1

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

dekan: doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

ČERVENÝ HRÁDOK – ZAPOJENIE KOREŇOVEJ ČISTIARNE ODPADOVÝCH VÔD

DO INTRAVILÁNU A EXTRAVILÁNU OBCE

Diplomová práca

Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Vedúca katedry: doc. Ing. Ľubica Feriancová, PhD.

Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Ivan Čitáry, PhD. Viliam Vnuk

Nitra 2010

3

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Katedra záhradnej a krajinnej architektúry Akademický rok: 2009/2010

ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE

Študent: Viliam Vnuk

Študijný odbor: Záhradná a krajinná architektúra

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku FZKI SPU v Nitre z roku 2004 Vám zadávam tému diplomovej práce:

ČERVENÝ HRÁDOK – ZAPOJENIE VEGETAČNEJ KOREŇOVEJ ČISTIARNE ODPADOVÝCH VÔD

DO INTRAVILÁNU A EXTRAVILÁNU OBCE

Cieľ diplomovej práce: Analýza súčasného stavu vo vybranej obci. Návrh koreňovej čistiarne odpadových vôd a sadovnícko-

architektonické riešenie začlenenia koreňovej čistiarne odpadových vôd do intravilánu a extravilánu obce.

Rámcová metodika práce: Vymedzenie riešeného územia v obci Červený Hrádok. Analýza územia, prírodných pomerov, inventarizácia

zelene. Návrh koreňovej čistiarne odpadových vôd a sadovnícko-architektonické riešenie v okolí

navrhnutej stavby.

4

Rozsah grafických výkresov: xxx

Rozsah textovej časti: xxx

Základná literatúra:

1. ŠÁLEK, J., TLAPÁK,V. 2006. Přírodní způsoby čistění znečištěných povrchových a odpadních vod. Praha :Informační cenrtum

ČKAIT 2006,283s. ISBN 80-86769-74-7

Harmonogram postupu prác: - Zadanie diplomovej práce : 2007/2008

- Príprava metodiky: 2007- 2010

- Vlastné riešenie práce: 2009/2010

- Spracovanie výsledkov:2009/2010

Vedúci diplomovej práce: Ing.arch. Ivan Čitáry , PhD.

doc. Ing. Ľubica Feriancová, PhD. doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

vedúca katedry dekan

5

Abstrakt

V diplomovej práci sa zaoberám podrobnou analýzou súčasného stavu obce, vrátane inventarizácie vegetácie a stavieb pre následné

začlenenie vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd do intravilánu a extravilánu obce Červený Hrádok v podobe architektonického

návrhu. Kompozícia návrhu má charakter prírodne – krajinárskeho štýlu s použitím autochtónnych druhov drevín. Koncept návrhu zahrňuje

športovo – rekreačné využitie navrhnutého parku , kde sú navrhnuté plochy ako detské ihrisko, futbalové ihrisko, mobiliár, pričom táto

športovo –rekreačná zóna má aj ochranno – izolačný charakter koreňovej čistiarne odpadových vôd. Funkčno – priestorové vzťahy sú

vyriešené návrhom obslužných komunikácii, parkoviskom, parkovými chodníkmi. Celý návrh je zameraný na zvýšenie funkčného,

estetického, hygienického hľadiska, čím sa zvýši celková ekologicko-spoločenská hodnota územia obce.

Abstrakt

The thesis deals with the detailed analysis of the current state of the village, including an inventory of vegetation and structures for

subsequent incorporation of vegetation root zone wastewater treatment and relocation to intravilánu Red Hrádok community in the form of

architectural design. Composition of the proposal has the character of nature - landscape style using indigenous tree species. Includes a

draft of the sport - recreational use of the proposed park, which is designed as a playground area, soccer field, furniture, and the sports and

recreation area also has a trade - insulating nature of the root sewage treatment plant. Functional - spatial relationships are resolved design

communication service, parking, parking pavements. The whole proposal is aimed at increasing the functional, aesthetic, hygiene, thus

increasing the overall social value of eco-municipality.

kľúčové slová: začlenenie, koreňová čistiareň odpadových vôd, Červený Hrádok, autochtónne dreviny

6

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Viliam Vnuk vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Červený Hrádok – Zapojenie vegetačnej koreňovej

čistiarne odpadových vôd do intravilánu a extravilánu obce“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 14. mája 2010 podpis autora diplomovej práce

7

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing.arch. Ivanovi Čitárimu,PhD.

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady, dôveru a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce, ďalej pánovi

Ing. Ľubošovi Juríkovi, PhD. za odborné rady a pomoc pri návrhu koreňovej čistiarne odpadových vôd,

v neposlednom rade svojej rodine za umožnenie štúdia, a priateľke, ktorej túto prácu venujem.

V Nitre 14.mája 2010 podpis autora diplomovej práce

8

OBSAH

ÚVOD

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...............................................................................................11

1.1. VIDIEK...............................................................................................................................................................................................11

1.1.1. Pojem vidieka...........................................................................................................................................................................11

1.1.2. Vegetačná štruktúra vidieckych sídiel.....................................................................................................................................12

1.1.3. Zásady tvorby krajiny na úrovni kontaktového územia.........................................................................................................13

1.1.4. Obytné zóny individuálneho bývania......................................................................................................................................14

1.2. ŠPORTOVO – REKREAČNÉ AREÁLY..........................................................................................................................................15

1.2.1. Základné delenie športovo - rekreačných areálov...................................................................................................................15

Funkčno – priestorový systém rekreácie v sídlach..............................................................................................................................16

1.2.2. Zeleň športovísk a rekreačných zariadení................................................................................................................................16

1.3. VEGETAČNÉ - KOREŇOVÉ ČISTIARNE ODPADOVÝCH VÔD..............................................................................................17

1.3.1. Uplatnenie a rozdelenie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd........................................................................17

1.3.2. Rastliny vhodné pre Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd.....................................................................................27

1.3.3. Existujúce Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd na Slovensku..............................................................................30

1.3.4. Vhodné lokality pre rozširovania vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd na Slovensku....................................36

1.3.5. Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd v zahraničí....................................................................................................39

2. CIEĽ PRÁCE...........................................................................................................................................................................................42

9

3. METODIKA PRÁCE..............................................................................................................................................................................43

3.1. POPIS PRACOVNÝCH POSTUPOV...............................................................................................................................................43

3.2. SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV...................................................................................................................................................44

3.2.1. Inventarizácia drevín................................................................................................................................................................44

3.2.2. Sadovnícka hodnota.................................................................................................................................................................45

3.2.3. Spoločenská hodnota...............................................................................................................................................................47

3.3. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA......................................................................................................................................................48

3.3.1. Vymedzenie územia obce Červený Hrádok.............................................................................................................................48

3.3.2. Prírodné podmienky obce Červený Hrádok.............................................................................................................................49

4. VÝSLEDKY PRÁCE.............................................................................................................................................................................. 51

4.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA V OBCI ČERVENÝ HRÁDOK..................................................................................... 51

4.2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU RIEŠENÉHO ÚZEMIA......................................................................................................... 51

4.3. NAVRHOVANÉ SADOVNÍCKO-ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE.......................................................................................... 57

5. DISKUSIA.................................................................................................................................................................................................62

6. ZÁVER.......................................................................................................................................................................................................63

7. POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................................................................................................64

8. ZOZNAM PRÍLOH..................................................................................................................................................................................65

10

ÚVOD

"Pravda o prírode je silnejšia a obháji sa sama"

(Albert Einstein)

Problematika začlenenia vegetačných koreňových čistiarní do intravilánu a extravilánu obce je podmienená polohou, prírodnými,

pedologickými a hydrologickými podmienkami ako aj jej samotným funkčným využitím. Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd

predstavujú najvhodnejšiu ekologickú alternatívu čistenia odpadových vôd pre menšie obce na našom vidieku. Tieto vodohospodárske,

ekologické stavby riešia environmentálne problémy odpadového hospodárstva vidieckych sídiel. Začlenenie týchto stavieb situujeme do

okrajových častí obce pričom sa ich snažíme vhodne umiestniť vzhľadom na prírodné podmienky, do celkového krajinného rázu

a kladieme dôraz na vybudovanie izolačnej zóny, ktorá by mala byť funkčná a estetická. Jednou z najatraktívnejších foriem je využitie

izolačného územia pre športovo rekreačné aktivity. Pri tvorbe návrhu zelene vidieckeho sídla a izolačnej zelene je nesmierne dôležité

použitie autochtónnych druhov rastlín čo má pozitívny vplyv na obnovu prirodzenej biodiverzity a zachovanie genofondu v krajine.

11

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1. VIDIEK

1.1.1. Pojem vidieka

Sociológia vidieka je podmienená vývojom štruktúry obyvateľov, sociálnymi vzťahmi, inštitúciami (rodina, spolky, obec,..),

vzťahmi sídelnej siete a sociálnymi problémami a podobne.

Funkcia vidieka spočíva hlavne v zásobovaní potravinami, surovinami, v priestoroch pre spracovanie a skladovanie potravín,

prostredie pre rekreáciu. Možno hovoriť o stabilizujúcom prvku krajiny.

Definície vidieka sú rôzne, v jednotlivých krajinách rozdielne – podľa povahy osídlenia je sídlo vidieckeho typu od 200 do 20 000

obyvateľov. Zo sociologického hľadiska je významnejšie ako počet obyvateľov to, aký charakter má sídlo, akým prešlo vývojom a aké

funkcie má ku okoliu. V našich podmienkach podľa štatistickej metodiky je vidiecke sídlo do 2 000 obyvateľov.

V SR je 2 898 sídiel z toho 2 762 dedín (95,3 %) a 136 miest ( 4,7 %). Pomer medzi počtom obyvateľov v meste a na vidieku je

56: 44 , vo vyspelých štátoch je 80:20. V tradičnom vidieckom zamestnaní – poľnohospodárstve v SR pracuje menej ako 8 % obyvateľov

(Feriancová, 2005).

Podmienky vzniku sídiel :

– Základné: zdroj obživy (pôda, voda, klíma)

– Podmieňujúce: blízkosť možnej práce (nerastné suroviny, lesy, drevo, geológia, geomorfológia)

– Doplňujúce: pocit bezpečnosti, sociálna istota

Pri sídlach vidieckeho typu dominujú základné kritériá, pri mestských aj podmieňujúce a doplňujúce.

12

Vidiecke sídla sú výsledkom dlhodobého osídľovacieho procesu. Ich podstatou je poľnohospodársky charakter výroby, ktorý

spôsobil zmenu pôvodnej štruktúry krajiny na druhotnú.

Podľa veľkosti a charakteru delíme vidiecke sídla na prechodné a to salaše, a na trvalé – lazy, kopanice, štále, samoty, majery,

rale, viesky, dediny. Obec ako kompaktný typ osídlenia má urbanistickú štruktúru a účelové funkcie, počet obyv. do 2000, výnimočne5000.

Kategórie obcí na Slovensku: malé – do 500, stredné – 500 – 1000, veľké – nad 1000 obyvateľov (Feriancová, 2005).

Environmentálne problémy vidieckych sídiel vyplývajú z ich socio-ekonomickej aktivity, urbanistickej štruktúry, funkčných zón

a geografickej polohy. K aktuálnym ekologickým problémom dediny zaraďujeme znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy ako aj produkciu

odpadov (Feriancová, 2005).

1.1.2. Vegetačná štruktúra vidieckych sídiel

Je reprezentovaná hospodárskymi plodinami, trávnatými porastami, kríkmi, stromami v rôznych zoskupeniach, má hospodársky,

klimatický, vodohospodársky ekologický, environmentálny, rekreačný a estetický význam.

Zeleň vo vidieckom priestore pokrýva rozľahlé, vzájomne previazané územia, takže aj jednotlivý zásah (ozelenenie hosp. dvora, centra

obce,...) je súčasťou tejto širšej sústavy. To sa musí premietnuť do logickej kompozície, voľby drevín (Feriancová, 2005).

Plochy zelene vo vidieckej krajine sú kultúrnou vegetáciou, spolu s vidieckou zástavbou a obhospodarovaním zeme sú prejavom

kultúry a životného štýlu v našej krajine (Kuczman,2008).

Z hľadiska prístupnosti a využívania plôch zelene v urbanizovanom prostredí delíme zeleň na súkromnú, verejnú

a vyhradenú(Kuczman,2008).

Súkromná zeleň je využívaná výhradne súkromnými osobami, majiteľmi pozemku a členmi ich rodín. Táto definícia sa uplatňuje aj

na podniky a farmy v súkromnom vlastníctve. Patria sem rodinné záhradky, vidiecke záhrady, záhrady pri chatách.

13

Verejná zeleň je prístupná všetkým občanom po celý deň a v každom ročnom období. Tento typ zelene má širšie poslanie a preto má

niekoľko funkcií. Medzi verejné zelené plochy radíme: zeleň námestí, ulíc, pred verejnými a významnými budovami, oddychové, osvetové

a lesné parky, úpravy kúpeľných a rekreačných miest.

Vyhradená zeleň nie je prístupná všetkým občanom, alebo je užívanie týchto plôch podmienené návštevnými hodinami, alebo

poplatkom. Medzi takúto zeleň patrí zeleň v areáloch podnikov, nemocníc, zoologických a botanických záhrad, ochranné lesné pásy,

sprievodná zeleň vodných plôch a tokov, ciest, železníc, hospodárska zeleň - ovocné sady, vinice, chmeľnice a pod. (Kuczman,2008).

1.1.3. Zásady tvorby krajiny na úrovni kontaktového územia

Kontaktové územie môžeme definovať ako subsystém tvorený hraničnými prvkami systému sídla, ktoré transformujú vplyvy

krajiny na sídlo a opačne. Kontaktové územie predstavuje priestory rôzneho funkčného určenia, rôznych estetických, bioklimatických,

hospodárskych a rekreačných hodnôt, ktoré svojim charakterom netvoria súčasť určitej sídelnej zóny, ale sú doplnením urbanistických

funkcií sídla a krajiny, pričom z rôznych dôvodov neboli alebo ani nemôžu byť situované vo vnútri sídla (Gažová,2008).

V súlade s návrhom usporiadania prvkov kontaktového územia v rámci jeho štruktúry môžeme formulovať nasledujúce zásady pre

tvorbu krajiny v týchto polohách vychádzajúc z princípov udržateľného rozvoja:

– v kontaktných polohách umiestňujeme funkčné plochy, ktoré transformujú funkcie okolitej kontaktujúcej krajiny tak, že ich

dopĺňajú a napĺňajú špecifické požiadavky sídla bez výrazných rušivých dopadov na krajinnú štruktúru,

– umiestňovať plochy jednotlivých funkcií tak, aby vhodne nadväzovali na organizmus sídla a v rámci neho na systém zelene

a rekreácie sídla,

14

– vhodne situovať plochy pre činnosti, ktoré sa svojou povahou nehodia do sídla, alebo nie je pre ne vhodné miesto v sídle

a musia byť preto izolované (strelnice, skládky, čistiarne odpadových vôd...),

– plochy rôznych funkcií, rôzneho estetického a krajinárskeho pôsobenia uviesť do vzájomného pôsobenia tak, aby sa

neznižovala hospodárska efektívnosť územia pri výraznom zvýšení jeho rekreačnej, estetickej a bioklimatickej hodnoty,

– smerovať k zónovaniu kontaktných území pri snahe o dopĺňanie funkcií okolia, koncentrovať prevádzky a plochy rovnakého

charakteru vo väzbe na funkcie priľahlých plôch krajiny a sídelných zón,

– voliť zodpovedajúce architektonicko – urbanistické kompozičné princípy a to najmä pri novej obytnej výstavbe v plánovaných

polohách rozvoja a budovať uvedomele štruktúru zástavby vhodne sa začleňujúcu do obrazu krajiny,

– uplatňovať zodpovedajúce opatrenia a pracovné metódy v tvorbe krajiny z polohy architekta – krajinára podľa konkrétnej

situácie, disponibilného územia a naliehavosti riešenia (Gažová,2008).

1.1.4. Obytné zóny individuálneho bývania

Bývanie je vytváranie si intímneho priestoru, v ktorom človek získava pocit domova, spokojnosti, bezpečia, uvolnenia. Prostredie

na bývanie je byt, resp. dom, avšak môže to byť i záhrada, resp. prepojenie domu so záhradou (Dobrucká,2008).

Rodinné resp. súkromné domy (tiež objekty bytovej individuálnej bytovej výstavby – skratka IBV) sú stavebnými objektami

rôzneho štandardu a podlažnosti:

– nízkopodlažné rodinné domy s hospodárskym zázemím – vidiecka forma

– nízkopodlažné štandardné rodinné domy mestského typu

– nízkopodlažné rodinné domy rezidenčného typu

– bytové domy štandardného typu

– bytové domy so zníženým štandardom a redukovaným obsahom vybavenosti

15

Tieto objekty IBV majú jednak funkciu ochrannú, izolačnú, ale tiež relaxačnú. Pri objektoch IBV je spravidla záhrada, ktorej veľkosť sa

odvíja od štandardu a podlažnosti objektu. Výmera plôch zelene je zväčša udaná regulatívmi územného plánu obce či zóny a tzv.

štandardom (Dobrucká,2008).

1.2. ŠPORTOVO – REKREAČNÉ AREÁLY

1.2.1. Základné delenie športovo – rekreačných areálov

Rekreačné areály a verejná zeleň majú veľký význam v urbanistickej tvorbe sídel najmä ak ide o rozľahlé plochy, plochy odlišné od

charakteru okolitej zástavby. Rekreačno – športovými plochami možno prerušiť jednotvárnosť zástavby, priestorovo a funkčne oddeliť

alebo spojiť jednotlivé územné celky. Veľkorozmerné plochy zotavenia majú aj ekologický význam – umožňujú prevetranie územia

a zastúpenie zelene. Rekreácia a šport využívajú aj menej hodnotné územia: inundačné, neúnosné, územie po ťažbe a pod., u ktorých sa

prostredníctvom novej rekreačnej funkcie dosiahne ich revitalizácia a rekultivácia (Vaníček,1990).

Športové areály a stavby delíme na:

– nekryté, ktoré slúžia na pohybovú rekreáciu povinnú a neorganizovanú (detské ihriská, športové ihriská, nekryté štadióny

a kúpaliská)

– kryté, ktoré poskytujú optimálne podmienky na maximálne výkony počas celého roka (telocvične a športové haly, plavárne,

zimné štadióny)

– ostatné športové a rekreačné stavby, kam patria zábavné a oddychové parky, golfové areály, strelnice, jazdiarne, lyžiarske svahy

a iné (Hrebíková,2008).

16

Detské ihriská musia celou svojou koncepciou a vybavením nielen vyhovovať rôznorodej pohybovej činnosti, ale majú deti

podnecovať k novým nápadom a hrám. Navrhujeme ich pre rôzne vekové kategórie detí, čomu zodpovedá aj ich vybavenosť. Jednotlivé

prvky sú navrhnuté z kvalitných materiálov a s jednoduchou údržbou.

Športové ihriská – patria sem ihriská na loptové hry, čomu je vhodne prispôsobený povrch hracej plochy, ďalej do tejto kategórie

zaraďujeme multifunkčné ihriská, minigolf, atletické zariadenia. Pri umiestňovaní týchto zariadení sú rozhodujúce klimatické podmienky.

Nemôžu sa situovať v strede alebo na záveternej strane prevádzok, ktoré produkujú škodlivé exhaláty a západ. Pri ich situovaní treba brať

do úvahy smer a silu prevládajúcich vetrov, prašnosť, hluk, čas oslnenia, ktorý má byť najmenej 3 hodiny denne od 9.00 do 17.00 hodiny

v období od 15.3. do 15.10 (Hrebíková,2008).

1.2.2. Funkčno – priestorový systém rekreácie v sídlach

Rekreačno – športová činnosť sa realizuje v rámci plôch telovýchovy a plôch zelene a to najmä verejnej, ale i vyhradenej.

Problematiku rekreačných zariadení musíme vidieť z hľadiska niekoľkých základných vzťahov. V prvom rade je to vzťah rekreačného

zariadenia a prírodného prostredia, ďalej vnútorné architektonicko – urbanistické vzťahy v rámci sídla, vzťah rekreačného zariadenia

a rekreanta a s ním súvisiace sociálne vzťahy v sídle a samozrejme vzťah vložených nákladov a ich spredmetnenie v hodnotách

rekreačného zariadenia. Vhodné priestory a plochy, objekty pre obyvateľov i športovcov treba zabezpečiť v požadovanom rozsahu,

štruktúre i lokalizácii, čoho predpokladom je tvorba funkčno – priestorového subsystému zotavenia v sídlach (Vaníček,1990).

1.2.3. Zeleň športovísk a rekreačných zariadení

Zeleň pri športových a rekreačných areáloch má mimoriadny mikroklimatickohygienický význam, pretože organizmus športovca

pri športovom výkone má zvýšené nároky na dostatok kyslíka a bezprašné prostredie. Komplexy športových štadiónov sú význačné

územné celky, ktoré majú byť citlivo zakomponované do organizmu sídla. Zeleň sa pri športoviskách používa nielen zo spomínaných

17

významov, ale aj ako akustická a vizuálna clona. Pri výbere druhov zelene treba voliť také, ktoré majú jednorazový opad lístia (naraz po

prvých mrazoch – rody ako Tilia, Acer, Carpinus, Sorbus) a ideálne by bolo ak táto zeleň kompozične nadväzuje na priestorovo – funkčné

rozloženie zelene v sídle(Hrebíková,2008). Pri výbere druhov sa snažíme uprednostniť autochtónne druhy drevín.

1.3.VEGETAČNÉ - KOREŇOVÉ ČISTIARNE ODPADOVÝCH VÔD

1.3.1.Uplatnenie a rozdelenie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd

Vegetačné čistiarne odpadových vôd sú vodné ekologické stavby, ktoré využívajú samočistiace procesy prebiehajúce v pôdnom,

vodnom a mokraďnom prostredí. Predstavujú alternatívu čistenia odpadových vôd zvlášť pre menších znečisťovateľov. Od roku 1952,

kedy K. Seidel uskutočnil prvý pokus s čistením odpadových vôd pomocou umelých mokradí, sa vegetačné čistiarne odpadových vôd

rozšírili do celého sveta. V Európe je v súčasnosti 60 000 vegetačných čistiarní, v Českej republike je asi 160. Prvé koreňové čistiarne sa na

Slovensku začínajú realizovať v roku 1993, no dodnes nenašli veľké uplatnenie (Jurík,2004).

Vegetačné čistiarne odpadových vôd sú čistiarne odpadových vôd z miest, obcí a iných zdrojov, ako napr. mliekárni, povrchového

či podzemného odtoku, spracovania textilných prírodných surovín, pekární, spracovania papiera a pod. .

Vegetačné čistiarne odpadových vôd sú definované ako umelé mokrade vytvorené komplexom zvodneného alebo plytko

zaplaveného lôžka so skupinou emerzných, submerzných alebo plávajúcich rastlín, živočíchov a samozrejme (odpadovej) vody, ktoré

napodobňujú prirodzené mokrade používané pre praktické využitie pri čistení znečisťujúcich látok.

V roku 1999 bola vydaná na Slovensku STN 75 6401 Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 ekvivalentných obyvateľov. V jej

texte sa prvý krát objavuje zmienka o vegetačných čistiarňach a o spôsobe ich využitia. Z textu nie je jasné, aký druh vegetačných

čistiarní je v zmysle normy doporučený, ale z kontextu vyplýva, že na Slovensku by sa mali používať systémy s emerznými rastlinami a

18

podpovrchovým prietokom, a preto sa budeme zaoberať výhradne týmito čistiarňami odpadových vôd. Táto norma však neudáva ako

navrhovať ich veľkosť, neobsahuje ani odvolanie na inú STN, či iný dokument (Jurík,2004).

Vegetačné koreňové čistiarne nachádzajú uplatnenie hlavne pri:

– čistení splaškových odpadových vôd jednotlivých domov,

– čistení splaškových odpadových vôd hotelov, rekreačných zariadení a letných táborov,

– čistení a dočistení splaškových vôd menších obcí,

– dočistení odpadových vôd pri ich situovaní za malými mechanicko-biologickými čistiarňami,

– čistení odpadových vôd zo školských zariadení, rôznych sociálnych ústavov a pod.,

– čistení odpadových vôd z malých priemyselných závodov,

– dočistení znečistených povrchových vôd,

– čistení filtrátu vody zo skládok komunálneho odpadu,

– čistení organických nízko zaťažených poľnohospodárskych odpadových vôd.

Podmienečne vhodné sú pre obce s počtom obyvateľov nad 1500 EO¯¹, v ktorých je zastúpená priemyselná a živnostenská sféra

výrazne ovplyvňujúca skladbu odpadových vôd z obce.

Vegetačné koreňové čistiarne sú nevhodné resp. nepoužiteľné pri:

– vysokom obsahu organického znečistenia a zvýšenom výskyte amoniaku, tukov a olejov, toxických látok,

– extrémne kyslých, zásaditých a silne mineralizovaných odpadových vodách,

– nedostatku vhodných plôch a v klimatických nevhodných polohách,

– čistení odpadových vôd zo stredných a veľkých obcí.

19

Rozdelenie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd podľa konštrukčného riešenia :

– vegetačná koreňová čistiareň s povrchovým prúdením,

– vegetačná koreňová čistiareň s podpovrchovým prúdením.

Prvý typ vegetačných čistiarní je často používaný v USA, ale v Európe len zriedkavo. Čistenie odpadových vôd sa uskutočňuje pri

prietoku odpadovej vody hustým porastom mokraďných rastlín, ktoré sú zakorenené v relatívne málo priepustnom substráte.

Odstraňovanie znečistenia z odpadových vôd je predovšetkým pôsobením mikroorganizmov, ktoré sú uchytené na ponorených častiach

rastlín alebo na ich tlejúcich zvyškoch na dne nádrže. Ich nevýhodou je okrem iného aj možnosť rozmnoženia komárov alebo iného

problematického hmyzu.

Čistiarne s podpovrchovým prúdením sú najpoužívanejším riešením v okolitých krajinách. Princípom tohto spôsobu

riešenia je horizontálny alebo vertikálny prietok odpadových vôd priepustným substrátom, do ktorého sú vysadené mokraďné rastliny.

Substrát musí byť dostatočne priepustný. Prietokom predčistených odpadových vôd cez substrát, ktorý je husto prerastený koreňmi,

dochádza k vysokej úrovni odstraňovania organických a nerozpustených látok a tiež aj mikrobiálneho znečistenia. Odstraňovanie dusíku a

fosforu môže byť na úrovni konvenčných spôsobov čistenia odpadových vôd. Novšie konštrukcie ich účinnosť pre živiny výrazne zvýšili.

V Európe bolo v roku 1995 v prevádzke viac ako 5000 takýchto systémov.

Podľa smeru prúdenia sa uvádza nasledovné delenie vegetačných koreňových čistiarní:

– vegetačná koreňová čistiareň s horizontálnym povrchovým prúdením,

– vegetačná koreňová čistiareň s horizontálnym podpovrchovým prúdením,

– vegetačná koreňová čistiareň s vertikálnym prúdením smerom dolu,

– vegetačná koreňová čistiareň s vertikálnym prúdením smerom hore,

– vegetačná koreňová čistiareň s podpovrchovým radiálnym prúdením.

20

Horizontálne pretekané koreňové čistiarne

Horizontálne pretekané zariadenia si získali obľubu najmä kvôli ich jednoduchosti. Po usadení mechanických nečistôt sa voda

rozdeľuje potrubiami a hrubozrnným materiálom na celú nátokovú časť. Pri prietoku substrátom s jemnejším zrnom sa uskutočňuje

biologické čistenie. V odtokovej časti sa voda zhromažďuje a odteká na ďalší stupeň čistiarne alebo priamo do recipientu.

Nevýhodou horizontálnych KČ je väčšia potreba plôch oproti zariadeniam pretekaným vertikálne. Aby sa dosiahlo presakovanie

celého objemu privádzanej odpadovej vody podpovrchovo, je pri hydraulickom dimenzovaní potrebný presný výpočet plochy poľa, spádov

a priepustnosti substrátu.

Podiel anaeróbne prebiehajúcich procesov pri čistení odpadovej vody v horizontálnych vegetačných čistiarňach je veľmi vysoký.

Všeobecne platí, že anaeróbne procesy rozkladu sú veľmi efektívne. Len mineralizačný proces končí pred úplným rozkladom uhlíkatých

zlúčenín na úrovni organických kyselín. Na to, aby sa dosiahol úplný rozklad, je vždy potrebný naväzujúci aeróbny rozkladný proces.

Vertikálne pretekané koreňové čistiarne

Pri týchto zariadeniach je predčistená voda dávkovaná na povrch poľa pomocou drenážnych rúrok alebo prúdom vody. Po prechode

vody celým profilom je nasledovne odvádzaná drenážou umiestnenou na dne celej plochy.

Tieto umelé mokrade je možné prevádzkovať použitím návrhu s kaskádovitým alebo terasovitým usporiadaním viacerých polí za sebou. Pri

návrhu plochy je potrebné klásť dôraz na to, aby napájané plochy neboli predimenzované. Nízka potreba plôch pri vertikálnych KČ s

prerušovanou dodávkou vody vyplýva z toho, že k čisteniu odpadovej vody slúži celý objem vegetačného poľa a lepšie rozdelenie

pritekajúcich odpadových vôd.

Pri vertikálnych KČ, na rozdiel od KČ horizontálnych, treba brať ohľad na vznik zápachu. V prípade, ak krátkodobé, cca. 5

minútové, intervaly tvorby zápachu počas prívodu vody do substrátu neprekážajú, môže byť rozdeľovacie potrubie položené povrchovo.

21

Pri povrchovom uložení potrubia je potrubie ľahko prístupné a udržovateľné. V prípade, ak chceme zápach pri prívode vody do filtračného

substrátu zamedziť úplne, je potrebné potrubie uložiť minimálne do hĺbky 10 cm.

Dobrá účinnosť čistenia vertikálnych KČ je založená prevažne na spôsobe ich prevádzky. Prerušovaným napájaním sa substrát

opätovne napĺňa vzduchom, takže popri sebe môžu prebiehať ako anaeróbne, tak i aeróbne procesy. Dobré prekorenenie substrátu

podporuje okrem iného existenciu spoločenstiev mikroorganizmov (nitrifikantov), čím vznikajú okrem priaznivých podmienok na

elimináciu BSK5, CHSK i podmienky na premenu amoniakálneho dusíka. Spravidla sa tieto umelé mokrade navrhujú vo veľkosti 2-

3m².EO¯¹(Tlapák,1996).

Priebeh čistenia vo vegetačných čistiarňach odpadových vôd - VČOV

Umelé mokrade sú definované ako umelo vytvorený komplex zvodneného alebo plytko zaplaveného zemného lôžka, emerznej,

subemerznej alebo plávajúcej vegetácie, živočíchov a vody, ktorý napodobňuje prirodzené mokrade pre praktické využitie. Vegetačná

koreňová čistiareň je umelá mokraď, kde voda preteká horizontálne alebo vertikálne poréznym substrátom pod povrchom tohto substrátu.

Ide teda o mokraď bez voľnej hladiny. Vegetačné koreňové čistiarne sú využívané predovšetkým na čistenie mechanicky predčistených

splaškových vôd.

Na odstraňovaní znečistenia vo vegetačných čistiarňach sa podieľajú procesy fyzikálne, chemické a biologické. Medzi procesy

fyzikálne patrí sedimentácia, filtrácia a fyzikálna adsorpcia. K procesom chemickým zrážanie, chemická adsorpcia a rozklad a k

biologickým bakteriálny metabolizmus, rastlinný metabolizmus, rastlinná absorpcia a prirodzený úhyn.

22

Schéma priebehu čistenia odpadových vôd

(Šálek,1999)

Konštrukčné riešenie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd

Vegetačná koreňová čistiareň je vlastne sústava zariadení, pozostávajúca z viacerých vedľajších zariadení, ktoré tvoria mechanické

predčistenie, v prípade potreby lapač tukov a olejov, zariadení na prívod, rozvod a odvod vody a pod. Hlavný čistiaci stupeň tvorí jeden

alebo viacej koreňových polí. Koreňové pole je tvorené pôdou, ale dnes už takmer výlučne triedeným štrkom alebo kamenivom a s

nasadenými močiarnymi rastlinami. Od okolitej pôdy a podzemnej vody je oddelený nepriepustnou pevnou fóliou. Odpadová voda preteká

koreňovým poľom pomocou systému drenážnych rúr rôznym spôsobom. Drenážne rúry sú vyvedené vždy nad povrch terénu, čím

zabezpečujú prívod dostatku kyslíka pre mikroorganizmy. Vegetačné koreňové čistiarne vyžadujú hrubé predčistenie odpadových vôd,

23

ktoré tvoria česle a lapač piesku. Niekedy sa doplňujú o lapač plávajúcich nečistôt alebo lapač tukov a olejov, napríklad pri reštauráciách,

hoteloch a pod. .

Schéma horizontálnej vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd

(www.bodenfilter.de)

Schéma vertikálnej vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd

(www.bodenfilter.de)

24

Podrobný popis vegetačnej čistiarne odpadových vôd

(Halva,2004)

Výhody uplatnenia vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd pre obce z nasledujúcich dôvodov(Jurík,2004):

Stavebná nenáročnosť.

Stavebná nenáročnosť spočíva v tom, že koreňové čistiarne neobsahujú žiadne technologické celky. Základom pre ich výstavbu je

výkop zemnej jamy. To vo vidieckych pomeroch to spravidla nie je problém. Ďalej je potrebné jamu zaizolovať, čo sa dá pomerne širokou

ponukou rôznych, dnes už cenovo dostupných fólií. Nasleduje výplň objemu koreňovej čistiarne. Materiál sa vo väčšine obcí dá zaobstarať.

25

Vhodné sú riečne štrky, drvené kamenivo alebo aj recyklované stavebné materiály – napr. betón. Mokraďové rastliny predpestovať a

vysadiť tiež nie je problémom.

Nízke prevádzkové náklady.

Koreňová čistiareň nemá takmer žiadne prevádzkové náklady. Kontrola spočíva výlučne len v preverení funkčnosti rozdeľovacích

a kontrolných šácht, prípadne ich drobných opravách. Na to stačí mesačne pár hodín.

Nevzniká čistiarenský kal.

Problémom mnohých obcí je kal, jeho spracovanie alebo doprava do najbližšej mestskej čistiarne, kde sa bude spracovávať.

Koreňové čistiarne pracujú bez vzniku kalu, a tak aj táto časť finančných nákladov odpadá.

Dlhodobá funkčnosť.

V Nemecku, v Poľsku i v Čechách už pracujú takéto čistiarne nepretržite od začiatku ich realizácie bez potreby opráv či

rekonštrukcií, čo o „technických“ čistiarňach nedá tvrdiť. Potreba nákladov na opravu ich čerpadiel, dúchadiel, miešadiel a pod. je pomerne

vysoká už po piatich rokoch prevádzky.

Dlhodobá investícia.

Možnosť využitia koreňovej čistiarne po zmene environmentálnych požiadaviek, ako terciálneho stupňa, prípadne pri dostatku

miesta možnosť budovať biologické rybníky ako terciálny stupeň čistenia. Investícia zostane v každom prípade zachovaná po dlhé roky.

26

Možnosť rozširovania.

Po zmodernizovaní je možné rozšíriť výkon čistiarne o dokonalé odstraňovanie výživných látok, ako napr. N, P. Odstraňovanie

ťažkých kovov je plne zabezpečené vodomilnými rastlinami. Výsledky našich pokusov dokazujú, že sú schopné eliminovať aj nárazové

niekoľkonásobné zvýšenie koncentrácií.

Redukcia znečistenia toku pred obcou.

Koreňová čistiareň odpadových vôd pred obcou (za obcou sa budujú na čistenie odpadových vôd) umožní redukovať, prípadne

odstrániť plošné znečistenie z okolitej poľnohospodárskej krajiny a zabezpečiť kvalitnú povrchovú vodu v obci.

Zabezpečenie pôvodného rázu toku.

V zmysle novej Rámcovej smernice EU o vodách je na mnohých miestach možné týmto spôsobom zabezpečiť pôvodný ráz toku,

pretože výskyt malých či väčších mokradí v nivách potokov bol na Slovensku veľmi častý a je ešte v starých katastrálnych mapách

zachytený.

Zvýšenie povedomia občanov.

Vybudovanie zariadenia čistiarne odpadových vôd vlastnými silami zvýši povedomie občanov a motivuje ich k znižovaniu

množstva odpadových vôd.

Podiel obce ako investora na výstavbe.

27

1.3.2. Rastliny vhodné pre Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd

Rastliny vhodné pre koreňové čistiarne sú predovšetkým trstiny, či iné močiarne druhy, ktoré majú svoje prirodzené prostredie v

plytčinách vôd, či na brehoch tokov a nádrží. Najčastejšie je to trstina, šáchor, pálka, kosatec žltý a iné. Po prívode odpadových vôd majú

väčšinou dobrý rast (Jurík,2004).

Úloha rastlín pri vegetačných koreňových čistiarňach(Jurík,2004):

– príprava vhodných podmienok pre mikroorganizmy v pôde

– vyrovnanie teploty v záhone zatienením povrchu

– rastlinné zvyšky tvoria v zime izoláciu proti mrazu

– prekorenením pôdy udržujú zemný substrát priepustným

– ekologicky pôsobia na okolie

– výpar – napr. u pálky či trstiny až 600 mm/rok (15 – 20 mm/deň)

– zásobovanie zemného substrátu kyslíkom– zvýšenie aeróbnej premeny

28

Trsť obyčajný (Phragmites australis)

Porasty trsti obyčajne patria svojim vzhľadom medzi najnenápadnejšie rastlinné spoločenstvá. Sú však druhovo veľmi chudobné,

pretože trsť si vydobyje absolútnu prevahu a vytvára takmer monokultúru. Jej koreňová sústava pod povrchom pôdy tvorí hustú spleť, do

ktorej už ťažko preniknú korene iných rastlín (Daphne). Vzhľadom ku schopnosti mohutného rastu podzemných častí (až do hĺbky 1,5 m)

je trsť najčastejšie využívanou rastlinou zvlášť pre väčšie koreňové čistiarne. Je to vytrvalá tráva, ktorá v našich klimatických podmienkach

dosahuje výšku až 4 m (v teplejších oblastiach pri bohatom zásobení živinami môže dosahovať výšku až 6 m). Vegetatívne rozmnožovanie

dlhými výbežkatými podzemkami (dĺžka asi 5 m) je veľmi rýchle a intenzívne. Z jednej rastliny sa môže vytvoriť husto zapojený porast,

pokrývajúci plochu niekoľko metrov štvorcových. Je schopný dobre prenášať kyslík do substrátu. Vysoká produktivita podmieňuje aj

pútanie živín zo substrátu. Je schopná rásť v rozmedzí teplôt 12 – 23ºC, pri klíčení semien sa uvádza 10 – 30 ºC, toleruje salinitu 4,5 % a

rastie v širokom rozsahu pH 2 – 8 (EPA 1988). Je veľmi citlivá na povrchové zaplavenie v prvom mesiaci po výsadbe. Neznáša pravidelné

kosenie (Vymazal,1998).

Chastica trsteníkovitá (Phalaris ´Baldingera arundinacea)

Je považovaná za univerzálnu trávu na využitie pre vegetačné čistiarne. Veľmi dobre vegetuje v hrubozrnných substrátoch, ktoré sú

doporučované pre koreňové čistiarne. Dosahuje výšku až 2 m. Má mohutne vytvorený koreňový systém poprepletaný podzemkami, ktoré

zasahujú do hĺbky 0,2 – 0,3 m. Za určitých podmienok môže rásť aj hlbšie – do hĺbky 0,5 m. Rozmnožuje sa dobre semenami aj

poliehavými výhonkami a plazivými podzemkami. Materiál na výsadbu možno odoberať v rybníkoch. Neznáša dlhodobé zatopenie, slané

pôdy a na soľ bohatú vodu, je však značne tolerantná k znečisteným vodám a premŕzaniu. Je možné ju kosiť 2 - 3x ročne. Mladá biomasa je

vhodná na kŕmenie dobytka, neskôr obsahuje veľké množstvo kyseliny kremičitej (Hejný,1992). Doporučuje sa predovšetkým do

koreňových čistiarní budovaných pri poľnohospodárskych farmách (Vymazal,1998).

29

Pálka úzkolistá (Typha angustifolia), pálka širokolistá (Typha latifolia)

Pálky sú považované za veľmi vhodné rastliny pre vegetačné koreňové čistiarne. Sú veľmi odolné, schopné rásť v rôznych

podmienkach prostredia a jednoducho sa rozmnožujú. Odnože sa rozrastajú horizontálne v povrchových vrstvách substrátu, kde vytvárajú

hustú spleť výhonkov dlhých 0,6 – 1,0 m. Môžu dosahovať výšku až 2,5 m. Produkujú ročne veľké množstvo biomasy. Kosením biomasy

sa odstraňuje len malé množstvo N a P. Odnože, vysadené vo vzdialenosti 1 m môžu vytvoriť hustý porast behom troch mesiacov. Veľmi

dobre sa množí aj semenami. Darí sa im v širokom rozmedzí teplôt 10 – 30ºC. Semená klíčia pri teplotách 12 – 24ºC. Toleruje salinitu 3,0

% a rastie v rozmedzí pH 4 – 10. Sú vhodné hlavne do odpadových s vysokým obsahom organických látok. Pre koreňové čistiarne je podľa

Fleka a Lukavskej (1994) vhodnejšia pálka úzkolistá, pretože lepšie znáša nižšiu hladinu spodnej vody (Vymazal,1998).

Škripinec jazerný (Scripus = Schoenoplectus lacustris)

Rastie v celom svete na okraji stojatých a mierne tečúcich vôd, v tôňach a priekopách, nachádza sa aj v brakických vodách.

Rastlina je pevne zakotvená v substráte mnohopočetnými bočnými koreňmi, ktoré vyrastajú z plazivého podzemku. Dorastá do výšky 0,8 –

3,0 m. Povrch podzemkov intenzívne dýcha a vymieňa plyn s okolitým prostredím. Dobre znáša aj hlbšiu vodu (optimálna hĺbka je 0,2 -

0,8 m). Dobre rastie v rozmedzí teplôt 16 – 27ºC a pH 4 – 9 (Vymazal,1998).

30

1.3.3. Existujúce Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd na Slovensku

www.sazp.sk

31

Správa o vybudovaných vegetačných koreňových čistiarňach na Slovensku (www.sazp.sk)

Čistenie odpadových vôd pomocou vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd (VKČOV) v Slovenskej republike sa v

porovnaní s inými európskymi krajinami, uplatňuje len v malej miere. V Českej republike je v súčasnosti asi 160 koreňových čistiarni, po

celej Európe je ich asi 60 000.

Koreňové čistiarne sa u nás začínajú realizovať od roku 1993. Na území Slovenska sme zaevidovali 9 funkčných a 5 nefunkčných

VKČOV. Najviac ich je situovaných v Prešovskom kraji, kde sú 3 funkčné (Nižné Repaše, Kružlov, Sačurov), 1 vo výstavbe (Krásna

Lúka). Základné údaje boli zistené pracovníkmi SAŽP prostredníctvom obvodných úradov životného prostredia, obecných úradov,

OZ Ľudia a voda, Vodárenskej spoločnosti Vranov nad Topľou a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre - Katedrou

krajinného inžinierstva.

Veľkosť koreňových čistiarni

VKČOV boli dimenzované pre 24 (Nižné Repaše) až 2000 ekvivalentných obyvateľov (Sačurov). Európsky a svetový trend je

500 EO¯¹. Z hľadiska plochy najmenšia VKČOV je v Nižných Repašoch, má plochu 100 m2. Rozlohou najväčšia VKČOV je situovaná

v Hontianskych Moravciach a má plochu 2x672 m². Projektovaná plocha na 1EO¯¹ sa pohybuje v rozmedzí 0,25 m² do 4,16 m². Treba

však pripomenúť, že sa jedná o tretí stupeň čistenia.

Druh odpadovej vody

Všetky fungujúce VKČOV sú použité ako tretí stupeň pre čistenie splaškových odpadových vôd.

32

Použitý stupeň čistenia

VKČOV v Nižných Repašoch je zrealizovaná ako pilotný projekt. Bola vybraná spomedzi viacerých obcí v povodí hornej

Torysy, ktoré sú bohaté na kvalitné zdroje pitnej vody. Celá oblasť sa nachádza v 2. pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov, preto

bol použitý 3-stupňový model čistenia. Tento systém využíva ako prvý stupeň trojkomorový septik, ako druhý stupeň biologickú

biofilmovú čistiareň. Tretí stupeň je rozdelený na zimnú a letnú prevádzku. Pre zimnú prevádzku je navrhnutý drenážny podmok –

pôdne zasiakanie a na letnú prevádzku koreňovú čistiareň – mokraď. Z hydrologického hľadiska ide o bezodpadovú technológiu, pri

ktorej prečistená voda po treťom stupni čistenia zasiakava do zeme a je dočistená pôdou. Projekt zároveň prezentuje príklad pre lokality,

ktoré nemajú možnosť napojenia na recipient.

Vegetácia

Všetky VKČOV využívajú rákos obyčajný (Phragmites australis)

Investičné náklady

Investičné náklady na VKČOV je náročné určiť, nakoľko sú uvádzané ako súčasť celkových nákladov. Investičné náklady, na

rozdiel od klasických ČOV, sú závislé na miestnych podmienkach. Najväčšiu položku tvoria zemné práce a náklady na materiál

filtračného lôžka a jeho dovoz, čím sa dostávajú na úroveň klasickej ČOV. No na rozdiel od klasických ČOV sú prevádzkové náklady

takmer zanedbateľné.

33

Účinnosť čistenia

Vyčistená voda obsahuje nízke percento koncentrácie organických látok (vyjadrených ako BSK5 a CHSK5) a nerozpustných

látok. Hodnota BSK5 na odtoku u VKČOV v Hontianskych Moravciach je 7,0 mg/l, v Kružlove je 10,9 mg/l a v horskom hoteli

Poľana je 12,9 mg/l. U ostatných VKČOV nemáme údaje. Účinnosť u funkčných VKČOV je 90 - 98 %.

Situovanie z hľadiska klimatických podmienok a výškovej polohy

Existujúce funkčné VKČOV sú situované v pásme s priemernou ročnou teplotou od +4˚ C do +9˚ C a vo výškovom pásme 131 –

1260 m n.m. Najnižšie je položená KČOV Sačurov 131 m n.m. a najvyššie horský hotel Poľana 1260 m n.m.

Situovanie z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany prírody a krajiny a ochrany vodných zdrojov

VKČOV Nižné Rapaše je situovaná priamo v pamiatkovej zóne a v ochrannom pásme zdrojov pitnej vody 2. stupňa. VKČOV

Kružlov je tiež situovaná tiež v ochrannom pásme zdrojov pitnej vody 2. stupňa. VKČOV horský hotel Poľana je situovaná v CHKO

Poľana. Nefunkčná VKČOV Medvedie bola umiestnená v CHKO Východné Karpaty.

Recipient

Recipientom pre odvod vyčistenej vody sú vodné toky, okrem VKČOV Nižné Rapaše, kde vyčistená voda zasiakava do pôdy a

zároveň je dočisťovaná pôdnym profilom.

34

Hodnotenie prevádzkovateľa funkčných VKČOV

Prevádzkovateľ vyjadruje spokojnosť s VKČOV v Nižných Repašoch, v Lužanoch pri Topli a v Hontianskych Moravciach.

Pozitívne hodnotí prevádzkovateľ aj VKČOV v Kružlove pre jej vysokú účinnosť, avšak upozorňuje na obtiažnosť ovládať

koreňový systém po stránke technologickej, zvlášť pri nízkych teplotách. KČOV v Sačurove je hodnotená pozitívne pre jej vysokú

účinnosť. VKČOV na horskom hoteli Poľana sa často zanáša a v loveckom zámočku Antostal (Nemšová) je často poruchová.

Dôvody nefunkčnosti VKČOV

V rámci monitoringu sme zaevidovali 5 nefunkčných VKČOV (Medvedie, Nálepkovo, Jaklovce, Plešivec, Trebušovce). Dôvod

nefunkčnosti by mal posúdiť odborník. Prevádzkovateľ VKČOV v obci Medvedie zdôvodňuje nefunkčnosť VKČOV v slabom zaťažení v

dôsledku, ktorého sa neobnovuje koreňové pole, no dôvodom môže byť aj slabá starostlivosť čistiareň. VKČOV Jaklovce a Nálepkovo

je nefunkčná v dôsledku nevhodnej odpadovej vody z mliekárni, ktorá obsahuje veľké množstvo bielkovín.

35

VKČOV - Kružlov

(www.sazp.sk)

VKČOV – Hontianske Moravce

(Vnuk,2008)

36

1.3.4. Vhodné lokality pre rozširovania vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd na Slovensku

Možnosti rozširovania vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd (VKČOV) na Slovensku (www.sazp.sk)

Všeobecné kritéria pre návrh vhodných lokalít je veľmi náročné určiť. Každá lokalita sa musí posudzovať osobitne. S VKČOV sa

stretneme v severských krajinách s drsnými klimatickými podmienkami ako aj južných krajinách s veľmi teplou klímou.

Pre výber vhodných lokalít sme si zvolili optimálnu nadmorskú výšku do 600 m n. m. VKČOV sú zrealizované pre niekoľko

desiatok EO¯¹, ale aj niekoľko tisíc, čo si vyžaduje primerané nároky na plochu. Európsky a svetový trend sú VKČOV pre 500 EO¯¹.

Nakoľko na Slovensku existuje množstvo obcí do 500 obyvateľov bez verejnej kanalizácie, ako ďalšie kritérium výberu lokalít sme si

zvolili obce do 500 obyvateľov. Posledné kritérium, ktoré sme brali do úvahy, je prítomnosť recipientu – vodného toku v území, ktorý

predstavuje najjednoduchší spôsob odvádzania odpadových vôd.

Zhodnotenie územia SR z hľadiska vybraných kritérií

Hodnotenie územia SR z hľadiska vhodnosti pre budovanie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd vychádzalo z

vybraných kritérií, ktoré zohľadňovali súčasné trendy pri budovaní obecných VKČOV a sú popísané vyššie.

Z hľadiska nadmorskej výšky do 600 m n. m. sú najvhodnejšie kraje: Bratislavský, Trnavský a Nitriansky s takmer 100 %

vhodnosťou. Veľmi vhodné sú však aj časti Banskobystrického (juh), Prešovského a Košického kraja (východná časť). Žilinský kraj je z

hľadiska kritéria nadmorskej výšky najmenej vhodný. I tu sú však lokality položené nižšie ako 600 m n. m., hlavne pozdĺž vodných tokov.

Z hľadiska kritéria počtu obyvateľov v obciach (do 500) sa nedá jednoznačne určiť najvhodnejšia oblasť, nakoľko malé obce sa

nachádzajú roztrúsene po celom území Slovenska. Najmenej obcí s počtom obyvateľov do 500 je v Bratislavskom (cca 10 %) a v

Trnavskom kraji (do 20%). Najvhodnejšie územia z tohto hľadiska sú niektoré okresy v Prešovskom, Banskobystrickom a v Nitrianskom

kraji.

37

Celkovo sa dá určiť ako najvhodnejšie územie pre budovanie VKČOV podľa daných kritérií územie Prešovského,

Banskobystrického a Nitrianskeho kraja, v ktorých cca 25 – 30 % územia tvoria obce spĺňajúce súčasne kritériá nadmorskej výšky pod

600 m n. m. a počtu obyvateľstva pod 500. Najvhodnejšie sú okresy Medzilaborce, Stropkov, Svidník, Snina (PO), Rimavská Sobota,

Lučenec, Revúca, Poltár, Veľký Krtíš, Krupina (BB), Levice (NR). Územie Trenčianskeho a Košického kraja predstavuje asi 15 %

vhodnosť z hľadiska uvedených kritérií (najvhodnejší je okres Sobrance (KE) a Bánovce nad Bebravou (TN)). Žilinský kraj je z hľadiska

uvedených kritérií najmenej vhodný, kritéria spĺňa cca 5 % územia (najvýhodnejší je okres Turčianske Teplice).

Z hľadiska prítomnosti recipientu spĺňajú všetky vhodné obce posudzované z hľadiska nadmorskej výšky i počtu obyvateľov.

Na záver však treba dodať, že toto vyhodnotenie sa vzťahuje len pre obecné VKČOV. Pri záujme o vybudovanie VKČOV pre

čistenie odpadových vôd z menších zariadení je situácia oveľa priaznivejšia. V každom prípade sa treba obrátiť na odborníkov z príslušnej

oblasti, ktorí uvedený zámer posúdia a vyhodnotia jeho vhodnosť pre danú lokalitu a dané podmienky (www.sazp.sk).

38

Vhodné lokality pre budovanie vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd pre obce (www.sazp.sk)

kataster obce Červený Hrádok

39

1.3.5.Vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd v zahraničí

Koreňové čistiarne sa v zahraničí budujú od začiatku sedemdesiatych rokov. V niektorých krajinách (USA, Veľká Británia,

Dánsko, Nemecko) sú považované za rovnocennú alternatívu klasických čistiarenských spôsobov a ich použitie je bežne

povoľované vodohospodárskymi organizáciami (www.sazp.sk).

Prvé „klasické“ koreňové čistiarne vznikali v Spolkovej republike Nemecko v sedemdesiatych rokoch. Ďalšími krajinami, ktoré

prevzali túto technológiu čistenia odpadových vôd, boli v druhej polovici 80 - tych rokov Anglicko a Dánsko. Koncom 80 – tých

a začiatkom 90 – tých rokov nastal veľký rozvoj tejto technológie čistenia odpadových vôd prakticky po celom svete (www.sazp.sk).

Európske spoločenstvo vydalo pri príležitosti konferencie v Cambridge v roku 1990 smernice pre navrhovanie a prevádzkovanie

koreňových čističiek (Cooper et al. 1990). V Nemecku bola vydaná smernica pre čistenie odpadových vôd v koreňových čistiarňach,

známa ako H 262, už v roku 1989 (ATV Hinweis 1989). V Spojených štátoch vydal smernicu pre navrhovanie koreňových čističiek

Tennesse Valley Authority (Steiner et al. 1993).

Česká republika

Na konci roku 1991 boli v prevádzke len 4 koreňové čistiarne, potom nastáva veľký rozvoj výstavby týchto čistiarní. V roku

1992 bolo uvedených do prevádzky najmenej päť, v roku 1993 jedenásť a v roku 1994 deväť koreňových čistiarní. Počet koreňových

čistiarní rýchlo narastal, chýbala však ich evidencia. P. Vymazal urobil v roku 1993 a 1994 dotazníkovú akciu, ktorej cieľom bolo

zhromaždiť čo najviac údajov o navrhovaných parametroch prevádzkovaných, čistiarní vo výstavbe a projektovaných koreňových

čistiarní. V tomto období bolo zistených 77 koreňových čistiarní v prevádzke alebo vo výstavbe a 65 projektovaných koreňových čistiarní.

Podľa informácie p. Vymazala je v súčasnej dobe (2004) v Česku evidovaných cca 160 koreňových čistiarní (Vymazal,1995).

40

Nemecko

Prvé experimenty s využitím mokraďových systémov pre čistenie odpadových vôd boli vykonané už v roku 1952 (Seidel 1955,

1966). Prvá koreňová čistiareň bola uvedená do prevádzky v roku 1974 v Othfresenu (Kickuth 1977)

Bucksteeg (1990) uvádza, že v Nemecku sa používajú koreňové čistiarne založené na dvoch odlišných princípoch :

1. systém navrhnutý Seidelovou (napr. Seidel 1966, Seidel a Happel 1983), ktorý používa lôžka s väčšou zrnitosťou (piesok a štrk) s

vertikálnym prietokom v prvej fáze a horizontálnym podpovrchovým prietokom vo fáze druhej

2. systém navrhnutý Kickuthem (napr. Kickuth 1980, 1984), ktorý využíva horizontálny podpovrchový prietok, ako náplň filtračného

ložiska sa používa kompaktná zemina o hĺbke cca 1m.

Medzi týmito dvoma modifikáciami s horizontálnym a vertikálnym prietokom existuje celá rada hybridných systémov (Bucksteeg

1987a, b). Celkový počet koreňových čistiarní v Nemecku nie je presne známy. Pravdepodobne posledný ucelený prehľad o koreňových

čistiarniach je z roku 1988 (Börner 1988). Tento prehľad uvádza celkom 188 rastlinných čistiarní. V poslednom čase sa však objavujú

správy, že v Nemecku je v prevádzke niekoľko tisíc malých domových koreňových čistiarní.

Poľsko

V Poľsku bolo od roku 1990 uvedené do prevádzky viac než 10 koreňových čistiarní (Kowalik et al. 1995). Väčšina systémov

využíva kombináciu polí s horizontálnym a vertikálnym prietokom a vo väčšine prípadov sú tieto čistiarne navrhované ako hlavný stupeň

pri čistení splaškových odpadových vôd. Niekoľko systémov je navrhnutých tiež ako dočisťovací stupeň pre väčšie zdroje znečistenia (až

3500 EO¯¹) (Kowalik et al. 1995). Hlavným centrom výskumu je Polytechnika v Gdaňsku a jej pracovníci pri zavádzaní tejto technológie

spolupracujú s anglickými a dánskymi organizáciami (Brix 1993b, Cooper 1994).

41

Rakúsko

Rakúsko je po Nemecku druhou európskou zemou, kde boli koreňové čistiarne postavené už koncom 70. rokov. Od začiatku 80.

rokov sa tu koná taktiež intenzívny výskum. Od roku 1992 sú v prevádzke 4 experimentálne čistiarne v Hornom Rakúsku , kde sú

využívané rôzne kombinácie horizontálneho a vertikálneho prietoku. Tieto systémy sú zamerané na odstraňovanie živín. Koreňové

čistiarne boli s úspechom použité i pre čistenie odpadových vôd z horských hotelov v nadmorskej výške > 1500 m. Celkový počet

koreňových čistiarní nie je známy, ale podľa odhadov sa môže blížiť k 100, aj keď nie je vylúčené, že čistiarní môže byť ešte viac,

vzhľadom k možnému vysokému počtu domových čistiarní (Vymazal,1995).

Švajčiarsko

Vo Švajčiarsku sa zaoberá navrhovaním a výstavbou koreňových čističiek firma OEKAG v Lucerne (centrum Schattweid). Ide

predovšetkým o malé systémy (do 10 EO¯¹). Ako vegetačný pokryv sa používajú rôzne druhy dekoratívnych rastlín , napr. kosatce (Iris

spp.), alebo vrbina obecná (Lysimachia vulgaris) (Vymazal,1995).

42

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom mojej diplomovej práce je podrobná analýza súčasného stavu obce vrátane inventarizácie vegetácie a stavieb. Po

zhodnotení výsledkov súčasného stavu obce som vypracoval štúdiu novej obytnej zóny v obci, čím sa zväčšila rozloha intravilánu.

Hlavným bodom tejto práce je návrh vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd a jej následné začlenenie do intravilánu a extravilánu

obce Červený Hrádok v podobe architektonického návrhu. Vegetačná koreňová čistiareň odpadových vôd (VKČOV) je vodohospodárska –

ekologická stavba, pri ktorej je nevyhnutné dodržať ochranné pásmo, do ktorého som v návrhu situoval park, futbalové ihrisko, čím som

vytvoril kontaktnú zónu medzi intravilánom a extravilánom obce.

Kompozícia návrhu má charakter prírodne – krajinárskeho štýlu s použitím autochtónnych druhov drevín, ktoré som sa snažil uplatniť

v celom koncepte návrhu, lebo som presvedčený o nevyhnutnosti používania domácich druhov v sadovníckej tvorbe vo vidieckych sídlach.

Koncept návrhu zahrňuje športovo – rekreačné využitie navrhnutého parku , kde sú navrhnuté plochy ako detské ihrisko, futbalové ihrisko,

mobiliár, pričom táto športovo – rekreačná zóna má aj ochranno – izolačný charakter vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd.

Funkčno-priestorové vzťahy v riešenom území sú vyriešené návrhom obslužných komunikácii, parkoviskom, parkovými chodníkmi. Celý

návrh je zameraný na zvýšenie funkčného, estetického, hygienického hľadiska, čím sa zvýši celková ekologicko-spoločenská hodnota

územia obce.

43

3. METODIKA PRÁCE

3.1.POPIS PRACOVNÝCH POSTUPOV

Pre dosiahnutie stanoveného cieľa som postupoval nasledovne:

1) výber a vymedzenie konkrétnej lokality v obci Červený Hrádok

2) štúdium odbornej literatúry zaoberajúcej sa problematikou vegetačných koreňových čistiarní odpadových vôd, obytných zón, vidieka,

rekreácie, športu:

∼ odborná literatúra, textové a mapové podklady, odborné články a údaje,

∼ konzultácie s Ing. Ľubošom Juríkom, PhD. ,

∼ údaje z terénneho prieskumu obce Červený Hrádok,

∼ spracovanie histórie z publikácie Červený Hrádok – monografia dejín obce (Kerestéš,2006)

3) analýza a spracovanie súčasného stavu riešeného územia:

∼ zhodnotenie klimatických, hydrologických, geologických a pôdnych pomerov,

4) spracovanie všetkých údajov v počítači,

∼ texty, tabuľky a grafy sú spracované v programoch MS Word a MS Excel

∼ mapy a výkresy sú spracované v programe AutoCAD

5) vypracovanie návrhu na zapojenie vegetačnej koreňovej čistiarne odpadových vôd do intravilánu a extravilánu obce Červený Hrádok,

∼ prezentácia výsledkov je spracovaná v programe MS PowerPoint

44

3.2. SPÔSOB ZÍSKANIA ÚDAJOV

3.2.1 Inventarizácia drevín

Nakoľko sa mi nepodarilo získať podklady, ktoré by obsahovali zameranie a inventarizáciu drevín, bolo potrebné vykonať

zameranie drevín priamo v teréne. Zameranie bolo potrebné pre čo najlepšie určenie súčasného stavu riešeného územia.

Na základe inventarizácie som vypracoval plán starostlivosti o zeleň a dreviny, vypracoval som plán na výrub nevhodných, starých

a chorých drevín a plán na údržbu plôch existujúcej zelene. Existujúce dreviny som inventarizoval metódou podľa Machovca (1987), pri

ktorej sa sledujú tieto znaky:

- priemer kmeňa,

- priemer koruny,

- výška dreviny,

- veková kategória

- sadovnícka hodnota.

Veľkostné hodnoty som určil odhadom. Priemer kmeňa bol meraný vo výške 1,3 m, je uvedený v centimetroch, priemer koruny je

uvedený v metroch a je to pôdorysný priemet koruny, výška dreviny je určená odhadom a uvádza sa v metroch.

Veková kategória je určená odhadom a označuje v šiestich skupinách: 1 - vekové rozpätie od 0-20 rokov, 2 - od 20-40 rokov, 3 - od 40-60

rokov, 4 - od 60-80 rokov, 5 - od 80-100 rokov a 6 - nad 100 rokov.

45

3.2.2. Sadovnícka hodnota

Sadovnícka hodnota integruje všetky kvality drevín, ktoré nie je možné vyjadriť meranými hodnotami. Týmto sa definujú kvality

drevín podľa stupňa ich účinnosti ako účeloví a funkčné zložky prírodnej časti prírodného prostredia.

Jednotlivé kvalitatívne triedy sú bodované päťbodovou stupnicou, pričom najkvalitnejšie dreviny obdržia päť bodov a najmenej kvalitné

dreviny 1 bod.

Charakteristika jednotlivých kvalifikačných tried:

1. kvalifikačná trieda - 5 bodov - najhodnotnejšie dreviny, ktoré by mali byť zachované vo všetkých prípadoch. Do tejto triedy patria

dreviny absolútne zdravú a nepoškodené, tvarom a celkovým habitusom koruny odpovedajúce druhu, bez pozorovateľných poškodení,

zavetvené až k zemi, veľkostne už plne rozvinuté, avšak ešte v plnom raste a vývoji. Patria sem dreviny, u ktorých sa predpokladá že

svojou sadovnícko-krajinárskou funkciou môžu vyhovovať ešte niekoľko desaťročí.

2. kvalifikačná trieda - 4 body - veľmi hodnotné dreviny, ktoré treba chrániť v maximálne možnej miere, k ich odstráneniu možno

pristúpiť po vyčerpaní všetkých riešení a len vo výnimočných prípadoch. Do tejto triedy patria zdravé dreviny, typického tvaru,

v celkovom habituse najviac len nepatrne narušené alebo poškodené. Rovnako ako u predchádzajúcej skupiny musia mať dreviny

predpoklad rozvoja počas ďalších desaťročí.

3. kvalifikačná trieda – 3 body – dreviny priemernej hodnoty, ktoré podľa potreby možno buď ponechať na ďalší vývoj alebo tam, kde si

to vyžaduje odstrániť. Do tejto triedy patria drevina zdravé, resp. len nepatrne preschnuté ale bez chorôb a škodcov. Dreviny sa môžu

tvarovo líšiť i veľmi podstatne od pôvodného druhu. Patria sem dreviny vysoko vyvetvené avšak také, u ktorých je predpoklad obrastania

po osvetlení kmeňa, prípadne také, ktoré majú svoju estetickú i funkčnú hodnotu i pri silnom vyvetvení, dreviny s jednostrannou ale

46

stabilnou korunou. Patria sem tiež dreviny tvarovo i vzhľadovo typické, avšak menšieho vzrastu, nedosahujúce polovicu normálnych

rozmerov daného druhu na posudzovanom stanovišti. Aj u tejto kategórie musí byť predpoklad dlhodobého rozvoja. Veľmi často, najmä

v porastoch, ktoré neboli dlhodobo systematicky udržiavané, tvoria základný materiál, z ktorého je možné postupne vymodelovať

kvalitnejšie porasty.

4. kvalifikačná trieda – 2 body – dreviny podpriemernej hodnoty, u ktorých sa nepredpokladá zlepšenie kvality a počíta sa s ich postupným

odstraňovaním (výnimku tvoria len dreviny mimoriadnej dendrologickej hodnoty resp. chránené stromy alebo malebne pôsobiace torzá

starých stromov, ktoré sa nechávajú na dožitie). Do tejto kategórie patria dreviny značne poškodené, veľmi vysoko vyvetvené, bez

predpokladu obrastania, dreviny staré, málo vitálne, výrazne presychajúce, práchnivejúce prípadne ináč silne poškodené. Nesmú to byť

dreviny ohrozujúce bezpečnosť ľudí alebo porastov.

5. kvalifikačná trieda – 1 bod – dreviny nevyhovujúce, ktoré je nevyhnutné okamžite odstrániť. Do tejto triedy patria dreviny silne

poškodené, choré, silne napadnuté škodcami, najmä takými, kde hrozí ich nebezpečné šírenie na ostatné porasty, dreviny odumierajúce

a odumreté, dreviny ktoré ohrozujú bezpečnosť návštevníkov a svojou existenciou výrazne poškodzujú kvalitu cennejších exemplárov

a dreviny ináč bezprostredne ohrozujúce daný priestor a jeho vývoj. V tejto kategórii sú dreviny bez akéhokoľvek predpokladu ďalšieho

vývoja.

47

3.2.3.Spoločenská hodnota

Základná spoločenskú hodnotu drevín som stanovil na základe týchto údajov:

1) bola vypočítaná podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 (prílohy č. 33, 34 a 35), ktorou sa dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody

a krajiny.

2) je vyjadrená v euro, a to: - pri stromoch – na základe zisteného obvodu kmeňa,

- pri kríkoch a kríkových porastoch – na základe plošného priemeru v m2,

- pri lianach – podľa obvodu kmienka a jeho dĺžky.

3) určuje sa prostredníctvom skupín: - I. skupina – polovždyzelené a vždyzelené listnané dreviny,

- II. skupina – ihličnaté dreviny,

- III. skupina – listnaté opadavé stromy.

Spoločenská hodnota drevín sa upravuje prirážkovým indexom (príloha č. 35, vyhlášky č. 24/2003 Z.z.).

48

3.3. CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA

3.3.1.Vymedzenie územia obce Červený Hrádok

Riešené územie: Lúky pod humnami – číslo parcely 1364

Obec: Červený Hrádok

Okres: Zlaté Moravce

Kraj: Nitriansky

Nadmorská výška stredu obce: 183 m n. m.

Katastrálna výmera: 550 hektárov

Počet obyvateľov k 31.12.2006: 417

Obec Červený Hrádok (www.cervenyhradok.sk)

Obec Červený Hrádok sa nachádza v Západoslovenskom regióne 11 km južne od Zlatých Moraviec a 25 km východne od Nitry.

(Zlaté Moravce ležia na 48° 23´ severnej zemepisnej šírky a 18 ° a 24´ východnej dĺžky, pre zaujímavosť, sú vzdialené približne 5 370 km

od rovníka a 4 630 km od severného pólu). Obec Červený Hrádok sa nachádza v jednom z najsevernejších výbežkov Podunajskej nížiny,

ako časť horného Požitavia v doline potoka Širočina. Leží východne od rieky Žitavy na Pohronskej sprašovej pahorkatine. Chotár obce sa

nachádza v nadmorskej výške v rozpätí 164 až 220 m. n.m., stred obce je v nadmorskej výške 183 m. n. m.. Krajinu spestrujú agátové,

dubové porasty a vinohrady. Mierne zvlnený pahorkatinný reliéf kultúrnej krajiny umožňuje nenáročné vychádzky do polí. Na vychádzky

sú vhodné i zákutia vodného toku Širočina .Obec sa rozprestiera na rozlohe 550 ha, s počtom obyvateľov 417 (stav k 31.12.2006). Červený

49

Hrádok je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie – Širočina“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja.

Mikroregión vznikol ako záujmové združenie obcí zapísaním do registra záujmových a právnických osôb dňa 24.03. 2000 pod č. 7/2000 v

okolí Arboréta Mlyňany a údolia rieky Širočina. V súčasnosti ho tvorí 15 obcí: Čierne Kľačany, Malé Vozokany, Nemčiňany, Nevidzany,

Slepčany, Tajná, Tesárske Mlyňany, Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Čaradice, Červený Hrádok, Tekovské Nemce, Volkovce,

Choča, Nová Ves nad Žitavou. Mikroregión zahŕňa katastrálne územie s rozlohou 17198 ha.

3.3.2. Prírodné podmienky

Klimatické pomery

Riešené územie spadá do mierne klimatickej oblasti, na hranici Podunajskej nížiny a neďalekého pohoria Inovec. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozmedzí od7– 9 °C. Teplota

Teplotné pomery tejto oblasti sú priaznivé, ako vyplýva z polohy riešeného pozemku. Priemerná teplota vzduchu v januári sa pohybuje od -2°C – -3°C, v júli od 18 do 20 °C. Počet letných dní v roku s maximálnou teplotou vzduchu 25°C je 60 – 70, mrazových dní je približne 60. Najteplejším mesiacom býva júl, mimoriadne jún, alebo august. Už v marci sa vyskytujú maximá okolo 15°C. Letá sú teplé, dni s maximom 30°C sú časté. Mrazové kotliny sú vzácne v tejto oblasti. Čo sa týka slnečných dní, patrí táto oblasť medzi tie, ktoré majú najviac slnka. Veternosť Na danom území prevládajú severozápadné vetry o sile 3 m/s. V zimnom období sa mení smer vetra na východný.

50

Pedologické pomery Pôdny typ nachádzajúci sa v povodí vodného toku Širočina vznikol na mladých aluviálnych sedimentoch, ktoré sú charakteristické procesom akumulácie humusu. Ten je ( alebo bol) rušený záplavami, alebo akumuláciou vody v podmienkach so zvýšenou alebo periodicky zvýšenou hladinou podzemnej vody. V rámci klasifikácie pôd sa vyčleňuje tento pôdny typ do kategórie – fluvizem. Fluvizem – majú rôznorodé vlastnosti a rozdielnu produkčnú schopnosť. Podľa charakteru aluviálneho náplavu môžu byť kyslé, neutrálne aj alkalické, piesočnato ílovité, kremičité a karbonátové. Obsah humusu je nízky, ale aj vysoký ( najčastejšie 1,5 – 2,5 %), najčastejšie závisí od množstva vodou naplnených humifikovaných organických látok. Na vlastnosti fluvizemí podstatne vplýva najmä ich zrnitosť a obsah uhličitanov. Sú to pôdy veľmi úrodné alebo málo úrodné. Pri zúrodňovaní fluvizemí treba v prvom rade upraviť nivný režim, reguláciou vodných tokov a prípadne i odvodnením. Aktuálne je aj prehlbovanie ornice po predchádzajúcom podrývaní, hĺbkové kyprenie (ťažké substráty), vápnenie (najmä kyslé pôdy) a hnojenie organickými hnojivami. Hydrologické pomery Podnebím je chotár na hranici semiarídnej a humídnej zrážkovej oblasti. Semiarídnosť je k humídnosti v pomere viac ako dvojnásobná. Ich hraničný limit je 600 mm. Najviac prší koncom jari, t. j. v mesiacoch máj, jún, v lete sú to mesiace júl a august. Kvantita zrážok býva veľmi menlivá. Jesenné obdobia bývajú suché, zimy mierne s nízkou snehovou pokrývkou. Obdobie so súvislou snehovou pokrývkou trvá okolo 40 dní. Priemerná maximálna výška snehovej pokrývky je 25 cm. Priemerný ročný úhrn zrážok je 594 mm. Potenciálna vegetácia

Lesný vegetačný stupeň: dubový, bukovo – dubový, klimax: dubovo – hrabový les.

51

4. VÝSLEDKY PRÁCE 4.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA V OBCI ČERVENÝ HRÁDOK

Riešené územie sa nachádza v juhovýchodnej časti obce na parcelách číslo: 1262/5, 1263/5, 1263/38, 1263/1, 1260, 1364, 1423/2,

737, 736/2 a 752 v nadmorskej výške 164 m n.m. a dá sa charakterizovať ako ideálna rovina na rozlohe 5 ha. Riešeným územím prechádza

hranica intravilánu a extravilánu obce. Východnou časťou riešeného územia preteká potok Širočina, zo severnej a južnej strany je riešené

územie ohraničené ornou pôdou a zo západnej strany dedinou.

4.2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU RIEŠENÉHO ÚZEMIA Pre lepšiu orientáciu v priestore som riešené územie vzhľadom na jeho rozlohu 5 ha rozdelil na 5 sektorov A – E (v prílohe – výkres č.6, mierka 1:2000). Dreviny ktoré sa nachádzajú na riešenom území majú priradené svoje inventarizačné číslo a sú podrobne zinventarizované v tabuľke Inventarizácia. Ako pozitíva územia môžem uviesť tenisový kurt a pohľad od potoka Širočina na blízky kopec Stávka. K negatívam radím chátrajúcu budovu bývalej pálenice a pozostatky bývalej čiernej skládky, ktorú sa niektorý obyvatelia svojim negatívnym prístupom k životnému prostrediu snažia aktualizovať. Sektor A Leží v severo – západnej časti riešeného územia, na parcelách číslo 1263/3 – súkromný pozemok, 1262/5, 752, 1385/2 – asfaltová cesta, 1364 – orná pôda. Spadá do intravilánu obce. Zo stavieb sa tu nachádzajú tenisový kurt, betónový mostík, odvodňovacia priekopa a obslužná komunikácia. Z inžinierskych sietí je zastúpené elektrické vedenie. Stromy sú zastúpené listnatými druhmi Tilia cordata, Salix alba, Juglans regia a ihličnatým druhom Pinus nigra. Kry sú zastúpené druhom Sambucus nigra. Udržiavané trávnaté porasty zaberajú zanedbateľné plochy, prevažujú ruderálne porasty. Inventarizáciu a lokalizáciu drevín popisuje v prílohe výkres č.7, mierka 1: 500.

52

Sektor B Zaberá severnú časť riešeného územia(v prílohe – výkres č.8, mierka 1:500). Zo stavieb sa tu nachádza asfaltová cesta – číslo parcely(č.p.) 1385/2, budova bývalej pálenice – č.p. 1263/2, odvodňovacia priekopa a betónový mostík. Z inžinierskych sietí je zastúpené elektrické vedenie. Orná pôda je po oboch stranách obslužnej komunikácie na č.p. 1263/5, 1263/38, 1364, 736/2. Stromy sú zastúpené ihličnatými druhmi Pinus nigra. Udržiavané trávnaté porasty sa nachádzajú po stranách odvodňovacej priekopy. Sektor C Tvorí východnú časť riešeného územia (v prílohe – výkres č.9, mierka 1:500 ). Stavby sú zastúpené asfaltovou cestou č.p. 1385/2, sakrálnou stavbou, mostom, ktorý spája východný a západný breh potoka Širočina. Z inžinierskych sietí sa tu nachádza elektrické vedenie. Na východnom brehu, č.p. 737 je orná pôda, oproti cez cestu na p.č.1260 je pozostatok „klziska“, tohto času zarasteného porastom Rosa canina, Sambucus nigra, Prunus spinosa, Salix caprea a Salix viminalis. Niektoré kry sa vyskytujú aj v brehových porastoch potoka Širočina. Listnaté stromy zastupujú v tomto sektore druhy: Tilia cordata – pri sakrálnej stavbe, Juglans regia. Fraxinus excelsior a Crataegus monogyna sa vyskytujú v brehovom poraste. Ihličnaté dreviny, konkrétne druh Thuja occidentalis „Malonyana“ sa nachádzajú pri sakrálnej stavbe a druh Pinus nigra je zastúpený v stromoradí pri asfaltovej ceste. Sektor D Tento sektor zaberá juho –východnú časť riešeného územia(v prílohe – výkres č.10, mierka 1:500). Stavby v tomto sektore zastupuje melioráciou upravené koryto potoka Širočina. Brehová vegetácia je tvorená kríkovou etážou druhmi: Rosa canina, Prunus spinosa, Crataegus monogyna. Stromy zastupujú druhy Fraxinus excelsior, Salix alba. Na oboch brehoch koryta sa nachádza orná pôda na č.p. 1423/2 a 1364. Sektor E Nachádza sa na južnej strane riešeného územia, celá jeho plocha je poľnohospodársky využívaná orná pôda, č.p.1364 – Lúky pod humnami.

53

Inventarizačná tabuľka

výška obvod kmeňa

priemer koruny

veková kategória

spoločenská hodnota drevín

spoločenská hodnota drevín

upravená p.č. latinský názov

(m) (cm) (m) (rokov)

sadovnícka hodnota

(€)

koeficient

(€)

poznámka

1. Tilia cordata 10 85 6 40-50 4 663,87 1,1 730,3 2. Salix alba 15 95 10 50-60 4 763,5 0,9 687,2 viac-kmeň 3. Juglans regia 5 40 3 10-15 3 232,4 0,8 186,9 4. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 5. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 6. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 7. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 8. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 9. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 10. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 11. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 12. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 13. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 14. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 15. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 16. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 17. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 18. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 19. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9

54

Inventarizačná tabuľka

výška obvod kmeňa

priemer koruny

veková kategória

spoločenská hodnota drevín

spoločenská hodnota drevín

upravená p.č. latinský názov

(m) (cm) (m) (rokov)

sadovnícka hodnota

(€)

koeficient

(€)

poznámka

20. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 21. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 22. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 23. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 24. Pinus nigra 3 35 3 20-25 2 265,5 0,6 159,3 zpílený 25. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 26. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 27. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 28. Tilia cordata 10 85 6 40-50 4 663,87 1,1 730,3

29. Thuja occidentalis 'Malonyana'

7 35 2 20-25 2 265,5 0,8 212,4

30. Thuja occidentalis 'Malonyana'

7 35 2 20-25 2 265,5 0,8 212,4

31. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 32. Pinus nigra 5 35 3 20-25 3 265,5 0,9 238,9 33. Salix alba 4 40 4 20-25 3 232,4 0,9 209,2 34. Salix alba 5 45 4.5 25-30 3 298,7 0,9 268,8 35. Juglans regia 4 30 3 10-15 2 165,9 0,9 149,3 36. Crataegus monogyna 4 30 3 20-25 3 165,9 1,3 215,6

55

Inventarizačná tabuľka

výška obvod kmeňa

priemer koruny

veková kategória

spoločenská hodnota drevín

spoločenská hodnota drevín

upravená p.č. latinský názov

(m) (cm) (m) (rokov)

sadovnícka hodnota

(€)

koeficient

(€)

poznámka

37. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 38. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 39. Salix alba 12 95 11 50-60 4 763,5 1,3 992,5 40. Salix alba 12 95 11 50-60 4 763,5 1,3 992,5 41. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 42. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 43. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 44. Fraxinus excelsior 7 40 4 20-25 3 232,3 1,3 301,9 45. Salix alba 7 40 6 20-25 4 232,3 1,3 301,9

Celková spoločenská hodnota drevín je 13.773,64 € a upravená prirážkovými indexom je 13.832,50 €.

56

Percentuálne zastúpenie druhov v riešenom území

Počet kusov

4%13%

4%

60%

2%

13%4%

Tilia cordata

Salix alba

Juglans regia

Pinus nigra

Crataegus monogyna

Fraxinus excelsior

Thuja occidentalis

Druhové zastúpenie v riešenom území je nevyhovujúce, vzhľadom na nízke zastúpenie autochtónnych a listnatých druhov drevín.

Druhové zastúpenie Počet kusov

Tilia cordata 2

Salix alba 6

Juglans regia 2

Pinus nigra 27

Crataegus monogyna 1

Fraxinus excelsior 6

Thuja occidentalis 2

57

4.3. NAVRHOVANÉ SADOVNÍCKO – ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE

Celkový koncept návrhu (v prílohe – výkres č.11, mierka 1:1000) je zameraný na zapojenie vegetačnej koreňovej čistiarne

odpadových vôd (ďalej VKČOV) do intravilánu a extravilánu obce Červený Hrádok. Tomuto konceptu je podriadená celá myšlienka

návrhu. Ďalej som bral do úvahy neutešený súčasný stav občianskej vybavenosti, športových a parkových plôch v obci, čo ma podnietilo

k riešeniu funkčno – priestorových vzťahov v okolí VKČOV. Tieto dva faktory bolo potrebné vyriešiť, čím som sa dopracoval

k celkovému navrhovanému riešeniu. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil celkový môj pohľad na riešené územie sú moje spomienky

z detstva, konkrétne na dnes možno zabudnuté „Závodie“, rozšírené koryto potoka Širočina, ktoré som chcel vrátiť do pôvodného stavu,

lebo som presvedčený, že dedina má mať svoju vodnú plochu. Rozšírené koryto potoka som zaradil do návrhu aj z praktických dôvodov,

pretože som potreboval eliminovať prívalové vody v jarných mesiacoch. V návrhu som sa zameral na vytvorenie funkčnej kontaktnej zóny

obce ako aj na vytvorenie oddychovej a športovo – rekreačnej zóny, ktorú môžu plnohodnotne využívať všetky generácie obyvateľov

dediny. Návrh som tiež rozdelil na sektory A – E, ktoré sú navzájom prepojené ideovo a materiálovo .

Sektor A

V celkovom návrhu (v prílohe – výkres č.5, mierka 1:7000) som riešil okrem VKČOV aj obytnú zónu. Sektor A som pojal ako

„most“ medzi a pôvodnou obytnou zónou v dedine. Aj z tohto dôvodu som do tejto časti situoval detské ihrisko, čím som doplnil existujúci

tenisový kurt a aj navrhované futbalové ihrisko, ktorému sa venujem v sektore E. Detské ihrisko navrhujem zariadiť hracími prvkami

z agátového dreva od spoločnosti Tomove parky ( www.t-parky.sk ). Od spomínanej firmy som navrhol aj použitý mobiliár. Pri návrhu

pieskovej plochy (22 x 17m) a zariaďovaní detského ihriska som bral do úvahy požadované bezpečnostné vzdialenosti medzi hracími

prvkami predpísané výrobcom hracích prvkov. K detskému ihrisku sa dá dostať z dvoch smerov a to z navrhnutého parkoviska (22,5 x 15m

58

– 18 parkovacích miest, ktoré je spojené z navrhnutou obslužnou komunikáciou vedúcou do novej obytnej zóny), a od tenisového kurtu,

čím som sa snažil čo najviac sprístupniť detské ihrisko(v prílohe – výkres č.12, mierka 1:500 ). Zo stavieb ďalej navrhujem parkové

chodníky(mlatový povrch) so šírkou 1,5m, ktorými sú prepojené všetky objekty v riešenom území. Z inžinierskych stavieb mi

k jestvujúcemu elektrickému vedeniu pribudla navrhovaná kanalizácia. Navrhovanou výsadbou zelene som chcel podčiarknuť a dotvoriť

vidiecke prostredie a preto som volil prevažne autochtónne druhy drevín: Tilia plathyphyllos, Tilia cordata, Cerasus avium, Cerasus

serrulata, Pyrus comunis, Malus sylvestris, Sorbus intermedia, Sorbus aucuparia, Sorbus aria, Acer campestre, Betula pendula, Quercus

petraea. Tieto som doplnil druhmi Quercus rubra, Betula nigra. Kry som navrhoval: Cornus alba, Cornus stolonifera, Spiraea x vanhouttei

a Philladelphus coronarius. Výsadbu dopĺňajú parkové trávniky a tzv. kvetnaté lúky.

Sektor B

Dominantou riešeného priestoru je navrhovaný parčík rozlohou 80 x 46m, ktorý sa nachádza na severo – východnej strane od

VKČOV a zamedzuje priamemu pohľadu na vodo – ekologickú stavbu(v prílohe – výkres č.13, mierka 1:500 ). Parčík navrhnutý

v prírodnom – krajinárskom slohu má okrem izolačnej funkcie tvoriť aj oddychovo – rekreačnú zónu pre obyvateľov obce. Návrh

parkových chodníkov som podriadil novovzniknutým funkčno – priestorovým vzťahom a ďalšiemu plánovanému využitiu navrhovaného

priestoru v ktorom počítam s konaním koncertov, rezbárskych a iných sympózií. Budovu bývalej pálenice som navrhol na ďalšie využitie

ako Pálenica – pub-u. Návrh zelene je podmienený funkčno –priestorovým vzťahom riešeného priestoru. Dominantné dreviny centrálnej

zóny parčíka sú Quercus rubra, Quercus robur“Concordia“ a Quercus robur“Atropurpurea“. V parčíku som v návrhu výsadby využil aj

ďalšie druhy stromov: Cerasus avium, Cerasus serrulata, Pyrus comunis, Malus sylvestris, Acer campestre, Betula pendula, Betula nigra,

Quercus rubra, Carpinus betulus, Fraxinus excelsior, Morus alba a Morus nigra. Stromoradie je tvorené významnou dlhovekou drevinou

druhu Tilia cordata. S kríkov som v návrhu použil: Cornus alba, Cornus stolonifera, Spiraea x vanhouttei, Philladelphus coronarius,

59

Viburnum opulus, Forsythia intermedia, Euonymus europaeus a Budleia davidii. Výsadbu dopĺňajú parkové trávniky a tzv. kvetnaté kosené

lúky.

Sektor C

Priestor tejto časti riešeného územia je venovaný hlavne obnove v úvode už spomínanému „závodiu“ – rozšírenému korytu potoka

Širočina. Táto zmena šírky koryta bude mať okrem estetického prínosu aj praktické využitie, hlavne v jarných mesiacoch, pri zvýšenej

hladine vody po roztápajúcom sa snehu, čo by mohlo spôsobiť nežiadúce zvýšenie hladiny vody v koreňových poliach čistiarne

odpadových vôd. Zo stavieb som na rozšírený breh navrhol pergolu z agátového dreva (v prílohe – výkres č.14, mierka 1:500 ), ktorá je

v kontexte s materiálom hracích prvkov(v prílohe – výkres č.20, modelácia – pohľad). Pergola je pohľadovo spojená s pálenica – pub – om,

čím som chcel dať priestoru charakter oddychovej zóny. Dominantou výsadby sú 3ks Alnus glutinosa, ktoré sú umiestnené do stredu

závodia a majú byť harmonizujúcim prírodným prvkom v prostredí. Brehovú vegetáciu ďalej tvoria stromy: Salix alba, Salix caprea,

Populus nigra, Populus alba. Carpinus betulus, Ulmus leavis, Quercus robur, Tilia cordata, Tilia plathyphyllos tvoria ďalší sled stromovej

výsadby, ktorou napájam riešené územie na okolitú krajinu(v prílohe – výkres č.14, mierka 1:500 ). Kry v brehovej vegetácii sú zastúpené

Salix viminalis, Salix purpurea. Výplňové kry som zvolil z druhov Ligustrum vulgare, Rhamnus frangula, Euonymus europaeus. Výsadbu

dopĺňajú kosené lúčne trávnaté porasty zložené s prirodzene sa vyskytujúcich druhov bylín a tráv.

Sektor D

Dominujúcou stavbou riešeného priestoru je vegetačná koreňová čistiareň odpadových vôd (VKČOV). Poloha VKČOV je

podmienená blízkosťou recipientu – potok Širočina a smerom prevládajúcich vetrov. V areály VKČOV som navrhol dve funkčné koreňové

60

polia, pričom som počítal aj s rozšírenou prevádzkou o tretie koreňové pole, v prípade nárastu počtu obyvateľov obce, čomu je

prispôsobená veľkosť plochy areálu (v prílohe – výkres č.16, mierka 1:500). Mechanické predčistenie odpadových vôd je zabezpečené 3–

komorovým septikom s objemom 37m³. Objem septika zabezpečí 6-hodinové zdržanie vody čo zabezpečí odstránenie (usadenie) pevného

odpadu z odpadovej vody. Účinná plocha funkčných polí je vypočítaná pre súčasnú potrebu čistenia odpadových vôd. Počet obyvateľov sa

v obci výrazne nemení od roku 2006 (417 obyvateľov), osciluje okolo 420 obyvateľov. K obyvateľom obce som pripočítal žiakov a

zamestnancov základnej školy (cca 200 ľudí) čo znamená, že potrebná plocha koreňových polí je pre 620 EO¯¹. Pri projektovaní plochy

koreňových polí som bral do úvahy vzťah 1 EO¯¹ = 4 m² potrebnej plochy filtračného koreňového pola. Z tohto vzťahu mi vyšla potrebná

plocha 2480 m². Keďže z praktického ani funkčného hľadiska by nebolo vhodné koreňové pole takto veľkej rozlohy, navrhujem (po

konzultácii s Ing. Ľ. Juríkom) paralelné zapojenie dvoch koreňových polí. Prvé filtračné pole má funkčnú plochu 1425 m² pre 356 EO¯¹.

Vegetačný porast tvorí Trsť obyčajný (Phragmites australis)ktorý korení do hĺbky 0,8m, čomu je prispôsobená hĺbka koreňového pola –

0,8m. Celkovým prekorenením filtračného pola dosiahnem aeróbne prostredie v ktorom sa odbúrajú z čistenej vody po prebehnutí

biochemickej oxidácie organické látky(v prílohe – výkres č.18, mierka 1:200).. Druhé koreňové pole má účinnú plochu 1175 m² pre 293

EO¯¹, hĺbku 1m. Porast som zvolil Typha angustifolia (70%) a Scripus silvaticus = Schoenoplectus lacustris, ktorý je vysadený po obvode

koreňového pola. Druh Typha angustifolia(30%) svojim plytkým prekorenením (0,6m) filtračného pola zabezpečí anaeróbne

prostredie(0,4m), ktoré zabezpečí aby prebehli procesy nitrifikácie, čím sa z čistenej odpadovej vody odstránia zvyšky živín. Prečistená

voda odteká do zbernej šachty, v ktorej regulujeme výšku hladiny v koreňovom poli a pokračuje ďalej cez vodomernú šachtu (meranie

prietoku prečistenej vody) do recipientu – potok Širočina. Výsadba areálu VKČOV je tvorená druhmi: Quercus robur, Quercus petraea,

Acer campestre. Líniovú výsadbu na hranici areálu VKČOV a futbalového ihriska (sektor E) tvoria stromy: Quercus robur“Atropurpurea“,

Quercus rubra, Carpinus betulus. V návrhu revitalizácie brehovej vegetácie som zvolil iba stromy bez krovitej etáži, čím som chcel

dosiahnuť kontinuálnu rýchlosť vodného toku počas roka a zabezpečiť rýchlejší odtok vody v jarných mesiacoch pri zvýšenej hladine

61

potoka Širočina. V brehovej vegetácii sú navrhnuté tieto dreviny: Salix caprea, Alnus glutinosa, Ulmus leavis, Carpinus betulus, Prunus

padus, Fraxinus excelsior. Výsadbu dopĺňajú kosené brehové porasty bylín a tráv.

Sektor E

Najväčšia plocha priestoru patrí navrhnutému futbalovému ihrisku(v prílohe – výkres č.19, mierka 1:500). Pre túto športovú stavbu

som sa rozhodol z dôvodu nízkej kvality existujúcej hracej plochy, ktorej renovácia by svojimi nákladmi ďaleko presiahla výstavbu novej

hracej plochy. Ďalším faktorom z ktorého som pri návrhu vychádzal bolo vytvorenie športovo – rekreačného areálu obce. Do budúcnosti

pri sprevádzkovaní tretieho koreňového pola počítam s využitím prečistenej vody na závlahu hracej plochy. Zo stavieb som ďalej navrhol

klubovňu spojenú s hospodárskou budovou. Ihrisko je od navrhnutej obytnej zóny oddelené tehlovým múrom(2x0.25m). Stavebný materiál

tvoria plné tehly (24 x 11,5 x 7,1 mm), murované behúňovou väzbou so stredovým posunom v kombinácii s krížovou väzbou. Od VKČOV

je ihrisko pohľadovo izolované strihanou živou stenou založenou z druhu Carpinus betulus (4ks/bežný meter x 126m = 504ks).Strihanú

živú stenu založenú z druhu Acer campestre(5ks/bežný meter x 85,4m = 427ks) som navrhol aj zo severo – východnej strany od detského

ihriska. Výsadbu futbalového ihriska ďalej dopĺňajú stromy: Acer platanoides, Tilia plathyphyllos, Acer campestre. Na juhozápadnej strane

v susedstve ihriska sa nachádza príjazdová cesta k navrhovanej eko–farme a VKČOV. Výsadba navrhnutej aleje je tvorená kombináciou

domácich ovocných druhov: Malus sylvestris, Pyrus comunis, Cerasus serrulata, Cerasus avium, Sorbus aria.

62

5. DISKUSIA

Environmentálne problémy vidieckych sídiel vyplývajú z ich socio-ekonomickej aktivity, urbanistickej štruktúry, funkčných zón

a geografickej polohy. K aktuálnym ekologickým problémom dediny zaraďujeme znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy ako aj produkciu

odpadov (Feriancová, 2005). Od narodenia vyrastám na dedine a preto môžem s citovaným výrokom iba súhlasiť. Stav v našej obci, čo sa

týka socio-ekonomických javov, postojov k životnému prostrediu nie je vôbec ideálny a preto som chcel svojim návrhom prispieť

k riešeniu daných problémov.

Kontaktové územie predstavuje priestory rôzneho funkčného určenia, rôznych estetických, bioklimatických, hospodárskych

a rekreačných hodnôt, ktoré svojim charakterom netvoria súčasť určitej sídelnej zóny, ale sú doplnením urbanistických funkcií sídla

a krajiny, pričom z rôznych dôvodov neboli alebo ani nemôžu byť situované vo vnútri sídla (Gažová,2008). Pri pohľade na súčasný stav

riešeného územia s poľutovaním konštatujem, že obec nevyužíva potenciál riešeného územia načo som chcel reagovať svojim návrhom

a predstaviť jeden z pohľadov na riešenie kontaktovej zóny. Ako je vidieť zo štúdii v ktorých som zhodnotil súčasný stav obce, kontaktová

zóna je využívaná predovšetkým na poľnohospodárske účely. Tento jav nie je prirodzený v dedinskom prostredí, je aktuálny od 50–tych

rokov minulého storočia, kedy sa potlačili prirodzené spoločenstvá vegetácie na úkor veľkoplošnej rastlinnej výroby. Od tohto faktu sa

odvíja mnoho negatívnych faktorov vidieckej krajiny, v ktorej absentujú vetrolamy, prirodzené jarky tvorené vodou po stáročia boli na

úkor lánov zasypané, absentujú plochy zelene ktorými bola dedina prirodzene spojená s krajinou. Spomenuté negatívne zásahy sa udiali

hlavne v kontaktových zónach sídel, čo má za následok stav, ktorý rozhodne nie je racionálny a pozitívny pre vidiek a krajinu.

Prvé koreňové čistiarne sa na Slovensku začínajú realizovať v roku 1993, no dodnes nenašli veľké uplatnenie (Jurík,2004).

S uvedeným konštatovaním plne súhlasím. Podľa môjho názoru na Slovensku v tejto problematike chýba predovšetkým osveta

obyvateľov(starostov) malých dedín, ktorých sa táto problematika dotýka najviac, keďže sú cieľovými oblasťami pre realizáciu týchto

ekologických stavieb. Mnoho obyvateľov ani netuší, alebo má len skreslené poznatky o alternatívnom čistení odpadových vôd

63

prostredníctvom VKČOV. Malo by byť v záujme starostov malých obcí aby sa začali zaujímať o túto problematiku a tak zabezpečiť svojej

obci čo najekologickejšie vysporiadanie sa z čistením odpadových vôd. Pri správnom navrhnutí a zrealizovaní týchto ekologických stavieb

nemôže obec prerobiť, iba získať. Pod ziskom myslím úsporu financií na údržbu a obsluhu čistiarne a aj nezanedbateľný prínos, ktorým je

zlepšenie postoju obyvateľov obce k svojmu životnému prostrediu.

6. ZÁVER

Počas práci a pri koncipovaní návrhu som sa podrobne zaoberal riešeným priestorom a získané poznatky, ktoré som spracoval v práci

by som chcel ďalej zúročiť v praxi. Pri prieskumoch a rozboroch obce som zistil, že obec má ideálny počet obyvateľov, terén a polohu, na

zrealizovanie stavby a využitie VKČOV. Celkový návrh je koncipovaný tak, aby sa v prípade realizácii mohli na tvorbe priestoru okolia

VKČOV podieľať aj samotný obyvatelia obce. Realizácia jednotlivých sektorov riešeného územia by určite zvýšila hodnotu daného

priestoru.

64

7. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ŠÁLEK, J., TLAPÁK,V. 2006. Přírodní způsoby čistění znečištěných povrchových a odpadních vod. Praha :Informační cenrtum

ČKAIT 2006,283s. ISBN 80-86769-74-7

2. DOBRUCKÁ, A. 2002. Sídelná zeleň – špecifická zložka sídelnej štruktúry. In: RÓZOVÁ, Z. a kol. 2002. Riešenie urbanisticko-

architektonických a vegetačných úprav vo vidieckej krajine. Zborník vedeckých prác 7. kolokvia katedier krajinárskej tvorby. Nitra : SPU,

2002, ISBN 80-8069-457-5.

3. KOČKOVÁ, E., KRÍŽ, P., LEGÁT, V., ŠÁLEK, J., ŽÁKOVÁ, Z.,: Obnova venkova- vegetační kořenové čistírny odpadních vod. Brno:

Ministerstvo zemědělství ČR, 1994. 67 s. ISBN 80-7084-104-4

4. VYMAZAL, J., BRIX, H., COOPER, P.F., GREEN, M.B. and HABERL, R.(eds.) (1998). Constructed Wetlands forWastewater

Treatment in Europe. Backhuys Publishers, Leiden, The Netherlands.

5. ČÍŹKOVÁ-KONČALOVÁ, H., KVĚT, J. a LUKAVSKÁ, J. 1996. Response of Phragmites australis, Glyceria maxima and Typha

latifolia to addition of piggery sewage in a flooded sand culture. Wetlands Ecology and Management 4: 43-50.

6. VYMAZAL, J. 1995. Čištění odpadních vod v kořenových čistírnách. Praha :ENVI s.r.o. 1995,127s. Zborník vedeckých prác

7. NEUFERT,P., NEFF,L. 2004. Dobrý projekt – Správna stavba. Bratislava: Vydavateľstvo Jaga group 2004,231s. ISBN 80-88905-98-2

8. FERIANCOVÁ,Ľ. 2005. Obnova zelene vidieckeho sídla. Nitra : SPU, FZKI – KZKA. 2005, 91s. ISBN 80-8069-512-1

9. SUPUKA,J., VREŚTIAK,P. 1984. Základy tvorby parkových lesov. Bratislava : VEDA.1984, 226 s. ISBN 71-052-84509-5803-15

10. SUPUKA,J., FERIANCOVÁ,Ľ. a kol. 2008. Vegetačné štruktúry v sídlach – parky a záhrady. Nitra : SPU, FZKI. 2008, 495 s.

ISBN 978-80-552-0067-5

11. ŠONSKÝ,D. 2007. Moderní zahrady. Brno : ERA group s.r.o. . 2007, 274 s. ISBN 978-80-7366-088-8

12. http://www.sazp.sk, http://www.bodenfilter.de, http://cistirna.hyperlink.cz , www.t-parky.sk