Vyehodia tr i razy de ty í dňa: T utorok, Štvrtok a robotu. ř/*dplauié e«u »r« fiakásko-Uhonko s a celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

Sf ttnt roka 4 Je, n» mesiae 1 k. 50 h.

B* esdxoieoiika: éo Nemecka 16 mariek, Baska 9 mbíov, Ameriky 4 doll. 76 c^ •statné endzozemsko 24 franky.

• L ===

ťredpls tná erna Ba s o b o t ň a j š i e i í s l a Jet

pre Rakúsko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Busko 2 rub., Ameriku 1 d. .25 a, osuíné cudxozemsko 6 fir.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poštou bi k.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVI. Utorok, 6. júla 1915. Číslo 79.

Vyzvanie predplatiť! proti druhému, svoj proti svojmu. Vo vojenskom ^ dené. I o ukážkach jazyka, posbieraných z „husit-umení podivuhodne vytlčení a vojenskému životu pri-f akých a českých" dedín náího územia, najkompetent-

\ vyknuti Česi potom dávali sa do vojenskej služby ifnejší jazykozpytec už pred sto rokmi darmo nám V š e t k ý c h n a š i o h c t e n ý c h čitateľov, za hranicou svojej otčiny. Do Horného Uhorska, brá-| povedal, že sú aie české.

k t o r ý m p r e d p l a t o k t e r a z k o n c o m pol- n 5 í P r á v a Ladislava, Žigmundoyho vnuka, proti vy-1 Výmluvným svedectvom českých účinkov je u nás r o k a v v o r š a l o r o s í m e a b v h o l á s k a v é ^ voleneímu královi Vladislavovi, prišiel vojevodca Jiskra, jjzakorenenie čeStiny v bohoslužbe a počeštenie foriem xf i ~ v ' -f : To už bolo 1440 ho, dvadsatpät rokov po Hu- i slovenského jazyka v písomnostiach privátny ch i verej-

" sovej smrti. Ako sa u nás do tých čias šírilo uče-Iných. No toho neurobili Jiskro vci, obťažení svojimi vojen-F o d p o r y n á m Je SO S t r a n y 8l©ven-jnieHuBovo, nevieme. Písaných svědectví o tom nemáme | skými, Barovými BtaroBřami a i za tých nejakých šest-

s k é h o o b e c e n s t v a m e n o v i t e V te ra j š íoh < nijakých. Vieme, že i Jeroným pražský bol v Uhorsku ;jnáBt rokov, ktoré im tu prišlo pobudnúť, sťahovavší ť a ž k ý c h Časoch v e l m i t r e b a , a p r e t o cez Polsko, kde českí husiti mali živé spojenia, iehlsa z jedného kraja do druhého. Čeština u Slovákov p r o s í m e n a š i c h d o s a v á d n y o h p r i a z - učenia preniklo na Spiš, odtial dolu do Uhorska; i|bola produktom dlhého kultúrneho lOívoja. Vcjrci nivOOV a b v neopúšťa l i n á š časopi s Í D S P r*ž s b eJ universitě študovavší Uhria prichodiliijJána Jiskru boli len ohnivom v dlhšej reťazi. Ob­a l e r i a d n y m d o p o s l a n í m n á m pred- domov» ' v žigm«ndovom vojsku, bojovavšom v Ce- zrime BB len na Poliakov. .Otčenáš" poľský z 15. Bto-

AU Á -i- ;r is -A scnacD> b o l i z Uhorska India, ktorí sa mohli obznámitš letia temer nepoznať, že to pre Poliakov mohlo byt p l a t n é h o p o d p o r i l i n á s v ďalšom n a d - , n o v ý m u č e n ( n h V j e m 8 j fe o n o > n o v é n č e n i 6 j . z a č a l o J _ J e ta k y č e 8 k y ; p0vestná ieh biblia královny Žofie n o m v y d á v a n í dô lež i tého s l o v e n s k é h o j B a gíriť d o l e na viac stranách, najmä v Sedmohradsku, I (pôvodný rukopis opatrujú v bibliotéke kalvínskeho Časopisn. I v Srieme. Ale bolo príkre prenasledované. Boku 1435 collegia v Šároš Patáku) je najmä v prvých svojich

A d m i n i s t r á o i a N á r o d n ý c h Novín.'Žigmund postavil za inkvizítora energičného Jakuba čiastkach celkom od českej biblie závislá; už za Ka-:• Mareniu, predstaveného vikariátu františkánov v BosneUimíra Velkého, v 14. století, teda pred Husom, štátna

íd H l l S a DO T r a n O V S k é h O . ^8 v D h o r 8 k n» k * o r é n o 02¾ energičným konaním vy-(terminológia poÍBká bola hodne česká. To boly účinky *• * jznavači Husovho učenia zo Sriemu a Sedmohradska l dlhého kultúrneho proeessu. Poliaci boli o pol druha

Svätí sa 500-ročná pamiatka mučeníckej smrti j , D o H T y p ú d e n í d o Multanaka. O tomto všetkom sú! sta rokov pozdejšie pokrestanení, ako Česi, a tým Jána Husa (6. júla 1415). Svätí sa i po chrámoch d ô k l a d n é historické známosti. Ale čo bolo u náB, dostali sa na dlho pod ich duchovný vliv. U Slovákov slovenských evanjelikov, ktorých najlepší íudia už od u s l o v á k o v > 0 t o m m I c ( h Í 8 t o r i s,. A k o t 0 ? v B j o v e n , vekov vysoko stavajú svetlý zjav betlémského kazateľa. B k ý e h k r a j o c h m b y t r p e , . h u 8 Í t i z m u 8 ? T u h o i s t e

Keby Husovi bolo prišlo žiť v iných okolnostiach, M t í d H H s h „ . mUitnvph t^vi,tnn h ä n ^Waim'w

Potom — ako rečeao — prišiel Jiskra, s vojen­ským ludom zväčša husitským, držal v svojej moci

účinky české začaly sa od založenia pražskej univer­sity pod znamenitým Earlom IV.

Tradícia vedela, že Lutherovo učenie do Uhorska prišlo Bkrze slovenské husitské cirkve, boci boly za­ručené historicko svedectvá, že ho doniesli horno­uhorskí Nemci, ktorí vtedy ešte boli i číselne i všeli­jako v kvete. I o kancionáloch husitských vedely sa

potlačili i bez zvláštnych inkvizícií, bez prísnej ruky o nom nedá sa myslieť, že by sa bo! mobol dostať do jÄTMarchiu. Muselo ho byt menej. krajnej protivy s cirkvou. Hus, hoci už bol horlivým a činným prívržencom Viklefa, až do roku 1412 ne nrobil ničoho proti auktorite Rímu. Ale v Ríme práve | h l a v n e B l o v e n s k é feraje T r a " d í c i a 0 h u 8 Í t o c h ' 'u n a B >

bolo zle: jeden pápež doma, vo Vatikáne, druhý L č e g k y c h osadách medzi Slovákmi zakladá BB najviac také veci, ako by ich Blovewki nasledovníci Luthera I L na tomto historickom deji; ale poprvé, tak organizo- boli mali hotové a hojné. No Ján Mocko, ktorý

vaný vojenský lud, ako bol Jiskrov, nemohol byt lien na základe kriticky rozobraného materiálu vy-zvláštnym propagátorom nijakého nového učenia*), ajnášal svoje mienky, čože hovorí? „Tolko je isté — po druhé Jiskrová rolla v Hornom Uhorsku tak krátko I napísal vzáeny náš Mocko — že uvedením reformácie trvala, že nemohla mat tolko účinkov, kolké sa jej!vo vlasti našej nebola naraz uvedená do ev. cirkvi

i pripisujú. S odvolávaním sa na „súvekých spisová-f bohoslužba v tom spôsobe, akú ju nachodíme v 17.

a vyvolilo čiže potvrdilo Alexandra V., no rozdvoje nost nepreBtala, Alexandrovi nadostalo sa všeobecného uznania. Pápež Alexander V. umrel, a jeho nástupca Ján XXIII. chcel mat vojnu proti neapolskému krá­lovi, že sa ujímal jeho protivníka Gregora XII. Aby Bi na vojnu získal prostriedkov, dal hlásať odpustky, jtelov'" Ladislav Paulíny _v Vvojľom Dejepise" superin-! století. Latinská reč v bohosluSÚ len pozvolna ustu i v pražských kostoloch. Proti tomu Hus vystúpil u t e n d e n c i e nitrianskej hovorí, že .obyvatelia stolíc Pre- [povala slovenskej reti. K bohoslužobným cielom posta na universitě, i mimo university, v takrečenej betlem- 8 p o r 8 k e j ) Nitrianskej, Trenčianskej, Tekovskej, Novo-Uovala z počiatku malá zásoba spevov. Žalmy, Magni Bkej kaplnke, kde bol kazatelem; proti nemu zaB h r a d g k e j , Hontianskej, Turčianskej, Oravskej, Liptov-fficat, Benedicts, Nunc dimittis, Credo, Litánie ató*. zakročila jeho cirkevná vrchnosť, a tak rástly protivy L k e j ) S p Í 8 B k e j ) Gemerskej, Šarišskej, Abaujskej a iných postačovaly v mnohých bohoslužebných potrebách, a

Kostnici, z T ä č 3 e j č i a g t k y v e r e J Q e p r i 3 a á ¥ a l i „a k u č e n Í G H a . tie cirkev znala nazpamät... K tomu neboly potrebné sovmu", no nemenuje, ktorí to boli „súvekí spisová-1 kancionále, čo by si bola počala s nimi velká, čítať telia", ani neurčí, v ktorom to čase za tých sto afneznajúca masse?" (História posvätnej piesne sloven-niekolko rokov od Husa po Luthera. f skej, str. 47.)

Keby sa tu od Prešporka ai za Košice, od Ba- j Kultúrna história tejto doby u nás je ešte hodne bej Hory až po Sob na Dunaji povedzme len za 70— j temná; vo velkých historických bachantoch madar-

on nebol by prišiel až na hranicu, nebyť krála Žig munda...

Pre smrť Husovu v českom národe rosplamenil BB hnev. Vypukla rozlútená, krutá vojna proti Žigmun­dovi i proti domášnym Nemcom. Ľudia beli vznetliví iste i pre veci samej viery, no účinkovanie HUBO vo 80 rokov nová, prenasledovaná viera v borbe bola vy-1 ských takéto otázky na podiv nechávajú BB Btranou m a l A 5 / í r i iVní a f r á n Ír n XT w a X i n n h O V A I Í A I I n « i i n l * t n * * . % • _ . • * • > * • . . • * * *i m •• . i •__ i_ _ _i r v _ rt r ľ i ! _ . ' < l l . ! - . 4 / l . _ l _ 1 ^ i . malo i druhú stránku. V rečiach svojich on i takto hovoril: „Také páni mají sě postaviti, aby česká řeč nehynula; pojme-li Cech Némkyni, aby děti ihned sč česky učily a neovojily řeči; neb řeči dvojenie jest hotové závidénie, roztrženie, popuzenie a svár. Protož svaté paměti Karel ciesar, král Český, přikázal jest byl Pražanom, aby své děti česky učili, a na radném domu, jemuž německy říkají rathaus, aby česky mlu­vili a žalovali. A věrně, jakož Neemiáš, slyšav ano dietky židovská mluvie odpolu azotsky a neumějí ži­dovsky, a proto je mrskal a bil: též nynie hodni by byli mrskánie Pražané i jiní Cechové, jenž mluvie odpoly česky a odpoly německy..." V rozlútenej borbe s králom Žigmundom husitské voje robily vpády i do Uhorska, do slovenských krajov, polohou svojou najbližších. Rozumie BB, neboly to návštevy missio-nárov, ale boje, v obvode ktorých obyvatelstvo strašne mnoho trpelo.

Vojna česká ostávala krutou i vtedy, ked Husovi nasledovníci rozpadli sa medzi sebou a bojovali jeden

znávala, to by malo takú históriu, ktorej dokumenty j Tolko jednako vychodí, že Slováci v 15. a 16. století by sa neboly mohly potratit. Kalich, symbol husitskej I žili po svojom, vlivy inostranné k nim málo prenikaly. viery, na niektorých kostoloch (na pr. v Gemeri v!Inde (Slovenské Pobíady 1894, str. 1 a nasi.) Ján Kamenanoch) zachoval BB až do 19. stoletia; ale j Mocko tiež tak dôkladne vykladá, že slovenská reč, če-v ktoré časy bývaly v tých múroch husitské služby Božie, či pred inkvizíciou Jakuba Marchiu a či azda niekedy už v predvečer Lutherovej reformácie, o tom nedozvieš BB V nijakých protokolloch a archívoch ni čoho. Z koBtolov, výslovne husitskými zvaných (v Ma

štená v písme už aspoň 200 rokov, na konci 16. Btole tia už bezmála poshadzovala nesvojské formy. V 17. Btoletí i u evanj. spisovateľov slovenčiaci prúd začínal byt ešte Bilnejším, a v Rituáli katol. cirkvi, vydanom roku 1625, slovenčina bola taká plná, akú uviedli do

lom Honte), český znalec, architekt, vyhlásil jedny za!literatúry len v 19. století Štúrovci a v ktorej zjavil steršie, druhé za mladšie, ako že by ich boli mohli j Ba Sládkovičov Detvan. Ale po beloborskej pohrome síavát husiti. Pravda, na základe tradície, ktorá mula!roku 1620 z Čiech, Moravy i zo Sliezska zástupy evenje-v svojej moci i Ladislava Paulínyho, pokladali sme j likov, intelligencie i ľudu, hrnuly BB do cudziny. K nám každý ohradený kostol za husitský, zabúdajúc, že d0stala sa ich značná čaBt. „Nebolo slovenského se­

niorátu — hovorí Mocko — aby v ňom niekolko exulantských kňazov nenašlo prístrešia a úradu." Pri-; tokom ich a ich kníh zahatilo sa uvedenie domácej reči do písma a utvrdila sa u nás čeština na dlhé časy. Roku 1636 vyšiel tlačou kaccionál exulanta Jura Tra-novskébo, liptovsko-sv.-mikulášskeho farára. Tranovský

kláštory boly napospol takým istým spôsobom ohra-+) Palacký hovorí o Jiskrovi, že od nebo pochodí

neblahé pravidlo, podlá ktorého „vojsko vítězné ne­mívá nikdy nedostatku, ano mečem živí se všude... Přítomnost bratří byla neštěstím pro každé okoii, kamkoli obrátili Be." Dějiny národu českého, IV1, 1, str. 446.

bol nadšený spevec a majster v českom Bpisovnom cez dva dni prihlásilo sa 2000 robotníkov k íabrikácii jazyku. Áni dosial niet druhej knihy, ktorej účinok (munície. a Slovákov bol by podobný býval, a čeština kan-| Ženeva, 2. júla. Francúzske a anglická noviny cionála, akej u nás dotial nebolo v knihách, stala sa f otvorene píšu, že severne od ArraBU prestali Bpojenci vzorom. i napádať, Nemci prešli do protiútoku.

Rozumie Ba, o českom účinku na Slovákov po roku Rotterdam, 2. júla. Estournelles Constant otvo-1620 zná i história. reným liatom napáda Bryana preto, že agituje za mier

v Spojených Štátoch Ameriky, čo posmeľuje nemecký Končiac tento náčrtok, nemôžeme sa nepokloniť m i i i t a r i z n i u g . C i Amerika zabúda na bôle tichých

Husovej pamiatke pre jeho zásluhu o jazyk. Do tých Belgov? čias nejasný, nedôsledný pravopis český Hus uvedením diakritických znakov (značením díiky i mäkkosti nad

počnúc od 16. atoletia, čo by z ktorého kraja sloven akého pochodily, BÚ také srozumitelné a vzácné.

_ _ _ /. Ä

Svetová vojna. Rotterdam, 2, júla. Z Londýna oznamujú, že pri

Berlín, 2. júla. .Lokalanzeiger" píše, že minister poľného hospodárstva KrivoSejn bude bezpochyby mi-nisterpredsedom na miesto Goremykina. Finančným ministrom na miesto Bárka bude vraj kňaz Šacbov-skoj, kňaz Vasilčikov ministrom polaého hospodárstva, Gučkov má byt ministrom obchodu. Na korunnej rade v hlavnom ruskom tábore išlo o svolanie dumy. Go-remykin chce, aby duma zaBedala len niekoľko dní, kňaz Sčarbatov chce permanentné zasedanie. Bark odporúča, aby sporiteľne boly silno pritiahnuté k pô­žičke, čo bolo jednohlasne prijaté. Prijatý bol tiež návrh na monopolizovanie čaju, kávy, zápaliek a bavlny.

8teckholnj, 2. júla. Minister financií Bark na vrhuje vyzdvihnúť zákaz fabrikácie jemnejších likérov.

Celovec, 2 júla. Arciknieža Karel Franc Jozef navštívil Korutánsko pri veľkých ováciach obecenstva.

Rím, 2 júla. Salandra sa vrátil s návštevy fronta.

Koppenhagen, 2. júla. Pre ruské vojsko dodávajú velké čriedy živého Btatku z Mančžurie a Mongolska,

literou) urobil jasným a ľahkým. Slovania, okrem pi- C e l é v l a k y v o I o y a k r á y m D R z f t p a d

šucich cyrillicou, dnes Husov pravopis majú v svojom B u k f i r e s t j 2 j ú l a > D n i w n l , í g e z V e č i e r o v e j :

jazyku všetci (len Poliaci zameškali prispôsobiť sa cel D n a 2 9 . júna v noci Srbi a vrchu Gvorina strieľali na kom Husovej zásade). Už dávnejšie v odbornej spisbe. Večerovú a Oršovú a n. vojenský tábor medzi oboma jazykovedeckej HuBovho spôsobu užívajú pri c r a n s - L ^ ^ p o t o m n a p r Í B t a y A d a ^ Q

Bknpciach . veľké národy europejaké^ My Slováci jeho d i n y , n a g e V O J 8 b o p o č f t l o 9 t r i e I a ť n & ^ rexorme dakujeme, že všetky písomné ̂ pamiatky^ naše, j K a n o n á d a t r v a , R w h o d i n y N R b a n o n o v o m b o j i z á .

častnilo B& šesť srbských a štyri rakúako uhorské I C , e I í e h o c e 8 t y d o h , a V B é h o t á b o r a b o , ° ' d o 8 t a f B Ó h l a s

batterie. S kráľa pre poslanie pomocného sboru do Francie a Paríž, 2. júla. Snem prijal návrh zákona, ktorým | k Dw*»elláiii. Král posiaľ nechcel, ale teraz už asi

vojenBké obligácie BÚ V jednom rangu s francúzskymi | popnatf. štátnymi obligáciami. Frankfurt, 2. júla. Medzi Tureckom a Itáliou sa

{pomery valne zhoršily. Turecký poslanec v Ríma sa Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa chystá odcestovat,

ostrovoch Seilly torpedovali Nemci anglickú poštovú L. ;ý l a 0 4 hod 15 ' loď „Armenian*. Časť muiBtva zahynula, medzi nimi v ' mn' . . L .. . . . I Miláno, 2. júla. „Corriere delia Sera" oznamuje,

" Vo viacerodennom rozhorčenom boj. spojené vo, že v Ríme areätovali Nemcov: Jetu Buchmtiller, Bertu ská armády Lmsingena odhodily Rusov z veľmi sil- R i e 8 ( J o z e f a H a B t a a M a x i m m a n a Z f l r c h e r a ? p o d o . ných opevnení pn Gnilej Lipe k Firlejevu. L r e n í i ž e d á v a l i 8 v e t e l n é E n a b y n e p r i a t e Í 8 k ý m I e t ú n o m

Nepriateľ, ktorý ustupuje smerom k východu, mal 8 v e B t i b n l u p r u B k e j a b a d e f f l 5 e u f f i e , 8 c k e j ; B f m e

11 amerikánskych občanov. Rotterdam, 2. júla. Kapitán lode „ Armenian"

udáva: nemecký podmorský čln streľbou z kanóna upozornil „Armeniana*, aby zastal. Vzdialenosť bola vtedy štyri moraké míle. „Armenian" plnou parou usiloval Ba ujsť pred člnom, ale nemecký čln nepre­stajne posielal za ním Srapnelly, ktoré usmrtily nie­koľko matrózov. Poľovačka trvala dlhší čas. Nemecký čln zničil kormidlo lode, šrapnel padol i do stroja, zničil marconovský apparát, srútil komín. Lod sa

zase ťažké ztráty. 7160 mužov zajatých. Na severe trvajú ešte boje. Na Dniestri nestalo Ba ničoho. V ruskom Poľsku spojené vojská bojujú medzi

Vislou a Bugom so silnými ruskými čatami na potoku Pore a na Visnici. Naše armády všade napádajú.

Večer Brne prelomili ruské pozície. Nepriateľ ustúpil rýchle. Jozefov na Visle sme zaujali. Včera sa opätoval taliansky útok na planinu Do-

berdo. Infanteria po kanonáde napádala medzi Saransinou

a Vermeglianom. Boli odrazení s veľkými ztrátami. Slabé útoky na hlavu mosta u Gorice a pri Krne

boly odklonené. Kanónový boj trvá na všetkých frontoch. Ná

mestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršal leutnant.

Západne Visly naše vojská napadly nepriateľské vzňala na troch miestach. „Armenian" »a bránil za „ „ „ < „ . . « . . . n , . _ . , . . XL , . . . , , . i -•".-.• ,;.- . .. v» , _ •:, „ v i Po z» c i e P" Tatlove. O 5-ej sme jedno miesto štur-dve hodiny, až konečne utonul. Anglická loď ztratila ,• 13 mužov, medzi nimi boli 11 amerikánski občania.

Rotterdam, 2. júla. .Armenian* bol z najväčších anglických poštových lodí. Mal 8825 tonn. Bol vlast­nosťou liverpoolBkej spoločnosti Leyland a spol. Sta­vaný bol r. 1895 v Belfaste. Dlhý 592 metrov, šiel 35 metrov hlboko. 14 Amerikánův na ňom zahynulo.

Berlín, 2. júla. Zakázaný „Vorwärts" zasa vy­chodí.

Krakov, 2. júla. Lvovský starosta Rutkovski na­chádza sa v Kijeve s dvoma podstarostmi. V júli že ieh pustia za oavobodenie istého vysokého úradníka ruského.

Peštbudín, 2. júla. ,Az Est" vyrátal, že v me­siaci júni z Uhorska do Nemecka vyviezli 23 milliony vajec. Vyváža vajcia pruská spoločnosť: „Zentral Ein kaufs-Gesellschaft", ktorá má na to dovolenie od vlády.

Berlín, 2. júla. „Berliner Tageblatt" telegrafuje, že bude talianska ministerská porada o tom, prečo šiel Salandra k frontu. Salandra spolu s kráľom na­vštívil front, radil sa s Gadornom a jeho námestníkom grófom Porro. Včera prišli do Bologni a tak do Ríma.

Viedeň, 2. júla. Nad Trientom lietaly nepriateľské aeroplány, ale bomb nehádzaly.

Rotterdam, 2. júla. „Daily Chronicle" píše, že vo Woolwichskom arzenále pracuje na munícii 40.000 robotníkov. Mohlo by ich byt i viacej, miesta je dosť.

Rotterdam, 1. júla. .Cambuskennath", norvéžsky parník, ktorý bol na ceste do Mersey, nemecký pod­morský čln „U 39" torpedoval. Mužstvo sa zachránilo v Galleyheade.

Ženeva, 2. júla. .Temps" má Itálii za zle, prečo nevypovedala už Turecku a Nemecku vojnu, či Taliani nevedia, že v južnom Tyrolsku je nemecké vojsko a že Turci búria proti Itálii Lybiu? Itália mala by vy­vinúť energickú akciu proti Dardanellám.

Rotterdam, 2. júla. Asquith na sneme oznámil anglické ztráty pred Dardanellami. Padlo 196 oíficie-rov, 1134 bolo ranene, 92 chybí. Z mužstva padlo hrdinskou smrťou 6927, poranených je 23.548, 6445 chybí.

Rotterdam, 2. júla. Z Londýna oznamujú: Kanada poslala posial do Anglie 650.000 granátov. V Londýne G

Zprávy nemeckého najvyššieho kommandi. Dňa 2. júla.

Nečný útok na naše pozície západne Souchez bol odklonený.

V západnej časti Argonn malý časté armády cis. výsosti korunného princa pekný úspech. Nepriateľské zákopy a oporné punkty severo- západne od Four de Paris na šírku troch kilometrov boly šturmované wilr-tembergskými a ríšskymi vojskami. Zajali sme 25 offi-eierov, 1710 mužov, 18 strojových pušiek. Ztráty Francúzov BÚ značné.

Vo Vogezoch vzali sme dve opevnenia. Zajali sme 3 officierov, 119 mužov.

Juho-východne Kalvárie sme vyrvali nepriatelovi jednu výšinu. 600 zajatých.

Po šturmovaní Kurostovíc Rasi ustupujú severne Firlejeva.

Generál Linaingen ich prenasleduje. Zajali Brne 7765 mužov.

Armády Maekensena odtisly protivníka za La-bunku—Por. Ďalej na západ dosiahli sme líniu Turobin —Krasnik—Jozefov.

Predpozície pri Strože a Kraaniku Brne zaujHi. Západne Visly opustili hlavu mosta pri Tarlove. Vojská generála Woyrscha odtisly Rusov od Sienny

a Ilzy. 700 zajatých. Najvyššie kommando.

Petrohrad, 2. júla. Nový minister vnútorných diel oznamuje veľké premeny v OBobníctve vyššej admini­strácie.

2. júla. Veľká skupenina indnstriálov sa sjednotila k faarikovaniu muníeie v Ríme, Milane a Florencii, Ministerstvo urobilo s ňou smluvu.

Paríž, 1. júla. Severne od zámku Carrieul sme urobili pokroky. Vo Vogezach zastavili sme effenzívu Nemcov. V Argonnách Nemci vyrvali nám niekoľko zákop, ináč boli odklonení.

Rím, 1. júla. V oddelení Tonaln naša artilleria strieľala na Montecello a Saccaranu. Pri Carnien počal nepriateľ hádzať plynom naplnené bomby, ale sme ho odohnali kanónmi. Na Soči naša offenzíva pomaly po­kračuje, každý krok musíme vybojovat a hned opevniť.

Londýn, 1. júla. Britanský parník .Lornaa", idúci z Buenos Aires do Belfastu s knkuricou, 35 míľ od Seilly-ostrovov bol torpedovaný. Posádka sa vylodnila v Milforde.

Londýn, 2. júla. Torpédoborec „Lightning", ktorý bol mínou poranený, prišiel do prístavu. 14 matrózov chybí.

Paríž, 2. júla. Predseda Poincaré podpísal dekret, ktorým bol vymenovaný Thierry za sekretára vojny pre oddelenie iotendantúry a proviantu, Godasta za sekretára sanity.

Londýn, 2. júla. Spencer Wilkins upozorňuje vo .Westminster Gazette", že keby RuBko ztratilo Var-šava, pôjde Nemecko do cffenzívy na západ.

Dedeagač, 2. júla. Z Varny telegrafujú, že pred prístavom zjavila Ba ruská flotta, pozostávajúca z dvoch veľkých a štyroch menších jednotiek. Flotta pohybo­vala si k Bosporn.

Dedeagač, 2. júla. Anglická loď .Jetty" zadržala taliansky parník .Bosfor" a francúzsky „Sidney", aby ich prezrela.

Bern, 2. júla. Viviani oznámi* snemovni, že vy­jednávania a balkánskymi štáty ostaiy bez úspechu. Tri veľmoci ententy idú podat nové návrhy.

Viedeň, 2. júla. Šéf rakúsko uhorského generál­neho konzulátu v Skadre, Halla, bol prinútený s osob-níctvom opustiť Skadar a ide na Oetinie do Viedne.

Lugano, 2. júla. .Corriere delia Sera" zvestuje z Drače, že EsBad paša utvoril vojenský súd. na kto­rom budú súdiť rebellov.

Londýn, 1. júla. .Morning PoBtu oznamuje: bý­valý černohorský premier Rsdovič prišiel do Londýna, prosiť o požitky, zbrane a muníciu pre Čiernu Horu. On dal garancie, že černohorské vojsko obsadilo Al­bániu len zo strategických príčin, aby si Čierna Hora poistila dovoz proviantu a muníeie. Čierna Hora nejde podržať Skadar a podrobí sa vôli veľmocí. Ale bola prinútená vziať si oba brehy Bojany.

Ženeva, 3. júla. Včera Nemci počali zase bom-rdovať Dixmuiden ťažkými kanónmi. Francúzske a

belgické vojská sa trochu ntiably. Berlín, 3. júla. Nemecké ťažké delá strieľajú na

forty okolo Verduna. Nemci chceli by ohrožit želez­ničnú líniu Paríž—Chalons — Menehoald — Verdun. Preto Francúzi silno napádajú tam Nemcov. ,

Berlín, 3. júla. .Petit Parisien" prináía článok Rousaeta, v ktorom stojí medzi iným: Viacero lodných podoikatelov pýtalo sa ma, či eite dlho bude trvať vojna. Moja odpoveď je: áno, dlho. Moje vnútorné presvedčenie je, že nadišiel moment, v ktorom mu-íme by! silní, musíme zaocelovat svoju výdržku. estli chceme prevládať hrozného vraha, bude vojna iste dlho trvať, čez 40 rokov obživovala nás nádeja

a zaujímala myseľ, že sa musíme porátať s nepriateľom. Potial musíme bojovat, až prinútime nepriateľa prosit

smilovauie. E tomu je treba velký čas. Nezabúdajme na to' že sme prisahali vytrvat ai do konca.

Berlín, 3. júla. „Daily Mail" píše, že od roku 1066 Anglia nevidela cudzieho vojska na tvojom territoriume, ale teraz môže byt, že nemecká flotta prestane hliviet po prístavoch ale napadne naie brehy.

Rotterdam, 3. júla. Anglická vyššia snemovňa odhlasovala návrh zákona o fabrikácii mnnície. Toho dňa stal sa návrh zákonom a vstúpil do života. Gurzon oznámil na sneme, že v prvom týždni 46.000 Iudí sa prihlásilo pracovat v anenáloch pri munícii.

Rotterdam, 3. júla. Angliu donieslo do velkého rozčúlenia potopenie poštovného parníka .Armenian*, ktoré sa podobá potopeniu sLusitanie". Na lodi prišlo o život 29 Iudí, medzi nimi 16 amerikánskych ob­čanov. Ako vec bude vlívať na amerikánsku verejnú mienku, posial nevedno ale na každý, pád teorie Bryanove utrpěly velkú trhlinu.

Berlín, 3. júla .Lokalanzeiger* píie, že na Win-davu strielaly malé nemecké kriiiaky. Nemecká tor-rcdovka narazila na mína a utonula.

Rotterdam, 3. júla. „Daily Telegraph" píše, že Ruai idú od teraz taktikou Fabiuaa Cunctatora. m

S každým krokom na východ ich položenie sa polep-šuje, nepriate! večným prenasledovaním sa pomaly vyčerpáva zo ail, jeho front sa zdlžuje, nové rezervy treba posielať. Vpádom do Gholmskej gnberaie Nemci ztra'ili spojenie so železniciami, ktoré hraly dosial takú vážnu úlohu. Polské cesty nie sú súce na dodá­vanie požitkov. Ešte nevedno, či Nemci pôjdu na Brest Litovsk a ä na močiare Přijeto. Aby dosiahli Brest Litovsk, rcusojú prejsť BÍO mi), ns línii kde najdú velké a silné hate. Tská expedícia môže trvať

o jaseae, keď budú cesty cele neprechodné.

Bukarest, 3. júlu. „Moldava" píše, že medzi Tn-reckora a Bulharskom vyjednávania blížia sa zakľú-čeniu. Sffiluva bude maí význam pre Balkán a ob-labši položenia Turkov pri D&rdaneliácb. Vo štvrtok

Na Bugu je položenie nepremenené. Medzi Vislou a Bngou tisnú sa spojené vojská

napred v ustavičných silných bojoch. ZamoBC Brne šturmovali. Prechod čez potok Por

sme vybojovali. Východne Krasnika, o ktorý sa ešte bojuje vzali

sme Studzianky a Visnicu. Na potoku Póru ame zajali 4800 mužov a tri

strojové pušky. Západne Visly kanónový boj. Taliani na pomorskom fronte utrpeli porážkn.

Napádali Sagrado a Palazzo. Naše vojská odrazili nepriateľa. Jeho ztráty boly

velké. Útoky na hlavu mosta pri Oorici boly od­

klonené. Na knrutánskej hranici bojovalo sa o Velký Pahl.

Hora sme dostali. Na tyroUkej hranici miestami kanónové boje.

Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôíer, feldmaršal-leutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 3. jóla. Francúzi v noci napádali naše pozície severo­západne od Souchez. Útok bol odklonený.

Pri Lea Eparges nepodaril Ba útok B ručnými granátmi.

Predvčerom pri Hilsenfirate vydobyté opevnenia sme ztratili.

Na východe ničoho nového. Severne DnieBtra naše vojská postupujú čez líniu

Mariampol—Narajov—Miasto proti Zlotej Lipe. Do­siahli Bng pri Kamionke—Strumilovej a napredujú. Nižiny pri Lubanke a Pore sú v našich rnkách.

Na Višnici nemecké vojská stoja na severnom brehu rieky.

Medzi lavým brehom Visly a Pilicou je položenie nepremenené.

Útok na Radom sme odklonili. Najvyššie kom-

Berlín, 3. júla. Nemecké lode přišly medzi Gotland a Vindavu a narazili na ruský opancierovaný križiak. Strhla sa námorná bitka v ktorej nemecká lod J. V. .Albatros" nestačila ujsť. Po dvojhodinovom ťažkom boji proti 4 križiakom, mnaeli Nemci .Albatrosa", ktorý počal klesat pri Ootlande vrazit na piesčinu. .Albatros" mal 21 mŕtvych a 27 ranených. Námestník šéfa admiralitejského štábu v. Bencke. .Albatros" bol vystavený 1907. roku a mal 2200 tonn. PoBádka 199 mužov.

Kopenhagen, 3. júla. .Albatros** zablúdil v hmle a bol napadnutý 4 ruskými križiakmi.

Stockholm, 3. júla. O morskej bitke medzi Got landom a Vindavou oznamujú: Raaký pancierový

bulharský poslanec Koluée? dlho sa radil v Carihrade! k r i ž i a b P"*vapil dve nemecké lode, z ktorých jedna, s Talaat beyom. Eolušev oznámil Radoslavovi, bul­harskému premiérovi, že Turecko až odpovedalo na požiadavky Bulharska. Turecko že je náklonné regu­lovať turecko bulharské hranice v Trácii. Tým by asi boly vyjednávania zaklúčené.

Bnkarešt, 3. júla. Ruský poslanec v Bnkarešti Poklevsky Eoziel navštívil miniatrapredsedu Bratiauu, B ktorým velmi dlho konferoval.

Bukarešt, 3. júla. Grécko nerado vidí pokračo vanie Srbska v Albánii. Pomer medzi Gréckom a

rbskom Ba zhoršil. Grécka žurnalistika napáda Srbsko, že albánskym pokračovaním znemožňuje sa grécko-srbská alliancia.

Lvov, 2. júla. Cisár Vilhelm blahoželá 34. plnka košickému za vzatie Lysej Gory.

Berlín, 3. júla. Z Lugana telegrafuje, že predseda ministerstva Salandra vyslovil sa pred deputáciou friauläkých Talianov, aby boli trpěliví, lebo vojna pravdepodobne bude ešte dlho trvať, ale skončí sa talianskym víťazstvom.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 3. júla o 6. hod. 15 min.

Vo východnej Haliči spojené vojská napredujú ýchodce Haliče a napádajú výšiny východne Jončina.1 Na jeho miesto postúpil generál Bailor.

.Albatros", bola ťažko ranená. Druhá tiež poranená lod nemecká je .Angsburg". .Albatros" leží trafený 25 strelami pri Oestergame. 21 mužov mŕtvych, 35 ranených.

Stockholm, 3. júla. .Albatros" bojoval proti ruskej presile.

Viedeň, 3. júla. .Fremdenblatt" prináša úradné komuniké srbských novín .Samouprava", dla ktorého „hrdé a samovedomé Rakúsko-Uhoreko malému Srbska dva razy ponúkalo separátny mier. .Fremdenblatt" dodáva, že zpráva je vymyslená, lebo Rakúsko-Uhorsko nikomu nenúkalo mieru a tak i Srbsku nie.

Rotterdam, 4. júla. Z Newyorka oznamujú: Dnes ráno na Long Islande spáchali attentat na milliard ára Pierpont Morgana. Akýsi Nemec trafil ho dva razy z revolvera. Attentétar, ako nemecký patriot, nechcel vraj človeka zabiť, ale len muža, ktorý mohol urobiť koniec vojne, keby prestal dohode dodávať muníciu. Jedna gola prešla mu čez rameno, druhá čez prse. Zlodeja chytili. Morgan bol zúčastnený na velkých pôžičkách do Európy.

Rotterdam, 4. júla. Generál Gourand, námestník generála D' Amadé pri kommande francúzskej flotty pred Dardacel'ami, bol ranený, ale nie nebezpečne.

Berlín, 4. júla. Nemci bombardujú Arras, 300 granátov hodili na mesto, z ktorého vyslali už civilné obyvatelstvo.

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa júla.

Rusov Brne odtisli v tvrdom boji na Zlatú Lipu. Na Bugu je položenie nepremenené. V Ruskom Polsku boly velké boje, lebo RUBÍ

dOBtali posily. Terrainu nevydobyli. Jeden náš armádny sbor odklonil 5 útokov ne­

priateľa. Na Pore idú boje dalej. Pri Studziaakach vnikly naše vojská do nepria­

teľského frontu. Výšiny severne Erasnika po tažkom boji boly

Taliani obnovili útoky na planinu Doberdo, ale nemohli zastať.

Pri Redipuglia prišlo k bojom bajonettovým. Aipinov sme odrazili. Ztráty nepriatela sú veľké. Taliansky Torpedovec „170. S." sme na Adrii

zničili. Námestník šéfa generálneho štábu v, Hófer, feldmaršalleutnant.

Zpráva najvyššieho nemeckého kommanda. Dňa 4. júla. V Argonnách ďalej napadáme.

Pri Les Epasgas sme útoky odrazili. Na východe je položenie nepremenené. Armáda generála Linsingena prenasleduje. 3000

zajatých. Pri Eamianke po Krylo? na Bugu je položenie

bez premeny. Mackenaen napadá. Medzi Vislou a Pilicou sa ničoho nedeje. Naj­

vyššie kommando.

Šarišský obraz. .Videl som Zborov." Tak začína dopisovatel maďarských novín, a po­

tom pokračuje: V týchto troch slovách sú obsažené všetky hrôzy

Bvetovej vojny. Vy zámožní ľudia, ktorí zarobíte i na vojne, mocní podnikatelia, sýti agrári, hladkí bankári, krajinu dedične správajúci magnáti, nože neodkladajte. Cesta z Pešti sem nie je veľká. Železnicou, na auto­mobile, na koči — môžete si vyberať. V Zborové je všetko pohromade, čoho len pripravila vojna.

Zákopy v Earpatoch sú ešte teplé, môžete ešte pozrieť do dier, nakopaných v zemi, v ktorých boli utiahnutí vaši synovia, bratia, milliony vášho ľudu a bořili sa v zime s mrazom, na jar B potopou a B ne­priateľovou streľbou. Eto by im zazlil, že si robili obloky z oblokov, sobraných s domov spustošených alebo vyprázdnených dedín, dvere z takých istých ka-sieň? Eto by im zazlil, že odnášali do zákop pece a fotele! Všetko by si boli zaslúžili, lebo všetko je málo v porovnaní B tým, čo oni prežili. Stisne vám srdce, ked v zákope vidíte zabudnuté karty, bakanče s jed­nej nohy, bavlnenú čiapku, ktorú neznáme rnky po­slaly teraz už tiež neznámemu mŕtvemu. Listy ležia na zemi, ktoré boly přišly z Nemecka, z Brna, zo Segedína. Vojak schytil len pušku, išiel na útok, a liaty ostaly.

A popri ceste hrob pri hrobe. Nad jedným na koliku ruská čiapka, do druhého kopca vpiehnutý je honvídaky bajonett. Uvidíš, ako sa mykaly napred jednotliví, ako sa zakopali, ako išli na útok proti roz­trhanej drôtovej priehrade, ktorej ostré klince rezá-valy sa do ľudského tela.

Tu stály naše delá; nad nimi dva sedliacke domy. Rusi dobre .hľadali" — obidva domy sú bez strechy, steny arútené.

Už sa vraj vrátil život; — totiž do. domov. V pivnici pod jedným z domov býva mat a dvoma svojimi dievčatkami. Otca nemajú doma; šiel hľadať zemiaky na pole. Posteľ? Slama na doske rosoBtlaná. Stoličky? Tri dosky — našli ich v zákopácb. Pred­tým náradie do zákop išlo z domov, teraz je naopak.

Mat pýta sa ma, kedy prídu páni od stolice? Poteším ju, že sú už v ceate, hoci spytujem sa i ja sám Beba, kedy ozaj stihnú sem prísť pre mnohé pí­sačky . . .

Zborov je v- doline. Všetky hrôzy Messiny, Poit-Artura, Ssn Franeisca. Niet tam ani jedného zacho­vaného domu. V rumoch je tam všetko — alebo od granátu, alebo že tak vyžadoval .záujem vojny." Južný koniec mestečka bol náš, polnočný mali Rusi. V pro­striedku most, a cez most bola pretiahnutá drôtová priehrada. Rumy ako polnočná, tak južná polovica. Pompejí v Šariši.

.Život" vrátil sa i sem. Z 2200 obyvateľov po-schodilo sa asi 1800...

Chlapov ledva vidieť. Sú na vojne.

Ghýrnik. Juhoslovanské uměnie. „Hrvatíki Pofcret* píše,

že v najbližšom čase,7 Londýne bude otvorená sú borca výstava známeho horvatskébo rezbára Ivana Mestroviča. Výstava sleduje popri umeleckom účeli tiež politický: dokázsi Bvetn, že kultúrny život v Dal mácii má rás Brbsko-horvatBký a nie italský.

Zioíäisti a Palestína Židovské noviny vo Varšave píšu, že v Itálii utvoril sa výbor, ktorý má za úlohu účinkovat na tom, aby pri budúcom mierovom kon grease daná bola Pslestína Židom. Na čele výboru stojí bývalý miuiaterpredseda taliansky Luzzati (Žid), potom barón Rothschild z Paríža, ktorý uí daroval niekoľko millionov v prospech rolnických kolonií ži dovskýeh v Palestíne Luzzatti povolal k sebe dvoch členov hlavného komitétu organizácie sionistickej, Čle­nova z Moskvy a Sokolova z Varšavy, s ktorými kon­feroval 10 dní.

Nemecký klassik Q večnom pokoji. Boku 1759 Leasing vydal knihu „Z listov o najnovšej literatúre". V nej mimo iného pojedsávs tiež o spise dávno za­budnutého spisovatela Palthena pod názvom „Projekt, udržovania trvalého pokoja". Dla Lessings chcal spi Bovatel „ariadit všeobecný parlament alebo tribunál, výroku ktorého podrobovaly by sa všetky europejské štáty." E tomu poznamenáva velký kritik: „Keby sa vyskytli tvrdošijní medsi europejskými mocnármi, ktorí by sa nechceli podrobit výroku tribunálu, čo potom? O, pán z Palthenu má národv s mocou výkonnou, má vojenskú exekúciu. Ci ju má? Nui, dobre, potom má — vojnu zas!" Je vidno, že myšlienka rozhodujúceho súdu je ďaleko staršia, ako jej aké-také uskutočnenie v Haagu, ktoré môže rozhodovat les v drobných, ne­závazných prípadoch.

Vlhké príbytky. Ľudskému zdraviu nič je nie tak škodlivé ako vlhký príbytok. Z vlhkosti povstává hostec, reumatizmus, lyšaje, anglická nemoc, krtice (škrofle) zápal očí atď. K tomu draží sa nebezpečie nákazy osýpok, Šarlachu a záškrtu. Preto chráňme sa vlhkých bytov. Z jednoduchého pokusu lahka sa pre­svedčíme, či bývanie je vlhké, či nie: Zavrime dobre a pevne všetky okná a dvere, postavme na prostred isby tanier a dajme nan pol kila čerstvo páleného roztlčeného vápna. Takto nechajme zavreté 24 hodín, potom to odvážime, čerstvé pálené vápno pohlcuje hltavé všetku vlhkost a tým Btáva sa tažším. Ak vápna pribudlo najviac ô grsmmov na váhe, tak bý­vanie v takom príbytku je nebezpečné. Ale ak predsa musíme bývat v takom byte, treba ho denne preve-trievat. Pri tom postavme do všetkých kútov nádoby

' 1

Knilačiarsky účastinársky spelo • Turčianskom Sv. Martine

vydai a odporúča nasledovné

knihy: Stone Diela Sietoiára Roibua Yajanstii

Vychádzajú vo av&ikoch 15— 30-hárkových. Dosial vyált 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotí i vých sväzkov g udaním obeahu a cien dfa náího flonuumc kníh.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás nické. Sväzokl. Oddiel ep;cký. 2-hé vydanie. Broä. E S'4C

viazaný BO slatorezom » 3'6< Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . K 4 —

viazaný so slatorezom „ 6'6í Sväzok 1U. Oddiel epický. Broi K 4— viaž. 10 slatorezom „ Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broi „

viazané so slatorezom . . »

6-6C 8 ' -4 Í Í

S-6C

» p t » y b á s r a i o l K . 6 . 8 ? L broi. K 1-60, via*. E 8-88,

. *-, 8-ac

Spevy Sama Cfaalnpku. S££r/i % viazaný so zlatorezocs .

Sládkovič Andrej, Svfteok n. Broíirovaný . •

viazaný . . .

Botto Ján, Spevy. S Ä ^ t t f i f B S vo skvostnej väzbe K 4*St

BollýJán, Básne. 2 ^ ¾ ¾ - ¾ ¾ . . E 6-6€ Vajantkého.

Broiirovaný K 4.— » 6'6C

viazaný vo skvostnej polokozenej vtzbe

l í í l t l í n R"01*11 od Svetozára Hnrbau

viazaný

Pauké f m>mí<1ii Bomán od Eleny Maróthy Soltészovej r r U U p r U Q U . B*oáirov»ný E »•-

viazaný 4 ' -

V t * !«»•«» f h a Historická povést od Ľudovíta Enbániho. f i S l g U l b U U . C o n a 90 hal.

M skutočnej službe. ^ Ä L i f i S Skultéty. Cena E 1-8C

Vývin ich národného povedomia. Napísal J olio; Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. II. Cena E 8--

Vyily i ročníky pt

7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ico rečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jodcotli vých sväzkov dla nášho aoznamu kníh.

Slováci. Bománová Bibliotéka.

a vápnom roztlieným na malé kúsky. Ak sa vápno í w r „ rozpadne na prášok, tak ho nahradiť treba zasa čer- H u Z H í a i i y l i í t r o l . b d e n i a . J o ä t T . V v-stvým.

Broi. Vias.

E 8-6C

P o d m o r s k ý č ln z a Napoleona. Keď bol Napoleon vo vyhnanstve na ostrove sv.

Heleny, zaoberali sa niektorí jeho priatelia úmyslom uniest ho ztedial. Málo je známo, že Ba vtedy už po­mýšľalo osvobodit Napoleona pomocou podmorského člnal Zaujímavú zmienku o tom má stará knižka, teraz novo vydaná v Berlíne u Fleischel a spol, ktorú v polovici minulého stoletia napísal a pod názvom .Štyridsať rokov zo života mrtvého" vydal Frankfurtan Frôhläch. Bol najprv hercom nemeckým, ktorý sa potom stal francúzskym dôstojníkom a v napoleonských časoch všeličo zažil. Ten Ba zmieňuje o tom, že plány na osvobodenie Napoleona boly dva. Pôvodne potný-! šlalo Ba uniest ho v balone. Od tejto myšlienky však! Bkoro upustili, lebo balon mohol byt ľahko, ba pravde- j podobne zanesený buď do rúk nepriatelov alebo j utonúť v mori. — O mnoho výhodnejším zdal sa byt zámer druhý, ktorý sa aj viae priblížil k svojmu f uskutočneniu. Tu išlo o podmorský čln. Dvevedený, autor hovorí o tomto pláne: Záležalo na tom! dat postavit čln, Čo by plával niekolko stôp hlboko \ pod vodou a mal priestor pre osem do deset ľudí. — Bol už i objednaný v Amerike a v robote šíkov- v Turčianskom Sv. Martine J. Gašparík, P. Kompie, noho mechanika, ktorý mal vedomosti v Btavitelstve j v Mošovciach Mil. Schmidt, vLiptovskom Sv. Mikuláši lodnom, model k tomu došiel už do Londýna s po'

\ í , 3 s ! k o £ n i £ í Historická povést od Samaela Tomaiika

Trenčiansky Matnš. 5.3-21¾¾¾ j Jedlbvský nciteL SľfiSÄSSSMl L S. TfiľšôBe?; Zápisky potalka, Záhorský Jonáš. J S & B Ä Ä Ä S

širovaný 60 hal.

Pospolité Čítanie. ffigSrJHS** Sosit I. S l o v © n j s l t & M e m o r a n d u m r. 1SCM..

Napísal Jozef Skultéty. Formát 8*, str. 64. Cena 40 hat Sošit II . M l o b a l IVE. H o d ž a . Životopisný nákres. N

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Bolte. Formát 8", strán 68. Cena 60 h«l

Sosit 111. Z d r a v o t n í c t v o v r o d i n e . Naplsa' dr. Jozeí Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 ha!.

Sošit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena . . . . K 1—

Soélt V. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 3 s t o l e t i a . Napísal Stefan M. Dnxuer. Cena 30 bal.

S o i i t V I . J e v t i a o l .

Všetky tieto knihy majú na sk lade :

kusy urobené B ním boly úplne uspokojivé. Model mohol byt použitým mechanizmom pod vodou dla ľubo­vôle udržovaný hlbšie alebo plitšie, veslovitými kole­sami mohol byt poháňaný v pred BO značnou rýchlo­sťou. Přistrojenou bola natoľko hotová, že som sa mohol připravit ku skorému odceBtovaniu do Londýna. Z tadial mali vyplavat ku BV. Helene najaté lode a křižovat pred ostrovom, kým by ponorný čln nepri-viezol na jednu z nich uneseného cisára. Bývíli fran­cúzsky námorní dôstojníci, ktorí sa zdržovali v Spo­jených Štátoch, mali kommendoveť na lodiach. Uš bolo všetko natolko pripravené, že už bolo určené moje odcestovanie do Anglicka a ztadial do Východnej Indie, keď niekoľko týždňov pred tým prišla úradná j správa o smrti Napoleonovej. S ňou zapadly všetky i aaše projekty, plány a opatrenia a už na darmo boly! vyhodené veľmi značné peniaze.

L i s t á r e ň r e d a k c i e . P. Kornel Stodola vo Viedni: Oznámenie o púti j

prišlo neskoro, j — J

Rozširujte Národnie Noviny.

(Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Fárička Ján Valuch, Viktor Herle, v Novom Meste n/ V. Andrej Fablus

j v Dolnom Kubine J. Trnkóci, Josef Neumann, v Bytči ' Vil. Sonnenfeld, v Traave Adolf Horovitz, v Modre Simor Boháček, v Pezinku Alfred Klein, na Myjave Daniel Pa žieký, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeátiansfe; naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Joac Teslfk. v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštere pod Zniovon Josef Stekláč, vo Zvolene P. Keilenberger, v Prešporkt Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto (L Gluckgasse 3), v P r a h e F. Topič (Ferdinandova třída); A Olomouci R. Promberger, v Brne J. Barvič a J Novotný, V Pi t t sburgh Pa . (v Amerike): M. Gaidík 1187 Hays Ave ,

M. Oliver Branch, Pittttburg, Fa.

„Národiai® Noviny'* možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m

P a p & n o k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave, Cbicego, III.

za oenu 4 doll. 75 centov ročná, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne .

Odporúčame nášmu obecenstvu

1 T

=Sobrané Spisy= Martina Kukučina

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových.

S v ä z o k I . S podobizňou spisovatelovou. 260 strán 8» viazaný vo vkusnej plátenej väzbe

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený. — Tichá voda. — Keď báčik s Chocholova umre. — Slepá kura a zrno.

Sväzok II. viazaný

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáša — darmo je. — Rekruti— Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v ä z o k III . viazaný . .

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z o k IV.

264 strany 8", broiirovaný

240 strán 8*, broiirovaný

K 2 -„ 3-20

„8-20

2-— 8-20

DOM V STRANÍ. Diel I., bro-

V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro-

3-20

2 — 3-20

širovaný viazaný

S v ä z o k širovaný viazaný

S v ä Z O k V I . (v tlači). 0 8 F " -Ke* sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­

štové porto jedného avdskn 30 halierov. Jednotlivé svitky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Fri 3—á alebo viacerých sváskoch odporúčame objednat knihy na dobierku.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, že z duše každého človeka, vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O veľkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavost diela je nie v príbehoch, ale v Indoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho človek*,, Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, ssujímr rého, pú­tavého. Ľudská duia je hlboká, a kec! f a j jj on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajností. Filor tůn života, humánne názory, teplotu citu, vieru, krastai etvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo v/etkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých a bôľu všetko ožiarené humore m."

JTío eaujima »a sa slovenský ttiá, sa jeho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bet Sobraných Spisov Martina Kukučina.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k n í h k u p e c t v e i u nakladatela:

Kníhtlačiarskebo úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine

(Turóczszentmárton).

Pre každého ESSSřS

Ľadová zdravověda Napísal dr. VaVFO SľObáľ.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p i s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . v ý ­t i sku K 3 6 0 , viaž. K4-SO, p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac. Dr. Vavro Šrobár sobral v tajto kniha so zretelom na URŠ8 sloveaské pomery všetko, čo treb» vedieť každému z nás zo zdravotníctva. Enibi táto poučoje, sko treba žit, aby BÍ človek Bvoje zdravie vo včet-kýeh neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a uokrmoch. VI. Príbytok VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy be z vedomia. XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

KníMačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Martine.

Inserujte

„Národných Novinách." i ž S f fl5» o b a a h I n s e r á t o v r e d a k o i a n i e j e x o d p o v e d n á i

Zodpovedný redaktor: 3v«tosár Bfertoaa. Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l SSndroft a Spol. Tlsioa a nákladom Kníhtlačiarskebo účestiuárekebo spolku v TorŕianFkom Sv. Martin*.