priame zahraničné investície v sr (vybrané problémy) · pdf...
TRANSCRIPT
VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE
Priame zahraničné investície v SR (vybrané problémy)
2011 Bc. Zuzana Majtánová
VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE
Priame zahraničné investície v SR (vybrané problémy)
Diplomová práca
Študijný program: Znalostný manaţment
Študijný odbor: 6289 8 00 Manaţment
Pracovisko: VŠM, Bratislava
Vedúci práce: Prof. Ing. Soňa Ferenčíková, PhD.
Bratislava 2011 Bc. Zuzana Majtánová
Abstrakt
Názov: Priame zahraničné investície v SR (vybrané problémy)
Kľúčové slová: investície, zahraničný trh, formy vstupu, investičné prostredie,
investičné stimuly
Študent: Bc. Zuzana Majtánová
Vedúci: Prof. Ing. Soňa Ferenčíková, PhD.
Slovenská republika sa stala ekonomicky, politicky a aj spoločensky zaujímavou krajinou
pre prílev nových zahraničných investorov. Základom bolo vytvorenie transparentného
legislatívneho rámca, ktorý v súčasnej podobe zabezpečuje ochranu investorov. Prílev
investícií však môţe byť ovplyvnený nedostatočne veľkým trhom, nízkou kvalifikáciou
pracovnej sily alebo nedostatočnou infraštruktúrou. V Prešovskom kraji je dlhodobo
najniţší prílev zahraničných investícií a nezamestnanosť v kraji je jedna z najvyšších.
Práve investície do spomínaného regiónu by bolo potrebné oţiviť. Prečo však investori
nemajú záujem o Prešovský kraj? Je to nedostatočná informovanosť, zlé cesty, nezáujem
štátu? Cieľom tejto diplomovej práce bude zistiť, čo môţe byť príčinou nízkeho prílevu
investícií a ako je moţné ich deficit zníţiť. Pre analýzu prostredia bol pouţitý výskum za
pomoci dotazníka, ktorý sa skladal z jedenástich otázok a tie súviseli s atraktívnosťou
Prešovského kraja pre investorov. Respondentmi sa stali starostovia Prešovského kraja,
ktorí boli poţiadaní o pomoc pri riešení otázky investícií. Do výskumu sa zapojilo 123
starostov a primátorov obcí a miest Prešovského kraja. Na základe ich názorov
a teoretických poznatkov spojených s praxou boli kritizované predovšetkým oblasti ako
infraštruktúra, nízka propagácia východného regiónu, legislatíva, ktorá vytvára prekáţky
pre úspešné podnikanie. Prieskum bol zameraný aj na investičné stimuly, ktoré by
v prípade ich postupného zniţovania mohli negatívne ovplyvniť, podľa starostov
a primátorov, atraktívnosť kraja pre investorov. Aţ 73% opýtaných by však preferovalo
objem investičných stimulov presunúť na zlepšenie domáceho podnikateľské prostredia.
Prilákať investorov do regiónov je otázkou dlhých mesiacov aţ rokov. Vstupu investorov
musí predchádzať oboznámenie sa s prostredím, o ktoré má investor záujem a práve v tejto
fáze je potrebné vynaloţiť všetko úsilie kompetentných na vytvorenie takých kladných
podmienok, aby investor neváhal a rozhodol sa podnikať práve v regióne, kde zvýši
zamestnanosť, prispeje k rastu ekonomiky a stane sa konkurencieschopným podnikom.
Abstrakt
Title: Foreign direst investments in Slovakia (selected problems)
Keywords: investment, foreign market, entry forms, investment environment,
investment incentives
Student: Bc. Zuzana Majtánová
Advisor: Prof. Ing. Soňa Ferenčíková, PhD.
Slovak Republic has become economically, politically as well as socially an interesting
country for the inflow of new foreign investments. The most basic issue was to create a
transparent legislative framework, which in current state provides sufficient protection of
investor’s interest. Inflows may be affected by the lack of a large market, low-skilled
labour forces and poor infrastructure. In Prešov region is the lowest level of long-term
foreign investments in Slovakia and unemployment rate in the region is the highest one.
From this point of view it’s necessary to revive investor’s interest in this region. Why
foreign investors are not interested in Prešov region? Is it for lack of awareness campaign,
poor roads, lack of insufficient interest of the state? The main aim of this diploma work
will be to find out the main reasons of lower foreign investment inflow and the way how to
eliminate this deficit. For the analysis of the environment as a whole was used a
questioner consisted from the eleven questions connected with the attractiveness of the
Prešov region for investors. Respondents became mayors of towns and villages of Prešov
region who were asked for help in answering the questions about investment environment.
The survey involves 123 mayors of villages and towns of Prešov region. Based on their
opinions and theoretical knowledge’s connected with praxis have been criticized mainly
the insufficient infrastructure, low promotion of the eastern regions, and local legislation
that creates obstacles to successful entrepreneurship. The survey was also focused on
investment incentives, which in case of intended redaction might by mayors affect
attractiveness of the region for investors. Up to 73% of respondents, however, would prefer
to move the volume of investments incentives to improve the domestic business
environment. To attract investors to the region is a question of many months’ even years.
Before admission of investors it is necessary to become more familiar with an environment
and just in this phase it is necessary to take great pains of the competent people to create
motivating conditions for investors, thus they do not hesitate and decide to come and start
to make a business in the region, which means higher employment, contribution to the
economic growth and become a competitive enterprise.
Úvod................................................................................................................................... 1
Priame zahraničné investície............................................................................................. 3
1. Motívy internacionalizácie.................................................................................. ........ 3
2. Formy vstupu....................................................................................................... ........ 5
2.1. Fúzie................................................................................................................ 6
2.2.Akvizície........................................................................................................... 7
2.3. Konsolidácia.................................................................................................... 8
2.4. Joint venture.................................................................................................... 9
2.5.Greenfield......................................................................................................... 10
2.6. Brownfield....................................................................................................... 11
3. Medzinárodné investičné zmluvy .............................................................................. 11
3.1. Bilaterálne zmluvy.......................................................................................... 11
3.2. Regionálne a medziregionálne zmluvy............................................................ 13
3.3. Multilaterálne zmluvy..................................................................................... 14
4. Štátna politika ............................................................................................................ 14
Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe................................................................... 15
Problematika znárodňovania a vyvlastnenia......................................................... 15
Ochrana investícií ................................................................................................. 16
5. Marketingové prostredie............................................................................................. 16
6. Nové trendy priamych zahraničných investícií vo svete............................................ 20
7. Priame zahraničné investície na Slovensku................................................................ 21
Metodika práce ................................................................................................................ 23
8. Prílev investícií do regiónov Slovenskej republiky .................................................. 26
8.1. Investície v Bratislavskom kraji .................................................................... 28
8.2. Investície v Nitrianskom kraji........................................................................ 30
8.3. Investície v Banskobystrickom kraji.............................................................. 32
8.4. Investície v Trnavskom kraji ......................................................................... 33
8.5. Investície v Trenčianskom kraji ..................................................................... 34
8.6. Investície v Ţilinskom kraji ........................................................................... 36
8.7. Investície v Košickom kraji............................................................................ 37
8.8. Investície v Prešovskom kraji......................................................................... 38
9. Analýza odpovedí respondentov................................................................................. 40
10. Analýza prostredia ................................................................................................... 41
10.1. Infraštruktúra................................................................................................ 41
10.2. Legislatíva..................................................................................................... 43
10.3. Organizácie podporujúce vstup investorov.................................................. 45
10.4. Daňová politika............................................................................................. 47
10.5. Priemyselné parky......................................................................................... 49
10.6. Vzdelanostná štruktúra zamestnancov ........................................................ 50
10.7. Investičné stimuly......................................................................................... 52
Záver.................................................................................................................................. 58
Pouţité zdroje......................................................................................................... 60
Prílohy.................................................................................................................... 66
Zoznam ilustrácií
Tabuľka č.1: Bilaterálne zmluvy.
Tabuľka č.2: Prílev zahraničných investícií sa obdobie 1998-2009 do regiónov SR.
Tabuľka č.3:Sadzby dane z príjmov v krajinách V4 v roku 2010.
Obrázok č.1: Prílev priamych zahraničných investícií zo zahraničia.
Obrázok č.2: Ukončené projekty 2002-2009 podľa regiónov.
Obrázok č.3: Prílev PZI za obdobie 1998-2009 podľa krajov.
Obrázok č.4: Z akých okresov pochádzali respondenti?
Obrázok č.5: Nespokojnosť opýtaných s infraštruktúrou v Prešovskom kraji.
Obrázok č.6: Respondenti hlasujúci za oblasti, ktoré môţu byť príčinou nízkeho prílevu
investícií do Prešovského kraja.
Obrázok č.7: Propagujú organizácie dostatočne Prešovský kraj potenciálnym investorom?
Obrázok č.8: Ovplyvní podľa Vás zvýšenie DPH príliv investorov do kraja?
Obrázok č.9: Je vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dostačujúca pre potenciálnych
investorov?
Obrázok č.10: Štruktúra investičných stimulov poskytnutá investorom za rok 2009
a 2010.
Obrázok č.11: Povaţujete poskytnutie investičných stimulov za formu znevýhodnenia tých
podnikateľov, ktorí sa k štátnej pomoci nedostali?
Obrázok č.12: Bude kraj konkurovať svojim podnikateľským prostredím aj bez
poskytnutia investičných stimulov potenciálnym investorom?
Obrázok č.13: Myslíte si, ţe by objem investičným stimulov mal byť radšej pouţitý na
zlepšenie domáceho podnikateľského prostredia?
Poďakovanie
Poďakovanie patrí vedúcej práce Prof. Ing. Soni Ferenčíkovej, PhD., za rady
a konzultácie počas tvorby diplomovej práce. Vďaka patrí aj starostom a primátorom
Prešovského kraja, ktorí nám ochotne poskytli názory na stav investičného prostredia
v regióne.
1
Priame zahraničné investície podporujú rozvoj ekonomík, zvyšujú zamestnanosť
v regiónoch a pozitívne vplývajú aj na obchodnú bilanciu. Zahraniční investori vstupujú na
nové trhy z dôvodu diverzifikácie predaja, kvôli kvalifikovanej a lacnej pracovnej sile, či
uţ z dôvodu zvýšenia obratu. Podmienkou pre vstup je však atraktívne prostredie, ktoré sa
spája s kvalitnou infraštruktúrou, s kvalifikovanou ale zároveň lacnou pracovnou silou,
s mnoţstvom potenciálnych zákazníkov. Hostiteľská krajina má moţnosť prilákať nových
investorov do regiónov aj vďaka investičnej pomoci, napríklad vo forme investičných
stimulov, ktoré môţu byť v podobe daňových úľav, finančných príspevkov či príspevkov
na podporu sluţieb alebo environmentálne úľavy. Cieľom organizácií Slovenskej republiky
je vytvoriť vhodné prostredie pre prílev čo najviac zahraničných investícií, ktoré
pozdvihnú ekonomiku.
Zámerom práce je identifikovať formy vstupu investorov na zahraničný trh, opis prílevu
priamych zahraničných investícií do regiónov a analýza prostredia, v ktorom majú
moţnosť investori podnikať. Prílev zahraničných investícií na Slovensko však nie je
rovnomerný. Uţ vyše 8 rokov pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely a investori naďalej
podnikajú predovšetkým v Bratislavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Diplomová
práca bude zameraná predovšetkým na analýzu prostredia v Prešovskom kraji a nastaveniu
správnych riešení pre prilákanie nových investorov. V Prešovskom kraji je dlhodobo
zaznamenaný najniţší prílev priamych zahraničných investícií a zároveň nezamestnanosť
v kraji patrí k tým najvyšším. Príčinou môţe byť nedostatočná kvalita infraštruktúry, nízka
kvalifikácia pracovnej sily, malá propagácia regiónu a tým jeho nízka
konkurencieschopnosť. Investori preto môţu pokladať Prešovský región aj napriek
celkovej ekonomickej stabilite a liberalizácií za nedostatočný pre umiestnenie svojej
prevádzky práve do kraja. Pre investorov môţe prostredie pôsobiť rizikovo alebo im môţu
chýbať základné prvky pre ich vstup.
Práve príčiny nezáujmu investorov sme sa rozhodli skúmať. Za rok 2010 totiţ neboli
uzavreté ţiadne dohody medzi investormi a Slovenskou republikou o zaloţení
podnikateľského subjektu alebo investícií uţ do existujúcich podnikov v Prešovskom kraji.
Pokúsime sa identifikovať príčiny nízkeho prílevu investícií spolu so starostami
a primátormi Prešovského kraja, ktorí odprezentujú svoj názor na podnikateľské prostredie
Slovenskej republiky prostredníctvom dotazníka, ktorý im bude zaslaný. Dotazník bude
obsahovať základné otázky týkajúce sa atraktívnosti Prešovského kraja a bude obsahovať
aj otázky týkajúce sa daňovej politiky, propagácie východného regiónu či otvorené otázky
2
týkajúce sa návodu, ako zaujať investorov. Na základe názorov starostov a primátorov
spolu s dosiahnutými teoretickými a praktickými skúsenosťami sa pokúsime najkritickejšie
hodnotené oblasti teoreticky zlepšiť a ich interpretácia bude zaznamenaná vo výskumnej
časti.
Riešenie otázky zahraničných investícií je komplikovaná záleţitosť, ktorú však treba
v budúcnosti riešiť. Starostovia a primátori očakávajú a potrebujú prílev nových
investorov, ktorí ich obci či mestu zabezpečia zvýšenie príjmov a konkurencieschopnosť.
Prílevom investorov sa môţe počítať s vybudovaním kvalitnej infraštruktúry, s čiastočným
ukončením mobility zamestnancov za prácou na západ a aj rozvojom cestovného ruchu
a turizmu, pretoţe práve Prešovský kraj má nádherné prírodné scenérie, pomerne
významnú agroturistiku a hranice s Ukrajinou a Poľskom.
Téma je mimoriadne zaujímavá a ponúka priestor pre rozvíjanie a zdokonaľovanie oblastí,
ktoré sú hlavným dôvodom pre vstup investorov na Slovensko. Aj napriek typickej
podnikateľskej sfére danej témy by bolo v budúcnosti vhodné zapojiť do procesov aj
znalostný manaţment, vďaka ktorému nielen potenciálni zamestnanci ale aj kompetentní
v organizáciách budú vedieť premieňať svoje explicitné znalosti na tacitné v oblasti
investícií a ak ich budú schopní aj ďalej zdieľať, upravovať či správne uchovávať v
organizácií, môţeme počítať s vysokou konkurencieschopnosťou a bojom konkurentov,
ktorých snahou bude prilákať investora práve do svojej krajiny.
3
Priame zahraničné investície sa začali rozvíjať vďaka liberalizácií trhu. Ekonomiky sa
otvorili, konkurencia sa niekoľkonásobne zvýšila, došlo k technologickým zmenám
a pokrokom, zmenil sa postoj štátu k privatizácií a deregulácií. Všetky tieto pokroky
prispeli k expanzií firiem na nové trhy.
Rast a rozvoj ekonomík sveta zabezpečujú priame zahraničné investície (ďalej len PZI).
Vďaka štátnej politiky krajín a medzinárodných investičných zmlúv tak dochádza
k medzinárodným kapitálovým pohybom.
PZI sú definované podľa UNCTAD ako: „Investície, ktoré sú zaloţené na dlhodobom
vzťahu k podniku a odráţajú trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej
krajiny (zahraničný investor alebo materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny.
O PZI majú záujem krajiny z dôvodu nezadlţovania ekonomiky príjemcu.“
Cieľom investora je vlastniť v spoločnosti väčšinový podiel hlasov alebo akcií, čím sa
zabezpečí zároveň dlhodobý záujem o spravovanie spoločnosti. Zámerom je dosiahnuť
zisk, ktorý sa naakumuluje v podniku a ktorý bude moţné ďalej reinvestovať.
1. Motívy internacionalizácie
Dôvody na vstup spoločnosti na nový trh môţe byť niekoľko. Dôvodom môţe byť
zvýšenie obratu firmy. V prípade ak na domácom trhu uţ nie je dostatok kúpyschopných
zákazníkov, spoločnosť naráţa na obmedzený rozsah trhu a preto sa rozhodne pre
rozšírenie svojej produkcie do zahraničia, kde môţe svoje prednosti zuţitkovať. Dôvodom
môţe byť hľadanie zdrojov, či uţ fyzických alebo ľudských. V prípade ľudských zdrojov
ide predovšetkým o lacnú pracovnú silu, avšak kvalifikovanú a vo veľkom mnoţstve. Tým
sa tak zniţujú náklady, ktoré sa môţu preniesť do zvýšenia zisku, prípadne marţe alebo na
spotrebiteľa. V prípade fyzických zdrojov môţe ísť o hľadanie špecializovaných
alebo lacnejších produktov a komponentov, značky, poprípade môţe ísť o nerastné
suroviny, ktoré sa v domácej krajine nenachádzajú alebo sa uţ vyčerpali. Motívom, prečo
spoločnosti putujú do zahraničia môţe byť dôvod diverzifikácie predaja. V prípade ak sa
domáci trh povaţuje za nestabilný, spoločnosť sa snaţí obmedziť riziko. Spoločnosť môţe
byť pod tlakom na domácom trhu z dôvodu konkurencie, tá sa môţe pokúsiť o zníţenie
konkurenčného tlaku vyuţitím svojej komparatívnej výhody v iných krajínách, poprípade
hľadá výhody krajiny, ktoré bude môcť na domácom trhu vyuţiť. (Baláţ, 2005, str.19)
4
V prípade spoločnosti Emerson a.s., ktorá vstúpila na slovenský trh ešte v roku 1994
a odkúpila akcie Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie, bol motívom
odberateľ, konkrétne spoločnosť Whirlpool. Emerson dodával spoločnosti elektromotory
do práčky. Motívom boli taktiež nízke náklady na pracovnú silu. (Jesný, Hošek, 2004,
online)
Toto všetko zahŕňajú ekonomické motívy. Ich konkrétne aspekty sa nachádzajú
v nasledovných bodoch (podľa World Investment Report (1998)):
„Trhovo orientované
Veľkosť trhu a príjem na obyvateľstva
Perspektíva rastu trhu
Prístup na regionálny a globálny trh
Špecifické národné preferencie spotrebiteľov
Štruktúra trhu.“
„Zdrojovo orientované/ orientované na získanie aktív
Nerastné suroviny
Lacná nekvalifikovaná pracovná sila
Kvalifikovaná sila
Technologické, inovujúce a ostatné vytvorené aktíva (napr. značka), vrátane špecifických
výhod zhmotnených v jedincoch, firmách alebo klastroch
Fyzická infraštruktúra (prístavy, cesty, energie, telekomunikácie).“
„Hľadanie efektívnosti
Náklady na zdroje, aktíva a produktivita
Ostatné náklady vstupu (dopravné, telekomunikačné náklady do a z hostiteľskej krajiny
a náklady na ostatné polotovary)
Členstvo v regionálnych integračných celkoch významné z hľadiska budovania
regionálnych korporačných sietí.“
Všetkému však musí predchádzať podrobná analýza krajiny, do ktorej sa materská firma
rozhodne investovať. Dôleţitými faktormi sú ľudské zdroje, infraštruktúra, vytváranie
klastrov, mnoţstvo zdrojov a zákazníci.
5
Politický rámec upravuje pravidlá vstupu spoločnosti do krajiny, upravuje zaobchádzanie
s novou spoločnosťou po jej vstupe, definuje a rozhoduje o trhu a je podporený
medzinárodnými investičnými zmluvami. Na investorov vplýva fiškálna a menová
politika, ak je výhodná úroková alebo kurzová a daňová politika, ovplyvní tak pozitívne
zisk a konkurenciu. (Baláţ, 2005, str.121)
Podľa prameňu World Investment Report (1998), politický rámec zahrňuje tieto faktory:
„Hospodárska, politická a sociálna stabilita
Pravidlá vstupu a pôsobenia
Pravidlá zaobchádzania so zahraničnými afiliáciami
Politiky ovplyvňujúce fungovanie a štruktúru trhu (hospodárska súťaţ, politiky vo vzťahu
k fúziám a akvizíciám)
Medzinárodné dohody o PZI
Privatizačná politika
Obchodná politika (clá a netarifné prekáţky) a súlad politiky vo vzťahu k PZI s obchodnou
politikou
Daňová politika.“
Úlohou podnikateľských výhod je prilákať nových investorov. Niektoré aktivity sú
vytvárané špeciálne pre určitý typ investorov. Výhody by mali byť poskytované aj po
vstupe, pre udrţanie si investora. Je vhodné vyuţiť aj podporné aktivity, ako napríklad
investičné stimuly, ktoré však môţu byť veľkým nákladom pre štát.
Podľa prameňu World Investment Report (1998), podnikateľské výhody zahŕňajú:
„Podpora investícií (budovanie imidţu krajiny, činnosť zameraná na generovanie investícií
a poskytovanie sluţieb investorom)
Investičné stimuly
Odstránenie „tieňových“ nákladov (spojených s korupciou, neefektívnou byrokraciou)
Sociálne výhody (bilingválne školy, kvalita ţivota)
Poinvestičné sluţby.“
2. Formy vstupu PZI
PZI môţeme rozčleniť podľa formy, akou vstupujú spoločnosti na zahraničné trhy.
Majetková účasť môţe byť realizovaná vyuţitím existujúceho podniku a to fúziou alebo
6
akvizíciou; zaloţením joint venture; alebo zaloţením podniku od základu na hnedej alebo
zelenej lúke. (Baláţ, 2005)
2.1. Fúzie
Príkladom na Slovensku môže byť fúzia firiem Tatravagónka s Vagónkou. Trebišovská
Vagónka k dátumu spojenia zanikla. Cieľom fúzie bolo zefektívnenie činností a úspora
nákladov. Všetky práva, majetok a záväzky sa presunuli na Tatravagónku. V budúcnosti by
sa rada orientovala na ruský trh, v Trebišove totiž začína širokorozchodná trať.
(Sobinkovič, 2010, online)
Fúzie predstavujú také spojenie, kedy nadobúdajúca firma kúpi spoločnosť v zahraničí. Po
kúpe nadobudnutá firma zanikne a aktíva oboch firiem sa spoja. Fúzia predstavuje
dobrovoľné spojenie dvoch firiem, musia s tým súhlasiť akcionári a správne rady firiem.
Ak nadobúdajúca firma pohltí zahraničnú, všetky záväzky či majetok sa presunie na novú
firmu. (Dvořáček, 2006, str.61)
V Amerike sú známe aj malé fúzie. Predstavujú zlúčenie poväčšine malej s veľkou firmou.
Pri „fúzovaní“ nie je potrebný súhlas akcionárov veľkej firmy a nedochádza ani
k oceňovaniu akcií malej firmy. V niektorých štátoch je povolená náznaková fúzia, kedy sa
materská spoločnosť spája so svojou dcérskou spoločnosťou. Súhlas akcionárov nutný nie
je, správna rada však musí nadobudnúť rovnaký pozitívny postoj. Obľúbenými sú aj
náznakové fúzie, kedy dcérska firma nadobudne novú firmu. (Baláţ, 2005, str. 502)
Základné členenie fúzií:
Horizontálne fúzie – Sú vyuţívané pri ochrannej stratégií, ak je konkurencia vysoká.
Materská spoločnosť odkúpi spoločnosti z rovnakého odvetvia (svojich konkurentov).
Protimonopolné úrady však vykonávajú kontrolu nad fúziou.
Vertikálne fúzie – Ak sa materská firma spojí so svojím dodávateľom. Predmetom je
spojenie firiem, ktoré pôsobia na inom stupni výrobného alebo odbytového procesu.
Konglomerátové fúzie – Firma o snahu diverzifikovať riziko pouţije práve spojenie
s firmou, ktorá nesúvisí s výrobou alebo odbytom, pôsobí v úplne inom odvetví ako
materská firma.
Koncentrické spojenie – Materská firma môţe „fúzovať“ aj kvôli technológiám, alebo
podielu nadobúdajúcej firmy na zahraničnom trhu. (Baláţ, 2005)
7
Fúzie však môţu mať aj nedobrovoľný charakter. Firmy, ktoré majú byť kúpené preto
vyuţívajú ochranné stratégie, ktoré zabránia jej pohlteniu kupujúcou firmou. Jednou
z ochranných stratégií môţe byť prísľub manaţmentu nadobúdajúcej firmy, ţe firmu opustí
v prípade spojenia, čím firma dôjde o skúsené vedenie. Alebo v extrémnych prípadoch
radšej svoju firmu úplne zruinuje, „zrovná so zemou“, len aby nebola pohltená. Obľúbenou
ochrannou stratégiou je aj príklad „otrávenej tabletky“, kedy firma, ktorá má byť prevzatá
spraví neuváţený a zlý krok, čím odplaší kupcu. (Dvořáček, 2006, str.62) (Baláţ, 2005,
str.506)
2.2. Akvizície
Jednou z alternatív, ako získať firmu je aj zaloţenie holdingovej spoločnosti. Ide o spojenie
dvoch firiem, kedy nadobúdajúca firmy kúpi kontrolný balík akcií (minimálne 51% akcií)
nadobudnutej firmy. Spoločnosť sa stáva kontrolórom a nemusí dochádzať k prevratným
zmenám v spoločnosti. Obe firmy zostávajú zachované, a práve táto forma vstupu je
vyuţívanejšou formou, pretoţe predstavuje rýchly vstup na nový trh. Pri akvizícií však
nemusí dochádzať k ponúknutiu nových pracovných miest ako to býva u investícií na
zelenej lúke. (Baláţ, 2005, str.504)
V súčasnosti sa po nových akvizíciách obzerá spoločnosť Tata Steel, ktorá je siedma
najväčšia oceliarenská spoločnosť na svete. Jej tržby v roku 2009 boli 21,582 mil. $ ale
zaznamenali stratu 424 mil. $. Napriek tomu patrí medzi 500 najväčších korporácií sveta.
(Global 500,2010, online)
Dôvodom záujmu o akvizíciu bola potreba zvýšiť výrobnú kapacitu v dôsledku vysokého
domáceho tak aj zahraničného dopytu. (msd, 2010, online)
Nedávno spoločnosť Danone zverejnila rozhodnutie o kúpe americkej spoločnosti
YOcream International. Spoločnosť Danone je najväčším výrobcom mliečnych výrobkov
na svete a patrí k Top 500 najväčším korporáciám na svete. Je na 422 mieste v rebríčku
a jej tržby sa odhadujú za rok 2010 v hodnote 20,824 mil. $.
Cieľom spoločnosti Danone bolo získať distribučné siete na novom zahraničnom trhu.
(msd, 2010, online)
Akvizície môţu mať druh úplného alebo priameho prevzatia, kedy je odkúpený 100%-ný
podiel firmy. Ako sme uţ spomínali, nový subjekt nezaniká ako pri fúzií ale existencia je
8
zachovaná. Ak ide o minoritné prevzatie, podiel kupovaných akcií je od 10 do 49%
a v prípade majoritnej kúpy ide o podiel v rozmedzí 50 aţ 99%.
2.3. Konsolidácia
V prípade konsolidácie ide o spojenie dvoch alebo viacerých firiem, ktoré potom vrátane
nadobúdajúcej firmy zaniknú a vznikne úplne nová korporácia, ktorá preberá záväzky
a majetok všetkých spoločností. Spojenie musia odsúhlasiť správne rady a akcionári
všetkých zúčastnených strán. Kúpa môţe prebiehať predajom akcií za hotovosť alebo
výmenou akcií za akcie nadobúdanej firmy. (Baláţ, 2005)
Spomínané druhy foriem vstupu na trh sú výnimočné z hľadiska rýchlosti, akou sa
vstupuje na nový trh. Výhodou je vďaka nadobudnutiu novej firmy zisk uţ strategických
výhod ako know how, značka, dodávatelia a odberatelia, distribučné siete či technológie
a patenty.
Okrem spomínaných sú motívmi, prečo vznikajú fúzie, akvizície a konsolidácie:
- „Úspory z veľkovýroby
- Odstránenie konkurencie
- V prípade niţších nákupných cien dosiahnutie zisku
- Dominantnejší postoj na trhu k dodávateľom a subdodávateľom a odberateľom
- Zisk zdrojov
- Geografická expanzia
- Prevzatie uţ existujúcich distribučných, marketingových a odbytových sietí
- Získanie uţ skúsenej pracovnej sily
- Rozšírenie kapacity
- Rýchly zisk postavenia na trhu
- Zväčšenie firmy
- Diverzifikácia výrobkov a sluţieb, čo znamená rozloţenie prípadného rizika
- Moţné daňové úspory
- ...“ (Baláţ, 2005)
9
2.4. Joint venture
Tento druh vstupu závisí od zámerov spoločnosti, ktorá sa rozhoduje kupovať nový
podnik, od finančnej sily a od podmienok v novej hostiteľskej krajine. Spoločnosť musí
vynaloţiť vysoké náklady a samotné rozhodnutie je definitívne.
Táto forma spojenia vzniká vytvorením spoločného podniku zahraničnej firmy s domácou,
s ktorou sa budú spoločne rozhodovať o delenie rizík a kapitálovú a finančnú náročnosť.
Výhodou je, ţe firma v domácom prostredí dokonale pozná trh, distribučné a odbytové
siete, čím vzniká výhodné postavenie na trhu. Nevýhodou je však nutnosť rozdeľovať
výnosy a riziká, poprípade problémom môţe byť rozličný postoj manaţérov dvoch krajín
vo firme. Spojenie nemusí prebiehať iba medzi firmami ale aj firmou a štátom,
organizáciami či charitami. (Hošková,Šestáková, 1993, str.37-39)
Spojenie prostredníctvom joint venture zabezpečí pre obidve firmy dostatočne veľký
majetkový podiel, čím sa zabezpečí kontrola a moţnosť vyuţiť svoj postoj v kľúčových
oblastiach. V niektorých prípadoch nie je moţné realizovať PZI s väčšinovým podielom
na danom trhu, preto je práve toto jedna z moţností ako zrealizovať vstup na daný trh.
(Dunning, 1993, str. 237)
Príkladom spojenia joint venture je na britskom trhu Deutche Telekom a France Telekom.
Dcérska spoločnosť spoločnosti Deutche Telekom – T-Mobile sa spojila s konkurentom
dcérskej spoločnsti France Telekom - Orange. Vo Veľkej Británii tak vznikne nová
jednotka na trhu s 28 mil. zákazníkmi. Spoločnosti sa dohodli na rovnocennom zastúpení.
O T-Mobile malo záujem aj O2 a Vodafone. Cieľom spojenia je aj úspora v niekoľkých
miliónoch libier a to vďaka spojeniu technológií, distribučných ciest a administratívnych
nákladov. (jj, 2009, online)
Spojenie môţu uskutočňovať dve alebo viacero firiem, ktoré zaloţia spoločné vlastníctvo
napríklad aj v tretej krajine. Tak ako všetky druhy vstupov sa delia na vertikálne,
horizontálne a diagonálne. Prvé dva typy sme spomínali na predchádzajúcich stranách.
Cieľom diagonálnych JV je spojiť zdroje a technológie pre vytvorenie nového spoločného
produktu. Jedna firma môţe prispieť vloţením kapitálu a druhá sa môţe postarať
o výrobný proces, jeho reklamu a predaj. (Baláţ, 2005)
10
Jeden podnik môţe mať niekoľko podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ak
vyrábajú rovnaký výrobok, môţu sa stať monopolným výrobcom na trhu, prípadne
diktovať podmienky zákazníkom a ostatným partnerom.
„Aby sa predchádzalo problémom, je vhodné vyjasniť si ešte pred kúpou jasné ciele,
mnoţstvo zdrojov, organizačnú štruktúru a rozdelenie manaţérskych právomocí, určia
spôsob rozdelenia zisku, spôsob kontroly podniku, čas na ktorý sa JV zaloţí a spôsob
vysporiadania sa po vypršaní lehoty, spôsob diverzifikácie činnosti, výšku licenčných
poplatkov, záväzok udrţať obchodné tajomstvo. Zadefinujú sa prínosy zo spojenia pre
partnerov a riziká, ktorým budú čeliť.“ (Baláţ, 2005)
Najvyššou formou pôsobenia je zaloţenie vlastného podniku v zahraničí, v úplnom
vlastníctve. Materská firma môţe zabezpečiť najvyšší stupeň kontroly dcérskeho podniku,
určuje mu výrobný program, marketingovú stratégiu a aj to, ako manipulovať
s dosiahnutým ziskom. Výhodou je jej postavenie na trhu, kde si môţe podľa vlastných
predstáv vytvoriť zákaznícku štruktúru, dodávateľov a distribučnú sieť. Nevýhodami môţu
byť nepriaznivé podmienky pre vstup, ktoré vznikli na základe nesprávnej informovanosti,
problém prispôsobiť sa zákazníkom alebo trhu, problém pracovníkov alebo manaţmentu
prispôsobiť sa novému prostrediu alebo zlá reakcia zákazníkov na novú „značku“. Riziko
môţe predstavovať vyvlastnenie. (Baláţ, 2005)
Do danej formy patria uţ spomínané akvizície a aj greenfield a brownfield.
2.5. Greenfield
Táto forma vstupu predstavuje zaloţenie podniku od základu na zelenej lúke. Materská
firma zaloţí dcérsku spoločnosť v zahraničí, pričom sa výrobná kapacita navrhuje úplne od
základov. Vstupu musí predchádzať podrobná analýza prostredia, zákazníka,
infraštruktúry, dodávateľov a aj štátnej politiky a legislatívy. Greenfield predstavuje
dlhodobú investíciu. (Baláţ, 2005, str.513)
11
2.6. Brownfield
Názov sa pouţíva na označenie vstupu, kedy spoločnosť umiestni investíciu na mieste, kde
existovali závody alebo ešte existujú a sú v úpadku. Investor takúto spoločnosť kúpi,
pričom ju nahradí úplne inou. Prinesie so sebou výrobné linky, technológie, know how
a zamestnáva nových pracovníkov. Sú veľmi podobné investíciám na zelenej lúke
a akvizíciám. (Baláţ, 2005, str.513)
PZI sa môţu uskutočňovať uţ aj do vybudovanej afilácií, prípadne dcérskej spoločnosti.
Materská spoločnosť môţe navýšiť doterajšie investície prostredníctvom kapitálových
trhov v mieste afilácií alebo vnútrofiremnou pôţičkou.
3. Medzinárodné investičné zmluvy
Súčasťou investičnej činnosti musia byť medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú pravidlá
hospodárskej súťaţe, podmienky pre vstup, zaloţenie prevádzky, štátnu pomoc či spôsoby
pre riešenia sporov.
Jednými z medzinárodných zmlúv sú bilaterálne zmluvy, ktoré sú najčastejšie pouţívané
na ochranu priamych zahraničných investícií. Zmluvy tohto druhu sa uzatvárali v minulosti
medzi susednými štátmi. V dnešnej dobe sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi štátmi, ktoré
sú od seba geograficky vzdialené. Zmluvy odkazujú na situáciu pred a po vstupe
spoločnosti do krajiny, zahŕňajú ustanovenia o prípadnom ochrane investícií či
vyvlastňovaní a oblasti vzájomnej spolupráce, ktorá môţe byť zameraná na duševné
vlastníctvo, podporu obchodu a investícií či finančné sluţby, atď. (Balko, 2004, str.24)
Bilaterálna zmluva musí obsahovať definíciu o spolupráci, reţim pre investorov, pohyb
osôb ( v kapitole o pohybe osôb ide o uznávanie dokladov o vzdelaní či zjednodušenie
pohybu osôb kvôli zamestnaniu), prevody, vyvlastnenie a odškodnenie, kritéria týkajúce sa
tovarov a ich vývozu, výrobných procesov a poslednou fázou je riešenie sporov ( ak
nedôjde k priateľskému urovnaniu, spor bude riešiť arbitráţna komisia). Plusy
bilaterálnych zmlúv spočívajú predovšetkým v slobode pri výbere partnerov a prispôsobení
zmlúv podmienkam danej krajine. Pre zahraničnú spoločnosť vstupujúcu do hostiteľskej
krajiny sú výhodnejšie bilaterálne zmluvy, pretoţe sa zameriavajú iba na tie fázy, ktoré
súvisia s obdobím aţ po zriadení prevádzky v hostiteľskej krajine a tak má investor
12
voľnosť pri vstupe a zriaďovaní prevádzky podľa svojho vkusu. Naopak, mínusmi sú
horšia pozícia krajín so slabšou ekonomikou pri rokovaniach. (Balko, 2004, str. 35)
Slovenská republika uzatvorila niekoľko bilaterálnych zmlúv so zahraničnými krajinami.
SR aj za obdobia ČSFR podpísala zmluvy o podpore a ochrane investícií takmer so
všetkými štátmi Európskej únie, okrem štátov Cyprus, Litva a Estónsko.
Ostatné dohody medzi SR a príslušnými krajinami:
Krajina Dátum podpisu (miesto
podpisu)
Účinnosť
zmluvy
Švajčiarska konfederácia (podpísaná
za obdobia ČSFR)
5.10.1990 (Bern) 7.8.1991
Kanada (podpísaná za obdobia ČSFR) 15.11.1990 (Praha) 9.3.1992
Kráľovstvo Nórska (podpísaná za
obdobia ČSFR)
21.5.1991 (Oslo) 6.8.1992
USA (podpísaná za obdobia ČSFR) 22.10.1991 (Washington) 19.12.1992
Čínska ľudová republika (podpísaná za
obdobia ČSFR)
4.12.1991 (Peking) 1.12.1992
Ruská federácia 30.11.1993 (Bratislava) 2.8.1996
Republika Tadţikistan 14.2.1994 (Bratislava) 12.3.1996
Ukrajina 26.2.2007 (Kyjev) 20.8.2009
Indonézska republika 12.7.1994 (Jakarta) 1.3.1995
Republika Turkmenistan 17.11.1994 (Bratislava) 10.3.1999
Republika Uzbekistan 16.5.1995 (Taškent) 4.2.1999
Srbsko a Čierna Hora 30.1.1996 (Belehrad) 16.7.1998
Chorvátska republika
+dodatok
12.2.1996 (Zahreb)
1.7.2008 (Bratislava)
5.2.1997
18.11.2009
Kubánska republika 22.3.1997 (Havana) 5.12.1997
Egyptská arabská republika 30.4.1997 (Káhira) 1.1.2000
KĽDR 27.10.1998 (Bratislava) 17.4.1999
Izrael 8.9.1999 (Bratislava) 24.6.2003
Turecko
+ nová zmluva
9.10.2000 (Ankara)
13.10.2010 (Ankara)
23.12.2003
-
Kórejská republika 27.5.2005 (Soul) 7.2.2006
Bieloruská republika 26.8.2005 (Minsk) 1.9.2006
Indická republika 25.9.2006 (Bratislava) 16.6.2007
Singapurská republika 13.10.2006 (Singapur) 6.6.2007
Marocké kráľovstvo 14.06.2007 (Rabat) -
Malajzia 12.07.2007 (Kuala Lumpur) -
Spojené štáty mexické 26.10.2007 (Mexico City) 8.4.2009
Kazašská republika 21.11.2007 (Bratislava) -
Sýrska arabská republika 18.2.2009 (Damašek) 9.12.2009
Moldavsko 7.4.2008 (Kikšinov) 12.8.2009
Bosna a Hercegovina 2.6.2008 (Sarajevo) 19.11.2009
Jordánsko 21.2.2009 (Ammán) -
Kuvajt 17.2.2009 (Kuvajt) -
13
Libanon 20.2.2009 (Bejrút) -
Líbya 20.2.2009 (Bratislava) -
Macedónska republika 25.6.2009 (Skopje) -
Vietnamská socialistická republika 17.12.2009 (Bratislava) -
Tabuľka č.1: Bilaterálne zmluvy Zdroj: www.finance.gov.sk
V roku 2009 nadobudla účinnosť zmluva o podpore a ochrane investícií s Ukrajinou.
Zmluva bola podpísaná medzi bývalým ministerstvom hospodárstva Ľubomírom
Jahnátkom a ukrajinským kolegom Volodymyrom Makuchom. Dôvodom obnovy zmluvy
ako exminister Jahnátek uviedol, bol význam Ukrajiny ako partnera pre slovenských
podnikateľov a záujem Ukrajiny o prenos know-how, prílev nových investorov a nových
technológií zo Slovenska.
„Navrhovaná zmluva predstavuje právny rámec, ktorý upraví oblasť medzinárodných
kapitálovo-investičných tokov medzi Slovenskom a Ukrajinou. V zmluve je významné
najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania.
Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva
zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo
investorov iných zmluvných štátov. Mimoriadny význam zmluvy spočíva i v garancii
voľného prevodu kapitálu, zisku, úrokov, dividend, platieb, náhrad pri vyvlastnení alebo
pri spôsobených stratách.“ (TASR, 2007, online)
Regionálne a medziregionálne zmluvy sú taktieţ jednou z foriem medzinárodných
investičných zmlúv, ktoré sa zaoberajú aj investičnou činnosťou. Medzi najznámejšie
regionálne zmluvy patrí Rámcová zmluva o investičnej oblasti zahŕňajúca členské krajiny
zdruţenia ASEAN. Spomínané zmluvy sú charakterizované obchodom a investíciami a s
tým spojené poskytovanie sluţieb, duševného vlastníctva a pravidiel hospodárskej súťaţe.
Hlavným cieľom zmlúv je zlepšiť obchodnú a investičnú spoluprácu liberalizáciou
obchodných vzťahov, odstránením prekáţok, ktoré sú bariérami priamych zahraničných
investícií a zjednodušenie praktických vzťahov, čím zabezpečia skvalitnenie právneho
rámca pre investičnú činnosť. Výhoda regionálnych zmlúv tkvie vo väčšom priestore,
ktorý je určený na vyjednávanie alebo ústupky a kompenzácie, či moţnosť vyuţiť nástroje
medzinárodného práva, ktoré umoţnia zosúladiť potreby či ciele rozdielnych krajín.
(Balko,2004, str.30,36)
14
Ak sa štát rozhodne pre regionálnu či medziregionálnu zmluvu, krajina musí byť
pripravená pruţne reagovať na zmluvné ustanovenia, ktoré môţu prinášať výnimky,
prechodné obdobia či výhrady o platnosti, ak medzi stranami existujú ekonomické
rozdiely.
V prípade regionálnych zmlúv sa môţu vyskytnúť nevýhody spojené s ustanoveniami
o pôvode výrobkov, ktoré môţu pôsobiť diskriminačne na krajiny, ktoré stoja mimo
regiónu a pripravujú ich tak o investície a obchod.
Treťou formou medzinárodných investičných zmlúv sú multilaterálne zmluvy. Krajiny
povaţujú spomínané zmluvy za dôleţitý doplnok bilaterálnych či regionálnych zmlúv. Ich
charakteristika spočíva vo vytváraní jednotného právneho rámca pre investičné činnosti.
Názory na účinnosť zmlúv sa však líšia. Niektorí hovoria o neúčinnosti a nedostatočnosti
pravidiel a záväzkov a naopak, druhé hlasy tvrdia, ţe záväzky môţu byť aţ príliš
obmedzujúce pre autonómiu krajín pri rozhodovaní o investičných činnostiach. (Balko,
2004, str.39)
Podľa Balka aj tak multilaterálne zmluvy nemôţu predstavovať definitívne pravidlá pre
investičnú činnosť, pretoţe práve bilaterálne a regionálne zmluvy sa postarajú o ich
voľnosť.
Je však veľký problém vytvoriť kvalitnú multilaterálnu zmluvu, pretoţe vďaka rokovaniam
zmluva najčastejšie nadobúda dohodu na najniţšej úrovni. Naopak by však menej
rozvinutým krajinám mohli pomôcť pri zasahovaní do procesov a dosiahnuť tak
konsenzus, ktorý by mohol byť účinnejší ako pri bilaterálnych či regionálnych zmluvách.
„Multilaterálne zmluvy prispievajú k skvalitneniu investičného prostredia zvýšením
transparentnosti, stability, predvídateľnosti a bezpečnosti v oblastiach ešte neošetrenými
multilaterálnymi zmluvami.“ (Balko,2004, str. 37)
4. Štátna politika
Priame zahraničné investície môţu mať nepriaznivý vplyv na hostiteľskú krajinu, pretoţe
môţu vytvárať protikonkurenčné činností podnikov, či zneuţívať svoju dominanciu na trhu
alebo vytvárať fúzie a nakupovať podniky. Tento fenomén je typický predovšetkým
v rozvojových krajinách. Štátna politika sa preto stáva významnou súčasťou pri
investičných projektoch, treba predsa zabraňovať vytváraniu umelých bariér pre domácich
15
podnikateľov, ktoré vzniknú pri prilákaní priamych zahraničných investícií, pretoţe
hostiteľská krajina sa rozhodne o liberalizáciu trhu a ústretovosť voči novým investorom.
Účinná legislatíva je mimoriadne dôleţitá pri odstraňovaní previerok investícií. Hrozbou
môţe byť úmyselné zniţovanie priamych investícií, ak nadnárodná spoločnosť obmedzuje
vývoz alebo odmieta poskytovanie a šírenie technológií. Obávaný vstup na trh z pohľadu
ochrany konkurencieschopnosti domácich podnikov sú práve fúzie a nákupy podnikov. Ich
vplyv môţe zlikvidovať konkurenciu a tieto formy vstupu sa nepovaţujú vţdy za prínos do
národnej ekonomiky. Práve preto si štáty vytvárajú regulačné opatrenia a preverujú
investorov pred a aj po vstupe. Regulačné opatrenia sú kľúčom k zdravému
konkurenčnému prostrediu na trhu a zároveň aj pre vývoj domácich podnikateľov
a vyuţívajú sa v krajinách, kde trhové mechanizmy nie sú aţ tak účinné. (Balko, 2004, str.
174)
Zákony o ochrane hospodárskej súťaţe sa sústredia na podniky podľa ich konkurenčného
vplyvu na hostiteľskú krajinu, nie na základe ich pôvodu, teda z ktorej krajiny pochádzajú.
V zákonoch je moţnosť vymedziť aj výnimky z dôvodu predpokladaného priaznivého
vplyvu investície na hostiteľský trh, ak negatíva neohrozia vo veľkom domáce
podnikateľské prostredie. Za výnimky sa povaţujú aj poskytovanie základných sluţieb, či
ochrana národnej kultúry alebo znečisťovanie ţivotného prostredia. Zákonu o ochrane
hospodárskej súťaţe sa nevenujú investičné zmluvy ale jednotný záväzný dokument
nazývaný „Súbor multilaterálne schválených rovnoprávnych princípov a pravidiel na
obmedzovanie proti korupčnej činnosti“, prijatý OSN v roku 1990. Zákon o ochrane
hospodárskej súťaţe sa však začal začleňovať aj do integračných zoskupení ako je
Európska únia, či MERCOSUR, ECOWAS, atd. (Balko, 2004, str.179)
Politiku ochrany hospodárskej súťaže na Slovensku ocenila v polovici roku 2008
komisárka EÚ pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová za veľmi dobrú. Práve výborná
ochrana hospodárskej politiky je kľúčová v prostredí pre reformy a ekonomický vývoj,
ktorým Slovensko prešlo. Vstupom do EÚ sme sa stali súčasťou najvplyvnejšieho
a najväčšieho trhu, kde existuje vyše 500 miliónov spotrebiteľov a práve ochrana
hospodárskej súťaže je kľúčom k ich spokojnosti. EÚ sa venuje predovšetkým skúmaniu
fúzií, akvizícií, boju proti kartelom a štátnej pomoci. Za rok 2007 boli udelené pokuty za
porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v hodnote 33,3 mld. eur. (TASR, 2008, online)
16
Výzvou pre štátnu politiku sa v 20. storočí, keď dochádzalo k hromadnému
vyvlastňovaniu, stala problematika znárodňovania a vyvlastnenia. Po spomínaných
udalostiach sa zakotvili vo väčšine legislatívach podmienky, za ktorých je moţné odňať
majetok. Sú nimi tri základné pravidlá určujúce zákonné vyvlastnenie a to, majetok musí
byť odňatý na základe verejných účelov, platí pritom zákaz diskriminácie a po odňatí
majetku musí byť poskytnutá poškodeným finančná čiastka. V niektorých investičných
zmluvách je dodané, aby k vyvlastneniu došlo v súlade s právnym poriadkom. Záujmom
zákonodarcov sa stali spory pre výšku odškodnenia, ktoré sa v medzinárodných zmluvách
nachádzajú, nie je v nich však väčšinou zakomponovaná metodika výpočtu. Problémom je
aj hranica, ktorá má určovať rozdiel medzi vyvlastnením na základe regulačných opatrení
a prináleţí poškodenému odškodné a vyvlastnenie, kedy získa štát právo nad majetkom
zahraničného vlastníka vo verejnom záujme. (Balko, 2004, str. 75-78)
Ochrana investícií je dôleţitou súčasťou medzinárodných zmlúv. V júli 2010 bola
podpísaná dohoda o ochrane investícií medzi Kanadou a Slovenskom. Kanadský minister
zahraničného obchodu Peter Van Loan potvrdil, že nová dohoda pomôže spolupráci medzi
krajinami a predovšetkým v oblasti investícií. Vďaka nej totiž kanadský investori nájdu na
slovenskom trhu väčšiu ochranu a istotu. (Takácsová, 2010, online)
5. Marketingové prostredie
Spoločnosti, ktoré plánujú rozšíriť svoje podnikanie v zahraničí musia dôkladne
zanalyzovať cieľovú krajinu. Tak ako na domácom trhu, tak aj na zahraničnom bude jej
zámerom prispôsobiť sa poţiadavkám trhu tak, aby bola ziskovou a konkurencieschopnou.
Prostredie v ňom je však odlišné a preto je nutné zabezpečiť analýzu prostredia a v ňom
ekonomické, politické, právne, kultúrne a geografické prostredie.
V prípade ekonomického prostredia predstavuje analýza preskúmanie hospodárskej úrovni
krajiny. Krajiny môţu byť málo rozvinuté alebo rozvinuté trhovo orientované. Prípadne sú
zamerané len na surovinové zdroje, čo výrazne ovplyvní dopyt po sluţbách vstupujúcej
spoločnosti. V prípade rozvinutých, trhovo orientovaných štátov, je dopyt po všetkých
tovaroch a sluţbách, pretoţe je zastúpený strednou vrstvou obyvateľstva. V prípade menej
rozvinutých štátov ide o poľnohospodársku výrobu, kde je len málo trhových príleţitostí.
17
Investori však môţu zaujať výrobnými linkami na stroje, prístrojmi či nákladnými autami.
Rozhodujúcim bude aj členstvo v obchodných a colných úniách, ako Európska únia,
OECD, ASEAN, kde je jednoduchšie zaujať aj potenciálnych zákazníkov v ďalších,
susedných krajinách. Neposledným faktorom je kúpyschopnosť obyvateľstva, ich príjmy
a výdavky, ktoré dopyt po sluţbách a tovaroch ovplyvnia. (Baláţ, 2005, str.443)
Politické prostredie je citlivou otázkou pri analýze vstupu. Otázky vystupujú predovšetkým
pri vstupe spoločnosti na taký trh, kde nie je uplatňovaná demokracia alebo v rozvinutých
krajinách, kde treba kontrolovať obávané prerušenie nastolenia hospodárskej politiky. Ak
však v krajine hrozí politický prevrat, úvahy o vstupe je vhodné na určitú dobu ukončiť.
Rizikom môţe byť obávaná moţnosť znárodnenia, či vyvlastnenia. Preto je dôleţité aby
legislatívny rámec podnikania zahŕňal všeobecné podmienky na podnikanie, ktoré upravia
podmienky tak ako pre domácich podnikateľov, tak aj pre zahraničné spoločnosti
a zabezpečí ich rovnocenné postavenie. Zabezpečiť ochranu investícií na báze
medzinárodných dohôd a uzákoniť normy a zákony podporujúce transparentné podnikanie.
(Baláţ, 2005, str.444)
Pán Baláţ v publikácií (2005, Medzinárodné podnikanie, str.445) spomína aj právne
prostredie, v ktorom sú dôleţité ustanovenia o clách, dovozných kvótach,
administratívnych prekáţkach, devízové predpisy, otázky moţnosti prevodu kapitálu
a zisku zo zahraničia do materskej krajiny.
V prípade kultúrneho prostredia sa krajine odporúča poznať preferencie na trhu, tabu
a zvyklosti, ktorým je dobré prispôsobiť sa, aj keď sú rozdielne. Podľa pani Ferenčíkovej
(1993, str.3, online) sa kultúrne prostredie rozdeľuje do troch skupín. Pred obchodom sa
uprednostňuje nadviazať priateľstvo a vybudovať si u partnerov dôveru. V niektorých
krajinách rešpektovanie národnej kultúry je dôleţité. V niektorých prípadoch sa manaţér
ani nemôţe prispôsobovať kultúre, nebol by braný váţne.
Teóriu o kultúrnych rozdieloch predstavil vedec G. Hofstende, ktorý skúmal rôzne národy.
Vo vzťahu k autoritám vedec skúmal chápanie ľudskej nerovnosti. Silný rešpekt
k autoritám sa traduje vo väčšine ázijských a latinskoamerických krajinách. K pozitívnemu
vzťahu k riziku, čo znamená ochota riskovať a vyrovnávanie sa s neistotou, uvoľnenosť,
majú predovšetkým Spojené štáty americké, štáty severnej Európy. V prípade strednej
a východnej Európy prevláda rodinný kolektivizmus a profesionálny individualizmus
18
v prípade ekonomického rastu. Teória vedca spomína aj stupeň uplatnenia muţských
a ţenských čŕt. Zatiaľ čo v krajinách USA, Japonsko, Rakúsko či Taliansko prevláda
vysoký stupeň maskulizmu, v krajinách severnej Európy, Francúzska či Španielska naopak
feminizmus. (Baláţ, 2005, str.445)
Vstupu na trh musí predchádzať aj analýza geografického prostredia. Prírodné podmienky
môţu ovplyvniť dopyt po určitých tovaroch a sluţbách. Prírodné podmienky môţu
znemoţniť aj distribúciu tvarov.
Produkt
Pri vstupe je dôleţité nasadiť správnu marketingovú stratégiu, aby spoločnosť dosiahla
stanovené ciele. Marketingový mix je súčasťou marketingovej stratégie, vďaka ktorému
spoločnosť ovplyvní svoje odbytové trhy. Marketingový mix pozostáva z výrobkovej
politiky, cenovej politiky, komunikačnej politiky a distribučnej politiky. Ak sa ich
rozhodneme nasadiť, musí im predchádzať dôkladná analýza zahraničného trhu a ich
prispôsobenie zahraničnému trhu.
Vstup na trh môţe ovplyvniť výrobok, sluţbu (produkt), a to preto, aby uspokojil potreby
zákazníkov. V niektorých krajinách nie je problém nasadiť rovnaký produkt ako v domácej
krajine. Výrobok, obal, značka a servis či pozáručný servis môţu zostať nezmenenými.
Niekoľko dôvodov prečo vyrábať pôvodné produkty sú úspory z veľkovýroby, úspory
nákladov na modifikáciu, úspory zo servisu o mnoţstvo druhov produktov, či rozmach
mobility a turistiky. (Baláţ, 2005, str. 457)
Ak sa vstupujúca spoločnosť rozhodne pre umiestnenie modifikovaného produktu na trhu -
rozhodne sa pre diferenciáciu - bude musieť počítať s dodatočnými nákladmi na jeho vývoj
a proces modifikácie. Náklady tak bude musieť pretaviť do ceny. V niektorých krajinách
zmena výrobku vychádza z legislatívnych predpisov a noriem. Zmeny vychádzajú
z hygienických, bezpečnostných či technických noriem v zahraničných krajinách.
Preferencie zákazníkov v zahraničí sú rôzne, vplýva na ne vkus, zvyklosti, potreby či
náboţenstvo. Vtedy spoločnosť môţe vyuţiť dobrovoľnú diferenciáciu. (Baláţ, 2005, str.
458)
Cena
Stanovenie ceny je vţdy veľmi náročný proces, spoločnosť chce byť ako ziskovou, tak aj
konkurenčnou na trhu. Na zahraničnom trhu je to o to ťaţšie, pretoţe kúpyschopnosť
19
obyvateľov a konkurencia ho budú výrazne ovplyvňovať. Cena preto najčastejšie podlieha
diferenciácií. Cena závisí od výrobných nákladov a od úkonov nadväzujúcich na tento
proces, toto predstavuje dolnú hranicu a k nemu sa pripočíta zisk. Hornú hranicu však
určujú zákazníci, konkurencia, cenová regulácia (ceny určitých produktov môţu byť iba
v určitom cenovom rozpätí, týka sa to predovšetkým potravinárskych či farmaceutických
produktov). Cenu ovplyvňujú aj antidumpingové zákony, ktoré ochraňujú domácich
výrobcov. (Baláţ, 2005, str. 459)
Európska únia nedávno zaviedla vyššie clo pre Čínskych dovozcov hliníkových diskov.
Podľa nich poškodzovali priemysel nízkymi cenami. (SITA, 2010, online)
Antidumpingové clá boli zavedené aj v roku 2009 USA pre dovoz biopaliva. (SITA, 2009,
online)
Cenu produktu ovplyvňujú aj distribučné faktory, napríklad skladovacie priestory, či
distribútorove finančné aktivity.
Komunikácia
Podľa Baláţa (Medzinárodné podnikanie, 2005, str. 460) „pod komunikačnou politikou
v medzinárodnom marketingu sa chápe najmä propagácia, stimulovanie predaja, veľtrhy,
výstavy a práca s verejnosťou. Jej zmyslom je tvorba informácií tak, aby sa ovplyvnili
postoje a správanie potenciálnych zákazníkov i ďalších subjektov.“
Komunikačná stratégia sa nemusí permanentne meniť, silné značky ako COCA COLA
pouţívajú rovnaké slogany či kampane.
Spoločnosť sa môţe prispôsobiť národným trhom a zamerať sa na špecifickú cieľovú
skupinu.
Prípadne materská spoločnosť navrhne šablónu pre jednotný štýl a aţ jej koncept sa bude
meniť podľa špecifík krajín.
Distribúcia
Distribúcia je zameraná na presun produktov konečnému spotrebiteľovi v zahraničí.
Cieľom je čo najrýchlejší a najefektívnejší presun k odberateľovi. Spoločnosť sa preto
musí rozhodnúť, či bude vyuţívať naďalej sluţby svojho podnikového distribučného
orgánu ako napríklad svoje pobočky, či dcérske spoločnosti, alebo či vyuţije sluţby
exportných domov, ktoré sú prevádzkované v domácej krajine spoločnosti alebo vyuţijú
dovozných obchodníkov, zásielkové domy v zahraničí.
20
Aby sa produkty čo najrýchlejšie k odberateľovi dostali, treba reflektovať na vzdialenosť
zahraničného trhu, jeho hospodársku úroveň, zvyk spotrebiteľov a samotných podmienok
firmy. (Daňo, Richterová, 1997)
6. Nové trendy priamych zahraničných investícií vo svete
Priame zahraničné investície sú povaţované za kľúčový faktor kaţdej z ekonomík. Kríza
spôsobila pokles priamych zahraničných investícií za rok 2008 o 16% zatiaľ čo za rok
2009 to bolo aţ 37%. Investície zamerané na rozšírenie trhu zaznamenali prepad, najmä ak
sa snaţili preniknúť na vyspelé trhy. (Švač, 2010)
Slovensko je však naďalej atraktívne pre investorov, pretoţe má konkurenčné náklady na
pracovnú silu a pracovná sila je aj dostatočne vzdelaná. V správe s názvom Global
Competitivness Report for 2010-2011, sa Slovensko umiestnilo na 5. mieste v kategórií
vplyvu priamych zahraničných investícií na prenos najnovších technológií. V kategórií
mzda a produktivita sa Slovensko umiestnilo na 10. mieste a v špecializácií výrobných
procesov na 35. mieste. Zo 139 krajín sa Slovensko umiestnilo v kategórií dostupnosť
technológií na 40. mieste a v kategórii miestna dostupnosť špecializovaných výskumných
a vzdelávacích sluţieb sme sa umiestnili na 41. mieste.
Ďalšími výhodami Slovenska je umiestnenie v strede Európy, mena Euro, schopnosť
pracovnej sily učiť sa, ľudský potenciál, rozvinuté dodávateľské siete a aj miestna
infraštruktúra výskumných a vývojových inštitúcií. (Švac, 2010)
Globálna kríza zasiahla takmer všetky spoločnosti, firmy sú teraz pod tlakom aby svoje
podnikanie orientovali na rozvoj ekologicky šetrných technológií a rozvoj výskumu
a vývoja, podporu inovácií a vzdelávania. Novým trendom sú investície do technológií,
ktoré zniţujú vyuţívanie prírodných zdrojov, zniţujú zaťaţovanie ţivotného prostredia,
investície do zdravotnej starostlivosti a lekárskej technológie, či hi-tech výroby či
investície do sluţieb ako sú PC programovanie, informačné sluţby, bio-technológie
a obnoviteľné zdroje energie. Medzi náročnejšie investície patria investície do low-
carbonovej technológie (nízko uhlíková technológia), ako napríklad investície do
recyklácie. V súčasnosti sa investičné agentúry nezaujímajú len o investície z vyspelých
krajín ale aj z rastúcich ekonomík, kde je kapitál, ako sú štáty Čína či India. (Švac, 2010)
Európska únia odprezentovala päť globálnych iniciatív (Európa 2020), a to podporu
zamestnanosti, výskumu a inovácií, zmeny klímy a energie, podpora vzdelávania a boj
21
proti chudobe. V stratégií pre Európa 2020 sa rada dohodla na troch prioritách, ktoré
charakterizujú inovatívny rast, ktorý obsahuje rozvoj znalostí a inovácií, udrţateľný rast
spojený s ochranou ţivotného prostredia a konkurencieschopnosti a treťou prioritou je
inkluzívny rast týkajúci sa podpory zamestnanosti. Konkrétnym cieľom Európy 2020 je
zníţiť počet chudobou ohrozených ľudí o 20 mil. a úroveň investícií do vedy a inovácií by
mali dosiahnuť 3% HDP celej únie. (am, 2010, online)
Neoddeliteľnou súčasťou prilákania investorov je aj vhodné prostredie, kde budú spokojne
podnikať. Práve automobilový klaster, nachádzajúci sa v Trnave môţe byť príkladom
rozvoja investičného prostredia na Slovensku.
Slovensko je súčasťou globálnej spoločnosti a má silnú pozíciu v získavaní zahraničných
investícií. Treba neustále propagovať Slovensko ako významného hráča so vzdelanými
ľudskými zdrojmi.
7. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko
Slovensko zaţilo prílev veľkých investícií ale aj obdobie, keď ekonomiku podporovali len
malé podniky. Najväčší prílev priamych zahraničných investícií na Slovensku bol
zaznamenaný z európskych krajín a aţ na druhom mieste z USA a Kanady a na treťom
mieste sa umiestnili krajiny Ázie. Tento míľnik je však zavádzajúci, pretoţe väčšina
amerických a ázijských investorov k nám vstúpilo cez svoje európske pobočky sídliace
v Holandsku, Taliansku či Nemecku. Vplyv na ekonomický výkon krajiny má nie len
záujem západných krajín (najväčší investori z Nemecka a Rakúska), ale aj rastúci záujem
o investovanie na Slovensku prostredníctvom štátov ako Severná Kórea a Taiwan. (B,B,N,
2010)
Obrázok č.1. Prílev priamych zahraničných investícií zo zahraničia, zdroj: The Slovak Spectator, 2010
22
Kľúčovými odvetviami sa v ekonomike stali sektory ako automobilový priemysel, keď
vstúpila na trh francúzska automobilka PSA Peugeot Citroen a kórejská Kia Motors.
Významným sektorom sa stal elektrotechnický priemysel reprezentovaný zahraničným
kórejským Samsungom a japonským Sony. Priame zahraničné investície sú „nalievané“ do
ekonomiky predovšetkým cez automobilový, elektrotechnický, metalurgický, chemický
priemysel a výrobne plastov. Aj napriek úspešnosti výrobných zahraničných podnikov,
úspechu sa začali tešiť aj podniky zaoberajúce sa sluţbami a profilujú tak Slovensko
k tomu, aby došlo k prílevu informačných technológií a vznikali centrá sluţieb.
Spoločnosti ako IBM, Dell, či T-Systems sa tešia priaznivému podnikateľskému prostrediu
a uvaţujú nad ďalšou expanziou. Výzvou pre Slovensko sa musí stať rozloţenie investícií
aj do východných regiónov, nie len tam, kde je rozvinutá infraštruktúra ale aj do
znevýhodnených krajov, napriek tomu, ţe v krajoch chýba know-how a sú v nich veľké
rozdiely v mzdách a zamestnanosti oproti iným regiónom. V dnešnej dobe Slovensko
zaznamenáva prílev investícií predovšetkým vo forme malých investorov, ktorí si
zakladajú na vysoko kvalifikovanej pracovnej sile. Budúcnosť Slovenska by mala
obsahovať potenciál vo výskume a vývoji, ktoré budú produkovať vyškolenú pracovnú
silu. Práve výskum a vývoj je dôleţitý pre malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú
pribliţne 70% všetkej pracovnej sily a sú prispievateľmi aţ 50% do HDP. (Baláţová,
Bálintová, Nemesová, 2010)
23
Metodika práce
Priame zahraničné investície sú na Slovensku mimoriadne cenné. Príchod nových
investorov zabezpečuje príjem štátu, nové pracovné miesta a teda zníţenie
nezamestnanosti, transfer nových technológií a know-how. Investície majú pozitívny vplyv
aj na obchodnú bilanciu a celkovo sa tak rozvíja ekonomika štátu. Prílev investícií
v regiónoch je však rozdielny. Najviac investorov sa rozhodne pre podnikanie
v najvyspelejších krajoch, kde je vybudovaná kvalitná infraštruktúra, kde v blízkosti
pôsobia dodávatelia, kde sú vybudované priemyselné parky, ak je v regióne ţiadaná
ţivotná úroveň či kvalitná vzdelanostná štruktúra. Výhodou sú pre podnikateľov aj
investičné stimuly, ktoré poskytuje štát pre investora z dôvodu prilákania jeho investície do
kraja alebo podpory v jeho rozvoji podnikania.
Cieľom výskumu bude identifikovať a analyzovať prostredie Slovenskej republiky.
Zameriame sa predovšetkým na Prešovský región, v ktorom je dlhodobo jedna
z najvyšších úrovní nezamestnanosti a prílev investícií je na najniţšej úrovni. Pre výskum
sme analyzovali tieto oblasti:
Infraštruktúra
Legislatíva
Investičné stimuly
Daňová politika
Priemyselné parky
Organizácie
Vzdelanostná štruktúra potenciálnych zamestnancov
Identifikácia a analýza prostredia bude obsahovať súčasný stav a stratégie pre jeho
zlepšenie. Najväčšie zastúpenie na analýze budú mať investičné stimuly, ktoré výrazne
vplývajú na rozhodnutie investora, či sa rozhodne pre daný kraj. Investičné stimuly môţu
byť poskytnuté podnikateľovi v troch formách. Prvou formou sú finančné stimuly, ktoré
predstavujú poskytnutie finančného príspevku (patrí k nim aj príspevok na vytvorenie
nového pracovného miesta) či poskytnutie výhodného úveru s priaznivejšími úrokovými
sadzami. Druhou formou sú fiškálne stimuly, pre ktorú sú typické dohody o daňových
24
úľavách. Treťou formou sú stimuly poskytované štátom napríklad na rozvoj sluţieb
v danom regióne či administratívne a environmentálne úľavy. (Balko, 2004, str.114)
Výskum zameraný na investičné stimuly sa zaoberal ich návratnosťou, názorom starostov
na ich vyuţitie pre domáce podnikateľské prostredie. Výskum sa zaoberal aj názorom
starostov na znevýhodňovanie tých investorov, ktorí sa k štátnej pomoci nedostali. Jedna
otázka sa pýtala starostov a primátorov, či je ich kraj dosť atraktívny pre investorov aj
keby im nebolo moţné poskytnúť pomoc v podobe investičných stimulov.
Pre výskum a zozbieranie cenných informácií sme pouţili formulár v podobe dotazníka.
V prvom rade bolo nutné vyčleniť ciele, ktoré boli potrebné pre formuláciu dotazníka.
Dotazník sme koncipovali tak, aby nebol príliš krátky. Bolo nutné z neho vyčítať základné
parametre, informácie a názory pre analýzu stavu v Prešovskom kraji. Dotazník a rozsah
otázok nemohol byť príliš náročný a nesmel zabrať respondentovi ani príliš dlhý čas.
Obava pri výbere práve tohto nástroja dopytovania bola nízka návratnosť odpovedí. Názor
však môţeme vyvrátiť, pretoţe aţ jedna pätina opýtaných odpovedala.
Práve nástroj dotazník sme si vybrali pre jeho vývojovú a výskumnú hodnotu. Jeho
výhodami sú totiţ anonymita, aj keď v prípade dotazníka s názvom Priame zahraničné
investície v SR bolo potrebné označiť okres, z ktorého daný respondent pochádza. Plusom
dotazníka bola aj krátka doba, za ktorú sa podarilo získať veľké mnoţstvo údajov.
Dotazník bol otvorený 14 dní a počet odpovedajúcich respondentov bol 123. Pre formu
dotazníka sme sa rozhodli aj kvôli moţnosti, ţe respondent bude môcť dlhšie premýšľať
nad odpoveďami. Dotazník obsahoval 9 zatvorených otázok, ktoré aj nám pomohli
v ľahšom vyhodnocovaní. Dve otázky boli otvorené a respondenti v nich mohli zverejniť
svoje názory na atraktívnosť daného okresu a aj nápady ako prilákať investorov do okresov
a čo by odporúčali pre ich príchod zlepšiť.
Dotazník sme vytvorili na serveri www.kwiksurveys.sk, kde bolo moţné vytvoriť dotazník
bezplatne a rýchlo. Server uţ ponúkal návod, ako vytvoriť čo najvhodnejší formulár,
ponúkal niekoľko typov odpovedí, škály dotazníkov aby čo najviac zaujali respondentov.
Server ponúka vyhodnotenie dotazníka v excelovskej databáze.
25
Počas celého obdobia (posielanie dotazníkov od respondentov) bolo moţné sledovať
pribeţné hromadné a aj individuálne vyhodnotenie otázok.
Výber respondentov nebol náročný, aj keď v prvotných fázach bola dilema, či osloviť
obyvateľov Prešovského kraja, alebo osloviť starostov a primátorov Prešovského kraja.
Rozhodli sme sa pre druhú variantu, počítali sme totiţ s vyššou návratnosťou odpovedí,
pretoţe je hlavným záujmom starostov a primátorov zabezpečiť ekonomický rast ich obcí
a miest a spokojnosť obyvateľov.
V prvých etapách diplomovej práce sme sa rozhodli pre vyhľadávanie kontaktov na
internete. Vyhľadávanie však bolo zdĺhavé a aj na oficiálnych stránkach sa nachádzalo
mnoţstvo chybných a neaktuálnych kontaktných údajov. Preto sme sa rozhodli poţiadať
Prešovský samosprávny kraj o pomoc pre získanie kontaktov, ktorý následne poslal
databázu všetkých obcí a krajských miest spolu s menom obce, menom okresu, adresou,
telefónnym číslom a e-mailových kontaktom (niektoré obce emailovú adresu nemali).
Celkovo sa v Prešovskom kraji nachádza 665 obcí a miest. Ale len okolo 570 obcí malo
aktivovanú e-mailovú adresu a tým bol dotazník rozposlaný.
Rozposlaný mail mal takúto formu:
Dobrý deň do obce/ krajského mesta XY,
chcela by som Vás poprosiť o vyplnenie dotazníka, ktorý je súčasťou mojej diplomovej práce s názvom
„Priame zahraničné investície v Slovenskej republika“. V Prešovskom kraji bol za posledné tri roky
zaznamenaný najnižší prílev priamych zahraničných investícií a v kraji je najvyššia nezamestnanosť. Chcela
by som Vás preto poprosiť o vyplnenie dotazníka, ktorý mi aj vďaka Vašim názorom pomôže prezentovať
stratégie pre prilákanie investorov do Prešovského kraja. Dotazník je zložený z 11 otázok, ktoré Vám zaberú
minimum času.
Dotazník je možné vyplniť na: http://www.kwiksurveys.com?s=IHNDFL_240706a5
Ďakujem za Váš čas
S pozdravom Zuzana Majtánová
26
Dotazník vyplnilo 123 respondentov.
Výsledky výskumu budú prezentované v grafickej, textovej a tabuľkovej forme pre lepšie
pochopenie. Výsledky budú pouţité ako nástroj na vytváranie stratégie pre zlepšenie
konkurencieschopnosti kraja a prilákania investorov práve do Prešovského kraja.
Ukáţka rozposielaného dotazníka sa nachádza v prílohách práce.
8. Prílev investícií do regiónov Slovenskej republiky
V analýze SARIO za roky 2002-2009 sa regionálne rozdiely neprehĺbili. Súčasné
ukazovatele dokonca prezentujú záujem investorov vstupovať aj do stredných
a východných regiónov.
Obrázok č. 2: Ukončené projekty 2002-2009 podľa regiónov. Zdroj: sario.sk
27
Na grafe vidieť, ţe najviac investícií bolo za obdobie 2002-2009 naliatych do Nitrianskeho
kraja (19% z celkového počtu investícií). Najmenej obľúbeným regiónom sa stal Prešovský
kraj, kde boli investície len na úrovni 8% z celkového počtu.
Tabuľka č.2: Prílev zahraničných investícií na Slovensku zaznamenaný od roku 1998 do roku 2009.(v mil. €)
Zdroj: nbs.sk, sario.sk
Počas jedenástich rokov boli investície zaznamenané v najvyššom počte v Bratislavskom
kraji. Ich hodnota bola kaţdý rok niekoľko násobne vyššia v porovnaní s inými regiónmi.
V Bratislavskom kraji prílev neustále stúpal. Naopak, Trnavský kraj zaznamenal pokles
v roku 2006 a ani do roku 2009 nezaznamenal taký vysoký podiel investícií ako v roku
2005. Košický kraj si výrazne polepšil od roku 2003 a prílev investícií sa neustále
zvyšoval. Postupný rast zaznamenali Banskobystrický a Trenčiansky kraj, ktoré sa aj
napriek tomu zaraďujú medzi polovičku krajov, o ktoré nie je z pohľadu potenciálnych
investorov aţ taký záujem. Košický kraj dokonca v roku 2001 zaznamenal odlev investícií
a to v hodnote 28 mil. eur. Agentúra SARIO a ani Národná banka Slovenska neuvádzali
prílev zahraničných investícií do Nitrianskeho kraja za rok 2008 a 2009.
V roku 2009 bol najväčší záujem o Bratislavský kraj, Trnavský a Košický kraj.
Najhoršia situácia uţ od roku 1998 bola v Prešovskom kraji a aţ do roku 2009 investície
nepresiahli hodnotu vyššiu ako 260 mil. eur. O moţných príčinách nízkeho prílevu
investícií práve do Prešovského regiónu budeme pokračovať v analýze prostredia SR, kde
spolu so starostami a primátormi kraja budú odprezentované názory na investičné
prostredie.
28
Na grafe niţšie sa nachádza podrobnejšia ukáţka prílevu PZI do regiónov Slovenska
a zreteľne vidieť, ţe Bratislavský kraj je pre investorov najpríťaţlivejší.
-100
900
1 900
2 900
3 900
4 900
5 900
6 900
7 900
8 900
9 900
10 900
11 900
12 900
13 900
14 900
15 900
16 900
17 900
18 900
19 900
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Bratislavský kraj
Trenčiansky kraj
Prešovský kraj
Trnavský kraj
Žilinský kraj
Košický kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Obrázok č. 3: Prílev PZI za obdobie 1998-2009 podľa krajov.
8.1. Investície v Bratislavskom kraji
Za rok 2008 bolo do Bratislavského kraja naliatych najviac investícií z pohľadu výšky
investícií. Bratislavský kraj je označovaný za vyspelejší ako tie ostatné, ktorý podporuje
vyššia koncentrácia obyvateľov, vyššia vzdelanostná štruktúra pracovnej sily a významným
parametrom kraja je aj geografická blízkosť k Rakúsku či Česku a celkovo západnej
Európe. Však podľa analytika Slovenskej sporiteľne, Michala Mušáka sú investície
v Bratislavskom kraji skreslené a to práve kvôli samotným investorom, ktorí svoje sídlo
uvádzajú v Bratislave aj keď majú celoslovenskú pôsobnosť. Pridaná hodnota sa tak
zapisuje Bratislavskému kraju. (Mušák, 2011, online)
29
Najväčšou investíciou v Bratislave mal byť príchod spoločnosti TriGranit, ktorá mala
záujem postaviť najväčšie multifunkčné centrum na Slovensku s názvom Metropolis. Do
slovenskej ekonomiky by tak bolo naliatych 1,5 mld. eur, čo je väčšia investícia ako do
automobilky Kia v Ţiline alebo PSA v Trnave. Vďaka novej investícií by na daniach štát
„zarobil“ ročne aţ 600 mil. eur. Počet nových pracovných miest sa odhadoval na 9 000
a počet krátkodobých pracovných miest aţ na takmer 20 000. Výstavbu však ohrozujú
zdruţenia, ktoré podporujú petíciu proti výstavbe „megakasína“. Investícia by mohla
prilákať ročne 40 mil. turistov, zvýšili by sa tak príjmy krajiny z cestovného ruchu,
podporilo by sa podnikanie, nezamestnanosť. (Zászlós, 2010, online)
Johnson Controls patrí k najväčším dodávateľom automobilových súčiastok a rozhodla sa
zriadiť svoje finančné centrum na Slovensku, konkrétne v Bratislave. „Budeme prvá a
jediná dodávateľská spoločnosť so svetovým finančným centrom v Európe,“ prezradila HN
Astrid Schafmeisterová, hovorkyňa spoločnosti Johnson Controls. Spoločnosť vytvorí
pribliţne 130 nových pracovných miest . (Vašuta, 2009, online)
Medzi najväčších investorov na Slovensku patrí aj nemecká automobilka Volkswagen
Slovakia. Tá počas svojho pôsobenia na Slovensku preinvestovala viac ako 1,7 mld. eur
a výrobné linky opustilo viac ako 205 mil. áut. Naposledy bol vliaty kapitál do spoločnosti
v roku 2008, kedy sa rozhodla, ţe rozšíri fabriku kvôli výrobe dvoch nových typov áut.
Vláda sa dokonca dohodla na podpore investícii v podobe investičných stimulov v hodnote
14,3 mil. eur a to vo forme daňových úľav.
Automobilka v januári 2011 na svojich stránkach ohlásila preinvestovanie miliardy eur na
Slovensku v priebehu 5 rokov. Investícia bude určená na výrobu nových automobilov a do
výroby komponentov. Volkswagen tak zvýši objem investície aţ dvojnásobne.
(Volkswagen Slovakia, 2011, online)
Za rok 2009 dosiahla automobilka trţby v hodnote 2 943 670 000 eur a zamestnáva okolo
6500 zamestnancov. (Trend TOP 2010, 2010)
V roku 2010 SARIO ukončilo rozhovory o novej investícií z Austrálie, s názvom Balkan
Trading, s.r.o., zaoberajúca sa veľkoobchodom a maloobchodom. Investor bude sídliť
v Senci.
V roku 2010 bola dokončená akvizícia spoločnosti Reding a.s. developerskou
spoločnosťou YIT International Construction Services (YIT medzinárodné stavebné
30
sluţby). Akvizícia bola povolená aj úradmi pre hospodársku súťaţ a YIT odkúpila 70%-
tný podiel. YIT si vybralo stavebnú spoločnosť kvôli jej dobrému postaveniu na trhu a
kvalifikovanej pracovnej sile. Spoločnosť bude naďalej pôsobiť na slovenskom trhu pod
menom YIT Reding a.s. Výhodou je aj niekoľko rozpracovaných projektov a teda zvýšenie
konkurencieschopnosti na trhu. Spoločnosť YIT pôsobí aj v severných krajinách, v Rusku,
na Balkáne a v centrálnej Európe. V roku 2009 dosahovala obrat v hodnote 3,5 mld. eur
a zamestnávala okolo 25 tisíc zamestnancov. (Veršovský, 2010, online)
8.2. Investície v Nitrianskom kraji
Prílev investícií do Nitrianskeho kraja za obdobie 2002 aţ 2009 postupne stúpal a práve
najviac investícií bolo zaznamenaných v roku 2007 v hodnote 803,3 mil. eur, čo
predstavovalo 3,1 % celého prílevu investícií. Nitriansky kraj má dobre rozvinutý dopravný
systém, prechádza ním diaľnica D1, v Komárne sa nachádza najväčší riečny prístav na
Slovensku a krajom prechádza niekoľko dôleţitých ţelezničných uzlov. V Nitrianskom
kraji je rozvinutý chemický, papierenský a strojársky priemysel. (SARIO, 2010, online)
V roku 2010 bol zaznamenaný vstup troch zahraničných investorov. Prvým bol príchod
rakúskej spoločnosti Zizala Lichtsysteme GmbH do okresu Topoľčany zaoberajúci sa
R&D. Do kraja vstúpila aj holandská spoločnosť Semecs, zaoberajúca sa výrobou
počítačových, elektronických a optických káblov. (SARIO, 2010, online)
Tá sa rozhodla rozšíriť svoj závod vo Vrábľoch a plánuje doň investovať 13,4 mil. eur.
Vďaka novej investícií spoločnosť vytvorí 100 nových pracovných miest. Vláda podporila
investíciu v hodnote 4,7 mil. eur. Vo Vrábľoch bude pôsobiť aj nová textilná firma
s názvom Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs, ktorá investuje do závodu 13,8 mil.
eur. Spoločnosti bola poskytnutá taktieţ štátna pomoc vo výške 5,5 mil. eur. Investor
zamestná v pobočke 25 zamestnancov a v budúcnosti obsadí ďalších 125 miest. (SITA,
2010, online)
V Nitrianskom regióne v roku 2010 boli ukončené dohovory s kanadskou spoločnosťou
PLANNING TECHNOLOGIES INTERNATIONAL INC, ktorá podniká v skladových
a pomocných činnostiach v doprave. Jej sídlo bude v Štúrove.
31
Investícia za 27,2 mil. dolárov potešila Nitriansky kraj. Zaslúţila sa o ňu japonská
spoločnosť Mitshubishi Plastic, ktorá bude vyrábať plastové výlisky pre LCD televízory.
Zámerom pre vstup na slovenský trh bol rastúci dopyt po plastových súčiastkach.
Spoločnosť očakávala, ţe sa objem predaja v roku 2010 bude pohybovať cez 36 mil.
dolárov. Sony je ich najväčší odberateľ. (mm, 2008, online)
V roku 2009 schválila vláda finančnú pomoc americkej spoločnosti ICU Medical, Inc.
V Nitre sa rozhodla vybudovať závod za 13,95 mil. eur. Závod má slúţiť na výrobu
výrobkov určených na intravenóznu aplikáciu. Juraj Kiesel, poverený agentúrou SARIO
povedal: "Ide o veľmi významnú investíciu práve v čase, keď prílev zahraničných investícií
z dôvodu globálnej hospodárskej krízy stagnuje.“ (TASR, 2009, online)
Spoločnosť zaujala na Slovensku pracovná sila, konkrétne vyučení absolventi vysokých
škôl, ktorým má v pláne ponúknuť 120 nových pracovných miest. Do roku 2014 dokonca
ICU Mediacal odhaduje počet ďalších miest aţ na 700. Tak ako všetkým spomínaným
investíciám v Nitrianskom kraji, aj spoločnosti bola poskytnutá štátna pomoc v hodnote
5,58 mil. eur. Pomoc je určená na nákup dlhodobého majetku, vo forme daňových výhod
a aj príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. (TASR, 2009, online)
V roku 2008, konkrétne v júli, spustila prevádzku aj nemecká spoločnosť Műhlbauer, ktorá
je celosvetovým technologickým koncernom v oblasti poradenstva a výroby technologicky
inovačných bezpečnostných riešení. Spoločnosť plánovala na výstavbu nového závodu
pouţiť 13,27 mil. eur a vytvoriť by mala pribliţne 600 nových pracovných miest.
Investíciu prilákali lacné ceny pozemkov v Nitrianskom priemyselnom parku a aj pomoc
štátu. Vláda sa rozhodla podporiť investíciu v hodnote 15 mil. eur. „Takto nejako by sa
budúcnosť Slovenska mala uberať. Nemali by sme ísť len cestou výrobných hál, kde sa
montujú autá, hoci aj to je dôležité pre tento štát. Do budúcnosti budeme musieť meniť
štruktúru nášho priemyslu, hoci ten základ bude dlhodobo určite ešte na autách a
elektrotechnickom priemysle“, poznamenal na investíciu bývalý premiér Slovenska Róbert
Fico. Spoločnosť vstúpila na nový trh formou greenfieldu (postavenie závodu na zelenej
lúke). (SITA, 2007, online)
Významnou investíciou pre Nitriansky kraj bol príchod taiwanskej spoločnosti Foxconn
Slovakia s.r.o., ktorá v Nitre zaloţila závod. V roku 2011 ohlásila prijatie novej pracovnej
sily, počet nových pracovníkov sa odhaduje na 900. Spoločnosť vstúpila na slovenský trh
32
ešte s pôvodným názvom Sony v roku 2006 a preinvestovala na Slovensku okolo 73 mil.
eur. (SITA, 2011, online)
V roku 2009 dosiahla spoločnosť trţby v hodnote 1 237 562 000 eur a zamestnávala okolo
2600 pracovníkov. (Trend TOP 2010, 2010)
8.3. Investície v Banskobystrickom kraji
Banskobystrický kraj patril k regiónom, v ktorých bol zaznamenaný jeden z najniţších
prílevov investícií za posledných sedem rokov. Nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni aţ
19,43 %, čo je najhorší ukazovateľ z pomedzi všetkých krajov. Preto sú investície do kraja
mimoriadne dôleţité, aby pozdvihli ekonomickú silu kraja, zníţili nezamestnanosť a
priniesli know-how, inovácie a technológie. V kraji nie je dostatočne vybudovaná
infraštruktúra, len okolo 18% tvoria v kraji cesty prvej triedy. V regióne prevláda
predovšetkým hutnícky, drevársky a farmaceutický priemysel. (SARIO, 2008, online)
V roku 2010 sa agentúra SARIO postarala o príchod štyroch investorov. Jedným
z investorov je švédska spoločnosť Sapa Profily zaoberajúca sa výrobou a spracovaním
kovov. Spoločnosť bude mať sídlo v Ţiari nad Hronom, kde postaví novú halu a výrobnú
linku pre výrobu hliníkových kovov. Kapacita výroby by sa mala zvýšiť o 355 % za rok.
Investícia sa odhaduje na hodnotu 8 mil. eur. Spoločnosť pôvodne podnikala pod názvom
Alufinal, ale spoločnosť Sapa Profily po odkúpení získala jej 100%-ný podiel. (SITA,
2009, online)
Investor vytvorí okolo 82 nových pracovných miest. Vláda pomohla spoločnosti dotáciou
v hodnote 718 tis. eur a to na nákup majetku a vláda poskytla aj príspevok na vytvorenie
nového miesta v hodnote 1,4 mil. eur. Tak ako väčšina investorov, ktorým sa ušla štátna
pomoc, aj firme Sapa Profily boli poskytnuté daňové úľavy aţ vo výške 1,4 mil. eur.
(SITA, 2010, online)
V roku 2010 boli dohodnuté aj investície s nemeckou spoločnosťou Bavaria Sun; so
slovenskom firmou Koro, zaoberajúcou sa výrobou potravín a nápojov, ktorá bude sídliť
v Rimavskej Sobote.
33
Významným investorom bude aj belgická spoločnosť LVD Company. Spoločnosť pôsobí
na celom svete a jej hlavným zámerom je dodávať softvér a stroje na ohýbanie, strihanie či
lisovanie plechov. Do závodu spoločnosť investuje 6,9 mil. eur. Výroba by sa mala spustiť
v roku 2010 v Tornali. V priebehu štyroch rokov spoločnosť plánuje prijať do zamestnania
okolo 250 ľudí, čo zníţi vysokú nezamestnanosť v okrese Revúca. O pomoc sa opäť
postará štát a to v hodnote 3,4 mil. eur, čo tvorí pribliţne polovicu z celej investície. Štátna
pomoc bude poskytnutá v troch fázach:
„1,8 milióna eur - dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku
1,1 milióna eur - príspevok na nové pracovné miesta
525 tisíc eur - úľava na dani z príjmu vo výške“ (jam, 2010, online)
Spoločnosť LVD S2 pôsobí v Tornali uţ štrnásť rokov a práve spokojnosť s pracovnou
silou a prostredím prilákala ich ďalšiu investíciu. S výstavbou sa rozhodla spoločnosť
začať uţ koncom roka 2010 a výroba by sa mala rozbehnúť v roku 2012. (SITA, 2010,
online)
8.4. Investície v Trnavskom kraji
Trnavský kraj je pomerne rozvinutý, aj keď v období posledných 7 rokoch nezaznamenal
vyšší nárast priamych zahraničných investícií. Ten sa odhadoval iba na 10% z celkovej
produkcie. Nezamestnanosť je druhá najniţšia, pohybuje sa k januáru 2011 na úrovni
8,53%. Niţšia nezamestnanosť sa nachádza uţ iba v Bratislavskom kraji, kde sa pohybuje
do 5%.
V roku 2010 sa podarilo prilákať do Trnavského kraja štyroch investorov. Sú nimi
nemecká spoločnosť Bezner, ktorá bude sídliť v Seredi a bude sa zaoberať výrobou strojov
a zariadení; ďalej je to kórejská spoločnosť I Nano Tech Slovakia, ktorá bude sídliť
v Sládkovičove a bude sa venovať výrobe počítačových, sieťových a optických výrobkov.
V Krakovanoch bude podnikať aj holandská spoločnosť Inalfa roof systems a poslednou
investíciou bude americká spoločnosť Washpenn, ktorá sa bude zaoberať výrobkami
z plastu a gumy. (SARIO, 2010, online)
Záujem investovať práve v trnavskom regióne sa zvyšuje. Trnavský kraj má rozvinutú
infraštruktúru. Významnou je diaľnica D1, ktorá územím prechádza a mnoţstvo ciest prvej
34
triedy, ktoré zvyšujú pri preprave komfort. V kraji sa nachádza hlavné ţelezničné
prepojenie spájajúce západ Slovenska s východom, či trate spájajúce hlavné mesto
s Českou republikou a Maďarskou republikou. Významným je v kraji vodné dielo
Gabčíkovo a jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. V kraji pôsobí automobilový
priemysel, strojársky či potravinársky a chemický priemysel. Ak keď je kraj zameraný na
priemysel, aţ 2/3 územia tvorí úradná pôda. (Lehocký, 2010, online)
V kraji pôsobí niekoľko významných investorov. Jedným z nich je Samsung Elektronics
Slovakia, ktorý má závod v Galante. Zamestnáva takmer 3-tisíc zamestnancov a patrí
medzi najväčšie nefinančné podniky na Slovensku. Jeho trţby sa za rok 2009 pohybovali
na úrovni 1 684 599 000 eur.
Významným investorom je aj automobilka PCA Slovakia, ktorej investícia do výstavby
a výroby sa pohybovala okolo 700 mil. eur. Ďalšia veľká investícia bola poskytnutá pre
výrobu C3 Picassa, ktorá sa pohybovala okolo 100 mil. eur. Spoločnosť podpísala so
Slovenskom investičné dohody v roku 2003. (psa-slovakia.sk, 2010, online)
Netreba zabúdať ani na výrobcu loţísk INA Skalica, ktorá v roku 2009 zamestnávala okolo
2900 pracovníkov a výrobcu nábytku Swedwood Slovakia.
8.5. Investície v Trenčianskom kraji
V Trenčianskom kraji bolo za obdobie 2002-2009 zaznamenaných pomerne veľa investícií.
Ich počet bol druhý najvyšší, po Nitrianskom kraji. Nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni
9,76 %. V kraji sa nachádza niekoľko priemyselných parkov, ktoré sú ochotné prijať nové
investície. Infraštruktúra je dostatočne vybudovaná, územím prechádza diaľnica D1
spájajúca Bratislavu so Ţilinou. Územím prechádza aj ţelezničná trať spájajúca región s
Českou republikou. Kraj sa zaoberá odvetviami ako strojársky, chemický a textilný
priemysel. (SARIO, 2009, online)
Za rok 2010 sa podarilo SARIO prilákať do Trenčianskeho regiónu iba jedného investora.
Je ním americká spoločnosť TRW Steering Systems, ktorá sa rozhodla postaviť závod
v Novom Meste nad Váhom. Spoločnosť má na Slovensku dve fabriky, jedna sa nachádza
v Bytči, kde vyrába spojovacie komponenty pre KIA a BMW. A druhá fabrika bola
v Novom Meste nad Váhom, kde akvizíciou získali firmu DEAS (Dana Emerson Actuator
35
Systems). Spoločnosť sa rozhodla, ţe investuje do novej výrobnej haly a priestor sa tak
zväčší dvojnásobne na 8 000 m². Investícia sa bude pohybovať vo výške 11 mil. eur
a spoločnosť plánovala prijať nových zamestnancov. Aj keď kvalifikovanej sily sa v kraji
nachádzalo dosť, spoločnosť sa sťaţovala na málo pracovníkov, ktorí by mali skúsenosti
v automobilovej či technickej oblasti. V roku 2009 sa trţby pohybovali na úrovni
78 323 000 eur. (Benko, 2008, online)
Aj v roku 2010 sa rozhodla investovať do rozšírenia výrobnej haly, vďaka čomu by sa mala
posilniť výroba elektronických posilňovačov riadenia do automobilov. Výšku investícií
spoločnosť neuviedla, avšak média sa domnievajú, ţe pôjde o 1,5 mil. eur. Prijať by mala
250 nových pracovníkov. (SITA, 2010, online)
Medzi najvýznamnejších investorov patrí medzinárodná spoločnosť Emerson, ktorá vznikla
na Slovensku v roku 1994. Dnes zastrešuje 7 divízií.
Investor, ktorý na slovenský trh vstúpil prostredníctvom joint venture je Continental
Matador Rubber. Spoločnosť sa ocitla v kríze koncom roku 2008 a bola nútená prepustiť
200 zamestnancov a začať s projektom reštrukturalizácie. Vďaka projektu počítajú dokonca
s tým, ţe v rokoch 2016 budú môcť prijať okolo 500 zamestnancov. (TASR, 2009, online)
K najnovším investíciám je moţné zaradiť aj vstup taiwanskej spoločnosti do
Trenčianskeho kraja. Spoločnosť AU Optronics, najväčší výrobca LCD monitorov chce
v závode zamestnať 3200 ľudí. Sídlo a závod sa bude nachádzať v Trenčíne. Odberateľmi
sú firmy ako Samsung, BenQ, Apple a ViewSonic. Práve hlavným dôvodom pre vstup na
náš trh bola blízkosť k odberateľom – významný odberateľ na Slovensku Samsung
a odberatelia v Čechách či Maďarsku. Spoločnosť sa do závodu rozhodla investovať aţ
191 300 tis. eur a počíta aj s vytvorením pribliţne 1300 stálych pracovných miest a 2000
sezónnych. (SARIO, 2010, online)
„Napriek globálnej kríze a všeobecnému útlmu investícií vo všetkých hospodársky
vyspelých krajinách sveta treba chápať investíciu AU Optronics oveľa hlbšie - ako
posolstvo o tom, že Slovensko je dobrá destinácia pre investorov. O pozitívnej investičnej
klíme v SR svedčí aj výsledok aktuálneho prieskumu troch obchodných komôr - Slovensko-
nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, Slovensko-rakúskej obchodnej komory a
Francúzsko-slovenskej obchodnej komory, podľa ktorého by 9 z 10-tich oslovených
36
opätovne investovalo na Slovensku.“ Povedal generálny riaditeľ SARIO k projektu.
(SARIO, 2010, online)
8.6. Investície v Ţilinskom kraji
Kraj sa v príleve investícií nachádza pomyselne niekde v strede medzi ostatnými regiónmi.
Nezamestnanosť v ňom sa pohybuje na úrovni 11,56%. Kraj je atraktívny dopravnou
infraštruktúrou, pretoţe územím prechádza diaľnica D1, ktorá spája Bratislavu so Ţilinou
a má dostatočné siete ciest aj do Čiech a Poľska. Celoeurópsky charakter má ţelezničná
doprava, spájajúca Bratislavu, Poľsko a Čechy. V budúcnosti sa počíta aj s dostavbou
kanála, ktorého prístav by sa mal nachádzať v Ţiline. Ide o prepojenie riek Váh a Odra.
Pomerne dôleţitú úlohu má v kraji stavebníctvo, elektrotechnický priemysel či
komunikačné technológie. Ale najväčší prínos v nedávnej dobe mal príchod automobilovej
spoločnosti Kia. (SARIO, 2009, online)
V roku 2010 sa SARIO dohodlo na dvoch investičných projektoch. Jedným z investorov
má byť nemecká spoločnosť Filter, ktorá sa rozhodla pre sídlo v Martine. Hlavným účelom
výroby je produkcia textilu, odevov, koţe a iných koţených výrobkov, zatiaľ čo druhý
investor sa zameriava na výrobu a spracovanie kovov. Názov spoločnosti je InterTechnic
s.r.o., ktorá bude sídliť v Liptovskom Mikuláši.
Významnou investíciou v Ţilinskom kraji bola skupina Kofola, ktorá začala podnikať
v Rajeckej Lesnej od roku 2002. V roku 2009 zamestnávala 390 zamestnancov a jej trţby
sa pohybovali okolo 59 647 000 eur. V roku 2008 sa rozhodla rozšíriť výrobu a nakúpiť
nové výrobné technológie. Preto sa rozhodla investovať 11,3 mil. eur. Spolu s investíciou
sa rozhodla prijať aj 45 nových zamestnancov. (TASR, 2008, online)
Nové investície sa chystajú do kraja vďaka ruţomberskej spoločnosti Mondi SCP, ktorá
vyrába grafický papier a jej výroba pokrýva takmer tretinu celkového dopytu na Slovensku.
V priebehu budúcnosti by mala byť uskutočnená investícia na výrobu buničiny aţ v
hodnote 135 mil. eur. Ani nie pred šiestimi rokmi boli naliate do spoločnosti investície v
hodnote 240 mil. eur. Hlavným cieľom investície je kúpiť a nahradiť uţ opotrebovaný
kotol na regeneráciu lúhov a Mondi SCP by chcela aj zefektívniť výrobu buničiny a
obmedziť, teda zníţiť emisie. Na investícií sa však ešte centrála nedohodla definitívne. V
37
roku 2009 spoločnosť zaznamenala trţby vo výške 420 396 000 eur a zamestnávala okolo
1480 zamestnancov. (hai, 2011, online)
Najväčšou investíciou sa stal príchod kórejskej automobilky Kia. Tá v roku 2006 zaloţila
na Slovensku firmu Kia Slovakia, sídliacu v Tepličke nad Váhom. V roku 2010 sa
rozhodla, ţe postaví nový závod na výrobu motorov. Prijať by tak nová pobočka mala viac
ako 270 nových pracovníkov a výška investície sa odhaduje na 100 mil. eur. Kapacita
výroby motorov by sa mala zvýšiť na 450 000 motorov ročne. S výstavbou haly by sa malo
začať začiatkom roku 2011. (kia.sk, 2010, online)
V roku 2009 sa trţby spoločnosti pohybovali na úrovni 1 684 599 000 eur a zamestnávala
pribliţne 2730 pracovníkov.
8.7. Investície v Košickom kraji
Investície v Košickom kraji patrili k tým početnejším medzi ostatnými regiónmi.
Nezamestnanosť kraja sa pohybuje na úrovni 17,54 %, čo je pomerne vysoký ukazovateľ.
Pomôcť k zníţeniu nezamestnanosti v kraji by mohli nové investície. Košický kraj je
atraktívny, dopravná infraštruktúra je dostatočne vybudovaná predovšetkým
prostredníctvom ţelezničných tratí. Územím prechádzajú koridory celoštátnej dôleţitosti
smerujúce z Prahy cez Košice aţ do Čiernej nad Tisou a koridor z Poľska prechádzajúci
cez Košice aţ do Maďarska. V kraji prevládajú odvetvia ako hutnícky, chemický
a elektrotechnický priemysel. (SARIO, 2009, online)
SARIO prilákalo za rok 2010 iba troch investorov do Košického kraja. Investor z Dánska
sa rozhodol pre investíciu v Kechneci, kde sa bude venovať výrobe kovových konštrukcií,
spoločnosť sa volá Steelcon. Druhým investorom je brazílsky výrobca elektrických
zariadení Embraco Slovakia a tretím je investor zaoberajúci sa výrobou papiera
a papierových výrobkov z Veľkej Británie, Boxperfect. (SARIO, 2010, online)
Košický kraj je predovšetkým priemyselným krajom, v blízkej budúcnosti by to však chcel
zmeniť a do regiónu by bolo dobré prilákať aj investorov v IT sluţbách. Primátor Košíc
spolu s Košickým samosprávnym krajom usporiadajú konferenciu Košice Invest, na ktorej
by sa malo zúčastniť pribliţne 200 účastníkov, ktoré pôsobia v oblasti IT sluţieb, v oblasti
vedy, výskumu a inovácií. Práve Technická univerzita je veľkým plusom, pretoţe z nej
38
kaţdoročne vychádzajú vzdelaní absolventi, ktorí sú vhodný práve pre danú oblasť. Práve
IBM by mohlo byť novým investorom v Košickom regióne. (Orgučáková, 2010, online)
Významným investorom v Košickom kraji je spoločnosť T-Systems, ktorá vznikla v roku
2006 v Košiciach. Dnes zamestnáva okolo 1780 zamestnancov a ich počet do roku 2010
plánuje zvýšiť. Spoločnosť podniká v oblasti správy sietí, či serverov, databáz či SAP
a svoje sluţby poskytuje zákazníkom ako Shell, Ikea, Henkel či Mercedes. Spoločnosti
bola poskytnutá aj štátna pomoc pre výstavbu centra a aj úľavy na daniach a príspevky na
nové pracovné miesto a vzdelávanie pracovníkov v hodnote 16 882 360 eur. (Kizek, 2010,
online)
Prínosom bol pre Košický kraj aj francúzsky investor Valeo, ktorý sa zaoberá výrobou
automobilových komponentov. Konkrétne išlo o výrobu zámkov a kľúčov do automobilov.
Investor pôsobil na trhu uţ od roku 2001 ale pre výstavbu novej haly sa rozhodol aţ v roku
2007, keď sa rozhodol prijať aj 580 nových pracovníkov. Celková suma investície sa
odhadovala na 19,3 mil. eur, pričom boli investorovi poskytnuté aj investičné stimuly vo
výške 3,36 mil. eur na daňových úľavách a príspevkov pre vytvorenie nového pracovného
miesta. (Geročová, 2007, online)
Aţ vyše 14 000 pracovníkov zamestnáva spoločnosť U.S. Steel Košice. Spoločnosť vznikla
v roku 2000, keď vlastníctvo Východoslovenských ţeleziarní prešlo pod U.S.Steel Group.
Spoločnosť sa zaviazala, ţe na Slovensku preinvestuje 700 mil. dolárov. (gb, 2003, online)
8.8. Investície v Prešovskom kraji
Nezamestnanosť je v kraji kritická ako v Banskobystrickom kraji. Pohybuje sa na úrovni
18,18% a miera prílevu investícií je najniţšia zo všetkých regiónov. Príčinou môţe byť nie
príliš rozvinutá infraštruktúra, v kraji je iba 560 km ciest, z čoho len niečo vyše 13 km tvorí
diaľnica. V Poprade sa však nachádza letisko, z ktorého aktuálne letia aj priame linky do
Londýna či Prahy. Územím prechádza časť významných ţelezničných tratí spájajúcich
Ţilinu s Ukrajinou či Poľsko s Maďarskou republikou. V kraji prevláda potravinársky,
chemický, strojársky a textilný priemysel. Postupne sa však investície začali liať aj do
elektrotechnického priemyslu. Za rok 2010 neboli uzavreté ţiadne dohody medzi
investormi a Slovenskou republikou v Prešovskom kraji. (SARIO, 2009, online)
39
Koncom roka 2010 bola ohlásená investícia spoločnosti MSC Elektronics SK. Spoločnosť
sa rozhodla investovať v prvej etape 600 000 eur a očakáva, ţe v priebehu troch rokoch by
v priemyselnom parku Záborské mohla preinvestovať aţ 3 mil. eur. "So spoločnosťou
MSC sme o tomto projekte rokovali takmer rok. Nemecký spoločník je nositeľom know-
how, má dlhoročné skúsenosti a je to korektný partner s potenciálom rastu a vytvárania
ďalších pracovných miest priamo v Prešove. Naše mesto si vybral aj pre kvalifikovanú
pracovnú silu i pre to, že Slovensko sa stalo členom Európskej menovej únie," uviedol
primátor mesta Prešov Pavel Hagyari. (TASR, 2010, online) Spoločnosť by mala vytvoriť
100 nových pracovných miest.
V roku 2009 sa s pomocou SARIO podarilo prilákať dvoch investorov. Jedným je nemecká
firma pôsobiaca v elektrotechnickom priemysle s názvom MSC Microcomputer Systems
Components GmbH. Spoločnosť sa rozhodla podnikať v prešovskom priemyselnom parku
IPZ Prešov – Záborské. Ešte koncom roka 2009 mala v pláne preinvestovať na území
Prešova vyše 7 mil. eur a zamestnať pribliţne 100 pracovníkov. Koncom roka 2010 bola
zverejnená informácia, prostredníctvom agentúry SITA, ţe spoločnosť v prvej etape
plánuje preinvestovať okolo 600-tisíc eur a v priebehu piatich rokov niečo vyše 3 mil. eur.
MSC v budúcnosti počíta s 150 zamestnancami, ktorí budú potrebovať vyššie inţinierske
vzdelanie a mladých odborníkov v oblasti výrobných technológií a elektroniky. Spoločnosť
nebude v Prešove iba vyrábať ale realizovať aj výskumno-vývojové aktivity, pretoţe
výroba bude zaloţená na náročnej kvalite. Spoločnosť začne sériovo vyrábať
v priemyselnom parku uţ koncom roku 2011. Primátor Prešova Hagyar potvrdil, ţe práve
kvalifikovaná sila a členstvo v Európskej únií, rozvinutý priemysel plastov, bol hlavný
dôvod pre vstup nemeckého investora. Spoločnosť bude vyrábať dosky plošných strojov.
O štátnu pomoc MSC neţiadala, mesto Prešov im však vyhovelo a zabezpečí hromadnú
dopravu pre zamestnancov aţ do priemyselného parku. (SITA, 2010, online)
V roku 2009 bola uzavretá dohoda aj s nemeckou spoločnosťou KAMAX. Rozhodla sa
rozšíriť výrobu (obnoviť centrálnu strojáreň a stroje) a investovať pribliţne 6,924 mil. eur.
Pomocnú ruku však podal aj štát a KAMAX-u bola poskytnutá pomoc v hodnote 3,471 mil.
eur, ktorá bude poskytnutá vo forme daňových úľav a príspevku na vytvorenie nového
miesta. Spoločnosť vznikla v roku 2007 v Bardejove a zaoberá sa výrobou automobilových
komponentov. Vrátane investície do obnovy haly má v pláne prijať aj 150 nových
40
pracovníkov a produkovať ročne okolo 96 tisíc výrobkov ročne, určené na vývoz. (SITA,
2009, online)
9. Analýza odpovedí respondentov
Prílev investícií na Slovensko závisí od prostredia, v ktorom by potenciálni investori
mali pôsobiť. Aj keď je Slovensko v Európskej únií, patrí do NATO,OSN či
Schengenského priestoru, napriek tomu nepatríme k TOP krajinám, čo sa týka
ekonomického rastu, ten však ovplyvnila aj hospodárska kríza. Investície za posledné tri
roky zaznamenali pokles. Najmenej investícií bolo zaznamenaných dlhodobo
v Prešovskom kraji, kde je aj vysoká nezamestnanosť. Čím je však nezáujem investorov
taký vysoký? Čo by bolo vhodné zlepšiť aby sa práve Prešovský kraj stal atraktívnejším
pre investorov?
Závery sme sa pokúsili zostaviť spolu so starostami Prešovského kraja, ktorí boli ochotní
odpovedať na 11 otázok a odprezentovali svoje názory na priame zahraničné investície na
Slovensku. Ako sme uţ v metodike práce spomínali, v Prešovskom kraji sa nachádza 665
obcí, ale len okolo 570 obcí a krajských miest malo aktivovanú mailovú schránku, na ktorú
boli zaslané dotazníky s výzvou o pomoc pre analýzu prostredia Prešovského kraja.
Odpovedalo nám 123 starostov a primátorov zo všetkých opýtaných.
Najviac odpovedí prichádzalo z Prešovského okresu, kde sa do výskumu zapojilo aţ 22
starostov. Najmenší záujem bol zo strany okresu Medzilaborce, kde sa nám podarilo získať
iba dve odpovede. V grafe niţšie sa nachádzajú podrobnejšie informácie o respondentoch..
41
0
10
20
30
42
13
22
10 12
3
15
9
54
1013
Obrázok č.4: Z akých okresov pochádzali respondenti.
Starostovia odpovedali na otázky týkajúce sa infraštruktúry, legislatívy SR, investičných
stimulov, ekonomiky, daňovej politiky, priemyselných parkov, vzdelanostnej úrovne
potenciálnych zamestnancov, potenciálnych zákazníkov. Zároveň nás zaujímalo plnenie
úloh organizácií, ktoré podporujú investície na Slovensku.
10. Analýza prostredia Slovenskej republiky
10.1. Analýza infraštruktúry
K tomu aby sa Slovenská republika a jej regióny mohli ekonomicky rozvíjať potrebuje
kvalitnú a funkčnú dopravnú infraštruktúru. Nedostatky v kvalite infraštruktúry vidieť aj
v roku 2011, keď ešte stále nie je prepojený východ so západom republiky diaľnicou. Cesty
prvej a druhej triedy taktieţ nie sú bezproblémové a v niektorých krajoch ich je minimum.
Potrebné je zdokonaľovať modernizáciu ţelezničných tratí a letísk. Prioritou sú však cesty,
ktoré môţu prilákať investorov aj do tých najvzdialenejších kútov Slovenska. Jeden zo
starostov Bardejova na stav ciest odpovedal: „Po týchto cestách môže investor iba odísť!“.
Cez Slovensko prechádza diaľnica D1, ktorá spája Bratislavu so Ţilinou a následne by mala
spájať aj Košice. Niektoré časti diaľnice sú však stále vo výstavbe, napríklad v okolí
42
Ruţomberka. Dostavba diaľnic bola otázna. PPP projekty schválené minulou vládou boli
predraţené a vláda Ivety Radičovej sa ich rozhodla pozastaviť. Rozhodla sa, ţe diaľnice
budú postavené za zdroje z eurofondov.
Podľa najnovších informácií bolo povolené čerpať na výstavbu diaľnic z tých eurofondov,
u ktorých je predpoklad, ţe sa nepodaria vyčerpať do stanoveného termínu. Premiérka
Iveta Radičová sa na „bilaterálnom“ stretnutí dohodla na zmene so šéfom Európskej
komisie José Manuel Barrosom. Predostreté však boli tri podmienky: „Prvou je urýchlenie
čerpania európskych peňazí na aktuálne zazmluvnené projekty, ktoré bolo doposiaľ veľmi
nízke a pohybovalo sa len na úrovni 17 percent. Druhou je realokácia zdrojov z
operačného programu Doprava s výnimkou železníc. A napokon tretia a doteraz
najspornejšia zásada spočíva v možnosti presunu prostriedkov na dostavbu diaľnic z iných
operačných programov, ktoré sa nepodarí vyčerpať“.(SITA,2011,online)
Existujúca diaľnica D2 spája Bratislavu s mestom Kúty a prechádza aţ do Českej republiky
(jej dĺţka je 80 km). V pláne je výstavba diaľnice D3, ktorá by mala spájať Ţilinu so
Skalitým ( na hraniciach s Poľskom) a cesta by sa mala stať súčasťou Paneurópskeho
dopravného koridoru. Jej dĺţka sa odhaduje na 60,8 km, zatiaľ je v prevádzke iba niečo
vyše trinástich kilometrov. Predpokladá sa aj s výstavbou diaľnice D4, ktorá by mala byť
obchvatom Bratislavy a spájať hraničné priechody Jarovce s Devínskou Novou Vsou. V
prevádzke sú však zatiaľ len 2 kilometre pri Jarovciach.
Významnou je aj rýchlostná cesta R1, ktorá čiastočne prepája Trnavu s Ruţomberkom a jej
výstavba taktieţ ešte nie je dokončená.
Najhoršia situácia je pravdepodobne v Prešovskom kraji, kde sa nachádza len 560 km ciest
prvých tried a úsekom prechádza diaľnica v dĺţke 13,5 km. Aţ 97 starostov označilo
nedostatočnú infraštruktúru za dôvod, prečo investori nemajú záujem podnikať na území
Prešovského kraja.
43
Obrázok č. 5: Nespokojnosť opýtaných s infraštruktúrou v Prešovskom kraji
Zlepšiť situáciu by mohla plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R4. Má prechádzať
Prešovských krajom, spájať mestá Svidník, Prešov a aj Košice. Cesta má prepojiť s
Prešovským krajom Poľskú republiku. Jej plánovaná dĺţka je 145 km. Zlepšiť cestovný
ruch môţe práve rýchlostná cesta prechádzajúca popri vodnej nádrţi Domaša. (Čorňáková,
2010, online). Jeden zo starostov Stropkova povaţuje za nutnosť postaviť cestu R4,
„vybudovanie rýchlostnej komunikácie R4 je nutnosť, náš okres je bez železnice a cesty sú v
kritickom stave“. Starosta Sninského okresu povaţuje za dôleţitý „diaľničný privádzač na
Ukrajinu cez hraničný prechod Ubľa„ a starosta z Humenského okresu povaţuje za
dôleţité vybudovať obchvat v meste Humenné. 51 starostov na otázku, čo by ste zlepšili pre
prilákanie investorov do okresu odpovedali, zlepšiť cesty.
10.2. Analýza legislatívy
30 starostov a primátorov obcí a miest sa sťaţovalo na legislatívu Slovenskej republiky.
Práve legislatíva býva veľkou prekáţkou pre podnikanie. Zdruţenie podnikateľov
Slovenska (ďalej len ZPS) označuje práve prijaté novely, ako napríklad Zákonník práce, za
bariéru pre podnikanie. Novela Zákonníka podľa prezidenta ZPS zvyšovala náklady
zamestnávateľov aj v období hospodárskej krízy, došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy,
44
zaviedlo sa rozširovanie kolektívnych zmlúv (aj keď neboli schválené v prítomnosti
podnikateľov). Prijímané zákony sa teda podieľali na zniţovaní konkurencieschopnosti
podnikov. (TASR, 2010, online)
Podnikateľské prostredie ja zahltené mnoţstvom zákonov, pre podnikateľov nie je
zrozumiteľný výklad. Prioritou vlády by preto malo byť zjednodušovanie regulácie,
zniţovať legislatívnu záťaţ a administratívne zaťaţenie. Zákony by sa mali pomalšie
prijímať a tie zákony, ktoré sú pre podnikateľské prostredie diskriminačné, by mali byť
opätovne prerokované. (Oravec, 2010, online)
Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila prieskum medzi podnikateľskými subjektmi za
posledný štvrťrok 2010. Podnikatelia označili súčasné prostredie za zhoršujúce sa.
Príčinami sú predovšetkým zhoršovanie cenovej stability, ktorého sa podnikatelia obávajú
nielen kvôli zlepšovaniu stavu hospodárskej krízy ale aj kvôli zvyšovaniu DPH a
spotrebných daní či nárastu ceny ropy. Naďalej je brzdou pre podnikateľské prostredie
odvodové zaťaţenie, ktoré je stále neprehľadné a za kritický bod povaţujú upravujúce
odvody so zníţením 4,9%. Zvýšenie odvodového zaťaţenia tak môţe spôsobiť aj
spomalenie rastu podnikov a môţe ohroziť aj investície. Ako v kaţdom prieskume, aj v
Indexe podnikateľského prostredia je za problém povaţovaná transparentnosť súdnictva,
predovšetkým so slabou ochranou veriteľov. (SITA, 2011, online)
Obrázok č.6: Respondenti hlasujúci za oblasti, ktoré môžu byť príčinou nízkeho prílevu investícií do
Prešovského kraja
45
Podľa starostov Prešovského kraja by prospelo:
- vytvárať fondy na vyrovnávanie regionálneho zaťaženia,
- podnikateľský sektor by mal byť viac podporovaný zo strany štátu,
- znížiť korupciu pri rozdeľovaní fondov,
- prepojiť sily podnikateľov, štátnej správy a samosprávy,
- odbúravať korupciu na úrovni Prešovského samosprávneho kraja,
- doladiť pravidlá pre podnikanie,
- upraviť podiel miest na finančných dotáciách štátu, ktoré investujú do nákupu pozemkov
a budovania priemyselných parkov,
- vyhlásiť novú výzvu pre získanie NFP - hnedé priemyselné parky tak pre podnikateľov ako
aj pre územné samosprávy,
- menej legislatívnych opatrení sťažujúcich podnikanie a lepší prístup k v finančným
prostriedkom (fondy, dotácie a pod.).
Zahraniční investori môţu podobne vnímať zaťaţenie podnikateľského prostredia. Napriek
rôznym dotáciám, či výnimkám potrebujú stabilné prostredie, v ktorom sa neohrozí ich
konkurencieschopnosť, budú mať moţnosť vyuţívať sluţby transparentného súdnictva či
ich neohrozí prílišná administratívna záťaţ.
10.3. Analýza organizácií (podpora prílevu PZI do krajiny)
Prílev investícií závisí aj od organizácií, ktoré podporujú rozvoj Slovenska. Organizácia
SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) je organizáciou Ministerstva
hospodárstva SR, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu. Jej úlohou je skvalitňovať
podnikateľské prostredie a zvyšovať ţivotnú úroveň občanov. Cieľom je podporovať
investorov a zvyšovať ich podiel na Slovensku, čím sa zabezpečí zvyšovanie zamestnanosti
a dôjde k zniţovaniu regionálnych rozdielov. SARIO podporuje sprievodný servis a snaţí
sa o vytváranie vhodného investičného prostredia. Organizácia sa zapája do
medzinárodných misií či zabezpečuje investičné semináre v zahraničí. (SARIO, 2009,
online)
46
Úloha propagácie Slovenska je určená Slovenskej agentúre pre cestovný ruch (SACR).
V roku 2009 vynaloţila na reklamu, tlač propagačných materiálov, preklady, mediálne
kampane či výstavy 4,8 mil. eur. (SITA, 2010, online)
Starostovia a primátori však označili propagáciu Slovenska za nedostačujúcu. 50 starostov
nevedelo posúdiť ako sú na tom organizácie, ktorých úlohou je informovanosť
zahraničných investorov o moţnosti podnikať na našom území. Však aţ 51 označilo
propagáciu Slovenska za nedostatočnú.
7
51
50
2 13
asi áno
asi nie
neviem posúdiť
určite áno
vôbec
Obrázok č.7: Propagujú organizácie dostatočne Prešovský kraj potenciálnym investorom?
Ladislav Balko vo svojej knihe poznamenal, ţe „zahraničným investorom často chýba
dostatok informácií o investičných príležitostiach, čoho príčinou môže byť nevýrazná
sebaprezantácia hostiteľských krajín v prostredí zvýšeného dopytu po PZI a teda
zostreného konkurenčného boja medzi krajinami o získanie PZI, alebo nejasného
vyjadrenia hostiteľskej krajiny ohľadne podmienok pre zahraničných investorov, resp.
vítanosti investícií. Perspektívny investor môže dospieť k záveru, že príslušné prostredie je
z jeho hľadiska napriek uskutočnenej liberalizácií neprehľadné či príliš rizikové alebo
postráda určité dôležité prvky“. (Balko, 2004, str. 12)
Organizácie by preto mali podporovať misie do znevýhodnených krajov, upozorniť na ich
pozitívne stránky, prípadne spolupracovať s investormi v otázke moţnej štátnej dotácie. Zo
štátneho rozpočtu by bolo vhodné vyčleniť čiastky na väčšiu propagáciu kraja – zasielať
47
potenciálnym investorom krátke videá, dokumenty, letáky či podrobné štúdia o vhodnosti
kraja. Slovensko by malo byť prezentované ako mladá krajina, ktorá dokáţe uspokojiť
potreby kaţdého zahraničného investora či uţ z pohľadu lacnej pracovnej sily,
kvalifikovanej pracovnej sily alebo dobrými dodávateľskými a odberateľskými sieťami.
Organizácie by mali preukazovať svoj záujem pravidelným kontaktom s investormi,
neustále aktualizovať informácie o regióne a spolupracovať so samosprávnymi krajmi,
predstaviteľmi obcí, samotnými podnikateľmi uţ pôsobiacich v okolí a aj s ministerstvami,
ktoré sa zaoberajú investičnými projektmi, ako napríklad ministerstvo hospodárstva,
zahraničných vecí a financií.
10.4. Analýza daňovej politiky
Daňová politika sa po roku 2004 výrazne zmenila. Došlo k zrušeniu progresívnej dani,
k celkovému zjednodušeniu daňového systému a k zrušeniu mnoţstva výnimiek, ktoré
vytvárali zbytočný chaos a zvyšovali administratívne náklady. V súčasnej dobe je daň
z príjmu pre právnické osoby na úrovni 19%. K zniţovaniu došlo predovšetkým z dôvodu
vytvorenia priaznivého podnikateľského prostredia pre potenciálnych investorov.
Zniţovanie dani z príjmu pre právnické osoby sa v tichosti stalo „tajnou“ štátnou podporou
a práve investori hľadali najniţšie daňové zaťaţenie. Pôvodne bola daň z príjmu aţ vo
výške 45% (do roku 1993), postupne sa však začala zniţovať, v roku 1993 sa zníţila na
40%, v roku 2001 na 29%, do roku 2003 bola sadzba dane zníţená na 25% a práve v roku
2004 došlo k výrazným zmenám. Počas daňovej reformy v roku 2004 došlo aj k zrušeniu
dane z dividend. (Mečár, 2008, online)
Výška dane z príjmu je mimoriadne zaujímavou čiastkou, firmy a investori si totiţ zo zisku
ukrajujú iba 19%.
V krajinách V4 sú dane z príjmu rozdielne.
48
Tabuľka č. 3. - Sadzby dane z príjmov v krajinách V4 v roku 2010 Zdroj: podnikajte.sk, 2010
Krajiny V4 Sadzba dane z príjmov pre
fyzické osoby
Sadzba dane z príjmov pre
právnické osoby
Slovensko 19% 19%
Česká republika 15% 20%
Poľsko 18% - 32% 19%
Maďarsko 17% - 32% (4%) 19%
V poslednom štvrťroku roku 2010 bolo schválené zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH)
o jedno percento. Základná sadzba dane sa zvýšila z 19% na 20%. Ministerstvo financií
novelu však vytvorilo len na dočasné obdobie, pokiaľ schodok štátneho rozpočtu
nedosiahne úroveň niţšiu ako 3%. Veľký rozruch spôsobilo aj zrušenie 6%-nej sadzby,
ktorá bola uplatňovaná na predaj potravín z dvora ( potraviny z dvora označujú produkty
ako vajcia, mlieko, med, ryby a mäso). Dôvodom pre zvýšenie základnej sadzby DPH bola
potreba zvýšiť prílev daňových príjmov do štátnej pokladnice, ktoré sa odhadujú na rok
2011 vo výške 185 mil. eur. Spolu so zvýšením sadzby vláda prijala aj 3 smernice, ktorých
úlohou je zamedziť daňovým únikom. (NRSR, 2010, online)
K zvýšeniu DPH sa vyjadrila aj koaličná politická strana SaS: „Vyššia DPH tiež znamená,
že ešte viac zvýšime rozdiel medzi cenami tovarov, ktoré majú v okolitých krajinách nízku
sadzbu, čím ešte viac motivujeme ľudí nakupovať v zahraničí.“(Sas, 2011, online)
Podľa analytika INESS, Richard Ďurana „každé zvyšovanie daní poškodzuje ekonomiku a
odčerpáva zdroje od občanov a firiem.“ (TASR, 2010, online)
49
Obrázok č.8: Ovplyvní podľa Vás zvýšenie DPH príliv investorov do kraja?
Podľa väčšiny (56%) starostov a primátorov Prešovského kraja, práve DPH neovplyvní
vstup investorov do ich regiónu. Firmy si totiţ DPH môţu odpočítať a celkovo sa tak
prenesie na spotrebiteľa. Je však otázkou, či sa práve spotrebiteľ nebude rozhliadať po
takých firmách, ktoré nebudú kvôli DPH zvyšovať ceny tovarov a sluţieb.
10.5. Analýza priemyselných parkov
Na území Slovenskej republiky sa zatiaľ nachádza 77 priemyselných parkov, ktorých
úlohou je vytvoriť vhodné prostredie pre postavenie nového závodu zahraničného
investora. Parky uţ pred vstupom investora majú vybavenú technickú infraštruktúru, čo
znamená doprava, telekomunikačné siete, voda, elektrická energia a aj kanalizácia. Investor
tak bez problémov môţe začať s výstavbou a nemusí sa zaťaţovať s vysporiadaním
pozemkov. (SARIO, 2009, online)
V Prešovskom kraji sa nachádza 9 priemyselných parkov, z čoho jeden v Poprade je uţ
zaplnený. Pôsobia v ňom firmy v oblasti strojárenského, potravinárskeho priemyslu
a v oblasti výroby plastov a logistiky. Tri parky však nie sú zatiaľ vôbec vyuţívané. Aj
napriek dobrej polohe pri diaľnici, s pripravenými inţinierskymi sieťami a aj disponibilnou
pracovnou silou v blízkosti, investori záujem o vstup na dané územia nemajú. V prípade
50
parku Industrial park Spišský Hrhov môţe byt nevýhodou pomerne svahovitý terén, na
ktorého úpravy by bolo nutné vynaloţiť väčšie náklady.
Napriek prázdnym parkom sa bývala vláda Róberta Fica rozhodla finančne podporiť
výstavbu nových priemyselných parkov vo Svidníku. Podpora však bola zastavená
súčasnou vládou z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov Ministerstva hospodárstva.
Je otázne ako dlho zostanú priemyselné parky prázdne. Jedno je však isté, ak nie sú
investori, nie je ani ďalšie priestory nutné vytvárať. Riaditeľ SARIA, pán Šimončič,
povedal: Urobiť výstavbu alebo revitalizáciu parkov ako oddelenú oblasť, nie je celkom
podľa mňa vhodný prístup. Asi nebude jednoduché začať od parkov a potom hľadať
investorov. Musíme hľadať najprv investorov, a až potom sa pozerať na lokality". (SITA,
2010, online)
S jeho názorom sa stotoţňujeme a uvítali by sme aj vyuţívanie uţ starých priestorov, ktoré
nie sú vyuţívané (brownfield). Aj keď revitalizácia je finančne a časovo náročná, výhodou
je lokalita starých továrni, ktoré sa poväčšine nachádzajú v blízkosti miest, kde je veľká
koncentrácia ľudí a aj dobrý prístup. Nevýhodou je však prísna legislatíva, ktorá sa spája
s ochranou ţivotného prostredia. Staré továrne po dlhšej dobe nevyuţívania môţu
kontaminovať pôdu a nový investor by musel na svoje náklady odstrániť znečistenie. Preto
by obnova parkov na hnedej lúke (brownfield ) mala byť podporovaná zo štátneho rozpočtu
alebo štrukturálnych fondov. (Hajaš, Káčer, Kyseľová, 2008, online)
Jeden zo starostov Prešovského okresu sa k téme vyjadril: „Treba využívať existujúce
objekty a nie len budovať nové a potom čakať, či investor príde a poskytovať im daňové
prázdniny, je diskriminácia domácich podnikateľov“ .
10.6. Analýza vzdelanostnej štruktúry potenciálnych zamestnancov
V správe Global Competitiveness Report 2010-2011 boli označené problematické oblasti,
ktoré obmedzujú obchod na Slovensku. Boli nimi neefektívna vládna byrokracia, korupcia
a obmedzenie pracovnoprávnych predpisov, čím došlo k zhoršeniu konkurencieschopnosti.
Problémom je však aj flexibilita pracovnej sily a to v období, keď sú veľké výkyvy na trhu
v objednávkach. Základom pre prílev nových investícií je kvalifikovaná pracovná sila,
účinný vzdelanostný systém a aj pripravenosť absolventov vstúpiť na trh. Na vzdelávaní by
51
sa nemali podieľať iba školy a štát, ale prispievať by mali aj súkromné spoločnosti a mali
by spolupracovať s orgánmi pre dosiahnutie účinnejšej vzdelanostnej reformy. Prezident
spoločnosti U.S. Steel Košice, Georgeom F. Babcoke, si váţi predovšetkým kvalifikovanú
slovenskú pracovnú silu, ktorá je produktívna a kreatívna a chápe, ţe blahobyt nie je moţné
dosiahnuť bez veľkého úsilia a tvrdej práce. Zároveň potvrdzuje, ţe vychádzajúci
absolventi nie sú dostatočne pripravení pre prácu a práve školská reforma by tomu mohla
pomôcť. Mala by reagovať na potreby priemyslu a podporovať aj technicky orientované
školy. Paulo Ruzzini, CEO Slovenských elektrárni, má za spoločnosť pozitívne skúsenosti
s absolventmi, tí opúšťajú univerzity s vysokou úrovňou teoretických znalostí a samotná
spoločnosť investuje do ich praktických skúseností. Pomerne veľký problém však vidí
v jazykových znalostiach, ktoré je nutné neustále zdokonaľovať. (Balogová, 2010, online)
Základom je prepojiť teóriu s praxou a mať skúsenosti nie len z materinského prostredia ale
aj medzinárodného. Odporúčaním je zmapovať kvalitu uţ existujúcich pracovných síl a na
základe nej nastavovať reformy v školstve. V Prešovskom kraji sa nachádzajú dve vysoké
školy, ktoré sú zamerané na humanitné vedy. 24 starostov a primátorov označilo
vzdelanostnú štruktúru za jednu z poddimenzovaných oblastí, pre ktorú investori nemajú
záujem investovať v Prešovskom kraji. Za nedostačujúcu vzdelanosť pracovníkov boli
označené okresy Stará Ľubovňa, Keţmarok, Prešov, Bardejov, Poprad a Sabinov.
Obrázok č.9: Je vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dostačujúca pre potenciálnych investorov?
52
Na otázku: Čím je Váš okres atraktívny pre nových investorov? Aţ 54 starostov
odpovedalo pracovná sila, ktorej je veľa, je kvalifikovaná, lacná a má chuť pracovať.
10. 7. Analýza investičných stimulov
Investičné stimuly sú hodnotným dôvodom, prečo vstupovať na nové zahraničné trhy
poprípade rozširovať svoje prevádzky uţ na existujúcich miestach. Investičné stimuly
poskytuje štát na zniţovanie regionálnych rozdielov (ak poskytne investičné stimuly
podnikom, ktoré vstúpia do znevýhodnených oblastí (nízka nezamestnanosť, nedostatočná
infraštruktúra)) alebo ak potrebuje podporiť odvetvie.
Investičná pomoc môţe mať štyri druhy podľa Balka (2004):
Finančné stimuly, ktoré predstavujú priamy príspevok napríklad na podporu
vytvorenia nového pracovného miesta alebo stimuly môţu byť poskytované aj vo
forme výhodného úveru, štátneho poistenia alebo môţe byť v podobe vládnej
participácií na projektoch
Fiškálne stimuly, sú najčastejšie pouţívané pre pomoc investorom a majú podobu
daňových prázdnin alebo daňových úľav, môţu predstavovať udelenie výnimky pre
platenie cla pri importe a exportných ciel
Iné formy stimulov, označujú pomoc štátu napríklad pri budovaní infraštruktúry,
poskytovaní sluţieb ako preškoľovanie zamestnancov, dokonca aj zabezpečenie
monopolného postavenia a ovplyvňovanie devízového kurzu vo forme špeciálnych
výmenných kurzov.
Moţnosť prevodu štátneho majetku za výhodných podmienok na investora
Investičné stimuly je moţné vyuţiť ako nástroj na kompenzáciu nedostatkov na trhu,
pretoţe s investičnými stimulmi prichádza investor, ktorý prinesie know-how, zabezpečí
šírenie znalostí, rozvoj kapacít,...
Vláda sa koncom roka 2010 rozhodla, že z programu Vyššieho využitia biomasy a slnečnej
energie presunie príspevok v prospech investičných stimulov. Výška príspevku je 1,33 mil.
eur a jeho presun ministerstvo hospodárstva odôvodnilo nedostatkom zdrojov na rozvoj
strategických investícií. Ministerstvo sa chráni pred možnosťou, že investori upustia od
53
svojich plánov stúpiť na náš trh. Investori požiadali o prefinancovanie svojich investičných
nákladov a ministerstvo na ich úhradu nemalo zdroje.(TASR, 2010,online)
O vstup investora sa môţe uchádzať viacero krajín či regiónov, čo môţe spôsobiť
konkurenčný boj v štedrosti investičných stimulov. Investori tak vyjdú z boja ako tí
najúspešnejší, pretoţe sa im dostane tá najvýhodnejšia štátna pomoc (v snahe krajín získať
investora, investičné stimuly budú priaznivejšie).
Pri poskytovaní štátnej pomoci je potrebné dbať na situáciu, ktorá nastane vtedy ak
investori vstupujú do regiónov kvôli poskytovaným stimulom a nie na miesta, kde je
podnikateľské prostredie najvhodnejšie. Môţe tak dôjsť k zníţeniu efektívnosti ekonomiky
hostiteľskej krajiny. Treba sa zamyslieť aj nad neúčinnosťou stimulov ak sú viazané na
jednu lokalitu a odčerpávajú tak investície z iných lokalít, čo opäť môţe deformovať
ekonomiku. (Balko, 2004, str. 116)
Investičné stimuly je možné aj odobrať, presvedčila sa o tom spoločnosť Power-One.
Spoločnosť porušila pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci a z dôvodu hospodárskej krízy
sa rozhodla prepustiť približne desatinu zamestnancov. Mala v pláne investovať do
výstavby haly 4,5 mil. €. V pravidlách štátnej pomoci však nie je možné prepúšťať, ak sa
spoločnosť zaviazala vytvoriť miesta a udržiavať ich. Spoločnosť príde o 2,24 mil. eur,
ktoré bude štát požadovať vrátiť alebo investičnú pomoc neposkytne. Spoločnosť mala
pôvodne využiť pomoc na nákup majetku, vytvorenie nových pracovných miest a na
vzdelávanie zamestnancov. (Čtk, 2009, online)
54
Obrázok č.10: Štruktúra investičných stimulov poskytnutá investorom za rok 2009 a 2010
zdroj:economy.gov.sk
Za rok 2009 a 2010 boli poskytnuté investičné stimuly v celkovej hodnote 114 335 000 €.
Najväčšia štátna pomoc bola poskytnutá spoločnosti KIA Motors s.r.o. v hodnote 15 mil.
eur. Automobilka sa rozhodla investovať do výstavby novej haly, ktorej náklady sa
odhadujú na 110,5 mil. eur. V hale bude automobilka vyrábať nové motory a ich kapacitná
výroba by sa ročne mala zvýšiť o 50%. Spolu s výstavbou novej haly sa počíta s vytvorením
274 nových pracovných miest, na ktoré však nepožiadala o príspevok. Štátna pomoc je
poskytnutá vo forme daňových úľav. (SITA, 2009, online)
Najvyššia investičná pomoc poputovala aj do spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o. sídliacej
v Spišskej Novej Vsi, ktorej výška bola 6,5 mil. eur. Tá sa rozhodla v novej výrobni spustiť
výrobu nových kompresorov pre domáce chladenie. Veľkosť investície je 13,5 mil. eur
a počíta sa s 300 novými pracovnými miestami. Stimuly boli poskytnuté vo forme daňovej
úľavy, príspevku na nové pracovné miesto a jedna tretina stimulov bola poskytnutá na
nákup majetku. (ts, jsv, sita, 2010, online)
Otázka ohľadom vhodnosti poskytovania investičných stimulov bola predostretá pred
starostov a primátorov Prešovského kraja. Väčšina z nich povaţuje štátnu pomoc za
55
znevýhodňujúcu pre tých, ktorí sa k nej nedostali. Na obrázku niţšie je moţné vidieť, ţe 56
% opýtaných povaţuje stimuly za diskriminačné.
Obrázok č. 11: Považujete poskytnutie investičných stimulov za formu znevýhodnenia tých podnikateľov, ktorí
sa k štátnej pomoci nedostali?
So vstupom investorov a štátnou pomocou často dochádza aj k úľavám v oblasti ţivotného
prostredia a ochrany zdravia, pracovné podmienky môţu byť zníţené slabými pravidlami.
Krajiny by sa mali pokúšať lákať nových investorov na kvalitné podnikateľské prostredie
a nie štátnu pomoc. Štátna pomoc je mimoriadne nákladná a nie vţdy aj návratná.
Ministerstvo hospodárstva však nemá v pláne zniţovať ich stav, práve naopak, bude sa ich
snaţiť vyuţiť v zaostalejších regiónoch. Rušiť investičné stimuly vraj nie je v súčasnej
dobe moţné, pretoţe o investície sa uchádzajú aj susedné štáty. V minulosti sa vyuţívali
predovšetkým investičné stimuly vo forme priamej finančnej pomoci. V dnešnej dobe je
však odporúčané vyuţívať viac daňové úľavy a aj moţnosť vyuţiť prevedenie štátneho
majetku na investora, pretoţe dané spôsoby nepôsobia priamo na štátny rozpočet. (TASR,
2010, online)
Investičné stimuly boli poskytnuté asi 20% investorom, ktorí vstúpili na náš trh. Ostatní
prišli pre vhodné podnikateľské prostredie. Je vidieť, ţe stimuly sú len malou podporou pre
56
strategické investície. V súčasnosti sa pracuje na novej koncepcií vyuţívania štátnej
pomoci, ktorá by mala byť efektívnejšia. (SITA, 2010, online)
V budúcnosti pokladáme sa dôleţité zrovnoprávniť investičné stimuly ako pre
zahraničných investorov, tak pre domácich a podmienky by mali byť rovnaké ako pre
veľké, tak aj stredné a malé podniky. Politická strana Sloboda a Solidarita dokonca vo
svojom predvolebnom programe uvádzala úplné zrušenie investičných stimulov. Podľa
strany Most- Híd by stimuly nemali byť poskytované pre konkrétne odvetvia a podľa KDH
by sa Slovensko malo zviditeľniť ako krajina s kvalitným podnikateľským prostredím
a podporovať práve jeho zlepšovanie a nie financovať podnikateľov z verejných zdrojov.
(TASR, 2010, online)
Starostovia a primátori Prešovského kraja sa obávajú, ţe ak príde k zrušeniu investičných
stimulov, ich kraj nebude dostatočne atraktívny pre investorov a nebude dostatočne
konkurencie schopný len pre svoje podnikateľské prostredie. Iba 15% opýtaných svoj kraj
ohodnocuje kladne.
Obrázok č. 12: Ministerstvo hospodárstva plánuje postupne znižovať objem investičných stimulov. Myslíte si,
že aj bez stimulov bude kraj konkurovať svojim podnikateľským prostredím?
Vo väčšine sa však zhodujú, ţe ak by boli investičné stimuly zrušené, tak práve ich objem
by mohol byť vyuţitý na zlepšenie domáceho podnikateľského prostredia. Aţ 73 % by
uprednostnila spomínané vyuţitie objemu investičných stimulov.
57
Obrázok č. 13: Myslíte si, že by objem investičným stimulov mal byť radšej použitý na zlepšenie domáceho
podnikateľského prostredia?
Budúcnosť investičných stimulov je otázna. Štátny rozpočet nepočíta s veľkými
výdavkami práve na štátnu pomoc. Rezerva na budúci rok (2012) pre nové investície má
byť 2,4 mil. eur a v roku 2013 sa ich výška bude pohybovať okolo 2,1 mil. eur.
Ministerstvo na investičné stimuly v roku 2013 očakáva pribliţne 4,9 mil. eur. Je to
čiastočný dôvod, prečo sa zameriavať na zdokonaľovanie podnikateľského prostredia
a nevyuţívať za kaţdú cenu investičné stimuly. Či však región zostane aj bez pomoci
atraktívnym pre investorov je otázka budúcnosti. (SITA, 2010, online)
58
Investície sú pre krajiny mimoriadne dôleţité. Zvyšujú zamestnanosť, rozvíjajú
ekonomiku, pozitívne vplývajú na obchodnú bilanciu a prinášajú so sebou znalosti,
technológie a know-how. Na Slovensku bol zaznamenaný príliv investícií aj v roku 2010
a v roku 2009 sme boli dokonca jediným štátom strednej a východnej Európy, kde bol
zaznamenaný rast prílevu investícií. Na Slovensku však pociťovať výrazné regionálne
rozdiely v príleve investícií. Najmenej zaujímavým, pre investorov, je od roku 1998 práve
Prešovský kraj. Príčinou je nedostatočná infraštruktúra, legislatíva, ktorá je povaţovaná za
bariéru pre konkurencieschopné podnikateľské prostredie a poddimenzovanou bola
označená aj nedostatočná propagácia regiónu. Práve spomínané príčiny boli
odprezentované starostami a primátormi Prešovského kraja, ktorí sa do výskumu zapojili
prostredníctvom dotazníka. Odstrániť regionálne rozdiely môţe vybudovanie novej
rýchlostnej cesty, ktorá by zároveň prepájala región s Poľskom a stala sa tak významným
európskym cestným koridorom, ktorý by bol výrazne komfortnejší pre investorov ako
súčasné cesty. Odporúča sa odstrániť legislatívnu záťaţ niektorých zákonov, ktoré
zbytočne znehodnocujú podnikateľské prostredie a nepôsobia v prospech podnikateľov.
Prioritou by malo byť zjednodušovanie regulácie, zniţovanie legislatívnej záťaţe
a odstránenie administratívneho zaťaţenia a nezrozumiteľný výklad zákonov. K tomu aby
sme prilákali investorov do kraja je potrebná dôkladná propagácia, neustáli kontakt
s potenciálnymi investormi, zasielanie podrobných štúdií o vhodnosti kraja a tvorba misií
a investičných seminárov. Slovensko má byť prezentované ako mladá krajina, ktorá dokáţe
uspokojiť potreby kaţdého zahraničného investora či uţ z pohľadu lacnej pracovnej sily,
kvalifikovanej pracovnej sily alebo dobrými dodávateľskými a odberateľskými sieťami.
Investorov je moţné prilákať aj prostredníctvom štátnej pomoci, vo forme investičných
stimulov, ktoré spoločnosti zabezpečia výraznú zľavu pri vstupe do danej krajiny. Takáto
pomoc je však často povaţovaná za diskrimináciu tých podnikateľov, ktorí sa k nej
nedostali. Nevhodná je aj v prípade ak pomoc smeruje do regiónov, kde investičné
prostredie nie je vhodné a môţe dôjsť k zníţeniu efektívnosti ekonomiky. V budúcnosti by
mali byť investičné stimuly bráne len ako nutná pomoc, napríklad pri oţivení odvetvia,
v ktorom neprofituje Slovensko. Investorov je potrebné lákať na kvalitné podnikateľské
prostredie, v ktorom budú môcť byť ako ziskoví tak aj konkurencieschopní a prospešní pre
rozvoj našej ekonomiky a zabezpečia tak zvyšovanie ţivotnej úrovne.
59
Čestné vyhlásenie
Priame zahraničné investície v SR (vybrané problémy)
Ja, Bc. Zuzana Majtánová, týmto prehlasujem, ţe som jediným a výlučným autorom tohto diela,
a ţe všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené.
_______________________________________________________________ (podpis)
________________________________________________________________ (dátum)
60
Bibliografické zdroje:
Baláţ, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. 4. vydanie Bratislava: Sprint, 2005 ISBN: 80-
89085-51-2
Balko L.: Zahraničné investície – šláger súčasnosti. EPOS 2004 ISBN: 80-8057-615-7
Daňo, F. – Richterová, K.: Stratégia distribučnej politiky a manažment. Bratislava, Sprint
1997 ISBN: 80-88848-14-8
Dunning J.: Multinational Enterprises and the Global Economy. ESSEX, 1993 ISBN: 0-
201-17530-4
Dvořáček J.: Medzinárodné podnikanie - Spoločné a nadnárodné podniky . Poradca
podnikateľa s.r.o., 2006 ISBN: 80-88931-59-2
Hošková A., Šestáková M.: Medzinárodné podnikanie. ELITA 1993 ISBN: 80-85323-22-2
Michník Ľ. a kolektív: Zahraničný obchod (ekonomika, stratégia, podnikanie). Sprint 1998
ISBN: 80-8884-31-8
Internetové zdroje: World Investment Report 1998, Trends and Determinants, online [dostupné na internete
http://www.unctad.org/en/docs/wir1998_en.pdf]
SITA: Únia zaviedla mimoriadne clá na hliníkové disky z Číny, 2010, online [dostupné na
internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5614606/unia-zaviedla-mimoriadne-cla-na-hlinikove-
disky-z-ciny.html]
SITA: Brusel zaviedol antidumpingové clá na biopalivá z USA, 2009, online [dostupné na
internete: http://ekonomika.sme.sk/c/4345962/brusel-zaviedol-antidumpingove-cla-na-
biopaliva-z-usa.html]
Jesný M., Hošek M.: Ešte pred novými halami musí Emerson investovať do ľudí, etrend.sk,
2004 [dostupné na internete: http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/este-pred-
novymi-halami-musi-emerson-investovat-do-ludi.html]
Global 500, online [dostupné na internete:
http://money.cnn.com/magazines/fortune/global500/2010/full_list/401_500.html]
Msd: Tata Steel hľadá ďalšie akvizície. 2010 TREND Holding, spol. s r.o., [dostupné na
internete: http://firmy.etrend.sk/fuzie-a-akvizicie/tata-steel-hlada-dalsie-akvizicie.html]
Msd: Danone vstupuje do obchodu s mrazenými jogurtami. 2010 TREND Holding, spol. s
r.o., [dostupné na internete: http://firmy.etrend.sk/fuzie-a-akvizicie/danone-vstupuje-do-
obchodu-s-mrazenymi-jogurtmi.html]
Sobinkovič B.: Tatravagónka sa zlúčila s Vagónkou. 2010 TREND Holding, spol. s r.o.,
[dostupné na internete: http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/tatravagonka-sa-
zlucila-s-vagonkou.html]
Jj: T-Mobile a Orange sa v Británii spoja. 2009 TREND Holding, spol. s r.o. [dostupné na
internete: http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/t-mobile-a-orange-sa-v-britanii-
spoja.html]
61
Bilaterálne investičné dohody, 2010 Ministerstvo financií Slovenskej republiky [dostupné
na internete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4597]
TASR: Minister Jahnátek podpísal v Kyjeve zmluvu o ochrane investícií, 2007 hnonline.sk
[dostupné na internete: http://hnonline.sk/c4-10142150-20523580-k00000_d]
Baláţová T., Bálintová K., Nemesová T.: Investor´s one-stop-shop reflects on FDI
Dynamics, 2010 The Slovak Spectator [dostupné na internete:
http://spectator.sme.sk/articles/view/41069/3/investors_one_stop_shop_reflects_on_fdi_dy
namics.html]
Takácsová A.: SR má novú dohodu o ochrane investícií s Kanadou, 2010 SITA, [dostupné
na internete http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sr-ma-novu-dohodu-o-ochrane-
investici/185443-clanok.html]
TASR: Politika ochrany hospodárskej súťaže je v SR v dobrých rukách, 2008, zoznam.sk
[dostupné na internete:
http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=62572]
Am: Stratégia Európy 2020 posúva Európu do budúcnosti, 2010, spravy.pravda.sk,
[dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/strategia-europa-2020-posuva-eu-do-
buducnosti-few-/sk_svet.asp?c=A100722_102554_sk_svet_p58]
Obrázky: Obrázok č. 1
[http://spectator.sme.sk/articles/view/41069/3/investors_one_stop_shop_reflects_on_fdi_dy
namics.html]
Webnoviny.sk: Bratislavský kraj si udrží náskok pred zvyškom Slovenska, 2011,
webnoviny.sk [dostupné na internete http://www.finance.sk/spravy/finance/44760-
bratislavsky-kraj-si-udrzi-naskok-pred-zvyskom-slovenska/]
Zászlós G.: Poslanci rozhodnú o desať tisícoch nových pracovných miest, 2010
metropolisprojekt.sk [dostupné na internete:
http://www.metropolisprojekt.sk/novinky/poslanci-rozhodnu-o-desattisicoch-pracovnych-
miest]
Mihalko E.: Miliardová investícia v Bratislave: Metropolis zamestná 10-tisíc ľudí!, 2010
čas.sk [dostupné na internete: http://www.cas.sk/clanok/134595/miliardova-investicia-v-
bratislave-metropolis-zamestna-10-tisic-ludi.html]
Vašuta T: Johnson Controls ide k nám, 2009 hnonline.sk, [dostupné na internete:
http://hnonline.sk/c1-39560960-johnson-controls-sa-stahuje-k-nam]
Volkswagen Slovakia: VW SK chce na Slovensku preinvestovať miliardu eur, 2011
volkswagen.sk [dostupné na internete: http://www.volkswagen.sk/sk/tlacove-
centrum/tlacove-spravy/2010/vw-sk-chce-slovensku-preinvestovat-miliardu-eur.html]
62
Veršovský L.: YIT’s acquisition of Slovak construction company REDING completed,
2010 The Slovak Spectator [dostupné na internete:
http://spectator.sme.sk/articles/view/41226/3/yits_acquisition_of_slovak_construction_com
pany_reding_completed.html]
SITA: Štát podporí tri firmy, 2010 tvnoviny.sk [dostupné na internete:
http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/stat-podpori-tri-firmy.html]
SARIO: Prehľad úspešných na Slovensku, 2010 sario.sk [dostupné na internete:
http://www.sario.sk/?prehlad-uspesnych]
Mm: Boom, LCD prilákal do Nitry Mitsubishi Plastic, 2008 etrend.sk, [dostupné na
http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/boom-lcd-prilakal-do-nitry-mitsubishi-
plastic.html]
TASR: Investičný projekt ICU Mediacl vytvorí pri Nitre nových 700 miest, 2009 zoznam.sk
[dostupné na internete
http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=79918]
SITA: Nemecký Mühlbauer bude investovať v Nitre, 2007 ekonomika.sme.sk, [dostupné na
internete: http://ekonomika.sme.sk/c/3520044/nemecky-mhlbauer-bude-investovat-v-
nitre.html]
SITA: Sapa Profily chce investovať, 2009 hnonline.sk [dostupné na internete:
http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/c3-37259090-kP0000_d-sapa-profily-chce-
investovat]
SITA: Vláda schválila pre päť firiem investičné stimuly za 16 miliónov eur, 2010
ekonomika.sme.sk, [dostupné na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5371529/vlada-
schvalila-pre-pat-firiem-stimuly-za-16-milionov-eur.html]
Jam: LVD Company dá v Tornali prácu 250 ľudom, 2010 firmy.etrend.sk [dostupné na
internete: http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/lvd-company-da-v-tornali-pracu-
250-ludom.html]
SITA: Vláda schválila pre dvoch investorov stimuly vo výške 9,9 mil. eur, 2010 zoznam.sk
[dostupné na internete:
http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=95422]
Lehocký O.: Trnavský kraj prosperuje vďaka investorom, 2010 hnonline.sk, [dostupné na
internete: http://hnonline.sk/c1-40803800-trnavsky-kraj-prosperuje-vdaka-investorom]
SITA: Foxconn má v Nitre zvýšiť výrobu LCD o polovicu, prijme 900 ľudí, 2011
ekonomika.sme.sk [dostupné na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5717049/foxconn-
ma-v-nitre-zvysit-vyrobu-lcd-o-polovicu-prijme-900-ludi.html#ixzz1Fvk6JGKW]
PSA Slovakia: história a základné údaje, 2010 [dostupné na internete: http://psa-
slovakia.sk/sk/o_nas/automobilka_trnava/zakladne_udaje.php]
63
SARIO: Regionálne analýzy, 2009 sario.sk [dostupné na internete:
http://www.sario.sk/?regionalne-analyzy]
Benko V.: Americká firma stavila na Nové Mesto. Investíciu na Slovensku považujú v
americkej firme TRW za strategickú, 2008 etrend.sk [dostupne na internete:
http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/americka-firma-stavila-na-nove-mesto.html]
SITA: Firma TRW Steering rozšíri výrobu na Slovensku, 2010 webnoviny.sk [dostupné na
internete: http://podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/firma-trw-steering-rozsiri-vyrobu-na-
slovensku/17858]
SARIO: Základný kameň nového závodu AU Optronics v Trenčíne, 2010 sario.sk [dostupné
na internete: http://www.sario.sk/?novinky-sario&novinka=164 ]
TASR: Kofola investuje na Slovensku 340 miliónov. 2008 ekonomika.sme.sk [dostupné na
internete: http://ekonomika.sme.sk/c/3718390/kofola-investuje-na-slovensku-340-
milionov.html ]
Hai: Mondi SCP plánuje zmeny. Ružomberská celulózka sa chystá investovať, no čaká na
súhlas vlastníkov, 2011 etrend.sk [dostupné na internete: http://www.etrend.sk/trend-
archiv/rok-2011/cislo-3/mondi-scp-planuje-zmeny.html]
KIA Sloavkia: Spoločnosť Kia Motors Slovakia vybuduje na Slovensku nový závod na
výrobu motorov, 2010 kia.sk [dostupné na internete:
http://www.kia.sk/news/index.php?news&data_id=534]
Orgučáková J.: O investícií v Košiciach uvažuje gigant IBM, 2010 korzar.sk [dostupné na
internete: http://korzar.sme.sk/c/5594526/o-investicii-v-kosiciach-uvazuje-gigant-
ibm.html]
Kizek M.: Namiesto košického pivovaru už stojí moderný komplex, 2010 korzar.sk
[dostupné na internete: http://korzar.sme.sk/c/5397237/namiesto-kosickeho-pivovaru-uz-
stoji-moderny-komplex.html ]
Geročová J.: Francúzsky investor Valeo začal v Košiciach výstavbu nového závodu, 2007
kosice.sk [dostupné na internete: http://www.kosice.sk/article.asp?id=2149 ]
Gb: U.S. Steel priniesol do Košíc investície aj etiku, 2003 etrend.sk [dostupné na internete:
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/us-steel-priniesol-do-kosic-investicie-aj-
etiku.html ]
TASR: Do Prešova mieri nový zahraničný investor, 2010 hnonline.sk [dostupné na
internete: http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-47596140-do-presova-mieri-novy-
zahranicny-investor ]
SITA: Investície: MSC Elektronics SK mieri do Prešova, začne stavať na jar, 2010, zsps.sk
[dostupné na internete:
http://www.zsps.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=8971:investicie
64
-msc-elektronics-sk-mieri-do-preova-zane-stava-na-
jar&catid=893:29102010&Itemid=1689]
SITA: Nemecká spoločnosť Kamax plánuje do rozšírenia prevádzkarne na výrobu
automobilových komponentov investovať 6,942 mil. eur, 2009, financnik. Sk, [dostupné na
internete:
http://www.financnik.sk/financie.php?did=54&messagefr=SK&messageid=760865&messa
getitle=INVEST%CDCIE%3A+Firma+Kamax+pl%E1nuje+v+Bardejove+roz%26%23353
%3B%EDrenie+v%FDroby&date=20090216152900&lid=80&page_messages=&category
=&which=SK&dt=2009021620090216&text=&kriza=]
SITA: Výstavbu diaľnice D1 urýchlia eurofondy. 2011 ekonomika.sme.sk [dostupné na
internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5804024/vystavbu-dialnice-d1-urychlia-
eurofondy.html]
Čorňáková V.: Cesta R4 pôjde okolo Domaše. 2011 korzar.sme.sk [ dostupné na internete:
http://korzar.sme.sk/c/5559050/cesta-r4-pojde-okolo-domase.html]
TASR: Legislatíva zaťažuje podnikanie a zvyšuje zaťaženie podnikateľov. 2010
ekonomika.sme.sk [dostupné na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5389346/legislativa-
stazuje-podnikanie-a-zvysuje-zatazenie-podnikatelov.html]
Oravec J.: Najúčinnejší impulz pre podnikanie. Pomohlo by menej zákonov a zníženie
regulačného zaťaženia. 2010 podnikanie.etrend.sk [dostupné na internete:
http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-firemne-pravo/najucinnejsi-impulz-pre-
podnikanie.html]
SITA: Podnikateľské prostredie sa podľa PAS mierne zhoršilo. 2011 webnoviny.sk
[dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/ekonomika/podnikatelske-prostredie-sa-
podla-pas/318116-clanok.html]
SARIO: O nás. 2009 sario.sk [dostupné na internete: http://www.sario.sk/?sario]
SITA: Propagácia Slovenska stala vlani 4,8 mil. eur. 2010 topky.sk [dostupné na internete:
http://www.topky.sk/cl/7/726421/Propagacia-Slovenska-stala-vlani-4-8-miliona]
TASR: Zvýšenie DPH na 20 % je opatrné, ekonomika a ceny by zniesli aj viac. 2010
finance.sk [dostupné na internete: http://www.finance.sk/spravy/finance/35112--zvysenie-
dph-na-20-je-opatrne-ekonomika-a-ceny-by-zniesli-aj-viac/]
SaS: Pozícia SaS k financovaniu zdravotníctva. 2011 strana-sas.sk, [dostupné na internete:
http://www.strana-sas.sk/pozicia-sas-k-financovaniu-zdravotnictva/221]
Administrátor: Porovnanie priamych daní v krajinách V4 za rok 2010. 2010 podnikajte.sk
[dostupné na internete: http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/category/dane-a-
odvody/article/porovnanie-priame-dane-v4-2010.xhtml]
Priame zahraničné investície: Tabuľka č. 2 http://www.nbs.sk/sk/statisticke-
udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie +
http://www.sario.sk/?regionalne-analyzy
65
Mečár M.: Sadzby dane z príjmov PO v štátoch EÚ a vývoj v SR. 2008 poradca.sk
[dostupné na internete:
http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=80854]
SITA: Niektoré mestá sa podpory na priemyselné parky nedočkajú. 2010 arenabardejov.sk
[dostupné na internete:
http://arenabardejov.sk/portal/index.php?option=com_k2&view=item&id=324:niektor%C
3%A9-mest%C3%A1-sa-podpory-na-priemyseln%C3%A9-parky-
nedo%C4%8Dkaj%C3%BA&Itemid=5]
Hajaš P., Káčer L., Kyseľová K.: Brownfields na Slovensku. 2008 4-construction.com
[dostupné na internete: http://www.4-construction.com/sk/clanok/brownfields-na-
slovensku/]
SARIO: Priemyselné parky, Prešovský kraj. 2009 sario.sk [dostupné na internete:
http://www.sario.sk/?presovsky-kraj]
Balogová B.: The view from the executive suite. 2010 spectator.sme.sk [dostupné na
internete:
http://spectator.sme.sk/articles/view/41059/3/the_view_from_the_executive_suite.html ]
SITA: Vláda odklepla Embracu investičné stimuly. 2010 korzar.sk [dostupné na internete:
http://korzar.sme.sk/c/5523905/vlada-odklepla-embracu-investicne-stimuly.html]
TASR: Na investičné stimuly pôjdu aj peniaze na podporu biomasy. 2010
ekonomika.sme.sk [dostupné na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5664263/na-
investicne-stimuly-pojdu-aj-peniaze-na-podporu-biomasy.html]
Čtk: Slovensko prvýkrát odoberie investičné stimuly, kvôli prepúšťaniu. 2009
spravy.pravda.sk [dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/slovensko-prvykrat-
odoberie-investicne-stimuly-kvoli-prepustaniu-117-
/sk_ekonomika.asp?c=A090212_164148_sk_pludia_p01]
SITA: Šimončič: investície nevyriešia všetko. 2010 webnoviny.sk [dostupné na internete:
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/simoncic-investicne-stimuly-nevyri/262658-
clanok.html]
TASR: Miškov: Investičné stimuly nezruším, iba zefektívnim. 2010 aktualne.sk [dostupné
na internete: http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-
ekonomika/clanek.phtml?id=1212927]
TASR: Investičné stimuly stratia svoju silu. 2010 hnonline.sk [dostupné na internete:
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-44320220-investicne-stimuly-stratia-svoju-silu]
SITA: MHV bude mať pre nových investorov stále menej stimulov. 2010
financnymanazment.sk [dostupné na internete: http://www.financnymanazment.sk/MHV-
bude-mat-pre-novych-investorov-stale-menej-stimulov/ ]
Prílohy: Dotazník
66
Dotazník
V Prešovskom kraji bol za posledné tri roky zaznamenaný najniţší prílev
priamych zahraničných investícií a nezamestnanosť v kraji patrí k najvyšším
na Slovensku. Chcela by som Vás preto poţiadať o vyplnenie dotazníka,
ktorý mi pomôţe vďaka Vašim názorom prezentovať stratégie, ktoré by
prilákali nových investorov práve do Vášho kraja. Dotazník je zloţený z 11
otázok, ktoré Vám zaberú minimum času.
1. Prosím, označte okres, do ktorého Vaša obec/krajské mesto patrí.
Bardejov
Humenné
Keţmarok
Levoča
Medzilaborce
Poprad
Prešov
Sabinov
Snina
Stará Ľubovňa
Stropkov
Svidník
Vranov nad Topľou
2. Ktoré z oblastí povaţujete za poddimenzované a môţu byť príčinou nízkeho prílevu
investícií práve do Vášho okresu? (môţete označiť viacero oblastí)
67
Infraštruktúra
Legislatíva
Vzdelanostná štruktúra
Sociálna úroveň
Konkurencieschopnosť kraja
Industrializácia
Zákonník práce
Politika
Dodávatelia a subdodávatelia v okolí
iné
3. Ak ste označili kolónku "iné", prosím popíšte danú oblasť.
4. Privítali by ste vo svojom okrese nové investície?
Áno
Neviem
Nie
5. Myslíte si, ţe odradí investorov podnikať vo Vašom okrese zvýšenie DPH z 19% na
20% ?
Áno
Neviem
68
Nie
6. Propagujú organizácie ako SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu),
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora), Ministerstvo hospodárstva a ďalšie,
dostatočne Váš okres?
Určite áno
Asi áno
Neviem posúdiť
Asi nie
Vôbec
7. Stručne opíšte, čím je Váš okres atraktívny pre nových investorov?
8. Máte návod ako prilákať investorov práve do Vášho okresu? Čo odporúčate zlepšiť?
9. Povaţujete poskytnutie investičných stimulov za formu znevýhodnenia tých
podnikateľov, ktorí sa k štátnej pomoci nedostali?
Áno
Neviem
Nie
10. Ministerstvo hospodárstva plánuje postupne zniţovať objem investičných stimulov.
Myslíte si, ţe aj bez stimulov bude kraj konkurovať svojim podnikateľským prostredím?
Áno
69
Neviem
Nie
11. Myslíte si, ţe by objem investičným stimulov mal byť radšej pouţitý na zlepšenie
domáceho podnikateľského prostredia?
Áno
Neviem
Nie
Ďakujem za Váš čas