rádio slobodná európa a jeho činnosť vo východnej európe · 8 monographiae comaromienses 11....

Rádio Slobodná Európa a jeho činnosť vo východnej Európe

Monographiae Comaromienses 11.

Redakčná radaRóbert Gyepes

József Liszka (predseda)H. Nagy PéterMarcel PileckyBarnabás Vajda

Barnabás Vajda

Rádio Slobodná Európa a jeho činnosť vo východnej Európe

Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho Komárno 2013

Odborní recenzentiDoc. Dr. Béla Révész

Dr. Árpád Popély

© Mgr. Barnabás Vajda, PhD., 2013 © Univerzita J. Selyeho, Komárno, 2013

ISBN 978-80-8122-084-5

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2013

Obsah

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

Zoznam najčastejších skratiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

Zorganizovanie RSE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Úloha Československa vo vzniku RSE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

RSE a balónové kampane smerom na Východnú Európu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

Americký manažment: tóny a smernice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

RSE ako pracovisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64

O kvalite správ RSE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

Kto, ako a prečo počúval RSE, keď ho rušil? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

Spravodajské zdroje, interview, listy, telefonáty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102

RSE a détente: Zrušiť alebo nie? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 116

Diplomatické, spravodajské a fyzické útoky proti RSE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126

Telefonáty poslucháčov do československej redakcie RSE v rokoch 1985–1986 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135

Stiahnutie sa RSE z východnej Európy po 1989 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149

Pramene a literatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152

Radio Free Europe in the Cold War (Summary) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163

Obrazová príloha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168

Úvod

Táto kniha je slovenským prekladom mojej knihy, Rádio Slobodná Európa, ktorá vyšla v maďarčine, v roku 2011. Téma celkom, obsah vo veľmi značnej miere je totožný s obsahom pôvodnej knihy. Zo slovenského prekladu sme síce vynechali dve celé kapitoly (Maďarskí emigranti z Československa po 1968 v RSE; Problém nacionalizmu v RSE a v americkej zahraničnej politike), ale ostatné kapitoly sú takmer totožné. Vzhľadom k tomu, že môj výskum a moja kniha boli zamerané od počiatku na celú východnú Európu, a v rámci nej hlavne na bývalé Českosloven-sko, som rád, že kniha, ktorá zo zvláštneho aspektu „zakázaného rádia“ analyzuje Československo pred rokom 1989, teraz sa dostane aj k slovenským (a českým) čitateľom.

O výnimočnom médiu studenej vojny, ktorým bolo Rádio Slobodná Európa, napísali veľa kníh. Z bývalých spolupracovníkov niekoľko desiatok napísali svo-je memoáre, medzi inými Američan Robert T. Holt (1959) a Arch Puddington (2000); Čech Karel Sedláček (1993) a Karel Jankovský-Drážďanský (1995); Maďari Gyula Borbándi (1996), László Cseke, László Kasza a Csaba Skultéty (2006); Po-liak Jan Nowak-Jezioranski; Bulhar Stepane Groueff (2003). Medzi nimi nájdeme takých, ktorí z bývalých spolupracovníkov sa časom stali vynikajúcimi odborníkmi tejto témy, ako napr. Glenn Ferguson a Sig Mickelson niekdajší riaditelia, alebo Kenneth R. M. Short, A. Ross Johnson, R. Eugene Parta, George R. Urban, Alfred A. Reisch a iní.

RSE intenzívne zaujíma aj vedeckú spoločnosť, ktorá sa špecializuje na studenú vojnu. Popri Richardovi H. Cummingsovi, ktorý napísal viac kníh a štúdií o tej-to téme, treba spomenúť Alana A. Michie-a, Herberta A. Friedmana a Martina J. Medhursa, Christophera Simpsona, Gerharda Wettiga, Donalda R. Browne-a, B. Dantea Fascella, Davida M. Abshire-a, Leonarda R. Sussmana, Barrya Rubina, Seana Kellyho, Burtona Paulu-a, Marshu Sieferta, Garyho D. Rawnsleyho a iných. Popri skromnejšej českej a slovenskej odbornej literatúry, ako napr. príspevky českého Prokopa Tomeka a slovenského Miroslava Micháleka, práce maďarských historikov, hlavne Csabu Békésa, Lászlóa Borhiho, Tibora Franka, Tamása Magya- ricsa, Zoltána Maruzsu a Bélu Révésza, ktorí sa zaoberajú s tematikou studenej vojny, tvoria vynikajúcu odbornú literatúru k pochopeniu tejto éry a témy.

Keď sa skončila studená vojna a RSE opustilo východnú Európu, a následne ako boli sprístupnené podkladové materiály relácií spred roku 1989, stalo sa možným kritické zváženie a vyhodnotenie tohto masovokomunikačného nástroja studenej vojny. RSE svoje východoeurópske vysielanie do roku 2004 postupne ukončilo,

Monographiae Comaromienses 11. 8

ale jeho archívy, ktorého jedna časť sa nachádza v USA a druhá v Budapešti, slú-žia výborným zdrojovým materiálom. Interné dokumenty RFE/RL, medzi nimi dôvernú internú korešpondenciu a materiály, ktoré sa týkajú pripojenia na CIA uložili v Hoover Institutione, ktorá pôsobí pri Univerzite v Stanforde, kým druhú časť listového a knižničného dedičstva spravuje Open Society Archives (OSA) v Budapešti.

Z budapeštianskeho fondu RSE pre túto knihu boli obzvlášť dôležité analýzy pripravené jednotlivými výskumnými divíziami RSE, ale hlavne divíziou Czecho-slovak Desk, ktoré podľa môjho názoru majú významnú hodnotu, ako historické pramene. Z jednej strany RSE bolo súčasťou americkej tvorby politiky, preto jeho materiály koncentrovane obsahujú proces, vlnenie, zmeny atď. studeno vojnových vzťahov medzi východom a západom. Z druhej strany rádio bolo schopné poskyt-núť alternatívu voči kontrolovanej komunistickej tlači. Výber, analýza a zostavenie správ, ktoré praktizovali na úrovni západnej tlači v RSE, malo za následok, že ma-teriály veľmi citlivo odrážajú každodennú percepciu rádia, a jeho vplyv na komu-nistické štáty, hlavne na ich spoločnosť. Z toho vyplýva, že materiály výskumnej divízie RSE nie sú len dokumentmi zlatého veku analytickej vyhodnocovacej po-litickej žurnalistiky, ale sú aj bohatou klenotnicou vedomostí o studenej vojne, a v rámci nej histórie východnej Európy, ovládnutej komunistickými stranami.

Zoznam najčastejších skratiek

ACLPR / Amcomlib = American Committee for Freedom of the Peoples of the USSR, neskoršie American Committee for Liberation from BolshevismAFCR = American Fund for Czechoslovak Refugees/ReliefARD = Audience Research Department BAD = Broadcast Analysis Department/Division BBC = British Broadcasting CorporationBIB = Board for International Broadcasting CBS = Columbia Broadcasting System CFE/FEC/NCFE = Commmittee for Free Europe/National Committee for Free Europe, resp. National Committee for a Free Europe, alebo jednoducho Free Europe CommitteeCFF = Crusade for Freedom CIS New York = Czechoslovak Information Service New YorkCNR = Central Newsroom ČSAD = Československá automobilová doprava ČTK = Česká tisková kancelář EEF = Eastern European Fund EER = East European Reseach BR OSN = Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov FEF = Free Europe Fund FEP = Free Europe Press GATT = General Agreement on Tariffs and TradeIOD = International Organization Division JPJ = John Price Jones Company ÚV = ústredný výbor [komunistickej strany] KGB = tajná služba Sovietskeho zväzu KSČ = Komunistická strana ČeskoslovenskaMTI = Magyar Távirati IrodaNDR = Nemecká demokratická [komunistická] republika NIS = News and Information Services MOV = Medzinárodný olympijský výbor NSC = USA National Security Council


ONV = Okresný národný výbor OPC = Office of Policy Coordination OSS = Office of Strategic ServicesOWI = pozri US OWIPOQ = Public Opinion Quarterly RCI = Radio Canada International RES = Research and Evaluation SectionRFE resp. RSE = Radio Free Europe, Rádio Slobodná EurópaRIAS = Radio in the American Sector BerlinRL = Radio Liberation, neskoršie Radio Liberty SPD = Socialdemokratische Partei (West)Deutschland State Department = Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátovŠtB = Štátna bezpečnosť RSČ = Rada svobodného Československa, Council of Free CzechoslovakiaÚV KSSZ = Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu SNR = Slovenská národná rada USIA = United States Information AgencyUS OWI = United States Office of War Information VoA = Rádio Voice of America

Zorganizovanie RSE

Založenie Rádia Slobodná Európa odôvodnili medzinárodné politické vzťahy, po druhej svetovej vojne. Potom, ako veľmocenské vzťahy sa stali čoraz vyostrenej-šími, vláda USA na zadržanie sovietskej expanzie – a popri niekoľkých iných ini-ciatív – v roku 1948 iniciovala založenie takej súkromnej organizácie, ktorá pre obyvateľstvo východnej Európy, vo sfére sovietskeho vplyvu, vysiela hodnoty bur-žoáznej demokracie.

Nešlo o ojedinelú ani bezprecedentnú iniciatívu. V duchu ideologického boja – čiže nielen len jednoducho kvôli šíreniu informácií – počas druhej svetovej voj-ny viac rozhlasových staníc vysielalo do krajín Európy, ktoré okupovala nemecká armáda alebo trpeli pod domácou diktatúrou. Tieto relácie, vysielané prevažne z Londýna, z viacerých aspektov je možné považovať za predchodcov RSE. Oni tiež vysielali svoje viacjazyčné relácie, ktoré neboli zbavený propagandy na nepria-teľské územia, a okruh ich spolupracovníkov taktiež bol zostavený z politických emigrantov, ako neskôr v prípade RSE. Mnohí z ranných pracovníkov RSE svoje skúsenosti s rozhlasom získali počas svetovej vojny, ako napr. Čech Pavel Tigrid, ktorý bol československým redaktorom a hlásateľom BBC počas vojny, a neskôr sa stal jedným z organizátorov československého RSE v Mníchove.

Rozhlasové vysielania počas svetovej vojny aj v prípade cieľovej ideológie uka-zujú mnoho podobností s neskorším RSE, predovšetkým v tom, že vystupovali/zakročili proti vojenskej okupácii a politickej diktatúry. Do roku 1945 nepriateľom boli Nemci, potom v rannej studenej vojne médiá sa postupne preladil proti sta-linistickému Sovietskeho zväzu. Popri podobnostiach musíme poukázať aspoň na jeden podstatný rozdiel, na to, že kvalita relácií RSE vo väčšej časti studenej vojny bola neporovnateľne lepšia, ako to počas svetovej vojny bolo možné hoci len pred-staviť. Inými slovami: vďaka technickému pokroku, rozhlasovým skúsenostiam, a vo veľkej miere sebareflexii programových riaditeľov, síce RSE nebolo nezávislé, ale stále pohybovalo v smere vyváženého spravodajstva.

RSE nie je možné považovať za ojedinelú iniciatívu, lebo USA medzi 1947–1950 odštartovala niekoľko rozsiahlych antikomunistických projektov. Rádiové vy-sielanie smerom na východnú Európu dostalo priestor a rolu v rade týchto iniciatív, napr. Marshallov plán alebo CoCom zoznam. Ale rad antikomunistických iniciatív je možné ľahko pokračovať: CIA, American Committee for Liberation, Committee for Free Europe, Crusade for Freedom, Citzens Foreign Relations Committee, Mu-tual Security Act atď., čiže postupne sa vybudoval celý arzenál nástrojov politické-ho, psychologického a hospodárskeho boja. Ako programy hospodárskej pomoci


USA medzi 1945–1950 sa stali čoraz komplexnejšími a cieľavedomejšími, tak isto aj ad hoc ideologické reakcie vystriedali stále vedomejšie a dobre premyslené stra-tégie, na čo poukazuje to, že uvedené projekty boli aj navzájom sieťovo prepojené.

USA v obidvoch svetových vojnách, ale hlavne po roku 1942 používala (najmä prostredníctvom Rádia Hlas Ameriky a OWI) prostriedky propagandy, smerova-nej do zahraničia. Avšak po vojne nebolo jednoduché naďalej prevádzkovať túto činnosť, totiž americká verejnosť v období mieru mala mimoriadne kritický postoj voči takýmto iniciatívam. Hlas Ameriky napr. hneď v 1945 začali postupne likvi-dovať. Právny základ rozhlasovej propagandy smerujúcej do zahraničia zabezpečil zákon, tzv. Smith–Mundt Act1, ktorý iniciovali už v roku 1945, ale účinnosť nado-budol len od roku 1948. Senátor H. Alexander Smith a poslanec Karl Mundt po poučnej európskej ceste – keď videli, že Sovietsky zväz a ním podporované národ-né komunistické strany výrazne začínajú ovplyvňovať európsky priestor – podali návrh zákona, ktorý neskôr bol pomenovaný po nich. Tento zákon na jednej strane normalizoval osud Hlasu Ameriky, ktorý pôsobil od roku 1942 (v skutočnosti za-chránili rozhlasovú stanicu, ktorá zamestnávala 11 000 pracovníkov2), a na druhej strane oprávnil Ministerstvo zahraničných vecí USA, aby vysielalo rozhlasové re-lácie pre poslucháčov, ktorí žijú mimo územia USA. Do prípravy zákona vo veľkej miere zasiahol začiatok studenej vojny, a nakoniec sa stal aj rozhodujúcim argu-mentom. Po niekoľkoročných prieťahoch ho prijal aj Kongres, a prezident Truman ho nakoniec podpísal 27. januára 1948. Kým bol zákon hotový, dovtedy bolo zrej-mé, že zákon Smith–Mundt je právnym predpisom studenej vojny, ktorá bude mať úlohu „v globálnej boji za myseľ a vôľu ľudí” – ako to formuloval Truman, a po ňom s obľubou aj Eisenhower.

Z právneho hľadiska zákon Smith–Mundt je vládnym orgánom, ktorý upra-vuje zahraničné rozhlasové aktivity ministerstva zahraničných vecí, preto naoko a pred verejnosťou sa nevzťahoval na RSE, veď RSE zriadila súkromná organizácia s názvom Výbor Slobodná Európa (Commmittee for Free Europe, CFE). CFE za-ložili v marci 1949, a žiadosť na jeho registráciu predložili úradom štátu New York 29. apríla 1949; 2. júna 1949 názov neziskovej súkromnej organizácie zmenili na Národný výbor pre Slobodnú Európu (NCFE).3 Medzi zakladateľmi organizácie (ktorú jednoducho nazývali len Free Europe Committee) boli takí vplyvní Ame-ričania, ako Joseph C. Grew kariérový diplomat a viacnásobný veľvyslanec; Allen

1 US Information and Educational Exchange Act of 1948; Public Law p. 80–402.2 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-

tin’s Press, New York, 1997, p. 5.3 Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broadcasting. http://cold-

warradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free-europe-begins.html [29.12.2010]

Zorganizovanie RSE 13

Dulles neskorší predseda CIA; DeWitt Wallace, majiteľ magazínu Reader’s Digest; DeWitt Clinton Poole niekdajší diplomata a spoluzakladateľ magazínu Public Opi-nion Quarterly; Frank Altschul investičný bankár z New Yorku; G. Rodney Smith generál a iní.4 Prvým predsedom NCFE sa stal DeWitt C. Poole a predsedom pred-stavenstva J.C. Grew. Medzi členmi vedenia boli D.D. Eisenhower, L.D. Clay, Cecil B. DeMille hollywoodsky producent, Henry Luce, Charles Taft, C.D. Jackson, Wil-liam J. Donovan, Mark Ethridge a Daryl Zanuck.

Zakladateľov môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina mala vojenské a spravodajské skúsenosti, ako napr. W.J. Donovan, americký špionážny šéf počas druhej svetovej vojny, alebo Robert Lang, ktorý ako veterán OSS sa stal prvým riaditeľom RSE. Do druhej skupiny patria členovia predstavenstva, ktorí boli ban-kári či podnikatelia, a ktorí vniesli peniaze do projektu. Členovia tretej skupiny sa vyznali v problematike propagandistických rozvratných kampaní, ako napr. C.D. Jackson, ktorý počas svetovej vojny pôsobil ako odborník psychologického boja.5 Zapojenie ľudí, ktorí mali podobné skúsenosti ako on, ľahko bolo možné obhájiť tým, že pri založení NCFE v roku 1949 ešte veľa ľudí spomínalo na propagandistic-ké triky a kampane druhej svetovej vojny.

NCFE so sídlom v New Yorku z organizačného hľadiska sa skladalo z troch zlo-žiek: z predstavenstva, z chargé d‘affaires a z podporujúceho členstva. Strategické riadenie bolo úlohou jedenásťčlenného predstavenstva, pod vedením J.C. Grewa, predsedu predstavenstva. Členovia predstavenstva boli A.A. Berle Jr., Frederic R. Dolbeare, Julius Fleischmann, Paul Kesten, H.B. Miller, Arthur W. Page, Spen-cer Phenix, Whitney H. Shepardson, Charles M. Spofford a H. Gregory Thomas. Agendu zabezpečovali chargé d‘affaires generálneho štábu. Hoci NCFE malo jed-ného predsedu (v 1954 napr. Whitney H. Shepardson) a dvoch alebo viacerých podpredsedov (v 1954 napr. Frederic R. Dolbeare a Spencer Phoenix, druhý v úlo-he finančného tajomníka), v skutočnosti aj toto grémium riadil J.C. Grew spolu s Arthur W. Page-om.

Vedenie NCFE vnímalo tak, že tie udalosti, ktoré sa odohrávali v Európe v ro-koch 1947–1949 (talianske voľby v apríli 1948, ktorá hrozili s napredovaním ko-munistov, berlínsky letecký most v období od 25. júna 1948 do 4. mája 1949, ktorý spôsobil skutočný pocit vojny, odstrel/výbuch prvej sovietskej atómovej bomby v auguste 1949 atď.), vyvolajú strach Američanov. Preto plánované triky kampane hneď od začiatku stavali na základné inštinkty. Preto a v tomto duchu písal J.C.

4 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 129.5 C.D. Jaskson neskôr sa stal národnobezpečnostným poradcom prezidenta D.D. Eisenhowera.

Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hungary in the 1950s. Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, p. 98.


Grew pre budúcich členov predstavenstva NCFE, že „táto akcia tak silno sa týka pudu sebazáchovy, že so sponzorovaním nebude žiadny problém”. O vedomom po-súdení psychologického motívu nasvedčuje aj list DeWitt Poole-a, ktorý napísal Allanovi Dullesovi, predsedovi CIA, 16. novembra 1949, v ktorom Poole načrtne viacero možností na získanie peňazí, so zdôraznením tej, „ktorá nielenže nám pri-nesie peniaze, ale vyvolá aj čoraz živšie a širšie obavy kvôli komunistickej hrozbe. Takto zároveň by sme mohli získať aj širokú demokratickú podporu k tej náročnej defenzívnej a protiútočnej práci (sic!), ktorej sa NCFE ujalo. […] Toto je tá predsta-va, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bude schopná mobilizovať generála Claya a hocikoho k nemu podobného, aby svojim menom a podporou sa k nám pripojil. Ak mu plán predložíme tak, ako typické americké demokratické hnutie, tak si mys-lím, že ho bude považovať za vyhovujúci, povznášajúci a podporovateľný.”6

Keď NCFE vznikol, vtedy bolo isté len to, že čokoľvek bude jeho cieľom, to budú realizovať kampaňami a pracovnými metódami amerického typu. Prvé kam-pane „náročnej defenzívnej a protiútočnej práce ” z poverenia NCFE vybavovala newyorská reklamná firma, John Price Jones Company (JPJ), osobne Erwin Tuthill, podpredseda JPJ.7 Kampaň s veľmi konkrétnymi a nesmierne jasnými cieľmi bola postavená na technike „konaj teraz, než bude neskoro”, a navrhovala princíp „bab-ka k babce, budú kapce”: „Každým dolárom, ktorým prispeješ ku Kampani Slobo-dy, podporuješ minútu pravdy u Rádia Slobodná Európa. Pošli jeden dolár hneď teraz!”8

Popri profesionálnych reklamných odborníkov dobre im poslúžili aj mediál-ne kontakty. DeWitt Poole, ako zakladateľ magazínu Public Opinion Quarterly (POQ), a zároveň ako predseda NCFE spravil veľa preto, aby POQ držalo na den-nom poriadku témy a dôležitosť psychologického boja. Podarilo sa to tým, že v ča-sopise často publikovali v priaznivom svetle prípadové štúdia, reportáže a diskusie o otvorených alebo skrytých zahraničnopolitických akciách. Odtiaľ už bol len krô-čik, aby spolupracovníci magazínu aj sami sa aktívne zapojili do takých činností, ktoré iniciovalo CIA, ministerstvo obrany alebo zahraničných vecí.9 Cez druhého

6 Cituje Cummings, Richard: Origins of Crusade for Freedom Advertising Campaigns of the 1950s. http://www.historytimes.com [19.4.2010]

7 Tuthill v jednom liste, z 26. augusta 1949, ponúkol služby svojej firmy Charlesovi Taftovi, jednému z riaditeľov NCFE/FEC, po ktorom na konci augusta 1949 riaditelia NCFE/FEC poverili DeWitta Poole-a, aby rokoval s John Price Jones-om, po ktorom Tuthill sa stal externým poradcom NCFE/FEC. Cummings, Richard: Origins of Crusade for Freedom Advertising Campaigns of the 1950s. http://www.historytimes.com [19.4.2010]

8 Cummings, Richard H.: Origins of Crusade for Freedom Advertising Campaigns of the 1950s. http://www.historytimes.com [19.4.2010]

9 Simpson, Christopher: Science of Coercion: Communication Research and Psychological Warfare, 1945–1960. New York-Oxford University Press, 1996, pp. 48–51.


vedúceho redaktora POQ, Franka Stantona bolo zabezpečené aj televízne pokrytie, ktoré v tom čase chodilo v plienkach. Stanton, ako jeden z vedúcich Columbia Broadcasting System (CBS)10 , mal veľkú úlohu v tom, aby CBS „predalo” americ-kým televíznym divákom tie aktuálne aféry, ktoré mali zdôraznenú propagandis-tickú hodnotu. Takým bol napr. príbeh „veľkej českej vlakovej lúpeže” v roku 1951, o ktorej CBS 23. októbra 1951 večer odvysielalo tridsať minútovú dokumentárnu drámu s názvom The Train from Czechoslovakia (Vlak z Československa).

Z politického hľadiska, RSE založili v tej viere, že USA studenú vojnu bude viesť skôr s politickými a ekonomickými prostriedkami, ako vojenskými. Táto myšlien-ka pochádza od George-a F. Kennana, podľa ktorého, síce USA nemôže mať ilúzie ohľadne agresívnych zámerov Sovietskeho zväzu, ale studená vojna musí byť a os-tať zásadne vojnou ideí.

Po prijatí Kennanového sledu myšlienok, a obzvlášť po československej komu-nistickej puči vo februári 1948, vôbec nebolo prekvapujúce vytýčiť ten cieľ, že je treba vysokovýkonným rádiovým vysielaním podlomiť komunistický mediálny monopol so sovietskou dominanciou. Plán sa vtedy začal čistejšie sformovať, keď Kennan pri ministroch zahraničných vecí, najskôr pri George-ovi C. Marshallovi, potom pri Deanovi Achesonovi začal vplývať na určenie smeru zahraničnej poli-tiky USA, hlavne keď v Marshallovej ére sa stal náčelníkom Politickej plánovacej skupiny na ministerstve zahraničných vecí.11 Podľa R. Cummingsa novátorom u RSE bol jeden istý Frank Wiesner (Office of Strategic Services, OSS), ktorý počas druhej svetovej vojny pôsobil u tajnej služby. Avšak musíme súhlasiť so Zoltánom Fehérom, že za novátora u RSE predsa musíme považovať Kennana12, lebo on bol, kto Wiesnerovi – ktorý od 1947 v ministerstve zahraničných vecí sa zaoberal s prí-padmi utečencov zo Sovietsky zväzu a z iných krajín východnej Európy – zabezpe-čil priestor a úlohu.

Wiesnera 1. septembra 1948 vymenovali na čelo Politického koordinačného úradu (Office of Policy Coordination, OPC), ako dozorcu špeciálnych a tajných politických projektov, a zároveň ho poverili aj s koordináciou psychologického boja. Základy rádia týmto položili tri organizácie: jedna súkromná spoločnosť

10 New York Times, March 15, 1967.11 Lukacs, John (red.): A történelem eleven valósága. George F. Kennan és John Lukacs levelezése. Prekl.

M. Nagy Miklós. Európa Könyvkiadó, Budapest, 2010, p. 328., 222.12 Fehér, Zoltán: George F. Kennan: realista diplomata a hidegháborús amerikai stratégia alakí-

tásában. In: Frank Tibor (red.): Gyarmatokból impérium. Magyar kutatók tanulmányai az amerikai történelemről. Budapest, 2007, Gondolat Kiadó, p. 211. Sosin, Gene: Sparks of Liberty. Penn State Press, 1999, pp. 1–2.


(FEC/NCFE), Ministerstvo zahraničných vecí USA a CIA, s tou podmienkou, že hoci OPC sa začlenilo do rámcov tajnej služby, jeho vedúci zodpovedal dvom mi-nistrom, ministrovi obrany a zahraničných vecí.

Na počiatočné improvizovanie, na zatemnené obrysy vládou zúrivo plánova-nej propagačnú kampaň odkazuje, že NCFE zo začiatku začalo svoje pôsobenie vo viacerých smeroch. V zakladajúcej listine NCFE vyznačili päť okruhov činností. Prvým najdôraznejším smerom bola podpora a podchytenie exulantov z východ-nej Európy, žijúcich v USA13, čo opäť vedie späť k G.F. Kennanovi, lebo ako sa zdá otec politiky zadržania/obmedzenia bol jedným z tých, ktorý u J.C. Grewa súril založenie NCFE, aby hlas a názory východoeurópskych exulantov vedel vysielať späť do ich bývalej domoviny.

Kennan pracoval aj v iných smeroch. 5. februára 1948 najprv v jednom inter-nom projekte nastolil, že s východoeurópskymi exulantmi „by bolo možné vyplniť medzery, ktoré máme v oficiálnom spravodajstve […] a v politicko-psychologic-kých operáciách ”14, a 4. mája 1948 už položil na stôl ministerstva zahraničných vecí a Rady pre národnú bezpečnosť vyzretú situačnú správu, ktorá niesla názov Úvod do organizovaného politického boja.15 Je zrejmé, že nielen nápad využitia východoeurópskych exulantov, ale aj utajenie, ako metóda pochádzala zväčša od Kennana, ktorý v tých dokumentoch navrhoval prakticky vláde USA to isté, ako Grewovi.

Nebolo to teda náhodné, že „vzťahy s bulharskými, československými, maďar-skými a rumunskými národnými výbormi” sa rýchlo rozšírili o celý rad inštitúcií, ktoré založilo NCFE: o Výbor pre tlač a rozhlas; o Kolégium Slobodnej Európy v Strassbourgu; o sovietsky inštitút, založený v Mníchove v júli 1950; a nakoniec o postavenie Tlačovej kancelárie Slobodná Európa (Free Europe Press, FEP) v lete 1951.16 Kennan v marci 1951 mal prsty aj v tom, že pomocou Nadácie Ford vznikol

13 Podľa terminológie českej a slovenskej historiografie termín exulant vnímam, ako užšiu kategó-riu emigranta: exulant = politicky aktívny emigrant. O pojmoch exulant a emigrant viď Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 8.

14 Grose, Peter: America’s Secret War Behind the Iron Curtain. Mariner Books, New York, 2000, p. 7.15 Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dangerous history of American broadcast-

ing in Europe, 1950–1989. McFarland & Company, Inc., Jefferson, North Caroline, 2009, p. 6.

16 Tisk Svobodné Evropy. Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 9. Podľa Herberta Friedmana FEP založili v auguste 1951. Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 5. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


Eastern European Fund (EEF), v ktorom okrem F. Altschula on hral rozhodujúcu úlohu. EEF, ktorý neskôr premenovali na Free Europe Fund (FEF), po roku 1960 ticho prevzal úlohu CFF, ktoré dovtedy stratilo svoj elán: Radio Free Europe Fund z jednej strany realizoval/o politické reklamné kampane v rámci USA, z druhej strany cez neho prali tie peniaze, ktoré CIA tajne pripravilo pre DeWitt Poolovskú NCFE.17

Z rôznych nadácií najúspešnejšiu kariéru mal Výbor pre tlač a rozhlas, založený v júni 1949, ktorý sa stal bezprostredným zakladateľom rozhlasových staníc RSE a Radio Liberty tým, že výbor vedený Fredom Altschulom o niečo neskôr v New Yorku vymenoval prvého riaditeľa RSE, ktoré vtedy existovalo ešte len v zásade, Roberta Langa; čiže v tomto zmysle Rádio Slobodná Európa bola založená v de-cembri 1949.

Z pohľadu práve odštartovanej americkej propagandistickej vojny, respektíve založenia rádií nie je zanedbateľné, že medzitým v USA aj vnútropoliticky bolo čo-raz nevyhnutnejšie, aby washingtonský establishment odôvodnil permanentný bi-polárny konflikt, smerom k vlastnej verejnosti. Založenie rádií samozrejme získalo podporu niektorých vládnych úradníkov (Dean Acheson minister zahraničných vecí, G.F. Kennan, C.D. Jackson, Allen Dulles), ale teraz sa už zdalo, že je potrebný nejaký zrozumiteľný cieľ, jedna rozsiahla kampaň, ktorá na samom začiatku päť-desiatych rokov – jasne smerujúc proti komunizmu – v očiach amerického ľudu sa zdala byť podporovateľná, a ktorá verejne podporovala aj RSE. Táto kampaň, ktorá sa začala v druhej polovici roku 1950 dostala názov Crusade for Freedom (CFF), čiže Ťaženie/Križiacka výprava za slobodu.

To, že politická rétorika studenej vojny sa stávala čoraz tvrdšou, je možné spo-zorovať aj na rétorických tvaroch. Prezident Truman 20. apríla 1950 pred jednou vplyvnou tlačovou organizáciou použil ešte slovné spojenie „Campaign of Truth” (kampaň pravdy/ťaženie za pravdu).18 Ale po niekoľkých mesiacoch, ako člen predstavenstva NCFE, Dwight D. Eisenhower už hovoril „o križiackej výprave”, dokonca ju postavil do stredobodu svojho politického pôsobenia, ktoré sa začalo po ukončení jeho vojenskej kariéry.

Eisenhower 4. septembra 1950 coloradskom Denveri predniesol rozsiahly pre-jav s názvom Crusade for Freedom, a vlastne s týmto prejavom sa začalo Ťaženie zo slobody, na založenie RSE. Hoci Eisenhower svoj prejav začal so spomienkou

17 Simpson, Christopher: Science of Coercion: Communication Research and Psychological Warfare, 1945–1960. New York-Oxford University Press, 1996, pp. 48–51.

18 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-tin’s Press, New York, 1997, p. 14.


na amerických vojakov, ktorí svoje životy obetovali v Kórei, prevažná časť jeho reči bola kritikou sveta ovládaného komunistami. Oslavovaný generál druhej svetovej vojny v štylisticky vypracovanom a rezolútnom prejave kritizoval komunistické vlády, pričom sa zmienil aj o Ťaženie za slobodu a založenie RSE: „Dnes večer ne-hovorím k vám ako dôstojník armády, ale ako súkromná osoba […] Toto ťaženie podporujú americké súkromné osoby preto, aby veľkú lož porazili veľkou pravdou. Toto je program, ktorý privítal aj prezident Truman.”

Eisenhower povedal: Rádio Hlas Ameriky, ktoré vysiela oficiálne stanovisko USA, nie je dosť efektívne, „preto potrebujeme silnú zahraničnú rozhlasovú sta-nicu, ktorá vie fungovať bez kontroly [komunistických] vlád, a ktorá v živej a pre-svedčivej forme vie tlmočiť elementárnu poctivosť a primeranosť demokracie. […] Len takto sa vieme postaviť komunistickým podvodom na odpor, ktoré rozsieva-jú v každej relácii o počasí, výrobe a spravodajskom programe. Takouto rádiovou stanicou je RSE, ktoré pôsobí v Západnom Nemecku. […] Tento vysielač denne prináša odkaz nádeje a povzbudzovania istej malej časti európskych národov. Cru-sade for Freedom napomôže v tom, aby RSE vedelo vybudovať sieť rozhlasových staníc.[…] Kým nezvíťazíme, dovtedy sa musíme obmedziť na sparťanskú nená-ročnosť v každej takej záležitosti, ktorá nie je pre nás životne dôležitá, aby sme vedeli poskytnúť maximálny príspevok na ochranu nášho spôsobu života. […] Komunizmus spraví oveľa viac, než vykorisťuje robotníkov [...] bezbožná zvrhlosť komunistického systému, jeho vypočítavé a premyslené klamstvá, jeho podvrat-ná, skorumpovaná a militantná propaganda pozbaví robotníkov slobodnej tlače a možnosti slobodného náboženského vyznania”.

V takmer desaťročí, do konca Truman–Eisenhowerovej éry, aktivity NCFE/CFF plnili dve veľmi dôležité úlohy. Jednak dobre kryli pôsobenie CIA v rádiách, jednak organizácia a kampaň slúžili ako verejné antikomunistické výzvy, ktoré nezískali len morálnu a politickú podporu americkej vláde, ale aj finančnú pomoc, najprv k fungovaniu RSE, neskôr aj pre Radio Free Asia. Ťaženie pre slobodu, a RSE, ktoré od roku 1950 získalo stále väčší priestor, sa osvedčili, ako úspešná kombinácia, aby počas rannej studenej vojny získali sympatiu verejnosti. Americkí televízni diváci okrem iného od populárneho športového reportéra, od mladého Ronalda Reaga-na, sa mohli dozvedieť, že finančné dary pre Ťaženie pre slobodu môžu zasielať na meno generála Claya, do Empire State Buildingu, v New York City.

V skoro dvoch desaťročiach, do konca 1960-tych rokov, prostredníctvom da-rov pre NCFE, rôznych charitatívnych večierkov, večer, sprievodov atď. milióny Američanov prispelo k tomu, aby protikomunistická križiacka výprava („crusade”) sa úspešne pokračovala v ďalekej Európe. Dobročinní si mohli myslieť, že pod-porujú morálnu, pravdivú a mimovládnu záležitosť. V istom zmysle ale bolo to


zavádzanie. Lebo v skutočnosti rozpočet RSE do 1971 väčšinou pochádzal od CIA, a počas existencie Ťaženia pre slobodu nikdy nevedel vykryť skutočné prevádzkové náklady RSE.19

Z vyzbieraných financií, plus z tajných príspevkov CIA boli postavené prvé vy-sielacie veže RSE, a z nich bol vyhotovený Zvon slobody, ktorý sa počas studenej vojny stal logom RSE. Zo Zvona slobody, ktorého hlas sprevádzal vyhlásenie ame-rickej nezávislosti 4. júla 1776 z veže radnice vo Philadelphii, vyhotovili 10 tonovú kópiu v londýnskej dielni Gillet & Johnston, ktorá potom precestovala celé USA, aby získala finančnú podporu pre rádio. Zvon sa dostal do 21 štátov USA, a po-čas jeho cesty bolo možné podpísať tzv. zvitok slobody, na ktorom signatári mohli vyjadriť svoju vieru „v ľudskej slobode a ľudskej dôstojnosti, ktoré pochádzajú od Boha”. Zvon, ktorého obraz, ako logo, sa neskôr dostalo na záhlavie spisov RSE, disponoval s viacnásobnou symbolikou. Neodkazoval len na americkú nezávislosť z roku 1776, ale organicky sa k nemu pripájal aj citát od Abrahama Lincolna: That this world under God shall have a new birth of freedom – Aby sa tento svet – s po-mocou Boha – znovuzrodil k slobode.20

Vytvorením RSE zakladatelia zriadili prostriedok boja proti komunizmu, avšak rozptýlenie rannej činnosti NCFE poukazuje na to, že ideologický boj v éteri, len postupne sa dostal do popredia pôsobenia organizácie. RSE len postupne, spolu s inými zahraničnými projektmi a viacerými inými rádiovými stanicami, hlavne popri Hlasu Ameriky, RIASu, Radia Free Asia a Radia Swan sa stalo organickou súčasťou kennanskej politiky zadržania/obmedzenia, prostriedkom mierové-ho „boja ideí”. V tom, že z ranných antikomunistických projektov USA najživo-taschopnejším sa stalo RSE, niekoľko faktorov hralo úlohu. Rozhodujúcim bolo, že ako NCFE, tak i Ťaženie pre slobodu malo podporovateľov v najvyšších politic-kých a hospodárskych kruhoch. Potom profesionálna kampaň dosiahla, aby široké

19 Podľa súdobej tlače počas 1950/1951 okolo 16 miliónov Američanov prispelo na kampaň Ťaženia pre slobodu, okolo 1.5 milióna dolárov (http://www.hoover.org/publications/hoover-digest/arti-cle/6270 [18.9.2010]), podľa iného údaja 1 milión 317,000 dolárov. The Pittsburg Press, July 28, 1951.

20 Aby se tento svět – s pomocí Boží – znovuzrodil ke svobodě. Logo sa navlas podobá na dávnejšie známe motto: That Liberty Shall Not perish from the Earth – ktoré v časoch Woodrowa Wilsona, v ním založenej propagandistickej agentúre, Committee for Public Information (CPI) použil na plagátoch Joseph Pennel. Logo RSE sa zmenilo po 1989; na dnešnej podobe je fakľa s mottom: Free Media in Unfree Societies. Neskôr sa zvon vrátil do Európy: a umiestnili ho na západoberlínskej schönebergskej radnici; v 1963 J.F. Kennedy pred touto radnicou predniesol svoj známy prejav Ich bin ein Berliner.


americké publikum považovalo „rádiovú križiacku výpravu“ RSE za záležitosť cti, a aby podporovalo ju. K ranným úspechom ale bolo nutné aj to, aby CIA „objavilo pre seba“ túto novú stanicu.21

Zo začiatku i RSE, i Radio Liberation/Liberty boli organizácie podporované vládou USA, a financované cez CIA. Základom ich spolupráce bola národno-bez-pečnostná smernica z júna 1948, dokument NSC 10/2, ktorý v širokom zmysle splnomocnil CIA na hocijaký tajný úkon, vrátane mediálneho a psychologického boja.22 Do týchto kampaní CIA zaangažovalo RSE dvojakým spôsobom. Jednak tak, že rádio sa stalo cieľom, zmyslom a zvýhodneným politickej kampane; toto sa stalo počas CFF kampaní v USA, alebo napr. ani rýchle postavenie a zaobstara-nie vyspelej technológie mníchovského rozhlasového komplexu by nebolo možné bez jeho podpory. Jednak ale rádio bolo možné využiť, aby „robilo fušky” pre za-hraničnú propagačnú alebo diverzantskú činnosť CIA. Toto druhé sa udialo po-čas balónových akcií, keď objednávateľom tajne bolo CIA, ale v realizácii a hlavne v rozhlasovej propagande, ktorá bola organicky spojená s balónovými kampaňami kľúčovú úlohu hrali pracovníci RSE. Podľa správy CIA z roku 1969, ktorú odhalil Richard Cummings, „RSE bolo najstaršou, najväčšou, najdokonalejšou a pravde-podobne najúspešnejšou skrytou akciou”, ktoré dakedy smerovalo do Sovietskeho zväzu a východnej Európy. (Túto správu je možné zároveň považovať aj za ostrú kritiku činnosti CIA.)

Keď C.D. Jackson, predseda NCFE 1. mája 1951 v Mníchove slávnostne otvo-ril nové rádio, vo svojej päťminútovej slávnostnej reči vyslovil len jeden tajuplný odkaz ohľadne tajnej dotácie stanice: „V tomto rádiu a za týmto rádiom sa skrýva veľká dávka Ameriky.”

Vďaka čiastočne verejným a čiastočne skrytým dotáciám NCFE za pomerne krátku dobu, v januári 1950 uviedlo do prevádzky prvú vysielaciu stanicu v Zá-padnom Nemecku, v Lampertheime, pri Frankfurte. Lampertheiskú, 7,5 kilowat-tovú mobilnú vysielačku používali už aj počas druhej svetovej vojny. Táto mobilná

21 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, hlavne p. 30.; Borbándi, Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, pp. 357–361.

22 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-tin’s Press, New York, 1997, p. 13.


vysielačka, ktorá pozostávala z piatich vozov bola tá23, ktorá prvá krát, 4. júla 1950 (v deň americkej nezávislosti) odvysielala 30 minútovú reláciu smerom do Česko-slovenska.24

Deň narodenia, 4. júla 1950 znamenal prelom. O desať dní neskôr, 14. júla 1950, z Lampertheimu, ako druhá sa ozvala rumunská relácia25. 4. augusta 1950 sa začalo experimentálne vysielanie v maďarčine a v poľštine, potom 11. augusta 1950 aj v bulharčine.26 Plánovali relácie aj smerom do Juhoslávie a Albánska (dokonca do Albánska aj vysielali od konca 1950 do 30. septembra 195327), ale sovietsko-ju-hoslovanský politický rozchod v roku 1951, presnejšie zblíženie balkánskej krajiny k západu, zmenilo situáciu.28

Hoci tieto ranné relácie poskytovali veľmi obmedzený výkon, vďaka ich úspe-chu od druhej polovice 1950 sa začal postupne sformulovať a vytvoril sa stály per-sonál RSE. Z jeho organizovania popri New Yorku a Západnom Nemecku svoju úlohu si vybral aj Paríž, lebo následkom východoeurópskych mocenských zmien a politických turbulencií v rokoch 1945–1948 Paríž bol prvotným miestom za-loženia rôznych emigrantských organizácií. Úspech parížskeho organizovania bol úmerný s rozsiahlosťou, personálnym zložením respektíve s predošlými ak-tivitami západnej emigrácie daného národa. Aj keď v Paríži pôsobili významné

23 Povoz Barbara pozostávla z piatich vozov: štúdiový, vysielací, generátorový, palivový a anté-nový voz. Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broadcasting. http://coldwarradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free-europe-begins.html [29.12.2010], resp. Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dangerous history of American broadcasting in Europe, 1950–1989. McFarland&Company, Inc., Jefferson, North Caroline, 2009, 10.

24 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 1.25 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross

– Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings … CEU Press, 2010, p. 206.26 Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broadcasting. http://cold-

warradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free-europe-begins.html [29.12.2010] Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 169; ďalej Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dangerous his-tory of American broadcasting in Europe, 1950–1989. McFarland&Company, Inc., Jefferson, North Caroline, 2009, p. 10.

27 Christian Science Monitor, June 1, 1951; ako i Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dan-gerous history of American broadcasting in Europe, 1950–1989. McFarland&Company, Inc., Jeffer-son, North Caroline, 2009, p. 10.

28 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 12.; Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dangerous history of American broadcasting in Europe, 1950–1989. McFarland & Company, Inc., Jefferson, North Caroline, 2009, p. 10.


české a slovenské emigrantské organizácie29, napriek tomu v ich prípade väčší vplyv získali výbory, pôsobiace na území USA, aj z nich hlavne organizácie Výbor Slobodného Československa a American Fund for Czechoslovak Refugees/Relief, Jána Papánka.

Udalosti v rokoch 1950–1951 ukazujú veľa neistôt a prechodností (podľa is-tého spomínajúceho, rádio nejaký čas bolo umiestnené aj vo Washington D.C.), okrem toho severozápadné pobrežie USA sa z viacerých dôvodov ukázalo, že nie je vhodným miestom. Z politického a z časti technického hľadiska RSE začali or-ganizovať vo veľkom emigrantskom centre USA, V New Yorku, aj prvé nahrávky relácií boli tu vyhotovené, ale nevysielali ich odtiaľto. Nahrávky postupne odštar-tovaných relácií v lete 1950 boli vyhotovené v New Yorku, ale zvukové pásky lieta-dlom prepravili do Atén, a do cieľových krajín okrem Lampertheimu ich vysielali aj z rozhlasovej stanice, ktorá bola umiestnená na jednej lodi.30 Keď medzi európ-skymi emigrantmi začali verbovať spolupracovníkov, americký manažment sa už pripravoval na to, že v dôsledku rôznych vplyvov novým sídlom rádia nebude ani New York, ani Paríž, ale Mníchov.

Do 1. mája 1951 totiž bola hotová, a v ten deň začala vysielať druhá vysiela-cia veža RSE, v Holzkirchene, pri Mníchove, ktorá už mala výkon 35 kilowattov. Pracovníkov, ktorých naverbovali v lete 1951, už posielali priamo do Mníchova. Toto umožnilo, že prvé stále československé vysielanie, od 1. mája 1951, a druhé stále vysielanie, v maďarčine, od 6. októbra 1951, mohli odštartovať s celodenným programom.31 Bulharské vysielanie sa tiež začalo v októbri 1951, ale celodenné poľské vysielanie sa mohlo začať len rok po československom vysielaní, 3. mája 1952.32 Čiže do konca roku 1951 bola hotová a fungovala infraštruktúra kostry východoeurópskeho krátkovlnného RSE: v provincii Hessen, Lampertheim (od ja-nuára 1950), pri Mníchove Holzkirchen (od mája 1951), a nakoniec v Portugalsku,

29 Tu pôsobil československým parížskym veľvyslanecom, Formanekom založený Comite D’Aide Sociale aux Refugies Tchecoslovaques, a tiež parížsky Federation of Free Czechoslovak Students, ktorého riadili Jan Renner a Václav Hyvnár; podobne v Paríži vychádzali, s podporou francúzskej vlády české noviny pod vedením Josefa Schrabala.

30 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 36., 45.31 Révész, Béla: A felszabadítási stratégia csődje – Szabad Európa Rádió. Rubicon 1996/8–9., p. 23. O

založení maďarskej redakcie viď Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996; Skultéty, Csaba: Vasfüggönyön át. A Szabad Európa mikrofonjánál – előtte és utána. Madách-Posonium, 2006, hlavne pp. 84–100.

32 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 5.


severozápadne od Lisabonu, vysielacie veže Gloria (od decembra 1951). V máji 1952 na ich združení v Portugalsku vznikla firma s názvom Raret Inc., ktorá sa stala vlastníkom a prevádzkovateľom vysielacích veží.

Intelektuálne centrum riadenia RSE do 1961 ostalo v New Yorku, ale väčši-na každodenných operatívnych činností už v 1951 sa premiestnila do Európy, predovšetkým do Mníchova. Potrebu zmeny geograficko-strategického miesta, „europeizáciu vysielača”33 odôvodňovalo viacero faktorov. Predovšetkým fyzická skutočnosť, že priamo z Európy bolo možné poskytovať oveľa rýchlejšie a lepšie spravodajstvo do cieľových krajín. Po druhé Mníchov bol zberňou východoeuróp-skych emigrantov, a toto bolo dôležitým faktorom tak z hľadiska verbovania spolu-pracovníkov, ako aj z hľadiska zberu informácií. Po tretie v Západnom Nemecku, konkrétne v Mníchove (odkiaľ české hranice sú len 150 km) boli dobre počuteľné a chytiteľné komunistické rádiové stanice. Aj politické argumenty boli na strane za-loženia rádiového hlavného stanu v západnej časti Nemecka, konkrétne, že po roku 1949 washingtonskí stratégovia považovali za stále opodstatnenejšie zariadiť sa na dlhodobú studenú vojnu, ktorej jedným krokom bolo to, že USA nie len vojensky, ale aj ideologicky, akoby naznačujúc symbolické obsadenie teritória, začala sa trva-lo zariaďovať na území NSR. Posunutie ťažiska v prospech Európy vyjadril aj C.D. Jackson vo svojej reči, ktorý predviedol 1. mája 1951 pri príležitosti slávnostného otvorenia RSE v Mníchove: „Táto je pravá európska vysielacia stanica.”

Koniec rannej éry, čiže výstavby infraštruktúry znamenal otvorenie novej mní-chovskej budovy RSE. Obrovský komplex budov, ktorý sa rozprestiera v mestskom parku nemeckého veľkomesta – ktoré vtedy nebolo súčasťou nezávislého štátu, ale americkej okupačnej zóny – postavili rekordnou rýchlosťou. Budovu Englischer Garten 1 (táto bola korešpondenčná adresa mníchovského rádia), s jej ôsmymi pripojenými prístavbami (a 22 štúdiami v nich) uviedli do prevádzky v novembri 1952. Rýchle, niekoľkomesačné zverbovanie medzinárodného štábu RSE, postave-nie nemeckých a portugalských vysielačov, ich dosť nákladné prevádzkovanie, ale hlavne rýchlosť mníchovskej výstavby, obrovské rozmery a lukratívnosť samotnej budovy dokazovali, že hoci spočiatku najdôležitejším cieľom NCFE bolo podchy-tenie východoeurópskych exulantov, ale teraz aj vo Washingtone začali hľadieť na RSE, ako na najnádejnejší politický projekt.34 Nemecká spolková republika, v nej Bavorsko a mesto Mníchov aj napriek nespočetnej kritiky (ktorej značná časť po-chádzala od nemeckej ľavice), do konca studenej vojny ostali verní Američanom.

33 Borbándi, Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 304.34 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.

In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 7.


Mesto nielen kvôli dobre plateným pracovným miestam profitovalo z prítomnosti RSE, ale aj preto, lebo dostalo podiel z vysielacích licenčných poplatkov.35 Inak vy-sielacie právo po roku 1955 udelilo Ministerstvo zahraničných vecí NSR, technickú prevádzkovaciu licenciu zase spolkovej pošte.36

Podľa bulharského Stepanea Groueffa Mníchov a New York zo začiatku spo-jil istý druh „politického povrázku ”, nakoľko ranné politické komentáre a relácie s ideologickou náplňou boli vyhotovené v New Yorku, a len tie programy sa zrodili v Mníchove, ktoré pôsobili lokálne alebo boli politicky menej citlivé.37 Okrem Gro-ueffovho vyhlásenia aj viac iných vecí potvrdzuje, že newyorské RSE zo začiatku organizačne stálo nad Mníchovom. Vieme napr., že relácie, ktoré zostavili pracov-níci československej redakcie v Mníchove, Michal Múdry a Ján Stránsky schvaľoval Ferdinand Peroutka v New Yorku.38 V prvej polovici päťdesiatych rokov poľská redakcia v New Yorku určite nebola celkom kontrolovaná Janom Nowakom-Je-zioranskim, lebo newyorskí poľskí spolupracovníci hlásili priamo newyorskému riaditeľovi, Robertovi Langovi; ale šéfom Nowaka-Jezioranského bol Richard Con-don, európsky riaditeľ RSE.39 Newyorskú kontrolu naznačuje aj to, že politicky naj-prioritnejšie sovietske relácie až do konca tu boli pripravované.40

Inak v newyorskej kancelárii všetky cieľové krajiny mali 1-2 zástupcov. New-yorská kancelária Čechoslovákov existovala až do roku 1993, medziiným pod vedením Ferdinanda Peroutku, Ľudovíta Šebestu (alias Luda Dvorského), Karla Reymana, Karela Jezdinského a Miroslava Neoveského.41 Niektorí z nich mali dosť veľký vplyv nielen na československé vysielanie, ale aj na širší politický smer RSE. Istý čas napríklad, keď v období 1985–1993 riaditeľom a jeho zástupcom newyor-skej kancelárie boli William Kratch a Arch Puddington, Karl Reyman mal kľúčovú politickú riadiacu úlohu, kto ako český sociálny demokrat opustil svoju vlasť po 1948.42

35 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-ďanský. Papyrus, 1995, p. 13.

36 Document No. 4: 1970. Stasi Report on West German Government’s Attitude to RFE and RL. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 367.

37 Groueff, Stepane: My Odyssey. iUniverse, 2003, p. 247.38 Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993, pp. 14–16.39 Johnson, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Party”; Origins of

the Swiatlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, November 6–7, 2009.

40 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. xi., xi-xv.41 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-

ďanský. Papyrus, 1995, p. 12.42 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. xiv., 13., 250.


New York si najmenej desať rokov ponechal hlavné rozhodovacie kompetencie, ale v prospech Mníchova postupne sa vzdal stále viacerých operatívnych, organi-začno-riadiacich a politických rozhodnutí. Definitívne rozhodnutie o presťahova-ní sa do Mníchova sa zrodilo vtedy, keď v roku 1960 dôsledkom vážneho incidentu v rámci československej redakcii (v 1960 potom, ako Julius Firt odišiel do dôchod-ku, a jeho nástupcu, Osvalda Kostrbu-Skalického redakcia neprijala a vzbúrili sa proti nemu43) šéfom RSE sa stal G. Rodney Smith. Vďaka Smithovi, najvyššie ve-denie RSE sa z New Yorku odsťahovalo do Mníchova: riaditeľ a jeho zástupcovia, ako i šéfredaktori jazykových služieb.44 Najneskôr na začiatku 1961 rádio a jeho najvyššie vedenie sa definitívne stali eurocentrickými.

43 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 128.44 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 128.; John-

son, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Party”; Origins of the Swi-atlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, November 6–7, 2009.

Úloha Československa vo vzniku RSE

V roku 1949, v New Yorku zaregistrovaný Národný výbor za Slobodnú Európu (NCFE) slúžil aj na to, aby držal do hromady činnosť rad radom vznikajúcich ná-rodných výborov, ktoré stelesnili rôzne východoeurópske emigrantské záujmy. Viac dôkazov ukazuje tým smerom, že zo začiatku nikto nevidel v rádiu možnosť komplexného média studenej vojny, a že spočiatku RSE vymysleli iba pre predvoj-nových východoeurópskych politických emigrantov, exulantov, ktorí kvôli prevza-tiam moci sovietmi uviazli v USA. Podľa Paula Henzeho títo ľudia „sa stali trápny-mi pre vládu a ministerstvo zahraničných vecí”, preto „museli si vymyslieť pre nich niečo konštruktívne”45. Tento tlak bol začiatkom toho, čo neskôr oficiálne nazvali „partnerstvom medzi USA a exulantmi”.

Osobné kontakty rôznych národných emigrantských skupín, sekcie a výbory – ktoré z časti sa organizovali v USA, a z časti v Európe – siahali prevažne do čias pred druhou svetovou vojnou. Väčšina zakladajúcich členov československého RSE bola zástupcom vyššieho politického vedenia, niežeby pred februárovým ko-munistickým prevratom v 1948, ale už aj pred rokom 1938, ako napr. Petr Zenkl, Ján Papánek alebo Jozef Lettrich. Oni všetci traja boli členovia Rady svobodného Československa (RSČ, Council of Free Czechoslovakia), ktorá vznikla Vo Washin-gtone, 25. februára 1949: Zenkl bol predsedom, Papánek členom predsedníctva, Lettrich podpredsedom, a niet divu, že ponúknutá možnosť v založení RSE prišla im vhod.

Peter Zenkl (1884–1975) po veľmi aktívnom politickom pôsobení (pražský pri-mátor, a do komunistického prevratu zástupca premiéra vo vláde Klementa Gott-walda46). V auguste 1948 cez NSR a cez Londýn emigroval do USA. Do svojej smrti bol predsedom Rady svobodného Československa (Executive Committee of Free Czechoslovakia), a spoluzakladateľom Slobodného Československého Rádia (Ra-dio of Free Czechoslovakia).


46 Zenkl bol primátorom Prahy (1945–1946), ktorý ako primátor uskutočnil tvrdé protinemecké opatrenia. Ale on bol aj tým, kto súril a dosiahol, aby sovietska armada do konca 1945 opustila české hlavné mesto. Jedným z jeho posledných primátorských skutkov bol, že 11. mája 1946 otvor-il hudobný festival Pražská jar. Po oživení politického živote pozornosť Zenkla sa obrátila opäť k svojej strane, k Československej strane národne socialistickej, a jej predsedom bola až do februára 1948, do komunistického prevratu. Jeho strana vo voľbách 26. mája 1946 skončila na druhom mieste (za komunistickou stranou), a tak Zenkl vo vláde Klementa Gottwalda dostal post zástupcu premiéra. Bol jedným z ministrov, ktorí svojou demisiou prispeli k februárovej vládnej kríze.

Úloha Československa vo vzniku RSE 27

Jozef Lettrich (1905–1969) bol predsedom Demokratickej strany na Slovensku, zároveň aj predsedom povojnovej Slovenskej národnej rady, do svojej emigrácie v 1948. Lettrich, ktorý do Washingtonu prišiel cez Londýn, v emigrácii nehral dôležitú úlohu len ako podpredseda RSČ, ale aj v Hnutí podmanených národov; v 1968 sa stal predsedom tohto hnutia.47

Ján Papánek (1896–1991) druhý spoluzakladateľ RSČ, z poverenia Edvarda Be-neša už od roku 1939 v New Yorku zastupoval československých exulantov. Pri založení RSE veľkou výhodou bolo pre neho, že pracoval ako riaditeľ Českoslo-venskej informačnej služby (Czechoslovak Information Service, CIS New York). Do okruhu CIS v New Yorku patril aj Andrej Valuška, redaktor Slovak Newyorsky Denníka, sudca Miloš Rehor a Rudolf Šturm emigrant z1948, ktorí všetci neskôr sa podieľali na založení RSE. Papánek, kvôli svojmu pôsobeniu OSN, sa stal veľmi uznávaným: nielen tým, že počas vojny bol jedným z iniciátorov svetovej organizá-cie, ale hlavne kvôli odvážnemu postoju, ktorým ako zástupca svojej krajiny v OSN pred širokou verejnosťou odsudzoval komunistický puč, dokonca ani svojho man-dátu v OSN sa nevzdal až do roku 1950.48 Po februárovom puču v1948 Ján Papánek založil organizáciu, ktorá pomáhala utečencom, s názvom American Fund for Cze-choslovak Refugees/Relief (AFCR). Viacero kolegov RSE, napr. František Meloun, neskôr sa tiež zapojilo do práce AFCR.49 Na súdobé pomery je charakteristické, že podľa niektorých emigrantov, ako uvádza napr. Josef Schrabal, Papánka resp. AFCR financovalo americké Ministerstvo zahraničných vecí.50

To, že československá emigrácia v Amerike mohla hrať dôležitú úlohu v rannej histórii RSE, zabezpečil potenciálny náskok českých a slovenských politikov, veď svoju exulantskú činnosť oni už začali počas vojny. Pomohlo im ja to, že po dokon-čení vojny, voči nim, ako voči zástupcom spojenecko-víťazného východoeurópske-ho národa, bolo možné registrovať vysokú medzinárodnú sympatiu. Po roku 1945 v politickom vedení víťazných západných krajín československá záležitosť dostala vybranú úlohu, k čomu vo veľkom prispeli aj nejaké nevyslovené výčitky svedo-mia. Mníchovská „zrada”, ale po nej nasledujúca nemecká okupácia – ktorú západ sledoval so založenými rukami – právom vyvolala zlé pocity ohľadne Českoslo-venska, ktorému nepomohli. A tak po 1945 novovzniknuté Československo nielen vlastným šikovným politickým exulantom, a nimi praktizovanej propagačnej čin-nosti mohlo ďakovať, že napr. s fašistickou minulosťou disponujúcim Slovenskom

47 Captive Nations Week, Týždeň ujarmených národov, ktorý od 1953 každý rok zorganizovali v USA, a v 1959 Kongres USA uzákonil Public Law 86–90.

48 Michálek, Slavomír: Ján Papánek, politik, diplomat, humanista. Bratislava, Veda, 1996.49 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-

ďanský. Papyrus, 1995, p. 11., 13., 14., 24.50 Link: http://newyorskelisty.com/nyl/afcr/afcr-eng.html [11.10.2010]


rozšírená krajina jednoznačne na strane víťazov skončila vojnu. Československo od roku 1945 bolo zakladajúcim členom OSN, a krajina dostala prioritne dostala aj z podpôr UNRRA.51 Nimbus krajiny sa prefiltroval aj do fultonského prejavu Win-stona Churchilla 5. marca 1946, keď za prítomnosti Trumana Churchill vyslovil, že „vo východoeurópskych štátoch […] skoro v každom prípade vládnu policajné vlády, a doteraz, okrem Československa, nikde nie je naozajstná demokracia”.

V ponímaní USA a západnej Európy pražský komunistický prevrat, vo februári 1948, spôsobil väčšiu búrku než ostatné východoeurópske politické zmeny. Popri zahraničnopolitických dôvodov mali svoju úlohu v tom aj výčitky svedomia, kto-ré cítili voči Československu, priateľovi Ameriky, kvôli zrade v 1938, ako i naivná nádej, že s Moskvou koketujúci Edvard Beneš privedie svoju krajinu späť, medzi predošlé demokratické podmienky. Pre západnú verejnosť dlho nebolo jasné, že krajina vybočila z cesty demokracie. Vtedy len máloktorí mohli vedieť, že soviet-ske vedenie už na začiatku 1944 určilo Československu prioritnú úlohu vo svojich mocenských plánoch. Podľa Majského memoranda, ktoré načrtlo „žiadúcich prin-cípoch budúceho sveta” po vojne „podľa možností je potrebné posilniť Českoslo-vensko, teritoriálne, politicky i ekonomicky. Je treba na neho hľadieť, ako na našu predsunutú bojovú pozíciu v strednej a juhovýchodnej Európe ”52.

Vo februári 1948 Spojené štáty Americké radikálne zmenili vzťah voči stalinis-tickému Československu. Februárové udalosti v roku 1948 nastali tak neočakáva-ne, že podľa J.L. Gaddisa „Vo Washingtone vyvolali menšiu vojnovú paniku”53, a gottwaldská komunistická diktatúra spôsobila také hlboké sklamanie, že to malo vplyv na komplexnú východoeurópsku stratégiu USA.54 Osud Československa v takej miere potvrdil teóriu G.F. Kennana o tom, že Sovietsky Zväz už dávno nie je tým mierumilovným spojencom, ktorým bol vo víťaznej etape druhej svetovej vojny, že keď RSE začalo svoje vysielanie, tak od začiatku svojho pôsobenia veno-valo zvláštnu pozornosť tejto krajine: aj prvé vysielanie rozhlasu, 4. júla 1950 bolo namierené do Československa.

Desenie a súcit západnej verejnosti po februári 1948, a nasledujúca, čoraz viac ochladzujúca sa medzinárodná situácia ďalej spevňovali nimbus československej politickej emigrácie. Nie je náhodné, že českí a slovenskí exulanti mohli byť prví,

51 Viď napr. Majer, V.: UNNRA a Československo. Praha, Orbis, 1946.; ďalej Michálek, Slavomír: Náde-je a vytriezvenia, československo-americké hospodárske vzťahy v rokoch 1945–1951. Bratislava, Veda, 1995.

52 Németh István: Európa 1945–2000. A megosztástól az egységig. Aula Kiadó, 2004, p. 45.53 Gaddis, John Lewis: Most már tudjuk. Európa, 2001, p. 96.54 O vplyvoch československého komunistického prevratu viď Michálek, Slavomír: Pražský komunis-

tický prevrat 1948 na pôde OSN. In: Michálek, Slavomír: Rok 1968 a Československo – postoj USA, Západu a OSN. Historicky ústav SAV, Bratislava, 2008, pp. 165–175.


ktorí mohli vyhotoviť skúšobnú reláciu RSE v jednom provizórnom newyorskom štúdiu. Podľa spomienok Čecha, Karla Sedláčka mohli byť veľmi pyšní na to, že československá redakcia mohla pred rumunskou, maďarskou a poľskou vyhotoviť pravidelnú, dennú reláciu. Na základe kariéry Petra Zenkla, Jána Papánka a Jozefa Lettricha sa môžeme domnievať, že vznik československého RSE bol veľmi dôle-žitým krokom a politickým úspechom povojnovej činnosti československých exu-lantov v USA, keďže americké politické styky členov RSČ do veľkej miery ovplyv-nili to rozhodnutie, že v máji 1949 vznikol Národný výbor za Slobodnú Európu (NCFE).55

Hoci v USA pracovalo početné množstvo exulantských skupín, tie nemuseli nutne vyhovovať zakladateľským cieľom NCFE. Na konci septembra 1950 v jed-nom liste DeWill Poole sa sťažoval Allenovi Dullesovi na nízku efektívnosť rôznych národných výborov: „Stojí pred nami tento stále vynárajúci sa problém, že akým by mal byť náš vzťah s exulantskými skupinami. S národnými výbormi súvisiaca predstava, ktorú sme zdedili, a s ktorým sme doteraz naozaj poctivo nakladali, neosvedčila sa. Situácia nie je dobrá. Rumunský národný výbor v podstate sa roz-padol. Ostanú bulharské, československé a maďarské výbory. Len maďarský výbor je blízko k dostatočnému. Poľské a juhoslovanské národné výbory nie sú ani na obzore.”56

Podľa spomínajúcich zorganizovanie pravidelného československého vysiela-nia trvalo cca. jeden rok. Základy položil Ferdinand Peroutka (1895–1978) v New Yorku ako prvý newyorský československý šéfredaktor, kým Pavel Tigrid (alias Petr Zvon) (1917–2003) v Mníchove koordinoval organizovanie.57 Čechoslováci prvý krát 4. júla 1950 vysielali relácie do Československa – a táto bola zároveň aj prvou reláciou RSE, ako rádia. Tieto prvé programy, nahraté na magnetofónových páskach nevysielali len z lampertheimskej veže, ale aj z jedného nákladného auta, ktoré sa pohybovalo blízko československých hraníc na území NSR, v deň sviatku americkej nezávislosti. Neskôr československú reláciu vysielali z Holzkirchenu (25 km na juhovýchod od Mníchova), a relácie v ostatných jazykoch z vysielacej veže pri Frankfurte.

55 Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993, p. 12.56 DeWitt C. Pole to Allen W. Dulles, September 28, 1950. CIA FOIA Document page Viewer at

http://www.foia.cia.gov/browse_docs.asp [10.7.2010]57 Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993, 14. O Tigridovi viď Puddington, Arch: Broad-

casting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, pp. 4–5.


Podľa Karla Jankovského-Drážďanského bola zásluhou predovšetkým Pavla Tigrida, že v 1950 mohli začať s vysielaním.58 Podľa člena rannej newyorskej česko-slovenskej redakcie, Juliusa Firta, zakladanie a organizovanie československej sek-cie RSE od počiatku sa viazalo k dvom miestam a k dvom riadiacim osobnostiam: Peroutka v období 1951-1961 bol „ideologickým šéfom”, ale vážnejšie rozhlasové skúsenosti doniesol Tigrid, ktorý počas vojny bol hlásateľom a redaktorom česko-slovenskej redakcie BBC. Tigrid mal autoritu aj medzi maďarskými pracovníkmi RSE; István Kemény, ktorý v RSE pravidelne sa hlásil so sociologickými poznám-kami, ešte aj v osemdesiatych rokoch so zdôraznenou úctou sa odvolával z českých emigrantských mysliteľov na Tigrida, na jedného zo zakladateľov RSE.59 Členom československej redakcie RSE bol od začiatku Slovák, Ľudovít Šebesta. Zariadenie štúdia, vymyslenie pravidelného vysielania a vypátranie budúcich spolupracovní-kov bolo zásluhou režiséra, Josefa Kodličku, kto spolu s Jánom Stránskym v európ-skych utečeneckých táboroch hľadali vhodných ľudí. Na spestrenie programovej ponuky zavolali z Paríža Járu Kohouta, populárneho komika.60

Napriek provizórnych pomerov necelý rok po prvom skúšobnom vysielaní 4. júla 1950, od 1. mája 1951 kapacita československého vysielania dosiahla 11 a pol hodín denne.61 Súčasne bola hotová a začala vysielať druhá vysielacia stanica RSE, holkirchenská vysielacia veža s výkonom 35 kilowattov, neďaleko Mníchova. Hlasy prvej relácie sa ozvali 1. mája 1951, vo sviatok práce, presne o 11 hodine na 417 metrových stredných vlnách a aj na niekoľkých krátkych vlnách: „Volá hlas svo-bodného Československa, rozhlasová stanice Svodbodná Evropa”.

Vysielanie úmyselne načasovali na 1. mája, na sviatok práce, ktorý vo východ-nej Európe mal veľkú propagandistickú hodnotu. Po odvysielaní programu bola slávnostná recepcia v mníchovskom Bayerischer Hof Hoteli, kde C.D. Jackson, predseda NCFE prihovoril k zhromaždeným. Jackson, ktorý hovoril aj v mene Ťa-ženia pre slobodu nazval nové rádio „zbraňou politického boja” a „vynikajúcim prostriedkom slobody ”, zároveň načrtol zásadné základy a flexibilné reagovanie dlhodobého fungovania RSE: „Hlas RSE bude zástupcom dynamického a nie sta-tického politického boja.” Jackson prešiel do Mníchova niekoľko dní pred svojim prejavom, a potom, ako prekontroloval všetky budovy, na recepcii pochválil úsilie pracovníkov, a popri Nemcov a Američanov zvlášť vyzdvihol „českých a sloven-


59 Kemény István jegyzetei a Szabad Európa Rádióban 1980–1990. Osiris Kiadó, 2010, p. 66.60 Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993, p. 16.61 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.



ských kolegov”: „Sme účastníkmi zásadného boja – hovoril predseda NCFE, potom svoju reč ukončil slávnostným aktom otvorenia: – Týmto odovzdávam svojej misii túto novú rádiovú stanicu, aby viedla k víťazstvu ľudskosť nad neľudskosťou.”62

Potom Ferdinand Peroutka prečítal jeden prejav, ktorý neskôr bolo počuť aj v programe rádia. Peroutka okrem iného povedal toto: „Budeme sa snažiť, aby sme pojmom a slovám vrátili ich pôvodný obsah, ktorý im ľudstvo pôvodne určilo. […] Jediný časopis by znamenal veľmi málo v slobodnej krajine. Ale jediný slobodný časopis, jediná slobodná rozhlasová stanica v diktátorskej krajine – to je revolúcia. Lebo takýto [diktátorský] systém je založený na tom, a tým sa udrží, že hovoriť môže len vláda, a nikto nemôže odpovedať, a každého je možné odsúdiť, ale nikto sa nesmie brániť. [...] A teraz sa obraciam na vás a hovorím vám, domáci bratia: chodíte medzi obrazmi Stalina a Gottwalda, a ignorujete ich, a vo svojom vnútri nosíte obraz Masaryka.”

Pozoruhodný je opatrné napomenutie Peroutku ohľadne očakávaných účinkov RSE v Československu: „My sme tu doteraz písali správy o vašich osudoch horia-cimi písmenami na stenu sveta. No nie my tu, ale vy sami si doma rozhodnete o tom, ako sa majú veci vyvíjať v našej vlasti, keď všetko bude len zlý sen, čo sa dnes deje. Nezávisí na nás, aby sme vám povedali, čo máte spraviť. Riziko je vaše, preto len vy máte právo rozhodnúť si o svojich činoch.” Na konci svojho prejavu Pero-utka hovoril v mene budúcich generácií: „Vieme, že komunisti akým spôsobom sa pokúšajú zmeniť vaše duše [...] Ale zachráňte detí. Vy viete lepšie, že ako, ale zachráňte ich.”63

Kvôli demokratickým tradíciám medzi dvomi svetovými vojnami zakladatelia RSE považovali Československo za „dokonalé ihrisko“ propagandistickej vojny64. Ale okrem politických existoval celý rad dôvodov: zemepisné a sociologické, že Československo bolo najskorším a prvoradým cieľovou oblasťou. Do roku 1955, kým sovietska armáda okupovala východné oblasti Rakúska, Československo bolo jedinou krajinou (okrem NDR, ktoré malo osobitné postavenie), ktorá mala so západom bezprostredné hranice, ktoré bolo možné ľahko dosiahnuť. Tento faktor umožnil napr. v lete 1953, aby jedna osemčlenná československá skupina, posil-neným autom prerazila do NSR, a aby RSE kúpilo „hrdinské auto”, a zobralo do USA na výstavné turné. Geografická prístupnosť sa obzvlášť dobre uplatnila počas

62 http://www.hoover.org/library-and-archives/collections/east-europe/czech-and-slovak/peroutka [3.10.2010]


64 The Deseret News, May 30, 1951, p. 7.


balónových akcií, keď využili, že vo vyšších vrstvách vzduch stále prúdi zo západu na východ, a posielali zásielky nad Českom (neskôr aj nad Rakúskom) do Poľska, na Slovensko a do Maďarska.

Analytici ani opatrenie obyvateľstva Československa rozhlasovými prijímačmi neprehliadli. Správa NCFE v roku 1959 poukázala na to, že kým v Československu každý štvrtý človek má rádiový prijímač, zatiaľ v Maďarsku z piatich len jeden, a v Rumunsku len z 18-tich jeden.65 V súlade s týmito údajmi sa zvýšil čas vysielania, plánovaný pre jednotlivé cieľové krajiny. Československé experimentálne vysie-lania z pol hodiny denne za jeden rok, do 1. mája 1951 sa zvýšili 11 a pol hodín denne, a po roku 1961 už dosiahli 18 hodín, podobne ako v prípade poľského a maďarského vysielania, pričom v tom istom období rumunské a bulharské sekcie vysielali len päťhodinový denný program.

Ale to už bolo otázkou kvality, že v rannom období rádia do mnohých progra-mov škodlivo prenikalo nekritické antikomunistické nadšenie, ako napr. do tejto výzvy v máji 1951: „Haló, Bratislava! Za okamih budete počuť mená nebezpečných boľševických informátorov a agentov československej komunistickej polície. Rádio Slobodná Európa oslovuje obyvateľov Bratislavy. […] Čo najdôraznejšie varujeme každého pred súdružkou Absolonovou, ktorá je nebezpečnou agentkou komunis-tickej polície, a ktorej úlohou je, aby zohnala nových agentov a informátorov pre štátnu bezpečnosť spomedzi mladých ľudí. Súdružka Absolonová je cca. 170 cm vysoká blondínka, a svoju pozornosť upriami predovšetkým na mladých mužov.”66

65 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 208.

66 The Milwaukee Journal, May 27, 1951, p. 48.

RSE a balónové kampane na Východnú Európu

Periódu od 1951 do 1956 charakterizujú balónové akcie, ktoré iniciovalo CIA, a boli „podporované“ reláciami RSE. Nápad pochádzal od Franka Wiesnera, ktorý u CIA nahromadil aj vojenské zásoby67, medzi nimi aj niekoľko meteorologických balónov, ktoré ostali z druhej svetovej vojny. Takáto forma propagandy existovala už aj počas druhej svetovej vojny. Jedným významným expertom tejto problemati-ky bol istí Robert Millikan, ktorý tiež podporoval tento nápad.68 Potom, ako Wies-ner a Millikan presvedčili príslušníkov vlády o svojich predstavách, predovšetkým vládny výbor pre koordináciu psychologických operácií (Psychological Opera-tions Coordinating Committee)69, 30. júna 1950 CIA vyhotovilo dôverný záznam pre prezidenta Trumana o používaní propagandistických balónov70.

V období od 1951 do letných mesiacov roku 1956 sa uskutočnilo päť väčších a viac menších balónových letákových kampaní smerom na Československo, Ma-ďarsko, Poľsko a NDR. Prvá kampaň, ktorá sa uskutočnila experimentálnym spô-sobom od 13. augusta 1951, mala názov ,,Vietor/balóny slobody” (Winds/Ballo-ons of Freedom; Balóny svobody). Počas tejto akcie za dva týždne 3000 balónov prepravilo 4 milióny letákov do Československa. Štartovanie balónov zo Západ-ného Nemecka nenarazilo na žiadne prekážky, veď krajina bola okupovaná tromi mocnosťami, a Bavorsko patrilo do americkej vojenskej zóny. Akciu aj tak nebolo možné utajiť. Už aj nahromadenie niekoľko tisíc vodíkových fliaš z celého Nemec-ka bolo veľkou výzvou, a spustenie balónov tiež vyžadovalo veľa ľudí a celý konvoj vozidiel. V prvej akcii, ktorá sa uskutočnila v Tirschenreuthe, 13 km-ov od českých hraníc, sa zúčastnilo jedenásť nákladných áut, dva autobusy a tucet osobných vozi-diel. Väčšinu 71 člennej obsluhy tvorili miestni Nemci, ku ktorým sa pripojilo nie-koľko pracovníkov RSE z východnej Európy (napr. Poliak Boleslaw Wierzbianski a Rumun George Ionesco), ako i niekoľko ozbrojených strážcov.71

67 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 52.68 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 62.69 U.S. Government’s Psychological Operations Coordinating Committee. Friedman, Herbert A.:

Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 4. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]

70 Dôverné memorandum CIA, č. 298., z 30. júna 1950. Uverejnil Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 4. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]

71 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 6–9. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]; ďalej Prescott Evening Courier, August 17, 1951, p. 3., written by Drew Pearson.


,,Vietor slobody” po mesiaci a pol, od 26. septembra 1951, doplnila balónová letáková kampaň, ktorá sa viazala k českému vlaku slobody (Freedom Train). Po-tom nasledovala pauza. CIA trvalo istý čas, kým vyhodnotilo akciu, a s udalosťou, ktorá vzbudila veľkú pozornosť v Československu bolo treba nakladať aj politicky. Zástupca štátneho tajomníka State Departmentu, James E. Webb 8. novembra 1951 poslal tajnú správu sekretariátu Rady pre národnú bezpečnosť, ktorá sa zaoberala s ďalším plánovaním ,,zahraničného informačného programu a psychologického boja”. V správe Webb písal nasledovné o balónoch: ,,Už nejaký čas skúmame mož-nosť využitia balónov, na prepravu propagandistického materiálu pre obyvateľstvo Ruska a jeho satelitov. Po schválení výborom [Psychological Operations Coordina-ting Committee] kompetentná vládna agentúra [CIA], v spolupráci so súkromnými organizáciami, včítane Crusade for Freedom z New Yorku, iniciovala experimen-tálne spustenie balónov zo Západného Nemecka smerom na Československo, ako do cieľovej krajiny. […] Analýza účinkov projektu práve prebieha.”72

Počas ročnej pauzy sa uskutočnilo zosúladenie balónovej kampane s relácia-mi RSE. Popritom zdokonalili technické elementy a rozšírili počet štartovacích miest: okrem Tirschenreutha, ako ďalšie štartovacie miesta slúžili aj Hohenhard (350 km-ov severovýchodne od Mníchova), Freyung a Fronau. Plnenie balónov sa uskutočnilo na korbách nákladných áut, a vo väčšine prípadov spustili ich z neja-kého svahu.

Druhá veľká kampaň smerom na Československo prebehla pod názvom Pro-spero, v období od 13. do 17. júla 1953; za päť dní z Tirschenreutha vzlietlo 6500 balónov, s 12 miliónmi letákmi. Ak porovnáme Prospero s ostatnými kampaňami, zistíme, že prevážalo málo druhov, len tri rôzne letáky, avšak táto bola prvá taká kampaň, ktorú sprevádzali rozhlasové relácie. Tretia kampaň opäť smerovala do Československa: Veto prepravilo veľmi veľa, 80 rôznych letákov v období od apríla 1954 do septembra 1954.73 Na základe neskorších, na západe uskutočnených roz-hovorov letáky z akcie Veto potvrdili takmer z 60 obcí, tie pokryli celé územie Čes-ka, ale zo Slovenska prišla potvrdená spätná väzba len z troch miest, zo Zvolena, Nitry a Veľkého Medera.74 Cieľovou krajinou štvrtej kampane, Spotlight (svetlo-met), bolo Poľsko od 12. februára 1955. Použili v nej pätnásť rôznych zásielok, me-dzi nimi aj príbeh Jozefa Swiatla, šéfa poľskej tajnej služby, ktorý utiekol na západ. Balóny piatej kampane lietali do Maďarska, od 1. októbra 1954 do februára 1955; v akcii Focus sa dostalo do krajiny 37 rôznych typov letákov, spolu okolo 16 milión

72 Tt. p. 9.73 The Pittsburg Press, January 10, 1956, p. 15.74 HU-OSA-300-8-24 News from behind the Iron Curtain, 1954 October, pp. 16–22, container no.2.

RSE a balónové kampane smerom na Východnú Európu 35

kusov propagandistického materiálu.75 Podľa Herberta Friedmana od augusta 1951 do novembra 1956 spustili spolu 590 415 balónov smerom na východnú Európu, ktoré prepravili spolu 301 636 883 kusov letákov.76

Strojcovia akcie smerom verejnosti komunikovali, že balónové akcie iniciuje National Committe for a Free Europe (NCFE, zakladateľ RSE), a odoslané materi-ály vyhotovuje Tlačový servis RSE (FEP). Spolupracovníci RSE naozaj boli účast-níkmi procesu, ale celé kontrolovalo CIA. Každopádne cieľ, aby dodali čím viac tla-čového materiálu do východnej Európy, pre každého vo svojom jazyku, nebol len samoúčelnou provokáciou. Hoci to vnukala komunistická tlač vo svojich reakciách na tieto kampane, podstatnou úlohou balónov bolo to, aby podlomili jednostrannú komunistickú masovú komunikáciu. Free Europe Press, ako „dcérska spoločnosť“ NCFE, od samých začiatkov malo za úlohu dodanie tlačových materiálov za že-leznú oponu. Ale tento úkon do začiatku balónových akcií vedelo splniť len veľmi obmedzene, a jeho činnosť sa vyčerpala v distribúcii mesačníka News from behind the Iron Curtain (Správy spoza železnej opony), ktorá bola napísaná v anglickom jazyku.77

Organizátori od začiatku spolupracovali s odborníkmi cieľových národov. V československej sekcii zostavovateľom textov bol Zdeněk L. Suda78, kto študoval v Kolégiu Slobodná Európa v Štrasburgu, založeného NCFE, a odtiaľ sa pripojil k RSE.79 Obsah letákov najprv Mníchov prekonzultoval s New Yorkom, a potom ich vytlačili v Mníchove. Podľa niektorých bývalých spolupracovníkov jednotlivé objednávky neboli menšie ako jeden milión kusov.80

75 Dobová tlač a neskoršia odborná literatúra ukazuje veľké rozdiely tak v počte spustených balónov, ako i v počte zhodených letákov. Napr. ,,Some 250 million leaflets in 400 000 balloons” (The Vanco-uver Sun, February 21, 1956, p. 4.); Arch Puddington v spojitosti s Prosperom: ,,sixty thousand in for days” (Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 63.); Prokop Tomek český bádateľ v spojitosti s Prosperom: 6500 balónov a 12 miliónov letákov (Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 204.

76 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 3–4. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]

77 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 5., 14.

78 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 204.


80 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 9. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


Počas kampaní spúšťali tri typy balónov. Prvý typ bol okrúhly, guľatý gumený balón, s priemerom cca. 135 cm, v červenom alebo čiernom prevedení. Vodíková náplň pri štarte zdvihla ich veľkou silou, a keď veľmi vysoko vybuchli, rozsypali sa v nich uložené letáky.81 Druhý typ balónov mal vankúšovitý tvar, vo veľkosti cca. dvakrát dva metre, z priesvitnej polyetylénovej fólie, ktoré naplnili vodíkom. Pred štartom ich zvarili, a krabicu so zásielkou pripevnili k jednému rohu balónu; po uniknutí vodíka z nich, sa spustili dole. Najväčšou kampaňou, ktorej sa použili tieto vankúšovité balóny, bola prvá experimentálna Svoboda. Už pri prvom, expe-rimentálnom spustení používali aj guľaté aj vankúšovité balóny, a aj v roku 1954 takéto balóny prepravili tzv. 10 požiadaviek do Československa. S balónmi tretieho typu, ktoré boli väčšie, cca. 10 metrov vysoké, v tvare kvapky, z priesvitnej fólie vedeli do cieľa dopraviť ťažšie zásielky do väčšej vzdialenosti. Na spodok balóna bola pripevnená kartónová krabica, a pod ňou v obálke bol uložený suchý ľad, ako príťaž; keď sa suchý ľad vyparil, krabica sa nachýlila na bok a vysypal sa jej obsah. Takéto balóny používali v kampani Prospero (1953) a hlavne v akcii Focus (1954), to druhé smerovalo do Maďarska, keď zásielky posielali do väčších vzdialeností. Balóny prevážali letáky, samolepiace nálepky, noviny, fotky, hliníkové odznaky v tvare Zvona Slobody82, a neskôr aj miniatúrne knihy. Na prvých letákoch, ktoré smerovali do Československa okrem iného bolo možné čítať: ,, Milióny slobod-ných mužov a žien sa spojili a zasielajú vám toto posolstvo priateľstva pomocou slobodných vetrov, ktoré vo výšinách vždy fúkajú zo západu na východ. Neexistuje dosť hlboký žalár, kde by bolo možné skryť pravdu, ani dosť vysoký múr, ktorý by vedel zadržať toto posolstvo slobody. Tyranstvo nemôže kontrolovať vetry, nemôže zotročiť vaše srdce. Sloboda príde opäť.”

Obsah letákov sa v prvom rade viazal na vnútropolitické diania cieľových štá-tov, ako napr. kritika hospodárskeho systému, voľby, výmena peňazí/bankoviek, zjazd strany atď. Vyslovene volebný charakter mala kampaň v rámci akcie Veto, ktoré smerovalo do Československa, tzv. 10 požiadaviek (10 požadavků); v nej, okrem iného písali napr. po česky a po slovensky: ,,Komunistický režim žiada od slovenského a českého ľudu, aby mu tento mesiac [máj 1954] pekne a po súdru-hovsky vystavil legitimáciu k ďalšiemu útlaku a vykorisťovaniu. 16. mája by si mal, podľa predstáv súdruhov z rodnej [komunistickej] strany, slovenský a český pracu-júci človek zvoliť dobrovoľne a národnefrontovským nadšením nových drábov do národných výborov. Komunisti si to všetko krásne naplánovali, pripravili a vypo-čítali.”83

81 Prescott Evening Courier, Aug 17, 1951, p. 3. Written by Drew Pearson.82 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 149.83 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 6., 19., 21., 27., 30. http://www.psy-

warrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


Takýto obsah a tón zásielok – hlavne tých, ktoré informovali o disidentských hnutiach, ľudských právach a vlnových dĺžkach RSE – v cieľových krajinách boli považované za otvorenú protikomunistickú propagandu. V dnešnom vyhodnotení by sme mali brať do úvahy, že propagandistické materiály FEP, merané dobovými mierami mali pomerne mierny tón. Platí to tak na 10 bodové požiadavky, ktoré ukázali na nedostatky československého verejného života, ako i na Veto, ktoré agi-tovalo v súvislosti s voľbami. Nárokovaním ,,slobodných odborov”, ,,vyšších pla-tov”, ,,závodnej autonómie namiesto byrokracie”, ,,lepších bytových podmienok” atď. obidve kampane takým spôsobom žiadali protest obyvateľstva, že nežiadali, aby sa násilne obrátili proti komunistickému štátu.

Organizátori dbali na to, aby obsah letákov bol prispôsobený k cieľovej krajine. Požiadavky usporiadané do bodov, okrem Československa posielali aj do Maďar-ska. Avšak v týchto materiáloch nebolo 10, ale 12 bodov, a oproti československej verzii kládli väčší dôraz na ,,slobodu prejavu”, ,,otázku pôdy” a ,,žiadanie väčšieho blahobytu/vyššej životnej úrovne”. Veľmi vysoké percento letákov vôbec nebolo zásielkou politického, ale civilného rázu: spravidla oslovili robotníkov (,,rady pre odborárov”), roľníkov (,,žatevný leták pre farmárov”) a bežnú verejnosť. Mnoho-krát apelovali na národné dejiny, ako napr. kalendár s vlasteneckým nápisom alebo obálka s podobizňou T.G. Masaryka a s nápisom „Pravda víťazí“. Vojaci a policaj-ti málokedy boli cieľmi balónových kampaní, lebo vlastnenie letákov by bolo pre nich obzvlášť nebezpečné. Naopak, na letákoch kládli veľký dôraz na priateľský pozdrav, napr. vo forme československých a amerických vlajok, alebo jednoducho formou solidarity, morálnej podpory Američanov voči Východoeurópanom, kto-rí žijú pod komunistickým útlakom. Poslali nespočetné množstvo veľkonočných a vianočných pohľadníc, na ktorých textovo apelovali na dôležitosť slobody viero-vyznania: ,, Slobodné národy sú založené na Kristových prikázaniach. Tyranie – od Džingischána cez Hitlera a Stalina – sa snažili zničiť prikázania rovnosti, tolerancie a spravodlivosti.”

Ba ani politické materiály nemali štvavý, podnecujúci tón, skôr taký, aký v ho-ciktorej slobodnej krajine by bolo možné slobodne šíriť. ,,Z neba spadnuté ” od-kazy mnohokrát obsahovali satirické obrázkové odkazy, vtipkovali o komunizme a jeho vodcoch. Takýto bol napr. ,,leták s bábätkami”, na ktorom dali humorné poznámky, komentáre do úst batoľat, o tom, čo oni hovoria na rozhodnutia 10. kongresu Komunistickej strany Československa.84

84 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. pp. 16–17., 22–23., 30–32. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


Balónové kampane v podstate štartovali naraz so stálymi reláciami RSE. Prvá sa uskutočnila od 13. augusta 1951, čiže o pár mesiacov po tom, že v máji 1951 sa začalo stále československé vysielanie RSE z Mníchova. Rozhlasové relácie zo začiatku boli súčasťou balónovej kampane len letmo. Je typické, že príbeh veľkej „vlakovej lúpeže“, 11. septembra 1951 – keď československý osobný vlak, smerujúci z Prahy na západ, prerazil zázvory na nemeckých hraniciach a utiekol do americkej okupačnej zóny85– nevyužili v RSE, ale hlavne v médiách v USA.

Vo vlakovom incidente, ktorý sa viaže k rušňovodičom Jaroslav Konvalinka a Karel Truxa, sa nikto neporanil; istá časť zo 108 pasažierov vlaku si žiadala po-litický azyl (niektoré zdroje uvádzajú 31, iné 18 osôb), ostatní sa vrátili do svojej vlasti, a západné orgány vrátili aj vlakovú súpravu. Vlakovú lúpež – ktorú ame-rická tlač nazvala vlakom slobody – od 26. septembra 1951 nasledoval intenzívna balónová propaganda. Počas niekoľko nocí vzlietlo okolo 10 000 balónov, s cca. 8 miliónmi odkazmi smerom na Československo.86 Medzi odkazmi bol aj jeden osobný odkaz, v ktorom hlavní aktéri prehovorili k tým, ktorí ostali doma: ,,Drahí krajania! Prosíme vás, neverte, že s našim útekom mali čokoľvek spoločného ame-rickí agenti. Je to len ďalšia z celej rady lží, ktoré komunisti rozširujú. Pripravili sme svoj únik sami s Truxom, pretože pomery doma boli neznesiteľné.” K tomuto FEP pridalo nasledujúci text, ktorý je už skoro radou: ,,Prichádzame k vám znovu s posolstvom zo slobodného sveta, aby sme vám povedali pravdu o českosloven-skom vlaku […] Konvalinka, Truxa a Dr. Švec pripravovali tento útek dlhé mesiace. Bol to starostlivo pripravený plán a nebol bez nebezpečí. Konali opatrne, a vyčkali správny okamih.”

Príbeh „československého vlaku slobody” bolo možné skvelo použiť v USA na popularizáciu Crusade for Freedom. V čele propagandy stáli predstavení NCFE (ge-nerál Clay, DeWitt Wallace), ktorí v dostupných amerických novinových, rozhla-sových a televíznych reklamách, a v menšej časti v reláciách RSE, poskytli miesto dobrodružnému úniku. Útek Konvalinkovcov vo svojom májovom čísle 1952 zve-rejnil aj Reader’s Digest, a televízna stanica CBS, 23. októbra 1951, večer, odvysielala tridsať minútovú dokumentárnu drámu s názvom ,,The Train from Czechoslova-kia”. V reklamnej prestávke filmu sa na obrazovke objavil hrdina berlínskej leteckej blokády, generál Lucius Clay, akoby pokračovateľ príbehu: ,,Crusade for Freedom

85 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 50.86 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 9. http://www.psywarrior.com/

RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


vlani postavilo silnú mníchovskú rádiovú stanicu, Rádio Slobodnú Európu. Toto je to, čo CFF teraz robí: my sme ten hlas, ktorý každým dňom hlbšie preniká cez železnú oponu.”87

V prvej etape (v rokoch 1951–1952) svojich akcií FEP rozmýšľalo len v baló-nových kampaniach, ale potom, od 1953 – rozhodne na nátlak CIA – sa posilnila kombinovaná metóda. Od vtedy počínajúc relácie RSE dopĺňali, vtĺkli, zdôraznili kampane vo forme správ, sprievodných relácií, piesní, výziev atď. Napr. českoslo-venských 10 požiadaviek sprevádzala špeciálna Veto pesnička v rozhlase.88 Inak nestalo sa tak vôbec po prvýkrát, že letákovú kampaň, organizovanú americkou vládou, sprevádzala rozhlasová kampaň. Hlas Ameriky, ktorý vysielal od 13. júla 1942, počas oslobodenia Talianska v 1943 už použil takúto zosúladenú kampaň, počas ktorej rozsypali takmer 35 miliónov letákov, predovšetkým na južnej čas-ti Talianska.89 V prípade RSE prvá rozsiahla kombinovaná kampaň, podľa Archa Puddingtona sa odohrala v 1953, počas robotníckych demonštrácií s názvom Pro-spero.90 Na prelome mesiacov máj a jún 1953 sa v Československu uskutočnila vý-mena peňazí91, a Prospero balóny, ktoré reagovali na túto udalosť okrem iného prevážali aj bankovky propagandy. ,,Akcia s 1 korunovými falošnými bankovkami” naznačuje aj to, že organizátori balónových kampaní ako rýchlo vedeli reagovať. Československá národná rada 30. mája 1953 prijala zákon o menovej reforme, a potom 1. júna 1953 v krajine už aj zaviedli novú menu. S falošnými peniazmi a letákmi rýchlo museli reagovať, aby za niekoľko dní uskutočnenú menovú refor-mu, a nasledujúce pražské, plzeňské a ostravské krátkodobé robotnícke nepokoje vedeli podporiť. Za cca. jeden mesiac vyhotovené falošné bankovky tlačili v USA, a s dobre viditeľným nápisom (,,Hladová koruna – Dar Sovietskeho Zväzu”) urobili ich nevhodnými na použitie, aby dostatočne vzbudili pozornosť, ale aby nespôso-bili zmätok.

87 Tak generál Clay, ako i majiteľ Reader’s Digestu, DeWitt Wallace boli členmi predstavenstva NCFE. Podrobnosti o československej vlakovej lúpeže v 1951 viď Richard Cummings: http://www.histo-rytimes.com/fresh-perspectives-in-history/20th-century-history/cold-war/603-1951-crusade-for--freedom-and-the-freedom-train [25.9.2010]


89 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-tin’s Press, New York, 1997, pp. 3-4.

90 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, pp. 62-63.91 Pecník, Marcel: Menová reforma z 1. júna 1953. In: Šmigeľ, Michal a kol.: Radikálny socializmus

a komunizmus na Slovensku 1918–1989. Banská Bystrica, 2007, p. 195.


V rámci kampane Veto, od 1. mája 1954, začali posielať do Československa ča-sopis Svobodná Evropa; z prvého čísla vyhotovili takmer 1 milión výtlačkov, spolu z neho vyšlo a dostalo sa cez hranice 57 (podľa iných zdrojov 55)92 rôznych čísel. Obozretné plánovanie a realizáciu naznačuje, že novinách použili podobný typ písma, s akými tlačili zrušené Lidové noviny.93 V poľštine vydali podobnú publi-káciu, ako Svobodná Evropa, s názvom Wolna Europa Biuletyn informacyjny.

Veľkou érou kombinovaných: balónových, letákových propagandistických kampaní, s podporou rozhlasových relácií RSE bol rok 1955 a z časti aj 1956. Od 12. februára 1955 balóny prepravovali písomné zhrnutie relácií s Jozefom Swiat-lom, a od februára do mája 1955 do Poľska poslali 260 000 kusov úplného textu rozprávky G. Orwella, Zvieracia farma, v poľskom jazyku. V júli 1956 toto nasledo-val Hruščovov prejav, tiež vo forme knižky, okrem Poľska aj do Maďarska.94

Počas piatich rokov balóny sa veľmi zmenili, a výkon inžinierov, ktorí ich rea-lizovali, je pozoruhodný aj s dnešnou mierou. Potom ako sa minuli balóny, ktoré zostali z druhej svetovej vojny, viac amerických firiem dostalo poverenie na ich vý-robu. Jednou z nich bola General Mills Inc. Mechanical Division z Minneapolisu, ktorá vyrábala vankúšovité balóny. Podľa Davida L. Hollyera, ktorý bol technickým riaditeľom, zodpovedným za balónové akcie, museli čeliť celému radu technických problémov.95 Jednou takou výzvou bol výpočet, odhad dráhy letu, a sem patrilo aj vyvinutie ľahkého, ale nepremokavého papiera.96 Napr. Orwellov krátky román sa musel vmestiť do 48 stranovej miniatúrnej publikácie, aby bolo možné posielať v 30 kusových zásielkach, na jednom balóne. Presné dodanie do cieľa: aj pristátie malých krabíc, sáčkov, vriec atď. bola zložitou operáciou. Každá fáza napĺňania, zaťažovanie, spustenia, dodania do cieľa požadovala plánovanie a opatrnosť, a hoci ich neustále zdokonaľovali, akcie často zlyhali. Balóny, ktoré boli vystavené napo-spas vetru, teplote a technickým poruchám od východných hraníc NSR sa dostali aj do Ukrajiny, ale nezriedka v opačnom smere, pristáli napr. na Britských ostrovoch.

92 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 11., 21. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]

93 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 204-205.





Miestne komunistické vedenie v každej krajine odpovedalo protiťahmi97, ale najviac dotknuté Československo sa vyznačilo svojim agresívnym správaním. Tu vynaložili obrovské úsilia na likvidáciu balónov a pozbieranie letákov, a ako aj v Maďarsku98, zapojili lietadlá vojenského letectva, protivzdušnú obranu, mobilný stav pohraničnej stráže, ba pomocou tajnej služby a polície spravili preventívne opatrenia, cez amplióny zastrašovali tých, ktorí by mysleli na pozbieranie a prečí-tanie letákov. Odpoveď československých úradov bola veľmi podobná k tomu, ako počas talianskej kampane Hlasu Ameriky, v roku 1943, reagovali nacisti: uložili ťažké tresty tým, ktorí letáky pozbierali, a zvýšili technické rušenie rozhlasového vysielania.99 V reláciách RSE nálezcom letákov odporúčali, aby istú časť odovzdali úradom, a ostatné čítali a šírili – ale v Československu ešte aj toto nieslo v sebe veľmi vysoké riziko.100 Aj československá tlač značne vybrala svoj podiel z proti-kampane. 1. júna 1955 na titulnej strane Rudého Práva písali nasledovné o ,,pro-vokatívnych a životu nebezpečných” balónoch: ,,Bezočivá provokácia amerických imperialistov proti Československu – posielajú k nám balóny s životu nebezpečný-mi mechanizmami na palube.”

Úspešnej domácej protikampani dobre hrali do kariet tie nehody a škody, ktoré spôsobili balóny, a z ktorých tlač starostlivo vyzdvihla naozaj tragické momenty: popáleniny, škody v budovách a v elektrických vedeniach, ohrozenie civilnej le-teckej dopravy atď. Vodíková náplň balónov počas pristátí občas ozaj explodovala. V období medzi 1954 a 1956 na území Československa dokumentovali najmenej sedem prípadov, keď – typicky v jesennom a zimnom období – balóny, ktoré na-razili do horúcich komínov, spôsobili výbuch. Prvé dve v Česku: v októbri 1954, v pražskom predmestí Jinonice a Bohuslaviciach. 3. januára 1955 spôsobil balón nehodu v okrese Lučenec, v malej dedinke Lehôtka; v tejto dedine, ktorá sa nachá-dza cca. 10 km-ov na západ od Lučenca, po zrážke s komínom došlo k zraneniu osôb a poškodeniu majetku, pričom balón niesol letáky v maďarčine.101 Viacej ľudí sa zranilo od balóna na jeseň 1955 v Kežmarku, a 6. novembra 1955 Mengusov-ciach, pri Poprade.102 15. januára 1956 v Drienove (na polceste medzi Košicami

97 O reakciách v Maďarsku viď napr. Révész Béla: A Belügyminisztérium SZER-képe 1955-ben. Múl-tunk 1999/2 (XLIV. roč.), pp. 170–222.

98 Na balóny strieľali aj v Maďarsku. Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hungary in the 1950s. Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, p. 95.

99 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-tin’s Press, New York, 1997, pp. 3–4.


101 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 205–206.

102 Pravda, 9.2.1956, p. 6.


a Prešovom) poškodil balón rodinný dom Ladislava Jurčíka, päťdetného železni-čiara, ktorému manželka i 14 ročný syn utrpeli popáleniny.103 26. januára 1956 juž-ne od Zvolena, v Dobrej Nive sa zranilo sedem osôb, medzi nimi jeden chlapec, Ivan Hakel, ktorý zobral domov jeden balón, ktorý našiel na ulici, neskôr balón explodoval, a poškodil aj dom.104

Na konci roka 1955 v československej tlači sa stali skoro každodennou témou ,,nepriateľské balónové provokácie”. V západnej a východnej tlači sa začala vojna čísel o počte, veľkosti a váhe spozorovaných balónov. Prehlásenia RSE a úradmi pozbierané, odfotografované údaje boli naozaj odlišné. RSE vydalo viac prehláse-ní, ale niekedy aj sám so sebou sa dostali do rozporu: ,,RSE popiera, že by balóny ohrozovali československú leteckú dopravu. […] Letáky sú v rámci bezpečnostnej hraničnej hodnoty, ktorú predpísali civilné letecké úrady USA, a nie sú nebezpečné pre lietadlá […] Vážia dve libry [cca. 1 kg], a nesú letáky v množstve 200 až 700 ks, a dosiahnu nanajvýš polovicu štandardnej letovej výšky.”105 Ale ku pravde bolo bližšie, že balóny spravidla štartovali s cca. 3000 ks letákmi, a vážili od niekoľkých kilogramov do cca. 10–15 kg. Naopak československé úrady zaokrúhlili nahor: ,,Príležitostne je možné spozorovať aj 60-100 balónov […], na ktoré sú pripev-nené balíky veľkosti priemernej skrine […] Balóny sú priemerne 8-10 metrové, a sú naplnené s výbušným plynom […] Keďže sú priesvitné, je ťažké ich zbadať vo vzdušnom priestore, o tom ani nehovoriac, že aké nebezpečenstvá skrývajú v sebe časovacie mechanizmy, ktoré používajú k rozsypaniu letákov.”106 Zdá sa, že zásielky sa časom stali väčšími a ťažšími, a boli medzi nimi také samospúšťacie konštrukcie, ktoré sypali propagandistický materiál z veľkého otáčavého bubna; ich spadnutie by určite spôsobilo veľké nešťastie.

Československá vláda v mnohých prípadoch poslala protestnú nótu do USA a NSR, a tak problematika balónov v druhom polroku 1955 rozrástla do medzi-národnej diplomatickej aféry. Vtedy už krajina v každej oblasti silne protestovala a prosila pomoc proti ,,teroristickým akciám”, ktoré proti krajine vykonáva ,,roz-hlasová spoločnosť Slobodná Európa, ktorá je poverená za doláre vypúšťať vodíko-vé balóny”.107

Balónové kampane skončili v novembri 1956. K prehodnoteniu a zrušeniu prispelo viacero faktorov. Jedna z prvých balónovo-letákových akcií, smerom na Maďarsko sa odohrávala v prvom premiérskom období Imreho Nagya (1953–1955),

103 Pravda, 26.1.1956, p. 2.104 Pravda, 28.1.1956, p. 2.105 The Victoria Advocate, January 22, 1956, p. 3.106 Pravda, 22.1.1956, p. 2.; ako i Pravda, 25.1.1956, p. 2.107 Pravda, 22.1.1956, p. 2.; ako i Pravda, 26.2.1956, p. 2.


a táto akcia, podľa neskorších vyhodnotení vo veľkom prispela k tomu, že v revo-lučných dňoch postoj západných diplomatov voči Nagyovi bol neutrálny, ba do-konca nepriateľský. Na druhej strane 18. januára 1956 nad územím Slovenska sa zrútilo československé dopravné lietadlo, a komunistická propaganda pripisovala vinu balónom. Československé civilné lietadlo, typu Douglas DC-3 sa zrútilo 12 km severozápadne od Levoče, v katastri dediny Torysky, nad východnými výbež-kami Tatier. Linka letela z Bratislavy do Košíc, ale odklonila od pôvodnej trasy, zrútila sa, a z 26 pasažierov všetci zomreli.108 Po tejto udalosti v Československu na istý čas dočasne zrušili nočné letecké linky, a viacero západných leteckých spoloč-ností nasledovala tento príklad.

Prípad DC-3 sa dostal do najvyšších politických kruhov, a objavila sa aj v pre-jave ministra zahraničných vecí, Václava Davida, ktorý ho predniesol pred po-slancami Varšavskej zmluvy (VZ), na pražskej konferencii politického poradného zboru VZ v januári 1956.109 Je zaujímavé, že minister zahraničných vecí týždeň a pol po nehode ešte korektne tak formuloval, že ,,prípad je v štádiu vyšetrovania”, v kontexte svojich slov ale spojil balóny s haváriou lietadla. A mesiac po nehode110 československé úrady už začali tvrdiť, že katastrofu DC-3-ky spôsobil balóny RSE.

Potom ako podľa československého ministra zahraničných vecí balóny ,,na konci 1955, na začiatku 1956 dosiahli nevídané veľkosti”, v mene svojej krajiny 7. februára 1956 sa obrátil na hlavného tajomníka OSN. Tzv. Davidov telegram, ktorý poslal Dag Hammarskjöldovi, a cez neho všetkým členským krajinám OSN, má aj viacero zaujímavostí. David predovšetkým písal o obrovskej veľkosti baló-nov, a v druhom rade o ich nebezpečnom ,,výbušnom zariadení”, ktoré spôsobili tri nehody (on spomínal Mengusovce, Drienov a Dobrú Nivu). Vtedy už hovoril ,,o 16 metrových a viac, ako 600 kg” balónoch, ktoré na palube majú ,,dve také automatické fotoaparáty, ktoré umožňujú zistiť zemepisné súradnice”111. Ako pred-tým vždy, David aj teraz označil NSR, ako miesto štartu a odosielateľom zásielok ,,isté americké organizácie”.

Československo prípad DC-3 do dvoch mesiacov, 10. marca 1956, predložilo medzinárodnému tribunálu OSN112. No ani dokumentáciu nehody neodovzdala americkej strane, ani do vyšetrovania prípadu nepovolil ich zapojenie. Nakoniec

108 Pravda, 20.1.1956, p. 6. O incidente písali aj maďarské noviny, vrátane Szegedi Egyetemi Újság o 7. júna 1956; za túto informáciu ďakujem Bélovi Révészovi.

109 Pravda, 29.1.1956., p. 2.110 20. febr. 1956. vystúpili s týmto obvinením. The Bonham Daily Favourite, February 21, 1956, p. 1.111 Pravda, 9.2.1956, p. 6.112 Matters before the International Court of Justice during 1956, cases before the court: Aerial Inci-

dent of 10 March 1953, USA vs. Czechoslovakia. United Nations Yearbook 1956. Department of Public Information of the UN, New York, p. 524.


po ročnej ťahanici, 20. februára 1957 československé ministerstvo zahraničných vecí prípad ukončilo s protestnou nótou. Je pravdepodobné, že lietadlo sa zrútilo vďaka zlým poveternostným podmienkam, zlému technickému stavu a výraznej nadváhe nákladu.113

Americký spolupracovníci RSE spojenie rozhlasových a balónovo-letákových kampaní dodatočne nazvali ,,multimediálnou akciou”. Vďaka balónom, ktoré vy-volali obrovský rozruch, meno RSE okrem spoločenského vedomia východnej Eu-rópy dostala aj do amerického. Tá americká tlač, ktorá v lete 1950 ešte RSE nazvala ,,tajnou rádiostanicou”114, o dva roky neskôr písala o nej, ako o vplyvnej propagan-distickej stanici. V 1951 RSE, ako rádio ani na východe veľmi neregistrovali ani poslucháči, ani úrady. V prísne tajnom hlásení, z 15. septembra 1951 (štyri dni po ,,veľkej vlakovej lúpeže”) o tom informovali sovietskeho ministra telekomunikácií, N.D. Psurtceva, že síce existuje jedna ,,rádiová stanica, ktorá nazýva seba Slobod-nou Európou”, ale tej nepripisujú veľký význam na zozname nebezpečnosti ,,pro-tipoľských západných staníc”, na ktorej RSE stojí len na deviatom mieste, po Hlasu Ameriky, BBC, Rádio Róma, Rádio Vatikán, Belehrad, Paríž, Madrid a Ankara.115

V 1953 sa situácia dramaticky zmenila, a je možné s istotou tvrdiť, že balónové kampane do značnej miery dosiahli svoj cieľ. Napr. v súvislosti československými 10 bodovými požiadavkami cca. 5% voličov poslúchlo odkaz letákov: oni boli tí, ktorí na vyjadrenie protestu na volebný lístok napísali číslo 10. Z Maďarska pred kampaňou Focus len málo tlačových útokov prišlo proti RSE; ale prvý týždeň po zahájení Focusu, už registrovali 20 útokov. 86% utečencov z roku 1956 spomínalo ,,na zahraničné rádia”, a 21% ,,na balóny a letáky”, keď sa ich opýtali, odkiaľ, z čoho dostali správy z vonkajšieho sveta.116 Čiže balónové akcie RSE tvorili dôležitú sú-časť propagandy.

Zdá sa, že americké vedenie Eisenhower–Dulles si trúflo, a súbežne s letá-kovými kampaňami začalo vojenské prieskumy, k čomu používali zamaskované prieskumné jednotky na meteorologické balóny. Tieto balóny boli oveľa väčšie, ako tie, ktoré sypali letáky. Bolo možné ich ľahko popliesť, a hlavne v protikampani

113 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 205–208. O detailoch leteckej nehody viď Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, 70. ako i: http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19560118-0 [13.1.2011]

114 Middlesboro Daily News, July 10, 1950, p. 3.115 Document No. 43: 1951. Report on Western Broadcast to Poland and Council of Ministers Decree

on Jamming the Broadcast. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 521.

116 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. pp. 16–17, 34. http://www.psywarrior.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]


bolo ľahké skomoliť ich škodlivosť s predchádzajúcimi, ktoré väčšinou ľudské živo-ty neohrozovali. Podľa Herberta Friedmana Focus bol (na začiatku 1955) posledný veľký balónový projekt, a toto aj zhoduje so súdobými tlačovými správami, pod-ľa ktorých na konci 1955 a na začiatku 1956 štartovali prvé ,,prieskumné lietadlá pozdĺž česko-rakúskych hraníc”117. S veľkou pravdepodobnosťou počas roku 1956 balónová kampaň dostala nový charakter, čo neprinieslo len to, že balóny zastavili, ale aj to, že terčom vojenskej rozviedky namiesto východnej Európy sa stal Soviet-sky Zväz, a hlavne jej oblasti, ktoré boli dôležité z hľadiska jadrového ozbrojovania. V tomto ohľade rok 1955 bol kľúčovým, lebo to leto v Ženeve Huščov odmietol myšlienku otvoreného neba, čiže to, že na posilnenie dôvery obidve supermocnosti by mohli vykonávať letecké prieskumy nad územím druhej krajiny.118 Diania v čes-koslovenskej protikampani práve vtedy sa začali meniť. Pričom postupne ustúpili správy o balónových škodách, a stále väčší priestor dostala v tlači diplomatická bitka, na ktorý bol nútený Sovietsky Zväz kvôli zvyšujúcej leteckej špionáži nad jeho územím.

Sovietska vláda prvý krát podala protest 28. septembra 1955, a 4. februára 1956 prvý zástupca sovietskeho ministra zahraničných vecí, A. A. Gromiko odovzdal protestnú nótu veľvyslancovi USA, Charlesovi E. Bohlenovi. Sovietska vláda tvrdi-la v nej, že veľké ,,balóny” už neštartujú len z územia NSR, ale „aj z takých americ-kých vojenských leteckých základní, ktoré sa nachádzajú na územiach krajín, ktoré sú susediace so Sovietskym Zväzom”119. V ten istý deň Kemal N. Kavur, turecký veľvyslanec, musel prevziať obdobnú nótu: ,,Na sovietsko-tureckých hraniciach, v oblasti Nahičevanu a Jerevanu porušili vzdušný priestor Sovietskeho Zväzu 300 kg balóny, ktoré prepravovali zariadenie vhodné na letecké fotografovanie, ako i rádio prijímače a vysielače.”120

5. februára 1956 proti NSR sovietska diplomatická defenzíva pokračovala. Ich veľvyslanec, V. A. Zorin navštívil štátneho tajomníka zahraničných vecí, Waltera Hallsteina, a v mene sovietskej vlády odovzdal mu obdobný protest, ako v predo-šlých dňoch. Rozdiel bol v tom, že nóta pre NSR obsahovala ešte konkrétnejšie na-značenia o povahe leteckej špionáže: ,,V iných prípadoch k balónom sú pripojené také aparáty, ktoré fungujú ako automatické rádio prijímače a vysielače, ako i také fotoaparáty a sady filmov, ktoré počas letu vedia spraviť zábery prieskumným úče-lom […] a ktoré spúšťajú americké vojenské organizácie z územia NSR.”121

117 Pravda, 21.1.1956, p. 2.118 Gaddis, John Lewis: Studená vojna. Slovart, 2006, p. 56.119 Pravda, 7.2.1956, p. 4.120 Pravda, 7.2.1956, p. 4.121 Pravda, 8.2.1956, p. 5.


O niekoľko dní neskôr v NSR, južne od Würzburgu, v Giebelstadte ukázali tlači letisko, odkiaľ tieto nové typy prieskumných leteckých zariadení, ktoré boli mas-kované za meteorologické balóny. Prítomný berlínsky spravodajca ČTK písal o ,,70 m dlhej, obrovskej cigare alebo menšom zeppeline”, ktorému na spodok v jednej ,,gondole” pripevnili prístroje, ktoré ale zástupcovia tlače nemohli obhliadnuť; ofi-ciálne pomenovanie prístroja bola rádiosonda.122 Sovietska tlač, a nasledovne aj tlač ostatných komunistických krajín od tej doby z času na čas podali správy o špionážnych balónoch z najrôznejších miest sveta. Sovietske ministerstvo zahra-ničných vecí čoskoro na medzinárodnej tlačovej besede oznámila výsledky novších analýz. Na základe zrútených alebo zajatých balónov sovietski experti zistili: ,,Špi-onážne zariadenia boli vyhotovené z jemnej, priesvitnej fólie. Vmestí do nich cca. 1600 m3 vodíka, ich celková hmotnosť je 650-700 kg. […] K ich vybaveniu patrí jeden fotoaparát s dvomi objektívmi, s veľkými zásobami filmov, jeden rádiotech-nický aparát, ako i jedno technické zariadenie, ktoré slúži na určenie geografickej polohy sledovaného územia […] Prístroj je schopný 7-10 denného letu.”123

Niet pochýb, že na konci 1955, na začiatku 1956 vojenská rozviedka USA za-čala intenzívny letecký špionáž, čo ale onedlho aj pozastavila, z najmenej dvoch dôvodov: na jednej strane medzinárodné protesty znamenali nátlak, na druhej strane vyvinuli špionážne lietadlo U2, a čoskoro zanikol nárok na používanie špi-onážnych balónov. Dnes už vieme, že práve vtedy sa začala kariéra veľmi vysoko lietajúceho špionážneho lietadla U2. Prvé lety U2, počas ktorých boli vyhotovené detailné fotografické série, sa uskutočnili práve v 1955, nad Sovietskym Zväzom, potom nad Strednou Áziou, v lete a na jeseň 1956 sa rozšírili na také bojovo-tak-tické situácie, aká bola suezská kríza.

Čiže projekt ,,meteorologických balónov” čoskoro museli zastaviť. V USA síce sa pokúsili komunikačnou záchranou, ale toto dopadlo veľmi hlúpo: ,,V balónoch skutočne je rádioprístroj. Ale ich jediným cieľom je, aby zbierali a posielali na po-zemné stanice meteorologické údaje a údaje o kozmickom žiarení. Na balónoch nie je kamera. A keby aj bola, aj tak by nebol spôsob na to, aby sme fotografie mohli vziať do ruky. Balóny vo veľkých výškach sa zničia, a ich zariadenia pomo-cou malého padáka pristanú, od Sibíra cez Severný pól až po stred Tichého oceánu hocikde.” Ale americká tlač správne poukázala na to, že Moskva úmyselne sko-molí letákovo-balónové a špionážno-balónové akcie: ,,Všetko tomu nasvedčuje, že najnovšie sovietske kňučanie je čisto ďalšie dramatické predstavenie, aby Kremeľ

122 Pravda, 10.2.1956, p. 2.123 Pravda, 11.2.1956, p. 6.


vyjadril svoje vážne obavy v súvislosti s inou, celkom inde smerujúcou balónovou kampaňou; čiže v súvislosti riadnymi, obvyklými propaganda balónmi, ktoré nesú letáky smerom na sovietske satelity.”124

Sovietska strana vychádzala z toho, že pod egidou Kerstenovho dodatku, USA na začiatku päťdesiatych rokov verbovala vojakov a provokovala rôzne pohraničné incidenty v regióne.125 Tie ale postupne prestali, a v lete i na jeseň 1956 skončili sa aj východoeurópske letákové balónové kampane, prinajmenej smerom cieľových štá-tov RSE, lebo západonemecký Bundeswehr aj naďalej posielalo propagandistické materiály do NDR. Avšak východoeurópska propaganda kým vedela, veci naschvál skomolila. Preto vedela toto urobiť, lebo napriek svojim úspechom balónové kam-pane spôsobili veľké diplomatické komplikácie. Americkí veľvyslanci, akreditovaní do východnej Európy, balóny nenávideli, lebo permanentne museli nakladať s ve-hementnými protestmi, ktoré prichádzali na veľvyslanectvá. (Americkí diplomati inak všeobecne pohŕdali propagandou vlastnej krajiny, ako niečím, čo je nezluči-teľný s prostriedkami vysokej, elitnej diplomacie.) Sovietsky Zväz, 11. decembra 1956 (pravdepodobne nie nezávisle od dianí v Maďarsku), podal u OSN žiadosť, aby organizácia zaradila na denný poriadok svojho 11. zasadacieho obdobia tému ,,Zasahovanie USA do vnútroštátnych záležitostí ľudových demokracií”.126 Na zák-lade toho, 28. februára 1957 sa uskutočnila podrobná diskusia na plenárnej schôdzi OSN, ktorá vlastne zhrnula stanovisko dvoch veľmocí a Československa o mediál-nych propagandistických udalostiach z predošlých päť-šesť rokov.127

Vo svojom útočnom prejave V. V. Kuznyecov medzi inými menovite vyme-noval „ideologické rozvratné centrá“ USA: American Committee for Liberation, Committee for Free Europe, Crusade for Freedom, Citizens Foreig Relations Com-mittee, ktorým ,,konečným cieľom je zavrhnutie sovietskeho režimu vo východnej Európe”128. Josef Ullrich československý poslanec OSN veľa hovoril o propagan-distických akciách, ktoré boli namierené proti jeho krajine. Je nápadné, že pred širokou medzinárodnou verejnosťou ani jedným slovom nespomínal incident DC-3-ky, ktorý sa stal pred rokom: ,,Československé úrady disponujú s hojným množstvom údajov a dôkazov o činnosti rozviedky Spojených štátov amerických proti Československu. […] Vo vykonaní činnosti proti štátov so socialistickým systémom dôležitú úlohu hrajú niektoré americké tzv. súkromné organizácie,

124 The Telegraph, February 16, 1956, p. 20.125 Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hungary in the 1950s.

Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, p. 97.126 United Nations Yearbook 1956. Department of Public Information of the UN, New York, p. 145.127 United Nations General Assembly, Eleventh Session, Official Records. Plenary meeting 663rd,

Thursday, 28 February 1957, p. 1242.128 United Nations General Assembly, Eleventh Session, Official Records. Plenary meeting 663rd,

Thursday, 28 February 1957, p. 1242. United Nations Yearbook 1956. Department of Public Infor-mation of the UN, New York, p. 526.


ako Committee for Free Europe, alebo tzv. Crusade for Freedom, alebo rádiová sta-nica Free Europe Committee, tzv. Radio Free Europe. […] USA svoje nepriateľské akcie proti Československu […] vykonáva štartovaním balónov. […] Tieto balóny rozhadzujú také letáky nad územím Československa, ktoré obsahujú podvratné materiály proti existujúcemu sociálnemu poriadku v Československu a proti legi-tímnej československej vláde.”129

Diskusia poskytla príležitosť aj Henrymu Cabotovi Lodgeovi, americkému vy-slancovi OSN, aby zopakoval už vtedy skoro desaťročné stanovisko USA ohľadne východnej Európy: ,,Nárok totálnej kontroly komunistických systémov nad ľud-ským telom a dušou […] viedol k tomu obmedzeniu myšlienkovej a informačnej slobody, ktorý Sovietsky Zväz stvoril vo východnej Európe. Cenzúra tlače, rušenie rozhlasových staníc, cestovné obmedzenia, pohraničná stráž, prepísanie histórie a falšovanie správ – to je tá poľutovaniahodná situácia, ktorá vo východnej Európe v súčasnej dobe existuje.”130 Návrh na rozhodnutie odsudzujúci USA, ktorý podal Sovietsky Zväz, nakoniec neprešiel, ale o to zaujímavejšie je, že na túto diskusiu OSN vtedy prišiel rad, keď v podstate už všetko sa skončilo.

Balónové kampane smerujúce na východnú Európu neskončili kvôli medziná-rodným diplomatickým assaut-m alebo kvôli „odhaleniam“.131 Hlavne preto, lebo balónové akcie nielen v cieľových krajinách slúžili zahraničnopolitické ciele, ale výborne sa hodili aj k vnútropolitickým cieľom amerických politikov, ktorí bojo-vali v rannej studenej vojne. Toto dokazuje, že New York Herald Tribune súčasne so štartom prvých balónov, 14. augusta 1951 – vlastne verejne oznámil – začiatok balónových akcií132. Jeden z prominentov Republikánskej strany, Harold E. Stassen bol osobne prítomný pri štarte prvých balónov, na lúke pri nemeckom Regensber-ge.133 Zo strany NCFE a CIA bol logickým krokom, že do akcie zapojili aj ranné RSE, lebo tým mohli perfektne potvrdiť oprávnenosť protikomunistickej rozhla-sovej stanice RSE. Časy sa ale zmenili, a od 60-tych rokov pozornosť sa stále viac obrátila na tajné akcie pašovania kníh.134

129 United Nations General Assembly, Eleventh Session, Official Records. Plenary meeting 663rd, Thursday, 28 February 1957, p. 1244. United Nations Yearbook 1956. Department of Public Infor-mation of the UN, New York, p. 525.

130 United Nations General Assembly, Eleventh Session, Official Records. Plenary meeting 663rd, Thursday, 28 February 1957, p. 1245.

131 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, pp. 61–63. Jan-kovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďan-ský. Papyrus, 1995, p. 17.


133 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 62.; Prescott Evening Courier, Aug 17, 1951, p. 3. Written by Drew Pearson; Rock Hill Herald, Sept 6, 1951, p. 6.

134 O tajnej akcii pašovania kníh do východnej Európy, ktorej sa zúčastnila aj CIA, viď Alfred A. Reisch: Hot Books in the Cold War. CEU Press, 2013.


Spojenie rádia s balónovými akciami prinieslo ale aj negatívne dôsledky. Agre-sívna protikomunistická propaganda zašla priďaleko. Napr. na letákoch, ktoré ro-zoberali príbeh československej vlakovej lúpeže, nepísalo len o detailoch prípadu, ale aj takéto veci: ,,Jedinými teroristami sú tu komunisti, jedinými cudzincami sú tí, ktorí k nám prichádzajú z Ruska.”135; ,,Sovietsky Zväz stále slabne. Len tí prežijú, ktorí včas sa odtrhnú od komunistického vlečného člna. V slobodnom svete vaši priatelia všade sú s vami. Všetku moc ľudu!”136 Takéto a podobné frázy nepôsobili ani na mierne rusofilné české a slovenské obyvateľstvo, ani na každodennú propa-gandu s patričným odstupom sledujúcich východoeurópskych mediálnych spotre-biteľov. Nanajvýš v Československu s balónmi vynikajúco bolo možné ukázať, že ,,imperialistický nepriateľ zasahuje do našich vnútorných záležitostí”. Tým sa vý-razne poškodila dôveryhodnosť rádia. Československí propagandisti nevynechali naskytnuté možnosti na odvetu. Na pomery dobového mediálneho svetu s pre-kvapivou vynaliezavosťou a rýchlosťou, na konci januára 1956, v budove pražskej ČTK usporiadali výstavu balónov pre domácich a zahraničných novinárov (neskôr aj pre širšiu verejnosť), vystavili tu 120–150–180 kg ,,nebeské zásielky”137. ,,Protiú-der” v ústrednom denníku sprevádzala obrazová a zveršovaná protikampaň, ktorá nápadne si vybral jedno nemenované rádio, pričom kľudný, poctivý socialistický život porovnal s biednym západným životom ,,otrokov dolára”.138

Organizátori balónových kampaní museli vziať na vedomie, že vážne sa zme-nila, a po jeseni 1956 obzvlášť sa stíchla vnútorná nálada v cieľových krajinách. Keď Ferdinanda Peroutku sa opýtali politickí koordinátori stanice, v 1957, že podľa neho aká by mala byť nová línia RSE, Peroutka odpovedal otázkou: čo chcú Ame-ričania? Chcú alebo nechcú podnecovať vzburu v cieľových krajinách? Mnohí boli veľmi skeptickí v tom ohľade, že by východoeurópske poslucháčstvo – po trpkých skúsenostiach z rokov 1953 a 1956 – bol ochotný hocijakého otvoreného odporo-vania.139

135 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 62.136 Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. p. 13. http://www.psywarrior.com/

RadioFreeEurope.html [14.12.2010]137 Pravda, 29.1.1956, p. 6.; ako i Pravda, 23.2.1956, p. 3.138 Pravda, 4.2.1956, p. 7.; slová: Ján Turis, kresba: Alexander Richter. O povahe dobovej českosloven-

skej propagandy viď Zavacká, Marína: Picturing the World Abroad: Official Domestic Propaganda in Czechoslovakia 1956–1962. In. Mueller, Wolfgang – Portmann, Michael (eds.): Osteuropa vom Weltkrieg zur Wende. Wien: Verlag der ÖAW, 2006, 209–217; ako i Zavacká, Marína: Kto žije za ost-natým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956–1962: Teórie, politické smernice a spoločenská prax. Bratislava: Veda, 2005.

139 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 115.

Americký manažment: tóny a smernice

Otázka, že aký má byť tón RSE, existovala cez celú dobu studenej vojny. Hoci programovú politiku a tón vždy museli určiť práve aktuálni riadiaci pracovníci rá-dia, častokrát a v mnohých formách bolo badateľné, aké veľké zlomové čiary sa ške-rili hlavne v kritických situáciách medzi jednotlivými komponentmi manažmentu.

Diskusia okolo tónu rádia sa zoskupovala okolo dvoch dôležitejších stanovis-kách. Niektorí položili svoje hlasy za programy, ktoré boli formulované jemnejšie, liberálnejšie. Oni v podstate zdôrazňovali žurnalistickú profesionalitu, považovali seba za zástupcov diplomatického, vyrovnaného vysielania programov, a rozhodo-vanie by nechali na poslucháčov, do akej miery považujú oni programy RSE za dô-veryhodné. Oproti nim stáli zástancovia tvrdého tónu, ktorí jednoznačne považo-vali vysielanie RSE za politický nástroj, za nástroj dosiahnutia východoeurópskych spoločenských zmien. Podľa nich bolo potrebné predložiť pravdu poslucháčom, takým spôsobom, že rádio doplní a/alebo opraví produkty komunistického spra-vodajstva, zabaleného do marxistickej frazeológie.

Znaky týchto dvoch stanovísk od samých začiatkov je možné odhaliť v reláci-ách RSE. Svojim spôsobom obidve skupiny zastupovali legitímne smery, a napätie medzi ich stanoviskami v slobodnom mediálnom svete je možné považovať za pri-rodzené. Zástancovia mierneho tónu si mysleli, že východoeurópsky poslucháči sú si plne vedomí skazenosti štátneho systému, ktorý nad nimi vládne, preto ten-denciózne „poučovanie“ považovali za zbytočné. Naproti tomu zástupcovia tvrdej línie si mysleli, že komunistická indoktrinácia sa postupne vsakuje do východo-európskych poslucháčov, preto je potrebné proti nej z vonka rezolútne zakročiť. Zástancovia tvrdého tónu zase považovali prvú skupinu za naivnú, détantistickú, nemravne neutrálnu a nebezpečne neinformovanú, ktorí nevedia pochopiť agre-sívne manipulácie sovietskeho režimu. Skupina mierneho tónu akoby zabudla, že za akých externých a interných, politických a personálnych okolností vzniklo RSE (vládne zámery USA, CIA, exulanti atď.). Druhá skupina zase by bola ochotná vzdať sa hoci aj o celkovú kritiku západného sveta preto, aby prostredníctvom po-zitívneho zdôrazňovania západnej formy života dosiahli deklarované ciele stanice.

V súvislosti s pôsobením RSE je rozhodujúcou otázkou, ako sa v ňom uplatnila vôľa amerického manažmentu. Či používali v RSE vnútornú cenzúru? Ak áno, ako, ak nie, tak akým spôsobom vedel americký manažment riadiť tak, aby sa rádio ne-stalo cenzurovaným médiom, ale predsa ostalo pod jednotným riadením?

Podľa viacerých spomínajúcich, ako Csaba Skultéty alebo Stepane Groueff RSE v Európe zorganizovala hŕstka Američanov. Medzi nich patrili Bill Rafael, John Wiggin, Creighton Scott a William E. Griffith. Groueff ich skupinu výstižne nazval

Americký manažment: tóny a smernice 51

„praktickými idealistami”140, odkazoval tým na ich pragmatické rozhodnutia, a na ich idealistický, skoro už naivný pohľad, ktorý týchto, v európskych záležitostiach nie veľmi skúsených Američanov charakterizoval. Okrem toho, ako tvrdí Paul Henze, táto hŕstka pragmatických Američanov spočiatku nemala žiadny koherent-ný plán.141

Zakladatelia bezpochyby plnili politické poslanie, a „politické poradenstvo” Američanov aj neskôr bolo na dennom poriadku. V ranom RSE William E. Grif-fith, mníchovský politický poradca RSE, a jeho zástupca, Paul B. Henze vynika-li, ako politicky určujúce osoby.142 Csaba Skultéty spomína si na „bojovnú etapu”, že „v prvých rokoch […], ako člen amerického vedenia Mr. Griffith sa stal riadia-cou osobnosťou programovej politiky ”. Dôležitosť W.E. Griffitha okrem iného na-značovalo aj to, že on predsedal na redakčných politických inštruktážach, ktoré sa začínali každý pracovný deň o desiatej hodine, na Policy Board Meetingu. Tu vede-nie rádia, na čele s Griffithom, šéfom politickej sekcie, priamo stretol so všetkými vedúcimi národných redakcií. Jednak si vypočuli správy československých, ma-ďarských, poľských, bulharských a rumunských šéfredaktorov, jednak vtedy prišiel rad na dennú politickú koordináciu vedúcich spolupracovníkov. Na inštruktáži zdôraznenú úlohu mala vzájomné zosúladenie správ, čo preto bolo dôležité, aby kľúčové správy z jednej či z druhej krajiny sa dostali aj do ostatných cieľových krajín. Vzájomné zosúladenie správ slúžilo aj na obsahovú kontrolu správ, a koniec koncov budovalo aj hodnovernosť RSE. Konečným cieľom politickej inštruktáže bolo vytvorenie jednotného(nejšieho) politického smeru rádia, ako organizácie, preto neodzneli na nej operatívne pokyny – hoci veľa prezradí to, že tieto mítingy v internom žargóne nazvali jednoducho „americkou poradou”.143

Českí a slovenskí pracovníci vo všeobecnosti pozitívne si spomínali na Ame-ričanov. Podľa Jankovského-Drážďanského „bolo celkom zrozumiteľné, že v rádiu, ktoré financovalo USA, na kľúčových miestach vládli Američania”, a podľa jeho názoru zo všetkých najlepším americkým vedúcim bol generál G. Rodney Smith, od začiatku 1961. Jankovský-Drážďanský uvádza, že zo začiatku každý bol podria-

140 Groueff, Stepane: My Odyssey. iUniverse, 2003, pp. 247–250.141 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.


142 Johnson, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Party”; Origins of the Swiatlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, November 6–7, 2009.

143 Skultéty Csaba: Vasfüggönyön át. A Szabad Európa mikrofonjánál. Madách-Posonium, 2006, pp. 95–97.


deným Newyorčanov, a neskôr amerického vedenia, ktoré presťahovalo sa do Mní-chova, ktorí „z času na čas vydávali tzv. guidance-i, čiže smernice pre politické programy”.144

Vzhľadom na okolnosti jeho založenia NCFE, Kennan, CIA, východoeuróp-ski exulanti), nie je prekvapujúce, že RSE nepretržite bolo vystavené politickým vplyvom a útokom. V špeciálnej situácii rádia – čiže vedome toho, že v politickom zmysle išlo o tendenciózne propagandistické rádio – extrémne zjednodušeným stanoviskom bolo to, hlavne v USA, že stanica akú rezolútnu pozíciu zaujíma proti komunizmu. V tomto duchu na západe z času na čas obvinili jej jednotlivých no-vinárov s tým, že nie sú dosť rezolútny voči komunizmu. V päťdesiatych rokoch tento názor predstavoval napr. Fulton Lewis americký komentátor, ktorý ako jeden z najväčších kritikov RSE hlavne Ferdinandovi Peroutkovi, riaditeľovi českosloven-ského vysielania, adresoval ostré politické výčitky.

Niekdajší pracovníci RSE píšu, že „mierny tón a tvrdý tón” dynamicky kolísa-li, prvý alebo druhý z času na čas nadobudol prevahu, respektíve že koniec kon-cov konkrétne relácie spravidla boli výsledkami fluktuácie týchto dvoch názorov, do čoho mohli zasiahnuť aj národné redakcie. Zo začiatku a vo väčšej časti päť-desiatych rokov RSE ukazovalo skôr tendencie tvrdej línie, hoci určitý dozor nad kvalitou programov aj vtedy existoval. Vedenie rádia hneď od počiatku sa pokúsilo stanoviť jednotný(nejší) smer prevádzky RSE, a to formou Prevádzkového poriad-ku, ktorý sa datuje na november 1951.145 Od začiatku 1960 rokov sa dostal do pre-vahy miernejší tón, súbežne s profesionalizáciou stanice. Táto tendencia sa ďalej posilňovala v polovici 1970-tych rokov, keď – vplyvom détente – princíp a požia-davka vyrovnanosti sa dostali do komuniké o poslania a programovo politickej smernice rádia.

Z dôvodu kontroly tónu po roku 1956 sa sformovalo, aby politické programy predbežne kontrolovali. Podľa Gyulu Borbándiho „niekoľko dní po druhej fel-fadingskej konferencii [...] riaditeľstvo oznámilo, že plánuje predbežnú kontrolu rukopisov ”146, dokonca bolo navrhnuté aj to, aby stanica prešla na jednotné cen-trálne vysielanie správ, tzv. master script. Nakoniec, ako mierne riešenie zriadili oddelenie na analyzovanie (BAD), ktoré kontrolovalo a navrhovalo korekcie do-datočne.147 Americký manažment potom konzekventne používal a dával prednosť

144 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-ďanský. Papyrus, 1995, pp. 9–11.

145 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, pp. 38–46.146 Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 306.147 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 117.


dodatočnej obsahovej analýze a hodnoteniu programov, oproti predbežnému cen-trálnemu inštrukčnému vysielanie správ, lebo podľa nich výsledkom toho druhého by bolo nudné a jednotvárne rádio.148

Úlohu politických poradcov, ktorí otvorene pôsobili v RSE je treba porovnať s tým, že ideologické ovplyvňovanie poslucháčov, ako cieľ, bolo zrejmé už aj z plá-nov NCFE, zakladajúcej organizácie RSE. Amerika sa musela pripravovať na veľký medzinárodný konflikt, na súboj s komunizmom, ktorý sa práve rozvíjal, ako sú-dobí americkí politici skoncipovali:

„Musíme sa pripraviť na všetky možné prípady! – jeden z výborov Kongresu varuje svet, aby sa každý pripravil na ozbrojenú agresiu Ruska, ktorá môže prísť hocikedy, keď Rusi si budú myslieť, že prišiel čas.”149 Z politického hľadiska RSE od počiatku sa nepovažovalo ani za nezávislé, ani za nezaujaté médium, veď bolo zriadené z politického úmyslu. Stanica túto skutočnosť aj verejne hlásila o sebe, ako tomu nasvedčuje aj nasledujúca smernica, ktorá pochádza z roku 1956: „RSE je propagandistická stanica, a nie verejný diskusný krúžok. Našim cieľom je to, aby sme pomáhali východoeurópskym zotročeným národom v znovunadobudnutí ich slobody, aby sa vedeli vrátiť späť do spoločenstva slobodných národov.”150

V záhlaví vnútorných správ RSE môžeme čítať logo: „Aby sa tento svet – s po-mocou Božou – znovuzrodil k slobode”, ktoré odkazovalo na americkú nezávislosť, z roku 1776, a na Abrahama Lincolna, a ktoré tiež vyjadrilo, že správy a analý-zy RSE sú vyhotovené pre cieľových poslucháčov a s tendenčnou ideológiou. RSE v počiatkoch sa neusilovalo o vyváženosť, veď toto neočakávali od neho, a práve tento „od vlády nezávislý“ a surovejší hlas ho rozlišovalo od jeho staršieho brata, od Hlasu Ameriky:

„Keďže my sme súkromným podnikom, môžeme udierať pod pás, a toto z času na čas aj spravíme. Máme možnosť na to, aby sme udierali slovami, bez toho, aby sme museli dávať pozor na tón. […] Hlas Ameriky je diskrétny. Oni glorifikujú hlavne americký život. Ale RSE nazýva veci pravým menom”151 – hovorili pred verejnosťou hovorcovia rádiovej stanice.

Hoci skutoční zakladatelia RSE, vláda USA a CIA, sa ukryli za súkromnou or-ganizáciou preto, aby ich zahraničnopolitický priestor pôsobenia sa nezužoval, ale to otvorene uznali, že rádio je slobodný hlas slobodného sveta za železnou oponou. Cez poradcov sa uplatňoval ich vplyv, čo v prípade nezávislého a vyváženého rádia

148 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London & Sydney, 1986, p. 81.

149 Times Daily, June 3, 1955, p. 11.150 The Vancouver Sun, February 21, 1956, p. 4.151 Spokane Daily Chronicle, Feb 22, 1952, p. 47.; The Deseret News, May 30, 1951, p. 7.


by bolo prirodzene nepredstaviteľné. Ale obdobie studenej vojny bolo zlatou érou ideologického a mediálneho boja, a na súdobú tlač na oboch stranách silne pôso-bili politicko-ideologické očakávania.

Americká verejnosť dvadsaťdva rokov152 bola vo vedomí, že RSE založila a pre-vádzkuje istá nezávislá súkromná organizácia, Národný výbor za Slobodnú Európu (NCFE). Kto prispel na účely RSE, si mohol myslieť, že podporuje správnu vec – pričom skutoční zakladatelia a prevádzkovatelia, vláda USA a CIA, sa ukrývali za maskou NCFE.

Intenzívny vzťah rádia a CIA trval dva desaťročia, čiže do polovice celého ob-dobia studenej vojny, a v podstate od počiatku nesmeroval rovnakým smerom. Od založenia stanice existoval operatívny kontakt smerom k rádiu (NCFE, DeWitt Po-ole, Allan Dulles atď.), preto je nepredstaviteľné, aby neprišli priame príkazy od CIA.153 Po istom čase vzťah začal fungovať aj opačným smerom, a s tokom informá-cií od rádia smerom k CIA, zdá sa, že najneskôr v 1956 už aj počítali. Charles Gati tvrdí, že aj samé CIA, smiešnym spôsobom, získalo správy z RSE.154 Podľa Paula Henzeho v rannom období CIA sľúbilo podkladové informácie k reláciám, „ale toto sa nikdy nerealizovalo”. Avšak podľa neho do 1953 RSE už disponovalo s ta-kými dobrými informáciami o cieľových krajinách, a jeho analýzy boli také dobré, „že riaditeľstvo rozviedky CIA [Intelligence Directorate] premiestnilo agentov do Mníchova, ktorí priamo si vedeli zaobstarať informácie”155.

Tieto tvrdenia jednak zatienia pôsobenie CIA, lebo CIA dôverovalo hláseniam stanice, ktorú síce ono ovplyvňovalo, ale predsa neabsolvovala výcvik profesionál-nej informačnej služby. Jednak znamenajú aj to, že RSE nezávisle od CIA, ako-by samo seba vybudovacie rádio bolo schopné rýchlo sa stať zdrojom informácií z piatich cieľových krajín, a neskôr z celého komunistického systému. Navzdory tomu, že na rádio vyrubenú politickú tendenčnosť z času na čas sformulovali veľmi brutálnym spôsobom. Jedna správa napríklad, ktorú predložili prezidentovi Eisen-howerovi v 1954 hovorí nasledovne: „NCFE, zakladateľ RSE je politickým bojovým prostriedkom v tom boji, ktorý vedieme proti sovietsko-ruskej kolonizácii za že-leznou oponou, a na tejto strane železnej opony (sic!) proti vplyvu komunistov.”156

152 ,,CIA funded and oversaw these radios for 22 years” Radio Free Europe and Radio Liberty: The CIA Years and Beyond. Book launch by A. Ross Johnson. Woodrow Wilson International Centre for Scholars, Wahington D.C., January 20, 2011.

153 Document No. 9: 1967. Foreign Intelligence Report on RFE. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 396–397.

154 Gati, Charles: Mit tett (és mit nem tett) Amerika 1956-ban? História 2006/4., IV. príloha, p. 3.155 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.


156 Cituje: Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 18.


Rezolútny tón do tej miery je zrozumiteľný, že koniec koncov aj istú časť zakla-dateľov RSE vycvičili počas druhej svetovej vojny na vojenské rádiové vysielanie, presnejšie na rádiové vysielanie, ako na špeciálnu činnosť psychologického boja, a bývalí východoeurópski pracovníci RSE neboli s komunistickou ideológiou nad-chnutí. Tak psychologický boj, ako aj „prechod na druhú stranu” ohromným spô-sobom zapadali do ideologických pomerov studenej vojny, a prirodzene ani jeden z nich neusmerňoval rádio smerom k nezaujatosti.

Kritický tlak maďarských udalostí v roku 1956 priniesol prvú požiadavku v RSE, aby americký manažment vykonal zmeny v procese editácie správ157, dô-sledkom čoho sa RSE z každého hľadiska stalo vyváženejším, tak profesionálne, ako i politicky. Po roku 1956 jedným z najdôležitejších rozhodnutí manažmentu bolo, že G.R. Smith vymenoval Gene-a Materta za riaditeľa spravodajského odde-lenia. Mater nezmenil iba miesto zdrojov správ – namiesto utečeneckých táborov miestami vonkajších kancelárií sa stali Bonn, Londýn, Rím a Brusel –, ale zaviedol aj systém dvojitej kontroly správ.158 S dodatočnou analýzou programov z viacerých aspektov (kvalita programu, úroveň počúvanosti atď.) sa začalo zaoberať samo-statné oddelenie pre analýzu programov, Broadcast Analysis Department/Division (BAD). Po 1956 preto zriadili BAD, aby stanica vedela korektnejšie informovať, ale medzitým nenaštrbili ani autonómiu tvorcov programov. Ďalším prvkom riadenia kvality sa stalo zriadenie výskumného oddelenia, Audience Research Department (ARD), smerovaného na poslucháčov, ktoré malo za úlohu, aby od a o poslucháčov RSE dostalo spätné väzby, napr. že kto, čo, prečo, kedy a za akých okolností počú-vajú RSE. Na nasledujúce obdobie už platí, že RSE sa zbavilo úloh psychologického boja, ktoré predtým musel splniť159, a stalo sa skutočným tlačovým orgánom. Nie je náhoda, že ani počas 1968, ani napr. počas poľských kríz redakcia už nedostala také kritiky, ako v 1956.

Na tajné financovanie RSE v 1960-tych rokoch míňali najvyššie sumy. Dotácie do roku 1971 prichádzali cez viaceré fantómové organizácie, ktoré založilo CIA, okrem iných cez krycie organizácie s názvom Radio Free Europe Fund (FEF) a International Organizationon Division (IOD) financovali RSE a Radio Liberty.160 O vzťahu verejnosť vedela veľmi málo, medzi nimi ani tí americkí turisti, ktorých

157 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 121.; ako i Browne, Donald R.: International Radio Broadcasting. The Limits of the Limitless medium. Praeger Special Studies-Praeger Scientific, b.r., pp. 137–139.

158 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 129.159 Borhi László: Az USA és Kelet-Európa. História 2006/6–7., p. 67.160 James M. Murphy uvádza, že nápad IOD prichádzal od bývalého Komintern agenta, od istého Wil-

liho Münzenberga. Viď J. M. Murphyho recenziu o knihe Wilforda Hugha: Fair play for the CIA. The Times Literary Supplement, July 2, 2008, p. 37.


prepravovalo každý rok do Európy komunikačné oddelenie RSE výmenou za to, že finančne podporovali FEF, ktorý bol registrovaný vo Vermonte. Napriek tomu, že po 1956 CIA dávalo ešte väčší pozor, aby rádio s ním nespojili, sem-tam už v druhej polovici päťdesiatych rokov verejne spochybnili prevádzkovateľov RSE: „RSE je propagandistická rádiová sieť, ktorú živia americké peniaze. Tak RSE, ako i vláda vytrvalo tvrdia, že všetky peniaze pochádzajú zo súkromných príspevkov.”161

Údajne už od roku 1961 prišiel na reč medzi R. Helmsom, F. Wiesnerom a De-anom Ruskom, ministrom zahraničných vecí, že tajné financovanie skrýva v sebe nadmerné nebezpečenstvá162, avšak transakcia sa nezlomne pokračovala do 1971. Výsledkom konsolidovaného vzťahu stanice a CIA sa výrazne zlepšila finančná si-tuácia rádia. Pravda, podľa niektorých súdobých zodpovedných vedúcich, napr. podľa W.A. Buella, peniaze nemuseli byť nutne vynaložené na programy, lebo ich značnú časť museli investovať do údržby.

Avšak tajná forma financovania bola len jediným faktorom – ťažie bolo mož-né vysvetliť operatívne vzťahy medzi CIA a rádiom.163 Americká verejnosť prijala, že z času na čas Firma vytvorila podmienky k zostaveniu niektorých, z politického hľadiska exkluzívnych, programov, ako napr. k Swiatlo rozhovorom164. Prijali aj to, že mníchovskú budovu strážia ľudia CIA, presnejšie, že bezpečnostnú lustráciu za-mestnancov vybavuje Firma165; tento posledný fakt bol jasný aj pre súdobú tlač, kto-rá aj uverejnila, že „lustráciu personálu vykonáva kontrašpionáž armády USA”166. Avšak archívne materiály dosvedčujú, že mníchovská bezpečnostná služba v žiad-nom prípade nevykonávala len fyzickú ochranu objektu. Existuje viacero interných dokumentov, v ktorých bezpečnostný dôstojník si vyžiada a dostane prísne dôver-né informácie o osobe alebo inštitúte, buď od vedúcich výskumného oddelenia buď od vedúcich národných redakcií. Napríklad 15. novembra 1966 Matthew J. Mol-ling bezpečnostný dôstojník si vyžiadal informácie o istom F. Lednárovi a na jeho

161 The Calgary Herald, February 18, 1957, p. 8.162 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 304.163 Niektorí interní pracovníci boli ľudia CIA, ako napr. P.B. Henze, ktorý po 1956 sa aj vrátil k službe.

Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 116.164 Johnson, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Party”; Origins of

the Swiatlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, November 6–7, 2009. Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Sov. Union and East Europe. CEU Press, 2010, p. 11.

165 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 7.; ďalej Document No. 39: 1983. RFE Linked to CIA at Trial in Absentia of Zdzislaw Najder. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broad-castings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 510.

166 Spokane Daily Chronicle, February 22, 1952, p. 47.


žiadosť šéf východoeurópskeho výskumného oddelenia , český Hanus Hajek druhý deň odpovedal nasledovne: „Je veľmi pravdepodobné, že otázna osoba je totožná s Františkom Lednárom, ktorý v roku 1960 bol vedúcim poľnohospodárskeho vý-skumného inštitútu Slovenskej akadémie vied v Ivánke pri Dunaji.”167

Dokumenty, ktoré vychádzali od EERA, ich zhotovitelia – výskumníci a re-daktori – museli najprv prekonzultovať s najvyšším vedením, v prípade potreby samým Cookom alebo H. E Reedom, všeobecným zástupcom riaditeľa EERA. V súlade s tým, s listmi, ktoré pochádzali z východnej Európy nakladali prísne dôverne (boli uložené v trezore!), a z bezpečnostných dôvodov v správach neu-viedli ani názvy obcí, ktoré boli zdrojmi informácií. Vo verejných materiáloch výskumného oddelenia sa vyhýbali formulám, ako „podľa dôverných informácií” alebo „podľa návštevníka z východu” atď. Namiesto nich používali slovné spojenia „to hlásili, že” alebo „podľa správ/hlásení”, alebo ak iné riešenie nebolo, tak redak-torom prikázali vyslovene vágne sformulovanie.168

Fakt, že CIA pravidelne, na vysokej úrovni rokovalo s vedeniami Hlasu Ameri-ky a RSE169, aj z politického, a z novinárskeho-odborného hľadiska bolo neobráni-teľné, čo bolo treba uchovať v tajnosti. Takéto operatívne stretnutie sa uskutočnilo napr. 28. októbra 1956, keď sa F. Wiesner v Paríži stretol s Billom Griffithom, kvôli východoeurópskej, ale predovšetkým kvôli maďarskej situácii.170 Paul Henze aj po mnohých rokoch tvrdil, že vplyv CIA od počiatku sa nesústreďoval na programovú politiku, ale na bezpečnosť, a že zakladatelia by ani nepovolili iné usporiadanie.171 Toto celkom inak videl pracovník RSE, Arch Puddington, podľa ktorého CIA malo determinantný vplyv v rannej ére RSE.172 Všeobecný vplyv CIA do roku 1971 nie je možné vynechať z histórie RSE. RSE riadili smernice ministerstva zahraničných vecí, ale jeho fungovanie kontrolovalo CIA, a u CIA pracoval jeden dôstojník, kto-rý zodpovedal za programy RSE. V období 1954–1971 zodpovedným pracovní-

167 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no. 8.168 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no 8.169 Johnson, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Party”; Origins of

the Swiatlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, November 6-7, 2009.

170 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 153.171 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.


172 ,,During the days when the CIA had the ultimate authority over the radios’ policy…” Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 258.


kom CIA pre psychologické operácie a rádio bol Cord Meyer.173 Priamy vplyv CIA nebol možné zrušiť ani preto, lebo do 1971 minimálne 60-70% rozpočtu stanice prichádzal od nich.174

Arch Puddingon, ktorý napísal aj knihu o úlohe CIA v RSE, a A. Ross John-son rezolútne stoja za pozitívnou úlohou CIA, čo obidvaja vidia v tom, že Firma bola „advokátom rádia voči vláde: dvadsaťdva rokov efektívne zastupovala jeho ideologické, finančné a technické záujmy, zároveň ochraňovala obidve inštitúcie od preniknutí zahraničných informačných služieb”. „Prečo bolo potrebné CIA? – pýta sa A. R. Johnson, ktorý mohol doteraz najkompletnejšie nahliadnuť do súvisiacich dokumentov CIA – Príbeh sa začínal jednoducho takto, lebo inak by sa ani ne-mohlo začínať, dokonca bez CIA by rádio vôbec nevznikol.”175

Rádio Slobodná Európa – aj ako inštitút, aj prostredníctvom vedúcich pracov-níkov – de facto patrila do zahraničnopolitického smeru USA. Avšak smery sa ne-pretržite menili, a aj projekt stanice sprevádzalo veľa náhodností. Neistoty washin-gtonskej zahraničnej politiky v rokoch 1946–1953 v značnej miere pôsobilo to, že G.F. Kennanom sformulovaný containment, čiže zadržanie Sovietskeho zväzu, respektíve komunizmu sovietskeho typu veľa politikov a stratég chápalo, ako vo-jenské zadržanie, hoci Kennan hovoril o cieľoch, ktoré chcel dosiahnuť mierovými prostriedkami. Ako sa menil postoj ministerstva zahraničných vecí od jednej uda-losti k druhej, od jedného prezidenta k druhému, a hlavne pôsobením sovietskych reakcií – nemohol byť reč o tom, aby rádio sledovalo jeden zahraničnopolitický smer. Preto počas štyroch desaťročí studenej vojny je ťažké rozhodnúť, že z roz-manitých zahraničnopolitických predstáv, ktoré v USA aj tak sa nezrodia v jednej dielni, kedy ktorý bol dominantný v živote rádia.

Podľa spomienok ranného veterána RSE, Paula Henzeho zámer založenia eu-rópskeho propagandistického rádia z prezidenta Trumana vyvolal šok, spôsobený kórejskou vojnou.176 Ak aj bolo takto, v rannej ére RSE vnuklo idealistickú rozhod-nosť Thomasa Jeffersona, hlavne prostredníctvom citátu, ktorý prevzali od politika: „Prisahal som na oltár Božiu, že budem večným nepriateľom každej formy tyranie

173 Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hungary in the 1950s. Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, p. 107.

174 Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broadcasting. http://cold-warradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free-europe-begins.html [29.12.2010]

175 Radio Free Europe and Radio Liberty: The CIA Years and Beyond. Book launch by A. Ross John-son. Woodrow Wilson International Centre for Scholars, Wahington D.C., January 20, 2011; ako i Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 258.



nad ľudskou mysľou.” Na konci päťdesiatych rokov politický smer drsného realiz-mu Hansa Morgenthau-a vystriedal vycibrenejší realizmus G.F. Kennana. Podľa M.J. Medhursta tak CFF, ako aj RSE boli prejavením skutočnej eisenhowerovskej národno-bezpečnostnej doktríny, a to oproti slovným vyhrážkam, ktoré prezident a jeho kruhy určili médiám.177 V období prezidentov Cartera a Reagana rozmáha-la sa „tvrdá línia“, ktorú skoncipoval Henry Kissinger, v ktorej duchu „je dôležité podporovať záujmy Ameriky v takom svete, kde konečným arbitrom je sila”178.

Tí, ktorí politicky ovládali rádio vždy boli vedomí toho, že RSE zastupuje vojnu slov, čiže rádio je alternatívou krvavej vojny. Fred A. Seaton, bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra USA, poradca Eisenhowera vyhlásil, že „RSE je našou najefek-tívnejšou zbraňou v bezkrvnej vojne, ktorú vedieme pre Východoeurópanov”179. O tom bolo možná presvedčiť každého, že achillovou pätou Stalina sú prípadné nepokoje, ktoré by vypukli v jeho ríši; avšak ozajstná vojna by bola celkom inak posúdená.180

Síce presný účinok meniacich sa zahraničnopolitických smerov nie je možné jednoznačne zistiť, to je jednoznačné, že aké zahraničnopolitické faktory a kedy prispeli k vyváženému stavu, ktorý sa postupne nastal v programoch RSE. Totiž zlepšenie kvality správ a reštrukturalizácia RSE po 1956 nie je možné odvodiť len z vnútorných dôvodov manažmentu, ale odôvodňovala, dokonca vyžadovala ich aj medzinárodná situácia. Po 1945, respektíve po východoeurópskych komunis-tických prevratoch v USA istý čas dominovali Európa centrické zahraničnopoli-tické doktríny (containment, liberation, keeping the pot boiling atď.). Avšak do fókusu postupne sa dostali iné zemepisné oblasti. Ako Ferenc Fischer povedal, medzi 1953–1956 najprv stuhla dvojpólová situácia, potom po 1956 dôraz sveto-vej politiky a v ňom pozornosť veľmocí sa jednoznačne oprela o Blízky východ.181 Ďalším faktorom v tom istom ohľade bol, že okolo 1970 z americkej zahraničnej politiky pominula, skončila dovtedy veľmi dôležitá súdržná sila. Ako László Bor-hi píše: „Rajský stav – ohľadne zahraničnej politiky USA – trval do vietnamskej vojny, [lebo] kým predtým politická elita sa rovnako zhodla na cieli a prostried-koch, a k tomu získala aj väčšie masy americkej spoločnosti, ktorá bola vzdelaná

177 Medhurst, Martin J.: Eisenhower and the Crusade for Freedom: the rhetorical origins of a Cold War campaign. http://www.questia.com/googleScholars.qst?docId=5000546266 [12.7.2010]

178 Isaacson, Walter: Kissinger életrajz. Panem-Grafo, 2001, p. 635., 636., 640.179 St. Petersburg Times, February 3, 1967, p. 25.180 Prescott Evening Courier, August 17, 1951, p. 3. Written by Drew Pearson.181 Fischer Ferenc: Eurázsia a szuperhatalmak geopolitikai sakktábláján az 1950-es évek közepén.

In: Fischer Ferenc–Hegedüs Katalin–Rab Virág (red.): A történelem szálai. Pécs, 2010, p. 140.


a vnímavá ohľadne zahraničnopolitických otázok, [tým] v šesťdesiatych rokoch aj na pravici aj na ľavici sa vytvorili „proti-elity“, ktoré [...] vyhodili do povetria za-hraničnopolitický národný konsenzus”182.

RSE v počiatku bolo vyjadrením „jednotnej” americkej zahraničnej politiky, po istom čase ale bolo nútené na väčšiu opatrnosť. Totiž NCFE, ktoré malo rozhodu-júci vplyv na jeho politickú orientáciu, po 1956 zaniklo. Ministerstvo zahraničných vecí najprv len revidovalo správnosť rozhodnutí zakladajúcej súkromnej organi-zácie, a po krátkom čase začalo samo určovať politické línie, a vyniesť rozhodnu-tia.183 Štandardizované riadenie a tón, ako i znižujúci vplyv exulantov od tej doby vyjadril aj nový názov relácií: namiesto názvov Hlas Slobodného Československa / Maďarska / Poľska, používali nové označenia Československá / Maďarská / Poľská Služba RSE.

Získanie väčšieho priestoru ministerstva zahraničných vecí v rádiu (na úkor NCFE), so zreteľom na všeobecný tón stanice, prinieslo so sebou zjemnenie. Po-tlačené nemecké a maďarské vzbury v 1953 a 1956 ukázali, že západ nemá inú možnosť, len brať na vedomie existenciu komunistického bloku. Ako Ralph Walter, riaditeľ jednej sekcie RSE skoncipoval: „Dnes sa snažíme oduševňovať, aby sme nejako zmiernili situáciu Východoeurópanov.” Medzitým v publikáciách RSE sa písalo o tej úlohe, podľa ktorej „nepriamym spôsobom musíme napomáhať, aby Východoeurópania mierovou cestou mohli získať späť svoju národnú a osobnú identitu”184.

Po 1956, znamením nového tónu došlo k stanoveniu politickej línie špeciálne pre jednotlivé krajiny. Ohľadne Československa novým cieľom sa stalo to napr., že „stanica má posilňovať podporovanie takého proporcionálneho rozvoja, ktorý vedie k oslabeniu sovietskeho dozoru”185. Pojmy, ako napr. „zmiernenie”, „indirekt-né ovplyvňovanie”, „podporovanie proporcionálneho rozvoja” atď., vyskytujúce sa v zdrojoch rádia, naznačujú opatrnejšie časy po 1956, a táto línia lepšie zapada-la aj do všeobecnej východoeurópskej línie ministerstva zahraničných vecí. Prí-chod novej éry naznačovala aj nápadná publikácia v Foreign Affairs, vo februári 1961. V nej prvý politický riaditeľ RSE, William E. Griffith186, pôsobiaci u stanice do konca 1958, v spoločnom článku so Zbigniewom Brzezinskim vysvetlil nádej

182 Borhi László: Az amerikai külpolitika belső forrásai. Rubicon, 2002/9–10., p. 24.183 Radikálnu zmenu v americkom riadení po 1956 potvrdzujú aj niektorí spomínajúci. Napr. Pud-

dington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 116.184 The Milwaukee Journal, July 10, 1970, p. 24.185 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 118.186 William Griffith 31. decembra 1958 ,,sa rozlúčil s rádiom [...] Od januára 1959 sa stal novým poli-

tickým poradcom Richard V. Burks [...] Neskôr názov politický poradca sa zmenil na politického riaditeľa.” Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 311.


a úlohu „mierového vzťahu/angažovanosti s európskym komunizmom” (peaceful engagement).187 V súlade s tým šesťdesiate roky priniesli veľké zmeny aj v oblasti politických línií: „Dovtedy smernice na dlhšiu dobu a denné smernice prichádzali od newyorského politického poradcu na mníchovské politické oddelenie a do kan-celárie programového manažéra. [...] Podľa nového poriadku iniciatíva vychádzala od [európskeho riaditeľstva Erika Hazelhoffa] mníchovského riaditeľa, ktorý pre-diskutoval definitívne odporúčania […] s New Yorkom a s vedúcimi národných sekcií” – píše Gyula Borbándi.188 Uvoľnenie cieľov a spôsobu vyjadrenia všimli si aj analytici z komunistických krajín, ktorí po 1960 oveľa zriedkavejšie sa vyjadrovali tak, že cieľom RSE by bolo „rozdúchanie revolúcie”.189

RSE nielen preto mohlo byť po 1970 ľahšie vyváženejšie, lebo Európa, v nej cieľová oblasť RSE, východná Európa sa stal menej dôležitou, ale i preto, lebo teraz i zakladateľom-prevádzkovateľom sa iné oblasti stali prioritnými – tak z politic-kého, ako z geografického hľadiska. RSE muselo nepretržite reagovať na očakáva-nia zakladateľov-prevádzkovateľov, čiže neustále sa muselo prispôsobovať líniám priebežne meniacim zahraničnopolitickým líniám USA, ako i nárokom východo-európskym poslucháčom. Popritom muselo reagovať na rozhlasovú konkurenciu, ktorá bola prítomná na západnom a východnom mediálnom trhu, a muselo pri-spôsobiť sa k tomu, že USA, medzi zmierňujúcimi vzťahmi studenej vojny, sa za-čalo zachovávať zvýšenou citlivosťou voči svojmu veľmocenskému rivalovi aj na úrovni propagandy. Ak tieto skutočnosti zvážime, je takmer zázrak, že RSE bolo schopné prežiť štyri desaťročia komunizmu.

V prvej tretine sedemdesiatych rokov kvôli ďalšej dramatickej udalosti, zverej-neniu vzťahu so CIA bolo nútené RSE ďalej zvyšovať kvalitu svojich programov. Senátorom Cliffordom „odhalený” vzťah so CIA (1971), potom na základe toho totálny útok senátora Fulbrighta proti RSE (1972) vo veľkom prispeli k tomu, aby stanica z novinárskeho hľadiska sa stala ešte profesionálnejšou, objektívnej-šou, a na každú stranu kritickejšou. Pôsobenie Clifforda a Fulbrighta paradoxným spôsobom normalizovalo do roku 1972 neupravenú právnu situáciu RSE. Zákon Smith–Mundt sa zdanlivo nevzťahoval na RSE/RL, veď oficiálne išlo o dve súkrom-né stanice. Avšak de facto RSE od počiatku – kedy si ešte mysleli že je súkromnou stanicou – splnilo tie obmedzenia, ktoré zákon Smith–Mundt stanovil štátnym rá-diám, ktoré vysielali do zahraničia. Podľa tohto zákona hociktorá štátna stanica, ktorá vysielala do zahraničia musela vyhovovať nasledovným požiadavkám: musí

187 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 130.188 Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 304.189 Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta,

R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the SU and East Europe. CEU Press, 2010, p. 251.


hovoriť pravdu; jasne musí vysvetliť konanie vlády USA; musí podporovať morálku a nádej; o americkom (USA) spôsobe života, amerických ideách atď.; musí vysielať pozitívny obraz; musí bojovať s falošnými vysvetleniami a zámerným skreslením; musí podporovať zahraničnú politiku USA. RSE v roku 1972 aj oficiálne sa dostalo pod štátnu kontrolu, ktorú realizovali BIB, respektíve Kongres, čiže od tej doby sa stalo v podstate štátnou stanicou, zároveň vyššie uvedené pravidlá už od počiatku aplikovala na seba. Dôsledkom dodatočných účinkov po 1982 všeobecnú politickú líniu už neurčovali jednotliví politickí riaditelia, ale BIB, ako dozorný orgán.

Potom, ako tajné dotovanie RSE vyšlo na verejnosť, CIA v roku 1972 prestalo financovať RSE a RL.190 V marci 1973, počas pôsobenia prezidenta Richarda M. Nixona, vznikla Nixonom vymenovaná komisia, ktorá musela vypracovať odpo-rúčania ohľadne budúcnosti rádií. Komisia, pod vedením Miltona S. Eisenhowera (mladšieho brata prezidenta Eisenhowera), odporučila zriadenie vládneho orgánu – takto vznikla Rada pre medzinárodné vysielanie, Board for International Broad-casting, čiže BIB.

Kongres 19. októbra 1973 schválil zákon o zriadení BIB, ktorú používali od apríla 1974. BIB bolo funkčne založené preto, aby vytvorilo spojenie medzi rádio-vou stanicou a oficiálnym Washingtonom, respektíve aby vykonávalo dozor nad RSE. Ešte presnejšie BIB navrhli tak, aby rozpočtové financie od Kongresu postú-pilo manažmentu rádia, a zároveň kontrolovalo použitie peňazí.

Po 1972 rozpočet RSE sa stal oficiálnou rozpočtovou položkou, ktorý prichá-dzalo od Kongresu cez BIB k rádiu. BIB sa postupne stalo kompetentným aj v per-sonálnych otázkach, vrátane obsadenia manažérskych pozícií, výberu vedúcich jazykových služieb191, a ročné hlásenia BIB zaslali aj prezidentovi USA. Vo vše-obecnom zmysle medzi rádiom a washingtonským vedením sa vytvoril podobný vzťah, ako medzi britským ministerstvom zahraničných vecí a BBC. Po 1973 neo-čakávali od novinárov, aby nasledovali práve aktuálny smer amerických zahranič-ných vecí; podľa spomienok niektorých zamestnancov tomuto sa mali priamo vy-hýbať192, hoci počas dozoru BIB nebolo možné zaujať ani s nimi opačné stanovisko.


191 Document No. 39: 1983. RFE Linked to CIA at Trial in Absentia of Zdzislaw Najder. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 510.

192 Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War International Broadcastings and the Road to Democracy. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 350.


Zriadením BIB a zlúčením dvoch rádií neboli vyriešené konflikty medzi RSE a Washingtonom, dokonca v podstate muselo uplynúť desať rokov, kým zákonom v 1973 zriadené BIB zdolalo manažment RSE; to druhú existovalo do 1982, a len vtedy BIB prevzalo úplné riadenia nad RSE. Pozícia rádia(í) napriek tomu po 1973 sa konsolidovalo.

Oproti tomu, že prvé kroky rádia koordinovalo CIA (vo februári 1950 napr. fakticky CIA dalo NCFE veteránsky mobilný vysielač, Barbaru193), a že na samom začiatku ministerstvo zahraničných vecí USA a CIA (Frank Wiesner a Allan Dul-les194) priamo zasahovali do života RSE, v porovnaní so skutočnosťou, že časom ich vplyv zanikol, to bol obrovský krok vpred v živote stanice. Ak nerátame vonkajšie okolnosti, toto všetko je možné považovať za úspech amerického manažmentu, ktorý ukázal mimoriadne schopnosti, aby (hlavne po 1956) flexibilne reagoval na zmeny v politických a mediálnych vzťahoch studenej vojny. Manažment si uvedo-mil, že z času na čas „sa musí prispôsobovať”. Napr. počas vietnamskej vojny RSE tak preladilo svoju vlastnú propagandu, aby z aspektu Vietnamu bolo zaujímavým a dôležitým pre Američanov:

„Päť východoeurópske krajín, kam RSE vysiela, vyrábajú viac vojnového ma-teriálu, ako červená Čína. Pre Američanov nie je jedno […], že veľké množstvo rumunského oleja, československých zbraní, maďarských nákladných áut alebo poľského textilu podporuje komunistickú agresiu vo Vietname.”195

Podľa W.A. Buella, bývalého podpredsedu RSE/RL, ktorý zhrnul CIA škandál a organizačné zmeny, zriadenie BIB nakoniec zachránilo rádiá vzhľadom na to, že škandál, ako i útok vedený Výborom pre zahraničné veci Senátu (pod vedením J. Williama Fulbrighta) boli najnebezpečnejšími útokmi proti RSE všetkých čias, ktoré hrozili zánikom stanice/íc.

193 Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broadcasting. http://cold-warradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free-europe-begins.html

[29.12.2010]194 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 26.195 The Milwaukee Sentinel, March 16, 1966, p. 5.

RSE ako pracovisko

Podrobná organizačná štruktúra pracoviska v RSE nie je presne známa. Jeden z ranných pracovníkov, Robert T. Holt, vo svojej knihe, ktorá vyšla v 1958 napísal, že rádio preto nemá oficiálnu organizačnú štruktúru, lebo jednak vzťah medzi RFE New Yorkom a RFE Mníchovom, jednak vzťah medzi americkým manažmentom a „piatimi nezávislými stanicami” „je takmer nemožné opísať”, alebo ak by aj mož-né bolo, „organizačná schéma by neodzrkadľovala skutočné vnútorné vzťahy”.

RSE od počiatku sa skladalo z dvoch hlavných jednotiek: z RFE New York a z FRE Europe/Münich. Pri newyorskom generálnom riaditeľovi kľúčovými pozí-ciami boli politický plánovač, navrhovatelia smerníc, ako i kontrolóri programov a – oni tvorili tie rozhodovacie kruhy, ktoré a ktorí zhruba do konca päťdesiatych rokov stanovili činnosť RSE.

V hierarchii za generálnym riaditeľom stál, nasledoval európsky/mníchovský riaditeľ, v jeho bezprostrednej blízkosti stáli štyria zástupcovia: tlačový a PR re-ferent; technicko-prevádzkový referent; politický poradca; a zástupca pre poslu-cháčov a analýzu. Okrem štyroch zástupcov riaditeľa (ktorí v organizačnom vzťa-hu stáli len s riaditeľom) pod riaditeľa priamo patrili ešte tri pozície: programový riaditeľ (ktorý dohliadal celé programové oddelenie, a v rámci nej päť národných redakcií), technický riaditeľ, ako i vedúci newyorského výskumného oddelenia. Je charakteristické, že v tej organizačnej schéme, ktorú R.T. Holt vo svojej knihe pub-likoval, autor „zabudol” na ochranku; Holt iba jediný raz naznačil, že úlohou mo-nitoringu bolo, „aby redaktorom, politickým poradcom a iným zainteresovaným oddeleniam ” poskytol správy.196 Je veľmi pravdepodobné, že skrytých ľudí zaradili medzi pracovníkov technicko-prevádzkového oddelenia respektíve newyorského výskumného oddelenia – čiže aj na bezpečnostnú stráž mníchovskej budovy, aj na pracovníkov CIA s bielym golierom priamo dozeral riaditeľ. Na toto odkazuje aj to, že newyorské výskumné oddelenie štrukturálne priradili k Európe, ale nie medzi ostatné európske výskumné oddelenia, ale nezávisle od nich vedľa európ-skeho riaditeľa.

Organizačná štruktúra RSE v priebehu času sa viackrát zmenila. Po roku 1960 napr. v značnej miere klesla úloha New Yorku, a časom aj šéfredaktori národných sekcií sa dostali vyššie v mocenskom rebríčku, zhruba do strednej úrovne. Z dnes známych čiastočných informácií je možné usúdiť to, že do konca päťdesiatych ro-kov najvyššie vedenie RSE sa skladalo z cca. Tridsiatich ľudí, a nerátame do toho administratívny personál na hociktorej úrovni RSE, technické osadenstvo, vedú-cich národných sekcií, ich spolupracovníkov, ochranku atď.

196 Holt, Robert T: Radio Free Europe. Univ. of Minnesota Press, Minneapolis, 1958, pp. 30–31., 100.

RSE ako pracovisko 65

Jedna časť v RSE uplatňovaných politických kritérií sa vzťahovalo na progra-movú politiku, druhá časť na pracovisko a personál. V tomto ohľade RSE nikdy ne-bolo jednotným, homogénnym inštitútom. Kostru jeho každodenného pôsobenia tvoril emigrantský personál: spisovatelia, redaktori, hlásatelia, producenti atď. Títo pracovníci pochádzali z viac, ako dvadsiatich krajín respektíve národov východ-nej Európy, okrem piatich cieľových krajín RSE: Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska, Bulharska aj zo Sovietskeho zväzu. Väčšina z nich samozrejme nemal rád ten systém, z ktorého prišiel; mnohí z nich utiekli, poniektorí boli aj uväznení alebo by bol uväznení z politických dôvodov. Čech Jaromír Netík napr. v 1955 v jeho neprítomnosti odsúdili na doživotný trest odňatia slobody kvôli prislúchaniu k ile-gálnej politickej skupine.197 Disident z 1968 Jiří Dostál, kto bol hlásateľom českoslo-venského rozhlasu v Hradci Královej, a v máji 1969 opustil krajinu, v 1970 odsúdili na trest odňatia slobody.198 Riaditeľa poľskej redakcie, Zdzislawa Najderta po vyhlá-sení výnimočného stavu v 1981 v jeho neprítomnosti odsúdili na smrť199, Georgija Markova tiež odsúdili in absentia, v Bulharsku na šesť a pol ročné väzenie.200

Americký manažment popri otvorene opozičných osôb toleroval zástupcov všetkých legitímnych politických smerov medzi pracovníkmi RSE.201 Mohli byť, a aj boli medzi nimi politicky aktívni ľudia, napríklad bývalí členovia komunis-tickej strany, o ktorých predpokladali, že dobre poznajú vnútorný svet štátnych strán. Naopak, nezamestnali bývalých fašistov alebo iných extrémistov; americký manažment napr. za tých druhých považoval „slovenských separatistov”202. Ako bývalý podpredseda RSE, W. A. Buell píše: „V rámci československej redakcie boli roztržky medzi Čechmi a Slovákmi, medzi emigrantmi z 1948 a 1968, ba i […] medzi Slovákmi a Slovákmi. Medzi Rusmi, ktorí pracovali u RL, bolo možné pozo-rovať nepriateľské cítenie medzi silne nacionalistickými Rusmi a neskôr zamestna-nými s židovským pôvodom.”203

197 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995, p. 33.


199 Document No. 39: 1983. RFE Linked to CIA at Trial in Absentia of Zdzislaw Najder. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, pp. 509-511.

200 Edmonton Journal, September 14–15, 1978, p. 11., 41.201 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.


202 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 37.203 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London &

Sydney, 1986, p. 71.


Východoeurópski kolegovia uvedomili si, že politické smery prichádzajú a od-chádzajú, ale Východná Európa ostane na svojom mieste, preto vo všeobecnosti s vysokou mierou lojality hľadeli na americký manažment. Avšak novinársku ne-strannosť alebo redaktorskú nezaujatosť by bol nezmysel očakávať od nich, veď ako ďalšie a ďalšie vlny emigrantov prichádzali do New Yorku respektíve do Mníchova, tak bolo stále jasnejšie, že rôzne generácie premýšľajú na základe veľmi rozličných hodnôt .

Pre rádio, z hľadiska pracoviska, zo začiatku najväčší problém znamenalo to, že v 1950–1952 zverbovaní pracovníci disponovali s veľmi rozličnými utečenec-kými štatútmi. Poniektorí z času na čas museli odcestovať do tej krajiny, ktorá ich pôvodne prijala, okrem toho ich vízum posudzovali rozličným spôsobom, veď Ba-vorsko patrilo do americkej okupačnej zóny, a v nej bývalých spojencov, Poliakov a Čechoslovákov, priaznivejšie posudzovali, ako bývalých nepriateľov, Maďarov, Rumunov alebo Bulharov.204

Pre manažment osobitný problém znamenal v začiatočných desaťročiach vzťah redaktorov k emigrantskej politickej elite vlastného národa. Arch Puddington si pamätá tak, že v prípade Čechoslovákov a Maďarov, prijatie prvých pracovníkov RSE určili vplyvné exulantské osobnosti, čo prinieslo so sebou nežiadané následky. Rada svobodného Československa napr. vôbec nevedela zabezpečiť jednotu exu-lantov, dokonca aj ona sama odzrkadľovala politickú nejednotnosť v zahraničí.205

V počiatkoch v bulharskej redakcii to spôsobila problémy, že americkí zakla-datelia RSE prispeli k značnej zmene v status quo bulharskej politickej emigrácie. Jednu z prvých a uznaných bulharských exulantských skupín založil Georgi Mo-hov Dimitrov (1903-1972), pod názvom Bulharská národná rada. Avšak v 1950 v Paríži vzniklo Slobodné Bulharsko (The Free Bulgarian), ktorého zakladateľom bol okrem Jordana Peyera, Dianka Sotirova a Botchoa Dimitrova aj ten Stephane Groueff, kto v 1951 sa stal prvým interným bulharským pracovníkom RSE v Mní-chove, pričom on bol aj tajomníkom skupiny The Free Bulgarian. Vo svojich me-moároch Groueff nepíše o tom, či ho Američania (B. Rafael, J. Wiggin a C. Scott) oslovili jedine kvôli jeho novinárskym skúsenostiam alebo kvôli jeho politickému angažovanosti, poprípade obidve možnosti zahrali v tom svoje úlohy. Každopádne Groueff priznáva, že sa raz pokúsil o zjednotenie dvoch skupín, staršej a novšej emigrácie, avšak jeho iniciatíva narazila na odmietnutie. Právom môžeme pred-




pokladať, že pred Groueffom, ako redaktorom RSE, a pred jeho novou politickou organizáciou neskôr práve kvôli podporovaniu zo strany RSE sa roztvoril politický priestor. Groueff totiž sám píše o tom, že nakoľko bulharskú rozhlasovú sekciu v New Yorku riadil D. Matzankiev, ktorý patril do kruhov G.M. Dimitrova, on pri-jal mníchovský post len pod tou podmienkou že prisľúbili mu, môže byť nezávislý od newyorskej bulharskej redakcie.206

V rámci RSE ani sami Američania neboli jednotní ohľadne politických názo-rov. Arch Puddington rozlišoval tých amerických redaktorov, ktorí sa socializovali v USA, od tých, ktorí dlhodobo žili v Európe, a boli zástancami skôr sociálno--demokraticky orientovaných politických systémov, v čom sa značne líšili od prvej skupiny. Američania postupne uznali, že je chybou, ak nechajú, aby východoeu-rópski exulanti v USA ovplyvňovali RSE. Preto pri organizovaní ďalšej redakcie dali voľnú ruku nim vyvolenému šéfredaktorovi. Poliak Jan Nowak-Jezioranski napr. už z odborného hľadiska mohol vyberať svojich kolegov (napr. Zbignewa Bla-zynského), a nie na základe politických vzťahov kandidáta. Americký manažment postupne prinútil redakcie k tomu, aby mali na pamäti, že stanica nemá slúžiť exu-lantom, ale jednak a východoeurópskym cieľovým skupinám, jednak americkým zahraničnopolitickým cieľom. Toto znamená, že Američania z času na čas mohli zneužiť exulantské tábory jednotlivých národov proti sebe – v súlade s práve ak-tuálnym smerom rádia a americkej zahraničnej politiky. Toto bolo jedným z as-pektov aj vtedy, keď sídlom európskeho hlavného štábu si zvolili Mníchov: totiž tu sa menej uplatnili zámery politického ovplyvňovania exulantov, ako v tradičných emigrantských centrách v Paríži, v Londýne alebo v New Yorku.207

Podľa W.A. Buella, bývalého podpredsedu RSE, ako inštitút, nebolo ľahké ria-diť. Počet zamestnancov ukázal kolísavú, ale neustále vzostupnú tendenciu: v 1952 o 700, v 1957 o 1300, v 1959 o 1400, v 1964 o 1300, v 1970 o 975, v 1970 o 1642, v o 1972 1600 (podľa iného zdroja 2600, u RSE 1600, u RL ďalších 1000), v 1980 o 1700, v 1981 o 1400, v 1987 o 1825 zamestnancoch informujú interné a exter-né zdroje. V prvých dvoch desaťročiach svojej existencie RSE neuverejnilo presný počet svojich pracovníkov. Ale každopádne z vypátraných čísel je zrejmé, že roz-širovaním pokrytia geografickej oblasti prostredníctvom RSE a nárastom počtu vysielacích staníc neustále narastajúci počet zamestnancov bolo schopné zasta-viť len občas nejaké rozpočtové pristrihnutie, ako napr. v 1970 a v 1980. Navyše je možné cítiť, že manažment „taktizoval” s údajmi, čo znamená toľko, že v priaz-nivých obdobiach počet zamestnancov (a stým aj rozpočtové nároky) zaokrúhlili nahor, avšak keď hrozili rozpočtové obmedzenia, vtedy zaokrúhlili nadol. Na zá-

206 Bulgarian National Committee. Groueff, Stepane: My Odyssey. iUniverse, 2003, pp. 247–252.207 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 37., 73.


klade odhadov, vo vrcholnom období (okolo roku 1980) RSE mohlo mať spolu cca. 1750 pracovníkov. Z nich zhruba 100 pracovalo v USA, 1000 v Mníchove, a ďalších 650 na vysielacích staniciach (v Západnom Nemecku, V Portugalsku, v Španielsku) a v tlačových agentúrach na cca. 6 ďalších miestach. V mníchovskej budove v Englischer Garten v období od 1964 do 1980 pracovalo cca. 1000 ľudí. Z tohto počtu asi polovicu tvorili východoeurópski emigranti, a druhú polovicu technický personál: inžinieri, technici, údržbári, archivári, poštovní zamestnanci atď., ktorí väčšinou boli Nemci.208 Práve vzhľadom na veľký počet nemeckých ko-legov, oznámenia v internej komunikácii redakcie krúžili dvojjazyčne, po anglicky a po nemecky, pričom podľa niektorých „bol nárok na to, aby vo firme angličtina bola lingua franca”209.

Počet zamestnancov ani v národných redakciách RSE nie je možné presne určiť, lebo spomínajúci pamätajú si úplne rozličné čísla. Čech Karel Jankovský--Drážďanský napr. píše o „cca. 30 osôb”210. Z času na čas aj východoeurópske tajné služby sa pokúsili o určenie personálneho stavu, ale aj ich údaje sú diskutabilné211, okrem iného preto, lebo do svojich výpočtov neboli schopní vkomponovať vysokú fluktuáciu zamestnancov u RSE.

Ak si pozrieme personálny stav Československej redakcie od roku 1951, aj tu môžeme zistiť priebežné a rozsiahle zmeny. Po pôsobení Ferdinanda Peroutku, newyorského, a Pavla Tigrida, mníchovského riaditeľa, nasledoval na poste riadi-teľa dr. Miloslav Kohák; Podľa Karla Karel Jankovského-Drážďanského v Českoslo-venskej redakcii on bol najpríjemnejším riaditeľom. V 1960 Julius Firt sa stal vedú-cim Československej redakcie, a podľa Karla Jankovského-Drážďanského Firt bol tým vedúcim, ktorý najmenej znášal príkazy Američanov.212 V redakcii, ktorú v in-terných spisoch oficiálne nazývali RFE’s Czechoslovak Broadcasting Department, čiže Československá sekcia vysielania RSE213 do 1975, riaditeľom bol dr. Jaroslav



210 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995, p. 11.

211 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 263., 270., 273.

212 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-ďanský. Papyrus, 1995, p. 10., 24.

213 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcast-ers in Czechoslovakia, p. 12.


Pecháček214 (jeho asistentka Oľga Kopecká), potom od roku 1975 Samuel Beluš, najprv ako zástupca riaditeľa, potom v období 1975–1982 ako prvý slovenský ria-diteľ Československej redakcie. Ešte neskoršie redakciu riadil dr. Otto Pick, potom od 1985 Zdeněk Šedivý a Josef Schneider.215 Medzi riaditeľmi osemdesiatych rokov, a vedúcimi vyšších či nižších stupňov československej sekcie nájdeme ešte Karla Beláka-Bergera, Dennisa Žižku, Karla Kašpáreka, dr. Leva Grubera, Kamila Beňu, dr. Luboša Stoličku, dr. Ivana Ciklta, ako i dr. Jana Stránskeho216, dr. Michala Múd-reho a dr. Martina Kvetka, ako zástupcov riaditeľov.

Nepretržitý príchod disidentov bol len jediným z dôvodov fluktuácie zamest-nancov, ktorú podporovali pritom aj neustále výmeny pozícií, profesionálne a sú-kromné zmeny, ako i premiestnenia. Osvald Kostrba-Skalický napr. v 1960 bol preložený z Mníchova do viedenskej redakcie. V každom prípade medzi archívny-mi materiálmi československého RSE môžeme nájsť mená nasledujúcich pracov-níkov: Jan Cep, ktorý opusti Československo po 1948; dr. Peter Demetz kultúrny redaktor, ktorý neskôr odišiel učiť na Yale; Jaroslav Dreler kultúrny redaktor od 1953, ostro protikomunisticky založený, ktorý veľmi nezniesol ani mierny komu-nizmus s ľudskou tvárou; Zdeněk Eliáš; Jaroslav Endrsta, ktorý bol akreditovaným pracovníkom Československej redakcie, u OSN v New Yorku; Slovák dr. Ján Frank, ktorého manželka, Jozefinka bola upratovačkou v redakcii; Vlado Granec, ktorého v 1960 poslali preč od redakcie; dr. Alexander Heider; Egon Hostovský spisovateľ a kultúrny redaktor v New Yorku; Slovák dr. Juraj Kovács; veľký cestovateľ Vladi-mír Kulhána, alias Tomáš Roček; Jaroslav Kusý, ktorý pracoval na spravodajskom oddelení, a v Mníchove vydával mesačník s názvom Demokracie v exilu, ktorý bol tribúnou Lidovej strany; Slovák Egon Lánsky; Slovák dr. Ludek Linczenyi, ktorý popri relácií pre robotníkov redigoval aj rubriku Česi a Slováci vo svobodnom sve-te, a ktorého manželka, Ema bola sekretárkou v redakcii; Slovák Michal Losonský; František Meloun; Petr Pribik, alias Petr Langer politický komentátor a veľký ces-tovateľ; Josef Pejskar; prof. Vladimír Peška kultúrny redaktor, ktorý v 1955 odišiel učiť na Sorbonne a do Nancy; Miroslav Podovinský; Slovák Ján Šalgovič, ktorý v osemdesiatych rokoch prišiel do RSE; Vladimír Štedrý, bývalí vojak z Tobruku, ktorý v období 1951–1956 pracoval v redakcii, ako spisovateľ, potom s manželkou otvorili penzión v Garmisch Partenkirchene; Jozef Sevečka redaktor, ktorý pod-ľa podozrenia Karla Jankovského-Drážďanského bol donášačom; Slovák dr. Jozef Srámek, ktorý viedol rokovania pred vysielaním; dr. Jan Tumlír kultúrny redak-

214 The Robesonian, December 20, 1970, p. 9.215 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-

ďanský. Papyrus, 1995, p. 9.216 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcast-

ers in Czechoslovakia, p. 13.


tor, ktorý neskôr, do svojej smrti v 1985 sa umiestnil u GATT; Miloš Vanek, alias Pravdomil Bašta, ktorý za svojej mladosti bol členom komunistickej strany, stál pri kolísku Kominternu, a osobne poznal aj Lenina, a potom u RSE sa stal náro-dohospodárskym expertom. U Československého monitoringu, ktorý odpočúval a prepísal relácie československých rádií, pracoval Leopold Hajíček, ktorý z RSE prešiel do bavorskej televízie; Alois Aleš; Zdenek Škarecký; ing. Koukola; Stanislav Smejkala; Karel Kozodej; Jan Hájek; Alois Lonovič; Jozef Maixner; Oldrich Če-rych, ktorý neskôr prešiel k FAO v Ríme; Emil Belay, bývalý zamestnanec Česko-slovenskej ambasády v Paríži; F. X. Hesik, alias F. X. Havlicek; Ivan Binar spisovateľ; Nadežda Malasáková; Alena Kirvnová a iní.217

Zamestnanci sa dostali do zorného poľa RSE najrôznejšími spôsobmi. Hoci v zmysle interných direktív u Slobodnej Európy „bolo prísne zakázané hocikoho najať na to, aby na druhej strane železnej opony zaobstarával špeciálne informá-cie”218, to neznamenalo, že sa tak aj stalo. Už aj s disidentmi uskutočnené rozho-vory neznamenali len poslucháčske spätné väzby219, ale aj obrovské množstvo in-formácií. Spoza železnej opony z každej krajiny sa mnohí, sami od seba, prihlásili na sprostredkovanie správ, napr. v polovici 1980-tych rokov mnohí, ktorí zatelefo-novali do československej sekcie, sa ponúkli za spravodajcov. V cieľových krajinách stále sa našiel niekto, kto poskytol „spätnú väzbu” mníchovskej redakcii. Napr. v januári 1985 poľské ministerstvo, ktoré bolo poverené s dozorom nad cirkvou, v rámci akcie s krycím názvom Ankieta, poslalo dôverný dotazník do vojvodstiev o kultúrnej činnosti cirkvi, ale jeho obsah za niekoľko dní prenikol na verejnosť.220 Z času na čas niekoho samo RSE sa pokúsilo dostať do svojich sietí. Podľa jedné-ho prísne dôverného záznamu výskumného oddelenia z marca 1967, manažment rádia zamietol nápad („we have dropped her”) zamestnania istej československej disidentky („defector”), Very Valentovej, ktorá predtým bola spolupracovníčkou pražského rozhlasu. Škandinávska kancelária hlásila do Mníchova, že hoci v Što-kholme „poľovali” na Valentovú, ale žena odmietla ponuku RSE. Avšak prihlásil sa ďalší človek, istý Jan Bohuslav, ktorý sa sám ponúkol.221

217 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995, pp. 34–35. Vo svojej knihe Karel Jankovský-Drážďanský boviňuje Čerycha a Zdenka Gubu donášačstvom.

218 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 104.219 Browne, Donald R.: International Radio Broadcasting. The Limits of the Limitless Medium. Praeger

Special Studies-Praeger Scientific, 1982, p. 141.220 Document No. 42: 1985. Interior Ministry Report on Information Leaked to RFE on Catholic

Church. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 518.

221 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no. 8.


Zo začiatku rozpočet RSE pochádzal z dvoch hlavných zdrojov: jednak zo súm, ktoré boli pozbierané počas CFF kampaní, ktoré poskytli súkromné osoby a sponzori, jednak od CIA, čiže z verejných financií, ktoré poskytla americká vlá-da. Podľa údajov Tima Weinera CIA v prvých dvadsiatych rokoch míňal takmer 400 miliónov dolárov na tieto dve rádiá222, čo ročne znamená 20 miliónov. Ob-dobie 1950–1972 poskytuje určitý základ pre konklúziu, aké sumy prelimitovali pre každoročné zberateľské kampane NCFE respektíve CFF, ktoré financovanie RSE verejne podporovali. Na základe týchto môžeme predpokladať nasledovné ročné rozpočty v 1958 7 miliónov, v prvej polovici šesťdesiatych rokov 9-11 mi-liónov, v 1967 13 miliónov223, v 1970 14 miliónov224, v 1971 21 miliónov225 a v 1972 36 miliónov226 dolárov.

Avšak tieto sumy naznačujú len mieru verejných zbierok pre rádiá, a peniaze, ktoré prichádzali od CIA je ťažké vystopovať. Totiž CIA od založenia rádia dopl-nilo sumu príspevkov, ktorú pozbieralo CFF, a keď v roku 1961 úlohu CFF prevzal Radio Free Europe Fund227, riadený Frankom Stantonom, odvtedy CIA cez túto kryciu organizáciu posielalo peniaze.228 Z účtovného hľadiska financovanie v päť-desiatych-šesťdesiatych rokoch prebiehalo tak, že potom ako „RFE a RL vyhotovilo a postúpilo svoj návrh rozpočtu CIA, tam najprv oddelenie Corda Meyera vykona-lo na ňom zmeny”, potom on sám, ako zodpovedný za dohľad nad rádiami zo stra-ny CIA, musel aj ubrániť čísla proti nárokom ostatných pobočiek agentúry. Podľa Gyulu Borbándiho práve kvôli tejto finančnej rivalite v rámci CIA, už v 1960-ych rokoch vyskytla myšlienka, aby rozpočet rádií odovzdali Kongresu.229 Avšak nie je pravdepodobné, že by to hocikto myslel vážne. Totiž tajná symbióza rádia a politi-ky bola taká efektívna, a natoľko vyhovovala každému, že ak by to vnútropolitické hry nevynútili, CIA pravdepodobne až do konca by ostalo tajným zázemím RSE.

Kvôli tajnému CIA vzťahu a financovaniu pochopiteľne dlho bol tajný aj kruh finančných podporovateľov RSE. Avšak je zaujímavé, že tlač, už desať rokov pred škandálmi v Senáte v roku 1971, implicitne sem-tam hodila do povedomia verej-

222 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 332.223 The Pittsburgh Press, Jan 26, 1967, p. 9.; The Robesonian, Dec 20, 1970, p. 9.224 The Rock Hill Herald, Dec 9, 1970, p. 18.225 Observer Reporter, March 25, 1972, p. 12.226 Reading Eagle, February 21, 1972, p. 6.227 Radio Free Europe Fund jednak organizoval politické reklamné kampane vo vrámci USA, jednak

cez neho prali tie peniaze, ktoré CIA tajne určilo pre DeWitt Pool-ovské NCFE. Simpson, Chris-topher: Science of Coercion: Communication Research and Psychological Warfare, 1945–1960. New York-Oxford University Press, 1996, pp. 48–51.

228 Reading Eagle, Dec 27, 1964, p. 35.229 Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 312.


nosti identitu podporovateľov.230 Uverejnili správu napr. o tom, že James M. Roche, člen predstavenstva General Motors, sa stal darcom RSE231; že Michaela L. Haide-ra, predsedu predstavenstva Standard Oil, potom Charlesa H. Kellstadta, riaditeľa Sears, Roebuck and Co. zvolili za celoštátneho riaditeľa RFE Funds.232 V americkej tlači vyšli reportáže, že viceprezident First Wisconsin National Banky, Joseph W. Simpson Jr. 2. októbra 1960 odletel do Európy na obhliadku inštitúcií RSE.233 RSE preto odhalilo takýmto implicitným spôsobom svojich finančných podporovate-ľov, aby dokázalo a stupňovalo silu svojej kampane – týmto však komunikoval voči svetu tú falošnú ilúziu, že RSE je takou súkromnou stanicou, ktorá bez ročnej cca. 11 milión dolárovej podpory dobrosrdečných súkromných osôb a veľkorysých fi-riem jednoducho zanikla.234

Po 1972 BIB obidve rádiá preorientovalo na otvorený rozpočet.235 Od tej doby bolo verejné, že RSE v 1972/73 dostalo 38, 520.000 miliónov, a od 1973 50, 175.000 miliónov dolárov zo štátneho rozpočtu. Táto suma, vďaka znehodnoteniu meny v sedemdesiatych rokoch v 1980 vyšplhala na 82 miliónov, a v 1981 na 87 miliónov dolárov, potom na konci 1980-tych rokov dosiahla 100 miliónov dolárov. Česko-slovenská tajná služba na základe mníchovských vnútorných informácií nasledo-vala kroky amerického manažmentu, napr. v súvislosti činnosti Carterovej admi-nistratívy to, že BIB na prevádzkovanie RSE v 1980 pridelilo 82 miliónov dolárov, a v 1981 87 miliónov, čo s ostatnými príspevkami spolu dosiahlo cca. 100 miliónov dolárov.236

S verejným rozpočtom súbežne, v 1973 jeden vyšetrovací výbor Senátu, spätne do roku 1952 uverejnil zoznam dovtedajších najväčších finančných podporova-teľov RSE.237 Vyšlo najavo, že mnohé veľkopodniky USA, predovšetkým továrne ťažkého priemyslu, podporovali stanicu, medzi nimi oceliarne US Steel (1 235 000 dolármi) a National Steel (228 500), ropné spoločnosti Exxon (2 348 000), Alcoa

230 The Milwaukee Journal, October 2, 1960, p. 18.231 The Rock Hill Herald, December 9, 1970, p. 18.232 Warshaw Times-Union, September 2, 1961, p. 5.233 The Milwaukee Journal, October 2, 1960, p. 18.234 The Milwaukee Sentinel, March 30, 1962, p. 20.235 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 267. V máji 1961 na miesto CFF vstúpil RFE Fund [Fond RSE]. Bor-bándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 323.

236 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 298-299.

237 Pittsburg Post-Gazette, September 8, 1973, p. 8.


(106 000) a Gulf Oil (522 274), z automobilového priemyslu Ford Motor Compa-ny (1 855 000) a General Motors (1 540 000), ďalej banky (napr. Westinghouse) a veľkopodniky potravinárskeho priemyslu (napr. H.J. Heinz Co. 22 000 dolármi).

Mníchovské RSE zabezpečilo svojim pracovníkom neustále zlepšujúce pracov-né podmienky. Keďže československá redakcia už existovala pred hlavným sta-nom RSE v Englischer Garten, Čechoslováci v Mníchove mali miestnosti redakcie v Possartstarsse 9. Hoci RSE od začiatkov malo prostriedky na to, aby zamestnan-cov vozilo služobné auto z hotela, kde bývali, do redakcie, napriek tomu ranný redakčný život popisujú ako dosť napätý, monotónny, už-už asketický. Napríklad bulharská redakcia na počiatku mala len štyroch kolegov: popri Stepanovi Grou-effovi Evdokim Evdokimov, pracovali tam ešte dve dámy, Gilda Koevesh zo Sofie, a jedna sekretárka. „Na obed som jedol studený hamburger a pil coca colu, ktoré som konzumoval pri svojom stole, pričom nepretržite som redigoval správy. […] Pre zábavu tam bol Garmisch Partenkirchen”238 – pamätá si na „hrdinské” roky Stepane Groueff, bulharský spoločník Maďara Gyulu Dessewffyho, Čecha Pavla Tigrida, Poliaka Jana Nowaka-Jezioranského a Rumuna Noela Bernarda.

V RSE prebiehalo pomerne široké presádzanie záujmov zamestnancov, čo ste-lesnili štyri odbory a jedna rada pracujúcich.239 Dobre naznačuje charakter fungo-vania rady pracujúcich incident v roku 1960, o ktorom písal aj Gyula Borbándi, počas ktorého „Na jeseň 1960 vypukli vážne osobné konflikty v československej sekcii [...] V riešení československej krízy hral významnú úlohu Julián Borsányi, predseda závodnej rady, ktorému preto osemnásti českí a slovenskí redaktori vy-slovili vďaku v telegrame ”. Výsledkom aktivity odborov a rady pracujúcich bolo aj to, že 7. novembra 1958240 vznikla športová komunita RSE, a že pracovníci zvý-hodnene mohli používať nielen tenisové kurty pred budovou, ale aj niektoré za-riadenia lyžiarskeho raja v Garmisch Partenkirchen. Ale od každodenného uvoľ-ňovania bol oveľa dôležitejším výdobytkom, že potom, ako 1. marca 1959 sa stal predsedom Výboru Slobodnej Európy Archibald S. Alexander, odbory vynútili, aby jedným z prvých opatrení nového predsedu bolo vypracovanie a prekonzulto-vanie podmienok a sumy dôchodkového štatútu.240

238 Groueff, Stepane: My Odyssey. iUniverse, 2003, 250., pp. 252-253.239 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London &

Sydney, 1986, p. 71. Známym vedúcim odborov bol Irwing Brown. Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995, p. 12.

240 Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 311., 320–323.; a Short, Kenneth R.M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, Lon-don & Sydney, 1986, 73. Do konca 1980-ych rokov okolo 200 emigrantských pracovníkov išlo do penzie.


Všeobecné podmienky na pracovisku dobre odzrkadľuje, že za akých podmie-nok boli vyhotovené hlásenia/správy na pracovisku. V interných dokumentoch veľmi veľakrát sa odvolávajú, aké dôležité je prísny poriadok prenosu/odovzdá-vania, presnosť, rýchlosť, disciplína, čiže vo všeobecnosti profesijná disciplína, na ktorej mieru, z času na čas sa odvolávajú, ako na „teror na pracovisku”. Zároveň aj vedúci pracovníci sami vnímali napätie, vzniknuté kvôli takýmto očakávaniam: „Táto je veľmi rýchla práca”; „Neočakávam dokončenú a na čisto prepísanú správu od vás”; „Táto PR prosba má dosť krátku dodaciu lehotu” – členovia manažmentu s takými a podobnými komentármi posielali príkazy na výskumné oddelenie.241

Na konci 1960-ych rokov zástupca riaditeľa východoeurópskeho výskumné-ho oddelenia, Herbert E. Reed požadoval veľmi precízny systém a tvrdé pracovné tempo nielen od pracovníkov československého, ale aj od ostatných pracovníkov výskumných a vyhodnocovacích oddelení.242 V tomto zmysle vedúci národných výskumných oddelení dostali za prísnu úlohu program presného odovzdávania situačných a podkladových správ. Vedúci alebo ich zástupcovia národných vý-skumných oddelení každý deň do 15:30 museli odovzdať správy zodpovedným redaktorom. Zodpovední redaktori mali na to jednu hodinu, aby správy z jazy-kovej stránky redigovali a dali politicky schváliť, potom najneskôr do 16:30 po-stúpili ďalej. V národných sekciách strojom napísané správy potom sa dostali na jazykové editačné oddelenie, odkiaľ najneskôr do 17:30 preniesli ich na centrálne spravodajské oddelenie.243 Toto všetko znamenalo to, že na jednotlivých národ-ných výskumných oddeleniach vyhotovené surové podkladové a situačné hlásenia do 120 minút sformovali na takú prekontrolovanú, na čisto prepísanú a podľa prio-rity selektovanú správu v anglickom jazyku, ktorú vedela použiť hociktorá národná redakcia RSE.

241 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no. 8; a HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no 8.

242 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no. 8.243 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no 8.

O kvalite správ RSE

Charakter RSE pre vonkajší svet určila kvalita jeho správ, presnejšie spôsoby zís-kavania správ, spôsoby analyzovania a vyhodnocovania programov rádia – toto všetko ale bolo pre poslucháčov neviditeľný proces. V tomto ohľade sa stal zlomo-vým rokom 1956, keďže americký manažment – ktorý aj tak mal v úmysle kontro-lu a zvýšenie kvality – sa poučil z chýb, ktoré spravil počas maďarskej revolúcie, najmä v maďarskej redakcii, ale aj v celom vedení. K vnútorným zámerom, ako podstatný vonkajší faktor sa pridal, že po 1956 v značnej miere sa zmenili, stali vyrovnanejšími vojenské silové pomery medzi dvomi veľmocami, preto pokroče-ním veľmocenskej spolupráce, prvú éru rádia, s propagandistickým charakterom, vystriedal vyváženejší a vycibrenejší redakčný prístup.

Ústredím výroby správ v RSE bola spravodajská a informačná sekcia, News and Information Services Division (NIS), ktorá patrila do pôsobnosti zástupcu riadite-ľa. NIS sa ďalej delilo na štyri divízie: na odpočúvanie (monitoring), miestne kan-celárie, centrálne spravodajské oddelenie (Central Newsroom, CNR), a oddelenie výskumu a vyhodnocovania (Research and Evaluation, RES).

Správ v RSE pochádzali z viacerých zdrojov. Väčšinu tvorili správy prevzaté od tlačových agentúr. Popri západných zdrojov nájdeme medzi nimi v značnom po-mere aj východné agentúry, ako sovietsky TASS, juhoslovanský Tanjug, rumunský Agerpress, poľské PAP, československé ČTK (a v ňom Prague CTK International Service in English), maďarské MTI, bulharské BTA a albánske ATA.

Druhým spôsobom získavania správ bolo odpočúvanie rôznych východných a západných rádiových staníc a telexových správ. Toto sa uskutočnilo na monitoro-vacej prijímacej stanici, ktorá sa nachádzala v Schleissheime, severne od Mníchova, u tzv. technickej monitorovacej služby RSE.244 Schleissheim, ako „ucho“ RSE moni-toroval prakticky všetky komunistické štátne rádiá a ďalekopisy, čiže odpočúval245 21 hodín denne, ráno od štvrtej, ďalší deň do jednej ráno, bez prestávky. Okrem rádií cieľových krajín odpočúvali aj tzv. necieľové krajiny, napr. vysielače Albánska, Juhoslávie a NDR, plus monitorovali aj jednotlivé prioritné západné stanice, ako Vatikánske Rádio a BBC.246 V istom americkom denníku, v 1965, RSE zverejnilo

244 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 38.245 Gyula Borbándi píše ,,o výskumnom a odpočúvacom oddelení”. Borbándi Gyula: Magyarok

az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 320.246 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London &

Sydney, 1986, p. 74.


sebareklamu, v ktorom hrdo oznámili, že v Mníchove „zo 175 pracovníkov 50 vy-konávajú monitorovanie toho, čo hovoria komunistické rádiá. Ďalší zamestnan-ci prečešú tlačové publikácie, ktoré prechádzajú cez západ, ale sú aj iné spôsoby na zber informácií [...] a na to, aby skontrolovali hodnovernosť spravodajstva.”247

V päťdesiatych rokoch monitoring Poliakov, Čechoslovákov a Maďarov sa na-chádzal v Mníchove, kým priamo v Schleissheime ostatných dvoch menších redak-cií. Zachytené telexy ihneď postúpili na centrálne spravodajské oddelenie, a odpo-čúvané rádiové vysielania nahrali na dve magnetofónové pásy, a potom napísali ich na stroji v pôvodnom jazyku. RSE už v päťdesiatych rokoch technicky pripravilo na to, aby v Schleissheime zachytené vysielania preplo do mníchovskej konferenčnej miestnosti, kde redaktori napr. v rámci okrúhleho stola ihneď mohli prediskutovať získané informácie. Monitoring vydával odpisy celého textu v pôvodnom jazyku, na druhej strane vo forme tzv. Monitoring Highlights denne posielal anglické zhr-nutia do Mníchova a do New Yorku.

Monitorovanie súdobá komunistická propaganda nazvala „mediálnym pirát-stvom”, čo by bolo pravdou len vtedy, ak by RSE tieto odpočúvané správy postúpilo ďalej. Členovia manažmentu, alebo ešte častejšie výskumníci naozaj z času na čas žiadali a dostali doslovné citáty z odpočúvaných relácií východných rádií248, ale ich postúpenie, alebo najmä spätné vysielanie RSE nemalo v úmysle. Odpočúvané správy slúžili ako základ pre porovnanie, a výlučne len skontrolovanej, korigovanej a z viacerých aspektov doplnenej forme sa dostali späť za železnú oponu.

Tretiu väčšiu časť správ tvorili vnútorné politické informácie. Z nich prioritné miesto obsadili dôverné informácie, ktoré pochádzali z najvyšších politických kru-hov Spojených štátov, ktoré buď pochádzali z kruhov v tom čase pôsobiaceho ame-rického prezidenta a ministerstva zahraničných vecí, alebo to boli rôzne uznesenia, zápisnice pojednávaní, súhrnné správy, vnútorné informácie z kruhov rôznych vý-borov Kongresu atď., ktoré veľakrát nedostali publicitu ani v západnej tlači. RSE mohlo rátať s týmito informáciami, a nielen preto, lebo skryte aj ono samo bolo vládnou organizáciou, ale aj preto, lebo ten istý kruh (čiže pracovníci ministerstva zahraničných vecí, kongresmani, politológovia atď.) z času na čas sami si použili v Mníchove vybudovanú databázu rádia.

Štvrtý zdroj informácií znamenali kancelárie RSE. Tieto pôvodne zriadili na vypočúvanie („interviewovanie”) utečencov249, ale časom ich úloha prešla veľkou zmenou. Drvivá väčšina cieľových poslucháčov RSE (okrem emigrantov) žila vo východnej Európe, ale tam rádio nemohlo mať kancelárie, len v niektorých zá-

247 Ludington Daily News, September 4, 1965, p. 23.248 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no. 8.249 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, Minneapolis, 1958, p. 105.

O kvalite správ RSE 77

padoeurópskych centrách. Do 1964 najmenej v deviatych veľkomestách boli RSE kancelárie, vo Viedni, v Londýne, v Paríži („Champs Elysée No 33.”), v Západnom Berlíne, v Ríme, v Štokholme („Scandinavian Bureau”), v Istanbule, v Aténach, ako i v New Yorku, ktorá do roku 1960 plnila úlohu „zlatej kancelárie”.250 Istá časť informácií spravodajských kancelárií pochádzala z oficiálnych spravodajských zdrojov a tlače, totiž kancelárie predplatili popri produktoch západnej tlače aj na denníky a inú periodickú tlač komunistických krajín. Ale ďalšia časť informácií sa dostala do redakcie atypickým spôsobom. Početné a cielene zbierané informácie pochádzali od emigrantov, ktorí disponovali s kontaktmi vo svojich starých do-movinách, okrem toho aj z pohovorov, uskutočnených s disidentmi a cestovateľ-mi (či už cestovali z východu na západ, alebo zo západu na východ). Rozhovory s emigrantmi z Československa, Maďarska, Rumunska atď., ktorí prišli na západ, sa uskutočnili hlavne v grazských, linzských a salzburgských utečeneckých tábo-roch, a boli charakteristické hlavne na začiatočné obdobie, čiže na 1950-e roky251. Hoci interviewovaní sa pokračovalo aj neskôr, keď po 1960 začal rásť počet vedcov, umelcov, turistov atď., ktorých pustili von na západ, respektíve vpustili ich na vý-chod.252 Napriek tomu, že pravidlá RSE zakazovali, aby rádio posielalo platených spravodajcov za železnú oponu, z tejto svojráznej spravodajskej metódy vyplývalo, že takúto spravodajskú činnosť na východnej strane železnej opony kvalifikovali jednoducho za špionáž. Nielen podľa súdobých pomerov, ale aj z dnešného spätné-ho pohľadu môžeme vysloviť minimálne to, že takáto spravodajská činnosť nebola štandardnou redakčnou metódou v prípade rozhlasovej stanice.

Vonkajšie RSE kancelárie organizačne nepatrili pod národné redakcie, ale pod centrálne spravodajské oddelenie. Keďže na mieste oni zastupovali RSE, počas kaž-dodennej práce mnohí pracovníci sa dostali s nimi do kontaktu napr. tak, že Mní-chovčania so svojimi prosbami z času na čas sa priamo obrátili na vedúce spravo-dajské kancelárie. Ale toto bolo prameňom rôznych konfliktov. V novembri 1966 riaditeľ Chester W. Ott písomne upozornil svojich podriadených, aby udržanie kontaktov so spravodajskými kanceláriami sa musí uskutočniť prísne cez spravo-dajského riaditeľa. Kvôli racionalizácii a zlepšeniu hospodárnosti manažment RSE

250 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no 8.251 Kracauer, Sigfrid – Berkman, Paul L.: Satellite Mentality: Political Attitudes and propaganda Suscep-

tibilities of Non-Communists in Hungary, Poland, and Czechoslovakia. New York, F.A. Praeger, 1956. Viď Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 241. Jedným, z mnou známych anketárov bol Tibor Flórián, ktorý robil interviewy v New Yorku.

252 Information item-y podľa Istvána Réva sú zostatky interview z utečeneckých táborov. Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 241.


s veľkým dôrazom upozornil na to, aby národné redakcie limitovali svoje vzťahy s vedúcimi spravodajskými kanceláriami: „Adekvátne s tým – písal– od kancelárie môže požadovať splnenie úloh len riaditeľ a spravodajský riaditeľ RSE, prípadne hocijaká im adresovaná úloha sa môže realizovať len s povolením spravodajského riaditeľa. […] Okrem toho, ak pracovníci RSE sa nachádzajú na danom území, vopred sa musia prihlásiť, a o svojej práci musia poslať hlásenie vedúcemu spravo-dajskej kancelárie, alebo ak redaktori chcú použiť štúdio spravodajskej kancelárie, môžu to len s povolením.”253

V duchu týchto inštrukcií napr. Hanus Hajek na konci 1966 sprostredkovaním spravodajského riaditeľa oznámil viedenskej RSE kancelárii, že podľa jeho infor-mácií vyšli dve zväzky pražského telefónneho zoznamu na rok 1967, a preto prosí viedenskú kanceláriu, aby naliehavo si opatrila z neho jeden exemplár, lebo „te-lefónny zoznam je dôležitým referenčným materiálom pre analytikov”. Ale podľa odpovede spravodajského riaditeľa „viedenská kancelária nebola schopná zaopatriť si telefónne zoznamy ”254.

Medzi skoro tuctom spravodajských kancelárií boli významné rozdiely. Oproti dvojčlennému personálu v Istanbule v Aténach robilo 9-12 osôb, ale aj z väčších vynikala londýnska a viedenská kancelária. Prvá preto, lebo plnila úlohu kontaktu, zodpovedného za vzťahy medzi RSE a BBC, a druhá bola veľkou zberňou veľkých východoeurópskych emigrantov. Pre československú tajnú službu viedenská kan-celária RSE znamenala mimoriadny význam. Z ich hlásení môžeme vedieť naprí-klad, že akú veľkú stratu znamenalo agentúre, keď ich viedenský človek, istý Ivo Šafář (alias Dior) v roku 1980 zomrel, a príliš dlhú dobu trvalo jeho nahradenie.255 V prípade Viedne nielen geografická blízkosť a ľahká dostupnosť bola lákavá, ale aj to, že komunistické Československo videlo právny základ, resp. zámienku v po-litickom štatúte neutrálneho Rakúska, ktoré vyplývalo z rakúskej štátnej zmluvy z roku 1955. Československo sa viackrát pokúsilo diplomatickou cestou pozasta-viť činnosť viedenskej kancelárie: po prvý krát v 1956 (už aj vtedy odvolávajúc na neutrálnosť), a z časti tento tlak vynútil to, že v apríli 1957 rádio zatvorilo svoju salzburgskú kanceláriu a kolegu, L. Nižňanského premiestnilo do Mníchova.

Rôzne správy RSE zbieralo centrálne spravodajské oddelenie, Central Newsro-om (CNR), kde, podľa niektorých spomínajúcich, v polovici päťdesiatych rokov denne nakladali s informáciami, ktorých objem dosiahol cca. 250 000 slov, čiže

253 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no. 8.254 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no 8.255 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”.

Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 147.


asi 550-650 strojom písaných strán.256 Správy, ktoré došli do CNR rozmnožovali, hoci aj v 50-100 exemplároch, a odtiaľ zásobili rôzne oddelenia RSE. Čiže CNR jednak postúpil správy na národné redakcie, jednak vyhotovilo z nich tematické bloky. Napr. počas 1966–1967 CNR zostavilo minimálne tucet tematických blokov, okrem iného o východoeurópskej základnej vojenskej službe, o situácii jazzovej hudby, koncoročný balík o najdôležitejších politických a hospodárskych udalos-tiach, o rozšírenosti a sledovanosti televízie, o spoločenskej, hospodárskej a soci-álnej situácii žien257 a tak ďalej. Z koncepcie „cieľová krajina“ RSE pramenilo, že CNR z informácií, ktoré pochádzali od národných výskumných oddelení, vedelo zostaviť dôveryhodné, a s veľmi širokým obzorom disponujúce tematické bloky. Napr. tematický blok o situácii žien vychádzal z priemerného denného časového rozvrhu východoeurópskych žien, a potom s ohľadom na to skúmal situáciu žien v Československu. Z neho môžeme vedieť, že v 1965 v Československu výplata žien dosiahla len 60–80 % výplaty mužov; že „Mrs. Božena Macháčová-Dostálová je jedinou ministerkou v československej vláde”; a že síce 78 % z celkového počtu zamestnancov v zdravotníctve a v oblasti sociálnych služieb tvorili ženy, naproti tomu ženy obsadili len 9 % miest profesorov, vysokoškolských učiteľov a kľúčových postov v tých istých odvetviach.

Obrovskú kvantitu správ a informácií, ktorá prichádzala do RSE – čiže ktorá pochádzala od západných a východných spravodajských služieb, z vlastných po-bočiek, ako i z odpočúvacích staníc RSE – podstatne a obsahovo spracovalo RES, výskumné a vyhodnocovacie oddelenie. RES malo v zásade tri úlohy. Okrem skla-dovania a archivovania jeho prácou bolo kontrolovať presnosť a dôveryhodnosť informácií, potom kategorizované správy po určitej bezpečnostnej kontrole oni postúpili do redakcií. Najväčším prínosom výskumu bol to, že zabezpečili systema-tizované podkladové informácie a smerodajné analýzy pre politický manažment a pre vedúcich redaktorov.

Vyhodnocovanie znamenalo vyhodnotenie, obsahovú kontrolu a zváženie správ, ktoré prichádzali z rôznych zdrojov. Z aspektu kvality správ toto bolo kľúčo-vým momentom, lebo na hĺbkovú analýzu, z rôznych zdrojov pozbieraných správ a informácií bolo schopné a oprávnené len výskumné oddelenie. V prvej fáze vy-hodnotenia prichádzajúce údaje porovnali s inými údajmi, známymi z predchá-dzajúcich alebo z iných zdrojov, a odhadli mieru vierohodnosť spravodajského

256 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 107. Iní uvádzajú len polovicu tohto množstva, čiže do Central Newsroomu prichádzali správy každých 24 hodín v množstve cca. 100.000 slov. Puddington, A: Broadcasting Freedom. The Univ Press of Kentucky, 2000, p. 260.

257 HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1966 Sept–Dec, container no 8.; a HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no. 8.


zdroja (tlače alebo osoby). Z hľadiska vyhodnocovania správ veľmi dôležité bolo operatívne obmedzenie, že miestnym kanceláriám bolo zakázané vyberanie po-medzi správ: „Všetko museli presne tak postúpiť do Mníchova, ako to čítali alebo počuli.”258 Toto nariadenie pramenilo z toho spoznania, že pracovníci miestnych kancelárií jednoducho neboli v tej situácii, aby sa vyznali medzi pravými, z polo-vice pravdivými alebo falošnými správami z komunistických území, a ešte menej by vedeli spraviť poriadok medzi dezinformáciami, naznačeniami a zamlčaniami, ktoré boli charakteristické pre komunistickú propagandu. Počas analýzy národní analytici správ najprv starostlivo preskúmali vnútornú logiku, koherenciu správ, teraz už uložených do kontextu – vrátane ideových nedôsledností, prerieknutí, medzi radkami schovaného významu a predpojatostí – ktoré pochádzali z hocika-de (z pobočiek, z tlače, z interview, z listov, po telefonicky atď.). Z prichádzajúcich informácií analytici a vyhodnocujúci pracovníci nielen to chceli vedieť, čo východ-né spravodajské zdroje hovorili, ale aj to, čo premlčali. Preto spadalo vyhodno-covanie správ do kompetencie analytikov a vyhodnocujúcich pracovníkov, ktorí mali oveľa širší rozhľad, než lokálni redaktori.

Analytici a vyhodnocujúci pracovníci vychádzali z udalostí, ktoré sa už usku-točnili, zároveň aj načrtli pravdepodobný vývoj udalostí. Výsledkom takejto ana-lýzy a vyhodnocovania správ – ktoré ďaleko presiahlo dvojitú kontrolu praktizova-nú západnými tlačovými orgánmi – získané údaje nakoniec usporiadali do dvoch spisových systémov: kartových spisov (card files) a vecných/tematických spisov (subject files). Z československej tlače známe mená sa dostali na karty, počínajúc od hlavných funkcionárov Komunistickej strany Československa, až po skoro ne-známych aparátnikov. Boli zaznamenané politické, kultúrne a športové osobnosti, známe z interviewov, ktoré spravili s utečencami, turistami a cestujúcimi na západ. O všetkom boli vyhotovené karty: o známych členoch vlády, diplomatoch a vedú-cich hospodárstva, ktorí žili za železnou oponou, rovnako, ako o vojakoch alebo opozičných osobách. Pokiaľ ide o Československo, okolo 1960, evidovali skoro 48 000 kartových spisov o osobách v Československu, a ďalších 26 000 o rôznych to-várňach, družstvách, baniach atď. vo forme tematických spisov. Cenu informácií, ktoré slúžili podkladom pre vyhodnocovanie, dobre odzrkadľuje, aký veľký výz-nam pripisovali ich fyzickej intaktnosti: do evaluation file-ov mohli redaktori na mieste nahliadnuť, ale nebolo dovolené zobrať ich von z určitých miestností vý-skumného oddelenia.259 Údaje uložili na mikrofilmy, indexovali ich a určili stupeň

258 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 108.259 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 110.


ich utajenia. Takto spracované informácie od tohto momentu dostali, namiesto označenia „informácia“, označenia „hotová položka” (item), a tým sa stali vhodný-mi na vyhotovenie podkladových hlásení a/alebo politických analýz.

Potom, ako šéf výskumného a vyhodnocovacieho oddelenia usúdil bezpeč-nostné riziká danej vyhodnotenej informácie, informáciu postúpil na praktické použitie. Istú časť spracovaných informácií oznámili obyvateľstvu cieľových krajín, a v menšej miere západným poslucháčom. „Medzery doplníme, skreslenia opra-víme”260 – takto znela redaktorská zásada, v duchu ktorej vyhodnocovali správy, pochádzajúce spoza železnej opony, a po vyhodnotení komentovali, akoby „opra-vili”. Charakteristickou reláciou československej redakcie bola „Rub a líc”, v ktorej populárny Josef Pejskar (alias Jožko Pero) každý deň po 22 hodine komentoval oficiálne správy z Československa. Popularitu Pejskara a jej relácie dobre signali-zuje, akú hru hrala s ním československá tajná služba. Keďže Pejskar bol aj šéfre-daktorom emigrantského mesačníka s názvom České slovo, počas jedného výletu vlámali sa do jeho izby, a ukradli mu zoznam adries, na ktoré zvykol posielať svoj mesačník. Potom v júni 1958 československá tajná služba poslala predplatiteľom pirátsky časopis, v ktorom im nahovorili, že publikácia zanikla.261

Na základe analyzovaných a vyhodnotených informácií výskumné oddelenie RSE vyhotovilo aj vlastné analýzy. Tieto je možné rozdeliť do troch väčších skupín: materiály z prehľadu tlače, situačné správy a podkladové správy.

Materiály z prehľadu tlače sú výpisy, prebraté z článkov, uverejnených v písanej tlači, ktoré niekedy doplnili o komentáre a často preložili aj do angličtiny. Od kon-ca päťdesiatych rokov bolo možné zaobstarať si stále viac východoeurópskych no-vín, a potom sa stalo pozoruhodným čerpanie z prehliadnutej tlače v RSE: v šesť-desiatych rokoch RSE predplatilo na 700 západných a 550 východných novín.262 Ohľadne Československa, okolo roku 1968, materiály Czechoslovak Press Survey boli vyhotovené z cca. tuctu denníkov a iných publikácií. Podľa jednej internej su-marizácie zo začiatku 1967 analytici používali nasledovné české a slovenské peri-odiká: Československí šport, Divadelné noviny, Ekonomická revue, Filmové a televíz-ne noviny, Hlas ľudu, Impuls, Jichočeská pravda, Lidová demokrace, Listy, Literární listy, Ľud, Medzinárodné vzťahy, Mladá fronta, Nová svoboda, Novinár, Obrana lidu, Orientace, Pochoděn, Práce a Práca, Pravda, Pravda – Plzen, Průboj, Repor-ter, Revue svetovej literatúry, Roľnícke noviny, Rovnost, Rudé právo, Študent, Sešity,

260 ,,Gaps can be filled and distortions corrected.” Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London & Sydney, 1986, p. 74.


262 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, 1958, p. 110.


Signal, Slobodné slovo, Smena, Sociologický časopis, Svoboda, Svobodné slovo, Új Szó, Večerník, Večerní Praha, Východoslovenské noviny, Zahraniční obchod, Zemedělské noviny, Zítrek.263 V analýzach takisto nájdeme rekapitulácie z celoštátnych denní-kov a týždenníkov, ako z periodickej, regionálnej alebo odbornej (vojenské, ume-lecké atď.) tlače, vrátane publikácií akadémie vied.

Z pôvodných piatich cieľových krajín, čiže z Poľska, Československa, Maďar-ska, Rumunska a Bulharska v prvej dekáde existencie RSE najtesnejšie sledovali tlač prvých troch krajín. Toto nedokazuje len množstvo s nimi zaoberajúcich správ, ale aj frekvenciu vyhotovenia prehľadov tlače: z poľskej, českej, slovenskej a ma-ďarskej tlače viedenská kancelária RSE denne zhotovila prehľad tlače, ktorý potom poslala do Mníchova.

V RSE prehliadnuté východoeurópske tlačové zdroje na druhú polovinu šesť-desiatych rokov dosiahli kritické množstvo, presnejšie počet analytikov nedržal krok s narastaním množstvom tlače. 30 januára 1967 šéf výskumného oddelenia EERA, Hanus Hajek, sa sťažoval politickému zástupcovi riaditeľa, Cookovi na na-rastané pracovné zaťaženie: „Tlač je našim hlavným zdrojom informácií. Ale tla-čové materiály teraz prichádzajú v takom množstve, že na československom EERA oddelení nie sme schopní s nimi nakladať, prinajmenej nie v kvalite a pozornosťou podľa našich štandardov.”264 Hajek onedlho požiadal o prijatie jednej výpomocnej sily, čo manažment (Cook a riaditeľ, Fischer) po niekoľkých dní vyhodnotil, ako opodstatnené a schválil.

Veľkú časť spisov, vyhotovených výskumným oddelením, tvoria situačné a pod-kladové správy pre redaktorov a ideologický štáb RSE, ktoré boli vyhotovené pou-žitím všetkých spravodajských zdrojov, ktoré za vtedajších pomerov boli k dispozí-cii. „Situačné správy Rádia Slobodná Európa sú rekapitulácie práve prebiehajúcich udalostí východoeurópskeho regiónu, ktoré zostavili analytici stanice, spočiatku denne, neskôr spravidla raz alebo dvakrát týždenne, potom od roku 1979 dvojtýž-denne raz. Každé hlásenie spracovalo 1-6 tém, udalostí, na začiatku len popisne, ale v osemdesiatych rokoch stále viac reflektujúc na diania, analytickým spôso-bom. Drvivú väčšinu situačných hlásení maďarskej sekcie písali Judit Pataki, Edit Márkos (Oltay), Alfréd Reisch, Károly Okolicsányi a Zoltán Bárány.”265

263 January 30, 1967: Hajek to Cook. HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no. 8.

264 January 30, 1967: Hajek Cookovi o zvýšení množstva práce. HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, Correspondence 1967 January–March, container no. 8.

265 http://www.osaarchivum.org/index.php?option=com_content&view=article&id=93&Itemid=197&lang=en [11.5.2009]


Sekcia z času na čas vydala aj tematické situačné správy, ktoré prehľadne sa týkali viacerých krajín. Autormi týchto správ boli analytici z iných oddelení alebo kolegovia, ktorí boli východoeurópskymi odborníkmi istej špeciálnej oblasti, napr. bezpečnostná politika alebo zahraničné vzťahy.

„Podkladové správy boli štúdie, zaoberajúce sa s aktuálnymi udalosťami a lí-niami komunizmu, ktoré pracovníci vyhotovovali pravidelne, alebo z príležitosti mimoriadnych udalostí (napr. personálne zmeny vo vláde, dopredu nenahláse-né, ad hoc stretnutia komunistických vodcov) pre vedenie rádia. Mali tri hlavné kategórie: správy, ktoré obsahovali výstižnú interpretáciu a hodnotenie udalostí, ktoré zostavili veľmi rýchlo, aby RSE mohlo v čas reagovať na nich; obsažnejšie, prechodné štúdie, ktoré dlhodobo analyzujú a predpovedajú predpokladané tren-dy v komunistickom tábore; a výskumné správy, vyhotovené na osobitnú žiadosť, ktoré pozbierali všetky dostupné údaje o danom javu alebo udalosti východoeu-rópskej oblasti.”266

Ak hodnotenie znamenalo zváženie došlých informácií, výskum bol v podstate povolaný na to, aby na požiadanie vypátral, našiel konkrétne údaje a podklado-vé informácie pre redaktorov. V tomto procese všetky itemy (položky) a analýzy opatrili datovaným registračným znakom; nielen kvôli ľahšiemu hľadaniu a ne-skoršej spätnej väzba, ale aj preto, aby uľahčili komunikáciu medzi výskumník-mi, redaktormi a manažmentom. Vzhľadom na ich typ dokumenty, odchádzajúce z oddelenia mohli byť politické smernice (policy documents, guidances), rýchle (alebo predbežné) správy, pripomienky, alebo pripomienky medzi kanceláriami a oddeleniami. Podľa ich hodnotenia rozdelili ich na dôverné, prísne dôverné a taj-né dokumenty, prípadne zaopatrili ich s označením „Výhradne len pre RSE a Vý-bor Slobodnej Európy”. Výskumníci prevažnú časť výsledkov svojej práce uverejnili v angličtine, aby tie boli prístupné a využiteľné aj pre manažment, aj pre ostatné národné redakcie. Možnosti výskumu a vyhodnocovania ďalej obohacovala kniž-ničná sekcia, pôsobiaca pri hlasovom a hudobnom archíve mníchovského RSE, ktorí v podstate od samých začiatkov, od 1951 praktizovala vedomé zaobstarávanie kníh aj spoza železnej opony.

Aj z jazykového hľadiska náročnej výskumnej práci potrebovali veľa preklada-teľov a analytikov. Počas každodennej činnosti RSE a priori sa miešalo najmenej osem rôznych jazykov: okrem poľského, maďarského, českého, slovenského, ru-munského a bulharského jazyka spoločnými spájajúcimi jazykmi boli angličtina a nemčina. Tento posledný jazyk, resp. spolupracovník podstatne stanovil den-né pôsobenie RSE: popri technickom personáli, ktorí skoro všetci boli Nemcami,

266 http://www.osaarchivum.org/index.php?option=com_content&view=article&id=93&Itemid=197&lang=en [11.5.2009]


značný počet prekladateľov, spravodajských redaktorov, sekretárov, viacjazyčných pisárov na stroji a iných kancelárskych zamestnancov malo materinský jazyk ne-mecký.267 Manažment po celú dobu veľmi dobre nakladal s touto jazykovou pes-trosťou tým, že vysoko ocenil viacjazyčných zamestnancov, resp. že monitorujú-cich aj jazykovo doškoľovali. Za takýchto pomerov nie je prekvapujúce, že početné množstvo dokumentov, ktoré dnes už majú historickú hodnotu prvý krát v anglic-kom preklade publikovalo RSE.

Jeden z „pra-zakladateľov”, Paul Henze tvrdí, že výskum, ako špeciálna sekcia, ktorý zbieranie správ začal koncentrovať na Sovietsky zväz a ostatné komunistické štáty a strany, vznikol dva roky po založení rádia, v 1953, ako sekcia kancelárie politického riaditeľa.268 Toto ale trochu protirečí tým informáciám, podľa ktorých v prvých piatich rokoch, čiže do 1956, výskum sa uskutočnil len v New Yorku, a výskumná sekcia len po 15. júni 1956 bola premiestnená do Mníchova. Každo-pádne faktom je, že z riadiaceho hľadiska výskumná sekcia bola nezávislá od šéfov národných redakcií, čiže jeho pracovníci mali povinnosť hlásiť priamo americké-mu vedeniu rádia.269 Avšak nie je otázne, že výskumná sekcia zhruba do piatich rokov, ale najneskôr do konca 1950-ich rokov sa stala systematickou zberateľskou a analytickou jednotkou, ktorá tak východnú tlač, ako s utečencami spravené in-terviewy dôkladne analyzovala, a ktorá disponovala stále viacerými a stále presnej-šími informáciami o celej východnej Európe. Činnosť výskumnej sekcie niekdajší pracovníci považujú za druhý najdôležitejší faktor270, ktorý kvalitatívne odlišoval RSE od svojej konkurencie. Lebo vzhľadom k tomu, že spočiatku výskum nebol ani cieľom, ani úlohou, postupne vybudovaná výskumná sekcia – ktorú teda rá-dio z nutnosti samo vytvorilo – vďaka práci špecializovaných analytikov, rozrástla do zdroja informácií, postaveného na veľmi širokej báze, ohľadne spoločností, kto-ré žili pod nadvládou komunizmu.

Aj keď meriame súdobou mierou, analytici RSE boli schopní politické uda-losti zobraziť v mimoriadne mnohých dimenziách. Hoci si zaobstarali správy z celého sveta, obsahovo ich sústredili predovšetkým na geografickú oblasť, ktorá sa rozprestierala od Portugalska po Moskvu, od Štokholmu po Istanbul, a od

267 Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, Minneapolis, 1958, p. 107.268 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact.


269 Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 189.

270 Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War International Broadcastings and the Road to Democracy. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 347.


Washingtonu po Kazachstan. Monitoring spravodajstva aj politologického hľadis-ka bol mimoriadne rozvetvený. RSE monitorovalo počínajúc tlačou krajnej ľavice, cez centristické, konzervatívne, kresťansko-sociálne atď. orgány, po najliberálnejšie tribúny celú súdobú západnú a východnú paletu tlače, vrátane aj vidieckych novín, čo malo za následok, že analýzy v niektorých prípadoch boli zostavené z 25–30 rôznych novín a časopisov, ktoré vyšli v piatich rôznych krajinách.

Čiže interné spravodajské bázy a analýzy redakcie boli výsledkom takého veľmi efektívneho zberateľského, analytického a vyhodnocovacieho procesu, ktorá obsto-jí aj v dnešnom meradle. Niet divu, že kvalifikované/dôverné interné správy RSE mimoriadne zaujímali aj komunistické tajné služby. Preto pracovníci výskumno--vyhodnocovacích oddelení, jednotlivých národných redakcií, znamenali pre nich samostatnú cieľovú skupinu: ktorých je treba sledovať alebo podľa možnosti získať ich na spoluprácu. Napr. československé výskumno-vyhodnocovacie oddelenie založili V. Buršík a Karel Kasal, a od 1955 ďalej rozvíjal Jaromír Netík. Netík začal pracovať u RSE v 1953, ako hlásateľ. Od 1955 bol vedúcim výskumného oddelenia, potom, od 1960 zástupcom riaditeľa československej redakcie, a zároveň bol vedú-cim aj vnútropolitického oddelenia československej redakcie a výroby do 1974, keď sa odsťahoval do USA. Netíka poznali, ako dobrého znalca českého a slovenské-ho vnútropolitického života, a ako jedného z najlepšie informovaných osobností českej politickej emigrácie v USA, natoľko, že ako československý expert, spolu so Zdenkom Eliášom, pravidelne publikoval v časopise Williama E. Griffita s ná-zvom Communism in Europe.271 Ďalší českí a slovenskí analytici RSE, ktorých mená poznáme, boli V. Kusin, Hanus Hajek, S. Winter, A. Kratochvíl, Jiří Dostál a L. Nižňanský; poslední dvaja boli československou tajnou službou dokumentovaní a sledovaní výskumníci.272

Každá východoeurópska tajná služba sa snažila dostať „veveričku” (výraz Lászlóa Kaszu) medzi výskumníkov, keďže toto oddelenie považovali za „najdô-ležitejšiu bunku špionážnej práce”. Napr. v auguste 1968 Mieczyslaw Lach sa infil-troval do poľského Audience and Opinion Reseach Department, s poverením, aby identifikoval spravodajské zdroje RSE v Poľsku273, druhý poľský špión, Kazimierz Zamorski sa stal rovno vedúcim Polish Section of the Research and Analysis De-partment. V mníchovskej Research and Analysis Departmente pracoval od apríla 1965 aj najchýrnejší poľský špión v RSE, Andrzej Czechowicz, jeden z okruhov



273 Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 189., 191.


jeho činností bol, aby získal prístup k rozhovorom s Poliakmi, ktorí vycestovali na západ, a poslal späť do Varšavy.274 Význam výskumného oddelenia, po návrate do Poľska Czechowicz opísal nasledovne: „80 % rádiom získaných informácií putuje do fasciklov CIA. Zvyšných 20 % ide do relácií.”275

Priame podriadenie americkému riadeniu, zamestnanci CIA spojené s vý-skumným oddelením, utajenie výskumníckych dokumentov, ako i ťažko objasni-teľné vnútorné organizačné vzťahy naznačujú tajný, alebo prinajmenej veľmi dô-verný charakter výskumného oddelenia. Na význam výskumného oddelenia, a na obozretnosť okolo neho veľmi presvedčivo odkazuje, že písomné zdroje, ktoré sa dostali von z oddelenia, sú všeobecne bez označenia, čo znamená, že podkladové a situačné správy sú spravidla anonymné. Je to o to nápadnejšie, lebo vo všeobec-nom internom systéme RSE všetky dokumenty zaopatrili s celým radom značiek. Indexy mohli obsahovať dátum, predmet listiny, označenie odosielateľa a adresáta, ba veľakrát aj meno tej osoby, cez ktorú listina išla, čiže väčšina listín odzrkadľo-vala vnútornú hierarchiu na pracovisku. Na dokumentoch rutinne vyznačili krídlo budovy, číslo miestnosti a telefónu, v prípade pracovných úkonov presnú lehotu odovzdania. Kvôli jednoznačnosti – ale aj z bezpečnostných dôvodov – na konci dokumentov popri strojom napísaných menách používali aj ručne písané signatú-ry. Avšak z týchto na listinách výskumného oddelenia sotva nájdeme niečo, čiže identitu výskumníkov-analytikov zámerne držali v utajení.

Vďaka technikám zbierania, spracovania a vyhodnocovania správ, a v nich so-fistikovaným pracovným metódam výskumného oddelenia RSE získalo významnú pozíciu aj medzi slobodnými západnými spravodajskými zdrojmi. Vo východnej Európe to zistili tak, že na šesťdesiate roky správy a relácie so spravodajským cha-rakterom sa stali vo všetkých cieľových krajinách najpopulárnejšími a najsledova-nejšími reláciami Rádia Slobodná Európa, bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie a povolanie.276 Ak pozorujeme ukazovatele počúvanosti hociktorého obdobia, sprá-vy v každej krajine bodovali nad ostatnými programami, a vysoko viedli na čele zoznamov počúvanosti. Správy počúvalo 80–90 % z poslucháčov, ktorí počúvali RSE v cieľových krajinách277. Správy len s 50–60 % vedel nasledovať prehľad tlače

274 Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings... CEU Press, 2010, p. 158.; ako i Mach-cewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings... CEU Press, 2010, pp. 190–191.

275 The Palm Beach Post, March 11, 1971, p. 13.276 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area

and Opinion Research, container no. 1., Folder: from July 1962 to December 1969. Hungarian listening patterns since the cessation of jamming, p. 10.

277 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broad-casters in Czechoslovakia, 12., 14. viď; May 1980: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, cont. no. 4., Czechoslovak listeners exposure, p. 9., 11.


a blok iných politických relácií (v prípade československého vysielania Panorama, Prehľad tlače, Politický blok a Svet 77). Podľa prieskumu počúvanosti z roku 1979, 95 % československých poslucháčov, čiže cca. 3,9 miliónov ľudí počúvalo správy RSE, pričom druhá najpočúvanejšia relácia, prehľad tlače, vedela oproti tomu vy-kázať len 62 %-nú počúvanosť.

Spravodajské programy bezohľadne na vek, pohlavie a vzdelanosť počúvali všetky spoločenské vrstvy, a tendencia bola nepretržitá, lebo napr. v Českosloven-sku „tých poslucháčov, ktorí žiadali spravodajské relácie, bolo oveľa viac, ako tých, ktorí žiadali politické, zábavné alebo hudobné programy”. Preto u českosloven-skej redakcii medzi najfrekventovanejšie, čiže medzi tie, ktoré vysielali najčastejšie, relácie zaradili spravodajské relácie: okrem správ v každej hodine, Prehľad tlače, Politický blok a Svet 77. Prieskumy zaregistrovali aj pomer pohlaví, respektíve vzdelanosť poslucháčov, no ohľadne spravodajských relácií výskumníci nezazna-menali podstatné rozdiely medzi jednotlivými skupinami spoločnosti.278 Zdá sa, že československí poslucháči túžili po rozšírení svojho obzoru, toto bolo hlavným dôvodom vysokej počúvanosti správ Panoramy a ostatných spravodajských relá-cií. Tieto relácie poskytli intelektuálny obzor v ideologicky uzavretej krajine, a túto možnosť požadovali všetky vrstvy spoločnosti.

Tým, že dôkladne monitorovalo a analyzovalo rádiá a tlač komunistických krajín, výskumné oddelenie počas dekád komunizmu pozbieralo vedecký korpus v takom množstve a kvalite, ktorý nielen pre redaktorov stanice, ale aj vládnym úradníkom, vedcom, agentom atď. poskytol dôveryhodnú informačnú bázu. Jed-ným rukolapným výsledkom tejto práce bol časopis s názvom News from behind the Iron Curtain (Správy spoza železnej opony). Podľa tiráže tohto mesačníka v an-glickom jazyku vydávalo a distribuovalo FEP, dcérska spoločnosť NCFE, od roku 1952. ročné predplatné stálo 3 doláre, potom od 1957 časopis začal vychádzať pod názvom „East Europe – A Monthly Review of East European Affairs”. Úspech RSE vo veľkom profitoval z toho, že nim vykonávané východoeurópske monitorova-nie tlače vynikajúco zapadalo do programu, cez ktorý americká vláda podporovala snahu vedcov, aby rozsiahle študovali zahraničnú politiku, stratégiu a možnosti USA.279 Relevanciu a dôveryhodnosť informácií RSE, ktoré pochádzali z rôznych oficiálnych a neoficiálnych zdrojov, a zároveň a úspešnosť práce redakcií potvr-dzuje viacero faktorov. Medzi dokumentmi výskumníkov sa zachovalo veľa takých

278 February 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4., The program preferences of RFE’s Czech and Slovak listeners, p. 4., 7., 9. Rozdiel zistili len v tom, že náboženské programi mali väčšiu počúvanosť v okruhu žien a poslucháčov s nižším vzdelaním.

279 Suri, Jeremi: Henry Kissinger and American Foreign Policy. In History Now. Online: http://www.gilderlehrman.org/history/03_2011/historian7.php [1.4.2011]


listov, v ktorých zástupcovia rôznych vedeckých inštitúcií z celého sveta prosili po-moc alebo radu redaktorov, a niektorí uznávaní experti problematiky východnej Európy, ako napr. Hugh Seton-Watson pravidelne verejne pochvaľovali RSE.

Údaje a analýzy, ktoré sa dostali von z výskumných oddelení nielen najznámej-šia odborný literatúra, zaoberajúca so studenou vojnou (napr. Problems of Com-munism – politicko-analytický dvojmesačník) používala, ale aj najvyšší politickí predstavitelia, a to ostalo tak aj po odchode CIA v 1971. Department of Research and Information, ktorý fungoval na newyorskej sekcii RSE sa postaral o to, aby podstatné údaje a informácie sa dostali k washingtonským rozhodujúcim činite-ľom. S anglickým sumárom zaopatrené Hungarian/Czechoslovak/Polish atď. Daily News Bulletiny za 24 hodín sa dostali do Washingtonu, na stoly pracovníkov prí-slušného oddelenia ministerstva zahraničných vecí280, a nie je náhoda, že vysoká úroveň výskumno-analytickej činnosti RSE bola veľmi vážnym argumentom, keď rádiu okolo 1971/72 hrozilo zaniknutie: „RSE nie je dokonalé, ale očividne zjav-ne uspokojuje hlboko precítené potreby [východoeurópskych] poslucháčov. […] Toto rádio je veľmi dôležitým prostriedkom prúdenia informácií medzi východom a západom. Jednak poskytuje zahranično- a vnútropolitické správy obyvateľom vý-chodnej Európy, jednak zásobuje vedcov, inštitúcie, vlády a novinárov prvotried-nymi cennými podkladovými materiálmi.”281

Počas hodnotenia kvality správ RSE nie je možné zamlčať, že napriek všetkým svojim bariéram (politická a novinárska determinovanosť, ideologické ovplyvňo-vanie atď.) RSE až do konca oveľa bližšie stálo k pojmu slobodnej tlače, ako ho-ciktorý produkt ideologicky vykastrovanej komunistickej tlače. RSE bolo jedno-ducho aktuálnejšie, podrobnejšie a spoľahlivejšie. Tón a dôveryhodnosť vysielaní RSE, ktoré kvôli technickému rušeniu bolo možné chytiť len v nedobrej kvalite poslucháči z východnej Európy odmenili tým, že počúvali RSE, ako vlastnú stani-cu, by v rámci rumunských a poľských poslucháčov hodnovernosť RSE aj v prípade domácich, aj v prípade zahraničných správ vysoko prevýšila hodnovernosť domá-cich staníc.

280 Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings... CEU Press, 2010, p. 252.

281 Sarasota Herald-Tribune, March 2, 1972, p. 4.

Kto, ako a prečo počúval RSE, keď hu rušili?

V zlatej ére RSE nasledujúce krátkovlnné frekvencie: 13 metrov/21 mHz; 16 met-rov/17 mHz; 19 metrov/15 mHz; 25 metrov/11 mHz; 31 metrov/9 mHz; 41 met-rov/7 mHz; 49 metrov/ 6 mHz; 75 metrov/4 mHz; z nich v Československu väčšina počúvala vysielanie na 19, 25, 31 a 41 metrových krátkych vlnách.282

Z hľadiska rozšírenia sa počúvania rozhlasu na krátkych vlnách bolo podstatné, že obyvateľstvo východnej Európy už aj počas druhej svetovej vojny vedela prijímať hlavne krátkovlnné vysielania BBC. Po vojne aj v Sovietskom zväze, aj vo východo-európskych štátoch oficiálne stanice spravidla vysielali na týchto vlnových dĺžkach, preto aj oni sami boli zainteresovaný v ich rozšírení. Keď RSE začalo fungovať, Vý-chodoeurópania, síce v rozdielnej miere, ale disponovali s rádiovými prijímačmi, ktoré boli vhodné na príjem krátkovlnného vysielania.283 Predseda NCFE, John Richardson na prelome 1959/1960 odhadol tak, že cca. 80 miliónov obyvateľov východnej Európy má cca. 12-13 miliónov rádiových prijímačov.284 Ten istý údaj vo výročnej správa NCFE z roku 1959 na jednotlivé krajiny bol rozpísaný na jednot-livé krajiny nasledovne: v Československu 25%, v Maďarsku 20%, ale v Rumunsku len 5% obyvateľov vlastní rádio, ktoré je vhodné na príjem vysielania na krátkych vlnách.285

Vo východnej Európe popularita RSE sa zakladala na veľmi silnom „hlade po správach”, čiže potreba informácií, ktorá pramenila predovšetkým z toho, že po-tom, ako oblasť násilne včlenili do sovietskej ríše, pre miestne komunistické elity sa stalo dôležitým uzavretie svojich krajín od vonkajšieho sveta. Komunistické strany všade vybudovali informačný monopol a mali záujem na tom, aby vysielali málo, neprehľadné a propagandistické správy aj doma aj v zahraničí. Na vchod od želez-nej opony neexistovala slobodná tlač, presnejšie mohla existovať len jednohlasná, národným komunistickým stranám úplne zaviazaná tlač, ktorá bola príliš centra-lizovaná, pomalá, nedôveryhodná a ideológiou presýtená. Po istom čase uzavretie povolilo, ale ideológiou presýtené, nepočúvateľné, nesledovateľné programy miest-nych rádií, neskoršie aj televízií ostali. Situáciu ešte zhoršovalo, že sa toto stalo v takej dobe, keď obyvateľstvo ukazovalo veľký záujem o bohaté a pestré udalosti svetovej politiky.

282 May 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, con-tainer no. 4., RFE reception conditions in East Europe, p. 9.

283 Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene (eds.): Cold War Broadcastings... 2010, p. 56.

284 Youngstown Vindicator, July 3, 1961, p. 9.285 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross

– Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 208.


Východoeurópske rádiá vtedy by vedeli prilákať k sebe poslucháčov RSE, ak by sa vedeli zbaviť svojich ideologických pút – ale toto nebolo pravdepodobné, lebo by to evidentne otriaslo základy systému. Programy RSE za železnou oponou po-važovali za zasahovanie do vnútorných záležitostí komunistických krajín, ale bez tohto zasahovania jednoducho nebolo možné zlomiť komunistický informačný monopol. Ak by poslucháči RSE nevedeli zistiť, že RSE oproti komunistickým vlá-dam jednoznačne stojí na ich strane, alebo ak kvôli nejakej politickej korektnosti by zanikol charakter rádia, poskytujúca nádej, tak by sa jednoducho odvrátili od neho. RSE práve táto zaujatosť rozlišovala od väčšiny svojich konkurentov, a toto aj potrebovalo, lebo vôbec nebolo samo na východoeurópskom rádiovom trhu.

RSE deň čo deň muselo bojovať s tými západnými stanicami, ktoré východnú Európu považovali tiež za svoju cieľovú oblasť. Jedným z rivalov z ranného obdo-bia bolo napr. Radio Canada International (RCI).286 Charakteristickým spôsobom začiatky východoeurópskeho vysielania RCI tiež siahali do čias druhej svetovej vojny, a bolo typické že Československo aj to stálo v popredí. V Kanade kvôli čes-koslovenskej kríze v 1938, a vtedajšej nečinnosti západných mocí bolo politickou prioritou, aby RCI popri anglických, francúzskych a nemeckých relácií vysielalo aj po česky a slovensky. Stupňovaním studenej vojny zmenilo smer aj RCI: teraz už celá východná Európa sa stala jeho cieľovou oblasťou, a zaradili sa nové jazyky medzi jeho redakcie: ruština (1951), ukrajinčina (1952), poľština (1953) a maďar-čina (1956). Typický denný program RCI bol zostavený zo správ a zbierky správ, z vysvetlení zo zákulisia správ, medzinárodného prehľadu tlače a magazínov; ich dopĺňali tie relácie, ktoré posvietili na javy a hodnoty každodenného kanadského života a kultúry, adresované pre emigrantov, prichádzajúcich do Kanady. Česko-slovenská sekcia RCI zamestnala piatich pracovníkov, a vyhotovila denne polho-dinový program pre poľské, maďarské a české vysielanie RCI, ktoré vo východnej Európe technicky nerušili, zanikli v 1991.287

Konkurenčné západné stanice: RCI, Hlas Ameriky, BBC, Deutche Welle, Kol Israel, Vatican Radio atď. postupne všetci zaostávali v pretekoch s RSE. Ak si po-zrieme napríklad dobu vysielania: v 1965 120 minútové denné vysielanie BBC smerom na Československo, alebo 90 minútový program Hlasu Ameriky jednodu-cho nebolo nič v porovnaní s 19 hodinovým denným československým vysielaním

286 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London & Sydney, 1986, 28. O RCI pozri ešte Parta, R. Eugene: The Audience to Western Broadcast to the USSR During the Cold War: An External Perspective. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 78., 49-50.

287 Nelson, Michael: War of the Black Heavens: The Battles of Western Broadcasting in the Cold War. Syracuse University Press, 1997, p. 112.

Kto, ako a prečo počúval RSE, keď ho rušil? 91

RSE.288 Ale podobné pomery môžeme zistiť aj v prípade ostatných cieľových kra-jín: okolo 1970 už popri dennej 20 hodinovej československej relácii, 18 hodinovú maďarskú a poľskú, 12 hodinovú rumunskú a 7 a pol hodinovú bulharskú relá-ciu vysielalo RSE289, a bolo to oveľa viac, ako v tej dobe napr. Maďarom venované 2 a pol hodiny v Hlase Ameriky a BBC. Menšie stanice ohľadne doby vysielania nie je možné ani porovnať s RSE, a v ďalších dvoch faktoroch: ohľadne kvality správ a počúvanosti aj západní rivali RSE ďaleko zaostávajú za ním.290 Napr. cieľovou oblasťou Hlasu bola východná Európa, a aj oni mali relácie v bulharskom, českom, maďarskom, poľskom, rumunskom, slovenskom, srbskom a chorvátskom jazyku, ale tú vybojovanú úlohu, skoro už úlohu domácej stanice, ktorú bolo schopné RSE vybudovať a trvalo udržať, k tej Hlas Ameriky sa nikdy ani nepriblížil.

RSE bolo špeciálne na východnú Európu orientované rádio, ktoré venovalo tejto oblasti viac vysielacieho času, ako ktokoľvek iný. Nielen väčšina svojich za-mestnancov pochádzala spoza železnej opony, ale aj značná časť jeho správ. Väč-šina ostatných staníc buď vysielala len pre emigrantov, alebo sa odtrhla od svojej cieľovej skupiny, ako napr. RCI, ktoré neskoršie čerpalo výlučne len z oficiálnych východoeurópskych zdrojov, a nepraktizovala systematický zber informácií z cie-ľových oblastí. Oproti svojej konkurencii RSE disponovalo s vedomosťami o do-mácich vnútropolitických pomeroch všetkých piatich cieľových krajín, preto aj zo zahraničia bolo považované skoro za domácu stanicu. Paul Henze sformuloval tak, že v RSE vedome vytvorili „pocit domácej stanice ” tým, že vo všetkých oblastiach: politické správy, náboženstvo, šport, kultúra atď. vysielali také relácie, aké by boli vyrobené vtedy, ak by v cieľovej krajine nebol komunizmus. Rumunskí posluchá-či, ktorí mohli počúvať stanicu bez technického rušenia, poslúchali RSE, ako jed-noznačne domácu stanicu, a veľakrát sa mohli presvedčiť o jej hodnovernosti. Jed-ným z veľkých sklamaní bolo napr. to, keď RSE podrobne vysielalo Ceausescuho washingtonskú návštevu v 1978, ktorý vtedy koketoval so západom; pre mnohých bolo nezabudnuteľné, ako RSE kriticky poukázalo na napätie medzi veľkolepým americkým privítaním a Ceausescuho domácou utláčajúcou politikou.291

288 March 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to Decem-ber 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, 5. viď September 15, 1966: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspondence 1966 Sep-tember–Decemb.

289 The Robesonian, December 20, 1970, p. 9.290 Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. Cold War Broadcastings – Impact on the Soviet

Union and Eastern Europe. In: Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene… 2010, p. 51.291 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross

– Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 207., 213.


RSE podstatne sa líšilo od tých rádií, ktoré bolo možné prijímať vo východnej Európe (ako napr. viedenské alebo luxemburské rádio), ale nevysielali vyslovene smerom do komunistických krajín.292 Napriek tomu, RSE bolo západné médium toto bolo jeho najväčšou špecialitou, ale aj východoeurópske rádiá a tlačené médiá preto videli v ňom veľkého rivala. Ďalšie jeho špeciality sú determinantné fakto-ry: množstvo informácií o východnej Európe, sofistikovaný a špecializovaný sys-tém zbierania a spracovania správ, ako i mnohostrannosť informácií, ktoré viedli k tomu, že RSE vyvýšilo z propagandistických staníc.

Rozoberajúc špeciality RSE niektorí výskumníci poukázali na plebejskosť, prostosť stanice, v porovnaní s Hlasom Ameriky (A. Ross Johson), iný dôvod trva-lého účinku vidia v „skrytej agende” RSE (István Rév, Prokop Tomek). Ak existo-valo posolstvo, ktoré rádio okrem slov svojou samotnou existenciou vyjadril, tak to bolo to, že bolo schopné držať pri živote nádej Východoeurópanov v demokratic-kejšej budúcnosti. Udržiavanie nádeje a viery v budúcnosti bolo cieľom od samých začiatkov, ako to aj Ferdinand Peroutka vyjadril v prvej československej ralácii 1. mája 1951: „Vieme, že komunisti ako chcú zmeniť vaše duše [...] Ale vieme aj to, že keď po celodenných námahách sa večer vrátite domov, opäť ste tým, kým ste boli vždy: slobodne mysliaci ľudia. Tu, medzi vlastnými stenami každý deň poviete: Klamú! Ale zachráňte deti. Vy viete lepšie, ako, ale zachráňte ich.”293

Slová západných staníc mnohým poslucháčom znamenali nádej: Niekto mys-lí na nás!294 Základ tohto vytvorilo bolo jednak existencia tranzistorových prijí-mačov, čiže možnosť počúvania rádia v samote, jednak ten svojský účinok rádia, že toto médium „je privátnou skúsenosťou, ktorá stimuluje fantáziu”295. Síce rá-diom stimulovaná fantázia len živila nádej, ale tento účinok RSE sa občas stal veľmi hmatateľným. Na toto nájdeme v Poľsku aj dve výrečné príklady. Po prvé v lete 1953, keď účastníci poľského robotníckeho povstania, zbúrali rušiče programov RSE296, a po druhé počas návštevy Richarda M. Nixona, 2. augusta 1959 v Poľsku.

292 August 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. Listening to western radio in East Europe, p. 3.


294 Tolz, Vladimir–Corwin, Julie: Soviet Reactions to Foreign Broadcasting in the 1950s. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 288., 294.

295 Toto tvrdí István Rév odvolávajúc sa na Marshalla McLuhana. Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcast-ings… 2010, pp. 239–240.

296 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 149.


Na RSE orgány všetkých komunistických krajín hľadeli ako na nepriateľa, a zo začiatku použili najzrejmejšie protiopatrenie, kriminalizovanie poslucháčov. Na policajné represie a prípady odsúdených ľudí, za počúvanie západných rádií nájdu sa príklady z každého komunistického štátu, keďže na začiatku päťdesiatych rokov napr. počúvanie a vlastnenie letákov RSE hocikde mohlo znamenať väze-nie alebo stratu pracovného miesta.297 Ohľadne osobného nebezpečenstva, ktoré sa ukrývalo v počúvaní RSE situácia bola tá istá aj v Československu aj v Poľsku. V Československu najčastejšie používaná technika bola očiernenie mníchovskej stanice. Pod názvom „Ako sa zmenil mladý muž prostredníctvom počúvania RSE do takej miery, že začal biť svoju ženu?” regionálny český časopis, s názvom Pocho-den, 22. novembra 1962 pôsobil dojem, že manželia, ktorí počúvajú RSE, správajú sa k svojim manželkám oveľa zlomyseľnejšie, ako tí, ktorí nepočúvajú túto stanicu:

„V ten deň, keď som prišiel domov z kostola (!) večer okolo 7 hodine, moja manželka a deti už spali. Keď som ešte nevečeral, rozhorčil som sa, stiahol som prikrývku z manželky, a dvakrát som jej udrel chrbát opaskom. Vtedy vyskočila a vyšla do kuchyne. Vtedy som ju ešte raz alebo dvakrát udrel” – citoval Pocho-den slová Vlčeja V., pochádzajúceho z Chvaletíc v Čechách, a dodal: „Tento človek takto sa správal k svojej manželke, a nikdy ho nenapadlo, že svoj život by mal zladiť s morálkou socialistického človeka. Slobodná Európa, ktorej je on nadšeným po-slucháčom, na toto ho nenaučila.”

Analytici RSE si povšimli aj propagandistické správy maskované za špionáž-ne príbehy, napr. keď pražský rozhlas 26. februára 1963 odvysielal dlhý reportáž zo súdneho pojednávania, v ktorom údajného špióna dostala do svojej siete ne-mecká tajná služba, počas jeho dovolenky v Nemecku. Obvineným bol istý Čech Richard Seibt, vedúci pracovnej skupiny, ktorý pracoval na strojovej stanici v Ostrave: „Podľa pražského rozhlasu Seibt v Nemecku dostal značnú sumu pe-ňazí, z ktorého si kúpil fotoaparát a vysokovýkonný rádiový prijímač, na ktorom počúval RSE. Stanica pomocou dopredu dohodnutého kódu (Celá rodina posiela pozdrav Milade, a dúfame, že sa jej darí v učení) raz do týždňa mu dala príkazy. […] Seibt bol v kontakte so svojimi chlebodarcami pomocou malej magnetickej krabice, tak, že ju opatrne pripevnil na spodok reštauračného vozňa expresného vlaku, ktorý premával medzi Varšavou a Parížom. Keď sa vlak zastavil v Ostrave, Seibt na ňom umiestnil krabicu.”298

297 Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 149.; Révész, Béla: Manipulációs technikák a hidegháború időszakában 1996. www.mek.oszk.hu [12.5.2008]

298 March 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The element of personal risk involved in listening to RFE in Czechoslovakia, p. 1., 3–4.


Ďalším postupom československých úradov bol, že v tlačovej propagande oby-čajné zločiny pomiešali s politickou opozičnosťou. Rudé Právo 30. októbra 1962 v súvislosti s bandou mladistvých napísalo nasledovné: „Nahromadili zbrane, verbovali členov pre prípad vojny, a plánovali ozbrojený útok voči nášmu ľudu. Týchto mladých zločincov vo veľkom ovplyvňoval ich rodinné prostredie, nimi čítaná špinavá literatúra, a takzvaná Slobodná Európa, štvavá rozhlasová stanica. Okresný súd pridelil týmto nebezpečným zločincom prísne tresty: Janovi Vanekovi – ktorý bol potrestaný aj pre svoje predchádzajúce tri zločiny – trest smrti; Pavlovi Kašparekovi 12 rokov väzenia; Michalovi Lagdanovi 10 rokov väzenia; Florianovi Kašparekovi 6 rokov väzenia.”

RSE to dávalo zmysel, že také správy vysielal do východnej Európy, ktoré tam neboli uverejnené. Toto ale sám o sebe nebolo postačujúce, a v skutočnosti trvalo skoro desať rokov, kým rádio dosiahlo tú vyvýšenú pozíciu počúvanosti, ktorú ne-skôr poznáme. Kľúčovou otázkou bolo, že v akej kvalite a do akej miery uveriteľné správy vysiela, a z tohto pohľadu americký manažment nemal iné na výber, len vy-brať si za cieľ výbornú kvalitu. Výsledok dozrel niekedy okolo roku 1964. Podľa sve-dectva dotazníkových prieskumov RSE vtedy sa stalo schopným prebiť sa na čelo v oblasti počúvanosti, bolo to o to dôležitejším pokrokom, lebo dvoch najväčších rivalov RSE, Hlas Ameriky a BBC vtedy už väčšina východoeurópskych režimom prestala rušiť. V Československu v prvej tretine šesťdesiatych rokov, medzi 1963 a 1965, predbehlo RSE dovtedy najpopulárnejšiu západnú stanicu, viedenskú.299

Od 1951 RSE poskytlo alternatívu pre geograficky veľmi rozľahlé, a národne hodne mnohotvárne obecenstvo, potenciálne okolo 75–105 miliónom východo-európskym poslucháčom.300 Na začiatku 1970-ych rokov reálne asi 25 miliónov, a o desať rokov neskôr cca. 30 miliónov východoeurópskych obyvateľov viac alebo menej pravidelne počúvalo stanicu.301 Toto diverzifikované obecenstvo bolo treba získať a udržať tak, že pričom pomerne jednotným charakterom pracovala na spo-ločnej cieli, na páde komunizmu, relácie rádia nemohli byť jednotvárne, naopak: museli odzrkadľovať rozdiely poslucháčov tejto veľkej oblasti. A hoci rádio nezá-viselo od vlastných poslucháčov, ale od vládnych orgánov USA (v tomto sa značne odlišovalo od svojich konkurentov, ktorí pôsobili na západoeurópskom voľnom

299 September 1964 and March 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opin-ion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, pp. 3–4., 8.

300 V 1980-ych rokoch Československo (15), Maďarsko (10), Rumunsko (21), Bulharsko (8), NDR (16), Poľsko (32) a Albánsko (2,6) malo spolu zhruba 104,6 miliónov obyvateľov.

301 The Milwaukee Journal, July 10, 1970, p. 24.; Aug 1979: ,,cca. 32.300,000 poslucháčov vo východnej Európe” HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, con-tainer no. 4. Listening to western radio in East Europe, p. 1.


mediálnom trhu) – RSE neustále muselo potvrdzovať vlastnú existenciu. Ak kvôli nízkemu stupňu kvality správ by RSE nepočúvali, alebo ak by redakcie nezabezpe-čili nepretržitú vysokú počúvanosť, rádio by mohlo ľahko zaniknúť. Už len aj preto, lebo aj inak mnohí si priali, požadovali – aj na východe, aj na západe – jeho zánik.

Podľa dotazníkového prieskumu v 1963/64, v rámci ktorého sa spýtali: Počúva-te západné rádiá?, 58% českých a slovenských respondentov odpovedalo áno. Vie-denské rádio vtedy označilo 39%, RSE 37%, Hlas Ameriky 23% a BBC 18%. Čiže viedenské rádio vtedy ešte stálo na čele, ale rozdiel bol v rámci štatistickej hranici chýb, okrem toho analytici poukázali na ešte jednu možnosť: „Vďaka českosloven-skej liberalizácii stále viac ľudí má odvahu si priznať, že počúva západné stanice. Ale aj tak BBC a viedenské rádio ľahšie priznajú, ako počúvanie RSE.”

RSE si osvojilo súdobé západné rádio-marketingové výrazy, podľa ktorých „pravidelným poslucháčom” je tá dospelá osoba, ktorá „prinajmenej raz do týždňa počúva stanicu”. V polovici šesťdesiatych rokov pravidelný československý poslu-cháč „trikrát do týždňa nájde RSE, a príležitostne cca. 30 minút ho počúva […] Tretina pravidelných poslucháčov počúva RSE minimálne cez 1 hodinu, 10% viac, ako cez 2 hodiny, avšak len veľmi malý zlomok, len 3% pravidelných poslucháčov počúva každý deň. […] Vzdelanejší počúvajú o niečo menej.”

Dotazníkové prieskumy od začiatku vykázali rozdiely medzi českými a sloven-skými poslucháčmi: v 1964 41% slovenských respondentov počúvalo pravidelne RSE, kým z českých len 27%.302 Rovnakou mierou merane, na konci sedemdesia-tych rokov z československých poslucháčov 34% počúvalo RSE raz za mesiac, 31% raz do týždňa a 12% denne.303

Keďže RSE podľa miestneho vnímania bolo „štvavou stanicou”, je nutné počí-tať aj s faktorom sekundárnych poslucháčov; čiže s tými poslucháčmi, ktorí sami nepočúvali RSE ale od iných počuli o ňom. „Táto skupina bola obzvlášť veľká v Československu a v Bulharsku, kde technické rušenie silno obmedzovalo pri-márnu počúvateľnosť” – informovala jedna interná správa, a dodala, že charakte-ristický muži podávajú ďalej medzi sebou správy RSE. V rámci toho v jednotlivých cieľových krajinách bolo možné zistiť veľké rozdiely ohľadne veku poslucháčov: v Rumunsku bol najväčší, a v Československu najmenší pomer tých mladých ľudí, ktorí šírili správy RSE. Pri skúmaní toho, členovia akých politických skupín počuli

302 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, pp. 2., 4–5., 7-8.



o RSE od iných, ukázalo sa, že v celom regióne 70-80% z tých, ktorí verili v demo-kratický socializmus alebo kresťanskú demokraciu, ale 48% zástancov komunizmu tiež počulo od niekoho iného o RSE.304

Kriminalizovanie poslucháčov sprevádzalo a neskôr vystriedalo technické rušenie stanice.305 V každej cieľovej krajine rýchlo a bez ohľadu na náklady boli vybudované rušiace stanice.306 Technické rušenie znamenalo, že z rušiacej stanice vysielali rušiace signály: praskavý zvuk generátora, opačne prehrávanú ľudskú reč alebo iný nezrozumiteľný zvuk miešali do relácií, a tým sťažili alebo rovno zmarili normálne počúvanie vysielaní. Pre stalinistický režim je charakteristické, že istá časť rušiacich staníc už bola v prevádzke bezprostredne na konci svetovej vojny, čiže oveľa skôr, než zriadili RSE. Ale po vzniku RSE komunistické vedenie pova-žovalo za ešte viac odôvodnené, aby cestou rušenia upozorňovalo poslucháčov, že pred totálnym štátom nemôže byť utajené ani osamelé počúvanie rádia.307

Technické rušenie západných rádií sprevádzalo celú komunistickú éru východ-nej Európy. Avšak neručili len RSE, ale s menšími-väčšími rozdielmi aj väčšinu západných staníc, no niet pochýb o tom, že komunistické režimy RSE rušili najin-tenzívnejšie a najdlhšie. Hoci išlo o veľmi nákladnú a energeticky veľmi náročnú činnosť. Sovietskym zväzom v 1948 začaté rušenie rádií ohľadne výkonu do1988 dosiahlo desaťnásobok: kým v 1955 200 staníc rušilo s výkonom 3,5 megawattov, zatiaľ v 1988 už 1700 staníc spolu s 45 megawattovým výkonom rušilo západné stanice. Východoeurópske krajiny „priateľsky pomohli” jeden druhému v rušení, napr. poľská vláda od 1957 už neiniciovala rušenie zo svojho územia, ale ruše-nie nad jeho územím pokračovalo vlastne do 1988, zo Sovietsky zväzu, presnejšie z Litvy308, dokonca z času na čas Poliakom „pomohli“ aj Maďari a Čechoslováci ”309.

304 June 1980: Secondary audience. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. The secondary audience of RFE, p. 1., 6–7., 9.

305 Pleikys, Rimantas: Jamming. b.v., b.r. (1998). http://www.radiojamming.info [18.3.2011]306 Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 171.307 Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R.

Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 244.308 Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 153.; August 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. Listening to western radio in East Europe, p. 1.

309 Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 171.


Krajiny, ktoré používali rušenie, na čele so Sovietskym zväzom, porušili celý rad medzinárodných záväzkov310, navyše strašné sumy na to odčerpali proti vlast-nému obyvateľstvu. Podľa výpočtov jedného z hlavných inžinierov RSE, len použitý elektrický prúd činil 48 miliónov dolárov ročne311, ale niektorí americkí historici a novinári píšu aj o 150-180 miliónových sumách ročne.312 Najpravedepodonejší je odhad tých amerických technikov, podľa ktorých sovieti ročne cca. 100 miliónov dolárov minuli na rušenie, ale aj keď berieme túto strednú hodnotu, aj tak je ab-surdné, že rušenie stálo presne toľko, ako ročné prevádzkové náklady RSE.

Naladenie proti RSE v každej krajine a v každom období sa menilo. Menil sa aj vzťah jednotlivých krajín k RSE, ovplyvnil to miera miestnej konsolidácie komunistického zriaďovania a zahraničnopolitické úsilia krajiny atď., a spolu s tým sa menili aj miestne možnosti rádia. V Maďarsku a v Poľsku po istom čase strpeli a nekriminalizovali vysielania rádia; v Rumunsku absurdným spôsobom strpeli, ale, kriminalizovali. Úradný zákrok proti RSE (prostriedkami tajnej služby alebo politickými) avšak v každej komunistickej krajine bol cieľom a programom ešte j v 1980-ych rokoch. Nepriateľské emócie z času na čas poľavili, ale RSE plnilo úlohu konkrétne určeného ideologického nepriateľa všade a až do konca.

Technické rušenie po 1985 sa stalo voľnejšou, keď medzinárodné záujmy rádia a Michaiľa Gorbačova sa začali prekrývať. V znamení hlasnosti Gorbačov prestal s východoeurópskym rušením RSE, z čoho miestni potentáti vôbec neboli nad-šený. Československo aj oveľa po 1985 veľkými silami rušilo, na čo, okrem iného, sa nepretržite sťažovali poslucháči u československej telefónnej služby, ktorú za-viedli v lete 1985. Hoci v 1980-ych rokoch už ani v Československu neprebiehala taká agresívna kriminalizácia počúvania rádia, ako predtým, poslucháči ešte aj vte-dy tak vnímali, že využitie telefónnej služby RSE sprevádza strach: „Existuje celý rad zaujímavostí, ktoré by som sa chcel opýtať alebo povedať ale bohužiaľ bojím sa, lebo už zajtra môžu po mňa prísť.” (25. 08. 1985)

Ten istý strach sa prejavil v narážkach na štátnu bezpečnosť, dokonca v pocite prenasledovania: „Som neustále sledovaný.”313 Ohľadne stupňovania nálady proti RSE a technického rušenia RSE Československo nesporne sa správalo nesmierne

310 Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds.): Cold War Broadcastings… 2010, p. 63.

311 The Pittsburgh Press, January 26, 1967, ako i Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene (eds.): Cold War Broadcastings… CEU Press, Budapest–New York, 2010, 53.

312 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, 333.; The Soviets are spending 180 million dollars per year for jamming. Herald-Journal, Jan 24, 1963, p. 7.

313 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985-1989. Container no. 1, 1985.08.25. és 1985.08.20.


agresívne, v tomto predbehlo aj Bulharsko. V Bulharsku z času na čas pozastavili rušenie niektorej západnej stanice, ale rušenie RSE nikdy. Ale to ešte aj v Bulharsku dovolili, že sledovanie a monitorovanie vysielania programov RSE nebolo úlohou tajnej služby, ale bulharskej tlačovej agentúry, BTA, ako aj v Maďarsku túto činnosť vykonávalo jedno oddelenie MTI.314 V Československu RSE ručili prakticky od 1950 do 1989, až do pádu režimu (ak nerátame krátku periódu v 1968 a niektoré relácie315) plnou kapacitou, a jeho dohľad bol vysokou prioritou vnútra v kompe-tencii tajnej služby. V tejto krajine RSE plnilo úlohu, až do konečnej chvíle komu-nistickej nadvlády, prioritného ideologického nepriateľa, a proti nemu vykonané úradné opatrenia boli najagresívnejšie v rámci komunistického bloku. Jednému z hlavných inžinierov RSE, Georgeovi Woodardovi, bolo pamätným dňom, keď 21. novembra 1988 mu zavolali správou, že v Sovietskom zväze a skoro v celej vý-chodnej Európe prestali rušiť RSE; len Československo a Bulharsko trvali naďalej na ručení až do konca roka.316

Paradoxným spôsobom pre manažment rádia dlhú dobu rušenie poskytlo jedi-nú spätnú väzbu o efektívnosti programov317 - neskôr to isté naznačovali už aj tla-čové a diplomatické útoky. Rádio na odvetu vykonalo celý rad protiopatrení. Kým u Hlasu Ameriky spočiatku stále menili svoje frekvencie318, zatiaľ u RSE si zvolili iné riešenie. Nepretržite zvyšovali počet a kapacitu vysielacích veží, ďalej na vysie-lanie používali stále viac, ale nemenlivých frekvencií, a stále zvyšujúcou intenzi-tou vysielali do východoeurópskej oblasti. Efektívnejšie denné rušenie, respektíve lepšie nočné možnosti príjmu vo forme vypočítateľných repríz vkomponovali do programového systému, týmto zabezpečili, aby niekedy bolo možné vypočuť všet-ky relácie. Inžinierskou a astronomickou presnosťou vypočítali všetky naskytujúce geografické a meteorologické javy, ako napr. tie mŕtve obdobia, keď vďaka rotácie Zeme na 1–2 hodiny bolo nemožné rušenie zo západu smerom na východ.

314 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 261-262.

315 March 1965: ,,Niektoré relácie RSE Československo neruší.” HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to Decemb 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslova-kia, p. 5.

316 Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene (eds.): Cold War Broadcastings … 2010, p. 51.

317 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 9.

318 Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hungary in the 1950s. Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, p. 95.


Zo všetkých opatrení vysielanie v tom istom čase na viacerých vlnových dĺž-kach bolo najlepšou garanciou na to, že vysielania RSE sa dostanú do cieľa. Vláda USA na vrchole studenej vojny predpísala pre RSE, Radio Liberty a Hlas Ameriky súbežné vysielanie na deviatich rôznych krátkovlnných frekvenciách. Ale v sku-točnosti programy RSE bolo možné počúvať súčasne na oveľa viacerých, niekedy na 27–33 rôznych vlnových dĺžkach.319 Poslucháči sa naučili, že rušený, preto zle počuteľný program je treba preladiť na inú frekvenciu, a skôr či neskôr ten istý program nájdu na inej vlnovej dĺžke. Stalo sa to takým intuitívnym, že viacerí po-slucháči si považovali aj hluky spôsobené zle izolovaným elektrickým aparátom či prirodzené interferencie z ionosféry tiež považovali za technické rušenie, hoci technické rušenie prípadne už ani neexistovalo.320

Východoeurópania, ktorí túžili po „iných“ správach naučili sa spolunažívať s technickým rušením, ktoré generovali ich vlastné vlády. Verili tomu, že svoje ob-ľúbené relácie skôr či neskôr nájdu, a mizerne počúvateľné relácie pokúsili s rôzny-mi dôvtipnosťami kompenzovať. Napr. rádio premiestnili do blízkosti iného elek-trického spotrebiča (chladnička, televízor), alebo na iné miesto bytu, na ktorom bol lepší príjem. Niektorí prešli na nočné počúvanie rádia, ďalší z technického pre-rábania prijímačov (aby boli vhodné na príjem krátkovlnných vysielaní) spravili mini priemyselné odvetvie, ako napr. niektorí vojnoví veteráni v Sovietskom zväze.

V zámožnejšom Československu sa vytvoril zvyk chalupárskeho alebo pikniko-vého počúvania rádia. Z poslucháčskych správ, ktoré prišli na linku českosloven-skej telefonickej služby, zriadenej v roku 1985 vieme, ako to fungovalo: poslucháči odcestovali do záhrady alebo na chatu v blízkosti svojho bydliska, kde mohli menej rušene počúvať rozhlas. Poslucháči chalupári občas sa zorganizovali do skupín, ako napr. „Ostravští Chatáři ”321, ktorí viackrát volali do telefonickej služby RSE:

„Mal som menšiu robotu v záhradke, tam som vás mohol počúvať na plný hlas a bez strachu”; „Ak je na to možnosť, tak spoločne, celou rodinou, počúvame vás […] Najčastejšie cez víkend, mimo Prahy, kde rádiovú stanicu až tak nerušia.”322

Napriek silnejšiemu rušeniu od ostatných krajín, zaujímavým spôsobom, časo-vé úseky počúvanosti, ktoré namerali výskumníci RSE v Československu sotva sa líšia od údajov ostatných krajín. V 1963 v Československu špička počúvanosti bola

319 Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds.) Cold War Broadcastings… 2010, pp. 58–60.

320 March 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, con-tainer no. 4. Jamming as a factor, p. 4.

321 ,,Ostravští Chatáři” HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985-1989, container no. 1, 7.9.1985.

322 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985-1989, container no. 1, 6.9.1985 a 21.8.1985.


medzi 18:30 a 20:30 hodinou; 50% poslucháčov vtedy počúvalo RSE; cez deň veľmi málo ľudí (pod 5%), ale v období od 22:00 do 23:00 z nich 14% naladilo na RSE.323 V roku 1971 špička počúvanosti sa posunula o cca. pol hodinu neskôr, ale poslu-cháči zostali. V tom období v Československu najviac ľudí počúvalo rádio medzi 19:00 a 20:00 hodinou, ale objavil sa aj jeden nový faktor, televízia, ktorú v tých časoch v Československu väčšina pozerala medzi 20:00 a 22:00.324

V 1979, podľa 95% Čechov a Slovákov, ktorí vycestovali na západ, dôvodom zlých príjmových možností RSE bolo technické rušenie; podľa ďalších 12% slabá intenzita vysielania, a podľa 9% problém spôsobil pokazený prijímač. Tri štvrtiny tej istej skupiny kvalifikovali rušenie za „veľmi silné”, a ďalších 25% za „dosť sil-né”.325 Niet divu, že keď na jednom dotazníku sa ich spýtali: Vy prečo nepočúvate relácie RSE?, zo všetkých cieľových krajín českí a slovenskí respondenti odpovedali v najväčšom pomere (v 39%), že kvôli rušeniu, kým medzi Poliakmi a Bulharmi sa našlo len 19% resp. 13% takých, ktorí uviedli rušenie na prvom mieste. Ďalších 29% československých respondentov preto nepočúvalo RSE, lebo ho to „nezaují-malo”, a 16% preto nie, lebo „nemal na to čas”.

Po 1965 RSE počúvalo pravidelne zhruba 34% dospelého československého obyvateľstva – oni boli tí, ktorí napriek všetkým rušeniam vytrvali pri rádiu. Z os-tatných 66% obyvateľstva (ktorí teda nepočúvali) jedna významná vrstva, 26% by počúvala, ak by nebolo rušenia, dokonca na základe znamení je možné predpokla-dať, že bez rušenia v Československu spravodajské relácie RSE by počúvalo viac, ako 60% obyvateľstva. Z toho vyplýva, že československá vládnuca elita, keď všetko zvážila, a ak nechcela podkopať vlastnú moc, nemala na výber nič iné, len nepre-tržité rušenie relácií RSE. Avšak tento jav mal istú súvislosť, ktorá závisela len od poslucháčov, a na ktorú analytici RSE poukázali nasledovne: „Naša východoeuróp-ska počúvateľnosť súvisí s tými úsiliami, že potenciálni poslucháči koľko energie sú ochotní obetovať počúvaniu našej stanice. Ak vnútorné či medzinárodné udalosti vyvolajú potrebu voči informáciám RSE, možní poslucháči urobia všetko preto, aby našli našu stanicu, a budú vytrvalí aj napriek nepriaznivým možnostiam príjmu.”326

323 December 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Charts and tables of listening times to RFE .

324 September 1971: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 4. The exposure to the domestic radio and television… a RFE s political position, p. 4., 7-8.

325 May 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, con-tainer no. 4. RFE reception conditions in East Europe, p. 6.

326 March 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. Jamming as a factor, pp. 2-4.


Zvláštne zvyky počúvania rádia, ktoré vyvolala nutnosť a hlad po správach sa stali (dnes už nostalgickými) zážitkami dvoch-troch generácií vo východnej Euró-pe. Poslucháči západných staníc v celej oblasti prijali viac-menej jednotné poslu-cháčske zvyky, a predovšetkým dokázali svoju veľkú vytrvalosť. Podľa niektorých výskumníkov médií mnohí poslucháči ešte aj v rušení objavili známky dôvery, mysliac: ak ho rušia, tak musia hovoriť pravdu. Skutočnosť, že v piatich cieľových krajinách prakticky každá druhá dospelá osoba (v Maďarsku, v Poľsku a v Rumun-sku viac ako polovica dospelého obyvateľstva, v Československu a v Bulharsku asi 40%) viac-menej pravidelne poslúchala RSE, svedčí o pomerne veľkej poslucháč-skej dôvery a vernosti Východoeurópanov voči RSE.

Spravodajské zdroje, interview, listy, telefonáty

RSE a Radio Liberty do 1989 museli prekonať neobyčajné politické a technické ťaž-kosti, aby dosiahli svojich poslucháčov. Avšak úsilia v strednodobom horizonte priniesli svoje ovocie: RSE v priebehu desiatich rokov úspešne vytvorilo, a potom nielen udržalo, ale aj zvýšilo okruh poslucháčov. Na základe vlastných súhrnných správ RSE počúvala pravidelne polovica dospelého obyvateľstva východnej Euró-py, a Radio Liberty naladila pravidelne tretina dospelého mestského obyvateľstva Sovietskeho zväzu.327 Podľa údajov, rozpísaných na jednotlivé krajiny po 1964 v Maďarsku, v Poľsku a v Rumunsku v okruhu dospelého obyvateľstva cca. 60%-ná, v Československu a v Bulharsku cca. 40%-ná bola priemerná počúvanosť RSE.328

RSE nemalo priamy prístup k svojim východoeurópskym poslucháčom. V týchto krajinách nemohlo mať kancelárie, do 1989 tu nemohlo legálne fungovať. Ale manažment a redaktori rádia považovali spätné väzby za dôležité, preto stanica siahla po rôzne spôsoby prieskumu počúvanosti.

Jedným zo spôsobov bolo povypytovanie Východoeurópanov, ktorí utiekli na západ, čo spočiatku vykonávali pracovníci stanice. Ako všetky sekcie RSE, aj československá redakcia od svojho vzniku sa snažila využiť na svoje účely rozho-vory s politickými utečencami. Na samom počiatku takáto relácia bola Zvolil jsme svobodu, v ktorej Ota Gráf sa zhováral s emigrantmi.329 Časom sa zmenilo viac elementov dotazovacieho procesu: jeho vykonávanie prenechali profesionálnym prieskumníkom verejnej mienky, utečencov vystriedali cestovatelia (novinári, ved-ci, športovci atď.), vypustený na západ, a otázky čoraz väčšmi sa týkali programov a zvykov počúvania.

Základ interview v drvivej väčšine prípadov tvorili tradičné dotazníky, ktoré zostavili pracovníci oddelenia pre výskum poslucháčov. Oddelenie pre výskum poslucháčov sa nachádza v zdrojoch pod rôznymi názvami a v početnom organi-začnom zaradení. East European Audience Opinion Research (EEAOR), Division of RFE-RL a Soviet Area Audence and Opinion research (SAAOR) napr. v 1990 sa zlúčilo pod názvom Media and Opinion Research (MOR). Podľa Paula Henzeho prvé mníchovské oddelenie pre analýzu publika („audience-analysis section”) zria-

327 Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene: Cold War International Broadcastings and the Road to Democracy. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 345.


329 ,,Létající reportér Ota Gráf ”, v relácii pod menom Franta Tábor. Viď Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995, p. 16.

Spravodajské zdroje, interview, listy, telefonáty 103

dili v lete1953, a spočiatku tvorilo veľmi malú jednotku.330 Každopádne americké noviny s názvom The News and Courier v januári 1956 Roberta C. Sorensena už predstavili, ako vedúceho „oddelenia pre analýzu publika ”.331 Väčšina položených otázok je možné kvalifikovať, ako rutinné otázky prieskumu trhu, súvisiace s relá-ciami a zvykmi počúvania stanice. Väčšina z celkom pragmatických, praktických dôvodov (zostavenie programu, obľúbené relácie, štruktúra poslucháčov atď.) bola dôležitá pre redaktorov, ako napr. otázka „Vy kedy zvyknete počúvať RSE?“, na kto-rú v 1964 50% respondentov odpovedalo, že medzi 21:00 a 23:00 hodinou.332

Medzi otázkami, ktoré položili v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch náj-deme takéto. 1963: Ktoré domáce médium považujete za lepší v Československu: rozhlas alebo televíziu? (Odpoveď: 14% rozhlas, 25% televízia.) 1963: V porovnaní so stavom spred dvoch alebo troch rokov podľa Vás koľkí počúvajú RSE: viac alebo menej ľudí? (Odpoveď: podľa 6% viac, podľa 44% menej, 24% nevie.) 1963: Spra-vidla kedy si zvyknete počúvať RSE? 1964: Počúvate západné rádiá? 1964: Kedy, v ktorej časti dňa si zvyknete počúvať RSE? 1964: Ktoré programy RSE máte naj-radšej? 1964: vy prečo počúvate RSE? 1964: Podľa Vás aký účinok má RSE? 1971: Ako často pozeráte domáce televízne vysielania? 1979: Vy prečo nepočúvate RSE? 1979: Podľa Vás čo je príčinou zlého príjmu RSE? Aké silné je rušenie? 1980: Ohod-noťte vymenované relácie. 1980: Ktoré relácie si zvyknete počúvať z menovaných?

Medzi otázkami interview je pomerne veľa takých, ktoré sa nevzťahujú na rá-dio, ale majú politický charakter, ako napr. nasledujúca otázka z roku 1964: Vy-menujte tie krajiny, ktorých obyvateľstvo vo vašej krajine nemajú radi. 45% ma-ďarských respondentov považovalo „Rusko” za najviac protivné; Československo si umiestnilo na druhom mieste s 20%-ami, a na treťom skončilo Rumunsko so 17%-ami. Nesmierne zaujímavé sú tie dotazníky, v ktorých RSE položilo otázky, ktoré sa vzťahovali na celú oblasť, a na jej politický obraz. V marci 1965 Rádio Slo-bodná Európa sa opýtala od 3000 Východoeurópanov, ktorí vycestovali na západ, to, aký majú vzťah ku komunizmu vo svojej vlasti, k tej „ľudovej demokracii ”, ktorá pre väčšinu bola jedinou známou sociálnou realitou. Podľa výsledkov 6–7% Polia-kov a Maďarov, a 13-14% Rumunov a Čechov/Slovákov akceptovalo komunistic-ký režim. V odmietnutí komunizmu sa vyznačovali Maďari: medzi nimi v 1965 bol 51%-ný pomer tých, ktorí jednoznačne odmietli komunizmus; ten istý údaj v prípade Poliakov bol 45%, v prípade Čechoslovákov 41%; rad uzavreli Rumuni,

330 Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 10.

331 The News and Courier, January 26, 1956, p. 2.332 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of

western broadcasters in Czechoslovakia, p. 10., 12.


medzi ktorými odmietnutie komunizmu bolo 39%-né. Podľa konklúzie výskumní-kov RSE z roku 1965: „Po dvadsaťročnej komunistickej nadvláde nad východnou Európou v prípade štyroch skúmaných národov, pomer tých, ktorí prejavia silnú občiansku vernosť voči komunistickému systému, v ktorom žijú je medzi 6% a 14%. Nie sú dôkazy na to, že tieto menšiny by vykazovali pribúdanie.”333

Z päťdesiatych rokov je málo údajov o tom, s koľkými a s kým spravili rozho-vory, ale od začiatku šesťdesiatich je už stále viac. Podľa jednej súhrnnej správy RSE z 1964: „Celková vzorka interview od 1957 predstavuje 19 000 osôb […] Len v 1964 sme sa opýtali 4 600 osôb, a toto číslo do konca roka sa zvýšil na 4 700.”334 Počas interview v období od 1. júla 1962 do 1. septembra 1962 oslovili ešte len 850 Východoeurópanov335, ale od júna 1963 do augusta 1963 už zo štyroch cieľových krajín 4093 osôb: 1775 Poliakov, 1322 Maďarov, 720 Rumunov a 376 Čechov/Slo-vákov.336 O rok neskôr, v období jún 1964 a september 1964 sa podarilo pozbierať dovtedy najväčšiu vzorku; v nej 384 osôb bolo z Československa, 92% vzorky tvori-li cestovatelia, a 23% mal slovenskú národnosť.337 Do februára 1965 vyhotovili 2879 interview: z toho 425 cestovateľov bolo z Československa, 285 z Rumunska, 1310 z Maďarska a 859 z Poľska.338

Zlatá éra interview RSE bola v sedemdesiatych rokoch. Počet respondentov z piatich cieľových krajín – ktorá bola tzv. nepretržite rozširujúca sa vzorka – na začiatku 1978 dosiahla 5919 osôb; z nich 1084 pochádzalo z Československa, 1515 z Poľska, 1072 z Bulharska, 1182 z Maďarska a 1066 z Rumunska.339 Vzorka v polo-

333 May 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Acceptance and rejection of communism, p. 2.

334 November 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. RFE’s part in the erosion of communist unity.

335 October 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness, p. 1.

336 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Hungarian atti-tudes toward other nations, p. 4.

337 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, pp. 3-1. V tomto výskume z leta 1963 bolo 125 Čechov. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness, pp. 2., 4-5.

338 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Acceptance and rejection of communism, pp. 1-2. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opin-ion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 1.

339 1978: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. Jamming as a factor, p. 1.


vici 1979 sa rozšírila na 6808 osôb, z ktorých 1459 bolo Čechov a Slovákov.340 Podľa súhrnných údajov výskumného oddelenia RSE v období 1972–1990 spravili roz-hovor s cca. 100 000 Východoeurópanmi, ktorí navštívili západné krajiny, z nich zhruba polovica bola občanom Sovietsky zväzu.341

Prostredníctvom subjektov interview sa RSE snažilo verne zobraziť spoločnosť cieľových krajín, preto z čo možného najširšieho kruhu vyberali opýtaných ľudí podľa ich zamestnania. Bol medzi nimi kamenár, univerzitný profesor, farmár, le-kár, murár, mäsiar, štátny tajomník, herečka, domáca, „pražský vedúci obchodu”, „obchodníčka z Prahy”, „advokát z istého českého veľkomesta”, „inžinier z istého českého veľkomesta”, „kvalifikovaný robotník z Čiech”, „chemička z istého českého malomesta ”, „hodinár zo Slovenska”, „učiteľ na penzii zo Slovenska” atď.342 Turis-tické skupiny, rodinní návštevníci, vysokoškoláci, umelci, vedci, muzikanti, vodi-či, členovia delegácií atď. v prevažnej väčšine strávili len niekoľko dní v západnej Európe, a vrátili sa domov. Ohľadne veku RSE vychádzalo zo súdobých pravidiel, a do vzorky vzalo od 14 rokov starších.343 Napr. 14% vzorky z 1963/64 tvorili osoby mladšie, ako 26 rokov.344

Ako rozrastala spravodajská sieť RSE – vo Viedni, v Štokholme, v Ríme, v Parí-ži, v Londýne, vo Frankfurte, v Aténach, v Istanbule345 –, pribúdali aj miesta, z kto-rých prichádzali spätné väzby o počúvanosti. Terénnu prácu, čiže samé interview od ranných šesťdesiatych rokov prenechali nezávislým západoeurópskym firmám, ktoré sa zaoberali s výskumom verejnej mienky.346 Podľa jednej správy výskumní-kov z októbra 1963, v období od 1. júla 1962 do 1. septembra 1962 rozhovory

340 August 1979: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. Listening to western radio in East Europe, p. 1., 3.

341 Parta, R. Eugene: The Audience to Western Broadcast to the USSR During the Cold War: An Exter-nal Perspective. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 68.

342 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, pp. 21-22.

343 November 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. Dokument s nápisom: RFE’s part in the erosion of communist unity, pp. 2-3.; ako i HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness, p. 2., 4-5. viď; HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East European Area Audience and Opinion Research, con-tainer no. 4. Listening to western radio in East Europe, p. 2.

344 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 13.

345 The News and Courier, January 26, 1956, p. 2.346 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 271.; ako i Oct 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness, p. 1.


sa uskutočnili v deviatich krajinách (vo Švédsku, v Dánsku, v Holandsku, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Západnom Nemecku, v Rakúsku, v Taliansku a v Gréc-ku), a prieskum „vyhotovili z časti zamestnanci RSE s pomocou profesionálnych prieskumníkov verejnej mienky”. Subjekty interview spravidla sa nerozhovárali s pracovníkmi RSE, a obyčajne nemali ani tušenia, že objednávateľom rozhovoru je RSE; dokonca existuje aj náznak toho, že totožnosť objednávateľa mnohokrát nepoznali ani samí anketári.

Metóda rozhovorov, ktoré používalo RSE nazývali nepretržitá porovnávacia metóda odberu vzoriek. Techniku pôvodne vypracovala berlínska americká roz-hlasová stanica, RIAS, v 1946 preto, aby vedela merať aj pre ňu nedostupnú skupi-nu poslucháčov. Základom tejto metódy bolo, že – z nedostatku priameho prístupu k cieľovej skupine – cez dlhšiu dobu z mnohých miest zbierali údaje, ktoré po-tom na základe rôznych sociologických korekcií vážili a korigovali.347 Aby vzorka bola čím autentickejšia, prieskumníci verejnej mienky pokúsili vyberať subjektov podľa určených sociologických vzorov. Ale keďže nevedeli ovplyvňovať ani čas, ani miesto ani zloženie cestovateľov z východu, neostala im iná možnosť, ako naraz, na viacerých miestach spraviť rozhovory s príslušníkmi toho istého národa.348 V prípade RSE to znamenalo spravidla 9–10 západoeurópskych miest, hoci tieto miesta boli veľmi rozmanité. Názory poľských cestovateľov vedeli zistiť napr. v Pa-ríži, v Berlíne, v Londýne a aj na ďalších miestach, ale väčšina interview s Čechmi a Slovákmi bola vyhotovená vo Viedni.349 Prevažná časť rozhovorov sa uskutočnila v materinskom jazyku cestovateľov; napr. v 1966 s 85%-ami poľských responden-tov bolo vyhotovené interview v poľštine, a s 15%-ami po francúzsky, nemecky, anglicky a grécky.350

347 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broad-casters in Czechoslovakia, p. 3.; ako i HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Acceptance and rejection of communism, p. 1.

348 Document No. 9: 1967. Foreign Intelligence Report on RFE. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings…CEU Press, 2010, pp. 396–397. Kvôli geografickej rozptýlenosti spôsob volali aj ako ,,numerous independent sampling”. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Insti-tute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Hungarian listening patterns since the cessation of jam-ming, p. 1.

349 March 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, pp. 3-4.

350 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness, p. 2., 4-5.


Technicky väčšina interview bola vyhotovená klasickým marketingovým do-tazníkom na prieskum verejnej mienky, respektíve s jeho variantami, ako napr. odpoveď áno-nie; preferenčná stupnica; miera akceptácie–odmietnutia; výber re-lácií zo zoznamu; výber z viacerých možných odpovedí atď. Keďže išlo o rádio, základ pospytovania mnohokrát tvoril sám systém programu.351 Ojedinele boli aj nepravidelné otázky. Medzi tieto patrili tzv. otvorené otázky, na ktoré očakávali voľnú textovú osvetľujúcu odpoveď, a ktoré mohli trvať aj niekoľko hodín.352 Vy-skytlo sa aj niekoľko otázok, sprevádzané s ilustračnými obrázkami; napr. s jednou takou urobilo pokus RSE v lete 1980. Respondentovi ukázali tri obrázky, aby vybral z nich ten, ktorý najviac vie stotožniť s RSE. Na troch obrázkoch boli traja hlása-telia: jeden nahnevaný-agresívny, jeden neutrálny-nerozhodný a jeden elegantný--vyrovnaný muž. 68% odpovedajúcich stotožnil RSE s najpozitívnejším obrazom, s vyrovnaným hlásateľom, a s prvým len 4%. Oproti tomu „domáce stanice” 54% respondentov dal do súvislosti s nahnevaným-agresívnym obrazom, a len 16% po-važoval ich za vyvážených.353

Pomerne veľký počet vyplnených dotazníkov a interview výskumné oddelenie RSE sa pokúsilo spracovať s vedeckými metódami. Avšak vyplývajúc z danej situácie – čiže kvôli tomu, že interviewy mohli vyhotoviť len s cestujúcimi na západ, a s do-mácimi poslucháčmi nie – evidentne pramenili určité skreslenia. Prvá časť skreslení bola objektívnou, neprekonateľnou prekážkou, ale druhá bola štatisticky kompen-zovateľným faktorom. Výskumníci od spočiatku naznačili, že vo výsledkoch, ktoré dostali nepretržitou porovnávacou metódou odberu vzoriek, niektoré spoločenské a sociálne skupiny sú nadmerne zastúpené, a iné zase podreprezentované. Napr. medzi opýtanými veľmi často figuruje „lekár, cestujúci do zahraničia ”354, kým z osôb, ktoré nedosiahli 20 rokov, z roľníkov a dedinčanov oveľa menej ľudí cesto-valo na západ. Podobne zástupcov niektorých národov, hlavne Poliakov a Maďa-rov oveľa ľahšie sa vedeli kontaktovať, ako napr. Čechov a Slovákov, z čoho vyplýva že medzi vzorkami mohli vyskytnúť rádové rozdiely. Na jednej mape, ktorú vyhoto-vilo výskumné oddelenie v 1963 vidno, že okrem Bratislavčanov dovtedy s nikým,

351 September 1964: Program card was used as a method; aided recall. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 13.

352 The News and Courier, January 26, 1956, p. 2.353 July 1980: ,,Non-verbal inquiry based on the image apperception test.” HU-OSA-300-6-2 RFE/RL

East European Area Audience and Opinion Research, container no. 4. The image of RFE, p. 1., 4-5. 354 March 1962: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-

ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The element of personal risk involved in listening to RFE in Czechoslovakia, p. 3.


kto mal bydlisko inde na Slovensku, dovtedy vôbec žiadne interview nevyhotovili 355. Jedna správa z 1964 považovala za obzvlášť dôležité poznamenať to, že „v 1963 bolo možné po prvý krát pozbierať väčšie množstvo interview so Slovákmi”.

Na základe rozhovorov a z nepretržite pribúdajúcich viacvrstvových údajov po-maly sa načrtal paradox, ktorý sa týkal Československa. Menovite to, že Praha, čiže hlavné mesto toho národa, ktorý bol na čele v založení RSE, a ktoré aj geograficky bolo najbližšie k Mníchove zo všetkých hlavných miest cieľových – sa ocitlo v cel-kom bizarnej situácii. Mníchovskí výskumníci vedeli, že „priemerní československí poslucháči RSE” žijú v malých mestách a na dedinách. Dôvodom toho nebolo len to, že kvôli obmedzeným možnostiam na zábavu, tu počúvanie rádia bolo popu-lárnejšie, a že „ RSE majú skôr radi členovia nižších spoločenských tried, robotníci a sedliaci, a tak teda, čím menšie je daný obec, tým častejšie ho počúvajú”. Ale aj preto, lebo v českých a slovenských veľkomestách a na ich okolí RSE technicky veľmi rušili.356 Čiže situácia Prahy nebola neznáma: „v Prahe sú mimoriadne ťažké podmienky príjmu, preto počúvanosť RSE v meste je iba 29%-ná.”357 Lenže: znač-ný počet na západe interviewovaných osôb z Československa bol práve z Prahy, napriek tomu, že tam rušili najintenzívnejšie vysielanie RSE, a napriek tomu, že tam bola počúvanosť stanice najnižšia. Analytici RSE darmo boli po celú dobu ve-domí objektívnych skreslení československej dotazníkovej vzorky: „Nahromadená vzorka nemôže reprezentovať skutočnú demografickú štruktúru československej spoločnosti ”358 – konštatovali analytici, ale tieto nevedeli kompenzovať. Boli teda určité objektívne limity: výsledky interviewov, ktoré pochádzali z Československa jednoducho boli príliš mužné, príliš v stredných rokoch, príliš mestské a príliš čes-ké vzorky.

Avšak v iných súvislostiach dotazníkové prieskumy bolo možné úspešne kom-penzovať s vedeckými štatistickými nástrojmi. RSE predovšetkým tým zabezpečilo väčšiu spoľahlivosť metódy, ktorú prevzalo od RIAS, že zo vzorky postupne vylúči-lo najzaujatejších, čiže politických utečencov. V československej vzorke v 1960 zo 124 respondentov 43% bolo utečencov, ale v 1962 zo 182 subjektov 90% bol pomer

355 October 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Illustration of RFE’s effectiveness.

356 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 3., pp. 5-7.


358 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 21., 3.


cestovateľov-návštevníkov.359 Na zúženie vzorky v tomto smere sa vyskytla mož-nosť vtedy, keď po 1963 pomerne veľa cestovateľov začalo prichádzať z východnej Európy. Napr. počet cestujúcich z Československa ukazuje stály rast: v 1965 – 170 000, v 1969 – 720 000, v 1970 – 210 000, v 1975 – 320 000, v 1978 – 400 000, a v 1982 – 470 000 osôb mohlo cestovať „do nesocialistických krajín ”360. V českoslo-venskej vzorke z roku 1964, z 384 osôb 92% bolo cestovateľov (avšak z nich len 23 osôb pochádzalo zo Slovenska).361 Do 1964 z celkovej východoeurópskej vzorky interviewov 10% tvorili utečenci.362

Zloženie opýtaných preto bolo dôležité, lebo analytici do svojich výpočtov za-kalkulovali prípadný protirežimový postoj respondentov z Československa tak isto, ako aj odpor proti RSE363: „Od utečencov je možné očakávať zaujatosť voči západu […] Naopak cestujúci, ktorých vypustili, a ktorí spravidla sú oficiálni zástupcovia svojej krajiny, alebo prinajmenej tak či onak sú zvýhodnení komunistickej moci, jednoznačne odchýlili interviewy v smere odporu proti RSE.”364 Ohľadne celej ob-lasti pomer politických emigrantov medzi subjektmi, ktorí vyplnili dotazník po 1967 klesol trvalo pod 10%, a následne v 1968 celkom vynechali ich zo vzoriek.365

Napriek veľmi obmedzeným možnostiam pred rokom 1989 výskumníci RSE vykonali pozoruhodné úsilia, aby objektívnymi údajmi určili tak veľkosť publika, ako i rádiom vyvolaný účinok. Podľa Eugena Partu, riaditeľa sekcie zodpovednej za prieskum médií a verejnej mienky RSE, absenciu prístupu k východoeuróp-skym poslucháčom analytici sa pokúsili kompenzovať s komplikovanou počíta-čovou simuláciou, ktorú vyvinuli na Massachusetts Institute of Technology resp.

359 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Effects of televi-sion on listening to western broadcasters in the target area, p. 14.

360 Historická štatistická ročenka ČSSR. FSÚ, Praha, 1985, pp. 147–150. V 1964 5000 československých turistov navštívilo USA, kým v tom istom roku, v 1964 do Československa privítalo 16000 Američanov, a v 1965 už 27000. Viď ešte September 15, 1966: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspondence 1966 September–December.

361 September 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechsolovakia, p. 2.

362 November 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. Dokument s nápi-som RFE’s part in the erosion of communist unity, pp. 1-3.


364 November 1964: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. RFE s part in the erosion of communist unity, pp. 2-3.

365 Poľský model už v 1962/63 bol spoľahlivý. Gawlikowski, Lechoslaw–Moreno, Yvette Neisser: The Audience to Western Broadcast to Poland During the Cold War. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 123.


na Harvarde, a takto disponovali s relatívne systematickými a spoľahlivými údaj-mi.366 Inak účasť niektorých amerických univerzít na tajných vládnych projektoch nebola novinkou. Obidva spomínané inštitúty od začiatku päťdesiatych rokov sa zúčastnili napr. na Projekte Trója, v ktorom Rada pre národnú bezpečnosť po-žiadala o pomoc význačných vedcov a odborníkov v otázkach európskeho psycho-logického boja.367

Výskumníci konkrétne s doplňujúcimi štatistickými výpočtami a tzv. kompen-záciou tvarovali údaje do reprezentatívnej a spoľahlivej formy. Táto metóda, vypra-covaná profesorom štatistiky, Frederickom Mostellerom v sedemdesiatych rokoch sa stala rutinným postupom. Namerané (surové) údaje kompenzovali, nadmerne a podpriemerne reprezentované údaje korigovali, a potom pripočítali určité socio-logické parametre. V každom prípade starostlivo zvážili vplyv niektorých faktorov, napr. vek, pohlavie, vzdelanosť, zamestnanie atď. na výsledky.368 Od polovice 1960-ych rokov v prípade Československa stále viac dávali pozor na vhodný pomer čes-kých a slovenských respondentov, dokonca, keď bolo relevantné, tak aj na drobné rozdiely medzi českými a slovenskými poslucháčmi (napr. vkus ohľadne relácií).369 Ak kompenzácia nedostatkov pre niečo nebola možná, tak analytici jednoznačne poznamenali, že napr. „s údajmi o Bulharsku je potrebné zaobchádzať opatrne, lebo údaje sú neisté”370.

Východoeurópska počúvateľnosť prirodzene kolísala. Záujem o správy pri prí-ležitosti politických škandálov a/alebo kríza sa výrazne zvýšila. Napr. takéto bolo v rádiu vysielané berlínske povstanie v 1953, alebo príbeh úteku na západ vysoko postaveného poľského dôstojníka vnútra, Józefa Swiatla v 1953. Swiatlo bol zástup-com vedúceho toho oddelenia poľskej tajnej služby, ktorá dozerala na vedenie stra-ny, a tak sa zúčastnil okrem iného aj zatýkania Wladyslawa Gomulku a kardinála

366 Parta, R. Eugene: The Audience to Western Broadcast to the USSR During the Cold War: An Exter-nal Perspective. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 68.

367 Cummings, Richard H.: Cold War Radio – the dangerous history of American broadcasting in Europe, 1950–1989. McFarland&Company, Inc., Jefferson, North Caroline, 2009, p. 10.

368 October 1978: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 4. RFE’s political position, p. 1., 29., 6.

369 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Hungarian atti-tudes toward other nations, p. 4.

370 May 1979: ,,Bulgarian findings are unclear and unreliable.” HU-OSA-300-6-2 RFE/RL East Euro-pean Area Audience and Opinion Research, container no. 4. RFE reception conditions in East Europe, p. 7.


Stefana Wyszynského.371 Hnusné praktiky tajnej služby v rámci poľskej komunis-tickej strany a spoločnosti, RSE rozoberalo v stovkách relácií, a rozširovalo ich aj s balónovými akciami, čo prinieslo stanici atraktívny nárast počúvanosti v Poľsku.

Počúvanosť RSE vtedy klesala, keď v niektorej cieľovej krajine sa tlač stala slo-bodnou, ako napr. v Sovietskom zväzu, počas perestrojky. Prípad Československa v roku 1968 tiež dobre odzrkadľuje túto fluktuáciu. V krajine do 1966 týždenná počúvanosť RSE v rámci dospelého obyvateľstva stála na 30–40%-ách, potom tento údaj v 1967 klesol na 20%, aby neskôr po vojenskej invázii, v 1969 dosiahol histo-rický maximum, 60%-nú počúvanosť. Priebežne s konsolidáciou systému Gustáva Husáka, po 1972, počúvanosť sa opäť stabilizovala medzi 30–40%-ami.372 Údaje získané z Rumunska, ktoré sa vzťahujú na ročnú počúvanosť v rámci dospelého obyvateľstva, tiež vykazujú kolísanie: v 1962 39%; v 1967 50%; v 1971 66%; v 1979 53% a v 1985 60%.373 Východoeurópsky záujem mohol kolísať: stúpal a klesal, ale počúvanosť RSE v každej cieľovej krajine, po celé obdobie komunizmu, prevýšila počúvanosť dôležitejších západných konkurentov, Hlasu Ameriky, BBC a Deut-chlandfunku.

Napriek všetkej obmedzenosti interviewy realizované s RSE sú senné zdroje o všedných dní súdobých východoeurópskych spoločností. Ak pripočítame, že interviewy boli vhodné na vyhotovenie prehľadných analýz z viacerých aspektov a vrstiev, ako i to, že prostredníctvom nich z celej východoeurópskej politickej ob-lasti zbierali systematické údaje, nie je ťažké uznať, že sú hodnotným historickým zdrojom.374

Okrem západoeurópskych dotazníkov/interview výskumníci RSE dostáva-li hodnotné spätné väzby najmä z poslucháčskych listov a neskôr z telefonátov. A nielen o indexe obľúbenosti programov RSE, ale aj o samotných poslucháčov: o zložení, spôsobe života, zvykoch, nálade atď. publika. Z dotazníkov, poslucháč-skych listov a telefonátov, ktoré prichádzali do RSE bolo možné vedieť, že infor-mácie poslucháči v užšom či v širšom okruhu postúpia ďalej; že vo veľkom počte počúvajú aj aktívny členovia strany; že popri politických relácií aj hudobné a špor-


372 Gawlikowski, Lechoslaw–Moreno, Yvette Neisser: The Audience to Western Broadcast to Poland During the Cold War. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 143.

373 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 207.



tové relácie sa tešia veľkej obľube.375 Z rovnakých zdrojov vedeli, že poslucháči sú veľmi radi, ak si môžu porovnať svoje výplaty s výplatami západných robotníkov; že obzvlášť sú počúvané komédie a politické vtipy; sa že populárne tie hudby, ktoré v cieľových krajinách buď boli obmedzené alebo zakázané, ako napr. džez, har-drocková alebo undergroundová hudba. Údaje z listov a telefonátov potvrdili tie výsledky dotazníkov, že RSE v 1970-ych rokoch charakteristicky počúvali mestskí, vzdelanejší muži, vo veku 30-60 rokov, v prípade džezu a populárnej hudby o niečo mladší.376

V súvislosti s podmienkami príjmu ľudia napísali a povedali do odkazovača, že večer nielen príjem stanice je lepší, ale je ľahšie aj dovolať, ako cez deň, ako aj to, že telefón RSE v sobotu a nedeľu bolo ľahšie volať, ako cez týždeň.377 K českosloven-skej telefonickej službe prichádzalo ohromne veľa sťažností kvôli zlým podmien-kam príjmu. „Z Bratislavy vás počuť veľmi slabo!” – odkázali mnohí.378 Niektorí posielali tipy o umiestnení rušiacich staníc: „Je v záhradkách, neďaleko Devína”, iní posielali podrobné rady o technických fígľoch dosiahnutia lepších príjmových podmienok.379

Efektívnosť korešpondencie znížilo, že podľa niektorých odhadov, kvôli ko-munistickej cenzúre, do mníchovskej redakcie došlo len cca. jedna desatina odo-slaných listov. Československá komunistická tajná služba od päťdesiatych rokov prísne kontrolovala listy, adresované na západ, a domáce poštové zásielky.380 Podľa spomienok rumunského šéfa tajnej služby, Pacepu, Nicolaea Ceausescuho tak na-hnevali z Rumunska do RSE posielané sťažujúce listy, že v zúrivosti prikázal tajnej službe, aby za niekoľko týždňov (!) odobrala vzorky rukopisu od celého rumunské-ho obyvateľstva, a vzorky písmen zo všetkých písacích strojov v krajine.381

375 O revolučnom spôsobení populárnej hudby v rádiu píše Judt, Tony: Povojnová Európa... Slovart, 2007, p. 337.

376 Browne, Donald R.: International Radio Broadcasting. The Limits of the Limitless Medium. Prae-ger Special Studies-Praeger Scientific, 1982, p. 141.

377 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985–1989. container no. 1, 9.9.1985.

378 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls..., container no. 1, 10.2.1986.379 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls..., container no. 1, 5.9.1985

a 31.8.1985.380 Kaplan, Karel: Kronika komunistického Československa. Doba tání 1948–1956. Barrister & Princi-

pal, 2005, napr. p. 467.381 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 211.


Oproti listom telefonáty zabezpečili viac a aktuálnejšie spätné väzby posluchá-čov, dokonca priama linka prekonala viacero ťažkostí. Jednak zvíťazila nad komu-nistickou cenzúrou, veď toto nebolo možné tak zmariť, ako na západ adresované poštové zásielky. Jednak telefón zvíťazil nad ľudským pohodlím: „Nikdy som nebol schopný napísať Vám, ani som nevedel ako na to, a či by ste list dostali.”

Mnohým bolo jednoducho ľahšie zavolať, ako zobrať si pero do ruky a napísať list, nehovoriac o tom, že reakcie poslucháčov tým boli aktuálnejšie a bezprostred-nejšie, ako niekoľko týždňov cestujúca pošta. Na základe prvej súhrnnej správy československej telefonickej služby, ktorá obsahovala súhrn telefonátov z obdobia 14.–28. augusta 1985, počas prvých pätnástich dní dostali 1650 volaní z Českoslo-venska, čiže každých 24 hodín cca. 110 telefonátov. Poslucháči tie dve minúty, ktoré mali k dispozícii na odkazovači spravidla nevyužili, drvivá väčšina telefonátov bola oveľa kratšia, veľmi veľa pozostávalo len z 1-2 viet. Správa redakcie na konci au-gusta 1985 už aj to upresnila, že „denne dostaneme priemerne 29 uskutočnených volaní, [oproti tomu] cca. 115 neúspešných, keď sa buď neozvú, alebo zložia”382.

Zo súhrnov vidieť, že pričom priemerný denný počet telefonátov časom klesol, medzitým stúpal počet neuskutočnených volaní. Zhruba po štyroch mesiacoch po rozbehnutí relácie, na Vianoce 1985 už registrovali len 9 uskutočnených hovorov, a oproti tomu 29 neuskutočnených. Z toho môžeme usúdiť, že postupne klesal, presnejšie časom záujem voči telefonickej službe nadobudol charakter kampane, čiže charakteristicky oživel len v prípade nejakej zaujímavejšej udalosti.

Na poslucháčske listy a telefonáty každá redakcia sa pokúsila odpovedať po svojom. Československá redakcia telefonicky prijaté aktuality honorovala tým, že na otázky poslucháčov sa snažili odpovedať čo najskôr.383 U rumunskej službe veľ-mi populárna bola týždenná relácia šéfredaktora, Noela Bernarda, v ktorej odpove-dal na listy poslucháčov.384 László Cseke, ktorý viedol populárno-hudobné relácie , v jednom rozhovore rozprával o tom, akú veľkú úľavu pre neho znamenalo, keď vo forme listov konečne dostal spätnú väzbu od maďarských poslucháčov: „Dlhé roky som mal pocit, že hovorím stene; a potom začali prichádzať listy.” Podľa správy, vyhotovenej ministrovi vnútra, Andrásovi Benkeimu: „Denne 60-70, v niektorých prípadoch aj viac listov ide od maďarskej mládeže k RSE. Drvivá väčšina mládeže

382 HU OSA 300-30-20. RFE/RL Research Institute. Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985-1989. container no. 1, 20.8.1985.


384 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 210.


sa zaujíma len o hudobné programy. […] V roku 1964 okolo 44 000 ks zásielok s nepriateľským obsahom sa dostalo do medzinárodného poštového obehu, z toho 16 000 išlo smerom von z krajiny.”

Keďže z redakcií piatich cieľových krajín tri vyslovene povzbudzovali mládež na písanie listov, v roku 1965 tok listov dosiahol obrovské miery: „V prvej polovi-ci 1965 doručili do redakcií RSE vôbec najväčšie množstvo listov. Celkový počet listov a pohľadníc len o niečo zaostal od 5000 kusov. Z toho usudzujeme, že do konca roka môže dosiahnuť 10 tisíc.”385 Táto masa listov v 1965, v skutočnosti pri-šla z troch krajín: z Československa, z Maďarska a z Rumunska; poľský redaktori neiniciovali korešpondenciu, a Bulharsko silno cenzurovalo ich. Skoro polovica z doručených listov, 2390 ks tak pripadala Československu; Maďarsku 30% (1440 ks), Rumunsku 16% (808 ks), Poľsku 4% (193 ks), a Bulharsku len 1% listov, čiže 19 ks. Najviac korešpondentov tak z Československa, ako i z ostatných krajín posie-lalo úplne neškodné listy: hľadali priateľov na dopisovanie, hobby vybavenie, gra-moplatne alebo magnetofónové pásky; pýtali si informácie o muzikantoch alebo ich dedikované fotky; chceli dozvedieť adresy umelcov, hviezd, športovcov; mnohí z nich pátrali po liekoch alebo rady lekárov; pýtali si šaty alebo peniaze; pátrali po nezvestných osobách atď.386 Z pohľadu komunistických režimov asi len tie listy mohli znamenať aké-také nebezpečie, ktoré súviseli s útekom na západ.387

90% listov prichádzalo do mníchovských poštových schránok RSE na tú adre-su, ktorú poslucháči mohli počuť v reláciách stanice, a ich zlomok osobne priniesol niekto, ako pašovaný tovar.388 Uvedomenie cenzúry naznačuje, že na listy často ne-napísali odosielateľa, alebo dodatočne vymazali z neho meno odosielateľa a miesto podania. Z Československa prišlo najmenej neoznačených listov (8% všetkých ne-označených zásielok), kým z Maďarska posielali najviac neidentifikovaných listov (30%).389 Výskumníci spočítali, že z Československa doručených 2390 listov ob-sahovali spolu 4300 podpisov: „Na niektorých listoch sa nachádzalo viac, než 20 podpisov, a veľa signovali, ako členovia klubov, školských tried, hudobných skupín atď.”

385 September 1965: listy z obdobia január 1965 a jún 1965. Audience mail strictly confidential. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. Audience mail, p. 1., 3.

386 September 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, cont. 1. Audience mail, pp. 2-4., 8-9.

387 November 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Audience mail in September and October 1965, p. 5.

388 September 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, cont no. 1. Audience mail, p. 2. 389 HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. Audience mai, pp. 3-4.


Na základe korešpondenčnej adresy analytici vyhotovili jednu mapu, „ktorá pekne dokazuje, že RSE všade počúvajú, hoci z hlavných miest posielajú neúmerne veľkú časť listov: z Prahy a Bukurešti 19-19% z nich, a z Budapešti 50% zo všetkých listov z Maďarska […] Podobne vyvyšuje aj západná časť Česka a dve západné župy Rumunska (Banat 18% a Brašov 11%). […] Zo Slovenska poslali 9% zo všetkých listov, najviac, 4% z východného Slovenska.”

Korešpondencia z Československa s Mníchovom nebola bezproblémová. Nával listov v prvej polovici 1965 mohol upútať pozornosť aj československých úradov, lebo v druhej polovici roka z každej krajiny ďalej stúpal ich počet, len z Českoslo-venska klesol drasticky počet listov, doručených do Mníchova: po júni 1965, z do-terajších 500 zásielok mesačne klesol na 250 ks.390 O nebezpečiach korešpondencie podal správu šéf československého výskumného oddelenia Davidovi F. Grozierovi, Henrymu O. Hartovi a Arthurovi J. Brewovi, vo februári 1967. Hanus Hajek pred-stavil prípad bratislavského „James Bond – 007 Clubu”. Vedúci klubu, istý George, spolu so svojou priateľkou Danou rok predtým začal dopisovať s RSE, výsledkom čoho RSE „na 19. narodeniny Georga zahralo pesničku na Daninu prosbu”. Mo-derátor RSE neskôr poďakoval Georgeov list, v ktorom mládenec písal o tom, že „členstvo klubu pravidelne počúva relácie RSE, skoro každý deň”, dokonca, že „toto je ich jediným spojením so svetom za železnou oponou”. Následne tajná služba si povšimla členov James Bond – 007 Clubu, a korešpondenciu s RSE podľa brati-slavského denníka Smena c. „je možné rozličným spôsobom interpretovať, lebo je známa výzvedná činnosť (!) stanice, ktorú vykonáva proti socialistickým krajinám”. Členovia klubu potom začali „dobrovoľne” vyhľadávať redakciu Smeny, a rad ra-dom popreli, že by udržiavali hocijaké spojenie s RSE. George sa sťažoval na to, že RSE zneužilo jeho výroky, ale ani toto nemohlo zabrániť v tom, aby úrady klub rozpustili.391

390 September 1965: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, cont. no. 1. Audience, pp. 11-12. 391 February 17-18, 1967: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Cor-

respondence 1967 January–March.

RSE a détente: Zrušiť alebo nie?

Ledva sa podarilo RSE dostať sa do povedomia a byť akceptovaným v širokom okruhu, v druhej polovici šesťdesiatych rokov rádio muselo čeliť dvom veľmi vý-znamným výzvam. Jednou bola televízia ako rivalské médium, druhou vysoká po-litika, ako používateľ médií.

Sledovanie televízie, ako konkurencia RSE, sa objavila už od začiatku 1960-ych rokov. Interné analýzy stanice už odvtedy sformovali obavy, že RSE bude rýchlo a v značnej miere stratiť mediálny priestor a publikum voči televízii. Prísne dô-verná (!) správa o očakávateľných vplyvov sledovania televízie z januára 1963, predpokladala dve podstatné dlhodobé tendencie. Jednak to, že za klesaním počtu poslucháčov RSE v období 1960–1962 stojí negatívny vplyv televízie, jednak to, že pokračovaním procesu onedlho sa bude trieštiť, potom rapídne klesať počet publika, ktoré počúva rádio. Výskumníci písali to, že strednodobo nie je očakáva-teľné vážna redukcia poslucháčov, lebo televízia najmenej vyvíja svoj vplyv práve na najvernejších poslucháčov rozhlasu, ale hrozba je reálna, lebo: „V Maďarsku, v Československu a v Poľsku televízia má významný, ale […] nie výhražný spätný účinok na našu počúvanosť […] avšak v Rumunsku a v Bulharsku televízia dnes ešte nie je vážnym mediálnym komunikačným prostriedkom.”392

Preto výskumníci RSE začali zmapovať situáciu, ako napr. údaje o vybavenos-ti s farebnými televíziami. Zistili, že už pred rokom 1963 v Československu bolo uvedených do obehu asi milión a pol televíznych prijímačov393, napriek tomu – písali – „význam televízie nie je treba preháňať”394. Ale sledovanie televízie, ako možný faktor odvrátenia publika aj naďalej nepretržite zaujímalo analytikov RSE, obzvlášť potom, ako od 1967 v Československu stále viac sa rozšírilo sledovanie, teraz už farebného vysielania.395 Preto v 1971 s dotazníkovým prieskumom, ktorý zahŕňal celú oblasť východnej Európy, zmapovali, že ako často pozerajú Výcho-doeurópania televíziu. Československo so svojou 43%-nou „skoro každý deň, ale najmenej viackrát do týždňa” odpoveďou značne predbehlo Poľsko a Maďarsko.

392 January 1963: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. Effects of television on listening to western broadcasters in the target, pp. 1-3., 14.



395 January–March 1967: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Cor-respondence 1967 January–March.

RSE a détente: Zrušiť alebo nie? 117

Ale konklúzia analytikov aj napriek tomu bola to, že „v cieľových krajinách ešte stále rádio je primárne vnútorné masovokomunikačné ”396. Nakoniec keď videli, že televízia z viacerých dôvodov (komplikovanejšie možnosti príjmu, nepozerateľ-né východoeurópske programy atď.) nevie trvalo odobrať kmeňové publikum RSE, aj samo RSE spravilo neistý pokus na založenie vlastnej RSE televízie.397

Druhá veľká výzva pre RSE v šesťdesiatych rokoch mala politický charakter, a bolo potrebné ju vybojovať čiastočne v USA a čiastočne v Európe. Tajný vplyv CIA na RSE trvala dovtedy, kým v 1967, v americkom ľavičiarskom magazíne Ramparts istý Sol Stern, nespokojný vysokoškolák neodhalil, že študentský zväz s názvom National Student Association financuje CIA. Hoci v historke, ktorá vyšla v Rampartse, nebola narážka na RSE, výsledkom článku bol, že spustil sa celý rad investigatívnych reportáží na odhalenie skutočného vplyvu CIA na vydavateľstvá, nezávislé civilné organizácie atď. James Reston spustil seriál článkov v New York Times398, a CBS odvysielalo televíznu reláciu už o vzťahoch RSE so CIA.399 Vply-vom uverejnených informácií prezident L.B. Johnson začal vyšetrovať spojitosti CIA k súkromným organizáciám. Vyšetrovanie viedol Nicholas B. Kaztenbach, vedúci pracovník ministerstva zahraničných vecí400, ktorý len pod tou podmien-kou dovolil ďalšie financovanie rádia v 1967, ak RSE pozastaví zavádzajúce televíz-ne reklamy, ktoré vyzývali na podporu stanice.401

Podľa Michaela Nelsona prezidenta Johnsona len predseda CIA vedel odradiť od jeho úmyslu, aby definitívne zrušil RSE402, avšak tajné financovanie tajná služba do konca 1970 skutočne zastavila.403 Riaditeľ CIA, Richard Helms sa osobne anga-žoval vo veci rádií, a na istý čas sa mu podarilo dosiahnuť, aby vplyv agentúry na rádio celkom nezrušili. Podľa A. Rossa Johnsona medzi 1967 a 1970 bolo hlavne zásluhou R. Helmsa, že CIA aj naďalej zabezpečilo rozpočet obidvoch rádií.404

396 September 1971: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, container no. 4. The exposure to the domestic radio and television, p. 7.

397 O nevydarenom nápade televíznej sieti Free Europe sa zmieni správa bulharskej tajnej služby v 1980. Viď Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: John-son, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 272.

398 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 303.399 The Milwaukee Journal, July 10, 1970, p. 24.400 Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009, p. 303.401 Lawrence Journal-World, Dec 6, 1968, p. 3.402 Nelson, Michael: War of the Black Heavens: The Battles of Western Broadcasting in the Cold War.

Syracuse University Press, 1997, p. 140.403 Eugene Register-Guard, March 3, 1972, p. 7.404 ,,Between 1967 and 1971 Richard Helms was a hero to support and finance the radios; also a great

advocate was Frank Shakespeare, the director of the USIA.” Radio Free Europe and Radio Liberty: The CIA Years and Beyond. Book launch by A. Ross Johnson. Woodrow Wilson International Cen-tre for Scholars, Wahington D.C., January 20, 2011.


Na sedemdesiate roky dozrievajúci détente tvorí osobitnú kapitolu v histórii RSE405, ktorá sa v rádiu začala s tým, že v 1968 sa odohrala rozsiahla výmena ge-nerácií v RSE. Z Československa celý tým utečených novinárov nastúpil do služieb RSE, ako napr. Sláva Volný, Karel Jezdinský, Milan Schultz a iní. Medzi nimi sa našiel aj taký, ktorý krátko predtým ešte pochvaľoval tamojší systém, ako napr. Karel Jezdinský, ktorý pár mesiacov pred jeho zamestnaním v Mníchove, ešte ako reportér československého rozhlasu robil interviewy so zodpovedným vedúcim oddelenia rušenia rádií ministerstva vnútra406; niet divu, že Jezdinský aj po nie-koľkých rokoch dostal veľa dehonestujúcich odkazov zo svojej vlasti na telefónnu linku RSE. Do skupiny, ktorá prišla po 1968 patril aj Peter Noskovič, ktorý predtým pracoval v bratislavskom rozhlase, a onedlho nato sa stal občanom NSR.407 Obdo-bie po 1968 aj z Bulharska aj z Rumunska priviedlo celý rad novinárov do Mní-chova, ako napr. Georgij Markov, Asen Ignatov, Dimiter Inkiov, Atanasz Slavov a Vladimir Kosztov.408

Medzičasom sa nastala významná zmena v nemeckom prostredí rádia. Po vo-lebnom víťazstve Západonemeckých sociálnych demokratov (SPD) v 1969, a ná-sledne po vyhlásení novej východnej politiky (Ostpolitik) pôsobenie RSE na úze-mí Západného Nemecka sa stala kauzou, lebo niektorí videli v stanici prekážku zmiernenia dvoch veľmocí. Ten istý Willy Brandt, ktorý ako primátor Západného Berlína na začiatku šesťdesiatych rokov, vo svojej kancelárii prijal amerických náv-števníkov, ktorých pozvalo RSE409, a ktorý v júni 1963 spolu jazdil v aute s J. F. Kennedym pozdĺž Berlínskeho múru, podľa súdobých novinových správ, onedlho po svojom vymenovaní za premiéra, požiadal RSE „o zmierňovanie tónu”. Na čo údajne prezident Nixon odvetil tým, že oni stiahnu americké vojská z NSR, ak Ne-mecko vyvinie nátlak na RSE.410

405 Viď Fascell, B. Dante (edited by): International News Freedom under Attack. Sú v nej štúdia Davida M. Abshire-a, Leonarda R. Sussmana, Barryho Rubina a Seana Kellyho, hlavne v súvislosti s 1975, obdobím po Helsinkách, situáciou v mediálnej politike v sedemdesiatych rokoch, americkým vply-vom a televíznym vysielaním. O súvislostiach rádiového vysielania a obdobia détente viď Wettig, Gerhard: Broadcasting and Détente. C. Hurst&Company, London, é.n.

406 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 147., 264.407 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”.

Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 311.408 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 259.409 The Evening Independent, October 8, 1962, p. 4.; The Deseret News, November 2, 1962.410 The Milwaukee Journal, July 10, 1970, p. 24. Ďalej Radio Free Europe and Radio Liberty: The CIA

Years and Beyond. Book launch by A. Ross Johnson. Woodrow Wilson Int. Centre for Scholars, Wahington D.C., January 20, 2011.)


Súčasťou politických manévrov, ktoré sprevádzali détente, boli aj kroky sená-tora Clifforda v januári 1971, a rok na to, ťahy senátora Fulbrighta, proti RSE. Re-publikánsky senátor, Clifford P. Case 23 januára 1971 oznámil pred verejnosťou411, že RSE financuje CIA – i keď vtedy sa už financovanie v podstate skončilo.412 V očiach verejnosti škandál aj tak nespôsobil fakt financovania. Ale to, že RSE dvadsať rokov nahlas hlásilo a nepretržite tak zobrazovalo seba, ako nezávislú sú-kromnú stanicu, ktorú živia veľkodušné príspevky súkromných osôb, ktorí majú radi slobodu.413 Teraz ale vysvitlo, že ten, kto dal CFF, financoval CIA. „Nezávislosť stanice od vlády“, bola takým silným komunikačným argumentom, že Ministerstvo zahraničných vecí USA pravidelne sa dovolávalo na neho, pri odmietnutí tých dip-lomatických sťažností, ktorými sa na neho obrátili kvôli propagandistickej stanici. Napr. protestnú nôtu, ktorú poslali z Československa kvôli prvým reláciám RSE v 1951, ministerstvo zahraničných vecí odbilo s nasledujúcou vetou, ktorá potom sa stala argumentom, opakovaným do nekonečna: „Podľa Ministerstva zahranič-ných vecí USA Rádio Slobodnú Európu prevádzkujú americké súkromné osoby, preto ministerstvo nemôže nič spraviť.”414

Po týchto udalostiach odhalenie prítomnosti CIA v živote rádia dokázalo nepo-chybný vplyv vlády, a toto značne podkopalo hodnovernosť rádia: „Nikto im viac nemôže veriť” – písala aj pravičiarska tlač, k čomu ľavičiarska dodala: „Hlavne, že uverejňujú také správy, s ktorými veľa daňových poplatníkov vôbec nesúhlasí.”415 Dezilúzia bola taká veľká, že o rok neskôr, na začiatku 1972, senátor J. William Fulbright sa mohol pripraviť na ľahké víťazstvo. Ten istý politik, ktorý po druhej svetovej vojne v znamení budovania medzinárodných intelektuálnych vzťahov, v 1946, zákonom zriadil svoju nadáciu416, teraz ako predseda Výboru zahraničných vecí senátu nie len spochybnil oprávnenosť RSE a RL, ale rovno sa pripravoval na prebodnutie obetí: „Tieto rádiá musia dostať šancu, aby konečne obsadili svoje zaslúžené miesto v cintoríne pozostatkov studenej vojny ”417 – povedal Fulbright

411 New York Times, Jan 24, 1971.412 The Palm Beach Post, March 11, 1971, p. 13.; Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Min-

nesota Press, 1958, 4.; Browne, Donald R.: International Radio Broadcasting. The Limits of the Lim-itless Medium. Praeger Special Studies-Praeger Scientific, é.n., 136.; Révész, Béla: A felszabadítási stratégia csődje – Szabad Európa Rádió. Rubicon 1996/8–9., p. 23.

413 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.414 The Pittsburgh Press, November 18, 1951, p. 13.415 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.416 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-

tin’s Press, New York, 1997, p. 8.417 ,,These radios should be given an opportunity to take their rightful place in the graveyard of

cold war relics.” Daytona Beach Morning Journal, February 21, 1972, p. 11. Viď ešte Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papy-rus, 1995, p. 12.; ako aj Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting... Croom Helm, London & Sydney, 1986, p. 69.


v Senáte 17. februára 1972.418 A pragmatickí publicisti a čitatelia pozerali na finanč-ný faktor škandálu a pýtali sa: „Prečo vôbec musíme my míňať verejné financie na Rádio Slobodnú Európu?”419

Je ale nápadné, že tlač sa rýchlo povzniesla nad prvým pobúrením. Pravičiarske noviny už po 1-2 týždňoch sa postavili na obranu RSE420, a charakteristickým spô-sobom sa rýchlo spamätali aj európske smerodajné časopisy. Podľa London Times: „RSE nie je dokonalé, ale zjavne uspokojuje hlboko precítené potreby [východoe-urópskych] poslucháčov. […] Keby sme vzdali rádiá, to by znamenalo ďalší appe-asement [bezzásadová zmierlivosť], a to, že zradne opustíme niekoľko miliónov Východoeurópanov. […] RSE je veľmi dôležitým nástrojom toku informácií me-dzi východom a západom. Jednak poskytuje zahranično- a vnútropolitické správy obyvateľom východnej Európy, jednak zásobuje s prvotriednymi hodnotnými pod-kladovými materiálmi vedcov, inštitúcie, vlády a novinárov.”421

V polovici 1971 už aj takí tvorcovia verejnej mienky, celoštátne americké mé-diá, ako New York Times a Washington Post zmiernili svoj tón: „Hlavní výhercovia smrti RSE by boli zástancovia tvrdej línie sovietskeho bloku, ktorí nenávidia RSE, lebo ono je spojencom liberálnych a progresívnych síl vo vnútri komunistického sveta.”422

Keďže poznáme podporujúci postoj prezidentov Eisenhowera, Kennedyho, Johnsona a Nixona v súvislosti s RSE (z tajných sponzorov RSE viacerí podpo-rovali aj ich volebné kampane), nebolo prekvapením, že zástupcovia vlády a mi-nisterstva zahraničných vecí položili svoj hlas za zachovanie stanice.423 Avšak je pozoruhodné, že napriek intenzívnym vlnám škandálu hŕstka ľudí z demokratickej strany, ktorá vyvolala škandál čoskoro sa ocitla sama. Fulbrightovo rozhodnutie, navrhujúce okamžité zrušenie RSE odmietol najprv Senát, a potom aj Poslanecká snemovňa, s veľkou väčšinou. Potom aj jeden, aj druhý inicioval zákon na právne a finančné regulovanie zahraničných rozhlasových vysielaní, ale toto, kvôli legis-latívnym a právnym procedúram medzi dvomi snemovňami sa preťahovalo deväť

418 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.; Fulbright desire to kill the stations: The Calgary Herald, Feb 23, 1972, p. 82.; Anger of Fulbright: they had been financed by CIA which was made public last year: The Milwaukee Journal, March 2, 1972, p. 11.

419 N. N.: Why should any public money at all be spent on this project? Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.

420 Observer-Reporter, March 6, 1972, p. 4.; ako aj Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.421 Sarasota Herald-Tribune, March 2, 1972, p. 4.422 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.423 The Calgary Herald, February 23, 1972, p. 82.


mesiacov.424 Z taktických dôvodov, a na podoprenie svojich argumentov Fulbright sa obrátil na pracovníkov knižnice Kongresu, aby oni vyhotovili správu o činnosti a efektívnosti RSE. Ale spáva spôsobila sklamanie senátorovi a jeho kruhom, lebo podľa jej definitívnych konštatovaní RSE „riadia dobre kvalifikovaní odborníci, a ich relácie a výskumné oddelenie sú prvotriedne”425. Vtedy Fulbright sa pokúsil správu zadržať426, čo zase republikánsky senátor, Robert Steele hodil do povedomia verejnosti.427

Medzi koncom 1970 a jarou 1972 RSE fungovalo s núdzovým rozpočtom, kto-rého termín vypršal 22. februára 1972.428 Pričom legislatívne iniciatívy regulujúce ďalší osud obidvoch rádiá uviazli v labyrintoch Senátu a Snemovne, rádiá vyčerpali aj svoje núdzové rezervy, a bez Kongresom schválenej finančnej podpory v marci 1972 hrozil im koniec.429 Fulbrightovci sa pokúsili preťahovaním času vykrvácať rádiá, ale neuspeli. 24. marca 1972 Senát v pomere 65:6 odmietol iniciatívu skupiny v zložení Mike Mansfield, J.W. Fulbright, Allen J. Ellender, Harold Hughes, Stuart Symington, William Proxmire430, zachránil obe rádiá.

Avšak životné nebezpečenstvo nepominulo, lebo rozhodnutie Senátu obsaho-valo viac podmienok a kompromisov. Medzi nimi to, že finančná podpora vlády trvá len do 30. júna 1972, a že osud rádií musí regulovať jeden neskorší zákon.431 Konkrétne oddelili 36 miliónov dolárov federálnych peňazí pre RSE a RL, čo však bolo prakticky postačujúce len do konca júna 1972, lebo najväčšiu časť tejto sumy museli spiatočne vynaložiť na náklady rádií v 1971/1972.432 Skupina okolo Fulbri-ghta odmietla všetky kompromisy, a tým v tejto záležitosti utrpela definitívnu po-litickú porážku. V júni 1972 už ani vo vlastnom výbore sa im nepodarilo zmariť ďalšiu podporu RSE. Naopak: výbor prispel k tomu, aby RSE/RL dostalo podporu vo výške 38,520.000 dolárov na rozpočtový rok, ktorý sa začína 1. júlom 1972.433

424 Eugene Register-Guard, March 3, 1972, p. 7.425 The Milwaukee Journal, March 2, 1972, p. 11.426 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.427 Sarasota Herald-Tribune, March 2, 1972, p. 4.428 Sarasota Herald-Tribune, March 25, 1972, p. 2.; The Milwaukee Journal, March 2, 1972, p. 11.429 The Calgary Herald, February 23, 1972, p. 82.430 The Victoria Advocate, March 25, 1972, p. 7.; Observer Reporter, March 25, 1972, p. 12.431 The Telegraph-Herald, March 26, 1972, p. 3.432 Sarasota Herald-Tribune, March 25, 1972, p. 2.433 The Telegraph Herald, June 6, 1972, p. 4.; Lewison Evening Journal, June 8, 1972, p. 6.


Napriek tomu, že počas vlády Nixona, 1. júlom 1971434 sa skončil vplyv CIA v rádiu, a že jeho rozpočet už prichádzal zákonným spôsobom cez Kongres, pod verejným dohľadom435, senátor Fubright ostal nezmieriteľný436, a ešte aj o rok ne-skôr tvrdil: „RSE je pozostatkom studenej vojny […], ktorý zruinuje náladu déten-te […] Nie je ničím iným, ako plytvaním s peniazmi daňových poplatníkov.”437

Škandál okolo RSE, v 1972, mal jeden aspekt, ktorý sa dostal do úzadia za inými (CIA, rozpočet atď.) súvislosťami. Totiž senátor Fulbright nechcel zlikvidovať len rádiá, ale aj USIA (US Information Agency), čiže tú vládnu agentúru, ktorá mala na starosti formovanie pozitívneho imidžu USA v zahraničí. Síce sa to jej nepodarilo, ale preto dosiahla zmenu, resp. sprísnenie zákona Smith–Mundt. Jednal sa o zá-kon z roku 1948, ktorý poveril ministerstvo zahraničných vecí na to, aby vysielalo rádiové programy pre poslucháčov, ktorí žijú za hranicami USA. Ale bolo v ňom jedno čudné obmedzenie, ktoré zakázalo, aby „informácie určené pre zahraničné publikum boli šírené v USA ”. To znamenalo toľko, že medzi 1952 a 1972 správy a informácie šírené State Departmentom v zahraničí, sa mohli dostať k verejnos-ti USA len prostredníctvom Kongresu, amerických médií alebo akademických obcí, akoby nimi prefiltrovane. V zákone z 1948 preto umiestnili toto obmedze-nie, lebo členovia Kongresu získali nepríjemné skúsenosti v súvislosti podobnými propagandistickými činnosťami predošlých prezidentov. V 1945 mnohí si pamä-tali celoštátne kampane Woodrowa Wilsona, ktorými propagoval vstup do vojny, respektíve na Rooseveltov United States Office of War Information (OWI), ktorý fungoval od roku 1942. OWI bolo založené preto, aby vyvinulo propagandu v pro-spech Ameriky napr. vo vojnovom Francúzsku, Nórsku, Španielsku a Nemecku. OWI zároveň mohlo propagovať v zahraničí prebiehajúcu vojnu aj doma, v rámci USA, na plagátoch, v rádiu, vo filmových žurnáloch atď. tým, že na konci druhej svetovej vojny americkí zákonodarcovia spravili rozdiel medzi správami, určenými zahraničiu a tuzemsku, chceli znížiť vplyv vlastného, práve pôsobiaceho, minister-stva zahraničných vecí v rámci USA. Amerických poslancov veľmi neobťažovalo, že tým otvorene spravili kvalitatívny rozdiel v šírení správ určených zahraničiu a tuzemsku, veď tým odkazovali to, že čo ministerstvo zahraničných vecí môže povedať „vonku“, to nemôže povedať „doma“. Čiže zákon Smith–Mundt v praxi znamenalo to, že ministerstvo zahraničných vecí môže prevádzkovať propagandis-tické rádiá, ale len mimo krajiny.438

434 Borbándi, Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996, p. 363.435 Lewiston Morning Tribute, May 24, 1971, p. 4.436 ,,Fulbright versus Congress”. Observer-Reporter, March 6, 1972, p. 4.437 The Pittsburgh Press, May 11, 1973, p. 10.438 Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Mar-

tin’s Press, New York, 1997, pp. 4-5.


V 1972 Fulbrightova zmena ďalej sprísnila na úkor ministerstva zahraničných vecí, lebo už vyradila aj mediátorskú možnosť Kongresu, amerických médií alebo akademických obcí. Po zmene „nie je možné šíriť na území USA žiadne programy určené zahraničnému publiku, a v tuzemsku je dovolené len obhliadnutie týchto materiálov”, šírenie nie. Toto bol ten (do dnešného dňa diskutabilný) paragraf č. 501, ktorého v legislatívnej diskusii istý poslanec vyhlasoval nasledovné: „Podľa tohto zákona USIA nemôže vykonávať domácu propagandu. Toto je to, čo nás, slobodnú spoločnosť odlišuje od Sovietskeho zväzu, kde vnútroštátna propagan-da je fundamentom činnosti vlády.” Fulbrightova zmena zákona inak prospela k usporiadaniu právnej situácie RSE, ako americkému tlačovému médiu. RSE totiž celkom dovtedy bolo v neusporiadanej situácii: zákon Smith–Mundt zdanlivo ne-vzťahoval sa na neho (veď oficiálne RSE bolo súkromnou stanicou), ale Clifford–Fulbright škandál toto vyvrátilo, lebo odkryl skutočnú úlohu CIA a ministerstva zahraničných vecí v založení a prevádzkovaní rádia.

1973 bol rokom finančného oživenia Rádia Slobodná Európa. V júni 1973 po-čas legislatívnej prípravy aktuálneho rozpočtu RSE nieže by sa museli hanbiť za spojitosť so CIA, ale do Výboru zahraničných vecí Senátu rovno privolali Richar-da Helmsa, bývalého riaditeľa CIA, aby podporoval RSE.439 V máji 1973 prezident Nixon už sebaisto mohol žiadať od Kongresu, aby schválil dlhodobé financovanie RSE.440 Definitívne rozhodnutie sa uskutočnilo 18. septembra 1973 v príslušnom rozpočtovom výbore, ktoré preliminovalo 45 miliónov dolárov pre účely dvoch rá-dií. Avšak potom, ako počas diskusie o RSE v Kongrese sa ozývali také hlasy z tlače, že „vzhľadom na infláciu, na medzinárodné oslabenie dolára a na ropnú krízu, RSE jednoducho nie je schopné fungovať s rozpočtom pod 50 miliónov dolárov ”441, a Snemovňa nakoniec určila v 50,175.000 dolároch spoločný ročný rozpočet dvoch rádií. Tak počínajúc 2. októbrom 1973 RSE dostalo 31,6 miliónovú, Radio Liberty 18,3 milión dolárovú ročnú vládnu podporu, a ich dozorný orgán, BIB mohlo hos-podáriť z 275 000 dolárov ročne.442

Hoci právna a finančná situácia RSE v 1973 sa podstatne zmenila, Českosloven-sko aj potom rezolútne trvalo na „diverzantskom“ charaktere RSE. Pôsobením Clif-ford Case a J.W. Fulbrightových škandálov – počas ktorých „odhaľujúci” popri CIA kládli veľký dôraz aj na to, že podľa nich „stanicu prevýšil čas” – v československej tlači sa začala ďalšia energická kampaň proti RSE; v nej najčastejšie prívlastky boli „špióni, diverzanti, piráti éteru, štvavý vysielač (Hetzsender)”. V sedemdesiatych

439 Toledo Blade, February 5, 1973, p. 25.440 New York Times, May 8, 1973.441 Toledo Blade, September 21, 1973, p. 7.442 Youngstown Vindicator, October 3, 1973, p. 14.


rokoch najprv vyvíjajúca sa détentná politika poskytla príležitosť na zakročenie proti rádiu, a v nasledujúcej dekáde zase nastávajúca malá studená vojna medzi dvomi veľmocami.

Komunistické režimy pochopili, že ak by duch veľmocenského zmierenia ener-gicky napredoval, to by mohlo vytiahnuť pôdu spod nôh rádia. Preto komunis-tickým tajným službám – zosúladene – nariadili, aby so všetkými prostriedkami napomáhali diskreditovanie RSE v Západnom Nemecku.443 V rámci tejto diplo-matickej ofenzívy, v 1970-ych rokoch, československé úrady už nielen existenciu viedenskej kancelárie RSE, ale celého rádia považovali za predmet diplomatického vyjednávania, v spojitosti s NSR–československou štátnou zmluvou. Okrem toho popri pozastavení činnosti mníchovskej redakcie už požadovali aj zrušenie rádií Deutsche Welle a Deutschlandfunk, dokonca chceli zakázať aj niektoré sudetsko--nemecké združenia.444 Poliaci po Czechowichovom prípade, v máji 1971 začali žiadať od amerických a západonemeckých úradov, aby zrušili RSE.445

Síce zrušenie ani nie, ale nápad presťahovania sa naspäť do USA sa naozaj vy-skytol v časoch predsedu RSE, Glenna W. Fergusona (1978–1982). Ale toto nesú-viselo s východoeurópskymi požiadavkami, ale skôr s rozpočtovými predstavami a so znižovaním počtu pracovných síl.446 Napriek organizačným napätiam v rámci rádia, ako i navzdory détente nálade americká politická elita považovala za na-ďalej aktuálne mediálne spôsoby studenej vojny. Preto počas Nixonovej, potom Fordovej administrácie sa rozbehol veľkolepý program modernizácie vysielacích staníc, ktorý pokračoval aj počas vládnutia Cartera a Reagana. V 1980 namontovali nové, 250 kW-ové vysielače RSE v Portugalsku a v Nemecku, čím sa zvýšila vysie-lacia kapacita, v porovnaní so začiatkom 1970-ych rokov, skoro na dvojnásobok.447 Ak aj vážnejšie uvažovali o presťahovaní RSE (späť) do USA, po okupácii Afga-nistanu Sovietskym zväzom (Vianoce 1979), premiestnenie by nepodporovalo ani ľavé krídlo demokratov. Naopak: v marci 1980 Kongres schválil ďalšie peniaze pre RSE, z ktorých naplánovali výstavbu ďalších jedenástich nových retranslačných staníc.448

443 Document No. 21: 1976. Block Intelligence Organs Take Joint Countermeasures against RFE and RL. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 443.

444 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 13., 147., 201-202.


446 Vyskytol sa nápad presťahovania sa z Mníchova do USA, ale Bzrezinski sa stým nesúhlasil. Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Par-ta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 270.

447 Short, Kenneth R.M. (ed.): Western Broadcasting... Croom Helm, London & Sydney, 1986, p. 71.448 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”.

Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 298–299.


1980-e roky privítali také RSE, ktorého hviezda stúpala. Ak skôr nie, tak teraz už bolo evidentné, že RSE už dávno nie je neistým, studeno vojnovým experimen-tom, ale účinný, národný bezpečnostný projekt. Profil RSE sa hodil tak do aktívnej-šej politiky za ľudské práva demokratického prezidenta, Jamesa E. Cartera (ktorú nie v malej časti formoval varšavský rodák, Zbigniew Brzezinski) tak isto, ako do predstáv republikánskeho zástupcu tvrdej línie, Ronalda W. Reagana. RSE pasova-lo hlavne medzi Reaganove projekty (National Endowment for Democracy, Radio Marti atď.). Počas jeho administratívy sa výrazne zvýšil rozpočet RSE, a z času na čas aj sám prezident (ktorý v kampani CFF, v 1951, aj sám propagoval RSE v tele-víznych reklamách) vyhlásil, že rád by videl, ak by americké médiá vo všeobecnosti zaujali tvrdší postoj proti komunistom. Práve toto bolo jedným z dôvodov, že ria-diteľ James F. Brown sa dostal do konfliktu s reaganskou administráciou. V časoch Reagana rozšírila programová ponuka RSE, zvýšila sa suma náhrady cestovného pre zamestnancov, bolo viacej peňazí pre externých pracovníkov a otvorili nové spravodajské kancelárie v Hong Kongu a v Pakistane. Bolo nutné aj interné per-sonálne obnovenie RSE, lebo garda zakladateľov z roku 1951 pomaly zostarla: síce 1968 priniesol čerstvú krv, do konca 1980-ych rokov cca. 200 emigrantských pra-covníkov išlo do penzie.449

449 Short, Kenneth R.M. (ed.): Western Broadcasting… Croom Helm, London & Sydney, 1986, p. 73.

Dipolmatické, spravodajské a fyzické útoky proti RSE

RSE postihli nielen ideologické a politické výzvy, ale aj nebezpečné fyzické, do-konca teroristické útoky, ktoré dobre demonštrujú, že jeho činnosť za aké veľké nebezpečenstvo považovala druhá“ strana. Tajné služby komunistické krajiny od 1955 sa pousilovali zosúladiť svoje kroky proti nemu. Je vlastne pochopiteľné, že v ranných kampaniach RSE najbezprostrednejšie zainteresované Českosloven-sko využilo každú príležitosť, na zakročenie proti stanici, ktorá vyniká „v imperia-listickom ideologickom rozvracaní”, a „zaoberá sa sabotážou a špionážou”. Česko-slovenská tajná služba už v 1954 poslala ozbrojencov na jedno nemecké štartovacie miesto balónov, a aj v nasledujúcich rokoch vystupovala ako iniciátor, čoho výsled-kom bolo, prvé multilaterálne východoeurópske koordinačné stretnutie rádiovej kontrarozviedky sa uskutočnilo v Prahe v septembri 1955.450 Medzi protiopatre-nia tajnej služby, ktoré bolo treba nepretržite splniť, nepatrilo len nábor aktívnych pracovníkov RSE, ale východoeurópske služby aj sami sa pokúsili infiltrovať sa do mníchovského osadenstva. Táto posledná nebola bezpečnou akciou, lebo boli takí, ktorých aj odsúdili za špionáž, ako napr. Juraj Leitner (alias Jurko), ktorého v júli 1979 v NSR odsúdili na viacročné väzenie kvôli pokusu o vniknutie do RSE.451

A komunistické tajné služby nie len poslucháčov RSE prenasledovali, ale aj re-daktori sa stali ich cieľmi. Komunistickí agenti dostali za úlohu rozvracanie redak-cií, a vyvíjanie psychického a fyzického nátlaku na pracovníkov.452 Cez celú dobu studenej vojny do RSE infiltrovaných agentov bolo ako maku, ale nebolo zriedkavé ani zastrašovanie a zbitie kľúčových pracovníkov redakcií, ako ani autonehody, vy-hrážania a listové bomby. Rumuna, Cornela Chiraca, v 1975 prebodli v jednom bare; stopy ukazovali na homosexuálnu aféru, ale je pravdepodobnejšie, že pra-vým dôvodom bola populárna relácia discjokeya Chiraca v RSE, ktorá ovplyvnila populárnohudobný vkus celej generácie. Na likvidáciu Noela Bernarda, ktorý ako šéfredaktor šestnásť rokov riadil rumunskú redakciu, vydal príkaz priamo gene-rálny tajomník strany, Ceausescu. Kati odstránili Bernarda s izotopom tália, ktorý dostali od sovietov, ktorý nakoniec zomrel v 1981 na rakovinu pľúc, ako aj po ňom nasledujúci rumunskí riaditelia RSE, Mihail Cismarescu a Vlad Georgescu, počas nasledujúcich sedem rokov.453

450 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 261.

451 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa –,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 147.


453 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 216., 218., 222.

Diplomatické, spravodajské a fyzické útoky proti RSE 127

Východoeurópske tajné služby v 1970-ych rokoch ešte vedeli stupňovať svoju činnosť v mníchovskom rádiu, totiž s zaniknutím vplyvu CIA rádio sa stalo zra-niteľnejším. Nie vo fyzickom slova zmysle (veď napr. systém vstupov a výstupov do a z budovy nepretržite sprísňovali), ale z hľadiska národnej bezpečnosti. CIA až do 1971 tvorilo istý ochranný múr medzi rádiom a vonkajším svetom. Bolo schopné ochrániť ho od sliedení Kongresu, od ovplyvňujúcich pokusov západných emigrantských skupín, a bolo schopné efektívne odporovať tak pokusom vniknutí zahraničných tajných služieb, ako i tomu, aby redaktori z rádia vyniesli von dôver-né informácie. Podľa istého bývalého vysoko postaveného vedúceho RSE, v 1958, bezpečnostná služba RSE evidovala asi 37 takých pracovníkov, o ktorých tušili, že pravidelne vydávajú informácie pre externých záujemcov.454

Čiže komunistické tajné služby nielen pokračovali kooperáciu proti západným rozhlasovým staniciam, ktorú zažali v 1955 v Prahe, ale vedeli to ešte aj stupňovať. „Zosúladené zámery spolupráce proti ideodiverzii” (ktoré obdobie veľmocenského zmiernenia mimoriadne povzbudzovalo) na 1970-e roky dosiahli ohromujúce roz-mery. V 1974 v Havane, v marci 1975 v Prahe, v máji toho istého roku v Moskve, v 1976 vo Varšave, a o rok neskôr v Sofii sa stretli tajomníci ústredných výborov, zodpovední za ideologickú líniu a/alebo zahraničnú politiku, a príslušníkov taj-ných služieb spriatelených krajín pod záštitou KGB.455

Koordinovaný zákrok proti RSE sa rozšíril aj na športovú diplomaciu, nazna-čujúc, že veľmocenské súperenie, ako jedna z charakteristík studenej vojny, sa odo-hrávalo na každom fronte, čiže aj v športe. Spravodajcom RSE sa prvý krát vyskytli vážnejšie problémy na mníchovskej olympiáde, v 1972. Pražské rádio začalo šíriť, že počas olympijských hier RSE pozastaví svoje vysielanie456, a v diplomatických kruhoch rozširovali poplašnú správu, že ak pracovníci RSE dostanú akreditáciu, na mníchovskú olympiádu, tak športovci Sovietskeho zväzu odcestujú domov. Konflikt sa vyriešil tým, že RSE nakúpilo obrovské množstvo lístkov na športo-vé podujatia, a tak skoro dvadsiati jeho redaktori, vlastne ako diváci, pracovali na podujatiach olympiády.457

454 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, pp. 81–82.455 Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 198-199.456 The Rock Hill Herald, December 9, 1970, p. 18.457 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-

ďanský. Papyrus, 1995, p. 9., 14., 47.


V 1976, na XII. Zimných olympijských hrách v Innsbrucku (na vrchole déten-te-u) Sovietsky zväz a jeho satelity diplomatickým nátlakom dosiahli, aby sied-mych pracovníkov RSE zbavili akreditácie, a pár dní pred ukončením podujatia, 13. februára 1976 aj ich vyhostili z innsbruckej tlačovej centrály. Vtedy poskytlo zá-mienku to, že západonemecká vláda neoverila akreditáciu pracovníkov RSE, kto-ré v iných prípadoch zvykli vydávať národné olympijské výbory. Predseda MOV, Lord Killanin vyhlásil, nechce, „aby olympijské hry slúžili, ako miesto propagan-distických akcií”. A hoci kvôli tomuto prípadu aj David M. Abshire, predseda BIB, dozorného orgánu RSE, aj Henry Kissinger, americký minister zahraničných vecí ostro protestovali, nevedeli dosiahnuť, aby vyhostenie RSE zrušili.458

Redaktori márne dali svoje čestné slovo už v 1972, v Mníchove, i v 1976, v Mon-treale, východoeurópske krajiny znova a znova viseli na účasti RSE na hrách. Keď v 1977 na pražskom zasadnutí MOV sa zmienili o účasti RSE na moskovských hrách v 1980, Philip O. Krumm, príslušník olympijského výboru USA sa vyjadril tak, že ak RSE nevpustia na moskovskú olympiádu, tak sa môže stať, že sa USA ne-zúčastní hier.459 Táto neznášanlivosť/netrpezlivosť už bola jedným znamením po-stupne nastávajúcej malej studenej vojny, a ako je všeobecne známe, USA nakoniec kvôli početným dôvodom sa nezúčastnilo moskovských hier.

Po prvom pražskom stretnutí v 1955, 12.–13. februára 1976 opäť Praha hostila multilaterálne stretnutie kontrarozviedok východného bloku, zvolané v záležitosti ideodiverzie, na ktorom predsedal osobne Oleg D. Kalugin, šéf zahraničnej kontra-rozviedky KGB.460 Podľa vyhotovených memoránd461„optimálnym cieľom súdruž-ských krajín je totálna likvidácia RFE/RL”, alebo minimálnym krátkodobým cieľom je „vyhostenie týchto dvoch rádií, amerických diverzantských centier, z európske-ho kontinentu”, a na dosiahnutie týchto cieľov od „aktívnych diplomatických kro-kov” cez „neoficiálne operácie”, „hocijaký nástroj” považovali za prijateľný. Na tej istej konferencii Československu a NDR by nevadilo, ak by začali veľkolepý zma-nipulovaný proces proti RSE „podľa možností najneskôr v treťom štvrťroku 1976”. Na treťom multilaterálnom stretnutí v apríli 1980, v Moskve, sa stretli ideologickí referenti komunistických štátnych bezpečností, a pod dozorom KGB vypracovali

458 Daily News, February 13, 1976, p. 1.; The Southeast Missourian, February 14, 1976, p. 1.; The Press-Courier, February 14, 1976, p. 2.; The Spokesman-Reviewer, February 15, 1976, p. 6.

459 Observer-Reporter, June 15, 1977, p. 37.460 Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 152.461 Document No. 21: 1976. Block Intelligence Organs Take Joint Countermeasures against RFE and

RL. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 441–446.


konkrétne operatívne plány spolupráce z časti ohľadne západných staníc a z časti ohľadne moskovskej olympiády.462 Popritom aj z materiálov tzv. Mitrokin archívu je možné vedieť, že v období 1975–1978 sovietska a československá tajná služba vyvíjali obrovskú aktivitu proti činnosti RSE a Radio Liberty v Nemecku. Napr. po-čas jednej diskreditačnej kampane sa pokúsili podkopať hodnovernosť rádií tým, že sovietske a československé agenti predstierali, že sú pracovníci RSE a pokúsili kompromitovať amerických senátorov a západných veľvyslancov, akreditovaných vo Viedni.463

Najvážnejším útokom proti RSE bol bombový atentát v 1981, ktorého detaily odhalil Richard H. Cummings464, a ktorý nie je možné inak kvalifikovať, len ako rozhorčený terorizmus východoeurópskych tajných služieb.

21. februára 1981, o 21:47 mníchovské redakčné centrum potriasol jeden ob-rovský výbuch, v ktorom sa viacerí zranili, medzi nimi aj istý nemecký pracovník telefónnej služby a traja službukonajúci československej redakcie.465 Na základe dokumentov Stasi, ktoré sa objavili po 1989, dnes je už dokázaní, že atentát vy-konala medzinárodná teroristická skupina s krycím menom Separat Stasi, v kto-rej podľa Cummingsa sa zúčastnili teroristi, ktorí pochádzali zo švajčiarskej Pri-ma Linea, ako aj z Červených brigád a z Organizácie za oslobodenie Palestíny: Bruno Breguet, Johannes Weinrich a Magdalena Kopf. Bombový útok financoval Nicolae Ceausescu, s vedomím československej, východonemeckej, maďarskej a sovietskej tajnej služby, a realizáciu koordinoval Carlos (alias Šakal – Iljich Rami-rez Sanchez). Následkom výbuchu v mníchovskej budove vznikla škoda v hodnote takmer dvoch miliónov dolárov, ktorú manažment RSE neskôr, charakteristickým spôsobom, využil na výmenu celého zariadenia, a na zavedenie niekoľkých nových bezpečnostných opatrení.466

462 Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 263-264.

463 Woodrow Wilson International Center for Scholars Online, Cold War International History Proj-ect, Virtual Archive, The Mitrochin Archive: Coordination of Soviet and Czechoslovak Intelligence Operations. Folder 80. The Chekist Anthology, ako aj Once More About Radio Liberty, Folder 66.

464 Cummings, Richard H.: Special Feature: The 1981 Bombing of RFE/RL. http://www.rferl.org/con-tent/article/1080043.html [24.7.2010]; Tiež: The Last Tango in Munich, http://www.historytimes.com/fresh-perspectives-in-history/20th-century-history/cold-war/428 [24.07.2010] O prípade píše ešte: Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, hlavne p. 245., Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993; Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 215–222.

465 The Weekend Herald, February 23, 1981, p. 2.466 Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London &

Sydney, 1986, p. 72.


Maďarské a československé vzťahy Carlosa a atentátnikov RSE, v 1981, dnes sú už celkom jednoznačné; teroristi napr. deň po výbuchu sa nerušene zhromaždili v Budapešti. Ale to zatiaľ nie je jasné, či bola len náhoda, že sa zrútila práve tá prízemná časť mníchovskej budovy, v ktorej súčasťou bola československá sekcia, hlavne že maďarské a československé tajné služby na spoločnom rokovaní po uda-losti referovali o nej tak, že „útok bol namierený proti mníchovskej československej redakcii”467. Je nápadné, že súdobá západná tlač v podstate súčasne s atentátom udalosť dala do súvislosti s medzinárodnými teroristickými skupinami. Americký Weekend Herald na jednej strane so správou o výbuchu uverejnil článok o „Baa-den-Meinhof gangu”468, a talianska Umanita už pred výbuchom tvrdila, že Česko-slovensko na svojom území vycvičuje a financuje talianskych teroristov; na túto správu moskovská a bratislavská Pravda, deň pred bombovým útokom, odvetila ironickým odmietnutím.469 23. februára, na atentát proti RSE slovenská tlač reago-vala vo veľmi krátkej správe: „Budovou mníchovského štvavého rádia, Slobodná Európa [...] otriasol silný výbuch”470 – potom sa nikdy nevenovala pozornosť tejto udalosti.

Hoci so západnými stanicami a s RSE spravidla sa zaoberali zahraničné kon-trarozviedky, vlastne každá komunistická krajina bola zainteresovaná v rádiu kvôli vlastným vnútorným záležitostiam. Služby sa zaujímali predovšetkým z programov o relácie s vnútropolitickým charakterom, totiž tieto správy a informácie RSE ob-sahovali aj správy o nálade. Rovnako ako programy RSE sa orientovali na vnú-tornú politiku, aj záujem tajnej služby sa orientovala smerom do vnútra, smerom cieľových krajín. Vôbec nie je náhodou, že napr. agenti, ktorí vnikli do rumunské-ho výskumného oddelenia RSE pravidelne kradli listy rumunských poslucháčov, a posielali ich späť do Bukurešti.471 Ten istý, do vnútra smerujúci záujem bol dôvo-dom toho, že aj keď komunistickí vedúci sami ani nepočúvali relácie, ale v dennom rozklade, formou informačných bulletinov dostali ich sumarizáciu. V Rumunsku, Gheorghe Gheorghiu-Dej k denným doslovným RSE správam pripojil veľmi veľa okrajových poznámok472, a v Poľsku členovia politbyra, minister vnútra a ideolo-gickí tajomníci, vojenská tajná služba, ako i zástupcovia straníckej a mediálnej elity

467 Document No. 26: 1981. Minutes of Meeting between Czechoslovak and Hungarian Interior Min-istry Officials on the Carlos Terrorist Group and the RFE Bomb Attack. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, 463.

468 The Weekend Herald, February 23, 1981, p. 2.469 Pod taktovkou Bieleho domu. Pravda, 20.2.1981, p. 7.470 Pravda, 23.2.1981, p. 6.471 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 211.472 Ratesh, Nestor: Radio Free Europe’s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson,

A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 211.


od počiatku dostali prepis celkového hlasového materiálu programov, okrem hu-dobných a zábavných programov. Z Poľska po istom čase nielen vnútorná opozícia, ale aj ľudia vlády posielali materiály do Mníchova, aby tie odvysielali odtiaľ späť. Rivalizujúci členovia poľskej straníckej elity z času na čas sa navzájom zdiskredi-tovali cez RSE, dokonca podľa istého interview s Wojciechom Jaruzelskim, aj sám hlava štátu využil RSE, aby sovietov prinútil k priznaniu katyńského masakra.473 Niektorí vysoko postavení poľskí politici tvrdili priam to, že „keby zavreli RSE, opozičné hnutia by prestali existovať“.474

Metodologickú podobnosť medzi dennými východoeurópskymi prehľadmi tlače RSE a pre východoeurópskych politikov, tajnými službami pripravenými sú-hrnmi relácií si povšimol István Rév.475 Obidve bloky pozorovali RSE, a z jeho tla-čového jazyka sa pokúsili usúdiť politické udalosti studenej vojny. Avšak táto me-tóda mala nevýhodu, že mnohokrát neprodukovali, ale len reprodukovali správy, a túto skutočnosť často nevšimli ani médiá, ani politici-používatelia. Ilustrujme to na jednom príklade: 28. septembra 1966 L. Nižňanský na to upozornil D.F. Grozie-ra, na mníchovskom politickom oddelení, že české Rudé Právo pred troma dňami uverejnilo, že Michael L. Haider, šéf Standard Oilu, sa stal predsedom kampane Free Europe. Inými slovami: správu, ktorú ako prvý uverejnili americké noviny, prevzala československá tlač, a potom túto správu RSE opäť registrovalo.476

Komunistické vedenie Československa od prvej chvíle až po poslednú považo-vali činnosť RSE za prísne prenasledovateľnú ideodiverziu. K tomu primerane rá-dio v oficiálnom skoncipovaní dostalo rôzne názvy a prívlastky: sabotáž, rozvratná činnosť, špionáž, imperialistické ideologické rozvracanie, parenisko ideologického rozvracania, tribúna americkej vlády atď.477 Z hľadiska československého vedenia pracovníci RSE tvorili špeciálnu emigrantskú resp. exulantskú skupinu: jednak preto, lebo väčšina z nich bol vzdelaný, v masovej médii skúsený intelektuál, jednak preto, lebo v RSE koncentrovane a relatívne veľkou efektívnosťou vedeli pracovať.

473 Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 150., 157–158.

474 Slová Jerzyho Urbana cituje Nelson, Michael: War of the Black Heavens: The Battles of Western Broadcasting in the Cold War. Syracuse University Press, 1997, p. 158.

475 Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, főleg pp. 251-252.

476 September 28, 1966: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Cor-respondence 1966 September–December.



Ideologická predpojatosť voči rádiu a jeho pracovníkom, veľmi spochybní a aj v najlepšom prípade zrelativizuje v Československu vyhotovené správy tajnej služ-by o RSE. V tejto téme o Československu doteraz publikované spisy478 odzrkadľujú takú ideologickú predpojatosť, podľa ktorej je možné tvrdiť, že pracovníci ŠtB veľ-mi veľakrát nevedeli alebo ani nechceli (aspoň vo svojich správach) objektívnym spôsobom hodnotiť aktuálnu situáciu RSE. Komunistická štátna moc a jeho slu-hovia vychádzali stále z tej ideologickej prekoncepcie, že úlohou RSE je západná kapitalistická ideodiverzia, preto spolu s ostatnými pozorovanými „rozvratnými organizáciami” (s Amnesty Internationalom, Pen Clubom atď.) bolo ich treba za každú cenu diskreditovať. Rozhodne túto predpojatosť je možné vyčítať z do-teraz známych dokumentov, v ktorých opatrenia tajných služieb proti západným rádiám sa objavujú v hrozivých rozmeroch: od tlačových útokov, zosúladených s diplomatickým nátlakom, cez diskreditáciu redaktorov v súkromnom živote a cez úlohy infiltrovaných agentov, až po rozsiahle dezinformačné kampane.479 Dokonca toto neobyčajné množstvo protiopatrení je treba chápať popri nepretržitom tech-nickom rušení, ktoré Československo do konca 1988 neukončilo.

Tieto opatrenia (alebo prinajmenej zámery) z času na čas poskytli iracionál-ne dimenzie cieľom, hodnoteniam a správam tajnej služby. Na základe charakteru protiťahov tajnej služby z československého hľadiska opatrenia proti RSE je možné rozdeliť na tri epochy. Počiatočné obdobie charakterizuje klasická studeno vojno-vá kontrarozviedka. Napr. medzi tieto patrilo, že v 1956, zo Západného Nemecka uskutočnili rozrušujúce telefonáty do československej redakcie, „lebo máme celý zoznam interných telefónnych čísel”. V tomto období používali pomerne primi-tívne formy zdiskreditovania, „subverzií a chaosotvorných operácií”, ako napr. keď československí agenti na hlavičkovom papieri RSE si objednali nejakú vec s veľkou hodnotou, ktorú potom nikto nevyplatil. Inokedy v mene RSE umiestnili fiktívne ponuky práce v západonemeckých novinách, čo rozbúrilo exulantov, lebo rozšíre-nie personálneho stavu by sa uskutočnil na ich úkor. 480

Klasickou, ale vôbec nie nevinnou súčasťou hry tajnej služby bola tá českoslo-venská teroristická akcia, počas ktorej v 1959 v bufete RSE otrávili soľničky atro-pínom.481 Atentát nemecká a americká kontrarozviedka ešte v čas odhalila, ale pri

478 Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010; Tomek, Pro-kop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad doku-mentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006.

479 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 13., 147.

480 Document No. 31: 1956. Politburo Resolution on Plan to Counter Reactionary Exiles. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 476–479.

481 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 86., 227.


objavení jedu, 21. novembra 1959 Erik Hazelhoff, európsky riaditeľ RSE odhalil, že jed pre československých dvojitých agentov, pôsobiacich v Mníchove, dostal von zástupca československého konzula v Salzburgu, Jaroslav Nemec.482

V druhej epoche, ktorá sa začala po 1968 s tzv. rokmi normalizácie, môžeme si všimnúť radikalizovanie opatrení tajnej služby voči RSE. Predohrou tohto obdobia bolo odsúdenie 28 ročného Američana, Freda Eidlina, na 4 roky väzenia, v decem-bri 1970, lebo pracoval v Prahe pre RSE. Eidlin sa stal jediným prípadom histó-rie RSE, keď aktívneho pracovníka RSE uväznili.483 V tejto perióde sa uskutočnili aj najúspešnejšie infiltrácie agentov do RSE, a po tretie aj najdramatickejšie aten-táty proti redaktorom. Pavel Minařik (alias Pley) od septembra 1968 do 1976 ako jeden z najúspešnejších československých agentov pracoval v RSE; do jeho okruhu záujmu patrili predovšetkým politické direktívy, prichádzajúce z USA a interná korešpondencia.484 Po 1968 zvýšenú pozornosť venovali (pod krycím menom Du-naj) slovenským exulantom v Mníchove485, a na toto obdobie pripadala náhla smrť Leonida Karasza, bieloruského novinára RSE, ako aj vražda Georgija Markova v septembri 1978. Markov síce bol u BBC na plný úväzok, a len ako externý spolu-pracovník pracoval pre RSE, ale vďaka spôsobu jeho vraždy (v metre ho bodli do boku dáždnikom, čia špica bola namočená do jedu) jeho smrť sa stal mimoriadne tragickým.486 Radikalizovanie v 1970-ych rokoch je možné vysvetliť s tromi dôvod-mi. Jednak s neúspechom détente politiky, veď po Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, neostalo veľká nádej na to, že by veľmocenské zmierenie vedelo poslať na podlahu RSE. Jednak aj bezmocnosť živila radikalizovanie, lebo už aj východoe-urópske tajné služby uznali, že nijakým spôsobom nie sú schopné prekaziť činnosť rádia. Nakoniec toto bolo v smutnom súlade s európskym politickým terorizmom, charakterizujúcim 1970-te roky, ktorého záverečným akordom pre RSE bolo otrá-venie Noela Bernarda a bombový atentát v 1981.

Tretia epocha, po 1983, bolo obdobím operatívnej nečinnosti. Deklarovaným cieľom ŠtB aj v 1982 bolo to, aby „rozvrátilo RSE, ako ideodiverzantské centrum, šírilo dezinformácie súvisiace s jeho činnosťou, a kompromitovalo jeho vedúcich pracovníkov preto, aby hocijakým nástrojom zastavilo ilegálny psychologický boj RFE/RL, ktoré je spojencom CIA”487.

482 Toledo Blade, December 18, 1959, p. 12. 483 Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000, p. 233, 237–238.;

New York Times, December 19, 1970, p. 4.484 Document No. 32: 1975. Interior Ministry Note on Actions of Agent Minařik against RFE. In:

Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, pp. 480–481.485 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”.

Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 151.486 Edmonton Journal, September 14 and 15, 1978, p. 11., 41. 487 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”.

Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, p. 15., 295.


Ozajstnú operatívnu činnosť nahradil istý druh boja proti veterným mlynom. V tomto duchu je treba interpretovať, že československú tajnú službu čoraz viac za-čalo zaujímať to, že „aké témy zaujímajú RSE”, a „na čo vynaložia aktuálne finančné investície”. ŠtB na základe interných mníchovských informácií prenasledovalo kro-ky manažmentu rádia, napr. to, že BIB na prevádzkovanie RSE v 1980 pridelilo 82 miliónov dolárov, a v 1981 87 miliónov. Hoci tento druh „kontrarozviedky” nebol príliš finančne rentabilný, tajná služba nešetrila peniazmi. Napr. istý agent, menom Studák, ktorý získaval správy o RSE od 1983 do 1990, podľa konečného vyúčtova-nia kasíroval 14 603 korún československých, a 11 923 západonemeckých mariek za sedem rokov, za ktoré poskytol ročne cca. 10–12 použiteľných informácií.488 Len pre porovnanie: v tom istom období (v marci 1984) pre Clyde-a Lee-a Conrada, ktorý uskutočnil najväčší krádež dokumentov v doterajšej histórii NATO, a posky-tol československému vojenskému spravodajstvu 2170 stranový materiál, česko-slovenský minister vnútra schválil odmenu vo výške 25 000 amerických dolárov.489

Napriek všetkej reálnej činnosti, zosúladenie východoeurópskych tajných slu-žieb na disciplinárne zakročenie proti západným rádiám, a hlavne vykonanie ob-rovského množstva plánov zanechajú za sebou vážne pochybnosti – v období po 1981 v každom prípade. Poukazuje na povrchnú prácu tajných služieb, že českoslo-venská tajná služba do odhalenia v Ramparts v 1967 vedela len to, že NCFE, zakla-dateľa RSE ovplyvňujú určité emigrantské organizácie a ministerstvo zahraničných vecí USA, ale to nevedeli dokázať, že v úzadí stojí CIA.490 Na horlivú operatívnu zdanlivú činnosť odkazuje najmä absurdná miera plánovaných protiopatrení, kto-ré sa začali rutinným sledovaním mníchovskej budovy, pokračovali s terorizova-ním moderátorov, ale rozšírili sa aj na veľkolepú a vo východoeurópskom meradle zosúladenú kontrolu domácich poslucháčov, korešpondentov, telefonujúcich, šíri-teľov informácií atď. A pritom napriek všetkým sľubom jednotlivé národné roz-viedky mnohokrát nepodelili medzi sebou ani elementárne informácie.491

488 Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa – ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006, pp. 153-154., 298-299.

489 Rendek, Peter: Operation Alan. In: Grúňová, Alexandra: KNVD/KGB Activities and its Coopera-tion with other Secret Services in Central and Eastern Europe 1945–1989. Nation’s Memory Institute, Bratislava, 2008, p. 238.

490 Document No. 31: 1956. Politburo Resolution on Plan to Counter Reactionary Exiles. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, p. 477.

491 Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 249.

Telefonáty poslucháčov do československej redakcie RSE v rokoch 1985–1986

Medzi československými materiálmi Rádia Slobodná Európa zaujímavé miesto obsadzujú tie telefonáty, ktoré prichádzali na odkazovač československej redakcie do Mníchova medzi 1985 a 1989.492

Program s názvom Vytočili jste číslo Svobodné Evropy odštartovali v polovici augusta 1985, a sledoval tri ciele. V prvom rade zapadal do vysielateľskej straté-gie RSE, v zmysle ktorej, ako jedna z mnohých staníc, pôsobiacich na západnom rozhlasovom trhu, aj RSE potrebovalo poslucháčske spätné väzby. V druhom rade telefónna služba a na ňu postavené relácie: splnenie želaní, odpovede na otázky, vysielanie zvukových odkazov atď. celkom konkrétne stelesnili mediálnu studenú vojnu. Totiž rádio pomáhalo prekonať ideologické bariéry len v jednom smere, zo západu na východ, čiže to, že občania Československa nemohli voľne cestovať na západ, nemohli čítať západné noviny, nemohli pozerať relácie západných televíz-nych staníc atď. Rýchly a moderný komunikačný, telefón, teraz už zo smeru Čes-koslovenska prelomil komunikačnú izolovanosť, a umožnil komunikáciu v inom smere a s iným obsahom. A v treťom rade v tejto službe sa prejavil aj istý politický rozvratný úmysel.

V československej redakcii, v lete 1985, pod vedením Zdenka Šedivého zor-ganizovali, aby z Československa bolo možné volať, po vytočení predvoľby 49, na mníchovské telefónne číslo 89-2102-659. Číslo, respektíve odkazovač bolo mož-né volať vo dne v noci, a hovory nahraté na kazetu. Poslucháči po zaznení zvu-kového signálu, mohli zanechať svoje komentáre a/alebo svoje otázky, v časovom rozpätí cca. 2 minút.

Každý jeden hovor v pôvodnom jazyku, viac-menej doslovne prepísali na stro-ji. Prepisovateľmi boli české a slovenské pisárky redakcie, ktoré všetko dôsledne napísali, čo počuli z pások: aj to, keď niekto len zakričal alebo dychčal do slúchad-la, ale aj najohavnejšie bohovania doslovne. V hlavičke strojom písanej verzie

492 Kapitola bola vyhotovená na základe nasledovných fondov Open Society Archives: HU OSA 300-30-29, Fond 300: Records of RFE/RL Research Institute, Subfond 30: Czechoslovak Unit. Series 29: Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985–1989, container no. 1. resp. HU OSA 300-30-20, RFE/RL Research Institute, Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985–1989, container no. 1. Keďže hovory, reakcie poslucháčov hlavne pri odštartovaní relácie boli novinkou a zaujímavosťou, preto kapitola sústredí hlavne na prvý polrok programu, na volania v období august 1985 – február 1986. Dátum prvého prepisu, v tejto kapitole spracovaných archývnych materiálov, je 19. augusta 1985, a posledný az 11. februára 1986.


uviedli názov programu (Vytočili jste číslo Svobodné Evropy), dátum nahrávky, a na okraji vyznačili číslo magnetofónovej pásky. Materinský jazyk pisárok prezrádza, že mnohokrát z časti v češtine prepísali aj telefonát, ktorý celkom evidentne pochá-dzal od slovenského poslucháča.

Ak bolo veľa hovorov, tak tie prepísali na stroji aj viackrát denne, a v takých prípadoch vyznačili aj presnú hodinu prepisu. Zvukový materiál a doslovný prepis vysoko postavený pracovníci RSE, ako napr. George R. Urban, riaditeľ a Zdeněk Šedivý, a šéf československej redakcie dostali automaticky, ostatným poskytli na žiadanie. Celý prepísaný text najprv čítali zodpovední redaktori, ktorí červenou farbou poznačili časti, ktoré považovali za dôležité. Z týchto podčiarknutých čes-kých a slovenských textov bol vyhotovený skrátený výpis v anglickom jazyku.

Z obsahovej a tematickej stránky telefonáty ukazujú dosť miešaný obraz. Me-dzi hovormi nájdeme predovšetkým poslucháčske reflexie na relácie RSE, ďalej prosby a otázky o vnútornej a zahraničnej politike, o živote mimo Československa, o emigrácii atď. Pomerne veľký počet hovorov sa týka život mladých ľudí, naproti tomu náboženská tematika je ojedinelá.

Nielen obsah, ale aj tón telefonátov je poučný. Je zaujímavé pozorovať modalitu prepísaných textov podľa postoja hovoriaceho, presnejšie súvislosť medzi témou a tónom. Toto znamená, že kým politické témy poslucháči radi pripomienkovali, čiže pripojili k nim komentáre, zatiaľ ohľadne športu a populárnej hudby skôr klád-li otázky a prosili. Niektoré kríknutia: „Life is life!”; „Len som vyskúšal, či naozaj funguje”, zúfalé vzdychy a upozornenia: „Sme v prdeli, pomoc!”, „Bráňte sa proti špinavej, hroznej a masívnej sovietskej propagande!”, vyčarujú úsmev, ale nájdu sa dokonca aj konkrétne prosby o peniaze. Sú veľmi deprimujúce v prepisoch čitateľ-né frustrované, často ohavné bohovania, ako i odkazy istých, evidentne mentálne zmätených ľudí. Na toto posledné je príkladom prípad istého Slováka, ktorý aj viac-krát telefonoval, a jedným dychom nadával na RSE, propagoval Slovenskú ľudovú stranu, osočoval Maďarov, a chrlil zo seba absurdnosti: „Hovorí Slovenská ľudová strana, strana slovenského národa v ilegalite, ktorá bojuje proti cudzej moci na Slo-vensku […] V dejinách sme mali len tri roky, keď sme sa mohli učiť nefalšované de-jiny slovenského národa. Maďari nedovolili nič, a maďarský iredenta v Slobodnej Európe uráža slovenský národ.” „Pýtam sa vás, akú úlohu hral Edvard Beneš pred päťdesiatymi rokmi na londýnskom korunovácii anglického kráľa, keď nepravdivo obvinil maršala Tuchačevskyho, že on spolupracuje s ruskou emigráciou.”

Telefonujúci mali témy, ku ktorým sa stále vracali, ale je logické, že reagovali najmä na práve aktuálne udalosti. Na čele konštantných politických tém stál 1968. Sem je možné zaradiť pripomienky a otázky o reformerovi Alexandrovi Dubčekovi a normalizátorovi Gustávovi Husákovi: „Chcel by som sa opýtať, čo je s Dubčekom.

Telefonáty poslucháčov do československej redakcie RSE v rokoch 1985–1986 137

U nás nie je možné o ňom počuť nič”; „Chcel by som počuť o živote Husáka, čo robí, ako žije”. Reagujúc na spomienkové relácie RSE mnohých zaujímala – sme v auguste 1985 – pamiatka udalostí v 1968, medzi nimi aj takých, ktorí neboli pria-mymi účastníkmi: „Ja som prežil udalosti v 68-om len ako malý chlapec, a pre-to v týchto dňoch okolo 21-ho mimoriadne intenzívne som počúval vaše rádio”; „Chcel by som vás zabezpečiť, že pre mňa 1968 nie je len mŕtvou minulosťou.”

Druhou pravidelne sa opakujúcou veľkou témou bola helsinská konferencia a Charta 77, ako evidentné náznaky toho, že rádio vedome tematizovalo a držalo na dennom poriadku 10. výročie podpisu Záverečnej deklarácie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v roku 1975: „Odporúčam, aby ste pravidelne uverejnili informácie o charte. Veľmi užitočnou by bola rubrika o škandáloch, ako i o tom, ako zneužívajú svoju moc stranícki funkcionári, a že akým nemravným životom žijú.”

Západní poslucháči sa prihlásili celkom konkrétnymi prosbami: „Páni, mal by som prosbu, či by ste mi mohli poslať ten list Václava Havla, ktorý poslal v júli na amsterdamský mierový kongres. Moja adresa: Karel Horský, Obach 5, 8712 Sta-fa, Švajčiarsko.” Českí a slovenskí poslucháči skôr povedali svoje reflexie na ti isté správy: „Odporúčam, aby ste pravidelne uverejňovali informácie o Charte”; „Dr-žíme palce signatárom Charty, oni sú soľou tejto zeme”; „Nemôžem vidieť svojho [disidentského] brata, lebo by to bolo v rozpore s obranou, bezpečnosťou a vnútor-ným poriadkom našej krajiny. Toto je konkrétnym dôkazom toho, že u nás, viac ako desať rokov sa ako realizuje helsinská konferencia.”

Po poznámkach ohľadne 1968 a helsinského záverečného aktu nasledujú na-rážky na rôzne iné politické udalosti. Československí poslucháči veľmi pestro re-flektovali na správy rádia. Na hospodárstvo: „Je možné posúdiť na základe hospo-dárskeho výkonu nášho štátu, že tento režim ako dlho bude ešte pri moci, alebo že prípadne kedy padne?”; „Je mrazuvzdorná kvapalina v československých vínach?”. Na náboženské témy: „Chcel by som dozvedieť podrobnosti o Velehrade”; „Mám najradšej omše, ktoré vysielate z [viedenského] kostola Svätého Štefana”; „Chcel by som vysloviť vďaku za povzbudivú kázeň […] že sa modlíte každú nedeľu […] Dnes o deviatej v Dubnici bude pohreb, zomrel páter Čakánek”. Na verejnú bezpečnosť: „Najhorúcejší pozdrav od Zvolenčanov, od takých ľudí, ktorí sú v horšej situácii, ako obyvatelia koncentrákov za Hitlera.” Ojedinele na znečistenie životného prostre-dia: „Správa je o znečistení životného prostredia, ktoré sa stalo v severočeskom Ústí nad Labem.” Medzi zahraničnopolitickými témami sa objavil hnutie za občianske práva čiernych: „Je pravou, že čiernych terorizujú a strieľajú po nich, ako tu hovo-ria?”; zahraničná politika USA: „Prečo sa nepripojí USA k sovietskemu moratóriu jadrových pokusov?”; terorizmus: „Vedeli by ste niečo povedať o talianskych Čer-vených brigádach?”, ako aj nezamestnanosť, astronautika atď.: „Nezamestnanosť na západe. Informácie o astronautike, a o rôznych raketových motoroch.”


Medzi prichádzajúcimi hovormi dominovali vnútropolitické témy, a najcha-rakteristickejšou vrstvou ich obsahu z politického hľadiska bola zahalená alebo otvorená kritika komunistického systému. Mnohí sa obrátili k mníchovskému rádiu s tou prosbou, aby im pomohlo opustiť krajinu, alebo ako vtedy hovorili, aby mohli disidovať: „Obraciam sa na vás, ako na poslednú možnosť, s prosbou, pomôžte mi podľa možností, aby som vedel emigrovať z Československej socialis-tickej republiky. Režim ma a moju manželku neustále prenasleduje, lebo nesúhla-síme s komunizmom. Hocijaké vaše podmienky prijmeme. Vašu odpoveď budem čakať dnes, 20. augusta medzi 21:00 a 22:00 hodinou, keď vysielanie sa dá pomerne dobre počuť, značka Rozmarín.” „Sme dvaja chlapci, a nepáči sa nám tu, a chceli by sme odísť odtiaľto čím skôr podľa možnosti.” „Chcel by som vedieť, ako môže ísť na západ ten, kto nemá tam príbuzných alebo známych […] mám okolo 40, a z časti neovládam jazyk.”

Iní otvorene ponúkli spoluprácu, ako zdroje informácií: „Bolo by možné, aby som mohol stretnúť s niektorým z vašich kolegov?”; „Rád by som stretol s nie-ktorým z vašich kolegov u nás, aby som mu vysvetlil, ako fungujú veci v divadle.” Veľmi mnohí povedali na magnetofón pripomienky, ktoré by obstáli aj ako správy alebo hlásenia o nálade obyvateľstva. Ale o všeobecných správach o nálade („Mô-žem povedať, že je tu hrozne veľký bordel”; „To celé nestojí nič, vôbec nič sa tu nedeje”; „Rakety stredného doletu sú na našom okolí už od roku 1978” atď.) sú zaujímavejšie tie konkrétne správy, postrehy a hlásenia, ktorých spektrum je v roz-pätí od naivných otázok až po postrehy na pracovisku a miestne klebety: „Tu sú Dve americké dievčatá [značka]. U nás, v Nimburgskom okrese všetko je plné ru-sov, ktorí sa správajú tak, ako doma. Všade okolo nás sú ruské základne. Vedeli by ste nám povedať, prečo?”

„Na stredných školách je všeobecná […] protekcia a podplácanie […] Neučia preto, aby niečo naučili, ale len preto, aby žiaci dostali potvrdenie svojich občian-skych preukazov.” „Rozhodol som sa tak, že prezradím vám niekoľko podstatných skutočností, ktoré sa vzťahujú na strednú školu, gymnázium v Kežmarku […] Čo sa týka alkoholizmu, súdruh riaditeľ už viackrát bol na protialkoholickej liečbe. Tu, v Kežmarku on je všeobecne známy, zaslúžilý alkoholik.”

Medzi referátmi dôležité miesto obsadzuje kritika hospodárskeho systému: „V našom jednotnom roľníckom družstve v pondelok prišlo do roboty 23% ľudí. V utorok 27%, v stredu 33%, vo štvrtok 36% a v piatok 47% ľudí neprišlo do roboty. To znamená, že u nás pracuje cca. jedna tretina robotníkov […] Napriek tomu sme v poriadku, a budujeme socializmus.”

Zaujímavým zjavom sú politické vtipy, nahrané na odkazovač. RSE pripočí-talo vtipom osobitný význam, lebo kvôli obľube a irónii, ktorá v nich spočíva po-litické vtipy boli vhodné na spätné verejné vysielanie do cieľových krajín, čiže na


účely rozhlasového psychologického boja. Techniku spätného vysielania vtipov do východnej Európy prvý krát používalo RIAS, keď počas prvej berlínskej blokády začalo vysielať kabaretnú reláciu The Islanders.493 S vedomím toho, že v komunis-tických krajinách za politické vtipy môžu potrestať ľudí494, u RSE už v päťdesiatych rokoch vyškolili odborníkov, ktorí východoeurópskych utečencov – okrem iného – spýtali sa aj o najpopulárnejších vtipov. Na základe toho PR oddelenie z času na čas uverejnilo zbierku najnovších politických vtipov, z ktorého vyberáme495: „Vedel si že už nie je prezidentom republiky robotník? Nie, ako je to možné? Antonín Novotný teraz dokončil základnú školu, diaľkovo.” „Ženský hlas zavolá byt česko-slovenského prezidenta republiky, Antonína Novotného. Slúchadlo zdvihne jeho manželka. – Nie, nie je doma, prepáčte, kto ho volá? Bývalá spolužiačka? Slečna, prosím vás, neklamte. Veľmi dobre viem, že môj muž nikdy nechodil do školy.” „Československý prezident republiky navštívi Indiu, Antonín Novotný s manžel-kou. Žena navrhne manželovi, aby aj on si dal namaľovať bodku na čelo. Novotný chce vedieť, prečo. Žena odpovedá: – V strane som raz počula, že sa rozprávajú o tebe. Povedali, že všetko je s tebou v poriadku, len ukazovali na svoje čelo, že odtiaľ chýba niečo.” „Československý zajac zúfalo prebehne na západonemeckú stranu hranice. – Kam, že kam? – spýta sa ho tamojší zajac. – V Československu kastrujú samcov. – Ale ty nie si samec! – hovorí s údivom západonemecký zajac. – Áno, ale veľmi často urobia chybu.”

Podľa interviewového prieskumu RSE z polovice šesťdesiatych rokov medzi reláciami československého vysielania satirické programy s 18%-ou obľubou na-sledovali hneď po spravodajských reláciách, o niečo pred džezovými reláciami, s popularitou 12%.496 Na obľubu satirických relácií poukazujú aj tie informácie, že „podľa istej mladej Poľky veľa ľudí pravidelne nahrá politické kabarety RSE na magnetofónovú pásku ”497. Vtipy povedané do telefónu v 1985 v tom znamenali novinku, že boli čerstvejšie, a cez nich bolo možné postihnúť, že najdôležitejšie po-litické správy ako rýchlo sa premenia na vtipy: „Stretnú sa Rus, Američan a Čech.

493 Nelson, Michael: War of the Black Heavens: The Battles of Western Broadcasting in the Cold War. Syracuse University Press, 1997, pp. 112–113.

494 O nebezpečenstvách sírenia vtipov v Rumunsku viď Nagat, Germina: Ceausescu’s War against Our Ears. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings… CEU Press, 2010, p. 237.

495 December 30, 1966: ,,PR Dep is preparing a press release on latest jokes circulated in EE” HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspondence 1966 September–December. January 3, 1967: HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspondence 1967 January–March.


497 March 1962: HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Depart-ment, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The element of personal risk involved in listening to RFE in Czechoslovakia, p. 5.


Spýtajú sa jeden druhého, že kto v akom dome býva. Čech povie: No, ja mám dva plus jedna. To je čo? Viete, dve izby a jedna kuchyňa. Američan povie: ja mám dva plus dva. A to je čo? Dve vily a dve garáže. Prihlási sa Rus: No, ja mám osem plus tri. No, a to je čo? Tri metre hlboká zemľanka, osme metrov od hlavnej cesty.” [06.09.1985] „Viete, čo bude, ak sa gorila kríži s bačom? Gorbačov.” [04.09.1985]

Z Československa odoslané interné, miestne informácie – ktoré prirodzene neboli bezpodmienečne vždy pravdivé alebo presné – boli dobré na dve veci. Jed-nak ako výborné propagandistické prostriedky sám o sebe, aj nezávisle od toho, koľko pravdy obsahovali, vyjadrili odpor poslucháčov voči systému, ale minimál-ne nesúhlas so systémom. Jednak poznajúc dôkladný systém spracovania údajov RSE v rámci analytického oddelenia, mohli slúžiť spravodajskej agentúre, ako nápady a hodnotné dodatočné informácie. Ale zároveň táto „nežiadaná spravo-dajská činnosť“ spoza železnej opony, v rámci Československa nebola bezpečnou akciou. Všetci, ktorí poskytovali tieto správy, nekritizovali len systém jednoducho, ale hľadeli na nich vo svojej vlasti, ako na vnútorných, nepriateľských agentov. Tí, ktorí z nich chceli disidovať alebo osobne sa ponúkli na spoluprácu boli tie dve dobre ohraničené skupiny, ktorí v podstate a aj podľa zákona riskovali trestný čin vlastizrady. Celkovo tieto veľmi zmiešané telefonáty, niekedy priam s pochybným obsahom verne odzrkadľujú Husákovu stagnáciu a uzavretosť Československa v 1980-ych rokoch, dobu chronického nedostatku slobody plný strachu, ktorý dobre vyjadruje aj nasledovný zúfalý odkaz: „Najsrdečnejší pozdrav od Zvolenčanov, kto-rí žijú horšie, ako žili zajatci koncentračných táborov, za Hitlera. […] Život v exis-tujúcom socializme nemá ani toľko hodnoty, ako odtrhnutý gombík.”

Je treba spomenúť aj rozčúlené a provokatívne telefonáty, z ktorých jedna časť v nehoráznom tóne osočovala RSE: „Mne sa zdá, že vy ste až príliš pod vplyvom toho amerického Kongresu, ktorý vás platí. […] Chcel by som počuť vaše osobné názory, nie to, čo vám diktuje americký Kongres.”

Vedľa kritických poznámok v pomerne hojnom počte sa nájdu dehonestujú-ce alebo rovno obscénne bohovania: „Vy, žoldnieri kapitalizmu, vojnoví štváči ”; „Špinavci, darebáci, štvavé k...y”; „Vy k..ti”; „Choďte do p..e, vy k...y”; „Vy zhnité k…y, dúfam, že aj toto odvysielate”; „K…y, idioti, kreténi, h...á”. Tí, ktorí svoju ne-spokojnosť aj bližšie rozviedli, takéto niečo hovorili, obyčajne po česky, so štipkou vulgárneho marxizmu: „Je načase, aby ste zmizli z éteru, a žili z niečoho iného. Pána Karla Jezdinského, ktorý sa hlási z USA, poznáme [...] Je sionistický agent a svetobežník.”„Teda, vy nie ste práve slobodní. To je len pompézny titul. Vy patrí-te medzi tých utečencov, ktorým sa nepáči náš bohatý život, ktorý sme vytvorili dobrou prácou, a k čomu vy máte dve ľavé ruky. Vy ste nechceli pracovať. Preto ste zvolil útek zo svojej vlasti, ktorú teraz s rôznymi prostriedkami ohovárate. Môžete sa hanbiť za tie výmysly, ktoré evidentne vám dobre zaplatia vaše chlebodarcovia.


Ani poctiví ľudia, ani nikto iní vám neveria. Ešte raz opakujem, hanbite sa kvôli šírením poplašných správ [...] Dúfam, že budem môcť vypočuť na vašej frekvencii, čo som povedal. Ďakujem.” „No teda, dávajte si dobrý pozor. Dokončite otravova-nie národa, v poriadku?, a začnite robiť niečo iné. Je na svete veľa vecí, čo by bolo treba spraviť, a nie otravovať ovzdušie v našej republike. Dovidenia.”

Najkonštruktívnejšie pripomienky na telefonickom odkazovači českosloven-skej služby odzneli v dvoch tematických okruhoch: šport a populárna hudba. Popri politických komentárov tieto dve témy vyvyšujú s ich veľkým počtom, okrem toho na tieto dve oblasti sa vzťahovali najkonkrétnejšie otázky a prosby.

Medzi hudobnými reláciami RSE (popri ľudových a umelých piesňach, peretách atď.) populárno-hudobné relácie boli považované za generačné vrstvové programy. V podmienkach šesťdesiatych rokov obľúbeným hudobným žánrom mládeže bol džez. RSE od začiatku šesťdesiatych rokov malo diferencovaný obraz o poslucháč-skom zložení populárno hudobných programov. Na základe reflexií z interviewov vedeli, že „džezové programy majú najradšej poslucháči pod 18 rokov, avšak tí, ktorí majú univerzitné vzdelanie, nemajú radi ani satirické programy, ani džezo-vé relácie”498. Výskumníci mali evidované aj politický názor na džez, vychádzajúc z toho, že v ideologicky uzavretých krajinách môže pôsobiť, ako spoločenská „roz-vratná alebo uvoľňujúca sila”. Predpokladali o ňom, že už strednodobo sa môže stať citeľnou ideologickou príťažlivou silou, spolu s ostatnými produktmi západnej kultúry. Podľa tejto predstavy, z poverenia výskumného oddelenia bol vyhotove-ný prieskum (z poslucháčskych interviewov a s použitím tlače z krajín východné-ho bloku) o sociálno-politickom posúdení džezu. Výskumníci okrem iného boli zvedaví na to, či urobili vedúci predstavitelia štátov narážky na džez, respektíve že aké je posúdenie džezu v porovnaní s beatom alebo a rock-and-rollom. Analy-tici poukázali na to, že v Československu štát má aj v zakladaní hudobných skupín monopolné právo: v Česku výlučne len štátna agentúra Hudební a divadelní agen-tura Praha, a na Slovensku len Koncertná a divadelná kancelária Bratislava mali bezvýhradné právo na povolenie a registráciu pre profesionálne hudobné skupiny. Povolenie amatérskych kapiel sa dialo na nižšej úrovni: na toto dostali oprávnenie národné výbory jednotlivých okresov, a v rámci nich oddelenia školstva a kultúry, aby predbežne povolili, ktoré amatérske skupiny môžu pôsobiť legálne.499


499 January 16, 1967: CNR is preparing s story on jazz. HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspondence 1967 January–March.

user

Sticky Note

Helyesen: preparing a story ...


Veľký záujem o športové a populárno-hudobné témy rozhodujúco ovplyvňo-vala uzavretosť komunistického Československa od kapitalistického sveta. Na väč-šinu preto prišiel rad, lebo na uzavretom československom trhu isté hudby jedno-ducho neboli dostupné, alebo aj keď dostupné boli, niekto chcel niekomu spraviť radosť, odvysielaním pesničky na jeho želanie v rádiu. Poslucháčom jednoducho neboli dostupné také so športom a s populárnou hudbou súvisiace informácie, na ktoré boli zvedaví, ale o ktorých vo svojej vlasti z rôznych dôvodov nedostali dosť informácií. Populárno-hudobné prosby charakteristicky prichádzali od mláde-že. Napr. kým cca. 10–12% z celého československého publika RSE mal rád džez v rozhlase500, z poslucháčov najnižšej vekovej triedy, ktorí mali 15–25 rokov, 33% počúval džezové relácie RSE.501 Na sedemdesiate - osemdesiate roky sa významne zmenil populárno-hudobný vkus poslucháčov, ale príťažlivosť hudby ostala: „Tu Daniel z Prahy. Mám rád modernú hudbu, hlavne súčasnú pesničky, ktoré hrajú na nemeckých hitparádach […] Chcel by som požiadať zopár piesní Eve Milade, do Prahy, posledný hit speváka Freddyho Mercuryho.”

Odosielatelia populárno-hudobných želaní ukazujú zaujímavú podvojnosť. Na základe prepisov telefonátov, volajúcich môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny, podľa toho, že nakoľko, do akej miery boli vedomí vlastnej „protištátnej činnosti”. Do prevej skupiny patria tí, ktorí tvorili najmenej polovicu želajúcich hudbu, určite si neboli vedomí toho, že so svojim želaním v Československu vystavia seba ide-ologickým nebezpečenstvám. Na toto poukazuje, že hoci mnohí si želali skladby od Kiss, Black Sabbath, Scorpions atď., napriek tomu – v ostrom protiklade s poli-tickými a športovými želaniami – títo poslucháči len v najzriedkavejších prípadoch naznačili, prečo si želajú to čo želajú, a ani najdlhšie odôvodnenia nenaznačujú známky politickej uvedomenosti, naopak, skôr vypadajú naivne: „Chcel by som sa niečo opýtať ohľadne punku […] Ľudia okolo mňa, vychovávatelia a tak ďalej hovoria, že punk je vlastne propagáciou fašizmu, ale ja tomu neverím […] Kedy vznikol, kde vznikol, a prepáčte, vlastne kto založil, v ktorej krajine vznikol?”

500 September 1964: Džez mal v 1964 12% obľúbenosť. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 12.

501 March 1965: Džezové programy RSE počúvali 33% vekovej tiredy 15-25 ročných. HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, EE Area and Opinion Research, container no. 1, Folder: from July 1962 to December 1969. The audience of western broadcasters in Czechoslovakia, p. 12.


Do druhej, o niečo menšej skupiny želajúcich patrili tí, ktorí jednoznačne boli vedomí toho, že komunistická diktatúra považovala za nepriateľskú zónu, preto v Československu vyhlásila za zakázaný, dokonca stíhaný žáner hard rockové, heavy metalové, punkové a iné typy súdobej hudby. Členovia tejto skupiny nielen že že-lali miestne, československé hudby a kapely, ale obyčajne povedali aj do telefónu, že sú to „zakázané skupiny”: „U nás v poslednom čase hlavne medzi mladšími vzrástla popularita Karla Kryla” (Opozičný spevák-gitarista, Karel Kryl, v tom čase pracoval na športovom oddelení mníchovského RSE); „Chcel by som, aby ste ho-vorili o československej speváčke, Jane Kratochvílovej, a o rockovej hudbe, ktorá je v ČSSR utláčaná”; „Ako sa darí nášmu najlepšiemu bubeníkovi, Jiřímu Hrubešovi, povestnej kapele Pražský Výběr, ktorí prednedávnom utiekli”; „Tu u nás mladí na-rážajú na prekážky, a prosím, zahrajte niečo od skupiny Opus […] Zaujímalo by nás, či Opus naozaj je postavený z československých emigrantov.”

Skupiny tých, ktorí si želali hudbu – okrem politického uvedomenosti – je mož-né rozdeliť aj podľa úrovne vzdelania a hudobného vkusu. Kým politicky neinfor-movaní volajúci boli žiaci odborných učilíšť a želali si charakteristicky zahraničné skladby, zatiaľ tí tele, ktorých je možné považovať za politicky uvedomených patrili k vzdelanejším vrstvám, a veľmi charakteristicky chceli počuť z Mníchova vlast-ných domácich, ale vo svojej vlasti zakázaných interpretov. Každopádne je spoloč-né v týchto dvoch skupinách, že obidve – jedna naschvál, druhá nechtiac – zna-menala výzvu, čiže politické nebezpečenstvo doma tým, ich nekonformnosť ľahko mohla podlomiť predstieranú marxisticko-leninistickú homogénnu ideológiu, čo len sťažovalo, že v želaniach mládeže často sa objavili kľúčové slová stagnujúceho husákizmu: „obťažovanie”, „korupcia”, „intelektuálna nezamestnanosť” atď. Obi-dve skupiny charakterizuje spojitosť so západom, túžba za súdobou modernosťou západného modelu, alebo z iného pohľadu: túžba za synchrónnosťou západnej po-pulárno hudobnej kultúry.

Cez telefón RSE želaná populárna hudba v každom prípade znamenala alterna-tívu, výzvu v komunistickom Československu, založenom na monokultúre. Vola-júci vedeli, že ich obľúbenú hudbu v tuzemsku nevedia, alebo len veľmi ťažko vedia zohnať: „Prosím vás, originální nahrávky anglického Beatlesu se v Brně na černém trhu prodávaly za Kčs 500.”502 Mnohí ale nemali tušenia o dôvodoch súdobého nedostatku najnovších platní. Na túto nevedomosť poukazuje, že mladí záležitosť popovej hudby len zriedkavo spojili so vzburou alebo politickou slobodou. Jeden z ojedinelých protipríkladov je tento: „Haló, kroměřížsky undergrounďáci pozdra-vujú 17. výročie našej okupácie.” Z hocijakého dôvodu sa uskutočnili vyššie uvede-

502 January 10, 1966: ,,Prosím vás, originální nahrávky anglického Beatlesu se v Brně na černém trhu prodávaly za Kčs 500” HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Cor-respondence 1967 January–March.


né telefonické želania, takéto hudobné prosby by všetky rádiá splnili, ktorým záleží na poslucháčov, a chcú obslúžiť ich požiadavky, ako aj RSE ich pokúsilo splniť. A to je už vonkoncom na zamyslenie, že napriek silnému technickému rušeniu, čiže veľmi zlej kvalite zvuku predsa koľkí si želali hudbu od RSE.

Väčšina poslucháčskych športových komentárov bol jednoduchý a úprimný záujem o také športové správy, osobnosti a udalosti, o ktorých v Československu nemohli alebo len veľmi málo mohli počuť: „Chcel by som počuť viac športových správ”; „Chcel by som spravodajstvo z Flashing Medow, lebo naši toto nevysielajú”; „O Borgovi, Björnovi Borgovi”; „Chcel by som spoznať herný systém kanadsko--amerického NHL”.

Sem patrili aj prirodzené a nadšené pokusy o nadviazaní kontaktu niektorých poslucháčov: „Hovorím v mene syna, Mareka, ktorý dokončil tretiu triedu micha-lovského Gymnázia Paval Horu. [...] Prosí vás o to, aby ste mu poskytli adresu ta-kých tenisových hviezd, ako [Jimmy] Connors, [John] McEnro alebo [Ivan] Lendl. Prípadne tenisových klubov v NSR alebo v USA.” Čo povedala tenistka Martina Navratilová, a ako žije tenista Ivan Lendl, ktorí obidvaja sa dostali do USA? ako disidenti? Aké nehnuteľnosti vlastnia? Akými výsledkami hrajú disidentskí čes-kí hokejisti? – takéto boli najčastejšie otázky, na ktoré členovia československej športovej redakcie ochotne a rýchlo odpovedali. Toto vedeli spraviť už len aj preto, lebo personálne zloženie tejto redakcie bolo jedným z najsilnejších. Medzi jej vý-znamných pracovníkov patril predovšetkým vtedajší vedúci oddelenia, Karel Jan-kovský-Drážďanský, ďalej tu pracoval aj Drážďanského zástupca, Jiří Malášek, ako i Pavel Pecháček, a muzikant Karel Kryl. Medzi ďalšími pracovníkmi boli v po-lovici osemdesiatych rokoch Vlasta Lorenc, Jan Michal, Vojtěch Vogel a Richard Belcredi. Pecháček na začiatku 1970-ych rokov pracoval na športovom oddelení, neskôr sa vysťahoval do USA, kde sa stal šéfom Hlasu Ameriky, neskôr sa vrátil späť do Európy, a od 1. júla 1989 sa stal riaditeľom československej sekcie RSE v Mníchove. Kryl do začiatku 1980-ych rokov bol nezávislým pracovníkom, a prá-ve v 1985 sa stal interným pracovníkom RSE. Belcredi sa v 1995 stal veľvyslancom Česka v Berne. Vzhľadom na obrovský záujem o šport, a na jeho propagandistickú silu – ako to možno vyčítať aj z vyššie uvedených telefónnych odkazov – športové oddelenie československej redakcie malo veľký vplyv v rámci redakcie, dokonca z času na čas aj mimo nej. Nie je náhodné, že jedným z najpočúvanejších relácií bola tá, keď na telefonáty poslucháčov v mene športového oddelenia odpovedal Karel Jankovský-Drážďanský: jeho odpovede v programe Športovní zápisník bolo možné počuť každý štvrtok od 22:20, neskôr od 22:30; reláciu nasledujúci deň dvakrát zopakovali o 8:15 a o 13:30.503

503 Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa... a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Dráž-ďanský. Papyrus, 1995, pp. 8-9., 14., 47.


Na základe prepisov telefonátov je možné pokúsiť sa odpovedať na to, kto volali telefónnu službu RSE v 1985–1986. Oproti tým, ktorí počúvali RSE zo západnej emigrácie, a pravidelne uviedli svoje celé meno a presnú adresu bydliska, niekedy aj svoje telefónne číslo (Napr. „Rudolf Drega, Montreal”; „Aleš Březina z Kanady”; „Jiří Kebrle, Rakousko” atď.), tí, ktorí volali z Československa sa predstavili len v najojedinelejších prípadoch. Ak predsa tak spravili, tak uviedli len svoje krstné mená (napr. „Karel”, „Váš Karel”) a svoje širšie bydliská (napr. Střední Čěchy, Po-dolie z okresu Trenčín), ale mnohí ani to nie. Počet tých, ktorí sa prihlásili s celým menom a adresou je nepatrný (ojedinelou výnimkou je napr. „Volám z Olomouce, číslo 33841, inženýr Silav”), ale aj o nich je možné tušiť, že nie vždy povedali svoje pravé meno a adresu do telefónu. Volajúci z Československa boli opatrní, báli sa, že z telefónneho hovoru na západ problémy u štátnej bezpečnosti, a tieto obavy mnohí prezradili aj do telefónu.

Utajenie mena alebo hovor pod značkou aj preto bolo odôvodnené, lebo istú časť telefonátov uverejnili v programoch RSE v nasledujúci deň, respektíve lebo na jednotlivé otázky-želania redakcia poslala konkrétnu odpoveď. Preto použí-valo veľmi veľa volajúcich značky. Vybraná značka väčšinou bolo bydlisko („BR, z Kysúc; „Prešov”; „Turčiansky Martin”; „Jagr-Brno”), niekedy číslo („2063”; „volá římska dvě”), inokedy odkaz na náboženské vyznanie („Luterán”) alebo na politic-ký názor („Súdruhovia”). V menšej časti prípadov značky boli výplodom fantázie: „značka Černá puma”; „Rachel”; „Xaver”; „Smetana”; „Hodoňák”; „Rozmarýn”; „Haló, tu je Palo Žehran” atď. Za značky musíme považovať aj tie mená, ktoré síce formálne nie, ale obsahovo evidentne sú pseudonymy, ako napr. „Jarda Ucho vý-chodu”; „Tady Jirka Anténka”; „manželé Antihusákovi” atď.)

Vek, bydlisko, sociálne postavenie atď. volajúcich je možné identifikovať len na základe nepriamych údajov. Ale keďže znaky, ktoré odkazujú na totožnosť volajú-cich, sú dosť jednoznačné, je možné načrtnúť profil typického volajúceho. Z geo-grafického hľadiska je možné vo všeobecnosti povedať, že oveľa viacerí volali mní-chovský telefón RSE z Čiech, ako zo Slovenska, a volajúci sa charakteristicky skôr hlásili z mesta, ako z dediny. Typický telefonujúci na základe toho: žije vo väčšom českom meste, je mladší muž (medzi 18-40) s minimálne stredným vzdelaním, ktorého popri záujmu o politiku, zaujíma aj niektorá formu zábavy (hudba, šport).

Napriek bohatstvu údajov v zdrojoch geografickú identitu volajúcich na zák-lade prepísaných textov je problematické presne usúdiť z viacerých dôvodov. Po prvé preto, lebo pisárky v textoch pravidelne miešali český a slovenský jazyk. Inými slovami nemuselo byť nutné aby to čo počuli prepísali v jednom jazyku, respektíve boli náklonné k tomu, aby do textov vmiešali svoj materinský jazyk, vo väčšine prípadov češtinu. Situáciu komplikuje, že v rámci etnických pomerov v súdobom


Československu zo slovenskej časti krajiny kľudne mohli prichádzať hovory v češ-tine, a naopak, z Česka mohli volať aj po slovensky. Toto bolo obzvlášť pravdivé, ak hovor prichádzal z mestského prostredia, a ako sme videli, volajúci boli cha-rakteristicky obyvatelia miest. Nakoniec rozdiely medzi pravopisom českého a slo-venského jazyka, presnejšie aj z nedôsledného používania pravopisných predpi-sov v strojom prepísaných textoch je možné usúdiť, že obsahu hovorov pripisovali väčší význam, ako geografickému príslušnosti volajúcich. A predsa zaujímavým spôsobom v tých krátkych súhrnných správach, ktoré v anglickom preklade zaslali aj ostatným redakciám, považovali vyslovene a dôrazne dôležitým podotknúť, že cca. jedna tretina hovorov prichádzala zo slovenskej časti krajiny. Medzi telefonát-mi žiadne naznačenia sme nenašli toho, že na mníchovské číslo volali aj Maďari zo Slovenska; na toto žiadny jazykový, geografický alebo tematický prvok neuka-zuje.

Presný vek jednotlivých volajúcich na základe prepisov hovorov je nemožné zistiť, ale to je isté, že cca. 15-20% telefonujúcich v skúmanom období boli mladí ľudia medzi 18 a 25 rokov. Od nich pochádzala prevažná časť želaní na oddelenia športu a populárnej hudby, a zaujímavým spôsobom práve oni boli tou vrstvou, ktorí povedali svoj vek na magnetofónové pásky: „Udalosti v 68-om som prežil len ako malý chlapec”; „Toto leto som dokončil vysokú školu”; „Mám 16 rokov”; „Som po maturite”; „Tu mladí narážajú na prekážky” atď.

Volajúci v drvivej väčšine, cca. 90%-ách boli muži, a toto nenaznačuje len níz-ky počet ženských mien („Zdraví vás Viki”). Presné určenie pohlavia aj bez vy-počutia magnetofónovej pásky jednoznačne umožňujú jazykové znaky v českých a slovenských napísaných textoch, hlavne to, že v obidvoch jazykoch že prípony slovies (napr. sponové sloveso bol resp. bola) naznačuje pohlavie hovoriaceho. Na zamestnanie tiež je málo narážok, ako napr.: „Lekár z Ústí [nad Laběm]”; „In-žinier Blažkovič z Bratislavy”; „Najdrahší priatelia. Prijmite srdečný pozdrav pra-covníkov lesníckej a drevárskej vysokej školy vo Zvolene!”

Veľa prezrádza o úrovni vzdelania volajúcich štylistika použitého jazyka. Na základe jazykových štruktúr a slovných spojení, etikety prehovorenia, a modusu nastolenia témy je možné konštatovať, že mníchovské číslo vytočila skôr vzdela-nejšia vrstva.

Z hľadiska hodnotenia československej telefonickej služby, ktorú zaviedli 1985 nie je zanedbateľné, čo robilo RSE s telefonátmi, čiže čo z nich vyrozumeli, čo zdô-raznili v československej redakcii. Prvým náznakom vyhodnotenia bol, že pisárky podčiarkli, zvýraznili niektoré slová a vety. V druhej vlne redaktori spravili to isté, vyznačili (podčiarknutím, alebo v prípade dlhších textových jednotiek, dobre vi-diteľným orámovaním) tie javy, myšlienky atď., s ktorými bolo treba zaoberať sa. Z podčiarknutí vidno, že redakcia hlavne úprimné a priame poslucháčske reakcie


privítala s radosťou, a prirodzene v prvom rade konkrétnym moderátorom a re-láciám adresované poďakovania. Toto mohli spraviť veľmi ľahko, lebo vďační čes-koslovenskí poslucháči reflektovali skoro na všetky programy. Hoci jednoznačne dominovali vnútropolitické témy, nenechali bez slov ani športové, hudobné, spra-vodajské, kultúrne, literárne atď. programy, až po najkurióznejšie správy (napr. „To by ma zaujímalo, či boli poistení astronauti Challengeru”).

Tieto pomerne bohaté a priame poslucháčske spätné väzby boli dôležité pre redaktorov rozhlasu. Keďže bližšia košeľa, ako kabát, aj v prípade telefonátov je možné cítiť trocha predpojatosti. Kým mená pochválených redaktorov-moderáto-rov skoro v každom prípade zvýraznili, zatiaľ na listoch je ťažko nájsť podčiarknuté kritické pripomienky. Ale na niektoré návrhy programov pravidelne si povšimli: „Dobré by bolo zaradiť do programu RSE pravidelné poradenstvo o českosloven-skej armáde a pre armádu.”

Na svetonáhľad a snáď aj na zámery redakcie poukazuje, že športové a hudobné želania už pisárky podčiarkli. Okrem toho spravidla pozornosť venovali aj sťažnos-tiam a pripomienkam, ktoré súviseli s ľudskými právami a náboženstvom. Označili aj odkazy, ktoré boli určené od niekoho niekomu, veď tieto museli postúpiť ďalej: „Prosil by som to, či by som mohol dostať adresu niektorého vášho zahraničného spravodajcu alebo inštitútu, ktorý legálne pracuje na území našej krajiny, a na ko-hoby mohol obrátiť s konkrétnosťami vo veci porušenia ľudských práv a slobôd.”

Na tieto citlivejšie záležitosti, napr. na prosby ohľadne emigrovania nereagovali. Obyčajne na všetky odkazy vnútropolitická redakcia reagovala v cca. 10 minútach, ale tento čas bol veľmi krátky na to, aby každého vedeli uspokojiť. Reakcie redakcie na poslucháčske komentáre sú úzko späté s otázkou, aký význam mala telefónna služba, napr. krátkodobý a strednodobý účinok, čiže ozajstne úloha vo vzťahu RSE a československých poslucháčov. Je pravdepodobné, že v redakcii skoncipovaných troch cieľov (spojenie medzi rozhlasovou stanicou a poslucháčom; prekonanie ba-riér železnej opony; politický rozvratný úmysel) koniec koncom druhý bol najdô-raznejší, čiže telefón, ako síce čiastočná ale reálna možnosť prekonania železnej opony. Telefónna služba mala veľmi malý vplyv na vnútornú politiku Českosloven-ska. Hoci určite zlomilo monopol komunistických médií (toto sa mu podarilo už od 50-ych rokov), RSE vedelo pôsobiť v pomerne úzkom kruhu, a prirodzene neve-delo pôsobiť priamo. Od direktného pôsobenia ale je dôležitejšie, že RSE prostred-níctvom telefonátov poskytovalo morálnu pomoc, vieru, nádej a povzbudzovanie v nekonečnej nočnej more tým, ktorí chceli veriť. Existuje veľa stôp v telefonátoch, ako vysoko a akými peknými slovami hodnotili poslucháči solidaritu, ktorú im RSE vysielalo. Ďakovných slov je veľmi veľa: „Chcel by som vysloviť vďaku. Vysie-late ozaj na úrovni. Ďakujem vám, a pokračujte v práci” ; „Vysoko cením vaše ob-jektívne spravodajské relácie”; „Milí priatelia, pozdravujem vás z Československa,


z domoviny tzv. existujúceho socializmu. Chcel by som poďakovať vaše aktuálne a pravdivé správy, ktoré v našej tlači sa objavujú len zriedkavo”; „Bez vás by sme asi stratili a zbláznili”; „Horúci pozdrav pre každého člena redakcie” atď.

Hlavne slová vytrvalých, starých poslucháčov sú dojemné, ktorí vyslovene si žiadali a každý deň potrebovali vyjadrenie vzájomnej solidarity: „Máme vás radi, už viac ako tri desaťročia”; „Poslucháč, ktorý počúva relácie od vzniku vašej rádio-vej stanice”; „Sme s vami, buďte aj vy s nami!”

Možno je diskutabilné, či RSE ozaj poskytovalo objektívne spravodajstvo. Av-šak psychologický význam toho, že v 1985 československí poslucháči prostredníc-tvom priamej telefónnej linky, síce v značnej miere obmedzene, ale predsa sa mohli podieľať v praxi slobody slova, by sme nemali spochybňovať. Mohlo prísť veľmi veľa sťažností na všeobecne známe, aj s terajším meradlom, zlé možnosti príjmu RSE – pre mnohých ale už aj to znamenalo veľkú vec, a bolo im to postačujúce, že sa mohli sťažovať, a existoval niekto, kto ich vypočul. Mnohí boli vďační, že rýchlo reagovali na ich odkazy, hovoriac, že žijú v takom systéme, kde nie je vo zvyku reagovať na prosby a názory ľudí: „Je dobrý pocit vedieť, že sa zaoberáte s našimi problémami”; „Je dobré, že existuje niekto v slobodnom svete, kto nás vypočuje […] Tu, v existujúcom socializme môžeš revať, ako len chceš […] Ďakujem, že ste umožnili toto telefonické spojenie, ktoré prinesie uspokojenie pre ľudí.”

Propagandistické úmysly RSE v súvislosti s hocijakými telefonátmi nasledujú len po tom. Prirodzene nestojí za to pochybovať, že telefonáty slúžili aj na vnút-ropolitické propagandistické ciele. Na tieto úmysly poukazuje veľký počet redakč-ných podčiarknutí a spätne vysielaných odkazov, ktoré vyjadrovali uzavretosť, zlý celkový stav, nespokojnosť so systémom. A na tieto isté propagandistické úmys-ly poukazuje, toto vysvetľuje aj intenzívne venovanie sa športu a popovej hudbe. Tieto nemali len tú výhodu, že boli konkrétne a populárne želania, ale zdanlivo tieto boli najmenej citlivé oblasti. V skutočnosti obidve oblasti skrytým spôsobom boli vhodné na demonštráciu uzavretosti a zaostalosti komunistického systému, na držanie skrytej politickej agendy na dennom poriadku. Spomínajúci redaktori napísali, že RSE sa o toto vedome usilovalo. Poslucháčmi želané témy prirodzene negenerovalo RSE, ale život, avšak tým, že rádio sa snažilo čerstvo a podrobne re-agovať tak na nedostatkové témy za železnou oponou, ako aj na s tými súvisiace poslucháčske reakcie, skrytý politický program vedel existovať a pôsobiť.

Stiahnutie sa RSE z východnej Európy po 1989

RSE aj počas nepredvídaných východoeurópskych prevratov v 1988/1989 zname-nalo dôveryhodný zdroj informácií verejnosti krajín, ktoré chceli vyviaznuť z ko-munizmu. Americká zahraničná politika počas Reagana vyslovene posilňovala účinky RSE. Počas jeho predsedovania napr. začali v rádiu prednostne zaobchá-dzať s tromi baltickými krajinami, naznačujúc tým, že tieto krajiny pre USA majú väčšiu dôležitosť, ako ostatné dvanásti sovietske členské republiky. Okrem toho i okolnosti hrali im do kariet, ako napr. počas černobyľskej nehode 26. apríla 1986, ktorej RSE venovalo veľa hodín vysielania, pričom explóziu sovietske úrady do 6. mája utajovali.

Priame podporovanie rôznych opozičných skupín pred 1989 sa ďalej stup-ňovalo. Hoci s jemnejšími prostriedkami, ale v podstate sa vrátila úloha tribúny z 1950-ych rokov, nakoľko rádio rad radom uverejňovalo napr. politické vyhlásenia opozičných ľudí resp. zoznam ich podporovateľov. Avšak v porovnaní s eisenhowe-rovou érou radikálnu zmenu znamenalo, že rádio teraz už podávalo správy pria-mo z terénu. Po 1988 už mohli byť akreditovaní spravodajcovia napr. v Maďarsku, ale kde toto nebolo, aj tam mali viacerí odvahu vyjadriť svoj názor rádiu, predo-všetkým v Maďarsku a v Poľsku. Niekoľko dní po páde Berlínskeho múru dostal povolenie československý šéf RSE, aby oficiálne mohol pricestovať do Českoslo-venska. Pavla Pecháčka údajne do krajiny vpustili vďaka šťastnému nedorozume-niu, ale potom ako sa dostal dnu, v živom prenose podával správy o udalostiach nežnej revolúcie. K nemu resp. k rádiu sa pripíja správa o smrti Martina Šmida; do dnešného dňa nie je objasnené, ako sa rozletela správa, že mladého muža ubili na smrť, čo našťastie nebola pravdou, ale pohla s pražskou verejnosťou, a po vypo-čutí správy mnohí sa pridali k demonštrujúcim študentom.

Napriek tomu, že z Poľska RSE už na jar 1989 mohlo vysielať o rokovaniach za okrúhlym stolom, a potom pred nasledujúcimi voľbami mohlo propagovať ne-komunistických kandidátov, miestnu kanceláriu mohlo otvoriť aj tu aj v Česko-slovensku len v 1990. Po zmene politického systému viac redaktorov, napr. Pavel Pecháček, Jan Bednář, Maciej Wierzynski, Andrej Mietkowski a iní sa vrátili do svojej vlasti. Prostredníctvom nich východoeurópska elita, ktorá uskutočnila zme-nu systému, sa nezbohatla len o odborníkov, ktoré svoje skúsenosti nadobudli vo svete slobodných médií, napr. v televíziách, ktoré boli založené jeden za druhou, a v iných médiách, ale mnohí z nich vstúpili do diplomatických služieb, a využili svoje znalosti cudzích jazykov a obratnosť v rôznych oblastiach medzinárodného života.


Členovia elity, ktorá uskutočnila prevrat, od Václava Havla cez Józsefa Antalla až po Lecha Walesu jednoznačne pochvaľovali činnosť RSE pred prevratom. Evi-dentne cítili určitú povďačnosť voči nemu, ale tento pocit pomerne rýchlo sa vytra-tilo z východoeurópskeho verejného života. V podstate ide o to, že odštartovaním slobodných médií všeobecná mienka bola, že vonkajšia opozičná úloha RSE raz a navždy zanikla. Tak nespôsobilo veľké prekvapenie, že prezident Bill Clinton zní-žil rozpočet RFE/RL, a zároveň premiestnil ich pod dozor United States Informa-tion Agency.

Po 1990 pozícia RSE v niektorých krajinách východnej Európy bola úzko spätá s tým, že do akej miery bola slobodná miestna tlač. Prvou krajinou bolo Maďarsko, kde rádio zaniklo: posledný deň vysielania v maďarskom jazyku bol 31. októbra 1993. V Poľsku zaniklo v 1997, v Česku v 2000, potom vo väčšej vlne RSE zastavilo v 2004 vysielanie do Estónska, Litvy, na Slovensko, do Chorvátska, Montenegra, Bulharska a Rumunska. V niekoľkých krajinách, napr. v Poľsku, sa pokúsili formou súkromnej stanice udržať ho pri živote; a v Česku včlenili ho do štátnej stanice, kde istý čas vysielalo ďalej pod názvom RFE/CRo6, ale onedlho z pomenovania spoločnosti vynechali názov RFE.

RSE v 1995 z Mníchova odsťahovalo do Prahy. Istý čas sídlili v centre mesta, na hornej konci námestia sv. Václava, potom odtiaľ sa odsťahovalo, z bezpečnost-ných dôvodov po 11. septembri 2001, do modernej pražskej budovy, ktorá je do dnešného dňa európskym sídlom RSE. V 2011 RSE vysiela do 21 krajín v 28 rôz-nych jazykoch. Z nich v 18 krajinách pôsobí s povolením, ale v troch ilegálne (Irán, Turkmenistan, Uzbekistan), ako kedysi vo východnej Európe. Vedúcimi sú, ako aj do 1989, väčšinou Američania (ako napr. Jeffrey Gedmin). Po studenej vojne, v rámci nových technických možností rádio smerom dnešných cieľových krajín nepoužíva len krátke a ultrakrátke vlny, ale aj internet, a satelitné a televízne siete. Väčšinu programov redigujú v Prahe, čím je mesto sídlom významnej medziná-rodnej novinárskej komunity.

Vďaka flexibilite rádia a rozsiahlej siete miestnych spravodajcov, RSE v jednot-livých regiónoch funguje s odlišnými cieľmi, povahou a programom, ale – ako kedysi smerom bývalých komunistických krajín – aj teraz všade dominujú poli-tické správy. V Rusku, pod názvom Radio Szvoboda, RSE je jedným z mnohých medzinárodných rádií; vysiela 24 hodín denne, pracuje s cca. 80 pracovníkmi a s mnohými miestnymi spravodajcami. Vo viacerých bývalých sovietskych člen-ských republikách rádio je už od 1953 prítomné, a predsa aj medzi podmienkami 21. storočia nájde svoje mediálne poslanie, ako napr. Gruzínsku, kde RSE je skoro jediným nezávislým zdrojom správ, alebo v Kirgizsku, kde je priekopníkom mo-dernizácie; v tejto poslednej krajine aj jedna súkromná televízna stanica vysiela

Stiahnutie sa RSE z východnej Európy po 1989 151

relácie rádia, ktorá má bohatú domovskú stránku a pestrú komunitu na Facebooku. Avšak od roku 2002 existujúce severno-kaukazské vysielanie, so svojimi reláciami v avarskom a čečenskom jazyku, sú novou oblasťou.

RSE má jedinečne bohaté, viac, ako 60 ročné skúsenosti v tom, akým spôsobom je treba uskutočniť rýchle spravodajské vysielanie s vysokou dôveryhodnosťou, smerom geograficky, hospodársky, jazykovo, etnicky, nábožensky atď. veľmi roz-manitému publiku poslucháčov. A potom sme ešte nebrali do úvahy množstvo špe-cialít, ako napr. že v ázijských oblastiach 90% poslucháčov je moslim. Irán a Afga-nistan kvôli vojensko-politickým dôvodom sú špeciálnymi oblasťami rádia. Nápad afganistanského RSE, Radio Azadi sa objavil ešte hodne počas studenej vojny, po okupácii Sovietskym zväzom v 1979. Od 1985 nepretržite vysiela v paštčine a daríj-čine, pravda, po 2002 jeho ciele a poslanie bolo treba znovu skoncipovať. Redakcia Azadi dnes má cca. 100 afganských pracovníkov, a v rámci jednej akcie rádia, na jeseň 2010 rozdala medzi vidieckym obyvateľstvom 20 000 rádiových prijíma-čov so solárnymi batériami. Radio Farda, ktoré vysiela do Iránu od 2002 má denne 24 hodinový program, prirodzene zo zahraničia; iránske relácie nie len v Prahe redigujú, ale aj vo Washingtone, asi aj preto volajú v Iráne Fardu stále rádiom CIA.

Krátkovlnné vysielanie aj pri najnovších technických invenciách žije ďalej: do dnes je vhodným prostriedkom na vysielanie na veľké vzdialenosti, a inokedy je priam nepostrádateľné, ako napr. na ťažko dostupných miestach, v námorníctve, pre pilotov lietadiel, alebo v mimoriadnych udalostiach, pri nedostatku elektric-kého prúdu. Je divným faktom, že krátkovlnné vysielanie napr. oproti internetu, je prakticky nezabrániteľné.

Pod vplyvom severoafrických a blízkovýchodných masových demonštrácií v lete 2011 administrácia Baracka Obamu oznámila, že vláda USA spraví kroky, aby celosvetovo vybudovala „tieňový” internetový prístup a mobilnú sieť pre rôznych politických disidentov. Podľa oficiálneho odôvodnenie preto je to potrebné, lebo svet moderných technológií je veľmi krehký, čo bolo možné vidieť napr. v prípade egyptského prezidenta Mubaraka, ktorý dopojením internetových poskytovateľov bol schopný dočasne ochromiť opozičné hnutia. Ministerstvo zahraničných vecí USA a Pentagón od roku 2002 cca. 50 miliónov dolárov vynaložilo v Afganistane na vybudovanie „alternatívnej” mobilnej siete, ktorej základom sú americké vojen-ské základne. V Sýrii, v Iráne a v Líbyi vybudovali bezdrôtové siete; inde poskytli vybraným osobám tzv. kufríkový internet, ktorý má malé rozmery a je možno ľah-ko schovať; a zase inde zakopú mobilné telefóny pozdĺž hranice, ako napr. v Se-vernej Kórei. Ministerka zahraničných vecí prezidenta Obamu, Hillary R. Clin-ton – ktorá 8. apríla 2009 navštívila a pochválila pražské RSE –, všetky tieto akcie nadšene podporuje. Čo nedokazuje nič iné, iba toľko, že celosvetový ideologický boj ani po skončení studenej vojny nezanikol, len nadobudol čiastočne nové formy.

Pramene a literatúra

Archívne materiály – fondy a subfondy Open Society Archives Budapest:

HU-OSA-300-2 East Europen Research and Analysis Department 1951-1982;

HU-OSA-300-2-1 East Europen Research and Analysis Department, 1951-1982, Subject Files relating to the Bloc, 1962-1982, container no. 14;

HU-OSA-300-2-1 Subject Files relating to the Bloc 1962-1982, container no. 14;

HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Research Institute, Media and Opinion Research Department, East European Area and Opinion Research, containers no. 1 and 4;

HU-OSA-300-6-2 RFE/RL Audience Research, container no. 1;

HU-OSA-300-7 US Office 1945-1973;

HU-OSA-300-7-7 US Office 1945-1973: Czechoslovak Subject Files 1950-1973, container no. 2;

HU-OSA-300-8-24 News from behind the Iron Curtain, 1954-1962;

HU-OSA-300-30-20 RFE/RL Research Institute, Telephone Calls to the Czecho-slovak Desk 1985–1989, container no. 1;

HU-OSA-300-30-29 Fond 300: Records of RFE/RL Research Institute, Subfond 30: Czechoslovak Unit. Series 29: Telephone Calls to the Czechoslovak Desk 1985–1989, container no. 1;

HU-OSA-300-30-30 Miscellaneous Records, container no. 8, Folder: Correspon-dence 1967 January – March;

HU-OSA-300-40-2 Hungarian Unit, Subject Files, container no. 5, 44, 1068.

Publikované pramene:

Friedman, Herbert A.: Free Europe Press Cold War Leaflets. http://www.psywarri-or.com/RadioFreeEurope.html [14.12.2010]

Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene (eds.): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, Budapest-New York, 2010.

Pramene a literatúra 153

Mezei Géza: Európa kettészakítása és a kétpólusú nemzetközi rend születése. Új Mandátum Könyvkiadó, 2001.

Ostermann, Christian F. (ed.): Uprising in East Germany 1953. CEU Press, 2001.

Pleikys, Rimantas: Jamming. (Bez vydavateľa, miesta a dátumu.) (1998). http://www.radiojamming.info [31.12.2010]

Tomek, Prokop: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evro-pa - ,,Objekt ALFA”. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinu komunismu, Sešity 14., 2006.

Tomek, Prokop: Rušení zahraničního rozhlasového vysínání pro Československo. In: Sborník Securitas Imperii 9, ÚDV, Praha, 2002, 334-367.

United Nations General Assembly, Eleventh Session, Official Records. Plenary meeting 663rd, Thursday, 28 February 1957 at 10.30 a.m. New York, pp. 1239-1246. With the compliments of the Head of the UN Library in Geneva User Services Section, Ms Christina Giordano.

United Nations Yearbook 1956. Department of Public Information of the UN, New York.

Listy a memoáre:

Borbándi Gyula: Magyarok az Angol Kertben. Európa Könyvkiadó, Budapest, 1996.

Critchlow, James: Radio Hole-in-the-Head/Radio Liberty. Americal University Press, 1995.

Cseke László (szerk.): Itt a Szabad Európa Rádió a 19., 25., 31., 41. és 49. méteres rövidhullámon. A mikrofonnál és a lemezjátszónál Cseke László. A Teenager Party és a Délutáni randevú postaládájából. Szabad Tér Kiadó, é.n. http://beatpoprock.freeweb.hu/konyvek/cseke/cseke1.htm [10.12.2010]

Groueff, Stepane: My Odyssey. iUniverse, 2003.

http://books.google.com/books?id=hHVCJi5tI4cC&printsec=frontcover&dq=-Groueff,+Stepane:+My+Odyssey.+iUniverse&source=bl&ots=fXeFKKaDy2&-sig=o3bsvzdU7asZlfjNwp-u0lFYH68&hl=hu&ei=49eyTN3pH8XLswaM-PDN-DQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CBQQ6AEwAA#v=o-nepage&q&f=false [1.1.2010]


Henze, Paul B.: RFE’s Early Years: Evolution of Broadcast Policy and Evidence of Broadcast Impact. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broad-castings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 3-16.

Holt, Robert T.: Radio Free Europe. University of Minnesota Press, Minneapolis, 1958.

Jankovský-Drážďanský, Karel: Svobodná Evropa...a nyní se už hlásí o slovo Karel Jankovský-Drážďanský. Papyrus, 1995.

Kalinová, Agneša: Nehádžem celé Slovensko do jedného vreca. Rozhovor. Autorka: Zuzana Uličianska. Denník Sme Víkend, Sobota 12. januára 2013, str. 8-9.

Kasza László: A SZER a rendszerváltás idején. Referátum a Történelem Tanárok Egylete konferenciáján. Elhangzott 2009. október 10-én Budapesten a Kossuth Klubban.

Kasza László: Mókusok az angolkertben. Ügynökök a Szabad Európa Rádiónál. Noran Libro, Budapest, bez dátumu.

Kemény István jegyzetei a Szabad Európa Rádióban 1980-1990. Osiris Kiadó, 2010.

Lukacs, John (szerk.): A történelem eleven valósága. George F. Kennan és John Lukacs levelezése. Ford. M. Nagy Miklós. Európa Könyvkiadó, Budapest, 2010.

Michie, Alan Andrew: Voices through the Iron Curtain. The Radio Free Europe Story. Dodd, Mead & Company, New York, 1963.

Mickelson, Sig: America’s Other Voice: The Story of Radio Fee Europe & Radio Liberty. Prager Special Studies, Prager Scientific, 1983.

Nowak-Jezioranski, Jan: Wojna w eterze. Wspomnienia. Tom I. 1948–1956. Lon-don, Odnowa, 1986.

Puddington, Arch: Broadcasting Freedom. The University Press of Kentucky, 2000.

Sedláček, Karel: Volá Svobodná Evropa. Praha, 1993.

Short, Kenneth R. M. (ed.): Western Broadcasting over the Iron Curtain. Croom Helm, London & Sydney, 1986.

Skultéty Csaba: Vasfüggönyön át. A Szabad Európa mikrofonjánál - előtte és utána. Madách-Posonium, 2006.


Sosin, Gene: Sparks of Liberty. Penn State Press, 1999.

Urban, George R: Radio Free Europe and the Pursuit of Democracy. Yale Univer-sity Press, New Haven & London, 1997.

Woodard, George W.: Cold War Radio Jamming. In: Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. In: Johnson, A. Ross– Parta, R. Eugene (eds.). CEU Press, Budapest-New York, 2010, 51-63.

Literatúra – monografie, štúdie:

Aspaturian, Vernon–Jiri Valenta–David P. Burke: Eurocommunism Between East and West. Indiana University Press, 1980.

Baev, Jordan: Bulgarian Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 259-274.

Bashkirova, Elena I.: The Foreign Radio Audience in the USSR During the Cold War: An Internal Perspective. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 103-120.

Békés Csaba: Secret Negotiations by the Western Great Powers October 26th-No-vember 4th 1956: British Foreign Office Documents. Hungarian Quarterly, Spring 2000. http://www.coldwar.hu/html/en/publications/hungquest.html [12.11.2010]

Borhi László: A nyugati nagyhatalmak és Kelet-Közép-Európa 1945 után. Világtör-ténet, 2009 ősz-tél, 3-21.

Borhi László: Az amerikai külpolitika belső forrásai. Rubicon, 2002/9-10., 23-27.

Borhi László: Az USA és Kelet-Európa. História, 2006/6-7., 66-68.

Borhi, László: Containment, Rollback, Liberation or Inaction? The US and Hunga-ry in the 1950s. Journal of Cold War Studies, Volume 1, Issue 3, 1999, pp. 67-108.

Browne, Donald R.: International Radio Broadcasting. The Limits of the Limitless Medium. Praeger Special Studies-Praeger Scientific, 1982.

Cummings, Richard H.: Cold War Radio. The dangerous history of American bro-adcasting in Europe, 1950-1989. McFarland&Company, Inc., Jefferson, North Ca-roline, 2009.


Cummings, Richard H.: An Urgent Whisper: Radio Free Europe Begins Broad-casting. http://coldwarradios.blogspot.com/2010/11/urgent-whisper-radio-free--europe-begins.html [29.12.2010]

Cummings, Richard H.: Special Feature: The 1981 Bombing of RFE/RL.

http://www.rferl.org/content/article/1080043.html [24.7.2010]

Cummings, Richard H.: The Last Tango in Munich, http://www.historytimes.com/fresh-perspectives-in-history/20th-century-history/cold-war/428 [24.7.2010]

Curry, Jane Leftwich: Radio Free Europe in the Eyes of the Polish Communist Elite. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 147-168.

Csillag András: Amerikai imázs az ezredfordulón. In: Frank Tibor (szerk.): Gyar-matból impérium. Magyar kutatók tanulmányai az amerikai történelemről. Gon-dolat Kiadó, Budapest, 2007, 308-343.

Draxler, Vladimír: Zázračná skrinka. In História, júl-august 2006, 19-21.

Enderle-Burcel, Gertrude–Franszek, Piotr–Stiefel, Dieter–Teichova, Alice (eds.): Gaps in the Iron Curtain. Economic relations between neutral and socialist coun-tries in Cold War Europe. Institute of History, Jagellonian University Press, Kra-ków, 2009.

Fascell, B. Dante (ed.): International News Freedom under Attack. Ebben David M. Abshire, Leonard R. Sussman, Barry Rubin és Sean Kelly tanulmányai találhatók, főként az 1975, helsinki utáni időszakkal, a hetvenes évekbeli médiadiplomácia helyzettel, az amerikai befolyással és a televíziózással kapcsolatban. The Center for Strategic and International Studies, Georgtown University, Wasington, D.C. SAGE Publications/Bevely Hills/London, é.n.

Fehér Zoltán: George F. Kennan: realista diplomata a hidegháborús amerikai stra-tégia alakításában. In: Frank Tibor (szerk.): Gyarmatokból impérium. Magyar ku-tatók tanulmányai az amerikai történelemről. Budapest, 2007, Gondolat Kiadó.

Fiamová, Martina–Jakubčin, Pavol (eds.): Prenasledovanie cirkví v komunistic-kých štátoch strednej a východnej Európy. Ústav pamäti národa, Bratislava, 2010.

Fischer Ferenc: A kétpólusú világ 1945-1989. Dialóg Campus Kiadó, Budapest-Pécs, 2005.

Fischer Ferenc: Eurázsia a szuperhatalmak geopolitikai sakktábláján az 1950-es évek közepén. In: Fischer Ferenc–Hegedüs Katalin–Rab Virág (szerk.): A történe-lem szálai. Pécs, 2010, 127-142.


Frank Tibor (szerk.): Gyarmatokbol imperium. Magyar kutatók tanulmányai az amerikai történelemről. Gondolat Kiadó, Budapest, 2007.

Gaddis, John Lewis: Most már tudjuk. Európa, 2001.

Gaddis, John Lewis: Studená vojna. Slovart, 2006.

Gati, Charles: Mit tett (és mit nem tett) Amerika 1956-ban? História, 2006/4., IV. sz. belső melléklet, 1-4. oldal.

Gati, Charles: Failed illusions: Moscow, Washington, Budapest, and the 1956 Hun-garian revolt. Woodrow Wilson Center Press, 2006.

Gawlikowski, Lechoslaw–Moreno, Yvette Neisser: The Audience to Western Broadcast to Poland During the Cold War. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 121-141.

Gleerup, C.W.K.: Broadcasting Across Borders. Goteborg Studies in Politics 8. 1975.

Goertz, Gary: Contexts of International Politics. Cambridge University Press, 1954.

Grose, Peter: America’s Secret War Behind the Iron Curtain. Mariner Books, New York, 2000.

Grúňová, Alexandra: KNVD/KGB Activities and its Cooperation with other Secret Services in Central and Eastern Europe 1945-1989. Nation’s Memory Institute, Bratislava, 2008.

Hahner Péter: Az Egyesült Államok elnökei. Átdolgozott, bővített második kiadás. Maecenas, 2006.

Historická štatistická ročenka ČSSR. FSÚ, Praha, 1985.

Hixson, Walter L.: Parting the Curtain. Propaganda, culture and the Cold War 1945/1961. St. Martin’s Press, New York, 1997.

Horňáček, Jozef: Právne aspekty zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR. In: Fia-mová, Martina–Jakubčin, Pavol (eds.): Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Ústav pamäti národa, Bratislava, 2010, 221-232.

Horský, Štefan: Vidieť svet ušami. In História, júl-august 2006, 22-23.


Hurkina, Svitlana: The Role of Soviet State Security Organs in the Liquidation of the Ukrainian Greek Catholic Church in Halychyna... In: Fiamová, Martina–Ja-kubčin, Pavol (eds.): Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Ústav pamäti národa, Bratislava, 2010, 61-83.

Isaacson, Walter: Kissinger életrajz. Panem-Grafo, 2001.

Ivaničková, Edita: Integrácia v bipolárnom svete. Politika a ekonomika po roku 1945. História revue 2, 2002. č. 1., str. 22-25.

Johnson, A. Ross: Swiatlo Story “The Inside Story of the Secret Police and the Par-ty”; Origins of the Swiatlo Broadcast on RFE. Expanded text of remarks presented at the conference ‘Radio Wolna Europa w walce z komunizmem’, Warsaw, Novem-ber 6-7, 2009.

Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War International Broadcastings and the Road to Democracy. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 345-350.

Judt, Tony: Povojnová Európa – História po roku 1945. Slovart, 2007.

Kaplan, Karel: Kronika komunistického Československa. Doba tání 1948-1956. Barrister & Principal, 2005.

Kádár Lynn, Katalin (ed.): The Inaguration of Organized Political Warfare. Helena History Press, New York, 2013.

Kamenec, Ivan: Fenomén rádia v moderných slovenských dejinách. In História, júl-august 2006, 24.

Kortunov, Andrej: Soviet World Standing, Foreign Policy Assessed. In: Daily Re-port - Annex. Soviet Union. Foreign Broadcast Information Service. FBIS-SOV-90-200-A, Tuesday, 16 October 1990, pp. 1-6.

Kovrig Bence: Az Egyesült Államok és az európai békerendezés. Rubicon, 2002/9-10, 16-18.

Kružliak, Imrich: Západné rozhlasové stanice v boji za slobodu a demokraciu. Pamäť národa 3/2006, pp. 92-101.

Kusý, Miroslav: Na vlnách Slobodnej Európy 1997-2001. Predslov: Miroslav Neo-veský. Kalligram, Bratislava, 2001.


Kux, Ernst: Growing Tension in Eastern Europe. In: Problems of Communism, March-April 1980, 21.

Londák, Miroslav.–Sikora, Stanislav a kol.: Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách. Bratislava, Veda, 2009.

Magyarics Tamás: Az Amerikai Egyesült Államok története 1914-1991. Kossuth Kiadó, 2008.

Machcewicz, Pawel: Polish Regime Countermeasures against Radio Free Europe. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 169-204.

Majer, V.: UNNRA a Československo. Praha, Orbis, 1946.

Maruzsa Zoltán: 1968 and its effect on the countries of the Soviet Bloc. Cold War History research center, Budapest, online publication, October 2010.

Medhurst, Martin J.: Eisenhower and the Crusade for Freedom: the rhetorical origins of a Cold War campaign. http://www.questia.com/googleScholars.qst?do-cId=5000546266 [2010.07.12.]

Michálek, Slavomír: Rok 1968 a Československo - postoj USA, Západu a OSN. Historický ústav SAV, Bratislav 2008.

Michálek, Slavomír: Ján Papánek, politik, diplomat, humanista. Bratislava, Veda, 1996.

Michálek, Slavomír: Nádeje a vytriezvenia, československo-americké hospodárske vzťahy v rokoch 1945-1951. Bratislava, Veda, 1995.

Murányi Gábor: A múlt szövedéke. Históriák a megbicsaklott 20. századból. Noran Kiadó 2004. Ebben főleg két írás: Egy szittya gall, 320-324.; Éteri csábítás, 324-328.

Nagat, Germina: Ceausescu’s War against Our Ears. Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eas-tern Europe. CEU Press, 2010, 229-238.

Nelson, Michael: War of the Black Heavens: The Battles of Western Broadcasting in the Cold War. Syracuse University Press, 1997.

Németh István: Európa 1945-2000. A megosztástól az egységig. Aula Kiadó, 2004.


Parta, R. Eugene: The Audience to Western Broadcast to the USSR During the Cold War: An External Perspective. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 67-102.

Paulu, Burton: Radio and Television Broadcasting on the European Continent. University of Minnesota Press, Minneapolis, 1967.

Pešek, Jan a kol.: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948:1989. Personifikácia politického vývoja. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003.

Petruf, Peter: USA a studená vojna. Bratislava, Pravda, 1985.

Ratesh, Nestor: Radio Free Europe s Impact in Romania During the Cold War. In: Johnson, A. Ross – Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 205-228.

Rawnsley, Gary D.: Radio Diplomacy and Propaganda. Szerző és évszám nélkül.

Reisch, Alfred A.: Hot Books in the Cold War. The CIA-Funded Secret Western Book Distribution Program Behind the Iron Curtain. CEU Press, Budapest-New York, 2013.

Reisch, Alfréd: A Szabad Európa Rádió Magyar Kutató és Értékelő Osztálya: tör-ténete, felépítése, feladatai és teljesítménye. Külügyi Szemle, 2008/2, pp. 187-195.

Rév István: Just Noise? Impact of Radio Free Europe in Hungary. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 239-258.

Révész Béla: Az osztályharc fogalmának politikai és ideológiai aspektusai az 50-es években. www.mek.oszk.hu

Révész Béla: A felszabadítási stratégia csődje - Szabad Európa Rádió. Rubicon, 1996/8-9., 23-26.

Révész Béla: Manipulációs technikák a hidegháború időszakában. www.mek.oszk.hu [12.5.2008]

Révész Béla: A Belügyminisztérium SZER-képe 1955-ben. Múltunk politika-történeti folyóirat. 1999/2, XLIV. évf., 170-222. [Föllelhetőség: digitálisan REF archivumban Révész Báltól 2012 végén]

Reynolds, David: One World Divisible, A Global History since 1945. Norton 2000.


Robert, J.M.: Twentieth Century - The History of the World 1901 to 2000. Viking 2000.

Romer, Jean-Christophe: Oroszország – állam és nemzeti identitás. Rubicon, 2002, 9-10., 74.

Siefert, Marsha: Radio Diplomacy and the Cold War. Journal of Commuication, Volume 53, Issue 2, pp. 365-373, June 2003.

Simpson, Christopher: Science of Coercion: Communication Research and Psy-chological Warfare, 1945-1960. New York-Oxford University Press, 1996.

Sz. Bíró Zoltán: A szovjet csapatok kivonása Magyarországról. História, 2009/5-6. sz., 3-10.

Tolz, Vladimir–Corwin, Julie: Soviet Reactions to Foreign Broadcasting in the 1950s. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Broadcastings - Im-pact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 277-298.

Vajda, Barnabás: A csehszlovákiai magyarok nacionalizmusa – ahogy a Szabad Eu-rópa Rádióban látták. Nacionalizmus Maďarov na Slovensku v roku 1968 – ako to videli u Rádiu Slobodná Európa. Fórum Társadalomtudományi Szemle, 11. évf., 2. szám, 2009/2., 123-129.

Vajda, Barnabás: Az Egyesült Államok elképzelései Közép-Kelet-Európával kapc-solatban a Szabad Európa Rádió belső elemzései alapján. Világtörténet, MTA, 2008. ősz-tél, 67-76.

Vajda, Barnabás: Hallgatói telefonok a SZER csehszlovák szerkesztőségébe 1985–1986-ban. MTA Világtörténet 2010 ősz-tél, 69-81.

Vodičková, Stanislava: Komunistická propaganda jako zbraň v boji proti katolické církvi. In: Fiamová, Martina–Jakubčin, Pavol (eds.): Prenasledovanie cirkví v ko-munistických štátoch strednej a východnej Európy. Ústav pamäti národa, Bratisla-va, 2010, 578-593.

Weiner, Amir: Foreign Media, the Soviet Western Frontier, and the Hungarian and Czechoslovak Crises. In: Johnson, A. Ross–Parta, R. Eugene (eds): Cold War Bro-adcastings - Impact on the Soviet Union and Eastern Europe. CEU Press, 2010, 299-317.

Wegs, Robert J.-Ladrech, Robert: Evropa po roce 1945. Vyšehrad, 2002.


Weiner, Tim: A CIA története. Gabo, 2009.

Wettig, Gerhard: Broadcasting and Détente. C. Hurst & Company, London, 1977.

Wilford, Hugh: The Mighyt Wurlitzer. Harvard University Press, 2008.

Zavacká, Marína: Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická pro-paganda na Slovensku, 1956—1962: Teórie, politické smernice a spoločenská prax. Bratislava, Veda, 2005.

Radio Free Europe in the Cold War (Summary)

This book pays attention to two major issues. The first is the general story of the Radio Free Europe, an American radio station that started its East European career with Czechoslovak broadcast commencing on May 1, 1951. In 2011, this anniver-sary gave me an unique opportunity to look back and summarize some aspects of our historical knowledge on RFE, an important peaceful means of the Cold War rivalry, from East European perspective. As a second issue, this book intends to shed some new light on the mechanism how RFE as a whole, and the National Desks as its parts functioned and worked. In order to do this, a substantial research was made into the Czechoslovak and Hungarian and Polish archival materials of the RFE. My Hungarian-language book Egy szabad hang Kelet-Európában – A Sza-bad Európa Rádió tevékenységéről a hidegháború alatt (Nap Kiadó, Slovakia, 2011) was a result of the both above mentioned efforts, and now I am happy to have it translated into Slovak.

Certainly, this book would not have been possible without previous works writ-ten on this topic. Including the memoires by ex-RFE American top managers, key editors, and security officers, like Robert T. Holt, Sig Mickelson, Arch Puddington, Glenn Ferguson, Kenneth R. M. Short, A. Ross Johnson, R. Eugene Parta, George R. Urban, and also responsible managers and jurnalists of the national desks, like the Czech Karel Sedláček, Agneša Kalinová, and Karel Jankovský-Drážďanský; the Hungarian Gyula Borbándi, László Cseke, László Kasza, Csaba Skultéty, and Al-fred Reisch; the Polish Jan Nowak-Jezioranski; the Bulgarian Stepane Groueff and others.

RFE has attracted the attention of several historians, like Richard H. Cum-mings, Alan A. Michie, Herbert A. Friedman, Martin J. Medhurs, Christopher Simpson, Gerhard Wettig, Donald R. Browne, B. Dante Fascell, David M. Abshire, Leonard R. Sussman, Barry Rubin, Sean Kelly, Burton Paulu, Gary D. Rawnsley – just to name a few experts of the Cold War media, psychological warfare, mediadiplomacy, post-Helsinki era etc. It also has to be said that in comparition with the English language literature, the Hungarian, Czech and Slovak literature on the topic is rather weak, with some exception of the works of Prokop Tomek from the Chech Republic, Miroslav Michálek from Slovakia, Csaba Békés, László Borhi, Tibor Frank, Tamás Magyarics, Zoltán Maruzsa, and Béla Révész from Hungary.


Most of the books on RFE have been published in English. Unfortunately, for too many years East European listeners could only hear about a RFE which was blamed by their governments for its ’inflammatory and hostile’ voice. This bad, or rather fake image of RFE is unfortunately still true because neither pre-1989 nor post-1989 authentic and balanced evaluations on RFE and its activities are accessible for non-English readers. So this book gives a substantial overview about the issue as well as some insight into the newest historical research and some conclusions in this field.

The second main intention of this book is to publish and evaluate some selected archival materials on the history of the RFE, particularly some materials regarding RFE’s East European Research Department. As the Cold War ended, and RFE had gradually withdrawn itself from East Europe, part of the RFE archives were filed away in the Open Society Archives (OSA) Budapest. By making research into these pre-1989 inner documents, including background reports, press surveys, analy-sis, interviews, correspondence, evaluations etc., it is possible to make some fresh judgements on the RFE, regarding its broadcast policy, political activities, inner life, and mainly its impact on the East European region. Based on the literature as well as on primary documents, it is possible to shade the picture of this special radio station, RFE, a surrogate domesic radio which was meant to replace the fu-tile domestic radios throughout East Europe. When doing this, it is inevitable to handle a key term, propaganda, i.e. those medial attempts that had been mobilizing and persuading some 80 million inhabitants of East Europe who were denied free access to the Western life.

A fresh wave of opening new archives (institutional as well as private ones) was an important driving force behind the fact that the RFE research gained a new stimulus after year 2000. Among others, some documents from communist archives were published too, and this shed some light on the anti-RFE counter-espionage activities of the East European state apparatuses. And yet, researchers should be careful with these documents, or at best the papers produced by East European secret servises have to be treated with high level of cautiousness. One of the most interesting discoveries is how biassed these documents are. This bias becomes rather evident when we discover that the obedient agents of the secret services firmly and to the very last set off from the preconception that RFE has always been, is and will always be ’a tool for American ideological diversion which aims to overthrowing East European communist governments’. This bias is so tangible that practically every source serves this deeply ideological purpose. Just one example which undermines the reliability of East European secret service documents: in their official reports from the mid-1980s, services still vividly refer

Radio Free Europe in the Cold War (Summary) 165

to and commonly carry on with the argumentations that ’the RFE has a secret relationship with the CIA’ – despite the fact that the influence of the CIA had ceased some fifteen years earlier.

Documents of the OSA Budapest RFE’s East European Research Department were my primary research sources. As I see it now, these materials, news, com-mentaries etc. contain the history of the Cold War in a condense form, including the radio in the hands of the American policy making, the fluxus of the East–West relations, their ups and downs, etc. On the other hand it is clear from the sources that RFE was able to provide hope for those who needed it. The type of highly pro-fessional news production and programming in RFE’s practice served as a highly competitive alternative source of news against the one sided and strictly controlled communist mass media. And the documents produced by the management and the employees of the radio mean unique sources for analysing and understanding political news-making during the Cold War in general, and regarding communist East Europe in particular. Even within this geographical area, I focused my attention on former Czechoslovakia, and Hungary, and to lesser extent to Hungarians living in Czechoslovakia.

RFE was an American national security enterprise, too. It was a relatively cheap but a rather effective and practically unstoppable machine in the hands of the USA government. Just to indicate the scale of this adventure: at its top, RFE was able to produce some 1060 hours of programmes weekly in 21 different East European languages. Plus the RFE was able to produce radio programmes in a way that they were not only firmly countering communist news but they were also able to be much more reliable and much more professional than most communist media pro-grammes at any timepoint of the Cold War.

The history of the RFE is part of the political history of the Cold War. There is however an opinion saying that RFE was a part of a high-scale cultural struggle. Until Stalin as a person, and Stalinism as a social system was alive in East Europe, Western political and cultural conceptions (incl. western books, theatre, newspa-pers, later on western type of work organisation and economical methods, as well as western aid organisations) were totally marginalised in the geographical region be-tween East Germany and Moscow. During the first decade of the Cold War, the USA itself preferred more militant and agressive forms of political infiltration, incl. CIA balloon campaigns, psychological warfare projects and the RFE itself. Nevertheless, after a decade or so the USA refined its policy towards East Europe, and thus cultur-al infiltration began to prevail in these relations. The USA got down to undermine the legitimacy of communist elites by means of peaceful propaganda, massive cul-tural influence and media warfare. RFE had had a key role in this process, for it was an attractive representative of the economical and cultural superiority of the USA.


RFE simply served as a symbol of the Wester lifestyle and freedom; listening to it was risky and therefore very personal, and the listeners could imagine something that did not exist in their social reality. Slowly and only gradually, but persistently the cultural infiltration made its impact.

Radio broadcasting was one of the four determinate tactical elements of the Cold War. Along with international diplomacy, economic pressure and military rivalry, it was the most importan psychological weapon of a ideological battle on world scale. In the one hand, it meant a ‘responsibility-free’ diplomatic channel for the USA government. On the other, it was designed to directly influence listeners’ thinking, especially as far as international relations were concerned. RFE wanted to inform and influence, and to do so it had to get massively engaged in everyday politics. This intention had never ceased, on the contrary, it gained a new upturn in the 1980s when RFE became the mouthpiece of illegal East European oppositions of several kind.

What was the enermous interest of East European people toward the RFE’s pro-grammes caused by? One of the main reasons was the informational monopoly of the communist parties. In East Europe – kept under a tight control of national com-munist parties offering ideologically selected news only – any listener could only chose whether to be misinformed or uninformed. RFE’s history coveres a period of time when listeners throughout East Europe were incredibly keen on hearing news fom the world political events. This genuine interest toward balanced news was so natural that it would have been very high even if the East European press was free. And this is one of the many paradoxes of the communist system: they intentionally created masses of educated youth, but at the same time they denied them access to free thinking and press. This forced ideological fasting fuelled hunger for reliable news. In return, RFE was popular in East Europe, and its popularity could have been undermined only if and when the communists gave up their monopoly in press. But this was highly improbable.

For some half a decade after its launching, RFE had hardly knew if it was lis-tened to or if yes who its listeners were. When finally the managers received lim-ited feedback from the intereviews and listeners’ mails, the radio was very much interested in to find out who its listeners were, when, how, and under what circum-stances they listened to the radio. RFE had to compete with nearly half-a-dozen major Western broadcasters on the media market whose target area was also East Europe. And yet, RFE managed to succeed despite several difficulties (incl. massive jamming) it had to face while its competitors did not have to.

East European people listened to RFE, and they were willing to trust it too. From communist perspective, this was already a serious provocation. RFE had not only disclosed communist propaganda tricks, and not only made clear that any

Radio Free Europe in the Cold War (Summary) 167

hidden act could be soon published by RFE’s news, but communists could also be sure that RFE news will be trusted. This was the radio’s permament challenge for local tyrans. In 1965, the Research Department asked in a interview what do listeners consider the most important misson of the RFE. Some 77% of the univer-sity educated listeners in Czechoslovakia answered it was ‘to provide free access to information from the world’. No doubt that in a region struggling with political deficits, and painful lack of freedom, RFE was regarded as an open window to the free world.

RFE had been engaged in a battle for the minds and hearts of East Europeans. In order to win this battle in the seemingly endless decades of the Cold War, the radio had to be technially well prepared. Simply, bipolar world system made the use of classical medium wave broadcasting at the best with two decades longer, and it was clear for both sides that radio news gained an extraordinary importance. But technical difficulties dwarfted in comparision with the political challenges that RFE had to face. The radio’s American management created a loose net of national desks (rather than a centralised news direction) which were rather free untill they obeyed overall RFE directives and policy guidances. If they kept in line with main guidelines of the CIA, the NCFE, the State Department, later the BIB, there was no reason to intervene. According to RFE’s general inner policy, ’Americans were the publishers, while exiles at the national desks were the chief editors’. Good organization, speed, punctuality, and flexible content meant success.

I was keen to examine through the OSA sources how did the USA government under president Johnson reacted upon East European nationalism. According to the documents, the management started to make a clear difference between Czechs and Slovaks roughly from mid-1960s. The first substantial survey among travellers which made difference between listeners’ habits of these two nations was prepared in 1964/1965. From this point on, State Department as well as RFE devoted more and more attention to national differences as important indicators of ’gaps in the Iron Curtain’. ’Moravians’, or ’Slovaks’, or ’Hungarians living in Slovakia’ became interesting mostly when national tension was high, like in 1968.

From time to time, RFE was forced to face its real impact on East European societies. As reflected in the OSA Research Department documents, the radio was not shy when asked about the extent of its own role. It unambiguously stated that it regarded itself as a major factor which will sooner or later lead to the rebirth of freedom in East Europe. Indeed, RFE made a very significant effort to fulfill its mission statement engraved on the Freedom Bell: That this World under God shall have a new birth of Freedom.

Obrazová príloha

1. Československé vysielanie RSE sa začínalo 1. mája 1951; na snímke je časť titulnej strany bratislavskej Pravdy zo dňa 6. mája 1951.

2. Mapa z jednej publikácie RSE z roku 1954; na nej sú provoka-tívne vyznačené niektoré štátne hranice spred roku 1945.

Obrazová príloha 169

4. Mapa Československa z jednej publikácie RSE z roku 1955; analytici RSE na nej vyznačili miesta, kde v tom roku dopadli propagačné materiály poslané RSE.

3. Prvé logo RSE.


5. Anti-RSE karikatúra v bratislavskej Pravde 3. februára 1956.

6. Anti-RSE kreslená propaganda v bratislavskej Pravde 4. februára 1956.


7. Bežná tlačová správa prichádzajúca do Central News RSE z roku 1964.


8. Špeciálna tlačová správa RSE prichádzajúca do Central News RSE z roku 1965.


9. Text reči amerického prezidenta L.B. Johnsona zo dňa 23. mája 1964, v ktorej hovoril o budúcej politike Spojených štátov vo východnej Európe.


10. Z tlačového archívu RSE: New York Times, 23. jún 1968.


11. Výskum verejnej mienky, resp. počet rozhovorov urobených pracovníkmi

Gallup s cieľom zistiť, koľko ľudí a ako pravidelne počúva RSE.

12 a 13. Geografické znázornenie miest, odkiaľ pracovníci RSE obdržali najväčšie množstvo listov od poslucháčov RSE; mapy boli urobené analytikmi RSE v roku 1963.


14. Analýza východoeurópskeho výskumného oddelenia z roku 1964.


15-16. Prísne dôverná korešpondencia medzi vedúcimi pracovníkmi RSE, medzi vedúcim českoslevenským analytikom Hanusom Hajekom, a rezidentom CIA v RSE M.J. Mollingom ohľadne informácií o Františkovi Lednárovi zo dňa 15. novembra 1966.


17. Jedna strana doslovného odpisu telefonátov prichádzajúcich do československej redakcie RSE v roku 1985.

Barnabás VajdaRádio Slobodná Európa a jeho činnosť vo východnej Európe

Edícia: Monographiae Comaromienses 11. Zodpovedný redaktor: József Liszka Slovenský preklad: Attila Czintula

Jazyková úprava: Sándor János Tóth Redaktorské práce a grafická úprava: Sándor János Tóth, Barnabás Vajda

Korektor: Kinga Horváth

Prvé vydanie

Obal a tlačiarenská príprava: Szabolcs Liszka – Cool Design, Komárno

Rozsah: 12,4 AH Tlač: Tribun EU s.r.o., Brno

Počet výtlačkov: 200

Vydal: Univerzita J. Selyeho, Komárno, 2013

ISBN 978-80-8122-084-5

Univerzita J. Selyeho Pedagogická fakulta

Bratislavská cesta 3322 SK-945 01 Komárno

www.selyeuni.sk