Úrad Prešovského samosprávneho kraja Námestie mieru č. 2, 080 01 Prešov

28. zasadnutie Zastupiteľstva Číslo poradia: 11 Prešovského samosprávneho kraja dňa 14. júna 2005

Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko – východ a

Informatívna správa o stave prác na príprave

Rozvojového plánu Slovensko – východ na obdobie 2007 - 2013

Predkladá: Ing. Alexander Ernst, Návrh na uznesenie: riaditeľ Úradu PSK Zastupiteľstvo PSK A) b e r i e n a v e d o m i e Spracovali: Za PSK: Ing. Helena Miščíková Informatívnu správu o stave prác Ing. Martin Valentovič na príprave RoP Slovensko-východ Mgr. Daniela Orlovská na roky 2007 - 2013 Doc. Ing. Peter Kuzmišin členovia tematických B) s ch v a ľ u j e

pracovných skupín Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko - východ Za KSK: RNDr. Andrej Šteiner, CSc. Ing. Peter Ťapák Ing. Mária Molnárová Ing. Zuzana Záborská Ing. Michal Kmec členovia tematických pracovných skupín V Prešove 3. júna 2005

I. Profil regiónu Slovensko – východ

Slovensko – Východ a jeho rozvojový potenciál

Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničnom pásme EÚ

Región Slovensko-Východ sa nachádza na východe Slovenska. Svojou rozlohou zaberá približne tretinu (32%) rozlohy krajiny, na ktorej žije 29% obyvateľstva SR. Predstavuje tak trh pre takmer 1,6 miliónov obyvateľov.

mapa 1 Slovensko-Východ

#Y

#Y#Y

#Y

#Y #Y #Y#Y #Y

#Y#Y

#Y#Y

#Y#Y

#Y #Y #Y#Y#Y#Y

#Y

#Y #Y#Y

#Y#Y#Y

#Y

#Y

#Y

#Y#Y

#Y

#Y

#Y

#Y

#Y

Nitra

Žilina

Prešov

KošiceTrnava

Trenčín

Bratislava

Banská Bystrica

Šaľa

Čadca

MartinPoprad

Zvolen

Levice

Humenné

Lučenec

Komárno

Bardejov

Piešťany

Prievidza

Topoľčany

Ružomberok

Nové Zámky

Rimavská Sobota

Spišská Nová Ves

Považská Bystrica

Liptovský Mikuláš

Michalovce

Partizánske

Dubnica nad Váhom

Slovensko - VýchodNUTS IV (okresy)NUTS III (kraje)

#Y sídla s počtom obyvateľov>5000#Y súčasné krajské mestá

Z administratívneho hľadiska regionálnej samosprávy Slovensko-Východ pozostáva z dvoch samosprávnych krajov – prešovského a košického. V minulosti bolo územie rozdrobené na viacero žúp, ktoré formovali existujúce danosti ľudovej kultúry. Najznámejšou bola Spišská župa ktorou centrom bol zo začiatku Spišský hrad a neskôr Levoča. V neskoršom období sa stala významnou Abovská (resp. Turniansko-Abovská) župa so sídlom v Košiciach, Šarišská župa so sídlom v Prešove. Z národopisného hľadiska dôležitou bola aj Zemplínska župa.

Konkurenčnou výhodou Východného Slovenska je jeho strategická poloha. Ako jediný región hraničí s tromi krajinami, pričom sa zároveň nachádza v hraničnom pásme Európskej únie. Vzhľadom na kultúrne, dopravné, jazykové a iné väzby by sa tak mohol stať v budúcnosti významným obchodným mostom medzi krajinami bývalého Sovietskeho zväzu a krajinami EÚ.

Bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo preslávené vo svete

Rozmanitosť a bohatosť kultúrneho dedičstva Východného Slovenska netvorí len veľký počet zachovaných ľudových zvyklostí a folklóru, národných kultúrnych pamiatok ako napríklad drevené kostoly Východného Slovenska, diela majstrov v Levoči, v Bardejove či v Spišskej Sobote, kaštiele, hrady či iné pamätihodnosti. Za zmienku stoja dve lokality zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – už spomínaný Spišský hrad spolu s ďalšími

pamiatkami z jeho okolia, a historické jadro mesta Bardejov. Na celom svete takýchto pamiatok nie je ani 600.

Nielen Kultúrne dedičstvo preslávilo Východné Slovensko vo svete. Medzi 144 lokalít svetového prírodného dedičstva UNESCO patria aj jaskyne Slovenského krasu rozšírené o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. K prírodným lokalitám medzinárodného významu možno zaradiť aj ďalšie biosférické rezervácie Slovenského krasu a Tatier (z ktorých východná časť sa nachádza na Východnom Slovensku), Východných Karpát a dve tzv. „Ramsarské lokality“ - medzinárodne významné mokrade. Národný park Poloniny získal v roku 1998 Diplom Rady Európy. Atraktivitu prostredia zvyšuje horský terén spolu s lesnatosťou na väčšine územia krajiny. Na mnohých miestach ide o územia s vysokým stupňom ochrany. Spomeňme len národné parky: z desiatich národných parkov Slovenska päť sa nachádza na Východnom Slovensku.

Bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo nielenže zvyšuje atraktivitu prostredia pre miestne obyvateľstvo, ale je možné ho využiť aj pre rozvoj cestovného ruchu zameraním na služby, pre ktorých je charakteristická vysoká pridaná hodnota. Už dnes niektoré jeho regióny v Prešovskom kraji (Vysoké Tatry, Slovenský Raj, Slovenský Kras, Pieniny, Spišské mestá) tvoria najvýznamnejšie turistické centrá Slovenska. Známe sú aj liečebné kúpele (Bardejov, Vyšné Ružbachy), čiastočne aj strediská zimných a letných športov. Medzi atraktivity patrí aj množstvo organizovaných aktivít ako folklórne slávnosti roztrúsené po celom území krajiny. Najvýznamnejší potenciál však spočíva v možnosti spojenia viacerých typov turizmu, s cieľom poskytnutia komplexného produktu. Spomeňme napríklad možnosti prepojenia horskej turistiky v Slovenskom Raji s poznávacou historicko-kultúrnou turistikou, ktorú ponúka Gotická cesta, vínnu turistiku napojenú na folklórne slávnosti a festivaly Dolného Zemplína a podobne.

Z hľadiska návratností investícií subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu a tým aj konkurencieschopnosti pozitívnou je aj skutočnosť, že na väčšine územia je možné rozvíjať celoročnú rekreáciu alebo turistiku.

Dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva môžu byť uplatnené v politike rozvoja vidieka

Výnimku prevládajúceho horského a zalesneného terénu tvorí Východoslovenská rovina a Košická kotlina. Ide o úrodné poľnohospodárske oblasti predurčené na pestovanie náročných plodín. Ich bonita pôdy je daná jednak podnebím (ide o najteplejšie oblasti na Slovensku) ako aj kvalitou pôd, kde prevládajú nivné pôdy a čiernice. Pestuje sa tu predovšetkým kukurica, zrno a pšenica, cukrová repa či jačmeň, v niektorých oblastiach

Foto 1: Bardejovská radnica

(Tibava a preslávený Tokaj) aj vinice. Z poľnohospodárskych zvierat sa tu chovajú najmä ošípané, ale aj hovädzí dobytok či hydina. Východoslovenská rovina a Košická kotlina nie je zďaleka jediným miestom s aktívnou poľnohospodárskou výrobou. Hornaté oblasti poskytujú výborné podmienky pre pasienkárstvo. Chov hovädzieho dobytka (rovnako ako aj pestovanie obilnín) je rozšírený po celom území regiónu, v mnohých atraktívnych oblastiach s neporušenou prírodou je rozšírený chov oviec.

Zdroj: Atlas Slovenskej republiky (MŽP SR, 2002);

Aj keď politiky rozvoja poľnohospodárstva sa v súčasnosti netešia veľkej obľube vzhľadom na nízku pridanú hodnotu tohto odvetvia, ide o odvetvie, po ktorom je za normálnych

okolností najstabilnejší dopyt. Niektoré druhy priemyslu sľubujú rýchlejšie zisky, najmä ak sa jedná o masívne zahraničné investície, následkom čoho priemyselné regióny rastú rýchlejšie. Na druhej strane sú to práve príklady priemyselných regiónov, ktoré po určitej fáze prosperity zaznamenávajú výrazné štrukturálne problémy. Fenomén úpadku „starých priemyselných regiónov“ spojený s nevyhnutnosťou finančne náročnej reštrukturalizácie je známy nielen v postkomunických krajinách (vrátane Slovenska), ale aj v Západnej Európe (Porúrie, Liverpool, South Wales, Nord-Pas de Calais)1. V každom prípade kvalitná poľnohospodárska pôda predstavuje nenapodobiteľný prírodný potenciál, ktorý nevyužívaním stráca na hodnote. Vzhľadom na to, že najzaostalejšie regióny Východného Slovenska sú tradične poľnohospodárske regióny, vhodné podporné opatrenia na lepšie využívanie potenciálu poľnohospodárstva by mohli byť tým najvhodnejším nástrojom trvalo udržateľného rozvoja vidieka a tým aj potláčania nežiadúcich vnútroregionálnych disparít.

Medzi ďalšie konkurenčné výhody regiónu v globálnom kontexte patria bohaté zásoby minerálnych vôd, určených nielen na dennú spotrebu ale mnohé aj s liečivými účinkami. Hoci v súčasnosti väčšina obyvateľstva EU zatiaľ má prístup k pitnej vode, bežné užívanie balenej pitnej vody je čoraz rozšírenejším javom.

Široká škála nerastných surovín, nevyužitý potenciál geotermálnych vôd

Z prírodných zdrojov Východného Slovenska dôležitý význam majú aj nerastné suroviny. Už v minulosti Slovenské Rudohorie predstavovalo najvýznamnejší zdroj rudných ložísk na území terajšieho Slovenska. Dnes sa tu ťažia najmä komplexné železné rudy, medené rudy, polymetalické rudy, uránové a molybdénovo-uránové rudy, niklovo-kobaltové rudy, cínové rudy či rudy vzácnych zemín, hutnícke a chemické suroviny (barit, vápenec). Významná je aj ťažba sklárskych surovín (kremeň), niekoľkých druhov stavebných surovín ale aj dekoračných kameňov (travertín, vápenec) či žiaruvzdorných surovín (azbest, mastenec, magnezit).

Podobne ako v poľnohospodárstve, aj tu platí, že Slovenské rudohorie nie je jediným miestom Východného Slovenska využívaným na ťažbu nerastných surovín. Mimo spomínaných surovín ložiská zlatomedených rúd, bentonitu či dokonca ropy a zemného plynu sa nachádzajú v oblasti Východoslovenskej roviny, ťaží sa aj v blízkosti Prešova, Starej Ľubovne, Popradu a pod.

graf 1 Energetický potenciál geotermálnych vôd v SR v MW

1 Pozri napríklad Knut Koschatzky: 30 years of structural changes: Experience from the Rurh Area, (Fraunhofer Institute of Karlsruhe), publikované na adrese http://www.ioer.de/FOCUS/PDF/d_cs_1.pdf

0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000 1100 1200 1300

Košická kotlina

Popradská kotlina

Liptovská kotlina

Dunajská panva

Levická kryha

MW

Zdroj: Energetická koncepcia pre Slovenskú republiku do roku 2005, graf autori

Hádam najvýznamnejší, aj keď v súčasnosti takmer nevyužívaný prírodný potenciál spočíva v zásobách geotermálnych vôd. Vzhľadom na charakter býva zaraďovaný medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré v dnešnom svete rýchlo klesajúcich zásob fosílnych palív, zvyšujúcej sa koncentrácii skleníkových plynov ale aj energetickej náročnosti nadobúda čoraz väčší význam. Podľa energetickej koncepcie SR na území regiónu sa nachádza potenciál geotermálnych vôd s výkonom presahujúcim 1200 MJ (graf 1), z ktorého je možné vyrobiť ročne viac ako 6200 TJ energie. Na predstavu, ide o energiu ktorá by pokryla tretinu spotreby všetkých domácností na Slovensku.

Pomerne dobre rozvinutá báza priemyslu Na území regiónu sa nachádza pomerne dobre rozvinutá báza priemyslu. V roku 2002 bola uskutočnená priemyselná regionalizácia, ktorá spočívala v identifikácii priemyselných centier podľa počtu pracovníkov v jednotlivých odvetviach a následnom priradení území podľa existujúcich silných priestorových väzieb (najmä intenzívnou dochádzkou za prácou)2. Výsledky uvádza tabuľka 1. Na území Východného Slovenska boli identifikované tri priemyselné regióny: zemplínsky priemyselný región (7), košicko-prešovský región (6) a lučenecko-gemersko-spišský región presahujúci hranica Východného Slovenska (5).

tabuľka 1 Najvýznamnejší zahraniční investori v Košickom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel United States Steel LLC USA U.S.Steel Košice, s.r.o. metalurgický Hygiene Products Švédsko SCA Hygiene Products,

s.r.o. Gemerská hôrka textilný

Embraco Taliansko Embraco, s.r.o. Spišská Nová Ves

strojársky

Siemens a Bosch Nemecko BSH Drives and Pumps, s.r.o. Michalovce

elektrotechnický

Matsushita Electronic Japonsko Matsushita Audio-video Slovakia Krompachy

elektrotechnický

Molex USA Molex Slovakia elektrotechnický Rautaruukkii Oy, OULU Fínsko Ranilla, s.r.o. metalurgický AQUAUFIL s.p.a. Taliansko Cenon, s.r.o. Strážske chemický Siemens AG Nemecko Siemens Automotive,

s.r.o. Michalovce elektrotechnický

Trancerie Emiliane SA Taliansko Trancerie Emiliane, s.r.o. Michalovce

strojársky

2 Výsledky regionalizácie boli publikované v Atlase Slovenskej republiky, ktorý v roku 2002 vydalo Ministerstvo životného prostredia

Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel Fromageries Bell Francúzsko Zempmilk, a.s.,

Michalovce potravinársky

Eurovia SA Francúzsko CS a.s., Michalovce stavebný Zdroj: Sario

Dôkazom atraktívnosti priemyslu na Východnom Slovensku je rastúci záujem investorov. Kým zo začiatku sa zahraničné investície koncentrovali predovšetkým v okolí Bratislavského regiónu (a toto prvenstvo ostáva aj dnes), po významných investíciách spoločnosti US Steel už Košický kraj predstavuje druhé miesto spomedzi ôsmych krajov v objeme priamych zahraničných investícií. Prehľad najvýznamnejších zahraničných investorov zachytávajú tabuľka 1 a tabuľka 2. Priemyselná báza z celoregionálneho hľadiska je pomerne diverzifikovanou, čo možno taktiež hodnotiť priaznivo. Najmä niektoré druhy ťažkého priemyslu citlivo vnímajú výkyvy ponuky a dopytu na globálnom trhu, čo by v prípade jednostranného zamerania mohlo viesť k vysokému riziku. Poučenie je možné vyvodiť zo skúseností existujúcich upadajúcich priemyselných regiónov v Západnej Európe (pozri časť o poľnohospodárstve). Ide zväčša o regióny s priemyselnou monokultúrou a dominanciou veľkých spoločností, ktoré vznikli pod vplyvom špecializácie. Postihnuté boli odvetvia ako baníctvo, oceliarstvo, chemický, papierenský alebo textilný priemysel. Taktiež tu boli prítomné hierarchické väzby medzi veľkými konglomerátmi a malými, závislými spoločnosťami.3

mapa 2 Priemysel Východného Slovenska

3 Pozri napríklad Knut Koschatzky: 30 years of structural changes: Experience from the Rurh Area, (Fraunhofer Institute of Karlsruhe), publikované na adrese http://www.ioer.de/FOCUS/PDF/d_cs_1.pdf

Zdroj: Atlas Slovenskej republiky (MŽP SR, 2002); vypracoval Jozef Mládek

tabuľka 2 Najvýznamnejší zahraniční investori v Prešovskom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel South Africa Breweries Rakúsko Pivovar Šariš potravinársky ZVA Italia S.p.A. Taliansko ZVL Auto Prešov automobilový GFT Torino Taliansko Svik Svidník textilný Rhodia Industrial Yarns Francúzsko Rhodia Industrial Yarns,

a.s. Humenné chemický

KRONOSPAN AN Holdings Limited

Cyprus Kronospan Slovakia, s.r.o. Prešov

spracovanie potravín

Nylstar Taliansko, Francúzsko Nylstar Slovakia, a.s. Humenné

chemický

Raniplast Fínsko Terichem, a.s. Svit chemický Abital Cofezioni S.p.A. Taliansko EGOTEX Prešov strojársky BF Investment Luxembursko Spinea Prešov strojársky TexWest B.V.B.A. Belgicko Betatex Prešov textilný Holding Morsman B.V. Holandsko Gemor Fashion, s.r.o.

Prešov textilný

Whirpool Corporation USA Whirpool Slovakia, s.r.o. Poprad

strojársky

Julius Schüle Druckguss, GmbH

Nemecko Schüle Slovakia, s.r.o. strojársky

Lorenz AG Rakúsko Shoe Fashion Group, s.r.o.

obuvnícky

Zdroj: Sario

Mladá, disponibilná a kvalifikovaná pracovná sila V súčasnosti veľkým problémom celej Európy je proces „starnutia“ obyvateľstva. Zvyšovanie obyvateľov v poproduktívnom veku zaťažuje verejné financie vzhľadom na vysokú náročnosť dôchodkových a zdravotných systémov. Vznikajú tlaky na zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia, čo sa spätne prejavuje v znižovaní konkurencieschopnosti miestnej ekonomiky.

graf 2 Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v rokoch 1998-2003

-1,0

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

1998 1999 2000 2001 2002 2003

Slovensko - Východ

Prešovský kraj

Košický kraj

Slovensko

Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov

Rok

EU15

Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat, graf, prepočty autorov Hoci jednou z príčin starnutia je zvyšovanie indexu dožitia pod vplyvom rastu životnej úrovne a zdravotnej starostlivosti, tou najdôležitejšou príčinou je nedostatočná reprodukčná schopnosť obyvateľov. Problém starnutia je aj celoslovenským problémom, kde miera reprodukcie meraná prirodzeným prírastkom je dokonca dlhodobo nižšia ako Európsky priemer. Na východnom Slovensku však problém starnutia obyvateľstva neexistuje ani v jednom z jeho krajov. Mimoriadne dobré výsledky dosahujú predovšetkým obyvatelia Prešovského kraja (graf 2). Výsledkom vysokého prirodzeného rastu je prítomnosť mladého obyvateľstva, čo sa priaznivo odráža nielen vo vekovej štruktúre pracovných síl, ale zamestnávateľom poskytuje vyššiu istotu, že mladá pracovná sila bude k dispozícii aj v budúcnosti. Tzv „stromy života“, ktoré znázorňujú počty mužov a žien vo vekových kategóriách potvrdzujú priaznivú vekovú štruktúru predovšetkým u obyvateľstva do 25 rokov (graf 3).

graf 3 Päťročné „stromy života“ obyvateľov Slovenska a Východného Slovenska v roku 2001

-10% -5% 0% 5% 10%

0-4

10-14

20-24

30-34

40-44

50-54

60-64

70-74

80-84

90 a viacveková kateg

muži ženy

podiel obyvateľov v %

Slovensko

-10% -5% 0% 5% 10%

0-4

10-14

20-24

30-34

40-44

50-54

60-64

70-74

80-84

90 a viacveková kateg

muži ženy

podiel obyvateľov v %

Slovensko - Východ

Zdroj: Eurostat, graf autori Hoci vysoká miera nezamestnanosti nie je priaznivým javom, jej pozitívnou stránkou je disponibilná pracovná sila, ak táto je schopná udržať si svoje pracovné návyky. Je to jedna

z prirodzených príčin, prečo v zaostalejších regiónoch existuje vyšší potenciál zhodnotenia investícií, následkom čoho tieto môžu dosahovať vyšší ekonomický rast. Na dôkaz toho, že pracovná sila na Východnom Slovensku disponuje dobrou úrovňou vzdelanosti a zručnosti svedčí aj skutočnosť, keď obyvatelia tohto regiónu sa veľmi často umiestňujú na kľúčových pozíciách riadenia vo všetkých oblastiach našej spoločnosti.

Dobrá úroveň vzdelanostnej štruktúry je dosahovaná prostredníctvom rozvinutej siete školských zariadení. Svedčí o tom aj indikátor nadpriemernej zamestnanosti v sektore vzdelania (graf 17). V úzko prepojených mestách Prešov a Košice sídlia štyri univerzity, ktorých fakulty ponúkajú možnosti vysokoškolského vzdelávania v mnohých disciplínach. Zvlášť uznávanou je predovšetkým Univerzita veterinárnej medicíny v Košiciach s nadregionálnym významom. V technických smeroch je na vysokej úrovni aj rozvinutá sieť stredných škôl.

A. Aké sú hlavné problémy? V predchádzajúcej časti sme sa venovali stručnému zhodnoteniu potenciálu územia Východného Slovenska. V ďalšej časti budeme rozoberať hlavné problémy, ktoré tu existujú.

Východné Slovensko nie je atraktívne pre obyvateľov, keďže títo sa dlhodobo odsťahovávajú

Obyvatelia Východného Slovenska sa dlhodobo vysťahovávajú za hranice svojho kraja. Zvlášť nepriaznivá je situácia je v Prešovskom kraji, kde miera úbytku obyvateľov sťahovaním má výrazne zhoršujúci sa trend (graf 4).

graf 4 Prírastok/úbytok sťahovaním na 1000 obyvateľov v rokoch 1998-2003

-1,6

-1,4

-1,2

-1,0

-0,8

-0,6

-0,4

-0,2

0,0

0,2

0,4

1998 1999 2000 2001 2002 2003

Prešovský kraj

Košický kraj

Prírastok/úbytok sťahovaním na 1000 obyvateľov

Rok

Zdroj: ŠÚ SR, graf, prepočty autorov

Nepriaznivý trend v sťahovaní nemá za následok pokles počtu obyvateľov vďaka vysokej pôrodnosti v regióne. Prirodzený prírastok je tu vysoký aj napriek už spomínanej skutočnosti, že z celoslovenského pohľadu počet obyvateľov vymiera, a k tomuto trendu smeruje aj obyvateľstvo Európskej únie. Mimoriadne priaznivá je situácia v Prešovskom kraji, hoci posledný vývoj naznačuje, že aj v tomto sa jeho náskok postupne znižuje (graf 2).

Príčiny nízkej aktivity regiónu sú ekonomického charakteru. Dôvody migrácie je treba hľadať v nedostatočnej schopnosti hospodárstva generovať nové pracovné miesta pre pribúdajúci počet obyvateľov, čo má za následok vysokú mieru nezamestnanosti.

Miestne hospodárstvo zaostáva Jeden z najvýstižnejších ukazovateľov efektivity miestneho hospodárstva je objem produkcie jeho tovarov a služieb, ekonómami označovaný ako hrubý domáci produkt (HDP). Obyčajne býva vyjadrený v peňažných jednotkách, napríklad v lokálnej mene alebo EURO. Pre porovnávanie medzi jednotlivými krajinami navzájom však treba zohľadniť aj rozdielnu úroveň cien tak, aby rovnaká výška HDP označovala rovnaké množstvo vyrobených tovarov. Preto sa používa porovnanie v tzv. „parite kúpnej sily“.

HDP v parite kúpnej sily na Východnom Slovensku nedosahuje ani 40% priemeru súčasných 25 krajín Európskej únie. Zaostávanie je evidentné nielen oproti EÚ, ale aj oproti Slovensku či desiatim novým členským krajinám, kde úroveň HDP dosahuje len približne 75% ich úrovne (graf 5).

graf 5 Vývoj HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v porovnaní so súčasnými krajinami EÚ

30

40

50

60

70

80

90

100

110

120

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

EU15

10 nových členov EU

Slovensko

Východné Slovensko

Index EU25

rok

Zdroj: Eurostat, graf autorov, metodika ESA99

Nezamestnanosť je veľmi vysoká, predovšetkým na vidieku

Okrem hrubého domáceho produktu ďalším výstižným ukazovateľom kvality miestneho hospodárstva je miera nezamestnanosti. Jej výhodou je nielen schopnosť zachytiť aj sociálny rozmer, ale možnosť získať údaje až na úroveň obcí, čo u ukazovateľa HDP nie je možné.

Na Slovensku existujú dva spôsoby merania miery nezamestnanosti: 1. z výkazov evidovanej nezamestnanosti

2. z výberového zisťovania pracovných síl Najmenej nákladným spôsobom je zistiť nezamestnanosť z evidencie nezamestnaných. Jej nevýhodou je, že nezahŕňa tých nezamestnaných, ktorí z rozličných dôvodov boli vyradení z evidencie. Preto sa paralelne zisťuje aj miera nezamestnanosti z výberových zisťovaní, na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, ktorá je o niečo vyššia. Kým napríklad v roku 2004 priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 14,4%, miera nezamestnanosti z výberového zisťovania za rovnaké obdobie dosiahla 18,1%. Podľa údajov z výberového zisťovania je priemerná miera nezamestnanosti Východného Slovenska až 2,5 násobne vyššia ako európsky priemer. Presahuje hranicu 20%, čo je hranica sociálnej únosnosti (graf 6).

Zaujímavá je taktiež skutočnosť, že v Košickom kraji je nezamestnanosť vyššia ako v Prešovskom kraji (graf 7), napriek tomu že v ostatných ukazovateľoch (HDP na obyvateľa, atraktivita regiónu pre obyvateľstvo) je situácia opačná. Uvedené znamená, že z hľadiska alokácie ľudských zdrojov je hospodárstvo Prešovského kraja efektívnejšie využívané ako hospodárstvo Košického kraja. Môže ísť o vplyv lepšej mobility pracovných síl vzhľadom na lepšie vybudovanú dopravnú infraštruktúru, ale aj celkovo lepšiu schopnosť adaptácie pracovných síl. Dôležitá je najmä skutočnosť, že najviac ohrozené sú tradične

poľnohospodárske regióny – ktoré sú na Juhu rozšírené viac ako na severe. Nezdá sa, že by išlo o vplyv rómskeho etnika: podľa posledného sčítania ľudu sa v Prešovskom kraji k tejto národnosti prihlásilo 4% obyvateľstva a v Košickom kraji len 3,8%.

graf 6 Vývoj miery nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl

0

5

10

15

20

25

30

1999 2000 2001 2002 2003 2004

EU1510 nových členov EÚSlovenskoVýchodné SlovenskoPrešovský krajKošický kraj

Miera nezamestnanosti v %

rok Zdroj: Eurostat, graf autorov

graf 7 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti

40

45

50

55

60

65

70

1999 2000 2001 2002 2003

EU15

Slovensko

Východné Slovensko

10 nových členov

Dlhodobá nezamestnanosť (% z nezamestnaných)

Zdroj: Eurostat, graf autorov. Poznámka: ide o nezamestnanosť 12 mesiacov a viac

Napriek tendenciám znižovania miery nezamestnanosti na Východnom Slovensku jej štruktúra nie je priaznivá. Až takmer 70% nezamestnaných je nezamestnaných dlhodobo (12 mesiacov a viac), pričom tento pomer sa zhoršuje (graf 6). Dlhodobý charakter nezamestnanosti vypovedá o štrukturálnych problémoch hospodárstva. Ide taktiež o ďalší dôkaz nízkej adaptability pracovných síl. Alarmujúce sú vnútroregionálne rozdiely v nezamestnanosti. Nevážený priemer v obciach Východného Slovenska dosahuje hranicu evidovanej nezamestnanosti až 30%, v niektorých obciach (Blatné Remety, Oľšinkov, Zbudské Dlhé) presahuje 90%! (graf 8)

graf 8 Evidovaná miera nezamestnanosti v obciach Východného Slovenska k 31.12.2002

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

1 75 149 223 297 371 445 519 593 667 741 815 889 963 1037 1111

Obce Východného Slovenska utriedené podľa poradia miery nezamestnanosti

miera nezamestnanosti (%)

nevážený priemer (29,6%)

Zdroj: NÚP, ŠÚ SR, graf, prepočty autori

Kým miera nezamestnanosti v regiónoch mimo Východného Slovenska je koncentrovaná iba do južných (prevažne poľnohospodárskych) mikroregiónov, na Východnom Slovensku ide o celoplošný problém, čo sťažuje efektívnu koncentráciu podporných programov. Ide o dôkaz marginálneho postavenia Východného Slovenska. Ukazuje sa, že jediným významnejším rozvojovým pólom je tzv. Považská rozvojová os Bratislava – Trenčín – Žilina. Taktiež je tu evidentný vplyv rýchlostných komunikácií zvyšujúci mobilitu pracovných síl.

mapa 3 Evidovaná miera nezamestnanosti v obciach SR k 31.12.2002

Miera nezamestnanosti k 31.12.2002do 10%10 - 19%15 - 25%25 - 35%35 - 45%45 - 60%60 - 100%Bez údajov (vojenské obvody)

Cesty I.triedyŽeleznice (dvojkoľajové)SlovenskoSlovensko - Východ

Zdroj: generálne riaditeľstvo NÚP, ŠÚ SR, prepočty, mapa autori

Životné prostredie na juhu je silne narušené Životné prostredie predovšetkým Košického kraja patrí medzi najviac znečistené na Slovensku. Podľa environmentálnej regionalizácie každoročne vyhodnocovanej Slovenskou agentúrou životného prostredia sa tu nachádzajú štyri z najviac zaťažených oblastí Slovenska. Ide o oblasti ktorých jadro predstavujú územia v najvyššom (5.) stupni s najviac narušeným životným prostredím. Ide o Strednogemerskú zaťaženú oblasť, Spišskú zaťaženú oblasť, Košicko-Prešovskú zaťaženú oblasť a Zemplínsku zaťaženú oblasť (mapa 4).

mapa 4 Environmentálna regionalizácia SR v roku 2003

Zdroj: SAŽP, Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2003

mapa 5 Kontaminácia pôdy a obsah ťažkých kovov v SR

Zdroj Environmentálna regionalizácia SR 2002 (MŽP, SAŽP); prameň: Správa o stave životného prostredia 2002

Hlavnými znečisťovateľmi ovzdušia sú hutnícky, metalurgický, chemický priemysel a priemysel na spracovanie nerastných surovín. Najväčšími znečisťovateľmi vody je

odpadové hospodárstvo splaškových vôd, avšak k intenzívnemu znečisťovaniu dochádza aj v dôsledku dlhoročnej banskej a upravárenskej činnosti v povodí tokov ako aj v dôsledku vypúšťania odpadových priemyselných vôd.

Jedným z veľmi dôležitých dôsledkov znečisťovania životného prostredia je vysoká kontaminácia pôdneho fondu takmer celej východnej časti Košického kraja. Ide o najviac kontaminovaný región na Slovensku, s najvyšším plošným výskytom rizikových pôd, kontaminovaných pôd a silne kontaminovaných pôd (mapa 5).

Z každoročných vyhodnotení environmentálnej regionalizácie Slovenska je badať zhoršujúci sa trend. Kým napríklad v roku 1997 v severnej časti Východného Slovenska boli veľmi zriedkavé oblasti s vyšším stupňom zaťaženia ako prostredie vysokej úrovne a prostredie vyhovujúce, v roku 2003 už v celom tomto, pred tým nenarušenom území, je badateľný veľký počet lokálnych ložísk s prostredím mierne narušeným až narušeným (mapa 6, mapa 4).

mapa 6 Úroveň životného prostredia v Slovenskej republike podľa environmentálnej regionalizácie v roku 1997

Zdroj: SAŽP, autor: P. Bohuš a kol.

B. Prečo je tomu tak?

Východné Slovensko leží na okraji rozvojových pólov vyspelých ekonomík

Miestnej ekonomike sa môže dariť len tam, kde existuje dostatočne veľká kúpyschopnosť obyvateľstva spojená s dobrými predpokladmi mobility pracovných síl. Pred rokom 1989 bola kúpyschopnosť obyvateľstva umelo udržiavaná politikou rovnostárstva spojenou s obmedzenou ponukou tovaru, čím dopyt prevyšoval ponuku. Zároveň došlo k masívnej plánovanej industrializácii pred tým prevažne poľnohospodárskej krajiny4. Industrializácia spočívala vo vybudovaní rovnomerne rozloženej siete veľkých priemyselných závodov, pričom zároveň bola podporovaná mobilita pracovných síl okrem budovania sídiel v blízkosti fabrík aj masívnou dotačnou politikou verejnej dopravy. Pretože išlo o výrobu orientovanú na bývalý trh RVHP, ktorá nemohla obstáť v konkurencii oveľa efektívnejších ekonomík vyspelých krajín, po rozpade RVHP muselo nevyhnutne dôjsť k hospodárskemu úpadku, ktorý mohol byť zvrátený až po rozsiahlejšej reštrukturalizácii celej ekonomiky.

Najviac postihnuté boli regióny s dominanciou zbrojárskej výroby alebo tradične marginalizované poľnohospodárske vidiecke oblasti.

graf 9 Dĺžka rýchlostných komunikácii v roku 2000 a bezpečnosť ciest v rokoch 1997-2001

0 200 400 600 800

ČR

Maďarsko

Poľsko

Slovensko

Východné Slovensko

Prešovský kraj

Košický kraj

Nemecko

Rakúsko

Počet zabitých

Počet zabitých na 1 mil. súkromných automobilov

0 100 200 300 400 500

ČR

Maďarsko

Poľsko

Slovensko

Východné Slovensko

Prešovský kraj

Košický kraj

Nemecko

Rakúsko

Dĺžka v km

Dĺžka diaľnic na 1 mil. súkromných automobilov

Zdroj: Eurostat, grafy, prepočty autori Poznámka: Počet zabitých v Rakúsku a v Nemecku – ide o priemerný počet v rokoch 1996-2000. Reštrukturalizácia hospodárstva najrýchlejšie napredovala okolo Bratislavy, čo bolo dané jeho polohou, veľkosťou trhu ale aj štatútom hlavného mesta. Vzhľadom na pomerne dobre vybudovanú sieť rýchlostných komunikácií smerom na Žilinu preto ekonomický rozvoj pokračoval v celom okolí „považskej osi“. Situácia bola veľmi dobrá aj v okolí Vysokých Tatier, čo bolo dané taktiež nadpriemerne rozvinutou infraštruktúrou cestovného ruchu spojenou s prírodnými danosťami. Budovanie diaľnic na Východ však výrazne zaostáva, 4 Ak nepočítame niektoré druhy priemyslu ktoré neboli charakterizované vysokou pridanou hodnotou ako napríklad banícky priemysel a textilný priemysel, alebo potravinársky priemysel spojený s poľnohospodárstvom.

čo je podľa nášho názoru jedna z najdôležitejších príčin, prečo je dnes Východné Slovensko spomedzi ostatných regiónov najzaostalejšie. Nedostatočne vybudovaná sieť rýchlostných komunikácii je spojená aj s nízkou bezpečnosťou cestnej premávky (graf 9).

Zaostalý vidiek je úzko spojený s odvetvím poľnohospodárstva, ktoré napriek svojim možnostiam dlhodobo upadá

Ak hodnotíme hospodárstvo podľa počtu zamestnaných v jednotlivých odvetviach, prevláda sektor služieb (terciálna sféra), čo je možné hodnotiť pozitívne. V sektore poľnohospodárstva je na Východnom Slovensku zamestnaných len 5,7% obyvateľov. Na porovnanie, v 10 nových členských krajinách v tomto sektore je zamestnaných až dvojnásobný podiel zamestnancov (graf 10). Keďže najväčším problémom Východného Slovenska je zaostalosť vidieka, ktorého hospodárstvo je úzko spojené s odvetvím poľnohospodárstva, budeme sa ním podrobnejšie zaoberať.

graf 10 Štruktúra zamestnanosti v odvetviach v roku 2003

0,0%10,0%20,0%30,0%40,0%50,0%60,0%70,0%80,0%90,0%

100,0%

10 novýchčlenskýchkrajín EÚ

SR Slovensko-Východ

Služby

Stavebníctvo

Priemysel (bezstavebníctva)Poľnohospodárstvo

Zdroj: Eurostat, graf autori Pri pohľade na dlhodobejší vývoj je badať dlhodobú stagnáciu v sektore poľnohospodárstva. Stagnácia podielu zamestnanosti bola zaznamenaná aj v oblasti priemyselnej výroby. Na druhej strane dochádzalo k zvyšovaniu podielu v oblasti služieb ako sú obchodné aktivity či opravy rôzneho druhu tovarov (graf 11). Stagnácia v sektore poľnohospodárstva sa prejavuje nielen v znižovaní zamestnanosti, ale aj v poklese produkcie. S výnimkou zemiakov a niektorých olejnín došlo v poslednom období k dramatickému poklesu chovu zvierat a pestovaniu všetkých významných plodín (graf 12). Pričom bonita pôdy v regióne patrí na Slovenské pomery k nadpriemerným – predovšetkým na celom východe Košického kraja.

graf 11 Vývoj zamestnanosti vo vybraných odvetviach na Slovensku a v regióne Slovensko-Východ

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001

Priemyselná výroba

Obchod a opravaPredaj, prenájom nehnuteľností

a finančné sprostredkovanie

Poľnohospodárstvo

Slovensko

rok0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001

Priemyselná výroba

Obchod a oprava

Predaj, prenájom nehnuteľností a finančné sprostredkovanie

Poľnohospodárstvo

Slovensko-Východ

rok

Zdroj: Eurostat, metodika ESA95

graf 12 Produkcia vybraných poľnohospodárskych plodín a zvierat v regióne v širšom kontexte v roku 2002, stav oproti roku 1995

60% 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% 140%

Hovädzí dobytok

Kravy

Ošípané

Ovce

Obilniny

Zemiaky

Východné SlovenskoSREU15

Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autori Poznámka: Údaje za EÚ pre obilniny – stav oproti roku 1996 Podľa vyjadrení farmárov v regióne príčinou poklesu je ich neschopnosť obstáť v konkurencii, predovšetkým dovozu z Poľska. Jednou z príčin je aj nízka produktivita meraná hektárovými výnosmi nielen v porovnaní zo Slovenskom, ale aj z okolitými krajinami EÚ (graf 13). Na to, aby farmári Východného Slovenska mohli obstáť v konkurencii, ktorá je ešte stále založená na konkurencii vstupov, mali by svoju konkurenčnú nevýhodu premeniť na výhodu, orientáciou na inovácie (schéma 1). Okrem snahy o investície do poľnohospodárskeho výskumu môže ísť aj o orientáciu na tzv „ekologickú“ produkciu, ktorá na trhu EÚ sa teší rastúcemu dopytu ako aj vyšším cenám. Tým by došlo k zvýšeniu pridanej hodnoty tejto nelukratívnej, aj keď z hľadiska medzinárodného dopytu vysoko stabilnej komodity.

graf 13 Hektárové výnosy vybraných druhov poľnohospodárskych plodín

0 10 20 30 40 50 60 70

Obilniny

kukurica jedlá

kŕmna kukurica

zemiaky

cukrová repa

slnečnica

sója

VýchodnéSlovensko

SR

Poľsko

Maďarsko

Rakúsko

hektárové výnosy (t)

Zdroj: Eurostat, graf autor Podľa poľnohospodárov ďalšou príčinou dramatického poklesu produkcie v úrodnej Východoslovenskej rovine bolo narušenie spracovateľského potravinárskeho priemyslu v tomto ako aj blízkom regióne. Ako ukazuje graf 14, aj v tomto odvetví je badateľný klesajúci trend v zamestnanosti. Oživenie poľnohospodárskej prvovýroby a tým aj tradične zaostalého poľnohospodárskeho vidieku je možné uskutočniť taktiež prostredníctvom podpory spracovateľského potravinárskeho priemyslu. graf 14 Zamestnanosť a úroveň investícií v sektore potravinárskej výroby na Východnom Slovensku v rokoch 1995-2002

0

5101520

25303540

4550

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 20020

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

počet zamestnanocovHmotné investície (hrubé)

počet zamestnancovÚroveň investícií (jednotky)

Zdroj: Eurostat, graf autor Pozitívny vplyv na oživenie rozvoja vidieka by mohlo mať otvorenie vysokoškolského zariadenia v oblasti poľnohospodárskeho výskumu (mimo veterinárneho lekárstva, ktoré v Košiciach už existuje). Aj tu je vhodné konštatovať vo všeobecnosti celosvetový pokles záujmu o štúdium poľnohospodárstva. Mnohé fakulty, či univerzity vynechávajú z názvu "poľnohospodárstvo". Najmarkantnejším príkladom je holandský Wageningen, kde jediná poľnohospodárska univerzita v poľnohospodársky silnej krajine z názvu Wageningská poľnohospodárska univerzita vypustila práve slovko poľnohospodárska. Preto sú vo svete

uskutočňované aktivity s cieľom zatraktívniť štúdium v tejto oblasti. Zvýšenie pridanej hodnoty v tomto sektore je možné orientáciou na pridanú hodnotu. Veľmi dobrým príkladom je Výskumný ústav veterinárnej medicíny v Košiciach, ktorý, merané počtom citácií v medzinárodných vedeckých časopisoch, dosahuje veľmi dobré výsledky.

Hospodárstvo je orientované na priemysel s negatívnym vplyvom na životné prostredie

Z hľadiska celkovej štruktúry priemyslu v regióne Slovensko-Východ dominuje výroba kovov a kovových výrobkov, a táto pozícia sa v čase zvyšuje. Ide bezpochyby o klaster hutníckeho priemyslu a metalurgie, ktorého hlavným predstaviteľom sú Východoslovenské železiarne. V tomto odvetví sú zároveň najvyššie mzdy, čím sa stáva lukratívnym na trhu práce (graf 15).

graf 15 Zamestnanosť v odvetviach priemyslu na Východnom Slovensku v rokoch 1995 a 2002 a mzda na zamestnanca v roku 2002

301

337

358

385

414

240

365

307

331

394

297

271

207

307

473

0 5 000 10 000 15 000 20 000 25 000 30 000

Premysel pre reprodukciu a tlač

Priemysel pre výrobu papiera

Ťažobný priemysel

Gumárenský priemysel a priemysel plastov

Chcemický priemysel

Drevospracujúci priemysel

Priemysel ostatných nekovových minerálnych výrobkov

Priemysel dopravných prostriedkov

Strojársky priemysel (mimo priemyslu dopravných prostriedkov)

Priemysel pre výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody

Potravinársky priemysel

Elektrotechnický priemysel

Textilný priemysel

Stavebníctvo

Priemysel výroby kovov a kovových výrobkov

0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 500

Počet zamestnancov v roku 2002Počet zamestnancov v roku 1995

Počet zamestnanov

301 Mzda na zamestnanca EUR/mesiac

Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autor Dominancia hutníckeho a metalurgického priemyslu sa negatívne odráža na stave životného prostredia, vzhľadom na jeho energetickú náročnosť, náročnosť na dovoz a banské práce. Ako ukazuje graf 15, nejde zďaleka o jediné odvetvie s potenciálom ďalšieho ohrozenia životného prostredia.

Sektor stavebníctva – druhý najväčší z hľadiska zamestnanosti – citlivo reaguje na celkový hospodársky vývoj.

Druhým najvýznamnejším sektorom zamestnania je sektor stavebníctva, ktorý však za posledných sedem rokov vykazuje výrazný rovnomerný pokles. V tejto súvislosti je treba poukázať na kvalitu použitej údajovej bázy používanú pre analýzu podrobnej odvetvovej štruktúry. Údaje sú získavané z povinných výkazov firiem, kde táto povinnosť zo zákona vyplýva len veľkým organizáciam (nad 20 zamestnancov alebo určitej hranice tržieb). Pokles zamestnancov v tomto období tak mohol byť spôsobený medzi iným aj: § rastúcim uprednostňovaním stavebných firiem živnostníkov pred zamestnancami;

§ posilňovaním postavenia malých stavebných firiem. Keďže oblasť stavebníctva sa pokladá za najvýstižnejší indikátor oživenia alebo úpadku hospodárstva (je úzko spojený s rozsiahlejšími investíciami), je na mieste jeho bližšie skúmanie. Nasledujúci graf podáva vývoj indexu hrubej pridanej hodnoty v celom sektore stavebníctva v regióne v porovnaní s celoslovenskými a európskymi hodnotami. Podáva dôkaz že k výraznejšiemu útlmu došlo iba v období rokov 1998 a 1999 na celom Slovensku ako následok predchádzajúcej neudržateľnej expanzionistickej vládnej politiky, pričom k určitému znovuoživeniu došlo po roku 2001. Na rozdiel od rastu do roku 1998, tento bol vyvolaný prevažne súkromnými investíciami pod vplyvom zvýšeného prílivu zahraničných investícií. Údaje v grafe taktiež ukazujú zaostávanie Východného Slovenska v porovnaní zo zvyškom SR (graf 16).

graf 16 Index hrubej pridanej hodnoty v stavebníctve v rokoch 1995-2002

020406080

100120140160180

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

EU15SRVýchodné Slovensko

Index 1995=100

rok

Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autor Poznámka: EU15 – v bežných cenách EUR; SR – v bežných cenách národnej meny

Textilný priemysel – tretí najväčší z hľadiska zamestnanosti – bude môcť obstáť konkurencii jedine zmenou orientácie na inovácie a kvalitu

Tretím najvýznamnejším sektorom priemyslu je sektor textilného (vrátane odevného) priemyslu. Podobne ako v sektore poľnohospodárstva, aj tento je príznačný nízkou

produktivitou práce, čo sa odráža do nízkych úrovní miezd – celkovo najnižších zo všetkých priemyselných odvetví (graf 15). Je to spôsobené predovšetkým jeho vysokou mzdovou náročnosťou spojenou s lacnou pracovnou silou, čo najmä zahraničných investorov viedlo k uprednostňovaniu tzv. „práce vo mzde“. Zjednodušene povedané, práca vo mzde spočíva v dovoze kompletného materiálu, ručnej finalizácii výrobku a jeho spätnému odkúpeniu za nízke ceny, t.j. prakticky jedinou pridanou hodnotou sú vyplatené mzdy. Doterajšia orientácia textilného priemyslu na nízku cenu začína byť vplyvom rastu miezd čím viac tým menej udržateľná, neschopná obstáť v konkurencii pod vplyvom dovozu lacných produktov z Ázie, ale aj z Turecka. Pretože ide o sektor s vysokou mzdovou náročnosťou, v našich podmienkach efektívnosť výroby nemôže byť výraznejšie ovplyvnená ani veľkými investíciami (schéma 1). Preto jedinou možnosťou pre ďalší udržateľný rozvoj je orientácia na vysokú kvalitu inovatívnych alebo luxusných produktov, pre ktoré je v krajinách EÚ veľký dopyt, a tento dopytu začína rásť aj na Slovensku. Mestá s vysokým podielom textilného priemyslu na Východnom Slovensku sú tradične Prešov, Svit, Kežmarok, Lipany ale aj Stará Ľubovňa, Bardejov, Michalovce, Sečovce s okolím, Rožňava,...

Pre všetky odvetvia - v miere inovácií a uplatňovaní vedomostnej ekonomiky sme pozadu

Na Východnom Slovensku je badateľné výrazné zaostávanie výroby v sektore s vysokými technológiami výroby (high-tech). Zaostávanie je zrejmé voči Slovensku ako aj voči okolitým krajinám. Do sektoru hi-tech patrí priemysel výroby lietadiel a kozmických lodí, farmaceutický priemysel, počítače a kancelárske prístroje, elektro-komunikačné zariadenia a vedecké prístroje.

V sektore používajúce stredné technológie je situácia o niečo lepšia – a to aj v porovnaní s okolitými krajinami (graf 17). Do tohto sektoru patrí najmä strojársky priemysel (vrátane automobilového), chemický priemysel okrem farmaceutického a výroba nelektronických prístrojov (graf 17).

graf 17 Zamestnanosť v sektoroch hi-tech a v službách náročných na vzdelanie v roku 2003

0 0,5 1 1,5 2 2,5 3

ČR

Maďarsko

Rakúsko

SR

Východné Slovensko

podiel zamestnanosti (v %)

Zamestnanosť v sektore výroby vysokých technológií (hi-tech )

0 10 20 30 40

ČR

Maďarsko

Rakúsko

SR

Východné Slovensko

podiel zamestnanosti (v %)

Zamestnanosť v sektore služieb náročných na vzdelanie

0 2 4 6 8

ČR

Maďarsko

Rakúsko

SR

Východné Slovensko

podiel zamestnanosti (v %)

Zamestnanosť v sektore výroby stredných technológií

0 2 4 6 8 10

ČR

Maďarsko

Rakúsko

SR

Východné Slovensko

podiel zamestnanosti (v %)

Zamestnanosť v sektore vzdelania

Zdroj: Eurostat, grafy, prepočty autor

Vysoký potenciál rozvoja spočíva aj v sektore služieb. Ide o sektor, ktorý je u nás pomerne dobre rozvinutý (graf 10). Viac ako polovica zamestnanosti v službách je však tvorená sektormi ktoré nie sú náročné na vzdelanie, čo znižuje ich pridanú hodnotu. V zamestnanosti služieb náročných na vzdelanie región zaostáva. A to i napriek nadpriemerne vysokému podielu v sektore vzdelania (graf 17).

Dôležitejšie, ako množstvo pracujúcich v oblasti vzdelania je jeho kvalita. Napriek počiatočnému úspechu absolventov technických smerov v zahraničí posledné výskumy OECD ukazujú, že kvalita slovenského školského systému je podpriemerná (pozri prílohu 1). Nepriaznivá situácia na Východnom Slovensku je aj v úrovni celkových výdavkov na vedu a výskum. Na druhej strane je treba oceniť, že tieto výdavky v prevažnej miere sú hradené komerčným sektorom (graf 18), čo predpokladá ich vyššiu efektivitu.

graf 18 Výdavky na vedu a výskum a ich štruktúra v regióne Slovensko-Východ a v širšom kontexte v roku 2002

0 0,5 1 1,5 2 2,5

EU15

MMS10

Slovensko

Východné Slovensko

podiel výdavkov na HDP (v %)

Výdavky na vedu a výskum 2002

0 0,1 0,2 0,3 0,4

Všetky sektory

Komerčný sektor

Vládny sektor

Vyššie vzdelanie

podiel výdavkov na HDP (v %)

Štruktúra výdavkov na vedu a výskum 2002

Zdroj: Eurostat, grafy autorov

Miesto záveru - Tajomstvo úspechu konkurencieschopnosti podľa Portera Podľa renomovaného ekonóma Michaela Portera je možné lokálnu konkurenciu dosiahnuť pomocou nízkych cien vstupov, efektívnosťou dosahovanou veľkými investíciami alebo tvorbou hodnôt prostredníctvom inovácií (schéma 1).

schéma 1 Štádiá vývoja ekonomiky z hľadiska konkurencieschopnosti

Zdroj: Michael Porter, The Comparative Advantage of Nations, Free Press: New York (1990) Na začiatku transformačného procesu bola naša konkurencieschopnosť zameraná prevažne na cenovú konkurenciu. Dôsledkom rastu cien vstupov je táto čím ďalej tým problematickejšia, nielen vplyvom zvýšeného dovozu z menej rozvinutých krajín. Zvyšovanie efektivity výroby veľkými investíciami je čiastočne možné uskutočňovať pomocou zahraničných investícií, avšak aj táto možnosť je silne obmedzená všeobecným nedostatkom finančných prostriedkov. Tam, kde je to len trochu možné, je preto želateľná snaha o zvýšenie konkurenčnej schopnosti prostredníctvom inovácií. Je rovnako nevyhnutné orientovať sa na jedinečné hodnoty ktoré môžeme poskytnúť, čo je úzko spojené s jedinečnosťou prírodných zdrojov a miestnych daností. Takýto prístup je plne v súlade nielen s národnou stratégiou konkurencieschopnosti Slovenska, ale aj so stratégiou konkurencieschopnosti EÚ, a preto je plne opodstatnené očakávať jeho podporu.

Ekonomika založená na vstupných faktoroch

Ekonomika poháňaná investíciami

(extenzívny rast)

Ekonomika poháňaná inováciami

(intenzívny rast)

Efektívnosť výroby dosahovaná veľkými

investíciami Nízka cena vstupov

Tvorba hodnôt, ktoré sú jedinečné

II. Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko – východ - návrh priorít a strategických cieľov -

Materiál obsahuje:

1. Celkový prehľad navrhovaných základných oblastí, rozvojových tém a priorít regiónu Slovensko - východ

2. Rozpracovanie návrhov priorít a strategických cieľov podľa základných oblastí

1. Celkový prehľad navrhovaných rozvojových oblastí, rozvojových tém a priorít regiónu Slovensko-východ pre obdobie rokov 2007 - 2013

Základná oblasť

Rozvojová téma Priorita

priemysel a služby

§ strategická infraštruktúra § podnikateľské prostredie pre

malých a stredných podnikateľov § inovácie

cestovný ruch

§ kvalita existujúcich a tvorba

nových služieb v turistických centrách a v regiónoch s vysokým potenciálom rozvoja CR

§ efektívnejšie využívanie turistického potenciálu a zhodnocovanie prírodného a kultúrno-historického dedičstva

§ organizovanosť, koordinácia a inštitucionalizácia CR

Hospodárstvo

poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka

§ podpora spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov

§ rozvoj ekologického poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

§ rybné hospodárstvo § využitie produktov a odpadov

z poľnohospodárskej a lesnej výroby na energetické účely

§ obnova a modernizácia vidieckych sídiel

Sociálna oblasť dlhodobá nezamestnanosť

§ zvýšenie kvality a efektivity

poskytovaných služieb zamestnanosti

§ budovanie partnerstiev

sociálna vylúčenosť rómskych komunít

§ sociálna inklúzia marginalizovaných rómskych komunít

§ vyrovnávanie šancí rómskych komunít v prístupe na trh práce

sociálne a zdravotnícke služby obyvateľstvu

§ vytváranie perspektívnych pracovných príležitostí

§ rozvoj sociálnych a zdravotníckych služieb

adaptabilita na trhu práce

§ predvídanie štrukturálnych zmien v oblasti hospodárskeho rozvoja regiónu a harmonizácia študijných odborov s potrebami trhu práce

§ zvýšenie adaptability a mobility pracovnej sily v regióne

vyľudňovanie vidieckych oblastí regiónu

§ využívanie možností na vytváranie pracovných miest

§ zvyšovanie kvality života seniorov integrácia imigrantov

§ sociálna kohézia imigrantov

zložky životného prostredia

§ kvalita ovzdušia § zdroje pitnej vody a zásobovanie

pitnou vodou § odvádzanie a čistenie odpadových

vôd § environmentálne záťaže vodných

nádrží

odpadové hospodárstvo

§ využitie odpadov § likvidácia starých

environmentálnych záťaží

Environment

ochrana krajiny a využívanie prírodných zdrojov

§ ochrana a revitalizácia krajiny § protipovodňová ochrana § využívanie obnoviteľných zdrojov

energie

2. Rozpracovanie návrh priorít a strategických cieľov podľa základných oblastí

A. Základná oblasť: HOSPODÁRSTVO

Ekonomická výkonnosť a regionálna konkurencieschopnosť sú významným faktorom

rozvoja regiónov. Charakterizuje schopnosť regiónov generovať príjmy a udržať úroveň zamestnanosti v rámci národnej a medzinárodnej konkurencie. Regionálna konkurencieschopnosť je úzko spätá so štyrmi hlavnými faktormi: štruktúrou ekonomických aktivít, úrovňou inovácii, úrovňou dostupnosti regiónu a úrovňou dosiahnutej vzdelanosti pracovných síl.

A.1 Rozvojová téma: Priemysel a služby

A.1.1 Priorita: Strategická infraštruktúra

Popis východiskovej situácie: V regióne Slovensko-východ (S-V) je získavanie priamych investícií, predovšetkým

investícií na zelenej lúke, determinovaná investičnou atraktivitou regiónu a jeho hlavných sídelných centier, ako aj kvalitou manažmentu jednotlivých miest a obcí i regionálneho manažmentu. Investičná atraktivita je okrem iného závislá aj od kvality infraštruktúry, najmä dopravnej. Región S – V zaostáva v napojenosti na multimodálne koridory nedostatočne vybudovanou diaľničnou infraštruktúrou i hustotou rýchlostných cestných komunikácií. Toto zaostávanie nepriaznivo ovplyvňuje dopravnú prístupnosť regiónu. Taktiež kvalita regionálnej cestnej infraštruktúry nezodpovedá rozvojovým trendom regiónu.

Z hľadiska rozvoja podnikania regiónu S-V medzi strategickú infraštruktúru treba zaradiť infraštruktúru podporujúcu poznatkovú ekonomiku (nevyžadujúcu si veľké dopravné požiadavky na dovoz či odvoz vstupov a výstupov), ktorá dočasne môže nahrádzať a neskôr doplňovať dopravnú infraštruktúru.

Hlavné strategické ciele:

1. Napojiť regionálnych centier regiónu S-V (vybraných priemyselných areálov, spádových centier apod.) na transeurópske multimodálne koridory

2. Zlepšiť nadregionálnu a regionálnu dopravnú infraštruktúru (diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I., II. a III. triedy, miestne komunikácie, železnice, letiská, vodná doprava).

3. Zlepšiť infraštruktúru pre poznatkovú ekonomiku

Očakávaný dopad: • Zvýšenie dopravnej dostupnosti, zvýšenie mobility pracovnej sily, zníženie

dopravných nákladov, nehodovosti a emisií z dopravy • Posilňovanie vnútroregionálnych kooperačných a obchodných väzieb • Posilnenie hospodárskych väzieb medzi regiónom S-V a regiónmi EÚ a intenzívnejšie

zapojenie ekonomiky regiónu S-V do globálnej ekonomiky • Rozvoj MSP v oblasti poznatkovej ekonomiky, zvýšenie prílevu zahraničných

investícií a modernizácia hospodárstva S-V • Zvýšenie využitia domácich, regionálnych zdrojov • Zvýšenie regionálnej zamestnanosti, exportnej výkonnosti a konkurencieschopnosti

A.1.2 Priorita: Podnikateľské prostredie pre malých a stredných podnikateľov

Popis východiskovej situácie: MSP sú vo vyspelých ekonomikách rozhodujúcim zdrojom tvorby HDP, exportu,

zamestnanosti a inovácií. Flexibilne vedia reagovať na neustále sa meniace podmienky. Počet, stabilita a konkurencieschopnosť MSP v regióne Slovensko-východ (S-V) je s ohľadom na predchádzajúci historický vývoj a tradície v priemyselnej výrobe nedostatočný. Nedostatočná je aj úroveň vzájomnej kooperácie firiem. V prostredí pokračujúcej reštrukturalizácie veľkých podnikov je vznik nových MSP nevyhnutnosťou v záujme urýchlenia hospodárskeho rastu regiónu S-V a vytvárania nových pracovných príležitostí a aj v záujme podchyteniu uvoľňovaných pracovníkov z utlmovaných odvetví.

Hlavné strategické ciele: 1. Dosiahnutie účinnej podpory podnikania MSP v regióne S-V 2. Vytvoriť nové pracovné príležitosti a podporiť existujúcich konkurencieschopných,

najmä malých a stredných, podnikateľov.

Očakávaný dopad: • Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP s dopadom na stabilizáciu pracovného trhu • Vytvorenie nových pracovných miest • Vytvorenie nových subdodávateľských sietí firiem • Vznik nových podnikov a živností

A.1.3 Priorita: Inovácie

Popis východiskovej situácie:

Pre odstránenie zaostávania hospodárstva regiónu S-V od európskej špičky a s tým súvisiacej nízkej produktivity a nedostatočnej konkurencieschopnosti a výkonnosti je nevyhnutný rozvoj inovačného podnikania. Ide najmä o zavedenie moderných technológií, vývoj a zavedenie nových či inovovaných výrobkov a realizáciu organizačných inovácií. To všetko je potrebné uskutočniť vo výrobe a službách. V regióne S-V napriek existencii odborných vedeckých kapacít, ktoré sú zdrojom inovačných podnetov pre podnikateľské subjekty, nie je dostatočná transformácia poznatkov

vedy a výskumu do praxe. Ekonomická situácia firiem viedla k obmedzovaniu vlastných vývojových a výskumných kapacít. Z týchto dôvodov je prepojenie výroby, výskumu a vývoja v regióne S-V nedostatočné.

Hlavné strategické ciele: 1. Zvýšiť technologickú úroveň výrobkovej a organizačnej inovácie výroby a zaviesť

progresívne technológie, šetrné k životnému prostrediu. 2. Podporiť rozvoj inovačných klastrov a zakladanie centier excelencie Očakávaný dopad: • Zvýšenie vývojového potenciálu regiónu S- • Zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov • Zníženie emisií a ekologického zaťaženia regiónu S-V • Nové pracovné mies • Zvýšenie výskumných kapacít regiónu S-V • Nové väzby medzi výskumom a podnikateľskou sférou

A.2 Rozvojová téma: Cestovný ruch A.2.1 Priorita: Kvalita existujúcich a tvorba nových služieb v turistických centrách a v regiónoch s vysokým potenciálom rozvoja CR .

Popis východiskovej situácie: Kvalita a rozsah služieb podnecuje spokojnosť klientov a spokojnosť zaručuje

zvýšenie návštevnosti turistického centra / regiónu a teda aj zvýšenie tržieb z cestovného ruchu. V súčasnosti je v regióne nedostatočný sortiment a kvalita poskytovaných služieb a nie sú vytvorené predpoklady pre zvýšenie napr. lôžkovej vyťaženosti existujúcich ubytovacích zariadení a pre získavanie si novej a udržaniu si stálej klientely.

V súčasnosti je v regióne aj zlé proporcionálne rozloženie služieb (základných a doplnkových), pričom absentujú tzv. motivačné služby/produkty (tematické turistické cesty a pod.) a integrované balíky služieb. Vytvorenie integrovaných turistických produktov zaručuje komplexnosť poskytovaných služieb.

Táto situácia neprispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti regiónu Slovensko-východ ako turistickej destinácie.

Hlavné strategické ciele: 1. Zvýšiť úroveň ubytovacích a stravovacích služieb na európsky štandard 2. Zlepšiť doplnkové služby ( servisné služby, logistické služby, atraktívne podujatia

atď.) 3. Vytvoriť integrované balíky služieb a integrované turistické produkty pre jednotlivé

segmenty návštevníkom regiónu

Očakávaný dopad: • nárast návštevnosti regiónu • zvýšenie lôžkovej vyťaženosti • nárast tržieb z CR

A.2.2 Priorita: Efektívnejšie využívanie turistického potenciálu a zhodnocovanie prírodného a kultúrno-historického dedičstva

Popis východiskovej situácie: Oblasť regiónu S – V disponuje obrovským potenciálom pre rozvoj CR či už

prírodným, kultúrno–historickým, personálnym alebo v materiálno-technickej základni. V súčasnosti zúročenie tohto potenciálu ďaleko zaostáva za jeho možnosťami ako aj núkajúcimi sa príležitosťami. Existujúc disponibilné kultúrno-historické objekty potrebujú obnovu. V regióne nie sú využívané nové, atraktívne formy v cestovnom ruchu.

. Úplne nové podmienky je potrebné vytvárať v lokalitách, ktoré sú zatiaľ turisticky neobjavené a existujúce prírodné a kultúrno – historické predpoklady S – V pre rozvoj CR nie sú efektívne využívané. Ide hlavne o revitalizáciu historických objektov pre potreby CR (kláštory, kúrie ...), rozvoj nových foriem CR v prírodných podmienkach (záujmový turizmus – hlavne poľovníctvo a športové rybárstvo, prírodný CR a pod.). Pomerne nedostatočná je snaha zameraná na predlžovanie sezóny ponukou, resp. vytvorením produktov, ktoré by zhodnocovali danosti regiónu.

Hlavné strategické ciele: 1. Revitalizovať historické objekty pre potreby CR 2. Zhodnotiť prírodné a kultúrne dedičstvo novými formami CR 3. Oživiť vidiecky priestor budovaním vidieckeho CR a agroturistiky

Očakávaný dopad: • zatraktívnenie turistického potenciálu územia regiónu S – V pre širší segment

návštevníkov • zvýšený príjem z činností v CR • zmenšená závislosť vidieka na mestských centrách

A.2.3 Priorita: Organizovanosť, koordinácia a inštitucionalizácia CR

Popis východiskovej situácie: V regióne S-V ako v mnohých ďalších regiónoch prevládajú individuálne aktivity,

ktorými sa nedosahuje synergický efekt, naopak dochádza k duplicitám a nekoordinovanosti. Absentuje princíp partnerstiev, čo v konečnom dôsledku vedie k neefektivite, zvyšovaniu finančnej náročnosti a k demotivácii aktérov CR. Pomerne málo vyvinutá je spolupráca jednotlivých subjektov súkromného a verejného sektora. Vzhľadom na jedinečné situovanie regiónu – susediace s tromi štátmi – nie je dostatočne rozvinutá spolupráca so susednými regiónmi v rámci medzinárodnej spolupráce. Inštitucionálne zázemie pre CR prakticky absentuje na regionálnej úrovni a pomerne široká základňu mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí v oblasti CR nie je dostatočne využitá. Je aj nedostatok špecializovaných informačných centier a agentúr špecializovaných priamo na podporu CR.

Hlavné strategické ciele: 1. Eliminovať nekoordinovanosť aktivít v CR

2. Posilňovať partnerstvá privátneho a verejného sektora (PPP) 3. Zlepšiť inštitucionálne zázemie pre CR 4. Vytvoriť podmienky pre vznik ďalších subjektov fungujúcich ako podporná sieť pre

CR.

Očakávaný dopad: - Vznik turistických klastrov - Vznik nových atraktívnych turistických produktov - Lepšie podmienky pre podnikateľov v CR ako aj pre návštevníkov regiónu - Vzájomné prepojenie a spolupráca centier CR aj s využitím pohraničných regiónov - Lepšia úroveň informačných, marketingových a predajných služieb

A.3 Rozvojová téma: Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj

vidieka

A.3.1 Priorita : Podpora spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov

Popis východiskovej situácie: Jedným z faktorov limitujúcich rozvoj poľnohospodárstva, je nedostatok finančných

prostriedkov a po roku 1989 neustále sa zhoršujúca technická úroveň poľnohospodárskeho strojového parku a zariadenia. Nedostatočné zisky poľnohospodárskych podnikov nevytvárajú dostatočné finančné fondy na investície do modernizácie a nákupu nového strojového parku, čo má za následok technické zaostávanie poľnohospodárskych podnikov a neschopnosť konkurovať výrobkom z dovozu.

Hlavné strategické ciele:

1. zvýšiť technologickú úroveň poľnohospodárskej produkcie a produktivitu práce poľnohospodárskej prvovýroby

2. zvýšiť pestrosť poľnohospodárskej produkcie s dôrazom na regionálne produkty 3. zlepšiť marketingové / odbytové cesty 4. stimulovať vznik účelných kooperačných združení s cieľom obstáť na trhu 5. podporiť obnovu / rozvoj potravinárskeho spracovateľského priemyslu

Očakávaný dopad: • zvýšenie konkurencieschopnosti regionálneho poľnohospodárstva • stabilizácia a zaistenie rozvoja poľnohospodárskych subjektov v kraji • stabilizácia a vytváranie pracovných príležitostí na vidieku

A.3.2 Priorita: Rozvoj ekologického poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Popis východiskovej situácie:

Jednou z možností ako diverzifikovať súčasnú poľnohospodársku produkciu s dôrazom na ekologické aspekty sa ukazuje produkcia biopotravín. V súlade s celosvetovým trendom zdravého spôsobu života a zdravej výživy rastie dopyt po ekologických produktoch a potravinách. Prvovýroba, spracovanie a predaj ako ucelený proces v kraji neexistuje.

V záujme zvýšenia ekonomickej efektívnosti pestovania lesa je nevyhnutné používať prírode blízke technologické postupy, doteraz aplikované veľmi sporadicky.

Hlavné strategické ciele:

1. výrazným spôsobom zvýšiť podiel ekologicky vypestovaných produktov v regióne S – V tak, aby sa priblížil priemeru EU

2. propagovať bioprodukty s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva 3. podporovať vznik malých fariem zaoberajúcich sa ekologickým poľnohospodárstvom 4. zvýšiť podiel prirodzenej obnovy lesa

Očakávaný dopad:

• stabilizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby • zaistenie pracovných miest na vidieku • zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva • uspokojenie dopytu po zdravej výžive • voči prírode šetrné výrobné postupy

A.3.3 Priorita : Rybné hospodárstvo

Popis východiskovej situácie: V niektorých častiach regiónu S – V sú priaznivé podmienky pre rozvoj rybného

hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti takmer vôbec nevyužívajú. S tým úzko súvisí nízka spotreba rybieho mäsa a rybích výrobkov (2 kg/rok/osoba) oproti priemeru EU (7 kg/rok/ osoba). Zvýšenie spotreby rybieho mäsa a výrobkov z neho môže prispieť k racionálnemu spôsobu výživy obyvateľstva. V súčasnosti nízku spotrebu rybieho mäsa a ďalších produktov na báze rybieho mäsa ovplyvňuje aj jeho cena.

Hlavné strategické ciele:

1. Zlepšiť stimuly pre zakladanie rybníkov, chov a predaj rýb 2. Zvýšiť spotrebu rybieho mäsa a výrobkov z rýb o 50% oproti roku 2005

Očakávaný dopad: • zvýšenie zamestnanosti v oblasti rybného hospodárstva • zvýšenie ponuky rybacích výrobkov • možnosti zdravej výživy obyvateľov • zlepšená úprava priľahlých priestorov okolo riek – ochrana životného prostredia

A.3.4 Priorita: Využitie produktov a odpadov z poľnohospodárskej a lesnej výroby na energetické účely

Popis východiskovej situácie:

Podiel využívania biomasy ako alternatívneho zdroja energie je v porovnaní s vyspelými štátmi veľmi malý. V súčasnosti existujú významné prebytky rastlinnej prvovýroby a nevyužitý odpad poľnohospodárskej a lesnej produkcie. V lesnom hospodárstve zastarané technológie v ťažbe a doprave dreva zapríčiňujú, že odpad sa cielene nezberá a nevyužíva. Tento stav nepriaznivo vplýva aj na zdravotný stav lesov.

Hlavné strategické ciele: 1. zvýšiť podiel alternatívneho zdroja energie - biomasy na celkovej spotrebe energie 2. cielene pestovať energetické rastliny a dreviny 3. využívať odpad z lesnej a poľnohospodárskej produkcie 4. podporovať rozvoj technológií využívajúcich dané produkty 5. modernizovať technológie v ťažbe a doprave dreva

Dopady: • úspora neobnoviteľných zdrojov s pozitívnym vplyvom na životné prostredie • zvýšenie efektívnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva • zníženie záťaže na životné prostredie • možnosť zapojenia nezamestnaných s nízkym vzdelaní do pracovného procesu

A.3.5 Priorita: Obnova a modernizácia vidieckych sídel

Popis východiskovej situácie (zdôvodnenie výberu priority) : Vidiecke sídla sú významnou kapitolou historického a kultúrneho vývoja. Je potrebné

ich zachovávať v pôvodnej forme z hľadiska sídelnej štruktúry, no na druhej strane ich aj prispôsobovať moderným požiadavkám pre skvalitnenie života na vidieku, na bývanie, trávenie voľného času a pod. V mnohých intravilánoch obcí sú zanedbané a nevyužívané plochy a objekty, vrátane opustených poľnohospodárskych objektov, čo má nepriaznivý vplyv na kvalitu životného prostredia, vytváranie čiernych skládok a pod.

Hlavné strategické ciele: 1. vytvoriť na vidieku prostredie pre zvýšenie kvality života, trvalé bývanie a pre

trávenie voľného času 2. zvýšiť atraktivitu vidieckych sídel pre bývanie a pre vidiecky cestovný ruch a

agroturistiku 3. vytvoriť predpoklady pre rozvoj podnikania v oblasti cestovného ruchu

Dopady: • stabilizácia obyvateľstva na vidieku • zvýšenie možností pre zapojenie sa do vidieckeho cestovného ruchu

B. Základná oblasť: Sociálna oblasť

B.1 Rozvojová téma: Dlhodobá nezamestnanosť

B.1.1 Priorita : Zvýšenie kvality a efektivity poskytovaných služieb zamestnanosti Popis východiskovej situácie: Účinný systém služieb zamestnanosti je dôležitým nástrojom politiky trhu práce a zaberá podstatnú úlohu v procese adaptácie ľudí na stále sa meniace podmienky na trhu práce. Toto sa dosahuje prostredníctvom poskytovanej podpory pri zvyšovaní mobility a flexibility subjektov na trhu práce ako aj poskytovaním pomoci pri získavaní zručností pre nové resp. rozvíjajúce sa oblasti ekonomiky. V súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti na východnom Slovensku existuje potreba aktívnejšieho a preventívnejšieho prístupu k uchádzačom o zamestnanie. Hlavné strategické ciele:

1. Podporiť prípravu a realizáciu programov a projektov na vytváranie integrovaných modulov podporujúcich zamestnateľnosť dlhodobo evidovaných nezamestnaných.

2. Prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám regiónu.

3. Zefektívniť systém spolupráce medzi poskytovateľmi služieb zamestnanosti.

4. Zabezpečenie dostatočnej informovanosti a propagácia poskytovaných služieb

zamestnanosti.

Očakávaný dopad: • Zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných • Rast zamestnanosti a prevencia dlhodobej nezamestnanosti • Uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce

B.1 Rozvojová téma: Dlhodobá nezamestnanosť

B.1.2 Priorita : Budovanie partnerstiev Popis východiskovej situácie: Spolupráca a partnerstvo je spôsob, ktorým v prípade otvorenosti zúčastnených strán môžeme spoločne riešiť problémy a dlhodobo udržiavať dobré vzťahy. K vytvoreniu vzťahu spolupráce potrebujú zúčastnené strany vyznávať rovnaké hodnoty, vnímať zodpovednosť za rovnaký problém alebo zdieľať zdroje, ciele a víziu. Pre problém riešenia nezamestnanosti by mal byť zapojený celý rad subjektov na všetkých úrovniach, aby na dosiahnutie stanovených cieľov bolo možné jasne zadefinovať potreby regiónov. Budovanie partnerstiev povzbudzuje zapájanie sa občanov, zvyšuje ich občianske sebavedomie a poskytuje alternatívne postupy a nástroje pre napĺňanie cieľov. Hlavné strategické ciele:

1. Vytvoriť a udržiavať partnerstvá za účelom rozširovania služieb zamestnanosti. Očakávaný dopad:

• Nárast počtu akreditovaných/zaregistrovaných neštátnych inštitúcií

• Zabezpečenie dostatočnej informovanosti a propagácia poskytovaných služieb

zamestnanosti.

B.1 Rozvojová téma: Dlhodobá nezamestnanosť

B.1.3 Priorita : Podpora samozamestnania

Popis východiskovej situácie: Aj v rámci východného Slovenska existujú regióny, kde aj napriek ochote nastúpiť do práce občania nenachádzajú uplatnenie v oficiálnej ekonomike. Táto situácia významne ovplyvnila súčasnú nízku zamestnateľnosť viacerých skupín, predovšetkým mladých občanov, absolventov škôl, osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných s nízkym stupňom vzdelania alebo tých, ktorým chýbajú schopnosti, zručnosti vyžadované trhom práce. Pre tých uchádzačov, ktorí vidia možnosť ako sa zamestnať v tom, že začnú sami podnikať, je potrebné vytvoriť programy a podporovať vhodné aktivity smerujúce k zníženiu regionálnych disparít v nezamestnanosti stimulovaním tvorby pracovných miest, najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Hlavné strategické ciele:

1. Podporiť prípravu a realizáciu programov a projektov na vytváranie integrovaných modulov podporujúcich samozamestnanie.

2. Stimulovanie motivácie uchádzačov o zamestnanie k začatiu podnikania.

Očakávaný dopad:

• Zvýšenie počtu aktívnych samostatne zárobkovo činných osôb v regióne. • Zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva.

B.2 Rozvojová téma: Sociálna vylúčenosť rómskych komunít

B.2.1 Priorita : Sociálna inklúzia marginalizovaných rómskych komunít Popis východiskovej situácie: Približne 2/3 Rómov Slovenska žije na území Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Tieto rómske komunity sú z rôznych príčin špecifických pre každú komunitu marginalizované

v prístupe k vzdelávaniu, trhu práce, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a štandardnému bývaniu. Z dôvodu najhustejšieho osídlenia rómskych komunít na východnom Slovensku v porovnaní s ostatnými NUTS II Slovenska, je potrebné podporovať rozvoj týchto komunít práve na úrovni Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Priorita 1 je zameraná na cieľovú skupinu marginalizovaných rómskych komunít, žijúcich v segregovaných osídleniach. Tieto osídlenia sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta, nemajú dostupnú štandardnú technickú vybavenosť a podiel nelegálnych obydlí je vyšší ako 20 %. Zdravotný stav marginalizovaných rómskych komunít žijúcich v segregovaných osídleniach je dlhodobo zlý, väčšinou spôsobený nízkou prevenciou a zdravotnou starostlivosťou. Vzdelanostná úroveň týchto komunít je nepostačujúca z hľadiska konkurencieschopnosti tejto komunity na trhu práce. Hlavné strategické ciele:

1. Do roku 2013 výrazne zvýšiť zdravotný stav rómskych komunít 2. Do roku 2013 znížiť počet osídlení na nízkom sociokultúrnom stupni o 20%

Očakávaný dopad:

• Zlepšenie zdravotného stavu marginalizovaných rómskych komunít • Zlepšenie prístupu na trh práce • Skvalitnenie životného prostredia • Skvalitnenie kultúry bývania

B.2 Rozvojová téma: Sociálna vylúčenosť rómskych komunít

B.2.2 Priorita : Vyrovnávanie šancí rómskych komunít v prístupe na trh práce Popis východiskovej situácie: Približne 2/3 Rómov Slovenska žije na území Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Tieto rómske komunity sú z rôznych špecifických pre každú komunitu príčin marginalizované v prístupe k vzdelávaniu, trhu práce, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a štandardnému bývaniu. Z dôvodu najhustejšieho osídlenia rómskych komunít na východnom Slovensku v porovnaní s ostatnými NUTS II Slovenska, je potrebné podporovať rozvoj týchto komunít práve na úrovni Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Priorita 2 je zameraná na cieľovú skupinu integrovaných rómskych komunít, žijúcich integrovane medzi majoritnou spoločnosťou. Tieto rómske komunity sú znevýhodnené v prístupe na trh práce a ich odkázanosť na sociálny systém je takmer 90%-ná. Hlavné strategické ciele:

1. Do roku 2013 zvýšiť zamestnateľnosť a zamestnanosť rómskych komunít o 30% 2. Do roku 2013 zvýšiť vzdelanostnú úroveň rómskych komunít o 10%

Očakávaný dopad:

• Zvýšenie vzdelanostnej úrovne na všetkých stupňoch dosiahnutého vzdelania • Zlepšenie image a statusu rómskych komunít

• Zníženie sociálnej odkázanosti

B.3 Rozvojová téma: Sociálne a zdravotnícke služby obyvateľstvu

B.3.1 Priorita : Vytváranie perspektívnych pracovných príležitostí B.3.2 Priorita : Rozvoj sociálnych a zdravotníckych služieb Popis východiskovej situácie: Starnutie obyvateľstva je sprevádzané rastúcim počtom občanov, vyžadujúcich sociálne a zdravotnícke služby. Jestvujúce druhy sociálnych a zdravotníckych služieb neuspokojujú súčasné a perspektívne potreby rastúceho počtu obyvateľov, ktorí sú na ne odkázaní. Dôsledkom toho je extrémny dopyt po službách v pobytových zariadeniach. Región má okrem toho nedostatok zariadení denného typu a terénnych služieb. Hlavné strategické ciele:

1. Zvýšiť ponuku individuálnych sociálnych služieb pre občanov, ktorí sú na ne odkázaní 2. Zvýšiť ponuku individuálnych zdravotníckych služieb pre občanov, ktorí sú na ne

odkázaní 3. Zvýšiť počet miest v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach denného typu 4. Zvýšiť rozsah terénnych služieb

Očakávaný dopad:

• Pokles dopytu po pobytových sociálnych a zdravotníckych službách. • Vytvorenie nových pracovných miest, zameraných na poskytovanie individuálnych

sociálnych a zdravotníckych služieb. • Vytvorenie nových pracovných miest v terénnych sociálnych a zdravotníckych

službách.

B.4 Rozvojová téma: Adaptabilita na trhu práce B.4.1 Priorita : Predvídanie štrukturálnych zmien v oblasti hospodárskeho

rozvoja regiónu a harmonizácia študijných odborov s potrebami trhu práce Popis východiskovej situácie: Vnútorná štruktúra priemyslu SR konverguje k štruktúram obvyklým v krajinách EÚ. Pretrvávajú však stále odlišnosti vo vnútornej štruktúre priemyselnej výroby SR voči EÚ, čo má za následok nížšiu úroveň produktivity a konkurenčnej schopnosti v slovenskom priemysle. Proces vnútornej reštrukturalizácie priemyselnej výroby SR nie je ešte ukončený. Regionálne usporiadanie priemyslu SR je značne nevyvážené. Existujúce priemyselné kapacity sú sústredené do malého množstva priemyselne exponovaných oblastí – priemyselných mikroregiónov. Tie sú najmenej rozvinuté s výnimkou troch okresov aj v celom regióne Východné Slovensko. Svojím významom sú určujúce pre výrobnú základňu priemyslu, a tak aj pre sociálnu a ekonomickú situáciu v regióne. Štrukturálne zmeny v hospodárstve spôsobili oslabenie bývalého prepojenia medzi SOU SŠ a jednotlivými podnikmi v regióne. Hlavné strategická ciele

1. Vhodnou orientáciou a modernizáciou systém vzdelávania, odborného vzdelávania a ostatných foriem prípravy pre trh práce prispôsobiť pozitívne riadeným ekonomickým zmenám a reštrukturalizácii v regióne

2. Správne určiť základný obsah – kurikula stredného odborného vzdelávania (základné učivo doplniť osnovami, ktoré zodpovedajú nielen miestnym ale aj regionálnym podmienkam 3. Posilniť spoluprácu medzi školským systémom a zamestnávateľskou sférou

Očakávaný dopad: • Efektívne prepojenie medzi prípravou pre trh práce a výroby zabezpečované

vzdelávaním, odborným vzdelávaním, získavaním praktických skúseností a zručností a ekonomickými zmenami a reštrukturalizáciou v regióne, s víziou na medziregionálnej úrovni v rámci EÚ

• Dostatočne kvalifikovaná pracovná sila reflektujúca na aktuálne potreby na trhu práce • Vyššia úroveň produktivity a konkurenčnej schopnosti slovenského priemyslu.

B.4 Rozvojová téma: Adaptabilita na trhu práce

B.4.2 Priorita : Zvýšenie adaptability a mobility pracovnej sily v regióne Popis východiskovej situácie: Transfer technológií, poznatkov a skúseností zo zahraničia, aplikácia vedy a výskumu do výroby, zmeny v štruktúre priemyslu, ako aj medzinárodný vývoj ukázali nevyhnutnosť adaptability a mobility pracovnej sily, ako aj nevyhnutnosť prepojenia vzdelávacieho systému, systému stredného odborného vzdelávania, počiatočného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania prispôsobeného reálnym potrebám trhu práce a výroby. V súčasnosti neexistuje celková stratégia celoživotného vzdelávania. Odborné vzdelávanie a príprava nie je v súčasnosti dostatočne orientované na rozvoj kľúčových znalostí a zručností všeobecne použiteľných na trhu práce.

Hlavné strategické ciele:

1. Podporiť regionálnu mobilitu pracovnej sily, ktorá je i naďalej nízka, pretože dominantným faktorom i naďalej zostáva úroveň možnosti bývania

2. Prispôsobiť dopravnú infraštruktúru potrebám vyplývajúcim z ponuky práce v jednotlivých regiónoch

3. Ponúknuť preventívne „riešenia pre zamestnanosť“ mládeže (inovatívne programy a aktivity, ktoré podporujú zlepšenie adaptability pracovnej sily, a tým zvyšujú zamestnateľnost a profesionálny rast mladých zamestnancov)

4. Zaviesť (tam, kde chýba) a rozšíriť modulový systém ďalšieho vzdelávania, ktorý pomôže pružne reagovať na zmeny v dopyte po pracovných silách

5. Podporiť a uľahčiť presun pracovníkov uvoľnených v dôsledku reštrukturalizácie 6. Vytvoriť podmienky pre úspešný pohyb na trhu práce

Očakávaný dopad:

• Zníženie nezamestnanosti (vrátane absolventov škôl), • Posilnenie zamestnateľnosti • Zvýšenie schopnosti vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci

EÚ

B.5 Rozvojová téma: Vyľudňovanie vidieckych oblastí regiónu

B.5.1 Priorita : Využívanie možností na vytváranie pracovných miest B.5.2 Priorita : Zvyšovanie kvality života seniorov Popis východiskovej situácie: Tendencia postupného zvyšovania podielu vyšších vekových kategórií na celkovom počte obyvateľstva regiónu má viacero následkov, ktoré už v súčasnosti pôsobia negatívne. Vyššie vekové kategórie sú ohrozené dlhodobou nezamestnanosťou, výrazne sa znižuje ich mobilita za prácou, sú málo adaptabilní na aktuálne požiadavky trhu práce, trpia špecifickými ochoreniami vyššieho veku a často pociťujú sociálnu izolovanosť. Hlavné strategické ciele:

1. Znížiť nezamestnanosť občanov vyšších vekových kategórií. 2. Zvýšiť sociálnu integráciu občanov vyšších vekových kategórií.

Očakávaný dopad:

• Predĺženie spoločensky aktívneho veku. • Odstraňovanie medzi generačných bariér.

B.6 Rozvojová téma: Integrácia imigrantov

B.6.1 Priorita : Sociálna kohézia imigrantov Popis východiskovej situácie: Geografická poloha východného Slovenska dáva mu polohu suseda troch krajín – Maďarska, Poľska, Ukrajiny. Región dlhodobo pociťuje v porovnaní so Slovenskom ako celkom zvýšený prílev ekonomických imigrantov a veľký výskyt imigrantov aj z iných dôvodov a z ďalších krajín. Imigranti zvyšujú ponuku lacnej pracovnej sily na rôznych kvalifikačných úrovniach. Negatívom zvýšeného prílevu imigrantov je výskyt problémov v oblasti sociálnej adaptácie imigrantov a taktiež negatívne postoje na strane domáceho obyvateľstva (zvyšovanie sociálneho napätia medzi imigrantmi a majoritnou spoločnosťou). Hlavné strategické ciele:

1. Skrátiť a zefektívniť adaptačný proces imigrantov. 2. Znížiť výskyt negatívnych predsudkov domáceho obyvateľstva voči imigrantom. 3. Znížiť výskyt nelegálneho zamestnávania imigrantov

Očakávaný dopad: • Sociálna inklúzia imigrantov v prostredí regiónu.

C. Základná oblasť: Environment

C.1 Rozvojová téma: Zložky životného prostredia

C.1.1 Priorita: Kvalita ovzdušia Popis východiskovej situácie: Z hľadiska štruktúry škodlivých látok sa na znečistení ovzdušia v regióne Slovenska Východ (S-V), s negatívnym vplyvom na zdravie obyvateľstva, v najväčšej miere podieľajú (tuhé častice do veľkosti 10µm) rozptýlené v prízemnej vrstve ovzdušia. Najvyššia úroveň tohto znečistenia ovzdušia sa vyskytuje na frekventovaných dopravných tepnách a v mestských aglomeráciách s vysokou záťažou automobilovej dopravy a špeciálne v košickom kraji pri komplexe US STEEL Košice. V posledných rokoch dochádza k vyššiemu počtu prekročení denných, ako aj ročných limitných hodnôt PM10 a toto znečistenie má z dôvodu nedobudovanej výkonnej cestnej siete v regióne S-V narastajúci trend. Na celkovom znečistení ovzdušia sa podieľajú aj stredné a malé zdroje znečistenia, ktoré zabezpečujú dodávku tepla pre bytovo – komunálnu sféru, ale ich príspevky v porovnaní s veľkými priemyselnými zdrojmi sú značne menšie. Počas obdobia 1998-2002 u všetkých základných znečisťujúcich látok bol zaznamenaný mierny pokles v množstve emisií. Naopak v roku 2003 došlo k miernemu nárastu emisií tuhých znečisťujúcich látok, CO a NOx. Hlavné strategické ciele:

5. Znížiť negatívne vplyvy predovšetkým tranzitnej nákladnej dopravy na zdravie obyvateľstva.

6. Podporiť prípravu a realizáciu programov a projektov na vytváranie integrovaných systémov verejnej dopravy najmä vo väčších sídlach S-V

Očakávaný dopad:

• Zlepšenie kvality ovzdušia predovšetkým v mestských aglomeráciách s dosiahnutými hodnotami pod úrovňami príslušných imisných limitov.

• Zníženie množstva emisií zhoršujúcich situáciu v životnom prostredí a podporujúcich skleníkový efekt.

C.1 Rozvojová téma: Zložky životného prostredia

C.1.2 Priorita: Zdroje pitnej vody a zásobovanie pitnou vodou Popis východiskovej situácie: Na zásobovanie pitnou vodou sa v regióne S-V prednostne využívajú podzemné vodné zdroje. Medzi najvýznamnejšie patria podzemné zdroje pre Košický skupinový vodovod (SKV), Popradský SKV, Prešovský SKV a Rožňavský SKV. Najvýznamnejšie priame odbery z povrchových tokov ( využívané tam, kde nie je možné zabezpečiť podzemné zdroje) sú odbery pre SKV Bardejov, SKV Krompachy – Gelnica – Smolník, SKV Spišská Nová Ves, SKV Svidník a odbery z tatranských potokov pre vodovody v tatranských osadách. Na Východnom Slovensku sa nachádzajú dva veľkokapacitné povrchové vodné zdroje - vodárenská nádrž Starina a Bukovec, ktoré sú zdrojom pitnej vody najmä pre okres Humenné, Košice, Prešov, Snina a Vranov nad Topľou. Región S-V ako celok v súčasnosti vykazuje mierny prebytok zdrojov vody. Avšak ďalší rozvoj verejných vodovodov, nárast zásobovania, vyraďovanie nevyhovujúcich zdrojov a priamych odberov z povrchových tokov (ktoré sa v budúcnosti neodporúča využívať, vzhľadom na ich vysokú zraniteľnosť a predstavujú veľkú časť kapacity využívaných zdrojov v tatranskej oblasti) spôsobí už v roku 2015 deficit zdrojov vody. Pri porovnaní zásobovania obyvateľstva pitnou vodou s úrovňou v štátoch EÚ je potrebné konštatovať, že SR za väčšinou štátov zaostáva. Z celkového počtu obyvateľstva v SR bolo k 31.12.2003 zásobovaných pitnou vodou 84,29%. S-V so 77,59 % zásobovaním vodou zaostáva aj za celoslovenským priemerom (Prešovský kraj – 76,03%, Košický kraj – 79,21%). Z celkového počtu 2 891 obcí k 31.12.2003 v SR bol vybudovaný resp. aspoň z časti vybudovaný verejný vodovod v 2 136 sídlach, čo predstavuje 73,88%. Pri hodnotení z hľadiska počtu obcí situácia na Východnom Slovensku je opäť nepriaznivá – 42,21% (Prešovský kraj – 57,96%, Košický kraj – 68,64%). Pritom je existencia vodohospodárskej infraštruktúry jedným z hlavných predpokladov ďalšieho ekonomického a sociálneho rozvoja regiónu S-V. Hlavné strategické ciele:

1. Zvýšiť podiel v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou na úroveň celoslovenského priemeru s dôrazom na zásobovanie deficitných oblastí a oblastí s ohrozenou kvalitou vody a na rozšírenie zásobovania s využitím kapacity využívaných zdrojov.

Očakávaný dopad:

• Dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, služby.

• Dobudovaný systém vodohospodárskej infraštruktúry ako faktora výrazne ovplyvňujúceho rozvoj regiónu.

C.1 Rozvojová téma: Zložky životného prostredia

C.1.3 Priorita: Odvádzanie a čistenie odpadových vôd Popis východiskovej situácie: Všetky hlavné vodné toky v regióne a ich prítoky majú značne znečistenú vodu a ich plnohodnotné využívanie je ohrozené až znemožnené. Najhoršia situácia v znečistení je v skupine mikrobiologických ukazovateľov (IV. – V. trieda), čo odzrkadľuje nepriaznivú situáciu hlavne v čistení komunálnych odpadových vôd a vo vodohospodárskej infraštruktúre. Rozvoj verejných kanalizácii a čistiarní odpadových vôd v SR výrazne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov až o 31%. Z celkového počtu obyvateľstva bolo k 31.12.2003 v SR napojených na verejné kanalizácie s ČOV 53,29%. S-V zaostáva za celoslovenským priemerom s 52,31% napojením (Prešovský kraj – 49,49%, Košický kraj – 55,23%). Z celkového počtu 2 891 obcí k 31.12.2003 v SR bola vybudovaná resp. čiastočne vybudovaná verejná kanalizácia s ČOV v 449 sídlach, čo predstavuje len 15,55%. Pri hodnotení z hľadiska počtu obcí je situácia v regióne S – V opäť nepriaznivá – len 13,38% (Prešovský kraj – 13,66%, Košický kraj – 12,95%). Mnohé existujúce ČOV nespĺňajú požiadavky súčasnej legislatívy a zosúladenie reálnych možností existujúcich ČOV s kvalitatívnymi požiadavkami legislatívy si vyžaduje vo väčšine prípadov komplexnú rekonštrukciu prípadne vybudovanie nových ČOV. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd je rovnako ako zásobovanie pitnou vodou predpokladom rozvoja regiónu. Problematické sa v regióne stáva aj využívanie niektorých zdrojov povrchových vôd na závlahy v poľnohospodárstve, pretože je predpoklad rozšírenia znečistenia z toku na širšie územie s možnou kontamináciou zdrojov podzemných vôd. Ďalším dôležitým problémom regiónu (vysoké percento poľnohospodárskych pôd) je znečistenie vôd dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby. Nariadením vlády č. 617/ 2004 boli v regióne S-V ustanovené zraniteľné oblasti v 431 katastrálnych územiach obcí (Prešovský kraj – 138, Košický kraj – 293). Hlavné strategické ciele:

1. Zlepšiť kvalitu vodných ekosystémov najmä zvýšením účinku čistenia komunálnych odpadových vôd.

2. Prednostne dobudovať kanalizácie v sídlach ležiacich v pásmach hygienickej ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd a v chránených územiach.

Očakávaný dopad:

• Zlepšenie kvality povrchových a podzemných vôd. • Zníženie ohrozenia znečistenia zdrojov vody. • Zlepšený stav vodohospodárskej infraštruktúry ako faktora výrazne ovplyvňujúceho rozvoj regiónu.

C.1 Rozvojová téma: Zložky životného prostredia

C.1.4 Priorita: Environmentálne záťaže vodných nádrží Popis východiskovej situácie: Všetky vodné toky v regióne S-V (s výnimkou horných úsekov) sú znečistené až silno znečistené. Podiel vôd I. a II. triedy kvality (veľmi čistá až čistá voda) má mierne klesajúcu tendenciu. Kvalita vody v nádržiach sa podstatne nelíši od kvality v ich prítokoch a zdržanie vody nemá podstatný vplyv na jej kvalitu. Závažným problémom povrchových tokov je eutrofizácia – zvýšený obsah nutrientov (P, N). Výraznejšie ako v tokoch sa eutrofizačné procesy prejavujú vo vodných nádržiach a intenzívnejší rozvoj rias a siníc, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vody a predstavujú aj vážnejšie zdravotné riziká (kožné alergie, dýchacie problémy). Vo vodných nádržiach je stav kvality vody neuspokojivý (zvýšené množstvá chlorofylu „α“ hodnotené II. - III. triedou) so zvýšeným stupňom eutrofizácie vody, spôsobovaného najmä komunálnym znečistením (odvádzaním komunálnych odpadových vôd bez čistenia), poľnohospodárskou činnosťou (splachy, priesaky) Negatívny vplyv na využiteľnosť tokov a vodných nádrží má aj zanášanie ich dna. Dochádza k zmenšovaniu akumulačného objemu nádrží (regulovanie prietokov a zachytávanie povodňovej vlny), taktiež dochádza k akumulácii ťažkých kovov a iných nebezpečných látok, ako dôsledok vypúšťania priemyselných odpadových vôd do samotných tokov a tokov napájajúcich nádrže. Závažným problémom sú sedimenty kontaminované polychlórovanými bifenylmi (PCB) z chemickej výroby Chemko Strážske v najväčšej rekreačnej vodnej nádrži na Slovensku , na Zemplínskej Šírave. PCB látky škodlivo pôsobia na ľudský organizmus - vyvolávajú nádorové ochorenia, poškodzujú imunitný systém. Hlavné strategické ciele: 1. Zlepšiť kvalitu vôd vo vodných nádržiach s dôrazom na čistenie odpadových vôd (priemyselné, komunálne odpadové vody) a elimináciu negatívnych vplyvov z poľnohospodárskej výroby.

2. Odstránenie a dekontaminácia existujúcich nánosov a sedimentov vo vodných nádržiach a v súvisiacich vodných tokoch.

Očakávaný dopad: • Eliminácia rizík (aj zdravotných) kontaminovaného prostredia. • Zlepšená využiteľnosť vôd nádrží • Zlepšená povodňová ochrana • Rozvoj cestovného ruchu

C.2 Rozvojová téma: Odpadové hospodárstvo

C.2.1 Priorita: Využitie odpadov Popis východiskovej situácie: Najvýznamnejším problémom v odpadovom hospodárstve na celom území regiónu S-V je nárast produkcie komunálneho odpadu a málo účinný separovaný zber zhodnotiteľných komodít v komunálnej aj výrobnej sfére. Úroveň separovaného zberu komunálneho odpadu je v regióne S-V na nedostatočnej úrovni a charakterizuje ju množstvo vyseparovaných zložiek KO na jedného obyvateľa za rok, ktoré predstavuje v roku 2003 v priemere len 4,2 kg/obyvateľa. Ročne vzniká na území Prešovského kraja celkom cca 885 728 t odpadov, čo predstavuje 6,5 % z celkového množstva odpadov vzniknutého v SR (13,7 mil. t). Z tohto množstva predstavuje nebezpečný odpad (N) 35 400 t (2,5 %) z celkom vzniknutého N odpadu v SR a 850 157 t (7,9 %) odpad ostatný (O) v porovnaní zo SR za rok. Na území Prešovského kraja prevažuje skládkovanie komunálneho odpadu a na skládky sa uložilo približne 158 720 t odpadu. Na území Košického kraja je produkcia odpadov cca 5 419 827 t za rok, čo predstavuje 31,2 % z celkového množstva odpadov vzniknutých v SR (13,7 mil. t). Z tohto množstva predstavuje N odpad celkom 372 702 t (29,6 %) z celkom vzniknutého N odpadu v SR a 5 047 125 t odpad kategórie O, čo zodpovedá približne 31,3 % z celkovo vzniknutého odpadu kategórie O v SR za rok. Nakladanie s komunálnym odpadom v Košickom kraji je významne ovplyvnené veľkokapacitnou spaľovňou komunálneho odpadu v Košiciach, kde v r.2003 sa zneškodnil odpad v množstve 55 618 t. Na skládkach sa v kraji uložilo 59 072 t odpadu. Z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu sa zhodnotilo všetkými spôsobmi len cca 3 844 t komunálneho odpadu, čo predstavuje len 2,6 %. Na území regiónu S-V nie sú inštalované potrebné technologické zariadenia na niektoré komodity odpadov, ktoré je možné materiálovo zhodnotiť prostredníctvom separovaného zberu, čo v dôsledku vysokých dojazdových vzdialeností a s tým spojených prepravných

nákladov do zberných a spracovateľských centier nachádzajúcich sa v ostatných regiónoch Slovenskej republiky následne ekonomicky znevýhodňuje jeho realizáciu. Vzhľadom na celkové množstvá vzniknutého komunálneho odpadu a existujúce a predovšetkým potenciálne množstvá jednotlivých vyseparovaných komodít je výhodné ť vzájomné prepojenie ekonomickej rentabilnosti pre spracovateľov a ekonomickej atraktívnosti výhodnosti realizácie separovaného zberu odpadov aj pre samotných občanov a dotknuté obce, pričom koordináciu logistiky je podstatne výhodnejšie riešiť na úrovni NUTS II ako jednotlivých samosprávnych krajov. Hlavné strategické ciele:

1. Vytvoriť podmienky pre zneškodňovanie nebezpečných odpadov (nadregionálna spaľovňa).

2. Vybudovať regionálne zberné a spracovateľské centrá pre vybrané komodity odpadov a vytvoriť mechanizmy logistického zabezpečenia nakladania s odpadmi.

Očakávaný dopad:

• Zníženie množstva tuhého komunálneho odpadu zneškodňovaného skládkovaním • Zvýšená efektivita využívania a predĺženie životnosti skládok odpadu

• Zlepšený stav zložiek ŽP a krajiny • Zvýšenie úrovne nakladania so separovaným odpadom. • Zvýšenie ekonomickej zainteresovanosti obyvateľstva na separácii odpadov

C.2 Rozvojová téma: Odpadové hospodárstvo

C.2.2 Priorita: Likvidácia starých environmentálnych záťaží Popis východiskovej situácie: K 31. júlu 2000 bola ukončená činnosť skládok odpadov prevádzkovaných za osobitných podmienok (podľa § 15 zákona č. 238/1991 Z. z. o odpadoch v znení zákona NR SR č. 255/1993 Z. z.). Po tomto termíne sú prevádzkované len skládky odpadov, ktoré vyhovovali právnym požiadavkám v zmysle Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi v znení Nariadenia vlády SR č. 190/1996 Z. z. v počte 22 skládok odpadov v regióne S-V(k 30.6.2001). V Prešovskom kraji bolo 28 a v Košickom kraji 48 skládok s osobitnými podmienkami, ktoré postupne ukončili svoju prevádzku. Časť z nich má síce spracovaný projekt sanácie, kde sa s ukončením sanácie počíta v rokoch 2000 až 2005 avšak financovanie nie je vo väčšine prípadov vyriešené. K ďalším nepriaznivým dosahom na životné prostredie patrí nahromadenie veľkého množstva zostatkových materiálov s obsahom kontaminantov na haldách a odkaliskách, ako aj viaceré sekundárne procesy. Celkovo sa na území regiónu S-V nachádza 26 starých háld, z tohto počtu je 20 činných a 13 odkalísk, z tohto 10 činných. Hlavné strategické ciele:

1. Zrekultivovať skládky odpadov uzavretých k 31.7.2000 a komplexne revitalizovať územia.

2. Znížiť existujúce a potenciálne riziká kontaminácie životného prostredia zo starých environmentálnych záťaží

Očakávaný dopad: • Zlepšený stav ŽP a krajiny, estetizácia, zatraktívfnenie a zvýšené možnosti pre

využívanie krajiny • Obnova ekosystémov, fauny, flóry • Zvýšenie ekologickej stability dotknutých území • Znížené až eliminované vplyvy na zdravie obyvateľstva

C.3 Rozvojová téma: Ochrana krajiny a využívanie prírodných

zdrojov

C.3.1 Priorita: Ochrana a revitalizácia krajiny Popis východiskovej situácie: Devízou územia regiónu S – V je neobyčajne pestrá diverzita rastlinných spoločenstiev a vysoko hodnotná prírodná, zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá v celoslovenskom i stredoeurópskom kontexte. Na značnej časti územia sa zachovali pôvodné prírodné lúky, štruktúra krajiny i formy jej tradičného využívania i ostatné zachovalé historické krajinné štruktúry. V takto vymedzenom území sa nachádzajú a do územia plošne zasahuje 6 národných parkov - Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Pieninský národný park, Národný park Slovenský raj, Národný park Slovenský kras a Národný park Poloniny a tri chránené krajinné oblasti Vihorlat, Východné Karpaty a Latorica. Na území regiónu je vyhlásených 100 národných prírodných rezervácií, 127 prírodných rezervácií, 27 národných prírodných pamiatok, 50 prírodných pamiatok a 17 chránených areálov. Ako prírodné pamiatky sú zákonom chránené tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády. Na území regiónu Slovensko - východ sa úplne alebo čiastočne nachádza 112 území navrhovaných území európskeho významu o rozlohe 138788 ha a plošne tu zasahuje navrhnutých 14 chránených vtáčích území. Významnými zachovalými historickými krajinnými štruktúrami sú atraktívna Tokajská vinohradnícka oblasť, Vihorlatské vrchy, Bukovské vrchy, Hnilecká dolina, Horný Šariš a Zemplín, Spiš a Gemer, Slovenský raj, Slanské vrchy, oblasť Východoslovenskej nížiny so Zemplínskou šíravou. Medzi najvýznamnejšie environmentálne problémy z aspektu krajinoochranárskeho ako aj estetického sú spojené s deteriorizáciou až devastáciou území pri využívaní prírodných zdrojov - dôsledky povrchovej ťažby, hlbinnej ťažby nerastných surovín v území i nedostatočne riešená problematika rekultivácie areálov po ťažbe a spracovaní nerastných surovín, ako aj neukončené pozemkové úpravy v poľnohospodárskej krajine. Vzhľadom na skutočnosť, že viaceré z vyššie uvedených rôznych kategórií území plošne zasahujú na územia Prešovského i Košického kraja je dôležitá koordinácia ich ochrany, revitalizácie a rozvoja na úrovni orgánov NUTS II.

Hlavné strategické ciele: 1. Zvyšiť biodiverzitu územia posilnením štruktúry chránených území všetkých kategórií

i bi – a trilaterálnych cezhraničných chránených území. 2. Zvýšiť dynamiku obnovy identity krajinného obrazu i ochranu historických krajinných

štruktúr s podporu tvorby prvkov územných systémov ekologickej stability (ÚSES) nadregionálneho významu.

3. Revitalizovať územia významne poškodené exploatáciou prírodných zdrojov.

Očakávaný dopad: • Zachovanie a obnova prírodného i kultúrno – historického dedičstva regiónu

a jeho identity. • Zvýšená biodiverzita a stabilita krajiny • Viac príležitostí pre rozvoj CR a turizmus • Zvýšenie príťažlivosti regiónu Slovensko – východ pre domácich obyvateľov

a turistických návštevníkov.

C.3 Rozvojová téma: Ochrana krajiny a využívanie prírodných

zdrojov

C.3.2 Priorita: Protipovodňová ochrana Popis východiskovej situácie: Výsledky výskumu v oblasti variability klimatických systémov a javy zaznamenané v posledných rokoch tak v Európe ako aj na ostatných kontinentoch naznačujú zintenzívnenie výskytu extrémnych výkyvov počasia, ako dôsledku globálneho otepľovania atmosféry. Mimoriadne intenzívne zrážky a následné povodne, rovnako ako dlhé obdobia sucha, majú vo všeobecnosti rastúcu frekvenciu výskytu aj na území východného Slovenska. Povodne na území Východného Slovenska boli spôsobené extrémnymi zrážkami po miestnych búrkach a patrili v rámci SR k najničivejším. Nevhodnými pôdohospodárskymi, vodohospodárskymi a lesohospodárskymi zásahmi sa urýchlil odtok vody z krajiny, znížila sa schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Pre zabezpečenie protipovodňovej ochrany majú najvýznamnejšiu úlohu plochy lesov a trvalých trávnych porastov. Na území regiónu Slovensko – východ majú síce dominantné plošné i percentuálne zastúpenie v súčasnej krajinnej štruktúre lesné porasty (707 282 ha, 45,2 %), vplyvom intenzívneho hospodárskeho využívania spojeného často s nevhodnými spôsobmi ťažby a obnovy lesov došlo k významnému zníženiu výmery prirodzených lesov schopných účinne zachytávať a zhromažďovať vodu. Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej výroby došlo k podstatnému zníženiu ostatných, pre odtokové pomery v krajine významných krajinných prvkov ako sú mokrade, močiare a pod. Na území Východoslovenskej nížiny, Košickej, Hornádskej a Popradskej kotliny i Spišsko – Šarišského medzihoria prevláda orná pôda s minimálnym zastúpením ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre. Zvýšený povrchový odtok vody má bezprostredný vplyv na eróziu pôdy splavovanej z odlesnených svahov a poľnohospodárskych pozemkov, čo okrem straty a zníženia kvality

tohto významného prírodného zdroja má i následné environmentálne vplyvy ako je zanášanie vodárenských i ostatných vodných nádrží a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že retenčná schopnosť krajiny má bezprostredný vplyv na povodňové ohrozenie územia, je nevyhnutné túto problematiku komplexne riešiť v jednotlivých povodiach ako celkoch bez ohľadu na administratívne hranice oboch samosprávnych krajov na úrovni NUTS II. Hlavné strategické ciele:

1. Zabezpečiť primeraný stupeň ochrany pred povodňami na územných celkoch s ľudskými obydliami, priemyslom, dopravnou infraštruktúrou a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou.

2. Revitalizovať významné povodia za účelom zvýšenia retenčnej schopnosti krajiny Očakávaný dopad:

• Zmierňovanie ekonomických a environmentálnych škôd spôsobených povodňami a suchom.

• Spomalenie odtoku vody z krajiny. • Zmierňovanie následkov globálnych klimatických zmien. • Zvýšenie biodiverzity a ekologickej stability krajiny. • Minimalizácia možnosti vzniku ničivých povodní.

C.3 Rozvojová téma: Ochrana krajiny a využívanie prírodných

zdrojov

C.3.3 Priorita: Využívanie obnoviteľných zdrojov energie Popis východiskovej situácie: Významným pozitívom územia regiónu Slovensko – východ je výrazný, doteraz však minimálne využívaný, potenciál obnoviteľných zdrojov energie a to predovšetkým biomasy a geotermálnych zdrojov energie. Z obnoviteľných prírodných zdrojov energie sa na území regiónu Slovensko - východ využíva najviac vodná energia, málo využívaná je solárna, geotermálna, veterná energia, biomasa a bioplyn. Solárna energia sa využíva lokálne na ohrev vody pre domácnosť a malé prevádzky. Z geotermálnych prírodných zdrojov sa na území kraja nachádzajú ložiská termálnych vôd v širokom páse medzi Vysokými Tatrami a Vihorlatom. Existuje niekoľko perspektívnych oblastí alebo štruktúr geotermálnych vôd: Štruktúra Beša – Čičarovce, Humenský chrbát, Košická kotlina, úpätie Vihorlatu, Levočská panva, výbežky Rimavskej kotliny. Stupeň využitia geotermálnej energie na úrovni regiónu Slovensko - východ prakticky nemožno hodnotiť, pretože sa nevyužíva žiadna lokalita. Veľmi výrazne sa prejavuje závislosť na dovoze prvotných zdrojov energie (zemný plyn, ropa, uhlie) a veľmi nízka je úroveň využívanie biomasy na vykurovanie a výrobu elektrickej energie. Súčasný vývoj cenovej politiky za elektrickú energiu a zemný plyn a zvýšené náklady obyvateľstva, verejnej správy i podnikateľských subjektov vytvárajú vhodné realizačné predpoklady pre energetické využitie biomasy predovšetkým na výrobu tepla pre obyvateľstvo a objekty verejnej správy. Výrobou cca 1 000 TJ/rok tepla z dendromasy, ktorou sa nahradí spaľovanie pevných fosílnych palív, sa znížia emisie CO2 o cca 104 000 ton.

V prípade náhrady spaľovania zemného plynu sa zníži produkcia emisií tejto znečisťujúcej látky o cca 60 000 ton. Prakticky to znamená v programovom období inštalovať 120 – 140 MW výkonu zdrojov na spaľovanie drevnej biomasy. Predpokladaná spotreba lesnej biomasy (H = 12 MJ/kg) by mala činiť cca 100 000 ton /rok. Vzhľadom na veľmi výrazný potenciál pestovania využitia fytomasy a dendromasy na celom území regiónu Slovensko – východ a skutočnosť, že viaceré z vyššie uvedených perspektívnych oblastí alebo štruktúr geotermálnych vôd plošne zasahujú na územia Prešovského i Košického kraja, vyžadujú potrebu koordinácie využitia tohto perspektívneho potenciálu pre budúcnosť celého regiónu na úrovni NUTS II. Hlavné strategické ciele:

1. Zvýšiť podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie. Očakávaný dopad:

• Zníženie spotreby domácich prírodných zdrojov a zníženie závislosti na dovoze surovín z iných regiónov príp. zo zahraničia.

III. Informatívna správa o stave prác na príprave Rozvojového plánu

Slovensko – východ (RoP S – V)

Materiál obsahuje:

1. Zdôvodnenie zmeny názvu vypracovávaného strategického dokumentu z Regionálneho operačného programu na Rozvojový plán Slovensko – východ (RoP S-V)

2. Stručnú informáciu o stave prác na príprave RoP S – V 3. Nadväznosť vypracovania RoP S-V na prípravu Národného strategického

referenčného rámca SR na roky 2007 - 2013 4. Zdôvodnenie výberu rozvojových oblastí a rozvojových tém regiónu Slovensko-

východ pre obdobie rokov 2007 – 2013

1. Zdôvodnenie zmeny názvu dokumentu:

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 351/2004 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, zameranie a vypracúvanie regionálneho operačného programu i sektorového operačného programu, rovnako ako aj ich počty, schvaľuje vláda SR. Z dôvodu, že v súčasnosti sa na národnej úrovni pripravuje Národný strategický referenčný rámec a zatiaľ nie je rozhodnuté o operačných programoch, na rokovaní odborného tímu pre prípravu ROP Slovensko – východ bol prijatý záver, že do rozhodnutia vlády SR o počte a druhoch operačných programov budú práce na úrovni NUTS II pokračovať a bude vypracovaný Rozvojový plán regiónu NUTS II Slovensko – východ. 2. Informáciu o stave prác na príprave Rozvojového plánu Slovensko – východ Zhrnutie doteraz vykonaných prác na príprave RoP Slovensko – východ. V súlade s metodológiou procesu prípravy RoP doteraz boli vykonané práce:

zhromaždené koncepčné a strategické dokumenty podľa oblastí: hospodársky rozvoj,

dopravná infraštruktúra, životné prostredie, ľudské zdroje a demografia, informatizácia, zahraničné investície, zamestnanosť a trh práce, sociálna infraštruktúra, lesné, vodné hospodárstvo, osídlenie a ďalšie

vypracované rešerše strategických koncepčných dokumentov za účelom identifikovania adekvátnych dokumentov využiteľných pri vypracovaní RoP

vyhodnotené dotazníky vyplnené primátormi miest, ktoré boli zamerané na zistenie rozvojových priorít miest v KSK a PSK

zmapované rozvojové zámery mikroregionálnych združení v KSK a PSK vypracovaná metodika pre vypracovanie Profilu NUTS II a návrh Profilu; Profil

pozostáva z hodnotenia trendov doterajšieho vývoja a potenciálu regiónu NUTS II ako základu pre stanovenie stratégie ďalšieho rozvoja

vypracovaná Komunikačná stratégia pre rozdelenie kompetencií členov riadiacej, koordinačnej a expertno-metodologickej skupiny za účelom poskytovania informácií o príprave RoP

vypracovaný zoznam doteraz predložených a podporených projektov zo štrukturálnych fondov EÚ za región Slovensko – východ na základe podkladov získaných z Informačného monitorovacieho systému (ITMS)

identifikované horizontálne a vertikálne témy za účelom vytvorenia tematických odborných pracovných skupín, zložených z interných a externých odborníkov)

vypracovanie Návrhu smerovaní rozvoja regiónu S-V - návrh priorít a strategických cieľov.

3. Nadväznosť vypracovania RoP S – V na prípravu Národného strategického

referenčného rámca SR na roky 2007 - 2013

Príprava koncepčného programového dokumentu na úrovni NUTS II paralelne nadväzuje na prípravu Národného strategického referenčného rámca (NSRR) na programovacie obdobie 2007 – 2013. NSRR je strategický dokument, ktorý okrem sociálno-ekonomickej analýzy a analýzy regiónov bude obsahovať makroekonomické východiská, návrh strategického cieľa a priority rozvoja SR na programovacie obdobie EÚ 2007 – 2013 v prepojení na kohéznu politiku EÚ. NSRR je strategickým dokumentom pre čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

Do prípravy Národného strategického dokumentu je Prešovský samosprávny kraj zapojený v rámci expertnej skupiny Partnerstvo pre Národný strategický referenčný rámec. Partnerstvo dáva predpoklad užšej spolupráce pri príprave národných dokumentov a ich zosúladenia s dokumentmi na regionálnej úrovni. Príprava obidvoch strategických rozvojových dokumentov – na národnej úrovni i úrovni NUTS II Slovensko – východ prebieha paralelne.

Predmetom rokovania vlády SR v najbližšom období bude prerokovanie Návrhu strategického cieľa a priorít SR. Pre roky 2007 – 2013 sa navrhuje nasledovný strategický cieľ: „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“.

Strategický cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom priorít. Sú to: Infraštruktúra a regionálna dostupnosť Inovácie a poznatková ekonomika Ľudské zdroje a vzdelávanie Rozvoj vidieka Horizontálne priority: Informačná spoločnosť

Marginalizované rómske komunity

4. Zdôvodnenie výberu rozvojových oblastí a rozvojových tém v rámci RoP Slovensko-

východ pre obdobie rokov 2007 - 2013

Rozvojové oblasti a témy pre vypracovanie návrhu priorít a strategických cieľov regiónu S-V boli navrhnuté na základe posúdenia a porovnania globálnych cieľov, priorít a opatrení vyplývajúcich z Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK a PSK. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja je základný strategický dokument, ktorý schvaľuje Zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Pri posudzovaní PHSR KSK a PSK bola pozornosť zameraná hlavne na identifikovanie prioritných oblastí, ktorých riešenie je relevantné na úrovni NUTS II. Taktiež pri výbere rozvojových oblastí sa brali do úvahy aj priority rozvoja miest, ako aj rozvojové zámery mikroregionálnych združení. v Košickom a v Prešovskom samosprávnom kraji.