sukcesia drobnÝch zemnÝch cicavcov (eulipotyphla, rodentia) na pokalamitnÝch plochÁch tanap-u
DESCRIPTION
SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia) NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u. Ladislav Hlôška, Barbara Chovancová, Gabriela Chovancová (Olšavská) & Anna Šoltésová. POKALAMITNÝ VÝSKUM V TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU 6. november 2009 Infocentrum, Múzeum TANAP-u, Tatranská Lomnica. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia)
NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u
Ladislav Hlôška, Barbara Chovancová, Gabriela Chovancová (Olšavská) & Anna Šoltésová
POKALAMITNÝ VÝSKUMV TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU
6. november 2009Infocentrum, Múzeum TANAP-u, Tatranská Lomnica
MATERIÁL A METÓDY
Vzorkovací dizajn
Drobné zemné cicavce boli odchytávané do drevených živolovných pascí typu Chmela s použitím metódy značkovania a opätovného odchytu označkovaných jedincov (CMR).Odchyt sme vykonávali v časovom intervale 2005 – 2009 (v roku 2005
v jesennom, 2006 – 2009 v jarnom a jesennom období, v roku 2007 aj v letnom období).
Na každej trvalej pokusnej ploche štvorcového pôdorysu s rozmermi 75 x 75 m boli na fixovaných chytacích bodoch kladené pasce v 15 m spone a exponované kontinuálne 3 po sebe nasledujúce noci. Kontrolované boli každodenne.Odchytené jedince boli po determinácii zvážené, označené očíslovanými ušnými značkami (hmyzožravce značkovacou farbou) a vypustené na mieste odchytu. Na každom chytacom bode boli na kruhovej ploche s polomerom 2 m
vyhotovené fytocenologické zápisy.Každoročne sa robí fotodokumentácia stavu vegetácie na všetkých chytacích bodoch.
MATERIÁL A METÓDY
Štatistická analýza dát
Na predbežné triedenie a sumarizáciu dát sme použili kontingenčné tabuľky.
Štatistické testovanie jednoduchých hypotéz sme robili pomocou testu dobrej zhody .
Denzita a plošná disperzia drobných cicavcov boli vypočítané pomocou funkcií
softvéru Ecological Methodology, ver. 6.1.1.
Podobnosť vzoriek na základe porovnávania druhových spektier mikromamálií bola zisťovaná zhlukovou analýzou (metóda najvzdialenejšieho suseda) v štatistickom programe NCSS 2004.
Korelácie medzi druhovým zložením, resp. distribúciou mikromamálií a premennými prostriedia, sme analyzovali v programe Canoco for Windows 4.5. s použitím techník priamej gradientovej analýzy (RDA).
•„NEX“ – Jamy: lesné porasty postihnuté v roku 2004 veternou kalamitou, bez lesníckeho zásahu •„EXT“ – Danielov dom: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou v roku 2004, spracované tradičným spôsobom „REF“ – Smrekovec: porasty nezasiahnuté kalamitou, tzv. referenčná plocha, •„FIRE 1A“ a „FIRE 3A“ – Tatranské Zruby: dve plochy v lesných porastoch postihnutých veternou kalamitou a požiarom, •„CVL“ (Čierny vodný les) – Nový Smokovec: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou s vododržnými opatreniami,•„OVL“ (Oliverov vodný les) - Tatranská Lomnica: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou s vododržnými opatreniami.
V období rokov 2005 – 2010 skúmať a hodnotiť zmeny v spoločenstvách drobných zemných cicavcov na pokalamitnom území TANAPu s dôrazom na ich druhové zloženie, populačnú dynamiku a distribúciu v závislosti od rastlinnej sukcesie.
Získať údaje o abundancii, čerstvej biomase, pohlavnej a vekovej štruktúre, disperzii a habitatovej selekcii v závislosti od zmien vybraných faktorov prostredia počas sukcesného vývoja lesných spoločenstiev.
Študované územie
CIELE VÝSKUMU
VÝSLEDKY – Štruktúra skúmaných vzoriek mikromamálií
Prehľad druhového zloženia a početnosti drobných zemných cicavcov na TVP (n = 857)
Počet jedincov chytených 1x = 864, 2x = 193, 3x = 36, viackrát = 117
VÝSLEDKY – Zmeny druhového zloženia mikromamálií v rokoch 2005 – 2009
VÝSLEDKY – Zmeny druhového zloženia mikromamálií v rokoch 2005 – 2009
2,00 1,50 1,00 0,50 0,00
Euklidovská vzdialenosť
CVL
OVL
EXT
FIRE1A
FIRE3A
NEX
REF
Plochy
VÝSLEDKY – Podobnosť druhových spektier spoločenstiev mikromamálií
VÝSLEDKY – Štruktura spoločenstiev DZC podľa disturbancie a manažmentu
1 REF - referenčný les nezasiahnutý vetrovou kalamitou
2 NEX - vetrová kalamita /prirodzená obnova
3 EXT - vetrová kalamita / lesnícky manažment
4 FIRE - vetrová kalamita a lesný požiar / lesnícky manažment
5 OVL, CVL - vetrová kalamita / vododržné opatrenia
VÝSLEDKY – Zmeny denzity mikromamálií počas výskumnej periódy 2005 – 2009
Fluktuačné krivky denzity mali identický tvar na plochách FIRE3A, EXT a NEX, ale s rozdielnymi gradačnými vrcholmi.
Vyrovnané hodnoty denzity bez oscilácií vykazovala taxocenóza na TVP REF.
10,00
18,75
27,50
36,25
45,00
2005 2006 2007 2008 2009
Box Plot
Rok
Hm
ot
VÝSLEDKY – Zmeny priemernej hmotnosti hlodavcov (Rodentia) v závislosti od sukcesného štádia vegetácie
Testovanie pracovnej hypotézy o vplyve sukcesného štádia vegetácie na fyzickú kondíciu drobných hlodavcov potvrdilo predpoklad, že so zvyšujúcou úživnosťou stanovišťa narastá priemerná hmotnosť adultov (One way ANOVA, P<0,001)
n = 315
24,00
25,75
27,50
29,25
31,00
2005 2006 2007 2008 2009
Means of C15
C23
C15
Pozitívna korelácia medzi sukcesným štádiom stanovišťa a kondíciou dospelých jedincov Clethrionomys glareolus bola signifikantná (One way ANOVA, P<0,001)
n = 311
0,0
15,0
30,0
45,0
60,0
2004,9 2023,1 2041,4 2059,6 2077,9
G Forecast Plot
Time
G
VÝSLEDKY – Prognóza disturbancií v dynamike biomasy mikromamálií
EXTRok 2008 Rok 2009
Počas vegetačnej sezóny 2008 Clethrionomys glareolus preferoval mikrohabitaty s dominanciou Chamerion angustifolium, v nasledujúcej sezóne (2009) sa častejšie vyskytoval na miestach s dominantným Calamagrostis villosa.
K zmenám v distribúcii došlo aj pri Microtus agrestris a Sorex minutus. Sukcesné zmeny vegetácie sa neprejavili v habitatovej preferencii Sorex araneus.
VÝSLEDKY – Vplyv sukcesných zmien vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií
VÝSLEDKY – Vplyv sukcesných zmien vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií
FIRE 1ARok 2008 Rok 2009
Clethrionomys glareolus dosahoval v oboch sezónach (2008, 2009) najvyššiu početnosť v mikrohabitatoch s dominantným zastúpením Populus tremula.
Preferencia stanovišťa podľa prevládajúceho rastlinného taxónu zostala rovnaká aj v prípade Apodemus flavicollis.
Početnosť Sorex araneus pozitívne koreluje s vyššou pokryvnosťou travinných taxónov.
SÚHRN
Počas výskumnej periódy 2005 – 2009 bolo spolu odchytených a označkovaných 857 jedincov mikromamálií 9. druhov.
Z uvedeného počtu bolo opätovne odchytených 346 jedincov (193 - 2x, 36 – 3x, 117 - 4 a viac x).
Pomer rezidentných jedincov k migrujúcim bol 1 : 1,5. Najnižší počet druhov (n = 2) bol zistený na TVP REF (2008) a FIRE3A (2005). Najvyšší počet druhov (n = 7) sme zaznamenali na TVP OVL v roku 2007. Komparácia druhových spektier taxocenóz mikromamálií zistených na TVP ukázala,
že najnižšou biodiverzitou sa vyznačuje referenčný lesný porast (REF), najvyššou plochy na TVP OVL a CVL.
Fluktuačné krivky denzity mikromamálií indikujú identický priebeh populačných cyklov gradačných druhov na TVP FIRE3A, EXT a NEX, avšak s rôznymi maximálnymi hodnotami v rozpätí 50,6 – 105,0 ind.ha-1,
Amplitúda fluktučnej krivky denzity mala na referenčnej ploche úzke rozpätie (6,4-20,5 ind. ha-1).
Preukázal sa signifikantný vplyv sukcesného štádia vegetácie na rast biomasy v spoločenstvách drobných hlodavcov (Rodentia). Priemerná hmotnosť dospelých jedincov sa zvyšovala priamo úmerne s úživnosťou stanovišťa,
Výskum potvrdil zmeny v habitatovej selekcii jednotlivých druhov mikromamálií vo vzťahu k sukcesnej fáze a druhovému zloženiu vegetácie.
ZÁVERY
Druhová diverzita, populačná hustota a biomasa spoločenstiev mikromamálií bola na všetkých nami skúmaných pokalamitných plochách vyššia než na referenčnej ploche (REF).
Biodiverzita stúpa v populáciách drobných zemných cicavcov lesných ekosystémov synchronicky s biomasou a sukcesným štádiom vegetácie.
Biodiverzita na pokalamitných plochách stúpa priamo úmerne s heterogenitou vegetácie a vlhkosťou stanovišta.
Analýza časopriestorových zmien v distribúcii mikromamálií potvrdila našu hypotézu o významnom vplyve druhovej skladby, horizontálnej a vertikálnej štruktúry vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií a ich habitatovú selekciu.
Vzhľadom k tomu, že gradačné druhy hlodavcov majú preukázateľný vplyv na obnovu lesa a zalesňovanie, je potrebné upriamiť pozornosť na ich pôsobenie v lesných ekosystémoch.
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ!
Poďakovanie
Za všestrannú pomoc v teréne autori ďakujú:
Milanovi Kornajčíkovi, Zuzane Spitzkopfovej
a Rudovi Kubalovi.