Sloboda a autorita vo výchove •Autorita – vymedzenie•Vlastnosti vodcov •Typy výchovy a autoritárska osobnosť•Poňatie dieťaťa v histórii a autorita•Hnutie novej výchovy, hnutie za antiautoritatívnu

výchovu, antipedagogika, humanistická psychológia•Výchova k demokratickému

občianstvu a práva dieťaťa

Autorita - pojem

Auctoritas (lat.) – podporujúci, záruka, istota,

spoľahlivosť, platnosť, hodnovernosť

Auctor – napomáhateľ, podporovateľ, vzor, príklad...

Augó – podporovať vo vzraste, rozmnožovať zväčšovať,

zveľaďovať, obohacovať..

Augere - rásť, podporiť, uplatniť

„Každá autorita je založená na výhodách,

ktoré prináša tomu, kto ju poslúchne.“

(Napoleon Bonaparte)

„To, čomu hovoríme autorita, je staršie aj základnejšie ako

to, čomu hovoríme štát. Prirodzená prevaha niektorých

ľudí nad inými je počiatok každej ľudskej

organizácie a všetkého ľudského pokroku.“

(Bertrand Russell)

Skupinový život a autorita (genéza)

• hierarchická organizácia skupinového života v zvieracích svorkách, čriedách, stádach skupiny z nej profitujú

zníženie vnútroskupinových konfliktov, starostlivosť, ochrana, zabezpečenie hierarchicky najvyššími členmi

(= prirodzená autorita)

1) Autorita prirodzená, neformálna

- historicky staršia, uplatňuje sa zväčša v malých sociálnych skupinách

- predpokladom vzniku – zdieľanie spoločných cieľov, hodnôt pri ich dosahovaní má nositeľ autority prevahu, zásluhy...

- dominuje osobnostný moment je založená na

pozitívnych skúsenostiach s radami, rozhodnutiami, výsledkami..... vyplývajúcimi z kvalít určitej osoby

2) Autorita formálna

– podmienená nutnosťou organizácie v rámci sociálnych

makroskupín autorita určitého člověka, vodcu, náčelníka.. sa výslovne označí a inštitucionalizuje, takže platí viac menej trvalo a dostáva oprávnenie vymáhať poslušnosť ostatných

- vyplýva z mocenskej štruktúry spoločnosti a opiera sa o ňu- dominuje funkčne – inštitucionálny moment daná mierou

vplyvu vyplývajúceho zo spoločenského postavenia, pozície v rámci inštitúcie... (napr. autorita sudcu, policajta, farára, učiteľa, nadriadeného...)

- riziko zneužitia autority

- človeku s formálnou autoritou môžu chýbať vlastnosti a schopnosti, ktoré prirodzenú autoritu vytvárajú

- autorita závisí na hodnotách, s ktorými sa spája, ktoré reprezentuje

Strata autority

keď nositeľ autority opustí proklamované hodnoty

(autorita stráca svoju legitimitu, mandát..)

keď sa hodnoty menia, zastarávajú objavujú sa nové autority

„Sloboda znamená zodpovednosť, preto sa jej väčšina ľudí bojí“

G.B. Shaw

Definícia autority

Kučerová, S. 1999, s.73

„Autorita je svojou podstatou antropologická konštanta, ktorá spoluvytvára pravidlá skupinového života, organizačný rád skupiny, spolupodmieňuje jej biologické prežitie, rozvoj jedincov aj odovzdávanie skúseností z generácie na generáciu“

Pojem „autorita“ označuje:

1. osobu, rozhodnutie ktorej ostatní členovia skupiny zväčša nasledujú

2. jej vzťah k tomu, od koho sa takéto rozhodnutia, rady očakávajú

Vlastnosti ľudí, ktorí majú prirodzenú autoritu

Výskum Holdovej (1977) – deti predškol. veku – Európa, Japonsko, kmeň Khoisan

Deti uznávané, vyššie postavené

Deti hierarchicky nižšie postavené

- iniciatívnejšie, iniciujú hry- organizujú hry, ovplyv. ich priebeh- menej viazané na miesto, role- hrajú sa s rôznymi deťmi- pri bitkách vystupujú zmierlivo a sú

na strane slabšieho... alebo

podporujú víťaza- iniciujú telesné kontakty- sú agresívnejšie ako priemer, ale

nie najagresívnejšie- častejšie sa vystatujú

- všímajú si vyššie postaveného- poslúchajú ho, viacej sa ho pýtajú- vyhľadávajú kontakt s vyššie

postaveným- ponúkajú im darčeky a pomoc- vystupujú nenápadne a submisívne

Charakteristika úspešného vodcu

• vysoký stupeň sebadôvery• psychická a fyzická odolnosť• nadšenie, iniciatíva• zmysel pre zodpovednosť• uznáva a chápe potreby členov skupiny• organizačné schopnosti• účastní sa života skupiny • osobný vzťah k motiváciám členov skupiny• je empatický a udržiava dobré medziľudské vzťahy

• sociálne citlivý na dianie v skupine

Charakteristika úspešného vodcu

Zručnosti vodcu (Bennis, Nanus):- prijímať ľudí takých, akí sú- pristupovať k problémom a vzťahom skôr z hľadiska súčasnosti ako minulosti

- správať sa k vedeným členom s rovnakou mierou zdvorilosti, akú preukazuje automaticky cudzím ľuďom a náhodným známym

- veriť druhým- pracovať bez stáleho súhlasu a uznania druhých

Skupina ho vníma:- ako „svojho“, kto má rovnaké názory a vlastnosti - je modelom- kto pomáha dosahovať ich ciele- kto pozitívne skupinu reprezentuje navonok

Štýl vedenia a výsledné efekt (výskumy)

Roethlisberger, Dicson (1939) – výskum v hawthornskej továrni

majstri sústredení na produktivitu a plnenie plánu menšia produktivita

majstri sústredení na udržanie pozitívnych sociálnych vzťahov medzi pracovníkmi väčšia produktivita

Blake, Moulton (1982) – najúspešnejší vodcovia skórujú vysoko v obidvoch dimenziách (orientácia na vzťahy aj na úkoly)

Fischer (1978) – úspech vodcu závisí na: 1) vzťahoch k podriadeným 2) formálnej pozícii 3) povahe úlohy

Lewin, Lippitt, White (1939)- experiment – štýly vedenia

Typ vedenia Spôsob vedenia Výsledky

Autokratický

- zameranie na úlohy

- striktná kontrola,

prísnosť

Demokratický(sociálne integračný štýl)

- záujem o druhých, diskusie

o problémoch

Liberálny(Laissez-faire)

- každý si robí, čo chce

Autoritárska osobnosť - znaky (syndróm antidemokratických postojov)Konvenčnosť lipnutie na tradičných hodnotách, meštiactvo, sklon k

predsudkom, moralizovanie, rigidný postoj k hodnotám

Podriadenie sa autorite

podriadenie sa autorite (nekritické) akceptovanej v skupine, submisivita,

Autoritárska agresia„bicyklisti“, potlačená agresivita uplatňovaná voči slabším (..menšinám), trestanie tých, ktorí predstavujú hrozbu tradičných noriem

Anti-intraceptivnosť výhrady k všetkému subjektívnemu, imaginatívnemu, uzavretá myseľ

Strach z neznámaSterotypia

viera v mystické určenie osudu, myšlienková rigidita, čiernobiele videnie sveta, neznáša dvojznačnosť

Moc a jej uplatňovanie

svet silných a slabých, veľký dôraz na socioekonomický status, na hierarchické usporiadanie spoločnosti

Deštruktívnosť a cynizmus

nepriateľstvo, ospravedlňovanie násilia ľudskou povahou,

Projekcia prisudzovanie vlastných negatívnych impulzov iným

Sexualitazaujatie sexuálnou tematikou ale skrývanie sa pod pláštik falošného puritánstva

autoritárom býva ten, ktorému sa nedarí byť autoritou!!! - výskumy T.W. Adorna (1950)

Neadekvátne motívy vodcovstva

• potreba dominovať (nedostatočná zrelosť)• potreba moci (súvis s pocitom menejcennosti)• potreba sebapotvrdenia (získanie vlastnej vážnosti ovládaním druhých)• potreba exhibície• potreba vplyvu, manipulácie (skupina je prostriedkom na

dosahovanie vlastných cieľov)

! ! ! ! ! - riziko zneužívania formálnej autority v ľudských

spoločnostiach je stále vysoké (pozri memento Milgramových experimentov..)

význam občianskej súdnosti (kritického myslenia) a statočnosti – bez odvážnych a nezávislých ľudí, ktorí sa dokážu falošnej autorite postaviť, je každá spoločnosť zneužitím autority trvalo ohrozená

DRUHY UČITEĽSKEJ AUTORITY

(Souček) Prirodzená Odborná Tradičná-for- málna,legitím.

Ukázňujúca - odmena- trest

Prečo žiak učiteľa rešpektuje

Žiaci majú učiteľa radi ako človeka

Uč. má skvelé odborné a peda-gogické znalosti

Učiteľ má zákonnú autoritu

Učiteľ disponuje odmenami a trestami

Potreba ukáz- ňovať žiakov

Veľmi nízka Veľmi nízka Stredná Vysoká

Predpoklady pre použitie

Žiaci si musia uč. vážiť a mať ho radi

Uč. odbornosť musí byť zjav- ná a žiakmi oceňovaná

Žiaci musia rešpektovať zákonnú autoritu

Odmeny a tresty musia mať účinok

Klúčové prvky učiteľovho správania

Uč.dáva najavo, že ho žiaci za- ujímajú a že im chce pomôcť

Uč. musí dôsledne preu-kazovať svoju odbornosť

Uč. sa správa autoritatívne a asertívne - ste-reotyp. predst.ž.

Uč. vie, čo žiaci majú a nemajú radi a využíva to

Vek žiakovPre všetky stupne

Menej efektívna na 1. stupni

Pre všetkých žiakov

Menej efektívna u starších žiak.

Zvláštne poznámky

Učiteľ by nemal byť ž. kamarát

Závislosť na tom, ako si žiaci vážia vzdelania

V dôsledku spol. zmien menej efektívna

Uprednostnenie vonkaj. motivá-cie pred vnútor.

Pohľad do histórie

- mocenská štruktúra spoločnosti každého historického obdobia vytvára určitú spoločenskú atmosféru, ktorá ovplyvňuje všetky spoločenské subsystémy vplyv na autoritu v rodine, v škole

- výchovný prístup a podoba autority vyplýva z preferovaných hodnôt a aj z toho, ako je dieťa, detstvo v danom období v spoločnosti chápané

Poňatie dieťaťa v histórii a autorita - poňatie detstva sa menilo pod vplyvom sociálnych, ekonomických, demografických a ideologických okolnostíVývin:1) Stredovek – detstvo skoro neexistuje (veľmi krátke ) – dieťa –majetok dospelého, menšia hodnota, „miniatúra

dospelého“, ale neistá, nedokonalá, je „náchylné k hriechu“ - výchova tvrdá, ukázňujúca - iná podoba rodiny, dieťa nie je stredobodom pozornosti

Škola:Začiatok organizovaného vyučovania po kodifikáciu školskej dochádzky typický autoritársky spôsob výchovy, dogmatické vyučovanie, podriadenie žiaka donucovanie, „lámanie“ vôle, zastrašovanie, tresty monitorovanie , denunciácia „čierna pedagogika“....až orbilianizmus (lokáciia žiakov, signá...)

2) 16. – 18. stol. – uvedomenie si svojbytnej povahy detstva - „romantické dieťa“– rozvoj mešťan. rodiny menej detí, rozvoj školy zrodil detstvo rozlíšenie nárokov a potrieb detí v rôznom veku (humanizmus, osvietenstvo..Komenský) - predlžovanie detstva3) 19. – zač. 20.stor. „továrenské dieťa“, „školské dieťa“, „štátne detstvo“- rozvoj povinnej š. dochádzky tlak na poslušnosť (dieťa je hrozba, narušuje disciplínu), dieťa – lacná pracovná sila reformátori oslobodenie detí ochrana pred svetom dospelých predlžovanie detstva4) 20. stor. – posled. tretina – vplyv kontrolných mechanizmov štátu (medicínske, ekonomické, pedagogické) unifikuje sa obraz dieťaťa – dôraz na normy (výkonové, vývinové...) - svet dieťaťa sa rozdeľuje na svet školy (svet prísnejšej výchovy, pod kontrolou a ochranou štátu a svet rodiny, ktorá dbá skôr o afektívny rozvoj) detstvo chápané skôr ako príprava na život a nie život sám

súčasný pohľad na dieťa a jeho výchovu – rozporuplný:

rozpor medzi romantickým individualizmom a disciplínou, reguláciou

A) romantická rousseauovská vízia dieťaťa (dieťa nesie hlavné zdroje svojho rastu, nevinná bytosť a vonkajší, zlý svet ho ohrozuje)

dieťa má byť šťastné a dospelí mu to majú umožniť

B) dieťa je bytosť zmietaná pudmi (17. stor. puritáni, protestantská morálka)

potrebuje byť vedené dospelými, kanalizácia výchovou a kultúrou

• Systém disciplíny (kázne) v školách

v západnom svete sa presúval od použitia sily (násilia) k presvedčovaniu a sebaovládaniu

• pokiaľ presvedčovanie a sebaovládanie zlyhávajú používa sa sila.

Problém súčasnosti – erózia autority

Faktory ovplyvňujúce význam autority v spoločnosti

• rozpor medzi proklamovanými a reálnymi hodnotami a sociálnymi normami

• miera diskrepancie medzi sociálnymi podmienkami socializácie jednotlivých generácií

• transformácia rodiny – od tradičnej k partnerskej, deštrukcia dominantnej role otca a formovanie novej role ženy

• zmena spoločenského systému spochybnenie hodnôt, vzorcov a noriem predchádzajúceho systému

• ideologická a politická diskreditácia učiteľa• kultúrna generačná priepasť• virtuálna a mediálna realita• postmoderna (Sak, 2005)

? Problém autority dospelých v súčasnosti ?

Hnutie novej výchovy – zmena pohľadu na dieťa a disciplínu

(M. Montessoriová, R. Steiner, P. Petersen, C. Freinet, O. Decroly, J. Dewey, H. Parkhurstová...)

• reformná pedagogika (1880 – 1940, hlavný rozvoj 20. – 30. roky) – označenie používané u nás a v Nemecku, nová výchova – frankofónne krajiny, progresívna výchova - anglosaské krajiny, aktivizmus – Taliansko

• reakcia na konzervatívnu, intelektualistickú, pasívnu tradičnú školu

• východiská – naturalizmus (J.J. Rousseau, J.J. Pestalozzi, F. Fröbel, L.N. Tolstoj)

• nový postoj k dieťaťu

pedocentrizmus (E. Keyová – „storočie dieťaťa“)

• vplyv hnutia umeleckej výchovy a pracovnej školy • „činná škola

• učiteľ – partner, radca, osobnosť

• predstavitelia často neboli teoretikmi, ale bezprostredne pôsobili na školách – rôzne filozof. smery, rôzne profesie

• 2. svet. vojna – nástup totalitných režimov potláčanie hnutia reformnej pedagogiky

• po 2. svet. vojne, hlavne v 70. rokoch, rozvoj tradícií RP alternatívne školy, alternatívna výchova – nová vlna kritiky školy úsilie o reformu zdola

na základe myšlienok novej výchovy vzniklo po 2. svet. vojne UNESCO (1945) a ENICEF(1946)

Maria Montessoriová (1870 – 1952)

• dieťa treba oslobodiť od diktatúry dospelého• umožniť spontánne sebarozvíjanie – dieťa sa rozvíja podľa

vnútorného plánu, v rámci určitých senzibilných fáz → treba poskytnúť vhodné prostredie a podnety („pomôž mi, aby som to mohol urobiť sám“)

• využitie fenoménu polarizácie pozornosti• jednota zmyslového a telesného poznávania• aktívna disciplína, odmietanie trestovučiteľ - v poradí až 3. vychovávateľ dieťaťa - po prírode a prostredí - trpezlivý, mlčanlivý – menej časté zásahy do činnosti detí - plní funkciu poradcu - hodnotenie do istej miery zastupuje

učebný materiál

Hnutie za antiautoritatívnu výchovu

(A. S. Neil, S. Bernfeld, W. Reich..)

• 60. a 70. roky 20. storočia – radikalizácia študentov, politická a spoločenská kríza autority

• vplyv myšlienok reformnej pedagogiky a myšlienok psychoanalýzy, objasňujúcej vznik psychických porúch

• realizácia v komunitách, vlastných alternatívnych inštitúciách (napr. „detské krámy“)

• 70. roky – postupné odznievanie

Alexander Suttherland Neill (1883 – 1973)

Summerhillschool

• škola má patriť deťom – nie deti škole vytvorenie priestoru pre slobodu dieťaťa, pre šťastné detstvo ( šťastný človek nemá potrebu ubližovať, terorizovať druhých, ničiť.. drezúrovaný človek poddajný, poslušný, konvenčný, zakomplexovaný... strach, nenávisť) - vplyv psychoanalýzy

• vychovávatelia, učitelia plnia funkciu ochrancov pred zhubnými vplyvmi zvonka, sú interpretmi a služobníkmi prírody( “Private Lessons“ – neformálne rozhovory s žiakmi  bagatelizácia komplexov a strachov podpora zdravého duševného vývinu)

• uprednostňuje živé poznanie • vyučovanie dobrovoľné (možné až po maturitu), bez známok

a vysvedčení• demokratické, rovnoprávne formy samosprávy

Antipedagogika(E.v. Braunműhl, H.v. Schöenebeck,

K. Rutschkyová – „čierna pedagogika“)

• druhá vlna po antiautoritatívnej výchove – ešte radikálnejšia (extrémny individualistický liberalizmus)

• ostrá kritika výchovy (vrátane rodinnej..) a pedagogiky• proti pedagogickému totalizmu, manipulačnému teroru, tzv. výchovnej

spoločnosti (mrzačí, zneužíva, deformuje ľudskú prirodzenosť..)

treba prerušiť civilizačný proces u prameňa – t.j. vo výchove• vychovávatelia by sa mali vzdať nároku riadiť a vychovávať, rovnako ako

zodpovednosti za skutky dieťaťa (zodpovednosť je východiskom vlády nad deťmi) rovnoprávnosť, partnerstvo medzi dospelými a deťmi, dobrovoľnosť, autonómia, autentickosť dieťaťa

• výchova nahradená termínom „podpora“, „sprevádzanie“ dieťaťa• odmietavý postoj k školskej dochádzke (je to „najodpornejšie, čo je možné

našim deťom dnes učiniť“) - deti sa majú učiť, ale formou bez akýchkoľvek výchovných nárokov

Humanistická psychológia(A. Maslow, C. Rogers)

• základný program - povznášanie a zdôrazňovanie typicky ľudských aspektov (napr. tvorivosti, lásky, sebarealizácie, autonómie, zodpovednosti, spontánnosti, empatie, jedinečnosti človeka, autentickosti..)

• osobnosť sa sama vyvíja priaznivo (prirodzenosť človeka je pôvodne dobrá), pokiaľ ju v tom neobmedzujú vplyvy zvonka

• veria v silu človeka úspešne prekonať problémy, krízy• úlohou prostredia (rodiny, školy..) je aktualizovať

potencionality človeka (osobnosť sa determinuje vlastným projektom)

• zdôraznenie vnútornej aktivity (proti manipulácii), kreativity (proti adaptácii) smerom k sebarealizácii

C. Rogers – aplikácia terapeutických postupov v práci učiteľa (client-centred therapy)

• učiteľ má byť facilitátorom v procese sebaaktualizácie žiaka nondirektívny prístup (učiteľ nezaujíma riadiacu pozíciu - len pomáha hľadať cesty – chápe a ponúka vysvetlenia ... žiak do istej miery sám na základe vlastnej zodpovednosti a iniciatívy organizuje svoje učenie)

• väčší dôraz na rozvíjanie celej osobnosti ako len na oblasť vedomostí

• základ – vzťah učiteľa a žiaka založený, na vzájomnom pochopení, rešpektu

učiteľ má byť - empatický

- akceptujúci

- autentický, kongruentný

Hannah Arendtová (1906 - 1975)- problém autority vo výchove vidí v súvislosti s krízou autority všeobecne (=charakteristický rys moderného sveta) - bez skutočných autorít – prirodzených

i formálnych – sa ľudské spoločnosti nemôžu zaobísť

Výchova k demokratickému občianstvu a ľudským právam

Demokracia

• forma vlády, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud

• menšina sa v rámci daných politických organizačných štruktúr podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a táto väčšina je zároveň zaviazaná k rešpektovaniu neodobrateľných práv menšiny

• v súčasnosti je demokracia všeobecne považovaná za „najmenej zlý“ (Churchill) model vlády

Výchova k demokratickému občianstvu na školách - ciele

• posilňovanie demokratickej kultúry na školách (založená na hodnotách akými sú ľudské práva, sloboda, rovnocennosť, participácia, partnerstvo, sociálna kohézia, solidarita...)

pochopenie a zvyšovanie zodpovednosti mládeže za súčasnosť a budúcnosť Európy

• zvyšovanie občianskej gramotnosti

Realizácia výchovy k demokratickému občianstvu na školách

V škole - formálne aj neformálne (prostredníctvom skrytého kurikula)

• v základných a špecializovaných predmetoch• samosprávne inštitúcie žiacke školské rady, školský

parlament, akademické senáty, triedne organizácie• dobrovoľnícke práce, projekty, výmeny žiakov, kluby• „duch školy“ (kultúra vedenia, vplyv vodcovských osobností

medzi žiakmi...)

V mimoškolskom čase• združenia dospelých občanov s účasťou detí a mládeže,

neformálne občianske hnutia a iniciatívy, mestské (obecné) parlamenty detí alebo mládeže

Práva dieťaťa 1948 – OSN - Všeobecná deklarácia ľudských práv

1959 – OSN – Deklarácia práv dieťaťa – význam deti majú osobitné potreby vzťahujúce sa na starostlivosť a ochranu (nemožno na nich mechanicky aplikovať všeobecné ľud. práva)

- jadro – právo na: *- lásku a porozumenie- primeranú výživu- lekársku starostlivosť- bezplatné vzdelanie a hru- ochranu pred zneužívaním,

využívaním a týraním- meno a štátnu príslušnosť- na osobitnú starostlivosť (pri

postihnutí)

-

- právo učiť sa, byť užitočným- na rozvoj individuál. schopností- výchovu v duchu mieru a

univerzálneho bratstva- prioritnú pomoc pri nešťastiach

a nepokojochpráva sa vzťahujú na všetky

rasy, pohlavia, náboženstvá, sociálny a národnostný pôvod

1989 – OSN – Dohovor o právach dieťaťa

- dieťaťom je osoba mladšia ako 18 rokov- štát je povinný chrániť deti pred diskrimináciou- štát má zabezpečiť starostlivosť o dieťa pokiaľ ju nemôžu

zabezpečiť rodičia ...súčasne má rešpektovať práva rodičov vo vzťahu k vedeniu a výchove detí

okrem uvedených práv*- rešpektovanie pôvodnej kultúry, ochrana identity- právo na vyjadrenie vlastného názoru, na informácie,

združovanie, slobodu myslenia, svedomia, náboženstva..- právo na sociálnu istotu- právo na vzdelanie, školské a profesijné poradenstvo- vzdelávanie s ohľadom na schopnosti, v duchu humanity- štát má zabezpečiť bezplatné povinné vzdel. na elem. stupni,

alebo na vyšších stupňoch v súlade so zákonmi danej krajiny

Literatúra:BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s.

ISBN-80-223-1536 2HADJ MOUSSOVÁ, Z. a kol.: Pedagogicko-psychologické poradenství I. Praha: UK v Praze,

2005, 207 s. ISBN 80-7290-215-6HEJLOVÁ, H. 2010. Práva dítěte ve vzdělávání – výzva pro učitele. Praha: UK v Praze,

Pedagogická fakulta, 163 s. ISBN 978-80-7290-468-6 KOMPOLT, P. a KOL. 1997. Školská pedagogika I. Vybrané problémy. Bratislava: Univerzita

Komenského, 185 s. ISBN 80-223-1117-0MACHÁČEK, L. 2008. Výchova a vzdelávanie k demokratickému občianstvu. In Pedagogické

spektrum, r.17, č.1 s. 44 – 59MATULČÍKOVÁ, M. 2007. Reformno/pedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu

školy. Bratislava: AG Musica Liturgica, 270 s. ISBN 978-90-969784-0-3POSPÍŠIL, M.F., NOVACKÝ, M:, BODORÍKOVÁ, S.,2009. Etológia človeka. Bratislava:UK, 226

s. ISBN 978-80-223-2489-2

SAK, P. 2005. Faktory vedoucí k erozi autority v současné české společnosti. In VALIŠOVÁ, A.a kol. Relativizace autority a její dopady a současnou mládež. 6. vyd. Praha : ISV s.r.o.,2005. ISBN 80-86642-43-7. [Online]. [Cit. 2012-01 -27 ]. Dostupné na:

http://www.insoma.cz/index.php?id=1&n=1&d_1=paper&d_2=2005_08SINGULE, F., 1992. Současné pedagogické směry a jejich psychologické souvislosti. Praha:

SPN, 54 s. ISBN 80-04-26160-4VALIŠOVÁ, A. a kol., 1999. Autorita ve výchově, vzestup, pád, nebo pomalý návrat. Praha:

Karolinum, 185 s., ISBN 80-7184-857-3VALIŠOVÁ, A. a kol. 2011. Autorita a proměny jejího pojetí v edukačním prostředí. Praha: UK v

Praze, Karolinum, 337 s. ISBN 0567-8293VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN

978-80-247-1734-0VÝROST, J., SLAMĚNÍK, I., ed. 1998. Aplikovaná sociální psychologie I. Praha: Portál, 383 s.

ISBN 80-7178-269-6