Právna záväznosť usmernení EIOPA

Štefan Velčický

Právo EU

Pramene práva EU

� Primárne právo� Zmluva o Európskej únii

� Zmluva o fungovaní Európskej únie

� Charta základných práv Európskej únie

� Zmluvy o pristúpení k EÚ

� Všeobecné právne zásady

� Medzinárodné zmluvy

� Sekundárne pramene

� Rozhodnutia Súdneho dvora

Sekundárne pramene práva EÚ

Na rozdiel od primárneho práva patrí sekundárne unijné právo do právomoci orgánov Spoločenstva.

• Článok 249 ZES -Európsky parlament spoločne s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a prijímajú rozhodnutia, a podávajúodporúčania alebo zaujímajú stanoviská

• Článok 288 ZFEU Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajúnariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.

Záväznosť európskej normatívy v slovenskom právnom poriadku

� Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch.

� Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom (Transpozícia – v lehote na jej implementáciu)

� Rozhodnutie záväzné v celom svojom rozsahu pričom môže mať formu individuálneho právneho aktu v zmysle pôvodnej úpravy článku 249 ZES (Iba voči svojmu adresátovi má priame právne účinky) ale aj všeobecne záväzný charakter (hoci článok 288 ZFEU priamu aplikovateľnosťneobsahuje súdny dvor uvedené ustanovenia takto vykladá argumentujúc princípom „effet utile“ (zabezpečenia účinnosti resp. efektivity)

� Odporúčanie a stanovisko nie je v zmysle článku 292 ZFEU záväzné. (vyzývajúčlenské štáty na prijatie určitých pravidiel alebo správania sa vo vymedzenej oblasti)

� Delegované právne akty podľa článku 290 ZFEU legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci sú výslovne vymedzené v legislatívnych aktoch. Základné otázky určitej oblasti sú vyhradené legislatívnemu aktu, a preto nemôžu byť predmetom delegovania právomoci.

� Vykonávacie právne akty podľa článku 291 ZFEU Ak sú potrebné jednotnépodmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, tieto akty zveria vykonávacie právomoci Komisii (resp. v osobitných prípadoch Rade EU) - na rozdiel od delegovaných aktov neznamená stanovisko Rady alebo Parlamentu o prekročenívykonávacích právomocí komisie priamy právny následok na podobu vykonávacieho právneho aktu

� Princíp prednosti –(článok 7 ods. 2 ústavy SR) Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a európskej únie majúprednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

� Princíp priameho účinku – (Becker 8/81) jednotlivec sa má právo odvolávať na ustanovenie smernice v prípade, ak toto ustanovenie je jasné, presné a zrozumiteľné a zároveň je národná legislatíva nesúladná alebo chýbajúca a to napriek skutočnosti, že národné štáty majú právo na uváženie v prípade jej transpozície do národnej legislatívy.

� Princíp priameho účinku (Tullio Ratti/C-148/78)� Jasný, presný a dostatočný určitý záväzok obsiahnutý v smernici

� Nepodmienený záväzok

� Uplynutie času na transpozíciu

� Nejde o zväzok ukladajúci povinnosť jednotlivcom

(Rafael Ruiz Bernález/C-129/94)Súd vyslovil prednosť smernice o povinnom zmluvnom poistení vozidiel pred Španielskou právnou úpravou t.j. nariadil plniť poisťovni napriek skutočnosti, že Španielsky zákon v prípade spôsobenia škody vodičom v pod vplyvom alkoholu plnenie poisťovne vylučuje.

� Princíp nepriameho účinku

(Von Colson/C-14/83)

Súdny dvor zaväzuje vnútroštátne súdy vykladať vnútroštátne normy vo svetle platnej smernicovej úpravy (v prípade chýbajúcej alebo zlej implementácie)

EIOPA

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové

poistenie zamestnancov

� Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

� Orgán pre poisťovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice (2009/138/ES s výnimkou jej hlavy IV, smerníc 2002/92/ES, 2003/41/ES ............ ) a v rozsahu, vktorom sa tieto akty uplatňujú na poisťovne, zaisťovne, inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia, vrátane všetkých smerníc, nariadení arozhodnutívychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre poisťovníctvo.

� Orgán pre poisťovníctvo koná aj v oblasti činností poisťovní, zaisťovní, finančných konglomerátov, inštitúcií dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujúakty Únie uvedené v odseku 2, a to aj v záležitostiach správy a riadenia podnikov, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre poisťovníctvo potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto aktov.

� V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technicképredpisy, by mal mať orgán pre poisťovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. S cieľom zaručiťtransparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčanívnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mal mať orgán pre poisťovníctvo možnosťzverejniť dôvody nedodržania týchto usmernení a odporúčaní zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu.

� Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a pre neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Únii. Mal by sa preto vytvoriťmechanizmus, ktorým by orgán pre poisťovníctvo riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie vedúceho k jeho porušeniu. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe práva Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

Regulačné technické predpisy

� Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

� Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním

� Len ak orgán pre poisťovníctvo nepredloží návrh regulač-ného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre poisťovníctvo.

Vykonávacie technické predpisy� Orgán pre poisťovníctvo môže prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vypracovať vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Vykonávacie technické predpisy majútechnický charakter, nevyplývajú z nich strategické rozhodnutia ani politické rozhodnutia a ich obsah má určovať podmienky uplatňovania predmetných aktov. Orgán pre poisťovníctvo predkladá návrh vykonávacích technických predpisov na schválenie Komisii.

� Komisia nemôže meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním

� Len v prípadoch, keď orgán pre poisťovníctvo nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od or-gánu pre poisťovníctvo.

Usmernenia a odporúčania

� Orgán pre poisťovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určenépríslušným orgánom alebo finančným inštitúciám s cieľom vytvoriťkonzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie.

� Orgán pre poisťovníctvo organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu súvisiacich potenciálnych nákladov a prínosov. Tieto konzultácie a analýzy súprimerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní.

� Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

� Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal alebo ho má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný or-gán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre poisťovníctvo a uvedie dôvody.

� Orgán pre poisťovníctvo skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržaťpríslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre poisťovníctvo sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť aj dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vo-pred informovaný. Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podáva-jú finančné inštitúcie jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.

� Orgán pre poisťovníctvo vo svojej správe uvedenej včlánku 43 ods. 5 informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre poisťovníctvo plánuje zabezpečiť, aby dotknutý príslušný orgán jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiavali.

Závery

� Odporúčania a usmernenia nemajú povahu právne záväzného aktu EÚ.

� Nariadenie však priamo vyžaduje, aby príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložili všetko úsilie na dodržanie usmernení a odporúčaní.

� Odporúčania a usmernenia nemôžu prekročiť rámec právomocí daných orgánu článkom 1 nariadenia t.j. nemôžu upraviť oblasti, ktoré nespĺňajú požiadavku potrebnosti na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania platných a účinných aktov uvedených v článku 1 ods. 2. (v prípade odporúčaní a usmernení k režimu Solvency II až po nadobudnutí účinnosti smernice t.j. až po ich implementácii do národnej legislatívy resp. až po márnom uplynutí lehoty na transpozíciu alebo v prípade vydania právneho aktu s priamou právnou záväznosťou napr. nariadenia dňom jeho účinnosti)

� Národná banka Slovenska nemôže v zmysle slovenskej legislatívy vynucovať a sankcionovať plnenie odporúčaní a usmernení pokiaľ nebudúprevzaté do národného právneho poriadku vo forme právne záväzného aktu (napr. opatrenie NBS vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia v zákone)

Usmernenie k vybavovaniu sťažností poisťovňami (EIOPA-BoS-12/069 SK)

Usmernenie k vybavovaniu sťažností poisťovňami (EIOPA-BoS-12/069 SK)

„Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. [...]“

„Členské štáty požadujú od všetkých poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti.“

„Poisťovne a zaisťovne zavedúúčinný systém vnútornej kontroly. Tento systém zahŕňa minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, náležité ustanovenia o oznamovaní informácií na všetkých úrovniach podniku a funkciu dodržiavania súladu s predpismi.“

V prípade neživotného poistenia poisťovňa „informuje poistníka aj o spôsoboch na riešenie sťažností poistníkov týkajúcich sa zmlúv, a ak je to vhodné, vrátane existencie orgánu, na ktorý možno podávať sťažnosti, pričom tým nie je dotknuté právo poistníka na súdnu ochranu.“

V prípade životného poistenia je poisťovňa so zreteľom na záväzok povinná oznámiť poistníkovi „ustanovenia o vybavovaní sťažností týkajúcich sa zmlúv poistníkov, poistených alebo osôb oprávnených zo zmlúv, prípadne vrátane inštitúcie pre sťažnosti bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konanie.“

Definície

� Sťažnosť

vyjadrenie nespokojnosti, ktoré adresuje poisťovni osoba v súvislosti s poistnou zmluvou alebo službami poskytnutými tejto osobe. Vybavovanie sťažností treba odlišovať od vybavovania žiadosti o výplatu poistného plnenia, ako aj od jednoduchých žiadostí o poskytnutie informácii alebo vysvetlení v súvislosti s poistnou zmluvou.

� Sťažovateľ

osoba, o ktorej sa predpokladá, že je oprávnená na to, aby poisťovňa posúdila jej sťažnosť, a ktorá už podala sťažnosť, napr. poistník, poistený, oprávnená osoba a v niektorých jurisdikciách poškodená tretia osoba.

V prípade, že poisťovňa dostane sťažnosť týkajúcu sa:

i) iných činností ako činností regulovaných „príslušnými orgánmi” podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o EIOPA alebo ii) činností inej finančnej inštitúcie, za ktorú poisťovňa nemá nijakú právnu ani regulačnú zodpovednosť (a kde tieto činnosti tvoria podstatu sťažnosti),

sa tieto usmernenia neuplatňujú. Kde je to možné, poisťovňa by mala vyjadriť svoje stanovisko k sťažnosti a/alebo v prípade potreby poskytnúť informácie o poisťovni alebo inej finančnej inštitúcii zodpovednej za vybavovanie sťažnosti.

Usmernenie 1 Koncepcia vybavovania sťažností

Príslušné orgány by mali zabezpečiť:

a) aby poisťovne zaviedli koncepciu vybavovania sťažností. Túto koncepciu určuje a schvaľuje predstavenstvo poisťovne, ktoré je tiežzodpovedné za jej implementáciu a monitorovanie jej dodržiavania;

b) aby koncepcia vybavovania sťažností mala písomnú formu, napríklad ako súčasť tzv. všeobecnej politiky (spravodlivého) zaobchádzania (platnej pre aktuálnych alebo potenciálnych poistníkov, poistené osoby, poškodenétretie osoby a oprávnené osoby a pod.);

c) aby bola koncepcia vybavovania sťažností k dispozícii všetkým príslušným pracovníkom poisťovne prostredníctvom vhodného interného kanálu.

Usmernenie 2 – Systém na vybavovanie sťažností

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne mali funkčný systém na vybavovanie sťažností, ktorý umožní spravodlivé vyšetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

Usmernenie 3 – Registrácia

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne vhodným spôsobom interne evidovali sťažnosti, a to v súlade s lehotami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch (napríklad prostredníctvom bezpečného elektronického registra).

Usmernenie 4 – Oznamovanie informácií

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne poskytovali informácie o sťažnostiach a vybavovaní sťažností príslušným vnútroštátnym orgánom alebo ombudsmanovi. Tieto údaje by mali obsahovať počet prijatých sťažnostíčlenených podľa vnútroštátnych, prípadne vlastných kritérií.

Usmernenie 5 – Interné sledovanie vybavovania sťažností

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne priebežne analyzovali údaje získané v rámci vybavovania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby identifikovali a riešili všetky opakujúce sa alebo systémové problémy a potenciálne právne a operačné riziká, napríklad:

� analyzovaním príčin jednotlivých sťažností s cieľom identifikovaťhlavné príčiny, ktoré sú spoločné pre daný typ sťažnosti;

� posúdením, či takéto hlavné príčiny môžu mať vplyv na iné procesy alebo produkty vrátane tých, na ktoré sa sťažnosť priamo nevzťahuje;

� odstránením týchto hlavných príčin v prípadoch, v ktorých je to opodstatnené.

Usmernenie 6 – Poskytovanie informácií

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne:

a) na požiadanie alebo po potvrdení doručenia sťažnosti písomne poskytli informácie o postupe pri vybavovaní sťažností poisťovňou;

b) zverejnili informácie o postupe pri vybavovaní sťažnostíľahko dostupným spôsobom, napríklad vo forme brožúr, letákov, zmluvnej dokumentácie alebo na webovej stránke poisťovne;

c) poskytovali jasné, presné a aktuálne informácie o postupe pri vybavovaní sťažností vrátane:

i) podrobností o postupe pri podávaní sťažnosti (napr. typ informácií, ktoré musí sťažovateľ uviesť, totožnosť a kontaktné údaje osoby alebo názov a adresa oddelenia, ktorému je sťažnosť adresovaná); ii) popisu postupu pri vybavovaní sťažnosti (napr. kedy bude písomne potvrdené doručenie sťažnosti, orientačný časový horizont riešenia, dostupnosť príslušného orgánu, ombudsmana alebo mechanizmus alternatívneho riešenia sporov (ARS) a pod.);

d) informovali sťažovateľa o ďalších možnostiach riešenia sťažnosti.

Usmernenie 7 – Postupy odpovedania na sťažnosti

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poisťovne:

a) zhromažďovali a preverovali všetky príslušné dôkazy a informácie týkajúce sa sťažnosti;

b) komunikovali jasným a zrozumiteľným spôsobom;

c) poskytli odpoveď bez zbytočného odkladu alebo najneskôr do lehoty stanovenej na vnútroštátnej úrovni. Ak do uplynutia očakávanej lehoty nie je možné odpoveď poskytnúť, poisťovňa by mala sťažovateľa informovať o príčinách omeškania a uviesť, kedy by mohlo byť preverovanie sťažnosti ukončené;

d) v prípade prijatia konečného rozhodnutia, ktoré plne neuspokojuje požiadavku sťažovateľa (alebo akéhokoľvek konečného rozhodnutia, ktoré sa vyžaduje na základe vnútroštátnych pravidiel), komplexne vysvetlili svoje stanovisko k sťažnosti a informovať sťažovateľa o ďalších možnostiach riešenia sťažnosti, napr. dostupnosť ombudsmana, mechanizmus alternatívneho riešenia sporov, príslušné vnútroštátne orgány a pod. V prípade, že to vnútroštátne pravidlá vyžadujú, musí byťrozhodnutie vystavené písomne.

Pravidlá pre dodržiavanie usmernení a oznamovanie inform ácií

Tento dokument obsahuje usmernenia vydané podľa článku 16 nariadenia o EIOPA. V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia o EIOPA musia príslušnéorgány a finančné inštitúcie vynaložiť všetko úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní.

Príslušné orgány, ktoré dodržiavajú alebo majú v úmysle dodržiavať tieto usmernenia, by ich mali vhodným spôsobom začleniť do regulácie a dohľadu.

Príslušné orgány potvrdia orgánu EIOPA, či dodržiavajú alebo majú v úmysle dodržiavať tieto usmernenia a v prípade, že usmernenia nedodržiavajú a ani nemajúv úmysle dodržiavať, uvedú svoje dôvody ktoré 15.01.2013.

V prípade neposkytnutia odpovede do termínu uvedeného v nariadení o EIOPA sa budú príslušné orgány považovať za orgány, ktoré nedodržiavajú informačnépovinnosti podľa nariadenia o EIOPA, a táto skutočnosť bude zverejnená.

Ďakujem za pozornosť