slovenskÁ poĽnohospodÁrska...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
2122278
REGULÁCIA ZABURINENOSTI V PORASTOCH KUKURICE
SIATEJ HERBICÍDMI
2011 Jana Balcová, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
REGULÁCIA ZABURINENOSTI V PORASTOCH KUKURICE
SIATEJ HERBICÍDMI
Diplomová práca
Študijný program: Výţiva a ochrana rastlín
Študijný odbor: 4173800 Rastlinná produkcia
Školiace pracovisko: Katedra udrţateľného poľnohospodárstva a
herbológie
Školiteľ: Ing. Štefan Týr, PhD.
Nitra 2011 Jana Balcová, Bc.
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu na tému: "Regulácia zaburinenosti
v porastoch kukurice siatej herbicídmi" vypracovala samostatne, neporušila som
autorský zákon a pouţitú literatúru som uviedla na príslušnom mieste.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 20. apríla 2010 ____________________________
Jana Balcová
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Štefanovi Týrovi, PhD. za odbornú
pomoc, cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní záverečnej práce.
Taktieţ vďaka patrí aj mojej rodine na poskytnutej podpore a trpezlivosti počas
štúdia.
Abstrakt
V technológii pestovania kukurice siatej sa nedá vyhnúť aplikácii herbicídnych
prípravkov, ktoré v súčasnej dobe predstavujú najúčinnejšie opatrenie na reguláciu
zaburinenosti. Reguláciu zaburinenosti je potrebné vykonať na základe dôslednej
evidencie potenciálnych a aktuálnych druhov burín v poraste kukurice siatej. Na
základe literatúry a dosiahnutých výsledkov v praxi, aplikované preemergentné
a postemergentné herbicídy sú schopné regulovať všetky vyskytujúce sa druhy burín
v poraste kukurice siatej. V pokusoch v poraste kukurice siatej boli evidované tieto
druhy burín: Chenopodium album, Amaranthus retroflexus, Echinochloa crus – galli,
Persicaria maculosa, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum
perforatum, Convolvulus arvensis, Elytrigia repens, Cirsium arvense. Z dosiahnutych
výsledkov, je moţné konštatovať, ţe aplikované prípravky mali dobrý aţ výborný
účinok na buriny a pestovanú plodinu. Najvhodnejšia voľba prípravkov bola: Laudis
2,25l∙ha-1
na variante 1; MaisTer 0,15kg∙ha-1
na variantoch 2 a 4; Adengo 0,4l∙ha-1
na
variante 3.
Kľúčové slová: kukurica siata, regulácia zaburinenosti, herbicídy, aplikácia herbicídov,
buriny, burinové druhy.
Abstract
The technology of production of corn can not be avoided applying herbicidal
preparations, which currently reperesent the most effective solution to control the weed.
Weed control should be undertaken on the basis of consistent evidence of potencial and
current weed species in maize crop. Based on literature and the results achieved in
practice, applied pre – emergently and post-emergently herbicides are capable of
controlling all weed species occuring in the maize crop. In experiments in maize crop
have been recorded following weed species: Chenopodium album, Amaranthus
retroflexus, Echinochloa crus-galli, Persicaria maculosa, Fallopia convolvulus, Avena
fatua, Tripleurosperma perforatum, Convolvulus arvensis, Elytrigia repens, Cirsium
arvense. The results obtained, it can be concluded that the applied preparations were
good to excellent effects on weeds and crop grown. The most appropriate herbicid
option was: Laudis 2,25l·ha-1
on variant 1; MaisTer 0,15kg∙ha-1
on variant 2 and 4;
Adengo 0,4l∙ha-1
on variant 3.
Keywords: maize, weed control, herbicides, herbicide application, weeds, weed species
1 Obsah
Obsah ...........................................................................................................................6
Úvod .............................................................................................................................8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................9
1.1 Definície burín ...................................................................................................9
1.2 Biológia burín .................................................................................................. 10
1.2.1 Šírenie burín a zdroje zaburinenia ............................................................. 12
1.3 Škodlivosť burín ............................................................................................... 15
1.4 Uţitočnosť burín .............................................................................................. 17
1.5 Regulácia zaburinenosti .................................................................................... 18
1.5.1 Opatrenia regulácie zaburinenosti .............................................................. 18
1.6 Chemická regulácia zaburinenosti .................................................................... 21
1.7 Výskyt burín v porastoch kukurice siatej .......................................................... 24
1.8 Charakteristika významných burín v kukurici siatej ......................................... 27
1.8.1 Jednoročné ozimné : .................................................................................. 27
1.8.2 Jednoročné jarné – skoré : ......................................................................... 28
1.8.3 Jednoročné jarné – neskoré :...................................................................... 30
1.8.4 Trváce plytšie zakoreňujúce ...................................................................... 34
1.8.5 Trváce hlbšie zakoreňujúce ....................................................................... 35
1.9 Aplikácia herbicídov v porastoch kukurice siatej .............................................. 36
1.10 Herbicídne prípravky v kukurici siatej .............................................................. 39
1.11 Poškodenie kukurice siatej herbicídmi - fytotoxicita ......................................... 40
2 CIEĽ PRÁCE ....................................................................................................... 42
3 MATERIÁL A METODIKA ............................................................................... 43
3.1 Druh, miesto a rok zaloţenia pokusu ................................................................ 43
3.2 Varianty pokusu ............................................................................................... 43
3.3 Charakteristika podmienok pokusu ................................................................... 44
3.3.1 Klimatické a meterologické podmienky pokusného stanovišťa .................. 44
3.3.2 Pôdna charakteistika pokusného stanovišťa ............................................... 48
3.3.3 Charakteristika pouţitej odrody ................................................................. 49
3.3.4 Charakteristika pouţitých herbicídov......................................................... 49
3.3.5 Postup práce .............................................................................................. 52
4 VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE ................................................................. 57
4.1 Rok pokusu 2009 .............................................................................................. 57
4.1 Rok pokusu 2010 .............................................................................................. 64
4.2 Stav a zaburinenosť porastov kukurice siatej za dva roky spolu ........................ 71
5 DISKUSIA ............................................................................................................ 76
6 ZÁVER ................................................................................................................. 78
6.1 Návrh na vyuţitie výsledkov v praxi ................................................................. 79
7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .............................................................. 80
8 PRÍLOHY ............................................................................................................ 84
8
2 Úvod
Z vývoju výmery osevných plôch vyplýva, ţe plodina minulosti, súčasnosti a určite
aj budúcnosti – kukurica siata má celosvetový význam.
Kukurica siata má vysokú biologickú hodnotu a miesto vo výţive ľudí a zvierat.
Poskytuje energeticky vysoko koncentrované glycidové krmivo, vhodné na kŕmenie
všetkých druhov hospodárskych zvierat, preto je jednou najzákladnejšou zloţkou
kŕmnych zmesí.
Kukurica je dôleţitá surovina v spracovateľskom potravinárskom priemysle najmä
v škrobárenskom, tukovom, liehovarníckom, mlynárenskom, chemickom
a farmaceutickom priemysle.
Kukurica je plodina s veľkým celosvetovým významom a dôleţitým segmentom
trhu pre výrobcov agrochemikálií – pesticídov. K najvýznamnejším nákladovým
poloţkám patria prostriedky vynaloţené na ochranu kukurice proti burinám. V súčasnej
dobe sa na reguláciu škodlivých činiteľov vykladá veľké mnoţstvo energie
a prostriedkov.
Kukurica je širokoriadková plodina, citlivá na zaburinenie a pestovatelia, ktorí
podceňujú túto vlastnosť nemôţu počítať s vysokými úrodami. Preto je zavádzanie
nových trendov v pestovaní a vývoj nových účinných látok výrazne orientovaný práve
na túto plodinu.
V súčasnej dobe je v SR registrované mnoţstvo prípravkov, ktoré pokrývajú takmer
celé spektrum burinových druhov v kukurici, z ktorých si pestovateľ môţe vybrať ten
správny prípravok s ohľadom na termín aplikácie a konkrétne burinové spektrum, ktoré
sa vyskytuje v jeho poraste.
Pestovanie kukurice je v podmienkach Slovenska vysoko intenzívne, čo znamená,
ţe pre zaistenie úrod kvalitnej siláţnej hmoty s vysokým podielom zrna je potrebné
vytvoriť i zodpovedajúce podmienky – okrem kvalitných hybridov kukurice a dobre
zásoby ţivín, si pestovateľ musí zvoliť kvalitnú a účinnú reguláciu zaburinenosti,
predovšetkým od vzchádzania do zapojenia porastu kukurice, kedy konkurenčný tlak
burín býva limitujúcim faktorom vývoja kukurice.
9
3 Prehľad o súčasnom stave riešenej probletiky
3.1 Definície burín
Buriny sú odvekými sprievodcami kultúrných plodín, preto sú aj neoddeliteľnou
súčasťou agrofytocenózy obrábaných pôd. Je moţné konštatovať, ţe v súčasnosti sa či
uţ v zahraničí, alebo u nás doma, najmä na väčších pozemkoch nevyskytujú
bezburinové monokultúry poľných plodín (Demo, 1994).
Buriny sú divorastúce alebo spoločenstvá rastlín, ktoré tvoria podsústavu prírodného
prostredia alebo pestovaných plodín a kultúr (Kollár, 1988)
Pojem buriny sa menil podľa rozvoja teoretických a praktických poznatkov
o poľnohospodárstve a ţivotnom prostedí.
V našich najstarších literárnych prameňoch o burinách Mehler (1795) definuje
burinu takto: „Pod slovom buriny rozumie poľnohospodár tie rastliny, ktoré na ujmu
ním úmyselne pestovaných, uţitočných „skrotených“ rastlín proti jeho vôli a bez jeho
námahy na poliach divo rastú a šíria sa a dobrým rastlinám potravu odoberajú a ich
ničenie mu spôsobuje mnohé ťaţké práce a výdavky“.
Buriny sú rastliny, ktoré pri väčšom výskyte zniţujú úrody pestovaných
poľnohospodárskych plodín. Súťaţia s plodinou o zdroje ako je svetlo, voda, ţiviny,
čím redukujú konečnú úrodu (Djalović, Milošev, 2008) .
V rastlinnej výrobe sa z uvedených aspektov preto chápe ochrana proti burinám
z hľadiska výrobného zamerania širšie, alebo uţšie. Napríklad v beţnej praxi sú ako
poľné buriny v plodinách povaţované spravidla beţne sa vyskytujúce divo rastúce
druhy (horčica roľná, ovos hluchý, pichliač roľný a iné). Avšak v šľachtiteľskej
a semenárskej praxi sú neţiaducimi burinami okrem uţ spomínaných tieţ neţiaduce
prímesi iných druhov, alebo odrôd kultúrnych rastlín (napr. raţ v pšenici, ovos
v jačmeni a iné) (Černuško, 2000).
Za buriny podľa stanov Európskej spoločnosti pre výskum burín (European Weed
Research Society – EWRS ) ,, sa povaţuje kaţdá rastlina, ktorá prekáţa cieľom
a poţiadavkám človeka.’’ (Líška, 1996).
Vyuţívaním priamej chemickej metódy na reguláciu zaburinenosti je potrebné pri
voľbe herbicídu vţdy vychádzať z najväčšieho druhového zastúpenia burín
10
3.2 Biológia burín
Vzťahy biologických vlastnosti burín k moţnostiam ich regulácie a ich hlbšie
poznanie sú jedným zo základných predpokladov účinných a ekonomicky efektívnych
metód ich riešenia. (Todorović, Boţić, 1995).
Černuško (1997) uvádza ţe z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú veľmi
dôleţité tie vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám.Jedná sa
hlavne o prispôsobivosť burín k zhoršením stanovištným podmienkam, konkurencie
schopnosť, spôsob rozmnoţovania,zachovania ţivotaschopnosti rozmnoţovacích
orgánov v pôde, etapovité vzchádzanie burín a pod.
Buriny rastú v spoločenstve s kultúrnou rastlinou. Niektoré burinové druhy
sa vyskytujú vo všetkých plodinách , niektoré sú charakteristické iba pre jeden druh
plodiny resp. skupinu plodín . Základné charakteristiky burín sú :
− veľká reprodukčná schopnosť,
− prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam,
− periodickosť vzchádzania (Todorović, Boţić, 1995).
Väčšina burín vyprodukuje veľké mnoţstvo semien. V tabuľky sú mnoţstvá
semien niektorých druhov burín (Todorović, Boţić, 1995):
Tab. 1
[Množstvo semien na jednej rastline niektorých druhov burín]
Vedecký názov Slovenský názov Mnoţstvo semien
na jednej rastline
Galium aparine Lipkavec obyčajný 550
Cuscuta epithymum Kukučina 3 000
Matricaria chamomilla Rumanček kamilkový 6 000
Stellaria media Hviezdica prostredná 15 000
Cirsium arvense Pichliač roľný 35 000
Chenopodium album Mrlík biely 800 000
Amaranthus retroflexus Láskavec ohnutý 100 000 000
Dôleţitou v1astnosťou semien burín je dormancia - obdobie pokoja po dozretí.
Dormancia umoţňuje zachovať semenám dlhodobú ţivotnosť v pôde aj za
11
nepriaznivých podmienok. Známa je tieţ sezónnosť a1ebo periodickosť v klíčení
semien burín. Niektoré klíčia len na jar, iné len na jeseň. Len pri málo druhoch klíčia
počas celého roka (Konstantinović, 2008).
Voda má z vonkajších podmienok klíčenia nezastupiteľnú funkciu. Zohráva
dôleţitú úlohu pri napučiavaní a klíčení semien. Dôleţité je celkové mnoţstvo vody
potrebné pre napučiavanie semena, ale tieţ rýchlosť, akou je voda semenom prijímaná.
Potrebné mnoţstvo vody je rôzne a závisí od druhu buriny a od individuálnych
vlastností semien.
Vzduch je dôleţitý najmä pri klíčení, kedy semená burín intenzívne dýchajú.
Vtedy potrebujú primeranú výmenu vzduchu, t.j. prebieha výmena CO2 za vzdušný
kyslík. Intenzívna výmena plynov je moţná predovšetkým pri plytkom uloţení semien v
pôde, ale za predpokladu dostatku vlahy.
Teplota sa obyčajne pri klíčení uplatňuje v rámci tzv. teplotnej amplitúdy (od
minima, pri ktorom semená začínajú klíčiť, cez optimum aţ k maximu, pri ktorého
prekročení semená neklíčia). Väčšina semien burín však klíči pri teplote kolísavej.
Tab. 2
[Minimálne teploty pôdy (°C) pre vyklíčenie niektorých druhov burín
(Černuško, 2000)]
Druhy burín Biologická skupina Minimálne teploty (°C)
Peniaţtek roľný ozimné 2-4
Hluchavky ozimné 4-6
Ovos hluchý skoré jarné 1-2
Reďkev ohnicová skoré jarné 2-4
Horčica roľná skoré jarné 2-4
Moháre neskoré jarné 10-15
Svetlo zohráva tieţ dôleţitú úlohu pri klíčení. Citlivosť voči pôsobeniu svetla
(kladná alebo záporná) je druhovou vlastnosťou. Podľa citlivosti na pôsobenie svetla pri
klíčení môţeme buriny rozdeliť do týchto skupín:
12
neutrálne – ktoré klíčia pri dostatku ale aj nedostatku svetla, sem patrí
väčšina druhov burín,
klíčiace lepšie v tme, napr. púpava lekárska, štiavec a i.,
klíčiace lepšie na svetle, napr. veronika poľná, láskavec ohnutý, kapsička
pastierska, ţltnica maloúborová, (Kojić, Stanković, 1992).
3.2.1 Šírenie burín a zdroje zaburinenia
Medzi najdôleţitejšie faktory ovplyvňujúce výskyt burín zaraďujeme
predovšetkým pôdu, osivá a sadivá, hospodárske hnojivá, závlahovú vodu a neobrábané
a nedostatočne obrábané pozemky. Z týchto zdrojov sa môţu buriny šíriť priamym
spôsobom, balisticky alebo pomocou vetra, vody, ţivočíchmi i človekom. (Fábri, 1999;
Černuško, 2000).
Najväčším zdrojom zaburinenosti je pôda a v nej nachádzajúce sa ţivotaschopné
semená a časti burín – generatívne a vegetatívne orgány rozmnoţovania. Podľa
Boreckého (1994) bolo v konvenčne vyuţívanej pôde do hĺbky 50 mm aţ 300 miliónov
semien a plodov burín na ha. Z toho neporušených bolo 50 miliónov semien, so 40%-
nou úspešnosťou klíčenia z vrchnej vrstvy 200-250 mm (Fábri, 1999; Černuško, 2000).
Je potrebné regulovať potenciálnu a aktuálnu zaburinenosť uţ na začiatku
vegetačného obdobia, predchádzať hromadnému vypadávaniu semien burín (Demo,
Hričovský, 2002).
Ďalším významným zdrojom zaburinenosti je povaţované osivo a sadivo.
Povolené prímesi semien burín v osivách nie sú významné iba počtom, ale najmä
druhovým zastúpením. Nebezpečné sú tie druhy semien a plodov burín, ktoré
sa na predmetnom stanovišti nevyskytujú a osivom sa môţu zavliecť z iných oblastí.
Semená tzv. karanténnych druhov burín sa nesmú v osive vyskytovať. Pri výbere osiva
je dôleţité zohľadniť aj prímesi semien burín a nepouţívať také, ktoré by mohli byť
zdrojom neţiaducich druhov burín.
Moţným zdrojom zaburinenosti sú hospodárske hnojivá. Po skrmovaní
zaburineného porastu hospodárskymi polygastrickými zvieratami sa môţu semená burín
dostať do maštaľného hnoja alebo hnojovice. Ak hnoj nebol správne uskladnený
a neprešiel procesom vyzrievania, následným hnojením kultúrnych plodín sú buriny
systematicky zanášané na obrábané pozemky (Fábri, 1999). Mnoţstvo ţivotaschopných
13
orgánov rozmnoţovania burín v hnojivách závisí od pouţitého materiálu na ich
prípravu, od uskladnenia a vyzrievania. Obmedzenie počtu semien burín v
hospodárskych hnojivách spočíva okrem výberu materiálu v jeho správnom vyzrievaní
a ošetrovaní tak, aby na hnojisku nedozrievali semená burín (Konstantinović, 2008).
Váţnym zdrojom zaburinenosti môţu byť neobrábané a nedostatočne obrábané
pozemky, odkiaľ sa môţu dozreté rozmnoţovacie orgány burín šíriť na záujmové
územie. Prevencia spočíva vo včasnom ošetrení takýchto plôch (Černuško, 2000). Je
moţné rozlišovať výrazné zastúpenie burín na ornej pôde, ktorá sa pravidelne obrába,
a zastúpenie burín, ktorých zvýšený počet je viazaný na trvalé porasty (Fábri, 1999).
Regulácia burín na nepoľnohospodárskych plochách je pomerne sloţitým
problémom. Rosiahle plochy ţelezníc, plochy v prístavoch a manipulačných skladoch
bývajú pravidelne ošetrované herbicídmi. Pouţívané sú totálne, spravidla perzistentné
herbicidy v podstatne vyšších dávkach ako v poľnohospodárstve. Tieto plochy sú
zdrojom rezistentných populácií burín, ktoré sa nasledne môţu rozširovať
na poľnohospodárku pôdu. Najväčším problémom je ich šírenie po ţelezniciach a tým aj
po celej krajine. K rýchlemu šíreniu burinovných druhov dochádza v posledných rokoch
predovšetkým vedľa diaľníc, predovšetkým sú to buriny rozširujúce sa anemochorne
napr.starčeky, zlatobyľ, podbeľ lekársky. Pomocou týchto komunikácií sa šíria i ďalšie
druhy burín napr. púpava, láskavce, stavikrvy, mrlíky, jeţatky, moháre, a i. Vzhľadom
na budovanie čoraz viacej nových ďialníc , môţe sa predpokladať, ţe šírenie burín
pomocou nich bude nadobudať stále väčší význam (Mikulka, Štrobach, 2008).
Závlahová voda z povrchových nádrţí môţe byť tieţ určitým zdrojom
zaburinenosti. Buriny sa ňou môţu šíriť aj z väčších vzdialeností povodia. Ochrana proti
tomu je veľmi obtiaţne (Černuško, 2000). Počas závlahovej sezóny sa vodou môţe
kontaminovať pôda aţ 77 rozdielnymi druhmi semien burín. Odstránením semien zo
závlahovej vody filtráciou a regulovaním burín v okolí vodných nádrţí sa môţu semená
burín v závlahovej vode efektívne redukovať (Fábri, 1999).
Pestovatelia často pouţívajú vlastné osivá, z ktorých sú spravidla menej výkonné
a menej konkurencieschopné porasty. Tieto osivá sú často nedostatočne vyčistené a sú
tak zdrojom niektorých druhov burín.
Aj napriek tomu, ţe produkcia maštaľného hnoja klesá, zvyšuje sa zaburinenosť
našich polí tým, ţe starostlivosť oň výrazne poklesla. Jeho neošetrovanie spôsobuje,
ţe na hnojiskách a ich okolí sa premnoţujú mnohé buriny, ako sú: láskavec ohnutý,
14
mrlíky, lobody a ďalšie, ktorých semená sú potom spolu s ním vyváţané na polia.
Významne sa zvýšil podiel plochy poľnohospodárskej pôdy, pri ktorej je zníţená
starostlivosť o reguláciu, či potláčanie rozvoja burín, resp. je veľa pozemkov bez
akejkoľvek starostlivosti, ktoré sa tak stávajú významným zdrojom zaburinenosti
susedných pozemkov (Smatana, Týr, 2005).
Podľa Mikulku (2001) existuje celý rad spôsobov a ciest šírenia burín z takýchto
plôch. Najnebezpečnejšími sú tie buriny, ktoré majú vysoký rozmnoţovací potenciál
(vytvárajú obrovské mnoţstvo diaspór za vegetáciu) a majú schopnosť šíriť sa vetrom
na veľké vzdialenosti. Do tejto skupiny patrí veľa jednoročných i trvácich druhov bylín
ale i drevín. Tieto rastliny osídľujú pri vhodných podmienkach priľahlé plochy v smere
vetra a rýchlo obsadia voľný priestor. Sem patrí predovšetkým breza biela, mlieč roľný,
mlieč bylinný, pichliač roľný, podbeľ liečivý, vratič obyčajný, starček obyčajný a ďalšie
burinové druhy. Majú schopnosť rýchlo osídliť neudrţiavané plochy, na ktorých sa
veľmi rýchlo rozširujú a sú schopné následne zaburiňovať priľahlé okolie. Tlak
generatívnych diaspór je veľmi silný a spôsobuje nárast nákladov spojených s
reguláciou zaburinenosti na priľahlých plochách.
Do ďalšej skupiny patria buriny, ktoré sú zavlečené do okolia prostredníctvom
naţiek uchytených o zviera. Po uvoľnení semien sú schopné v priaznivých
podmienkach rýchlo vyklíčiť a vytvoriť nové rastliny. Pretoţe sa jedná o rastliny s
vysokou konkurenčnou schopnosťou, rýchlo sa v poraste presadia. Sú to napríklad
bodliak ovisnutý, bodliak obyčajný, boľševnik obyčajný.
Neustále máme nízke stavy pernatej zveri, či uţ je to z dôvodu niţšej
starostlivosti o ňu alebo z dôvodu sťaţených podmienok pre jej ţivot.
Nevyuţívame regulačne pôsobiaci účinok osevných postupov, čo vedie k mimoriadne
zvýšenému premnoţeniu burín. Často si neuvedomujeme to, ţe súčasný vysoký výskyt
niektorej resp. niektorých burín je následok nevhodného ošetrenia nie predplodiny, ale
pred predplodiny (Smatana, Týr, 2005).
15
3.3 Škodlivosť burín
Škodlivý vplyv jednotlivých burinových druhov v porastoch kultúrnych plodín
je rozdielny. Z toho aspektu sú jednotlivé druhy burín hodnotené a triedené tzv.
kategorizácia škodlivosti (Černuško, 2000 ) (Černuško, Líška, Týr, 1997).
Na vyjadrenie škodlivého vplyvu burín sa vo všeobecnosti pouţíva pojem
zaburinenosť a hranica prekročenia jej hospodárskej významnosti sa nazýva prah
škodlivosti, pričom rozoznávame:
biologický prah škodlivosti – je definovaný ako počet a vývinový stupeň
burín, po prekročení ktorého sa významne zniţujú úrody pestovaných
plodín,
ekonomický prah škodlivosti – je taká hodnota spoločenstva burín, po
prekročení ktorej vzniká väčšia škoda ako sú náklady na jej odstránenie.
Z hľadiska ohrozenia plodiny v určitých ekologických podmienkach rozdeľuje
EWRS buriny do skupín škodlivosti (Líška, 2002):
1. buriny veľmi nebezpečné (+++) sú zvyčajne rastliny mohutného vzrastu, hlboko
koreniace a pre plodinu predstavujú váţne nebezpečenstvo uţ pri malej početností. Je
im potrebne venovať zvýšenú pozornosť a pri ich premnoţení uplatňovať radikálne
(mechanické, chemické), alebo kombinované zásahy. Patria sem tieto druhy burín:
metlička obyčajná, ovos hluchý, jeţatka kuria, pupenec roľný, pýr plazivý, iva
voškovníkovitá, pichliač roľný, lipkavec obyčajný, horčica roľná a iné.
2. buriny nebezpečné (++). Buriny tejto skupiny sú stredného vzrastu a pri normálnej
zaburinenosti nepredstavujú v dobre zapojených porastoch potenciálne
nebezpečenstvo pre pestovanú plodinu. Aţ po premnoţení (prekročení ekologického
a ekonomického prahu škodlivosti) sa zvyšuje stupeň ich škodlivostí na úroveň burín v
prvej skupine a je potrebné urobiť radikálny zásah. Patria sem tieto druhy burín:
hviezdica prostredná, stavikrv vtáčí, baţanta ročná, kapsička pastierska, peniaţtek
roľný, moháre a iné.
3. buriny menej nebezpečné (+). Do tejto skupiny patria druhy menšieho vzrastu,
nachádzajú sa v prízemnej vrstve porastu, ktoré sa menej premnoţujú a ktoré pri
beţnom výskyte nepredstavujú váţne nebezpečenstvo pre kultúrne rastliny.
16
Špeciálne regulačné zásahy nie sú potrebné, stačí beţná agrotechnika a dobre
zapojený, kompletný porast kultúrnej plodiny v dobrom kondičnom a zdravom
stave. Patria sem tieto druhy burín: veronika poľná, čistec ročný, stoklas obilný,
vika chlpatá, jarmilka jarná a iné.
Všeobecne moţno povedať, ţe buriny zniţujú úrodnosť pôdy, t.j. jej schopnosť
poskytovať pestovaným kultúrnym plodinám vodu, ţiviny, dostatočný priestor pre ich
rast a vývoj (Černuško, 2002).
Škodlivosť burín z hľadiska prehľadnosti je moţné rozdeliť do týchto oblastí:
škodlivosť burín vo vzťahu k pôdnemu prostrediu,
škodlivosť burín vo vzťahu k pestovaným kultúrnym rastlinám.
Keď zosumarizujeme všetky moţné negatívne vlastnosti burín na okolie ,
najčastejšie sa vyznačujú týmito :
− zniţujú úrodu pestovaných plodín a zvyšujú náklady poľnohospodárskej výroby na
ich elimináciu,
− buriny zaberajú nadzemný a podzemný priestor , zatieňujú plodiny,
− odčerpávajú vodu a minerálne látky z pôdy,
− zniţujú teplotu pôdy,
− odčerpávaním vody zniţujú klíčivosť.
Zistené bolo ţe zaburinená pôda obsahuje aj do 25 % menej pôdnej vlhkosti ako
nezaburinená.
− tým ţe sa spotrebujú veľké mnoţstvá vody, buriny intenzívnejšie dýchajú a zvyšujú
vlhkosť vzduchu v poraste .Zvýšením vlhkosti sa stvárajú podmienky pre výskyt chorôb
a infekcií (Kojić, Šinţar, 1985),
− výskyt na lúkach a pasienkoch spôsobuje znehodnotenie krmiva , lebo niektoré buriny
sú jedovaté napr. Senecio jacobea, čeľaď Ranunculaceae atď. Prítomnosť niektorých
aromatických druhov burinového cesnaku (Allium spp.) v krmive môţe vyvolať kaz
mlieka,
− predstavujú konkurenciu pestovaným plodinám,
17
− výskyt alelopatii napr. Abutilon theophrasti – Podslnečník Teofrastov môţe vyvolať
veľké škody na úrode sóje. Koreňový exudát niektorých rastlín (Thymus serpyllum)
môţe zamedziť klíčeniu semena.
Nepriama škodlivosť burín sa prejavuje najmä tým, ţe určité druhy burín sú
hostiteľmi choroboplodných zárodkov, škodcov kultúrnych rastlín, sťaţujú obrábanie
pôdy, ošetrovanie a zber kultúrnych rastlín, znehodnocujú rastlinné produkty (Djalovic,
Milošev, 2011).
Na silnejšie zaburinených pozemkoch sa ťaţšie vykonávajú jednotlivé pracovné
operácie základného a predsejbového obrábania pôdy, ako aj ošetrovanie počas
vegetácie. Mnohé operácie je potrebné opakovať resp. korigovať ďalšími
agrotechnickými zásahmi, čo má nepriaznivý vplyv na zvyšovanie nákladov na
jednotku plochy, prípadne na finálny výrobok, ale aj fyzikálnych vlastností pôdy (Líška,
2002).
Na burinách ţijú v rôznych vývojových etapách mnohé choroby, z ktorých sú
neskôr prenášané na kultúrne rastliny. V ostatnom čase je poukazované na to, ţe mnohé
buriny môţu byť ohniskom výskytu vírusových ochorení kultúrnych rastlín. Prenos je
buď priamym dotykom alebo a to je oveľa častejšie, hmyzom (Černuško, 2000).
Mnohé buriny slúţia ako potrava a úkryt ţivočíšnych Škodcov, ktoré sa po
dosiahnutí dospelostí, alebo po prekonaní nepriaznivých podmienok sťahujú rôznymi
spôsobmi a cestami na kultúrne rastliny(Líška, 2002).
Černuško (2000) uvádza, ţe niektorí významný škodcovia obilnín a iných
kultúrnych rastlín z čeľade Poaceae preţívajú na pýre plazivom (napr. zelenuška
ţltopása, byľomor obilný, hrbáč obilný, bzučka jačmenná) podobne ovos hluchý je
medzi hostiteľom háďatka repného, a iných škodcov.
3.4 Uţitočnosť burín
Zdá sa byť paradoxné , ţe buriny môţu byť i uţitočnými pre človeka a ţivotné
prostredie. plochy ktoré človek obrába majú hlavne redukovanú diverzitu flóry
a fauny. Buriny sa povaţujú za cenných indikátorov stavu biodiverzity , lebo
predstavujú zdroj potravy a úkryt pre zver ţijúcu na ornej pôde (Konstantinović,
2008).
18
I napriek nesporne škodlivosti burín treba pri ich hodnotení vychádzať
z novších pohľadov na význam burín v agrofytocenóze. Viaceré buriny poskytujú
pastvu pre včely (horčica roľná , reďkev ohnicová, ...), môţu byť dobrým krmivom
hlavne v mladšej rastovej fáze (mlieč roľný , púpava lekárska).
Niektoré druhy burín sa zbierajú ako liečivé rastliny a koreniny, alebo môţu
zúţiť ako lákadlo pre škodcov (Djukić, Janjić, 1995) .
Nedocenená je aj ich ekologická funkcia na tvorbe a ochrane ţivotného
prostredia. Buriny sú súčasťou zelene a prispievajú k protieróznej ochrany pozemkov.
(Černuško, 2000 )
Konstantinović (2008) ukazuje na to , ţe koncepcia o škodlivosti a uţitočnosti je
relatívna. V daných podmienkach určitý druh sa môţe hodnotiť aj ako uţitočný, a tieţ
ako škodlivý . Ako napr. Lolium temilentum môţe ohroziť porasty pestovaných plodín
a zároveň môţe byť aj hodnotným krmivom pre dobytok .
3.5 Regulácia zaburinenosti
Cieľom regulácie zaburinenosti je udrţanie burín pod prahom ekonomickej,
hospodárskej a ekologickej škodlivosti. Regulácia burinových druhov musí byť
riešená komplexne, zo širšieho hľadiska (Fábry, Brunclík, 2000). Základným
predpokladom regulácie je vytvoriť vhodné podmienky pre dobrý rast a vývoj
pestovanej plodiny, a tým zlepšiť jej konkurenčnú schopnosť na úkor burín,
dodrţiavanie zásady striedania plodín, v likvidácii ohnísk zaburinenia, v dodrţaní
zásad agrotechniky i v čistote osiva.
3.5.1 Opatrenia regulácie zaburinenosti
Pre racionalizáciu práce na úseku ochrany rastlín proti škodlivému vplyvu burín
je potrebné uplatniť ucelený systém, ktorý pozostáva z diagnózy a prognózy
zaburinenosti a vlastných regulačných opatrení (Černuško, 2000).
Reguláciu zaburinenosti je potrebné robiť ako komplex agrotechnických
opatrení počas celého postupu a mal by spočívať v nasledovnom :
diagnóze zaburinenosti, tj. poznaní burín ako škodlivých činiteľov
prognóze zaburinenosti následnej plodiny
19
vlastnej regulácii zaburinenosti, vrátane preventívnej ochrany a priameho
regulačného zásahu (Černuško, Borecký, 1993) .
Podľa Černuška, Líšku a Boreckého(1994) sa regulácia zaburinenosti uskutočňuje
týmito opatreniami :
1) Preventívne opatrenia.
2) Nepriame opatrenia.
3) Priame opatrenia.
Sústavu týchto opatrení Černuško (2000) rozdelil na tieto zloţky:
a) Preventívne opatrenia – Majú za úlohu zamedziť zanášaniu semien a iných
rozmnoţovacích orgánov burín na poľnohospodársky obhospodarované pozemky
z rozličných zdrojov a zniţovať mnoţstvo ţivotaschopných orgánov burín v pôde,
najmä týmito opatreniami:
pouţívaním čistých osív a sadív,
voliť vhodný termín a spôsob zberu pestovaných plodín
ošetrovaním hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj, komposty a pod.),
aby sa nestali zdrojom zaburinenosti
likvidáciou burín na neobrábaných pozemkoch,
zniţovaním potenciálnej zaburinenosti obrábaných pozemkoch
rozličnými zásahmi.
b) Nepriame opatrenia – sem zaraďujeme tieto opatrenia:
striedanie plodín podľa agrotechnických zásad,
zabezpečenie optimálnej výţivy rastlín,
pestovanie najvhodnejších odrôd a hybridov,
zaloţenie výkonného porastu kvalitným osivom, v optimálnom termíne
v poţadovanej hustote atď.
c) Priame opatrenia – patria sem činosti, ktorými sa buriny ničia priamo:
mechanické obrábanie pôdy,
chemické opatrenia - aplikácia herbicídov v rozličných termínoch,
20
biologické opatrenia – vyuţitie bioagens (rastlín a ţivočíchov), na
reguláciu burín,
ostatné – fyzikálne operácie (plameňom), sterilizácia, nastielanie
(rastlinným materiálom, fóliou).
Mechanické metódy – dôleţitým opatrením je predsejbová príprava pôdy,
ktorou sú značne potlačené nielen jarné neskoré a ozimné buriny, ale sú zasiahnuté i
niektoré trváce buriny. Veľmi účinným optrením na regulaćiu zaburinenosti je
podmietka a orba. Na pozemkoch pravidelne podmietaných býva spravidla menej burín
ako na pozemkoch nepodmietaných. (Smatana, 2001). Podmietka umoţňuje zaklopenie
vypadnutých semien a poškodenie trvácich burín ako je pýr plazivý, pichliač roľný,
čistec bahenný, mlieč roľný a pod. Súčasne zabraňuje stratám pôdnej vlhkosti a
umoţňuje klíčenie burín z povrchových vrstiev pôdy (Mikulka, Kneifelová, 2005).
Vynechanie podmietky, resp. jej zníţená kvalita, vedie k rozmnoţovaniu takmer
všetkých druhov burín. Okrem toho to výrazne vedie k zvýšenému zaburiňovaniu pôd a
plodín kultúrnymi rastlinami, ako sú ozimné obilniny a kapusta repková pravá
(Smatana, Týr, 2005).
Ako to uvádza Smatana (2001), na pozemkoch zaburinených prevaţne
jednoročnými burinami je vhodnejšia plytšia podmietka do 0,06 – 0,08 m, na
pozemkoch zaburinených prevaţne trvácimi burinami sa odporúča podmietať hlbšie do
0,08 - 0,12 m, resp. robiť opakovanú podmietku. Podľa Smatanu a Týra (2005),
skrátená predsejbová príprava pôdy, hlavne k jarinám, často nezabezpečuje dostatočné
mechanické ničenie ozimných burín, ktoré tak netradične zaburiňujú jariny (ruman,
parumanček, starček, lipkavec, metlička). Vynechaním mechanického ošetrovania
porastov v priebehu vegetácie spravidla podporujeme rozvoj tých druhov burín, ktoré
práve v plodine rastú
Chemické metódy – V súčasnosti zaburinenosť najvýznamnejšie ovplyvňuje
pouţívanie herbicídov. Aj pri ich pouţívaní sa často dopustíme významných chýb, ktoré
nemajú odborný charakter, ale sú to chyby vyplývajúce z nevyhnutnosti. Niekedy
môţeme povedať, ţe herbicíd pouţívame na "hasenie ohňa", čiţe len na eliminovanie
toho najdôleţitejšieho burinového pôsobenia, ktoré by nás pripravilo o takmer celú
úrodu. Z takéhoto pouţívania herbicídu ale vyplýva takmer pozitívny vplyv na rozvoj
21
ďalších burín. Pouţitý herbicíd je často aplikovaný uţ v nevhodnom termíne pri
zníţenej účinnosti, často má úzke spektrum činnosti a pod. (Smatana, Týr, 2005).
Pre nadmerné šírennie niektorých druhov burín na ornej pôde je potrebné
cieľavedome a racionálne pouţívať vhodné herbicídy na ich ničenie (Demo, 1991).
Podľa Týra (1997) sa pouţívajú ako herbicídy také chemické látky, ktoré slúţia
na likvidáciu, resp. na spomalenie vývinu rastlín. Pouţívanie herbicídov
poľnohospodárskej výrobe je dôleţitou súčasťou pestovateľských technológií
obmedzovania ručnej práce na zamedzednie zníţeniu úrody a kvality produktov.
Biologické opatrenia – predstavujú biologický boj proti burinám, vyuţívajú sa
v menšom rozsahu vo výrobnej praxi, nakoľko sú obmedzené na určité druhy burín,
najmä sú viac závislé od poveternostných podmienok a učinkujú pomalšie v porovnaní
s mechanickými a chemickými metódami (Fábry- Brunclík, 2000).
Základom biologického spôsobu ničenia burín je,ţe sa umelo rozmnoţia určité
choroby alebo škodcovia a potom sa nimi infikujú príslušné buriny (Hraško, 1993).
Ostatné – fyzikálne opatrenia – v širom slova zmysle sa definujú ako spôsob
regulácie zaburinenosti pri vyuţívaní účinkov fyzikálnych činiteľov (tepla, vlhkosti,
infra a ultrazvuku, silových polí – gravitačné, elektrické, magnetické, elektromagnetické
ţiarenie, laseru atď. V niektorých prípadoch dochádza k vzájomnému prelínaniu
rôznych foriem fyzikálnych metód (Fábry, Brunclík, 2000).
3.6 Chemická regulácia zaburinenosti
Podľa Černuška, Líšku a Týra (1997) herbicídy sú chemické látky, ktoré sa
pouţívajú na reguláciu zaburinenosti resp. likvidáciu neţiadúcej vegetácie. Aby sme
herbicídy správne pouţívali , je treba poznať ich vlastnosti, účinok na buriny
i pestované rastliny.Herbicídy sa rozdeľujú z viacerých hľadísk a moţnosti aplikácie.
Herbicídy, ako umelo vyrobené látky, sú väčšinou pre človeka a ostatné ţivočíchy
škodlivé. Preto uţ pri ich výrobe a registrácii na povolenie, sú toxikologicky
posudzované a patrične označené v zmysle zákonných ustanovení a smerníc rezortných
ministerstiev. Kaţdý, kto tieto látky pouţíva, je povinný ich pouţívať len v nevyhnutne
potrebnej miere a vyvarovať sa ich tam, kde ich moţno nahradiť neškodnými alebo
aspoň menej škodlivými látkami. Musí urobiť vo svojej kompetencii všetky opatrenia
22
potrebné na ochranu pred škodlivými účinkami týchto látok na zdravie ľudí,zvierat
a rastlín(Černuško, Líška, Týr 1997).
Masove sa začali pouţívať herbicídy aţ od 2. svetovej vojne. Spočiatku sa
vyuţívali len v niektorých plodinách, dnes sa uţ nimi ošetruje takmaer 100% ornej pôdy
s výnimkou plôch s ekologickým systémom pestovania a plôch v ochranných pásmach
zdroju pitnej vody. Herbicídy ovplyvnili väčšinu technológií pestovaných rastlín. Bez
herbicídneho prípravku nie je prakticky moţné pestovať plodiny. Poľnohospodári sa
však nevyrovnali s radom chýb pri ich aplikácii, ktoré následne komplikujú reguláciu
burín na poľnohospodárskej pôde (Mikulka, Štrobach, 2008).
Široké spektrum dostupných herbicídov umoţňuje poľnohospodárom zvoliť
optimálnu kombináciu proti širokému spektru burín.Spoľahlivý účinok herbicídov je
však ovplyvňovaný radom agroekologických či ľudských faktorov ,preto k úplnej
spokojnosti poľnohospodárov dochádza u menej neţ tretiny aplikácií. Dostupné sú
herbicídy pre ničenie jednoročných dvojklíčnolistových burín, jednoročných
jednoklíčnolistových burín, trvácich burín, výdrolu niektorých kultúrnych rastlín atď.
Aplikovať ich je moţné pred sejbou, po sejbe pred vzídením a po vzídení (Mikulka,
1996) .
Vyuţívaním priamej chemickej metódy na reguláciu zaburinenosti je potrebné
pri voľbe herbicídu vţdy vychádzať z najväčšieho druhového zastúpenia burín, aby sa aj
pri minimálnej dávke dosiahol maximálny účinok, a tým aj ekonomický a ekologický
efekt (Fábri, Brunclík, 2000).
Pre racionálne rozhodovanie o pouţití herbicídov na reguláciu zaburinenosti je
potrebné stanoviť čo najpresnejšiu prognózu zaburinenosti a riadiť sa príručkami na
ochranu rastlín. Pouţitie herbicídov pri ich správnej aplikácii má tieto výhody :
Zjednoduchšenie pestovateľských technológií.
Zníţenie počtu mechanických operácií pri obrábaní pôdy a ošetrovaní
rastlín.
Uľahčenie zberu rastlín a ich pozberovej ú pravy.
Zamedzenie strát na úrodách a zvýšenie kvality produktov.
Zvýšenie produktivity práce.
Zníţenie nákladov na výrobu.
Pri nesprávnom pouţívaní môţe mať aplikácia herbicídov tieto nevýhody:
23
Ako cudzorodé látky pôsobia nepriaznivo na jednotlivé zloţky ţivotného
prostredia (znečistenie povrchových i spodných vôd).
Sú to látky škodlivé pre ţivočíchy, čím ohrozujú ich zdravie a ţivot.
Môţu poškodiť pestované rastliny a zníţiť úrody a kvalitu produktov.
Zanechávajú reziduá v pôde a v rastlinách, čím ich znehodnocujú.
Zvyšujú výrobné náklady (Černuško, Líška, Týr, 1997).
Herbicídy môţeme rozdeliť podľa účinných látok, rozsahu účinku, spôsobu
účinku na rastliny, fyzikálnej úpravy, toxicity, účinku na včely, na lovnú zver, na
ryby a vodné ţivočíchy a triedy horľavosti. Herbicídy sa rozdeľujú z viacerých hľadísk
a moţností ich aplikácie:
a) podľa účinných látok,
b) podľa rozsahu účinku na rastliny:
neselektívne – totálne – učinkujú na všetky druhy rastlín,
selektívne – učinkujú na jeden druh alebo skupinu rastlín,
c) podľa spôsobu účinku na rastliny:
kontaktné – dotykové,
systémové – translokované:
listové,
pôdne – koreňové.
Aplikáciu herbicídov v praxi môţeme rozdeliť podľa viacerých kritérií:
podľa toho, na ktorú časť rastliny sa herbicídy aplikujú na listové a koreňové,
podľa spôsobu rozmiestnenia postrekovej zmesi na plošnú, lokálnu, pásovú,
podľa termínu aplikácie predsejbovú (PPI), pri sejbe resp.po sejbe pred
vzídením preemergentnú (PRE) a po vzídení postemergentnú (POST) a skorú
postemergentnú (ePOST),
Podľa charakteru aplikovanej látky na postrek,
Podľa miešania prípravkov na:
- delenú aplikáciu (DA) - dvoj a viacnásobná aplikácia toho istého prípravku po
uplynutí určitého časového intervalu podľa návodu,
24
- tank mix (TM) - ošetrenie zmesou dvoch alebo viac prípravkov pripravenou podľa
návodu v nádrţi postrekovača,
- knôtovú aplikáciu (KN) - na prerastené buriny v porastoch pestovaných plodín
niţšieho vzrastu (repa, zemiaky),
- podlistovú aplikáciu (PL) - usmernená aplikácia do spodných častí rastlín (vinič
hroznorodý, ovocné stromy (Hraško, 1993).
3.7 Výskyt burín v porastoch kukurice siatej
V porovnaní s inými plodinami je pri kukurici siatej škodlivosť spôsobená
burinami pomerne vysoká (Líška, Černuško, Týr, 1996).
V ostatnom období došlo k zmene aktuálnej zaburinenosti porastov kukurice
siatej. Podľa výskumu katedry udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie, FAPZ,
SPU v Nitre, najpočetnejšie zastúpenie burín v sledovaných porastoch mala biologická
skupina jarné neskoré (64 - 90%), konkrétne druhy : láskavec ohnutý, mrlík biely, mrlík
hybridný, horčiak štiavolistý, jeţatka kuria a trváce hlbšie zakoreňujúce druhy: pichliač
roľný,pupenec roľnýa vesnovka obyčajná (Týr, Smatana, 2006).
Ako širokoriadková plodina kukurica nie je väčšiu časť vegetačnej doby
schopná sama regulovať buriny. Naviac sa v poslednej dobe v kukurici rozširujú
burinové druhy známe skôr z teplejších oblastí. Niektoré z nich sú dokonca jedovaté
a ich prítomnosť znehodnocuje krmnú hodnotu siláţe (napr. durman obyčajný, ľuľok
čierny), alebo chuť siláţe (mrlíky). U kukurice na zrno znehodnotenie jedovatými
a ďalšími burinami nehrozí, ale bezburinový porast je zárukou dobrej úrody,
nekomplikuje zber a nenavyšuje vlhkosť a náklady na dosúšanie (Djukić, Stevović,
Janjić, 2009). Burinové spektrum v kukurici zahŕňa niekoľko rozdielnych skupín burín :
jarné skoré druhy ohrozujúce rané vývojové fázy kukurice, druhy s vyššími nárokmi na
teplo zaburiňujúce kukuricu v neskoršej fáze a spôsobujúce znehodnotenie siláţe
a druhy trvácich burín konkurujúce kukurici behom celého vegetačného obdobia. Aby
sa porast zdarne vyvíjal, je treba ho udrţiavať v bezburinnom stave predovšetkým
v období po vzchádzaní. V tejto fáze uplatňujú svoju škodlivosť jarné skoré druhy
burín, ktorým chladnejšie počasie na rozdiel od kukurice vyhovuje.
Z dvojklíčnolistových burín sú to lipkavec obyčajný , horčica roľná, stavikrvy a z tráv
ovos hluchý a pýr plazivý. V druhej vlne zaburinenosti nastupujú teplomilnejšie druhy:
25
mrlíky, lobody, láskavce a jedovaté ľuľok čierny a durman obyčajný. Dominantné
druhy sú predovšetkým prosovité trávy: jeţatka kuria, moháre, ktoré kukurici veľmi
konkurujú (Kalabus, Třebová, 2006).
Kukurica je teplomilná obilnina, vysokého vzrastu, stredne silne olistená
vysievaná v 2. etape jarných prác. V období sejby a vzchádzania býva pôda pomerne
málo prehriata, čo podmieňuje pomalý počiatočný vývin kukurice a jej slabú
konkurenčnú schopnosť voči burinám. Aj v neskoršom období vegetácie je pokryvnosť
kukurice slabá a vzchádzajúce buriny majú dostatok svetla pre svoj rast a vývin. Buriny
v kukurici odoberajú nielen vodu,ţiviny a svetlo ale aj zanechávajú porast oslabený
a neschopný konkurencie voči nim. Z toho dôvodu je potrebné aby porast bol bez burín
hlavne v prvých 40- 50 dní po jeho vzídení (Líška, Otepka, Ţembery, 2003).
Podľa Soukupa (2006) kukurica je typickým predstaviteľom plodín u ktorých,
najlepšie môţu uplatniť svoj potenciál škodlivosti jednoročné jarné neskoré buriny.
Z tejto skupiny prakticky vo všetkých oblastiach môţeme počítať s výskytom mrlíka
bieleho a horčiaka broskyňolistého.Vedľa nich sa zvláštne vyskytujú aj prezimujúce
a jarné skoré druhy burín vo včas vysiatych porastoch kukurice, z nich v poslednej dobe
zaznamenávame zvýšený výskyt prstovky krvavej, harmančekovitých burín a lipkavca
obyčajného. Pokiaľ ide o zaburinenosť kukurice týmito dvojklíčnolistovými burinami,
uspokojivé výsledky sa môţu dosiahnuť i beţnými najlacnejšími prípravkami.
V niţších polohách sa uţ k spomenutým rozšírením druhom pripájajú ešte
teplomilnejšie druhy burín – láskavec ohnutý a zelenoklasý, jeţatka kuria, moháre,
loboda rozloţitá, ľuľok čierny, baţanka ročná,durman obyčajný a iné.Tieto buriny
vzhľadom na ich neskoršie vzchádzanie podstatne komplikujú ochranu kukurice,
pretoţe kladú väčšie nároky na výber prípravku a na rozhodnutie o termíne aplikácie.
Musí byť totiţ zohľadnený nielen spektrum burín, ale aj časová dynamika vzchádzania
burín, ktorá u tejto skupine burín do značnej meire závisí nielen od ich vlastností, ale
i od poveternostných podmienok.
Podobný ţivotný cyklus majú i ďalšie cudzie expanzívne buriny – podslnečník
Theofrastov, burinové formy prosa siateho, prstovka krvavá, basia metlovitá. Kladú aj
podobné nároky z hľadiska ochrany. Pri rozhodovaní o spôsobe a termíne aplikácie
ochrany nastáva najzloţitejšia a finančne najnáročnejšia situácia v porastoch kukurice
zaburinených trvácimi burinami – pýrom plazivým, pichliačom roľným, ktoré
regenerujú a vzchádzajú pomerne dlho po výseve kukurice.V dobe najvhodnejšieho
26
termínu zásahu proti trvácim burinám nastáva kritické obdobie z hľadiska škodlivosti
jednoročných burín, zvlášť pri silnejšom výskyte. Veľké zberové straty a problémy
v pestovaní kukurice môţu spôsobiť i zaburiňujúce kultúrne rastliny – slnečnica a repka
(Djukic, Janjic, Moisuc, 2004).
Podľa Líšku (2002) pre porasty kukurice sú najvýznamnejšie buriny zo skupiny
jarné neskoré, ktoré vzchádzajú pri vyšších teplotách a dostatku svetla. Patria sem:
láskavce, mrlíky, lobody, jeţatka kuria, moháre, horčiaky, baţanka ročná, durman
obyčajný, a i. Z trvácich druhov burín Líška uvádza : pichliač roľný, pupenec roľný, pýr
plazivý. Z ostatných burín su tu aj ozimné – parumanček nevoňavý, rumany, lipkavec
obyčajný, z jarných skorých – horčica roľná, pohánkovec ovíjavý, ktoré sa vďaka
zjednoduchšením technológiam predsejbovou prípravou pôdy úplne nezlikvidujú.
Ako uvádzajú Týr a Vereš (2011) v poslednej dekáde v oblastiach pestovania
kukurice sa zvýšil výskyt parazitickej buriny v kukurici Cuscuta spp.
Výskyt burín v porastoch kukurice je do značnej miere ovplyvnený
poveternostnými podmienkami stanovišťa. V suchých podmienkach, resp. v suchých
oblastiach je klíčenie a vzchádzanie burín z vrchných vrstiev pôdy značne obmedzené
a populačná hustota burín je nízka. Naopak, vo vlhkých a chladnejších podmienkach
početnosť burín získava dominanciu, pričom kukurica ako teplomilná rastlina zaostáva
vo vývine a burinové spoločenstvá ju potláčajú (Týr, Otepka, 2001).
27
Tab. 3
[Spektrum burín vyskytujúcich sa v kukurici siatej uvádza Týr (2003)]
Biologická skupina Druhy burín podľa hospodárskej významnosti
jednoročné ozimné parumanček nevoňavý, rumany a fialky
jednoročné jarné skoré ovos hluchý, horčica roľná, iva voškovníkovitá, pohánkovec
ovíjavý, podslnečník Theofrastov, konopnica napuchnutá
jednoročné jarné neskoré láskavce, horčiaky mrlíky, lobody, moháre, jeţatka kuria,durman obyčajný, ambrózia palinolistá, baţanka ročná,
ľuľok čierny, mlieč zelinný,proso rozpadavé
dvojročné a trváce bolehlav škvrnitý, bodliak ovisnutý
trváce plytko zakoreňujúce pýr plazivý
trváce hlboko zakoreňujúce pichliač roľný, pupenec roľný, praslička roľná
výmrv kapusta repková pravá, slnečnica ročná
3.8 Charakteristika významných burín v kukurici siatej
3.8.1 Jednoročné ozimné :
Parumanček nevoňavý – Tripleurospermum perforatum
Čeľaď : Astrovité – Asteraceae
Biologická skupina: Jednoročné ozimné
Výskyt: Je domácim druhom v Európe a mierne v Azii. Nachádzame ho na celom území
Slovenska, od níţin aţ po horské oblasti. Znáša všetky podmienky od suchých
piesočnatých pôd aţ po vlhké a ţivinami bohaté oblasti. Preferuje pôdy s nízkym
obsahom vápnika Zaburiňuje v podstate všetky plodiny predovšetkým ozimné obilniny,
repku, repu cukrovú, zemiaky a viacročné krmoviny a menej jariny.
Popis rastliny: Táto rastlina je od bázy chocholíkovito rozkonárená s priamou stonkou,
má jednoduchý kolovitý koreň. Plodom je trojrebrová naţka, jedna rastlina môţe dať 50
000 naţiek. Semená majú nepravidelnú dormanciu a v pôde si zachovávajú klíčivosť 6
rokov. Vzchádza počas celého roka. Šíri sa aj osivom, hospodárskými hnojivami
a vodou (Janjic, Djukic, Stevovic, 2008).
28
Peniaţtek roľný – Thlaspi arvense
Čeľaď : Kapustovité – Brassicaceae
Biologická skupina: Jednoročné ozimné
Výskyt: V Európe s výnimkou arktického pásma, je zdomácneným druhom v severnej
Ameriky. U nás sa vyskytuj na celom území od níţin aţ po horské oblasti. Rastie na
poliach, záhradach, na okraji ciest, rumoviskách. Vyhovujú mu pôdy bohaté ţivinami
a humózne, obvykle slabo kyslé. Zaburiňuje všetky plodiny a hlavne okopaniny,
zeleninu, repku ozimnú, ale je konkurenčné významný aj na začiatku vegetácie obilnín.
Patrí medzi menej nebezpečné buriny. Najviac škodí v zavlaţovanje zelenine na
poliach, v záhradach a v skleníkoch. Hostí početné choroby a škodcov kapustovitých
rastlín
Popis rastliny: Stonka je 0,40 – 0,60m vysoká od dolnej tretiny vetvená, listý sú
s úzkými špicatými uškami a obíjmajú stonku. Kvitne od apríla do septembra. Plodom
je šešuľa s 10 semenami. Na jedenej rastline dozrieva 500 – 2000 semien. Hlavným
zdrojom šírenia je vysemeňovanie na stanovišti (Kohaut, 2001).
Kapsička pastierska – Capsella bursa- pastoris
Čeľaď : Kapustovité - Brassicaceae
Biologická skupina: Jednoročné ozimné
Výskyt: pôvodne iba v Stredomorí, ale dnes je rozšírená takmer po celom svete. U nás
sa vyskytuje vo všetkých výrobných oblastiach a na všetkých pôdach. Hojne sa
vyskytuje na piesočnatých aţ hlinitých pôdach, humóznych, výţivnych a vlhkých.Rastie
na poliach, záhradach, na okraji ciest, rumoviskách,v skleníkoch, na kompostových
naváţkach. Na poliach je najviac rozšírená v okopaninach.
Popis rastliny: Priama jednoduchá alebo rozkonárená byľ 0,20-0,50m vysoká dolu
riedko chlpatá striedavé, od 5-7 listu podlhovasté a postupne nepravidelne laločnaté.
Súkvetie tvorí hustý priamy strapec. 2000 aţ 7000 semien na jednej rastline (Kohaut,
2001).
3.8.2 Jednoročné jarné – skoré :
Ovos hluchý – Avena fatua
29
Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné-skoré
Výskyt: Uprednostňuje vápenaté, vlhké, ťaţké ílovité a hlinité pôdy. Zaburiňuje hlavne
jarné obilniny, zemiaky, strukoviny a kukuricu
Popis rastliny: Na jar klíčiaca rastlina je veľmi podobný ovsu siatemu. Zrná môţu
vyklíčiť z hĺbky aţ 20 cm. Výrazným rozoznávacím znakom je chlpatý okraj čepele
listu. Kaţdá rastlina tvorí cca 150 – 500 semien, ktoré zostávajú dlho ţivotaschopné (
Kohaut, 2001).
Drchnička roľná – Anagallis arvensis
Čeľaď : Prvosienkovité - Primulaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné-skoré
Výskyt: Pôvodom je tento druh zo Stredomoria, ale dnes je hojný po celej Európe,
v západnej a strednej Ázii. Na Slovensku je hojný hlavne v teplejšich oblastiach. Rastie
ako burina v poli, záhrade, vo viniciach, na pôdach kyslých aţ neutrálnych.
Popis rastliny: Jednoročná rastlina s poliehavou stonkou, hranatou a vetvenou. Listy sú
vajcovitého tvaru , horné listy sú uţšie. Kvety sa nachádzajú v úţľabí listu, ţiarivo
červenej alebo azúrovo-modrej farby. Plodom je tobolka.
Pohánkovec ovíjavý – Fallopia convolvulus
Čeľaď : Stavikrvovité – Polygonaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné-skoré
Výskyt: Je rozšírený na celom území Slovenska. Vyskytuje sa aj na tásaditých aj na
kyslých pôdach prevaţne na piesočnatých a piesočnato-hlinitých pôdach. Je škodlivý vo
všetkých záhradníckych plodinách, v trávnikoch a okrasných rastlín. Vzhšadom na jeho
popínavý charakter jedná sa o konkurenčne veľmi schopný druh buriny. Ovíjavé stonky
spôsobujú za vlhkých podmienok políhanie kultúrnych rastlín a zberové straty. Je
hostiteľom rôznych viróz.
Popis rastliny: Rastlina je vysoká 1m, poliehavá alebo ovíjavá rastlina s hranatou
byľou.Vzchádza z hĺbky 90mm. Semená majú klíčivosť 5 – 10rokov. Škodí v jarinách ,
30
v strukovinách, v ľane, v maku, v repe a v kukurici. Zdrojom zaburinenosti je
vysemeňovanie na stanovišti ale aj zaburinené a nevyčistené osivo hlavne u obilnín.
Stavikrv vtáčí – Polygonum aviculare
Čeľaď : Stavikrvovité – Polygonaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné-skoré
Výskyt: Rozšírený po celom svete s výnimkou tropických oblastí. U nás sa vyskytuje od
níţin aţ po horské oblasti. Dáva prednosť kyprým, vlhkým, na dusík bohatým pôdam.
Rastie na rumoviskách , poliach, záhradach, trávnikoch, vedľa ciest. Na poliach sa
vyskytuje vo všetkých plodinách v prízemnej vrstve. Patrí medzi mierne škodlivé
druhy.
Popis rastliny: Stonka rastliny je silno rozvetvená , poliehavá, často vytvára husté
koberce. Listy sú kópijovité alebo čiarkovité. Na jednej rastline dozrieva spravidla
150-200 naţiek.
3.8.3 Jednoročné jarné – neskoré :
Láskavec ohnutý – Amaranthus retroflexus
Čeľaď : láskavcovité – Amaranthaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: pochádza zo severnej Ameriky a koncom 19.storočia bol zavlečený do
všetkých teplejších oblastí. Vyskytuje sa na kyprých pôdach, priepustných, a na pôdach
bohatých na dusík,dobre spracovaných. V poslednom období sa stáva silnou
konkurenčnou burinou.
Popis rastliny: Koreňový systém je kolovitý, preniká do hĺbky 2,2 m. Stonka je
rozkonárená, s krátkými chĺpkami, bledozelená vysoká 1 – 1,5m. Listy sú striedavé,
kosoštvorcovo vajcovité. Súkvetie tvoria paklasy. Semená su lesklé, čiernej farby
a v pôdy si zadrţiavajú klíčivosť 10 a viacej rokov. Vyskytuje sa v poraste repy,
kukurice, strukovín, zemiakoch a jarných obilnín.Rastlina sa môţe vyuţívať ako krmivo
(Djukic, Janjic, Stevovic, 2008),( Procházka, 2008).
Ľuľok čierny – Solanum nigrum
31
Čeľaď : Ľuľkovité – Solanaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Nachádza sa v celej Európe, okrem najsevernejších oblastí, a na Slovensku sa
vyskytuje na celom území hlavne v teplejších oblastiach. V chladnejších oblastiach
rastie vzácne.
Popis rastliny: Rastlina tmavozelenej farby, priama alebo poliehavá vysoká 0,10-0,70m.
Koreňový systém kolovitý s mnoţstvom bočných korienkov. Stonka je slabo fialovej
farby. Listy sú dlho stopkaté, deltovito vajcovité na okraji zúbkaté. Súkvetím sú kvetné
vrcholíky. Zaburiňuje zemiaky, zeleninu, repu, kukuricu, hrach a iné plodiny. Klíčivosť
v pôde je 10-15 rokov. Ľuľok čierny patrí medzi nebezpečné buriny, je hostiteľom
chorôb a škodcov ľuľkovitých rastlín.
Ambrózia palinolistá – Ambrosia artemisiifolia
Čeľaď : Astrovité- Asteraceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré - karanténna
Výskyt: Pôvod má v juţnej Amerike, odkiaľ je šírená dopravnými prostriedkami
a poľnohospodárskou technikou. Na obrábanej pôde sa zistila v roku 1985 v kukurici
siatej. Dorastá do výšky 2m, a je rozšírená v teplejších oblastiach Slovenska
a zaburiňuje okopaniny a riedke porasty hustosiatych obilnín.Veľmi nebezpečná burina
(Kohaut,2001).
Durman obyčajný – Datura stramonium
Čeľaď : Ľuľkovité – Solanaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: U nás sa rozširuje v teplejších a najteplejších oblastiach. Zodpovedajú mu
piesočnaté a hlinité pôdy, hlboké, vlhké a výţivné. Zaburiňuje kukuricu, ďalšie
okopaniny a zeleninu.(Líška, 1995)
Popis rastliny: Durman je 0,5-1m vysoká rastlina, koreňový systém kolovitý a silne
vyvinutý, stonka je priama rozkonárená, listy sú postavené striedavo,oválneho
vajcovitého tvaru,na vrchu sú zašpicatené s tmavšou a výraznou ţinatinou. Kvety su
biele alebo fialové lievkovitého tvaru. Plod je pukajúca tobolka. Semeno je srdcovitého
32
tvaru a je toxické.Veľký počet semine aţ 5000 na jednej rastline.Je to veľmi nebezpečná
burina (Procházka, 2010).
Horčiak obyčajný – Persicaria maculosa
Čeľaď : Stavikrvovité –Polygonaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Vyskytuje sa na pôdach s dobrou štruktúrou, vlhkých a bohatých na ţiviny.
Zaburiňuje jarné obilniny, repu cukrovú, kukuricu, strukoviny a zemiaky.
Popis rastliny: Na jednej rastline sa tvorí asi 200 – 800 hladkých, čierných ,lesklých
semien.
Mrlík biely – Chenopodium album
Čeľaď : Mrlíkovité – Chenopodiaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Rozšírený je na celom území Slovenska a zaburiňuje všetky kultúrne plodiny.
Popis rastliny: Vzchádza veľmi nepravidelne, z hĺbky 20mm. Má malé lesklé semená
čiernej farby, so ţivotaschopnosťou viac ako 40 rokov. Rastlina je vysoká 0,10-1,50m,
stonka je priama alebo poliehavá, s hranatou byľou. Rastlina je silne pomúčená.
Koreňový systém siaha do hĺbky 15-20cm, dobre rozvetvený s koreňovými vláskami.
Jedna rastlina vyprodukuje 5-6 tisíc naţiek,ktoré si udrţujú klíčivosť aj 40 rokov.
(Kohaut, 2001).
Jeţatka kuria – Echinochloa crus – galli
Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Nachádzame ju v teplejších oblastiach Slovenska, a v plodinách : okopaninách,
olejninách, kukurici a v zelenine.
Popis rastliny: Rastlina je vysoká 0,30-0,70m, tmavozelenej farby, je to trsnatá tráva so
zväzkovitým koreňovým systémom.Listy sú drsné a ţilkované. Čepeľ listu je ţilkovaná
s chlpami na okraji, ušká a jazýček jej chýbajú čo je dôleţitým rozpoznávacím znakom
(Salavová, 2008).
33
Mliečnik kolovratcový – Tithymalus helioscopia
Čeľaď : Euphorbiaceae – Mliečnikovité
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Európa, Ázia, severná Afrika. Zavlačený bol do severnej Ameriky, Austrálie.
Na Slovensku sa vyskytuje na celom území, najviac na úrodných pôdach. Je to
svetlomilný druh a najčastejšie zaburiňuje plodiny, ktoré nevytvárajú zapojené porasty
(okopaniny, zeleniny). Jedná sa o menej významný druh z hľadiska škodlivosti. Je
jedovatý.
Popis rastliny: Druh s jednoduchým kolovitým koreňovým systémom, stonka 0,10-
0,40m vysoká, zelená alebo tmavofialová. Listy sa smerom k vrcholu zväčšujú.úlodom
je tobolka. Na rastline sa vytvára 500 semien s dlhou dormanciou. V uľahnutej pôde si
udrţuje klíčivosť niekoľko rokov. Semená sú z pukavých toboliek vymršťované do
okolia.
Mlieč zelinný – Sonchus oleraceus
Čeľaď : Astrovité – Asteraceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Kosmopolit domáci v Európe, západnej a severnej Ázii. U nás všeobecne
rozšírený druh prevaţne na rumoviskách a záhradach, hlavne na hnojených úrodnych
pôdach. Na intenzívne obrábaných pozemkoch sa vyskytuje ojedinele. Vyšší výkyt je
v trvácich porastoch. Nebezpečný je v zelenine a v ovocných výsadbach. Veľmi
dynamický rast má v letných mesiacoch.
Popis rastliny: Stonka 0,10-1,0m vysoká,dutá nahore ţľaznate chlpatá, kolovitý koreň.
Listy sú mäkké sivozelené, kvety sú sýtoţltej farby. Plodom sú naţky. Rozmnoţuje sa
výlučne generatívne. Na jednej rastline sa vytvára 4000-5000 naţiek.
Mohár zelený – Setaria viridis
Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
34
Výskyt: Domáci je v Európe, v Ázii a severnej Afriky. Zavlečený je do severnej
Ameriky. U nás sa vyskytuje zvlášť v teplých oblastiach, na ľahkých pôdach, poliach,
viniciach a zaburiňuje okopaniny a zeleninu.
Popis rastliny: Hustotrsnatý druh buriny, steblo je priame často poliehavé 0,10-0,50m
vysoké. Listová čepeľ je plocha na okraji drsná, na konci ma jazýček ale ušká chýbajú.
Rozmnoţuje sa výlučne generatívne. Hromadne klíči neskoro na jar.
Mohár sivý – Setaria glauca
Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae
Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré
Výskyt: Je to kosmopolit v teplom a miernom pásme. U nás rastie roztrúsene v celom
štáte, prevaţne v teplejších níţinách. Rastie na poliach, záhradach, viniciach, na holých
miestach v trávnikoch. Zaburiňuje hlavne jednoročné širokoriadkové plodiny. V teplých
oblastiach môţe byť nebezpečnou burinou. Mladé rastliny môţu byť skrmované.
Popis rastliny: Steblo poliehavé, rozvetvený koreňový systém, pošvy hladké končiace sa
jazýčkom, ušká chýbajú. Listové čepele na líci drsné. Súkvetím je klas, hustý, valsovitý.
Klásky šedivozelenej farby. Rozmnoţuje sa semenami.
3.8.4 Trváce plytšie zakoreňujúce
Pýr plazivý – Elytrigia repens
Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae
Biologická skupina: Trváce plytšie zakoreňujúce
Výskyt: Na našom území je známa uţ dlhú dobu, vyskytujúca sa na celom území a vo
všetkých plodinách.
Popis rastliny: Je to trávovitá burina, sýtozelenej farby s hladkým holým steblom
s bielými semenami, ktoré si udrţujú klíčivosť aţ 10 rokov. Pýr vzchádza po celý rok.
Významné je jeho rozširovanie podzemnými oddenkami (Mikulka, Štrobach, 2008).
Hrachor hľuznatý – Lathyrus tuberosus
Čeľaď : Bôbovité – Fabaceae
35
Biologická skupina: Trváce plytšie zakoreňujúce
Výskyt: U nás sa hojne vyskytuje v teplých oblastiach, vedľa poľných ciest, násypoch,
vedľa tratí. Preferuje teplé, slnečné stanovište. Zaburiňuje hlavne obilniny. Ide o menej
významný druh.
Popis rastliny: Niţšia aţ stredne vysoká, trváca, voňavá burina. Korene sú dlhé, tenké
s hnedými hľúzkami. Stonky sú popínavé alebo poliehavé. Kvety sú zvonkovitého
tvaru, voňavé ruţovofialové. Plodom sú nepukavé struky. Rozmnoţuje sa i generatívne
i vegetatívne. Na jednej rastline dozrieva viac ako 100 semien (Mikulka, Štrobach,
2008).
3.8.5 Trváce hlbšie zakoreňujúce
Pichliač roľný – Cirsium arvense
Čeľaď : Astrovité – Asteraceae
Biologická skupina: Trváce hlbšie zakoreňujúce
Výskyt: Dlhodobo známa burina na Slovensku, a jeho výskyt stále stúpa. Vyskytuje sa
o všetkyćh plodinách.Výskyt je ohniskový. Rastie na pôdach humóznych, vápenatých,
hlinitých, piesočnatýh a ílovitých pôdach.
Popis rastliny: rastlina v prvom roku vytvára iba listovú ruţicu a v ďalšom fertilnú
stonku so súkvetím , ktorá dorastá do výšky 1,6m. Hlavný koreň rastie do 2m hĺbky.
Z hlavného koreňa vyrastajú koreňové výhonky z ktorýh vyrastajú nadzemné byle.
Majú vysokú regeneračnú schopnosť. Listy sú v tvare prízemnej ruţice s ostňami
(Mikulka, Štrobach, 2008).
Vesnovka obyčajná – Cardaria draba
Čeľaď : Kapustovité – Brassicaceae
Biologická skupina: Trváce hlbšie zakoreňujúce
Výskyt: Pôvodne bola rozšírená len v Stredomorí ale dnes uţ zdomácnená po celom
svete, vyskytujúca sa v teplejších oblastiach, rastie na okraji ciest, vedľa tratí,
rumoviskách, v sadoch, chmeľniciach a vo vinohradoch. Predovšetkým na suchých
stanovištiach. Zaburiňuje všetky jednoročné a viacročné plodiny. V súťasnosti sa na
36
poliach vyskytuje ojedinele, častejšia je v ovocných sadoch, chmeľniciach
a vinohradoch.
Popis rastliny: Hlbokokoreniaci, chlpatý, výbeţkatý druh s bohato rozvetveným
koreňovým systémom. Stonky sú vysoké 0,20-0,50m, hustoolistené. Kvety sú v podobe
hustých chocholíkov. Rozmnoţuje sa aj generativne aj vegetatívne (Mikulka, Štrobach,
2008).
Pupenec roľný – Convolvulus arvensis
Čeľaď : Pupencovité – Convolvulaceae
Biologická skupina: Trváce hlbšie zakoreňujúce
Výskyt: pochádza zo Stredomoria , u nás sa vyskytuje vo všetkých pestovaných
plodinách. Škodí v jednoročných a trvácich porastoch, v sadoch, viniciach a záhradach.
Patrí medzi eľmi nebezpečné druhy burín. Spôsobuje poliehanie obilnín, vytvára
povlaky na ovocných kroch, škôlkach, zhoršuje kvalitu a zber plodín.
Popis rastliny: Trváca, výbeţkatá, hlbokokoreniaca, veľmi úporná burina s ovíjavými
alebo poliehavými stonkami. Kvety sú jednotlivé a vyrastajú na dlhých stopkách
v úţľabí listov s lievkovitou korunou. Plodom je tobolka, ktorá obsahuje 4 semená.
Rozmnoţuje sa i generatívne i vegetatívne. Semená klíčia a rastliny vzchádzajú z hĺbky
0,06m (Mikulka, Štrobach, 2008).
3.9 Aplikácia herbicídov v porastoch kukurice siatej
Ochrana proti burinám je zaloţená na rôznych kombináciach herbicidov, len niekoľko
prípravkov z pestrej ponuky je schopné regulovaať celé spektrum burín v tejto plodine
(Kalabus, Třebová, 2006).
Aplikácia herbicídov v kukrici je moţné rozdeliť do niekoľkých termínov (Týr,
Smatana, 2006) :
1) PPI ( presowing) – predsejbová aplikácia, ktorú potrebujeme vykonať so
zapracovaním do pôdy ,pri príprave osivového lôţka.
2) PREEM ( preemergentná) – po sejbe, ale pred vzídením burín a porastu
kukurice.
37
3) E – POST ( early- post) – skorá postemergentná aplikácia herbicídov
v kukurici
4) POST ( postemergentná) – klasická postemergentná aplikácia počas
vegetácie, cielene na vzídené buriny.
Ţiaduce je, aby sa ochrana realizovala v podobe skorej postemergentnej a klasickej
postemergentnej aplikácie z toho dôvodu, ţe sú cielené na konkrétne sa vyskytujúce
druhy burín v porastoch kukurice.
Podľa Soukupa (2006) z ekonomických dôvodou by malo byť snahou
jednorázové ošetrenie herbicídmi, v jednom aplikačnom termíne. Výnimkou sú porasty
kukurice silne zaburinené ako jednoročnými, tak trvácími burinami, kde je rozdielnosť
v časovaní ochrany príliš veľká vzhľadom k dobe výskytu a škodlivosti jednotlivých
burín. Klasická herbicídna ochrana v kukurici spočíva v pouţití preemergentných
pôdnych herbicídov.
Dôvod je však viacej historicky ako pestovateľsky zdôvodnený. Prakticky aţ do
80.rokoch minulého storoťia neboli k dispozícii postemergentné herbicídy
s dostatočným spektrom účinnosti, s výnimkou kontaktných a tzv. rastových herbicídov
(MCPA a 2,4-D), ktoré za nepriaznivých podmienok pomerne často spôsobovali
fytotoxicitu (Janjić, 2005).
Ako výhodu preemergentného aplikačného termínu Soukup (2006) uvádza
určitý pocit istoty od začiatku vegetácie. Rastúce ceny preemergentných herbicídov
tento ,,luxus’’ opakovania zásahu neumoţňia, a pokiaľ je pouţitá preemergentná
aplikácia, mala by poskytnúť komplexnú ochranu (s výnimkou trvácich burín).
Nevýhodou pôdnych herbicídov je veľká závislosť na vlastnostiach pôdneho prostredia,
ktoré ovplyvňuje sorpciu herbicídu, jeho pohyblivosť a rýchlosť degradácie.
Podľa Karkulína a Týra (2004) preemergentná aplikácia herbicídov do kukurice
vyraďuje buriny z konkurencie o vodu, ţiviny a svetlo uţ od prvopočiatku. Ďalšou
výhodou je pomerne vysoká tolerancia kukurice k tejto aplikácii.
Zamedzenie konkurenčného vplyvu burín behom kritického obdobia kukurice -
4 aţ 6 listov môţeme dosiahnúť ako preemergentnou aplikáciou herbicídov (pokiaľ
budeme mať istotu, ţe nedôjde k zlihaniu účinnosti herbicídu), tak postemergentnou
aplikáciou (ktorá by mala byť uskutočnená po úplnom vzídení burín, ale nie však neskôr
keď uţ začnú uplatňovať svoj konkurenčný vzťah), poprípade je moţné oba termíny
kombinovať. Veľkou výhodou postemergentnej ochrany je, ţe umoţňuje lepšiu
38
cielenosť na buríny – umoţňuje výber čo najvhodnejšej kombinćie herbicídov. Jej
hlavým nedostatkom je to, ţe postemergentné herbicídy sú spravidla nákladnejšie a tieţ
si nemôţu dovoliť zlihanie, pretoţe buriny v tomto období veľmi rýchlo získajú
dominanciu nad kukuricou, a pretoţe opravní zásah je riskantný z dôvodu pokročilej
rastovej fáze kukurice a jej poškodeniu herbicídom.
Všeobecne Soupek (2006) konštatuje, ţe vo vyšších polohách, kde má kukurica
pomalší počiatočný rast a kde sa nevyskytuje neskoré a nepravidelné vzchádzanie
teplomilných resp.trvácich burín, je vhodnejšie zvoliť preemergentný herbicíd, ktorý
zaistí dlhodobú ochranu od sejbe po zapojenie porastu kukurice. Postemergentné
heicídy sú v týchto oblastiach účelné pri niţšej úrovni zaburinenosti jednoročnými
burinami, pri očakávanom výskyte trvácich burín a pri neskoršej sejbe kukurice.
V niţšich polohách býva naopak výhodnejšia postemergentná ochrana, pretoţe
umoţňuje jednak jednorázove zasiahnuť ako skoré tak i neskoré buriny,a navyše
eliminuje vplyv pôdneho prostedia, ktoré je v týchto oblastiach z dôvodu častejšícj
prísuškov, vyššej sorpcie a biologickej aktivity pôdy častým dôvodom zlihania
preemergentných herbicídov.
Týr a Smatana (2006) ako výhodu postemergentných prípravkov uvádzajú
nenáročnosť na prácu súpravy strojov ako aplikácie ppi a preem herbicídnych
prípravkov.
Pripomínajú na reálnu skutočnosť čo s týka ochrany kukurice na Slovensku, kde je 50%
plôch kukurice ošetrovaných predsejbovo, 48% postemergentne a 2% plôch nie je
vôbec ošetrených proti burinám. A pouţívanie herbicídov v súčasnosti preto povaţujú
ako beţnou praxou v ochrane proti burinám. Poľnohospodárski odborníci, ktorí pracujú
s istotou, postrekujú iba niektoré pozemky dvakrát, ostatné iba jedenkrát, a autori
konštatujú, ţe reálne je moţné túto ochranu presunúť na termín postemergentný.
V poľnohospodárskej praxi uvádzajú ešte pár odporúčaní:
V suchom roku: cielene plánovať aplikáciu – vynechať ppi a preem aplikáciu
a zabezpečiť spoľahlivú a kvalitnú účinnosť e-post aplikovaných prípravkov.
Vo vlhkom roku: cielene naplánovať e-post aplikáciu tam, kde je to moţné,
pouţiť vlastnú post aplikáciu, aby neprerástli buriny do vyšších rastových fáz (3.-4.
list).
Potrebné je pripomenúť si, ţe e-post aplikáciou sa nedá nahradiť tradičná preem a post
aplikácia na celej výmere kukurice. Tento spôsob je najspoľahlivejším doplnkom
39
štandardných technológií v suchom roku pri ničení burín v kukurici pri najniţších
nákladoch na hektár.(Týr, Karkulín, 2004).
3.10 Herbicídne prípravky v kukurici siatej
Ponuka herbicídov z rôznych skupín je i pri zákaze pouţívania atrazínu viac neţ
dostatočná, ale tým zvyšujúce sa nároky na rozhodovacie schopnosti a vzniká
nebezpečie voľby nevhodného alebo zbytočne nákladného herbicídu. Pre pestovateľov
sú najdôleţitejšími vlastnosťami herbicídov jeho biologická účinnosť a selektivita.
Herbicídy pouţívané v kukurici sú veľmi rozlišné a patria do niekoľkých chemických
skupín so špecifickým mechanizmom účinku. Ten je dôleţitý jednak z hľadiska rastovej
fázy buriny, a jednak z hľadiska antirezistentnej stratégie (Jursík, 2006).
Preemergentné prípravky
Z triazínov zostáva naďalej registrovaný terbuthylazin, ktorý je obsiahnutý
v prípravku Click 500 SC, ktorý sa vyuţíva hlavne do kombinácii s inými
herbicídmi.Moţno ho pouţiť aj samostatne. Ku starším účinným látkam patrí aj
acetochlor obsiahnutý v prípravkoch Trophy a Guardian Safe Max, ktoré sú cenovo
výhodné a majú pomerne široké spektrum účinnosti na jednoročné dvojklíčnolistové
a trávovité buriny. Nevýhodou je menšia účinnost na neskoršie vzchádzajúce buriny. Na
pozemkoch kde je vyššia úroveň zaburinenia Soupek (2008) odporúča Merilin 750 WG
preemergentný prípravok buď jednotlive alebo do kombinácií (Soukup, 2006).Prípravok
s úč. látkou isoxaflutole,učinkuje na jednoročné dvojklíčnolistové a do značnej miere aj
na trávovité buriny, hubí jeţatku kuriu, moháre, výdrv prosa, ovos hluchý, mrlíky,
láskavce,rumany, ľuľok, durmany a ďalšie. Merilin 750 WG v kombnácii s pr´pravkami
na báze acetochlóru pôsobí tieţ na ambróziu, durman a vykazuje zlepšný účinok na
výdrv slnečnice a lipkavec. Tieţ na preemergentnú aplikáciu Kulhánek (2006) odporúča
náhradné prípravky namiesto zakázaného atrazínu Stomp a Frontier proti širokému
spektru jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových burín. Sú tu ešte napr : Afalon 45
SC, Callisto 480 SC (účinný aj na jeţatku), Lasso, Dual, Lumax obsahujúci 3 úč.látky
mesomitrone, metolachlor, terbuthylazine ukazuje perfektnú účinnosť voči jeţatke,
moháru sivému, láskavcovi, mrlíku,peniaţku roľnému, pohávkovcu ovíjavému,lipkavcu
a fialkam. Môţe byť vhodná aj taká stratégia následného postemergentného ošetrenia
40
po preemergentnom. Preemergntné ošetrenie v takom prípade plní akúsi poistku
v ochrane proti burinám ( Jursík, 2008).
Postemergentné prípravky
Ako druh postemergentnej aplikácie- e –Post aplikácia prípravkom Grid pôsobí
na jeţatku, moháre a ine trávovité buriny. Hubí široké spektrum dvojklíčnolistových
burín láskavce, mrlíky, stavikrvy, výdrv repky a slnečnice. Ako klasické
postemergentné herbicídy sa pouţívajú predovšetkím sulfonylmočovinové prípravky.
Za tým čo thifensulfuron (prípravok Refine), tritosulfuron (Arrat) pôsobí na
dvojklíčnolistové buriny, foramsulfuron + iodosulfuron (Maister), nicosulfuron
(Milagro, Epilog) a rimsulfuron (Titus plus WG, Grid) vykazujú vysokú účinnosť na na
burinové trávy, predovšetkým jeţatku kuriu a pýr plazivý. Účinnosť všetkých
sulfonylmočovinových hebicídov klesá s rastúcou fázou burín. V neskorších rastových
fázach je pre dosiahnutie dostatočnej účinnosti na dvojklíčnolistové buriny
(predovšetkým trváce druhy) nutná kombinácia TM s rastovými herbicídami – Lontrel,
Banvel, Esteron, Starane. V neskorších fázach na preriasle buriny napr. mrlíky, ľuľok
čierny vysokú účinnosť vykazuje prípravok Pardner. Extrémne zaburinenie preriaslými
burinami je však vhodnejšie riešiť TM kombináciou prípravkov Maister + Pardner.
(Jursík, 2010).
3.11 Poškodenie kukurice siatej herbicídmi - fytotoxicita
Neovplyvniteľné faktory, ako sú napríkad chlad, teplo, sucho alebo zamokrenie
pôdy, prakticky pri všetkej činnosti nemôţeme vylúčiť. Ale napríklad z kategórie
ovplyvniteľných je to moţné. Jedným s týchto ovplyvniteľných faktorov je riziko
poškodenia kukurice postemergentnými herbicídmi. S blíţiacim sa obdobím výsevu
kukurice vstupuje stále viac do popredia voľba najvhodnejšieho spôsobu ochrany
porastu proti burinám. Čo sa týka preemergentnej a postemergentnej ochrany, oba
spôsoby majú svoje klady a zápory a záleţí iba na pestovateľovi ako dokáţe klady
vyuţívať vo prospech úrody.
Všeobecne panuje názor ţe je postemergentné ošetrenie drahšie. Je to otázna a
relatívna vec, pretoţe sa s postemergentnou aplikáciou viaţe likvidácia pýru plazivého a
pichliača roľného. Pokiaľ sa bude porovnavať porovnateľné likvidáciu jednoročných
41
burím-preemergentnou aplikaciou (preemergentné herbicidy nezlikvidujú trváce
buriny) tak bude finančný rozdiel zanedbateľný, a naopak výhodnejší pre
postemergentné herbicídy.
Aplikácia postemergentnych herbicídov by mala byťukončená do fáze 6. listu
kukurice.Pri opozdení sú mladé rastlinky vystavené stresu, ktorý ma za následok
v lepšom prípade iba spomalenie či zastavenie rastu kukurice na určitú dobu, v horšom
nenávratné poškodenie rastlín kukurice. Cieľom preemergentnych aplikácií je zaistiť
čistý porast uţ od vzchádzania kukurice. Rizik je pri horšej predsejbovej príprave pôdy
alebo pri nevhodných vlahových podmienkach, kedy je účinok aplikovaných
preemergentných prípravkov zníţený a musí následne dochádzať k opravám
postemergentnými prípravkami. Takýto postup nielen výrazne zvyšuje náklady, ale
súčasne i riziko poškodenia kukurice stresom vyvolaným neskorou aplikáciou rastových
herbicídov. Kukurica je najcitlivejšia na stres vo fáze formovania vegetačného vrchola,
tj. medzi 5. aţ 12. listom. Vo fáze 5.-8. listu dochádza k zakladaniu maximálneho počtu
radov zŕn na šúľku.
Pri postemergentnom ošetrení rastlina kukurice musí metabolizovať účinnú látku.
Pokiaľ odbúrávanie účinnej látky nie je dostatočne rýchle, začne tlmiť vývoj zárodkov
zŕn na šúľku. Postemergentné herbicídy na báze solí a derivátov fenoxykyselín (2,4-D,
MCPA, dicamba) sú razantnejšie k rastlinám kukurice. Pri nich platí podmienka skorej
aplikácie, inak pri ich neskoršej aplikácii dochádza k poškodeniu. Pri ich oneskorenej
aplikácii dochádza nie len k redukcii počtu zŕn na šúľku, ale i k poškodeniu koreňového
systému rastlín kukurice. Takýmito chybámi sa pripravujeme o poţadovanú úrodu
biomasy( siláţ) ale i o podiel šúľkov, resp. úrodu zrna (Bosák, 2006).
42
4 CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce bolo sledovať a zhodnotiť reguláciu zaburinenosti
kukurice siatej herbicídmi. Sledovali sme účinok herbicídov: Laudis®, MaisTer
® a
Adengo® na početnosť jednotlivých burín a súčasne aj ich vplyv na úrodu kukurice
siatej hybridu 36.06. Pokusy boli realizované na pozemku Dolná Malata v preibehu
rokov 2009 – 2010.
43
5 MATERIÁL A METODIKA
5.1 Druh, miesto a rok zaloţenia pokusu
Regulácia zaburinenosti v poraste kukurice siatej herbicídmi bola riešená
v poľných maloparcelových pokusoch počas dvoch rokov (2009, 2010), na
experimentálnej báze Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na pozemkoch
Dolná Malanta.
5.2 Varianty pokusu
Technológia pestovania kukurice siatej v roku 2009:
a) predplodina: pšenica letná forma ozimná,
b) orba: hlboká dňa 3.12.2008,
c) predsejbová príprava pôdy: smykobrány + kombinátor,
d) hnojenie: bez hnojenia,
e) termín sejby: 21.04.2009,
f) aplikácia herbicídov: podľa variantov,
g) zber: 17.10. 2009,
h) sledovaná odroda (hybrid) kukurice siatej: LG 36.06,
i) výmera pokusnej parcely: 30 m2.
V roku 2009 boli vykonané aplikácie herbicídov v termínoch :
V1: Laudis OD 2,25 lha-1
21.5.2009
V2: Laudis OD 2,25 lha-1
29.5.2009
V3: Laudis OD 2,25 l.ha-1
8.6.2009
V4: MaisTer + Istroekol 0,15 kg + 2 l.ha-1
21.5.2009
V5: neošetrená parcela – kontrola
Technológia pestovania kukurice siatej v roku 2010:
a) predplodina: pšenica letná forma ozimná,
b) orba: hlboká dňa 17.12.2009,
c) predsejbová príprava: smykobrány + kombinátor
44
d) hnojenie: bez hnojenia
e) sejba: 27.04.2010
f) aplikácia herbicídov: podľa variantov
g) zber: 12.10.2010
h) sledovaná odroda (hybrid) kukurice siatej: LG 36.06
i) výmera pokusnej parcely:30 m2
V roku 2010 boli vykonané aplikácie herbicídov v termínoch :
V1: Laudis OD 2,2l ∙ha 9.6.2010
V2: MaisTer + Istroekol 0,15kg + 2l∙ha 9.6.2010
V3: Adengo SC 0,4l ∙ha 3.5.2010
V4: Adengo SC 0,4l ∙ha 13.5.2010
V5: neošetrená parcela – kontrola
5.3 Charakteristika podmienok pokusu
5.3.1 Klimatické a meterologické podmienky pokusného stanovišťa
Podkladové údaje pre charakteristiku poveternostných podmienok sme získali
z Katedry biometeorológie a hydrológie, FZKI, SPU v Nitre.
V rámci agroklimatickej rajonizácie má územie, kde bol pokus realizovaný,
nasledovné členenie :
-makrooblasť – teplá, s teplotnou sumou t10°C v rozpätí 2400 – 3100°C,
-oblasť – prevaţne teplá, s priemernou teplotnou sumou t10°C v rozpätí 2800 –
3000°C,
-podoblasť – veľmi suchá, s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlaţovania za VI. a
VIII. mesiace KVI.-VIII. = 150 mm,
-okrsok – prevaţne miernej zimy s priemerom absolútnych miním Tmin = –18 aţ –21°C.
Dolná Malanta so zemepisnou šírkou 48°19´ a zemepisnou dĺţkou 18°07´ sa
nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej níţiny v časti Nitrianskej pahorkatiny.
Nadmorská výška je 172,5 m. n. m. Priemerný ročný úhrn zráţok (1951 – 1980) je
532,5 mm, za vegetačné obdobie 309,4 mm. Priemerná ročná teplota je 9,7°C (1951 –
45
1980) a za vegetačné obdobie 16,3°C. Priemerné teploty a úhrny zráţok uvádzajú
nasledovné tabuľky .
Tab. 4
[Priemerné teploty a charakteristika obdobia v roku 2009]
Rok 2009 t [ºC]
Normál 1961-1990
Dt [oC] Charakteristika
I. -2,3 -1,7 -0,59 normálny
II 1,0 0,7 0,29 normálny
III 5,1 5 0,13 normálny
IV 14,3 10,4 3,93 mimoriadne teplý
V 16,0 15,1 0,91 normálny
VI 18,4 18 0,40 normálny
VII 22,2 19,8 2,43 veľmi teplý
VIII 20,8 19,3 1,48 teplý
IX 14,7 15,6 -0,88 normálny
X 10,1 10,4 -0,30 normálny
XI 6,2 4,5 1,67 teplý
XII 0,9 0,1 0,75 normálny
rok 10,61 9,7 0,91 teplý
46
Tab. 5
[Priemerné úhrny zrážok a charakteristika obdobia v roku 2009]
Rok 2009 Z [mm]
Normál 1961-
1990 % n Charakteristika
I. 41,7 31 135 vlhký
II 53,8 32 168 veľmi vlhký
III 52,0 30 173 veľmi vlhký
IV 20 39 51 suchý
V 39 58 67 suchý
VI 81,1 66 123 normálny
VII 94,1 52 181 veľmi vlhký
VIII 26,1 61 43 veľmi suchý
IX 47,2 40 118 normálny
X 27 36 75 normálny
XI 55 55 100 normálny
XII 47,5 40 119 normálny
rok 584,5 539 108 normálny
47
Tab. 6
[Priemerné teploty a charakteristika obdobia v roku 2010]
Rok 2009 t [ºC]
Normál 1961-
1990 Dt [oC] Charakteristika
I. -2,8 -1,7 -1,1 normálny
II 0,2 0,7 0,5 normálny
III 5,3 5 0,3 normálny
IV 10,6 10,4 0,2 normálny
V 15,1 15,1 0,0 normálny
VI 20,1 18 2,1 veľmi teplý
VII 23,0 19,8 3,2 mimoriadne teplý
VIII 19,5 19,3 0,2 normálny
IX 14,0 15,6 -1,6 studený
X 7,8 10,4 -2,6 veľmi studený
XI 7,6 4,5 3,1 veľmi teplý
XII -2,3 0,1 -2,2 studený
rok 9,9 9,7 0,2 normálny
48
Tab. 7
[Priemerné úhrny zrážok a charakteristika obdobia v roku 2010]
Rok 2009 Z [mm]
Normál 1961-
1990 % n Charakteristika
I. 44,4 31 143 vlhký
II 7,2 32 23 normálny
III 20,6 30 69 normálny
IV 95,3 39 244 mimoriadne vlhký
V 157,1 58 271 mimoriadne vlhký
VI 158,3 66 240 mimoriadne vlhký
VII 51,9 52 100 normálny
VIII 103,3 61 169 veľmi vlhký
IX 76,7 40 192 veľmi vlhký
X 28,7 36 79 normálny
XI 72,6 55 132 vlhký
XII 52,7 40 132 vlhký
rok 868,8 539 161 veľmi vlhký
5.3.2 Pôdna charakteistika pokusného stanovišťa
Pokusné stanovište je na hnedozemi, vytvorenej na proluviálnych zaúrašovaných
sedimentoch. Pôdny profill hnedozeme má 3 genetické horizonty ( Ap, Bt, C), z ktorých
hlavným diagnostickým horizontom je luvický Bt horizont vzniknutý v dôsledku
iluviálnej akumulácie translokovaných koloidov. Stratifikácia pôdneho profilu:
humusový horizont (A), pod ním luvický horizont (Bt), pod ním prechodný horizont
(Bt ∕C ) a pod ním je ôdotvorný substrát C.
Skúmaná hnedozem je v podorničí ílovitá. Merná hmotnosť je v rozpätí 2600-
2630 kg∙m-3 a objemová motnosť v rozmedzí 1350-1440 kg∙m-3. Orničná časť profilu
je mierne zhutnená (pórovitosť, P= 45-48%) a podorničie je utlačené (P=42%). Pôda
má vysokú kapilárnu nasiakavosť (36-40%), maximálnu kapilárnu vodnú kapacitu(30-
34%) aj retenčné vodnú kapacitu(27-30%). Obsah humusu v ornici je stredný (2,16%).
Pôdna reakcia je kyslá aţ slabo kyslá pH 5,03-5,69 (Hanes, 1993).
49
5.3.3 Charakteristika pouţitej odrody
LG 36.06
Pouţitá odroda je kombinovaný hybrid vhodný na pestovanie na zrno, siláţ aj
vlhké zrno. Registrovaný bol v roku 1998 ako skorý hybrid s FAO asi 300. Suma
efektívnych teplôt pre dosiahnutie poţadovanej úrody sa pohybuje v rozmedzí 1650 -
1740°C za vegetačné obdobie. Vyuţitie hybridu je v prechodnej a kukuričnej výrobnej
oblasti. Dosahuje veľmi dobré úrody zrna, v pokusnom období dosiahla priemer 12,22
t∙ha-1
, čo je 104,4% priemeru kontrolných odrôd. Jeho charakteristikou je dlhoročná
spoľahlivosť v najrozličnejších pestovateľských podmienkach stredné aţ vyššie
rastliny,veľmi vyrovnané nasadenie šúľka s dobrým ozrnením, výborná tolerancia sucha
a chladu, rýchly rast a veľmi dobrý zdravotný stav počas celej vegetácie (Banič, 2004).
Odporúčaný výsevok pre normálne podmienky je 75 000-80 000 zŕn∙ha-1
, a v horších
podmienkach sa odporúča zvýšiť na 80 000-85 000 zŕn∙ha-1
. V našom prípade výsevok
bol 81 000 zŕn∙ha-1
.
5.3.4 Charakteristika pouţitých herbicídov
Laudis® OD
Postrekový, postemergentný, selektívny, systémový herbicíd vo forme olejovej
disperzie pre riedenie vodou s účinnou látkou tembotrione . Účinná látka tembotrione
narúša tvorbu katotenoidov. Blokovaním biosyntézy karotenoidov je narušený ochranný
štít v listoch pred škodlivým UV ţiarením, čo spôsobuje rozklad chlorofylu a následné
viditeľné vybielenie a zasychanie burín. Laudis OD účinkuje predovšetkým cez listy,
preto by mali byť buriny pri aplikácii dostatočne vzídené, tak aby následne
nedochádzalo uţ k ich početnejšiemu vzchádzaniu. Účinná látka tembotrione je po
ošetrení veľmi rýchlo prijímaná burinami a systémovo rozvádzaná v rastlinných
pletivách, predovšetkým smerom k rastovým vrcholom. Citlivé rastliny viditeľne vednú.
Laudis OD nemá pôdnu reziduálnu účinnosť. Dáţď 1hodinu po aplikácii nezniţuje
účinok prípravku.
Prípravok Laudis OD spoľahlivo účinkuje proti celému radu dvojklíčnolistových
a jednoročných a jednoklíčnolistových burín v kukurici. Citlivé buriny: láskavce,
horčiaky, stavikrv vtáči, mrlíky, pichliač roľný, voškovníky, podslnečník Theofrastov,
loboda konáristá, ambrózia palinolistá, ibištek trojdielny, baţanka ročná, kapsička
50
pastierska, peniaţtek roľný, ľuľok čierny, lipkavec, konopnica napuchnutá, výmrv
slnečnice, hluchavky, horčica roľná, reďkev ohnicová, durman obyčajný, hviezdica
prostredná, výmrv repky, štiavec kučeravý, jeţatka kuria, proso siate, moháre. Stredne
citlivé dvojklíčnolistové buriny sú parumanček nevoňavý, pohánkovec ovijavý a fialka
roľná. Buriny by mali byť pri aplikácii uţ čo najviac vzídené. Dvojklíčnolistové druhy
sú najspoľahlivejšie ničené v rastových fázach do 8 pravých listov a jednoklíčnolistové
druhy do vytvorenia 1–2 odnoţí, okrem ovsa hluchého, ktorý je dostatočne citlivý do
začiatku odnoţovania. Pri neskoršej aplikácii môţu byť buriny prerastené a účinnosť
môţe byť niţšia. Najlepšia účinnosť sa dosiahne pri aplikácii na mladé, aktívne rastúce
buriny pri priaznivých podmienkach pre rast a vývoj rastlín. Najvhodnejším termínom
pre ničenie pichliača roľného je od fázy prízemnej ruţice aţ do výšky 0,15–0,20 m.
Na pozemkoch silno zaburinených pohánkovcom ovíjavým odporúčame pouţiť
kombináciu s prípravkom Pardner 22,5 EC v dávke 0,7 l.ha-1
. Laudis sa v tejto
kombinácii pouţije v dávke 1,6–2 l∙ha-1
podľa rastových fáz burín a výskytu pichliača.
Proti pichliaču je potrebné v kombinácii aplikovať Laudis v dávke 2 l.ha-1
. Dávka vody
by mala byť pouţitá v rozmedzí 200–400 l.ha-1
.
Adengo® SC
Postrekový herbicídny prípravok vo forme tekutého dispergovateľného
koncentrátu s účinnými látkami thiencarbazone-methyl a isoxaflutole. Účinné látky
prípravku Adengo SC, sú absorbované klíčiacimi burinami, korienkami a hypokotylom
vzchádzajúcich burín a listami a koreňmi mladých burin po vzídení. V priaznivých
vlahových podmienkach buriny väčšinou nevzídu vôbec alebo vzídu vybielené a
následne odumierajú. Prípravok pôsobí aj na buriny rezistentné k triazínovým
herbicídom. isoxaflutole a thiencarbazone-methyl sa vyznačujú malým pohybom v
pôde. Prípravok má v pôde reziduálny účinok počas 7 - 8 týţdňov, preto v priaznivých
vlahových podmienkach zabraňuje rastu burín aţ do zapojenia porastov kukurice.
Silné zráţky a chladné počasie v období klíčenia a vzchádzania môţu zvýšiť
citlivosť kukurice na prípravok.
Citlivé buriny: durmany, láskavce, mrlík biely, mrlík hybridný, stavikrv vtáči,
horčiak obyčajný, podslnečník Theofrastov, iva voškovníkovitá, voškovník obyčajný,
ambrózia palinolistá, baţanka ročná, ibištek trojdielny, výmrv repky, výmrv slnečnice,
51
pohánkovec ovíjavý, pupenec roľný, kapsička pastierska, peniaţtek roľný, horčica
roľná, prýštec, konopnica napuchnutá, lipkavec obyčajný, hluchavky, rumančeky,
ruman roľný, perovec sivý, ľulok čierny, hviezdica prostredná, veroniky, fialky, mlieče,
čistec roľný, zemedym lekársky, portulaka zeleninová, jeţatka kuria, proso siate,
moháre, prstovka krvavá a ovos hluchý. Pri skorej postemergentnej aplikácii potláča v
raste vzídený pýr plazivý, pichliač roľný a prasličku roľnú.
Adengo SC je potrebné pouţiť preemergentne alebo skoro postemergentne
najneskôr do 3 listov kukurice. Pre dosiahnutie spoľahlivej reziduálnej účinnosti je
potrebná dostatočná vlhkosť pôdy. V prípade sucha po sejbe kukurice je vhodné
aplikáciu vykonať aţ po jej vzídení. Vzídené citlivé dvojklíčnolistové buriny sú ničené
do rastovej fázy 4 pravých listov. Citlivé jednoklíčnolistové buriny sú ničené do
rastovej fázy 3 listov. Odporúčaná dávka vody je 200 - 400 l.ha-1
.
MaisTer ®
Postrekový postemergentný selektívny systémový herbicíd vo forme vo vode
dispergovateľných granúl s účinnými látkami formasulfuron a iodosulfuron-methyl.
Účinné látky prípravku MaisTer, patria do skupiny sulfonymočovín. Ich mechanizmom
účinku je inhibícia enzýmu acetolaktát syntetázy. Ošetrené citlivé buriny prestávajú rásť
ihneď po aplikácii, prestávajú konkurovať kukurici, objavujú sa na nich chlorózy,
nekrózy a postupne počas 2-4 týţdňov odumierajú. Účinné látky sú prijímané najmä
listami.
Prípravok má v závislosti na dávke reziduálnu účinnosť 2 - 3 týţdne. Teplo,
vyššia vzdušná vlhkosť a vlhká pôda v období aplikácie účinok urýchľujú. Sucho a
ďalšie nepriaznivé podmienky pre rast účinok spomaľujú.
MaisTer poskytuje najširšie spektrum účinnosti spomedzi všetkých súčasne
pouţívaných herbicídov v kukurici. V dávke 0,15kg∙ha-1
spoľahlivo ničí väčšinu burín v
kukurici. Z jednoročných jednoklíčnolistových burín ničí jeţatku kuriu, moháre, proso
siate poľné, ovos hluchý a lipnicu ročnú. Z dvojklíčnolistových burín ničí láskavce,
mrlíky, lobody, horčiaky, stavikrvy, durman obyčajný, podslnečník Theofrastov, ivu
voškovníkovitú, voškovníky, výmrv slnečnice, lipkavec obyčajný, baţanku ročnú,
rumančekovité buriny, hluchavky, horčicu, lýrovku obyčajnú, kapsičku pastiersku,
ľuľok čierny, ţltnicu pŕhľavolistú, peniaţtek roľný, ţltnicu maloúborovú, hviezdicu
prostrednú, nezábudku roľnú, veroniky, reďkev ohnicovú, fialky, výmrv repky,
52
zemedym lekársky a ďalšie. Z trvácich burín ničí pichliač roľný, pýr plazivý, povoju
plotnú a palinu dračiu. Menej citlivý je pupenec roľný a pohánkovec ovíjavý.
MaisTer aplikujte vţdy v zmesi s 2 l∙ha-1
oleja Istroekol v rastovej fáze 2 - 6 listov
kukurice. Pri neskoršej aplikácii môţu byť buriny prerastené a účinok nemusí byť
spoľahlivý, navyše sa zvyšuje citlivosť kukurice na prípravok. Najlepšia účinnosť sa
dosiahne pri aplikácii na mladé, aktívne rastúce buriny pri priaznivých podmienkach pre
ich rast. Dvojklíčnolistové buriny sú najcitlivejšie od vzídenia do 6 listov, neskôr
účinnosť najmä pri nepriaznivých podmienkach u menej citlivých burín môţe klesať.
Jednoklíčnolistové buriny sú najcitlivejšie od vzídenia do konca odnoţovania. Pýr by
mal byť v rastovej fáze 3 - 6 listov (výška 0,10 – 0,15 m). Najvhodnejším termínom na
ničenie pichliača roľného je od rastovej fázy prízemnej ruţice aţ do výšky 0,10 – 0,15
m. Pri silnom výskyte pohánkovca ovíjavého odporúčame kombináciu s prípravkom
Pardner 22,5 EC v dávke 0,75 l∙ha-1
. Uvedenú kombináciu neodporúčame pouţiť pri
silnom výskyte pichliača.
MaisTer neodporúčame aplikovať na porast poškodený škodcami alebo vplyvom
nepriaznivého počasia (mráz, ľadovec a pod.). Prípravok pouţite len 1 krát za
vegetáciu! Dáţď 90 minút po aplikácii nezniţuje účinnosť prípravku. Odporúčaná
dávka vody pri aplikácii prípravku MaisTer je 200 - 400 l∙ha-1
. Pri aplikácii nesmú byť
zasiahnuté susedné plodiny ani kultúry.
5.3.5
5.3.6 Postup práce
Na pokusných parcelách bola v rokoch 2009 – 2010 vykonaná tradičná príprava
pôdy pre vytvorenie vhodných podmienok pre sejbu, ošetrovanie a následné
vzchádzanie plodiny, v našom prípade kukurice siatej. V sledovaných rokoch sme
zasiali odrodu kukurice LG 36.06. V rámci osevného postupu ako predplodina počas
týchto dvoch sledovaných rokoch bola pšenica letná forma ozimná, po ktorej sme
vykonali podmietku a následne jej ošetrenie, ako je uvedené v technológii pestovania
v rámci kapitoli 4.2. Pred aplikáciou a stanovených termínoch po aplikácii sa zisťovali
nasledovné ukazovatele.
Zisťovalo sa:
Stav porastu a burín pred ošetrením
53
Zaburinenosť porastov sa hodnotila podľa Hosnedla (1979). Daný autor uvádza
stupne zaburinenosti S1 – S6 , ale pri realizácii pokusov sme pouţili upravenú stupnicu
S1 – S4, vzhľadom k jej funkčnosti (Týr, 1997).
Účinok pôsobenia herbicídov sa hodnotil podľa medzinárodnej Bonitačnej stupnice
EWRS. Štatistické vyhodnotenie získaných údajov sme vykonali pomocou programu
Excel.
Okrem účinku herbicídu na buriny sa posudzoval aj ich prípadný negatívny vplyv
na kukuricu siatu – fytotoxicita.
Účinok herbicídov na buriny sa vyhodnocoval výpočtom podľa Abottovho vzorca.
Abottov vzorec pre výpočet účinnosti pouţitých herbicídov:
C – T
U (%) = ––––– x 100
C
Keď je: U – účinok herbicídov v %.
C – počet ţivých burín v neošetrenom poraste (kontrola).
T – počet ţivých burín po regulácií zaburinenosti.
Pri aktuálnej zaburinenosti je dôleţité poznať aj vývojové fázy kultúrnych rastlín,
ktoré uvádzame v tabuľke podľa EWRS:
54
Tab. 8
[Rastové fázy burín podľa EWRS(European Weed Research Society)]
Dvojklíčnolistové Jednoklíčnolistové
A - klíčiace semeno, minimálne sa
vytvoril koreň, alebo preráţa cez
pôdu jeho zahnutý klíček
A - vzchádzanie, koleoptyle preráţa povrch
pôdy
B - fáza 1. listu
B - klíčiaca rastlina sa vyrovnala a
vytvorila dva klíčne listy
C - fáza 2 listov
D - fáza 3 listov
C - prvý list (alebo pár listov) sa
vytvárajú, klíčne listy sú ešte zrejmé
E - začiatok odnoţovania
F - hlavné odnoţovanie
D - sú vyvinuté dva, alebo viacej listov,
alebo praslenov listov ich počet
môţe byť uvedený číslom za
písmenom, napr. D4 rastliny, ktoré
vytvárajú listovú ruţicu sa označujú
D (R)
G - ukončené odnoţovanie
H - začiatok steblovania
I - fáza 1.kolienka, moţno ho nahmatať
J - fáza 2 kolienok
E - väčšina kvetov je ešte v pukoch K - objavenie sa posledného listu
L - fáza jazýčka
F - väčšina kvetov je rozkvitnutá M - otváranie poslednej listovej pošvy
N - začiatok
G - rastliny a plody O - koniec
P - začiatok kvitnutia
H - rastliny odumierajú nie však
pouţitím herbicídov!
Q - koniec kvitnutia
R-W - tvorba zŕn - plná zrelosť
Vo zvláštnych prípadoch je potrebné prihliadať k tomu, ţe ešte podstatná časť rastlín nevzišla,
ale skoro vzíde. V takýchto prípadoch sa pre dvoj i jednoklíčnolistové rastliny pouţíva
symbol „OA“.
55
Pre hodnotenie účinku herbicídov na buriny a poškodenie kultúrnych rastlín
herbicídmi sme pouţili bonitačnú stupnicu EWRS (European Weed Research Society)
Tab. 9
[Bonitačná stupnica EWRS časť.1]
Stupeň pokryvnosti
burín Účinnok prípravku na buriny
% Hodnota Príznaky na rastlinách % Hodnota Slovami
0 1 Porast bez ţivých burín 100,0 1 výborný
2,5 2 Ojedinele ešte ţivé buriny 97,5 2 veľmi dobrý
5,0 3 Malé mnoţstvo ešte ţivých burín, silné
poškodenie burín 95,0 3 dobrý
10,0 4 Časť burín ešte ţivých, zreteľné
poškodenie burín 90,0 4 uspokojivý
15,0 5 Ešte zreteľné poškodenie burín 85,0 5 dostatočný
25,0 6 Poškodenie burín nedostatočné 75,0 6 nedostatočný
35,0 7 Nepatrné poškodenie burín,
z veľkej časti ešte rastú 65,0 7 slabý
67,5 8 Nevýznamné poškodenie, buriny sa
vyvíjajú takmer normálne 32,5 8 veľmi slabý
100,0 9 Ţiadne poškodenie, buriny rastú ako na
nepoškodenej parcele 0 9 ţiadny
56
Tab. 10
[Bonitačná stupnica EWRS časť.2]
Účinok prípravku na kultúrne rastliny ( fytotoxicita )
Príznaky na rastlinách % Hodnota
bez akéhokoľvek poškodenia 0 1
jednotlivé listy nepatrne poškodené 2,5 2
ojedinele poškodené listy i nepatrné zabrzdenie rastu 5,0 3
väčšina listov poškodená, zreteľné zabrzdenie rastu 10,0 4
silné poškodenie listov, ktoré ešte neodumierajú avšak badať zabrzdenie 15,0 5
rastu celá rastlina poškodená 25,0 6
čiastočne odumretie listov 35,0 7
listy odumreli, čiastočne odumierajú celé rastliny 67,5 8
rastliny odumreté 100,0 9
57
6 VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE
Kukurica siata pomerne citlivo reaguje na zaburinenie predovšetkým v skorých
fázach, lebo má dlhý časový intervál od sejby po vytvorenie zapojeného porastu.Vo
väčšine burinového spektra v kukurici siatej prevládajú buriny zo skupiny jarné
neskoré a tieţ aj niektoré trváce buriny.
6.1 Rok pokusu 2009
Z hľadiska poţiadaviek kukurice siatej na poveternostné podmienky je sledovaná
oblasť na jej pestovanie vyhovujúca. Výška úrody kukurice závisí okrem
agrotechnických zásahov hlavne od rovnomernosti rozdelenia abiotických činiteľov
v priebehu roka a hlavne počas vegetačného obdobia.
Rok 2009 bol z hľadiska poveternostných podmienok pomerne priaznivý. Počas
vegetácie bol úhrn zráţok 334,5mm. Na začiatku vegetácie v mesiacoch február a marec
teploty sa pohybovali v normále, kým zráţok bolo vo väčšom mnoţstve ako by si to
pestovaná plodina vyţadovala.
Príliš vlhké mesiace február a marec v určitej miere brzdia priebeh jarných prác
a následne aj sejbu kukurice. V roku 2009 kukurica sa vysievala 21.apríla. Nadbytok
zráţok vo februári a marci čiastočne vyrovnal mesiac apríl (29mm) a máj (30mm).
Z hľadiska teplotných hodnôt mesiac apríl bol označený ako mimoriadne teplý a máj
ako normálny a z hľadiska zráţok charakterizované ako suché mesiace, čo priaznivo
vplývalo na prehrievanie pôdy a dobré vzchádzanie teplomilnej kukurice, ktorá má na
začiatku vegetácie malý príjem vody. Tieto vysoké teploty začiatkom mája umoţnili
rovnomerné vzchádzanie kukurice.
Za rozsah kritických mesiacov z hľadiska potreby vlahy pre kukuricu moţno
vyznačiť jún, júl a august-obdobie 10 dní pred a 25 dní po metaní. Teplé počasie trvalo
naďalej aj v nadchádzajúcich mesiacoch.
Teploty v júni boli označené za normálne, kým júl bol veľmi teplý a august
teplý. Čo sa týka zráţok v júli nedostatok zráţok zle ovplyvňuje kvitnutie tj. opeľovanie
a následné ozrnenie šúľku kukurice. Avšak mesiac júl bol charakterizovaný ako veľmi
vlhký a napršalo dostatok zrášok, čo nekomplikovalo vývoj tohto úrodotvorného prvku.
V júli napršalo v priemere 94,1mm, čo napomáhalo akumuláciu ţivín v zrne tj.
58
úrodotvorný prvok-hmotnosť 1000 zŕn. Zráţky v júli prospešne vplývali na rast a vývoj
kukurice, kým v auguste nie, pretoţe bol charakterizovaný ako veľmi suchý napršalo
iba v priemere 26,1mm. Môţeme konštatovať, ţe deficit zráţok v týchto mesiacoch
nebol veľký ale rozdelenie zráţok bolo nerovnomerné a teploty nadpriemerné čo
urýchľovalo predčasný nástup obdobia metania.
59
Tab. 11
[Druhové zastúpenie burín a ich počet na m2 deň pred aplikáciou]
Zaradenie do systému
Hron – Vodák (1959)
P. č. Druh buriny
Početné zastúpenie burín vo variantoch
1 2 3 4 5
kontrola
Ozimné
1. Thlaspi
Arvense 1,66 1,33 1,66 1,33 1,66
2. Capsella
bursa pastoris 1,66 1,66 1,00 1,33 2,00
Jarné skoré 3. Anagalis
Arvensis 1,00 0,33 1,33 0,66 2,00
Jarné neskoré
4. Amaranthus
retroflexus 5,33 4,33 6,00 5,66 7,00
5. Chenopodium
Album 25,33 24,66 16,33 28,00 30,66
6. Chenopodium
hybridum 3,00 2,66 3,33 3,33 3,33
7. Persicaria
maculosa 3,00 3,33 4,00 3,66 4,00
8. Tithimalus
Helioscopia 0,33 0,33 0,33 0,66 1,00
9. Sonchus
oleraceus 0,33 0,66 0,66 0,33 1,00
10. Datura
stramonium 1,66 1,33 1,00 1,66 2,00
11. Echinochloa
crus-galli 5,00 4,66 5,33 4,33 5,66
12. Setaria
viridis 3,00 3,33 3,00 2,33 3,66
13. Setaria
pumila 0,66 0,66 0,66 0,33 1,00
Trváce plytšie zakoreňujúce
14. Elytrigia
repens 2,33 2,66 3,00 2,00 4,00
Trváce hlbšie zakoreňujúce
15. Cardaria
draba 1,00 1,33 1,66 1,00 2,00
16. Convolvulus
arvensis 3,66 4,33 4,66 4,00 5,33
60
Aj nasledujúce mesiace pred zberom boli normálne a teplé, a zrno kukurice
pokračovalo v dozrievaní. September bol z hľadiska zráţok a teplôt normálny, a tieţ aj
október, čo napomáhalo stratu vody zo zrna. Zber sme realizovali ručne dňa 17.10.2009,
kedy zrno obsahovalo pribliţne 21 % vody. Zaburinenosť kukurice bola prvýkrát
sledovaná jeden deň pred prvou aplikáciou herbicídov, kedy sme zistili nasledovné
zastúpenie a početnosť burín na m2 podľa variantov.
Zaburinenosť kukurice sme hodnotili po kompletnom vzídení všetkých burín,
kedy kukurica bola vo fáze BBCH 11,16,17,18 v závislosti od variantov. Rastové fázy
burín v čase hodnotenia zaburinenosti boli rozdielne v závislosti od variantov ako je to
uvedené v tabuľke 17 v kapitole Prílohy.
Účinok herbicídnych kombinácií na buriny a ich početnosť po aplikácii sme
hodnotili 3 týţdne po vykonanej aplikácii, kde sme zistili nasledovný stav ako je
uvedené v tabuľke č.12
Z tohto stavu po aplikácii môţeme konštatovať výbornú účinnosť herbicídu vo
variante 1, kde bol aplikovaný prípravok Laudis postemergentne a porast kukurice
zanechal bez výskytu ţivých burín (viď obr. 1). Rovnaký stav bol aj vo variante 4 s
prípravkom MaisTer, kde pri hodnotení účinku prípravok bol hodnotený hodnotou 1
ako výborný a buriny z porastu kukurice zlikvidované. Vo variante 2 kde sme aplikovali
prípravok Laudis postemergentne dňa 29.05.2009 (viď obr. 2) účinnosť bola slabšia na
trváce buriny Elytrigia repens, Cardaria draba a Convolvulus arvensis, kde nové
jedince dokázali znovu obrastať a preto je prípravok ohodnotený hodnotou 3. Tieţ aj vo
variante 3 sa objavil problém opätovnej zaburinenosti (viď obr. 3) trvácími burinami
Elytrigia repens, Cardaria draba a Convolvulus arvensis, s tým ţe ešte pribudla aj
zaburinenosť jarnými neskorými druhmi Sonchus oleraceus a Datura stramonium. Na
tomto variante bol aplikovaný prípravok Laudis postemergentne 8.6.2009.
61
Tab. 12
[Účinnosť herbicídov na buriny a početnosť burín na m2 3 týždne po aplikácii]
Zaradenie do systému
Hron – Vodák (1959)
P. č. Druh buriny
Účinok herbicídov vo variantoch
1 2 3 4 5
kontrola
Ozimné
1. Thlaspi
arvense 1 1 1 1 9
2. Capsella
bursa-pastoris 1 1 1 1 9
Jarné skoré 3. Anagallis
arvensis 1 1 1 1 9
Jarné neskoré
4. Amaranthus
retroflexus 1 1 1 1 9
5. Chenopodium
album 1 1 1 1 9
6. Chenopodium
hybridum 1 1 1 1 9
7. Persicaria
Maculosa 1 1 1 1 9
8. Tithymalus
Helioscopia 1 1 1 1 9
9. Sonchus
Oleraceus 1 1 2 1 9
10. Datura
Stramonium 1 1 2 1 9
11. Echinochloa
crus-galli 1 1 1 1 9
12. Setaria
Viridis 1 1 1 1 9
13. Setaria
Pumila 1 1 1 1 9
Trváce plytšie zakoreňujúce
14. Elytrigia
Repens 1 2 3 1 9
Trváce hlbšie zakoreňujúce
15. Cardaria
Draba 1 2 3 1 9
16. Convolvulus
Arvensis 1 2 3 1 9
Celková účinnosť na variante 1 1-2 1-3 1 9
62
Obr. 1
[Početné zastúpenie burín vo variante 1 v roku 2009]
Obr. 2
[Početné zastúpenie burín vo variante 2 v roku 2009]
0
2
46
8
10
12
1416
18
20
22
2426
28
30
3234
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 2 Thlaspi arvense
Capsellabursa pastoris
Anagalis arvensis
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Tithimalus helioscopia
Sonchus oleraceus
Datura stramonium
Echinochloa crus-galli
Setaria viridis
Setaria pumila
Elytrigia repens
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
28
30
32
34
ks.m-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 1 Thlaspi arvense
Capsellabursa pastoris
Anagalis arvensis
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Tithimalus helioscopia
Sonchus oleraceus
Datura stramonium
Echinochloa crus-galli
Setaria viridis
Setaria pumila
Elytrigia repens
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
63
Obr. 3
[Početné zastúpenie burín vo variante 3 v roku 2009]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
28
30
32
34
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 3 Thlaspi arvense
Capsellabursa pastoris
Anagalis arvensis
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Tithimalus helioscopia
Sonchus oleraceus
Datura stramonium
Echinochloa crus-galli
Setaria viridis
Setaria pumila
Elytrigia repens
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Obr. 4
[Početné zastúpenie burín vo variante 4 v roku 2009]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
28
30
32
34
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 4 Thlaspi arvense
Capsellabursa pastoris
Anagalis arvensis
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Tithimalus helioscopia
Sonchus oleraceus
Datura stramonium
Echinochloa crus-galli
Setaria viridis
Setaria pumila
Elytrigia repens
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
64
Obr. 5
[Početné zastúpenie burín vo variante 5 v roku 2009]
6.2 Rok pokusu 2010
Rok 2010 bol z hľadiska poveternostných podmienok menej priaznivý. Všeobecne
bol to veľmi vlhký rok. Priemerné úhrny zráţok v tomto roku boli 868,8mm. Stabilne
teploty a zráţky na jar umoţnili vykonať jarné predsejbové práce.
Mesiace február a marec boli z hľadiska zráţok a teplôt normálne. Mesiac apríl
bol charakterizovaný ako normalny s teplotou 10,6˚C, a zráţkovo mimoriadne vlhký
s priemerným úhrnom 95,3 mm.V nasledujúcich mesiacoch sa vlhkost zvyšuje takţe,
zráţky merajú v máji ako mimoriadne vlhkom 157,1mm a v júne tieţ 158,3mm.
Nevýhodou vlhkých mesiacov na začiatku vegetácie je nedostatočné prehriatie pôdy a
neskoré vzchádzanie kukurice ako teplomilnej plodine, a jej malej
konkurencieschopnosti voči burinám, ktoré ju prerastajú. V nasledujúcich mesiacoch
poţiadavky na vodu stúpajú a zráţky sú dobre vítané. Optimálne mnoţstvo vlahy pre
kukuricu siatu by malo byť pribliţne 70-80 mm v júni, 100-120 mm v júli a 70-80 mm
v auguste. V 2010 roku júl je mesiac s maximálnými priemernými ročnými teplotami
(23˚C) a normalizovanou vlhkosťou na ozdiel od ostatných veľmi vlhkých mesiacov.
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
28
30
32
34
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 5 (kontrola) Thlaspi arvense
Capsellabursa pastoris
Anagalis arvensis
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Tithimalus helioscopia
Sonchus oleraceus
Datura stramonium
Echinochloa crus-galli
Setaria viridis
Setaria pumila
Elytrigia repens
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
65
Naopak mesiac august sa vyznačoval normalnou hodnotou teplôt, a veľkou vlhkosťou
(napršalo 103,3 mm)
V septembri došlo k zníţeniu teplôt, bol charakterizovaný ako studený a veľmi
vlhký, čo nepriaznivo vplývalo na dozrievanie zrna a tým aj úrodu. Behom mesiaca
napršalo 76,7 mm a priemerné teploty boli 14,0˚C .Obdobie zberu - október bol
charakterizovaný ako veľmi studený s priemernými teplotami iba 10,4˚C a normálnym
úhrnom zráţok, čo nenapomáhalo stratu vody zo zrna kukurice.
Zber bol vykonaný ručne dňa 12.10.2010 pri vlhkosti zrna 25 %.
Zaburinenosť kukurice bola prvýkrát sledovaná jeden deň pred prvou aplikáciou
herbicídov, kedy sme zistili nasledovné zastúpenie a početnosť burín na m2
podľa
variantov(viď tabuľku 13).
66
Tab. 13
[Druhové zastúpenie burín a ich počet na m2 deň pre aplikáciou]
Zaradenie do systému
Hron – Vodák (1959)
P. č. Druh buriny
Početné zastúpenie burín vo variantoch
1 2 3 4 5
kontrola
Ozimné
1. Thlaspi
arvense 4,33 3,33 4,00 4,66 5,66
2. Tripleurospermum
perforatum 4,00 5,66 4,33 3,66 6,00
Jarné skoré
3. Anagallis
arvensis 1,33 1,66 1,00 1,33 2,00
4. Fallopia
convolvulus 4,33 6,00 5,00 4,00 7,60
5. Polygonum
aviculare 5,00 5,66 4,33 6,66 9,33
6. Avena
fatua 3,66 4,66 4,00 5,00 6,66
Jarné neskoré
7. Amaranthus retroflexus 5,00 6,00 4,66 8,00 11,00
8. Chenopodium album 11,66 9,66 13,66 16,66 23,00
9. Chenopodium hybridum 5,33 4,66 5,00 4,00 6,00
10. Persicaria maculosa 4,00 4,66 5,33 5,66 8,00
11. Solanum
nigrum 0,33 1,00 1,66 1,33 2,00
12. Persicaria
lapathifolia 1,66 1,33 1,33 1,00 2,00
13. Setaria spp. 1,66 3,33 4,66 3,00 5,00
14. Echinochloa crus-galli 7,33 10,00 7,00 6,33 11,66
Trváce plytšie zakoreňujúce
15. Lathyrus
tuberosus 0,33 1,66 0,66 1,33 2,00
Trváce hlbšie zakoreňujúce
16. Cardaria
draba 2,00 1,66 2,33 1,33 3,00
17. Convolvulus
arvensis 1,66 2,33 3,66 3,00 4,00
18. Cirsium
arvense 2,00 3,33 4,66 3,66 5,00
67
Porast kukurice v čase hodnotenia početnosti burín bol vo fáze 4 aţ 8 listov.
Buriny boli v čase sledovania zaburinenosti v rozdielnych rastových fázach v závislosti
od sledovaného variantu ako to uvádza tabuľka číslo 18 v kapitole Prílohy.
Hodnotenie účinnosti herbicídov v poraste kukurice siatej v roku 2010 sme
vykonali 3 týţdne po prvej aplikácii herbicídov, kedy sme zistili nasledovný stav:
Z nameraných hodnôt vyplýva výborná účinnosť prípravkov MaisTer vo
variante 2 (viď obr. 7), Adengo (PREE) vo variante 3 (viď obr. 8) a Adengo (POST) vo
variante 4 (viď obr. 9) kde boli zničené všetky buriny ktoré sa tam vyskytovali pred
aplikáciou herbicídov. Úspešne boli zlikvidované aj trváce aj jednoročné buriny. Vo
variante 1 (viď obr. 6) sme zaznamenali slabšiu účinnosť prípravku Laudis,
aplikovaného postemergentne 9.6.2010, na trváce druhy burín Lathyrus tuberosus a
dosť slabá bola jeho účinnosť aj na trváce hlbšie zakoreňujúce druhy: Cardaria draba,
Convolvulus arvensis a Cirsium arvense. Na neošetrených variantoch 5 nebolo ţiadne
poškodenie a buriny sa vyvíjali normálne(viď tabuľku 14 a obr. 10).
68
Tab. 14
[Účinnosť herbicídov na buriny a početnosť burín na m2 3 týždne po aplikácii]
Zaradenie do systému
Hron – Vodák (1959)
P. č. Druh buriny
Účinok herbicídov na buriny
1 2 3 4 5
kontrola
Ozimné
1. Thlaspi
arvense 1 1 1 1 9
2. Tripleurospermum
perforatum 1 1 1 1 9
Jarné skoré
3. Anagallis
arvensis 1 1 1 1 9
4. Fallopia
convolvulus 1 1 1 1 9
5. Polygonum
aviculare 1 1 1 1 9
6. Avena
fatua 1 1 1 1 9
Jarné neskoré
7. Amaranthus retroflexus 1 1 1 1 9
8. Chenopodium album 1 1 1 1 9
9. Chenopodium hybridum 1 1 1 1 9
10. Persicaria maculosa 1 1 1 1 9
11. Solanum
nigrum 1 1 1 1 9
12. Persicaria
lapathifolia 1 1 1 1 9
13. Setaria spp. 1 1 1 1 9
14. Echinochloa crus-galli 1 1 1 1 9
Trváce plytšie zakoreňujúce
15. Lathyrus
tuberosus 2 1 1 1 9
Trváce hlbšie zakoreňujúce
16. Cardaria
draba 3 1 1 1 9
17. Convolvulus
arvensis 3 1 1 1 9
18. Cirsium
arvense 3 1 1 1 9
Celková účinnosť na variante 1-3 1 1 1 9
69
Obr. 6
[Početné zastúpenie burín vo variante 1 v roku 2010]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 1
Thlaspi arvense
Tripleurospermum perforatum
Anagalis arvensis
Fallopia convolvulus
Polygonum aviculare
Avena fatua
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Solanum nigrum
Persicaria lapathifolia
Setaria spp.
Echinochloa crus-galli
Lathyrus tuberosus
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Cirsium arvense
Obr. 7
[Početné zastúpenie burín vo variante 2 v roku 2010]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 2
Thlaspi arvense
Tripleurospermum perforatum
Anagalis arvensis
Fallopia convolvulus
Polygonum aviculare
Avena fatua
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Solanum nigrum
Persicaria lapathifolia
Setaria spp.
Echinochloa crus-galli
Lathyrus tuberosus
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Cirsium arvense
70
Obr. 8
[Početné zastúpenie burín vo variante 3 v roku 2010]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 3Thlaspi arvense
Tripleurospermum perforatum
Anagalis arvensis
Fallopia convolvulus
Polygonum aviculare
Avena fatua
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Solanum nigrum
Persicaria lapathifolia
Setaria spp.
Echinochloa crus-galli
Lathyrus tuberosus
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Cirsium arvense
Obr. 9
[Početné zastúpenie burín vo variante 4 v roku 2010]
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 4Thlaspi arvense
Tripleurospermum perforatum
Anagalis arvensis
Fallopia convolvulus
Polygonum aviculare
Avena fatua
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Solanum nigrum
Persicaria lapathifolia
Setaria spp.
Echinochloa crus-galli
Lathyrus tuberosus
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Cirsium arvense
71
Obr. 10
[Početné zastúpenie burín vo variante 5 v roku 2010]
6.3 Stav a zaburinenosť porastov kukurice siatej za dva roky
spolu
V sledovaných rokoch boli vytvorené pomerne kompletné porasty kukurice siatej
v dobrom výţivnom a zdravotnom stave, okrem v roku 2009, kde bol zdravotný stav
narušený a porast bol poškodený kukuričiarom koreňovým a víjačkou kukuričnou.
Priaznivejšie klimatické podmienky boli v roku 2009 a menej priaznivejšie v roku 2010
v dôsledku nadbytku pôdnej vlhkosti. Priemerné ročné úhrny zráţok za rok 2010 boli
868,8 mm a v roku 2009 584,5 mm, ktorý bol z hľadiska zráţok normálny. Teplejší a
pre pestovanie kukurice vhodnejší bol rok 2009.
V roku 2009 sme na všetkých variantoch zaznamenali 16 burinových druhov,
z ktorých sa pri hodnotení najviac vyskytovali: Chenopodium album, Amaranthus
retroflexus , Echinochloa crus - galli , Convolvulus arvensis, Persicaria maculosa a
Elytrigia repens. Aplikácia herbicídov upravila stav burín na prijateľnejší, lebo
herbicídne zásahy boli vykonané v správnej rastovej fáze burín a v správnej aplikačnej
dávke. V roku 2009 bolo správnejšie pouţiť postemergentnú aplikáciu herbicídov
z hľadiska pôdnej vlhkosti, lebo rok 2009 bol normálny a suchší ako 2010. Naopak
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
ks.m
-2
druhy burín
Početné zastúpenie burín vo variante 5 (kontrola)Thlaspi arvense
Tripleurospermum perforatum
Anagalis arvensis
Fallopia convolvulus
Polygonum aviculare
Avena fatua
Amaranthus retroflexus
Chenopodium album
Chenopodium hybridum
Persicaria maculosa
Solanum nigrum
Persicaria lapathifolia
Setaria spp.
Echinochloa crus-galli
Lathyrus tuberosus
Cardaria draba
Convolvulus arvensis
Cirsium arvense
72
v roku 2010 bol výhodnejší z hľadiska pouţitia preemergentných pôdnych herbicídov,
ktoré zabránili vzchádzanie semien z pôdnej zásobe.
V roku 2010 oproti roku 2009 nebol zaznamenaný výskyt Capsella bursa pastoris,
Tithymalus helioscopia, Sonchus oleraceus, Datura stramonium. V roku 2010 oproti
roku 2009 pribudli niektoré iné burinové druhy: Fallopia convolvulus, Polygonum
aviculare , Avena fatua, Solanum nigrum, Persicaria lapathifolia, Lathyrus tuberosus a
Cirsium arvense.
Oproti roku 2009, v 2010 roku najväčšie zasúpenie mali Chenopodium album,
Amaranthus retroflexus, Polygonum aviculare, Persicaria maculosa, Echinochloa crus
- galli, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum perforatum. V roku 2010
sme na všetkých variantoch zaznamenali 18 burinových druhov (tabuľka 14).
V roku 2009-2010 boli zničené všetky buriny okrem niektorých trvácich druhov,
ktorých ničenie bolo dosť problematické vzhľadom aj na poveternostné podmienky,
najmä v roku 2010. Z dôvodu veľkých zráţok v máji a v júni bola počiatočná účinnosť
herbicídov výborná (hodnoty 1-2), okrem aplikácie prípravku Laudis 9.6.2010, kde
buriny opätovne obrastali.
Pri zbere kukurice sme zisťovali hmotnosť úrody kukurice siatej v obidvoch
rokoch podľa variantov a získané hodnoty sú nasledovné:
Tab. 15
[Úrody kukurice siatej 17.10.2009]
Varianty Prípravok
Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri vlhkosti 14%
(kg.ha
-1)
V1 Laudis 5100
V2 Laudis 4900
V3 Laudis 4890
V4 Maister 4800
V5 Kontrola 2535
73
Obr. 11
[Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti rok 2009]
Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14% vlhkosti (kg .ha-1)
5100
4900
2535
48004890
y = -1100,4Ln(x) + 5498,6
R2 = 0,4245
r=0,65
0
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
11000
12000
13000
Laudis Laudis Laudis Maister Kontrola
Pripravok
kg
. ha
-1
Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)
Log. (Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1))
Legenda:
y – rovnica regresie
R2 – determinačný koeficient
r – korelačný koeficient
Hodnotenie závislosti:
r < 0,3 – slabá závislosť
0,3 < r < 0,5 – mierna závislosť
0,5 < r < 0,7 – význačná závislosť
0,7 < r < 0,9 – veľká závislosť
0,9 < r – veľmi vysoká závislosť
Závislosť úrody kukurice siatej od pouţitia herbicídov hodnotíme na základe
štatistických výsledkov ako význačnú. Pouţitými herbicídnymi prípravkami sa
významne zvyšujú hodnoty úrod kukurice siatej.
74
Tab. 16
[Úrody kukurice siatej 12.10.2010]
Varianty Prípravok Úroda kukurice siatej podľa variantov
pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)
V1 Laudis 10320
V2 Maister 7856
V3 Adengo 9756
V4 Adengo 9710
V5 Kontrola 4870
Obr. 12
[Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti rok 2010]
Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti (kg .ha-1)
4870
97109756
7856
10320
y = -2007,4Ln(x) + 10424
R2 = 0,3264
r=0,57
0
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
11000
12000
13000
Laudis Maister Adengo Adengo Kontrola
Pripravok
kg
. ha
-1
Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)
Log. (Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1))
Legenda:
y – rovnica regresie
R2 – determinačný koeficient
r – korelačný koeficient
V roku 2010 závislosť úrody kukurice siatej od pouţitia herbicídnych prípravkov
môţeme na základe štatistických údajov hodnotiť ako význačnú závislosť. Pouţité
herbicídy významne zvýšili úrody kukurice siatej.
75
Obr. 13
[Úroda kukurice siatej podľa variantov za roky 2009 a 2010]
Primerná úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14% vlhkosti (kg.ha -1)
3702,5
6328
6302,5
y = -2107,8Ln(x) + 6703,2
R2 = 0,6026
r=0,78
0
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
Laudis MaisTer Kontrola
kg
. ha
-1
Úroda kukurice siatej podľa variantov
pri 14% vlhkosti (kg.ha-1)
Log. (Úroda kukurice siatej podľa
variantov pri 14% vlhkosti (kg.ha-1))
Pri vyhodnotení štatistických údajov za roky 2009 a 2010 sme zistili vysokú
závislosť úrody od aplikácie herbicídov v kukurici siatej . Prípravky, ktoré boli
pouţívané v oboch rokoch veľmi významne sa podieľali na zvyšovaní úrody kukurice
v rokoch 2009 – 2010.
76
7 DISKUSIA
Snahou pestovateľa by malo byť vytvorenie čo najvhodnejších podmienok pre
dobrý rast a vývoj kukurice siatej, čo zaistí následne vysokú úrodu kukurice (Bosák,
2006). Potvrdil sa uţ všeobecne známy poznatok viacerých autorov a ich vedeckých
výsledkov, ţe buriny zniţujú úrody poľnohospodárskych plodín vo všeobecnosti o 8 aţ
20 % pri nesprávnej ochrane proti nim. Vďaka ich lepšej adaptabilite a schopnosti lepšie
vyuţívať ţiviny a pôdnu vlahu silne konkurujú rastlinám kukurice, rýchlejšie rastú a
oberajú porast kukurice o priestor, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na úrode
(Mikulka, 2007).
Súhlasíme s tvrdením autorov Týra a Smatanu (2006), ţe v ostatnom období došlo
k zmene aktuálnej zaburinenosti porastov kukurice. Podľa výskumu Katedry
udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie, SPU v Nitre, urobeného v ostatných
rokoch, najpočetnejšie zastúpenie mala v poraste kukurice biologická skupina jarné
neskoré (64 – 90 %), a to druhy Amaranthus retroflexus, Chenopodium album,
Chenopodium hybridum, Persicaria maculosa, Echinochloa crus – galli a trváce hlbšie
zakoreňujúce Cirsium arvense, Convolvulus arvensis a Cardaria draba.
Mikulka (2008) uvádza poznatok, ţe herbicídy ovplyvnili väčšinu technológií
pestovania rastlín. Bez herbicídnych prípravkov prakticky nie je moţné úspešne
pestovať kultúrne plodiny. Súhlasíme s týmto poznatkom, avšak nepopierame názor
Smatanu (2006), ţe poţitie herbicídov je najúčinejší spôsob ničenia burín, ale nemal by
byť jediným.
Autor Soukup (2006) uvádza, ţe klasická ochrana kukurice spočíva v pouţití
preemergentných herbicídov, ktoré zabezpečujú bezburinový pozemok práve v skorých
rastových fázach, keď kukurica pomerne citlivo reaguje na zaburinenie. Takéto riešenie
zaburinenosti s preemergentnými herbicídmi odporúča pouţiť iba za vhodných
vlhkostných podmienok. Na tento poznatok sa nadväzuje na výskum Smatanu a Týra
(2006), ktorí uvádzajú ţe účinnosť preemergentných herbicídov prejaví iba pri dobrej
kvalite obrábania pôdy a vhodných vlhkostných pomeroch tj.ich účinnosť je vo veľkej
miere závislá od poveternostných podmienok, ktoré nemôţeme ovplyvniť. Znamená to,
ţe aplikácia preemerentných herbicídov v suchom roku bude menej účinná. Naopak, vo
vlhkom roku môţeme očakávať ich výbornú účinnosť. S týmto tvrdením súhlasíme aj
na základe našich pokusov, kde sme v roku 2010 preemergentne aplikovali prípravok
77
Adengo (0,4l ∙ha-1
) a úspešne ochránili porast kukurice od skoro na jar vzchádzajúcich
(Anagallis arvensis, Polygonum aviculare, Avena fatua) burín a následne aj od neskoro
vzchádzajúcich – jarných neskorých burín. Autori Soukup a Jursík (2008) uvádzajú
preemergentnú aplikáciu herbicídov najmä na pozemkoch so silným výskytom
jednoročných burín, kde hrozí veľká konkurencia burín uţ na začiatku vegetácie
kukurice.
Svoboda (2010) konštatuje, ţe kukurica je citlivá najmä vo fáze 6 listov, kedy sa
tvoria základy všetkých ostatných listov a základy šúľkov. V tomto období zároveň
prebieha tvorba počtu radov a počtu zŕn v riadku, a akýkoľvek stres spôsobený burinami
alebo nešetrný zásah herbicídov a prejav fytotoxicity nenávratne zniţuje úrodu.
Situácia je komplikovanejšia z hľadiska voľby spôsobu a termínu aplikácii ak máme
porast silne zaburinený trvácimi druhmi, kde uţ preemergentné herbicídy majú slabý
účinok. Tu majú výhodu uplatnenia postemergentné herbicídy. Mikulka (2008) uvádza,
ţe u trvácich druhov je dôleţité aby bol vytorený dostatočný počet výhonkov (Elytrigia
repens) alebo listových ruţíc(Cirsium arvense).
Výhody postemergentných herbicídov boli prezentované viacerými autormi:
Mikulka (2006) uvádza ako výhodu moţnosť voľby prípravku podľa skutočného
výskytu burinových druhov a intenzity výskytu, a tým sa vyvarovať zbytočných
aplikácii. Ako rizik uvádza väčšiu pravdepodobnosť fytotoxicity pri postreku za
nevhodných podmienok alebo nevhodnej rastovej fáze.
Suchánek (2009) v tomto prípade postemergentnej ochrany, ako účinné riešenie
uvádza v podobe komplexného herbicidu MaisTer, s čím naplno súhlasíme a v našich
pokusoch aj v roku 2009 aj 2010 uvádzame jeho výbornú účinnosť na všetky druhy
burín vyskytujúcich sa v tých dvoch rokoch.
Pri zbere úrody sme zaznamenali výrazný rozdiel medzi hmotnosťami úrody
kukurice v ošetrených variantoch a kontrolnych variantoch. Vyššie úrody kukurice a
menší počet burín sa dosiahol pri variantoch ošetrených herbicídmi. Pri neošetrených
kontrolnych variantoch úrody kukurice boli výrazne niţšie a väčšia početnosť burín .
Z týchto dosiahnutych výsledkov vyplýva, ţe naplno súhlasíme s pouţívaním
herbicídov ako jedným z dôleţitých činiteľov v regulácii burín v porastoch kukurice.
78
8 ZÁVER
Na základe preštudovanej literatúry a získaných výsledkov na maloparcelových
pokusoch je moţné urobiť nasledovné závery.
1. Pôdno – poveternostné podmienky boli primerané na zaloţenie
výkonných porastov kukurice siatej
2. Porasty povzchádzali kompletne s počtom rastlín v priemere 8
rastlín na m2 za dva roky.
3. Regulácia zaburinenosti v kaţdom roku sa konala na základe
dôsledne stanovenej zaburinenosti štyrmi herbicídnymi
prípravkami a ich účinok na dané buriny a kukuricu siatu bol
hodnotený pomocou bonitačnej stupnice EWRS
4. Všetky prípravky mali dobrý aţ výborný účinok na vyskytujúce
sa buriny ako aj na kukuricu . V sledovaných variantoch neboli
zistené príznaky fytotoxicity.
5. V roku 2009 sme pred ošetrením herbicídmi na všetkých
variantoch zaznamenali 16 burinových druhov, z ktorých sa pri
hodnotení najviac vyskytovali: Chenopodium album, Amaranthus
retroflexus , Echinochloa crus - galli , Convolvulus arvensis,
Persicaria maculosa a Elytrigia repens.
6. V roku 2010 pred aplikáciou prípravkov sme na všetkých
variantoch zaznamenali 18 burinových druhov. Najväčšie
zasúpenie mali Chenopodium album, Amaranthus retroflexus,
Polygonum aviculare, Persicaria maculosa, Echinochloa crus -
galli, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum
perforatum.
7. Zo sledovaných prípravkov výborný účinok v roku 2009 mal
prípravok Laudis (POST) vo variante 1 v dávke 2,25l∙ha-1
.
Výborný účinok v roku 2009 ako aj 2010 mal však prípravok
MaisTer (POST), ktorý si v dávke 0,15 kg∙ha-1
úspešne poradil so
všetkými vyskytujúcimi burinami.
8. V roku 2009 sa vzhľadom na poveternostné podmienky voľba
postemergentných herbicídov ukázala ako správnejšia.
79
9. V roku 2010 okrem prípravku MaisTer, ako veľmi účinný sa
ukázal prípravok Adengo (PREE) v dávke 0,4l∙ha-1
vo variante 3,
keďţe bol rok 2010 s väčším úhrnom zráţok
10. Získané hodnoty úrod počas dvoch rokov ukazujú na to, ţe
prípravky, ktoré sme aplikovali významne zvýšili úrody kukurice
siatej. Najvyššie priemerné úrody za dva roky boli pri prípravku
MaisTer 6328 kg∙ha-1
11. Z celkového hľadiska sa dá konštatovať, ţe najúčinnejší na široké
spektrum burín je prípravok MaisTer a ţe regulácia zaburinenosti
herbicídmi je najúčinnejšie riešenie proti burinám v porastoch
kukurice siatej na lokalite Dolná Malanta.
8.1 Návrh na vyuţitie výsledkov v praxi
Vykonávať evidenciu zaburinenosti resp. úspešne odhadnúť prognózu
zaburinenosti následnej plodiny
Správne zvoliť spôsob regulácie burín v kukurici s prihliadnutím na všetky
faktory, ktoré môţu aplikáciu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť
Herbicídne prípravky striedať a spolu miešať viacej účinných látok, ak je
moţné
Dodrţiavať dávky prípravkov stanovené výrobcom
80
9 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
1. Banič, V. 2004. Odporúčania pre výber hybridov. In Naše pole, roč.5, 2004, č.1,
s.24
2. Borecký, V. 1994. Vplyv rôznych agrotechnických opatrení na zaburinenosť
a úrody pestovaných plodín.: Kandidátska dizertačná práca. Nitra: VŠP, 1994.
3. Bosák, M. 2006. Stres ovlivňuje vývoj kukuřice. In Úroda, roč.9, 2006, č.4, s.26-27
4. Černuško, K. 2000. Buriny v semenárskej praxi. Nitra: VŠP. 2000, 95 s. ISBN 80-
7137-778-3.
5. Černuško, K. 2000. Zaburinenosť pestovaných plodín je stálym problémom. In Naše
pole, roč. 4, 2000, č. 1, s 22-23.
6. Černuško, K.- Líška, E. – Týr, Š. 1997. Buriny a čo s nimi. Nitra NOI 1997, s. 108
ISBN 80-85330-39-3.
7. Černuško, K. 2002. Expanzia hospodársky významných burín a ich eliminácia.In
Naše pole, roč.6, 2002, č.8, s.26-27
8. Demo, M. 1991. Ekologické zásady hospodárenia na pôde. Nitra: VES VŠP, s. 326
ISBN 80-7137-009-6.
9. Demo,M. 1994. Biologické aspekty regulácie zaburinenosti polí obrábaním pôdy.
Nitra: VŠP, 1994. 100 s. ISBN 80-7137-152-1.
10. Demo,M. – Hričovský,I. 2002. Trvalo udrţateľné technológie v záhradníctve. Nitra:
SPU, 2002. s.187. ISBN 80-8069-056-1
11. Djalović,I. – Milošev,D. 2011. Long-term yield stability in maize cropping. In 10.
Alps-Adria Scientific Workshop. Opatija, Croatia, 2011, s.109-112
12. Djukić, D. - Janjić, V. – Stevović,V. 2008. Krmne i otrovne biljke. Novi Sad:
Poljoprivredni fakultet, 2008. s 123-156. ISBN 86-82107-80-5
13. Djukić, D. - Stevović,V - Janjić, V. 2009. Proizvodnja stočne hrane na oranicama
i travnjacima. Novi Sad: Poljoprivredni fakultet, 2009. s.505-555. ISBN 978-86-
87611-03-0
14. Fábri, A. 1999. Odkiaľ "prichádzajú" buriny. In Naše pole, roč. 3, 1999, č. 9, s. 13.
15. Fábri, A. - Brunclík, P. 2000. Komplex činností na poznanie burín a reguláciu
zaburinenosti. In: Naše pole, roč. 4, 2000, č. 2, s. 34-35.
16. Hanes,J. 1993. Charakteristika hnedozemnej pôdy na výskumno – experimentalnej
báze AF VŠP Nitra, Dolná Malanta, 1993. s.29. ISBN 80-7137-097-5
81
17. Hess, M. 1997. Weed Research. European Weed Research Society ,n.37, s.435-439
18. Hraško,J. 1993. Sústavy hospodárenia na pôde. Nitra: VŠP,1993. s.180. ISBN 80-
7137-093-2
19. Janjić,V. 2005. Fitofarmacija. Beograd-Banja luka: Poljoprivredni fakultet, 2005.
s.369-470. ISBN 978-86-87611-93-7
20. Jursík,M – Soukup. 2008. Moţnosti herbicídní regulace zaplevelení v kukuřici. In
Agromanuál, roč.3, 2008, č.4, s.10-13
21. Jursík,M – Soukup. 2010. Místo a mechanizmus účinju herbicídů a projevy jejich
působení na rastliny. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.7, s.17
22. Jursík,M – Soukup. 2010. Důleţité aspekty regulace plevelů v kukuřici 1.část In
Agromanuál, roč5, 2010, č.3, s.22
23. Jursík,M. 2010. Regulace plevelů v kukuřici. In Farmař, roč.16, 2010, č.2, s.20
ISBN 1210-9789
24. Jursík,M – Soukup. 2010. Důleţité aspekty regulace plevelů v kukuřici 2.část. In
Agromanuál, roč.5, 2010,č.4, s.18
25. Týr,Š. – Karkulín,D. 2004. Zaburinenosť kukurice siatej – herbicídna regulácia. In
Agro, ochrana, odrůdy, roč.9, 2004, č.5, s.12
26. Kalabus, J. – Třebová, M. 2006. Regulace plevelů v kukuřici, sóji luštinaté
a cukrovce. In Rostlinolékař, roč.17, 2006, č.3, s.15
27. Kohaut, P. 2007. Buriny v kukurici. In Naše pole , roč.9, 2007, č.3 , s. 41-43
28. Kohaut, P 2001. Kukurica, buriny- Príručka na ochranu rastlín, 2001,Agroservis,
s.2-56. ISBN 80-967812-7-8
29. Kohaut, P. 2001. Buriny Slovenska. In Naše pole, roč.5, 2001, č.2, s.99 ISBN 80-
968553-0-1
30. Kojić, M. – Šinţar, B. 1985 . Korovi. Beograd , Naučna knjiga , 1985, s. 72, 151-
164, 177-180, 202-263
31. Kojić, M. – Stanković, A. – Čanak, M. 1992 .Korovi – biologija i suzbijanje. Novi
Sad , Institut za zaštitu bilja , s. 3-199
32. Kollár, B. 1988. Poľnohospodárske sústavy. Nitra: VES VŠP, 1988, s. 342. ISBN
85-711-88.
33. Konstantinović, B. 2008. Korovi i njihovo suzbijanje. Novi Sad: Poljoprivredni
univerzitet u Novom Sadu,2008, s. 5-140 ISBN 978-86-7520-152-6.
34. Kulhánek, I. 2006. Spolehlivé herbicidní ošetření kukuřice bez atrazinu. In Úroda,
roč.15, 2006, č.4, s.23
82
35. Líška,E. 1996. Buriny – biológia a ich regulácia. Nitra: VŠP, 1996, s.83-100
36. Líška, E. – Čerunško, K. – Hunková, E. – Otepka, P. 2002. Biológia burín. Nitra:
VŠP, 2002, 216s. ISBN 80-8069-011-4.
37. Líška, E. – Hunková, E. – Otepka, P. – Ţembery, J. 2003. Buriny (biológia a ich
regulácia). Nitra: ÚVTIP Agroservis, 2003, s.23-56. ISBN 80-89088-24-4
38. Mikulka, J – Śtrobach, J. 2008. Metody regulace vytrvalých plevelů na zemědělskej
půde šetrné k ţivotnímu prostředí. Praha: Výzkumný ústav rostlinné výroby
Ruzyně, 2008. s.27-43
39. Mikulka, J. - Kneifelová, M. 2005. Vplyv striedania plodín a spôsobov spracovania
pôdy na zaburinenie. In: Naše pole, roč. 9, 2005, č. 2, s. 38-39
40. Mikulka, J. 2007. Výskyt burín v závislosti od klimatických podmienok. In: Naše
pole, roč.2007, č.2, s. 62
41. Mikulka, J. 1996. Systém hubení plevelů v cukrovce a kukuřici. Praha. Výskumný
ústav rostlinnej výroby Ruzyně, 1996, s.22-27.
42. Procházka, P. 2008. Jednoleté plevelné trávy v kukuřici. In Agromanuál, roč.3,
2008, č.4, s.9
43. Procházka, P. 2010. Jak proti durmanu obecnému. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.3,
s.34
44. Salavová, R. 2008. Výnimočné riešenie v ochrane kukuřice. In Agromanuál, roč.3,
2008, č.4, s.14-15
45. Smatana, J. - Týr, Š. 2006. Zniţovanie úrod poľnohospodárskych plodín pri
súčasnom stave zaburinenia. In: Naše pole, roč. 9, 2005, č. 2, s. 14-15
46. Suchánek, J. 2010. Objevte Laudis efekt na svém poli. In Agromanuál, roč.5, 2010,
č.3, s.26
47. Svoboda, L. 2010. Herbicidní ošetrené kukuřice. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.3,
s.22-24
48. Todorović, J. – Boţić, D. 1995. Opšte ratarstvo . Banja Luka – Beograd
:Poljoprivredni fakultet, 1995, s.281-302
49. Týr, Š. 1997 . Vplyv sústav hospodárenia na zaburinenosť porastov pestovaných
plodín. Dizertačná práca. Nitra: SPU, 1997. s. 186
50. Týr, Š. – Vereš, T. 2011. Temporal dynamics of weed infestation in the forage crops
in the years 2000-2010. In Research Journal of Agricultural Science, Nitra, 2011,
č.43
83
51. Týr, Š. – Smatana, J. 2006. Ochrana proti burinám v porastoch kukurice. In Naše
pole, roč.8, 2006, č.6, s.24-27
52. Týr, Š. – Otepka, P. 2001. Moţnosti herbicídnej ochrany kukurice siatej. In Naše
pole, roč.5, 2001, č.1, s.24-25
84
8 PRÍLOHY
Tab. 17
[Zoznam burín v poraste kukurice siatej v roku 2009 a ich rastové fázy pri
hodnotení zaburinenosti vo variantoch]
Zoznam burín pred aplikáciou
Rastová fáza
V5
Rastová fáza
V1,V4
Rastová fáza
V2
Rastová fáza
V3
Amaranthus
retroflexus
0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Chenopodium
album
0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Chenopodium
hybridum
0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Persicaria
maculosa
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Anagalis
arvensis
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Cardaria
draba
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Convolvulus
arvensis
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Thlaspi
arvense
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Capsella
bursa pastoris
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Tithymalus
helioscopia
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Sonchus
oleraceus
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F
Datura
Stramonium
0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) – F
Elytrigia
repens
0A E –G G – J H – K
Echinochloa
crus-galli
0A C – E E - G G - J
Setaria
viridis
0A C – E E – G G – J
Setaria
pumila
0A C – E E - G G - J
85
Tab. 18
[Zoznam burín v poraste kukurice siatej v roku 2010 a ich rastové fázy pri
hodnotení zaburinenosti vo variantoch]
Zoznam burín pred aplikáciou Rastová fáza
V1,V2
Rastová fáza
V3,V4
Rastová fáza
V5
Amaranthus
retroflexus
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Chenopodium
album
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Chenopodium
hybridum
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Persicaria
maculosa
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Anagalis
arvensis
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Cardaria
draba
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Convolvulus
arvensis
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Thlaspi
arvense
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Cirsium
Arvense
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Solanum
nigrum
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Fallopia
convolvulus
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Persicaria
lapathifolia
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Lathyrus
Tuberosus
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Polygonum
Aviculare
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Tripleurospermum
perforatum
D6 - D (R) 0A D3 - 6
Setaria spp. E - J 0A D - G
Echinochloa
crus-galli
E - J 0A D - G
Avena
fatua
E - J 0A D - G
86