Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od rieky Odry a Visly a na západ od Dnepra. Na severe tento priestor ohraničovali Pripjaťské močiare. Z tejto pravlasti sa Slovania rozptýlili na všetky strany. Už koncom 4. storočia časť Slovanov spolu s Gótmi prekročila dolný Dunaj a zastavila sa na hraniciach Byzantskej ríše. V tom čase prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko. Južné a západné Slovensko osídlili skupiny prichádzajúce z východu a juhovýchodu cez maďarskú nížinu. Prenikli do nej cez Karpatské priesmyky povodím Tisy. Priamo zo severu spoza Karpát prišli už skôr tí Slovania, ktorí osídlili severné Slovensko. Ďalšie slovanské kmene prichádzali cez Moravskú bránu na územie Moravy a Čiech a cez Sliezsko na územie dnešného východného Nemecka, až dosiahli rieku Labe. Na juhozápade dosiahli predhoria Álp a priestor dolného Rakúska.

Slovanská spoločnosť fungovala na rodovom zriadení, ktoré sa skladalo z bratov, bratrancov a najbližších príbuzných. Spomedzi seba si volili vladyku, neskôr knieža. Rod bol v hierarchii hodnôt členov slovanskej spoločnosti postavený najvyššie. Z neho ako základná rodová jednotka vzišiel kmeň. Na čele kmeňa stáli náčelníci, ktorých volili staršinovia rodov, prípadne ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa – veča.

„Nemajú kráľa, neposlúchajú jednu osobu, ale vládnu im najstarší muži“ Kniežacia moc spočívala vo vojenskej ochrane kmeňa. Postavením vyššie než vládnuce knieža boli kňazi, ktorí vykonávali obrady.

Starí Slovania boli roľníci a pastieri. Budovali si nechránené osady, ktoré pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb. Príbytky mali jeden priestor, čiastočne vhĺbený do zeme. V ich blízkosti boli vyhĺbené jamy na uskladnenie obilia. Slovania pestovali všetky druhy obilnín, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, chovali ošípané, hydinu, ovce, rožný dobytok a kone. Lovili ryby, poľovali – získavanie kožušiny. Živili sa aj lesným včelárstvom (brtníctvom). V rodovom zriadení majetok patril celému kolektívu. Pôdu spravovala celá rodina, ktorá siala a zbierala úrodu, spoločne klčovala les, orala ladu. Výnos patril rodine. Osobným majetkom bol len odev, nástroje a zbrane.

Slovanské rodiny boli monogamné. Iba náčelníci a príslušníci vládnucej vrstvy mali viac žien. Slovania verili v záhrobný život, prírodné úkazy pokladali za nadprirodzené bytosti. Viera našich predkov bola zosobnená v hlavných prírodných bohoch a v domácich bôžikoch – zhmotnených zomrelých predkoch. Slovania uctievali štyri základy - vodu, oheň, nebo, zem a tri svety - Jav, Prav a Nav. Jav je materiálny, Nav nehmotný a Prav je právo, ktorým vládli.

Spomedzi najznámejších bohov je vhodné spomenúť Roda, ktorý stvoril svet spolu s matkou Ladou, Peruna, ktorý bol slovanským bohom hromu a Morenu, ktorá bola manželkou boha Černoboga. Morena bola bohyňou smrti, ktorá vládne v zime. Ľudia dodnes oslavujú koniec jej vlády symbolickým vhodením Moreny do vody. Kupala bola bohyňou byliniek, čarodejníctva, sexu, ale aj matkou vody a bola spojená so stromami a kvetmi. Jej oslava pripadala na letný slnovrat.

Pod tlakom dobyvačných nájazdov príslušníkov ázijských kmeňov z východu a v dôsledku nesvárov, ktoré vznikali v rámci kmeňov a medzi kmeňmi navzájom, sa časť Slovanov vydala na pochod smerom na severozápad. Ešte pred pochodom zasadla u odchádzajúcich Slovanov z každého kmeňa veča (ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa), ktorá si zvolila náčelníka kmeňa. Z pôvodnej vlasti niesli Slovania okrem vecí osobnej potreby, šatstva a zbraní aj obilie, olejnaté rastliny, ovocie a zeleninu, ktoré im slúžili na stravovanie a na výsadbu. Taktiež hnali rožný statok, ovce, ošípané a kone, ktoré im slúžili na potravu a na založenie stád. Hydinu prepravovali v klietkach.

Po prekročení pohoria Východné Karpaty a preputovaní maďarskej nížiny sa Slovania dostali do pohoria Poľana. Tu si vybudovali osady podľa kmeňovej príslušnosti. Na stavbu osád použili časť materiálu, ktorý si priniesli so sebou. Veľkú časť materiálu na stavbu obydlí v osadách vyťažili z lokalít, v ktorých si osady postavili. Verní svojím zvyklostiam, lovili Slovania v okolitých lesoch zver, zberali huby, lesné plody, liečivé bylinky a bylinky k stravovaniu. Po čase prepukli medzi kmeňmi Slovanov nepokoje, ktoré vyústili do napadania osád. Dôvodom nepokojov bolo narušovanie hraníc lovísk zveri a polí, na ktorých si jednotlivé kmene pestovali obilie a iné rastlinné produkty. Na poliach dochádzalo často k ich rabovaniu zo strany príslušníkov iného kmeňa. Po častých ozbrojených potýčkach sa náčelníci kmeňov dohodli na stretnutí, ktoré malo zabrániť úplnému seba zničeniu. Na stretnutí boli prítomní aj niektorí staršinovia kmeňov a spoločne zvolili knieža, ktorý zjednotil kmene a nastolil medzi nimi mier.

BUDÍČEK 07:00 hod. RAŇAJKY 08:00 – 08:30 hod. OBED v pondelok a piatok 12:00 – 12:30 hod., v utorok až štvrtok je plánovaný obed v prírode (žiaci si sami pripravujú stravu v poľných podmienkach) VEČERA pondelok 17:30 – 19:00 hod. utorok až štvrtok 18:15 – 19:00 hod. vo štvrtok je hodné pri pobyte žiakov cez noc v prírode večerať pri ohni

VEČERNÝ PROGRAM pondelok až štvrtok 19:00 – 21:45 hod. v pondelok budú organizovať program inštruktori ZBS Zvolen v utorok až štvrtok budú organizovať program pedagógovia

VEČIERKA 22:00 hod. ZAMESTNANIA -pondelok 13:00 – 17:30 hod. -utorok až štvrtok 08:30 – 18:15 hod. -piatok 08:30 – 11:30 hod.

Outdoorová aktivita bude zameraná na výuku žiakov v oblasti: -topografie - orientácia v teréne podľa mapy a buzoly, určovanie orientačných bodov a presun podľa nich, určovanie azimutu a presun podľa neho, určovanie svetových strán, určovanie vzdialenosti v teréne a pod.. -taktickej prípravy - výstavba a maskovanie prístreškov, zakladanie a maskovanie ohňa, príprava stravy a stravovanie v teréne, ťažba a príprava vody na pitné účely, lov zveri (náznakovo) do pascí, lov zveri lukmi a šípmi, -zdravotníckej prípravy- zber liečivých rastlín a ich použitie k liečeniu rôznych ochorení. Výuka bude vhodne zabalená do informácií o našich predkoch, ktorí sa pred stáročiami dostali z východných oblastí Európy a Ázie na územie našej vlasti. Putovanie krajinou, zakladanie osád, organizácia života v osadách, zabezpečenie stravy ako aj ľudové liečiteľstvo a ďalšie činnosti boli úzko späté so životom našich predkov, podobne ako prepady susedných osád, získavanie materiálu a zajatcov a ich výmena za materiál.

Osvedčenie o absolvovaní outdoorovej aktivity.

Poučenie o bezpečnosti počas aktivity (aj u detí), dodržiavanie zásad bezpečnosti daných inštruktorom, riadiacim aktivity