Slovenské zvesti ***Slowakische Nachrichten *** Notices Slovaques ***Notizie Slovacche***

Ročník XXXXV Číslo 1 MAREC 2014 ISSN 1017-3447 www.zdruzenie.ch prechodnasprava@zdruzenie.ch

Vydáva Združenie Slovákov vo Švajčiarsku/ Vereinigung der Slowaken in der Schweiz Association des Slovaques en Suisse / Associazione degli Slovacchi in Svizzera / Association of Slovaks in Switzerland

Združenie Slovákov vo Švajčiarsku Vás srdečne pozýva na

krajanské stretnutie, ktoré sa uskutoční za každého počasia v sobotu 14. júna 2014, od 13. hod. s možnosťou prenocovania do nedele (pozor: obmedzený počet lôžok, poplatok za 1 lôžko 25-30 CHF (podľa obsadenia), vlastný spací vak nutný! Slovenská svätá omša bude celebrovaná o 18. hod. o. Jozefom Bagom. Tradičný guláš aj s inými slovenskými špecialitami sa bude podávať od 19. hod., k tomu chutné pivo a víno zo Slovenska. Dobrá nálada bude pokračovať pri speve, hudbe, tanci a, samozrejme, bude smerovať k nadviazaniu nových a k posilneniu starých priateľských vzťahov. Popis cesty MHD z Lausanne: - metrom M2 - zastávka pri železničnej stanici smerom na Epalinges (hore od jazera), - na zastávke metra „La Salla“ prestúpiť na autobus č.65, (premáva v čase od 13h21 každú hodinu do 17h21 a potom každú ½ h do 20h), - vystúpiť na zastávke „Ravessoud“ (zastávka je na znamenie!) - po poľnej asfaltovej ceste (od autobusu vľavo) je ku chate cca 400m, kde Vás srdečne privítajú

ORGANIZÁTORI Účasť i záujem o rezerváciu lôžok/prenocovania/ prosíme nahlásiť do 9.6.2014: telefonicky: 021 / 729 55 56 (najlepšie od 19.30 do 21.30), sms na t.č.: 079 / 615 04 05, e-mailom: pstanko@bluewin.ch

DEŇ DETÍ 2014 Srdečne pozývame všetky deti, mládež, rodičov na športové popoludnie pri príležitosti sviatku Dňa detí, ktoré sa uskutoční

v sobotu 21. júna 2014

v športovom zariadení Im Birch, Margrit-Rainer-Strasse 5, Zürich – Oerlikon.

Program je nasledovný: 14.30 – 17.30 – športové akcie pre deti 17.30 – miniturnaje v rôznych disciplínach (uni hokej, basketbal...) O občerstvenie bude postarané. POZOR! Priniesť so sebou športové oblečenie a obuv, ktorá nezanecháva čierne šmuhy.

Viac sa

dočítate na

str. 7

Str. 2 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014

NEMALI BY SME ZABÚDAŤ

na 75. výročie vzniku 1. Slovenskej republiky dňa 14. marca 1939 uznesením snemu Slovenskej krajiny v čase, keď vtedajší politickí a vojenskí mocnári menili mapu sveta podľa svojej ľubovôle či zlovôle. Týmto vyhlásením zabránili hroziacemu rozdeleniu územia Slovenska medzi tri rozpínavé krajiny Nemecko, Poľsko a Maďarsko, ktoré by bolo urýchlilo zánik Slovákov. Neboli to ľahké časy a Slovensko bolo vystavené tlaku susedov. Bez spojencov, ochrancov, bez skúseností, bez vlastnej, čo i malej armády, vojensky napadnuté Maďarskom, ktoré vznášalo ďalšie územné požiadavky na slovenské územie, za ním nezaostalo ani Nemecko i Poľsko, i keď v menšom rozsahu. Ani Slovensko nedokázalo dokonale vzdorovať tlaku susedov, bolo zatiahnuté do vojny. V konečnom dôsledku sa dostalo do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu v područí Prahy a stratilo nielen svoju samostatnosť na dlhých 47 rokov, ale aj vlastné myslenie, pohľad na svet vlastnými očami, mnohí stratili vieru v samých seba, nechali sa naočkovať pocitom menejcennosti, pocitmi viny. Na Slovensku iba pomaly začínajú pokusy vidieť svet a aj minulosť vlastnými očami, ešte stále je dosť tých, ktorí – obrazne povedané – nariekajú za mastnými egyptskými hrncami. Ale svitá. Ešte žijú pamätníci. Využime príležitosť dozvedať sa pravdu o našej minulosti, nielen o chybách, ktorými nás cudzí neustále kŕmia. Preberme sa z letargie nezáujmu, nech sa aj záver štátnej hymny, ktorý hovorí o tom, že to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo, „...ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo!“ stalo skutočnosťou. Aristid Zelenay

Dňa 19. januára 2014 podávalo Združenie Slovákov vo

Švajčiarsku aperitív pri príležitosti Dňa vzniku

Slovenskej republiky na káve po nedeľnej svätej omši

Slovenskej katolíckej misie v Zürichu vo veľkej sále

farského domu Liebfrauen. Svojimi slovami sa nám

prihovorila pani Marta van Ooijen, ktorá prítomným

predniesla nasledovný príhovor: V prvých januárových dňoch som dostala nečakané pozvanie

prihovoriť sa ku Vám, pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej

republiky, ktorú si v tomto novom roku pripomíname po

dvadsiatyprvýkrát. S vďačnosťou a veľkým uznaním sa

vraciam k radostným spomienkam udalosti, na ktorú sme

Slováci a Slovenky roky s trpezlivosťou čakali. Obdobie

príprav, diskutovania, rozdeľovania medzi Českou a

Slovenskou republikou sme sledovali s napätím, neistotou a

obavou. Vznikol predsa náš samostatný slovenský štát,

ktorého príchod sme s nadšením prijali. Môj príhovor nie je

podložený politickými motívmi, historickými výkladmi, na to

nie som povolaná a ani sa nedovolím pliesť osobnostiam

povolaným pracovať, sústredene pozorovať v týchto

odboroch.

V sobotu, 7. decembra 2013, som v jednom kostole nášho

kantónu Thurgau mala povolené rozprávať na tému – Späť

ku koreňom. Do Švajčiarska som prišla koncom augusta

1968, nepripravená na novú situáciu, rečové znalosti

minimálne, nedoplnený index vysokoškolského štúdia.

Oblečenie, ktoré som si v rýchlosti stačila pribaliť do malého

kufra, sa mi dnes už nehodí, nepasuje, ale modliaca knižočka, vydaná v ťažkom roku 1953, ma sprevádza spoľahlivo každým

dňom. Pomaly som začala zapúšťať korienky v novej krajine, starala som sa o ne, chcela som, aby sa rozrastali, vhlbovali sa.

S určitosťou viem, že i po toľkých rokoch života vo Švajčiarsku, nenarástli do takých mohutných rozmerov, aké propagujú

aktuálne volebné plagáty. Posledné teplé obdobie sme spolu s manželom veľa ráz usilovne robili túry na bicykli, spoznávali,

objavovali krásy, zaujímavosti Švajčiarska a nielen jeho. Krátke výlety sme strávili na cestách východnej časti s cieľom

stretnúť čo najviac našich krajanov. Hľadali sme autá so slovenskou značkou a za stierače kládli Slovenské zvesti. Dostala sa

nám príležitosť spoznať viacero mladých ľudí, oboznámili sme sa s ich pracovnými podmienkami a keď sa naskytla

príležitosť, pohovorili sme si so zamestnávateľom, s vedúcim reštaurácií i s farmárom. V našom kantóne je možnosť pracovať

prevažne v poľnohospodárstve, stavebníctve a gastronómii. S uznaním sme získali pozitívne reakcie o spokojnosti, záujme,

pracovitosti Slovákov a Sloveniek. Mnohí si kladieme otázky, dokedy budú musieť naše mladé schopné pracovné sily v týchto

dimenziách hľadať prácu v cudzine, vynakladať energiu, prispôsobovať sa cudzím podmienkam?

Skromnosť, čestnosť, pracovitosť, vernosť, boli vždy našou slovenskou vizitkou. Veľa sa

píše, že tieto charakteristické vlastnosti sa pomaly na Slovensku strácajú, ľudia hľadia

iným smerom, so záujmom čítajú zlatú knihu pútavých rozprávok o cudzine. S týmito

správami súhlasím len zriedkavo. Poznám, stretávam, čítam o zástupoch vzácnych ľudí

doma a v zahraničí, ktorí sa legitimujú slovenskou vizitkou. Zástupy pracovníkov v

zdravotníctve, v školstve, v podnikoch, v obchodoch, zástupy mozoľnatých rúk a vráskavých

tvárí, zástupy mladej zdravej zvedavej generácie. Je možné, keby sme si častejšie podávali

ruky, poznali skutočný význam, hĺbku výkonu, bola by naša doba , naša spoločnosť trocha

zdravšia, bystrejšia, vtipnejšia, a ochránená pred ustavičným nepokojom. Podanie ruky to

nie je len pozdrav, rýchly úkon, mal by to byť prejav uznania a hodnoty k osobe, ktorú

stretávam bez rozdielu naplnenej peňaženky a postavenia.

Roky neúprosne pribúdali, od roku 1968 sa veľa pozmenilo vo svete, doma na Slovensku

a i tu, medzi nami. Stačí sa rozhliadnuť v tejto sále, mladé rodiny, pekná zdravá slovenská

generácia a len kde – tu prítomní skôr došlí. K sviatku vzniku nášho mladého štátu by som

si priala, aby sme sa držali pohromade, chránili si tradíciu, slovenskú reč a nepoukazovali

neustále na chyby, slabosti nášho národa, ale preukazujme sa častejšie a na každom mieste slovenskou vizitkou –

skromnosťou, čestnosťou, pracovitosťou a vernosťou. Nech jeho korene sa upevnia, zosilnia v slovenskej zemi a ponúknu

nám všetkým čoskoro zdravú úrodu. Starajme sa o ňu i my, Slováci a Slovenky vo Švajčiarsku. Marta van Ooijen

Str. 3 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014

DUŠAN PARAJKA * 20. 01. 1935 + 11. 03. 2014

Smutne spomíname na nášho umeleckého vedúceho, vynikajúceho choreografa a veľkého folkloristu Dušana Parajku, ktorý 11. marca 2014 v Zürichu náhle zomrel. Jeho srdce mu po svojich 79. rokoch zrazu zlyhalo, len pár mesiacov po veľkolepom 45-ročnom jubileu jeho koníčka, slovenského tanečného súboru Kolečko. Dušan sa celých 45 rokov neúnavne usiloval o vývin a rozširovanie slovenského ľudového folklóru vo Švajčiarsku. Ľudový tanec, spev, muzika, kroje a zvyky zo Slovenska boli pre neho veľmi dôležité prvky, ktoré si privlastnil a znovu vytváral v prostredí jeho druhej vlasti, do ktorej emigroval v roku 1968. A to nielen medzi tu žijúcimi Slovákmi a Čechmi, ale aj medzi našou kultúrou zaujatými Švajčiarmi. Dušan bol pre nás všetkých ako otec: vyžadoval od každého veľmi veľa, lebo veril, že sme schopní s nadšením a s umením sa prezentovať aj pred obecenstvom. Takýmto spôsobom sme zažili s Dušanom nespočetné vystúpenia vo Švajčiarsku a v cudzine. Obzvlášť radi si spomíname na cesty na Slovensko – ako náhle sa otvorili hranice, organizoval pre nás Dušan tanečné dovolenky na Slovensku, aby sme sa od tamojších skupín mohli naučiť nový a autentický folklór. Týmto spôsobom všetci popritom spoznali ľudí, kultúru a krajinu Slovenska a zároveň vycítili tú lásku, radosť a hrdosť Dušana k svojmu rodnému kraju. Množstvo našich hrubých fotoalbumov ukazujúcich rôzne vystúpenia, festivaly, svadby, jubileá, výlety, zábavy a iné podujatia si uvedomujeme tých mnohých radostných, poučných a intenzívnych chvíľ, ktoré sme spolu s Dušanom mohli stráviť. Napriek tomu, že tu žil už tak dlho, bol stále spojený so Slovenskom a jeho srdce bilo pre ľudový tanec a kultúru. Nuž jeho srdce navždy prestalo biť. My sme za to vďační, čo sme sa od Dušana mohli naučiť a čo všetko on pre nás urobil. Ďakujeme, že sme takéhoto nadšeného folkloristu mohli spoznať!

Slovenský folklórny súbor Kolečko

HONORÁT COTTELI * 04. 01. 1941 + 02. 02. 2014

Pán Honorát Cotteli si počas teplých letných večerov rád posedel na terase jeho bytu, poťahoval z cigary a tešil sa spoločnosti psíka Dunča. Pohľad upriamil na mierne vyvýšený kostol

Dorfkirche v Spreitenbach. Duševný odpočinok, večerné meditácie sa jeho odchodom ukončili. V nedeľu popoludní, 9. februára 2014, sa s pánom Honorátom Cottelim v tomto neveľkom kostolíku rozlúčila rodina, príbuzní a priatelia. Združenie Slovákov vo Švajčiarsku si s úctou spomína na jeho

vystupovanie pri poslednom tradičnom podujatí Zlaté pero Združenia a na vystúpenie pod názvom Stretnutie Slovákov a ich priateľov v Zürichu v októbri 2011. Bol príjemným hosťom večerného podujatia, pri ktorom nám spontánne otvoril pamätnicu svojho života a nám predstavil skladbu Musica Slovacca. Pán Honorát Cotteli miloval hudbu, bol jej skvelým interpretom, hudobným pedagógom, skladateľom, znalcom. Do Švajčiarska prišiel ako profesionálny huslista spolu s rodinou v roku 1967. V Stadttheater St. Gallen dostal prvé angažmán ako koncertný majster. Od roku 1970 až do penzie bol členom a 2. koncertným majstrom Orchester der Oper Zürich. Tu stretol viacerých slovenských umelcov,

Báseň na rozlúčku

Vo chvíli smútočnej slovo je priľahké

a neprehluší bolesť, ktorá hlodá.

Vzdajme česť človeku v poslednej

pamiatke za všetko, čo dobré v živote

nám podal.

Po smutných cestách teraz odchádzame,

keď život ako nitka pavúčia

pretrhne sa a nízko, nízko padne,

zazvoniac odchodom žijúcim o srdcia.

Zo všetkých ciest sa človek môže vrátiť

ak zablúdil, ak nedošiel kam mal.

Na tejto poslednej sa stopa zrazu stratí

a nieto návratov tam, odkiaľ prichádzal.

Viem, ťažká chvíľa je v posledných

minútach navždy sa rozlúčiť s tým, ktorý

nám blízky bol.

Deň po dni život svoj ku nášmu pripútal,

kus nášho života s ním kamsi unikol.

Odišiel človek do nenávratných diaľok

ostalo prázdne miesto medzi nami.

To srdce, čo iných hrialo a milovalo

dotĺklo navždy. Chráňme ho

spomienkami.

Vo chvíli smútočnej slovo je priľahké

a neprehluší bolesť, ktorá hlodá.

Vzdajme česť človeku v poslednej

pamiatke za všetko, čo dobré v živote

nám podal.

Str. 4 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014 ktorých slovenská príslušnosť, slovensky jazyk spájal, a to bez rozdielu umeleckého postavenia. Veľmi oduševnene rozprával o pozvaní Konzervatória Jána Belloslava Bellu v Banskej Bystrici na koncert významných skladateľov stredného Slovenska usporiadaný 20. apríla 2011, na ktorom predstavil svoje skladby. Vzácny darček k jeho 70. narodeninám, ktorému sa veľmi potešil, dostal od svojho rodného mesta Banská Bystrica. Na slávnostnom koncerte Pocta rodákom vo Veľkej koncertnej hale Konzervatória sa predstavil svojou skladbou Fanfáry. V posledných momentoch života mu bolo dopriate cítiť prítomnosť jeho 4 detí a bezbolestne prekročiť prah večnosti. Nečakaný odchod prekvapil nielen rodinných príslušníkov, ale i dobrých priateľov a ctiteľov jeho umenia. Jeho už dospelé deti si pri odobierke pripomenuli nezabudnuteľné fragmenty z rodinného života a priatelia – muzikanti spomienkami a hudobnými vložkami. Dvořákove 4 Romantické kúsky pre klavír a husle Op. 75 boli jeho najobľúbenejším hudobným dielom. Pri poslednej časti Largetto v kostole vládol smútok, ale i vďačnosť za nie ľahký život otca, manžela, deda, brata, priateľa. I jediná milovaná vnučka dvanásťročná Mária sa

naposledy prihovorila k dedovi, ako ho menovala. Naučil ju plávať a dobre skákať vo vody, šantenie a veselosť jej zostanú v pamäti. Pán Honorát Cotteli si už viacej nezoberie husle do rúk, nepriloží si ich na srdce, nezahrá na nich. Zanechal nám viacero skomponovaných skladieb. V niektorých znie slovenský duch, ktorý mal veľmi rád, a tento i štedro rozdával medzi kolegov, svojim deťom a vnučke Márii. Zosnulému priateľovi napísal posledný list najvýraznejší predstaviteľ koncertného husľového umenia na Slovensku virtuóz Peter Michalica. V zozname jeho prvých interpretačných skladieb sú uvedené dve skladby Honoráta Cotteli – Ave Mária a Contrasti Poetici. Poslednú nesmrteľnú pieseň Ol´ Man River zaspieval svojmu kamarátovi Honorátovi pán Ivan Neumann, syn známeho dirigenta českej filharmónie Václava Neumanna. Hlboký hlas prenikol stenami kostola a mysľou všetkých prítomných, ktorí sa prišli rozlúčiť s naším vzácnym krajanom. Jeho hudobná tvorba zostane ako trvalá spomienka.

Marta van Ooijen

KATARÍNA MITURA – FERENCKO *01. 01. 1919 +30. 12. 2013

Dva dni pred dovŕšením požehnaného veku 95 rokov opustila naše rady naša krajanka, pani Katarína Miturová, rodená Ferencková. Narodila sa a šťastne vyrastala na východnom Slovensku vo vidieckom prostredí spolu s tromi bratmi, ktorí mali radi svoju jedinú sestru. Krátko po sobáši s Jánom Miturom boli obaja konfrontovaní s udalosťami druhej svetovej vojny, jej manžel Ján musel narukovať, keď sa im narodil syn Rudolf, vypomáhali jej rodičia i bratia. Po štyroch rokoch sa narodila ich dcéra Eva Mária. Ani pani Katarína nebola ušetrená údelu, ktorý pripravil nový režim svojim občanom. Zo zárobku muža rodina nemohla vyžiť, preto musela aj ona nastúpiť do práce a ťažko pracovať. Po okupácii Slovenska v roku 1968 sa rozhodol syn Rudolf s manželkou nevrátiť do vlasti a matka Katarína sa rozhodla nasledovať ich. Ako 49. ročná začína nový život v Lucerne, spoznáva novú vlasť Švajčiarsko, cudziu reč a kultúru. Začína pracovať v tlačiarni a čoskoro si vytvára nový okruh priateľov. Zapája sa aj do slovenského spoločenstva a mnohým mladým emigrantom podáva materinskú pomocnú ruku. Z Luzernu sa sťahuje do Zürichu, kde pracuje v banke až do odchodu na dôchodku. Má čas venovať sa naplno vnukovi Willemovi a pomáhať rodine jej dcéry. Rada cestuje spolu s rovesníčkami z Klubu seniorov pri Migrose, chodí rada na túry pokým jej to zdravotný stav dovoľuje. Ešte z príležitosti jej 90. narodenín pozýva priateľov a známych na čašu vína. Početní švajčiarski a slovenskí priatelia sa rozlúčili s ňou 10. januára 2014 na zürišskom cintoríne

Sihlfeld. Na záver dojemnej rozlúčky zazneli dve vlastné básne jej netere, «Matky odchádzajú tíško» a Ešte aspoň raz... Ešte aspoň raz objať si ťa živú! Ešte aspoň raz preglgnúť slzy a usmiať sa zblízka na tvoj nezabudnuteľný obličaj! Ešte aspoň raz šepnúť ti, už polohluchej, ako veľmi ťa ľúbim, ako veľmi ťa všetci ľúbime... To by si určite ešte počula. Pozostalým vyslovujeme našu úprimnú sústrasť. Pani Katarína, odpočívaj v pokoji, nech Ti je zem novej vlasti ľahká! Ďakujeme srdečne za všetky prejavy súcitu a spoluúčasti pri rozlúčke s našou matkou a starou matkou Katarínou Miturovou. Ďakujeme všetkým, ktorí ju s láskou, priateľstvom a porozumením počas jej života dlhší alebo kratší čas sprevádzali... Všetky súcitné slová a prejavy, prítomnosť mnohých na rozlúčke nám pomáhali znášať smútok.

Eva Koper-Mitura Willem Koper

Str. 5 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014

List zo zeleného hája pri Limmate Marián V. Valach

Slovenský brat! Objím si mať,

Ľúb verne objatú:

Zem slovenská je tvoja mať.

Miluj zem tú svätú!

Andrej Sládkovič: Ohlas

Milí čitatelia, rád chodievam na prechádzku z môjho zeleného hája (tak som si premenoval Grünau) ku rieke Limmat pod Hönggom, pod kopcom s vinohradom na južnom svahu, nad ktorým panuje rázovitý kostol. Za haťou s miniatúrnym „vodným dielom“ sa Limmat rozdelí na tri prúdy, aby sa po pár sto metroch zase spojila v hlavný mocný prúd. V ľavom prúde v tieni lesíka je teraz na jar čas medvedieho cesnaku, ktorého si natrhám do sýtosti a urobím si niekoľko porcií pesta na cestoviny, čerstvý „Bärlauch“ pridávam do šalátov, do zemiakov namiesto petržlenu a všelikde inde. Stredný a pravý prúd objímajú vzniknutý ostrov, v pravom v lete plávajú po prúde návštevníci, je to krásne, nechať sa unášať prúdom rieky, na ostrove je improvizovan é „kúpalisko“ zadarmo s účelovými sprchami, šatňami a romantickou záhradnou reštauráciou pod platanmi, ktorá je otvorená, len keď je pekne a je mi tam dobre. Rád tam sedávam v tieni, alebo na slnku najradšej pred obedom, keď sú ľudia v práci, píšem, čítam, alebo rozmýšľam, niekedy si dám aj nejaké jedlo, niekedy sa utiahnem do samoty, ostrov poskytuje viac príležit ostí, alebo si sadnem iba na lavičku pri rieke a pozerám na „ekologický“ ľavý prúd, kde sa zachránili pred vodným dielom ryby, volavky ta m striehnu pre zmenu na ryby, pozorujem čajky, ktorým niekedy vezmem so sebou starú pätku chleba a tie čajky sa oň bijú už vo vzduchu, kukám na večne diskutujúce kŕdle vrán a na haje červené, ktoré mám najradšej. Raz si haja uchmatla kúsok mäsa, ktorý som jej pripravil neďaleko odtiaľ u mňa na balkóne. Na ostrove sa dá oddychovať, inšpirovať, smútiť, snívať. Sedím tu, píšem a pozdravujem Vás. Na ostrove vznikla idea vytvoriť pri združení klub, aký ešte nemáme. Existuje určitá medzera, ktorú by som rád pomohol zaplni ť pre záujemcov o vlastenectvo, o slovenskú históriu, diskusiu, politiku, (internetovú) publicistiku a kultúru , o spoluprácu s podobne naladenými ľuďmi, ktorí sú schopní pracovať v tíme a budúcnosť Slovenska i slovenskej diaspóry im nie je ľahostajná. Chcem zorganizovať tak stretnutia naživo, ako aj spoluprácu na internete, kde bude ležať hlavná váha klubu. Nejde v prvom rade o chat, zoznamku, poradňu, sprostredkovacie služby. Som presvedčený, že stále existujú ľudia, ktorých sociálne siete neuspokojujú a majú záujem o tok informácií medzi nami, ktorý je na to, že žijeme v 21. storočí, dosť pomalý. Určite sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí majú záujem o dianie doma, ktorí by radi niečo konkrétne pre Slovensko urobili. Na veku vôbec nezálež í, tak korene ako výhonky sú veľmi potrebné a vítané, na spoluprácu netreba nikde vstúpiť (členstvo v združení je vítané, nie je podmienkou), v prvej línii ide o to, aby sme postupne zdola vybudovali určitú štruktúru. Nemusíte byť Slovák, Slovenka. Jediné, na čo chcem klásť dôraz, je láska k Slovensku a vlastenectvo. To sa nedá nikde naučiť a nikde predpísať. Alebo to máš, alebo to nemáš. Naša hostiteľská krajina a jej diaspóra nám môžu byť vzorom. Pozývam slovenských patriotov na celom svete do nášho klubu. Internet to umožní. Slovo dalo slovo a po dlhých rozhovoroch so zainteresovanými som vytvoril Internetový klub „Vlastenecké vlákno“ pri ZSVŠ. Máme za sebou už prvý „krst“. Spoločne sme vytvorili kompetenčné centrum ad hoc a vypracovali dokument, ktorým chceme prispieť ku tvoreniu budúcej štátnej politiky slovensko-slovenských vzťahov. Internetovou platformou klubu je Slovak Web Portal Switzerland „Vlastenecké vlákno“. Kto má záujem o spoluprácu v klube, hláste sa na e -mail viktor.valach@gmail.com. V správe uveďte niečo o sebe, niečo o Vašej motivácii spolupracovať, o čom si myslíte, že robíte mimoriadne dobre, čo mi chcete najradšej sami napísať, Vaše prípadné otázky a želania. Nie je to podmienkou, môžete písať, o čom chcete. Pre začiatok budem ako prvý vlastník fóra a predseda klubu zasielať členstvo iba na pozvanie. Keď ma presvedčíte , pozvem Vás. Ďakujem Vám za pozornosť a teším sa, keď Vás budem môcť pozvať na apéro, možno i v zelenom háji pri Limmate v Zürichu.

PRÍSPEVOK NA TVORBU A DISTRIBÚCIU SLOVENSKÝCH ZVESTÍ

Milí čitatelia Slovenských zvestí, priloženou poštovou poukážkou môžete

prispieť na tvorbu a distribúciu nášho bulletinu, zaplatiť členský príspevok

alebo podporiť činnosť spolku. Aj odoberatelia a čitatelia e-formy môžu

svoje príspevky poukázať na naše Postkonto ZSvS:

Vereinigung der Slowaken in der Schweiz

8000 Zürich

PC 80-22363-1

IBAN CH45 0900 0000 8002 2363 1

ĎAKUJEME, PS ZSvŠ

Str. 6 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014 NEVŠEDNÁ POMOC Nie je to tak dávno a predsa sú to už roky, keď slovenský politici sľubovali, že Slovensko bude raz "druhé Švajčiarsko". Krásy našej krajiny od Tatier k Dunaju tomu nasvedčujú. K tomu však nebolo treba "priložiť ruku k dielu, to nám bolo dané". Tam, kde by politici mohli a aj môžu plniť svoje sľuby, neurobili takmer nič. V našom FS súbore sa často hovorí o všeličom. Ba aj o dôchodcoch v domovoch sociálnych služieb, o potrebách čo a ako by sme pre nich mohli urobiť my, k spríjemneniu a pohode posledných rokov životnej púte. Veď práve oni sú čerpadlom slovenského ľudového umenia a od nich sa učíme to, čo máme tak radi; ľudové tance. Keď v priebehu diskusie zaznelo:

"Keď nepomôžu oni (politici), pomôžeme my!" Výzva neobvyklá a prekvapujúca, ktorú počuť od dlhoročného tanečníka Slovenského folklórneho súboru Kolečko z Zürichu, Taliana, pána Michala Martellu. Do týždňa zaobstaral to, čo v domove veľmi potrebujú a pre "nedostatok financií" je pre nich nedosažiteľné - ( viď fotky a ďakovný list). O dopravu na určené miesto sa postaral pán Štefan Budinský, tiež dlhoročný tanečník FS Kolečko. Ďakujeme mládenci! Príklad hodný nasledovania!

Vážený pán Martella, vážený pán Budinský, touto cestou sa Vám chceme veľmi pekne poďakovať za vecné dary /invalidné vozíky, chodítka, francúzske barle či palice/, ktorými sa naši klienti potešili a budú im nápomocné pri prekonávaní hendikepu, ktorý ich postihol. Je to od Vás šľachetný čin, lebo nie každý prejavuje záujem pomôcť starším a nevládnym ľuďom. Naši klienti Vám to nezabudnú a budú na Vás spomínať ako na ľudí s veľkým srdcom. Ešte raz sa Vám v mene našich klientov chceme čo najsrdečnejšie poďakovať a ostávame s pozdravom

Mgr. Kocianová Martina, vedúca strediska DD a DSS, Nová Baňa

Vo švajčiarskej tlači, rozhlase, televízii, v spolkoch, skutočne sa vznášajú ťažké mraky a hromy bijú svedomím lekárov, psychológov, cirkvi, politikov, matiek, žien. Vedomie a pocit zodpovednosti spoločnosti mobilizuje téma o úcte k životu už mnoho rokov. Aktuálne nekonečné diskusie, množstvo popísaného papiera o prerušení tehotenstva a jeho financovania nevyrieši vážny komplex problémov, do ktorých treba nutne pripojiť i druhé pohlavie a predovšetkým nenarodené deti. Problém potratu je celosvetovou témou, z toho dôvodu pri takmer dennom sledovaní v médiách burcuje jednotlivcov k uvažovaniu.

Keď som čítala v septembri 2013 o Národnom pochode za život v Košiciach a pozrela si na internete veľké množstvo záberov, upriamila som pozornosť na jeden – Pomník nenarodeného dieťaťa. Umelecké dielo mladého slovenského sochára Martina Hudáčka z Banskej Bystrice prekročilo hranice Slovenska. Mnoho ohlasov z rôznych kútov sveta s uznaním hodnotí súsošie Nenarodeného dieťaťa. Vo Švajčiarsku máme prevažne mladých ľudí, ktorých sa ľahko môže dotknúť vážne rozhodnutie umeleckého obrazu priehľadného dieťatka. Pracovné možnosti, veľakrát i neskúsenosť, odvaha, môžu byť hromobitím viny za prenáhlený nerozvážny čin. Ako jednu z možnej malej prevencie by som radila obrázok – Pomník nenarodeného dieťaťa - uložiť si v peňaženke, v aute, pri kreditnej karte, na zrkadle, ale predovšetkým vo vlastnom srdci. Súsošie znázorňuje utrpenie ženy, ale v mojej predstave prežívam strach a bolesť slovenských matiek, ktoré nepoznajú život a podmienky svojich dcér a synov roztrúsených svetom. Nemôžu z diaľky radiť, chrániť pred nebezpečenstvom, pred nevhodnými príležitosťami a pred ľahostajnosťou mladej duše. Dôveru a silu mnohé nájdu v tichom rozjímaní, v modlitbe, v kresťanskej viere a nádeji. Môže byť veľa dôvodov opustenia rodičovského príbytku, rozchodu s poznaným a dôverným, ale len jeden život. Dúfajme a prosme, aby cesty našej mládeže boli sprevádzané rozumným, istým skokom do nového života – Salto Natale.

Marta van Ooijen

Str. 7 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014

pani učiteľka Danka alias Včielka Danka

Počas fašiangového obdobia býva príjemným zvykom stretnúť sa a zabaviť na karnevale. Nebolo tomu inak ani tento rok a aj naši najmladší Slováci a Slovenky so svojimi rodičmi mohli osláviť Fašiangy, trvajúce od sviatku Troch kráľov po Popolcovú stredu, karnevalom, ktorý pripravilo Združenie Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku v spolupráci so Slovenskou školou a škôlkou v Zürichu.

Stretli sme sa 22. februára popoludní, v spoločenskej sále GZ Riesbach v Zürichu. Zábavy chtiví účastníci si dali záležať na nápaditých maskách, a tak sme videli najrôznejšie rozprávkové bytosti – princezné, princov, vodníka, ježibabky, myšky Minnie, zástupcov rozmanitých povolaní – šerifov, baletky, dokonca i pirátov a Indiánov, či zvieratká – motýliky, lienky alebo včielky. Najväčšou výzvou tohto spoločenského popoludnia bolo spraviť radosť našim deťom. Na úspešnom splnení tohto plánu má veľkú zásluhu pani učiteľka Danka zo Slovenskej škôlky v Zürichu alias Včielka Danka, ktorá celý karneval sprevádzala slovom. Povzbudzovala deti v súťažiach, v ktorých mohli slávni víťazi i čestní zúčastnení získať malú odmenu alebo sladkosť. Ďalší milý hosť, harmonikár Peter

Šipula, ktorý dopĺňal voľnú zábavu svojou harmonikou a zvučným hlasom, roztancoval zase deti i samotných rodičov. Touto cestou mu chceme poďakovať za krásne entrée, ktoré dodalo celému programu správnu náladu. Veľmi si vážime i všetky masky z rodičovských radov, ktorí prispeli k autentickej atmosfére a spontánnej zábave. Naše poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomohli pri realizácii karnevalu, Evke a Lenke za pomoc s asistenciou počas súťaží a voľnej zábavy, a taktiež Združeniu Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku za malé pozornosti a sladkosti pre deti. „ZC“

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... jedna z najznámejších a na Slovensku najrozšírenejších fašiangových pesničiek. Táto pieseň zaznela aj v Zürichu dňa 22. februára 2014 v GZ Riesbach na fašiangovej zábave, ktorú organizovalo Zdruţenie Slovákov vo Švajčiarsku. Ľudová hudba Slančíkovci z Banskej Bystrice veľmi rýchlo roztancovala prítomných a zaplnila tanečný parket. V ich podaní, pri pohári vínka a fašiangových špecialitách, sme si všetci pripomenuli naše krásne slovenské ľudové piesne.

Návštevou nás poctil aj pán veľvyslanec Slovenskej republiky v Berne, Ján Foltín spolu s pani manţelkou. Po vystúpení ľudovej hudby nasledovala voľná zábava, ktorá pokračovala do skorých ranných hodín. Ďakujem všetkým tým, ktorí ste prišli medzi nás a verím, ţe o rok sa stretneme zas. Na záver ďakujem celému organi- začnému tímu za

obrovskú obetavosť a pomoc. Bez Vás by celé toto podujatie nebolo moţné zorganizovať. ĎAKUJEME.

Eva Solmošiová

Str. 8 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2014 KALENDÁR PODUJATÍ

11. 05. 2014 – Púť do Mariastein

21. 06. 2014 – DEŇ DETÍ

28. 06. 2014 – Púť Reichenau

07. 09. 2014 – Púť Einsiedeln

09. 11. 2014 - Slávnosť k 45. výročiu založenia

ZSvŠ v sále na farnosti Bruder Klaus v ZH

Slovenská katolícka misia vo Švajčiarsku Bohosluţobný poriadok

Misionár: O. Pavol Nizner SDB Brauerstr. 99, 8004 Zürich Tel/Fax: 044 241 50 22, misionar@skmisia.ch, www.skmisia.ch Sväté omše: Bazilej: o 17.30 hod. v kostole Allerheiligen na Neubadstr. 95, kaţdú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci. Moţnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia uţ od 17. hod. Bern: o 17.30 hod. v krypte farského kostola Dreifaltigkeitskirche, Taubenstr. 12, kaţdú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci. Lausanne: o 9.30 hod. v Chapelle der Servan, 12 rue Eugène-Grasset, kaţdú tretiu sobotu v mesiaci. Vţdy po sv. omši posedenie pri káve v neďalekej reštaurácii. Všetci sú srdečne vítaní. Zürich: o 9.30 hod. v krypte kostola Liebfrauen, Weinbergstr. 34, kaţdú nedeľu. Vchod pod veţou. Po sv. omši posedenie pri káve vo farskom dome. Všetci sú vítaní. Slovenská sv. omša kaţdú stredu o 20.00 hod. na talianskej misii v Zürichu, Feldstr. 109, okrem školských letných prázdnin v kantóne ZH. Slovenská sv. omša kaţdý prvý piatok v mesiaci o 20.00 hod. v krypte kostola Liebfrauen. Ţeneva: o 16.30 hod. kaţdú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci v kostolíku St. Julien, 3, Rue Virginio Malnati, 1217 Meyrin 2.

Uzávierka budúceho čísla bude 15. júna 2014. Radi uverejníme Vaše príspevky, ak ich zašlete na našu e-mailovú adresu: redakcia

Informácie o živote krajanov doma i vo svete

nájdete na internetovej stránke Úradu pre

Slovákov žijúcich v zahraničí:

www.uszz.sk

Slovenské zvesti – Tlačový orgán Združenia Slovákov vo Švajčiarsku. Vychádza min. 4x za rok. Vydavateľ: Prechodná správa ZSvŠ. Zodpovedný redaktor a grafická úprava: Mgr. Eva Solmošiová. Články podpísané menom alebo značkou autora nemusia bezpodmienečne vyjadrovať mienku vydavateľa. Informácie o pripravovaných podujatiach ZSvŠ nájdete aj na našej internetovej stránke: www.zdruzenie.ch

Máte chuť na makové pirohy so slivkovým lekvárom? Máte chuť na marhuľové guľky v opraţenej

strúhanke? Alebo na iné dobré špeciality?