tc 2 2015tftu.sk/sites/default/files/teologický časopis/tc_13_2015_2.pdf · l’elogio della...

2/2015ronk XIII

Teol

ogic

k fa

kulta

, Trn

avsk

un

iver

zita

v T

rnav

e

Br

atisl

ava

Frum pre kresansk dialg

Teologick asopis

Teologick asopisXIII/2015/2

Reviewed theological journal

Published by Dobr knihaIO 00 599 051tefnikova 44

P. O. Box 26, 917 01 Trnavafor Theological Faculty of Trnava University

Published: december 2015

Editorial Board:Marcela Andokov, PhD.

doc. Gloria Braunsteiner, PhD.doc. Martin Dojr, PhD.

prof. Peter Dubovsk SJ, ThD.doc. Sidonia Horanov, PhD.doc. Bohdan Hrobo, DPhil.

ThDr. Maria Kardis, PhD.doc. Milo Lichner SJ, D.Th.

doc. Albn Masarik, PhD.

Advisory Board:Dr. Jamem K. Aitken (University of Cambridge)

Dr. Peter Juhs (University of Mnster)Dr. Brigit Weyel (University of Tbingen)

Editor-in-chief: Dr. Jozef TioEditor: Mgr. Mria Frikov

Typography: Ivan Jank

Registered: MK SR . 3841/09ISSN 13363395

Obsah

LNKY, TDIE

Ivan KtnySvedomie nescudziten svtya loveka prv zo vetkch Kristovch zstupcov II : Pdesiat rokov pastorlnej kontitcie Druhho vatiknskeho koncilu Gaudium et spes cesta k dialgu svedom so svetom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5Vladimr JuhsKe veci rozprvaj : Re sviatost oami Leonarda Boffa . . . . . . . . . . . . . . 23Peter ZubkoDve menovania Jozefa rskeho za biskupa v roku 1925 . . . . . . . . . . . . . . 35Jozef uffa, Marin CiprVchodisk socilnej nuky Cirkvi pre zamestnanos na regionlnej rovni . . . 57

RECENZIE

Andrej Filipek SJKULISZ, Jzef: Wiara i kultura miejscem sporu o czowieka. Warszawa : Rhetos, 2015. 206 s. ISBN 9788389781789 . . . . . . . . . . . 71Jozef TioCarr, David M.: The Formation of the Hebrew Bible : A New Reconstruction. Oxford; New York : Oxford University Press, 2011. 524 s.ISBN 9780199742608 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

SPRVY

imon MarinkByzantsk chorl: radicia a interakcia. Medzinrodn vedeck sympzium. Hernen, Holandsko, 4. 6. decembra 2015 . . . . . . . . . . . . . . 79

Contents

ARTICLES

Ivan KtnyConscience the Inalienable Sanctuary of Man the First Vicar of Christ II : Fifty Years of a Pastroral Constitution of the Second Vatican Council Gaudium et spes a Way to Dialogue of Consciences with the World . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5Vladimr JuhsWhen Things Talk : The Language of Sacraments Seen through the Eyes of Leonard Boff . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23Peter ZubkoTwo Appointments of Jozef rsky as Bishop in 1925 . . . . . . . . . . . . . . . . 35Jozef uffa, Marin CiprBasis of the Social Doctrine of the Church for Employment at Regional Level . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

REVIEWS AND MATERIALS

5

TEOLOGICK ASOPISRONK XIII, 2015, SLO 2

Svedomie nescudziten svtya loveka prv zo vetkch Kristovch zstupcov II

PDESIAT ROKOV PASTORLNEJ KONTITCIE DRUHHO VATIKNSKEHO KONCILU GAUDIUM ET SPES CESTA K DIALGU SVEDOM SO SVETOM

Ivan Ktny

KTNY, I.: Conscience the Inalienable Sanctuary of Man the First Vicar of Christ II : Fifty Years of a Pastroral Constitution of the Second Vatican Council Gaudium et spes a Way to Dialogue of Consciences with the World. Teologick asopis, XIII, 2015, 2, s. 5 21.There was claimed that the issues of mans moral conscience and freedom cooperate inalienably with his pure human acts in the first part. The formal purity of his actions is not always fulfilled. It might be influenced by many factors. We are aware of this fact from several documents of Magisterium. It admits that a man can have problems and difficulties in a certain sphere on his way of life. The affecting factors can also be dis-played in the most serious personal and social matters. Also, they can be visible in the sacramentary aspect of life. Subsequently, there were re-discovered the most important formulations relating to conscience from the chosen documents of the Second Vatican Council. But the main goal of the treatise is an analysis of the pastoral constitution Gaudium et spes, No. 16, while taking account of the works of contemporary authors. Then the issues might be used for more important continuity in a narrower and broader perspective. The significance of knowledge of the issues is extremly important because not only some theologians refer to the concept of conscience in Gaudium et spes, but also some other documents do so. In the second part, dealing with the issue which is considered to be one of the key stones of spiritual and moral renewal, the author intends to take a stand on it in a structural representation in the aspect of discernment of the individual principal facts. A man, as an acting subject, is able to pervade to his own spectrum of authenticity and its veritification with the others on the basis of a threefold aspect of personal, social and religional dimension in the light of the signs of time. Our attention is focused on the discernment of two aspects of moral conscience and on their dignity in erroneous conscience in the pastoral constitution Gaudium et spes, No. 16: a moral imperative and truth, an appeal to dialogue and specifics of love. Keywords: conscience, imperatives, Council, the sanctuary of a man, relationality, love

V predchdzajcej, prvej asti tdie (uverejnenej v Teologickom asopi-se, ro. XIII, 2015, . 1) sme priblili oakvanie a tbu J. Bonnyho, aby sa nleitejie uplatnilo v praxi uenie Druhho vatiknskeho koncilu o svedo-

6 TEOLOGICK ASOPIS XIII/2015/2

m v Gaudium et spes.1 alej sme na jednej strane v dsledku pecifickho zamerania sa na svedomie loveka v dogmatickej kontitcii Lumen gentium, v deklarcii o nboenskej slobode Dignitatis humanae, v dekrte o laickom apotolte Apostolicam actuositatem, kontatovali, e v nich obsiahnut vy-jadrenia o svedom s vemi dleit tak pre pekulatvne nahliadanie, ako aj pre praktick ivot v slade s morlnym svedomm. Teda i pre interpretciu konceptu svedomia, ktor sa nachdza v pastorlnej kontitcii Gaudium et spes, . 16. Na druhej strane, kee koncilov otcovia vnmaj loveka v jeho integrite, s telom a duou, so srdcom a svedomm, s rozumom a vou2, spolu so pecifikami shrnnej antropolgie, ktor sa nachdza v prvej kapitole kon-titcie Gaudium et spes, dali interpretan k k celej kontitcii.

Pokia ide o Gaudium et spes . 16, na jednej strane sme naznaili zjavn vzah svedomia ku transcendentnu, poukzali sme na potrebu nleite pertrakto-va dstojnos morlneho svedomia, morlny imperatv, ako aj vzvu k dialgu, a predovetkm spovajci rozmer lsky. Na druhej strane sme naznaili, s odvo-lanm sa na A. Fumagalliho, prtomnos dvoch rozlinch koncepci morlneho svedomia,3 ktor sa nachdzaj v danom texte. Prtomnos tchto dvoch mode-lov i koncepci spojench do jednho celku je zrejme dsledkom dvoch prdov prtomnch na Druhom vatiknskom koncile tradicionlneho a inovatvne-ho.4 Jeden chcel zviaza svedomie s poslunosou zkonu, druh s primnosou osoby.5 alej sa budeme nimi zaobera, pokladajc ich vak za dva aspekty v kon-

1 Porov. BONNY, J.: I vescovi, le domande e le attese : Cosa mi aspetto dal Sinodo? In: Il Regno Documenti, ro. 59, 2014, . 17 (s. 547561), s. 550551.

2 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 3.

3 FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale. Brescia : Queriniana, 2012, s. 275.

4 Porov. RATZINGER, J. BENEDETTO XVI.: Lelogio della coscienza : La verit interogga il cuore. 2. vyd. Siena : Edizioni Cantagalli, 2009, s. 5.

5 Porov. ZUCCARO, C.: Morale fondamentale. Bologna : Edizioni Dehoniane, 1994, s. 229. Dva odlin prdy myslenia i postoja, ktor sa prejavili aj na Koncile, zrejme neskr vystili do problematiky, ktor naznail J. Ratzinger v devdesiatych rokov minulho storoia, ke poukzal na otzku svedomia, ktor sa najm v oblasti katolckej morlnej teolgie stala jadrom morlky a jej poznania. Tto diskusia prebiehala v okruhu konceptov slobody, normy, autonmie, heteronmie, autodetermincie (sebaurenia) a urenia prostrednctvom vonkajej autority (podriadenia sa jej). Svedomie bolo predstaven ako pevnos i bata slobody pred limitovanm bytia (existencie) uloenho autoritou. V tomto kontexte sa stavaj proti sebe dve koncepcie ponmania katolckosti. Na jednej strane mme inovovan porozumenie jej podstaty, ktor, vychdzajc zo zkladu slobody, odvodzuje kresansk vieru ako princp slobody; a na druhej strane prekonan, predkoncilov model, ktor podriauje kresansk existenciu autorite, ktor normatvne riadi ivot a do najintmnejch sfr a tak had spsob, ako udriava moc kontrolou nad umi. Tak sa morlka svedomia a morlka autority zdaj ako dva protichodn modely, ktor s navzjom nekompatibiln. Porov. RATZINGER, J.: Coscienza e verit.

7IVAN KTNY

cepcii morlneho svedomia Druhho vatiknskeho koncilu. Bude ns zaujma aj to, i a ako je v tchto dvoch aspektoch interpretovaten dstojnos mliaceho sa svedomia, ak by boli koncepciami morlneho svedomia.

FUNKCIONLNY ASPEKT SVEDOMIA

V prvej asti Gaudium et spes, . 16, je koncepcia morlneho svedomia vyjadren takto:

V hlbinch svedomia lovek odkrva zkon, ktor si on sm nedva, ale je povinn ho poslcha. Jeho hlas ho neprestajne vyzva, aby miloval a konal dobro a vyhbal sa zlu; a ke treba, zaznieva mu v hbke srdca: Toto rob, tamtoho sa varuj! lovek m toti v srdci Bohom vpsan zkon a prve v po-slunosti tomuto zkonu sa prejavuje jeho dstojnos a poda neho bude aj sden.

V takto formulovanom texte sa evidentne javia rty legalistickej koncep-cie morlneho svedomia, ktor dva do popredia zkon, ktor lovek odkrva v nemeratenosti svedomia. V takejto prezentcii sa svedomie pecificky dva do funkcie sluby zkonu.6 Tto koncepciu teda mono nazva funkcionlnou.7 Zkon, ktor lovek odkrva v hlbinch8 svedomia a ktor je povinn posl-cha, je Bo zkon. Mieni sa tu evidentne Bo zkon s jasnm zdraznenm imperatvnosti. Hoci tradin uenie tu explicitne identifikuje prirodzen z-kon, Druh vatiknsky koncil nepouil pojem prirodzen zkon. Postoj Kon-cilu9 sa jav koncepne logick a prezierav, nielen v svislostiach s obsahom dekrtu Unitatis redintegratio, ale aj v irom kontexte ekumenickho diania10 a oakvania jednoty, ktor prisbil Kristus.

In: BORGONOVO, G. (ed.): La coscienza. Citt del Vaticano : Libreria Editrice Vaticana, 1996, s. 17; BENEDIKT XVI. RATZINGER, J.: Zasiahnut neviditenm. Trnava : Dobr kniha, 2006, s. 7980.

6 Porov. FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 275.7 Podobne sa jav aj text v koncilovej deklarcii o nboenskej slobode v Dignitatis humanae:

Prkazy Boieho zkona lovek vnma a poznva svojm svedomm, ktorho sa mus verne prida v kadej innosti, aby dosiahol svoj cie. a tm je Boh. (DRUH VATIKNSKY KONCIL: Deklarcia Dignitatis humanae. In: Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 3.)

8 V predchdzajcom preklade Dokumentov Druhho vatiknskeho koncilu (Rm 1968) bol pouit pojem v hbkach. Taliansky preklad v danej stati nenaznauje hlbiny, ale intimitu svedomia.

9 Druh vatiknsky koncil sa vyhbal vo svojich vyjadreniach pouva pojmy ako prirodzen zkon i prirodzen prvo. Porov. CAMPANINI, G.: Costituzione pastorale sulla Chiesa nel mondo contemporaneo Gaudium et spes. Casale Monferrato : Piemme, 1986, s. 4445; VIDAL, M. G.: Nuova morale fondamentale : La dimora teologica delletica. Bologna : Edizioni Dehoniane, 2004, s. 675.

10 Ve nielen teolgiu, ale aj in disciplny je potrebn predna aj z ekumenickho hadiska,


V druhej vete pertraktovanho textu je mon postrehn dva aspekty hla-su toho zkona, ktor lovek odkrva vo svedom, dva aspekty imperatvnosti: a) na jednej strane ide o t najveobecnejiu a zkladn imperatvnos, ktor loveka neprestajne vyzva, aby miloval a konal dobro a vyhbal sa zlu11, m ho inpiruje a aj povzbudzuje, aby cel svoje bytie angaoval pre dobro a Dob-ro; b) na druhej strane, ak treba, zaznieva mu v srdci: Toto rob, tamtoho sa varuj!12 Tento dvojaspektov hlas zkona vyjadruje pecifick sptos. Tieto dva aspekty s toti tak zko medzi sebou spojen, e ich nemono nielen oddeova, ale ich nemono ani spoji do jednho. V prvom prpade kona dobro a vyhba sa zlu lovek d hodnotu celmu svojmu ivotu. Ide o prija-tie predmetu zkladnej voby. V druhom prpade ide o hodnotu v pecifickom zosobnen konkrtneho aktu13 duchovnho subjektu na vntornej alebo aj na vonkajej rovine.

V texte sa ete spresujc uvdza, e lovek m v srdci Bohom vpsan zkon a prve v poslunosti tomuto zkonu sa prejavuje jeho dstojnos a po-da neho bude aj sden14. V prvej asti Gaudium et spes . 16 je viacnsobne kladen draz tak na poslunos zkonu, ako aj na imperatvnos. Do pecifika imperatvnosti lovek na jednej strane prenik poznvajc seba15 a zskavanm sksenosti s hlbinou svojho vntra. Tto imperatvnos, kee sa vynra z hb-ky osoby, nelimituje jej slobodu, pretoe t stle zostva vynikajcim znakom Boieho obrazu v loveku (...). Dstojnos loveka si vyaduje, aby konal poda vedomej a slobodnej voby, ie pohnan a veden osobnm presvedenm, a nie pod vplyvom slepho vntornho popudu alebo z isto vonkajieho do-ntenia16.

Funkcionlny model17 svedomia, ktor bol v obdob pred Koncilom pr-tomn v teologicko-morlnej vzii,18 bol Druhm vatiknskym koncilom, nasle-

aby oraz vernejie zodpovedali skutonmu stavu vec (DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dekrt Unitatis redintegratio. In: Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 10).

11 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Kontitcia Gaudium et spes, . 16.12 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Kontitcia Gaudium et spes, . 16.13 Porov. MAJORANO, S.: La coscienza : Per una lettura cristiana. Cinisello Balsamo : San

Paolo, 1994, s. 110.14 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Kontitcia Gaudium et spes, . 16.15 U na architrve chrmu v Delfch bola vyryt vzva: Poznaj seba samho ako svedectvo

zkladnej pravdy. Tto mus prija ako minimlne pravidlo kad lovek, ktor sa chce odliova od ostatnho tvorstva a kvalifikova sa ako lovek prve tm, e pozn sm seba. (JN PAVOL II.: Encyklika Fides et ratio. Bratislava : Don Bosco, 1998, . 1.)

16 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Kontitcia Gaudium et spes, . 17.17 Je potrebn nleite rozliova medzi pojmamami model a aspekt.18 Tento predkoncilov model bol, ako je znme, sasou kazuistickej terie morlky, ktor

pretrvvala poas niekokch storo, a do obdobia Druhho vatiknskeho koncilu.

9IVAN KTNY

dujcou asou formulcie textu morlneho svedomia v Gaudium et spes . 16, rozhodne prekonan.19 Dosveduje to aj koncept prezentovanej antropolgie, v strede ktorej sa nachdza prve 16. lnok. No napriek tomu sa zd, e je v znanej miere sprtomovan v druhej kapitole encykliky Veritatis splendor.20

VZAHOV ASPEKT SVEDOMIA A RELACIONLNOS V LSKE

Poda B. Hringa, kto d na prv miesto zkon a morlnu povinnos a iba na druhom mieste pouke na Kristovu milos, prekrca spravodliv poriadok a ohrozuje autentickos kresanskho svedomia. ivot v Kristovi znamen by priahovan k nemu a k Otcovi skrze Ducha, znamen vloi sa do ivota, ktor je chvlou a vzdvanm vaky. Milos a viera s na prvom mieste21.

Kazuistika mala na dobu svojho vzniku pozitva, ale aj svoje limity. Prakticky si nrokovala predvda v okruhu predeterminovanej morlnej normy vetky mon a predstaviten prpady. Vlastne v istom zmysle umoovala, spsobovala: a) ist druh etickho infantilizmu, chcejc njs pekn a jasn rieenie pre kad, akokovek zloit, situciu; b) ospravedlovala etick minimalizmus; c) vyzdvihovala skutok ako tak, skutok sm osebe, odhliadajc od pecifk duevnej dispozcie v postoji osoby; d) ochudobovala eticko-morlny horizont, s exkluzvnou pozornosou sa zameriavala na problematiku pod zornm uhlom platnho a neplatnho, dovolenosti a nedovolenosti. Vymedzen uplatnenie podstaty etickch a morlnych princpov na banlnu kazuistiku bolo u evidentne prekonan, o vlastne potvrdil aj Druh vatiknsky koncil svojm postojom. Kazuistick metda nebola schopn nleite obsiahnu a vyjadri morlne posolstvo evanjelia. A predsa kresansk morlka neme nekls na prv miesto lsku. Porov. LORENZETTI, L.: La morale. Cinisello Balsamo : Edizioni San Paolo, 1988, s. 197200.

19 Porov. ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale. Brescia : Queriniana, 2013, s. 233. Bez preexponovania mono poznamena, e kazuistick koncepcia uchopenia morlky, v konenom dsledku, akoby podsvala morlku bez svedomia. Porov. MAJORANO, S.: Coscienza e verit morale nel Vaticano II. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone. Roma : Editiones Academiae Alphonsianae, 1987, s. 260.

20 Porov. JN PAVOL II.: Encyklika Veritatis splendor. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1994, . 5464. Prirodzen zkon vyhlasuje objektvne a univerzlne poiadavky mravnho dobra vo veobecnosti, svedomie aplikuje zkon na jednotliv prpady a stva sa pre loveka vntornm prkazom, akousi vzvou kona dobro v konkrtnej situcii. Tak svedomie vo svetle prirodzenho zkona vyjadruje mravn povinnos: je to sudok nabdajci loveka vykona to, o poda svedomia poznva ako dobro, ktor mu bolo zveren tu a teraz. Trval charakter zkona a povinnosti sa neru, ale skr predklad, ke rozum uruje ich aplikovanie v konkrtnej a prtomnej situcii. (JN PAVOL II.: Encyklika Veritatis splendor, . 59.)

21 HRING, B.: Liberi e fedeli in Cristo : Teologia morale per preti e laici-1. Cinisello Balsamo : Edizioni Paoline, 1987, s. 299300. Porov. TETTAMANZI, D.: Verit e libert : Temi e prospettive di morale cristiana. Casale Monferrato : Piemme, 1993, s. 292. Nie ste pod zkonom, ale pod milosou. (Rim 6,14) Nepripodobujte sa tomuto svetu, ale premete sa obnovou zmania, aby ste vedeli rozozna, o je Boia va, o je dobr, mil a dokonal. (Rim 12,2)


V pastorlnej kontitcii Gaudium et spes . 16 sa alej za funkcionlnym aspektom svedomia nachdza mimoriadne dleit vyjadrenie:

Svedomie je najskrytejm jadrom a svtyou loveka, kde je sm s Bohom, ktorho hlas sa ozva v jeho vntri. Pomocou svedomia lovek obdivuhod-nm spsobom poznva zkon, ktor nachdza svoje naplnenie v lske k Bo-hu a blnemu.22

V prvej asti tejto formulcie je vyjadren vzahov koncepcia morlneho svedomia svedomie vo vzahu k Bohu. Tto formulcia svedomia zodpoved vzii svedomia, ako ju vyjadril Pius XII. Prve jej obsahom sa prekonal reduk-n model morlneho svedomia.23 V pecifiku tejto formulcie s na jednej strane zastpen slov z rozhlasovho posolstva ppea Pia XII.24 obsahujce mystick a spiritulne25 rty opisu svedomia, na druhej strane, v takto vyjad-renom opise sa svedomie jav ako locus theologicus,26 v ktorom je skutonos Boej milosti rozpoznan a spontnne prijat27, v ktorom je lovek sm s Bo-hom. Nie vak sm z dvodu osamelosti, autonmie i subjektivizmu.28 Toto jeho sm s Bohom vyjadruje hlbok intmnos vntornho vzahu s jeho dynamikou interiorizcie.29 V tomto locus intimitatis sa u zakusuje a zava vzah, ktor sa prejavuje ako znovu volanie a oslovenie30 Bohom, saby dialg. Videnie i pecifick vnmanie a zaksenie Boha, ako naznauje K. Demmer, odvolvajc sa na patristiku, sa zana u v ase.31 Poda D. Tettamanziho, vo svedom sa vytvra osobn vzah, v ktorom Boh tajomne aktualizuje intmny a skryt dialg s lovekom v samote32. Ak je enigmatick prtomnos Boha vo svedom kadho loveka jedinen a neporovnaten, potom vo svtyni svedo-mia vz neopakovaten originlnos charakterizujca kad udsk osobu.33

22 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16.23 Porov. TESTA, L.: La questione della coscienza erronea : Indagine storica e ripresa critica del

problema della sua autorit. Milano : Glossa, 2006, s. 221.24 Porov. PIUS XII.: Rozhlasov posolstvo o sprvnom stvrovan kresanskho svedomia

u mladch, 23. marca 1952. In: Acta Apostolice Sedis, 44, 195, s. 271. V pozad tohto posolstva vz zaujatie postoja ku vtedajej novej morlke a k situanej etike. Porov. TETTAMANZI, D.: Verit e libert : Temi e prospettive di morale cristiana, s. 282.

25 Porov. ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale, s. 234.26 Porov. AUGUSTN, A.: Vyznania. Bratislava : L, 1997, s. 79 (III, 6).27 DEMMER, K.: Fondamenti di etica teologica. Assisi : Cittadella Editrice, 2004, s. 254.28 Porov. PARISI, F.: Il valore della coscienza e dellesperienza morale. Bari : Levante, 2003,

s. 57.29 Porov. KTNY, I.: Bytostn dimenzia svedomia loveka. Rm; Bratislava; Nitra : Istituto

Slovacco; RK CMBF Univerzity Komenskho, 2001, s. 45.30 Porov. PARISI, F.: Il valore della coscienza e dellesperienza morale, s. 57.31 Porov. DEMMER, K.: Fondamenti di etica teologica, s. 254.32 TETTAMANZI, D.: Verit e libert : Temi e prospettive di morale cristiana, s. 282.33 Porov. TETTAMANZI, D.: Verit e libert : Temi e prospettive di morale cristiana, s. 282.

11IVAN KTNY

Druh vatiknsky koncil vo svojej vzii, uznajc ontick sdrnos sve-domia, evidentne inklinoval k integrlno-integrujcej vzii. Teda, ako vysvit i z predchdzajcich mylienok, v nijakom prpade nejde iba o individulnu reflexiu morlneho poriadku, ani o jednoduch sudok funkcionlny i apli-kan na uplatnenie morlnej normy.34 Koncilov otcovia, ke pecifikuj mo-rlne svedomie ako najskrytejie jadro a svtyu loveka, kde je sm s Bohom a Bo hlas sa ozva v jeho vntri,35 vlastne poukazuj na loveka ako na vrchol stvorenstva s tou nemeratenou vntornosou, ktorou transcenduje, presa-huje vesmr.36 S. Majorano vid svedomie ako transcendentnos osoby. Poda neho Druh vatiknsky koncil v Gaudium et spes . 16 zdrazuje dialogick vntornos, ktor vyzrieva v objaven a v sksenosti morlnej imperatvnosti. Touto sa dostva a k tomu, o je potrebn urobi hic et nunc tu a teraz. Ne-jde o jednostranne kategorilnu imperatvnos alebo iba o posledn praktick sudok. Imperatvnos zachyten svedomm je niem hlbm a totlnejm, viac vyadujcim: je to vlastne sama osoba zakusujca sa ako imperatvnos. V takejto prizme svedomie je nutnos, nrok, vzva a poiadavka rozhodn o sebe samom. Je rozhodnutm o samotnom byt v jeho realizcii, o byt, ktor je participciou. A nato je sksenos kategorilnou imperatvnosou.37

V prospech takejto vzie je na jednej strane u akt Stvoritea, ktor povedal: urobme loveka na n obraz a poda naej podoby (Gn 1,26). Koncil expli-citne uvdza: Svt psmo ns u, e lovek je stvoren na Bo obraz, e je schopn pozna a milova svojho Stvoritea, ktor ho ustanovil za pna vetk-ho pozemskho stvorenstva, aby ho spravoval a slil si nm na Boiu slvu.38 Na druhej strane, nosn vyjadrenie, e svedomie ako najskrytejie a najtajom-nejie jadro je aj svtyou loveka, kde je sm s Bohom,39 je nleitejie inter-pretovan vstinm vyjadrenm v Gaudium et spes . 14, kde sa pertraktuje kontitutvnos loveka. Tento svojou interioritou presahuje vesmr a dostva sa do svojich hbok, do hlbn svojej vntornosti, vrtiac sa do seba, kde ho ak Boh, skmajci srdcia, a kde pred Boou tvrou osobne rozhoduje o svo-jom osude40.

34 Porov. MAJORANO, S.: Coscienza e verit morale nel Vaticano II. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone, s. 268; DEMMER, K.: Fondamenti di etica teologica, s. 249250.

35 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16.36 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 14.37 Porov. MAJORANO, S.: Coscienza e verit morale nel Vaticano II. In: NALEPA, M.,

KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone, s. 268269.

38 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 12.39 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16.40 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 14.


V texte Gaudium et spes . 14 je pouit pojem srdce. Jeho nleit inter-pretcia je mimoriadne dleit najm pre autentick praktick ivot. Tento pojem sa navye nachdza i v hlavnom prikzan lsky: Milova bude Pna, svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou mysou! (...) Milova bude svojho blneho ako seba samho! (Mt 22,37-39) Kee biblick koncept srdca prezentuje najvntornejie centrum loveka41, teda s v om integrovan vetky konvergencie jedinenosti subjektu, ide o partikulr-nu impostciu, v ktorej sa zakusuje integrita osoby. V biblickom koncepte srdca lovek nescudzitene zskava sksenos vzahu s Bohom, ktor je poznvan ako Stvorite a Otec, prame a naplnenie ivota a spsy a otvoren konkrtna lska k loveku42.

S formulciou vzahovho aspektu, ktor sme pertraktovali, pecificky s-vis a sin obsah textu vyjadrujci najautentickej zklad a impulz vzahovej relacionlnosti lsky pre morlne konanie loveka v prizme nosti: Pomocou svedomia lovek obdivuhodnm spsobom poznva zkon, ktor nachdza svoje naplnenie v lske k Bohu a blnemu.43

Tmto vyjadrenm dal Druh vatiknsky koncil lsku k Bohu a k blnemu do novej a plnej perspektvy s obsahom svedomia. Dvodiac textami Mt 22,37-40 a Gal 5,14, pecifikum lsky u nie je prezentovan v rozmere vzahu k prirodzen-mu zkonu, ale ako obsah svedomia44.

V svislosti s danm vyjadrenm na jednej strane mono aspo v stru-nosti poukza na pecifikum podstaty lsky a na druhej strane na koncept naplnenia zkona lsky.

Pokia ide o pecifikum podstaty lsky, Koncil jej venoval priestor napr-klad v Lumen gentium, kde sstredil viacer biblick vyjadrenia: Boh je lska; a kto ostva v lske, ostva v Bohu a Boh ostva v om (1 Jn 4,16) Boia lska je rozliata v naich srdciach skrze Ducha Svtho, ktorho sme dostali. (Rim 5,5) Teda, ako sa uvdza, prvm a najpotrebnejm darom je lska, kto-rou milujeme Boha nadovetko a blneho z lsky k Bohu. Aby lska naozaj rstla v dui ako dobr semeno a prinala ovocie, kad veriaci m s radosou

41 DEMMER, K.: Fondamenti di etica teologica, s. 252.42 PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ: Kompendium socilnej nuky

Cirkvi. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 40. Vzhadom na biblick pojem srdca mono odporui do pozornosti jeho interpretciu v tdii: STEFANI, P.: Con tutto il cuore : Lirrisolta ambiguit della condizione umana. In: Il Regno Attualit, ro. 59, 2014, . 14, s. 509510.

43 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16. Pre dleitos textu uvdzame aj latinsk originl: Conscientia modo mirabili illa lex innotescit, quae in Dei et proximi dilectione adimpletur. (Gaudium et spes, 16. In: Enchiridion Vaticanum 1. 13. vyd. Bologna : Edizioni Dehoniane, 1985.)

44 FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 278.

13IVAN KTNY

pova Boie slovo a pomocou Boej milosti uskutoova Boiu vu (...) a cvii) sa vo vetkch nostiach. Toti lska ako spojivo dokonalosti a splne-nie zkona (porov. Kol 3,14; Rim 13,10) riadi vetky prostriedky posvcovania, stvruje ich a privdza k cieu. Preto prav Kristov uenk sa vyznauje tak lskou k Bohu, ako aj k blnemu45. Na prikzan lsky k Bohu a k blnemu46 spova cel zkon a Proroci (Mt 22,40). Vo vzahovej koncepcii svedomia tvor lska k Bohu a blnemu zklad pre dialogick rozmer v morlnej oblasti.

Pokia ide o naplnenie zkona lsky, v texte Gaudium et spes . 16 je vyjadre-n pecifikum zkona, ktor nachdza svoje naplnenie v lske k Bohu a k blne-mu. Ak by sme vak pojem naplnenie (adimpletur)47, s odvolanm sa na profesora D. Caponeho48, preloili vznamovo v svislosti s predmetovou strnkou zkona lsky, ako spova49, potom by lovek pomocou svedomia obdivuhodnm spso-bom poznval zkon, ktor spova v lske k Bohu a blnemu.

Tmto dvojakm prekladom slovesa adimpletur mono na jednej strane poukza na vznamn odlitenos dvoch aspektov rozline siniacich s ls-kou, na druhej strane naznai pecifick sinnos so vzahovm konceptom svedomia. a) Pri pouit pojmu spova, poda nho nahliadania, mono vy-jadri i prvotn impulz Darcu lsky v dialogickom rozmere, ktor sa prejav skr-ze Krista v Duchu Svtom. Nboensky veriaci lovek, kresan, sa vo svetle sve-

45 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dogmatick kontitcia Lumen gentium. In: Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 42.

46 Nikto nem viu lsku ako ten, kto polo svoj ivot za svojich priateov. (Jn 15,13)47 V latinskom originli je pouit pojem adimpletur, nachdzajci sa v spomenutom slovnom

spojen, teda nachdza svoje naplnenie. Text slovenskho prekladu z roku 1968 vyjadril pojem adimpletur slovnm spojenm sa spa. Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes. In: Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu I : Kontitcie. Rm : Slovensk stav sv. Cyrila a Metoda, 1968, . 16. Podobne takto znenie nachdzame aj v talianskom preklade: trova il suo compimento v preklade nachdza svoje naplnenie.

48 Domenico Capone pri formulovan definitvneho textu v Gaudium et spes . 16 prznane prispel k substancilnemu uchopeniu problematiky. Porov. HRING, B.: La legge naturale nella luce della legge di Cristo. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone. Roma : Editiones Academiae Alphonsianae, 1987, s. 286. Sumrne zhrnutie tvorivej innosti D. Caponeho: MAJORANO, S.: D. Capone bibliografia. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone. Roma : Editiones Academiae Alphonsianae, 1987, s. 1522. Porov. TESTA, L.: La questione della coscienza erronea : Indagine storica e ripresa critica del problema della sua autorit, s. 203206.

49 Profesor D. Capone, rieiac tto otzku v jednej so svojich tdi, latinsk pojem adimpletur preloil ako consistere. Porov. CAPONE, D.: Antropologia, Coscienza e Personalit. In: Studia Moralia, 1966, . 4 (s. 73113), s. 108; MAJORANO, S.: Coscienza e verit morale nel Vaticano II. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone, s. 270271; FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 278. Taliansky pojem consistere by sme preloili ako ma vlastn zklad (fundament), teda spova.


domia vnra, vhlbuje do tajomstva tejto kreatvnej lsky a je ou priahovan a motivovan ku konaniu morlneho dobra v prizme nosti. Tmto konanm sa vleuje do vzahovho konceptu svedomia. b) Pri pouit pojmu napa sa vak do popredia dostva draz na napanie zkona lovekom (hoci zkona lsky k Bohu a blnemu). V takomto vysvetlen obsahu slovesa sa konanie mo-rlneho dobra zaleuje skr do funkcionlneho modelu svedomia.

RECIPRONOS SVEDOMIA V DIALGU A SPRVNE SVEDOMIE

V prvej asti pertraktovania problematiky sme kontatovali, e jednotli-v vyhlsenia Druhho vatiknskeho koncilu o svedom, najm v dogmatickej kontitcii Lumen gentium, i v deklarcii o nboenskej slobode Dignitatis humanae a v dekrte o laickom apotolte Apostolicam actuositatem s vemi dleit nielen pre pekulatvne nahliadanie na problematiku, ale aj v kontex-te praktickho ivota rozvjanho v slade s morlnym svedomm. V Lumen gentium, v svislosti s harmonizciu prv a povinnost veriacich vyplvajcich tak z puta s Cirkvou, ako aj s udskou rodinou, Koncil potvrdil, e kad veriaci jednotlivec aktvne zaangaovan v zdokonaovan asnho poriadku duchom evanjelia sa m da vies kresanskm svedomm50. V dekrte o apotolte laikov Apostolicam actuositatem sa u draznejie vyzdvihuje nutnos osobn-ho kresanskho svedomia. Laik, ktor je zrove veriacim i obanom, m sa da v jednom i druhom poriadku neprestajne vies jedine svojm kresanskm svedomm.51 V pastorlnej kontitcie Gaudium et spes Koncil povzbudzuje kresanov vzia na seba patrin zodpovednos pri hadan konkrtneho rie-enia, a to neraz v zloitch situcich, avak vo svetle kresanskej mdrosti a zamerajc pozornos aj na uenie Magistria.52

V kontexte Gaudium et spes . 16 morlne svedomie je najskrytejm jad-rom a svtyou loveka, kde je sm s Bohom53, je tm hermeneuticky privile-govanm miestom, kde uvedomenie si seba a uvedomenie si Boha s nerozlu-itene spojen.54 Teda lovek ako subjekt morlneho svedomia, v interiorizcii vzahu ku Stvoriteovi vo svetle stvorenia na Bo obraz a vo zvntornen daru

50 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dogmatick kontitcia Lumen gentium, . 36.51 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dekrt Apostolicam actuositatem. In: Dokumenty

Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008, . 5.52 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 43.

V slovenskom preklade je draz posunut na Magistrium, avak latinsk znenie tohto textu jednoznane kladie draz na uenie Magistria ad doctrinam Magisterii (porov. Gaudium et spes, 43. In: Enchiridion Vaticanum 1. 13. vyd. Bologna : Edizioni Dehoniane, 1985).

53 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Kontitcia Gaudium et spes, . 16.54 Porov. DEMMER, K.: Fondamenti di etica teologica, s. 248; JN PAVOL II.: Encyklika

Veritatis splendor, . 58.

15IVAN KTNY

lsky skrze Krista v Duchu Svtom, je pozvan dotvra stvoren svet, o zko svis so socilnym aspektom, ktor je akoby zrkadlom pre plnie vyjadrenie a prejavenie sa morlneho svedomia a vzahovosti konajceho subjektu. Toto naznauje aj nasledujci text Gaudium et spes . 16:

Vernos svedomiu spja kresanov s ostatnmi umi, aby hadali pravdu a pravdivo rieili mnoh mravn problmy vznikajce v ivote jednotlivcov i v spoloenskom ivote. m viac teda prevlda sprvne svedomie, tm viac sa jednotliv osoby a spoloenstv vzdvaj slepej svojvle a usiluj sa riadi objektvnymi normami mravnosti.

V danom texte je svedomie predstaven ako unifikan prvok. Ak je teda svedomie unifikanm prvkom nielen medzi kresanmi a nie kresanmi, teda medzi nimi a vetkmi ostatnmi umi, tak to plat navzjom aj medzi kres-anmi. V tomto druhom prpade vinou u samo kresansk chpanie sku-tonosti, i v kontexte okolnost, usmern kresanov k uritmu rieeniu. Lene neraz sa prve medzi nimi stva, e vzhadom na konkrtnu vec, hoci veden primnosou a odvolvajc sa na evanjelium a svedomie, sdia o tej istej veci rozline. V takchto situcich Koncil na jednej strane vystrha, e nikto nie je oprvnen odvolva sa na autoritu Cirkvi striktne iba v prospech svojej mien-ky, na druhej strane povzbudzuje k rieeniu problmu nielen primnm dial-gom, ale aj vo vzjomnej lske. Zdrazuje nutnos dba na veobecn dobro.55

Pokia ide o svedomie ako unifikan a dialogick prvok medzi kresanmi a nie kresanmi v horizontlno-interpersonlnej rovine, nie je pln zhoda o monosti takho dialgu. No Koncil napriek tomu vstine dva do svisu vernos svedomia dialogickmu hadaniu pravdy56 a pravdiv rieenie mravno--morlnych problmov tak v ivote jednotlivca, ako aj spolonosti.57 V koncilo-vom vyjadren je potvrden reciprocita, teda vzjomnos svedom. Tto vzjom-nos je kovm konceptom humanistickej a personalistickej antropolgie. Repektovanie svedomia blneho je podmienkou sine qua non pre repekto-vanie vlastnho svedomia.58

55 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 43.56 Predsa Cirkev ako tak potrebuje inch ud, potrebuje svet. B. Hring v svislosti odvolan

sa na Gaudium et spes . 44 uviedol: Meme drasticky poveda: Cirkev nem monopol pravdy. Porov. HRING, B.: La legge naturale nella luce della legge di Cristo. In: NALEPA, M., KENNEDY, T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone, s. 289. S odstupom asu v kontexte interpretcie vzjomnosti svedom v sinnosti s Gaudium et spes . 16 uviedol, e v skutonosti stojme pred explicitnm zrieknutm sa kadho postoja monopolia. Porov. HRING, B.: Libert delle coscienze nella Chiesa e per la Chiesa. In: MADONIA, N. (ed.): La libert nella Chiesa. Bologna : Edizioni Dehoniane, 1992 (s. 201218), s. 216.

57 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16.58 HRING, B.: La legge naturale nella luce della legge di Cristo. In: NALEPA, M., KENNEDY,


Ak sa nleite chpu pecifik morlneho svedomia, potom sa svedo-mia jednotlivcov nezameriavaj iba na pravdu, ale konverguj aj ku spolo-enstvu59. lovek ako osoba je toti vo svojej najhlbej prirodzenosti spolo-enskm tvorom a bez vzahov s inmi neme i ani rozvja svoje vlohy60. V takej vzjomnosti vzahu jednotlivci navzjom zskavaj dialogicky kreatvnu sksenos, ktorej vchodiskov bod me by vnman ako pecifikum vzahu, ktor spova v lske k Bohu a blnemu,61 ako impulz Kristovho zkona (Gal 6,2),62 ako aspekt Ducha a milosti, alebo ako impulz zkona, ktor sa od-krva v hlbinch svedomia.

V kontexte vzjomnosti svedom sa do popredia dostva sloboda svedo-mia. V tejto svislosti mono poukza na autentick lsku prijat od Krista a optovan jeho nasledovatemi. Tto lska premha serviln strach, prekon-vertovanm pretvra motivciu zaloen na strachu z trestu na sprvnu mieru kompenzanej ndeje, integrujc toto vetko do vanej lsky, a tak zaruuje slobodu svedomia, ktor sa slobodne a s radosou angauje pre Boie krov-stvo, krovstvo lsky, spravodlivosti a pokoja. Jei prisbil a zoslal veriacim svojho Ducha, ktor obnov srdcia (svedomia). Kto vierou a oddanm sa Kris-tovi prijme jeho slovo a jeho lsku, toho svedomie bude ist, slobodn a kre-atvne. Srdce naplnen slovom a lskou Jeia Krista sa stva, takpovediac, dynamicky plodnm zdrojom. Veriaci obohaten z vntra Jeiovho srdca a Du-chom Svtm, ktorho im on dal, ij reciprocitu vzjomnos srdca. Tto veriaci ij reciprocitu svedomia nie iba s Kristom, ale aj medzi sebou. ist svedomie ist srdce ahko objav dobro v inch a pomha im objavi v nich samch Impulz impulzov.63

Pokia ide o sprvne svedomie (conscientia recta), je potrebn pozname-na, e pre nleit interpretciu je potrebn charizma rozvnosti a schop-nos rozliovania a odliovania. V texte Gaudium et spes . 16 je pouit v-raz conscientia recta v perspektve silia o riadenie sa objektvnymi normami mravnosti a morlnosti.64 V tomto kontexte, ako uvdza B. Hring, sa urite nenara na normy autoritatvne uloen zvonku alebo na normy udskch

T. (ed.): La coscienza morale oggi. Omaggio al prof. Domenico Capone, s. 287.59 GNTHR, A.: Chiamata e risposta : Una nuova teologia morale. Vol. 1: Morale generale.

4. vyd. Alba : Edizioni Paoline, 1982, s. 395. Porov. HRING, B.: Liberi e fedeli in Cristo : Teologia morale per preti e laici-1, s. 268269.

60 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 12.61 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Pastorlna kontitcia Gaudium et spes, . 16.62 Neste si vzjomne bremen, a tak naplnte Kristov zkon. (Gal 6,2)63 Porov. HRING, B.: Libert delle coscienze nella Chiesa e per la Chiesa. In: MADONIA,

N. (ed.): La libert nella Chiesa, s. 202203.64 m viac teda prevlda sprvne svedomie, tm viac sa jednotliv osoby a spoloenstv

vzdvaj slepej svojvle a usiluj sa riadi objektvnymi normami mravnosti.

17IVAN KTNY

autort. Toto nielene nezniuje lohu morlnych autort, ale ju znovu uspora-duje a posiluje vo vzjomnosti svedom, vo vzjomnej sksenosti a vzjomnej reflexii. A toto vetko v spojen zkladnho zkona vpsanho do sdc lsky. Pojmom sprvne svedomie sa nemysl priamo alebo vlune na sudky svedo-mia objektvne sprvne, ale na inn pribliovanie sa k pravde. Svedomie ako tak je sprvne vtedy, ke lovek srdcom primne had pravdu a dobro a aj vyrieenie svojho morlneho problmu poda pravdy.65 Poda D. Caponeho, nie efektvnym dosiahnutm objektvnej pravdy sa vytvra sprvne svedomie, ale je to sprvne svedomie, ktor vytvra vzrastajce silie smerom k objektv-nej pravde; je to teda hodnota osoby, ktor charakterizuje svedomie a uahuje jej poznanie prirodzenosti (natura) s jej zkonmi66 .

Sprvne svedomie v kontexte vzahovho modelu morlneho svedomia je svedomie vo vzahu lsky s Bohom a blnym. Takto v lske spovajci vzah vlastne vytvra objektvnu morlku, ktor zabrni subjektu arbitrrne rozho-dova o dobre a zle.67 Dokonca, ako v svislosti s predchdzajcim vyjadrenm D. Caponeho uvdza L. Testa, z textu Gaudium et spes . 16 vyplva, e i ten, kto sa nachdza v omyle, me ma sprvne svedomie, ktor vyvja silie riadi sa objektvnymi normami68.

DSTOJNOS MORLNEHO SVEDOMIA

V kontexte vzahovho aspektu svedomia sme okrem inho uviedli, e vo svedom locus theologicus a locus intimitatis lovek zakusuje a zava jedi-nen vzah, ktor sa prejavuje ako znovu volanie a oslovenie Bohom, saby dialg.69 Vo svedom, ktor je svtyou loveka, sa kreatvne dotvra osobn vzah s Bohom, a preto v tejto svtyni vz neopakovaten originlnos charak-terizujca kad udsk osobu70 a jej dstojnos71.

65 Porov. HRING, B.: Libert delle coscienze nella Chiesa e per la Chiesa. In: MADONIA, N. (ed.): La libert nella Chiesa, s. 216217.

66 CAPONE, D.: Antropologia, Coscienza e Personalit. In: Studia Moralia, 1966, . 4 (s. 73113), s. 111. Non leffettivo raggiungimento della verit oggettiva che costituisce la coscienza retta, ma la coscienza retta che fa crescere lo sforzo verso la verit oggettiva; dunque un valore della persona che caratterizza la coscienza e le rende pi facile la conoscienza della natura con le sue leggi.

67 Porov. FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 279.68 TESTA, L.: La questione della coscienza erronea : Indagine storica e ripresa critica del

problema della sua autorit, s. 221. ...chi si trova nellerrore pu avere una coscienza retta che si sforza di conformarsi alle norme oggettive.

69 Porov. PARISI, F.: Il valore della coscienza e dellesperienza morale, s. 57.70 Porov. TETTAMANZI, D.: Verit e libert : Temi e prospettive di morale cristiana, s. 282.71 Svedomie osobitnm spsobom rozhoduje o tejto dstojnosti. (JN PAVOL II.: Encyklika

Dominum et Vivificantem. Rm : Slovensk stav svtho Cyrila a Metoda, 1988, . 43.)


Problematika dstojnosti morlneho svedomia je v Gaudium et spes . 16 predstaven v poslednej asti v svislosti s neprekonatenou nevedomosou.

No nezriedka sa stva, e svedomie sa z neprekonatenej nevedomosti mli bez toho, e by stratilo svoju dstojnos. To vak nemono poveda vtedy, ke sa lovek mlo star o hadanie pravdy a dobra a ke hriene nvyky svedomie postupne takmer zaslepia.

V teologickej praxi sa takouto nevedomosou mieni vyjadri tak forma a stupe nepoznania, tak forma a stupe omylu, za ktor konajci subjekt nenesie morlnu zodpovednos. Tto nevedomos me by neprekonaten bu fyzicky alebo morlne. Je len samozrejm, e tento rozmer nevedomosti v oblasti mravnch a morlnych hodnt nepochdza z vle. V protiklade k nej stoj prekonaten alebo zavinen nevedomos.72 Neprekonaten nevedomos i samotn takpovediac upadnutie do nevedomosti je sce zloit problematika, ale zotrvanie v tejto nevedomosti, poda C. Zuccara, vinou nie je perma-nentn.73 Takejto nevedomosti si vak lovek nie je vedom a neme sa z nej sm dosta.

Druh vatiknsky koncil sce na jednej strane vemi realisticky pripa nezriedkav myln svedomie, ktor nestrca svoju dstojnos, a vlastne znovu potvrdil as klasickej katolckej tradcie tkajcej sa sudku mylnho svedo-mia,74 na druhej strane vak dstojnos morlneho svedomia nepotvrdzuje au-tomaticky, je podmienen hadanm pravdy a dobra.

Je potrebn vynaloi silie na riadenie sa objektvnymi normami morl-nosti. Dstojnos morlneho svedomia je udraten za podmienky, e lovek, nakoko to zle od neho, had pravdu a dobro; je to i vtedy, ke sa udia usiluj riadi objektvnymi normami morlnosti, udriavajc vzah podnieten lskou k Bohu a blnemu.75 Dstojnos svedomia, ktor sa mli z neprekona-tenej nevedomosti, sa nestrca, hoci hadan pravdu ad hoc neobjav.76 Evi-dentnm prkladom pretrvvajcej dstojnosti svedomia je vyjadrenie v dog-matickej kontitcii Lumen gentium: Lebo t, ktor bez vlastnej viny nepo-

72 Porov. GNTHR, A.: Chiamata e risposta : Una nuova teologia morale. Vol. 1: Morale generale, s. 568574; ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale, s. 234.

73 Porov. ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale, s. 234.74 Porov. HRING, B.: Liberi e fedeli in Cristo : Teologia morale per preti e laici-1, s. 287.

Koncil v strunosti vyjadril uenie Cirkvi o mylnom svedom, ktor Cirkev vypracovala poas stro. Porov. JN PAVOL II.: Encyklika Veritatis splendor, . 62.

75 Porov. FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 280281.76 Ak nie je neprekonaten nevedomos zavinen, svedomie nestrca svoju dstojnos,

pretoe aj ke ns skutone neusmeruje poda objektvneho mravnho poriadku, predsa neprestva v jeho mene hovori o dobre pravdy, ktor je lovek povolan hada s primnm srdcom. (JN PAVOL II.: Encyklika Veritatis splendor, . 62.)

19IVAN KTNY

znaj Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s primnm srdcom hadaj Boha a pod vplyvom milosti sa snaia skutkami plni jeho vu, poznvan hlasom svedomia, mu dosiahnu ven spsu.77

Poda T. Rey-Mermeta, morlne svedomie nenadobda svoju dstojnos z konformity s objektvnym zkonom, ale zo samotnej vernosti jemu sammu (svedomiu) prostrednctvom nepreruovanho dialgu s Bohom a blnym. Takto forma hadania je vlastne u morlkou svedomia a osoby.78 Uveden vzia je vysvetliten v kontexte vzahovho konceptu svedomia, v ktorom bzu morlnemu svedomiu vytvra enigmatick vzah s Bohom, v dsledku ktorho psob princp lsky k a s Bohom a k a s blnym.79 Konajci subjekt je vlastne motivovan spovajcou lskou. Tu je potrebn doda, e uznanie dstojnosti svedomia, aj mylnho, za podmienky hadania pravdy a vzahu s Bohom, je in-terpretovan v prizme vzahovho konceptu. Takto interpretcia by vak nebo-la mon v striktne funkcionlnom koncepte, v ktorom je svedomie nstrojom poznania zkona, toti po kad raz, ke sa zmli, jeho funkcia by stratila svoju dstojnos bez ohadu na to, i by lo o neprekonaten nevedomos alebo dobrovon zaslepenie.80

Koncilov text na jednej strane neidentifikuje dstojnos morlneho sve-domia s jeho sprvnosou, no na druhej strane je vzvou ku kontinulnemu osobnmu rozvoju v nosti, aby hriene nvyky postupne nezatemnili svedo-mie. Tto problematika bola prtomn v Cirkvi poas stro.81 V svislosti s ou mono poukza naprklad na jednej strane na Toma Akvinskho, ktor vysvetuje, e neprekonaten omyl vyli hriech, aj ke skutok zostva morlnou nezriadenosou a pomlenm.82 Na druhej strane mono uvies Al-fonza de Liguori, poda ktorho i sudok svedomia neprekonatene mylnho je nielen dostaton pre morlne konanie, ale ba i zslun, pretoe svedomie je vyjadrenie Boieho svetla v ns.83

77 DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dogmatick kontitcia Lumen gentium, . 16. Boia prozretenos neodopiera prostriedky potrebn na spsu ani tm, ktor bez vlastnej viny ete neprili k jasnmu poznaniu Boha a usiluj sa, nie bez Boej milosti, sprvne i.

78 Porov. REY-MERMET, T.: Il ruolo della coscienza. Roma : Citt Nuova Editrice, 1994, s. 68. 79 Porov. FUMAGALLI, A.: Leco dello spirito : Teologia della coscienza morale, s. 279280.80 Porov. ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale, s. 233; FUMAGALLI, A.: Leco dello

spirito : Teologia della coscienza morale, s. 280.81 Porov. JN PAVOL II.: Encyklika Veritatis splendor, . 62.82 Poda neho i neprekonatene myln svedomie zavzuje, ale per accidens, nie per se. Porov.

BLAKOV, A.: Zluitenos tolerancie a lsky k pravde v kontexte myslenia Toma Akvinskho. In: KOREN, P. (ed.): Diferencia a tolerancia. Nitra : UKF, 2011, s. 175.

83 Porov. VEREECKE, L.: Da Guglielmo dOckham a santAlfonso de Liguori : Saggi di storia della teologia morale moderna 1300 1787. Cinisello Balsamo : Edizioni Paoline, 1990, s. 750.


Zverom druhej asti mono kontatova, e na pecifik morlneho sve-domia v Gaudium et spes . 16 je potrebn kontinulne prihliada. Hoci od zve-rejnenia kontitcie uplynulo polstoroie, je stle aktulna. Rozlenie dvoch aspektov otvra plnie pochopenie problematiky. Naznaili sme nutnos nle-itejie rozvja vzahov aspekt svedomia. Ve Koncil si evidentne neosvojil funkcionlnu koncepciu morlneho svedomia.

Pokia ide o funkcionlny aspekt, je potrebn poznamena, e tento aspekt je sasou jedinho ucelenho lnku o svedom. Obsahuje vemi dleit vyjadrenia. pecifik tohto aspektu sa vak v sasnosti, aj vzhadom na ob-dobie fantzie lsky a inovovan vnmanie darov Ducha, javia ako tie, ktor nevystihuj nleite tajomstvo a dynamiku toho zkona, ktor spova v lske k Bohu a blnemu.

Vo vzahovom aspekte je svedomie najskrytejm jadrom a svtyou lo-veka, kde je sm s Bohom, ktorho hlas sa ozva v jeho vntri. Svedomie je tu locus theologicus a locus intimitatis, v ktorom je lovek sm s Bohom. Ide tu zrove o vyjadrenie hlbokej intmnosti vntornho spojenia. Ide o tak zvn-tornenie loveka, e svedomie je potom sa transcendentnos osoby. Vo vza-hovom aspekte svedomia v nijakom prpade nejde iba o individulnu reflexiu morlneho poriadku, ani o jednoduch sudok s funkcionlno-aplikanm aspektom pre uplatnenie morlnej normy. Koncilov pecifikciu morlne-ho svedomia, ktor je najskrytejm jadrom a svtyou loveka, kde je sm s Bohom a hlas ktorho sa ozva v jeho vntri, vstine dokresuje jeho text v Gaudium et spes . 14, kde sa pertraktuje kontitutvnos loveka. lovek svojou interioritou presahuje vesmr a dostva sa do svojich hbok, do hbok svojej vntornosti, vrtiac sa do seba, kde ho ak Boh, skmajci srdcia, a kde pred Boou tvrou osobne rozhoduje o svojom osude. Vlastne i kadm sdom nad skutkami alebo situciami svedomie had uskutonenie bytia osoby ako takej. No predsa je mon svedomie poklada za kontitciu najvntornejie-ho, najskrytejieho a osobnho centra loveka; za schopnos, ktorej rozvinutm je monos rozhodn (determinova) dobro a zlo (nie vak z vlastnej sily, ale v dsledku tajomne zaitej sksenosti nepredstavitenej lsky Boha k loveko-vi); za akt aplikcie jednotlivch sdov na innos. Odtrhn tieto tri pecifik svedomia od seba a kvalifikova ako morlne iba jeho funkciu alebo sudok, by v skutonosti znamenalo, e morlnos svedomia nevz, nesdli v jeho kon-titcii, ale e je stiahnut z morlnej normy, ktor ono mus aplikova v jed-notlivom prpade.84

84 Porov. ZUCCARO, C.: Teologia morale fondamentale, s. 230.

21IVAN KTNY

Koncil nabda ku spolonmu hadaniu pravdy dialgom svedomia. V-chodiskov bod na zskanie dialogicky kreatvnej sksenosti me by vnman odline. Naprklad ako impulz zkona, ktor sa odkrva v hlbinch svedomia, ako impulz Kristovho zkona, ktor je v srdci loveka, ako pecifikum vzahu, ktor spova v lske k Bohu a k blnemu, ako aspekt Ducha a milosti.

Nzov tejto tdie: Svedomie nescudziten svtya loveka prv zo vetkch Kristovch zstupcov naznauje jednu vemi dleit skutonos, kto-r sme pertraktovali u v prvej asti, kde sme v kontexte uenia Magistria poukzali na nutnos integrlneho nazerania na loveka, ktor je explicitne aj subjektom morlneho svedomia a morlky. lovek, kresan sa prepracva postupne, krajc cestou ivotnho projektu, k nleitejiemu sladu dstoj-nosti a povolania, ktor dostal skrze milos v Kristovi Jeiovi a v jeho Duchu, aby pecifikum novho stvorenia, ktorm sa stal, vyjadril i svojou innosou. Ve ivot kresana s Kristom je ukryt v Bohu (Kol 3,3). Ak je kresan ve-den Duchom a ije v Duchu, zrejme sa usiluje poda Ducha aj kona (porov. Gal 5,25) a potom, poda vyjadrenia Pavla, nie je potrebn vonkaj kdex pre tch, o dosiahli ovocie Ducha.85 V tomto svetle mono nleitejie vnma i v-rok: Svedomie je prvm zo vetkch Kristovch zstupcov. V kontexte uenia Druhho vatiknskeho koncilu na jednej strane mono kontatova, e m viac kresan vo sfrach svojej mnohorakej innosti zaangaovanm osobnch vlastnost a schopnost reaguje na podnety Kristovho Ducha, tm viac bude Kristus svojm spasiteskm svetlom prostrednctvom kresana a kresa-nov prearova cel udsk rodinu.86 Svedomie, ktor je najskrytejm jadrom a svtyou loveka, dostva svetlo a pravdu od Krista, ktor je Pravdou a Svet-lom. Na druhej strane, vo svetle tohto uenia nemono prehliada vzjomnos svedom pri hadan pravdy a pravdivho rieenia s ostatnmi umi v mravno--morlnej oblasti tak v situcich jednotlivcov, ako aj spoloenskho ivota.

prof. ThDr. Ivan Ktny, PhD.Teologick fakulta TU

Kostoln 1, P. O. Box 173814 99 Bratislava

e-mail: [email protected]

85 Ve vetkch, ktorch vedie Bo Duch, s Bomi synmi. (Rim 8,14)86 Porov. DRUH VATIKNSKY KONCIL: Dogmatick kontitcia Lumen gentium, . 36.

23


Ke veci rozprvajRE SVIATOST OAMI LEONARDA BOFFA

Vladimr Juhs

JUHS, V.: When Things Talk : The Language of Sacraments Seen through the Eyes of Leonard Boff. Teologick asopis, XIII, 2015, 2, s. 23 33.Man is not the only one to carry Gods transcendence in himself. Things also have their own internal structure and information. They are not only a passive and neutral sub-strate. This essay attempts to rehabilitate in a narrative way the matter, to draw attention to the limits of Platonic dualism in Christianity, and to open the vision for the harmony of the material and the spiritual. In this logic the matter ceases to be an ordinary thing and it opens to the sacramental dimension which this paper seeks to identify and to name.Keywords: sacrament, sacramentality, symbol, character, encounter, transcendence, im-manence

VSTUP KU BRNAM SAKRAMENTU1

Tto tdia vyzdvihuje predovetkm prirodzen symboliku sviatosti. Nechce by klasickm textom sakramentlnej teolgie, na ak sme bene zvyk-nut. Poksi sa predovetkm podiarknu prtomnos sakramentlneho vo vednom a prirodzenom. Ponkan chpanie sakramentu si bude vyadova aj in ako len technick videnie sveta; bude si vyadova pouitie irieho jazyka ako iba pragmatickho. Vo veciach s toti vpsan vznamy, ktor meme odkry len v istom zornom uhle pohadu.

Na jednej strane lovek je schopn manipulova svet i veci. Nepouva ich na to, na o boli uren, a zrove men ich zmysel pouitia (teda zneuva ich). Na druhej strane vak meme s ndejou a optimizmom dfa, e dnen lovek m tie schopnos odhali prav zmysel vec, ktor je v nich vpsan. Sta-r, antick, ale aj modern semiotika vemi dobre vedela, e predmety nie s

1 V celom texte striedavo pouvam slov sakrament (sakramentlnos) a sviatos (sviatostnos). Aj ke predstavuj to ist, predsa zohadujem ich dnen chpanie. Poslovenen latinsk vraz sakrament (sakramentlny; lat. sacramentum) sa v benej teologickej rei dnes u nepouva. asto ho vak meme pou v prenesenom vzname (aj v sekulrnom prostred) na vyjadrenie posvtnosti vec a priestorov. Vraz sviatos je dnes odbornm slovenskm pojmom v teolgii sviatost. Slovo sakrament budem preto pouva ako metaforu pre sviatostnos vec a pojem sviatos ako odborn vraz pri vslovnom hovoren o sviatosti.


len vecami, ale s systmom znakov a posolstiev.2 Veci s slabikami obrovskej abecedy, ktor je vtlaen do skutonosti sveta. Ak m lovek otvoren oi, je schopn v tchto skutonostiach odkry informcie, ktor mu nenpadne podsva ich Stvorite. V tomto zmysle lovek nie je analfabet. Boh trans-figu-ruje do vec svoje posolstv a lovek ich me deifrova. Svet je vekm Bom sakramentom. A ke predmety zan rozprva a lovek pova ich hlas, po-tom sa svet stva vekm sakrlnym (a sakramentlnym) priestorom. Kad vec je znakom pre nieo. Poukazuje na a ponad... Nie je tu sama pre seba. Nie je samoeln.3 Chybou loveka je, ak ju pouije iba na tento samoel. Kad vec vo svete patr do harmonickej symfnie vetkch vec, je sasou celku. Preto ju nememe poui jednotlivo, vlune a sterilne, bez pochopenia jej kontextulneho zmyslu a participcie na stvoriteskej komplexnosti.

JE DNEN LOVEK SAKRAMENTLNY?

Rozumie dnen lovek spomenutej Boej symfnii? Alebo pouva veci jednotlivo, bez zmyslu pre ich priradenie k celku? Kad lovek m zmysel pre znak a symbol. Niektor dokonca tvrdia, e cel naa kresansk existencia ne-sie v sebe sviatostn truktru.4 Mono sa nm zd, e dnes je lovek viac slep a hluch na sakramentlnos, na vznam a zmysel rtov. No o ak to nie je pravda? o ak vinu na tom nes rty, ktor jednoducho zaostvaj za aktulny-mi vznamami vec? Nememe predsa poveda, e ritulny jazyk sa raz doho-dol a neme sa meni. Ke znak alebo symbol prestane rozprva, prestane oslovova loveka, teda vysiela zo seba jasn posolstvo pre pozorovatea, to znamen, e prestva by znakom a je potrebn ho nahradi. Ak to neurobme, dnen lovek prestane rozumie rei sakramentu a oto sa nm chrbtom.5

SAKRAMENT HRA MEDZI LOVEKOM, SVETOM A BOHOM

Fenomenolgovia a antropolgovia opisuj hru medzi lovekom a svetom v troch rovinch. V tej prvej pjde o div. Veci provokuj loveka k divu, prekvapeniu a niekedy ho aj preakn. Preto ich pomaly berie do rk, skma, zoznamuje sa s nimi a postupne sa z prekvapenia stva poznanie a istota. Druh fza tejto hry je ovldnutie. Cudzie sa pre loveka stva znmym a tm aj ovl-datenm. Veci pomenuje a zarad do systmu. Treou fzou je nvyk. lovek

2 Porov. VERWEYEN, H.: Warum Sakramente? Regensburg, 2001, s. 17. 3 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre. Dsseldorf, 199514, s. 910.4 Porov. POSPIL, C. V.: Jako v nebi, tak i na zemi. Kosteln Vyd, 2007, s. 530. 5 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 1011.

25VLADIMR JUHS

si zvykne, e spomnan veci sa stvaj sasou jeho priestoru. V kadom pr-pade tto hra zmenila aj loveka, aj veci okolo. Tie u nie s hol, tup a nezn-me objekty, ale stvaj sa znakmi a symbolmi a zanaj rozprva. Premieaj sa na sakrament. lovek m schopnos zdanlivo v neutrlnych veciach objavi skryt symbol a neutrlne konanie premeni na ritul.6 Veci v sebe skrvaj spoluas Boha a loveka. Skrvaj v sebe dotyk svojho pvodcu a chc to ko-munikova prijmateovi. Preto s schopn by sakramentlnymi. Dvod, preo kresanstvo odmieta marxistick materializmus, je prve v rozdielnom chpan matrie. Pre kresanov matria nie je len objektom manipulcie a vlastnenia, ale aj nositekou Boieho dotyku a miestom stretnutia loveka a Stvoritea. Ma-tria je sakramentlna. Tto univerzlna sakramentlnos je v najvej miere prtomn v loveku, a vo svojej plnosti v Boholoveku v Jeiovi Kristovi. On je pravm a dokonalm miestom bosko-udskho stretnutia. Tento sakramen-tlny priestor (seba samho) odovzdal Jei Kristus po svojom nanebovstpen svojim uenkom. T vytvorili v neskorej tradcii symbolickch sedem sviatost, sedem momentov, sedem matri, sedem priestorov, ktor sprtomuj toto bosko-udsk stretnutie. Samozrejme, Boh nie je zvisl iba od tchto sied-mich kanlov. Tchto sedem sviatost nevyerpva sakramentlne bohatstvo. Povedan in: Boia blahosklonnos k lovekovi sa nedeje iba v priestore ofi-cilnych sviatost. V tejto logike zmyslu vec a konania sa Boh dva loveku v mnohch sakramentlnych znakoch. Me to by slovo dobrho priatea, gesto zmierenia... To vetko je mdium Boej nklonnosti.7

NARATVNOS: RE SVIATOST

Re sviatost nie je argumentatvna, ale naratvna. Sviatosti nechc pre-svedi a dokza, ale chc vyrozprva a slvi udalos stretnutia medzi love-kom a Bohom. Sviatos ako vec a situcia loveka vyzva a provokuje, aby prekroil sm seba,8 svoje monosti, aby preiel z profnneho sveta do sak-rlneho. V dejinch naej tradcie je teolgia aj argumentatvna. Obracala sa prevane na rozum loveka a chcela ho presvedi o nboenskej pravde. Tto argumentan teolgia v dejinch naej tradcie nie je, samozrejme, zl. Ne-

6 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 1114.7 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 14.8 Boh sa jav loveku ako neustla vzva k sebaprekonaniu, k sebaprekroeniu (Otec vychdza

k Synovi a Syn vychdza k Otcovi). Toto bosk vychdzanie zo seba k druhmu (ku prekroeniu seba) je sakramentlnou vzvou pre loveka. Aj lovek m vyjs zo seba, aby prekroil prah sakramentlnosti vec. Porov. POSPIL, C. V.: Jako v nebi, tak i na zemi, s. 407.


smie vak zabda, e nboensk pravda mus by zrove itou skutonosou. lovek spoznva jej pln zmysel v konkrtnej kultrnej artikulcii.

Sviatos je prbehom (naprklad Eucharistia), ktor nielen opisuje, ale pou-kazuje a sprtomuje, ako Boh zostpil do udskch dejn a premenil obyajn chlieb na viac ako iba zdroj biologickch sl. Sakramentlny chlieb posiln lo-veka aj in ako iba telesnou nastenosou.

SAKRAMENTLNOS HRNEKA NA VODU

Spomna jeden teolg: Predstavte si obyajn star plen hrnek. Od ne-pamti poloen na tcke pri starej studni na dvore. Pili z neho star rodiia, rodiia a jedens det. Dokonca aj prastar mama, ktor sa u len sem-tam ukzala vonku. Tento hrnek sprevdzal genercie. udia sa rodili a zomierali, ale kad z nich sa ho dotkol. Prve on mal as na vetkch ich prbehoch. V istom zmysle ich tento hrnek spjal. Kad jeden len rodiny ho brval do ruky v rovnakom pocitovom momente ke mal smd. Hrnek kad-mu hasil tto udsk potrebu a dodval energiu. Vdy stl na svojom mieste, vern a pripraven posli. Nestalo sa, aby tam nebol. Kad s nm zaval tento pocit vernosti a sluby. Stal sa sasou rodiny. Bol vrazom kontinuity. Slil rovnako starm i mladm. Ke ho lovek priloil k stam a zaal z neho pi, prijmal viac ako iba ist pramenit vodu. Ctil pri tom nielen erstvos a prjemnos, ale aj spoluas na potrebe vetkch v dome. Hrnek ich spjal nielen v udskej potrebe prijma vodu, ale aj v schopnosti chpa tto potre-bu a by solidrny s tmi, ktor znia. Hrnek bol deliacou iarou medzi by smdn a smd viac necti. Po dlhom ase (po rokoch) sa jeden zo synov vracia zo sveta, zo tdi. Objme milovanch rodiov, vrcne pozdrav sestry, bratov, pritom vea nehovor. Iba pozer naokolo. Zhlboka dcha a spoznva star znme priestory a veci. m viac ich nachdza na starom znmom mieste, tm vmi sa op vracia do prbehu rodiny. Vetko zapad do seba tak, ako m. V istom momente pocti po dlhej ceste smd a podvedome sa vyberie sprvnou cestou, ku studni na dvore. Naiahne ruku, ako tokokrt predtm a driac v ruke star znmy hrnek rozplae sa. Vetko je tak, ako m by. Ke pije prv dok, cti, e op naplno vstupuje do prbehu rodiny. Tto chva je sakramentlna. Tento hrnek je sakrament. Tento hrnek je sviatosou jeho ro-diny. Toko rokov tudoval teolgiu sviatosti v alekom svete a na vynikajcej univerzite, ale skutone ju pochopil a teraz, stojac pri rodinnej studni.9

9 Prbeh je inpirovan vlastnou sksenosou Leonarda Boffa, vracajceho sa zo tdi v Eurpe sp do svojej rodnej vlasti, Brazlie. Text je mlo upraven. Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 1921.

27VLADIMR JUHS

Hrnek v om util nieo viac ako iba biologick smd. Util v om smd po rodine, po domove. Takto smd vak me uti iba jeden hrnek, iba tento konkrtny, z ktorho sa nepije len obyajn voda, ale vychutnva sa cel jej tajomstvo. Skuton sviatos nesie v sebe prve tento presah. Matria presa-huje materilne. Matria vstupuje do transcendentnho. Stva sa miestom pre stretnutie limitovanho s absoltnym, udskho s boskm.

SAKRAMENTLNOS POSLEDNEJ OTCOVEJ CIGARETY

Spja ohorok vyfajenej cigarety so sakramentlnosou znie na prv po-utie mono trochu odvne a trochu aj pejoratvne. Na pochopenie tohto nevednho spojenia je potrebn vstpi op do celho prbehu: Pe sa rok 1965 a mlad tudent odchdza na dlh roky tdia pre zo svojej vlasti. Prv list od rodiny otvra so vzruenm a hltavo ta kad riadok. Poda rozdielnosti psma je jasn, e do jeho obsahu vstpili vetci srodenci i mama. Otcov roz-trasen rukopis podozrivo chba. Tuenie potvrd najstaria sestra, ktor vak v ndeji, e otec je im teraz ete bliie ako predtm, posiluje brata v alekom svete v akej situcii. Zrove jej ensk intucia a zmysel pre iv znak otco-vej prtomnosti jej naepkali, aby pred poslanm listu vhodila do posledn ohorok otcovej cigarety, ktor si stihol zapli tesne pred smrou. No to u nie je obyajn kus cigarety. Jej va, farba, ohoren koniec a pritlaen kor-pus z oboch strn ete otcovmi prstami prenaj zhmotnen spomienku na druh breh ocena, aby vtiahli syna do poslednch chv otcovho ivotnho pr-behu. A skutone, driac v ruke otcovu cigaretu, syn m pocit, e stoj celkom blzko pri otcovom umieran. To u nie je obyajn cigareta, je to sakrament. Mal predmet, v ktorom sa stretli otec a syn. Poukazuje na nieo a stva sa zna-kom pre niekoho. Keby sa vak na veci okolo seba lovek pozeral len technicky a pragmaticky, aj tto cigareta by ostala pre obyajnm predmetom. m viac vak vstpuje do vntornej logiky a zmyslu vec hlbm pozeranm ako iba prag-matickm, tm viac odhauje ich sakramentlnos: Vlas u nebude len geogra-fick priestor, rodn dedina i mesto u nebude len shrn domov a obyvateov, rodiovsk dom u nebude len budova z kvdrov a tehl. Vo vetkch tchto skutonostiach a veciach sa skrvaj hodnoty, vzahy, prbehy. Sakramentlne nazeranie a vnmanie spsob, e star chodnky, po ktorch chodme, hory, ktor denne vidme, rieky, ktor zavlauj polia, domy, v ktorch bvaj udia a osoby, ktor denne stretvame, nie s jednoducho len osoby, domy, rieky, hory a chodnky, ale stvaj sa ivmi prbehmi, ktor vstupuj do naich pr-behov. Neprjemne ns zaraz, ke neakane zre na malom nmest star gatan. S nm toti zomiera zrove nieo v ns. Lebo kad vec m v sebe


sakramentlnu potencialitu vzahu. Preto sa ptam: Nie je nhodou loha lo-veka posvcova tento svet?10 Nie je loha loveka objavova sakramentlnos vo veciach, ktor do nich vpsal Stvorite? Objavovanm tejto sakramentlnos-ti lovek buduje harmniu, rehabilituje matriu, vracia jej pvodn vznam, nezneuva ju iba na svoje ciele, pretoe ju vnma ako sas svojho ivotnho prbehu, a preto s ou mus zaobchdza s repektom.

SAKRAMENTLNOS STARHO KOSTOLA

Sviatosou je aj star kostol v dedine, ktor do svojich trob pojal u tok genercie. Ke lovek do vstpi op po rokoch, cti, e nevoiel na obyaj-n miesto, kde na loveka iba nepr. Vchdza do posvtnho priestoru, do vekho prbehu jednej dediny, kde sa absorbuje lska, cit, nenvis, ia, kr, b, utrpenie, prekvapenie, rados, neha, umieranie, rodenie, tajomstv a pr-behy vetkch vzahov malho dedinskho Boieho udu. Presne takto pocit sakramentu m Hronskho Jozef Mak, ke sa po dlhom ase vracia domov a v nedeu vstpi do kostola: Dotisol sa trochu vzdorovit, zastal si pri plnej lavici, nevediac napochytre, o m robi, i si hne kakn, alebo osta st. (...) Aha, ve s tu rady dievok a mldencov, rovn ako brzda... Tu s kvetov stpy vbeky mrov, akch inde niet. I vyediven erven zstava s popuka-nm obrazom sv. Michala, o nosieva star Boea, je jedine tu. Smutn anjelici na oltri s tu. Ve navtvil aj in kostoly, pravda, ale nikde inde nevidel tak tmav obraz nad oltrom, takho umuenho Krista, no ani Mriu nie, Mriu z vosku s podivnm smevom a bielymi oami bez zrenc, s korunou na hlave. i toto vetko naiel by inde na svete? Mdre je, e v kostole po roky a roky ni nepohbu, lebo ve ako by sa potom udia v tom vynali? Ako by mohol prs domov Jozef Mak? Ba dobre je, e vetky kostoly s star. Nov? Nov kostol ani nie je kostol. Najprv mus ostarn, aby sa mohli udia v om modli. (...) Vymeni popltan lavice? udia by sa ctili ako v cudzom, museli by privy-ka, hadali by sa, obzerali, i s znmi. A Jozef Mak by si neopakoval: Priiel som... A tu sme vetci. Latink vynieva o hlavu v tretej lavici na svojom mieste, Oravkinke trasie sa hlas, ke spieva, Rusnk, ako vdy, natiahne piese o sla-biku alej. Organ mumle, a ke prestane hra, fu a kad me pou, ako klepne kuka mechov, ke ju star Bronda pridlvi nohou a po kame. Ve som teraz doma! Bnociho ena sa omekala ak by bolo divn, keby prila

10 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 2732.

29VLADIMR JUHS

naas. Drah veriaci! zana prichodi hlas z kazatenice. To sa i mne pri-hovra, epne si Jozef Mak a prjemn mrz mu prechod chrbtom...11

A prve toto je sviatos. Tento priestor je sakramentom. Na tomto mieste s si vetci rovn. Jedine tu participuj vetci na spolonom ivotnom prbehu Jozef Mak je v dedine a dedina v om. Toto tajomno neposkytuje hocijak priestor. Iba ten sakrametlny.

O JE TO SVIATOS?

Po tchto troch prbehoch a obrazoch vrme sa teraz k naej zkladovej otzke: o je to sviatos? Dnes to u z mladch generci mlokto vie. T star to vak vedia presne. lovek to me roky tudova, o ete neznamen, e pochopil sviatostnos vec. Len zrazu precitne a povie si: Sviatos je to, o tu u dvno bolo, len ja som to nevidel. Zana pozera a vidie. Sakrament, to s veci, ktor v sebe nes prbeh. Sakrament, to je hrnek na vodu; sakrament, to je star otcov stl; sakrament, to je zka kamenist cesta za zhradou, sakrament, to je rodiovsk dom. Toto vetko u nie s obyajn veci, pretoe ovaj, vytvraj s nami vzah, maj vlastn vntorn ivot a srdce. Zanaj rozprva. Ony hovoria a my im meme rozumie. Ony hovoria a my meme pou ich posolstv.12 Modern lovek je nimi sce obklopen, ale nie vdy je schopn vidie viac ako ich vonkaj-ok. Veci s pre neho vecami. Ni viac. Spomnan hrnek je len technickou a praktickou pomckou pri pit vody. Bene by v om lovek videl cenu, hmot-nos, vku, rku, praktickos, estetiku alebo neestetickos. V kadom prpade by hrnek vnmal ako obyajn predmet, objekt (ob-iectum), vec medzi vecami. Je potrebn vak pozera na predmety okolo ns inou optikou, njs v nich vn-torn zmysel a vzahovos, ktorou zapadaj do vlastnho kontextu, a potom sa z nich stvaj znaky, symboly. Z objektu sa me sta subjekt rovn vetkm sub-jektom, ktor absorbuje do seba prbehy ud, vyjadruje ich, evokuje, poukazuje na..., provokuje a motivuje k rozpomienke na vzahy, situcie, a tak spja a zvol-va (con-vocare), zhromauje istch ud dokopy. Dokonca me dosta aj meno a svoje privilegovan miesto. V istom zmysle sa stva sakramentom. Ke si lovek osvoj tto logiku, me sa posun v chpan sviatosti viery. Videnie vec tmto spsobom je pozvanm do sviatostnho sveta, kde sa vednos premiea na svia-tok a vo veciach odhaujeme ich skryt vznamy.13

11 HRONSK, J. C.: Jozef Mak. Bratislava, 1969, s. 158160.12 Pri takomto chpan sviatosti musme, samozrejme, dva pozor, aby sme neupadli do

zjednoduenho magickho ponmania vonkajej symboliky vec. Na to upozoruje napr. POSPIL, C. V.: Jako v nebi, tak i na zemi, s. 534.

13 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 2126. Okrem sakramentlnosti vec meme


CIRKEV AKO SAKRAMENTLNY DOM

Ak sme vyie spomnali sakramentlnos konkrtnych vec, patriacich k udskm osobnm prbehom (hrnek na vodu, kostol...), o o viac m pre mnohch ud charakter sakramentlnosti ich rodiovsk dom. Je to sce iba mal vsek sveta, ale ani jedna vec a miesto v om nie s lovekovi cudzie. Podobne Cirkev je domom a Kristus v om bva. Nieeby bol od Cirkvi zvisl (ve keby aj nebola, Boh by si naiel in spsob a miesto komunikcie s lovekom), ale bytostne vzahov trojjedin Boh chce bva vslovne vo vza-hoch ud (communio). A prve tie s sptne jeho sakramentom. Kad vzah v Cirkvi poukazuje na prav Bo vzah. Cirkev ako spoloenstvo veriacich je teda sviatosou (ikonou) Boieho spoloenstva. Je konkretizciou a silm o uskutonenie boskch vzahov medzi umi. V dome Cirkvi je preto vet-ko sakramentlne. Kad skutonos, gesto, prejav, postoj, slovo, symbol... to vetko nie je samoeln, ale poukazuje na vntorn zmysel vec a skuton motivciu postojov. Do 12. storoia sa slovo sacramentum pouvalo naozaj pre vetko, o posvcovalo loveka a dvalo zmysel kadmu jeho konaniu. (V tejto logike spomna Augustn 304 sviatost.)14 A ran stredovek a nastupujca scholastika akademicky rozpracuje a definuje sedem zkladnch sviatostnch konan v Katolckej cirkvi. V 15. storo ich oficilne preber a na koncile v Tri-dente (1547), nato ich vyhlsi ako vlastn a zvzn uenie i prax (DH 1601)15.

SEDMIKA AKO VYJADRENIE SVIATOSTNEJ PLNOSTI

Ke Tridentsk koncil hovor o sle sedem, nejde mu, samozrejme, vslov-ne a striktne o dodriavanie technickho potu sviatost. Ide mu skr o sprv-ne chpanie sakramentlnej celistvosti (aj v kadej jednotlivej sviatosti). slo sedem je toti jedno z biblickch sel plnosti. No sedmika je zrove stom tvorky a trojky. To prv slo je symbolom kozmu a jeho tyroch elementov:

hovori, samozrejme, aj o sakramentlnosti osb. V dejinch Biblie sa objavuj postavy, ktor v konkrtnych udalostiach sprtomovali hodnoty ako sloboda, dobrota, otvorenos pre druhho. Cirkevn otcovia nazvali tchto dejinnch veliknov sviatosami (Abrahm, Noe, Dvid, Mria). V osobe Jeia Krista sa vak dejinnospsne udalosti relne sprtomnili v tej najvyej monej miere. V osobe Jeia z Nazareta dosiahol lovek svoje uskutonenie. V tomto zmysle nazvame Jeia Krista s jeho ivotom, gestami dobroty, udskosti a obetavosti sakrament par excellence. Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 6466. Kristus je zrove vernou ikonou (sakramentom) Boha Otca, a preto je najsviatostnejm miestom bosko-udskho stretnutia. Porov. SCHILLEBEECKX, E.: Cristo, sacramento dellincontro con Dio. Milano, 199410.

14 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 6778.15 DH skratka pre dielo DENZINGER, Heinrich: Enchiridion symbolorum, definitionum et

declarationum de rebus fidei et morum, 1. vyd. v roku1854.

31VLADIMR JUHS

zem, voda, vzduch, ohe. To druh je zase vyjadrenm trojinho Boha. Zem predstavuje imanenciu a absoltny trojin Boh zase transcendenciu. Spoje-nm sel tri a tyri dostvame sakramentlnu plnos slo sedem. A toto je prav sviatostnos: syntza a vzjomn prenikanie transcendencie a imanencie. Moment a miesto, na ktorom sa stretva bosk a udsk, je skutonou sviatos-ou. Vetko pochdza a ije zo stretnutia. V spojen neba a zeme, mua a eny, loveka a Boha povstva cel skutonos stvorenia. Aj sviatos je obojstrannm stretnutm. Nie je iba iniciatvou Boha, ale zahrnuje v sebe odpove loveka. Samotn latinsk slovo sacramentum znamen zvzok alebo povinnos. Vst-pi do tohto dialgu preto neznamen iba vykona rtus, ale otvori sa zvzku kresanskej praxe. Bez tejto odpovede by bol samotn rtus iba przdnou m-giou a klamstvom loveka pred Bohom.16

SYM-BOLICK A DIA-BOLICK MOMENT SVIATOST

Sviatos je stretnutie. A preto je sym-bolick, teda spjajca dve strany. Zrove je sviatos autenticky, bytostne a existencilne spojen s konkrtnou udalosou loveka. Z tohto dvodu s sviatosti Cirkvi naviazan na zkladn ivotn momenty: narodenie, stvanie sa dospelm, vstupovanie do vzahu, potreba prijma potravu na preitie, ak choroba, alebo moment vlastnej katarzie. S to dleit udsk zastavenia,17 a preto maj sakramentlny charak-ter. Zrove sa odohrvaj v spoloenstve veriacich, nie mimo neho. Cirkev ne chce, aby bol lovek v tchto momentoch opusten a sm. Jeho udalosti (bolesti i radosti) nech s udalosami aj ostatnch.

Sviatos m symbolick funkciu aj tm, e je rozpomienkou, sprtomnenm a anticipciou zrove. Sviatos spja spomnan tri roviny: Je rozpomienkou na udalos vykpenia, sprtomuje tu a teraz otvorenos a solidrnos Boha s lovekom (nazvame ju milos) a anticipuje na Boej absoltnej budcnosti.18

16 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 81105.17 Na tomto mieste je dleit pripomen, e kad sviatos prijman formlne, bez akejkovek

naviazanosti na konkrtny existencilny udsk moment (napr. sviatos zmierenia bez potreby zmierenia; sviatos pomazania chorch bez potreby uzdravenia) strca svoj skuton zmysel a me sa premeni na zvykov ritualizmus. Kvli lepiemu pochopeniu chcem pripomen prax Jeia Krista v evanjelich, ktor uzdravuje skutone chorch a odpa skutone prosiacim o odpustenie. Relnos sviatosti mus ma svoj odraz v relnosti udskho momentu. Ak tento moment nie je relny (niekto nie je chor a pristupuje ku sviatosti chorch; niekto nepotrebuje sviatos zmierenia, a napriek tomu ju prijma), riskujeme degradciu sviatost.

18 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 108111. Tento trojit charakter sviatosti (alebo tri roviny sviatosti) s sasou teologickej tradcie u od vrcholnej scholastiky. Tom Akvinsk hovor o troch znakoch v Eucharistii: signum rememorativum (rozpomienka na utrpenie a smr Jeia Krista); signum demonstrativum (prtomnos Kristovej milosti);


Kad znak sa vak me sta aj proti-znakom, v zmysle nastavenho zrkadla. Tak ako je Kristus (prav sviatos a ikona Otca) ustanoven na pd i povstanie, na znamenie, ktormu bud odporova (Lk 2,34), podobne i sviatos m as na takejto dvojznanosti: symbolizuje spsu a milos, ale me by aj vitkou pre sakramentalizmus, ke lovek sce slvi sviatos, ale bez osobnho zaangaovania sa a obrtenia. Viera bez praktickch dsledkov sa stva istou ideo-lgiou. Sl-venie sviatost bez kresanskej praxe je znakom malometiackeho kresanstva. Takto typ loveka prijma sviatos, aby zbieral milosti. Svis to so zvecnenm chpanm sviatosti a milosti, ktor sa v konzumnom sakramentalizme preme-nila na predmet. V tomto prpade lovek zabda na dialogick truktru sviatos-ti, prostrednctvom ktorej je vyzvan odpoveda na Bo nrok. Zo sviatosti sa zrove stva przdna mgia,19 kde sa u never na psobenie Krista, ale na silu samotnej ceremnie. Je potrebn rta, ia, aj s takmto fenomnom. Kee svia-tosti boli odovzdan loveku, ten m v sebe aj zl potenciu nesprvne ich poui alebo zneui a premeni na proti-znak spsy.20

Z TEJ DRUHEJ STRANY...

Skutone by sme mohli poveda, e z Boej strany je vetko sakramentom. Ve kad vec tvor pre loveka, aby sa pri pohade na u rozpamtal na jej Stvoritea. To iba lovek zo svojej perspektvy nevid hne vetku sviatostnos vec. Pozer na ne a povrchne odhadne iba ich praktickos, a nato ich zit-ne pouije. Predmety s vak nenpadnmi sakramentlnymi mostami, aby sa udia cez ne mohli dosta k Bohu. Preto hovor Irenej: Pred Bohom ni nie je przdne. Vetko je poukazom na neho (Adv. Haer. 4,21). Hory s sakra-mentom boskej vekosti. Slnko je sakramentom boskho svetla. Ani lovek nie je iba lovek. Je najvou sviatosou Boha na zemi. Je boskou ikonou vaka svojej inteligencii, schopnosti milova a hlbokm tajomstvm vlastnho bytia. Podobne Cirkev nie je iba zhromadenie pokrstench, ale je sviatosou zmtvychvstalho Krista, ktor sa sprtomuje v dejinch. Ak by sme vnmali vetko z Boej perspektvy, potom cel svet je vekm sakramentom: kad jed-notliv vec a kad dejinn udalos je sakramentom boskej vle. Ak vak lo-vek poprie tto perspektvu, potom sa svet stva len neprehadnou veliinou a imanenciou uzavretou samou v sebe bez akhokovek presahu (k nieomu) a vzahu (k niekomu). Naopak, ak sa d prenikn Bom okom, je obdaren

signum prognosticum (anticipcia na Kristovom zmtvychvstan a venom ivote). Porov. THOMAS VON AQUIN: STh III, q 60 a 3.

19 Porov. VERWEYEN, H.: Warum Sakramente?, s. 1819.20 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 111113.

33VLADIMR JUHS

sksenosou boskej trans-parentnosti vetkch vec. Prkladom takhoto po-hadu boli mystici. Jednm z nich je Frantiek z Assisi, ktor sa pozeral na svet Bomi oami, a tak vetko okolo sa pre tohto mua tras-figurovalo.21 Vetko naokolo rozprvalo o Bohu a Kristovi: chrobk na kraji cesty, ovca na poli, vtci v korunch stromov, ale aj hodina smrti, ktor Frantiek nazval sestrou. Boh napa cel zem, kad priestor a as: imanenciu, transparenciu i trans-cendenciu. Preto m hlbok zmysel znmy ver z Listu Efezanom: Jeden je Boh a Otec vetkch, ktor je nad vetkmi, prenik vetkch a je vo vetkch. (Ef 4,6) Toto trojit zvraznenie nad, cez a vo vetkch je jasnm nznakom, e Boh je transcendentn, transparentn a imanentn. Boiu transparentnos chpe a opisuje mimoriadne odvnym spsobom Teilhard de Chardin: Pro-strednctvom inkarncie sa kad matria, cel univerzum stva Pnovm te-lom. V logike tohto uvaovania rozvja franczsky myslite svoj koncept ome celho univerza22. Z tejto predstavy jasne vyplva, e Boha nememe poja priamo v om samom, ale iba v spojen so svetom a jeho skutonosami, ktor prenik (trans-paruje). Zjednoduene by sme mohli poui tento obraz: Boh sa dotka vec a udalost z jednej strany a ponka nm, aby sme sa ich tie dotkli. V tomto dotyku spoznme, e sa ich nedrme sami, ale na druhej strane s rovnako pevne uchopen. Vo chvli uvedomenia si, e Boh dr vetko (vo svojej moci) sa veci stvaj mostom (sakramentom) medzi Bohom a lovekom, priestorom, kde sa Boh a lovek navzjom stretn. Preto je sksenos Boha vdy sakramentlnou sksenosou, nie akmsi priamym zitkom. Boh sa svo-jm dotykom skrva vo veciach a tie, ako sas sveta, nes v sebe nielen jeho imanenciu, ale aj Boiu transcendenciu. Ak sa teda veriaci lovek pozrie na vec ako na sviatos, jeho zrak neostane vo veci samej (imanencia), ale prena (trans-cenduje) ho do Boej skutonosti.23 A kad lovek je pozvan k tak-muto nazeraniu. Lebo to je jeho povolanie: aby sa stal sakramentlny a poze-ral na svet sviatostnmi oami.

doc. Dr. Vladimr Juhs, PhD.Teologick fakulta KU v Ruomberku

Hlavn 89, 041 21 Koice e-mail: [email protected]

21 Porov. CHESTERTON, G. K.: Svt Frantiek z Assisi. Bratislava : Alfa, 1993.22 TEILHARD de CHARDIN, P.: La Messa sul Mondo. Brescia, 19962, s. 22.23 Porov. BOFF, L.: Kleine Sakramentenlehre, s. 4549.

35


Dve menovania Jozefa rskehoza biskupa v roku 1925

Peter Zubko

ZUBKO, I.: Two Appointments of Jozef rsky as Bishop in 1925. Teologick asopis, XIII, 2015, 2, s. 35 55.Jozef rsky is a known Slovak bishop of the 20th century who exercised episcopal ministry from 1925 to 1962. This article is a chronology of events and the historical context of the appointment of Jozef rsky as apostolic administrator of the Roava bishopric at the beginning of 1925 and the Koice bishopric at the end of 1925. A sensi-tive elements in the appointment of bishop were relations between the Church and the state, respectively between the Holy See and the Czecho-Slovak Republic. rsky was the most appropriate candidate, but the government protested against the fact that he was not appointed as the diocesan bishop, but the apostolic administrator only. Later several times the political situation was changed, but he remained until his death the apostolic administrator. The study is based on archival materials of the Holy See and the ministries of the Czecho-Slovak Republic. Keywords: Jozef rsky, the appointment of bishops in Czecho-Slovakia (1925), history of diplomacy, the Roava diocese, the Koice diocese

Apotolsk administrtor Jozef rsky (1886 1962)1 vykonval biskupsk slubu na vchodnom Slovensku v asoch, ke to bolo mimoriadne nro-n, pretoe zail niekoko vld a politicko-spoloenskch zmien, ktor vplvali na ivot cirkvi. Vber jeho osoby za biskupa sa udial v obdob, ke dolo ku dramatickmu konfliktu medzi eskoslovenskou vldou a Svtou stolicou. Aj ke cirkevn zleitosti patrili pod ministerstvo kolstva, cirkevn politiku mo-derovalo ministerstvo zahraninch vec. Pastiersky list slovenskch biskupov

1 Porov. J. E. Jozef rsky, biskup : K jeho esdesiatinm. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1946; Slovensk biografick slovnk I. Martin : Matica slovensk, 1986, s. 407; Dvaja vek rodoubovia. Zbornk tdi. Ed. Anton Bagin. Trnava; Bratislava : Spolok sv. Vojtecha; Cirkevn nakladatestvo, 1987, s. 753; ZUBKO, Peter, HROMJK, uboslav: Koick biskupi. Vranov nad Topou, 1998 (vlastnm nkladom), s. 2526; tyridsiate vroie mrtia biskupa Jozefa rskeho. Ed. Peter Zubko. Koice : Vydavatestvo Michala Vaka, 2002; Biografick lexikn Slovenska II. Martin : Slovensk nrodn kninica; Nrodn biografick stav, 2004, s. 108109; IMR, Marin: Psli zveren im stdo : Koick biskupi v rokoch 1804 2004. Preov : Vydavatestvo Michala Vaka, 2006, s. 277319; IMR, Marin: Jozef rsky (1886 1962) : Biskup, ktor hadal stratench. Humenn; Koice : LiRea; Arcibiskupsk rad, 2012.


z konca roku 1924, ktor zakazoval katolkom as v protikatolckych stranch a spolkoch, Beneov projekt konkordtu o rozluke zo zaiatku roku 1925 a nov zkon o sviatkoch vystili do tzv. Marmaggiho afry, ke apotolsk nuncius na protest odiiel z eskoslovenska. V tomto napt Svt stolica za-iatkom roku 1925 vymenovala rskeho za apotolskho administrtora do Roavy, o napokon vlda akceptovala. Po tejto afre Svt stolica reagovala na zkony zasahujce do prv Cirkvi v eskoslovensku, ktor neboli konzul-tovan s Cirkvou, reciprone bez konzultcie so ttom vymenovala rskeho za apotolskho administrtora do Koc.2 Tto tdia objasuje podrobnosti okolo obidvoch vberov.

CIRKEVN SITUCIA NA SLOVENSKU PRED ROKOM 1925

Vznik eskoslovenskej republiky priniesol pre rmskokatolcku cirkev na Slovensku niekoko novch problmov. Jednm z nich bola vmena biskupov, ktor boli poda uhorskho prva vymenovan panovnkom, a ich nahradenie novmi biskupmi Slovkmi, ktor by boli lojlni voi novej republike. Na Sloven-sku sa nachdzali sdla rmskokatolckych diecz Nitra, Bansk Bystrica, Roava, Spi a Koice, na slovenskom zem leala aj vek as Ostrihomskho arcibis-kupstva, oblas Pouia na vchodnom Slovensku a cel Podkarpatsk Rus patrila do Satmrskeho biskupstva. Na zem Ostrihomskej dieczy na Slovensku bola v roku 1922 zriaden apotolsk administratra so sdlom v Trnave.

Spisk diecza sa po smrti biskupa Alexandra Prvyho ( 24. 3. 1919)3 uvonila prirodzenou cestou. Biskup Viliam Batthyny ( 24. 11. 1923)4 z Nitry a Wolfgang Radnai z Banskej Bystrice ( 14. 10. 1935)5 boli vypovedan z es-koslovenska, po diplomatickch rokovaniach sa vzdali svojich biskupskch stol-cov a ostali na penzii v Maarsku, vmenou za povenie na titulrnych arcibis-kupov (Cirronensis a Assumensis) a za rentu doivotne vyplcan dieczami, z ktorch museli ods.6 Cirkevn politika Svtej stolice voi eskoslovensku

2 Porov. HRABOVEC, Emlia: Slovensko a Svt stolica 1918 1927 vo svetle vatiknskych dokumentov. Bratislava : Univerzita Komenskho, 2012, s. 6878; PEHR, Michal, EBEK, Jaroslav: eskoslovensko a Svat stolec : Od neptelstv ke spoluprci (1918 1928). Praha : Masarykv stav; Archiv Akademie vd R, 2012, s. 92102, 136156; HALAS, Frantiek X.: Fenomn Vatikn. Brno : CDK, 2004, s. 549554.

3 Porov. Acta Apostolicae Sedis (ASS) 11 (1919), s. 208; Slovensk biografick slovnk IV. Martin : Matica slovensk, 1990, s. 400.

4 Porov. AAS 15 (1923), s. 603; Slovensk biografick slovnk I, s. 164.5 Porov. AAS 27 (1935), s. 424; Slovensk biografick slovnk V. Martin : Matica slovensk,

1992, s. 19.6 Porov. Archv Ministerstva zahraninch vec eskej republiky (AMZV), Praha; Z Vatikn

(1920 1939), k. 4.

37PETER ZUBKO

bola spoiatku promaarsk, ani po vymenovan prvch biskupov nebolo rie-en rozhranienie diecz, o predlovalo existenciu Uhorska na cirkevnom poli. Existovali aj silia o zriadenie maarskho biskupstva na zem Slovenska v Komrne.7 Maarsk cirkevn kruhy v dieczach stratili svoje pozcie, ale-bo z nich ustpili, ist iredenta sa vak viazala na premontrtov v Jasovskom optstve. Ppe Pius XI. zriadil 7. jna 1922 abbatiu nullius a jasovskho opta Melichara Takcsa vymenoval za prelta nullia. Jasovskej abcii bolo podriade-nch desa farnost: v Roavskej diecze Jasov-zmok, Jasov-mesto, Rudnk, Debra, Vyn Medzev, Popro, v Koickej diecze Novany, Leles, Krovsk Chlmec a v Satmrskej diecze Vek Kapuany. Apotolsk kontitcia bola sce publikovan,8 no nikdy nebola uskutonen, aj ke poas druhej svetovej vojny abcia fakticky fungovala.9

V troch uvedench biskupstvch, ktorch zemie sa cel nachdzalo v SR (s vnimkou oravskch a spiskch obc odstpench Posku), nastala vakancia a bolo mon vymenova novch diecznych biskupov. Vypovedanie biskupov sa nedotklo Roavy a Koc. 16. decembra 1920 ppe Benedikt XV. vymeno-val troch novch alebo ako boli vtedy nazvan slovenskch biskupov: Karola Kmeka do Nitry, Marina Blaha do Banskej Bystrice a Jna Vojtaka na Spisk Kapitulu.10 Biskupsk vysviacku z rk apotolskho nuncia Klementa Micaru prijali vetci traja spolu 13. februra 1921 v Nitre, lebo bola spojen s cyrilo-metodskou tradciou.11

Roavsk diecza sa stala vakantnou po smrti biskupa udovta Bal-a ( 18. 9. 1920)12 a Koick diecza po smrti biskupa Augustna Fischera--Colbrieho ( 17. 5. 1925).13 Po vzniku Trnavskej apotolskej administratry sa stala relnou otzka ustanovenia apotolskho administrtora, ktor by prijal biskupsk vysviacku, aby bolo postaran o vetky pastoran potreby, najm o monos vysluhova sviatos kazstva a birmovania. Svt stolica vymenova-

7 Porov. Segreteria di Stato, Sezione per i Rapporti con gli Stati, Archivio Storico, Citt del Vaticano (S. RR. SS.), Congregazione degli Affari Ecclesistici Straordinarii (AA. EE. SS.), Cecoslovacchia, pos. 48 P. O., fasc. 53, f. 16; Nrodn archiv esk republiky (NA R), Praha, M (1918 1949), k. 800, . 89.685 zo 6. 7. 1924; Slovensk nrodn archv (SNA), Bratislava, Minister s plnou mocou pre sprvu Slovenska, k. 223, inv. . 428.

8 Porov. AAS 14 (1922), s. 582584.9 Porov. A Jszvri premontrei kanonokrendi prpostsg Nvtra az 1944-ik vre. Jszvr

1944.10 Porov. AAS 12 (1920), s. 590.11 Porov. Pamtn kniha vysviacky slovenskch biskupov. Ed. J. P. Kysuck. Trnava : Spolok

sv. Vojtecha, 1921.12 Porov. AAS 12 (1920), s. 456; Slovensk biografick slovnk I, s. 114.13 Porov. AAS 17 (1925), s. 272; Slovensk biografick slovnk II. Martin : Matica slovensk

1987, s. 9394.


la biskupskho vikra Mons. Pavla Jantauscha za apotolskho administrtora a titulrneho biskupa z Prieny; v tom istom ase bolo zverejnen aj vymenova-nie kaza Koickej dieczy Jozefa rskeho za titulrneho biskupa z Thagory a apotolskho administrtora Roavskej dieczy.14 Tto dvaja prijali biskup-sk konsekrciu v Dme sv. Mikula v Trnave 14. jna 1925 z rk praskho arcibiskupa Frantika Kordaa. rsky si predtm, 4. 10. jna v dominikn-skom kltore v Koiciach, vykonal duchovn cvienia, ako si to iadalo kno-nick prvo.

Prce na obsaden vakantnho biskupskho stolca v Roave sa nerozbehli hne po smrti biskupa Bala. Cel archa spravovania dieczy bola na pleciach vikra tefana Podhrackho, ktor sa usiloval urchli vber biskupa. V roku 1923 napsal list apotolskmu nunciovi, e diecza je od 18. septembra 1920 vakantn, o trvalo u tret rok, mal problm v administrovan junej asti bis-kupstva v Maarsku, preto iadal o vymenovanie biskupa.15 Na jese 1923 a na jar 1924 sa v lesoch Roavskej dieczy v Maarsku svojvone ailo na prkaz maarskej vldy,16 preto bolo potrebn urchli vber hlavy dieczy. Devtns farnost Roavskej dieczy sa nachdzalo v Maarsku a administroval ich ro-avsk ordinr. Vldu SR tto jurisdikcia nezaujmala, jej vkon si mal u ma-arskej vldy dohodn sm ordinr.17 Tie bolo potrebn urgentne vysluhova sviatos birmovania. Vikr 1. jna 1924 urgoval iados o vymenovanie biskupa do Roavy.18 O tde neskr, 7. jna napsal al list, v ktorom navrhol, aby bol za roavskho biskupa vymenovan svtiaci biskup Martin Kheberich zo Spiskej Kapituly.19 Nuncius 12. jna poiadal o vyjadrenie spiskho bisku-pa Jna Vojtaka, ktor 17. jna 1924 odpovedal, e Kheberichov prpad je vemi diskrtny, pretoe biskupom sa stal ete za Uhorska a psobil v Prvyho aule. Jemu vypomohol len pri birmovkch v roku 1921 a 1922. Ke vyme-novali prvch slovenskch biskupov, Kheberich ril medzi veriacimi fmu, e to bud husiti; aby zachoval pokoj, abdikoval.20 Tieto okolnosti Khebericha vylili z monosti povenia do Roavy a nuncius 25. jna 1924 odpsal, e Kheberich neme prs do Roavskej dieczy ani birmova. Z analzy prame-ov vyplva, e vikr sce nepoznal cirkevn politiku vldy, ale na druhej strane to sved, e obsadenie roavskho biskupskho stolca bolo skutone aktne.

14 Porov. AAS

tc 2 2015tftu.sk/sites/default/files/teologický časopis/tc_13_2015_2.pdf · l’elogio della...

Documents