tešíme sa! projekt Škola podaný obcou bol úspešný! rok ...(1sol 5,16) z daru života som sa...

P O D R O H Á Č S K Y O B Č A S N Í K

Ročník XII. Číslo 4 17. 10. 2008

Oprávnené náklady a príspe-

vok pre obec boli schválené v ta-

kej výške ako boli obcou poža-

dované. Čo svedčí o predložení

Tešíme sa! Projekt ŠKOLA podaný obcou bol úspešný!v budovách ZŠ a MŠ stavebnými

úpravami a zateplením, zvýši sa

kvalita vzdelávania v odborných

učebniach ZŠ využitím podkrovia

a zlepší sa i materiálno-technic-

ké vybavenie pre výučbu cudzích

jazykov a informatiky.

Kým dôjde k podpísaniu

zmluvy na nenávratný finančný

príspevok s MVRR musí obec

splniť ešte veľmi dôležitú vec. Do

5 mesiacov od schválenia zabez-

pečiť výber dodávateľa stavby

v súlade so zákonom o verejnom

obstarávaní a následné overenie

tohto procesu riadiacim orgá-

nom. Po úspešnom splnení tohto

procesu a podpise zmluvy na fi-

nančný príspevok sa projekt

musí zrealizovať do 15 mesiacov.

Dobu výstavby pre dodávateľa

požadujeme 12 mesiacov. Pred-

poklad začatia výstavy je v jar-

ných mesiacoch budúceho roku.

Ing. Vladimír Šiškastarosta obce

Vážený duchovný otec Marián,vážený pán starosta obce Zuberec,milý Zuberčania!

V mesiaci október si pripomínamel. výročie púte Zuberčanov do mestaSant Wendel, (Sársko/Nemecko)v roku 2007. Spomínate si, ako celýobec Zuberec spolu s otcom bisku-pom Františkom Tondrom slávnostnevítal pozostatky sv. Vendelína? Spo-mínate si, ako sme šli v procesii dopekne obnoveného kostola, kde otec

biskup s ostatnými kňazmi a veriaci-mi slávili svätú omšu? Spomínate si,ako sme sprevádzali relikviár so vzác-nymi relikviami nášho patróna horea dolu dedinou, aby Pán Boh požeh-nával jej obyvateľov, domy, polia, prí-rodu na príhovor sv. Vendelína?

Na tieto udalosti si pred blížiacimsa sviatkom sv. Vendelína, spolus Vami, radi spomíname aj my, v Mag-deburgu. Spomíname na to, čo smespolu zažili a aké duchovné skúse-nosti sme získali. Srdečne Vás tiež

pozdravuje pán farár Anton Franzis-kus zo St. Wendel. Hovoril, že budevo farských novinách spomínať aj naVás.

Ale nespomínajme len na minu-losť. Žijeme v prítomnosti a zodpo-vednosti o budúcnosť. Pri tom všet-kom nech nám príde na pomoc sv.Vendelín so svojím orodovaním. Lebosvätý Vendelín prekročil časovéi priestorové hranice. Časové, hoci žilpred 1450 rokmi, je nám prítomný,

živý a stále na po-moci. Priestorove,prišiel z Írska doSárska. Odtiaľ šiels veriacimi ako ichpatrón do Švajčiar-ska, Rakúska,Čiech, Slovenska,ba až do Amerikya Číny. Veru, svä-tý Vendelín je pra-vým svätcom v na-šej katolíckej (celo-svetovej) cirkvi.

Obrazy jeho ži-vota, jeho sochuako pastiera a te-raz aj jeho pozo-statky svoje mátevo Vašom chrámestále pred očami.Podmienky sa be-

hom času menili. Ale kresťanská vie-ra, ktorú nám doniesol aj sv. Vende-lín, ostáva a bude trvať. On kráčalv stopách Pána Ježiša Krista, hlav-ného pastiera. Nasledujme ho ajmy, lebo Ježiš je cesta. Vermev neho aj my, lebo Ježiš je prav-da. Žime s ním aj my, lebo Ježišje život.

Pozdravuje Vás všetkých v Kris-tovej láske

Váš Ludwig Stegl, farárMagdeburg, september 2008

Rok od púte k hrobu sv. Vendelína

Ustavične sa radujte! (1Sol 5,16)

Z daru života som sa začal te-šiť 1. 2. 1965, vtedy som sa naro-dil. Nebola to veru hocijaká ra-dosť, ale radosť oravského chlap-ca, ktorý sa mohol tešiť z láskyrodičov, nádhernej božej prírodya z mnohých priateľstiev. Vďakamojim rodičom som sa učil vovšetkom vidieť prítomnosť láska-vého nebeského Otca. Základnúškolu som absolvoval v rodnej de-dinke v Krušetnici. Odtiaľ som savydal na Gymnázium v Námesto-ve a moje štúdia som dokončil naCMBF UK Bratislava.

Na svoje primičné obrázky, akosvoje životné putovanie, som sivybral tieto tri citáty zo SvätéhoPísma: „Ustavične sa radujte!“(1Sol 5,16), potom: „Dobrý pastierpoloží svoj život za ovce.“(Jn 10,11b) a „Veľké veci urobils nami Pán a máme z toho ra-dosť.“ (Žalm 126). Tieto tri myš-lienky som sa snažil napĺňať vosvojom kňazskom živote: ako kap-lán v Rabči, Vysokých Tatrácha Spišskej Novej Vsi a najmä, akofarár v Spišskej Teplici, Novoti ateraz sa o to budem usilovať v Zu-berci.

Dobrý pastier nie len život dáza svoje ovce, ale hasnúci knôtiknedohasí a nalomenú trstinu ne-

Vitaj te nám, pán farár!

dolomí. Chcem byť pre Vás dob-rým pastierom, ktorý pozná svojeovce, rozumie im a má ich rád.A prosím, aby ste boli blízki svoj-mu pastierovi a aby sme sa mohliustavične radovať z lásky a blíz-kosti nebeského Otca, ochranyPanny Márie a mocného príhovo-ru sv. Vendelína, patróna našejfarnosti.

Marián Dopater, farár

Ludwig Stegl odovzdáva relikvie sv. Vendelína otco-vi biskupovi Františkovi. Foto: L. Vojtaššáková

kvalitného projektu. Realizáciou

tohto projektu sa zlepšia priesto-

rovo-organizačné, tepelno-klima-

tické podmienky vzdelávania

Od 1. septembra t. r. ustanovil otec biskup František Tondrapre farnosť Zuberec za farára vdp. Mariána Dopatera. S ra-dosťou sme nášho nového duchovného otca medzi nami priví-tali. Takto nám predstavuje svoje doterajšie životné kroky.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, riadiaci orgán

pre Regionálny operačný program oznámilo koncom júla obci, že

ňou predložená žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt

s názvom „ZŠ Zuberec – využitie podkrovia, stavebné úpravy a za-

teplenie MŠ Zuberec“, bola schválená s výškou nenávratného fi-

nančného príspevku 28 413 894,91 Sk, celkové oprávnené výdavky

boli schválené vo výške 29 909 363,06 Sk.

4/20082 ZUBERSKÉ NOVINY

Rozhodnutie o obstaraní nového Územného plánu obce Zuberec (ďalejlen ÚPN-O Zuberec) vyplynulo z potreby zabezpečiť podmienky rozvojajednotlivých funkcií obce a jej katastrálneho územia. Dôvodom obsta-rania ÚPN-O je teda potreba získania takého základného nástroja územ-ného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie obce, ktorý bude kom-plexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia,zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životnéprostredie a ekologickú stabilitu a ustanovovať regulatívy priestorové-ho usporiadania a funkčného využívania územia.

Podľa §-u 11 ods.2, písm. a) sta-vebného zákona č. 50/1976 Zb. v plat-nom znení, sú obce povinné maťúzemný plán obce, ak treba riešiť kon-cepciu ich územného rozvoja, usku-točňovať rozsiahlu novú výstavbu aprestavbu v obci alebo umiestniť ve-rejnoprospešné stavby. V obci Zube-rec je predpoklad uskutočňovaniarozsiahlej novej výstavby predo-všetkým v oblasti bývania a rekreá-cie.

Predchádzajúcou územnopláno-vacou dokumentáciou pre obec jeÚPN-Z komplexného strediska ces-tovného ruchu Habovka – Zuberec,čiastková zmena návrhu riešenia (Ur-bion Žilina, hlavný riešiteľ Ing. arch.Peter Čerňanský – 1988, schválenýStredoslovenským krajským národ-ným výborom v B. Bystrici v r. 1988).Tejto čiastkovej zmene návrhu rieše-nia predchádzala územnoplánovaciadokumentácia. Táto je súčasťou ná-vrhu Doplnku č. 2 Územného plánuVysokých Tatier, Západných Tatier,Oravy a Spišskej Magury. Doplnok č.2 obsahoval výsledný návrh územné-ho plánu krajinného celku Roháče aúzemných plánov zón Habovka – Zu-berec, Brestová – Prieves, Zverovkaa Nová Lesná. Záväzná časť ich rie-

Pre časť územia obce bol v roku2000 vypracovaný Územný plán re-kreačnej zóny Brestová – Prieves, ak-tualizácia, zmena a doplnok, autor:Ing.arch. Peter Čerňanský, Žilina.Táto ÚPD bola prerokovaná a dňa2. 2. 2001 bolo schválené uznesenieč.15/2001 bod 2, písm. d, ktorým saschválilo Všeobecne záväzné naria-denie obce Zuberec č.1/01 o záväz-ných častiach územného plánu zónyBrestová – Prieves. Napriek platnos-ti VZN sa viaceré jeho ustanovenianedodržiavajú.

Hlavné dôvody pre obstaranieúzemného plánu obce:• vytvorenie podmienok pre rozvoj

obce vytypovaním a schválenímnajvhodnejších rozvojových plôch,určením koncepcie usporiadaniaobce,

• získanie právne záväzného doku-mentu, usmerňujúceho rozvoj obcena základe odborných kritérií a do-hody všetkých zainteresovaných(občanov, samosprávy, štátnejsprávy atď.),

• stanovenie zásad funkčného vyu-žitia plôch obce tak, aby nedochá-dzalo k nežiadúcim kolíziám jednot-livých funkcií,

• stanovenie limitov využitia plôchkatastrálneho územia v súlades prírodnými danosťami a potrebouvytvoriť podmienky pre trvalé udr-žiavanie, obnovovanie a racionál-ne využívanie prírodných zdrojov,záchranu prírodného dedičstva,charakteristického vzhľadu krajiny,dosiahnutie a udržanie ekologickejstability,

• stanovenie regulatívov, zabezpe-čujúcich vytváranie harmonickéhoprostredia v obci a vo voľnej kraji-ne,

• vzájomná koordinácia činnostív území, zabezpečujúca účelné aperspektívne vynakladanie pros-

Územný plán - základ pre rozvoj obce

šenia bola schválená uznesením vlá-dy SSR č.107/1983. Zmenené pod-mienky si vyžiadali vypracovať čiast-kovú zmenu ÚPN – Z komplexnéhostrediska cestovného ruchu Habovka– Zuberec, ktorá bola prerokovanápodľa vtedajšej legislatívy. Jej plat-nosť potvrdil S KNV v Banskej Bystri-ci uznesením č. 301/88 zo dňa 29. 11.1988 a jej záväzná časť tvorí prílohuč. 2 k uzneseniu vlády SSR č.107/1983. Zmena z roku 1988 bola vypra-covaná metódou územného plánuzóny v M 1:2000 a riešila len zasta-vané územie oboch obcí a priľahléplochy. Až do súčasnosti je platnýmúzemným plánom, podľa ktorého sauskutočňuje rozvoj obcí Habovka aZuberec. V nasledujúcom období boloúzemie obce Zuberec riešené formouaktualizácií, zmien a doplnkov pred-chádzajúcej územnej plánovací doku-mentácie. Tieto neriešili komplexnecelé katastrálne územie obce, čo jezákladnou podmienkou pre územnýplán v zmysle súčasne platných práv-nych predpisov. Keďže túto podmien-ku nespĺňali, neboli prerorokovanéa schválené. Uvedené dokumentácieteda nie sú záväzné a vyjadrujú lendobový názorový konsenzus na vyu-žívanie zastavanej časti územia obce.

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO

1. Berie na vedomiea) Kontrolu plnenia uzneseníb) Informácie starostu obcec) Správu o plnení rozpočtu obce za

I. polrok 2008d) Vyhodnotenie školského roku

2007/2008 v ZŠ s MŠ predloženériaditeľkou Mgr. Martou Šimičáko-vou

e) Informáciu o územnom pláne obcef) Žiadosť riaditeľsky ZŠ s MŠ o zvý-

šenie počtu zamestnancov v mater-skej škole

g) Vyhodnotenie 33. ročníka PFSprednesené starostom obce

h) List Ing. Dušana Ďuriača

2. Schvaľujea) Program rokovania obecného za-

stupiteľstva podľa predloženéhonávrhu

b) Návrhovú komisiu v zložení:Ing. Marcel Pardek, Ing. VladimírŽák

c) Všeobecne - záväzné nariadenieobce o výške príspevku za pobytdieťaťa v materskej škole, na čin-nosť školského klubu detí a na čias-točnú úhradu nákladov v školskejjedálni, ktorých zriaďovateľom jeobec.

d) Úpravu rozpočtu obce podľa prílo-hy - príjmy: 38 529 tis. Sk, výdav-ky: 38 529 tis. Sk

e)1. Predloženie žiadosti o nenávratný

finančný príspevok v rámci opatre-nia 4.2 ROP na realizáciu projektu„Prístavba hasičskej zbrojnice Zu-

berec“ pre Obecný hasičský zborZuberec, ktorý je v súlade s mate-riálom „Plošné rozmiestnenie síl aprostriedkov Hasičského a zá-chranného zboru a obecných hasič-ských zborov – sídla hasičskýchstaníc a hasičských zbrojníc“, pre-rokovaného vládou SR dňa 27. 8.2008

2. Zabezpečenie realizácie projektupo schválení žiadosti o nenávratnýfinančný príspevok

3. Financovanie projektu vo výške5 % z celkových oprávnených vý-davkov na projekt, t. j. vo výške480 521,11 Sk

f) Firme Roháče spol. s r.o. predaj čas-ti pozemku v lokalite Janovky KNEč. 1287/1 podľa GP 14171724-36/2007 diel č. 17 o výmere 6 m2 zacenu 500 Sk/m2, novovytvorenáparcela KN- C č. 1385/11

g) Starostovi obce doplatenie prémiído výšky 50 % za 1. polrok 2008

3. Súhlasía) S vypracovaním projektu na obec-

né komunikácie, chodníky, rigoly,prípadne verejných

priestranstievb) S vypracovaním projektu rekon-

štrukcie osvetleniac) S vypracovaním štúdie cyklotrás

a bežeckých tratí

4. Ukladáa) Stavebnej komisii prerokovať žia-

dosť Ing. Florentíny Tekeľovej, Zu-berec 19

Termín: do nasledujúceho OZIng. Vladimír Šiška, starosta obce

Uznesenie obecného zastupiteľstva z 27. augusta 2008

triedkov na technickú infraštruktú-ru,

• vytvorenie ponuky využiteľnýchvoľných plôch, napomáhajúcej roz-voju všetkých funkcií, vrátane hos-podárskej základne obce.Hlavným cieľom územného plánu

bude zabezpečenie územných a tech-nických podmienok pre ďalší rozvojobce a jej katastrálneho územia v eta-pách do roku 2015 a do roku 2025

Obec Zuberec, ako príslušný or-gán územného plánovania má spra-covaný Krajino-ekologického plánuv roku 2006 a Prieskumov a rozbo-rov v roku 2007. Oba rozbory sú sú-časťou Územného plánu obce a a ichspracovateľom je Ing. Arch. PavelKropitz zo Žiliny. Sú to dokumenty kto-ré sa neschvaľujú a ktorých cieľombolo získanie poznatkov pre optimál-ne priestorové usporiadanie a funkč-né využívanie územia a identifikova-nie problémov v území.

Po týchto dokumentoch obec za-bezpečila prostredníctvom Ing. Arch.Zaťkovej spracovanie zadania. Tentodokument bol v auguste predloženýverejnosti, susedným obciam, Žilin-skému samosprávnemu kraju a do-tknutým orgánom a organizáciám na30 dní na pripomienkovanie.

Následne sa tieto pripomienkya stanoviská vyhodnotia a potom sapredloží na Krajský stavebný úradv Žiline na posúdenie návrhu zada-nia územného plánu. Po kladnom po-súdení bude možné pristúpiť kuschváleniu zadania v obecnom zastu-piteľstve. Schválenie by sme chceliuskutočniť ešte v tomto roku. Násled-ne by sa pristúpilo k spracovaniu ná-vrhu územného plánu a k jeho prero-kovaniu s verejnosťou a dotknutýmiorgánmi. Tento proces by sa maluzavrieť v roku 2009.

Proces spracovania novéhoúzemného plánu obce Zuberec sauzavrie jeho schválením v obecnomzastupiteľstve a schválením všeobec-no-záväzných nariadení obce.

Ing. Vladimír Šiška, starosta obce

Možno bude aj nová Hasičská zbrojnica

Obec Zuberec v rámci ďalšej

výzvy na predkladanie žiadostí o Ne-

návratný finančný príspevok v rámci

Regionálneho operačného programu

– regenerácie sídiel a opatrenia

4.2 Infraštruktúra nekomerčných zá-

chranných služieb - podala projekt

„Prístavba hasičskej zbrojnice Zube-

rec. Náš hasičský zbor patrí medzi

106 vytypovaných obecných hasič-

ských zborov v zmysle schválenej

koncepcie plošného rozmiestnenia síl

a prostriedkov HaZZ a obecných ha-

sičských zborov Ministerstvom vnút-

ra SR v rámci celého Slovenska, kto-

ré by mali doplniť sieť staníc Hasič-

ského a záchranného zboru SR.

Prístavbou hasičskej zbrojnice sa

vytvoria podmienky na skvalitnenie

činnosti hasičského zboru, predo-

všetkým vzniknú nové priestory v sú-

lade so štandardmi OHZ, napr. vhod-

ná garáž, umyváreň techniky, školia-

ca miestnosť a pod. Nové priestory

budú vybavené zariadením a IKT, kto-

ré skvalitnia činnosť zboru a urýchlia

reakciu na tiesňové volania. Prístav-

ba umožní garážovanie existujúcej

techniky a tým jej plné využitie. Vý-

sledky projektu umožnia v budúcnosti

aj vytvorenie profesionálnej hasičskej

stanice – obecného hasičského zbo-

ru pre oblasť susedných obcí s dojaz-

dom na každé miesto do 15 minút.

Prístavba zahŕňa priestory o ploche

152 m2. Kvalitné priestorové a mate-

riálové podmienky zvýšia bezpečnosť

verejnosti v tejto lokalite, a zároveň

dávajú možnosť profesionálne sa

uplatniť miestnym obyvateľom ako bu-

dúcim členom OHZ. K tomu má pri-

spieť aj nová služba poskytovania vý-

cvikov vo vlastných priestoroch

Celkový rozpočet projektu je

9,6 mil. Sk, z toho vnútorné vybave-

nie 314 tis. Sk

Aj pri tomto projekte bude spolu-

účasť obce vo výške 5 % z opráv-

nených nákladov, čo predstavuje

481 tis. Sk .

Tento projekt bol formálne prijatý

na Ministerstve výstavy a regionálne-

ho rozvoja v Bratislave dňa 4. sep-

tembra 2008 bez žiadnych nedostat-

kov a bol postúpený na ďalšie hod-

notenie. Výsledok hodnotenia by sme

sa mali dozvedieť do sto dní.

Ing. Vladimír Šiška, starosta obce

4/2008 3ZUBERSKÉ NOVINY

Spolupráca s gminou Otyń má pokračovanie

Súčasťou podpísanej deklarácia je ajvzájomná spolupráca, výmena skúse-ností, či vzájomná návšteva partner-ských obcí. Na Podroháčskych folklór-nych slávnostiach sme privítali delegí-ciu z obce Otyň a nás pozvali na tradič-né dožinky. V delegácii za obec na náv-števu partnerskej obce Otyń vycestova-li: starosta Ing. Vladimír Šiška, poslanecobecného zastupiteľstva Ľubomír Kováľa pracovník Obecného úradu v ZuberciPavol Šroba. Termín návštevy u našichpartnerov bol v dňoch 29. 8. – 1. 9. 2008.

Cesta bola spojená aj s návštevoučeskej obce Studenec, keďže je to potrase do Poľska. V tejto obci sme sa za-stavili preto, že jej predstavitelia majúzáujem nadviazať spoluprácu s našouobcou. Obec Studenec sa nachádza nasevere Česka v pohorí Krkonoše. Po na-šom príchode nás privítal starosta obceJiří Ulvr, ktorý nám obec predstavil z rôz-nych pohľadov. Počas krátkeho predsta-

venia sme diskutovali natému problémov obce,kladných a zápornýchstránok, ako aj o rôznychproblémoch, či riešeniacha následne aj o čerpaní fi-nančných zdrojov na rea-lizáciu rôznych aktivítv obci.

Potom sme už pokra-čovali do Otyne, na dožin-kovú slávnosť. Okrem násv Otyni privítali aj ich ďal-ších partnerov - z Nemec-ka zástupcov obce Fal-kenberg a z Ukrajiny obceTsuman. S obcou Falken-berg má obec Otyń užpodpísanú deklaráciua s obcou Tsuman z Ukra-j iny plánujú nadviazaťa podpísať ďalšiu deklará-ciu. Počas nášho pobytu

v Poľsku smenavštívili rôzneich atrakcie, kto-ré majú v okolí.Neodmysl i teľ-nou myšlienkoubola aj návštevaa obhliadka pro-jektov, ktoré bolif i n a n c o v a n éz rôznych zdro-jov – či už národ-ných alebo eu-rópskych.

Hlavný prog-ram počas do-žinkovej sláv-nosti bol preobyvateľov pri-pravený v sobo-tu 30. septem-bra. Slávnosťzačínala sv. om-šou ako poďa-kovaním za úro-du. Následnep o k r a č o v a l a

Od konca druhej svetovej vojny uply-nulo už viac ako 63 rokov. Pred jej ukon-čením zažili aj obyvatelia Studenej doli-ny krušné chvíle. Mnohí boli účastníkmirôznych frontov u nás aj v zahraničí, nie-koľko ich prišlo o život. Po čiastočnompotlačení SNP v roku 1944 viacero par-tizánskych skupín hľadalo možnosť pre-žitia v slovenských horách.

V čase ustálenia frontovej línie sa naúzemí hornej Oravy, vo februári a marci1945, pohybovalo aj množstvo nemec-kých alpských strelcov. A práve z tohtoobdobia je známy transport ranenýchpartizánov s ošetrujúcim personálom zozrubu pod Salatínom do Cholovskej do-liny 11. a 12. februára 1945. Záchrannúakciu vtedy uskutočnilo 14 členov poľ-skej horskej služby GOPR. Akcia bolanesmierne náročná, ale aj nebezpečná,lebo na Zverovke bolo ubytovaných nie-koľko desiatok nemeckých vojakov.

Pri oslavách 90. výročia založeniaGOPR a 45. výročí zloženia HS Západ-né Tatry v roku 1999 vzniklo podujatiePo stopách poľských záchranárov. Čle-novia poľskej a slovenskej záchrannej

horskej služby odvtedy každý rok absol-vujú trasu - jeden rok z Chocholovskejdoliny na Zverovku a ďalší zo Zverovkydo Chocholovskej doliny. Tohto roku klubseniorov HS prišiel s nápadom uskutoč-

Oslavy SNP spojené s výstupom k nemocniciniť výstup k partizánskej nemocnici spo-jený s celooravskými oslavami výročiaSlovenského národného povstania.

Keďže to bol prvý ročník podujatia,organizátori pristupovali k tejto akcii veľ-

V čase od 20. septembra do 5. ok-tóbra 2008 sa konala celoslovenská ve-rejná zbierka Boj proti hladu – Pomôž-me Haiti. Do zbierky sa zapojila i našafarnosť Zuberec. Niektorí šikovní ľudianapiekli medovníkové srdiečka, ktoré sapredávali aj v základnej škole, kde saprekvapivo vyzbieralo až 4151,50 Sk.Niektorí iniciatívni žiaci z 5. a 6. ročníkapomáhali pri balení a predávaní medov-níčkov pred Jednotou i po dedine. Vý-sledná suma v pokladničke v Jednotebola tiež veľmi prekvapivá – až 9921,50Sk. V kvetinárstve u pani Šiškovej savyzbieralo 2960 Sk. Na Obecnom úra-de v Zuberci 2051 Sk a Bohuznámi dob-rodinci prispeli sumou 1500 Sk. Takto sasuma vyšplhala až na 20 584 Sk.

Veľmi pekne ďakujeme všetkýmštedrým darcom. Osobitná vďaka patrídeťom, ktoré zapojili do zbierky celé svo-je rodiny a prinášali do školy peniaze razod starkej, druhý raz od tety atď. A naj-cennejšie boli okamihy, keď niektoré detipriniesli celý obsah svojich domácichpokladničiek, aby pomohli hladujúcimdeťom. Je to úžasná vec, keď niekto užv detskom veku sa vie vcítiť do utrpeniainého. Ako ťažko nám padne vydržaťnapr. hladový pôst na Popolcovú stre-du. A na Haiti zo 100 ľudí 80 hladuje. Mysi to nevieme ani predstaviť. O to viacbuďme vďační, že máme čo jesť, kdebývať a môžeme sa vzdelávať. Na Haitizo 100 ľudí 78 nevie ani čítať ani písať.Nemajú žiadnu budúcnosť.

Sestra Mária

Peniaze pre Haiti

Vedúci delegácií na dožinkových slávnostiach v poľskejobci Otyň. Zľava: Ing. Vladimír Šiška, starosta obce Zu-berec, Teresa Kaczmarek, starostka obce Otyń, Hannelo-re Lenhart – 1. zástupkyňa starostky obce Falkenberga Alexander Kobilan, starosta obce Tsuman

Zástupcovia delegácií zo Slovenska, Poľska, Nemecka a z Ukrajiny pred obecnýmúradom počas návštevy družobnej obce Otyń v Poľsku

mi zodpovedne. Na príprave sa podie-ľali zástupcovia obce Zuberec, okresnejorganizácie Smeru, seniori a členoviaHS Západné Tatry. V sobotu ráno 30. 82008 okolo 8. hodiny začali prichádzaťhostia z rôznych kútov Slovenska, priš-la aj 30-členná skupina TOPR zo Zako-paného. Po položení vencov na partizán-skom cintoríne v Látanej doline sa viacako 100 účastníkov vybralo k partizán-skej nemocnici, ku ktorej vedie náučnýchodník dobudovaný v tomto roku osa-dením informačných tabúľ. Stretnutia sazúčastnil priamy účastník partizánskychbojov v Roháčoch Eduard Trizuljak a prí-tomných pozdravila aj poslankyňa Ná-rodnej rady Slovenskej republiky VieraMazúrová.

Už pred obedom sa prví účastnícivýstupu začali schádzať na poľane prihoteli Primula. Príjemné počasie, rezkénôty ľudových hudieb zo Zakopanéhoa Nižnej, vôňa guľášu a družná atmo-sféra vytvárali priestor na spomínanie.Slávnosť sa vydarila a položila dobrý zá-klad na jej pokračovanie do budúcnosti.

Stano Jandura

sprievodom cez námestie a obec až našportové ihrisko, kde prebiehal hlavnýprogram až do skorého rána. Okrem rôz-nych vystúpení kolektívov tu boli pripra-vené aj rôzne výstavy.

V posledný deň pobytu bolo naplá-nované spoločné stretnutie všetkýchzúčastnených krajín. Pred oficiálnym

rozlúčením a odchodom domov bolaešte podpísaná deklarácia o spoluprácimedzi hosťujúcou obcou Otyń a ich no-vým partnerom Tsuman z Ukrajiny.V závere pobytu si všetci vzájomne po-

ďakovali a popriali príjemnú cestu do-mov. Zároveň boli naplánované ďalšiestretnutia, ale už vo väčšom počte.

Text a foto: Pavol Šroba

Na cintoríne v Látanej Foto: Jozef Valek

Minulý rok nadviazali predstavitelia gminy Otyń z Poľskej republiky spo-luprácu s našou obcou. Spolupráca bola vzájomne potvrdená aj uznesenímobecného zastupiteľstva obce Zuberec a podpísaním vzájomnej Deklarácieo spolupráci. Deklarácia bola podpísaná starostom obce Zuberec Ing. Vladi-mírom Šiškom a starostkou obce Otyń Teresou Kacmarek.


Aj keď je už dávno po lete a na starosti s organizáciou 33. Podroháčskych folklórnych

slávností sme už zabudli, patrí sa nám, ako hlavnému usporiadateľovi, poďakovať všetkým,

čo sa o ich tohtoročný úspech zaslúžili. Daromná by bola naša snaha predovšetkým bez

výraznej finančnej a materiálnej podpory tradičných i nových sponzorov. Úprimne im

všetkým ďakujem.

XXXIII. Podroháčske folklórne slávnosti boli realizované s podporou Ministerstva kultú-

ry Slovenskej republiky a Žilinského samosprávneho kraja. Sponzorsky na ich usporiada-

nie prispeli firmy:

Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k úspechu Podroháčskych folklórnych slávností

COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo

Jozef Šuriňák, Koliba JOSU, ZuberecSTAVEBNINY Slavomír Šuriňák, ZuberecJúlius Magerčák Autosúčiastky, ZuberecStanislav Gejdoš, Penzión Pribiskô, ZuberecCBA Verex, a. s., Liptovský MikulášPoľnohospodárske družstvo ŽIAREC, TvrdošínLiptovská mliekáreň, a. s.

BMU, s. r. o., ZuberecMartin Ťapaják, Autoservis, ZuberecAlojz Filek Elektro, ZuberecZdeno Škerda, ZuberecPeter Jendrášek, výroba a predaj mäsa

a mäsových výrobkov, BrezovicaIng. Stanislav Urban, STAMON, ZuberecIng. Jana Šišková, Penzión Šiška, ZuberecWhite Star Sport, Valér Poláčik, ZuberecIng. Jana Petrová, MILOTÍN, ZuberecIng. Ján Urban, stavebná a obchodná činnosť,

HabovkaMarián a Viera Šrobovci, ZuberecK-Filo, s. r. o. Veronika Kulinová, Martin Filek,

ZuberecLadislav Matištík, Cukráreň Katka, ZuberecPaS, s. r. o., MUDr. Františka Urbanová, ZuberecStará krčma GASTHAUS Pavol Magerčák, ZuberecMária Pafčová, Kvetinárstvo Bianka, ZuberecMarián Bernát, Večierka, ZuberecStanislav Jantoľák, ZuberecTatry CS - TOUR, spol. s r. o., ZuberecPavol Šroba UNIENERGY, ZuberecPráčovňa ARIS, Martin Šimičák, ZuberecAnna Fileková, Penzión Anna, ZuberecVladimír Magerčák – PAMSTAV, ZuberecIng. Kamil Jurči – JUTEL, ZuberecĽubica Šimičáková, ZuberecPodroháčska Koliba s. r. o., ZuberecJarolím Matys, Elektro-predaj-servis, ZuberecMäsna u Felda, ZuberecPizzéria UNO, ZuberecMilan Mikláš ml., ZuberecOľga Zúbeková, Pneuservis, ZuberecAPB, Anna Bažíková, Zuberec

Letná sezóna za nami, pripravujeme sa na zimnú

METROSTAV, a. s., PrahaPRIMULA, s. r. o., ZuberecINCHEBA, a. s., BratislavaRoľnícke podielnicke družstvo, ZuberecCestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o.

PROVEST, s. r. o., TrstenáPanasonic Electronic Devices Slovakia, s. r. o.,

TrstenáPRAGMONT, s. r. o. Pavol Jančo, Dolný KubínBau3Mex, Ing. Milan Plevák, BratislavaJozef Korman, MLYN TrstenáAPB, Anna Bažíková, ZuberecZákladná škola s Materskou školou v Zuberci

VEPY, spol. s r. o., TrstenáTatrawest, s. r. o. ZuberecTechnické služby Ružomberok, a. s., RužomberokSTAVEBNINY Jozef Garbiar, LiesekSlovenská sporitelňa, a. s., ŽilinaKOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Dolný KubínOravská vodárenská spoločnosť, a. s., Dolný KubínDrevodom Orava, s. r. o. PodbielDEXIA banka Slovensko, a. s. NámestovoZlieváreň Zábrež, a. s., Ing. Daniel Škerda,

Oravská PorubaProperty holding, a. s., BratislavaVI Group s. r. o., BratislavaIMPA Dolný Kubín, s. r. o.

RGS – FRAME, s. r. o., TrenčínORAVEX, s. r. o. Dolný KubínVinárstvo Slováček & Gašparovič, Slovenský GrobHotel Osobitá, ZuberecELKOP, s. r. o., Ing. Slavko Habánik, Dolný KubínNealko ORAVAN, s. r. o., PodbielDUPRES s. r .o., Ing. Daniel Lajčin,

Dubnica nad VáhomRoháče spol. s r. o., ZuberecPenzión u Michala, ZuberecOravská izba, Anna Šišková, ZuberecAutodoprava Edmund Šiška, ZuberecVladimír Žuffa, JUREK, ZuberecTlačiareň Kubík, NámestovoŠtúdio F - Teťák, NámestovoPoľnohospodárske družstvo Trsteník, Trstená

Butik M&D, Marta Škerdová, ZuberecBranislav Habo, ZuberecR-DROGÉRIA, Otília Jurinová, ZuberecKlementína Šišková, Kvetinárstvo a rozličný tovar,

ZuberecIng. Roman Pilarčík, Cestovná agentúra, ZuberecPavol Janoštín, Suveníry, ZuberecPenzión TIMEA, Mária Šrobová, ZuberecPS Ela, Gabriela Kuľašníková, ZuberecAlojz Gonda, stolárstvo, ZuberecIng. Mária Daňová, Penzión Šindľovec, ZuberecMária Harmatová, Potraviny Mária, ZuberecPotraviny HANKA, Anna Bebejová, ZuberecJanka Šuriňáková, Potraviny-drogéria, ZuberecReštaurácia SKALA, Ján Maťus, Zuberec

Príprava festivalu je vždy náročná a nie je

možná bez zodpovednej a obetavej práce stov-

ky nadšencov, organizátorov, prípravného výbo-

ru, pracovných komisií, technického personálu

a samozrejme, hlavných aktérov – domácich

a zahraničných súborov a sólistov.

Osobitná vďaka za množstvo práce patrí

členom organizačného výboru v zložení:

Ing. Vladimír Šiška, starosta obce - predse-

da, členovia: Eduard Borsík, Marta Bebejová,

Mgr. Gabriela Borsíková, Tomáš Harmata,

PaedDr. Mária Jagnešáková, Mgr. Richard Ja-

noštín, Stanislav Jantoľák, Ján Kaššák, Ľubo-

mír Kováľ, Ján Lacko, Agneša Leginusová, PhDr.

Cecília Matysová, Vladimír Magerčák, Ing. Juraj

Majerčák, Ing. Marcel Pardek, Margita Prčová,

Eduard Šiška, Ľubica Šimičáková, Mgr. Marta

Šimičáková, Bc. Pavol Šroba, Ján Taraj, npor.

Mgr. Tibor Turňa, Miroslav Urban, Ing. Jozef

Valek, PhDr. Miroslav Žabenský, Ing. Vladimír

Žák, Rudolf Žuffa.

Ďakujem tiež organizátorom a pomocní-

kom zo Zuberca. Sú to: Bernardína Balleková,

Marta Fandáková, Alojz Filek, Eva Hudecová,

Ferdinand Littva, ml., Ferdinad Littva, st., Karol

Matkuliak, Štefan Salát, Margita Šrobová, Ján

Šveláň st., Zdeno Škerda, Anna Šrobová, Vla-

dimír Žuffa

Za prípravu programu slávnosti zvlášť ďa-

kujem programovej komisii v zložení:

PhDr. Cecília Matysová – predsedníčka, Bc. Pa-

vol Šroba – podpredseda, Valéria Baláková,

PhDr. Elena Beňušová, Pavla Ganobčíková, Ľu-

bomír Jarolín, Mgr. Richard Janoštín, Ján Lac-

ko, PhDr. Miroslav Žabenský, Daniela Žuffová

Za významnú pomoc a spoluprá-

cu sa chcem poďakovať Okresné-

mu Policajnému zboru v Dolnom

Kubíne a Obvodnému oddeleniu

Policajného zboru v Tvrdošíne za

pomoc pri zabezpečení dopravy

a bezpečnosti návštevníkov pod-

ujatia. Ďakujem aj pracovníkom

ZŠ s MŠ a Hotelu Primula za

zvládnutie stravovania všetkých

účastníkov a hostí. Tiež členom

Dobrovoľného hasičského zboru

a všetkým pomocníkom, ktorí

upratali po kultúrnych podujatiach

alebo inou činnosťou prispeli k zdar-

nému priebehu Podroháčskych

folklórnych slávností.

Podľa ohlasov sa naše slávnos-

ti opäť vydarili a všetci sa už môže-

me tešiť na ich 34. ročník.Ing. Vladimír Šiška

starosta obce

Ani sme sa nenazdali a letnásezóna je za nami. Každý z náspociťuje ticho a menej ruchu v de-dine. Aj keď počasie počas letaniektorým návštevníkom počasiemoc neprialo, môžeme povedať,že sezóna sa vydarila. Už tradič-ne turisti prejavujú záujem o vy-sokohorskú turistiku už od mája ido polovice júna, keď ešte v Ro-háčoch platí zimná uzávera. Vte-dy im pravdaže odporúčame túrymimo Západných Tatier. Hlavnýnápor sa začal až v júli a auguste.Počas týchto dvoch mesiacov smezaznamenali v našej kanceláriiviac než 350 návštevníkov denne.Neboli to len turisti z okolitých štá-

tov ako Poliaci a Česi, veľa bolo Ho-lanďanov, Nemcov, Angličanov, bapár návštevníkov k nám zavítalo ajz Izraela a ďalekého Mexika.

Hostia sa zaujímali hlavne o vy-sokohorskú turistiku – turistické tra-sy pre náročnejších, ale aj o chod-níky, kde by mohli ísť aj rodinkys deťmi. V Turistickej informačnejkancelárii sme im mohli ponúknuťveľký výber máp určených na turis-tiku, cykloturistiku, informácieo atrakciách, termálnych kúpalis-kách a kultúrnych, prípadne špor-tových podujatiach v okolí.

Od návštevníkov sme počuliveľa pozitívnych, ale aj negatívneohlasy na našu turistickú oblasť.

Jedným z veľkých nedostatkov jechýbajúca internetová kaviareň.Zároveň chýba aj možnosť plávaniav netermálnych vodách. Pozitívnyohlas mal program Ozveny tradícií,ktorý sa konal každú stredu a ne-deľu v Múzeu oravskej dediny.

Aj keď sa stále po dedine pohy-buje pár návštevníkov, ktorí si vy-chutnávajú krásu jesennej prírody,my sa už pripravujeme na zimnúsezónu. Chceli by sme požiadaťubytovateľov, ktorí majú záujemdoniesť propagačné materiály do in-formačnej kancelárie, že dvere súim vždy otvorené.

Alžbeta ŽelezníkováZuzana Pilarčíková


Muž, ktorý dal podobu nášmu kostolu

Slovák v Budapešti

O rok neskôr odišiel M. M. Har-

minc do Budapešti sám. Vyhľadal

firmu Neuschloss, ktorú si pamätal

z predchádzajúcej návštevy a bez

akýchkoľvek doporučení požiadal

o zamestnanie. Na otázku čím je,

odpovedal, že je Slovák. Zamest-

nali ho ako tesára, čoskoro však

zaujal svojimi kresličskými schop-

nosťami a postupne mu zverovali

náročnejšie úlohy. Po sťažnosti jed-

ného z klientov firmy na jeho nedo-

statočné jazykové znalosti pocho-

pil, že v Budapešti nemôže praco-

vať bez znalosti maďarčiny a jazy-

ku sa rýchlo priúčal.

V tom čase sa v Budapešti stre-

tol aj so svojim materinským jazy-

kom. Popod okná jeho kancelárie

často chodil pár hovoriaci krásnou

a čistou slovenčinou. So sebe vlast-

nou priamosťou a otvorenosťou jed-

ného dňa neznámych ľudí oslovil.

Na maďarsky položenú otázku, čo

si praje odvetil, že by chcel vedieť

tak pekne po slovensky ako oni.

V ten istý večer ho profesori Pavol

Toth a Zora Andrejkovičová zaviedli

do Slovenského spolku a Milan Mi-

chal sa stal jeho aktívnym členom.

Stal sa knihovníkom spolku, staral

sa o spevokol a divadelný krúžok,

podporoval vydávanie Slovenského

denníka a Slovenského týždenníka,

určitý čas zastával aj funkciu pred-

sedu. Začal tiež pravidelne navšte-

vovať Martin a zblížil sa so sloven-

ským hnutím.

V roku 1890 narukoval na vojen-

skú prezenčnú službu, kde ho za-

radili na vojenskú stavebnú sprá-

vu. Veliteľ (ktorého deti učil po ve-

čeroch po nemecky) mu umožnil vo

voľnom čase pracovať u architekta

Schikedanza, ktorý bol aj profeso-

rom na Budapeštianskej technike.

Po vojne

p r a c o v a l

pre via-

cerých sta-

v i t e ľ o v :

Jána Bo-

buľu (v tom

čase jedi-

ného slo-

venského

architekta

v Buda-

pešti), fir-

mu Schi-

k e d a n z

a Herzog

a vypomá-

hal aj ar-

chitektovi

Kauserovi.

Vlastná

firma

S na-

zbieranými

skúsenos-

ťami si M. M. Harminc ako 28-roč-

ný založil v Budapešti vlastnú pro-

jekčnú a staviteľskú kanceláriu. Vy-

užil stavebný rozmach v hlavnom

meste a do začiatku prvej svetovej

vojny (1914) tu postavil takmer 50

stavieb. Nestaval však iba v Buda-

pešti – bol jediným slovenským ar-

chitektom, ktorý projektoval v celom

Uhorsku – jeho stavby (obytné

domy, verejné budovy, továrne, ško-

ly i kostoly) stoja i na Balkáne, Ukra-

jine a samozrejme na Slovensku.

Z významnejších stavieb tohto ob-

dobia u nás treba spomenúť Slo-

venský dom dr. Stodolu v Liptov-

skom Mikuláši, Zimániho dom

v Dolnom Kubíne, banku v Trstenej,

bývalú Slovenskú banku v Ružom-

berku a predovšetkým prvú budo-

vu Slovenského národného múzea

v Martine (1905–1908). Posledný

projekt bol podkladom pre zloženie

odborných skúšok v Budapešti

a získanie titulu staviteľa.

Harmincovo pôsobenie na Slo-

vensku pravda neuniklo pozornosti

maďarských nacionalistov. V roku

1904 ho okresný náčelník na Myja-

ve obvinil z panslavizmu. Jeho od-

poveď znela: „Nežijem z panslaviz-

mu, ale z toho, že projektujem.“

Naďalej sa presadzoval kvalitou

svojej práce.

K tomuto obdobiu sa viaže milá

príhoda. Počas príprav na stavby vo

Vysokých Tatrách poslal z Buda-

pešti telegram, oznamujúci čas jeho

príchodu. Úradník telegram odoslal

v maďarčine a prijímateľ jeho meno

pochopil ako počet (harminc zna-

mená po maďarsky tridsať). Milého

pána architekta teda čakalo pri vla-

ku tridsať drožiek. Problém vyriešil

veľkoryso, zaplatil všetkým tridsia-

tim fiakristom, sadol do prvej drož-

ky a s veľkolepým sprievodom sa

pobral do

mesta.

Na Slo-

vensku

V roku

1915 sa

H a r m i n c

presťahoval

do Liptov-

ského Mi-

kuláša. Tu

sa začalo

druhé ob-

dobie jeho

t v o r b y ,

kedy praco-

val na naj-

v ä č š í c h

a najvý-

z n a m n e j -

ších projek-

toch. Prvým

z nich bolo

Szontágho-

vo sanató-

rium v Novom Smokovci. Stavebný

komplex, ktorý vysoko hodnotili aj

európski odborníci, projektoval

a postavil podľa vtedajších naj-

novších poznatkov architektúry

a zdravotníctva, získaných neustá-

lym štúdiom literatúry z tejto oblas-

ti. V roku 1922 sa presťahoval z Lip-

tova do Bratislavy, kde ho čakali

ďalšie veľké práce – spomenúť tre-

ba aspoň ústrednú budovu Tatra

banky (dnes sídlo Ministerstva kul-

túry SR) a Slovenské národné mú-

zeum (vtedy Zemedelské múzeum)

na dunajskom nábreží so známou

kaviarňou Múzeumka. K jeho naj-

známejším projektom patrí luxusný

hotelový komplex Carlton – Savoy

(1928) v Bratislave, ktorý prestaval

z troch menších hotelov. Prestavba

prebiehala jeden rok bez zastave-

nia prevádzky v pôvodných hote-

loch. Výsledkom bol v tých časoch

najväčší hotel v strednej Európe.

Tretie obdobie Harmincovej tvor-

by od roku 1929 bolo ovplyvnené

novými architektonickými smermi

i využívaním nových stavebných

materiálov – železobetónu, dutých

tehál, izolačných hmôt a ocele (tie-

to prvky využil aj pri projektovaní

zuberského kostola). Naďalej pro-

jektoval súkromné i verejné stavby,

napr. Dom Slovenskej ligy v Brati-

slave, Palace Sanatórium v Novom

Smokovci, či novú budovu Sloven-

ského národného múzea v Martine.

Aktívnu činnosť skončil ako 82-roč-

ný vykonávaním stavebného dozo-

ru na hoteli Devín. Zomrel 5. 7. 1964

v Bratislave, kde je aj pochovaný na

Evanjelickom cintoríne.

Kostoly

Osobitnou kapitolou Harminco-

vej tvorby boli kostoly pre rôzne vie-

rovyznania. Upravoval pravoslávne

chrámy a vytváral ikonostasy pod-

ľa vlastného návrhu (Budín, Moháč,

Nový Sad, Balašské Ďarmoty, bis-

kupský palác v Szentendre). Projek-

toval evanjelické kostoly o.i. v Pri-

byline, Prietrži, Liptovskej Porúbke,

Východnej, Pliešovciach, Bratisla-

ve, Veľkom Grobe a Žiline. Katolíc-

ke chrámy v Černovej, Báhoni, Ur-

minciach, Držkovciach, Krásnej nad

Hornádom, Senici, Púchove, Lama-

či, Rabči, Novoti i Zuberci sú tiež

jeho dielom. Aj pri týchto stavbách

využíval najnovšie technické obja-

vy a vymoženosti. Pri stavbe kos-

tola v Pribyline prvý raz použil sys-

tém zavesenej gotizujúcej klenby.

Miestni ľudia vraj neverili v jej spo-

ľahlivosť, tak s niekoľkými spolupra-

covníkmi vyliezol na konštrukciu

a skákali a dupali po nej.

Napriek tomu, že sa M. M. Har-

minc stretával s umeleckou i poli-

tickou špičkou, nikdy nestratil záu-

jem o prostých ľudí, s ktorými spo-

lupracoval. Keď postavil kostol, po-

lovicu zisku investoval do rozvoja

firmy a druhú na dobročinné účely

– robotníkom napr. sprostredková-

val odborné staviteľské kurzy, fi-

nančne podporoval aj študentov.

Pri slávnosti sv. Vendelína,

patróna nášho chrámu, by sme

si mohli spomenúť aj na tých,

ktorí stáli pri počiatkoch zuber-

ského kostola. Osobitne na sta-

rých a prastarých otcov, ktorí

v čase svetovej hospodárskej

krízy zhromaždili potrebné fi-

nančné prostriedky na stavbu,

ale i na vdp. Andreja Bažíka, lies-

kovského farára a nášho rodá-

ka. Pravdepodobne práve vďaka

jeho rozhľadu a kontaktom bola

podoba nášho kostola zverená do

dobrých rúk.

Marianna Janoštínová

Pred rokom sa v našom kostole uskutočnila prestavba svätyne.

Na jej novú tvár sme si už zvykli, rovnako štíhla silueta kostola je

pre nás samozrejmosťou. Mnohí z nás videli aj fotografie zo stavby

kostola. Avšak osobnosti, ktoré stáli pri jeho zrode, sú nám nezná-

me. Patrí k nim aj muž, ktorý navrhol podobu kostola. Súpis pamia-

tok na Slovensku uvádza strohú informáciu: „postavený podľa pro-

jektu M. M. Harminca“. Za týmto menom sa skrýva jeden z naj-

významnejších slovenských architektov, ktorý naprojektoval vyše

300 budov v Európe a svojimi stavbami „písal“ históriu Slovenska

celú polovicu 20. storočia.

Milan Michal Harminc sa narodil 7. 10. 1869 v Kulpíne pri

Petrovci (dnešné Srbsko) v rodine stavebného podnikateľa a te-

sárskeho majstra. Aby sa naučil po nemecky, poslali ho ako 12-

ročného na nemeckú školu v neďalekom Buľkesi a v roku 1882

na nemeckú obchodnú akadémiu do Nového Sadu. Školskú do-

chádzku skončil ako 15-ročný a jeho ďalší odborný rozvoj bol

výsledkom samovzdelávania a usilovnosti. V otcovej firme sa

naučil rysovať plány a prenikol do tajov stavebných konštrukcií.

Postupne začal presadzovať vlastné nápady a sám tesárske kon-

štrukcie navrhoval. Keď mal 16 rokov, bol s otcom na Krajinskej

výstave v Budapešti (vtedy hlavné mesto Uhorska). Navštevovali

rôzne stavebné, kultúrne i technické pamiatky a mladého Milana

vraj najviac zaujala obrovská hala bez podpier.


V posledný septembrový deň sažiaci 6. ročníka zúčastnili zaujímavejdejepisnej exkurzie.

Jej cieľom bola Prepoštská jas-kyňa – unikát, ktorý skrýva podzemiemalebného kúpeľného mesta Bojni-ce. Nachádza sa v južnom svahu po-niže mesta a je to jedno z najzaují-mavejších archeologických nálezískpozostatkov človeka neandertálske-ho typu na Slovensku. Bojnice ležiana mohutnom travertínovom podkla-de, ktorý sa vytváral počas dlhého ob-dobia. Vyvierali v ňom minerálne vodyz viacerých termálnych prameňov,ktoré vytvárali ideálne podmienky naživot v praveku. Vďaka tomu sa v boj-nických travertínoch zachovali stopy

Jesenné obdobie je pre predško-lákov v ich živote veľmi dôležité. Za-čal sa pre nich posledný školský rok,ktorý prežijú v materskej škole. Nao-ko bezstarostný, ale v skutočnostiplný nových vedomostí, skúsenostía zručností. Veď zvládnuť plynulý pre-chod do základnej školy nie je prekaždého jednoduchý. Preto sa na totreba poriadne pripraviť. Každoden-né povinnosti striedame s rôznymiaktivitami, aby život detí v MŠ bolzaujímavý, veselý a príjemný.

Jednou veľmi vydarenou akciou,ktorú sme v posledných dňoch pripra-vili, bola výstavka ovocia a zeleninyspojená s ochutnávkou ovocnýcha zeleninových maškŕt pod názvom„Ovocie a zelenina v rôznych podo-bách“. Vystavovali sme ovocie a ze-leninu vypestovanú tu, v našich zá-

Šiestaci na výlete do pravekuosídlenia po pračlovekovi neandertál-skeho typu, ktorý žil na našom územív strednom paleolite (250 000 – 40000 pred Kr.). Jaskyňu vytvoril pra-meň, ktorý vytekal prasklinou z pod-zemia na povrch. Má dĺžku 8 m a nadjej vchodom sa vypína mohutný tra-vertínový previs, ktorý tvoril prirodze-nú ochranu pre život v praveku.Pračlovek využíval vhodnú juhový-chodnú polohu svahu, teplý travertín,nezamŕzajúcu vodu počas celéhoroka, ktorá mala dokonca aj liečivéúčinky. V rieke Nitre a Handlovke sanapájali stáda mamutov, zubrov, no-sorožcov a iných cicavcov. Zver, kto-rú pračlovek lovil, bola totiž veľkýmlákadlom a nevyhnutnou potrebou pri

Jeseň pani bohatá...hradách. No predsa to bolo niečo iné.Drobnými očkami, ústami a rukamidotvorený zemiak, cvikla, kaleráb,mrkva, jablko a hruška sa stali predeti akýmisi novými kamarátmi. Užto nebola tá zelenina, ktorú deti čas-to odmietajú a odkladajú z taniera.Bez zábran ochutnávali aj takú zele-ninu, ktorú predtým nechceli.

Výstavka a ochutnávka nebolapripravená len pre deti. Na celú ak-ciu boli pozvaní aj rodičia. A tak sav predškolskej triede zišli 7. októbraaj rodičia, ba i staré mamy, aby sipozreli výstavku a ochutnali ovocnéa zeleninové šaláty a rôzne maškr-ty, na príprave ktorých sa nemaloumierou podieľali aj ich deti. Príjem-né posedenie s výborným pohoste-ním spestrili predškoláci básničkamia pesničkami o jeseni a rozprávanímzážitkov zo života v MŠ.

O tom, že sa akcia vydarila, sved-čí aj účasť väčšiny rodičov, ba aj ce-lých rodín. A všetci odchádzali spo-kojní a nadšení z príjemne prežitéhopopoludnia. Teší nás, že rodičia pre-javujú záujem o akcie, ktoré pre nichpripravujeme. Zlatica Tunáková

Druhým septembrom sa začal

nový školský rok aj pre deti v zá-

kladnej škole v Zuberci. V škole

sme privítali 331 detí, z toho 223

zo Zuberca, 65 z Oravského Bie-

leho Potoka, 10 z Habovky,

20 z Hút, 8 z Veľkého Borového

a 5 žiakov je z Malého Borové-

ho. Aj keď počet detí

z roka na rok klesá,

tohtoročných prváčikov

sme zapísali 41. Prvý

deň v škole ich ako tra-

dične pozdravil aj sta-

rosta obce Ing. Vladimír

Šiška, ktorý im odo-

vzdal knižky s venova-

ním.

V tomto školskom

roku je teda vytvore-

ných 17 tried a vyučo-

vať v nich bude 24 uči-

teľov. V školskom klu-

be sú vytvorené 3 od-

delenia, v ktorých je za-

písaných 91 žiakov. Pre-

tože máme nedostatok

priestorov pre rôzne

formy vyučovania,

Potešil by nás aktívnejší záujem rodičovv lete sme zrekonštruovali posil-

ňovňu, ktorá teraz slúži ako mul-

tifunkčná učebňa. Zariadenie

z posilňovne sme premiestnili do

átria, kde sú aj stolnotenisové

stoly, ktoré využívame na hodi-

nách telesnej výchovy.

Škola tento rok podala päť

projektov, z ktorých dva boli

úspešné. Na elektronizáciu a re-

vitalizáciu školskej jedálne sme

získali 200 000 Sk. Za tieto

prostriedky bol pre školskú je-

dáleň kúpený počítač a program,

do kuchyne nerezové pracovné

stoly, škrabka na zemiaky, veľká

chladnička, termoport na prevoz

stravy, ale aj stoly a stoličky pre

predškolákov do materskej ško-

ly. Na revitalizáciu knižnice do-

staneme 100 000 Sk, ktoré inves-

tujeme predovšetkým do obno-

vy knižničného fondu.

V lete sa stihli ešte vymeniť

radiátory v priestoroch telocvič-

ne a urobila sa nevyhnutná údrž-

ba pre bezpečný chod školy.

Už v septembri začalo v ško-

le pracovať 20 záujmo-

vých krúžkov. Uskutoč-

nili sa prvé náučné ex-

kurzie a plavecký výcvik

3. a 4. ročníka. Niektoré

aktivity sa oneskorujú

pre nepriaznivé počasie,

ale dúfame že všetky

ciele sa nám podarí

uskutočniť. Potešila by

nás aj aktívnejšia spo-

lupráca a záujem rodi-

čov o dianie v škole.

Svojím pozitívnym po-

stojom určite povzbudia

aj svoje deti k zodpo-

vednejšiemu prístupu

ku školským povinnos-

tiam.Mgr. Marta Šimičáková

riaditeľka ZŠ s MŠ

Majstrovstvá okresu

v cezpoľnom behuNa Janovkách sa v utorok 30. sep-

tembra 2008 konali okresné pretekyžiakov základných škôl v cezpoľnombehu.Výborné druhé miesto obsa-dilo družstvo chlapcov z našej ško-ly v zložení: Ladislav Harmata, To-máš Hurťák a Peter Kovalčík.

Za prípravu, organizáciu a bez-chybný priebeh pretekov patrí vďa-ka učiteľovi Mgr. P. Lichnerovi.

lokalizácii pravekých príbytkov. Predjaskyňou udržiaval oheň a vytvoril pri-mitívne ochranné prístrešia z prútia akoží ulovených zvierat.

Hneď na začiatku upútala žiakov„plastická“ predstava vtedajšieho ob-dobia, ktorú vytvárali početné nálezykostí zvierat, replika príbytku a posta-vy pravekých ľudí. Potom pokračovalinovovytvoreným náučným chodní-kom, ktorý dopĺňali informačné pane-ly. Prepoštskú jaskyňu možno zara-diť k mimoriadne atraktívnym miestam„výučby“ histórie v prírode. Žiaci jejnávštevou mohli získať dokonalý pre-hľad o živote človeka neandertálske-ho typu.

(mk)

Prvý deň v škole. Foto: Jozef Valek


Spoločenské a politické zmeny v európskych krajinách za-sahujú do všetkých oblastí života, nevynímajúc výchovu a vzde-lávanie. Školské systémy reagujú na novú situáciu a školstvopodrobujú reformám. Tomuto procesu sme sa nevyhli ani u nás,pretože náš školský systém fungoval s malými úpravami podľazákona z roku 1984. O zmene v školstve sa hovorí už od začiat-ku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Prvým zásadnýmdokumentom, ktorý načrtol nové smerovanie vzdelávania, bolprogram Milénium. Nosným pilierom tohto programu je tvorivo– humanistická výchova a vzdelávanie. Koncepcia je zameranána rozvoj osobnosti žiaka.

O reforme v školstve a v našej škole

Aj keď všetky proreformnéskupiny vychádzali z tohto prog-ramu, celé roky chýbal vládnyimpulz. Chýbala aj odbornáa konštruktívna diskusia o refor-me vzdelávania, ktorú často ru-šila rivalita rezortu školstva a po-litickej opozície. Napriek týmtonegatívam sa posledné dva rokyvyvinulo maximálne úsilie a za-čalo sa intenzívne pracovať na zá-meroch reformy a nového škol-ského zákona, ktorý bol schvále-ný 22. 5. 2008 s účinnosťou od1. 9. 2009. Štátny pedagogickýústav bol poverený prípravouvzdelávacích programov a tvor-bou učebných osnov. V júni bolschválený aj Štátny vzdelávacíprogram. Je to programový pro-jekt vzdelávania, ktorý člení vzde-lávanie podľa stupňov. Pre zá-kladné školstvo to je:

ISCED 0 – predprimárne vzde-lávanie (materská škola)

ISCED 1 – primárne vzdeláva-nie (1.stupeň ZŠ)

ISCED 2 – nižšie sekundárnevzdelávanie (2.stupeň)

Vyjadruje hlavné princípya ciele vzdelanostnej politiky štá-tu. Predstavuje prvú úroveň dvo-júrovňového modelu, čo zname-ná, že štátny program určuje zá-kladné učivo a škola vytvorenímškolského vzdelávacieho progra-mu môže doplniť časť učiva dopredmetov, alebo môže vytvoriť

nové predmety, ktorých osnovy ajobsah učiva určuje sama. Tým vy-tvára druhú úroveň vzdelávania.

Vzdelávanie podľa tohtoprogramu má byť zamerané nacieľ, aby bolo jasne určené pre-čo sa dané učivo nachádza vovzdelávacom programe a ako pri-spieva k rozvoju kľúčových spô-sobilostí (schopností). Je to efek-tívnejšie vzdelávanie s určitýmcieľom.

Čo by to malo znamenať v pra-xi? Pre žiaka menej bifľovania,možnosť voliteľných predmetov,zaujímavejšie hodiny a modernej-šie formy vyučovania. Pre školyväčšie možnosti profilovať sapodľa svojich možností a potriebregiónu, tvorivejšia atmosféra,zvýšenie spoločenského statusu.

V našej škole sme začali pra-covať na tvorbe školského progra-mu už v júni. Najskôr bol pripra-vený učebný plán pre prvý a pia-ty ročník a určené voliteľné pred-mety školy. V prvom ročníku smenašu dotáciu dali do angličtiny,slovenského jazyka, prírodovedy,výtvarnej výchovy a náboženskejvýchovy. V piatom ročníku do vy-učovania cudzieho jazyka, bioló-gie, geografie, matematiky, infor-matiky, výtvarnej výchovya nášho vlastného predmetu dra-matická výchova.

Učitelia vypracovali pre tietodva ročníky, ktoré idú podľa no-

vej koncepcie, učebné osnovy,ktoré sú súčasťou školskéhovzdelávacieho programu. Nášmuškolskému programu sme dalimotivačný názov ŠTART (Školatolerancie a rozvoja talentov,ŠTART do budúcnosti). Myšlien-ku hesla sme rozvili v motte, kto-ré má osloviť našich žiakov: „Keďsi vyberieš túto školu, stretneš satu s príjemným rodinným prostre-dím, individuálnym prístupom)a maximálnym porozumením uči-teľov. Školský program je orien-tovaný na teba, rešpektuje tvojeosobné možnosti a individuálnepožiadavky. Môžeš sa vzdelávaťs pomocou moderných prostried-kov a byť účastníkom mnohýchzaujímavých aktivít. Pomôž námvytvoriť priestor, kde sa rozvíjatalent a tvorivosť každého žiaka.Pripraví nielen teba, ale každéhožiaka pre úspešný a radostný ži-vot.“

Základným predpokladomúspešnosti nového programu jeteoreticky pripravený a pozitívnenaladený kolektív učiteľov. Všetcisú ochotní participovať na reali-zácii novej koncepcie. Sú pre-svedčení o nutnej zmene v prístu-pe k vzdelávaniu nie na encyklo-pedické vzdelávanie bez schop-nosti praktickej aplikácie, alesmerom k aktívnemu poznávaniu,tvorivému mysleniu, riešeniuproblémov v praktickom živote.

Kvalitu vyučovania ovplyvňu-je aj dostatok priestorov a mate-riálne vybavenie. V tomto smereje pre nás veľmi potešiteľné, ženáš zriaďovateľ bol úspešnýa projekt na dobudovanie a za-teplenie školy a škôlky nám zvýšipriestorovú kapacitu. V podkrovíškoly nám pribudnú dve počíta-čové učebne, dve jazykové učeb-ne, kabinety, priestory pre škol-ský klub a učebne pre základnúumeleckú školu.

Vzhľadom na naše možnosti,podmienky, tradície a perspektí-vu sa chceme zamerať na:1. Rozvíjanie jazykových a komu-

nikačných zručností – vyučo-vanie cudzieho jazyka už odprvého ročníka, rozvoj čitateľ-skej gramotnosti, tvorivé písa-nie, viesť žiakov k ovládaniuinformačno-komunikačnýchtechnológií

2. Zdravý životný štýl – podporo-vať fyzické a duševné zdravie,vzťah k športu a zlepšovaniefyzickej kondície.

3. Environmentálnu výchovu –bude sa prelínať vo všetkýchpredmetoch. Environmentálnepôsobenie sa bude realizovať

formou vlastných školskýchprojektov, poznávaním zákoni-tostí a ochrany prírody, dotá-ciou vlastných učebných osnovdo predmetov prírodoveda, bi-ológia a geografia.

4. Otvorenú školu – otvorenosťnovej filozofii vzdelávania, po-žiadavkám rodičov a žiakov.Otvorené pre aktivity žiakov,spolupráca s inými subjektami.

5. Estetickú výchovu – ako sú-časť výchovy a vzdelávania,vnímanie kultúry a umenia,pestovanie estetického cíteniaa rozvíjanie talentov žiakov.Reforma sa v tomto školskom

roku začína v prvom a piatom roč-níku. Je ešte veľmi skoro vnímaťnejaké veľké zmeny. Mnoho vecísa rieši príliš rýchlo a niečo samožno aj „pripáli“. Všetci si všakželáme, aby sme najväčší prínostejto reformy zaznamenali na na-šich deťoch, na spokojnosti rodi-čov a prínose pre celú spoločnosť.

Mgr. Marta Šimičáková

riaditeľka ZŠ s MŠ v Zuberci

Z t vo rbynaš i ch de t í

SnyMedvede a medvedíky

majú v zime sladké sníky.Aj ja mám sny medvedie,

sníva sa mi o mede.Sníčky, sníčky, sníčatká

Aj vy malé mačiatka.

Patrícia Kulašníková, 7. A

V školeSedím v škole za stoličkou,zrazu vidím: Bum paličkou!

Pani učiteľka kričí:„Chlapci, vy ste nezbedníci!“

Chlapci sa tam smejú,až im uši vejú.A potom plačú,že poznámky

do žiackych knižiek skáču.

Dievčatá sa smejú,že im chlapci revú.A potom z diktátu,všetci päťky majú.

Michaela Medvecká, 7. A

JeseňKvety na lúke

sú ako hviezdičky,tráva sa v nich kúpea spieva pesničky.

Na všetky stranypočuť tú pieseň,lietajú šarkany,prišla už jeseň.

Zlaté lístie zo stromovtíško už padá,

prechádzky prírodoumám veľmi rada.

Dominika Kurcinová, 7. APodkrovie v škole v súčasnom stave. Tu budú nové odborné učebne.

Foto: (jv)


Sezóna skončila – múzeum je otvorené

Oživovacie programy

Tradičné zimné programy Ve-čer v múzeu a Masky v ľudovejtradícii úspešne pokračovali ajv tomto roku. Na 34 reprízach odjanuára do marca sme privítali

takmer 2000 návštevníkov. S dob-rým ohlasom sa stretlo aj Veľko-nočné popoludnie a program Hej,máj zelený. Program Zahrajme saako kedysi na začiatku júna bolurčený pre deti – mali možnosť za-pojiť sa takmer do tridsiatich akti-vít v celom areáli múzea a niektorísi to naozaj užili. Pravidelné prázd-ninové programy Ozveny tradícií(každú stredu) i predvádzanie re-meselníckej výroby (každú stredua nedeľu) si už tiež našli svojichpriaznivcov. Ukázalo sa to najmäna zvýšenej návštevnosti – v stre-dy niekedy až dvojnásobnej oprotipriemeru. Oživené remeslá, Vče-lárske popoludnie, sprievodnéprogramy Podroháčskych folklór-nych slávností, Rozlúčka s letom– to všetko už nerozlučne patrík letu v múzeu. Pri všetkýchprogramoch sa snažíme netradič-ným spôsobom podať návštevní-kom informácie a spojiť slovos hudbou a tancom. Nezvládli bysme to sami - okrem zamestnan-cov múzea a ich rodinných prísluš-níkov (veľká vďaka patrí Andrejkea Klaudii Hudecovým a ViktoroviJanoštínovi) pozývame na letnúscénu folklórne skupiny a súboryz Oravy či susedstva. V tomto rokusa u nás vystriedali: detské folklór-ne súbory Zuberček a Roháčik,Podroháčska ľudová hudba, FS

Skorušina z Liesku, Šuvadovci zoSuchej Hory, Gajdošská hudbaz Oravskej Polhory, FS Sliačankaa ďalší. Symbolickú bodku za se-zónou dal koncert gajdošov v rám-ci festivalu Gajdovačka 2008.

Agro a zoo expozícia

Stále väčšiu pozornosť návštev-níkov (ale niekedy i médií) púta mú-zejná agro a zoo expozícia. Tentoodborný termín v sebe neskrýva ničiné ako pestovanie plodín a chovdomácich zvierat. Úlohou múzeív prírode, ku ktorým to naše patrí,je nielen starostlivosť o domya predmety v nich. Súčasne vytvá-rajú rekonštrukciu životnéhoprostredia, teda aj areál a všetkoživé v ňom majú návštevníkovi na-značovať ako to na takej dedine

vyzeralo. Nie je to celkom jedno-duchá úloha, pretože naša múzej-ná pôda je ozaj skúpa a dakedy jutreba presviedčať, aby zo sebavydala niečo na ukážku. Ale vďa-ka zanietenosti našej kolegynemohli návštevníci toho roku vidieťna hriadkach zemiaky, bôb, fazu-ľu, ba i šošovicu, šalát i redkvičku,cibuľu, cviklu, burgyňu či hrach.Škoda tej fazule, ktorá hneď na za-čiatku sezóny tak pochutila kozám.Zasiali sme aj ovos, ktorý sa ko-sieva na zeleno, lebo dozretý ke-dysi zachutil medveďovi. Ale naj-viac nás trápi ľan, tomu akosi ne-vieme „utrafiť nôtu“. Asi na rok po-žiadame o spoluprácu zuberskýKlub dôchodcov – skrátka obráti-me sa na odborníčky. Veríme, ženájdeme také, čo nám poradia akona to.

Zvieratá sú zas veľkým lá-kadlom najmä pre deti, ale veru ne-jeden dospelý pôsobí akobydaktoré z domácich zvierat videlnaposledy v čítanke. Jazda na konia v koči patrí cez prázdninové me-siace medzi obľúbené kratochvíle,ale dva páry kozliatok, čo prišli nasvet cez sezónu, tiež potešili.K tomu ovce, baran, cap, býček(zapožičaný z RPD Zuberec), ne-dávno pribudol aj kohút so štyrmispoločníčkami. A keď si sem-tamvyšli medzi ľudí husi, nejeden náv-števník zrýchlil krok.

Úpravy areálu

Návštevníci – nenávštevníci,zásadnejšie opravy a úpravy v are-áli môžu prebiehať iba za priazni-vého počasia, teda počas hlavnejsezóny. A bolo ich toho roku dosť.K najväčším akciám patrila opra-va valchy na ubíjanie súkna – vy-konala sa oprava náhonu a hna-cieho kolesa, úplná rekonštrukcieráštudne na hnacie koleso a žľa-bov na prívod vody a úprava teré-nu na odvod vody. Nadväzne bolo

Hoci sa letná sezóna skončila, v Múzeu oravskej dediny sa časnezastavil. Návštevníkov síce – primerane ročnému obdobiu –ubúda, ale stále je veru čo robiť. Treba pripraviť areál na zimu,vyviezť hnoj, poorať, pripraviť všetko potrebné na prezimovaniezvierat, poupratovať domy, vyprať a usporiadať kroje, poopravo-vať náradie, vyhodnotiť granty a pozakladať agendu, pripraviťprogramové kalendárium na ďalší rok a ešte všeličo iné. Pripo-meňme si teda aspoň krátko, čo sa v múzeu v tomto roku udialoa čo nás ešte čaká.

postavené oplotenie od firmy VÝR-MOS. Pracné boli aj drobnejšieúpravy: výmena trámov a vyzrubo-vanie hnilobou napadnutej častizrubovej konštrukcie na domez Vasiľova, uvedenie rumpálovejstudne zo Suchej Hory do pôvod-ného stavu, výmena drevených rínna niektorých objektoch, vybudo-vanie prístreškov pre rekreačnézóny v múzeu a viacero drobnýchúprav. K tomu neplánovane pribud-li práce na odstránení poruchy vo-dovodu. Osobitnou akciou bola in-štalácia elektronického zabezpe-čovacieho systému areálu a kos-tola.

Tieto úpravy by sme samozrej-me nezvládli iba s vlastnými za-mestnancami. Odborné prácea práce vyžadujúce ťažšie mecha-nizmy boli vykonané zadávateľsky,čo bolo možné vďaka príspevkomz grantového systému Ministerstvakultúry vo výške takmer 280 000korún.

Pripravujeme sa na odpust

Vlani sme po prvý raz slávili vmúzeu „odpust“. Bolo to v roku800. výročia narodenia sv. Alžbe-ty Uhorskej, ktorá je patrónkounášho kostola. Aj keď nás vtedytrochu preskúšala zima, ohlas boljednoznačne kladný. Preto sme sarozhodli uctiť si našu patrónku ajtoho roku. Bude to slávnosť o tozvláštnejšia, že na nej privítamepútnikov zo Zábreže, odkiaľ bolkostol premiestnený do múzea.Presný program múzejného od-pustu dáme včas vedieť, ale nasobotu 15. novembra vás do mú-zea pozývame už teraz.

Múzeum sa niekedy stotožňujes tým, čo je staré, zatuchnuté, ne-hybné a bez života. V našom mú-zeu sa aj v tomto roku snažíme,aby to tak nebolo. Či sa nám todarí, to už musia posúdiť návštev-níci. Marianna Janoštínová

Foto: archív MOD

Múzeum počas PFS

Oživené remeslá

Miesto tu majú aj husi


Dedko, starká, babka, tetanech vám šťastím oči svietia.Nech vám láska prší z neba,bozky detí, úcta, neha.Nech sprevádza vaše krokyešte dlhé, dlhé roky.

Touto básničkou privítali 9. 10.2008 škôlkári svojich starých rodi-čov v materskej škole. Básňami apiesňami im prejavili svoju vďaku zaich lásku. Odovzdali im malý dar-ček – Jesenný lístok so slimáčikoma vrúcne objatie. Potom sme malispoločné posedenie pri bylinkovomčaji a sladkom občerstvení, počasktorého zaznel spev nielen škôlká-rov, ale aj starých rodičov. Do pred-nesu básne sa zapojil aj jeden sta-rý otec, ktorý deťom predniesol bás-ničku „O kohútikovi a sliepočke“,začo bol odmenený od všetkých prí-tomných veľkým potleskom. Svojevnúčatá videli pri rôznych hrách sosvojimi kamarátmi a prostredie,v ktorom trávia celý deň. Starým ro-dičom sa v MŠ veľmi páčilo, ďako-vali za pozvanie a príjemne stráve-né chvíle so svojimi vnúčatami.

(hh)

Narodili sa30. 7. Adrián Vidiečan22. 8. Zuzana Valeková25. 9. Alex Harmata

Odprevadili smena poslednej ceste12. 10. 2008 Róberta Hudeca

(1974)

Manželstvo uzatvorili14. 6. Dominik Škerda

a Paulína Hajdučiaková 9. 8. Ing. Martin Blesák

a Miroslava Hudecová16. 8. Mgr. Roman Tabaček

a Mgr. Eva Šimičáková16. 8. Jozef Feranc

a Simona Kurcinová 6. 9. Ferdinand Littva

a Gabriela Margeťáková 6. 9. Marián Prč

a Martina Šajgalová13. 9. Martin Kovalčík

a Ľubica Fidriková20. 9. Ing. Jozef Sojčák

a Mgr. Agata Matištíková4. 10. Šimon Šveláň

a Lucia Vavrečanová11.10. Bc. Peter Bušo

a Mgr. Veronika Šrobová

Blahoželáme jubilantom

70 rokov

13. 8. 2008 Anna Kovalčíková4.10. 2008 Mária Kulašníková

75 rokov

10. 7. 2008 Mária Šuriňáková

80 rokov

19. 9. 2008 Terézia Bistarová

85 rokov

21. 9. 2008 Anna Tekeľová

Vypís

an

é z m

atr

iky r

oku

2008

Hasičské leto na súťažiach

V rámci športového dňa organizovaného obcou a Telovýchovnou jednotou Roháče sa konal ajatraktívny futbalový zápas Dcéry – Matky. Dcéry zvíťazili v pomere 7:3. Za víťazky skórovali: Kende-rová 3, Fileková 2, Kovalčíková 2. Za matky: Anna Jurinová, Marta Šišková, Antónia Borsíková.Horný rad zľava: Daniela Kovalčíková, Zuzana Jurčová, Agata Borsíková, Anna Filekov, Lenka Šró-bová, Viera Kulinová, Daniela Žuffová, Monika Urbanová, Antónia Borsíková (kapitánka), KatarínaFileková. Dolný rad zľava: Laura Borsíková, Monika Fileková, Naďa Kenderová, Alena Kovalčíková,Lucia Koišová, Anna Žuffová, Eva Brečková, Kamila Šišková, Anna Jurinová, Martina Šišková.Za matky hrala ešte Marta Kovalčíková. Foto: Ladislav Gonda

Starí rodičia

v škôlke

V apríli tohto roka sa v okrese Tvr-došín vynorila dobrovoľným hasič-ským zborom myšlienka vytvoriť anásledne zriadiť súťaž - Hornoorav-ská hasičská liga. Aj keď bolo otáznev akom počte sa zúčastnia a prihlá-sia jednotlivé dobrovoľné hasičskézbory, predsa sa v tomto roku podari-lo vytvoriť Hornooravskú hasičskúligu. Následne boli vytvorené a vzá-jomne schválené pravidlá tejto súťa-že, ktoré bolo potrebné vytvoriť pod-ľa vlastných skúseností so súťažamiv hasičskom útoku. Do tejto súťažesa prihlásili dobrovoľné hasičské zbo-ry z okresu Tvrdošín a z okresu Ná-mestovo. Boli to hasiči z obcí SucháHora, Liesek, Čimhová, Zuberec, Hla-dovka a Vasiľov. Jednotlivé súťažeprebiehali pravidelne v každej obci, zktorej bolo hasičské družstvo zapo-jené do ligy, okrem obce Vasiľov. Sú-ťaže prebiehali vo veľmi priateľskej at-mosfére, aj keď dnes už s odstupomje možné konštatovať, že prijaté pra-vidlá tejto súťaže sú nepostačujúce aje potrebné ich opätovne prerobiť aodsúhlasiť do ďalšieho ročníka súťa-

že. Hasičom zo Zuberca sa v tejtosúťaži darilo veľmi dobre.

Prvá súťaž sa konala v Hladovke,kde naše družstvo dosiahlo čas 27,20s. a umiestnilo sa na 2. mieste. Ná-sledne prebiehali ďalšie súťaže, kdesa Zuberec umiestňoval na 2. a 3.priečkach zo 6 družstiev. Finále sú-ťaže sa konalo 21. 9. 2008 u násdoma, v priestoroch športového ihris-ka pod Grápou. Táto súťaž bola spo-jená aj so súťažou dobrovoľných ha-sičských družstiev O pohár starostuobce Zuberec. Na súťaž sa prihlásiloa celkovo štartovalo 9 družstiev. Poveľmi dobrých športových výsledkochjednotlivých družstiev boli výsledkyna prvých priečkach nasledovné:1. Liesek – 19.01 s, 2. Zuberec –19.16 s. a 3. Suchá Hora 19.60 s.

Záver súťaže O pohár starostuobce patril dobrovoľným hasičom zHút, ktorý predstavili kolegom hasi-čom a divákom svoje staronové ha-sičské auto, ktoré dostali darom odprofesionálnych hasičov. Pre profesi-onálov už síce staré auto, ale predobrovoľníkom je to veľmi dobré a po-

stačujúce vozidlo, ktoré má v zásobezákladný obsah vody potrebný preprvotný zásah.

Z celkového priebehu hornoorav-skej hasičskej ligy vidieť, že jednotli-vé družstvá, ktoré boli do ligy zapoje-né, sa veľmi dobre na súťaž pripra-vovali tak po materiálnej stránke, akoaj po športovej. Jednotlivé časy druž-stiev sa zo súťaže na súťaž stále zlep-šovali.

Celkové poradie Hornooravskejligy je nasledovné:

1. Suchá Hora – 67 b.2. Liesek – 64 b.3. Zuberec – 59 b.4. Čimhová – 36 b.5. Vasiľov – 34 b.6. Hladovka – 33 b.

Ďakujeme členom dobrovoľné-ho hasičského zboru zo Zubercaza ich ochotu a záujem sa do sú-ťaže zapojiť a prajeme im, aby na-sledujúci ročník bol pre nich mini-málne taký dobrý ako tento, ba eštelepší.

Text a foto: Pavol Šroba

Zuberské družstvo hasičov pred štartom Naplno v súťaži

4/200810 ZUBERSKÉ NOVINYZUBERSKÉ NOVINY

ZUBERSKÉ NOVINY – Podroháčsky občasník • Vydáva Obecný úrad Zube-rec • Adresa vydavateľa: Obecný úrad Zuberec, Hlavná, 027 32 Zuberec,tel. 043/5395 103, www. zuberec.sk • Zodpovedný: Ing. Vladimír Šiška, starostaobce • Redakcia: Cecíl ia Matysová, email: [email protected],tel. 0903 193 637 Sadzba: Štúdio F – Teťák, Námestovo • Tlač: Tlačiareň Kubík,Námestovo

Zo Zuberca sme odchádzali 5. 9.v piatok. Aj s požehnaním od nášhonového pána farára, ktoré nás spre-vádzalo počas celého nášho výletu.Po rozlúčke s rodinami a pri pohľadena tú hrbu mávajúcich detí, nám verubolo všelijako.

Vyrazili sme smerom na slávneChamonix (úplný názov Chamonix-Mont-Blanc), mesto vo východnomFrancúzsku v departamente HornéSavojsko na úpätí masívu Mont Blanc.Do cieľa sme prišli až na druhý deňpodvečer. Chamonix je obľúbené le-tovisko zimných športov, jeho okolieje ideálne miesto pre horelezectvo naskalách i ľadovcoch, extrémne lyžo-vanie, paragliding a rafting. Sedem-násť Zuberčanov tu však malo inýcieľ. Vystúpiť na najvyššiu horu Álp,4807 m vysoký Mont Blanc.

Mesto nás privítalo škaredým po-časím. Ale už na druhý deň ráno saukázalo slniečko. Plán sme mali jas-ný. Ide sa na aklimatizačnú túru naAguille du Midi (po zubersky „DidiMidi“) s výškou 3842 m. Predsa lenje potrebné prispôsobenie sa organiz-mu na nadmorskú výšku. Aj keď smemali obavy, či nie je škoda peknéhodňa. Ale nechceli sme nič riskovať aknás chce čo najviac stáť na vrchole.Počasie bolo naozaj nádherné. A po-hľad z hornej stanice lanovky bol ne-skutočný. Na dosah ruky všetky tienádherné vrchy, o ktorých človek ibačítal alebo ich videl vo filmoch. Poľadovci sme vystúpili ku chate Cosmi-gue vo výške 3613 m. Tu sme sa roz-delili. Niektorí si dali túru na sedlo,ďalší alpskú vodcovskú klasiku "koz-micky hrebeň".

Na chate sme sa informovalio podmienkach výstupu na MontBlanc cez Tacul. Dostalo sa nám od-povede. V predchádzajúcich dňochnapadalo veľa snehu a z tejto stranyna Blanc žiadny vodca nepôjde as-poň 5 dní. A keďže ani Češi, ktorýchsme tu stretli, sa tam neodvážili, roz-hodli sme sa ísť hore inou trasou.

Po krásnom dni sme sa vrátili donášho základného tábora v Chamo-nix. Večer sme obvolali všetky (dvechaty) ohľadom ubytovania. Ale všet-ky boli obsadené. Iste aj preto, že sana vrhol Mont Blanc chodilo iba jed-nou trasou. Znamenalo to pribaliť doruksakov stany a spacáky. Ráno8. 9. sme po komplikovanom balení(ruksaky boli stále malé a hrozne ťaž-ké) s tým, že čo nemáš, nepotrebu-ješ, vyrazili. Pri výstupe sme si po-

Mont Blanc zdolalo

17 Zuberčanovmohli vláčikom nad dedinkou LesHues. Traverzoval svah ako je nášVolovec. Bolo to celkom zaujímavé.Potom už po svojich najskôr k chateTete Rouse (tetke Roze) a potomGôuter vo výške 3817 m n. m. K cha-te Gôuter vedie dosť nepríjemný chod-ník, ktorý bol práve poprášený sne-hom. Ale v poriadku sme sa k nejdostali. Kúsok vedľa sme našli miestona prenocovanie. Stavanie stanova varenie nám zabralo dosť času. Po-tom už len nádherný západ slnkav tejto výške a spať.

Budíček bol už na jednu hodinu popolnoci. Pobalili sme stany a vyrazili.Bola ešte tma a občas bolo treba roz-mýšľať kadiaľ ísť. Ale vždy sme sazorientovali a za štyri a pol hodinysme boli na vrchole. Počasie bolopekné, ale vial silný vietor, ktorý stá-le silnel. Najmä kvôli vetru bolo dosťzima a tak nikto nemal chuť sa horenejako dlho zdržiavať. Všetci sme savšak počkali. Všetci sedemnásti na-raz na vrchole a sami! Neskutočné!Neviem, či by sme našli na Orave eštejednu dedinu, z ktorej toľko chlapovstálo naraz na najvyššom vrchole Eu-rópy.

Zostupovali sme už v poriadnomvetrisku a stretávali ostatných vystu-pujúcich. Veľa sa ich práve pre silnývietor vzdalo. Ktovie ako by sme do-padli, keby sme vyrazili neskôr. Šťast-ne sme zišli až k našim stanom a po-kračovali v zostupe. O druhej poobe-de sme už boli dolu v Les Hues.

Výstup na Mont Blanc už v tejtodobe nepatri k veľkým horolezeckýmproblémom, ale aj tak v jeho oblastiročne zahynie okolo 50 ľudí. Aj po-čas nášho pobytu tam zahynul jedenAngličan. Pokus o jeho záchranu smevideli na vlastné oči. Nám bolo dopria-te všetkým vystúpiť a aj sa vrátiť do-mov. Myslím, že výstup každého z násobohatil o niečo, čo sa nedá kúpiťv žiadnom supermarkete a čo námnikto nezoberie. Ďakujeme všetkýmčo na nás mysleli a sa za nás modlili.Bolo to poznať.

Výstupu sa zúčastnili: Rudolf Žuf-fa, Rastislav Šroba, František Fukas,Branislav Jurina, Jozef Šuriňák, Pe-ter Bažík, Beata Jurinová, Marián Šro-ba, Peter Šroba, Vladimír Žuffa, Ras-tilav Gonšenica, Marcel Pardek, Ma-rek Hudáček, Rastislav Fandák, Pe-ter Bednarčík, Miroslav Halák, PavolBrna.

Text: Rudolf ŽuffaFoto: Vladimír Žuffa

Počas letných mesiacov Hor-ská služba Západné Tatry – severzasahovala v 15 prípadoch. Nazáchranných akciách a pátraniachsa zúčastnilo spolu 30 členov ačakateľov Horskej služby. Odpra-covaných bolo spolu 581 hodín.Najväčšou akciou bolo rozsiahlepátranie po turistovi z Nižnej v

dňoch 3. až 10. júla, ktoré žiaľ boloneúspešné. Ostatné zásahy boliošetrenia a transport turistov s po-ranenou dolnou končatinou, trikrátsa bolo pátrať po nezvestných tu-ristoch v oblasti Valentkovej a Kon-čistej vo Vysokých Tatrách. Trikrátsme pri záchrannej akcii použili vr-tuľníky MV SR a ATE Poprad.

Rasťo Šroba

Na dosah ruky všetky tie nádherné vrchy,o ktorých človek iba čítal alebo ich videl vo filmoch

Stúpame za cieľom

Na vrchole

Sme šťastní

Letná sezóna Horskej služby

tešíme sa! projekt Škola podaný obcou bol úspešný! rok ...(1sol 5,16) z daru života som sa...

Documents