Prebudova lesa vekových tried na prírode blízky les

Realizuje sa uplatnením výberného spôsobu – postupnou ťažbou stromov jednotlivo alebo v hlúčikoch.Výberný spôsob nie je viazaný len na výberkový les, ale môže byť využitý aj v lese vekových tried.Výberný spôsob simuluje priebeh procesov v prírodnom lese, kde dochádza k postupnému odumieraniu jedincov – vekom, zatienením, chorobami. Na prebudovu sú vhodné porasty• vo veku 80 a viac rokov – prebudova bude ukončená až v

následnej generácii• vo veku 60-70 rokov ako optimálnePodmienky:• fruktifikácia materských stromov• prírodné podmienky pre prirodzenú obnovu• vhodná drevinová skladba• porastová stabilita, optimálna korunovosť cieľových stromov• dobrý zdravotný stav

Prebudova pomocou následnej generácie porastu

Prebudova môže začať vo výškovo nivelizovaných porastoch vo veku rubnej zrelosti (nad 80 rokov). Pri nich je však už oveľa menšia pravdepodobnosť, že jednotlivé, aj keď vitálne stromy, sa dožijú veku, kedy ich nahradia rubne zrelé stromy z následného porastu.

V existujúcom poraste je však možné predĺžením obnovnej doby na 50 až 60 rokov (teda do veku 130 -150 rokov posledných jedincov materského porastu) dosiahnuť pomerne výraznú výškovú a hrúbkovú diferenciáciu. Jednotlivým, hlúčikovým alebo skupinovým výberom sa v poraste uvoľňujú stabilné, zdravé a hlbšie zavetvené stromy (cca 40 - 50 ks na ha), ktorých ťažba sa odsunie na záver obnovnej doby. Presvetľovaním porastu sa vytvárajú podmienky pre klíčenie a odrastanie náletov, podporuje sa rast nárastov. Intenzita zásahu sa pohybuje okolo 20% zo zásob za decénium.

Jednotlivým výberom sa porast postupne diferencuje, dolná vrstva odrastá a najvitálnejšie jedince s dostatkom svetla pre rast sa presúvajú do strednej vrstvy. Pokračuje samozrieďovanie dolnej vrstvy, umelé zásahy nie sú potrebné.

S pokračujúcim vývojom sa v strednej vrstve zredukuje počet jedincov tak, že nákladné prebierkové zásahy nie sú potrebné. Vertikálnou diferenciáciou sa každému jedincovi vytvárajú podmienky pre nezávislý rast, úlohou lesného

hospodára je len jemné zasahovanie v strednej vrstve a pokračujúci jednotlivý výber rubne zrelých stromov v materskom poraste.

V 70 ročnom smrekovo-jedľovom poraste sa vplyvom výchovných, ale predovšetkým pomiestnych náhodných ťažieb, vytvára diferencovaná spodná vrstva tvorená prevažne tiennou jedľou a bukom (ktorý je v materskom poraste len prímesou). Porast vhodný na priamu prebudovu ďalším presvetľovaním a zastabilizovaním najvitálnejších jedincov na dobu dorastenia súčasných nárastov do veku rubnej zrelosti

Prebudova vekovo optimálneho porastu

Intenzita prvého ťažbového zásahu vo veku 60-70 rokov je ešte mierna a pohybuje sa na úrovni silnejšieho výchovného zásahu, teda okolo 15%. Spôsobom vykonania sa však do určitej miery odlišuje. Zásah je orientovaný už aj na ťažbu rubne zrelých stromov, na pomiestne silnejšie odcláňanie v záujme podpory existujúceho prirodzeného zmladenia, resp. na vyvolanie jeho vzchádzania. Jednotlivý výber sa orientuje aj na ťažbu stromov strednej hrúbky v záujme vytvárania rastového priestoru pre kvalitnejšie jedince v hornej vrstve. Životaschopné slabšie stromy sa zásadne šetria. Intenzita zásahu nesmie prekročiť hranicu kritického zakmenenia, aby nedošlo k prírastkovým stratám. Pre vývoj prirodzeného zmladenia to ani nie je potrebné, semenáčiky jednotlivých drevín dokážu vzchádzať v zatienení danom obvyklým zakmenením ich materského porastu. Ťažbový zásah sa vykonáva aj

s ohľadom na zabezpečenie vnútornej stability porastu. Predovšetkým sa chránia stromy s dobrými korunami vo voľnejšom postavení ako budúca kostra porastu. Husté skupiny je však nutné rozvoľniť, aby sa podarilo osamostatniť jednotlivé stromy, zvýšiť ich stabilitu predĺžením a zväčšením korún a tým zvýšiť aj odolnosť celého porastu.

Výberom dvoch stromov v hlúčiku sa uvoľňuje korunový priestor susedným kvalitným bukom, ktoré môžu v uvoľnenom postavení podstatne zhodnotiť ich budúci výnos. Svetlo prenikajúce na

pôdny povrch zintenzívni vývoj v dolnej vrstve

S postupujúcou prebudovou je v starších porastoch vo veku 80 a viac rokov možné intenzitu primerane zvýšiť, zase však v závislosti od stavu porastu, jeho stability, výskytu prirodzenej obnovy, vekovej (teda hrúbkovej) rozrôznenosti. Intenzita sa môže pohybovať v rozmedzí od 15 do 20 (25)%.

Po výbernej ťažbe sa na osvetlených miestach formujú hlúčiky prirodzeného zmladenia.

V závislosti od prísunu svetla sa dolná vrstva diferencuje. Pre vývoj kvalitných bukových mladín je dôležité formovanie hlúčikov.

Na formovanie kvalitných bukových jedincov postačuje hlúčik vytvorený odstránením 1 – 2 stromov materského porastu. Pod clonou sa postupne presadzujú životaschopnejšie

jedince, slabšie zaostávajú v raste a presúvajú sa do podúrovne, kde plnia výchovnú funkciu a postupne odumierajú.

Výberným spôsobom ťažby sa postupne v poraste formuje výberková štruktúra, zreteľne sa vytvára horná, stredná a dolná vrstva. Jedince v strednej vrstve sa

prirodzene zrieďujú, čím odpadá nutnosť drahých výchovných ťažieb, v dolnej vrstve sa nárasty a mladiny samozrieďujú a výškovo diferencujú.

Výberný princíp, ktorý vo svojej podstate nesmeruje k výberkovej štruktúre lesa, môže pri dostatočne dlhej obnovnej dobe viesť k vytvoreniu výberkového lesa.

Prebudovu je možné dosiahnuť za 60 – 80 rokov v závislosti od východiskového stavu porastu

Doba prebudovy trvá dovtedy, kým stromy z následného porastu dorastú do hornej vrstvy

Produkčne veľmi výhodná štruktúra výberkového lesa sa dosahuje a následne udržiava pestovno-ťažbovým zásahom, označovaným ako výberkový rub. Realizuje sa 1-2x za decénium v objeme bežného prírastku (obvykle 80 – 100 m3).

Výberkový les má svojou výstavbou i celou štruktúrou najbližšie k prírodnému lesu. Najdôkladnejšie využíva disponibilný pôdny a vzdušný priestor a tak sa ním môže dosiahnuť najhodnotnejšia produkcia. V tejto súvislosti sa hodnotí ako najperfektnejší hospodársky spôsob. V najvyššej miere poskytuje verejnoprospešné funkčné účinky, zabezpečuje ekologickú stabilitu a preto je tiež považovaný za vrchol ekologizácie lesného hospodárstva.

Pre realizáciu výberkového hospodárenia jednotlivým výberom sú najvhodnejšie jedľovo-smrekovo-bukové porasty

Vyformovaný prírode blízky les poskytuje nielen produkciu kvalitného dreva, ale zároveň aj vyššiu mieru ekologických a sociálnych funkcií lesa v porovnaní s lesom vekových tried, z ktorého sa vyformoval cielenými pestovateľskými zásahmi lesného hospodára.

• Dlhodobosť prebudovy • Nedostatočná prirodzená

obnova • Celoplošné odrastanie

prirodzeného zmladenia • Výškové vyrovnanie

následného porastu • Predčasné zníženie životnosti

materského porastu

Problémové miesta a rizikové faktory pri realizácii prebudovy

Vytvorenie dostatočne hustej siete funkčných (t.j. vzhľadom na terénne podmienky vhodne zvolených) približovacích liniek dáva dobré predpoklady pre

prírode blízke obhospodarovanie lesa v traktorových terénoch

Úspešnosť prírode blízkeho hospodárenia pri realizácii ťažby jednotlivým, hlúčikovým a aj skupinovým výberom závisí od spôsobu, ako sa ťažba a

približovanie dreva z porastu vykoná.

Pri ťažbe jednotlivým výberom je dôležité minimalizovať škody na prirodzených nárastoch, ale predovšetkým nepoškodiť zostávajúce stromy materského porastu. Pre uľahčenie približovania slúži rozrez kmeňa na 2 kusy, čím sa

náklady čiastočne zvyšujú. Ťažbové zvyšky zostávajú na mieste bez uhadzovania, prerežú sa len vetvy, ktoré utláčajú nárasty a mladiny

Približovacie linky v rubnom poraste sa zakladajú vo vzdialenosti 30 – 45 m v závislosti od terénu. Stromy sa rúbu smerom do liniek pod ostrým uhlom, čím sa približovanie z porastu robí s

minimálnymi škodami. Minimalizácia škôd je dôležitá viac pre zostávajúce stromy materského porastu, ktoré pre zvyšovanie svojej hodnoty pretrvajú ešte niekoľko decénií. Škody na dolnej

vrstve sa rýchlo zacelia a pri správnej smerovej stínke sú po pár rokoch takmer nepozorovateľné.

Obr. 117 Pohybom mechanizačného prostriedku po linke sa zničí len zmladenie na linke, v poraste však zostáva bez väčších škôd. Vyššie ponechané pne vymedzujú pohyb dreva a šetria

bazálne časti stromov pred odieraním kôry a možnými hnilobami

Pokiaľ sa v poraste ťaží v dlhších časových intervaloch (7-10 rokov), linky postupne zarastú, sú však pripravené na použitie, i keď sa pritom nárasty na nich vytvorené

zničia