8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

1/12

3 2/2014august

Ronk 24

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Amaro prezidentosN prezident

Prezidentsk kampa je dvno za nami a novprezident uraduje. Nehodnotm,i je dobralebo

zl,ale jen.i sanm topi, alebonie.No vrtimsa ku kampani.AndrejKiskaju viedol pomernedlhoa zaujal ma svojm skorm vrokom. Na otzku no

vinrov, kam by vzal zahranin nvtevu, odpovedal vskutku zaujmavo. Do osady. No nie preto, abyim ukzal, ak s Rmovia neprispsobiv, ale preto,aby sa predsudky, ktor spolonos m, vytratili.Osady, hlavne tie okolo Popradu, toti sasn prezident pozn vemi dobre. A udia z tamojch osdpoznaj Andreja Kisku. Presvedila ns o tom ajnvteva v obci Batizovce, kam sasn prezident

chodil asto. Zaujmal ns aj nzor bench udna hlavu ttu. A op je tu aj miesto na zamysle

nie. Poda Atlasu rmskych komunt 2013 ije naSlovensku vye 400tisc Rmov, o nie je zanedbaten as. Jeden z naich respondentov

v ankete uvauje nad tm, i u nie je sprvny asaj na to, aby rmska menina mala v prezidentskom rade svoje zastpenie v podobe zamestnanca. Kto vie, mono nad tm bude uvaova ajsamotnprezident,ktor prenae noviny napsalprhovor k Rmom.

Roman onkafredaktor Romano nevo il

Ilustrcia

J.

Feo

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

2/12

SERA STRANA 2 SPRAVODAJSTVO

slo 2/2014

Vyhlsenie 6. ronka Roma Spirit 2014 ocenia aktivity zlepujce situciu Rmov na SlovenskuDa 22. augusta 2014 vyhlsi

la Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC)a Ministerstvo vntra Slovenskejrepubliky rad splnomocnencavldySR prermskekomunity6. ronk Roma Spirit, ktorhocieom je pokraova vo verejnejprezentcii a oceovan jednotlivcov a organizci za projektya aktivity realizovan v prospechrmskeho etnika. U iestykrt,

vaka projektu Roma Spirit, ocenia aktvnu snahu vetkch, ktorpomhaj zlepi situciu Rmov na Slovensku.

Som rd, e vea ud pracujes obyvatemi rmskych komunt.

Oceujem a vim si ich prcu,pretoe je vea dvodov, pre ktor je potrebn ich oceova,uviedol v svislosti s projektomPeter Pollk, splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity.

6. ronk sprevdza poda organiztorov viacero noviniek.Zmena nzvu z Gypsy Spirit naRoma Spirit. Autorka mylienkyprojektu ubomra SlunFranz,

prezidentka Asocicie pre kultru, vzdelvanie a komunikciu(ACEC), navrhla zmenu nzvuako spomienku a vyjadrenie hlbokej cty lekrovi Jnovi Cibuovi, vznamnmu bojovnkoviza prva Rmov a spoluzakladateovi Medzinrodnej rmskejnie, ktor zskala v roku 1971tatt pozorovatea pri OSN, akoaj za legitimizovanie existenciermskeho nroda medzinrodnm spoloenstvom.

Nov nzov so sebou priniesol zmenu loga. Horiaci oheako symbol vne, krdla reprezentujce slobodu a srdce akosymbol lsky sa po prvraz pred

ved vo vynovenom, modernompreveden. Novinkouje ajmonospoda nominciu potou, mailom a aj prostrednctvom onlineformulra.

Roma Spirit 2014 sa uskuton vaka podpore generlnehopartnera Slovensk elektrrne,a.s., lena skupiny Enel, hlavnho partnera Divadlo Nov scnaa v neposlednej rade vaka pod

pore partnera kategrie in roka, ktorm je Rdio Expres.

Hlavnm medilnym partnerom Roma Spirit aj tento rok zostva verejnoprvna RTVS, ktorpremirovo odvysiela slvnostn

veer odovzdvania ocenen 10.decembra pri prleitosti Medzinrodnho da udskch prv.Poda generlneho riaditeaRTVS Vclava Miku je jednouz priort verejnoprvneho mdia

vytvra platformu pre prezentciu pozitvnych a relnych prnosov minort pre vinov spolonos.RTVS sa aj tmtospsobom bude aktvne podiea nabudovan otvorenej obianskej

spolonosti. Chceme zviditeova aktivity, ktor prinajrieenia problmov rmskej komunity na Slovensku,dodalV. Mika.

Nominciena ocenenie RomaSpirit 2014 me formou prihlky zasla fyzick alebo prvnick osoba emailom na adresuslovensko@romaspirit.eu alebopotou na adresu Asocicia prekultru, vzdelvanie a komuni

kciu (ACEC), ROMA SPIRIT, afrikovo nmestie 2, 811 02 Bratislava, i vyplnenm onlineprihlky na romaspirit.eu.Posledn termn na podvanieprihlok je 5. oktber 2014.

Zkladnmi kritriami hodnotenia nominci je obdobie realizcie aktivt s drazom na dlhodobos a kontinuitu, dosiahnut vsledky a ich meratenos,motivan vplyv na okolie a inprojekty, jedinenos, originalitaa kreativita rieenia aj jej mimoriadny prnos a pozitvne vnmanie verejnosou.

Informcie o postupujcichdo finlovho kola troch nomi

ncich z kadej kategrie, budzverejnen v polovici oktbra2014. Vyhlsenievazovsa uskuton poas slvnostnho odo

vzdvania ocenen Roma Spiritda 30. novembra 2014 v Di

vadle Nov scna.Mylienka a aktivity Roma

Spirit ma zaujali. Myslm si, eprve v dnenej dobe je podporatch, ktor pomhaj rmskej

meninevemi dleit. Smeradi,e sa tlaov konferencia aj slvnostn galaveer konaj prve vpriestoroch Divadla Nov scna,"

vyhlsilgenerlny riaditeDivadlaNov scna Juraj urdiak.

Kategrie ocenen RomaSpirit 2014:

1. Mimovldna organizcia ocenenie za realizciu projektuzameranho na podporu a roz

voj rmskej meniny a dosiahnutvsledkya zarealizciuprojektu zameranho na mimokolsk

vzdelvacie aktivity pre rmskedeti a mlde.

2. Spolonos firma/za

mestnvate ocenenie za realizciu alebo dlhodob podporuprojektov zameranch na socilnu pomoc a podporu rmskejkomunity.

3. Obec/mesto ocenenieza programy a dosiahnut vsledky zameran na integrciurmskej meniny do spolonosti a aktivity v prospech rmskejkomunity.

4. Osobnos ocenenie jednotlivca za vnimon projektalebo dlhodob prcu, ktorouprispieva k zlepeniu postaveniaa ivotnch podmienok rmskejpopulcie.

5. Mdi ocenenie pre novinra/novinrku alebo masm

dium za objektvnu alebo pozitvnu informciu o rmskejproblematike, za renie pozitvneho odkazu vzjomnej tolerancie a porozumenia.

6. in roka pecilne ocenenie za in, ktor prispel k zchrane ivota alebo zlepil kvalitu ivota jednotlivca alebo komunity.

(red), zdroj: ACEC

Rmske obianske hliadky by mali dohliadana poriadok v rmskych komunitch

Znenie pchania protispoloenskch konan, udriavanie verejnho poriadku, zlepenie vzahov medzi Rmami a majoritoua zapojenie Rmov do rozhodovania na loklnej rovni to muby poda radu splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity vsledky psobenia rmskych obianskych hliadok v obciach, v ktorch ij obyvatelia marginalizovanch rmskych komunt.

radv spoluprcis Ministerstvomprce, socilnychvec a rodinySR pripravili vzvu na predkladanie iadost o nenvratn finannprspevok OP ZaSI FSR 2012/2.1/02 zameran aj na podporu akti

vity vytvrania rmskych obianskych hliadok.Vzva zameran na podporu socilnej inklzie osb ohroze

nch socilnym vylenm bola zverejnen koncom roka 2012,v rmci ktorej bolo prijatch 45 iadost o nenvratn finann prspevok na zriadenie rmskych obianskych hliadok. Z dvodu nedostatonej finannejalokciea nesplneniapodmienokodbornhohodnotenianeboloodporuench na schvlenie22 iadosto NFP,uvdza sa v tlaovej sprve.

radsplnomocnenca vldySR pre rmske komunity po vyerpan finannch zdrojov z Ministerstva prce, socilnych vec a rodinySR vylenil na predmetn vzvu alch es a pol milina eur z Loklnych stratgi komplexnho prstupu.

Rmske obianske hliadky prines viacnsobn efekt. Oakvameod nich nielenzlepenie poriadku v obci, aleaj vytvorenie pracovnchmiestpre nezamestnanch Rmov.Shlasil sompreto,aby sa vyuili finann prostriedky vo vke es a pol milina eur z alokcie Loklnych stratgi komplexnho prstupu na podporu vytvorenia alchobianskych hliadok, ktor nemohli by podporen kvli nedostatonm finannm zdrojom a taktie na alie aktivity prospen pre ko

munity,ale aj preudijcichv ichblzkosti, uviedol v tlaovej sprvePeter Pollk, splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity.rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity spracoval

metodick prruku pre miestne samosprvy pod nzvom Rmskeobianskehliadky v marginalizovanchrmskych komunitch, ktorejcieom je pomc obciam a mestm priich zriaovana snahou zap

ja Rmov z miestnych lokalt do spoluprce s mestskou polciou.Poda splnomocnenca by sa zriadenm rmskych hliadok mohlo

zamestna a 300 Rmov.Oprvnenm iadateom je poda metodickej prruky obec, pri

om manul odpora zriadi hliadky v segregovanch a separovanch rmskych lokalitch. V komunite do tristo obyvateov by

v smench mali pracova tyria lenovia hliadky. V obci, kde ije viacakotisc Rmovv osade,by mali podaprrukypracova advanstilenovia obianskejhliadky. Aby sa dosiahlaefektvnos,v lokalitchby mali hliadky pracova minimlne dva roky.

Pri vbere lena obianskej hliadky hlavnm kritriom mus bymorlna bezhonnos, ochota spolupracova, akceptcia komunitou a spoahlivos. Metodick prruka uvdza aj nutnos vzdelania,no bez alej pecifikcie. Samozrejmosou by mala by trestn bezhonnos, odborn spsobilos a odborn prax.

(red), foto: Jozef Ferenc

Nov a presnejie informcieo Rmoch na Slovensku prinaaktualizovan verzia Atlasu rmskych komunt s oznaenm2013. Projekt realizoval Rozvojo

v program OSN (UNDP) v spoluprci s stavom rmskych tdi Preovskej univerzity v Preo

ve, radom splnomocnenca vl

dy SR pre rmske komunitya Zdruenm miest a obc Slovenska (ZMOS). Je sasou spolonhoprogramuUNDP a Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, zameranho na monitoro

vanie ivotnch podmienok rmskej populcie. Atlas by mal poda zostavovateov poskytn vchodisko pre verejn sprvu, neziskov a skromnsektor pri nastavovancielenchverejnchpolitk a programov zameranch nazlepovanie ivotnch podmienok a socilnu inklziu rmskejpopulcie.Zber dtbol realizovan od septembra 2012 do septembra 2013, k jeho zverejneniudolo v jli 2014.

MetodolgiaV dokumente sa uvdza, e vo

fze prpravy metodolgiezisovania dt pre Atlas 2013 sana zklade existujcich informanch zdrojov a databz pripravilzoznamobca miest,u ktorch sapredpokladalo, e maj poetnejiu rmsku komunitu viacako 30 obyvateov.

Autori vychdzali z dajovAtlasu rmskych komunt 2004, z databzy schvlench Loklnychstratgi komplexnho prstupu

v rmci horizontlnej priorityMarginalizovan rmske komunity a z telefonickho zisovania,ktor v roku 2010 realizoval radsplnomocnenca vldy SR prermske komunity. Do zoznamu zaradili ajmest a obce,v ktorch bolominimlne 30 obyvateov, ktordeklarovali rmsku nrodnos

v Stan obyvateov, domov a bytov (SODB) v roku 2011. Z celko

vho potu 2890 obc v rmci Slovenskej republiky bolo do Atlasu2013 zaradench 1070 obc, opredstavuje 37% vetkch miesta obc na Slovensku.

o sa zistiloPoda zverejnench dajov by

malo na Slovensku i pribline402 741 Rmov. Ak sa vak nazverejnendta pozrieme bliie,a 187 305 Rmov ije v rozptyle,najviac v Banskobystrickom krajia najmenej v Trenianskom kraji.

V osdleniach vo vntri obce poda atlasu ije 46 496 Rmov, naokrajiobcje toa 95020 Rmov.

V osdleniach mimo obce ije73 920 Rmov, najviac v Koickom kraji a najmenej v Bratislavskom kraji. Na druhej strane mBratislava a 8 800 Rmov.

InfratruktraAtlas 2013 eviduje 14 rm

skych osdlen bez akhokovekinfratruktrneho vybavenia, bezprstupu k elektrickej energii, verejnmu vodovodu, kanalizciia plynu.Vetky tietoosdlenia patria do kategrie segregovancha s vzdialen od obce v prieme

re 1350 metrov.A tritvrtiny zo vetkchosdlen (598) je pokrytch verejnm vodovodom, ktor vyuva 76,0%

vetkch obydl. V takmer jednejtvrtine osdlen (185) verejn vodovod chba plne z nich sa a111osdlen(13,8%)nachdza v takch obciach, v ktorch nermskaas verejn vodovod m. Celkovo

je poda Atlasu2013najlepia situcia v Trenianskom kraji, kde jeplne pokrytch verejnm vodovodom 92,3% osdlen a najhorie jetov Koickomkraji,kde verejn vodovod je dostupn pre 66,5% osdlen. Celkovo 7,2% vetkch obydl

v osdleniach nemprstupk pitnejvode, priom najhoria situcia je vKoickom kraji (10,7%) a najlepia

situcia je v Trenianskom kraji(0,9%). Najhoria situcia je v prpade segregovanch osdlen, kde

je bez prstupu k pitnej vode a11,1% obydl.

Verejnou kanalizciou je pokrytch 41,6% sledovanch vetkch osdlen, o celkovo predstavuje 334 osdlen, a vyuva ju

82,5% vetkch obydl v nich sanachdzajcich. V 453 osdleniach (56,4%) verejn kanalizciachba plne z nich a 170 osdlen(21,2%) sa nachdza v takchobciach, v ktorch nermska as

verejn kanalizciu m.Lepie je to s pripojenm

k elektrickej energii. A 97,4%sledovanch vetkch osdlen jepokrytch rozvodmi elektrickejenergie o celkovo predstavuje782 osdlen a relne ju vyuva94,3% vetkch obydl v nich sanachdzajcich. Aj dostupnosplynu je poda autorov vskumudobr, ale jeho vyuvanie je nzke. Prinou je skutonos, eplyn je finanne drah zdrojenergie ako naprklad tuh pali

vo. Hoci celkovo je 416 osdlenpokrytch rozvodmi plynu,

vyuva ich iba 35,1% obydl.

Rmovia ako vlastnci pdyAtlas 2013 priniesol aj zaujmav

zistenie. Percentulne najvm majiteom (35%) pozemkov v osdleniach,naktorchs postaven obyd

liaRmov ssamotnRmovia.Druhm najvm vlastnkom pozemkov v osdleniach (31%) s obce, vkatastriktorchsa nachdzaj.Autori

vskumu kontatuj,e priblinedvetretiny pozemkov by sa dalo po

vaova za majetkovoprvne vysporiadan alebo za tak, ktor sa dajpomerne ahko vysporiada.

Pribline 20% pozemkov v osdleniach, v ktorch bvaj Rmovia patr znmym vlastnkombvajcim mimo osdlen a 9%pozemkov vlastnia in vlastnci cirkev, Slovensk pozemkovfond, ttne intitcie, prvnickosoby. Len 5% pozemkov patrneznmym vlastnkom.

(red), zdroj: Atlas rmskychkomunt 2013

rad vie, kde sa situcia zlepuje a kde zhorujeAtlas rmskych komunt 2013 prina nateraz aktulne

informcie o pote Rmov, o osdleniach a dostupnosti infratruktry, ale aj o tom, kto je vlastnkom pozemkov podosadami. Zaujma ns, ako s tmito dtami naloia rady.Neskonia nakoniec zaloen v uplkoch? Budeme sa preto pta, ako vyuij Atlas 2013. Ako prv sme otzkamioslovili rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity, ktor nm prostrednctvom tlaovho oddelenia zaslalodpovede.

Ako vnma vaa intitcia dta, ktor priniesol novatlas? Prekvapilo vs nieo?

rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunitym pomerne aktulne informcie o vvoji v rmskych komunitch aj prostrednctvom svojich regionlnych kancelri v Banskej Bystrici, Koiciach, Preove, Rimavskej Sobote a Spiskej Novej Vsi. Vieme, ak je stav rmskychosdlen, kde dolo k zlepeniu alebo naopak, v akch lokalitch sa situcia zhorila. Trend vvoja v rmskych komunitch nie je uspokojiv, postavenie obyvateov v tch najchudobnejch osadch sa zhoruje. Atlas nm potvrdil,ak je vvoj v rmskych komunitch na rovni tatistick

ho vyhodnotenia, o je pre ns dleit pri presadzovanpotrebnch opatren v oblasti bvania, vzdelvania, zamestnanosti a zdravia.

V porovnan s Atlasom rmskych komunt 2004 narstol poet segregovanch rmskych komunt zo 149 na231. A 161 sledovanch obc nem vbec verejn vodovod. Viac ako dvojnsobne v porovnan s rokom 2004 narstol poet Rmov, ktor ij bez elektriny a nemajmonos pripoji sa k iadnej ininierskej sieti. Ideo pomerne vysok skupinu osb vye 15 tisc ud, ku ktorm jepotrebn za ich aktvnej spoluasti adresova pomoc zotrukturlnych fondov.

Poda dajov, percentulne najvm vlastnkom pdy v osdleniach s prve Rmovia. Nasleduj obcea Slovenskpozemkovfond. Len 5% pdypod rmskymiosdleniami patr neznmym vlastnkom. Ak to bude mavplyv na vysporiadanie pozemkov?

Z aktualizovanho atlasu vyplva, e je potrebn vysporiada jednu tretinu pozemkov pod rmskymi osadami. Neleglne osady nie s novm javom, vyrastaliza tichho shlasu ttu a obc. Do vysporiadania po

zemkov sa mus preto zapoji tt, obce a samotn Rmovia.

radsplnomocnenca vldySR prermske komunityinicioval vytvorenie pracovnej skupiny zloenej zo zstupcov SVRK, Ministerstva pdohospodrstva SR,ttnych lesov SR a Slovenskho pozemkovho fondu.Tto pracovn skupina je zameran na vysporiadaniepozemkov pod neleglnymi rmskymi osadami.

V prpade vysporiadania pozemkov v zvislos ti odpodmienok obce navrhujeme niekoko monost.A to, aby Slovensk pozemkov fond odpredal a previedol na obce pozemky, a aby si ich Rmovia od obce najmali prostrednctvom intittu osobnho prjemc u. al ou mono sou je, aby pozem ky, ktor obci odpred Slovensk pozemkov fond, navrhlaobec na zmenu majiteom pozemkov ako nhraduza pozemky, na ktorch stoja neleglne osady. Anitieto pozemky by Rmovia od obce nedostali zadarmo, postupne by ich splcali poda stanovenhospltkovho kalendra.

Ako sa informcie z Atlasu 2013 vyuij v praxi?

Vieme,e ak chcemerieisituciu Rmovefektvne,je potrebn, aby sme realizovali zber zkladnch dajovo rmskej problematike v jednotlivch reginoch. Akkovek rieenie, ktor sa tka zlepenia postavenia rmskychkomunt, mus vychdzaz existujceho stavu, teda musme vedie, kokm uom chceme pomca v akch sa nachdzaj ivotnch podmienkach. dajez Atlasu rmskych komunt 2013 sme u pouili naprklad aj pri nastavovan novho programovho obdobiana roky 20142020. Aj vaka tmto dajom vieme, doktorch obc bude smerova zkladn balk opatren, tzv.take away balk.

Zo zkladnho balka bud dlhodobo erpa obces prtomnosou marginalizovanch rmskych komunt,ktor boli identifikovan na zklade psma segreganho indexu. Do segreganho indexu obc boli zaradennajchudobnejie rmske osdlenia, v ktorch chba zkladn infratruktra, prstup k pitnej vode, predkolskzariadenia a komunitn centr. Tieto obce, do ktorchm smerova zkladn pomoc, sme vedeli identifikovavaka Atlasu rmskych komunt 2013.

(red)

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

3/12

SPRAVODAJSTVO SERA STRANA 3

slo 2/2014

Zmeny v zkone o prdavku na dieaOprvnen osoba (rodi) je

povinn po doven troch rokov veku nezaopatrenho dieaa do zaiatku plnenia povinnej kolskej dochdzky oznmiplatiteovi (rad prce, socilnych vec a rodiny) psomne alebo elektronickmi prostriedkami so zaruenm elektronickmpodpisom,akm spsobom a kdebude zabezpeovan starostli

vos o toto nezaopatren diea.Tto povinnos sa neskma,

ak sa o diea star rodi aleboosoba, ktorej je diea rozhodnutm sdu zveren do nhradnej starostlivosti a pober matersk alebo rodiovsk prspe

vok.Oznmenie oprvnenej osoby o spsobe a mieste zabezpeovania starostlivosti o diea satka vlune nezaopatrenchdet, ktor od innosti zkona,teda od 1. 2. 2014 a neskr, do

vili vek troch rokov a nezahruje nezaopatren deti, ktordosiahli vek troch rokov dokonca janura 2014.

Oznmenie preukazuje oprvnen osoba najneskr do koncakalendrneho mesiaca, ktor nasleduje po kalendrnom mesiaci, v ktorom diea dovilo tri roky veku.

Ak od tohto oznmenia djdek podstatnej zmene spsobua miesta vkonu starostlivostio diea (naprklad zmena zariadenia a podobne), oprvnen osoba

je povinn takto zmenu oznmiradu. Za podstatn zmenu nemono povaova naprklad obdobie, kedy je diea prechodneu starch rodiov na przdninchalebo je chor,prpadnena dovolenke, avak stle je v evidencii

predkolskho zariadenia.Ministerstvo prce, socilnych veca rodiny pripomna, eoznamovacia povinnos je jednm z opatren Stratgie naochranu det pred nsilm. Uvedomuje si, e vyadovanie novho administratvneho konu odrodiov nie je populrne, nome prispie k lepej ochranezdravia a ivota detdo budcna.

Ako je znme, prve v obdobod 3 rokov (koniec rodiovskhoprspevku)do nstupu napo

vinn kolsk dochdzku, astochba zodpovednm intitcimakkovek informcia o tom kde,kto a ako zabezpeuje starostli

vos o diea. Je to vtedy, ak dieadlhodobo nenavtvi lekra, ani

nechod do klky. Prve pretosme stanovili povinnos rodiapo doven troch rokov vekudieaa oznmi spsob a miestostarostlivosti o diea psomnealebo elektronicky.

Zdroj: Ministerstvo prce,socilnych vec a rodiny SR,Ilustran foto: Jozef Ferenc

Ochrana verejnho poriadkulen Rmskej obianskej hliadky najm:

dohliada na dodriavanie nonho kudu od 22.00 hod. do 6.00hod. rno v danej lokalite a celej obci, ak veobecne zvzn nariadenie obce neuklad inak

monitoruje a predchdza vzniku konfliktu v rmci MRK, MRKa vinovho obyvatestva

jenpomocn hliadkePolicajnhozboruSR (PZSR) a obecnejpolcie neodkladne hlsi prslunkom PZ SR a obecnej polcie prpady

hroziaceho vieho konfliktu a protiprvneho konania zo stranyobyvateov obce, svisiaceho s udranm verejnho poriadku

monitoruje a hlsiprslunkom PZSR a obecnej polcii pohybcudzch osb a motorovch vozidiel v obci v neskorch veerncha nonch hodinch a poas vkendov a sviatkov

poskytuje zkladn prvneinformcie obanom v oblasti ochrany

verejnho poriadku a ochrany ivotnho prostrediav rmci svojejkompetencie je astn a npomocn, po predchdzajcom shlase starostu

obce, pri zabezpeovan a organizcii kultrnych a portovchpodujat, podujat organizovanch obcou, alebo lenmi MRK.

Ochrana skromnho a verejnho majetkulen Rmskej obianskej hliadky najm:

vkonom svojej innosti predchdza pokodzovaniu majetkuobyvateov MRK ako aj ostatnch obyvateov obce

monitorujeochranu rodinnch domova obydldlhodoboopustench(mrtm majitea, majiteov, ktor sa dlhodobo zdriavaj v zahrani)

dohliada na ochranu verejnho majetku pred pokodzovanm(zneisovanie spolonch priestorov v bytovch domoch, vandalizmus, myseln pokodzovanieverejnoprospench zariaden)

monitorujea hlsiprpadypodozrenz neleglnehoodberu elektrickej energie Policajnmu zboru SR

poskytujezkladninformcie v oblasti prevencieviktimcie(akosa nesta obeou trestnho inu)

upozorujena protispoloenskinnos a protiprvnekonaniepchatea a nsledne oznamuje dan skutonos (skutok, nsledky a pod.)prslunejintitcii, ktorm rieeniedanejskutonosti v kompetencii

je oprvnenpri spchantrestnhoinu alebobezprostrednepoom obmedzi osobn slobodu osoby, ktor sa skutku dopustila.Takosobu musbezodkladne odovzda tvaru PZ SR, tvaruVo

jenskej polcie alebo tvaru Colnej sprvy (zkon . 301/2005Z. z. trestn poriadok).

Ochrana det a mldee pred negatvnymi javmilen Rmskej obianskej hliadky najm:

kontroluje pohyb maloletch det v danej lokalite a obci v neskorchveernchhodinch(po 22.00 hod.)bez prtomnostirodiov

kontroluje miesta stretvania sa det a mldee vo veernch hodinch bez kontroly rodiov (napr. cintorn, portovisk)

v spoluprci s PZ SR alebo obecnou polciou asistuje pri vkone kontroly maloletch osb do 15 rokov a mladistvch osb do 18 rokov,ktor sa zdriavaj bezdozoru zkonnchzstupcov po 21.00 hod. na

verejneprstupnch miestach,v ktorch sapodvaj alkoholicknpoje, alebo povaj alkoholick npoje a in nvykov ltky (zkon. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneuvanm alkoholickch npojova o zriaovan a prevdzke protialkoholickch zchytnch izieb)

ak obec nevyuva pomhajce profesie ako s komunitn pracovnci, ternni socilni pracovnci a asistenti uitea, kontrolujekolopovinn deti, zdrujce sa v danej lokalite a obci poas vyuovania, zisuje priny ich neasti na vyuovan, v prpade cho

roby dieaa upozoruje ich rodiov na dodriavanie lieebnhoreimu a nahlasuje takto prpady obecnmu radu poskytuje zkladn informcie v oblasti prevencie ochrany zdra

via a hygieny.

Ochrana ivotnho prostredialen Rmskej obianskej hliadky najm:

upozorujeobanovna sprvne nakladanies komunlnymodpadom a v prpade porueniaprijma opatreniana zabrnenieprotiprvneho konania (zkaz sypania odpadu mimo odpadovch ndob, do potoka, zakladania neleglnych skldok)

upozoruje na zkaz vypaovania trvy, lesnch a lnych porastov a v prpade poruenia prijma opatrenia na zabrnenie protiprvneho konania

ohlasuje poiar Hasiskmu a zchrannmu zboru SR kontroluje dodriavanie zkazu zakladania ohov na miestach,

ktor na to nie s uren a kde hroz nsledn poiar monitoruje a nahlasuje prpady neleglnychskldok komunlne

ho a stavebnho odpadu (zkon . 223/2001 Z. z. o odpadoch ) upozorujea nahlasuje prpadystavieb bezstavebnhopovolenia poskytuje zkladn informcie v oblasti prevencie a ochrany

ivotnho prostredia.

Ochrana plynulosti a bezpenosti cestnej premvkylen Rmskej obianskej hliadky najm:

monitoruje a zabezpeuje bezpenos det, hlavne poas ich odchodu do koly a zo koly, zabezpeuje bezpen prechod kolopovinnchdet cez cestua upozorujedeti na dodriavaniepravidiel cestnej premvky, predovetkm v svislosti s pohybom pokomunikcii a prechodom cez cestu

predchdza a zisuje vinnkov pokodzovania vozidiel, objektova zraneniaosb, ku ktorm dochdzavplyvomhdzaniakameov

monitoruje a okamite nahlasuje Policajnmu zboru SR prpady jzdvodiov motorovch a nemotorovch (cyklisti) astnkov cestnejpremvky pod vplyvom alkoholu, alebo osobami bez vodiskhooprvnenia a osobami, ktorm bolo vodisk oprvnenie odobratpolciou, resp. im nebolo vbec vydan (prioritou je bezkonfliktneodhovori, resp.zabrni, avakv prpadeneuposlchnutianahlsi).

Vkon innosti lena Rmskej obianskej hliadky zaha: monitoring zverench lokalt v pravidelnch intervaloch, dohliada

nie na dodriavanie zkonov, domovho poriadku, dodriavanienonho pokoja, kontrola miest, kde me djs ku krdeiam, zabrnenie rozirovaniu neleglnychskldokv okolrmskychobydl,komunikcia a poskytovanie poradenstva a pomoci klientom

prevenn lohu (t. j. komunikuje s naruiteom verejnho poriadku,s pchateom protispoloenskej innosti,vysvetlmu nevhodnos konania, upozorn na mon nsledky tohto konania a hlavne spln si oznamovaciu povinnos, vystupuje ako oznamovate a asto ako svedok, nie

je oprvnen uklada sankcie) a v prpade poruenia zkona m lenhliadky povinnos okamite kontaktova PZ SR alebo obecn polciu

vzjomn kooperciu lena Rmskej obianskej hliadky s koordintorom projektu alebo poverenm prslunkom obecnej polcie pri tvorbe mesanch sprv.

Zdroj: Rmske obianske hliadky v marginalizovanch rmskychkomunitch. Metodick prruka pre miestne samosprvy.

Rmska problematika m etnick

aj socilny rozmerRmsku problematiku riei

v podstate kad ponovembrovvlda. Vsledkyrieen s v nedohadne. Situcia sa naopak zhoruje, rmske osady pribdaja problmy tie. Okrem rmskejreformy sasnej vldy a rmskeho splnomocnenca sa do aktvnejieho rieenia sna zapoji aj

Kresanskodemokratick hnutie(KDH). Nadcia Antona Tuneguv spoluprci s Wilfried MartensCentre a Hanns Seidel Stiftungpripravila od janura tohto rokusriu odbornch workshopovk rmskej problematike. Uskutouj ich pod ztitou podpredsednky KDH Miroslavy Szitovej, ktor hovor, e rieeniermskej problematiky m etnickaj socilny rozmer.

Ako vnma KDH rmskuproblematiku? Preo sa ju nedar spene riei?

Otvorenm, odkrytm problmom sa tzv. rmska problematika stala po Novembri 1989.Kee tto tma nie je lukratvnaa ako sa na nej zskavaj politick spechy, okrem populistickch a extrmistickch, stala saokrajom hlavnho politickhozujmu. Vina politikov uprednostovala in zujmy, ktor prinali rchle vhody, vrtane ma

jetkovch. A tak slabie skupinyobanov akali na svoje rieeniaa mnoh ete stle akaj. Prioritne k nim patria najm marginalizovan rmske komunity. Akk tomu vetkmu pridme aj znmu skutonos, e ttoproblematika je maximlne komplexn,tak je kadmu zrejm, e rchlerieenie neexistuje. Verm, e pridostatku primnej vle a zujmusa d riei aj tto vemi ak tma. Je to v zujme vetkch obanov Slovenska. Vemi smutn jetie fakt, e mnoho tzv. opatrenbolo elovch opatrenie preopatrenie. Finann prostriedkysaku komunitedostvali ibav mi

nimlnej miere, bez dlhodobhoefektu.

Je rmska problematikaproblmom etnicity alebochudoby?

V nealekej minulosti smemohli vidie, e t, ktor ttoproblematiku zjednoduili na isto etnick alebo naopak, na istosocilnu, neuspeli. Tto problematika je komplexn a m aj etnick aj socilny rozmer.

Skste zadefinova najvie problmy, ktor je nutnokamiteriei a s akmirieeniami tchto problmov prichdza KDH.

Netreba nanovo hada novproblmy a novrieenia.Stasapozorne pozrie do minulosti

a njdeme dobr aj zl prklady,na loklnej aj ttnej rovni. Ibazopakujem: zamestnanos, bvanie, vzdelvanie, zdravie a zvlzdraznm vysporiadanie pozemkov a legalizciu nehnutenost.KDH je presveden, e treba aktualizova platn Stratgiu Slo

venskej republiky pre integrciu

Rmov do roku 2020 a zaa judsledne realizova.

V spoluprci s Nadciou Antona Tunegu sa od zaiatkutohto roku konaj pod vaouztitou odborn stretnutiak rmskej problematike. o jeich cieom? Ak s doterajiesksenosti? o budevstupomstretnut a ako bud uvedendo praxe?

Odborn workshopy k jednotlivm zkladnm oblastiamrieenia rmskej problematiky,spomnan zamestnanos, bvanie, vzdelvanie, zdravie, lohacirkv a mimovldnych organizci, maj za cie rozri informo

vanos o dleitosti rieenia tchto problmov, analyzova sasn stav rieenia rmskej problematiky a hadanie novch npadov a odporan do budcnosti

v prospech rieenia problmovrmskych komunt. Vstupombud odporania pre praktickpolitiku KDH v tejto oblasti a hadanie potencilnych partnerovpre ich realizcius cieom zlepenia ivota marginalizovancha spoluitia s majoritou.

V rmci tchto stretnutnavtevujete aj rmske lokality.Ako ste vnmali Rmov predtm a ako ich vnmate teraz?

Tto tma pre ma nie je nov. ijem v Smianoch na Spii,take s Rmami sa stretvam odmalika a prostredie rmskychosd mi nie je cudzie. Zmenou jeiba mj v profesionlny politick zujem o jeden z najaktulnejch problmov Slovenska,

ktorm je ak ivot biednychrmskych komunt.

M KDH snahu v budcnosti prevzia pod svoje krdlarieenie rmskej problematiky?

KDH sa nevyhba problmomobanov, a preto sa neme vyhn ani problmom svisiacims rieenm rmskej problematiky.KDH sa chce podiea na tomtorieen, pretoe to povauje zazodpovedn a v konenom dsledku za vemi potrebn nielenpre samotnch Rmov, ale pre

vetkch obanov Slovenska.Myslm, e sme boli jedinou politickou stranou, ktor mala

v ostatnch vobch do Eurpskeho parlamentu v programe aj tmu spoluitia s Rmami. Rovna

ko bude tto tma sasou dlhodobho programu KDH.

Je na rieenie rmskejproblematiky nutn a potrebn rad splnomocnenca vldySR pre rmske komunity?

V sasnosti ete no. V zujme koordincie vyrovnvania postavenia rmskej meniny v naejspolonosti. Do budcnosti siprajem postavenie rmskej meniny na rovni porovnatenejs postavenm naprklad maarskej meniny, a preto v budcnosti bude postaova rad splnomocnenca vldy pre meniny.Kie by to bolo m skr.

Ako vnmate jeho umiestnenie pod silovm rezortom?Kam by rad umiestnilo KDH?

Tma udskch prv a radusplnomocnenca vldy pre rm

ske meniny patr logicky podpodpredsedu vldy, o bolo doteraz najspenejm modelom.Najdleitejm nie je umiestnenie radu, ale ochota a schopnos riei tto problematiku.

V nzorna to, kedy je RmRmom a kedy je Rm obanom? Vedeliby steto definova?

Nedelm ud na Rmov a Nermov.Kadje v prvomradelo

vekom a obanom. Je dleitrepektova sa vzjomne a usilo

va sa o najlepie plni obianskei ben udsk povinnosti. Namcieom je vybudova spolonos,

v ktorej sa vetcibud ctidobre.

o je potrebn urobi prezlepenie spolunavania majority s minoritou?

Pred nami je stle vemi vearoboty. Treba odstraova predsudky, ri informovanos, propagova dobr prklady spoluitia, hada prospen npadya realizova ich, podporovadobr vu a ochotu spolunavania, a hlavne presta kradn a klama. Toto vetko trebazaa uskutoova zhora. Nevyhnutn je tie postupova dsledne priuplatovan prva po

vinnost vetkch, opakujemvetkch, a rovnako sprstupova verejnosti okrem negatvnych prkladov aj pozitva, o ktorch sa z mdi dozvedme vemimlo.

Ako vnmate rmsku reformu sasnej vldy?

Takzvan rmska reformav skutonostineexistuje. Je to ibaelov medilna bublina, ktor

nafukuje u iba samotn splnomocnenec.

Od janura na Slovenskuplat novela zkona o hmotnejndzi. Poberate dvky si musodpracova 32 hodn mesane.Ako tento zkon vnmate?

Pozrite sa na skuton praxa odpove sinjdete sm. Niekdesa pln, niekde nie. Rozdelil samotnch poberateov dvky narzne skupiny, priom niektormusia, in nemusia a al nemuodpracova poadovan asov limit. Hlavn problm vysokej nezamestnanosti Rmov ttonovela neriei. Okrem toho jes najvou pravdepodobnosou

v rozpore s stavou Slovenskejrepubliky.

Text a foto: Roman onka

Miroslava Szitov kresansk demokratka, podpredsednka KDH pre mlde, kolstvo, kultru a rmsku problematiku, komunlna poslankya, kolsk psychologika,socilna pedagogika. V Banskej Bystrici absolvovala tdium pedagogiky so pecializciou na socilnu pedagogiku, neskr uitestvo psycholgie a nsledne kolsk psycholgiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskhov Bratislave. Momentlne pokrauje v doktorandskom tdiu, kde sa venuje profesijnmu a karirovmu poradenstvu. Pochdza z obce Smiany (okres Spisk Nov Ves).

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

4/12

SERA STRANA 4 ROZHOVOR

slo 2/2014

Ke sa prepoja dva svetyPeter Krajk mlad je mlad peda

gg s radosou pracujci s rmskymiiakmi a aj politik, ktor sa vrazne angauje v loklnej politike, priom kresansk zsady a morlka s pre neho dleit. Predstavujeme ho ete z jednhodvodu preto, e sa rozhodol spoji svojivot s Rmkou. i si to lovek chce pripusti, alebo nie, tmto rozhodnutm saneprepojili len dvaja udia a dve rodiny.Tmtorozhodnutmsa prepojili dvasvety.

Rozhodnutie zmenisvoj stavslobodnho loveka a oeni sa, je vraznou zmenou v ivote mladhomua. Peter Krajk sa pred asomoenil s Rmkou. Sptali sme sa ho,ako to zmenilo jeho ivot.

no, moja manelkaje Rmka.Myslm,e mj ivotz pohadu jej nrodnostnej prslunosti to nijako neovplyvnilo.Tak, ako v kadom inom manelstve jepotrebn tolerancia a v prvom obdobvzjomn spoznvanie, prispsobovaniea hadanie kompromisov. Do manelstvasmesi prinieslizo svojich rodnistnvyky, a doposia vnmam iba tie pozitvne,ktor si Lucka priniesla z jej, a teraz u ajmojej rodiny.

V ase zoznmenia, ktor prerstlodo lskyhrala roluskutonos,e ste obaja rznych nrodnost?

Nie. Vo vzahu platia in zkonitosti. Ale urite mi imponovalo, e je herekou Divadla Romathan, a teda pracuje na poli rmskej kultry. Rovnakoako to, e jej je vlastn urit ivotnpraktickos a nenronos, o je preRmov charakteristick.

Ako prijali vae rozhodnutie spoji svoj ivot s rmskou dievinou rodiia, priatelia, blzki?

primne povedan, bolo to v rodine rozpait a pr dn napt. Plat, ek manelstvu s Rmom, Rmkouexistuj predsudky v celej naej spo

lonosti. A urite, kad mama msvoje predstavy o svojej budcej neveste. Ale toto je minulos. A nemvznam to rozpitvva.

A akovs prijalimanelkiniprbuzn?Luckina rodina ma prijala vemi srde

ne.Od prvhostretnutiasi rozumiemea akceptujeme sa. Oni toleruj moje aktivity,ktors niekedy nakorrodiny,a jaich tlprcei nzory na niektor otzky. Opaku

jem vak, e ich prijatie o otvorenos si cenm a verm, e to potrv i naalej.

Ako sa ctite v prostred Rmov?o vm dva? Ako vs obohacuje?

iadne idealizovanie i prikrovanie reality nie je na mieste. Takmer detailne a a rodinne vnmam dve rmskekomunity. Osadu v obciSviniav okresePreov, kde som uiteom a kolniuv Krovej Vsi pri Kemarku, kde ijsvokrovci. S to dva svety po strnkematerilnej i intelektulnej. Chcem tmpoveda, e sa dobre ctim medzi vzdelanmi a rozhadenmi Rmami. imedzi vulgrnymi a nevzdelanmi umi je ak. V Krovej Vsi sa d oprieo meniu as pracujcich a veriacichRmov. S tmi komunikujeme a vzjomne sa obohacujeme. Som hlbokopresveden, e cirkev je t intitcia,ktorej by sme mali zveri prostriedky

pre rozvjanie prce s Rmami.Osobitne si cenm, e mj svokorbol od svojej mladosti zamestnan a jeto lovek, ktor rob za troch. Svokra jezamestnan ako upratovaka na obecnomrade.Rovnakonaa babka Margita pracovaladlh rokyv Tatramatev Poprade. Ich pohad na rieenie rmskejotzky je zaujmav a nekompromisn.Cel ivot maj zamestnanie. Jasnevak definuj, e ak niekto nechce pra

cova a prispsobi sa pracovnmureimu, pomc mu je takmer nemon.Ich poznatky a nzory s tak rozumn,zmyslupln a mdre, e ich budem rdvyuva pri svojej prci a v ivote.

Spolu s Luckou mte diea. Akoho vychovvate? K omu ho chcetev ivote vies?

Malik Peter III. je npoklad.MalikRaklo, ako ho po rmsky nazvaj, jezdrav a rob nm rados. Moja mama savakboj, e v prostredSolivaru,kde bvame,bude mav neskoromobdob v klke a v kole problm, e je Cign. Pripam, e to tak me by, ale nebojmesa toho. Osobne si elm, aby vedel pormsky a uil sa jazyky. Rovnako muchceme vybra kvalitnkoly, a tos cieom,aby bol rozhaden, poznal svislosti ivotaa aby sa v om skbila dua humanistus duou technika. M vysok elo, tak to

by mohlo napoveda, e tomu tak bude(smiech).A akby munaprkladbolahra nahuslekonkom, teili bysme saz tohotie.

opokladte v ivote zadleit?Robi to, o loveka bav. Vstva

rno do prce s tm, e ma to nebav,je zl. No a za dleit pokladm, abysa kad konanie o najviac pribliovalo k elementrnej morlke udstva. Kezamestnvam, zaplatm svojim za

mestnancom dohodnut mzdu, kenieo pokodm, priznm sa a opravmto,a podobne.No a ak samm vyjadrijednoducho konanie dobra a slubuverejnmudobrupokladm zadleit.

Ako vnmate vvoj vzahov medzimajoritoua Rmami?Nenaha vmstrach rozmhajci sa rasizmusa neonacizmus, nacionalizmus?

Zbavi majorituurithopocitunadradenosti bude vemi ak. Obrovsk lohu vak mu zohra mdi a tento kanlpovaujem za jeden z kovch pre budovanie povedomia jednoty a vzjomnho prijatia v rmci Slovenska. Treba siprizna, e slovensk spolonos m istdefekty, ktor pri kombincii vplyvovspoloenskopolitickej situcie doma iv Eurpe mu vies k eskalcii naptia.Budem vdy proti rasizmu a nacionalizmu. Jepotrebnbudovamosty a zdrav

kontakty nrodnost. Za zklad udraniavzahov povaujem tvrd tlak legislatvya potrestanie rasovo motivovanch inov. Za vojnovho slovenskho ttu sazlo zaalo ri cez zkonodarcov a zkony namierenproti skupinmobyvateov.Rovnako tak treba nekompromisne potresta vetkch, ktor pochdzaj z rmskych komunt a kradn i ubliuj nazdrav. Znakomzdravej a fungujcej spolonostije aj potrestanie naruiteova p

vodcov nrodnostnho a rasovho naptiabezohadunaichpostavenieipvod.

Ak svet by ste chceli pre seba,svoju rodinu a svoje deti?

Pribli sa vajiarskemu modelu.Fungujci prvny systm, dostatokprce, vysok odmeny za vykonanprcu, dstojn dchodky, podporakultry a turizmu,vynikajcainfratruktra, zdrav ivotn tl, viac radnchjazykov v krajine, i prepracovan systm vzdelvania. To by sa mi pilo!

o ste ochotn pre ten lep svetrobi vy osobne?

Angaujem sa v komunlnej politikea snam sa sasn systm spolu s kolegami vylepi.Rovnakomm dobr pocit, ke urobme nieo uiton: vlet preiakov, futbalov turnaj, odvezieme chorho k lekrovi. V najbliom obdob by

som sa poteil, keby na Starej tehelniv Preove bolasystematizovan kazsksluba pre Rmov. Takto sa chcem ajv budcnosti angaova. Svet sa nedzmeni na n obraz, ale pomocou presvoje okolie vieme zmeni mikrosvet udokolons. Lensa netrebauzatvra,trebaby vnmav na potreby najbliieho okolia a zaujma sa o veci verejn.

Daniela Obasnkov,foto: archv P. Krajka

Peter Krajk terneder hino o terno sikhavno,loales kerel bui le romanetudentencau hino theo politikos, savo zorales utarel andre lokalno politika, sajekh leskre kresanskre paabena the e moralka lel serijozno. Pisinas pal leste mekh va e jekhaver bui vaoda, hojpeskro divipendivel la romaa romaha. Te o manu kamel vaj na, oleha naavle jekhetanes a duj manua u duj fameiji. Olehapen jekhetanes thode duj lumi.

Te paruvel peskro statuso sar o slobodnomanu u te lel roma, oda hin baro averipenandro terne mureskro divipen. Peter Krajak

angleder ias romake la romaa duva.Phuam lestar, savo hino leskro divipen.He, miri romni hii Romai. Gindinav, hoj oda,

savi nacija la hin, isar na perel pro miro divipen.Avka, sar andro sako aver fameija,kampel e tolerancija u pro jekhto than te prindarel jekh avereste, tearakhel o jekhtano drom u te rodel o kompromisi.

Andre amari fameija amenge anam vareso, so khere sikhiam, u diakanadikhava olapozitivna,saveanas e Lucka andal lakri,u akana themiri fameija.

Kana pen arakhan, u pais bararan o kamiben makar tumende, sas vano, hoj tumen nane jekh nacija?

Na. Andro kamiben oda hin aver. No but kamavas, hoj oj khelel andro Teatro Romathan u avka kerel bui andre romai kultura. Sajekh sar oda, hojhii praktikai andro divipen u na kamel but, sohin makar o Roma tipicko.

Sar oda, hoj diveha la romaa haha ias tumari fameija, o amala, o pae dene?

O aipen tephenav,andrefameija odasasphareder u varesave ivesa rosno. aes hin, hoj pro

jekhetano divipen le Romeha, la Romaha pes bilahes dikhel androsastoamaro khetaiben.U normalno, sako jekh daj danel, savi ela lakri bori. Nooda imar sas. U nane soske pal oda te vakerel.

U sar tumen ile la romakre dene?E Luckakri fameija man ias andre phundrade ji

leha. Jekhtovar kana amen arakham achauvas jekhavereste, akceptinas amen. On hine tolerantna palmire aktiviti, save hine varekana bi lahe prekal e fameija, u me lengro buakro tilos vaj ginde pal o varesave phuibena. Mekh jekhvar musaj te phenel,hoj lengri akceptacija u oda, save hine phundrade,oda hin mange ku a paav, hoj oda avka ahela.

Sar tumen unen makar o Roma? So oda tumenge del? Sar tumen barvaol?

isavi idealizacija vaj ukareder realita nane prothan. Andro detailos u sar e fameijakro deno di

khav duj romane komuniti. E osada andro gav Sviniaandro okresPreov,kaj sikhavavu e kolonijaandre Krovo Ves pa o Kemarok, kaj been o sastrothe e sasuj. Oda hine duj lumi materijalna the intelektualna. Oleha kamav te phenel, hoj pes miteunav makar o sikhade u dande Roma. Te divelmakaro vulgarnau nasikhademanuahinphares.

Andre Krovo Ves pes aj te dovakerel cikneder komunitaha, kaj o Roma keren bui u paan le Devles.Oleha amen hin e komunikacija u o laharipen avelsakoneste. But zorales paav, hoj e khangeri hiiodi intitucija, savi kampelas te chudel o love vae bui le Romenca.

pecijalno hin mange ku, hoj miro sastro kerelas bui teripnastar, u oda hino o manu, savo kerel sar trin dene. E sasuj pratinel andro gavutnokher. Sajekh amari phuri daj Margita lunge berakerelas bui andro Tatramat fabrika andro Poprad.Lengro dikhiben pro romane phuibena hino interesantno u bi o kompromisos. Sasto divipen phiren andre bui. ues phenen, hoj te vareko na ka mel te kerel bui u te akceptinel o buakro reimos,nai pes leske te utinel. Lengre prindaripenau gindipena hine ajse goaver, hoj len aes radounava andre miri bui the andro divipen.

Tumen la Luckaha hin o havoro. Sar les bararen? Ki e soste les kamen te phiravel androdivipen?

O cikno Peter III. hino amaro somnakaj.O ciknoro Raklo, sar les romanes vihinen, hinosasto u kerel amenge lo. Miri daj daral, hoj pro Solivar, kaj beas, ela pais andre kolka problemos,soske hino Cign. Danav, hoj oda pes aj te a hel, no olestar na daras. Me but kamav, hoj tedanel romanes u te sikhol o hiba. Sajekh leskekamas te arakhel lahe koli va oda, hoj te chudeldosta informaciji, te danel but pal o divipen, sosoha dal u te andre leste divenjekhetane e humanistikai the technikai voi. Leskro uo ekat odaajsikavel(asaben).U te kamelate baavel prelavuta, sajekh avaha bachtale.

So hino nekh bareder andro divipen?Te kerel oda, so le manueske anel lo. Te uel

opre tosara u te dal andre bui, savi na kamas, odanane mite.No butvanohino, hojsakojekh utarsokeras te avel pa e manuikai elementarno moralka.Kana dav le manuenge bui, poinav le buarnengeajci, so lenge phenom, kana vareso phagav, phenavaipen u laharav e bui, u avka dureder. No te phenav charnes te kerel o lahipen u te del zor vao khetaibnaskro lahipen dikhav sar o ao musaj.

Sar dikhen pre oda, sar dan o relacijimakar e majorita the o Roma? Na dal olestar

dar, hoj pes vazdel o rasizmus the neonacizmus, nacijonalizmus?

Te sikavel e majorita te mukhel peskro uibensar hoj hine vareso buter, oda ela but phares. Barokotor aj keren o mediji u oda kanalos dikhav sar

jekh makar o nekh bareder, savo aj te vazdelo jekhipen u e akcpetacija makar amende pre Slo

vaiko. Musaj peske te phenel, hoj andro slovaikokhetaiben hine varesave defekti, save paikerdooleske, savi hii e khetaibnaskri the politikai siutacija khere vaj andre Europa aj amen idan kio bareder bilahipen.Sakovaravava anglorasizmusthe nacijonalizmus. But kampel te ahavel o phurda u saste kontaki makar o naciji. Sar o fundamentosvao sasterelacijidikhavo zoraloispidipenprekal e legislativa u o mariben va o rasovo motivovana akciji. Kana sas o maribnaskro slovaiko them,o bilahipen chudas khatar o legislativna manuaprekal o zakoni anglo varesavegrupi le themutnengre. Sajekh pes musaj te arakhel bi o kompromisose paca pro savore dene, save hine andal o romanekomunitiu oren vajmarenle manuen.Oda,so sikavel, hoj o khetaiben hino sasto u mito hin theoda,hoj ole denen, savevazden nacijonalnovaj rasovo bilahipen, marel o zakonos bi te dikhel prelengro socijalno statutos vaj fameija.

Savi luma kamenas va peske, peskri fameija u peskre havore?

Te avas paeder ki o vajcariko modelos. O funkno legislativno sistemos, dosta bui, bare love vae keri bui,paivalepenziji,utipen vae kultura theturizmus, but lahi infratruktura, sasto divipnaskrotilos, buter oficijalna hiba andro them, vaj mitekerdo sikhavibnaskro sistemos. Oda but kamavas!

So tumen sar o manu aj te kerel va kadifeder luma?

Som aktivno andre komunalno politika u zumavav te laharel o akanutno sistemos jekhetanemire kolegenca. Sajekh pes mite unav, kana keras vareso laho: o viletos le havorenca andale kola,futbalovoturnajos,idas le nasvalemanues ki o doktoris. So nekh sigeder avavas but loalo, te pre Star Tehela andro Preov elas sistematizovano raajengro centro va o Roma. Avka kamav the andro avipen te kerel. E luma pes nai teparuvel prekal o amaro itro, no te utinas le manuengepa amendeaj te paruvaslengrimikroluma. a pes na kampel te phandel andre, kampel tedikhel o mangipen u musaja u te sikavel o interesos pal o verejna bua.

Preklad: Erika Godlov

Peter Krajk s manelkou Luciou.

Ako politik sa venuje aj rmskej problematike. LuciaKrajkov(za slobodna Hangurbadov) ako slistka divadla Romathan.Foto: J. Ferenc

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

5/12slo 2/2014

TMA SLA: AMARO PREZIDENTOS SERA STRANA 5

Ven pn prezident Gaparovi,ven pn prezident Schuster,ven pn predseda Nrodnej rady,ven pn predseda vldy,ven pani predsednka stavnhosdu,ven poslankyne a poslanci nrodnej rady,ven lenovia vldy Slovenskej republiky,excelencie,vzcni hostia,drah spoluobania.

stavn sub, ktor som prvezloil, a siln mandt voliov, ktorsom dostal, s zvzkom, ktor si budem uvedomova kad jeden demjho funknho obdobia.

Ctim tento zvzok dvojnsobnenaliehavo aj preto, lebo budem prvmslovenskm prezidentom bez politickej a bez stranckej minulosti. A ttomoja nezvisl pozcia je tm, o odoma udia oakvaj.

Pretoeprezidentskvoby a zvlich finle sprevdzali siln emcie,chcem dnes zopakova: nebol somkandidtom vldy, a nebol som kandidtom opozcie. A takm nestran

nm a nadstranckym budem aj prezidentom. Prezidentom, ktor budest za umi. Prezidentom, ktor budest za vetkmi umi, bez ohadu naich politick presvedenie alebo nrodnos.

akujem vetkm spoluobanom,ktor mi dali hlas vo vobch. Budemvan za kad vau pomoc, podporu ale aj kritick postrehy k mojej prci. Vyjadrujem aj hlbok repekt k uom, ktor volili mjho protikandidta,predsedu vldy. Vetci, ktor sa zastnili volieb ukzali, e im nie je ahostajn osud naej krajiny.

Ako prezident si budem cti mojepovinnosti voi vetkm obanomSlovenskej republiky, voi parlament

nej demokracii, prvnemu ttu a rozdeleniu moci.Myslm si, e pred Slovenskom s

tak vzvy, a kad de prina mnohm naim obanom tak problmy,e v politike a medzi politikmi by nemalo by miesto na osobn vojny alebo nepriatestvo. Ako prezident sa poksim v tomto duchu vytvori vzahys vldou, s parlamentom,a s politickmi stranami.

Ubezpeujem vldu aj parlament,e vm budem oporou a partneromvdy vtedy, ke budeme mc spolone pomc uom na Slovensku. A eprimerane monostiam a kompetencimprezidenta budem podporova vetkydobr npady a rieenia, bez ohaduna to, z ktorho politickho tbora pochdzaj.

Verm, e aj v prpadoch, ke budeme ma odlin nzor, budete si mcpoveda, e prezident je frovm partneromdo diskusie, aj dohadania rieenia.e budeme v kadej situcii spolonepamta, e vetky volen a menovanttne funkcie, od tch najvych a potie najniie v mestekch a dedinchmajjednospolon: ukladajnmpra

cova, kadmu na svojom mieste tak,abysi ttplnil svoje povinnostia zvzky voi obanom. Aby sme kad jedenboli spojencom obanov, a aby neboltt ich protivnkom, od ktorho si trebaprva vybojova.

Venprtomn, drahspoluobania,malo by ns vetkch trpi, koko udje dnes nespokojnch so stavoma smerovanm Slovenska. Nie je dnes

a z tohto miesta mojm myslom niekoho kritizova. Iba hovorm o tom,ako mnoh udia vnmaj nau kadodennos. A rozumiem tmto pocitom,vesa rokystretvam s umi, ktorchivotn prbehy s asto pln trpkostia neastia.

Napriek tomu, alebo prve preto:chcem by prezidentom, ktor dokeud povzbudi a d im pocti, e samaj o koho oprie.

Ak hovorm o nespokojnosti, tak saneobvamtej obianskej nespokojnosti,ktor jeprirodzen, a ktor udmotivuje.Obvam sa takej nespokojnosti, ktorsti do hlbokho rozarovania, bezradnosti,rezignciea ahostajnostik tomu,o sa u ns a okolo ns deje. Hovorm

o strate zujmu. Hovorm o sklamana ahostajnosti voi tomu, omu hovorme verejn priestor, verejn ivot.

Vina ud nedopust, aby sa doma kradlo. Zle im na tom, aby boldoma poriadok, aby sa nepouvaliurky a klamstv, aby tam nevldlaahostajnos, aby sa ctili doma vetciprjemne. Doma, za dverami nhobytu si uvedomujeme, e pre to muskad nieo urobi.

Angaovanos, zujem adobr pocitbysavaknemalikonizadveraminho prbytku, nho skromia. Malibypokraova naulici,v obci,v meste,pri nvteve radu alebo nemocnice.

Aj v osobnom ivote, v rodinea v domcnosti prevame nron situcie a sklamania. Ale to, o nsenie dopredu, je vzjomn dveraa odhodlanie tieto prekky spolu prekona. Napriek naim nedostatkoma chybm, ktor vetci robme.

Som presveden, e takto dverua odhodlanie potrebujeme aj vo verejnom ivote. Potrebujeme spolon povedomie, ehociexistuj problmya ninie je dokonal, tak rozumieme ceste,po ktorej ideme. Hoci neakme zzra

ky, vidme, e m zmysel sa angaova.M zmysel poksi sa veci meni.ia, nemyslm si, e vina ud

na Slovensku to vid tak, e zvolenpredstavitelia sceobas pochybia,alecelkovo krame po dobrej ceste.Akoby nm chbali vek ciele a vekvzvy, pre ktor by sme sa vedeli akokrajina, nrod, spolonos nadchn.

A v benomivotemaj mnohudiana Slovensku priasto pocit, e je tak

mer hrdinstvom osi, o by malo byplne normlne. Naprklad neda platok. Naprklad vzoprie sa nespravodlivosti alebo nezkonnosti. Naprklad zasta sa slabch. Pomha inm. Byohadupln k svojmu okoliu. Alebo saangaova pre svoju obec, mesto.A v mnohch prpadoch je skutonmhrdinstvom i slune, a aspo nejakoprei.

Poda tatistk na Slovensku v priemere nikdy nebolo lepie. V priemeresa udia materilne nikdy nemali takdobre ako dnes. Nikdy v histrii smeneboli slobodnej, a ako tt bezpenej. Napriek tomu vina ud naSlovensku nie je presveden, e ideme sprvnym smerom, ani nem po

cit, e aj oni sami s sasou spechu.A prli asto povame, e sa

u ns vytratila morlka a slunos, everejn priestor ovldol egoizmus, rodinkrstvo, politick prslunos, silnlakte, cynizmus.

Lene ak takto presvedeniev spolonosti prevldne, ak sa vytratdvera potom krajina strat dynamiku, a sotva njdeme chu a energiu

Prhovor prezidenta Slovenskej republiky

Andreja Kisku k RmomRmsku oblas povaujem za

jednu z najach vziev pre Slovensko. Problmy sa kumuluja spsobuj naptie v spolonosti. Uvedomujem si, ako vea trebaurobi, aby sa pomery zlepili. Ete pred inaugurciou som bol nalekrskom sympziu v Koiciacho rizikovch faktoroch pre zdra

vie obyvateov, ktor ij v rmskych osadch.Budem sa zaujma o vetky

dobr sksenosti v tejto oblastii v alch sfrach, budem sa pta na to, o sa deje a o sa u podarilo. Zaujma ma, ako sa do rieen zapjali uitelia, zdravotnci,psycholgovia, cirkvi, obecn zastupitestv, ministerstv a vbec

vetci dleit aktri, samozrejmevrtane spench mimovldnych organizci.

U dlho si kladiem otzku,preo sa niektorm starostom

v spoluprci s Rmami dar rieiproblmy, zatia o inm nie. Rdby som bliie spoznal postupy,poda ktorch sa rozhoduje o financich urench na rmske tmy, o sa za tieto peniaze relne

vykonalo.Dovolm si uvies aj prklad

dokumentujci moje silie v tejto oblasti. Opakovane som osobne podporil astnkov projektuTeachfor Slovakia.Je to nezvislobianska iniciatva, ktor spene funguje vo viac ako 30 krajinch sveta s jednotnou vziou zlepi kvalitu kolstva tak, abyraz kad diea zskalo kvalitn

vzdelanie a malo ancu v ivoteuspie. Program sa sna pritiahnu najtalentovanejch absolventov univerzt, aby predtm, nenatartuj svoje kariry, ili uido kl v najach podmienkach. Organiztori tohto projektu pripomnaj, e je uren najm deom v socilne problmo

vch oblastiach.Poda nich je v sasnosti na

Slovensku nemal percento detodsdench na to, e nemaj an

cu na dstojn ivot a bud to manie vlastnou vinou v ivote ak.Nemaj zkladn gramotnosti

v matematike a v rodnom jazykua zrejme bud ma problmysa zamestna. ahko si domyslme, e

vea takchto det pochdza z rmskeho prostredia. Prevzal som nadprojektom ztitu a vysoko oceu

jem vetkch, ktor sa rozhodli angaova v najach podmienkachi napriek tomu, e svoju profesionlnu orientciu mohli vyui predovetkm vo svoj prospech a neurobili to.

Pem o tom vetkom aj preto,lebo nechcem by prezidentom,ktor iba pozoruje situciu.

Viem, ak ak je dosiahnu vek, celospoloensk zmenu. Tsa vak me postupne rodi aj

vaka mnostvu malch krokov

vpred, mench projektov zameranch plne konkrtne na konkrtnych ud, konkrtnu obec,konkrtne problmy.Stretol somRmky a Rmov, ktor dokzalis vecami obdivuhodne pohna vypracova sa. Nesmierne dleit je renie pozitvnych vzorov, a preto budem dra palce

kadmu, kto sa do nieoho pust a nieo doke, ako aj tm, ktor pomu, aby dobr zves prenikla do verejnosti a prelamovalanegatvne stereotypy.

* * *

E romai tema dikhav sar jekhmakar o nekh bareder mangipena va o Slovaiko. O problemipen bararen u keren o bilahe relaciji andro khetaiben. But mite danav, sar but kampel te kerel, hoj pes e situacija te laharel.Mekh angle inauguracija somasandro Koice pro kidipen, savokerde o sasipnaskre doktora.O kidipen sas pal o rizikovo faktora va o sasipen ole denenge,so been andro romane osadi.

Mangava te chudel o informaciji pal o savore lahe prindaripena andre kadi tema u the andro aver sferi, phuava pal oda,so pes ahel u so pes imar mitedoresas. Kamav te danel, sarpes andro laharipen u aktivitithovenas o sikhade, o sasipnaskre buarne, o psichologa,o khangera, o gavutne parlamenti, o ministerstva u savore zoraleaktera, normalno, makar lendethe o aktivna birajipnaskre organizaciji.

Imar lunges mandar phuav,soske varesave erutne andro ga

va jekhetane le Romenca danente khosel o problemi, u averdene na. But kamavas feder teprindarel o procesi, prekal savepen ulaven o financijisave phirenle romane temenge, so pes realno keras va ola love.

Mukhen mange te phenel the

pal o vareso, so sikavel miri bui.Buterval diom o personalnoutipen le denenge, save hineandro projektos Teach for Slovakia. Odahii independentno the

mutnengri inicijativa, savi kerellahi bui andro buter sar 30 thema andre luma u hin la jekhetai

vizija te laharel e kvalita androkoli avka, hoj jekhvar sako ha

voro aj te chudel kvalitno sikhaviben u avka e anca te resel lahidivipnaskri pozicija. O programos mangel te cirdel nekh feder

absolventen andal o univerziti,hoj angle oda, so chudena te vazdel pengri karijera, te dal te sikhavel andro koli save hine andro nekh phareder kondiciji.O organizatora le projektoskrezoraren, hoj hino nekh buter vao havore andro socijalno problemovo thana.

Prekal lende hine akana preSlovaiko na cikno percento ha

vore, saven nane o ajipen vao paivalo divipen u lengrodrom ela, na lengre doatar, pharo. Nane len fundamentalnodaiben andal e matematikau lengri hib u aj, hoj te arakhele bui ela baro pharipen. uesaj te dikhel, hoj but ole havorendar hine andal o romane fameiji. Diom le projektoske miro phiko u bari paiv dav olenge,save chudlete kerelpengro kotorandro nekh phareder kondicijithe angle oda, hoj lengri profesi

jonalno orijentacija aj anas baro lahipen lenge pro jekhtothan, no na kerde oda.

Pisinav pal oda savoro the vaoda, hoj na kamav te avel o prezidentos, savo a dikhel e situacija.Danav, sar phares hino te reselo baro, savoro khetaibnaskroparuvipen. Oda pes aj polokheste kerel the prekal o but cikneutara angle, cikneder projekti,save enabutkonkretna vao konkretna manua, konkretno gav,pro konkretno problemi. Prindarav le Romen the Romen, sa

ve ispidle o bua anglederu vazdle pen opre. But vano hino te bucharas o pozitivna itri,u va oda ikerava o anguta savorenge, ko vareso chudela te kerel

u vareso sikavela, the olenge, save utinena, hoj o laho lav te resel le manuen u te phagerelo negativna stereotipi.

Preklad: Erika Godlov

Andrej Kiska sa narodil 2. februra 1963 v uiteskej rodine.

Je druhkrt enat a m tyri deti. V roku 1986 ukonil ininierske tdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej uni

verzity v Bratislave. Po vysokejkole pracoval ako projektant

v spolonosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odiiel doUSA, kde pracoval ako predava

v obchodena benznovej pumpe,neskrako pomocnrobotnk nastavbe. Po roku a pol sa vrtil naSlovensko ako spolumajite ob

chodnej spolonosti, ktor popr tdoch skrachovala.

Ako manar a podnikatepracoval viac ako 15 rokov. Zaloil viacer spolonosti, najspenejie z nich Triangela Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli poas svojej histrie finann sluby viac ako jednmumilinu ud a stali sa najspenejmi spltkovmi spolonosami na Slovensku. V roku2005 predal vetky svoje podiely

v tchto spolonostiach Veobecnej verovej banke a rozhodol sa venova charite.

Spolu s priateom zaloilv roku 2006 neziskov organizciu Dobr anjel, na financo

vanie ktore j daroval z vlastnchpeaz milin eur. Dobr anjelpomha rodinm s demi, ktorsa vinou zvanho, ivotohrozujceho ochorenia dostali do akej finannej situciea je dnes najspenejou nefiremnou charitou na Slovensku.

V roku 2011 spoluzak ladalDobrho anjela v eskej republike.

V roku 2006 zskal ocenenieManar roka asopisu Trend

a v roku 2011 ocenenie Kritov krdlo za filantropiu.

V roku 2012 sa Andrej Kiskarozhodol kandidova na postprezidenta Slovenskej republikyako nezvisl a nestrancky kandidt. Dvodom jeho rozhodnutia bolo rozhorenie, v akom sta

ve je naa spolonos, ako tradin politici asto zabdaj naproblmy skutonch ud.

V druhom kole prezidentskch volieb 29. marca 2014 bolzvolen za prezidentaSlovenskejrepubliky. Hlas mu dalo 1 307065 voliov, o predstavovalo

59,38 percenta zo vetkch odovzdanch hlasov. Funkcie prezidenta Slovenskej republiky saujal po zloen subupoas inaugurcie 15. jna 2014.

Univerzita Komenskho priprleitosti 95. vroia univerzityudelila Andrejovi Kiskovi pamtn medailu.

Prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi patrpoda Zkona o ttnych vyznamenaniach Rad udovta traI. triedy, Kr Milana Rastislavatefnika I. triedy a Pribinov krI. triedy.

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

6/12

SERA STRANA 6 TMA SLA: AMARO PREZIDENTOS

slo 2/2014

prekonvaprekky.Mlad udiabudodchdza, n tt bude stagnovaa oslab sa jeho schopnos vnmaa riei problmy obanov.

Napriek tomu som hlboko presveden, e mme na viac. Preto somkandidoval pretoe verm, e ahostajnos meme porazi, e dokeme njs dos energie, a hlavne e sme povinn to urobi.

Preto ako prezident budem povzbudzova ud, ktor nie s spokojn s tm,o sme dosiahli. Ktor nerezignovali, zachovali si idely, vyznvaj slunosa morlku, pomhaj, prispievaj alebo chc prispie k tomu, aby sa dobrpocit nekonil za dverami ich skromia.S to hrdinovia naich bench dn a hrdinovia nho benho ivota.

Takch ud je na Slovensku dos,mali by vak cti viu podporu. Nemali by sa cti okrajovo. A to, o vn

mame ako hrdinstvo, by malo bybenm vzorom sprvania pre naedeti, pre nae rodiny, priateov, znmych, ale aj plne neznmych.

Ako prezident chcem po celomSlovensku a vo vetkch reginochtrvi dostatok asu, aby som prvetakchto ud a ich aktivity mohol povzbudi, pomohol v rmci monost,a upozornil ns ostatnch na ichosobn statonos a na ich prnos.

Budem povzbudzova a v rmcimonost prezidenta pomha takmprojektom a idem, ktor zakladajpredpoklady konkurencieschopnostiSlovenska. V dnench asoch drakrok so svetom predpoklad odvahuaj vizionrstvo.

Zvl budem oslovova tch, ktormaliv ivote vieastie akoin. Budemna nich apelova, e je morlnou povinnosouspenchud starasa o spolonos, kde ij. Prostrednctvom pomociinm uom, podporou projektov, ale ajverejnou angaovanosou.

Vetkch ud, ktor rozmaj, evstpiado verejnhoivotaa esa sami poksia prispie aj k vm zmenm, chcem povzbudi a chcem imodkza, nech sa nenechaj znechuti,nech bojuj, a raz sa mu sta ajprezidentmi. Verte mi.

Venprtomn,ven spoluobania,stal som sa prezidentom ako nepolitik. Som si vedom, e ma akajpovinnosti, ktor bud pre ma nov.Som si vedom toho, e moje stanovisk, moje iny, kad moje slovobude kriticky posudzovan a s pokorou pristupujem k lohm a k radu,ktor dnes preberm.

Aj ke za sebou nemm karirupolitika, mm in sksenos, a t

chcem zuitkova vo vaich slubch,ven spoluobania.

Dlh roky som poval ud a usiloval sa kls sprvne otzky, ak somchcel njs vchodisko z problmu,efektvne fungujce rieenie, i u tobolo v podnikan alebo v charite.

Ako prezident budem kls otzkyv mene obanov, v mene svojom,v mene toho, aby sa problmy skutone rieili. Som presveden, e toto jevznamn povinnos a loha prezidenta: pova ud a pta sa v ich mene.Kls otzky, hada poctiv odpovede,a povzbudzova rieenia.

Budem kls takto otzky lenomvldy, poslancom parlamentu, intitcim a radom zodpovednm za systm spravodlivosti. Za vzdelvanie naich det. Za starostlivos o chorch,starch, bezvldnych. Alebo takch,ktor sa nepriazou osudu dostali do

akost, statone bojuj, ale potrebujnau pomoc.Budem klsotzkyzodpovednmza

bezpenos a poriadok. A samozrejmeza tvorbu pracovnch miest, za zamestnanos, za postavenietch, ktorvytvraj pracovn miesta, ale aj za tch, ktorhadaj pracovn miesta, alebo majobavy, e pracovn miesto stratia.

Budem kls takto otzky a budem sa pta na vsledky.

Pravdae, niekedy nemusme hnepozna rieenia. Nemusme dokzavetko vyriei rchlo. Nemusme mana to silu, monosti, alebo zdroje. Alevdyje naoupovinnosoupta sa, omemeurobiviac. Aj kes toniekedy otzky ak, neprjemn a odpovede ns nie vdy poteia.

Preto sa budem pta, km nedostanem odpovede. A podm rukua pomem kadmu, kto chce hadarieenia, komu ide o vsledky. Aby smeaj tmtospsobom spolone zvilidveru v tt, stavn intitcie a rady.

Ven hostia, ven spoluobania,

nedvna finann krza ukzalanielennm,e cestak prosperiteniejeani zaruen, ani automatick. Udalosti na Ukrajine ns zasa znepokojili,e ozbrojen konflikt me vypukn

bliie k naim hraniciam, ne smeboli ete celkom nedvno ochotn pripusti. V Eurpe s znovu aktulneotzky bezpenosti.

Zrazu neplatia pravidl a predstavy, o ktorch sme si donedvna mohlimyslie, e bud plati akosi automaticky a navdy. Ale pozorujeme aj to,ako cez spolon zvzky a dohodyv Eurpskej nii presvitaj individulne zujmy jednotlivch krajn.

Maro Lichner, zvra, DetvaV prvom rade som rd, e Andrej Kiska je nezvisl a nestrancky

prezident. Vyjadril sa, e bude prezidentom vetkch obanov, tedamus by prezidentom aj ns, Rmov a ostatnch menn, ktor ijna zem Slovenskej republiky a stali sa jej sasou. Tak, ako sompovedal, oakvam, e bude repektova prva menn, budedobrm reprezentantom Slovenska a svoje schopnosti pouije aj nato, aby prilkal na Slovensko o najviac investorov, ktor uom ponknu prcu.

Miroslav Daniel, invalidn dchodca, UnnOsobu prezidentavnmam tak,e nemiadne prvomoci.Aj tak

vetko riadi Smer a premir Fico. Od prezidenta ni neoakvam,pretoe viem, e ni sa k lepiemu nezmen. Vetky predvolebnvyhlsenia politikov zostan len submi tak, ako vdy.

Ivan Tokoli, socilny pracovnk, Hlink nad HronomVeobecne, ako od kadho prezidenta oakvam, e bude

dostatonou protivhou hlavne vkonnej moci(vlda,ministerstv)v rmci jeho kompetenci a samotnej politickej korektnosti. Posledn voby do orgnov zemnej samosprvy na rovni vych zemnch celkov nm ukzali, e dnes je zvoliten aj extrmista. Prvepreto oakvam od novozvolenho prezidenta jednoznan obianske aj politickodmietnutie mylienoka filozofi predsedu Banskobystrickho samosprvneho kraja, ako aj jemu podobnch pr

vrencov neonacizmu, neofaizmu a inch foriem neznanlivostina zem Slovenskej republiky i mimo nej.

Simona Bangov, ternna socilna pracovnka, TrnavaPoda ma na funkciu prezidenta nesta by len dobrm ob

chodnkom, podnikateom, to je poda ma vemi mlo. Tak, akomnoho ud, aj ja si myslm, e A. Kiska vyuil svoj vplyv a svoje bohatstvo a nladuna Slovensku,kde udia u maj dos politiky a politikov a chc zmenu, na to, aby si splnil svoj chlapensk sen.

Jaroslav Olh, tatutrny zstupca obianskeho zdrueniaDAR Detvianska aliancia Rmov, Detva

Voba novho prezidenta poda ma nijako citene neovplyvnivot obanov Slovenskej republiky, teda logicky ani ivot Rmov.Nov prezident A. Kiska je sce v politike nov, no jeho slovnk i vzie sa vemi nelia od jeho politickch kolegov i oponentov. Akosom povedal, poda ma sa nov prezident nebude nejako angaova v rmskej tme a ani neoakvam, e bymohol prinies nieo pozitvne do ivota Rmov ijcich na Slovensku.

Lucia Vlauhov, predsednka mimovldnej organizcieKlejoro ando jlo / K v srdci, iar nad Hronom

Nemm dostatok informci o terajom prezidentovi, ani som savemi o neho nezaujmala, nemala som dvod. Viem, e je zakladateom nadcie Dobr anjel, o je asn mylienka. Ale tie viem, e

je alebo bol konateom nebankovho subjektu. S to diametrlneodlin veci, a preto mm z toho zmiean pocity. Oakvam odprezidenta hlavne to, e nadcia Dobr anjel budenaalej pomha

uom, ktor to potrebuj a dfam, e pn prezident tieto morlnehodnoty bude presadzova aj vo svojej prezidentskej funkcii.

Viera ndorov, obianska aktivistka, tatutrna zstupkyamimovldnejorganizcieKlub aktvnychiennaSlovensku,Sere

PrezidentaKisku vnmam vemipozitvne. Dala som mu svojhlastak, ako cel moja rodina a mnoh lenovia naej organizcie Klubaktvnych ien na Slovensku. Oakvame od neho vnmanie Rmovako obyvateov Slovenskej republiky, ako jeho obanov a voliov

v slade s jeho prehlseniami. Verm, e tento lovek bude vnmaRmov rovnako, ako ostatnch obyvateov Slovenska, z ktorho postuvyplvaj ajpovinnosti a prva obanov.Verm,e sid zrealizo

va monitoring vetkho, o dodnes a predtm realizovali mimovldne organizcie a in intitcie pre Rmov a verm, e zamedzzneuvaniu finannch prostriedkov.

Mgr. Radko Tokr, socilny pracovnk, KoiceNie som voliom sasnho prezidenta, nevolil som ho ani v pr

vom, ani v druhom kole prezidentskch volieb. Vo vbere kandidtana prezidenta Slovenskej republiky som mal absoltne jasno. Nestotonilsom sa s jehovolebnmprogramom, takesi nenrokujemiadne oakvania, aj ke registrujem jeho rastcu popularitu.

V tejto ankete postrdam otzky tkajce sa vsledkov tohtoronch eurovolieb, nielen prezidentskch volieb.

Ldia Kotlrov, dchodkya, TopoanyMm k nemu ctu a repekt, ako k hlave nho ttu. Zatia som

s nm spokojn.Prejavuje saako lovek, ktor m zujem vylepi situciuna Slovensku v mnohch oblastiach.Vimsi jehopostojk chudobea k uom, ktor potrebuj pomoc. Je ochotn pomc tm uom a totak, e sa zriekol svojho prezidentskho platu a venuje ho chormdeom alebo dospelm, ktor s na pokraji chudoby. Oakvam od neho, e zaujme aj sprvnypostoj k nm, Rmom, a d prleitos, abysakonene zaal riei aj n problm, ktor je v skutonosti iba problmomsocilnym.Dfam,e prijme a podpe ibatie zkony,ktor nebud priamo mieren proti Rmom, ako to bolo doposia.

Ing. Jozef Mezei, PhD., Intitt spoloenskch vied Rmov,Bratislava

1. Vim si kadho prezidentaa jehofunkciu.Novhoprezidenta Slovenskej republiky vnmam ako pozitvneho loveka, ktor vie,

o funkcia prezidenta vyaduje.Oakvamod jehonasledujcehofunknhoobdobia, e bude: hadie vyrovnane na cel truktru spolonosti bez ohadu na nboensk vyznanie, nrodnos a socilny pvod,

bude rozhodova poda seba, a nie pod vplyvom inch politikov, bude kona nezvisle od politiky koalcie a opozcie, bude hada rieenia pri upevovan politickej kultry Slovenskejrepubliky a upevova demokratick pravidl a posilova demokratick intitcie, otvoren ekonomiky a prvny tt, e posunielatkurovneslovenskch prezidentov vyie, akoto bolodoposia.

Pripravili: Brao Olh, Roman onka

Mj prezident

Miro prezidentosKesom ho stretla po prvkrt,

nemala som potuchy, o je Dobranjel.Sedela somv kreslena pdiuspolu s almi piatimi umi a plnm publikom tudentov a rovnako ako oni som s takmer otvorenou pusou povala jeho slovo dvere a pokore. Chvu sommala pocit, e tento lovek musel

vo svojom ivote vea vidie a zai.A zrazu mi bol blzky, hoci som sas nm nikdypredtmnerozprvala,ani ho nestretla. To bolo pred piatimi rokmi.

Pr dn nato som u vedela, oten odznak so ltm anjelikom naklope jeho saka znamen.S prekvapenm som tala, e assvojho majetku vloil na dobr

vec, ktorej veril. Pravdupovediac,nechcelo sa mi veri, e m tokopeaz. Moje stereotypy o bohatch uoch boli tak odlin, emi do nich tento lovek vbec nezapadal. iadny odmeran odstup, ni, o by naznaovalo, e sactibyviac akoin, ben lovek.

O rok neskr som sedela v jeho popradskej kancelrii Dobrho anjela a sledovala, o spustilamoja iados o stretnutie. A hocisom bola prekvapen, e si ma

vbec pamtal z tej akcie, divz mojej tvre neschdzal po celas, o sme sa rozprvali o programe, ktor rmskym deckmdval monos spoznva svet mimo ich komunity s pomocou vekch kamartov, gadov.

Ptal sa vea. Dval mi akotzky: Preo by nm mal pomc? Ako viem zarui, e jehopodpora bude adresn a budema zmysel? Ak s rizik? Preo,ako, a tak alej. Ani raz sa nesptal, koko. Za cel tri hodiny, ktor som tam bola. A potom sompochopila. Povedal nieo, o mi

vyrazilo dych. Tie slov mi rezonovali v uiach ete dlho potom,ako som od neho odila: Dobre.Takpome do toho. Jednorazovpodpora je nani. Potrebujemenieo, o bude systematick, sil

n, a udia bud cti, e to mzmysel. A aj t moji Rmovia, ktorch mm v Matejovciach.

Nemala som predstavu, kdes Matejovce a ak Rmovia stam. Vnmala som, e ten mj ne

vinn telefont, i sa memestretn na pr mint spsobil,e som spoznala loveka, ktornemrddlhreia obchdzanieokolo horcej kae. Ide do jadra.Pta sa, aby sm pochopil. Netvri sa mdro len preto, aby dobre

vyzeral. Had monosti a vyuvapri nich dve vemi dleit veci:srdce a rozum.

Ke sa ma pred takmer tromirokmi sptal, i by mohol akoprezident nieo pre rmaturobi, chcelo sa mi smia. No vraz jeho tvre mi dval najavo, eon to mysl vne. Premala

som, i ho mm odhovra. imm by sebeck, alebo nie.i sachcem obra o tie chvle premania, kreovania, diskusi, hadania rieen a monost. Vdy somz takchto debt odchdzala plnenergie, entuziazmu a sily opbojova za svoju misiu. no, blasom sa. Bla, e ak nhodou vy

hr, bude in. A ja op stratmilziu, e moc nemus lovekazmeni.

Vsledok je jasn. Andrej jeprezidentom. Mojm, aj mnohchalch. Nemme u tokomonost na rozhovory,no nejaks. Poas nich sa len tichukousmievam a hreje ma pri srdieku

vedomie, e zostal rovnakm,akm bol. udskm, priamym,rozumnm a s pokorou, ktor mu

je vlastn.Na zver u len toko, e ten

n spolon projekt spred tyroch rokov sa uskutoni nedal.Zistili sme, e je vemi mlo tudentov, ktorchc byvekmi kamartmi rmatm a chc ich

vies. Andrej vtedy povedal:Vie, Janette, naa spolonosa nai mlad ete nie s pripravenprijatakvzvu. Myslm, enan projekt Geminiete nedozrelas. Vtedy nedozrel. Uvidme, isa nieo medzi mladmi zmen,ke sami bud ma monos ctiudskostam,kde ju doinaugurcie prezidentamohli vidie len udiaso skutonevekou fantziou.

* * *

Kana pes leha arakhom jekhtovar, na sas man isavi informacija pal oda, so hin Dobr anjel.Beavas pro skamind pro podijum jekhetanes avere pandedenenca u pherdo publikumtudenti u sajekh sar on, phundrade mujeha, unavas leskre la

va pal o paaben u bibarikaipen. Jekhe momentostar una

vas, hoj oda manu musaj sas andro peskro divipenbut te dikhel

u prekal te divel. U jekhvarestarmange ahias pao, the te lehaikana angleder na vakerom,ai pes leha na arakhom. Odasas anglo pand bera.

Varesave ivesa pal o da imardanavas, hoj so oda phenelo cikno itro arge aneloha proleskro zubuno. Jekhtovar gena

vas, hoj jekh kotor peskre lovendar dias va e lahi bui, andresavi paalas. Te phenel o aipen,na kamelas pes mange te paal,hojles hinajcilove.Mirestereotipi pal o barvale manua sas avkabutaver, hojandre lende odamanu na reolas. isavo ilalo dikhiben, i, so sikavelas, hoj pesunelsar vareso butersar so hinoo normalno, aver manu.

Pal o jekh ber beavas androleskro popradsko ofisos Dobr

anjel u dikhavas, so keras miromangipen va o kidipen. U the teman udainavas, hoj man mekhprindarelas pal kadi akcija, o udaipen ahias pre miro muj sodo vrjama, so vakerahas palo programos, savo le romanehavorenge delas o ajipen teprindarel e luma avri andale lengri komunita, utinde le bare amalendar, le gadendar.

But phuelas. Phuelas pharephuibena: Soske tumenge teutinav? Sar leske aj te dav e garancija, hoj leskro utipen reselale ae denen u ela goaver? Sa

ve hine o riskantna kotora?Soske, sar, u avka dureder. Ai

jekhvar na phuas, keci. Telo trin ori, so odoj somas. Paisachaiom. Phenas vareso, somandar o luftos avri maras. Olalava mange danas andro kanamekh but pal oda, so lestar geom:Mite.Keras oda.Jekhvarteutinel hin hijaba. Kampel amen

ge vareso, so ela sistematikano,zoralo u o manua unena, hojoda hin goaver. U the ola mireRoma, save man hin andro Mate

jovce.Na sas man e goi, kaj hine

o Matejovce u save hine odojo Roma. Dikhavas, hoj miro nadoalo telefonatos, kana manga

vas hoj pes te arakhel pro duj minuti keras oda, hoj prindarom le manues, savo na kamelbut lava u phiriben pa e keraizumin. Dal pal e bui. Phuel,hoj ov korkoro te achaol. Na kerel o butdande muja a va oda,hoj mites te dihol. Rodel o ajipena u andre oda kerel duje

vano intrumentenca: jileha thegoaha.

Kana mandar anglo trin beraphuas, hoj te aj sar o preziden

tos vareso va o romane havore te kerel, kamavas te asal. Noleskro muj phenelas, hoj oda gindinel aes. Phuavas korkorimandar, i les olestar te cirdav.Hoj te avav egoistikai, vaj na. imandar kamav te lel ola momenta, kana das gindo, kana keraskreativno, diskusiji, rodipena palo droma u ajipena. Sakovar palola debati avavas pheri energija,entuzijazmo the zor pais te marel pes va miri misija. He, dara

vas. Daravas, hoj kana avri khelela, ahela aver deno. U me paisnaavava e iluzija, hoj e zor namusaj le manues te paruvel.

O agor hino uo.Andrej hinoprezidentos. Miro, the but averengo. Nane amen imar ajci butajipena va o vakeriben, no varesave hine. Kana vakeras, bilavengro asav u miro jilo buchol kanadikhav, hoj ahias sajekh, sar sosas. Manuikano, aikano, goa

ver u bi o barikaipen, oda hin

leskro.Pro agor imar a ajci, hoj odaamaro jekhetano projektos anglotar bera pes nai keras.

Arakham, hoj nane dosta tudenti, savekamen te aveno bare amala va o cikne romane havoreu kamen len angle te idal. Andrej ole ivende phenas:Danes, Janette, amaro khetaiben u amare terne mekh nanedosta bare te dal ole dromeha.Gindinav, hoj amaro projektosGemini mekh musaj te uarel.Mekhuarel. Dikhaha,te pesvareso paruvelamakaro terne dene,kana len ela o ajipen te unelo manuikaipen odoj, kajla dieinauguracija aj dikhle a o manua, saven sas aes bari fantazija.

Janette Motlov MaziniovPreklad: Erika Godlov

Janette Motlov Maziniov. Foto: Milo Ondrik

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

7/12

TMA SLA: AMARO PREZIDENTOS SERA STRANA 7

slo 2/2014

Som pripraven v spoluprci s vldou, premirom, ministrom zahraninchveca celou slovenskoudiplomaciou presadzova zujmy Slovenskav kontinuite doterajch vld po roku1998. Budem pokraova v tradcii doterajch prezidentov, ktor vdy, akvznikli pochybnosti alebo nedorozumenia spsoben vntropolitickmiprinami, prejavili sa ako pevn zstancovia euroatlantickej spoluprce,vrtane poslednch desiatich rokovpna prezidenta Gaparovia.

O dvaroky bude Slovensko predseda Eurpskej nii. Budem podporovavldu,aby sa Slovensko na predsednctvo dobre pripravilo, a budem nabdak tomu, aby sa tto naa loha nestalapredmetom vntropolitickho boja.

Slovensk predsednctvo a jehoprprava bud prleitosou, aby smeviac hovorili o tom, e nae lenstvo

v Eurpskej nii nie je len o fondoch,o regulcii iaroviek alebo dokoncao hrozbe pre nau suverenitu. Eurpska nia m hlb zmysel. Je predovetkm projektom mieru v Eurpe,projektomspoluprcea sdrnostinrodov v tomtopriestore,kde udvakrtvypukli svetov vojny. Projektom, ktor svojim lenom umouje budovaa posilova demokratick intitcie,otvoren ekonomiky a prvny tt.

Nai predkovia, nai dedovia,donedvnaani nairodiiaby sinevedeli predstavi, e Slovensko bude razv predsednckej lohe takejto Eurpy.Bume hrd, e sa na tomto projektepodieame. A bume pragmatick. Alepomhajme stri princpy a hodnoty, na ktorch Eurpska nia vznikla.Pretoe o projekt Eurpskej nieoslabuje, to oslabuje aj ns a je topredovetkm egoizmus, ktor sa vydva za pragmatizmus, a ktor jev priamom rozpore so zkladnmzmyslom zjednotenej Eurpy.

A potom je tu naa bezpenos.udia na Slovensku, na rozdiel odinch susedov Ukrajiny, mono nemaj tak vek a bezprostredn obavuz udalost za naou vchodnou hranicou. Ako prezident vak musm ctispoluzodpovednos za to, aby to tak ajzostalo, pretoe obrana a bezpenos

obanov je zkladnou lohou ttu.Aj v tejto oblasti budem ma ambciu formulova otzky a tmy,ktor tak sa mi zd neznej vdydostatone nahlas. Slovensko saneme spolieha na to, e nm nau bezpenos zaruia in, bez toho, aby sme plnili nae zvzky.Aby sme robili, na o mme, aleaby sme si nae zvzky nezmkovali. Nie je to sprvne, nie je to

perspektvne. Ani to nie je pre nauvlas bezpen.

Geograficky le Slovensko nahraniciach tak Eurpskej nie ako ajSeveroatlantickej aliancie. Som vakpresveden, e je nam bytostnmzujmom, je v zujme naej bezpenosti a prosperity, aby Slovensko nestlo na ich okraji.

Venhostia,drah spoluobania,stoja pred nami mnoh vzvy, ale

mme vetky predpoklady na to, abysme ich s hrdosou zvldli. Slovenskoje mal krajina. Ale je to krsna krajinas pracovitmi, schopnmi a talentovanmi umi. A preto sa vziev nemusme b, naopak, mu nm pomc s dopredu. Mu nm pomc,aby sa z nho Slovenska stala krajina, ak si vetci elme.

Krajina, kde m prvo na slun ivotkad oban, kde korupciu odsudzujudia rovnako ako krde, z ktorejmlad udia nebud chcie ods, alenaopak, ktor bude priahova vzdelanch a talentovanch ud, krajina,ktor je ekonomicky spen a socilne spravodliv, krajina, kde slunos a morlka nie je len slovom, aleskutonou hodnotou spolonosti.

Takmu Slovenskuchcempomha.

Vysok Tatry vidia Rmovia z Batizoviec kadde, od rna do veera. Nevedno,i sa kochaj pohadom na ich panormu, alebo si tto vymoenos ani neuvedomuj. Niektor z nich majete jednu vsadu pred rokmi k nim obas zaiel

Andrej Kiska, aby sa sptal, ako sa im vod. Svojouprtomnosou v osade a zujmom o ich problmyposkytolrmskymrodinm morlnu podporu, tak potrebn pre ud nedobrovone ijcich naokraji spolonosti.

V kolnii situovanej na okraji obce za cintornombva asi 700 rmskych obanov v bytovkch, dreve

niciach, murovanch stavbch aj chatriach. Ke jepekn poasie, tak sa zdriavaj predovetkm vonku na spolonch priestranstvch, kde sa prehajdeti a debatuj dospel. V de nho neohlsenhoprchodu bolo vonku po dlhch daoch konenepekn poasie, a tak sa viacer venovali prci vonku.Hne v prvom dome navali frikom hlinu do zhrady, mal deti strili pasce sa kozy. eny veali

vypranprdlona plotya kontrolovali po okusvojedeti. Ns, cudzch ud, sa hne pri vstupe do osadyujali okoloidci, aby nm pomohli zorientova saa njs toho, koho hadme. Ptali sme sa, i je pravdou, e bol v batizovskej osade prezident Kiska. Reakcia hlika ud, ktor ns obklopil, ns nenechalana pochybch. no, bol tu a nie raz. Chodil asto,ke ete pracoval v Dobrom anjelovi.

Lesk a bieda BatizoviecDedina le jedens kilometrov od Popradu. Ak

idete zo zpadu, zdete na mengusovskom vjazdez dianice D1. Batizovce susedia svojm katastroms centrami tatranskho turizmu Gerlachovom,tlou, Mengusovcami, Luivnou, Starm Smokovcom.Hovorsa, e Tatry s od Batizoviecnajkrajie.Tatransk tty s blzko, obnaen a celkom pred

vami. To je pohad, ktor priahuje turistov akomagnet. Aj tatransk lesy s vzdialen od obce ibakilometer. Navye s tu vodn ndre vyuvanportovmi rybrmi. Je zrejm, e Batizovce majobrovsk potencil v oblasti turizmu.

Nadruhej stranesa tu miestnymneijeahko.Atretina z 2200 obyvateov Batizoviec ije v rmskejosade. Vina Rmov svoju chudobu nezaprie, jezrejm na prv pohad. Ich problmy s skoro toton s problmami inch rmskych obanov ijcich v segregovanch osadch. Pred dvoma rokmisa obec Batizovce medilne zviditenila kandlom,ktorho vsledkombolo zbranietroch chatr pr

ve v tejto osade. Exekcii a bagrom kryli chrbt desiatky policajtov so tyrmi psami, vraj sa jednaloo preventvnobezpenostn akciu.

JozefPaaj posudzuje ttoudalos viacz udskhohadiska: Oni mali deti, rodiny a prili buldozrya zbrali im chatre. Bva na druhom poschod jednej z dvoch bytoviek a z okna m vhad na cel okolie. Na tiedramatick momenty z roku 2012 zaspomnal aj v svislosti s Andrejom Kiskom: On je vemidobr lovek. Ke sa dopoul, e ns tu braj, priiel sem. Onimu zavolali.Zastalsa icha ete iiel ajnaobecnrada jednalso starostom. Chcel pomc.Ajke starosta obce avizoval, e bude v exekunom konan voi alm staviteom iernych stavieb pokrao

va, zatia sa to nezopakovalo. Na otzku, i vedia,preo sa tak nestalo, odpovedali ako jeden hne nie

koksusedia zhromadenokolo Jozefa Paaja: Kvli prezidentovi sa to nezopakovalo, lebo on to vetkovidel. Chcel so starostom vyriei aj pozemky, aby siich odkpili. Ale to sa dodnes nevyrieilo.

Martin a jeho mamaChlapec m dnes jedens rokov a nim sa neli

od ostatnch v jeho veku. Vyaruje z neho energiaa z jeho mamy astie. Nebolo to tak vdy. Obaja siuvedomuj obrovsk hodnotu, ktorou je zdravie.Ke bolMartinko v predkolskomveku, ako ochorel. Mama Brigita s nm chodila na vyetrenia do Popradu, neskr na pecializovan pracovisko do Koc. Tam sa stretla s lekrom, ktor jej ponkolmonospodpory odDobrho anjela.Stailo vyplniprihlku, iados. Ukzalo sa, e v ponuke charitatvnej organizcie neboli len pravideln finannprspevky na to, aby rodina zvldla vdavky spojens liebou. Bolato aj osobn podporaod Andreja Kisku, ktor pravidelne chodil do rodiny Paajovcov,aby prejavil svoj zujem o zdravotn stav malhoMartina. ako poveda, o bolo pre chudobnchRmov cennejie. Peniaze, alebo udsk podporaloveka, ktor je dnes slovenskm prezidentom.

Zaujmalo ns, ako sa zoznmili a ako psobilAndrej Kiska ako lovek: Vemi dobre. Vtedy etenebol prezidentom, ale asto chodil k nm. Ctil sau ns dobre. Rozprvali sme sa lentak, ako kamarti, povedala pani Brigita a ete dodala: Boli smeradi, e je prezidentom, aj sme ho volili. Vetci. udia ho volili tie.

Krzov intervencia Dobr anjelMartinova mama Brigita Paajov popisuje chv

le spred iestich rokov: Do kontaktu s Dobrm anjelom som prila vtedy, ke syn mal onkologickochorenie a dolieoval sa po opercii. Poradil nmto lekr v Koiciach, e nm Dobr anjel finannepome. Dostvali sme peniaze kad mesiac.Opatrne sme sa sptali Martina, ako to vtedypreval,ve bol ohrozen na ivote. Chlapec pokr

il ramenami, nepamtal si. Ale jeho mamas vnou tvrou dodala, e toho musela vea uniesna svojich pleciach prve ona: Chlapec bol mal,onsi toneuvedomoval. Jasom tovedelaakomatka,chodila som tam kad mesiac. Mm tyri deti, ale

vtedy som ani deti nevidela, prila som len na dvadni a zase nasp do Koc do nemocnice.

Dobranjel sa zameriava na rodiny,ktor saocitnvo vemi zloitej ivotnej situcii z dvodu akhoochorenia otca, matky i dieaa.Ak je takto postihnutrodina navye na hranici preitia kvli socilnej odkzanosti, nutne sa dostane do krzy, ktornie je schopn sama riei. Chorho lena rodiny treba sprevdzana vyetrenia, opercie, liebu. By s nm a pri om,kesa ctinajhorie.Prvetaktopodporu munajbli rodinn prslunci poskytn svojim blzkym vtedy,ke majfinann zdroje na cestovanie,na poplatky spojen s ubytovanm v nemocnici, na nepredvdan vdavky. Finann bezmocnos dostva blzkychchorho do stresu a neschopnosti riei svoju krzu.Prve pomoc zvonka mobilizuje sily a schopnos rieinron problmy. o by chcel dosiahnu v ivotednes vylieen chlapec z batizovskej osady? Martin nezavhal a odpovedal hne: Dobre sa ui a by zdra

v.A akm ivotnsen?Chcelby sombyfutbalista.Ako Marek Hamk. Mama ho pozorne povalaa doplnila: On sa aj strih ako Hamk.

Hlava pln otzokOdchdzajc z osadyv Batizovciach v ns zost

vaj vemi zmiean pocity. Prjemn bol zitok,e intervencia pomoci nala adresta, ktor si ju

vi a stri si vsledok spolonho snaen ia. Akoza si odname nezodpovedan otzky a neurit pocit viny z toho, e stle nevieme a nedokeme pre tchto ud njs systmov rieenia,ktor by im pomohli zlepi kvalitu ivota. Je zrejm, e rodiny v osadch ij na tenkom ade existennho rizika, prevaj z minima a bez akchkovek rezerv. Nachdzaj sa v permanentnomohrozen z nzkej kvality bvania, stravy, hygieny,nedostatonej dostupnosti zdravotnej pomoci.Majorita ich radej obchdza, nepova a nechcepozna problmy, ktorm denne elia. Zd sa,e aktulne rieenia s op mlo inn. Zvl tnakrajina, nae Slovensko. Pime sa svojou civilizo

vanosou, polohou, prrodnmi a udskmi hodnotami, ale nevieme a nechceme aktvne pristpiku komplexnej pomoci skupine vemi chudobnch spoluobanov. Ale aby tieto vahy neboli lenierne, treba poveda, e prve humanitrny pro

jekt Dobr anjel je nieo, o funguje ako systmcharitatvnej pomoci adresne a konkrtne. ripodporu, ndej a teplo udskej blzkosti.

Text a foto: Ingrid urinov

Rodina, ktorej pomohol Dobr anjel. Zava Jozef Paaj, star otec. V strede Martin a vpra vo jeho mama, pani Brigita.

Chlapci strili kozy. Ke sme sa pri nich pristavili, ihne prila mama a ptala sa, kto sme. V osade s dve bytovky ete z minulho reimu.

Porka sasnho premira a zvolenie prvhoprezidenta bez komunistickej minulosti takto informovali o vsledkoch druhho kola prezidentskch volieb na Slovensku nae a zahranin mdi. Akooban somsledoval kampa vetkchkandidtovv naej krajinea musmpoveda, ez mnohchsom bolvemi sklaman. Druh kolopre maznamenalo, e k moci sa me dosta len osoba,ktor spa morlne a etick hodnoty hlavy ttu,ktor m zastupova vetkch, bez rozdielu farby,nboenstva, orientcie a politickej prslunosti.

Situcia na Slovensku s prchuou naptchekonomickch problmov Eurpskej nie sa st

va silnejou, ako dokeme zvlda. Slovensk republika je astm terom kritiky zo strany Eurpyz dvodu nedodriavania zkladnch udskchprv Rmov ijcich pod hranicou biedy v rmskych osadch a enklvach. Na druhej strane jenapt situcia medzi majoritou a rmskym oby

vatestvom ijcim predovetkm vo vidieckych

lokalitch.Mnohokrt sa stva, e prve pri ttnych udalostiach chbaj zstupcovia rmskej nrodnostnej meniny ijcej v Slovenskej republike, a to jechyba! Dobre nastaven komunikcia s obyvatemi prina ovocie v podobe meniacej sa verejnejmienky, vzjomnho vnmania sa a lepieho spolunavania obanov.

Prezidentsk kancelria doposia nemalavo svojich slubch prslunka rmskej nrodnostnej meniny.Mono je naase poepka novej

hlave ttu, esasn obdobiedva monos vybra si ikovnhoa vzdelanho reprezentanta z radov Rmov, ktor by dostalmonos slinmu nrodu ajz pozcie prce

v prezidentskejkancelrii. Je tolen npad a postreh, ktor by mono posunulu mnohch ud v naejkrajinepohad naRmov.

To,e na Slovenskuije asi400 000 Rmovjefakt, ktor so sebou prina vea problmov, aleaj mnoho ekonomickch monost vyuitia pr

ve tejto skupiny obyvate stva, a to v rmcimonch nrodnch projektov, ako je istenie

vodnch plch a vodnch tokov, dianic alebo lesov. Mono prve tento krok oakvaj Rmovia v naej krajine od hlavy ttu. Niekedysta zdrav rozum a hlava ttu doke pomcpriamo udom, ktor na jeho pomoc denne akaj.

Prezident Slovenskej republiky je otcom nroda. Otcom, ktor sa star, brni a reprezentuje.

V to ako oban Slovenskej republiky a prslunkrmskej nrodnostnej meniny verm.

Ivan Hriczko, riadite Proregio n.o.

8/11/2019 Romano Nevo il - 2/2014

8/12slo 2/2014

SERA STRANA 8 REPORT / SOCILNA OBLAS / KULTRA

Pravideln podujatie Spoznajme sa / Te prindaras amensa uskutonilo10. augusta 2014v Mzeu slovenskej dediny na

Jahodnckych hjoch v Martine.Cieom dvansteho ronka bolo prezentova nielen tradin

prvky rmskejkultry, ale aj ichpresahy do sasnosti.

Vystupovala tu slikov udov hudba jednho z najstarch rmskych muzikantskchrodov z Hrochote Paovcov.Ich repertor obsahuje tradinhrochotsk hudbu aj star rmske piesne. alm zoskupenmbol folklrny sbor Romano jlo

/ Rmske srdce z Krupiny, ktorsa vyznaoval kvalitnou dramaturgiou, psobivmi kostmamia tanenm prejavom. Jeho vystpenie bolo obohaten o krtke dramatick psmo a interpretciuhalgat, na povanie urench citlivch, pomalch, aha

vch piesn, najastejie v slovom preveden, s dramatickm,smutnm, a tragickm obsa

hom, uviedla kurtorka Mzearmskej kultry na Slovensku

Adriana Danekov. Popri sksench interpretoch na podujat

vystpil aj miestnynovozaloensbor Somnakune havore / Zlat deti. Rezbrsku umeleck vrobu prezentovali rezbri z Vranova nad Topou.

Novinkou bola vstava s nzvom Podarilo sa. Nzov vstavynapoved, e jej cieom je prezentcia reprezentatvnych prkladov spench a uitonchprojektov v lokalitch s vysokmzastpenm rmskeho obyvatestva v zlej socilnej a ekonomickej situcii. Konkrtne prklady

buddokumentova tyrizkladn oblasti, v ktorch tt, samosprva a neziskov organizcie dlhodobo psobia zamestnanos, bvanie, vzdelvaniea zdravie, uvdza sa v tlaovejsprve Mzea slovenskej dediny

v Martine. Sasou bola aj diskusia s autorom rovnomennejpublikcie, na zklade ktorej vstava vznikla, Alexandrom Mu

inkom. Publikciuvydala v roku2012 Preovsk univerzita v Pre

ove, kde Muinka psob akovy