RED Study - Zmeniť budúcnosť energetiky: Občianska spoločnosť ako hlavný aktér pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov

ZMENIŤ BUDÚCNOSŤ ENERGETIKY:OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ AKO HLAVNÝ AKTÉR PRI VÝROBE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

Štúdia EHSV o úlohe občianskej spoločnosti pri vykonávaní smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

SK

(január 2015)

Štúdiu zrealizoval tím deviatich členov zo Strediska EHSV pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja (SMTUR) a z odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (TEN):

· hlavný tím zložený z troch členov, ktorí riadili prácu a navštívili šesť členských štátov: Lutz Ribbe (hlavný koordinátor), Isabel Caño Aguilar a Brenda King; a

· rozšírený tím zložený zo šiestich členov, ktorí pomohli zrealizovať prípadové štúdie vo vybraných členských štátoch: Andrzej Chwiluk (Poľsko), Pierre-Jean Coulon (Francúzsko), Tom Jones (Spojené kráľovstvo), Vitas Mačiulis (Litva), Georgi Stoev (Bulharsko) a Frank van Oorschot (Holandsko).

Sekretariát Strediska EHSV pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja (Rayka Hauser a Nuno Quental) poskytoval sústavnú pomoc pri organizovaní prípadových štúdií a vypracúvaní tejto správy.

Tím EHSV pre túto štúdiu vyjadruje osobitné poďakovanie Rade pre udržateľný rozvoj francúzskeho regiónu Provensálsko - Alpy - Azúrové pobrežie, waleskej vláde, poľskému Zväzu baníkov, zastúpeniam Európskej komisie (EK) v Nemecku, Bulharsku, Poľsku a Walese, mnohým organizáciám občianskej spoločnosti, združeniam výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, družstvám, komunitným iniciatívam a sociálnym podnikom, ako aj orgánom na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v krajinách, ktoré členovia tímu navštívili. Všetky spomínané subjekty podporili realizáciu tejto štúdie, aktívne sa zapájali do diskusií, prejavili entuziazmus a pomohli uviesť do praxe projekty v oblasti decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a každý z nich zo svojej osobitnej perspektívy cenným spôsobom prispel k vypracovaniu záverov tejto štúdie.

Táto správa teda predovšetkým sprostredkuje bohatú spätnú väzbu, ktorú tím štúdie získal od širokého okruhu zainteresovaných strán počas návštev a diskusií.Obsah

1.Kľúčové zistenia a odporúčania – Zhrnutie6

1.1Kľúčové zistenia6

1.1.1Vycítiť príležitosť6

1.1.2Pocit frustrácie6

1.1.3Silný argument pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov6

1.1.4Obrovský potenciál, ktorý je z veľkej časti nevyužitý7

1.2Hlavné odporúčania7

1.2.1Vytvoriť rovnaké podmienky pre energiu z obnoviteľných zdrojov7

1.2.2Decentralizovaná, občianska energia z obnoviteľných zdrojov sa musí stať politickou prioritou7

1.2.3Vytvoriť stabilné politické rámce na podporu občianskej energie z obnoviteľných zdrojov:8

1.2.4Zabezpečiť vážnosť aktívneho dialógu o energetickej politike s občianskou spoločnosťou8

1.2.5Začať transparentný dialóg o nákladoch na energiu, jej cenách a výhodách9

1.2.6Zamerať sa na sociálne dôsledky energetickej transformácie9

2.Úvod9

3.Prístup použitý v štúdii12

3.1Ciele12

3.2Metodika13

4.Pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ: prehľad13

5.Príležitosť pre zapojenie občianskej spoločnosti a pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov15

5.3Občianska energia poskytuje prístup k prostriedkom, ktoré sú potrebné na prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov17

5.4Občianskou energiou z obnoviteľných zdrojov sa podporuje rozvoj komunít a bojuje proti energetickej chudobe18

5.5Výroba občianskej energie z obnoviteľných zdrojov vytvára čisté pracovné miesta a hospodársky rast20

6.Diskusia o cenách energie z obnoviteľných zdrojov a nákladoch na ňu20

7.Aké predpoklady sú potrebné na to, aby sa rozvinul potenciál občianskej energie?23

7.2Stabilný a koherentný politický rámec23

7.3Transparentný a inkluzívny proces tvorby politiky25

7.4Jednoduché a transparentné administratívne postupy25

7.5Systémy podpory prispôsobené potrebám decentralizovanej občianskej obnoviteľnej energie25

7.6Odstránenie bariér, ktoré bránia rozvoju občianskej energie z obnoviteľných zdrojov28

7.7Rozvoj a koordinácia sústavy s cieľom prispôsobiť ju potrebám obnoviteľných zdrojov energie30

7.8Energetické riadenie a skladovanie energie31

8.Závery31

A.Prílohy34

A.1.Správy z návštev v členských štátoch34

A.2.Zoznam stanovísk EHSV súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie34Z preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „smernica EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov“):

„(3) Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie sa často opiera o miestne a regionálne malé a stredné podniky (MSP). Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti.

(4) Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie. (…)

(6) V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie je vhodné podporiť fázu demonštračných činností a komercializácie. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod, vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť. (…)

(43) V záujme podnietenia jednotlivých občanov, aby prispeli k plneniu cieľov stanovených v tejto smernici, by príslušné orgány mali zvážiť možnosť nahradenia povolení jednoduchým ohlásením príslušnému orgánu v prípade inštalácie malých decentralizovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.“

Kľúčové zistenia a odporúčania – Zhrnutie

Kľúčové zistenia

Vycítiť príležitosť

Tím štúdie zistil, že vo všetkých členských štátoch, ktoré navštívil, je silná občianska spoločnosť, ktorá sa so zanietením zasadzuje za transformáciu energetiky, uvedomuje si sociálno-hospodárske príležitosti, ktoré táto transformácia ponúka a chce vyťažiť z decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov maximum. Dokonca tu bolo cítiť aj isté vzrušenie, pokiaľ ide o možnosti, ktoré energia z obnoviteľných zdrojov otvára v oblasti generovania príjmov, rozvoja komunity a sociálnych inovácií, a snahu poučiť sa z osvedčených postupov a podporných opatrení v iných členských štátoch.

Pocit frustrácie

Zároveň sa zainteresované strany vyjadrili, že ich frustrujú byrokratické prekážky, zložité postupy, súčasné reformy politiky, ktoré na úkor malých výrobcov a komunít zvýhodňujú veľkých, centralizovaných výrobcov energie, ako aj to, že rozhodujúci politickí činitelia nedoceňujú hodnotu občianskej energie, a v niektorých prípadoch aj absencia konštruktívneho dialógu s príslušnými orgánmi. Tieto prekážky sú známe a Európska komisia ich podrobne opísala aj vo svojej Správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (2013)[footnoteRef:2]. Skutočnosť, že tieto prekážky pretrvávajú alebo sa dokonca zväčšujú (napríklad tým, že vo viacerých členských štátoch sa zavádzajú aukcie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov), považujú niektorí zástupcovia občianskej spoločnosti za priamy útok na občiansku energiu s cieľom zvýhodniť veľkých centralizovaných výrobcov. [2: COM(2013) 175 final.]

Silný argument pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov

Hlavným zistením štúdie je skutočnosť, že občianska spoločnosť nie je spokojná s tým, že sa s ňou energetická politika len konzultuje. Spoločenstvá, organizácie občianskej spoločnosti aj jednotlivci by sa radi stali výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov, tím štúdie získal naozaj rozsiahle dôkazy o tomto trende a vypočul si argumenty na jeho podporu.

Občianska energia pomáha na danom mieste zlepšiť akceptovanie štruktúry potrebnej na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a tým aj získať väčšiu podporu a zanietenie pre proces transformácie. Umožňuje zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na transformáciu energetiky, prináša so sebou miestne sociálno-hospodárske výhody pre všetkých a zabezpečuje, že prínos zostane v danej komunite. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov už totiž nie je len doménou tradičných energetických spoločností, ale stáva sa hospodárskou príležitosťou pre občanov, poľnohospodárov, družstvá, malé a stredné podniky, miestne komunity, charitatívne a mimovládne organizácie. Takáto výroba podporuje miestny rozvoj, sociálne inovácie a spoluprácu. Decentralizované systémy umožňujú jednotlivcom a komunitám spoločne znášať náklady na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, spoločne využívať výhody, ktoré prináša, a hľadať možnosti, ako lepšie zosúladiť dopyt a ponuku (napr. systémy spoločného vykurovania). Tam, kde to politické rámce umožňujú, výroba občianskej energie z obnoviteľných zdrojov vytvára čisté pracovné miesta a hospodársky rast.

Zo štúdie EHSV vyplýva, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov napreduje rýchlejšie najmä v tých členských štátoch, v ktorých bolo miestnym obyvateľom, jednotlivo alebo spoločne, umožnené realizovať svoje vlastné občianske iniciatívy v oblasti energetiky. Základnou podmienkou tohto rozvoja sú vhodné systémy podpory a dobrý regulačný rámec pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov. V snahe využiť túto novú príležitosť by sa mal v politike členských štátov v oblasti klímy a energetiky klásť omnoho väčší dôraz na spojenie decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov s regionálnym a miestnym rozvojom. Nastal čas, aby sa zaviedol silný, stabilný a vzájomne zosúladený súbor podporných štruktúr pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov, s cieľom pomôcť Európe napredovať k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2.

Obrovský potenciál, ktorý je z veľkej časti nevyužitý

Zo štúdie vyplýva, že vnútroštátne politické dokumenty päť rokov po prijatí smernice o energii z obnoviteľných zdrojov len zriedka odkazujú na konzistentnú stratégiu zameranú na podporu decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá by bola v prospech miestnych komunít. Tím štúdie nenašiel ani v jednom z navštívených členských štátov dôsledne uplatňovanú vládnu stratégiu zameranú na propagáciu občianskej energie. Práve naopak, politická nestabilita a nedávne reformy regulačných rámcov pre obnoviteľné zdroje energie vo všetkých skúmaných krajinách mali za následok neistotu, zdráhanie investorov poskytnúť nové investície a znepokojenie zainteresovaných strán, pokiaľ ide o budúcnosť občianskej energie.

Hlavné odporúčania

Vytvoriť rovnaké podmienky pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Ako sa uvádza v Správe Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov[footnoteRef:3] z roku 2013, podpora pre zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov bude potrebná tak dlho, kým v EÚ nevznikne otvorený, na hospodársku súťaž zameraný vnútorný trh s energiou, ktorý by dokázal odstrániť zlyhania trhu a internalizovať zdravotné, environmentálne a sociálne náklady spojené s využívaním fosílnych palív. Vlády by tiež mali pracovať na postupnom zrušení negatívnych a neúčinných dotácií pre fosílne palivá, „ktoré podporujú nehospodárnu spotrebu a podkopávajú udržateľný rozvoj“, a to v súlade so záväzkami. ktoré boli potvrdené v záverečnom dokumente z konferencie Rio+20 s názvom „Budúcnosť, ktorú chceme“. Spoplatňovanie uhlíka je jednou z možností internalizácie vonkajších nákladov zvýšením nákladov na technológie založené na fosílnych palivách. [3: COM(2013) 175 final.]

Decentralizovaná, občianska energia z obnoviteľných zdrojov sa musí stať politickou prioritou

Nová energetická politika sa nedá zaviesť do praxe bez podpory občanov. Avšak s ich podporou je možné dosiahnuť politické ciele oveľa rýchlejšie, než by mnohí očakávali. EHSV odporúča, aby si rozhodujúci politickí činitelia na miestnej, národnej a európskej úrovni za svoju výslovnú prioritu stanovili získať podporu občanov pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia by sa v nasledujúcej správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá bude predložená v roku 2015, nemala zameriavať len na samotné čísla, ale mala by posúdiť, do akej miery boli odstránené byrokratické prekážky a ako bol rozvinutý prístup na trh pre nových, malých aktérov.

Vytvoriť stabilné politické rámce na podporu občianskej energie z obnoviteľných zdrojov:

· Administratívne postupy pre občiansku energiu by mali byť jednoduché, rýchle a cenovo dostupné.

· Náklady a čakacie lehoty na pripojenie pre projekty občianskej energie musia byť primerané a prevádzkovatelia systému by mali znášať sankcie v prípade nedodržania predpisov.

· Jednotné kontaktné miesta by mali poskytovať poradenstvo pre malých investorov, a to už od fázy štúdie realizovateľnosti/plánovania a počas celej realizácie.

· Elektrina z obnoviteľných zdrojov by mala byť vykupovaná prednostne pred energiou z fosílnych palív a jadrovou energiou.

· Občianska energia z obnoviteľných zdrojov by mala byť vyňatá z postupov, ktoré spôsobujú neúmerné zaťaženie, náklady a neistotu, ako je napríklad povinnosť priameho marketingu.

· Výkupné sadzby by mali byť hlavnou formou podpory pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov. Predstavujú jednoduchý a spoľahlivý spôsob, ako si výrobcovia môžu presne vypočítať svoje investície a výnosy. Investičná istota zvyšuje šance malých prevádzkovateľov získať potrebné úvery. Výkupné sadzby by mali neustále veľmi presne kopírovať znižujúce sa investičné náklady.

· V snahe zmierniť kolísanie dodávok a jeho výrazný vplyv na ceny elektriny v špičke by systém výkupných sadzieb mohli doplniť mechanizmy na riadenie energie, ktoré by zmierňovali výkyvy, napr. čisté meranie (pozri ďalej v texte), inteligentné siete a rozvoj skladovacej kapacity.

· Členské štáty by mali byť veľmi opatrné, pokiaľ ide o využívanie verejného obstarávania v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, keďže komplexné a finančne náročné postupy sú pre výrobcov v malom neúmernou záťažou a môžu spôsobiť, že občianska energia bude vylúčená z podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Zvýhodňovanie veľkých centralizovaných výrobcov a znižovanie hospodárskej súťaže by mohlo priniesť nárast cien pre spotrebiteľov. Verejné súťaže navyše nefungujú tam, kde trh s energiou neexistuje. Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 by preto malo byť v tomto zmysle upravené.

· Výrobcovia občianskej energie by mali mať nárok na čisté meranie a podporu na výrobu energie.

· Zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, ako aj z národných rozpočtov, by sa mali vyčleniť potrebné prostriedky, ktoré umožnia zabezpečiť, že obmedzenia sústavy nebudú spomaľovať pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a decentralizovanej výroby energie.

Zabezpečiť vážnosť aktívneho dialógu o energetickej politike s občianskou spoločnosťou

· Politika v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mala byť vytváraná a uplatňovaná v neustálom dialógu so zainteresovanými zložkami občianskej spoločnosti, aby sa dosiahlo jej spoločné chápanie, stanovili spoločné ciele, podporilo jej zavádzanie do praxe a vznikla kultúra spolupráce a vzájomnej dôvery. Európsky dialóg o energetike, ktorý organizuje EHSV, by v tejto súvislosti mal zohrávať dôležitú úlohu.

· Občianska spoločnosť by mala mať právo zapojiť sa do prípravy akčných plánov jednotlivých členských štátov pre oblasť klímy a energetiky, ako aj do kontroly a hodnotenia ich uplatňovania.

· Stratégie, programy financovania a podporné opatrenia na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali byť pravidelne kontrolované a revidované s aktívnou účasťou občianskej spoločnosti, aby bolo zabezpečené, že prispievajú k rozvoju občianskej energie a že ho nebrzdia. Starostlivo treba sledovať najmä zavádzanie sporných opatrení, ako sú priamy marketing alebo verejné súťaže na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom identifikovať a rýchlo napraviť možné negatívne vplyvy na občiansku energiu.

Začať transparentný dialóg o nákladoch na energiu, jej cenách a výhodách

Keďže diskusie o energetickej politike sú často ovplyvňované otázkou cien v krátkom horizonte, je potrebné začať transparentnú verejnú diskusiu o nákladoch na energiu a o jej cenách. Vonkajšie náklady spojené s energiou z obnoviteľných zdrojov sú veľmi nízke, čo je hlavný rozdiel v porovnaní s konvenčnými formami energie, ktoré predstavujú značné zdravotné a environmentálne náklady pre súčasnú spoločnosť aj budúce generácie. Verejnosti by preto mali byť dostupné jasné a rozsiahle informácie, aby si mohla vytvoriť celkový obraz o nákladoch a výhodách spojených s dotáciami pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energiu z fosílnych palív a jadrovú energiu, vrátane vonkajších nákladov, pokiaľ ide o ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia, ale aj výhodách vyplývajúcich z toho, že sa vyhneme dovozu a že sa posilní energetická bezpečnosť. Ako sa uvádza v Správe Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov[footnoteRef:4] z roku 2013, hoci náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov neustále klesajú, finančné, právne a administratívne politické opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov budú potrebné tak dlho, kým v EÚ nevznikne otvorený, na hospodársku súťaž zameraný vnútorný trh s energiou, ktorý by dokázal odstrániť zlyhania trhu a internalizovať externé náklady. [4: COM(2013) 175 final.]

Zamerať sa na sociálne dôsledky energetickej transformácie

Hoci sa očakáva, že konečný vplyv energetickej transformácie na pracovné miesta a príjmy bude pozitívny, niektoré sektory tradičnej výroby energie zaznamenávajú pokles na trhu a znižovanie pracovných miest (hoci to nemusí byť priamo spojené s rozvojom výroby energie z obnoviteľných zdrojov). Vlády by mali prevziať zodpovednosť za riadenie sociálno-hospodárskych účinkov prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, ktoré bude v konečnom dôsledku prospešné pre celú spoločnosť. Vnútroštátne stratégie sociálnej transformácie musia byť úzko prepojené so zavádzaním energie z obnoviteľných zdrojov, aby bol zabezpečený bezproblémový prechod, dostupné nové pracovné zručnosti a aby sa cielene zmiernili akékoľvek negatívne sociálne dôsledky na pracovné miesta a sociálne slabé domácnosti. Vlády musia zabezpečiť, aby boli náklady na podporu občianskej energie spravodlivo rozložené na celú spoločnosť.

Úvod

Tvorcovia politiky Európskej únie spoločne stanovili jasný politický cieľ: emisie CO2 by sa do roku 2050 mali znížiť o 80 až 95 %. EÚ sa stane hospodárstvom s nízkymi emisiami, ktoré bude efektívne využívať zdroje a šetrne pristupovať k životnému prostrediu. Tento program však nevychádza len z obáv v súvislosti so zmenou klímy. Na to, aby sme si dokázali poradiť s problémami súvisiacimi s tým, že zásoby fosílnych palív sú obmedzené, a tiež aby sme mohli skoncovať so závislosťou Európy od dovozu energie z politicky nestabilných regiónov, je nevyhnutná revolúcia v energetickej politike. Energetické systémy sa musia rozvinúť takým spôsobom, aby sa zabezpečila čistá, bezpečná a cenovo dostupná energia pre dnešných spotrebiteľov, ako aj pre ďalšie generácie. Pri plánovaní energetickej výroby by sa mali zohľadňovať sociálne, environmentálne a zdravotné účinky a mali by sa brať do úvahy dôsledky pre budúce generácie.

Energia z obnoviteľných zdrojov musí v tejto transformácii zohrávať kľúčovú úlohu. Európska smernica o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2009[footnoteRef:5] bola navrhnutá s cieľom podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť bezpečnosť dodávok. Požaduje sa v nej, aby každý členský štát dosiahol do roku 2020 vo svojej konečnej spotrebe energie určitý podiel energie z obnoviteľných zdrojov, a tým prispel k plneniu celkového cieľa EÚ, ktorým je 20 %. V rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 sa stanovuje ďalšie zvýšenie tohto podielu na 27 % do roku 2030. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje tento cieľ[footnoteRef:6], ale žiada, aby sa na úrovni členských štátov stanovili národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, čo by umožnilo Komisii nariadiť im konať a zabezpečiť, že budú plniť spoločný cieľ. [5: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.] [6: Stanovisko EHSV na tému „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ (NAT/636).]

Predseda Európskej Komisie Juncker vo svojom liste adresovanom novému komisárovi zodpovednému za energetiku napísal: „Takisto potrebujeme na našom kontinente posilniť podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Nie je to len otázka zodpovedného prístupu k politike v oblasti klímy. Je to aj jeden z imperatívov priemyselnej politiky, ak chceme mať v strednodobom horizonte ešte k dispozícii cenovo dostupnú energiu. Som presvedčený, že „zelený rast“ má veľký potenciál, a chcem, aby sa EÚ stala svetovou jednotkou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.“

EHSV uznáva, že s prechodom na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, ktoré bude efektívne využívať zdroje, sa spájajú technické, hospodárske a sociálne výzvy. Boli vyslovené obavy, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a ziskov spojených s touto transformáciou, o začlenenie rozptýlených a nestálych zdrojov energie do systému dodávok, o novú infraštruktúru a miestny odpor voči niektorým druhom energetickej infraštruktúry v oblasti obnoviteľných zdrojov. Na riešení týchto výziev sa usilovne pracuje. Náklady na technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov klesajú vďaka technologickému vývoju a uvádzaniu na trh. Rovnako bol dosiahnutý pokrok pri rozvoji inteligentných sietí a pri hľadaní riešení, ktoré umožňujú vyvážiť fluktuáciu ponuky a dopytu.

EHSV sa pustil do vypracúvania tejto štúdie vedomý si skutočnosti, že vytváranie a zavádzanie opatrení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov závisí od trhových štruktúr a sociálno-hospodárskych aspektov aspoň v rovnakej miere, ako od technických a technologických otázok. Cieľom štúdie preto nie je analyzovať technické problémy, ktoré sú predmetom iných diskusií, ktoré v súčasnosti prebiehajú. Táto štúdia je zameraná na omnoho menej skúmanú tému: akú úlohu zohráva alebo by mohla či mala zohrávať, občianska spoločnosť v tomto dôležitom transformačnom procese.

Obmedzuje sa jej úloha len na pozorovanie a akceptovanie nových politických opatrení a projektov? Vykonávajú sa konzultácie s aktérmi občianskej spoločnosti, a ak áno, majú tieto konzultácie reálny vplyv alebo nie? Alebo je občianska spoločnosť plne integrovaná a má možnosť zohrávať aktívnu, možno dokonca aj zásadnú úlohu v novom, decentralizovanejšom systéme výroby energie z obnoviteľných zdrojov? A napokon, aké sú v tejto súvislosti faktory úspechu a výzvy?

Občianska spoločnosť sa doteraz do výroby energie zapájala len okrajovo. Odvetvie energetiky bolo do veľkej miery centralizované a úlohy boli jasne rozdelené. Tradičná – a stále hlavná – výroba energie sa vykonáva v niekoľkých veľkých centrálnych jednotkách, z ktorých väčšinu predstavujú elektrárne na fosílne palivo alebo jadrové elektrárne. Na trhu má dominantné postavenie veľmi malý počet veľkých energetických spoločností, napríklad štyri v Nemecku, šesť v Spojenom kráľovstve a jedna vo Francúzsku. Občania, podniky a priemysel sú len pasívnymi spotrebiteľmi, ktorí platia za energetické produkty.

Rozvoj nízkouhlíkovej energie prinesie veľké zmeny v odvetví energetiky. Obnoviteľné zdroje energie sú svojou podstatou decentralizovanejšie, keďže využívajú zdroje, ktoré sú často miestne dostupné a nie je možné alebo je príliš nákladné ich prepravovať. Energia a elektrina sa budú vyrábať v bezprostrednom okolí, tam, kde ľudia žijú, čo znamená, že energetická infraštruktúra bude v krajine omnoho viditeľnejšia.

Na to, aby bola politika úspešná, je potrebné, aby ju všetci akceptovali. To isté platilo aj v prípade predchádzajúcich energetických politík a pre budúce to bude pravdepodobne platiť ešte viac. Podporu občianskej spoločnosti nepotrebuje len všeobecná politika EÚ v oblasti klímy: každý projekt, každé veterné, solárne alebo bioplynové zariadenie potrebuje, aby ho miestni akceptovali. Keď ľudia uvidia prínos zmien vo svojom životnom prostredí, je pravdepodobnejšie, že prijmú tieto projekty, a ich podpora bude ešte väčšia, ak budú mať z týchto zmien priamy osoh.

Z hľadiska globálnej zmeny klímy nezáleží na tom, kto vlastní alebo prevádzkuje veternú turbínu. Z hľadiska stotožnenia sa s politikou to však môže byť kľúčové. Vykonávanie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov – a v podstate politiky v oblasti klímy – je preto úzko spojené s otázkou, kto dostane prednostný prístup a možnosť vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov a profitovať z toho: vonkajší investori, ktorí využívajú miestne zdroje regiónu pre svoje podnikateľské záujmy, alebo miestni ľudia, ktorí môžu využívať svoje zdroje v podobe slnka, biomasy a vetra a nielen vyrábať energiu, ale aj vytvárať nové hodnoty, príležitosti a pracovné miesta v danom regióne. Neznamená to, že prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov môžu alebo by mali zrealizovať len malí výrobcovia energie. Je však potrebné dať jednotlivcom a komunitám možnosť konkurovať veľkým investorom, aby vytvárali miestnu hodnotu a zohrali svoju dôležitú úlohu v procese transformácie energetiky.

V smernici EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov sa uznávajú príležitosti na rast a zamestnanosť, ktoré prináša regionálna a miestna výroba energie z obnoviteľných zdrojov. Smernica vyzýva členské štáty, aby podporovali národné a regionálne rozvojové opatrenia a nabádali na využívanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti, aj keď výslovne neuznávajú či nepodporujú rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov vedený komunitou.

V štúdii SMTUR sa skúmali skúsenosti s takýmito systémami v šiestich členských štátoch. V tejto správe sa uvádzajú zistenia štúdie EHSV a odporúčania pre inštitúcie EÚ a vnútroštátnych tvorcov politík, s cieľom zlepšiť regulačné podmienky pre decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov miestnymi komunitami a občianskou spoločnosťou a v ich prospech.

Správu dopĺňajú národné správy, ktoré obsahujú dodatočné informácie o každom zo šiestich členských štátov, ktoré boli v rámci tejto štúdie navštívené.

Prístup použitý v štúdii

Ciele

Cieľom štúdie zodpovedať dve konkrétne otázky:

· Do akej miery je občianska spoločnosť zapojená do vykonávania smernice o energii z obnoviteľných zdrojov? Vystupuje občianska spoločnosť len ako informovaný pozorovateľ? Uskutočňujú sa s ňou konzultácie pri prijímaní rozhodnutí? Alebo je priamo zapojená do výroby energie, a teda prispieva k prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a zároveň má z toho úžitok?

· Do akej miery vnútroštátne a regionálne regulačné rámce (politické, administratívne, finančné a technické ustanovenia) podporujú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov občianskou spoločnosťou?

V snahe zodpovedať tieto otázky sa štúdia usilovala identifikovať stratégie a konkrétne opatrenia na rôznych úrovniach verejnej správy, ktoré umožňujú decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a dávajú ju do súvisu s prínosom pre miestne komunity, pričom sa v nej vyzdvihujú dobré príklady a formulujú politické odporúčania.

V tejto správe používame výraz občianska energia z obnoviteľných zdrojov pre decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú vlastnia (aspoň na 50 %) alebo prevádzkujú občania, miestne iniciatívy, komunity, miestne orgány, charitatívne organizácie, mimovládne organizácie, poľnohospodári, družstvá alebo malé a stredné podniky a ktorá vytvára tok miestnej hodnoty, ktorá môže zostať v regióne. Nie všetky projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú prínosom pre miestne komunity. Netýka sa to napríklad veterných parkov patriacich veľkým koncernom, keďže prínos z nich nemá miestna komunita.

Metodika

Štúdia bola založená na zhromažďovaní a analýze informácií z rôznych zdrojov a predovšetkým na spätnej väzbe od širokého okruhu zainteresovaných strán počas návštev vybraných členských štátov. Realizácia štúdie zahŕňala:

· Sekundárny prieskum literatúry, štatistických údajov a dokumentov o vnútroštátnej politike.

· Rozhovory s hlavnými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ.

· Online dotazník pre príslušné orgány a zainteresované strany zameraný na rôzne aspekty vnútroštátnych administratívnych, technických a finančných politických rámcov pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

· Návštevy šiestich vybraných členských štátov, počas ktorých sa uskutočnili semináre a rozhovory s príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami, ako aj návštevy miestnych projektov zameraných na obnoviteľné zdroje. Bolo vybraných týchto šesť krajín, ktoré majú a) odrážať vyvážené zemepisné zastúpenie EÚ, b) predstavovať príklady „nových“ a „starých“ členských štátov a c) reprezentovať rôzne východiská a úrovne vykonávania smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

Návštevy prebehli v nasledujúcom časovom rámci:

· Nemecko: 11. až 13. marca 2014,

· Poľsko: 7. až 9. apríla 2014,

· Francúzsko: 23. až 24. apríla 2014,

· Spojené kráľovstvo: 5. až 7. mája 2014,

· Litva: 13. až 15. mája 2014,

· Bulharsko: 14. až 16. júla 2014.

Treba poznamenať, že približne v čase študijných návštev vo všetkých týchto krajinách politické rámce a opatrenia pre energiu z obnoviteľných zdrojov prechádzali významnými reformami. Tím štúdie mal tak možnosť čerpať z búrlivých vnútroštátnych diskusií o možných vplyvoch týchto reforiem na občiansku energiu. Správy o každej tejto návšteve sú priložené k tejto správe.

V štúdii sa so zreteľom na občiansku spoločnosť skúmala výroba energie z obnoviteľných zdrojov, na ktorej sa zvyčajne podieľajú malí výrobcovia a miestne komunity: solárna energia (fotovoltaika a termálne kolektory), veterná energia, energia z biomasy a bioplynu a mikrovýroba vodnej energie.

Pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ: prehľad

Hoci hospodárstvo EÚ je stále veľmi závislé od fosílnych palív a dovozu palív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie sa stabilne zvyšoval a v roku 2012 dosiahol 14,1 %[footnoteRef:7], čo je v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 20 %. Dosiahnutý pokrok sa však v jednotlivých krajinách EÚ líši a v roku 2014 sa spomalil. Ak bude tento trend pokračovať, je možné, že EÚ svoj cieľ 20 % nesplní. [7: Eurostat (2014).]

Obrázok 1: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch (vyjadrený v % konečnej hrubej spotreby energie)

Zdroj: Tlačová správa Eurostatu, STAT/14/37, 10. 3. 2014.

Podľa údajov Eurostatu (z roku 2012) je výroba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ založená predovšetkým na biomase (46 %) a vodnej energii (11 %), ale pomaly sa presadzujú aj nové druhy energie z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad solárna fotovoltaická (PV) či veterná energia, ktoré prinášajú nové možnosti pre zapojenie občianskej spoločnosti.

Obrázok 2: Inštalovaný elektrický výkon obnoviteľných zdrojov energie v EÚ-28

Zdroj: Vypracované na základe údajov Eurostatu.

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe dosiahol v roku 2012 23,5 %. Tento úspech sa dá sčasti vysvetliť úžasným rastom fotovoltaického sektora (ktorý v EÚ v roku 2012 predstavoval 23 % nainštalovanej kapacity zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov) a sektora veternej energie (ten predstavoval 35 % nainštalovanej kapacity zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov).

Pokrok zaznamenaný v oblasti vykurovania a chladenia pomocou energie z obnoviteľných zdrojov bol oveľa nižší: 15,6 % v roku 2012. Podiel biomasy na vykurovaní bol 15 % a na vykurovaní a chladení pomocou energie z obnoviteľných zdrojov 87 %. Bioplyn zaostáva, jeho podiel na vykurovaní a chladení pomocou energie z obnoviteľných zdrojov bol len 3 %. Biomasa sa často využíva na výrobu tepla v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, avšak jej veľká časť je spaľovaná v zariadeniach, ktoré nemajú dostatočnú účinnosť. Drevná biomasa sa ešte stále vo veľkom rozsahu používa vo východnej Európe, pričom sa jej aj veľa dováža z Ruska (napríklad v Poľsku). Takto získaná energia sa považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov a výrobcovia na ňu majú tzv. zelený certifikát, hoci vlastne neprináša žiadne výhody, pokiaľ ide o znižovanie emisií, a niekedy dokonca vedie k odlesňovaniu. Okrem toho väčšina kombinovaných zariadení spaľuje zmes uhlia a biomasy, takže sa ťažko kontroluje skutočný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, čo bol jeden z bodov, na ktoré poukázali zainteresované strany v Poľsku, Litve a Bulharsku. V Poľsku bolo v období rokov 2007 – 2011 70 – 75 % zelených certifikátov udelených uhoľným elektrárňam, čo viedlo k zvýšeniu ich ziskov a súčasne k zníženiu cien týchto certifikátov. Toto zníženie cien zelených certifikátov malo vážny negatívny vplyv na veterné parky na výrobu elektriny, ktoré sa stali z hospodárskeho hľadiska neudržateľnými.

Treba poznamenať, že politická a spoločenská diskusia o energii z obnoviteľných zdrojov sa doteraz sústredila najmä na výrobu elektrickej energie, pričom výroba tepla zohráva menej dôležitú úlohu. Nad touto prioritou sa treba zamyslieť, lebo spotreba energie je omnoho vyššia v odvetví vykurovania ako v odvetví elektriny. Navyše spojenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov s výrobou tepla by mohlo predstavovať výbornú príležitosť, ako získať naliehavo potrebné skladovacie kapacity (energia na vykurovanie), ktoré by sa v kontexte kolísajúcej výroby energie z obnoviteľných zdrojov mohli opätovne využívať.

Príležitosť pre zapojenie občianskej spoločnosti a pre občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov

Počas študijných návštev získal EHSV rozsiahle dôkazy o tom, aký veľký význam má občianska energia z obnoviteľných zdrojov: od zabezpečenia potrebného prijatia nových výrobných zariadení (v krátkodobom a strednodobom horizonte), až po mobilizáciu prostriedkov pre transformáciu, dosiahnutie dlhodobej sebestačnosti, získanie regionálnej hodnoty a podnietenie miestneho rozvoja a ukončenie tradičných monopolov v odvetví energetiky. Neznamená to, že prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov by mala alebo môže realizovať občianska spoločnosť sama. Dôležité je skôr zabezpečiť, aby regulačné rámce vytvárali rovnaké podmienky pre všetkých, a umožňovali tak občianskej spoločnosti súťažiť s veľkými centralizovanými investormi a zohrávať dôležitú úlohu v energetickej transformácii.

1.1 Občianska spoločnosť požaduje aktívnu rolu

Študijné návštevy v šiestich členských štátoch a diskusie s organizáciami občianskej spoločnosti v Bruseli priniesli aj niektoré neočakávané výsledky. Tím štúdie sa stretol so vskutku veľmi otvorenou občianskou spoločnosťou[footnoteRef:8] a zainteresovanými stranami, ktoré nielen že podporovali energiu z obnoviteľných zdrojov, ale jasne si uvedomovali aj to, aké príležitosti ponúka energetická transformácia im. Pozoruhodné je, že v týchto diskusiách so zainteresovanými stranami dominovali sociálno-ekonomické aspekty a že boli zamerané viac na prínos pre komunity, než na ciele v oblasti zmiernenia vplyvu klimatických zmien. [8: Zapojili sa do nich zástupcovia malých podnikov, akademickej obce, environmentálnych mimovládnych organizácii, skupín komunít, družstiev, miestnych a regionálnych orgánov. ]

V jednotlivých členských štátoch sa tím štúdie stretol so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí neboli v tejto súvislosti všetci rovnako sebavedomí. V Nemecku zainteresované strany vyhlásili: „Nielenže transformáciu podporujeme, my sme jej hnacou silou. Energiewende nepriniesli politici alebo veľké koncerny, to my sme si ju vynútili. Vďaka nášmu tlaku boli vytvorené rámcové podmienky, ktoré tento prechod umožnili.“ V Poľsku, Litve a Bulharsku naopak silný záujem o občiansku energiu z obnoviteľných zdrojov nahradila extrémna frustrácia v súvislosti s administratívnymi a finančnými bariérami, ktoré im bránia zapojiť sa do politických procesov a výroby energie. Namiesto toho, aby zástupcovia vlád týchto troch krajín uznali hodnotu a potenciál novej klimatickej a energetickej politiky, zamerali sa predovšetkým na obavy a problémy spojené s občianskou energiou z obnoviteľných zdrojov. Jednak vyjadrili obavy, či bude energia z obnoviteľných zdrojov schopná pokryť podstatnú časť dopytu po elektrickej energii (čo je argument, ktorý bol bežný v počiatkoch energetickej transformácie), jednak vyjadrili obavy súvisiace s masívnym rozšírením výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Občianska spoločnosť zodpovedala hlavné otázky štúdie jasne a jednotne: občianska spoločnosť sa chce aktívne podieľať na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Jeden z účastníkov diskusie v Poľsku to zhrnul takto: „Nechceme čakať, kým iní začnú využívať slnko a vietor v našom regióne. Chceme svoje zdroje využiť vo vlastný prospech.“ V neposlednom rade sa tím štúdie stretol s obrovským hladom po informáciách, príkladoch osvedčených postupov a úspešných modeloch, ako aj s veľkým záujmom o ponaučenia zo skúseností iných, ktoré by umožnili vyhnúť sa opakovaniu chýb.

1.2 Občianska energia pomáha miestnym obyvateľom lepšie akceptovať infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Úspešná energetická transformácia si vyžaduje vysokú mieru prijatia zo strany občianskej spoločnosti. Zainteresované strany uviedli počas návštev EHSV viaceré prípady, keď sa miestne obyvateľstvo postavilo proti infraštruktúre v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä proti veterným parkom. Ide väčšinou o prípady, keď infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov zriadili vonkajší investori s malým prínosom alebo malou kompenzáciou pre miestne komunity. Naopak v prípadoch, keď boli do projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie zapojení aj občania a miestni podnikatelia, bola omnoho väčšia pravdepodobnosť, že ocenia ich prínos a akceptujú možné estetické alebo iné nevýhody. Skvelý príklad toho, aké dôležité je miestne zapojenie, odznel počas diskusie EHSV o komunálnej energii z obnoviteľných zdrojov v novembri 2013[footnoteRef:9]. Región Samsø v Dánsku pokrýva všetok svoj dopyt po energii energiou z obnoviteľných zdrojov, a to najmä vďaka zapojeniu občanov do projektov, ktoré riadia komunity. V rámci úsilia udržať si podporu zo strany verejnosti a jej zapojenie do sektora energie z obnoviteľných zdrojov musia prevádzkovatelia zariadení na výrobu veternej energie predávať podielové listy miestnym obyvateľom. [9: Diskusia „Miestne iniciatívy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: pozitívne príklady, faktory úspechu a úloha občianskej spoločnosti“, ktorá sa konala v novembri 2013. http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-local-renewable-energy]

Občianska energia z obnoviteľných zdrojov v neposlednom rade pomáha zvyšovať aj informovanosť, dáva občanom možnosť a motivuje ich vyjadriť svoj názor, a tým ovplyvňovať tvorbu politiky. Tento proces posilňuje demokraciu a legitímnosť politických rozhodnutí. Môže prispieť k zlepšeniu dialógu a budovaniu dôvery a spolupráce medzi inštitúciami a občianskou spoločnosťou.

Občianska energia poskytuje prístup k prostriedkom, ktoré sú potrebné na prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov

Zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a infraštruktúra s tým spojená si nepochybne budú vyžadovať značné finančné prostriedky[footnoteRef:10]. Je jasné, že väčšina prostriedkov bude musieť pochádzať zo súkromného sektora. Dobre nastavené systémy podpory vedia uvoľniť a znásobiť obrovské množstvo investícií od občanov, komunít a miestnych podnikateľov. Potenciál občianskych investícií do energetickej transformácie sa podarilo zatiaľ využiť len čiastočne, pričom medzi členskými štátmi EÚ existujú obrovské rozdiely. Dánsko a Nemecko sú pravdepodobne najlepšími príkladmi transformácie energetiky, ktorú do veľkej miery vedie občianska spoločnosť. [10: A to sa samozrejme netýka len energie z obnoviteľných zdrojov. Európska komisia vo svojom klimaticko-energetickom balíku do roku 2030 uvádza, že „náklady prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sa podstatne nelíšia od nákladov, ktoré vzniknú v každom prípade v dôsledku potreby obnoviť starnúci energetický systém, stúpajúcich cien fosílnych palív a dodržiavania platných politík v oblasti klímy a energetiky. Pri účele výdavkov však dôjde k výraznému posunu od výdavkov na palivá k výdavkom na inovačné zariadenia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré budú stimulovať investície do inovačných produktov a služieb, prispejú k vytváraniu pracovných miest a rastu a zlepšeniu obchodnej bilancie Únie.“]

V Nemecku dosiahli v roku 2012 občianske investície do energie z obnoviteľných zdrojov 5,14 miliardy EUR, zatiaľ čo tradiční veľkí dodávatelia energie v tom istom roku investovali do obnoviteľných zdrojov len 1,7 miliardy EUR. V súčasnosti nainštalované fotovoltaické zariadenia v Nemecku dosahujú výkon viac ako 30 000 MW, a ten sa zvyšuje asi o 7 MW každý deň (čo je celkový nainštalovaný výkon fotovoltaických zariadení v Poľsku). Takmer polovicu tohto výkonu má v rukách viac ako 1 000 energetických družstiev, občanov a poľnohospodárov.

Obrázok 3: Rozdelenie vlastníctva inštalovaného výkonu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Nemecku (2012).

Zdroj: Blog s názvom „German Energy Transition“ (2014).

V počiatkoch Energiewende vysoké investičné náklady a zodpovedajúco vysoké výkupné sadzby pre elektrinu vyrobenú zo slnečnej energie motivovali súkromné osoby, aby elektrinu získanú zo slnečnej energie dodávali do siete. V tejto oblasti sa veľa zmenilo. Prudký vývoj technológií a s tým spojené zníženie investičných nákladov spôsobili, že menším producentom sa oplatí využívať elektrickú energiu, ktorú vyrobia, pre vlastné potreby, čím sa znížil objem energie, ktorú vykupuje energetická sústava. To zase podnietilo snahy o optimalizáciu vlastnej spotreby, ktorá sa zvyšuje predovšetkým počas obdobia, keď zariadenia dodávajú maximálne množstvo energie, a znižuje napríklad počas inak obvyklých období špičky maximálneho zaťaženia siete neskoro popoludní alebo skoro večer.

Decentralizovaná energia z obnoviteľných zdrojov znamená, že energia sa zvyčajne vyrába bližšie pri spotrebiteľovi, čo má značný potenciál na zníženie nákladov na sieťovú infraštruktúru. Ďalej sa v štúdii EHSV zistilo, že menší výrobcovia majú omnoho nižšie očakávania, pokiaľ ide o ziskové rozpätie než veľkí výrobcovia.

Občianskou energiou z obnoviteľných zdrojov sa podporuje rozvoj komunít a bojuje proti energetickej chudobe

Energia z obnoviteľných zdrojov využíva zdroje, ktoré sú dostupné na danom mieste. Výroba energie občanmi a miestnymi komunitami môže v súčinnosti so správnym regulačným rámcom vytvárať nový tok hodnôt, ktoré môžu zostávať v príslušnom regióne. Niektoré komunity pôsobiace v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov dokážu vo svojich regiónoch udržať obrovské finančné prostriedky, ktoré sa predtým vynakladali na dovoz energie a fosílneho paliva a teraz sa investujú do nových miestnych pracovných miest a sociálno-hospodárskeho rozvoja.

Jedným z takýchto prípadov je aj obec Treuenbrietzen v Nemecku, ktorá si v spolupráci so svojimi občanmi vybudovala zariadenia na výrobu energie zo slnka, vetra aj bioplynu. Bioplynové zariadenie vyrába elektrinu aj teplo, ktoré sa potom distribuujú prostredníctvom novej rozvodnej vykurovacej sústavy, ktorú si komunita vybudovala. Dodatočný dopyt po teple čiastočne pokrýva spaľovacia pec na drevnú štiepku. Okrem toho si komunita vybudovala aj vlastnú elektrickú rozvodnú sieť a v súčasnosti buduje svoje vlastné energetické skladovacie kapacity, aby bola úplne energeticky sebestačná. Miestna cena elektrickej energie sa pritom pohybuje okolo 16,6 centov za kWh, čo je o 30 – 35 % menej, než je priemerná cena elektriny v Nemecku. Teplo je spotrebiteľom dodávané za 7,5 centov za kWh, čo je podstatne nižšie než pri vykurovaní jednotlivých domácností plynom alebo mazutom. Treuenbrietzen je teda príkladom toho, že miestna energia z obnoviteľných zdrojov môže priniesť úsporu peňazí.

Iniciatívy v oblasti občianskej energie z obnoviteľných zdrojov podporujú spoluprácu medzi rozličnými miestnymi aktérmi, ako ukazuje explozívny nárast energetickej spolupráce v rámci EÚ (Obrázok 4).

Obrázok 4: Predbežné údaje a mapa registrovaných komunitných energetických družstiev.

Zdroj: Projekt REScoop (2014).

Miestne iniciatívy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú tiež spojené s inovatívnymi obchodnými modelmi, rozvojom sociálneho podnikania a so zvýšenou spoluprácou. Tím štúdie videl širokú škálu podnikov a príkladov sociálnej inovácie v miestnych komunitách. Napríklad, keď zariadenie na bioplyn spolupracuje s viacerými poľnohospodárskymi podnikmi, znižuje sa tým riziko podnikania, sú zabezpečené suroviny, a zároveň sa tým vyrieši environmentálny problém týkajúci sa hnoja. V Bulharsku vytvorili majitelia bytov v bytovom dome družstvo a investovali nájom, ktorý dostali od mobilného operátora (za anténu umiestnenú na svojej streche) do solárnych tepelných panelov pre celú budovu. Ďalším príkladom kreatívneho riešenia problému bolo nemecké energetické družstvo, ktoré vybudovalo nad tribúnami miestneho futbalového štadióna strechu zo solárnych panelov a investíciu vrátilo svojim členom z príjmov z predanej energie, ako aj tým, že im poskytlo ročné permanentky na všetky zápasy mužstva. Vo Walese sa tím štúdie oboznámil s iniciatívou zameranou na miestnu energiu z obnoviteľných zdrojov v komunite Talybont-on-Usk, ktorá zabezpečuje teplo pre miestnu školu, ako aj dve elektrické autá poháňané fotovoltaickou energiou zo strechy obecného úradu, ktoré sú k dispozícii miestnym obyvateľom.

Vo vidieckych oblastiach Poľska spôsobuje zlá kvalita rozvodovej siete časté výpadky elektrickej energie, zníženie napätia v sieti a s tým spojené problémy. Zainteresované strany, s ktorými počas návštev EHSV prebehli konzultácie, odhadli, že rozvoj miestnej energie z obnoviteľných zdrojov na týchto územiach by bol lacnejší ako 30 až 60 miliárd PLN[footnoteRef:11], ktoré budú do roku 2020 potrebné na úplnú renováciu diaľkovej elektrickej sústavy. Vo svojej stratégii regionálneho rozvoja do roku 2020 Podleské vojvodstvo v Poľsku uviedlo medzi príležitosťami na posilnenie hospodárstva regiónu aj energiu z obnoviteľných zdrojov. Poukazuje na skutočnosť, že viac ako 5 miliárd PLN[footnoteRef:12] ročne odchádza z regiónu na dovoz energie. Keďže sa elektrina aj teplo dajú vyrábať miestne z obnoviteľných zdrojov a s nižšími nákladmi, regionálna stratégia sa zameriava na rozvoj miestnych decentralizovaných systémov výroby energie a podporovanie miestnej revolúcie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pričom vlastníkmi zariadení na výrobu energie a tepla by mali byť občania. Výslovne sa tu uvádza, že investície by mali byť v prvom rade v rukách miestnych obyvateľov, aby sa zabránilo strate hodnôt pre región. [11: Približne 7 miliárd EUR.] [12: Približne 1,5 miliardy EUR.]

Výroba občianskej energie z obnoviteľných zdrojov vytvára čisté pracovné miesta a hospodársky rast

Rast výroby energie z obnoviteľných zdrojov prináša nové pracovné miesta v celom svojom hodnotovom reťazci. Tento efekt tvorby pracovných miest je osobitne veľký v sektore energetickej účinnosti (0,38 pracovných rokov/GWh), fotovoltaickej energie (0,87), biopalív (0,21) a veternej energie (0,17), najmä v porovnaní s uhlím a plynom (0,11). Ďalším zaujímavým aspektom je, že väčšina pracovných miest na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov je pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, pričom 5 zo 6 pracovných miest sa vytvára na danom mieste. EÚ preto musí zabezpečiť, aby sa rozvíjali také poznatky a zručnosti, ktoré budú zodpovedať požiadavkám tohto nového trhu práce.

Zároveň, aj keď je čistý výsledok expanzie obnoviteľných zdrojov energie kladný, bude energetický prechod znamenať, že niektoré odvetvia (založené na fosílnom palive a v niektorých krajinách aj na jadrovom palive) pocítia stratu trhov a pracovných miest. Obavy boli obzvlášť silné v krajinách, kde je v týchto odvetviach zamestnaných mnoho ľudí. Preto sa musia vypracovať vnútroštátne stratégie, aby bol zabezpečený bezproblémový prechod, vytvorili sa nové potrebné zručnosti a zmiernili sociálne vplyvy strát pracovných miest v tradičných energetických odvetviach.

Diskusia o cenách energie z obnoviteľných zdrojov a nákladoch na ňu

Hlavnou témou verejných diskusií o energetickej politike sú zvyčajne obavy súvisiace s cenou energie, a náklady na podporu energie z obnoviteľných zdrojov boli opakujúcou sa otázkou aj počas vypracúvania štúdie. V niektorých navštívených krajinách boli systémy podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov vystavené útokom zo strany politikov a médií, pretože údajne vedú k zvyšovaniu cien energie pre domácnosti. Je nutné poznať ekonomickú stránku podnikania s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby bolo jasné, že verejná podpora je skutočne ešte stále potrebná na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky, ako aj dlhodobého prínosu, a že nevedie k neočakávaným ziskom v časoch, keď sú verejné rozpočty pod drobnohľadom a pod tlakom.

Otázkou však je, v akom časovom období chce spoločnosť obmedziť náklady. Lacné riešenie v krátkodobom horizonte sa môže zmeniť na nákladné riešenie v dlhodobom horizonte a naopak. Tento argument sám osebe postačuje na spochybnenie tých, ktorí považujú obnoviteľné zdroje energie za nákladné a za záťaž pre verejné rozpočty[footnoteRef:13]. Väčšie objemy výroby vedú, čo je v oblasti technológie bežné, v skutočnosti ku klesajúcim jednotkovým nákladom v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov (takzvaná krivka učenia). Výrobné náklady na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov závisia najmä od investičných nákladov. Technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli doteraz drahšie ako technológie na výrobu energie z uhlia alebo jadrovej energie. Dôvodom bolo, že tieto technológie ešte neboli vyspelé a vyvíjali sa súčasne s uvádzaním na trh. V roku 2008 bola v Nemecku výkupná sadzba pre fotovoltaickú energiu 46 ct/kWh, čo zodpovedá vyšším výrobným nákladom v tom čase, v súčasnosti je to maximálne 12,8 ct/kWh pre malé zariadenia do 10 kW (a omnoho menej pre väčšie zariadenia), čo zodpovedá vyvíjajúcim sa nákladom na túto technológiu. [13: Tu je vhodné poznamenať, že výrobcovia fosílnych palív dostali len v roku 2011 dotácie vo výške 523 miliárd dolárov.]

Obrázok 5: Priemerná spotrebiteľská cena (cena pri čistom meraní) v prípade už nainštalovaných strešných fotovoltaických zariadení do 10kWp.

Zdroj: BSW

Technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov postupne dosahujú cenovú úroveň, ktorá je schopná konkurovať uhliu, plynu a jadrovej energii.[footnoteRef:14] Veterné turbíny na pevnine už sú konkurencieschopné – hoci v maloobchodnej cene energie z fosílnych palív a jadrovej energie ešte nie sú úplne zohľadnené externé environmentálne a zdravotné náklady. Možno očakávať, že technologický vývoj prinesie ďalšie znižovanie investičných nákladov pri zariadeniach na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň sú slnko a vietor obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú zadarmo. Preto je pravdepodobné, že elektrina z obnoviteľných zdrojov bude čoskoro konkurencieschopná aj bez dotácií. Tento trend potvrdila Európska komisia, ktorá vo svojom oznámení s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030[footnoteRef:15] uviedla, že „náklady prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sa podstatne nelíšia od nákladov, ktoré vzniknú v každom prípade v dôsledku potreby obnoviť starnúci energetický systém, stúpajúcich cien fosílnych palív a dodržiavania platných politík v oblasti klímy a energetiky. Pri účele výdavkov však dôjde k výraznému posunu od výdavkov na palivá k výdavkom na inovačné zariadenia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré budú stimulovať investície do inovačných produktov a služieb, prispejú k vytváraniu pracovných miest a rastu a zlepšeniu obchodnej bilancie Únie.“ [14: Niektoré zo zainteresovaných strán poukázali na diskusiu (ktorá bola v čase študijnej návštevy v plnom prúde) o dvoch jadrových reaktoroch v Spojenom kráľovstve, Hinkley Point C. Odvtedy už Európska komisia schválila dotácie, o ktorých sa vtedy diskutovalo. Budúci prevádzkovateľ, EDF, dostane v priebehu 35 rokov 10,9 centu za každú kWh vyrobenej elektrickej energie, pričom sadzba sa bude upravovať podľa medziročného indexu inflácie. Táto sadzba výrazne presahuje nielen časové obdobie, ale aj výšku výkupných sadzieb veternej energie v Nemecku.] [15: COM(2014) 15 final.]

Decentralizovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov znamená, že energia sa zvyčajne vyrába bližšie pri spotrebiteľovi, čo má značný potenciál na zníženie nákladov na sieťovú infraštruktúru. Ďalej sa v štúdii EHSV zistilo, že menší výrobcovia majú omnoho nižšie očakávania, pokiaľ ide o ziskové rozpätie, než je bežné pre veľkých výrobcov.

Okrem toho sa mnohé výhody energie z obnoviteľných zdrojov, pre ktoré by sa mala prednostne podporovať, nedajú vyčísliť v ekonomických ukazovateľoch. Energia z obnoviteľných zdrojov prispieva k zmierneniu následkov zmeny klímy, tvorbe pracovných miest a miestneho trvalo udržateľného živobytia, zvýšeniu energetickej bezpečnosti, zníženiu závislosti od dovozu z nestabilných regiónov a k dosiahnutiu priaznivejšej obchodnej bilancie EÚ z dôvodu menšej závislosti od fosílnych palív. Politiky, ktoré ignorujú tieto dlhodobé účinky a početné vedľajšie výhody energie z obnoviteľných zdrojov, môžu viesť k zlým energetickým mixom v budúcnosti. Bolo by na škodu zastaviť tento sľubný vývoj tým, že sa politika podpory zmení práve vtedy, keď začína prinášať ovocie.

Hoci sa predpokladá, že čistý vplyv energetickej transformácie na pracovné miesta a príjmy domácností bude pozitívny, niektorí výrobcovia tradičnej energie už pociťujú straty na trhu, čo má vplyv na pracovné miesta v týchto odvetviach. Táto otázka by sa mala naliehavo a proaktívne riešiť. Musia sa zaviesť vnútroštátne stratégie, ktoré budú úzko koordinované s politikou využívania energie z obnoviteľných zdrojov, aby bol zabezpečený bezproblémový prechod, boli zabezpečené nové pracovné zručnosti a cielene sa zmiernili akékoľvek negatívne sociálne dôsledky na pracovné miesta a sociálne slabé domácnosti. Skutočný problém energetickej chudoby by sa mal riešiť prostredníctvom konkrétnych a cielených opatrení, ale nemal by sa používať ako argument na umelé udržanie nízkych cien energie (napr. v Bulharsku). Skutočný problém straty pracovných miest v tradičných odvetviach (z ktorých niektoré nesúvisia priamo s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov) by sa nemal používať ako argument na zdržiavanie pokroku v oblasti decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov (napr. v Poľsku). Vlády by mali prevziať zodpovednosť za riadenie sociálno-hospodárskych účinkov prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, ktoré bude v konečnom dôsledku prospešné pre všetky zložky spoločnosti.

Aké predpoklady sú potrebné na to, aby sa rozvinul potenciál občianskej energie?

1.3 Rovnaké podmienky pre všetkých

Ako sa uvádza v Správe Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov[footnoteRef:16] z roku 2013, hoci náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov neustále klesajú, finančné, právne a administratívne politické opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov budú potrebné tak dlho, kým v EÚ nevznikne otvorený, na hospodársku súťaž zameraný vnútorný trh s energiou, ktorý by dokázal odstrániť zlyhania trhu a internalizovať zdravotné, environmentálne a sociálne náklady spojené s využívaním fosílnych palív. Spoplatňovanie uhlíka je jednou z možností internalizácie externých nákladov. Zvýšia sa tak relatívne náklady na technológie založené na fosílnych palivách. Príjmy získané z predaja kvót možno navyše znovu použiť alebo ich možno prideliť fondom na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. [16: COM(2013) 175 final.]

Stabilný a koherentný politický rámec

Politická súdržnosť a stabilita sú základným faktorom pre akékoľvek investície vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov, ako zdôraznili zainteresované strany počas všetkých návštev v rámci prípadových štúdií. Stabilné a efektívne politiky umožňujú investorom plánovať, čeliť rizikám a dostať sa k úverom.

Napríklad nemecký zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorého hlavnými nástrojmi sú jednoduchý prístup k sieti, priorita pre energiu z obnoviteľných zdrojov, marketing realizovaný prevádzkovateľom siete a garantované výkupné sadzby na 20 rokov, poskytol výbornú investičnú istotu a umožnil oveľa rýchlejší rozvoj občianskej energie, než by bol ktokoľvek čakal.

Zmena tohto stabilného základu by mohla mať nepriaznivé dôsledky, a to počnúc neistotou pre malých investorov, či po fáze plánovania skutočne dostanú finančnú podporu (napr. v dôsledku zavedenia obmedzenia počtu nových zariadení ročne). Približne v čase návštev Nemecka, Poľska, Francúzska a Spojeného kráľovstva sa však diskutovalo o radikálnych reformách politík[footnoteRef:17]. V Bulharsku poukázali malí výrobcovia na odporujúce si zákony a na rozhodnutie vlády prestať presadzovať energiu z obnoviteľných zdrojov od roku 2013 po oznámení, že cieľ do roku 2020 bol splnený. Absolútne neprijateľným postupom je retrospektívna zmena rámcových podmienok po začatí operácií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad v Bulharsku, kde investori malých fotovoltaických zariadení museli vyhlásiť konkurz, keďže sa zaviedli nové dane a poplatky. Hoci daň z veternej a solárnej energie vo výške 20 %, ktorá bola zavedená v januári 2014, bulharský najvyšší súd zrušil v júli 2014, prevádzkovateľom neboli vrátené platby, ktoré za toto obdobie už odviedli. Moratórium na systémy podpory pre fotovoltaickú energiu vo Francúzsku v roku 2010 tiež viedlo k takmer úplnému zastaveniu všetkých investícií. [17: V niektorých prípadoch, napríklad v Nemecku a Poľsku, už tieto systémy vstúpili do platnosti.]

Obrázok 6: Neistota politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v EÚ.

Zdroj: EDP Renováveis (2013).

Právna neistota nielenže predstavuje destabilizačný faktor pre investície, ale nedávne reformy politiky svedčia o jasnom trende znižovania podpory pre malých výrobcov a o ich znevýhodňovaní oproti veľkým výrobcom (napr. zavedením aukcií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov). Z diskusií vo všetkých navštívených krajinách vyplýva, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov dávajú tento trend do súvisu s usmerneniami Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020[footnoteRef:18]. Tieto usmernenia do značnej miery obmedzujú možnosti členských štátov rozhodovať o zaručení výkupných sadzieb pre investície v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2016. Účastníci miestnych diskusií potvrdili, že je potrebné zabrániť nadmernej kompenzácii a rozvíjať energiu z obnoviteľných zdrojov nákladovo efektívnym spôsobom. Súčasne však označili nedávne reformy rámcov na podporovanie obnoviteľných zdrojov energie za „špirálu vedúcu k úpadku“. Niektorí poukázali na trend opätovnej centralizácie, ktorý prichádza z úrovne EÚ, skrytý za argumentmi nákladovej efektívnosti či znižovania nákladov. [18: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52014XC0628 %2801 %29.]

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu[footnoteRef:19] „práve, keď sa obnoviteľné zdroje energie stávajú nákladovo konkurencieschopnou možnosťou v čoraz väčšom počte prípadov, na niektorých hlavných trhoch OECD sa zvyšuje politická neistota.“ Brzdiaci účinok meniaceho sa regulačného rámca je citeľný už v roku 2014 a EÚ hrozí, že do roku 2020 nedosiahne svoj cieľ, aby 20 % hrubej konečnej spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. [19: Správa o strednodobom trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov z roku 2014 – Analýza trhu a predpovede na rok 2020, Medzinárodná agentúra pre energiu.]

1.4 Transparentný a inkluzívny proces tvorby politiky

Popri politickej stabilite je demokratický proces tvorby politiky a jej reforiem hlavným bodom, ktorý vyplynul zo štúdie EHSV. Aby bola politika úspešná a jej výsledky udržateľné, mala by sa vyvinúť v otvorenej a transparentnej diskusii so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach, ako to EHSV propaguje vo svojej iniciatíve Európsky dialóg o energetike. Je to nevyhnutné, aby sa dospelo k spoločnému chápaniu príslušných otázok, aby sa stanovili spoločné ciele a zabezpečila všeobecná podpora vykonávania. Zatiaľ čo nemecký a dánsky energetický prechod boli procesmi zdola nahor, v ktorých boli politické rozhodnutia výsledkom tlaku verejnosti a politiku do veľkej miery vykonávala občianska spoločnosť, v iných skúmaných krajinách (Bulharsko, Poľsko) tím štúdie nevidel skutočný dialóg ani dôveru medzi orgánmi a výrobcami občianskej energie.

1.5 Jednoduché a transparentné administratívne postupy

Malí výrobcovia nemusia byť nutne odborníkmi na energetiku, a preto musia mať prístup k podpore a pomoci a administratívne postupy, ktoré sú jednoduché, transparentné a ktoré stanovujú primerané časové rámce. Medzi skúmanými členskými štátmi boli veľmi veľké rozdiely v postupoch a lehote potrebnej na schválenie malých zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a tieto rozdiely úmerne súviseli s mierou presadzovania občianskej energie. Napríklad zatiaľ čo schválenie strešného solárneho panelu v Nemecku trvá menej ako jeden pracovný deň a môže sa vykonať pomocou predloženia formulára žiadosti online, v iných krajinách, ako napríklad v Bulharsku, Litve, Poľsku a v Spojenom kráľovstve (Wales), zainteresované strany opísali komplikované postupy, ktoré trvali niekoľko mesiacov – dokonca aj rokov. Vyznať sa v zložitých, zdĺhavých systémoch schvaľovania a plánovania môže byť pre malých výrobcov nákladné a riskantné, najmä ak sa v priebehu rovnakého obdobia výrazne menia regulačné rámce a výkupné sadzby.

1.6 Systémy podpory prispôsobené potrebám decentralizovanej občianskej obnoviteľnej energie

· Prednostné dodávanie do sústavy

Energia z obnoviteľných zdrojov by mala byť do sústavy dodávaná prednostne, pred energiou z jadrových a fosílnych zdrojov, čo znamená, že by sa mala prevádzkovateľom elektrizačnej sústavy predávať ako prvá. V Nemecku bola táto prednosť stanovená v zákone o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2000 a je zachovaná aj v reformovanom zákone z roku 2014.

· Výkupné sadzby

Zďaleka najbežnejším mechanizmom podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov je výkupná sadzba, v rámci ktorej sú stanovené dlhodobé (10 – 25 rokov) dohody o vykupovaní energie z obnoviteľných zdrojov a jej začlenení do sústavy, pričom ju na trhu predáva prevádzkovateľ sústavy. Výrobca dostane pevnú výkupnú sadzbu a nemusí vykonávať priamy marketing.

Výkupné sadzby by mali zostať hlavným mechanizmom podpory pre projekty v oblasti občianskej energie. Predstavujú jednoduchý a spoľahlivý spôsob, ako si výrobcovia môžu presne vypočítať svoje investície a výnosy. Investičná istota, ktorú to prináša, zvyšuje šance malých prevádzkovateľov získať potrebné úvery.

V prípade nemeckej Energiewende boli výkupné sadzby financované prostredníctvom ekologickej dane, ktorej výška predstavovala rozdiel medzi cenou elektrickej energie na burze a garantovanými výkupnými sadzbami (čo bolo na začiatku transformácie >50 centov za kWh fotovoltaickej energie a v súčasnosti predstavuje asi 12 centov za kWh). Počas období, keď je na trhu prebytok energie, klesá burzová cena, čím sa zvyšuje ekologická daň. Pokles cien elektrickej energie však nie je spôsobený len nadmernou produkciou energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj zlyhaním ETS, lacnou elektrinou z uhoľných elektrární (kde sa neinternalizujú environmentálne a zdravotné náklady, ktoré spoločnosti vznikajú), absenciou plne rozvinutého trhu s energiou a riadenia siete a nedostatkom skladovacích kapacít.

Technologický vývoj priniesol výrazné zníženie nákladov na veternú a fotovoltaickú energiu a vlády niektorých členských štátov EÚ nereagovali na túto skutočnosť dostatočne rýchlym znížením výkupných sadzieb pre nové zariadenia. Výsledkom je, že mnohé nové zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov získali dlhodobé zmluvy s výkupnými sadzbami, ktoré výrazne prekračujú úroveň potrebných investícií, čím prinášajú neprimerane vysoké zisky. Výkupné sadzby by sa mali ľahko a neustále veľmi presne prispôsobovať znižujúcim sa investičným nákladom. Už boli znížené a vo väčšine krajín sa pravidelne upravujú. Táto oneskorená regulačná reakcia však môže ešte veľmi dlho ovplyvňovať ceny energie a spolu s nimi – nespravodlivo – aj imidž energie z obnoviteľných zdrojov a vnímanie výkupných sadzieb.

Systém výkupných sadzieb by na zmiernenie kolísania dodávok a ich výrazného vplyvu na ceny elektriny v špičke mohli doplniť mechanizmy na riadenie energie, ktorými by sa zmiernili výkyvy, napr. čisté meranie, inteligentné siete a rozvoj skladovacej kapacity (pozri ďalej v texte).

· Výkupné prémie

V rámci nedávnych reforiem politiky nastal väčší posun smerom k výkupným prémiám, čo znamená, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov (nad určitú hranicu inštalovaného výkonu) budú musieť predávať svoju elektrinu priamo na trhu s energiou a dostanú určitú prémiu nad rámec trhovej ceny. Zavedenie marketingových prémií bolo príčinou obáv výrobcov občianskej energie. Priamy marketing je pre malých a stredných výrobcov značnou logistickou záťažou a znižuje ich šance získať financie na projekt, keďže výkupné prémie veritelia asi nebudú ochotní považovať za zdroj stabilného príjmu.

· Čisté meranie

Významnú príležitosť na propagáciu občianskej energie predstavuje čisté meranie, ktoré umožňuje výrobcom pripojeným do sústavy využívať svoju vlastnú energiu a predávať prípadný prebytok do sústavy. Čisté meranie by mohlo spotrebiteľom umožniť čerpať neskôr zo sústavy rovnaké množstvo elektriny, ktoré do nej vložili, pričom zaplatia len náklady na sústavu. V kombinácii s opatreniami energetického riadenia môže verejnú sústavu zmeniť na skutočný „virtuálny sklad“. Dánsko zaviedlo v roku 1998 tento systém pre fotovoltaickú energiu so značným úspechom. Litovský parlament začal na začiatku roku 2014 diskusiu o prvom legislatívnom návrhu v tejto súvislosti.

· Systémy kvót

Ďalším bežným mechanizmom podpory je zriadenie povinnej kvóty pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Zavádzanie týchto systémov je na rôznej úrovni a v jednotlivých krajinách fungujú s rôznym úspechom. Napríklad v Poľsku sú distribútori energie povinní kupovať od trhu tzv. zelené certifikáty, hoci väčšina týchto certifikátov pochádza z tradičných uhoľných elektrární, kde sa spaľuje aj biomasa (sčasti dovážaná z Ruska). Príjmy z týchto zelených certifikátov sa mali použiť na podporu rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, štúdia EHSV však ukazuje, že tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť a jediným výsledkom je, že elektrina z uhoľných elektrární je lacnejšia. Okrem toho sa masívne využívanie biomasy prejavilo dramatickým znížením cien zelených certifikátov v Poľsku, a tým aj znížením návratnosti, napr. investícií do veternej energie. Zelené certifikáty sa tak stali úplne neúčinným, alebo dokonca kontraproduktívnym nástrojom. V tomto zmysle je výkupná sadzba omnoho predvídateľnejší nástroj, ktorý zabezpečuje výrobcom lepšiu návratnosť, najmä v prípade nákladných technológií.

· Investičná podpora

Mechanizmami, ktoré už boli v texte spomenuté, sa odmeňuje výroba, ale keďže väčšina energie z obnoviteľných zdrojov je veľmi náročná na kapitál, existuje tiež viacero nástrojov na riešenie investičnej bariéry. Investori investujúci do zariadení s malým alebo stredným výkonom zvyčajne dostávajú možnosť zvoliť si medzi získaním výkupnej sadzby a získaním jednorazovej investičnej podpory na zníženie počiatočných nákladov. Tieto systémy môžu byť obzvlášť zaujímavé pre regióny, ktoré poberajú prostriedky zo štrukturálnych fondov. Mali by byť pozorne prispôsobované a riadené, aby sa predišlo nadmerným ziskom, neúčinnosti, ktorá by viedla k neopodstatnene vysokým cenám energie a nie úplne optimálnemu energetickému mixu, či prípadnému toku prostriedkov zo systémov podpory občianskej energie do hedžingových fondov.

Tabuľka 1: Príklad nemeckej energetickej transformácie (Energiewende).

V Nemecku pochádzalo v prvom polroku 2014 viac ako 30 % spotrebovanej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Úžasný nárast energie z obnoviteľných zdrojov v Nemecku bol do veľkej miery spôsobený nemeckým zákonom o energii z obnoviteľných zdrojov (EEG), ktorý začal platiť v roku 2000. Zákon nebol výslovne zameraný na podporu občianskej energie, ale vytvoril rámcové podmienky, ktoré občianskej spoločnosti umožnili stať sa aktívnym výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov. Zákon ustanovoval:

· Jednoduché postupy plánovania a schvaľovania pre investorov (odstránenie administratívnych bariér)

· Jednoduchý prístup do sústavy

· Prioritné dodávanie energie z obnoviteľných zdrojov do siete, s prednosťou pred jadrovou a fosílnou energiou

· Pevne stanovené výkupné sadzby na 20 rokov

· Marketing elektrickej energie prostredníctvom prevádzkovateľa sústavy

· Investičnú podporu prostredníctvom zvýhodnených úverov pre zariadenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie z Úverového ústavu pre obnovu (Kreditanstalt für Wiederaufbau – KfW)

· Pokrývanie nákladov v dôsledku uplatňovania zákona o energii z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom dane uvalenej na ceny elektriny. Mimoriadne energeticky náročné odvetvia môžu byť oslobodené od platenia tejto dane, aby nebola poškodená ich medzinárodná konkurencieschopnosť.

V krajinách, ktoré EHSV navštívil, vzniklo veľmi zložité prostredie, pokiaľ ide o sadzby, kvóty, granty a dotácie. Túto komplexnosť čiastočne odôvodňuje potreba diferencovať systémy podpory, preto by mala byť minimálna:

· Diferencovaním podľa paliva alebo technológie sa stimuluje vývoj technológií s rôznymi nákladmi, ktoré nemôžu vzájomne priamo súťažiť, čo vedie k rýchlejšiemu učeniu. Pomocou takéhoto diferencovania možno tiež riešiť špecifiká nákladovej štruktúry;

· Diferencovaním podľa kategórie energie sa zamedzuje prílišnému zisku, ktorý vyplýva z úspor z rozsahu, a môže sa použiť aj na stimulovanie občianskej energie, ktorá je zvyčajne spojená s menšími energetickými kapacitami;

· Diferencovanie podľa energetického nosiča (napr. elektrina na rozdiel od tepla) umožňuje dosiahnuť špecifické ciele pre každý nosič. Na rozdiel od odvetvia elektrickej energie, kde sa výkupné sadzby zvyčajne vyplácajú viac ako 10 rokov, výroba tepla z obnoviteľných zdrojov sa väčšinou stimuluje prostredníctvom úverov a grantov, ktoré pomáhajú kryť investičné náklady. Francúzske fonds chaleur sú v tejto súvislosti dobrým príkladom. Litva od začiatku roka 2015 takisto uzákoní povinnosti pre vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov energie pre všetky nové budovy a pre existujúce budovy prechádzajúce podstatnou renováciou.

1.7 Odstránenie bariér, ktoré bránia rozvoju občianskej energie z obnoviteľných zdrojov

· Opatrný prístup k verejnému obstarávaniu

Nedávnymi reformami rámcov na podporu energie z obnoviteľných zdrojov sa vo viacerých navštívených krajinách zaviedli verejné súťaže ako hlavný postup prideľovania výkupných sadzieb alebo prémií pre energiu z obnoviteľných zdrojov. V budúcnosti budú z aukcií vylúčené len zariadenia s veľmi nízkou výrobnou kapacitou. Tento vývoj aspoň čiastočne vyplýva z usmernení EK o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky.

Zainteresované strany vo všetkých navštívených krajinách vyjadrili obavy vyplývajúce zo zložitých a nákladných postupov verejného obstarávania, ktoré zapríčiňujú tiež zvýšenie nákladov na financovanie a zníženie šance na získanie úveru z dôvodu vyšších investičných rizík (neistota týkajúca sa získania podpory). Táto neúmerná finančná záťaž pre malé projekty, spolu so skutočnosťou, že malí výrobcovia môžu sotva dodávať množstvá, ktoré sa bežne požadujú v rámci verejného obstarávania, by prakticky znemožnili občianskej spoločnosti a miestnym komunitám využívať výhody podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Taktiež by to mohlo zničiť hospodársku súťaž na trhoch s energiou, keďže len zopár veľkých výrobcov by malo potrebné kapacity na to, aby sa do verejného obstarávania zapájali.

Verejné súťaže uprednostňujú veľkých výrobcov, a tým podporujú možnú opätovnú centralizáciu, berúc výrobu energie z obnoviteľných zdrojov z rúk jednotlivcov a komunít. Zvýhodňovanie veľkých, centralizovaných výrobcov by mohlo viesť k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov, keďže veľké koncerny očakávajú vyššie zisky než výrobcovia občianskej energie. Verejné súťaže navyše nefungujú tam, kde trh s energiou neexistuje. Skúsenosti získané v niektorých navštívených krajinách (najmä v Spojenom kráľovstve) ukazujú, že verejné súťaže v skutočnosti zvyšujú celkové náklady a riziko, že projekty sa omeškajú alebo budú zrušené. Verejné obstarávanie bolo prvou formou podpory energie z obnoviteľných zdrojov v Spojenom kráľovstve, pričom tento systém bol nahradený systémom kvót, ktorý zase nahradili výkupné sadzby pre projekty s výkonom menej ako 5 MW.

· Nie príliš prísne obmedzenia cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Viaceré členské štáty EÚ zavádzajú mechanizmy na spomalenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov znižovaním alebo ukončením podpory, hneď ako dosiahnu svoje ciele na dané obdobie. Spomedzi členských štátov navštívených počas štúdie bolo Bulharsko mimoriadne nápadným príkladom: vláda v roku 2013 vyhlásila, že vnútroštátny cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo výške 16 % bol dosiahnutý; prevádzkovatelia sústavy to odvtedy používajú ako argument na zamietnutie pripojenia nových výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do sústavy. Litva obmedzila verejnú podporu pre elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, keď stanovila pomerne neambiciózne ciele pre každú z hlavných technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem vodnej energie boli stanovené výkony dosiahnuté za menej ako dva roky.

Potreba, aby bol rast odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov predvídateľnejší a aby sa dali riadiť prípadné súvisiace sociálne a ekonomické náklady môže predstavovať závažný argument na stanovenie hornej hranice. Je však kľúčové, aby sa týmto obmedzením nezastavili ambície energetickej transformácie členských štátov, alebo aby sa ním neblokoval pokrok, keď by mohol alebo mal pokračovať.

· Odstránenie prekážok pri pripájaní do siete

Do distribučnej siete sa zvyčajne pripájajú malé energetické výkony, ktoré sú typické pre občiansku energiu. V mnohých skúmaných krajinách je však pripojenie do sústavy naďalej problematické, či už z hľadiska administratívnych postupov, čakacích lehôt alebo nákladov. Hoci podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov musí byť pripojenie projektu energie z obnoviteľných zdrojov do sústavy povolené, vysoké náklady, ktoré často uplatňujú niektorí prevádzkovatelia, v skutočnosti bránia uplatňovaniu tohto práva. Počet miest pripojenia pre nový projekt je často obmedzený, a výrobcom občianskej energie sa preto môže stať, že sa nebudú môcť pripojiť za rozumnú cenu. Mikrosiete mimo sústavy môžu obísť tento nedostatok a môžu byť dokonca správnym riešením, pokiaľ ide o náklady pre veľmi odľahlé oblasti, kde je rozvodná sieť slabá alebo neexistuje. Nemecký zákon EEG poskytuje vynikajúci príklad osvedčeného postupu, pokiaľ ide o pripojenie do siete[footnoteRef:20]. [20: Zákon EEG § 8 Pripojenie „(1) Prevádzkovatelia sústav pripájajú do siete ihneď a prednostne zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a z banského plynu, a to v bode sústavy, ktorý je vhodný z hľadiska úrovne napätia a ktorý predstavuje najkratšiu priamu vzdialenosť od umiestnenia zariadenia s výnimkou prípadu, keď sa preukáže, že táto sústava alebo iná sústava má technicky alebo hospodársky vhodnejší bod pripojenia; pri posudzovaní hospodársky vhodnejšieho miesta pripojenia sa zohľadnia priame náklady na pripojenie. V prípade, že jedno alebo viaceré zariadenia s kombinovaným inštalovaným výkonom nižším ako 30 KW sa nachádzajú na území s už existujúcim pripojením do sústavy, bod pripojenia do sústavy na tomto území sa považuje za vhodný bod pripojenia.“]

· Vyňatie z priameho marketingu

Priamy marketing je pre výrobcov občianskej energie značnou logistickou záťažou a znižuje ich šance získať financie na projekt, keďže výkupné prémie veritelia asi nebudú ochotní považovať za zdroj stabilného príjmu.

1.8 Rozvoj a koordinácia sústavy s cieľom prispôsobiť ju potrebám obnoviteľných zdrojov energie

Tradičné rozvodné sústavy boli naprojektované v časoch centralizovanej výroby a jednostranných tokov od veľkých generátorov s vysokým napätím k spotrebiteľom, kde je napätie nižšie. Tieto sústavy je potrebné prispôsobiť povahe roztrieštených a fluktujúcich obnoviteľných zdrojov energie, ako sú vietor, slnečné svetlo, či príliv. Rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje štrukturálne zmeny infraštruktúry v kombinácii s lepšou koordináciou trhov s elektrickou energiou a výrobou energie, ako aj riešenia v oblasti energetického riadenia, aby bolo možné nadbytočnú elektrickú energiu vyvážať alebo uskladňovať. Čoraz dôležitejšou sa stáva koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav prostredníctvom regionálnych koordinačných iniciatív. Napríklad stredisko CORESO vie vopred informovať prevádzkovateľov prenosových sústav z piatich členských štátov o očakávanom prebytku a nedostatku elektrickej energie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, aby tak mohli lepšie riadiť svoje siete a riešiť prípadné problémy. Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť výkyvy energie z obnoviteľných zdrojov, je využívanie hybridných systémov, v ktorých sa kombinujú rôzne zdroje energie, riadenie skladovania a dopytu. Pri správnom riadení by výsledkom mala byť tzv. inteligentná sieť, ktorá efektívne zabezpečuje udržateľné, hospodárske a bezpečné dodávky elektrickej energie. Delegácia EHSV sa počas svojej návštevy Francúzska oboznámila s jedným takýmto projektom Nice Grid, ktorý je zameraný na optimalizáciu energetického riadenia a zvýšenie energetickej sebestačnosti 1 500 obyvateľov, profesijných a priemyselných klientov a ktorý zahŕňa aj riešenia v oblasti skladovania a riadenia dopytu, čím sa zaťaženie v špičke znižuje až o 17 %.

Obrázok 7: Štruktúra projektu„ Nice Grid“.

Zdroj: Nice Grid (2014).

Počas návštevy v Nemecku bol tím štúdie upozornený na toto vyjadrenie nemeckej Spolkovej agentúry pre siete týkajúce sa decentralizovaných výrobných štruktúr: „Je zrejmé, že najlepšie sa podarí transformáciu energetických systémov dosiahnuť tak, že budú všetky zainteresované strany úzko spolupracovať. […] Mali by sme uvítať postupy, ktoré maximalizujú spotrebu energie priamo pri zdroji. To bola vždy zásada dodávok energie, keďže sa tým minimalizujú sieťové straty.“[footnoteRef:21] [21: „Smart Grid and Smart Market: Keynote Paper of the Federal Grid Agency on the changing energy supply system“, 2011.]

1.9 Energetické riadenie a skladovanie energie

Kolísavá dostupnosť niektorých obnoviteľných zdrojov energie zostáva aj naďalej problematickou otázkou pre riadenie dodávok. S rozširovaním využívania obnoviteľných zdrojov energie sa však objavujú nové a inovatívne riešenia. Navyše spojenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov s výrobou tepla by mohlo predstavovať výbornú príležitosť, ako získať naliehavo potrebné skladovacie kapacity, ktoré by sa v kontexte kolísajúcej výroby energie z obnoviteľných zdrojov mohli opätovne využívať. Energia na vykurovanie, t. j. využívanie nadmernej ponuky „lacnej“ elektriny z obnoviteľných zdrojov prostr