Poľana

Martina Belejová

Poloha• Kraj pod Poľanou je rázovitá vrchárska oblasť v strede Slovenska s  jedinečnou ľudovou kultúrou a množstvom

 prírodných krás. Prírodnou dominantou kraja je Poľana  – vyhasnutá treťohorná sopka. Prepadnutím pôvodného vulkanického vrcholu vznikla kotlovitá zníženina – kaldera - s priemerom 6 km. Podpoľanie preto oplýva množstvom skalných útvarov sopečného pôvodu, ktoré sú pamiatkou na lávové prúdy.

Lesy, rastliny a zvieratá

• Pozostatkom sopečnej činnosti je aj pestrý členitý reliéf krajiny s prevýšením cez 1000m.

• Poľana je husto zalesnená, až 90 % územia tvoria lesy pralesovitého charakteru, k najvzácnejším patria:

• Zadná Poľana -územie so zachovalými porastami pôvodných vysokohorských smrečín.

• Hrončecký grúň a Ľubietovský Vepor – územie bukových a bukovo jedľových spoločenstiev

• Dobročský prales

• Ojedinelá zachovalá ukážka pralesovitého Karpatského lesa. Nachádza sa neďaleko obce Čierny Balog.

• K exemplárnym stromom patria Buk pod Kľukou, Buk pod Širokou a Brest na Hukave

• Odlesňovaním  lokalít, ich obhospodarovaním, najmä kosením trávy a salašníctvom  postupne vznikal jedinečný  komplex lúk, čistín a horských pasienkov, kde sa  nachádzajú  vzácne rastlinné spoločenstvá s množstvom chránených rastlín: žltohlav európsky, korunka strakatá, valdštanka trojlistá, páperník širokolistý, rosnička okrúhlolistá ...

• Vďaka zachovalosti prírodného prostredia sa tu stále nachádza množstvo vzácnych živočíchov: bezstavovce,  obojživelníky, plazy...  Z množstva vtákov sú najvzácnejšie dravce: jastrab lesný, sokol lastovičiar, orol krikľavý.  Z cicavcov sa tu vyskytujú  tiež vlk, rys, divá mačka, medveď a vydra riečna.

Rieka• Oblasť Poľany patrí k najmenej osídleným  chráneným oblastiam Slovenska s najčistejším ovzduším, množstvom

prameňov a zdrojov čistej pitnej vody.

• Kamenistý potok preteká malebnou 25 km dlhou Kamenistou dolinou. Dolinou kedysi viedla lesná železnička. Chráneným areálom je horný tok - meandre C2 v dĺžke 2,5 km. V polovici doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček B2 - zachovalý pôvodný systém na splavovanie dreva, prístupný tunelom točitých schodov z hrádze nádrže.

• Vodopád Bystré

• Vulkanická skalná stena vysoká 23 m,  po ktorej steká Bystrý potok a vytvára vodopád.

• Najznámejšie minerálne pramene Podpoľania sú v Čačíne, Klokoči, najpôsobivejšie sú Mičínske travertíny.

Kultúra• Folklórny festival, ktorého dejiskom je už od roku 1966 mesto Detva, patrí k najveľkolepejším

prehliadkam ľudovej kultúry na Slovensku. Koná sa každoročne počas druhého júlového víkendu. Nadväzuje na bohaté tradície muzikantského, tanečného i speváckeho umenia Detvanov a ich ľudovoumeleckej výroby.

Drevorezbu, výšivky krivou ihlou, výrobu ľudových hudobných nástrojov, výrobky z kože i kovu zručne ovládajú mladí i starší Detvania i Detvianky. Festival sa koná v prírodnom amfiteátri nad Detvou, ktorý rešpektuje jej pôvodnú architektúru.

Detva

Zaujímavosti• Pozostatky sopečnej činnosti, archeologické lokality

Melichova skala

• Stĺpový skalný 30 m vysoký útvar tvaru veže, významný krajino-tvorný prvok a pekný výhľadový bod. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte.

Bátovský balvan

• Osamotený, mohutný 14 m vysoký, 8 m široký kamenný blok.

Jánošíkova skala

• Mohutné bralo, dosahujúce výšku 30 m a dĺžku 200m. Leží na okraji kaldery stratovulkánu Poľana. V skalnom masíve s početnými sopečnými bombami a puklinami vznikla mechanickým zvetrávaním  nepravá jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne zhora po lane.

Hrb

• Andezitové bralo, ktoré zvislými stenami spadá do hĺbky 40 m. Zdroje sú nejednoznačné ide o geometrický, podľa iných o geografický stred Slovenska.

Budínske skalky

• Osamotený turisticky ľahko prístupný skalný komplex. Krajino-tvorný prvok a pekný výhľadový bod.

Kaľamárka

• Rozsiahly komplex skalných stien, komínov a veží s výškou presahujúcou 10 m. Predná Kaľamárka je obľúbeným tréningovým miestom skalolezcov, poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. Zadná Kaľamárka mohutná skalná plošina  tvaru kamenného hradiska - súčasť povesťami opradeného Detvianskeho zámku je archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu so stopami osídlenia už od neskorej doby bronzovej.

Zdroje informáciíwww.polana.slovanet.sk

www.referaty.atlas.sk

www.detva.sk

www.wikipedia.sk