Gajova 4

811 09 Bratislava 1

Tel: +421-2-44 636 080

sgi@governance.sk

www.governance.sk

Sú stredoškolské štipendiá efektívny nástroj,

aby viac študentov z chudobných rodín

zvládlo strednú školu?

Martina Kubánová, SGI

„Vďaka zmenám vo vnútorných predpisoch,

ktoré sme konzultovali s Bratislavou, sú

štipendiá u nás veľmi motivačné a keby

neboli, počet predčasne ukončujúcich

žiakov by bol výrazne väčší. Štipendium

u nás poberá 75 z 93 žiakov.“

Jana Matzová, sociálna a registratúrna

pracovníčka, Odborné učilište internátne

v Prakovciach

„Ak by bol zavedený povinný predškolský ročník,

v materskej škole pri rómskej osade by vznikli

problémy s kapacitou a bolo by potrebné

dobudovať ďalšiu triedu. “

Marta Bezeková, MŠ Zámutov

„Nie som spokojná s dnešným nastavením

stredoškolských sociálnych štipendií,

pretože vôbec neslúžia ako motivačný

faktor. U nás ich poberá 15 zo 130 žiakov

a len pár z nich si doteraz zlepšilo priemer.

Máme problémy so záškoláctvom a ich

riešenie je veľmi neefektívne a zdĺhavé. “

Beáta Abelovičová, zástupkyňa riaditeľa,

Odborné učilište internátne v Hlohovci

Zhrnutie

Podľa našich zistení sú stredoškolské štipendiá efektívnym nástrojom podpory stredoškolského

štúdia detí z chudobných rodín pri splnení týchto dodatočných podmienok:

Ak si stredná škola k nim dopracuje vlastné prísnejšie pravidlá prideľovania

naviazané na dochádzku. Viaceré školy, ktoré sme oslovili, majú v školskom poriadku

určené, že štipendium neposkytnú, ak žiak prekročí určitý počet zameškaných hodín

(zväčša len neospravedlnených). Predstavitelia týchto škôl vychádzajú po konzultáciách

s Ústavom informácií a prognóz školstva (UIPŠ) z toho, že školský zákon hovorí, že

riaditeľ „môže“ prideliť štipendium, a na tom zakladajú svoje právo určiť ďalšie pravidlá

jeho prideľovania. Naopak, na chýbajúci motivačný účinok štipendií sa sťažujú tie

stredné školy, ktoré štipendium odnímajú len pri podmienečnom vylúčení žiaka, čo je

dôvod odňatia štipendia priamo uvedený v školskom zákone, pričom tieto školy vnímajú,

že by pridaním vlastných kritérií išli nad rámec zákona. Na týchto školách sa potom

stáva, že žiak nechodí na vyučovanie, ale stále poberá štipendium.

Ak sú pre týchto žiakov dostupné aj iné dotácie spojené so štúdiom, napr. znížený

poplatok za internátne ubytovanie a dotovaná strava. Nedotované náklady na

internátne ubytovanie a stravu prevyšujú podľa oslovených predstaviteľov škôl mesačne

50€, a preto niektorí z nich hovoria o finančnej nedostupnosti štúdia pre chudobnejších

študentov. Uvádzajú tiež, že nový školský zákon vypustil povinnosť zriaďovateľov

dotovať cenu internátneho ubytovania a stravy pre žiakov v hmotnej núdzi, čo výrazne

zvýšilo ich náklady a spôsobuje predčasné ukončovanie štúdia po ukončení povinnej

školskej dochádzky. Tento problém necítia tak výrazne v tých školách, kde zriaďovateľ

stále dobrovoľne dotuje tieto služby študentom z rodín v hmotnej núdzi.

Ak škola iniciatívne pracuje so žiakmi (rodičmi) a zabezpečí si ich súhlas, aby boli

zo štipendia prednostne hradené náklady žiaka so štúdiom, teda strava, cestovný

lístok pre dochádzajúcich žiakov, prípadne ubytovanie. Viacerí predstavitelia škôl sú

nespokojní s tým, že sa do rodiny dostávajú peniaze v hotovosti, ktoré nie sú vždy

použité v prvom rade na krytie nákladov štúdia dieťaťa. Najlepšie skúsenosti mali tie

školy, ktoré iniciatívne komunikujú so žiakmi alebo rodičmi a uplatňujú s ich súhlasom

systém prednostného platenia so štúdiom súvisiacich nákladov. Opačnú skúsenosť majú

niektoré školy, najmä odborné učilištia, kde žiak prinesie domov peniaze, ktoré rodič

nepoužije na výdavky spojené so štúdiom, a potom žiak nemá ani len zaplatenú stravu

v škole a prichádza do nej hladný.

Stredoškolské štipendiá majú však aj silnú konkurenciu, keď študent po povinnej školskej

dochádzke môže získať iný okamžitý vyšší príjem, a preto predčasne ukončí štúdium. Môže ísť

o tri najčastejšie možnosti. Prvou je, ak študent získa prácu načierno a prestáva chodiť do školy.

Druhou je, ak predčasne ukončí školu, prihlási sa do evidencie nezamestnaných a neskôr sa

uchádza o účasť na aktivačných prácach, kde aktivačný príspevok vo výške 63,07€ prevyšuje aj

najvyššie možné stredoškolské štipendium. Treťou častou možnosťou je, že si zakladá rodinu

a stáva sa priamo poberateľom sociálnych dávok v hmotnej núdzi, ktoré pre jednotlivca s 1-4

deťmi sú dnes vo výške 115,10€ s možnosťou získať ďalšie príspevky.

Pravidlá poskytovania stredoškolských štipendií

Stredoškolské štipendiá pre študentov

z chudobných rodín boli zavedené v roku 2004

ako jeden z nástrojov, ktoré majú podporiť

štúdium týchto detí na stredných školách.

Vyhláška 311/2004 o poskytovaní štipendií

žiakom stredných a špeciálnych škôl, stanovila

vtedy tri úrovne štipendia: 1200 Sk (prospech

do 2,0), 800 Sk (prospech 2,01-3,0) a 600 Sk

(prospech horší ako 3,0). Štipendiá sa mohli

poskytnúť študentom z rodín v hmotnej núdzi,

neskôr v roku 2006 pribudli študenti z rodín

s príjmom do výšky životného minima.

Podľa UIPŠ viedli štipendiá k zlepšeniu známok u ich poberateľov, čo usudzovali z nárastu

priemerného vyplateného štipendia. Ako pre Pravdu v roku 2006 uviedla Ľubica Chomová z

UIPŠ: „Dávka sa zvyšuje, čo ukazuje na zlepšujúci sa prospech žiakov.“1

Ich ďalším pozitívnym efektom bolo podľa Ruženy Grochovej z oddelenia stredoškolských

štipendií v UIPŠ, že „viac detí takto postupuje do ďalších ročníkov, dokonca boli prípady, kedy sa

vrátili z úradu práce, aby si doplnili vzdelanie,“ ako uviedla v roku 2007 pre TASR2.

Tabuľka 1: Prehľad o stredoškolských štipendiách v školských rokoch 2007/08 - 2009/10

gymnáziá konzer-

vatóriá

stredné

odbor. školy

špeciálne

stredné školy SPOLU

2009/

2010

priemerný počet

štipendistov 1 476,3 29,3 7 733,0 1 002,2 10 240,80

vyplatené štipendiá v € 537 729,33 10 007,36 2 342 489,74 361 870,52 3 252 096,95

priemerné štipendium

mesačne v € 36,42 34,15 30,29 36,11 31,76

2008/

2009

priemerný počet

štipendistov 1 357,10 51,5 6 690,30 866,5 8 965,40

vyplatené štipendiá v € 463 773 13 581 1 945 691 296 198 2 719 242,38

priemerná mesačná

výška štipendia v€ 34,17 26,37 29,08 34,18 30,33

2007/

2008

priemerný počet

štipendistov 1 597,90 73,4 9 226,50 945,3 11 843,10

vyplatené štipendiá v € 547 496 21 715 2 626 901 314 572 3 510 684,46

priemerná mesačná

výška štipendia v € 34,26 29,59 28,47 33,28 29,64

Zdroj: UIPŠ (Pozn.: V jednotlivých mesiacoch sa počet štipendistov mení, UIPŠ preto vykazuje priemerný počet

v danom roku.)

1 Štipendium zlepšilo stredoškolákom známky. Pravda 7. novembra 2006. Dostupné na

http://spravy.pravda.sk/stipendium-zlepsilo-stredoskolakom-znamky-fzl-

/sk_domace.asp?c=A061107_090340_sk_domace_p23

2 Stredoškolské štipendiá zlepšujú dochádzku, prospech a zvyšujú počet študentov. Hospodárske noviny

28.7.2007. Dostupné na http://hnonline.sk/slovensko/c1-21706280-stredoskolske-stipendia-zlepsuju-

dochadzku-prospech-a-zvysuju-pocet-studentov

Výška štipendia závisí od priemerného prospechu študenta v predchádzajúcom polroku a od výšky životného minima nezaopatreného dieťaťa.

V školskom roku 2010/2011 môže byť poskytnuté štipendium:

pri prospechu do 2,0 vrátane: 42,31€ pri prospechu horšom ako 2,0 do 2,5

vrátane: 29,62€ pri prospechu horšom ako 2,5 do 3,5

vrátane: 21,16€

V roku 2008 došlo v štipendiách k zmene kritérií prospechu: po novom ho môžu získať len

študenti s prospechom do 3,5. V dôsledku tejto zmeny sa očakával pokles počtu poberateľov

štipendií. Stanislav Kráľ, riaditeľ Spojenej školy v Čaklove (okres Vranov nad Topľou) pre

Hospodárske noviny3 v júli 2007 odhadoval, že o štipendium na jeho škole príde 20-25% žiakov.

Bolo by to však menej, ak by sa o plánovanej zmene dozvedeli skôr a žiaci by si stihli zlepšiť

známky na júnovom vysvedčení. Na Slovensku došlo po tejto zmene v školskom roku 2008/09

k celkovému poklesu poberateľov štipendií o 24%, no v ďalšom roku sa počet štipendistov zase

zvýšil. Vývoj z pohľadu podielu štipendistov na počte všetkých stredoškolských študentov bol

nasledovný: v roku 2007/08 tvorili 3,8%, v ďalšom roku pokles na 3% a v roku 2009/2010

nárast na 3,5% štipendistov spomedzi všetkých stredoškolských študentov.

Pre porovnanie, v základných a špeciálnych základných školách tvoril v roku 2009/2010 podiel

detí z nízkopríjmových rodín, poberajúcich dotácie na stravu a školské pomôcky až 13%.

Výrazný rozdiel medzi nimi poukazuje na stále veľkú skupinu žiakov z chudobných rodín, ktorí

nepokračujú v ďalšom vzdelávaní po povinnej školskej dochádzke. Okrem nízkej motivácie

z rodinného prostredia sú dva dôvody pragmatické:

možnosť získať iný vyšší príjem buď z príležitostnej práce načierno alebo zo

sociálnych dávok, a to buď založením rodiny alebo prihlásením sa do evidencie

nezamestnaných a neskoršej účasti na aktivačných prácach. Podľa Andrey

Smoradovej z Obecného úradu v Nálepkove je najčastejší scenár so založením rodiny:

„Keď skončia povinnú školskú dochádzku alebo aj počas nej majú deti, riešime problémy

s určením otcovstva. Oni si neuvedomujú, že potrebujú vzdelanie.“ Viera Demková

z Obecného úradu v Dobšinej vysvetľuje o zapojení do aktivačných prác: „Pravidlá pre

aktivačné práce sa líšia podľa toho, či ide o vzťah medzi úradom práce a občanom, alebo

medzi mestom a občanom. V krátkodobej aktivácii cez úrad práce máme asi 100 občanov.

Častejšie sú u nás ale využívané obecné aktivačné práce, kde máme teraz asi 200 občanov,

pričom tu môže ísť o dlhodobé aktivačné práce. Uplatňujeme však pravidlo, že občan musí

byť samostatne posudzovaný, teda musí byť sám poberateľom dávky, nielen jeho rodičia,

takže sa stretávame hlavne so staršími ako 18-ročnými.“ „V Prakovciach je zaužívaná

hranica pre účastníkov aktivačných prác 18 rokov a viac. Stačí potvrdenie, že je uchádzač

sám v hmotnej núdzi alebo žije v takej rodine a že je evidovaný nezamestnaný. Aktivačných

prác sa u nás zúčastňujú hlavne 22-roční a starší, mladší však k nám nechodia, asi sa

spoliehajú, že sa rodičia o nich postarajú,“ hovorí p. Gordan z Obecného úradu

v Prakovciach.

horšia dostupnosť stredoškolského vzdelávania pre absolventov špeciálnych škôl

(kde žiaci z nízkopríjmových rodín tvoria až 38%), ktoré je obmedzené len na odborné

učilištia alebo praktické školy. Na celom Slovensku je 46 odborných učilíšť, pričom

viaceré z nich majú elokované triedy v iných mestách. Napríklad podľa štúdie Rómskeho

vzdelávacieho fondu Škola ako geto (2009:35) je vzdialenosť mimoriadne dôležitý faktor

rómskych rodičov v rozhodovaní, či dieťa poslať na strednú školu, pričom najmä rodičia

detí z vidieckych oblastí odmietajú posielať svoje deti do vzdialenejších odborných

3 Nejedlý, Tomáš: Prísnejšie štipendiá vytlačia žiakov zo škôl. Hospodárske noviny 30. júla 2008.

http://hnonline.sk/slovensko/c1-26114380-prisnejsie-stipendia-vytlacia-ziakov-zo-skol

učilíšť a praktických škôl, z ktorých asi 80% je umiestnených v mestách a mestečkách,

a ochotnejší sú posielať na stredné školy skôr chlapcov ako dievčatá.

Podľa predstaviteľov škôl, ktorých sme v reportáži oslovili, sú štipendiá dôležité pre žiakov

z chudobných rodín, efektívnejšie sú však na tých školách, ktoré si internými predpismi upravili

presnejšie spôsob ich prideľovania a v snahe obmedziť záškoláctvo ho naviazali na školskú

dochádzku. Viacerí predstavitelia stredných škôl považujú za problém vyplácanie hotovosti do

rodín a v niektorých prípadoch sa to snažia, so súhlasom rodičov alebo žiakov, riešiť tak, že sa zo

štipendia prednostne vypláca strava, ubytovanie alebo cestovný lístok pre študenta. V názoroch

na to, čo by pomohlo zvýšiť účasť detí z chudobných rodín v stredoškolskom vzdelávaní, sa

rozchádzajú: viacerí navrhujú predĺžiť povinnú školskú dochádzku, hoci niektorí ju považujú za

neefektívne „predlžovanie agónie“. Viacerí predstavitelia škôl navrhujú zaviesť aj na stredné

školy systém dotovanej stravy obdobný základným školám, ktorou by čiastočne nahradili

štipendiá.

Podľa Ruženy Grochovej, vedúcej strediska stredoškolských štipendií ÚIPŠ, v právnej norme pre

poskytovanie štipendií - v §149 školského zákona v ods. (1) sa píše, že štipendium možno

poskytnúť žiakovi (teda nie rodičovi). Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok

právne zodpovednej osoby, že oznámi všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na

poskytovanie štipendia, prípadne vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených

nepravdivých údajov alebo neoznámenej skutočnosti rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.

Rodič vystupuje v žiadosti o štipendium ako právne zodpovedná osoba. O vyplácaní štipendií

rozhoduje riaditeľ školy, v odôvodnených prípadoch (žiaci nižších ročníkov osemročných

gymnázií, niektorí žiaci praktických škôl alebo podľa referencií triednych učiteľov, prípadne

odôvodnených žiadostí rodičov, že poskytované štipendium nespĺňa svoj účel - pomoc pri

vzdelávaní), môže štipendium vyplatiť rodičovi. Podľa Ruženy Grochovej nie je problém, aby isté

úhrady platieb súvisiacich so štúdiom škola vyriešila vo svojej réžii, napríklad pri poskytnutí

štipendia žiakovi (v odôvodnených prípadoch rodičovi) „dá podpísať výdavkový pokladničný

doklad o prevzatí štipendia (kópiu potrebuje UIPŠ) a hneď vystaví príjmový pokladničný doklad, že

finančné prostriedky prevzala škola na úhradu niektorých platieb súvisiacich so štúdiom –

internát, strava, cestovné, učebné pomôcky a pod. Tento doklad dostane žiak a môže ho ukázať

rodičovi, že štipendium nepremrhal, kópia tohto dokladu ostáva v škole.“ Podľa Ruženy Grochovej,

riaditelia škôl čelia tiež veľkému tlaku zo strany rodičov v prípade nepriznania štipendia

a pomohlo by im, keby bolo ministrom školstva schválené metodické usmernenie, ktoré by

presnejšie určovalo pravidlá poskytovania štipendií a ktorého návrh je dostupný na webovej

stránke UIPŠ. V minulosti platný metodický pokyn bol zrušený prijatím školského zákona v roku

2008 a jeho náhrada doteraz nebola prijatá.

V ďalšom texte prejdeme jednotlivé diskutované oblasti štipendií z pohľadu skúseností

stredných škôl.

Stredoškolské štipendiá a ich naviazanie na prospech

Podľa Pavla Pástora, riaditeľa Odborného učilišťa

internátneho v Želovciach (okres Veľký Krtíš) sa

situácia po roku 2008 zhoršila. Uvádza dva dôvody:

nevyplácanie stredoškolských štipendií študentom

s priemerom horším ako 3,5, ako aj zrušenie zákonnej

povinnosti znížiť alebo odpustiť poplatky za stravu

a ubytovanie týmto žiakom v novom školskom zákone.

Keďže študenti školy zaplatia mesačne asi 50€ za

internátne ubytovanie a stravovanie, ani najvyššie štipendium nedokáže pokryť celú túto sumu.

V prvom polroku poberalo sociálne štipendium 50% žiakov.

Problém s nedostatočnou motiváciou študentov vníma Daniela Surová, ktorá na Strednej

odbornej škole v Snine vedie agendu štipendií: „Ak by nebolo prospechové kritérium, poberalo by

štipendium u nás síce viac žiakov, no nemotivuje ich to žiaľ zlepšiť si prospech tak, aby naňho

nárok získali.“ Ako problém považuje to, že deťom z rozvedených rodín často nevyjde nárok na

štipendium, hoci reálne sa o celú rodinu stará len matka a takýmto rodinám by sa podľa nej malo

pomôcť.

Iný názor na prospechové kritériá stredoškolských

štipendií má Milan Šebian, riaditeľ Strednej odbornej

školy na Zvolenskej ceste 83 v Lučenci: „Suma, ktorú

žiaci dostávajú nie je malá, a je preto oprávnené

požadovať, aby za to aj niečo škole a spoločnosti

odviedli.“ Vo veľkej strednej odbornej škole s asi

1 400 žiakmi poberá v tomto roku stredoškolské

štipendium okolo 160 žiakov. Riaditeľ školy Milan

Šebian však uvádza, že okrem štátneho programu štipendií má škola cez občianske združenie aj

vlastný sociálny program a poskytuje štipendiá tým žiakom, „ktorí pre dve-tri eurá nesplnia limit

na pridelenie štátneho štipendia a škola pritom prísne sleduje dochádzku a prospech týchto detí.“

Systém štipendií by sa podľa neho dal zlepšiť tak, že by kritériá na ich pridelenie stanovovali

jednotlivé stredné školy.

Podľa Heleny Kadlubekovej z Odborného učilišťa

internátneho v Lučenci s viac ako 120 žiakmi, je

súčasné nastavenie štipendií vzhľadom na prospech

dobré a žiakov motivuje k lepším známkam. Pripája

sa k nej Emília Kúdelová, zástupkyňa riaditeľky

Odborného učilišťa internátneho Viliama Daňu

v Banskej Bystrici, ktorú podľa jej slov

neposkytovanie štipendií študentom s priemerom horším ako 3,5 veľmi neovplyvnilo, pretože

„len málo žiakov na našej škole má taký zlý priemer“.

„Podmienky pre žiakov z chudobných rodín sa v roku 2008 zhoršili, znížil sa nám počet žiakov aj ich záujem o štúdium.“

Pavel Pástor, Odborné učilište

internátne Želovce

„Naša škola má cez občianske združenie aj vlastný sociálny program pre tých študentov, ktorí pre dve-tri eurá nesplnia limit na pridelenie štátneho štipendia.“

Milan Šebian, Stredná odborná škola na

Zvolenskej ceste 83, Lučenec

„To, že štipendium nedostávajú žiaci s prospechom horším ako 3,5 u nás žiakov skôr motivuje zlepšiť si známky .“

Helena Kadlubeková, Odborné učilište

internátne Lučenec

Stredoškolské štipendiá a ich naviazanie na dochádzku

Školský zákon priamo uvádza v §149 len tieto kritériá pre udelenie štipendia: príjem rodiny,

prospech žiaka, ktorý zároveň nesmie byť podmienečne vylúčený a záväzok žiadateľa

poskytovať údaje a vrátiť štipendium neoprávnene poskytnuté. Hoci pravidelná školská

dochádzka štipendistu nie je priamo uvedená medzi zákonnými kritériami, školy vnímajú jej

potrebu. Preto formulácia zákona „štipendium možno poskytnúť žiakovi“, predstavuje pre

viaceré školy po konzultáciách s UIPŠ záchytný bod, o ktorý opierajú vlastné doplňujúce pravidlá

súvisiace s dochádzkou.

„Nie som spokojná s dnešným nastavením

stredoškolských sociálnych štipendií,“ hovorí Beáta

Abelovičová, zástupkyňa riaditeľa na Odbornom

učilišti internátnom v Hlohovci, „pretože vôbec

neslúžia ako motivačný faktor.“ Zo 130 žiakov školy

ho poberá asi 15 žiakov a len málo z nich si doteraz

zlepšilo svoj priemer. Na škole často riešia problém

záškoláctva žiakov spojený so zdĺhavou a neefektívnou procedúrou riešenia úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny a políciou. Štipendium škola odníme len tým žiakom v hmotnej núdzi

s prospechom do 3,5, ktorí boli podmienečne vylúčení. Keďže však žiakov v povinnej školskej

dochádzke nemožno podmienečne vylúčiť, škola u nich nemôže uplatniť sankciu odňatia

štipendia a aj napriek tomu, že do školy nechodia, štipendium dostávajú.

Iný prístup si zvolili v Prakovciach, kde interným

predpisom stanovili počet neospravedlnených hodín,

pri ktorom sa štipendium neudelí a pochvaľujú si ich

motivačný účinok. Na škole s 93 žiakmi, prevažne

rómskymi, poberá sociálne štipendium 75 žiakov.

„Máme stanovené, že ak má žiak v mesiaci viac ako 13

neospravedlnených hodín, štipendium sa mu v tom

mesiaci odníme,“ vysvetľuje Jana Matzová, sociálna

a registratúrna pracovníčka na Odbornom učilišti

internátnom v Prakovciach (okres Gelnica). Podľa

nej sú štipendiá pre žiakov výrazná motivácia, ak sú dobre nastavené a škola ich v prípade

porušovania pravidiel vie odobrať, alebo prednostne použiť na stravu a dopravu do školy.

Ešte prísnejší postup zvolili na Odbornom učilišti

internátnom v Snine. „V školskom poriadku máme

ošetrené, že ak žiak vymešká viac ako tretinu

vyučovacích hodín, tak sa mu štipendium odníme bez

ohľadu na to, či sú alebo nie sú ospravedlnené. Často

sa totiž stávalo, že si žiaci zohnali načierno

ospravedlnenku od lekára,“ vysvetľuje Veronika

Maliničová, sociálna pedagogička na OUi v Snine. Na

škole zároveň aj individuálne posudzujú, či za vymeškanými hodinami nie je nejaký vážnejší

zdravotný alebo rodinný problém žiaka. Na škole poberá sociálne štipendium asi 31 zo 120

žiakov, ktorí sú prevažne rómski. Podľa Veroniky Maliničovej štipendium najviac motivuje deti,

ktoré v štúdiu a živote viac podporujú aj ich rodičia. Každý rok predčasne ukončí školu asi 25-30

„Predstavte si, že až teraz riešia záškoláctvo u žiakov, ktorých sme pred dvomi-tromi rokmi vylúčili.“

Beáta Abelovičová, Odborné učilište internátne v Hlohovci

„Vďaka zmenám vo vnútorných

predpisoch, ktoré sme konzultovali

s Bratislavou, sú štipendiá u nás veľmi

motivačné a keby neboli, počet predčasne

ukončujúcich žiakov by bol výrazne

väčší.“

Jana Matzová, Odborné učilište internátne v Prakovciach

„Máme tu teraz napríklad päť detí, ktoré

bývajú v azylových domoch, rodičia ich

vyhodili z domu, a tie deti sa vrátili

k nám, že si chcú dokončiť školu.“

Veronika Maliničová, Odborné učilište internátne v Snine

detí, pričom veľké percento predčasne ukončujúcich sú deti z detských domovov, ktoré po

dovŕšení 18 rokov opustia domov aj školu, no mnohým sa potom dobre nedarí a niektoré sa

vrátia späť na školu.

Problémy spojené s vyplácaním štipendií v hotovosti

Jana Stoláriková, riaditeľka Odborného učilišťa

internátneho v Mojmírovciach, považuje za hlavný

problém stredoškolských sociálnych štipendií to, že

platby idú v hotovosti rodičom a častokrát nie sú

použité na podporu vzdelávania detí. Z asi 90 detí

v učilišti sa stravuje len 50 detí, deti sú potom v škole

hladné. Podľa Jany Stolárikovej by bol omnoho

efektívnejší systém dotácie na stravu podobný

základným školám, kde by peniaze nedostávali

priamo rodičia, ale použili by sa na dotovanú službu

pre deti. Spomedzi žiakov, ktorí sa dostanú do tretieho ročníka, získa výučný list takmer 98%, no

problémom je asi polovica zapísaných žiakov, ktorí zanechajú štúdium po splnení povinnej

školskej dochádzky. Zo 127 žiakov školy poberá sociálne štipendium asi tretina žiakov.

Niektoré školy sa preto snažia ovplyvniť, na čo sa

štipendium používa, potrebujú však na to spoluprácu

s rodičmi a žiakmi pri prednostnom zaplatení

školských služieb. V Odbornom učilišti internátnom

v Prakovciach (okres Gelnica) poberá stredoškolské

štipendium asi 80% žiakov a podľa pravidiel

v školskom poriadku žiakovi nedajú štipendium

v mesiaci, v ktorom má viac ako 13 hodín

neospravedlnených. Podľa Jany Matzovej škola

v problémových prípadoch zasahuje a prednostne so

žiakom uhrádza najprv náklady na stravu alebo dopravu, a potom dostane žiak zvyšok štipendia.

Veľmi dôležitá stála komunikácia s rodičmi: „Poznáme rodiny našich žiakov, raz za mesiac

vezmeme auto a robíme aj návštevy v rodinách, a potom vieme reagovať aj na problémy, ak nám

deti prestávajú chodiť do školy. Ak si však chlapci nájdu prácu načierno, alebo dievčatá si nájdu

partnerov, ktorí im bránia chodiť do školy, ani štipendium niektorých nevie motivovať

k dokončeniu školy,“ uzatvára Jana Matzová.

Na Odbornom učilišti internátnom v Snine spolupracujú pri výplate štipendijných peňazí

v prípade niektorých problémových rodín so sociálnymi pracovníčkami mestského úradu. Podľa

Veroniky Maliničovej, sociálnej pedagogičky na škole, sa so súhlasom žiaka/rodiny zo štipendia

zaplatí najprv internátna strava, keďže štipendisti majú na škole odpustený poplatok za internát.

„Z asi 90 detí, ktoré chodia k nám do Mojmíroviec, býva v internáte len asi 30 a stravuje sa len 50 detí. Deti sú potom v škole hladné. Hlavne u rómskych rodín, ktoré sú sociálne odkázané, je problém, že sa peniaze skôr prepijú, než použijú pre deti.“

Jana Stoláriková, Odborné učilište

internátne v Mojmírovciach

„Ak zistíme, že rodič štipendium vezme a žiak si nemá za čo zaplatiť ani desiaty v škole alebo dopravu, tak škola pri ďalšom štipendiu peniaze podrží, žiak s učiteľom zaplatia najprv stravu, cestovný lístok alebo internát, a potom dostane žiak zvyšok štipendia.“

Jana Matzová, Odborné učilište

internátne v Prakovciach

Ako štipendium pokrýva náklady na stravu, ubytovanie a dopravu

pri štúdiu na stredných školách

Hlavnou položkou spojenou so štúdiom na strednej škole je stravné, ktoré sa pohybuje v prípade

internátnych škôl vo výške asi 50-60€ mesačne, čo nepokrýva ani najvyššie možné štipendium.

Na Odbornom učilišti internátnom v Želovciach

ukončuje štúdium spomedzi žiakov tretích ročníkov

podľa riaditeľa školy Pavla Pástora asi len 60-70%.

Pokles žiakov podľa neho spôsobilo podľa neho aj

zrušenie zákonnej povinnosti znížiť alebo odpustiť

poplatky za stravu a ubytovanie týmto žiakom

v novom školskom zákone. Študenti školy dnes

zaplatia mesačne asi 50€ za internátne ubytovanie

a stravovanie, no najvyššie možné štipendium je

v tomto roku 42,31€.

Pridáva sa k nemu aj Veronika Maliničová, sociálna

pedagogička OUi Snina, podľa ktorej nastal na ich

škole veľký odliv žiakov po tom, ako nový školský

zákon prestal umožňovať odpustenie poplatku za

stravu. Podľa nej by bolo pre žiakov prospešnejšie, ak

by dostávali dotovanú stravu a vedela by si

predstaviť, že by sa ňou aj nahradilo súčasné

finančné štipendium. Štipendisti majú na ich škole odpustený poplatok za internát, ktorý je

mesačne 3,32€, za deti z detských domovov ho hradia domovy.

S premenou časti štipendií na dotáciu na stravu by súhlasil aj Stanislav Kráľ, riaditeľ Strednej

odbornej školy v Čaklove s 230 žiakmi, v ktorej je aj väčší počet rómskych žiakov. Poplatok za

obedy na ich škole je v súčasnosti 1€ za obed. Prospešné by podľa neho bolo aj to, ak by sa

súčasné štipendiá dali vyplácať čiastkovo, napríklad týždenne, ale nie raz mesačne.

Podľa odhadu Heleny Kadlubekovej z Odborného učilišťa internátneho v Lučenci s viac ako 120

žiakmi štúdium ukončí úspešne asi 70% žiakov, pričom v priebehu roka po skončení povinnej

školskej dochádzky odchádza 18-20 žiakov. Za výhodu považuje aspoň znížený poplatok za

internát: „Vzhľadom na to, že poplatky za stravu a ubytovanie v internáte riaditeľka zariadení

stanovila len na 3€ mesačne za ubytovanie a asi 50€ mesačne za celodennú stravu, žiaci, ktorým

sa podarí získať štipendium, ním dokážu pokryť výraznú časť nákladov spojených so štúdium.“

Podobnú skúsenosť má Emília Kúdelová, zástupkyňa riaditeľky Odborného učilišťa internátneho

Viliama Daňu v Banskej Bystrici: „Máme len žiakov s mentálnym postihnutím zo sociálne

znevýhodneného prostredia, preto finančná podpora je pre nich dôležitá – dokážu si z nej uhradiť

časť sumy za stravu a ubytovanie.“ Mesačné platby študentov sú asi 60€ za stravu a 3,18€ za

internátne ubytovanie.

„Keď dostávali všetci štipendium, tak mali aspoň nejaké financie na stravu a ubytovanie. Dnes sa nám stáva, že žiaci si len dokončia povinnú školskú dochádzku a potom štúdium zanechajú, alebo sa prihlásia na štúdium, no kvôli financiám ani nemôžu nastúpiť.“

Pavel Pástor, Odborné učilište

internátne v Želovciach

„V minulosti to bola veľká motivácia, že žiaci mali „korunovú“ stravu a mohli získať aj štipendium.“

Veronika Maliničová, Odborné učilište

internátne v Snine

Predĺženie povinnej školskej dochádzky

O predĺžení povinnej školskej dochádzky na dobu získania minimálnej kvalifikácie sa uvažuje

ako o ďalšom opatrení, ktoré by mohlo zvýšiť počet detí z chudobných rodín, ktoré vyštudujú

strednú školu. Niektorí predstavitelia stredných škôl ho považujú za veľmi potrebné opatrenie,

iní sa obávajú problémov so záškoláctvom a s tým súvisiacou väčšou administratívou.

... dlhšiu povinnú školskú dochádzku by isté stredné školy privítali

Stanislav Kráľ, riaditeľ Strednej odbornej školy

v Čaklove by privítal predĺženie povinnej školskej

dochádzky na strednej škole. Z 230 žiakov školy,

z ktorých je väčší počet rómskych žiakov, poberá

štipendium o niečo viac ako polovica žiakov. Podľa

jeho odhadu asi 85% žiakov ukončí úspešne štúdium,

no veľa rómskych žiakov ukončí štúdium po skončení

povinnej školskej dochádzky. Pri predĺžení povinnej

školskej dochádzky nevidí dôvod obávať sa problémov so záškoláctvom. Podľa jeho skúseností

sú už teraz dostatočne silné finančné sankcie. V školskom poriadku školy si určili, že ak má

u nich žiak viac ako 14 neospravedlnených hodín, štipendium sa mu odníme. Výrazný efekt má

podľa neho tiež spolupráca so sociálnym odborom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: „Pri

záškoláctve rodine odoberú prídavky na deti na 3 mesiace a príspevok na školopovinné dieťa

k dávke v hmotnej núdzi, pričom počas týchto 3 mesiacov nemôže neospravedlnene vymeškať viac

ako 16 hodín.“

Pridáva sa k nemu aj Jana Šajnová, účtovníčka-

ekonómka na Strednej odbornej škole v Bijacovciach.

„Veľmi dobre sa nám osvedčilo vytvorenie vysunutých

pracovísk školy v Žehre, Rudňanoch, Bystranoch a

Spišskom Hrhove, za žiakmi tam dochádzajú naši

majstri, a tak im odpadajú náklady na dopravu,“

vysvetľuje. V škole z 284 študentov asi 85 poberalo

štipendium a podľa Jany Šajnovej sú kritériá a systém dobre nastavené, takže žiakov motivujú

a predčasné ukončovanie štúdia nie je výrazným problémom ich školy. Škola má v školskom

poriadku, že pri prekročení daného počtu neospravedlnených hodín sa štipendium neposkytne.

... no iné školy sa obávajú záškoláctva a väčšej administratívy

„Tento rok máme len 6-7 štipendistov, hoci minulé

roky sme mali okolo 15,“ hovorí Helena Mičeková,

sociálna pracovníčka na Odbornom učilišti

internátnom v Trnave s 206 žiakmi. Je skeptická

v tom, či by pomohlo situáciu zlepšiť predĺženie

povinnej školskej dochádzky: „Myslím si, že potom by

viac práce mali len policajti a úrady a my viac

papierovačky, ale neovplyvnilo by to nezáujem žiakov

„Je veľmi potrebné predĺžiť povinnú školskú dochádzku ideálne o dva roky tak, aby žiaci po základnej škole absolvovali 3-ročné štúdium a získali výučný list .“

Stanislav Kráľ, SOŠ v Čaklove

„Predĺženie povinnej školskej dochádzky, ideálne do 18 rokov, je dobrý nápad, žiaci by mali v ruke výučný list a škola by získala prostriedky na ich vzdelávanie.“

Jana Šajnová, SOŠ v Bijacovciach

„Máme veľmi veľkú fluktuáciu žiakov, veľa z nich štúdium preruší alebo zanechá, niektorí sa síce potom vrátia, ale nevydržia študovať trojročný učebný odbor .“

Helena Mičeková, Odborné učilište internátne v Trnave

a rodičov o štúdium. V našom okrese mám aspoň pocit, že polícia koná, občas nájdem správu, že

rodiča odsúdia za ohrozovanie mravnej výchovy dieťaťa, ktoré nechodí do školy, ale v iných

okresoch, z ktorých máme žiakov, to takto nefunguje.“

Obavy z nadmernej a neefektívnej administratívy pri

záškoláctve má aj Veronika Maliničová, sociálna

pedagogička OUi Snina: „Zasielame množstvo

oznámení o zanedbávaní školskej dochádzky na

sociálny úrad, mestský úrad a ďalej sa nedeje nič.“

Podľa nej by predĺženie povinnej školskej dochádzky

časť problémov vyriešilo, ale ostali by problémy so

záškoláctvom a veľká byrokracia pre učiteľov.

V strednej odbornej škole technickej v Rimavskej

Sobote s 315 žiakmi poberá sociálne stredoškolské

štipendium asi tretina žiakov a pre niektorých má aj

motivačný efekt na ich prospech. „Záškoláctvo je

problémom aj u nás, ale čo sa týka štipendií, máme to

ošetrené v školskom poriadku tak, že ak žiak prekročí

stanovený počet neospravedlnených hodín, štipendium

sa mu na mesiac odníme,“ vysvetľuje Jarmila

Bocmanová a dopĺňa: „Štipendium samotné však nie je

pre niektorých žiakov motiváciou ostať na škole, ak ich

obec dá na aktivačné práce, dostanú viac a nemusia ani platiť za dopravu do školy.“ Škola samotná

nemá vlastnú jedáleň, možnosť stravovať sa v jedálňach iných škôl žiaci nevyužívajú a podľa

Jarmily Bocmanovej by možno pre žiakov z chudobnejších rodín pomohlo, keby bol aj na úroveň

stredných škôl zavedený systém dotácií na stravu ako na základných školách.

Podľa odhadu Beáty Abelovičovej, zástupkyne

riaditeľa na Odbornom učilišti internátnom

v Hlohovci, skončí trojročné štúdium na ich škole asi

65-70% žiakov, ktorí sa naňho zapíšu a hlavný odlev

nastane po ukončení povinnej školskej dochádzky.

Škola pritom vychádzala v ústrety žiakom v hmotnej

núdzi aj v poplatkoch za stravu a ubytovanie:

mesačný poplatok 10€ za internát bol pre žiakov

v hmotnej núdzi polovičný, rovnako ako stravné,

ktoré pri celodennej strave mesačne vychádza asi na 57€ a po znížení vychádzalo 28,5€.

Problémy s predčasne ukončujúcimi žiakmi vníma aj Katarína Ihnátová, zástupkyňa riaditeľa na

Strednej odbornej škole v Sečovciach. Spomedzi 521 študentov poberá sociálne štipendium asi

25-30 študentov. Asi 10% žiakov, ktorí sa na školu zapíšu, ju neukončí a tento podiel sa oproti

predošlým rokom zvyšuje. Podľa Kataríny Ihnátovej ide na 99% o žiakov z problémových rodín,

aj rómskych, aj nerómskych a je skeptická, či by dlhšia školská dochádzka pomohla: „U žiakov,

ktorí nemajú záujem o štúdium, by predĺženie povinnej školskej dochádzky bolo len umelým

predlžovaním agónie a nezlepšilo by to ich prístup k vzdelaniu ani ich výsledky.“

„Stali sa prípady, že učiteľ bol predvolaný na priestupkové konanie v prípade žiaka záškoláka a odniesol si len vyhrážky a urážky od rodičov. Učitelia sa obávajú, že si sami uškodia.“

Veronika Maliničová, Odborné učilište

internátne v Snine

„ Zrejme by som nesúhlasila s predĺžením povinnej školskej dochádzky, pretože žijeme v chudobnej oblasti s vysokou nezamestnanosťou, máme tu aj rodiny, kde deti nemajú zimné ošatenie, aby mohli vôbec chodiť do školy a pre tieto rodiny by to bolo finančne neúnosné.“

Jarmila Bocmanová, SOŠ technická

v Rimavskej Sobote

„Ak by ministerstvo školstva predĺžilo povinnú školskú dochádzku, nezmenilo by to nezáujem rodičov a žiakov o štúdium a nemohli by sme riešiť problémy so správaním podmienečným vylúčením zo školy.“

Beáta Abelovičová, Odborné učilište

internátne v Hlohovci

Táto reportáž vznikla v rámci projektu „Žiaci zo znevýhodneného prostredia“, ktorý je spolufinancovaný z Finančného

mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorého sprostredkovateľom

je Nadácia otvorenej spoločnosti.