PRÁVNY OBZOR. ZODPOVEDNÝ REDAKTOR A VYDAVATEL:

DUS- EMIL STODOLA.

VYCHODÍ ŠTVRŤROČNE.

PREDPLATNÉ NA ROK 6 K, NA POL ROKA 3 K.

REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA:

BUDAPEŠŤ, IV., FERENCZ JÓZSEF RAKPART 26.

ROČNÍK I. ČÍSLO 1.

JÚLI-SEPTEMBER 1917.

OBSAH:

Prihlás ku obecenstvu. — Slovenčina pri súdoch. — O rozsobáši ra­kúskych manželov. — Uhorské zákonodarstvo roku 1916. — Ministerské nariadenia. — Rozhodnutia kr. Kurie vo veciach civilných roku 1916. — Praktické prípady. — Rozličné. — Literatúra. — Právne názvoslovie.

BUDAPEŠŤ 1917. TLAČIL BUDAPEŠTIANSKY NAKLADATELSKÝ SPOLOK UČ. 8P. V BUDAPEŠTI,

VIII., MÁR1A-U. 15.

PRÁVNY OBZOR. ZODPOVEDNÝ REDAKTOR A VYDAVATEĽ:

DR.UTR.EMIL STODOLA.

ROČNÍK I

o

BUDAPEŠŤ, 1918. TLAČIL BUDAPEŠTIANSKY NAKLADATEĽSKÝ SPOLOK ÚČ. SP. V BUDAPEŠTI,

VIII., MÁRIA-U. 15.

OBSAH I. ROČNÍKA. Strana

Slovenčina pri súdoch 2 Či je pravda, že Slováci smú slobodne užívať slovenčinu pri súdoch

a vo verejnej správe? 33 O rozsobáši rakúskych manželov 4, 37, 101 K päfdesiatročiu národnostného zákona 97 Právne názvoslovie. Podávajú Dr. Emil Stodola a Dr. Adolf Zá-

turecký 21,65,115 Poznámky a doplňky k názvosloviu. Dr. Adolf Záturecký . . . . 87 Poznámky a doplnky k názvosloviu. Dr. Michal Slávik . . . . 92, 119 Smutná štatistika 100 Uhorské zákonodarstvo roku 1916, roku 1917 6, 105 Ministerské nariadenia 8, 39, 105 Rozhodnutia kr. Kurie vo veciach civilných r. 1916, r. 1917 . . . 13, 53 Praktické prípady 14,54,110 Archív 112 Rozličné 18,61,113 Náveštie 64 Literatúra . 21 Spisy redakcii zaslané 64, 115

OCNIK I. PRÁVNY OBZOR 1917. CISLO 1.

/Prihlás ku obecenstvu. Časové okolnosti, povedomie toho, že to už dlho trvať

nemôže, aby slovenčina neprišla k platnosti, ktorá jej prislúcha v súdobníctve, verejnej správe a verejnom ži­vote vôbec, tiskajú nám pero 'do ruky a prinucujú nás ku vynaloženiu našich skromných síl ku pripravovaniu tejto velikej a vzácnej veci.

Sme bez názvoslovia, nevieme sa o právnych ve­ciach jeden s druhým v našej materinskej reči shovárať, tým menej vieme niečo poriadne napísať. Nech přijde k uskutočneniu našich rečových práv, sme v najväčších rozpakoch.

Zahajujeme teda prácu svoju voFnou diskussiou o slo­venskom právnom názvosloví, predostierajúc nami zho­tovený, pravda neúplný návrh. Vítané nám bude, keď prehovoria k veci i znalci jazyka.

Popri tom referovať budeme o tom, čo nového v zá­konodarstve^ v súdobníctve našom, aké nariadenia vy­dala vláda na poli práva, vyslovíme sa o potrebách a žiadostiach našich, týkajúcich sa vovedenia slovenčiny do súdobníctva a verejnej správy a chceme sa, na­koľko bude možno, i interessovať o právnu vedu, ap-pellujúc pri ťažkosti úlohy našej na shovievavosť od­borníkov. Už samé pestovanie práva v reči našej bude cestu kliesniť tejže ku kýženému cieľu, snahou našou bude shromažďovat pracovníkov na tomto dosaváď veľmi zanedbanom poli.

Časopis chce slúžiť i širšiemu obecenstvu a bez neho pri úžasne malom počte našich právnikov ani jestvovať nemôže a obraciame sa s prosbou o láskavú priazeň tak •ct. obecenstva, ako i právnikov našich. Mnohí z týchto

sú na bojištiach, alebo sú vojenskou službou alebo ináč prekážaní. No máme vzácne sfuby, že časopis náš bez spolupracovníkov nezostane.

V mene Božom teda napred! Redakcia.

Slovenčina pri súdoch. Dľa 7. §-u národnostného zákona (XLIV. zák. či. z r. 1808)

mohly stránky, ktoré sa bez intervencie advokátskej k súdom utiekali, s istými obmedzeniami reč svoju materinskú upotre-bovaf, a zákon aj súdu nakladá s istými síce kautelami a pod istými podmienkami* reč túto rešpektovať.

Pre tie najpočetnejšie prípady ale, kde sa stránky prostred­níctvom advokátov k súdom utiekajú a žaloby podávajú, zákon nemá žiadnej pevnej normy, ale s podržaním „dosavádnej praxi" otvoril dvere do korán všetkým možným zneužitiam so strany súdov.**

Ináče neistota dlho netrvala. . Dfa 13. §-u národnostného zákona a 6. §-u IV. zák. či. z

r. 1869 o organisácii súdov bola reč kráľovských, t. j . vyšších súdov, — také boly vtedy kr. tabule a kr. curia, — reč maďarská.

Ač bola pred 1868 rokom u početných súdov praxis, že sú-dobníctvo tieklo rečou obecenstva, r. 1869 vovedené kr. súdy via facti voviedly tú všeobecnú praxis, že sa výlučnou rečou súdobníctva stala reč maďarská.

Nový zákon o súdobnom poriadku I. zák. či. z r. 1911 túto praxis sanctionuje.

Žalobu dľa 134. §-u tohože zákona treba podať v reči ma­ďarskej (predvolanie deje sa eo ipso len v reči maďarskej), dfa

* Stránky môžu si voliť za pojednávaciu reč, ktorá je v patričnej stolici za zápisničnú reč stoličného shromaždenia vyhlásená. Táto pod­mienka bola ťažko splnitelná, lebo vyžadovalo sa, aby v patričnej stolici aspoň Vr, stoličných výborníkov toto žiadala. Takých stolíc ale, kde by bolo v stol. výbore aspoň 7ä uvedomelých Slovákov, okrem Turca a Lip­tova mojim vedomím nemáme.

** Sudcovské pomery smutne illustruje okolnosť, že sa dfa štatistiky uh. v sudcovskom sbore jedon-jediný človek nachodil, ktorý sa odvážil, čo svoju materinskú reč slovenskú označiť.

14 J. H^

3

229. §-u vedie sa zápisnica v reči maďarskej, výpovede svedkov a znalcov zapisujú sa do tejže v reči maďarskej, v nemaďarskej reči smú sa do zápisnice len jednotlivé výrazy vpísať a i to vždy s maďarským prekladom, nemaďarské listiny majú sa na žiadosť predložiť v preklade maďarskom.

Rozsudky, a síce i rozsudky vynesené pre neustanovenie sa, •pisujú sa, — ako to z predpisov o vedení zápisnice v reči

maďarskej samo sebou vyplýva, — len v reči maďarskej.* „Právnik" poznamenáva v IV. soš. LIV. ročníka o týchto jazy­

kových právach Slovákov v súdobníctve nasledovne: „Vidět z toho, že Slováci v jazykovém poměru ani tolik práv

nepožívají, co Slované ve Slezsku a právem lze říci, že jazykovým potřebám nemaďarských národností nebylo novým zákonem vy­hověno a že tyto okolnosti zmaří v národnostních resp. nemaďar­ských krajích mnohé dobré úmysly zákona."

„Doufejmež, pokračuje uvedený orgán, že na konec i na uherské půdě, jako u nás, ústní řízení si i ve směru jazykovém svou volnou cestu proklestí a že i tam národnostem nemaďar­ským bude muset býti povoleno jednání ve vlastní řeči a bez tlumočníka, zejména, když právnici nemaďarští, domácí své právo rodným svým jazykem pilně pěstovati budou."

Z tohoto veľmi cenného pripomenutia vyplýva dvoje: že treba nám pestovať rodným jazykom právnu vedu domácu, a že si slovné pokračovanie u súdov vynúti i upotrebovanie reči mate­rinskej v súdobníctve.**

* Cele ináč súdotmý poriadok rakúsky: K důvodům zmatečnosťi (nullity) vězícím v porušení základních zásad

projednávání sporu ve smyslu § 477. č. 4. právem počítá i tú vadu, když soud nepřipouští projednávání v některém jazyku v zemi obvyklém, neboť jen možnosť projednávati jazykem svým, pokud je v zemi obvyklý, je straně zárukou plného a rovného slyšení ( = meghallgalás és tôrvény elóťti egyenloség elve) před soudem, jakéhož zákon právě ustanovením § 477. č. 4. dosíci chce. (Právník, č. z 31. srpna 1915.)

** Jedno právo máme i v rámci terajšieho súdobného poriadku: pa-rallelne maďarsko-slovenské listiny (plnomocenstva, smluvy), ale aj po­dania (žaloby a iné) pred súdy a vrchnosti predostierať.

Je na to znamenitý praecedens v praxi budapeštianskeho bursovného súdu, kde sa predvolávanie cudzozemských stránok konsekventne na ma-ďarsko-nemeckých blankettách deje. Či by inojazyční tuzemci mali mať menej práva, než cudzozemci?

O rozsobáši rakúskych manželov a uza­vieraní tak zv. uhorských sňatkov.*

V tejto hlboko do rodinného života rakúskych manželov sia­hajúcej otázke je u interessovaných kruhov zahraničných mnoho nedorozumení. (Práve vyšlé dielo Rechtssprechung des k. k. obersten Gerichtshofes in Eheungi'iltigkeitssachen (pôvodcovia Dr. Rich. Junker a Dr. Gust. Fuchs, Viedeň, 1916) porozumenie veci usnadňuje.)

§ 111. obceného zákonníka občianskeho rak. ustanovuje, že manželstvo osôb katolíckych rozviazané byť môže len smrťou jednoho z manželov. Taktiež nerozlučné je manželstvo, keď i len jedna strana, vstupujúc v manželstvo, bola náboženstva katolíckeho.

§ 62. ale hovorí: Muž smie byf v tom samom čase len s jednou ženou sosobášený a žena len s jedným mužom soso-bášená, kto už raz bol v manželstve a chcel by sa znovu so-sobášiť, nech riadne dokáže, že bolo manželstvo rozlúčené, t. j . úplne rozviazané.

Tieto ustanovenia zákona, obsahujúce v sebe impedimentum catolicismi, týkajúce sa predošlého sňatku, a poťažne impedi­mentum ligaminis, týkajúce sa nového sňatku, boly súdmi ra­kúskymi, medzi nimi i najvyšším súdom rozdielne vysvětlované a zapříčinily tamže na poli manželského práva, kde ide o naj-delikatnejšie záujmy ľudské, poľutovania hodnú neistotu.

Cieľom obídenia prísnosti krajinských zákonov utiekaly sa stránky rakúske ku spôsobu zmeny štátneho občianstva, poťažne uzavierania sňatkov v cudzozemskú. 37. § obč. zák. hovorí na­sledovne: Jestli-že cudzozemec s cudzozemcom alebo s pod­daným týchto zemí (s Rakúšanom) uzavře právne jednanie v zemi cudzej, posudzované buď tože dľa zákonov toho miesta,, v ktorom bolo učiněno, predpokladajúc, že tomu nebolo iné právo za základ položeno, a neodporuje-li tomu to, čo nariadeno v § 4.

Zmenou štátneho občianstva, na pr. prijatím občianskeho práva v Uhorsku umožnené bolo Rakúšanovi lebo Rakúšanke pre­viesť rozsobáš pred súdom uhorským a uzavreť v Uhorsku

* Rozsobáš n zrušenie manželstva, Ehetrennung, házasság felbontása. Rozvod = odlúčenie od lože a stola, Ehescheidung, ágy- és aszlal-

tóli elválasztás.

5

sňatok nový, jehož formy a právny účinok podliehal dľa pra­vidla „locus regit actum" zákonom uhorským, ktoré rozsobáš katolíckych manželov a nový sňatok dopúšťajú.

Staršie rozhodnutie súdov rakúskych až do r. 1906,* zaobe-ravších sa „uhorskými" sňatkami, zastávajú ten náhľad, že sa rozsobášom manželov v Uhorsku a zmenou štátneho občianstva nové manželstvo, v Uhrách uzavřené, platným nestáva; a to ani v tom prípade, jestli novomanželia na protestantskú vieru pre­stúpili a jestli oba štátne občianstvo uhorské nadobudli, lebo rakúsky manžel smie len jednu ženu mať a naopak, a katolíc­kych manželov rozdelí iba smrť.

Rozhodnutím zo dňa 18. januára 1907 č. 73737 nastal úplný obrat a najvyšší súd od toho času stále rozhoduje v ten sinysel, že o platnosti druhého, v Uhrách uzavřeného manželstva roz­hodujú výlučne zákony miesta, kde bolo toto manželstvo uza­vřené ; pri čom neprekáža, že štátne občianstvo nadobudnuté bolo len za účelom rozsobášu a uzavretia nového manželstva.

Jestli oba manželia štátne občianstvo uhorské nadobudli, o platnosti nového manželstva** pochybovať viac nemožno. Nie celkom tak má sa vec, keď tože len jedon z nich nadobudnul, druhý ale ostal štátnym občanom rakúskym.

Dľa § 4. rak. zák. obč. zákony občianske zaväzujú všetkých občanov i vtedy, keď za hranicami krajiny voľačo konajú, na­koľko sa zákonami týmito osobná ich spôsobilosť to činiť ob­medzuje a nakoľko to, čo učinili a pred seba si vzali, má zá­roveň v zemiach rakúskeho mocnářstva právny účinok mať.

Katolícky Rakúšan podlieha i pri sňatku, ktorý s rozsobá-šenou štátnou občiankou uhorskou v Uhorsku uzavreť mieni zá­kazom 111. §-u a poťažne 62. §-u; chce-li platné manželstvo uzavreť, musí i on nadobudnúť štátne občianstvo uhorské,*** len jestli pred sosobášením obe stránky přešly na vieru pro­testantskú, tohoto netreba (viď o tom rozhodn. najv. súdu rak. zo dňa 2. mája 1916).

* Viď o tom práve vyšlé znamenité dielo Rechtssprechung des k. k. obersten Gerichtshofes in Ehengultigkeitssachen. Dr. Rich. Junker a Dr. Gust. Fuchs.

** Viď horecitovaný spis. *** Takto súdi o týchto veciach i Magyar jogélet v čís. 11., 18., 25.

novembra, 9. decembra 1916, viď i Právnika čís. 1—2 r. 1917.

(i

Čo sa Rakúšanky týče, ktorá sa za uhorského štátneho ob­čana vydáva, platí o tejže, že sa výdajom stáva štátnou ob­čiankou uhorskou, ktorej ako takej všetky z toho pochádzajúce výhody pripadajú, a sa teda o štátne právo uhorské uchádzať nemusí a v skutočnosti sa to ani nerobí.*

Je ešte iný spôsob, aby rakúski občania manželstvo medzi sebou uzavref mohli, i keď im to predpisy ich vlasti bránia, a menovite pri rozdielnosti náboženstva, keď ide o sňatok medzi židom a kresťankou. Spôsob na to je uzavretie sňatku v cudzo­zemskú. Avšak predpokladom tohoto manželstva je, že man­želia už pri uzavieraní sňatku nemali úmysel mať z manželstva toho právne následky v tuzemsku (v Rakúsku), menovite tedy vrátiť sa nazad do Rakúska.

So spôsobom týmto, ako málopraktickým sa na tomto mieste ďalej nezaoberáme. (Pokračovanie nasleduje.)

Uhorské zákonodarstvo r. 1916. Starosť o vojsko a všetko, čo s tým súvisí, rozmnoženie jeho

síl, s tým ruka v ruke starosť o doma zostalých, zasahovaním do výroby, do zmeny obchodovania a spotreby článkov vše­obecne potrebných s jednej, staranie sa o rozmnoženie peňaž­ných prostriedkov krajinskej pokladnice s druhej strany boly v minulom roku hlavnými úlohami krajinskej správy a tak aj zákonodarstva.

Tomu zodpovedajú aj vynesené zákony. I. Do prvej gruppy patria: IV. zák. či. o ďalších výnimečných právach vlády ohľadom

výroby, obchodovania a zpotreby (rekvirovania) všeobecne po­trebných potravných a iných článkov, VI. zák. či. o pritiahnutí 50—55-ročných k osobným službám vojenským, IX. zák. či. proti zdražovaniu potravných a iných všeobecne potrebných článkov, zabraňujúci nakopenie a poťažne obchodovanie s člán-

* Pri tom všetkom naiádza „Die Fessel", orgán pre reformu manželskú v Rakúsku, čís. 1/1917, prestúpenie na vieru protestantskú i v tomto páde, „eine Vorsicht, auf welche die Interessenten ungarischer Ehen, voraus-gesetzt, dass nicht beide Teile die ung. Staatsbúrgerschaft erlangen, nicht oft genug aufmerksam gemacht werclen kônnen.

7

kami týmito tým, ktorí sa s týmiže predtým z povolania neza­oberali, alebo ktorí si vrchnostenské dovolenie nevykonajú, XVIII. a XXV. zák. či. o podpore úradníkov a učiteľov.

II. Do druhej gruppy patria zákony o zväčšení prostriedkov krajinskej pokladnice.

Sú to XXVII. zák. či. o poplatkoch, obsahujúci novú zvýšenú poplatkovú škálu, ustálenie zákonitej hodnoty nepohnutosti pri kúpoodpredaji a iných právnych jednaniach a pozostalostiach. Na miesto dvadsafnásobného bude na budúce tridsafnásobný čistý zisk základom zákonitej hodnoty pri roľach, lúkách a vôbec nepohnutostiach pod pozemnú daň padajúcich. Pri domoch pod domotriednu daň padajúcich je najnižšia zákonitá hodnota domu dvestonásobný dôchodok na miesto šesfdesiatnásobného dosa-vádneho, pri domoch pod domočinžovú daň padajúcich v me­stách, kde je daň táto všeobecná, pätnásfnásobný dôchodok na miesto dosavádneho dvanásfnásobného. Výhody obsahuje zákon ten len pri pozostalostiach padlých vojakov: po 20.000 K sú pozostalosti poplatku prosté, od 20—50.000 K platí sa 1/i, od 50—100.000 K Va poplatku obyčajného. Aequivalent cirkví, kul­túrnych ústavov a vôbec kde sa prvý raz vyrubovať bude, bude nižší.

Vážnu gruppu tvoria finančné zákony: XXVI. zákonný článok o dôchodkovej dani, XXIX. zákonný

článok o dani od ziskov vojenských, XXXII. zákonný článok é majetkovej dani, XXXIII. zákonný článok o predĺžení lll-fo-íriednej zárobkovej dane, XXXV. zákonný článok o dani pod­nikov, verejne účtovať povinných.

Tretiu gruppu tvoria dva zákony, týkajúce sa národohospo­dárskeho života: obchodu a peňažníctva, sú to V. zákonný člá­nok o vyrovnávacom pokračovaní mimo konkursu a XIV. zá­konný článok o ústredne peňažných ústavov na území koruny sv. Štefanskej.

Štát umožňuje 125-mill. príspevkom, z ktorého obnosu slúži 100 mill, na podielový kapitál a 25 mill, na reservu, utvorenie sa peňažnej ústredný na základe autonómnom. Predseda ústavu je kráľom menovaný; v správe sú štyria delegáti finančného mi­nisterstva, vstúpenie je nezáväzné, revisia je len vtedy obligátna, keď si ústav z centrály niečo vypožičal, alebo keď si túže žia­dal. Pri likvidácii niektorého peňažného ústavu smie ústredňa

8

likvidátorom byf, konkurs neslobodno nariadiť, jestli ústredňa likvidáciu ústavu na seba podobrala. Pred 1. januárom 1919 sa v Uhorsku nový peňažný ústav utvoriť nemôže, výnimky tvoria peňažné ústavy s 20-mill. základným kapitálom, družstvá, utvo-rujúce sa v rámci krajinského ústr. úvěrného družstva, alebo v rámci inej, ministrom uznanej ústredne.

Prichodilo by sa nám zmieniť ešte o prácach snemovne, tý­kajúcich sa občianskeho zákonníka, jehož návrh r. 1915 už i v osobitnej kommissii snemovnej spojednávaný bol. Roku 1916 práca táto, nakoľko sa dá súdiť, úplne zasekla, praxis si v ne­dostatku zákona všíma jeho ustanovení.

Aktuálne sú, lebo práve do života vstupujú a popisy sa práve dejú, nové daňové zákony.

Ministerské nariadenia. (O nezákonných deťoch, o ohlašovaní sňat/wv, o sňatkoch skrz

plnomocnikov, o obmedzení výpovedí bytov).

V tej miere, v ktorej sa ľudský materiál následkom ohromných ztrát válečných vzácnym stáva, stupňuje sa pečlivosť štátu o so­cietu, o zachovanie toho, čo jest.

Cieľom záchrany nezákonných dietok, ichž položenie je krušné a ich matiek s jednej strany, cieľom obľahčenia nových sňatkov s druhej strany vynieslo ministerstvo naše, nasledujúc medzi inými i príklad rakúskeho ministerstva, viac nariadení, týkajú­cich sa nezákonných detí a ich matiek a uzavierania nových sňatkov.

Nariadenie pod č. 982/1916 M. E. obliguje- toho, kto so ženou mimo manželstva telesne obcoval, aby ešte pred sľahnutím ženiným deponoval k rukám sudcovským útraty prvého trojme­sačného vydržiavania dieťaťa, ako aj útraty pôrodu a útraty po­trebné k vydržiavaniu ženy dva týždne pred pôrodom a šesť týždňov po pôrode.

41. § XXXIII. zák. či. z r. 1894 o štátnych matrikách na­kladá, že je uznanie nezákonného dieťaťa skrz otca len vtedy platné a môže sa vniesť do matriky, jestli sa otec sám, osobne v tomto ohľade pred matrikárom osvedčil; nariadenie pod čís

3154/1916 umožňuje, aby vojak toto osvedčenie i pred svojim zodpovedajúcim kommandom v poli urobiť mohol.

(Jestli forma, v ktorej sa uznanie stalo, predpisom tohoto nariadenia celkom nezodpovedá, môže dieťa lebo jeho matka súdobné zistenie toho žiadať, že dieťa za zákonné uznané bolo.)

Nasledoval-li medzi manželmi po pôrode dieťaťa sňatok, vstúpi dieťa týmto uznaním do práv zákonného dieťaťa.

Aby vojaci dlhším čakaním na vybavenie dispensácie od trojnásobného ohlásenia v uzavieraní manželských sňatkov hatení neboli, nakladá nariadenie pod čís. 3983/1916 M. E., že vojaci takéto dispensácie nepotrebujú a postačí, keď obidva manželia pred matrikárom osvedčia a na to prípadne i prísahu složia, že medzi nimi prekážky niet. Sňatok môžu ale snúbenci i pred tým matrikárom uzavreť, kde sa trebárs i len kratší čas zdržujú.

Aby ani zajatým, rukojemcom a internovaným možnosť od­ňatá nebola svojim záväzkom ohľadom uzavretia manželstva za­dosť učiniť, dovoľuje nariadenie pod čis. 3984/1916 M. E. sňatok skrz plnomocníka.

Takýto spôsob uzavierania manželstva môže len minister pravosúdia na základe vefmi pečlivé vystaveného plnomocen­stva vzdialeného povoliť. (V plnomocenstve musia byť osoby mladoženichov slovám nariadenia zodpovedajúc tak opísané, že by tým totožnosť osôb úplne zabezpečená bola.) Sňatok uzaviera sa pred matrikárom.

O zákaze dvíhania prenájomného bytov a vypovedania prenájmu.

(Nariadenie ministerstva pod čís. 3787/1916.)

Prenájomné bytov, neprevyšujúc v Budapešti 5000 K, v me­stách s obyvateľstvom vyše 20.000 duší pociťujúcom 3500 K, v menších obciach 2500 K, neslobodno dvíhať vyše najvyššieho prenájomného, ktoré v dobe od 1. februára 1914 po 1. no­vembra 1916 í(inclusive) vymienené bolo. Výnimku tvoria smluvy pred 1. novembrom 1916 na dlhší čas uzavreté, kde sa pre­nájomné automaticky dvíha.

Tieto byty vypovedať neslobodno, vyjmúc jestli prenájomnú smluvu pre neplatenie prenájomného alebo pre inú príčinu bez­odkladne vypovedať možno.

10

Smluva, na určitý čas uzavretá, považuje sa po prejdení to­hoto času za obnovenu na neurčitý čas, avšak vyžaduje sa, aby prenájomník svoj úmysel, smluvu predĺžiť, pred prejdením smluvy v takom čase oznámil, v akom sa takéto byty vypovedať zvyknu (teda štvrť-, poťažne polročne vopred).

Jestli sa v majiteľovi domu stala premena, nový majiteľ môže vypovedať ten byt, ktorý v kúpenom dome pre seba a svoju rodinu potrebuje.

Nepadajú pod tieto obmedzenia: 1. miestnosti obchodné a pod.; 2. miestnosti, ktoré v dobe od 1. februára 1914 do 1. no­

vembra 1916 neboly prenajaté; 3. letné byty; 4. podprenájom. Prenájomnú smluvu verejných ústavov (poštových, telegra­

fických úradov atď.) vypovedať neslobodno. Jestli prenájomník takýchto miestností smluvu, na určitý čas

uzavretú, predĺžiť chce, povinný je to v primeranom čase do­mácemu pánovi oznámiť.

Jestli by prenájomné bolo povýšené bývalo, ono mocou tohoto nariadenia klesne; obnos na vyše platený možno behom roka nazad požadovať.

Výpovede prenájomnej smluvy, stavšie sa pred 1. novembrom 1916, sú neplatné; do prenájmu berúci oprávnený bol behom osem dní po vynesení nariadenia (t. j . do 20. novembra 1916) byt vypovedať, jestli úmysel svoj už pred tým prejavil.

Jestli do prenájmu dávajúci ohľadom bytu, ktorý vypovedať nemožno, pred 1. novembrom 1916 s iným prenájomníkom smluvu uzavrel, oprávnený je túže behom 8 dní od vynesenia nariadenia tohoto počitujúc zrušiť.

Kto sa proti týmto ustanoveniam prehreší, spácha priestupok,, ktorý sa tresce pokutou po dvetisíc korún siahajúcou, mimo toho možno ho posúdiť na dvojnásobné zisku, nezákonne docieleného.

O obmedzení zvyšovania prenájomného, výpovedi prená-jomných smluv a o predĺžení smlúv verejnými ústavmi

uzavretých.

Nariadenie pod čís. 590/1917 z čiastky doplňuje, z čiastky mení ustanovenia v minist. nariadení pod čís. 3787/1916 obsa-

žene. Nielen v prípade kúpy nepohnutosti môže nový majiteľ ale aj bez toho môže majiteľ nepohnutosti prenájomnú smluvu vypovedať, jestli jemu bol dosavádny byt vypovedaný a on byt vo svojom dome potrebuje. Podobne jestli sa chce presťahovať z inej obce do svojho domu.

Výpoveď je možná, jestli do prenájmu dávajúci chce dom za účelom stavby srútiť alebo zväčšiť, ako aj keď je to následkom prác, k udržiavaniu domu potrebných, nevyhnutne potrebné.

Podobne možno byt vypovedať, jestli je to k umiestneniu úradu alebo iného verejného ústavu potrebné; a konečne, jestli k tomu do prenájmu berúci svojím pohoršlivým, proti pravidlám domácim sa prehrešujúcim, sebachovaním príčinu zavdal.

Neosvedčil-li sa prenájomník, že výpoveď prijíma, alebo osvedčil-li, že túže neprijíma, vyžaduje sa, aby novoutvorený prenájomný výbor (lakbérleti bizottság) na žiadosť behom 8 dní po výpovedi predostretú ustálil, že výpoveď bola v smysle to­hoto nariadenia dovolená. (Výbor teda ustáluje len podmienkam nariadenia zodpovedajúcu odôvodnenosť výpovedi, oprávnenosť výpovede nezávisí tedy od ľubovôle výboru.)

Jestli majiteľ do svojho nevtiahol, jestli dom nebol srúcaný, jestli byt pre úrad lebo verejný ústav vinou vypovedajúcej stránky nebol upotrebený, povinná je táže bývalému prenajímateľovi nahradiť útraty sťahovania a inú škodu, bezzákladnou výpoveďou zapríčinenou.

Byt narukovavšieho dosaváď nebolo možno vypovedať, jestli tenže podporu štátom ťahanú, ktorá je pravda veľmi chatrná, riadne splácal.

Nariadenie mení na veci. Do prenájmu dávajúci oprávnený je byt vypovedať, jestli sa postará o primeraný menší príhodný byt pri výhodných podmienkach, poťažne nebýva-li v byte nikto, jestli prenájme príhodnú miestnosť na opatrovanie náradia a jestli prevezme na seba i útraty prenášania.

Jestli sa prenajímateľ neosvedčí, poťažne osvedčí, že je s vecou neusrozumený, má výpoveď v tomto prípade len pod tou ďalšou výnimkou platnosť, jestli prenájomná komissia na žiadosť vypovedajúceho behom 8 dní od výpovede rátajúc predostretú, tistáli, že výpoveď v tomto prípade bola dovolená.

§ 4. zaoberá sa s tým prechodným stavom, ktorý nastane, keď sa narukovaný ku svojmu povolaniu vráti. Ako má splatiť nakopené prenájomné?

12

Túto otázku rieši na jeho žiadosť zase prenájomná komissia, ktorá lehotu k plateniu dľa ohľadov slušnosti predĺžiť môže na ten čas, kde prenajímateľ zase k sebe přijde.

Navzájom dovolené je do prenájmu dávajúcemu žiadať vy­zdvihnutie moratoriálnych ustanovení ohľadom neplatenia pre-nájomného skrz narukovavších, jestli je neplatenie neodôvodnené. Žiadosť treba pred prenájomný výbor predostref.

Dľa § 5. možno výhody narukovavšiemu prináležajúce roz-prestreť na osoby, o ktorých sa narukovaný stará.

Predostretie falošných alebo nepravých údajov, cieľom zma­renia ustanovení tohoto nariadenia považuje sa za priestupok a pokutuje sa peňažnou pokutou po 2000 K siahajúcou.

K účelom v predošlom nariadení ustanoveným, ako aj pre prípadné priateľské vyrovnanie sporov z prenájomného pomeru vôbec pochádzajúcich, ustanovuje nariadenie minister­stva spravedlivosti pod čís. 8133/1917 prenájomný výbor (ko­missia).

Tento má sa ku každému okresnému súdu sriadif, pred­sedom jeho je jeden sudca, zpomedzi dvoch prísediacich ale je jedon povolaný z radu do prenájmu dávajúcich, druhý z radu prenajímateľov. Listu assessorov vyhotoví v meste so sriade-ným magistrátom mestská rada, inde slúžnodvorský úrad, jedna obsahuje soznam do prenájmu dávajúcich, druhá pre­najímateľov.

Obe listy po viac ako dvadsať mien nemajú obsahovať. Postavenie prísediacich je čestné, — teda neplatené. Komissia uzaviera čo najrýchlejšie, proti jej usneseniam niet

appelláty. V usnesení o platnosti výpovede určuje sa aj lehota vysťahovania. Na základe takéhoto ako aj usnesenia, peňažné posúdenie obsahujúceho, dovolená je exekúcia.

Pokračovanie je kolku prosté. Zastupovanie skrz iného je tamže dovolené, stránku, zavdavšiu bez závažného dôvodu prí­činu ku tomuto jednaniu, možno posúdiť na zaplatenia hotových výloh a náhrady zameškaného času v obnose denne desať korún neprevyšujúcom; útraty zastupiteľove sa neprisudzujú.

Nariadenie toto vstúpilo do života dňa 10. februára.

Rozhodnutia kr. Kurie vo veciach civilných r. 1916.

Predmety rozhodnutí (decísii) kr. Kurie z r. 1916 sú: Zájem (exekúcia) náhrobníkov a krypt, zodpovednosť pre­

davača nepohnutosti za príspevky ku kanalisácii a dlažbe ciest, zájem dôchodku apatéky s osobným právom a zájem platu, pensie atď. v prospech manželky, príbudzných dlžníkových v kolene vystupujúcom a sostupujúcom a nezákonných detí dlžníkových, kauciové záložné právo a pravotné útraty spo­ru, vyvinuvšieho sa z platebného príkazu a sporov, pred obecným predstavenstvom zavedených a ku okr. súdom prelo­žených.

Všeobecnejšieho záujmu je dvoje posledných rozhodnutí: Čo sa kauciového záložného práva týka, líši sa tože tým

od hypotéky s určitým fixným obnosom, že ono dľa slov dô­vodov 8. rozhodnutia kr. Kurie neslúži k zábezpeke určitej po­žiadavky, ale slúži ku krytiu akýchkoľvek požiadavok, ktoré medzi veriteľom a dlžníkom počas úverového pomeru vzniknú; vyplatením požiadavky jednej toto záložné právo nezanikne, na miesto tejže môžu prijsf požiadavky druhé, kdežto hypotekárne záložné právo s určitým fixným obnosom slúži len na zábez­peku tejto jednej určitej požiadavky.

Kr. Kuria vyslovuje, že kauciové záložné právo neslúži v prípade zmeny dlžníkovej ku krytiu požiadavky, povstalej voči novému dlžníkovi.

Prípad, ktorý kr. Kuria má pred očima, je ten, kde obťažená nepohnutosf prejde do rúk druhých.

Praxis budapeštianskych bánk rozhodnutie ta vysvětluje, že na pr. záložné právo na zábezpeku annuitnej dlžoby podrží svoju platnosť i po prejdení nepohnutosti do rúk cudzích; na­proti tomu ono tratí platnosť, jestli slúžilo na zábezpeku zmen­kovej požiadavky a podrží-li nový majiteľ nepohnutosti dlh, treba staré záložné právo vyextabulovať a zmenkovú požiadavku znovu zaintabulovať.

Minister pravosúdia sľúbil o tejto veľavýznamnej materii predložiť zvláštny návrh zákona. (Viď o tomto článok Dr. B. Sichermanna v Jogtud. Kôzl. čís. 12. z r. 1916.)

u

Čo sa týče advokátskych útrat v tak zv. bagateľnom pokra­čovaní, menovite pred obecným predstavenstvom, je predpisom zákona, že advokátske útraty tam prisúdené" byf nemôžu. Preloží však predstavenstvo spor na okr. súd, môžu byf tamže vy-skytnuvšie sa útraty advokátske i na ťarchu protivnej strany prisúdené. To isté platí i o sporoch, vyvinuvších sa následkom protimluvy proti platebnému príkazu podatej.

Praktické prípady. Nadobudnutie služobnosti cesty.

K nadobudnutiu služobnosti cesty potrebné je také 32 rokov presahujúce držanie (birtok), ktoré sa nezakladalo len na pre-hliadnutí alebo láske majiteľa pozemku, ale bolo prevádzané prípadne i proti vôli tohože čo právo.

(Obyvatelia obce N. pri príležitosti na vyzvanie svojho rychtára poprávali cestu do obce T. vedúcu, v chotáre tejže obce sa nachádzajúcu, lebo ju aj oni potrebovali. O nejakej dohode ohľadom upotrebovania cesty svedkovia nič nevedia, lebo poprávanie cesty bolo jednostranným aktom občanov obce N., ktorí cestu tú z ohľadov svojho pohodlia, aby obchádzky robiť nemuseli, užívali. Týmto nepovstalo na ťarchu obce T. právo cesty v prospech občanov obce N. Ani nepripomínajúc, že sa žalujúca obec T. proti užívaniu cesty skrze obyvateľov obce N. vždy ohradzovala, držba táto nemohla viesť k vydržaniu (elbirtoklás), lebo nebola právna.) Jogt. K. Mag. j . dtt. 195/1915.

Škoda zvermi zapríčinená.

Vyjmúc prípadu 112. § XII. zák. či. z r. 1894 (kde ide o poľné škody), zodpovedný je majiteľ zvera (az állat gazdája) len v tom prípade za škodu zverom zapríčinenú, jestli je vinný pri zapríčinení škody. (Tak, keď majiteľ zvera vediac, že má zver vlastnosti, pre cudzí majetok alebo zdravie iných ľudí ne­bezpečné, neporobil potrebné poriadky, aby sa prípadnej škode predišlo.) Jogt. K. Mag. j . dtt. 295/1915.

15

Služobný pomer.

nároky na ná-Neprávne prerušenie služobne/ smluvy hradu škody.

Obec X. poverila žalujúceho inkassáciou potravných daní na dobu 3 rokov s 1000 K ročným platom. Po vypršaní jednoho roku plat zastavila. Kr. Kuria vyslovuje, že mu náhrada na druhý a tretí rok len v tom prípade prichodí, jestli nemohol nájsť iného zamestnania (poťažne že mu prichodí len to, o čo menej dostal v inšom postavení). Jogt. K. Mag. j . dtt. 257/1915.

353. § obchodného zákona

(vis major).

Vojna čo vis major zbavuje predavača povinnosti plnenia v prípadoch, kde by toto s priveľkou ťarchou spojené bolo, na ktorú pri uzavieraní smluvy nepočítal. Toto vzťahuje sa len na obchody pred započatím vojny, nie ale na obchody počas vojny uzavreté.

Vysloveno, že je predavač nie povinný dodať koloniálny tovar, ktorý o viac než 100% zdražel, napriek tomu, že ho mal a aj počas vojny a ovšem pri mnoho vyšších cenách pre­dával, naproti tomu povinný je dodať tovar, ktorý len o 50—75% zdražel.

Výnimku by tvorila tá okolnosť, že by mal toľké zásoby onoho tovaru, pomocou ktorých by vstave bol vyhoveť všetkým povinnovatostiam straniva dodania toho tovaru pred vypuknutím vojny na seba prevzatým.

Nemá-li tie zásoby, nie je povinný kupcovi nahradiť iné, ako ten osoh, ktorý by bol tenže mal bez nastavšieho vypu­knutia vojny, t. j . osoh, ktorý by bol mohol v normálnych okol­nostiach ďalším predajom tovaru dosiahnuť. (Rozsudok szeged. kr. tabule.)* Jogt. K. Hitelj. dtt. 135/1915.

* Známym rozsudkom bursy budapeštianskej (viď Jogtud. K. Hitelj. dtt. 163/1915) je dovolené stornovanie uzávierok, týkajúcich sa dodania múky a vysloveno, že škodu tým povstalú a nezavinenú znášajú stránky v rovných poloviciach. Tarify stornovania ustálené boly na základe cien .múky, aké boly pred vojnou platné.

16

Odstúpenie od árendy pre vojnu.

Odstúpenie od árendálnej (pachtovej) smluvy súd za právne uznal na tom základe, že synovia, pomocou ktorých árendátor pole obrábal, narukovali.

(Árendátorovi štyria synovia narukovali, on sám starší, ve­kom sošlý. Súd vidí vo veci vis major, na základe ktorej je jednostranné odstúpenie dovolené. Árendátor ešte v takom čase odstúpil, keď majiteľ mal ešte možnosť pozemky inému' do árendy dal) Jogt. Kôzl. Mag. j . dtt. 191/1915.

Podobný prípad: kde árendátor narukoval. Magj. dtt. 42,916

353. § obchodného zákona a vojna.

Podujímateľ, ktorý by podujatú prácu následkom nastalých válečných pomerov len s ruinovaním seba samého vyplniť mo­hol, právom sa môže odvolávať na vojnu čo vis major.

Bp. kr. tab. 5. P. IV. 11.622. Jogt. K. Mag. j . dtt. 10/1916.

346. § kupeckého zákona.

Neobjednány tovar nie je povinný kupec k disposicii po­staviť (poťažne námietky proti tomuže robiť). O uskutočnení kúpy svedčí, jestli kupec účet do svojich kníh vniesol. Stála praxis * Jogt. K. Hitelj. dtt. 127/1915.

150., 151., 154. § obchodného zákona.

Dfa 154. §-u obchodného zákona vyžaduje sa pri novo-, utvorovaní účastinnej spoločnosti, aby na každú účastinu vpla-tený bol obnos, ktorý je ku zabezpečeniu akciového kapitálu potrebný.

Pri zväčšovaní kapitálu je to nie potrebné, tam dostačí, aby kapitál v celosti zabezpečený bol, bez ohľadu na to, či jedno­tliví účastinári svojim povinnovatostiam vyhoveli alebo nie. Jogt. K. Hitelj. dtt. 199/1915.

* Kupecký zákon v 345. § nakladá bezodkladné preskúmanie došlého tovaru a upovedomenie o jeho vadách. O hore udanom prípade sa zá­kon nezmieňuje.

17

. a 2. § LVI1. zák. či. z r. 1908.

Zodpovednosť prejímateľa obchodu.

Žena kúpila z čiastky na verejnej dražbe, z čiastky pod ru­kou od licitacionálneho kupca pohnutosti (tovary) do obchodu mužovho patrivšie. Súd od toho urobil odvislým jej zodpoved­nosť za obchodné dlhy mužove, jestli složí prísahu, že nekúpila tovary tie za peniaze mužove.*

Bp. kr. tab. Rp. IV. 3494/1915. Jogt. Kôzl. Hitelj. dtt. 205/1915.

93. § zmenkového zákona.

Majiteľ zmenky oprávnený je chybujúce čiastky vyplniť, ale nie je oprávnený tohoto práva premenením právneho pomeru dlžníkov zmenkových použit.

Obžalovaný namieta, že zmenku čo prijímateľ výlučne }. S. podpísal; on ju čo vystaviteľ podpísal, žalujúci zmenil obsah zmenky v ten smysel, že ho čo trassáta a prijímateľa vykázal (patrne tým, že seba vystaviteľom urobil). V knihách majiteľa zmenky len J. S. figuruje čo prijímateľ.

Kr. Kuria dľa stáleho jej cviku vidí v tom vyplnenie zmenky proti dohode, ktoré platnosti nemá a poneváč zmenka protesto­vaná nebola, zmenková zaviazanosf obžalovaného čo vystaviteľa prestala. Jogt. K. Hitelj. dtt. 131/1915.

* Dfa obchodného zákona nášho bolo pravidlom, že je prejíinateľ ob­chodu za obchodné dlhy predchodcu len vtedy zodpovedný, jestli tieže na seba podobral (tak je to v Rakúsku i do dnes). Cieľom zamedzenia prepočetných zneužití (prenesenia na ženu) vyslovil 1. § zákona o pre­nášaní obchodov (LVII1. zák. či. z r. 1908), že je prejímateľ obchodu zod­povedný za všetky dlhy predchodcove, o ktorých vedomosť mal, alebo si vedomie nadobudnúť mohol, ba dľa 2. §-u zákona najbližší pokrevní: otec, syn, manželka, brat, nevesta, švagor zodpovední sú za obchodné dlhy synove, poťažne otcove, manželove, bratove, tesťové, švagrové atď. i vtedy, jestli o obchodných dlhoch predchodcu vedomosť nemali. Súdobná praxis rozšírila ustanovenia tieto i na kúpu väčšej-menšej čiastky tovarov na verejnej dražbe, zvláště prevádzal-li člen rodiny obchod v tej samej miestnosti ďalej. Budap. kráľ. tabuľa chce, tak sa zdá, čeliť príliš širokému výkladu slov zákona a rozšíreniu tohože i na prípady, kde o nepoctivosti nemôže byť reči.

IS

93. § zákona o zmenkách.

Kr. Kuria najnovšie čo stálu novšiu praxis konštatuje, že je majitei zmenky oprávnený, neprieS-Ii sa tomu iná dohoda, zmenku dľa ľúbosti domicilovat. Jogt. K. Hitelj. dtt. 1331915.

1. § IX. zák. či. z r. 1916 o zdražovaní.

Proti zákonu o zdražovaní článkov všeobecne potrebných prehreší sa, kto tieže v množstve, jeho domáce, hospodárske alebo podnikové potreby nepoměrné presahujúcom nadobúda, jestli pred vynesením zákona o zdražovaní nebolo obchodovanie s článkami takýmito jeho povolaním, poťažne jestli to z jeho povolania (ako jedno odvetvie jeho obchodovania) nevyplývalo, alebo kto k obchodovaniu s týmiže vrchnostenské] licencie (ipar-engedély) neobdržal. Taká legitimácia priemyselná (iparigazol-vány) dfa praxe kráľ. tabule peštianskej nepostačí. Kto s člán­kami tými'už predtým trvácne a riadne obchodoval, u toho ne­dostatok priemyselnej legitimácie nevadí.

Na tomto základe posúdený bol obchodník s mliekom a ze­leninou, ktorý počas vojny väčšie množstvá kávy, cigórie, hrachu, fíg, mandlí, hrozienok, malagových fíg naskupoval; podobne obchodný pomocník utrativší svoje postavenie, ktorý obdržiac priemyselnú legitimáciu pre obchod s južným ovocím a potrav­nými článkami, väčšie množstvo (za K 3250) zápaliek nasku­poval ; obchodník s južným ovocím, ktorý obchodoval s mydlom, zápalkami, kolomažou. (Pokuta v poslednom prípade šesťme­sačné väzenie.) Naproti tomu oslobodený bol obchodník s mie­šaným tovarom (fúszerkereskedô), ač si legitimáciu k prevá­dzaniu takéhoto obchodu počas vojny riadne opatril, ktorý väčšie množstvo takýchto článkov nakupoval, poneváč zápalky, mydlo, kolomaž, cibuľa patria do oboru obchodu s miešaným tovarom. (Bjtára, prípad pod č. 5/1917.)

Rozličné. •j* Franko Veselovský. Neúprosná smrť vyrvala nám dňa

13 marca t. r. z radu živých vzácneho kollegu Franka Vese-lovského, známeho advokáta trnavského a znamenitého národovca slovenského.

Celý svoj život statočne a svedomité pracoval na národa roli dedičnej, svojim reálnym pokračovaním stvoril si pekné pole pôsobenia v bližšom i ďalšom okolí. V uhorskej snemovni po­vedal pozoruhodné reči, svoje dejstvovanie pri vystupovaní od­pykal spolu s kollegom Valaskom žalárom . . .

Jeho pamiatka bude vzácna v národe. Ako ho respektovali i protivníci, o tom podávame nasledu­

júci krátky výňatok na ukážku. Trnavské novinky „Nagyszombat és vidéke" napísaly o na­

šom zvečnelom Veselovskom: „Starý bojovník slovenskej národnostnej strany sa rozlúčil

s nevďačným svetom . . . Plával proti prúdu nejakých štyridsať rokov . . . Za programm slovenských národnostných prepiatcov bojoval vždycky s otvoreným šišakom, s mužskou smelosťou... Jeho politické stanovisko bolo nezvratné, on sa nemohol poko-návať a to dodávalo váhy jeho osobnosti. Nebol nikdy štrébe-rom a zo svojho politického strannickeho postavenia nikdy sa ne­usiloval mať pre seba prospech. Bol sněmovým vyslancom a vtedy pred ľudom celou silou bránil svoje stanovisko, ktoré mohlo byť korrektné, ale nemohlo sa uskutočniť. Mal i processy, prišiel i do väzenia . . . Keď ľudová strana založila Ľudovú Banku pre Trnavu a okolie, spojil sa s touto stranou a stal si na čelo banky, ktorej dlhé roky bol hlavným direktorom a ktorú on dlhé roky veľmi krásne viedol."

•f Dr. utr. Miloš Krno. V peknom mesiaci máji ta šiel -ŕ" i náš krásavec Dr. Miloš Krno, advokát v Novom Sade. Juh a západ podaly si ruky, aby ranily srdce Slovákovo, vyrvúc mu v krátkom čase dvoch tak znamenitých pracovníkov v dobe, kde by ich spolupôsobenie tak vzácne bolo bývalo.

Je zvláštnosťou statočného, ľudomilného človeka, že si vy­získá dôveru a lásku ľudí ďalšieho a bližšieho okolia, ba aj úctu politického protivníka.

Toto je týp tých takzvaných národnostných buričov. Takýmto buričom, agitátorom za všetko, čo je národu (a iste tým aj širšej verejnosti) dobré a prospešné, bol i Dr. Miloš Krno až do smrti — verná služba tomuto jeho ideálu priskorila aj jeho smrť (zo­mrel 18. mája t. r.).

Náš milý druh so znamenitou prípravou zahájil svoju činnosť čo advokát a vodca ľudu medzi dolnozemskými Slovákmi. Táto

2)

jeho činnosť bola všade organisátorská: či na poli bankovom (mal zásluhy pri utvorení Petrovskej sporiteľne, Kysáčskej Banky, Novosadskej Slovenskej Banky a iných), či na politickom (zvo­lenie Milana Hodžu za ablegáta kulpínskehó, vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák). Pomáhal roľníkom nepohnutefnosti ku­povať, priťahoval snaživých remeselníkov do Nového Sadu a staral sa o nich, pestoval spoločenský život, slovom bol všade činný. Pracoval húževnaté a systematicky.

Pri svojej mnohostrannej činnosti nezanedbával svoje povo-lamie. Bol znamenitým, akurátnym advokátom a obhajcom, až takrečeno do posledného okamihu neúmorne činný.

Prejavy sústrastí súdov a kollegov novosadských pri jeho po­hrabe svědčily o úcte a sympatii, ktorú na všetky strany požíval.

. Jeho vystupovanie vo verejnosti — videli sme ho tu v Bu­dapešti pred niekoľko rokmi pri kongresse peňažných ústavov — oprávňovalo k najkrajšej nádeji, že by Dr. Miloš Krno v zme­nených okolnostiach povolaný bol býval pekný zástoj hrať i na širšom poli verejného účinkovania.

Preto žialime, že nám ho neúprosná smrť privčas z kruhu nášho vyrvala.

V záujme nemanželských dietok zomrelých vojakov možno dľa najvyššieho rozhodnutia kráľovského so dňa 12. au­gusta t. r. podať prosbu pred kráľa o uzákonenie (legitimovanie) týchže. Podmienkou je, že zomrelý mal úmysel dietky legitimo­vať buď manželstvom, buď prosbou pred kráľa o legitimáciu. Prosba má sa podať u ministerstva pravosúdia.

V prípade takomto môže matka dieťaťa žiadať i o to, aby smela užívať meno otca dieťaťa, tak#ako by bola jeho manželkou bývala. Vyžaduje sa len uvedenie slušných dôvodov (méltánylást érdemlô kôriilmények).

O tomto poslednom ustanovuje nariadenie ministerstva pravo­súdia pod čís. 3097/1917, že o žiadosti rozhoduje minister vnútra v spolku s ministrom pravosúdia.

Avšak mimo práva užívania mena matka dieťaťa iného práva, vyplývajúceho z manželstva, nenadobudla. (Budú nasledovať zovrubnejšie ustanovenia.)

O právnej pomoci vo veciach exekucionálnych medzi Rakúskom a Uhorskom. Táto otázka je nariadením rakúskeho ministra pravosúdia so dňa 26. októbra 1914 a našim XLII. zák.

21

čl. z tohože roku regulovaná; tam je zovrubne vypočítané, kedy je súd príslušný voči príslušníkovi druhého štátu monarchie. U nás vyvinuje sa od ustanovení tam obsažených odchylná praxis: uhorské stránky častokrát žalujú rakúskeho dlžníka tu v Uhorsku i keď by rozsudok takto vynesený, preto že súd nebol príslušný, v Rakúsku vymohuteľný nebol. Tak na pr. ža­lujeme na základe 27. §-u súdneho poriadku (zodpovedajúceho 99. §-u Jurid. normy rak.), tedy na základe tom, že rakúska strana má tu majetok (tovar, požiadavky), alebo na základe §-u 32. (miesto vedenia kníh), bez toho, že by požiadavke 8. bodu, 3. §-u horespomenutej smluvy (preukázanie objednacieho listu a prijatia tovaru) vyhovené bolo. Rozsudky takto vyne­sené nie sú v Rakúsku vymáhateľné, naproti tomu sú tieže vy­máhatelné v Uhorsku. Naše súdy idú vo veciach príslušnosti domácim stránkam všemožne na ruku.

Literatúra. V diele „Das bohmische Volk", vyd. Dr. Zd. V. To­

bolka, Prag 1916 nachodíme z pera Dr. J. Krčmára i stručný prehľad vynikajúcich právnikov českých (ryt. Ant. Randa, Emil Ott a ini) a ich pôsobenia. Zvláště diela veľmajstra ryt. Anto­nína Randu: Právo vlastníctva a Der Besitz vrelé odporúčame našim právnikom; týkajú sa tieže takej čiastky rakúskeho práva, ktorá je aj u nás platná. — Spis Dr. Zd. V. Tobolku našiel zaslúženého ocenenia aj v žurnalistike hlavnomestkej (Pester Lloyd) čo mimoriadne cenný spis informatívny. Dielo čo naj-vrelejšie odporúčame.

Právne názvoslovie. Vážnu úlohu mienime vyplniť, podávajúc v nasledujúcom so-

znam najhlavnejších, hlavne súkromo- a obchodno-právnych názvov — pre prvú potrebu. Názvy braté sú hlavne zo života. No mnohé názvy nám chybia, tam utiekali sme sa k najbližšiemu nám názvosloviu slovanskému — českému. Nevyhýbali sme sa úzkostlivé ani niektorým názvom latinským. Prácu svoju nepo-

•12

važujeme za úplnú, naopak za návrh, potrebujúci mnoho do­plnkov a vyžadujúci zovrubného prebrania so strany kollegov, preto nám v tomto okľade ich poznámky budú veľmi vítané, iba tak sa nám podarí jednotné názvoslovie stvoriť.

A.

Abbanhagyás = opomenutie, zameškanie niečoho, abban-hagyni = upustiť od niečoho.

Ablakjog — právo k oknu, k obloku. Adás-vétel — kúpoodpredaj, —i szerzódés = kúpnoodpredajný

list, —smluva. Adó = daň, dávka („datia"), adózni = daňovaf, adóalap =

základ dane, —kivetés = vyrubenie, vymeranie dane, —ko-telQS =: dani podrobený, poplatný, —mentes = daneprostý, oslobodený od dane.

Adós = dlžník, tartozik = dlhuje, dlžen je, adóslevél = dlžobný úpis, —list, obligator, adósság = dlh.

Ág = vetev, linia. Ági vagyon snáď najlepšie = dedený majetok. Ágyas = súložnica. Aggályos okirat = podozrivá, vadná listina. Ajándékozni = darovať, ajándékozási szerzódés = daro­

vacia smluva, „podarunkový list". Ajánlat — návrh, nabídka, offerta, ajánlani = nabídnuť, offe-

rovať v exekučnom pokračovaní, legmagasabb ajánlat = najvyššia nabídka, najvyššie podanie (č. t.).

Akadály = prekážka, ellenálhatlan— = neprekonateľná pre­kážka, tiltó— = pominutefná (zrušiteľná), bontó— = ne­pominuteľná prekážka.

Akarat = vôľa, —nyilvánitás = prejav vôle. Alapján = na základe, amit az íigylet alapján kôvetelhet

= čo z obchodu má k požadovaniu. Alapitja illetékességét — zakladá príslušnosť. Alapitó = zakladateľ. Alapper = základná pravota. Alatt (tizenät nap alatt) = behom pätnásť dní, egy év alatt

eléviil = po jednom roku premlčí sa, zastareje. Aláirás =2 podpis. Alak-, forma-szerii == formálny, — szeruség = formalita.

23

Alakuló kôzgyiilés = konstitujúce valné shromaždenie. Alapfoglalás = základný zájem. Alapitási kôltség = zakladačné trovy. Alapitvány = základina, fundácia. Alapul (az adós csak oly kifogásokkal élhet, melyek tna-

gán az okiraton alapulnak) = námietky, ktoré mu podľa listiny prislúchajú (obeh. zák. 296. §).

Alapuló = zakladajúci, opierajúci sa. Alapszabály = štatúty, stanovy. Albérlet = podprenájom. Albérletbe adni = do podprenájmu dať. Albérletbe adó = do podprenájmu dávajúci. Albérletbe vevó = podprenajímateľ. Álbirtokos = nepoctivý držiteľ. Alaptalan = bezzákladný. Alaptalan gazdagodás = Bezdôvodné obohatenie. Alávetni magát = podrobiť sa. Alkalmas = príhodný. Alkalmazni jogszabályt = upotrebiť pravidla, ezen § nem

alkalmazható = tento § nehodí sa na . . . Alkalmazást nyer = je platný i pre . . ., a felelôségnek

ezen korlátozása alkalmazást nem nyerhet = nemôže obmedzovaná byť, alkalmazott = zamestnaný (v obeh. smysle), alkalmazni valakit = ustanoviť niekoho.

Alkalmi egyesiilet = príležitostná spoločnosť. Alkatrész = súčiastka. Alképviseló = neoprávnený zástupca. Alkudozni = jednať sa (handeln, feilschen). Alkusz = senzál, —i szerzódés = senzálska smluva. Alzálogjog = podzáloh (č. právo podzástavné), podzáložné

právo. Alzálogba adni = dať do podzálohu. Áll (azon fuvarozó, ki elôzóje kovetelését k iegyenl i t i . . .

ennek jogaiba lép, ugyan az áll = tým istým spôsobom prevádza sa pohľadávka), áll fenn = trvá.

Állag, álladék = podstata, a hagyaték állaga = pozosta­lostná podstata.

Alkereset — podžaloba. Állam = krajina, štát, ríša.

ÁUat == lichva, háztállaí = lichva. Alkotni = tvoriť. Álláspont = stanovisko. Állitani = tvrdit. Alólirott == dolupodpísaný. Általány ôsszeg == úhrnom, paušálny obnos. Alperes = žalovaný, vádlott (btetó jogban) == obžalovaný. Anyagi jog, —igazság = materiálne právo, materiálna pravda. Anyakônyv — matrika. Árdrágitás = zdražovanie. ' Ár = kúpna cena. Árkiilômbôzet = rozdiel v cene. Arrogálni magának = osobovať si. Árú = tovar (č. zbožie), á. váltó = zmenka za tovar (tovarová),

pénzváltó = z. peňažná. Árverés = dražba, licitácia, —i kérvény — žiadosť o dražbu,

licitacionálna prosba, —i cselekvény — dražobný výkon, —i eljárás = pokračovanie dražobné, —i becslési és hir-detési kôltség = náklady za dražbu, za odhad a za inser-ciu, alebo útraty licitacionálne, šacovné a za inserovanie, —i feltételek = podmienky dražobné, licitacionálne, —i vevó — vydražiteľ, licitacionálny kupec.

Átadás = odovzdanie, —birtokba és íényleges haszná-latba = odovzdanie do držania a skutočného uživania (č. odevzdání v držení i skutečné užíváni), —hagyatéknak — odovzdanie pozostalosti, —dolog = odovzdanie, tradícia veci, („pripovedanie" pozostalosti — Einantwortung der Verlassen-schaft — a hagyaték beszavatolása, germanismus; správny názov: odovzdatie pozostalosti, odovzdacia listina).

Átjárás szolgalma = služebnost priechodu (chodníka). Átiratás = prepis, átruházni vagyont = preniesť majetok,

átruházás = přenáška, —jognak = prevod práva, átru-há^ható = prevoditefný, átruházási illeték — prepisné.

Átvétel — prevzatie. Átszáll — prejde (a jog átszáll = právo prejde). Átvállalni terhet = prevziať dlh. Átvevó — prijfmateľ, príjemca (povozník povinný je vydať tovar

príjemcovi, v nákladnom liste označenému) (a fuvarlevél-ben kijelôlt átvevónek).

15

Atyai hatalom = otcovská moc. Atyasági kereset = žaloba o otcovstvo (č. z otcovství), ža­

loba paternitná.

B.

Bagateleljárás = bagatelné pokračovanie. Baleset miatti kártéritési kereset = žaloba z úrazu na ná­

hradu škody, balesetbiztositás = zabezpečenie proti úrazu, baleset = nehoda, prípad úrazu.

Bánaípénz — poenale. Beadvány = podanie. Beavatkozni perbe = zamiešať sa, zasiahnuť do pravoty, fo-

beavatkozó = hlavný intervenient, mellékbeavatkozó = vedľajší i.

Bebizonyitani = dokázať. Becsiiletsértés = ublíženie, utŕhanie na cti, utrhačstvo, kôl-

csônôs b. = vzájomné u. na cti, becsiiletben sérteni = do cti vstúpiť, dehonestovať, ublížiť na cti.

Becsló eskii — prísaha oceňovacia. Becsló = odhadač, šacovnik. Becslés = odhad, becsérték = odhadná cena, b. level =

odhadovacia listina, šacovný list. Becsomózás = srotulovanie, složenie spisov dohromady, kí—

— vyrotulovanie, vybranie spisov. Befolyással bír — účinkuje na . . . Begôngyôlés — obalenie. Behajtani — vymáhať, inkassovať, behajthaíóság — vyma-

hateľnosť, végrehajtható — vykonateľný. Behatolni — vtrhnúť, vpadnúť. Beigazolni — preukázať. Beiktatni = zaprotokolovať. Beismerés = soznať, priznať sa k niečomu. Bejelenteni =z oznámiť, csódbej. — prihláška do konkursu. Bejegyzése a cégnek — zápis, protokolovanie firmy. Bejegyzés a telekkonyvbe — zápis do kníh pozemkových. Bélyeg = kolok, štempel. B. mentes — kolkuprostý, oslobodený od kolkov. Bekebelezni — vteliť, zaintabulovať (č. vložiť, vklad).

B. engedély = dovolenie ku vteleniu, intabulačné dovolenie. Bekebelezés — vtelenie (intabulovanie, č. vklad), elójegyzés

= záznam (pränotácia), feljegyzés = poznám. Bekebelezési illeték — poplatok intabulačný, intabulačné (č.

vkladné). Békéltetni — merenie, merit', békéltetôbizottság — smierčí

súd. Beltag — vnútorný člen, kiiltag — zovnútorný člen. Beltelek — intravilán. Belátására bizom = ponechávam Vám, Vášmu uznaniu, do-

brozdaniu. Belenyulás = vsiahnuf, vsah. Beleegyezés — pristať, svolenie, privolenie. Belátás (elegendó belátással bir) — má dostatočný rozum. Bemutatása a váltónak — preukázanie, präsentovanie zmenky. Bemutató — preukázateľ, bemutatóra szóló értékpapir —

papier na podateľa znejúci. Beperesiteni = žalobou stíhať, zažalovať. Bérlet = prenájom, felesbérlet = polovičná árenda, bérbe-

adó, bérbevevó = do prenájmu dávajúci, prenajímateľ, bérlemény — predmet prenájmu, bérszerzódés = prená-jomná smluva, bér = prenájomné (lež munkabér — mzda).

Beszámitási kifogás = námietka kompensácie, namietať kom-pensando

Beszavatolni — odovzdanie (pripovedať, germanismus). Beszámitás, betudás = vpočítanie (vyšetrovacej väzby), be-

sžámithatlan állapot — nepripočitateľný stav. Beszedett, be nem szedett gyiimôlcs -- vybrané, nevy­

brané plody. Beszúrni = vpísať, beszúrás = vpis. Beszuntetési kérvény = prosba o zastavenie. Betekintés nahliadnutie. Betét vklad. Betéti társaság kommanditná spoločnosť. Bevezetés a cégjegyzékbe = zápis do registra. Bezárólag = inclusive. Biró = sudca, biróság = súd. Birói hatáskôr = obor pôsobnosti sudcovskej, príslušnosť. Birói illetékesség == (miestna) príslušnosť súdu.

27

Biróságon kiviili beismerés soznanie mimosúdne. Biráló bizottság = posudzujúci výbor. Birói cognicio = sudcovské uváženie. Birni = držaf, birlalás — detencia, azon vagyon, melyet bir

majetok, ktorý mu náleží. Birság = peňažná pokuta. Birtok = držanie, b. háboritás rušenie držby, b. kere-

set žaloba z držby, o držbu, žaloba pre rušenie držby, birtokos = častokrát majiteľ, na pr. riadny majiteľ náklad­ného listu (a fuvarlevél jogszerii birtokosa).

Birtokrészlet = parcela. Birói dontés rozhodnutie súdu, b. határozat == usnesenie

súdu, b. végzés sudcovský výrok. Bizományos = komissionár, bizomány komissia, megbizó

= komittent, eladási, vételi b. = předací, nákupný komis­sionár.

Bizonyitani dôkaz viesť, dokazoval Bizonyiték = dôkaz, bizonyitás felvétel dokazovanie, bi-

zonyittatik = stvrdzuje, vysvědčuje sa, dosvedčuje sa (na pr. pravosť výťahu), bizonylat svedoctvo, vysvedčenie, bizonyitó eró dokazovacia moc.

Biztositás = zabezpečenie, assekurácia. Biztositási végrehajtás zabezpečovacia, zaisťovacia exe­

kúcia (exekúcia k zaisteniu). Biztositék kaucia, bezpeka, právna istota, biztositéki osz-

szeg = kauciový obnos, b. zálogjog = kauciové záložné právo.

Biztosit. visszkereset postih zaisťovací, regressná žaloba o zaistenie.

Biztositási dij poistné, b. kôtvény = polizza, poistka, b. ôsszeg zaistená summa.

Biztositó poisťujúci, poistník. Bitorol zneužívať. Bontó per pravota, proces, spor o zrušenie, rozlúčenie man­

želstva, o rozsobáš (Trennungsklage), váló per proces o rozvod.

Bortôn trestnica, fegyház = káznica (v Rakúsku rozozná­vajú žalár a ťažký žalár. Slov. prekladateľ uh. zákonov pre­kladá bortôn so slovom „väzenie").

28

Buncselekmény = trestný čin, delikt, previnenie, a B. t . §-ába iitkozó lopás vétségét kôvette el previnil sa proti §-u trestného zákona spáchaním prečinu krádeže.

Biinfenyitó eljárás = trestné pokračovanie. Bunpártolás = nadržovanie zločinu. Bunrészes = účastník. Biintett zločin. Buncselekmény elkôvetóje páchateľ trestného činu. Biinhalmazat = súbeh (sbiehanie sa viac) trestných činov. Buntethetóség = trestnost. Buntetlen elóéletii = nepokutovaný. Buntettes (viď tettes!). Biíntetés = trest.

C.

Cáfolni podvrátif, vyvrátiť. Cég = firma, výves, c. bejegyzés = zápis, zaznačenie, pro­

tokolovanie firmy, cégbitorlás = zneužívanie firmy, cég-jegyzék = register firmový, —jegyzés = značenie firmy, cégtulajdonos = majiteľ firmy, cégvezetó = prokurista.

Célirányos = ciefuprimeraný. Családi hitbizomány fideikomiss. Család = rodina, —jog = rodinné právo. Csalárd bukáš = falošná krida, podvodný úpadok. Csalás podvod. Csalni = ošudif, oklamať, podviesť. Csatlakozni pripojiť sa, pristúpiť (úr. prekl. zák.), csaílako-

zási kérelem = pripojovacia prosba. Csatlakozó pályák = (železničné) trate pripojené. Csatolni priložiť, pripojiť. Csavargó tulák. Csábitani = sviesť, svádzať. Csel lesť. Cselekedni = jednať, konať, cselekedni szabály ellen pre­

kročiť predpis, prehrešiť sa proti . . . Cselekmény funkcia, úkon, výkon, čin, — birói sud­

covský výkon, —perbeli pravotný výkon, čin, —végre-hajtási = exekučný výkon.

Cselekvôképesség = uspôsobilosť, schopnosť k jednaniu, —perbeli = schopnosť ku pravotnému jednaniu.

Cselekvó vagyon = aktiva. Csendháboritás = rušenie pokoja. Csere = čara, zámena (cserébe v zámenu), csere utján

= čarovacím spôsobom, —szerzódés = čarovacia smluva. Csoport = skupina. Csód = konkurs, — bejelentés = prihláška do konkursu, —be

jutni = prijsť do k., —biztos - konkursný komissár, —eljárás konkursný riad, pokračovanie konkursuálne, —felszámolás — liquidácia, liquidačné pojednávanie, —tô-meg gondnok správca konkurs, podstaty (massy), —to-meg konkurs, podstata (massa), —hirdetmény = edikt konkurs., —hitelezó veriteľ konkursný, —jog = právo konkursné, —megnyitás = vyhlásenie, uvalenie, otvorenie konkursu, —megszuníetés = zastavenie, vyzdvihnutie k., —nyitás iránti kérvény = prosba (návrh) o uvalenie, vy­hlásenie, otvorenie k., —on kiviil = mimo k., —tôrvény

= zákon o k., —megtámadási kereset odporovacia žaloba (č. odpůrci žaloba), napádacia ž.

Czim = oddiel, titul.

D.

Dédsziilók, óssziilók (Urgrosseltern) pradeďovia, dédapa,

dédanya = pradeď, pradeďová.* Dij odmena, taxa, provisia, dijazni = odmeniť, honorovat,

—level == honorárny list, —szabályzaí = tarifa, —váltó prémiová zmenka.

Dolog vec, dologi jog vecné právo, dologi teher = reálna ťarcha, —ôsszeség universita? rerum (č. hromadná věc), a biróság dolga lesz bude na súde, a dolog természete szerint dľa stavu veci.

Dolus = zlý úmysel. * Pre pojem nagysziilók, nagyatya, nagyanya upotrebuje Loos (Slov­

ník slov.-maď.) slova starí rodičia, starý otec, stará maf, ale aj deďo, de­dova (tak aj č. termín). (Neužíva ľud náš slova deďo pre pojem „Urgross-vater, mutter = déd, ósatya?").

30

Dônteni == rozhodnúť (úr. prekl. náš: riešiť), dôntó == roz­hodujúci, rozhodný, dôntés = rozhodnutie, dôntvény = rozhodnutie, nález (č. termin), dôntvénytár = repertitorium rozhodnutí (č. nálezu).

Drágaság — dražoba, drágaságok — cennosti, árdragitás = zdražovanie.

Diiló = hon.

E.

Egybehangzó súhlasný (č. stejný). Egyben = súčasne. Egyedáruság monopol. Egyenes adós hlavný, priamy dlžník. Egyeneság rovná, priama linaj, vetva, egyenes orôkôs =

priamy dedič. Egyenes állami adó priama (direktná) krajinská (štátna)

daň. Egyenetlenség === neshoda, nesvár, nesrovnalost'. Egyenérték = rovná cena, aequivalent. Egyenjogu = rovnoprávny. Egyenleg == saldo (č. zůstatek). Egyenrangu rovného rangu. Egyes jednotlivý. Egyesiteni = spojiť, egyesiilés = slúčenie, konfúsia. Egyesiilet = spolok. Egyetemes jogutód = universálny successor, —orôkôs =

universálny dedič. Egyetemleges = solidárny. Egyezkedni = pokonávať sa (Vergleichsunterhandlungen pfle-

gen, unterhandeln), egyezségi alkudozásí folytatni = vy­jednávať, szabad egyezkedés tárgyát képezi = predmet vofnej úmluvy.

Egyezmény = dohodnutie (č. ujednáni). Egyezóen = shodne, súhlasne, a keresettel egyezôen =

srovnale s obžalobou. Egyezség = pokonanie, shoda (č. smír, porovnání, nem. Ver-

gleich), kiegyezni, egyezséget kôtni = pokonať, vyrov­nať sa.

31

Egyezségi kisérlet = pokus o pokonanie, vyrovnanie. Egyeztetési eljárás = vyrovnacie pokračovanie (riadenie). Egyén = osoba, jednotlivec, individuum. Egyhangu határozat = jednohlasné uzavretie. Egyház = cirkev (chrám). Egyidejuleg = súčasne, —es tlkvi rangsor = súčasné grunto-

knižné poradie. Egylet = spolok. Egységár = jednotná cena. Egyszerii megállapodás = prostá úmluva (viď megállapodás). Egyuttaláirás = spoločný podpis, —kotelezett = spoluza-

viazaný avalista, —kôtelezés = aval, —kiállitás = spolu-vystavenie.

Egyiittes cégvezetés = kollektívna (hromadná) prokura, —cég-aláirás = spoločný podpis firmy.

Eladási szerzódés == kúpnoodpredajná smluva, — tilalom = zákaz ďalšieho predaju.

Elállani = odstúpif, —a vádtól = upustiť od obžaloby. Elárverezni — predať na licitácii, na verejnej dražbe. Elbirtoklás = vydržanie,* elbirtokló = vydržiteť. Elbocsátani = prepustiť (zamestnaného sluhu). Elegendó, elégséges = stačí, dostatočný. Eleget tenni = zadosť učiniť, —kôtelességének = povinnosti

svojej dostojí, vyhovie. Elesni valamitôl = utratiť niečo. Életbe léptetni = uvádza sa, é. torvény = . uvádzací zákon. Eléviilni = zastarať (č. term, premlčať), elévulési idótartam

= lehota zastaracia (premlčacia), eléviilt váltó =» zastaraná zmenka, lejárt váltó = prešla zmenka (prekl. uh. zákonov: eléviilés = prežitie. Toto zodpovedá ale maď. tulélésu, teda nesprávne.)

Elfogadni, elfogadó = prijať, acceptovať, prijímateľ, acceptant (zmenk. právo), elfogadásra bemutatni = preukázať cie­ľom prijatia, elfogadvány = accept, elfogadási nyilat-kozat (uh. obeh. zák. 316. §) = odpoveď o prijatí návrhu.

* Poneváč pri birtok lepšieho slova, ako je držanie, ktoré na pr. aj v biblii prichodí (Mojž. V. kap. 4. verš 14.: Do země jděte k dědičnému držení jejímu,', treba nám pre elbirtoklás upotrebiť slova vydržať (tak č. terrain).

32

Elfogatni = áreštovaf (č. zatknouti, nem. verhaflen). Elfogult = predpojatý. Elhagyott meder = opustené riečište. Elhalálozás == úmrtie. Elhalasztani = odročiť. Elhasználni = spotrebovať. Elháritani — odvrátiť. Elhárithatlan = neodvratný. Elhatározás = predsevzatie, odhodlanie, rozhodnutie. Elhálás = súloženie. Elhúzása a pernek = preťahovanie sporu. Elidegeniteni — odcudziť, elidegenitési tilalom = zákaz od­

cudziť (č. zcizit). EHntézni — vybaviť (č. vyrízení). Elismerni = uznať, beismerni soznať. Elismervény — potvrdenie, stvrdenka. Elitélni — odsúdiť. Eljárás = 'pokračovanie, procedura,? el kell járnunk a keresk.

torv. §-sa szerint = treba sa nám zachovať dľa §-u obeh. zák., eljárás (= kôzbenjárás) — intervencia, eljárásom

moje jednanie (na pr. zpráva o jednaní, Vorgehen), el-járni hivatalában — konať svoju úradnú povinnosť (Brábek: maď.-český slovník), eljárni másnak ugyében — niečo vykonať za iného, a rendes kereskedó gondosságával koteles eljárni — musí užiť (upotrebiť) pečlivosti riadneho obchodníka.

Eljegyzés zasnúbenie. Elkôvetni = spáchať, vykonať, dopustiť sa. Elkiílônitési jog právo vylučovacie. Elláíás = opatrenie, opatera, ellátni halálig — do smrti do-

opatrovať, az íigyletet ellátni — vykonať obchod, ellátni valamely iigyet — vec zariadiť.

Ellenállhatlan eró — neodolateľná moc, —kényszer — neodo­latelné donútenie.

* Nebolo by lepšie prevziať české slovo řád, řízení riad, riadenie na miesto „pokračovania"? Na pr. konkursuálny riad, alebo riadenie. Po­kračovanie zdá sa nám byť doslovným prekladom maď. slova „eljárás". Podobne by sme potom upotrebili na miesto rendtartásu slova riad, teda nie „súdobný alebo gruntoknižný poriadok", ale „riad".

Tlačil Budapeštiansky nakladatelský spolok účast spol. v Budapešti, VIII., Mária-u. 15.