Čestné vyhlásenie

Podpísaná Lenka Krajčírová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Efektívnosť výroby poľnohospodárskych produktov vo vybranom podniku“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry. Diplomová práca bezprostredne naväzuje na

tému mojej bakalárskej práce.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 16. apríla 2010

Lenka Krajčírová

1

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Viktorovi Porhajašovi, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra 2010 .................................................. Lenka Krajčírová

2

ABSTRAKT

Témou tejto práce je efektívnosť výroby poľnohospodárskych produktov vo

vybranom podniku. Analýza výnosov a nákladov poľnohospodárskeho družstva od roku

2004 až 2008. Cieľom tejto analýzy je z predchádzajúcich období určiť vývojové tendencie

výnosov a nákladov. Výnosy, náklady a predovšetkým podnikové výsledky patria

k najdôležitejším charakteristikám hospodárskeho vedenia každého podniku. Výnosy sú

celkovou peňažnou sumou, ktorú podnik získava zo všetkých svojich činností. Hlavnými

druhmi výnosov poľnohospodárskeho družstva sú tržby za predaj tovarov a služieb. Tieto

sú rozhodujúcim finančným zdrojom podniku. Za posledných dvadsať rokov sa podmienky

pre vývoj poľnohospodárstva s ohľadom na politicko-ekonomickú situáciu zmenili.

Transformácia z centrálne riadeného hospodárstva na trhové si vyžiadala stabilizáciu

produkcie. Relatívne ceny poľnohospodárskych výrobkov klesajú. Tento výsledok

ovplyvnil nerovnaké ceny výrobných vstupov a výstupov. Týmto stúpa význam analýzy

efektívnosti pri výrobe poľnohospodárskej produkcie. Pre finančné riadenie sú analýzy

nutnosťou. Čo a kedy chce podnik analyzovať, rozhoduje sám podľa svojich požiadaviek.

Výsledky jednotlivých analýz sú dôležité ukazovatele pre plánovanie a kalkuláciu

podnikových činností.

3

ZUSAMMENFASSUNG

Das Thema von dieser Arbeit ist die Produktionseffektivität der

Landwirtschafprodukten in ausgewähltem Betrieb. Analyse der Erträge und der Asugaben

der landwirtschaftliche Genossenschaft, von Jahr 2004 bis 2008. Das Ziel dieser Analyse

ist von vorigen Etappen die Entwicklungtendention der Erträgs und der Asugaben

bestimmen. Erträge, Kosten und vor allem das Betriebsergebniss gehören zum wichtigsten

Charakteristik der Wirtschaftsführung jedes Betrieb. Die Erträge sind die Geldsumme, die

der Betrieb von allen seine Tätigkeiten gewann. Die Haupterträge der landwirtschaftliche

Produktionsgenossenschaft sind die Erlöse für Ware und eigene Produkte und die Erlöse

aus Verkauf von Dienstleistungen. Diese sind massgebende Finanzquelle des Betriebs. In

letzten zwanzig Jahren haben sich die Bedingungen für Entwicklung der Landwirtschaft in

Bezug auf politische-ökonomische Situation geändert. Die Transformation von der

zentralgesteuerte Wirtschaft auf die Marktwirschaft hat die Produktionsstabillisierung

anzufordern. Die relativen Preise der landwirtschaftlichen Erzeugnissen sinken. Dieses

Ereignis bewirken unterschiedliche Inputs und Outputspreisen. Damit steigt die Bedeutung

der Efektivitätanalyse bei der Erzeugung der landwirtschaftliche Produktion. Für die

Finanzleitung sind die Analysen notwendig. Was und wann will der Betrieb analysieren,

entscheidet er selbst nach seinen Anforderungen. Die Ergebnisse von einzel Analysen sind

wichtige Kennziffer fur Planung und Kalkulation Betriebstätigkeit.

Schluss Wörter – Kľúčové slová

Die Erträge – výnosy

Die Genossenschaft – družstvo

Die Finanzleitung – finančné riadenie

Die Ergebnisse – výsledky

Die Entwicklungtendention – vývojová tendencia

Die Betriebstätigkeit – podniková činnosť

Die Bedeutung der Analyse – význam analýzy

4

OBSAH

OBSAH..............................................................................................................................5ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK..............................................................................6ÚVOD................................................................................................................................71 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ.......81.1 Charakteristika výnosov a nákladov........................................................................81.2 Výsledky výrobného procesu................................................................................121.3 Účtovníctvo ako zdroj informácii..........................................................................161.4 Finančná analýza a efektívnosť.............................................................................172 CIEĽ PRÁCE............................................................................................................243 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA...................................................254 VÝSLEDKY PRÁCE...............................................................................................284.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva......................................................284.1.1 Výmera poľnohospodárskej pôdy a jej štruktúra...............................................294.1.2 Pracovné sily, ich štruktúra a produktivita práce...............................................304.1.3 Analýza majetkovej a kapitálovej štruktúry......................................................324.1.4 Produkcia v rastlinnej a živočíšnej výrobe........................................................364.2 Analýza výnosov, tržieb a efektívnosti.................................................................424.2.1 Analýza výnosov................................................................................................424.2.2 Analýza tržieb....................................................................................................444.2.2.1 Analýza tržieb rastlinnej výroby....................................................................454.2.2.2 Analýza tržieb živočíšnej výroby...................................................................494.2.3 Analýza efektívnosti..........................................................................................52ZÁVER............................................................................................................................56ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...........................................................................59PRÍLOHY........................................................................................................................62

5

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

DHM dlhodobý hmotný majetok

DM dlhodobý majetok

DNM dlhodobý nehmotný majetok

EU Európska únia

ha hektár

HČ hospodárska činnosť

HD hovädzí dobytok

KD kŕmny deň

kg kilogram

ks kus

l liter

o.p. orná pôda

ONV okresný národný výbor

OR obchodný register

p.p. poľnohospodárska pôda

PD poľnohospodárske družstvo

pod. podobne

resp. respektíve

RV rastlinná výroba

Sk Slovenská koruna

SOP-PaRV sektorový operačný program – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

SPF slovenský pozemkový fond

t tona

t.j. to jest

t.z. to znamená

tis. tisíc

VH výsledok hospodárenia

Zb. zbierky

ZI základné imanie

ŽV živočíšna výroba

6

ÚVOD

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva , ktorého primárnou úlohou je

zabezpečenie výživy populácie. Týmto významným poslaním je ťažiskom samotnej

existencie spoločnosti a ľudstva. Základným výrobným prvkom je pôda. Typickou

činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov

hospodárskych zvierat. Rozhodujúcimi produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny

pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá, sekundárnymi zas suroviny pre

potravinársky a ľahký priemysel. Z hľadiska starostlivosti o krajinu zaujíma

poľnohospodárstvo nezastupiteľné miesto. Je územne najrozľahlejšia činnosť človeka na

Zemi. Aj z toho dôvodu je objektom častých nezhôd a konfliktov, napr. kvôli spoločnej

poľnohospodárskej politike EÚ.

Za posledných tridsať rokov vplyvom zmien v politicko-ekonomickom systéme sa

poľnohospodárstvo mohlo vyvíjať v úplne odlišných podmienkach. Transformácia

ekonomiky z centrálne riadenej na trhovú sa odrazila v prechode vlastníckych práv,

cenovej liberalizácií, v ohraničení dotácií. Podľa možností ponúkaných na domácom trhu

bolo nutné zastabilizovať produkciu. Keďže relatívne ceny poľnohospodárskych výrobkov

klesajú, čo je zapríčinené predovšetkým odlišnosťami medzi cenami vstupov a výstupov,

závažnosť zisťovania efektívnosti a hospodárnosti výroby v poľnohospodárskych

podnikoch nepretržite narastá. Družstvá sú neobmedzované a plne autonómne pri riadení

svojej podnikateľskej činnosti, sú nezávislé v oblasti rozhodovania, investovania a

financovania. Dôsledkom toho narastá zodpovednosť ako vedúcich pracovníkov tak aj

pracovného kolektívu za vytvorené hodnoty. V podnikoch orientovaných na

poľnohospodársku výrobu by mala byť snaha z finančnej analýzy, chápanej ako formálny

akt, presadiť analýzu efektívnosti ako internú nutnosť na každej úrovni riadenia.

Zisťovanie výsledkov výroby je nevyhnutné pre potreby finančného riadenia podniku.

Náplň ako aj časový horizont jednotlivých analýz vychádza z rozhodnutí riadenia podniku,

ktorý sa orientuje na vlastné potreby. Pri konštrukcii analýz je žiaduce zohľadnenie vývoja

v podnikateľskom prostredí, ktoré ovplyvňujú stav, veľkosť konkurencieschopnosti a

zmeny na trhu. Vypovedacia schopnosť analytických výsledkov o zhodnocovaní vložených

vstupov je relatívne spoľahlivá. Výsledky získané z jednotlivých druhov analýz

napomáhajú s kalkulovaním a plánovaním podnikateľskej činnosti.

7

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

1.1 Charakteristika výnosov a nákladov

Výnosy, náklady a predovšetkým hospodársky výsledok patria k najdôležitejším

charakteristikám hospodárenia každého podniku uvádza Bielik, P. (2001).

Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za

určité účtovné obdobie bez ohľadu nato, či v tomto období došlo k ich úhrade. Výnosy sa

odlišujú od príjmov, náklady od výdajov a zisk od cash flow. Výnosy sa realizujú

v okamžiku vyskladnenia tovaru alebo poskytnutia služby. Hlavnými výnosmi výrobného

podniku sú tržby získané z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých služieb.

Výnosy podniku tvoria:

a)  prevádzkové výnosy získané z prevádzkovo – hospodárskej činnosti podniku

b)  finančné výnosy získané z iných činností

c)  mimoriadne výnosy získané napr. predajom odpísaných strojov

a) Prevádzkové výnosy tvoria:

o  tržby za predané výrobky, tovar a poskytnuté služby

o  zmena stavu zásob výrobkov, tovaru a nedokončenej výroby

o  aktivácia vlastných výrobkov

o  ostatné prevádzkové výnosy

b) Finančné výnosy:

o  finančné výnosy z iných činností

o  finančné výnosy z účastí

o  z finančného investovania

o  z úrokov z vkladov

c) Mimoriadne výnosy:

o výnosy z predaja odpísaného hmotného dlhodobého majetku

Tržby sú hlavnou časťou výnosov podniku. Sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal

predajom výrobkov, tovaru a služieb v danom účtovnom období. Sú rozhodujúcim

finančným zdrojom podniku.

Tržby sú tvorené predajom vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb, tržbami za

predané zásoby materiálu, tržbami za predané patenty, licencie a pod. rozhodujúce sú tržby

za výrobky, resp. za poskytnuté služby. Tie sú ovplyvnené fyzickým objemom výroby

8

(predajom), cenami jednotlivých výrobkov, sortimentnou štruktúrou predaja, spôsobom

fakturácie a dobou úhrady faktúr a inými činiteľmi (napr. menovým kurzom, odbytovými

možnosťami, marketingovou politikou).

Výnosy sa líšia od tržieb tým, že okrem tržieb obsahujú príjmy z predaja materiálových

zásob a hmotného dlhodobého majetku, aktivovanie materiálu, mimoriadne výnosy

a cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie.

Bielik, P. (2001) Náklady podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na

získanie výnosov.

Náklady podniku tvoria:

a) prevádzkové náklady

b) finančné náklady

c) mimoriadne náklady

Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi tvorí hospodársky výsledok podniku. Ak prevyšujú

výnosy náklady, ide o zisk, ak prevyšujú náklady výnosy, ide o stratu. V praxi našich

podnikov je v súčasnosti hospodársky výsledok vyjadrovaný podľa základných oblastí,

ktoré tvoria jeho podnikovú aktivitu:

oblasť prevádzkových činností,

oblasť finančných činností,

oblasť mimoriadnych výsledkov.

Hospodársky výsledok bežného roka vyjadruje v syntetickej podobe účelnosť

a hospodárnosť celkovej činnosti podniku. V porovnaní s vloženým kapitálom je možné

z neho usudzovať efektívnosť podnikovej činnosti. Rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje

trhovú hodnotu podniku, no z hľadiska ekonomiky podniku je nesmierne dôležitá jeho

premena na peňažné prostriedky. Podniky síce môžu vykazovať zisk bežného roku, ale

pritom ešte nemusia disponovať finančnými prostriedkami na financovanie nerozdeleného

zisku. Hospodársky výsledok bežného roka tvorí základ pre výpočet nerozdeleného zisku.

Boreková, B. (2006) Náklad najvšeobecnejšie možno vyjadriť ako vynaloženie t.j.

spotrebu materiálnych prostriedkov, služieb a živej práce v peňažnom vyjadrení. Hodnota

nákladov na jednotlivé produkty je veľmi odlišná a súvisí najmä s:

druhom a odrodou,

použitou technológiou,

prírodnými podmienkami,

9

očakávanou úrodou (zálohované vklady vo forme osív, hnojív)

skutočnou úrodou,

systémom kalkulácií nákladov a ocenenia produkcie,

úrovňou organizácie a riadenia pracovných procesov,

kvalitou pracovných síl a spôsobom odmeňovania,

koncentráciou a pod.

Celkové náklady podľa Pašku, Ľ. (2004) predstavujú súhrn všetkých nákladov, ktoré

je potrebné vynaložiť na vyprodukovanie určitého objemu výroby (služieb).

Podľa ekonomického obsahu spotrebovanej práce sa rozdeľujú náklady na:

pracovné – spotreba živej práce,

materiálové – spotreba zhmotnenej práce.

Z druhového hľadiska náklady delíme na:

materiálové,

mzdové,

finančné.

Z kalkulačného hľadiska ich rozdeľujeme na:

priame,

nepriame.

Významnou a charakteristickou ekonomickou vlastnosťou pôdy je, že sa

nespotrebováva a pri vhodnom hospodárení ani neopotrebováva, preto s jej používaním

nevznikajú také náklady ako je to pri inom dlhodobom majetku (odpisy). Hacherová, Ž.

(2004) Z účtovného hľadiska náklad predstavuje abstraktné vyjadrenie úhrnu použitého

majetku, prác a služieb v podnikateľskej činnosti, teda spotrebu živej a zhmotnenej práce

pri podnikaní.

Mulíková, D., Horváthová, M. (2000) Náklady vyjadrujú spotrebu, resp. opotrebenie

majetku účtovnej jednotky a spotrebu ľudskej práce. Správny systém evidencie nákladov

poskytuje informácie o hospodárení s majetkom a ľudskou prácou a umožňuje pohľad na

náklady podľa toho:

čo bolo predmetom spotreby,

aký bol účel spotreby,

kde bolo miesto spotreby, prípadne vzniku nákladov.

10

Členenie nákladov z hľadiska predmetu spotreby zabezpečuje v účtovníctve členenie

podľa nákladových druhov. Za nákladový druh sa považuje ekonomicky rovnorodý druh

nákladov, napr. spotrebované nákupy, osobné náklady, dane a poplatky a pod.

Účelové členenie nákladov odráža väzbu vzniku nákladov s konkrétnymi výkonmi.

V účtovnej triede 5 sa účtujú prvotné a vo vybraných prípadoch aj druhotné náklady.

Členenie nákladov v tejto účtovnej triede nie je možné jednoznačne charakterizovať ako

druhové ani ako účelové. Charakteristickou črtou účtovania v tejto triede je, že na

jednotlivé účty sa účtovné prípady účtujú narastajúcim spôsobom od začiatku roka.

Náklady sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým vecne aj časovo súvisia a na príslušných

účtoch sa účtujú časovo rozlíšené.

Hacherová, Ž. (2005) Výnosy predstavujú zvýšenie ekonomických úžitkov počas

účtovného obdobia vo forme prírastku alebo zvýšenia majetku alebo zníženia záväzkov, čo

má za následok iné zvýšenie vlastného imania, ako je zvýšenie súvisiace s vkladmi od

účastníkov do vlastného imania. Výnosy zahŕňajú tak výnosy z bežnej činnosti, ako aj iné

výnosy a nerealizované zisky.

Výnosy z bežnej činnosti sú výnosmi, ktoré vznikajú z bežných činností podniku

a uvádzajú sa pod mnohými názvami, vrátane názvov tržby, úroky, dividendy a poplatky

za priemyselné a autorské práva.

Iné výnosy predstavujú ostatné položky, ktoré spĺňajú definíciu výnosov a môžu, ale

nemusia vznikať z bežných činností podniku. Predstavujú zvýšenie ekonomických úžitkov

a vo svojej podstate sa nelíšia od výnosov z bežnej činnosti. Iné výnosy zhŕňajú napr. tie

výnosy, ktoré vznikajú pri vyradení dlhodobého majetku napr. pozemku, investičných

cenných papierov a vkladov a pod. ).

Definícia výnosov zahŕňa tiež nerealizované zisky, napr. zisky vznikajúce z precenenia

(zvýšenia) obchodovateľných krátkodobých cenných papierov a tie zisky, ktoré sú

výsledkom zvýšenia účtovnej ceny neobežných aktív.

Peňažným ekvivalentom realizovaných výkonov sú výnosy, ktoré predstavujú

definitívne overenie účelovosti vynaložených nákladov. Škorecová, E. (2005) Výnosy

znamenajú prírastok majetku, ktorý vzniká realizáciou podnikových výkonov – predajom

výrobkov, tovarov, poskytovaním prác alebo služieb. Prejavujú sa najčastejšie v peňažnej

podobe. Získané peňažné prostriedky sú pre podnik nevyhnutné na financovanie obnovenia

11

– reprodukovania bežných podnikateľských aktivít a významne ovplyvňujú jeho finančnú

situáciu.

Výnosy ako peňažný ekvivalent predaných výkonov podniku predstavujú:

úhradu vynaložených nákladov a zabezpečenie zisku,

mieru úspešnosti na trhu.

V slovenskej legislatíve nie sú výnosy ako základná ekonomická a účtovná kategória

samostatne definované. Zákon o účtovníctve túto kategóriu používa, ale ju nedefinuje,

postupy účtovania pre podnikateľov špecifikujú iba spôsob účtovného zobrazenia výnosov,

resp. zásady ich účtovania.

Tržby sú dôležitou kategóriou hodnotenia podniku a kvantifikácie jeho rastu. Trvalý

rast podniku je potrebné zabezpečiť takým rastom tržieb podniku, pri ktorom nevznikajú

ďalšie dodatočné nároky na externé financovanie podniku. Bielik, P. (2008) uvádza pre

kvantifikáciu rastu podniku nasledovný vzťah: rentabilita tržieb(zisk/tržby) * aktivačný

pomer (1-dividenda/čistý zisk na akciu) * obrat majetku (tržby/majetok) * finančná páka

(majetok/vlastné imanie).

1.2 Výsledky výrobného procesu

Podľa Strážovskej, H. (2000) rozhodujúcim nosným činiteľom úspešnej

podnikateľskej činnosti je výroba a jej výsledky. Ovplyvňujú ju rôzne makroekonomické

faktory, ako sú zmeny vlastníctva, finančná a daňová politika, zahranično-ekonomické

vzťahy, menové otázky, legislatíva i podnikateľská aktivita. Z uvedeného vyplýva, že

výrobná činnosť je významnou zložkou podnikateľskej jednotky, pričom samotná výroba

je vecným základom podnikateľskej prosperity a výrobky špičkovej akosti sú

rozhodujúcim faktorom komerčnej úspešnosti.

Malejčík, A. (2008) píše, že výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje

samotné fungovanie podniku, jeho postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť jeho

výrobkov. Výrobe sa preto venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia

podniku. V literatúre sa stretávame s ponímaním výroby v rôznom rozsahu. V najširšom

ponímaní znamená zhotovovanie tovarov vrátane prípravy realizovaných tovarov

a poskytovania služieb. Pod výrobou v najužšom ponímaní sa rozumie len výroba ako časť

transformačného procesu, t.j. konkrétna premena výrobných faktorov (vstupov) na výrobky

12

(výstupy). Tato premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu

pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom,

v ktorom sa vstupy premieňajú na finálny výrobok (tovar).

Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba

produktov, ktoré vstupujú na trh ako tovar. Predstavuje hlavnú činnosť výrobného

podniku, v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné jeho fungovanie a cez konkurenčnosť

jeho výrobkov, postavenie na trhu. Medzi základné aspekty podľa ktorých môžeme

výrobný proces členiť patria:

- výrobný program,

- zložitosť výrobkov,

- účasť prírody, človeka a techniky,

- použitá technológia,

- skladba výrobkov (spôsob a miera opakovateľnosti výroby).

Bielik, P. (2001) tvrdí, že výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje

efektívnosť podniku a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Výroba je proces

transformácie výrobných zdrojov na výrobky a služby určené pre spotrebu a investície.

Výroba je každá činnosť, ktorá vytvára nejaký prítomný alebo budúci úžitok buď

v hmotnej (výrobky), alebo v nehmotnej podobe (práce a služby). Vo výrobe a pri jej

príprave sa rozhoduje o znižovaní výrobných nákladov, o zvyšovaní kvality výrobkov

a o rozsahu výroby vrátane nových výrobkov. Tie sú v súčasnosti považované za hlavné

konkurenčné výhody podniku. Výrobe je preto venovaná maximálna pozornosť na

všetkých stupňoch riadenia podniku. Výrobná činnosť (výroba ) podniku v užšom zmysle

spočíva v premene výrobných faktorov (vstupov, inputov) na výrobky (výstupy, outputy).

Táto premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu procesov

pracovných (priama účasť človeka), automatizovaných (bez priamej účasti človeka)

a prírodných (sezónnosť vo výrobe, rozdielne pôdno-klimatické podmienky a pod.).

Výrobný proces je charakteristický určitou materiálovou, energetickou, pracovnou

a finančnou náročnosťou.

Je v kompetencii podniku, akým spôsobom, akou technológiou a z akých surovín

a materiálov výrobky v požadovanom množstve vyrobí. Súčasne rieši otázky zámeny

rôznych surovín a materiálov, substitúciu ľudskej práce prácou strojov, práce stojov

automatmi a pod. Hľadá optimálnu kombináciu výrobných faktorov, čo považujeme za

hlavnú náplň riadenia výrobnej činnosti podniku.

13

Veľmi významnou oblasťou reprodukčného procesu v poľnohospodárstve je tvorba

hodnôt a rozdeľovanie výsledkov výroby, píše Zoborský, I.M. (2006). Hodnoty sa tvoria

predovšetkým vo výrobe. Pod výrobou sa rozumie proces v podnikateľskom subjekte,

v ktorom sa výrobné zdroje k premene vstupov vo forme výrobkov a služieb vo výstupe

tovarov a služieb. Výsledkom výrobnej činnosti je určitý produkt – výsledok z výroby za

určité časové obdobie.

Každý výrobný proces dosahuje výsledok. Základnou úlohou poľnohospodárstva je

produkovať poľnohospodárske suroviny (výrobky), ktoré sú zdrojom výživy obyvateľstva

a to buď:

1. formou priamej výroby, alebo

2. prostredníctvom spracovania v potravinárskom priemysle.

V poľnohospodárskej prvovýrobe vznikajú aj ďalšie produkty, ktoré sú využívané v iných

odvetviach hospodárstva a tiež produkty, ktoré sú výsledkom nepoľnohospodárskej

výroby. Výsledkom výrobnej činnosti poľnohospodárskeho podniku za určité obdobie je

množstvo vyprodukovaných výrobkov rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, pomocnej

a nepoľnohospodárskej výroby t.j. daný objem výkonov.

Pri vzniku výrobkov producent ešte nedokáže rozlíšiť, ktoré výrobky umiestni na trhu

(nevie vyčísliť ich trhovú hodnotu). Z uvedeného vyplýva nutnosť rozlíšenia dvoch etáp

ohodnotenia výsledkov výroby v poľnohospodárstve:

1. v naturálnom vyjadrení- naturálne výsledky (hmotné výsledky). Ide o ohodnotenie

množstva výrobnej produkcie. O naturálnych výsledkoch hovoríme pri tvorbe

produktov (vyrobíme mäso, mlieko, urodí sa pšenica, kukurica, zemiaky, a pod.).

ak je cieľom hospodárenia získavať a používať prostriedky len pre vlastnú potrebu,

prípadne aj naturálnu výmenu (výmena tovarov tovar za tovar), hovoríme

o naturálnom hospodárstve.

2. v hodnotovom vyjadrení (hodnotové výsledky výroby), ktoré má zásadný význam

pri sledovaní ekonomických výsledkov – finančných ukazovateľov. Pri

hodnotových výsledkoch výroby ide o vyjadrenie hodnoty vyprodukovaných

výrobkov a služieb. Pretože tvorba hodnôt bezprostredne súvisí s procesom obehu

a rozdeľovania, do hodnotových výsledkov zahrňujeme aj kategórie hrubá a čistá

pridaná hodnota, dôchodky a ďalšie ukazovatele.

Naturálna výroba je forma výroby, pri ktorej to čo vyrobíme aj spotrebujeme. Naturálne

množstvo výroby vyjadrené v peňažných jednotkách sa nazýva produkcia.

14

V poľnohospodárstve sa pre peňažné vyjadrenie naturálnych výsledkov výroby používajú

tieto základné kategórie (ukazovatele):

1. Hrubá produkcia (HP), resp. celková hrubá produkcia (CHP),

2. výsledná produkcia (VP),

3. vlastná produkcia (VlP),

4. čistá produkcia (ČP).

Hrubá produkcia poľnohospodárskeho podniku (PP) je súhrn vyprodukovaných výrobkov

alebo služieb za určité obdobie, spravidla za rok.

Výsledná produkcia PP vyjadruje výrobný efekt navonok, preto táto kategória neobsahuje

výrobky, ktoré boli v podniku vyrobené a transformovali sa do iných výrobkov. Výsledná

produkcia neobsahuje spotrebu vlastných výrobkov, to znamená, že spotrebovaný vlastný

(podnikový) medziprodukt sa do nej nezapočítava.

Vlastná produkcia PP je súhrn jeho výrobkov, ktorými prezentuje výsledky navonok,

znížený o výrobky nakúpené od iných PP a spotrebovaných v priebehu bežného roka.

Vlastná produkcia vyjadruje podiel daného podniku na výsledku celého poľnohospodárstva

v krajine.

Čistá produkcia sa spája s národohospodárskym hľadiskom pri vyčíslovaní naturálnych

výsledkov výroby. Metodicky pri výpočte ČP postupujeme tak, že od vlastnej produkcie

odpočítame medziprodukt odvetvový (medziodvetvový).

Medziprodukt PP zahrňuje tú časť hrubej produkcie, ktorá slúži na zabezpečenie ďalšej

výroby. Sú to produkty určené na výrobnú spotrebu – nemajú charakter konečného

produktu. Zostávajú v PP a používajú sa vo výrobnom procese.

Medziprodukt podnikový predstavuje spotrebu vlastných výrobkov a služieb.

V poľnohospodárskej výrobnej činnosti ide o spotrebu vlastných osív, sadív, vlastných

vyrobených hnojív, krmív a stelív, odchovaných zvierat na reprodukciu, spotrebu

ostatných výrobkov a služieb a pod.

Dôležité je to, aby boli spotrebované v bežnom roku, bez ohľadu na to, kedy boli vyrobené

okrem spotreby vlastných výrobkov používaných na obnovu výrobného procesu potrebuje

ešte poľnohospodársky podnik nakúpiť aj ďalší materiál (zásoby).

Medziprodukt odvetvový sú výrobky, ktoré spotrebovávajú PP, ale ich vyrábajú iné

odvetvia národného hospodárstva a používajú ich na reprodukciu svojej výroby. Ide napr.

o pohonné hmoty, agrochemikálie priemyselné hnojivá, lieky pre zvieratá, stroje,

zariadenia a ďalšie výrobky nepoľnohospodárskeho pôvodu, od ktorých stále viac závisia

výsledky prvovýrobných podnikov.

15

Kretter, A. a kol., (2007) píše, že výrobu možno charakterizovať ako proces

kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien pracovného predmetu, ktoré ovplyvňuje človek

svojou prácou a poznatkami, za aktívnej účasti faktorov prírodného procesu, ktorých

cieľom je produkcia výrobku. Ide o zložitý proces najmä v poľnohospodárskej výrobe,

ktorý má isté zvláštnosti a ktoré vo výrobnom procese treba zohľadniť. Kvalita výrobku je

závislá od viacerých faktorov: kvalitatívne parametre základnej suroviny, kvalifikácia

pracovníkov, technicko-technologické zabezpečenie a cieľavedomý manažment.

Vychádzajúc z tvrdení Pašku, Ľ. (2004) je výroba zámerná ľudská činnosť, ktorej

cieľom je vytvárať potrebné hodnoty (t.j. výrobky a služby) pre uspokojovanie aktuálnych

potrieb trhu a dosahovanie zisku. V procese výroby dochádza k transformácii (premene)

vstupných prvkov na výrobky a služby za účinného pôsobenia pracovníkov a prostriedkov

DM. Výrobu je potrebné sústavne zdokonaľovať, pričom rozhodujúcu úlohu tu majú

pravidelné informácie o najnovších poznatkoch vedecko-technického rozvoja a ich

racionálne uplatňovanie pre skvalitnenie výroby a jej výstupov. Ďalším dôvodom

zdokonaľovania výroby je analýza procesu výroby a jeho výstupov, ktoré si zároveň

vyžadujú aj zmeny vstupov. Transformácia vstupov na výstupy musí prebiehať čo

najefektívnejšie, t.j. pri optimálnej spotrebe výrobných činiteľov a tým aj primeraných

nákladoch. Cieľom výroby musí byť dosiahnutie racionálneho vzťahu medzi výstupmi

a vstupmi, čo vyúsťuje k získaniu čo najvyššej efektívnosti výroby.

1.3 Účtovníctvo ako zdroj informácii

Cenigová, A. (2004) uvádza, že pojem trhová produkcia sa používa pre tú časť

produkcie, ktorá sa akoukoľvek formou realizuje na trhu. Podnik predáva (realizuje) svoje

výrobky a stáva sa dodávateľom. Podniky, ktoré kupujú (odoberajú) výrobky sú

odberateľmi. Pri odpredaji výrobkov vzniká dodávateľovi voči odberateľovi pohľadávka

a odberateľovi voči dodávateľovi záväzok (dlh). Pohľadávky sú peňažné sumy, ktoré majú

zaplatiť podniku odberatelia za dodaný tovar, vykonané práce a služby. Výška pohľadávok

je určená najčastejšie faktúrou, ktorú zasiela dodávateľ odberateľovi za odobratý výkon.

Hacherová, Ž. (2006) Účtovníctvo má významnú funkciu v informačnom systéme

podniku. Rozsah, spôsob a preukázateľnosť účtovných záznamov zabezpečuje spoľahlivé,

16

včasné, objektívne a správne informácie pre riadenie podnikateľskej činnosti. Ustanovený

rozsah údajov finančného účtovníctva je prístupný aj externým používateľom.

Na základe tvrdení Zalaiho, K. (2008) účtovná závierka je hlavným zdrojom

informácií pre finančnú analýzu a má v informačnom zabezpečení analytika osobitné

miesto z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že do účtovnej závierky podniku sa veľmi

komprimovaným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z

nej, za akých podmienok prebiehal, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívnom

malom priestore je sústredených veľa dôležitých informácií. Druhým dôvodom je, že údaje

účtovnej závierky vecne, časovo, formálne a správne vypovedajú o činnosti podniku, čo je

v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom.

Účtovníctvo predstavuje metodický ucelený systém informácií o hodnotovej stránke

organizovaných činností v podnikateľskom subjekte. Poskytuje sústavu poznávacích

informácií o ekonomickej realite účtovnej jednotky v peňažnom vyjadrení.

Fáza kontroly v procese riadenia overuje hospodárnosť plánovaných vstupov vo väzbe na

priebeh a dosiahnuté výsledky v organizovaných činnostiach. Analýzou účtovných

informácií získavame podklady pre prijímanie nových rozhodnutí v riadení. Nové

rozhodnutia zabezpečujú odstránenie odchýliek od plánovaného priebehu plnenia

stanovených úloh v priebehu roka ako aj nové prístupy v plánovacej praxi. Účinná

regulácia a usmerňovanie procesov výroby, odbytu (realizácie) a ostatných činností

prispieva k prosperite podnikateľskej činnosti a ekonomickej stabilite podniku píše

Pataky, J. (2004).

1.4 Finančná analýza a efektívnosť

Ekonomický stav, píše Chajdiak, J., (2004) organizácie môžeme vyjadriť hodnotami

absolútnych a relatívnych ukazovateľov. Kým absolútne ukazovatele vyjadrujú skôr

veľkosť organizácie, relatívne ukazovatele vyjadrujú skôr intenzitu práce organizácie.

Vychádzajúc z tvrdení Gurčíka, Ľ., (2004) pôvodný etymologický význam pojmu

„analýza“ znamená rozloženie nejakého celku na jeho časti, na zložky, na prvky z ktorých

sa skladá. Podnikateľskej analýze sa podrobuje mnoho statických i dynamických javov od

celkom jednoduchých až po veľmi zložité. Analyzujú sa východiskové podmienky

17

podnikateľskej činnosti, jej priebeh i jej výsledky. Skúmajú sa faktory, príčiny a okolnosti,

ktoré túto činnosť ovplyvňujú. Hľadajú sa odchýlky skutočného priebehu činnosti od

plánovaného vývoja a tieto odchýlky sa vysvetľujú príčinami, ktoré ich spôsobili, so

zámerom želané odchýlky v budúcnosti rozšíriť a neželané odchýlky zamedziť alebo aspoň

obmedziť.

Stav organizácie môžeme charakterizovať množstvom rôznorodých ukazovateľov. Každý

ukazovateľ je jednota časového, priestorového a vecného vymedzenia a konkrétnej číselnej

hodnoty.

Janok, M., (2000) uvádza, že finančná analýza sa v podniku uskutočňuje za účelom

zhodnotenia stavu a výkonnosti podniku, prípravy a kontroly finančných rozhodnutí. Ďalej

autor píše, že finančná analýza je nevyhnutným predpokladom pre plánovanie ďalších

aktivít podniku a súčasne poskytuje pohľad na situáciu minulú a súčasnú. Umožňuje

zachovať efektívnosť podniku, znižuje možné riziká, má za cieľ predchádzať im

a poskytuje súhrnné informácie pre celý chod firmy. Pre kvalitné hodnotenie ukazovateľov

vo finančnej analýze je potrebné vedieť, akú má firma stratégiu a aké sú jej finančné ciele.

Podľa Jančíkovej, V., (2001) majú pomerové ukazovatele vo finančnej analýze

nezastupiteľné miesto. Výsledky analýzy neslúžia len vnútorným potrebám podniku, ale

využívajú sa aj v praxi. Dôležitú zložku používateľov spomenutých informácií je štátny

aparát a ďalšie subjekty stojace mimo firmy. Preto úlohou vnútropodnikových analýz je

objektívne posúdiť predovšetkým finančnú situáciu a úroveň finančného hospodárenia

firmy. Známe napätie v zdrojoch kapitálu, ktoré je charakteristické pre dnešnú produkčnú

a obchodnú sféru, môže sčasti eliminovať resp. zmierniť práve starostlivá finančná analýza

podniku, jej využitie v rozhodovacom procese firmy a následná komparácia dosiahnutých

výsledkov s podnikmi operujúcimi práve v danom sektore národného hospodárstva.

Zalai, K., (2008) vo svojej literatúre tvrdí, že sa považuje za účelné vypracovať

finančnú analýzu v dvoch okruhoch:

Prvým je analýza súhrnných výsledkov, ktorej úlohou je vysvetliť globálne výsledky

firmy a ich vplyv na jej pozíciu na trhu. Druhý tvorí analýza parciálnych výsledkov

umožňujúca precizovať súhrnné výsledky. Východiskom analýzy súhrnných výsledkov je

18

analýza finančnej situácie firmy ku ktorej ťažiskovým patria hlavne analýza likvidity,

aktivity, zadĺženosti, rentability a trhovej hodnoty podniku.

Analýza likvidity podniku hodnotí schopnosť firmy uhrádzať svoje záväzky.

Kvalifikácia jej úrovne sa uskutočňuje pomocou pomerových ukazovateľov likvidity.

Neúčelne vysoká likvidita neumožňuje vkladať prostriedky do investičného majetku a

investovať, ohrozuje rozvoj a budúcu efektívnosť, čo sa musí brať na zreteľ pri riadení

podniku. A opačne - nízka likvidita, t. j. nadmerná viazanosť v nelikvidných

prostriedkoch, neumožňuje splácať záväzky a kazí dobré meno firmy.

Analýza finančnej štruktúry (zadĺženosti) predstavuje skúmanie finančných zdrojov

subjektu a ovplyvňovanie ich optimálnej skladby. Od investičnej náročnosti a iných

faktorov závisí primeraný pomer cudzích a vlastných zdrojov, svedčiaci o "zdraví"

podnikovej ekonomiky a určujúci obchodnú a úverovú dôveryhodnosť podniku.

Analýza aktivity je zameraná na efektívnosť využitia podnikového majetku. Skúma

primeranosť rozsahu viazaných aktív v porovnaní s dosiahnutými výstupmi. Úroveň v

týchto troch oblastiach sa premieta do rentability podniku.

Analýza rentability je teda syntézou predchádzajúcich analýz. V nej sa získava

komplexný pohľad na výkonnosť podniku a faktory, ktoré je ovplyvňujú.

Pri analýze trhovej hodnoty sa uplatňuje pohľad subjektov z trhového okolia, ktorí

majú snahu efektívne investovať voľné finančné zdroje.

Súčasťou finančnej analýzy je tiež množstvo procedúr umožňujúcich objektivizáciu jej

záverov. Patrí k nim stanovenie "polohy" v priestore, analýza vývoja firmy v čase a

analýza činiteľov, ktoré celkovú finančnú situáciu vytvárali.

Zoborský, I. M., (2006) Zvyšovanie efektívnosti výroby je v súčasných podmienkach

bezprostredne spojené s nákladmi. V konkrétnom zmysle slova ide o dosahovanie

maximálneho objemu výkonov s minimom spotreby prostriedkov a práce. Pritom cieľom

je jednotka produkcie vyrobená pri najnižších nákladoch. Náklady sú veľmi významnou

kategóriou v ekonomike poľnohospodárstva. Sú ovplyvňované viacerými špecifickými

činiteľmi (živé organizmy a prírodné vplyvy), ktoré sa prejavujú vo výške nákladov podľa

oblastí s rozdielnymi prírodnými podmienkami a v kolísaní nákladov vplyvom počasia v

jednotlivých rokoch. Každý podnik znížením nákladov nepriamo zvyšuje zisk, čím sa

zvyšujú prostriedky pre rozdelenie. Medzi základné rezervy znižovania nákladov v

19

poľnohospodárstve je možné zaradiť: zvyšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov a

služieb, ktoré sa na trhu výhodne realizujú, využívanie výrobných kapacít a ich neustále

inovácia, zníženie nadbytočných (nevyužitých) kapacít, racionálna spotreba materiálov a

energie, využívanie obežného kapitálu a zrýchľovanie jeho obratu, úsporné vynakladanie

prostriedkov na zvyšovanie úrod a úžitkovosti, efektívne využívanie pracovníkov,

progresívnych postupov a technológii a ďalšie.

Pod efektívnosťou Višňovský, J., (2007) rozumie splnenie vytýčených cieľov a

dosiahnutie plánovaných výsledkov. Plánovanie je spôsob dosahovania výsledkov pri

zaisťovaní hlavných úloh v organizáciách. Je všeobecne známe, že dôsledné plánovanie

šetrí čas i ďalšie zdroje. Nielen podnik, či organizácia, v ktorej manažér pracuje, ťaží z

jeho osobnej efektívnosti, ale aj rodina, priatelia i on sám. Dosiahnutie cieľov, ktoré si sám

stanovil, mu poskytuje silný pocit úspešnosti a podporuje jeho sebavedomie.

Predpokladom efektívnosti každej ekonomiky je racionálne využitie výrobných

faktorov, ktoré sú k dispozícii a ich vhodnú kombináciu. Využitie pracovných síl pritom

zohráva zvlášť dôležitú úlohu, pretože pracovná sila nie je len aktívnym výrobným

faktorom, ale aj užívateľom a spotrebiteľom. Celé ekonomické úsilie má zmysel len vtedy,

keď slúži pre pracovnú silu, píše Kuzma, F., (2002)

Kubánková, M. - Izakovič, T. (2004) Ekonomická efektívnosť je veľmi zložitý jav a

nemožno ju postihnúť jedným ukazovateľom. Možno ju hodnotiť celou sústavou

ukazovateľov, pričom základným je zisk. Ekonomika výrobných odvetví determinuje

celkový hospodársky výsledok podnikateľského subjektu. Pritom ekonomiku výrobkových

odvetví ovplyvňuje množstvo rôznych faktorov a vzťahy medzi nimi. Najdôležitejším je

vzťah medzi vstupmi a výstupmi, t.j. vzťah medzi nákladmi a cenami komodít, ktorý v

konečnom dôsledku vplýva na výšku zisku alebo straty. Vývoj efektívnosti hlavných

poľnohospodárskych komodít bude plne závislý od intenzity výroby, ktorú budú

ovplyvňovať hlavne nové technológie, od vývoja nákladov a ich racionalizácie a od

dosahovaných cien. Ekonomiku výrobkových odvetví ovplyvňujú aj ďalšie nástroje

agrárnej politiky, napr. dotácie. Bez podpôr sa predpokladá stratovosť hlavných

20

poľnohospodárskych komodít. V prostredí Spoločnej poľnohospodárskej politiky ani

zvýšené podpory nemusia pri niektorých komoditách znamenať rentabilitu výroby.

Rentabilnú pozíciu na trhu si podnikateľský subjekt musí vybudovať, zabezpečiť aj

udržať. Šimo, D. (2006) uvádza, že za dnešnú ziskovú pozíciu vďačí tzv. strategickému

potenciálu úspechu. Ide o mimoriadne schopnosti:

zvlášť dobrá poloha podniku,

vysokokvalifikované ľudské zdroje,

vhodné technológie, KNOW HOW, ktoré umožňujú cenovo prístupný tovar,

tiež osobitné prednosti súťaženia:

komodity vysokej kvality, ekologicky nezávadné,

dobré vzťahy k veľkoodberateľom, dobré kontakty.

Analýza efektívnosti si vyžaduje existenciu vhodných ukazovateľov, ktoré

zodpovedne zobrazia úroveň transformačného procesu. Podľa miery kompletnosti s akou

zobrazujú podnikové vstupy, rozlišujeme analytické a syntetické ukazovatele efektívnosti.

Za analytické sa považujú také ukazovatele efektívnosti, pri ktorých sa podnikové vstupy

vymedzujú čiastkovo. Môžu mať rozličnú podobu, napr.: zohľadniť možno iba niektoré z

vnútorných činiteľov, teda pracovnú silu, hmotný dlhodobý majetok, materiál, energiu a

pod. u týchto výrobných činiteľov berieme do úvahy len niektorú z dvoch foriem ich

angažovanosti v reprodukčnom procese podniku, teda buď ich spotrebu alebo ich

viazanosť. Za analytické ukazovatele efektívnosti považujeme aj také, pri ktorých sa síce

komplexne zahŕňajú podnikové vstupy, ale aj ich spotreba. Túto skutočnosť vyjadrujú

podnikové náklady, do ktorých sa premieta spotreba DHM, zásob, energie, pracovných síl

atď. Druhou veličinou, ktorú potrebujeme pre konštruovanie analytických ukazovateľov

efektívnosti sú podnikové výstupy. Najčastejšie ich reprezentuje objem výroby, ktorý

možno vyjadriť pomocou rôznych ukazovateľov, ako sú výnosy, tržby, pridaná hodnota a

pod. Za finančný výstup podniku sa považuje hospodársky výsledok - zisk (strata).

Príkladom analytických ukazovateľov efektívnosti môžu byť ukazovatele produktívnosti,

náročnosti a rentability. Integrálny ukazovateľ efektívnosti možno skonštruovať, ak

pomocou vhodných matematicko - štatistických metód zhrnieme súbor použitých

analytických ukazovateľov efektívnosti. Za syntetické považujeme také ukazovatele

21

efektívnosti, pre ktorých sú podnikové vstupy vyjadrené komplexne. Syntetickými

ukazovateľmi efektívnosti sú teda napríklad: rentabilita kapitálu, rentabilita vlastného

kapitálu, alebo ich rôzne modifikácie uvažujúce s pasívami, aktívami. Vypovedacia

schopnosť týchto ukazovateľov je bohatá. Citlivo reagujú na zmeny v spotrebe i viazanosti

výrobných činiteľov, na zhodnotenie vecných aj finančných zdrojov podniku. Ich úroveň a

vývoj ovplyvňuje množstvo analytických súvislostí a výsledkov. Syntetické ukazovatele

ich integrujú, zjednocujú, zovšeobecňujú. Preto im tiež hovoríme zovšeobecňujúce

ukazovatele. Zalai, K. a kol. (2000)

Bielik, P. (2002) Efektívnosť je kritériom nákladového a výrobného procesu, ktorý

nezahrňuje len racionálne využívanie výrobných faktorov, ale vnáša do hodnotenia aj

požiadavku účelnosti vyrobenej produkcie. Účelnosť vyjadruje zmysel reprodukčného

procesu, pretože je vyjadrená vzťahom medzi výsledkom výrobného procesu

a kúpyschopných dopytom. Vyjadriť ekonomickú efektívnosť môžeme súhrnne, ako vzťah

medzi výstupom a vstupom. Výstupom výrobného procesu môžu byť výnosy, tržby, zisk,

aj konečný produkt (množstvo produktu vyjadrujeme v cene – hodnota produkcie).

Pracovníci, výrobné fondy, súhrnné individuálne úplné náklady daného výrobku

pokladáme za vstupy. Pre vyjadrenie efektívnosti používame tzv. maticovú sústavu

ukazovateľov. Matica je spôsob vyjadrenia (horizontálneho a vertikálneho) skupiny

ukazovateľov, ktorými sa dajú vyjadriť určité ekonomické javy, čiže ekonomické

kategórie. Matica je typická tým, že ju môžeme konštruovať z rôznych ukazovateľov.

Matica efektívnosti pozostáva zo 4 kvadrantov:

I. kvadrant – vyjadruje ukazovatele efektívnosti ako vzťah medi vstupmi

a výstupmi vo výrobnom procese

II. kvadrant – vyjadruje vzťah medzi vstupmi navzájom (pracovníci a výrobné

fondy)

III. kvadrant – vyjadruje vzťahom medzi výstupmi (medzi ziskom a produkciou,

medzi ziskom a tržbami)

IV. kvadrant – vyjadruje ukazovatele náročnosti a hospodárnosti.

Podnik vyrába efektívne za predpokladu, ak všetky ukazovatele prvého kvadrantu sú

kladné.

22

Rast efektívnosti môžeme zabezpečiť dvomi spôsobmi:

1. rastúcimi výstupmi pri klesajúcich konštantných, alebo pomalšie rastúcich

vstupoch (môžeme ňou zväčšovať efektívnosť každý rok). Tento spôsob je

racionálnejší, dosah dlhodobejší.

2. Znížením vstupov pri konštantných, rastúcich, resp. pomalšie klesajúcich

výstupoch. Táto cesta je krátkodobá.

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

Z/P Q/P V/P IM/P N/P

Z/IM Q/IM V/IM P/IM N/IM

náklady Z/N Q/N V/N P/N IM/N

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk Q/Z V/Z P/Z IM/Z N/Z

produkcia Z/Q V/Q P/Q IM/Q N/Q

výnosy Z/V Q/V P/V IM/V N/V

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

23

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom mojej diplomovej práce bola analýza efektívnosti výroby, ktorá sa opiera

o analýzu vývoja a štruktúry výnosov, nákladov a tržieb vybraného poľnohospodárskeho

podniku podľa jednotlivých komodít. S ohľadom na výrobné faktory je vývoj

v poľnohospodárstve len ťažko predpokladateľný, narastá význam celkovej finančnej

analýzy, posudzujúcej výrobný proces, ako zložky hodnototvorby. Je veľa javov, ktoré

poľnohospodársky subjekt nevie predpokladať, ako napr. počasie, náhle zmeny vývoja

realizačných cien jednotlivých komodít, a preto je stále významnejšie, aby dokonale

poznal zložky a vzájomné vzťahy tržieb, od ktorých sa odvíjajú z veľkej časti výnosy

a tým pádom aj samotný hospodársky výsledok. Čím lepšie vie podnik získané informácie

zhodnotiť, tým lepšie je schopný vytvoriť si rezervy na zvládnutie nepriaznivého vývoja

v budúcnosti. Z čoho vyplýva, že čím lepšie je podnik pripravený, tým efektívnejšie

a z väčšou produktivitou dokáže využívať disponibilné zdroje. Nevyhnutnou časťou mojej

diplomovej práce bola analýza výrobnej a majetkovej základne ako základného prvku pre

tvorbu výnosov. Na zvládnutie daného cieľa bolo dôležité preštudovanie odbornej

literatúry.

Čiastkovými cieľmi diplomovej práce vychádzajúcimi zo základného cieľa boli:

charakteristika výrobného poľnohospodárskeho podniku

zhodnotenie vybavenosti podniku výrobnými faktormi:

- pôdneho fondu a jeho štruktúry,

- pracovných síl a ich produktivity

- majetkom a zdrojmi jeho krytia

zhodnotenie výsledkov rastlinnej a živočíšnej výroby

analýza tržieb z predaja vlastných výrobkov

posúdenie produkčnej schopnosti na základe porovnania vývoja hektárových úrod

jednotlivých komodít

sledovanie vývoja realizačných cien

analýza efektívnosti

24

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Hlavným predpokladom k vypracovaniu diplomovej práce bolo zorientovanie sa

v problematike výnosov a nákladov preštudovaním odbornej literatúry, ktorej súhrn je

spracovaný v prvej časti práce. Úvodom vlastnej práce bola bližšia charakteristika

analyzovaného podnikateľského subjektu, z hľadiska jeho výrobných faktorov, kapitálovej

a majetkovej štruktúry.

Kľúčovou časťou práce je analýza výrobného procesu, výnosov a nákladov, ktorá

pozostáva z dielčích častí:

analýza produkčnej schopnosti v rastlinnej výrobe

analýza produkčnej schopnosti v živočíšnej výrobe

vývoj a analýza výnosov

vývoj a analýza tržieb

vývoj realizačných cien jednotlivých plodín rastlinnej výroby

vývoj realizačných cien jednotlivých komodít živočíšnej výroby

vývoj a štruktúra nákladov v rastlinnej výrobe

vývoj a štruktúra nákladov v živočíšnej výrobe

komparácia vyčíslenie jednotkového zisku pri komoditách rastlinného a živočíšneho

pôvodu

Metódy

Najvyužívanejšou metódou mojej práce bola metóda analýzy, ktorá detailnejšie

hodnotila jednotlivé zložky skúmaných celkov, ich väzieb a náväzností na vytvárané

finančné hodnoty, t.j. tržby a výnosy resp. zisk. Pri zhodnocovaní daných ukazovateľov

bola použitá metóda komparácie t.z. porovnanie výsledkov v čase. Ďalšou početne

využívanou metódou bola matematicko-štatistická indexová metóda a na presnejšie

vyjadrenie vývoja či zmien sa použila metóda percentuálneho porovnania, pričom

predchádzajúce obdobie bolo zvyčajne považované za bázické.

25

Na určenie vývoja resp. pohybu uvádzaných ukazovateľov sme použili nasledovné vzťahy:

absolútna zmena ukazovateľa (odchýlka, ∆)

∆ = Ut - Ut-1

U – príslušný ukazovateľ

t – bežné účtovné obdobie

t-1 – bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie

percentuálna zmena ukazovateľa ( % ∆ )

%Δ=

absolútna zmena( Δ)U t−1

reťazový index

U t

U t−1 (vyjadrený ako koeficient)

U t

U t−1x 100

(vyjadrený v percentách)

K výpočtu priemeru bol použitý uvedený vzorec:

aritmetický priemer

xa=∑ xi

n

n – počet prvkov súboru

x – priemerované hodnoty

26

Matice efektívnosti boli zostrojované podľa nasledujúceho vzoru:

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

Z/P Q/P V/P IM/P N/P

Z/IM Q/IM V/IM P/IM N/IM

náklady Z/N Q/N V/N P/N IM/N

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk Q/Z V/Z P/Z IM/Z N/Z

produkcia Z/Q V/Q P/Q IM/Q N/Q

výnosy Z/V Q/V P/V IM/V N/V

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Údaje, ktoré boli k vypracovaniu diplomovej práce použité boli získané z účtovných

výkazov družstva a tiež konzultáciami so zamestnancami družstva na postoch ekonóm

a účtovník, k analýze sme použili nasledujúce zdroje:

o  súvaha

o  výkaz ziskov a strát

o  ročné výkazy

o  ekonomické zhodnotenie výsledkov výroby družstva

o  kalkulácie výrobných nákladov

27

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva

Poľnohospodárske družstvo, ktoré si neželá byť uvádzané oblastne prislúcha

k Nitrianskemu kraju, vzniklo na zlučovacej členskej schôdzi dňa 30.decembra 1971

zlúčením Jednotných roľníckych družstiev. Bolo zvolené predstavenstvo a prijaté stanovy

družstva schválené radou ONV v Nitre dňa 7.januára 1972. Deň, ku ktorému je družstvo

zapísané do obchodného registra je 13.január 1972.

Hlavnou činnosťou družstva je podnikanie v poľnohospodárskej výrobe, vrátane

predaja nespracovaných poľnohospodárskych produktov na účely spracovania a ďalšieho

predaja. PD bolo pretransformované podľa § 765 zákona 513/91 Zb. a zákona 42/92 Zb. na

družstvo vlastníkov. K 31.12.2008 malo družstvo 216 členov, čo je v porovnaní s rokom

2006 o 349 menej a s rokom 2005 dokonca o 394 členov menej. Každý člen má počet

hlasov podľa výšky jeho členského vkladu v družstve a to tak, že za každých 332 €

(10 000,- Sk) členského vkladu mu prislúcha jeden hlas. Základný členský vklad je 1 660

€ (50 000,- Sk). Výška zapisovaného základného imania v OR je 398 327€ (12 000 000,-

Sk). Hodnota majetku predstavuje 14 052 479€ (423 345 000,- Sk) z toho vlastné imanie

družstva v celkovej výške 10 778 364€ (324 709 000,- Sk). Základné imanie 5 233 386€

(157 661 tis. Sk) predstavuje súhrn členských vkladov členov družstva, ktoré členovia

premenili zo získaných majetkových podielov z transformácie.

Priemerný počet pracujúcich k 31.12.2008 bol 153 osôb, z toho pracujúcich členov 66

a zamestnancov 87.

Výrobné zameranie družstva je na rastlinnú, živočíšnu výrobu a služby. Živočíšna

výroba sa sústredí na chov dojníc, teda na výrobu mlieka a chov ošípaných, t.j. výroba

bravčového mäsa, aj keď táto sa v posledných rokoch stenšuje z výrobného programu

z dôvodu vysokej nerentabilnosti. Chov hovädzieho dobytka, ale najmä chov dojníc

považuje za strategickú kategóriu. Rastlinná výroba sa orientuje na pestovanie obilnín,

slnečnice a krmovín.

Predmetom a zameraním činnosti podľa obchodného registra je :

- výroba ostatných potravinárskych výrobkov

- výroba piliarska a impregnácia dreva

- výroba stavebno – stolárska a tesárska základná (výroba okien, dverí a pod.)

- výroba ostatných chemických výrobkov

28

- zámočníctvo a zváračské práce

- staviteľ-vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok

- podnikateľské poradenstvo-poľnoshosp. a potravinárstvo

- práce so strojmi na poli

- verejná cestná nákladná doprava

- verejná cestná hromadná osobná nepravidelná doprava

- podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi

- podnikanie v poľnohospodárskej výrobe, vrátane predaja nespracovaných

poľnohospodárskych výrobkov a na účely spracovania a ďalšieho predaja

- výroba kŕmnych zmesí a kŕmnych doplnkov

- baliace činnosti

- sprostredkovateľská činnosť

- kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod v rozsahu

voľných živností)

- kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod

v rozsahu voľných živností)

- činnosti v oblasti nehnuteľností s vlastným alebo prenajatým majetkom

- prenájom strojov a prístrojov bez obsluhujúceho personálu

4.1.1 Výmera poľnohospodárskej pôdy a jej štruktúra

Štruktúra a veľkosť poľnohospodárskej pôdy neprechádzali v sledovanom období

veľkými zmenami. V roku 2006 a 2007 výmera trvalých trávnatých porastov zaznamenala

zvýšenie, ale v roku 2008 sa dostala len na zhruba polovičnú úroveň plochy na začiatku

sledovaných období.

Tabuľka 1: vývoj výmery a štruktúry poľnohospodárskej pôdy v ha

Prameň: Záznamy PD

29

PD obhospodarovalo v roku 2008 4957,59 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho

4688,66 ha ornej pôdy. V zmysle nájomných zmlúv prenajímalo pôdu od vlastníkov vo

výmere 3125,12 ha a od Slovenského pozemkového fondu 1692,81 ha pôdy

nedokladovanej, ktorá je v správe SPF a vo vlastníctve družstva bolo 53,2616 ha pôdy.

Celková pôda, na ktorej družstvo podnikalo tvorila plochu 5075,26 ha.

Štruktúru poľnohospodárskych pozemkov znázorňuje graf 1

Graf 1

64%

35%

1%

Štuktúra pozemkov

prenájom od vlastníkov

SPF

vo vlastníctve družstva

Prameň: Záznamy PD

4.1.2 Pracovné sily, ich štruktúra a produktivita práce

Zostupný trend zamestnanosti v poľnohospodárskom sektore sa odzrkadlil aj na

zamestnanosti družstva. Dôkazom toho je zníženie počtu zamestnancov o 84, čo je pokles

o 35,44%. Ženy sú v pracovnom kolektíve zastúpené zhruba 24%-tným podielom, pričom

väčšinou vykonávajú práce na postoch administratívy a dojičiek.

Tabuľka 2: Profesijná štruktúra PD (vo fyzických osobách)

Prameň: Evidencia zamestnancov družstva, 2004-2008

30

Najväčším úsekom z hľadiska počtu zamestnancov sú technické služby. Do

pôsobnosti tohto úseku patrí zabezpečiť posezónne opravy strojov a pripraviť

k jednotlivým fázam rastlinnej výroby nasadenie techniky pre prípravu pôdy, sejby,

ochranu, prihnojovanie a zber úrody. Pre úsek živočíšnej výroby sa okrem opráv strojov

a zariadení podľa požiadaviek tohto úseku pracovníci dopravy, traktoristi zapájajú do

vývozu maštaľného hnoja a fekálií. Stavebná skupina a údržba vykonáva rekonštrukčné

práce, opravy objektov a hlavne prípravu objektov ŽV pre stavebné úpravy a zabudovanie

moderných technológií do jestvujúcich objektov, ktoré boli vykonávané v rámci

európskych fondov SOP-PaRV. Ku každoročnému znižovaniu stavu pracovníkov na tomto

úseku prichádzalo z dôvodu odchodu do dôchodku, ale aj vytváraním nových pracovných

príležitostí v blízkom okolí. Priemerná mesačná odmena v PD je 88 %-tnou úrovňou

priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Medziročne vzrastá o približne 12 %, čo

svedčí o snahe družstva zvyšovať mzdové ohodnotenie svojich pracovníkov v rámci

prípustných možností.

V záujme družstva je dosahovanie čo najvyššej produktivity práce, čím vyššia je

produktivita práce tým nižšia je potreba pracovníkov.

Tabuľka 3 pojednáva o vývoji produktivity práce.

Tabuľka 3: Vývoj produktivity práce v tis. Sk

Prameň: Výkaz ziskov a strát, 2004-2008

31

Produktivita práce mala takmer vo všetkých kategóriách rastúcu tendenciu, pretože

sa počet pracovníkov znižoval. Avšak rok 2007 bol v kategóriach produktivita práce

z tržieb a z výroby nižší oproti predchádzajúcemu roku, nakoľko tržby a výroba v tomto

roku poklesli. Jedinú výnimku tvorila produktivita z pridanej hodnoty, ktorá počas celého

sledovaného obdobia klesala. V roku 2008 vytvorilo družstvo na jedného pracovníka

približne 1874 tis. Sk výnosov, čo predstavovalo nárast oproti roku 2004 70 %. V priemere

jeden pracovník vyprodukoval 1009 tis. Sk tržieb ročne.

4.1.3 Analýza majetkovej a kapitálovej štruktúry

Zloženie aktív podniku je v značnej miere závislé od druhu podnikateľských aktivít.

Dlhodobý majetok sa podieľal v sledovanom období na celkovom majetku v priemere 49,7

%. Podiel tohto majetku vyjadruje schopnosť flexibility výroby podniku s ohľadom na

zmeny v dopyte. Vysoký podiel naznačuje zníženú prispôsobivosť na zmeny na trhu, na

ktoré je nutné reagovať obmenou resp. inováciou výrobného programu.

Tabuľka 4: Štruktúra majetku v tis. Sk v rokoch 2004-2008

32

Prameň: Súvaha 2004-2008

Základnou zložkou neobežného majetku bol dlhodobý hmotný majetok, ktorý rovnako ako

aj neobežný majetok zaznamenal svoje maximum v roku 2008. Oproti východiskovému

roku vzrástla hodnota neobežného majetku o 31 %, DHM o 37 %.

Každoročne dochádzalo k markantným úbytkom u základného stáda. V roku 2007 sa

klesajúca línia narušila kedy stádo v porovnaní s predošlým rokom vzrástlo o hodnotu 610

tis. Sk. Na konci roku 2008 dosahovalo však len 76 % hodnoty začiatku sledovaných

období. Počas piatich sledovaných rokov družstvo svojpomocne alebo dodávateľsky

zrenovovalo stavebné objekty, zakúpilo technológie a sólo stroje. Na tieto investície boli

družstvu schválené príspevky, ktorých rozpis je obsahom tabuľky č.5.

Tabuľka 5: Schválené príspevky v tis. Sk

Prameň: Výkazy PD, 2004-2008

33

Rok 2008 bol na investície najbohatší kedy družstvo preinvestovalo celkove čiastku

84 144 tis. Sk. V priebehu roku nakúpilo technológie a sólo stroje v celkovej hodnote

57 985 tis. Sk. Do stavebných objektov a do projektov investovalo 17 547 tis. Sk

a aktivácia základ. stáda bola 8 611 tis. Sk. Na obstaranie uvedených investícii dostalo

príspevky z fondov EÚ v celkovej hodnote 21 389 tis. Sk z toho 5 429 tis. Sk predstavuje

doplatok na hnojné koncovky a čiastka 15 960 tis. Sk je príspevok z diverzifikačného

fondu na sólo stroje.

K citeľnejšej zmene v štruktúre došlo v roku 2005 kedy podiel strojov vzrástol o 27,66

% oproti predošlému roku a v roku 2008 sa dokonca hodnota strojov takmer

zdvojnásobila. Z vybavenosti družstva strojmi a strojovým parkom je možné odvíjať aj

ukazovatele produktivity práce, ktoré sa takisto ako aj ukazovatele majetku pripadajúceho

na pracovníka vyvíjali progresívne.

Obežný majetok tvoril v priemere 50,2 %-tný podiel na majetku družstva. Zastúpenie

majetku u zásob, pohľadávok a finančného majetku sa v prvých rokoch zreteľne

nemenilo. V zásobách hlavnú časť tvorili výrobky a zvieratá, ich stav mal kolísavo

klesajúci priebeh, ten bol zapríčinený najmä neželaným, ale vynúteným znižovaním stavu

zvierat. Vo vlastných výrobkoch je pokles iba vo finančnom vyjadrení. V naturálnych

ukazovateľoch je stav vlastných výrobkov v porovnaní s rokom 2007 vyšší. Vo finančnom

vyjadrení je stav vlastných výrobkov nižší hlavne z dôvodov nižších cien produkcie.

Vývoj štruktúry majetku

Graf 2

2004 2005 2006 2007 20080

50,000100,000150,000200,000250,000300,000350,000400,000450,000

vývoj štruktúry majetku

spolu majetok

neobežný majetok

obežný majetok

Prameň: tabuľka 4

34

V roku 2004 tvorili zvieratá a výrobky 77,17 % z celkových zásob, v roku 2008 67,1 %-

tný podiel. Ďalšou časťou v zásobách je nedokončená výroba, jej kolísavý priebeh

zaznamenal nárast počas piatich rokov o 4 088 tis. Sk t.j. o 19,12 %, až na výšku 25 466

tis. Sk, čo je 23,92 % zo zásob v roku 2008. Pohľadávky reprezentujú v priemere 23,35 %-

tnú časť na obežnom majetku družstva, prevažne sú to pohľadávky z obchodného styku,

v menšej miere sú zastúpené aj daňové pohľadávky. V roku 2008 bola najvyššia

pohľadávka voči štátnemu rozpočtu a fondom z EU na dotácie vo výške 15 235 tis. Sk,

táto pohľadávka sa skladá z dodatočnej platby za cukor vo výške 10 666 tis. Sk

a z pohľadávky na dotácie za obstaraný dlhodobý majetok vo výške 4 569 tis. Sk.

Pohľadávkam ako zdroju pohotovostných finančných prostriedkov by družstvo malo

venovať veľkú pozornosť. Vývoj ukazovateľa doby obratu pohľadávok ako najlikvidnejšej

zložky kapitálu sa z roka na rok zlepšoval. Zo 60 dní v roku 2006 sa znížil na 25 dní

v roku 2008. Za optimálnu dĺžku inkasa pohľadávok sa považuje doba do 30 dní. Počas

sledovaného obdobia sa účasť pohľadávok na celkovom majetku znížila, úbytok o 6,78 %.

Z celkových pasív družstva predstavuje vlastné imanie podiel v priemere 76,45 %, čo

znamená, že podnik dosahuje vysoký stupeň krytia celkového majetku vlastným

kapitálom. Plynulé znižovanie vo vývoji bolo spôsobené najmä z dôvodu poklesu zisku

a zníženia základného imania o členské vklady členov, ktorí v priebehu roku zrušili

členstvo. Najväčšou časťou vlastných zdrojov je základné imanie, ktorého hodnota počas

sledovaných rokov len veľmi mierne poklesla. ZI tvoria základné členské a ďalšie vklady.

Taktiež je tu rezerva na majetkové vklady členov z transformácie. Druhou menšou časťou

sú kapitálové fondy, ktorých výška sa nemenila.

Tabuľka 6: Analýza kapitálovej štruktúry v tis. Sk

Prameň: Súvaha, 2004-2008 a vlastné výpočty

Graf 3

Vývoj a štruktúra kapitálu PD za roky 2004-2008 v tis. Sk

35

Prameň: tabuľka 6

Cudzie zdroje predstavovali cca 17 % na celkových zdrojoch krytia. Bankové úvery tvorili

v r. 2004 tretinu cudzích zdrojov, do roku 2006 ich podiel klesol na 24,4 % a plynulý

pokles až do roku 2008 zapríčinil, že na konci sledovaného obdobia bola viazanosť voči

bankám z cudzích zdrojov len 15,75 %. Tento pokles úverovej zadlženosti bol z dôvodu

nečerpania investičných úverov.

Rezervy boli tvorené vo všetkých piatich analyzovaných rokoch pre rovnaký účel a síce na

nevyčerpané dovolenky, na nevyfakturované služby a na prémie vrátane sociálnych

odvodov.

Časové rozlíšenie, ktoré v roku 2005 zreteľne vzrástlo o 147 % oproti roku 2004 tvorili

výnosy budúcich období- dotácie na obstaraný dlhodobý majetok. Na konci sledovaných

období bola jeho hodnota takmer päťnásobkom počiatočnej.

4.1.4 Produkcia v rastlinnej a živočíšnej výrobe

Počas sledovaného obdobia sa štruktúra plodín pestovaných v PD zmenila iba mierne,

v roku 2004 zo skladby plodín vypadol hrach a v roku 2006 bola cukrová repa pestovaná

posledný krát, zo sortimentu sa vyradila z dôvodu, že cukrovar v Dunajskej Strede skončil

činnosť aj s výrobnou kvótou v rámci reformy cukorného režimu v EÚ. Toto bolo pre

družstvo veľkou stratou nakoľko cukrová repa bola jednou z najefektívnejších

pestovaných plodín, pričom družstvo bolo jedným z najväčších pestovateľov cukrovej

repy. Po jej vyradení musí družstvo prejsť na iný osevný postup, čo so sebou prináša

veľa problémov, hlavne v striedaní plodín. Družstvo sa musí snažiť orientovať sa na

36

produkciu olejnín a zrnín, o ktoré je na trhu stále sa zvyšujúci záujem. Miesto repy bola

zaradená do osevného postupu repka.

Produkty rastlinnej výroby sú po skončení zberu skladované v skladoch rastlinnej

výroby až do vyskladnenia. Družstvo je schopné uskladniť vo svojich skladoch úrodu

obilnín, má vlastnú sušičku a čističku obilia a veľkokapacitný sklad na obilie. Ďalšie

sklady sú zrekonštruované z maštalí veľkokapacitnej farmy dojníc. V subjekte sa priamo

spracovávala slnečnica na technologickej linke na lúpanie slnečnice, ktorá bola priamo

dodávaná do obchodnej siete na predaj. Keďže slnečnica ako aj iné plodiny postupom

rokov zaznamenala značný cenový prepad, bolo družstvo nútené od jej spracovania

odstúpiť pre vysokú nerentabilnosť.

Produkcia plodín a rozloha zberových plôch sú obsahom tabuľky č. 7.

Tabuľka 7: Výmera plodín v ha a produkcia RV v t rok 2004-2008

Prameň: Výročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

Vo všetkých obilninách boli dosiahnuté kolísavé výsledky. Rok 2007 je zo

všetkých najslabší, naproti tomu rok 2008 dosahoval mimoriadne dobré úrody. Navyše

37

v tomto roku bola predávaná aj značná časť zásob z minulého roka, ktorá bola uskladnená

vo veľkokapacitných skladoch.

Nosnou skupinou odvetví v RV boli obilniny. Za hodnotené obdobie zaberali

v priemere 3 300 ha, čo predstavuje 70 % ornej pôdy. Ročne sa z tejto plochy vypestovalo

18 až 22 tis. ton zrna s výnimkou neúrodného roku 2007, v priemere z hektára to bolo

5,72 t. Ani vhodnou štruktúrou druhov obilnín sa nepodarilo dosiahnuť relatívne stabilnú

produkciu z hektára, keď priemerná úroda obilnín celkom kolísala okolo priemeru až do

46,76 %. V roku 2007 družstvo vyprodukovalo najnižšiu produkciu zrna obilnín, čo sa

negatívne odrazilo na vývoji tržieb z obilnín i celej RV. Kolísanie úrod jednotlivých

obilnín bolo však väčšie, najväčšie výkyvy boli u kukurice na zrno- viac ako 77%. Toto

bol dôsledok najmä už spomínaného roku 2007, hoci boli porasty kukuríc veľmi dobre

založené, nedostali zrážky v najkritickejšom období - v období opeľovania a v dôsledku

rekordných teplôt ostali kukurice jalové a zodpovedali tomu aj dosiahnuté úrody. Úroda

3,86 t/ha patrí medzi najslabšie výsledky pri pestovaní tejto plodiny v družstve. Faktom

zostáva, že takéto a horšie úrody boli v danom roku pravidlom na celom území

Nitrianskeho kraja.

Pri produkcii cukrovej repy družstvo vypestovalo z hektára v priemere 54,5 t a kolísanie

úrod bolo v rozpätí 17 %. Hektárové úrody slnečnice sa medziročne znižovali, pričom

v priemere družstvo vyrobilo 1,9 t na hektár. Obrat nastal v roku 2007 kedy družstvo

nahradilo slnečnicu pásikavú slnečnicou čiernou, tento ťah bol úspešný, v roku 2008 bola

hektárová úroda nad úrovňou 3 ton, čo je dobrý výsledok najmä s ohľadom na to, že

porasty sa po silných búrkach zberali poľahnuté s vysokými stratami.

Repku zaradilo družstvo do osevného postupu ako staronovú plodinu v roku 2007.

Sľubovala dobré úrody, ale pred začiatkom zberu ju mimoriadne zasiahol ľadovec a tak sa

jej hektárová úroda dostala iba na úroveň 2,62 t/ha. Pre úspešné pestovanie sa musí

hektárová úroda však prehupnúť cez 3 t/ha. Vplyvom spomínaného ľadovca a škôd, ktoré

so sebou priniesol, družstvo zabezpečilo repku poistením, nakoľko počasie je v posledných

rokoch skutočne nevyspytateľné. O rok neskôr sa už družstvu podarilo dosiahnuť 3,1 t/ha

a to aj napriek nedostatku zrážok, ktorý sa prejavil hlavne na vzchádzaní porastov repky.

Porasty vzchádzali etapovite a len vďaka vhodnému priebehu zimy repka prežila.

Tabuľka 8: Ukazovatele hektárových úrod v rokoch 2004-2008,

38

Prameň: Výročné výkazy PD, vlastné výpočty

V roku 2007 sa jačmeň sial na rekordnej výmere 821 ha. Jačmeň ako plodina s veľmi

krátkym vegetačným obdobím je mimoriadne náročný na dobré podmienky počas

vegetácie. Napriek zlým podmienkam počas vegetácie a ľadovcu, boli dosahované úrody

4,35 t/ha. Je to najnižšia hektárová úroda počas sledovaného obdobia. Rok 2008 sa otvoril

pre sejbu jačmeňa už v druhej polovici februára, čo malo vplyv na dosahovanú úrodu 5,02

t/ha, ale aj na veľmi dobré sladovnícke parametre. Prakticky všetok jačmeň sa realizoval

ako sladovnícky, čo v predošlom roku zďaleka nebolo pravidlom, najmä vďaka ťažkej

žatve. Pri kukurici na siláž sa dosiahli úrody 35,7 t/ha, zberali sa porasty s veľmi vysokým

zastúpením zrna, čo sa premietlo pozitívne aj v dosiahnutej kvalite dorobenej siláže.

Rozsiahly vplyv na odchýlky v úrodnosti jednotlivých plodín bol zapríčinený počasím.

Záplavy z topiaceho sa snehu a vysoké zrážky na jar, či dlhotrvajúce sucho s vysokými

dennými teplotami mali dosah na vývoj rastlín v jednotlivých fázach.

Tabuľka 9: Stavy dobytka v ks za roky 2005-2008

Prameň: Výročné výkazy PD, vlastné výpočty

Stavy hovädzieho ako aj bravčového dobytka sa  znížili. Pri chove hovädzieho dobytka je

závažným problémom neschopnosť navýšiť stavy dojníc. Príčin je viacero no jednou

z najzávažnejších je kvalita resp. nekvalita objemových krmív. Podmienkou je

39

zabezpečenie kvalitnej senáže a siláže. V roku 2008 sa najviac prejavili chyby v systéme

odchovu urobené v minulosti, ktoré sa ukázali až po otelení a percento brakovania bolo

jedno z najvyšších na Slovensku. Pri chove ošípaných je situácia vzhľadom na rastúcu

nákladovosť výroby a nepriaznivý vývoj realizačných cien napätá, družstvo bolo nútené

pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, keď ukončilo chov ošípaných na dvoch zo svojich

troch fariem.

Tabuľka 10: Produkcia ŽV roky 2004-2008

Prameň: Výročné výkazy PD, 2004- 2008, vlastné výpočty

Produkcia mlieka sa z roka na rok plynule zvyšovala. Zmena vo vývoji prišla v roku 2007

kedy sa produkcia znižovala. Výroba mlieka v porovnaní s ošípanými, čo sa týka trhu, je

o niečo lepšia. Družstvo malo možnosť navýšiť produkciu, zvýšiť stavy dojníc a kvótu

mlieka, čo sa však veľmi nedarilo. Už viac rokov sú problémy s výrobou kvalitných

40

objemových konzervovaných krmív, čo je základom pre dojnice. V priemere družstvo

ročne vyrobilo 4 mil. litrov mlieka, pri priemernej úžitkovosti 20 l na kravu a deň. V roku

2006 dosahovalo družstvo 8637,8 l na kravu ročne, čo je o 822 l viac ako

v predchádzajúcom roku. Počas sledovaného obdobia sa narodilo 2180 teliat, čo je

v priemere 545 ročne. Najproduktívnejším na teľatá bol rok 2005. Výroba hovädzieho

mäsa mala s ohľadom na dosahované úžitkovosti mierne rastúci trend, pri priemerných

úžitkovostiach u teliat 0,8 kg/KD, u chovných jalovíc 0,758 kg/KD a u výkrmového

dobytka 0,898 kg na ks a deň. Nepriaznivý cenový vývoj na trhu bol pri výkrme býkov,

keď cena za jatočný kilogram 2007 medziročne klesla o 10 Sk. To malo za následok

postupné utlmovanie výkrmu až po ukončenie výroby z dôsledku nerentabilnosti v roku

2008. Začiatkom roku 2009 družstvo realizovalo odbyt formou predaja z búd vo veku 14-

30 dní.

Tabuľka 11 : Úžitkovosť v ŽV

Prameň: Výročné výkazy PD, 2004 - 2008, vlastné výpočty

U ošípaných stavy narodených a odstavených prasiatok neprechádzali výraznou

zmenou. Odstav na jednu prasnicu bol v priemere 22 odstavčiat. Družstvo vyprodukovalo

v priemere ročne 1018 t bravčového mäsa s úžitkovosťami chovných ošípaných 0,54

kg/KD, vo výkrme 0,67 kg/KD a predvýkrme 0,43 kg/KD. Tieto parametre sa v roku 2007

mierne zhoršili, príčinou čoho bol zdravotný stav zvierat, družstvu sa nedarilo dodržiavať

turnusové zástavy z dôvodu preplnenia objektov a pre zlé načasovanie odbytovania

jatočných zvierat.

41

4.2 Analýza výnosov, tržieb a efektívnosti

IV.2.1 Analýza výnosov

Tabuľka 12: Štruktúra výnosových položiek ( v tis. Sk )

Prameň: Výkaz ziskov a strát za r. 2004 – 2008

42

Výnosy z hospodárskej činnosti za sledované obdobie majú stúpajúci trend, aj keď

medziročný prírastok bol pod úrovňou 1 %. Väčší výkyv nastal v roku 2007, ktorý bol

produkčne slabým rokom a toto sa odzrkadlilo aj na výnosoch, ktoré klesli na najmenšiu

hranicu počas všetkých piatich období. Naopak 2008 bol najpriaznivejší nárast o 10 %.

Analýza vybraných zložiek výnosov z hospodárskej činnosti:

- Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb počas sledovaného obdobia z roka na rok

klesali. Vývoj tržieb v rozmedzí rokov 2004 až 2007 je špecifický klesajúcou

tendenciou, čo sa v nemalej miere odráža aj na výsledku hospodárenia. Svoje dno

dosiahli koncom roku 2007 jedným z dôvodov bol výpadok tržieb za cukrovú repu,

ktorú v dôsledku ukončenia činnosti cukrovaru Eastern Sugar Slovensko v Dunajskej

Strede od roku 2007 družstvo nepestuje. Náhradné plodiny tento výpadok nedokázali

nahradiť. Ďalším dôvodom je aj vyššia zásoba výrobkov RV, celú produkciu slnečnice

a kukurice, časť zásob jačmeňa a pšenice družstvo ponechalo na sklade. Rok 2008 je

charakteristický vzostupom, tržby dosahovali úroveň roku 2005. U všetkých komodít

boli priemerné realizačné ceny približne na úrovni minulého roka. Družstvo predalo

celú produkciu slnečnice a kukurice, časť zásob jačmeňa a pšenice zo skladu.  V tomto

roku sa predala aj celá úroda repky, takmer celá úroda sladovníckeho jačmeňa a časť

úrody slnečnice a kukurice. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb sa na

celkových výnosoch podieľali najväčšou časťou v roku 2004 to bolo 82,76 %-tami,

v roku 2008 72,4 %-tami. Sú tvorené súčtom tržieb zo živočíšnej výroby , rastlinnej

výroby a tržbami zo služieb. Dosiahnuté výsledky v tomto smere u podnikov

poľnohospodárskeho typu ovplyvňuje najmä počasie, vývoj realizačných cien a dovozy

zo zahraničia, ktoré reprezentujú výraznú cenovú konkurenciu.

- Zmena stavu vnútroorganizačných zásob vzrastala až do roku 2007, jej výška dosiahla

takmer 5 násobok pôvodnej. 2008 dosahovala zápornú hodnotu. Táto položka zahŕňa

účty zmena stavu nedokončenej výroby, zmena stavu polotovarov, zmena stavu

vlastných výrobkov a zmena stavu zvierat.

- Výroba je výrobným výsledkom podniku. Počas celého sledovaného obdobia sa jej

hodnota rovnomerne znižovala. Klesla o 20 %, čo predstavuje 45 927 tis. Sk.

- Tržby z predaja dlhodobého majetku začiatkom klesali. Tvorili ich tržby za predaj

strojov, zariadení, ale aj neželaný predaj niekoľkých kusov zvierat základného stáda,

ktoré podnik musel predať, nakoľko sa ich zdravotný stav rapídne zhoršil. V roku 2007

sa úroveň zvyšovala a 2008 to bol dvojnásobok východiskového roku, príčinou bol

43

odpredaj zvierat základného stáda, ich chov bol pre družstvo vysoko nerentabilný a tak

bolo družstvo nútené pristúpiť k likvidácii.

- Výnosy z aktivácie DM sa až na rok 2008 nemenili. Rozhodujúcu časť tvorila

aktivácia zvierat a menší podiel cca 10 % boli stavby, či už rekonštrukcia alebo

novostavby.

- Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa priebežne zvyšovali. Úhrnný nárast za päť

rokov bol viac ako trojnásobný. Výška týchto výnosov je závislá najmä od štátnych

dotácií a podpôr EÚ. Jednalo sa o priame platby na pôdu a plodiny na o.p. V roku

2004 dostalo družstvo dotácie vo výške 22 310 tis. Sk, čo predstavovalo 8,56 %

z celkových výnosov. V posledných rokoch boli významným zdrojom poskytnuté

prostriedky z fondov EÚ, kompenzácia výpadku tržieb za cukrovú repu v dôsledku

zmeny cukorného režimu v rámci EÚ. Túto kompenzáciu družstvo obdržalo vo výške 9

804 tis. Sk za rok 2007 a 10 666 tis. Sk za rok 2008 v tomto roku dostalo družstvo aj

jednorázové prostriedky prijaté z reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu

a prostriedkov na diverzifikáciu výroby cez nákup nových strojov a technológií

v celkovej výške 43 667 tis. Sk.

Finančné výnosy sa na výnosoch podniku podieľali v priemere len 0,17 %, počas

analyzovaných etáp boli poznamenané rapídnym poklesom, z pôvodných 627 tis. Sk klesli

na 201 tis. Sk, čo je v prepočte o 68 %. Rok 2008 prerušil klesajúcu líniu a dosiahol

trojnásobok pôvodnej hodnoty z roku 2004.

Výnosové úroky v sledovanom období poklesli z pôvodných 544 tis. Sk na hodnotu, ktorá

v roku 2008 predstavovala 233 tis. Sk, pokles o 57 % oproti východiskovému roku. Tento

stav bol zapríčinený najmä neustálym poklesom úrokových sadzieb.

Mimoriadne výnosy roku 2005 vzrástli medziročne o 29 tis. Sk, čo je nárast o 5,9 %.

V roku 2004 boli zúčtované do mimoriadnych výnosov náhrady od poisťovne za

poškodený majetok vo výške 440 tis. Sk a v roku 2005 to boli náhrady za poškodenú

cukrovú repu v sume 220 tis. Sk.

Celkové výnosy počas sledovaných období hospodárenia družstva mali len veľmi

malú tendenciu rastu. Ak by sa robil prepočet súčasnej hodnoty so zohľadnením inflácie,

reálna hodnota by naznačovala klesajúcu tendenciu vývoja výnosov.

4.2.2 Analýza tržieb

Tabuľka 13: Štruktúra a vývoj tržieb ( v tis. Sk )

44

Prameň: Výročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

Za celé hodnotené obdobie vytvorilo družstvo tržby v hodnote 1 021 mil. Sk. Z tejto

čiastky 983,7 mil. Sk a 96,34 % činili tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb.

Podstatnejšie postavenie v tržbách mali rastlinné komodity. Tržby, ktoré družstvo získalo

predajom produktov RV tvorili v priemere 54 % tržieb podniku za výrobky a služby.

Celkové tržby družstva priebežne klesali s výnimkou posledného roku, počas 4 rokov

klesli o cca 25 %. Väčšinou sa zložky tržieb vyvíjali negatívne, jediné čo by sa dalo

hodnotiť pozitívne bol rast tržieb za mlieko, ako súčasť tržieb za ŽV, ktoré sa v prvých

rokoch zvýšili o 14 %.

Graf 4

tržby RV12922962.29%

tržby ŽVSeries17735937.29%

tržby za služby880

0.42%

štruktúra tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb za rok 2008

tržby RV tržby ŽV tržby za služby

Prameň: Ročné výkazy PD, 2008, vlastné výpočty

4.2.2.1 Analýza tržieb rastlinnej výroby

Tabuľka 14: Vývoj tržieb jednotlivých plodín RV

45

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

Značný nárast v analyzovanom období na tržbách zaznamenala pšenica v roku 2005 a to

o 12 798 tis. Sk v porovnaní s rokom 2004, treba povedať, že jej realizačná cena klesla

o 35 % a dokonca úroda z roku 2005 bola realizovaná iba za cenu 2 500,- Sk/t ako pšenica

kŕmna, pretože pre zlé poveternostné podmienky dosiahla len nepostačujúcu kvalitu.

V roku 2007 boli dosahované neuspokojivé úrody 4,03 t/ha, ktoré boli spôsobené

stredomorskou klímou s rekordnými teplotami. Takéto úrody postihli veľkú časť

kontinentu a výsledok zachraňovali dobré odbytové ceny.

Graf 5

Vývoj tržieb za jednotlivé druhy plodín

2004 2005 2006 2007 20080

10000

20000

30000

40000

50000

60000

pšenica kukurica na zrno slnečnica jačmeň jarný repa cukrová lúpaná slnečnica slnečnica čierna lucerka

repka

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

46

Aj jačmeň sa v tržbách vyšplhal až na viac ako osemnásobok pôvodnej úrovne. Realizačná

cena sa v roku 2007 a 2008 zvýšila o 44 %, a taktiež sa pestoval na väčších plochách,

pretože bolo potrebné nahradiť cukrovú repu. V dôsledku toho sa predalo 2008 šesťkrát

toľko jačmeňa ako v roku 2004, nárast o viac ako 3 700 ton.

Za neuspokojivý stav pri tržbách z predaja slnečnice bol zodpovedný už spomínaný

prudký úpadok jej realizačnej ceny.

Tržby za cukrovú repu sa vyvíjali zostupne, v roku 2006 to bol pokles o 31 % oproti tržieb

predošlého obdobia. Cena zostala prakticky nezmenená, ale množstvo, ktoré bolo

realizované bolo o 11 685, 42 ton menšie, t.j. v prepočte takmer o 31 %.

Tabuľka 15: Predané množstvá podľa plodín RV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

Tržby či už z rastlinnej alebo živočíšnej výroby sú determinované cenami, za ktoré je

možné produkty predať na trhu a množstvom, ktoré družstvo realizuje. Vývoj realizačných

cien u jednotlivých komodít má odlišný priebeh. Komparácia a vývoj realizačných cien

rastlinnej výroby je zobrazený v tabuľke 16:

Tabuľka 16: Vývoj realizačných cien v Sk za jednotlivé plodiny RV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

Z hodnôt v tabuľke je zrejmé, že ceny všetkých komodít až do roku 2006 klesali. Obrat

nastal v roku 2007 a ceny nabrali opäť stúpajúci trend, dôvodom boli nízke zásoby

47

a nedostatok hlavne obilovín v I. polroku. Od polovice roka, keď sa začali ukazovať nízke

úrody obilovín, tým začali ceny na trhu ešte viac stúpať a napríklad u pšenice došlo k

nárastu realizačnej ceny o takmer 70%. Tiež cena jačmeňa bola v porovnaní s rokom 2006

vyššia o 55 %, jeho priemerná realizačná cena bola 6268 Sk/t. Zásoby jačmeňa z úrody

2007 sa v januári 2008 realizovali v priemernej cene 9 700 Sk/t. Nárast cien obilovín

znamenal pre družstvo na jednej strane úspech, ale na strane druhej je to ďalší likvidačný

prvok na chov hlavne ošípaných vzhľadom na rast cien krmív a straty z tohto chovu. Inak

sa situácia vyvíjala v roku 2008 kedy od polovice roka, keď sa začali ukazovať vyššie

úrody obilovín, začali ceny na trhu rapídne klesať a ku koncu roku klesli hlboko pod

celoročný priemer a u niektorých komodít aj pod intervenčnú cenu. Kým začiatkom roka

sa predávala pšenica i kukurica v priemerných cenách cca 7100 Sk/t, koncom roka sa

kukurica realizovala už za cca 2800 –3000 Sk/t ,tiež cena potravinárskej pšenice poklesla

na úroveň cca 3 800 Sk/t.

Najrazantnejší úpadok ceny bol u slnečnice, od roku 2005 po rok 2006 sa jej cena znížila

o rekordných 6 880,- Sk za tonu, čo reprezentovalo 44 %-tný pokles. Najstabilnejšou

plodinou z pohľadu vývoja cien bola lúpaná slnečnica, ktorá sa za tri roky, počas ktorých

ju družstvo dorábalo, takmer neodchyľovala od priemeru. Zostávajúce komodity padali na

cenách plynulo, v medziročnom rozpätí od 2 % do 21 %.

Úplne protichodne sa vyvíjali vlastné náklady na jednotku produkcie, na rozdiel od

realizačných cien, sa bezmála u všetkých plodín zvyšovali.

Tabuľka 17: Porovnanie realizačných cien a vlastných nákladov družstva za jednotlivé

plodiny RV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2006, vlastné výpočty

48

Pokračovanie: tabuľka 17: Porovnanie realizačných cien a vlastných nákladov družstva za

jednotlivé plodiny RV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2007-2008, vlastné výpočty

Vychádzajúc zo stavu zobrazeného v tabuľke 17 môžeme potvrdiť tvrdenie

o nožniciach medzi cenami vstupov a výstupov. Najhoršie skončila lúpaná slnečnica,

ktorej náklady na výrobu 1 t sa vyšplhali na 52 188,- Sk, čo bol nárast o 56,4 %. Kým jej

priemerná realizačná cena predstavovala 92 % ceny roku 2005. Pri nelúpanej slnečnici boli

náklady družstva v roku 2006 13 340,- Sk/t, ale realizačná cena bola iba 8 705,- Sk, čo

značí, že každou tonou predanej slnečnice produkovalo družstvo v priemere stratu 4 635,-

Sk.

4.2.2.2 Analýza tržieb živočíšnej výroby

Tabuľka 18: Vývoj tržieb za jednotlivé komodity ŽV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

V priebehu piatich analyzovaných rokov družstvo utŕžilo 189 525 tis. Sk za mlieko,

z čoho v priemere ročne plynuli tržby 37 905 tis. Sk. Medziročný nárast tržieb je

determinovaný väčšími realizovanými množstvami, najmä v prvých rokoch. Všetko

49

mlieko bolo zatriedené v kvalite Q a I. Ako aj v rastlinnej výrobe tak aj v živočíšnej bol

rok 2007 zlomovým, predávané množstvá sa znížili, ale RC sa prehupla cez hranicu 10,-

Sk za liter. Výroba mlieka v roku 2008 sa ukazovala ako jedna z mála ziskových činností

v živočíšnej výrobe, keď za mesiac január 2008 bola realizačná cena 12,08 Sk/kg.

Vzhľadom k predanému mlieku sa jeho výroba oplácala, aj keď za vedľajšie produkty boli

ceny na hranici rentability. Dôsledkom administratívneho navýšenia európskej kvóty na

mlieko začal byť v EÚ v I. polroku prebytok mlieka na trhu a následne klesla cena,

v mesiaci december 2008 8,09 Sk/kg. Pri priemernej cene 10,30 za liter to bolo zvýšenie

oproti roku 2004 iba o 7 %.

Tržby za ošípané výkrm priebežne klesali, skokom bol zosun v roku 2005 predstavoval až

25 %, počas piatich rokov klesli celkovo o 38 %. Aj u tejto komodity sa predávali menšie

množstvá akousi kompenzáciou do celkových tržieb bolo posilňovanie realizačnej ceny

v rokoch 2005 a 2006. Tržby za predávané kravy v rokoch 2005 a 2006 dosahovali svoj

strop, predávali sa najväčšie množstvá a aj realizačné ceny dosahovali najpriaznivejšiu

úroveň.

Tabuľka 19: Predané množstvá v kategóriach ŽV za roky 2004-2008

Prameň: Výročné výkazy PD 2004-2008, vlastné výpočty

Tabuľka 20: Vývoj realizačných cien za jednotlivé kategórie ŽV

50

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2008, vlastné výpočty

V kategóriach živočíšnej výroby najväčší výskok zaznamenala cena za teľatá, ktorá

v roku 2005 takmer zdvojnásobila svoju hodnotu. Postupne, najmä úpadkom roku 2007, sa

vrátila približne na svoju pôvodnú úroveň. Zdvojnásobenie ceny bol prechod medzi 2007

a 2008 u ošípaných v predvýkrme. Ďalšie komodity si s malými odchýlkami zachovali

rovnakú cenovú úroveň, významnejší výkyv nastal u realizačnej ceny za kravy, kedy

v roku 2005 cena posilnila o 24 %. Ale opäť koncom sledovaných období odrážala

hodnotu roku 2004.

Najväčším problémom predovšetkým pri chove ošípaných bolo, že výrobné náklady sa

nepodarilo postačujúco znížiť pre trhové ceny. Trhové ceny sú extrémne nízke,

pohybujúce sa na úrovni 32-34 Sk za kg živej váhy, prvých deväť mesiacov roku 2007

dokonca boli len na úrovni 31 – 33,- Sk za kg. Ibaže ceny vstupov jednotlivých

komponentov do kŕmnych zmesí neumožňujú vyrobiť 1 kg bravčového mäsa pod 32,-

Sk/kg živej hmotnosti. Vyššou produkciou si družstvo vyrábalo aj väčšie problémy.

Zhoršil sa zdravotný stav zvierat vo všetkých kategóriách ošípaných, ale hlavne už

u zrelých jatočných zvierat. Jedným z dôvodov bolo, že nebol pravidelný odbyt, nakoľko

nebol dopyt. Počas celého roka sa dovážali ošípané v polovičkách do mäsokombinátov

a takto sa ošípané produkované na družstve stávali prebytočnými. Aj keď má družstvo

dobrý šľachtiteľský chov ošípaných, bolo predstavenstvo podniku nútené pouvažovať

o obmedzení početnosti stavov a tým znížení výroby bravčového mäsa. Dlhodobo sa nedá

vyrábať so stratou. V poslednom kvartáli 2007 začali znižovať základné stádo prasníc.

V tomto odvetví ŽV sa už v minulosti prejavili lacné nekontrolovateľné dovozy

z okolitých štátov a v rámci celého Slovenska sa chová už len niečo viac ako tretina

pôvodných stavov ošípaných, ktoré neustále klesajú. Začiatkom roka 2009 boli ceny

jatočných ošípaných na historickom minime pri veľkých odbytových problémoch.

51

Tabuľka 21: Porovnanie realizačných cien a vlastných nákladov družstva za jednotlivé

kategórie ŽV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2004-2006, vlastné výpočty

Pokračovanie: tabuľka 21: Porovnanie realizačných cien a vlastných nákladov družstva za

jednotlivé kategórie ŽV

Prameň: Ročné výkazy PD, 2007-2008, vlastné výpočty

Porovnanie realizačných cien a nákladov na výrobu zreteľne dokazuje, že väčšina

produktov zo živočíšnej výroby je predávaná so stratou, čo sa aj prejavilo na dosahovanom

hospodárskom výsledku zo živočíšnej výroby, ktorý bol počas celých piatich

analyzovaných rokov strata. S najväčšou stratou podnik realizoval predaj teliat do 3

52

mesiacov v roku 2008, strata na kg bola 76,04 Sk. U chovných ošípaných predávalo

družstvo každý 1 kg so stratou 53,51 Sk.

4.2.3 Analýza efektívnosti

Analýza efektívnosti je vyjadrená pomocou matice efektívnosti, pričom ukazovatele

nachádzajúce sa v prvom kvadrante sú porovnaním vzájomných vzťahov medzi vstupmi

a výstupmi výrobného procesu. Za výstupy sú považované zisk, hodnota vyprodukovanej

produkcie za rok a ročné výnosy. Základné tri výrobné faktory sú práca, pôda a kapitál.

V matici je práca reprezentovaná počtom pracovníkov, pôda dlhodobým majetkom

a kapitál nákladmi potrebnými pri výrobnom procese.

Počas celého sledovaného obdobia vyrábalo družstvo efektívne, nakoľko vo všetkých

rokoch hodnoty prvého kvadrantu v maticiach nadobúdajú kladné hodnoty.

Tabuľka 22: Matica efektívnosti pre rok 2004

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

34.55 966.63 1099.75 1 768.77 1065.19

0.04 1.26 1.43 0.00130 1 1.386

náklady 0.03 0.91 1.03 0.00094 0.722 1

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk 1 27.975 31.828 0.029 22.249 30.828

produkcia 0.036 1 1.138 0.001 0.795 1.102

výnosy 0.031 0.879 1 0.001 0.699 0.969

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Prameň: Vlastné výpočty

V roku 2004 pripadá hodnota 34 550 Sk vyprodukovaného ročného zisku na jedného

pracovníka a takmer 1,1 milióna ročných výnosov. Rentabilita dlhodobého majetku 4 %

53

a nákladov 3 % je v tomto roku s výnimkou 2008 najlepšia. Hodnota vyrobenej produkcie

je o 9 % menšia ako náklady potrebné na jej výrobu. Dlhodobý majetok sa vo výnosoch

počas roka zreprodukoval takmer 1,5 krát.

Tabuľka 23: Matica efektívnosti pre rok 2005

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

19.54 1000.28 1189.27 1 872.99 1169.73

0.02 1.15 1.36 0.00115 1 1.340

náklady 0.02 0.86 1.02 0.00085 0.746 1

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk 1 51.195 60.868 0.051 44.681 59.868

produkcia 0.020 1 1.189 0.001 0.873 1.169

výnosy 0.016 0.841 1 0.001 0.734 0.984

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Prameň: Vlastné výpočty

Výstupy mali v tomto roku nižšie hodnoty a preto sa ukazovatele vyvíjali slabšie. Zisk

na pracovníka nedosahoval ani 20 000 Sk ročne. Výnosy prevyšovali náklady o 2 %.

Efektívnosť dlhodobého majetku a nákladov predstavovala tiež 2 %.

Tabuľka 24: Matica efektívnosti pre rok 2006

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

27.30 1046.58 1287.23 1 920.05 1259.93

0.03 1.14 1.40 0.00109 1 1.369

náklady 0.02 0.83 1.02 0.00079 0.730 1

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk 1 38.338 47.153 0.037 33.703 46.153

produkcia 0.026 1 1.230 0.001 0.879 1.204

výnosy 0.021 0.813 1 0.001 0.715 0.979

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Prameň: Vlastné výpočty

54

Rok 2006 bol v porovnaní s ostatnými priemerným. Výroba na pracovníka ročne

predstavovala viac ako milión Sk. Dlhodobý majetok sa obrátil vo výnosoch 1,4 krát, čo

poukazuje na dobré využívanie dlhodobých aktív. Náklady predstavovali 83 % ročnej

produkcie.

Vychádzajúc z údajov tabuľky 25 môžeme hodnotiť, že vo všetkých ukazovateľoch

na výstupe bol rok 2007 najslabším zo všetkých sledovaných rokov. Každý pracovník

vyprodukoval iba 14 350 Sk ročného zisku a hodnota výroby nedosahovala ani úroveň

dlhodobých aktív. Výnosy sa prakticky rovnali nákladom.

Tabuľka 25: Matica efektívnosti pre rok 2007

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmi

vstu

py

14.35 1016.88 1301.78 1 1057.82 1287.42

0.01 0.96 1.23 0.00095 1 1.217

náklady 0.01 0.79 1.01 0.00078 0.822 1

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk 1 70.853 90.704 0.070 73.706 89.704

produkcia 0.014 1 1.280 0.001 1.040 1.266

výnosy 0.011 0.781 1 0.001 0.813 0.989

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Prameň: Vlastné výpočty

Tabuľka 26: Matica efektívnosti pre rok 2008

55

výstupy vstupy

zisk produkcia výnosy náklady

ukazovatele efektívnosti vzťahy medzi vstupmivs

tupy

146.24 1197.15 1873.66 1 1563.19 1727.42

0.09 0.77 1.20 0.00064 1 1.105

náklady 0.08 0.69 1.08 0.00058 0.905 1

vzťahy medzi výstupmi ukazovatele náročnosti

výst

upy zisk 1 8.186 12.813 0.007 10.690 11.813

produkcia 0.122 1 1.565 0.001 1.306 1.443

výnosy 0.078 0.639 1 0.001 0.834 0.922

počet pracovníkov

investičný majetok

počet pracovníkov

investičný majetok

Prameň: Vlastné výpočty

Zisk a výnosy dosahovali 2008 svoje maximum, v porovnaní s druhým najlepším

rokom bol nárast zisku takmer trojnásobný a ročne každý zamestnanec vytvoril 146 tis. Sk

zisku. Rentabilita dlhodobého majetku a nákladov bola 8 a 9 %. Náklady boli v znížení

oproti výnosom o 8 %.

ZÁVER

Predmetom tejto diplomovej práce bolo zisťovanie efektívnosti výroby

poľnohospodárskych produktov vo vybranom poľnohospodárskom podniku za obdobie

rokov 2004 až 2008. Účelom tejto analýzy bolo na základe minulých období určiť

vývojové tendencie efektívnosti pri jednotlivých komoditách.

Faktom zostáva, že v dôsledku globálnej svetovej krízy je situácia v poľnohospodárskej

prvovýrobe vážna. Aktuálne odbytové a cenové problémy poľnohospodárov sú obrovské.

Historický prepad cien všetkých komodít rastlinnej výroby zapríčinil, že momentálne niet

na trhu takej plodiny, ktorá by dosahovala významnejší zisk resp. zaručovala prosperitu,

preto ani nami analyzované družstvo nehľadá alternatívu k pestovaným plodinám zo

svojho osevu. Cestu vidí v redukcii nákladov a v snahe dorobiť produkciu s nižšími

nákladmi ako konkurencia.

56

Z pohľadu ekonomických výsledkov bola v PD nosnou zložkou rastlinná výroba. Jej

celkové podmienky môžeme považovať za veľmi priaznivé pri pestovaní kultúrnych

plodín, avšak najpodstatnejšiu rolu zohráva počasie, ktoré je v posledných rokoch stále

menej predvídateľné. Na základe posledných skúseností si budú musieť poľnohospodári

uvedomiť, že globálne otepľovanie je naozaj tu a že sa budú musieť vysporiadať so 

striedaním extrémne suchých periód s prívalovými dažďami. So zreteľom na predajnosť

plodín na trhu patrí k strategickým aspektom vývoj realizačných cien, pretože ak aj

družstvo dokáže používaním kvalitnej sejby, dobrej starostlivosti a pri priazni počasia

vyprodukovať vysoké hektárové úrody a nedokáže ich predať za ceny, ktoré by pokrývali

náklady a aj zisk, výroba nebude efektívnou.

Počas celého sledovaného obdobia bol rok 2007 po všetkých hodnotených stránkach

najhorší. Už štart do roku z hľadiska počasia nebol dobrý, predchádzajúca zima zanechala

obrovský deficit zimnej vlahy. Prvé 3 mesiace boli zrážkovo normálne, aj keď teplotne

vysoké, čo malo vplyv aj na veľmi skorý nástup jarných poľnohospodárskych prác. V júli

sa zaznamenalo obdobie bez akýchkoľvek zrážok, ale zato s teplotami 35-40oC. To

rozhodlo o osude kukuríc, hektárová úroda 3,86 t je menšia ako priemer o 3 tony.

Rozloženie zrážok počas roka sa absolútne vymykalo tomu, na čo boli poľnohospodári

zvyknutí. Najnižšie produkčné ukazovatele pri všetkých komoditách RV sa odzrkadlili aj

na ekonomických výsledkoch družstva. Zisk, výnosy, produkcia všetky hodnoty

dosahovali v tomto roku svoje dno.

Rok 2008 môžeme z hľadiska klimatického hodnotiť ako rok pre poľnohospodársku

výrobu mimoriadne priaznivý. Situácia sa začala komplikovať hlavne v mesiaci júl, keď

boli zaznamenané nezvykle vysoké zrážky spojené s víchricami. Napriek tomu boli

dopestované takmer u všetkých plodín najlepšie hektárové úrody. Prvenstvo obsadila

kukurica s 9,15 t/ha.

Počas sledovaného obdobia realizačné ceny všetkých komodít v globále klesali, prelomový

bol rok 2007 kedy sa dostavilo zlepšenie, najmä u jačmeňa to bol nárast o 44 %.

Najvyššou zložkou tržieb rastlinnej výroby boli tržby z predaja cukrovej repy. Rok 2005

bol pre ňu mimoriadne prajný, družstvo ju pestovalo na výmere 621 ha a tým sa stalo

najväčším pestovateľom cukrovej repy na Slovensku. V roku 2006 boli podmienky

pestovania cukrovej repy obtiažnejšie, výsledok dosiahnutý v prvých mesiacoch 57,5 t/ha

pri 16 %-tnej cukornatosti, to bol jeden z najlepších výsledkov, znamenal úrodu 9,2 t cukru

z ha, toto robilo z družstva špičkových pestovateľov v Európe. Rok 2006 však znamenal aj

definitívu pre pestovanie cukrovej repy, nakoľko cukrovar v Dunajskej Strede ukončil

57

svoju činnosť. Ďalšími podstatnými plodinami v zložení tržieb boli kukurica a pšenica.

Tržby za kukuricu mali kolísavý charakter, za pšenicu vzrástli o 39 %.

ŽV je pre družstvo počas celého analyzovaného obdobia stratová. Prínosom k danému

stavu je aj nestabilná situácia na trhu, kolísavé ceny, ktoré prvovýrobcovia nedokážu

ovplyvniť a ktoré sa nachádzajú pod úrovňou výrobných nákladov. Z analýzy vyplýva, že

kritickou je situácia s bravčovým mäsom, kedy ceny diktujú spracovatelia mäsa

a obchodníci. Cítiť silný vplyv zahraničnej konkurencie. Situácia v oblasti hovädzieho

mäsa je o niečo priaznivejšia nakoľko pretrváva záujem o kravy a mliečne teľatá.

Kategória, ktorej sa družstvo pre vysokú nerentabilnosť výroby muselo vzdať bol chov

výkrmového HD. Pri mlieku je výhodou, že družstvo má stanovené kvóty. Avšak

katastrofálny cenový pokles surového kravského mlieka už nie je problémom len pre SR

ale pre Brusel. Cenová úhrada nákladov nedosahuje ani 60 %. Zámerom družstva je

zastabilizovať stav dojníc po zdravotnej i reprodukčnej stránke. Mlieko z hľadiska

realizácie nepodliehalo veľkým výkyvom, predávané množstvá boli zhruba na jednej

úrovni z pohľadu tržieb tvorilo mlieko druhý najvyšší podiel. Ostatné kategórie klesali

v sledovanom období od 25 do 50 %. Realizačné ceny živočíšnej výroby si viacmenej až

na drobnejšie výkyvy udržali svoju hladinu. Najalarmujúcejším bol chov ošípaných,

napriek tomu, že tržby za ošípané výkrm tvorili na tržbách najvyšší podiel. Realizačné

ceny ošípaných, ale aj HD buď nepokrývali ani produkčné náklady, alebo balansovali na

ich hranici. Chovy hospodárskych zvierat síce predstavujú dôležitú súčasť

poľnohospodárskych aktivít, ale v slovenských podmienkach, sa stali pre podnikateľov

ekonomickou príťažou. Následkom toho klesli na konci roka stavy ošípaných, najmä

prasníc a HD na historicky najnižšie stavy. Stav v ŽV si vyžaduje hľadať komplexné

riešenia spoločne na úrovni SR a EÚ. Napriek tomu si myslíme, že živočíšna výroba má

opodstatnenie v každom poľnohospodárskom podniku, či už ako príjemca produkcie

rastlinnej výroby, producent organických hnojív a ekonomický tvorca vyššej pridanej

hodnoty.

Na základe analýzy vypracovanej v družstve by som navrhla:

o  limitovať snahu znižovania nákladov v živočíšnej výrobe na úkor zdravotného

stavu zvierat, nakoľko toto sa prejaví stratami vo viacerých oblastiach či už pri

neštandardnom mlieku, nutnom odpredaji dojníc, resp. nutnej porážke ošípaných

a tieto vzniknuté straty v konečnom dôsledku niekoľkokrát prevyšujú prvotne

ušetrené náklady,

58

o  stabilizovať stav zvierat patriacich do dlhodobého majetku a zabezpečiť odbornú

veterinárnu starostlivosť,

o  zvýšiť kvalifikačnú štruktúru v oblasti technických služieb, v dôsledku čoho by sa

mohol zredukovať stav menej kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odčerpávajú

celoročne mzdové náklady napriek tomu, že tento úsek je charakteristický určitým

stupňom sezónnosti,

o  zamerať sa na výnosy z finančného majetku, angažovať špecialistov ako externých

pracovníkov, ktorých úlohou by bolo finančné zdroje investované družstvom

presunúť z dlhodobo neziskových oblastí do oblastí ziskových a progresívnych,

o  zmobilizovať skladové priestory, ktoré by mohli byť využívané pri skladovaní

produktov rastlinnej výroby, na preklenutie – pričom tieto by sa realizovali na trhu

pri čo najvyššej možnej realizačnej cene,

o  zvýšiť produktivitu práce administratívnych pracovníkov a znížiť ich stav, jednou

z možností ako postupne zvyšovať produktivitu by mohlo byť zavedenie úkolovej

mzdy, resp. aspoň jej pohyblivej zložky,

o  investovať do zakúpenia modernejšieho softvéru, ktorý by uľahčoval

a zjednodušoval administratívnu činnosť.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BIELIK, Peter. 2008. Podnikové hospodárstvo. vyd.druhé. Nitra: SPU, 2008. 318 s..

ISBN:978-80-552-0010-1

BIELIK, Peter. a kol. 2001. Agrárna ekonomika. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2001. 274 s.

ISBN 80-7137-39-0

BIELIK, Peter. a kol. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU,

2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5

BIELIK, Peter. a kol. 2005. Ekonomika podnikov. 2. vydanie. Nitra: SPU, 2005. 184 s.

ISBN 80-8069-474-5

59

BOREKOVÁ, Božena. 2006. Ekonomika agroodvetví. vyd.druhé. SPU Nitra, 2006. 190 s.

ISBN:-80-8069-805-8

CENIGOVÁ, A. 2004. Individuálna účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného

účtovníctva. 3. vydanie. Ivanka pri Dunaji: Edoceo, 2004. 176 s. ISBN 80-969247-9-6

GURČÍK, Ľubomír. 2004. Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004. 163 s.

ISBN 80-8069-449-4

HACHEROVÁ, Žofia. a kol. 2004. Účtovníctvo podnikateľských subjektov. Nitra: SPU,

2004. 257 s. ISBN 80-8069-318-8

HACHEROVÁ, Žofia. a kol. 2005. Účtovníctvo podnikateľských subjektov. Nitra: SPU,

2005. 257 s. ISBN 80-8069-491-5

HACHEROVÁ, Žofia. a kol. 2006. Účtovníctvo podnikateľov. prvé vydanie. Nitra: SPU,

2006. 251 s. ISBN 80-8069-772-8

CHAJDIAK, J. 2004. Ekonomická analýza stavu a vývoja firmy. Bratislava: Statis, 2004.

353 s. ISBN 80-85659-32-8

JANČÍKOVÁ, V. 2001. Rentabilita ako faktor úspešnosti poľnohospodárskeho podniku.

In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Faktory podnikovej úspešnosti.“

Liptovský Ján: 28-29, November 2001. s. 410-415. ISBN 80-7137-972-7

JANOK, M. 2000. Ukazovatele finančnej analýzy podniku. Bratislava: Svornosť a.s.,

2000. 86 s. ISBN 80-967295-8-6

KRETTER, Anton. a kol. 2007. Marketing. vydanie druhé. Nitra: SPU, 2007. 287 s. ISBN

978-80-8069-849-2

KUBÁNKOVÁ, M. - IZAKOVIČ, T. 2004. Efektívnosť výrobkových odvetví a jej

prognóza v poľnohospodárstve SR. In: Ekonomika poľnohospodárstva 4. roč. IV. VÚEPP

Bratislava, 2004. s 25-35. ISSN 1335-6186

60

KUZMA, František. 2002. Zvyšovanie produktivity práce - predpoklad efektívnosti

poľnohospodárskych podnikov, In: Zborník vedeckých prác z MVD 2002. Nitra: SPU,

2002. s 53-56. ISBN 80-7137-972-7

MALEJČÍK, Albín. 2008. Logistika. vydanie prvé. Nitra: SPU, 2008. 166 s. ISBN 978-80-

552-0018-7

MULÍKOVÁ, D. - HORVÁTHOVÁ, M. 2000. Účtovníctvo. vydanie prvé. Bratislava:

STU, 2000. 210 s. ISBN 80-227-1392-9

PAŠKA, Ľubomír. 2004. Manažment výroby. tretie vydanie. Nitra: SPU, 2004. 182 s.

ISBN 80-8069-374-9

PATAKY, Jozef. 2004. Základy účtovníctva. tretie vydanie. Nitra: SPU, 2004. s. 212.

ISBN 80-8069-460-5

STRÁŽOVSKÁ , H. a kol. 2000. Obchodné podnikanie. Bratislava: Sprint vfra, 2000.

ISBN 80-88848-64-4

ŠIMO, Dušan. 2006. Agrárny marketing. Nitra: SPU v Nitre, 2006. 321 s. ISBN 80-8069-

726-4

ŠKORECOVÁ, Emília. 2005. Nákladové a manažérke účtovníctvo. Nitra: SPU, 2005. 115

s. ISBN 8069-16-4

VIŠŇOVSKÝ, Jozef. a kol. 2007. Manažment ľudských zdrojov. Nitra: SPU, 2007. 166 s.

ISBN 978-80-8069-956-7

ZALAI, Karol. a kol. 2008. Finančno – ekonomická analýza podniku. 6. vyd. Bratislava:

SPRINT, 2008. 385 s. ISBN 978-80-89085-99-6

ZOBORSKÝ, Ivan Mojmír. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva. vydanie prvé. Nitra:

SPU, 2006. 319 s. ISBN 80-8069-758-2

61

PRÍLOHYSúvaha 2004- 2008

Označenie STRANA AKTÍVčíslo

riadku 2004 2005 2006 2007 2008

  Spolu majetek r.002 + r.003 + r.032 + r.062 1 392 168 390 119 395 006 395 641 423 345

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 2          

B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 3 182199 192931 187690 189350 239168

B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 4 158 108 59 17 0

B. I. 1. Zriaďovacie výdavky (011) - /071, 091A/ 5          

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 6          

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 7 158 108 59 17 0

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 8          

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 9          

6.Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 10          

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) – 093 11          

8.Poskytnuté preddavky na dlhod. nehmotný majetok (051) – 095A 12          

B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 13 169 435 180 650 175 459 177 164 231 651

B. II. 1. Pozemky (031) – 092A 14 2 153 2 153 2 153 5 041 5 042

2. Stavby (021) - /081, 092A/ 15 106 538 106 368 110 128 116 532 105 943

62

3.Samostatné hnut. veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 16 45 186 57 687 49 345 42 683 80 389

4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 17          

5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 18 14 167 12 133 11 361 11 971 10 722

6.Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 19          

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) – 094 20 1 391 1 710 2 472 937 17 768

8.Poskytnuté preddavky na dlhod. hmotný majetok (052) – 095A 21   599     11787

9.Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 22          

B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 23 12 606 12 173 12 172 12 169 7 517

B.III.1.Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe (061) – 096A 24          

2.Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) – 096A 25          

3.Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) – 096A 26          

4.Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) – 096A 27          

5.Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) – 096A 28 12 606 12 173 12 172 12 169 7 517

6.Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) – 096A 29          

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) – 096A 30          

8.Poskytnuté preddavky na dlhodob. finančný majetok (053) – 095A 31          

C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 32 209 423 195 156 207 152 206 139 184 031

C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 33 122 637 122 440 129 464 139 370 106 462

C.I.1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 34 6 602 6 683 7 193 8 304 9 151

2.Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 35 21 378 22 942 29 472 26 909 25 466

3.Zákazková výroba s predpoklad. dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X – 192A 36          

4. Výrobky (123) – 194 37 69 938 67 235 63 647 76 960 60 491

5. Zvieratá (124) – 195 38 24 709 25 567 28 646 27 076 10 953

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 39          

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) – 391A 40 10 13 506 121 401

C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 41 2 375 2 393 2 129 2 041 163

C. II. 1.Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 311A, 314A, 315A, 31XA) – 391A 42 341 276 231 195 163

2.Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) – 391A 43          

3.Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) – 391A 44          

4.Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) – 391A 45          

5.Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) – 391A 46          

6. Odložená daňová pohľadávka (481A) 47 2 034 2 117 1 898 1 846  

C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.049 až 055) 48 55 425 51 459 47 180 37 285 33 535

C.III.1.Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) – 391A 49 54 910 50 571 32 990 13 493 16 812

2.Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) – 391A 50          

3.Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) – 391A 51          

63

4.Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) – 391A 52          

5. Sociálne zabezpečenie (336) – 391A 53          

6. Daňové pohľadávky (341, 342, 343, 345) – 391A 54 0 888 14 190 21910 16580

7.Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) – 391A 55 515     1882 143

C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 56 28 986 18 864 28 379 27 443 43 871

C.IV.1. Peniaze (211, 213, 21X) 57 795 261 98 47 20

2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261 58 25 180 15 471 25 149 24 264 40 719

3.Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 59          

4.Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 60 3 011 3 132 3 132 3 132 3 132

5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259) – 291 61          

D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 62 546 2 032 164 152 146

D. 1. Náklady budúcich období (381, 382) 63 350 199 164 109 127

2. Príjmy budúcich období (385) 64 196 1 833   43 19

  Kontrolné číslo súčet (r.001 až 064) 888 1 568 126 1 558 444 1 579 860 1 582 412 1 693 234

Označenie STRANA PASÍVčíslo

riadku 2004 2005 2006    

  Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 65 392 168 390 119 395 006 395 641 423 345

A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 66 304 568 300 105 299 818 297 042 324 709

A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 67 158 964 154 711 151 756 149 607 157 661

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 68 61 542 57 289 54 125 51 976 59 780

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 69          

3. Zmena základného imania +/- 419 70 97 422 97 422 97 631 97 631 97 881

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 71 60 433 60 404 60 208 60 219 58 114

A. II. 1. Emisné ážio (412) 72          

2. Ostatné kapitálové fondy (413) 73 61 712 61 673 61 347 61 347 53 213

3.Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 74 6 662 6 672 6 802 6 812 6 817

4.Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 75          

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 76 -7 941 -7 941 -7 941 -7 940 -1 916

6.Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 77          

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 78 32 450 32 450 32 335 32 189 31 912

A.III.1. Zákonný rezervný fond (421) 79          

2. Nedeliteľný fond (422) 80 9 273 9 273 9 273 9 273 9 273

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 81 23 177 23 177 23 062 22 916 22 639

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 82 44 532 48 222 49 950 52 458 54 648

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 83 44 532 48 222 49 950 52 458 54 648

2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 84          

A.V.Výsledok hospod. za ÚO /+-/ r.001 - (r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.086 + r.116) 85 8 189 4 318 5 569 2 569 22 374

B. Záväzky r.087 + r.091 + r.102 + r.112 86 78 675 67 954 70 315 70 224 56 328

B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 87 7 236 5 918 5 875 2 639 1 620

B.I.1. Rezervy zákonné (451 A) 88          

2. Ostatné dlhodobé rezervy (459A, 45XA) 89          

3. Krátkodobé rezervy (323, 32X, 451A, 459A, 45XA) 90 7 236 5 918 5 875 2 639 1 620

64

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 91 21 166 22 701 23 194 23 141 21 616

B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 92          

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 93          

3.Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (471A) 94          

4.Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 95          

5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 96          

6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 97          

7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 98          

8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 99 1 337 891 295 255 407

9.Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 100 19 829 21 810 22 899 22 886 20 861

10. Odložený daňový záväzok (481A) 101         348

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 102 23 123 13 830 24 070 31 420 24 220

B.III.1.Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 103 7 046 5 424 6 594 18 394 4 697

2. Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 104 0 241 3 104 2

3.Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (361A, 471A) 105          

4.Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 106          

5.Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 107 1 961 3 324 2 542 2 759 1 712

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 108 250 417 279 353 964

7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia (336, 479A) 109 1 350 2 195 1 652 1 951 1 637

8.Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 110 7 185 -4 639 6 482 1 407 7 027

9.Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 111 5 331 6 868 6 518 6 452 8 181

B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 112 27 150 25 505 17 176 13 024 8 872

B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 113 7 328 17 176 13 024 8 872 4 720

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 114 6 520 4 152 4 152 4 152 4 152

3.Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115 13 302 4 177      

C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 116 8 925 22 060 24 873 28 375 42 308

C.1. Výdavky budúcich období (383) 117 21     35  

2. Výnosy budúcich období (384) 118 8 904 22 060 24 873 28 340 42 308

  Kontrolné číslo súčet (r.065 až r.118) 999 1 551 558 1 534 098 1 549 582 1 551 620 1 628 698

Výkaz ziskov a strát 2004- 2008Označenie Text č. r. 2004 2005 2006 2007 2008

I. Tržby za predaj tovaru (604) 1   182      

A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 2   161      

+ Obchodná marža r.01 - r.02 3   21      

II. Výroba r.05 + r.06 + r.07 4 229 091 221 061 213 502 182 022 183 164

II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 5 215 696 207 383 194 254 158 907 207 468

2.Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 6 2 175 1 201 6 427 10 419 -32 915

3. Aktivácia (účtovná skupina 62) 7 11 220 12 477 12 821 12 696 8 611

B. Výrobná spotreba r.09 + r.10 8 147 439 146 261 148 402 134 201 143 660

B. 1.Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 9 124 876 121 488 124 034 111 314 120 510

65

2. Služby (účtovná skupina 51) 10 22 563 24 773 24 368 22 887 23 150

+ Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 81 652 74 821 65 100 47 821 39 504

C. Osobné náklady (súčet r.13 až r.16) 12 46 815 50 604 50 778 46 628 47 077

C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 34 130 36 848 36 850 33 648 34 104

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14          

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 12 136 13 256 13 376 12 142 12 355

4. Sociálne náklady (527, 528) 16 549 500 552 838 618

D. Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 4 301 4 450 4 930 4 920 4 993

E.Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (551) 18 32 796 32 575 32 139 32 478 33 804

III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 5 126 4 917 4 457 5 156 12 410

F.Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20 4 557 6 819 6 033 6 088 7 947

IV.

Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich období (652, 654, 655) 21 1 042 10 308 5 926    

G.Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období (552, 554, 555) 22 7 236 5 918 5 875    

V.Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti (657, 658, 659) 23     820    

H.Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť (557, 558, 559) 24   807 208    

VI.Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648) 25 24 260 25 385 37 621 45 639 89 114

I. Ostatné náklady na hospodársku činnosť 26 1 880 4 129 2 654 1 657 1 860

VII. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 27          

J. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 28          

*

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 + r.21 - r.22 + r.23 - r.24 + r.25 - r.26 + (-r.27) - (-r.28) 29 14 495 10 129 11 307 6 845 45 347

VIII. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 30          

K. Predané cenné papiere a podiely (561) 31          

IX. Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.33 + r.34 + r.35 32          

IX. 1.Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 33          

2.Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 34          

3.Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 35          

X. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 36 73 219      

L. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 37          

XI.Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (644, 667) 38          

M.Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 39          

XII. Výnosové úroky (662) 40 544 193 164 181 233

N. Nákladové úroky (562) 41 1 482 1 231 1 478 1 102 760

XIII. Kurzové zisky (663) 42 3 33   20 86

O. Kurzové straty (563) 43 304 19 14 38 378

XIV. Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 44 7 7 94   1663

P. Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 45 3 572 3 843 2 981 2 595 14 221

XV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti 46          

Q Tvorba rezerv na finančnú činnosť (574) 47          

XVI.Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (679) 48     10    

66

R. Tvorba opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti 49   26      

XVII. Prevod finančných výnosov (-)(698) 50          

S Prevod finančných nákladov (-)(598) 51          

*

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.30 - r.31 + r.32 + r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + r.44 - r.45 + r.46 - r.47 + r.48 - r.49 + (-r.50) - (-r.51) 52 -4 731 -4 667 -4 205 -3 534 -13 377

T. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54 + r.55 53 1 975 1 568 1 533 742 9 596

T. 1. - splatná (591, 595) 54 2 568 1 651 1 314 689 7 403

2. - odložená (+/- 592) 55 -593 -83 219 53 2193

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29 + r.52 - r.53 56 7 789 3 894 5 569 2 569 22 374

XVIII. Mimoriadne výnosy (účtovná skupina 68) 57 494 523      

U. Mimoriadne náklady (účtovná skupina 58) 58          

V. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.60 + r.61 59 94 99      

V. 1. - splatná (593) 60 94 99      

2. - odložená (+/- 594) 61          

*Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r.57 - r.58 - r.59 62 400 424      

Z.Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 63          

***Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-)r.56 + r.62 - r.63 64 8 189 4 318 5 569 2 569 22 374

  Kontrolné číslo súčet (r. 01 až 64) 99 1 046 299 1 029 871 1 017 174 883 330 1 050 685

67