systémy csa v regióne rhône-alpes, francúzsko · systémy csa v regióne rhône-alpes,...

Systémy CSA v regióne Rhône-Alpes, Francúzsko. Správa. Strana 1 z 11

CSA for Europe, Grundtvig mobilita, Miloš Veverka, 2. – 8.7. 2012

Systémy CSA v regióne Rhône-Alpes, Francúzsko Správa z pracovnej cesty

Projekt: CSA for Europe, Grundtvig mobilita, Miloš Veverka, 2. – 8.7. 2012

1 Úvod a čo je to AMAP

Pracovná cesta bola uskutočnená v rámci projektu CSA for Europe, Grundtvig. Začala sa 2.7. 2012 odchodom zo Zvolena, program vo Francúzsku bol od 3. 7. do 6. 7. 2012. Za o.z CEPTA sa cesty zúčastnil Miloš Veverka. Skratka CSA (Community Supported Agriculture) označuje komunitou podporované poľnohospodárstvo, čo znamená systém, kedy spotrebitelia priamo podporujú farmára, ktorý pre nich produkuje potraviny. Vo Francúzsku sa niektoré takéto systémy označujú skratkou AMAP. Ide o ochrannú známku pre systémy dodržiavajúce isté pravidlá. Okrem AMAP sú vo Francúzsku aj iné systémy so znakmi CSA. Podrobnejšie budú ďalej predstavené.

2 AMAP systémy

AMAP znamená Association pour le Maintien de l'Agriculture Paysa nne (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva). Je zriaďovaný spotrebiteľmi, kedy si skupina spotrebiteľov nájde svojho farmára, ktorý pre nich produkuje potraviny a dodáva ich im v pravidelných intervaloch formou „debničiek“. Spotrebitelia sa vopred dohodnú s farmárom, čo by malo byť obsahom debničky, objednajú si produkciu vopred a vopred si ju predplatia. Farmár má zaistený odbyt svojich produktov, spotrebitelia zas majú čerstvé potraviny takmer vždy v kvalite BIO. AMAP systémy sú detailnejšie popísané tu: http://www.cepta.sk/attachments/article/417/System%20AMAP%20-%20Sprava%20uplna.pdf. Založenie a rozbehnutie systému AMAP pozostáva z nasledovných fáz:

1. stretnutie spotrebiteľov – tí spotrebitelia, ktorí iniciujú založenie AMAP vysvetlenie ostatným čo je AMAP, princípy a dôvody založenia. Zvyčajne na 3. vzájomnom stretnutí spotrebiteľov sa zakladá AMAP.

2. hľadanie producentov – spotrebitelia hľadajú dodávateľov potravín – malých farmárov na lokálnej úrovni (smal-scale farmers)

3. podpisovanie zmlúv s farmármi – vždy ide o zmluvu priamo medzi spotrebiteľom a farmárom – bez medzičlánku. Farmár uzatvára zmluvu s každým spotrebiteľom zvlášť.

2.1 Dôvody pre vytváranie AMAP a aktuálny stav AMAP vo Francúzsku Po úvodnom predstavení sa účastníkov mobility z krajín Česká republika, Rakúsko a Slovensko (za Slovensko M. Veverka) a francúzskych hostiteľov v sídle Alliance PEC Rhône-Alpes (58 Rue Raulin, Lyon) nám bol objasnený stav poľnohospodárstva vo Francúzsku a dôvody pre vytváranie AMAP (obr. 1). V súčasnosti je vo Francúzsku cca 500 000 farmárov, v r. 1985 ich bolo okolo 1,5 mil. Ročne prestane farmárčiť okolo 30 000 farmárov. Ďalším problémom je, že približne 60 000 ha francúzskej ornej pôdy sa ročne zmení na neobrábateľnú, pretože sa na nej postavia budovy, cesty, parkoviská a pod. Francúzsko patrí ku krajinám, kde urbanizácia zaberie ročne najviac ornej pôdy. Okolo miest boli kedysi prstence ornej pôdy, kde farmári pestovali zeleninu a iné produkty, teraz Obr. 1: Objasnenie dôvodov pre vytváranie

CSA systémov vo Francúzsku – úvodná prednáška 3.7.



tieto prstence miznú. Treba si uvedomiť, že zastavaná pôda je už navždy stratená z poľnohosp. produkcie. Francúzske poľnohospodárstvo je dlhodobo orientované na export. Dominujú veľké farmy a intenzívna produkcia. Malí farmári (pod cca 2,5 ha – závisí od plodiny), aby získali úvery, musia spolupracovať najmä s jednou bankou, s ktorou spolupracuje 90 % farmárov. Banka však podporuje len veľké projekty a teda malí farmári prakticky nemajú šancu získať úver. Aj štátne subvencie sú pre malých farmárov oklieštené. Poľnohospodári majú aj problém s umiestňovaním svojich produktov na trh, keďže trh ovládajú veľké obchodné reťazce a diktujú koľko čoho sa má pestovať, pričom odber je neistý. Z vyššie uvedených dôvodov sa vo Francúzsku zakladajú systémy AMAP, ktoré predstavujú ekonomickú stabilitu pre poľnohospodára, garanciu odbytu a pre spotrebiteľov lokálne čerstvé potraviny, ktorých tvorbu môžu spotrebitelia ovplyvniť. V r. 2001 bol vo Francúzsku založený prvý AMAP. Dnes (2012) je vo Francúzsku cca 2 000 systémov AMAP s približne 60 000 rodinami spotrebiteľov a 5 000 farmármi. V r. 2003 bol zavedený kódex pre AMAP (charte), ktorý definuje, čo je AMAP a určuje pravidlá jednak pre spotrebiteľov a jednak pre producentov. AMAP sa stáva ochrannou známkou. Ak sa chce nejaký CSA systém nazývať AMAP, musí dodržiavať kódex. AMAP systémy vznikajú „zdola“, vždy z iniciatívy skupiny uvedomelých spotrebiteľov, ktorým nie je jedno, aké potraviny konzumujú. Jednotlivé AMAP-y sa však organizujú aj vertikálne (obr. 2).

Obr. 2: Schéma hierarchického usporiadania organizácií združujúcich systémy AMAP:

• Na úrovni departmentu (okres), resp. mikroregiónu sa jednotlivé systémy AMAP združujú, ak cítia potrebu spoločne riešiť lokálne problémy. Napr. AMAP-y v mikroregióne Northern Isère sú združené do Alliance Isère.

• Na úrovni regiónu (kraj) sa združujú jednotlivé organizácie departmentov, mikroregiónov, prípadne aj AMAP-y, ktoré nie sú organizované na úrovni departmentu. Spoločne riešia regionálne problémy.

• Na národnej úrovni zastrešuje AMAP-y organizácia MIRAMAP, združujúca 20 regionálnych organizácií. MIRAMAP komunikuje s francúzskou vládou, Európskou komisiou a pod.



Alliance Isère združuje 80 AMAP-ov mikroregiónu Northern Isère, ktorý sa nachádza na východ od Lyonu. Zamestnáva 2 ľudí.

2.2 AMAP systém „Vert de terre“ Podvečer nám bol predstavený AMAP v mestečku Villard de Lans, juhzápadne od Grenoble. Názov „Vert de terre“ znamená dážďovka. Ide o malé horské mestečko v nadmorskej výške okolo 1 000 m n. m. s 4 000 obyv. pracujúcimi prevažne v Grenoble. V zimnej turistickej sezóne má mestečko približne 12 000 obyv. AMAP systém „Vert de terre“ združuje 36 rodín spotrebiteľov a 8 producentov. Producenti zabezpečujú spotrebiteľom zeleninu, ovocie, mliečne výrobky, vajcia, mäso, prevažne v kvalite BIO. Dodávateľ chleba (mimo Villard de Lans) si pestuje vlastnú pšenicu (v nadm. výške 1 050 m), má vlastný mlyn, teda pečie chlieb z vlastnej múky. Pestovateľka zeleniny z Villard de Lans môže dodávať len obmedzený sortiment počas krátkeho vegetačného obdobia, vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku. Distribúcia býva každý piatok 18:30 – 19:30. Distribučné miesto je však stále otvorené, takže spotrebitelia si môžu vyzdvihnúť debničky kedykoľvek. Dvakrát ročne uzatvára každý spotrebiteľ s producentom zmluvu o dodávkach tovaru. Spotrebiteľ si vopred predplatí produkciu a zaviaže sa odoberať produkty. Minimálny interval objednávky je raz za 2 týždne. Mnohí producenti sú zároveň aj spotrebiteľmi tých komodít, ktoré nepredávajú. Spotrebiteľov spoločný AMAP navzájom stmelil, sú priatelia, organizujú spoločné výlety, návštevy fariem a pod.

2.3 Alliance PEC Rhône-Alpes Na druhý deň 4.7.2012 ráno nám bola predstavená Alliance PEC Rhône-Alpes. Región Rhône-Alpes je 2. najväčším regiónom vo Francúzsku, má okolo 6 mil. obyvateľov a rozprestiera sa od Ženevy na juh pod Lyonom a na východ po hranice s Talianskom. Región je otvorený téme AMAP, spolupracuje s Alliance PEC, finančne podporuje projekty Alliance PEC. Alliance PEC Rhône-Alpes sídli v Lyone na 58 Rue Raulin. Pracuje tu 3,5 zamestanca. Pomáha riešiť problémy jednotlivých AMAP-ov. Vydala sprievodcu pre spotrebiteľov, kde podrobne popisuje čo je AMAP, ako ho založiť, akých chýb sa vyvarovať. Taktiež vydala príručku pre poľnohospodárov o systémoch AMAP, ako sa zapojiť do AMAP a tiež ako produkovať potraviny (pestovať, ...) v súlade s kódexom AMAP - minimalizovanie používania pesticídov, ekologické poľnohospodárstvo a pod. Alliance PEC Rhône-Alpes tiež pomáda implementovať nástroj PGS popísaný nižšie, ktorý slúži na kontrolu farmárov. Prvý AMAP bol v regióne Rhône-Alpes založený v r. 2004. V r. 2011 bolo v regióne 225 systémov AMAP, do ktorých dodávalo okolo 450 farmárov. PGS – Participatory Guaranty System je kontrolný nástroj, ktorý pomôže rozhodnúť sa členom AMAP či budú ďalej spolupracovať s farmárom alebo nie. Systém umožňuje diskusiu problémov medzi AMAP a farmárom. Nástroj vznikol v Latinskej Amerike na podporu CSA systémov, keďže tam mnohí malí farmári nemali dosť financií na to, aby podstúpili proces konverzie na ekologické poľnohospodárstvo. Keďže vo Francúzsku nie je dostatok biofarmárov, farmári dodávajúci do AMAP nemusia byť certifikovaní v systéme ekologického poľnohospodárstva, ale musia aspoň minimalizovať používanie pesticídov a iných negatívnych konvenčných postupov. Kontrola prebieha tak, že farmára navštívia členovia AMAP spolu s iným farmárom dodávajúcim do AMAP a so zástupcom Alliance PEC. Nezávislý AMAP farmár musí byť z podobnej oblasti, aby mohol odborne posúdiť činnosť farmára. Prítomní diskutujú o problémoch a sporných otázkach a hľadajú spoločné riešenie. Ak sa s farmárom nedohodnú, rozviažu s ním spoluprácu. Systém PGS podporuje spoluprácu a transparentnosť – členovia AMAP uvidia, ako farmár hospodári.



2.4 Kódex AMAP Ďalším bodom programu bolo predstavenie kódexu systémov AMAP. Kódex má 18 bodov a ak sa chce CSA systém nazývať AMAP, musí ich prijať a riadiť sa nimi. Z najdôležitejších bodov vyberám:

• producenti musia byť lokálni malí farmári (small scale farmers) – rodinné farmy, nie veľkofarmy a veľkoagropodnikatelia,

• produkcia musí rešpektovať prírodu a jej zákony – nemusí to byť priamo ekologické poľnohospodárstvo, ale farmár musí hospodáriť prírode blízkym spôsobom (obmedzovanie pesticídov, a pod.),

• produkty musia byť dobrej kvality (chuťovo, zdravotne a ekologicky), • podpora lokálneho poľnohospodárstva: hoci lokálnosť nie je nikde definovaná (vzdialenosť

v km), členovia AMAP by sa mali snažiť spolupracovať s farmármi v čo najmenšej vzdialenosti,

• rozvoj aktívnych vzťahov medzi spotrebiteľmi a farmármi, • rešpektovanie sociálnych potrieb farmárov a ich zamestnancov, • podpora ekonomickej samostatnosti farmárov, • spoločné zdieľanie rizika – ak sa nejaká komodita neurodí, riziko zdieľajú obe strany – farmár

a aj spotrebiteľ, ktorý dostane menej, hoci má už komoditu predplatenú. Ak farmár nevyprodukuje vôbec nič, vráti spotrebiteľom len polovicu zaplatenej sumy a vzájomnou diskusiou sa hľadá odstránenie problému.

• spotrebitelia môžu prehodnotiť a upravovať ceny každú sezónu. Cena konkrétnej komodity je konsenzom spotrebiteľov a farmára.

2.5 AMAP systém v meste Villefontaine 4.7. doobeda sme sa presunuli do mestečka Villefontaine (región Northern Isère), kde po vynikajúcom obede v reštaurácii, kde pracujú handicapovaní ľudia, sme sa oboznámili s jedným z miestnych systémov AMAP. Systém má 40 spotrebiteľov a 6 producentov. Ak má systém viac ako 40 spotrebiteľov, je dobré rozdeliť ho na dva, pretože je systém už príliš veľký a spotrebitelia sa navzájom nepoznajú, čím sa stráca jeden z princípov AMAP. Približne 48 % rozlohy regiónu Northern Isère tvorí poľnohosp. pôda. 1/3 farmárov tu vlastní pôdu, ale nežije v regióne, nemá preto záujem o jeho rozvoj. Mesto Villefontaine má okolo 20 000 obyv. Spotrebitelia sa stretávajú s farmármi minimálne 2 krát za rok, prvýkrát v mesiacoch apríl – máj, druhýkrát v období september – november – podľa okolností. Na spoločnom stretnutí plánujú nadchádzajúcu sezónu, diskutujú s farmárom o prípadných problémoch, upravujú ceny komodít a podpisujú zmluvy (spotrebiteľ – farmár). Zmluva medzi každým spotrebiteľom a farmárom sa uzatvára sa vždy nanovo na nadchádzajúce obdobie (2 krát ročne). Farmár ju pošle mailom spotrebiteľovi, spotrebiteľ ju vytlačí, podpíše, uhradí predplatenie tovaru a na stretnutie prinesie podpísanú zmluvu aj s dokladom o úhrade. Farmár zmluvu na stretnutí podpíše a kontrakt je uzavretý. Spotrebiteľ si pred podpisom zmluvy môže vybrať veľkosť dodávky – napr. malá debnička zeleniny je 10 €, veľká 15 €, balík mäsa je 5 kg, vajcia – 6 ks, 10 ks, ... atď. Spotrebiteľ môže objednať 0, 1, alebo viac jednotiek. Každý farmár má rozpis a vie, kto má prísť a koľko má objednané. Tab. 1 ukazuje druh tovaru a frekvenciu dodávok od farmárov.

Tab. 1: Druhy tovaru a frekvencia dodávok v navštívenom systéme AMAP v meste Villefontaine

Tovar Frekvencia dodávok Tovar Frekvencia dodávok

zelenina raz za týždeň med raz za 2 mesiace

syry, jogurty raz za 2 týždne mäso raz za 2 mesiace

ovocie raz za 2 týždne (v zime) hydina raz za mesiac

zemiaky nepravidelne vajcia raz za týždeň



Distribúcia debničiek prebieha každú stredu medzi 18:30 až 19:30. Vždy má niekto zo spotrebiteľov službu a eviduje tých, čo prišli. Farmári majú svoje zoznamy a tiež si evidujú, kto si prebral tovar. Počas našej návštevy sme mohli vidieť distribúciu naživo (obr. 3 – 8). Mali sme šťastie, pretože sa distribuovali takmer všetky komodity – okrem mäsa, ovocia a hydiny.

Obr. 3: Preberanie potravín spotrebiteľmi na distribučnom mieste jedného z AMAP systémov v mestečku Villefontaine

Obr. 6: Dodávateľ zeleniny, Baptist Barral.

Obr. 7: Dodávateľ mliečnych výrobkov.

Obr. 8: Neprevzaté 2 „debničky“ zeleniny (v sáčkoch) a košík člena AMAP-u po prevzatí produktov od viacerých dodávateľov – zelenina, vajcia, jogurty, ...

Obr. 5: Dodávateľka medu a vajec.

Obr. 4: Dodávateľ zemiakov



2.6 Farma Baptiste Barral Baptiste Barral je mladý farmár. Jeho farma sa nachádza pri dedinke Succieu. Ide o malú rodinnú farmu s rozlohou 1,5 ha na pestovanie zeleniny (obr. 9, 10). Farmár má ešte v prenájme 30 ha pôdy na pestovanie obilnín a slnečnice. S prácami na farme Baptistovi pomáhajú najmä rodičia a jeden zamestnanec na 1/6 úväzok (6 farmári zdieľajú 1 zamestnanca na plný úväzok). Od r. 2010 je dodávateľom zeleniny vyššie uvedeného AMAP systému vo Villefontaine. Cca 50 % produkcie dodáva pre AMAP a 50 % predáva formou predaja priamo na farme (obr. 11). Farma je v konverzii na systém ekologického poľnohospodárstva.

2.7 Farma na výrobu chleba a kozieho syra „La ferme du Pic-Bois“ 5.7. poobede sme navštívili biofarmu zameranú na výrobu kozieho syra a pečenie chleba (obr. 12). Farmou nás sprevádzal Christian Dalmasso, jeden zo 4 farmárov pracujúcich na tejto farme. K farme patria 2 ha pôdy vo vlastníctve farmárov, prenajímajú si ešte ďalších 45 ha. Na farme chovajú 70 kôz a vyrábajú kozí syr. Ďalšou dôležitou činnosťou farmy je produkcia pšenice, ktorú melú na vlastnom mlyne a vyrábajú z nej chlieb (obr. 15). Farma vyprodukuje 350 kg chleba týždenne. Farma sa nachádza na okraji dedinky Torchefelon, v nadmorskej výške okolo 500 m, ročne tu naprší cca 900 mm zrážok.

Obr. 9: Na farme Baptista Barrala

Obr. 10 Zelenina na farme Baptista Barrala.

Obr. 11: Priamy predaj na farme Baptista Barrala



Zaujímavosťou je, že sa pšenica pestuje ako zmes 100 rôznych odrôd. Takáto zmes poskytuje úrodu stabilnejšiu voči výkyvom počasia, ako pestovanie jednej odrody. Keď na farme pestovali len jednu odrodu, výnosy kolísali medzi 1 – 10 t/ha. Zmes 100 odrôd poskytuje stabilný výnos 3 t/ha. Osivo používajú vlastné z predchádzajúcej úrody. Majú vyskúšané, že vysiatie menšieho množstva osiva (120 kg/ha) oproti štandardným 150 t/ha nemá vôbec vplyv na výšku úrody. Pšenicu vysievajú na zásadne jeseň (ozimina). Len 2 – 3 % zŕn predstavujú krížence rôznych odrôd. Na farme pestujú aj 70 rôznych čistých odrôd pšenice formou malých políčok (10 m2) na udržovanie genofondu a testovanie nových odrôd (obr. 13, 14). Celá produkcia biofarmy je predávaná cez systémy AMAP.

Obr. 13: Medzi políčkami rôznych odrôd pšenice na farme La ferme du Pic-Bois. V pravom hornom rohu je porast zmesi odrôd pšenice na výrobu múky.

Obr. 14: Jedna z odrôd pšenice na farme La ferme du Pic-Bois

Obr. 12: Na farme La ferme du Pic-Bois.

Obr. 15: Mlyn na mletie dopestovanej pšenice a pec na pečenie chleba na farme La ferme du Pic-Bois.



3 Iné systémy na princípe CSA v regióne Rhône-Alpes

Veľmi si cením, že naši francúzski hostitelia sa nezamerali len na systémy AMAP, ale ukázali nám aj iné CSA systémy v regióne.

3.1 Farma Anne Raboisson Farmu Anne Raboisson sme navštívili 3. deň pobytu 5.7.2012 ráno (obr. 16 - 18). Anne Raboisson začala s farmárčením len nedávno, na jar 2012. Bola dlhé roky zamestnaná v IKEA a po prepustení sa jej splnil dlhoročný sen, stala sa farmárkou. Odstupné preinvestovala do farmárskeho vybavenia (fóliovníky, závlahové systémy, náradie a pod.). Budovy farmy patria organizácii Terre de Liens, ktorá pomáha začínajúcim farmárom. Pozemky patria blízkemu mestu Bourgoin, ktoré ich odkúpilo od toho, kto farmu v minulosti predával, aby lukratívne pozemky blízko mesta neskúpili developeri a pôdu nezastavali. Mesto prostredníctvom organizácie Terre de Liens ponúklo pôdu farmárom, ktorí na nej budú hospodáriť v režime ekologického poľnohospodárstva a produkovať potraviny pre vývarovňu obedov v meste. Farma má rozlohu 3 ha, Anne pestuje zeleninu a predáva ju zatiaľ len známym – bývalým kolegom z IKEA-y a na trhu. V pláne má produkovať biopotraviny pre veľkú vývarovňu a výdajňu obedov v meste Bourgoin, ktorá dodáva obedy do škôl a úradov. Vo Francúzsku je normálne, že veľké firmy (napr. IKEA) umožnia raz týždenne vstup do svojho areálu lokálnemu farmárovi, ktorý predáva zeleninu pre ich

zamestnancov.

Obr. 18: Jeden z fóliovníkov farmárky Anne Raboisson.

Anne Raboisson nými odrodami paradajok.

Obr. 16: Farma Anne Raboisson.



3.2 Asociácia farmárov „Mes voisins de panier“ 5.7. (štvrtok) na obed nám naši francúzski hostitelia ukázali pomerne nezvyčajný systém predaja lokálnych potravín, asociáciu 20 farmárov s názvom „Mes voisins da panier“ (v preklade „Moji susedia od debničky“), ktorí spoločne „zdieľajú“ svojich zákazníkov. Asociácia nie je AMAP. Viacerí farmári sa špecializujú na úplne odlišné produkty – jeden produkuje zeleninu, iný ovocie, ďalší chlieb, ďalší syry a jogurty, iný zas vajcia, mäso. Každý z farmárov má svojich zákazníkov. Asociácia slúži k tomu, že farmári si navzájom vymieňajú svoje produkty, aby mal každý zákazník každého farmára na výber pestrú paletu produktov – napr. nie len zeleninu, ale aj syry, chlieb, jogurty, mäso atd. Mechanizmus objednávok a toku tovaru: V asociácii je objednávkový systém – zákazníci si tovar objednávajú vždy vopred, do piatka večer u svojho farmára. Môžu si vybrať debničku zeleniny (rovnaká pre všetkých, 12 €), alebo si môžu objednávať rôzne množstvá rôznych produktov. Farmári posielajú objednávky svojich zákazníkov do centra, kde ich službukonajúci farmár spracuje a pošle každému farmárovi zoznam, aký tovar má priniesť na výmenu ostatným farmárom. Vždy vo štvrtok o 14.h sa všetci farmári stretnú na tejto farme v St. Sorlin de Morestel a vymenia si navzájom produkty (obr. 19, 20), ktoré si ešte v ten deň podvečer u každého farmára preberajú zákazníci. Zároveň si zákazníci objednávajú tovar na ďalší týždeň – priamo pri preberaní tovaru, alebo mailom/telefonicky do večera nasledujúceho dňa (piatok). Farmárovi nik neplatí za to, že distribuuje niekoho produkty, pretože jeho produkty sú distribuované tiež – inými farmármi. Ak niekto z farmárov produkuje rovnaký tovar ako iný farmári (napr. šalát), predáva sa za rovnakú cenu. Znamená to napr. že ceny šalátu sú rovnaké od všetkých farmárov. Ročný obrat asociácie predstavuje cca 350 000 €. 2 % zárobku idú na správu organizácie –účtovníctvo, evidencia, propagácia, spoločné akcie a pod. Niektorí farmári sú aj dodávateľmi do rôznych AMAP-ov, alebo predávajú svoje produkty na trhoch.

Obr. 19: Výmena produktov medzi farmármi asociácie Mes voisins de panier na farme v St. Sorlin de Morestel.

Obr. 20: Vnútro chladiarenského auta jedného z farmárov po výmene naplnilo produktmi ostatných farmárov – zelenina, ovocie, jogurty, zemiaky a chlieb. Tento tovar si odvezie na svoju farmu a pridá ho k svojmu, aby mali zákazníci širokú paletu produktov.



Družstvo Alter-Conso 6.7. poobede nám bolo predstavené lyonské družstvo Alter-Conso (www.alter-conso.org), ktoré síce nie je AMAP, ale ponúka lokálne poľnohospodárske produkty a spĺňa znaky CSA. Alter – Conso je družstvo (SCIC - Société Coopérative d’Intêret Collectif), ktoré podobne ako systémy AMAP, sprostredkováva lokálne produkty od malých farmárov spotrebiteľom. Podporuje lokálne poľnohospodárstvo, ktoré nepoškodzuje životné prostredie a nadväzuje spojenie medzi mestom a vidiekom. Taktiež umožňuje prístup ku kvalitným produktom, obmedzuje dopravu, obaly a sprostredkovateľov, dôraz kladie aj na kvalitu výrobkov. V r. 2006 malo družstvo 106 spotrebiteľov, 29 producentov, z nich 9 biofarmárov. V súčasnosti (2012) má družstvo okolo 750 členov, 46 producentov z toho je až 32 biofarmárov. Spotrebitelia chcú biokvalitu, preto je väčšina farmárov v režime ekologického poľnohospodárstva. Družstvo už nemá ambíciu rozširovať sa, skôr vytvoriť ďalší podobný paralelný systém. Družstvo ponúka tovar formou debničiek, špecifikovaný spolu s frekvenciou dodávok v tab. 2.

Tab. 2: Druhy tovaru a frekvencia dodávok v družstve Alter-Conso, Lyon

Tovar Frekvencia dodávok Tovar Frekvencia dodávok

zelenina raz za týždeň chlieb raz za týždeň / 2 týždne

ovocie raz za týždeň koláčiky raz za týždeň / 2 týždne

mliečne produkty raz za týždeň / 2 týždne mäso podľa objednávok Spotrebitelia si môžu vybrať rôznu veľkosť debničky za nasledovné ceny:

• mini - 4 €/debnička – len pre chlieb • pre jednu osobu (solo) – 7 €/debnička • pre pár (couple) – 11 €/debnička • pre rodinu (familial) – 16 €/debnička

Spotrebitelia si môžu svoju debničku vyzdvihnúť každý týždeň na jednom zo 14 distribučných miest. Debničky sa nepredplácajú, ako v AMAP, ale každý spotrebiteľ zaplatí pri preberaní tovaru – týždenne. V družstve pracuje 8 pracovníkov, ktorí organizujú distribúciu, vyzdvihnú tovar od farmára, prinesú ho na distribučné miesto, starajú sa o toky financií a pod. Pracujú 27 hod. týždenne za plat 1 000 € mesačne (vo Francúzsku je minimálna mzda okolo 1 300 €). Každý člen družstva doň vkladá pri vstupe počiatočný vklad. Za spotrebiteľov do družstva vkladajú financie jednotlivé združenia spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ zo združenia odíde, svoj počiatočný vklad si už nevyberie, čím družstvo nepríde o peniaze. Výška vkladu nie je pevne určená a závisí od spotrebiteľa, koľko môže dať. Z počiatočných vkladov sa nakupujú investície, ako napr. auto a potrebné vybavenie na rozvoz produktov. Podiely v družstve Alter-Conso sú rozložené nasledovne: sympatizanti (10 %), spotrebitelia (30 %), producenti (30 %) a aj zamestnanci (30 %). Prevádzkové náklady družstva sú hradené z prevádzkového poplatku z každej debničky a z príspevku farmárov za distribúciu ich produktov. Prevádzkový poplatok z každej debničky zohľadňuje možnosti spotrebiteľa a má 3 úrovne podľa príjmu spotrebiteľa:

• 20 % z ceny debničky – plná výška prevádzkového poplatku • 10 % z ceny debničky – nízkopríjmové skupiny, študenti, nezamestnaní • 0 % z ceny debničky – odkázaní na sociálne dávky, osoby na hranici životného minima

Farmári platia za distribúciu svojich produktov 7 – 16 % z ceny tovaru (v závislosti od vzdialenosti), ak tovar z farmy na distribučné miesto musí priviesť zamestnanec družstva. Ak farmár privezie tovar na distribučné miesto sám, neplatí družstvu nič.



Ročný obrat družstva Alter-Conso je okolo 900 000 €. 120 000 € sa ročne vyberie na poplatkoch za distribúciu od farmárov a 120 000 € na prevádzkových poplatkoch od spotrebiteľov.

4 Iné

4.1 Večerná diskusia „Okrúhly stôl farmárov – prístup k pô de“ Večer 5.7. po výbornej večeri formou „Fair-trade“ bufetu na miestnej strednej škole záhradníckej organizátori usporiadali okrúhly stôl farmárov, ktorý sa zaoberal likvidáciou poľnohospodárskej pôdy zastavaním a možnosťami získania pôdy pre farmárov. Účastníkom diskusie bol zástupca organizácie Terre de Liens . Jednou z aktivít tejto organizácie je hľadať predajcov fariem, kupovať ich od nich a následne ich ponúkať za prenájom malým farmárom. Hlavným cieľom tejto aktivity je ochrániť pôdu pred zastavaním a zachovať jej pôvodnú – poľnohospodársku funkciu s rešpektovaním sociálnej funkcie (zamestnanosť) a ochrany životného prostredia (biofarmárčenie). Aktuálne hodnotený projekt je farma Anne Raboisson (popísaná vyššie), ktorý plánuje dodávať zeleninu pre najväčšiu vývarovňu v meste Bourgoin, s kapacitou niekoľko tisíc jedál denne. Pri výbere projektov pre podporu sa berie do úvahy životaschopnosť projektu.

4.2 Letná univerzita CRID, Lyon 6. 7. ráno sme sa presunuli z regiónu Northern Isère do Lyonu, kde sme sa v rámci letnej univerzity CRID (Université d’été de la solidarité internationale) zúčastnili bloku, zameranom na lokálne poľnohospodárstvo. Hlavným bodom bola prednáška známeho francúzskeho ekofilozofa Pierre Rabhi. Prednáška sa zameriavala na problémy poľnohospodárstva, agroenvironmentu a výživy ľudí z filozofického hľadiska holistickým prístupom.

4.3 Ukončenie mobility Program mobility skončil 6.7.2012 podvečer vyhodnotením pobytu a zistením spätných. Každý účastník sa vyjadril, aké boli silné stránky pobytu, ale aj čo by mohli organizátori v budúcnosti zmeniť. Z Lyonu naspäť na Slovensko som odišiel 7.7 2012.

5 Záver

Pracovná cesta mala veľký význam, pretože mi umožnila spoznať rôzne CSA systémy vo Francúzsku – nielen AMAP, ale aj iné, podobné systémy. Taktiež som si prehĺbil poznatky o systémoch AMAP z iných oblastí Francúzska a vidiel fungovanie CSA systémov v praxi. Tieto poznatky pomôžu v rozvoji CSA systémov na Slovensku Vypracoval: Ing. Miloš Veverka, PhD., 13.7.2012 …...................................................

Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie.

Tento dokument reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto dokumente.

systémy csa v regióne rhône-alpes, francúzsko · systémy csa v regióne rhône-alpes,...

Documents