ročník 24 regionálny mesačník číslo 6 jún 2014

NOS Lučenec v rámci monitoringu miest a obcí regiónu uvádza cyklus „Predstavujeme mestá a obce Novohradu“.

Ide o reportáže zamerané na oblasť miestnej kultúry. Končíme poslednou 79 obcou Novohradu – Biskupicami.

História: Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1246. Obec však vznikla skôr, ešte v 12. storočí a patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Sloven-sku sa Biskupice spomínajú v r. 1294 ako Puspuky. Ďalšie názvy boli Pyspeky (1417), Filakowska (1773),Pišpeky (1920), ale aj Peky. Dnešný názov Biskupice sa používa od roku 1927, maď. Püspöki, Fülekpüspöki. Erb obce je vlastne kombiná-ciou troch zachovaných pečatidiel, na ktorých sa nachádzali presne neurčiteľné konáriky. Nakoniec heraldická komisia schválila erb v dnešnej podobe a namiesto konárikov sa v ňom nachádzajú dva pšeničné klasy, nakoľko tunajšia pše-nica bola vraj najvyhľadávanejšou na lučenských trhoch. Sú-časťou erbu sú biskupské symboly: mitra – čiapka, berla – palica, dvojkríž. Obec bola viackrát iba mestskou časťou Fiľakova, ale od roku 1991 je samostatná. V zozname kultúrnych pamiatok na území obce sa nachá-dzajú v areáli miestneho cintorína až tri pamiatky (vyhl. 15. 6. 1968). Biskupská pohrebná kaplnka Zvestovania Panny Márie z r. 1750-54, vedľa nej sa nachádza rázsochová dreve-ná zvonica a socha sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia, ktorá pôvodne stála pred bývalou katolíckou školou na námestí obce. Ďalšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, barokový z roku 1728, rozšírený bol roku 1818, mramorová krstiteľnica s lupienkovou kupo-lou je z prvej polovice 18. storočia. Vedľa kostola sa nachá-dza súsošie veľkej sv. Rodiny (Sv. Joachim, sv. Anna, panna Mária, sv. Jozef s malým Ježiškom) a patrí medzi obecné pamätihodnosti. Pamätné tabule majú dve, jedna na pamiatku obetiam 1. a 2. svetovej vojny je umiestnená na Dome smútku a osadila ju miestna samospráva 16.9.2006. Dom smútku bol vysvätený r. 2006 a zvon darovala partnerská obec. Druhá

Pamätné tabule majú dve, jedna na pamiatku obetiam 1. a 2. svetovej vojny je umiestnená na Dome smútku a osadila ju miestna samospráva 16.9.2006. Dom smútku bol vysvätený r. 2006 a zvon darovala partnerská obec. Druhá pamätná tabuľa MILLENNIUM z 27.5.2000 je na obecnom úrade .

Z významných osobností obce je možné spomenúť Andrása Püspökiho , ktorého pozostatky sa našli v kaplnke a údajne daroval oltárny obraz nachádzajúci sa v kostole. 2009 bol umeleckým vedúcim SĽUK-u. Od roku 1987 spolupracoval s Japonskou folklórnou federáciou a Folklor Reportom Tokyo, pokr. na str. 2

vyučoval a propagoval slovenský a maďarský ľudový tanec nielen v Japonsku, ale aj v Hong-Kongu, USA, Maďarsku, Poľsku, Nemecku a v Českej republike. Rodákom z Biskupíc je baletný tanečník, choreograf Štefan

Biskupice sú hrdé na známeho cho-reografa a tanečného pedagóga Mgr. art. Ervína Vargu, ktorý tu žil a chodil do základnej školy. V rokoch 1982 – 1990 bol v Lúčnici asistentom profe-sora Nosáľa, zároveň v rokoch 1984 – 1990 bol umeleckým vedúcim a cho-reografom súboru Szőttes, v rokoch 1990 – 1995 bol umeleckým vedúcim a choreografom tanečnej zložky FS Mla-dé srdcia (Ifjú szívek). Od roku 2003 do 2009 bol umeleckým vedúcim SĽUK-u. Od roku 1987 spolupracoval s Japonskou folklórnou federáciou a Folklor Reportom Tokyo, vyučoval a propagoval slovenský a maďarský ľudový tanec nielen v Japonsku, ale aj v Hong-Kongu, USA, Maďarsku, Poľsku,

strana 2 REKUS Pokr. zo str. 1 ...vyučoval a propagoval slovenský a maďarský ľudový tanec nie-len v Japonsku, ale aj v Hong - Kongu, USA, Maďarsku, Poľsku, Nemecku a v Českej republike.

Rodákom z Biskupíc je baletný tanečník, choreograf Štefan Katona. Ako absol-vent Baletného ústavu v Budapešti, tan-coval a cestoval po celom svete. V roku 1995 sa usadil v Martovciach, dedinke medzi Komárnom a Hurbanovom. Prečo si vybral za svoj nový domov Martovce? Ako člen folklórneho súboru Mladé srd-cia robil v minulosti aj etnografický výs-kum a tak túto dedinu v roku 1983 ob-javil. Ako prírodná zaujímavosť by sa mohla spomenúť studnička známa pod me-nom Mogyoróska. Názov by sa dal pre-ložiť asi ako „lieskovcová“, nachádza sa na okraji obce. Prameň a okolie by chceli upraviť, lebo kvalitu vody si do-máci pochvaľujú. V minulosti z nej údaj-ne viedol drevený vodovod na hrad vo Fiľakove. Podľa slov starostu, boli objavené sve-dectvá o ťažbe ílu na území obce, z kto-rého sa vyrábali škridle a následne vy-paľovali v peciach, ale nezachovali sa. Súčasnosť: Biskupice patria do mikro-regiónu Obručná.

Majú 1 120 obyvateľov. Starostom je Ing. Alexander Bacskai. Obecný úrad od 1.1.1991 sídli v nádhernej budove kultúrneho domu a v porovnaní

zrejmosťou je verejný internet a evidujú vyše 3000 zväzkov kníh.

Pri vstupe do úradu upúta veľmi pekný drevený altánok, ktorý si vybudovali z vlastných zdrojov a je ako stvorený na rôzne akcie, veď práve v ňom sa v rámci dní obce pripravujú tradičné dedinské špeciality. Kronika je vedená a k nah-liadnutiu je na obecnom úrade. Pri obecnom zastupiteľstve majú zriadenú aj kultúrnu komisiu, ktorej predsedom je Mgr. Tomáš Tóth. Obec spravuje nielen ZŠ pre 1.- 4. roč-ník, ktorej riaditeľkou je Mgr. Juliana Tóthová, ale aj MŠ pod vedením Evy Katonovej.

Deň obce je najväčším podujatím, orga-nizuje sa prevažne prvú septembrovú sobotu. Predtým mu predchádzali tzv. oberačkové slávnosti, ktoré sa konávali koncom septembra.

Súčasťou Dňa obce je ponuka tradič-ných dedinských jedál, vlani na 6. roč-níku pripravovali pité, čo je vlastne do-máci koláč, najčastejšie sa robí z jabĺk a vtedy je to jablčník, ale napiekli až 5 druhov a veľký úspech mali aj tvaro-hové či makové a koláče... Pokr. na str.3 so zemiakového cesta. Predtým to boli palacinky, lokše, buchty, lebo každý rok ponúkajú niečo iné. Sprievodným

Majú 1 120 obyvateľov. Starostom je Ing. Alexander Bacskai. Obecný úrad od 1.1.1991 sídli v nádhernej budove kultúrneho domu a v porovnaní s ostat-nými obcami regiónu je asi priestorovo najväčšia. Grant na rekonštrukciu budo-vy kultúrneho domu a obecného úradu získali z Európskeho poľnohospodárske-ho fondu pre rozvoj vidieka.

Kultúrny dom bol postavený v roku 1972, zrekonštruovaný v r. 2011.

Nachádzajú sa v ňom až dve sály, malá s kapacitou 100 miest a veľká je vhodná až pre 300 divákov.

Malá sála

Veľká sála

Okrem veľkého javiska, je tam bufetová miestnosť, kompletne vybavená kuchy-ňa, od pohárikov, tanierov, obrusov, mís. Preto sa netreba čudovať, že ju využívajú aj z ďalekého okolia. Knižnica je taktiež v týchto priestoroch a je umiestnená na prízemí, aby bola dostupnejšia pre starších ľudí, samo-zrejmosťou je verejný internet a evidujú vyše 3000 zväzkov kníh. Pri vstupe do úradu upúta veľmi pekný drevený altánok, ktorý si vybudovali

REKUS strana 3

1968, predtým existovalo zoskupenie folkloristov, ale fungo-valo len krátko. Už v roku 1969 mal súbor vlastný program s hudobnou kapelou, ktorej vedúcim bol Károly Noskó. Na oslave 25. výročia založenia, 27.11.1993, sa predstavili veľko-lepým programom. Krátke obdobie po roku 1996, teda viac ako po 30 rokoch od založenia, súbor zanikol. Vo svojom re-pertoári mal Palóc 35 choreografií a za 25 rokov evidovali celkom 120 členov. Z choreografov súboru to boli predovšet-kým Székely István zo Šalgótarjánu, Szmolenický Gábor, Štefan Katona či Ervín Varga. Viacerí z nich boli aj tanečníci. Dobrou správou pre všetkých milovníkov folklóru je, že chva-labohu sú medzi nami ľudia, ktorí zachytili históriu FS Palóc aj na moderných nosičoch, teda na DVD. Takým je aj kolega, Karol Galcsík. Obdivuhodnú históriu tohto súboru určite pod-robnejšie predstavíme prostredníctvom prezentácie folklór-nych súborov v nasledujúcich číslach.

Biskupice - Deň obce - koláč zo zemiakového cesta, foto Galcsík

Biskupice - Deň obce - výstava obrazov , foto Galcsík

Zdroj: Szomszéd András: „(Fulek) Püspöki képek – 1918-ig“, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť, Wikipédia

Pokr zo str. 2 ... zo zemiakového cesta. Predtým to boli palacinky, lokše, buchty, lebo každý rok ponúkajú niečo iné. Sprievodným podujatím osláv obce bola minulý rok výstava troch amatérskych maliarov – Viliam Bartko, Gejza Nyari a Jarmila Zacher-Pajpachová. Z ďalších aktivít možno uviesť fašiangový sprievod, stavanie mája, Deň matiek, Deň detí, oslava jubilantov sa organizuje od r. 1994 a pozývajú na ňu oslávencov, ktorí sa v danom roku dožijú veku 60 rokov a viac, vždy po 5 rokoch. Poslednými akciami býva Katarínska a silvestrovská zábava. Publikáciu pod názvom „(Fulek) Püspöki képek – 1918-ig“ vydala obecná samospráva v roku 1996, autorom je Szomszéd András a lektorovala ju Mária Adamová. Tieto Biskupské zošity mapujú históriu usadlosti od vzniku až do roku 1918.

V Biskupiciach pôsobia viaceré organizácie. MO Csemadoku predsedá Eva Katonová a 13.2.2011 založili pri ňom ženský spevácky zbor PRO MUSICA. Obecný športový klub vedie Viliam Dóša a predsedníčkou ZO Slovenského červeného kríža je Mária Dóšová. Obec dobre spolupracuje s rímsko-katolíckou farnosťou Biskupice, k jej filiálke patrí celkom 5 obcí (Belina, Radzovce, Čakanovce, Š. Bukovinka a Biskupi-ce). V rokoch 1991 – 2001 existoval katolícky spevácky zbor Vox Cordis, ktorý založil kantor, Ing. Ján Simon a viedol ho spolu s manželkou Agnesou.

Družobnou obcou je Szurdokpüspöki, obec v Maďarsku, presnejšie v Novohradskej župe. Partnerstvo bolo obnovené v r. 1992, ale spolupráca neoficiálne fungovala aj predtým. Každoročne sa konajú výmenné akcie najmä v troch oblas-tiach – školstvo, kultúra a šport. V maďarskej obci sa orga-nizuje obľúbený husací festival (Püspöki Libafesztivál), lebo obec bola známa chovom husí. Volali ju aj husacia dedina a keďže po maďarsky je hus - liba, domáci obec žartovne vola-li aj „Libanon“. Nemožno nespomenúť folklórny súbor PALÓC Fiľakovské Biskupice, zakladajúcim a dlhoročným vedúcim bol Molnár Tibor, po ňom viac vedúcich, Dr, Maj, Gabriela Patvarosová, naposledy Teleki Béla. Palóc bol založený na jeseň roku 1968, predtým existovalo zoskupenie folkloristov, ale fungovalo len krátko. Už v roku 1969 mal súbor vlastný program s hudobnou kapelou, ktorej vedúcim bol Károly Noskó. Na oslave 25. výročia založenia, 27.11.1993, sa

strana 4 REKUS

vensko-poľskej hranice. V lete organi-zujem pre deti tenisové kurzy, v zime lyžiarske sústredenia. Je tam veľmi pekná príroda, pripomína mi to Štrb-ské Pleso. Vo voľnom čase si chodím zabehať, bicyklujem sa a sem-tam si zahrám tenis. Pri neďalekom mesteč-ku Dukla sa nachádza pustovňa sv. Jána z Dukly, ktorú navštevuje veľa pútnikov a aj ja tam rada chodím.

Čo by ste odkázali dnešným mladým začínajúcim športovcom?

Je veľkou škodou, že v súčas-nosti boli zrušené tréningové stre-diská mládeže, v rámci ktorých mala mládež možnosti i podmienky na tréningy i na prvé turnaje. Dnes je, žiaľ všetko iba o peniazoch, keď nie sú peniaze, niet ani športu. V „oných“ časoch mi sústredenia platilo Cen-trum akademického športu, reprezen-táciu hradil štát. Dnes štát nedotuje nič, treba hľadať sponzorov. Napriek tejto realite držím mladým športov-com palce, aby boli veľmi vytrvalí, nevzdávali sa ľahko. Atletika – to sú hodiny driny, úspech si treba zaslúžiť.

PhDr. František Mihály

Vojenský pilot, historik, sume-rológ, publicista, vydavateľ, vysokoškol-ský učiteľ Prof. Dr. Ferenc Badiny-Jós, CSc. sa narodil 3. 6. 1909 v Haliči, okres Lučenec. Meštiansku školu a prvé 4 ro-ky gymnázia absolvoval v Balážskych Ďarmotách. V r. 1923-27 študoval na Vojenskom reálnom gymnáziu Štefana Bocskaya v Budapešti, v r. 1927-31 na Maďarskej kráľovskej vojenskej akadé-mii Ludovika v Budapešti a v r. 1931-33 na Vysokej škole pre pilotov v Szombat-helyi.

Pokr. na str. 5

Po štúdiách na Akadémii Ludovika zahájil svoju dôstojnícku činnosť

„„DDnneess jjee vvššeettkkoo iibbaa oo ppeenniiaa--zzoocchh,, žžiiaaľľ,, aajj ššppoorrtt““

Atlétka, športová inštruktor-ka Ľudmila Melicherová sa narodila 6. 6. 1964 vo Fiľakove, okres Lučenec. Základné vzdelanie nadobudla v r. 1970-79 na školách v Buzitke a vo Fiľakove. V r. 1980-84 študovala na Strednej športovej škole internátnej v Banskej Bystrici a v r. 1984-86 na Strednej pedagogickej škole v Lučenci (popri zamestnaní). V r. 1986-94 pôsobila ako športová inštruktorka v Centre akademického športu v Bra-tislave. V ďalšom období sa zamest-nala v Pozemných stavbách Banská Bystrica, vo firme IAMES Bratislava či Radeberg Kačice (ČR). V súčasnosti žije v obci Chyrówa v Poľsku. Pri príle-žitosti jej 50. narodenín som ju po-žiadal o rozhovor.

Pani Ľudmila, vaše prvé športové úspechy siahajú do Fiľa-kova. Ako sa to všetko rozbiehalo?

Všetko sa to začalo v 9. triede na ZŠ Školská 1. Môj spolužiak Peter Dvorský mi povedal, že bol niekde na pretekoch v Dubnici nad Váhom, kde bolo veľmi dobre. Spýtala som sa ho, či by som aj ja nemohla začať tréno-vať, nakoľko beh ma vždy bavil. Sľúbil mi, že sa na to opýta svojho trénera – Ivana Eibnera. Po krátkom čase mi pán tréner Eibner odkázal, že môžem prísť za ním do Lučenca a nejako tak-to sa to rozbehlo. Vo Fiľakove na slo-venskej ZŠ vtedy telocvik vyučoval Vladimír Hanes.

Odrazovým mostíkom vašej športovej kariéry bola Stredná špor-tová škola v Banskej Bystrici ...

V r. 1980 som nastúpila do

Strednej športovej školy v Banskej Bystrici a môj tréner Ivan Eibner ma

V r. 1980 som nastúpila do Strednej športovej školy v Banskej Bystrici a môj tréner Ivan Eibner ma sem z Lučenca nasledoval. Trénoval ma až do r. 1986. Režim školy bol presne určený – ráno škola, dopolud-ňajší tréning, znova škola a potom popoludňajší tréning. Škola sídlila na triede SNP 37, mala výborne vybave-nú telocvičňu. Do terénu sme chodili trénovať na štadión Štiavničky. Prib-ližne v r. 1986 som odišla do Bratisla-vy do Centra akademického športu, kde ma trénoval Ivan Čech. Tu som vykonávala prácu športovej inštruk-torky. Veľmi som túžila dostať sa na Fakultu telesnej výchovy a športu UK, toto sa mi žiaľ nepodarilo. Vrátila som sa preto do Banskej Bystrice na školu, kde som študovala, a tu som pôsobila ako vychovávateľka. Z mojich ďalších trénerov by som ešte chcela uviesť dvoch pánov: Milan Slovák a Andrzej Zatorsky.

Potom prišli ME, MS, OH ... Od r. 1980 som bola repre-

zentantkou ČSSR, ČSFR, neskôr SR v atletike a hneď v tomto roku som odišla na Preteky Družba na Kubu, kde som v kategórii beh na 1.500 m skončila na 4. mieste. V r. 1984 som na pretekoch Družba v Prahe (náhra-da za OH Los Angeles) skončila v ma-ratónskom behu na 5. mieste. Nasle-dovali maratónske behy: Hirošima 1986, OH Seoul 1988, New York ma-ratón 1988, Ósaka 1990, Viedeň 1990 – 1. miesto, Nagoya 1991 – 3. miesto, Košice 1994 – 1. miesto, Gdaňsk 1997 – 2. miesto a i. V r. 1998 som sa zú-častnila MS v behu do vrchu na os-trove Réunion, kde som v družine skončila na 3. mieste a sólovo na 8. mieste. V r. 2005 som na MS v behu do vrchu vo Wellingtone (Nový Zé-land) obsadila 11. miesto a tu som zá-roveň oficiálne ukončila svoju športo-vú kariéru. Som držiteľkou sloven-ských rekordov – ME Stuttgart 1986 – beh na 10.000 m čas = 32:47:24, Vienna City Marathon 1990 – čas = 02:33:19, Maratón Košice 1994 – čas = 02:40:27. Prezradíte nám niečo zo svojho súkromia? V súčasnosti žijem v obci Chyrówa v Poľsku neďaleko slo-vensko-poľskej hranice. V lete organizujem pre deti tenisové kurzy, v zime lyžiarske sústredenia.

REKUS strana 5 inštitúte v Leningrade – dnes Petrohrad (Rusko). V r. 1949-55 bol výskumným pracovníkom Výskumného ústavu ace-tylénovej chémie v Novákoch, od r. 1953 jeho riaditeľom. V r. 1957-58 pôsobil ako vedecký pracovník v Spoje-ných ústavoch jadrových výskumov v Dubne (Rusko). V r. 1958-90 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na ETF SVŠT v Bratislave. V rámci toho bol v r. 1966-67 profesorom na Technickej univerzite v Káhire (Egypt) a v r. 1978-82 inšpekto-rom pre kontrolu nešírenia jadrových zbraní v sídle OSN vo Viedni. Od r. 1990 žil na dôchodku v Bratislave. Prof. Dr. Ing. Július Cirák, DrSc. zomrel 30. 3. 2000 v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí. Vo vedecko-výskumnej práci sa zameriaval na využitie jadrofyzikálnych metód v rôznych oblastiach vedy, výs-kumu a priemyslu. Bol autorom viace-rých vysokoškolských učebníc a vedec-kých statí v domácich a zahraničných odborných časopisoch, autorom mno-hých hesiel v rôznych encyklopedických dielach z oblasti jadrovej fyziky a tech-niky. Bol zakladateľom a vedúcim ve-deckej školy Mössbauerovej spektro-skopie v ČSSR. PhDr. František Mihály

KUBINEC Dušan (4.6.1944 Utekáč), matičiar, bývalý riaditeľ Domu Matice slovenskej v Lučenci

SZABOÓVÁ Kinga, rod. Haltenber-gerová, PhDr. (26.6.1944 Košice), historička, teoretička umenia, galerij-ná pracovníčka. Zakladateľka a od ro-ku 1980 riaditeľka Novohradskej ga-lérie v Lučenci. Od r. 2008 majiteľka Pamätného domu J. Szabóa v Lučenci.

Pokr. zo str. 4 Po štúdiách na Akadémii Ludovika zahájil svoju dôstojnícku čin-nosť v armáde. V r. 1940 z maďarského kráľovského vojska vystúpil a pokra-čoval v štúdiách na budapeštianskej Technickej univerzite. V r. 1946 odišiel do Argentíny, kde sa začal zaoberať sumerológiou V r. 1961-64 študoval evanjelickú teológiu na Marcos Paz v Buenos Aires (Argen-tína). Teoretické základy sumerológie získal štúdiom i obhajobou diplomovej práce na Institutum Pontificum Bibli-cum v Ríme v r. 1966. Od tejto inštitúcie získal splnomocnenie založiť katedru sumerológie na Jezuitskej univerzite v Buenos Aires v r. 1966, kde zároveň začal vyučovať a tu pôsobil ako univer-zitný profesor až do r. 1991. V r. 1971 sa na jeho prednášky zapísalo až 21 riad-nych študentov. Prednášal predmety: sumérsky jazyk a klinové písmo, dejiny mezopotámskych kultúr, cirkvi v Mezo-potámii.

V r. 1972 založil kultúrno-historický štvrťročník „Ősi gyökér” (Pra-dávne korene), ktorému bol do r. 1999 v Argentíne redaktorom, vydavateľom i majiteľom. Od r. 1999 tento časopis vychádza v Maďarsku pod záštitou Súk-romnej univerzity Kráľa Ľudovíta Veľké-ho (Nagy Lajos Király Magánegyetem) v Miskolci. Jeho večným šéfredaktorom sa stal aj tu prof. Ferenc Badiny-Jós. Na tejto univerzite založil v r. 1997 katedru pravekých blízkovýchodných a sumérs-kych kultúr, ktorú viedol ako univerzitný profesor až do svojej smrti. V r. 1997 získal na tejto škole čestný doktorát. V júni 2000 zomrela jeho mil-ovaná manželka Ilonka. Po tejto smut-nej udalosti sa rozhodol, že sa s ko-nečnou platnosťou presťahuje do Ma-ďarska. Konkrétne sa tak stalo 13. 4. 2001. V budapeštianskom 2. okrese v časti Máriaremete mu pridelili malý apartmán v Domove dôchodcov pre pedagógov, kde strávil posledné roky svojho života. Jeho historické publikácie vy-chádzali v španielskom a maďarskom ja-zyku a dodnes patria medzi vyhľadá-vané v odborných kruhoch sveta. Bol členom Medzinárodného orientalistic-kého kongresu, v zahraničí publikoval svoje diela pod menom Francisco Jos-Badiny. Jeho najvýznamnejšie práce: Kaldeától Ister-Gamig I, II, III, Mah-Gar a magyar ...!, Jézus Király a Pártus Herceg, Az Esztergomi-Ister-Gami oroszlánok titka, Indiánok Nógrádban a mnoho ďalších. Počas svojho aktívneho života absolvoval

Herceg, Az Esztergomi-Ister-Gami orosz-lánok titka, Indiánok Nógrádban a mno-ho ďalších. Počas svojho aktívneho života absolvoval viacero zahraničných študijných ciest: Ann Arbor (USA, 1967), Canberra (Austrália, 1971),Tokio (1971), Paríž (1973), Hamburg (1981), Istanbul (1985), Cleveland (USA, 1986) a i. Jeho otec Ferenc Jós (Jorcsik) bol do r. 1913 vedúcim Župného úradu v Haliči, potom ho premiestnili do Baláž-skych Ďarmôt. Mamička Ilona Badiny sa narodila v Rovňanoch (Ipolyróna). Ba-dinyovci mali príbuzných v Rimavskej Sobote a vo Zvolene, v Košiciach udržia-vali kontakty s rodinou Szinyei-Merse. Prof. Dr. Ferenc Badiny-Jós si vždy s úctou spomínal na dôstojného pána Antona Deimela, S. J., riaditeľa Pápež-ského bibliovýskumného ústavu v Ríme, od ktorého sa na základe jeho prác počas 20 rokov učil sumérsky jazyk. Prof. Dr. Ferenc Badiny-Jós, CSc. zomrel po dlhom a plodnom živote 10. marca 2007 v Budapešti, pochovaný je na cintoríne Vlčia lúka (Farkasréti te-mető). Svetový kongres Maďarov ini-cioval v r. 2011 postavenie jeho sochy v Lučenci.

Jadrový fyzik, vedecko-výskum-ný pracovník, vysokoškolský učiteľ Prof. Dr. Ing. Július Cirák, DrSc. sa narodil 18. 6. 1924 v Uhorskom, okres Poltár. Ľu-dovú školu navštevoval v r. 1930-36 v rodnej obci. Gymnaziálne štúdiá ab-solvoval v Lučenci (1936-38), v Bratis-lave (1938-39) a vo Zvolene (1939-44), kde maturoval. V r. 1945-49 študoval na Elektrotechnickej fakulte (ETF) SVŠT v Bratislave, v r. 1953-54 na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe. V r. 1955-57 vykonal vedeckú ašpiran-túru na Leningradskom polytechnickom inštitúte v Leningrade – dnes Petrohrad (Rusko). V r. 1949-55 bol výskumným pracovníkom Výskumného ústavu

strana 6 REKUS

Regionálna prehliadka sólistov heligónkarov sa konala v so botu, 3. mája 2014 v kultúrnom dome v Budinej. Program 21. ročníka začínal o 14.30 hod., ale už polhodinu pred začiat-kom bola sála beznádejne zaplnená. Návštevníci si už zvykli aj na státie a nikomu to neprekážalo. Prvé slovo mal starosta obce, Ing. Marian Čerpák, ktorý všetkých privítal. Za hlavné-ho organizátora, Novohradské osvetové stredisko v Lučenci, prítomných pozdravila riaditeľka, Mária Ambrušová.

Po nej vystúpil Ing. Branislav Hámorník, prednosta OÚ v Lučenci a poslanec BBSK.Tohtoročnú prehliadku moderoval Pavel Holík, ktorý osobitne privítal hostí, sponzorov a na-koniec 27 sólistov. Prehliadky sa mohol zúčastniť každý sólista starší ako 15 rokov a iba 2 skladbami. Na prihláške bolo pre všetkých aj jedno upozornenie „povinne v ľudovom kroji“, tak mali vystúpiť jednotliví účinkujúci na javisku a chvalabohu, všetci to aj dodržali. Skôr ako začala prehliadka, predstavil sa človek, ktorý má názov obce aj vo svojom mene. Anton Budinský je na Budinej ako doma a aby dokázal divákom, že vie aj zahrať ako sa patrí, nielen zahral, ale prvých dvoch súťažiacich aj počastoval. Vo svojej vtáčej búdke mal starostlivo uložený Budínsky vietor a dva kalíšky. Krátko po začiatku navštívili prehliadku JUDr. Jana Laššáková, podpred-sedníčka NR SR a Vladimír Maňka, poslanec EP. Divákov a súťažiacich najskôr pozdravili z javiska a potom ich výkony sledovali z hľadiska.

Po prehliadke nasledovalo oceňovanie, každý účastník získal od organizátorov Pamätný list a vecnú cenu. Bola to fľaška s vygravírovaným erbom a názvom obce, ale podľa slov viacerých, škoda že bola prázdna...

Po prehliadke nasledovalo oceňovanie, každý účastník získal od organizátorov Pamätný list a vecnú cenu. Bola to fľaška s vygravírovaným erbom a názvom obce, ale podľa slov viacerých, škoda že bola prázdna... V programe hostí sa predstavili: folklórny súbor VEPOR z Kle-novca, ľudová hudba Romana Kvietka, Milan Gábor, Ve-ronika Spodniaková, Imrich Ľupták, Jana Ondrášiková a Ľubomír Tatarka alias Čalamacha. Sobotňajší program končil ľudovou zábavou.

Na malej krajskej scénickej žatve v Tisovci sa predstavilo 16 súborov. Náš región zastupovali dva súbory. Na FEDIM Tiso-vec, čo je celoštátna postupová prehliadka divadla mladých odporučila odborná porota (PhDr. Elena Knopová, PhD., Mgr. Karol Horváth, Mgr. Miroslav Dacho, ArtD. a Mgr. Darina Kišáková) Divadlo STUŽKA pri MKS Kokava nad Rimavicou. Podujatie organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.

Hradné múzeum vo Fiľakove a Kúpalisko Novo-

landia Thermalpark Rapovce s.r.o. slávnostne podpísali

v rámci podujatia Noc múzeí a galérií na fiľakovskom hrade

dňa 17. mája zmluvu o spolupráci. Na základe podpísaného

dokumentu sa zmluvné strany budú podporovať vzájomnou

propagáciou v záujme zvýšenia návštevnosti spravovaných

zariadení a celkového rozvoja cestovného ruchu v No-

vohrade. Podpísaním zmluvy došlo k prepojeniu dvoch

vzácnych turistických atrakcií regiónu v záujme zefektív-

nenia manažmentu regionálnej destinácie. Keďže termálne

kúpalisko v Rapovciach malo v roku 2013 približne päť-

desiattisíc a Fiľakovský hrad tiež vyše dvadsaťtisíc

návštevníkov, od využitia marketingových nástrojov zame-

raných na vzájomnú propagáciu vedenia jednotlivých

partnerov očakávajú oslovenie ďalších potenciálnych

návštevníkov a poskytnutie viac než jednodňového pro-

gramu pre účastníkov novohradského cestovného ruchu

pochádzajúcich spoza hraníc regiónu. Partneri si uvedo-

mujú, že nestačí budovať izolované strediská turizmu, ale

ich treba aj efektívne prepájať. Spolupráca bude mať kon-

krétnu podobu vo vzájomnom poskytovaní zliav návštev-

níkom, v umiestňovaní tlačených a elektronických propa-

gačných banerov na plochách obhospodarovaných partner-

mi a v poskytovaní informácií návštevníkom spravovaných

zariadení o službách, produktoch a podujatiach druhého

partnera

Mgr. Attila Agócs, riaditeľ HM Fiľakovo

REKUS strana 7

– krajská postupová súťaž a prehliadka detských ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumen-talistov Dňa 7.mája 2014 sa v obci Kokava nad Rimavicou konala súťažná prehliadka detského folklóru. Súťažili v nej deti z detských folklórnych kolektívov bans-kobystrického kraja, ktorí postúpili na krajskú prehliadku zo svojich okresných a regionálnych prehliadok. Organizáto-rom tohto podujatia bolo Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko Veľký Krtíš. Všetky výkony spevákov a hudobníkov hodnotila odborná porota, ktorej pred-sedala Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. etnomuzikologička a hudobníčka, člen-kou poroty bola aj Mgr. Tatiana Sa-lajová – metodička pre folklór zo Stre-doslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici a za Národné osveto-vé centrum v Bratislave Mgr. Michal Noga, odborný pracovník pre hudobný folklór. Podujatie sa konalo s finančnou podporou Ministerstva kultúry Sloven-skej republiky. Sponzorom podujatia bolo Agrodružstvo Príbelce. V prvej kategórii ľudové hudby sa nám predstavilo šesť ľudových hudieb. Pria-my postup a zlaté pásmo získala detská ľudová hudba Zornička zo Zvolena a postup na návrh poroty získala detská ľudová hudba Čardáš z Hrušova. V kategórii sólisti inštrumentalisti sa predstavilo 8 sólistov, najlepší bol Peter Belko z Čierneho Balogu, ktorý si hrou na heligónke vybojoval postup na celo-štátnu prehliadku. V kategórii sólisti speváci sa predstavilo 13 spevákov a speváčok. Porota rozhod-la že na celoštátnu prehliadku postúpi priamo Sára Varšová zo ZUŠ Heľpa a na návrh aj Adrián Rendek z Tomášoviec. V poslednej kategórii speváckych skupín si postup z pomedzi 11 kolektívov za-bezpečili až tri spevácke skupiny a to DSS Slniečko z Detvy, DSS Lastovičky zo Zvolena a DSS ZUŠ Heľpa. Celoštátna súťažná prehliadka sa uskutoční už 7. a 8. júna 2014 v orav-skej Habovke pod názvom Detský fes-tival ľudovej hudby – Vidiečanova Ha-bovka.

Bc. Andrej Babiar, Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko Veľký Krtíš

V sobotu 10. mája 2014 ich bolo neúrekom: Majstrovstvá Novohradu vo varení a jedení bryndzový halušiek sa konali v Poltári. Do súťaže sa prihlásili tri družstvá. Zvíťazilo družstvo FS Úvrať pod vedením Michala Ob-ročníka a 3,5 kg halušiek dokázali štyria skonzumovať za 2 minúty a 40 sekúnd.Pre návštevníkov bolo na predaj pripravených 800 porcií halušiek iba po symbolickom 1,- eure. Podujatie moderoval originálny Ján Jankov z Očovej. Cinobanský kotlík, súťaž vo varení gulášu, na ktorú sa prihlásilo 12 družstiev (Turičky, Poľovnícka spoločnosť Strieborná, ZŠ Cino-baňa, Roma, Rodina Červenáková, Juniori z Pustatiny, družstvo Zlepenec, družstvo Zaťkovci, družstvo z Hradišťa a ď.) Na prvom mieste sa umiestnili Poslanci obecného zas-tupiteľstva, druhé patrilo OZ Cinobančan a tretie skončili EVŽENY - Spoločenstvo evanjelických žien. O poradí rozhodovali 7 členovia poroty, vybraní spomedzi divákov. V porote boli aj zástupcovia z dvoch družstiev, ktorí si miesto v porote vylosovali. Porota hodnotila guľáše anonymne, to znamená, že jednotlivé vzorky boli očíslované. Zalepené obálky s číslami si vylosovali jednotlivé druž-stvá v úvode súťaže. Tým bola zabezpečená anonymita hodnotenia. Návštevníci mohli svojimi hlasmi podporiť akékoľvek družstvo a tým udeliť cenu diváka. Tú získali Poslanci OZ. Podujatie organizovala Obec Cinobaňa. Starosta obce pozval na spestrenie programu aj FS Jánošík a ľudovú hudbu Štefana Mo-lotu.

Vidínsky kotlík, tu sa súťažilo tiež vo varení gulášu a sily si zmeralo 13 družstiev. Na pr-vých troch miestach skončili: 1. Parťáci, 2. Spievajúce varešky a 3. Polgamešteri. Orga-nizátori udelili aj dve osobitné ceny, Cenu sympatie získali Brešúce škorce a Cenu úte-chy si odniesli Maťko, Kubko, Dunčo.

V Trebeľovciach sa súťažilo vo varení per-keltu, súťažilo 16 družstiev a podujatie zorganizoval ZO Csemadok. Prvé miesto získali štyri šarmantné ženy – M. Cerovská, E. Cerovská, Kaličiaková a Kunová.

Peter Belko Čierny Balog

Sára Varšová ZUŠ Heľpa

Adrián Rendek

Lučenec

DSS Lastovičky Zvolen.

DSS ZUŠ Heľpa

DSS Slniečko Detva

ĽH Čardáš Hrušov

strana 8 REKUS

Počas dvoch jesenných popoludní r.1977 napísal svoje Tézy o vysídlení československých Nemcov, ktoré v exile uverejnil Pavel Tigrid r. 1978, v časopise Svědectví. Ján Mlynárik ich zo strachu o svoje deti podpísal pseudo-nymom Danubius. Neskôr autora štátna bezpečnosť „zatiahla“ do dvoch politických procesov a uväznila. Pred-tým, ako r. 1982 odišiel do bavorského exilu, strávil vo vyšetrovacej väzbe trinásť mesiacov. Z listov napísaných vo väzení adresovaných synovi Jánovi (bol už vycestovaný v NSR) a ktoré mu vrátili až po Novembrovej revolúcii, vyšla v r.1999 kniha pod názvom Ruzyňské meditace. Autor- k výčitkám svedomia odsúdený poctivec a pred-augustový (1968) komunista, sa v nich úprimne vyznáva zo svojich chýb a životných omylov. Na druhej strane pod-robne vykresľuje a vysvetľuje konanie celej generácie. Na konkrétnych osudoch- svojom, svojich kolegov a priateľov, podáva svedectvo doby v spoločensko-politickom kontex-te. Neskôr, po nútenom vysťahovaní (Waldkraiburg v Ba-vorsku), pôsobil ako nezávislý historik a spolupracovník rozhlasových staníc Slobodná Európa, BBC a Deutschlan-dfunk. V r. 1989 sa vrátil do Prahy a pokračoval v pedagogickej činnosti ako docent na FF UK, kde vyučoval novodobé slovenské dejiny. Bol poslancom za VPN v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia (1990-92). Po rozdelení ČSFR sa stáva predsedom Zväzu Slovákov v ČR. R. 2005 po peripetiách obhájil profesúru na FF UK v Prahe, ktorá mu bola r. 1997 z dôvodu „pohanenia“ prezi-denta E. Beneša v Tézach pozastavená. Písal rozhlasové relácie, publikoval články. Zaoberal sa v nich predovšetkým problematikou rozdelenia Česko Slovenska a reflektoval politické praktiky v nástupnických štátoch. Vo svojom vydavateľstve Ipeľ vydával Slovenské rozhľady a taktiež niekoľko historických štúdií. Napísal knihu Dejiny Židov na Slovensku. Pripravil vydanie ruko-pisu autobiografického románu Majster, v ktorom pohľa-dom 12 až 16 ročného chlapca sleduje vývoj udalostí od skončenia 2. svetovej vojny po jeho príchod na štúdiá do Prahy. Dej sa odohráva v prostredí obcí Zelené, Rovňany, Poltár, neskôr Lučenec. Názory, ku ktorým prichádzal po práci v archívoch, boli často potvrdené osobnou skúsenosťou. Pracoval do konca jeho dní, ktoré sa naplnili 26. marca 2012 v Prahe. Posledná rozlúčka s uložením urny sa ko-nala 7. júla 2012 v Rovňanoch.

Zdroj: www.poltar.sk

– autorská projekcia v Poltári Poltárčan a zároveň režisér filmu, Arnold Kojnok a Mesto Poltár zorganizovali 16. mája 2014 premiéru filmu LYRIK o osobnosti Jána Zoltána Mlynárika. Projekcia filmu sa konala v kinosále KD, v dopoludňajších hodinách bola určená žiakom a študentom škôl. Popoludní o 17.30 bolo premietanie prístupné pre verejnosť. Dokumentárny film Lyrik mal premiéru 25. marca 2014 na festivale Febiofest a mapuje život historika J. Z. Mlynárika, v kontexte dejín Československa. Dôležitý je presah filmového rozprávania do súčasnosti. Podujatie otvoril Mgr. Marek Szabó st. a nezabudol poznamenať, že p. Mlynárik vyrastal v Zele-nom a sám sa považoval za Zelenčana. Čo napokon diváci mohli uvidieť aj v tomto filme. Po skončení poďakoval všetkým prítomným Mgr. Pavol Jaroslav Králik a zároveň predstavil knihu pod názvom, Spod divadelných kulís na parlamentnú pôdu, ktorá opisuje skutočnosti spojené s pôsobením J. Mlynárika vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Ako poslanec a historik bol dôverným svedkom udalostí, ktoré sprevádzali rozpad Československa a vznik dvoch nových republík. Kniha sa dá zakúpiť v kníhku-pectve Phoenix v Lučenci.

Kto je Arnold Kojnok? Scenárista a režisér dokumen-tárnych filmov, výtvarník. Vo svojej tvorbe sa venuje sociálnym témam v širšom spoločenskom kontexte. Do-teraz to boli filmy: Ľudia na trati (2006), Muzikológ a tvorca (2008), Od Zakliatej doliny po Tam a späť (2008), Pomsta (2010),Pobyt v UK. Edinburgh (2011), Stopař (2012) a FAIR – PLAY (2012). Kto vlastne bol Ján Mlynárik? Slovenský historik a publicista pôsobiaci v Prahe. Narodil sa 11.2. 1933 vo Fiľakove. Detstvo prežil v dedine Zelené, neďaleko Poltára. Po gymnaziálnych štúdiách v Lučenci absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. R. 1957-59 pedagogicky pôsobil na katedre spoločenských vied Vysokej školy múzických umení v Bratislave a r. 1959-69 na pražskej Akadémii múzických umení. Za svoju politickú a publicistickú činnosť v rokoch 1968-69 bol vylúčený z KSČ a prepustený z vysokej školy. R.1970-76 pracoval ako kulisár Národného divadla. Neskôr, až do svojho uväznenia, ako kurič v kaviarni Slávia. Stal sa signa-tárom Charty 77 spolu s priateľom Dominikom Tatarkom. Počas dvoch jesenných popoludní r.1977 napísal svoje Tézy o vysídlení československých Nemcov, ktoré v exile

REKUS strana 9

Dňa 15.aprila sa konala v Považskej

Bystrici 7. celoštátna súťažná pre-

hliadka základných umeleckých škôl

v hre na keyboarde. Súťažilo sa v 5

kategóriách v sólovej a komornej hre.

Súťaž bol jednokolová a sa mohli zú-

častniť žiaci vo veku 6 – 20 rokov.

Základnú umeleckú školu z Poltára

reprezentovali Martina Ďurianová a Al-

žbeta Blahútová z elokovanej triedy –

Kokava nad Rimavicou, z triedy p.

učiteľa Ondreja Gálla. Obe žiačky súťa-

žili s tromi skladbami (jedna bez po-

užitia akéhokoľvek rytmického sprievo-

du a dve skladby s použitím automatic-

kého sprievodu). Obe žiačky získali

pekné bronzové pásmo.

Každým rokom stúpa záujem o hru na

tento čoraz viac žiadaný populárny

nástroj. Rastúca kvalita výkonov žiakov

z predchádzajúcich ročníkov dokazuje

potrebu stretávať sa, vymieňať si nové

poznatky, či skúsenosti a potvrdzuje

zmysluplnosť vyučovania hry na key-

board. Mgr. Katarína Kubaliaková DiS art

Cesta za umením žiakov,

učiteľov a priateľov školy

a muzikál Tisíc ročná včela Základná umelecká škola a RZ

každý rok organizuje pre svojich žiakov,

učiteľov, ale i rodičov umelecký zájazd

pod názvom: Cesta za umením. Cieľom

zájazdu bolo stretnutie s pravým ume-

ním a spoznávanie historickej metropo-

ly západného Slovenska – Nitru, cen-

trum Cyrilo-metodejskej tradície

a slovanskej kultúry. Na tomto

zájazde sa zúčastnili žiaci

Cirkevná ZŠ sv. Jána Bosca a Cirkevná ZUŠ v Lučenci uskutočnili v dňoch 2.-7. mája 2014 ďakovnú púť do Turína (Taliansko) pri príležitosti 10. Vý-ročia založenia oboch škôl. Iniciátorkou podujatia bola Mgr. Gabriela Oravcová, riaditeľka CZŠ sv. Jána Bosca, hlavným organizátorom PhDr. František Mihály, učiteľ Cirkevnej ZUŠ. Turín je mestom sv. Jána Bosca, katolíckeho kňaza a vycho-vávateľa detí a mládeže a sv. Ján Bosco je zasa patrónom našich škôl. Aj z tohto dôvodu bolo mesto Turín hlavným cie-ľom nášho pútnického zájazdu. Našu púť v Taliansku sme začali 3. mája 2014 vo Verone, meste ospie-vanom dramatikom Williamom Shake-spearom v jeho tragédii Rómeo a Júlia. Prešli sme sa popri starobylej aréne, de-jisku letných operných festivalov a pe-šou uličkou Via Mazzini sme dorazili až na Piazza delle Erbe. Odtiaľ bol už len na skok Júliin dom v ulici Via Cappello, kde nás pod jej slávnym balkónom pri-vítal poriadny dav ľudí. Zvyšok času vo Verone sme strávili voľným programom v priľahlých uličkách, ako aj návštevou baziliky sv. Anastázie. Hlavným cieľom našej zahranič-nej cesty bol Turín. Tu sme sa v bazilike Santa Maria Ausiliatrice (Panny Márie Pomocnice kresťanov) zúčastnili sa sv. omši, ktorú spolu s talianskymi kňazmi celebrovali Vdp. Rastislav Polák a Vdp. Patrik Balázs. Tento chrám dal vybudo-vať sv. Ján Bosco, ktorý je tu aj pocho-vaný v sklenenej truhle. Prišli sme sa mu ako pútnici do Turína pokloniť a zároveň sa jemu i pánu Bohu poďakovať, že nám dožičili desať rokov existencie oboch škôl. Popoludní sme sa zoznámili s výz-namnými pamiatkami mesta – Basilica della Consolata, potom nasledovala pre-hliadka sv. turínskeho plátna v Duomo S. Giovanni e Capella della S. Sindone. Cez Piazza Castello popred Palazzo Madama sme sa prešli k Mole Antonelliana – jednému zo symbolov Turína. Z Via Po (Pádska ulica) sme sa električkou presu-nuli do časti mesta Sassi, odkiaľ sme sa zubačkou vyviezli na vrch Superga. Tu sme si prezreli nádhernú baziliku Super-ga a keďže bolo krásne slnečné počasie,

Pokr. na str. 10

pokochali sme sa aj výhľadom na zasnežené Alpy. V pondelok 5. mája 2014

trum Cyrilo-metodejskej tradície a slo-

vanskej kultúry. Na tomto zájazde sa

zúčastnili žiaci všetkých odborov –

hudobného, tanečného, výtvarného i

dramatického a pre každého Nitra po-

núkala svoje prekvapenia.

Navštívili sme nitriansku galé-

riu, kde pre všetky deti bol pripravený

odborný výklad i workschop s tema-

tikou okna, mäkké plastiky z molitanu.

Potom nasledovala prehliadku hradu

a dijecézneho centra – Nitry, Cyrilo-

metodejské tradície, klenotnica a kate-

drála. Všetci sme žasli ako hrad bol

zrekonštruovaný a obohatený o nové

expozície z dejín Veľkej Moravy a Cy-

rila, Metoda. Oddych si všetci dopriali

v obchodnom centre Mlyny, kde si

každý prišiel na svoje. S napätím sme

očakávali večer – predstavenie pô-

vodného slovenského muzikálu – Tisíc

ročná včela, hudobno- dramatické dielo

s veľkou scénou, tanečnými choreo-

grafiami ľudových tancov, či baletu.

Tisíc ročná včela bola zaujímavou

divadelnou metaforou o Slovenku a Slo-

vákoch, o našich životoch, snoch, sna-

ženiach, trápeniach, túžbach. O schop-

nosti vzdorovať osudu, slobodne a na-

plno žiť a ľúbiť. Dielo sa odlišovalo od

filmovej podoby množstvom humo-

rných a žartovných scén. A keďže muzi-

kál je i učebnou látkou našich žiakov,

teraz ho mohli vidieť i počuť a hlavne

zažiť v originálnom prostredí Divadla

Andreja Bagara v Nitre.

Žiaci umeleckej školy a i ve-

denie už teraz bude monitorovať nový

muzikál, ktorý by sa stal cieľom Cesty

za umením VI v budúcom školskom

roku a tiež nové mesto, architektúra,

história Slovenska. Umelecký zájazd –

Cesta za umením upevňuje i jeden vzác-

ny moment a to vzťah žiak – učiteľ –

rodič – priateľ školy. Mgr. Ľuboslava Slebodníková,

riaditeľka ZUŠ

strana 10 REKUS

Pokr. zo str. 9 ...pokochali sme sa aj výhľadom na zasnežené Alpy. V pondelok 5. mája 2014 sme rýchlovlakom vycesto-vali do najväčšieho talianskeho prístavu – Janova. Prechá-dzajúc ulicou Via Balbi sme sa zastavili na krátku modlitbu v kostole Zvestovania Pána. Nasledovali Palazzo Rosso, Palazzo Bianco, starobylá prefektúra. Za ňou nasledovalo Teatro Carlo Felice a to sme sa už ocitli na centrálnom námestí Janova – Piazza de Ferrari s prekrásnou fontánou uprostred.

Po chvíľke voľna sme pokračovali okolo rodného domu more-plavca Krištofa Kolumba, Hornej brány (Porta Soprana), Dóžov-ho paláca, Dómu San Lorenzo a paláca San Giorgio. Záver pre-hliadky mesta bol vyplnený návštevou akvária v prístave Ponte Spinola. Posledný deň nášho pobytu v Taliansku 6. mája 2014 sme celý strávili v hlavnom meste Lombardie – Miláne. Ako prvý sme si prezreli Dom dôchodcov pre hudobníkov (Casa di Riposo per Musicisti), ktorý založil a dal postaviť významný operný hudobný skladateľ Giuseppe Verdi. Sám v tomto dome prežil posledné roky svojho života so svojou manželkou Giu-seppinou Strepponiovou a tu sú aj obaja pochovaní. Prehliad-ka pokračovala cez Castello Sforzesco, Via Dante, Cordusio až k divadlu La Scala. Cez veľkolepú Galleriu Vittorio Emanuelle II. sme sa presunuli k hlavnej milánskej pamiatke – majestát-nemu dómu. Záverom sa patrí poďakovať všetkým organizátorom a spolupracovníkom – šoférom, tlmočníčke, kňazom, lekárom, sponzorom a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o zdarný priebeh tohto podujatia. Podľa hodnotenia jednotlivých účastníkov zájazdu sa ďakovná púť vydarila na výbornú, z čoho máme úprimnú radosť. Ďakujeme pánu Bohu, že stál pri nás a že sa počas cesty nikomu nič vážneho nestalo. Budeme sa tešiť na našu ďalšiu zahraničnú aktivitu, ktorá je naplánovaná na máj 2016. PhDr. František Mihály

Po štvrtý krát sa vo Zvolene na Súkromnej základnej

umeleckej škole a Súkromnom konzervatóriu Pink –Har-

mony konala celoslovenská súťaž Pink Song 2014 a to Dňa 25.4.2014 sa vo Zvolene zišlo viac ako 80 spevákov, ktorí

vo svojich kategóriách interpretovali v dvoch štýloch –

v klasickom a populárnom speve. Súťaže sa zúčastnilo okolo

20 škôl (Levice, Zlaté Moravce, Ružomberok, Banská Bys-

trica, Zvolen, Detva, Kláštor pod Znievom....).

Súťaž bola jednokolová a nad všetkým dozerali dve

odborné poroty v zložení významných operných

spevákov.

Súťaž bola jednokolová a nad všetkým dozerali dve odborné

poroty v zložení významných operných spevákov. V kla-

sickom speve – Mgr. Božena Freserová PhD., Mgr. art

Patrícia Solotruková a Michal Hýrošš. V populárnom

speve Mgr. art Miroslava Kiseľová – Pastorková PhD.,

Mgr.art. Stanislav Bartko, ArtD a zriaďovateľka Pink

Harmony – PaedDr. Mgr.art Ingrid Pinková ArtD.

ZUŠ z Poltára tento rok reprezentovali 6 žiaci. Spevácka

súťaž dosahuje každým rokom vyššiu úroveň a zvyšuje sa

i počet súťažiacich, preto sme radi, že naši speváci opäť

podali vynikajúce výkony za ktoré boli aj odmenení. V

klasickom speve – Lukáš Urbančok – strieborné pásmo, Sára

Partlová získala strieborné pásmo, Michaela Szepesyová –

strieborné pásmo, Viktória Rapčanová – strieborné pásmo,

Karin Uhríková – strieborné pásmo (zlaté nebolo udelené).

V populárnom speve súťažili Sára Partlová – zlaté pásmo

a Michaela Matejková – bronzové pásmo. Súťažiace kore-

petovali Mgr. Katarína Kubaliaková DiS art., p. uč. Ondrej

Gáll a p. uč. Mgr. Dagmar Vývleková DiSart, ktorá je aj ich

triedna učiteľka. Osobná vďaka patrí p. uč. Gállovi a p.

Uhrínovi (rodine Urbančokovej) za dopravu. Všetkým spe-

váčkam vedenie ZUŠ gratuluje a želá im veľa síl v ume-

leckom rozvoji svojich speváckych schopností a úspechov

v reprezentovaní školy, ale aj mesta Poltár. vedenie ZUŠ Poltár

Siedmy fiľakovský ročník celovečerného podujatia Noc múzeí a galérií sa uskutoční 17. mája 2014 v hradnom areáli a v Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove. Program zahájila vernisáž výstavy „Klasici novohradské-ho výtvarného umenia v 20. storočí“ v Mestskom vlastived-nom múzeu o 18,00 hodine. Výstava malieb, grafík a kresieb najznámejších výtvarných umelcov Novohradu z dvoch strán štátnych hraníc zo zbierok Novohradského múzea a galérie z Lučenca a Múzea Bélu Dornyayho zo Salgótarjánu bude sprístupnená do 27. júna 2014. Počas vernisáže sa návštev-níkom predstavila vokálna hudobná skupina For You Aca-pella. Po ich koncerte sa uskutočnilo premietanie ďalšieho cyklu archívnych filmov niekdajšieho Filmového krúžku fungujúcom pri Závodnom klube vo Fiľakove z rokov 1967-1972. Druhý výber z digitalizovaného archívu bol zameraný na spoločenský život vo Fiľakove v období socializmu. V Be-bekovej bašte Fiľakovského hradu sa o 19,00 hodine usku-točnila vernisáž dvoch dočasných výstav. Pokr. na str. 11 Výstava „Smaltovnícky a sklársky priemysel

Novohradu“ sa zrodila v rámci cezhraničnej

spolupráce HMF, Novohradského múzea a galérie

z Lučenca a Múzea Bélu Dornyayho zo

REKUS strana 11

Pokr. zo str. 10 Výstava „Smaltovnícky a sklársky priemysel Novohradu“ sa zrodila v rámci cezhraničnej spolupráce HMF, Novohradského múzea a galérie z Lučenca a Múzea Bélu Dornyayho zo Salgótarjánu. Výstavu o dejinách kachliarstva na Slovensku s názvom „Krása kachlíc“ pripravilo Stredoslo-venské múzeum z Banskej Bystrice. Exponáty pochádzajú z pätnástich slovenských múzeí. Po vernisáži sa uskutočnilo slávnostné podpísanie zmluvy o spolupráci medzi Hradným múzeom vo Fiľakove a Termálnym kúpaliskom Novolandia z Rapoviec. Na strednom hrade vystúpila v rámci sprievodného pro-gramu historická šermiarska skupina Börzsönyi Nehézgyalo-gosok z Maďarska a vokálna skupina For You Acapella. V kaze-mate dolného hradu odzneli od 20:00 hod. prednášky Jozefa Puntigána s názvom „Csontváry a Novohrad“ v slovenskom a maďarskom jazyku. Nezvyčajným bodom programu bolo plenérové predstavenie poľského divadla Teatr Formy s názvom „Bitka pôstu s karnevalom”, ktoré sa odohralo na hradnom nádvorí od 21,30 hodiny. Scéna pantomímovej hry, ktorá nás zaviedla do stredoveku, je inšpirovaná maľbami Pietra Bruegela. Predstavenie sa uskutočnilo s finančnou podporou Poľského inštitútu z Bratislavy. V priebehu večera návštevníci mohli vidieť ukážky gravírovania skla, výroby kachlíc a smaltovaných šperkov, a animačný program fiľakovskej Historickej skupiny Defensores. Hradný areál bol v deň podujatia otvorený do 23,00 hodiny. Vstup bol na všetky programy Noci múzeí vo Fiľakove voľný.

Mgr. Attila Agócs, riaditeľ Hradného múzea

460. výročie (16.6.1554), Turci sa zmocnili hradu Fiľakovo. 115. výročie (29.6.1899) odhalenia busty rakúskej ci-sárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety, nazývanej Sissi. Busta bola odhalená v parku, ktorý bol nazvaný Erszé-bettér (Alžbetino námestie). Na zasadnutí dňa 12.6.1899 sa konštatovalo, že obyvatelia Poltára a Zeleného podporili dielo finančne. Bola vyhotovená aj pamätná tabula s ma-ďarským nápisom: „Veličenstvu kráľovnej Alžbety presláve-nej pamiatke s oduševnenou vlasteneckosťou postavili ba-rón Alojz Baratta-Dragonó, veľkostatkár, Karol Kriwda, ria-diteľ panstva s hmotnou podporou obcí Poltár a Zelené 29. júna 1899“.Samotné odhalenie začalo za účasti hostí: vys-lanca ministerstva poľnohospodárstva Gyulu Saltza z Bu-dapešti, jazdeckého bandéria, školských dievčat s učiteľom Jánom Ďurošom, hasičov zo sklárne Zlatno. Sochu odhalil Baratta slávnostnú reč predniesol Ján Alexy, ev. farár, kráľovskú a ľudovú hymnu zaspieval spevokol pod vede-ním Jána Alexyho. Dnes je busta umiestnená v budove MsÚ. 95. výročie (jún 1919), bola založená Miestna osvetová komisia v Kokave nad Rimavicou. 85. výročie (23.6.1929) – MO MS v Kokave odhalil na bu-dove bývalej evanjelickej školy pamätnú tabuľu národov-covi M. M. Bakulínymu, ktorý tu pôsobil v r.1842 – 1848. 10. výročie (10.6.2004) Tibor Pupala daroval obci Vidiná spolu 81 obrazov.

8. mája 2014 bolo v Polichňanskom chotári veselo. V toto

slnečné ráno, keď vzduch bol príjemne svieži po nočnom

daždi, sa členovia MO MS spoločne vybrali od Domu MS

v Polichne k Timravinmu vrchu. Tam zachovávajúc tradíciu

našich predkov symbolicky otvorili studničku Timrava.

Túto akciu sme zahájili jarným upratovaním areálu pri stud-

ničke, v ktorej pramení lahodná pitná voda. Tiež sme upra-

vili okolie jablone, pod ktorou je osadená drevená lavička

pripomínajúca národnú umelkyňu, spisovateľku Boženu Sla-

nčíkovú Timravu, rodáčku z Polichna, ktorá práve v týchto

miestach písala svoje literárne diela. Po brigáde sme si

spoločne, tak ako vlani, pripomenuli našu rodáčku B. S.

Timravu a to nie len slovne ale aj ochutnávkou fajnových

koláčikov, ktoré boli napečené presne podľa receptu, ktorý sa

nachádza v kuchárskej knižke,... Pokr. na str.12

ktorú si spisovateľka písala a ktorý nám pripomenul

staré recepty gazdiniek z Polichna i Tuhára. Okrem

koláčov a kultúry nechýbala ani tradičná opekačka

a príjemné posedenie v kruhu milých ľudí

BELÁČIK Jozef – 110. výročie nar. (14.6.1904 Sučany), ve-dúci notár a osvetový pracovník v Kokave, spoluzakladateľ organizovaného folklóru a režisér ochotníckeho divadla v Kokave, zomrel v Bratislave 16.7.1984 – 30. výročie. BOLHA Peter Pavol (Kochlíkove) – 100. výročie nar. (29.6.1914 Hrnčiarske Zalužany), učiteľ a riaditeľ viacerých škôl, autor učebných osnov výtvarnej výchovy, v r. 1959 vypracoval prácu – Lineárny a plošný grotesk vo výtvarnej výchove. Svojpomocne vyrobil didaktickú pomôcku – špe-ciálne počítadlo, vyhotovil súbor planimetrických modelov. Aktívne pracoval v Gemerskej vlastivednej spoločnosti, ho-voril francúzsky a latinsky, zároveň maľoval – zachytil mno-ho starých domov pred asanáciou, ale aj hradné kopce – Hajnáčku, Hodejov... Nakreslil viac ako 150 obrazov a skíc. Mimoriadnu pozornosť venoval prírode, čistil a zveľaďoval pramene minerálnych vôd v okolí kúpaliska Vápno. Vzorky posielal na rozbor a výsledky písal na tabuľky, ktoré umiest-ňoval k prameňom. Zisťoval účinky minerálnych vôd na ľudský organizmus. Prvú výstavu jeho obrazov otvorili v obci 20. marca 1989. KOSZTKA-CSONTVÁRY Teodor – 95. výročie úmrtia (20.6.1919 Budapešť), maliar, lekárnik v Haliči od r. 1884. V Paríži vystavoval prvýkrát v roku 1907. Svoj posledný obraz (Jazdci na morskom pobreží) namaľoval v roku 1909 a práve týmto obrazom sa dostal medzi 50 veľdiel svetovej literárnej moderny. Úspech zaznamenal maďarský film Csontváry (1980) nakrútený Zoltánom Huszárikom. V Haliči má pamätnú tabuľu.

BAKŠA Ján, Doc.,Ing., Mgr., CSc. – 85. výročie nar.

(23.6.1929 Vidiná), poľnohospodársky inžinier,

sociológ, stredoškolský a vysokoškolský učiteľ.

BAKŠA Ján, Doc.,Ing., Mgr., CSc. – 85. výročie nar. (23. 6. 1929 Vidiná), poľnohospodársky inžinier, sociológ, stredo-školský a vysokoškolský učiteľ. BERKY Ján – umeleckým menom Ľuborecký, PhDr. – 10. výročia úmrtia (1. 6. 2004 Hrubá Borša), spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, knižne vydal leporelo Tri oh-nivé kone (1990, s O. Sliackym), zbierku rozprávok Sny o šťastí (1994), Dežoviny: smiechoty zo života Rómov (1995), básnickú zbierku Predstavujú sa zvieratá (1997, v sloven-čine aj rómčine), knihu autorských rozprávok s rómskymi motívmi Remešina vernosť (1998), spoluautor Slovníka slo-vensko-rómskeho a rómsko-slovenského (1996; 635 strán), spoluautor genealogickej práce Národovci rodu Maróthy (2003). Autor dvoch zväzkov o histórii obce Ľuboreč.

strana 12 REKUS Pokr. zo str. 11 ...ktorú si spisovateľka

písala a ktorý nám pripomenul staré

recepty gazdiniek z Polichna i Tuhára.

Okrem koláčov a kultúry nechýbala ani

tradičná opekačka a príjemné posedenie

v kruhu milých ľudí v obklopení lúky

plnej rozkvitnutých kvetou a zaliatej

slnkom.

Teraz, po otvorení tejto našej studničky,

už nič nebráni obyvateľom Políchna

a jeho okolia, členom MO MS, turistom,

resp. žiakom škôl, aby si v rámci náv-

števy múzea B. S. Timravy, ktoré je

zriadené v priestoroch miestnej evanje-

lickej fary, resp. expozície „Škola našich

predkov“, ktorá je zriadená v budove

bývalej školy v Polichne, pozreli i toto

miesto neďaleko obce, kde si môžu

načrieť do studničky a ochutnať vodu

priamo z prameňa, opiecť si dobroty na

prírodnom ohnisku, prípadne sa vydať

na prechádzku po turistickom okruhu.

PhDr. Miroslava Babicová

Dielňa ľudových remesiel pri NOS v Lu-čenci realizovala tvorivé dielne v rámci spolupráce so ZŠ v Lovinobani. Počas štyroch dní, od 12. do 21. mája, sa ko-nali dielne s tematikou: smalty na variči, enkaustika, servítková technika a práca s textilom, dekorovanie a maľ-ba. Svoju zručnosť si pod vedením lek-torky Márie Polachovej, vyskúšali žiaci I. stupňa a celkom sa aktivít zúčastnilo 61 žiakov.

Zlatá kniha pijatiky v regióne sa pri-pravuje na vydanie. Je to vlastne to-pografia pivovarov, liehovarov, pále-níc a krčiem v Novohrade. Nezabudlo sa ani na abstinujúcich alkoholikov, ktorým je venovaná osobitná kapitola. Na základe archívnych dokumentov a terénnych prieskumov vznikla mo-nografia aj s obrazovou prílohou. Au-torom je Jozef Drenko z Lučenca. Aj touto cestou prosíme sponzorov (do 30.6.2014) o finančnú podporu pre vydanie diela, ktorého vydavate-ľom bude Novohradské osvetové stre-disko v Lučenci. Akákoľvek suma po-teší. Viac informácií na tel. čísle 047/ 4512703, 4513176. Ak sa rozhodnete podporiť našu akti-vitu finančným príspevkom alebo má-te akékoľvek otázky, sme Vám k dis-pozícii na doleuvedených kontaktoch. Každý darca bude uverejnený v pub-likácii, našom mesačníku rekus a we-bovej stránke. A navyše, podľa výšky príspevku, získa jedno vydanie publi-kácie. Kontakty: tel.: 047/4512703, 4513176, e-mail: abelovsky@noslc.sk, sosikova@noslc.sk

REKUS strana 13

Turíčna nedeľa tento rok pripadla na 8. júna. Pohyblivé kres-ťanské sviatky slávené sedem týždňov po Veľkej noci pozná-me aj pod inými názvami - Zoslanie Ducha Svätého, sväto-dušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky, Rusadlá. Staroslo-vanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch. Po rozšírení kresťanstva cirkev na pôvodné turíčne sviatky terminovala sviatky svätého Ducha, znázorňovaného plamienkom alebo holubicou. Symbolika i význam pohanských sviatkov sa zachovali v tra-dícii do začiatku 20. storočia. Staršiu vrstvu tvorili sprievody masiek, bujaré zábavy so spevom a tancom, hostiny, streľba, obchádzanie chotára s fakľami, hluk. Duše mŕtvych predkov sa mali cez turíčny týždeň vracať na zem pomáhať a ochra-ňovať živých. Turíčnu zeleň prijalo kresťanstvo – na ochranu domu, hospodárstva i dobytka sa používali v kostole posvä-tené vetvičky. Pozostatkom starého obyčaja - voľby turíčneho kráľa (volila ho mládež a tri dni mu patrila všetka svetská moc v obci), ktorý vďaka zákazom zanikol v 18. storočí, je voľba turíčnych mládeneckých richtárov. S postavou kráľovnej sa stretávame v dievčenských hrách a obchôdzkach. V mestách sa na Turíce konali strelecké preteky na terč v tvare vtáka, víťaz dostal titul vtáčieho kráľa. Obľúbené boli sprievody dievčat s ružovými girlandami a vencami, prevážanie sa na kvetmi ozdobených loďkách, výlety do prírody, majálesy, juniálesy. Na Slovensku turíčne obyčaje postupne zanikali, v tradícii sa uchovávajú zábavy, stavanie májov, vkladanie zelených vet-vičiek za okná domov. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčistenou studnič-kou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Domov sa nosili zelené ratolesti, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ďalším prejavom zameraným proti zlým silám bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry.

Zdroj: www.ludovakultura.sk, internet

V dňoch 23. – 25. mája 2014 sa v obci Dlhé Klčovo konala

celoslovenská súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov v

ľudovom tanci, na ktorej sa zúčastnilo vyše 120 účinkujúcich.

O výsledkoch v jednotlivých kategóriách rozhodla sedem-

členná odborná porota v zložení Doc. Ján BLAHO, Mgr. art.

Lenka KONEČNÁ, ArtD., Mgr. art. Agáta KRAUSOVÁ,

ArtD., Mgr. art. Stanislav MARIŠLER, ArtD., Mgr. art.

Miroslava PALANOVÁ, Mgr. art., Barbora MORONGOVÁ,

PhD. a Ing. Vladimír URBAN.

V kategórii B získali Zlaté pásmo:Kinga PALČOVÁ a Erik

BRUSZNYAI z MFS Rakonca vo Fiľakove. Blahoželáme!

V r. 1932 založil dán O. K. Christiansen v meste Billunde firmu na výrobu hračiek. O dva roky dostala firma názov LEGO. Najskôr vyrábala stavebnice z drevených kociek, až od roku 1947 začali vyrábať z plastu. V priebehu ďalších 10 rokov sa lego vyvinulo do definitívnej podoby, kocky získali svoj dnešný tvar, ktorý im umožňuje postaviť model prakticky čohokoľvek. V r. 1958 syn majiteľa Godtfred Kirk Christiansen získava patent na Lego kocku a odvtedy stavebnice Lego kraľujú na trhu hračiek. Výstava v priestoroch NMG v Lučenci s názvom Poskladajme si sen sa realizuje v spolupráci so slovenským lego fan klubom TatraLUG. Bude informovať nielen o histórii stavebnice, ale jej súčasťou bude aj herňa, v ktorej návštevníci budú mať možnosť postaviť svoj vlastný model.

- stála expozícia z najcennejších zbierok Novo-hradského múzea a galérie z archeológie, histórie, etnológie a výtvarného umenia. Návštevníci môžu obdivovať poklady z doby bronzovej, strieborný pok-lad mincí zo Šuríc, kópie zlatého pokladu objaveného v krypte kalvínskeho kostola v Lučenci, nálezy z ar-cheologických lokalít Radzovce a Fiľakovo, historické sklo a smalty z produkcie už zaniknutých sklární a smaltovní, ľudovú hrnčinu z Haliče a okolia, župné kreslá a nábytok z interiéru Haličského zámku, ukážky najstarších historických kníh a výber z tvorby významných výtvarných umelcov novohradského re-giónu.

Katarína Köbölová

Oznam! V zmysle Zásad hospodárenia s ma-

jetkom Banskobystrického samosprávneho kraja, odd. VI. Článok 11 a 12, zverejňujeme ponuku prebytočného majetku, ktorý vyraďovacia a likvidačná komisia uznala dňa 10.4.2014 za prebytočný.

Inv.

č.

Názov

majet.

Ks Obstarávaci

a cena

Zostat.

cena

Stav Rok

nad.

023/3 Škoda

Felícia

Combi

1 16.705,17 € 0 € Nepoužíva

sa

1996

Do 6.6. Ján Hus v roku 1415 a 600

rokov potom

Od 11.6.„Poskladajme si sen“

Poklady minulosti - stála expozícia z najcennejších zbierok

Novohradského múzea a galérie, z archeológie, histórie, etnológie

a výtvarného umenia. miesto: NMG, Kubínyiho nám. 3,

otvor.: ut.-pi.: 9.00-17.00, ne: 14.00-17.00

1.6. MDD v Mestskom parku, miesto: Mestský park o 9.30 hod.

5.6. Slávnostné prijatie zástupcov

ZŠ L.Novomeského a družobnej školy z Poľska spojené s vernisážou výstavy

Lesy okolo nás a absolventskej výstavy ZUŠ

n.o Novohradská ul. miesto: Obradná sieň MsÚ

o 9.30 hod.

8.6. II. Farmársky deň – farmársky trh, výstava farmárskej techniky, súťaž vo varení držkového

guľášu, jazda na koni, kultúrny program,

miesto: Mestská tržnica o 9.00 hod.

15.6. Spomienka na holocaust – pietna spomienka na obete

holocaustu, miesto: Židovský cintorín

o 10.30 hod.

20.6. Koncert spevokolu OZVENA, miesto: Kalvínsky kostol

o 17.00 hod.

20.6. POLOOBLAČNO - Divadelné predstavenie RND

miesto: Divadlo B.S. Timravy o 19.30 hod.

21.6. II. Poľovnícke dni – stretnutie poľovníkov, výstava trofejí,

miesto: Mestský park o 10.00 hod.

Anna Brijaková

„MOJE NAJMILŠIE“ – výstava kresieb,

miesto: vestibul NOS od 8.00 do 15.00 hod.,

23.6. Literárny klub V.L.A.S.

– stretnutie členov, rozbor tvorby, miesto: NOS Lučenec o 15.30 hod.

Dielňa ľudových remesiel pre deti

a dospelých: Tvorenie z prírodného materiálu,

vosková batika

Termíny dielní, kurzov pre deti, dospelých, aj jednotlivcov je potrebné

vopred dohodnúť. Informácie na tel. č.:

0903 517 938 alebo osobne v tvorivej dielni,

miesto: NOS Lučenec

REKUS - regionálny kultúrny mesačník. VYDÁVA: Novohradské osvetové stredisko, Kármánova 2, 984 01 Lučenec. Registrované na MK SR – evidenčné číslo: EV 3991/10. ISSN 1338-9939, IČO 45 020 094, REDAKTOR: Michal Abelovský, tel.: 45 12 703, 45 131 78. GRAFICKÁ ÚPRAVA: Renáta Ádamová ZODPOVEDNÁ: Mária Ambrušová, riaditeľka NOS v Lučenci E-mail: noslc@noslc.sk , abelovsky@noslc.sk, TLAČ: NOS v Lučenci , www.noslc.sk NEPREDAJNÉ

20.6. POLOOBLAČNO - Divadelné predstavenie RND miesto: Divadlo B.S. Timravy

o 19.30 hod.

21.6. II. Poľovnícke dni – stretnutie poľovníkov,

výstava trofejí, miesto: Mestský park o 10.00 hod.

7.6. Stretnutie heligónkarov – 17. ročník,

miesto: Námestie o 16.00 hod.

strana 14 REKUS

BBSK – Novohradské osvetové

stredisko Lučenec

BBSK – Novohradské múzeum

a galéria Lučenec

Mesto Lučenec – mestský úrad, oddelenie školstva, sociálnych

vecí, kultúry a športu

Kokava nad Rimavicou