Princpy daovho prva a daov politika ttu

Summary

The article presents the tax law as independent branch of the Slovak legal system and especially its specific role in protecting the rights of tax payers in contemporary legal framework (especially freedom of contract in relation to tax matters). The article analyzes implementation of the abuse of law doctrine and the substance over form doctrine in the Slovak Tax Law through decisions of Court Justice of European Union and national Slovak and Czech courts. Finally article deals with economic substance doctrine, as it might rise to prominence after its codification in The Slovak Tax Law. Kov slov: daov prvo, zneuvanie prva, doktrna obsah nad formou, doktrna ekonomickej podstaty

Key words: the tax law, the abuse of law, the substance over form doctrine, the economic substance doctrine

I. vod

Vrmci prce tzv. Koickej koly daovho prva bol formulovan zver, e daov prvo je vprvnom poriadku SR samostatnm prvnym odvetvm. Daov prvo predstavuje shrn prvnych noriem upravujcich daov vzahy, ktor vznikaj pri formovan sa daovej sstavy arealizcii jej obsahovch zloiek, ako aj pri organizcii daovej sprvy avkone sprvy dan.[footnoteRef:2] strednou tzou tohto prspevku je poukza na to ako daov prvo pln pecifick lohu pri ochrane zkladnch prv aslobd daovch subjektov.[footnoteRef:3] [2: BABK, V.: Slovensk daov prvo. Bratislava: EPOS, 2012, s. 60. ] [3: kprincpom azsadm vdaovom prve viac pozri: Bujkov, M.: Princpy azsady vdaovom prve. In Aktulne otzky prva : zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie, vydan pri prleitosti ivotnho jubilea prof. JUDr. Jozefa Suchou, DrSc. / zostavovate: Mria Bujkov. Univerzita P.J. afrika v Koiciach,2006, s. 159-68.]

Prostrednctvom daovo-prvnych vzahov, ktor vznikaj vrmci kadodennho ivota je od jednotlivch subjektov prva (daovch subjektov) oderpvan signifikantn objem peanch prostriedkov. Avak realizciou svojej fisclnej funkcie daov prvo nezasahuje iba majetkov sfru daovch subjektov, ale zasahuje taktie do ich osobnej slobody.Historick vznam daovho prva trefne vystihuje tiscroia npis na hlinench doskch njdench na mieste starovekho Sumeru, ktor znie me ma boha, me ma kra ale toho koho sa mus skutone b je vberca dan.[footnoteRef:4] Citovan vrok zastreuje jeden zneelanch inkov dan atm je obava a strach daovnkov zmonch nsledkov, ktor pre nich me znamena aplikcia daovo-prvnych noriem. [4: ADAMS, CH.: For Good and Evil The Impact of Taxes on the Course of Civilization, Second Edition, Madison Books, 2001, s. 3.]

Vtomto kontexte prve daov prvo ako samostatn prvne odvetvie prispieva kochrane prv aprvom chrnench zujmov daovch subjektov. stavn princpy zkonnosti ukladania dan, prvnej istoty, predvdatenosti daovej regulcie, zkazu retroaktivity aproporcionlnosti predstavuj prima facie kostru zkonnosti astavnosti zdaovania vSR. Pri ochrane prv aprvom chrnench zujmov osb je vak potrebn venova zven pozornos prpadom, ktor mu by posudzovan zo strany ttnych orgnov ako daov niky. Prlin diskren prvomoc sprvcu dane me znamena zsah do prvnej istoty daovch subjektov azaklada arbitrrnos procesnho postupu prslunch subjektov.II. Zneuvanie prva Osobitos daovho prva vystupuje do popredia prve pri posudzovan skromnoprvnych konov pre ely daovo-prvnej regulcie. Vtomto smere je mon vychdza z princpu jednotnosti prvneho poriadku ateda postupova vslade s poiadavkou, aby boli tie ist prvne intitty vykladan jednotne bez ohadu na to, i sa jedn oskromno-prvne odvetvie alebo odvetvie verejnho prva. Uvedenm spsobom bol predstaven v daovom prve koncept disimulcie, obchdzania prva azneuvania prva. Vtomto smere je potrebn poukza na viacer rozhodnutia Nejvyho sprvnho soudu esk republiky (alej iba NSsR), ktor sa tkaj vkladu ust. 7 ods. 2 zkona . 337/1992 Sb. o sprv dan apoplatk. Zkon o sprv dan apoplatk vpredmetnom ustanoven hovor, e pi uplatovn daovch zkon v daovm zen se bere v vahu vdy skuten obsah prvnho konu nebo jin skutenosti rozhodn pro stanoven i vybrn dan, pokud je zasten stavem formln prvnm a li se od nho. Vek pozornos bola zo strany NSsR venovan najm rozleniu, oktor zvyie uvedench prpadov poruenia prva (disimulcie, obchdzania prva azneuvania prva) sa vprejednvanej veci jedn. NSsRvo svojom zjednocovacom stanovisku zo da 03.04.2007 sp.zn. Afs 73/2004-89[footnoteRef:5] ustlil vklad disimulce ako ppadov, kdy projev vle a vle jsou ve shod, tedy astnci maj skuten zjem uinit prvn kon, in tak vak z dvodu obchzen zkona. NSsR vosvojej alej rozhodovacej innosti vylil aplikciu 7 ods. 2 zkona o sprv dan apoplatk , ak je pomer medzi prejavom avou vzhode. [footnoteRef:6] [5: citovan v APEK, J. Daov plnovn ve sprech ducha zkona, 1. st. Daov expert. 2008, ro. 4,.6,s. 17-24.] [6: APEK, J. Daov plnovn ve sprech ducha zkona, 1. st. Daov expert. 2008, ro. 4,.6,s. 21.]

Daov niky boli taktie posudzovan zhadiska aplikcie ust. 39 zkona . 40/1964 Sb, poda ktorho neplatn je prvny kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu alebo ho obchdza alebo sa priei dobrm mravom. Skeptick postoj voi vyuitiu prvneho intittu obchdzania zkona ako podkladu pre posudzovanie prvneho konu zhadiska daovho prva vyplva z viacerch dvodov. K obchdzaniu zkona djde v prpade, ke prvny kon nie je v priamom rozpore so zkonom, ale svojimi inkami a najm svojm elom zkon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchdza.[footnoteRef:7] Daov predpis vSlovenskej republike dlhodobo neobsahovali obdobn prvnu normu ako t, ktor je vyjadren vo vyie citovanom ust. 39 OZ. Zrove na rozdiel od OZ, ktor spja sobchdzanm zkona neplatnos prvneho konu, v daovo-prvnych normch absentovalo vymedzenie prvnych dsledkov prpadnho obchdzania daovch zkonov. [footnoteRef:8] [7: Nlez US SR vo veci sp.zn. III. S 314/07 zo da 16. decembra 2008] [8: Novkov, P., Lichnovsk, O.: Obchzen zkona ve vcech daovch. In Prvn rozhledy, 4/2008, s. ISSN 1210-6410]

stavn sd Slovenskej republiky (alej iba US SR) vo svojom nleze vo veci IV.S 340/2012-62 zo da 22. novembra 2012 kontatoval, e pri posudzovan nsledkov obchdzania daovch predpisov je potrebn skma, i daov predpisy definuj kogentn pravidl, ako aj ich el, a v prpade, ak no, i poruenie tchto pravidiel alebo ich elu vedie k neplatnosti tohto konu, ako aj to, ak in prvny nsledok mono na takto prvny kon aplikova naprklad zvenie daovej povinnosti. Zcitovanho rozhodnutia vyplva, e S SR sce aplikciu obchdzania zkona ako prvneho intittu pre daov ely plne nevylil, avak jeho uplatnenie podmienil existenciou predpokladov priamo zakotvench v daovo-prvnych normch. Vtomto kontexte je preto mon toto rozhodnutie povaova za limitovanie aplikcie intittu obchdzania zkona vdaovom prve SR. Zver S SR je mon hodnoti ako sprvny, ktor vplnej miere repektuje osobit charakter daovho prva ako samostatnho prvneho odvetvia. Vtomto smere je potrebn pamta na lohu, ktor tieto prvne intitty zohrvaj vskromnom prve. Obchdzanie zkona adisimilcia slia predovetkm ako prostriedok prvnej ochrany niektorho zastnkov skromno-prvneho vzahu. Avak na rozdiel od skromnho prva je vdaovo-prvnych vzahoch vdy jednm zastnkov nadraden subjekt ato tt, obec alebo vy zemn celok. Preto bola citovanm nlezom US SR podporen zmluvn sloboda daovnkov vprocese aplikcie daovho prva. Transplantovanie prvneho intittu, ktor nem ustlen vymedzenie vdaovom prv by mohlo za istch okolnost znamena zsah do poiadavky zkonnosti ukladania dan. Vntrottne sdy taktie prevzali doktrnu zneuvania prva formulovan Sdnym dvorom Eurpskej nie (alej iba SdEU). SdEU pre daov ely rozvinul doktrnu zneuvania prva najprv vo veci Halifax[footnoteRef:9] (ktor sa tkala dane zpridanej hodnoty) aneskr ju rozril aj na oblas priamych dan svojim rozhodnutm vo veci Cadbury Schweppes.[footnoteRef:10] [9: Vec C-255/02 - Halifax and Others [2006] ECR I-01609] [10: Vec C-196/04 - Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas [2006] ECR I-07995]

SdEU formuloval koncept zneuvania prva vdaovch veciach napriek tomu, e zneuitie prva viacer lensk tty Eurpskej nie (alej iba EU) nepoznaj, alebo m vich prve iba obmedzen vyuitie.[footnoteRef:11] Vprostred franczskej proveniencie sa vyskytli nzory, ktor oponovali aplikcii zneuvania prva vdaovom prve. Poda spomnanch nzorov si zneuvania prva vyaduje splnenie troch podmienok[footnoteRef:12] a to : 1) vykonanie aktu, ktor nie je iba umelo predstieran 2) shlavnm alebo prevaujcim cieom obs 3) zvzn pravidlo, ktor by inak platilo (takto vymedzenie je per definitionem vemi blzko obchdzaniu zkona anie je plne zrejm na koko sa tento koncept li od obchdzania zkona v SR). [11: pozri DE FERIA R.: PROHIBITION OF ABUSE OF (COMMUNITY) LAW: THE CREATION OF A NEW GENERAL PRINCIPLE OF EC LAW THROUGH TAX In Common Market Law Review, . 45/2008, s.395-441. ] [12: VIDAL, J.: ESSAI DUNE THORIE GNRALE DE LA FRAUDE EN DROIT FRANCAIS, Paris: Dalloz, 1957, s. 204 citovan v DE BROE, L.: International Tax Planning and Prevention of Abuse - Volume 14 in the Doctoral Series. Amsterdam: IBDF, 2008, s. 72 ]

V daovom prve poda nzoru De Broe nie je prtomn tretia ztchto podmienok .. daovnk me vyui svoju zmluvn slobodu tak, aby vytvoril transakciu spsobom, ktor zostane mimo daovho zaaenia teda sa jedn sa orovnak situciu ako vprpade daovnka, ktor nepracuje, aby nemusel plati da zprjmu.[footnoteRef:13] Avak vo veci Marks & Spencer SdEU[footnoteRef:14] kontatoval, e lensk tty s oprvnen zavdza opatrenia smerujce proti vslovne umelch kontrukcim majcim za cie obchdzanie alebo uniknutie vntrottnemu prvu. [13: ibidem] [14: VecC-446/03 - Marks & Spencer [2005] ECR I-10837]

SdEU taktie vo veci Cadbury Schweppes ustlil, e k zneuitiu prva dochdza vprpade transakci, ktor s vyslovene umelmi kontrukciami urenmi na vyhnutie sa zvyajne splatnej dane. SdEU teda vyie uveden podmienky zneuvania prva nahradil testom, pri ktorom je objektvnym znakom konania daovnka vytvorenie vyslovene umelej kontrukcie sliacej na zskanie daovej vhody a subjektvnym znakom mysel zskania (daovch) vhod plyncich zprva EU. Pojem vyslovene umel kontrukcia je vo veci Cadbury Schweppes vymedzen tak, e predstavuje fiktvne usadenie bez skutonej hospodrskej innosti.SdEU pripustil, e zmluvn sloboda me by pre ely daovho prva obmedzen bez ohadu na to, i sa jedn o obchdzanie alebo zneuitie prva, priom skromno-prvne ato tak, e nsledky takhoto konania nemusia by akceptovan pre daov ely. lensk tt je vslade so zkazom zneuitia prva oprvnen neprizna daovnkovi daov vhodu (aj napriek tomu e tto vyplva zprva EU) azrove zavies vntrottne opatrenia na predchdzanie takmuto konaniu. Na zklade uvedenho je nutn prija zver, e intitt zneuvania prva mus by aplikovan vrmci daovho prva SR vo veciach ktor spadaj do rmca prva EU. Zrove bolo potrebn ustli, kedy dochdza kzneuvaniu prva (resp. prva EU) vdaovch veciach. Otzne bolo, i sa jedn iba oprpady ak je jedinm (solely) cieom vyslovene umelej kontrukcie zskanie daovho zvhodnenia, alebo i je mon pod zneuvanie prva zaleni ir okruh umelch transakci. De Broe vtomto smere nastolil otzku, i sa m na tieto prpady uplatnitest jedinho ciea, alebo, i sa m uplatni test esencilneho ciea transakcie (sole purpose test alebo essential purpose test).[footnoteRef:15] [15: De Broe, Some observations on the 2007 communication from the Commission:`The application of anti-abuse measures in the area of direct taxation within the EU and in relation to third countries In EC Tax Review,2008, . 17,, p. 142-148. ISSN: 09282750 citovan v MATINAJJA, G.J.A.: TAX MATTERS! LIMITS TO TAX PLANNING, MINIMIZING TAXES & CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY: Master thesis (LL.M). Tilburg: Tilburg University, 2008 s. 51.]

Na predmetn otzky odpovedal SdEU vo veci C-425/06 Part Service, ke kontatoval, e o zneuitie ide vtedy, ke snaha o zskanie daovej vhody predstavuje hlavn cie predmetnho plnenia alebo plnen. (principal aim of the transaction or transactions at issue). Prvne dsledky zneuvania prva EU pritom nemaj vies ksankcii (t.j. neplatnosti prvneho konu), ale kredefinovaniu, resp. znovu-nastoleniu transakcie bez zneuvania.[footnoteRef:16] [16: pozri MATINAJJA, G.J.A.: TAX MATTERS! LIMITS TO TAX PLANNING, MINIMIZING TAXES & CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY: Master thesis (LL.M). Tilburg: Tilburg University, 2008]

Vtejto svislosti je potrebn poukza na nzor poda ktorho je Cadbury Schweppes finlnym potvrdenm, e koncept zkazu zneuvania prva nie je iba interpretanou metdou SdEU, ale predstavuje veobecn princp prva EU, ktor me by pouit ako nstroj sdneho prieskumu vntrottnych opatren, ktor spadaj do rmca prva EU.[footnoteRef:17] [17: DE FERIA R.: PROHIBITION OF ABUSE OF (COMMUNITY) LAW: THE CREATION OF A NEW GENERAL PRINCIPLE OF EC LAW THROUGH TAX In Common Market Law Review, . 45/2008, s. 438]

Na uvedenom zklade je mon dospie k zveru, e zneuvanie prva by mal by jedinm prvnym intittom zvyie vymenovanej trojice skromno-prvnych intittov, ktor by mal by veobecne aplikovan v daovom prve SR. Aplikcia zneuvania prva zo strany ttnych orgnov by mala nasledova prvny rmec, ktor vytila rozhodovacou innosou SdEU, m bude zabezpeen garancia dostatonej miery ochrany zmluvnej slobody vdaovom prve SR.

III. Skuton va zmluvnch strn

Od prpadu zneuvania prva je vak potrebn odli konanie daovch subjektov, ktor sce m ekonomick kauzu, ale tto je realizovan taktie scieom dosiahnutia daovho zvhodnenia . Ato naprklad postupom, pri ktorom sa na realizciu sledovanej transakcie pouije tak prvny kon, ktor vyvol o najniej daov zaaenie. V tejto situcii me dochdza ku konfliktu formlneho oznaenia prvneho konu sjeho charakteristikou pre ely zdanenia. Suvedenm sa me vysporiada daov prvo tak, e bude vplnej miere akceptova zmluvn slobodu azmluvn autonmiu daovch subjektov. Preto ak daovnci skutone zamaj vprslunej prvnej forme si usporiada svoje vzjomn vzahy aby tmto svojim konanm viazan, daov prvo im prizn zodpovedajce daov prva a povinnosti. Vprpade, e si tt zvol vyie nartnut prstup me djs vniektorch prpadoch k oslabeniu fisclnej funkcie daovho prva. Na druhej strane tm dochdza k posilneniu prvnej istoty apredvdatenosti daovo-prvnych noriem. Vtomto smere je naprklad mon poukza na u vyie citovan rozhodnutie Halifax, vktorom SdEU taktie kontatoval, e voba podnikatea medzi oslobodenmi plneniami a plneniami podliehajcimi dani sa me zaklada na mnostve prvkov a najm na vahch daovej ....... platite dane m prvo vybra si truktru svojej innosti tak, aby obmedzil svoj daov dlh. [footnoteRef:18] Zrove je potrebn zdrazni, e miera repektovanie zmluvnej autonmie daovch subjektov je jednm znajpodstatnejch determinantov celkovho charakteru daovho prva ako prvneho odvetvia. [18: Vec C-255/02 - Halifax and Others [2006] ECR I-01609, bod 73]

Druhm spsobom ako nazera na transakciu je postupova vzmysle zsady prednosti obsahu nad formou. Takto pohad sa odvja od toho, e zmluvn autonmia daovch subjektov me by pre daov ely vo vej alebo menej miere limitovan. Tto doktrna nala svoje leglne vymedzenie v ust. 2 ods. 6 zkona .511/1992 Z. z. o sprve dan apoplatkov, ktor stanovoval, e pri uplatovan daovch predpisov v daovom konan sa berie do vahy vdy skuton obsah prvneho konu alebo inej skutonosti rozhodujcej pre urenie alebo vybratie dane. US SR vo svojom nleze sp.zn. I. US 241/07-44 kontatoval, e pre daov ely treba prihliada na skuton obsah tchto prv a povinnost a ich skuton realizciu. Vtomto rozhodnut je mon vidie potvrdenie stavnosti doktrny prednosti obsahu nad formou tak ako je vymedzen vdaovom prve SR. Doktrna skutonho obsahu bola ponechan vdaovom prve SR aj po prijat novho procesnho predpisu, zkon . 563/2009 Z.z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov vust. 3 ods. 6 stanovil, e pri uplatovan osobitnch predpisov pri sprve dan sa berie do vahy skuton obsah prvneho konu alebo inej skutonosti rozhodujcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na potrebu skmania skutonho obsahu prvneho konu poukzal Najvy sd Slovenskej republiky (alej iba NS SR) svojim rozhodnutm vo veci sp.zn. 3 Sf 101/2008[footnoteRef:19], ke uviedol, e leglnu definciu Obianskeho zkonnka mono prevzia (do daovho prva) iba ak neodporuje zsade skutonho obsahu. [19: uveden v JUDIKATRA vo veciach daovho prva zostavil: RUMANA, I., HIRKOV, M. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o.. 2013, 29 s.]

Vo veci sp.zn. 3 Sf 80/2008[footnoteRef:20] sa NS SR stotonil so zverom stavnho sdu eskej republiky vo veci sp. zn. II. S 69/03 z31 augusta 2004, poda ktorho prekvalifikovanm prvneho konu (na ely daovho prva) me djs kzsahu do prv achrnench zujmov zmluvnch strn. Ak teda skromn prvo pozn viacero intittov, ktorch aplikcia sa me vzahova na dan prvny (v merite veci ilo oposdenie toho, i ide sa jedn omandtnu zmluvu colnho deklaranta alebo pracovn pomer) tak je poda nzoru NS SR pre urenie prvnej kvalifikcie prvneho konu na ely zdanenia rozhodujcou va strn ateda kprekvalifikovaniu prvneho konu by mohlo djs vprpadoch, ak boli pochybnosti oprejavenej vli zmluvnch strn vzmluve, o vak nemono uskutoova bez vsluchu zmluvnch strn. [20: uveden v JUDIKATRA vo veciach daovho prva zostavil: RUMANA, I., HIRKOV, M. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o.. 2013, 39 s.]

Na zklade uvedenho je mon zhrn, e konanie daovho subjektu je mon posudzova z hadiska zneuitia prva (v takom prpade je vak potrebn preukza, e ilo ocelkom umel kontrukciu). Druhou zmonost je posdenie prslunej transakcie poda jej skutonho obsahu. ia kritri pre posdenie skutonho obsahu prvneho konu vdaovom prve s pomerne vgne. Uveden situciu komplikuje novela daovho poriadku[footnoteRef:21], ktorou bolo ustanovenie 3 ods. 6 Daovho poriadku, sinnosou od 01.01.2014 doplnen nasledovne: pri uplatovan osobitnch predpisov pri sprve dan sa berie do vahy skuton obsah prvneho konu alebo inej skutonosti rozhodujcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na prvny kon alebo in skutonos rozhodujcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktor nemaj ekonomick opodstatnenie a ktorch vsledkom je elov obchdzanie daovej povinnosti alebo zskanie takho daovho zvhodnenia, na ktor by inak nebol daov subjekt oprvnen, alebo ktorch vsledkom je elov znenie daovej povinnosti, sa pri sprve dan neprihliada. [21: zkon . 435/2013 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 563/2009 Z. z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony]

Takto zmena 3 ods. 6 Daovho poriadku je problematick zviacerch dvodov. Zkonodarca vcitovanom ustanoven totito nehovor (ako tak uinil SdEU vo svojej rozhodovacej innosti) ovslovne umelej truktre, ale oabsencii ekonomickho opodstatnenia. Vyvstva otzka, i je mon tieto dva pojmy stotoova. Poda dvodovej sprvy je cieom predmetnej pravy umoni sprvcovi dane nebra pri sprve dan do vahy naprklad umel transakcie a truktry vytvoren za elom neelanej optimalizcie daovej povinnosti, a to aj v prpade ak takto daov optimalizcia nepredstavuje jedin el tchto transakci a truktr. SdEU pre vslovne umel transakciu vyaduje, aby tto sledovala ako svoj hlavn cie zskanie daovho zvhodnenia Metdou subjektvneho historickho vkladu je preto mon dospie kzveru, e pojem ekonomickej podstaty v zmysle citovanej dvodovej sprvy nie je totonm pojmom vyslovene umelej transakcie. Kee sa nejedn o zhodn pojmy, ako je mon tento pojem interpretova a obsahovo vymedzi? Jednou zmonost je prijatie predpokladu, e tto zmena predstavuje legislatvne zakotvenie novej doktrny do daovho prva SR ato doktrny ekonomickej podstaty. Doktrna ekonomickej podstaty (economic substance doctrine ) je jednou zviacerch doktrn, ktor sa vyvinuli vprve common law . Okrem tejto doktrny existuje taktie [footnoteRef:22]doktrna podnikateskho elu (the business-purpose doctrine) alebodoktrna transaknch krokov (the step transaction doctrine). [22: . pozri SOLED, A., J.: Use of Judicial Doctrines in Resolving Transfer Tax Controversies In Boston College Law Review, 2001 . 3 ro. 42. ISSN 0161-6587.]

Avak viacero autorov upozornilo, e doktrna ekonomickej podstaty je zvltnym nstrojom pre boj proti daovm nikom a me by rozren rozhodovanm sdov za hranicu jej riadneho pojmovho vymedzenia[footnoteRef:23] Zrove takto doktrna zvis od viacerch vzjomne prepojench faktorov (interrelated faktors), priom test ekonomickej podstaty je zaloen na vklade, ktor ponechva prli vea otvorench monost.[footnoteRef:24] [23: LEDERMAN, L.: W(h)ither Economic Substance? : Faculty Publications. Indiana: Maurer School of Law: Indiana University, 2010, 442 s.] [24: BANKMAN, J.: THE ECONOMIC SUBSTANCE DOCTRINE In SOUTHERN CALIFORNIA LAW REVIEW, 2000, . 5, r. 75., s. 29.]

Je otzne nakoko zmena znenia 3 ods. 6 Daovho poriadku skutone zodpoved zavedeniu doktrny ekonomickej podstaty do daovho prva SR. Vsasnom interpretanom vkuu nie je mon na tto otzku jednoznane odpoveda. Vkadom prpade tto zmena me predstavova zsadn moment vo vvoji daovho prva Slovenskej republiky. Druhm problematickm aspektom je skutonos, e zkonodarca vsunul do ust. 3 ods. 6 Daovho poriadku ako skutkov podstatu taktie obchdzanie zkona. Vprvej asti boli formulovan pochybnosti ovyuit intittu obchdzania zkona pre daov ely. Vtomto smere je optovne potrebn poukza na nzor De Broea otom, e obchdzanie zkona resp. zneuvanie prva vdaovom prve v zsade nie je mon ako prvny intitt akceptova. (SdEU kontatoval, e obchdzanie zkona prichdza do vahy iba vo vnimonch prpadoch, ktor zakladaj vytvorenie vslovne umelej truktry).Taktie nie je iaduce, aby obchdzanie zkona ako samostatn intitt ochrany prva bolo spojen sdoktrnou ekonomickej podstaty takm spsobom, ak to uvdza vyie citovan ustanovenie Daovho poriadku. Kee to me vies kinterpretanm problmom aarbitrrnemu postupu sprvcu dane zdvodu prekrvania dvoch rozdielnych prvnych intittov. Preto je potrebn poadova de lege ferenda vypustenie obchdzanie zkona ako jednej zo skutkovej podstaty z 3 ods. 6 Daovho poriadku. Zrove je potrebn vyjadri pochybnosti otom, i je vhodn zakotvi doktrnu ekonomickej podstaty do zsad daovho prva SR bez toho, aby tto bola aspo rmcovo leglne definovan. Ponecha tak zvan lohu iba na rozhodovaciu innos sdov me znamena, e do doby km sa etabluje relevantn sdna doktrna, bud prva aprvom chrnen zujmy daovch subjektov vystaven riziku neoprvnenho zsahov zo strany sprvcu dane.

Zver

Daov prvo SR bolo priposudzovan skromno-prvnych konov pre daov ely formovan na zklade zsady prednosti obsahu nad formou. Zanalyzovanch prpadov vyplva, e slovensk sdy vdostatonej miere vykladali tto zsadu retriktvne avpochybnostiach postupovali vprospech daovnkov. Uveden potvrdilo tzu, poda ktorej daov prvo ako samostatn prvne odvetvie je prostriedkom ochrany prv aprvom chrnench zujmov daovch subjektov.Vprspevku bol analyzovan vzah daovho prva kprvnym intittom prameniacim zo skromnho prva. Vtomto smere bolo vyjadren neshlasn stanovisko voi univerzlnemu zaleneniu intittu disimilcie aobchdzania prva do daovho prva. Vnimku zuvedenho predstavuje intitt zneuvania prva, tak ako bol definovan SdEU vo veciach zneuvania prva EU.Vprspevku bola taktie analyzovan novela Daovho poriadku, ktorou bola rozren zsada prednosti obsahu nad formou onov skutkov podstaty. Analzou judikatry SdEU bolo poukzan na to, e pojem ekonomick podstata v 3 ods. 6 Daovho poriadku nie je zhodn so zneuvanm prva vprve EU. Je otzne nakoko novela Daovho poriadku skutone prinieslazavedenie novej doktrny ekonomickej podstaty do daovho prva SR ato ako sa stouto zmenou vysporiadaj sprvcovia dane a sdy vo svojej rozhodovacej innosti. Preto je potrebn na zver poloi otzku, i zavedenm doktrny ekonomickej podstaty do daovho prva nebola prekroen pomyseln iara ateda, i aj naalej bude zachovan krehk rovnovha medzi ochranou zmluvnej slobody azabezpeenmfisclnych zujmov ttu vdaovom prve SR.

Pouit literatra:

1. ADAMS, CH.: For Good and Evil The Impact of Taxes on the Course of Civilization, Second Edition. Lanham: Madison Books, 2001. ISBN: 1-56833-123-1, 541 s. 2. BABK, V.: Daov prvo Slovenskej republiky. Bratislava: EPOS, 2012. ISBN 978-80-8057-851-0, 638 s.3. BANKMAN, J.: THE ECONOMIC SUBSTANCE DOCTRINE In SOUTHERN CALIFORNIA LAW REVIEW, 2000, . 5, r. 75. ISSN: 0038-3910.4. BUJKOV, M.: Princpy a zsady v daovom prve. In Aktulne otzky prva : zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie, vydan pri prleitosti ivotnho jubilea prof. JUDr. Jozefa Suchou, DrSc. / zostavovate: Mria Bujkov. Koice : Univerzita P.J. afrika v Koiciach, 2006. ISBN 807097642X, s. 159-68. 5. APEK, J. Daov plnovn ve sprech ducha zkona, 1. st. Daov expert. 2008, ro.4,.6,s. 17-24. ISSN 1801-2779. (k 15.01.2013 dostupn na: http://www.danarionline.cz)6. APEK, J. Daov plnovn ve sprech ducha zkona, 2. st. Daov expert. 2009, ro.5,. 1, s. 27-31. ISSN 1801-2779. (k 15.01.2013 dostupn na: http://www.danarionline.cz)7. JUDIKATRA vo veciach daovho prva zostavil: RUMANA, I., HIRKOV, M. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o.. 2013. ISBN 978-80-8078-590-1, 278 s.8. Novkov, P., Lichnovsk, O.: Obchzen zkona ve vcech daovch. In Prvn rozhledy, . 4/2008. ISSN 1210-6410. (k 15.01.2013 dostupn na http://www.ipravnik.cz/)9. L DE BROE: International Tax Planning and Prevention of Abuse - Volume 14 in the Doctoral Series. Amsterdam: IBDF, 2008. ISBN: 978-90-8722-035-8, 1114 s.10. L. De Broe, Some observations on the 2007 communication from the Commission:`The application of anti-abuse measures in the area of direct taxation within the EU and in relation to third countries In EC Tax Review 2008. . 17, p. 142-148. ISSN: 09282750.11. LEDERMAN, L.: W(h)ither Economic Substance? : Faculty Publications. Indiana: Maurer School of Law: Indiana University, 2010. s. 389 444. 12. MATINAJJA, G.J.A.: TAX MATTERS! LIMITS TO TAX PLANNING, MINIMIZING TAXES & CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY A comparative study of 10 countries to the tension between economic reality and legal form, and how it relates to corporate social responsibility : Master thesis (LL.M). Tilburg: Tilburg University, 2008. 88 s.13. R DE FERIA.: PROHIBITION OF ABUSE OF (COMMUNITY) LAW: THE CREATION OF ANEW GENERAL PRINCIPLE OF EC LAW THROUGH TAX In Common Market Law Review, . 45/2008, s.395-441. ISSN: 0165-0750.14. SOLED, A., J.: Use of Judicial Doctrines in Resolving Transfer Tax Controversies In Boston College Law Review, 2001 . 3 ro. 42. ISSN 0161-6587.(dostupn na http://lawdigitalcommons.bc.edu/bclr/vol42/iss3/2)15. VIDAL, J.: ESSAI DUNE THORIE GNRALE DE LA FRAUDE EN DROIT FRANCAIS, Paris: Dalloz, 1957. 482 s.