teoretickÉ aspekty nÁrodnej …ekonomike. 8. sofistikovanosť finančných trhov ekonomická...

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ

KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH APLIKÁCIA

V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

Tomáš ŠOLTÉS

Katedra regionálnych vied a manažmentu

Ekonomická fakulta

Technická Univerzita v Košiciach

[email protected]

Abstrakt

S pojmami „národná konkurencieschopnosť“ resp. „konkurencieschopnosť“ sa

v programových dokumentoch vlády Slovenskej republiky ako aj v iných

oficiálnych dokumentoch stretávame často. Absentuje však jednotná

a všeobecne platná definícia samotného pojmu. Článok je zameraný na analýzu

teoretických prístupov k definovaniu pojmu národná konkurencieschopnosť

s cieľom priblížiť teoretické vymedzenie pojmu v rámci programových

dokumentov vlády SR. Príspevok analyzuje termín konkurencieschopnosť

z pohľadu ekonomických teórii, porovnáva najčastejšie používané spôsoby

merania národnej konkurencieschopnosti, vymedzuje postavenie SR z hľadiska

národnej konkurencieschopnosti na základe vybratých meraní a následne

poukazuje na ich implementáciu do hospodárskej politiky v podmienkach SR.

Kľúčové slová: konkurencieschopnosť, faktory konkurencieschopnosti,

produktivita.

1 ÚVOD

Už pred samotnou globálnou hospodárskou krízou sa čoraz viac objavovali snahy o

zvyšovanie efektívnosti produkcie a zabezpečovanie konkurencieschopnosti krajín

v medzinárodnom meradle. Tieto aktivity boli v popredí záujmu nielen vlád samotných

krajín, ale aj významných medzinárodných organizácií a popredných svetových

ekonómov. Spoločným úsilím je pochopenie konkurencieschopnosti a jej faktorov a

následná príprava politík a stratégií rozvoja krajín so zreteľom na zistené skutočnosti.

Napriek tomu neexistuje jednotná a všeobecne akceptovaná definícia pojmu

konkurencieschopnosť. Organizácie, dokumenty a publikácie nimi vytvorené definujú

pojem konkurencieschopnosť rôzne, vychádzajú z rôznych teoretických prístupov a v

snahe o definovanie pojmu konkurencieschopnosti sa nezhodujú.

TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH

APLIKÁCIA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Koncept národnej konkurencieschopnosti je väčšinou vysvetľovaný ako schopnosť

národnej ekonomiky dosahovať rast, prípadne zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva

(v špecifickejšom ponímaní niektorých štúdií sa skúma životný štandard na obyvateľa).

Konkurencieschopnosť je často krát meraná súborom faktorov, politík a inštitúcií,

ktoré determinujú úroveň produktivity krajiny.

Slovensko v oblasti sledovania konkurencieschopnosti nie je výnimkou.

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky je stanovená v programových a

strategických dokumentoch ako jedna z významných prioritných oblastí cielená na

dosahovanie rastu životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečenie trvalo udržateľného

rozvoja Slovenska. Postupne sa preto príspevok venuje analýze vnímania

konkurencieschopnosti zo strany ekonomických teórií, relevantných svetových

inštitúcií a následne aj zo strany samotných programových dokumentov Slovenska.

Snahou je lepšie pochopiť základy konkurencieschopnosti, zistené skutočnosti

premietnuť do prostredia SR a lepšie analyzovať a pochopiť pozíciu Slovenska v

prostredí medzinárodnej konkurencieschopnosti.

2 TEORETICKÉ PRÍSTUPY KU KONKURENCIESCHOPNOSTI

Definícia konkurencieschopnosti je možná z pohľadu viacerých ekonomických teórií.

Poznanie teoretických prístupov relevantných ekonomických škôl ako napr.

merkantilizmus, klasická ekonómia a nová obchodná ekonómia, poskytuje obraz o

vymedzení pojmu konkurencieschopnosť rámci ekonomickej teórie.

Merkantilizmus, a ani mnoho neskorších ekonomických teórií, nepracuje priamo s

pojmom konkurencieschopnosť. Merkantilizmus skúma bohatstvo krajiny. Na základe

tohto pojmu dokáže merkantilizmus odvodiť schopnosť krajiny uspieť v

medzinárodnom meradle. Pojem „bohatstvo“ je spájané prevažne s peniazmi, teda vo

vtedajšej dobe s drahými kovmi. Podľa merkantilistov je krajina tým bohatšia, čím viac

drahých kovov má.

Ponímanie bohatstva sa v priebehu vývoja myslenia samotných merkantilistov mení.

Čo sa však nemení, a čo spája väčšinu autorov tejto ekonomickej teórie je zdroj

bohatstva krajiny. Za tento považujú medzinárodný obchod. Merkantilisti vo

všeobecnosti implikujú, že peniaze zväčšujú bohatstvo krajiny. Z toho vyplýva

doktrína obchodnej bilancie krajiny – zabezpečovať kontinuálne zvyšovanie bohatstva

krajiny je možné len prostredníctvom udržiavania aktívnej obchodnej bilancie. Len

medzinárodným obchodom je možné zvyšovať bohatstvo krajiny, a teda aj v určitom

ponímaní udržovať konkurencieschopnosť krajiny v medzinárodnom meradle.

Politickým podkladom pre klasickú ekonómiu bol liberalizmus a ideálom bol

ekonomický systém založený na slobode, trhovej konkurencii a voľnom obchode.

Medzi najvplyvnejších autorov, ktorí priamo skúmali „výhody“ krajín oproti iným


krajinám (dnes by sme v tomto smere mohli v prenesenom význame uvažovať o pojme

konkurencieschopnosť), boli predovšetkým Adam Smith a David Ricardo.

Adam Smith skúmal ekonomický rast1. Zaujímalo ho, prečo sú niektoré krajiny bohaté

a iné zas nie. Bohatstvo národa chápal ako národný produkt, pričom ako zdroj

bohatstva chápal výrobu tovarov. Len prácu zameranú na výrobu statkov definoval ako

produktívnu a jedine takúto prácu vnímal ako zdroj bohatstva národu. V konečnom

dôsledku, za zdroj rastu považoval spoločenskú deľbu práce, pričom najvhodnejšie

prostredie pre spoločenskú deľbu práce predstavuje voľné trhové prostredie. Smith, vo

svojom diele Bohatstvo národov, kládol dôraz na ekonomický rast, zameriaval sa na

produktivitu a jej zvyšovanie a vyzdvihoval medzinárodný obchod. Presadzoval tzv.

absolútnu výhodu krajín. Ak krajina dokáže produkovať výrobky s vyššou

produktivitou, inými slovami využívaním menšieho množstva vstupov (predovšetkým

práce), potom má oproti iným krajinám absolútnu výhodu, čo by sa dalo vysvetliť

dnešnými pojmami ako konkurenčná výhoda v medzinárodnom meradle.

Na rozdiel od Smitha, David Ricardo presadzoval komparatívne výhody krajín. Smith

konštatoval, že zisky z obchodovania môžu existovať len ak má krajina absolútnu

výhodu voči iným krajinám, teda ak dosahuje celkovo nižšiu produktivitu. Ricardo ale

tento predpoklad nevyužíva, a hovorí, že zisky je možné dosiahnuť aj pri obchodoch, v

ktorých krajiny medzi sebou obchodujú s dvoma statkami, u ktorých majú navzájom

komparatívne výhody – výhodu v produktivite práce (práce na robotníka). Krajina by

sa za účelom ekonomického rastu mala zameriavať na produkciu statkov, u ktorých má

komparatívnu výhodu a s týmito obchodovať na medzinárodných trhoch.

Hlavným predstaviteľom Novej ekonomickej teórie je Paul Krugman, profesor na

Ekonomickej Univerzite v Londýne a Univerzite v Princetone. Paul Krugman je

laureátom Nobelovej ceny, ktorú získal za prínos k ekonómii v oblasti medzinárodného

obchodu a geografickej koncentrácie bohatstva. Krugman, vo svojej Teórii nového

obchodu (z angl. New trade theory) kritizuje konkurencieschopnosť. Podľa jeho

názoru je koncept konkurencieschopnosti nevýznamný a hovorí o nebezpečnej

posadnutosti v súvislosti s národnou konkurencieschopnosťou. Svoju kritiku zakladá

na troch kľúčových bodoch (Krugman, 1994):

1. Neexistencia akejsi hranice pre krajiny, ktorá by predstavovala medzník medzi životaschopnosťou krajiny a jej bankrotom.

2. Konkurencieschopnosť krajín nie je hra s nulovým výsledkom (angl. zero-sum game). Úspešnosť jednej firmy (realizácia produkcie) predstavuje stratu pre

inú firmu, a teda výsledok je nulový. Zo vzájomnej konkurencie nemôžu

profitovať obe firmy. Ak si však konkurujú krajiny, táto podmienka neplatí.

Krugman dokonca poukazuje vo svojej teórii na to, že úspešnosť jednej krajiny

1 Smith, A., Reich, R. B.: The Wealth of Nations. Modern Library, 2000. ISBN: 978-

0679783367



alebo regiónu vytvára príležitosti aj pre iné krajiny, a preto medzinárodný

obchod nepovažuje ako hru s nulovým výsledkom.

3. Ak má konkurencieschopnosť nejaký význam, tak je to potom len ten, že predstavuje iným slovom vyjadrenú produktivitu: rast životnej úrovne je

determinovaný rastom produktivity.

Teoretické prístupy ku konkurencieschopnosti je na základe zistených skutočností

možné rozdeliť na dve veľké skupiny. Na jednej strane vystupujú prístupy, ktoré sa na

konkurencieschopnosť pozerajú ako na schopnosť dosahovať výhodu oproti iným

krajinám. Túto skupinu reprezentuje klasická ekonómia a smery, ktoré z tejto

ekonomickej školy vychádzajú. Na strane druhej je možné identifikovať prístupy, ktoré

konkurencieschopnosť krajiny zakladajú na schopnosti realizovať svoje produkty v

medzinárodnom obchode (merkantilizmus, nová obchodná teória a i.). Prienikom

oboch skupín, a jednotlivých ekonomických smerov v nich zahrnutých, je

identifikovanie produktivity ako zdroja úspešnosti, a v prenesenom význame aj

konkurencieschopnosti, krajiny.

V tejto fáze už vieme ako sa na konkurencieschopnosť pozerajú hlavné ekonomické

smery, ktoré sa otázkami konkurencieschopnosti priamo alebo nepriamo zaoberajú. V

nasledujúcej časti sa príspevok snaží analyzovať, ako je táto oblasť vnímaná

relevantnými svetovými organizáciami a autoritami, ktoré sa zaoberajú skúmaním a

hodnotením konkurencieschopnosti na národnej, prípadne regionálnej, úrovni.

3 POROVNANIE VYBRANÝCH PRÍSTUPOV K DEFINOVANIU A MERANIU KONKURENCIESCHOPNOSTI

Svetové ekonomické fórum

Svetové ekonomické fórum (angl. World Economic Forum, WEF) každoročne už od

roku 1979 publikuje Správu o Globálnej Konkurencieschopnosti (angl. Global

Competitiveness Report), ktorá je jedným z najkomplexnejších zdrojov informácií

ohľadom komparatívnych výhod, slabých stránok a príležitostí ekonomík celého sveta.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti pre roky 2009/2010 definuje samotný pojem

konkurencieschopnosti ako: „ ... súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú

úroveň produktivity krajiny. Úroveň produktivity následne stanovuje udržateľnú

úroveň prosperity, ktorá môže byť ekonomikou dosahovaná.“ Inými slovami, viac

konkurencieschopné ekonomiky dokážu produkovať vyššie príjmy pre svojich

obyvateľov.

WEF definuje nasledovných 12 pilierov konkurencieschopnosti, ktoré nám môžu

poskytnúť konkrétnejší obraz o vnímaní pojmu konkurencieschopnosť zo strany

Svetového ekonomického fóra:


1. Inštitúcie

Inštitucionálne prostredie je definované právnym a administratívnym rámcom, v rámci

ktorého pôsobia jednotlivci, firmy a vládne inštitúcie za účelom generovania príjmov a

bohatstva v ekonomike.

2. Infraštruktúra

Efektívna a dostatočná infraštruktúra predstavuje nevyhnutný komponent

konkurencieschopnosti.

3. Makroekonomická stabilita

Stabilita makroekonomického prostredia znamená istotu pre pôsobenie podnikov, a

teda nepriamo aj pre celkovú konkurencieschopnosť krajiny.

4. Zdravie a základné vzdelanie

Tento pilier je založený na fakte, že na to, aby krajina mohla byť konkurencieschopná,

potrebuje zdravú pracovnú silu, ktorá musí vykazovať aspoň minimálnu úroveň

vzdelania.

5. Vyššie vzdelanie a tréning

Dôležité predovšetkým pre ekonomiky, ktorých snahou je zvyšovať svoju

konkurencieschopnosť dlhodobo a nad rámec jednoduchých odvetví, produktov a

procesov.

6. Efektívnosť trhu tovarov

Vysoká efektívnosť tlačí na kvalitu a ceny statkov, tak aby producenti dokázali splniť

požiadavky konzumentov, a tým podporuje úroveň obchodovania na trhu a zvyšuje

konkurenciu na trhu, čím zvyšuje produktivitu výrobcov.

7. Efektívnosť trhu pracovnej sily

Efektivita a flexibilita pracovného trhu je kritickým faktorom, pretože umožňuje v

každom okamihu najefektívnejším možným spôsobom alokovať pracovnú silu v

ekonomike.

8. Sofistikovanosť finančných trhov

Ekonomická aktivita potrebuje efektívne finančné trhy - finančné trhy predstavujú

nástroj alokácie finančných prostriedkov v ekonomike.

9. Technologická pripravenosť

Tento pilier vyjadruje schopnosť ekonomiky adoptovať a implementovať nové

technológie do svojej produkcie.

10. Veľkosť trhu

Pri tomto faktore sa berie v dôsledku globalizácie do úvahy nielen domáci trh, ale

celkovo dostupný trh pre podnik v daných podmienkach. Otvorenosť ekonomiky je

dôležitým faktorom konkurencieschopnosti krajiny.

11. Sofistikovanosť podnikov

Sofistikovanosť podnikov priamo korešponduje s efektívnosťou a produktivitou

podnikov, následne aj s úrovňou národnej konkurencieschopnosti.

12. Inovácie

Podstatou inovácie je zlepšiť súčasný stav. V prípade inovácií ide o priame zvyšovanie

efektívnosti, produktivity a konkurencieschopnosti.



Správa o globálnej konkurencieschopnosti ďalej informuje, že aj napriek faktu, že

jednotlivé piliere konkurencieschopnosti sú popisované samostatne, v skutočnosti

vykazujú vzájomnú prepojenosť a dokonca vzťahy implikácie. Ako príklad sú

uvádzané piliere 12 a 1, Inovácie a Inštitúcie. Dosahovať vysokú úroveň inovácií nie je

možné bez efektívnej siete inštitúcií, ktoré podporujú rozvoj inovácií, znalostný

transfer a pod. Taktiež ale nie sú inovácie možné ani napríklad bez vzdelaného

obyvateľstva krajiny (Pilier 5).

WEF evidentne prepája konkurencieschopnosť s efektívnym inštitucionálnym

prostredím, efektívnymi politikami a inými faktormi, pričom touto kombináciou

sleduje dosahovanie zvyšovania produktivity a následne aj prosperity krajiny.

Z pilierov ale vyplýva, že samotná definícia v slove „faktory“ ukrýva rozšírenie

definície o ďalšie skutočnosti. Konkurencieschopnosť krajiny je podľa pilierov

založená taktiež na dostatočnej infraštruktúre, zdravej a vzdelanej pracovnej sile,

efektívnych trhoch, otvorenosti ekonomiky, inovačnej aktivite atď. Aj keď samotná

definícia tieto faktory priamo nespomína, v snahe o lepšie pochopenia konceptu

konkurencieschopnosti a jeho aplikovanie v podmienkach SR, je potrebné tieto faktory

brať do úvahy.

Správy o globálnej konkurencieschopnosti sú referenčnými hodnoteniami

konkurencieschopnosti krajín pre mnoho iných národných a medzinárodných

organizácií. V podmienkach SR sa sledovaním ročných hodnotení

konkurencieschopnosti na základe WEF zaoberá Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozrime sa teda na údaje o hodnotení konkurencieschopnosti na základe Správ

o globálnej konkurencieschopnosti. Údaje boli spracované na základe správ z rokov

2001 až 2010. Hodnotenia Slovenska sa sledovali v porovnaní s hodnotením ostatných

krajín V4 a v porovnaní s dvoma najkonkurencieschopnejšími krajinami v rámci

Európy, Fínskom a Švajčiarskom.

Ako je vidieť z Tabuľky 1 a grafického znázornenia vývoja umiestnenia jednotlivých

krajín na Obrázku 1, Slovensko je na základe hodnotení WEF na nelichotivých

priečkach hodnotenia medzinárodnej konkurencieschopnosti. Nepriaznivá situácia v

umiestnení Slovenska je umocnená aj súčasným klesajúcim trendom v umiestňovaní

sa, a teda klesajúcou konkurencieschopnosťou v medzinárodnom meradle. Súčasný

medziročný pokles o 13 priečok však rozprúdil živú debatu o vývoji Slovenska v tejto

oblasti a dúfajme, že podnietil nové snahy o nápravu tohto stavu do budúcnosti.

Neskôr bude zaujímavé sledovať hodnotenia iných organizácií používajúcich iné

kritériá, a porovnať umiestnenie a trend s hodnotením vypracovaným Svetovým

ekonomickým fórom.


Tab. 1: Umiestnenie zvolených krajín v rebríčku konkurencieschopnosti WEF.

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Česko 37 40 39 40 38 29 33 33 31 36

Maďarsko 28 29 33 39 39 41 47 62 58 39

Poľsko 41 49 45 60 51 48 51 53 46 52

Slovensko 40 51 43 43 41 37 41 46 47 60

Fínsko 1 2 1 1 1 2 6 6 6 7

Švajčiarsko 15 6 7 8 8 1 2 2 1 1

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Správ o globálnej

konkurencieschopnosti od Svetového ekonomické fóra

Obr. 1: Grafické zobrazenie vývoja umiestnenia zvolených krajín v rebríčku

konkurencieschopnosti.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov WEF.

Inštitút pre Stratégiu a Konkurencieschopnosť na Univerzite v Harvarde

Tento inštitút (angl. Insitute for Strategy and Competitiveness) na Obchodnej škole

v Harvarde (angl. Harvard Business School) je miestom pôsobenia jednej z vedúcich

svetových kapacít v oblasti konkurencieschopnosti, profesora Michael-a Porter-a.

Profesor Porter hovorí, že: „Prosperita krajiny závisí od jej konkurencieschopnosti,

ktorá je odvodená od produktívnosti, s ktorou dokáže daná krajina produkovať

tovary a služby2. Zdravé makroekonomické politiky a stabilné politické a právne

2 Porter, M. E.: On Competition. Updated and extended Edition. Harvard Business School

Press, 2008. ISBN-13: 9781422126967

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Česká Republika Maďarsko Poľsko

Slovenská republika Fínsko Švajčiarsko



inštitúcie sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prosperujúcej krajiny.

Konkurencieschopnosť má korene v národných mikroekonomických základoch -

prepracovanosť fungovania a stratégií firiem a kvalita mikroekonomického

podnikateľského prostredia. Pochopenie mikroekonomických základov

konkurencieschopnosti je základom pre národné hospodárske politiky.“

V správe vypracovanej Radou pre Konkurencieschopnosť3 USA v časti, ktorú

vypracoval profesor Porter (Porter, 2007), a ktorú venoval pochopeniu

konkurencieschopnosti a jej príčin, je ako cieľ konkurencieschopnosti definovaná

prosperita národa, prípadne životný štandard na obyvateľa. Cieľom politík

konkurencieschopnosti by teda mala byť maximalizácia produktivity, ktorá zabezpečí,

že produkcia krajiny bude schopná konkurovať na medzinárodných trhoch produktom

iných krajín. To v konečnom dôsledku zabezpečí aj zvyšovanie životnej úrovne na

obyvateľa. Základným zdrojom dlhodobej prosperity je produktivita s akou dokáže

krajina využívať svoje ľudské, finančné a prírodne zdroje pri produkcii statkov (Porter, 2007).

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)

OECD4 v snahe o definovanie pojmu konkurencieschopnosť vyzdvihuje do pozornosti

dve roviny tohto pojmu. Definovanie na úrovni firiem a na úrovni krajín. Podľa OECD

majú obe tieto úrovne rozličné ciele, a preto si vyžadujú odlišný prístup v skúmaní

jednak samotnej definície, ale taktiež pri analýze a stanovení faktorov

konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť pre podnik je jednoznačne spojená so

ziskovosťou podniku. Teda s tým, ako dokáže podnik na trhu presadiť a predať svoje

výrobky voči konkurenčným, a v konečnom dôsledku produkovať zisk. V prípade

krajiny sa ale nesleduje priamo zisk, ale jej schopnosť rásť a zvyšovať životnú úroveň

obyvateľstva. V širšom ponímaní je možné sa na národnú konkurencieschopnosť

pozerať ako na makroekonomickú výkonnosť a zvyšovanie životného štandardu, s

dôrazom kladeným na produktivitu. Ak sa ale na túto širšiu definíciu pozrieme

detailnejšie, pričom sa budeme snažiť definovať to, ako môžeme stanovené ciele

dosiahnuť, tak sa opäť dostaneme na úroveň produktov. Konkurencieschopnosť krajiny

je potom priamo spojená s jej schopnosťou predať svoje produkty na svetových trhoch.

OECD, ako aj mnoho iných relevantných inštitúcií, sa ale pri snahe definovať národnú

konkurencieschopnosť odvoláva na teoretický prístup, ktorý prezentoval Paul

Krugman. Podľa neho má zmysel uvažovať o konkurencieschopnosti iba na úrovni

firiem. Len na tejto úrovni je totiž možné, že firma môže skrachovať v dôsledku

konkurencie. Na úrovni krajín je to podľa Krugmana nemožné, pretože krajina nemá

priamych konkurentov a nemôže preto skrachovať. Aj keď to nie je cieľom tohto

3 Rada pre konkurencieschopnosť (angl. Council on Competitiveness) je nezisková organizácia

založená pod Daňovým úradom USA (angl. Internal Revenue Service) zameraná na podporu

dlhodobej kokurencieschopnosti USA. Jej členovia sú vedúce osobnosti podnikateľského,

akademického a odborového života. 4 Hatzichronoglou (1996); Durand, Madaschi, Terrible (1998)


príspevku, je v tomto bode zaujímavé nastoliť ako protiklad tvrdeniam Krugmana

príklad bankrotu Islandu, prípadne ťažkosti Grécka, Španielska, Maďarska a i. Jedným

z argumentov môže byť, že šlo o špecifické podmienky globálnej hospodárskej krízy.

Treba si ale uvedomiť, že práve slovo „globálnej“ je v tomto argumente dôležité.

Znamená to, že aj napriek tomu, že šlo o špecifické podmienky, tak tie boli rovnaké pre

všetky krajiny.

Ak by sme chceli získať jednotnú definíciu pojmu konkurencieschopnosť podľa

OECD, potom sa musíme pozrieť do starších správ a dokumentov publikovaných v

rámci rôznych oddelení organizácie OECD. Takúto definíciu môžeme nájsť v projekte

OECD zameranom na Rámcové podmienky pre priemyselnú konkurencieschopnosť. V

tomto dokumente OECD definuje konkurencieschopnosť ako: „ ... schopnosť firiem,

sektorov, regiónov, krajín alebo supranárodných regiónov generovať, v prostredí

vystavenia medzinárodnej konkurencii, relatívne vysoké faktorové príjmy a faktorovú

zamestnanosť na trvalo udržateľnej báze.“

Európska správa o konkurencieschopnosti

Európska únia každoročne vydáva správu o konkurencieschopnosti pod názvom

Európska správa o konkurencieschopnosti (angl. European Competitiveness Report,

ECR). V aktuálnej verzii správy je konkurencieschopnosť priamo definovaná takto:

„Konkurencieschopnosť je chápaná ako udržateľný rast životnej úrovne krajiny

alebo regiónu a čo najnižšia možná nedobrovoľná nezamestnanosť.“ Hlavným

cieľom správy je každoročne analyzovať a zhodnotiť konkurencieschopnosť krajín

spoločenstva, pričom najväčší dôraz sa kladie na skúmanie produktivity ako

najspoľahlivejšieho indikátora konkurencieschopnosti v dlhodobom horizonte.

V správe sa ďalej píše, že „konkurencieschopnosť predstavuje celkovú ekonomickú

výkonnosť krajiny meranú v rozsahu schopnosti krajiny poskytnúť svojim občanom

rast ich životného štandardu na udržateľnej báze a široký prístup k pracovným

pozíciám pre tých, ktorí sú ochotní pracovať“.

Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD)

IMD5 (z angl. Interantional Institute for Management Development) je neziskovou

obchodnou školou so sídlom v meste Laussane vo Švajčiarsku. Špecializáciou IMD je

vzdelávanie v oblasti riadiacich pracovníkov na najvyšších postoch. MBA (angl.

Master of Business Administration) program IMD je celosvetovo vysoko hodnotený

najvýznamnejšími periodikami sveta, ktoré tieto programy sledujú a pravidelne

hodnotia (Financial Times, Forbes, The Economist, Business Week, Wall Street

Journal, a iné.). Vzdelávacie programy sa pravidelne umiestňujú na popredných

priečkach v hodnotení na úrovni EÚ aj na úrovni globálneho hodnotenia.

IMD každoročne publikuje World Competitiveness Yearbook (WCY), čo je možné

preložiť ako Svetová ročenka konkurencieschopnosti. Ide o komplexnú ročnú správu o

konkurencieschopnosti krajín publikovanú už od roku 1989. WCY poskytuje

5 Rosselet-McCauley (2010)



objektívne porovnanie, trendy, štatistiky a názory v oblasti konkurencieschopnosti

najdôležitejších ekonomík sveta.

WCY analyzuje a hodnotí ako národy a firmy riadia svoje kompetencie aby dosiahli

zvýšenú prosperitu. „Konkurencieschopnosť ekonomiky nemôže byť chápaná len v

súvislosti s HDP a produktivitou, pretože podniky musia taktiež prekonávať

politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Preto krajiny musia vytvárať prostredie s

najvhodnejšou štruktúrou, inštitúciami a politikami, aby podporili

konkurencieschopnosť podnikov.“ Predošlé definície sa na konkurencieschopnosť

pozerali predovšetkým ako na funkciu produktivity krajiny. IMD sa definíciu snaží

prepojiť aj na iné dimenzie prostredia krajiny, ako napr. spomínané spoločenské alebo

kultúrne faktory.

WCY na základe zvolených indikátorov vytvára rebríček krajín a analyzuje ich

schopnosť vytvárať a udržiavať vhodné prostredie pre konkurenciu podnikov.

Predpokladom je, že tvorba bohatstva prebieha prevažne na úrovni podnikov, či už

súkromných alebo štátnych. Avšak, podniky pôsobia v národom kontexte (prostredí),

ktoré ovplyvňuje ich schopnosť konkurovať na domácom alebo medzinárodnom trhu.

Na základe vlastného výskumu a skúseností IMD a za pomoci vedúcich osobností

akademickej sféry v danej oblasti rozdeľuje WCY národné prostredie na 4 základné

oblasti (faktory), a následne každú z týchto oblastí na 5 podoblastí (podfaktorov):

Výkonnosť ekonomiky (angl. Economic Performance) Makroekonomické hodnotenie domácej ekonomiky.

o Domáca ekonomika o Medzinárodný obchod o Medzinárodné investície o Zamestnanosť o Ceny

Efektívnosť vlády (angl. Government Efficiency) Rozsah podpory konkurencieschopnosti zo strany vládnych politík.

o Verejné financie o Fiškálna politika o Inštitucionálny rámec o Legislatíva v oblasti podnikania o Spoločenský rámec

Efektívnosť podnikania (angl. Business Efficiency) Rozsah, v akom národné prostredie podporuje podniky, aby sa chovali

inovatívnym, ziskovým a zodpovedným spôsobom.

o Produktivita o Trh práce o Financie o Manažérske praktiky o Postoje a hodnoty


Infraštruktúra (angl. Infrastructure) Rozsah, v akom základné, technologické, vedecké a ľudské zdroje napĺňajú

potreby podnikov.

o Podnikateľská infraštruktúra o Technologická infraštruktúra o Vedecká infraštruktúra o Zdravie a životné prostredie o Vzdelanie

Tak ako v prípade Svetového ekonomického fóra, tak aj v tomto prípade nám k už

existujúcej definícii pomôžu faktory používané pre výpočet indexu

konkurencieschopnosti bližšie pochopiť vnímanie konkurencieschopnosti zo strany

IMD. Konkurencieschopnosť je podľa IMD nie len funkciou produktivity krajiny, ale

je definovaná celkovým prostredím v krajine, ktoré umožňuje podnikom produkovať

produkty s potenciálom uspieť na medzinárodných trhoch.

Postavenie Slovenska v hodnotení IMD oproti hodnoteniu Svetového ekonomického

fóra vykazuje o čosi priaznivejšie pozície. Aj keď sa Slovensko nachádza na približne

o 10 priečok lepších pozíciách, aj hodnotenie od IMD vykazuje klesajúci trend

v konkurencieschopnosti Slovenska. Posledné dostupné hodnotenie identifikuje prepad

Slovenska o 16 priečok (Tab. 2). Ako už bolo spomínané, je zaujímavé sa na

porovnanie oboch hodnotení pozrieť z hľadiska faktorov, ktoré sú používané

jednotlivými organizáciami pri určovaní konkurenčnej pozície krajín. V prípade IMD

nám pre lepšiu ilustráciu pomôže grafické znázornenie vývoj ako celkovej pozície

v rámci merania konkurencieschopnosti Slovenska (Obr. 2), tak aj vývoj postavenia SR

za jednotlivé sledované oblasti (Obr. 3). Je možné vidieť, že klesajúci trend je

podporený prevažne poklesom konkurencieschopnosti v oblasti efektivity podnikov

a ekonomickej výkonnosti. Tieto dve oblasti vykazujú najmarkantnejší medziročný

prepad. Nepriaznivo vyznieva aj najprudší pokles celkovej konkurencieschopnosti

spomedzi všetkých sledovaných krajín.

Ak sa pozrieme na hodnoty a grafické znázornenie hodnotenia WEF a porovnáme ho

s hodnotením IMD, tak je možné identifikovať pre jednotlivé krajiny identické trendy,

no ich intenzita je odlišná. Prejavuje sa jednoznačne odlišné u zloženie podkladových

faktorov konkurencieschopnosti.

Tab. 2: Umiestnenie zvolených krajín v rebríčku konkurencieschopnosti IMD.

2006 2007 2008 2009 2010

Česká Republika 28 32 28 29 29

Maďarsko 35 35 38 45 42

Poľsko 50 52 44 44 32

Slovenská republika 33 34 30 33 49

Fínsko 10 17 15 9 19

Švajčiarsko 8 6 4 4 4

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMD



Obr. 2: Grafické znázornenie priebehu umiestnenia zvolených krajín v hodnotení

konkurencieschopnosti IMD.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMD.

Obr. 3: Vývoj umiestnenia Slovenska podľa sledovaných oblastí.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMD.

2006 2007 2008 2009 2010

Česká Republika Maďarsko Poľsko

Slovenská republika Fínsko Švajčiarsko

22

27

32

37

42

47

52

2006 2007 2008 2009 2010

Ekonomická výkonnosť Vládna efektivita

Efektivita podnikov Infraštruktúra


4 DEFINOVANIE KONKURENCIESCHOPNOSTI V PODMIENKACH SR

Z hľadiska implementácie teórie konkurencieschopnosti a merania

konkurencieschopnosti do hospodárskej politiky boli analyzované tri základne

programové dokumenty na národnej úrovni a to Národný strategický referenčný rámec

SR pre roky 2007-2013, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

a Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Národná lisabonská

stratégia.

Národný strategický referenčný rámec (NSRR) predstavuje základný dokument

Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho rozvoja, konkurencieschopnosti a

inovácií na programové obdobie 2007-2013. Aj napriek faktu, že tento dokument je

základným dokumentom, z ktorého vychádzajú jednak priority Slovenska, ale taktiež

na jeho základe sú vytvorené programy pre naplnenie stanovených cieľov, samotný

dokument neobsahuje konkrétnu a ucelenú definíciu pojmu konkurencieschopnosť. A

to aj napriek faktu, že samotné slovo „konkurencieschopnosť“ je v samotnom

dokumente použité viac ako 100 krát. Dokument hovorí o konkurencieschopnosti

Slovenska a o jej faktoroch, ako napríklad lacná pracovná sila. Následne sa snaží

pozornosť upriamiť na vedomostnú (znalostnú) ekonomiku ako zdroj dlhodobej

konkurencieschopnosti. V dokumente sa píše: „Strategická časť NSRR vychádza z vízie

hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska, ktorá je formulovaná ako celková

konvergencia ekonomiky SR priemeru EÚ 15 cestou trvalo udržateľného rozvoja.“

Cieľom tejto časti NSRR je vytvárať prostredie pre úspešné napĺňanie vízie Slovenska

uvedenej v predošlej vete. Na to je ale potrebné neustále zvyšovať

konkurencieschopnosť, ekonomickú výkonnosť a zamestnanosť regiónov a Slovenska

ako celku. NSRR si za cieľ taktiež dáva zvyšovať životnú úroveň obyvateľov

Slovenska, aby postupne a udržateľne dobiehala úroveň najvyspelejších krajín EÚ.

Konkurencieschopnosť nie je síce priamo definovaná, ale z kontextu dokumentu je

zrejmé, že pod týmto pojmom sa chápe predovšetkým schopnosť dosahovať

ekonomický rast, a na druhej strane taktiež schopnosť Slovenska úspešne realizovať

svoju produkciu v prostredí medzinárodných trhov.

V programovom dokumente k Operačnému programu Konkurencieschopnosť a

hospodársky rast (OP KaHR) taktiež nie je žiadna priama definícia pojmu

konkurencieschopnosť. V úvodnej časti dokumentu sa píše: „Cieľom podpory v rámci

OP KaHR je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci

potenciál priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších

vybraných služieb v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať

k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a znižovaniu disparít

ekonomickej výkonnosti v regiónoch SR. Pozornosť je venovaná podpore aktivít s

pozitívnym dopadom na zamestnanosť a inovačný rozvoj“. Z toho môžeme usudzovať,

že konkurencieschopnosť je ponímaná ako schopnosť udržiavať alebo zvyšovať úroveň

ekonomického rastu (výkonnosti) SR.



Národná lisabonská stratégia (Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku

2010 ) sa pozerá na Slovensko a jeho ekonomiku po uskutočnení zásadných zmien a po

integrácii do EÚ ako na ekonomiku, ktorá čelí novým výzvam. Dokument bol prijatý

ako ekonomická stratégia Slovenska do roku 2010, ktorá mala byť základom pre

navrhované politiky slovenskej vlády. Stratégia mala za cieľ spraviť do roku 2010 zo

slovenskej ekonomiky konkurencieschopnú ekonomiku schopnú čo najrýchlejšie

dobiehať životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie.

Stratégia definovala, že jej „cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rýchleho a

dlhodobého hospodárskeho rastu“. Štát môže podporovať ekonomický rast len

prostredníctvom vytvárania vhodných podmienok pre rast ekonomickej

konkurencieschopnosti krajiny. Keďže samotný programový dokument vychádza z

dokumentov prijatých na úrovni EÚ, predovšetkým z Lisabonskej stratégie, je preto

zaujímavé pozrieť sa aký je pohľad na konkurencieschopnosť na úrovni EÚ. Stratégia

popisuje, že rovnaké ciele ako sama stanovuje, boli v roku 2000 na summite v

Lisabone stanovené taktiež poprednými predstaviteľmi štátov Európskej Únie. Cieľom

je spraviť z Európskej únie „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu

znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej

budú lepšie a viac pracovných miest a väčšia sociálna súdržnosť“.

Na základe zistení tejto kapitoly vyplýva, že aj napriek orientácii programových

dokumentov na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska, tieto priamo nedefinujú

samotný pojem konkurencieschopnosť. Je ale možné predpokladať, že pri zostavovaní

týchto významných strategických dokumentov autori vychádzali zo známych koncepcií

a teoretických prístupov konkurencieschopnosti.

Z vykonanej analýzy dokumentov je zrejmé, že orientácia v oblasti analyzovania

konkurencieschopnosti je zameraná prevažne na ekonomické kategórie spoločnosti.

Faktory konkurencieschopnosti identifikované v jednotlivých dokumentoch sú

prevažne spájané s lacnou pracovnou silou, výhodným daňovým systémom,

otvorenosťou ekonomiky, a pod. Menší dôraz sa ale kladie na kategórie mimo

ekonomickej oblasti, ako napr. inštitucionálne zázemie, podpora hight-tech podnikov

a odvetví s vysokou pridanou hodnotou, zdravotníctvo, a pod. Aj keď len nepriamo,

prostredníctvom identifikovanej potreby vzdelanej pracovnej sily, je dôraz kladený na

rozvoj školstva a celoživotného vzdelávania pracovnej sily.

Porovnanie hodnotení konkurencieschopnosti krajín vykonané v kapitole 3. poukazuje

na to, že aj malé odlišnosti v skúmaných faktoroch môžu spôsobiť výrazne odchýlky

v celkovej konkurencieschopnosti krajín. Je preto potrebné faktory skúmať v širšej

perspektíve ako len výlučne prostredníctvom ekonomických kategórií, aby bolo možné

efektívnejšie analyzovať súčasnú situáciu v SR a navrhnúť rozvojové politiky tak, aby

sa dosiahol ich čo najvyšší pozitívny dopad - rast konkurencieschopnosti.


5 ZÁVER

Zámerom príspevku bolo analyzovať a priblížiť teoretické východiská národnej (príp.

regionálnej) konkurencieschopnosti, z ktorých vo všeobecnosti vychádzajú koncepcie

a dokumenty skúmajúce konkurencieschopnosť na národnej, prípadne regionálnej,

úrovni. Následne bolo cieľom článku popísať definíciu a používanie pojmu

konkurencieschopnosť v podmienkach SR a poskytnúť tak možnosť pre porovnanie

situácie v SR so všeobecným definovaním konkurencieschopnosti vo svete.

Ako bolo v rámci analýzy príspevku zistené, strategické dokumenty SR priamo

nedefinujú samotný pojem konkurencieschopnosť. Identifikujú rôzne faktory, na

ktorých zakladajú dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska, no tieto nespájajú do

určitého komplexného celku. Bolo preto snahou analyzovať možné zdroje definícií

pojmu konkurencieschopnosť a poskytnúť prehľad možností definovania pojmu

konkurencieschopnosť a určenia jej faktorov pre použitie v podmienkach SR.

Výsledkom analýzy zhody teoretických prístupov a definovania konkurencieschopnosti

v podmienkach SR je čiastočná zhoda v identifikovaných faktoroch

konkurencieschopnosti na národnej úrovni. Vnímania konkurencieschopnosti

v podmienkach SR je založené prevažne na ekonomických ukazovateľoch, čo ale

pokrýva len jednu z mnohých oblastí skúmaných svetovými organizáciami. Je

potrebné, aby sa analýzy vykonávané v oblasti konkurencieschopnosti SR zaoberali aj

inými faktormi. A práve pre identifikovanie týchto faktorov môže poslúžiť základný

prehľad vykonaný v tomto príspevku.

Oblasť konkurencieschopnosti vykazuje vysoký potenciál pre ďalšie skúmanie.

Pochopenie teoretických základov a ich jasné pomenovanie môže výraznou mierou

napomôcť v tvorbe strategických dokumentov a stanovovaní priorít rozvoja Slovenska

do budúcnosti s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť a úspešnosť ekonomiky.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] Bruncko, M. a kol.: Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Lisabonská stratégia pre Slovensko. Ministerstvo financií SR. Bratislava,

2004

[2] Durand, M., Madaschi, Ch., Terrible, F.: Trends in OECD Countries´s interantional Competitiveness. The influence of emerging economies. OECD

Economics Department Working Papers, No. 195, OECD Publishing, 1998

[3] European Commission: European Competitiveness Report 2009. Luxembourg, 2010, ISBN 978-92-79-12982-7

[4] Hatzichronoglou, T.: Globalisation and Competitiveness: Relevant Indicators. OECD Science, Technology and Industry Working Papers, OECD Publishing.

1996

[5] Krugman, P.: A dangerous obsession. In: Foreign Affairs, Mar/Apr 1994. p. 28



[6] Martin, R.L.: A Study on the Factors of Regional Competitiveness. A draft final report for The European Commission Directorate-General Regional Policy.

University of Cambridge, Cambridge, 2004.

[7] Národný strategický referenčný rámec 2007-2013. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, Bratislava

[8] Porter, M. E.: Understanding competitiveness and its causes. In: Competitiveness Index: Where America stands. Council on Competitiveness, Washington D.C.

2007 ISBN: 1-889866-31-8

[9] Rosselet-McCauley, S.: Appendix I Methodology and Principles of Analysis. In: World Competitiveness Yearbook. IMD, 2010

[10] Vláda SR (10.10.2001): Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, Bratislava

[11] World Economic Forum.: The Global Competitiveness Report. 2009-2010. World Economic Forum, Geneva, 2009. ISBN-13: 978-92-95044-25-8

teoretickÉ aspekty nÁrodnej …ekonomike. 8. sofistikovanosť finančných trhov ekonomická...

Documents