SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO

R o č n í k X L I I I

J ú n 1 9 9 7

Č í s l o 1 0

NASA UNIVERZITA "Inaugurácia nových kandidátov, doktorov

a docentov je v živote univerzity vždy významným momentom. Nielen preto, le sa tým naša akademická obec rozrastá o niekoľko desiatok erudovaných odborní­kov, ambicióznych vedeckých a pedagogic­kých osobnosti, prehlbujúcich kvalifikačný potenciál a vedeckú kapacitu našej univerzi­ty, ale aj ako dôkaz, že najstaršia a naj­významnejšia vedecká, pedagogická a kul­túrna inštitúcia Slovenska, naša Univerzita Komenského, si dobre plní svoju misiu šln-teíky vzdelanosti a kultúry v spoločnosti" uviedol v slávnostnom príhovore rektor UK prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc., pri príležitosti slávnostných promócií dok-torandov dňa 23. 5. v Aule UK.

Rektor UK odovzdal diplomy 16 no­v ý m kandidátom vied, 1 doktorovi vied, 16 doktorom filozofie (PhD.) a dekréty 23 docentom. Novým nositeľom vysokých vedeckých a pedagogických hodnosti srdeč­ne blahoželáme'

Slávnostná promácie doktorandov

So slnečnými okuliarmi i m nose, chrbtom k rottpáleným panelákom a roztopené­

mu asfaltu, v ústrety vôni lúk a lesov, zurkotu potokov

a riek, čeriť hladinu rybníkov tempami rúk či udicou, ne•>

chávať bosé stopy v mokrom piesku, počúvať iba spev vrri-

kov, Sun i morského príboja^ pod slnečníkom slamkou entú-

[a ť drink, s privretými očami rozmýšľať o ničom, hovoriť

a čítať Iba to Čo chcete, n/c to čo musíte, hodiť starosti za

hlavu a jednoducho lenoíiť a oddychovať na dovolenke tak,

ako ste si vysnili, ktd fúkalo, mrzlo a prialo - vám ieltí

redakcia Našej univerzity

j 4

- KjU 1 .

Medzinárodný kongres lekárov a biofyzikov Jubilejný X X . ročník Medzinárodného kongresu lekárskej fy­

ziky, biofyziky a biomateriálov sa konal v dňoch 27. - 30. mája 1997 v Starej Lesnej, Tatranskej Lomnici. Záštitu nad kongresom zorganizovaným Lekárskou a Farmaceutickou fakultou UK, Sloven­skou technickou univerzitou a Slovenskou akadémiou vied, prevzali rektor UK prof. F. Devínsky, predseda SAV prof. Š. Luby a štátny ta­jomník MŠ SR O. Nemčok, ktorí boli tiež prítomní na jeho slávnost­nom otvorení. Rokovanie kongresu netradičným spôsobom otvoni rektor UK prof. Devínsky - odbornou prednáškou k téme podujatia Dvojdňové interdisciplinárne vedecké stretnutie našich i zahranič­ných odborníkov bolo mimoriadne významným podujatím, ktoré sle­dovalo nielen rozšírenie medicínskych poznatkov v preventívne) liečebne] i vedeckej sfére o nové aspekty z oblasti fyziky a biofyziky, ale zvláštnu pozornosť venovalo tiež konkrétnym výstupom do proce­su edukácie

Z OBSAHU:

• Medzinárodné aktivity rektora UK • Kvestorka UK o zvyšovaní platov • Právnická fakulta zvolila nového dekana • Č o je čo v publikačnej činnosti • Dve strany pre JLF UK • Dekani FIF UK a FTVŠ UK o perspektívach

svojich fakúlt • Učitelia a skúšky zo slovenskeho jazyka • Ubytovacia kapacita UK pre buducí školsky rok • Príspevok do diskusie o koncepcii rozvoja

slovenského vysokého školstva • Prezentujú sa študenti katedry žurnalistiky

S l o v o m i obrazom z Kancelárie rektora UK

Sľubné perspektívy kooperácie medzi slovenským a tureckým vysokým školstvom

Cieľom návštevy veľvyslanca Tureckej re­publiky v SR J. E. Nurettina Nurkana dňa 12. mája 1007 na Univerzite Komenského v Bratislave bolo prerokovať možnosti ďalšie­ho rozvoja spolupráce medzi slovenským a tu­reckým vysokým školstvom.

Vzácneho hosťa prijal rektor UK proí. Devín sky. Ťažiskom rozhovoru bola budúca koope­rácia Univerzity Komenského v Bratislave so

známou Bosporskou univerzitou v Istanbule naj­ma v oblasti výmeny študentov a profesorov, ako i možnosti užších kontaktov v oblasti vedy a techniky. Obe strany sa zhodli na tom. že sa postupne vytvárajú podmienky pre reálne rozšírenie spolupráce nielen v tradičných odbo roch, ako sú etnografia, archeológia, filológia a pod . ale i v oblasti prírodných a technických vied.

Spokojnosť s plnením dohody s Univerzitou v Severnej lowe

Delegácia štafetového pochodu AJ Slovensko do Európy na pôde UK

Delegáciu c e l o s l o v e n s k é h o š t a f e t o v é h o p o c h o d u A j S l o v e n s k o d o E u r ó p y , k t o r é h o c i e ľ o m b o l o spro­p a g o v a ť m y š l i e n k u integrácie S l o v e n s k a d o E u r ó p ­skej ú n i e a N A T O , pri jal i d ň a 20. mája 1997 predstavi­telia U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o n a čele s r e k t o r o m UK prof. F . D e v í n s k y m a p r e d s e d o m A k a d e m i c k é h o se­n á t u U K I. O s t r o v s k ý m . Podľa slov účastníkov štafety -Petra Benušku, Júliusa Hutáša a Zuzany Vrábľovej, stret­nutia a rozhovory s obyvateľmi obcí a miest Slovenska preukázali pozitívny vzfah našich občanov k vstupu Slovenska do N A T O a Európskej únie Na záver krát­kej návštevy sa predstavitelia U K podpísali do Kroniky po­chodu

V rámci prípravy dohody o sjx>4up«#ci hmkí/i M«ii9tof sivom školstva SR a Minister stvom vysokého školstva Kut win ske| republiky navštívil Univerzitu Komenského dno 19. mája 1907 námestník ministra vysokého školstva Kubánskej republiky Dr. José Luis García Cueva. Vzác­neho hosťa sprevádzal chargé d'affaires Kubánskej re­publiky v SR Laureano Cardoso a zástupcovia Minister­stva školstva SR. Delegáciu kubánskych predstaviteľov prijal rektor UK prof. Devínsky spolu s prorektorom UK prof. Mrázom.

Predmetom rozhovoru boli možné oblasti spolupráce me­dzi slovenskými a kubánskymi vysokými školami Ako uvie dol kubánsky viceminister. prioritným záujmom Kuby |e spolupráca vo sfére lekárskych a prírodných vied Najma v oblasti medicíny Kuba disponuje vynikajúcimi odborníkmi a špičkovou technológiou Rektor UK prof Devínsky priradil k perspektívnym smerom spolupráce okrem oblasti medici ny, farmácie a prírodných vied i pomoc kubánskych peda gógov pri výučbe španielskeho jazyka nielen na UK a ostatných vysokých školách, ale i na stredných školách SR. Taktiež by slovenska strana uvítala zriadenie lektorátu slovenského jazyka na Havanskej univerzite Podlá slov Dr Cuevu stáž kubánskych učiteľov španielčiny na Filozo fickei fakulte UK je možná už od septembra tohto roku

Už druhý rok je v platnosti dohoda o spolupráci medzi Univer­zitou Komenského v Bratislave a Univerzitou v Severnej lowe (USA), ktorej jedným z hlavných predmetom je projekt ORAVA -program spolupráce zameraný na prestavbu a demokratizáciu národného vzdelávania v SR Hlavnými partnermi projektu ORAVA spolu s Univerzitou v Severnej lowe a Agentúrou Spo­jených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) sú Pedagogička fakulta UK a Školská správa v Dolnom Kubine.

Delegáciu Univerzity v Severnej lowe na čele s jej prezi­dentom Robertom D. Koobom a amerických predstaviteľov Nadácie ORAVA, ktori navštívili Slovensko s cieľom zhod­notiť priebeh projektu, prijal drta 12. mája 1997 rektor UK prof. Devínsky spolu s akademickými funkcionármi univer­zity a Pedagogickej fakulty UK. V rozhovore rektor UK prof Devínsky oboznámil vzácnych hosli so systémom vysokoškol­ského vzdelávania v SR, so štrukturou Univerzity Komenského, pričom zdôraznil snahu UK priblížiť univerzitný systém štúdia podmienkam na univerzitách vo vyspelých krajinách. V závere obe strany vyslovili spokojnosť s doterajším priebehom projektu ORAVA a dohodli sa na jeho cfaľšom pokračovaní a rozšireni aj na ďalšie fakulty UK.

Záujem Kuby o spoluprácu

2

Slovom i obrazom z Kancelárie rektora UK

DEKRÉT č. 0 0 1

DVE OTÁZKY pre kvestorku UK

Ing. Zoru Dobrŕkovú

• O d 1. mája sa mal i zvýšiť platy pedagogických pracovníkov na UK o 10%, o d 1. júla sa očakáva zvýšenie platov u ostatných pra­covníkov UK o 7%. Dostal i sme už peniaze?

- Áno, rozpočtové opatrenie na prvú časf prostriedkov - na 10%-né zvýše­nie základných platov pedagógov sme dostali 26 mája, rozpočtové opatrenie na 7%-né zvýšenie základ­ných platov ostatných zamestnancov UK očakávame v priebehu júna. V prípade pedagógov pôjde o zvýše­nie mzdy napr v tarifnej triede 10 pri­bližne o 800 Sk, v triede 12 okolo 1000 Sk. čo bude zohľadnené už v najbližšej výplate U ostatných pra­covníkov UK bude 7%-né zvýšenie základných platov predstavovať zhru­ba od 300 Sk v najnižších triedach po 600 Sk v tých vyšších Treba však po­znamenat, že kým v minulom roku sme dostali finančné prostriedky na mzdy ai na tzv voíné miesta, čo n á m umožnilo riešit aj tých pracovníkov, ktorí sú napr. na dlhodobom štu­dijnom pobyte, materskej dovolenke, resp. krátkodobejšom neplatenom voľne, terajšie rozpočtové opatrenie rieši iba pracovníkov, ktorí boli v pra­covnom pomere k 1. marcu 1997 a nezohľadňuje nenaplnené stavy Samozrejme, že tieto prostriedky sme okamžite nárokovali.

• A k o sa vyví ja situácia s upravou platov pedagógov-lekárov U K vykonávajúcich úkony spojené s pr iamou zdravotníckou starost­livosťou?

- Nemôžem povedať, že sa dosiahli nejaké nové pozitívne vysledky, problém je i naďalej v o fáze riešenia Zatiaľ boli učitelia-lekári zohľadnení v tabuľke pre učiteľov, to znamená, že sme na nich dostali prostriedky ako na ostatných pedagogických pracov­níkov Teda nie, ako by sa dalo oča­kávať. ako pre lekárov a zdravotníc­kych pracovníkov Rok trvajúci prob­lém napriek snahám a interven­ciám vedenia UK, ostáva zo strany všetkých zúčastnených ministerstiev -školstva, zdiavotnrctva. práce, sociál­nych veci a rodiny ako a| financií stale otvorený

(jh)

Chorvátski študenti budú mať možnosť študovať slovenčinu

V spr ievode velVyslanca Chorvátskej republiky v SR J.E. Gjura Deželiča navštívi l dňa 22. mája 1997 Univerzitu Komenského v Bratislave dekan Filozofickej fakulty Univerzity v Zagrebe prof. Stipe Botica. C ie lom návštevy chorvátskych hostí u rektora U K prof. Devínskeho bola príprava zriadenia výučby slovenského jazyka a literatúry a k o študi jného odboru na zagrebskej univerzite.

I k e d štúdium chorvátštiny na Univerzite Komenského má už dlhoročnú tradíciu, na chorvátskych vysokých školách slovenčina ako štúdijný odbor doposiaľ chýba. Doterajšie lektoráty slovakistiky na univerzite v Zagrebe a v Osijeku nemôžu dostatočne uspokojiť dopyt po odborníkoch, ktorí, ako sa ukazuje, sú potrební tak pre diplomatické služby a ekonomiku, ako aj pre oblasť vzdelávania slovenskej menšiny v Chorvátsku. Po uzatvorení dohody o spolupráci, ktorá sa pripravuje medzí Univerzitou Komenského v Bratislave a Univerzitou v Zagrebe, budú môcť chorvátski študenti študovať slovenčinu v o viac ako 30 kombináciách študijných odborov.

prvému "hosťujúcemu profesorovi" na Univerzite Komenského

Podľa zákona o vysokých školách č 172/1990 Zb v znení neskorších zmien а doplnkov а па základe rozhodnutia Vedeckej rady UK priznal 27. mája 1997 rektor Univerzity Komenského prof. Devínsky prvy vedecko-pedagogický titul "hosťujúci profesor" prof. Mikulášovi Luptáčikovi z Technickej univerzity v o Viedni na dobu jeho pôsobenia na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Prof Luptáčik, ktorý prednáša nielen na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, ale i na Fakulte managementu UK, je medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti geometrického programovania a aplikácie metód optimálneho riadenia na rozličné ekonomické úlohy Ako rodený Slovák udržiava intenzívne kontakty so Slovenskom, je tiež členom Vedeckej rady Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave a Vedeckej rady Fakulty financií Univerzity Mateja Bela v Ban, Bystrici. Pravidelne prednáša aj na Ústave ekonomickej teórie SAV. Každoročne od roku 1993 organizuje v rámci Akcie Rakúsko-Slovenská republika letné školy s ekonomickou náplňou, z jeho iniciatívy sa v januári t. r. konal v o Viedni seminár 'Data Envelopment Aanalysis', na ktorom polovicu účastníkov tvorili študenti UK. Medzi študentmi je veľmi obľúbený a v študentských anketách dosahuje výborné hodnotenia.

3

NOVÝ DEKAN PRÁVNICKEJ FAKULTY UK

Na Právnickej fakulte U K sa dňa 26. mája 1997 uskutočnili volby nového dekana. Na funkciu dekana boli navrhnutí dvaja kandidáti - doc. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc., a prof. JUDr, Jozef Prusák, CSc., ktorý » a však eáte pred konaním volby písomnou formou vzdal kandidatúry. 2a nového dekana zvottl v tajných volbách akademický senát fakulty doc. JUDr Mo|míra Ma-mojku, CSc.

Profes i jný ž i v o t o p i s d o c . M a m o j k u

Narodil s a 29. 7. 1950 v o Zvolene, Právnickú fakultu U K ukon­

čil v roku 1973.

1973-1975 - právny čakateľ n a Mestskej prokuratúre v Brati­

slave

1975-1977 - vedúci právnik v Ú s t r e d n o m kontro lnom a skúšob­n o m ústave poľnohospodárskom v Bratislave

1977-1985 - vedúci majetkoprávneho oddelen ia Ministerstva

financií S R

1985 a ž doteraz - Právnická fakulta U K

1989-1990 prodekan P R A F U K pre oblasf v e d y a vý­

s k u m u

o d 1991 vedúci Katedry obchodného, hospodárskeho a finančného práva PRAF UK

Autor 6 knižných monografií a približne 6 0 odborných článkov, d o roku 1992 člen Legislatívnej rady vlády S R pre finančné prá­vo, člen komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonniVa

V súčasnosti člen redakčných rád časopisu Podnikateľ a právo, časopisu Notárskej komory S R - A R S notária a predseda redakč nej rady časopisu Dane a právo J e tiež č lenom Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie Zastáva a| funkciu podpredse d u Rozhodcovského súdu Slovenskei priemyselnei a obchodnei komory

Monografia PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ vysvetľuje a zjednocuje pojmy N a j m á v p o s l e d n ý c h r o k o c h s a z v ý š i l v ý z n a m spracovania a v y k a z o v a n i a publ lkačne| č innost i . T á t o akt iv i ta |e m i m o r i a d n e

dôlež i tá z v l á š ť na a k a d e m i c k e j pôde, k d e sa m u s i a jednot l ivé fakulty, v y s o k é školy , univerz i ty a d a l š i e o d b o r n e pracov iska p r a v i d e l n e akredi tovat . A d ô l e ž i t o u s ú č a s t o u akredi tácie j e práve v y k a z o v a n i e p u b l i k a č n e j č i n n o s t i

Na viacerých fakultách našej univerzity zabez­p e č u j evidenciu a spracovanie publikačné) čin­nosti pracovnici knižníc. Už v roku 1992 bol vy­pracovaný a na všetkých fakultách inštalovaný automatizovaný informačný systém evidencie publikačnej činnosti "EPC\ ktorý bol postupne nahradzovaný novým systémom 'EVIPUB'. Vý­sledkom spracovania publikačnej činnosti je ce-louniverzitná databáza, ktoré je prostredníctvom počítačovej siete prístupná aj mimo Univerzitu Komenského.

Pri príprave podkladov do databázy sa často na pracovníkov knižníc obracali c h kolegovia -pedagogickí a vedeckovýskumní pracovníci -s otázkami, čo je to monografia, štúdia, kedy je článok vedecký, odborný, v akých infor­mačných zdrojoch hľadať ohlasy a citácie, ako sa správne popisujú citácie, ktoré časo­pisy sú currentované a pod. Odpovedal na tie­to a podobné otázky nebolo vždy jednoduché a najmä jednoznačné.

Automatizované spracovanie publikačnej čin­nosti a budovanie databázy, samozrejme, umožňuje vytváral rôzne výstupy používané na rôzne účely, z ktorých azda najvýznamnejšie a najdôležitejšie sú hodnotenia pracovísk v rám­ci akreditácie. Spracovanie jednotlivých výstu­pov práve pre akreditáciu je však značne problematické, kedže doteraz neboli zjednotené definície jednotlivých typov dokumentov a Akre­ditačná komisia ustavične mení kritériá hodnote­nia i sledované ukazovatele.

Začiatkom tohto roku sa na slovenskom knižnom trhu objavila monografia profesora Štefana Kimličku 'Publikačná činnosť* s pod-názvom "Evidencia, vykazovanie a informační systémy o publikačnej činnosti a citáciách podľa medzinárodných štandardov" (vydal STIMUL, Centrum informatických a vzdeláva­cích služieb pri Filozofickej fakulte UK). Vyda­nie tejto monografie privítali všetci, ktorí mu­sia z rôznych dôvodov evidovať a vykazovať publikačnú činnosť a odkazy na ňu.

Bude vás zaujímaťL

Cieľom monografie "Publikačná činnost* je vysvetliť a zjednotiť základni pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú a zároveň upozorniť na medzinárodné, resp. národné štandardy a odporúčania. Monografia, okrem predhovoru a úvodu, má sedem kapitol.

V prvej kapitole autor ponúka niekoľko defi­nícií pojmu dokument, prehíad typov doku­mentov a ich kódov, ktoré sú dôležité pre sledovanie vedeckej a odbornej publikačnej činnosti.

Druhá kapitola je venovaná kategorizácii publikačnej činnosti. Autor predkladá prehíad kategórií publikovaných dokumentov a ich stručnú definíciu. Tieto kategórie rešpektujú kri­téria a odporúčania Akreditačnej komisie a Ve­deckej grantovej agentúry, normy a typologické zásady, ale aj praktické pripomienky rôznych in­štitúcií, ktoré evidujú publikácie svojich pracov­níkov.

Najrozsiahlejšia je tretia kapitola - Pravidlá zápisu záznamov jednotlivých typov doku­mentov - určená pracovníkom, ktorí vytvárajú bibliografické záznamy Podľa autora (s týmto názorom jednoznačne súhlasíme) by to mali byf knihovníci Avšak zoznámenie so základnými pojmami, ktoré sa pri popise dokumentov použi vajú, so všeobecnou schémou bibliografického popisu a špecifikáciou údajov pre monografické publikácie, články a počítačové súbory, môže byf užitočné pre každého záujemcu

Tvorba zoznamov publikačnej činnosti, príklady osobnej bibliografie a bibliografie pracoviska sú obsahom štvrtej kapitoly

P i a t a k a p i t o l a - C i t á c i e a d a l i i e d r u h y o h l a

s o v n a p u b l i k a č n ú č i n n o s t o O t a h u j e d # I * » е ж

základných pojmov zdroj* «itoiméCfl o <>hiш »och, kategorizáciu ohlasov jchému z a л и т » o ohlasoch a opaí príklady zoznamu publikač nej činnosti a ohlasov jednotlivca, resp praco viska.

Samostatná kapitola ie venovaná vedec kým, odborným a umeleckým aktivitám, ich kategóriám, spracovaniu záznamov a zozna mov.

V poslednej siedmej kapitole autor formu­luje základné požiadavky na dobry Infor­mačný systém evidencie publikačnej čin­nosti.

Monografia je doplnená bibliografickými odkazmi a registrom Zvláštnu prílohu tvorí ta bufka prevodu kódov doterajších kategorii publi­kačnej činnosti používaných v systéme EPC do súčasných kódov

Všetky zasady, definície a kategorizácie uve dené v publikácii vychadzajú z platných medzi národných alebo národných Štandardov a tx>li prekonzultované so zástupcami vedeckých rad a akademických knižníc viacerých univerzít, s členmi Výkonného výboru Vedeckej grantovei agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied a boli dané na posúdenie ai Akreditačnej komisii Kedže sa Akreditačná ко misia k návrhu kategorizácie, k jednotlivým de finícem. nevyjadrila. Slovenska asociácia kníž nic nezávislé, dobrovolné a otvorené záujmové združenie knižníc si dovolila v mene akademie kých knižníc predsedu Akreditačnej komisie požiadaí. aby zvážili používanie jednotnei a ustálenej terminológie a kategonzacie hodno tenia fakúlt a vysokych škôl v súlade s vydanou monografiou a návrhom na úpravu hodnotia cich tabuliek Domnievame sa, že by to tx>lo prospešné pre všetkých

P h D r D a n i e l a Q o n d o v á

4

Študenti FM UK prezentovali odborné práce

Na F a k u l t e m a n a g e m e n t u U K s a dňa 21. mája 1997 u s k u t o č n i l d r u h ý r o č n í k s ú ť a ž e Š W Č . Tak ako v minulom roku súťaž sponzoroval O p e n Society Fund. Táto nadácia, ktorá podporuje mladé vedecké a výskumné talenty, opát venovala 7 500 Sk n a o d m e n y pre súťažiacich. D o fakultnej súťaže postúpilo z katedrových kôl 17 prác, 14 prác bolo prezento­vaných n a súťaži v dvoch kategóriách. Na každú prácu bol vypracovaný odborný posudok. Odborná komisia v zložení predseda prof. Ing. Ľudovít Korček, DrSc., členovia: doc. RNDr. Michal Greguš, CSc., Ing. Pavel Hoffmann, Mgr. Peter Štarchoň a RNDr. Z u z a n a Kovačičová (zapisovatel) posudzovala odbornú úroveň práce, originalitu, spoločenskú aktuálnosť, jej aplikačný prínos, upravu práce a jej celkovú prezentáciu študentom. Komisia mala neíahkú úlohu, pretože práce boli n a veľmi dobrej úrovni, s mnohými originálnymi myšlienkami O s o b i t n e z a u j a l i práce študentov z p r v ý c h a d r u h ý c h r o č n í k o v , V kategór i i A (študenti štvrtého a p iateho r o č n í k a ) b o l i u d e l e n é tr i c e n y : 1. miesto z íska la Z u z a n a Š a t á r o v á z a p r á c u V ý v o j b a n k o v ý c h produktov v o b c h o d n ý c h b a n k á c h , 2. m i e s t o Mart ina Š v e l k o v á z a p r á c u A n a l ý z a s y s t é m u v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a p r a c o v n í k o v v p o d n i k o c h c e s t o v n é h o r u c h u na S l o v e n s k u a 3. miesto z í s k a l a Z u z a n a Ž a l o n d e k o v á z a p r á c u Špecif iká marketin­g u s l u ž i e b c e s t o v n é h o r u c h u . V kategóri i B (študenti p r v é h o až t ret ieho r o č n í k a ) b o l o u d e l e n ý c h 5 c ien: 1. miesto z ís­kala práca L u c i e L u k á ň o v e j a D e n i s y M a y e r o v e j C h a o s a soc io lóg ia. D r u h é miesta b o l i udelené tri: Petro­v i M a r t i n o v i č o v i z a p r á c u E v i d e n c i a opatrovateľov, opa­t r o v a n ý c h a p o b y t o v , M a r t i n o v i B o r s k e m u , V l a d i m í r o v i Botkov i a R a d o s l a v o v i N á h l i k o v i z a prácu M V R - n á v r h i n f o r m a č n é h o s y s t é m u (evidencia a odbyt v ý r o b k o v a mater iá lu) a K a r i n A n d r u š k o v e j s I v a n o u V e l i k o u z a prácu Mult isys", d a t a b á z o v ý projekt. Tret ie miesto z í s k a l Mart in G a l a j d a z a p r á c u K o l e k t í v n e s p r á v a n i e , s o c i á l n y p o h y b . Komisia konštatovala, že aj druhý ročnil* súťaže Š W Č na

fakulte mal dobrú odbornú a j organizačnú úroveň a súťaž splnila svoj hlavný cieľ - prezentáciu odborných prác študentmi.

R N D r . Z u z a n a Kovačičová O d d e l e n i e v e d y а v ý s k u m u F M U K

Študijný pobyt v Centre olympijských štúdií

Za podpory Slovenského olympijského výboru mal som mož­nost absolvovat v marci tohto roku študijný pobyt v Centre olympijských štúdií v Lausanne, vo Švajčiarsku Cieľom mojej stáže bolo získať čo najviac poznatkov o pedagogických a filo­zofických aspektoch moderného olympizmu, čo je aj náplňou mojej dizertačnej práce

Centrum olympijských štúdií je súčasťou Olympijského múzea, ktoré sa nachádza v Lausanne na brehu Ženevského ja­zera Bolo slávnostne otvorené 23 júna 1993 švajčiarskym prezidentom Adolfom Ogim v prítomnosti Juana Antonia Sama-rancha, predsedu Medzinárodného olympijského výboru а špa­nielskej kráľovskej rodiny. Múzeum od jeho otvorenia navštívilo asi 720 000 návštevníkov V roku 1995 mu bola Radou Európy udelená Cena európskeho múzea roku 1995

Študijné centrum pozostáva z knižnice sústreďujúcej asi 16 000 zväzkov, ďalej z videotéky a z multimediálneho centra, kde je k dispozícii približne 10 000 hod záznamov Fototéka obsahuje 250 000 farebných aj čierno-bielych fotografii Neod­deliteľnou súčasťou študijného centra su aj olympijské archívy a dokumentačné stredisko

Je potešiteľné, že v knižnici su k dispozícii aj diela sloven­ských autorov z oblasti olympizmu a športu Nedostatkom slo­venských publikácii však je, že sú napísané len v slovenskom jazyku Je teda viac než pravdepodobné, že tieto knihy sú pre väčšinu návštevníkov študijného centra nepouž/teľné Žiaduce by bolo, aby diela z tejto oblasti boli minimálne bilinguólne (slovensky a anglicky alebo francúzsky) Toto však splna iba jedna nová publikacia. ktorá nedávno na Slovensku vyšla - kon­krétne 'Olympijské hnutie na Slovensku' COtympic Movement in Slovakia') od autorského kolektívu pod vedením doc PhDr Jána Grexu, CSc

Olympijské študi/né centrum je otvorené pre vedcov a študen­tov, kton sa zaujímajú o olympijské hnutie študujúci maju bežne k dispozícii najmooernejšiu techniku, okrem počítačov a kopírovacích prístrojov je možne využívat dotykové obrazovky interaktívne terminály, videodisky. rôzne CD ROM-ky

V spolupráci so študijným centrom organizuje muzeum pravi­delne rôzne dočasné výstavy (aj vzdelávacieho charakteru) so športovou tematikou, čo je výborným príkladom spojenia športu a kultúry Nechýbajú ani vedomostné sútaže pre návštevníkov výstavy - žiakov a študentov

Mgr. František Seman Fakulta telesnej výchovy a športu UK

Študentská vedecká konferencia vo vednom odbore "Vedy o športe" je otvorená aj pre netelocvikárov

D ň a 6. m á j a 1997 s a u s k u t o č n i l u ž I I I. ročník celoštátneho kola Š t u d e n t s k e j v e d e c k e j k o n f e r e n c i e (ŠVK) v o v e d n o m od­b o r e "Vedy o športe". P o UPJŠ v Prešove a FTVŠ UK v Bratisla­ve, ktoré organizovali d v a pred­chádzajúce ročníky celoštátneho kola, tretí ročník organizovala Ka­tedra telesnej výchovy Fakulty hu­manitných vied Univerzity Mateia Bela v Banskej Bystrici. N a konfe­rencii s a zúčastnili študenti telesnei výchovy z Prešova. Nitry, Bratisla vy a z usporiadajúce] Banskej Bys­trice

Konferencia prebiehala v troch teoretických sekciách v súlade s členením 'V ied o športe', a to v sekcii športovej kinantropológie športovej edukológie a športovei humanistiky. O k r e m toho boli otvo rené d v e sekcie pohybových skla dieb (športová а tanečná)

Súčasťou študentských vedec kych konferencií z uvedenej oblasti

je aj sekcia olympizmu, nad ktorou m á patronát Slovenská olym­pijská akadémia Žiaľ, okrem niekolkých študentov FTVŠ UK z Bratislavy, nikto iný v tejto oblasti nepracuje.

Budúci. IV ročník celoštát­nej prehliadky v odbore "Vied o športe' pripraví v roku 1998 Pedagogická fakulta v Nitre Chcel b y s o m ešte pripomenul,

že ŠVK v odbore "Vedy o športe" ie otvorená nielen pre študentov telesnej vychovy а športu, ale m ô ž u sa na nei zúčastnit ai štu­denti z mych vedných odborov, ak ich práca bude spĺňať kritériá n a zaradenie d o niektorei z o sekcii v rámci "Vied o športe' Organizátori konferencie by radi privítali na týchto prehliadkach aj vysledky vedecko-vyskum-nei práce študentov-netpkxvi-karov

Mgr. Frant išek S e m a n F T V t U K

5

R E Z E R V O V A N E P R E J E S S E N I O V U L E K Á R S K U F A K U L T U U K

Martin otvára doktorandské štúdium ošetrovateľstva

U ž 7. š k o l s k ý r o k p o s k y t u j e J e s s e n i o v a lekárska fakulta U K v Mart ine v z d e l a n i e v o d b o r e ošetrovateľstvo a k o pátročné š túd ium, ktorého a b s o l v e n t i končia s t i tu lom magister.

V y s o k o š k o l s k é v z d e l a n i e v t o m t o o d b o r e na U K n i e j e n o v i n k o u , n a o p a k v m i n u l o m r o k u p r v é a b s o l v e n t k y o d b o r u o s l á v i l i t r idsatročné j u b i l e u m o d p r v ý c h promóci í . P ô v o d n e s a ošetrovateľstvo na U K š t u d o v a l o n a f i lozof icke j fakul te v k o m b i n á c i i n a j p r v s p s y c h o l ó g i o u , n e s k ô r s p e d a g o g i k o u . A b s o l v e n t i s a v ä č š i n o u uplatni l i na s t r e d n ý c h z d r a v o t n í c k y c h š k o l á c h a k o učitel ia ošetrovateľstva, p s y c h o l ó g i e a p e d a g o g i k y , p r í p a d n e i n ý c h o d b o r n ý c h predmetov.

J L F UK v Martine si v roku 1990 osvojila myšlienku otvoriť nový študijný odbor nie­len preto, že Filozofická fakulta UK tento odbor ponúkla i n ý m fakultám, ale aj preto, že p o revolúcii v roku 1989 veľmi rýchlo k n á m prenikli informácie z iných krajín sveta, ktoré hovorili o odbore ošetrovateľ­stvo a k o o samostatnej vednej disciplíne Vtedajší dekan J L F U K prof. MUDr. Michal Drobný, DrSc., zaujal k p o n u k e pozitívny postoj a prevzal úlohu zriadit na fakulte no­vý študijný odbor.

A tak s a v školskom roku 1990/91 otvorili brány martinskej lekárskej fakulty pre prvých študentov ošetrovateľstva, ktorí sa počas štúdia mali možnost zamerať na pe­dagogickú alebo manažérsku vetvu. O d tých čias už promovali d v a ročniVy ab­solventov, ktorí našli uplatnenie predovšet­k ý m a k o učitelia ošetrovateľstva n a stred­ných a vysokých školách, ale aj v zdravot­níckych zariadeniach a k o sestry alebo manažérky.

V priebehu dalších rokov dochádza k prestavbe učebných osnov odboru -z medicínskeho modelu n a model ošetro­vateľský. Neži jeme v uzavretom priestore, ale m á m e kontakty s krajinami, kde je ošet­rovateľstvo n a vysokej profesionálnej úrov­ni а ktoré majú u ž dlhoročné skúsenosti

s jeho vysokoškolskou výučbou Preto na základe konfrontovania vzájomných skúse­ností pracujeme na neustálom zdokonaľo­vaní učebných plánov V te|to práci však často narážame n a nepochopenie z o stra­ny konzervatívnych názorov niektorých ko­legov, ale vďaka vedeniu našej fakulty sa zmene postupne darí

Štúdium sa snažíme prispôsobiť požia­d a v k á m EU, ktorá vysokoškolské vzdeláva­nie v odbore ošetrovateľstvo odporúča ab­solvovať stupňovité - od úrovne bakalára cez magistra k doktorovi ošetrovateľských vied Preto s m e v š k o l s k o m r o k u 1994 95 otvor i l i externé bakalárske š t u d l u m pre sestry s n a j m e n e j t ro j ročnou praxou. Pr­v é absolventky po ú s p e š n o m o b h á j e n í z á v e r e č n ý c h prác a a b s o l v o v a n í štátnej s k ú š k y z ošetrovatelstva opust ia n a š u š k o l u u ž v j ú n i 1997.

Ústav ošetrovateľstva JLF UK v Martine okrem pedagogickei činnosti realizuie a| celý rad výskumných úloh tak samostatne, a k o a| v spolupráci s inými inštitúciami V ý s k u m v te|to vednei disciplíne |e vetrm dôležitý, pretože problémy odboru sa dlhé roky touto cestou neriešili a navyše oše­trovateľstvo, a k o samostatná disciplína, j e v našej krajine mladé a vyžaduje velVú odbornú a spoločenskú angažovanosť.

Na jb l i žšou, a le a j v e ľ m i n á r o č n o u úlo­h o u j e z a v e d e n i e p o s t g r a d u á l n e h o vzde­l á v a n i a , d o k t o r a n d s k é h o štúdia, na ktoré Akredi tačná k o m i s i a udel i la fakul te spô­sobi losť a ktoré sa n a fakul te otvára o d b u d ú c e h o š k o l s k é h o roka.

Ústav ošetrovateľstva u ž dvakrat usporia dal medzinárodnú konferenciu n a tému "Vzdelávanie v ošetrovatelstve' Účasť na šich i zahraničných piednášateľov, ako ai širokého okruhu záujemcov o problematiku naznačila, aky s m ä d p o informáciách vlad n e v tomto smere na Slovensku

Krátka história Studeného odbotu zatiaľ nemôže dať objektívnu odpoveď n a otázku aká |e úspešnosť našich absolventov v pra XI T o sa dozvieme až vtedy keď sa aspoň čiastočne saturuie trh pracovných prtVeži tosti p i e vysokoškolsky vzdelaných pro fesionálov v ošetrovateľstve Mala by sa preiavif v zlepšení kvality poskytovanei ošetrovateľskej starostlivosti našim klientom na všetkých úrovniach pnmárnei sekun d a m e i a terciámei A o to nášmu o d t x x u predovšetkým ide

A l ž b e t a H a n z l í k o v á , S i lv ia K y č i n o v á , Mart ina S t r o m k o v á

U s t a v ošetrovate lstva J L F U K v Mart ine

O prakt ickej výučbe anatomie a a n a t o m i c k ý c h modeloch

V e d e c k o - t e c h n i c k ý p o k r o k na k o n c i d r u h é h o t is ícročia naberá na obrátkach. P o n ú k a n á m n e v í d a n é m o ž n o s t i zrýchl iť , z lepš i t , z r a c i o n a l i z o v a ť n a š u prácu, š t ú d i u m .

A n a t ó m i a , j e d e n z o z á k l a d n ý c h k a m e ň o v , p i l ierov štúdia medic íny, s a m o ž n o z d á byt o d b o r o m , ktorý vedecko-technicky p o k r o k n i e ve l tn i o v p l y v n í . V e d l ú d s k é te lo s v o j u konštrukc iu v podstate n e m e n í , v u č e b n i c i a c h a n a t ó m i e je u ž desatročla o p í s a n á j e h o stavba d o n a j m e n š í c h detai lov.

Pred niekolkými rokmi h l a v n ý m pracov­n ý m nástrojom anatómie bol skalpel a pinzeta, dobrá hlava, velVá trpezlivosť а nutná d á v k a zručnosti. Pomôckami dob­rý atlas, obraz, učebnica. Základnou for­mou praktickej výučby anatómie bola, a aj naďalej zostáva, anatomická pitva. Na anatómii s a študent medicíny stretne prvý­krát s ľudským telom - aj keď len mŕtvym. Na ľúdskom tele vlastnými očami a prácou vlastných rúk poznáva jeho stavbu v o všet-kej jej bohatosti, zložitostí, vzájomnej pro­pojenosti. Štúdium pitvou je krásne а ob­javné štúdium, avšak náročné n a čas a li­mitované viacerými faktormi.

V súčasnosti s a nečakane rozšírila paleta ponúkaných učebných pomôcok na štú­d i u m anatómie Videoprogramy, počítačo­

v é programy, fotografické topograficko-anatomické atlasy. Počítačová reprodukč­n á technika nahradila mravčiu prácu akademických maliarov zhotovujúcich ana­tomické obrazy Najatrakt ívnejš ie pre prakt ické š t ú d i u m sa v š a k jav ia trojroz­m e r n é u č e b n é p o m ô c k y - anatomické modely. Dnešná ponuka je veľmi bohatá -modely ľudského tela v životnej velkosti, časti jeho orgánov, orgánových systémov, kostí, rezy telom rôznymi rovinami, reliéové modely, to všetko ukazuje možnosti ne­smierneho uľahčenia vytvárania správnych predstáv o stavbe ľudského tela

Ľudské telo, ktoré študent študuje na anatomickej pitve, je často poznačené sta­reckými alebo aj patologickými zmenami a tie nedovoľujú vidieť v čase pitvy všetko, č o

b y bolo potrebné vidieť Rozličné dôvody, medzi nirru a| ekonomické, nútia d o určitei miery obmedzovať klasické formy vyučby ku ktorým rátame anatomickú pitvu A tu prichádza veľmi v h o d Studium na m o d e loch

A k o s m e sa presvedčili na základe vlast ných skúseností, štúdium na modeloch m á veľa v ý h o d Modely s u pomôcky relatívne trvalé, zhotovené z nerozbitných materiá­lov Umožrtu|ú študentom kontinuálne praktické štúdium Dovoľuiu kedykoľvek sa znovu vrátiť k praktickému Studiu, či už pred skúškou z anatómie, alebo v o vyšších ročníkoch, nezávisle na pitevných cviče niach Poskytu|ú tiež väčšie možnosti indi­viduálneho štúdia podľa potrieb |ednotli-vých študentov, ai mimo priamei vyučby

R E Z E R V O V A N É P R E J E 8 S E N I O V U L E K Á R S K U F A K U L T U U K

Modely - trojrozmerné pomôcky - sa naj­viac blížia k p o d o b e ľudského tela a jeho častí. Nie každý študent m á také dobré priestorové videnie, ž e si dokáže rýchlo vy­tvoriť správnu priestorovú predstavu pomo­cou anatomických obrazov a z a relatívne krátky čas pitvy. Anatomický model preto urýchli a uľahčí predovšetkým štúdium ulo­ženia orgánov v telových dutinách a ich vzá jomné vzťahy, č o j e mimoriadne dôleži­té pre štúdium klinických disciplín.

Anatomický model, a k o ideálny obraz ľudského tela, dopĺňa anatomickú pitvu, ktorá, a k o s m e u ž spomenuli, nie v ž d y uká­ž e ľudské telo bez patologických alebo stareckých zmien. T o p o m ô ž e študentovi utvoriť si reálny obraz, ktorý b y mal byť č o najpresnejší, na jpodrobnejš ia najvernejší.

V nasledujúcich riadkoch stručne uve­d iem d ô v o d y zaradenia tohoto nového predmetu d o našich kunkulí, jeho výučbo-vé možnosti, a k o aj naše krátke 2-ročné skúsenosti z j e h o vyučovania

P o č e t z a h r a n i č n ý c h študentov-samo-platcov s a na J L F U K z a 6 r o k o v rozrás­to l na t a k m e r 2 0 0 š t u d e n t o v z 2 5 kra j ín sveta a 4 k o n t i n e n t o v . Mnohí z nich pochádzajú z tropických a subtropických oblastí Á z i e a Afriky, či z krajín s o ž i v ý m po­h y b o m obyvateľstva, m n o h í odchádzajú d o týchto oblastí z a prácou, o b c h o d o m a pre iné príčiny. V ich lekárskom profile b y roz­h o d n e nemala absentovat základná znalosť o chorobách, ktoré sú pre nás "exotické", a ktorým sa v o v ý u č b e našich študentov venuje iba okrajová pozornosť. Rovnako b y nemali postrádať ani znalosti o účinkoch klimatických podmienok trópov a subtró-p o v n a organizmus a o rizikách plynúcich z jedovatých živočíchov endemických v týchto častiach sveta.

N a potrebe poskytovať v tejto oblasti zahraničným študentom a s p o ň základné informácie, s m e s a jednoznačne zhodli. Menej jednoznačná bola o d p o v e d n a otáz­ku, kto m á zodpovednosť z a výučbu. Klini­ka infekčných a parazitárnych chorôb Mar­tinskej fakultnej nemocnice m á v svojom l iečebnom repertoári choroby z týchto ob­lastí u ž len v nepatrnej miere, vyučovanie na klinike n a pacientoch neprichádzalo te­d a d o úvahy. Rovnaká j e i situácia s našim Strediskom importovaných chorôb, ktoré nie je n a v ý u č b u personálne ani materiálne v y b a v e n é Najbližšie k tomuto predmetu mal Ústav epidemiológie, ktorý viac a k o 2 desaťročia vyšetroval materiály n a črevné parazity o d praktikantov prichádzajúcich k n á m z tropických a subtropických oblastí luhozápadnej Azie, severnej Afriky a stred­

Anatómia nie je jediný odbor, ktorý pri­stupuje k realizácii časti praktickej výučby n a modeloch. Z klinických odborov spome­nieme gynekológiu, anestéziológiu a resus-citáciu, ošetrovateľstvo.

Nevýhodou anatomických modelov je ich cena, pre nás privysoká T o brzdí vybave­nie anatomického pracoviska týmito po­môckami v takom bohatom sortimente, aký je ponúkaný, a v takom množstve, ktoré b y umožnilo študentom používať tieto pomôc­ky podľa individuálnych potrieb. Každý je­den nový kus j e však citeľným prínosom pre študentov aj pre učiteľov.

S m e radi, že n a J L F UK v Martine sa stre­távame s pochopením pre modernizáciu praktickej výučby anatómie. 2 e v neradost­ných ekonomických podmienkach, ktoré

ne| Ameriky. Vedúci Ústavu epidemiológie získal i osobné skúsenosti v tropickej medi­cíne pri svojich dlhodobých pracovných pobytoch v Azii a v Afrike. P o zvážení na­šich výučbových možností volba padla na Ustav epidemiológie, ktorý vypracoval po­drobné kunkulá a pripravil sa na svoie poslanie: vedúci ústavu priniesol skúse­nosti a materiály z Európskeho kongresu tropickej medicíny v Hamburgu (október 1995), vybavil knižnicu monografickou a výučbovou literatúrou a spolu s asisten­tom. ústavu zostavil seriály z priesvitkov a diapozitívov. N a prednášky spoločne vy­pracovali témy v o forme handoutov a roz­hodli sa viesť praktiká seminárnou formou s použitím obrazových demonštrácií horeu­vedených materiálov.

V rámci predmetu sa vysvetľuje podstata a náplň niekoIVých medicínskych odvetví: tropickej medicíny, geografickej medicíny, cestovateľskej medicíny (Travel Medicine) a lekárskej pomoci pri sociálnych a živel­ných pohromách (Disaster Medicine), ktoré sa začali formovať a rozpracúvajú sa najmä v ostatných desaťročiach.

U ž p o d v o j r o č n ý c h s k ú s e n o s t i a c h mož­n o konštatovať, ž e o predmet j e z o stra­n y z a h r a n i č n ý c h študentov dostatočný z á u j e m a ž e p o s k y t o v a n á v ý u č b a dopĺňa prof i l n a š i c h a b s o l v e n t o v z o zahran ič ia o veltnl v ý z n a m n é a pre n i c h nepostra­datelné m e d i c í n s k e znalost i .

Podmienky rozvoja tropickej medicíny ako praktického i výskumného medicínske­h o odboru na Slovensku, v krajine bez veľ­kých komunikačných tepien, ktoré b y sprostredkovali styk so zámorím, nie su ta­ké, ako v prímorských krajinách. Máme však dobrú tradíciu v klinických centrách infekčných a parazitárnych chorôb geome-dicíny pod vedením skúsených odbomi-

hrozia út lmom všetkých aktivít vysokých škôl a fakúlt, s a našli f inančné prostriedky a m y s m e mohli urobiť aj keď nie velVý, ale zreteľný krok dopredu. Veríme, že to nebol posledný krok.

A iste j e želaním všetkých zainteresova­ných, a b y tak, a k o m á dnes nejeden študent medicíny v o svojei izbe tradičnú študijnú pomôcku - lebku alebo kostru, mohol mať v budúcnosti aj kvalitný model ľudského tela. Tento b y h o sprevádzal ce­lým štúdiom a aj j e h o praxou - m o ž n o mo­dernejší a m o ž n o nie jediný. Bol b y určite užitočný aj pri šírení zdravotníckej osvety v ktorejkoľvek ambulancii.

M U D r . Y v e t t a M e l l o v á , CSc., v e d ú c a Ú s t a v u a n a t ó m i e J L F U K

v Mart in«

kov, m á m e vybudované Strediská importo­vaných chorôb a m á m e ľudí, ktorí venuiu tropickei medicíne nadalej pozornosť nielen a k o klinickému odboru, ale a| a k o výučbovému predmetu n a našich lekár­skych fakultách.

Na z á v e r u v á d z a m z o z n a m odporúča­n e j l i teratúry, ktorá j e v d a k a v e d e n i u J L F U K a n a š i m z a h r a n i č n ý m pr iate lom k d i s p o z í c i i n a Ú s t a v e e p i d e m i o l ó g i e J L F U K v Mart ine:

t . INTERNATIONAL TRAVEL AND HEALTH Vaccination Requirements and Health Advice, WORLD HEALTH ORGANIZATION GENEVA. 1996

2. Dr. Richard Dawood: TRAVELLERS HEALTH, How to Stay Healthy Abroad, Oxford New York Tokyo, OXFORD UNIVERSITY PRESS. 1996

3. Elaine C. Jong. M.D., Russell McMullen. M.D.: THE TRAVEL AND TROPICAL MEDICINE MANUAL, W.B. SAUNDERS COMPANY. Philadel phia, London, Toronto. Montreal Sydney. To­kyo, 1995

4 Dion R Bell: TROPICAL MEDICINE, Fourth edition. 1996

5. W. Peters, H.M.Gilles: A Colour Atlas o l TROPICAL MEDICINE AND PARASITOLOGY. Thud Edition, 1991

6. G.C.Cook: Manson s TROPICAL DISEA­SES, Twentieth Edition SAUNDERS, 1996

7. Stiaka §., Dubmský P.. BaSka T HANDBO OK of OVOSCOPIC DIAGNOSIS ot INTESTINAL HELMINTHS, JLF UK Martin, 1 996

8. Get ha i d G. Habeimehl. VENOMOUS ANI MALS and THEIR TOXINS. Verlag Beilm. Heidel berg. New York. 1981

9. WORLD DISASTERS REPORT 1994 A naostatok praktické odporúčanie aktu­

álne údaje o výskyte karanténnych chorôb v o svete a k o aj iné najčerstvejšie udaie na tomto poli (Weekly Epidemiological Re­cord) su k dispoz íci i cez Internet http://www w h o c h

Prof. MUDr. Š. Straka, DrSc , MUDr T Batko

Predmet "Tropická medicína a epidemiológia" vhodne dopĺňa výučbu zahraničných študentov

P o s c h v á l e n í a k a d e m i c k ý m s e n á t o m z a č a l s a n a J L F U K v Mar ine v š k o l s k o m r o k u 1994/95 v y u č o v a ť pre z a h r a n i č n ý c h š t u d e n t o v p o v i n n ý p r e d m e t T r o p i c k á medic ína a epidemiológia, a to v 10. semestr i , v r o z s a h u 1 hod. p r e d n á š o k a 1 hod. prakt ík t ý ž d e n n e . Z o d p o v e d n o s ť z a j e h o v ý u č b u p r e v z a l Ústav epidemiológie J L F U K . Predmet k o n č í s k ú š k o u a r o z m n o ž i l tzv. "malé predmety" v 5. ročníku.

7

Quo vadis, univerzita? A k o sa b u d e vyv í jať Univerz i ta K o m e n s k é h o v n a s l e d u j ú c i c h t roch r o k o c h a s a k ý m kredi tom v s t ú p i d o t ret ieho t is ícročia, z á v i s í

v n e m a l e j m i e r e o d ú r o v n e r o z v o j a j e j h l a v n ý c h súčast í - fakúlt. K e d ž e na š iest ich f a k u l t á c h U K p ô s o b i a o d 1. februára 1997 v o f u n k c i á c h d e k a n o v n o v é o s o b n o s t i , v y u ž i l i s m e tuto pří ležitost a polož i l i n o v ý m d e k a n o m r o v n a k ú otázku:

Č o považu jete v o V a š e j prác i z a k l ú č o v ú ú l o h u a a k é s ú V a š e predstavy o d á l š o m r o z v o j i fakul ty ?

V minulom čísle Našej univerzity sme priniesli odpovede dekanov Lekárskej a Pedagogickej fakulty UK, d n e s o d p o v e d a j ú d e k a n i F i lozof ickej fakul ty U K a F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o v y a športu U K .

Doc. PhDr. LADISLAV KICZKO, CSc., dekan Filozofickej fakulty UK

Na o b i d v e čast i o t á z k y b y s o m m o h o l odpovedať tak, ž e u v e d i e m s v o j u pred­stavu, č o b y b o l o pre F i l o z o f i c k ú fakul tu U K ideálne. Rad by s o m však na ú v o d za čal anekdotou nemeckého filozofa O d a Marquarda z jeho monografie s príznač­n ý m n á z v o m Rozlúčka s principiálnosťou a z kapitoly, ktorá m á ešte príznačnejší na zov, Kompetencia n a kompenzáciu nekom petentnosti. Ospravedlňujem sa ctenej aka­demickej obci z a drsný tón anekdoty, ale pripadá mi a k o vhodná metafora n a situá­ciu časti vysokého školstva, Univerzity К о menského a jej Filozofickej fakulty Záro­veň predstavuje istú "skeptickú" korekciu predstáv o ideálnych rozvojových plánoch a l ineárnom napredovaní.

Rozpráva sa, že kedysi d á v n o na jednei súťaži čínskych katov sa jeden z finalistov dostal d o pomykova, k e d mal prekonať temer neprekonateľne precízne siatie hla­vy. ktoré predviedol |eho konkurent, č o bol na rade pred n í m Panovalo napátie. Ostrá čepeľ meča zasvišťala. Lenže hlava toho, kto mal byť sťatý, neodpadla, a tak sa zdanl ivo ešte nesťatý delikvent udivene a s otázkou v očiach pozrel n a kata. Nato m u tento hovorí: N o tak u ž odkvicnite.

Zauj íma ma. prečo sa tak ešte nestalo a prečo sa tak (verím) ani nestane. A zaují­ma m a to preto, lebo ide o "hlavu", o inte­lektuálny, duchovný a kultúrny potenciál tohto národa.

Skepsa, ktorú s o m spomenul na začiat­ku, však v m o j o m ponímaní nie je demobili­zujúcou, rezignujúcou, ale v descartov-s k o m zmysle "metodickou", lebo b y mala priviesť k "istote", s ktorou možno počítať a n a ktorej m o ž n o založiť predstavu o tom, č o j e kľúčové a v č o m sú priority činnosti fakulty.

S o m presvedčený, a to nie neoprávnene, že Filozofická fakulta UK (napriek občas­n ý m neopodstatneným invektívam) pred­stavuje v mnohých aspektoch špičkové vedecko-pedagogické pracovisko na Slo­vensku v oblasti humanitných, sociálnych, filologických disciplín Z a p r v o r a d ú ú l o h u v m o j e j f u n k c i i p o v a ž u j e m u d r ž a n i e a z v ý š e n i e kva l i ty j e d n o t l i v ý c h d r u h o v v y s o k o š k o l s k é h o štúdia, ktoré fakulta real izu je v š i r o k o m spektre š t u d i j n ý c h o d b o r o v a š p e c i a l i z á c i í a j v s ú č a s n ý c h n e p r i a z n i v ý c h p o d m i e n k a c h . Postavenie Filozofickej fakulty UK je v porovnaní s hu­manitnými fakultami iných univerzít v istom zmysle výnimočné a j v tom, že niektoré od­bory m o ž n o študovať len n a našej fakulte a ma|ú svoju tradíciu a úroveň

Kval i ta štúdia sa s a m o z r e j m e m u s í z a ­kladať na v y s o k e j kva l i te v e d e c k é h o vý­s k u m u , z á v i s í o d v y s o k o k v a l i f i k o v a n ý c h

učitelov, ktorí s v o j v z t a h k fakulte nechá­p u len a k o zamestnanie, a le a k o svoje povolan ie a poslanie Preto si vysoko váž im našich učiteľov, ktorí si a| v dneš­nej dobe plnej ekonomických (ažkosti, f inančného a spoločenského nedocene­nia až podceňovania, dokazali zachovať pocit stavovskej spolupatričnosti, protest­nej a mravnej zodpovednosti. Samozre j­me, ž e ú r o v e ň štúdia z á v i s í a j o d kval i ty študentov, o d ich z á u j m u o š túd ium a o d ich v z ť a h u k fakul te Myslím si, že naši štu­denti už neraz tento záujem a vzťah výraz­n e preukázali. O postavení fakulty v celo­slovenskom kontexte svedčí nakoniec aj záu jem uchádzačov o štúdium, ktorých po­čet p o roku 1990 neustále narastá

Nezanedbate lhou pr ior i tou pre m ň a j e obojst ranne p r o s p ě š n ě rozv í jan ie s p o l u p r á c e s o s l o v e n s k ý m i v e d e c k ý m i a p e d a g o g i c k ý m i inšt i túciami a ú s t a v m i a s a m o z r e j m e s p r a c o v i s k a m i a partner­m i v z a h r a n i č í . Filozofická fakulta UK s výsostne humanitným, spoločenskoved­n ý m a filologickým zameraním má niektoré študijné odbory zamerané veľmi klasicky T o nie je na škodu veci, lebo klasicky vzde­lanú inteligenciu potrebuje každý národ vždy. A tu nemožno priamo a utilitárně rea­govať na bezprostredné podnety trhu prá­ce, Ľahšie to m ô ž u urobiť iné vysoké školy a fakulty s pragmatickejším zameraním, kde je mobilita a inovácia oveľa rýchlejšia FIF UK prirodzene nemôže ostať mimo po­hybu, ale zmeny nesmú byť chaotické, "módne" a nekoncepčné

V oblasti transformácie a inovácie štúdia sa na FIF UK v posledných rokoch urobilo, myslím, dosť veľa práce FIF UK bola pova­žovaná za inštitúciu, kde sa vyžaduje len ceruzka, papier a veľa kníh Preto a| tech­nické vybavenie takulty bolo dosf zastaralé Ziaľ, podobný postoi voči humanitným fa­kultám často pretrváva aj v súčasnosti

Tu musíme byť trpezliví, ale aj ofenzívni a vysvetľovať, ž e a n i h u m a n i t n é o d b o r y sa d n e s u ž n e z a o b í d u bez t e c h n i c k é h o v y b a v e n i a , ž e a j v n i c h e x i s t u j u experi­mentá lne s m e r y v y ž a d u j ú c e p r i m e r a n e technické z á z e m i e , či u ž pre archeologov politológov, sociologov, žurnalistov, etnolo gov. učiteľov humanitných predmelov, pri výučbe jazykov alebo v knižničnei a infor­mačnej vede Experimentálnosf b y s o m však nepreceňoval, lebo formativna stranka v humanitných disciplínách a v učiteľskom povolaní nie je mysliteľná bez osobného kontaktu, teoretických vedomosti, ale ai schopnosti zau|imat hodnotiace občiansky zrele postoie A n a to sa nedá vyznět len experimentálne, laboratorně či pomocou vykonnei techniky

Z a j e d n u z p r v o r a d ý c h u l o h povazu|em tlez d ô s l e d n e b u d o v a n i e p e r s o n á l n e h o o b s a d e n i a a k v a l i f i k a č n e j struktury kate­dier, p o d p o r u n a s t u p e n e h o t rendu po­s t u p n é h o z n i z o v a n i a v e k o v e j hran ice p n I n a u g u r a c l a c h n o v ý c h p r o f e s o r o v a ha­bi l i táciách n o v ý c h d o c e n t o v V zouíme zachovania kontinuity /e potieime pn o O í j

dzovaní miest asistentov a odborných asis­tentov n a katedrách vytvoriť priestor a pod­mienky pre prijímanie mladých absolven­tov, ale aj pre dalšie pôsobenie profesorov v dôchodkovom veku, ktorí su garantmi odborov magisterského a doktorandského štúdia a predstavujú výrazne vedecke a učiteľské osobnosti.

Za dôlež i tú súčasť a k a d e m i c k é h o ž i v o ­ta p o v a ž u j e m t iež v y b u d o v a n i e kultur-no-spoločenskej in f raštruktúry fakul ty, ktorá n á m c h ý b a . M a m n a mysli zariade­nia neformálneho druhu, priestory, ktoré by boli k dispozícii študentom a| učiteľom ai mimo vyučovacieho času a ktoré spoluvy­tvárajú lepšie podmienky pre Studium, vedecký výskum, ale aj pre spoločenské, kultúrne, športové a ďalšie vzdelávacie a záujmové aktivity tak, a b y v akademickej komunite prevladla tvorivá atmosféra, duch systematickej práce, vzá|omne| stavovskej spolupatričnosti, úcty. tolerancie, zodpo vednosti. náročnosti, rešpektovania a dodr­žiavania pravidiel Viem, že |e to v sučasnei ekonomickej situácii veľmi tažke, ale nie ie to podľa mňa zbytočne úsilie

Ž e l a l b y s o m sl , a b y s m e na n a s e j fa­kulte rea l i zova l i to, č o s tá lo nq počiatku na js tarš ích e u r ó p s k y c h univerz í t : a b y univerz i ta bola tym, č o o b s a h u j e v svo­j o m n a z v e , t.|. s p o l o č e n s t v o m učite lov a študentov, ktoré m á v ý n i m o č n e posta­venie, predstavu je s a m o s p r á v n u komu­nitu, ktorá sa v y z n a č u j e t y m , z e s l stráž i s v o j e a k a d e m i c k o prava a s l o b o d y

8

Doc. PhDr. VLADIMÍR HELLEBRANDT, C 3 c„ dekan Fakulty telesnej výchovy a sportu UK

NAŠE P R E D S T A V Y O ĎALŠOM

Počas svojej viac ako 30-ročnej histórie prešla Fakulta telesnej výchovy a Sportu UK viacerými etapami a názorovými smer mi v oblasti pedagogického a vedeckový­skumného zamerania, pričom sa nevyhla ani problémom v súvislosti s umiestnením fakulty, resp.s priestorovými možnosťami pre výučbu Pre nasledujúce funkčné obdobie s i nové vedenie vytýči lo nie-kolko konkrétnych z á m e r o v v oblasti pedagogického procesu, vedeckový­skumnej práce a výstavby, ktorými sle­duje dáiš ie skval i tňovanie celej činnosti fakulty.

V súčasností sa na FTVŠ UK realizuje jed-noodborové magisterské štúdium, dvojod-borové a bakalárske štúdium. Fakulta ma schválené dva študijné odbory: odbor te­lesná výchova a šport s konkrétnymi špe­cializáciami a odbor učiteľstvo všeobecno­vzdelávacích predmetov. S výnimkou vý­chovy k občianstvu, ktorá prebieha pria­mo na FTVŠ UK, druhý aprobačný pred­met absolvujú poslucháči na cfalších fakul­tách UK.

Perspektíva v pedagogickej oblasti predpokladá napĺňať zámery hlavne v o sfére rozvoja spolupráce a koordinácie s partnerskými fakultami, s o zachovaním a skval i tnením výchovy a vzdelávania v existujúcich študi jných kombináciách, ktoré vsak, vzh ládom na celospoločen­ské požiadavky, j e ž iadúce dálej rozširo­vať najmá v prípade cudzích jazykov a manažmentu. Východiskovým materiá­lom pre pedagogickú prácu je nová peda­gogická dokumentácia, vypracovaná na základe dlhodobej analýzy s cieľom pre­stavby štúdia, prijatá v roku 1994. V budú­cich dvoch rokoch chceme zvýšenú pozor­nosť venovať hlavne povinne voliteľným predmetom, ktorých časová dotácia výraz­ne narastá v 4. a 5. ročnou, pričom zvýše­né požiadavky budeme klásť na ich organi­začné a obsahové zabezpečenie.

V jednoodborovom štúdiu sa zameria­me na obmedzenie neperspektívnych športových špecializácií, so snahou vytvo­riť podmienky pre zavedenie nových, spoločensky žiadaných špecializácií, ako napr. fyzioterapia a na otvorenie samostat­ného učiteľského štúdia pre telesnú vý­chovu.

V centre pozornosti bude tiež ďalšie skva­litňovanie pedagogického procesu, najmá jeho odbornej a didaktickej zložky, dôsled­né využívanie didaktickej techniky a zavá­dzanie nových, progresívnych metód výuč­by tak, aby sa zvyšovala vedomostná úro­veň našich absolventov.

Za dôležitý strategický z á m e r považu­jeme skval i tnenie pedagogických praxi našich poslucháčov, ktoré podľa doterai-Sích poznatkov nie sú na takej úrovni, akú si vyžaduje škola s pedagogickým zameraním. Preto o d šk r 1997/98 chce­me zriadiť Kabinet praxi, ktorý bude zabez­pečovať priebeh pedagogických a trener-sko-metodických praxi na profesionálnei úrovni

ROZVOJI FTVŠ UK

V oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa na FTVŠ UK od roku 1960 uskutočňova­la príprava vedeckých ašpirantov vo ved­nom odbore Teória vyučovania telesnej vý­chovy, V roku 1991 bolo fakulte priznané právo uskutočňovať doktorandské štúdium (PGŠ), ktorého obsah sa od r. 1996 profilo­val v troch vedných odboroch, športová ki-nantropológia, športová edukológia a špor­tová humanistika V súčasnosti na fakulte študuje niekolko zahraničných študentov a doktorandov

V nasledujúcom období bude v popredí mimoriadneho záujmu vedenia fakul­ty tiež otázka zlepšenia kvalif ikačnej štruktúry pedagogických a vedeckový­skumných pracovníkov, s dôrazom na habilitačné a inauguračné pokračovanie. Vedeckovýskumná činnosť bude zameraná na riešenie konkrétnych problémov peda­gogickej a športovej praxe v úzkej spolu­práci s oddelením pre mládež a šport MŠ SR, SOV, športovými zväzmi a ostatnými spoločenskými organizáciami. Taktiež sa budeme usilovať vytvoriť predpoklady pre to, aby fakulta svojou parciálnou kapacitou koordinovala riešenie grantových a rezort­ných úloh, zameraných predovšetkým na sledovanie športovej prípravy mládeže resp, rekreačnej a školskej telesnej výcho­vy. Významným tematickým okruhom bude kontinuálne rozpracovanie metodologic­kých otázok rozvoja vied o športe, skúma­nie športových aktivít vrcholového športu na bio-psycho-sociálny rozvo| mládeže, skúmanie obsahu, resp. procesu školskej telesnej výchovy a športu zdravotne osla­bených jedincov P o odbornej a organizačnej stránke sa

bude fakulta podielať na príprave celo­štátnych i medzinárodných kongresov a konferencií v spolupráci s W SZTK, FTVŠ UK v Prahe, SOV a ďalšími občian­skymi združeniami

V oblasti reprezentácie fakulty v medzi­národných mimovládnych organizáciách a zahraničných redakčných radach vyvinie vedenie maximálne úsilie, aby je| pracovni­ci zastupovali FTVŠ UK, lesp. MŠ SR a W SZTK v medzinárodných organizáciách napr CIEPSS pri UNESCO, FEPSAC - Eu­rópska komisia psychologie športu, FIEP -

Medzinárodná federácia pre telesnú vý­chovu, FIMS - Medzinárodná organizácia telovýchovného lekárstva, ISU - Medziná­rodná organizácia vysokoškolského špor-tu, EUPEA, ICHPER a ďalšie.

V procese dálš ieho rozvoja a výstavby fakulty bude potrebné vyrovnať sa s po­krytím narastajúcich požiadaviek na skvalit­ňovanie pedagogického procesu, rozširo­vanie odborov štúdia a špecializácií a| v súvislosti s technickým vybavením a do­budovaním športovísk. Do značnej miery je táto snaha limitovaná mestskou výstavbou, hlavne diaľničným mostom Lafranconi a ka­nalizačným ' A ' zberačom, ktorých výstav­ba ovplyvnila dobudovanie športovísk pre loptové hry.

Z hľadiska koncepčných zámerov, ktoré však v prvom rade budú zohľadňovať hava­rijný stav telovýchovných objektov, má pri­oritu rekonštrukcia objektu plavárne, futba­lového ihriska a atletického areálu. Vzhľa­d o m na finančné možností fakulty bude nutné osloviť záujemcov, ktorí by sa v rám­ci prenájmov športových objektov postarali o ich revitalizáciu, resp generálnu opravu Týmto spôsobom sa už podarilo zabezpe­čiť Fitness centrum Lafranconi a tenisový, resp beach-volleybalový areal vo východ­nej časti ob|ektu. V prípravnej etape sú ro­kovania o prenájme a rekonštrukcii starej už nepoužívanej kotolne, kde by sa mohio vybudovať komplexné regeneračno-rehabi-litačné centrum s vodoliečbou a masažarm, ktoré by v prepojení na plaváreň slúžilo aj verejnosti. Sme si vedomí, že dobudovanie športového areálu predpokladá vysoké fi­nančné vstupy, ktoré fakulta nebude môcť v plnom rozsahu zabezpečiť Preto počíta­me so spoluprácou s magistrátom mesta Bratislavy, ktorého zámerom je vybudovať na nábreží Dunaja oddychovú a športovú zónu. Očakávame, že výhodná a atraktívna poloha našej fakulty priláka záujemcov ktorí vzhľadom na nedostatok športovo--spoločenských areálov na území Bratisla­vy umožnia vybudovať 'všešportový kom­plex", dobudovať športové objekty s mož­nosťou ich komerčneho využitia. Vieme, že nás čakajú tiež vážne prevádz­

kové problémy, keďže prevažná vačšina stavebných a technologických zariadení budovy, resp jej súčastí |e v havarijnom stave. Už v najbližšom období bude nutne vyriešiť zatekanie cez strechu budovy, ob­noviť technické zariadenie študentskej je­dálne, ako aj vymaľovať študentský domov Akútnou sa stáva požiadavka na vybavenie autoparku, ktorý je maximálne vytaženy zásobovaním, resp kurzovými formami vy-učby, pričom vozidlá z dôvodu opotrebo­vanosti nespĺňajú požiadavky technickej kontroly

Na zaver by s o m rad vys lov i l presved­čenie, ž e sa n o v é m u vedeniu FTVŠ UK podarí zakt iv izovat väčš inu pracovníkov fakulty, aby sme spoločným úsi l ím do­siahl i ciele, ktoré sme si stanovi l i pre toto funkčne obdobie

9

PRACOVISKÁM, KTORÉ ZABEZPEČUJÚ SKÚŠKU ZO SLOVENSKEHO JAZYKA O p e d a g o g i c k e j a o d b o r n e j s p ô s o b i l o s t i p e d a g o g i c k ý c h p r a c o v n í k o v a s k ú š k e zo s l o v e n s k é h o j a z y k a

Vedeckú Konferenciu o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov v Slo­v e n k e ] republike zorganizovalo 14. mája 1097 Metodické centrum na Tomái lko-vel ulici i. 4. Zišli sa na nej zástupcovia Ministerstva školstva SR, Metodického centra, pedagogických a filozofických fakúlt a ďalších pracovísk, ktoré sa svojou Činnosťou podiéíajú na ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Na konferencii odznelo niekolko podnetných príspevkov, týkajúcich sa humanistických tendencii, trendov, metodiky a návrhu legislatívy ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov ako i hodnotenie doterajších skúseností z priebehu kvalifikačného Štúdia, pedagogických pracovníkov. Jeden z príspevkov sa tykal oj jazykové] spôsobilosti pedagogických pracovníkov, ktorí Získali vzdelanie v zahraničí.

Podľa § 5 vyhlášky MŠ SR č 41/1996 Z z o odbornej а pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov vyplýva pre každého pedagogického pracovníka po­vinnost vykonať v termíne, určenom v pracovnej zmluve (spravidla 1 rok), skúš­ku zo slovenského jazyka vtedy, ak získal vzdelanie v škole s iným vyučovacím jazy­kom ako slovenským a pôsobí v škole, na ktorej |e slovenčina vyučovacím jazykom. Táto vyhláška je známa už z minulých ro­kov pod č. 222/1993 Z.z o odbornej a pe­dagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov. V porovnaní s predchádzajú­cim znením vyhlášky č. 222/1993 |e § 5 vy­hlášky MŠ SR č 41/1996 doplnený o uda|, že pre absolventov stredných škôl skúšku zo slovenského jazyka z a b e z p e č u j stred­né pedagogické školy a metodické centrá. Pre absolventov vysokých škôl. tak ako to bolo i doteraz, skúšku z a b e z p e č u j filozo­fické a pedagogické fakulty.

V prvom štvrťroku 1996 sa zo strany uči­teľov zvýšil záujem o absolvovanie skúšky z o slovenského jazyka. V predchádzajú­com období takýto záujem aj napriek exis­tujúcej vyhláške nebol. Tvrdíme to na zá­klade situácie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Hlavnou príčinou zvýšeného počtu žiadostí o vykonanie skúšky zo slo­venského jazyka bol tlak zamestnávateľa na svojich zamestnancov - učiteľov základ­nej alebo strednej školy, ktorí získali vzde­lanie na vysokej škole s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, aby získali do­klad o zložení skúšky a splnili si povinnosť vyplývajúcu z vyhlášky. Prekvapivá pre nás bola i skutočnosť, že neraz bol žiadateľom o skúšku učiteľ, ktorý v škole s vyučovacím jazykom slovenským pôsobil 10 i viac ro­kov a aj napriek existujúcei vyhláške vyu­čoval v škole aj bez dokladu o zložení skúšky zo slovenského jazyka. Aby sme v budúcnosti predišli nedorozumeniam, nejednotnosti v o výklade a chápaní vy­hlášky, pristupujeme k podrobnejšiemu výkladu § 5 tejto vyhlášky.

MŠ SR doplnilo znenie predchádzajúcej vyhlášky o informáciu, podľa ktorej:

1, Povinnosť vykonať skúšku zo sloven­ského jazyka sa nevzťahuje na tých peda­gogických pracovníkov - občanov Sloven­skej republiky - ktorí získali stredoškolské vzdelanie na školách s vyučovacím jazy­kom slovenským a vysokoškolské štúdium absolvovali na vysokej škole v Českej re­publike

2. Okrem týchto učiteľov nemusia vykonať skúšku zo slovenského jazyka tí absolventi vysokých škôl s iným vyučovacím jazykom

ako slovenským, ktorí ukončili doplňujúce pedagogické štúdium na vysokých školách v Slovenskej republike Znamená to, že podľa § 5 citovanej vyhlášky každý peda­gogický pracovník, ktoiý neabsolvoval v rámci vysokoškolského štúdia doplňu|ú-ce pedagogické štúdium, alebo ho absol­voval na škole s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, musí vykonať skúšku zo slovenského jazyka •Absolvovaním skúšky zo slovenského jazyka má pedagogicky pracovník preukázať znalosť jazyka na úrovni potrebnej pre vyučovanie ieho apro­bačného predmetu alebo študijného odbo­ru. Výnimka z tohto ustanovenia me |e možná". Cieľom tohto ustanovenia |e preve­riť a zhodnotiť u všetkých pedagogických pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje citova­ná vyhláška, či sú po slovensky spôsobili odborne a pedagogicky pôsobiť vo svo|om aprobačnom predmete Považujeme však za dôležité upozornit na rozdiely v nápl­ni skúšky u tých pedagogických pracov­níkov, ktorí absolvovali len jednu formu štúdia (len stredoškolskú alebo len vy­sokoškolskú) v škole s Iným vyučovacím jazykom ako slovenským, a tými peda­gogickými pracovníkmi, ktorí všetky for­my štúdia absolvovali na neslovenských školách. Treba podstatne odlíšiť rozsah I obsah skúšky. U tých uchádzačov o skúšku zo slovenského jazyka, ktorí ne­absolvovali doplňujúce pedagogické štú­dium na slovenskej vysokej škole, treba sa orientovať viac na odborný jazyk aprobač­ného predmetu, predovšetkým na lexiku, terminológiu. Predíde sa tým nežiadúcej medzijazykovej interferencii a ťažkostiam spôsobených Valenciou cudzojazyčných lexikálnych jednotiek - či ide o Valenciu lexi­

kálnu (sémantickú) alebo syntaktickú Iná situácia |e pri tých uchádzačoch o skúšku zo slovenského jazyka, ktorí všetky loímy štúdia absolvovali v školách s iným vyučo vacím jazykom ako slovenským Pre nich je rozsah i obsah skúšky podstatne širší Cie ľom skúšky v prípade týchto uchádzačov je posúdiť jazykovú spôsobilosť a rečovú zručnosť v odbornom i pedagogickom za­meraní, jazykovú správnosť v ovládaní od bornei terminologie, ovládanie celého sys­tému jazykovych piostnedkov, ktoré slúžia na odbornú komunikáciu v ustnei a písom­nej forme Na posúdenie uiovne ovládania slovenského pravopisu v praklickei rovine, na zistenie gramatickej a štylistickei správ nosti písomného pie|avu slúži písomná časť skúšky - kompozícia, napr esej na vy branú tému orientovanú na odbornú profi láciu uchádzača (učiteľa) Obsah skúšky treba orientovať na otázky z didaktiky apro­bačných predmetov, na metodiku vyučova ma aprobačného predmetu, na metody a formy práce pri vysvetľovaní odborného učiva žiakom, študentom, odborne posu denie učebnic V náplni skúšky ma vy znamné miesto v neposlednom rade ai p o súdenie úrovne a rozsahu osvcuenych lexi­kálnych prostriedkov ústneho prejavu v každodenných pedagogických situa ciách. morfologická správnosť a iazykova lexibilita v spontannei ustnei komunikácii spatei s každodenným kontaktom učiteľa so študentmi, schopnosť viesť pedagogic ku dokumentáciu v slovenčine a praktx>e ovladanie žánrov vecnej lilecatuiy

Obsah, rozsah a podmienky skúšky zo slovenského jazyka s i síce určujú prí­slušné fakulty, stredné pedagogické školy a metodické centrá, predsa však považujeme za vhodné a žiaduce uviest konkrétnu predstavu o rozsahu a obsa­hu skúšky z o slovenského jazyka a as­poň čiastočne skoordinovat prácu zain­teresovaných pracovísk, zjednotiť orga­nizáciu skúšky, jej rozsah I obsahovú náplň, stanoviť a zjednotit podmienky skúšky z o slovenského jazyka na peda­gogických a fi lozofických fakultách.

PhDr. Ľudmila Žlgová, katedra slovenského jazyka FF UK

KURZY HEBREJČINY NA INŠTITÚTE JUDAISTIKY UK Oznamujeme všetkým záujemcom,

že od budúceho i k . r 1997/98 uskutočni Inštitút judaístíky UK kurzy hebrejčiny:

- pre z a č i a t o č n í k o v (1 k u r z ) - pre m i e r n e p o k r o č i l ý c h (2 k u r z y )

Zároveň upozorňujeme, 2e sa za kurzy hebrejčiny v fck. roku 1997/98 bude platiť

960,- Sk (24 hod, * 40,- Sk) 600,- Sk (24 hod x 25,- Sk) pre pracovníkov UK, študentov SS a V S

Kurzy budú prebiehať od 29.9 1997 do 19.12 1997

Podrobné informácie a príhláiky poskytne IJ UK v priebehu mesiaca septembra

IJ UK, Panenská 4, 811 03 Bratislava Tel.: 631 6867, 931 6873

Tešíme sa na Vašu óčasťt

10

Pamätná tabuľa rozhorčila akademickú obec

V novembri 1996 bola v Prievidzi n a budove v areáli, v ktorom majú svoje detašované pracoviská O b c h o d n á fakulta Ekonomic­kej univerzity v Bratislave a Fakulta riadenia Žilinskej univerzity, inštalovaná p a m ä t n á tabuľa s textom:

"V týchto miestach stál dom, v ktorom sa narodil a prežíval svoju mladost univerzitný profesor Dr. Stanislav Mečiar, publicista, literárny historik, historik, významný predstaviteľ Matice slovenskej a slovenského politického exilu, nar. 21.3.1910 a zomrel 23.11.1971 v Buenos Aires.

Vďačná Malica slovenská a Dom zahraničných Slovákov'

Poznajúc dielo historika Dr. Stanislava Mečiara a vzhľadom na skutočnosť, že pamätná medaila bola inštalovaná v areáli, kde sídlia aj vysoké školy, pr i ja la k t o m u t o a k t u R a d a v y s o k ý c h š k ô l S R d ň a 4.4.1997 n a s l e d u j ú c e u z n e s e n i e :

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a znenie § 2. ods. 2 a § 16 od s 1. ods 3. písm. c) zákona o vysokých školách R VŠ SR žiada, aby sa k nim vyjadrili svojimi stanoviskami: - predstavitelia Ekonomickej univerzity v Bratislave a jej fakúlt,

Žilinskej univerzity a jej fakúlt a ich akademické senáty, - fakulty a vysoké školy, ktoré na pôde Matice slovenskej majú a/e-

bo plánujú zriadiť svoje detašované pracoviská. - ministerka školstva SR Eva Slavkovská aj vzhľadom na jej účast

na otvorení výstavy v Dome zahraničných Slovákov v Altottingu, pútnom mieste Slovákov.

A k a d e m i c k ý s e n á t U K n a s v o j o m z a s a d n u t í dňa 30.4.1997 p o d p o r i l s t a n o v i s k o R a d y v y s o k ý c h š k ô l n a s l e d o v n ý m uzne­s e n í m :

AS UK s a stotožŕiu/e so stanoviskom a uznesením RVŠ SR zo dŕia 4 4 1997 v Banskej Bystrici, prijatými v súvislosti s inštalova­ním tabule v Prievidzi na budove v areáli, kde majú svoje detašo­vané pracoviská aj tri slovenské vysoké školy. AS UK žiada, aby sa k uvedeným skutočnostiam verejne vyjadrili aj A S vysokých škôl, pretože v takýchto zásadných otázkach by mali mat' vysoké školy v SR jasné stanovisko. AS UK žiada, aby s týmto stanoviskom a uznesením, vrátane uznesenia RVŠ SR bola oboznámená verej­nosť prostredníctvom médií, predseda vlády SR, predseda NR SR, MŠ SR a aby bol úplný text publikovaný v Našej univerzite.

Citáty, charakterizujúce činnosť historika Dr. Stanislava Mečiara:

"Práve duch národný, ktorý tak zázračne spojil nemecký národ a stmelil ho v nerozbornú pospolitosť, mocný duch národný slovenský musí opa­novat všetkých členov nášho národa, kdekoľvek a akíkofvek dnes sú. Týmto duchom našení budeme môcť u2 to, čo ovládame, prichystať na nový rozkvet a oživiť, sceliť s národom aj ranené a poodtŕhané časti. Len z tohto ducha môžeme začať utvárať pod novým poriadkom a s novým nadšením slovenskú pospolitosť národnú ako spoločného budovateľa Európy Adolfa Hitlera'. (S. Mečiar, Európska orientácia Slovenska, Náš boj č. 1, 1942/43)

O účasti slovenskej armády v II. svetovej vojne píše: 'Zásah mečom je vrcholným prejavom súcnosti a vôle národa po živote

a slobode...*(S. Mečiar, Účasť na histórii. Náš boj č. 13, 1942/43) "Desiate výročie nástupu nemeckého národného socializmu máme te­

da čo spomínať a| my Slováci, lebo tam bol počin ai nášho národného a štátneho oslobodenia, tam bol začiatok a nástup našei vedomej účasti na dejinách tohto veľkého času - zabezpečenia národných práv v Európe všetkým pracovitým, výkonným národom, máme čo byť vďační nemecké­mu národnému socializmu. V týchto bodoch prerodu európskeho stal sa Adolf Hitler aj naším vodcom, lebo |e tu geniálnym bojovníkom za prava všetkých sociálne predtým utláčaných a národne ničených ľudí a náro­dov... Po desiatich rokoch bojovníci za práva slovenského národa so svo jou zástavou kráčajú za bojovníkom Adolfom Hitlerom, bojovníkom a bu dovatefom novej, spravodlivej národnej Európy. Króčajú za ním verne, lebo v ňom zvíťazí génius Európy*. (S. Mečiar. Po desiatich rokoch. Gardista č. 25. V., 1943).

ROZDELENIE UBYTOVACEJ KAPACITY všk. roku 1997/1998

Pre z a b e z p e č e n i e u b y t o v a n i a š t u d e n t o v v š t u d e n t s k ý c h d o m o v o c h U K (ŠD U K ) bol i v y p r a c o v a n é "Kritér iá pre pridele­nie m a n ž e l s k é h o t y p u u b y t o v a n i a v ŠD" a k o aj" P r a v i d l á pre rozdelenie ubytovacej kapaci ty m e d z i j e d n o t l i v é fakulty", ktoré bol i s c h v á l e n é A S U K d ň a 19. 2. 1997. N á s l e d n e b o l vy­pracovaný n á v r h rozdelenia u b y t o v a c e j k a p a c i t y v š k . r o k u 1997/1998, ktorý s c h v á l i l A S U K d ň a 30. 4. 1997.

Z á k l a d n ý m o b s a h o m tohto mater iá lu je: 1. Celková ubytovacia kapacita v Š D U K v Bratislave \e

8 324 miest. V danej kapacite nie sú uvedené miesta určené n a realizáciu samostatnej hospodárskej činnosti Š D UK a pre potre­b y UK (hotelové časti Š D UK L.Štúra - 70 miest, Š D UK Družba -110 miest, občianske združenie "Študentský život" - 10 miest) a miesta v blokoch H a K, ktoré sú vyradené z prevádzky, a k o aj miesta v bloku T v Š D UK L. Štúra-AD, kde s ú ubytovaní zamest­nanci ŠDaJ L.Štúra.

Po vyčlenení ubytovacích miest podfa ČI.1 o d s a-g/ "Pravidiel pre rozdelenie ubytovacej kapacity medzi |ednotlivé fakulty UK" sa zostávajúca ubytovacia kapacita v počte 7 104 m i e s t preroz-delila medzi fakulty UK na základe ich požiadaviek a podía plat­ných pravidiel (vid.tab )

2. Lokalizácia fakúlt UK v jednotlivých ŠD UK a obiektoch sa v zásade nemenila. Zohľadňuje sa princíp stabilizácie ubytovania a vzájomnei dohody členov komisie a neskôr členov samosprá­vy Fakultám sa povinne pridelili tie miesta, kde majú ubytova­ných zahraničných študentov a doktorandov - to piati' pre tých študentov, ktorí už bývajú, o ubytovaní nových študentov roz­hodne príslušná fakulta Slahovanie zahraničných študentov je povolené len v o výnimočných prípadoch s p ísomným odôvodne­ním (žiadosfou) fakulty, adresovanou ŠD Pri presfahovávaní za­hraničných študentov |e nutná prítomnosť zástupcu príslušnej fa­kulty (poverený študent, príslušný prodekan, resp pracovníčka štud. o d d ).

Fakulty musia obsadit všetky projektované kapacity, neobsade­n é miesta musia písomne ŠD zdôvodniť a za neobsadené miesta musí byť zabezpečená úhrada bytného. A k fakulta neobsadí pri­delené miesta d o 17. 10. 19^7, stráca n a n e nárok a o ich obsa­dení rozhodne Komisia pre Š D a U A S UK.

Prehľad pridelene) ubytovacej kapacity Jednotlivým fakultám UK v éfcolskom roku 1997/1906

{bei študent w-manMoi)

Fakulta požiadavka p r i d a l a n i kapacita paf c an lo 1.-6.Г. Dok t. ZÔ Spolu 1.-6. r. D o k t Z Š S p o l u u b y t o v a n o t t i

1.-6.Г S p o l u

LF UK 1053 43 80 1185 635 43 89 767 60.30 64,73 PRAF UK 1403 18 44 1465 845 18 4 4 907 60,23 61.91 PRIF UK 1687 201 19 907 1017 201 19 1237 60.28 64.87 MFF UK 1281 124 8 1423 772 124 18 914 60.27 64.23 FIF UK 1262 58 17 1437 760 58 117 935 60,22 65.07 FAF UK 805 12 176 903 485 2 176 673 60,25 67.77 PEDFUK 1571 30 15 1616 947 30 15 992 60.28 61.39 FM UK 418 7 6 431 252 7 62 65 60.29 61.48 FTVŠ UK 480 14 3 467 289 14 3 306 60.21 61.57 EBFUK 145 3 18 166 87 3 8 108 60.00 65.06

SPOLU UK 10105 510 505 11120 6089 510 505 7104 60.26 63.88

Vysvetlivky tabu Ike

Мюгпе rozdiely v celkovom percente ubytovanosti za iednotlrve fakuttv UK ovplyvnili požiadavky na ubytován« zahraničných študentov a doktorandov (100% pridelenie miest) a požiadavk\ na ubytovanie štu dentov 1 ročníkov, ktoré sa definujú ako percento z pténovanétro počtu prijatých študentov Toto per cento sa vypočíta z pomeru počtu študentov fakulty, ktorí si podali žiadosť o ubytovanie v ŠD UK. k celkovému počtu študentov fakulty ide o pomer pre každú fakultu ty реку

Ing L Garovd

11

PRÍSPEVOK DO DISKUSIE O KONCEPCII ROZVOJA VYSOKÝCH ŠKÔL V SR

Vysokoskolská politika v SR

O d d e c e m b r a m i n u l é h o r o k a , k e d y min isterstvo školstva predlož i lo a k a d e m i c k e j o b c i p r v ý v a r i a n t K o n c e p c i e r o z v o j a v y s o k ý c h š k ô l v S R , p o k r a č u j ú d i s k u s i e a ú v a h y o s m e r o v a n í v y s o k o š k o l s k e j pol i t iky a p e r s p e k t í v a c h s l o v e n s k é h o v y s o k é h o ško ls tva. Preto s m e pr iv í ta l i n a t ú t o t é m u pr íspevok o d doc. P h D r . Petra O n d r e j k o v i č a , p r o d e k a n a P d F U K , ktorý sa u ž d l h o d o b e j š i e z a o b e r á o t á z k a m i v y s o k o š k o l s k e j pol i t iky v S R , vrátane je j m e d z i n á r o d n ý c h súv is lost í .

1. Rámcová charakteristika

Pod vysokoškolskou politikou budeme v tomto príspevku rozumieť akúkoľvek verejnú činnosť, ktorá sa týka vzniku, prítomnosti a bu­dúcnosti vysokých škôl a ich inštitucionálneho aspektu. Z hľadiska vysokoškolskej politiky bude preto rozhodujúce, odkiaľ pramenia a kam smerujú tieto činnosti, aké ciele sledujú a akými prostriedkami sa o dosiahnutie týchto cieľov usilujú.

Súčasnú vysokoškolskú politiku v S R možno charakterizovať via­cerými protirečeniami, z ktorých najvýznamnejšie sú

1. Na j e d n e j s t rane absencia v e d e c k y r o z p r a c o v a n e j perspek­t i v y a d l h o d o b ý c h c i e ľ o v v y s o k o š k o l s k é h o v z d e l á v a n i a a na d r u h e j s t rane z a m e r a n i e prev ládajúc ich v y s o k o š k o l s k ý c h št ruktúr na krátkodobé ciele a prežit ie.

Kým v období po roku 1989 sa celkom prirodzene pokladal za naj­dôležitejší cieľ vysokoškolskej politiky dosiahnutie úrovne vysokych škôl v krajinách západnej Európy v oblasti vedy, náročnosti štúdia a ich internacionalizácie, počas rokov, ktoré nasledovali, sa tento cieľ čoraz viac zahmlieval a všetky významnejšie aktivity vysokoškolskej politiky sa zamerali na existenčné otázky prežitia, boja o rozpočtové prostriedky na prevádzku, údržbu a mzdy A ž v r. 1994 bol vypraco­vaný projekt K O N S T A N T I N , ktorý sa pokúsil okrem každodenných problémov školstva, výchovy a vzdelávania na všetkých typoch a dru­hoch škôl riešiť i otázky ich perspektívy, cieľov a úloh v najbližšom obdobi tak, aby ich riešenie smerovalo k cieľom, stanoveným v pro­jekte.' Projekt využil i predchádzajúce práce spojené s evaluáciou vy­sokého školstva, analýzou uplatnenia absolventov vysokých škôl v praxi, odporúčania O E C D a medzinárodné komparácie a skúse­nosti. Časť projektu (zásady) prerokovala vláda, ale ani vtedajšia, ani súčasná, ani výkonné orgány štátnej moci, ani zákonodárná moc ani v zmysle projektu, ani v zmysle dlhodobejších cieľov nekonali a ani nekonajú. Keďže dlhodobé ciele nie sú rozpracované, prijímajú sa iba krátkodobé opatrenia na rôznych stupňoch riadenia, vrátane opatrení legislatívnych, ktorých význam ani nemôže byť v súlade s dlhodobými cieľmi. Z a tejto situácie môžu prijímané opatrenia pô­sobiť iba antifínalitne. Na druhej strane zase nie je možná nečinnosť pri riešení neustále narastajúcich každodenných problémov. Aké­koľvek aktivity bez podrobnejšej analýzy problémov a vývojových trendov s ú však dopredu odsúdené k potácaniu sa od krajnosti ku krajnosti, k nedostatočnej efektivnosti a zvýšeniu nedôvery k akti­vitám samotným

2. Na j e d n e j strane u v e d o m e n i e s i narasta júceho v ý z n a m u o v p l y v ň o v a n i a v y s o k ý c h š k ô l , t.j. v y s o k o š k o l s k ý c h š tudentov, v y s o k o š k o l s k ý c h u č i t e ľ o v i n e u č i t e l s k ý c h p r a c o v n í k o v , pôso­biacich n a V S a t o v š e t k ý m i po l i t ickými subjektami, vrátane v l á d n y c h i n e š t á t n y c h št ruktúr a na d r u h e j strane pol i t ické p o d c e ň o v a n i e a e k o n o m i c k é z a n e d b á v a n i e nielen r o z v o j a , ale i u d r ž i a v a n i a r i a d n e h o c h o d u v y s o k ý c h škól .

Vysokoškolskí študenti ako i vysokoškolskí učitelia predstavujú svojou početnosťou ako i významom vo vedeckom, hospodárskom, kultúrnom a umeleckom živote krajiny jednu z najvýznamnejších po­zícií. Uvedomenie si tohoto významu má za následok i úsilie o poli­tický vplyv na vysoké školstvo, a to tak zo strany štátnych, ako i ne­štátnych organizácii, politických strán a hnuti a snahu orgánov štát­nej správy zachovať si kontrolu nad vysokými školami. Tomu však nezodpovedá skutočný záujem o problémy vysokých škôl, vrátane parlamentnej pôdy Známy je príklad parlamentu, ked v minulosti neboli poslanci ochotní venovať - napriek úpenlivým prosbám vte­dajšieho ministra školstva L Haracha - ani len 5 minút naviac vo

svojom programe problematike vysokých škôl a otázkam legislatív­nych úprav.

3. Neprestávajúci z á u j e m o š t ú d i u m n a v y s o k ý c h školáci) a z n a č n á strata prestíže v z d e l a n i a , v r a t a n e p o k l e s u v ý z n a m u vzdelan ia m e d z i o b y v a t e ľ s t v o m a k o f inálnej, n ie len i n š t r u m e n tálnej h o d n o t y .

V r 1995 študovalo v dennom štúdiu 72 525 študentov riadneho štúdia, kým v r. 1993 len 58 843, čo je o 13 682 viac V r 1995 bolo prijatých do štúdia v prvých ročníkoch o 2 880 študentov viac ako v r 1993.г V niektorých študijných odboroch počet uchádzačov o Studium niekoľkonásobne (niekde až 10 násobne) prevyšoval kapacitné možnosti vysokých škôl a fakúlt na prijatie do prvého roŕ nlka Pritom empirické výskumy, prieskumy i sondy' jednoznačne poukazujú na klesajúci význam, ktorý pripisuju najmä mladi ľudia vzdelaniu ako hodnote Príčiny možno vidieť okrem iného predovšel kým v klesajúcich príjmoch vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pracujucich vo svo|om odbore, s výnimkou niektorých odborov práva (advokácia a komerčné právo) a ekonomiky, a v náraste príjmov obyvateľstva prostredníctvom tzv tieňovei ekonomiky, ale i majetko­vej kriminality, podvodov, veksláctva a pod kde vysoké pri|my dosahujú najčastejšie osoby s nízkym vzdelaním a bez vyššei kva1 f kácie

4. Na j e d n e j strane rast n e s p o k o j n o s t i v y s o k o š k o l s k ý c h študentov i u č i t e ľ o v s o s ú č a s n ý m s t a v o m v y s o k ý c h škôl , v rátane legis lat ívy a na d r u h e j strane z o t r v a č n o s ť v p o d á v a n í p o z i t í v n y c h v ý k o n o v v procese štúdia i v e d y n a v y s o k ý c h školách.

V súčasnom období prevláda všeobecná nespokojnosť s prijatou novelou vysokoškolského zákona, ktorú vnímajú vysoké školy a opo­zičné strany v parlamente ako zásah do samosprávy vysokých škôl Ministerstvo školstva ako ústredný orgán štátnej správy disponuje na základe prijatého zákona právomocou, ktorá m u dovoľuje zrušiť roz­hodnutia akademického senátu, či vedeckých rád, resp. preskúmať habilitačné a menovacie konanie na vysokých školách Konferencia rektorov, ktorá sa schádzala na základe iniciatívy niektorej z vyso­kých škôl, sa orgánom v zmysle zákona nestala Vytváranie nových vysokých škôl bez adekvátneho materiálneho a personálneho zabez pečenia, vedeckej tradície a intelektuálneho zázemia, vnímajú jestvu­júce vysoké školy ako opatrenia prijímané na úkor najstarších vyso­kých škôl, ktorým sa nedostáva prostriedkov nielen na investičnú výstavbu, modernizáciu a prístrojové vybavenie, ale ani na údržbu Výrazom nespokojností s ú nielen protesty študentov a vysokoškol­ských učiteľov, ale aj odchody istého počtu odborníkov z vysokých škôl, často na pracovné miesta mimo svojho odboru Napriek uvede nému stavu prevláda všeobecná snaha vysokých škôl o podávanie štandardných výkonov vo výučbe, vysokoškolskej vede i výskume, úsilie o zvyšovanie požiadaviek na kvalitu vysokoškolského štúdia

Štandardné výkony a úsilie o zvyšovanie náročnosti štúdia dovoľu|u určité optimistické pohľady do budúcnosti, vrátane návrhu programo­vých cieľov, ktoré formulujeme ako náčrt programových cieľov vyso­koškolskej politiky v S R do r 2010

2. Programové ciele

2.1. Náčrt p r o g r a m o v ý c h c i e ľ o v v y s o k o š k o l s k e j pol i t iky v S R d o r o k u 2010

Vysoké školy s ú vrcholné vedecké a vzdelávacie inštitúcie Ma|u nenahraditeľnú úlohu v procese vysokoškolského a dalšieho vzdelá­vania, poznania, vedeckého výskumu a umenia, rozvoja duchovného

12

a vzdelanostného potenciálu spoločnosti. Vysoké školstvo prispieva významnou mierou nielen k sociálno-ekonomickému a vedecko-tech-nickému pokroku, ale I k zachovaniu a zveľaďovaniu národného a kultúrneho dedičstva a demokracie.

Vysoká škola by sa nemala orientovať iba na rozvoj znalosti a inte­lektových schopnosti študentov a svojich vedecko-pedagogických pracovníkov. Mala by s a zameriavať na rozvoj celistvej slobodnej, zodpovednej, tvorivej a autentickej osobnosti - neopakovateľnej pro-sociálnej sebarealizujúcej sa individuality, ktorá si postupne uvedo­muje a rozvíja potenciály a ašpirácie tak, aby sa každý takto oriento­vaný jednotlivec mohol stať samým sebou.

Zásadné spoločensko-politické a ekonomické zmeny v spoločnosti postavili pred vysoké školy nové požiadavky, ktoré si vyžadujú potre­bu obsahovej a organizačnej reštrukturalizácie ich výchovno-vzdelá-vacej, vedeckovýskumnej, vývojovej a inej verejnoprospešnej činnos­ti, Táto skutočnosť preto urguje aj potrebu nových a adekvátnych prí­stupov, najma v oblasti zvyšovania náročnosti na vlastnú prácu v oblasti financovania, zahraničných stykov, ako aj vo všetkých fá­zach a funkciách riadenia. Zároveň je potrebné vytvoriť mechanizmy na priamu zainteresovanosť sféry výroby, obchodu a služieb, ako aj sociálnej sféry na rozvoji vysokých škôl a ich materiálnom vy­bavení.

Naplniť poslanie vysokých škôl a ich zákonného postavenia nie je mysliteľné bez vytvárania podmienok na kvalitné prístrojové, technic­ké, informačné a personálne zabezpečenie výučby a vysokoškolskej vedy. Pre teoretickú prípravu, samostatnú prácu študentov a tvorivú činnosť na V Š , je nevyhnutné prakticky úplne vybudovať komplexnú informačnú infraštruktúru,

2.2. V ý c h o d i s k á pre z á k l a d n ý p r o g r a m

Východiskom pre spracovanie základného programu sú hlavné smery rozvoja jednotlivých vysokých škôl, zámery rozvoja vysokých škôl v regiónoch západného, stredného a východného Slovenska schválené vládou S R vo februári a marci 1992, analýzy vysokého školstva v Č S F R a záverečná správa expertov O E C D , závery z dis­kusie k analýze plnenia odporúčaní expertov O E C D vo vzťahu k reforme vysokého školstva v S R v Paríži v máji 1994, konzultácie s odborníkmi z Rady Európy v Bratislave v roku 1994, materiály Svetovej banky a U N E S C O , materiál Európskej únie Memorandum o vysokoškolskom vzdelávaní v Európskom spoločenstve, analýzy hospodárskej, sociálnej úrovne a možnosti rozvoja jednotlivých regi­ónov Slovenska spracované Výskumným ústavom oblastného pláno­vania, konzultácie pracovníkov sekcie vysokých škôl MS S R k rozvojovým programom s jednotlivými rezortami a Centrom pre strategické štúdie z hľadiska potreby vysokoškolsky vzdelaných odborníkov.

Na základe posúdenia súčasného stavu a perspektív rozvoja vyso­kého školstva, štrukturálnych zmien v našej ekonomike, ako i pre­chodu na trhové podmienky a s tým súvisiacou potrebou kvalifikácie s väčším rozsahom vedomosti prierezového charakteru, je potrebné dôraznejšie pokračovať v transformovaní súčasného systému vyso­koškolského vzdelávania na systém, ktorý uplatňuje predovšetkým tieto princípy: otvorenosť, diverzifikáciu, flexibilitu k meniacim sa ekonomickým podmienkam a súčasne aj princíp zvyšovania dostup­nosti vysokoškolského vzdelávania.

Symptomatickým nedostatkom vysokoškolského vzdelávania je nedostatočná príprava pracovníkov vrcholového manažmentu pre potreby transformovaného hospodárstva a sociálnej sféry

Znamená to nevyhnutnosť uskutočniť zmeny v štruktúrach niekto­rých typov vysokých škôl, ako i vytváranie nových typov inštitúcii, ktoré budú poskytovať rôzne stupne a formy vysokoškolského vzdelávania.

Osobitne kritický stav je vo vekovej skladbe učiteľských zborov na V Š . Prejaví sa dramaticky v najbližšej dekáde a nebude možné ho riešiť bez zapojenia najlepších odborníkov z mimoškolskej sféry do priameho vzdelávacieho procesu na V Š Brzdou väčšej otvorenosti vysokých škôl, ich prepojenia s inými vedeckými, kultúrnymi a hos­podárskymi ustanovizňami štátu s ú tak legislatívne, ako aj mzdové limity

2.3. Náčrt z á k l a d n é h o p r o g r a m u

Strategickým zámerom je kvantitatívne i kvalitatívne zvýšenie úrov­ne vedy a vysokoškolského vzdelávania a začlenenie vysokých škôl kompatibilne do kontextu európskeho školstva ako celku v časovom horizonte do r. 2010 a dosiahnuť 3 0 % podiel študentov prijímaných na vysoké školy z príslušných populačných ročníkov. Prostriedkom na jeho naplnenie je najmä uplatnenie programovo-vzdelávacej a in-štitucionálno-organizačnej diverzifikácie systému vysokoškolského

vzdelávania. Vzájomná podmienenosť a prepojenosť procesu trans­formácie v oblasti ekonomickej, sociálnej a politickej, ako i finacova-nie V Š zo štátneho rozpočtu, zdôrazňuje nutnosť funkčnej interven­cie štátu.

Krátkodobejším cieľom je vytváranie organizačných, finančných a legislatívnych predpokladov tvorby systému vysokého školstva zodpovedajúceho podmienkam prechodu našej spoločnosti na trho­vé hospodárstvo. Pre rozvoj vysokého školstva s ú najdôležitejšie nasledovné oblasti: - vytváranie materiálnych podmienok pre adekvátny rozvoj vedeckej

činnosti vysokých škôl, - dostupnosť vysokoškolského vzdelávania pre všetky sociálne vrstvy

obyvateľstva, - vzájomný partnerský vzťah vysokých škôl s ostatnou vedeckou,

sociálnou, kultúrnou a hospodárskou sférou, - vnútorné prepojenie fakúlt a vysokých škôl s umožnením medziod-

borového štúdia a mobility študentov, - celoživotné vzdelávanie vo vzťahu k pracovnému, verejnému

a osobnému životu, - otvorené a dištančné vzdelávanie, - európska dimenzia v obsahu i organizačnej koordinácii vysokoškol­

ského vzdelávania a vysokoškolskej vedy, - príprava učiteľov a vytvorenie partnerstva so strednými školami v jej

realizácií, - zabezpečenie kvality vzdelania aj z mimorozpočtových zdrojov

financovania vysokoškolského vzdelávania, vrátane platby škol­ného,

- zvýšenie účasti V š vo vzdelávacích a výskumných medzinárod­ných projektoch,

- systém zapojenia najlepších odborníkov do rozvoja ľudských zdro­jov,

- participácia V Š na posudzovaní kvalifikovanosti a odbornosti učite­ľov (atestácie).

Základným predpokladom pokračovania transformácie nášho vysokého školstva a jeho začlenenia sa do integračných procesov v Európe je uskutočnenie konkretizovaných zámerov najma v oblas­tiach: - obsahu, foriem a štruktúry vysokoškolského vzdelávania, - rozvoja vedeckej, umeleckej a technickej tvorby a tvorivosti pracov­

níkov a študentov na vysokých školách - medzinárodnej spolupráce, - organizácie, správy a riadenia vysokých škôl, - financovania vysokých škôl.

2.4. N á v r h rea l izačných opatrení

1. Kodifikovať otvorenú sústavu študijných a vedných odborov. 2. V nadväznosti na vzdelávacie štandardy stredných škôl upraviť

systém prijímania na vysoké školy. 3. Prijať novelu zákona o vysokých školách. 4. Prijať zákon o cfalšom vzdelávaní. 5. Rozpracovať otázky financovania a hospodárenia vysokých

škôl. 6. Profesionalízovať a inštitucionalizovať permanentnú vedeckú re­

flexiu problematiky rozvoja vysokoškolského vzdelávania a vysoko­školskej vedy, vrátane medzinárodných komparácii

Resume

Vysokoškolská politika v S R ako súbor aktivit a verejnej činnosti, ktorá sa týka vzniku, prítomnosti a budúcnosti vysokých škôl a ich inštitucionálneho aspektu je v súčasnosti plná protirečení Je pozna­čená absenciou vedecky rozpracovanej dlhodobej perspektívy rozvo­ja vysokého školstva, ako i improvizáciou a sledovaním krátkodobých cieľov. A j kerí štandardné výkony vysokých škôl a úsilie o zvyšovanie náročnosti štúdia dovoľujú určité optimistické pohľady do budúcnos­ti, vzhľadom na význam vysokého školstva v slovenskej spoločnosti bude nevyhnutné vrátiť sa k návrhu jeho programových cieľov For­mulácia takéhoto náčrtu programových cieľov vysokoškolskej politiky v SR do r, 2010 je súčasťou tohoto príspevku

1. PíO|ekt KONŠTANTÍN, Národný program výchovy a vzdelavania. Stratégtcke záujmy Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelavania Ministerstvo školstva a vedy SR. Bratislava 1994. Autor tohoto príspev­ku bol členom užšieho autorského kolektívu, ktorý pripravoval program

2 Štatistická ročenka školstva SR, UIP ŠMT, Bratrslava 1994,1996 3. Napr. výskumy a sondy Oddelenia mládeže Ústavu mtormacn a piog

nóz školstva, mládeže a telovýchovy signalizuiu tento trend už od roku 1992

13

Doc. PhDr. Jul ius Bartl, CSc., - šesťdesiatnik dva grantové projekty zametané na dejiny strednej Európy a na vydava nie prameňov k slovenským dejinám.

Doc. Bartl |e známou osobnosťou medzi slovenskými historikmi Okrem funkcií vo výbore Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV je členom vy boru Historického odboru MS, členom Vedeckej archívnej rady pri MV SR, členom slovensko maďarskej historicko} komisie, členom slovenské ho komitétu pre dejiny vedy a techniky pri Medzinárodnej únii pro históriu a filozofiu vedy

Je držitefom Pamätnej Križkovei medaily za zásluhy o rozvoi sloven ského archívnictva, Bronzovej medaily Univerzity Komenského a (falších ocenení

Ako výraz ocenenia dlhoročnej vedeckej práce v oblasti histórie vysokôho školstva Slovenska a zviašt Univerzity Komenského a za pedagogicky a vedecky rozvoj katedry slovenských a všeobecných dejín Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ako aj za organi­zátorskú činnost, ktorou v posledných rokoch podstatne ovplyvnil vy­viň slovenskej histórie a formovania mladej generácie pedagógov slovenských a všeobecných dejín, udelil doc PhDr Júliusovi Bartlo vi, CSc., dňa 27. mája 1097 rektor UK prof Ing Ferdinand Devínsky, DrSc., Striebornú medailu UK (jh)

Významného životného jubilea • 60 rokov - sa dožil dňa 17. má­ja 1Ô97 vedúci Katedry slovenských a všeobecných dejín Pedagogic­kej fakulty UK doc. PhDr. Július Bartl, CSc. Po ukončení stredoškol-ských štúdií v Martine absolvoval na Filozofickej fakulte UK odbor archívnictvo-históriu. Titul kandidáta historických vied získal po ukončení externej ašpirantúry na Historickom ústave SAV v roku 1968, roku 1994 sa habilitoval v odbore slovenské dejiny.

Už počas štúdia na FiF UK začal pracovaí v štátnom archíve v Bratisla ve. od roku 1964 v Archíve Univerzity Komenského, kde pôsobil v rôz­nych funkciách viac ako 28 rokov - ako archivár, vedúci Archivu UK i ako vedúci Kabinetu dejín UK, ktorý sa snažil vybudovať ako vedeckový skumné pracovisko. Tento zámer sa mu však nepodarilo zrealizovat, čo ho neodradilo pokračovať vo výskume aj za takýchto sťažených pod mienok Nadviazal spoluprácu s inými univerzitnými archívmi doma i v za hraničí (Viedeň, Budapešť, Krakov. Halle) a pri významných okrúhlych ju­bileách univerzity zostavil, redigoval a prispel vlastnými príspevkami do viacerých kolektívnych monografií o UK, pričom svo| záujem sústredil naj ma na dejiny Academie Istropolitany a Studium študentov na zahranič ných univerzitách v stredoveku

Druhý okruh výskumu doc. Bartla tvorili hospodárske dejiny v 14. - 15. stor.. najmä dejiny obchodu, hospodarema miest, vyberania desiatkov z vína a pod. S tým súvisí aj otazka soci álnej štruktúry našich miest v stredoveku a rieše nie širších otázok kategorizácie miest a mestečiek Na základe rozsiahleho štúdia archivneho matena lu zmapoval situáciu v niektorých stoliciach (tren čianskej, liptovskej a spišskej) a z celoslovenske ho hľadiska skúmal diferenciáciu miest a meste čiek na kráľovskej pôde v 14.-15. stor. Angažoval sa v Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV pretože po normalizácii v roku 1970 nemal mož nosf pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ

Tretí okruh vedeckovýskumných problémov sa jubilantovi otvoril po roku 1989, kerf v roku 1992 nastúpil ako vedúci na vznikajúcu Katedru sloven ských a všeobecných dejín Pedagogickej fakulty UK Nadviazal na svoje staršie vyskumy z politic kých dejín 14.-15 stor., najma na obdobie vlády Žigmunda Luxemburského Tejto zložitej a rozpo ruplnej osobnosti stredoveku venoval samostatnú biografiu

Nedostatok stredoškolských učebníc dejepisu viedol členov katedry zostaviť Lexikón sloven ských dejín, na ktorom sa výrazne podieľal i doc Bartl Otázkami vyučovania dejepisu na školách sa jubilant zaoberá nielen v odborných štúdiách ale aktívne pôsobí i v Komisii pre vyučovanie deje pisu pri Štátnom pedagogickom ústave. Viedol

J u b i l u j ú c i univerzitný profesor Rudolf K r a j č o v i č = Okrúhleho životného jubilea sa v júli tohto roku dožíva popredný

slovakista a slavista, univerzitný profesor PhDr. Rudolf Krajčovič, DrSc. Narodil sa 22. júla 1927 v Trakoviciach a po gymnaziálnych štú diách ho laska k slovu a úcta k materinskému jazyku priviedla r. 1947 na štúdiá slovakistiky a filozofie na Filozofickú fakultu Univerzity Komenské­ho v Bratislave Po absolvovaní štúdií sa doménou jeho vedeckeho vý­skumu stali historické jazykovedné disciplíny. Bohatú publikačnú činnosť univerzitného profesora Rudolfa Krajčoviča charakterizujú práce, obsahu júce najnovšie poznatky z historickej jazykovedy a porovnávacieho štúdia slovanských jazykov v hláskovej rovine K najvýznamnejším titulom patrí Pôvod a fonologický vývin juhozápadoslovenských nárečí (1964), ktorý je východiskom syntetizujúcej migračno-integračnej teórie o pôvode sloven­činy publikovanej pod názvom Slovenčina a slovanské jazyky I Praslo vanska geneza slovenčiny (1974). resp anglické vydanie historic k ej mor fológie slovenčiny A Historical Phonology of Slovak (1975) Invenčný postup uplatňoval R Krajčovič aj pri tvorbe množstva vysokoškolských učebníc, z ktorých pozornosť si zo všetkých zasluhuje aspoň Vývin slovenskeho jazyka (1961), Náčrt dejín slovenského jazyka (1966, 1971), Technika jazykovednej interpretácie (1966). Textová príručka k de jinam slovenskeho jazyka (1979), Pôvod a vývin slovenskeho jazyka (1981), Vyviň slovenského jazyka a dialektológia (1988), vysokoškolské učebne texty čeština a slovenčina v starších archivahach v j)redsptsov nom období (1983. 1991) a De|iny spisovnej slovenčiny (1990 1994 1996)

Významne miesto v tvorbe profesora R Krajčoviča ma|ú aj popularno riaučne a popularizačné prace a filmové a televízne scenáre s orientá­

ciou na dejiny slovenčiny (Svedectvo de|ín o slovenčine. 197/. 1980. Veľ ká Morava v tisícročí, 1985) Tieto práce charakterizuje precíznosť vedec kej argumentácie a jednoduchosť štýlu

Profesor Krajčovič je členom Medzinárodnej komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov Medzinárodného vy boru pre onomasticke vedy (ICOS), Slovenskej onomastickej komisu». Slovenskej komisie pre Encyklopédiu dejín strednei Európy a taktiež pô sobí v komisiách pre udeľovanie vedeckých hodností

Okrem desiatok domácich a zahraničných vedeckých konferencií, sym pozn a vedeckých seminárov absolvoval prof Krajčovič množstvo zahra ničnych prednáškových pobytov na špičkových slavistických precovis kach (Krakov 1963. Skopie 19//. Moskva 19/0 19/1. 19/5 19/6. 1980 1981) a na medzinárodných slavistických zjazdoch v Sofii (1963) vo Varšave (1973). v Bratislav« (1993). na medzinárodných onomastic kých sympóziách v I ipsku (1969), Vroclave (19/2). Krakove (19/8) a na sympóziu o podunajských národoch v Regensburgu (196/) Publikoval množstvo vedeckých štúdii v zahraničných vedeckých časopisoch a v zborníkoch z vedeckých [>odujati (Poľsko. Bulharsko. Nemecko Rus ко) Jeho vysokoškolsko prednášky a semináre sa dodnes vyznačujú množstvom nových poznatkov, charakterizuje h íí pútavosť, invenčnosť metod a tvorivosť

Do dalších rokov želáme univerzitnému proťesorovi PhDr Rudolfovi Krajčovičovi, DrSc , pevné zdravie, veselú myseľ, veľa síl, optimizmu a radosti Ad multos annos'

P Žigo

14

Za prof. K. Plankom

Nečakaná smutná správa o úmrtí pro­fesora JUDr. Karola Planka, DrSc., sa bolestne dotkla nielen jeho bl ízkych, ale zasiahla a j jeho kolegov, spolupracovní­kov, celú právnickú obec na Slovensku I š irš iu občiansku pospolitosť. Odišla v ň o m naozaj výrazná vedecká а pedago­gická osobnosť so širokým spoločenským dosahom.

Začiatky jeho odbornej činnosti siahajú do roku 1950, ked začal pracovať na kated­re občianskeho a rodinného práva PF UK najprv ako asistent, neskôr odborný asis­tent, docent, a o d roku 1969 ako profesor Jeho pedagogické pôsobenie sa vyznačo­valo príkladným vzťahom k poslucháčom Za to sú mu iste dnes vďačné celé generá­cie právnikov v SR, na výchove a vzdeláva­ní ktorých sa intenzívne zúčastňoval viac ako 40 rokov. Aj potom čo bol v januári 1990 zvolený za predsedu Najvyššieho sú­d u SR, pracoval ešte niekolko rokov na katedre. Počas pôsobenia na fakulte sa

svo|ou vedeckou čmnostou vypracoval me­dzí popredných odborníkov v odbore občianske právo. Niet vari oblastí v tomto odbore, ktorej by sa jeho vedecká tvorba nedotkla. Okrem neúnavnej vedeckej a pe­

dagogickej činnosti vykonával s úspechom celý rad akademických funkcií na katedre, fakulte i univerzite.

Pre profesora K. Planka bolo príznačné, že výsledky vedeckej práce úzko spájal s aplikačnou praxou a legislatívou. Veľmi výrazne sa to prejavilo na|mä v posledných rokoch, ked sa stal predsedom Komisie pre prípravu Ústavy Slovenskej republiky i predsedom Komisie pre prípravu nového Občianskeho zákonníka.

Úmrtie profesora K. Planka z n a m e n á pre nás všetkých, najmá pre dlhoroč­ných spolupracovníkov, kolegov a žia­kov citeľnú stratu. Zanechal n á m však rozsiahle vedecké dielo, na ktoré m o ž n o nadväzovať a dálej h o rozvíjať. T ý m si natrvalo uctíme jeho pamiatku.

Kolektív katedry občianskeho práva Právnickej fakulty

Univerzity Komenského

Nečakaný odchod

Ked sme nedávno oslávi l i šesťdesiatiny prof. MUDr. Jozefa Pecháňa, DrSc., v ý z n a m n e j osobnosti slovenskej medicíny, nikto netu­šil, že choroba tak kruto zas iahne d o nadšenia a plánov, ktoré profesor Pecháň ešte pred sebou mal.

Profesor Pecháň po štúdiu na trnavskom gymnáziu a promócii na Univerzite Komenského v Bratislave nastúpil na I. internu kliniku ako sekun­dárny lekár, neskôr pracoval ako odborný asistent, v r. 1984 habilitoval a v r. 1992 ako profesor internej medicíny viedol oddelenie nukleárnej medi­cíny I. int. kliniky, ktoré úctyhodné vybudoval. Počas svojho účinkovania na I. int. klinike absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí - patril medzi "humbolďákov" (opakovane získal Humboldtove štipendium) Jeho vystúpe­nia v Nemecku či Francúzsku patrili k tým, ktoré mimoriadne významne re­prezentovali našu krajinu v zahraničí. Z množstva prác, ktoré publikoval, patria medzi najvýznamnejšie práce o trombofilných stavoch, hypertenzii a účinku rôznych farmak na agregabilitu trombocytov. Ich úroveň neodráža len citačný index a akceptácia v popredných svetových periodikách, sú skutočným obohatením pokladnice svetovej vedy.

Profesor Pecháň zastával významne funkcie v Slovenskej lekárskej spoločnosti, bol predsedom a v súčasnosti čestným predsedom Sloven­skej lekárskej komory, členom výboru Spoločnosti nukleárnej medicí­ny а radiačnej hygieny, ako aj Európskej spoločnosti nukleárnej me­dicíny.

Jeho postoj pri obraňovaní požiadaviek lekárskeho stavu, zásadovosť v riešeniach, hľadanie racionálnych východísk, ale aj osobná odvaha, zaslu­hujú obdiv uznanie Bol vynikajúcim odborníkom so zmyslom pre všetko nové. Nerezignoval pred prekážkami, hľadal vždy východiská.

Profesor Pecháň vždy prejavoval pri lôžku pacienta, ale a| i pri výchove lekárov taký stupeň občianskej a lekárskej zodpovednosti, že nám bude stálym príkladom. Naplnil najprísnejšie Kiplingove kritériá: nestratil jasnú myseľ, keď všetci navôkol blázniac ho obviňovali v zlosti, lžou neodpove­dal. keď ho oklamali a dokázal sniť, ale nedal snom vládu

Nekonečná trpezlivosť a pokora zdobil i jeho posledne chvíle. Ďakuje­me T I Jozef, ž e sl n á m ukázal, ako má vyzerať ozajstný muž.

Prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc., dekan Lekárskej fakulty UK Bratislava

PUBLIKÁCIE VYDANÉ VYDAVATEĽSTVOM UK

v máji 1997

Študijná literatúra

Adamcová, L : Phonetik der deutschen Sprache Sk 102,-

Bínovský, A.: Anatómia I Sk 123,-

G a v o r a , P.: Výskumné metódy v pedagogike Sk 62,-

Ltchnerová, I. a kot.: Liekové formy. Návody na praktické cvičenia II Sk 79,-

Mlstríková, J. - Sťančeková, M.: Základné laboratórne techniky používané vo virológií Sk 54,-

Resutíková, K. • Resutíková-Toppi В.: Slovenské literárne texty Sk 47,-

Rojkovlč, I.: Rudné ložiská Slovenska Sk 54,-

Žucha, t. a k o Ľ Lekárska psychológia Sk 56,-

Mahel a kol.: Supravodivost Sk 58,-

Šefčák, Ľ., Vojtek, J.: Dejiny svetového novinárstva III Sk 53,-

Zborníky

AFRNUC Geographica Nr. 39

N A Š A U N I V E R Z I T A spravodai Univerzity K o m e n s k é h o v Bratislave • V y d á v a Univerzita Komenského • Adresa š a l a t i k o v o n á m č 6 818 0 6 Bratislava • Те! 3 0 * 111 • Predseda tedakčnei rady d o c j u t > Peter K r e s í k , C S c prorektor U K č l e n o v i a RNOr Martin B e l l u i M F F UK. doc MUDr Marian B e m a d i i , C S c . LF U K Ooc ' Ы > J o r « Bándy. EBF UK. d o c T h O V i l iam Jud.Sk. R K C M B F UK. HNÍlr Z u z a n a K o v a ů i o v á F M UK, d o c Paed[> R o m a n Moravec C S c , F T V Š U K . d o c F4i[> Pei<* CkK»»rkov.{ P f c r * UK, d o c PhDr Dufian Stanek, C S c . PRAF UK. pro) MU[> Štelan Sti.ika [>Sc . J I F UK RNOr . [ubomir Tomaéka Ľ S c PRlF U K d o c R N l > ^'аОЛ» V ^ e r t l C S c F Ä F d o c PhOr P a v o l Ž i y o r S c I If U K • /г»dp r Mgr Jihne Hinnerová • l j id l ic>a úprava Darina FcUdeSová • l l a i Poíygrat i tke stredisko UK • U z a v i e r a 1 * a í d e * v - >-*еьаса

1 5

jasne vidia problémy v oblasti našich verejnoprávnych médií Slovenská televízia by mala evidentnejšie patriť občanom platiacim za jej služby. Oblasť tlače sa podľa pána veľvyslan­ca rozvíja zdravo a rýchlo, tak!e slovenský čitateľ má na výber A presne tak to v slobodnej spo­ločnosti be ŽI

Akademická pôda Filozofickéj lakulty sa 30 mája t r stala svedkom uzavretia prvého člán­ku z budúcei dlhej retaze vzá­jomnej anglicko-slovenskej žurnalistickej spolupráce, ktorá bude mať napríklad aj podobu študentských pobytov na lon­dýnskej City University

Lucia Kollárova

Dar Žurnalistům

O novinároch sa niekedy hovo­rí ako o „strážnych psoch demo­kracie". Toto pnrovnanie nie je prehnané. Slobodná a demokra­tická spoločnosť nutne potrebuje schopných novinárov, ktorí vní­majú spoločenskú realitu ne­skreslene, a tak ju aj tlmočia ve­rejnosti. Vychovať takýchto no­vinárov rozhodne nie je ľahké

Azda aj z tohto důvodu sa bnt-ský Know How Fund rozhodol poskytnúť katedre žurnalistiky FiF UK modernú didaktickú tech­niku v hodnote 160 tisíc korún.

Z rúk bntského veľvyslanca na Slovensku Petra Harborna pnjal tento cenný dar vedúci katedry žurnalistiky profesor Juraj Vojtek

Pán veľvyslanec vo svojom prejave potvrdil fakt, že sloven­ské médiá majú v zahraničí citlivých pozorovateľov TI veľmi

Vedúci katedry prof. Vojtek cľakuje za dar P Harbomovi, vpravo dekan FiF UK doc. Kiczko. Snímka J Lofaj

Infoblok Tímový krst T Im pracovníkov Katedry žurna­

listiky FiF UK zoskupených v Zdru­žení Mass Media Science pokrstil v máji publikáciu Zmeny novi­nárskej profesie na Slovensku, ktorá vyšla s podporou Programu PHARE pre demokraciu

Úlohou kolektívu vedeného doc V Holinom bolo zaznamenať a pripadne kvantiňkovať zmeny v novinárskom povolaní súvisiace s transformáciou slovenských masmédií po roku 1989. (jv)

m NA SUMMER SCHOOL OF ECONOMICS počas prvého júlo­vého týždňa získa asi 50 maturan­tov prehľad o tom, čo sa študuje na vysokej škole s ekonomickým za­meraním. Prednášať budú štu­denti posledných ročníkov Fakulty manažmentu UK v Bratislave a odbornici z praxe. Už piaty rok akciu organizuje nadácia Open Society Fund spolu s organizáciou AIESEC na UK. (zf)

• POSTGRADUÁLNE VZDELÁ­VACIE PROGRAMY vštyroch od­boroch pripravuje pre absolven­tov vysokých škôl a univerzit Aca­demia Istropolitana. Ide o apliko­vanú ekonómiu, ochranu pamiatok, environmentálnu politiku a európ­ske štúdiá Vyučovacím jazykom je angličtina, prednášajú domáci a zahraniční odborníci. Informujte sa na zahr odd. FiF UK (č dv 137) (s))

• KLÁŠTOR S V K A T A R Í N Y v Malých Karpatoch pri Trnave môžete pomôcť zachrániť na niektorom z troch brigádnických turnusov v dňoch 11 -24 júla. 23 jula - 5 augusta alebo 4 - 1 7 au­gusta 1997 Prihlášky spolu s o-frankovanou obálkou pošlite na

adresu Andrej Vaško. Ostredková 11,821 0 2 Bratislava Účastnícky poplatok je 300 Sk (inb)

• MEDZINÁRODNÝ PRÁZDNI N O V Y KURZ nemeckého jazyka v dňoch 4 - 2 9 augusta 1 9 9 ' ponuka Friedrich-Alexander Uni­versität Erlangen-Numberg Po­platok zahŕňajúci ubytovanie a rôzne podujatia j e 10ОО DM Záu jemcovia sa môžu prihlásiť na adrese Akademisches Auslands amt der Universität Erlangen Nürnberg Schlossplalz 3 91054 Erlangen, Nemecko. (Ifi)

• V polovici mája 1997 sa študenti našej univerzity rozlúčili s tohto­ročnou lyžiarskou sezónou na alp­skom ľadovci v Pitztali. Podujatie zorganizovala katedra telesnej vy-chovy FiF UK. (Iz)

• ANGLICKÝ K O N V E R Z A Č N Ý KEMP organizuje Vysokoškolské biblické hnutie na Legionárskej ul 2, 811 07 Bratislava 8 - 1 8 . júla 1997 s účasťou zahraničných lek­torov v Liptovskom Mikuláši V ce­ne 1 490 Sk je okrem ubytovania, stravy a výučby aj výlet do Vysokých Tatier. Prihlášky posielajte do 15 júna 1997 (bm)

tirt V .Síl ГШ

л/rrf/i/iftr .r i iunt O/hl ŕ f rAti 7

/ ' f f ЛУ///

ABECEDA REKLAMY alebo podnikať bez reklamy, či bez plaviek... Reklama a propagácia sa stala v priebehu pár rokov

už nielen nevyhnutnou súčasťou trhového mecha­nizmu, ale aj neodmysliteľnou (či už uznávanou, alebo zaznávanou) súčasťou nášho života.

Neujasnenosť základných pojmov i prílev nových terminov zo zahraničia spôsobili, že sa v tejto oblasti často komplikovane orientuje i profesionálny pro­pagačný pracovník. Preto možno privítať publikáciu Abeceda rekfamy doc. PhOr. Pavla Horňáka, CSc., vedúceho katedry propagácie FiF UK, ktorá sa pred­nedávnom dostala na pulty kníhkupectiev. Autora sme sa opýtali prečo...?

- Primárnym dôvodom bol asi terminologický cha­os, ktorý v oblasti propagácie a reklamy u nás existuje. Ľudia používajú naše i zahraničné pojmy často s vý­znamovým posunom, resp. celkom nesprávne. Ako píšem v úvode slovníka: „Každá abeceda slúži na to, aby sa ľudia lepšie dorozumeli... Abeceda reklamy je tiež iba základným stupienkom k tomu, aby si po­rozumeli aj vo svete reklamy."

• Keď učíte reklamu, mali by ste dokázať svoju knižku aj predať a profitovať... - Máte pravdu, tiež si myslím, že ak túto publikáciu

(vyšla v náklade 3000 kusov) nedokážem predať, tak nemám čoo reklame hovoriť ani našim poslucháčom. A pokiaľ ide o profit, tak ten sa už dostavil. Najväčšou odmenou pre mňa bolo množstvo článkov a recenzií, ktoré boli o knižke zverejnené.

• Čo by ste našim čitateľom chceli povedať na záver? - MILOVAŤ SADÁ AJ BEZ LÁSKY, KÚPAŤ BEZ PLA­

VIEK, JESŤ BEZ PRÍBORU..., ALE PODNIKAŤ BEZ REKLAMY JE NIELEN NESLUŠNÉ, ALE PRIAM ŠIA­LENÉ... No a v jednej z krásnych recenzií slovníka za­úradoval tlačiarenský škriatok tak, že záver sloganu znel: ... ALE PODNIKAŤ BEZ PLAVIEK JE NIELEN NESLUŠNÉ, ALE PRIAM ŠIALENÉ...