FIRMA REGINU

o

zaniknut mochovce - 9. str.

p

SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

REALITn SpOLOnOS

FIRMA REGINURonk LXVII . 8 28. februra 2012 cena 0,46 Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hlasovania verejnosti.

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty.

v poliklinike sanat pikov diagnostick pracovisk

ivot tam pulzoval u v praveku

aj centrum jednodovej chirurgie

Primtor Levc tefan Mik (v strede) pri najmodernejom potaovom tomografe v novom pavilne polikliniky SANAT. Foto: (op)

LEVICE (Oga Prekopov) Najmodernej CT prstroj aj ultrazvuk s sasou pikovho rdiodiagnostickho pracoviska, ktor v novom pavilne polikliniky SANAT uviedli do prevdzky vo tvrtok 23.

februra spolu s centrom jednodovej chirurgie. Ako povedala konateka SANAT-u Katarna Hrukoviov, v roku 2007 poiadali mesto Levice, vtedajieho majitea budovy, o jej dlhodob pren-

jom. Mali plny do budcnosti a chceli perspektvne dopa poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V roku 2008 ns poiadal doktor Pekr o miestnosti na zriadenie rehabilitanho oddelenia a oddelenia te-

lovchovnho lekrstva. To bol vlastne zaiatok celho nho silia, kontatovala K. Hrukov poas slvnostnho otvorenia pracovsk. V roku 2010 sa obrtili na Ministerstvo zdravotnctva a poiadali o nenvratn finann prspevok. V rmci operanho programu predloili projekt Mestu Levice a zastnili sa sae, z ktorej vyli ako vazi. Vlani v mji sa rekontrukcia budovy zaala. S v nej tyri odborn ambulancie: pracovisko rehabilitcie, pracovisko jednodovej ambulantnej starostlivosti, pracovisko CT a ultrasonografick pracovisko. Primtor Levc tefan Mik vyjadril rados, e v meste bud pacientom k dispozcii pikov medicnske pracovisk. Te ma aj to, e budovu poskytlo Mesto Levice, a e po rekontrukcii bude sli dobrej veci ovea viac, povedal. K problmu parkovania, ktor sa dotka aj tejto lokality, primtor dodal, e prve v de otvrania odbornch pracovsk v polikli(pokraovanie na 3. strane)

archeologick skvosty v novom tekovena ac 14 Vi tr. s

Kostrov hrob - vzcny nlez z vlaajieho archeologickho prieskumu.

Kaln nad Hronom: Chystaj vstavu o 20. storo eliezovce: Nvteva srbskho ministra Rybnk: Na Teplici prali aty Santovka: Ostoes tlieskali fujare Nov Tekov: Bud ma zpis prvikov

www.tsmaragd.sktick 25 Mb op et intern 0 len za 9,9e! n mesa

Ul. Sv. Michala 4 (Hotel Atom) LevicePo - Pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00KOnTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 Telefnica O2: 0902 156 601 Pevn sie: 036/381 01 55 E-mail: datamix@datamix.sk Monos nkupu na spltky:

tel.: 0905 799 046, 0908 483 295, hagara.vladimir@gmail.com www.tsmaragd.sk

skromn zkladn kola - - - 2., 3., 6., 7. ronk - monos prestupu skromn gymnzium 4-ron(7)

- - - tdium bez prijmacch pohovorov skromn gymnzium bilingvlne (slovensk a anglick jazyk) - - - prijmacie pohovory 2. 4. 2012 - - - monos prestupu do 1., 2., ronka(25) (18)

Nech deti rast s dobromRedakcia POHRONIE spolu s COOP Jednotou Levice, SD ako generlnym partnerom, vyhlasuj celoron medilnu iniciatvu zameran na podporu pozitvneho myslenia det, ich lskavosti a zvyovania ich zmyslu pre scit s tmi, ktor potrebuj pomoc. Mme na mysli pomoc uom, zvieratkm alebo prrode ako takej v situcich, kde deti mu poda pomocn ruku. Rovnako cenn s aj iny, pri ktorch deti pouku na dobro inch a napu o tom.Vetky prbehy o dobrch skutkoch, ktor deti vykonali, alebo v ktorch vyzdvihuj dobro a achetnos inch, akme u odteraz na adrese: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Psa ich mu sami aktri dobrch inov, rodiia, prbuzn, priatelia, alebo uitelia.

malch aktrov skutkovGenerlny partner:

Hadme

Skromn vysok kola Dubnick technologick intitt v Dubnici nad Vhom, IKC Levice otvra v akademickom roku 2012/2013 www.dti.sk Bakalrske tdium

nasledovaniahodnch

v akreditovanom tudijnom programe UITESTVO PRAKTICKEJ PRPRAVY v rmci tudijnho odboru uitestvo profesijnch predmetov a praktickej prpravy. Forma tdia: extern Na tdium bud absolventi strednch kl prijat bez prijmacch skok na zklade vsledkov dosiahnutch na strednej kole. Magistersk tdium V akreditovanom tudijnom programe UITESTVO TECHNICKCH PREDMETOV v rmci tudijnho odboru uitestvo profesijnch predmetov a praktickej prpravy. Forma tdia: extern

Adresa: Dubnick technologick intitt v Dubnici nad Vhom, IKC Levice, ul. SNP . 26, 934 05 Levice

NITRA (Eva Rakovsk) V Nitrianskom kraji ku koncu septembra 2011 poskytovalo ubytovacie sluby 269 ubytovacch zariaden a ich poet sa medzirone znil o 5. K dispozcii bolo 4 339 izieb s 11 297 lkami, z toho 8 percent tvorili prleitostn lka. Z zemnho hadiska prevan as ubytovacch zariaden bola v okrese Nov Zmky (105), Nitra (44) a Komrno (42). Poet ubytovanch nvtevnkov v kraji sa v porovnan s rovnakm obdobm roka 2010 znil o 4,1 percenta na 180 555 osb pri nraste potu zahraninch nvtevnkov o 2,4 percenta na 73 716. Nvtevnci strvili v ubytovacch zariadeniach v priemere 3 tri dni, rovnako ako v porovnatenom obdob minulho roka. Z celkovho potu ubytovanch nvtevnkov v kraji najviac bolo ubytovanch v ubytovacch zariadeniach v okrese Nov Zmky (34,3 percenta) a Nitra (31 percent). Najviac dn

strvili v ubytovacch zariadeniach nvtevnci v okrese Topoany (3,6 da). Trby za ubytovanie spolu dosiahli takmer 11,6 mil. eur, z toho trby od zahraninch nvtevnkov tvorili 52,7 percenta. Priemern cena za ubytovanie bola 21,69 Eur, priemern cena za ubytovanie domcich nvtevnkov bola 18,88 eur a zahraninch 25,04 eur. Zo zahraninch nvtevnkov tvorili najv podiel obania eskej republiky (56,3 percenta), Poska (7,3 percenta), Nemecka (7,2 percenta) a Maarska (5,3 percenta). Na celkovom pote ubytovacch zariaden v SR sa zariadenia v Nitrianskom kraji podieali 8,8 percentami. Poet nvtevnkov, ktorch ubytovali, tvoril 6,5 percenta z celkovho potu nvtevnkov SR. Priemern cena za ubytovanie v kraji bola niia o 1,82 eur ako je priemer za SR (23,51 eur). ( SR v Nitre)

LEVICE (am) Nov vizualizcie obchodnho centra Europa predstavili zstupcovia spolonosti VaV invest na rokovan mestskho zastupitestva (MsZ), ktor sa konalo vo tvrtok 16. februra. S vstavbou diela by sa malo zaa po zbran Domu kultry Druba. Pretoe projekt sa stle prispsobuje poiadavkm vychdzajcim z rokovan mesta s investorom, cieom tejto prezentcie bolo predstavi zmeny s porovnan s pvodnmi tdiami.

ho majetku mesta napriek pvodnmu zmeru kompletne rekontruova budovu Slovanu na menie kultrne centrum z prostriedkov z predaja Druby. Napriek vekm investcim je vak budova pokoden a v roku 2002 preroben pivnin priestory je u dlhodobo problm prenaja. alm dvodom bolo zrekontruovanie synaggy na kultrne centrum a tie plnovan vstavba obchodnch centier s multifunknmi slami a kinami, ktor by vne

ohrozili konkurencieschopnos Slovanu. Na zklade viacerch argumentov sa nakoniec poslanci rozhodli pre odpredaj tejto nehnutenosti a uetren prostriedky na rekontrukciu aj prostriedky z predaja Druby investova inde. Materil ako tak stiahli z rokovania a do najbliieho zasadnutia MsZ bud vypracovan podmienky obchodnej verejnej sae na odpredaj tejto nehnutenosti.

V popred poslanci MsZ Jn Jan (vavo) a Roman Salinka.

Na zasadnut MsZ schvlili v vode informatvnu sprvu o innosti mestskho radu a mestskho zastupitestva za rok 2011, rovnako sprvu o innosti mestskej polcie za II. polrok 2011 a o innosti detskch jasie za vlaaj rok. V svislosti s plnovanm branm DK Druba poslanci odobrili iados Tekovskej kninice o prenjom priestorov v objekte CK Junior a vo vzbe s tm aj iados o prenjom nebytovch priestorov na Tekovskej ulici spolonosti LVT, ktor doteraz prevdzkovala tlaiare v priestoroch CK Junior. Na programe zasadnutia sa op dostala iados o odkpenie resp. prenjom budovy bvalho kina Slovan na Kasrenskej ulici. Po dlhej diskusii sa poslanci nakoniec rozhodli pre odpredaj tohto kmeov-

Levick hrad lka turistov do okresu Levice. (int)

LEVICE (am) - Analgov vysielanie, ktor bolo ukonen 31. decembra, nahradilo digitlne. Aj napriek tomu, e sa intalcia vysielaa Telekomunikanho radu SR oneskorila o mesiac, divci u Levick televziu mu sledova v lepej kvalite ako aj vo vej vzdialenosti, a to na kanli . 52 s frekvenciou 722 MHz.

Firma Avis, s. r. o. z Nitry, s ktorou bola uzatvoren Zmluva o prenjme elektronickch komunikanch okruhov, pripravuje mapu dosahu signlu, ktor bude oskoro zverejnen na internetovej strnke Levickej televznej spolonosti (LTS). Vkon intalovanho vysielaa predstavuje 650 W a do budcnosti sa predpoklad, e ku kan-

lu LTS pribudn na vysielai alie dva kanly inch loklnych televzi. Treba optovne zdrazni, e k sledovaniu Levickej televzie je potrebn vlastni antnu, alternatvou je aj bytov antna a set-top box. T, ktor vyuvaj satelitn prjem, si mu rovnako prepojenm antny zaradi k svojim programom aj tto televziu. Ak

si vak nedoku intalciu urobi osobne, mu kontaktova odbornkov, ktor sa zaoberaj intalciou techniky k televznym prijmaom, i predajom multiplexov. V prpade nejasnost a alch otzok mete vola na telefnne slo 0903 58 66 77. (www.levice.sk)

LEVICE (mk) - Od zaiatku roka do 23. februra Okresn dopravn inpektort (ODI) Levice eviduje devtns dopravnch nehd, o je o 16 nehd menej ako v rovnakom obdob minulho roka. Pri dvanstich dopravnch nehodch dolo k ubleniu na zdrav. Oproti roku 2011 je to o osem nehd menej. Do tvrtka 23. februra ODI neeviduje iadnu usmrten osobu, tyri osoby sa zranili ako a 10 ahko. Hmotn koda bola odhadnut na 36 810 . Jedna dopravn nehoda bola zavinen pod vplyvom alkoholu. Dopravn nehoda s akmi nsledkami na zdrav sa stala aj v piatok 17. febura pred 23. hodinou na ceste medzi Starm Hrdkom a mestom Levice. Dvadsatriron vodi osobnho vozidla BMW 318 jazdiaci smerom od obce Star Hrdok k mestu Levice chcel v kriovatke s miestnou komunikciou Mochovsk ul. odboi vpravo. Neprispsobil vak rchlos jazdy povahe vozovky, ktor bola v tom ase zasneen a namrznut. Vozidlo prelo do myku, stalo sa neovldaten a narazilo do zvodidla umiestnenho v protismere. Nsledne volo do avej priekopy, kde zostalo na kolesch st. Pri nehode dolo k zraneniu spolujazdca sediaceho veda vodia. Vodi dopravn nehodu neoznmil, vozidlo odstrnil a odiiel z miesta dopravnej nehody. alie vyetrovanie dopravnej nehody vykonva vyetrovate. Vzhadom na nepriazniv vvoj dopravnch nehd s nsledkami na zdrav zastnench osb ODI OR PZ Levice vyzva chodcov a cyklistov k zvenej disciplinovanosti na cestch a k dodriavaniu pravidiel cestnej premvky. Najm tch, ktor sa tkaj ich osvetlenia. Taktie vyzva vodiov motorovch vozidiel, aby zvili svoju pozornos a jazdili so zvenou opatrnosou a ohaduplnosou najm vo vzahu k nemotorovm astnkom cestnej premvky.

LEVICE (op) Okresn valn zhromadenie delegtov Dobrovonho hasiskho zboru (DHZ) sa konalo v sobotu 25. februra v socilnom stredisku zemnho spolku SK. aiskom rokovania bolo hodnotenie uplynulho pronho fungovania dobrovonej poiarnej ochrany v okrese Levice, zmery na budce pron obdobie a voba novch funkcionrov aj komisi.

LEVICE (K. Holbov) - Prv pstnu nedeu - 26. februra popoludn sa zili veriaci na tohoronej prvej pobonosti krovej cesty na levickej Kalvrii. Vye 150 astnkov - od starch ud po mal deti - studen vetern poasie neodradilo. Spolonm spevom, modlitbou a meditciou si pripomenuli utrpenie a smr nho Pna Jeia Krista. A do Vekej Noci sa takto meme stretva na Kalvrii kad nedeu popoludn o 15.00 hodine.

IA Donskm kozkom patril v nedeu 19. februra podveer potlesk obecenstva v kultrnom dome. Program dua Volnij Don bol zostaven z tradinch kozckych, temperamentnch aj lyrickch, ruskch a ukrajinskch udovch piesn. Slovo kozk pochdza zo slova kazak a znamen dobrodruh, alebo slobodn nezvisl lovek.

IA (jr) - Tak ako vetky zabjaky aj t naa, ktor sa konala 18. februra, bola tradine v sobotu. skoro rno. U o iestej sa zaalo s prpravami na dvore obecnho radu. Poasie prialo a ke prasiatko u nehybne lealo na zemi, vetci sa museli pusti do prce. Pomocnou rukou sa pridal kad i u prikladanm do kotlov, alebo pri rozoberan msa a inch pomocnch prcach. Niektor nalievali, in pripravovali raajky. V kotloch sa varila prav zabjakov kapustnica a pri-

pravovali ostatn vrobky, ktor neodmyslitene patria k zabjake klobsky, peen mso a nemohla chba ani hurka. Kultrny dom obecnho radu sa pomaly zapal hladnmi zujemcami. O tom, e vetci sa dobre bavili a vetkm chutilo, sved aj to, e vetky peciality rozdali obyvateom . Obecn rad akuje vetkm, ktor pomocnou rukou prispeli dobrej atmosfre. Verme, e mnoh sa u teraz teia na aliu dedinsk zabjaku.

Brliv histria a spsob ivota kozkov sa preniesli aj do vystpenia. V dynamickom programe zazneli piesne kozkov, meldie a slov zo ivota kozckych rodn pri prci, v bojovom nasaden, pri zbave, pri oddychu, pri pit vodky i lakovan s kozkami. Piesne boli vesel, roztopan, zdumiv, ale hlavne svojsk a typick pre kozcku duu. Boli drav aj pokojn ako neviazan rieka Don srdce, telo a dua Donskch kozkov. S hudobnmi nstrojmi typickmi pre kozcku muziku ako bajan, balalajka, perkusie a nezamenitenmi voklmi Iu roztlieskali Alexander Dzalashov a Grigorij Polovinka z Rostova na Done.

POHRONIE

publicistika * inzercia

28. februra 2012

3

v poliklinike sanat pikov diagnostick pracovisk

aj jednodov chirurgia(dokonenie z 1. strany) nike SANAT prebehlo otvranie oblok v obchodnej sai o rieenie parkovania v Leviciach. Budem rd, ak sa osobitn pozornos dotkne aj tejto kami a o 15 60 percent nimi, o m pozitvny vplyv na pacienta. Ultrazvukov systm ACUSON Antares sa vyznauje vynikajcou kvalitou zobrazenia.

e patologick zmeny tkaniva sa prejavuj zmenenmi mechanickmi vlastnosami, najm zmenou tuhosti. Ultrazvuk umouje naprklad zobrazi loisk v prsnku, ktor nie s hmataten. Vetky diagnostick prstroje s od spolonosti Siemens.

Branislav Ondruposlanec NR SR

VOTE SMER SD

Jednodov opercie

Pohad do izby pre pacientov.

Foto: (op)

Diagnostick pika

lokality, zdraznil . Mik. Zkladom prstrojovho vybavenia diagnostickho oddelenia s potaov tomografia (CT) a utrazvuk, ktor s priamo prepojen s medicnskym informanm databzovm systmom. Vaka pouitiu tchto zariaden vrazne stpne rove diagnostickch sluieb v naej poliklinike. Zrove nm umonia rozri portflio zdravotnckych sluieb a vyetri v poet pacientov ako doteraz, informovala K. Hrukoviov. Potaov tomografia SOMATOM Definition AS je momentlne najmodernej prstroj svojho druhu na trhu. Oproti obdobnm 64-vrstvovm CT skenerom pracuje v priemere s radianmi dv-

Technolgia maticovch sond zabezpeuje vyiu spoahlivos diagnostiky v rmci celho spektra klinickch aplikci vrtane elastografie, o je nov metda napodobujca palpciu. Je zaloen na tom,

Sasou novootvorenho pavilnu, ktor je zasvten ptrovi Piovi, je aj pracovisko jednodovej chirurgie Nie nhodou je situovan v blzkosti diagnostickho oddelenia, ktorho kapacity bude vyuva. Komplexn systm ambulantnej diagnostiky, operatvy a pooperanej starostlivosti pod jednou strechou poskytuje vysok komfort na efektvnu liebu. V rmci jednodovej zdravotnej starostlivosti budeme vykonva irok spektrum operci vo vybranch medicnskych odboroch, pri ktorch nie je potrebn nsledn hospitalizcia, uzavrela Katarna Hrukoviov.

11

37Prv vinrsky festival v Revitzkho dome

KANDIDT SLO

Spolone si zaspievaliLEVICE (Katarna Holbov) - Pod nzvom Vince pince fesztivl sa uskutonil v sobotu 25. februra veer prv vinrsky festival, na ktorom sa zastnili vincri z Levc a zo irieho okolia. Sailo spolu 50 vzoriek vna bieleho, ruovho i ervenho od dvadsiatich vinohradnkov, ktor hodnotila plenn komisia (Mihly Varga z Levc, Lszl Palik zo eliezoviec, Jnos Adami z Mtnych Ludn, Sndor Cservcs zo iah a Tibor Dolnk z Btorovch Kosh). Po oficilnom vyhlsen vsledkov a odovzdan diplomov nasledovala zbavn as festivalu, spojen s ochutnvkou hodnotench vn. Do neskorch hodn sa v Revitzkho dome zabvalo sn aj poldruha stovky lenov vincrskych rodn (ien veru nebolo menej ako muov) a milovnkov

Konateka SANATu Katarna Hrukoviov pred slvnostnm prestrihnutm psky na novch pracoviskch. (op)

V centre jednodovej chirurgie sa pacienti stretn aj s bvalm ministrom zdravotnctva Viliamom Soboom. (op)

vna pri chutnom fazuovom guli, najrozmanitejch pagoch i inom slanom domcom peive (tm prispeli ensk astnky festivalu). Veer vyplnili odborn debaty vinohradnkov pri kotovacom pulte a srden rozhovory v skupinkch pri stoloch, ktor zaplnili cel vek slu. Spolon spev pri ivej muzike je dnes u vnimonm javom, no teraz to

bolo plne spontnne vyjadrenie dobrej nlady a spokojnosti astnkov festivalu. Potleskom odmenili nielen dvojicu starch levickch muzikantov, ale tie musk husov kvarteto z Vekch Ludiniec. Istvn Nagy Csomor star so svojimi maloletmi synmi Andrsom, Istvnom a Mrtonom svojou temperamentnou muzikou oarili vetkch.

www.hzds.sk

udov strana hnutie za demokratick slovenskobez s-hzDs

to neJDe!

ing. imrich krlik

Jozef rosipal

ing. ubica steinemannov

Slovensko zailo prv vldu bez S-HZDS, a na krajinu doahol chaos, ak si od roku 1989 nepamt. Nedopusme u situciu, aby tandardn demokratick strana, ktor stla v roku 1993 pri zrode slovenskej ttnosti a bola pri rozhodovaniach o vetkch kovch mnikoch Slovenska, medzi inm aj pri span prvho bloku JE Mochovce, zostala mimo parlamentu. Mimo rozhodovania o budcnosti Slovenska. S-HZDS prina relny ucelen program pre renesanciu ivota krajiny vo vetkch rozhodujcich oblastiach. Dajme S-HZDS svoje hlasy, aby sa naplnil aspo minimlny cie hnutia: By v NR SR a mc tento program pre obanov Slovenska obhji.

54pODpORUJEM:Zavedenie minimlneho dchodku 400 eur mesane pre starobnch dchodcov Zachovanie sasnho veku odchodu do starobnho dchodku vo veku 62 rokov Zlepovanie podmienok pre ivot mladch rodn Partnersk postavenie miest a obc voi ttu

94pODpORUJEM:Vrazn zvenie ttnych dotci do ponohospodrstva Pozdvihnutie vidieka aj formou novho innejieho zkona o turizme, ktor pome rozvoju vidieckeho turizmu v mikroreginoch Vytvranie podmienok pre masov port aj zjednoduenm legislatvy pre darcov-sponzorov

126pODpORUJEM:Postupn transformovanie tzv. vianonho prspevku na trinsty dchodok Zavedenie ttneho prspevku na zskanie prvho bvania pre mlad rodiny Vytvorenie podmienok pre domcich vrobcov na presadenie ich produkcie na slovenskom trhu

ve u vieme: bez s-hzDs to neilo. tak nerobme druhkrt t ist chybu. vrme s-hzDs sp do hry. vome . 18!

(24)

MARTA SOLMOIOV AHY - Oslavova knihy, ich autorov a literatru vbec je stle aktulne, ale najm v rmci marca - mesiaca knihy dleit a potrebn. Literatra, krsne knihy, ktor s cez kninice dostupn pre kadho, dvaj malm aj vekm zujemcom prstup k bohatm a rozmanitm vedomostiam, k zbave, k tvorivej innosti. Mestsk kninica v ahch vstupuje do Mesiaca knihy s bohatm programom, s ktorm oslovuje zujemcov z mesta, ale aj z okolitch obc, zo kl, z materskch kl a rovnako individulnych nvtevnkov. Cel mesiac bud dostupn vstavy: Skvosty naej kninice star knin publikcie, na seku beletrie pre dospelch a Moje najmilie bbky a mauky, na seku mldenckej literatry. Hne 2. marca sa uskuton Obvodn kolo v sai Tompa Mihly, v prednese pozie a przy v maarskom jazyku. Pre najmench nvtevnkov sa bude kona slvnostn zpis do kninice 6. marca, v De slovenskch rozprvok, ktor je aj Pamtnm dom Pavla Dobinskho. V tento de sa

uskutonia uskutouj podujatia pre matersk koly. Kninica zrove vyhlsi sa v psan rozprvok pre zkladn koly najlepie prce bud uverejnen v Knininom asopise. 20. marca sa bude kona obvodn kolo sae v prednese pozie a przy: Hviezdoslavov Kubn.

Previazanos s regionlnymi tradciamiPre zkladn a stredn koly sme pripravili prednky a besedy o vznamnch osobnostiach nho reginu, teraz budeme hovori o spisovateoch, nrodopiscoch a bdateoch. Podujatie bude spojen s premietanm fotodokumentov. Na seku odbornej literatry ahansk kninica zorganizuje prednku spojen s prezentciou na tmu Historick pamiatky nho mesta. Aby sa deti aj dospel zoznmili s regionlnymi hodnotami kraja, ktor m vemi bohat histriu v rmci Hontianskeho reginu. V tomto roku sme prvkrt pripravili projekt aj pre vysokokolkov. V spoluprci s vysokokolkmi zo iah, ktor pravidelne navtevuj kninicu, sme mali od februra rzne stretnutia. Mlad vtvarnci z Vysokej koly vtvarnch umen bese-

dovali s bvalm kronikrom iah Frantikom Daniom o histrii mesta a vzpt sa konala nvteva historickch a sakrlnych pamiatok, historickch budov centra mesta, ale aj okolia. Po tchto sksenostiach maj mlad vtvarnci vyhotovi vtvarn prce, ktor bud v meste vystaven. Vernis tejto vstavy sa uskuton 13. aprla.

Aj zver bude zaujmavV rmci Tda slovenskch kninc, posledn marcov tde, bude ma ahansk kninica rzne zbavn a poun podujatia, literrne kvzy, besedy, posedenia nad knihami. Bude sa hovori o vzname a poslan naej kninice, o knihch. Tento tde prebehne pre nvtevnkov aj bezplatn zpis do kninice. Pre dospelch sa 23. marca pripravuje autorsk beseda. Hosom bude Lrincz Sarolta Aranka z Balogu nad Ipom, ktor predstav svoju najnoviu, u tretiu, publikciu s nzvom Kadodenn vlastenectvo (Htkznapi hazaszeretet). V knihe s pozbieran a zverejnen spomienky ud z Poiplia o tom, ako preili II. svetov vojnu. Pretoe naa kninica je najvia v regine, dvojjazyn kninin sluby vyuvaj nvtevnci aj z inch reginov. iadan s aj kolektvne podujatia: zujem maj hlavne koly a klky z okolitch obc - z Vykoviec, z Ipeskho Sokolca, z Demandc, z Neniniec, z Ploviec, z Balogu nad Ipom, z Hrkoviec.

Chlapi sa pobrali cez zhrady domov, aby v prpade potreby ratovali TEFAN RCHELA Zima na Hrone mala kedysi svoje aro a svoje rituly. Rieku pravidel- vlastn rodiny. Vtom sa zaal adov prkrov prudko lma, vek adone sputnal mocn adov pancier, podobne ako tohto roku. To vyuvali v kryhy vyhadzovalo do vky a voda zaala prudko stpa. Ondrej, krmri na vytvorenie zsob adu, ktor vyuvali na chladenie piva. Pre utekaj!!! okrkol ete Filo chlapca, ktor ete stle vyvaoval oi, ako dedinanov to bola pracovn prleitos, ke doma, na gazdovstve, nebo- mu stpajca voda zaplavuje paliku. lo prce vea. Gazdovia rno nakmili dobytok a potom, pokia bol sneh, Chlapec si a teraz uvedomil hroziace nebezpeenstvo a zaal uteka, vyvali hnoj na pole. A plenie adu bolo aj spoloenskou udalosou. a ho vlastn pty do zadku kopali. Bol u najvy as. Ke dobehol do Kto mal povoz, priiel s nm a vozil na om ad do pivnc. Ostatn po- zhrady, beal po lenky vo vode a u zaali plva aj prv kusy adu. mhali ady pli a naklada ich na vozy. Bolo, samozrejme, aj o vy- Na hornom konci u ady lmali aj ploty zhrad. pi. Stpajca hladina vody zodvihla adov ztaras a zaala ho odna Do adu sa najskr vysekal otvor sekerou, potom sa spustila do vody po prde. Ztka sa uvonila a voda zaala rovnako rchlo klesa, ako pla bruchatka na jednom konci so zaou, a tak sa ad plil. Vypio- pred chvou stpala. Praskot adov sa vzaoval smerom po prde. vali sa vek, hrub kusy adu, ktor sa hkmi vyahovali hore na ad a adochod postupoval dolu Hronom. S nm odchdzala aj zima. nakladali sa na vozy. V pivniciach potom vydrali a do neskorho leta. *** Vyplen otvory, tzv. plne, sa vyuvali na chytanie rb do erencov. Dnes je u Hron sptan hrdzami a adochod nebva tak nebezpeRyby toti prichdzali za kyslkom a stvali sa ahkou korisou. n. Najproblmovejm sekom sa stala Kozmlovsk ha. Na stojacej Pri plen adu sa veru neraz stalo, e sa niekto aj okpal. Dnes sa hladine vodnej zdre sa ahko vytvor mocn adov pancier aj pri menzriedka stva, aby Hron zamrzol tak ako kedysi. Asi preto, e na chlade- ch mrazoch a nad ou, od elezninho mosta po Kozrovce, sa potom nie piva dnes slia chladniky. kopia adov kryhy, ktor zatarasia koryto a hrozia zplavy. Niekedy sa *** podar adov prkrov rozrui manipulciou na hati, inokedy treba pouKadoronou s obavami oakvanou udalosou bol adochod, ktor tu i vbuniny. Aj tohto roku s vetky zloky zchrannho systmu nazvali ztkou. m bol ad hrub a oteplenie prudie, ohrozenie bolo v pohotovosti pre prpad nhleho oteplenia. vie. adochod prichdzal zvyajne okolo Mateja (26. februra). Ve sa aj hovorilo, e Matej ady lme, a ke ich njde, tak ich narob. Ke tepl jun vietor odvial chladn studen vzduch a kdesi za Ural, zaal adov pancier hlune praska a chlapi zaali pozorne sledova hladinu rieky. Aby sa nebodaj nezobudili s hronskou vodou v izbe. *** V ten de bolo pou astejie praskanie adu a kdesi na severe aj podozriv hukot. Veer sa chlapi zili za zhradami pri rieke, pofajievali a rozprvali si star zitky. Vietor tajomne hual v korunch starch topoov, praskali ady a obas zahkal star vr vo svojej diere na skale. No, chlapi, dnes v noci sa to pohne, nehodno s do postele, aby ns voda doma neprekvapila, kontatoval star hronsk vlk Filo s fajkou medzi zubami a dal op kolova fau erstvo vyplenej domcej ranovice. Hukot sa od hora priblioval, silnel. No chlapi, na beadickej zkrute sa to u pohlo. Onedlho je to tu. Pome alej od vody, aby sme sa nevykpali. Ondrk, hybaj alej, lebo nebude stai uteka, a zane voda stpa, upozornil Filo chlapca, o sledoval Ilustran foto (int) prt za pichnut do zeme, aby videl, ako voda pomaly stpa.

Ak by bol Pn Boh viac spravodliv ako dobr, bolo by to vemi zl. Mnohm uom by sa museli spota ich hriechy. A preto bume vetci vemi radi, e Boh je dobr . Hlbok mylienka a bez ohadu na as stle vek vznam tchto slov, ktor mi pred dvadsiatimi rokmi povedala pracovnka nemenovanej cirkevnej koly. Dnes ma ich podstata len utvrdzuje v tom, e mala obrovsk pravdu. Na kadom kroku sa denne stretvame s udskou zvisou, zlobou, krutosou a hlposou. Smutn je na tom to, e t zvis a hlpos je nielen medzi pospolitm udom, ale prekvit a dobre sa jej dar dokonca aj v kolstve. Uite by mal vychovva, ale ako me vychovva, ke sm od nadriadench dostva dery, na ktor nie je zvyknut. Je stresovan od det, rodiov, nadriadench. Je benou zleitosou donanie riaditeke od prlinch horlivch aktivistov na kolegov, i kolegyne. Bene sa o tchto praktikch vie, epk sa o tom po chodbch koly, ale ni sa nedeje. Pani riaditeka zbiera podpisy od uiteov po zborovni, po chodbch koly, aby bola zvolen, lebo ona je t najdokonalejia. Dokonalos sama o sebe. Na Slovensku je to asi tak nrodn port: ke zlyh v prci, je potrebn a povi, alebo uprata na in kolu. Vetci o tom vieme, ukanda ide po chodbe, ale sme dobr, ako Pn Boh, nie spravodliv. Vetci sme nespokojn s neustlym rastom cien za potraviny, energie, vetci sme nespokojn s korupciou, ktor tu prekvit od vldnych politikov, ale ni s tm nerobme. Nech Pn Boh ostane dobr a my, o mme aspo nejak charakter, bume spravodliv. Tomu, kto drie v prci, pomme. Tomu, kto ri zlo a je zkern, dajme pocti, e nem ancu.

VLADIMR HAGARA

MILO KANI Pe sa rok 1852, kedy sa v meste Spisk Podhradie v dome slo 237 narodil Jnovi Reindlovi a Susanne, rod. Harasz, syn Roman (Matej). Romana pokrstili 24. februra toho istho roku, krstnmi rodimi boli Andrej Kuchar a manelka Susanna. V tom ase bol spiskm biskupom Ladislav Zbojsk. Roman mal ete troch srodencov: Karola, Ignca a Sidniu. Karol psobil ako kaz v Chynom na severnej Orave, vtedy na zem Poska, kde je aj pochovan. al brat Ignc zostal pri remesle svojho otca, mal 10 det, ale dospelosti sa ich doilo len es. Rodiia podporovali oboch synov v tbe sta sa kazmi. Roman absolvoval tdi filozofie v Trnave, teolgiu I. ronk v Ostrihome. Pre mimoriadne nadanie ho posiela Jn X. kardinl Simor na tdi do Viedne na Pzmneum. Tu ukonil II-IV. ronk v rokoch 1875-1877 s vyznamenanm cum communi applausu. Prve tu sa stretva a stva sa jednm z jeho priateov skalick rodk, syn Pavla a Albety Novkovej, Jn XI. kardinl Csernoch, budci ostrihomsk prmas. Knonick prvo ich vyuoval medzi klerikmi obben rodk z iech Franz Xaver Laurin (1829-1913). Prvho jla 1877 je Roman Reindl vysvten za kaza. Ako kapln psobil v Hronskom Svtom Beadiku, v r. 1879 v Budapesti Terzvros. Tu sa op stretva s Jnom Csernochom, ktor tu psobil ako kapln s poverenm o pastoran starostlivos pre slovensky hovoriacich veriacich. Neskr, v r. 1881, Reindl psob ako kapln v Budapesti Erzsbetvros. V roku 1888 sa stva kazom vo Vekch Krkanoch pri Leviciach, kde psobil es rokov a od r. 1894 il v ake.

chv v Pkostol (Pcs) uchovva jeho korepondenciu s biskupom Nndorom Dulnszkym. V Kubove sa mu podarilo zvi budovu farskho radu, zrekontruova miestnu kolu, nechal vyhotovi hlavn oltr s obrazom sv. Ladislava, ako aj bon oltre v dielni banskotiavnickho rezbra Jozefa Krauszeho. Bol autorom mramorovej tabule s menami kazov psobiacich vo farnosti. Poas vojnovch udalost pri pokoden kostola bola tto mramorov majesttna tabua, nachdzajca sa pod chrom, znien. Poda psomnost sa v jej vode nachdzala latinsk dedikcia z cirkevnej modlitby na konci da. V preklade:

Doktor Reindl nechal tie zrekontruova erb dontora miestneho kostola Imricha II. Eszterhzyho, arcibiskupa ostrihomskho na triumflnom oblku, dal obnovi zdoben psmen YHWH Boie tajomn meno (o znamen: Ja som, ktor som) v presbytriu chrmu.

Zveadil kostol aj farnosMiestni, u neijci, pamtnci si spomnali, e asto s vekou vnosou hovoril dookola jednu a t ist vetu V tebe mus horie, o chce zapli v inch. Z jeho spisov a skromnej korepondencie vyplva, e bol vekm ctiteom sv. Gregora Nazinskeho, sv. Benedikta a sv. Bonaventru. Na vlastn trovy dal zhotovi do miestneho kostola dreven plastiky sv. Bonaventru a sv. Augustna. Nechal zrekontruova bohosluobn predmety, zakpil dva kalichy, cibrium a montranciu. Z tchto sch sa v sasnosti nenachdza v kostole iadna. Poas vojnovch udalost bolo osem sch zniench, resp. odcudzench. S majetkom farnosti hospodril rozvne, dokonca rozril jej benefcium. Bol neochvejnm zstancom viery a katolckej cirkvi, o mu neraz spsobovalo vea trpkosti. Dr. Roman Reindl zomrel v Kubove 8. marca 1923 o 14. hodine vo veku 71 rokov v 46. roku kazstva. Prina smrti uveden v matrike je zolos vekom, oznamovate mrtia bol jeho kapln udovt Szab (24. augusta 1895 Malomhz upa Sopron 21. mja 1970 Budapest). Mimochodom, ako pe tento jeho kapln, Dr. Reindl si osvojil zklady neminy a chorvtiny. Posledn slov Dr. Reindla, ktor s uveden v vode, si zaznamenal jeho kapln. V ase, ke odovzdval duu Stvoriteovi, boli v izbe prtomn kapln, gazdin Emlia Vanekov, zvan Milcsi nni (nepochdzala z Kubovo) a notr Badinszky.

Prklad pre duchovnchDr. Roman Reindl si prial by pochovan v blzkosti hlavnho kra a zrove si prial, aby nemal zhotoven pomnk, len jednoduch dreven kr. Vplyvom poveternostnch podmienok a plynutm asu kr prehnil. Len mlokto si pamt na miesto jeho poslednho odpoinku. Z rozprvania neb. pani Frenkovej viem, e pohrebu sa zastnilo vye 40 kazov, rehonkov a rehonok. Jeho nstupcom vo farnosti bol Ondrej Bnysz, tie pochovan v Kubove. Vanos je cnos, o prejavuje vu nezabda na dobrodenie. Preto pri prleitosti 160. vroia narodenia si s ctou spomname na osobnos, ktor budovala a formovala vieru miestneho obyvatestva a rozirovala obzor poznania. Kie by mali takto osobnosti viac nasledovnkov v radoch duchovnch.

trns rokov v KuboveNapokon od r. 1909 zana psobi vo svojej poslednej farnosti v Kubove. Tu zastva pozciu kaza aj v roku 1920, kedy bola obec a farnos prilenen k eskoslovensku. V roku 1916 sa stal lenom hronskobeadickho konventu. V Kubove psobil plodnch 14 rokov. Nielen v obci, ale aj v irokom okol bol uznvan a vysoko cten. S obubou sa zaujmal o umenie, literatru, histriu, tanie diel cirkevnch otcov a bol vnivm poovnkom. Dosveduje to jeho korepondencia. Cirkevn arNech vetko stvorenie naveky vzdva chvlu, es, poctu a slvu Svtosvtej a nerozdielnej Trojici, loveenstvu nho ukriovanho Pna Jeia Krista, plodnej neporuitenosti preblahoslavenej, preslvnej a vdy Panny Mrie a spoloenstvu vetkch svtch a nm nech sa odpustia vetky nae hriechy, na ven veky vekov. Amen.

6

28. februra 2012

z helsnk eXkluzvne pre pohronie

POHRONIERE

Fni s vinou prJemn a priatesk

zimn sever chutil skveloPo polhodinovej prechdzke medzi stnkami ns zima vohnala do nealeko stojacej Kauppahali, ktor je akousi krytou asou trnice. Pvabn erven budova zvonku pripomna skr eleznin stanicu, nedajte sa vak zmias. Vntri sa ukrvaj ozajstn poklady! Atmosfrou sa pribliuje k viedenskmu Naschmarktu, ale tu po vs nebude nikto vykrikova, mva naberakami a vnucova podivn jedl . Nieeby Kauppatori ponkalo iba klasiku. Pochky zo sobieho, losieho i medvedieho msa oslovia najm odvnejch degusttorov, benho nvtevnka ohrom ponuka rb, korenn, sladkost a zkuskov vetkch druhov. Pani v stnku s okoldou sa usmieva, ke bezradne stojme a nevieme sa rozhodn. Tto je vemi obben, chut ako vianon medovnk. Je vemi jemn, vyskajte, prihovra sa nm v anglitine a lme tabliku na ksky. Dvakrt sa nka veru nenechme a hne aj kupujeme zopr vzoriek ako suvenr . Kauppahali je urite to prav miesto k ochutnaniu miestnych pecialt. Aspo bagetu so sobm msom by mal vyska kad, kto chce Fnsko spozna aj z gastronomickej strnky. Sadnite si s ou na laviku v strede stanice, pozorujte a bute nepozorovan... psan do zoznamu UNESCO pvodne slila na vojensk ely, preto na ostrove njdete del aj opevnenie. Mete si zaplati obhliadku so sprievodcom (v troch jazykoch), alebo sa sami vyda po modrej trase (dokonca existuje aj pecilna bezbarirov trasa pre vozkarov). Obbenou zastvkou je divadlo pod holm nebom, vznica, malebn kostol, ktorho vea zrove sli ako majk a prstav (pvodne vojensk, dnes v om opravuj dreven lode). Za nvtevu stoj aspo jedna z retaurci a tulnch kaviarniiek na ostrove. Nachdza sa tu a es mze, o je celkom slun koncentr-

as v podru Ruska. Uspensk katedrla , znma aj ako Chrm venho spnku Panny Mrie, bola postaven v roku 1868 poda nvrhu Alexandra Gornostajeva, ktor sa dajne nechal inpirova chrmom Hagia Sofia v Istanbule. Nealeko Uspenskej katedrly sa nachdza jedna z najvch turistickch atrakci Helsnk, luternska Helsinsk katedrla. Budova v neoklasickom tle stoj na Nmest sentorov (Senate Square, fnsky Senaatori). V strede nmestia sa vypna socha Alexandra II., ktor obklopuj menie sochy predstavujce prvo, kultru a sedliakov.

pO RT

Helsinsk katedrla na Nmest sentorov, ktor dajne sli ako kulisy pre hollywoodske filmy odohrvajce sa v Rusku. Foto: Slvka velkov

SLVKa VELKOV

predvianon helsinki

Kee hlavn mesto Fnska sme navtvili v druhej polovici novembra, prvlastok predvianon by mohol znie trochu prehnane. o sa vak predstihu sviatonej haravary tka, severania za nami v niom nezaostvaj. Maj na to prvo, koniec - koncov, ich rodkom je slvny Joulupukki! Inak si vak Fni na pompznos prli nepotrpia.

moikka!

Ke sa lietadlo pri pristvan predralo cez hust clonu mrakov, naskytol sa nm pohad ako vystrihnut zo kandinvskeho turistickho bedekra. Lesy, lesy, pla, lesy, pla a op stromy. A to sme boli zopr kilometrov od hlavnho mesta! Nachystala som si tepl bundu a zaala sa psychicky pripravova na treskce mrazy. Teplotn ok sa vak prekvapivo nekonal. V ase nho prchodu bolo vo Fnsku len o stupe chladnejie ako na Slovensku a dokonca o dva teplejie ne vo Viedni, odkia sme odlietali. Jednoducho, inverzia ako vyit. alm problmom mohol by jazyk. Dobr sprva je, e Suomen tasavalta, ie Fnska republika, je oficilne bilingvlna. Menej u turistu pote fakt, e druhm radnm jazykom nie je anglitina, ale vdtina... Dleit npisy, znaky a smerovacie tabule teda mte k dispozcii hne v dvoch nezrozumitench verzich. Naastie, pokia ovldate anglitinu, bute si ist, e Fni tie a to vinou na vbornej rovni. Mla-

d, star, deti aj dchodcovia, za krtky as mjho pobytu som nestretla takmer nikoho, s km by sa mi nepodarilo njs spolon re. Inak je fnina jazyk vemi vesel a tvrny. Neakajte, e sa na vs nejak slovka poas pobytu nalepia. Hoci dobr de sa povie Hyv piv a dobr rno je hyv huomenta, tieto slovn spojenia s oividne prli krkolomn aj pre rodkov. Univerzlne pozdravy s Moi!, Moikka!, Hei! a ich rzne obmeny a to ako pri uvtan, tak pri rozlke. Fni si dajne pr-

nos skr otravn, ocenia slun a prjemn vystupovanie. Ochota a tolerancia, s akou pristupuj k turistom a ich vrtochom aj mimo sezny zaruia pocit, e ste v krajine tiscich jazier vtan.

Helsinki tvor mnostvo malch ostrovekov. Ich obyvatelia nedostatkom skromia rozhodne netrpia. Foto: Slvka velkov

ochutnvka severu

Preden vkend bol prli krtky na to, aby sme stihli navtvi vetky zaujmav miesta. Naastie n hotel mal vhodn polohu. Niekokomintovou prechdzkou sme sa dostali do centra mesta, k botanickej zhrade Helsinskej univerzity, Nmestiu sentorov s Helsinskou

Uspensk katedrla, dajne jeden z najortodoxnejch kostolov vo Fnsku, nesie znmky ruskho tlu. Foto: Slvka velkov

li nepotrpia ani na vykanie. To trochu protire znmemu mtu o chladnch, neprstupnch severanoch. V skutonosti som v zamraenej krajine stretvala prevane prjemnch, priateskch ud. Talianska mentalita im je na mle vzdialen, pri prvom stretnut vs nepozv k sebe do bytu, aby vm mohli vyzna lsku a prisaha ven vernos. Na druhej strane t, ktorm prde juansk vtieravos a hlu-

alie miesta, ktor stoj za to vidie(a my sme ich nestihli )Na strnke www.visithelsinki.fi (dostupn je aj v anglitine) njdete sekciu Best of Helsinki, ktor v kocke pribliuje turisticky najatraktvnejie miesta. O tom, e to nie je len z bedekra opsan zoznam najznmejch stavieb, sved fakt, e kad rok s usporadvan Best of Helsinki Awards. udia mu hlasova za svoje najobbenejie miesta, udalosti, zitky a pod. v Helsinkch. Vazi ocenen v jednotlivch kategrich sa dostvaj na prestny zoznam, ktor zaruuje turistick pozornos a vysok nvtevnos. V roku 2011 sem patrila aj helsinsk zoo (jedna z najstarch na svete), Sea Life Helsinki (idelne miesto pre rodiny s demi, kde sa mete do stosti pokocha krsami podmorskho sveta od tropickch ocenov a po Baltick more; k dispozcii je aj priehadn tunel, v ktorom sa ocitnete doslova uprostred diania) , Tropikrium, Wanha Satama (vo vye storonom sklade sa dnes usporadvaj najrozmanitejie akcie, vstavy, mtingy, seminre aj oslavy), Saunasaari (ako u z nzvu vyplva, ide o saunov ostrov, kde sa nachdzaj tri dymov sauny), Ice Park (od novembra do marca) i Hakaniemi Market Hall, dvojposchodov kryt trnica, ktor sme akosi obili aj napriek tomu, e nm trnila priamo pred hotelom.

katedrlou, Uspenskej katedrle, nkupnm centrm Stockamann i Forum a Kauppatori, najvej trnici v meste. Nepredstavujte si vak iadne preplnen, hlun miesto s neprebernm mnostvom tovaru na tl Maroka o Indie. V ase nho prchodu tvorilo najviu trnicu v Helsinkch asi ptns stnkov. V novembri sa ani ni in aka nedalo, v lete je vak trhovisko pomerne pulzujce a iv. V stnkoch s typickou ervenou celtovinou dostanete seznne ovocie a zeleninu, erstv pekrensk vrobky, obleenie, kouiny, ryby a morsk potvory, ale aj pamtn mince, staroitnosti i hotov jedl. Tovar je krsny a na rozdiel od niektorch trhovsk aj kvalitn, pre nainca s vak ceny atrakciou sam osebe... Zemiaky sa naprklad predvaj na kusy a stoja toko, e vs na placky aj prejde chu. V porovnan so Slovenskom s vak lacnejie ryby a dary mora. Dostanete ich erstv a nakladan v rznych podobch, take ak si ich mte kde pripravi, urite ich ochutnajte. Odporam vyska aj brusnice- tieto zdrav trpk bobule v Helsinkch zoeniete v lete aj v zime a tvoria neoddeliten sas kandinvskej i baltickej kuchyne.

Kauppatori aj Kauppahali sa nachdzaj v prstave, odkia sa daj plnova alie vlety. Rchlolo vs za necel dve hodiny dostane naprklad do Tallinu. Nepotrebujete vza ani cudziu menu; Estnsko je sasou E, Schengenskho priestoru a plat sa v om eurami. Pokia mte slab aldok, vyberte sa radej trajektom plavba sce trv dlhie, ale nemalo by hrozi, e vae raajky skonia v Baltickom mori. Pokia mte aldok silnej... chote radej tie trajektom. Mem potvrdi, e plavba rchloloou po rozbrenom Baltickom mori je spojen s nezabudnutenmi zitkami, na ak spomnate s smevom a s odstupom niekokch dn. Z helsinskho prstavu sa d miestnou lodnou MHD-kou dosta aj na morsk pevnos Suomenlinna. Odporam! Dvanshodinov obojsmern lstok na lo stoj 4 eur, priom za tento as mete absolvova ubovon poet pribline desamintovch plavieb k ostrovu a sp (pre porovnanie, rovnako drah je aj klasick 80 mintov lstok na mestsk dopravu). Suomenlinna je arovn miesto, na ktorho prehliadku vm urite nebude stai jedna - dve hodiny, ako sme pvodne plnovali my. S vstavbou najvej ostrovnej vojenskej pevnosti sveta sa zaalo u na zaiatku 17. storoia, ke bolo Fnsko sasou vdskeho krovstva. Pamiatka za-

suomenlinna - chladn, ale podmaniv pevnos

cia na tak mal miesto. Zaujmav je vojensk mzeum alebo mzeum tradcii i hraiek, za zmienku vak stoj miesto zvan Submarine Vesikko. Ide o skuton ponorku, v ktorej sa nvtevnci mu na vlastn oi pozrie, za akch podmienok sa vntri tiesnila 20-lenn posdka poas druhej svetovej vojny. Pri obhliadke by ste nemali vynecha ani symbol ostrova Kings Gate. Bola postaven v polovici osemnsteho storoia ako vstupn brna do pevnosti. Nech je vak architektonick vbava Suomenlinny akokovek pozoruhodn, najkrajm zitkom bola veern prechdzka popri hradbch ostrova. Zima sa nm zahrzala pod kou, do

tvre fkal ostr vietor, za nami iarili svetl Helsiniek a pred nami sa rozprestieralo len tmav, hlbok Baltick more. Seversk idyla...

alou povinnou zastvkou v Helsinkch je Uspensk katedrla, vraj najv pravoslvny kostol v zpadnej Eurpe. Svojou erveno-zlatou farbou pripomna, e Fnsko bolo urit

mu, pre ktorho sa oplat aj zmeka lietadlo

Mestsk trnica Kauppatori, najvia v hlavnom meste Fnska, m svojich nvtevnkov aj v mraze. Foto: Slvka velkov

Katedrla je dielom nemeckho architekta Carla Ludwiga Engela, ktor sa vak jej dokonenia nedoil, zomrel 20 rokov pred jej vysvtenm. Senaatori s katedrlou vyuvali reisri hollywoodskch filmov, ke hadali miesto na nakrtenie scn z bvalho Sovietskeho zvzu. Kad rok sa na tomto nmest konaj vianon trhy, ktor zanaj symbolickm prechodom Joulupukkiho deduka Vianoc cez centrum mesta. Fnsky Santa Claus kadorone zana svoju p z juhu a na pln sever krajiny. Zana v Helsinkch a ke na ervench saniach s poetnou suitou prefi mestom, na Senaatori vyrast stnky a rozoznej sa vianon koledy. Svedkami tohto divadla sme sa stali aj my, hoci plnou nhodou. V posledn de nho vletu, ke do odletu lietadla ostvalo iba pr hodn, padlo rozhodnutie poslednkrt sa prejs centrom Helsiniek. Dostali sme sa a k nkupnmu centru Forum. V zimnom obdob nezvykne ani priamo v centre hlavnho mesta panova ul turistick ruch, preto nm masa ud s koridorom uprostred trochu vyrazila dych. Akoby sa cel Helsinki sstredili na toto miesto! Whats going on here? usilovala som sa zisti, preo sa tu vetci zhromadili ako na karneval. Veda stojace dievat nm so smiechom povedali, e netuia a ocitli sa tu rovnakou nhodou ako my. A rozruen pn v strednom veku nm nedokavo vysvetlil: Santa Claus is coming! In five minutes! Lietadlo - nelietadlo, Santa Clausa (alebo fnsky Joulupukkiho) sme si nemohli necha ujs! Presunuli sme sa na Nmestie Sentorov, kde mala cel tto makarda zana, aby sme vetko videli z prvej lnie. Prchod hlavnej hviezdy ohlsilo trbenie klaksnov veselho sprievodu. Tvorili ho maoretky, deti v kostmoch anjelikov, hasisk aut, psy, transparenty, limuzny, z korby dokonca divkom mvala obben esk hviezda - Krteek! A potom konene na saniach s kopou darekov presvial aj bradat mu, kvli ktormu sa cel zhromadenie zilo. Joulupukkiho sme sce zhliadli len na pr seknd, dal vak naozaj tlov bodku za nam vletom.

LEVICE (svl) tudenti a uitelia z Obchodnej akadmie v Leviciach bud spolupracova so tyrmi kolami v Keni. Uiteky z Levc by mali v tomto roku vycestova do Kene, kde bud vzdelva tamojch uiteov. T by mali potom pricestova do Levc, kde si bud osvojova najm potaov zrunosti. Slovensk i kensk tudenti bud spolupracova na rznych projektoch virtulnych firiem a vzjomne si bud medzi sebou propagova slovensk i kensk vrobky. kolenia a vmenn pobyty pre uiteov z obidvoch krajn pripravila Nadcia Pontis, ktor na strednej kole v kenskej dedine Marungu otvorila nov potaov uebu. Marungu Secondary je mlad kola, len tento rok na nej skonia prv maturanti. Aj preto verme, e potaov vzdelanie im pome dosiahnu dobr vsledky a spoluprca so slovenskmi kolami obohat obe strany, povedal riadite koly Daniel Mwangi.

alie dve uebne pribudli aj v kolch v Mwaghogho a Mwambity, ktor maj dlhodobo podpriemern vsledky. Len o v Kajire Secondary odstrnia problmy s elektrinou, kola dostane 20 potaov aj s vybavenm. Kajire Secondary sa postupne men na dievensk kolu, a preto je dleit, aby ostatn koly dobehla, uviedla manarka nadcie Petra Nagyov. Cieom digitalizcie je prinies do kenskch kl viac tudijnch materilov a tie zmierni vrazn nepomer uiteov a iakov. Modern technolgie robia vubu vizulnu a interaktvnu, vaka omu sa do nej tudenti mu viac zapja. Nadcia spolupracuje na projekte Slovensko kensk spoluprca pre modern koly s partnerskou organizciou Youth for Conservation a Moi High School Kasigau.

LEVICE (Albeta Kollrov) - Deti Materskej koly na Hlbokej ulici maj za sebou mesiace bohat na aktivity, vaka ktorm sa ich vstup do zkladnej koly stane plne bezstresovou a hlavne radostnou ivotnou udalosou. Od zaiatku kolskho roka sa pravidelne stretvaj so svojimi bvalmi kamartmi z M -

a moderne vybavench uebniach zkladnej koly na Vinohradoch. Vyvrcholenm inorodej spoluprce medzi dvomi kolami bola aj nvteva naich predkolkov na odovzdvan polronch vpisov z vysveden pre prvkov a nsledn spolon karneval v telocvini koly, na ktorom nechbali zbavn sae ani chutn faiangov dobroty.

TEFAN RCHELA Na rozdiel od rezervnch okuliarov, rezervnch pneumatk i rezervnch kov od bytu nem nikto z ns nervy do rezervy. Vemi presne to vyjadruje zvolanie Mm len jedny nervy! Ete som nepoul, eby niekto mal dvoje i nebodaj troje. e ke mu jedny vyte, pouije alie. Tak si hovorm, e viac ne etrenie elektrickou energiou i pohonnmi hmotami, by nmu ivotnmu prostrediu a naim peaenkm prospelo etrenie nervami. Nikto nechce ma nervy na prasknutie, a predsa si ich neraz navzjom ponujeme a brnkme si na ne. Ale ani nervy sa horolezeck lan nevydria to brnkanie donekonena. Odrazu len poujete: Praskli mu nervy! Neraz kodoradostne hrme na nervy druhmu. A potom sme neprjemne prekvapen, ke si na nae napnut nervy ktosi zabrnk. spory materilov a surovn sa daj vysli. Urite by to bolo prjemn preta si v novinch, e mestsk rad uetrili 10 % nervov obanov v porovnan s tm istm obdobm minulho roka.

(int)

Alebo e obvodn rad uetril 11 percent nervov spoluobanov v porovnan s rovnakm obdobm minulho roku. Alebo keby si tak avicov strany dali socialistick zvzok, e uetria obanom v najbliej pronici 10 percent nervov a pravicov strany by prijali kapitalistick zvzok, e v budcom roku uetria 11 percent nervov spoluobanov a do konca tvorronice im uetria vetky nervy. Prve tak by mohla by pozoruhodn kritick glosa, e v tej a tej firme vinou zlej organizcie prce vytieklo zamestnancom 100 litrov nervov. Kampa za sporu nervov by mala ma svoje miesto aj na televznej obrazovke. Rovnako ako obrzok iarovky s textom Nesvieti zbytone? by sa na obrazovke mal zjavi obrzok nervov s npisom Nete vm zbytone? Alebo by tam mala by kresba vejka s textom To chce kud. Nerozuujte sa zbytone, lebo vs traf ak. V rmci etrenia nervami by ale mali v televzii v prvom rade zakza prenosy z parlamentu a diskusn politick relcie. Plytvanie nervami (i u cudzmi alebo vlastnmi) by sa malo dva k hrade. A zbyton straty nervov by sme mali evidova. Ve i nervy nie s vzcna surovina? Ukazovate spotreby nervov by mal by kov, mali by si vma aj kontroly, vrtane Najvyieho kontrolnho radu. A vade by sa mali pozrie. Najm do hajzlov. Ve prve tam nervy najastejie s. Sprvnejie, ako hovori To chce kud, by sme mali hovori To chce nervy. Lebo kto nem nervy, nem ani kud. etrenm nervov by sme mohli len zska. Uetri si ich na situcie v ivote, ke s naozaj potrebn. Lebo km jedni hovoria, e dobre u bolo, druh hovoria, e dobre bude a o sto rokov. Pokia nemte nervy z ocele, je to v hajzli.

terajmi prvkmi, sleduj ich pokroky v tan, psan a potan a hlavne sa zoznamuj so svojimi budcimi pani uitekami v tulnch priestoroch

Po niekokch doch nm prvci so svojimi pani uitekami optovali nvtevu a zabavili sa s nami na naom klkarskom karnevale. Nai predkolci pod-

poren veselmi dojmami z faiangovch stretnut sa rznymi krokmi vydali aj v de zpisu do zkladnej koly, aby svojimi smelmi odpoveami na zvedav otzky budcich pedaggov deklarovali, e s tak po emocionlnej aj kognitvnej strnke pripraven od septembra zasadn do lavc zkladnej koly. K ich psychickej pohode sme sa snaili svojou prtomnosou prispie aj my, uiteky z M, ktor sa u tradine zpisov det do Z zastujeme a symbolicky svojich klkarov k brne Z odprevdzame. (Autorka je uiteka M Hlbok ul.1, Levice)

ANDREA HAGAROV Obyvatestvo naej krajiny - Slovenska, nikdy nemalo problmy so svojou identitou. Vdy, po stroia, tu existovalo vedomie o tom, e sme historick nrod, ktor obva svoju krajinu odpradvna (asi od polovice 5. storoia). V priebehu dejn k nm prichdzali a usadzovali sa tu in etnick spoloenstv, ktor sme vemi skoro dokzali pomenova a u v dobe vasnho stredoveku sme vedeli do fonetiky slovenskho jazyka upravi ich men. Odliovali sme sa nielen od Moravanov, Poliakov, Ukrajincov, ale aj od Maarov a Nemcov. Vetko sa to dialo v prirodzenom diferencianom poznvan: my oni, my, priatelia oni, nepriatelia, nai t druh. Etnick vedomie Slovkov nikdy nespochybnilo skutonos, e sme prvmi slovanskmi obyvatemi tejto krajiny, e sme v nej historickm nrodom. Zatia o v okolitch eurpskych nrodoch vskum dejn pre potreby nrodnej ideolgie spracvali u cel vedeck stavy, na Slovensku vznikla len jedna intitcia Matica slovensk. N jazyk sa menil tak, ako sa menili vetky in iv jazyky. Jeho vvin meme poda pamiatok a porovnvanm stavu v naich nreiach a v inch slovanskch jazykoch sledova 1100

rokov. Poznme eurpske jazyky, ktor nemaj tto neobyajne vek prednos. Tento stav je pre ns nielen vedecky dleit, ale aj nrodne vznamn a povzbudzujci. Profesor imon Ondru tvrd, e Slovanov od ich najstarch predhistorickch ias a po sasnos treba nazva Slovania, ich re slovansk jazyk; do 10. storoia to bola praslovanina, ktor sa vylenila z indoeurpskeho zkladu v priebehu 3. a 2. tiscroia p. n. l. podobne ako star baltina, pragermnina at. Treba terminologicky rozliova star sloveninu (re starch Slovkov) od staroslovieniny, prvho slovanskho spisovnho kultrneho jazyka, pouvanho a rozvjanho u vetkch Slovanov. Nie je historicky sprvne stotoova staroslovieninu so starou sloveninou, starou moravinou ani starou bulharinou; mala toti vlastnosti vetkch slovanskch jazykov, na zem ktorch sa pouvala. Bola to slovansk ,,latinina. Od 10. storoia a po sasnos treba hovori a psa o Slovanoch a o slovanskej rei. Re naich predkov bola star slovenina, nai predkovia boli star Slovci. Poznanie histrie vlastnho nroda je potrebn nielen pre nrodnouvedomovac proces, ale aj na obranu zkladnch nrodnch prv. Prve preto sa potreba spracovania naich dejn ukazuje viac ako aktna...

8

28. februra 2012

port * inzercia

POHRONIErebeka polomkov z k atm levice

prv vrchol atletickej sezny v bratislave pre levianov spen

miklov a Fazeka so striebrom!Majstrovstv SR v kategrii dorastu. Levice na meran sl nechbali. Triatlonisti K Atm Levice Ivonka Miklov a Tade Fazeka , ktor saia v atletike za AC Nov Zmky, si obohatili svoje beeck trningy prve tmto podujatm. Vybrali si beh na 3000 m, ktor je v atletike ich obbenou disciplnou. Sce skr by obom pasovala ete dlhia tra, napr. 5000 m - kee s vytrvalostn typy, ale v dorasteneckom veku beci nesm oficilne sai na trati dlhej ako 3 km. Na tarte bola slovensk

bronz v eskej opavePoas vkendu 18.-19. februra sa konala Vek cena mesta Opavy v plvan. Na tohoronom 19. ronku sa zastnili aj plavkyne z K Atm Levice Rebeka Polomkov a Ema Mszrosov. V absoltnom porad enskej kategrie si Rebeka vyplvala bronzov medailu v disciplne 200m motlik asom 2:35,09. Ema skonila na 4.mieste v disciplne 100m znak asom 1:11,97. Obe pretekrky postpili do finle v disciplne 100m polohov preteky, kde skonili na 5.-6. mieste. -mk-

Tohtoron atletick sezna mala svoj prv vrchol v brati-

slavskej hale Eln, kde sa v nedeu 19. februra konali halov

dorasteneck pika a Ivonka s asom 11:15 a Tade 9:50 zskali strieborn medaily, o je pre atlta triatlonistu vo februri vynikajci spech. U dievat zvazila pretekrka N. Zmkov Kristna Hegedov (10:4) a u chlapcov Patrik bor (9:45) z Kysuckho Novho Mesta. Obaja, teda Ivonka i Tade, a do poslednej chvle atakovali prv miesto. Tade v samom zvere a Ivonka v predposlednom kole vak nedokzali odola rchlosti sperov. Blahoelme a teme sa z ich spechu. -mk-

za tri roky postpili z iii. ligy na vrchol achovho diania

achisti sa raduj: levice u hraj v i. lige!Poslednm dvojkolom sa skonila tohtoron sezna v II. lige B v achu. Leviania nastupovali do zpasov v pozcii ldra tabuky, s myslom pobi sa o postup do I. ligy, nastpili preto v kompletnej zostave, aj s medzinrodnm majstrom Sateou Husarim. V sobotu na nich akala cesta k poslednmu tmu tabuky, Kamennmu Mostu, oakval sa teda jasn zpas. Leviania sa sce rchlo ujali vedenia 4:1, v ostvajcich troch partich to vak na presvediv vazstvo nevyzeralo. Nakoniec sa ale prejavila via motivcia aj sksenosti Levianov, ohrozen pozcie dokzali udra a celkov vsledok tak znel 6:2 v ich prospech. V poslednom 11. kole v nedeu sa odohral priamy sboj o prv miesto s druhmi Btorovmi Kosihami. Leviania nastupovali k zpasu s vhodou lepieho skre, a tak im staila aj remza. Domci Kosiania tie nastpili v najsilnejej zostave a mali miernu ratingov prevahu. Museli vak riskova, a to bola voda na mlyn levickm hrom. Postupne pridvali jeden bod za druhm, a tak u v polovici zpasu viedli Leviania 4:0 a mali zabezpen postup do I. ligy. V zvynch partich sa im podarilo skre ete vylepi a v zpase sezny tak zvazili presvedivo 6,5:1,5. Levice sa tak po dlhch 10 rokoch s obnovenm kdrom vracaj do I. ligy. Vazstvo v II. lige je plne zaslen, okrem bodov mali Leviania aj najlepie skre. V prvej desiatke naj-

lov dosiahla 5 z 8, voavec 4,5 zo 7. Z nhradnkov treba vyzdvihn vkon mladho Leckho 3,5 zo 4 a sksenho Mesroa 1,5 z 3. Levianom sa podarilo za tri sezny postpi z krajskej III.1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 K Levice O Btorov Kosihy K Prievidza C O Lokomotva urany TJ Slovan Duslo aa KC Komrno B K Topoianky K Trenn B NK Nitra B Bata Nov Zmky Hermes Belua K Kamenn Most

ligy a do I. ligy Zpad, vhodne skbili dravos mladch hrov so sksenosami tch starch. Ostva dfa, e aj v I. lige bud Levice hra dstojn lohu, o je urite nron, ale nie nesplniten, vzva.11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 9 7 7 6 5 5 5 4 4 4 1 1 1 2 0 1 2 2 1 3 2 0 1 1 1 2 4 4 4 4 5 4 5 7 9 9 28 23 21 19 17 17 16 15 14 12 4 4 60.5 46.0 49.0 46.5 48.0 42.5 44.5 48.0 44.0 35.5 35.0 28.5

konen tabuka ii. ligy nitra-trenn

spenejch hrov ligy njdeme 4 Levianov. Nikel dosiahol 9 bodov z 11, Hudoba 8,5 z 11, Chlpk 7,5 z 10 a Zako 7 z 11. Vbornou oporou nielen hr-

sky, ale aj trnersky, bol medzinrodn majster Husari, ktor na 1. achovnici dosiahol 4,5 zo 6. Darilo sa aj ostatnm hrom zkladnej zostavy, vara-

ivotn istoty a ctu obanomPreo voli Kss?

Vote .

14

My, komunisti, pouen z minulosti, chceme budova socilne spravodliv tt, v ktorom by vldla socilna solidarita, spravodlivos a zkonnos.aby sa vsledky prce vetkch spravodlivo rozdeovali aby bolo zabezpeen bezplatn vzdelanie aby oban v slade s stavou mal bezplatn zdravotn starostlivos aby dchodky boli spravodliv a postaujce na dstojn ivot v starobe aby bola zachovan kultra nroda a nrodnostnch menn aby udia neopali svoju vlas, ktor sa oraz viac stva macochou aby udia mali perspektvu dstojnho a zmysluplnho ivota aby sa loveku chcelo pracova a i

48

ing. Ji klain58 ron

Ak chcete vetko toto a alie dstojn a udsky spravodliv rieenia problmov na Slovensku, vote komunistov.ven obania, blia sa voby do nrodnej rady Slovenskej republiky. Vldnuce strany nm popod nos op ahajmedov motzy. Subuj aj modr z neba, len aby od vs vymmili volebn hlas. Vychdzaj z toho, e udsk pam je vemi krtka. prosme Vs, ven obania, zamyslite sa a hadajte odpovede najm na tieto otzky: Chcete, aby naalej bohat naalej bohatli a chudobn chudobneli? Chcete, aby naalej rstol poet bedrov a bezdomovcov? Chcete plati za lieky a lekrsku starostlivos nehorzne vysok poplatky? Chcete, aby sa sstavne zvyovali ceny zkladnch ivotnch potrieb? Chcete, aby ceny ostatnch tovarov v dsledku vysokho daovho zaaenia najm DPH boli na Slovensku najvyie v Eurpe? Chcete, aby platy radnkov Eurpskej nie boli 10 krt vyie ako vae? Chcete, aby funkcionri ministerstiev, vych zemnch celkov a okresnch radov poberali niekokonsobne vyie platy ako s vae a aby si pravidelne rozdeovali sttiscov odmeny? Chcete plati za jasle a 330 eur? Chcete, aby Vs masmdi za Vae peniaze naalej nehorzne klamali a vymvali Vm mozgy? Ak toto vetko chcete, vote i naalej strany doterajej vldnej koalcie a tch, o Vs sstavne klam.

(27)

8/2012

Tdennk pOHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

28. februra 2012

akme na fotografie zo ivota v kalnej nad hronom v 20. storo

skladajme mozaiku minulhoLaDISLaV HN akujeme aktvnym obanom, ktor sa u teraz zapojili do pripravovanej vstavy fotografi na tmu ivot a udia Kalnej nad Hronom v 20. storo . Dtum vstavy zatia nie je znmy a je do znanej miery ovplyvnen prve aktivitou vs, obanov Kalnej nad Hronom. Preto vs optovne iadame, aby ste sa zapojili prprav na nau vstavu, a takto sprstupnili nau histriu aj mladm. Verm, e fotografie z uplynulho obdobia v ns, sasnkoch, vyvolaj mil spomienky na minulos, a e si zaslia by

prprava pozemkov pre rodinn domy a vstavbu bytovKaLN NaD HRONOM (ig) - Po dlhch diskusich, prieskume, prprave podkladov a rznych tdi sa obecn zastupitestvo (OZ) rozhodlo postavi prv etapu obecnch bytov na pozemku, ktor Obec kpila od HDM, a.s. Na najbliom zasadnut OZ (13. marca) bude prezentovan urbanistick tdia celej lokality, pretoe obecn zastupitestvo sa uznieslo na vstavbe maximlne 2x12 bytovch jednotiek a zostatok pozemku sa rozparceluje pre individulnu bytov vstavbu. Pretoe e Obec nie je vlunm vlastnkom nehnutenost v centre Kalnej nad Hronom a pozemkov za Novou ulicou, viac informci ohadom tchto lokalt vm radi poskytneme osobne na obecnom rade.

Foto . 2

Foto . 1

sprstupnen aj verejnosti. Aj touto formou by som rd poakoval pnovi Vojtovi Hanuskovi a pani Magdalne Kovovej, ktor ako prv reagovali na nau vzvu a aktvne sa zapojili do pripravovanej vstavy. Na prvej fotografi mete vidie rmsko-katolcky kostol,

cestn most, ktor bol zbran poas II. svetovej vojny a pohad na kriovatku ulc 29. augusta, Mlynsk a Dlh. Na druhej fotografi je pohad na obecn rad, rmskokatolcky kostol a jednu z ulc ktor sa nm zatia nepodarilo identifikova. (autor je starosta obce)

Na Rodiovskom plese bolo fajnSYLVIA POLIAKOV KALN NAD HRONOM Zdruenie rodiov pri Zkladnej kole pripravilo v porad druh Rodiovsk ples, ktor sa konal v sobotu 11. februra o 19. h. v Kultrno-spoloenskej sle v Kalnej nad Hronom. Ples otvorili valkom tanenci z Junilevu Levice a zaspievala Sylvia Poliakov ml. Prhovor k hosom predniesla Sylvia Poliakov st. predsednka ZRP pri Z v Kalnej nad Hronom s riaditeom koly Petrom Liptkom. S ctou privtali oakvanch host starostu obce Ladislava hna a zstupkyu starostky Novho Tekova Mriu eliarov. Do tanenho kola pozval vetkch host DJ MARCO. Ako to u na plesoch bva, na rad prila chutn veera a po tanench kolch sa zaala losova tombola. Najv zujem bol v tombole o penov tortu v tvare srdca, ktor venovala p. urkov. Po polnoci vetci posilnen kapustnicou sa tancovalo do rna a veru niektor by uvtali aj do neskorch rannch hodn. Organiztori plesu mali vek rados, ke videli odchdza domov vytancovanch a spokojnch host. Veria, e rodiovsk plesy bud tradin a kadorone prekvapia ich host prjemnou atmosfrou, dobrou hudbou a zbavou. (Autorka m na starosti kultru a kninicu)

obec mochovce fakticky zanikla v roku 1982

Tento rok si pripomenieme faktick znik obce Mochovce, ktor nastal oficilnym zaiatkom vstavby jadrovej elektrrne v roku 1982 (poznmka pre mladie ronky: no, Mochovce boli relnou dedinou). Skonila tm takmer sedemstoron histria obce, ktor mala v rokoch pred jej znikom necelch psto obyvateov. Histria zniku zaala u v roku 1973. Vtedy vydal Krajsk nrodn vbor v Bratislave stavebn uzveru z dvodu plnovania stavby. To znamen, e Mochovce sa stali znikovou obcou, v ktorej sa u nesmelo stava a akala ju postupn asancia. O p rokov neskr vlda schvlila vstavbu JE Mochovce. v 19. storo vye 800 obyvateov Prv psomn zmienka o Mochovciach je z rokov 1295 a 1299, ke obec bola v drbe Mata ka. Histria osdlenia tejto lokality je vak ovea staria. Paradoxne tto as dejn zva odhalil a zchrann archeologick vskum spojen s vstavbou elektrrne. U pred 23 000 rokmi, v paleolite, sa tu nachdzalo sdlisko lovcov gra-

bez dediny u tri desaroiavetskej kultry. Stopy osdlenia sa alej tiahnu cez neolit, eneolit, dobu halltattsk a latnsku a po dobu rmsku a vasn V roku 1905 zaznamenval tunajie udov piesne znmy maarsk hudobn skladate Zoltn Kodly.

r posledn roky zniku preili. Niektor z nich zaloili Zdruenie bvalch obanov Mochoviec, ktor svojimi pravidelnmi

pokrauje rekontrukcia kblovky a internetuDaNIEL SVORDa KaLN NaD HRONOM V tchto doch zana zveren etapa rekontrukcie kblovej televzie a internetu na uliciach Nov, Komenskho, Zhradn a as ulice ervenej armdy. Etapa bude rozdelen na dveNa zem bvalej obce Mochovce stoj jadrov elekrre.

asti zemn prce s montou hlavnej technolgie a mont prpojok. Po skonen bud mc uvatelia sledova iriu ponuku programov a vyuva kvalitatvne lepie pripojenie na internet. (autor je konate Kaln KTR, s.r.o.)

priatesk futbalov zpaspodujatiami nedva zabudn a pripomna pamtnkom, ak to bolo by Mochovanom. zruenie radnm nariadenm Obec Mochovce bola radne zruen uznesenm vtedajieho Okresnho nrodnho vboru v Leviciach v roku 1990. Zostal z nej kostol, niekoko viniiek NOVKY (ig) - V sobotu 25. februra sa odohral priatesk futbalov zpas v Novkoch medzi mustvami KFC a TJ Zemianske Kostoany. Nai futbalisti nastpili v zmenenej zostave kvli viacerm zraneniam, chorobe, a zrejme aj to

stredovek. V roku 1388 sa obec stva na niekoko storo sasou levickho hradnho panstva. U v roku 1354 mali Mochovce poda spisov desa usadlost. V roku 1601 ich u bolo 66 a do roku 1900 narstol poet obyvateov a na 833. Obyvatelia obce sa odjakiva ivili predovetkm ponohospodrstvom a vinohradnctvom, napokon mochovsk vinice s jednm z mla pozostatkov po pvodnej obci.

poet obyvateov klesal Potom obec prela dvomi svetovmi vojnami, zmenami ttnej prslunosti, vysdovanm a presdovanm, kolektizciou, elektrifikciou, ale hlavne postupnm bytkom obyvatestva. V roku 1961 bolo Mochovanov u len 612 a pred vstavbou elektrrne iba 488. Obyvatelia Mochoviec sa roz-

kFc hral v novkoch

sa podpsalo pod celkov vsledok zpasu, v ktorom nai podahli (3:2). Prv polas patril sperovi - vyhrali ho 2:0. Po zmene strn tempo hry diktovali nai futbalisti, hral sa pekn aktvny futbal, no na vhru to u nestailo.

V roku 1990 ku Kalnej nad Hronom pripojili chotr bvalej obce Mochovcepchli do sveta. Niektor si vybrali iniakov bvanie v Leviciach, in uprednostnili dedinu. Nostalgia za tou ich obcou vak zostala. Neprjemn spomienky spojen s ruenm dedinky, odlenm sa od ich priateov a susedov, branm domov i planrovanm celho ternu zostali v srdciach mnohch, ktoa pamtajcich rodkov. Elektrrne sa svojho spustenia dokali a po dlhch estnstich rokoch vstavby, sn ich ak alie rozirovanie a v roku 2100 m na mieste Mochoviec st poda plnovaov a odbornkov u len zelen lka. Vtedy sa histria Mochoviec uzavrie celkom. (rz)

Pohad na dnes u neexistujcu obec Mochovce.

:

OVo tvrtok 26. janura bolo nae mesto miestom rokovania srbskho ministra infratruktry a energetiky Milutina Mrkonjia so zstupcom ruskho energetickho gigantu Gazprom a vedcimi predstavitemi podnikov Teplo GGE a Tenergo Brno. astnkov rokovania privtal aj primtor mesta. Srbsk zujem o slovensk energetick rieenia na vldnej rovni pretrvva u niekoko rokov, vlani v lete bola podpsan medzivldna dohoda o spoluprci v oblasti niekokch konkrtnych energetickch dodvok. Rokovanie bolo pokraovanm skorch rokovan skupiny GGE so srbskou stranou, od ktorch oakvame aj konkrtnu spoluprcu v

NOVHO?ponohospodrov, ako aj mest a obce. Tmto prstupom mu aj v Srbsku riei niekoko otzok sasne: vyuitm biomasy obilnej slamy dosiahnu iaston samostatnos reginu, stabilizciu cien i zamestnanos v ponohospodrstve a vo vrobe energie. Ministrovi sme dkladne prezentovali nau innos a vyzbrojili ho propaganm materilom, ktor mme v anglitine, nemine, rutine, slovenine, etine, maarine aj srbine. Vldny predstavite sa vyjadril, e srbsk strana si v oblasti komunlnej politiky vie predstavi spoluprcu so Slovenskom a konkrtne aj s naou spolonosou, vyjadril pozitvne vyhliadky do budcnosti Tibor Eek.Na prpadn kritick vahy obanov o efektvnom vyuvan aktivanch pracovnkov je najlepou odpoveou skvelo vykonan prca. Tento scenr sa naplnil do bodky aj na prelome janura a februra, ke aktivan pracovnci mesta vyistili okolie cesty vedcej od elezninho priecestia na Vek Dvor na seku od koajnc po odboku na Karolnu. Podobn innos vykonvaj aktivan pracovnci aj v okolitch obciach a okolie ciest vedcich do mesta je doslova posypan odpadmi. Situciu bolo potrebn riei a ponkalo sa prve toto rieenie. Aktivan pracovnci v priebehu dvoch dn vyzbierali na tomto seku poldruha vleky odpadu, hovor Vojtech Flix, vedci tvaru sprvy mestskho majetku na Ms. Pracovnci na aktivanej innosti pokrauj v isten prcestnch jarkov aj pri alch komunikcich vedcich z mesta. Vsledkom bude via istota ete pred prjazdom do mesta. A prv dojem zavi...

najbliom obdob, i u vo forme kontraktov alebo zakladania spolonch firiem v Srbsku, povedal Tibor Eek, vedci eliezovskej prevdzky Tenergo Brno, resp. po novom Teplo GGE. Hosom boli prezentovan nae technolgie zameran na kombinovan vrobu elektrickej energie a tepla na bze zemnho plynu a obnovitench zdrojov. Minister sa zaujmal o vetky detaily, vhody a nevhody, prnosy tchto systmov aj budci vvoj v tejto oblasti, kee Srbsko sa pravdepodobne v oblasti energetickej politiky a cenotvorby vyd slovenskou cestou. Vek zujem prejavil najm o rieenia pre menie mest, kde vyuitie fitomasy podpor tak

POV BYT, s.r.o, ktor dodva teplo a tepl vodu pre obyvateov Povaskej Bystrice a spolonos TENERGO Brno, a.s., poskytujca rovnak sluby v Snine, Devnskej Novej Vsi a eliezovciach, uskutonili 1. janura 2012 fziu. Zlenm tchto dcrskych firiem GGE vznikla nov spolonos TEPLO GGE, s.r.o.. T bude odteraz zastreova vetky doterajie aktivity v jednotlivch mestch. Zrove sa stva majoritnm akcionrom spolonosti SOUTHERM, s.r.o., kde zabezpeuje dodvku tepla pre viu as Dunajskej Stredy. Za novho riaditea TEPLO GGE bol vymenovan Ing. Rudolf Pradla, ktor so sebou prina bohat sk-

senosti z energetickho sektora. Cieom fzie je sprehadni obchodn truktru spolonost patriacich do skupiny GGE a vytvori priestor pre redukciu nkladov v rmci skupiny. Verm, e moje odborn poznatky pomu pri transformcii, vysvetuje R. Pradla. Synergick efekt spojenia by sa mal prejavi aj v logistike a obchodnom styku so zkaznkmi. Do novej spolonosti sa bud v budcnosti zaleova aj prpadn alie akvizcie GGE. Posilujeme nau pozciu v energetike na Slovensku a zrove verme, e nm tento krok pome aj pri naich plnoch expanzie v rmci Eurpy, dodva R. Pradla. (pr)

Zo Svodova a z Mikuli v doch: 26. marca, 23. aprla, 21. mja, 25. jna, 23. jla, 20. augusta, 24. septembra, 22. oktbra, 26. novembra a 18. decembra. Z ulc Zhradn, Hurbanova, Pon, Fr. Kra, Orgovnov, Gorkho, Krtka, Tich, Pionierska, Kossuthova, Kherndlova, Sacherova, Poton, Vbov, kolsk, trova, Jesenskho, SNP /as eliezovce/, Jarmon a Cintornska budeme odva v doch: 27. marca, 24. aprla, 22. mja, 26. jna, 24. jla, 21. augusta, 25. septembra, 23. oktbra, 27. novembra a 19. decembra. Z ulc kpt. Nlepku, Ruov, Mierov, eleznin, Hviezdoslavova, Adyho, Dzsova, Fukova, Schubertova, zka, Trn, Petfiho, Lipov, Nezbudkov, Brezov, Agtov, Tulipnov, Narcisov, Nov, Potov, Sldkoviova, Jilemnickho, Hronsk, Jkaiho a Zlatncka budeme odva v doch: 28. marca, 25. aprla, 23. mja, 27. jna, 25. jla, 22. augusta, 26. septembra, 24. oktbra, 28. novembra a 20. decembra. Z obchodov v doch: 29. a 30. marca, 26. a 27. aprla, 24.a 25. mja, 28. a 29. jna, 26. a 27. jla, 23. a 24. augusta, 27. a 28. septembra, 25. a 26. oktbra, 29. a 30. novembra a 21. decembra. Mestsk rad eliezovce

29. februr: podujatie v kolskej druine na Mierovej ulici od 14.00 h, tma udovt Fulla (maliar, ilustrtor) 100. vroie narodenia.

PERSONLNE VSTAVKY:

29. februra: Ferenc Karinthy Verejn internet, burza knh. Mestsk mzeum.

POHRONIE

samosprvne noviny

28. februra 2012

11

Od utorka do utorka: M IjE ObEC

. 8/2012 obecnou zabjakou a sprievodom masiek sa rybnania lili s faiangom

28. februr 2012

RYbNK V sobotu 18. februra sa v obci konala faiangov veselica spojen s obecnou zabjakou. Od skorho rna sa udia schdzali pred kultrnym domom, aby sa zapojili do prc spojench s prpravou zabjaky.

symbolicky pochovali aj basuV dedine sa nalo vea pomocnkov. Aj vaka nim sa u o 10. hodine podvali zabjakov peciality a kapustnica. Tento pokrm bol vzcny tak pre dospelch ako aj pre deti, ktor dychtivo sledovali kad moment zabjaky, pretoe chov prasiatok sa pomaliky vytrca z povedomia obyvateov dedn. A tak star Rybnania zaspomnali na asy, ke zabjaka bola prirodzenou sasou dedinskho ivota. Vetci spolone si pochutnali na pripravench tradinch zabjakovch pecialitch, ktor dostali na zklade vopred zakpench lstkov. Oberstvili sa v bufete, ktor prevdzkoval Jn Klinok. Okolo 12. hodiny priiel pred obecn rad vek sprievod masiek, ktor sprjemnil atmosfru tohto peknho da. Privtal ho Stanislav Maar, zstupca starostu ako gazda obce, a zbava sa mohla zaa. Sprievod sa vybral do ulc Rybnka, a priniesol rados aj veselos do obydl mnohm oba-

Mil spoluobania,v sobotu 18. februra sme sa spolone rozlili s faiangom a mme za sebou aj aliu obecn zabjaku, ktorou obdobie hojnosti vyvrcholilo. Poas pstu, ktor zaal Popolcovou stredou 22. februra, si m organizmus oddchnu od akch jedl a naerpa nov sily. Tie Vm vetkm s ctou prajem. Aby po studenej zime, ktor starm Rybnanom po rokoch op pripomenula zasneen a vymrznut zimy z ias ich detstva, prila postupne mierna a voav jar prebdzajca ivot. Pamtnci z naej obce si isto radi pretaj aj spomienku na pranie iat v Teplici a pravdiv smevn prbeh z rybnckej minulosti. elm Vm spokojn dni. Imrich Krlik, starosta

Sobota, 18. februr: faiangov sprievom kra obcou.

nom. Svoju cestu zavil v kultrnom dome o 13. hodine, kde sa u chystalo pochovvanie basy pod vedenm skupiny Veselch chlapcov z Vekch Kozmloviec. Na znak konca faiangov prebehlo artovn pochovvanie basy, pri ktorom vystupovala postava kaza aj smtiacich pozostalch.Na zver zbavy basu vyniesli von zo sly, m ju symbolicky pochovali. A tak pochovanm basy sme sa vetci spolone rozlili s faiangami. O zbavu sa poas faiangovej rozlky starali aj skupiny vecbend a Cimbalovka - Vargicovci. V tejto prjemnej atmosfre sa slvnostn sobota preklenula a do neskorch veernch hodn. Dvere kultrneho domu sa zamkli a o 22. hodine.

od Zorky babiky:

Pravdiv prbeh z rybnckej minulosti

Syrov rezance so kvarkamiVILIAM BNA Ako rodk z Rybnka vm chcem pripomen jednu vesel prhodu, ktor sa stala ani nie tak dvno - v dvadsiatom storo. Je to prbeh skuton, ale u skoro zabudnut, alebo mnohm neznmy. Ako dobre viete, v minulosti v naom okol nebolo vea pracovnch prleitost, a tak nai rybnick chlapi pracovali vinou v kameolome zvanom Galiba. Tu bola prca vemi ak, nu nai galibi rovno z prce ili naerpa novch sl do kriem. Bu k uroviovi, do Martinch, ale najradej k varalovi. Tu strvil nejedno popoludnie aj n galib, o ktorom bude re. Jednho veera tento ujko podguren priiel domov na Prieloky, kde bval. Deti i manelka u spali. Elektrina vtedy ete nebola, iba nad stolom, na hrade, bola zaloen petrolejka. Jej knt bol stiahnut, aby sa vemi nesvietilo, a tm sa petrolej uetril. Ujko hladn ako vlk sadol za stl a ako obyajne hadal nieo na zjedenie. Lebo na stole vdy nieo pod zub muselo by. Tentoraz tam bola vek misa syrovch rezancov a k tomu ete so kvarkami. Poriadne sa najedol a iiel spa. Rno, ke vstal a chystal sa do prce, hovor ene: Mara, a kdee si zobrala tak dobr kvarky, o boli na tch rezancoch? ena vyvalila oi, o akche kvarkoch to hovor, a on len tvrd, e boli vemi dobr a chrumkav. A neskorie jej svitlo, e chlapci pred veerou nachytali na Prielokch chrstov a nechali ich v hrnci na stole prikryt len tenkou valadienkou. e rno bud pre sliepky, ktor to maj vemi rady. Chrsty vak veer z hrnca povych-

Kniha bsn o zvieratkch a vtikoch talentovanej rybnckej autorky Zory atkovej, ktor vyla vlani s vemi pekn-

Bristolsk bsniky pre vetky detiky

mi ilustrciami Andrey Harmadyovej, by mala by v kadej rodinnej kninici. Mete ju kpi na Obecnom rade v Rybnku.

dzali, niektor popadali na zem, ale vea ich prelo do misky so syrovmi rezancami, z ktorch sa stali chrumkav kvarky. Ako to u bva, pravda vdy vyjde von. Nu i toto sa dostalo medzi jeho spolupracovnkov, o vyvolalo vea smiechu a posmechu. Lebo o galiboch sa hovorilo, e ij z posmechu. Preto tam tto prhoda akurt zapadla. (Pozn. autora: Nechcem spomna meno toho ujka galiba, lebo nejak jeho rodina ete ije, aby sa nectili urazen. Ale je to skuton pravda, ktor mi osobne potvrdil.)

rybnania chc, aby tepl prame rstol do sily

iadna aviv sa nevyrovn vode z naej teplice!MONIKa SVOV Mnoho ien u len spomna, ako sa chodilo prva a plka na Teplicu. Na t vu prdla, pranho v teplinej vode, sa ned zabudn. A z dolnej asti Rybnka chodili gazdin na Teplicu plka svoje prdlo. T asn va atstva pran v teplinej vode je dnes u len spomienkou. V zime prame nezamrzol, voda bola tepl aj v tch najvch mrazoch, a sa z nej parilo. Teplin voda je mkk a v nej vyprat prdlo bolo ovea jemnejie a voavejie ako vo vode z obecnho vodovodu. Dnes len malink pramienok teie, no dole v dedine pri daoch cel potok ova. Teplica, n rybncky potok, pretek celm stredom obce, zber sa za dedinu cez polia a zo susednch obc sa do nej vlievaj ostatn potoky. Jej voda

MONIKA SVOV

NAA tePLICATeplica, stredom Rybnka tvoj potok pretek, no roky ti u pribdaj a tvoj prame asom dova. Malm pramienkom teraz te ns. Ani zima, ani mrazy tvoj prame nezdolaj. My aj pstruhov v kte pamtme a ondatry tvoj tok rozryli, vtiky sa napi k tebe chodili. Aj raky tvoju istotu potvrdzuj. Hsky sa v tvojej vode kpavali, deti nohy mali a na Vek noc ou chlapci dievky oblievali. Cez humn tvoj potok mme, s radosou na spomname. Pri prcach v zhradch vlahu si nm dvala. Po vodu sme chodili aj na pitie chosnili. Vr sa, naa Teplica, potok nho ivota!

ZORA ATKOV:

Jedna vrana k druhej vrane sad a t druh, t je tomu rada. Poklebeti by sa zilo vari, o ktor dnes na obed uvar. U o chvu krkali tam tyri, hdali sa, i s zdrav syry. Nevedeli dohodn sa veru, alie tyri do debaty ber. Zlietol sa ich cel kde tam,

Vrana k vrane sad

nerozumie nik ich klebetm. Prekrikuj vetky jedna druh, dnes u obed ako vari bud. O varen vetky vrany krkali si iba, usdili, e im k tomu vea vec chba. Od hladu ich preto brucho nebol: pozobali to, o nali na poli.

oznamTJ Rybnk v spoluprci s Obecnm radom organizuje da 5. aprla autobusov zjazd na muzikl (divadlo nov scna Bratislava). V muzikli inkuje v jednej z hlavnch loh aj Rybnan patrik Vyskoil. Cena lstka: 22 + 6 doprava.

smy svetaDiel

Takto sa voakedy prali aty v Teplici.

sa potom spolu s almi vlieva do Podluianky pri Leviciach.

Vemi time, aby n teplin prame oil ako voakedy.

Info a rezervcia u predsedu TJ Rybnk p. Vyskoila (tel. 0904 886 994), email: vyskocil@obfz-levice.sk a u pracovnok Obecnho radu . t. 036/634 21 51

POMAOVAN VTAJeden z najkontroverznejch romnov dvadsiateho storoia, preloen do vye tridsiatky jazykov, sa takmer po polstoro od prvho vydania dokal aj slovenskho prekladu. itate sa me presvedi, e jeho odkaz je napriek drsnej forme predovetkm humanistick.

V jeseni roku 1939 rodiia v nemenovanej krajine v stredovchodnej Eurpe pol svojho esronho syna na vidiek, aby ho uchrnili Na pozad mimoriadne naturalistickho diepred hrzami vojny. aleko od civilizcie sa ne- la sa odohrva siln prbeh o vplyve udskch vinn chlapa postupne stretva s nepochopite- pudov, nenvisti, zlobe, hlposti a tby po nou zaostalosou, poverivosou, zlobou, najob- pomste. ludnejmi formami nsilia a prejavmi sexul-

nych chyliek. Nevinn naivn chlapec uvauje, kde sa berie nsilie, nao je dobr a ako sa mu vyhn. Odpovede a ochranu nachdza postupne v primitvnych kultoch, u Boha, Diabla, v nacizme aj komunizme, a napokon strat nielen vetky idely, ale aj nevinnos. K tomu vetkmu ho enie najsilnejia udsk tba prei.

Autor romnu Jerzy Kosinski (vlastnm menom Josek Lewinkopf) sa narodil v roku 1933 v Lodi. Kvli svojmu idovskmu pvodu sa poas vojny skrval na poskom vidieku. Prve z vojnovch sksenost erp jeho prv a najznmej romn Pomaovan vta. V roku 1957 emigroval do USA. Z anglickho originlu The Painted Bird (Houghton Mifflin Company, New York 1976) preloil Peter Tkaenko. POMAOVAN VTA vychdza na 240 stranch. Maloobchodn cena 9,90 . www.dennikodvaznehobojka.sk www.bux.sk, www.ikar.sk Mria Lekov, PR manarka vydavatestva Ikar

VSTAVY Levice - Tekovsk mzeum Kapitnska budova Stla expozcia: Archeolgia - Histria hradu - Histria lekrnictva Spoloensk ivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - udov odev Otvracie hodiny: pondelok - piatok 9.00 - 18.00 hodiny, sobota - nedea 10.00 - 18.00 hodiny Dobovsk katie Prrodovedn zbierky Vstava potrv do 1. aprla 2012 RZNE Vstavn sie CK Junior Z tvorby maliara Nagy Imre Istvna vstava vtvarnch prc 27. februra 9. marca, pondelok piatok od 10.00 do 16.00 hodinyRON, EKRAN, ILO, OLAH

KINO JUNIOR 28. a 29. 2. 2012 (utorok - streda) o 18.30 h BASTARDI 2 R. Druh diel zana krtko po smrti najvieho bastarda Michala Dostla. Michalov otec a dedko s presveden, e uite Majer stl za vradami vetkch troch iakov a tak pomstil smr svojej sestry. Zanaj Majera psychicky depta a hadaj dkazy... Drma, MP od 12 rokov, V, 97 min., Pegasfilm, Vstupn: 2,40 , PREMIRA 1. 3. 2012 (tvrtok) o 19.00 h JACK SA CHYST VYPLVA USA, Filmov klub Otznik Autor scenra Robert Glaudini o svojej hre povedal: Jednou z hlavnch tm je, e napriek tomu,vkon futbalistu

e sme schopn odpusti zradu, no nemusme sa s ou zrove aj nevyhnutne zmieri. Ria: Philip Seymour Hoffman, 2010, 89 min. 2., 3. a 4. 3. 2012 (piatok sobota nedea) o 18.30 h HUGO A JEHO VEK OBJAV (HUGO) USA. Hugo Cabret je neobyajn chlapec, ktor po otcovej smrti ije na parskej elezninej stanici u svojho strka alkoholika. Po otcovi Hugo zdedil vynaliezavos a robota s kovou dierkou v tvare srdca, ktor mono oije, ak doho vlo ten sprvny k. Neutiten zvedavos privedie Huga k predavaovi mechanickch hraiek a jeho chrnenkyni, ktor m v

rukch k k rozlteniu Hugovej ivotnej zhady... Dobrodrun, MP od 12 rokov, ST, 126 min., Tatrafilm, Vstupn: 2,30 , PREMIRA 3. a 4. 3. 2012 (sobota- nedea) o 15.30 h AUT 2 (CARS 2) USA. Hviezdy pretekr Bleskov McQueen a svojrzny odahovk Mater prevetraj svoje priatestvo na celkom novch miestach. Bli sa toti svetov sria Grand Prix a bude sa preteka o prestny titul najrchlejieho auta na svete. Anim. rod. Komdia, MP od 7 rokov, SD, 114 min., SATURN

vulkanizovan kauuk

vyahovali me

Ijuin

PPZ okr. D. Streda KONIEC TAJNIKY

501 v Rme

rusk telekomunipremet vo vzduchu kan druica

mravouk

ah letn pl symetrla PZ okr. Partiznske mesto v Grcku ubytova v prrode jedovat rastlina plon miera poisovala pohrebn hostina lavrencium maarsk ensk meno

iaden

mesto v Peru dlh mloobsan re

Pvazal musk meno telovchovn jednota nezoseklo

nevrazne (bsn.)

posmenk cherubn skupina mladch ud itok MPZ Turecka samec kozy pretla na bvalch znmkach

NARODILI SA LEVICE: 2. 1. Ramna Balzsov (dcra Eugena a Eleonry), 2. 2. Natlia Strakov (dcra Zlatka a Sandry), 6. 2. Sra Said (dcra Fawzia a MUDr. Karim), 7. 2. Dominik Horvt (syn Ferdinanda a Kvety), 10. 2. Natlia Macekov (dcra Juraja a Mgr. Lucie), 11. 2. Sofia Prilinsk (dcra Jozefa a Aleny), Roman Gajdo (syn Zuzany), 13. 2. Sophia Dvidov (dcra tefana a Tmey), Nikolas Dezider Didia (syn Dezidera a Zdenky), Mat imonek (syn Jozefa a Anity), Dvid Rafael (syn Marcely), 14. 2. Florin Fabin (syn Marina a Moniky), Korina Hamranov (dcra Attilu a Renty), Mt Fle (syn Toma a Martiny), Tobias Alaka (syn Katarny), 15. 2. Filip Kuruc (syn Ladislava a Ing. Natae), Jenifer Vivien Kardoov (dcra Jozefa a Alexandry), Simona Janov (dcra Slavomra a Katarny), Monika Gordkov (dcra Duana a Moniky), Roman Horvth (syn Romana a Patrcie), 16. 2. Rka Lilia (dcra Petra a Mgr. Evy), 17. 2. Miguel Farka (syn Jna a Klry), Pavol Sklenka (syn Ivana a Martiny), Markus Benurik (syn tefana a Lucie), Sofia Mihlov (dcra Marina a Eliky), Adriana Lietavov (dcra Martina a ubice), Simona Kurucov (dcra Karola a Silvie), 18. 2. Anna Srna (dcra Roberta a Tnde), 20. 2. Sedrik Fry (syn Jliusa a Evy), 21. 2. Amina Mcrov (dcra tefana a Anity) SBILI SI VERNOS LEVICE: 18. 2. Ing. Erik Keller a Ing. Jana Minrov, Patrik Klako a Iveta Ptkov OPUSTILI NS LEVICE: 15. 2. udmila Luptkov (79 r., Pukanec), 16. 2. Magdalna Tthov (82 r., Hronovce), 18. 2. Magdalna Mikulsov (71 r., Plovce), Karol Lenthr (78 r., Krkany), 19. 2. Eduard Kurina (66 r., Plav Vozokany), 20. 2. Zlatica Pirelov (50 r., Levice), Helena Hajkov (61 r., Tlmae Lipnk), 21. 2. Cyril Zelienka (80 r., Levice) AHY: 16. 2. Emlia Rumlkov (63 r., ahy), 17. 2. Ladislav mika (63 r., Vykovce nad Ipom), 22. 2. Judita Moyov (56 r., ahy), Mria Priov (84 r., ahy - Preseany nad Ipom) ELIEZOVCE: 18. 2. Helena Monostori (90 r., Svodn)

schopn, ri predloka

rumunsk hudobn skladate

nerozhodne v achu

KUPN KROVKY 8/2012

BLCHY KMI, A SLONOV... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Dokonenie tajniky z . 6/2012 znie: ...LSKE K PRCI. Vhercom knihy z vydavatestva IKAR je Ondrej Forg. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. V tchto doch sa venujte najm svojej emonej oblasti. Ostatn nechajte "bokom". Inak budete vo vetkch smeroch sklaman. Urite dokete rozozna umelo vytvoren prekky v prci. Bu ich preskote, alebo sa im vyhnite. Partner vs v neakanej situcii podr. Neriskujte na cestch. Bk 21. 4. - 21. 5. Dobre vm padne, ak sa budete mc stretn so svojim priateom a v pokoji sa s nm porozprva. Privedie vs na nov mylienky, z oho vyplynie celkom pekn perspektva. Mali by ste sa tento tde viac zaujma o ud z blzkeho okolia, z priateov sa ahko mu sta nepriatelia. Nedverujte tm, o vm lichotia. Blenci 22. 5. - 21. 6. Vetky zmeny sce ete nepoznte, ale u sa im preventvne vzpierate. Nakoniec budete s nimi shlasi. Dleit bud aj pre partnersk vzahy. Opakovanie me s asom na nervy. Hviezdy ovplyvnia v skromn ivot. Zmente niektor veci v rodine, ale narazte na tvrd odpor. Nevyhnete sa hdkam a nedorozumeniam. Rak 22. 6. - 22. 7. Nezabdajte na to, e in kraj, in mrav. Vae osobitn zkony platia vo vaom byte, ale nie tam, kam sa chystte. Prispsobte poda toho vae sprvanie. Nezaumieujte si tak vea ako minul tde, ve nemuste kad de dokazova svoju ikovnos! Starie ronky ak cez vkend mil prekvapenie. Uvonite sa a vychutnajte si ho. Lev 23. 7. - 23. 8. Ete stle budete myslie len na peniaze. Snate sa vedome vytvori dobr nladu. Obas treba vedie i, vychutna aj t najmeniu prjemn chvu. Nie je potrebn, aby ste opakovali pokus z minulosti. K inmu vsledku sa zrejme zatia nedopracujete. Radej sa pripravujte na alie pokraovanie. Panna 24. 8. - 23. 9. V profesii alebo pri fyzickej aktivite uplatnte nevdan energiu. Vaa citov strnka vak nebude a tak siln. Neprenajte nladu aj na okolie. Zrejme mte sriu inorodch dn, ke pre vs nie je ni aie ako sedie so zaloenmi rukami a neinne sa prizera. Pritom by ste nemali zabda na zdravie, mte len jedno. Vhy 24. 9. - 23. 10. Nemali by ste svojej lske ni zatajova. Je tu riziko, e stratte jej dveru. V kadom prpade prde k nieomu, o me zmeni doteraj priebeh vho vzahu. Poteujce sprvy s v poslednom ase oraz zriedkavejie. Napriek tomu by ste mali dosta nejak informcie o priaznivch zmench. Ndej zomiera posledn. korpin 24. 10. - 22. 11. Pri vetkch vaich terajch aktivitch by ste nemali zabda na partnera. Pripomenie vm, e existuje a m svoje nroky. Pripravte pre neho nejak prekvapenie. Budete sa cti op na koni a mnoh vm pjde ahko od rk. Stretnutie s istmi osobami bude pre vs zitkom. Strelec 23. 11. - 21. 12. Skromn ivot vs v sasnej dobe plne uspokojuje. Po boku milovanej osoby preijete chvle radosti a pokoja. Upokoj vs aj prechdzka prrodou. Dobr tip, ktor dostanete, neberte na ahk vhu. Je vea hoden. Mali by ste sa konene pusti do nieoho poriadneho, kde sa naplno mu uplatni vae schopnosti a nadanie. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Planty ovplyvnia vae citov zleitosti. Vo vzahoch s najblimi umi sa vyskytn komplikcie. Mali by ste svojim blzkym objasni trochu svoj hodnotov systm. Nieo vybojujete, ale cie nezodpoved nmahe, ktor na vynalote. Niekto ak od vs viac prejavov nehy. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Hviezdy vm vea nesubuj. Finann spory, nedostaton venovanie sa rodine - to je v program. Nad vetkm sa dobre zamyslite, na npravu je ete as. Nemali by ste stle robi vetko sami. Nakoniec, nie vdy sa to aj d. Aj in by mali ukza, e osi vedia. Dajte im monos a vy si oddchnite. Ryby 20. 2. - 20. 3. Nerozuujte sa, ak za vami niekto prde bez ohlsenia. M na to iste dvody. Radej si ho v pokoji vypoujte a ukte dobr vu. V budcnosti sa vm to vrti. Stretnutie vs vemi pote. Vyvol spomienky na pekn zitky z minulosti. Nlada sa vm zlep a ustpia vetky pochmrne mylienky. Aspo uvidte, ako mlo niekedy sta ku astiu.

POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 28. februra 2012, . 8, ronk LXVII. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. Email: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1-RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

zemn spolok Slovenskho ervenho kra v Leviciach je oprvnenm prijmateom 2 %, zaregistrovan v Notrskom centrlnom registri pod .8308/2011. O pouit 2 % informujeme verejnos prostrednctvom svojej web strnky, kde sa daj stiahnu aj tlaiv na ich poukzanie A na o ich pouijeme v tomto roku? V marci otvrame chrnen dielu pod nzvom Komunikan oddelenie pri Call centre socilnej pomoci SK. V dielni bud pracova 4 ako zdravotne postihnut osoby. Preto verme, e podporte zamestnancov tohto pracoviska v ich innosti, ktor je zameran na psanie projektov a poradensko - asistenn sluby pre hendikepovan osoby v celom Levickom okrese. Viac o ich innosti sa mete dota na www.scklevice.sk. akujeme za Vau priaze a podporu.Oga Szalmov, riaditeka zS SK Levice

Valentnska kvapka krvi je tu op! Spja u 17 rokov vetkch ud, ktor nemyslia len na seba a chc nezitne pomc tm, ktor to najviac potrebuj. Kampa odtartovala 8. februra a bude trva do 9. marca. V rmci Levickho okresu mete s krv darova: - 21. 2. 2012 na Hematologicko-transfziologick oddelenie NsP Levice - 7.00-11.00 h - 28. 2. 2012 na Hematologicko-transfziologick odd. NsP Levice - 7.00-11.00 h - 6. 3. 2012 na Hematologicko-transfziologick oddelenie NsP Levice - 7.00-11.00 h Vetci t, ktor sa zapoja do kampane a daruj krv, dostan mal darek s motvom kampane. tatistika spenosti kampane Valentnska kvapka krvi: poet darcov poet prvodarcov r. 2011 25 019 5 075 r. 2010 20 079 5 123 r. 2009 17 949 4 406 Valentn je nielen as zamilovanch, ale aj vetkch darcov krvi, ktor sa rozhodn odovzda tto vzcnu tekutinu. akujeme vetkm Vm, ktor prdete a dobrovone darujete krv. Pomete tak zachrni udsk ivot. Darina Vachov, koordintorka zS SK Levice

1 automechanik nkladnch automob. - nstup 8. 3., vyu., JAN TRNKUS ML.UNISERVIS, Vek Kozmlovce 371, tel. 0907 494 500, p. Trnkus 2 anci, servrky - nstup 29. 2., vyu., ADAM CENCORA s.r.o., Mldencka 263, Hronsk Kosihy, tel. 0905 748 055, p. Cencorov 2 anci, servrky - nstup 1. 3., vyu., SITMAR s.r.o., SNP 3, Levice, tel. 0903 209 084, p. kolnkov 2 anci, servrky - nstup 8. 3., vyu., LENDEL s.r.o., Svtua 495, Podhjska, tel. 035/658 61 94, p. imonov 1 ank, servrka - nstup 14. 3., vyu., ZERO O, s.r.o., Zd. Nejedlho 47, Levice, tel. 0948 290 100, p. Petr 1 dispeer cestnej dopravy - nstup 6. 3., V, VARGA ZSOLT f.o., Tekovsk 24, Levice, tel. 0905 429 428, Mgr. Bednrik 1 elektrikr - nstup 29. 2., SO, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 elektromechanik strojov a zariad. - nstup 29. 2., SO, SERIOPLAST SLOVAKIA s.r.o., PP Ga, Levice, info-sk@serioplast. com, p. Weisov 1 expedient - nstup 7. 3., SO, LEVICK MLIEKRNE a.s., Jursk cesta 2, Levice, tel. 036/637 73 93, p. Lieskovsk 4 finann poradcovia - nstup 28. 3., SO, KOOPERATIVA POISOVA, Bernolkova 20, Levice, tel. 036/6313 237, BsBa. Nemec

1 kontruktr - nstup 15. 3., SO, ROEZ s.r.o., Tyrova 2354/2, Levice, martin.lecky@roez.sk, Mgr. Leck 1 krupier-ka - nstup 15. 3., SO, WINTIME s.r.o., Trenianska 57, Bratislava, vladimir.sramek74@ gmail.com, p. rmek 1 kuchr - nstup 21. 3., vyu., PIZZERIA FONTNA s.r.o., ervenej armdy 7, Levice, tel. 036/6319 208, p. Akosiov 1 kuchr-pizzer - nstup 1. 3., vyu., BALAZMONT s.r.o., Nitrianska 498, Kaln nad Hron., tel. 0908 423 450, p. Bal 6 krenri - zvrai - nstup 29. 2., vyu., EKOFORM s.r.o., Kohryho 46, Levice, tel. 036/622 14 86, p. Varinsk 15 majstri st