rekomendasaun edukasaun pre-eskolár iha … 2 3 evidénsia foun konaba alunu sira nia abilidade,...

2
1 2 3 Evidénsia Foun konaba Alunu sira nia Abilidade, Profesór sira nia Atitude no Prátika husi Levantamentu Dadus Liña-Baze (Dadus Inisiál) ba Pre-Eskola Públika sira iha Timor-Leste: Sumáriu ba Rezultadu Edukasaun Pre-Eskolár iha Timor-Leste REKOMENDASAUN Timor-Leste nia vizaun ba edukasaun pre-eskolár mak atu fornese labarik hotuhotu ho idade entre nan 3 to’o 5 ho asesu ba edukasaun pre-eskolár ne’ebé ho kualidade besik ba sira nia uma iha 2030, no 50% husi labarik hotuhotu ho idade nan 3-5 iha 2015 2 . Enkuadramentu Políka Nasionál ba Edukasaun Pre-Eskolár (EPNEP) fó mandate obrigatóriu nan rua ba edukasaun pre-eskolár ba labarik hotuhotu entre nan 3 to’o 6 3 . Timor-Leste halo ona progresu ne’ebé estavel iha expansaun inskrisaun ba edukasaun pre-eskolár, maibe taxa inskrisaun brutu/líkidu sei nafan ki’ik, ho disparidade rejionál signifikava. Jeralmente, labarik na’in 13,056 4 mak rejista ona iha pre-eskola públika no privada 5 sira ho taxa inskrisaun brutu 12% iha 2013. Númeru ne’e aumenta ba 17% iha 2015 6 . Taxa inskrisaun líkidu aumenta husi 11 to’o 14.3% entre nan 2013 no 2015. Maski ho inskrisaun líkidu/brutu ne’ebé estavel, seidauk bele anje alvu nasionál ba kobertura 50% iha inskrisaun pre-eskolár. Atu responde ba asuntu hirak ne’e, UNICEF no Ministériu Edukasaun adota métodu oin-rua: (a) atu habelar kobertura, liuliu iha área remota sira, liuhusi introdusaun ba alternava ida, métodu pre-eskola baze-komunitária; no (b) atu estabelese pre-eskola públika sira ne’ebé anexa ba Eskola Primária Belun ba Labarik (EBL). Modelu rua ne’e iha posibilidade atu ho ekuitavu habelar pre-eskola ho kualidade iha railaran tomak, liuliu iha área remota ne’ebé asesu ba edukasaun, no mós fornesimentu oportunidade ba edukasaun ho kualidade sira limitadu tebtebes. Pilotu ba métodu rua ne’e hala’o daudaun atu jera evidénsia konaba saida mak la’o ho di’ak atu nune’e bele fornese modelu pre-eskolár ne’ebé ho kualidade no asesivel iha parte rurál no remota liu iha Timor Leste. Hanesan tulu ne’e sujere, relatóriu ida ne’e foka ba rezultadu levantamentu dadus liña-baze (dadus inisiál) konaba komponente pre-eskola públika husi intervensaun konjunta entre UNICEF/ME. PRE-ALFABETIZASAUN NO PRE- NUMERASAUN MAK HANESAN ÁREA ABILIDADE SIRA NE’EBÉ HATUDU NESESIDADE BA MELLORAMENTU HAMUTUK HO ABILIDADE KOGNITIVA, HASA’E ATENSAUN BA ÁREA ABILIDADE NAUN-KOGNITIVA SIRA PRESIZA PESKIJA LIUTÁN ATU KOMPRENDE DI’AK LIU KUALIDADE HANORIN NO APRENDIZAJEN IHA PRE-ESKOLA PÚBLIKA SIRA IHA TIMOR LESTE UZA MÉTODU PESKIJA KUALITATIVA ATU KOMPLETA REZULTADU SIRA HUSI LEVANTAMENTU IDA NE’E NO RE-DEZEÑA FORMATU REKOLLIMENTU DADUS (LIULIU LEVANTAMENTU DADUS BA PROFESÓR) Jeralmente, labarik sira sente katak matéria exame sira ne’ebé relasiona ho abilidade pre-alfabezasaun no pre-numerasaun difisil liu. Iha abilidade pre-alfabezasaun sira, ida ne’e sai hanesan kazu liuliu ba matéria sira ne’ebé avalia labarik sira nia abilidade hakerek (abilidade orál diretamente). Iha pre-numerasaun, sub-domíniu konaba sekuénsia tuir ordem temporál no temi forma jeométrika nia naran ne’e difisil ba alunu sira. Provizionalmente, área hirak ne’e dalaruma presiza atensaun espesiál. Área potensiál sira seluk ne’ebé presiza atensaun mak hahalok ijiene liuliu ba labarik sira ho idade nurak liu. Peskija ne’ebé luan liu hatudu ona katak susesu iha moris depende ba abilidade kogniva no naun-kogniva sira. Intervensaun ba infánsia hanesan espozisaun ba pre-eskola mak nu’udar xave atu dezenvolve abilidade kogniva no naun-kogniva sira. Ida ne’e mai husi profesór sira nia resposta ba pergunta sira konaba importánsia husi pre-eskola no mós saida mak profesór sira rasik halo iha sala-aula atu promove dezenvolvimentu labarik, ho énfaze ne’ebé boot iha dezenvolvimentu kognivu (e.g. pre-alfabezasaun, pre-numerasaun), ladún iha aspetu naun-kognivu sira (e.g. abilidade kreavidade, independénsia, sósio-emosionál sira) ne’ebé tun ba pozisaun segunda. Presiza atu restora filafali balansu ida ne’e. Iha pu eskola rua ne’e, presiza hala’o validasaun ba resposta rasik husi profesór sira liuhusi observasaun ba sala-aula no diskusaun kle’an ho profesór sira. Hein mós katak efeitu maka’as husi konformidade bele dezvia rezultadu konaba profesór sira nia fiar no ulizasaun materiál hanorin oioin no práka inkluziva sira. Hanesan mós, labarik sira nia abilidade ne’ebé depende liu ba ambiente iha uma no sai husi área eskola nia (e.g. dezenvolvimentu sósio-emosionál) presiza estudu ne’ebé kle’an liután molok elabora rekomendasaun políka ne’ebé forte – ida ne’e karik bele hala’o liuhusi inklui inan-aman no enkarregadu sira nu’udar respondente iha peskija aban bainrua nian. Atu fasilita liután diskusaun políka ne’ebé forte, presiza invesgasaun kualitava ne’ebé kle’an no peskija ba futuru. Enkuantu peskija ne’ebé kle’an liu sei exije rekursu ne’ebé barak liu, presiza atu komprende di’ak liután, liuliu, profesór sira nia atude, fiar no práka sira. Molok hala’o rekollimentu dadus iha futuru, sujere mós katak endade-relevante sira konsidera re-dezeña kesonáriu levantamentu dadus no hala’o pre-teste ba formatu levantamentu atu halo validasaun ba instrumentu sira ne’e nia konteúdu, i.e. verifika se pergunta sira iha formatu ne’e sukat loloos saida mak indikadór kuadru-lójiku ME nian ne’e exije atu halo, liuliu formatu sira ne’ebé atu fó ba profesór sira. 2 Ministériu Edukasaun, Timor-Leste, 2011. “Planu Estratéjiku Edukasaun Nasionál 2011-2030.” 3 Idade ofisiál tama ba Grau-1 mak nan 6. Tinan levu eskola nian hahú husi Janeiru no remata iha Dezembru. 4 Timor-Leste EMIS, 2014 5 Númeru labarik rejista iha eskola públika versus privada sira kuaze hanesan. 6 Timor-Leste EMIS, 2016 Ba relatóriu kompletu bele vizita site internét ho enderesu: www.unicef.org/morleste

Upload: vukien

Post on 26-Apr-2018

251 views

Category:

Documents


6 download

TRANSCRIPT

Page 1: REKOMENDASAUN Edukasaun Pre-Eskolár iha … 2 3 Evidénsia Foun konaba Alunu sira nia Abilidade, Profesór sira nia Atitude no Prátika husi Levantamentu Dadus Liña-Baze (Dadus Inisiál)

1

2

3

Evidénsia Foun konaba Alunu sira nia Abilidade, Profesór sira nia Atitude no Prátika husi Levantamentu Dadus Liña-Baze (Dadus Inisiál) ba Pre-Eskola Públika sira iha Timor-Leste:Sumáriu ba Rezultadu

Edukasaun Pre-Eskolár iha Timor-LesteREKOMENDASAUN

Timor-Leste nia vizaun ba edukasaun pre-eskolár mak atu fornese labarik hotuhotu ho idade entre tinan 3 to’o 5 ho asesu ba edukasaun pre-eskolár ne’ebé ho kualidade besik ba sira nia uma iha 2030, no 50% husi labarik hotuhotu ho idade tinan 3-5 iha 20152. Enkuadramentu Polítika Nasionál ba Edukasaun Pre-Eskolár (EPNEP) fó mandate obrigatóriu tinan rua ba edukasaun pre-eskolár ba labarik hotuhotu entre tinan 3 to’o 63.

Timor-Leste halo ona progresu ne’ebé estavel iha expansaun inskrisaun ba edukasaun pre-eskolár, maibe taxa inskrisaun brutu/líkidu sei nafatin ki’ik, ho disparidade rejionál signifikativa. Jeralmente, labarik na’in 13,0564 mak rejista ona iha pre-eskola públika no privada5 sira ho taxa inskrisaun brutu 12% iha 2013. Númeru ne’e aumenta ba 17% iha 20156. Taxa inskrisaun líkidu aumenta husi 11 to’o 14.3% entre tinan 2013 no 2015. Maski ho inskrisaun líkidu/brutu ne’ebé estavel, seidauk bele atinje alvu nasionál ba kobertura 50% iha inskrisaun pre-eskolár.

Atu responde ba asuntu hirak ne’e, UNICEF no Ministériu Edukasaun adota métodu oin-rua: (a) atu habelar kobertura, liuliu iha área remota sira, liuhusi introdusaun ba alternativa ida, métodu pre-eskola baze-komunitária; no (b) atu estabelese pre-eskola públika sira ne’ebé anexa ba Eskola Primária Belun ba Labarik (EBL). Modelu rua ne’e iha posibilidade atu ho ekuitativu habelar pre-eskola ho kualidade iha railaran tomak, liuliu iha área remota ne’ebé asesu ba edukasaun, no mós fornesimentu oportunidade ba edukasaun ho kualidade sira limitadu tebtebes. Pilotu ba métodu rua ne’e hala’odaudaun atu jera evidénsia konaba saida mak la’o ho di’ak atu nune’e bele fornese modelu pre-eskolár ne’ebé ho kualidade no asesivel iha parte rurál no remota liu iha Timor Leste.

Hanesan títulu ne’e sujere, relatóriu ida ne’e foka ba rezultadu levantamentu dadus liña-baze (dadus inisiál) konaba komponente pre-eskola públika husi intervensaun konjunta entre UNICEF/ME.

PRE-ALFABETIZASAUN NO PRE-NUMERASAUN MAK HANESAN

ÁREA ABILIDADE SIRANE’EBÉ HATUDU NESESIDADE

BA MELLORAMENTU

HAMUTUK HO ABILIDADE KOGNITIVA, HASA’E ATENSAUN BA ÁREA

ABILIDADE NAUN-KOGNITIVASIRA

PRESIZA PESKIJA LIUTÁN ATU KOMPRENDE DI’AK LIU

KUALIDADE HANORIN NOAPRENDIZAJEN IHA

PRE-ESKOLA PÚBLIKA SIRA IHA

TIMOR LESTE

UZA MÉTODU PESKIJA KUALITATIVA ATU KOMPLETA

REZULTADU SIRA HUSILEVANTAMENTU IDA NE’E NO

RE-DEZEÑA FORMATU REKOLLIMENTU DADUS (LIULIU LEVANTAMENTU DADUS BA PROFESÓR)

Jeralmente, labarik sira sente katak matéria exame sira ne’ebé relasiona ho abilidade pre-alfabetizasaun no pre-numerasaun difisil liu. Iha abilidade pre-alfabetizasaun sira, ida ne’e sai hanesan kazu liuliu ba matéria sira ne’ebé avalia labarik sira nia abilidade hakerek (abilidade orál diretamente). Iha pre-numerasaun, sub-domíniu konaba sekuénsia tuir ordem temporál no temi forma jeométrika nia naran ne’e difisil ba alunu sira. Provizionalmente, área hirak ne’e dalaruma presiza atensaun espesiál. Área potensiál sira seluk ne’ebé presiza atensaun mak hahalok ijiene liuliu ba labarik sira ho idade nurak liu.

Peskija ne’ebé luan liu hatudu ona katak susesu iha moris depende ba abilidade kognitiva no naun-kognitiva sira. Intervensaun ba infánsia hanesan espozisaun ba pre-eskola mak nu’udar xave atu dezenvolve abilidade kognitiva no naun-kognitiva sira. Ida ne’e mai husi profesór sira nia resposta ba pergunta sira konaba importánsia husi pre-eskola no mós saida mak profesór sira rasik halo iha sala-aula atu promove dezenvolvimentu labarik, ho énfaze ne’ebé boot iha dezenvolvimentu kognitivu (e.g. pre-alfabetizasaun, pre-numerasaun), ladún iha aspetu naun-kognitivu sira (e.g. abilidade kreatividade, independénsia, sósio-emosionál sira) ne’ebé tun ba pozisaun segunda. Presiza atu restora filafali balansu ida ne’e.

Iha tipu eskola rua ne’e, presiza hala’o validasaun ba resposta rasik husi profesór sira liuhusi observasaun ba sala-aula no diskusaun kle’an ho profesór sira. Hein mós katak efeitu maka’as husi konformidade bele dezvia rezultadu konaba profesór sira nia fiar no utilizasaun materiál hanorin oioin no prátika inkluziva sira. Hanesan mós, labarik sira nia abilidade ne’ebé depende liu ba ambiente iha uma no sai husi área eskola nia (e.g. dezenvolvimentu sósio-emosionál) presiza estudu ne’ebé kle’an liután molok elabora rekomendasaun polítika ne’ebé forte – ida ne’e karik bele hala’o liuhusi inklui inan-aman no enkarregadu sira nu’udar respondente iha peskija aban bainrua nian.

Atu fasilita liután diskusaun polítika ne’ebé forte, presiza investigasaun kualitativa ne’ebé kle’an no peskija ba futuru. Enkuantu peskija ne’ebé kle’an liu sei exije rekursu ne’ebé barak liu, presiza atu komprende di’ak liután, liuliu, profesór sira nia atitude, fiar no prátika sira. Molok hala’orekollimentu dadus iha futuru, sujere mós katak entidade-relevante sira konsidera re-dezeña kestionáriu levantamentu dadus no hala’o pre-teste ba formatu levantamentu atu halo validasaun ba instrumentu sira ne’e nia konteúdu, i.e. verifika se pergunta sira iha formatu ne’e sukat loloos saida mak indikadór kuadru-lójiku ME nian ne’e exije atu halo, liuliu formatu sira ne’ebé atu fó ba profesór sira.

2 Ministériu Edukasaun, Timor-Leste, 2011. “Planu Estratéjiku Edukasaun Nasionál 2011-2030.”3 Idade ofisiál tama ba Grau-1 mak tinan 6. Tinan letivu eskola nian hahú husi Janeiru no remata ihaDezembru.4 Timor-Leste EMIS, 20145 Númeru labarik rejista iha eskola públika versus privada sira kuaze hanesan.6 Timor-Leste EMIS, 2016

Ba relatóriu kompletu bele vizita site internét ho enderesu: www.unicef.org/timorleste

Page 2: REKOMENDASAUN Edukasaun Pre-Eskolár iha … 2 3 Evidénsia Foun konaba Alunu sira nia Abilidade, Profesór sira nia Atitude no Prátika husi Levantamentu Dadus Liña-Baze (Dadus Inisiál)

1. Aileu, Ermera, Ainaro, Cova-lima, Manatuto, Oecusse no Viqueque

6

mak hanesan língua prinsipál

INTRODUSAUN REZULTADU XAVEALUNU SIRA NIA ABILIDADE

REZULTADU XAVEPROFESÓR SIRA NIA KOÑESIMENTU, ATITUDE NO PRÁTIKA

Nota badak ida ne’e aprezenta rezultadu husi estudu liña-baze konaba aprendizajen husi alunu sira no profesór sira nia koñesimentu, atitude no prátika iha pre-eskola públika sira iha munisípiu hitu iha Timor-Leste1. Rezultadu hirak ne’e mai husi estudu liña-baze ne’ebé Ministériu Edukasaun (ME), Diresaun Jerál Estatístika (DGE) no UNICEF dezeñu no implementa tiha ona iha 2015. Análize ba dadus no produsaun ba relatóriu inklui prosesu no limpeza ba dadus kondús tiha ona husi Oxford Policy Management (OPM) husi 2015 to’o 2016.

Avaliasaun ne’ebé hala’o ba alunu sira sukat dezenvolvimentu kognitivu (pre-alfabetizasaun no pre-numerasaun), motór, sósio-emosionál, linguajen no ijiene ba labarik pre-eskola sira ho idade tinan 3 to’o 5. Avaliasaun ida ne’e adapta husi Eskala Dezenvolvimentu Labarik Ki’ikoan (DLK) Ázia Leste no Pasífika (East Asia and Pacific ECD Scales/EAP-ECDS) ne’ebé dezenvolve tiha ona atu kria formatu medida komún ida ba nasaun sira iha Ázia Leste no Pasífika atu sukat no kompara progresu dezenvolvimentál labarik sira ho idade entre tinan 3 to’o 5. Instrumentu ne’ebé halo ba profesór pre-eskola sira sukat jestaun sala-aula; utilizasaun husi planu lisaun no materiál aprendizajen sira; hametin seguransa no bem-estár iha uma no eskola; prátika bée, saneamentu no ijiene (BESAI); apoia respeitu ba diversidade; servisu hamutuk ho entidade-relevante oioin; no uza ME nia formatu atu avalia alunu sira nia progresu.

Dadus ba levantamentu ne’e halibur husi Diresaun Jerál Estatístika (DGE) Timor-Leste. DGE dezenvolve estratéjia amostrajen ba levantamentu, protokolu konaba étika belun ba labarik ba administrasaun exame, no pre-exame, hadi’ak liután no hala’o pilotu ba materiál sira molok administra exame finál. Enumeradór sira ne’ebé tuir tiha ona formasaun administra ona exame finál ida-ba-ida ho alunu sira. Buat hirak ne’e hala’o ho kuidadu ne’ebé di’ak atu nune’e labarik sira senti konfortavel ho prosesu exame no hatene katak sira nian pontu individuál sei mantein konfidensiál. Instrumentu no rezultadu kompletu sei disponivel iha relatóriu liña-baze komprensiva.

Avaliasaun ida ne’e adapta husi Eskala Dezenvolvimentu Labarik Ki’ikoan (DLK) Ázia Leste noPasífika (East Asia and Pacific ECD Scales/EAP-ECDS) ne’ebé dezen-volve tiha ona atu kria formatu medida komún ida ba nasaun sira iha Ázia Leste no Pasífika atu sukat no kompara progresu dezenvolvi-mentál labarik sira ho idade entre tinan 3 to’o 5.

Rezultadu hatudu katak menus husi metade (49%) husi resposta sira mak labarik sira hatán ho loos ba matéria abilidade pre-alfabetizasaun. Labarik sira hatudu rezultadu di’akliu ba matéria ne’ebé exije komunikasaun orál ka atividade fízika sira, ladún ba abilidade eskrita.

Menus husi metade deit (pursentu 47) husi labarik sira nia resposta mak loos iha domíniu ida ne’e. Ida ne’e sujere katak karik iha fatin ba melloramentu ba indikadór ida ne’e.

Besik pursentu 58 husi resposta ba matéria dezenvolvimentu sósio-emosionál mak labarik sira hatán ho loos. Bele rekoñese emosaun rasik no rezolve konflitu sai hanesan buat balun ne’ebé difisil liu. Maski nune’e, dezenvolvimentu sósio-emosionál ba labarik hanesan buat ida ne’ebé kompleksu, no hetan influénsia maka’as husi uma no kontestu sira seluk iha eskola nia li’ur.

Serka pursentu 75 husi resposta ba matéria hahalok ijiene mak labarik sira hatán ho loos. Ida ne’e sujere katak labarik barak atinje daudaun hahalok hirak ne’e: liuliu fase liman wainhira iha eskola no komprende importánsia husi harís loroloron. Abilidade hirak ne’e sei melloratuir otas.

Rezultadu hatudu katak resposta menus husi metade deit (48.6%) mak labarik sira hatán ho loos ba matéria abilidade pre-numerasaun. Labarik sira hatudu rezultadu di’akliu ba tarefa sira ne’ebé exije tau-hamutuk tuir kritériu (e.g. naruk) no ladún ba matéria sira ne’ebé exije sekuénsia tuir ordem temporál.

Haleu pursentu 81 husi resposta ba matéria abilidade motora hotuhotu mak labarik sira hatán ho loos. Motora grossa (e.g. halai, haksoit, dansa, etc.) no motora fina (e.g. hatama kabas ba daun) besik hetan resposta di’ak ne’ebé hanesan deit. Ida ne’e sujere katak labarik barak mak atinje sira nia abilidade motora ho taxa apro-priada.

Profesór sira fiar katak edukasaun pre-eskolár ne’e importante tanba bele promove labarik sira nia dezenvolvimentu kognitivu (43%), estimula dezenvolvimentu kakutak (24%), dezenvolvimentu fíziku (22%) no suporta tranzisaun ba edukasaun bázika (20%).

Minoria husi profesór sira (11%) relata rasik uza materiál aprendizajen halo husi materiál lokál atu estabelese ambiente belun-ba-labarik iha sala-aula. Hanesan mós, serka 10% husi profesór sira iha tipu eskola rua ne’e mak relata uza materiál aprendizajen prodúz lokalmente ne’ebé apropriadu ba labarik defisiente sira.

Besik 98% husi profesór sira relata rasik utiliza Ministériu Edukasaun nia formatu avaliasaun hodi observa no avalia sira nia alunu.

Jeralmente 13% deit husi profesór sira iha tipu eskola rua ne’e mak haré prátika hanorin inkluziva nu’udar xave atu garantia katak eskola ida ekuitavel no ho kualidade áas. Serka 72% husi profesór sira hotu mak relata pratika pelu menus asaun ida atu hametin sensibilidade jéneru iha eskola laran.

Kuaze 30% husi profesór sira relata apoia alunu no sira nia enkarregadu atu komprendeimportánsia husi uza bée ne’ebé seguru no móos ba hemu, hamóos, no te’in iha eskola, uma no komunidade.

Kuaze profesór hotuhotu (95%) hatene katak labarik sira iha direitu ne’ebé lei Timor-Leste proteje.

Kuaze 100% husi profesór sira mak relata Tetum nu’udar língua ne’ebé sira uza barak liu iha sala-aula no apoia hodi dezenvolve abilidade komunikasaun entre alunu sira.

Maioria boot (79 %) husi profesór sira relata halo ona sorumutu individuál ho inan-aman ka enkarregadu sira. Buat hirak ne’e jeralmente akontese kuaze dala tolu kada fulan.

Kuaze 80% husi profesór sira bele temi pelu menus métodu ida ne’ebé sira uza atu promove protesaun no seguransa ba labarik iha sira nia ambiente eskola ka iha li’ur.

HATÁN HO LOOS

HATÁN HO LOOS

HATÁN HO LOOS

HATÁN HO LOOS

HATÁN HO LOOS

HATÁN HO LOOS

ABILIDADE PRE-ALFABETIZASAUN

ABILIDADE PRE-NUMERASAUN ABILIDADE MOTORA

IMPORTÁNSIA HUSI EDUKASAUN PRE-

ESKOLÁR

UTILIZASAUN MATERIÁL LOKÁL

UTILIZASAUN ME NIA FORMATU AVALIA-

SAUN

PROMOVE PRÁTIKA INKLUZIVA

PROMOVE HAHALOK BESAI (WASH)

KOÑESIMENTU KONA-BA DIREITU LABARIK

UTILIZASAUN LINGUA-JEN IHA SALA-AULA

SERVISU HAMUTUK HO INAN-AMAN

PROMOVE PROTE-SAUN BA LABARIK

KOÑESIMENTU LINGUÍS-TIKU NO KULTURÁL

DEZENVOLVIMENTU SÓSIO-EMOSIONÁL HAHALOK IJIENE

trasu dezenvolvimen-tu ne’ebé avaliasaun hala’o ba alunu sira ne’e sukat.

PRE-NUMERASAUN

PRE-ALFABETIZASAUN

DEZENVOLVIMENTU IJIENE

DEZENVOLVIMENTU LINGUAJEN

DEZENVOLVIMENTU SÓSIO-EMOSIONÁL

DEZENVOLVIMENTU MOTÓR