilizácie a iné podnikateľské právnické a fyzické osoby v období krízovej situácie,

− uchovanie výrobných schopností – súbor opatrení na sústavné udržiavanie v mieri nevyužívaných výrobných a iných nevyhnutných zariadení a kapacít v prevádzkyschopnom stave, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výroby a


- 97 -

náhradu spotreby a strát materiálu ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek v krízových situáciách.

− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení – súbor opatrení, ktorými sa môže počas vyhláseného krízového stavu uskutočňovať distribúcia a regulácia predaja životne dôležitých výrobkov alebo tovarov; mimoriadnymi regulačnými opatreniami môžu byť napr. cenová stabilita výrobkov alebo tovarov, predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov na nákupné preukazy alebo na prídelové lístky,

− zriaďovanie výdajní odberných oprávnení – súbor opatrení vykonávaných obcou, spojený s vyčleňovaním priestorov určených a uspôsobených na výdaj a zúčtovanie odberných oprávnení vydávaných občanom podľa evidencie obyvateľstva,

− organizácia zdravotníckeho zabezpečenia – súbor opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o obyvateľov, príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, najmä vytvorenie rozšíreného lôžkového fondu SR a vykonávanie hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v období krízovej situácie,

− organizácia dopravného zabezpečenia – súbor opatrení verejnej správy na optimálne využitie dopravných kapacít na prepravu osôb, zvierat a nákladov v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, na zabezpečenie údržby a obnovy prevádzky objektov a zariadení dopravnej infraštruktúry do pôvodného alebo požadovaného stavu,

− organizácia stavebných a sanačných činností – súbor opatrení na zabezpečenie výroby stavebných prvkov a obnovy energetických, výrobných alebo rozvodných zariadení, alebo iných objektov,

− organizácia veterinárnej starostlivosti – súbor opatrení uskutočňovaných na ochranu zvierat v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia,

− organizácia sociálneho zabezpečenia – súbor opatrení na poskytovanie sociálnej pomoci obyvateľom odkázaným na sociálnu pomoc v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia,

− tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi – súbor opatrení spojených s vytváraním štátnych hmotných rezerv, ich doplňovaním a hospodárením s nimi (obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie, kúpa a predaj) podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie a úloh určených príslušnými orgánmi štátnej správy a požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,

− použitie štátnych hmotných rezerv – súbor opatrení spojený s použitím štátnych hmotných rezerv za účelom ochrany ekonomiky a na riešenie mimoriadnej udalosti, krízovej situácie, stavu núdze v energetike, stavu


- 98 -

ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich zo záväzkov Slovenskej republiky,

− riešenie stavu ropnej núdze – súbor opatrení prijímaných Vládou SR na riešenie disproporcie medzi dovozom ropy, výrobou, zásobovaním a spotrebou ropných produktov v stanovených druhoch, množstvách a objemoch za určené obdobie,

− redukovaný výchovno-vzdelávací proces – súbor opatrení na zníženie rozsahu alebo na zmenu režimu výučby na základných, stredných a vysokých školách,

− poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie,

− ochrana kultúrneho dedičstva – súbor opatrení na ochranu národných kultúrnych pamiatok, zbierkových predmetov, historických archívnych dokumentov, historických knižničných dokumentov a historického knižničného fondu,

− ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov – súbor opatrení na zabezpečenie vybraných objektov kritickej infraštruktúry, stanovený vládou Slovenskej republiky, ktorých poškodenie alebo zničenie by obmedzilo činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky, alebo by bezprostredne ohrozilo životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie a ktoré podliehajú vládou SR schválenému spôsobu ochrany a obrany,

− vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením – súbor opatrení na zabezpečenie služieb spojených so zabezpečovaním financovania štátneho rozpočtu v období krízovej situácie a s tým súvisiacim platobným stykom a vedením účtov štátneho rozpočtu,

− organizácia poštových služieb – súbor opatrení na zabezpečenie využitia verejnej poštovej siete pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie, ako aj pre potreby obyvateľstva v období krízovej situácie,

− organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb – súbor opatrení na zabezpečenie prevádzkovania a poskytovania verejných elektronických komunikačných sietí, verejných elektronických komunikačných služieb alebo verejných elektronických komunikačných sietí a verejných elektronických komunikačných služieb pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie,

− organizácia dodávok pohonných hmôt – súbor opatrení na zabezpečenie dodávok pohonných hmôt na vybrané čerpacie stanice pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek, ústredných orgánov, obcí a vyšších územných celkov, subjektov


- 99 -

hospodárskej mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie, ako aj zabezpečenie náhradných zdrojov elektriny na vybraných pohotovostných čerpacích staniciach.

Zodpovednosť za plnenie jednotlivých opatrení hospodárskej mobilizácie

je uvedená v tabuľke č. 5.1.

5.5.4. PRÍPRAVA A PLNENIE OPATRENÍ HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Subjekty hospodárskej mobilizácie ustanovené podľa zákona alebo

rozhodnutím kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, VÚC) sa pripravujú na vykonávanie uložených opatrení hospodárskej mobilizáciu už v stave bezpečnosti. Opatrenia hospodárskej mobilizácie sa vykonávajú v stave bezpečnosti alebo až po vyhlásení niektorého z krízových stavov. V stave bezpečnosti vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie opatrenia podľa tabuľky č. 5.2. Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným príkazom kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu.

Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia výroby a organizácia služieb, − regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia

distribúcie a spotreby plynu, − organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých

tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, − organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, − organizácia dopravného zabezpečenia, − organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb, − organizácia stavebných a sanačných činností, − organizácia veterinárnej starostlivosti, − použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − pracovná povinnosť, − vecné plnenie, − poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti

o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč.


- 100 -

Tab. 5.1. Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

MH SR

• Regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu

• Riešenie stavu ropnej núdze • Organizácia dodávok pohonných hmôt • Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov

alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení

• Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení • Ochrana životne dôležitých zdrojov

MDPT SR

• Organizácia dopravného zabezpečenia • Organizácia poštových služieb • Organizácia poskytovania elektronických

komunikačných sietí a služieb, MP • Organizácia veterinárnej starostlivosti MO SR MV SR

• Evidencia ľudských zdrojov na potreby plnenia pracovných úloh

• Pracovná povinnosť • Evidencia vecných prostriedkov na účely vecného

plnenia • Vecné plnenie • Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov

alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení

• Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení MZ SR

• Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia

MVRR SR •

Org

aniz

ácia

výr

oby

a sl

užie

b

• Tv

orba

štá

tnyc

h hm

otný

ch re

zerv

a h

ospo

dáre

nie

s ni

mi

• P

ouži

tie š

tátn

ych

hmot

ných

reze

rv

• U

chov

anie

výr

obný

ch s

chop

nost

í

• Organizácia stavebných a sanačných činností

MF SR

• Finančné zabezpečenie • Vykonávanie bankových služieb spojených s finančným

zabezpečením procesu riešenia krízových situácií MPSV SR

• Organizácia sociálneho zabezpečenia

MŠ SR

• Redukovaný výchovno-vzdelávací proces

MK SR

• O

chra

na o

bjek

tov

osob

itnej

dôl

ežito

sti a

ďal

ších

dôl

ežitý

ch o

bjek

tov

• Ochrana kultúrneho dedičstva

S ŠHR

• Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi • Použitie štátnych hmotných rezerv

STV a SRO

• K

rízov

é pl

ánov

anie

• Poskytnutie vysielacieho času na informovanie verejnosti o krízovej situácii a opatreniach potrebných na jej riešenie


- 101 -

Tab. 5.2. Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie subjektmi hospodárskej mobilizácie

v stave bezpečnosti

Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným príkazom

kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu.

Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia výroby a organizácia služieb,

∗ ÚOŠS – ústredné orgány štátnej správy, ObÚ – obvodný úrad, STV – slovenská televízia, SRO – slovenský

rozhlas, SP – sociálna poisťovňa, ŠP – štátna pokladnica, VÚC – vyšší územný celok, ŠHR – štátne hmotne rezervy, OOD – objekty osobitnej dôležitosti, DDO – ďalšie dôležité objekty

Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie subjektmi hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti

Opatrenia hospodárskej mobilizácie∗ ÚOŠS ObÚ OBCE určené

SHM NBS STV SRO SP ŠP VÚC

krízové plánovanie všetky ÚOŠS

uchovanie výrobných schopností

organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov a tovarov

MV SR MH SR

zriaďovanie výdajní odberných oprávnení

MV SR

organizácia zdravotníckeho zabezpečenia

MZ SR

organizácia dopravného zabezpečenia

MDPT SR

ochrana životne dôležitých zdrojov

všetky ÚOŠS

organizácia stavebných a sanačných činností

MDPT SR

finančné zabezpečenie MF SR tvorba ŠHR a hospodárenie s nimi

SŠHR

evidencia ľudských zdrojov MV SR evidencia vecných prostriedkov všetky

ÚOŠS

ochrana objektov OOD a DDO určené ÚOŠS

organizácia poštových služieb MDPT SR

organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb

MDPT SR

organizácia dodávok PHM MH SR


- 102 -

− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu,

− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,

− organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, − organizácia dopravného zabezpečenia, − organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb, − organizácia stavebných a sanačných činností, − organizácia veterinárnej starostlivosti, − použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − pracovná povinnosť, − vecné plnenie, − poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti

o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč.

V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh

ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú už v stave bezpečnosti vykonávanie aj nasledujúcich opatrení: − organizácia výroby a organizácia služieb, − regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia

distribúcie a spotreby plynu, − organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých

tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, − organizácia dopravného zabezpečenia, − organizácia veterinárnej starostlivosti, − použitie štátnych hmotných rezerv, − riešenie stavu ropnej núdze, − pracovná povinnosť, − vecné plnenie, − poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o

krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie, − organizácia poštových služieb, − organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a

elektronických komunikačných služieb.

V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže obvodný úrad z vlastného podnetu nariadiť vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie:


- 103 -

− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,

− použitie štátnych hmotných rezerv (v spolupráci so Správou štátnych hmotných rezerv),

− pracovná povinnosť, − vecné plnenie.

Subjekty hospodárskej mobilizácie vykonávajú v stave bezpečnosti a po

vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez nariadenia vlády, nasledujúce opatrenia hospodárskej mobilizácie: − krízové plánovanie, − uchovanie výrobných schopností, − zriaďovanie výdajní odberných oprávnení, − finančné zabezpečenie, − tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi, − evidencia ľudských zdrojov pre potreby plnenia pracovných úloh, − evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia,

V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh

ministerstva hospodárstva nariadiť aj vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie. Ak ich vláda nenariadi, subjekty hospodárskej mobilizácie ich vykonávajú ako v stave bezpečnosti. − organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, − ochrana životne dôležitých zdrojov, − organizácia stavebných a sanačných činností, − ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, − organizácia dodávok pohonných hmôt.

V čase vojny alebo vojnového stavu môže vláda nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení ako v stave bezpečnosti, núdzovom a výnimočnom stave aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia sociálneho zabezpečenia, − redukovaný výchovno-vzdelávací proces, − ochrana kultúrneho dedičstva, − vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením.

Obvodný úrad môže v čase vojny alebo vojnového stavu nariadiť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu a za podmienok ako v núdzovom a výnimočnom stave.

Subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými orgánmi

štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti, vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie uložené v rozhodnutí až po vydaní príkazu


- 104 -

tým orgánom, ktorý mu v stave bezpečnosti rozhodnutie vydal. V príkaze sa vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie spresní.

Subjekty hospodárskej mobilizácie musia na plnenie stanovených alebo

uložených opatrení vypracovať krízový plán hospodárskej mobilizácie. Obce ako subjekty hospodárskej mobilizácie krízový plán nespracovávajú. Vedú a aktualizujú iba súbor informácií vedených v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie.

Vybrané subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými

orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie.

Subjekty hospodárskej mobilizácie ktorými sú ústredné orgány štátnej

správy uzatvárajú na účely plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie zmluvy na dodávky: − nevyhnutné na prežitie obyvateľstva, − na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

zborov, spravodajských a informačných služieb a záchranných zložiek v období krízovej situácie,

− ktoré majú priamy vzťah k plneniu opatrení hospodárskej mobilizácie, vykonávajú sa v stave bezpečnosti a sú určené na zabezpečenie ochrany základných záujmov Slovenskej republiky.

5.5.5. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCII Krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie je proces,

ktorým sa v mierovom stave vytvárajú predpoklady na zabezpečenie produkčnej schopnosti SR na obdobie krízových stavov, ako aj na funkčnosť jej spoločenskej neekonomickej nadstavby. Je to tiež činnosť subjektov hospodárskej mobilizácie pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie. Právnym základom uplatňovania zásad krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH SR č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona. Výsledným produktom krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je krízový plán. Vybrané určené subjekty hospodárskej mobilizácie ustanovené ústrednými orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie.

Základným východiskom krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie je analýza nevyhnutných potrieb na zabezpečenie činnosti štátu a jeho občanov počas krízového stavu. Analýzu vykonávajú jednotlivé ministerstvá a orgány miestnej štátnej správy. Výstupy z analýzy


- 105 -

slúžia ako podklad na stanovenie spoločenskej objednávky štátu, ktorá obsahuje požiadavky na výrobu konkrétne stanovených výrobkov a služieb. Tá sa vykonáva prostredníctvom zmlúv o budúcej zmluve na dodávky alebo služby alebo prostredníctvom uzatvorenia zmlúv o uchovaní výrobných schopností, medzi štátom a príslušným podnikom (firmou, inštitúciou...) na také výrobky a služby, ktoré boli vytypované ako potrebné na riešenie krízových stavov.

Podnikateľské právnické alebo fyzické osoby majú svoje postavenie v systéme hospodárskej mobilizácie potvrdené vydaním dokladu, ktorý sa nazýva Rozhodnutie o určení za subjekt hospodárskej mobilizácie (rozhodnutie je vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti) a následne uzatvorením Zmluvu o financovaní výdavkov HM spojených s plnením opatrení HM, ktoré sa vykonávajú nepretržite. Vzory zmlúv sú uvedené v prílohách učebnice.

Zmluvnému zaviazaniu výrobcu predchádza hodnotenie možností výroby požadovaných výrobkov alebo služieb a komplexné zhodnotenie zdrojov, ktoré musí vykonať každý zainteresovaný podnik a ktoré spočíva v porovnaní predpokladanej potreby a reálneho stavu. Rozhodujúcimi zdrojmi sú materiálové zdroje, výrobné zdroje a finančné zdroje, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a pri posudzovaní jedného musia byť reálne posúdené možnosti ostatných dvoch.

Hlavné etapy systému plánovania týchto zdrojov sú: − formulácia potrieb zdrojov, − prieskum možností zaistenia zdrojov (súčasný stav), − rozhodovací proces o množstve potrieb, prostriedkov a zdrojov, − realizácia predpokladov na zaistenie zdrojov (uzatváranie zmlúv), − hodnotenie stavu zaistenia zdrojov.

Výsledkom procesu krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie sú krízové plány. Sú to súbory informácií o nástrojoch, pôsobnosti i potrebách subjektov, ktoré sa na procese plánovania podieľali (subjekty plánovania). Zároveň sú základným zdrojom informácií orgánov krízového riadenia nevyhnutných na rozhodovací proces. Rozoznávame: − krízové plány ústredných orgánov štátnej správy, − krízové plány obvodných úradov, − krízové plány určených subjektov hospodárskej mobilizácie,

Krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie je súbor usporiadaných informácií o spôsobe vykonávania stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie. Spracováva sa v písomnej a elektronickej podobe. Slúži na rozhodovanie o spôsobe vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie a koordináciu činností medzi subjektmi hospodárskej mobilizácie.

Krízový plán je členený do viacerých kapitol. Dôraz je položený na opatrenia uskutočňované počas krízových stavov. Obsahuje jednotné


- 106 -

a špecifické informácie využiteľné v krízových stavoch vojenského aj nevojenského charakteru. Okrem toho obsahuje vybrané skupiny sledovaných informácií z krízového plánu a informácie, ktoré môžu byť poskytnuté orgánom krízového riadenia a využiteľné ako podklad rozhodovacieho procesu počas riešenia nevojnových krízových situácií.

Informácie z krízového plánu môžu byť poskytnuté vo forme exportu údajov, tlačových zostáv alebo prehľadov z jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Ide o skupiny informácií z evidencie ľudských zdrojov, evidencie vozidiel a mechanizačných prostriedkov, zásobovania, vybrané položky štátnych hmotných rezerv využiteľné pri riešení krízovej situácie, údaje o ubytovacích kapacitách a kapacitách na prípravu stravy, údaje o zdrojoch ohrozenia priemyselnými nebezpečnými látkami, údaje o zdrojoch a prostriedkoch individuálnej a kolektívnej ochrany a iné.

Štruktúra krízových plánov v SR je podriadená potrebám hospodárskej mobilizácie, pričom obsahujú aj informácie o zdrojoch (ľudské, materiálne, finančné a ďalšie) využiteľných aj na riešenie mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, na odstraňovanie následkov ktorých nebol vyhlásený núdzový stav.

5.5.6. KRÍZOVÝ PLÁN SUBJEKTOV HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Krízový plán subjektov hospodárskej mobilizácie má šesť kapitol [60]:

I. Metodika činnosti subjektu na dosiahnutie stavu pripravenosti na vykonanie opatrení HM - obsahuje postupy konania osôb, ktoré plnia úlohy krízového riadenia;

II. Záväzky subjektu na krízové stavy - obsahuje údaje o záväzku subjektu, ktorý mu vyplýva zo zákona o HM,

z rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov; III. Zhodnotenie podmienok subjektu na splnenie záväzku

- obsahuje údaje o vlastných materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných podmienkach na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a údaje o dodávateľských vzťahoch a o štátnych hmotných rezervách;

IV. Požiadavky na splnenie záväzku - obsahuje údaje o materiálových, energetických, personálnych,

dopravných, technických a iných potrebách; V. Doplňujúce údaje

- obsahuje údaje o podnikateľoch, ktorí nie sú subjektom HM, a ktorí môžu byť určení rozhodnutím alebo príkazom ako subjekt, o zdrojoch rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, o subjekte, o mieste uloženia dokladov potrebných na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie;

VI. Spôsob vykonania opatrení hospodárskej mobilizácie - závery z I. až V. kapitoly zoradené v poradí, ktoré vyplýva subjektu zo

zákona, uznesenia vlády Slovenskej republiky, rozhodnutia, príkazu


- 107 -

alebo právnych predpisov na obdobie núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny a určenie postupov, ktoré má vykonať subjekt pri plnení konkrétneho opatrenia hospodárskej mobilizácie.

Uvedená štruktúra krízového plánu subjektov hospodárskej mobilizácie vytvára vhodné podmienky pre jednotlivé subjekty hospodárskej mobilizácie na spracovanie krízového plánu. Ich spektrum je veľmi rôznorodé a predstavuje tisíce právnických a fyzických osôb. Zákon pritom nerozlišuje veľkosť, význam a pozíciu jednotlivých subjektov a ukladá povinnosť realizovať krízové plánovanie všetkým.

Paradoxom je, že krízové plány hospodárskej mobilizácie vypracovávajú subjekty (ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, subjektov hospodárskej mobilizácie a ďalšie), ktoré majú vypracovávať i rad iných plánov. V praxi sa stáva, že veľké subjekty hospodárskej mobilizácie (zväčša veľké výrobné podniky) spracovávajú súbežne krízový plán hospodárskej mobilizácie, havarijný plán, plán ochrany obyvateľstva, plán evakuácie, protipožiarny plán a ďalšie plány. Tieto úlohy musia plniť na základe súčasných právnych noriem a roztriešteného systému krízového riadenia. Všetky tieto plány pritom využívajú takmer totožnú zdrojovú základňu síl a prostriedkov, ktorá je najkomplexnejšie vypracovaná práve v krízových plánoch hospodárskej mobilizácie.

Logickejším riešením by bolo spracovať jeden krízový plán, ktorý by reagoval na výsledky analýzy rizík a formou scenárov riešil monitorovanie krízových faktorov, prevenciu, jednotlivé vytypované mimoriadne udalosti a krízové situácie a pritom využíval spoločné zdroje. Predpokladom by bolo zjednotenie niektorých riadiacich štruktúr do útvarov krízového riadenia. Prvým pozitívnym krokom týmto smerom bolo zlúčenie krízového riadenia na úrovni miestnej štátnej správy. Ak si uvedomíme, že hospodárska mobilizácia zahrňuje 27 rôznych opatrení v celom spektre života spoločnosti, môže súčasný dobre prepracovaný systém krízového plánovania v rámci hospodárskej mobilizácie hrať v tomto procese veľmi významnú rolu. A to nielen ako základňa zdrojov.

Základom krízového plánovania na všetkých stupňoch je rýchla dostupnosť informácií. Za týmto účelom boli vyvinuté rôzne programové produkty predovšetkým v systémoch hospodárskej mobilizácie, civilnej ochrany a monitoringu životného prostredia. Bohužiaľ, neexistuje previazanosť týchto systémov. Na tento problém narážajú po zlúčení krízového riadenia najmä obvodné úrady. Zlúčenie alebo previazanie dát týchto systémov by bolo jednoznačným prínosom. Rozhodujúce predpoklady tohto riešenia sú: − dokončenie digitalizovaného mapového podkladu územia SR, − prenos dát v reálnom čase (napr. po internete), − doriešenie ochrany dát, − priebežná aktualizácia databáz,


- 108 -

− kvalitné technické vybavenie, − jednotné programové vybavenie a informačná podpora, − väzba na monitorovacie systémy, − väzba na systémy vyrozumenia a varovania, − odstránenie úzko rezortných prístupov v krízovom riadení.

Hlavnými prekážkami naznačených riešení sú najmä partikulárne záujmy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ochrana autorských práv softvérových produktov. Vážnym problémom môže byť určovanie subjektov hospodárskej mobilizácie až v dobe vzniku krízovej situácie, keďže nemajú možnosť pripraviť sa na svoju úlohu počas prevencie vzniku kríz.

5.5.7. JEDNOTNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

Medzi jednotlivými organizačnými prvkami (subjektmi) hospodárskej mobilizácie prebieha pravidelná výmena stanovených informácií a dát uvedených v krízových plánoch. Poskytovanie informácií prebieha medzi vládou SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány samosprávy a vybranými firmami, ktoré sú výrobcami alebo poskytovateľmi služieb.

Prenos informácií sa uskutočňuje prostredníctvom Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM), ktorý využívajú všetky ústredné orgány štátnej správy (vrátane Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu) a ďalšie tisíce subjektov, vrátane všetkých orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy obcí. Koordinátorom využívania systému v rámci celej SR je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému táto úloha vyplýva z kompetencií koordinátora8 hospodárskej mobilizácie. Každý subjekt používajúci JIS HM má taký programový prostriedok, ktorý je prispôsobený jeho potrebám. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie sú uvedené na obr. 5.5.

JIS HM je založený na rozsiahlej informačnej základni, vybudovanej za účelom podpory rozhodovacieho procesu orgánov štátnej správy pri riešení krízových situácii, prípadne pri zabezpečení potrieb ozbrojených síl koaličných

8 Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.


- 109 -

SUBJEKTY HM

PODRIADENÉ ZLOŽKY

SUBJEKTOV HM

MÚ

O HM

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA

SR O HM

Krízový plán

Krízové plánovanie

Krízový plán

PODKLADY DO KP

SUBJEKTY HM

MÚ

SUBJEKTY HM

O HM

OKR

PKR

MINISTERSTVÁ

MINISTERSTVÁ

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠS

O HM OKOK

Krízový plán

VLÁDA SR

PKR

ObÚSK, ObÚ, obec, NBS, STV, SRO ad. (subjekty HM zo zákona)

O HM Krízový plán

PKR

Obr.5.5. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie

OKR OKR PKR

Určenie za subjekt HM

Určenie za subjekt HM (rozhodnutie, príkaz)

EXPORT/IMPORT STANOVENÝCH

DÁT

KOORDINÁTOR JIS HM

HW SW

HW SW

HW SW

HW SW

HW SW


DÁT


DÁT


DÁT


- 110 -

partnerov na území SR. Táto informačná základňa sa využíva aj v období prevencie počas prípravy opatrení na riešenie krízových situácií. V systéme sa vykazujú dôležité informácie (identifikačné, právne, štrukturálne, personálne, plánovacie atď.) o subjekte, ako aj informácie o nástrojoch a prostriedkoch, ktoré subjekt plánuje použiť pri plnení úlohy v krízových stavoch.

V systéme sú sledované predovšetkým: − potreby (obyvateľstva, ozbrojených síl), − zdroje (ľudia, energie, štátne hmotné rezervy, produkčná schopnosť

firiem...), − nedostatkové položky a pod.

Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie tvorí sústava technických (HW) a programových prostriedkov (SW) a metodických pokynov, používaných subjektami hospodárskej mobilizácie na spracovanie, vyhodnocovanie a prenos údajov o hospodárskej mobilizácii a na zhromažďovanie a triedenie informácií na rozhodovanie štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných subjektov hospodárskej mobilizácie.

Pre zainteresované subjekty je záväzne ustanovená a zladená štruktúra, obsah a väzby povinne jednotných údajov za jednotlivé skupiny sledovaných informácií a periodicita ich prenosu.

Do roku 2009 bol JIS HM prevádzkovaný ako autonómny systém u každého subjektu hospodárskej mobilizácie a bol prispôsobený jeho úlohám, podmienkam a potrebám. Prenos informácií a údajov o hospodárskej mobilizácii medzi štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a ostatnými subjektmi hospodárskej mobilizácie sa uskutočňoval formou exportu/importu dát na fyzických pamäťových médiách. JIS HM využíval programového prostredia AMION a ATON

Od roku 2009 sa JIS HM vytvára ako systém využívajúci na prenos dát internet s ich príslušnou ochranou. Poznáme ho pod názvom EPSYS. Systém je dostupný iba subjektom hospodárskej mobilizácie.

Použitie uvedených programových prostriedkov sa ukázalo ako funkčná forma sledovania, aktualizácie, kontroly a vyhodnocovania informácií v krízových plánoch v rámci všetkých rezortov. Spracovanie s pomocou výpočtovej techniky dáva ústredným orgánom štátnej správy SR do rúk významný nástroj na splnenie úloh pri koordinovaní prípravy opatrení hospodárskej mobilizácie a na riešenie konkrétnych vzniknutých krízových situácií. JIS HM má tieto možnosti: − použitím jednotných formulárov umožňuje zjednotiť vykazovanie

a sledovanie povinne jednotných a špecifických údajov hospodárskej mobilizácie pre vlastnú potrebu subjektov a na všetkých úrovniach krízového riadenia SR,


- 111 -

− odstraňuje písomnú formu vykazovania v tých prípadoch, keď je neefektívna a často celkom nemožná (sú to také skupiny informácií, ktoré podliehajú častej aktualizácii, sú veľmi rozsiahle alebo majú skrytú väzbu na iné údaje),

− umožňuje výmenu a prenos predpísaných informácií medzi jednotlivými stupňami krízového plánovania, ktorými sú obec, územný obvod, určené subjekty HM, ústredné orgány štátnej správy), pričom vrcholnú úroveň z tohto hľadiska predstavuje Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sústreďuje údaje za celú SR,

− vytvára predpoklady na kontrolu údajov, pričom vyhodnotenie a kontrola databáz s využitím programových nástrojov predstavuje veľmi efektívny spôsob skvalitňovania celej údajovej základne (vzhľadom na rozsah údajov je to takmer jediný spôsob, ako ich posúdiť),

− umožňuje operatívne vyhodnocovacie dopadov mimoriadnych udalostí a krízových situácií a niektoré verifikačné operácie,

− vytvára informačnú základňu na rozhodovací proces orgánov krízového riadenia, vrátane prípravy požadovaných dokladov, dokumentov a prezentácií.


- 112 -

5.6. PLÁNOVANIE MATERIÁLOVÝCH ZDROJOV NA

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Riešenie krízových situácií si často vyžaduje zvýšené nároky na rôzne

druhy výrobkov, materiálov, tovarov a surovín. Za týmto účelom sa plánovite vytvárajú zásoby, využiteľné pri ich riešení a odstraňovaní následkov.

Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií sú tvorené (obr. 5.6): − základnými surovinami (patrí sem nespracovaná, ale tiež už spracovaná

východisková hmota, ktorá môže byť využitá v krízovej výrobe), − materiálmi (sú to polotovary, alebo hotové výrobky určené na ďalšie

spracovanie), − strojmi (jednoúčelové alebo špeciálne stroje, ktoré sú využívané v procese

riešenia krízových situácií), − zariadeniami (tvoria ich súpravy hotových výrobkov), − náradím (nástroje, montážne prípravky, prístroje, meradlá) a ďalšími

prostriedkami, − technická dokumentácia.

Uvedené materiálové zdroje sa členia podľa zdroja získavania na: − prírodné zdroje (pochádzajúce z územia SR), − produkty, ktoré vznikli vo výrobe vo vlastnom výrobnom subjekte, − produkty výrobného procesu, ktoré vznikli v inom, kooperujúcom subjekte

na území SR, − skladované hmotné rezervy, − mobilizačné rezervy, skladované v subjekte hospodárskej mobilizácie,

MATERIÁLOVÉ

ZDROJE NA RIEŠENIE

KS

ZÁKLADNÉ SUROVINY (NESPRACOVANÁ, SPRACOVANÁ

VÝCHODISKOVÁ HMOTA )

STROJE (JEDNOÚČELOVÉ STROJE,

ŠPECIÁLNE STROJE)

MATERIÁLY (POLOTOVARY ALEBO

HOTOVÉ VÝROBKY URČENÉ NA ĎALŠIE

SPRACOVANIE

NÁRADIE (NÁSTROJE, MONTÁŽNE PRÍPRAVKY, PRÍSTROJE,

MERADLÁ)

ZARIADENIA (SÚPRAVY HOTOVÝCH

VÝROBKOV)

Obr. 5.6. Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií


- 113 -

− skladované mobilizačné rezervy, ktorých výroba vo výrobnom subjekte na území SR nie je živá (je nerentabilná, s jej oživením sa nepočíta),

− pohotovostné zásoby. Hospodárska mobilizácia člení materiálové vstupy do týchto kategórií:

− bežné zásoby subjektov, − materiálové vstupy z kooperačných väzieb, − dodávky zo zahraničia, − štátne hmotné rezervy.

V rámci SR sú vytvorené štátne zásoby materiálových vstupov v hodnote niekoľko miliónov €, ktoré spolu s kooperačnými vzťahmi, uzatvorenými medzi právnickými osobami SR, vytvárajú nevyhnutnú bázu materiálových zdrojov na riešenie krízových situácií.

5.6.1. ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY

Slovenská republika prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv SR (Správa ŠHR) vytvára, dopĺňa a spravuje na ochranu svojej ekonomiky a na riešenie mimoriadnych udalostí, krízových situácií, stavu núdze v energetike, stavu ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky štátne hmotné rezervy9 (ŠHR).

ŠHR sú určené na plynulý priebeh transformácie výroby a služieb z mierovej produkcie (výroba a služby v stave bezpečnosti) na výrobu počas krízových stavov, vrátane stavu ropnej núdze. Sú to najmä: základné suroviny, materiály, výrobky, stroje, zariadenia, náradie, dokumentácia, výpočtová technika a softwarové produkty pre výpočtovú techniku ad..

Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na: − hmotné rezervy, − mobilizačné rezervy, − pohotovostné zásoby

Hmotné rezervy sú určené na všeobecné použitie pri výrobe akýchkoľvek komodít. Mobilizačné rezervy sú určené na výrobu konkrétnych výrobkov v určenom subjekte hospodárskej mobilizácie. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú na použitie počas mimoriadnej situácie a na účely poskytovania humanitárnej pomoci.

Tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami predstavuje stanovené druhy opatrení, ktorých úlohou je vytvoriť materiálne predpoklady na splnenie úlohy výroby alebo služieb pre krízové stavy. 9 Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o

núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze.


- 114 -

Štátne hmotné rezervy sa vytvárajú podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie, úloh a požiadaviek orgánov štátnej správy. Skladujú sa a ochraňujú na území SR a sú spravované spôsobom a za podmienok ustanovených v zákone o štátnych hmotných rezervách [42].

Hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami je v kompetencii Správy ŠHR. Hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami rozumieme ich obmeny, zámeny, pôžičky, výpožičky, nájmy, uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie, kúpu a predaj, ktoré vykonáva v spolupráci s ich skladovateľmi a ochraňovateľmi.

Výdavky spojené s tvorbou, ochranou a hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami sa hradia zo štátneho rozpočtu SR.

Sortiment, množstvo, rozmiestnenie a iné informácie o štátnych hmotných rezervách sa uvádzajú v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie.

5.6.2. Hmotné rezervy Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, pre potreby

ozbrojených síl a na dočasné riešenie následkov závažných mimoriadnych udalostí. Hmotné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, výrobky a nehnuteľnosti na ich skladovanie a ochraňovanie. Osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov [42].

Podkladom na vytvorenie hmotných rezerv sú požiadavky príslušných ústredných orgánov štátnej správy, uplatnené v rámci systému hospodárskej mobilizácie, ktoré predkladajú do 31.marca Správe štátnych hmotných rezerv (ŠHR). Pre jednotlivé položky hmotných rezerv sa stanovujú minimálne limity, pod ktoré nesmie klesnúť ich množstvo a orientačné cieľové stavy - maximálne množstvo z hľadiska potrieb SR.

Správa ŠHR zabezpečuje koordináciu vytvárania štátnych hmotných rezerv tak, aby sa čo možno v najväčšom rozsahu eliminoval vplyv prípadných krízových situácií na obyvateľstvo a hospodárstvo. Jednou zo základných priorít Správy ŠHR je zabezpečovanie pripravenosti štátnych hmotných rezerv na ich rýchle a účelné použitie pri riešení následkov krízových situácií vojenského a nevojenského charakteru.

V spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vykoná Správa ŠHR každoročne do 31. mája objektivizáciu zoznamu položiek na vytvorenie hmotných rezerv a predloží ho vláde SR na schválenie. Zoznam položiek je podkladom pre uplatnenie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu SR.


- 115 -

Na základe schváleného zoznamu sú hmotné rezervy obstarávané Správou ŠHR (kúpa na tuzemských a zahraničných trhoch, alebo prostredníctvom burzy) v spolupráci so skladovateľmi a ochraňovateľmi.

Skladovateľmi a ochraňovateľmi vytvorených hmotných rezerv sú podnikateľské právnické alebo fyzické osoby, ktoré sa na základe zmluvy o skladovaní zaviazali prevziať a hospodáriť s hmotnými rezervami tak, aby sa zachovala ich potrebná kvalita. Uvoľňovanie, resp. použitie hmotných rezerv v krízových stavoch a mimoriadnej situácii schvaľuje vláda SR.

5.6.3. Mobilizačné rezervy

Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek systému

hospodárskej mobilizácie podľa plánu mobilizačných rezerv pre potreby ozbrojených síl, ekonomiky a obyvateľstva. Mobilizačné rezervy tvoria základné suroviny, materiály, stroje, výrobky, náradie, dokumentácia, ako aj nehnuteľnosti potrebné na ich skladovanie a ochraňovanie, vrátane pozemkov [42]. Mobilizačné rezervy sú určené na použitie v období mimoriadnej udalosti po vyhlásení mimoriadnej situácie, krízovej situácie po vyhlásení krízových stavov, stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze na: − zabezpečenie rýchleho, resp. plynulého prechodu výroby (ekonomiky)

na činnosť v období krízových stavov, − použitie pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm (povodne, požiare,

zemetrasenia a pod.), − použitie v období mimoriadnej situácie na riešenie mimoriadnych udalostí, − na obnovu hospodárskeho a spoločenského života.

O použití mobilizačných rezerv v období krízovej situácie po vyhlásení krízových stavov, stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze rozhoduje vláda. O použití mobilizačných rezerv na riešenie mimoriadnej udalosti po vyhlásení mimoriadnej situácie rozhoduje v súčinnosti s príslušným ústredným orgánom štátnej správy Správa štátnych hmotných rezerv.

Mobilizačné rezervy spotrebované, znehodnotené alebo poškodené za mimoriadnej situácie, vojnového stavu, vojny a výnimočného stavu navrhne skladovateľ na vyčlenenie a súčasne požiada podľa potreby o ich doplnenie, opravu alebo obmenu.

Na realizáciu tvorby zásob mobilizačných rezerv sú skladovateľmi (výrobcami) vypracovávané projekty a plány tvorby zásob mobilizačných rezerv, aj s finančným vyjadrením. Správa ŠHR po prijatí zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, v koordinácii s Ministerstvo hospodárstva SR a vecne príslušnými orgánmi vykoná rozpis tvorby zásob mobilizačných (strategických) rezerv. Obstarávanie rezerv vykonáva skladovateľ.


- 116 -

5.6.4. Pohotovostné zásoby V rámci tvorby štátnych hmotných rezerv vytvára Správa ŠHR

aj pohotovostné zásoby, ktoré by mali byť použité počas mimoriadnej situácie a na účely poskytovania humanitárnej pomoci [42], napr. “núdzový balíček“ obsahujúci vopred vyrobené komodity určené na zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú aj na základe údajov o disponibilných zdrojoch v komerčnej sfére a ich územnom rozložení v spolupráci s obvodnými úradmi.

5.6.5. Formy hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami Pri hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami [42] sa vykonávajú

nasledujúce čiastkové úlohy: Skladovanie – ŠHR sú skladované výrobcami (súkromný sektor) alebo v štátnych skladoch, ktoré sú osobitne budované na tento účel. Štát refunduje náklady na ochraňovanie (skladovanie a udržiavanie) na základe zmluvy o ochraňovaní štátnych hmotných rezerv. Ak nie je možné zásoby skladovať v štátnych skladoch, skladujú sa v iných skladoch výrobcov na základe zmluvy o nájme (uzatvorenej medzi SŠHR a vlastníkom skladu). Ak sú kapacity skladov voľné, je možné v nich skladovať bezodplatne hmotné rezervy, alebo stroje, zariadenia a materiály, určené na uchovanie výrobných schopností.

Obmena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov obmien. Zámena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu, akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov zámien v snahe zlepšiť kvalitu a účelnosť skladovaných prostriedkov. Pôžička suroviny, materiálu, náradia a dokumentácie štátnych hmotných rezerv môže byť dočasné prenechanie majetkovej hodnoty zásadne za odplatu na komerčné využívanie. Správa ŠHR uzatvorí s dlžníkom zmluvu o pôžičke. Do skončenia doby pôžičky dlžník vráti do zásob ŠHR predmet pôžičky rovnakého druhu, množstva a kvality na vlastné náklady.

Nájom skladov, pozemkov, strojov a zariadení. Nevyužité sklady, pozemky a stroje, ktoré sú súčasťou mobilizačných rezerv, sa môžu dať do nájmu skladovateľovi alebo inému subjektu (nájomcovi). Uvoľňovanie alebo vyčleňovanie - znamená predaj alebo likvidáciu majetkovej hodnoty, ktorá prestala slúžiť svojmu účelu. Ak sa stanú zásoby neúčelné, skladovateľ predloží návrh na ich vyčlenenie, vyhlási ponukové konanie a na základe jeho výsledkov sú zásoby predané alebo likvidované (v spolupráci so SŠHR).

Ďalšie formy hospodárenia so ŠHR sú ochraňovanie alebo udržiavanie, kúpa a predaj.


- 117 -

5.6.6. Núdzové zásoby ropy Slovenská republika dbá o primeranú ropnú bezpečnosť prispôsobením

procesu dodávok, petrochemickej výroby a vytvárania zásob ropy a ropných výrobkov (v súlade s požiadavkami platnými v Európskej únii). Zabezpečuje ropnú bezpečnosť prostredníctvom dodávok a petrochemickej výroby (v rámci petrochemického priemyslu) a prostredníctvom núdzových zásob ropy a vybraných ropných výrobkov (v gescii Správy štátnych hmotných rezerv SR).

Núdzové zásoby ropy10 a vybraných ropných výrobkov sú určené na riešenie krízových situácií po stránke materiálneho zabezpečenia potrieb na 90 dní priemernej spotreby SR (pričom núdzové zásoby ropy nie sú nástrojom na reguláciu cien ropných výrobkov na vnútornom trhu) [45]. Ich úlohou je zachovať dôležité a strategické činnosti v štáte, a to v prípade vzniku krízovej situácie spôsobenej vyčerpaním všetkých dostupných zdrojov a spôsobov v zásobovaní štátu ropou a vybranými ropnými výrobkami a riešiť tento stav v rámci prijatých opatrení zo strany štátu. Použitie núdzových zásob je krajným opatrením pri riešení krízových situácií.

Problematika ropnej bezpečnosti zahŕňa aj oblasť výroby a spotreby pohonných hmôt a mazadiel pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a organizačné zložky aktívne činné v krízovej situácii a obyvateľstvo. V tejto oblasti, po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase vojnového stavu alebo v čase vojny, je aplikovateľné opatrenie hospodárskej mobilizácie „riešenie stavu ropnej núdze“. Toto opatrenie vstupuje do účinnosti na celom území SR alebo na časti územia SR nariadením vlády, alebo nariadením obvodného úradu v sídle kraja.

5.7. PLÁNOVANIE VÝROBNÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Negatívny vplyv krízových situácií na rozvoj hospodárstva štátu bol vo

všetkých fázach vývoja ľudskej spoločnosti jednoznačne preukázaný a v posledných rokoch stále vzrastá. Zvlášť výrazné je to v prípade vojnových konfliktov. Rozvoj hospodárstva, hlavne priemyselnej výroby má v mnohých prípadoch negatívny vplyv na životné prostredie a ohrozuje tiež životy ľudí, materiálne a kultúrne hodnoty. Spätne pôsobia krízové situácie na hospodárstvo tým, že sú vynakladané veľké prostriedky na vývoj nových technológií, ktoré minimálne ohrozujú životné prostredie i účinné prostriedky na likvidáciu vzniknutých krízových situácií. Uvedené skutočnosti zvýrazňujú potrebu pripravovať hospodárstvo štátu na krízové situácie s dôrazom na zabezpečenie dostatočných výrobných zdrojov.

10 Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a riešení stavu ropnej

núdze.


- 118 -

Dnešná vyspelá spoločnosť má dostatok zdrojov na vykonanie rýchlej a účinnej reakcie na vznik krízových situácií rôzneho druhu. Na ich eliminovanie je možné využiť rôzne opatrenia a zdroje hospodárstva štátu v jednotlivých obdobiach riešenia krízových situácií: − vo fáze prevencie:

− vytváranie výrobných technológií, ktoré kladú dôraz na efektívnosť a minimalizujú možné negatívne vplyvy na človeka i prírodu,

− odborná príprava ľudí, obsluhujúcich takéto technológie a ich cielenou prípravou na okamžité riešenie možných mimoriadnych udalostí,

− projektovanie a budovanie spoľahlivých monitorovacích systémov a systémov vyrozumenia a varovania,

− premyslené vypracovanie krízových a havarijných plánov, ktoré sa podieľajú na prevencii i na príprave na riešenie možných krízových situácií,

− vybudovanie spoľahlivého záchranného systému, − vo fáze vzniku krízovej situácie:

− nasadenie dostatočného množstva síl a prostriedkov na okamžitú záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt,

− využitie kapacít hospodárstva na odstraňovanie negatívnych dopadov krízových situácií,

− vytvorenie nevyhnutných zdrojov na pomoc postihnutým obyvateľom, − vo fáze obnovy:

− vytvorenie podmienok na obnovu hospodárstva štátu po skončení krízovej situácie vo výrobnej i v službách,

− zabezpečením návratu evakuovaných obyvateľov a vytvorenie podmienok na jeho život,

− vytvorenie a príprava nových síl a prostriedkov, ako aj obnovu zdrojov potrebných na riešenie krízových situácií.

Sprievodné javy vojnového stavu a vojny (mobilizácia, pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, zvýšený dopyt po špecifických výrobkoch životne dôležitej osobnej spotreby, znížený dopyt po ostatných priemyselných výrobkoch) zapríčiňujú vážne narušenie regulačných princípov trhovej ekonomiky štátu. Je nutné počítať s poklesom celkovej výroby tovarov a služieb, poklesom celkovej hospodárskej aktivity spoločnosti, s rastom inflácie, poklesom platobnej bilancie, pohybom menových kurzov a ďalšími ukazovateľmi.

V mikroekonomickom priestore je možné očakávať neštandardné správanie sa výrobcov i spotrebiteľov, ako aj celkové neštandardné vzťahy medzi trhovými štruktúrami. Z makroekonomického pohľadu nastane pravdepodobne narušenie interakcie výrobných odvetví, tvoriacich hospodárstvo štátu a celkové oslabenie fungovania hospodárskych štruktúr [34].

Na odvrátenie hospodárskeho kolapsu, vytvorenie podmienok na riešenie krízových situácií a zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva je


- 119 -

bezpodmienečne nutné, aby boli výrobné zdroje vrátane výrobno-kooperačných vzťahov na takéto situácie pripravené už počas prevencie vzniku krízových situácií. Tieto úlohy sú plnené okrem iného prostredníctvom systému hospodárskej mobilizácie.

Medzi najdôležitejšie opatrenia hospodárskej mobilizácie patrí výroba a dodávky tovarov a poskytovanie služieb pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek a obyvateľstva. Toto opatrenie zahŕňa: − výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského materiálu pre ozbrojené sily

a bezpečnostné zbory pri obrane suverenity a územnej celistvosti SR, − výrobu pre náhradu spotreby obyvateľstva − výrobu pre záchranné zložky.

Z hľadiska zapojenia SR do medzinárodných štruktúr je dôležité, aby tento systém umožňoval zabezpečiť aj výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského materiálu pre: − Ozbrojené sily SR, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní následkov krízových

situácií, − Ozbrojené sily SR pôsobiace v mierových a vojenských operáciách mimo

územia SR, − Ozbrojené sily určených členských štátov NATO (prípadne celej koalície)

pôsobiace na území SR, prípadne v jej prospech. Realizácia týchto úloh je zabezpečená v systéme hospodárskej mobilizácie

zmluvami o uzatvorení budúcej zmluvy medzi orgánmi štátnej správy a samosprávy ako oprávnenou stranou a vybranými právnickými osobami, prípadne podnikajúcimi fyzickými osobami, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, ako zaviazanou stranou.

Východiskom plánovacieho procesu je spoločenská objednávka štátu na rozhodujúce komodity, výrobky a služby, ktoré sú potrebné na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a bezpečnostných zborov v krízových stavoch. Táto objednávka štátu a následné zaviazanie výrobných podnikov na výrobu komodít sú realizované predovšetkým s využitím nasledujúcich špecifických foriem právneho zaviazania:

− Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy na dodávky alebo služby – prostredníctvom nej sa firmy zaväzujú na dodávky výrobkov, alebo služieb. Zmluvy sa uzatvárajú medzi ministerstvami a slovenskými firmami, ktoré sú výrobcami finálnych výrobkov. Všetky potrebné materiálové vstupy na výrobu požadovaných finálnych výrobkov sú zabezpečené buď prostredníctvom dodávateľsko-odberateľskej kooperačnej siete, vytvorenej uzatvorením ďalších zmlúv o budúcej zmluve medzi slovenskými subjektami, alebo tvorbou mobilizačných rezerv v prípade takých materiálových vstupoch, ktoré sa v SR


- 120 -

nevyrábajú. Napríklad Ministerstvo obrany SR uzatvára zmluvy s výrobcami náhradných dielcov, munície, výstroja a iných potrebných komodít. Títo uzatvárajú zmluvy so svojimi subdodávateľmi, ktorí sa taktiež zaraďujú do systému, pričom každý z výrobcov vie konkrétne čo, kedy a v akom množstve bude dodávať.

− Písomný príkaz – je jednorazové stanovenie na výrobu alebo služby počas krízových stavov, ktoré vydáva orgán štátnej správy alebo vyšší územný celok.

− Zmluva o uchovaní výrobných schopností – je právny dokument uzatvorený medzi ústredným orgánom štátnej správy a dodávateľom, ktorý na základe zmluvy uchováva výrobné zariadenie, linku, nástroje, ktoré sa v mieri nevyužívajú, ale v prípade potreby (vojnového stavu a vojny) by sa použili na výrobu alebo poskytovanie služby.

− Zmluva o skladovaní a ochraňovaní štátnych hmotných rezerv – uzatvára sa medzi Správou ŠHR a skladovateľom. Upravuje vykonávanie súhrnu činností, súvisiacich so starostlivosťou o strategické rezervy štátu. Skladovateľ je súkromná firma, ktorá sa na základe zmluvy o skladovaní zaviazala prevziať rezervy štátu (ŠHR), aby ich skladovala a obmieňala tak, aby sa zachovala ich potrebná kvalita.

− Zmluva o financovaní nákladov na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie - uzatvára sa medzi príslušným ústredným orgánom štátnej správy a subjektom, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie. Stanovuje spôsob úhrad nákladov pre firmy, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie formou refundácií napr. za opravy a údržba hmotného majetku, uchovanie výrobných schopností, zabezpečenie pohonných hmôt, zabezpečenie energií, cestovných výdavkov, mzdových prostriedkov, odvodov do sociálnych poisťovní atď. s dôrazom na účelovosť využitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Financovanie sa vykonáva len v tých organizáciách, ktoré boli zaradené do systému hospodárskej mobilizácie. Takýmto subjektom vydá vecne príslušný ústredný orgán štátnej správy Rozhodnutie o určení za subjekt hospodárskej mobilizácie, ktoré potvrdzuje zaradenie do systému hospodárskej mobilizácie. Zabezpečovanie výroby alebo služieb na riešenie krízových situácií vyplýva z vyššie uvedených zmlúv.


- 121 -

5.7.1. PLÁNOVANIE VÝROBY A ROZVODU ENERGIÍ NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Podmienkou funkčnosti celého hospodárstva počas krízových situácií je

zabezpečenie dostatku energetických médií a vytvorenie podmienok na ich optimálne prerozdelenie počas krízových stavov.

Elektrická energia je kľúčovou energetickou položkou na zabezpečenie chodu štátu v krízových situáciách. Spoločenská objednávka na elektrickú energiu vychádza z požiadaviek troch kategórií odberateľov elektrickej energie: − subjekty, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie, ktorých výroba

a služby sú nevyhnutné pre funkčnosť výrobnej aj nevýrobnej sféry v krízových situáciách,

− obyvateľstvo SR, − obce, ktoré deklarujú potreby obecného úradu a ním riadených prevádzok.

Tieto kategórie odberateľov vopred stanovujú požadovaný objem elektrickej energie (na tri mesiace) a miesto odberu. Okrem týchto údajov sa sledujú aj minimálne a maximálne príkony a vybavenosť náhradnými zdrojmi elektrickej energie. Tieto požiadavky sa za celú SR vykazujú prostredníctvom JIS HM a prenášajú do centrálnej databázy v Súhrnnom krízovom pláne SR, kde sú sumarizované a analyzované. Výstupom je špecifikácia požiadaviek štátu na výrobu a rozvod elektrickej energie v krízových situáciách pre Slovenské elektrárne a subjekty zabezpečujúce rozvod, prenos a dodávky elektrickej energie (ZSE, SSE, VSE a SEPS, ad.)

Výroba a rozvod elektrickej energie a plynu je založená na písomnom príkaze, ktorý je formou spoločenskej objednávky (teda nie na zmluve o budúcej zmluve) a stanovuje subjektom energetiky záväzok na výrobu počas krízových situácií.

Dodávky plynu subjektom hospodárskej mobilizácie sú založené na prenose informácií (zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich dislokácií na teritóriu (definovanie súradníc odberateľa) a predpokladanej spotrebe (potreba plynu na tri mesiace na zabezpečenie činnosti subjektu). Obdobne ako v prípade elektrickej energie je do systému hospodárskej mobilizácie zakomponovaný aj spôsob riešenia výpadkov zdrojov a rozvodov plynárenskej sústavy SR cestou Slovenského plynárenského podniku, ktorý je subjektom HM.

Výroba a dodávky pohonných hmôt sú založené na prenose informácií (zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich dislokácií na teritóriu (definovanie súradníc odberateľa), množstve, druhu a kategórií dopravného prostriedku (podľa vyhlášky MDPT SR č.116/1997 Z. z.), druhu a normovanej spotreby PHM s prihliadnutím na plánované využívanie dopravného prostriedku (pre potreby ozbrojených síl, na plnenie záväzku subjektu alebo ako voľná disponibilná záloha v prospech teritória).


- 122 -

Na systéme výroby a distribúcie pohonných hmôt participujú: − subjekty HM, ktoré vykazujú údaje potrebné na pridelenie druhu a množstva

PHM, − Súhrnný krízový plán, výstupy ktorého sú určujúce na definovanie záväzku

(pre výrobcu, skladovateľa – distribútora) a na kvantifikáciu prídelu pre obvodné úrady ako určujúceho prvku v systéme prideľovania oprávnení na prídel PHM,

− výrobca, ktorý predbežne plánuje výrobu na plný výkon (výroba je okrem iného závislá aj od funkčnosti dodávok suroviny zo zahraničia),

− skladovateľ suroviny aj ropných produktov, − ministerstvo hospodárstva, ktoré po analýze stavu v konkrétnej situácii

stanoví algoritmy (s prihliadnutím na osobitné podmienky v rezortoch) na výpočet prídelu PHM,

− distribútori pohonných hmôt spolu s pohotovostnými čerpacími stanicami teritoriálne rozmiestnenými podľa požiadaviek ministerstiev obrany a vnútra na celom území SR,

− obvodný úrad v prípade výdaja odberových oprávnení.

5.8. PLÁNOVANIE VECNÝCH PROSTRIEDKOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Vecné prostriedky sú hnuteľné

i nehnuteľné prostriedky, ktoré môžu byť použité na obranu štátu11. Je to tiež, elektrická a iná energia, zemný plyn, voda, palivá, dokumentácia a ďalšie komodity, ktoré sú potrebné na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a na obranu štátu. V kategórii hnuteľných vecí sú nimi predovšetkým dopravné a mechanizačné prostriedky.

Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie úloh obrany štátu sa vzťahuje na právnické alebo fyzické osoby, ktoré majú k vecným prostriedkom: − vlastnícke právo, − právo správy, − sú ich oprávnenými držiteľmi, − majú iné obdobné užívacie práva.

Vecné plnenie je povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytnúť vecný prostriedok. Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky znamená

11 Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR.

Medzi vecné prostriedky patrí najmä dopravná a mechanizačná technika


- 123 -

odovzdať požadované veci alebo naložiť s nimi alebo strpieť, aby sa s nimi naložilo podľa rozhodnutia oprávneného orgánu [52].

Rozhodnutie o povinnosti vlastníka poskytnúť vecné prostriedky vydáva oprávnený orgán, ktorým je príslušný ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR a ďalšie...) a v ďalšom poradí príslušný orgán miestnej štátnej správy, územná vojenská správa alebo obec. Vecné prostriedky, ktoré boli určené na plnenie úloh obrany štátu, nie je možné postihnúť exekúciou ani výkonom rozhodnutia.

Vecné plnenie sa nevzťahuje na určený subjekt, ktorý plní v období krízovej situácie konkrétne opatrenia hospodárskej mobilizácie na základe rozhodnutia alebo príkazu.

Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky nie je možné uložiť v čase vojny alebo vojnového stavu [52]: − ozbrojeným silám a ozbrojeným bezpečnostným zborom, − hasičskému a záchrannému zboru a záchranným službám, − ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším

orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a orgánom miestnej štátnej správy,

− obciam a vyšším územným celkom, − subjektu, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie, − prvkom systému civilnej ochrany, − Národnej banke Slovenska, − fyzickým osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou, mladším ako 18

rokov a ďalším podľa zákona č.414/2003 Z.z., − fyzickým osobám, ak by ich poskytnutím bola ohrozená ich existencia.

Prerozdelenie vecných prostriedkov sa realizuje s využitím evidencie o vecných prostriedkoch, vedenej na tento účel v stave bezpečnosti. Evidenciu vecných prostriedkov vedú územné vojenské správy pre potreby Ozbrojených síl SR a subjekty hospodárskej mobilizácie v krízových plánoch a v jednotnom informačnom systéme HM. Každý subjekt HM sleduje vecné prostriedky, ktoré má k dispozícii a ktoré potrebuje na splnenie mobilizačnej úlohy podľa krízového plánu.

Prioritná pozornosť je venovaná: − evidencii dopravných a mechanizačných prostriedkov, − optimálnemu prerozdeleniu dopravných prostriedkov:

− ozbrojeným silám (priorita prvého poradia), − subjektom hospodárskej mobilizácie (priorita druhého poradia), − orgánom štátnej správy (priorita tretieho poradia), − orgánom samosprávy ,


- 124 -

− centrálnemu riadeniu využívania a disponovania voľnou kapacitou vecných prostriedkov,

− ukladaniu rozhodnutí o vecnom plnení. Pre vlastníkov vecných prostriedkov, ktorým bolo rozhodnutie vydané

v stave bezpečnosti vyplýva zákonná povinnosť oznamovať oprávnenému orgánu všetky zmeny, ktoré by mali vplyv na plnenie rozhodnutia. Pre vlastníkov dopravných a mechanizačných prostriedkov alebo špeciálnej cestnej a stavebnej techniky vyplýva pri realizácii vecného plnenia povinnosť dodať s technikou predpísané náhradné dielce a pohonné hmoty na 300 km (alebo 10 motohodín).

Plánované využívanie vecných prostriedkov nie je v stave bezpečnosti predmetom finančných náhrad zo štátneho rozpočtu. Podmienkou je, že prinášajú zisk pre vlastníka v období mieru (tzv. živá výroba). V prípade, že rozhodnutie o povinnosti poskytnúť vecné prostriedky sa týka v stave bezpečnosti vo výrobnom procese nevyužívaných kapitálových statkov (tzv. studené kapacity), vlastníkovi prináleží náhrada výdavkov za ich udržiavanie v pohotovostnom stave, ktoré sa nazýva uchovávaním výrobných schopností. Ako podklad pre stanovenie výšky náhrad zo štátneho rozpočtu slúži technicko-ekonomický rozbor nákladov na uchovanie. Vecné prostriedky, ktoré boli poskytnuté ako vecné plnenie do užívania počas krízového stavu, sa po zániku potreby vrátia tomu, kto ich poskytol, alebo jeho právnemu nástupcovi. Zároveň mu prináleží náhrada za použitie týchto prostriedkov od subjektu, ktorý tieto vecné prostriedky v čase krízového stavu používal.

Inštitút vecného plnenia je možné využiť aj na plnenie úloh súvisiacich so záchranou osôb a majetku v rámci systému civilnej ochrany12. Obvodný úrad môže priamo alebo prostredníctvom obce uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie, ktoré potrebuje na to, aby zvládol úlohy pri odstraňovaní následkov závažnej mimoriadnej udalosti. Táto povinnosť sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe spravidla písomnou formou [43].

Fyzické osoby sú povinné poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú vrátane potrebných priestorov a prostriedkov aj na núdzové ubytovanie osôb evakuovaných z priestorov postihnutých dôsledkami závažnej mimoriadnej udalosti, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce. Túto povinnosť môže fyzická osoba odmietnuť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti definované zákonom.

Inštitút vecného plnenia môže byť využitý aj na záchranu života, zdravia alebo majetku občanov, ktoré sa uskutočňujú prostriedkami integrovaného záchranného systému13. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené 12 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane. 13 Zákon NR SR č. 129/2002 Z .z. o integrovanom záchrannom systéme.


- 125 -

na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Vecné plnenie sa poskytuje na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo koordinačného strediska tiesňového volania.

5.9. PLÁNOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Riešenie krízových situácií kladie

vysoké nároky na ľudské zdroje, na ich prípravu a úroveň teoretických vedomostí i praktických skúseností. Preto je nevyhnutné zvyšovať kvalitu ľudí a vzdelania na všetkých úrovniach krízového manažmentu. Všestranne pripravených odborníkov si vyžaduje proces prevencie, samotného riešenia krízových javov, ale aj návrat do rutinných podmienok.

Systém prípravy musí byť zameraný na všetkých pracovníkov a zamestnancov zainteresovaných v krízovom riadení. Sú to najmä: − profesionálni zamestnanci jednotlivých prvkov krízového riadenia, − vedúci pracovníci subjektov zaraďovaní do krízových štábov po dobu

výkonu funkcie v subjekte, − výkonní pracovníci plniaci čiastkové úlohy v príprave subjektov na riešenie

krízových situácií.

5.9.1. PREROZDELOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Plánovanie ľudských zdrojov na plnenie úloh počas krízových situácií spočíva v prerozdelení ľudského potenciálu medzi Ozbrojenými silami SR, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, subjektmi hospodárskej mobilizácie a potrebami územných orgánov štátnej správy a samosprávy (obr. 5.7). Uskutočňuje sa ako nepretržité opatrenie vykonávané najmä v rámci HM. Spočíva v komplexe opatrení, zabezpečujúcich optimálne využitie pracovných síl a realizuje sa s využitím evidencie o ľudských zdrojoch, vedenej na tento účel počas prípravy na riešenie krízových situácií. Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov je vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti a povinnosti vykonávať pomocné práce s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny.

Odborníkov krízového riadenia pripravuje aj Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline


- 126 -

Evidenciu ľudských zdrojov vedú územné vojenské správy a subjekty

hospodárskej mobilizácie (orgány štátnej správy a samosprávy, podnikateľské subjekty, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie organizácie ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie). Subjekty hospodárskej mobilizácie evidujú ľudské zdroje v rámci procesov krízového plánovania. Získavajú, spracovávajú a uchovávajú osobné údaje zamestnancov subjektu hospodárskej mobilizácie alebo fyzických osôb na účely uloženia pracovnej povinnosti, vecného plnenia alebo evidencie zamestnancov pre územnú vojenskú správu na účely ich oslobodenia od mimoriadnej vojenskej služby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie.

Dokumentácia personálneho zabezpečenia ich mobilizačnej úlohy je

súčasťou krízových plánov. Pri výbere osôb prihliadajú predovšetkým na: − odbornú pripravenosť pracovníkov, − pravdepodobnosť uplatnenia inštitútu pracovnej povinnosti pracovníkov

v súlade s aspektmi listiny ľudských práv, − úlohy súvisiace s brannou povinnosťou pracovníkov.

Počas riešenia krízových situácií je nevyhnutné rozdeliť ľudské zdroje podľa jednotlivých priorít s dôrazom na plnenie úloh obrany štátu. Optimálne prerozdelenie ľudských zdrojov sa uskutočňuje medzi kompetentnými inštitúciami.

4. ORGÁNY SAMOSPRÁVY

3. ÚZEMNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

PREROZDELENIE ĽUDSKĚHO

POTENCIÁLU NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH

SITUÁCIÍ

1. OZBROJENÉ SILY

2. SUBJEKTY HOSPODÁRSKEJ

MOBILIZÁCIE

Obr. 5.7. Prerozdelenie ľudského potenciálu na riešenie krízových situácií


- 127 -

Územné vojenské správy (ako odberateľ s najvyššou prioritou) - zabezpečujúce doplňovanie vojnových počtov súčastí Ozbrojených síl SR a ozbrojených bezpečnostných zborov. Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu mimoriadnej služby14 osobami, ktoré podliehajú brannej povinnosti.

Subjekty hospodárskej mobilizácie (ako odberateľ s druhou najvyššou prioritou) - na plnenie úloh stanovených krízovým plánom. Personálne zabezpečenie mobilizačnej úlohy sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti15 s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia16.

Orgány miestnej štátnej správy - na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11.

Orgány samosprávy - na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie činnosti). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11.

Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov bude vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti a povinnosti vykonávať pomocné práce pre potreby obrany.

Povinnosťou subjektu hospodárskej mobilizácie je riešiť v spolupráci s územnou vojenskou správou oslobodenie pracovníkov (vojakov v zálohe) podieľajúcich sa na plnení mobilizačnej úlohy od výkonu mimoriadnej vojenskej služby.

5.9.2. PRACOVNÁ POVINNOSŤ, OSOBNÉ ÚKONY, OSOBNÁ POMOC Na zabezpečenie úloh pri riešení

krízových situácií je často potrebný zvýšený počet pracovníkov. Orgány štátnej správy môžu na ich splnenie uložiť občanom pracovnú povinnosť alebo nariadiť osobné úkony alebo osobnú pomoc.

Pod pracovnou povinnosťou17 rozumieme povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať 14 Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti. 15 Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR. 16 Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listina základných práv a slobôd. 17 Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákon NR SR č. 414/2002 Z .z. o hospodárskej mobilizácii

Pracovnú povinnosť je možné využiť napríklad pri odstraňovaní následkov povodní.


- 128 -

prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu [52].

Taktiež to môže byť forma povinnosti fyzickej osoby, ktorá je alebo sa stane nezamestnanou, prijať ponúknuté pracovné miesto, ak to je nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Na výkon práce počas pracovnej povinnosti sa v ostatnom vzťahujú osobitné predpisy s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke.

Pracovná povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území SR. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu je možné uložiť fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Pracovnú povinnosť ukladá obvodný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby rozhodnutím, pričom prihliada na jej zdravotný stav a kvalifikačné predpoklady. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu nie je možné uložiť osobám stanoveným zákonom.

Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany sú fyzické osoby povinné vykonávať osobné úkony18. Osobným úkonom je každá fyzická i duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku počas závažnej mimoriadnej udalosti. Osobné úkony ukladajú orgány krízového riadenia v kompetencii ktorých je riešenie mimoriadnych udalostí. Od osobných úkonov sú oslobodené osoby stanovené zákonom [43].

Na plnenie úloh v rámci v rámci integrovaného záchranného systému

(IZS) sa na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú aj iné právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby formou osobnej pomoci19. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku IZS na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Osobnú pomoc má právo vyžiadať veliteľ zásahu IZS, operačné stredisko tiesňového volania alebo iná oprávnená osoba [48].

18 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane. 19 Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.


- 129 -

5.9.3. OSLOBODENIE OD MIMORIADNEJ A ALTERNATÍVNEJ SLUŽBY Mimoriadnu službu v ozbrojených silách alebo alternatívnu službu sú

povinní vykonať [53]: − vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, − odvedenci alebo vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej

služby prerušený, − vojaci v zálohe, − ženy, ktoré dobrovoľne prevzali brannú povinnosť a boli odvedené.

Subjekty hospodárskej mobilizácie musia pri personálnom zabezpečení svojej úlohy rešpektovať povinnosť svojich zamestnancov vykonať v prípade potreby mimoriadnu alebo alternatívnu službu. Výkon mimoriadnej služby príslušníkom ozbrojených síl a povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby môže v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu prezident na návrh vlády.

V čase vojny a vojnového stavu môže prezident na návrh vlády SR

nariadiť na vykonanie mimoriadnej služby všeobecnú alebo čiastočnú mobilizáciu.

Mobilizácia ozbrojených síl je: − hromadné povolanie na výkon mimoriadnej služby:

− vojakov v zálohe, − vojakov povinnej vojenskej služby, ktorým bol výkon vojenskej služby

prerušený, − odvedencov,

− nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom prípravnej služby a vojakom povinnej vojenskej služby,

− poskytnutie vecných prostriedkov podľa osobitného zákona. Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na vojakov v zálohe na celom území

SR, ktorí nie sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení a na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silám.

Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje: − na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, − na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silím20, − na celé územie SR alebo jeho časť.

Od povinnosti vykonať mimoriadnu vojenskú službu môžu byť oslobodení tí občania, ktorí v dôležitom záujme SR budú ďalej vykonávať svoje zamestnanie, tzn. aj zamestnanci subjektov hospodárskej mobilizácie. O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu vojenskú službu môžu

20 Napr. Zákonník práce, zákon NR SR č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení.


- 130 -

prostredníctvom Ministerstva obrany SR požiadať každoročne do 30. júna územnú vojenskú správu pre svojich zamestnancov: − ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta

SR a Národná banka Slovenska, − orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, − orgány miestnej štátnej správy, − obce a vyššie územné celky, − právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy

súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku, ak im na plnenie úloh obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku nepostačujú ich zamestnanci.

Počet zamestnancov, ktorých je možné oslobodiť od mimoriadnej služby je obmedzený. Schvaľujú ho: − Ministerstvo vnútra SR pre obvodné úrady v sídle kraja a obvodné úrady, − ministerstvá alebo iné ústredné orgány štátnej správy pre právnické osoby

s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých sú zriaďovateľom alebo zakladateľom, − obvodné úrady pre ostatné právnické alebo fyzické osoby, ktoré plnia úlohy

súvisiace so zabezpečením obrany štátu, HM, CO a pre obce, − iný orgán štátu pre právnické osoby, ktoré určil na plnenie úloh súvisiacich

so zabezpečením obrany štátu.

Zamestnávatelia predkladajú na schválenie navrhovaný počet zamestnancov na oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby v týchto prípadoch: − po jeho vzniku, ak plní úlohy v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany

Slovenskej republiky, − po jeho určení za subjekt hospodárskej mobilizácie, − pri zmene počtov zamestnancov potrebných na zabezpečenie bezpečnosti a

obrany Slovenskej republiky. V ústrednom orgáne štátnej správy (napr. Daňové riaditeľstvo SR, Colné riaditeľstvo SR, Štátna pokladnica a iné) zriadenom zo zákona, ktorý nemá zriaďovateľa schvaľuje počet zamestnancov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby štatutárny zástupca. Zamestnávatelia zasielajú územnej vojenskej správe, príslušnej podľa adresy trvalého pobytu zamestnanca, do 31. januára kalendárneho roka menný zoznam zamestnancov požadovaných na oslobodenie. Zmeny v zoznamoch zamestnancov v prípade vzniku alebo zániku dôvodu ich oslobodenia zamestnanca zasielajú zamestnávatelia do 30 dní od vzniku zmeny.

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sa povoľuje maximálne na jeden rok a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia mimoriadnych


- 131 -

opatrení. Schválený počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby nemôže byť prekročený.

Vojaka v zálohe mladšieho ako 30 rokov je možné od povinnosti vykonať mimoriadnu službu oslobodiť len v prípade, ak je [53] : − štátnym tajomníkom, − zamestnancom na úseku krízového riadenia ústredných orgánov štátnej

správy, Kancelárie prezidenta SR a Národnej banky Slovenska, − prednostom obvodných úradov, − predsedom vyšších územných celkov, − zamestnancom obvodných úradov na úseku krízového riadenia a civilnej

ochrany, − vedúcim zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy, − zamestnancom právnickej alebo fyzickej osoby ak bez neho zamestnávateľ

nemôže plniť úlohy na úseku krízového riadenia a nemôže získať primeranú náhradu,

− nezamestnaným, ak bude plniť úlohy na úseku krízového riadenia. Zákon priamo oslobodzuje od vykonania mimoriadnej služby po dobu

trvania ich služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, železničnej polície, colnej správy, hasičského a záchranného zboru a Národného bezpečnostného úradu.

5.10. PLÁNOVANIE FINANČNÝCH ZDROJOV NA KRÍZOVÉ

RIADENIE Plánovanie finančných zdrojov na krízové riadenie sa dotýka všetkých

orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj iných právnických a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré môžu krízovú situáciu vyvolať alebo byť jej obeťami. Bezprostredne sa dotýka aj života a majetku každého občana, ohrozeného následkami krízových a mimoriadnych udalostí. Rozhodujúcimi oblasťami financovania krízového riadenia zo štátnych prostriedkov je financovanie hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany.

Plánovanie finančných zdrojov na riešenie krízových situácií spočíva vo vyčlenení finančných prostriedkov najmä na: − činnosť inštitúcií, organizácií, pracovísk na úseku krízového riadenia

a profesionálnych pracovníkov krízového manažmentu (ÚOŠS, OMŠS, OS SR, systémy HM, CO, IZS a ďalšie),

− vykonávanie analýzy rizík, vrátane potrebných prieskumných prác, − výskum v oblasti krízového riadenia, − spracovanie krízových plánov, − školenie profesionálnych pracovníkov a obyvateľstva, − metodické nácviky a praktické cvičenia na riešenie mimoriadnych udalostí

a krízových situácií,


- 132 -

− vykonávanie preventívnych technických a technologických opatrení na predchádzanie vzniku krízových javov v životnom prostredí a priemysle, pri skladovaní a preprave nebezpečných látok a ďalších činnostiach,

− zodolňovanie infraštruktúry proti pôsobeniu následkov krízových javov s dôrazom na objekty osobitnej dôležitosti, dopravnú a energetickú infraštruktúru,

− monitorovanie ohrozeného prostredia, − zriadenie a udržiavanie systémov na varovanie a vyrozumievanie občanov

a organizácií, − vlastné riešenie očakávaných i neočakávaných krízových situácií, − obnovu systémov narušených v dôsledku krízovej situácie, vrátane

infraštruktúry, − náhrady za poskytnuté vecné plnenie a pracovnú povinnosť, − náhrady za škody, ktoré vznikli v súvislosti s riešením krízových situácií, − poskytovanie medzinárodnej pomoci na riešenie krízových situácií.

V prípade štátu sa finančné zdroje na riešenie krízových situácií rozpočtujú v jednotlivých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu. Získané finančné prostriedky používajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy na plnenie úloh, ktoré sú im stanovené príslušnými právnymi normami na úseku krízového riadenia, vrátane riešenia konkrétnych krízových situácií. Výdavky na hospodársku mobilizáciu21 sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom účelovo viazaných finančných prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi štátnej správy alebo Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Na riešenie krízových situácií je možné využiť aj rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol. V prípade potreby môže štát využiť aj tzv. rozpočtové opatrenia, ktorými sú úspory, prekročenie alebo presuny finančných prostriedkov, emisie štátnych dlhopisov a ďalšie. Na zabezpečenie týchto úloh plnia určené ústredné orgány štátnej správy nasledujúce úlohy22: − ministerstvá uplatňujú objem finančných prostriedkov na plnenie úloh

v systéme krízového riadenia a krízového plánovania pre seba a za určené subjekty hospodárskej mobilizácie v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok,

− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu pre vyššie územné celky, obce, Národnú banku Slovenska, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva SR,

21 Zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH SR č. 98/2003 o výdavkoch na

hospodársku mobilizáciu. 22 Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.


- 133 -

− vyššie územné celky a obce vyčleňujú finančné prostriedky na krízové riadenia a krízové plánovanie aj vo vlastných rozpočtoch,

− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu pre obvodné úrady sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra SR,

− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu pre Sociálnu poisťovňu sa rozpočtujú v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu pre Štátnu pokladnicu sa rozpočtujú v kapitole Ministerstva financií SR,

− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu v oblasti štátnych hmotných rezerv sa rozpočtujú v kapitole Správy štátnych hmotných rezerv SR,

− Národná banka Slovenska vyčleňuje objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prípravy na krízové situácie na príslušný kalendárny rok vo svojom vlastnom rozpočte,

− Ministerstvo financií SR po prerokovaní s Ministerstvom vnútra SR navrhuje v rozpočtovej kapitole všeobecná pokladničná správa účelovú rezervu finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov,

− Ministerstvo financií SR po schválení štátneho rozpočtu v Národnej rade SR rozpisuje finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy na krízové situácie ako účelové prostriedky do rozpočtových kapitol ministerstiev a krajských úradov,

Národná banka Slovenska pri plnení úloh hospodárskej mobilizácie pripravuje a v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu vykonáva opatrenia: − na ochranu meny a na ochranu menových rezerv v zlate a v iných

devízových hodnotách, − na ochranu hotovostného peňažného obehu slovenskej meny vytváraním

osobitných zásob peňažných prostriedkov, − v devízovej oblasti vrátane zmenárenskej činnosti, − na úseku bankových služieb pre potreby zabezpečenia činnosti ozbrojených

síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, − v spolupráci s Ministerstvom financií SR pri koordinovaní krízového

plánovania bánk určených za subjekty hospodárskej mobilizácie. Ďalšími finančnými zdrojmi na riešenie krízových situácií môžu byť

napríklad menové a devízové opatrenia, zdroje zo štátnych fondov, rozpočty obvodných úradov, zmeny alebo zavedenie nových daňových sadzieb a poplatkov, dary od domácich i zahraničných fyzických a právnických osôb, Fond solidarity EU, štátne pôžičky a finančné zdroje z poistenia. V čase vojny a


- 134 -

v čase vojnového stavu sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky riadi štátnym vojnovým rozpočtom23, ktorý vypracúva na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií SR. Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu uplatňuje písomne voči Národnej banke Slovenska požiadavky na vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením a zabezpečovanie vykonávania bankových služieb spojených s finančným zabezpečením prostredníctvom iných bánk, ktoré boli určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie.

Neodmysliteľnou súčasťou financovania krízových a mimoriadnych situácií musí byť poistné plnenie z poistných zmlúv uzatvorených pre prípad ich následkov. Náklady na poistné je možné taktiež zahrnúť do plánovaných prostriedkov vyčlenených na krízové riadenie.

Podrobnosti o výdavkoch na hospodársku mobilizáciu, ktoré sú uhrádzané z prostriedkov štátneho rozpočtu, stanovuje MH SR.

Výdavky na civilnú ochranu24 sú financované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR a rozpočtových kapitol obvodných úradov v sídle kraja. Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sú určované účelovo vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.

Na financovaní civilnej ochrany sa podieľajú aj samosprávne kraje, obce, právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok. Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva, ktoré sú uhrádzané z prostriedkov štátneho rozpočtu stanovuje Ministerstva vnútra SR.

5.11. ZÁSOBOVANIE OBYVATEĽSTVA POČAS KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Narušenie mierového života spoločnosti, spôsobené živelnou pohromou,

haváriou, ekonomickou krízou, rozsiahlou migráciou či sociálnymi nepokojmi, ktoré sa vymknú spod kontroly, ohrozením či narušením demokratického zriadenia alebo územnej celistvosti, alebo vojnou, má zákonite za dôsledok narušenie vzťahov medzi prvkami systému zásobovania obyvateľstva. Výsledkom takéhoto procesu môže byť postupné stupňovanie krízy, nakoľko pribudne ďalší negatívny faktor v podobe nedostatku potravín, pitnej vody ako aj ďalších životných potrieb ľudí, vrátane vzniku epidémií a chaosu. 23 Zákon NR SR č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 24 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a vyhláška MV SR č. 557/2002 Z. z.

o výdavkoch na civilnú ochranu.


- 135 -

Systém zásobovania potravinami v trhovej ekonomike je tvorený producentmi potravinárskych výrobcov, spravidla tiež skladovateľmi tovarov, predajcami a spotrebiteľmi. Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému zásobovania sú založené na dopyte a ponuke a vo fungujúcej ekonomike pôsobia pomerne vyvážene a stabilne. Na systém a vlastný proces zásobovania majú vplyv aj spoločenské zriadenie štátu, spoločensko-ekonomické pomery, hospodárske možnosti štátu, zabezpečenie občanov v krízových situáciách, zahraničný a vnútorný obchod.

Na zásobovanie obyvateľstva v krízových situáciách sa môžu využívať rôzne systémy regulácie zásobovania. Uplatňujú sa často aj v období po prekonaní krízovej situácie, a to predovšetkým v prípade životne dôležitých výrob-kov ako sú chlieb, múka, tuky, cukor, základné odevy, obuv, palivá a pod. Všetky tieto systémy patria medzi direktívne metódy riadenia a sú zraniteľné rôznymi druhmi špekulácie a parazitizmu, často prerastajúcimi až do trestnej činnosti.

Zásobovaním obyvateľstva počas krízovej situácie sa rozumie súhrn legislatívnych, organizačných, materiálnych, technických a iných opatrení, ktoré majú za cieľ náhradu spotreby základných druhov životne dôležitých výrobkov pre prípad narušenia rovnomerného rozvoja spoločnosti. Úlohou štátu je zabezpečiť výrobu a pripraviť opatrenia na reguláciu ich predaja a určiť zásady na ochranu vnútorného trhu a záujmov spotrebiteľov počas krízových situácií.

Základným cieľom regulácie zásobovania obyvateľstva je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nedostatkového spotrebného tovaru. Na to sa môžu využívať rôzne prídelové systémy (obr. 5.8) a kategorizácia skupín spotrebiteľov, ktoré môžu zohľadňovať napríklad vek, zdravotný stav, profesiu alebo pracovné podmienky.

SYSTÉMY NA REGULÁCIU

ZÁSOBOVANIA OBYVATEĽSTVA

DOBROVOĽNÉ OBMEDZENIE

NÁKUPOV A SPOTREBY

OBMEDZENIE JEDNORÁZO-

VÉHO MNOŽSTVA

NÁKUPU

OBMEDZENIE

POČTU DNÍ NÁKUPU

PREDAJ NA

POTRAVINOVÉ LÍSTKY

PREDAJ NA

NÁKUPNÉ PREUKAZY

PREDAJ ZA VOJNOVÉ PENIAZE

NÚDZOVÉ ZÁSOBOVANIE OBYVATEĽOV

CENOVÁ

REGULÁCIA PREDAJA

Obr. 5.8. Systémy na reguláciu zásobovania obyvateľstva


- 136 -

5.11.1. REGULÁCIA PREDAJA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV A TOVAROV V SR

Na zabezpečenie zásobovania obyvateľstva v krízových situáciách je v SR pripravené v rámci systému HM vyhlásenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov [61]. Opatrenia vstupujú do účinnosti na celom území SR alebo na časti územia SR nariadením vlády, alebo nariadením obvodného úradu v sídle kraja po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase vojnového stavu alebo v čase vojny.

Cieľom je zabrániť nežiaducemu prudkému nárastu cien životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov, ako aj zabezpečiť pri nedostatku potravinových komodít ich distribúciu a prerozdelenie tak, aby bolo pre každého občana k dispozícii množstvo potravín zaručujúce prežitie.

Mimoriadnymi regulačnými opatreniami [61] v SR sú: − cenová stabilita výrobkov alebo tovarov - predstavuje udržanie cien

výrobkov alebo tovarov na úrovni cien, ktoré platili v deň vyhlásenia núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo v deň vypovedania vojny;

− predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov - spočíva v tom, že pri vybraných druhoch životne dôležitých výrobkov je stanovené ich množstvo, ktoré môže byť predané spotrebiteľom pri jednom nákupe v jednom kalendárnom dni jednému kupujúcemu, pričom v sieti prevádzkarní v oblasti obchodu sa realizuje po predložení nákupného preukazu, v ktorom sa vyznačí množstvo výrobkov alebo tovarov,

− predaj výrobkov alebo tovarov na prídel - predaj výrobkov alebo tovarov na prídel je opatrenie, pri ktorom sú spotrebiteľom vydané prídelové lístky, ktoré predkladajú pri nákupe životne dôležitých tovarov. Spotrebitelia sa podľa výšky prídelu rozdeľujú do jednotlivých spotrebiteľských kategórií (A, D18, D1, D06), ktoré sú uvedené v tabuľke 5.2.

Mimoriadne regulačné opatrenia na predaj životne dôležitých výrobkov alebo tovarov v SR

Cenová stabilita životne dôležitých

výrobkov alebo tovarov

Predaj obmedzeného množstva životne dôležitých

výrobkov alebo tovarov

Nákup na nákupné

preukazy

Predaj životne dôležitých výrobkov

alebo tovarov na prídel

Obr. 5.9. Mimoriadne regulačné opatrenia v SR na zásobovanie obyvateľstva v krízových situáciách

Nákup na prídelové

lístky preukazy


- 137 -

Tab. 5.2.

Normy životne dôležitých výrobkov podľa kategórií spotrebiteľov [61]

Po vyhlásení predaja obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov alebo prídelového systému zásobovania sú spotrebiteľom vydané prostredníctvom výdajní odberných oprávnení tzv. odberné oprávnenia25. Odbernými oprávneniami sú nákupné preukazy a prídelové lístky. Centrálnu evidenciu odberných oprávnení a ich tlač zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva SR

Všetky mimoriadne regulačné opatrenia sú viazané na rozhodnutie vlády SR alebo obvodného úradu v sídle kraja. Vláda SR vo svojom nariadení alebo obvodný úrad v sídle kraja vo svojom nariadení o mimoriadnom regulačnom opatrení uvedie druh výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa vzťahuje mimoriadne regulačné opatrenie a jeho množstvo. V nariadení uvedú druh mimoriadneho regulačného opatrenia a množstvo výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa opatrenie vzťahuje. Mimoriadne regulačné opatrenia sa môžu vyhlásiť samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii.

25 Vzory odberných oprávnení sú uvedené vo vyhláške MH SR č. 125/2003 Z. z.

Kategória, vekové členenie a množstvo potravín v g/osobu/deň D 06 D 1 D 18 A

Druh potravín dojčatá 0 - 5

mesiacov

dojčatá 6 - 12

mesiacov

deti 1 – 18 rokov

dospelí Poznámka

Mäso - 79 157 126 Mlieko 120g* 90g* - - * sušené mlieko Vajcia - - 30 24 Živočíšne tuky - - 16 13 Maslo - 7 - - Rastlinné tuky - - 40 35 Chlieb - - 100 118 Múka - - 80 64 Pečivo - 60 60 53,6 Cukor - 50 50 40 Zemiaky - 90 200 176 Ryža - 10 100 96 Soľ - 3g/1kg

stravy 20g/1kg stravy

20g/1kg stravy


- 138 -

5.11.2. VYHLASOVANIE A ORGANIZÁCIA MIMORIADNYCH REGULAČNÝCH OPATRENÍ

Vyhlasovanie mimoriadnych regulačných opatrení nemusí byť priamo viazané na vyhlásenie určitého krízového stavu alebo na mimoriadnu udalosť. Nepretržite sa vykonáva iba opatrenie hospodárskej mobilizácie, ktorým je zriaďovanie výdajní odberných oprávnení v kompetencii obcí.

Vláda SR môže nariadiť na celom území alebo na časti územia SR organizáciu dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení v núdzovom, výnimočnom, vojnovom stave alebo vo vojne.

Obvodný úrad v sídle kraja môže nariadiť organizáciu dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení z vlastného podnetu, po dohode so samosprávnym krajom alebo z podnetu obvodného úradu.

Pri zabezpečovaní predaja životne dôležitých výrobkov a tovarov s využitím mimoriadnych regulačných opatrení plnia orgány miestnej štátnej správy, samosprávy a zainteresované právnické a fyzické osoby rad úloh: Obvodný úrad v sídle kraja:

− vedie prehľad počtu obyvateľstva v regióne podľa stanovených vekových kategórií,

− zabezpečuje evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností a obyvateľov v územnom obvode kraja,

− riadi a koordinuje činnosť obvodných úradoch pri plnení úloh mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov,

− na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu. Obvodný úrad:

− vedie prehľad počtu obyvateľstva vo svojom územnom obvode podľa stanovených vekových kategórií,

− vedie evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností a obyvateľov vo svojom územnom obvode,

− vedie prehľad o subjektoch, ktoré vyrábajú alebo obchodujú s životne dôležitými výrobkami a tovarmi v jeho územnom obvode,

− vedie prehľad o prevádzkach v oblasti obchodu, ktoré budú v období mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v jeho územnom obvode,

− zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení na obce, − podľa požiadaviek obcí organizuje zásobovanie obcí životne dôležitými

výrobkami alebo tovarmi,


- 139 -

− na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu a vypracovať časový harmonogram na plnenie úloh. Obec:

− vedie prehľad počtu obyvateľstva v obci podľa stanovených vekových kategórií, − vedie prehľad o prevádzkach v oblasti obchodu, ktoré budú v období

mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v obci,

− preberá odberné oprávnenia na obvodnom úrade, − zriaďuje výdajňu odberných oprávnení, − oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení spôsobom v obci obvyklým, − zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení obyvateľom vo výdajni odberných

oprávnení, − po vykonaní rozboru výsledkov inventarizácie v predajných jednotkách odstúpi

túto do 10 hodín obvodnému úradu, − na základe rozboru výsledkov inventarizácie uplatňuje na obvodnom úrade

požiadavky na zásobovanie výrobkami alebo tovarmi Osoby, ktoré podnikajú v oblasti obchodu s výrobkami alebo tovarmi

a nachádzajú sa na území, na ktorom je vyhlásené mimoriadne regulačné opatrenie, plnia úlohy na základe písomného príkazu obvodného úradu. Plnia nasledujúce úlohy:

− umiestnia na viditeľné miesto v predajni vyhlásenie orgánu štátnej správy o nariadení mimoriadnych regulačných opatrení,

− vykonajú do 24 hodín od jeho vyhlásenia samostatne alebo v spolupráci so štátnymi kontrolnými orgánmi mimoriadnu inventúru výrobkov alebo tovarov, ktoré majú vo svojich skladovacích priestoroch alebo v predajniach (obsah inventúry predložia obci),

− vedú evidenciu nakúpených výrobkov alebo tovarov, predaných výrobkov alebo tovarov a kupónov z prídelových lístkov (evidenciu predkladajú obci alebo kontrolným orgánom štátnej správy na vyžiadanie),

− dodávajú predajcom alebo predávajú výrobky alebo tovary konečnému spotrebiteľovi (pri predaji na nákupný preukaz vyznačia v ňom takýto nákup, pričom uvedú dátum a množstvo predaného tovaru). Osoby, ktoré sú výrobcami výrobkov alebo tovarov alebo s nimi obchodujú, zabezpečia ich dodávky prednostne na územie, na ktorom je vyhlásené mimoriadne regulačné opatrenie podľa písomného príkazu obvodného úradu. Predávajúci je povinný vyhlásenie mimoriadnych regulačných opatrení akceptovať. Vzájomné väzby v organizácii mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR sú uvedené na obr. 5.10.


- 140 -

Prehľad o výrobcoch

a dodávateľoch

KOMISIA NA ORGANIZÁCIU MIMORIADNYCH

REGULAČNÝCH OPATRENÍ

KOMISIA NA ORGANIZÁCIU MIMORIADNYCH

REGULAČNÝCH OPATRENÍ

Odberné oprávnenia - evidencia - výdaj občanom

Odberné oprávnenia - evidencia - distribúcia

OBVODNÝ ÚRAD v sídle kraja

OBVODNÝ ÚRAD

OBEC

Pre

hľad

o p

očto

ch

dom

ácno

stí a

oby

vate

ľov

VÝDAJŇA ODBERNÝCH OPRÁVNENÍ

OBYVATELIA

Odberné oprávnenia - evidencia - distribúcia

PREDAJNÉ JEDNOTKY

Nákup na odberné oprávnenia

Požiadavky na

zásobovanie

VÝROBCOVIA A DODÁVATELIA

Prehľad o predajných jednotkách

Obr. 5.10. Organizácia mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR

Evidencia výrobkov a prídelových lístkov

Predloženie evidencie na vyžiadanie

PREDAJNÉ JEDNOTKY


- 141 -

5.11.3. VÝROBA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV V SR Výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov je zabezpečovaná

v rezortoch pôdohospodárstva a hospodárstva ako súčasť systému hospodárskej mobilizácie. Uskutočňuje sa prostredníctvom opatrenia hospodárskej mobilizácie nazvaného organizácia výroby životne dôležitých tovarov (predovšetkým potravín). Na tejto výrobe sa podieľajú najmä pôdohospodárske a potravinárske subjekty. Za životne dôležité výrobky alebo životne dôležité tovary (ďalej len výrobok alebo tovar) sa považujú pitná voda, múka, tuky, mlieko, mäso, vajcia, cukor, zemiaky, ryža, soľ a ďalšie výrobky alebo tovary, ak o nich v podmienkach SR rozhodne vláda alebo obvodný úrad v sídle kraja.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR koordinuje produkciu základných druhov poľnohospodárskych komodít, drevnej hmoty, pitnej vody a dodávky úžitkovej vody, usmerňuje rastlinno-lekársku činnosť a veterinárnu starostlivosť. Potravinový potenciál na riešenie krízových stavov je tvorený ročnou výrobnou kapacitou mäsa (v čom je započítavaná kapacita hovädzieho dobytka, ošípaných v živej hmotnosti, ako aj kapacita hydiny vždy s prepočtom na ich príslušnú jatočnú výťažnosť), mlieka, vajec, masti a rastlinných tukov, múky, masla, pekárenských výrobkov, cukru, zemiakov, pitnej a úžitkovej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že výroba životne dôležitých potravinárskych tovarov, pitnej a úžitkovej vody, ako aj drevnej hmoty je dostatočná nielen na riešenie krízových situácií vojenského charakteru, ale je využiteľná aj počas riešenia krízových situácií nevojenského charakteru.

V súčasnej dobe, po zániku štátneho obchodu, privatizáciou veľkoobchodu, zvýšením úrokov z úverov na zásoby a v nových podmienkach financovania vznikla nová situácia. Prechod na trhový mechanizmus v zásobovaní spôsobil, že základňa veľkoskladov bývalého štátneho podniku Zdroj (až na jej torzo na východe republiky) prakticky neexistuje a rovnaký je i dopad trhového princípu na sféru obchodu, kde na vyváženom stave medzi ponukou a dopytom participuje niekoľko desiatok tisíc obchodných jednotiek. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy takéhoto počtu reálnych subjektov nie je možné, ani účelné mapovať. Zároveň nepripadá do úvahy ani zaradenie všetkých obchodných jednotiek do systému hospodárskej mobilizácie už v čase bezpečnosti. Výroba vybraných potravinových komodít predstavuje hlavnú mobilizačnú úlohu cca 1200 poľnohospodárskych družstiev, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Zásoby základných druhov potravín a priemyselných výrobkov sa vytvárajú a udržiavajú už v čase bezpečnosti v systéme štátnych hmotných rezerv. Predstavujú minimálne množstvo určeného sortimentu, resp. odbytových zásob podnikateľských subjektov.

Výber a zaradenie obchodných jednotiek do systému hospodárskej mobilizácie sú komplikované celým radom konkrétnych skutočností, ktoré je nevyhnutné rešpektovať.


- 142 -

Nie je možné vopred stanoviť priestor bojovej činnosti ozbrojených síl, ani územie predpokladaného ohrozenia a vzniku krízových situácií. Z týchto priestorov je nevyhnutné evakuovať obyvateľstvo (z územia vyčleneného na operačnú činnosť vojsk, z ohrozeného územia pod vodnými dielami, ai.) a pripraviť pre neho opatrenia na zásobovanie.

Takmer každý územný obvod (obec, región) môže uskutočniť evakuáciu a na druhej strane takmer každá obec sa môže stať prijímateľom evakuovaných obyvateľov a opatrenia pripravené na štatistický počet obyvateľstva by boli v tomto prípade absolútne nepostačujúce.

Objektívna analýza na stanovenie pravdepodobných pohybov obyvateľstva zavŕšená vytvorením reálnych dodávateľsko-odberateľských vzťahov už v čase bezpečnosti, by si vyžiadala neúnosné úsilie a zaťaženie pracovníkov štátnej správy s priamym dopadom na zvýšenie počtov pracovných miest v orgánoch miestnej štátnej správy. Efektívnosť takejto činnosti, s prihliadnutím na pravdepodobnosť realizácie, by bola veľmi malá.

Na rozdiel od systému krízovej (vojnovej) výroby v priemyselných odvetviach, ktorá je založená na pevných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, nie je úloha výrobcov potravín po vyhlásení niektorého z krízových stavov založená na zmluvných vzťahoch s odberateľmi, ale iba na vykazovaní produkčnej schopnosti.

Ako východisko na proces krízového plánovania v oblasti výroby životne dôležitých výrobkov, bol prijatý tento postup: − v gescii ministerstva pôdohospodárstva sa prostredníctvom príslušných

údajových dokumentov hospodárskej mobilizácie vykazuje produkčná schopnosť vo výrobe mäsa (jatočné zvieratá a hydina), mlieka, vajec, obilia, múky, tukov, cukru a zemiakov;

− v gescii ministerstva vnútra sa prostredníctvom príslušných údajových dokumentov hospodárskej mobilizácie obcí (účelová informácia za oblasť pôsobnosti obce) vykazuje v krízových plánoch obvodných úradov potreba relevantných komodít;

− v krízových plánoch obvodných úradov je vedená databáza vytipovaných predajní, pre ktoré sa s prihliadnutím na ďalšie okolnosti (povolanie vlastníka, správcu alebo nájomcu na mimoriadnu službu, zánik činnosti, vhodnosť subjektu na plnenie úloh zásobovania a ďalšie) pripraví a v období krízovej situácie vydá rozhodnutie o vecnom plnení resp. rozhodnutie o pracovnej povinnosti vo sfére regulovaného predaja.

Realizáciou tohto postupu sú vytvorené predpoklady na vznik vyváženého stavu a fungovanie prvkov systému krízového zásobovania obyvateľstva v rovine potravinových komodít na prežitie.


- 143 -

5.12. CIVILNÁ OCHRANA Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života,

zdravia, majetku a životného prostredia, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových

javov, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia: − zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie záchranných prác, ktoré

spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,

− organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby, − poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, − zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, − vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, − zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu, − posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania

záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,

− zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane,

− zabezpečovanie a vykonávanie medzinárodnej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Civilná ochrana zahŕňa aj nadväzné činnosti potrebné na splnenie úloh vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, obvodné úrady v sídle kraja a obvodné úrady26, samosprávne kraje27, obce28, právnické osoby a fyzické osoby.

Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Varovanie je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén. Varovné signály sú následne dopĺňané hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa technicky zabezpečuje: - sieťou sirén, ktorú tvoria sirény a systém ich ovládania, - prostredníctvom rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, 26 Zákon NR SR č. 515/2003 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. 27 Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch). 28 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave, zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice.


- 144 -

- domácimi rozhlasmi, ktoré musia spĺňať požiadavky technickej normy, - miestnymi informačnými prostriedkami obce, - systémami automatizovaného varovania, - prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí.

Tab. 5.3

Varovné signály a spôsob ich vyhlásenia

Druh signálu Spôsob vyhlásenia

VŠEOBECNÉ OHROZENIE 2 - minútový kolísavý tón sirén

OHROZENIE VODOU 6 - minútový stály tón sirén

KONIEC OHROZENIA 2 - minútový stály tón sirén bez opakovania.

Činnosti vykonávané pri záchranných prácach:

- varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a aj pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,

- vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať postihnuté osoby mimoriadnou udalosťou, vyznačiť kontaminované a životu nebezpečné úseky,

- vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, ochranných stavieb, zo zaplavených priestorov a z horiacich budov,

- zaistenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ochranných stavbách,

- zabezpečenie individuálnej ochrany osobám v kontaminovanom priestore a ich odsun z tohto priestoru,

- poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení,

- lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,

- kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrolu kontaminovania územia, ovzdušia a budov,

- poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie, - hygienická očista postihnutých osôb, - likvidácia úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu, - vykonanie špeciálnej očisty a dezaktivácie územia, budov, priestorov,

dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,

- vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,

- regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,


- 145 -

- uzavretie postihnutého územia, - ochrana postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred

nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti,

- odsun nezranených osôb z postihnutého územia, - núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom

mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb, - poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a

vykonanie veterinárnej očisty, - odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich

postihnuté osoby, nasadené sily a prostriedky a majetok, - pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania, - spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií

ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky, - uvoľňovanie zahataných vodných tokov, - uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí,

vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác a odsun postihnutých osôb,

- čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú záchranné práce,

- zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách, - identifikácia, odsun a pochovávanie usmrtených osôb, - uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú

asanáciu zvyškov nebezpečných látok, - poskytnutie psychologickej a duchovnej pomoci.

Pri plnení hlavných úloh vypracovávajú zodpovedné orgány predpísanú plánovaciu dokumentáciu (tab. 5.3). Sú to najmä analýzy územia obvodu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a plány ochrany obyvateľstva29.

Analýza územia je proces posúdenia rizík vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia je vyhotovovaná vo forme súboru dokumentov, ktoré popisujú príslušný región, jeho aktivity, riziká vzniku krízových javov i možnosti ich riešenia.

Plánom ochrany obyvateľstva je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.

Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti30 je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické

29 Zákon NR SR č. 42/1996 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 13 a 14, bod 1, písmeno a a b.


- 146 -

a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti pre prípad mimoriadnej udalosti.

Plán evakuácie (ako súčasť plánu ochrany) je súbor dokumentov na zabezpečenie evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru.

Tab. 5.3

Zodpovednosť za spracovanie analýz a plánov ochrany civilnej ochrany

5.12.1. ANALÝZA ÚZEMIA OBVODU

Analýza územia obvodu predstavuje komplexný dokument, ktorý popisuje konkrétne územie podľa vopred stanovených kritérií. Pozostáva z písomnej a grafickej časti, ktoré sa priebežne novelizujú podľa vývoja územia.

Analýza územia môže mať tieto časti a štruktúru:

(1) Geografická charakteristika územia - komplexná geografická charakteristika (profil ) územia, - klimatické podmienky, - chránené územia, - nerastné suroviny.

30 Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov, právnických osôb, podnikateľov

alebo ostatných fyzických osôb nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach, ktoré užívajú tieto právnické osoby, podnikatelia alebo ostatné fyzické osoby.

ORGÁN DOKUMENT MV SR • analýza územia republiky z hľadiska možných

mimoriadnych udalostí Obvodný úrad v sídle kraja

• analýza územia regiónu obvodu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

• plán ochrany obyvateľstva územia regiónu (v súčinnosti s obvodnými úradmi )

• plán evakuácie Obvodný úrad • analýza územia územného obvodu z hľadiska možných

mimoriadnych udalostí, • plán ochrany obyvateľstva (v súčinnosti s právnickými

osobami a fyzickými osobami) • plán evakuácie

Obec • plán ochrany obyvateľstva • plán evakuácie

Právnické osoby (štátne inštitúcie, školy, sociálne ústavy a iné právnické osoby)

• plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti


- 147 -

(2) Demografická charakteristika územia - počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva, - národnostné zloženie, - počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre.

(3) Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia (3.1) Hospodárska charakteristika územia

- priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví), - energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia), - vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou -

zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete), - životné prostredie (ekologická charakteristika územia - ovzdušie,

voda, pôda, produkcia odpadov, skládky - evidované a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.).

(3.2) Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo - rastlinná výroba, - živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie

informácie), - lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie).

(3.3) Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra - cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy,

kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje), - telekomunikácie, - rozhlasové a televízne trasy a vysielače.

(3.4) Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a stavbách (3.5) Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť

- nemocnice a nemocničné zariadenia, - veterinárne zabezpečenie a starostlivosť.

(3.6) Školstvo, veda a kultúra - predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy

(kapacity, vybavenie, dislokácia a pod.), - vedecké ústavy a inštitúcie, - kultúrne pamiatky.

(4) Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území (4.1) Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny,

zosuvy pôdy, víchrice, zemetrasenie a pod.), (4.2) Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných

produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov),

(4.3) Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových (energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel).

V tejto časti analýzy sa charakterizujú možné zdroje vzniku krízových javov na základe ich technologických a fyzikálno-chemických parametrov.


- 148 -

Môže sa vychádzať napríklad z historických záznamov, priebežného merania a prognostických údajov.

(5) Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU Táto časť analýzy územia bezprostredne nadväzuje na očakávané

mimoriadne udalosti vytypované v bode 4. Na základe technických údajov, meraní a vyhodnotení sa stanoví rozsah a stupeň ohrozenia, a to tak v prípade stacionárnych, ako aj dynamických zdrojov ohrozenia. V súčasnej dobe sú dobre vyhodnotené zdroje ohrozenia pochádzajúce zo stacionárnych prvkov (vodohospodárske diela, jadrové zariadenia, závody, ktoré vo svojom výrobnom programe využívajú alebo vyrábajú nebezpečné látky a pod). Veľmi zložitou a zatiaľ nedocenenou oblasťou je spôsob vyhodnocovania dynamických systémov. Ide predovšetkým o prepravy nebezpečných látok po cestných a železničných komunikáciách.

(6) Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie mimoriadnej udalosti (6.1) Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade

vzniku mimoriadnej udalosti na danom území. (6.2) Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri

obnove územia. (6.3) Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu

postihnutého územia.

5.12.2. PLÁN OCHRANY OBYVATEĽSTVA Plány ochrany obyvateľstva spracovávajú orgány uvedené v tab. 5.3.

v predpísanej štruktúre. Plán ochrany obyvateľstva obce má nasledujúcu štruktúru: Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva (2) Plán varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb (3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany (4) Riadiace orgány na riešenie mimoriadnej udalosti (5) Plán evakuácie obyvateľstva (obce začlenené do evakuácie) (6) Plán monitorovania územia (obce vytvárajúce prieskumné jednotky civilnej

ochrany) (7) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (obce

ohrozené nebezpečnou látkou) (8) Plán prípravy obyvateľstva (9) Plán kontrolnej činnosti (10) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (11) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť

pracovnú činnosť (obce, ktoré vlastnia takýto objekt) (12) Prehľady zdrojov ohrozenia


- 149 -

(13) Prehľad mimoriadnych udalostí (14) Prehľad nebezpečných látok (obce, na ktorých území sa nachádza

stacionárny zdroj nebezpečných látok) (15) Plán ukrytia obyvateľstva (16) Plán regulácie pohybu osôb (obce, ktoré vytvárajú poriadkové jednotky

civilnej ochrany) (17) Plán vykonania záchranných prác (18) Predkladanie informácií Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Miesta a trasy monitorovania (5) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (6) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb (7) Zámer zabezpečenia, riadenia a vykonania evakuácie (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov civilnej

ochrany.

5.12.3. PLÁN OCHRANY ZAMESTNANCOV A OSÔB PREVZATÝCH DO STAROSTLIVOSTI

Plány ochrany osôb prevzatých do starostlivosti spracovávajú inštitúcie uvedené v tab. 5.3. v predpísanej štruktúre. Plán ochrany osôb prevzatých do starostlivosti má nasledujúcu štruktúru:

Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany zamestnancov

a osôb prevzatých do starostlivosti (2) Plán varovania a vyrozumenia ochrany zamestnancov a osôb prevzatých

do starostlivosti (3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany pre potreby inštitúcie (4) Plán prípravy štábu civilnej ochrany (5) Plán evakuácie (6) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu

(inštitúcie ohrozené nebezpečnými látkami) (7) Plán prípravy zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (8) Plán kontrolnej činnosti (9) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (10) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť

pracovnú činnosť (inštitúcie, ktoré vlastnia takýto objekt) (11) Prehľady zdrojov ohrozenia (12) Prehľad mimoriadnych udalostí


- 150 -

(13) Prehľad NL (inštitúcie, ktoré sú ohrozené stacionárnym zdrojom nebezpečných látok)

(14) Plán ukrytia obyvateľstva (15) Plán regulácie pohybu osôb (16) Plán vykonania záchranných prác (17) Predkladanie informácií. Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov nebezpečnej látky s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (5) Prehľad evakuácie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (6) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov (7) Rozmiestnenie jednotiek a zariadení civilnej ochrany (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb.

5.12.4. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE

Evakuácia31 patrí medzi základné druhy ochrany obyvateľstva, domácich a hospodárskych zvierat a majetku. Pri evakuácii dochádza k organizovanému premiestneniu osôb, zvierat a majetku právnických a fyzických osôb z priestoru, v ktorých by pobyt znamenal vážne ohrozenie obyvateľstva, poprípade obmedzenie ich životných podmienok, ohrozenie života a zdravia zvierat a zničenie, prípadne poškodenie hnuteľného majetku. Evakuácia môže dosahovať značné rozmery podľa rozsahu a intenzity ohrozenia. Príklady uskutočnenia evakuácie sú uvedené v tabuľke 5.4.

Evakuácia je plánovaná, zabezpečovaná a vykonávaná: − v okolí jadrového zariadenia, − z územia ohrozeného zamorením v dôsledku havárie alebo inej mimoriadnej

udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, − z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy,

ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, domácich a hospodárskych zvierat na tomto území,

− z územia ohrozeného haváriou vodohospodárskych diel, − z územia vyčleneného na operačnú činnosť Ozbrojených síl SR, prípadne

spojeneckých vojsk.

31 Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie.


- 151 -

Tab. 5.4. Príklady príčin a počtov evakuovaných osôb

Na vykonanie a zabezpečenie evakuácie sa priebežne pripravujú evakuačné opatrenia a na praktické vykonanie evakuácie sú pripravené podmienky odborného zabezpečenia evakuácie v oblasti poriadkovej a bezpečnostnej, dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej a veterinárnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány.

Evakuácia sa rozdeľuje podľa rôznych kritérií. Za základne kritérium delenia evakuácie je možné považovať miesto, z ktorého sa uskutočňuje: − evakuácia objektová (bodová), ktorá zahŕňa evakuáciu z jedného alebo

z malého počtu objektov, − evakuácia priestorová (plošná), ktorá zahŕňa evakuáciu z určitej časti alebo

z celého urbanistického celku, prípadne z väčšieho územia. Ďalšie spôsoby členenia evakuácie sú znázornené na obrázku 5.11.

Miesto Rok Príčina evakuácie Počet ev. osôb

Dunker (Francúzko)

1940 porážka Francúzka fašistickým Nemeckom

380 000 (vojaci)

Slovensko 1965 povodeň 53 693 (obyvateľstvo)

Seveso (Taliansko)

1976 únik nebezpečnej látky v chemickom závode na výrobu pesticídov a herbicídov

6 000 (obyvateľstvo)

Bhópal (India)

1984 únik jedovatého plynu 300 000 (obyvateľstvo)

Černobyl (Ukrajina)

1986 havária jadrovej elektrárne 350 000 (obyvateľstvo)

Nantes (Francúzko)

1987 vznik jedovatého mraku pri požiari v skladisku umelých hnojív


Piper Alpha (Severné more)

1988 výbuch a následný požiar ropnej veže 157 (zamestnanci)

Piešťany (SR)

1997 povodeň 16 000 (obyvateľstvo)

Hannover (Nemecko)

2002 nález nevybuchnutej 250 kg leteckej bomby z druhej svetovej vojny


Česká republika (ČR)

2002 povodeň 220 000 (obyvateľstvo)

Kelowen (Kolumbia)

2003 lesný požiar v pohorí Okanagan 30 000 (obyvateľstvo)

Ukrajina 2004 výbuch v muničnom sklade 10 000 (obyvateľstvo)


- 152 -

Riadenie a zabezpečovanie evakuácie sa vykonáva na základe vopred

spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov špecializovanej štátnej správy, obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov, obcí, podnikateľov, iných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na evakuácii.

5.12.4.1. PLÁNOVANIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE Objektová (bodová) evakuácia osôb, zvierat a vecí sa najčastejšie spája

s ochranou pred požiarmi. Neoddeliteľnou súčasťou dokumentácie objektovej evakuácie je aj požiarny evakuačný plán, v ktorom je upravený postup pri evakuácii osôb, zvierat a vecí z ohrozených objektov. Podklady potrebné na jeho spracovanie sú uvedené na obrázku 5.12. Plán evakuácie sa dá využiť aj pri vzniku iných ohrození, ktoré si vyžadujú rýchle opustenie nebezpečného priestoru najmä osobami.

Podľa miesta

• riadená • samovoľná

• krátkodobá • dlhodobá

• dobrovoľná • násilná

Objektová (bodová)

Priestorová (plošná)

Podľa spôsobu vyhlásenia

Podľa spôsobu riešenia

Podľa času trvania

EEVVAAKKUUÁÁCCIIAA

Podľa spôsobu zabezpečenia

• plánovaná • neplánovaná

Obr. 5.11. Druhy evakuácie


- 153 -

Požiarny evakuačný plán obsahuje: (1) Určenie pracovníka organizácie, ktorý evakuáciu riadi a konkrétne miesto,

z ktorého je evakuácia riadená (2) Určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých je evakuácia

vykonávaná (3) Určenie spôsobu a ciest na evakuáciu (4) Určenie miesta sústredenia evakuovaných osôb, prípadne zvierat a určenie

zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu (5) Zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám (6) Určenie miesta na sústredenie evakuovaných vecí (7) Určenie pracovníka na stráženie evakuovaných vecí (8) Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží

(topografické vyznačenie evakuačných ciest sa umiestňuje pri vstupoch na jednotlivé podlažia).

5.12.4.2. PLÁNOVANIE PLOŠNEJ EVAKUÁCIE

Plošná evakuácia je dôležitou súčasťou záchrany obyvateľstva, zvierat a vecných prostriedkov. Vykonáva sa podľa vopred spracovaných plánov evakuácie z väčšieho priestoru, napr. z obce, mesta a územného obvodu. Na riadenie a zabezpečenie evakuácie sú vytvárané evakuačné komisie (obvodov, obcí, firiem a organizácií).

EVAKUAČNÝ PLÁN

Charakter objektu

• určenie objektu • stavebné riešenie

objektu • nebezpečný materiál • používaná technológia

Organizácia (firma, spoločnosť)

• počet organizácií v objekte

• druh činnosti organizácií • maximálny počet osôb

(vlastných, cudzích) • spôsob evidencie osôb

Ostatné

• právne normy • okolie objektu • možnosť nasadenia

zložiek IZS

PODKLADY NA RIEŠENIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE

Obr. 5.12. Podklady potrebné na spracovanie evakuačného plánu


- 154 -

Riadenie plošnej evakuácie obsahuje rad evakuačných opatrení

(obr. 5.13) s dôrazom na nasledujúce činnosti: − prípravu na vykonanie evakuácie, − plánovanie evakuácie so všestranným zabezpečením, − organizovanie evakuácie s cieľom efektívneho využitia času, síl

a prostriedkov potrebných na jej splnenie, − operatívne riadenie evakuácie s cieľom splnenia úloh v stanovenej kvalite,

času a priestore, − kontrolu poskytnutia pomoci a hodnotenie plnenia evakuačných úloh.

Za organizačné, personálne, logistické zabezpečenie evakuačných zariadení zodpovedá obec a výpisom z plánu evakuácie určená právnická alebo fyzická osoba.

Základným nástrojom na prípravu a riadenia evakuácie je Plán evakuácie (tab. 5.5), pomocou ktorého evakuačné komisie riadia evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru. Je to súbor vybraných informácií a pripravených postupov, spracovaných textovou a grafickou formou.

poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie

pôdohospodárske a veterinárne zabezpečenie

potreba síl a prostriedkov na zabezpečenie

evakuácie

zásobovacie zabezpečenie

zdravotnícke zabezpečenie

dopravné zabezpečenie

Súbor informácií Odborné zabezpečenie

EVAKUAČNÉ OPATRENIA

počty evakuovaných

vyrozumenie o dosiahnutí pohotovosti evakuačných

komisií a zariadení

spôsob vyhlasovania evakuácie obyvateľstvu

materiálne a technické zabezpečenie evakuácie

spôsob a organizácia presunov evakuovaných

príprava evakuačných komisií, evakuačných

zariadení a obyvateľstva

Obr. 5.13. Evakuačné opatrenia


- 155 -

Tab. 5.5.

Obsah plánu evakuácie

Plány evakuácie schvaľujú kompetentní predstavitelia príslušných inštitúcií, môže to byť minister, vedúci iného štátneho orgánu, primátor mesta, starosta obce, štatutárny zástupca právnickej alebo fyzickej osoby.

Grafická časť plánov je vypracovávaná spravidla na mapách alebo plánoch mesta, obce v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000, obvodu v mierkach 1:10 000, 1:25 000 alebo 1:50 000, obvodu v sídle kraja v mierke 1:100 000, republiky v mierkach 1:200 000 alebo 1:500 000 podľa konkrétnych podmienok a možností s využitím značiek.

Orgány, organizácie, obce, mesta, právnické a fyzické osoby, ktoré organizujú iba príjem a umiestnenie evakuovaných, vypracúvajú plány iba v rozsahu vykonávanej činnosti.

5.12.4.3. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE ZVIERAT Jednou zo základných povinností človeka, ktorá vyplýva z právnych

a morálnych noriem, je aktívnym spôsobom, v rámci svojich možností prispieť k záchrane zvierat postihnutých mimoriadnou udalosťou. Evakuáciu zvierat je treba chápať ako krajné opatrenie na ich ochranu. Evakuácia zvierat môže byť podobne ako v prípade obyvateľstva, objektová (zo stajní) a plošná (z ohrozeného územia).

V závislosti od dôvodu evakuácie plemenných a cenných zvierat je ich evakuáciu možné rozdeliť na tri etapy (obr. 5.14).

Spracovateľ Názov dokumentu

Obvod Obec Právnická

osoba Textový a grafický zámer zabezpečenie, riadenia a vykonania evakuácie

/ / -

Prehľad zloženia evakuačnej komisie a kópie určovacích dekrétov

/ / -

Plán vyrozumenia a zvolania členov evakuačnej komisie

/ / -

Plán spojenia pri evakuácii / / -

Plány odborného zabezpečenia evakuácie / / -

Pomocná dokumentácia (prehľady, počty, grafy...)

/ / -

Výpisy z dokumentácie / / /

Plán prípravy na evakuáciu / / /

Záznam správ a hlásení / / /


- 156 -

Evakuácia zvierat je riadená podľa Plánu evakuácie zvierat, ktorý spracovávajú obce, poľnohospodárske subjekty a iné právnické a fyzické osoby, ktoré sa zaoberajú chovom zvierat, ak počet jednotlivých druhov prekračuje dlhodobo stanovené počty.

Plán evakuácie zvierat tvoria okrem iného [72] tieto dokumenty: (1) Grafický prehľad o mieste ustajnenia, umiestnenia zvierat s uvedením

počtov (2) Grafický prehľad evakuácie zvierat s osobitným vyznačením plemenných

i inak cenných zvierat (3) Zoznam osôb zabezpečujúcich evakuáciu (príjem) zvierat (4) Prehľad vyvádzaných zvierat a sprevádzajúcich osôb (5) Prehľad vyvážaných zvierat a sprevádzajúcich osôb (6) Prehľad vyvážaného materiálu (krmivá, dezinfekčné prostriedky,

chemikálie, hnojivá, písomnosti a ďalšie materiály.) (7) Prehľad o príjme hnaných (vyvezených) zvierat (8) Prehľad dopravných prostriedkov na vývoz zvierat a materiálu podľa

kolobehov (9) Plán umiestnenia evakuovaných zvierat, materiálu a sprevádzajúcich osôb (10) Prehľad zvierat určených na prednostný jatočný výkup spracovateľmi.

Obr. 5.14. Spôsoby evakuácie zvierat

3. e

tapa

Kombinovaný spôsob

Preprava zvierat Hnanie zvierat (do 10 km)

USTAJNENIE

1. e

tapa

OBJEKTOVÁ EVAKUÁCIA

Vyvedenie zvierat

Vynesenie zvierat

Vyvezenie zvierat

PLOŠNÁ EVAKUÁCIA ZVIERAT

2. e

tapa


- 157 -

5.12.4.4. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE VECÍ Evakuácia vecí je plánovaná a vykonávaná na záchranu cenných

materiálnych hodnôt, zásob, dokumentácie, technických zariadení, hnuteľných umeleckých a kultúrnych pamiatok sakrálneho a muzeálneho charakteru (ďalej len majetku) spravidla až po evakuácii obyvateľstva, pričom sú vykonávané aj opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Za evakuáciu vecí zodpovedajú subjekty, v ktorých vlastníctve sa nachádzajú.

Záchranou majetku sa rozumie jeho evakuácia z dosahu bezprostredného ohrozenia mimoriadnou udalosťou. Ide najmä o situácie: − keď hrozí poškodenie majetku (ohňom, splodinami horenia, vodou

a ďalšími formami ohrozenia), − keď materiál predstavuje prekážky na likvidáciu mimoriadnej udalosti,

živelnej pohromy alebo požiaru, − keď ide o nebezpečný materiál, ktorý by mohol spôsobiť v prípade iniciácie

podstatné zhoršenie situácie, − evakuácia nákladu havarovaného dopravného prostriedku a ďalšie prípady.

5.12.4.5. PLÁNOVANIE ODBORNÉHO ZABEZPEČENIA

EVAKUÁCIE Neoddeliteľnou súčasťou evakuácie je plánovanie jej odborného

zabezpečenia. Jeho cieľom je všestranne zabezpečiť všetky evakuačné činnosti ako zo strany zachraňovaných, tak aj zo strany záchranárov a to pred vyhlásením evakuácie, v priebehu a po ukončení.

Odborné zabezpečenie evakuácie sa vykonáva v oblasti dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej, veterinárnej, poriadkovej a bezpečnostnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány.

Plánovanie dopravného zabezpečenia

Dopravné zabezpečenie evakuácie je súhrn činností uskutočňovaných na zabezpečenie prepravy evakuovaných osôb, majetku a zvierat z nebezpečného alebo ohrozeného priestoru (miesta), do stanovených priestorov (miest) s využitím komunikácií, dopravných prostriedkov a zariadení. V závislosti od konkrétnej situácie sa na evakuáciu používajú dopravné prostriedky cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Ich použitie ovplyvňuje celý rad faktorov [39], ktoré sú uvedené na obrázku 5.15.

Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí obvodnému úradu. Požiadavky sa postupujú obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý ich posúdi a spracuje Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje:


- 158 -

(1) Miesto nástupu, naloženia (2) Miesto výstupu, vyloženia (3) Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy (4) Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu (5) Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie (6) Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov (7) Čas nakladania, vykladania a prepravy (8) Počty kolobehov techniky (9) Zabezpečenie prepravy.

Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších

mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky, nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami hromadnej dopravy.

Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak, aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia.

Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom

Druh evakuácie (plošná, objektová atď.)

Konkrétne geografické a klimatické podmienky

Čas (od vzniku mimoriadnej udalosti až

po evakuáciu)

Spôsob riadenia evakuácie

Stav, počet a pripravenosť síl

a prostriedkov evakuácie

Počet a pripravenosť evakuovaných osôb

DOPRAVNÉ ZABEZPEČENIE

EVAKUÁCIE

Obr. 5.15 Faktory ovplyvňujúce dopravné zabezpečenie evakuácie


- 159 -

prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.

Dokumentácia evakuačných prepráv po železnici sa skladá z: − plánu evakuačných prepráv po železnici, − predpokladaného počtu evakuovaných osôb, batožiny, zvierat a vecí, − plánu spojenia s prednostami železničných staníc, − technicko-organizačných opatrení (obsahujú všetky úlohy a opatrenia

na prípravu a realizáciu prepráv).

Plán evakuačných prepráv po železnici obsahuje: (1) Nástupné a výstupné stanice (2) Číslo evakuačnej súpravy zo stanice nástupu (nakladania) (3) Číslo vlaku (4) Časy chodu kyvadlovej prepravy evakuačných vlakov (pristavenie a obraty

vlakových súprav, časy nástupu a výstupu, odchody a príchody vlakov, počty vozňov

(5) Počet prepravovaných osôb (zvierat a vecí), (6) Druhy rušňov (7) Vlakové a rušňové čaty (8) Vozne na prepravu evakuačných batožín.

Na splnenie úloh evakuácie súvisiacich osôb, domácich zvierat a vecí, je možné využiť ako doplnkový druh prepravy aj leteckú a vodnú dopravu.

Pri predpokladanom využití leteckej a vodnej dopravy na evakuačné prepravy, je plánovaný potrebný počet dopravného personálu podľa odborných predpisov pre leteckú a vodnú dopravu.

Plánovanie zdravotníckeho zabezpečenia

Zdravotnícke zabezpečenie evakuácie predstavuje najmä: − poskytovanie základnej starostlivosti postihnutým osobám, nasadeným

jednotkám, ostatným silám v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach ubytovania,

− zabezpečovanie lekárskej starostlivosti v evakuačných zariadeniach územne príslušnými lekármi na základe vymedzeného obvodu štátnym obvodovým lekárom.

Dokumentáciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie na úrovni obec (mestská časť) a ObÚ tvorí Plán zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie, ktorý obsahuje samostatné opatrenia pri krátkodobej evakuácii a pri dlhodobej evakuácii. Na stupni obvodný úrad (prípadne ObÚ v sídle kraja) je okrem uvedeného plánu vedená dokumentácia na koordináciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie pri evakuácii viacerých obcí (územných obvodov) súčasne.


- 160 -

Plánovanie núdzového zásobovania a ubytovania

Na zabezpečenie prežitia obyvateľstva v krízových situáciách, ak ich nie je možné zásobovať bežným spôsobom alebo s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, je zavádzaný systém núdzového zásobovania a ubytovania. Obce ho zabezpečujú najmä pre evakuovaných občanov z iných obcí. Zabezpečujú sa ním najnutnejšie potreby občanov, predovšetkým: − poskytovaním dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým

jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla na osobu a deň, − poskytovaním minimálnych dávok pitnej vody, požiadavkou na podniky

vodární a kanalizácií, − poskytovaním núdzového ubytovania osôb ohrozených alebo postihnutých

následkami krízových situácií, − zabezpečovaním dodávky energií, tepla, poskytovaním základného

zdravotníckeho zabezpečenia a ďalších základných potrieb (hygienických, sociálnych...).

Núdzové zásobovanie a ubytovanie sa poskytuje krátkodobo, s predpokladaným návratom evakuovaných osôb do 72 hodín. Trvá dovtedy, kým situácia dovolí zaviesť dokonalejší systém, ktorý umožní realizovať prídelové rozdeľovanie potravín, šatstva, obuvi a ďalších životné dôležitých výrobkov.

Zodpovednosť za núdzové zásobovanie a ubytovanie majú orgány verejnej správy obcí v spolupráci s právnickými a fyzickými osobami, verejnoprávnymi a humanitárnymi inštitúciami. Evakuácia je riadená evakuačnými komisiami územných obvodov a obcí.

Na zabezpečenie núdzového ubytovania budú využívané stále ubytovacie zariadenia, školy, telocvične, internáty, kultúrne domy, rekreačné zariadenia, stany a iné priestory. Vykonáva sa podľa Plánu núdzového ubytovania, ktorého súčasťou je [22]: (1) Zoznam osôb a personálne obsadenie miest núdzového ubytovania (2) Evidencia ubytovaných osôb (3) Ubytovací poriadok (4) Plán spojenia (5) Logistické zabezpečenie núdzového ubytovania (6) Ostatná pomocná dokumentácia.

Núdzové stravovanie občanov je vykonávané: − poskytnutím dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým

jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla evakuovaným osobám na deň,

− poskytnutím stravovania riadiacim orgánom, nasadeným jednotkám a ostatným nasadeným silám v obvodovej pôsobnosti,


- 161 -

− organizovaním systému rozvozu základných druhov potravín, mäsa a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov a drogistického tovaru do obchodnej siete na základe konkrétnej situácie,

− zabezpečením dodávok energií, tepla, poskytovaním základného hygienického, zdravotníckeho a sociálneho zabezpečenia a ďalších základných potrieb.

Na zabezpečenie núdzového stravovania je spracovávaný Plán zásobovacieho zabezpečenia evakuácie. Jeho súčasťou je aj nasledujúca dokumentácia [22]: (1) Zoznam členov jednotky na núdzové zásobovanie (2) Plán priestoru núdzového zásobovanie (pri dodržaní hygienických zásad) (3) Časový rozsah výdaja (v nadväznosti na ubytovací poriadok) (4) Stravovacie lístky (5) Plán spojenia (6) Logistické zabezpečenie núdzového zásobovanie (7) Ostatná dokumentácia.

Na núdzové zásobovanie sú využívané dostupné kapacity, medzi ktoré patria: − reštaurácie, jedálne, pohostinstvá, − rôzne výrobne (štátne, družstevné, súkromné), − stravovacie kapacity rekreačných zariadení, školských jedální,

zdravotníckych a sociálnych zariadení, internátov a iných zariadení. Evakuovaným osobám, ktoré z časových dôvodov nemali možnosť si

zabezpečiť vlastnú evakuačnú batožinu, pridelí evakuačná komisia, podľa konkrétnej situácie vybrané položky núdzového balíčka. Núdzový balíček obsahuje: − oblečenie (tepláková súprava, prípadne pracovný odev), − obuv (tenisky, prípadne pracovná obuv), − uterák, − misku na jedlo a lyžicu, − prikrývku, − pohotovostnú dávku potravín (PODAP).

Núdzovým zásobovaním sú obyvateľom poskytované dávky stravy diferencovane. Rozdeľujú sa podľa množstva a zloženia pre skupiny obyvateľov: − deti do troch rokov veku, − deti do 18 rokov, − ostatné obyvateľstvo, − ranení a hospitalizovaní v zdravotníckych zariadeniach a v domácom

liečení.


- 162 -

Príklad normy potravín na jednu osobu a deň a norma na 1000 dávok teplej stravy je uvedený v nasledujúcej tabuľke 5.6:

Tabuľka 5.6.

Normy potravín na núdzové zásobovanie obyvateľstva

Výrobok Merná jednotka

Deti do 3 rokov

Deti 3-18 rokov Dospelí Norma na 1000 dávok

teplej stravy mäso g 80 100 130 87 kg

mlieko l 0,5 0,35 0,35 441 l vajcia ks 0,3 1 1 107 ks múka g 100 200 250 25 kg chlieb g 40 140 140 tuky g 20 10 40 8,0 kg soľ g 2,5 2,5 2,5 8,8 kg cukor g 50 80 75 1,3 kg zemiaky g 200 400 400 150 kg

Plánovanie poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia

Úlohy spojené s plnením poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia evakuácie plní Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom Policajného zboru v úzkej súčinnosti so železničnou, vojenskou a obecnou (mestskou) políciou. Vo zvláštnych prípadoch môžu byť uvedené zložky posilnené o príslušníkov Ozbrojených síl SR a príslušníkov Záchrannej brigády hasičského a záchranného zboru. Poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie evakuácie obsahuje tieto činnosti: − uzatvorenie priestorov, v ktorých sa vykonáva evakuácia, − kontrolu osôb, ktoré sa nachádzajú v evakuovaných priestoroch, − zabezpečenie bezpečnosti, plynulosti a usmerňovania dopravy

na evakuačných trasách a odsun osôb do určených priestorov vrátane usmernenia samovoľnej evakuácie,

− zabezpečenie pokoja, udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu majetku na postihnutom území,

− zabezpečenie nerušeného priebehu evakuácie v priestoroch evakuácie a v evakuačných zariadeniach,

− kontrolu osôb vstupujúcich do evakuovaného priestoru. Policajný zbor pri príprave a zabezpečovaní evakuácie plní v spolupráci

so štátnymi orgánmi, orgánmi obcí, obvodov, štábmi a odbornými jednotkami, ozbrojenými zbormi, právnickými osobami a fyzickými osobami tieto úlohy: − spolupôsobí pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb, pri ochrane

majetku, pri zabezpečovaní verejného poriadku, robí opatrenia na jeho obnovenie a vykonáva potrebné bezpečnostné opatrenia v evakuovaných priestoroch, na evakuačných trasách, v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach núdzového ubytovania evakuovaného obyvateľstva,


- 163 -

− pôsobí pri udržovaní poriadku pri núdzovom zásobovaní v evakuačných zariadeniach a pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti obyvateľstvu,

− zabezpečuje zvýšenú hliadkovú a obchádzkovú službu s cieľom predchádzania trestnej činnosti,

− dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,

− informuje a žiada správcu komunikácie o odstránenie prekážok cestnej premávky na evakuačných trasách a podieľa sa na priechodnosti trás a pri realizácii dopravného značenia,

− reguluje pohyb motorových vozidiel a peších kolón na evakuačných trasách,

− podieľa sa na uzatvorení priestorov, z ktorých sa evakuácia vykonáva, − kontroluje osoby, ktoré vstupujú do evakuovaného priestoru podľa povolení

vydaných evakuačným orgánom, ktorý riadi a vyhlasuje evakuáciu, − zabraňuje vstupu nepovolaným osobám, − pôsobí pri preventívnych opatreniach na zabránenie vzniku a šírenia paniky

a rozširovania poplašných správ, − spolupracuje s orgánmi obcí a miest na vedení evidencie pobytu občanov, − pomáha evakuovaným osobám pri pátraní po rodinných príslušníkoch, − vykonáva pátranie po záujmových osobách, − zabezpečuje identifikáciu mŕtvol.

Uvedené úlohy plnia príslušníci Policajného zboru formou kontrol na kontrolných stanovištiach a hliadkovou službou.

5.13. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V OCHRANE VEREJNÉHO

PORIADKU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 5.13.1 VÝCHODISKÁ NA KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE PRI OCHRANE

VEREJNÉHO PORIADKU Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a začlenením do

euroatlantických štruktúr vyplynula potreba vykonania zmien v širokom spektre legislatívnych noriem s cieľom ich zosúladenia s normami Európskej únie. Súčasne došlo k zmene bezpečnostného prostredia, kde hrozbu globálnej vojenskej konfrontácie nahradili asymetrické ohrozenia nevojenského charakteru. Vplyvom týchto faktorov zákonite vyplynula potreba zmien v systéme krízového manažmentu, ako i zmien v oblasti krízového plánovania v podmienkach útvarov Policajného zboru tak, aby tieto zodpovedali aktuálnym potrebám pri plnení úloh vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany, adekvátne reagovali na meniace sa podmienky v bezpečnostnom prostredí a svojim rozsahom zabezpečovali pripravenosť útvarov Policajného zboru na riešenie krízových situácií vymedzených právnymi normami. Výsledkom tohto procesu bola tranformácia útvarov Policajného zboru plniacich úlohy v oblasti krízového plánovania. Zmenené boli metódy, štruktúra a spôsoby spracovania krízových


- 164 -

plánov a ostatných plánovacích dokumentov v nadväznosti na ich kompaktibilitu s inými zložkami participujúcimi na plnení úloh pri ochrane života, zdravia a majetku.

Sprievodným javom krízových situácií sú často narušenia verejného poriadku a bezpečnosti občanov. Ich riešením sa zaoberajú služby Policajného zboru pôsobiace v útvaroch Policajného zboru. Krízové plánovanie v Policajnom zbore sa môže definovať ako špecifický proces plánovania, ktorého obsah je zameraný na prípravu riešení krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu s dôrazom na optimálne stanovenie a zabezpečenie finančných, vecných a ľudských zdrojov, stanovenie práv a povinností právnických a fyzických osôb a ich prípravu na riešenie krízových situácií.

Krízové plánovanie v Policajnom zbore je neoddeliteľnou súčasťou krízového plánovania MV SR. Zabezpečuje prípravy na riešenie krízových situáciu a ich vlastné riešenie. Obsahom týchto príprav je aj stanovenie postupu policajných útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru pri plnení opatrení v čase zachovania bezpečnosti štátu a úloh po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.

Plánovanie opatrení a stanovenie úloh na riešenie krízových situácií zabezpečuje ministerstvo a uvedené útvary prostredníctvom krízových štábov, krízového manažmentu a krízových pracovísk.

Krízové plánovanie tým, že vytvára predpoklady na prípravu, optimálne a efektívne využitie ľudských a materiálnych zdrojov, v rozhodujúcej miere predurčuje úroveň reálneho riešenia možnej krízovej situácie. Z uvedeného dôvodu sa krízové plánovanie v Policajnom zbore stáva významnou zárukou ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred prípadným nebezpečenstvom, ktoré môže narušiť verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Zároveň stav pripravenosti vytvára priaznivé predpoklady pre normálnu atmosféru a život občanov.

Pri riešení krízových situácií môže byť činnosť Policajného zboru primárna alebo sekundárna, podľa toho či narušenie verejného poriadku alebo bezpečnosti občanov vystupuje ako sprievodný jav krízových situácií alebo je samo o sebe krízovou situáciou.

V primárnom postavení je činnosť Policajného zboru, ak činnosťou svojich síl a prostriedkov rozhodujúcim spôsobom rieši krízovú situáciu, napr. pri hromadnom narušení verejného poriadku a teroristickom útoku. V tomto prípade je účasť iných subjektov na riešení krízovej situácie iba doplnková (napr. činnosť záchrannej zdravotnej služby, Hasičského záchranného zboru a podobne ). V praxi ide o najmenej frekventovanú skupinu prípadov.


- 165 -

V sekundárnom (subsidiárnom, podpornom) postavení je činnosť Policajného zboru v prípadoch, ak prostredníctvom svojich síl a prostriedkov vykonávajú doplnkovú činnosť, napr. pri požiari zabezpečujú nerušený prejazd požiarnej techniky cez križovatky a na mieste požiaru uzavrú širší priestor pred prístupom verejnosti. V týchto prípadoch má rozhodujúce postavenie z hľadiska riešenia krízovej situácie iný subjekt (Hasičský a záchranný zbor, veterinárna správa a pod.). Policajný zbor plní úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s týmito orgánmi. Z hľadiska počtu frekventovaných prípadov v praxi, ale aj z hľadiska prognózy, ide o najpočetnejšiu skupinu prípadov.

5.13.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA

V POLICAJNOM ZBORE Na krízovom riadení vrátane krízového plánovania v Policajnom zbore sa

podieľajú organizačné zložky (obr. 5.16.), ktoré sú pracoviskami krízového manažmentu, alebo ktoré zriaďujú krízové pracoviská (Prezídium Policajného zboru, Prezídium hasičského a záchranného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR) na jednotlivých stupňoch riadenia od Ministerstva vnútra SR až po okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

V rámci zmien v organizačnej štruktúre MV SR bola vytvorená Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany, ktorá je pracoviskom krízového manažmentu a odborným útvarom ministerstva pre krízové riadenie, ochranu obyvateľstva, hospodársku mobilizáciu, civilné núdzové plánovanie, kritickú infraštruktúru, integrovaný záchranný systém a správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnej pomoci.

V rámci krajských riaditeľstiev Policajného zboru organizačne a metodicky vo väzbách na Sekciu krízového manažmentu a civilnej ochrany ministerstva zabezpečujú krízové plánovanie oddelenia krízového manažmentu. Z hľadiska riadiacich väzieb sú tieto pracoviská priamo podriadené krajskému riaditeľovi Policajného zboru.

Na okresných riaditeľstvách policajného je pre oblasť krízového plánovania vytvorená skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, ktorá je priamo podriadená okresnému riaditeľovi Policajného zboru.

Útvary Policajného zboru vytvárajú na príslušnom stupni riadenia krízové štáby, resp. krízové pracoviská. Činnosť krízového štábu zabezpečuje sekretariát krízového štábu. Súčasne sú vytvárané skupiny krízovej intervencie za účelom zabezpečenia zdravotnej a psychologickej starostlivosti. Iné skupiny sa vytvárajú spravidla v závislosti od charakteru krízovej situácie a vývoja bezpečnostnej situácie v určitom čase a na konkrétnom mieste podľa rozhodnutia predsedu krízového štábu.


- 166 -

V rámci zabezpečovania vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany sú (v súbehu s dokumentáciou pre riešenie krízových situácií) spracovávané i typové projekty a operačné plány policajných akcií, na základe ktorých sa vytvárajú ďalšie skupiny (napr. uzatváracia skupina, operačná skupina, doplňovacia a zaisťovacia skupina, technická skupina atď.)

Generálny riaditeľ PZ SR

Organizačný odbor

Odbor krízového

manažmentu

Odbor civilnej ochrany

obyvateľstva

Odbor správy materiálu CO

a humanitárnej pomoci

Oddelenie krízového manažmentu

Oddelenie krízového plánovania HM

Oddelenie integrovaného záchranného systému

a výkonu služby

KRAJSKÉ RIADITEĽSTVÁ PZ ODDELENIE (ODBOR) KRÍZOVÉHO

MANAŽMENTU

OKRESNÉ RIADITEĽSTVÁ PZ SKUPINA SLUŽOBNEJ PRÍPRAVY A

KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU, PREZÍDIUM HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO

ZBORU, ÚRAD HRANIČNEJ A CUDZINECKEJ

POLÍCIE MV SR, URČENÁ ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA

Obr. 5.16. Pracoviská krízového manažmentu a krízového plánovania na PZ SR


- 167 -

5.13.3. ÚLOHY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V POLICAJNOM ZBORE Úlohy jednotlivých prvkov v krízovom plánovaní sú pre celú organizačnú

štruktúru ministerstva a Policajného zboru stanovené v organizačných poriadkoch útvarov. Útvary ministerstva a Policajného zboru zriaďované pre plnenie úloh na úseku krízového manažmentu sa podieľajú v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy na vypracovaní bezpečnostného systému Slovenskej republiky s dôrazom na oblasť vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany. Na jednotlivých stupňoch riadenia po odbornej stránke: - zabezpečujú činnosti na úseku krízového plánovania a koordinujú činnosti

zamerané na riešenie nevojenských krízových situácií, - plnia úlohy sekretariátov krízových štábov, - koordinujú spoluprácu orgánov krízového riadenia, - vypracovávajú dokumentáciu na obdobie krízovej situácie s väzbami na

ostatné orgány krízového riadenia, s dôrazom na zabezpečenie činnosti Policajného zboru, hasičského zboru a orgánov miestnej štátnej správy,

- kontrolujú a vyhodnocujú úroveň vypracovanej dokumentácie na riešenie krízových situácií, vo vymedzenom rozsahu vypracovávajú návrhy metodík a interných normatívnych aktov riadenia v oblasti krízového riadenia na prípravu a riešenie krízových situácií,

- podieľajú sa na tvorbe funkčného systému včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového manažmentu na všetkých stupňoch riadenia,

- zabezpečujú prípravu a koordinujú precvičenie rozhodujúcich prvkov krízového riadenia v rámci cvičení krízového manažmentu,

- vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie na úseku krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie,

- vypracovávajú krízový plán hospodárskej mobilizácie subjektov hospodárskej mobilizácie,

- sústreďujú informácie v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie a plnia úlohy komoditných centier majetku hospodárskej mobilizácie.

Skúsenosti ukazujú, že neustále narastá obťažnosť riešenia krízových situácií najmä v spojitosti s bojom s kriminalitou, čo potenciálne ohrozuje vnútornú bezpečnosť a poriadok. Tieto otázky citeľne pociťuje a vníma aj verejnosť. Samotná polícia je často „zaskočená“ neštandardnými formami organizovaného zločinu, stále častejšie s medzinárodným aspektom, čo v konkrétnych prípadoch môže vyústiť do vzniku rôznych krízových situácií. Páchatelia využívajú všetky možnosti infraštruktúry, vrátane nedokonalosti právnych predpisov, majú k dispozícií moderné prostriedky, sú vzdelanejší a oveľa rafinovanejší ako v minulosti. Polícia je stále viac konfrontovaná s dôsledkami zmien sociálnych a ekonomických procesov, majúcich často


- 168 -

medzinárodnú alebo globálnu povahu. Z tohto pohľadu má krízové plánovanie v procese riešenia krízových situácií v Policajnom zbore nezastupiteľnú funkciu. Jeho reálne naplňovanie a skvalitňovanie je neoddeliteľne spojené s kvalitným fungovaním všetkých prvkov policajného systému, predovšetkým jeho ľudského činiteľa. 5.13.4. SYSTEMIZÁCIA ÚTVAROV POLICAJNÉHO ZBORU

Aj v podmienkach Policajného zboru Slovenskej republiky je krízový manažment neoddeliteľnou súčasťou riadenia bezpečnosti na jednotlivých stupňoch jeho riadenia. Úlohy v oblasti krízového manažmentu sú plnené v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov vydaných na ich základe. Východiskovým plánovacím dokumentom pre plnenie úloh krízového manažmentu v kalendárnom roku je „Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky o úlohách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti krízového manažmentu“, ktorým sa zabezpečuje implementácia a realizácia stanovených úloh a činností v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky v oblasti vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany na podmienky ministerstva a podriadených útvarov Policajného zboru.

Dokument je obsahovo tvorený vyhodnotením plnenia úloh

z predchádzajúceho kalendárneho roku, uložením úloh a spôsobu ich plnenia nadriadeným a predstaveným (v textovej časti), resp. stanovením konkrétnych úloh s termínom ich splnenia, zodpovednosťou subjektov a súčinnosťou v oblastiach riadenia, organizácie a tvorby interných predpisov, vnútornej bezpečnosti, odbornej prípravy a školení, cvičení a nácvikov, hospodárskej mobilizácie a kontrolnej a previerkovej činnosti (chronoligicky usporiadaných v tabuľkovej časti).

Koordinátorom priebežného plnenia určených úloh je na stupni okresné

riaditeľstvo skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, na stupni krajské riaditeľstvo oddelenie krízového manažmentu.

Na jednotlivých stupňoch riadenia PZ SR sú systematizované útvary

krízového manažmentu nasledovne : - Okresné riaditeľstvo PZ – skupina služobnej prípravy a krízového

manažment má systemizované miesta policajtov, ktorí vykonávajú činnosti charakteru práce v oblasti služobnej prípravy a v oblasti krízového manažmentu.

- Krajské riaditeľstvo PZ – oddelenie krízového manažmentu má systemizované miesta policajtov a miesta občianskych zamestnancov. Oddelenie zabezpečuje plnenie úloh na úseku krízového manažmentu a fyzickej ochrany objektov.


- 169 -

- Prezídium Policajného zboru – nemá vytvorený útvar krízového manažmentu. Na Prezídiu Policajného zboru je určený zamestnanec, ktorý plní úlohy Prezídia Policajného zboru v oblasti krízového manažmentu.

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany, ktorá má vlastnú štruktúru a metodicky riadi, okrem útvarov ministerstva vnútra, aj krajské riaditeľstvá PZ.

V podmienkach PZ SR, na úrovni okresných a krajských riaditeľstiev,

policajti vykonávajúci činnosti v oblasti krízového manažmentu majú charakter koordinátorov plnenia úloh v čase bezpečnosti (plánovanie, kontrolná a previerková činnosť a pod.) a po vzniku krízovej situácie zabezpečujú činnosť sekretariátu krízového štábu, bez rozhodovacej právomoci pri riešení vzniknutej krízovej situácie.

Útvary krízového manažmentu okresného riaditeľstva PZ a krajského riaditeľstva PZ plnia najmä nasledujúce úlohy : Skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu okresného riaditeľstva Policajného zboru na úseku krízového manažmentu: - plní úlohy spojené s činnosťou krízového štábu riaditeľa okresného

riaditeľstva, - kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených bezpečnostnou radou obvodu

a krízovým štábom obvodu, - zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku

krízových situácií a jeho aktualizáciu, - koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh okresného riaditeľstva súvisiacich

s prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej situácie,

- vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára funkčný systém včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia,

- vypracúva podklady pre krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni okresného riaditeľstva s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie,

- podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií, - vedie prehľady o projektoch a operačných plánoch vypracovaných okresným

riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s krajským riaditeľstvom, - vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie.

Oddelenie krízového manažmentu krajského riaditeľstva Policajného zboru na úseku krízového riadenia: - plní úlohy sekretariátu krízového štábu riaditeľa krajského riaditeľstva, - kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených krajskému riaditeľstvu

Bezpečnostnou radou obvodného úradu v sídle kraja a krízovým štábom kraja,


- 170 -

- zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku krízových situácií a jeho aktualizáciu,

- koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh krajského riaditeľstva súvisiacich s prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej situácie,

- vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára systém včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia na všetkých stupňoch riadenia,

- zodpovedá za vypracovanie podkladov krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni krajského riaditeľstva s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie,

- podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií, - vedie prehľady o vypracovaní projektov a operačných plánov

vypracovaných krajským riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s ministerstvom,

- vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie, - usmerňuje činnosť skupín krízového manažmentu okresných riaditeľstiev;

vykonáva kontrolnú činnosť a predkladá správy o plnení úloh vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany riaditeľovi krajského riaditeľstva a navrhuje opatrenia.

6. Havarijné plánovanie

- 171 -

6. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE Neustály rozvoj priemyselnej výroby, uplatňovanie moderných

technológií a používanie stále väčších objemov a nových druhov nebezpečných látok sú zdrojom nových rizík, ktoré prinášajú možnosti vzniku priemyselných havárií. Neočakávané mimoriadne udalosti, spôsobené ľudskou činnosťou, rozsiahle zamorenia nebezpečnými látkami, požiare a výbuchy, ktoré môžu byť násobené v dôsledku účinkov prírodných katastrof, predstavujú vážne ohrozenie pracovníkov dotknutej výrobnej organizácie, prípadne skladovateľa alebo dopravcu nebezpečnej látky, ale aj širokej verejnosti a životného prostredia. Uvedené problémy, je nevyhnutné riešiť v rámci celej spoločnosti (štátu), ale tiež v medzinárodnom meradle. Na riešenie týchto otázok vznikli rôzne národné a nadnárodné systémy havarijného plánovania.

6.1. HAVÁRIE

V priemyselnej výrobe, ale aj v službách, v procesoch skladovania a prepravy, kde sú prítomné nebezpečné látky, môžu vznikať poruchy a havárie, ktoré môžu byť zdrojom ohrozenia ľudí i materiálnych hodnôt. Havária34 je udalosť, ktorá vážne ohrozila životy a zdravie osôb, prevádzku, činnosť, prípadne rozvoj organizácie alebo ktorá spôsobila škodu na majetku organizácie prevyšujúcu stanovenú finančnú hodnotu. Na druhej strane poruchou je poškodenie technického zariadenia, ktoré spôsobilo zastavenie alebo obmedzenie jeho prevádzky, pričom vznikla škoda v stanovenom finančnom rozpätí. Účinky havárií môžu byť priame alebo nepriame, s okamžitými alebo oneskorenými nepriaznivými následkami na: − ľudí, rastliny a živočíchov, − pôdu, vodu, vzduch a prírodné prostredie ako celok, − všetky predchádzajúce prvky alebo ich kombinácie, − hmotné statky a kultúrne dedičstvo, vrátane historických pamiatok.

Osobitná pozornosť je venovaná týmto typom havárií: − závažné priemyselné havárie, − jadrové havárie a mimoriadne udalosti s ionizujúcim žiarením, − havárie informačných a bezpečnostných systémov, − havárie vo vojenských zariadeniach, − havárie vodohospodárskych diel a vodných zdrojov, − havárie pri preprave nebezpečných vecí a tovarov, − náhodné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov, − havárie spôsobené činnosťami v morskom prostredí, vrátane prieskumu

alebo využívania morského dna, − úniky ropy alebo iných škodlivých a nebezpečných látok.

34 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.


- 172 -

6.2. CIELE A POSTUPY HAVARIJNÉHO PLÁNOVANIA Havarijné plánovanie v širšom slova zmysle je súbor opatrení na

zisťovanie, prevenciu, elimináciu a zdolávanie nehôd a havárií prírodného, technického, technologického, radiačného, chemického, environmentálneho35, epidemiologického, epizootického36 a epifitického37 charakteru (obr. 6.1), vrátane únikov nebezpečných látok do životného prostredia pri ich používaní, preprave a skladovaní. Predmetom havarijného plánovania sú aj havárie vznikajúce v odpadovom hospodárstve.

Hlavným cieľom havarijného plánovania je ochrana života a zdravia občanov, ochrana životného prostredia, kultúrnych hodnôt a ochrana majetku. Na splnenie tohto cieľa sa používa postup činností (úloh), ktoré sú znázornené na obrázku 6.2.

V dôsledku stochastických procesov ovplyvňujúcich priebeh dejov a činností, nie je možné s určitosťou stanoviť ich výsledok. Budúcnosť je teda ovplyvnená radom rizík, ktoré majú charakter pravdepodobností vzniku neželanej udalosti, ktorá môže ovplyvniť výsledok, ale aj neočakávaného pozitívneho vývoja. Jednou z rozhodujúcich činností v procese havarijného plánovania je preto analýza rizika38 vzniku krízového javu. V dôsledku nedostatočného poznania je niekedy ťažké spoznať všetky aspekty rizika či predvídať dôsledky rozhodnutí.

Analýza rizík je systematický postup posúdenia rizík, definovania neistôt, prípadne nedostatkov v poznatkoch. Je podkladom na uvedomenie si rizika a vykonávanie preventívnych opatrení v rámci manažmentu rizík na ich elimináciu alebo zníženie na prijateľnú mieru. Analýza rizík je teda súčasťou manažmentu rizík.

35 enviromentálny – týkajúci sa životného prostredia 36 epizootia je súčasné ochorenie väčšieho počtu zvierat toho istého druhu na nákazlivú chorobu 37 epifit je parazit rastlinného pôvodu 38 riziko je pravdepodobnosť vzniku nepriaznivej udalosti v dôsledku nerešpektovania konkrétnych vonkajších

a vnútorných podmienok.

Obr. 6.1. Základné druhy havárií a nehôd

PRÍRODNÉ

TECHNOLOGICKÉ

EPIDEMIOLOGICKÉ

CHEMICKÉ

RADIAČNÉ

ENVIRONMENTÁLNE

EPIZOOTICKÉ EPIFITICKÉ

TECHNICKÉ HAVÁRIE

A NEHODY


- 173 -

Analýza rizík sa vykonáva zväčša podľa štandardizovaných postupov (metodík), ktorými sa skúmajú vnútorné a vonkajšie riziká procesov a činností a faktory, ktoré ich môžu ovplyvniť v pozitívnom i negatívnom zmysle. Riziko sa dá vyjadriť absolútnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach) alebo relatívnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach vztiahnutý na počet vlakov alebo automobilov). Základné metódy využívané na analýzu rizík sú uvedené v prílohe č. 1.

Na zvládnutie havarijných situácií a ich dopadu na okolité životné prostredie sa vyhotovuje havarijná dokumentácia, ktorá pripraví organizáciu na riešenie neštandardných situácií a stanoví postupy na ich riešenie s cieľom minimalizovať negatívne dopady na fungovanie organizácie (vnútorný havarijný plán). Havarijná dokumentácia taktiež stanovuje postupy a organizáciu práce pri jednotlivých stupňoch havarijnej situácie na rôznych úrovniach verejnej správy (vonkajší havarijný plán). Za prevenciu vzniku havárií a za spracovanie havarijnej dokumentácie zodpovedajú štatutárni zástupcovia organizácií, ktorí môžu na tento účel vytvárať pracovné tímy podľa potreby alebo do organizačnej štruktúry začleniť spoločný útvar krízového riadenia.

PODKLADOVÉ MATERIÁLY • informácie o subjekte, • informácie o okolí, • úlohy a ciele subjektu, • právne dokumenty, • normy • existujúce plány (krízový plán, evakuačný

plán, plán ochrany pre požiarmi

ANALÝZA RIZÍK

• vnútorné riziká, • vonkajšie riziká, • ohrozenia, • zraniteľnosť, • odolnosť , ....

PRÍPRAVA NA RIEŠENIE HAVÁRIÍ

PLÁNOVANIE • Havarijný plán vnútorný • Havarijný plán vonkajší

ZABEZPEČENIE ZDROJOV

• ľudské zdroje, • materiálne zdroje, • technické zdroje, • technologické zdroje, • finančné zdroje...

PREVENTÍVNE OPATRENIA

• monitoring, • prevencia

a eliminácia, • školenie a výcvik, • vyrozumenie

a varovanie, • súčinnosť

a kooperácia...

Obr. 6.2. Postup činností v havarijnom plánovaní


- 174 -

Havarijný plán je špecifický plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných a technických opatrení a dokumentovaných postupov (typových plánov), potrebných na zdolávanie havárie alebo na zmierňovanie jej následkov. Havarijný plán musí obsahovať opatrenia najmä na prevenciu havarijných udalostí, monitoring a vyhodnocovanie rizikových faktorov, vyrozumenie a varovanie vlastných pracovníkov, organizácií a osôb v okolí organizácie, orgánov krízového riadenia štátnej správy samosprávy, zabezpečenie zdrojov na prevenciu a riešenie havarijných udalostí, záchranu a prežitie osôb, minimalizáciu škôd na majetku a činnosti organizácie a obnovu činnosti organizácie (obr. 6.3).

Havarijné plány môžu zahŕňať aj opatrenia na úpravu, zber, uskladňovanie, čistenie, odstraňovanie a bezpečné zneškodňovanie nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu a rekultiváciu prostredia.

V procese vypracovania havarijného plánu je možné využívať dokumentáciu a plány, ktoré boli vypracované na riešenie iných nehôd a havárií. Môžu to byť napríklad: − dokumentácia na úseku ochrany pred požiarmi, − plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti podľa

predpisov o civilnej ochrane, − plán havarijných opatrení podľa predpisov na ochranu vôd, − plán havarijných opatrení podľa predpisov o jadrovej bezpečnosti, − plán opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov

havarijných stavov podľa predpisov na ochranu ovzdušia, − havarijný plán pre prípady nakladania s nebezpečnými odpadmi podľa

predpisov odpadového hospodárstva. − havarijné plány vyplývajúce z prepravy nebezpečných tovarov a látok.

OPATRENIA

HAVARIJNÉHO PLÁNU

PREVENCIA MONITORING

A VYHODNOTENIE RIZÍK

VYROZUMENIE A VAROVANIE PRACOVNÍKOV

VYROZUMENIE A VAROVANIE

OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ

VYROZUMENIE A VAROVANIE

ŠTÁTNEJ SPRÁVY

ZABEZPEČENIE ZDROJOV NA PREVENCIU A RIEŠENIE

HAVÁRIÍ

ZÁCHRANA A PREŽITIE OSÔB

MINIMALIZÁCIA ŠKÔD A OBNOVA

ČINNOSTI

Obr. 6.3. Základné opatrenia a úlohy havarijného plánu


- 175 -

Každý havarijný plán by mal obsahovať tieto časti (v textovej, grafickej a elektronickej podobe): − všeobecná časť (charakteristika a popis organizácie), − analýza a vyhodnotenie vnútorných a vonkajších rizík, − havarijný manažment organizácie, − zdroje na prevenciu a riešenie havarijných udalostí (ľudské zdroje, financie,

materiál, technika, spojenie ad.), − plány konkrétnych činností na jednotlivé špecifické opatrenia

(vyrozumenie, varovanie, ukrytie, evakuácia...), − typové plány na riešenie vytypovaných havarijných udalostí.

Havarijné plány môžu byť napr. národné, vonkajšie (plány ochrany obyvateľstva) a vnútorné, prípadne iné.

Národný havarijný plán napríklad spracováva Komisia vlády SR pre radiačné havárie na koordináciu a riadenie príprav opatrení zameraných na ochranu pred následkami radiačnej havárie, ktorá svojím rozsahom prekračuje možnosti a kompetencie komisie pre radiačné havárie kraja.

Vonkajšie havarijné plány sú pripravované v nadväznosti na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa, pričom hlavný dôraz je položený na včasné varovanie a vyrozumenie obyvateľstva. Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s civilnou ochranou obyvateľstva. Varovanie sa vykonáva sirénami dvojminútovým kolísavým tónom. Vyrozumenie obyvateľstva je vykonávané prostredníctvom rozhlasu a televízie textovou reláciou, ktorá spresňuje charakter ohrozenia.

Do vonkajších havarijných plánov môžu byť okrem iného zahrnuté aj

tieto opatrenia: − vonkajšie organizačné úlohy a zodpovednosť za riešenie havárií vrátane

toho, ako sa dosiahne integrácia s vnútornými plánmi, − metódy a postupy, ktoré má používať havarijná a zdravotnícka služba, − metódy na rýchle určenie zasiahnutých oblastí, − opatrenia na zabezpečenie rýchleho oznámenia priemyselnej havárie

všetkým dotknutým alebo potenciálne dotknutým stranám a následného udržiavania vzájomného spojenia medzi nimi,

− identifikácia zdrojov nevyhnutných na implementáciu plánu a opatrenia na zabezpečenie koordinácie,

− opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti a tam, kde je to potrebné, aj zdôrazňovanie a opakovanie informácií poskytovaných verejnosti,

− opatrenia na školenie a výcvik.


- 176 -

Do vnútorných havarijných plánov môžu byť zahrnuté hlavne tieto opatrenia: − vnútorné organizačné úlohy a vnútorná zodpovednosť za riešenie havárií, − opis činnosti, ktorá sa má uskutočniť v prípade havárie alebo pri jej priamej

hrozbe za účelom riadenia stavu alebo udalosti, alebo podrobnosti, kde sa uvedený opis dá nájsť,

− opis dostupného vybavenia a zdrojov, − opatrenia na zabezpečenie včasného varovania verejných orgánov

zodpovedných za vonkajšiu havarijnú odozvu, vrátane údajov, ktoré majú byť zahrnuté do počiatočného varovania a opatrenia na poskytovanie podrobnejších údajov, akonáhle budú k dispozícii,

− opatrenia na školenie personálu o povinnostiach, ktoré má plniť. Havarijné plány sa vytvárajú vždy v písomnej podobe. Na ich

spracovanie je možné využiť rôzne plánovacie programy (softvér), ktorých súčasťou môže byť analýza rizík subjektu, tvorba vlastného havarijného plánu, príprava opatrení a postupov a tlač požadovaných dokumentov. Mali by umožňovať aj podporu riešenia havarijných situácií v ich priebehu. Výhodou elektronickej podoby havarijných plánov je ich jednoduchá aktualizácia a integrácia dát potrebných na činnosť krízového manažéra.

Oblasti havarijného plánovania venuje osobitnú pozornosť aj právna úprava v Európskej únie, napr. Smernica rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky – SEVESO II. Smernica sa zameriava na dve základné oblasti. Na prevenciu rizík závažných havárií v súvislosti s nebezpečnými látkami a na obmedzenie následkov týchto havárií na človeka (bezpečnostné a zdravotné aspekty) a životné prostredie (environmentálne aspekty). Predmetom jej právnej úpravy sú špecifické povinnosti prevádzkovateľov a príslušných orgánov týkajúce sa podnikov, v ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky.

Okrem tejto smernice sa havarijnému plánovaniu venujú aj niektoré predpisy OECD a medzinárodné dohovory, najmä Dohovor EHK OSN o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice (tzv. Helsinský dohovor) a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 174 o prevencii veľkých priemyselných nehôd.

Problematike pripravenosti na radiačné havárie sa venujú v Európskej únii napríklad smernice: • č. 87/600/Euratom: Rozhodnutie Rady o vytvorení súboru opatrení

spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie,

• č. 89/618/Euratom: Smernica Rady o informovaní všeobecnej verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré je potrebné uplatniť a krokoch, ktoré je potrebné uskutočniť v prípade rádiologickej havarijnej situácie.


- 177 -

6.3. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Havarijné plánovanie nemá v Slovenskej republike spoločný, všeobecne

teoretický základ. S odvolaním sa na dokumenty EÚ je samostatne riešené pre: − závažné priemyselné havárie, − jadrové havárie, − havárie v odpadovom hospodárstve, − havárie vo vodnom hospodárstve, − havárie zo znečistenia ovzdušia, − havárie požiarneho charakteru, − havárie informačných a bezpečnostných systémov, − havárie pri preprave nebezpečných látok a ďalšie.

Každý typ havárií je riešený samostatne, rôznymi rezortmi, rôznymi metodikami a právnymi dokumentmi. Najlepšie je rozpracovaný systém havarijného plánovania v prevencii jadrových havárií a závažných priemyselných haváriách. Jednoznačne sú stanovené aj postupy v ochrane proti povodniam a v protipožiarnej ochrane.

Procesy havarijného plánovania majú veľa spoločných rysov a postupov. Všeobecný algoritmus v procese havarijného plánovania je uvedený na obr. 6.4.

6.3.1. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V PREVENCII ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ

Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom na riešenie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právnym základom havarijného plánovania v SR je zákon NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý ukladá prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán. Jeho účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Podrobnosti o havarijnom pláne, jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní stanovuje vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne.

Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov kategórie A a B, má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na riešenie závažných priemyselných havárií a ich následkov. Vypracúvanie, precvičovanie a aktualizovanie havarijného plánu má bezprostrednú súvislosť s hodnotením rizika, vypracúvaním a aktualizáciou bezpečnostnej správy a úzko súvisí s poskytovaním príslušných podkladov na vypracovanie plánu ochrany


- 178 -

Obr. 6.4. Všeobecný algoritmus havarijného plánovania

Rozhodnutie o spracovaní HP

Stanovenie spracov. tímu

Posúdenie zdrojov rizík

Spracovanie štruktúry HP

Schválenie štruktúry HP

Spracovanie havarijných scenárov

Návrh reakcie na haváriu

Stanovenie síl a prostriedkov na zásah

Vyhodnotenie možností podniku

riešiť haváriu

Stanovenie úloh silám a prostriedkom

Dohoda so záchranárskymi organizáciami

o poskytovaní pomoci

Žiadosť o pomoc na orgány štátnej správy

Vytvorenie monitorovacieho

Školenie Priebežná kontrola

Pripravenosť na riešenie havárie

Schválenie HP

Spracovanie jednotlivých častí HP


- 179 -

obyvateľstva (vonkajšieho havarijného plánu). Na zabezpečenie účinnosti havarijného plánovania je nevyhnutná maximálne možná nadväznosť oboch druhov tejto havarijnej dokumentácie.

Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť. Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný, musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval: − včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej

havárie, alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie − vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a

zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie týchto následkov,

− potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,

− umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou haváriou.

Všeobecná časť havarijného plánu obsahuje:

− všeobecné údaje o podniku a jeho okolí, identifikačné údaje o prevádzkovateľovi podniku, všeobecný opis podniku, jeho objektov a zariadení, charakter jeho výrobného programu, príjazdové a iné komunikácie, údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o zabezpečení protihavarijnej prevencie v mimopracovnom čase, opis umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických, hydrogeologických, meteorologických a iných pomerov, terénnych prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých, alebo osobitne chránených objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre podnik,

− osobitné údaje o podniku, opis a plán rozvodov vybraných nebezpečných látok a jednotlivých médií používaných v podniku, opis a rozmiestnenie základných uzatváracích zariadení, umiestnenie a funkciu signalizačných, poplachových a výstražných zariadení, umiestnenie a funkciu požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu pred požiarmi.

Pohotovostná časť havarijného plánu obsahuje:

− plán vyrozumenia a zvolania, ktorý obsahuje postup a zoznam osôb, orgánov a organizácií, ktoré treba v prípade určitého druhu závažnej priemyselnej havárie povolať na miesto havárie, informovať o určitom druhu závažnej priemyselnej havárie

− zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb podniku, ktorým havarijný plán ukladá povinnosti, spôsob vyhlásenia


- 180 -

poplachu a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli,

− uvedenie a stručný opis zdrojov nebezpečenstva so zvýraznením najzávažnejších zdrojov nebezpečenstva spôsobilých zapríčiniť závažnú priemyselnú haváriu,

− určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk, určenie miesta na riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre záchranné zložky,

− zoznam a potrebné údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku, ich umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne, chemické, toxikologické a iné nebezpečné vlastnosti, ich možné nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty a určitých spôsobov prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie,

− zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov a pracovísk, ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a prítomnosť príslušných zamestnancov i počas závažnej priemyselnej havárie, vrátane spôsobu vybavenia, kvalifikácie a zabezpečenia ochrany týchto zamestnancov a komunikácie s nimi,

− zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,

− základné pokyny na správanie sa zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v areáli podniku v prípade závažnej priemyselnej havárie.

Operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre reprezentatívnych

druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií, ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie alebo nezvládnutia zdrojov nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí. Scenáre sa zostavujú najmä na základe hodnotenia rizika so zohľadnením špecifických podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne možných interakcií.

Scenáre obsahujú: − okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a

závažnej priemyselnej havárie, následky na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,

− opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastanie do závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a opatrenia potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie týchto následkov, určenie zón ohrozenia.


- 181 -

Havarijné scenáre sú podkladom na spracovanie: − plánov výstrahy a varovania osôb (v rámci podniku i mimo neho), − plánu vyrozumenia (riadiacich pracovníkov, krízových manažérov, členov

zásahových a záchranných jednotiek), − plánu evakuácie (zamestnancov závodu), − technologických postupov na zastavenie šírenia účinkov havárie, − metodických postupov a technológie likvidácie dôsledkov havárie, − plánu nasadzovania síl a prostriedkov na likvidáciu havárie, − opatrení na postupnú obnovu systému do prevádzkového stavu, − systému monitorovania krízových javov.

Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou havarijného plánu ucelený súbor. Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie havarijného plánu musí byť primeraná účelu, na ktorý má slúžiť.

6.3.2. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V PREVENCII JADROVÝCH HAVÁRIÍ

Základom legislatívy v oblasti havarijnej pripravenosti pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení sú zákon NR SR č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon) a vyhláška ÚJD č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody a havárie na jadrovom zariadení.

Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri používaní a preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Uvedené opatrenia sú súčasťou dokumentácie, ktorá tvorí havarijné plány.

Havarijné plány spracovávané pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení majú rôznu formu a štruktúru. Poznáme národný havarijný plán, havarijný plán jadrového zariadenia, plán ochrany obyvateľstva alebo havarijný dopravný poriadok.

Národný havarijný plán obsahuje kompetencie, povinnosti a rozsah spolupráce jednotlivých orgánov štátnej správy a organizácií zahrnutých do štruktúry havarijného plánovania. Havarijný plán jadrového zariadenia (vnútorný havarijný plán) obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola zabezpečená ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť opatrenia na ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo obyvateľstva v okolí.


- 182 -

Havarijný plán jadrového zariadenia popisuje najmä: − systém klasifikácie udalostí, − postupy hodnotenia, − reakcie na havárie a zodpovednosť určených pracovníkov v jej priebehu, − systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva a personálu JZ, − ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia, − plán zdravotníckych opatrení, − zásady obnovy, − spolupracujúce externé organizácie a orgány, − systém prípravy personálu a členov organizácie havarijnej odozvy, − spôsob osvety a informovania verejnosti. Plán ochrany obyvateľstva (vonkajší havarijný plán) obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva, zdravia, majetku a životného prostredia v oblasti ohrozenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia jadrového zariadenia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán. Plány ochrany obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia sú spracovávané krajskými a obvodnými úradmi, ktorých územie sa nachádza v oblasti ohrozenia definovanou vzdialenosťou do 30 km v prípade SE-EBO a 20 km v prípade SE -MO. Obce, nachádzajúce sa v oblasti ohrozenia, spracovávajú výpisy z plánov ochrany obyvateľstva príslušného územného obvodu resp. vykonávacie doklady na realizáciu plánovaných opatrení. Uvedené plány ochrany obyvateľstva nadväzujú na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa JZ, ktorý je povinný spracovateľom plánov ochrany obyvateľstva predložiť podklady o predpokladanom ohrození v prípade nehody alebo havárie. Havarijný dopravný poriadok (HDP), spracováva dopravca v zmysle zákona NR SR č. 130/1998 Z. z. a vyhlášky ÚJD č. 245/1999 Z. z. na účely prepravy a dopravy jadrového paliva, vyhoretého jadrového paliva, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov. Havarijný dopravný poriadok obsahuje opatrenia vykonávané v prípade úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia v súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Ich cieľom je zabezpečiť preventívne a ochranné opatrenia pre prípad nehody alebo havárie v priebehu transportu.

Havarijné dopravné poriadky spracovávajú: − prevádzkovateľ jadrového zariadenia na prepravu uvedených materiálov na

cestných komunikáciách a železničných komunikáciách, ktoré spadajú pod jeho správu,

− železničný prepravcovia na prepravu po ich železničných tratiach na území SR, po posúdení HDP Úradom jadrového dozoru a ostatnými zainteresovanými orgánmi ho schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.


- 183 -

Prvým stupňom organizácie v havarijnom plánovaní je Komisia vlády SR pre radiačné havárie (KRH SR), ktorá je vedená ministrom životného prostredia. Jej hlavnou úlohou je riadiť a koordinovať všetky činnosti počas havarijnej udalosti a informovať vládu, parlament a verejnosť o situácii.

Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.

6.3.3. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POVODŇAMI Ochranu pred povodňami rieši zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane

pred povodňami, ktorý ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť; plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami; povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí; povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami i zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. februára 2010.

Ochrana pred povodňami39 je chápaná ako činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Ochranu pred povodňami vykonávajú: − orgány ochrany pred povodňami (ministerstvo životného prostredia,

krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia), − ostatné orgány štátnej správy, − orgány územnej samosprávy, − povodňové komisie, − správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia

drobných vodných tokov, − vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo

zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

− iné osoby. Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce.

39 Zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.


- 184 -

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Preventívnymi opatreniami na ochranu pred povodňami39 predovšetkým sú: − opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú

retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody, − opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, − opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, − opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, − opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku − vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu

povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

− vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov, − vykonávanie predpovednej povodňovej služby, − vykonávanie povodňových prehliadok, − iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika. Opatreniami v čase povodňovej situácie 39 sú: − plnenie úloh predpovednej povodňovej služby, − vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva, − zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby, − vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, − vykonávanie povodňových záchranných prác, − plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie na povodňou ohrozenom

alebo zasiahnutom území, − vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii, − zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa

zaznamenáva priebeh povodne, − iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské

zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Opatrenia po povodni 39 sú: − obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť

na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam, − zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky

povodne, − zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd, − analyzovanie príčin a priebehu povodne, − vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a

vykonaných opatreniach,


- 185 -

− rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti,

− iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.

Ochrana pred povodňami zahŕňa (obr.6.5) : − predbežné hodnotenie povodňového rizika, − spracovaní mapy povodňového ohrozenia, − spracovaní mapy povodňového rizika, − plán manažmentu povodňového rizika, − povodňový plán, − povodňové prehliadky, − hliadkovú službu, − predpovednú povodňovú službu, Predbežné hodnotenie povodňového rizika39 sa vypracúva na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu povodní a na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach, ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečuje MŽP SR prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom. Ako podklad pre predbežné hodnotenie povodňového rizika a plánov manažmentu povodňového rizika je aj hodnotenie odtokových pomerov, podmienok na vznik povodní, ako aj podmienok na zvýšenie retenčnej schopnosti. Ako podklad sa spracuje súbor priestorových údajov pod názvom Krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny o relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny v povodiach. Zber, spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových údajov zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci Národnej infraštruktúry priestorových informácií.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a so Slovenským vodohospodárskym ústavom zabezpečí


- 186 -

dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2011 a aktualizáciu každých šesť rokov.

Mapa povodňového ohrozenia39 sa vypracováva pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika. Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia: − povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je povodeň, ktorá sa

môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom,

− povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,

− povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a päť rokov.

POVODŇOVÉ PLÁNY

HLIADKOVÁ SLUŽBA

PREDPOVEDNÁ POVODŇOVÁ

SLUŽBA

POVODŇOVÉ ZABEZPEČOVACIE

PRÁCE

POVODŇOVÉ ZÁCHRANNÉ

PRÁCE

POVODŇOVÉ PREHLIADKY

VAROVNÁ POVODŇOVÁ

SLUŽBA

MAPA POVODŇOVÉHO

OHROZENIA

MAPA POVODŇOVÉHO

RIZIKA

PLÁN MANAŽMENTU POVODŇOVÉHO

RIZIKA

PREDBEŽNÉ HODNOTENIE

POVODŇOVÉHO RIZIKA

HLÁSNA POVODŇOVÁ

SLUŽBA

PRVKY A

OPATRENIA NA OCHRANU

PRED POVODŇAMI

Obr.6.5. Štruktúra prvkov a opatrení na ochranu pred povodňami


- 187 -

Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom; hĺbku vody alebo hladinu vody; rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013 a ich aktualizáciu každých šesť rokov.

Mapa povodňového rizika obsahuje39 údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia : − záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené

územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia,

− údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov, − druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území, − lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť

havarijné znečistenie vody, − polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu

a na rekreačné činnosti, − lokality s vodami vhodnými na kúpanie, − informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia

vody po ich zaplavení počas povodne, − územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku

sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2000), ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového ohrozenia,

− informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje ministerstvo životného prostredia za užitočné a o ktorých informovalo správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp povodňového rizika.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí dokončenie máp povodňového rizika do 22. decembra 2013, aktualizáciu každých šesť rokov.

Plán manažmentu povodňového rizika39 určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia na území SR, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a obsahuje opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov.


- 188 -

Podkladom pre projekty pozemkových úprav, pre územné plány a územné rozhodnutia sú návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí, ktoré sú súčasťou uvedeného plánu.

Obec spolupracuje39 na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a s poverenými osobami; spolupracuje najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce pred zaplavením povrchovým odtokom, vodou z vodného toku alebo vnútornými vodami.

Obec koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika.

Z dôvodu dosiahnutia optimálnej ochrany pred povodňami plán manažmentu povodňového rizika a plán manažmentu povodia musia byť koordinované s ostatnými nástrojmi plánovania územia, najmä s projektmi pozemkových úprav a územných plánov a lesných hospodárskych plánov, s ktorými budú spoločne tvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny na celej ploche správneho územia povodia. Povodňový plán39 je dokument organizačného a technického charakteru. Povodňový plán tvorí: − povodňového plánu zabezpečovacích prác, − povodňového plánu záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác. Povodňový plán záchranných prác39 vypracúva − obvodný úrad v sídle kraja, − obvodný úrad, − obec; Súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce. Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.


- 189 -

Povodňové záchranné práce39 sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach. Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu. Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja.

Povodňovými záchrannými prácami39 sú: − hlásna povodňová služba, − ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu

úrody ohrozenej povodňou, − odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia

povodňou, − provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná,

vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok, − ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu

a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou, − evakuácia, − dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie

uhynutých zvierat a iných odpadov, − zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami, − odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných

priestranstiev a z komunikácií, − zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia, − iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a

životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce počas mimoriadnej situácie.

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Povodňový plán zabezpečovacích prác39vypracúva − správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa

správnych území povodí a čiastkových povodí, − správca drobného vodného toku, − správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového

vedenia križujúceho vodný tok, − vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je

umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,


- 190 -

− zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby,

− obvodný úrad životného prostredia, − krajský úrad životného prostredia. Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd a vykonávajú sa na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Povodňové zabezpečovacie práce sú39:

− vykonávanie hliadkovej služby, − odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody, − ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom,

predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi, − odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie

ľadových zátarás a ľadovej zápchy, − ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana

proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

− mimoriadna manipulácia na vodných stavbách, − uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií, − odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb,

objektov a zariadení, − odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd, − budovanie druhotných ochranných línií, − provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov, − zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú

umiestnené na hrádzach, − opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do

vodného toku a na priepustoch od cestami a železničnými traťami, − opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri

zaplavení územia, − činnosť povodňových dispečingov a technických štábov, − činnosť predpovednej povodňovej služby, − mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosť a stability vodných stavieb, − označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných

hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania,

− meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,


- 191 -

− pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií,

− vytváranie umelých prietrží, − iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na

predchádzanie vzniku povodňových škôd.

Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú: − správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia

drobných vodných tokov, − Hasičský a záchranný zbor alebo vybrané ostatné záchranné zložky

integrovaného záchranného systému, − vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení na

vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území, − zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho

inundačnom území počas výstavby, − osoby na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce.

Orgánmi ochrany pred povodňami sú: − Ministerstvo životného prostredia SR, − krajské úrady životného prostredia, − obvodné úrady životného prostredia.

Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce

6.3.4. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POŽIARMI Ochranu pred požiarmi upravuje zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane

pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

Každá právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba za účelom predchádzania vzniku požiarov je okrem iného povinná vypracúvať, viesť a udržiavať v súlade so skutočným stavom dokumentáciu ochrany pred požiarmi.


- 192 -

Druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob vypracovania a uloženia a lehoty jej kontroly ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb tvorí40: − požiarny štatút, − požiarny poriadok pracoviska, − požiarne poplachové smernice, − požiarny evakuačný plán, − požiarna kniha, − analýza nebezpečenstva vzniku požiaru, − zoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku

požiaru, − doklady o kontrole požiarnotechnických zariadení a požiarnych vodovodov, − údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch

vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi,

− dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi, − dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok, − dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky, − dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby, − riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii

stavby, − ďalšie doklady.

Dokumentácia ochrany pred požiarmi sa vedie v písomnej forme.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby 41 je základným dokumentom ochrany pred požiarmi. Obsahuje tieto informácie: − organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi, najmä zabezpečenie

riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami, ktorí majú odbornú spôsobilosť, zriadenie a vnútornú organizáciu hasičskej jednotky právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

− povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby pri plnení úloh ochrany pred požiarmi

− povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu, ďalších vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,

− úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, hasičských jednotiek a protipožiarnych hliadok,

40 Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov


- 193 -

− spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

− rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi a formy overovania vedomostí,

− rozsah, lehoty a organizáciu odbornej prípravy protipožiarnych hliadok, − spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, pri

činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako aj pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Požiarny štatút vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci

s príslušnými zodpovednými vedúcimi zamestnancami právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby, podnikajúca fyzická osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Obr. 6.6. Základná dokumentácia ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb

POŽIARNE POPLACHOVÉ

SMERNICE POŽIARNY PORIADOK

PRACOVISKA

POŽIARNY

EVAKUAČNÝ PLÁN

ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA VZNIKU POŽIARU

POŽIARNA

KNIHA

ZOZNAM OBJEKTOV A PREHĽAD

MIEST SO ZNP

OSTATNÉ DOKLADY

POŽIARNY ŠTATÚT

DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRED

POŽIARMI


- 194 -

Požiarny poriadok pracoviska41 sa vypracováva pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Obsahuje hlavne tieto údaje: − opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku

požiaru na pracovisku, − požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných a používaných surovín

a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku, − požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, − zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom

vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru,

− osobitné povinnosti zamestnancov. Požiarny poriadok pracoviska vypracúva technik požiarnej ochrany

v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska. Musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh. Požiarny poriadok pracoviska schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Požiarne poplachové smernice41 vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru. Obsahujú tieto povinnosti a údaje: − povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia

požiaru, − spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú

jednotku právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, − povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny

o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom sa majú podieľať na zdolávaní požiaru,

− miesto, adresa a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičských jednotiek, miesto, adresa a číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne, čísla liniek tiesňového volania, ako aj miesto, adresa a číslo telefónu právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich pohotovostné služby.

Požiarne poplachové smernice vypracováva technik požiarnej ochrany. Ak je v právnickej osobe alebo podnikajúcej fyzickej osobe zriadená hasičská jednotka, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt. Požiarne poplachové smernice schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.


- 195 -

Požiarne poplachové smernice sú umiestňované na vhodných miestach objektov právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby tak, aby boli viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám.

Požiarny evakuačný plán 41 upravuje organizáciu evakuácie osôb a zvierat z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. Jeho obsahom sú hlavne tieto údaje: − určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju

budú riadiť, − určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia

vykonávať, − určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu, − určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú

sústreďovať a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb a zvierat,

− spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám,

− grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu.

Požiarny evakuačný plán vypracováva technik požiarnej ochrany. Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu je umiestňované pri vstupe na podlažie. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarneho evakuačného plánu pre celý objekt. Požiarny evakuačný plán schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa preveruje cvičným požiarnym poplachom vo všetkých objektoch, pre ktoré je požiarny evakuačný plán vypracovaný. Ak sa v objekte nachádzajú požiarne nebezpečné látky, ktoré by mohli ovplyvniť evakuáciu osôb, bezpečný prístup alebo zásah hasičských jednotiek, požiarny evakuačný plán je vypracovaný aj na evakuáciu týchto materiálov.

Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom trvalo dostupnom mieste.

Požiarny evakuačný plán nemusí byť vyhotovovaný pre objekty, v ktorých sú jednoduché pomery z hľadiska záchrany osôb a zvierat. Jednoduché pomery sú preukazované predložením potrebnej dokumentácie stavebného riešenia objektu. Ak sa tieto pomery v objekte zmenia, právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba požiada okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o nový súhlas.

Požiarna kniha41 je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych


- 196 -

protipožiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie ochrany pred požiarmi.

Hlavnú požiarnu knihu vedie právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba knihu. Ak sa člení na nižšie organizačné zložky, môže v nich viesť samostatné požiarne knihy. V týchto knihách je nutné vyznačiť, pre ktoré objekty sú určené.

Záznamy vedie technik požiarnej ochrany v samostatných požiarnych knihách, ktoré sú predkladané príslušnému zodpovednému vedúcemu nižšej organizačnej zložky najmenej raz za tri mesiace, ako aj v hlavnej požiarnej knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sú zapisované aj zistené nedostatky uvedené v samostatných požiarnych knihách, ak ich odstránenie presahuje právomoc vedúcich zamestnancov nižších organizačných zložiek.

Hlavná požiarna kniha je predkladaná štatutárnemu orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi bez zbytočného odkladu, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu. Okrem týchto prípadov je hlavná požiarna kniha predkladaná na kontrolu štatutárnemu orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi raz za tri mesiace.

Dokumentáciu o odbornej príprave protipožiarnych hliadok41 tvoria tematické plány, časový rozvrh odbornej prípravy a záznam o vykonaní odbornej prípravy. Záznam o vykonanej odbornej príprave protipožiarnych hliadok obsahuje dátum vykonania, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré sa na odbornej príprave zúčastnili, a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú prípravu vykonala. Zloženie protipožiarnych hliadok a dokumentáciu o školení zamestnancov a o odbornej príprave protipožiarnych hliadok schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Dokumentáciu o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi41

tvorí záznam o vykonanom školení, výsledky overenia vedomostí vedúcich zamestnancov a osôb zabezpečujúcich ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase s podpisom predsedu skúšobnej komisie. Záznam o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje dátum vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru, prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice,


- 197 -

požiarne evakuačné plány a zloženie protipožiarnych hliadok kontroluje právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po každej organizačnej alebo inej zmene. Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie, vykoná v nej potrebné zmeny. Kontrolu tejto dokumentácie vykonáva najmenej raz za 12 mesiacov. Právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po požiari vykoná kontrolu dokumentácie spracovanej pre objekty, v ktorých požiar vznikol alebo sa šíril, a upraví ju v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní.

Dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby41 sa vypracúva vtedy, ak stavba nemá spracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavby. Obsah dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby je uvedený v prílohe č. 1a Vyhlášky č. 121/2002 Z. z.. Ostatnými dokumentmi sú napríklad:

− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 124/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi,

− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z. z.,

− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov,

− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2004 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní prevádzkarne a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými látkami,

− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.

Dokumentáciu obce o ochrane pred požiarmi tvoria 41: − požiarny poriadok obce, − dokumentácia o obecnom hasičskom zbore, − zoznam objektov a priestorov, v ktorých sa vykonávajú preventívne

protipožiarne kontroly, − oznámenia o nedostatkoch zistených pri vykonávaní preventívnych

protipožiarnych kontrol a rozhodnutia obce s uložením lehoty na odstránenie nedostatkov vrátane rozhodnutí obce o vylúčení vecí z používania,

− plány preventívnych protipožiarnych kontrol, − zoznamy členov kontrolných skupín.


- 198 -

Požiarny poriadok obce 41 upravuje organizáciu ochrany pred požiarmi v obci a obsahuje: − úlohy orgánov obce a osôb poverených zabezpečovaním ochrany pred

požiarmi v obci a v jej miestnych častiach, − povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi určené so zreteľom na miestne

podmienky, − údaje o početnom stave a vybavení obecného hasičského zboru, − prehľad zdrojov vody na hasenie požiarov, − zoznam ohlasovní požiarov a spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu v

obci, − spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v obci a v jej miestnych

častiach v dennom a nočnom čase so zreteľom na zdolávanie požiaru, − výpis z požiarneho poplachového plánu okresu, − prehľadný situačný plán obce a jej priľahlých častí s popisom názvov ulíc,

čísiel domov a zakreslením funkčných hydrantov a nástupných plôch.

Požiarny poriadok obce sa udržiava v súlade so skutočným stavom a dopĺňa sa podľa potreby na základe poznatkov získaných pri zdolávaní požiarov a po vykonaní taktického cvičenia.

Požiarny poriadok obce sa umiestňuje na prístupnom mieste a zverejňuje sa spôsobom obvyklým v obci.

7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente

- 199 -

7. PLÁNOVANIE V MEDZINÁRODNOM KRÍZOVOM MANAŽMENTE

Ochrana ľudských životov a zdravia, ochrana majetku a životného prostredia pred prírodnými a civilizačnými katastrofami sú súčasťou širšieho ponímania ochrany základných ľudských práv a slobôd, ktorá je zakotvená v Charte OSN, je predmetom činnosti ďalších medzinárodných medzivládnych aj nevládnych organizácií a býva aj ústavnou povinnosťou väčšiny demokratických štátov.

Následky prírodných, spoločenských a hospodárskych katastrof často krát prekračujú územia jednotlivých štátov, alebo prekračujú schopnosti postihnutých štátov adekvátne reagovať na krízové javy. Príklady prírodných katastrof (tsunami v Indonézii 2004, zemetrasenie v Pakistane 2007, v Číne 2008, rozsiahle požiare vo Francúzsku, Grécku 2007, v Chorvátsku 2008, povodne v Poľsku, Českej republike, SRN, Francúzsku, Taliansku, Rumunsku a Bulharsku, víchrica v SR 2004, ale aj nedostatok energetických a prírodných zdrojov vrátane potravín v Afrike a v Stredozemí) ako aj príklady civilizačných katastrof (medzinárodné ozbrojené konflikty, teroristické útoky, genocída a humanitárne katastrofy v Demokratickej republike Kongo, v Darfúre, a v Eritrei, havárie jadrových elektrární, havárie veľkokapacitných námorných plavidiel prepravujúcich ropu a chemické látky, priemyselné havárie, letecké nešťastia, globálne ekonomické krízy a pod.) ukazujú na potrebu medzinárodnej pomoci na riešenie krízových javov.

Pre súčasné globálne bezpečnostné prostredie je charakteristická mnohotvárnosť bezpečnostných hrozieb a zložitosť ich predvídania, z čoho vyplýva potreba neustálej pripravenosti na efektívnu a riadenú rekciu.

Z týchto dôvodov jednotlivé štáty prejavujú záujem združovať sa do medzinárodných organizácií, ktorých poslaním na úseku bezpečnosti je včas identifikovať hrozby, plniť úlohy prevencie pred konfliktami a vytvárať potenciál ideologických, politických, materiálnych a vojenských prostriedkov na riadenie kolektívnych operácií na záchranu ľudských životov a zdravia obyvateľstva, na záchranu materiálnych a duševných hodnôt a životného prostredia.

Hlavným nástrojom medzinárodných organizácii na realizáciu bezpečnostnej politiky je medzinárodný krízový manažment. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente má prispievať ku včasnému, adekvátnemu a efektívnemu riadeniu kolektívnych operácií na predchádzanie kríz resp. na zmierňovanie následkov prírodných a civilizačných katastrof.


- 200 -

7.1. CHARAKTERISTIKA MEDZINÁRODNÝCH KRÍZ

Medzinárodná kríza je národná alebo medzinárodná situácia, pri ktorej sú ohrozené prioritné hodnoty, záujmy alebo ciele zainteresovaných strán. Zdrojom ohrozenia hodnôt, záujmov a cieľov sú krízy, ktoré sú spôsobené prírodnými a civilizačnými faktormi. Patria k nim: − terorizmus, − šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, − zlyhávajúce štáty, − regionálne konflikty, − organizovaný zločin, − korupcia a nelegálna ekonomika, − pirátstvo informačných a komunikačných systémov, − nelegálna a nekontrolovateľná migrácia, − globalizácia, ktorá sa vymyká bezprostrednej kontrole štátu, − vplyv neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete, − ekonomická nerovnováha vo svete, − radikálny nacionalizmus a neznášanlivosť, − závislosti štátov na životne dôležitých energetických a surovinových

zdrojoch, vrátane potravín, − živelné pohromy, havárie a katastrofy, − šírenia nákazlivých chorôb, infekcií a pandémií. 7.1.1. KRITÉRIA MEDZINÁRODNÝCH KRÍZ Medzinárodné krízy sú charakterizované závažnosťou krízy, intenzitou krízy a životným cyklom krízy.

Závažnosť krízy sa hodnotí podľa veľkosti a bezprostrednosti ohrozenia prioritných hodnôt, záujmov a cieľov. Závisí od vnímania jej významu zainteresovanými stranami. Závažnosť krízy môže byť rovnaká po celú dobu krízy, alebo sa môže meniť s vývojom krízy. Z tabuľky 1 je vidieť, že kríza môže byť veľmi závažná len v prípade akútnej bezprostrednosti ohrozenia a ak veľkosť krízy je veľká.

Tab. 7.1.

Hodnotenie závažnosti krízy v závislosti na veľkosti a bezprostrednosti ohrozenia

akútna malá stredná vysoká stredná malá stredne malá stredná

Bezprostrednosť ohrozenia

vzdialená malá malá malá Veľkosť ohrozenia malá stredná veľká


- 201 -

Čas

Inte

nzita

kríz

y

Obr. 7.1. Závislosť krízy na čase

Intenzita krízy vyjadruje stupeň násilia. Platí zásada „čím agresívnejšia akcia jednej, alebo viacerých strán, tým vyššia je intenzita krízy“. Intenzita krízy závisí na skutočnej úrovni násilia a nie na vnímaní krízy niektorou zo strán. Graf intenzity krízy sa počas jej priebehu môže meniť. Tvar grafu nezávisí od toho, z pohľadu ktorej strany krízu sledujeme. Závisí od skutočného stupňa násilia a nie na vnímaní krízy niektorou so zainteresovaných strán. 7.1.2. ŽIVOTNÝ CYKLUS KRÍZY

Nerovnovážne stavy v prírodnom, spoločenskom a hospodárskom prostredí sú zdrojom rôznych druhov kríz, medzi ktoré patria ekonomické, politické, vojenské, environmentálne, sociálne krízy a pod. Väčšinu kríz vyvoláva viacero faktorov naraz, ale niektorý z nich prevláda. Napríklad ekonomická kríza môže mať sociálny alebo politický podtón, ktorý vedie k nepokojom až k použitiu vojenských nástrojov na nastolenie poriadku. Podľa všeobecnej príručky krízového manažmentu NATO1, životný cyklus krízy z pohľadu krízového manažmentu predstavuje „stavy krízy“, ktoré sú charakterizované aktivitami zainteresovaných strán. Rozlišujeme dve fázy vývojového procesu krízy, eskalačnú a deeskalačnú. Eskalačná fáza krízy sa v určitom bode mení na deeskalačnú fázu. Tento prechod sa môže uskutočniť v ktoromkoľvek štádiu krízového procesu.

Eskalačná fáza začína v stave, ktorý sa vyznačuje rovnovážnym stavom vonkajších a vnútorných podmienok subjektu (mier). Mier je stav, v ktorom neexistuje alebo existuje nepatrné násilie, ktoré neohrozuje prioritné hodnoty, záujmy a ciele. Medzi zainteresovanými stranami (potenciálnymi protivníkmi) však môže existovať napätie, ktoré je monitorované subjektmi medzinárodného krízového manažmentu.

Krivka intenzity krízy postupuje k nezhode (narušenie rovnovážneho

stavu), ktorá signalizuje, že bolo rozpoznané nebezpečenstvo ohrozenia hodnôt ,

1 Generic crisis management handbook, NACC/PFP (COEC)D(97)2, Brussels, 17. 2. 1997,


- 202 -

záujmov a cieľov vysokej priority. Táto fáza krízy sa vyznačuje zložitosťou, podozrievaním a nedôverou vo vzťahu k aktivitám druhej strany. Je charakteristická zvyšujúcou sa ostražitosťou a pohotovosťou, zastrašovaním a odstrašujúcimi postojmi. Hlavnou aktivitou zainteresovaných strán a medzinárodného krízového manažmentu je monitoring vznikajúcich krízových javov, plánovanie odvetných opatrení a opatrení na zmierňovanie napätia, cielená informačná kampaň zameraná na lepšie pochopenie príčin krízy.

Krivka intenzity krízy ďalej môže pokračovať smerom hore ku konfrontácii. V tejto fáze životného cyklu krízy dochádza k podniknutiu akcií jednou alebo viacerými stranami, zvyšuje sa násilie čo spôsobuje narastanie krízy sa s intenzitou. K hlavným aktivitám patria vojenské cvičenia, ktorých agresivita sa i intenzitou krízy zvyšuje, príprava na sadenie ozbrojených síl, ich konkrétnym operačným nasadením a predkladaním ultimát. Hlavnou aktivitou krízového manažmentu je potláčanie krízy a príprava na ozbrojený konflikt, ak sa tento stane nevyhnutný.

Napokon krivka intenzity krízy môže vystúpiť až na vrchol, ktorý označuje stav krízy nazývaný ozbrojený konflikt. Tento stav znamená, že potláčanie krízy a prevencia eskalácie zlyhali, čo priviedlo k možnosti (nie nevyhnutnosti) ozbrojeného konfliktu.

Deeskalačná fáza vývoja životného cyklu krízy má klesajúci charakter. Po dosiahnutí vrcholu krízy začne krivka intenzity klesať stavu, ktorý sa nazýva odbúravanie (build down) krízy. V tejto fáze dochádza k utlmovaniu násilia zainteresovanými stranami. Môže zahŕňať stiahnutie ozbrojených síl a poznanie, že ohrozenie hodnôt, záujmov a cieľov vysokej priority ja na ústupe, čo však nemusí znamenať zažehnanie krízy ani jej úspešné vyriešenie. Tento krízový stav charakterizuje rastúce presvedčenie, že najhoršie už pominulo a že protivníci taktiež spolupracujú na vzájomne prijateľnom stabilizovaní pokrízovej situácie. Hlavnou úlohou krízového manažmentu je uvoľnenie, charakterizované stiahnutím vojenských síl a mierovým vyjednávaním.

Krivka intenzity krízy ďalej klesá k relatívne nízkemu stupňu krízovej intenzity, ktorý je označovaný ako nová stabilita, pri ktorej intenzita krízy môže byť vyššia alebo nižšia ako pôvodná (mier). Tak isto ako mier tento stav však neznamená úplnú absenciu napätia medzi zainteresovanými stranami. Znamená to však nové status quo , ktoré je prijateľné pre všetky strany zainteresované v kríze. Nová stabilita je charakterizovaná odstránením, zánikom alebo utlmením ohrozenia hodnôt, záujmov a cieľov najvyššej priority. Najdôležitejšie aktivity krízového manažmentu sú mierotvorné akcie zamerané na vytvorenie stabilnej situácie.


- 203 -

7.1.3. PLÁNOVANIE ZDROJOV V MEDZINÁRODNOM KRÍZOVOM

MANAŽMENTE

V širšom význame chápeme ako súhrn činností vecne príslušných orgánov a inštitúcií medzinárodných organizácií a členských štátov určených na analýzu bezpečnostných rizík a hrozieb narušenia bezpečnosti, na monitorovanie vývoja rizikových činiteľov, na prevenciu vzniku krízových situácií a na plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu činností určených na vytváranie podmienok na kolektívne riešenie a na ovplyvňovanie priebehu kríz.

V užšom význame medzinárodný krízový manažment chápeme ako nástroj bezpečnostnej politiky medzinárodných organizácií na udržanie mieru, predchádzanie konfliktov, na poskytovanie humanitárnej pomoci a na posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN.

Subjekty medzinárodného krízového manažmentu Subjektmi medzinárodného krízového manažmentu sú medzivládne

a nevládne medzinárodné organizácie, jednotlivé štáty, ktoré vo svojej činnosti a pôsobnosti majú ochranu základných ľudských práv a slobôd. Medzi najdôležitejšie medzinárodné organizácie, ktoré vo svojej štruktúre a činnosti realizujú úlohy medzinárodného krízového manažmentu patria: − OSN, Rada Európy, OBSE – kooperačné medzivládne medzinárodné

organizácie, − NATO a EÚ – integračné medzivládne medzinárodné organizácie, − Červený kríž, Červený polmesiac, charitatívne organizácie, cirkvi − nevládne medzinárodné organizácie, − medzinárodné koncerny. Do subjektov medzinárodného krízového manažmentu môžu byť zahrnutí aj významní jednotlivci ako napr. pápež, prezident USA, a pod.

Právny rámec medzinárodného krízového manažmentu Pôsobnosti, ciele, úlohy, prostriedky a nástroje medzinárodného krízového

manažmentu sú vymedzené strategickými dokumentmi medzinárodných bezpečnostných organizácií a členských štátov. Krízový manažment OSN je vymedzený kapitolou V. Charty OSN platnou od 24. 10. 1945, krízový manažment OBSE je determinovaný Chartou OBSE pre európsku bezpečnosť prijatou na Istambuslkom summite 19. 11. 1999, Krízový manažment NATO je stanovený Strategickou koncepciou krízového manažmentu prijatou na Washingtonskom summite 25. 4. 1999 a Krízový manažment EÚ ako súčasť Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky je vymedzený „Petersbergskými úlohami“ prijatými na summite v Kolíne nad Rýnom 4. 6. 1999. Právne rámce krízových manažmentov členských štátov sú vymedzené ústavnými zákonmi, a právnymi normami nižšej právnej sily.


- 204 -

Ciele medzinárodného krízového manažmentu sú:

− prispievať ku záchrane ľudských životov a zdravia obyvateľstva, majetku a životného prostredia pri prírodných a hospodárskych katastrofách,

− prispievať ku znižovaniu napätia a predchádzať vzniku kríz, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť členských štátov,

− efektívne riadiť krízy, ktoré vznikli a zabrániť tomu, aby sa z nich stali konflikty,

− zabezpečovať civilnú a vojenskú pripravenosť na riešenie kríz.

Na splnenie cieľov medzinárodného krízového manažmentu sa využívajú tieto základné procedúry a aktivity: − získavanie informácií a ich vyhodnocovanie, − analyzovanie situácie, − stanovenie cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté, − rozvíjanie možností (variantov) postupu a ich porovnávanie, − realizovanie vybranej možnosti (variantu), − analyzovanie reakcie zainteresovaných strán ako spätná väzba.

Všeobecné procedúry medzinárodného krízového manažmentu majú cyklický charakter a opakujú sa v závislosti na zmenách vývoja krízových situácií (Obr. 7.2.).

Prostriedky a nástroje medzinárodného krízového manažmentu Medzi hlavné prostriedky medzinárodného práva2 a krízového

manažmentu patria: − diplomatické prostriedky, − ideologické prostriedky, − ekonomické prostriedky a − vojenské prostriedky. Diplomatické prostriedky - vedú na dosiahnutie cieľov bez použitia násilia. Patria k nim vyjednávanie, uzatváranie dohôd, deklarácie a demarše. Podľa spôsobu vyjednávania diplomatické prostriedky sa členia na: − bilaterálne – medzi dvoma aktérmi, − multilaterálne – za účasti viac ako dvoch aktérov, − priame – za účasti vedúcich predstaviteľov, − nepriame – vyjednáva sa cez prostredníkov, − na vysokej úrovni – za účasti hláv štátov, (summity,

2 MARIŠOVÁ, E., BELICOVÁ, J. : Medzinárodné právo verejné a súkromné, SPU Nitra,2004, ISBN 80-8069-382-X


- 205 -

Obr. 7.2. Cyklus základných procedúr medzinárodného krízového manažmentu

− na nižšej úrovni – napr. za účasti veľvyslancov, každodenná činnosť diplomatov,

− zvláštne typy: - preventívna diplomacia - snaha o predchádzanie konfliktov (napr. OBSE,

ktorej hlavnou náplňou je prevencia a predchádzanie konfliktov), - výhražná diplomacia – hrozba použitia sily, (II. sv. vojna, Irak, Rusko-

Gruzínsky konflikt a pod). − signalizovanie – ide o naznačenie stanoviska napr. miestom rokovania

(súkromie, parlament, sídlo hlavy štátu) alebo formou rokovacieho stolu.

Ideologické prostriedky – pomáhajú šíreniu myšlienok, ovplyvňujú medzinárodnú verejnú mienku v prospech riešenia krízových stavov. Hovorí sa im aj verejná diplomacia. Patria k nim: − prejavy štátnikov,

realizovanie

vybranej možnosti (variantu)

rozvíjanie možností

(variantov)

stanovenie cieľov

analyzovanie situácie

Cyklus základných procedúr

medzinárodného krízového manažmentu

spätná väzba - analyzovanie reakcie

zainteresovaných strán

získavanie informácií a

ich vyhodnocovanie

analyzovanie situácie


- 206 -

− práca s médiami s dosahom na zahraničie, − podpora ideovo spriaznených skupín vo vnútri iných štátov, − podriaďovanie sa rozhodnutiam medzinárodnej arbitráže, − účasť, resp. neúčasť na medzinárodných udalostiach (výstavy, olympijské

hry a pod.). Ekonomické prostriedky – vedú na ovplyvňovanie vývoja krízových stavov prostredníctvom prosperity iného štátu. Členia sa na: − ekonomické odmeny – ako rozvojová pomoc, poskytovanie úverov a

garancií, odbúravanie obchodných bariér, transfery technológií ( napr. pomoc západu východnej Európe pri budovaní demokracie),

− ekonomické tresty v podobe hospodárskych sankcií – odopretie pomoci, uzatvorenie trhu alebo embargo.

Vojenské prostriedky - zahrňujú hrozbu silou a použitie sily na základe rozhodnutia bezpečnostnej rady OSN alebo na nutnú sebaobranu. Patria k nim: − transfery zbraní, − tajná intervencia – napr. činnosť elitných jednotiek pri oslobodzovaní

rukojemníkov ale aj podpora terorizmu, − otvorená intervencia a vojna (napr. vojna v Perzskom zálive, Afganistane

a Iraku). Pre voľbu prostriedkov a nástrojov v medzinárodnom krízovom manažmente sa uplatňuje zásada od miernejších diplomatických prostriedkov až po radikálne vojenské prostriedky. Pritom vojenské prostriedky sa zvyčajne využívajú až vtedy, keď predchádzajúce miernejšie prostriedky sa minuli účinkom.

Prostriedky krízového manažmentu EÚ Krízový manažmentu EÚ je súčasťou Európskej obrannej a bezpečnostnej

politiky, ktorá spolu so Spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ tvorí druhý pilier EÚ. Bezpečnostná stratégia EÚ3 stanovuje krízovému manažmentu EÚ tieto hlavné úlohy: − zabezpečiť trvalú pripravenosť konať pred výskytom kríz, − zaoberať sa terorizmom, − konať pred zhoršovaním sa situácie v krajinách okolo EÚ, − možnosť využívať vojenské prostriedky v post konfliktných etapách, − možnosť využívať široké spektrum misií.

K hlavným prostriedkom krízového manažmentu EÚ patria:

3 Európska bezpečnostná stratégia, EU, Brusel, 2003


- 207 -

− politické prostriedky - dialóg prostredníctvom štruktúr SZBP (generálny tajomník, určení komisári), bilaterálne dohody s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami (OBSE, NATO.)

− sankcie a ďalšie negatívne opatrenia - prerušenie ekonomických a finančných vzťahov na základe rezolúcie OSN, autonómne prerušenia relácií s tretími krajinami a ďalšie reštrikcie.

− spoločné operácie krízového manažmentu : - humanitárne a záchranné úlohy, - misie na udržanie mieru, - úlohy bojových síl pri riešení krízových situácií, vrátane nastolenia

mieru (Battle Groups)4, − civilný krízový manažment v prioritných oblastiach5:

- polície, - posilňovania práva prostredníctvom expertov na humanitárne právo, - posilňovania civilnej štátnej správy prostredníctvom expertov na štátne

právo, - posilňovanie civilnej ochrany prostredníctvom „Mechanizmu posilnenej

spolupráce pri asistenčných zásahoch“6, - monitorovacích misií, - podpory špeciálnych predstaviteľov EÚ.

− koordinovaná pomoc Európskej komisie - opatrenia na pomoc v prípadoch núdze: - RRM – finančná pomoc formou mechanizmu rýchlej reakcie (Rapid

Reaction Mechanism) sa uskutočňuje podľa predpisu Európskej komisie EC č.381/2001 z 26. februára 2001

- humanitárna pomoc, - pomoc utečencom, - civilná ochrana , - potraviny a potravinová bezpečnosť, - akcie na vyhľadávanie zneškodnenie mín, - rekonštrukcia a obnova.

Funkcie medzinárodného krízového manažmentu V porovnaní so všeobecnými funkciami manažmentu, medzinárodný

krízový manažment vo svojej činnosti uplatňuje tieto špecifické funkcie: − monitorovanie situácie a podávanie správ – predstavuje zber a distribúciu

spravodajských informácií, médií a ďalších prameňov, − hodnotenie situácie – predstavuje analyzovanie a hodnotenie

medzinárodnej situácie a identifikáciu problémových oblastí,

4 Military Headline Goal 2010, Brusel, schválený 22. 11. 2004 5 Civilian Headline Goal 2008, č.15863/04, schválený ER 17. 12. 2004 6 Rozhodnutie rady 2001/792/EC


- 208 -

− plánovanie – predstavuje stanovenie cieľov, návrhov nápravných opatrení na riešenie situácie, koordináciu kolektívnych a národných komponentov krízového manažmentu, a zahŕňa prípravu a vykonávanie cvičení a výcviku personálu

− rozhodovanie – predstavuje procesy spojené s výberom opatrení a šírenie rozhodnutí,

− vykonanie dohodnutých rozhodnutí – vytvorenie, aktivácia a posilňovanie orgánov podľa potreby, vykonanie dohodnutých opatrení , udržiavanie koordinácie a podávanie správ o postupe,

− návrat k normálnej operácii – zahŕňa realizáciu nevyhnutných opatrení na presuny a premiestňovanie personálu techniky a materiálu, ktorý bol nasadený počas krízy, deaktiváciu krízových orgánov, ktoré už nie sú potrebné pre prebiehajúce operácie.

Fázy riadenia medzinárodného krízového manažmentu Riadenie operácií krízového manažmentu pozostáva z týchto fáz riadenia:

− rutinná fáza, − fáza tvorby/spracovania návrhu Konceptu krízového manažmentu, − fáza schválenia Konceptu a tvorby strategických variantov, − fáza prijímania rozhodnutia uskutočniť operáciu a tvorby plánovacích

dokumentov, − fáza realizácia operácie, − fáza pre - zamerania operácie

V rutinnej fáze medzinárodná organizácia a členské krajiny vykonávajú

rutinnú činnosť, ktorá pozostáva: − zo zberu a distribúcie spravodajských informácii o vývoji bezpečnostnej

situácie vo svete, − z včasného varovania členských krajín pred vznikom kríz, − z vypracúvania a zdokonaľovania zásadných dokumentov krízového

manažmentu, − z identifikácie, analýz a hodnotení bezpečnostných rizík, − z konzultácií s ostatnými medzinárodnými organizáciami, − vojenské zložky vykonávajú predbežné plánovanie.

Všeobecné zásady plánovania operácií medzinárodného krízového manažmentu Plánovanie operácií medzinárodného krízového manažmentu sa

uskutočňuje v závislosti na druhu, lokalite a závažnosti krízy. Sústreďuje sa na: − ochranu obyvateľstva, − zachovanie kontinuity vlády a funkčnosti verejnej správy, − zachovanie hospodárstva (surovinové a energetické zdroje, ekonomika),


- 209 -

− podporu nasadených civilných a vojenských nástrojov operácie medzinárodného krízového manažmentu.

Cieľom plánovania operácií medzinárodného krízového manažmentu je

dosiahnutie koordinácie plánovacích procesov medzinárodnej organizácie s členskými štátmi na zabezpečenie čo najefektívnejšieho použitia civilných a vojenských nástrojov pri riešení krízového stavu. Plánovací proces sa uskutočňuje na politickej a strategickej úrovni v orgánoch krízového manažmentu (civilné a vojenské zložky) medzinárodných organizácií, na operačnej úrovni spoločného riadenia a velenia medzinárodných operácií a na taktickej úrovni nasadených civilných a vojenských nástrojov vyčlenených z členských štátov (Obr. 7.3.).

Strategická politická úroveň v sídle

medzinárodnej organizácie

Operačná úroveň na veliteľstve síl a prostriedkov v

krajine operácie krízového manažmentu

Taktická úroveň v priestore nasadenie civilných a vojenských síl a prostriedkov

KONCEPCIA OPERÁCIE „CONOP“

OPERAČNÝ PLÁN

„OPLAN“

STRATEGICKÉ NARIADENIA

„ MSOD, CSOD“

KONCEPT OPERÁCIE KRÍZOVÉHO

MANAŽMENTU „CMC“

Obr. 7.3.Úrovne plánovania operácií krízového manažmentu v medzinárodných organizáciách.


- 210 -

Dokumenty a postupy plánovania operácií medzinárodného krízového manažmentu7 Obsah a forma plánovacích dokumentov operácií medzinárodného

krízového manažmentu ako aj postupy ich vyhotovenia a schvaľovania zodpovedajú vymedzeným rámcom pôsobenia jednotlivých medzinárodných organizácií. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že majú podobné črty a že na každý druh krízovej situácie sa vypracúva osobitná plánovacia dokumentácia. Prvotným plánovacím dokumentom je „Koncept operácie krízového manažmentu“ (Crisis Management Concept - CMC).

Koncept operácie je vypracúvaný organizačnými zložkami medzinárodných organizácií (SITCEN - situačné centrá, politické jednotky, civilné komisie, vojenské štáby), ktoré sú súčasťou sekretariátu vrcholného predstaviteľa medzinárodnej organizácie (napr. Generálny tajomník OSN, generálny tajomník EÚ a pod.). Na tvorbe Konceptu môžu participovať aj tzv. ad hoc tímy expertov na riešenie jednotlivých druhov kríz, resp. expertov so znalosťami miestnych pomerov a podmienok. Podkladom k spracúvaniu Konceptu sú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, analýzy spravodajských informácií o mieste, druhu a závažnosti krízy, konzultácie s ostatnými medzinárodnými bezpečnostnými organizáciami, konzultácie so zúčastnenými stranami konfliktu.

Koncept operácie krízového manažmentu spravidla obsahuje stručnú charakteristiku krízovej situácie, hlavný cieľ medzinárodnej operácie, návrh civilných a vojenských prostriedkov na riešenie krízovej situácie, predpokladané náklady na uskutočnenie operácie a predpokladaný termín uskutočnenia operácie.

Vypracovaný návrh Konceptu posudzujú a upravujú pracovné komisie alebo výbory medzinárodných organizácií, v ktorých majú zastúpenie všetky členské štáty. Po dosiahnutí konsenzu návrh prerokúva a schvaľuje najvyšší kompetentný orgán medzinárodnej organizácie. Po schválení Konceptu operácie krízového manažmentu, najvyšší orgán medzinárodnej organizácie vydáva Smernicu na vypracovanie strategických variantov.

Civilné komisie a vojenské štáby vypracúvajú varianty (options) a Variant civilného strategického nariadenia (Civil Strategic Options Decision - CSOD) a Variant vojenského strategického nariadenia (Military strategicOptions decision - MSOD). Každý z variantov musí obsahovať hodnotenie možností riešenia situácie, riziká, štruktúru civilného riadenia a vojenského velenia, požiadavky na spôsobilosti civilných a vojenských síl a prostriedkov a ich vzájomné prepojenie a koordináciu.

7 Prednáška Hans-Bernard Weiserth,PU/DG VIII, ESDP Orientation Course, 2 to 6 June 2008


- 211 -

Pracovné komisie postupujú varianty nariadení spolu s odporúčaním najvýhodnejšieho variantu kompetentnému odbornému orgánu medzinárodnej organizácie na výber najvýhodnejšieho variantu. Vybratý variant sa postupuje na schválenie najvyššiemu politickému orgánu medzinárodnej organizácie, ktorý vydáva Strategické nariadenie na civilnú alebo vojenskú operáciu. V prípadoch spoločných vojenských aj civilných operácií sa vydávajú Strategické nariadenia na spoločné operácie tzv. „Joint - action“. Schválenie a vydanie strategického nariadenia je podkladom pre ďalšie plánovacie aktivity.

V rámci vojenských plánovacích postupov sa vypracúvajú Predbežné vojenské nariadenia (Initiating Military Directive IMD), ktoré slúžia ako podklad pre vojenské plánovanie operácie na strategickej, operačnej aj taktickej úrovni v rámci medzinárodnej organizácie aj na úrovni členských štátov. Na strategické nariadenie nadväzuje tvorba ďalších plánovacích dokumentov CONOPS a OPLAN. Ich poslaním je vytvoriť podmienky pre velenie a riadenie operácie a nasadené kolektívne sily a prostriedky s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň prípravy operácie, kooperáciu a koordináciu aktivít pri preprave, nasadení realizácii činností v priestore nasadenia.

Najvyšší kompetentný odborný orgán medzinárodnej organizácie

Hodnotenie a výber

najlepšieho variantu civilného a vojenského strategického

nariadenia

Najvyšší politický orgán

Smernica na vypracovanie strategických variantov

Civilná komisia Variant civilného

strategického nariadenia

Vojenský štáb

Variant vojenského strategického nariadenia

Obr. 7.4. Tvorba a schvaľovací proces variantov strategických nariadení

Schv

álen

ie v

aria

ntu

civi

lnéh

o a

voje

nské

ho

stra

tegi

ckéh

o na

riade

nia


- 212 -

CONOPS – Koncepcia operácie. Koncepciu operácie na operačnej úrovni vypracúva poverený veliteľ

operácie (misie) s pomocou plánovacej skupiny. Intenzívne spolupracuje s predstaviteľmi legitímnej vlády krízou postihnutej krajiny ako aj s predstaviteľmi iných medzinárodných organizácií, ktoré v mieste operácie pôsobia Tento dokument obsahuje pôvod a opis krízovej situácie, procesy na použitie civilných a vojenských prostriedkov, scenáre nasadenia, procesy na udržiavanie a logistickú nasadených síl a prostriedkov, požiadavky na infraštruktúru a časový rámec operácie. Vzhľadom na možnú nepredvídateľnosť vývoja situácie a za účelom dosiahnutia flexibility operácie plán obsahuje hodnotiace kritériá, ktoré slúžia na preskúmavanie efektivity opatrení v stanovených časových lehotách. Koncepcia operácie je východiskovým dokumentom pre spracovanie Operačného plánu.

OPLAN – Operačný plán Tento plánovací dokument na taktickej úrovni vypracúva veliteľ operácie

(misie) v súčinnosti s predstaviteľmi krajiny nasadenia a predstaviteľmi zúčastnených krajín na operácii. Operačný plán obsahuje komplexné zhodnotenie rizika, spoločné ustanovenia pre nasadenie, velenie a riadenie činností civilných a vojenských síl a prostriedkov v operácii, bezpečnostné opatrenia na ochranu osôb, techniky a materiálu. Koncepciu operácie aj Operačný plán schvaľuje vrcholný orgán medzinárodnej organizácie.

Financovanie operácií medzinárodného krízového manažmentu Financovanie spoločných operácií medzinárodného krízového

manažmentu v NATO a EÚ sa zvyčajne realizuje zo zdrojov medzinárodnej organizácie a zo zdrojov participujúcich členských krajín. Náklady spojené s výstavbou a fungovaním spoločných veliteľstiev, velením a riadením operácií sú hradené z rozpočtov medzinárodných organizácií. Krajiny, ktoré prispievajú do civilných a vojenských nástrojov operácií medzinárodného krízového manažmentu, hradia všetky náklady spojené s vyslaním a pôsobením svojich príslušníkov. Financovanie operácií krízového manažmentu EÚ sa uskutočňuje na základe predpisu EC č. 647/2001 z 29. 11. 2001. Financovanie operácií krízového manažmentu OSN je v celom rozsahu realizované z rozpočtu OSN.

Financovanie pomoci EÚ pri katastrofách Európska únia zriadila Fond solidarity8 za účelom rýchlej reakcie na

poskytnutie účinnej a flexibilnej pomoci členským krajinám v prípadoch závažných prírodných katastrof. Fond ročne disponuje čiastkou 1. miliarda €.

8 Smernica Rady EÚ č. 2012/2002 The European Union Solidarity Fund


- 213 -

Podľa súčasných pravidiel členský štát môže požiadať o príspevok z fondu solidarity vtedy, ak následky katastrofy dosiahli aspoň 3 miliardy eur, alebo 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) krajiny Komisia EÚ pripravuje návrhy na zmenu v tom, že štát bude môcť požiadať o pomoc vtedy ak následky katastrofy 1 miliardu eur, alebo 0,5% HND. V prípade nesplnených kvantitatívnych kritérií môže Komisia "za výnimočných a správne odôvodnených okolností uznať, že v určitej časti územia zasiahnutého štátu došlo k závažnej katastrofe", a umožniť tak využiť Fond solidarity .

Oblasti využitia podpory z fondu solidarity EÚ Pridelené prostriedky na pomoc môžu byť použité len na:

− vytvorenie infraštruktúry pre prípad núdzovej situácie a zaistenie okamžitého zásobovania obyvateľstva v odvetví energetiky, pitnej vody/odpadových vôd, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a vzdelávania

− zabezpečenie potrieb obyvateľstva, − okamžitú lekársku pomoc a opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výskyte

závažnej krízovej situácie v oblasti verejného zdravia, − opatrenia za účelom okamžitého zvládnutia prírodných katastrof, resp. ich

okamžitých dopadov a tiež okamžité zaistenie ochrannej infraštruktúrry, − záchranné opatrenia v oblasti lekárskej pomoci priamym obetiam závažných

katastrof a teroristických útokov a psychologickú a sociálnu pomoc obetiam a ich rodinám,

Pri priemyselných a technologických katastrofách sa musí uplatniť zásada

"platí znečisťovateľ". Štáty žiadajúce o financie z fondu preto musia najprv podať dôkaz, že spravili všetko, čo bolo možné, aby získali náhradu od tretích osôb, ktoré sú za katastrofu zodpovedné. V prípade získania finančnej pomoci z fondu bude mať členský štát povinnosť o tejto skutočnosti informovať postihnuté obyvateľstvo aj širokú verejnosť Príklady využitia podpory: − Záplavy v Európe od roku 1998 pripravili o život 700 ľudí, pol milióna

zostalo bez strechy nad hlavou a celkové škody prekročili 25 miliárd eur, čo bolo v prepočte takmer 1000 miliárd korún,

− v novembri 2004 postihla Vysoké Tatry ničivá víchrica, ktorá spôsobila obrovské materiálne škody, ako aj škody na životnom prostredí najstaršieho národného parku SR a v jeho ochrannom pásme. SR z fondu získala 5,67 milióna eur = 218 miliónov Sk s povinnosťou vyčerpať do konca roka 2006. Prostriedky pridelené EK z fondu boli určené na obnovu infraštruktúry, záchranné a zabezpečovacie práce a vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou, ako napríklad oprava ciest, či odstraňovanie zlomených a vyvrátených stromov .


- 214 -

Možnosti využívania podpory EÚ na realizáciu preventívnych opatrení krízového manažmentu Členské štáty EÚ majú možnosť využívať finančnú podporu

štrukturálnych fondov EÚ na realizáciu preventívnych opatrení krízového manažmentu. Základným dokumentom pre získanie podpory je Národný strategický referenčný rámec NSRR9, ktorý schvaľuje Európska komisia. V programovom období 2007 – 2013 SR bude môcť z fondov Európskeho spoločenstva čerpať viac ako 11 mld. eur. NSRR SR je tvorený 11 operačnými programami, ktoré definujú strategické ciele, prioritné osy a opatrenia. Štruktúru operačných programov a príspevkov z jednotlivých štrukturálnych fondov prezentuje tabuľka 2.

Tabuľka 2

Prehľad pridelených finančných prostriedkov na operačné programy

Finančné alokácie 2007 – 2013 na operačné programy (ŠF a KF) (v EUR v bežných cenách)

NSRR SR na roky 2007-2013 Operačný program Príspevok ES

ERDF a KF Regionálny OP 1 445 000 000 OP Životné prostredie 1 800 000 000 OP Doprava 3 206 904 595 OP Informatizácia spoločnosti 993 095 405 OP Výskum a vývoj 1 209 415 373 OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 772 000 000 OP Zdravotníctvo 250 000 000 OP Technická pomoc 97 601 421 OP Bratislavský kraj 87 000 000

ESF OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 881 801 578 OP Vzdelávanie 617 801 578 Spolu všetky fondy NSRR 2007 - 2013 11 360 619 950 Spolu ERDF 5 962 278 231 Spolu KF 3 898 738 563 Spolu ESF 1 499 603 156

Zdroj: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

9 Národný strategický referenčný rámec 2007-2008, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR,

december 2006


- 215 -

Zo štruktúry operačných programov je zrejmé, že ponúkajú široký priestor kompetentným orgánom využiť podporu aj na realizáciu preventívnych opatrení krízového manažmentu. Medzi programy, ktoré je možné k tomu využiť patria: − Regionálny operačný program (ďalej len OP), − OP životné prostredie, − OP doprava, − OP informatizácia spoločnosti, − OP vzdelávanie, − OP zdravotníctvo.

Regionálny operačný program (ROP) Na príklade využitia Regionálneho operačného programu sa prezentujú

ciele, opatrenia a oprávnené aktivity na realizáciu preventívnych opatrení krízového manažmentu v regiónoch. Hlavným cieľom Regionálneho operačného programu (ROP) je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch.

Čiastkovým cieľom v prioritnej osi 4 ROP je „Zvýšenie

konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev. Opatrením na realizáciu čiastkového cieľa je opatrenie 4.2 – Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb (Hasičký záchranný zbor HaZZ, Obecný hasičský zbor OHZ a Horská záchranná služba HZS). Cieľom opatrenia 4.2 je zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie zariadení nekomerčných záchranných služieb)vrátane obstarania ich vybavenia. Do skupiny oprávnených aktivít v rámci opatrenia patria: − Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich zariadení, − Budovanie nových zariadení , − Obstaranie vybavenia vrátane IKT okrem dopravných prostriedkov, − Obstaranie povodňovej záchrannej služby zriadenej HaZZ.

Oprávnenými žiadateľmi sú krajské riaditeľstvá HaZZ, MV SR ako zriaďovateľ Záchranných brigád HaZZ, Stredná škola požiarnej ochrany MV SR a obce, ktoré sú zriaďovateľmi obecných hasičských zborov v zmysle zákona.

Čiastkovým cieľom hlavného cieľa ROP v prioritnej osi 5 je „Zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov“. Realizáciou opatrení na dosiahnutie tohto cieľa sa zvýši aj bezpečnosť cestnej premávky.

Medzi oprávnené aktivity v rámci opatrenia je možné zahrnúť

rekonštrukciu a modernizáciu úsekov ciest II. a III. , budovanie nových úsekov ciest vrátane rekonštrukcie a budovania subsystémov v preukázateľne odôvodnených a výnimočných prípadoch za účelom odstránenia


- 216 -

identifikovaných nedostatkov v cestnej sieti s ohľadom na environmentálny a bezpečnostný aspekt. Oprávneným žiadateľom finančnej podpory je Samosprávny kraj. Riadiacim orgánom pre ROP je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Operačný program životné prostredie Ponúka príležitosť zásadným spôsobom skvalitniť ochranu pre povodňami

a ochranu a regeneráciu životného prostredia. Špecifickým problémom je ohrozenie povodňami a ich výrazný ekonomický a sociálny vplyv, ktorý zaraďuje protipovodňovú ochranu medzi prioritné oblasti životného prostredia SR. Bez zabezpečenia prevencie a vytvorenia adekvátnych podmienok pre zabezpečenie ochrany majetku a obyvateľstva prevažne v blízkosti vodných tokov prostredníctvom materiálneho zabezpečenia povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác (t.j. Slovenský vodohospodársky podnik a Hasičský a záchranný zbor) sa budú zvyšovať náklady na odstránenie povodňových škôd ako aj náklady na zabezpečenie civilnej ochrany obyvateľstva pred ďalšími povodňami. Tieto aktivity sa budú dopĺňať s vybranými aktivitami v rámci prioritných osí Regionálneho operačného programu zameranými na podporu infraštruktúry nekomerčných záchranných služieb a na oblasť regulácie povodí v zastavaných územiach obcí. Riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR.

Operačný program Informatizácia spoločnosti Prioritná os OP je zameraná na modernizáciu verejnej správy

prostredníctvom jej elektronizácie a optimalizácie procesného fungovania na úrovni štátnej správy a samosprávy. Cieľom prioritnej osi je vybudovať modernú verejnú správu. Verejnú správu, ktorá bude lacnejšia dostupnejšia a kvalitnejšia vzhľadom k potrebám a požiadavkám užívateľov verejných služieb vrátane občianskej bezpečnosti. Súčasťou budovania systému by mali byť informačné a komunikačné systémy na podporu krízového riadenia od obce až po vládu SR. Riadiacim orgánom je Úrad vlády SR

Operačný program vzdelávanie Hlavným cieľom tejto prioritnej osi OP vzdelávanie je vytvoriť a rozvíjať

efektívny systém celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti a dostupného počas celého života pre všetkých občanov SR. Program ponúka príležitosť využiť finančnú podporu na organizovanie vzdelávania a kurzov štátnych zamestnancov – krízových manažérov na všetkých stupňoch riadenia, príslušníkov výkonných zložiek Integrovaného záchranného systému, volených orgánov a zamestnancov územnej samosprávy. Riadiacim orgánom je Ministerstvo školstva SR.


- 217 -

Operačný program Zdravotníctvo Globálnym cieľom operačného programu je „zlepšenie podmienok

ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva ako pracovnej sily, prostredníctvom zvyšovania kvality, dostupnosti, efektívnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia“. Prioritná os programu sa koncentruje na reštrukturalizáciu a modernizáciu systému zdravotnej starostlivosti vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (zmeny vnútroorganizačných a medziorganizačných procesov, súvisiace stavebné úpravy budov, informatizácia poskytovateľov, zavádzanie systémov riadenia kvality, zavádzanie nových diagnostických a terapeutických štandardných postupov, modernizáciu prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení vrátane Zdravotnej záchrannej služby). Riadiacim orgánom je Ministerstvo zdravotníctva SR.

Využívanie podpory v rámci Európskej územnej spolupráce Európska územná spolupráca je novým cieľom kohéznej politiky

Európskej únie. Vychádza zo skúseností regionálnej spolupráce v rámci iniciatív Spoločenstva Interreg a programov minulosti cezhraničnej spolupráce (CBC). Jej cieľom je dosiahnutie vyrovnanej integrácie rôznych území EÚ prostredníctvom podpory spolupráce regiónov aj na úseku bezpečnosti. V rámci cieľa „Európska teritoriálna (územná) spolupráca sa má dosiahnuť posilnenie: − cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a

regionálnych iniciatív, − transnacionálnu spoluprácu s cieľom integrovaného územného rozvoja − interregionálnu spoluprácu a výmenu skúseností. Tento cieľ sa dotýka 181,7 miliónov Európanov žijúcich v prihraničných regiónoch (37,5% všetkých obyvateľov EÚ), pričom všetky regióny EÚ a ich obyvatelia budú pokrytí jedným z 13 súčasných transnacionálnych spolupracujúcich území. Na realizáciu cieľa je určených 8,723 mld. eur (2,5% rozpočtu regionálnej politiky) a tieto prostriedky sa delia nasledovným spôsobom: − 6,44 mld. eur pre cezhraničnú spoluprácu: 77,61%, − 1,83 mld. eur pre transnacionálnu (nadnárodnú): 18%, − 445 miliónov pre interregionálnu spoluprácu: 3,8%. Slovenská republika hlavnú pozornosť v programovacom období 2007 – 2013 položila na cezhraničnú spoluprácu. Hlavné ciele cezhraničnej spolupráce v programovom období 2007 - 2013 podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. Júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja je podpora zameraná najmä na: − rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych

činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného


- 218 -

rozvoja, a najmä prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja MSP, cestovného ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu,

− podporu a zlepšenia spoločnej ochrany a správy prírodných a kultúrnych zdrojov, ako aj prevencie prírodných a technických rizík,

− podporu prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, − zníženie izolovanosti zlepšením prístupu k dopravným, informačným a

komunikačným sieťam a službám, ako aj cezhraničných vodných, odpadových a energetických systémov a zariadení,

− rozvoj spolupráce, kapacity a spoločného využívania infraštruktúr, najmä v zdravotníctve, kultúre, cestovnom ruchu a školstve.

Tabuľka 3

Programy cezhraničnej spolupráce 2007-2013 s účasťou SR

Operačný program

Riadiaci orgán / sídlo spoločného administratívneho orgánu

Fond Alokácia za SR z rozpočtu EÚ v mil. eur

Program cezhraničnej spolupráce SR-ČR

Slovensko ERDF 36,2

Program cezhraničnej spolupráce SR-AT

Rakúsko ERDF 20

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL

Poľsko ERDF 71,5

Program cezhraničnej spolupráce SR-MR

Maďarsko ERDF 71,5

ENPI program SR-Ukrajina-MR-Rumunsko

Maďarsko ERDF/ENPI 7,5

Spolu na cezhraničnú spoluprácu

206,7 mil

Možnosti využívania podpory prostredníctvom projektov PPP V slovenskej republike vzťahy verejného sektora s privátnym sektorom pri

riešení krízových situácií sú determinované zákonmi o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu, zákonom o integrovanom záchrannom systéme, o civilnej ochrane, o hospodárskej mobilizácii, o obrane a v zákone krízovom riadení. Vo vyspelých krajinách sa stále častejšie objavujú prípady využívania projektov PPP (Public-Private – Partnership) na riešenie prevencie pred mimoriadnymi udalosťami. Spolupráca na základe zmluvných vzťahov s využitím princípov PPP je bežne využívaná vo Veľkej Británii, Francúzsku, USA, Kanade aj ČR. SR postupne rozvíja tento


- 219 -

spôsob spolupráce na financovanie výstavby prvkov kritickej infraštruktúry štátu (predovšetkým diaľnice). Hlavným prínosom použitia tejto metódy je10: − rozloženie rizika medzi verejným a súkromným sektorom, − efektívnejšie platby za verejné služby s využitím skúseností súkromného

sektoru, − rýchlejšie budovanie verejného statku y financií súkromného sektoru.

Medzinárodné skúsenosti ukazujú na možnosti využívania projektov PPP na financovanie preventívnych opatrení na vznik mimoriadnych udalostí. Príklady: − pri výstavbe, koordinovaní a prevádzke systémov varovania a

vyrozumievania v prípadoch MU veľkého rozsahu, − pri budovaní preventívnych stacionárnych a mobilných zariadení proti

živelným pohromám, napr. pri budovaní protipovodňových hrádzí, poldrov, priehrad a pod.

− pri obstarávaní a prevádzke mobilných protipovodňových prostriedkov, − pri mapovaní a vymedzovaní pásiem s rizikom povodní v spolupráci

s poisťovňami a súkromnými firmami spoločnosťami s využitím GIS. Prínosy spolupráce verejného a súkromného sektoru metódou PPP môžu predstavovať zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti opatrení na riešenie MU. Rozloženie rizika a zodpovednosti za projektovanie, výstavbu a prevádzku systémov. Možnosť riešiť dočasný nedostatok verejných financií na výstavbu prvkov kritickej infraštruktúry štátu.

10 REKTOŘÍK, J.: Procesy spolupráce verejného a súkromného sektoru pri riešení MU, In Zborník

medzinárodnej vedeckej konferencie, ESF MU v Brne, ČR, 11.6.2008, s-136,


- 220 -

8. APLIKÁCIA MATEMATICKÝCH METÓD V KRÍZOVOM PLÁNOVANÍ Rozvoj ľudskej spoločnosti so sebou prináša aj negatívne dopady, medzi

ktoré patrí stále väčšia pravdepodobnosť vzniku krízových javov a zväčšovanie rozsahu škôd a strát. Tento trend sa spoločnosť snaží zastaviť, ale nikdy ho nedokáže plne eliminovať. Pri odhaľovaní a eliminácii rizík, príprave preventívnych opatrení a postupov riešenia vlastných krízových situácií sa stále viacej uplatňujú vedecké poznatky z rôznych odborov ľudského poznania. Vzhľadom na to, že výskyt krízových javov podlieha značnému stupňu náhodilosti – stochastičnosti, môžu zohrať významnú rolu v ich skúmaní a predpovedaní aj metódy matematickej štatistiky. Takisto v príprave opatrení na riešenie krízových situácií môžeme uplatniť niektoré matematické optimalizačné metódy, metódy hromadnej obsluhy a matematickej simulácie, vrátane počítačových simulačných technológií.

8.1. MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA

Metódy matematickej štatistiky a štatistickej analýzy nachádzajú stále širšie uplatnenie v najrôznejších odboroch. Štatistika je teoretickou disciplínou, ktorá skúma stav a vývoj číselne vyjadrených hromadných javov v rôznych oblastiach (osoby a ich činnosti, zvieratá, veci, organizácie, inštitúcie, spoločenstvá, výroba, riadenie, prírodné deje a ďalšie). Matematická štatistika sa nezaoberá len kvantitatívnou stránkou hromadných javov, ale skúma tiež stránku kvalitatívnu. Pomocou štatistických rozborov vie odhaliť rôzne vzájomné súvislosti, závislosti a vývojové tendencie.

Základom každého štatistického skúmania je štatistický súbor. Ten sa skladá zo štatistických jednotiek (elementov, javov, dejov, prvkov, meraní a pod.). Môže byť základný (obsahuje všetky prvky), alebo výberový (obsahuje len určitú podmnožinu základného súboru). Rozsah súboru by mal byť čo najväčší a reprezentatívny, aby boli vylúčené nepodstatné alebo náhodné vplyvy. Skúmame napríklad frekvenciu vzniku dopravných nehôd, výskyt prírodných javov, zlyhania ľudského činiteľa a pod.

Štatistické predpovedanie sa uskutočňuje prostredníctvom vyrovnania skúmaného súboru krivkou, ktorá sa čo najtesnejšie primyká k prvkom súboru. Funkcia tejto krivky umožňuje vykonať výpočet ukazovateľov súboru v iných, než nameraných intervaloch, tzn. vykonať matematické predpovedanie očakávaných javov (napr. v čase alebo v ich očakávanom množstve a intenzite).

Štatistické skúmanie sa skladá zo štyroch základných častí, ktoré na seba navzájom nadväzujú:

7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní

- 221 -

(1) Štatistické zisťovanie (zber údajov). Používajú tieto základné metódy: - výkazy – informácie od zberačov dát (napr. tabuľkový výkaz výskytu

sledovaných dejov, činností a pod.), - meranie reálnych dejov (napr. dĺžka trvania dejov, činností, monitorovanie), - dotazníky vyplňované subjektmi.

(2) Triedenie získaných údajov a výpočet základných charakteristík. (3) Štatistická analýza (v našom prípade korelačný a regresný počet). (4) Formulácia hypotéz a odhadov a ich testovanie

Korelácia je štatistická závislosť dvoch alebo viacerých premenných. Takou môže byť napr. závislosť výskytu veterných javov na ročnom období, teplote alebo charaktere terénu. Mieru korelácie vyjadruje index korelácie (zhody) r, ktorý môže dosahovať hodnoty [-1 až 1]. Udáva, ako zodpovedajú namerané hodnoty hodnotám vyjadreným preloženou matematickou funkciou, tzv. spojnicou trendov. Funkcia najlepšie popisuje namerané dáta, +ľ ak sa index korelácie blíži hodnote <1>. Ak je:

r = 0,0 – 0,3 je to slabá korelácia, r = 0,3 – 0,7 je to priemerná korelácia, r = 0,7 – 0,9 je to silná korelácia, r = 0,9 –1,0 je to veľmi silná korelácia. Regresia určuje tvar štatistickej závislosti. Regresná analýza sa s využitím

trendu používa na formuláciu predpovedí a hypotéz. Pomocou regresnej analýzy, sa dajú predpovedať hodnoty za, alebo pred zobrazenými dátami, napr. predpoveď výskytu tornád v závislosti od teploty vzduchu a smeru vetra. Ide o tzv. matematickú predpoveď. Presnosť matematickej predpovede je úmerná indexu korelácie.

Na určenie koeficientov regresnej funkcie sa používajú metódy najmenších štvorcov, pričom hľadáme funkciu, ktorá má súčet štvorcov odchýlok nameraných údajov od teoretických čo najmenší. V geometrickej predstave to znamená, že hľadáme takú krivku, ktorá sa čo najtesnejšie približuje k jednotlivým bodom. Funkcia tejto krivky by mala byť čo najjednoduchšia, aby sa dala ľahko použiť na výpočet ďalších hodnôt. Spojnica trendov môže mať rôzny tvar. Najčastejšie to môžu byť funkcie: − lineárne, − exponenciálne, − mocninové, − logaritmické, − polynomické.

Najjednoduchšie vyrovnanie meraných veličín je vyrovnanie lineárnou funkciou. Dáta budú mať lineárnu závislosť, ak ich priebeh pripomína priamku. Lineárna funkcia bxay += zobrazuje situáciu, v ktorej niečo rastie alebo klesá konštantnou mierou. Konštanta a predstavuje posunutie priamky oproti nulovému bodu, konštanta b predstavuje jej strmosť.


- 222 -

Vyrovnanie mocninovou funkciou baxy = sa používa v prípade dát stúpajúcich hodnôt nameraných v určitých intervaloch. Napríklad zrýchlenie pretekárskeho auta v intervaloch po 1 sekunde. Mocninovú spojnicu dát nie je možné vytvoriť, ak dáta obsahujú nulové nebo záporné hodnoty.

Vyrovnanie logaritmickou funkciou bxay += )ln( sa používa v prípade dát, ktoré rýchlo stúpajú alebo klesajú a postupne sa vyrovnávajú. Pri prekladaní dát logaritmickou funkciou je možné použiť kladné i záporné hodnoty.

Vyrovnanie polynomickou funkciou 66

221 ...... xbxbxbay ++++= sa používa

pre dáta, ktoré kolíšu a nedajú sa teda aproximovať jednoduchšou funkciou. Používa sa napríklad pri analýze ziskov a strát veľkej množiny dát. Stupeň polynómu môže byť daný počtom kolísaní v dátach alebo počtom zakrivení (maxím a miním) v krivke. Stupeň 2 má obvykle jeden vrchol. Stupeň 3 má obvykle jeden alebo dva vrcholy. Stupeň 4 má obvykle až tri vrcholy.

Vyrovnanie exponenciálnou funkciou bxaey = sa používa v prípade, že hodnoty dát stúpajú alebo klesajú v stále väčších krokoch. Funkciu nie je možné použiť, ak dáta obsahujú nulové alebo záporné hodnoty.

8.2. OPTIMÁLNE CESTY V GRAFOCH

Optimálne cesty v grafoch tvoria základ teórie grafov. Medzi najzákladnejšie a najčastejšie používané úlohy patrí výpočet optimálnej cesty so súčtovou účelovou funkciou, ktorá je známa pod názvom minimálna (maximálna) cesta. Najčastejšie sa používajú pri riešení úloh súvisiacich s dopravou na vyhľadanie minimálnej cesty (s rôznym ohodnotením - vzdialenosť, náklady na dopravu, čas, spotreba pohonných hmôt a pod.). Maximálna cesta sa využíva pri riešení časových plánov organizácie prác v metódach CPM a PERT. Ide predovšetkým o tieto typy úloh: (1) optimálne cesty medzi dvoma vrcholmi grafu; (2) optimálne cesty z jedného do všetkých ostatných vrcholov grafu; (3) optimálne cesty medzi všetkými vrcholmi grafu; (4) optimálne cesty medzi vybratými vrcholmi grafu.

Tieto metódy sú v krízovom plánovaní použiteľné napr. pri plánovaní evakuačných prepráv, rozvoze životne dôležitých výrobkov alebo pri optimalizácii obnovovacích a sanačných prác.

Na riešenie optimálnych ciest v grafoch sa používa celý rad algoritmov. Základnými sú Floydov algoritmus na vyhľadanie optimálnej cesty medzi všetkými vrcholmi grafu a Dijkstrov algoritmus na vyhľadanie optimálnej cesty medzi dvoma vrcholmi grafu.

Na riešenie úlohy (1) je najvýhodnejší Floydov algoritmus.


- 223 -

Všetky typy úloh (1), (2), (3), (4) sa dajú riešiť Dijkstrovým algoritmom. Tento sa aj najčastejšie používa. Princíp algoritmu je založený na vete: „Pokiaľ existuje optimálna cesta medzi vrcholmi pv a kv a vrchol j leží na tejto ceste, potom minimálna cesta medzi vrcholmi pv a j je súčasťou optimálnej cesty medzi pv a kv“. Táto veta umožňuje vyhľadávať optimálnu cestu postupne od počiatočného k ostatným vrcholom grafu. Súčasne s postupným zisťovaním hodnôt minimálnych ciest je možné tvoriť vektor predchádzajúcich vrcholov, v ktorom je zaznamenaný pre každý vrchol jeho predchodca v postupnosti vrcholov ležiacich na minimálnej ceste. To znamená, že nezískame iba hodnotu minimálnej cesty, ale z tohto vektoru aj jej priebeh v grafe.

8.3. METÓDY SIEŤOVEJ ANALÝZY CPM A PERT

Na vypracovanie, alebo posúdenie už existujúcich technologických postupov riešenia nadväzných procesov, aplikovaných na špecifické situácie, ktoré musia byť riadené v časovej nadväznosti, je výhodné použiť metódy sieťovej analýzy. Sú to metódy, ktoré sa zaoberajú časovou analýzou nadväzných procesov. Metódy časovej analýzy sietí umožňujú modelovať zložité procesy, optimalizovať ich a prispôsobovať ich vonkajším aj vnútorným podmienkam a dosahovať stanovené ciele pri racionálnom vynaložení času.

Základ jednotlivých metód sieťovej analýzy tvorí metóda kritickej cesty - CPM (Critical Path Method) a metóda vyhodnocovania a kontroly projektu - PERT (Program Evaluation and Review Technique). Iné metódy sieťovej analýzy sú (v podstate) modifikáciou obidvoch základných postupov.

Jednou zo základných fáz použitia metód analýzy sietí je grafické znázornenie nadväzného procesu. Na analýzu je nutné poznať jeho logické a technologické závislosti, presne definovať všetky čiastkové činnosti potrebné na dosiahnutie určeného cieľa a vymedziť zodpovednosť za vykonanie jednotlivých častí procesu. Celý komplex prác a činností, potrebných na dosiahnutie určeného cieľa sa zväčša označuje ako projekt P, ktorý sa skladá z dvoch základných súborov elementov: − množiny činností (yij), − množiny časových uzlov (n).

Grafickým modelom takéhoto projektu je hranovo orientovaný sieťový graf (obr. 7.1). V tejto súvislosti môžeme stotožniť všeobecne používané pojmy sieťový graf, projekt, prípadne sieťový diagram.

V projekte P, znázornenom na obrázku 7.1. je n+1 uzlov a m činností (hrán). Predpokladáme číslovanie uzlov od 0 do n krokom 1 pri dodržaní zásad číslovania vrcholov grafu.


- 224 -

Každej činnosti (i,j) ∈ P je pri metóde CPM priradená očakávaná doba trvania - yij. Je to čas, za ktorý bude činnosť najpravdepodobnejšie vykonaná pri zohľadnení všetkých vonkajších obmedzení. Tento čas považujeme pri metóde CPM za pevný odhad, prípadne normu, ktorú sa snažíme splniť.

Na rozdiel od metódy CPM je PERT metódou stochastickou, kde doba trvania každej činnosti sa chápe ako náhodná veličina s určitým rozdelením pravdepodobnosti. To umožňuje vyjadriť mieru neistoty pomocou odhadov pravdepodobností s akými je možné očakávať ukončenie celého projektu alebo jeho dôležitých etáp v stanovených termínoch.

Ak chceme určiť charakteristiky, respektíve samotný typ rozdelenia pravdepodobnosti náhodnej premennej, musíme pristúpiť k viacnásobnému opakovaniu náhodného procesu. V praxi nemáme vždy možnosť získať dostatočný štatistický materiál, na základe ktorého by bolo možné odhadnúť rozdelenie pravdepodobnosti a charakteristiky sledovaných veličín. Metóda PERT preto vychádza z kvalifikovaného odhadu troch dôb trvania činnosti: − optimistického odhadu doby trvania činnosti a, − pesimistického odhadu doby trvania činnosti b, − odhadu pravdepodobnej doby trvania činnosti m.

Optimistický odhad predpokladá, že činnosť bude vykonaná v najpriaznivejšej situácii. Ak by bola činnosť opakovaná v rovnakých podmienkach 100 krát, je vyhliadka, že by sa ju podarilo ukončiť v čase a práve jedenkrát.

Pesimistický odhad je najdlhšia uvažovaná doba trvania činnosti. Činnosť v tejto dobe bude vykonaná vtedy, ak sa vyskytnú všetky možné ťažkosti. V prípade hypotetického opakovania činnosti je vyhliadka na výskyt času b taktiež 1:100.

0 1

2

4 7 8 9

5

3 6

y5,8 y4,5

y2,5

y2,4 y1,2

y8,9 y7,8 y4,7 y0,1

y6,8 y3,7 y3,4 y1,3

y6,7

y3,6

Obr. 7.1. Sieťový diagram projektu P


- 225 -

Pravdepodobný odhad znamená, že v prípade možnosti viacnásobného

opakovania činnosti v rovnakých podmienkach bude činnosť v čase m vykonaná najčastejšie. Je zrejmé, že odhad m je práve „modus“ daného rozdelenia (čas s najväčšou hustotou pravdepodobnosti).

Uvedené tri odhady (a, m, b) sa transformujú do jediného odhadu strednej hodnoty doby trvania činnosti – te, ktorý potom používame na výpočty termínových ukazovateľov projektu. Získané časové odhady umožňujú konštruovať hypotetickú krivku funkcie hustoty pravdepodobnosti približne v troch základných variantoch tak, ako je znázornené na obrázku 7.2.

Krivka hustoty pravdepodobnosti môže byť symetrická, ak te = m; v ostatných prípadoch je asymetrická vľavo alebo vpravo. V praxi sa najčastejšie vyskytuje prípad asymetrie vľavo. Aj keď modus m a rozpätie (b-a) sú dôležitými charakteristikami polohy a variability rozdelenia pravdepodobnosti, nemožno len s nimi ďalej pracovať, pretože iba na základe nich nemôžeme vykonávať odhady pravdepodobností ani výpočty termínových ukazovateľov projektu. Tieto odhady časov trvania činností (a,b,m) však predstavujú východiskové údaje na výpočet ďalších dvoch charakteristík, t. j. strednej hodnoty – te a smerodajnej odchýlky - δte doby trvania činnosti, ktoré už spĺňajú požiadavky, ktoré sú na ne kladené.

Metóda PERT pre svoje riešenie predpokladá β-rozdelenie pravdepodobnosti doby trvania činnosti.

f(t)

(t)

a m te b

f(t)

(t)

a te m b

f(t)

(t)

a m = te b

Obr. 7.2. Krivky hustoty pravdepodobnosti


- 226 -

8.4. DOPRAVNÁ ÚLOHA Kategória dopravných úloh je najčastejšie charakterizovaná určením

optimálneho plánu prepravy tovaru od zdrojov k spotrebiteľom. Táto charakteristika však nevystihuje všetky typy úloh, ktoré je možné riešiť pomocou algoritmov pre dopravnú úlohu. Dopravná úloha má široké použitie v procese optimalizácie rozhodnutí, vykonávaných pri plnení úloh dopravy a cestného zabezpečenia. Okrem optimalizácie dovozu materiálu je možné optimalizovať nasadenie strojov a techniky, rozmiestnenie špecialistov, pridelenie úloh jednotkám a útvarom atď. Svojimi vlastnosťami patrí medzi úlohy lineárneho programovania. Jej riešenie by bolo možné vykonať napr. simplexovou metódou. Existujú však efektívnejšie algoritmy.

Dopravnú úlohu je možné formulovať nasledujúcim spôsobom. Rovnorodý materiál (tzn. výrobok rovnakých vlastností) sa nachádza v m miestach zdrojov Z(i) v známych množstvách a(i) a chceme ho dopraviť do každého z n miest spotreby S(j) v množstvách b(j). Poznáme ohodnotenie prepravnej náročnosti (sadzby) na jednotku množstva príslušného materiálu c(i,j) zo všetkých zdrojov k všetkým spotrebiteľom.

Úlohou je určiť množstvá materiálu x(i,j) prepravovaného od jednotlivých zdrojov k jednotlivým spotrebiteľom tak, aby celkové náklady na prepravu, vyjadrené účelovou funkciou, boli optimálne (minimálne, maximálne). Pritom musia byť splnené tieto podmienky:

− Nezápornosť riešenia. Podmienka nezápornosti riešenia je logická a vyplýva z prirodzenej požiadavky, vyjadrenej napr. pri riešení dovozu obnovovacieho materiálu tým, že nie je možné prepraviť záporné množstvo materiálu.

− Vyrovnanosť úlohy. Aby úloha bola jednoznačne riešiteľná je nutné, aby množstvo materiálu vo všetkých zdrojoch odpovedalo množstvu požiadaviek na materiál všetkých spotrebiteľov.

− Kapacitné ohraničenie. Podmienky ohraničenia požiadaviek spotrebiteľov a kapacít zdrojov sú prirodzeným vyjadrením reálnych podmienok. Nie je možné zo zdroja rozviesť viac materiálu ako je kapacita zdroja. Rovnako spotrebiteľ nebude odoberať väčšie množstvo materiálu ako požaduje.

Jednou z najefektívnejších metód na riešenie dopravnej úlohy je takzvaná maďarská metóda. Maďarská metóda nereaguje na degeneráciu riešenia, ktorá je slabým miestom iných algoritmov a nevyžaduje ani počiatočné riešenie získané inou (približnou) metódou.

Celý algoritmus maďarskej metódy môžeme rozdeliť do štyroch etáp. Schematické znázornenia a nadväznosť etáp sú uvedené na obrázku 7.3.


- 227 -

8.5. ROZHODOVACÍ STROM A ROZHODOVACIA TABUĽKA Rozhodovací strom je graf, ktorý má

pomáhať pri rozhodovaní. Predstavuje grafický nástroj na zobrazenie dôsledkov vybraných alebo rizikových variantov. Skladá sa z uzlov a vetví, ktoré na seba nadväzujú podľa ich závislostí a väzieb. Uzly môžu predstavovať aj očakávanú udalosť s pravdepodobnosťou napísanou na vetvi. Na konci každej vetvy je potom uvedený výsledok, ktorý môžeme očakávať; ak pripustíme príslušnú pravdepodobnosť.

Nájdenie optimálneho stromu pri zložitých

činnostiach je veľmi náročné a zložité vzhľadom na počet činností a ich vzájomných väzieb.

Rozhodovacia tabuľka sa používa na jednoduché rozhodovanie, pričom sa využíva jasne definované odpovede (napr. áno/nie) na väčšie množstvo otázok, kritérií alebo požadovaných vlastností. Najjednoduchšia rozhodovacia tabuľka obsahuje iba stĺpce a riadky. V riadkoch rozhodovacej tabuľky sa uvádzajú otázky, na ktoré hľadáme odpoveď (záhlavie tabuľky) a hodnotiace kritériá (ďalšie riadky). Odpovede na otázky sa uvádzajú do jednotlivých políčok. Pokiaľ odpoveď nepoznáme, môže byť pole prázdne. Známe odpovede budú napr. áno/nie, bodová hodnota, hodnoty +/– a pod. V poslednom riadku sa uvedie súhrn prevažujúcich odpovedí.

REDUKCIA MATICE SADZIEB Å

TEST OPTIMALITY Je riešenie optimálne?

NÁJDENIE POČIATOČNÉHO RIEŠENIA Ç

ZLEPŠOVANIE RIEŠENIA

PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV Ñ

É áno

nie

Obr. 7.3. Schéma etáp riešenia dopravnej úlohy maďarským algoritmom

Obr. 7.4. Príklad jednoduchého rozhodovacieho stromu


- 228 -

8.6. STOCHASTICKÉ METÓDY OPERAČNEJ ANALÝZY

Stochastičnosť (náhodnosť) zohráva v praktickom živote, vo všetkých jeho činnostiach, dejoch a procesoch významnejšiu úlohu, ako je na prvý pohľad zrejmé. Náhodnosti sú v činnosti ľudí, spôsobujú ich prírodné podmienky, vznikajú z technických príčin atď. Veľký vplyv na náhodnosti majú prírodné podmienky. Sú významné v dejoch, ktoré prebiehajú v otvorenom teréne ako práve doprava. Najviac sa náhodnosti prejavujú v dejoch, keď ľudia pôsobia zámerne proti sebe.

Stochastické metódy operačnej analýzy uvažujú vo svojich výpočtoch s náhodnými faktormi. Preto majú uplatnenie pri riešení krízových situácií v doprave, vo vojenstve ale aj v diverznej, sabotážnej a teroristickej činnosti

Medzi stochastické metódy operačnej analýzy patrí aj teória hromadnej obsluhy, teória zásob, teória obnovy a matematická simulácia.

8.6.1. TEÓRIA HROMADNEJ OBSLUHY ( TEÓRIA FRONT) Hromadnou obsluhou nazývame uspokojovanie náhodne

prichádzajúcich požiadaviek v zariadení, ktoré nazývame systémom obsluhy vybaveným stanicami obsluhy. Takým zariadením môžu byť opravovne, čerpacie stanice, dopravné a obslužné systémy a iné, ktoré svojou činnosťou uspokojujú požiadavky vyžadujúce obsluhu.

Vieme, že tieto systémy nemusia byť vždy schopné ihneď obslúžiť prichádzajúce požiadavky. V takých prípadoch sa hromadia vo fronte. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne, ale najčastejšie sú ovplyvnené nedostatočnou kapacitou systému obsluhy. Je zrejmé, že takú príčinu môžeme odstrániť rozšírením systému o ďalšie stanice obsluhy. Ale ak pridáme týchto staníc neúmerne veľa, stáva sa systém nerentabilný, pretože nebude dostatočne vyťažený. Preto optimálne činnosti systému je potrebné najskôr určiť a potom vypočítať kritériá kvality práce systémov a podľa nich ich oceniť. Až na ich základe je možné optimalizovať dimenzovanie systému.

Teória hromadnej obsluhy určuje kritériá a rozpracováva matematické metódy kvantitatívneho vyjadrenia kvality práce systému.

8.6.1.1. Vstupy do výpočtov hromadnej obsluhy Proces obsluhy je charakterizovaný vlastnosťami prichádzajúcich

požiadaviek, ktoré vytvárajú vstupný prúd a spôsobom ich obsluhy, ktorá závisí od štruktúry a chovania systému. Typickým príkladom je napríklad riešenie dopravnej obsluhy pri likvidácii rozsiahlych prírodných katastrof. Cieľom skúmania môžu byť obmedzené kapacity dopravných ciest alebo množstvo potrebných dopravných prostriedkov a strojov. Stanice obsluhy


- 229 -

budú v tomto prípade napríklad zúžené miesta dopravnej cesty, v ktorých bola obmedzená priepustná výkonnosť. Vstupný prúd požiadaviek budú vytvárať dopravné prostriedky, ktoré môžu pri obsadení tohto miesta čakať a vytvárať frontu. Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy je založená na správaní sa týchto prvkov systému.

Teória hromadnej obsluhy potrebuje na výpočet charakteristík systému vstupy. Sú to informácie o systéme, potrebné pre matematické spracovanie. Najdôležitejšie zo vstupov sú parameter vstupu λ (lambda) a parameter obsluhy μ (mi). S týmito parametrami počíta každý systém.

Ďalšie vstupy sú používané len v určitých systémoch. n - počet staníc obsluhy, m - počet požiadaviek (v systémoch s obmedzeným počtom požiadaviek), N - maximálne prípustná dĺžka frontu (pri systéme s obmedzenou dĺžkou fronty).

8.6.1.2. Vstupný prúd požiadaviek Vstupným prúdom (tokom) požiadaviek nazývame postupnosť

homogénnych javov – vstupov požiadaviek (objednávok, zákazníkov, udalostí), prichádzajúcich jeden za druhým v nejakých časových okamihoch alebo intervaloch. Parameter vstupu λ vyjadruje počet vstupov požiadaviek za

jednotku času. λ = pvstt ,

1 , kde tvst,p je priemerná doby medzi vstupmi dvoch

požiadaviek. Na popis rozdelenia príchodu požiadaviek sa používa Poissonovo

rozdelenie. Počet udalostí, ktoré nastanú v elementárnom vstupnom toku za časový interval dĺžky t je Poissonova náhodná premenná s parametrom λ.

Vlastnosti elementárneho vstupu požiadaviek sa dajú aplikovať napr. na výskyt dopravných nehôd, proces porúch mechanizmov, sled mimoriadnych udalostí, proces plnenia pracovných úloh a pod. Preto sa s elementárnym tokom stretávame vo väčšine úloh THO, aj v teórii spoľahlivosti.

Tento prúd má nasledujúce vlastnosti: − pravdepodobnosť vstupu určitého množstva požiadaviek v danom

časovom rozmedzí závisí len od dĺžky tohto časového rozmedzia. Prúd je stacionárny,

− pravdepodobnosť vstupu do sústavy v ľubovoľnom malom časovom okamihu viac než jednej požiadavky je malá. Prúd je ordinárny,

− počet požiadaviek, ktoré vstúpili do sústavy po určitom okamihu nezávisí od počtu požiadaviek, ktoré do tejto sústavy vstúpili pred týmto okamihom. Prúd je bez následných účinkov.


- 230 -

Teória hromadnej obsluhy môže počítať s ľubovoľnými časovými jednotkami (minúty, hodiny, dni a pod.). Vstupný parameter λ sa v rôznych systémoch počíta rôzne. Zatiaľ čo v systémoch s neobmedzeným počtom požiadaviek sa vychádza z intervalu vstupu medzi dvoma za sebou nasledujúcimi požiadavkami, pri systéme s obmedzeným počtom požiadaviek, je to interval medzi dvoma vstupmi rovnakej (tej istej) požiadavky do systému.

8.6.1.3. Práca staníc obsluhy V závislosti na charaktere obsluhy je možné určiť, že k obsluhe

konkrétnej požiadavky je potrebný určitý čas tobs. V dôsledku celého radu dôvodov sa táto doba bude náhodne meniť od požiadavky k požiadavke. V jednom prípade môže byť väčšia, inokedy menšia než priemerný čas tobs,,p,.

Parameter obsluhy je priemerný počet obslúžených požiadaviek za jednotku času. Označujeme ho μ

μ = pobst ,

1 ,

kde tobs,p - priemerná doba obsluhy jednej požiadavky (hod.).

V teórii hromadnej obsluhy sa na popis rozdelenia doby obsluhy používa najčastejšie exponenciálna funkcia. Na popis doby obsluhy sa dajú využiť aj iné rozdelenia. Tie v niektorých prípadoch poskytujú presnejšie výsledky za cenu pracnejšieho výpočtu. Ich použitie je však predovšetkým vzhľadom na menší počet výstupných charakteristík, ktoré opisujú chovanie systému neúnosné. Exponenciálne rozdelenie vyjadruje pesimistické prípady. Jeho prijatie v tomto prípade znamená vytvorenie určitej neveľkej zálohy vo výkonnosti systému.

8.6.1.4. Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy Systémy hromadnej obsluhy sa klasifikujú, rozdeľujú a označujú podľa

počtu vstupujúcich požiadaviek, počtu staníc obsluhy a správania sa požiadaviek vo fronte ako je uvedené v tabuľke 7.1. Rozhodujúcim kritériom je obmedzený alebo neobmedzený počet požiadaviek a staníc obsluhy. Požiadavky môžu čakať a vytvárať neobmedzený front alebo vytvárať iba obmedzenú frontu až po odmietanie všetkých požiadaviek pokiaľ sú všetky stanice obsluhy obsadené.

Systémy s ohraničeným čakaním sú také, pri ktorých požiadavka čaká, pokiaľ počet čakajúcich požiadaviek vo fronte, prípadne dĺžka čakania neprekročí určitú hodnotu. Po nesplnení podmienok čakania požiadavka odchádza neobslúžená.


- 231 -

V uzatvorených systémoch sa za obmedzený (určitý) počet požiadaviek považuje menej než 10 – 12, ktorých vstupy do systému sa stále opakujú.

Tab. 7.1.

Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy

8.6.1.5. Kritériá efektívnosti v systémoch hromadnej obsluhy

Teória hromadnej obsluhy určuje v každom systéme rôzne charakteristiky, ktoré spravidla predstavujú kritériá efektívnosti. Typy charakteristík závisia predovšetkým od typu systému a musia dať obraz o kvalite obsluhy a stupni využitia prvkov systému. Jednotlivé charakteristiky majú v posudzovaní efektívnosti systému v rôznych systémoch rôznu váhu. Konečné závery je potrebné vykonávať vo vzájomnej väzbe všetkých vypočítaných ukazovateľov s ohľadom na funkciu systému. Teória hromadnej obsluhy dokáže pomocou analytických vzťahov určiť pomerne veľké množstvo kritérií, ktoré spravidla dostatočne systém popisujú. Na výpočet charakteristík je vypracovaný pre jednotlivé systémy hromadnej obsluhy matematický aparát, dostupný v odbornej literatúre.

Pri výpočtoch sa vychádza z pravdepodobnosti pk, že v systéme je k požiadaviek a pravdepodobnosti po, že v systéme nie je žiadna požiadavka (pravdepodobnosť prázdneho systému). PO je charakteristika dôležitá pre analytické riešenie, ale nemá takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu.

Pokiaľ máme vypočítané po, môžu sa počítať ďalšie charakteristiky. Pre skúsenejšieho analytika je dôležitou charakteristikou pravdepodobnosť čakania, alebo vzniku frontu. Označuje sa pi. Je to vlastne pravdepodobnosť, že v sústave bude buď n, n + 1, n + 2, ..., ∞ počet požiadaviek. Táto charakteristika vlastne ukazuje mieru využitia systému. Najvyladenejšie systémy sú spravidla tie, v ktorých sa pi pohybuje v medziach 0,60 - 0,85.

Označenie systému HO

Počet požiadaviek

Počet staníc obsluhy

Správanie požiadaviek vo fronte

M/M/n obmedzený M/M/1 1 stanica

obsluhy

požiadavky čakajú

Otv

oren

é sy

stém

y

M/M/n/N

neobmedzený

obmedzený obmedzený počet požiadaviek vo fronte alebo doba čakania

M/M/n obmedzený

Uza

vret

é sy

stém

y

M/M/1 obmedzené

1 stanica obsluhy

požiadavky čakajú


- 232 -

Ďalšími charakteristikami sú: − Stredný čas čakania vo fronte T (hod.)

Je to ukazovateľ, ktorý je pre každého celkom zrejmý. Napriek tomu nie je celkom jednoznačný. Doba čakania je relatívna vzhľadom na dobu obsluhy a niekedy aj na dobu obratu vozidla.

− Priemerný počet vyťažených staníc obsluhy α Je to stredný počet obsadených liniek a zároveň stredný výkon, ktorý

produkuje systém za jednotku času. Je pomerom parametra prúdu a obsluhy λ/ μ.

− Stredná dĺžka fronty M1, alebo stredný počet čakajúcich požiadaviek Táto charakteristika je vzhľadom na posudzovanie činnosti systému

jednou z kľúčových, aj keď aj túto je potrebné sledovať v spojitosti s fungovaním celého systému s ostatnými charakteristikami. Je potrebné brať ohľad predovšetkým na hustotu vstupov požiadaviek a počet liniek obsluhy, ale aj iné ukazovatele. Aby nenastalo presýtenie systému (neustály rast fronty), musí platiť, že intenzita prevádzky δ, musí byť menšia ako 1, pričom δ = α/n.

− Priemerný počet požiadaviek v systéme M2 Toto kritérium efektívnosti systému je, ako vidieť z matematického

vzťahu, súčtom dvoch pomerne ľahko pochopiteľných charakteristík. Slúži ako doplňujúci. Využíva sa pri skúmaní zložitejších systémov.

− Priemerný počet voľných staníc obsluhy M3 Ak udáva charakteristika α priemerný počet vyťažených staníc, potom

priemerný počet voľných staníc je jeho doplnkom.

− Stredná doba pobytu požiadavky v systéme Ts

− Pravdepodobnosť, že čas čakania vo fronte bude väčší ako určený čas (t´) W(t´)

Pre systém M/M/n/M môžeme zisťovať ďalšie charakteristiky ako:

− Pravdepodobnosť straty požiadaviek nN +π

− Pravdepodobnosť obslúženia požiadaviek bez čakania nπ

− Pravdepodobnosť čakania cπ

− Stredná doba čakania vo fronte, ak nedošlo k odmietnutiu požiadavky T1

− Stredná doba čakania vo fronte, keď došlo k odmietnutiu požiadavky T2

V uzatvorených systémoch je parameter vstupu λ počet vstupov jednej požiadavky za jednotku času. Špecifickými charakteristikami sú:

− Priemerný počet požiadaviek mimo systém M4

− Priemerná doba pobytu požiadavky v systéme Ts


- 233 -

− Priemerná dĺžka čakania vo fronte T

− Koeficient prestoja požiadavky Kpp

− Koeficient prestoja staníc obsluhy Kps

− Pravdepodobnosť, že počet požiadaviek vo fronte bude väčší ako s 8.6.1.6. Viacfázový systém hromadnej obsluhy (zložené systémy) Viacfázové systémy hromadnej obsluhy sú také, v ktorých na seba

nadväzuje viacero jednotlivých vzájomné závislých alebo nezávislých systémov. Môže to byť napríklad výrobný alebo dopravný proces. Základný typ zloženého systému hromadnej obsluhy je taký, v ktorom sú jednotlivé podsystémy usporiadané do série a požiadavky cez ne postupne prechádzajú. Príkladom môže byť zriaďovacia stanica, kde požiadavky (železničné vozne) musia prejsť úkonmi po príchode vlaku, rozradením, spojením na relačných koľajniciach a úkonmi pred odchodom vlaku.

Viacfázové systémy majú rôzne delenie. Viacfázové systémy bez blokovania majú neobmedzený front medzi jednotlivými podsystémami. Opačným prípadom sú systémy s blokovaním. V jednotlivých podsystémoch môže byť jedna, alebo viac liniek obsluhy, alebo ich môže byť rovnaký počet. Systémy môžu byť uzavreté, otvorené atď.

8.6.2. TEÓRIA ZÁSOB Zásoby sú predmety, ktoré sa uschovávajú na neskoršiu potrebu.

Nevyhnutnosť ich tvorby je podmienená viacerými dôvodmi: − výrobné cykly predmetov nie sú totožné s ich spotrebou, − dodávka predmetov nie je totožná s ich spotrebou, − doprava vyžaduje prepravu predmetov, ktoré neodpovedajú mo-

mentálnej spotrebe, − výroba niektorých predmetov je sezónna, − spotreba niektorých predmetov je sezónna.

Uvedené rozpory sa riešia pomocou teórie zásob. Matematické nástroje teórie zásob sú využiteľné aj na riešenie krízových situácií pri vytváraní a distribúcii. Modely zásob možno deliť z viacerých hľadísk. Z hľadiska riešenia krízových situácií je zaujímavé nasledujúce delenie.

− podľa zohľadňovania náhodných vplyvov, prípadne podľa úplnosti informácií o jednotlivých veličinách na modely:

− deterministické, − stochastické,

− podľa spôsobu zohľadňovania vývoja spotreby v čase na modely:


- 234 -

− statické, pri ktorých berieme do úvahy len jeden dodávkový cyklus,

− dynamické, pri ktorých uvažujeme viac dodávkových cyklov,

− podľa stacionárnosti spotreby na modely: − stacionárne, pri ktorých sa spotreba v jednotlivých cykloch

nemení, − nestacionárne, pri ktorých sa spotreba v jednotlivých cykloch

mení,

− podľa spojitosti spotreby na modely: − so spojitou spotrebou, − s diskrétnou (nespojitou) spotrebou,

Pri riešení krízových situácií prichádza do úvahy model, ktorý má vlastnosti stochastické, statické, (výnimočne dynamické), nestacionárne a diskrétne.

Základný model teórie zásob sa skladá z troch hlavných častí:

− mechanizmu vstupu, − mechanizmu skladovania, − mechanizmu výstupu.

Teória zásob rieši túto problematiku veľmi podrobne z hľadiska výroby, spotreby a skladovania s ohľadom predovšetkým na vynaložené náklady. Modely zásob sa dajú matematicky riešiť na základe teórie hromadnej obsluhy. Pri tom je možné postupovať v podstate dvoma spôsobmi:

− Požiadavky sú definované ako dodávka jednotlivých skladovaných predmetov. Obsluha predstavuje dodávku predmetov zo skladu. Dimenzovanie obslužného systému sa rovná určovaniu optimálnej veľkosti zásob.

− Požiadavky predstavujú spotrebu a vstupný prúd požiadaviek predstavuje príchod objednávok. Obsluha predstavuje príchod dodávok na sklad.

Obidva spôsoby chápu vstupy a výstupy ako stochastické deje a predpokladajú, že majú Poissonovo rozdelenie.


- 235 -

8.6.3. TEÓRIA OBNOVY Teória obnovy sa zaoberá problémami nahradzovania objektov (stroje,

súčiastky strojov, zariadenia, dopravné prostriedky stavby a pod.), ktoré sa v dôsledku prevádzky opotrebovávajú, alebo zlyhávajú. Skúma zákonitosti medzi stavmi objektov, ich hodnotou, opotrebovaním a udržaním v produktívnom stave. Teória obnovy skúma tiež metódy na určenie časového rozvrhu opráv a výmeny objektov. Tieto metódy nazývame stratégie obnovy.

Rozlišujeme dva základné modely teórie obnovy: Objekty sa vyraďujú vplyvom opotrebovania. V týchto modeloch berieme do úvahy opotrebovanie objektu, jeho klesajúcu hodnotu a rastúce náklady na jeho udržanie v produktívnom stave. Obvykle skúmame jednotlivé objekty samostatne, pričom prístup je väčšinou deterministický. Úlohou je určenie optimálnej životnosti, na základe stanovených ukazovateľov.

Objekty sa vyraďujú na základe zlyhania. V takýchto modeloch sú objekty vyraďované v dôsledku poškodenia, ktoré je neopraviteľné, takže objekt sa musí nahradiť novým. Opotrebenie sa však môže objavovať nepriamo, prostredníctvom pravdepodobnosti zlyhania v určitom čase. Pri takomto prístupe obvykle skúmame celé súbory objektov a zaujímajú nás stredné (očakávané) počty objektov, ktoré je treba nahradiť po ich zlyhaní v určitom čase, novými.

Neopraviteľné objekty sú schopné prevádzky, do doby vzniku poruchy, za predpokladu, že prvá porucha ukončí životnosť objektu. Čas bezporuchovej činnosti τ je životnosť objektu. V prípade opraviteľných objektov je τ čas od zaradenia objektu do prevádzky, až po jeho vyradenie (zlyhanie), keď oprava je nerentabilná.

Diskrétne modely obnovy skúmajú dostatočne veľké súbory technických homogénnych objektov, pri ktorých sa opotrebovanie berie do úvahy pomocou pravdepodobnosti zlyhania v určitom období. Používajú sa tak na modelovanie neopraviteľných objektov, ako aj v prípadoch, keď sa pri opraviteľných objektoch (automobil, stroje) sleduje len konečné zlyhanie.

Základný model sa zakladá na týchto predpokladoch: − proces sa sleduje v rovnakých časových obdobiach, − začiatočná veková štruktúra je rovnorodá, − uvažuje sa len opotrebenie, ktoré vyvolá konečné zlyhanie objektu, − súbor objektov sa skladá z technicky homogénnych objektov.

Modely obnovy, v ktorých sa objekty opotrebúvajú skúmajú, kedy náklady na údržbu prestávajú byť rentabilné. V prípade týchto modelov sa jedná o určenie optimálnej doby životnosti, to je doby, počas ktorej je využívanie objektu ekonomické. Po uplynutí tejto doby je potrebné objekt vymeniť, pretože náklady na jeho údržbu sú neekonomické.


- 236 -

8.6.4. MATEMATICKÁ SIMULÁCIA Jedným z cieľov súčasnej vedy je rozpracovanie a praktická aplikácia

metód, ktoré skúmajú funkčnú dynamiku zložitých systémov hromadnej obsluhy a ktoré sa dajú v mieri riešiť len teoreticky. Na skúmanie činnosti týchto systémov sa používajú metódy matematického modelovania, alebo simulačné metódy.

Podstata matematickej simulácie spočíva v zostavení modelu, ktorý pomocou počítača imituje chovanie prvkov systému a ich vzájomné interakcie pri rešpektovaní náhodných faktorov, ktoré majú na systém vplyv. Medzi prednosti tejto metódy patria:

− možnosť riešenia zložitých systémov, − možnosť reagovania na mnoho rôznych špecifík a náhodných vplyvov, − poskytnutie veľkého množstva informácií o chovaní jednotlivých častí

systémov vo zvolenom okamihu, − pomerná presnosť popisu dejov.

Simulačné metódy sa v súčasnosti ukazujú ako jediná prakticky dostupná metóda na skúmanie fungovania zložitých plánovaných systémov, pokiaľ ich činnosť nie je možné overiť experimentom.

Matematicky sa práca systému hromadnej obsluhy popisuje pomocou takzvaných udalostí, čo sú vlastne zmeny, ktoré v systéme nastali. Zmenami v systéme (udalosti) sú napríklad:

− vstup požiadavky do systému, − zaradenie požiadavky do frontu, − ukončenie pobytu požiadavky vo fronte, − začiatok obsluhy, − ukončenie obsluhy a pod.

Algoritmus programu tieto udalosti registruje a vyhodnocuje v týchto okamihoch stav každého článku systému. Na generovanie časového radu vzniku jednotlivých udalostí sa využíva rad náhodných čísiel poskytovaný generátorom náhodných čísiel počítača, modifikovaný podľa rozdelenia náhodnej premennej najlepšie popisujúcej simulovaný dej.

Náhodných dejov sa v krízových situáciách vyskytuje veľké množstvo. Je to spôsobené vplyvom chýb ľudského činiteľa, prírodnými vplyvmi, zlyhaniami techniky a technológií. Väčšina náhodných dejov sa dá popísať normálnym, poissonovým, exponenciálnym alebo rovnomerným rozdelením. Matematická simulácia je ale schopná použiť hocijaké rozdelenie stochastických dejov. Tým sa môže v maximálnej miere priblížiť reálnym podmienkam.


- 237 -

Normálne rozdelenia má najväčší výskyt udalostí okolo strednej hodnoty a symetricky klesá k nižším aj vyšším hodnotám. Typickým príkladom je napríklad kolísanie hmotnosti pekárenských výrobkov okolo ich predpísanej hmotnosti.

Exponenciálne rozdelenie má najväčší výskyt udalostí vľavo od strednej hodnoty a vpravo od nej systematicky klesá k nulovej hodnote. Sú to napríklad meškania prostriedkov hromadnej dopravy, v rámci ktorých sa vyskytuje najviac malých meškaní. Početnosť veľkých meškaní systematicky klesá s ich veľkosťou.

Rovnomerné rozdelenie sa praxi vyskytuje najmenej. Popisuje deje, v ktorých udalosti vznikajú v pravidelných intervaloch s minimálnym účinkom náhodných vplyvov.

V simulačnej praxi sa často používa Erlangovo rozdelenie náhodnej premennej. Toto rozdelenie má tri parametre, je preto veľmi pružné a dobre využiteľné. Použitím parametrov a a b môže nahradiť takmer všetky rozdelenia. Pomocou pravidla 3δ je jednoducho definovateľné. Z meraného, alebo známeho súboru vypočítame parametre pomocou pravidla 3δ = 49,86 % plochy rozdelenia. Ak vychádzame z minimálnej hodnoty xmin a maximálnej hodnoty xmax (štatisticky alebo odhadom zistených hodnôt) potom smerodajná odchýlka

Pri parametroch a = 1, b = 1 prechádza na exponenciálne rozdelenie, pri

menších parametroch a sa javí ako šikmé vľavo, pri väčších parametroch a sa približuje normálnemu rozdeleniu.

Použitie matematických metód zatiaľ nenašlo v procesoch krízového riadenia a krízového plánovania širšie uplatnenie. Môže ho nájsť najmä v dopravných a zásobovacích procesoch, pri plánovanej evakuácii obyvateľstva, stavebných, rekonštrukčných a obnovovacích činnostiach. Nie vždy, ale bude optimalizácia procesov, efektivita a ekonomika činností rozhodujúcim kritériom. Pokiaľ budú ohrozené životy a zdravie ľudí, môže sa stať práve činnosť na ich záchranu rozhodujúcim kritériom bez ohľadu na optimalizáciu procesov a finančne vyjadrenú efektívnosť.

.6

minmax xx −=δ


- 238 -

8.6.5. FAKTOROVÁ ANALÝZA Faktorová analýza sa využíva

v prípadoch ak je potrebné redukovať rozsiahly údajový či dátový materiál získaný meraním, testovaním, dotazníkom, atď. na niekoľko čo najmenej závislých faktorov. Faktor sa tu chápe ako príčina vyvolávajúca zmenu, alebo udržiavajúca stav skúmaného systému, vzťahu atď. Dátový materiál zoskupujeme do hierarchií podľa ich vzájomnej závislosti.

Faktorová analýza používa

veľké množstvo štatistických postupov slúžiacich na výber rozhodujúcich faktorov a na stanovenie hypotéz o ich závislosti. Vychádza z toho, že viaceré pozorované premenné majú vzájomnú závislosť, sú medzi sebou v silnej korelácii alebo na určenie ich determinácie je potrebná tretia eličina, ktorú nemôžeme merať.

faktory

meranie, testovanie

realita

Obr. 7.5. Postupnosť krokov pri faktorovej analýze

Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní

- 239 -

9. PREHĽAD A STRUČNÝ POPIS METÔD ANALÝZY RIZIKA POUŽÍVANÝCH V KRÍZOVOM PLÁNOVANÍ Na analýzu rizika sa v súčasnej dobe používa veľa rôznorodých metód

[10]. Vznikli zväčša ako objednávka na analýzu rizika konkrétneho podniku alebo inštitúcie. V ďalšom texte sú uvedené len najpoužívanejšie a najznámejšie. Väčšina metód je popísaná iba stručne, významnejšie sú popísané detailnejšie.

Metódy analýzy rizika je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v ucelenej prevádzkovej zostave, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné preventívne opatrenia. Dedukčné metódy analyzujú nehody, ktoré sa už v praxi vyskytli a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili.

1. TRADIČNÉ METÓDY Analýza pomocou kontrolných záznamov (Check List Analysis - CLA)

Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje hodnotenie „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Kontrolné záznamy sa často používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardmi (normami). Je dôležitá ako spôsob, ktorým možno analyzovať zložité a obťažne problémy a porovnávať ich s dopredu pripraveným záznamom. Je vhodná pri zisťovaní problémov, ku ktorým už došlo.

Rutinné testy (Routine Tests - RT) V počiatočnom štádiu rozhodovacieho procesu je zväčša nutné overiť

bezpečnosť materiálov a látok, ktoré majú byť v navrhovanom procese použité. Vyžadujú sa informácie týkajúce sa ich vplyvov na človeka. Vyžaduje sa správna aplikácia toxikologických dát a skúseností z ich použitia v iných prevádzkach. Vlastnosti týkajúce sa požiaru či výbuchu (tzv. technicko-bezpečnostné parametre či požiarne technické charakteristiky) sa môžu ľahko stanoviť zavedenými testovacími metódami.

Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA) Táto metóda je najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na

existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien.


- 240 -

Čo sa stane ak… (What if Analysis - WFA)

Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok, začínajúcich tradičným „Čo sa stane ak…“ sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka.

Zostavenie charakteristických (pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii nebezpečenstva, nie je v tom prípade systematizované, ako je to napr. pri nižšie popísanej metóde HAZOP. Kladenie otázok závisí od skúseností a intuícií tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád vybraných odborníkov podrobne zoznámených s procesom. Na poradách sa dôsledne uplatňuje “brainstorming” – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov. 2. RELATÍVNE HODNOTENIE (RELATIVE RANKING)

Relatívne hodnotenie je posudzovanie nebezpečnosti procesu na základe fyzikálno-chemických vlastností látok, technicko-bezpečnostných parametrov, ich množstva, termodynamiky procesu a ďalších charakteristických javov. Tieto metódy neumožňujú sledovanie kauzálnych súvislostí príčina – následok.

Medzi metódy relatívneho hodnotenia nebezpečenstva patria napr. metódy využívajúce − Dow Fire and Explosion Index (Dowov index horľavosti a výbušnosti), − Mond Index (Mondov index), − Substance Hazard Index (Index nebezpečnosti látky), − Chemical Explosure Index (Index pôsobenia chemických vplyvov) ap..

Poskytujú rýchly spôsob klasifikácie potenciálneho nebezpečenstva prevádzky (závodu). V prvom štádiu klasifikácie je prevádzka (závod) rozčlenený na samostatné jednotky, napr. sklad používaných látok, úprava surovín, vykonanie reakcie, separácia, čistenie. Pre každú jednotku je vyhotovené číselné ohodnotenie, ktoré vychádza predovšetkým z druhu a množstva látky prítomnej v jednotke, ale je tiež závislé od charakteru procesu a od prevádzkových podmienok. Pri prevádzaní konečnej číselnej hodnoty na klasifikáciu nebezpečenstva v rozmedzí “NÍZKE” až “KATASTROFÁLNE” sa využíva spracovaná stupnica.. V ďalšom štádiu sú charakteristické znaky bezpečnosti závodu zavedené ako „bonusy“, ktoré môžu túto klasifikáciu znižovať.


- 241 -

3. RÝCHLE HODNOTENIE (RAPID RANKING - RR)

Je to jedna z novších metód v tejto oblasti. Umožňuje hodnotenie nebezpečenstva zahrnutím indexu horľavosti a výbušnosti a indexu toxicity. Index horľavosti a výbušnosti sa stanovuje na základe materiálového faktora a miery tzv. všeobecného a špecifického nebezpečenstva (zdrojov rizika) procesu. Stanovenie indexu toxicity vychádza z faktora nebezpečenstva poškodenia zdravia (faktor toxicity) a z najvyššej prípustnej koncentrácie nebezpečnej látky (korekcia toxicity).

Podľa výsledných hodnôt uvedených indexov je výrobný proces alebo jednotka zaradený do jednej z troch kategórií nebezpečnosti. Metóda je zaužívaná hlavne v USA.

4. ÚVODNÁ ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA (PRELIMINARY

HAZARD ANALYSIS) Cieľom úvodnej analýzy nebezpečenstva (PHA) je poskytnúť veľmi

rýchlo prehľad prevádzkových nebezpečenstiev, ktorý môže byť východiskovým podkladom pre detailnú analýzu. Tento spôsob môže byť taktiež aplikovaný v počiatočnom štádiu projektovania, kedy sú k dispozícii iba veľmi všeobecné zámery a technologické schémy.

Základnou myšlienkou PHA je zvoliť predmet štúdia a identifikovať, ktoré problémy môžu vzniknúť. Môže sa použiť ako tímová metóda s voľným zložením tímu, umožňujúca riešenie širokej oblasti problematiky. Základný požadovaný materiál je minimálny – náčrt schémy zariadenia a informácie o prítomných látkach. Analýzu je možné vypracovať aj detailnejšie, ak je vstupný materiál obsiahlejší.

Ten, kto analýzu vypracúva (jednotlivec alebo tím), berie do úvahy potenciálne nebezpečenstvo najprv „voľne“, potom použitím napr. „check list of hazard types“. Tabuľka uvádza kontrolný záznam možných typov nebezpečenstva. − Pre každé nebezpečenstvo sa berie do úvahy relatívna početnosť aj následky

a sú identifikované potenciálne havárie. − Zvolené havárie sú odhadnuté pomocou predpokladanej početnosti a stupňa

poškodenia zdravia jednotlivca a obyvateľstva. − Tento odhad je určený len približne, z tohto dôvodu sú početnosti výskytu

havárií a ich následky klasifikované iba v určitých rozmedziach.

Početnosť P k havárii nedôjde, nebezpečenstvo vylúčené 0 menej než 1× za 1000 rokov 1 medzi 1× za 100 a 1× za 1000 rokov 2


- 242 -

medzi 1× za 10 a 1× za 100 rokov 3 medzi 1× za rok a 1× za 10 rokov 4 častejšie než 1× za rok 5 Stupeň poškodenia zdravia S bez zranenia 0 vážne zranenia 2 smrteľná nehoda 3 niekoľko smrteľných nehôd 5 Index rizika možno stanoviť nasledovne: I = P + S

Index rizika naznačuje jeho závažnosť, aj keď je len približný, pretože následky – stupeň poškodenia zdravia – sú tiež zhruba porovnateľné. Index rizika sa používa na určenie, ktoré nebezpečenstvá si vyžadujú zvláštnu pozornosť a na určenie rozsahu detailnejšej analýzy.

5. ŠTÚDIA NEBEZPEČNOSTI A PREVÁDZKYSCHOPNOSTI

(HAZARD AND OPERABILITY STUDY - HAZOP) Jedným z najjednoduchších a zrejme aj najrozšírenejších prístupov

k identifikácii nebezpečenstva je štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti nazývaná HAZOP (Hazard and Operability Study). Vyvinula ju spoločnosť ICI--Petrochemicals Division vo Veľkej Británii a v súčasnej dobe predstavuje istý uznávaný štandard pri posudzovaní nebezpečenstva a zaisťovaní bezpečnosti zložitých chemických zariadení. Používa sa v značnej miere v chemickom priemysle na posudzovanie novoprojektovaných, rekonštruovaných i existujúcich prevádzok. Je to flexibilná metóda, použiteľná pri veľkých kontinuálnych prevádzkach (napr. petrochemických), taktiež pri malých diskontinuálnych procesoch i pri jednotlivých zariadeniach. Metóda je vhodná tak pre veľké organizačné celky, ako aj pre malé spoločnosti.

Pri tejto štúdii vypracováva menší tím odborníkov kritické posúdenie projektu (prevádzky). Každý úsek sa posudzuje systematicky s využitím série kľúčových slov. Séria kľúčových slov sa použije systematicky tak, aby si členovia tímu mohli okamžite vytvoriť predstavu a podľa toho identifikovať pravdepodobné odchýlky od navrhovaných podmienok. Ďalej je nutné určiť, či existuje podmienka, pri ktorej by mohlo dôjsť k odchýlke. Ak táto príčina existuje, je potrebné skúmať jej dôsledky. Typický zoznam kľúčových slov, ich význam a výklad je uvedený v tabuľke 1.

Aplikácia kľúčových slov NO, NOT, MORE, LESS sa javí ako relatívne jednoduchá, kľúčové slová dávajú spravidla zreteľnú, jasnú a ľahko pochopiteľnú odchýlku. Zostávajúce kľúčové slová už nie sú tak ľahko použiteľné a vyžadujú vysvetlenie. Nasledujúce dve kľúčové slová AS WELL AS, PART OF majú kvalitatívny charakter. Súčasne sa predpokladá, že účel je zachovaný úplne alebo aspoň čiastočne. Posledné dve komentované kľúčové


- 243 -

slová majú tiež kvalitatívny charakter a charakterizujú skutočnosť, že účel nebol dosiahnutý. Kľúčové slovo REVERSE znamená negáciu pôvodného účelu, a tým je jednoznačne vytvorená odchýlka. Súbor kľúčových slov tvorí základnú pomôcku, ktorá v spojení s účelom uľahčuje formuláciu odchýlok. Aplikovateľnosť kľúčových slov je pomerne široká, najmä vtedy, keď je účel definovaný všeobecne. Pri podrobnejšom popise účelu použiteľnosť účelu klesá, pretože ubúdajú aj typy možných odchýlok.

Tab. 1

Kľúčové slová metódy analýzy rizík HAZOP

Pokiaľ sú kľúčové slová aplikované v spojení s časovými údajmi, potom

MORE a LESS môžu znamenať dlhšiu alebo kratšiu dobu trvania alebo tiež vyššiu či nižšiu početnosť. Ak máme na mysli časovú postupnosť, obyčajne sa používajú špeciálne kľúčové slová SOONER (skôr, skorší), LATER (neskôr, neskorší).

Kľúčové slovo Význam Výklad

NO, NOT (žiadny, nie je)

kompletná negácia účelu

Nebola realizovaná žiadna časť účelu

MORE (viac, vyšší)

zvýšenie Vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.

LESS (menej, nižší)

kvantitatívne zníženie

Vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.

AS WELL AS (takisto, tiež)

kvantitatívne zvýšenie

Všetky navrhnuté účely sú dosiahnuté spolu s určitou prídavnou činnosťou

PART OF (časť niečoho)

kvantitatívne zníženie

Realizované sú iba niektoré zámery (účely)

REVERSE (reverz, spätný)

logický protiklad

je najvhodnejší pre činnosti ako spätný tok alebo chemická reakcia, môže sa aplikovať aj vo vzťahu k látkam

OTHER THAN (iný než)

kompletná náhrada

Nedosiahla sa žiadna časť z pôvodného účelu, dochádza k inej činnosti


- 244 -

6. ANALÝZA VPLYVOV PORÚCH A ICH NÁSLEDKOV (FAILURE

MODES AND EFFECTS ANALYSIS - FMEA) Analýza vplyvov porúch a ich následkov (FMEA) hodnotí možné poruchy

zariadenia a ich vplyvy na technologický proces, ku ktorým môže dôjsť na rôznych úrovniach – v systéme, subsystéme alebo v jeho komponentoch. Používa sa na identifikáciu možností druhu porúch jednotlivých zariadení a systémov. Môže byť rozšírená o početnosť výskytu porúch alebo o ich pravdepodobnosť. V tom prípade sa realizuje Failure Modes, Effects and Criticality Analysis – FMECA.

FMEA je jedným z prvých systematických postupov pre analýzu porúch, využíva sa od 50-tych rokov. Jej princípom je skúmanie každého komponentu systému a zodpovedanie nasledujúcich otázok:

• Ako sa môže komponent poškodiť? • Čo sa môže stať, keď sa komponent poškodí?

Je pomôckou v celkovej analýze rizika, jej výsledky sú spracované tabuľkovo. Používajú sa rôzne formy záznamu, napr. rovnaký záznam ako pri HAZOP-e. Záverečným krokom pri tejto analýze je štúdium kritickosti porúch, pričom sa vyberajú tie prípady porúch, ktoré sú najzávažnejšie. Kategórie kritickosti uvádza tabuľka 2.

Tab. 2

Kategórie kritickosti metódy analýzy rizík FMEA

Kategória Následky

Katastrofická strata systému (zariadenia), niekoľkonásobné zranenie, smrť

Kritická zranenie, poškodenie zariadenia, nebezpečný stav vyžadujúci okamžitú nápravu

Okrajová žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne poškodenie funkcie zariadenia, žiadne zranenie osôb

Zanedbateľná žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne zranenie osôb, nie je potrebná okamžitá náprava

Úspech FMEA závisí od dobrej koncepcie odhadu, aké možné poruchy sa

môžu vyskytnúť vo výrobnom procese, na výrobnom zariadení a aké príčiny ich spôsobujú.


- 245 -

7. ANALÝZA STROMOM PORÚCH (FAULT TREE ANALYSIS - FTA) Analýza stromom porúch (zostavenie schémy porúch) – FTA – je jedna

z klasických metód na identifikáciu nebezpečenstva. Je špeciálne používaná pri určení kombinácií porúch, ktoré môžu viesť k havárii. Existuje veľa variantov tejto metódy, pre všetky sú spoločné symboly pre popísanie príčin havárie.

Strom porúch má tzv. „TOP“ (vrcholnú) udalosť, ktorá je hlavnou nežiaducou udalosťou. V spojení s touto udalosťou je možné použiť OR GATE pre niekoľko vstupných prípadov, ktoré špecifikuje, že výstupná udalosť môže nastať, ak sa vyskytne akýkoľvek vstupný prípad. Možno použiť aj AND GATE, čo vyjadruje, že výstupná udalosť nastane iba vtedy, keď sa vyskytnú všetky vstupné prípady. Na zobrazenie sa používajú rôzne grafické symboly, napr. obdĺžnik, kruh, kosoštvorec a ďalšie.

Veľmi dôležité pri využití tejto metódy je, ako zvoliť vrcholnú udalosť a ako naozaj zodpovedne zostaviť strom porúch.

Pri tejto metóde možno práce rozdeliť do štyroch alebo piatich štádií. V prvom štádiu sa zvolí vrcholná udalosť a možné príčiny sa identifikujú všeobecne, napr. morfologickým vyhľadávaním alebo štúdiom údajov získaných z už zaznamenaných havárií. Alternatívne sa môže použiť ďalej uvedená analýza stromom nebezpečenstva (Hazard Tree Analysis), ak má zostavený štandardný strom porúch slúžiť na určité špecifické použitie. Analýza stromom nebezpečenstva a stromom porúch spolu do značnej miery súvisia, takže nebezpečné stavy môžu byť určené na špecifických miestach prevádzky alebo prevádzkového zariadenia.

Ďalším krokom je identifikácia rôznych „reťazových“ porúch v prevádzke (v zariadení), ktoré vedú k vrcholovej udalosti. Tu sa uskutočňuje napr. vyhľadávanie spôsobov porúch jednotlivých komponentov. Záverom by sa mali zistiť jednotlivé príčiny porúch komponentov.

Analýzou pomocou stromu porúch vytvoríme prehľadné a systematické

vizuálne zobrazenie, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé, akým spôsobom prispievajú jednotlivé základné prvky k poruchovosti systému.

Metóda sa môže použiť tak na kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu analýzu,

umožňuje pomerne jednoduché vyhľadanie „slabých miest“ systému a odhalí aspekty dôležité z hľadiska spoľahlivosti. Je osvedčeným, dobre prepracovaným postupom užitočným v oblasti projektovania a prevádzkovania technologických procesov.


- 246 -

8. ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA (HAZARD ANALYSIS - HAZAN)

Pri analýze nebezpečenstva projektu alebo v súčasnej prevádzkovej jednotke je potrebné rozhodnúť, či je nutné za účelom zníženia tohto nebezpečenstva urobiť zmeny. Ako základné požiadavky na uskutočnenie rozhodnutia sa predpokladajú: početnosť výskytu porúch a ich pravdepodobné dôsledky, vrátane kritérií prijateľnosti.

Prvým krokom pri analýze nebezpečenstva je, v súlade s predchádzajúcim konštatovaním, zostavenie schémy porúch identifikovaného nebezpečenstva, počnúc potenciálnou vrcholovou udalosťou a končiac postupným zistením príčin v jednotlivých štádiách, ktoré mohla vyvolať. Vo viacerých prípadoch bude potrebné pri zostavovaní schémy porúch brať do úvahy aj poruchy automatických bezpečnostných systémov a možnosti, že operátor nestačí včas vykonať príslušnú činnosť.

Zámerom je rozdeliť „udalosť“ na poruchy vyskytujúce sa dostatočne často, takže ich početnosť a pravdepodobnosť sú známe. Kombinácia týchto základných údajov potom vedie k predpovedaniu početnosti pre vrcholovú udalosť. Toto zhodnotenie je možné kombinovať s predpokladanými následkami výbuchu, s ohľadom na materiálne a finančné straty a prípadné straty na ľudských životoch, na určenie, či je systém prijateľný alebo či vyžaduje úpravy.

Aj keď metóda stromu porúch je niekedy kritizovaná pre obťažne zisťovanie presných údajov pre všetky štádiá v schéme porúch, skúsenosti ukázali, že práve to nie je jej hlavným nedostatkom. Oveľa závažnejší je dôsledok chybnej logiky, pretože potom môže dôjsť k použitiu nekompletnej schémy porúch, kde bude chýbať celá vetva alebo v ktorej by sa mohla prehliadnuť porucha všeobecného charakteru.

Analýza nebezpečenstva vypracovávaná na základe zostavenia schémy porúch už pomohla pri rozhodovaní pri mnohých závažných problémoch. K jej výhodám patrí aj možnosť určenia netušených možností vedúcich k vrcholovej udalosti. Taktiež sa zistilo, že konečná hodnota početnosti porúch závisí predovšetkým od údržby a testovania poistného zariadenia, pričom je dôležitá úloha operátora tak v počiatočnej, ako aj v konečnej fáze vznikajúcej udalosti.

9. ANALÝZA STROMOM NEBEZPEČENSTVA (HAZARD TREE ANALYSIS - HTA)

Zásadou pre zostavenie stromu nebezpečenstva je voľba niektorého

všeobecného typu havárie, postačujúceho na pokrytie problémov, ktoré chceme riešiť. Tieto typy havárií sú podrobne roztriedené a sú počiatočným štádiom analýzy.


- 247 -

Pri tomto roztriedení je dôležité, aby sa „podtriedy“ typu havárie: − vzájomne vylučovali, − na každej úrovni roztriedenia boli približne rovnako vyznačené, − mali úplný logický dosah pôsobnosti.

Princípom na zostavenie takejto klasifikácie sú získané skúsenosti, brainstorming a morfologické vyhľadávanie.

Postup pri zostavovaní stromu nebezpečenstva (schémy nebezpečenstva) v závode alebo v prevádzke je nasledujúci: − voľba vhodnej hlavnej udalosti (havárie), − zostavenie záznamu druhov príčin pre TOP (vrcholnú) udalosť všeobecne,

môže sa použiť check list (kontrolných záznamov) ako pomôcka a vybrať príčiny, ktoré sú relevantné pre jednotlivé prevádzky a zariadenia.

− pripojenie zistených druhov príčin ako vstupných údajov k hodnoteniu v schéme porúch,

− chápanie každého druhu nebezpečenstva a rozvíjanie jeho príčiny v ďalších krokoch so snahou udržať detaily v každej vetve schémy na rovnakej úrovni.

Metódu stromu nebezpečenstva je možné kombinovať s analýzou stromom porúch (FTA) za účelom vypracovania analýzy príčin následkov (CCA).

Niektoré literárne pramene uvádzajú práve túto vyššie uvedenú metódu ako analýzu stromom udalostí (Event Tree Analysis - ETA), ktorá sa začína špecifikovaním porúch zariadenia alebo chýb obsluhy. Identifikuje výstupné prípady, a pritom berie do úvahy všetky odozvy systému, ako aj bezpečnostné systémy a operácie. Výsledkom je sled havárie, napr. postupnosť porúch, ktoré sú schopné haváriu vyvolať a môžu byť hodnotené kvantitatívne.

10. ANALÝZA PRÍČIN NÁSLEDKOV (CAUSE CONSEQUENCE

ANALYSIS - CCA)

Analýza príčin následkov (príčina – následok) je pracovný postup, zahŕňajúci najprv skúmanie počiatočnej “rozhodujúcej udalosti“ a potom štúdium sledu udalostí vo výrobnom procese s ohľadom na ich príčiny. Diagram príčin a následkov zaznamená výsledky analýzy, pričom preferuje príčinný vzťah medzi udalosťami a ich časovým sledom.

Z uvedeného vyplýva, že pri analýze príčin následkov sa môže začať

s počiatočnou udalosťou a sledovať reťazce udalostí, teda príčinné cesty. Takisto možno rozdeliť reťazce udalostí na alternatívne a paralelné vetvy a na vysvetlenie príčiny je vhodné použitie tzv. malého stromu porúch.


- 248 -

Analýzu príčin následkov vyvinul D. S. Nielsen na základe koncepcie rozhodujúcej udalosti. Rozhodujúca, tzn. kritická udalosť je definovaná ako: − udalosť, ktorá môže za určitých okolností spôsobiť závažné následky, − je vhodná ako počiatočná udalosť na vypracovanie analýzy.

Rozhodujúca udalosť by sa mala zvoliť tak, aby úplne pokryla nebezpečenstvo zariadenia. Okrem toho sa má zvoliť takým spôsobom, aby sa najdôležitejšie prípady porúch stali rozhodujúcimi udalosťami. Potom je totiž jednoduchšie spracovať dôležité vplyvy v časovom slede.

Pri analýze príčin následkov sa využívajú dva hlavné smery. Pri prvom sa študuje sled udalostí, napr. pri projektovaní zariadenia alebo bezpečnostného systému a ďalej sú sledované odchýlky od tohto sledu. Odchýlky sa hodnotia za predpokladu, že sa pri bežnej činnosti nemôžu vyskytnúť. Tento smer sa nazýva „bežná stratégia sledu“ a je vhodný predovšetkým pre diskontinuálne procesy.

Pri druhom smere sa sleduje šírenie udalostí vo výrobnom procese, počnúc počiatočnou udalosťou a vyplývajúce zmeny v potrubných systémoch, technologických zariadeniach, bezpečnostných zariadeniach a pod. Tento smer sa nazýva “príčinná cesta“ a je najvhodnejší pre analýzu príčin následkov kontinuálnych procesov.

Pre vhodné využitie uvedených smerov sú navrhnuté možnosti výberu rozhodujúcich udalostí. Jednou z priamych možností výberu rozhodujúcej udalosti je sledovanie každého zariadenia alebo potrubnej cesty v technologickom procese. Pritom sa berú do úvahy vplyvy hlavných premenných veličín (tlak, teplota, prietok). Dodatočne sa skúmajú vplyvy alebo účinky na každú nádrž, reaktor či potrubie. Práve „príčinná cesta“ je vhodná na sledovanie následkov tohto druhu udalostí.

Metóda výberu rozhodujúcej udalosti má začať na výrobnom zariadení pri normálnom prevádzkovom stave, pričom spôsob porúch jednotlivých komponentov sa považuje za rozhodujúcu udalosť. V tomto prípade možno analýzu následkov považovať za rozšírenie postupu FMEA.

Obe metódy voľby rozhodujúcich udalostí sa môžu aplikovať pre všetky situácie v prevádzke, pre bežnú výrobu, zníženú výrobu a aj pre nenominálne (nadprojektové) prevádzkové stavy.

Pomerne často sa analýza príčin následkov používa na doplnenie HAZOP-u a FMEA. Taktiež môže slúžiť na doplnenie stromu porúch (FTA), ak je v analýze zahrnutý sled účinkov. Za analýzu príčin následkov sa často mylne považuje metóda stromu udalostí.


- 249 -

11. ANALÝZA SPOĽAHLIVOSTI ČLOVEKA (HUMAN RELIABILITY ANALYSIS - HRA)

Cieľom analýzy spoľahlivosti človeka (HRA) je identifikovať možné

ľudské chyby a ich pôsobenie alebo aj príčiny týchto chýb. Predstavuje teda systematické hodnotenie faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť operátorov, technikov, pracovníkov údržby a ostatného personálu vo výrobe. Systematicky vymenúva chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu normálnej prevádzky technológií alebo v prípade núdzových stavov, ďalej faktory prispievajúce k týmto chybám a úpravy systému, ktoré je možné navrhnúť na zníženie pravdepodobnosti týchto chýb. Súčasťou analýzy je identifikácia dôležitých miest systému, ktoré sú ovplyvnené jednotlivými chybami a určenie poradia týchto chýb vo vzťahu k ostatným, na základe pravdepodobnosti výskytu havárií alebo závažnosti ich následkov. Výsledky je možné aktualizovať pri zmenách projektu alebo výroby.

HRA sa zvyčajne vypracúva spoločne s inými metódami. Napr. analýzu pomocou kontrolných záznamov je možné rozšíriť tak, aby zvažovala aj ľudský faktor. Do záznamu sa môžu ľahko zaradiť nasledovné otázky: − Sú ovládacie prvky prístupné a ľahko rozlíšiteľné? − Majú pracovníci dostatok informácií, aby určili príčinu havarijného stavu? 12. KVANTITATÍVNA ANALÝZA RIZIKA CHEMICKÝCH

PROCESOV CHEMICAL PROCESS QUANTITATIVE RISK ANALYSIS - CPQRA)

Metodológia kvantitatívnej analýzy rizika chemických procesov (CPQRA)

je relatívne novým nástrojom v oblasti zaistenia a riadenia bezpečnosti procesu. Unikátnosť chemických zariadení a procesov si v priebehu vývoja vyžiadala aj vývoj zodpovedajúcej metodológie pre analýzu rizika, ktorá rešpektuje zvláštnosti chemického priemyslu. Prax totiž ukázala, že v prípade zložitých chemických procesov sú bežné nástroje pre zaistenie a riadenie bezpečnosti, napr. dodržovanie noriem a predpisov, prehliadky a revízie, nedostatočné. Počet závažných havárií, ktoré sa stali v ostatných rokoch a následky týchto havárií sú toho dostatočným dôkazom. Metodológia CPQRA obohacuje doterajšie metódy pre identifikáciu nebezpečenstva a hodnotenia zaistenia bezpečnosti o ďalšie postupy s cieľom kvantitatívne analyzovať riziko a posúdiť stratégiu riadenia bezpečnosti procesu.

CPQRA predstavuje nástroj pre inžiniersku kvantifikáciu rizika a súčasne je nástrojom na jeho zníženie. Umožňuje identifikovať a určiť prioritu individuálnych nebezpečenstiev, prispievajúcich k celkovému riziku procesu.


- 250 -

Na závažné nebezpečenstvá (zdroje rizika) sa môžu aplikovať rozsiahle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a môže byť vyhodnotená efektívnosť investície.

Metodológia CPQRA je použiteľná aj pre porovnávanie rôznych variantov riešenia bezpečnosti procesu. Ďalšie znižovanie rizika je vhodné zvlášť v takom prípade, keď je možné ho uskutočniť efektívne.

Použitie širokej škály metód a postupov (ktoré náležia k metodológii CPQRA) umožňuje vypracovanie kvantitatívnej analýzy rizika, môžu byť odhalené závažné zdroje rizika (nebezpečenstva) a na objektívnom základe môžu byť doporučené a navrhnuté potrebné opatrenia.

Komplexná štúdia bezpečnosti, ktorá analyzuje riziko postupom CPQRA je štúdia prebiehajúca v čiastkových etapách – krokoch. V každej etape je stanovený čiastkový cieľ, napr. identifikácia nebezpečenstva. Na jeho vyriešenie sa môže použiť niektorá z čiastkových metód. Súbor všetkých metód a postupov použitých v čiastkových krokoch tvorí komplexnú metodológiu CPQRA.

Odporúčaný postup CPQRA zahŕňa nasledovné kroky:

[1] Stanovenie cieľa analýzy postupom CPQRA [2] Popis analyzovaného systému [3] Identifikácia nebezpečenstva [4] Vypracovanie zoznamu havárií [5] Výber závažných havárií [6] Odhad následkov [7] Modifikácia systému s cieľom znížiť následky [8] Odhad početnosti výskytu havárií [9] Modifikácia systému s cieľom znížiť početnosť [10] Odhad rizika na základe početnosti a následkov [11] Modifikácia systému – zníženie rizika

Zoznam použitej literatúry

- 251 -

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] ANTUŠÁK, E.: Strategie a ekonomika v bezpečnostním systému ČR. MO

ČR, Praha 2002.141 s. [2] ANTUŠÁK, E., KOPECKÝ, Z.: Úvod do teorie krizového manažmentu.

VŠE. Nakladateľstvo Oeconomika 2003. 97 s. [3] BUZALKA, J.: Vybrané otázky teórie krízového manažmentu a civilná

ochrana, Bratislava, APZ 2001, ISBN 80-8054-165-5. [4] BUZALKA, J.: Všeobecné otázky krízového manažmentu, Bratislava,

APZ 2005, ISBN 80-8054-353-4 [5] GOZORA, V.: Krízový manažment. SPU v Nitre, 2000, ISBN 80-7137-

802-X. [6] GUBÁŠ, F.: Ekonomické aspekty obrany a bezpečnosti SR. MO SR,

Bratislava 2003. 91 s. [7] HORÁK, R.: Bezpečnost a bezpečnostní systém ČR. Skriptá. VA v Brně,

2003. 51 s. [8] JANÍČEK, L., DRDLA, M., RAIS, K.: EÚ – inštitúcie, ekonomická,

bezpečnostná a sociálna politika, Computer Press, Praha, 2002, ISBN 80-7226-819-8

[9] KANDRÁČ, J., KRŠKO, M., ZMAJKOVIČ, I.: Metodická príručka o havarijných plánoch. RISK CONSULT, s.r.o., Bratislava 2003.

[10] KANDRÁČ, J., SKARBA, D.: Metodický postup na hodnotenie rizík nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v SR. RISK CONSULT, s.r.o., Bratislava 2000.

[11] KOŽÍŠEK, J.: Matematická statistika a statistická analýza. Skriptum. Ediční středisko ČVUT Praha , 1981.

[12] MH SR a COOPEX Soft, s.r.o.: Rámcová metodika na vypracovanie krízového plánu. Ministerstvo hospodárstva SR. Bratislava 1999. 17 s.

[13] MH SR: Metodický pokyn JIS HM č. 26-01/99. Štruktúra a forma sledovania údajov krízového plánu a plánu krízových opatrení subjektov HM v pôsobnosti MH SR.

[14] MURGAŠ, J.: Plánovanie. Teória a metodológia. Agroinštitút v Nitre 2001. 88 s.

[15] NOVÁK, L.: Postavenie hospodárskej mobilizácie v bezpečnostnom systéme SR. In: Krízový manažment 1/2003. Žilina, FŠI ŽU. s. 53-57.

[16] NOVÁK, L.: Základy obranného plánovanie. In: Krízový manažment 1/2004. Žilina, FŠI ŽU. s. 46-51.

[17] NOVÁK, L, ŠIMÁK, L, HRABOVSKÁ D.: Krízové plánovanie. Dočasné skriptá. EDIS, vydavateľstvo ŽU 2004. 90 strán.

[18] NOVÁK, L., ŠIMÁK, L.: Všeobecné prístupy ku krízovému plánovaniu v SR. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Krizový management – Hodnocení rizik a procesy plánování“. ČR, Univerzita Pardubice 2004, s. 37 - 45.


- 252 -

[19] NOVÁK, L., ŠIMÁK, L.: Vytváranie systému krízového plánovania v SR. In: Zborník a CD z 2. medzinárodnej vedeckej konferencie „Krizový management“. ČR, Vojenská akademie v Brně 2004, s. 287 -295.

[20] NOVÁK, P. a kol.: Záchrana zvířat. SPBI. Ostrava, Vydavatelství SPBI, 1998.

[21] PAVLÍČEK, F., KLEPRLÍK, J., BRÁZDOVÁ, M.: Technológie a řízení dopravy IV. DF UP Pardubice. Vydavatelství UP Pardubice, 1999.

[22] PIJÁK, V.: Núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie (Jeden z možných variantov). In. Revue Civilná ochrana.

[23] PINKA, B.: Vnútorná bezpečnosť a verejný poriadok v európskom práve. Linde Praha, a.s., 2003.

[24] PINKA, B.: EÚ – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a ochrana základných práv. Linde Praha, a.s., 2002, ISBN 80-7201-383-1.

[25] REJDOVIAN, J.: Úvod do krízového manažmentu. VŠE/IKM, Praha, 1991.

[26] SEDLÁK, M.: Manažment. Edícia EKONÓMIA, vyd. IURA EDITION, spol. s r.o., Bratislava, 2001, ISBN 80-89047-18-1.

[27] SOUŠEK, R. a kol.: Krizové řízení v dopravě. Učebnice. Pardubice, Institut Jana Pernera, o.p.s., 2002. 218 s.

[28] SPÁČIL, L.: Procesy plánování obrany ČR. www MO ČR. [29] ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe. FŠI ŽU v Žiline,

2001, ISBN 80-88829-13-5. [30] ŠIMÁK, L. a kol.: Doprava v krízových situáciách. Žilina: FŠI ŽU, 1999.

211 s. [31] ŠIMÁK, L.: Dopravné zabezpečenie za mimoriadnych situácií

a vytváranie systému krízového manažmentu v rezorte MDPT SR. Štúdia. FŠI ŽU 2003. 151 s.

[32] ŠIMÁK, L. a kolektív autorov: Prehľad základných pojmov na úseku krízového riadenia. FŠI ŽU, Žilina 2004.

[33] ŠIMO, R.: Havarijný plán chemického podniku CHEMOSVIT, a.s.. Svit. Diplomová práca. FŠI ŽU, Žilina 2003.

[34] ŠIPOŠ, J. a kol.: Hospodárska mobilizácia a krízové plánovanie. Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava 1999. 85 s.

[35] ŠTĚTINA, J. a kol.: Medicína katastrof a hromadných nešťastí. Grada Publishing s. r. o., Praha, 2000.

[36] TOMEK, M., SEIDL, M.: Dopravné zabezpečenie evakuácie zvierat. In.: Zborník zo 7.vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. 22.-23.5.2002. Žilina, FŠI ŽU 2002.

[37] TOMEK, M., SEIDL, M.: Niektoré problémy evakuácie majetku právnických a fyzických osôb. In.: Zborník z 8.vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. 17.-18.6.2003. Žilina, FSI ŽU, 2003.

Zoznam použitej literatúry

- 253 -

[38] TOMEK, M., SEIDL, M.: Plánovanie dopravného zabezpečenia evakuácie osôb. Logistika, ročník IX/2003, číslo 7-8.

[39] TOMEK, M., MELKES,V.: Doprava při záchranných pracích. Logistika, ročník IX/2003, číslo12, ISSN 1211-0957.

[40] URDZIK, J. a kol.: Minimum primátora mesta – starostu obce. Žilina: KÚ, Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany 2002. 120 s.

[41] VORLÍČEK, M.: Vybrané kapitoly matematické statistiky. Učební pomůcka. Ministerstvo národní obrany Praha, 1968.

Zákony a vyhlášky: [42] Zákon NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách. [43] Zákon NR SR č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení

neskorších predpisov (úplné znenie č.261/1998 Z.z.) [44] Zákon NR SR č. 170/2001 Z.z o núdzových zásobách ropy a ropných

výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze. [45] Zákon NR SR č. 241/2002 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. [46] Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, [47] Zákon NR SR č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme. [48] Ústavný zákon NR SR č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. [49] Zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy. [50] Zákon NR SR č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných

havárií. [51] Zákon NR SR č. 319/2002 Z.z. o obrane SR. [52] Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti. [53] Zákon NR SR č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách. [54] Zákon NR SR č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách

mimo času vojny a vojnového stavu. [55] Zákon NR SR č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii. [56] Zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. [57] Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie. [58] Vyhláška MŽP SR č 490/2002 o bezpečnostnej správe a o havarijnom

pláne. [59] Vyhláška MV SR č. 129/2002 Z. z. o požiarnej prevencii. [60] Vyhláška MH SR č. 119/2003, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona NR SR č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii. [61] Nariadenie MV SR č. 29/2008 o plnení úloh pri príprave na krízové

situácie a pri ich riešení Iné dokumenty:

[62] Bezpečnostná stratégia SR. [63] Bezpečnostná stratégia EÚ. EK Brusel, Belgicko, 2003.


- 254 -

[64] Metodika obranného plánovania SR. MO SR, Bratislava 2002. [65] Model ozbrojených síl SR 2010. [66] Národný program prípravy na členstvo v NATO – PRENAME. [67] Obranná stratégia SR. [68] Obranná politika SR. [69] Obranné plánovanie SR. [70] Pokyn č.1/2001 pre dopravné zabezpečenie. Bratislava: Ministerstvo

dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, 2001. [71] Pokyn č.1/2000 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Správy

štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky pre oblasť zásobovacieho zabezpečenia evakuácie.

[72] Pokyn č.1/2002 Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o zabezpečení evakuácie zvierat.

[73] Príručka NATO (slovenský a český preklad). NATO, Bratislava 2001. 576 s.

[74] Ročný národný program prípravy SR na členstvo v NATO na rok 2003. MO SR, Bratislava 2002.

[75] Smernica pre zdravotnícke zabezpečenie. Bratislava, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky 2003.

[76] Vojenská stratégia SR. MARIŠOVÁ, E., BELICOVÁ, J.: Medzinárodné právo verejné a súkromné, SPU Nitra,2004, ISBN 80-8069-382-X. REKTOŘÍK, J.: Procesy spolupráce verejného a súkromného sektoru pri riešení MU, In Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie, ESF MU v Brne, ČR, 11.6.2008, s-136,ISBN 978-80-210-4671-9. WEISERTH, H.,B.: EU Crisis management planning, Prednáška PU/DG VIII, ESDP, Orientation Course, 2 to 6 June 2008. Európska bezpečnostná stratégia, EU, Brusel, 2003. Generic crisis management handbook, NACC/PFP (COEC)D(97)2, Brussels, 17. 2. 1997. Military Headline Goal 2010, Brusel, schválený 22. 11. 2004. Civilian Headline Goal 2008, č.15863/04, schválený ER 17. 12. 2004. Rozhodnutie rady 2001/792/EC. Predpis EC č. 647/2001 Financing of civilian crisis management operation. Predpis EC č. 381/ 2001 Papid-reaction mechanism. Smernica Rady EÚ č. 2012/2002 The European Union Solidarity Fund. Národný strategický referenčný rámec 2007-2008, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, december 2006.

doc. Ing. Ladislav Novák, PhD. a kolektív

PLÁNOVANIE ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Vydala Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave

Karloveská 64, 841 04 Bratislava v edičnom rade XXXXXXXXXX

Vedecký redaktor XXXXXXX

Zodpovedný redaktor XXXXXXXX Technický redaktor XXXXXXX

Návrh a grafická úprava obálky Ladislav Novák Vytlačilo XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Prvé vydanie, náklad XXXX výtlačkov. XXXX AH

ISBN XXXXXXXX

plÁnovanie zdrojov na rieŠenie krÍzovÝch...

Documents