OBSAH

1. Zo života školy

Výstava Tutanchamon ......................................... 2

My Pop Star .................................................... 3

Deň otvorených dverí............................................ 4

2. Z vlastnej tvorby

Začiatky multimilionárky /S.L.Haššanová/..................... 5

Jesenné rapsódie /T.Masárová/................................ 5

Farby jesene /L.Gondárová/..................................... 6

Jesenný čas /N.Štefániková/................................... 6

Pani jeseň /M.Ochodniská/..................................... 6

Bol raz jeden Malý princ /T.Cetkovská/....................... 7

Zvláštny svet /N.Štepničková/.................................. 8

Nonsens /M.Brezula/............................................ 8

Čisté dieťa /F.Kubík/............................................ 8

Muchy /P.Gavurniková/.......................................... 8

O ceruzke, ktorá písala halabala/ T.Kubová/.................. 9

Básne /V.Charvátová/............................................ 11

Báseň /A.Valová/................................................. 11

Rozprávka o malom pavúčikovi /T.Cetkovská/.................. 12

Môj zvierací priateľ /A.Tuková/................................ 13

Mačky a med /N.Mullerová/..................................... 13

Báseň /M.Šeliga, M.Hanzlík/.................................... 13

Naša normálna rodina /P.Černá/................................ 14

Veselý deň v škole /V.Vrábliková/.............................. 14

Naša normálna rodinka /E.Viener/.............................. 15

Hody /K.Krišová/................................................. 15

Zima – čas Vianoc /S.Semanová/............................... 16

Blíži sa čas vianočný /A.Bibzová/............................... 17

Zimné pranostiky ................................................ 18

Foto – My Pop Star ............................................. 19

Redakčná rada:

Editori: Mgr. Uhrinová, Mgr. Bartalová

Technická úprava a tlač: Mgr. Anna Tomková, Juraj Kulich,i 9.b

20

Ročník XV. Číslo 1 December 2014

Školské noviny pri ZŠ Tematínska http://zstematinskanmnv.edupage.org/

Budúcnosť patrí pripraveným

Zo života školy

Výstava TUTANCHAMON

Dňa 28.10.2014 sa žiaci 6. – 9. ročníka zúčastnili výstavy Tutanchamon – jeho hrobka a poklady v Bratislave. Všetci, ktorí sme navštívili túto výstavu, sme videli „ úžasné veci“, presne tak, ako to povedal objaviteľ Tutanchamonovej hrobky Howard Karter v roku 1922. Táto výstava bola zobrazená presne tak, ako bola faraónova hrobka objavená. „Vidím úžasné veci !“ povedal Howard Carter, keď po prvýkrát nahliadol do Tutanchamonovej hrobky. Niečo podobné sme zažili aj my na vlastnej koži, keď sme vstúpili do priestorov Incheby. Na tejto výstave sa nachádzalo viac ako 1000 predmetov, vrátane sarkofágu a svetoznámej zlatej posmrtnej masky Tutanchamona. Všetky posvätné predmety, sošky, šperky aj sarkofágy ležali na rovnakých miestach, ako boli kedysi nájdené. Všetci návštevníci sme dostali slúchadlá, cez ktoré sme počúvali výklad o jednotlivých exponátoch a ešte niečo navyše – v prípade širšieho záujmu.

Všetky vystavené pamiatky boli dokonalé repliky (kópie originálov). Každý návštevník to určite pochopí, keď si uvedomí, že výstava putuje po celom svete. Z výstavy sme si odniesli nezabudnuteľné zážitky a veľa nových informácií o pradávnej civilizácii. Žiaci 9. B triedy

2

My Pop Star Naša spolužiačka, Margaréta Ondrejková, žiačka 5.a triedy, je celkom nenápadné dievča. Niečo výnimočné však na nej je. Je to jej nádherný hlas. V tomto roku sa prihlásila do speváckej súťaže My Pop Star a z obvodného kola sa prebojovala do krajského kola v Trenčíne. Súťaž sa uskutočnila v Okruhovom dome v Trenčíne v celkovom počte 18 súťažiacich. Súťažilo sa v dvoch kategóriách. Prvá kategória od 11 – 14 rokov pre 2. stupeň základných škôl a druhá kategória pre stredné školy. Grétka spievala pieseň Titanic od speváčky Celine Dion. Výkony súťažiacich hodnotila desaťčlenná porota. Jedným jej členom bol aj známy spevák Peter Cmorik. Margarétka mala veľa fanúšikov, medzi ktorými sme boli my, jej spolužiaci aj jej rodina. V konečnom hodnotení poroty sa Grétka

umiestnila na krásnom treťom mieste. Všetci jej k tomuto úspechu srdečne blahoželáme.

Žiaci 5.a

3

Deň otvorených dverí

V stredu 3. decembra sme sa zúčastnili dňa otvorených dverí na Hotelovej akadémii v Piešťanoch. Študenti tejto strednej školy predviedli svoju praktickú činnosť. A bolo sa na čo pozerať. Prekrásne pripravené stoly – aranžované v duchu Vianoc, pekne upravené podnosy s rôznymi cukrovinkami, nádherne zdobené torty, čokoláda a iné špeciality boli lahôdkou pre naše oči i chute. Niektoré sme mohli ochutnať. Zaujalo nás aj vyrezávanie krásnych tvarov do melónov a jabĺk. Vidieť takúto krásu doprajeme každému.

Žiaci 6.A triedy

4

Z vlastnej tvorby

Začiatky multimilionárky (Ako som si poradila s cudzími slovami)

,,Cŕŕn“, zazvonil telefón. Hneď k nemu pribehla unavená Ela. Z telefónu sa ozvalo rázne: ,,Ela, ak do budúceho týždňa nenapíšete knihu, tak vás vyhodím!“ To Elu poriadne zobudilo. Keď telefón stíchol, nahlas porozmýšľala: ,,Čo mám také napísať, aby to u každého vzbudilo dojem.“ Preto sa rozhodla, že pôjde na prechádzku, aby jej okolie dalo inšpiráciu. Oblieka si kabát z flaušu a zavrela dvere. Jej biela blúza sa trblietala na slnku. Vo vzduchu zacítila vanilku. Dostala chuť na palacinky. A tak išla do cukrárne. Po ceste premýšľala: ,,Akú kategóriu si mám vybrať? Detektívku alebo román, drámu alebo sci-fi?” Tieto otázky jej vírili hlavou. Keď prišla do cukrárne, cítila sa dehydratovaná, tak si dala minerálku. A zase premýšľala: ,,Musí to byť také, aby to bola dobrá investícia. Kedy ma už kopne múza?” Keď dojedla, išla do prístavu. Nad ním sa týčil vysoký maják. Potom sa vybrala domov. Doma sa najedla gulášu. Pustila si na mobile hymnu a dala slúchadlá. A vtom ju niečo napadlo. Napíš svoju biografiu. Hneď sa dala do písania. Mala to hotové za 2 dni a malo to 545 strán. Hneď utekala do garáže, naštartovala auto a veľkou rýchlosťou išla do vydavateľstva. Tam toho vytlačili 500ks. Ela bola veľmi rada, lebo sa všetko vypredalo. Šéf na ňu bol hrdý a z Ely sa stala multimilionárka.

Sarah-Lee Haššanová 7.C

Jesenné rapsódie

Pestrá jeseň je tu zas,

listy už aj popadali,

jabĺčka sa sčervenali,

je to krásny čas.

Ručičky hodín sme posunuli,

nastal zimný čas,

všetci vtáci odleteli,

príde skoro mráz. Tereza Masárova 7.C 5

Farby jesene

Hnedá, žltá, medená, to je farba jesenná. Chladný vietor nezbedný, rozfúkal aj šarkany. Suché listy popadali do trávy, pridali sa ku nim aj cupkajúce gaštany. Lúčiace sa lastovičky, toto všetko nevideli, bo dotieravý dážď ich vyhnal ďaleko za hory. Ozdobené milé tekvičky, budú sa tešiť detičky. Alebo strašiť?

Lucia Gondárová, 7.C

Pani jeseň

Nad hlavami lastovičky rozpačito lietajú pred dotieravým dažďom zutekať sa chystajú.

Nezbedný vietor zafúkal na bránu a hľa – čože to vchádza za dámu ?

Celá v pestrých farbách odetá sťa by to bola maliarova paleta.

Dlhé šaty oranžové krášlia volány javorové.

Závoj šitý z pestrých listov nesú cupkajúce gaštany, doprovod jej pri tom robia roztopašné šarkany.

Priniesla nám košík dorobenej úrody, aby sme mali v zime plné komory.

Kým šarkan zatvorí bránu svojim chvostom, buď pani jeseň naším hosťom. 6 Miriam Ochodnícka 7.C

Bol raz jeden Malý princ

Bol raz jeden Malý Princ. Bol veľmi statočný, ale aj veľmi pyšný. Myslel si o sebe, že bude čoskoro Kráľom. Okrem toho si myslel , že všetky princezné sú doňho zaľúbené. No nebola to pravda, ale poďme sa pozrieť do hradu. Kráľ princovi podaroval dva meče. Jeden dával silu, druhý bol pre parádu. No bohužiaľ, každý ten meč mal iba jednu šancu. O tri dni Kráľ vyhlásil, že bude vojna. Kráľ sa o nič nestaral, zanedbával svoju krajinu, a hádal sa zo všetkými vedľajšími krajinami. No o pol noci meče začali žiariť takže celá krajina bola ako jedno veľké slnko. Princ sa zobudil a pomyslel si, že je to iba sen a ľahol si opäť do postele. Ráno keď sa zobudil meče boli hrdzavé, už nepoužiteľné. Princ preplakal celý deň. Kráľ mu povedal, že o dva dni sa začnú pripravovať na vojnu. Princ vedel, že jeho meče sú nepoužiteľné, preto začal zhadzovať všetky veci, drahocenné kamene, tresol vázu o zem. No čo k tomu dodať. Keď už nastal deň vojny, princ si nemohol zobrať svoje drahocenné meče. No v ten deň kedy meče začali svietiť ,ako jedno veľké slnko sa mu zjavila bosorka. Mala špicatý nos, samé bradavice a oči mala vypuklé. Hovorila mu: „Zober si dve mince a hoď ich o zem“. No to mal urobiť v tú noc, čo neurobil. Tak to skúsil znova a znova a znova.... Až na posledný krát sa mu zjavila opäť bosorka a hovorí mu: „Teraz si vyber jednu mincu“. Minca s orlom bola na parádu a minca s kráľom bola na silu. Princ si vybral... s kráľom. Vedel že život je dôležitejší než peniaze a veci pre parádu. No sila trvala iba dvanásť hodín, vtedy skončila vojna. Kráľ a Princ boli šťastní, lebo vyhrali vojnu. Kráľ sa už staral o svoju krajinu poctivo. Aj ostatní občania sa radovali. Z toho vyplýva malé ponaučenie: Život je dôležitejší, ako peniaze a veci pre parádu.

Timea Cetkovská, 5. B

7

Jesenný čas

Odlietajú lastovičky, ponad kríčky, ponad lúčky. Detičky im kývajú, Veľa šťastia želajú.

Listy zo stromov padajú, všetkými farbami hrajú. Tekvičky zase svietia, hrejú, cez zuby sa na nás smejú.

Silný vietor začne viať a šarkany poháňať. Škôlkari ich sledujú a na zimu čakajú.

Nina Štefániková 7.C

Zvláštny svet Keď som skočila do vody, prešla som sa po poli. V poli veľká diera bola, a v nej zvláštny svet. Skočila som do jamy, a uvidela som vás, chalani. Veľké krídla ste mali, a len tak ste sa prechádzali. Mala som v koši samé motýle, a tie motýle mali zvon. Cingi-lingi-bom-bom-bom Nela Štepníčková, 5.B

Čisté dieťa

Rodičia každé dieťa mučia, keď ho správnej hygiene učia. Do tváre sa utrie uterák, špinavý zub je neborák. Na uši je jeden trik, vyčistí ho kominík. Kubík Filip, 5.B

8

O ceruzke, ktorá písala halabala Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden pán menom Albert. Mal bledomodrú ceruzku, ale nemal ju moc rád, pretože stále písala halabala. V jeden slnečný deň si pán Albert chcel zájsť do mesta. Ako tak išiel rovnou cestou po chodníčku, zmyslel si, že sa vráti pre ceruzku, aby ju predal. Napokon prišiel do domčeka a uvidel, ako ceruzka varí klobásky. Pomyslel si: „Predsa ja tu ceruzku mám už od môjho narodenia, a to už je 56 rokov a nikdy sa nehýbala.“ Albert povie: „Hej! Ako to, že si živá?“ Ceruzka odpovedá: „No slovensky. A ak si si to doteraz nevšimol, bola som len v každoročnom spánku. Teraz ma dobre počúvaj. Na jar spím, na leto sa robím, že spím, na jeseň driemem a na zimu, teda to je vtedy, kedy si sa narodil, sa snažím zaspať.“ „Ahá.“ povie spokojne Albert a pokračuje: „Ale ja som ťa chcel predať, lebo si písala halabala! A mám otázku, môžem?“ pýta sa nespokojne Albert. Ceruzka hovorí: „Áno, len pokojne pokračuj, Albert.“ „Dobre,“ povie Albert. A napokon pokračuje: „Ale ja som ťa chcel predať, pretože si písala halabala, vieš?“ „No teda ti si ale sebec. Písala som halabala, pretože už ma hnevalo, ako sa ku mne správaš! A stále ma sekáš s nejakým mlynom.“ „Ale predsa to je strúhadlo! S tým sa ceruzky strúhať majú, vieš?“ „Dobre , ale ja tu s vami nezostanem, utečiem ti! „A len čo sa pán Albert zbadá, ceruzka sa už šplhá na kľučku a uteká, len čo jej tuha stačí. A pán Albert, hybaj za ňou! Albert už čoskoro ceruzku chytil, ale ceruzka skočila za modrý kvietok a stála tam až dovtedy, kým Albert nezmizol. Napokon už ceruzka Alberta nevidela, a tak vyskočila spoza kvietka a bežala si niekam pohľadať nejakého dobrého kamaráta, aby sa s ním mohla hrať a skryť sa pred Albertom. Ako tak išla ceruzka po meste, odrazu sa na ňu niekto stále zhora pozerá. Myslela si, že to je vták alebo motýľ, proste niečo, čo lieta. Ale odrazu sa začala vznášať a hovorí: „Ja lietam, alebo čo“. Začudovala sa. Odrazu sa jej niekto prihovorí: „Kto si? Ako sa voláš? Kde bývaš? Stratila si sa?“ A ceruzka hanblivo hovorí: „Zájdime niekam, kde je trocha tichšie.“ Ceruzka sa pýta: „Ako sa voláš? Kto si?“. „Ahoj, volám sa Eliška. Mám 5 rokov. A hľadám si tu nejakého kamaráta. A ty?“ pýta sa Eliška. „Ja meno nemám“, odpovedá nespokojne ceruzka, „A utekám pred svojim starým pánom menom Albert.“ „Ja mám nápad!“ skríkne spokojne Eliška. „A aký?!“ pýta sa ceruzka. „Skúsme byť

9

Muchy Stretla mucha muchu, dali si po uchu, nie je to pre muchy, biť sa poza uši, radšej si my sadnime, malinovku vypime. Patrícia Gavurníková, 5.a

Nonsens Šup plávočky na seba a šípočku do sena. Ako si tak pekne plávam, krochkanie si vychutnávam. Jedna sliepka kvikla viac, vyletel som na mesiac. A z mesiaca do škrupiny, Bože, spadli mi periny. Dobrú noc.

Michal Brezula , 5. B

my dve najlepšie kamarátky. Teda ak chceš.“ „Áno. A pomôžeš mi schovať sa pred pánom Albertom?“ pýta sa šťastne ceruzka. „Dobre“ „hovorí Eliška, „a pretože nemáš meno, tak ja ti ho dám, budeš sa volať I......“ Len čo stihla Eliška dopovedať vetu, už Albert ceruzku chytil a utekal s ňou preč. Eliška kričí: „Hej, stojte! Dajte mi späť moju kamarátku!“ Albert prišiel k Eliške strhol ju za ruku a bežal s ňou preč. Keď ich Albert doniesol domov, strčil ich obidve do velikánskej klietky a povedal: „Zostanete tu naveky a už nikdy vás nepustím a budete mi slúžiť naveky vekoooooov hahahahahahahaha haaaa!!!!!!!!!!!!“ Zasmial sa zlomyseľne Albert! Odišiel, ale kľúče nechal na krbe, ktorý bol vedľa nich. Kľúč pozorne a potichu šuškal, Až napokon povedal: „Héj, vy tam, počúvajte!“ Ceruzka a Eliška sa na seba pozreli a začudovali sa. Tak ja sa teraz k vám natiahnem a Eliška ma zoberie, dobre? Ceruzka a Eliška povedali že áno a chcú byť aj s kľúčom najlepší kamaráti.“ „A tak sa Eliška zreteľne a nehanblivo opýta: „A nebolo by dobré, keby sme boli všetci traja, myslím ja, ty a ceruzka, by sme boli najlepší kamaráti? Dobre, jupíííí, konečne mám dvoch najlepších priateľov. Je to presne tak, ako som si to prial,“ zvrieskne spokojne kľúč! Napokon sa Eliška natiahla pre kľúč, ale nedočiahla. A tak musela zdvihnúť ceruzku, dať si ju do ruky a natiahnuť sa pre kľúč. Ale nemyslite si, že kľúč nepomáhal, natiahol sa takisto ako Eliška s ceruzkou. Ceruzka chytila kľúč do úst, a podala ho Eliške. Napokon odomkli a otvorili mreže, vybehli von pred dvere a išli bývať k Eliške. Eliška to rodičom nepovedala, predsa takéto tajomstvo sa prezradiť nemá! Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

Terezka Kubová, 5. A

10

Detstvo

Keď som bola maličká, bola som ja rybička, teraz keď som veliká, zmenila som sa na sloníka.

Zákutia kuchyne Išla mačka po kuchyni, postretla tam stádo sviní. A vy, svinky, čo robíte, že tam takto vy chodíte?

Mačka a slon

Išla mačka po streche a koho tam postretne? Aha, to tam slon! Velikánsky ako dom. Mačka slona pýta sa, či na streche hráva sa. Pozorujem z výšky svet, ako včielky nosia med. Charvátová Viktória, 5. A

11

V záhrade mi žirafy rastú, vyrástli z kúska plastu.

Škvrny majú zelené, a oči zasa červené.

Pivo rady majú, na gitaru hrajú.

Založili skupinu, obliekli si mikinu.

Majú rady pečené husi, Z toho majú mastné pusy. Alexandra Valová 5.B

Rozprávka o malom pavúčikovi

Bol raz jeden pavúčik, ktorý sa vždy hral s ockom, ako chytať mušky na pavučinu. Ocko mu povedal, že najprv si musí urobiť pavučinu, a potom môže ich chytať. Pavúčik povedal: „A ako mám chytať tie mušky?“ „Jednoducho. Muška keď letí, nevidí pavučinu

a prilepí sa.“ „To bude hračka,“ povedal pavúčik a počkal do rána. Keď sa pavúčik zobudil, rýchlo sa utekal pozrieť na pavučinu. No žiadna muška tam nebola. Na druhý deň ráno počul chichotanie. Pozrel sa do okna a videl, ako sa mušky chichocú, že ich nevie dolapiť. Zakričal pavúčik z okna: „No a čo! Veď ja Vás raz dolapím!“ Mušky stíchli a odleteli za dom. Pavúčik bol smutný, že sa mu mušky smejú. Otecko mu povedal, že si ich nemá všímať. Na druhý deň vstal a pozrel sa na pavučinu a nebola tam ani jedna muška. Zakričal na ocka a povedal: „Ocko, ocko!!!“ Otecko rýchlo utekal a hovorí: „Čo sa stalo?“ Ocko prekvapene povedal: „Ja by som bol rád, keby som chodil na krúžok Ako dolapiť muchy.“ Ocko si pohmkal a povedal: „No dobre, zajtra ťa pôjdem prihlásiť.“ „Jupí, jupí.“ Keď ráno vstal, rýchlo utekal za ockom. „Ocko, vstávaj!!“ Ocko dvakrát zívol a povedal: „Choď sa rýchlo pripraviť!“ Pavúčik povedal: „Rozkaz!!“ Pavúčik sa pripravil a hneď aj s ockom precupitali do centra Ako chytať muchy na pavučinu. Otecko ho prihlásil a povedal: „Zajtra už môžeš isť na krúžok.“ Pavúčik sa usmial a povedal: „Ďakujem, ocko.“ Ráno precupital pavúčik do centra a hneď si začal robiť pavučinu. Učiteľka sa spýtala: „Koľko múch ste chytili na pavučinu?“ Všetci povedali: „Štyri, Päť. Desať....“ A pavúčik sklonil hlavu a povedal: „Ja, nula...“ Ostatní sa mu zasmiali a učiteľka tiež. Pavúčik bol smutný. No na druhý deň vstal a ako išiel na krúžok, videl svoju pavučinu a na nej bolo sto múch. Pavúčik ani nešiel na krúžok, ale rýchlo utekal za ockom a hovorí: „Oci, oci!! Ja viem chytať muchy!“ Ocko zobral lupu a pozrel sa bližšie. A povedal: „No, synku, ty budeš môj najlepší syn!“ Pavúčik sa usmial a odvtedy mal každý deň na pavučine aj sto múch. 12 Timea Cetkovská, 5.A

Môj zvierací priateľ

Mojím najmilším zvieratkom je osmakdegu. Kúpila som ho u jedného chlapca a uja. Pôvodne pochádza z Južnej Ameriky. Meria okolo 15 cm bez chvosta, s chvostom 20 cm. Osmakdegu je drobný hlodavec s dlhým úzkym chvostom, ktorý tvorí jednu až dve tretiny dĺžky tela a je na konci opatrený štetinkou chlpov. Telo má pokryté hnedočiernou srsťou, ktorá na brušku a bokoch prechádza do krémovej farby. Stredne veľké oči mu lemujú svetlejšie krúžky. Z malej papuľky mu svietia oranžové zúbky. Osmakdegovi z oboch strán drobného nošteka vyrastajú dlhé fúziky. Zadné nohy sú dlhšie ako predné a na každej nohe je 5 chlpatých prstíkov s malými pazúrikmi. Na jedenie mu dávame kúpené granulky. Niekedy aj výnimočne paličky s orieškovými dobrôtkami, na ktorých si veľmi pochutí. Ako prídavok dostáva jabĺčko a počas leta aj čerstvú ďatelinu a púpavu. Svoje maškrty si chytí do predných labiek a zúbkami ich hryzká. Prináša mi hlavne radosť, vie však byť aj neposlušný, najmä keď začne v byte ohrýzať káble. Dokáže sa aj nahnevať, vtedy vydáva piskľavý zvuk, ktorý znie ako papuľovanie. Bez môjho osmakdega Edka si neviem našu domácnosť už ani predstaviť.

Andrea Tuková, 6.A

Mačky a med

Včera v noci na obed,

bežal som si po med.

Mačky mi ho vypili

a my sme sa s bratom pobili.

Nicol Mullerová, 5. B

Pílu drevom zapálim,

v peci oheň prepílim.

A keď bude perina,

zimu schovám do komína. Martin Hanzlík, 5.B

13

Keď som išiel večer von,

padol mi na hlavu zvon.

Kým som sa z toho spamätal,

Už som na kostole vyzváňal. Martin Šeliga, 5. A

Naša normálna rodina

December je za dverami, a my sa chystáme na dovolenku do Thajska. Už sa teším na dlhé výlety na bielej plachetnici. Je to naša plachetnica a na nej bude len moja rodina, kuchár, kormidelník a štyria ľudia, čo nám budú robiť večerné predstavenie. Kuchár nám bude variť každý deň raňajky, obedy a večere. Má veľkú bielu čiapku. Musí mať aj šikovnú varešku a veľa skúseností. Šípkový čaj budeme mať na raňajky v pondelok a prinesú nám ho v tradičnom hlinenom thajskom džbáne. Ja si ho dám ako vždy do bodkovaného hrnčeka. Mimochodom, môj najobľúbenejší hrnček. Je veľmi pekný a dobre sa mi z neho pije čaj. Keď budeme sedieť pri raňajkách, nebudem musieť pozerať na školskú tašku. Keď budeme chcieť ísť na chvíľu preč zastavíme sa nachvíľu na pieskovej alebo kamienkovej pláži. Môžem plávať aj sa opaľovať, a aj tak nebudem mať pehavú tvár ako moja sesternica Gréta. Miesto toho, aby som sa lyžovala v Tatrách (ako sa cez zimu patrí), ja sa tu kúpem v mori. Nebudem potrebovať lyžiarsky vlek. Hruškovitú žiarovku mi nahradí slnko. Ale aj tak mi bude chýbať môj strom, ktorý tam zostal tak osamelý. Nevadí, aspoň budem mať pekné zážitky. Na písací stôl sa ani nepozriem a zdravé zuby ma nebudú trápiť. Patrícia Černá 6.A Veselý deň v škole

Ponáhľam sa pomaly, veď treba ísť do školy. Do školy sa autom veziem, vôbec z neho nevyleziem.

V škole si sadnem na lavicu a vyložím si nohy na stolicu. Snívam potichu, že už máme matiku.

Na matike diktát píšem, s nôžkami kolíšem. Samé mäkké ypsilony píšem.

Valéria Vrábliková, 5. B

14

Naša normálna rodinka

Blíži sa koniec roka a my sa chystáme navštíviť starkých. Už sa tešíme na dlhé večery pri šípkovom čaji. Doň nám babička naberie medu z hlineného džbána. Ja mám u nej

na poličke pekný bodkovaný hrnček z ktorého mi voňavý čajík najviac chutí. K starkým chodím veľmi rád. Aj nedávno sme boli u nich. Otec bol starej mame opraviť hruškovitú žiarovku. Stará mama navarila výborný guláš. Schytila do ruky šikovnú varešku a zamiesila cesto na koláč. Okolo obeda sme sa vybrali von. Kúsok od mojej babky bol lyžiarsky svah. Poobede som sa pustil do lyžovania. Keď som schádzal kopec, tak naschvál vrazil do mňa vrazil jeden chalan. Otec mu povedal: „Ty jedná bledá tvár, keď ešte raz doňho vrazíš, tak ja vrazím do teba!“ Vypúlil oči a pratal sa preč. Keď sme prišli domov celí premrznutí, uvarili sme si čaj. Potom som sa išiel hrať do izby na letnú dovolenku. Postavil som si kamienkovú pláž a nasadil som si na hlavu potápačské okuliare. Predstavoval som si, že sa vozím na bielej plachetnici. A na malom ostrove stojí osamelý strom. Keď som sa dohral, išiel som si robiť úlohy. Večer sme sa pobrali domov. Na písací stôl a školskú tašku som radšej nemyslel.

Erik Viener 6.A

Hody

Skočil som do vody, priletel na hody. Už sa hoduje, kolotoč traduje. Mamička sa zhovára, od rána až do rána. O polnoci všetci spať, nebude sa nikto báť. Spolu spať budeme, a mamičky sa báť nemáme.

Karolína Krišová, 5.B

15

Zima - čas Vianoc

Sychravú jeseň vystriedala zima. Na Martina nám nezvyčajne napadne ligotavý bielučký sneh. V opustenej záhrade v čerstvom snehu sa objavili stopy zvieratiek. V zime sa teším na prázdniny, ale aj na Vianoce. Počas prázdnin chodíme do záhrady, ktorú máme pod lesom. Vyhladovaným zvieratkám nosíme potravu. Zvyčajne je to suché pečivo a pre vtáčiky slnečnicové semienka. V záhrade si postavíme snehuliaka. Po príchode domov nás ohúri vôňa vanilkového pečiva. Vychutnávame si rodinnú pohodu. Najlepšie pri napečených a uvarených dobrotách, ale aj pri rozprávkach. V našej rodine sú tradície a zvyky, medzi ktoré patrí výborná ryba na štedrovečernom stole, hríbová kapustnica, med s oplátkami a iné. Na Štedrý večer si rozbalíme aj nádherné darčeky. Občas sa stanú aj zlé prekvapenia, ako je napr. vypálené žiarovky na vianočnom osvetlení či kostička v krku. Ale v láskavej spoločnosti sa všetko vyrieši a opäť zavládne pravá vianočná atmosféra.

Stela Semanová, 6.A

16

Blíži sa čas vianočný

Konečne už prichádza zima a s ňou aj veľa dobrých správ. Veď predsa budú Vianoce. Naša rodina sa vždy na Štedrý večer stretáva u nás doma. Prídu babky, dedkovia, ktorí nám pomáhajú s vianočnou večerou. Najväčší pomocníci v kuchyni sme ale my. Môj brat a ja. Samozrejme, že aj babky pomáhajú, ale my ich vždy prekonáme. Obvykle obaľujeme kapra, čistíme zemiaky a pomáhame robiť šalát. Aj keď je pravda, že pri obaľovaní narobíme obrovský neporiadok s múkou a strúhankou, mamina nám to i napriek tomu dovolí. Veď je to len jedenkrát v roku, čo s radosťou vyvíjame nejakú činnosť v kuchyni. Na Vianociach mám rada aj rozprávky. Škoda, že vždy chodia tie isté, ako je napríklad: Popoluška, Mrázik, Sám doma, no aj tak ma to nikdy neomrzí a rada si ich pozriem každý rok. Ako hovorím, mám toho na Vianociach rada veľmi veľa. Ale to nie je všetko. Najlepšia časť Vianoc prichádza až po večeri. A to sú darčeky. S bratom sa najeme vždy najrýchlejšie. Pre istotu si dáme najmenej kapustnice, aby sme boli prví. Keď už my dvaja dojeme, každého začneme napomínať, aby čím skôr dojedli. Veď čo, keby nás Ježiško obišiel len kvôli jedlu. Najpomalší je vždy dedko. Vždy ešte sedí pri stole, aj keď už Ježiško dáva darčeky pod stromček. Našťastie, že si Ježiško už na neho zvykol a nezľakne sa ho. On je asi jediný človek v našej rodine, ktorý môže povedať, že naozaj vidí Ježiška každý rok. My ostatní zatiaľ spratúvame po večeri a s natrčenými ušami počúvame, kedy zaznie zvuk zvončeka. To je znamenie, že darčeky sú pod stromčekom a Ježiško odchádza. Vtedy sa už

aj dedko postaví od stola. No povedzte, kto by nemal Vianoce rád? Možno iba tí, ktorí počas celého roka nežijú šťastný a spokojný rodinný život. Takí ľudia nikdy nezažijú pravú rodinnú vianočnú atmosféru. Preto som každý rok rada, keď sa blíži čas vianočný. Alexandra Bibzová, 7.C

17

Zimné pranostiky Ak v decembri zimy neni, neskôr prísť sa jej nelení.

Ak je december mierny a vlahý, nenarobí nám zima ťažké hlavy.

Aká je námraza na konári, také budú naše dary.

Čo v decembri nespravíš, v januári nedohoníš.

Keď v decembri hrom ešte hučí, budúci rok vietor stále fučí.

Zima bohatá na sneh predpovedá rok bohatý na chlieb.

Zima mokrá alebo zase príliš mrazivá, všetkému poľnému je škodlivá.

Biele vianoce, zelená veľká noc.

Do vianoc dlhá nitka, krátky deň; po Vianociach krátka nitka, dlhý deň.

Keď sú na Vianoce polia pokryté snehom, môžeš na Veľkú noc sedieť pod

košatým stromom.

Ak je v januári jasno, bude veľa ovocia.

Beda tomu roku, v ktorom v januári tráva rastie.

Keď je v januári pekne, je pekné leto.

Keď vlci a líšky v januári vyjú, to znamená tuhú zimu.

Ako na Nový rok, tak po celý rok.

Na nový rok o slepačí krok. Na Tri krále o krok dále.

18

19