rómske listy 2/2014

Rómske LisTY22014

Letanovce v roku 2002. také boLi a také sú v našej pamäti. v októbri upLynie rok

od presťahovania osady do LokaLity streLník. viac informácii nájdete v príLohe romane thana.

o Letanovce beršeste 2002. kajse sLe the kavke pre Lende Leperas. andro oktoberis eLa jekh berč, so pes precidňa o romano taboris

ko han streLňiki. buter informaciji arakhena andro prithoviben romane thana. Foto: archív redakcie

Lačhe amala, anas tumenge pale o ro-mane ľila. telo jekh čhon pes ačhiľa dosta ajso, pal soste šaj das duma. kajso naj-baro del pes te phenel has, kaj o hakaj so nadomukelas te džal andro avrikidipena has zaačhado, the avke the o manuš bije maškarutňi sikľarďi šaj džal te kandidinel pro šerutno. anas tumenge vajkeci infor-maciji, sar oda andro varesava thana avri diťhol anglo avrikidipena. sar pes phenel,

o dživipen le romengero džal dureder pes-kere dromeha. avke oda hin the ko gav Le-tanoce, ko strelňiki.

o roma odoj dživen imar buter sar jekh berš andro neve bitovki. sar prisikľile, vaj sar pes čerinďa lengero dživipen geľam te dikhel. Letanovcende šaj dikhľam, kaj the o najčore manuša, save dživenas bije elet-rika, bijo paňi, kana chuden šanca, džanen sar majinen te dživel. oda hin avke, kana

o manuš rodel o lačhipen arakhela les, ča kampel mište te dikhel, bijo predsudki. andre amare ľiľa arakhena the akana o iri-šagi pal o čačutno romengero dživipen. mangav tumenge but bacht, sasťipen, the bachtalo vast paš o avrikidipena, kaj pes-ke te kiden avri ole najfederen manušen, so vaš tumenge džana, the ačhena. šukar geňiben tumenge. jarmila Vaňová

Rómske listy 2/20142

Prišla skromne, tíško. Zaklopala na dvere kancelárie. Jedno dieťa na rukách, druhé sa držalo ruky otca, jej manžela, ktorého viedla, lebo nevidí. Bola v mojom veku a šla na mňa z nej taká „dobrá energia“. Úvodné „tančeky“ s predstavovaním sa a kvôli čomu prišli sme mali za sebou a vtedy niečo tíško po rómsky povedala staršiemu dieťaťu.

„Vy ste Rómovia?“ pýtam sa.Kladná odpoveď a hneď vysvetlenie – ká-

zala synovi, aby skontroloval, či ešte majú na chodníku kočík. Kolega sa vytratil, aby ho vzal hore, a keď sa zjavil vo dverách, pani, nazvime ju Monika, vraj od prekvapenia „vy-treštila“ oči. To som ja samozrejme neregis-trovala, lebo som sa bavila s jej manželom, nazvime ho Milan.

Prišli sme na to, že trošku ešte vidí. Vďa-ka Bohu. Pýtam sa na také veci, ako príjem rodiny, či má vybavený preukaz občana s ŤZP. Pýtam si od Milana občiansky, no zisťujem že už má ten najnovší, ktorý nevi-dím prečítať. Ani kolega. Pani Monika mi s tým pomôže a nadiktuje mi potrebné údaje.

Rozprávali sme sa asi dve hodiny. Kolega stihol prísť z obchodu a z pošty a my sme stále debatovali. O tom i onom.

Zistili sme, že sa poznáme – keď sme pred pár rokmi robili sociálnu zbierku ona si od nás vzala nejaké veci pre deti a ja som jej vraj „nanútila“ peknú kabelku, lebo pre seba si nechcela vziať nič. Pán Milan nám robil „SBS“, lebo ľudia tam vtedy prišli vše-lijakí. Odvtedy prešli 4 roky a jemu sa pre-javila vrodená očná vada. Spúšťačom bola nejaká, v bežných prípadoch zanedbateľná zdravotná komplikácia.

Potom to šlo rychlo – v priebehu dvoch rokov stratil cca 80 % zraku. Fíha, myslím si, toto mu muselo riadne poprevracať život! Mladšie chlapča má 5 rokov, ocka si už ako vidiaceho nepamätá… Ale staršie tri veru hej, a mám pocit, že oni to niesli ťažšie ako Milan,“ hovorí Monika.

Prezeráme si spolu papiere a uvažujem, ako im pomôcť. Zaujíma ma či neuvažoval o osobnej asistencii, aby Monika mala viac času na deti, na domácnosť a občas možno na seba. Vysvetľujem, ako to funguje.

Ako na zavolanie prichádza moja asis-tentka, vysvetľuje aj tá. Informácie píše na papier, je toho naraz veľmi veľa. Sú už na odchode keď sa moja asistentka pýta ako ve-dia vyžiť z Milanovho dôchodku, veď dostáva

330 € a z toho prežiť 7-členná rodina, to je umenie. Monika len skonštatuje že chodí upratovať do nejakej firmy – ako brigádnič-ka, na 2 hodiny denne. A najstaršia dcéra, 15-ročná, sem-tam prinesie nejaký peniaz, lebo veľmi rada šije.

Odišli a ja mám trošku čudný (a vôbec nie dobrý) pocit, z predsudkov o ktoré títo ľudia dnes a denne musia zakopnúť. Púšťam rádio a tam anketa o rómskej problematike. „Choď do…“ posiela do miest, kde sa poctivé meno chrbta končí moja asistentka respon-dentku, ktorá skonštatovala že „čo cigán to zlodej“.

Zahľadí sa na stôl a pýta sa ma „a ty kde máš peňaženku?“

„V kabelke…“ odpovedám a chcem jej ju ukázať, no v kabelke nie je.

„A si si istá že je tam?“ pýta sa ma. Už veru nie a uvažujem, kde som ju mohla… Len tu niekde musí byť, veď kolega mi dával z pokladne tri stovky na nájomné a poist-ku. „Lebo ja sa na ňu pozerám a trčí z nej čosi zelené,“ naťahuje ma. Pozriem na ňu a dvojhlasne skonštatujeme: „A vraj všetci Rómovia sú zlodeji?“

Ervína Balašková

Rómske LisTY • Adresa redakcie: Rómske mediálne centrum, P. O. BOX F-8, 040 01 Košice • e-mail: [email protected] • telefón: 0948632138 • web: www.mecem.sk • Šéfredaktorka: Mgr. Jarmila Vaňová • Redakcia: phdr. kristína magdolenová (vedúca vydania), Mgr. Klaudia Oláhová, Monika Sinuová • Grafika: Anna Martiňuková, Oliver Šimčík • sadzba: Pro libris • Tlač: Beki Design • Registrácia: Ministerstvo kultúry SR pod číslom EV 5035/14 • issN: 1339-7702 • Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2014 • Dátum vydania: 20. 9. 2014 • nepredajné.

VšeTCI RóMOVIA SÚ ZLOdeJI?

PEtroVá – v obci petrová (okres bar-dejov) sa mládežnícka skupina spolu s organizáciou člověk v tísni rozhodla pri príležitosti 70. výročia holokaustu rómov priblížiť obyvateľom osady históriu rómov počas ii. svetovej vojny. Za týmto účelom zorganizovali 18. septembra spoločné premietanie na verejnom priestranstve v osade. obyvatelia mohli vzhliadnuť do-kument, ktorí mládežníci z petrovej vytvo-rili amatérsky počas augustového pobytu v osvienčime.

cieľom premietania bolo ukázať ró-

mom v petrovej, že pred 70. rokmi bolo počas vojny v koncentračnom tábore v osvienčime zavraždených niekoľko tisíc rómov. Zo 600 obyvateľov osady prišlo na premietanie asi 70 ľudí. „veľmi nás pote-šila účasť. hneď na druhý deň sme mali veľmi pozitívnu spätnú väzbu, čo nás po-tešilo, lebo mnohí mladí aj starší ľudia po tomto premietaní prejavovali veľkú úctu rómom, ktorí zomreli v koncentračnom tábore osvienčim,“ povedal na okraj akcie jerguš miko, organizátor akcie.

na premietaní sa zúčastnili aj mlá-

dežníci zo spolupracujúcej mládežníckej skupiny z roškoviec. „podujatie bolo dob-ré, zaujímavé. Dozvedel som sa, že naši predkovia boli v koncentračnom tábore. šokovalo ma, čo tam prežili a zároveň, čo všetko museli urobiť preto, aby mohli prežiť,“ zhodnotil tomáš mačo. doplnil, že podobné podujatie sa pokúsia zorgani-zovať aj mládežníci v roškovciach.

Článok vznikol v rámci projektu Hej, svet, tu sme! podporenom Ministerstvom zahra-ničných vecí a európskych záležitostí v rámci dotačného programu LP/2014. (jem)

Od n a š ic h r e giOn á l n yc h s p Ol u pr ac Ov n í kOv

V Petrovej si pripomenuli výročie holokaustu premietaním v osade

Rómske listy 2/2014 3

kana džal pal o pharipena le džuvľengere, maškar lende hin jekh baro pharipen, pal savo pes but nadel duma maškar o roma. kana marel o rom peskera romňa, sar pre oda dikhas? so peske phenas? kaj oda avke majinel te hel? kana pes laha halasinel, džungales lake rakinel, nadel la paťiv sar manušes, pro maťiben pha-gerel andro kher, akor phenas peske, oda hin lengero dživipen, vaj ov chudela godži kana ela phureder. no musaj amen korko-

re te džanel, kaj kada hin baro bilačhipen, savo pes kerel pro romane džuvľa andre lengere khera, andro lengero kherutno than. varekana pes phenelas, kaj kana la romňa o rom namarel, akor la imar nakamel. sar šaj vareko čhinel oles, kas rado dikhel, kas kamel najbuter pre savo-ri luma? buter pes del duma pal oda, kaj o džuvľa hine tirimen. hin oda avke, kaj kada tirišagos pes kerel the pro but amare romane džuvľa. kada nane andre amari

tradicija, sar phenen o gore. andre amari tradicija pes romaňa džuvľake sikavel bari paťiv, kamiben, baro angluno than andre fameľija. kada tirišagos našči amen prilas sar ajso, so mušinas sar džuvľa te cerpinel. džanas, hin oda pharo pes kalestar avri te dodchudel. no kana pal kada navakeraha, ačhela oda zagarudo. the amare romane džuvľa musaj te džanel, kaj kana la o rom marel, oda nane kamibnastar. Jarmila Vaňová

O mARibeN NANe kAmibeN

A M A R E D Ž U V Ľ A

naše Ženy

Ilustračná fotografia: kam

Rómske listy 2/20144 amare dŽuvľa

DeTsTVO V DeDiNe

„boli sme rodina ako každá iná. akurát rómska – mama, otec, ja a ďalších 7 súro-dencov. otec pracoval ako murár. doma bol len málokedy. po robote totiž chodil po fuškách a mama pracovala ako robotníč-ka na družstve. ľudia v dedine nás brali a rešpektovali. aspoň si to myslím, možno aj preto, že sme žili v dedine, nie v osade. rodičia postavili veľký poschodový dom, ktorý sa dokončoval po častiach. otec to stíhal iba v nedeľu alebo keď prišiel domov skôr, robilo sa do tmy. mama a my star-šie deti s ním. otec bol pracovitý, vedel zarábať, bol šikovný… Iba mal problém – alkohol. ani neviem, ak na to myslím, že aj po denno-dennom opojení alkoholom, dokázal ráno vstať a ísť do práce…

RODičiA ANALfAbeTi

v škole vraj nijako nevynikala nielen preto, že obaja rodičia boli analfabeti, ale aj preto, lebo ako druhá v poradí sa musela starať nielen o domácnosť ale aj o mladších súrodencov, ktorých pribúdalo z roka na rok.

mama prišla domov neskoro a vždy

veľmi unavená, nevládala porobiť domáce práce. avšak ani nemusela, väčšinou bolo všetko urobené. Otec bol okrem alkoholi-ka aj veľmi panovačný a agresívny. „pred jeho príchodom muselo byť navarené, upratané. Ak tak nebolo, bolo zle… Mama občas schytala aj bitku a my deti sme vtedy utiekli von z domu. najhoršie bolo, keď sa u nás zišli chlapi z rodiny a z osady. neraz sa strhla aj bitka. varenie, pranie, žehlenie, to všetko som zvládala už asi od narode-nia. nie, žartujem, ale určite som nemala viac ako 10 rokov, keď som bez problémov dokázala navariť a upratať…“

DeTi, DeTi, DeTi

na otázku, prečo má tak veľa detí, ne-vie odpovedať. „vieš, že ani neviem. sú tu a ani to neriešim. občas, keď ma zlostia, tak ponadávam si sama sebe, ale vždy ma to prejde. nezmením to… „ale chcela si ich až toľko? deväť je veľa…,“ pýtam sa.

ticho. Zamýšľa sa. „čo ti na to mám povedať. neviem. vždy, keď som zistila, že som v tom, tak som sa tešila. my rómky to neberieme ako tragédiu ale ako požeh-nanie. aj moja mama nás mala 8 a svokra ich mala 13…“

ZNásiLNeNie

Prvé dieťa mala v devätnástich. Pý-tam sa je, v koľkých rokoch mala prvý sex. nechce sa jej rozprávať. nakoniec prezradí: mala 15 rokov, keď ju znásilnili. cestou domov z brigády. v parku. „skoro som zošalela. myslela som, že zomriem. veľmi som sa bála! pocit hrôzy aj hnusu je doteraz silný voči tomu chlapovi. asi ma boh trestá takýmto životom, za to čo sa stalo. a teraz pykám…“ uvažuje. najhoršie je, že ho poznala. pracoval v tej iste fabrike ako ona. bol to Gadžo.

„povedala si to niekomu?“ pýtam sa.nepovedala. bála sa. hanbila sa. „vieš

si predstaviť, keby sa to roznieslo medzi rómami? to by som asi neprežila…“ pri-znáva, že nemyslela na to, že by mohla po znásilnení otehotnieť. trápilo ju, čo by jej povedali ľudia.

„Rozprával sa niekto s tebou na tému sex? napríklad mama, staršia sestra?“ pýtam sa. „mama? tá ani nevedela ako fungujeme v škole! mali sme čo jesť, boli sme čistí, to jej stačilo. a mala dosť starostí s otcom. vždy nám hovorila, aby sme nero-bili zle, lebo otec sa bude hnevať,“ hovorí o vzťahu k matke. Pokračovanie str. 25

Obyč a j n ý pr íbe h z O s a dy

rómky za psychológom nechodiaUvítala ma milo, hoci v rozpakoch. V kuchyni rozvoniava práve upečená marikľa a plný hrniec hrachovej polievky. Zariadenie nie je nové, ale zachovalé. Máme ešte čas zhruba jednu hodinu. „Potom prídu deti zo školy a nebude sa dať porozprávať,“ oznamuje mi. Laura je rozvedená a má 9 detí. 5 z nich sa jej narodilo po rozvode. Všetky deti majú jedného otca… Alkohol, psychické a aj fyzické týranie urobilo svoje. Poznačilo ju to. Má 53 rokov, hádali by ste jej však aj 60. Útla, šľachovitá… Tuhá fajčiarka.


A M E N O R O M A

kana das duma pal peste, pal o roma, sako phenel, kaj e bibacht hin andre oda, kaj naľikeras jekhetanes. kaj korkore jekh pre avreste džas, kaj sako dikhel ča peske-ro čaro. sar oda hin?

phenas peske o čačipen. kana varesavi romaňi oragnizacija kerel lačho projek-tos preko roma, chudel pre oda o love, nadžanas len te poašarel, nadžanas pre lende te el barikane. chibaľinel amenge oda jekhetaňiben, no na ča akor, kana pes-ke phenas hoj sam roma, no akor, kana

pes kerel lačhi buťi preko roma. nane ajso pharo te phenel, koda rom/romňi kerel lačhi buťi, kodi organizacija kerďa but super projektos, pal savo džal lačho hiros dur. hin ajso judašiko amendar, ka-na oda projektos nakerďam amen, hoj les napoašaraha.

sako kamel te el angluno, dojekh orga-nizacija kamel te chudel so najbuter love. o love pre buťi kampel. no našči avas zradľive jekh pre avreste, pre ajso, so ke-rel. hin the avke, kaj o organizaciji peske

prekiden le manušen khatar o terenos. aver pre lende vaš oda rušen. akor avel avri o phučiben, pal soste amenge džal? pal o roma, vaj pal peste.

nane savoro ča pal o love, but hin the e paťiv, savi bijo love buterval našavas. kamas akor čačutnes oda jekhetaňiben, vaj oda imar hin ča ajsi fraza. se savorenge amenge džal ča pal jekh, pal o feder dživi-pen preko roma. no buterval pes oleske ča phares imar adaďive paťal.

Jarmila Vaňová

NANe sAVORO čA PAL O LOVe

sme rómovia

Foto: kristína magdolenováo vLado the e janka sendrepaL vakeren paL oda, sar pes LenGe kereL o festivaLos baLvaL fest.

Genen pre sera 6 the 23.

Rómske listy 2/20146 amen o roma

preko ňilaj pes keren buter romane festi-vali. jekh lendar pes ada berš kerelas de-šupanč-var. oda hin pro festivalos dosta. has oda o balval festos kokavate nad rimavicou. anas tumenge o irišagos pal oda, vaj hin pharo vaj loko kajso festivalos te kerel.

kana anglo 15 berša zachudenas, na-has oda lokol. „kade nahas e romaňi kul-tura bo e kokava hin prindžarďi oleha, kaj ade pes doľikerenas o ľudova tradiciji, slo-vačike. kajso sar romipen vaj identita, oda ade nahas. Zachudľom, has man akor 50 ezera slovačike koruni. mušinav te phenel. duminav, kaj delas pes imar akor o žu-timos le festivalenge, no nasomas prin-džardo. miro jekhetaňiben nahas ajso prindžardo, mušinďom te užarel,“ phenel o vlado sendrei. e janka sendreiova di-khel o pharipen pašal o festivalos kavke: „man kada balval festos murdarel. Le vlado menk buter, no ov rado kala stresi, les hin stresi, phirkerel upre tele te kerel, te rodel vareso, ov oda rado, oda hin andre leste. no me olestar dosta nabirinav…“

jekhto festivalos sar has, sle ča mo-derna grupi romane, oda hin kaj ňisave lavutara, sa has ča romano pop, aver berš diňam the romano džez, kaj o manuša te prindžaren aver štili. paľis the špaň-jelike, gitano, flamengo. kokavate hin ko kulturakero kher ča 300 thana, imar oda nahas lačho preko ola lavutara, avke geľam ko amfiteatros. „sar jekhtovar ode kerďam, ta avľam pre oda, kaj miro festiva-los nahas lačho andro kulturakero kher,“ phenel o vlado.

„mušinav te phenel, kaj me but mište zorales džav andre kada, duj kurke anglo festivalos. me oda festivalos nakerav sar vareko jepaš berš anglal, me les zachudav te kerel duje kurkenca, the akor dochudav nekfeder lavutaren, imar 14 berša avke kerav. trin kurke anglo festivalos,“ pridža-nel pes o vlado, the dophenel: „nadžanav, oda hin andre mande ajso, kaj akor man hin gindipen, akor man hin zor, dumiša-gi, akor džanav te dochudel le lavutaren, šaj el kana man uľahas love, doanďomas the o Gypsy kings!“

tel ola berša o manuša sikľile, kaj pro balval festos hin kvalita. the bijal kada ode phiren. „bo man hin ajse lavutara, so hine dragane, the but lačhe, bo hin len kvalita. no duminav mange, kaj sako šaj pre oda phenel so kamel. man hin aver drom pre miro zbarvaľipen, preke miri fa-meľija, oda hin miro bašaviben. pre bacht, miri romňi the me bašavkeras la grupaha pro bare gadžikane bijava, bašavas lačhe koncerti, zarodas peske love, akor aňi du-mišagos pre kada…“ phenel o vlado.

pridžanel, kaj avke sar the avre orga-nizacijen save keren ke romaňi kultura, najbaro pharipen hin le lovenca. Love, love, love. „mušinav te phenel the o bi-lačho, vakerel pes, kaj me pre oda dochu-dava o love, man pre oda hin love, no mu-šinas te džanel, kaj oda hin ča lovengero žutimos, ča jekha seratar, ke oda mušinas te dothovel the peskero. furt mange oda scikňol, na ča mange, šaj kaj the avren-ge, me vakerav pal mande. me oleske naachaľuvav, me kerav o festivalos trine Pokračovanie str. 23

O b a l v a l fe s t o s a d a b e r š h a s i m a r 15 -v a r

jiLeskeri buťiFoto: kristína magdolenová


R O M A N E T H A N A

miesta pre rómov

na slovensku je niekoľko mediálne zná-mych rómskych lokalít, pri ktorých ná-zve väčšina spoločnosti „ohrnie nosom“. určite medzi ne patrí aj rómska osada v Letanovciach. kto by nepoznal príbehy o kradnutí dreva, o tom, ako slávia viano-ce, či aký neporiadok nechali po svojom odsťahovaní sa do nových bytov. keďže som veľmi dobre poznala starú aj novú osadu, môžem porovnávať.

čo sa teda zmenilo u letanovských rómov? veľmi veľa! kto hovorí o nespri-spôsobivých rómoch, práve letanovskí ho vyvedú z omylu. ako inak ako veľkou pri-spôsobivosťou sa dá nazvať skutočnosť, že

ľudia žijúci ešte pred rokom ako vyhnan-ci na kraji sveta, bez elektriny a vody, bez „návykov“ ako zvyknú hovoriť odborníci, dokázali si vkusne a pekne moderne za-riadiť nové byty. Dokážu si po riadkoch postupne každý mesiac vykachličkovať kúpeľňu, položiť dlažbu, kúpiť moderný nábytok… celkom náhodne som si pre-šla niekoľko bytov, v každom bolo čisto poupratované, v mnohých domácnostiach by som si prijala pozvanie na kávu.

títo ľudia dostali šancu na lepší život a oni sa jej chopili. pomaly sa zmena deje aj v prístupe k vzdelávaniu. usmievala som sa, keď mi ženy hovorili, že je ich v bytoch

veľa, že každá rodina by mala mať vlastné súkromie. bolo fajn počúvať o tom, že je pre nich problém, ak veľké deti spia v jed-nej izbe s rodičmi. pretože to svedčí o tom, že chcú žiť inak. pozitívne boli aj infor-mácie, že v tak veľkej komunite je takmer nulová kriminalita a problémy s neplatič-stvom nepoznajú. ak by ste hľadali smeti či neporiadok, nenájdete.

držím palce letanovským rómom, aby naďalej napredovali, aj keď to bez práce nebudú mať zrejme nikdy ľahké. Teraz už majú na to ale oveľa lepšiu štartova-ciu čiaru ako kedykoľvek predtým. a vraj neprispôsobiví. Jarmila Vaňová

LeTANOVský „bubák“ sA NekONALFoto: kristína magdolenová

Rómske listy 2/20148 romane thana

Letanovce sú jedna z najstarších obci spi-ša. Už v 12. storočí patrili hradnému pan-stvu spiš. po odchode tatárov obec v roku 1250 kráľ Belo IV. daroval spišskému pre-poštovi a kostolu sv. martina na spiši. to je aj najstaršia zmienka o Letanovciach.

o tom, kedy sa v obci usídlili rómovia, presné zmienky nie sú. Podľa súpisu, ktorý sa vykonával na slovensku v zmysle výno-su z roku 1916, boli v čase 1. svetovej voj-ny v Letanovciach rómovia. okolo roku 1920 boli však z obce násilne vysťahovaní na hranicu chotára obce Spišské Tomášov-ce. v rokoch 1921 a 1930 boli vykonaná oficiálne súpisy obyvateľstva, súpis z roku 1930 hovorí, že obec mala 50 osôb cigán-skej národnosti.

podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 mala obec 2 151 obyvateľov. Z nich sa ku rómskej národnosti prihlásilo 212, teda asi 10 %. 95 % obyvateľov obce sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu.

od roku 2003 sa obec usilovala pre-sťahovať osadu do novej lokality. Loka-lita strelníky sa nachádza približne 500 metrov od obce spišský štvrtok, do obce Letanovce to je od nových bytov približne 3 km cez pole a približne 7 km po ceste. v roku 2013 bolo do užívania 96 bytov v 24 bytových domoch, do ktorých sa presťaho-valo okolo 800 rómov. okolo 100 z nich nemá trvalé bydlisko v obci. (ova)

LEtanoVcE – niečo z vyše 2-tisíc oby-vateľov Letanoviec dnes tvoria rómovia len niečo málo pod 50 %. 160 z nich žije v rodinných domčekoch v obci, 836 ich žije v osade. medzi rómami je podľa starostu 95-percentná nezamestnanosť.

Životné podmienky v osade sú podľa starostu obce michala urbana štandard-né. Bývanie sa zlepšilo aj vďaka tomu, že tunajší obyvatelia majú elektrinu a vodu. okrem toho obec nechala vybudovať dve studne s úžitkovou vodou, v osade sú dva kontajnery na odpad, ktoré sa vynášajú 2 krát týždenne. obyvatelia osady si za vý-voz odpadu platia bez problémov. Sťaho-vanie do novej osady sa začalo 1. októbra 2013. „keď som prišiel do osady, niektorí už čakali zbalení. tak sme hneď išli pri-praviť zmluvy a ešte v ten deň sa začalo sťahovanie,“ spomína starosta.

výstavba novej osady spôsobila kon-flikty medzi Letanovcami a susednými obcami, ktoré sa dodnes nevylepšili. Na-vyše sa vyostril konflikt medzi Letanov-cami a spišskými tomášovcami. obce sa nevedia dohodnúť, kto má odpratať odpad v starej osade. hoci obyvatelia osady boli obyvateľmi Letanoviec, časť lokality bola na území obce Spišské Tomášovce. Leta-novce sa preto domnieva, že odpad musia

odpratať tomášovčania. „my sme si svoje odpratali,“ hovorí starosta urban. Zvaliť zodpovednosť na obec, ktorá je v tom ne-vinne, sa mu nezdá nelogické. Práve na-opak. a hoci tvrdí, že letanovská časť je už vyprataná, návšteva v lokalite hovorí niečo iné. Odpad, ktorý sa tu vytvoril za 100 ro-kov, je totiž potrebné nielen pozbierať a vy-viezť, ale tiež upratať zeminu minimálne do hĺbky 1 metra. to si žiada náklady viac ako 100 tisíc eur. a čím neskôr sa uprato-vanie zrealizuje, tým sa viac predraží.

najväčší strach susedných obcí bol z kriminality letanovských rómov, ktorí sa presťahovaním do časti strelník dostali do vzdialenosti pol kilometra od Spišského štvrtka. argumentovalo sa tým, že zvý-šená kriminalita odstraší turistov. podľa starostu Urbana sa však nič také nestalo. ako potvrdil pre rómske listy, nemá infor-mácie o tom, žeby bol oficiálne zazname-naný nejaký trestný čin alebo priestupok. „je tam nulová kriminalita,“ poznamená-va urban, čo podľa neho neznamená, že sa občas nejaká nepríjemnosť nestane, že deti nevojdú do cudzej záhrady, či že sa nepoharkajú susedia medzi sebou, ale ako dodáva, „všetky tieto veci sa riešia medzi občanmi navzájom. ale je ich tiež len mi-nimum.“ (kam)

Letanovce boli medzi 29 obcami, ktoré v rámci projektu phare 2001 získali dotá-ciu na výstavbu infraštruktúry pre rómske osady. infraštruktúra v jednotlivých ob-ciach mala byť dokončená do konca roka 2005. projekt zahŕňal výstavbu kanalizá-cií, vodovodov, verejného osvetlenia alebo samotnú elektrifikáciu ap. obce spolu zís-kali takmer 17 miliónov eur. v roku 2003 v obci Letanovce v rámci projektu phare otvorili komunitné centrum. Bolo to jed-no z 10 komunitných center, ktoré získali celkom dotáciu 750 tisíc eur.

v roku 2004 vláda sr vyčlenila viac ako 100 miliónov eur na výstavbu nízko-štandardných bytov. Letanovce boli me-dzi vybranými obcami. výstavba sa začala v roku 2005. Susedné obce – predovšet-kým spišský štvrtok a hrabušice od za-

čiatku protestovali proti sťahovaniu. nie-koľkokrát sa usilovali výstavbu zastaviť.

podľa vtedajšieho starostu obce petra Kacvinského, získala obec na výstavbu in-fraštruktúry dotáciu z fondu phare vo výš-ke 12 miliónov korún (v prepočte necelých 400 tisíc eur), pričom už v tom čase obec vedela, že to nie je ani polovica potrebných nákladov. na ukončenie výstavby bolo po-trebných ešte 18 miliónov korún (ďalších takmer 600 tisíc eur).v októbri 2006 tvrdil starosta Letanoviec peter kacvinský, že osada, ktorá je vnímaná ako symbol biedy rómov na slovensku, bude do dvoch ro-kov minulosťou. starú osadu Letanovský mlyn plánovala obec zrovnať so zemou do konca roka 2009.

výstavbu nízkoštandardných bytov v lokalite strelníky vrátane infraštruktúry

je možné považovať za jednu z najdrahších na spiši. 96 bytov stálo 3,6 milióna eur. náklady na jeden byt takto predstavujú 37 500 eur. v celkových nákladoch je zahr-nutý výkup pozemkov v lokalite strelník, príprava inžinierskych sietí aj samotná vý-stavba domov. každý z bytov má plochu 59 štvorcových metrov a tvoria ho veľká kuchyňa, dve izby a sociálne zariadenie so sprchou. súčasťou bytu je aj nová pec na tuhé palivo. Jeden meter štvorcový bytu stál takmer 636 eur.

v rudňanoch v roku 2007 postavili bytovku s 56 bytmi. náklady na jeden byt v rudňanoch predstavovali 21 tisíc eur. v susedných spišských tomášovciach odovzdali v roku 2013 pre sociálne slab-ších obyvateľov 24 bytov. výdavky za jeden byt predstavovali 23 500 eur. (kam)

strach z kriminality sa ukázal ako neopodstatnený

z auj ím avO s t i O Ob c i

byty v Letanovciach vyšli draho


ľudia robia rôzne veci. Z rôznych dôvodov. keď sme vlani v rámci projektu berieme to do vlastných rúk mali možnosť stretnúť mladých ľudí po celom slovensku, každý jeden z osudov, ma niečím fascinoval. sú to mladí ľudia, ktorí v sebe nesú veľmi silné posolstvo.

patrí k nim aj tonka mišalková. jej roz-hodnutie stať sa zdravotnou sestrou prišlo vo chvíli, keď jej ochorel otec. chcela po-máhať a byť užitočná. a hoci zo seba vydá-

va maximum, stále sa stretáva s predsud-kami. „keď chceme, aby nás spoločnosť akceptovala, musíme zo seba vydať viac. Ale ja si hovorím, že ak nič iné, viem o je-den jazyk viac. a to mi dáva väčšiu silu,“ hovorí tonka. „v mojej rodine všetci celý život pracovali, moji rodičia sa stále snaži-li, aby sme mali všetko. keď má človek svoj cieľ a je aj trpezlivý, môže dosiahnuť veľa. bez ohľadu na to, či býva v osade alebo niekde inde,“ myslí si tonka.

ľudia ako ona si žijú svoj život bez ohľadu na okolie, dávajú svojmu konaniu zmysel. chcú byť užitoční pre všetkých. tak ako hovorí tonka: nespoliehajú sa na štát, na to, že im niekto pomôže. sami idú za svojim snom.

Áno, je dôležité, aby ľudia mali sny. Aby zmyslom ich života nebolo iba prežiť, ale aj niečo za sebou zanechať. aj preto las andro vast!

Kristína Magdolenová

L A S A N D R O V A S T

do vLastných rúk

keď má človek svoj cieľ, môže dosiahnuť veľaFoto: marek čechotonka mišaLková, Zdravotná sestra v nemocnici na bratisLavských kramároch.

Rómske listy 2/201410 Las andro vast

Volám sa Mário škop, mám 16 rokov a som druhák na strednej ekonomickej škole. Viem, že keď sa chcem mať v budúcnosti lepšie, musím byť vzdelaný. Aj preto je vzdelanie pre mňa veľmi dôležité. Celá moja rodina má minimálne strednú školu s učňovkou. Od malička sme boli rodičmi a starými ro-dičmi vedení k tomu, aby sme boli vzdelaní a úspešní.

V škole sa cítim dobre, som spokojný, hoci som sa stretol aj s odsudzovaním a presved-čením, že taký „cigán“ sa nemôže rátať ku bielym spolužiakom ako ku sebe rovným. Okrem týchto negatívnych skúsenosti v škole som sa stretol aj obvinením krádeže jabĺčko-vého vínka „čuča“ v Tescu, ktorá nebola ni-čím podložená. Paradoxne sa nakoniec zis-tilo, že to boli „bieli“ asociáli. Samozrejme dotyčný nemenovaný SBS-kár sa mi vôbec neospravedlnil za hanbu a krivé obvinenie.

Musím povedať, že takéto skúsenosti nie sú ničím príjemné, ale na druhej strane mi zdvihli sebavedomie. Ozvalo sa vo mne

strašné nutkanie – poviem to tak ľudovo „natrieť“ im to, myslím tých, ktorých štve ak je na tom (či už finančne alebo čo sa týka vzdelania) Róm omnoho lepšie ako niektorí „bieli“. doteraz som sa vyjadroval o “bie-lych“ prevažne iba z negatívneho pohľadu, no musím vyzdvihnúť, že nie všetci sú rovna-kí. Mám medzi Nerómami neskutočne veľa priateľov, ktorých si nadovšetko vážim, ba dokonca si s nimi viac rozumiem ako s nie-ktorými Rómami.

Mnohokrát sa mi stalo, že sme išli niekde von s gádžovskou partiou a Rómovia, kto-rí išli okolo si šepkali aj o mne po rómsky: dik koda gádžo, savi les hin šukar gat – čo v preklade znamená Pozri, ten „gádžo“, akú má peknú košeľu – a vôbec netušili, že ja im vlastne všetko rozumiem.

Rád sa na takýchto situáciách pousme-jem, ale niekedy Rómov prekvapím nečaka-nou odpoveďou v rómčine…

Mám priateľov, Rómov, ktorí sa hanbia za to, že sú Rómovia, mám známych, kto-

rí nešli za svojím snom a radšej sa poddali tlaku, ohováračkám… Vzdali sa. Ja osobne si myslím, že vzdať sa svojho sna, ktorý ťa napĺňa v hocijakých smeroch či už čo sa týka hudby, umenia, kariéry… Je ta najzásad-nejšia chyba!!! Mnohí bieli si nevedia pred-staviť koľko potenciálu je v tých „špinavých cigánoch“.

Všetko svedčí o tom, že ľudia súdia Róma nie na základe vlastných skúsenosti s ním, ale na základe toho, čo povedia iní, alebo čo sa dozvedia v médiách a podobne. Ak by som si mal vybrať či chcem byť gádžom ale-bo Rómom, určite by som si vybral Róma. Myslím si, že všetci Rómovia, či už tí, ktorí pochybili, alebo tí, ktorí sa boja ukázať, čo sa v nich skrýva, by sa mali vzchopiť a do-kázať, že Rómovia ako celok nemusia byť iba hanbou ale aj pýchou a ľuďmi, ktorých spoločnosť uznáva.

Som presvedčený, že nikdy nie je neskoro.

mário škop Žije v spišskej novej vsi.

dIK KOdA gAdžO, SAVO LeS HIN šUKAR gAd

Foto: oliver šimčík

BardEJoV – 20 mladých rómov sa v druhej polovici septembra stretlo na slnečnom majeri neďaleko bardejova, aby sa vzdelávali v problematike medi-álnej gramotnosti. vzdelávanie obsahu-je nielen problematiku práce s médiami, t. j. komunikáciu s novinármi, písanie tlačových správ, dopisovateľskú spolu-prácu s médiami, ale tiež vlastné tvorivé písanie.

mladí rómovia pochádzajúci lokalít petrová pri bardejove, kecerovce, rankov-ce, frička (okres bardejov) a roškovce si počas víkendu vyskúšali prácu novinára pod vedením odborníkov z rómskeho me-diálneho centra (mecem) z košíc.

„Je dôležité, aby mladí ľudia, ktorí sú aktívni v rôznych oblastiach života vo svo-jich regiónech, ale zapájajú sa aj do me-dzinárodných aktivít, mali aj novinárske zručnosti a boli schopní informovať o tom, čo robia, čo plánujú a takto rozširovať siete aktivistov a tiež meniť verejnú mien-ku,“ uviedla jedna zo školiteliek, výkonná riaditeľka mecem, phdr. kristína mag-dolenová.

podľa slov programovej riaditeľky mecem, mgr. jarmily vaňovej, je dôle-žité, že mladí ľudia sa môžu vzdelávať vo svojom materinskom jazyku a tak podpo-rovať identitu komunity. práve túto mož-nosť, ktorú im dala spolupráca organizá-cie člověk v tísní s rómskym mediálnym

centrom, ocenili všetci účastníci vzdeláva-nia. vzdelávací projekt pod názvom hej, svet, tu sme realizuje slovenská pobočka občianskeho združenia člověk v tísní. projekt podporilo ministerstvo zahranič-ných vecí a európskych záležitostí v rámci dotačného programu LP/2014. (kam)

V regiónoch sa vzdelávajú mladí novinári

Rómske listy 2/2014 11chrobáčik

K I R M O R O

miLé detičky,

aj v tomto čísLe nášho časopisu prichá-

dZa Za vami chrobáčik/kirmoro, aby vám

priniesoL Zábavu i pekné čítanie. dnes

si budeme nieLen maľovať, aLe tieŽ sa

naučíme počítať do deväť. pre všetkých

vás, ktorí radi maľujete, máme ponuku:

nakresLite nám svoju mamku. kresbičky

môŽete dať svojim učiteľkám a popro-

siť ich, aby nám ich posLaLi do redakcie

na adresu: rómske mediáLne centrum,

strojárenská 3, p. o. boX f-8, 040 01 košice.

a moŽno uŽ v ďaLšom čísLe ich nájdete

v našich novinách. tešíme sa na ne!

miLé pani učiteľky,

asistentky a asistenti,

v yfarbite písmenká

Rómske listy 2/201412 kirmoro

básnička pre prváčikovpršia z neba písmenka,kto vie čítať – ten sa má.písmenka sú vitamíny,

keď ich spapkáš, budeš silný,budeš múdry ako pán.aj ja sa už ponáhľam…

písmenka sa učím všetky,to sú moje malé včielky,prinesú mi veľa medu –spoznám celú abecedu!

k písmenám sa učím tiežpoznať mnoho čísloviek,

s nimi zrátam všetko hupkoma ľahnem si hore pupkom.

keď je práca hotová,mamička mi papkať dá.

a že sa mi darilo,aj pusinku na čelo.

no tak, deti, poďte tiež,naučme sa všetko hneď!

no a potom – ratata,príde sladká výplata.

našim mamkám, našim tatom,všetkým našim kamarátom,

ukážeme, čo už vieme…Zhasni svetlo, už je časo písmenkách vyprávať.

1jednotka je veľký dom,ktože bude bývať v ňom?a keď začne pršať znova,pod strechou sa rýchlo schová. 2

Parňi kačka, to je krása,na potoku zjavila sa.pláva ako pávica –aká je to číslica?

3krútil sa tu malý sap,myslel, že sa budem báť.narátal som – raz, dva, tri…a už zmizol do húštín.

4keď si sadneš na stoličku,máš hneď dobrú pomocníčku.spočítaj jej nôžky iba,akéže v nej číslo býva?


KošicE – v noci z 10. na 11. septembra zatiaľ neznáme osoby začali s búraním tzv. protirómskeho múra. do múra bol vyse-kaný otvor a na múr pribudol nápis „stop segregácii – 9. november 1989“. uvedený dátum je odkazom na pád Berlinského múra pred 25 rokmi. k akcii sa prihlásili aktivisti z organizácií konexie a erGo. polícia prípad vyšetruje.

múr vlani na košickom sídlisku Západ medzi ulicami mikovíniho a petzvalova postavila samospráva mč košice-Západ. Náklady na stavbu boli hradené z rozpočtu mestskej časti. Zámerom stavby bolo za-brániť rómom z Lunika iX tento priestor

používať ako prechod smerom k zastávke autobusu či neďalekému obchodnému centru. mč košice-Západ sa bránila zvý-šenou kriminalitou v tejto časti sídliska.

eurokomisárka pre výchovu a kultúru androulla vassiliou vlani adresovala list primátorovi košíc richardovi rašimu (smer) i starostovi mestskej časti koši-ce-Západ rudolfovi bauerovi (kds). pô-vodnú žiadosť o zbúranie múra následne zmiernila vyjadrením, že „nie je úlohou európskej komisie komentovať rozhod-nutia orgánov mestskej samosprávy ale-bo lokálne politické vzťahy. Rešpektuje limity svojich právomocí v tomto smere“.

eurokomisárka zdôraznila, že „všetci máme spoločnú zodpovednosť a povinnosť chrániť základné hodnoty Európskej únie, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, nediskriminácia a tolerancia“.

rómovia nesúhlasia a činom aktivis-tov. „nijako to nerieši situáciu rómov na slovensku,“ povedala jarmila vaňová, programová riaditeľka rómskeho medi-álneho centra z košíc. „rómom nijako nepomohli, len dali podnet na zvýšenie protiromských nálad. pred komunálnymi voľbami to nebolo dobré riešenie. Jediné, čo dosiahli, bolo, že zviditeľnili sami seba,“ dodala na margo situácie. (r)

D I K H Ľ O M , Š U N Ď O M

počuL som, videL som

Foto: Lukáš oláh

V kOŠiciAch AkTiVisTi ZAčALi búRAť PROTiRómskY múR

Rómske listy 2/201414 dikhľom, šunďom

BratiSLaVa – Aktivity, ktoré pomáhajú zlepšiť situáciu rómov na slovensku, sa už po šiesty krát môžu uchádzať o ocenenie v rámci projektu roma spirit 2014. mi-nulé ročníky pozná verejnosť pod názvom Gypsy spirit. nominovať možno kohokoľ-vek do 5. októbra e-mailom na adrese [email protected], poštou na adresu asociácia pre kultúru, vzdelávanie a ko-munikáciu (acec), roma spirit, šafári-kovo námestie 2, 811 02 bratislava alebo vyplnením on-line prihlášky na stránke www.romaspirit.eu.

LaStoVcE – občianske združenie Život v pohode organizuje 11. októbra 2014 vi. ročník rómskeho festivalu spevu a tanca srdce na dlani. festival je realizovaný s finančnou podporou úradu vlády sr – program kultúra národnostných menšín 2014. konať sa bude v priestoroch kultúr-neho domu v obci Lastovce so začiatkom o 15.00 hod. V programe vystúpia tanečné súbory zo sečoviec, trebišova, strážske-ho, Lúčiek, Lastoviec a hudobná skupiny Gypsy patrik zo sečoviec.

BratiSLaVa – Mobilné policajné stanice by sa mali zriaďovať medzi obcami a osa-dami. brannobezpečnostný výbor nr sr zaviazal ministra roberta kaliňáka, aby predložil do 30. septembra analýzu a štúdiu využiteľnosti projektu mobilných policajných staníc. mobilná policajná sta-nica by vlastne bolo kontajnerové praco-visko s policajnou hliadkou umiestnené v najproblematickejších lokalitách. jedno zriadenie takejto stanice by mohlo stáť približne 8 000 eur. (r)

k r át kO

BratiSLaVa – v obci kecerovce pri ko-šiciach vyrastá modulová škola. otvoriť by ju mali ešte v priebehu septembra. na nové triedy, vrátane telocvične, sa môžu tešiť žiaci prvého stupňa. Projekt výstav-by modulových škôl v roku 2013 spustilo ministerstvo školstva v spolupráci s úra-dom splnomocnenca vlády sr pre róm-ske komunity, |mf sr, okresnými úradmi a samosprávami. celkovo sa v prvej etape projektu podarilo vybudovať či rozšíriť kapacity základných škôl v stráňach pod

tatrami, podhoranoch, krížovej vsi a ja-rovniciach.

po pozitívnych ohlasoch v regiónoch a ďalšom dopyte zo strany obcí, vláda sr vyčlenila na ďalšie modulové školy sumu 3 milióny eur. vďaka tomu sa rozbehla vý-stavba v ďalších obciach – chminianskych jakubovanoch, jurskom, Gemerskej vsi, muránskej dlhej Lúke, dunajskej Luž-nej, miloslavove, stráňach pod tatrami a Žehre. do druhej etapy projektu sú zapo-jené aj Podhorany a Jarovnice. Školy majú

pomôcť najmä pri inklúzii detí z margina-lizovaných rómskych komunít.

výstavba modulovej školy ráta s vý-znamnou spoluúčasťou obce, ktorá za-bezpečuje projektovú dokumentáciu, pozemok a ďalšiu nevyhnutnú infraštruk-túru. mš sf spolu s rezortom financií za-bezpečujú finančné zdroje pre výstavbu školy s ôsmimi triedami za 200 tisíc eur. ide pritom o zhruba štvrtinu finančných prostriedkov, ktoré by stálo postavenie murovanej budovy. Sita

V kecerovciach otvoria modulovú školu

ús pozastavil účinnosť zákona, o tzv. vzdelanostnom cenze

Pribudne 50 nových asistentovPrEšoV – materským školám zapojeným do národného projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy (mrk2) pribudnú ďalší pedagogickí asistenti. počet pedagogic-kých asistentov sa posilní o päťdesiat. národný projekt realizuje metodicko-pe-dagogické centrum za výraznej spolupráce úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

do projektu je zapojených 110 mater-ských škôl v trnavskom, trenčianskom, nitrianskom, Žilinskom, banskobystric-kom, prešovskom a košickom kraji, čo je 5 000 detí, z toho viac ako 2 000 sú deti z rómskych komunít. do projektu sú for-mou osvetových programov začlenení aj rodičia. v každej materskej škole pôsobil doteraz jeden pedagogický asistent, ich

počet sa v školskom roku 2014/2015 na-výši o 50 a celkom bude v rámci projektu pôsobiť 160 pedagogických asistentov. na-výšenie počtov pedagogických asistentov sa bude odvíjať od aktuálneho počtu tried v konkrétnej materskej škole.

cieľom projektu je dosiahnuť začlene-nie čo najvyššieho počtu detí z rómskych komunít do materských škôl a zapoje-ním rodičov zlepšiť ich pripravenosť na primárny stupeň vzdelávania. projekt je spolufinancovaný zo zdrojov európskej únie a realizuje sa od 1. februára 2013 do novembra 2015. Zapojené sú mater-ské školy, ktoré majú deti pochádzajúce z marginalizovaných rómskych komunít resp. sú umiestnené v lokalite, v ktorej žijú príslušníci z marginalizovaných rómskych komunít. MEcEM

KošicE – ústavný súd sr (ús sr) prijal 10. septembra na ďalšie konanie návrh 35 poslancov národnej rady sr, aby preskú-mal ústavnosť napadnutých častí zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý stanovuje, že kandidovať na starostu môže len občan, ktorý má stredné vzdela-nie. súčasne pozastavil účinnosť napadnu-tých ustanovení.

Poslanci napadli ustanovenia, ktoré hovoria, že kandidát musí spĺňať „pred-poklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“ a „predložiť aj do-

klad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu“. Zákonodarcovia tak touto úpravou odňali neodňateľné prá-vo občana voliť a byť volený.

poslanci poukazujú na to, že toto po-rušenie základných práv bolo vykonané veľmi selektívne – len na úrovni starostov obcí či primátorov miest. netýka sa už na-príklad poslancov obecných a miestnych zastupiteľstiev, ani predsedov a poslancov vyšších územných celkov, poslancov nr sr či prezidenta, kde nie je stanovená žiadna kvalifikačná podmienka. Sita

Rómske listy 2/2014 15počuL som, videL som

o projektos prined avke kerel 250 neve buťakere thana preko pedagogicka asistenti. andre dojekh bazutňi sikľarďi ena duj the andre školka jekh manuš.

o projektos prined hin jekh le šove na-cijakere projektendar, save zaučharel o me-

todicko-pedagogicko centros braťislava-tar. Zachudľa andro apriľis 2014, the džala 15 čhona, dži ko novemberis 2015. o love den o eurofondi, operačno programos sikľiben. džala pre oda vaj 16 milijoni.

MEcEM

O čhave khatar o romane thana sikľona

Kaj sas the na sas, sas jekh gav, vičinel pes Sačurov. dživen odoj o Roma, dživen čori-kanes, džanen kaj hine Roma, ča nadžanen romanes. Vakeren slovačika. Romanes dža-nen ča vaj duj-trin phureder manuša. Avľom odoj jekha gadžikaňa tereňačkaha. Kam-ľom le Romenca te del duma romanes, kaj man te dodžanav o čačipen the kaj o Roma pes te na daran te vakerel, la goratar.

Avile ke ma o čhave. šukares paľikerde: dobrý deň. Odphenďom the me avka, no paľis zachudľom romanes. O čhave mandar asanas, kaj jon naachaľon so me vakerav. „Teta my Vám nerozumieme,“ phenďa jekh čhajori. „Oda ňiko adaj nadžanel roma-nes?“ phučľom. Sar vakerahas avľam pre oda, hoj on prindžaren o magazinos So

vakeres. „Se andro magazinos vakeras ro-manes, soske nasikľon?“ phučľom lendar. Odphende, kaj romanes namušinen te dža-nel. Andro magazinos hin slovačike titulky, ta pregenen peske sa.

Avke me bičhaďom vaš jekh Rom so džanelas romanes. Sar užarahas phučľom le čhavendar. „San tumen Roma? Soske navakeren peskera čhibaha?“ Asanas du-reder. doavle o phureder Roma, vakerahas romanes. O čhave asanas varesave romane lavendar. Nabačinlas pes mange oda…

O Roma odoj bešen but čores. O khera lenge rozperen, pro buter čhave diťhol kaj palende o daja but nabajinen, sle melale. Pašalo khera sas but mel, the pre sera phiren paše jarka. Budara len nahas. Romanes

mange sas phendo kaj o tereňački-gadži-ja ma odoj keren but berša, the chinen pre lende. Kaj ča le šingunen pre lende vičinen. Rakinenas the pro šerutno.

No so pre oda džanav the phenel? Phen-ďom lenge ča ajci, kaj o gadže len the avka ľidžena Romenge, hoč te navakerena roma-nes. Sar šaj bisterde pre peskeri čhib. Phuč-ľom le čhavendar: šunen o romane giľa? Od-phende hoj he. U sar akor achaľon so pes andro giľa giľavel? Nadžanle so te phenel. Kana len romanes ašaravas, akor achaľo-nas. Se tumen achaľon romanes! Avka man-ge phenďi jekh romňi, kaj jon achaľon, ča navakeren, bo oda prekalende feder, u avka lenge phenen the andre sikľarďi.

Monika Sinuová

gAdžIKANe ROMA

PErJEšiS – o buťa le projektoske, savo hino prekal o marginalizimen romane thana, zachudľa pro sikľarde andro sep-temberis. o projektos majinel the te pri-richtinel le čhaven khatar o romane thana pre sikľarďi, the te žutinel andre oda, kaj pes ča avke te na rakinen o romane čhave andro špecijalne klasi. preko čhave ke-rena the o buťa pal diloskero, kana imar nasikľon, odoj pes šaj pririchtinena pro aver ďives ko sikľiben, vaj šaj phirena pro kružki.

hin oda o projektos prined, pre savo hin o love khatar o eurofondi, the zaučharel les o metodicko-pedagogicko centros braťislavate. preko projektos ke-rena andro timos o psichologos, špecijal-no pedagogos, sasťaribnaskero pedago-gos, the socijalno pedagogos. on kerena pro sikľarde, no the andro terenos, kaj te na domuken, hoj te prethovkeren le čhaven andro špecijalne sikľarde, kana oda nadžal pal o čačutno drom. kerela pes oda andro savore araša, krem braťislavsko.

najbuter sikľarde hin khatar o okresis spišska nova ves efta, ko okresis micha-lovce šov sikľarde, okresos svidňik, trebi-šov, geľa andro projektos po panč sikľarde. andro projektos ena the o sikľarde khatar o okresa košice, kežmarok, nove Zamki, stropkov, šaľa, bardejov, no the o okresi banska štjavňica, ňitra, trnava, sobran-ce, Žjar nad hronom the aver.

Ilustračná fotografia: kam

Rómske listy 2/201416 dikhľom, šunďom

KEžMaroK – s nevšednou novinkou sa v redakcii rómskeho mediálního centra (mecem) ohlásil umelecký vedúci súboru kesaj tchave z kežmarku, ivan akimov. ako uviedol, 29. a 30. októbra t. r., budú účinkovať v parížskej olympii. „sme na programe ako prvá časť koncertu francúz-skej skupiny Les ogres de barback, ako sa ľudovo hovorí, budeme ich predskokan-mi,“ uviedol akimov.

olympia je skutočným olympom všet-kých koncertných sál, a aj „predskákanie“ na tejto scéne je pre každé umelecké teleso mimoriadnou udalosťou a veľkou poctou. „koncert je vyvrcholením našej dlhoroč-nej spolupráce so skupinou Les ogres de barback, s ktorými sme už zažili spoloč-né Medziosadové festivaly, boli sme spolu v Zénith de Paris (7 000 miest) a nahra-

li sme spoločnú skladbu na ich cd pitt ochat, na ktorom sú manu chao, anne sylvestre, atď.,“ vymenúva akimov.

program bola podľa jeho slov potvr-dená len nedávno, takže im neostáva nič iné, len zmobilizovať všetky sily, kontakty, známych, priateľov, fanúšikov a sympa-tizantov aby narýchlo postavili na nohy koncertnú šnúru na pokrytie cestovných nákladov.

„nefungujeme na základe sponzorin-gu, prostriedky na úhradu cestovných nákladov si zabezpečujeme vždy sami, prostredníctvom našich koncertov. a tie sa snažíme vybaviť ako sa dá, hoci aj na poslednú chvíľu ako teraz.

v tom zmysle môžeme naozaj z praxe potvrdiť existenciu zázrakov, akurát že sa nikdy nevie vopred ako to všetko do-

padne… v zázraky sa dá veriť až po ich uskutočnení. takže ideme do toho, máme nejaké kontakty aj na Belgicko, nie je vy-lúčené že tentokrát pôjdeme severnou tra-sou, zastavíme sa v bruseli a potom dole, na paríž…“ hovorí akimov.

ich cestu a vystúpenie bude dokumen-tovať francúzsko-nemecká tv spoločnosť arte. členovia súboru sú poväčšine štu-dentmi súkromného gymnázia s rómskym jazykom v kežmarku. „máme 4 triedy, 70 študentov, a nie vždy priaznivo naklo-nených spoluobčanov, tak si nemôžeme dovoliť najmenšie zaváhanie“ dodáva akimov.

prípadní sponzori a podporovatelia iného charakteru sa môžu ozvať na e-ma-ilovej adrese: [email protected]. MEcEM

kesaj tchave majú šancu koncom októbra vystúpiť v parížskej olympii

Foto: kristína magdolenovávystúpenie súboru kesaj tchave na košickom sídLisku Luník iX.

Rómske listy 2/2014 17kirmoro

7sedmička je rozprávková,kopec šťastia v sebe schová.sedem sestier, sedem strýkov,sedem bolo trpaslíkov…Zajačik mi šeptá,že ich bolo efta.

8po cestičke slimák ide,na výlet sa zberá.unavený, uťahaný,tam je kde aj včera.slimáčik už nevládze,oddýchne si v záhrade.kde sa vybral na výletmôžeš veru zistiť hneď.trápi ho už trošíčku,že má trasu – osmičku.

9do deväť už rátať viem,pochvalu dnes dostanem.išlo mi to všetko skvelo,lebo sa mi veľmi chcelo.

6Jekh, duj, trin, štar, pandž a šov,mám ja v škôlke kámošov.hráme sa v nej na školu,rátame do úmoru.

sl Ov n í k pr e pa n i uč i t e ľ k y

jekh – jedenduj – dvatrin – trištar – štyripandž – päťšov – šesťefta – sedemparňi kačka – labuťsap – had

5Pándž mám prstov na rúčke,zrátam ich. Sú sladučké,mamka pečie – a ja sámveľmi rád jej pomáham,mamka pečie – a ja samaspapkám, čo som namiešala.

Rómske listy 2/201418 chrobáčik

autorkou teXtov k príLohe kirmoro je kristína maGdoLenová.autorkou iLustrácií k príLohe kirmoro je anna martiňuková.

kde bolo, tam bolo, bol raz jeden drak. Žil v lese nad rómskou osadou a bol veľmi neprívetivý. drak žil v lese už veľmi dlho. pamätali si ho už starí rodičia detí v osade, aj ich starí rodičia. v osade sa po večeroch rozprávali príbehy o stratených deťoch, ktoré určite zožral drak.

Nad osadou bolo však veľké malinisko a deti sa občas zabudli a išli k lesu, aby si nazbierali sladké maliny. Ale takmer vždy ušli, lebo fučanie draka bolo také silné, akoby im stál za chrbtom.

raz popoludní sa na maliny k lesu vy-brala terezka. terezka mala šesť rôčkov a vždy túžila vidieť draka. dúfala, že pri malinách sa jej to podarí.

Len čo zobla prvú malinu, už sa ozval dračí rev. v tej chvíli vždy deti utiekli, ale terezka zostala stáť. čakala, čo sa stane ďalej. čakala, čakala… a fučanie bolo stále silnejšie, ale nikde sa nikto neobjavil.

„hm,“ zahmkala terezka. „asi bude lepšie, keď ho pôjdem pohľadať,“ pomys-lela si nebojácne a vykročila hlbšie do lesa.

po chvíľke dorazila k jaskyni s velikán-skym otvorom.

„aha ho,“ povedala nahlas. „to je určite dračí dom.“ vtom sa ozval taký buchot, že jej nebolo všetko jedno. ale nevzdala sa

a pomaly, pomaličky kráčala stále hlbšie do jaskyne. takmer nedýchala.

„čo tu robíš, dievčinka?“ ozvalo sa zrazu pred ňou. dvihla oči a čo nevidí? uprostred miestnosti na velikánskej po-steli leží drak a rukou si drží líce na tretej hlave. celkom ich mal päť. toľko ich stihla terezka porátať.

„prišla som sa pozrieť, či niečo nepo-trebuješ,“ vyhrkla terezka a čakala, čo sa teraz stane.

ale drak len nadvihol štyri hlavy a po-vedal: „potrebujem, zubára! bolí ma zub!“

to terezka nečakala, ale spomenula si, ako mamka vytrhla pokazený zub bra-čekovi tomášovi. a tak sa ponúkla, že sa mu na to pozrie. aj sa bála, keď sa blížila k jeho papuli, ale bolo jej ľúto, že ho ten zub tak veľmi bolí. drak poslušne otvoril tlamu a terezka mu do nej nazrela. videla, že v papuli má drak už len jeden-jediný zub a aj ten je boľavý. „jaj, dráčik,“ povedala. „ten zub musí ísť von!“

„dobre, dobre,“ hovorí drak. „ale čo ja potom urobím? to je môj posledný zub, všetky mi už vypadali. a keď prídem aj o ten, už sa ma nik nebude báť, nebudem môcť nikoho zjesť…“ vymenúval drak a po líci mu stekali slzy.

terezke bolo draka ľúto a povedala: „vieš čo? teraz ti pomôžem vytrhnúť po-kazený zub a ty potom prídeš so mnou do našej osady. môžeme sa tam spolu kama-rátiť. a budeš nám pomáhať. v zime môžeš v niektorých domčekoch, kde nemajú na drevo, kúriť. a my ťa budeme kŕmiť. bu-deš papať už len kašu, zeleninu, zemiaky a ovocie. budeš vegetarián. ale hlavne,“ uzavrela terezka múdro, akoby bola do-spelá, „hlavne už nebudeš sám.“

to sa drakovi zapáčilo. rýchlo vypľul posledný zub, zbalil si kufor, naložil terez-ku na chrbát a takto sa vybrali do osady.

bolože to v osade najprv strachu a po-tom dobrej nálady. každý sa chcel pozrieť do papule drakovi-vegetariánovi. a drako-vi bolo veselo tiež. Zrazu pochopil, ako je dobré nebyť sám. Aj sa v duchu čudoval, prečo neprišiel do osady už oveľa skôr. a aby toho nebolo málo, ďalší deň išiel s terezkou a deťmi do škôlky. či sa pani učiteľka nenasmiala? a nakoniec súhlasila s tým, že do škôlky bude chodiť aj drak. veď aj on sa chce naučiť čítať a počítať. A chce byť s deťmi, ktoré sú také úžasné. a tak si všetci spolu zaspievali pesničku:

roZprávka o drakovi

Máme v škôlke draka,veľmi sa nám ráta.

Nie je celkom zvyčajnebrať si draka do spálne,

ale my máme draka.Ozajstného draka.

Každé ráno zrátamedračie hlavy a či nie?

Má ich päť a žiadny zub,nie je to však Belzezub,

Je to dráčik náš,dobrý kamarát.

Máme v škôlke draka,ozajstného draka.

Milé deti, zaspievate si aj vy s nami?vypočujte si rozprávku ešte raz a spolu s pani učiteľkou si vysvetlite slová, ktorým nerozumiete. A ak sa vám rozprávka o drakovi páčila, tak si jedného nakreslite. Veď aj vy môžete mať svojho vlastného draka. No nie?!

Rómske listy 2/2014 19do vLastných rúk

pr e d s tav uj e me : róbe r t bu bn á r

Najväčším problémom mladých je viera v to, že život v osade je bezpečný

Prečo si po skončení povinnej škol-skej dochádzky nešiel študovať na stred-nú školu?

to, že som nešiel ďalej študovať bola stopka od rodičov. som totiž najstarší. a ako taký som musel pomáhať rodičom pri starostlivosti o súrodencov. Problé-mom boli aj financie. rodičia majú iba základné vzdelanie a z toho vyplýval aj ich postoj ku vzdelaniu.

V ktorom ročníku si ukončil základ-nú školu?

skončil som v ôsmom ročníku. chcel som sa vyučiť za krajčíra alebo v odbore kuchár-čašník. veľmi som chcel ísť do ško-ly a bolo mi ľúto, že musím zostať doma. po čase som úplne rezignoval. prežíval som zo dňa na deň a dni sa ťahali. túlal som sa po osade, ale nebavilo ma to. doma som okrem starostlivosti pomáhal aj pri upratovaní a varení, čo trvá dodnes. po-máham rodičom so všetkým.

Neoženil si sa?nie, zatiaľ. starať sa o rodinu je nároč-

né. A na to, aby som ju uživil, potrebujem prácu a tú zatiaľ nemám.

myslíš, že sa to zmení?dúfam. dovŕšením 21 rokov som dostal

šancu ísť do školy. Do osady prišli terénni sociálni pracovníci a hľadali študentov pre práve vznikajúcu pobočku strednej odbor-nej školy technickej so sídlom v košiciach. odbor murár nebol pre mňa. Zaujal ma odbor krajčír.

Prečo si váhal?myslel som si, že ľudia sa zo mňa budú

smiať. ja – 21-ročný a do školy? a krajčír nie je práve chlapské zamestnanie. Ale som rád, že som sa mýlil. Zobrali to cel-kom fajn. mám kamaráta, ktorý ma v tom podporil a do školy sa prihlásili aj dievča-tá, ktoré už mali aj bábätká a jedna z nich

dokonca bola tehotná. to ma povzbudilo. a plusom bolo aj to, že je to doma a všetci sme sa navzájom poznali. Zavážili aj fi-nancie. nemusím odoberať rodine z toho mála, čo poberá, na cestovné. Veľmi mi pomohli aj sociálni pracovníci. vlastne nielen mne, ale chodili z domu do domu a presviedčali rodičov, aby podpísali pri-hlášky.

čo povedali rodičia na tvoje rozhod-nutie?

súhlasili, lebo pochopili, že bez vzde-lania je život ťažší.

Aký to bol pre teba pocit sadnúť si opäť do lavice?

vynikajúci. akoby som sa vrátil domov. Za uplynulý rok som sa naučil dosť o šití. škola ma baví aj vďaka majsterke, ktorá je mojou oporou a tlačí ma dopredu. počas prázdnin mi dokonca škola chýbala a tešil som sa na september.

čo by si robil, keby si túto možnosť nedostal?

asi by som iba sedel doma, trápil sa a nemal šancu na normálny život. to, čo som a naučil za jeden rok, už aj praktizu-jem. ušil som pár drobností do domácnos-ti, sukne a kabelky pre sestry a kamarátky. Len cez prázdniny som neušil nič, lebo nemám šijací stroj. Zatiaľ.

čo je podľa teba normálny život?práca, mať rodinu, o ktorú sa viem po-

starať.stretol si sa alebo stretávaš s rasiz-

mom?Stretol. Jasné, že hej. V obchode, u nás

v dedine. nadávky do cigánov, že nerobí-me, že na nás robia. pri nákupe v obchode máš vždy „bodygarda“. nepáči sa mi to, ale nič s tým neurobím. nezmením ich.

bránil si sa proti takému zaobchá-dzaniu?

áno. niekedy som sa nezdržal a tiež som nadával, ale nepomohlo to. cítil som sa ešte horšie.

myslíš, že keď dokončíš školu, že sa to zmení?

nie som až taký naivný, ale budem mi-nimálne schopný sa uživiť a bez hanby ísť aj uchádzať sa o robotu.

Prečo podľa teba väčšina mladých zo segregovaných osád nemá ambície po-kračovať v štúdiu na stredných školách?

Hm… Asi najväčším problémom sú fi-nančné možnosti rodičov. Je to podľa mňa aj na nich samotných. musia chcieť. aj ja, pokiaľ by som trval na tom, že chcem ísť študovať, asi by mi rodičia museli ustúpiť. Ale najväčším problémom je viera v to, že život v osade je bezpečný. ten mimo nej je nebezpečný a nechcú nás tam.

moji mladší súrodenci na tom budú lep-šie. spolu so mnou sa na štúdium prihlá-sil aj môj o dva roky mladší brat na odbor pomocný murár. prehovoril som ho. tento rok spolu s nami nastúpila aj moja mlad-šia sestra. a do tých menších už odteraz hustím, že nech sa učia, lebo takto si budú môcť vybrať lepšie školy. hovorím im, že ak sa chcú dostať z osady, vzdelanie je je-diná cesta, lebo naši rodičia sú chudobní a nič okrem morálnej podpory im nedajú. oni sami vidia, že naši rodičia robia, čo môžu, aby nás uživili a ošatili.

Ako vidíš svoju budúcnosť?úspešne ukončiť školu a potom ešte

pokračovať v štúdiu na tej istej škole, ale v košiciach. majsterka katka chce, aby som sa stal riadnym zamestnancom soš technickej v košiciach. dúfam, že sa mi to splní! ak môžem, chcel by som sa poďa-kovať vedeniu školy, že umožňuje takým ľuďom, ako som ja študovať a získať tak šancu na život. Monika Sinuová

Róbert má 22 rokov je ako temer každý iný mladý Róm v osade. Má rád hudbu, tanec a svojich blízkych. Pochádza z 11 súrodencov. Vyrastal a doposiaľ žije v osade. V osade, kde život nikdy nebol a nie je jednoduchý. Po ukončení základnej školy nešiel študovať, hoci mohol… Zlom v jeho živote nastal, keď dostal ako 21-ročný šancu študovať. Pri podávaní prihlášky na štúdium najprv váhal, ale potom sa na to dal. V mieste bydliska sa totiž otvárala pobočka SOš technickej v Košiciach, ktorá umožnila študovať aj „starším“ mladým ľuďom. Bol najstarší z 20-tich novoprihlásených žiakov.

Rómske listy 2/201420 Las andro vast

Foto: Róbert Géza

Kecerovce sú srdcom olšavského mikro-regiónu. Obec je len necelých 40 km od Košíc – metropoly východného Slovenska. žije tu takmer 3 000 ľudí, z nich 60 % tvo-ria Rómovia. Z toho 25 % mládeže od 15 do 25 rokov.A mládež tu bola donedávna aj najväčším problémom. Možností na tráve-nie voľného času tu mládežníci mali málo. Miesta na príležitostné stretávania neboli, ak nerátame krčmu. škola funguje v dvoj-zmennej prevádzke. Aj preto tunajší terénni pracovníci hľadali možnosti, ako to zmeniť. A podarilo sa. Všetko to naštartoval pro-jekt YePP (Youth empowerment Partner-ship Programme), pri realizácii ktorého sa spojilo niekoľko mimovládnych organizácií z regiónu a Inštitút komunitné vzdelávanie z Berlína (ICe).

bYť DOsPeLý A ZODPOVeDNý

od začiatku je projekt zameraný na to, aby sa mládež zodpovedne pripravila na dospelosť a čo s ňou súvisí, teda pre-dovšetkým ako byť zodpovedným obča-nom. „aby pochopili, že oni sami môžu rozhodovať o budúcnosti, že nesmú byť pasívni a iba čakať, kto čo za nich vyrieši,“ to je filozofia Jula Pechu, terénneho pra-covníka. „bolo tu veľa projektov, väčšinou vnucovali mladým ľuďom, čo majú robiť. ale yepp je iný. dáva im šancu realizovať vlastné nápady, zorganizovať si aktivity od ich vymyslenia až po finále. učí ich plá-novať a to je novinka, ktorá si ich získala. a získala si nielen mládež,“ zdôrazňuje.

o tom, či sa mladí ľudia zapoja do akti-vít, totiž často rozhodujú ich rodičia, ktorí podobným programom neveria. „nám sa však podarilo dosiahnuť, že rodičia pod-porujú svoje deti a dokonca im dovoľujú zúčastňovať sa medzinárodných seminá-rov,“ dodáva pecha. v rámci yepp totiž už mládežníci pripravili rôzne aktivity pre celý mikroregión. „mňa osobne uchvátili voľby mládežníckeho starostu. účastníci projektu mali vlastné volebné tímy, voleb-né programy a bežala nám tu aj volebná kampaň. po skončení volieb sme s nimi hovorili o tom, čo je na tom zlé a čo je dob-ré,“ opisuje. Zdôrazňuje, že inšpirujúcim prvkom v projekte je aj zapojenie samo-správy. starosta sa spolu s mládežníkmi

O a k t i v i tác h ml á de ž e v mik rOr e gión e Ol š ava

prichádza čas pre mladých

zúčastnil na medzinárodnej konferencii, čo sa odrazilo aj na postojoch samosprávy k ich aktivitám. a tak vznikol v obci klub, kde si mládež realizuje vlastné programy.

OD hieR k sOciáLNemu PODNikANiu

yepp je projekt, ktorý podporuje ra-kúska nadácia erste. tá má vo svojom portfóliu desiatky mimovládnych orga-nizácií z 13 krajín európy. s cieľom spo-jiť schopnosti, vedomosti a skúsenosti vznikol vlani projekt s názvom efro-pa. „Zámerom je podporovať myšlien-ky a iniciatívy s cieľom rozvíjať sociálne služby a podnikanie,“ uviedol koordinátor projektu camilo antonio. a hoci sociálne podnikanie je nesmierne náročné, Erste má jasnú odpoveď na otázku prečo sa vy-brali touto cestou? „sociálne podnikanie preto, že sa potrebujeme postaviť na vlast-né nohy. Ľudia musia brať život do vlast-ných rúk, využiť lokálne zdroje, lokálne vedomosti a vybudovať pracovné možnosti pre nastávajúce generácie,“ konštatoval franz prüller, riaditeľ oddelenia sociál-nych programov nadácie erste.

mládežníci z keceroviec a okolia ne-mohli pri tom chýbať. vlani ich na úvod-nom stretnutí v rumunskom sacele zaujala výroba brikiet, ktorú prezentovala nora feldmar-blup. „Začala som realizovať svoj

projekt s rómami v maďarsku. uvedomila som si, že nemôžeme počítať s nejakým technickým vzdelaním týchto ľudí. ale chudoba je niečo, čo prežívajú veľmi osob-ne, a potrebujú veľmi jednoduché riešenia. samozrejme, je potrebná aj sociálna prá-ca, ale tiež potrebujú niečo hmatateľné,“ vysvetľovala nora feldmar-blup. odvtedy už preniesla projekt aj na východ sloven-ska. od apríla sa mládežníci z kecero-viec, vtáčkoviec, rankoviec učia vyrábať ecobrikety.

A čo ekobrikety sú? Ide o palivo robené z pilovín, papiera a rôzneho biologického odpadu. „Zadovážili sme lisovací stroj, vyzbierali materiál od ľudí a firiem a so skupinou mládeže sme začali vyrábať bri-kety. Tie sú distribuované podľa pravidla „pol na pol“, polovicu dostanú tí, ktorí ich vyrábali a druhú polovicu používame na charitatívne účely,“ uviedla františka on-drašíková z občianskeho združenia pre LEPŠÍ ŽIVOT, ktoré projekt zastrešuje.

medzitým si mládežníci nielen v ke-cerovciach vlastnoručne zrekonštruovali a vymaľovali mládežnícky klub, zrealizo-vali maľovanie na ulici tzv. WaLLart, v rámci ktorého ožili nielen zastávky au-tobusov ale aj ďalšie verejné priestranstvá.

aj preto, minimálne v tomto regióne, je možné povedať, že prichádza čas mla-dých… rómov.


Rómske listy 2/2014 21miesta pre rómov

tu je lepší život, ako v starej osade, to tvrdia zhodne takmer všetci obyvatelia strelníkov. „tu máme elektriku, vodu, záchod,“ hovorí marek čonka. má 42 ro-kov. „Lepší život tu máme. tam sme mu-seli chystať drevo stále, tu zatiaľ nie. mi-nulú zimu sme spotrebovali menej dreva, vytrimalo nám. tam sme museli topiť aj v noci, tu sme to nepotrebovali. v domoch je teplejšie,“ dodáva.

a čo im zo starej osady chýba? „tam sme vyrástli, tam sme si zvykli. ale tu je lepšie pre naše deti. Je to dobré, že sme tu. aspoň naše deti už vedia, čo je to elektri-ka, čo je to vodovod. Je to dobré, že dnuká máme všetko…,“ hovorí ružena mirgo-vá. Má 51 rokov a z nového bývania má veľkú radosť napriek tomu, že v jednom byte (izba, obývačka, kuchyňa) sú dnes dvanásti.

vedie, že sú od Letanoviec ďaleko, ale ako hovorí, „odtiaľto aspoň ide autobus ráno o siedmej, pol jedenástej a o pol dvanástej.“ autobus o siedmej je školský autobus, ktorý zabezpečuje dopravná spoločnosť eurobus. obec Letanovce na jej prevádzku však neprispieva. podľa starostu Letanoviec michala urbana obec finančne dotuje len prevádzku nočných spojov, ktoré zabezpečujú dopravu obča-nov prichádzajúcich zo zamestnania a to len od obce.

Náklady spojené s bývaním v novej osa-

de sú vyššie ako boli zvyknutí. v nových bytoch musia platiť nájom, čo je okolo 50 eur mesačne a tiež odvoz odpadu. ako po-tvrdil starosta obce, po roku prevádzky bytov nemajú žiadnych neplatičov. je to výsledok úzkej spolupráce s úradom práce v spišskej novej vsi, zavedenie inštitútu osobitného príjemcu a dôslednej kontroly. hoci pre obyvateľov osady to predstavuje náklady navyše, vnímajú to ako samozrej-mosť, ktorá im zvyšuje ich životný štan-dard. „ta, musíme zaplatiť,“ prikyvuje hlavou ružena mirgová „platíme za to, že tu máme všetko. tam bola hanba bývať,“ zdôvodňuje a dodáva: „robíme to pre naše deti. je to všetko pre nich.“

pri vstupe do bytu nás prekvapuje čis-tota a na pomery ľudí, ktorí prišli z pro-stredia bez elektriny a vody. prišli sme neohlásene, napriek tomu nemajú prob-lém nás pozvať dovnútra a ukázať, ako sa zariadili v novom. „to všetko ste si kúpili zo sociálnych dávok?“ pýtame sa prekva-pene. „tak sme si šetrili už niekoľko ro-kov predtým. vedeli sme, že pôjdeme do novej osady, tak sme si odkladali,“ hovorí a ukazuje krásne urobený obklad v ku-chyni. „máme tu tento pás, každý mesiac dokúpime ďalšie kachličky. doteraz nás to stálo 90 eur, ešte dve dokúpime budúci mesiac a bude to celé,“ pochváli sa pani ružena. a dodáva, že nemajú žiadne pô-žičky. je treba povedať, že maličký byt je

v s t r e l n í ko c h n e c h c ú b y ť o s a d o u , c h c ú b y ť n o r m á l n o u d e d i n o u

máme sa lepšie, ale všetko je veľmi ďaleko

V Strelníkoch žije v súčasnosti okolo 800 Rómov. K dispozícii majú 96 bytov, ktoré už dnes nestačia. Nová osada znamená zlepšenie životných podmienok. Ako túto zmenu vidia jej obyvatelia?

útulný a zariadený naozaj s vkusom. na to, že tu býva 12 ľudí, je to úžasné.

po desaťročí výstavby bytov už takmer všetci pociťujú nedostatok priestoru. v by-toch býva namiesto jednej rodiny aj viacej generácií. „tak je tu dobre, ale mám 4 deti, sú už veľké. V byte nás býva teraz 13 ľudí,“ vysvetľuje kristína šarišská. „keby sme boli len jedna rodina, to by sa dobre žilo, takto predsa len sú problémy,“ dodáva.

„aj keď tu musíme platiť, lepšie sa tu žije,“ hovorí kveta horváthová. má 25 rokov a na život tu sa pozerá ako na šan-cu mať sa lepšie. „Mnohí dostali rovnaké peniaze a minuli ich. teraz ich použijú na nájom a elektriku, ale to je pre nás, pre lepší život. naše deti už vedia, čo je to zá-chod, čo je to sprcha. ani cesty tam neboli. Všade samé blato, keď pršalo. Deti chodili do školy samé blato.“

Pochvaľujú si, že tu boli otvorené aspoň provizórne potraviny. a čo by chceli, aby v strelníkoch čo najskôr pribudlo? „pre deti škôlku, ihrisko, aby mali kde hrať. proste, tak by sme chceli, aby to nebola rómska osada, ale ako normálna dedinka,“ hovorí kveta o túžbe tunajších obyvateľov. „A lepšie autobusové spojenie, lebo veľa musíme chodiť pešo, keď nám treba dačo vybaviť. všetko je veľmi ďaleko.“

a či im neprekáža to, že sú zase na kope? „dobre nám je,“ tvrdia ženy. občas sú problémy s niektorými susedmi. Neboli sme tam zvyknutí, že sme takto natesno vedľa seba, každý mal väčšie súkromie v starej osade. ale zvykáme si,“ dodávajú.

všetci spoločne sa sťažujú na samo-správu, ktorá nechce prihlásiť obyvateľov k trvalému pobytu. Desiatky z tunajších obyvateľov žili už v starej osade, niektorí aj dvadsať-tridsať rokov, ale za celý ten čas nebola samospráva ochotná ich prihlásiť k trvalému pobytu. Bez zdôvodnenia. „Tak povie, že nemá čas, že sa to nedá…“ po-pisujú situáciu. cítia bezradnosť. mnohí musia pre sociálne dávky dochádzať do miesta pôvodného bydliska, čo nie je ani ľahké ani lacné.

a čo na to starosta urban? „hej, prihlá-sime ich. počkáme ešte rok a uvidíme…“

aj to ukazuje, že postoj samosprávy sa nemení ani po rokoch.


Foto: kristína magdolenová

Rómske listy 2/201422 romane thana

Základnú školu J. Sklenára v Letanovciach navštevuje viac ako tristo žiakov v 19 trie-dach, z toho dve triedy sú špeciálne, už 7. rok realizujú aj prípravné tzv. „nulté“ ročníky. škola vznikla v roku 1992, nadviazala na tradíciu rímsko-katolíckej školy založenej v Letanovciach ešte v roku 1650. Navštevujú ju rómske deti z troch lokalít: z obce Leta-novce, z rómskej osady Strelníky a z obce Arnutovce.

Vašu školu navštevujú deti z rómskej osady v Letanovciach. Ako sa odrazila nepriaznivá životná situácia rómskych rodín na vzdelávaní detí?

situácia rodín v starej osade bola veľ-mi zlá. nebola tam ani voda ani elektrina. v podstate sa ani veľmi do školy nepripra-vovali, resp. tam bola veľmi slabá príprava. nenosili si domov ani učebnice ani zošity, pretože v tých domčekoch nemali žiadne podmienky na učenie. boli sme sa pozrieť v novej osade, kde je to už iné. Je tam via-cej možností, aby si deti mohli robiť úlohy. niektorí žiaci si už nosia domov učebnice aj zošity. takže situácia sa zlepšuje.

Navštevujete deti aj doma?samozrejme. musíme vedieť, v akých

podmienkach dieťa žije. potrebujeme dobrú spoluprácu s rodinou, potrebujeme odozvu rodičov smerom k škole, ale tiež keď potrebujeme doladiť niektoré admi-nistratívne záležitosti.

Zmenil sa prístup žiakov a rodičov ku vzdelávaniu?

Na začiatku minulého školského roku, keď sa sťahovali do novej osady, videl som, že majú plány meniť veci k lepšiemu. videl som, že rodičia chcú zlepšiť podmienky pre svoje deti, aby sa mohli do školy pri-pravovať.

Vníma rómska komunita v Letanov-ciach potrebu vzdelávania?

myslím, že áno. každý z rómskych ro-dičov, keď sa s nimi rozprávam, berú školu ako niečo pozitívne. avšak v tých vyšších ročníkoch, keď sa už rodičia majú roz-hodnúť, kde umiestniť dieťa po skončení základnej školy, vtedy veľmi váhajú. tam vidím veľký problém.

Aké sú reálne študijné výsledky tých-to žiakov? Napríklad v ktorom ročníku bežne končia školskú dochádzku?

s r i a d i t e ľ o m c i r ke v n e j z á k l a d n e j š ko l y j . s k l e n á r a v l e t a n o vc i a c h mi c h a l o m š v a j ko m

rómski rodičia vnímajú školu pozitívne


povinná školská dochádzka je 10 rokov. väčšina žiakov končí školu skôr ako v de-viatom ročníku. väčšinou je to v ôsmom či siedmom ročníku.

Zvyšuje sa, podľa vás, tá pomyselná latka?

keď si porovnáme súčasnú situáciu s archívnymi záznamami, tak áno. kedysi končili školskú dochádzku bežne v piatom či šiestom ročníku. dnešný stav je pod-statne lepší. Závisí to samozrejme od ro-diny. Zriedkavé je to v siedmom ročníku, štandardne je to ôsmy alebo aj deviaty ročník.

Do akých projektov sa škola zapája a na čo sú zamerané?

tento školský rok sme sa zapojili do projektu mpc, ktorý sa realizuje pod názvom prined. je to vlastne projekt celodenného vzdelávania žiakov. Od pro-jektu si sľubujeme zlepšenie vzdelávacích výsledkov detí. predpokladáme, že nám pomôže podchytiť slabšie prospievajúcich žiakov. máme 4 odborných zamestnancov, ktorí by mali pomôcť tým slabším žiakom, aby sa mohli zlepšiť. v rámci tohto projek-tu je možné zapojiť žiakov do doučovania. keď skončia školu, tak si priamo v škole budú môcť písať domáce úlohy, pretože zatiaľ nemajú návyky robiť si domáce úlo-hy doma. práve tento návyk chceme u nich budovať. dúfame, že sa to podarí.

po skončení prípravy do školy by sme zas chceli deti zapojiť do rôznych vzdelá-

vacích krúžkov, do útvarov, ktoré by ich bavili a ktoré by súčasne rozvíjali aj ich intelekt.

Pre project PRiNeD škola prijala od-borných pracovníkov. sú medzi nimi aj Rómovia?

máme zamestnaných rómov aj ako odborných pracovníkov, máme rómskych asistentov učiteľa, ktorí ovládajú rómsky jazyk. Pretože práve tá jazyková bariéra je veľmi dôležitá, je dôležité ju prekonať. Aj v minulosti sme mali rómskych asistentov, ale máme rómov aj v iných pozíciách.

Pomáha vám to, že ste cirkevná škola, v komunikácii s Rómami?

Viera osloví každého. My pracujeme s deťmi nenásilným spôsobom. ráno za-čínajú školu modlitbou a spevom, ktorý je pre tieto deti veľmi prirodzený. cez tieto pesničky ich vieme osloviť hneď na začiatku dňa. jedenkrát v týždni máme sväté omše, pretože sme zistili, že deti ne-vedeli, ako vyzerá taká omša a takto majú možnosť sa s týmto cirkevným obradom zoznámiť. týmto spôsobom, vekovo pri-merane, medzi nich vnášame vieru.

má viera vplyv na zlepšovanie vzťahu Rómov a Nerómov, lebo na škole nie sú len rómske deti…

viera spája. vždy sa snažíme k tomu tak pristupovať. to sa snažíme učiť aj deti. Že treba spájať, nie rozdeľovať na základe rasy, farby pleti či iných odlišností.

Jarmila Vaňová

Rómske listy 2/2014 23sme rómovia


dokončenie zo str. 6 ďivesengero, hin man the o aktiviti pašal o festivalos, peskere aktiviti, save hine pre-ko dikhľarde, preko gore, savore, no dumi-nav mange, kaj kada hin le zavidľišagostar. vaj pes kerel vareso, andre soste me našči ňis kerav. kada hin žaľakero, no soske me majinďomas te kerel vaš dojekh projektos lobingos? Zorales te kerel kada, me ňikas nakamav te čorarel, me ča kamav, kaj te aven te dikhel pro miro festivalos, the kor-kore te dikhen sar oda hin. mi dikhen vaj oda festivalos hin pro 20 ezera, vaj 30 ezera euro, vaj 5 ezera euro. me som vaš oda, kaj mi aven te dikhel, buter goďaver odborňi-ka. šaj el, kaj arakhena the bilačhipen, pro šel percenti arakhena bilačho vareso, no duminav mange, kaj o festivalos hin aver sar okla festivali. u soske bi namajinelas te chudel o poľumidľipen. paťav, kaj vare-save manuša odoj avena pre oda, no hin man ajso gindipen, kaj o manuša te irinen peskero, sar oda dikhen, šaj el the kritika,

the na, paľis kada lengero dikhiben te džal pro urados ko gavermentos, bičhavav oda olenge upre, mi phenen o manuša peskero dikhiben, sar pes lenge diťhol kada festiva-los pal ajci berša,“ phenel o vlado.

pre dojekh festivalos pes majinel te leperel, kaj soske oda keras, so kamas te dochudel, na kaj ča te propaginel e ro-maňi kultura, no the pal oda, kaj kamas te zaarakhel prekal peste e romaňi čhib, peskeri identita, kamas pašeder te el paš e majorita ke slovačiko, kamas ade te dži-vel, the te sikavel, kaj kade kamas te dživel, the kamas prekal amende than. te sikavel peskero lačhipen.

„prekal ma hin e motivacija andre oda, kaj kamav vareso te dochudel. mušinav te phenel, kaj me korkoro, mire manušenca pašal mande, mira fameľijaha kamav te dochudel vareso, pro feder dživipen mire čhavenge. preko feder mire amalenge, len-gere fameľijenge. šaj el kaj phenena, he, le vlado has lačho gindipen, kerelas oda

šukares.., čačo, kaj pes te phenel he preko slovačiko. soske te na preko savoro slova-čiko. kaj has varekana varesavo festivalos, vičinelas pes balval fest, the kerelas kajse lačhe buťa. no kana vareko kerela avke, kaj amenge odkidela preke romaňi nacija va-resave love, akor oda goreder the goreder džala, bijo da mušinas te hel paš oda, paš ola manuša save oda kamen te čerinel, bo amen, e romaňi nacija sam adaj,“ dophenel o vlado sendrei.

o festivalos balval fest tel ola 15 ber-ša doanďa ke kokava but lačhe bašavib-naskere grupi, the but lačhe lavutaren. o nav kale festivalsoke hin imar maškar o roma ke slovačiko prindžardo, avke sar hin prindžardo o nava olenge, so les keren. hin oda e fameľija sendreiovci khatar e kokava. e redakcija khatar o ro-mane ľila kašatar mangel le festivaloske balval fest menk but berša, kaj dureder amenge te bararel e romaňi kultura, vi lačhi kedva, amaľipen. Jarmila Vaňová

Rómske listy 2/201424 amen o roma

amen sam štar pheňa, the me som nekphu-reder. e terneder sas feder, e magduška. oj kerďa duj maturiti. me keravas savoro, kaj te žutinav varesar la dake, le dadeske, bijo da, kaj amen sar jekhte cinahas o kher an-dro gav. savore roma dživenas akor andro romano than. the tekoj pes mukle andro sprikerkeriben. avke me kamľom varesar te žutinel. avke menk mange nahas de-šušov, geľom andre tekstilno fabrika ke revuca, imar keravas. paľis, kana somas phureder, geľom romeste.

me kamavas furt o geňiben, o gende, the savoro mange ciknovarbustar zairin-keravas. miro jekhto drom, kana chudas o love, oda has, kaj mange cinavas genďi.

kana man dodžanľom kaj man hin rako-vina, the somas sikaďi te kerel, tosarastar dži rači keravas. kana man dodžanľom, savo nasvaľiben man hin, zachudľom te phirel pre chemoterapija, ožarovaňe, jekh avreha. pro jekhto has, kaj man me oleha avri te kerav, the nadžanavas so la vrama-ha. nabirinavas, nahas man zor, somas sar domurdarďi, the duminavas, the pre ola bilačhe kovi. avke sar dojekh manuš paš kada nasvaľiben. imar mange davas andro redos kherutne pharipena save sle, kana džal pal o kher the avke dureder. hin man trin čhave, kaj kana merava, te na hel len pharipena. oda sas ajso jekhto miro

so keravas. dujto has, kaj man te na hen bilačhe dumišagi, kaj la vramaha varesar peske te žutinav. avke zachudľom, phenav, cirdav oda avri. avke oda cirdňom avri, no mištes kerďom.

nekbareder loš man has, kana dikhľom jekhto genďi. paľis pes mukľom andre duj-to, no nadžanav vaj džala avri e trito. di-khaha. iľom mange jekh pharo pendech, but pharo. Zachudľom te irinel, te skidel o buťa pal o romano porajmos ke slova-čiko.

džanen, nane sa avri dumimen. hin ode ajse vakeribena, save pes čačutnes ačhile. hin oda vakeribena pal o romane džuvľa, save predžiďile o dujto baro lu-makero mariben.

oda kamľom zorales te phenel, kaj amare romane džuvľa peske but avri cer-pinde. pal lende pes frima irinel. ča frima manuša pal lende džanen. paľis irinav ča-čutno, so pes ačhiľa vaj kavkes… džanen o roma varekana, no na ča varekana, the akana oda menk hin andre amende, kaj paťas pro but vakeribena. pro čohaňa, pro manuša so džanen te podkerel. hin ode the ajse vakeribena, kaj varekana o roma bikenenas le čhajen, ke varesave roma, oda hin menk varekhaj the adaďive. na-phenava kaj.

kala vakeribena pes čačutnes ačhile.

vaj sar pal e džuvľi, savake muľas o rom, sar oj ajci but rovelas la pheňaha. kana imar nabirinelas, phenďa la pheňake, akana me kidav zor, u akana rov tu.

džanen, me irinav pal e puraňi vrama bijo da, kaj odoj hin sa pal amende, pal o roma. akana imar oda nane. imar ča kamas te hel ajse sar aver. the kaj pes phe-nel, hoj nadžanas pes te prithovel ko aver manuša. no me duminav, kaj oda nane čačo. imar kadi vrama hin but aver. nane ajsi phari. irinav romanes bijo da, kaj odi romaňi čhib te na našľol. kaj odi romaňi čhib te ačhel dureder. e romaňi čhib hin but šukar.

miri fameľija oda iľa lačhes. iľa oda lačhes bijo da, kaj pro agor daranas, sar oda manca hela, dikhenas, kaj som cho-ľamen, na andre peskeri cipa, the kana dikhle, kaj kada mange del buťi, kaj imar na som choľamen, kaj imar avres lavas sa-voro pašal mande, the priiľom oda miro nasvaľiben, adaj hino ta so!

na dojekh rom hin ajso, kaj oda lel avkes, hoj asala pre oda so devla tu ke-res. soske tuke oda hela, milijoni vaš oda nachudeha. nazbarvaľoha. no prekal ma oda hin but interesantno buťi, lošaľarel man. oda hin najbaro mangavno. the kaj ačhela pal mande vareso. o terne manuša, save oda genena. Jarmila Vaňová

p a l p e s ke r o d ž i v i p e n v a ke r e l e i r i š a g o s ke r i e z l a t k a r u s o v a

irinav romanes, kaj amari čhib te na naščol


Rómske listy 2/2014 25naše Ženy

dokončenie zo str. 4Znásilnenie ju poznačilo. „po tejto uda-

losti som odmietala ísť do práce. rodičia na mňa kričali, pýtali sa prečo, ale odmie-tala som odpovedať. povedala som, že bu-dem doma a budem sa o všetko starať. dali mi potom pokoj…“

kALVáRiA

po tejto zlej skúsenosti istý čas nikde nechodila. potom si začal písať s chlapcom v čechách. Zrazu sa objavil pri ich dve-rách. na druhý deň s ním ušla. vzoprela sa tým snahe rodičov vydať ju za gádža. ušla, aby zabudla…

mladý muž bol prvý, komu sa priznala so znásilnením. keď otehotnela, na nátlak rodičov sa vrátila domov. skôr však zača-li problémy. Jej druh išiel do väzenia. Až potom sa dozvedela, že už vo väzení bol aj predtým.

a tu sa začala jej kalvária. do basy išiel celkovo 11 krát a skoro pri každom návrate z basy otehotnela. spolu si odse-del 22 rokov a 4 mesiace. bitky, nadávky, keď bol doma, boli na dennom poriadku a sú doteraz. ohrozuje aj deti. „policaj-ti ho poznajú. neraz musia zasahovať,“ hovorí. napriek tomu sa s nim nerozišla. „jej vlastná rodina však nad ním držala ochrannú ruku. Mala som malé deti… a teraz je to ešte ťažšie. pije, s ničím mi nepomáha, ale aj tak sa ho ľudia v osade zastávajú. vždy je žena vinná, keď zlyhá muž… vybrala si si ho, tak to musíš vydr-žať, hovorila mi matka.“

ROZVOD

s pomocou rodičov si postavili dom, ktorý však z veľkej časti dokončil jej otec, lebo jej muž bol vo väzení. Do nového domu v osade sa nechcela nasťahovať, ale jej otec jej vyhádzal všetky veci z domu na dvor. V zime a tesne pred pôrodom. Nič iné jej nezostávalo…“

iba raz v sebe našla silu a počas väz-

by sa s ním rozviedla. ale nepomohlo to. opäť zostala tehotná. stále dúfala, že sa polepší…

„Nebolo to naivné?“ pýtam sa.„bolo,“ odpovie a dodáva: „poznáš

toto: nemáš chlopa, nemáš pošľivosc! nie-kedy si myslím, že lepšie by bolo zomrieť a na nič nemyslieť. neraz som sa pohráva-la s myšlienkou, že dám deti do detského domova a začnem nový život…“

ale nakoniec to neurobila. prečo? „Lebo ich mám nadovšetko rada. nemá-me niekedy na chleba. on nepracuje, ja nemám prácu a je to niekedy veľmi, veľmi ťažké prežiť od dávky ku dávke. Nikto mi nepomáha. ani moji rodičia aj keď majú dostatok. mama občas potajme, aby otec o tom nevedel, donesie potraviny. ale vždy sa to nedá…“

VNúčATá

štyri deti sú ešte pri nej ale 5 z nich už má svoje rodiny. dokopy má 21 vnúčat. najstarší syn má od 3 žien dokopy 11 detí. Prvú dcéru splodil s oveľa staršou dievči-nou z osady. mal vtedy 14 rokov, bol ešte žiak základnej školy.

Najstaršia dcéra mala 14 rokov a ešte chodila posledný rok do základnej školy, keď sa vydala. druhá mala 17 a tá tretia 16 rokov. a prečo sa vydávali tak skoro? „vyspali sa s nimi a čo som mala robiť? potom by ťažko našli muža a išli by z po-stele do postele. vždy to tak bolo. myslím, že aj teraz je to tak. Moje 3 dcéry si zobrali tých, s ktorými sa aj po prvýkrát vyspali.“

iNTímNY žiVOT

hoci s mužom žije pod jednou stre-chou, v intímnom živote je to ťažké. „To-lerujem ho, lebo musím, avšak intímne s ním nežijem. napriek tomu si robí ná-roky a vždy, keď vypije, je u nás peklo. keď zaútočí na mňa alebo na deti, stane sa, že starší synovia ho aj zbijú. vtedy plačem bez prestania. toto sa nemá, ale čo mám

robiť? ale ubližuje mi viacej psychicky ako fyzicky. naposledy sa mi vyhrážal s nožom v ruke. prišli policajti. Zaútočil aj na nich. Podala som trestné oznámenie. Má súdny príkaz sa ku mne približovať a má naria-dené protialkoholické liečenie.“

POmOc

Nie je to jej prvé trestné oznámenie, ale tie predtým nakoniec vždy stiahla. väčšinou na naliehanie detí. keď sa vráti, chvíľu seká dobrotu a potom? pije, ďalej pije a pije.

„nemôžem ho vyhodiť, lebo nemá kam ísť. svedomie mi to nedovolí. je mi súde-né s ním ostať navždy…“ uzatvára. Ale na otázku, či ho miluje, takmer skríkne: „nie!“

a tak sa pýtam znova: požiadala si nie-koho o pomoc? psychológa, sociálku, žen-ské organizácie… počula si o nejakých?“

„nie. a načo? s čím by mi pomohli? videla si už rómku, ktorá pôjde za psy-chológom?“ pýta sa.

žiVOT V OsADe

Za najväčšie nešťastie považuje to, že sa z dediny vrátila do osady. „som presved-čená, že ak by sme bývali medzi bielymi v dedine, aj moje deti by mali iný život…“ niektorí jej súrodenci zostali v dedine a majú celkom iný život, normálny. majú prácu, ich deti sa dobre učia. „tu v osade sa moje detí nič dobré nenaučia…“

„veď chodia do školy….“ namietam. „A čo myslíš, že v škole je to iné? Veď všetky deti z osady dávajú do spoločných tried! sú spolu doma aj v škole. a jeden od druhého sa nemá čo naučiť…“

Má Laura ešte nejaké sny? „Túžim predať dom, odsťahovať sa z osady, mať pekný, zariadený dom a možno aj priateľa, s ktorým si budem rozumieť. a ešte zdra-vie pre svoje deti a vnúčatá…“ uzatvára svoj príbeh.

Monika Sinuová

Rómske listy 2/201426 amare dŽuvľa

Ružena Mirgová, má 41 rokov, dve deti – 21-ročnú dcéru Alexandru a syna domi-nika, ktorý má 20 rokov. Je šťastne vydatá a má úžasného manžela, ktorý je jej man-želom, priateľom, všetkým.

Aké ste mali detstvo?pochádzam z chudobnej rodiny robot-

níka zo spišských tomášoviec. mám šty-roch bratov. Rodičia pracovali dlhé roky na družstve, kde ťažko robili, aby nás uži-vili. v škole som bola úspešnou žiačkou, bola som všestranná. Zúčastňovala som sa rôznych mimoškolských aktivít ako je spev, tanec, literárno-dramatický krúžok. keďže som bola prísne vychovávaná, tak výber mojej strednej školy mohol byť len do vzdialenosti 20 km, lebo môj otec ma nechcel dať na internát, kvôli predsudkom voči mne ale i obave, strachu. takže som si vybrala odbor čašník–servírka s matu-ritou v spišskej novej vsi. v tomto odbore som sa však vôbec nenašla.

stretli ste na škole s diskrimináciou?áno, na tejto škole som sa prvýkrát

stretla s diskrimináciou. naša škola mala družobný styk so školou v nemecku, kde každoročne chodili najlepší, školou vybra-ní študenti na výmenné mesačné pobyty. výber študentov robila komisia a tiež maj-stri odborného výcviku. Medzi vybranými študentmi som bola aj ja. avšak majsterka odborného výcviku bola proti mne a vy-myslela si, že neskoro chodím na prax, čo nebola pravda.

pamätám si ako som sa rozplakala, pretože som nechápala, ako môže takto klamať. vždy som bola prvá na praxi, čo potvrdili aj moji spolužiaci, ktorí sa ma za-stali. Zastala sa ma i moja triedna učiteľka, ktorá to začala ihneď riešiť. samozrejme do školy prišli aj moji rodičia, ktorí ihneď išli za riaditeľom školy, aby to riešil. na-koniec na tlak zo strany školy, majsterka odborného výcviku priznala, že klamala a potom sa mi ospravedlnila. po čase som sa dozvedela, že táto majsterka mala zlú skúsenosť s inými rómami, ktorú si vy-bíjala na mne.

Iste, teraz už mi to príde úsmevné. a napokon vždy som si vedomá, že je veľ-ký rozdiel medzi dobou, v ktorej som bola

žiačkou ja a doba, v ktorej chodili do škôl moje deti. dnes je všetko akosi viac vy-puklé, viac viditeľné.

Ako ste sa dostali k učiteľstvu?raz som v meste stretla moju bývalú

riaditeľku z materskej školy, ktorá ma učila a mala ma veľmi rada, vraj či nechcem pra-covať ako asistentka učiteľa na šZš (špeci-álnej základnej škole) v spišskej novej vsi. celá bez seba som jej skočila do náručia, že áno, samozrejme, veď už dva roky zhá-ňam prácu. pracovala som cez nadáciu škola dokorán v projekte krok za krokom, kde som získala prvé skúsenosti s prácou s deťmi. táto práca sa stala mojím koníč-kom a zároveň poslaním. oporou mi bola pani učiteľka, ktorá mi bola zároveň mojou dobrou priateľkou. táto práca má napĺňa-la, bavila ma, konečne som sa našla v tom, čo ma baví, čo má veľmi tešilo.

tu som pochopila, že chcem učiť a vzde-lávať len rómske deti, čo sa mi po čase aj splnilo. tak som začala uvažovať o peda-gogickom vzdelávaní, ktoré som potom začala aj študovať. vybrala som si odbor učiteľstvo pre i. stupeň Zš (základnej ško-ly) a aj úspešne som ho aj dokončila. tak-tiež som si urobila aj rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky. dnes pracujem šZš v Letanovciach s rómskymi deťmi, ktoré pochádzajú z neďalekej osady Leta-novce, ktoré sú mi všetkým. Moja práca je pre mňa nie prácou ale mojím koníčkom, mojím hobby.

Aké sú letanovské deti? Zmenili sa po presťahovaní do nových domov?

títo žiaci prichádzajú do školy z menej podnetného prostredia. Väčšina nenavšte-vovala predškolské zariadenie a tak prvý kontakt so školským prostredím získa-vajú až nástupom do školy. Majú problé-my s komunikáciou, s vyjadrovaním sa, pretože rodičia s nimi komunikujú málo a navyše v rómskom jazyku. často nerozu-mejú, čo od nich učiteľ vyžaduje. nemajú vypestované základné hygienické návyky. trvá im aj pol roka, kým sa zadaptujú na nové prostredie.

Rodinné prostredie rómskych žiakov je chudobné na citové podnety, na lásku, pomoc iným. Nepoznajú pekné slovo, po-hladenie. učiteľ musí byť láskavý, milý,

trpezlivý a snažiť sa vytvoriť pre žiakov v triede príjemné prostredie, aby sa žiaci do školy tešili. prinášajú so sebou množ-stvo problémov, ktoré učiteľ musí riešiť sám. Keďže sú ochudobnené o city, časté sú u nich prejavy agresívneho správania. Bežné sú u nich krádeže, drzé správanie, fajčenie a fetovanie.

Ja učím už šiesty rok tie isté deti, kto-ré predtým navštevovali dva roky ZŠ. Na Zš nezvládali osnovy a tak boli preradení na našu školu. sú to úžasne deti, sú pre mňa všetkým. určite som pre nich vzorom a vediem ich k tomu, aby sa vzdelávali, boli slušnými ľuďmi, čo sa mi zatiaľ darí. deti a rodičia ma rešpektujú, nemám problémy s rodičmi, vychádzajú mi vždy v ústrety. Záškolákov v triede nemám, dochádzku mám veľmi dobrú. pracujem v kolektíve, ktorý je najlepší z kolektívov, kde som do-posiaľ pracovala. moji kolegovia sú fan-tastickí ľudia plní lásky, porozumenia, sú veľmi empatickí, sme ako jedná rodina, cítim sa medzi nimi veľmi dobre.

čo pre vás znamená učiť rómske deti?pre mňa osobne je obrovským zadosťu-

činením, keď vidím mojich žiakov, ktorých učím alebo učila, že sú pokojní, vyrovnaní. stáva sa pravidlom, že keď má náhodou stretnú, tak už zďaleka ma zdravia a vidím im na očiach, že sú rady a šťastní, že má vidia. A to je asi to najväčšie šťastie, ktoré môže postretnúť učiteľa. a mojím osob-ným vnútorným prianím je, aby sa tieto moje deti mohli plnohodnotne zaradiť do spoločnosti.

Aké plány, sny máte do budúcnosti?myslím si, že každý človek má vo svo-

jom živote svoje poslanie a taktiež aj mne pán boh dal poslanie, aby som pracovala s rómskymi deťmi, aby som im pomáha-la, naviedla na správnu cestu ich biednym životom a bola im oporou. moja práca nie je pre mňa len prácou ale mojím krásnym koníčkom, v ktorom nachádzam životné naplnenie. Monika Sinuová

hOvOr íme s :

r u ž e n o u m i r g o vo u , u č i t e ľ ko u šp e c i á l n e j z á k l a d n e j š ko l y v l e t a n o vc i a c h

sú to úžasne deti, sú pre mňa všetkým

téme Letanoviec je

venovaná príLoha

romane thana .


o florian Giňa hino šerutno jarovňicate. andre kala avrikidipena, save ena ko 15. novemberis 2014 džal pale te kandidinel pro šerutno. ov hino rom. sar phenďa preko romane ľila, dži akana džanel pal oda, kaj pro šerutno andro gav jarovňi-ce kamen te kandidinel 4 gore, the leha trin džene roma. o šerutno Giňa džal pre kadidatka la romaňa politikaňika serake strana rómskej koalície (srk). Leha pre kadi kandidatka džan 13 poslanci roma-ne. o kandidatki pes phanden andre ko 21. ďives le čhoneske september 2014. jarovňicate hin 3 035 manuša so šaj voľ-binen, lendar hin 751 gore, okla savore hine roma.

o roma Letanovcendar – strelniky, kana kamena te voľbinel, mušinena te džal vaj 2,5 kilometri ko avrikidipena. preko romane ľila oda phenďa o šerutno le ga-veske o michal urban. „amen pro gav has

zgeľipen le poslancenca anglo jekh čhon. vakerahas pal o avrikidipnaskere okrski, the bijo da, kaj nane ko strelniky than, vaj varesavo lačho kher pre kada aktos, nake-raha ode okrskovo than. ko avrikidipena avke musaj te avel andro gav,“ phenďa o urban.

sar dodiňa, ko našči doavel andro gav, šaj pomangel oda, hoj ke leste te aven khere la urnaha. no oda musaj te phenel pro gaveskero kher ke komisija. o urban phenďa, hoj o roma Letanovcatar-strel-niky, naachaľon andro avrikidipnaskere ľila. bijo da ov dikhel, the oda, kaj len but o avrikidipena nainteresinen. ko avrikidi-pena džan pal leskero vaj ča 25 % roma. ko gav Letanovce hin 1 476 manuša so šaj džan te voľbinen.

andro avrikidipena save ena ko čhon novemberis 2014, džal pale te kandidinel andro gav podhorany ko arašis kežmarok,

the o šerutno jozef oračko (smer). jekhe-tane leha džana the 9 romane poslanci. vašo stolkos pes leha marla tiš jekh gadžo savo sas anglal leste šerutno. o oračko ačhľa šerutneske andro berš 2011, the sas jekh khataro 30 romane šerutne ke slovačiko. kana preiľa o gav andro vasta, o gav sas bijo love. akana o gav le lovenca ačhel mište. nahas oda lovko bijoda, kaj le 9 poslancendar le gaveske, hine 6 gadže, the nakamenas leha but lačhes pro agor te kerel. paľis oda imar has feder. o oračko kamel akana te dochudel, peskeren 9 ro-manen kandidaten. andro gav podhorany hin 1 116 manuša so šaj voľbinen, olestar hin 316 gadže.

podhoranende dživen 1 914 manuša, the olestar hin buter sar 70 % roma.

Jarmila Vaňová Monika Sinuová

av r ik idipen nOv e mbe r is 2 014

o avrikidipena ena interesantne pre ko roma

do obecných a mestských zastupiteľstiev

a tiež voľby starostov a primátorov

sa konajú 15. novembra 2014.

Aj vy môžete rozhodnúť o tom,

kto bude ďalšie 4 roky

rozhodovať o Vašom živote.

Chcete zmenu k lepšiemu?

Tak nezabudnite ísť

k volebným urnám

a odovzdať svoj hlas.

Aj ten Váš hlas môže rozhodnúť.

V O Ľ B YO voľbi pro gavutne the foroskere

zastupiteľstvi, the o voľbi pro šerutne,

ko gava the primatora ko forova, ena ko

15. novemberis 2014.

The tumen šaj kiden avri olen,

ko 4 berša kerela oda, sar diťhola avri

tumaro dživipen. Kamen o averipen

ko feder? Akor nabisteren te džal

pro voľbi te del peskero hangos.

The tumaro hangos,

šaj el ajso, so šaj sa visarel ko feder.

Volím, som občan!Voľbinav, the me ade dživav!

Rómske listy 2/201428

Helena Lalíková je verejnosti známa už od Nežnej revolúcie. Aktivistka, spisovateľka. Má dvoch synov, obaja skončili strednú ume-leckú školu v Košiciach, mladší syn nastu-puje na technickú univerzitu. Je rozvedená, ale s bývalým manželom žijú v spoločnej domácnosti. Obaja pôsobia aj ako rómski aktivisti, tiež vedú svoje deti ako aj vnukov k rómskej národnej hrdosti. Veľkým vzorom v rodine je práve jej bývalý manžel Jozef Červeňák. „Jozef celý svoj život oddal práci pre rómsku komunitu. Bol pri zrode kultúrno- -politicko-obrodzovacieho hnutia ako ak-tívny činiteľ či už v kultúre alebo v politike. Vďaka nemu mám široký obzor aj poznatky zo života Rómov a ich problémov,“ hovorí Helena.

Ako vnímate dôležitosť bývalých ak-tivistov, politikov – Rómov?

bývalí aktivisti sa zaslúžili o vytvorenie kultúrnych a politických inštitúcií, divad-la, novín, založili sa stredné a vysoké ško-ly, čím preniesli naše národné, kultúrne aj politické dianie ďaleko dopredu. Nazna-čujem tým, že doba po nežnej revolúcii bola pre nás veľmi priaznivá. rómom sa v každej dobe žije ťažko a dnes, keď nám úplne chýbajú sociálne istoty, je to ešte horšie. spoločnosť si začala zamieňať kul-túru chudoby s kultúrou Rómov. Otrasné chatrče a getá zo sociálnymi problémami a kriminalitou nájdeme všade vo svete, kde je chudoba. a nie sú to len rómovia, ale aj iní ľudia, ktorí žijú svoje beznádejné živo-ty na okraji spoločnosti. nás netrápi len chudoba ale aj všade zmáhajúci sa rasiz-mus, ktorému musíme denne čeliť v kaž-dej sfére života. Ľudia si neuvedomujú, že rasizmus je hrozbou pre celé ľudstvo a genocídy spáchané v minulosti sa nesmú opakovať. sme najviac skúšaným a bitým národom a preto je veľmi potrebné, aby sme sa aktivizovali a zapájali sme sa do rôznych inštitúcii, ktoré riadia či inak za-sahujú do chodu spoločnosti.

Vy kandidujete na post starostky vo vašej lokalite, prečo?

rozhodla som sa kandidovať na post

starostky. hoci len na pár rokov, aby som mohla zmeniť postavenie rómov v našej obci. bolo by to v roštáre moje víťazstvo nad rasizmom. máme tu separovanú škôl-ku aj školu, kde naše deti neadekvátne vy-chovávajú. a máme aj svoju časť v kúte na cintoríne, kde vládne pravidlo vyhostenia ešte aj po smrti. Žiadala som o kandidatú-ru nemenovanú rómsku politickú stranu, ale chceli peniaze. a tak som sa stotožnila s cieľmi a programom jednej nerómskej strany.

Je dôležité pre rómske ženy zúčast-ňovať sa na verejnom živote teda aj na politike?

Zdravá – ničím nenarušená rodina je základom úspešnej spoločnosti a rodinu udržuje predovšetkým matka. preto je po-trebné, aby sa ženy politicky angažovali, aby stáli pri svojich manželoch, a spoločne tak obhajovali a bránili práva svojich ro-dín. Žena-matka je najlepším obrancom svojho pokolenia, lebo rozhoduje a hovorí svojím láskavým srdcom a svojou odda-nosťou bojuje do poslednej chvíle za deti, ktoré v bolestiach priniesla na svet.

Aké sú vaše priority? čo chcete ako nová starostka zmeniť, ovplyvniť?

ak budem môcť meniť veci v prospech

dobra, tak sa predovšetkým vyvarujem všetkých chýb, ktoré sa vo výchove nášho národa stali. je to môj pohľad a nikomu ho nevnucujem. Myslím si, že spoločenské zriadenie málo vychovávalo a vychováva rómov k vlastnej zodpovednosti a to je tá základná chyba v ich živote. róm musí konečne niesť zodpovednosť za výchovu a napredovanie svojej vlastnej rodiny. on sám sa musí snažiť a keď by sa mu to aj napriek snahe nedarilo – vtedy je potreb-né mu pomôcť. Vedomie, že nám niekto pomôže, že nám niekto niečo dá len tak, pripravilo týchto ľudí o potrebu sa snažiť samostatne niečo zmeniť vo svojom živote.

a najhoršie je to, že im vzali vlastnú identitu. nechceli a neuznali našu kultúru a vzali nám naše pravidlá, kde róm sa pre-dovšetkým k rómovi správal ako človek. doslova vnútili celej spoločnosti obraz neprispôsobivého Róma, ktorý dokáže žiť pod ľudskú dôstojnosť. ak ste vysunutí na okraj spoločnosti, neostáva vám nič iné len sa prispôsobiť danému prostrediu – bez prístupových ciest, bez vody a elektriny. ak človeku zoberiete vlastnú tvár, nesna-ží sa vstať z bahna a špiny. predtým bolo ťažké byť Rómom a teraz je to ešte ťažšie pri získavaní práce.

našou úlohou je predovšetkým prina-vrátiť nám národnú hrdosť a len tak do-kážeme všetci spoločne čeliť nevraživosti spoločnosti. každý človek je ojedinelý svojimi schopnosťami a my všetci potre-bujeme príležitosť byť na scéne. Preto je potrebné, aby sme mali zastúpenie vo všet-kých sférach riadenia spoločnosti. Kto iný dá možnosť našim ľuďom sa predviesť, se-barealizovať sa? kto iný náš národ vyvedie z doby kamennej ak nie my sami s pomo-cou spoločnosti? všetky národy dokážu vedľa seba žiť po vzájomnom spoznávaní sa a tolerancii. v zvieracej ríši je pestrofa-rebnosť a neexistuje tam žiadny rasizmus. Len múdry človek dokáže žiť v symbióze so všetkým živým na zemi. chcem byť pro-spešná svojmu národu a spoločne s ostat-nými ho chcem vyviesť z tmy na svetlo.

Jarmila Vaňová

hOvOr íme s :

he l e n o u l a l í ko vo u – k a n d i d á t ko u n a s t a r o s t k u o b c e r o š t á r

ak človeku zoberiete vlastnú tvár, nesnaží sa vstať z bahna a špiny

rómske listy 2/2014

Documents